1

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PEDAGOGICKÁ FAKULTA

KATEDRA LOGOPÉDIE

KOGNITÍVNA ANALÝZA PORÚCH ČÍTANIA U PACIENTOV S LO�ISKOVÝM PO�KODENÍM MOZGU

DIPLOMOVÁ PRÁCA

MARIANNA HRICOVÁ

2005

2

KOGNITÍVNA ANALÝZA PORÚCH ČÍTANIA U PACIENTOV

S LO�ISKOVÝM PO�KODENÍM MOZGU

DIPLOMOVÁ PRÁCA

MARIANNA HRICOVÁ

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

KATEDRA LOGOPÉDIE

Vedúci diplomovej práce: Doc. Zsolt Cséfalvay, PhD

BRATISLAVA 2005

3

ABSTRAKT

HRICOVÁ, Marianna: Kognitívna analýza porúch čítania u pacientov s lo�iskovým

po�kodením mozgu. [Diplomová práca]. Univerzita Komenského v Bratislave.

Pedagogická fakulta; Katedra logopédie. �koliteľ: Doc. Zsolt Cséfalvay, PhD.

Komisia pre obhajoby: Predseda: Prof. PhDr. Viktor Lechta, PhD. Bratislava:

Pedagogická fakulta Univerzity Komenského, 2005. 137s.

Jazyky sú odli�né typom ortografie a pravidelnosťou písania. Práca skúma prítomnosť

troch foriem alexií � fonologickej, hĺbkovej a povrchovej v slovenskom jazyku, ktoré

boli v rámci modelu normálneho procesu čítania slov opísané v nízko transparentných

a nepravidelných jazykoch. Pomocou vy�etrovacej metodiky citlivej na lexikálne

vlastnosti charakterizujúce ka�dú formu alexie boli testovaní slovensky hovoriaci

pacienti s lo�iskovým po�kodením mozgu s cieľom objaviť rovnaké formy alexií,

a tak potvrdiť platnosť teórie aj pre transparentný jazyk akým je slovenčina. Výsledky

poukazujú na rôzne formy alexií v slovenčine. Z predpokladaných troch foriem bola

potvrdená prítomnosť jednej � hĺbkovej alexie, spozorované boli prechodné formy

fonologickej alexie a nevyskytol sa prípad povrchovej alexie. To podporuje

spochybňovanie prítomnosti rovnakého mechanizmu pri čítaní slov v rôznych

jazykoch u pacientov s alexiou.

Kľúčové slová: fonologická alexia, hĺbková alexia, povrchová alexia, kognitívna

neuropsychológia, teórie čítania slov, typ jazyka a ortografie.

4

PREDHOVOR

Získané poruchy čítania, ku ktorým dochádza v dôsledku lo�iskového po�kodenia

mozgu boli skúmané kognitívnou neuropsychológiou v jazykoch, ktoré sú typom

ortografie nízko transparentné a nepravidelné. Tu boli opísané aj tri formy alexie �

fonologická alexia, hĺbková alexia a povrchová alexia. Slovenčina je jazykom

s pomerne transparentnou ortografiou. Aby sme mohli predpokladať rovnakú teóriu

vysvetľujúcu proces čítania slov, je potrebné potvrdiť prítomnosť rovnakých foriem

alexií aj u slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu.

Hlavným zámerom tejto práce je preto analyzovať výkony slovensky hovoriacich

pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu pri čítaní slov nahlas, s cieľom odhaliť

prítomnosť alexie a jej rôznych foriem aj v slovenčine. Táto práca sa sna�í priblí�iť

hlavné kognitívno-neuropsychologické teórie čítania a interpretovať jednotlivé formy

alexií podľa týchto teórií. Hlavnou metódou bolo testovanie slovensky hovoriacich

pacientov vytvorenou vy�etrovacou metodikou citlivou na príznaky charakteristické

pre jednotlivé formy alexie. Získané výsledky by mali byť prínosom v oblasti

logopedickej intervencie pacientov s alexiou ako i v teoretickej oblasti kognitívnej

neuropsychológie pri budovaní teórie o normálnom procese čítania slov v slovenčine.

Hlavnými informačnými zdrojmi pre na�u prácu boli zahraničné práce kognitívnej

neuropsychológie z preva�ne anglicky hovoriacej oblasti a �túdie prípadov alexie

v jazykoch, ktoré sú typom ortografie a stupňom pravidelnosti podobné slovenčine.

Poďakovanie za ochotu spolupracovať patrí logopédom z bratislavských

a nitrianskeho pracoviska: Dr. Egryovej, Mgr. Wiedermanovej, Mgr. Malíkovi a Mgr.

�itnej, bez ktorých by nebolo mo�né získať výkony pacientov s alexiou pri čítaní slov

a v neposlednom rade aj �koliteľovi Doc. Zs. Cséfalvayovi za odborné vedenie, cenné

rady a pripomienky pri tvorbe práce.

5

OBSAH

ABSTRAKT....................................................................................................................... 3

PREDHOVOR.................................................................................................................... 4

OBSAH............................................................................................................................... 5

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK........................................................................... 8

ÚVOD................................................................................................................................. 10

1 ČÍTANIE A PORUCHY ČÍTANIA............................................................................. 11

2 ALEXIE V KOGNITÍVNEJ NEUROPSYCHOLÓGII............................................... 14

2.1 Kognitívna neuropsychológia....................................................................... 14

2.2 Alexie ako predmet skúmania kognitívnej neuropsychológie...................... 15

2.3 Kognitívno-neuropsychologické teórie procesu čítania............................... 16

2.3.1 Teória dvojitej cesty....................................................................... 16

2.3.2 Teória jednoduchého prístupu......................................................... 20

2.4 Kognitívne vedy a kognitívne modelovanie.................................................. 22

2.4.1 Výpočtové modely čítania nahlas................................................... 22

3 FORMY ALEXIÍ......................................................................................................... 25

3.1 Fonologická alexia........................................................................................... 27

3.1.1 Charakteristika naru�enia................................................................ 27

3.1.2 Symptómy fonologickej alexie....................................................... 29

3.1.3 Interpretácia podľa teórie dvojitej cesty......................................... 30

3.1.4 Vysvetlenie fonologickej alexie podľa iných teórií........................ 31

6

3.1.5 Fonologická alexia v jazykoch s transparentnou ortografiou......... 32

3.2 Hĺbková alexia.............................................................................................. 33

3.2.1 Charakteristika naru�enia................................................................ 33

3.2.2 Symptómy hĺbkovej alexie............................................................. 34

3.2.3 Interpretácia podľa teórie dvojitej cesty......................................... 35

3.2.4 Vysvetlenie hĺbkovej alexie podľa iných teórií............................ 37

3.2.4.1 Hĺbková alexia a konekcionistická neuropsychológia........ 37

3.2.4.2 Hypotéza pravej hemisféry.................................................. 38

3.2.5 Hĺbková alexia v jazykoch s transparentnou ortografiou................ 40

3.3 Povrchová alexia............................................................................................ 41

3.3.1 Charakteristika naru�enia................................................................ 41

3.3.2 Symptómy povrchovej alexie......................................................... 42

3.3.3 Interpretácia podľa teórie dvojitej cesty......................................... 43

3.3.4 Vysvetlenie povrchovej alexie podľa iných teórií.......................... 46

3.3.5 Povrchová alexia v jazykoch s transparentnou ortografiou............ 48

4 DIAGNOSTIKA ALEXIÍ............................................................................................ 50

4.1 Oblasti hodnotenia........................................................................................... 51

4.2 �tandardizované vy�etrovacie metodiky......................................................... 52

5 PRIESKUM.................................................................................................................. 54

5.1 Vymedzenie prieskumného problému............................................................. 54

5.2 Ciele prieskumu.............................................................................................. 54

7

5.3 Úlohy prieskumu............................................................................................. 55

5.4 Subjekty a metódy prieskumu......................................................................... 55

5.4.1 Prieskumné subjekty....................................................................... 55

5.4.2 Diagnostické metódy � Test čítania................................................ 56

5.5 Realizácia prieskumu....................................................................................... 65

5.6 Výsledky a ich interpretácia............................................................................ 66

6 DISKUSIA................................................................................................................... 76

ZÁVER.............................................................................................................................. 84

ZOZNAM POU�ITEJ LITERATÚRY............................................................................. 85

PRÍLOHY .......................................................................................................................... 90

Príloha A Skupiny slov...................................................................................................... 91

Príloha B Súbor slov........................................................................................................... 97

Príloha C Slová s nepravidelnými grafémovo-fonémovými kore�pondenciami v

slovenčine...........................................................................................................................

119

Príloha D Grafické profily subjektov prieskumu............................................................... 122

SPRIEVODNÝ MATERIÁL

1 Test čítania � Záznamový hárok

2 Test čítania � Testovací zo�it

8

ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK

Obrázok 2.1 Model dvojitej cesty pri čítaní slov.................................................................. 17

Obrázok 2.2 Fonologická a povrchová alexia...................................................................... 18

Obrázok 2.3 Model čítania slov nahlas podľa Ellisa............................................................ 19

Obrázok 2.4 Model jednoduchého prístupu pri čítaní slov................................................... 20

Obrázok 2.5 Obrazová analógia konekcionistickej siete...................................................... 23

Obrázok 3.1 Lexikálna a nelexikálna cesta pri čítaní slov................................................... 31

Obrázok 3.2 Trojuholníkový model čítania slov nahlas....................................................... 32

Obrázok 3.3 Naru�ené komponenty pri hĺbkovej alexii....................................................... 37

Obrázok 3.4 Hypotéza pravej hemisféry pri hĺbkovej alexii................................................ 39

Obrázok 3.5 Výkon pacientov M.P a K.T s povrchovou alexiou pri čítaní slov.................. 44

Obrázok 3.6 Tri cesty pri čítaní slov nahlas......................................................................... 45

Obrázok 3.7 Povrchová alexia podľa konekcionistickej siete............................................. 46

Obrázok 3.8 Výkon pacientky M.P a konekcionistickej siete pri čítaní slov....................... 47

Graf 5.1 Príklad skupiny A1................................................................................................. 68

Graf 5.2 Príklad skupiny A2................................................................................................. 69

Graf 5.3 Príklad skupiny A3................................................................................................. 70

Graf 5.4 Výkon subjektu skupiny A4................................................................................... 70

Graf 5.5 Výkon subjektu skupiny B1................................................................................... 72

Graf 5.6 Príklad skupiny AB................................................................................................ 74

9

Tabuľka 5.1 Rozlo�enie subjektov prieskumu podľa syndrómu afázie............................... 56

Tabuľka 5.2 Rozlo�enie subjektov prieskumu podľa �tádia ochorenia................................ 56

Tabuľka 5.3 Zní�ené výkony intaktnej populácie................................................................ 66

Tabuľka 5.4 Výkony subjektov skupiny A1......................................................................... 68

Tabuľka 5.5 Výkony subjektov skupiny A2......................................................................... 69

Tabuľka 5.6 Výkony subjektov skupiny A3......................................................................... 69

Tabuľka 5.7 Výkony subjektu skupiny A4........................................................................... 70

Tabuľka 5.8 Výkony subjektu skupiny B1........................................................................... 71

Tabuľka 5.9 Výkony subjektov skupiny B2......................................................................... 72

Tabuľka 5.10 Výkony subjektov skupiny AB...................................................................... 73

Tabuľka 5.11 Výkony subjektov skupiny C......................................................................... 74

Tabuľka 5.12 Výkony subjektov skupiny X......................................................................... 75

Tabuľka 6.1 Rozlo�enie syndrómu afázie a �tádia ochorenia v skupinách alexií................ 79

Tabuľka D.1 Subtesty a ich súčasti....................................................................................... 122

10

ÚVOD

Získaná porucha čítania � alexia sa prejavuje následkom lo�iskového po�kodenia

mozgu a je často sprievodným javom afázie. Alexie boli opísané v niekoľkých

formách � fonologická, hĺbková a povrchová. Ka�dá forma je charakteristická

prítomnou skupinou prejavov, podľa ktorých mo�no určiť patomechanizmus

naru�enia a následne vyvinúť nástroje intervencie.

V na�ej práci sledujeme prítomnosť týchto foriem alexií v slovenčine. Motiváciou

bola skutočnosť, �e jednotlivé formy alexií boli opísané v jazykoch, ktorých

ortografia je nízko transparentná a písanie nepravidelné. Slovenčina je jazykom

s pomerne transparentnou ortografiou a pravidelným písaním. Hľadáme odpovede na

otázky: Ako sa prejavuje naru�ené čítanie slov v slovenčine? Existujú aj u slovensky

hovoriacich pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu tri formy alexií? Sú tieto

formy toto�né s formami opísanými kognitívnou neuropsychológiu v jazykoch iného

typu ako je slovenčina? Vplýva typ jazyka na mechanizmus čítania slov pri

mozgovom po�kodení? Aby sme na�li odpovede zostavili sme vy�etrovací materiál

sledujúci charakteristické prejavy ka�dej formy alexie, ktorým analyzujeme výkony

skupiny slovensky hovoriacich dospelých pacientov s lo�iskovým po�kodením

mozgu, ktoré porovnávame s teóriou opísanými príznakmi identifikujúcimi jednotlivé

formy alexie podľa kognitívno-neuropsychologických teórií.

�truktúra na�ej práce je nasledovná. V prvej kapitole uvádzame základné pojmy ako

typ jazyka a ortografie a získané poruchy čítania. Druhá kapitola vysvetľuje základné

ciele a metódy kognitívnej neuropsychológie, čo je základom pre porozumenie foriem

alexií, ktoré navrhuje, a ktoré sú predmetom záujmu tretej kapitoly. V poslednej,

�tvrtej kapitole teoretickej časti práce sú uvedené mo�nosti diagnostikovania

získaných porúch čítania a najčastej�ie pou�ívané �tandardizované vy�etrovacie

metodiky. Piata kapitola sa zameriava na realizovaný prieskum s podrobným opisom

zostaveného vy�etrovacieho materiálu i získaných výsledkov. Posledná kapitola

obsahuje diskusiu o výsledkoch prieskumu, porovnáva ich s teoretickými

predpokladmi a hľadá alternatívne vysvetlenia. Prílohy 1 � 3 obsahujú slová, ktoré

boli zdrojom pri zostavovaní diagnostického materiálu a v prílohe 4 sa nachádzajú

grafické výkonnostné profily ka�dého zo subjektov prieskumu. Testovací zo�it a

záznamový hárok sú uvedené ako sprievodný materiál.

11

Kapitola 1

ČÍTANIE, PORUCHY ČÍTANIA

Jednou z mo�ností ako mô�eme vnímať jazykový prejav je aj jeho písomná podoba.

S príle�itosťou čítať sa stretávame ka�dodenne. Čo v�etko je v�ak potrebné len na

prečítanie jedného slova?

Čítanie mo�no pova�ovať za zlo�itý kognitívny proces. Pri predstave, ako by mohlo

prebiehať čítanie slov, nám napadnú dve základné mo�nosti. Prvou je, �e by sme

mohli mať v�etky slová ulo�ené v akomsi mentálnom slovníku, a tak by sme si

vyvolali ich zvuk aj význam pri ka�dom čítaní. Ako v�ak potom doká�eme prečítať

slová, ktoré sme nikdy predtým nevideli? Ponúka sa druhá mo�nosť, ktorá

predpokladá, �e v mysli máme ulo�ené v�etky písmená a zvuky k nim patriace, a tak

pri čítaní akoby skladáme slovo zo zvukov zodpovedajúcich písmenám. Ako v�ak

potom doká�eme prečítať slová, ktoré sa nie v�dy čítajú tak ako o tom hovoria vzťahy

medzi písmenom a jemu zodpovedajúcim zvukom?

Aby sme mohli porozumieť teóriám vysvetľujúcim tento proces v norme aj pri

naru�ení, uvedieme najprv základné poznatky o čítaní, type jazyka a o poruchách

čítania, ktoré budú predmetom záujmu na�ej práce.

Proces čítania jedného slova postupuje niekoľkými úrovňami. Na úrovni vizuálnej

analýzy musíme rozoznať grafický znak ako nám známe písmeno. Pokračujeme

zoskupovaním písmen do jedného celku � slova, kedy začína proces, ktorý je z ná�ho

pohľadu najdôle�itej�í � spracovanie podnetu v oblasti jazykových procesov. Tu sa

slovu priradí jeho význam a fonologická forma. Nakoniec sa podľa fonologickej

formy naplánuje motorická realizácia, ktorá je vykonaná artikulačnými orgánmi

v prípade, �e má byť slovo prečítané nahlas.

Čítanie sa aj napriek jednotným kognitívnym predpokladom v rôznych jazykoch

odli�uje. Dôvodom by mohla byť miera transparentnosti ortografie v danom jazyku.

Transparentnosť by sme mohli označiť ako priehľadnosť súvislosti medzi zvukovou

a grafickou sústavou v jazyku (Kráľ, 1984). To, do akej miery je jazyk transparentný

teda určuje počet reprezentácií jednotlivých písmen (grafém) vo vzťahu k im

zodpovedajúcim zvukom (fonémam). V jazyku s transparentnou ortografiou � plytkou

12

ortografiou, sa tak počet grafém nebude výrazne lí�iť od počtu foném. Inak to bude

v jazykoch s nízkou mierou transparentnosti ortografie � v jazykoch s hlbinnou

ortografiou. Vzťah medzi grafémami a fonémami je tu menej priehľadný. Počet

foném a grafém, ktoré ich reprezentujú sa výrazne lí�i. Koukolík (2002) hovorí a� o

1120 rôznych spôsoboch reprezentácie grafémami �tyridsiatich foném v angličtine.

Angličtinu by sme tak mohli zaradiť do skupiny jazykov s hlbinnou ortografiou. Do

skupiny jazykov, v ktorých je miera transparentnosti vy��ia mo�no zaradiť taliančinu,

�panielčinu, alebo aj nemčinu. V taliančine je 25 foném reprezentovaných 33

grafémami (Koukolík, 2002), čo hovorí o jednoznačnom mapovaní medzi fonémami

a grafémami v jazyku. Do tejto skupiny by sme mohli zaradiť aj slovenčinu. Hoci

nepoznáme presný počet foném zodpovedajúci grafémam, vieme, �e väč�ina písmen

v slovenčine má stálu zvukovú podobu, aj keď existujú výnimky. Napríklad písmeno

n sa vyslovuje inak v slove cena a inak v slove tenký. Rovnako aj písmená d, t, n, l, sa

niekedy vyslovujú tvrdo, inokedy mäkko. Kráľ (1984) to označuje ako rozdiel medzi

slovenským pravopisom a slovenskou spisovnou výslovnosťou, kedy majú slová takú

výslovnosť, ktorá sa nedá jednoznačne určiť podľa ich pravopisného záznamu, to

znamená, �e sa inak pí�u a inak vyslovujú. S mierou transparentnosti úzko súvisí aj

pravidelnosť jazyka. Stupeň pravidelnosti jazyka sa meria �pecifickosťou pravidiel

grafémovo-fonémových kore�pondencií. Stupeň nepravidelnosti je tak definovaný

percentuálnou hodnotou slov, ktorých lexikálna výslovnosť nesúhlasí s výslovnosťou

podľa pravidiel (Ziegler, Coltheart, Perry, 2000). Charakter jazyka má vplyv nie len

na proces čítania v norme, ale aj pri prejavoch naru�eného čítania.

Poruchy čítania sa mô�u objaviť na vývinovej úrovni, alebo ako poruchy u�

vybudovaného čítania v dôsledku získaného po�kodenia mozgu. Vývinová porucha

čítania � dyslexia sa prejavuje ťa�kosťami pri učení sa čítať. Predmetom na�ej práce

bude skúmať získané poruchy čítania, ktoré sa v na�ej literatúre označujú alexie (v

anglickej literatúre je terminológia odli�ná. Kým u nás sa predpona dys- pou�íva na

označenie vývinovej poruchy a predpona a- na označenie získanej poruchy,

v anglickej literatúre sa predpona dys- pou�íva na označenie čiastočnej a predpona a-

na označenie úplnej straty schopnosti čítať. Potom to čo sa u nás označuje ako

dyslexia je v anglickej literatúre označované �developmental dyslexia� a to čo u nás

ako alexia, je �acquired dyslexia�, kým pojmom �alexia� sa označuje úplná strata

schopnosti čítať).

13

Alexia je získaná porucha čítania. Vzniká v dôsledku po�kodenia mozgových oblastí

zodpovedných za spracovanie jazykových procesov. Schopnosť čítať mo�no

pova�ovať za jednu z fatických funkcií, ktorými sú podľa Cséfalvaya et al. centrálne

procesy ako porozumenie a produkcia hovorenej reči a porozumenie a produkcia

písanej reči � čítanie a písanie (Cséfalvay et al., 2002). My ich budeme označovať

jazykové procesy. Ich poruchy vznikajú na základe organického po�kodenia �truktúr

v mozgu, ktoré sú zodpovedné za tvorbu � syntézu a analýzu reči (Cséfalvay,

Traubner, 1996). Pri po�kodení rečových centier v mozgu tak nedochádza len

k vzniku poruchy reči, alebo len čítania. Často sa poruchy jazykových procesov

prejavujú súčasne. Alexia je tak často sprievodným javom získanej poruchy reči �

afázie a rovnako sa mô�e objaviť spolu so získanou poruchou písania � agrafiou.

Alexie by sme mohli pova�ovať za isté kontinuum, kedy sa naru�enie pohybuje od

úplnej straty schopnosti čítať a� po mierne poruchy. V rámci takého kontinua tak

mo�no určiť niekoľko foriem alexie, ktoré budú opísané v tretej kapitole.

Skúmaním alexií mo�no odhaľovať aj neuroanatomické aspekty čítania. Hillisová

(2002) uvádza výskumy, ktoré pomocou funkčného znázorňovania v chronickom aj

akútnom �tádiu ochorenia pozorovali v mozgu oblasti, ktoré sú aktívne pri čítaní slov.

Dosiahnuté výsledky poskytli dôkaz o existencii neuroanatomických podkladov

čítania slov. Na spracovaní vizuálno-priestorových reprezentácií slov sa podieľajú

okcipitálne, parietálne a frontálne oblasti. Pre ortografický vstupný lexikón sú hlavné

posteriórne temporálne a parietálne oblasti, vrátane Brocovej oblasti 37 a 30.

Wernickeho oblasť sa ukázala zodpovedná za lexikálno-sémantické reprezentácie

a Brocova oblasť 37 aj ako ovplyvňujúca fungovanie fonologického výstupného

lexikónu. Nakoniec schopnosť prevádzať grafémy na fonémy ovplyvňujú Brocove

oblasti 39 a 40.

V na�ej práci sa nebudeme venovať vzťahu medzi oblasťami mozgu a prejavom

naru�enia v čítaní. Pozornosť zameriame na kognitívne predpoklady procesu čítania

a mechanizmu ich naru�enia, v dôsledku ktorého dochádza k typickým prejavom

v čítaní � alexii. V tejto kapitole sme opísali základné poznatky o čítaní, aspekty

jazyka pôsobiace pri procese čítania a vymedzili sme poruchy čítania, ktorým sa

budeme v na�ej práci venovať.

14

Kapitola 2

ALEXIE V KOGNITÍVNEJ NEUROPSYCHOLÓGII

2.1 Kognitívna neuropsychológia

Preto�e v na�ej práci budeme hovoriť o kognitívno-neuropsychologickom prístupe

pri vysvetľovaní procesu čítania slov, uvedieme najprv základnú charakteristiku

kognitívnej neuropsychológie, porovnáme ju s príbuznými odbormi, určíme jej ciele,

metódy, ktoré pou�íva a zhrnieme jej základné predpoklady.

Kognitívna neuropsychológia je pova�ovaná za súčasť kognitívnej psychológie,

ktorá skúma osoby a ich schopnosti pri kognitívnych úlohách v norme. Na základe

pozorovaného sa tak sna�í vyvinúť teórie, ktoré by vysvetľovali charakter mentálnych

procesov (Coltheart, 2001). Aj napriek podobnosti s neuropsychológiou, ktorá skúma

vzťahy medzi mozgom a správaním človeka, nie je kognitívna neuropsychológia jej

súčasťou. Kuli�ťák (2003) hovorí o interdisciplinárnej podstate kognitívnej

neuropsychológie, ktorá umo�ňuje neurológii aj kognitívnej psychológii nahliadnuť

do usporiadania kognitívnych procesov. Rozbor činnosti pacientov so selektívnym

po�kodením tak poskytuje jasný pohľad na organizáciu a postupy normálnej kognície.

Cieľom kognitívnej neuropsychológie je vytvoriť teóriu o fungovaní kognitívnych

procesov v norme na základe naru�enej schopnosti. Pri budovaní tejto teórie sa tak

zameriava na prejavy pacientov, ktorí následkom mozgového po�kodenia prejavujú

v kognitívnych úlohách zmenené správanie. Predpokladá, �e pozorovanie pacienta

s mozgovým po�kodením, ktorý prejavuje nedostatočný výkon v istom kognitívnom

procese, poskytne dostatočné informácie na porozumenie mechanizmu daného

procesu v norme. Kuli�ťák (2003) úvádza dva základné ciele kognitívnej

neuropsychológie ako ich opisujú Ellis a Young (1988):

1. Vysvetliť charakteristiky naru�eného a intaktného kognitívneho výkonu pacientov

s mozgovým po�kodením

2. Formulovať závery o intaktných kognitívnych procesoch na základe charakteristík

naru�ených a nenaru�ených schopností pozorovaných u pacientov s mozgovým

po�kodením.

15

Vo svojom výskume pou�íva kognitívna neuropsychológia detailné �túdie prípadov,

pri ktorých experimentálne mení úlohy s cieľom pozorovať vplyv zmeny na výkon.

Vyu�íva aj skupinové �túdie, v ktorých porovnáva výkony pacientov s rovnakým

syndrómom v rôznych úlohách s výkonmi osôb v kontrolných skupinách. Údaje

o výkonoch pacientov získava pomocou asociácií naru�ení (pacient má ťa�kosti

v dvoch úlohách � do�lo k asociácii dvoch naru�ení u jedného pacienta), disociácií

naru�ení (pacient má ťa�kosti pri úlohe X, ale nie pri úlohe Y � do�lo ku disociácii,

kedy sa prejavilo len jedno z naru�ení) a dvojitých disociácií naru�ení (jeden pacient

má ťa�kosti v úlohe X, ale nie v úlohe Y, kým druhý pacient má ťa�kosti v úlohe Y,

ale nie v úlohe X � pacienti preukazujú dve disociácie), (Coltheart, 2001). Ďal�ími

metódami sú zobrazovacie techniky a vytváranie výpočtových modelov kognitívnych

procesov.

Základným predpokladom je, �e kognitívne procesy sú reprezentované

v komponentoch, nazvaných moduly. Moduly ako základné komponenty ľudskej

mysle podrobne opísal Fodor v roku 1983 (Coltheart, 1999). Modul opisuje ako

prvok, ktorý obsahuje informácie uzavreté vo svojom vnútri a spracúva ich nezávisle

a izolovane od ostatných modulov. Ka�dý modul charakterizuje ako doménovo

�pecifický, čo by sa dalo vysvetliť, �e prijíma a spracúva istý druh jemu �pecifickej

informácie. Obsah ka�dého modulu je vrodený. Av�ak poukazuje aj na to, �e nie

v�etky kognitívne operácie sú modulárne. Tieto komponenty mô�eme v kognitívnej

teórii vidieť ako diagramy tzv. �boxov� a ��ípok�, ktoré znázorňujú moduly a cesty

toku informácií medzi nimi.

2.2 Alexie ako predmet skúmania kognitívnej

neuropsychológie

Získané poruchy čítania boli jednou z prvých oblastí, ktoré boli podrobené

intenzívnemu skúmaniu z pohľadu kognitívnej neuropsychológie (Ellis, Young, 1988

podľa Mossovej, 1996). Kognitívna neuropsychológia skúmala prejavy pri čítaní

pacientov s mozgovým po�kodením. Ich výkon bol odli�ný v charaktere i mno�stve

prejavených chýb. Na základe rôznych prezentovaných symptómov tak bolo určených

niekoľko syndrómov alexie. Prítomnosť jednotlivých syndrómov v�ak bolo potrebné

vysvetliť vo vzťahu k čítaniu ako kognitívnemu procesu. Tak boli vytvárané rôzne

16

teórie, ktorých cieľom bolo odhaliť naru�ený komponent procesu čítania vo vzťahu

k prejavu v čítaní a potvrdiť existenciu syndrómov alexie.

2.3 Kognitívno-neuropsychologické teórie procesu čítania

Aby sme mohli porozumieť poruche čítania musíme poznať mechanizmus naru�enia

v dôsledku ktorého sa objavuje. Kognitívna neuropsychlógia budovala teórie, ktoré by

pomohli porozumieť fungovaniu jazykových procesov v norme. Ponúka modely,

v ktorých je ka�dý komponent zodpovedný za istý proces a opisuje vzťahy medzi

nimi. Pri poruche čítania tak mo�no v rámci modelu identifikovať naru�ený

komponent. Modely procesu čítania majú svoj význam nie len na teoretickej úrovni,

ale aj pri diagnostike alexií a výbere terapie.

2.3.1 Teória dvojitej cesty

Jednou z teórií procesu čítania v norme je teória dvojitej cesty čítania (Dual-route

model), vychádzajúca zo základného predpokladu kognitívnej neuropsychológie �

modularity. Čítanie slov nahlas vysvetľuje ako systém komponentov, ktoré zastupujú

jednotlivé procesy a spojeniami medzi nimi, ktoré prená�ajú informáciu. Na

vysvetlenie pou�íva diagram tzv. �boxov� a ��ípok�, ktorý v na�ej literatúre poznáme

z práce Cséfalvaya et al. (2003). Na obrázku 2.1 uvádzame grafické znázornenie

teórie dvojitej cesty čítania slov. Opí�eme jednotlivé komponenty, ich funkciu a obsah

a ďalej vysvetlíme formy alexie vo vzťahu k modelu.

Ka�dý z uvedených komponentov má svoju funkciu. Na úrovni ortografickej analýzy

dochádza k identifikácii grafém v slove, predpokladá sa tu spracovanie na

prelingvistickej úrovni, napísaný stimul je pretransformovaný na reprezentácie, ktoré

sú ďalej prijímané v lingvistickom mechanizme (Mossová, 1996). Ortografický

vstupný lexikón obsahuje mentálne ortografické reprezentácie slov, ktoré sú čitateľovi

známe. Mohli by sme ho pova�ovať za mentálny slovník čitateľa. Vo fonologickom

výstupnom lexikóne sú ulo�ené fonologické reprezentácie pre známe slová, ktoré je

mo�né priradiť k ich ortografickej forme, alebo k reprezentácii ich významu, ktorý sa

nachádza v sémantickom systéme. Na prečítanie neznámych slov (slov, ktoré sa

nenachádzajú v lexikónoch čitateľa), alebo pseudoslov, slú�i grafémovo-fonémvý

prevod, ktorý k jednotlivým ortografickým reprezentáciám písmen priradí

17

zodpovedajúce fonémy. Tento proces funguje na základe pravidiel podľa ktorých

kore�pondujú grafémy s fonémami v danom jazyku (ďalej ich v na�ej práci budeme

označovať ako pravidlá grafémovo-fonémových kore�pondencií).

Obrázok 2.1 Model dvojitej cesty pri čítaní slov

Teória, ako je to zrejmé z názvu, predpokladá dve cesty pri čítaní slov nahlas. Pri

čítaní lexikálnou cestou sú aktívne komponenty: ortografická analýza, ortografický

vstupný lexikón, sémantický systém, fonologický výstupný lexikón afonologický

zásobník. Táto cesta predpokladá, �e slová, ktoré sú čitateľovi známe, má ulo�ené ako

ortografické reprezentácie v ortografickom vstupnom lexikóne a fonologické

reprezentácie vo fonologickom výstupnom lexikóne. Pri ich čítaní tak rozozná ich

ortografickú formu, ktorá aktivuje zodpovedajúcu fonologickú formu a produkuje

fonologický výstup � slovo je prečítané nahlas správne. Ťa�kosti mô�u nastať pri

čítaní neznámeho slova, ktoré v ortografickom vstupnom lexikóne nenachádza

zodpovedajúcu reprezentáciu, a tak mu nemô�e byť priradená ani fonologická

reprezentácia. Touto cestou rovnako nie je mo�né prečítať pseudoslová, preto�e tie

nezodpovedajú �iadnej z ortografických reprezentácií ulo�ených v ortografickom

vstupnom lexikóne. Na prečítanie pseudoslov tak slú�i nelexikálna cesta, ktorá

smeruje priamo z ortografickej analýzy do fonologického zásobníka. Ka�dému

18

písmenu v slove, alebo pseudoslove je na základe pravidiel o výslovnosti priradená

zodpovedajúca fonéma. Mohli by sme tak povedať, �e nelexikálna cesta je zalo�ená

na aplikácii pravidiel grafémovo-fonémových kore�pondencií v danom jazyku.

Nelexikálnou cestu tak nie je mo�né prečítať slová, ktorých grafémovo-fonémové

kore�pondencie nezodpovedajú pravidlám, tzv. nepravidelné slová.

Vo vzťahu k jednotlivým komponentom modelu a fungovaniu ciest tak mo�no

vysvetliť jednotlivé formy alexií. V dôsledku po�kodenia nelexikálnej cesty dochádza

k naru�enej schopnosti čítať neznáme slová a pseudoslová. Čítanie pravidelných aj

nepravidelných slov je v zachované. Neschopnosť čítať pseudoslová oproti

zachovanej schopnosti čítať pravidelné aj nepravidelné slová je typickým príznakom

fonologickej alexie. Pri po�kodení lexikálnej cesty a nenaru�enom fungovaní

nelexikálnej cesty je zachovaná schopnosť čítať pseudoslová a pravidelné slová, kým

výrazné ťa�kosti sa prejavujú pri čítaní nepravidelných slov, pri ktorých sa objavujú

chyby pravidelnosti v dôsledku aplikácie grafémovo-fonémových pravidiel pri čítaní

nelexikálnou cestou, ktorá funguje normálne. Zachovaná schopnosť čítať pseudoslová

a chyby pravidelnosti pri čítaní nepravidelných slov sú typickým príznakom

povrchovej alexie. Zjednodu�ené znázornenie naru�enia pri fonologickej a povrchovej

alexii v rámci diagramu �boxov a �ípok� uvádza Coltheart (1996a) na obrázku 2.2

Obrázok 2.2 Fonologická a povrchová alexia (Coltheart, 1996a)

19

Hĺbkovú alexiu teória dvojitej cesty nevysvetľuje v dôsledku prítomnosti dôkazov

o zapojení pravej hemisféry do procesu čítania pri hĺbkovej alexii.

V niektorých prácach sa hovorí o tretej ceste v procese čítania slov nahlas. Ako

uvádza Rappová (2001), okrem nelexikálnej cesty, sa v procese čítania predpokladajú

dve lexikálne cesty. Jednou je sémanticko-lexikálna cesta, ktorá predstavuje lexikálnu

cestu podľa klasického prístupu a druhou � treťou v procese čítania, je nesémantická

lexikálna cesta zalo�ená na priraďovaní fonologických reprezentácií k ortografickým

reprezentáciám obchádzaním sémantického systému. Jej naru�enie sa prejavuje ako

správne čítanie nepravidelných slov s ich neporozumením. Taký prejav naru�eného

čítania nie je mo�né vysvetliť v rámci teórie dvoch ciest, ktorá predpokladá len

lexikálny proces podlo�ený významom, kedy pri správnom prečítaní nepravidelného

slova je správne priradený aj význam. Model procesu čítania podľa ktorého sa pri

čítaní slov nahlas zúčastňujú tri cesty uvádzame na obrázku 2.3 ako ho uvádza Ellis

(2000). Uvedená tretia cesta � nesémantická lexikálna cesta je tu označená ako B,

kým C je nelexikálna cesta a A sémantická lexikálna cesta.

Obrázok 2.3 Model čítania slov nahlas podľa Ellisa (Ellis, 2000)

20

2.3.2 Teória jednoduchého prístupu

Alternatívnym prístupom vo vzťahu k teórii zalo�enej na izolovaných komponentoch

a spojeniach medzi nimi je teória jednoduchého prístupu (označovaná aj ako

trojuholníkový model, alebo teória na základe paralelne distribuovaného

spracovania informácie, prípadne jej podobné konekcionistické teórie, ktoré

vychádzajú z počítačového modelovania). Skladá sa zo súčastí, ktoré boli prebrané

z výpočtových modelov. Obsahuje jednoduché pracovné jednotky ulo�ené vo

vrstvách, ktoré sú zoskupené do súborov reprezentujúcich ortografiu, fonológiu

a sémantiku. Ka�dý súbor je zväzkom jednotiek, z ktorých má ka�dá spojenie

s jednotkami v inom súbore. Pri čítaní sa aktivujú v�etky spojenia rovnakou

intenzitou. V modeli neexistujú �iadne úrovne pre ortografické reprezentácie písmen,

alebo celých slov, a teda �iadne lexikálne jednotky ani lexikóny. Podrobne to vo

svojich prácach opisuje Plaut, ktorý navrhol upravenú verziu pôvodných autorov

Seidenberga a McClellanda (Plaut, 1993a, 1993b, 2001). Grafické znázornenie

modelu jednoduchého prístupu je na obrázku 2.4

Obrázok 2.4 Model jednoduchého prístupu pri čítaní slov (Plaut, 1993a)

Predpokladá sa jedna nesémantická cesta, ktorá doká�e správne vyslovovať

pravidelné aj nepravidelné slová rovnako ako pseudoslová bez aplikácie pravidiel

grafémovo-fonémových kore�pondencií za predpokladu uplatnenia rozptýlených

reprezentácií a konekcionistických princípov učenia sa a spracovania informácie.

V�etky vedomosti o grafémach a ich vzťahoch k fonémam sú ulo�ené v jednej sieti

(Rappová, 2001). Sieť počas učenia nadobúda súvislú �truktúru, ktorá je citlivá na

frekvenciu radov písmen vo vzťahu k ich výslovnosti. �truktúra tak doká�e

21

transformovať grafémy na fonémy bez toho aby musela uplatniť pravidlá, alebo

pou�iť slová. To vysvetľuje, �e doká�eme vysloviť slová s ktorými sme sa u� stretli

bez ohľadu na pravidelnosť ich grafémovo-fonémových kore�pondencií.

V rámci modelu jednoduchého prístupu je mo�né vysvetliť prejavy pri získaných

poruchách čítania následkom mozgového po�kodenia. Povrchovú alexiu, pri ktorej

pacienti doká�u pomerne dobre čítať pseudoslová a pravidelné slová, kým výrazné

ťa�kosti prejavujú pri čítaní nepravidelných slov, vysvetľuje Plaut (2001) na základe

naru�enej spolupráce sémantického a fonologického komponentu. Pri čítaní slov

v norme sa predpokladá ich plná spolupráca. Kým fonologický komponent sa lep�ie

učí vysoko frekventované a pravidelné slová, sémantický komponent poskytuje oporu

vo forme významu pre slová s menej častými ortograficko-fonologickými

kore�pondenciami. Ka�dý čitateľ sa odli�uje v miere spolupráce oboch komponentov.

V dôsledku mozgového po�kodenia dochádza k naru�eniu sémantického komponentu.

Tým sa odhalia nedostatky fonologického, ktorý je nútený pracovať v izolácii.

Prejavom je tak lep�í výkon pri pravidelných slovách a ťa�kosti pri čítaní

nepravidelných slov. V dôsledku rôznorodosti miery spolupráce oboch komponentov

pred mozgovým po�kodením je mo�né vysvetliť prípady pacientov s povrchovou

alexiou, ktorí prejavovali sémantické chyby, ale �iadne chyby pri nepravidelných

slovách.

Pri hĺbkovej alexii pacienti prejavujú prítomnosť sémantických chýb, vizuálnych

chýb, vplyv konkrétnosti a slovného druhu na výkon a neschopnosť prečítať aj ľahko

vysloviteľné pseudoslová. Neschopnosť čítať pseudoslová poukazuje na nefungujúci

fonologický komponent, kým ostatné prejavy hovoria o aktivite sémantického

komponentu v izolácii. Na základe vytvoreného modelu sa pri hĺbkovej alexii

predpokladá po�kodenie jednotiek v sieti z ortografie do sémantiky, čo vysvetľuje

prítomnosť rôznorodých príznakov. Pri fonologickej alexii, ktorú, ako pí�e Plaut

(2001), niektorí pova�ujú za miernej�í stupeň hĺbkovej alexie sa predpokladá

naru�ený prístup z ortografie do fonológie. Pri nefunkčnom procese z ortografie do

fonológie sa tak pacient musí spoliehať na sémantický komponent, ktorý samostatne

nie je schopný fungovať plnohodnotne. Tak sa pri čítaní slov pacientov

s fonologickou alexiou objavuje neschopnosť čítať pseudoslová a pri čítaní slov sú

niekedy prítomné sémantické chyby a vplyv konkrétnosti na výkon.

22

Obe teórie značne prispeli pri vysvetľovaní procesu čítania v kognitívnej

neuropsychológii. Ka�dá z nich má svoje �pecifiká aj nedostatky. Základným

rozdielom by mohla byť vrodenosť lokalizácie funkcií, ako to predpokladá modulárna

teória, voči lokalizácii funkcií nadobudnutej procesom učenia, ako to predpokladajú

konekcionistické siete. To, �e obsah modulov ako komponentov kognitívnych

procesov a ich lokalizácia sú vrodené v�ak nevysvetľuje prípady, kedy pri po�kodení

mozgu následkom plasticity dochádza k zmene lokalizácií rečových centier. Ani jedna

z nich úplne nevysvetľuje kognitívny mechanizmus procesu čítania. Pri objasňovaní

niektorých otázok ponúkajú dva pohľady, ktoré sa vzájomne dopĺňajú.

2.4 Kognitívne vedy a kognitívne modelovanie

Pri �túdiu prípadov v kognitívnej neuropsychológii sa stretneme s vytváraním tzv.

�výpočtových modelov� (Computational models of Reading aloud), ich narú�aním

a porovnávaním ich výkonu s výkonmi pacientov s alexiou. Čo to výpočtové modely

sú a aký majú význam pri budovaní kognitívno-neuropsychologických teórií?

Výpočtové modely kognitívnych funkcií sú nástrojom kognitívnych vied na odhalenie

fungovania mysle. Kognitívna veda pôsobí interdisciplinárne. Zaoberá sa myslením

a inteligenciou, zahŕňa filozofiu, psychológiu, umelú inteligenciu, neurovedu,

lingvistiku a antropológiu (Thagard, 2001). Sna�í sa pochopiť kognitívne procesy,

ktoré sú reprezentované �truktúrou v mysli, tým, �e vytvára výpočtové programy,

ktoré operujú na tejto �truktúre. V na�om prípade sa zameriame na výpočtové modely

procesu čítania.

2.4.1 Výpočtové modely čítania nahlas

Vytváranie výpočtových modelov je jednou z metód v kognitívnej neuropsychológii.

Ako vieme cieľom kognitívnej neuropsychológie je odhaliť mechanizmus funkcie

prostredníctvom skúmania jej prejavov pri naru�ení. Výpočtové modely na to dobre

slú�ia. Ka�dý model sa vytvára na základe princípov istej teórie. Napríklad podľa

teórie dvojitej cesty čítania by mohol byť vytvorený model, ktorý by obsahoval

rovnaké komponenty a rovnaké cesty tak, ako to teória predpokladá. Pri simulácii

poruchy čítania � alexie, by sa v modeli naru�il práve ten komponent, ktorý teória

pova�uje za príčinu vzniku danej formy alexie. Ak by model pri naru�ení toho

23

komponentu produkoval rovnaké prejavy aké pacient s daným typom alexie, mohlo

by sa predpokladať, �e teória o procese čítania je správna, rovnako ako aj určenie

jednotlivých foriem získanej poruchy čítania.

Výpočtové modely boli vytvorené na potvrdenie teórie jednoduchého prístupu aj

teórie dvojitej cesty čítania.

Pri teórii jednoduchého prístupu čítania boli vytvárané tzv. konekcionistické siete,

ktoré obsahujú mno�stvo pracovných jednotiek vzájomne poprepájaných, ale

paralelne fungujúcich. Ka�dá jednotka prijíma informáciu od jednotiek s ktorými je

spojená. Informácia smeruje od vstupných k výstupným jednotkám. Plaut (2001)

uvádza základné princípy výpočtových konkekcionistických sietí pri simulácii

procesu čítania: (1) ortografické, fonologické a sémantické reprezentácie sú

distribuované a ulo�ené vo vrstvách, (2) vedomosť o vzťahoch medzi ortografiou,

fonológiou a sémantikou je zalo�ená na odstupňovanom učení a (3) spracovanie

medzi ortografiou, fonológiou a sémantikou je sprostredkované prostredníctvom

interakcie medzi jednotkami. Zaujímavú analógiu autorov Kosslyna a Koeniga na

porozumenie distribuovanej konekcionistickej siete uvádza Thagard (2001) na

obrázku 2.5, kde chce sieť chobotníc sprostredkovať informáciu o výskyte rýb na dne

jazera čajke, ktorá je nad hladinou.

Obrázok 2.5 Obrazová analógia konekcionistickej siete (Thagard, 2001)

24

Informácia vstupuje v spodnom rade, ktorý ju predá strednému, a ten vrchnému, ktorý

dá znamenie čajke. Informácia tak smeruje od vstupných jednotiek cez stredné a� po

výstupné jedným smerom. Informácia nie je zakódovaná do �iadnej z jednotiek

(chobotníc), ale je distribuovaná cez celú ich sieť. Táto forma výpočtových modelov

je in�pirovaná jednotkami a typom informácií spracovaných v nervovom systéme.

Po mnohých implementáciách modelu jednoduchého prístupu pomocou

konekcionistických sietí, bol vytvorený aj výpočtový model na overenie teórie dvojitej

cesty čítania (Coltheart et al., 2001), ktorý simuloval výkon pri čítaní v norme aj pri

naru�ení. Reprezentoval klasickú teóriu o �boxoch� a ��ípkach� v procese čítania. Pri

vytváraní modelu bol jasne �pecifikovaný charakter reprezentácií (obsahu boxov)

a ich spracovania (interakcie medzi nimi). Výsledkom boli nové otázky, ktoré vzi�li

pri vytváraní modelu v oblasti lexikálnej cesty a nepravidelných slov, ako aj

v dôsledku pozorovania odli�ností pri čítaní pseudoslov. Vytváraním výpočtového

modelu v slovenčine sa zaoberala Lachová (2004), ktorá opisuje podrobnej�ie aj

niektoré výpočtové modely pre angličtinu.

Opísali sme základné predpoklady kognitívnej neuropsychológie vo vzťahu

k skúmaniu alexií a kognitívno-neuropsychologické teórie čítania slov. Teórie

ponúkajú mo�nosť porozumieť mechanizmu naru�eného procesu čítania, v dôsledku

ktorého sa vyskytujú rôzne formy alexií, ktorým sa budeme podrobne venovať

v ďal�ej kapitole.

25

Kapitola 3

FORMY ALEXIÍ

V tejto kapitole opí�eme základné formy získaných porúch čítania. Alexie mo�no

klasifikovať na základe chýb, ktoré sú prítomné pri čítaní slov nahlas. Keď�e pri

opisovaní foriem alexií sa na ne budeme odvolávať, opí�eme niektoré chyby v čítaní

ako ich uvádza vo svojej práci aj Funnellová (2000). Prvým typom chýb sú chyby

pravidelnosti, pri ktorých sú nepravidelné slová prečítané nesprávne v dôsledku

pou�itia pravidiel pre grafémovo-fonémové kore�pondencie v danom jazyku (v

slovenčine by to mohlo byť slovo teda, v ktorom by bolo t prečítané mäkko za

predpokladu uvá�enia pravidla �čítaj te v�dy mäkko�). Pri sémantických chybách je

namiesto napísaného stimulu prečítané slovo, ktoré má podobný význam, alebo patrí

do rovnakej sémantickej kategórie (napr. stolička namiesto kreslo). Posledným typom

sú vizuálne chyby, kedy pacient prečíta namiesto cieľového slova také, ktoré má

podobnú ortografickú formu, nemá v�ak podobný význam (napr. mačka namiesto

kačka).

Získané poruchy čítania mo�no rozdeliť do dvoch skupín. Prvou sú periférne alexie,

ktoré sa objavujú v dôsledku naru�eného vizuálneho spracovania. Pri tzv. �neglect

alexii� je naru�ené spracovanie vizuálnych reprezentácií, v dôsledku ktorého stimuly,

alebo časti stimulov nachádzajúce sa na postihnutej strane nie sú spracované.

Objavuje sa často pri po�kodení pravej hemisféry a ovplyvňuje ľavú stranu zorného

poľa (Hillisová, Rappová, Benzing, Caramazza, 1998 podľa Hillisová 2002). Ďal�ím

typom je porucha schopnosti spracovať vizuálny stimul v dôsledku naru�eného

mechanizumu pozornosti, tzv �attentional alexia�. Tretí typ čistá alexia (označovaná

aj �pure alexia�, �letter-by-letter alexia�, alebo alexia bez agrafie) najviac súvisí

s procesom čítania. Ako čistá bola nazvaná preto�e nie je spojená s inými poruchami

jazykových schopností. Prejavuje sa v dôsledku po�kodenia posteriórnych oblastí

mozgu. To narú�a hlavné dráhy spájajúce vizuálne oblasti, ktoré sa zúčastňujú na

rozoznávaní písmen s prednými rečovými oblasťami, ktoré sa zúčastňujú na

porozumení a vyslovovaní slov (Funnellová, 2000). Pacient s čistou alexiou

nepreukazuje vy��ie spomínané chyby. Je schopný identifikovať jednotlivé písmená,

nedoká�e v�ak rozpoznať slovo ako známy rad písmen. Typickým prejavom je

26

hláskovanie slov pri čítaní. Pôsobí tu efekt dĺ�ky slova, keď�e čítaním jednotlivých

písmen si dlh�ie slová vy�adujú na prečítanie viac času a je pravdepodobné ich

nesprávne prečítanie (Chapeyová, 2001). Podľa Behrmanovej, ka�dé ďal�ie písmeno

slova mô�e vy�adovať a� 3 sekundy pri čítaní slova nahlas u pacienta s čistou alexiou,

oproti 9 ms u be�ného čitateľa (Behrmanová, 1998 podľa Montantovej

a Behrmanovej, 2001). Pri správnej identifikácii slova, je mu význam priradený

rýchlo, preto�e sémantický systém nie je po�kodený. Čítanie nie je ovplyvnené

frekvenciou výskytu slova, konkrétnosťou, slovným druhom ani pravidelnosťou

grafémovo-fonémových kore�pondencií v jazyku. Pacienti v�ak preukazujú veľmi

dobrú schopnosť rozoznávať verbálne prezentované slová. Pattersonová predpokladá

naru�enie vo vizuálnej identifikácii, alebo v prenose informácie od identifikácie

písmena k rekognícii slova (Pattersonová, 1994).

Do skupiny centrálnych alexií mo�no zaradiť fonologickú alexiu, hĺbkovú alexiu

a povrchovú alexiu. Centrálne alexie sa objavujú v dôsledku po�kodenia jazykových

procesov lokalizovaných v posteriórnch oblastiach temporálneho laloka a v oblasti

gyrus angularis v dominantnej hemisfére (Funnellová, 2000).

V kognitívno-neuropsychologických �túdiách sa hovorí o �tyroch základných formách

získanej poruchy čítania. Jedna skupina autorov hovorí o čistej, fonologickej,

hĺbkovej a povrchovej alexii, kým druhá skupina pridáva k spomínaným centrálnym

alexiám aj sémantickú alexiu. Po prvý krát ju opísal Warrington v roku 1975

(Graapová, 1998) a spomína pacienta, ktorý čítal primeranou rýchlosťou pravidelné

slová a pri nepravidelných prejavoval sklon k ich �spravidelňovaniu�. Pseudoslová

prečítal len v niektorých prípadoch a mal výrazné ťa�kosti pri porozumení

prečítaného na úrovni slov. Mossová opisuje pacientov so sémantickou alexiou, ktorí

majú zachované pou�ívanie sublexikálneho fonologického dekódovania

a mechanizmu lexikálno-fonologického spracovania, kým sémantické spracovanie

majú naru�ené (Mossová, 1996). Schwartz, Martin a Saffran (podľa Mossovej, 1996)

sa domnievajú, �e tento syndróm mô�e reprezentovať neschopnosť vytvorenia

spojenia medzi fonologickou a sémantickou reprezentáciou slova (Schwartz, Martin

a Saffran, 1979 podľa Mossovej 1996). Najvýraznej�ím príznakom je pomerne dobré

čítanie sprevádzané neschopnosťou rozumieť nepravidelným slovám. Ďal�ími

27

príznakmi mô�e byť neschopnosť rozli�ovať synonymá a homonymá ako aj

neschopnosť kategorizovať slová do významových skupín.

Sémantickú alexiu do svojej �truktúry neprijali posledné návrhy kognitívnych

modelov, v dôsledku jej zlo�itého simulovania normálnej a naru�enej schopnosti čítať

na úrovni slov, a teda nie je mo�né vysvetlenie podstaty jej výskytu. Uvádzame tri

formy alexie, ktoré sú predmetom skúmania v súčasnej kognitívnej neuropsychológii

a sú pova�ované za syndrómy získaných porúch čítania: fonologickú alexiu, hĺbkovú

alexiu a povrchovú alexiu.

3.1 Fonologická alexia

3.1.1 Charakteristika naru�enia

Fonologickú alexiu po prvý krát opísali Beauvois a Derouesné v roku 1979 (Mossová,

1996, Graapová, 1998, Pattersonová, 2000, Bassoová, 2003, a iní). Predpokladali, �e

sa mô�e objaviť v dôsledku po�kodenia ktorejkoľvek z dvoch základných schopností

ako analýza grafém, alebo spájanie fonologických elementov a v�eobecné fonologické

schopnosti. Podľa uvedeného tvrdenia by akýkoľvek pacient s fonologickou alexiou

prejavoval ťa�kosti aj v úlohách nezameraných na čítanie, ktoré si vy�adujú zapájanie

iných fonologických mechanizmov (syntéza slova z hlások, alebo opakovanie dlhých

pseudoslov). U svojho pacienta s fonologickou alexiou testovali schopnosť čítať slová

a pseudoslová nahlas. Pozorovali vplyv zmeny dĺ�ky a slabičnej �truktúry slova

a pseudoslova na výkon pri čítaní (Graapová, 1998). Pri dlh�ích slovách sa výkon

nezmenil. Pri predl�ovaní pseudoslov sa zhor�ovalo aj čítanie. Rovnaký vplyv mala aj

zmena slabičnej �truktúry slov a pseudoslov. Na základe týchto zistení uviedli závery

o mechanizmoch naru�enia v procese čítania ako ich uvádza Graapová (1998):

- naru�enie fonologického procesu čítania bez naru�enia lexikálneho procesu

čítania

- naru�enie lokalizované na fonologickej úrovni, ktorá obsahuje grafémovo-

fonémové kore�pondencie, bez naru�enia na expresívnej a receptívnej úrovni

- naru�enie čítania bez porovnateľného naru�enia v hovorenej reči, porozumenia a

písania

28

Vysvetliť by sme to mohli ako správne čítanie slov vtedy ak majú zmysel a naru�ené

čítanie neznámych slov a pseudoslov, kedy pacient nemá ťa�kosti pri rovnakých

slovách, ak sú mu verbálne prezentované, ak ich má zopakovať, alebo napísať.

Fonologickú alexiu, ako ju opisujú na základe �túdie pacienta mo�no označiť ako

selektívnu, nie v�ak totálnu poruchu schopnosti čítať pseudoslová v porovnaní

s lep�ou, nie v�ak nenaru�enou schopnosťou čítať slová (Graapová, 1998).

Jednoduch�ie by sme mohli povedať, �e pacienti s fonologickou alexiou čítajú

výrazne hor�ie pseudoslová ako slová.

Po tom, ako Beauvois a Derouesné opísali fonologickú alexiu, sa začali hľadať

vysvetlenia mechanizmov naru�enia, rovnako ako súvislosti medzi poruchou čítať

pseudoslová a naru�ením iných fonologických mechanizmov. O vysokej miere

výskytu deficitov fonologických schopností pri fonologickej alexii hovorí

Pattersonová (2000), ktorá si v�imla naru�enú schopnosť realizovať fonologické úlohy

v �estnástich zo sedemnástich prípadov fonologickej alexie. Rovnako v�ak vyjadruje

aj názor, �e fonologickú alexiu mo�no interpretovať dvoma spôsobmi, a to podľa

toho, či ju chceme interpretovať ako �pecifickú poruchu čítania, alebo fonolgickú

alexiu ako takú. V prvom prípade by sme uva�ovali o vzťahu medzi v�eobecnými

fonologickými schopnosťami a schopnosťou čítať pseudoslová, kým v druhom

prípade je na interpretáciu potrebný vzťah medzi schopnosťou čítať slová

a pseudoslová.

To, �e schopnosť čítať pseudoslová je naru�ená v dôsledku slabého fonologického

systému, ktorý produkuje lep�ie pseudoslová ako slová sa podľa Graapovej sna�ili

vysvetliť Beauvois a Derouesné ako aj Friedmanová (Beauvois a Derouesné, 1979

a Friedmanová, 1995 podľa Graapová, 1998). Pôvodní autori zastávali názor, �e

fonologická alexia sa objavuje v dôsledku naru�enia na prvom stupni procesu

grafémovo-fonémovej konverzie � analýze grafém, kde čitateľ určuje o aké grafémy

ide, na to aby ich následne dokázal transformovať na fonémy. Friedmanová ponúka

na vysvetlenie teóriu, kde je proces čítania podobný sieti, ktorej súčasťou je priamy

vstup z ortografie do fonológie a sémantická cesta. Neschopnosť čítať pseudoslová

tak vysvetľuje prítomnosťou naru�ených fonologických mechanizmov v dôsledku

nedostatočného pou�ívania priameho prístupu z ortografie do fonológie. Tak je čitateľ

nútený spoliehať sa na čítanie pomocou sémantickej cesty.

29

Mechanizmus naru�enia pri fonologickej alexii opisujú aj ďal�í autori ako Mossová

(1996), ktorá hovorí o nenaru�enom lexikálno-fonologickom a sémantickom

spracovaní a naru�enej funkcii sublexikálneho procesu. Rovnako spomína aj

neschopnosť pou�ívať grafémovo-fonémový proces ako príčinu fonologickej alexie.

Vo vzťahu k pravidlám grafémovo-fonémovej konverzie, Bassoová uvádza tri

procesy, ako ich identifikovali Mitchum a Berndt. Prvým je segmentácia radov

grafém, nasleduje grafémovo-fonémová konverzia a nakoniec spájanie foném. Podľa

toho, na úrovni ktorého procesu nastáva po�kodenie, pacient s fonologickou alexiou

prejavuje rôzne naru�enia (Mitchum a Berndt, 1991 podľa Bassoovej, 2003).

Od opísania prvého prípadu fonologickej alexie bolo uverejnených mnoho prác, ktoré

sa pokú�ali vysvetliť mechanizmy naru�enia a určiť príčiny v dôsledku ktorých

k poru�eniu funkcie dochádza. Nech sa prikloníme ku ktorémukoľvek vysvetleniu,

prejavy pri čítaní sú vo väč�ine prác toto�né, a tie opí�eme v nasledujúcej časti.

3.1.2 Symptómy fonologickej alexie

Najvýraznej�ím príznakom pri fonologickej alexii je výrazný nepomer schopnosti

čítať reálne slová oproti čítaniu pseudoslov. Za týmto jednoduchým vyjadrením sa

v�ak skrýva mnoho otázok na základe pozorovaných symptómov v �tudovaných

prípadoch fonologickej alexie. Pattersonová (2000) napríklad uvádza pacienta C.J,

ktorý mal naru�enú schopnosť čítať pseudoslová aj vtedy, ak sa pseudoslovo nápadne

podobalo reálnemu slovu. Jeho fonologické schopnosti sa javili vcelku dobré, čo nie

je v súlade s predpokladom, ktorí vyjadrili Beauvois a Derouesné vy��ie. Poukazuje aj

na mierny vplyv konkrétnosti slova a známosti pre pacienta. Pri vy�etrovaní sa

neprejavil �iadny vplyv pravidelnosti na výkon. Pacient produkoval často ortograficky

a fonologicky príbuzné slová namiesto cieľového slova. Graapová (1998) uvádza

pacienta, ktorého opísali Beauvois a Derouesné, ktorý čítal komplexnej�ie

pseudoslová hor�ie ako jednoduch�ie pseudoslová (zlo�itosť bola určená pravidlami

grafémovo-fonémových kore�pondencií a počtom grafém zodpovedajúcich jednej

fonéme). V čítaní sa objavovali aj morfologické chyby a zamieňanie gramatických

slov. Mossová (1996) vo svojej práci uvádza základné prejavy fonologickej alexie:

ťa�kosti pri čítaní reálnych slov, neschopnosť čítať pseudohomonymá, citlivosť na

význam slov, necitlivosť na pravidelnosť a lep�ia schopnosť čítať slová vysoko

frekventované a slová, ktoré majú pre čitateľa zmysel. Pattersonová (1994) nakoniec

30

upozorňuje na relatívne intaktné porozumenie slov, čím vysvetľuje schopnosť správne

prečítať väč�inu reálnych slov a výskyt chýb pri gramatických slovách a morfologicky

komplexnej�ích slovách.

Podľa príznakov, ktoré spozorovali autori pri �túdii prípadov mo�no určiť niekoľko

základných symptómov pre fonologickú alexiu:

- výrazne lep�ie čítanie slov ako čítanie pseudoslov

- výskyt ortograficky a fonologicky príbuzných slov namiesto cieľového slova

- morfologické chyby (zamieňanie, alebo vynechávanie predpôn, alebo prípon

slov)

- zriedkavý výskyt sémantických paralexií

- �iadny vplyv pravidelnosti písania na výkon

- mierny efekt konkrétnosti a frekvencie výskytu

Prejavy sa mô�u meniť v dôsledku pôsobenia miery konkrétnosti, alebo

frekventovanosti slov, rovnako aj miera výskytu sémantických chýb sa mô�e

pohybovať od �iadnych po mierny výskyt, jednoznačný by mal v�dy byť výrazný

nepomer medzi schopnosťou čítať slová a pseudoslová.

3.1.3 Interpretácia podľa teórie dvojitej cesty čítania

V tejto časti vysvetlíme mechanizmus naru�enia podľa teórie dvojitej cesty čítania

slov. Teória predpokladá prítomnosť dvoch ciest pri čítaní slov nahlas, ktoré sa mô�u

zúčastňovať v interakcii, ale mô�u byť naru�ené oddelene (viď. Obrázok 3.1).

Fonologická alexia sa objavuje v dôsledku naru�enej funkcie nelexikálnej cesty.

Nelexikálna cesta predstavuje čítanie slov pomocou grafémovo-fonémového prevodu.

Grafémovo-fonémovým prevodom mô�u byť správne prečítané pseudoslová a slová

s pravidelnými grafémovo-fonémovými kore�pondenciami. Nelexikálna cesta u�

podľa svojho názvu hovorí, �e pri svojej aktivácii nezapája do procesu lexikóny. Jej

naru�ená funkcia tak núti čitateľa aby sa pri hlasnom čítaní slov spoliehal na

lexikálnu cestu, ktorá pri svojom priebehu lexikóny zapája. Lexikálna cesta mu

31

umo�ní prečítať len slová, ktoré má ulo�ené v lexikóne. Neznáme slová a pseudoslová

nebude schopný prečítať správne, alebo vôbec. Pri fonologickej alexii dochádza

k naru�eniu priebehu nelexikálnej cesty. Zachovanou lexikálnou cestou je tak mo�né

prečítať len slová, ktoré sú pre čitateľa známe.

Obrázok 3.1 Lexikálna a nelexikálna cesta pri čítaní slov

Tým teória vysvetľuje prejavy pri fonologickej alexii ako naru�ená schopnosť čítať

pseudoslová vo vzťahu k zachovanému čítaniu slov a zriedkavý výskyt sémantických

paralexií.

Menej v�ak vysvetľuje prípady v ktorých sa objavujú sémantické chyby pod vplyvom

miery konkrétnosti slov, akým bol pacient C.J. ktorého opísala Pattersonová (2000).

Taký vzorec čítania lep�ie vysvetľuje tzv. trojuholníkový model, ktorý opí�eme ďalej.

3.1.4 Vysvetlenie fonologickej alexie podľa iných teórií

Podľa teórie jednoduchého prístupu, ktorú by sme mohli nazvať aj trojuholníkový

model podľa Funnellovej (2000), alebo konekcionistická teória, si proces čítania

nevy�aduje izolované pôsobenie oddelených ciest. Namiesto toho obsahuje

ortografické a fonologické jednotky, ktoré sú vzájomne poprepájané medzi sebou a so

sémantickým komponentom. Informácia o vnímaných grafémach sa spracúva

simultánne. Pri čítaní slov aj pseudoslov je aktívny tzv. priamy prístup z ortografie

do fonológie (O-F), znázornený na obrázku 3.2 v trojuholníkovom modeli ako ho

32

uvádza Plaut (2001). V prípade oslabenia, alebo po�kodenia tohto prístupu sa mô�e

pri čítaní zapojiť aj sémantický komponent (prístup O-S-F).

Obrázok 3.2 Trojuholníkový model čítania slov nahlas (Plaut, 2001)

Pacient C.J. opísaný Pattersonovou (2000) nedokázal prečítať pseudoslová a pri čítaní

slov sa preukázal značný vplyv ich konkrétnosti na výkon. Väč�inu jeho chýb tvorili

ortograficky a fonologicky podobné slová namiesto cieľového. Jeho fonologické

schopnosti boli vcelku dobré. Fonologická alexia, ktorú preukazoval, tak mô�e byť

vysvetlená po�kodením priameho prístupu z ortografie do fonológie, čo mu

neumo�nilo prečítať správne pseudoslová ani slová. Tak bol pri čítaní nútený

spoliehať sa na zapojenie sémantického komponentu, ktorý bol intaktný, ale nie

postačujúci na prečítanie v�etkých slov. Pri čítaní sa tak objavil značný vplyv

konkrétnosti na výkon, čo znamená, �e konkrétne slová boli prečítané správne oproti

abstraktným, ktoré nedokázal prečítať.

3.1.5 Fonologická alexia v jazykoch s transparentnou ortografiou

Predpokladá sa, �e spôsob akým je reprezentovaná ortografia vo vzťahu k fonológii

v danom jazyku mô�e ovplyvniť mechanizmus čítania. To by znamenalo, �e

v jazykoch akými sú angličtina a francúz�tina by bol iný mechanizmus čítania ako

napríklad v jazykoch ako �panielčina, alebo aj slovenčina. Dôvodom by bolo, �e ich

ortograficko-fonologické kore�pondencie sa odli�ujú v miere transparentnosti. Ak

bola napríklad fonologická alexia ako syndróm opísaná u francúzsky hovoriaceho

pacienta, mohli by sme pochybovať, či sa rovnaký syndróm mô�e objaviť aj v jazyku

s iným stupňom ortografickej transparentnosti a pravidelnosti. Aby sa vyvrátilo toto

33

tvrdenie, začali sa v jazykoch s transparentnou ortografiou hľadať dôkazy

o prítomnosti rovnakých syndrómov naru�enej schopnosti čítania.

Dva prípady fonologickej alexie u �panielsky hovoriacich pacientov opisuje

Iribarrenová et al. (1999). Uvedení pacienti preukazovali výrazne naru�enú schopnosť

čítať pseudoslová oproti pomerne dobrému čítaniu slov. Tento pomer by mohol

poukázať na to, �e pri čítaní v jazykoch s transparentnou ortografiou sa vyu�íva aj

lexikálna cesta, keď�e neschopnosť čítať pseudoslová hovorí o izolovanom po�kodení

nelexikálnej cesty oproti normálnej funkcii lexikálnej cesty.

Typické prejavy fonologickej alexie sa objavili aj u slovensky hovoriacich pacientov.

Napríklad Egryová (2001) vo svojej práci opisuje pacientku s lo�iskovým

po�kodením mozgu v subakútnom �tádiu ochorenia, ktorá nepreukazovala výrazné

naru�enie pri úlohách vy�adujúcich zapojenie sémantického systému, av�ak ťa�kosti

sa objavili pri čítaní pseudoslov, ktoré bolo výrazne hor�ie oproti slovám. Prítomné

boli aj fonologické paralexie. To poukazuje na naru�ené fungovanie nelexikálnej cesty

oproti pomerne normálnej funkcii lexikálnej cesty.

Uvedené prípady ponúkajú dôkazy o prítomnosti prejavov typických pre izolované

po�kodenie jednej z dvoch ciest zúčastňujúcich sa na procese čítania slov aj

v jazykoch s vy��ou mierou transparentnosti a pravidelnosti.

3.2 Hĺbková alexia

3.2.1 Charakteristika naru�enia

Keď v roku 1966 po prvý krát Marshall a Newcombe (Graapová, 1998) opísali prípad

G.R, ktorý pri čítaní slov nahlas prejavoval �pecifické chyby začalo sa uva�ovať

o existencii komplexu príznakov, ktoré sú �pecifické pre jeden typ alexie. G.R

prejavoval chyby, ktoré boli osobité svojim charakterom a bol zjavný značný vplyv

slovného druhu a konkrétnosti slov na výkon pri čítaní. Namiesto cieľového slova

prečítal slovo, ktoré malo podobný význam, spozorovaná bola aj vizuálna podobnosť

odpovede a stimulu, ako aj chyby týkajúce sa morfológie. Na základe výkonu pri

slovách zastupujúcich jednotlivé slovné druhy, autori predpokladali istú hierarchiu v

smere podstatné mená, prídavné mená, slovesá. To, �e v jeho čítaní sa objavili

sémantické chyby malo aj významný vplyv na teóriu, preto�e to dokazovalo

34

existenciu a fungovanie sémantického systému nezávisle na pôsobení fonológie.

Záujem, ktorý vyvolal tento prípad alexie so sebou priniesol aj mnohé interpretácie

naru�enia, z ktorých niektoré ďalej uvedieme.

3.2.2 Symptómy hĺbkovej alexie

Typickým príznakom, charakterizujúcim túto formu alexie je prítomnosť

sémantických chýb pri čítaní slov nahlas. Coltheart (1996a) uvádza aj ďal�ie, ktoré sa

pri čítaní slov nahlas pri hĺbkovej alexii objavujú:

- sémantické chyby (slovo kotva namiesto stimulu loď)

- vizuálne chyby (pri vizuálnej chybe má slovo niekoľko písmen podobných

s cieľovým slovom, napr. kačka namiesto slova mačka)

- morfologické chyby (predpony a prípony slov mô�u byť prečítané nesprávne,

alebo vôbec, kým koreň slova je správny. Príkladom mô�e byť reálny namiesto

nereálny, be�ať namiesto be�ec)

- efekt konkrétnosti (pri konkrétnej�ích slovách, alebo takých, ktoré si mo�no

predstaviť ako tulipán, alebo zelený, sa chyby budú vyskytovať menej ako pri

čítaní abstraktných slov ako nápad, alebo zvyčajný)

- ťa�kosti pri čítaní gramatických slov

- neschopnosť prečítať pseudoslová

- v prípade zachovaného písania sa prejavujú rovnaké symptómy ako pri čítaní

Komplex symptómov, ktorý by mal byť prítomný aby bolo mo�né identifikovať

hĺbkovú alexiu bol spochybnený, keď sa objavil pacient, ktorý preukazoval vzorec

hĺbkovej alexie s neprítomnosťou sémantických chýb. Takého pacienta opísali

Warrington a Shallice (Warrington a Shallice, 1979 podľa Graapovej, 1998). Keď

chýbal hlavný príznak v syndróme začala diskusia, či sú práve sémantické chyby

hlavným príznakom, alebo či je vôbec mo�né určiť stály komplex príznakov, ktorý by

sa objavoval u ka�dého pacienta s hĺbkovou alexiou. Rie�ením v tomto prípade boli

dve mo�nosti, kde prvou bolo nezaradiť pacienta do syndrómu hĺbkovej alexie, alebo

zmeniť definíciu tak aby bol hlavným príznakom iný typ chýb. Keď�e nebolo mo�né

35

určiť a teoreticky potvrdiť, ktorý z ďal�ích príznakov by to mohol byť, nastal návrat

k pôvodnému komplexu symptómov podľa Colthearta.

Výskyt chýb sa ukázal byť ovplyvnený mierou konkrétnosti čítaných slov. Funnelová

(2000) uvádza zistenia, ktoré hovoria o vplyve konkrétnosti vo vzťahu k jednotlivým

typom chýb v čítaní. Sémantické chyby sa vyskytujú častej�ie pri slovách, ktoré sú

menej konkrétne ako tie, ktoré pacient prečíta správne, ale sú zároveň konkrétnej�ie

ako tie ktoré nie je schopný prečítať. Vizuálne chyby sa častej�ie vyskytujú pri

abstraktných slovách a sú konkrétnej�ie ako stimul. Vysvetlením mô�e byť názor

Shallicie a Warrington (Funnellová, 2000), �e systém ortografických foriem je

schopný aktivovať sémantické reprezentácie viacerých slov naraz, a tak ak nie je

prístupný význam pre abstraktné slovo, mô�e byť namiesto neho aktivované slovo

podobnej ortografickej formy s konkrétnym významom. Pri morfologických chybách

sa nezistil �iadny vplyv konkrétnosti na zmenu predpôn a prípon. Pri zamieňaní

gramatických slov sa nepreukázal �iadny významný vplyv konkrétnosti. Vysvetlením

mô�e byť predpoklad, �e gramatické slová nemajú v sémantickom systéme �iadne

miesto a pri naru�ení sú čítané akýmsi zvy�kovým lexikálnym mechanizmom, ktorý

premieňa ich ortografické formy priamo na fonologické.

3.2.3 Interpretácia podľa teórie dvojitej cesty

Hĺbkovú alexiu ako výsledok po�kodenia komponentov v rámci modelu dvojitej cesty

sa pokú�ali vysvetliť mnohí autori. Rôznorodosť �pecifických príznakov viedla

k formulovaniu rôznych interpretácií. Prvú ponúkli Newcombe a Marshal (Graapová,

1998), ktorí pri neschopnosti čítať pseudoslová predpokladali naru�enie grafémovo-

fonémvej konverzie, ktoré so súčasnou normálnou funkciou sémantickej cesty

v izolácii, viedlo k sémantických paralexiám. Uvedené tvrdenie v�ak nevysvetľovalo

ostatné príznaky, a tak predpokladali dve lo�iská po�kodenia. Ďal�ia verzia, ktorú

uvádzajú Morton a Pattersonová (Graapová, 1998), je zalo�ená na rovnakej predstave

s odli�nou interpretáciou. Predpokladali niekoľko po�kodených komponentov.

Prítomnosť sémantických chýb odôvodnili odcudzenými fonologickými

reprezentáciami, alebo naru�eným plynutím informácie zo sémantického systému

k fonologickým reprezentáciám. V náväznosti na predpoklad rôznych príčin

prítomnosti sémantických chýb určil Shallice 3 typy hĺbkovej alexie. (Shallice, 1988

podľa Graapovej, 1998). V prvom type nazvanom vstupná hĺbková alexia

36

predpokladá neschopnosť priradiť sémantické reprezentácie abstraktným slovám. Pri

centrálnej hĺbkovej alexii sa predpokladá naru�enie v sémantickom systéme a pri

výstupnej hĺbkovej alexii sa objavuje viac sémantických chýb ako vizuálnych chýb

v dôsledku nedostatočného aktivovania fonologických reprezentácií vo výstupnom

lexikóne.

Po pokusoch interpretovať hĺbkovú alexiu podľa teórie dvojitej cesty sa Morton

a Pattersonová pokúsili vytvoriť výpočtový model na potvrdenie nimi ponúkanej

interpretácie naru�enia (Coltheart, 1996a). (1) V dôsledku neschopnosti čítať

pseudoslová predpokladali naru�enie grafémovo-fonémovej konverzie, (2) keď�e

čítanie slov nie je v�dy dostatočné, predpokladalo sa naru�ené spojenie medzi

identifikáciou a produkciou slov, (3) v dôsledku hor�ieho čítania abstraktných slov

oproti konkrétnym je zrejmé po�kodenie sémantického systému, (4) keď�e pacienti

prečítanému slovu rozumejú, ale produkujú sémantické paralexie, bude po�kodené

spojenie medzi sémantickým systémom a fonologickým výstupným lexikónom, (5)

nakoniec predpokladali, �e morfologické chyby vznikajú v dôsledku naru�enia

syntaktického systému.

Predpoklad, �e model, ktorý bude mať po�kodené uvedené komponenty bude

preukazovať správanie aké je typické pre hĺbkovú alexiu bol mylný. Ak by naozaj

bolo potrebné na preukázanie syndrómu hĺbkovej alexie po�kodenie �iestich rôznych

oblastí, objavili by sa aj pacienti, ktorí by napríklad v dôsledku po�kodenia v�etkých

oblastí okrem tretej, preukazovali sémantické chyby, ale �iadny vplyv konkrétnosti na

výkon. Takí pacienti s hĺbkovou alexiou doteraz neboli opísaní.

Rovnako pri pokusoch zobraziť hĺbkovú alexiu v zmysle modulov a spojení medzi

nimi (Obrázok 3.3), dospel Coltheart k záveru, �e v dôsledku mnohorakých

príznakov pri hĺbkovej alexii sa predpokladá po�kodenie niekoľkých súčastí, �iadny

z modelov normálneho čítania nedoká�e mať po�kodený istý komponent práve tak,

aby bolo výsledkom správanie typické pre hĺbkovú alexiu (Coltheart, 2000 podľa

Langeovej, 2004).

37

Obrázok 3.3 Naru�ené komponenty pri hĺbkovej alexii (Coltheart, 2000, podľa

Langeovej, 2004)

Uvedené zistenia viedli k hľadaniu iného teoretického smeru, ktorý by dokázal

vysvetliť prejavy hĺbkovej alexie. Jedným z navrhovaných bol aj predpoklad, �e

pacienti pri čítaní nepou�ívajú po�kodený systém procesu čítania, ktorý sa nachádza

v ľavej hemisfére, ale čítajú oddeleným systémom nachádzajúcim sa v pravej

hemisfére. Tento predpoklad v na�ej práci e�te opí�eme.

3.2.4 Vysvetlenie hĺbkovej alexie podľa iných teórií

3.2.4.1 Hĺbková alexia a konekcionistická neuropsychológia

Hĺbkovú alexiu sa pokú�ali vysvetliť aj konekcionistické teórie pomocou

výpočtových modelov. Pri vytváraní modelu predpokladali, �e ak bude výkon pri jeho

naru�ení porovnateľný s výkonom aký preukazuje pacient s hĺbkovou alexiou mo�no

predpokladať hodnovernosť ich teórie.

Prvý model, ktorý prejavoval príznaky podobné pacientovi s hĺbkovou alexiou,

zostavili Hinton a Shallice (Hinton a Shallice, 1991, podľa Plauta a Shallice, 1993).

Ich model prejavoval v dôsledku po�kodenia siete spoločný výskyt sémantických

chýb a vizuálnych chýb ako aj sémanticko-vizuálnych chýb. Obsahoval dve skupiny

reprezentácií: grafémové jednotky a sémantické jednotky, medzi ktorými bolo

spojenie pomocou tzv. stredných jednotiek. Sémantické jednotky boli v rámci svojej

skupiny prepojené vnútornými spojeniami. Výsledkom bolo, �e model preukazoval

38

spomínané tri typy chýb, kedy sa vizuálne chyby objavovali častej�ie v dôsledku

po�kodenia grafémových jednotiek a sémantické chyby častej�ie v dôsledku

po�kodenia sémantických jednotiek. V ich práci v�ak chýba vysvetlenie základných

princípov, podľa ktorých model preukazoval práve dané prejavy.

O dva roky neskôr sa Plaut a Shallice (1993) pokú�ali v tom istom modeli

prostredníctvom naru�enia siete z ortografie do sémantiky simulovať výkon podobný

hĺbkovej alexii, aby mohli odhaliť a vysvetliť princípy správania sa modelu. Pri

pozorovaní vplyvu konkrétnosti na výkon zistili, �e pri po�kodení priamej cesty

z ortografie do sémantiky sa dá predpokladať simulácia hĺbkovej alexie preukázaním

(1) lep�ieho výkonu pri konkrétnych slovách oproti abstraktným, (2) tendenciou chýb

byť konkrétnej�ími ako stimuly a (3) preukázaním vy��ieho výskytu vizuálnych chýb

pri abstraktných slovách.

Predstava siete, v ktorej dochádza k spojeniam medzi ortografiou a sémantikou

prostredníctvom spracovania značného počtu jednotiek (vrátane stredných jednotiek)

mô�e vysvetliť výkon medzi úplným naru�ením a zachovanou schopnosťou, a tým aj

rôznorodosť a �pecifickosť príznakov pri hĺbkovej alexii. Aj keď po�kodenie siete

malo za následok typy chýb podobné hĺbkovej alexii, pri vytváraní

konekcionistických výpočtových modelov pre hĺbkovú alexiu ostáva mnoho

otvorených otázok. Napriek tomu, �e výsledky boli ohodnotené ako u�itočné pri

pou�ití konekcionistického modelu na vysvetlenie mechanizmu hĺbkovej alexie,

nepodávajú vyčerpávajúci dôkaz na to, aby ju bolo mo�né na základe tejto teórie

interpretovať ako syndróm.

3.2.4.2 Hypotéza pravej hemisféry

Pri �túdii prípadov hĺbkovej alexie bola predlo�ená hypotéza účasti pravej hemisféry

v procese čítania slov nahlas. Weeks, Coltheart a Gordon (Funnellová, 2000) zistili

účasť pravej hemisféry pri vizuálnom spracovaní písaných slov u pacientov

s hĺbkovou alexiou. Prvým prípadom bola detská pacientka (Coltheart, 1996a), ktorej

odobrali ľavú hemisféru v dôsledku čoho sa objavili v jej čítaní sémantické chyby. Jej

prípad bol nedostatočným dôkazom, preto�e v období zákroku nebol ukončený vývin

reči. Ďal�í skúmaní pacienti mali bilaterálne po�kodenie, čo zabraňovalo

zov�eobecneniu naru�enia.

39

Coltheart predpokladá spracovanie ortografických a sémantických reprezentácií

pravou hemisférou ako to ukazuje aj znázornenie na obrázku 3.4 (Coltheart, 2000

podľa Langeovej, 2004).

Obrázok 3.4 Hypotéza pravej hemisféry pri hĺbkovej alexii (Coltheart, 2000 podľa

Langeovej, 2004)

Lep�í dôkaz poskytujú prípady, ktoré uvádzajú Pattersonová, Vargha-Khadem

a Polkey a Michel, Henaff a Intrilligator (Coltheart, 2000a). Prvá skupina autorov

uvádza prípad pacientky, ktorá vo svojich trinástich rokoch preukazovala známky

ľavo-hemisférovej abnormality a o dva roky do�lo k odobratiu ľavej hemisféry. Vo

veku pred zákrokom bola u� lateralizácia reči ukončená a bola zručným čitateľom. Po

zákroku sa u nej objavili typické príznaky hĺbkovej alexie: sémantické chyby,

vizuálne chyby, morfologické chyby, slabé čítanie gramatických slov a neschopnosť

čítať pseudoslová. Druhá spomínaná skupina autorov opisuje prípad pacienta vo veku

dvadsaťtri rokov, ľaváka, ktorý podstúpil zákrok na odstránenie lézie v corpus

callosum. Po zákroku bol schopný pokračovať v �túdiu. Pri vy�etrení pozorovali jeho

schopnosť čítať rýchlo prezentované slová. Slová boli prezentované pre ľavú a pravú

hemisféru (v pravom vizuálnom poli a v ľavom vizuálnom poli). Výsledky pre pravé

vizuálne pole hovorili o intaktnej schopnosti čítať slová. Výsledky pre ľavé vizuálne

pole poukazovali na početné sémantické chyby, vplyv konkrétnosti, ťa�kosti pri čítaní

gramatických slov a neschopnosť čítať pseudoslová.

Uvedené prípady poskytujú presvedčivý dôkaz pre mo�nú interpretáciu účasti pravej

hemisféry pri hĺbkovej alexii.

40

3.2.5 Hĺbková alexia v jazykoch s transparentnou ortografiou

Hĺbková alexia bola ako syndróm určená na základe pozorovania prejavov pacientov

v anglicky, alebo francúzsky hovoriacej oblasti. Ako vieme, spomínané jazyky by

sme mohli zaradiť medzi jazyky s hlbinnou ortografiou. Tak sa v ostatných jazykoch,

hlavne v tých s vy��ou mierou transparentnosti ortografie, vyskytli pochybnosti

o prítomnosti rovnakej skupiny príznakov, ktoré by bolo mo�né označiť za syndróm.

Karanthová (2002) opisuje pacienta A.G., ktorého materinským jazykom bol Hindi

(jeden z indických alfabetických ortografických systémov), ktorý je fonologicky

transparentný s vysoko kore�pondujúcimi grafémami a fonémami, a teda pomerne

pravidelný. Po mozgovej príhode sa uňho prejavili hlavné príznaky hĺbkovej alexie

pri čítaní v angličtine, ktorá bola jeho druhým jazykom v porovnaní so záva�nými

ťa�kosťami pri čítaní v jazyku Hindi, pri ktorom sa neobjavovali �iadne príznaky

hĺbkovej alexie, aj napriek tomu, �e to bol jeho materinský jazyk a jazyk v ktorom

pred príhodou čítal častej�ie. To ponúklo otázky týkajúce sa zapájania pomocných

procesov čítania pri hĺbkovej alexii lokalizovaných v pravej hemisfére a otázky

zamerané na odhalenie odli�ného mechanizmu čítania v rôznych ortografických

systémoch. Jedným vysvetlením by mohlo byť, �e pre dva rôzne jazyky existovala

rôzna lokalizácia procesu čítania. Druhým vysvetlením je predpoklad, �e čítanie

v transparentných jazykoch je zalo�ené na pravidelnosti grafémovo-fonémových

kore�pondencií do takej miery, �e nie je potrebný proces čítania pomocou dvoch ciest,

čo vysvetľuje neschopnosť prečítať skoro v�etky slová a neprítomnosť sémantických

chýb (v jazyku Hindi).

Iný dôkaz ponúkajú Ferreres a Miravalles (1995) v �panielčine, ktorú mo�no

pova�ovať za jazyk s transparentnou ortografiou a pravidelnými grafémo-

fonémovými kore�pondenciami. Opisujú pacienta, ktorý prejavoval typické príznaky

hĺbkovej alexie. Hlavným prejavom boli sémantické paralexie, správnosť čítania bola

ovplyvnená konkrétnosťou slov, objavovali sa vizuálne chyby a výrazne naru�ená

schopnosť čítať pseudoslová. Podľa Cueta a Ellisa (1999) sa v �panielčine objavili aj

ďal�ie prípady hĺbkovej alexie, čo by mohlo vyvrátiť tvrdenie, �e následkom odli�nej

miery transparentnosti je odli�ný aj proces čítania, a tak nie je mo�ný výskyt

rovnakých syndrómov v dvoch takým spôsobom odli�ných jazykoch.

41

Nakoniec, Marková (2002) opisuje slovensky hovoriaceho pacienta

s diagnostikovanou hĺbkovou alexiou, následkom po�kodenia v ľavej mozgovej

hemisfére. Jeho čítanie slov bolo naru�ené s mnohými vizuálnymi chybami. Výrazný

deficit mal aj pri čítaní pseudoslov. Rovnaké príznaky sa objavili aj pri písaní.

Prekvapujúco sa v jeho čítaní neobjavovali sémantické chyby, čo je kľúčovým

príznakom hĺbkovej alexie a jeho schopnosť čítať gramatické slová bola dobre

zachovaná. V neprospech teórie dvojitej cesty hovorí aj výkon, ktorý pacient

preukázal po terapii v oblasti nelexikálneho mechanizmu, kedy sa prejavilo zlep�enie

aj pri čítaní slov (lexikálny mechanizmus), čo by mohlo poukázať na fakt, �e

v jazykoch s transparentnou ortografiou je pri čítaní slov postačujúce zapojenie

nelexikálneho mechanizmu.

3.3 Povrchová alexia

3.3.1 Charakteristika naru�enia

Prácu v ktorej boli opísané prípady pacientov, ktorí prejavovali príznaky

zodpovedajúce povrchovej alexii uverejnili v roku 1973 Marshall a Newcombe

(Bassoová, 2003). Pacientov charakterizovali namáhavými pokusmi vysloviť

prečítané slovo, kedy do�lo k zámene pôvodného slova fonologicky podobným.

Tak ako pri hĺbkovej alexii vystupuje do popredia prítomnosť sémantických chýb, pri

povrchovej alexii sa javí hlavné naru�enie v oblasti fonológie. Pacienti s povrchovou

alexiu čítajú najlep�ie slová, ktoré majú pravidelné grafémvo-fonémové

kore�pondencie a pseudoslová. Výrazné ťa�kosti preukazujú pri slovách, ktoré majú

nepravidelné grafémovo-fonémové kore�pondencie, nazvime ich slová

s nepravidelnou výslovnosťou. Pri čítaní takých slov je vysoká pravdepodobnosť, �e

ich pacient bude tzv. �regularizovať�, to znamená bude sa ich pokú�ať prečítať

pou�itím pravidiel, ktoré v danom jazyku určujú vzťah medzi grafémami a fonémami.

Určiť povrchovú alexiu na základe tohto príznaku tak bude ťa�ké v jazykoch, ktoré

majú pravidelné grafémovo-fonémové kore�pondencie, alebo v jazykoch

s transparentnou ortografiou. Opísaní pacienti s povrchovou alexiou boli preva�ne

z anglicky a francúzsky hovoriacej oblasti. Keď�e anglický a francúzky jazyk sa

vyznačujú mno�stvom slov, ktorých výslovnosť nezodpovedá pravidlám grafémovo-

fonémovej konverzie, Coltheart (1996a) hovorí o 25% nepravidelných slov

42

v angličtine, povrchovú alexiu mo�no na základe hlavného príznaku ľahko

identifikovať. Hor�ie je to napríklad v nemčine (Graapová, 1998), ktorá aj napriek

tomu, �e by sme ju mohli označiť ako jazyk s hlbinnou ortografiou, má relatívne

pravidelné fonémovo-grafémové kore�pondencie. Podobne je to aj v jazykoch

s transparentnou ortografiou, akým je slovenčina. Ak by pacient pri čítaní vyu�íval

len vedomosť o pravidlách výslovnosti medzi grafémami a fonémami, správne by

bola prečítaná väč�ina slov v jazyku.

Opí�eme základné príznaky povrchovej alexie a jej mo�né interpretácie podľa

niekoľkých teórií a v závere sa vrátime k otázke prítomnosti povrchovej alexie

v slovenčine.

3.3.2 Symptómy povrchovej alexie

Druhým významným prípadom povrchovej alexie bol A.D., ktorého opisujú

Andrewski a Desi (Graapová, 1998), ktorý prejavoval lep�ie čítanie pravidelných slov

oproti nepravidelným. Schopnosť určiť homonymné slová bola najlep�ia pre

pravidelné slová, hor�ie pre pseudoslová a najhor�ia pre nepravidelné slová. V jeho

čítaní slov nahlas boli prítomné tzv. �regularizačné� chyby a pri slovách často

vynechával, zamieňal, alebo pridával písmená.

Vychádzajúc aj z tejto �túdie navrhli Coltheart et al. skupinu deviatich symptómov,

ktoré by charakterizovali povrchovú alexiu ako syndróm (Coltheart et al., 1981 podľa

Graapovej, 1998).

1. čítanie slov s pravidelnými garfémovo-fonémovými kore�pondenciami je lep�ie

ako slov, ktoré ich majú nepravidelné

2. nepravidelné slová bývajú často prečítané ako pravidelné

3. pri čítaní viacslabičných slov dochádza k zmene prízvuku

4. určiť homonymá je najľah�ie pri pravidelných slovách, ďalej pri pseudoslovách

a najhor�ie pri nepravidelných slovách

5. porozumenie potichu prečítaných slov je často sprostredkované fonológiou

6. pri čítaní potichu sú homonymá často zamieňané

43

7. ak je pacientovi slovo nahlas vyhláskované, pri jeho vyslovení sa prejavujú

podobné prejavy ako pri písomnom stimule

8. tzv. �ortografické� chyby (pridávanie, vynechávanie, zamieňanie písmen) sa

objavujú rovnako pri čítaní slov ako pseudoslov

9. naru�ené je aj písanie a hláskovanie z dôvodu fonologickej orientácie väč�iny

chýb

Viac ako určenie jednotlivých symptómov je dôle�ité vysvetlenie ich výskytu

a vzťahov medzi nimi. Prvý symptóm je pova�ovaný za kľúčový pri určení

povrchovej alexie, čo znamená, �e sa nebude vyskytovať pri iných formách alexie

a bude prítomný v�dy pri povrchovej alexii. Symptómy 2, 3, 4 sú úzko spojené

s prvým a vyskytujú sa v�dy keď je prítomný prvý. Druhá skupina príznakov sa pri

povrchovej alexii mô�e, ale nemusí objaviť. Piaty, �iesty a siedmy príznak sa

spoločne vzťahujú na oblasť porozumenia prečítaných slov, kým posledné dva

príznaky sa vyskytujú aj pri iných formách a mo�no ich pova�ovať za sprievodné.

Po ďal�ích prípadoch sa v�ak určenie syndrómu povrchovej alexie pomocou �tyroch

základných a piatich sprievodných symptómov javilo byť komplikované. Rovnako sa

ukázalo, �e u pacientov s povrchovou alexiou nie sú ortografické schopnosti celkom

naru�ené.

Za základné symptómy povrchovej alexie tak budeme pova�ovať nasledujúce

prejavy, ako ich uvádza Coltheart (1996a):

- nepravidelné slová sú čítané častej�ie nesprávne oproti pravidelným slovám

podľa frekvencie, dĺ�ky a pod.

- ak sú nepravidelné slová prečítané nesprávne, chyby majú podobu tzv.

�regularizačných� chýb

3.3.3 Interpretácia podľa teórie dvojitej cesty čítania

Pôvodní autori (podľa Ellis a kol. 2000) ponúkajú vysvetlenie prejavov nimi

opísaných pacientov na základe teórie dvojitej cesty. V rámci procesu čítania opisujú

tri cesty. Označíme ich A, B, C. Pomocou A je mo�né prečítať slová priradením

44

významu, poznáme ju pod názvom lexikálno-sémantická cesta. Cesta B prechádza

z lexikónu do lexikónu, obchádzaním sémantického systému, označujeme ju

lexikálno-nesémantická cesta. Nakoniec C predstavuje grafémovo-fonémový prevod,

alebo nelexikálnu cestu. Podľa toho, sa pacienti s povrchovou alexiou pri čítaní

spoliehajú na cestu C, v dôsledku naru�enia ciest A,B. Tak aj slová, ktoré predtým

čítali zapojením A a B, čítajú výlučne cestou C (viď. Obrázok 3.6).

Ďal�ie interpretácie mechanizmu naru�enia (bli��ie ich opisuje Graapová, 1998) sú len

istou modifikáciou pôvodného vysvetlenia a majú rovnakú ideu � naru�enie lexikálnej

cesty (prípadne lexikálno-sémantickej ak uva�ujeme aj tretiu cestu) pri čítaní slov

nahlas. Keď�e lexikálna cesta obsahuje niekoľko komponentov, po�kodený mô�e byť

ktorýkoľvek z nich. Coltheart (1996a) hovorí o dvoch po�kodeniach. Prvým mô�u byť

naru�ené jednotky ortografického vstupného lexikónu, čo spôsobí, �e napísané slovo

sa v lexikóne nenájde, a tak bude prečítané nelexikálnou cestou (ak ide o nepravidelné

slovo, objaví sa tzv. chyba pravidelnosti). Druhé po�kodenie mô�e byť na úrovni

fonologického výstupného lexikónu, kedy bude rozpoznaná ortografická forma slova,

ale fonologická forma bude neprístupná, a tak znova dochádza k čítaniu nelexikálnou

cestou, ktorá nepravidelné slovo prečíta chybne. Ako dôkaz prítomnosti dvoch

izolovaných ciest v procese čítania, z ktorých má len jedna svoju plnú funkciu, uvádza

príklady pacientov, ktorí predstavujú �čisté� typy povrchovej alexie. Podľa obrázku

3.5 mo�no určiť jasný rozdiel medzi výkonom pri čítaní vysoko aj nízko

frekventovaných nepravidelných slov oproti pravidelným slovám.

Obrázok 3.5 Výkony pacientov M.P. a K.T. s povrchovou alexiou pri čítaní slov

(Coltheart, 1996a)

45

Iný pohľad ponúka Ellis et al. (2000), ktorí na základe pozorovania pacientov

s povrchovou alexiou prejavujúcich tri rôzne typy naru�ení vo vzťahu k modelu

procesu čítania (viď. Obrázok 3.6) predpokladajú tri typy povrchovej alexie:

- vstupná povrchová alexia, pri po�kodení ortografického vstupného lexikónu,

kedy pacienti namiesto cieľového slova prečítali rovnako znejúce slovo

(homonymum), rovnako mali ťa�kosti pri určení, či ide o reálne slovo alebo

rovnako znejúce pseudoslovo (tzv. �pseudohomonymum�), pričom ostatné

pseudoslová vedeli vylúčiť a prejavovali dobrú schopnosť čítať pseudoslová

a pravidelné slová.

- centrálna (sémantická) povrchová alexia, ako povrchová alexia so súčasne

prítomným sémantických po�kodením, čo pacientom znemo�ňuje porozumenie aj

produkciu ako hovorených tak aj písaných slov. Sú schopní správne prečítať

pseudoslová a pravidelné slová (cestou C). Rovnako dobre prečítajú aj vysoko

frekventované nepravidelné slová, čo by sa dalo vysvetliť čiastočným fungovaním

cesty B, pričom pri menej častých nepravidelných slovách sú prítomné typické

�regularizačné� chyby.

Obrázok 3.6 Tri cesty pri čítaní slov nahlas (Ellis et al., 2002)

46

- výstupná povrchová alexia, pri po�kodení fonologického výstupného lexikónu,

kedy po rozoznaní slova a priradení mu významu (cestou A, alebo B) nie je mo�né

priradenie fonologickej formy, a tak musí byť znova pou�itá cesta C, vďaka ktorej

je mo�né správne prečítať pseudoslová a pravidelné slová, ale pri čítaní

nepravidelných slov nastanú ťa�kosti. V kontraste so vstupnou formou tu nebudú

prítomné �iadne ťa�kosti pri lexikálnom rozhodovaní.

V literatúre sa zriedka objaví prípad daného typu povrchovej alexie, ktorý by presne

zodpovedal mechanizmu naru�enia podľa modelu, je v�ak mnoho, ktoré sa veľmi

pribli�ujú. Otázkou v�ak mô�e byť, či je vôbec mo�né na základe vysvetlenia podľa

modelu procesu čítania zov�eobecniť vysvetlenie pre v�etky prípady povrchovej

alexie.

3.3.4 Vysvetlenie povrchovej alexie podľa iných teórií

Povrchovú alexiu sa pokú�ali vysvetliť aj konekcionistické teórie pomocou

vytvárania výpočtových modelov, ktoré by na základe naru�enia produkovali príznaky,

aké sú typické pre pacientov s povrchovou alexiou. Po menej úspe�ných pokusoch

naru�iť model, ktorý vytvorili Seidenberg a McClelland (Plaut et al., 1993), Plaut

a McClelland modifikovali model pridaním vylep�ených ortografických

a fonologických jednotiek. Ich model bol schopný čítať pravidelné, nepravidelné

slová aj pseudoslová rovnako ako zručný čitateľ.

Obrázok 3.7 Povrchová alexie podľa konekcionistickej teórie (Plaut et al., 1993)

47

Plaut et al. (1993) pou�ili tento model na odhalenie mechanizmu povrchovej alexie.

Predpokladali dve mo�né naru�enia. Prvým bolo naru�enie sublexikálneho procesu,

druhým intaktný, ale izolovaný sublexikálny proces v spolupráci so sémantickým

procesom. Povrchovú alexiu, charakteristickú naru�eným čítaním slov

s nepravidelnými grafémovo-fonémovými kore�pondenciami, predov�etkým nízko

frekventovaných, normálnou schopnosťou čítať pseudoslová a vá�nym naru�ením pri

pomenovaní, znázorňujú na obrázku 3.7

Vo svojej práci porovnávali výkon pacientky MP s výkonom modelu. Pozorovali

vplyv frekvencie slov, grafémovo- fonémovej konzistencie na výkon pri čítaní slov aj

pseudoslov u pacientky s mozgovým po�kodením a v nedostatočne trénovanom

konekcionistickom modeli. Aj MP aj model preukazovali príznaky povrchovej alexie

(1) vo vzťahu frekvencie ku konzistentnosti, kedy čítanie nízko frekventovaných

nepravidelných slov bolo výrazne naru�ené, (2) pri čítaní nepravidelných slov sa

objavili tzv. �regularizačné� chyby, (3) preukázala sa zachovaná schopnosť čítať

pseudoslová a (4) zní�ený vplyv pravidelnosti pri slovách s vy��ím počtom susedov.

Porovnať výkony pri čítaní pravidelných a nepravidelných slov nízkej, strednej

a vysokej frekvencie mo�no pohľadom na grafické znázornenia na obrázku 3.8

Obrázok 3.8 Výkon pacientky MP a konekcionistickej siete pri čítaní slov (Plaut et

al., 1993)

Výsledky poukazujú na schopnosť normálneho sublexikálneho systému naučiť sa

pomerne veľké mno�stvo, av�ak nie v�etky nepravidelné slová. Predpokladať tak

mo�no, �e povrchová alexia sa objavuje v dôsledku izolácie tohto systému od

sémantiky. Na základe získaných údajov ďalej predpokladajú, �e (1) na čítanie

v norme je potrebná interakcia sublexikálneho aj lexikálneho (lexikálno-

sémantického) procesu, (2) pri povrchovej alexii je sémantický komponent značne

48

naru�ený, alebo odpojený od fonológie, a tak necháva pracovať sublexikálny systém

v izolácii, a (3) sublexikálny proces nemusí ovládať v�etky nepravidelné slová,

preto�e má podporu v sémantike. To je v rozpore s klasickým názorom (viď. vy��ie

Coltheart), �e sublexikálna cesta pracuje na základe aplikácie pravidiel medzi

grafémami a fonémami v danom jazyku, a tak je schopná prečítať v�etky pravidelné

a �iadne nepravidelné slová.

3.3.5 Povrchová alexia a čítanie v jazykoch s transparentnou ortografiou

Najviac diskutovanou je povrchová alexia a jej prítomnosť v jazykoch

s transparentnou ortografiou a pravidelnými grafémovo-fonémovými

kore�pondenciami. Odhalenie naru�eného mechanizmu čítania slov pri tejto forme je

v takých jazykoch pomerne náročné. Typickým prejavom po�kodenej lexikálnej cesty

je zlá schopnosť čítať nepravidelné slová a ich následné �spravideľňovanie�. Ak sa

v jazyku také slová nenachádzajú je ťa�ké odhaliť funkciu lexikálnej cesty. Ak sa

v jazyku objavujú zriedka, je náročné zostaviť z nich súbor, v ktorom by bol

minimalizovaný vplyv iných lexikálnych charakteristík. V rámci na�ej práce sme

zostavili súbor slov (viď. Príloha C), o ktorých predpokladáme nepravidelnosť ich

garfémovo-fonémových kore�pondencií. Na základe výkonu pri ich čítaní budeme

hovoriť o prítomnosti povrchovej alexie v slovenčine. Otázne v�ak je, akú výpovednú

hodnotu mô�u mať nami vybrané slová vo vzťahu k identifikácii naru�eného

mechanizmu pri čítaní slov a či existujú aj iné spôsoby akými by bolo mo�né odhaliť

naru�enú funkciu lexikálnej cesty vtedy, ak sú v jazyku skoro v�etky slová pravidelné.

Prítomnosť povrchovej alexie bola potvrdená aj v transparentnom jazyku akým je

�panielčina. Ferreres et al. (2003) opísali pacienta MM s diagnostikovanou

Wernickeho afáziou, ktorý pri čítaní pseudoslov aj slov (ktoré sú v �panielčine

preva�ne pravidelné) neprejavoval výrazné ťa�kosti (98% pre slová a 91% pre

pseudoslová). Chyby pri čítaní slov boli v dôsledku chybného označenia prízvuku,

napr. plícano (pelikán) namiesto pelicano (�edivý). Výrazné ťa�kosti mal pri úlohách,

ktoré si vy�adovali zachovanú informáciu o ortografickej podobe slova. Pri

lexikálnom posudzovaní tzv. �pseudohomonymných slov�, teda pseudoslov, ktoré

majú odli�nú ortografickú, ale rovnakú fonologickú formu ako slová, bola jeho

úspe�nosť 47%. Výkon pacienta MM mo�no označiť ako vstupnú povrchovú alexiu,

ako ju opisuje Ellis et al., 2000 (viď. vy��ie). Na základe jeho výkonu predpokladajú

49

autori v procese čítania slov naru�enú funkciu lexikálnej cesty a zachovanú funkciu

nelexikálnej cesty, a tým potvrdzujú mo�nosť prítomnosti povrchovej alexie

v �panielčine.

Prípady povrchovej alexie v iných jazykoch s transparentnou ortografiou neboli jasne

opísané. Rovnako ani v slovenčine sme sa zatiaľ nestretli s uvedeným prípadom

povrchovej alexie v literatúre.

V tejto časti sme opísali základné formy alexie. Okrem ich charakteristiky a prejavov

sme uviedli aj dva pohľady interpretácie. Kým prvý pri čítaní predpokladá dve

oddelené cesty, druhý ponúka vysvetlenie na základe súčasného spracovania

vnímaného podnetu. Prvý krát boli prejavy opísané ako syndrómy v rámci teórie

dvojitej cesty. Objavili sa u pacientov v jazykoch s hlbinnou ortografiou a nízkou

mierou pravidelnosti. Slovenčina je jazykom s pomerne transparentnou ortografiou

a pravidelnými grafémovo-fonémovými kore�pondenciami. Pri ka�dej forme alexie

preto uvádzame aj závery autorov, ktorí pozorovali prítomnosť uvedených syndrómov

v jazykoch s transparentnou ortografiou. Najlep�ím spôsobom ako potvrdiť

prítomnosť, alebo neprítomnosť uvedených syndrómov aj v slovenčine je pozorovanie

prítomnosti skupiny príznakov typických pre daný syndróm u slovensky hovoriacich

pacientov s alexiou.

50

Kapitola 4

DIAGNOSTIKA ALEXIÍ

Naru�ené čítanie sa mô�e prejaviť ako následok po�kodenia ktoréhokoľvek

komponentu procesu čítania. Po�kodenie mô�e byť na úrovni vizuálneho spracovania,

na úrovni ortografických reprezentácií slov, v oblasti sémantických, alebo

fonologických reprezentácií, rovnako aj pri procese prevodu grafém na fonémy. Podľa

oblasti naru�enia a na základe jeho prejavov, existuje niekoľko foriem alexií, ktoré

sme v na�ej práci opísali. Dôkladná diagnostika čítania by tak mala začať vy�etrením

vizuálneho spracovania, pokračovať analýzou ortografického, sémantického

a fonologického spracovania slov, a� k vy�etreniu schopnosti porozumieť prečítaným

vetám a textu (Chapeyová, 2001). V na�ej práci sa venujeme úrovni slov, preto aj

oblasti hodnotenia, ktoré uvedieme budú zamerané na proces spracovania písaných

slov.

V tejto časti uvádzame úlohy hodnotiace schopnosť čítať vo vzťahu ku komponentom

procesu čítania, ktoré odporúčajú autori preva�ne z anglicky hovoriacej oblasti. Ďalej

uvedieme stručný prehľad �tandardizovaných vy�etrovacích metodík, ktoré sa

pou�ívajú v anglicky a nemecky hovoriacich oblastiach, aby sme sa v ďal�ej časti

mohli venovať zostavovaniu vlastnej metodiky a hodnoteniu výkonov čítania

u slovensky hovoriacich pacientov s alexiou.

4.1 Oblasti hodnotenia

Pred tým ako začneme vy�etrovať pacienta s mo�nou alexiou, Kirchner et al. (1999)

odporúča uvedomiť si nasledujúce skutočnosti:

- pacienti s afáziou pri poruche reči v expresívnej i receptívnej oblasti majú zriedka

nenaru�ené čítanie

- ťa�kosti pri čítaní sa mô�u podobať ťa�kostiam v reči, mô�u mať v�ak aj celkom

iný charakter a stupeň

- aj keď pacient s afáziou nedoká�e slová nahlas čítať, neznamená to, �e im

nerozumie

51

- rovnako pacient, ktorý číta slová nahlas správne im nemusí rozumieť

Pri hodnotení čítania pacientov po mozgovom po�kodení je podľa Hillisovej (2001)

vhodné postupovať niekoľkými úrovňami procesu čítania.

Prvou je úroveň izolovaných písmen. Pri hodnotení schopnosti pacienta poznať

písmena mô�eme vyu�iť úlohy ako identifikácia písmena zodpovedajúcej počutej

hláske a prečítanie písmena. Schopnosť priradiť písmeno k počutej hláske poukazuje

na zachovanú vedomosť o identite písmen, rovnako aj schopnosť určiť či dve formy

jedného písmena (malé a veľké, tlačené a písané) zodpovedajú jednej hláske.

Najjednoduch�ou úlohou na úrovni poznania písmen je schopnosť vedieť určiť, či je

daný znak členom abecedy.

Na úrovni ortografických reprezentácii pre slová zisťujeme mieru zachovania

reprezentácií slov. Vhodnou úlohou je lexikálne posudzovanie, pri ktorej pacient

rozhoduje, či je písomný stimul slovo, alebo pseudoslovo. Neprimeraný výkon v tejto

úlohe mô�e poukázať na naru�ené aktivovanie ortografických reprezentácií, keď budú

pacienti hodnotiť pseudoslová podobajúce sa na slová ako reálne slová a nepravidelné

slová ako pseudoslová v dôsledku ich pravidelného prečítania. Na nedostatočnú

aktiváciu ortografických reprezentácii mô�e poukázať aj výkon v úlohe homonymá (v

angličtine sú to slová, ktoré znejú rovnako ale majú odli�nú ortografickú formu,

v slovenčine majú rovnako znejúce slová väč�inou aj rovnakú písomnú formu).

Schopnosti na úrovni fonologického spracovania mo�no hodnotiť pri čítaní a

opakovaní pseudoslov. Ťa�kosti pri čítaní pseudoslov a ich výrazne hor�ie čítanie

oproti slovám hovorí o naru�enom fonologickom spracovaní. Ťa�kosti pri opakovaní

pseudoslov mô�u poukázať na globálnej�í fonologický deficit, ktorý nie je �pecifický

len pre čítanie.

Úroveň sémantických reprezentácií je mo�né hodnotiť v úlohe priraďovania obrázku

k slovu, alebo v tzv. kategorizačných úlohách, kde je úlohou vylúčiť slovo, ktoré

nezdieľa rovnakú sémantickú skupinu ako ostatné. Na naru�enie v oblasti

sémantického systému pri čítaní poukazujú aj príznaky ako vplyv konkrétnosti slova

a slovného druhu na výkon. Pri čítaní sú vtedy pozorovateľné aj sémantické paralexie,

kedy je namiesto stimulu prečítané významovo podobné slovo.

52

4.2 �tandardizované vy�etrovacie metodiky

Subtest Alexie ako doplnok AAT-S testu (Supplemente zum Aachner Aphasietest)

autorov Huber a Willmes, ktorý obsahuje úlohy (podľa Ziegler et al., 1993) zamerané

na lexikálne rozhodovanie, čítanie slov a pseudoslov nahlas, určenie člena pre

podstatné meno, odlí�enie fonologickej a významovej podobnosti slov a poskytnutie

vysvetlenia významu slova.

Johns Hopkins University Dyslexia and Dysgraphia Battery autorov Goodman

a Caramazza (podľa Chapeyovej, 2001) obsahuje slová usporiadané podľa

lexikálnych charakteristík v angličtine. Obsahuje dva druhy pseudoslov, a teda také

ktoré majú rovnakú fonologickú formu ako reálne slová v angličtine a také, ktoré sa

na reálne slová nepodobajú. Niektoré slová mo�no pou�iť rovnako pri vy�etrovaní

čítania ako aj písania. Spolu obsahuje deväť zoznamov slov.

New Adult Reading Test Rewised (NART), autorov Blair a Spreen (podľa Hillisovej,

2002), ktorý je primárne zameraný na meranie IQ u pacientov s demenciou pred

ochorením. Obsahuje slová s postupne stúpajúcou frekvenciou. Pre vy�etrenie alexie

je vhodný súbor nepravidelných slov, ktoré sú usporiadané podľa frekvencie,

obmedzený je v�ak ich počet.

Gates MacGinitie Reading Tests autorov Gates a MacGinitie (podľa Hillisovej,

2002). Jeho hlavným cieľom je vy�etrenie porozumenia izolovaných slov a krátkych

odsekov, ktorých obtia�nosť sa stupňuje. Hodnotí sa správnosť a rýchlosť

porozumenia. Mo�no ho vyu�iť pri vy�etrovaní čítania nahlas a porozumenia textu.

Reading Comprehension Battery for Aphasia (RCBA-2), druhé vydanie autorov

LaPointe a Horner (http zdroj). Obsahuje úlohy zamerané na rozoznávanie písmen a

úlohy lexikálneho rozhodovania. Pri úlohách na vy�etrenie porozumenia slov, pacient

priraďuje obrázok k jednému z troch slov. Slová určené na hlasné čítanie zastupujú

len podstatné mená a vety sú v �truktúre podmet � prísudok � predmet. Porozumenie

vetám sa hodnotí úlohou, kde pacient priraďuje jeden z troch obrázkov k vete.

Test čítania A1 ako súčasť Boston Diagnostic Aphasia Test (BDAE), ktorý

prepracovali Goodglass a Kaplan (podľa Hillisovej, 2002). Subtest pre čítanie v rámci

53

testovej batérie jazykových schopností je vhodným skríningovým nástrojom

schopnosti čítania u pacientov s alexiou.

Wide Range Achievement Test (WRAT), autorov Jastak a Jastak (http zdroj). Hodnotí

úroveň čítania, písania a aritmetických schopností. Skladá sa z dvoch úrovní. Prvá

úroveň hodnotí schopnosti pacientov detského veku. Druhá úroveň je určená na

hodnotenie čítania dospelých pacientov.

Subtesty Psycholinguistic Assessment of Language Processing in Aphasia

(PALPA), autorov Kay, Lesner, Coltheart (podľa Hillisovej, 2002). Subtesty sú

zamerané na hodnotenie porozumenia písomných stimulov, celkovo je test zameraný

na hodnotenie jazykových schopností pacientov s afáziou.

Opísali sme oblasti hodnotenia čítania u pacientov s alexiou a niekoľko

�tandardizovaných vy�etrovacích metodík. Základom uvedeného hodnotenia bolo

postupovať úrovňami procesu čítania, a tak odhaliť naru�enie. Iným mo�ným

spôsobom je hodnotenie s cieľom identifikácie syndrómov alexie, ktorého základom

by bolo pozorovanie prítomnosti chýb v čítaní. Vytváranie metodiky a výsledky

pomocou podobného hodnotenia opí�eme v nasledujúcej časti.

54

Kapitola 5

PRIESKUM

V tejto časti na�ej práce opí�eme pozorovanie a analýzu výkonov slovensky

hovoriacich pacientov s alexiou pri čítaní slov. Vymedzíme základné otázky

prieskumného problému, stanovíme si ciele a opí�eme priebeh prieskumu

a zostavovanie vy�etrovacieho materiálu, aby sme nakoniec mohli interpretovať

získané výsledky vo vzťahu k vytýčeným cieľom.

5.1 Vymedzenie prieskumného problému

Formy alexií ako ich uvádzame v na�ej práci (viď. Kap. 3) boli opísané u pacientov

s lo�iskovým po�kodením mozgu v jazykoch s nízkou mierou transparentnosti

ortografie a pravidelnosti jazyka. Na základe príznakov, ktoré sa objavujú pri ka�dej

forme alexie, vyvinula kognitívna neuropsychológia teóriu o mechanizme procesu

čítania v danom jazyku. V rámci navrhnutej teórie � modelu čítania tak mo�no podľa

prejavených príznakov určiť ktoré komponenty sú naru�ené a ktoré majú zachovanú

funkciu. To poskytuje mo�nosť cielene zamerať diagnostiku a terapiu na daný

komponent, zodpovedajúci naru�enej schopnosti. Aby sme mohli hovoriť

o univerzálnosti navrhnutej teórie procesu čítania, je potrebné objaviť rovnaké formy

alexie aj v jazykoch odli�ných hĺbkou ortografie a mierou pravidelnosti. V na�ej práci

sa pokúsime hľadať odpovede na dve základné otázky:

1. Sú aj u slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu

prítomné tri rôzne formy alexie � fonologická alexia, hĺbková alexia, povrchová

alexia?

2. Pôsobí typ jazyka na prítomnosť prejavov alexií pri čítaní slov?

5.2 Ciele prieskumu

Pri hľadaní odpovedí na uvedené otázky sme si stanovili nasledovné ciele:

1. Zostaviť diagnostický materiál zameraný na hodnotenie schopnosti čítania slov

u slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu

55

2. Získať výkony slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu

pri čítaní slov a analyzovať ich vo vzťahu k prítomnosti príznakov

charakterizujúcich formy alexií

5.3 Úlohy prieskumu

Pri rie�ení prieskumného problému sme si v na�ej práci stanovili úlohy, ktorých

splnenie predchádza dosiahnutiu vytýčených cieľov. Úlohy sú nasledovné:

1. Zostaviť súbor slov triedený podľa lexikálnych charakteristík (dĺ�ka slov, slovný

druh, frekvencia výskytu, konkrétnosť podstatných mien, nepravidelnosť

grafémovo-fonémových kore�pondencií)

2. Vytvoriť test čítania slov, ktorého súčasti budú citlivé na vplyv lexikálnych

charakteristík na výkon pri čítaní slov

3. Pozorovať výkony pri čítaní slov u slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým

po�kodením mozgu a analyzovať získané výsledky

5.4 Subjekty a metódy prieskumu

5.4.1 Subjekty

Do prieskumu boli zaradení slovensky hovoriaci pacienti s lo�iskovým po�kodením

mozgu, ktorí vyhľadali logopedickú starostlivosť v bratislavských a nitrianskom

logopedickom pracovisku v období od 5.11.2004 do 2.2.2005. Výber nebol

podmienený vekom, pohlavím ani syndrómom afázie. Prieskumnú vzorku tvorilo 30

osôb vo veku od 41 do 86 rokov, kde priemerný vek bol 67,07 (SD 13,01). Z 30 osôb

bolo 18 mu�ov (60%) vo veku od 45 do 79 (priemerný vek: 65,22 a SD 11,17) a 12

�ien (40%) vo veku od 41 do 86 rokov (priemerný vek: 69,83, SD 14,93).

Z celkového počtu subjektov bol u 4 uvedený prítomný bilingvizmus. 28 (93,34%)

pacientov bolo označených ako preferujúci pravú ruku a 2 (6,67%) s nevyhranenou

lateralitou. Vzorka neobsahovala prípad preferencie ľavej ruky. Z hľadiska vzdelania

bolo rozlo�enie nasledovné: základné vzdelanie 4 (13,34%), stredné 18 (60%) a vysoko�kolské vzdelanie 8 (26,67%). Rozlo�enie subjektov vo vzťahu k syndrómu

afázie sa nachádza v tabuľke 5.1 Logopedická diagnóza bola určená logopédom v

ktorého starostlivosti sa pacient práve nachádzal. Tabuľka 5.2 ponúka pohľad na

56

rozlo�enie podľa �tádia ochorenia, kedy za akútne �tádium pova�ujeme časové

obdobie do �tyroch tý�dňov od vzniku ochorenia, subakútne �tádium je v období od

jedného do �iestich mesiacov a v chronickom �tádiu je pacient, ak od vzniku

ochorenia uplynulo viac ako �esť mesiacov.

Tabuľka 5.1 Rozlo�enie subjektov prieskumu podľa syndrómu afázie

Syndróm afázie počet subjektov %

Anomická afázia 14 46,67

Brocova afázia 6 20

Konduktívna afázia 6 20

Transkortikálna motorická afázia 2 6,67

Wernickeho afázia 2 6,67

Tabuľka 5.2 Rozlo�enie subjektov prieskumu podľa �tádia ochorenia

�tádium ochorenia Počet subjektov %

Akútne �tádium 13 43,34

Subakútne �tádium 8 26,67

Chronické �tádium 9 30

5.4.2 Diagnostické metódy � Test čítania slov

Hlavným prieskumným nástrojom bol nami zostavený test čítania slov, ktorého

hlavnú ideu, priebeh zostavovania, administráciu a spôsob hodnotenia podrobne

opí�eme v tejto časti.

Chyby vyskytujúce sa pri čítaní slov pacientov s alexiou majú rôzny charakter a

intenzitu. Charakter chýb a miera ich výskytu závisí od lexikálnych vlastností, ako

dĺ�ka slov, slovný druh, konkrétnosť slov a miera pravidelnosti ich grafémovo-

fonémových kore�pondencií. Av�ak, nie ka�dý pacient s alexiou preukazuje rovnaký

repertoár chýb. Chyby sa odli�ujú v počte i charaktere. Citlivosť na niektorý z

lexikálnych príznakov poukazuje na naru�enie jednej úrovne v procese čítania slova.

57

Pre ka�dý syndróm alexie (viď. Kap. 3) je typická skupina príznakov, ktoré sa

objavujú v dôsledku pôsobenia im zodpovedajúcich lexikálnych charakteristík.

Vy�etrovací materiál bol zostavovaný s cieľom pozorovať čítanie slov u slovensky

hovoriacich pacientov s alexiou a výskyt typických príznakov objavujúcich sa v

dôsledku pôsobenia lexikálnych vlastností slova. Jednotlivé súčasti sú zamerané na

jednu lexikálnu charakteristiku. Ka�dý subtest sleduje prítomnosť jedného �

primárneho príznaku, objavujúceho sa v dôsledku pôsobenia jemu zodpovedajúcej

lexikálnej charakteristiky, pričom ostatné lexikálne vlastnosti by mali mať na výkon

čo najmen�í vplyv.

A. Súčasti materiálu

Samotný vy�etrovací materiál obsahuje testovací zo�it, ktorý sa predkladá pred

vy�etrovaného a záznamový hárok, spolu s hodnotiacim hárkom, do ktorého sa

zapisujú údaje o vy�etrovanej osobe, reakcie na písomné podnety a ich hodnotenie.

A.1 Záznamový hárok

Záznamový hárok je vnútorne rozdelený na tri časti (viď. sprievodný materiál 1).

Do prvej časti sa zaznamenávajú základné údaje o vy�etrovanej osobe. V druhej časti

je priestor na zápis doslovných výpovedí pacienta počas vy�etrovania ka�dým

subtestom. Posledná časť slú�i na zaznamenanie hodnotení výkonov v jednotlivých

subtestoch.

A.2 Testovací zo�it

Testovací zo�it obsahuje subtesty so slovami určenými na čítanie nahlas a subtesty

s úlohami vy�adujpúcimu porozumenie prečítaných slov (viď. Sprievodný materiál 2).

Ka�dý subtest je rozdelený na 2 časti: časť a) a časť b), kde postup medzi nimi určuje

kritérium, ktorým je akákoľvek reakcia na minimálne jeden podnet v časti a). Bli��ie

bude kritérium opísané v časti Administrácia. Súčasťou testovacieho zo�ita je aj

in�trukcia uvedená na strane smerujúcej k vy�etrujúcemu, ktorú má poskytnúť

vy�etrovanej osobe.

Subtest č. 1 (Dĺ�ka slov). Skladá sa z dvoch častí. Ka�dá časť obsahuje desať slov

rôznej dĺ�ky, kde najkrat�ie je jednoslabičné a najdlh�ie slovo má �esť slabík.

58

Primárnym príznakom, na ktorý sa subtest zameriava je pôsobenie efektu dĺ�ky slova

na výkon pri čítaní. S cieľom zní�iť pôsobenie ostatných lexikálnych vlastností slov

boli vyberané slová v jazyku vysoko frekventované, podstatné mená, preva�ne

konkrétne. Slová sú určené na čítanie nahlas.

Subtest č. 2 (Slovný druh). Podobne ako prvý, má aj tento subtest časť a) a časť b).

Rozdielne je v�ak rozlo�enie slov, kedy je v časti a) dvanásť slov a v časti b) osem

slov. Z dôvodu sledovania �tyroch atribútov by rozdelenie na desať a desať

ovplyvnilo hodnotenie. Primárnym sledovaným príznakom je vplyv efektu slovného

druhu na výkon pri čítaní slov. Slová zastupujú podstatné mená, prídavné mená,

slovesá a gramatické slová, kam sme zaradili zámená, predlo�ky, spojky, častice

a citoslovce. S cieľom zní�iť pôsobenie sekundárnych lexikálnych charakteristík boli

vyberané slová krátke a� stredne dlhé a slová s vysokou frekvenciou výskytu.

Vybrané slová sú určené na čítanie nahlas.

Subtest č. 3 (Porozumenie čítaných slov). Od ostatných subtestov sa odli�uje nie len

počtom úloh a ich rozlo�ením medzi časti a) a b), ktoré majú päť úloh, ale aj

spôsobom čítania. Slová sú určené na čítanie s porozumením, to znamená, �e

vy�etrovaný ich nemusí čítať nahlas. Rovnako je tu rozdiel pri pozorovaní chýb pri

odpovedi. Okrem cieľového slova sú uvedené tri slová, ktoré sa naň ortograficky

podobajú, majú podobný význam, teda sú sémanticky príbuzné, alebo k cieľovému

slovu nemajú �iadny vzťah. Pri výbere slov do tohto subtestu nebola uvá�ená ich

frekventovanosť. V�etky vybrané slová sú konkrétne podstatné mená.

Subtest č. 4 (Kategorizácia). Obsahuje vo svojich častiach a) a b) päť úloh, ktoré sú

určené na čítanie s porozumením, a teda nevy�aduje sa čítanie nahlas. V�etky vybrané

slová sú konkrétne podstatné mená. Tri zo �tyroch slov v jednej úlohe sú významovo

príbuzné, preto nebolo zohľadňované kritérium frekvencie výskytu slov. Kritérium

dĺ�ky bolo zohľadnené.

Subtest č.5 (Konkrétnosť/Abstraktnosť). Obsahuje dvadsať slov rozdelených do časti

a) a časti b). Primárnym sledovaným príznakom je pôsobenie efektu konkrétnosti na

výkon pri čítaní slov. Obe časti obsahujú päť konkrétnych a päť abstraktných

podstatných mien. Na zní�enie pôsobenia ostatných lexikálnych charakteristík slov na

59

výkon boli vyberané slová krátke a� stredne dlhé a slová vysoko frekventované. Slová

sú určené na čítanie nahlas.

Subtest č. 6 (Frekventovanosť). Obsahuje rovnako dvadsať slov rozdelených do častí

a) a b), v ktorých je päť vysoko frekventovaných slov a päť slov s nízkou

frekvenciou. Primárnym sledovaným príznakom je vplyv frekventovanosti slova na

výkon pri čítaní nahlas. Na elimináciu vplyvu iných lexikálnych charakteristík boli

vyberané krátke a stredne dlhé slová, zastupujúce podstatné mená, preva�ne

konkrétne.

Subtest č. 7 (Pseudoslová). Obsahuje rady písmen dvoch skupín, kde jednu tvoria

pseudoslová podobné reálnym slovám a druhú pseudoslová, ktoré sa na slová

nepodobajú. Subtest má časť a) a b), ktoré obsahujú desať slov oboch skupín.

Pseudoslová sú rôznej dĺ�ky.

Subtest č. 8 (Slová s nepravidelnou výslovnosťou). Obsahuje výber dvadsiatich slov,

rozdelených do časti a) a b) u ktorých predpokladáme nepravidelné grafémovo-

fonémové kore�pondencie, čo by malo mať vplyv na správnosť ich čítania. Subtest

bol do materiálu zaradený experimentálne. Pri výbere týchto slov nebolo

zohľadňované kritérium frekventovanosti ani kritérium dĺ�ky. Sú to podstatné mená

preva�ne konkrétne. Slová sú určené na čítanie nahlas.

B. Výber slov a utváranie diagnostického materiálu

Zostaveniu vy�etrovacieho materiálu, ktorý obsahuje spomínaný testovací zo�it

a záznamový hárok predchádzal výber a zoraďovanie slov do súborov a skupín.

Zdrojom pre výber slov bol Slovenský národný korpus, ktorý je v období výstavby.

Pou�iť ho je mo�né cez www rozhranie na stránke Slovenského národného korpusu.

Buduje sa ako v�eobecný jednojazyčný korpus v ktorom sú spracované písané texty

v rozsahu asi 30 mil. slov a ďal�ej fáze vývinu by sa mal záber roz�íriť na 200 mil.

slov. Je to �pecifický súbor dát, ktorý sa buduje v elektronickej podobe na vedecko-

výskumné a učebné účely. Na základe autentického jazykového materiálu sú opísané

významy a funkcie slov a ďal�ích jazykových prostriedkov. Roz�írené vyhľadávanie

v korpusovom mana�éri umo�ňuje zobrazenie �ir�ieho kontextu bibliografických

odkazov, spoluvýskytov slova, frekvencie výskytu slov a ďal�ie. Pri na�ej práci sme

vyu�ívali hlavne údaje o frekvencii výskytu slova.

60

Prvým krokom bolo zostavenie súboru slov zastupujúcich rôzne slovné druhy. Väč�iu

časť tvoria podstatné mená, preto�e slová zahrnuté vo vy�etrovacom materiále

zastupujú preva�ne podstatné mená. Zámená, predlo�ky, spojky, častice a citoslovce

sú uvedené ako jedna skupina nazvaná gramatické slová (viď. Príloha B). Zámerom

pri vytváraní súboru slov bolo poskytnúť dostatočný korpus slov, s určenou

frekvenciou výskytu, dĺ�kou, prípadne aj typom, alebo vlastnosťou pri podstatných

menách na to, aby mohli byť zostavené skupiny slov podľa lexikálnych charakteristík.

Z vytvoreného súboru slov bolo mo�né vyberať slová na základe toho, ktorý slovný

druh zastupujú, akú majú frekvenciu výskytu, akú dĺ�ku a či je vlastnosť podstatných

mien konkrétnosť, alebo abstraktnosť. Materiál Skupiny slov (viď. Príloha A) sa

skladá zo �tyroch častí. Prvá časť obsahuje slová zastupujúce slovné druhy podstatné

mená, prídavné mená, slovesá a gramatické slová a slú�i ako zdroj pre výber slov do

subtestu s názvom Slovný druh. Slová zastupujúce ka�dý slovný druh sú rozdelené na

slová s vy��ou a ni��ou frekvenciou výskytu. V podskupinách sú usporiadané podľa

dĺ�ky. Medzi jednotlivými slovnými druhmi v�ak nie je mo�né uplatniť jednotné

kritérium pre určenie frekvencie, preto�e je známe, �e gramatické slová majú oveľa

vy��iu frekvenciu výskytu ako slovesá a tie zas vy��iu ako podstatné mená, po

ktorých nasledujú prídavné mená (Mistrík, 1999). V druhej časti sú podstatné mená

rozdelené na abstraktné a konkrétne, vysoko a nízko frekventované a usporiadané

podľa dĺ�ky. Slová v tejto časti slú�ia ako zdroj pre výber slov do subtestu

Konkrétnosť/Abstraktnosť. Tretia časť slú�i na výber slov so subtestu Dĺ�ka slov

a obsahuje podstatné mená rôznej dĺ�ky rozdelené do podskupín vysoko a nízko

frekventovaných. �tvrtú a poslednú časť tvorí zoznam pseudoslov dvoch skupín

rôznej dĺ�ky. Jednu skupinu tvoria pseudoslová odli�ujúce sa od reálnych slov

jedným, alebo dvoma písmenami a druhú pseudoslová nepodobajúce sa na reálne

slová, a teda čitateľné rady písmen. Táto časť slú�i ako zdroj pre výber slov do

subtestu Pseudoslová.

Slová, ktoré sme chceli zaradiť do vy�etrovacieho materiálu (viď. Sprievodný

materiál 1 a 2) bolo mo�né vyberať z vytvorených skupín slov. Do prvého subtestu

Dĺ�ka slov boli vyberané slová z rovnomennej skupiny. Aby bol minimalizovaný

vplyv ostatných lexikálnych charakteristík, boli vyberané slová s vy��ou frekvenciou

výskytu a preva�ne konkrétne podstatné mená. Abstraktné podstatné mená boli

61

pou�ité v dôsledku výrazne vy��ej frekventovanosti oproti rovnako dlhým

konkrétnym podstatným menám. Zo skupiny Slovný druh boli vyberané slová do

druhého subtestu s rovnakým názvom. Rovnako aj tu bolo cieľom zredukovať vplyv

ostatných lexikálnych charakteristík, a tak boli vyberané slová vy��ie frekventované

a nepresahujúce dĺ�ku troch slabík. Tretí a �tvrtý subtest ( Porozumenie čítaných slov

a Kategorizácia) sa od ostatných lí�i tým, �e pre výber slov nebol pou�itý materiál

Skupiny slov. Slová boli vyberané na základe sémantických vzťahov, alebo

ortografickej podobnosti, a tak nebolo mo�né uplatniť kritérium frekvencie výskytu.

Slová v�ak boli vyberané tak, aby neprekročili dĺ�ku troch slabík a boli to len

konkrétne podstatné mená. Piaty subtest vy�etrovacieho materiálu

Konkrétnosť/Abstraktnosť bol zostavený zo slov z rovnomennej časti materiálu

Skupiny slov. Ako je zrejmé z názvu, cieľom je sledovanie vlastností podstatných

mien, a tak boli vyberané také slová, ktoré by na čítanie nevplývali inými svojimi

charakteristikami. Boli to slová vysoko frekventované a slová nepresahujúce dĺ�ku

troch slabík. Do �iesteho subtestu nazvanom Frekventovanosť boli vyberané slová zo

v�etkých častí materiálu Skupiny slov. Podmienkou bolo, aby v�etky vybrané slová

zastupovali konkrétne podstatné mená a neboli dlh�ie ako trojslabičné. Zdrojom pre

výber pseudoslov do siedmeho subtestu bola časť Pseudoslová. Subtest obsahuje

pseudoslová rôznej dĺ�ky, rozdelených do dvoch skupín, ktorých podstata bola

opísaná vy��ie. Pre výber slov do posledného experimentálne zaradeného subtestu bol

pou�itý zoznam slov (viď. Príloha C) o ktorých mo�no predpokladať nepravidelné

grafémovo-fonémové kore�pondencie. Tieto slová sme pokusne nazvali slová

s nepravidelnou výslovnosťou (z angl. irregular words) . Výber slov nepodliehal

kritériám, ktoré boli uplatnené pri predchádzajúcich subtestoch. Slová nie sú dlh�ie

ako �tvorslabičné. Nie je zohľadnená frekvencia výskytu ani vlastnosť ako

konkrétnosť, či abstraktnosť.

Záznamový hárok ako súčasť vy�etrovacieho materiálu bol zostavovaný tak, aby boli

zachytené základné informácie o pacientovi a jeho vzťahu k čítaniu, ktoré by mohli

byť pomocou pri kvalitatívnom hodnotení. Časť, ktorá slú�i na zaznamenávanie

doslovných reakcií vy�etrovaného je rozdelená podľa jednotlivých subtestov. Poradie

prezentovaných slov je v záznamovom hárku určené číselným označením. Vo väč�ine

subtestoch je to v riadku, tak aby sa následne v stĺpci mohol určiť vplyv sledovanej

lexikálnej charakteristiky. V úlohách zameraných na porozumenie je priestor len na

62

označenie, alebo zápis odpovede, rovnako aj v poslednom subteste zameranom na

sledovanie čítania nepravidelných slov.

C. Administrácia

Diagnostický materiál sme zostavili na vy�etrenie schopnosti čítania slov u klientov

so získanou poruchou čítania � alexiou, ktorá sa často objavuje spolu s afáziou. Preto

je test určený na vy�etrenie schopnosti čítania po lo�iskovom po�kodení mozgu. Je

potrebné vylúčiť poruchu vizuálneho vnímania rovnako ako vylúčiť, �e porucha

čítania vznikla v dôsledku degeneratívneho ochorenia mozgu.

Vy�etrujeme schopnosť čítať slová nahlas a čítať slová s porozumením. Ka�dý subtest

je rozdelený na dve časti: časť a) a časť b). Ak po realizovaní časti a) nie je

dosiahnuté kritérium, ktorým je reakcia na minimálne jedno slovo z desiatich, okrem

tretieho a �tvrtého subtestu, kde je ním reakcia na minimálne jednu úlohu z piatich

prezentovaných, postupujeme k nasledujúcemu subtestu. V opačnom prípade sa

realizuje aj časť b).

V prvom subteste (Dĺ�ka slov) je vy�etrovanému predlo�ených desať slov � časť a),

kde je jeho úlohou čítať slová nahlas. Po splnení vy��ie uvedeného kritéria,

predlo�íme časť b). Pozorujeme spôsob čítania slov, správnosť čítania, ako aj

orientačne čas potrebný na splnenie úlohy. Do záznamového hárku zapisujeme

presnú výpoveď vy�etrovaného.

Druhý subtest (Slovný druh) sa odli�uje v počte slov v časti a), ako aj v časti b). Časť

a) obsahuje dvanásť slov, ktoré sú predlo�ené vy�etrovanému, ktorého úlohou je slová

čítať nahlas. Po dosiahnutí kritéria, ktoré je rovnaké ako v iných subtestoch,

postupujeme vo vy�etrovaní v časti b), ktorá obsahuje osem slov. V�ímame si spôsob

čítania slov ako zástupcov jednotlivých slovných druhov, ako aj pomer ich správnosti.

Do záznamového hárku sa zapisujú presné odpovede v stanovenom poradí.

Tretí subtest (Porozumenie čítaných slov) obsahuje desať úloh, ktorých obsahom sú

�tyri slová vo vzťahu k objektu znázornenom na obrázku. Úlohou vy�etrovaného je

čítať slová potichu a následne určiť slovo, ktoré pomenúva objekt. Časť a) obsahuje

päť úloh, kde kritériom pre postup k časti b) je reakcia na minimálne jednu

prezentovanú úlohu. Pozorujeme pomer správnych odpovedí, výskyt označení

63

sémanticky a ortograficky podobného a nesúvisiaceho slova. V záznamovom hárku

označíme slovo, ktoré bolo vy�etrovaným uvedené ako odpoveď.

V �tvrtom subteste (Kategorizácia) je kritériom pre postup reakcia na minimálne

jednu z piatich úloh. Úlohou vy�etrovaného je spomedzi �tyroch prezentovaných slov,

určiť sémantický distraktor, teda slovo patriace do inej sémantickej kategórie ako

zvy�né tri. Nevy�aduje sa tu čítanie nahlas. V�ímame si správnosť identifikácie. Do

záznamového hárku zapisujeme reakciu pri ka�dej odpovedi a počet správnych

odpovedí v časti a), a ak bola realizovaná aj v časti b).

V poradí piatom subteste (Konkrétnosť/Abstarktnosť) je úlohou vy�etrovaného čítanie

slov nahlas. Pozornosť sa zameriava na spôsob a správnosť čítania slov, ako aj pomer

správnosti čítania konkrétnych a abstraktných podstatných mien. Do záznamového

hárku sa zapisuje doslovná odpoveď.

V �iestom subteste (Frekventovanosť) je vy�etrovanému najprv predlo�ených desať

slov v rámci časti a). Po splnení kritéria, postupujeme k realizácii časti b). Úlohou je

prezentované slová čítať nahlas. Pozorujeme spôsob čítania slov, ako aj pomer

správnosti čítania frekventovaných a zriedkavých slov. Presné odpovede sú

zapisované do záznamového hárku.

V siedmom subteste (Pseudoslová) je úlohou napísané pseudoslová čítať nahlas.

Pozorujeme spôsob čítania, ako aj mo�né zamieňanie podobných pseudoslov reálnymi

slovami. Rovnako pomer správnosti čítania pseudoslov jednej a druhej skupiny. Na

postup z časti a) do časti b) sa uplatňuje rovnaké kritérium ako pri predchádzajúcich

subtestoch. Do záznamového hárku zapisujeme presnú odpoveď.

V poslednom subteste (Slová s nepravidelnou výslovnosťou) začíname čítaním prvých

desiatich slov nahlas, následne po splnení kritéria postupujeme k časti b). Do

odpoveďového hárku sa zapisuje presné znenie prečítaného slova.

D. Hodnotenie

Na základe zapísaných doslovných odpovedí hodnotíme výkony pri čítaní

a porozumení slov v ka�dom zo subtestov. Odpoveď pova�ujeme za správnu vtedy,

ak ju vy�etrovaný poskytne na maximálne druhý pokus, to znamená, akceptuje sa prvá

64

oprava. Správna odpoveď poskytnutá po niekoľkonásobných pokusoch nie je pri

hodnotení akceptovaná. Dôvodom uvedeného hodnotenia je predpoklad, �e naru�enie

úrovne procesu čítania sa mô�e prejaviť v prvotnej odpovedi, kým odpoveď po

oprave, mô�e byť poskytnutá v dôsledku zapojenia kompenzačného mechanizmu.

Číselné označenie počtu reakcií na slová podľa rovnakej lexikálnej charakteristiky

slú�i ako orientačné meradlo na hodnotenie. Vo vy�etrovacom materiále sa

neuplatňuje kvantitatívne hodnotenie.

V prvom subteste (Dĺ�ka slov) je do ka�dého stĺpca, ktorý zodpovedá slovám rovnakej

dĺ�ky zapísaný počet správne prečítaných slov v danom stĺpci. Subtest obsahuje spolu

päť stĺpcov. Ponúka nám pohľad na výkon pri čítaní slov jednej dĺ�ky.

Podobne je to aj v druhom subteste (Slovný druh), ktorý obsahuje �tyri stĺpce podľa

slovných druhov. Aj tu nám číselný údaj pre jeden stĺpec, ktorý určuje počet

správnych odpovedí, hovorí o výkone pri čítaní slov jedného slovného druhu.

Číselný údaj, ktorý získame v jednom zo �tyroch stĺpcov v treťom subteste

(Porozumenie čítaných slov) na rozdiel od predchádzajúcich úloh ponúka iný pohľad.

Hovorí o počte reakcií vy�etrovaného, ktoré boli správne, sémanticky príbuzné

cieľovému slovu, ortograficky podobné, alebo nesúvisiace s cieľovým slovom.

V ďal�om subteste (Kategorizácia) sa určuje počet správnych odpovedí na základe ich

doslovného záznamu.

Keď�e v piatom subteste (Konkrétnosť/Abstraktnosť) a v �iestom subteste

(Frekventovanosť) sledujeme schopnosť čítať slová dvoch skupín, aj číselný údaj

v jednom stĺpci nám ponúka hodnotenie schopnosti čítania slov jednej skupiny.

Rovnako je to aj v subteste Pseudoslová, kde sú namiesto dvoch skupín slov, dve

skupiny pseudoslov.

V poslednom subteste Slová s nepravidelnou výslovnosťou je hodnotenie odli�né

v dôsledku odli�nosti samotného subtestu, ktorá bola opísaná vy��ie.

Výkon hodnotíme na základe doslovne zapísaných odpovedí vy�etrovaného.

65

Nakoniec nám záverečná časť záznamového hárku, kde sú zapísané počty správnych

odpovedí v ka�dom subteste pre ka�dý stĺpec a pre časť a) a b), alebo ich súčet pre

danú skupinu slov, poskytuje informáciu o dosiahnutom výkone pri čítaní slov

rôznych skupín.

Uviedli sme priebeh získavania údajov a zostavovania nami navrhnutého a pou�itého

vy�etrovacieho materiálu, ako aj skladbu, administráciu a spôsob hodnotenia.

Vy�etrovací materiál skúma schopnosť čítať slová po lo�iskovom po�kodení mozgu,

ktorého základnou ideou je pozorovať vplyv lexikálnych vlastností na výkon pri čítaní

slov.

5.5 Realizácia prieskumu

Zbieraniu údajov, ktoré sa konalo v čase od 5.11.2004 do 2.2.2005, predchádzalo

zostavovanie súboru slov podľa lexikálnych charakteristík a utváranie vy�etrovacieho

materiálu � testu čítania, ktorý sme opísali vy��ie. Materiál sme pou�ili s cieľom

hodnotiť výkon pri čítaní slov u slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým

po�kodením mozgu, a tak odhaliť príznaky typické pre jednotlivé formy alexie.

Subjekty boli testované pomocou uvedenej metodiky, individuálne, v klinickom

prostredí logopédom. Neboli uplatňované �iadne obmedzenia týkajúce sa času

a rýchlosti čítania. In�trukcie boli podávané presne podľa odporúčania uvedenom

v opise vy�etrovacej metodiky. Zaznamenávala sa presná odpoveď vy�etrovaného

a pozoroval sa vplyv lexikálnych charakteristík na výkon. Testovanie prebiehalo

podľa stanoveného postupu a uplatňovaním uvedených kritérií (viď Kap. 5.4.2, časti

Administrácia a Hodnotenie).

Výkony boli zaznamenané do záznamového hárku, v ktorom bolo mo�né pozorovať

výkon v jednotlivých subtestoch. Na základe výkonu v ka�dom subteste bol pre

ka�dého pacienta vytvorený jeho profil. Z profilu pacienta sú zjavné typické príznaky

alexie, a tak je mo�né určiť, ktoré lexikálne charakteristiky majú na výkon

najvýraznej�í vplyv. Pomocou profilov je mo�né porovnávanie výkonov pacientov

v jednotlivých subtestoch citlivých na jednu lexikálnu charakteristiku, a tak hľadať

pacientov s podobnými profilmi o ktorých mo�no predpokladať rovnaký

patomechanizmus naru�enia, a teda aj rovnakú formu alexie.

66

Popri na�om prieskume sme získavali aj výkony v teste čítania slov vzorky intaktnej

populácie podobnej prieskumnej vzorke. Vzorku intaktnej populácie tvorilo 29 osôb

vo veku od 55 do 84 rokov, kde bol priemerný vek 69,03 (SD 7,92). Z toho bolo 16

mu�ov (55,2%) vo veku od 55 do 84 rokov, kde bol priemerný vek 69,44 (SD 7,45) a

13 �ien (44,9%) vo veku od 56 do 82 rokov, kde bol priemerný vek 68,27 (SD 8,11).

Podľa vzdelania bolo rozlo�enie nasledujúce: základné vzdelanie 3 (10,3%),

stredo�kolské 16 (55,2%) a vysoko�kolské 10 (34,5%). Dospeli sme k nasledujúcim

výsledkom: 14 osôb (48,3%), z toho 7 �ien a 7 mu�ov mali 100%-ný výkon vo

v�etkých úlohách, 9 osôb (31,1%), z toho 2 �eny a 7 mu�ov malo výkon vy��í ako

90%, kým 6 osôb (20,7%), z toho 4 �eny a 2 mu�i mali výkon menej ako 90%, ale

viac ako 70%. Tabuľka 5.3 ukazuje pri ktorých subtestoch mali respondenti s týmto

výkonom najčastej�ie ťa�kosti.

Tabuľka 5.3 Zní�ené výkony intaktnej populácie

Subtesty Mu�i �eny Spolu

Sub. 3 (PS) 1 - 1

Sub. 4 (K) - 1 1

Sub. 7 (P) 1 4 5

PS � porozumenie slov, K � kategorizácia, P � pseudoslová

Vzorka intaktnej populácie neprejavila výraznej�ie ťa�kosti pri testovaní schopnosti

čítať slová. 79% respondentov dosiahlo výkon najmenej 90%, kým asi 20%

respondentov malo ťa�kosti aspoň v jednej úlolhe a výkon medzi 70 a 90%.

5.6 Výsledky a ich interpretácia

Dosiahnutý výkon ka�dého pacienta v teste čítania slov bol prevedený na grafický

profil zachytávajúci úspe�nosť v ka�dom subteste. Sledovali sme výkon ka�dého

pacienta, prítomnosť jednotlivých príznakov pri čítaní slov v dôsledku pôsobenia

lexikálnych charakteristík a prítomnosť skupín príznakov charakteristických pre

jednotlivé formy alexie u viacerých pacientov.

67

Pri hodnotení profilov pacientov sme hľadali podobné príznaky a ich spoločný výskyt,

aké sú typické pre jednotlivé formy alexie, ktoré sme v na�ej práci opísali (viď. Kap.

3). Na základe pozorovaných výkonov sme vzorku pacientov rozdelili do niekoľkých

skupín podľa prítomnosti súboru príznakov pri čítaní slov. Najprv budeme venovať

pozornosť skupinám, ktoré sa prítomnosťou príznakov podobajú hĺbkovej alexii, ďalej

opí�eme skupinu pacientov s mo�nou fonologickou alexiou, a nakoniec opí�eme

pacientov, ktorí preukázali typický príznak povrchovej alexie. Pri ka�dej skupine

uvádzame typický grafický profil charakterizujúci skupinu (grafické znázornenie

výkonu pacientov v�etkých skupín je v Prílohe D) a tabuľku výkonov pacientov celej

skupiny.

Skupina A

Do tejto skupiny sme zaradili pacientov s typickými prejavmi hĺbkovej alexie. V prvej

podskupine sú pacienti, ktorí preukazujú v�etky príznaky, v ďal�ích podskupinách sú

tí, ktorí prejavovali podobný profil s chýbajúcim jedným z príznakov

charakterizujúcich hĺbkovú alexiu ako syndróm. Vo výkone pacientov zaradených do

tejto skupiny je niekedy prítomný vplyv dĺ�ky slova na výkon, alebo sú slovesá

a prídavné mená čítané rovnako, alebo hor�ie ako gramatické slová, ale v�dy platí, �e

sú prítomné sémantické a vizuálne paralexie (výkon PS 80% a menej), čítanie

abstraktných podstatných mien je v�dy hor�ie ako konkrétnych (KA2), čítanie

gramatických slov (SD4) nie je nad úrovňou 80% a ťa�kosti sú prítomné pri čítaní

oboch skupín pseudoslov (P1 a P2).

Skupina A.1 Do tejto skupiny patria pacienti, ktorí preukázali v�etky príznaky

charakteristické pre hĺbkovú alexiu: sémantické paralexie, vizuálne paralexie, vplyv

konkrétnosti podstatných mien na výkon, ťa�kosti pri čítaní gramatických slov a zlá

schopnosť čítať pseudoslová (v grafickom profile to boli výkony pri subtestoch PS,

K, KA1, SD4, P1 a P2). Počet pacientov s opísaným výkonom v prieskumnej vzorke

bol 5 (z toho boli 3 v akútnom �tádiu, 1 v subkaútnom �tádiu a 1 v chronickom �tádiu

ochorenia, zastúpená bola dva krát Brocova a Konduktívna afázia a raz Anomická

afázia).

68

Tabuľka 5.4 Výkony subjektov skupiny A.1

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

DC Anom. 75 100 75 100 100 80 100 80 60 80 50 70 80 100 70 20 0 100

OL Broc. 100 75 75 25 0 80 40 0 40 80 80 50 30 70 30 0 0 100

SJ Broc. 75 100 100 100 100 80 100 60 60 50 50 100 70 90 70 10 10 100

JS Kond. 100 100 100 75 50 100 80 60 60 80 50 90 70 100 100 50 50 100

KM Kond. 75 100 75 75 100 100 80 60 80 80 50 90 80 80 50 0 0 100

Legenda: DS � dĺ�ka slov (DS1 � jednoslabičné, DS2 � dvojslabičné, DS3 � trojslabičné, DS4 �

�tvorslabičné, DS5 � päť- a �esťslabičné), SD � slovný druh (SD1 � podstatné mená, SD2 � prídavné

mená, SD3 � slovesá, SD4 � gramatické slová), PS � porozumenie slov, K � kategorizácia, K/A �

konkrétnosť/abstraktnosť (K/A1 � konkrétne podstatné mená, K/A2 � abstraktné podstatné mená), F/Z

� frekventovanosť (F/Z1 � frekventované slová, F/Z2 � zriedkavé slová), P � pseudoslová (P1 � slupina

1, P2 � skupina 2), NS � nepravidelné slová

Graf 5.1 Príklad skupiny A.1

Skupinu A.2 tvoria pacienti, ktorí preukazovali v�etky typické príznaky hĺbkovej

alexie okrem naru�enej schopnosti čítať gramatické slová (výkon v SD4). Pacientov

s takýmto výkonnostným profilom bolo vo vzorke 7 ( z toho 2 v akútnom �tádiu, 2

v subakútnom a 3 v chronickom �tádiu ochorenia, 3 pacienti s Anomickou afáziou, 1

s Brocovou, 2 s Konduktívnou a 1 s Transkortikálnou motorickou afáziou).

SJ Brocva afázia, akútne �t.

0

20

40

60

80

100

DS1 DS2 DS3 DS4 DS5 SD1 SD2 SD3 SD4 PS K KA1 KA2 FZ1 FZ2 P1 P2 NS

Sub 1 Sub 2 Sub 3 Sub 4 Sub 5DS SD PS K K/A

Sub 6F/Z

Sub 7P

Sub 8NS

69

Tabuľka 5.5 Výkony subjektov skupiny A.2

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

K� Anom. 100 100 100 100 100 100 100 100 100 80 80 100 90 100 80 70 70 90

KF Anom. 100 100 100 100 75 100 100 100 100 80 70 100 90 100 90 50 60 100

U� Anom. 100 100 100 75 75 100 100 80 100 70 80 100 80 100 90 10 20 90

BK Broc. 100 100 75 75 0 100 100 100 100 70 30 50 70 60 70 0 0 100

JU Kond. 75 100 100 75 100 100 100 100 100 80 0 90 70 90 70 10 20 100

RV Kond. 100 100 100 75 75 100 80 100 100 80 60 100 90 90 80 40 30 100

Z� Tma 100 100 100 75 50 80 80 60 100 60 30 100 80 80 100 30 30 80

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

Graf 5.2 Príklad skupiny A.2

Do skupiny A.3 sme zaradili dvoch pacientov, ktorí preukazovali v�etky príznaky

charakterizujúce hĺbkovú alexiu, mali v�ak bezchybný výkon v úlohe zameranej na

kategorizáciu (K). Boli to pacienti s Brocovou a Anomickou afáziou v akútnom

a chronickom �tádiu.

Tabuľka 5.6 Výkony subjektov skupiny A.3

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

HJ Anom. 100 50 100 75 100 80 60 80 20 80 100 70 60 100 70 0 10 90

CA Broc. 100 100 75 50 25 60 100 100 60 70 100 50 60 80 60 30 40 100

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

KF Anomická afázia, subakútne �t.

0

20

40

60

80

100

DS1 DS2 DS3 DS4 DS5 SD1 SD2 SD3 SD4 PS K KA1 KA2 FZ1 FZ2 P1 P2 NS

Sub 1 Sub 2 Sub 3 Sub 4 Sub 5DS SD PS K K/A

Sub 6F/Z

Sub 7P

Sub 8NS

70

Graf 5.3 Príklad skupiny A.3

Skupinu A.4 tvorí jeden pacient s anomickou afáziou v akútnom �tádiu, v ktorého

výkone chýbal vplyv konkrétnosti podstatných mien na výkon. V�etky ostatné

príznaky charakterizujúce hĺbkovú alexiu boli v jeho čítaní prítomné.

Tabuľka 5.7 Výkony subjektu skupiny A.4

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

EK Anom. 75 100 75 100 100 100 100 100 100 40 30 100 100 90 80 60 20 100

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

Graf 5.4 Výkon subjektu skupiny A.4

HJ Anomická afázia, chronické �t.

0

20

40

60

80

100

DS1 DS2 DS3 DS4 DS5 SD1 SD2 SD3 SD4 PS K KA1 KA2 FZ1 FZ2 P1 P2 NSSub 1 Sub 2 Sub 3 Sub 4 Sub 5DS SD PS K K/A

Sub 6F/Z

Sub 7P

Sub 8NS

EK Anomická afázia, akútne �t.

0

20

40

60

80

100

DS1 DS2 DS3 DS4 DS5 SD1 SD2 SD3 SD4 PS K KA1 KA2 FZ1 FZ2 P1 P2 NS

Sub 1 Sub 2 Sub 3 Sub 4 Sub 5DS SD PS K K/A

Sub 6F/Z

Sub 7P

Sub 8NS

71

Na základe uvedených skupín, ktoré boli zostavené podľa prítomnosti niekoľkých

príznakov o ktorých mo�no predpokladať ich význam vo vzťahu k forme alexie �

konkrétne hĺbkovej alexii, mo�no hovoriť o prítomnosti hĺbkovej alexie u slovensky

hovoriacich pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu (minimálne Skupina A.1).

To, či hĺbkovú alexiu podmieňuje prítomnosť v�etkých spomínaných príznakov, a či

pri jednom chýbajúcom (ako je to v skupinách A.2 a� A.4) u� nemo�no hovoriť

o syndróme hĺbkovej alexie budeme diskutovať v ďal�ej kapitole.

Skupina B Do skupiny B sme zaradili pacientov u ktorých na základe prejavených príznakov

mo�no predpokladať fonologickú alexiu. Prvá podskupina je zameraná na výskyt

typického prejavu, akým je výrazne naru�ená schopnosť čítať pseudoslová oproti

zachovanej schopnosti čítať slová, kým druhá podskupina re�pektuje aj prítomnosť

ďal�ích sprievodných príznakov, kedy rovnako mo�no hovoriť o fonologickej alexii.

Skupinu B.1 tvorí jeden pacient s Anomickou afáziou v akútnom �tádiu ochorenia

u ktorého mo�no predpokladať �čistú� formu fonologickej alexie v zmysle

neschopnosti čítať pseudoslová (P1 a P2) oproti dobrému čítaniu slov ka�dého typu.

Tabuľka 5.8 Výkony subjektu skupiny B.1

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

KJ Anom. 75 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 50 60 100

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

72

Graf 5.5 Výkon subjektu skupiny B.1

Do skupiny B.2 boli zaradení pacienti, ktorí okrem hlavného príznaku fonologickej

alexie preukazovali aj ďal�ie prejavy, a to: fonologické, alebo vizuálne paralexie,

vplyv konkrétnosti podstatných mien a frekventovanosti slov na výkon, �iadne

sémantické paralexie a �iadny vplyv pravidelnosti na výkon (podrobnej�ie o týchto

symptómoch viď. Kap. 3.1.2). Zaradili sme sem troch pacientov, ktorých profily

neboli rovnaké, preukazovali v�ak popri primárnom príznaku aj niekoľko

z uvedených sprievodných prejavov. Prvý pacient s Transkortikálnou motorickou

afáziou v chronickom �tádiu preukazoval popri nepomeru čítania slov a pseudoslov aj

vplyv frekventovanosti na výkon slov. Druhý prípad (Anomická afázia v subakútnom

�tádiu) preukazoval vplyv frekventovanosti slov a konkrétnosti podstatných mien na

výkon. Posledný pacient s Anomickou afáziou v chronickom �tádiu mal výrazne

naru�ené čítanie pseudoslov oproti slovám, ťa�kosti v�ak prejavil pri čítaní

prídavných mien, čo bolo dôvodom jeho nezaradenia do skupiny B.1

Tabuľka 5.9 Výkony subjektov skupiny B.2

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

KČ Anom. 100 100 100 100 100 100 80 100 100 100 90 100 100 100 100 80 80 100

ON Anom. 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 100 90 80 70 80 100

JS Tma 100 75 100 75 100 80 100 100 100 100 80 90 100 100 90 60 50 100

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

KJ Anomická afázia, akútne �t.

0

20

40

60

80

100

DS1 DS2 DS3 DS4 DS5 SD1 SD2 SD3 SD4 PS K KA1 KA2 FZ1 FZ2 P1 P2 NS

Sub 1 Sub 2 Sub 3 Sub 4 Sub 5DS SD PS K K/A

Sub 6F/Z

Sub 7P

Sub 8NS

73

U �iadneho z nich sa neprejavil vplyv pravidelnosti na výkon. Pri tejto skupine nie je

mo�né uviesť typický grafický profil z dôvodu odli�nosti pomeru príznakov pri čítaní

u pacientov zaradených do tejto skupiny.

Jeden pacient, ktorý preukazoval typický príznak na základe ktorého mo�no hovoriť

o fonologickej alexii neposkytuje dostatočný dôkaz o prítomnosti fonologickej alexie

v slovenčine. Rovnako ani podľa pacientov zaradených do skupiny B.2., u ktorých sa

prejavili len niektoré príznaky z uvedených mo�ných pre jej klasifikáciu, nie je mo�né

jednoznačne určiť, či mo�no hovoriť o fonologickej alexii. V skúmanej vzorke sa

objavili aj prípady, kde sa súčasne objavili príznaky fonologickej aj hĺbkovej alexie,

tie sme zaradili a bli��ie opisujeme v skupine AB.

Skupina AB

Skupinu AB tvoria pacienti, u ktorých sa objavili príznaky fonologickej aj hĺbkovej

alexie. Kritická je prítomnosť sémantických paralexií, čo vylučuje fonologickú alexiu

oproti nedostatočnému mno�stvu ostatných príznakov charakterizujúcich hĺbkovú

alexiu. Do tejto skupiny sme zaradili 5 pacientov (z toho 3 v akútnom a 2

v subakútnom �tádiu ochorenia, s Wernickeho, Brocovou a tri krát Anomickou

afáziou). Ka�dý mal ťa�kosti pri čítaní pseudoslov a u ka�dého sa objavila sémantická

paralexia. Chýbajú v�ak ostatné príznaky v prospech hĺbkovej alexie ako zlý výkon

pri čítaní gramatických slov, alebo vizuálne paralexie. Výskyt takého vzorca prejavov

u spomínaných pacientov mô�e poukazovať na fakt súvislosti, či dokonca toto�nosti

dvoch foriem alexií, ako to predpokladajú niektoré teórie (viď. Kap. 2.3.2), ktoré

hovoria, �e fonologická alexia je miernej�ím stupňom hĺbkovej alexie.

Tabuľka 5.10 Výkony subjektov skupiny AB

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

�U Anom. 100 100 100 100 100 100 100 100 100 90 70 100 90 100 100 60 100 90

HM Anom. 100 100 100 75 100 80 100 100 100 90 90 80 50 80 90 40 60 100

RB Anom. 100 100 100 100 100 80 100 100 100 80 100 100 100 90 90 20 50 100

OL Broc. 75 100 100 100 25 100 100 100 100 90 60 100 100 80 100 40 20 100

JH Wern. 100 100 100 100 75 100 80 100 80 90 100 100 90 70 90 50 40 90

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

74

Graf 5.6 Príklad skupiny AB

Skupina C Do tejto skupiny sme zaradili pacientov, ktorí preukazovali zmenené čítanie

nepravidelných slov (NS), tzv. �spravideľňovanie�. Vo vzorke sa objavili 4 pacienti

(v subakútnom a chronickom �tádiu ochorenia, s Wernickeho, Konduktívnou

a Brcovou afáziou), ktorí v úlohe obsahujúcej nepravidelné slová mali výkon 80%

a ni��í. Za povrchovú alexiu sa pokladá prípad, keď pacienti neprejavujú výrazné

ťa�kosti pri čítaní pravidelných slov a pseudoslov, ale ťa�kosti majú pri čítaní

nepravidelných slov, alebo ich nedoká�u prečítať vôbec (taký prípad sa v na�ej vzorke

neobjavil). V uvedených prípadoch v�ak nemo�no hovoriť o povrchovej alexii.

Pacienti prejavovali ťa�kosti pri čítaní slov aj pseudoslov, rovnako bol v dvoch

prípadoch prítomný vplyv dĺ�ky slov ako aj vplyv frekventovanosti na výkon.

Tabuľka 5.11 Výkony subjektov skupiny C

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

MH Broc. 75 75 50 25 50 80 80 60 80 50 60 60 80 70 60 20 40 50

JK Kond. 50 50 50 25 0 40 60 40 100 90 100 60 60 70 70 30 40 70

MB Kond. 100 100 100 100 100 100 100 100 100 90 40 100 100 100 100 80 90 80

IB Wern. 75 100 50 75 25 60 100 80 60 70 40 50 80 50 40 0 40 70

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

Nie je v�ak isté do akej miery mo�no hovoriť o odhalení povrchovej alexie v nami

určenej úlohe, a či existujú aj iné úlohy na pozorovanie funkcie lexikálnej cesty v

RB Anomická afázia, subakútne �t.

0

20

40

60

80

100

DS1 DS2 DS3 DS4 DS5 SD1 SD2 SD3 SD4 PS K KA1 KA2 FZ1 FZ2 P1 P2 NSSub 1 Sub 2 Sub 3 Sub 4 Sub 5DS SD PS K K/A

Sub 6F/Z

Sub 7P

Sub 8NS

75

transparentných jazykoch. K tejto otázke sa e�te vrátime. Rovnako nie je mo�né

uviesť typický profil člena skupiny v dôsledku hodnotenia len jedného príznaku.

Skupina X

Do tejto skupiny sme zaradili 2 prípady, ktoré sa nám na základe vopred stanovených

kritérií nepodarilo zaradiť do �iadnej z uvedených skupín. V prvom prípade

(Anomická afázia v akútnom �tádiu ochorenia) bol zjavný zhor�ený výkon pri čítaní

gramatických slov, �iadne sémantické ani fonologické paralexie, a ani vplyv

konkrétnosti na výkon, aby bolo mo�né hovoriť o hĺbkovej alexii. Čítanie pseudoslov

bolo len mierne zhor�ené, tak nebolo mo�né uva�ovať ani o fonologickej alexii a pri

nepravidelných slovách sa nepreukázal �iadny vplyv pravidelnosti na výkon, aby bolo

mo�né zaradenie do skupiny C. V druhom prípade (Anomická afázia v chronickom

�tádiu ochorenia) bolo výrazne zhor�ené čítanie pseudoslov, ale aj slov, tak nemo�no

predpokladať fonologickú alexiu. V čítaní neboli prítomné �iadne sémantické

paralexie ani vplyv konkrétnosti podstatných mien a frekventovanosti na výkon, tak

nemo�no hovoriť ani o hĺbkovej alexii. Aj keď bol prítomný mierny vplyv

pravidelnosti na výkon, nebol významne odli�ný od výkonu pri ostatných

pravidelných slovách, ktorý bol výrazne hor�í. Ich grafické profily sú súčasťou

Prílohy D.

Tabuľka 5.12 Výkony subjektov skupiny X

Výkon v % (Subtesty)

DS SD PS K K/A F/Z P NS

Paci

enti

Synd

róm

af

ázie

DS 1

DS 2

DS 3

DS 4

DS 5

SD 1

SD2

SD 3

SD 4 PS K K/A

1 K/A

2 FZ 1

FZ 2 P1 P2 NS

JS Anom. 75 75 100 100 75 100 100 100 80 100 100 80 90 90 80 90 100 100

JS Anom. 75 50 100 75 100 80 80 60 80 70 100 80 90 90 90 30 20 90

Legenda (viď. Tabuľka 5.4)

Opísali sme výsledky a ich interpretáciu v prieskume, ktorého cieľom bolo pomocou

vy�etrovacieho materiálu zameraného na rôzne lexikálne charakteristiky pozorovať

príznaky a skupiny príznakov u slovensky hovoriacich pacientov s afáziou pri čítaní

slov, a tak hľadať formy alexií. Na základe prítomnosti rovnakej skupiny príznakov

u niekoľkých pacientov boli vytvorené skupiny. Ka�dú skupinu mo�no pova�ovať za

istú formu alexie. O tom, do akej miery sa nami opísané skupiny pacientov podobajú

na formy alexie opísané v literatúre budeme písať v ďal�ej časti.

76

Kapitola 6

DISKUSIA

V tejto kapitole sa budeme najprv venovať otázkam, ktoré sa objavili pri zostavovaní

vy�etrovacieho materiálu a výbere slovných podnetov. Ďalej sa vyjadríme k priebehu

zbierania údajov a hodnoteniu výkonov a nakoniec budeme písať o získaných

výsledkoch a mo�nostiach ich interpretácie a vyu�itia, aby sme mohli zodpovedať na

otázky, ktoré sme si stanovili v rámci prieskumného problému.

Pri hľadaní alexií u slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým po�kodením

mozgu sme sa zamerali na pozorovanie typických príznakov charakterizujúcich

jednotlivé formy alexie, ako ich opisuje kognitívna neuropsychológia. Ka�dý príznak

má význam vo vzťahu k identifikácii ka�dej z troch foriem � fonologickej, hĺbkovej

a povrchovej alexii. Chyby, ktoré pacienti pri čítaní prejavujú vznikajú v dôsledku

pôsobenia lexikálnych charakteristík pri čítaní ka�dého slova. Aby sme mohli

pozorovať prítomnosť len tých príznakov, ktoré sú kľúčové pre identifikáciu jednej

formy alexie, vybrali sme slová, ktorých primárna lexikálna charakteristika pôsobila

pri vzniku chyby pri čítaní. Preto�e sme chceli pozorovať prítomnosť v�etkých foriem

alexií, zostavili sme vy�etrovací materiál, ktorého súčasti obsahovali slová, citlivé

práve na jednu lexikálnu charakteristiku, ktorej pôsobenie spôsobuje prejav daného

príznaku charakterizujúceho jednu formu alexie. Aby bolo mo�né zachytiť pôsobenie

v�etkých lexikálnych charakteristík, ktoré vyvolávajú prejavy typické pre ka�dú

formu alexie, bol zostavený materiál zlo�ený z ôsmich subtestov. Ka�dý zo subtestov

sa sna�í zachytávať prítomnosť jedného príznaku. Zamerali sme sa na dĺ�ku slov,

slovný druh, frekventovanosť výskytu slov a konkrétnosť podstatných mien. Dva

subtesty sledovali porozumenie prečítaných slov a bol zaradený aj subtest s dvomi

druhmi pseudoslov. Posledný subtest obsahoval tzv. �nepravidelné slová�

(z anglického výrazu �irregular words�). Takými sme označili tie slová, ktorých

čítanie nezodpovedá pravidlám slovenskej výslovnosti. V slovenčine zatiaľ

prítomnosť nepravidelných slov nie je potvrdená. V angličtine (a iných jazykoch

s nízko transparentnou ortografiou) je takých slov dostatočné mno�stvo, preto je

výber do úlohy sledujúcej funkciu lexikálnej cesty pri čítaní slov jednoduch�í a tak aj

jednoznačnej�ia identifikácia fungovania lexikálnej cesty. V na�om prípade výber

77

takých slov nemohol byť ovplyvnený frekvenciou ich výskytu, slovným druhom, ani

konkrétnosťou podstatných mien. Rovnako nie je mo�né potvrdiť do akej miery majú

nami označené nepravidelné slová výpovednú hodnotu pri klasifikovaní povrchovej

alexie.

Jednotlivé formy alexií boli opísané v jazykoch s nízko transparentnou ortografiou.

Otázna je preto prítomnosť rovnakých foriem alexií aj v jazykoch s odli�nou mierou

transparentnosti ako aj to, či sa prípadné jestvujúce formy v inom jazyku budú

prejavovať rovnakým súborom príznakov. Vynára sa predpoklad, �e ak v inom jazyku

existuje niekoľko foriem alexií, mô�e byť na vyvolanie ich charakteristických

príznakov potrebný iný súbor úloh. Táto otázka by si v�ak �iadala dlhodobej�ie

skúmanie výpovednej hodnoty daných úloh vo vzťahu k naru�enému komponentu

v procese čítania slov, ako aj pozorovanie prejavov pacientov s alexiou pri čítaní slov.

My sme predpokladali prípad, �e rovnaké formy alexií sa prejavia rovnakým súborom

príznakov, a preto bol zostavený vy�etrovací materiál. Pri výbere slov bola uva�ovaná

ich dĺ�ka, slovný druh, ktorý zastupujú, konkrétnosť podstatných mien a frekvencia

výskytu, ktorá bola z uvedených vlastností najviac diskutabilná. Zdrojom pre určenie

frekventovanosti slova bola informácia o slove v zozname slovenského národného

korpusu (ďalej snk). Tá poskytuje číselný údaj o počte výskytov daného slova

v celom korpuse. Snk je vo výstavbe, a tak mo�no spochybniť kompletnosť

informácie o slove a jej výpovednú hodnotu. Mo�ným rie�ením by bolo porovnať

frekvenciu slov uvedenú v práci: Frekvencia slov v slovenčine, ktorú zostavil Mistrík

v r. 1969 s údajom o ich výskyte v konkordačnom zozname snk, ktorý sme my pri

výbere slov pova�ovali za údaj o frekventovanosti slova v písanej slovenčine. Pri

výbere slov zo snk bolo potrebné určiť hranicu frekventovanosti výskytu a uvá�iť

rozdiel údajov označujúcich výskyt podstatných mien a slov zastupujúcich iné slovné

druhy, napríklad gramatické slová, ktorých výskyt je neporovnateľne vy��í ako

podstatných, či prídavných mien, kde by bolo uplatnenie rovnakej hranice pri určení

frekventovanosti zavádzajúce. Zaujímavú alternatívu určenia frekventovanosti a

známosti slova uvádza Lachová (2004), ktorá pomocou dotazníka zisťovala do akej

miery sú pre ľudí vybrané slová známe a ako často sa v slovenčine vyskytujú.

Známosť a frekventovanosť slov hodnotili respondenti na päť stupňovej �kále.

78

Pri realizácii vy�etrenia pomocou zostaveného vy�etrovacieho materiálu sme

spozorovali niekoľko nedostatkov. Pri ka�dom subteste (hlavne pri treťom a �tvrtom

subteste, teda úlohách zameraných na porozumenie prečítaných slov) chýbajú

nácvičné úlohy, ktoré by vylúčili nesprávnu odpoveď z dôvodu neporozumenia úlohe.

Pri hodnotení bolo uplatnené bodové hodnotenie, kedy jeden bod hovorí o správnom

prečítaní slova, kde sa re�pektuje prvá autokorekcia a nula je udelená za nesprávnu

odpoveď, alebo viacnásobnú korekciu. Bodové hodnotenie má informatívny

charakter, na jeho základe mo�no určiť výkon pre jednu skupinu slov charakteristickú

jednou primárnou vlastnosťou. �peciálne hodnotenie sa uplatňuje v poslednom

(ôsmom) subteste, ktorý obsahuje nepravidelné slová, kde sa za nesprávnu odpoveď

pova�uje len také prečítanie slova, ktoré poukazuje na aplikáciu grafémovo-

fonémových pravidiel pri prečítaní slova. V rámci hodnotenia by bolo vhodné uviesť

jednotné bodové hodnotenie, kedy by sa predi�lo prevodu na percentá. Rovnako by

bolo mo�né jednotlivé časti subtestov uvádzať ako samostatné subtesty, čím by sa

zjednodu�ilo hodnotenie pri uvádzaní celkového výkonnostného profilu. Pri hodnotení

výsledkov sme výkony v ka�dom subteste znázorňovali graficky, čím vznikol

grafický profil pacienta, ktorý by mohol byť súčasťou záznamového hárku pre

prípadné porovnávanie s inými pacientmi a prvotný náhľad na výkon pacienta.

V subtestoch zameraných na porozumenie slov (tretí a �tvrtý subtest � porozumenie

prečítaného slova a sémantická kategorizácia) sa objavili nejasnosti týkajúce

jednoznačnosti obrázkov, ako aj určenia sémantických kategórií. U pacientov

s afáziou tak nemo�no s úplnou istotou tvrdiť, či i�lo o naru�enie procesu čítania

v oblasti sémantického komponentu, alebo bola nesprávna odpoveď produkovaná

v dôsledku spomínanej nejednoznačnosti. Pri testovaní intaktnej populácie sa objavil

1 prípad v subteste na porozumenie prečítaných slov (subtest č. 3) a 1 prípad

v subteste kategorizácia (subtest č. 4), ktorí prejavili zhor�ený výkon, čo mô�e

poukazovať na nedostatok danej úlohy. Viac ako nejednoznačnosť obrázkov

a sémantických kategórií v úlohách vy�etrovacieho materiálu, vystupuje do popredia

skutočnosť, �e v subteste obsahujúcom pseudoslová sa u viacerých intaktných

subjektov objavil zhor�ený výkon. Piati z testovaných mali v tomto subteste výkon

pod deväťdesiat percent. Treba pripomenúť, �e subtest pseudoslová (subtest č. 7)

obsahoval 2 skupiny pseudoslov, kde prvú tvorili čitateľné rady písmen a druhú

pseudoslová podobné reálnym slovám (odli�ujúce sa jedným, alebo dvoma písmenami

od reálneho slova).

79

Pri zostavovaní vzorky bolo uplatnené kritérium prítomnosti lo�iskového po�kodenia

mozgu a materinský jazyk slovenčina. Do prieskumnej vzorky boli zaradení pacienti

v rôznom �tádiu ochorenia a s rôznym syndrómom afázie. Pri hodnotení výsledkov

nebola sledovaná významnosť závislosti syndrómu afázie, alebo �tádia ochorenia

a formy alexie. Dobrý prehľad v�ak ponúka tabuľka 6.1, kde je znázornené zastúpenie

syndrómu afázie a �tádia ochorenia v ka�dej zo zostavených skupín pacientov

s alexiou. Číselný údaj hovorí o počte pacientov. Pri skúmaní závislosti syndrómu

afázie a formy alexie je potrebné zabezpečiť hodnovernosť klasifikácie syndrómu

pou�itím jednotnej vy�etrovacej metodiky. Syndróm afázie u pacientov zaradených do

prieskumu bol určený logopédom, v ktorého starostlivosti sa pacient práve nachádzal,

a na základe výsledkov z rôznych vy�etrovacích metodík. Určenie �tádia ochorenia

bolo viac jednoznačné, preto�e ho podmieňujú presné časové intervaly od vzniku

ochorenia.

Tabuľka 6.1 Rozlo�enie syndrómu afázie a �tádia ochorenia v skupinách alexií

Syndróm afázie �tádium ochorenia Skupiny Anom. Broc. Kond. Tma Wern. Akút. Subak. Chron.

A1 1 2 2 - - 3 1 1 A2 3 1 2 1 - 2 2 3 A3 1 1 - - - 1 - 1 A

A4 1 - - - - 1 - - B1 1 - - - - 1 - - B B2 2 - - 1 - 3 2 -

AB AB 3 1 - - 1 3 2 - C C - 1 2 - 1 - 2 2 X X 2 - - - - 1 - 1

Pozorovali výkon pacientov s lo�iskovým po�kodením mozgu s rôznymi syndrómami

afázie v rôznom �tádiu ochorenia pri čítaní slov nahlas. Na základe zostaveného

vy�etrovacieho materiálu citlivého na jednotlivé lexikálne charakteristiky, a teda aj na

príznaky charakterizujúce jednotlivé formy alexií sme analyzovali ich výkon.

Prieskumnú vzorku sme rozdelili do niekoľkých skupín a ich podskupín. Kritériom

pre zaradenie do skupiny bola prítomnosť niekoľkých vopred určených príznakov,

ktoré identifikujú jednu z troch foriem alexie podľa kognitívnej neuropsychológie.

V na�ej vzorke sa v�ak neobjavili pacienti, ktorí by preukazovali presný súbor

príznakov charakterizujúci ka�dú formu. Preto vzniklo viac ako tri skupiny a niekoľko

podskupín. Do podskupín boli zaradení pacienti, v ktorých výkone chýbal jeden

z príznakov určených pre danú skupinu, a to v rôznych variáciách. Vznikli �tyri

skupiny A, B, AB, C a jedna skupina X, do ktorej boli zaradení pacienti s výkonom

80

nepribli�ujúcim sa ani jednej zo �tyroch skupín a ich podskupín. Do skupiny A, ktorá

bola najob�írnej�ia sme zaradili pacientov s príznakmi charakteristickými pre

hĺbkovú alexiu. Jej podskupiny sa lí�ili chýbajúcim jedným so symptómov. Ako sme

spomínali v tretej kapitole, hĺbková alexia sa prejavuje početnými príznakmi, av�ak je

niekoľko typických, na základe ktorých je u� mo�né alexiu identifikovať ako hĺbkovú.

Pri uplatnení takého hodnotenia by sme mohli označiť celú skupinu A (15 pacientov,

čo je 50% z prieskumnej vzorky!) ako hĺbkovú alexiu. Ak by pre určenie hĺbkovej

alexie bola nutná prítomnosť v�etkých symptómov ako sme ich stanovili, za hĺbkovú

alexiu by sme mohli pova�ovať len podskupinu A1 (5 pacientov, 16%). Ako vieme

v literatúre existujú silné dôkazy o zapájaní kompenzačného mechanizmu v pravej

hemisfére pri čítaní slov, kedy dochádza k prejavom identickým s prejavmi

charakterizujúcimi hĺbkovú alexiu. Bolo by v�ak mo�né ak by sme re�pektovali prvý

prípad klasifikácie, aby sa v polovici prieskumnej vzorky zapájal pri čítaní

kompenzačný mechanizmus pravej hemisféry? Mô�eme sa domnievať, �e bude vy��ia

pravdepodobnosť pôsobenia tohto mechanizmu v chronickom �tádiu. Av�ak, ak sa

pozrieme do vy��ie uvedenej tabuľky 6.1, uvidíme, �e skupinu A tvoria pacienti

v rôznom �tádiu ochorenia (dokonca je ich v akútnom �tádiu najviac � 7,

v chronickom �tádiu je ich 5). Podobný prípad je aj pri podskupine A1, ak by sme

uva�ovali druhú mo�nosť klasifikácie hĺbkovej alexie. Najviac pacientov je

v akútnom �tádiu ochorenia (3). To, či hypotéza pravej hemisféry mô�e byť

predlo�ená aj u slovensky hovoriacich pacientov by si vy�adovalo podrobnej�iu

analýzu (za úvahu by stála úloha na čítanie slov, ktoré by boli prezentované len pre

ľavé vizuálne pole). Podskupiny, ktoré nám vznikli v rámci skupiny A, by sme mohli

pova�ovať za mo�né typy hĺbkovej alexie. K tomu predpokladu nás priviedol názor

Shallice, ktorý v rámci interpretácie hĺbkovej alexie podľa teórie dvojitej cesty

uvádza jej tri typy (viď. Kap. 3.2.3), aj keď nepredpokladáme, �e by mohlo ísť

o toto�né typy, skôr pripú�ťame mo�nosť existencie niekoľkých typov v rámci jednej

formy alexie. Inou mo�nou interpretáciou prítomnosti podskupín, v ktorých chýba

jeden z príznakov charakterizujúcich hĺbkovú alexiu je prítomnosť diskrétnej poruchy

v danej oblasti práve chýbajúceho príznaku, alebo nedostatočná schopnosť testovacej

metodiky zachytiť daný prejav. Ako sme v�ak písali (viď. Kap. 3.2.3) hĺbková alexia

sa pova�uje za syndróm práve na základe prítomnosti kompletnej skupiny príznakov.

81

Druhá nami vytvorená skupina (B) zahŕňa pacientov o ktorých mo�no predpokladať

poruchu čítania podobnú v literatúre opísanej fonologickej alexii. V porovnaní so

skupinou A ju tvorí ni��í počet pacientov i podskupín. Prvú podskupinu (B1) tvorí

jeden pacient u ktorého mo�no hovoriť o �čistej� fonologickej alexii, teda výrazne

hor�í výkon pri čítaní pseudoslov oproti čítaniu slov ka�dého typu. Na základe

uplatnenia tohto kritéria pre klasifikáciu fonologickej alexie by sme mohli hovoriť

o prípade fonologickej alexie u slovensky hovoriaceho pacienta. Inak je to u pacientov

zaradených do podskupiny B2, ktorá bola vytvorená na základe prítomnosti

niektorých zo skupiny príznakov, podľa ktorých je rovnako mo�né určiť fonologickú

alexiu (viď. Kap. 3.1.2). Ani u jedného z nich sa neobjavujú v�etky symptómy

súčasne, teda nemo�no hovoriť o fonologickej alexii, ani keby bolo na jej klasifikáciu

uplatnené druhé mo�né kritérium. Pri týchto výsledkoch vznikajú otázky

o dostatočnom počte prieskumných subjektov, alebo výpovednej hodnote testovacieho

materiálu. Ak uvá�ime názor Pattersonovej (2000), �e fonologickú alexiu mo�no

interpretovať ako �pecifickú poruchu čítania aj vtedy ak je okrem nedostatočnej

schopnosti čítať pseudoslová prítomná u pacienta aj porucha fonologických procesov,

mo�no predpokladať, �e fonologická alexia mô�e byť u slovensky hovoriacich

pacientov prítomná v takomto obraze. Testovací materiál neobsahoval úlohy

sledujúce výkon v úlohách zameraných na fonologické schopnosti, tak vzniká ďal�ia

otázka, ktorá mô�e byť podnetom na pokračovanie v hľadaní fonologickej alexie

v slovenčine.

Do ďal�ej skupiny (AB) patria pacienti, ktorých výkony sa pribli�ujú skupine A aj

skupine B. Ak predpokladáme, �e skupinu A tvoria pacienti s hĺbkovou alexiou

a skupinu B pacienti s fonologickou alexiou, tak túto skupinu mo�no pova�ovať za

medzistupeň medzi týmito dvoma formami. Zaradili sme sem pacientov u ktorých

boli pri čítaní slov prítomné sémantické paralexie, čím bolo vylúčené ich zaradenie

do skupiny B (mo�nej fonologickej alexie), ale nepreukazovali dostatočné mno�stvo

príznakov charakteristických pre hĺbkovú alexiu. Z príznakov, ktoré charakterizujú

hĺbkovú alexiu chýbal viac ako jeden, tak nebolo mo�né zaradenie do jednej

z podskupín skupiny A. V literatúre sa v�ak objavil názor o prítomnosti sémantických

paralexií v rámci príznakov fonologickej alexie (viď. Kap. 3.1.3). Pattersonová

(2000) opísala pacienta s fonologickou alexiou, v ktorého čítaní boli prítomné

sémantické paralexie. Aj keď nebolo mo�né taký prejav vysvetliť v rámci modelu

82

dvojitej cesty, bol identifikovaný ako fonologická alexia. Ak by sme uvá�ili mo�nosť

prítomnosti sémantických paralexií pri fonologickej alexii v prípade na�ej vzorky,

mohli by sme prejavy niektorých pacientov tejto skupiny označiť ako fonologická

alexia. Ako v�ak potom odlí�iť hĺbkovú alexiu od fonologickej, ak sa primárny

príznak hĺbkovej alexie objavuje aj v prípade fonologickej alexie?

Značné mno�stvo pacientov preukazujúcich prejavy hĺbkovej alexie, nejasné prípady

v skupine B (mo�nej fonologickej alexii) a nejednoznačná identifikácia formy

v skupine AB podnecuje my�lienku o prepojení fonologickej a hĺbkovej alexie

v rámci jedného kontinua.

Poslednou skupinou vytvorenou s cieľom zaradiť pacientov na základe určitých

príznakov, je skupina pacientov, v ktorých výkone bol prítomný typický príznak

povrchovej alexie. O �iadnom z týchto pacientov nemo�no hovoriť ako o prípade

povrchovej alexie, z dôvodu prítomnosti ďal�ích príznakov, ktoré to vylučujú. Pou�itý

vy�etrovací materiál obsahoval len jednu úlohu s tzv. nepravidelnými slovami, pri

ktorých sa v prípade povrchovej alexie očakáva ich nesprávne čítanie, alebo

neschopnosť prečítať ich vôbec. Keď�e prítomnosť nepravidelných slov v slovenčine

nie je vymedzená ani potvrdená a odhalenie prejavov, na základe ktorých by bolo

mo�né hovoriť o povrchovej alexii je pomerne náročné, je potrebné hľadať iné úlohy,

ktoré by odhalili naru�enú funkciu lexikálnej cesty, ak uva�ujeme v zmysle teórie

dvojitej cesty. Jednou z mo�ností je analyzovať výkony slovenských pacientov

s cieľom hľadať jednotlivé typy naru�enia pri povrchovej alexii, ktoré spozoroval

Ellis (2000) (viď. Kap. 3.3.3). Vtedy by bolo mo�né uplatniť úlohy na rozli�ovanie

reálneho slova a rovnako znejúceho pseudoslova (napríklad dim, zup, ňeviem a pod.),

ktoré sa okrem hlavného príznaku objavuje pri vstupnom type. Akceptovaná by bola

aj prítomnosť sémantických paralexií, kedy mo�no hovoriť o centrálnom naru�ení,

kým samotný zní�ený výkon pri nepravidelných slovách bez ďal�ích sprievodných

príznakov hovorí o naru�ení na výstupe.

Do skupiny X boli zaradení pacienti, ktorí sa svojim výkonom nepribli�ovali ani

jednej z vytvorených skupín. Mo�no u nich predpokladať diskrétne naru�enie

v ktorého dôsledku sa neprejavili v�etky symptómy, alebo mo�no hovoriť o naru�ení

iných jazykových procesov, kedy dochádza k sekundárnemu prejavu pri čítaní slov.

83

Odvá�nej�ím predpokladom je existencia ďal�ej skupiny, či podskupiny. Tento

predpoklad v�ak nie je nijako podlo�ený preto sa mu nebudeme ďalej venovať.

Zistili sme, �e prejavy v čítaní slovensky hovoriacich pacientov s lo�iskovým

po�kodením mozgu sa podobajú prejavom opísaným pri formách alexií v jazykoch

odli�ných transparentnosťou ortografie a pravidelnosťou písania. Skupiny pacientov

prieskumnej vzorky mo�no označiť za formy alexie, ktoré v porovnaní s formami

opísanými kognitívnou neuropsychológiou nie sú celkom toto�né. Potvrdiť je mo�né

prítomnosť len jednej formy � hĺbkovej alexie. Na základe získaných výsledkov sa

mô�eme domnievať, �e v jazyku odli�ného typu sa prejavujú odli�né formy alexií. To

či je odli�ný aj mechanizmus procesu čítania a aká teória je vhodná na jeho

interpretáciu si vy�aduje e�te mnoho práce v tejto oblasti.

84

ZÁVER

V na�ej práci sme hľadali odpoveď na otázku, či sa aj u slovensky hovoriacich

pacientov po lo�iskovom po�kodení mozgu objavujú prejavy v čítaní, ktoré mo�no

charakterizovať ako formy alexií, ktoré opísala kognitívna neuropsychológia

v jazykoch transparentnosťou ortografie aj pravidelnosťou písania odli�ných od

slovenčiny. Preferovanou teóriou v tejto oblasti je teória dvojitej cesty pri čítaní slov

nahlas, ktorá základné formy alexiíí � fonologickú, hĺbkovú a povrchovú vysvetľuje

v rámci ňou navrhnutého modelu, čím obhajuje vlastnú relevantnosť vo vzťahu

k vysvetleniu normálneho procesu čítania. My sme sa nesna�ili nájsť teóriu

vysvetľujúcu čítanie slov v slovenčine, hľadali sme formy alexií, ktoré by potvrdili

mo�nosť aplikácie rovnakej teórie � teórie dvojitej cesty, aj pri čítaní slov

v slovenčine, a tým umo�nili aj jej vyu�itie pri realizovaní diagnostiky a plánovaní

terapie u pacientov s alexiou.

Po zostavení vy�etrovacieho materiálu citlivého na príznaky charakterizujúce formy

alexií sme zistili, �e slovensky hovoriacich pacientov s alexiou nemo�no zaradiť do

stanovených troch foriem opísaných kognitívno-neuropsychlogickou teóriou.

Spozorovali sme viaceré kombinácie príznakov, ktoré stoja v protiklade pri takej

klasifikácii. V prieskumnej vzorke sme objavili rôzne vzorce porúch čítania, ktoré

sme rozdelili do �tyroch základných skupín a ich niekoľkých podskupín. Zistili sme,

�e minimálne jedna podskupina z prvej skupiny sa svojimi prejavmi podobá

syndrómu hĺbkovej alexie. Pri identifikovaní fonologickej alexie ostávajú otvorené

otázky, preto�e jednoznačne mo�no potvrdiť len jeden prípad z celej vzorky, kým pri

hľadaní povrchovej alexie sme neuspeli. Ani jeden prípad nebolo mo�né označiť ako

povrchovú alexiu, aj keď sa u niekoľkých pacientov objavil typický príznak �

�spravideľňovanie� slov, nebol v�ak nijako významný oproti chybným prejavom pri

iných slovách.

Na�e zistenia len prehlbujú pochybnosti vyjadrené v literatúre o prítomnosti

rovnakých mechanizmov � lexikálnych aj nelexikálnych pri čítaní slov v jazykoch

s tranpsparentnou ortografiou a odli�ným stupňom pravidelnosti, a tak nám poskytujú

priestor na ďal�ie bádanie a prehlbovanie vedomostí v tejto oblasti.

85

Zoznam pou�itej literatúry

BASSO, A. 2003. Aphasia and its therapy. Oxford: Oxford University Press, 2003.

ISBN 0-19-513589-3

BEESON, M., P. 1998. Treatment for Letter-by-Letter Reading: A Case Study. In

HELM-ESTABROOKS, N., HOLLAND, A., L. Aproaches to the Treatment of

Aphasia. San Diego: Singular Press, 1998, p.153-177. ISBN 1565938410

BEESON, M., P., INSALACO, D. 1998. Acquired alexia: Lesons from successful

treatment. In Journal of the International Neuropsychological Society, 1998, vol. 4,

no.6, p. 621-635. ISSN 1469-7661

CARAMAZZA, A., HILLIS, E., A. 1991. Mechanisms for Accessing Lexical

Representations for Output: Evidence from a Category-Specific Semantic Deficit. In

Brain and Language, 1991, vol. 40, no. 1, p. 106-144. ISSN 0093-934X

COLTHEART, M. 1996a. Syndromes of acquired dyslexia. [cit. 2005-01-10].

Dostupné na internete: http://www.maccs.mq.edu.au/max/AcqDys/

COLTHEART, M. 1996b. The DRC model. [cit. 2005-01-10]. Dostupné na internete :

http://www.maccs.mq.edu.au/max/DRC

COLTHEART, M. 1999. Modularity and Cognition. In Trends in cognitive sciences,

1999, vol. 3, no. 3, p. 115-120. ISSN 1364-6613

COLTHEART, M. 2000. Deep dyslexia is Right-Hemisphere Reading. In Brain and

Language, 2000, vo. 71, p. 299-309. ISSN 093-934X

COLTHEART, M. 2001. Assumptions and Methods in cognitive neuropsychology. In

RAPP, B. et al. The Handbook of Cognitive Neuropsychology: What Deficits Reveal

About the Human Mind. Philadelphia: Psychology Press, 2001, p. 3-23. ISBN 0-

86377-592-6

CRAMON, D.,Y., MAI, N., ZIEGLER, W. 1993. Neuropsychologische Diagnostik.

Weinheim: VCH, 1993. 326 s. ISBN 3-527-15520-1

86

CSÉFALVAY, Zs., KO�ŤÁLOVÁ, M., KLIME�OVÁ, M. 2003. Diagnostika

a terapia afázie, alexie a agrafie. Praha: AKL, 2002. (strany)s. ISBN

CSÉFALVAY, Zs., TRAUBNER, P. 1996. Afaziológia pre klinickú prax. Martin:

Osveta, 1996. 207s. ISBN 80-217-0377-6

CUETOS, F., ELLIS, A.W. 1999. Visual paralexias in a Spanish-speaking patient

with acquired dyslexia: A consequence of visual and semantic impairments? In Cortex

[online]. 1999, vol. 35, no. 5, p. 661-674 [cit. 2005-01-15]. Dostupné na internete:

http://www.mason.it/cortex/pdf/vol35/issue5/661-674.pdf

EGRYOVÁ, M. 2001. Klinická aplikácia kognitívno-neuropsychologického prístupu

k intervencii afázie. PdF UK v Bratislave, rigorózna práca, Bratislava, 2001

ELLIS, A., W. et al. 2000. Surface dyslexia: Description, treatment, and

interpretetion. In FUNELL, E. Case studies in the neuropsychology of reading. Hove:

Psychology Press, 2000, p. 85-119. ISBN 0863775586

FERRERES, A. et al. 2003. Las alexias y los modelos de double ruta de lectura en

hispanohablantes. In Revista Argentina de Neuropsychlogica, 2003, no 1, p. 37-52.

ISSN 1668-54 15

FERRERES, A., R., MIRAVALLES, G. 1995. The production of semantic paralexias

in a Spanish-speaking aphasic. In Brain and Language, 1995, vol. 49, no. 2, p. 661-

674 ISSN 0093-934X

FUNELL, E. 2000. Deep dyslexia. In FUNELL, E. Case studies in the

neuropsychology of reading. Hove: Psychology Press, 2000, p. 27-52. ISBN

0863775586

FUNELL, E. 2000. Introduction. In FUNELL, E. Case studies in the neuropsychology

of reading. Hove: Psychology Press, 2000, p. 1-12. ISBN 0863775586

GAVORA, P. 2001. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita

Komenského Bratislava, 2001. ISBN 80-223-1628-8

87

GRAAP, S., M. 1998. Aphasiatische Störungen der Schriftsprache im

Erklärungsrahmen neurolinguistischer Modelle. Tübingen: Max Niemeyer Verlag,

1998. 145 s. ISBN 3-484-30384-0

HILLIS, A. E. 2002. The Handbook of Adult Lnguage Disorders: Integrating

Cognitive Neuropsychology, Neurology, and Rehabilitation. New York: Psychology

Press, 2002. 455 p. ISBN 1-84169-003-1

CHAPEY, R. 2001. Language Intervention Strategies in Aphasia and Related

Neurogenic Communication Disorders. 4th.ed. New York: Lippincott Williams &

Wilkins, 2001. ISBN 0-7817-2133-4

IRIBARREN, C., JAREMA, G., LECOUR, A., R. 1999. Lexical reading in Spanish:

Two cases of phonological dyslexia. In Applied Psycholinguistics,1999, vol. 20, no. 3,

p. 407-428. ISSN 0142-7164

KARANTH, P. 2002. The search for deep dyslexia in syllabic writing systems: A case

report. In Journal of Neurolinguistics, 2002, vol. 15, no. 2, p. 143-155. ISSN 0911-

6044.

KIRCHNER, S., H. et al. 1999. Disorders of reading and writing. In Continuum:

Lifelong learning in Neurology. Philadelphia: American Academy of Neurology,

1999, p. 109-126. ISBN 1080-2371.

KOUKOLÍK, F. 2002. Lidský mozek. Funkční systémy. Norma a poruchy. Praha:

Portál, 2002. 450s. ISBN 80-7178-632-2

KOULI�ŤÁK, P. 2003. Neuropsychologie. Praha: Portál, 2003. 326s. ISBN 80-7178-

554-7

KRÁĽ, A. 1984. Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava: Slovenské pedagogické

nakladateľstvo, 1984, 626s.

LACHOVÁ, J. 2004. Lexikálne a sublexikálne mechanizmy čítania v slovenčine.

Diplomová práca, FiF UK v Bratislave, odbor psychológia, Bratislava, 2004

88

LANGE, M. 2004. Cognitive neuroscience of language: Deep dyslexia and the right

hemisphere. [cit. 2004-12-18]. Dostupné na internete:

http://homepages.inf.ed.ac.uk/mlange/teaching

MARKOVÁ, J. 2002. Stimulácia lexikálnej a sublexikálnej cesty čítania u pacienta

s alexiou. In LECHTA et al. Logopaedica V. Bratislava: Liečreh Gúth, 2002, s. 62-

69. ISBN 80-88-932-10-6

MISTRÍK, J. 1999. Jazyk a reč. Bratislava: Mladé letá, 1999. 428s. ISBN 80-06-

00924-4

MONTANT, M., BEHRMAN, M. 2001. Phonological Activation in Pure Alexia. In

Cognitive Neuropsychology, 2001, vol. 18, no. 8, p. 697-727. ISSN 1354-6805

MOSS, E., S. 1996. Model-Based Approach to Rehabilitation of Acquired Reading

Disorders. In WALLACE, G., L. Adult Aphasia Rehabilitation. Boston: Butterworth-

Heinemenn, 1996, p.193-204 ISBN 0750695358

PATTERSON, K. 1994. Reading, Writing, and Rehabilitation: A Reckoning. In

RIDDOCH, M., J., HUMPHREYS, G., W. Cognitive Neuropsychology and Cognitive

rehabilitation. Hove: Lawrence Erlbaum Associates, 1994, p. 425-445. ISBN

0863772919

PATTERSON, K. 2000. Phonological alexia: The case of the singing Detective. In

FUNELL, E. Case studies in the neuropsychology of reading. Hove: Psychology

Press, 2000, p. 57-80. ISBN 0863775586

PATTERSON, K. et al. 1996. Connections and Disconnections: A Connectionist

Account of Surface Dyslexia. In REGGIA, J., BERNDT, R., RUPPIN, E. Neural

Modeling of Brain and Cognitive Disorders. New York: World Scientific, 1996, p.

177-199. ISBN 9810228791

PLAUT, C., D. 2001. A Connectionist Approach to Word Reading and Acquired

Dyslexia: Extension to Sequential Processing. In CHRISTIANSEN, M., H.,

CHATER, N. Connectionist psycholiguistics. Norwood: Ablex Publishung, 2001, s.

244-278. ISBN 1567505945

89

PLAUT, C., D., SHALLICE, T. 1993. Deep dyslexia: A Case Study of Connectionist

Neuropsychology. In Cognitive Neuropsychology, 1993, vol. 10, no. 5, p. 377-500.

ISSN 1354-6805

PLAUT, D., C. et al. 1993. Impaired Oral Reading in surface Dyslexia: Detailed

comparison of a Patient and a connectionist Model.[cit. 2004-11-25] Dostupné na

internete: http://www.cnbc.cmu.edu/plaut

RAPP, B et al. 2001. Word reading. In RAPP, B. et al. The Handbook of Cognitive

Neuropsychology: What Deficits Reveal About the Human Mind. Philadelphia:

Psychology Press, 2001, p. 233-263. ISBN 0-86377-592-6

Reading Comprehension Battery for Aphasia. [cit. 2004-12-10]. Dostupné na

internete: http://www.proedinc.com

SAFFRAN, E., M., COSLETT, H., B. 2000. Pure alexia: The case study. In

FUNELL, E. Case studies in the neuropsychology of reading. Hove: Psychology

Press, 2000, p. 13-25. ISBN 0863775586

Slovenský národný korpus. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. �túra SAV 2004.

Dostupné na internete: http://korpus.juls.savba.sk

THAGARD, P. 2001. Úvod do kognitivní vědy: Mysl s my�lení. Praha: Portál, 2001.

231 s. ISBN 80-7178-445-1.

Wide Range Achivement Test. [cit. 2004-12-10]. Dostupné na internete:

http://www.cps.nova.edu/WART.html

ZIEGLER, J., C., PERRY,C., COLTHEART, M. 2000.The DRC Model of visual

word recognition and reading aloud: An extension to German. In European Journal of

Cognitive Psychology, 2000, vol. 12, no. 3. p. 413-430. ISSN 09541446

90

PRÍLOHY

Príloha A Skupiny slov

Príloha B Súbor slov

Príloha C Slová s nepravidelnými grafémovo-fonémovými kore�pondenciami v

slovenčine

Príloha D Grafické profily subjektov prieskumu

91

Príloha A Skupiny slov

Slová, ktoré slú�ia ako stimuly pre výber slov pri zostavovaní testu na vy�etrenie

schopnosti čítania u osôb so získanou poruchou čítania, sú rozdelené do �tyroch častí.

Prvou časťou je zoznam slov, kde je prvotným parametrom slovný druh. Obsahuje 20

podstatných mien, 20 prídavných mien, 20 slovies a 20 gramatických slov (4 zámená,

4 predlo�ky, 4 spojky, 4 častice a 4 citoslovce), ďal�ie rozdelenie podľa dĺ�ky a

výskytu, je opísané v úvode zoznamu a je jasné aj z usporiadania v tabuľke. V druhej

časti je prvotným parametrom vlastnosť podstatných mien, a teda

konkrétnosť/abstraktnosť. Zoznam slov obsahuje 26 konkrétnych podstatných mien

a 26 abstraktných podstatných mien, ktoré sú druhotne usporiadané podľa

frekventovanosti a dĺ�ky. Tretia časť obsahuje 56 rôznych slov, kde prvotným

parametrom je ich dĺ�ka. Zoznam obsahuje výber z podstatných mien v dvoch

skupinách po 28 slov. Druhotne sú usporiadané podľa dĺ�ky a výskytu, čo je

podrobnej�ie opísané v úvode tretej časti, a je zrejmé aj z usporiadania v tabuľke.

�tvrtou, a teda poslednou časťou je zoznam pseudoslov. Obsahuje 60 pseudoslov,

z ktorých je 30 pseudoslov podobných reálnym slovám, tieto pseudoslová sa od

reálnych slov odli�ujú len jedným, alebo dvoma písmenami. Druhá skupina

pseudoslov sa na reálne slová nepodobá, sú to len písmená usporiadané v rade. Obe

skupiny pseudoslov sú usporiadané podľa dĺ�ky.

92

I. Zoznam slov

SLOVNÝ DRUH

Zoznam pozostáva z 80 slov, z ktorých je 20 podstatných mien, 20 prídavných mien,

20 slovies a 20 gramatických slov (zámená, predlo�ky, spojky, častice a citoslovce).

Ka�dá skupina slov, ktorá zastupuje jeden slovný druh, obsahuje frekventované slová,

ktoré sú označené znakom ↑, slová menej frekventované, sú označené znakom ↓. Obe

skupiny slov sú usporiadané podľa dĺ�ky na základe počtu slabík.

I.a Podstatné mená I.b Prídavné mená

SLOVO SLOVNÝ DRUH

VÝSKYT POČET SLABÍK

fakt pod.m. ↑ 1 stôl pod.m. ↑ 1 auto pod.m. ↑ 2

dievča pod.m. ↑ 2 otec pod.m. ↑ 2 voda pod.m. ↑ 2

man�elka pod.m. ↑ 3 telefón pod.m. ↑ 3

republika pod.m. ↑ 4 spolupráca pod.m. ↑ 4

hrsť pod.m. ↓ 1 punč pod.m. ↓ 1

hobby pod.m. ↓ 2 jedľa pod.m. ↓ 2 atóm pod.m. ↓ 3

koleda pod.m. ↓ 3 lopata pod.m. ↓ 3

vodomer pod.m. ↓ 3 čokoláda pod.m. ↓ 4 majonéza pod.m. ↓ 4

SLOVO SLOVNÝ DRUH

VÝSKYT POČET SLABÍK

zlý príd.m. ↑ 1 celý príd.m. ↑ 2

dobrý príd.m. ↑ 2 mladý príd.m. ↑ 2 pekný príd.m. ↑ 2

kľúčový príd.m. ↑ 3 nad�ený príd.m. ↑ 3 vysoký príd.m. ↑ 3

namáhavý príd.m. ↑ 4 udelený príd.m. ↑ 4

kravský príd.m. ↓ 2 ru�ný príd.m. ↓ 2

bazový príd.m. ↓ 3 dejový príd.m. ↓ 3 figový príd.m. ↓ 3

abecedný príd.m. ↓ 4 banánový príd.m. ↓ 4 valcovitý príd.m. ↓ 4

bedmintonový príd.m. ↓ 5 reprodukovaný príd.m. ↓ 6

93

I.c Slovesá I.d Gramatické slová

SLOVO SLOVNÝ DRUH

VÝSKYT POČET SLABÍK

dá sloveso ↑ 1 má sloveso ↑ 1 ide sloveso ↑ 2

musí sloveso ↑ 2 stojí sloveso ↑ 2

hovorí sloveso ↑ 3 začína sloveso ↑ 3

existuje sloveso ↑ 4 po�aduje sloveso ↑ 4

upozorňuje sloveso ↑ 5

smie sloveso ↓ 1 spí sloveso ↓ 1 cedí sloveso ↓ 2 iskrí sloveso ↓ 2 tŕpne sloveso ↓ 2

gumuje sloveso ↓ 3 uhasí sloveso ↓ 3

odomyká sloveso ↓ 4 pochoduje sloveso ↓ 4 fantazíruje sloveso ↓ 5

SLOVO SLOVNÝ DRUH

VÝSKYT

POČET SLABÍK

ktorý zámeno ↑ 2 sa zámeno ↑ 1 do predlo�ka ↑ 1

podľa predlo�ka ↑ 2 aj spojka ↑ 1

v�ak spojka ↑ 1 iba častica ↑ 2 len častica ↑ 1 ach citoslovce ↑ 1 haló citoslovce ↑ 2

nejaký zámeno ↓ 3 oni zámeno ↓ 2

okrem predlo�ka ↓ 2 voči predlo�ka ↓ 2

akoby spojka ↓ 3 lebo spojka ↓ 2 kie� častica ↓ 1 veru častica ↓ 2 bác citoslovce ↓ 1

prásk citoslovce ↓ 1

94

II. Zoznam slov

KONKRÉTNOSŤ/ABSTRAKTNOSŤ

Zoznam pozostáva z 52 podstatných mien, z ktorých je 26 konkrétnych a 26

abstraktných podstatných mien. Obe skupiny obsahujú 13 slov, ktoré sa

v slovenských textoch vyskytujú častej�ie a 13 slov, ktoré sa vyskytujú menej často.

Slová sú usporiadané podľa dĺ�ky.

II.a Konkrétne podstatné mená II.b Abstraktné podstatné mená

SLOVO VLAST-NOSŤ

VÝSKYT POČET SLABÍK

loď konkrétne ↑ 1 mu� konkrétne ↑ 1 auto konkrétne ↑ 2 hlava konkrétne ↑ 2 kniha konkrétne ↑ 2 obraz konkrétne ↑ 2 pohár konkrétne ↑ 2 hodiny konkrétne ↑ 3 lietadlo konkrétne ↑ 3 telefón konkrétne ↑ 3 večera konkrétne ↑ 3

cigarety konkrétne ↑ 4 zamestnanec konkrétne ↑ 4

je� konkrétne ↓ 1 struk konkrétne ↓ 1 baran konkrétne ↓ 2 deka konkrétne ↓ 2 holič konkrétne ↓ 2

komár konkrétne ↓ 2 kosa konkrétne ↓ 2

aktovka konkrétne ↓ 3 lavica konkrétne ↓ 3

náhubok konkrétne ↓ 3 tekvica konkrétne ↓ 3

limonáda konkrétne ↓ 4 muchotrávka konkrétne ↓ 4

SLOVO VLAST-NOSŤ

VÝSKYT POČET SLABÍK

boj abstraktné ↑ 1 čas abstraktné ↑ 1 deň abstraktné ↑ 1

meno abstraktné ↑ 2 nákup abstraktné ↑ 2 práca abstraktné ↑ 2 večer abstraktné ↑ 2

dohoda abstraktné ↑ 3 krajina abstraktné ↑ 3 poradie abstraktné ↑ 3 rodina abstraktné ↑ 3

atmosféra abstraktné ↑ 4 spolupráca abstraktné ↑ 4

bôľ abstraktné ↓ 1 kľud abstraktné ↓ 1 pud abstraktné ↓ 1

fráza abstraktné ↓ 2 krivda abstraktné ↓ 2 múza abstraktné ↓ 2 obeh abstraktné ↓ 2

angína abstraktné ↓ 3 aróma abstraktné ↓ 3

dru�ina abstraktné ↓ 3 časomiera abstraktné ↓ 4 domovina abstraktné ↓ 4

labilita abstraktné ↓ 4

95

III. Zoznam slov

D�KA SLOV

Zoznam obsahuje 56 slov, z ktorých je 28 frekventovanej�ích a 28 slov menej

frekventovaných. Slová sú usporiadané podľa dĺ�ky od jednoslabičných po

�esťslabičné (5 jednoslabičných, 6 dvojslabičných, 6 trojslabičných, 6

�tvorslabičných, 4 päťslabičné, 1 �esťslabičné).

SLOVO POČET SLABÍK

VÝSKYT

byt 1 ↑ dom 1 ↑ rok 1 ↑ stôl 1 ↑ syn 1 ↑

dcéra 2 ↑ dieťa 2 ↑ dvere 2 ↑ ráno 2 ↑ �kola 2 ↑ �ena 2 ↑

divadlo 3 ↑ hodiny 3 ↑

man�elka 3 ↑ peniaze 3 ↑ sobota 3 ↑ večera 3 ↑

Bratislava 4 ↑ nohavice 4 ↑

oznámenie 4 ↑ polovica 4 ↑

prokurátor 4 ↑ republika 4 ↑

ekonomika 5 ↑ inteligencia 5 ↑

literatúra 5 ↑ ubytovanie 5 ↑

poľnohospodárstvo 6 ↑

SLOVO POČET SLABÍK

VÝSKYT

gél 1 ↓ byľ 1 ↓

mro� 1 ↓ roj 1 ↓

tresk 1 ↓ bača 2 ↓

banán 2 ↓ guma 2 ↓ ko�ík 2 ↓ oblok 2 ↓ osa 2 ↓

ceruzka 3 ↓ figúrka 3 ↓ obálka 3 ↓

podlaha 3 ↓ sekunda 3 ↓ vetrovka 3 ↓ cigareta 4 ↓ kalamita 4 ↓

magnetizmus 4 ↓ rybacina 4 ↓ učebnica 4 ↓ umývadlo 4 ↓

autodoprava 5 ↓ encyklopédia 5 ↓ jazykoveda 5 ↓ pneumatika 5 ↓

videorekordér 6 ↓

IV. Zoznam slov

PSEUDOSLOVÁ

Zoznam obsahuje 60 pseudoslov usporiadaných podľa počtu slabík od

jednoslabičných po �esťslabičné. Pseudoslová sú rozdelené do dvoch skupín. V prvej

skupine sú pseudoslová, ktoré sa od reálnych slov lí�ia len jedným, alebo dvoma

písmenami. V druhej skupine sú pseudoslová nepodobajúce sa na reálne slová, sú to

čitateľné rady písmen.

IV.a Skupina 1 IV.b Skupina 2

PSEUDOSLOVO POČET SLABÍKhlab 1 mas 1 nať 1 sub 1 tulk 1 beka 2

blakať 2 foda 2 kniba 2 táva 2 voba 2

dokoda 3 dumovať 3 liprový 3 obálba 3 ve�era 3

zekunda 3 balacinky 4 bomovina 4 lukavice 4

republoka 4 tamarátiť 4

tozmetický 4 amalyzovať 5 movrodenec 5 obytovanie 5 oloktronika 5

doľnohospodárstvo 6 mideorekordér 6

uxperimentovať 6

PSEUDOSLOVO POČET SLABÍKdol 1

drum 1 keč 1 pul 1 truk 1 dápa 2 melo 2 nupy 2 puka 2 trapy 2 zelka 2

ba�avok 3 bukota 3 ciguda 3 dikoba 3 poratek 3

trsita 3 blovistorka 4

dasilikut 4 frukocuto 4 lapavica 4

mukotulo 4 rastakana 4

akulkovica 5 kostoklingilum 5

rodiktivita 5 upotrebenik 5

bukabavarina 6 eforkovizovať 6 sarajsukanada 6

97

Príloha B

Súbor slov

Súbor obsahuje slová zastupujúce jednotlivé slovné druhy. Väč�iu časť tvoria

podstatné mená. Súbor slov je zdrojom pre výber slov do skupín podľa lexikálnych

charakteristík, ktoré sú podkladom pre výber slov do vy�etrovacieho materiálu. Pri

podstatných menách predstavuje označenie A- abstraktné, označenie K- konkrétne

podstatné mená. Označenie A/K je pri podstatných menách s niekoľkými význammi,

alebo pri takých, kde nie je jednoznačná ich vlastnosť. Ďal�ie delenie podstatných

mien na v�eobecné, vlastné, �ivotné, ne�ivotné, pomno�né a hromadné nebolo brané

do úvahy. Pri prídavných menách je okrem výskytu, počtu písmen a počtu slabík

určený aj druh prídavného mena, kde V znamená vlastnostné prídavné meno, ktoré

zahŕňa akostné a vzťahové a P privlastňovacie prídavné meno. Slovesá sú uvedené

v základnom tvare, nebola určovaná argumentová �truktúra, rovnako ani delenie na

plnovýznamové a pomocné slovesá. Gramatické slová sú rozdelené do skupín:

zámená, predlo�ky, spojky, častice a citoslovce. Pri zámenách je určený druh zámena

(opytovacie, osobné, vymedzovacie, zvratné a ukazovacie). Výber slov zastupujúcich

ostatné slovné druhy nie je ovplyvnený ich delením. Pri ka�dom slove je určený počet

písmen, ako aj počet slabík. Číselný údaj v druhom stĺpci hovorí o celkovom počte

výrazov v konkordačnom zozname pre vyhľadaný výraz v korpusovom mana�éri

Slovenského národného korpusu prim-snk-all (dostupný na

www.korpus.juls.savba.sk). Slová rovnakej dĺ�ky sú usporiadané v abecednom

poradí.

I. PODSTATNÉ MENÁ

Jednoslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK

boj 9998 A 3 1

bôľ 68 A 3 1

byľ 25 K 3 1

byt 6651 K 3 1

cit 1813 A 3 1

čaj 1960 K 3 1

98

čas 50880 A 3 1

deň 57992 A 3 1

dom 13810 K 3 1

gél 53 K 3 1

háj 1443 K 3 1

je� 89 K 3 1

kôň 1832 K 3 1

les 1366 K 3 1

loď 4765 K 3 1

lo� 866 A 3 1

mok 131 K 3 1

mu� 16649 K 3 1

noc 11194 A 3 1

nos 2287 K 3 1

pes 3563 K 3 1

pud 239 A 3 1

roj 162 K 3 1

rok 81283 A 3 1

syn 8807 K 3 1

typ 5391 A 3 1

zub 694 K 3 1

breh 1222 K 4 1

drak 928 K 4 1

dvor 2163 K 4 1

fakt 15126 A 4 1

grep 4 K 4 1

hlad 976 A 4 1

hrsť 268 A 4 1

kľúč 1921 K 4 1

kľud 200 A 4 1

kmeň 548 K 4 1

kruh 1274 K 4 1

kvet 667 K 4 1

mier 4575 A 4 1

mro� 13 K 4 1

park 3300 K 4 1

pleť 541 K 4 1

punč 79 K 4 1

sklo 1607 K 4 1

sľub 2505 A 4 1

99

stôl 4053 K 4 1

vlak 2652 K 4 1

vták 956 K 4 1

�art 649 A 4 1

chlad 575 A 5 1

smrek 191 K 5 1

stres 1118 A 5 1

strom 2031 K 5 1

struk 14 K 5 1

tresk 205 A 5 1

chlieb 2347 K 6 1

Dvojslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK

oči 12305 K 3 2 oko 2493 K 3 2 osa 41 K 3 2

atóm 49 A 4 2 auto 10882 K 4 2 bača 119 K 4 2 deka 84 K 4 2 deti 42377 K 4 2 doba 3115 A 4 2 fáza 1320 A 4 2 fúzy 433 K 4 2 guľa 870 K 4 2 guma 188 K 4 2 hora 550 K 4 2 hory 1879 K 4 2 izba 949 K 4 2 káva 969 K 4 2 kino 4128 K 4 2 kóma 29 A 4 2 kosa 126 K 4 2 koza 211 K 4 2 lekár 6655 K 4 2 lúka 372 K 4 2 mapa 437 K 4 2 mena 4828 A 4 2

100

meno 18656 A 4 2 more 4066 K 4 2 múka 271 K 4 2 múza 143 A 4 2 nebo 2120 A 4 2 nohy 7983 K 4 2 obed 2403 A/K 4 2 obeh 236 A 4 2 okno 2520 K 4 2 otec 13136 K 4 2 ovca 227 K 4 2 pero 869 K 4 2 pole 2231 A/K 4 2 ráno 20067 A 4 2 rohy 360 K 4 2 ruka 2637 K 4 2 ruky 13351 K 4 2 ry�a 268 K 4 2 �aty 2872 K 4 2 telo 7631 K 4 2 vaňa 107 K 4 2 voda 8158 K 4 2 zuby 2886 K 4 2 �ena 15073 K 4 2

anjel 1745 K 5 2 banán 114 K 5 2 baran 88 K 5 2 bazén 942 K 5 2 brána 947 K 5 2 cesta 11690 A/K 5 2 cukor 1206 K 5 2 dcéra 4651 K 5 2 dieťa 14536 K 5 2 dozor 976 A 5 2 drevo 2218 K 5 2 dvere 10000 K 5 2 farba 1394 A/K 5 2 fráza 238 A 5 2 hanba 828 A 5 2 hlava 3724 K 5 2 hobby 12 A 5 2 holič 63 K 5 2

101

hudba 9870 A 5 2 humor 2407 A 5 2 jazyk 6574 A/K 5 2 jedľa 57 K 5 2 jeleň 102 K 5 2 klíma 504 A 5 2 kniha 5530 K 5 2 kočík 131 K 5 2 koláč 518 K 5 2 komár 53 K 5 2 konár 228 K 5 2 ko�ík 207 K 5 2 kukla 18 K 5 2 lampa 276 K 5 2 lieky 4695 K 5 2 lopta 2519 K 5 2

mačka 967 K 5 2 maska 677 K 5 2 matka 7492 K 5 2 mesto 25803 A 5 2 miska 95 K 5 2 motor 2823 K 5 2 mrkva 156 K 5 2 mydlo 282 K 5 2 nákup 6004 A 5 2 nápad 2895 A 5 2 oblek 536 K 5 2 oblok 116 K 5 2 obraz 8659 K 5 2 oznam 594 A 5 2 pavúk 291 K 5 2 pocta 436 A 5 2 pohár 8554 K 5 2 po�ta 1584 A/K 5 2 práca 7227 A 5 2 rádio 1611 A/K 5 2 rampa 134 K 5 2 slnko 3062 K 5 2 stena 488 K 5 2 �alát 767 K 5 2 �kola 6766 K 5 2 ta�ka 161 K 5 2 tiger 417 K 5 2

102

torta 150 K 5 2 tráva 631 K 5 2 včela 208 K 5 2 večer 28629 A 5 2 vlaky 1205 K 5 2 vlasy 4359 K 5 2

advent 60 A 6 2 balkón 373 K 6 2 dievča 4363 K 6 2 hračka 478 K 6 2

hrebeň 454 K 6 2 hrniec 349 K 6 2 kartón 137 K 6 2

klobúk 1037 K 6 2 kostol 1537 K 6 2 kreslo 2382 K 6 2 krivda 126 A 6 2 man�el 4195 K 6 2 mlieko 2337 K 6 2 papier 2934 K 6 2 posteľ 1288 K 6 2 práčka 181 K 6 2 puding 124 K 6 2 slečna 999 K 6 2 sporák 166 K 6 2 správa 12853 A 6 2 správy 35786 A 6 2 tanier 545 K 6 2 tvaroh 167 K 6 2 vankú� 467 K 6 2 víkend 11398 A 6 2 volant 777 K 6 2

chlapec 4310 K 7 2 priateľ 3953 K 7 2 skrinka 1783 K 7 2 slovník 1764 A/K 7 2

Trojslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK

aróma 65 A 5 3

103

ulica 1924 K 5 3

angína 53 A 6 3

anketa 383 A 6 3

budova 3132 K 6 3

dohoda 5548 A 6 3

gitara 1020 K 6 3

hodiny 16888 A/K 6 3

istota 739 A 6 3

jazero 840 K 6 3

koleda 26 A 6 3

koleno 1160 K 6 3

koleso 972 K 6 3

lavica 79 K 6 3

lopata 33 K 6 3

ly�ica 283 K 6 3

noviny 1326 K 6 3

obálka 245 K 6 3

ovocie 2741 K 6 3

poézia 872 A 6 3

rodina 8615 A 6 3

sezóna 3577 A 6 3

sobota 18977 A 6 3

uterák 305 K 6 3

večera 5194 K 6 3

aktovka 40 K 7 3

autobus 2905 K 7 3

baterka 37 K 7 3

bicykel 1310 K 7 3

ceruzka 136 K 7 3

divadlo 13523 A/K 7 3

dru�ina 194 A 7 3

figúrka 107 K 7 3

galéria 3367 A/K 7 3

halu�ky 464 K 7 3

ihrisko 3163 K 7 3

jasanie 20 A 7 3

javisko 877 K 7 3

koberec 717 K 7 3

104

krajina 10365 A 7 3

kuchyňa 707 A/K 7 3

kultúra 3015 A 7 3

machuľa 10 A 7 3

nábytok 1545 K 7 3

náhubok 71 K 7 3

nikotín 81 A 7 3

odpadky 349 K 7 3

október 1718 A 7 3

palička 54 K 7 3

panelák 45 K 7 3

peniaze 38371 K 7 3

počasie 9629 A 7 3

podlaha 189 K 7 3

polička 34 K 7 3

poradie 7870 A 7 3

príroda 1767 A 7 3

raňajky 930 K 7 3

realita 2143 A 7 3

rubrika 328 A 7 3

sekunda 125 A 7 3

seminár 1635 A 7 3

stanica 3248 K 7 3

tekvica 56 K 7 3

telefón 4570 K 7 3

topánky 1950 K 7 3

Vianoce 4379 A 7 3

vodomer 25 K 7 3

vysávač 220 K 7 3

záhrada 1013 K 7 3

zemiaky 1748 K 7 3

zrkadlo 1033 K 7 3

fantázia 556 A 8 3

kalendár 1750 K 8 3

karneval 327 A 8 3

kaviareň 743 K 8 3

kni�nica 1353 K 8 3

lietadlo 4429 K 8 3

man�elka 6876 K 8 3

105

polievka 587 K 8 3

sídlisko 893 K 8 3

stolička 451 K 8 3

vetrovka 35 K 8 3

zhrnutie 98 A 8 3

�iarovka 116 K 8 3

biografka 1 K 9 4

skúsenosť 4668 A 9 3

chladnička 216 K 10 3

skutočnosť 15540 A 10 3

�tvorslabičné a viacslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK

cigareta 170 K 8 4 cigarety 2002 K 8 4 čokoláda 237 K 8 4 domovina 63 A 8 4 estetika 108 A 8 4 kalamita 209 A 8 4 labilita 27 A 8 4

lampióny 23 K 8 4 limonáda 27 K 8 4 majonéza 31 K 8 4 manikúra 15 A 8 4 medicína 441 A 8 4 nohavice 1452 K 8 4 okuliare 1497 K 8 4 polovica 5516 A 8 4 rukavice 584 K 8 4 rybacina 2 K 8 4 učebnica 168 K 8 4 umývadlo 133 K 8 4 zelenina 638 K 8 4

atmosféra 3831 A 9 4 bradavica 5 K 9 4 časomiera 42 A 9 4

magnézium 20 A 9 4 minerálka 82 K 9 4 moderátor 1126 K 9 4

106

oznámenie 3321 A/K 9 4 palacinky 134 K 9 4 parádnica 3 K 9 4 povolanie 1426 A 9 4 republika 9552 A 9 4 zahájenie 49 A 9 4

avantgarda 78 A 10 4 Bratislava 78244 A 10 4 električka 191 K 10 4 fotopapier 14 K 10 4 kapustnica 172 K 10 4 magisterka 5 K 10 4 mandarínka 6 K 10 4 prokurátor 4012 K 10 4 spolupráca 4609 A 10 4 vinobranie 47 A 10 4 zahanbenie 21 A 10 4 zahraničie 1171 A 10 4

magnetizmus 28 A 11 4 muchotrávka 37 K 11 4 perspektíva 604 A 11 4 supermarket 255 K 11 4 zamestnanec 1800 K 11 4

ekonomika 3971 A 9 5

autonehoda 33 A 10 5 fotoaparát 688 K 10 5 jazykoveda 45 A 10 5 literatúra 2119 A 10 5

lokomotíva 247 K 10 5 matematika 566 A 10 5 pneumatika 138 K 10 5 ubytovanie 2810 A 10 5

umenovedec 15 K 10 5

autodoprava 10 A 11 5 elektronika 351 K 11 5

novorodenec 90 K 11 5 pomenovanie 1388 A 11 5 upratovačka 145 K 11 5

107

inteligencia 848 A 12 5

encyklopédia 239 K 12 5 problematika 1135 A 12 5 produktivita 465 A 12 5

kon�tatovanie 1352 A 13 5 videorekordér 155 K 13 5 vydavateľstvo 1880 A 13 5 zjednodu�enie 333 A 13 5

zrozumiteľnosť 143 A 14 5

diferenciácia 185 A 13 6

poľnohospodárstvo 1378 A 17 6

II. PRÍDAVNÉ MENÁ

Jednoslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK zlý 4231 V 3 1

Dvojslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK celý 31987 V 4 2 dlhý 1588 V 4 2 Evin 4346 P 4 2 ujov 7 P 4 2

denný 16 V 5 2 dobrý 16800 V 5 2 jarný 8824 V 5 2 letný 13 V 5 2 lodný 941 V 5 2 mladý 6685 V 5 2 parný 151 V 5 2 pekný 165 V 5 2 ranný 2632 V 5 2 ru�ný 623 V 5 2 tajný 6425 V 5 2

108

tetin 626 P 5 2

detský 773 V 6 2 hlavný 26 V 6 2 krehký 18 V 6 2 krátky 230 V 6 2 Katkin 3530 P 6 2 mačkin 117 P 6 2

schopný 258 V 7 2 kravský 27 V 7 2

chlapský 35 V 8 2

Trojslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK idúci 230 V 5 3

Adamov 91 P 6 3 vysoký 6177 V 6 3 bazový 3 V 6 3 dejový 35 V 6 3 figový 15 V 6 3 odevný 119 V 6 3 pečený 53 V 6 3

kľúčový 963 V 7 3 litrový 481 V 7 3

drevený 545 V 7 3 majetný 23 V 7 3 nad�ený 969 V 7 3 nepárny 55 V 7 3 Novákov 26 P 7 3 zábavný 720 V 7 3

chemický 374 V 8 3 galantný 40 V 8 3 Egyptský 172 P 8 3 Gregorov 16 P 8 3 latinský 117 V 8 3 rekordný 826 V 8 3 zdvorilý 720 V 8 3

109

Berlínsky 135 P 9 3 Macháčkov 2 P 9 3

abstraktný 113 V 10 3

�tvorslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK udelený 969 V 7 4

abecedný 113 V 8 4 anonymný 91 V 8 4 banánový 3 V 8 4 cibuľový 374 V 8 4 namáhavý 963 V 8 4 odmeraný 117 V 8 4

benefičný 135 V 9 4 intonačný 172 V 9 4 literárny 40 V 9 4

nadradený 230 V 9 4 skamenený 23 V 9 4 valcovitý 55 V 9 4

kozmetický 15 V 10 4 magnetický 16 V 10 4 pisateľkin 481 P 10 4 prekvapivý 2 V 10 4

Päťslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK adoptovaný 22 V 10 5

kombinovaný 265 V 11 5 minuloročný 764 V 11 5 obdivuhodný 187 V 11 5 talentovaný 719 V 11 5

basketbalový 388 V 12 5

bedmintonový 25 V 12 5 harmančekový 8 V 12 5 mandarínkový 4 V 12 5

110

bezproblémový 338 V 13 5

psychologický 433 V 13 5

�esťslabičné

SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK automobilový 715 V 12 6

reprodukovaný 18 V 13 6

uskutočniteľný 35 V 14 6

administratívny 230 V 15 6 nepredvídateľný 55 V 15 6

III. SLOVESÁ

Jednoslabičné

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK dá 28230 2 1 je 1291734 2 1

má 209324 2 1

hrá 15205 3 1 spí 748 3 1 zdá 10580 3 1

smie 373 4 1

Dvojslabičné

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK ide 56328 3 2

balí 170 4 2 bojí 1191 4 2 bolí 1035 4 2 cedí 4 4 2 dedí 94 4 2 deje 5087 4 2 dr�í 4041 4 2 fúka 258 4 2 jasá 56 4 2 javí 1748 4 2 kazí 263 4 2

111

kope 1867 4 2 kosí 54 4 2 kuje 56 4 2 leje 106 4 2 le�í 4332 4 2 loví 135 4 2 lúči 256 4 2 mení 4777 4 2 míňa 366 4 2 musí 48370 4 2 ničí 605 4 2 nosí 1212 4 2 padá 1465 4 2 pije 797 4 2 podá 1214 4 2 potí 54 4 2 radí 857 4 2 reve 83 4 2 rúbe 69 4 2 ru�í 984 4 2 ryje 15 4 2 sadí 33 4 2 sedí 2983 4 2 seje 59 4 2 súdi 288 4 2 sype 180 4 2 te�í 4488 4 2 tiká 26 4 2 tú�i 1180 4 2 týra 73 4 2 uzná 630 4 2 varí 493 4 2 vá�i 1112 4 2 volí 751 4 2 vyje 17 4 2

berie 3320 5 2 bozká 14 5 2 fajčí 333 5 2 hlási 1755 5 2 hnije 31 5 2 hreje 152 5 2 hrozí 7665 5 2 iskrí 60 5 2 jazdí 1257 5 2 jedná 444 5 2 klame 810 5 2

112

klesá 2564 5 2 končí 6271 5 2 krúti 584 5 2 krú�i 108 5 2 lezie 220 5 2 lieta 367 5 2

me�ká 287 5 2 mieni 2660 5 2 mizne 324 5 2 modlí 184 5 2 mrazí 68 5 2 myslí 9546 5 2 nehrá 6265 5 2 nespí 211 5 2 pasie 94 5 2 pečie 243 5 2 perie 421 5 2 plače 400 5 2 platí 13845 5 2 pláva 419 5 2 pľuje 36 5 2 počká 497 5 2 praje 638 5 2 prosí 348 5 2 rie�i 2278 5 2 skáče 198 5 2 skúma 782 5 2 slú�i 3084 5 2 smúti 107 5 2 sne�í 1581 5 2 sníva 643 5 2 splní 1144 5 2 stojí 16752 5 2 tečie 565 5 2 trápi 2299 5 2 tŕpne 26 5 2 tvorí 6045 5 2 tvrdí 24788 5 2 udrie 268 5 2 vezie 302 5 2 vráti 4349 5 2 vyhrá 1603 5 2 zmení 3593 5 2

chystá 4480 6 2 plynie 719 6 2 skrýva 2619 6 2

113

spieva 1622 6 2 strá�i 694 6 2 triedi 53 6 2 zdraví 4678 6 2 znesie 400 6 2

vlastní 4790 7 2

Trojslabičné

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK oberá 196 5 3 ozýva 473 5 3 ubúda 336 5 3 uhasí 22 5 3 uká�e 3945 5 3 umýva 137 5 3 uniká 725 5 3 urá�a 281 5 3 urobí 4424 5 3 uteká 406 5 3 u�iví 91 5 3

bojuje 2289 6 3 daruje 215 6 3 dodáva 9707 6 3 doká�e 9477 6 3 dopĺňa 1811 6 3 dotýka 1367 6 3 gumuje 14 6 3 hovorí 54035 6 3 kotúľa 37 6 3 kupuje 763 6 3 ly�uje 193 6 3 maľuje 307 6 3 miluje 1261 6 3 nabáda 401 6 3 naberá 547 6 3 nabíja 32 6 3 nadáva 191 6 3 naháňa 312 6 3 obdarí 34 6 3 ovláda 1512 6 3 pamätá 903 6 3 počuje 498 6 3 pokú�a 1975 6 3 ponúka 9810 6 3

114

posúdi 500 6 3 pozýva 2256 6 3 raduje 86 6 3 rokuje 1532 6 3 uznáva 893 6 3 varuje 1024 6 3 venuje 4702 6 3 vymení 325 6 3 zabalí 37 6 3 zabáva 208 6 3 začína 15470 6 3 zarába 599 6 3

diktuje 210 7 3 dovedie 207 7 3 narastá 1057 7 3

nepozná 2327 7 3 oblieka 560 7 3 odkladá 615 7 3 polieva 31 7 3 popiera 1128 7 3 prijíma 1437 7 3 riskuje 258 7 3 smeruje 2715 7 3 sťahuje 616 7 3 tancuje 472 7 3 zaplatí 3397 7 3 zastaví 1106 7 3

dospieva 113 8 3 prinesie 3921 8 3 pripú�ťa 1357 8 3 rozpráva 2188 8 3

3 prospieva 253 9 3

�tvorslabičné

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK obaľuje 20 7 4

odomyká 14 7 4 opisuje 1356 7 4

dôveruje 563 8 4 existuje 9758 8 4 ignoruje 581 8 4 inzeruje 22 8 4

115

kamaráti 1437 8 4 masíruje 41 8 4 nafukuje 39 8 4 nahovára 55 8 4 ordinuje 32 8 4 oslavuje 1218 8 4

oznamuje 1298 8 4 po�aduje 2104 8 4 relaxuje 101 8 4 toleruje 233 8 4 ubli�uje 141 8 4

bicykluje 39 9 4 diskutuje 921 9 4 gratuluje 44 9 4 informuje 1483 9 4 kritizuje 1058 9 4

lamentuje 27 9 4 nastupuje 913 9 4

obmedzuje 1079 9 4 pochoduje 30 9 4 podopiera 70 9 4 raňajkuje 25 9 4 servíruje 114 9 4

vychováva 229 9 4

nav�tevuje 835 10 4 protestuje 541 10 4 re�pektuje 845 10 4

4 sprostredkuje 186 13 4

Päťslabičné

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK analyzuje 379 9 5

upozorňuje 3439 10 5

fantazíruje 7 11 5 manifestuje 58 11 5 modernizuje 47 11 5 symbolizuje 507 11 5

uprednostňuje 742 13 5

116

�esťslabičné

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK experimentuje 86 13 6

IV. GRAMATICKÉ SLOVÁ

Zámená SLOVO VÝSKYT DRUH POČET PÍSMEN POČET SLABÍK čo 327818 opyt. 2 1 ja 44623 osobn. 2 1 sa 2828640 zvrat. 2 1 si 628798 zvrat. 2 1 čím 24763 opyt. 3 1

oni 11018 osobn. 3 2 taký 23325 vymedz. 4 2 táto 27049 vymedz. 4 2 tento 85216 ukazov. 5 2 tieto 40569 ukazov. 5 2 tohto 89522 ukazov. 5 2 ktorý 339877 opyt. 5 2 v�etci 38989 osobn. 6 2

nejaký 12208 vymedz. 6 3

Predlo�ky

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK s 1028997 1 - v 3280172 1 -

do 850652 2 1 za 525870 2 1

nad 100386 3 1 pri 250438 3 1 pod 101836 3 1 pre 449984 3 1 pred 215402 4 1

voči 38747 4 2

medzi 138805 5 2 okrem 43343 5 2 podľa 181987 5 2

117

Spojky

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK a 3623965 1 - aj 890028 2 1 ak 103587 2 1 �e 1295495 2 1 či 202328 2 1

keď 277249 3 1 v�ak 382964 4 1

aby 276470 3 2 ako 666003 3 2 lebo 74427 4 2 teda 87251 4 2 toti� 79580 5 2

akoby 19831 5 3 alebo 203491 5 3

Častice

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK

len 277438 3 1

nu� 1885 3 1

kie� 70 4 1

snáď 3028 4 1

asi 79162 3 2

iba 1281138 3 2

vari 4405 4 2

azda 8836 4 2

veru 3817 4 2

mo�no 67888 5 2

naozaj 32648 6 3

Citoslovce

SLOVO VÝSKYT POČET PÍSMEN POČET SLABÍK ach 257 3 1 rup 45 3 1

118

ťuk 55 3 1 bum 168 3 1 hľa 209 3 1 bác 54 3 1 brnk 1 4 1 prásk 25 5 1 �blnk 15 5 1

hurá 165 4 2 haló 265 4 2

hopsa 1 5 2

119

Príloha C

Slová s nepravidelnými grafémovo-fonémovými kore�pondenciami v slovenčine

Výber obsahuje slová o ktorých mo�no predpokladať ich nepravidelnosť vo vzťahu

k pravidlám výslovnosti v slovenčine. Nepravidelné grafémovo-fonémové

kore�pondencie spôsobia, �e sa za správnu výslovnosť slova pova�uje taká

výslovnosť, ktorá je v rozpore s pravidlami slovenskej výslovnosti. Uvedené príklady

slov obsahujú slabiky de, te, ne, le a di, ti, ni, li na začiatku a v strede slova, kde sa za

správne pova�uje ich čítanie tvrdo. Medzi nepravidelné slová v tomto zmysle, budú

patriť predov�etkým cudzie slová, prevzaté slová a medzinárodné slová zastupujúce

v�eobecné a vlastné podstatné mená a od nich odvodené prídavné mená. Výber slov

nemo�no pova�ovať za ucelený, bol zostavený za účelom vytvárania

experimentálneho subtestu do testu čítania, rovnako ako aj označenie nepravidelné

slová je len pokusné a mô�e zahŕňať aj ďal�ie skupiny slov, ktoré tu neuvádzame.

debata

december

defekt

deka

dekolt

delfín

depresia

detail

detektív

dezert

diabetik

Diana

diagnóza

teda

téglik

technika

telefón

téma

tempo

tenis (-ky)

tento

teológia

teória

terapia

terasa

teraz

terč

negatív (-ny)

negli�é

necht

nektár (-inka)

neologický

neón

nervózny

nervy

nikel

nikotín

lebka

ledva

legálny

legenda

lekár

lekcia

lektor

Lenka

leopard

lep (-idlo)

letisko

lezec

liana

lieh

120

dialóg

diamant

diéta

dikobraz

diktafón

diktát

dilema

dinosaurus

diplom

dirigent

disk (-eta)

diskusia

displej

terén

termín

termín

termoska

teror

text (-til)

téza

Tibet

tiger

tikať

tinktúra

tip

títo

titul (-ok, -ný)

liek

limit

limonáda

limuzína

Linda

linoleum

líra

liter

encyklopédia

jeden

medicína

medik

meditácia

pediater

pedikúra

puding

radikálny

rádio

baterka

detektív

detektor

gotika

hotel

katedra

kategória

latencia

lotéria

matematika

Denisa

elektronika

geniálny

kanister

kinetický

lineárny

manekýn

manéver

manikúra

manipulácia

balet

Celestína

halier

kalendár

kaleráb

kaliber

kelímok

koleno

kulisa

maliar

121

radiátor

materiál

meteor

model

motel

motív

notes

patent

perspektíva

petícia

potenciál

rutina

satelit

satén

satira

veterinár

minerálka

minimálny

minister

monitor

panel (-ák)

renesancia

sanitka

senior

tenis

maličkosť

milenec

milión

molekula

molitan

oblek

palec

paleta

pelerína

reliéf

roleta

selekcia

silikón

solidarita

solídny

talent

talizman

telefón

tolerancia

tuleň

122

Príloha D Grafické profily subjektov prieskumu

V tejto časti uvádzame grafické znázornenie výkonu ka�dého zo slovensky

hovoriacich pacientov s afáziou v teste čítania slov. Profily sú uvedené v poradí podľa

skupín ako sme ich rozdelili v časti Výsledky a ich interpretácia (Kap. 5.6). Grafický

profil, ako sme ho nazvali, hovorí o výkonoch jedného pacienta v ka�dom z ôsmich

subtestov, ktoré sledujú pôsobenie jednotlivých lexikálnych charakteristík na výkon

pri čítaní slov. Profily pre v�etkých pacientov prieskumnej vzorky boli vytvorené

s cieľom porovnávať pomer úspe�nosti zvládnutia jednotlivých subtestov. Na základe

porovnávania tak mo�no zoradiť pacientov do skupín na základe podobnosti ich

profilov. Výkon pre ka�dý subtest je vyjadrený percentuálnou úspe�nosťou (os y).

Subtesty v poradí a s označením skratkou vyjadrujúcou primárnu sledovanú lexikálnu

charakteristiku sú na osi x. Lep�í pohľad ponúka tabuľka.

Tabuľka D.1 Subtesty a ich súčasti DS 1 Jednoslabičné slová

DS 2 Dvojslabičné slová

DS 3 Trojslabičné slová

DS 4 �tvorslabičné slová

Sub. 1 Dĺ�ka slov (DS)

DS 5 Päť- a �esťslabičné slová

SD 1 Podstatné mená

SD 2 Prídavné mená

SD 3 Slovesá Sub. 2 Slovný druh (SD)

SD 4 Gramatické slová

Sub. 3 Porozumenie slov (PS) PS Porozumenie slov

Sub. 4 Kategorizácia (K) K Kategorizácia

KA 1 Konkrétne podstatné mená Sub. 5 Konkrétnosť/Abstraktnosť (K/A)

KA 2 Abstraktné podstatné mená

FZ 1 Frekventované slová Sub. 6 Frekventovanosť (F/Z)

FZ 2 Zriedkavé slová

P 1 Pseudoslová sk.1 Sub. 7 Pseudoslová (P)

P 2 Pseudoslová sk. 2

Sub. 8 Nepravidelné slová (NS) NS Nepravidelné slová

123