knnho vidím hrad,d ní sa ní · ,,Ideme na dovolenku!” zakričali obidvaja naraz. ,,Nina nás čaká doma, tak si radšej švihni!” povedala mama a vyšli zo školy. Emily sa

1. číslo 19. ročník Školský rok 20sa ní

ČAUKO STOPÁRI! Dnes Vás Sherlock Stopár prevedie

ukáže nový dizajn a formát časopisu STOPA

Prvý školský deň

Festival vody

Vianočná akadémia

. ročník Školský rok 2013/2014 knnho vidím hrad,d ní

Dnes Vás Sherlock Stopár prevedie nielen životom žiakov a učiteľov ZŠ Nobelovo nám.6

ukáže nový dizajn a formát časopisu STOPA. Vydajme sa s ním po zaujímavých

Festival vody Naša super tvorba

Vianočná akadémia Vtipovisko a hlavolam

knnho vidím hrad,d ní

životom žiakov a učiteľov ZŠ Nobelovo nám.6, ale

zaujímavých stopách ako sú:

Naša super tvorba

Vtipovisko a hlavolam

Školské noviny ZŠ Nobelovo nám. 6, Bratislava

2

Naše prvé kroky do školy

Našim „nováčikom - prváčikom“ v rodine ZŠ Nobelovo námestí sa otvorili brány školy dňa 2. septembra 2013, kde ich slávnostne privítali pani riaditeľka, pani zástupkyňa, triedne pani učiteľky, pani vychovávateľky a iné dôležité osoby školy. Program bol pre prvákov zaujímavý. Okrem privítania, príhovoru, naši najmenší dostali žltú stužku a knižku. Program pre nich pripravili starší spolužiaci z 5.A triedy. Čo je vidieť na fotkách. Nina Majdáková, 5.A


3

Svetový deň ústneho zdravia – 12. september

Navštívili sme v Inchebe výstavu: „ Deň ústneho zdravia.“ Privítal nás zajačik – ujo prezlečený za zajaca. Učili nás, ako si máme správne čistiť zúbky, Pozreli sme si rozprávku, ako by to dopadlo, keby sme si zúbky nečistili. Ukázali sme si ako dávať prvú pomoc a nakoniec sme sa mohli zahrať. Bolo tam výborne. Žiaci 2. A

ABELAND Je to dedinka, ktorú tvoria drevené domčeky. Žije v nej veľa domácich zvieratiek. Jej obyvatelia sa snažia návštevníkom priblížiť, ako žili ľudia v minulosti. Deti si vyskúšajú výrobu vlny, výrobu tehál, pečenie chlebíka, šermovanie, atď. Počas celej návštevy sú deti účastníkmi príbehu, ktorý si obyvatelia pre ne pripravili. Deti tak hravou formou nazrú do histórie a stanú sa jej súčasťou. Navštívili sme ju so žiakmi 1. – 3. ročníka. Deti boli nadšené. Povedali, že chlebík, ktorý si upiekli, bol ten najlepší,

aký doteraz jedli.


4

Festival Vody 2013

1. deň

Tak, ako minulý rok, aj teraz sme sa prihlásili do projektu Modrá škola. Modrá škola je projekt, pri ktorom žiaci z rôznych škôl robia projekty na rozličné témy o vode. Tentokrát ale len siedmačky (Domča, Rebeka, Kika) a na pomoc nám pribudla Maťa z 8.A. Príprava bola tento rok oveľa zaujímavejšia už len preto, že sme mali nápad - robiť projekt na kartónových človiečikov. Užili sme si pri tom veľa zábavy. Ale bol to aj veľký stres, pretože sme to chceli spraviť až do konca čo najlepšie. Mysleli sme si, že už to ani nestihneme, ale podarilo sa. Síce to nebolo úplne podľa našich predstáv, ale verili sme, že aspoň zaujmeme. A stalo sa. Zaujali sme našim nápadom – našimi človiečikmi a tým, že sme aj prezentovali na data-projektore. Snažili sme sa to porote odprezentovať najlepšie ako sa dalo. Išli sme domov s napätím, ako to dopadne.

2. deň

Po dlhšom čakaní sme zistili, že sme sa neumiestnili, ale aspoň sme si odniesli diplom za účasť a cenu útechy – puzzle. Aj tak sme sa pri práci zabavili, nazbierali sme nové skúsenosti a vedomosti. Týmto by sme chceli poďakovať pani učiteľke Gábrišovej a pani učiteľke Kriškovej. Text a foto: Kristína Sílešová, 7.A


5

Biela pastelka

„Biela pastelka je verejná zbierka, ktorá aj vďaka vašej pomoci zlepšuje životy tých, ktorí musia zrak nahradiť inými zmyslami. Cieľom zbierky je získanie finančných prostriedkov na podporu ľudí so zrakovým postihnutím. Výnos Bielej pastelky je každoročne použitý na poskytovanie sociálneho poradenstva a sociálnej rehabilitácie, teda na financovanie aktivít, ktoré nevidiacim a slabozrakým ľuďom pomáhajú začleniť sa do bežného života.“ http://bielapastelka.unss.sk/index.php/o-bielej-pastelke Naša škola sa zapojila do verejnej zbierky biela pastelka, ktorá je venovaná nevidiacim ľuďom. Našu školu na túto zbierku prihlásila pani učiteľka Katarína Betáková. Boli dve skupiny dobrovoľníkov, ktoré tvorili dievčatá zo siedmej triedy. Išli sme len po okolí školy. Prvú skupinu tvorili žiačky Kristína Sílešová a Alžbeta Pašková. Druhú skupinu tvorili Dominika Sekanová a Rebeka Puškárová. Zbierka sa začala v našej škole. Dokonca prispeli aj najmenší prváčikovia. Ako vyzeral dobrovoľník bielej pastelky? Dobrovoľník bielej pastelky mal na sebe tričko s logom tejto zbierky a na chrbte mal tabuľku v tvare farbičky s údajmi o tejto zbierke. No prispieť ste nemuseli len vhodením mince do kasy, ale mohli ste aj odoslať SMS na dané číslo. Táto zbierka sa konala 25. septembra. Rebeka Puškárová, 7.A


6

Zo zasadnutia žiackeho parlamentu...

Dôležitú funkciu v našej škole zohráva žiacky parlament, ktorý pozostáva z predsedu parlamentu Natálie Šipošovej - 9. ročník, podpredsedu Sama Kecéra – 8. ročník a zapisovateľky Niny Majdákovej – 5. ročník. Koordinátor žiackeho parlamentu je pani učiteľka Jenisová. Stretnutia sa konajú raz do mesiaca v zasadacej miestnosti číslo 15. Okrem toho sú tam zástupcovia z každej triedy z prvého aj druhého stupňa. Zaoberáme sa tam otázkami šikanovania a dodržiavania školského poriadku. Zapájame sa do rôznych školských akcií, ako napríklad Vianočné trhy, Deň narcisov, Daruj jablko, predávanie pohľadníc - Unicef. Natália Šipošová, 9.A


7

ANKETA ŽIACKEHO PARLAMENTU Anketová otázka: 1. Ako by vyzeral školský deň, keby si ho mohol naplánovať ty? „ 10 minút by bolo vyučovanie a 45 minút by bola prestávka. Učitelia by boli žiaci a žiaci by učili učiteľov ako žiakov.“ žiak 5.A „ Môj školský deň by vyzeral takto: Žiaci by prišli do školy sadli by si do nafukovacej lavice a vytiahli by si zošit, ktorý im slúži na všetky predmety. V škole by boli vždy iba štyri vyučovacie hodiny a potom by sa išlo na nejaký výlet za odmenu.“ žiačka 5.A „ Ja by som sem dala priviesť skákacie hrady a hrali by sme sa na školskom dvore s loptami a spoločenskými hrami.“ žiačka 5.B „ Chodiť cez prestávku von, chodiť cez veľkú prestávku na chodbu a na pol rok viac žolíkov.“ žiačka 5.B „ Bol by o niečo kratší, aby som sa mohla dobre vyspať asi tak na deviatu by stačilo. V škole by sme sa učili hrou.... a dlhšie prestávky. V škole by sme boli tak ako doteraz asi.“ žiačka 7.A „ Namiesto lavíc by bol gauč, hodiny bez učiteľov.“ žiak 7.A „ Keby som ho mohla naplánovať ja, tak vy sme mohli ísť do Auparku a mať voľný výbeh.“ žiačka 6.A „ Kebyže musíme byť so školou, tak by som chcela ísť niekam do prírody, a aby sme si tam mohli robiť skoro všetko, čo by sme chceli.“ žiačka 6.A „ Že by deň mal 100 hodín.“ žiak 2A „ Ja by som chcela celý deň dostávať jednotky.“ žiačka 1.B „ Veľa telesnej výchovy....aj 5 hodín.“ žiak 1.A „ Aby bol v škole bazén, tobogány a potom by sme mali disko a spoločenské hry.“ žiak 3.A „ Každé dieťa by na začiatku dňa dostalo krabičku so sluchátkom, čo si zaželá to sa mu splní. Potom by každé dieťa dostalo svoju triedu a žiacku knižku by odovzdali, aby ju učitelia vyplnili jednotkami. A potom by si každé dieťa robilo, čo chce. Chalani by boli otrokmi dievčat.“ žiačka 3.B „ Celý deň na počítačoch.“ žiak 4.B

„ Tak, že by boli samé telesné výchovy.“ 4.A


8

Vianočná Akadémia Dňa 17.12.2013 sa na našej škole uskutočnila vianočná akadémia, ktorú si pripravili žiaci prvého aj druhého stupňa. O 15:00 sa konali vianočné trhy, na ktorých boli vlastnoručne vyrobené veci, ktoré si pripravili deti našej školy. Výťažok bol použitý na nákup notebookov do našej školy. Po vianočných

trhoch o 17:00 sa

začala vianočná akadémia. Vystupovali tam deti s tancom, spevom či divadelným predstavením. Moderoval žiak 8.A Vladimír Repáň a žiačka 7.A Alžbeta Pašková. S tancom sa predstavili žiaci 1. , 2. , 3. a aj 7. triedy. Ostatné triedy sa predstavili vinšami, žiačky 8.A vystupovali so spevom. Akadémia prebiehala v dobrej atmosfére. Rozlúčili sme sa pesničkou Každý deň budú vraj Vianoce ktorú spievali žiačky 7.A Alžbeta a Kristína spolu so všetkými účinkujúcimi. Alžbeta Pašková, 7.A

Školské novi

Rozhovor sPrečo ste prišli učiť práve na našu školu?

Mário Šturdík: ZŠ Nobelovo námestie je výrazne bližšie kna škole uvoľnilo miesto, prišiel som za pani riaditeľkou aučiť tu na škole. Daniela Krišková: Pretože som chcela vyskúšať učiť na ZŠ adeťmi.

Učili ste niekedy aj na iných školách? Mário Šturdík: Áno, učil som na rôznych školách.Daniela Krišková: Áno, učila som na iných školách.

Viete porovnať našu školu s inou? Mário Šturdík: V zásade veľký rozdiel medzi školami nie je, žiaci sú všade rovnako blázniví, ale každá škola má aj šikovnejších aj slabších žiakov.Daniela Krišková: Nie, lebo som pred tým učila na boli žiaci trochu starší.

Povedzte výhody a nevýhody na našej škole.

Mário Šturdík: K výhodám určite patrí tá vzdialenosťpríjemný kolektív učiteľského zboru.K nevýhodám: keďže mám krúžok Iné nevýhody zatiaľ nevidím, naDaniela Krišková: Výhody sú: vybavenie školy, učebňa zemepisu a hravé deti, ktoré sa často pýtajú. Nevýhody sú zanedbateľné.

Ako sa vám učí na tejto škole? Mário Šturdík: Zatiaľ sa mi tu páči.Daniela Krišková: Páči sa mi na škole, že je tu dobrý učiteľskýktorí sa chcú niečo naučiť.

iny ZŠ Nobelovo nám. 6, Brati

Rozhovor s novými učiteľmi Prečo ste prišli učiť práve na našu školu?

ZŠ Nobelovo námestie je výrazne bližšie k môjmu bydlisku, keďže sa prišiel som za pani riaditeľkou a ona mi poskytla pr

Pretože som chcela vyskúšať učiť na ZŠ a pracovať s

Učili ste niekedy aj na iných školách?

Áno, učil som na rôznych školách. som na iných školách.

inou?

zásade veľký rozdiel medzi školami nie je, žiaci sú všade rovnako blázniví, ale každá škola má aj šikovnejších aj slabších žiakov.

Nie, lebo som pred tým učila na gymnáziu a obchodnej akadémii. Tam

nevýhody na našej škole.

výhodám určite patrí tá vzdialenosť, ako som už spomenul, ale aj kolektív učiteľského zboru.

nevýhodám: keďže mám krúžok floorbalu škoda, že škola nemá floIné nevýhody zatiaľ nevidím, nakoľko som tu ešte krátko.

Výhody sú: vybavenie školy, učebňa hravé deti, ktoré sa často pýtajú.

to škole?

Zatiaľ sa mi tu páči. Páči sa mi na škole, že je tu dobrý učiteľský kolektív a

Nina Majdáková, Karolína Šimáková, 5.A

islava

9

môjmu bydlisku, keďže sa ona mi poskytla príležitosť

pracovať s menšími

zásade veľký rozdiel medzi školami nie je, žiaci sú všade rovnako

obchodnej akadémii. Tam

som už spomenul, ale aj

rbalu škoda, že škola nemá floorbalové bránky.

kolektív a zvedaví žiaci, Nina Majdáková, Karolína Šimáková, 5.A


10

Dovolenka v Európe Volám sa Simona. Mám pätnásť rokov. Mám aj mladšiu sestru, ktorá sa volá Nina. Ona má dvanásť rokov. Môj otec je veľmi bohatý. Za mesiac dostane dve tisícky. ,,Vstávaj!” kričala na mňa ráno mama, ,,už je pol ôsmej!” Zase nestíham do školy. Nina dnes nemusí ísť do školy, pretože im v škole prasklo potrubie. Aj ja by som chcela. Na raňajky som nemala čas. Rýchlo som si umyla zuby, prezliekla som sa a už som aj s taškou na chrbte bežala dole schodmi. Náš dom je dvojposchodový a ja mám izbu na druhom poschodí, úplne na konci chodby. Vonku som nasadla na nový bicykel a pedálovala som ako o závod. ,,Simona Boricová, zase ideš neskoro!” kričal na mňa riaditeľ našej školy. Bolo totiž už štvrť na deväť. ,,Pred štvrť hodinou si tu už mala byť!” pridala sa učiteľka z mojej triedy. Prvú sme mali mať chémiu. Zase musím utekať na tretie poschodie. Konečne som sa dostala do učebne chémie. Mala som veľké šťastie. Dnes sme mali chémiu suplovanú. ,,Prečo ideš neskoro Boricová?” pýtala sa ma učiteľka. Radšej som neodpovedala a rýchlo som si sadla do lavice hneď vedľa svojej najlepšej kamarátky Emily. ,,Čo sme zatiaľ robili?” pýtala som sa Emily. Emily vytiahla papier a napísala naň všetky veci, čo sme zatiaľ preberali. ,,Ďakujem!” potichu som zašepkala. ,,Nemáš za čo,” odpovedala mi pošepky Emily. Usmiali sme sa na seba. ,,Simona, Emily, čo to má znamenať?” pýtala sa učiteľka úplne nahnevaná. Radšej sme sa otočili a zbytok hodiny sme už nepovedali ani slovo. Cŕn, ozval sa zvonček asi po pol hodine. S Emily sme sa celú cestu do triedy smiali. Zrazu som v škole zbadala svojho otca aj s mamou. ,,Ahoj Simonka,” začal otec. Stále som nechápala, čo tu robia. ,,Dnes už so školou končíš!” pokračovala mama. ,,Ideme na dovolenku!” zakričali obidvaja naraz. ,,Nina nás čaká doma, tak si radšej švihni!” povedala mama a vyšli zo školy. Emily sa ma začala pýtať, prečo sa už balím. Vysvetlila som jej, že ideme na dovolenku. Konečne som sa pobalila. ,,Ahoj!” zakričala som naposledy Emily a už som nasadala do auta. ,,A kam pôjdeme na dovolenku?” pýtala som sa rodičov. Neodpovedali mi. Zastali sme pred domom. Bežala som do svojej izby a vybrala som si svoj obľúbený kufrík. O desať minút som bola pobalená. Všetci už sedeli v aute. Po chvíli sa ozvalo trúbenie auta. Zabalila som si ešte posledné tričko a bežala som do auta. ,,Zamkla si?” pýtal sa ma otec. ,,Hej!” odpovedala som a už som si dávala do uší slúchadlá. Nina si tiež vytiahla MP3 prehrávač a slúchadlá si strčila do uší. Tatino pustil pesničky tak, že hučali na celé auto a mama si začala čítať časopis. Po dvoch hodinách som to vzdala a zaspala som. Zobudila som sa okolo siedmej večer. Mamina si ešte stále čítala a hudba stále hučala na celé auto. Bola som prekvapená, že som zaspala v takom hluku. Nina


11

teraz sledovala hviezdy na oblohe. Pridala som sa k nej. ,,Tato?” pýtala som sa, ,,vypneš už tú hudbu?” Tatino hudbu nevypol. Potom to skúsila sestra: ,,Tato! Vypni to!” Tatino poslúchol a zostalo ticho. Nina zaspala. O desiatej som aj ja zase začala zívať a zaspala som tiež. Potom som už nevnímala. Ráno som sa zobudila naraz so sestrou. Bolo deväť hodín. Mama ešte spala a otec zíval ako slon. Asi o pol hodinu sme zastali pred veľkým hotelom. Rýchlo som budila mamu. Mama sa zobudila. Otec zamkol auto a my sme sa s ťažkými kuframi zatiaľ vláčili po schodoch. Bývali sme na druhom poschodí. Otvorila som dvere na izbe. ,,Wau!” kričala som od údivu. Mala som takú veľkú izbu, akú sme predtým mali obývačku. Rýchlo sme sa vybalili a obliekli do plaviek. Ja som ešte vyšla na balkón. ,,More je od nás iba desať metrov!” zakričala som skoro na celý hotel. Vyšli sme von. Ja som hneď bežala na pláž. Zobrala som si okuliare na potápanie. A vtom som uvidela partu chalanov. Chvíľu som ich počúvala. Zistila som, že sú zo Slovenska. Pomaly som sa k nim plazila. Rozmýšľala som, ako s nimi nadviazať kontakt. A vtom mi to docvaklo. Išla som pomaly k nim a naschvál som do jedného z nich narazila. Otočil sa priamo na mňa. ,,Máš nejaký problém?” pýtal sa ma. Očervenela som. ,,Prepáč, nechcela som,” odpovedala som mu a rýchlo som bežala do mora. Potápala som sa asi hodinu, ale stále som naňho myslela. Začala ma bolieť hlava. Vyšla som z mora a sadla som si na deku, ktorú sme mali rozprestretú na pláži. Zrazu ku mne prišiel ten chalan. ,,Nechceš si ísť s nami zaskákať?” spýtal sa ma. Celá bez seba som mu odpovedala: ,,Veľmi rada!” Rodičia ma zaregistrovali v polke cesty. Ihneď utekali za mnou. Vyšli sme na vrch vysokej skaly. ,,Bojíš sa?” pýtal sa ma jeden z chalanov. Neodpovedala som. Pristúpila som na okraj skaly. Zatočila sa mi hlava. Bolo to snáď dvadsať metrov. Chalani začali skákať. Rodičia nás už stihli dobehnúť. Ja som si ich ani nevšimla. ,,Tak skočíš?” pýtali sa ma stále chalani. ,,Podľa mňa sa bojí!” vykríkol jeden. ,,Nebojím!” kričala som na obranu. Rodičia začali kričať: ,,Nerob to, Simona!” ,,Ja skočím s tebou!” ochotne sa ku mne postavil jeden z party. Postavili sme sa na okraj. ,,Nerob to!” snažili sa ma stále presvedčiť rodičia. Už sme mali skočiť. Chalani začali odratúvať. Po chvíli skočili. Ja som zostala stáť. ,,Si bojko!” kričali chalani zospodu. ,,Poď sem!” zakričal otec. ,,Dobre, že to neurobila,” snažila sa ho upokojiť mama. Chalani stále kričali. Hnev mi horel v žilách. Nakoniec som, ani neviem ako, skočila. Cítila som veľký tlak, keď som dopadala do vody. Ponorila som sa veľmi hlboko. Zrazu som zazrela nejaký veľký otvor. Postupne som ho strácala. Nakoniec som sa vynorila. Chalani boli ešte stále dole. ,,Super!” zakričali chalani. Mne stále v hlave vŕtal ten veľký otvor. Vyšla som po skalách hore. Tam už na mňa čakali nazúrení rodičia. Nakričali na mňa. Potom som im povedala o otvore. Presvedčila som ich, aby sme si požičali potápačské potreby a išli sa na ten otvor pozrieť. Prišli sme na pláž. Tam na


12

nás čakala nič netušiaca Nina. Zašli sme do požičovne a spoločne sme sa vybrali k otvoru. Vybavili sme si aj loď. Loď nás tam odviezla. Zapli sme kyslíkové bomby a spoločne sme skočili do vody. Ja som bola vpredu. Blížili sme sa k otvoru. Zrazu som ho zbadala. Už ho zbadali aj ostatní. Vchádzali sme do otvoru. Bolo to zvláštne. Ako keby sme išli do inej galaxie. Prešli sme otvorom a tam na nás čakal úplne nový svet. Vynorili sme sa spod vody. ,,Wau! To je úžasné!” kričala som. Chodníky tam boli zo zlata, cesta zo striebra a domy z bronzu. Všade rástla tráva a kvety. Po kvetoch lietali motýle. Bolo to proste úžasné. ,,Nikomu o tom nepovieme,” hovorila Nina. ,,Ak o tejto krajine nikto nebude vedieť, znamená to, že je naša!” premýšľala nahlas. Zrazu sa otvorili dvere na jednom dome. Vyšiel z nich asi dva a pol metra vysoký muž. ,,Tu nie ste vítaní! Ako ste sa tu ocitli?” pýtal sa nás. ,,Ja som to tu našla!” hneď som vykríkla. ,,A čo tu robíte?” pýtal sa nás ďalej. ,,Sme tu na dovolenke a dcéra objavila vašu jaskyňu,” odpovedal mu otec. ,,Vtom prípade vitajte!” prehovoril muž. ,,Poďte k nám,” vítal nás. Vošli sme dnu. Všetko tam bolo zo zlata. ,,Toto je moja manželka,” začal predstavovať svoju rodinu. ,,A toto sú moje deti. Mike a Emily,” hovoril ďalej. Jeho manželka nás zatiaľ usadila do veľkej miestnosti. Podľa zlatej pohovky som usúdila, že to bude asi obývačka. ,,Mimochodom, ja sa volám Rišo,” oznamoval muž a zapol zlatú telku. ,,Dali by ste si niečo?” pýtala sa nás Rišova manželka. ,,My by sme asi už mali ísť,” začala mama. ,,Nie, nie, ešte ostaňte. Mám pre návštevu vždy niečo prichystané. Dnes je to jablkový koláč,” povedala a široko sa usmiala. ,,Jablkový koláč!” zakričali sme a všetkým sa nám rozžiarili oči. ,,Ten si dáme!” hovoril za všetkých otec. Rišova manželka odišla do kuchyne. My sme sa zatiaľ pozerali televíziu. Po chvíli nám doniesla náš koláč na zlatých táckach. Asi o minútu boli preč. Rišo nám ešte doniesol limonádu a potom sme sa začali zberať k odchodu. Obliekli sme si veci na potápanie a vyrazili sme. Poslednýkrát sme zakývali a už sme sa stratili pod vodou. Pri jaskyni nás čakala naša loď. Vyšli sme hore a doplavili sme sa až na pláž. Tam sme vystúpili a išli sme vrátiť obleky na potápanie. Potom sme hneď išli do hotela. Vybehla som do izby osprchovala som sa a išli sme na večeru. Na večeri som stretla tých chalanov. Spýtala som sa rodičov, či si môžem sadnúť k nim. Dovolili mi to. ,,Ahojte!” pozdravila som chalanov, ,,môžem si sadnúť k vám?” Chalani sa nedohadovali dlho: ,,Áno!” odpovedali. Sadla som si na stoličku. ,,Kde si sa stratila? Hľadali sme ťa snáď po celom Taliansku,” povedal jeden z nich. ,,Zažívala som dobrodružstvo,” odpovedala som im a začala som rozprávať o celom výlete. ,,To muselo byť úžasné,” hovorili chalani. ,,Najlepšie bolo, že som to celé zažívala so svojou rodinou,” povedala som a pozrela na stôl vedľa. Po chvíli prišiel otec ku mne a povedal: ,,Simonka, zajtra budeme odchádzať!” Bola som nahnevaná. Potom som sa ale potešila z myšlienky, ako to budem hovoriť kamarátom.


13

Ani som si neuvedomila ako a už bolo desať hodín. Rozlúčila som sa s chalanmi. Išli sme do hotela. Ja som hneď vhupla do postele. Zaspala som. Ráno ma budil otec. Pobalili sme sa a nasadli do auta. Poslednýkrát som sa pozrela na otvor. Domov sme prišli až o deviatej. Ráno som išla do školy s úsmevom. Všetkým som porozprávala môj príbeh s koncom: BOLA TO NAJLEPŠIA DOVOLENKA NA SVETE!!! Karolína Šimáková, 5.A

Nešťastný deň Sedím na počmáranej lavici a pozerám na susedku. Divím sa ako usilovne rieši matematické príklady, ktoré nám zadala učiteľka, ktorá ako obyčajne vstávala ľavou nohou. Ja posúvam pero po papieri a dívam sa na nástenne hodiny. Ešte 25 minút. Začnem si písať na lavicu a rozmýšľam ako tých 25 minút prežijem. Klára Petuniová k tabuli! Jojoj! To je ako keby som išla do dračích pazúrov a dúfala som, že ma nezožerie. Kým doodpovedám hodina ujde. Učiteľka povedala, že tam snaha bola, takže som dostala 4-. Koniec školy! Idem smerom domov a ani si nevšimnem, ako mi spadla peňaženka. Keď som to zistila, bežala som naspäť po ňu... a spadla som do kaluže plnej blata. Zrazu sa spustil dážď. Domov som sa vrátila ako zmoknuté kura. Ela Turazová, 5. A

Úloha: Zoraďte obrázky podľa časovej postupnosti.


14

Niečo od našich najmenších..... Vystrašené kamarátky Zuzanka a Laura sa rozhodli, že zavolajú kamarátov, urobia si spoločne večeru a prespia v stane. Kamaráti prišli. Večera sa vydarila. Dobre sa zabávali. Kamaráti odišli spať domov, lebo sa báli spať v stane. Zuzanka a Laura sa však nevzdali. Išli spať do stanu. V noci sa ale zobudili na rachot. Báli sa tak veľmi, že neboli schopné vyjsť von a utekať domov. Po určitej dobe rachot prestal. Ráno zistili, že okolo stanu je veľa orieškov. To po nich veveričky hádzali oriešky. Patrik Küthreiber 2.A

Cirónik Citrónik žltučký, chutíš tak kyslučko, do čajíka stačí kvapôčiek máličko. Troška sa napijem a hneď aj vyzdraviem. Sofia Ivanová, 2. A Pomelo Pomelo mám veľmi rada, budem po ňom silná, zdravá. Keď ho veľa zjem, mama bude rada, to ja viem. Občas je však kyslejšie, dám naň cukor a hneď je to veselšie. Má ho rád aj môj brat Miško. Zje ho prvý, a to friško. Zuzka Petrášová 2.A

Mrkvička Najradšej mám mrkvičku, čo má v sebe šťavičku. Oranžová, chrumkavá a sladká, pochrumkám ju a bruško si hladkám. Miško Svetík 2.A


15

Niečo z pestrého života v ŠKD... Imatrikulácia prvákov v II. oddelení ŠKD /I.B, IV.B/ Dňa 22.10. 2013 boli noví prváci nášho školského klubu slávnostne imatrikulovaní. Po zodpovedaní otázok z rozprávkového sveta dostali právoplatné imatrikulačné listy.

Halloween párty v ŠKD 28.10. 2013 sa uskutočnila v našom ŠKD HALLOWEEN PÁRTY spojená

s lampiónovým sprievodom smerujúcim po okolitom sídlisku. Deti si priniesli svetielkujúce lampióniky a opäť zažili spolu so svojimi rodičmi neopakovateľnú atmosféru. Predtým sa vyšantili a zasúťažili si na karnevale, ako napr. stoličkový tanec, preteky s loptičkou, skákanie s loptou medzi nohami...

Petržalka v pohybe Dňa 9.12. 2013 sa uskutočnila celopetržalská športová súťaž ,,Petržalka v pohybe,,. Súťaž prebehla v športovej hale ELÁN a uskutočnila sa pod záštitou zriaďovateľa.


16

Zakopaný meč pod Zoborom Pri Nitre kopec Zobor stojí, kedysi tam v plnej zbroji sám Svätopluk zavítal. Bol to veľmi mocný kráľ. Keď ho sily opúšťali navštívil tam kláštor starý. V tichu múrov dožíval, pred smrťou sa priznal sám: ,, Neďaleko meč som ukryl, zemou slovanskou prikryl, keď najhoršie bude vám, ukáže sa vám včas sám.“ Netreba len vlastným telom brániť sa pred nepriateľom. Svätoplukov meč sa zíde, keď najhoršia chvíľa príde. Zavrel oči, vydýchol, Celý svet na chvíľu stíchol. Tatiana Dolníková, 5. A Svätopluk Svätopluk bol veľký kráľ, on troch synov mal. Učil ich zdatnými a silnými byť a pred nikým sa nezlomiť. Pokiaľ budú traja spolu žiť, nikto ich nemôže poraziť. Syn Mojmír po jeho smrti vstal a veľkým kráľom sa stal. Dominika Varsányiová, 5. A

Svätopluk Svätopluk bol veľký vládca, v povesti zlatý meč mal, je to pravda, ako zdá sa, pod Zobor ho zakopal. Potom prišiel do kláštora, ktorý sám dal zbudovať a to, že je Svätoplukom nikomu on nedal znať. Až na smrteľnej posteli všetkým mníchom povedal, že on je kráľ Svätopluk a hneď potom dokonal. A zlatý meč pod Zoborom v čase vojny zacvendžal, ak našiel by ho smelý junák víťazstvo by v hrsti mal. Lea Majková, 5. A


17

Bájka o myšom sneme

ustavične prenasledovala a

mnoho z nich zabila. zvolali veľký snem, aby spoločne vymysleli, ako

sa pred chrániť. Snem

trval veľmi dlho. predniesli mnoho návrhov, ale ani jeden nebol dosť

dobrý. Nakoniec jedna skríkla: "

nás preto toľko vždy chytí, lebo ju nepočujeme prichádzať. Preto potrebujeme niečo, čo nás bude

varovať vopred, že prichádza.

Musíme na krk priviazať .

Vždy keď budeme počuť , ukryjeme sa!" Tento návrh zožal veľký ohlas a všetci sa tešili ako sa už budú mať dobre. Vtom sa

ozvala jedna stará múdra a povedala: "Nápad je to dobrý, ale má

niekto z vás odvahu na krk priviazať?" Nik neodpovedal ... POUČENIE: Nápady, ktoré sa nedajú zrealizovať, nie sú dobré. Samuel Sabol, 7.A

Bájka o koňovi a jazdcovi Bol krásny jarný deň a mladý zámožný muž sa vybral na prechádzku na

svojom novom . Žiaľ nevedel, že

ešte nie je celkom skrotený.

Len čo sa vyšvihol do ,

sklopil a divo vyrazil do cvalu. Mladý

jazdec sa pokúšal ovládnuť, ale keďže sa mu nedarilo, radšej sa len

pevne držal jeho . Priateľ, ktorý to všetko sledoval za ním zavolal: "Kam sa tak ponáhľaš? Mladý

odpovedal: "Ako to mám vedieť? Ja o tom nerozhodujem, radšej

sa spýtaj !" Rebeka Puškárová, 7.A


18

Tajnička

1.) Bydlisko stromov 2.) Zviera a zároveň dopravný prostriedok 3.) Najlepší priateľ človeka 4.) Malý živočích. Lovia ho mačky 5.) Orgán čuchu 6.) Hrá sa s tým v bábkovom divadle 7.) Sme v tom oblečený na karnevale

8.) Je to v škole po vyučovacej hodine 9.) Orgán zraku 10.) Maľuje obrazy

11.) Väzenie 12.) Vyrába hrnce 13.) Mláďa mačky 14.) Plod jablone 15.) Orgán chuti Autor: Karolína Šimáková, 5.A


19

Kvíz pre múdre hlavičky Slávne dvojice

1. Ktorá je najtragickejšia láska z Verony?

2. Manželka slávneho futbalistu Davida Beckhama sa volá?

3. Ako sa volala milovaná osoba Ľudovíta Štúra?

4. Ako sa volala milovaná manželka kráľa Franza Jozefa II?

5. Ako sa volá manželka princa Williama krstným menom?

6. Medzi ktorými dvomi porotcami sa vytvorila láska počas speváckej súťaže Hlas Československa?

7. Egyptská kráľovná, ktorá ľúbila slávneho Gaiusa Juliusa Cézara?

8. Slávny herec a manžel Angeliny Jolie sa volá?

1) Júlia a Rómeo 2) Victoria 3) Adela Ostroludská 4) Sissi 5) Kate 6) Dara Rolins a Rytmus 7) Kleopatra 8) Brad Pitt

Kristína Silešová, 7.A

Ako poznáš Slovensko? 1. Najväčšie pleso na Slovensku je?

A) Veľké Hincovo B) Štrbské pleso C) Popradské

2. Medzi štátne symboly patrí: A) znak, vlajka, prezidentská štandarda, hymna B) znak, vlajka, pečať, prezidentská štandarda C) znak, vlajka, pečať, hymna

3. Ktoré zo slovenských miest bolo minulý rok Európskym mestom kultúry? A) Košice B) Bratislava C) Nitra

4. Autor súčasného slovenského spisovného jazyka je: A) Anton Bernolák B) Ľudovít Štúr C) Janko Kráľ

5. Najvyšší štít na Slovensku je: A) Chopok B) Lomnický štít C) Gerlachovský štít

6. Autorom textu slovenskej štátnej hymny je: A) Janko Matuška B) Samuel Kubáni C) Robo Grigorov

7. Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča, Spišský hrad a ďalšie unikáty Slovenska sú zapísané v: A) zozname UNESCO B) Kronike ľudstva C) Guinessovej knihe Odpovede:1A, 2C, 3A, 4B, 5C, 6A, 7A


20

Sudoku pre najmenších

Sudoku pre väčších

Hlavolam

Vtipovisko Viete ako zabavíte blondínku na celý deň? Postavíte ju pred zrkadlo a poviete, aby hrala kameň, papier, nožnice kým nevyhrá. Janko vraví mamičke: - Idem si natrhať čerešne. - Ale veď je zima! - To nič! Dám si rukavičky.

-Jožko, čo tam gumuješ? -Prosím, pán učiteľ, veď ste mi povedali aby som si tu 5 opravil Mamička oznamuje synčekovi: -Jožinko, budúci rok už budeš v druhej triede a to už budeš mocť utierať riad... -Tak to radšej prepadnem ... Pripravil Dominik Kohút, 7.A (vtipy.vsetko.com, www.funny.sk/vtipy/k32-detska-nevinnost/#ixzz31DxzrUHk) STOPA- školské noviny. Vydáva redakčná rada zložená zo žiakov V. a IX. ročníka ZŠ Nobelovo nám. 6 v Bratislave pod vedením Mgr. D. Pauhofovej a Mgr. D. Kriškovej.

Documents

knnho vidím hrad,d ní sa ní · ,,Ideme na dovolenku!” zakričali obidvaja naraz. ,,Nina nás čaká doma, tak si radšej švihni!” povedala mama a vyšli zo školy. Emily sa