3 Ivona Pekrkov: Bsne 7 Michal Reh: Echechech 11 Andrej Borkovi: Hust rei. Dlhotrvajca pena. U aj. 17 Nra Ruikov: Prievan vperifrnej galrii 25 Radomr Oravec: Oravec oOravcovi 29 Michal Reh Duan Barok: Softvr je tie literatrou 37 Samo, brat doviek: Prbehy zo ivota svtch. Zelen hranica challenge. Von tdia na tmu autorskho zkona //kolkovanie vlastnch teritri viracionlnom nesvete. Zoomuzikolgia vs. autorsk prva. 47 Craig Dworkin, Simon Morris, Nick Thurston: Vydaj si sm 53 Diane di Prima: Poetika. Mosadzn pec vyhasna: Piese, po potrate 61 Jakub Kapiiak Piotr Pavlenskij: Umenie je boj za existenciu foriem slobodnej mysle 73 Ondrej tefnik: K-X 77 Peter Macsovszky Steven Zultanski: Nemilujem Ameriku anemm zujem ju ospevova 81 Steven Zultanski: Stopy

kloaka 3/2014

Ivona Pekrkov:

Bsne

3

2

xxx

V zvere kultrneho leta vo Svidnkubola vyhodnoten sa detskch malieb a kresiebPrv miesto zskal ten najkraj obrzok.Vazovi gratulujeme, ostatnm astnkomakujeme za as v sai.ikovn vazn deti tmto spsobompredviedli svoj talent neikovnm deom.

xxx

Sa m za cie rozpoznaperspektvnea oddeli ho od neperspektvnehopomha rozvja sa ikovnm deomna rozdiel od tch neikovnchNeperspektvni astnci nie scelkom bez ndejemaj ete cel ivot pred sebou

xxx

Rodiia ostali s demi na vyhodnotenZakadm sme si hovorili, akomu to pekne ide, ak mme ikovn dieaa teraz vidme, e to, o sme povaovalivinou nho slabho rozhadu v danej problematikeza pekn vkonhodn pozornostibolo len nemotornach, tak nemotorn

xxx

Prihlsili sme ho do sae,nech aj ostatn vidiaale boli sme to my kto sa pozeral,kto sledoval toto dianiehovoria hlasmi zachrpnutmi od povzbudzovania.Upierajc zrak na upotendieaale aj tak ho mme radi.

xxx

Pre tvoje pohyby je prznansvojsk pojmov vrazMajc al obchodmajc nielen nkupn centrumale aj kostol sv. EgdiaJe zreten, e tento tvoj pohyb mestomvol po interpretciia ja vidm, e to nie je nhoda, e prechdza cez cestuktor symbolizuje smerovaniememe ju chpa a nememe sa vyhnvznamom, ktor ponka.V neposlednom rade je to alostn stavvtlkov, ktor ns nasmeruje od vzahovch motvovk celospoloenskm problmom.

xxx

Po viachodinovej tre v stpani len pri zostupe pri ceste autobusom pozerajcz okna, nastupuje plne prirodzene rozctenos.Nie nepodobn lske, vzrueniu, obdivuMonos dosiahnu sexulne uspokojenie s krajinouby v tomto vzahumnoh uahila4

5

xxx

a i nie je prve odhalen teloprslunka opanho pohlaviatm najkrajmpohad na jeho/jejnim nezakrytvzbudzuje inpirciu pre psaniepodobne ako krajinaktor ospievali viacer slovensk bsnicivsledkom takejto inpircieme by buekologick apel alebovyjadrenie tby po telesnej lske.Je pustoenie krajiny erotick?

EchechechMichal Reh

Stanislava Repar: EchoechoechoKoice : Eurpsky dom pozie Koice, 2013

7

Stanislava Repar (1960) je prtomn v slovenskej literatre u pribline 30 rokov, priom svojou innosou v tejto sfre obsiahla viacer profesie, posty i pozcie: literrna vedkya, literrna kritika, prekladate ka, redaktorka, prozaika a poetka. Jej literrnokritick prca, ktorou sa vrazne presadila najm v 90. rokoch minulho storoia, ust-pila v ostatnom obdob do zadia a nedvno sa prezentovala najm prostrednctvom diel z oblasti literrnej vedy (zkos dokorn, 2012), prekladu (Sreko Kosovel: Zelen papagj, 2012), autorskej przy (Slovenka na kvadrt, 2011) a pozie (Tichoitia, 2011).

Najnovm autorkinm bsnickm kninm vstupom v slovenskom jazyku (v roku 2014 jej v slovinine vyla zbierka pozie Obeanje na zvon) je zbierka bsn s netradi-nm nzvom Echoechoecho (2013). Hrav nzov svojou zloenosou a repetitvnosou odra a posilu-je svoju smantiku, teda vlastnosti ozveny spovajce v jej ren, opakovan a slabnut. Zrove svo-jou trojzlokovitosou akoby odkazoval na to, e zbierka sa sklad z troch ast, ktor variova-nm identickch alebo prbuznch motvov a tm funguj na princpe echa.

Psanie Stanislavy Repar sa vo vznamnej miere odvja od rodo-vch, resp. feministickch vcho-dsk, ktor s vrazne dotovan fi lozofi ckou lektrou. Jej pozia

sa vyznauje kombinciou refl exvnych a fi lozofujcich pas a poetizujcich ast, ktor asto aia z tradinej obraz-nosti. K tomuto komplexu sa pripja hrav prca so slovom a v niektorch prpadoch aj s vizualitou textu. Typick pre autorkinu tvorbu je tie zmieavanie a kombinovanie rozmanitch literrnych a publicistickch nrov (druh as knihy).

Napriek tomu, e propagan text na zadnej strane oblky avizuje, e autorkina zbierka obohacuje progresvnu experi-mentlnu lniu, iaden z jej poetickch registrov nie je nim zsadne novtorsk. Jej tvorba sce nadvzuje na niektor expe-rimentlne tendencie a a z nich (v prvej asti sa explicitne hlsi naprklad k dielu Milana Adamiaka i Sama Bohdana Hroboa), o obohacovan alebo posune sa vak d hovori len ako. Vinou ide iba o nsiln a akopdne formlne varicie, ktor psobia retrogrdne a nefunkne, ba neraz a infantilne.

Tematick podloie autorkinej aktulnej zbierky tvor prevanie a refl exia prob-lmov enskho subjektu, ktor sa viau najm na defi cit v partnerskom ivote. Em-blematickmi pocitmi, ktor texty evokuj a tematizuj, s teda najm boles, smtok a samota, ako dokazuj hne prv vere zbierky: ke (ma) (srdce) zabol / pristpi ku mne, povie: / samota (s. 9). ensk sub-jekt pociuje zo strany partnera zanedb-vanie (s. 22), priom prevanie odcudzenia zintenzvuje aj pobyt v cudzine (s. 16) a s tm svisiace odlenie od blzkej rodi-ny matky (s. 12).

Privtna lnia odcudzenia a neporozume-nia medzi enskm a muskm subjek-tom sa v intencich feministickej kritiky

6

postupne akoby extrapoluje a na globlnejie vahy o pozcii ien v genderovo nevyvenej a ne-spravodlivej spolonosti. To mu ilustrova nasledujce ironicko--sarkastick vere: sedia vne / vak oni t kultru / vak oni to vyhtaj, ako len / najlepie doku // snuj a snuj / odfajia, zapij // zabij, vidm ich rieiskom enskho / klokotania, reetom, holistickou / dierou, malch chlapcov (s. 26). Svet kultry, ktorej dominuj mui, sa refl ektuje z hadiska enskej optiky, priom ensk subjekt sa neuspokojuje len s rolou pozorovate ky, ale v alch textoch sa tylizuje aj do pozcie aktivistky a motivtorky, o sti a do pomerne prvoplnovch a roz-paitch apelov: (ale avant-garda si ns kontroluje / stri) neustr-i, neustria / neustrime: baby, oime! (s. 41).

Zsadn problm takto ladench textov je ich znan schematickos a tzovitos (prznan je veno-vanie cyklu troch bsn o pochode ien na versailles Barbare, Andrine a Hannah, priom za tmito krs-tnmi menami meme identifi -kova slovinsk poetku B. Korun a fi lozofk y A. Tonkli a H. Arendt), vere psobia dojmom prebso-vania a lyrizovania vopred vyte-nch forml (feministickch tz). To sce nemus by vdy problm, avak v tomto prpade umeleck stvrnenie vchodiskov idey ni-jako neobohacuje a neozvltuje. Ide tu len o transparentn asocia-tvnos a verblnu mornos, ktor nadobda charakter a akhosi afektu, ako naprklad v titulnej bsni prvej asti knihy: ontolgia sa nevzdva // hap! / som ontick // pohonika vehonia (s. 31).

Ako naznauj aj tieto vere, jednou z tm prvej asti knihy pohonika vehonia, ktor

obsahuje 37 bsn, s aj ontologick otzky o zmysle bytia, priom ast s spiritulne motvy. alou podstatnou tmou je re-fl exia jazyka, jeho kompetencia formova myslenie, priom tematizcia jazyka ako mocenskho nstroja sa spja s femi-nistickou refl exiou: hovorme, citujeme vypvame / d-r---d-e-c / p-o--v-a / b-r--a-d-a-v-k-a // a in nepriatesk zemia // nomen omen? to preto ich / do st neberieme / nadarmo? (s. 46). Tieto vere zrove upozoruj na aliu motivicko-tema-tick oblas tejto asti zbierky, ktorou je telesnos. Prostrednctvom tela, jeho ast a s nm spojench procesov (pukanie, pre-trieskavanie) sa uchopuj privtne, ako aj spoloensk situcie, ktor ensk subjekt preva alebo po nich ti (s. 23).

Viacer uveden ukky jasne naznauj, e zsadnm problmom autorkinch bsn je ich formlna a remeseln nedoko-nalos. Medzi najzvanejie nedostatky patria prvoplnov asocicie a naduvanie verblnych hier, ktor psobia infantilne a iritujco: som taktn? som netaktn? / som... som... // som taktovka (s. 27), alebo: ako slabo platen krovn / zo sby, o sa v bsnikovi spoznva / nehadiac na hby (haha-habitusy) / na role, roly a rol(n)iky (s. 32) at. Npad, ktor stoj v pozad tch-to kostrbatch verov, je extrmne transpa-rentn a jeho realizcia v podobe lacnch jazykovch kreci bud dojem trpnosti. Okrem toho je poetkinm obbenm vrazovm prostriedkom sentimentaliz-mus, v nasledujcom prpade dotovan aj ptosom: boles pretek spolu s krsou // o lske som chcela / a namiesto verov / skenos (s. 11).

Zatia o prv as knihy uvdzaj men (priezvisk) zo slovenskho a slovinskho, ale aj svetovho kultrneho prostredia, ku ktorm autorkina tvorba odkazuje, druh as s nzvom naratvne antibsne sprev-dza zoznam krstnch mien. Vo viacerch prpadoch ide o men protagonistov, ktor vystupuj v tejto asti knihy. Ich identi-fi kcia prostrednctvom krstnch mien, ktor sauj ich stotonenie s relnymi osobami, signalizuje, e sa ocitme v cit-

livej a privtnej sfre. 26 textov m toti charakter dennkovch zznamov a listov, ktor azda maj svoj pvod v autentickom au-torkinom archve, avak vetky referencie k intmnej realite (men osb, nzvy miest i asopisu) sa ifruj (partner vystupuje pod oznaenm Protagonista, syn ako Mikro at., dokonca aj slovinsk bsnik Sreko Kosovel sa uvdza pod svojim pvodnm krstnm menom Flix).

Ako u bolo spomenut, texty maj dennkov a epitolrny cha-rakter, kad z nich uvdza strun zznam z Bubinho dennka, za ktorm nasleduje text vo forme listu. Exponuj sa tu rozlin tmy a naratvy od pracovnch vzahov a extrmnej zaneprzdnenosti cez ben rodinn historky a medziudsk interakcie a po refl e-xiu kultrnych zitkov, explicitnejie vyjadrenie tu nachdzaj aj viacer problmy a otzky, ktor sa tematizovali v prvej asti knihy, ako naprklad odcudzenie v partnerskom ivote. Autorka listov sa tylizuje ako zaneprzdnen, ale aj sebavedom ena, ktor vak podlieha dezilzim a skepse: nijak istoty do budcna, ba ani kontanty, i u citov, prjmov alebo in, aj tak nehrozia (s. 64).

Autorka teda aj v tejto knihe pokrauje v experimentovan, ktor sa prejavilo u v jej romne Slovenka na kvadrt, kde vyuila rozlin literrne a publicistick nre, vrtane interview. Napriek tomu, e tto as knihy dodva predchdzajcemu cyklu bsn urit adresnos, konkrtnos a epick rmec, z globlneho hadis-ka ide o pomerne nezaujmav konglomert sentimentlnych spo-mienok, sebatostivch introspekci a egocentrickch tylizci: Som soldna pani v strednom veku, kritick k muom aj sebe samej, napriek tomu stle pvabn, nen a so zmyslom pre humor (s. 62).

Knihu uzatvra cyklus 12 bsnickch zznamov nedajboe nezna-bohya, ktor na rozdiel od bsn z prvej asti knihy rezignuj na lingvistick a vizulne experimenty a svojou priamoiarosou maj blzko k tradinejej lyrike. Tto as knihy neuvdzaj men alebo priezvisk osb, ale dve dvojice rokov, ktor evoku-j, e ide o dtumy narodenia a mrtia konkrtnych osb. Tto hypotzu azda potvrdzuje i fakt, e tu nachdzame bse o mrt otca (s. 88), ale stratu blzkych osb me zachytva naprklad aj druh bse: Nerozlenm som dala hlas: usedavo mlia, / ticho sa (vo mne) trsia ako vl mak (s. 84).

Tento blok textov m vrazn spiritulny charakter, ten sa vak nezriedka vyerpva v duchovnch kli na spsob modlitby: Vstpi smdom a neuhn neuhn si. / Nech sa v tebe rozsvieti svetlo, nech non / strachy opustia tvoje lko. Spoin / okom, s lskou. Darom naplni ranu (s. 92). Introspektvne laden bsne vyjadruj tbu po jednoduchosti a elementrnosti (s. 85), har-mnii (s. 86), akceptovanosti Bohom (s. 87), ale tematizuj aj smr i boles (s. 93). Kontantnou tmou zostva refl exia defi citov v partnerskom ivote, ako sved vodn bse, ktor je nato ko transparentnm gom, a mono hovori o jej akomsi zvrtenom

9

Andrej Borkovi 11

Mnoia sa toky na policajtov udia sa u neboja nioho Slovne ale asto aj fyzickyZa pr dn tri obete toky prepady podvody pri sprostredkovan prceIndinske stany sa mnoia Zatia s tri Niektor bud obvaten aj v zimeKrdee aj napadnutia na rokovan mestskho zastupitestvaIdelne prostredie na lmanie adov Kroky sa mnoia

Mnoia sa prpady chrpky Lekri upozoruj na obleenie Komre Chlapk vo vode Podobn zbery Netreba sa hanbi za nedokonalostiPrejavy vandalizmu v mestskom parku sa mnoia iadaj o spoluprcuKto si vetko vyrba pod jednou strechou me ma problmiadosti o prepotavanie dchodkov sa mnoia jedna rados

Mnoia sa informcie o padlch a zranench Kapitnahost dontili streli si vlastn gl V nich saiach sanostina rozhodcov Zbery trania s pritom vone dostupn na internetePoovnci sa naneastie mnoia pomalie a to ete zbytoneNmestie ova Odhady potu astnkov sa mnoia

pvabe: Dnes sme sa nepobozkali ani nepohladkali, ani / nevyzliekli jeden pre druhho, ani neuloili / k sneniu medzi nebom a zemou. (...) (s. 83).

Napokon, limity a rizik spojen s takmto typom a podobou tvorby sa refl ektuj aj v druhej asti knihy: Obas sa sce zaknem, i maj tie epickejie alebo, naopak, nenejie bsne (vyznania?) prvo na verejn ivot, i nie s prli zo ivota pre, uf!, postmodern literatru... Ale inokedy si zasa poviem, e ich odhalen zranitenos m svoju silu a e v tom labyrinte sasnej modernej pozie a hlav-ne na Slovenku je takto oisovanie formy a na dre pvodnho zitku potrebn (s. 75). Pomerne priamoiaro sa tu odhauje misionrske, ba mesianistick ponmanie (vlastnej) tvorby, o mono oznai za prejav nekritickosti a preceovania sa. Navye, nemono prija ani uveden zdvodnenie, v sasnej modernej pozii (no, aj v slovenskej) je toti typ tvorby, ak predstavuje au-torkina zbierka, bohato zastpen. D sa uzna, e Repar prina onen pvodn zitok, tm vak nielene nie je vlun, ale ani pvodn zitok nesta na to, aby sme jej tvorbu mohli nazva (dobrm) umenm, resp. poziou. Slabiny a rezervy formlnej strnky autorkinch textov s nato ko markantn, e odrdzaj od hadania vznamov, ktor s popritom dos transparentn.

Pozia Stanislavy Repar sce erp z rozmanitch (azda aj proti-chodnch) bsnickch tradci, prdov a impulzov, ale vsledkom ich kombinovania je nekonzistentn a kostrbat verblna zmes. Nekonvenn bsnick prostriedky sa uplatuj plocho a bez tvorivho posunu. Zznamy emocionlnych stavov a introspekci enskho subjektu sa vyznauj prepiatym sentimentalizmom a gom, o podporuje aj neoriginlna prca s metaforou a jazykom. Aplikcia teoretickch kontruktov (z oblasti literatry, fi lozofi e i psycholgie), ktorch vchodiskom asto bva feminizmus, zase trp schematickosou a tzovitosou. Stanislava Repar sce aj touto zbierkou demontruje, e je pevnou sasou slovenskej literat-ry, avak zrove potvrdzuje, e aisko prnosu jej tvorby treba hada skr v inch sfrach ne v jej autorskom bsnickom diele.

Hust rei. Dlhotrvajca pena. U aj

toky psov sa mnoia V uplynulch doch vyrabovali asi 4 desiatky kostolov a vye 20 alch vne pokodiliAbnormlne a cirkuluj Vlani dosiahli rekordn slaPrpady podvodnho vylkania otzok Leboako sa mnoia zkony tak sa mnoia aj vnimky

Mnoia sa pekulcie Mnoia sa otzky Vemi dobre sa mnoiasemenom a starie jedince aj delenm trsovEpizodick horky Nekontrolovan proces Krdee ut Zhady okolo milinov Nebezpen situcie pre kresanovProjekty uvateov sa mnoia a fi nlna verzia sa bli

Po dadi sa mnoia nov relcie o varen a hausbtyAko postupova pri omylom vyplatenej vyej mzde?Mylienky rozkvitaj a mnoia sa 3x rchlejiesa mnoia 3x paravejie Pred dverami belgickej klky Smrti sa mnoia Plyov hraky

iadosti o prepotavanie Sanosti na parkovanie V systmevetrania sa zra vlhkos v ktorej sa mnoia baktrie a plesneNeexistuj prvne dvody na kontrolu dodvateov A etesa mnoia! Mu sa pi Spal som dobreStle neoksili trpkos Ale mnoia sa vo vekom

Ostvaj mi na pleti a nemem sa ich zbavi Stle sa mi mnoiaSinice o s sinice Kedy sa mnoia sinice Kde njdeme siniceHrozba sinc Zdravotn komplikcie Kontrola vody Sinice s vlastnenajbli prbuzn baktri Zvestovatelia apokalypsyMnoia sa krdee identt ktor si potom otvraj falon ty

Argumenty sa mnoia Vemi rchlo sa mnoia fakt rchloNa pote nezle Dleit je ako dlho vydrte s jednmNstraha ktor na ns ak v prrode Mnoinysa mnoia geometrickm radom Problmy sa v alkoholeneutpaj len mnoia Napdaj erven krvinky

pacienta v ktorch prevaj a mnoia saPrpady transplantcie orgnov do pacientov Prpadynapadnutia tlavm psom poas predvianonho obdobiaNeprav bankovky Falon 100 a 500-eurovky Telesn pozostatkyMichaela Jacksona ete ani nepochovali a u sa mnoia

Kra popu zaregistrovali na rznych miestach plantyMasov nik dt vrtane mien siel a adriesSkeptici sa obvaj Ako huby po dadiTkanivo me narasta do obrovskch rozmerov:niekedy aj ako vrtunk alebo obojiveln vozidlo

Novm je tu z uritho hadiska jav e sa mnoia modlitbov zhromadenia ktorch astnci prosiaBoha o uzdravenie Celkom ahko sa mnoiavajka klad na ploch kamene alebo vek listyVajka a potom aj poter chrnia spolone Krtky popis

Pum si vyrky a stle sa mi mnoiaV ambulancich Absurdn poplatky Recepty na pokaniePrpady nevyiadanej poty a podvodnch emailovv ktorch dochdza k neoprvnenmu vyzvaniu Zastavme paniku Svet sa naozaj ocitol

V poslednej dobe Mnoia sa otzky preo som nebolspen v prieskumnom konan vrobcov ovPred trhom mrnosti sa mnoia obete Kremnikevylili dvoch hrov a nariadili proti nim aj pokutov kopSanosti sa mnoia novinri pu Ako komern banky

mnoia peniaze? Ako nboensky motivovan zloinyZbavn drz a blzniv zvierat sa zatia mnoiavo vbehoch udia ktor jedia viac jogurtovdobre sa mnoia pri teplotch Napr. pri hojen koesa mnoia v mieste rany dovtedy km sa nezahoj

Podozrenia z podvdzania Len nechpavo krtia hlavouZ trvnikov odili naprzdno Objavilo sa vak niekokozaujmavch obvinen Kde sa mnoia komre? Mnoia sanlezy starej muncie Naprklad star ndoby kvetinepouit pneumatiky Marilyn Monroe bola obben

po 2. svetovej vojne Blondie v 70. rokoch Madonna v 80. a Lady GaGa dnes Najradej konzumuj listykapustovej zeleniny a altu korene mrkvy huzyzemiakov plody jahd a asto sa zavtaj aj doopadanho ovocia Mnoia sa nm detsk univerzity

Mnoia sa nm zakladatelia ttu Sanosti na vlajkrovPrestupov pekulcie Toto delenie je pod prsnou kontrolouSiln zpach vntri potrubia Zskate viac informci Za vetko mu astice potravn v ktorch sa mnoianiky dokumentov Hnilobn baktrie

Mnoia sa hlasy Rei Signly Maj siln prsavkyMnoia sa rozvrten vzahy Kad ije sm za sebaV zajat sa mnoia pomerne dobre Vhodouje e samec me so samicou v jednomterriu aj viac dn aby sme sa ubezpeili

i prebehlo v poriadku A o sa tka rdlake si ich fajnovo nauila tak ti u hocio jes nebudA v drvivej vine aj bvaj sami eny zvlO deti sa nem kto stara lebo matkybu nemaj o ne zujem alebo sa musia

O svoju obivu Na dilemu si posvietil Niektorudia vak po utipnut upadli do bezvedomiaPlnia ulice vykrianej tokijskej tvrte V oblastije okamite vyhlsen karantna ale zvrhne sa tona tvr pln teroru paniky a devastcieStar rodiia s odstrkovan a nedokavo ak sa na smrSviea va a pena Dlhotrvajca istota pocituV ostatnej dobe sa mnoia e-maily i telefonty v ktorch sa ptateA ete sa mnoia! Nech sa mnoia S vznamnm zdrojom A pre ns len oi pre pla a przdna mnoina Syfi lis

je na stupe mnoia sa prpady kvapavky a chlamdiovchinfekci Nenapsal si ak s vek koko kusov v akchpodmienkach a ako dlho ich m Vyzer to take sa nm v chotri premnoia dravce Koncom leta konene prichdzaj aj do ambulancie pekulcie

sa mnoia vsevom Prpady neplodnosti odnoamiNevhodn verejn zkazky delenm Ve ako sa mnoianae utrpenia pre Krista tak sa rozmnouje aj nae poteenieskrze Krista ervy sa mnoia a bude ich viac a viac Ak maj dospel vby dobr podmienky

mnoia sa bez problmov Mnoia sa dezercieV poslednom obdob sa mnoia na cintorne v Pezinkutakm spsobom e priamo oslovuj nvtevnkov cintornavyvjaj ntlak na starch obanov ktor asto pristpiana ich nvrhy a zdanlivo vhodn cenov ponuky

alej ich u nememe povaova za ojedinelJe vemi oban hrienikov ktor vykonvaj prcepo veeroch a v doch pracovnho vona identifi kovaNemaj predtorov a preto sa mnoiaJednou z prin je imunitn porucha systmu

Jar je tu a s ou dochdza k technickm poruchm a nslednmvpadkom V pos te li (3 zo 4 res-pon den tov) Pri jed le (tak merpo lo vi ca) Na toa le te (1 z 3) ale-bo po as o f ro va nia (ka d pia ty) Starie kultivary sa mnoia poas kvitnutia alebo tesne po odkvete Na miestach

kde nie je mon prist je lekr k pacientovi vysadenpomocou lana Nsledne dochdza k zneisteniu susednch hrobovpriahlch chodnkov a betnov odpad a demontovanasti hrobov nachdzame v kontajneroch Plnokvet formysa mnoia iba delenm Neprinaj itok iba sa mnoia

Nakopruj sa A vloia na alie miestov genme hostitea Kee sa mnoia otzky tohto typu univerzlna odpove znie:Kruhy v obil sa mnoia aj v naom kraji!Navtevujem triedim zakladm Spam je thlej a mdrej

aj vaka ahkovnym postojom genercie YProblmy sa mnoia a chvami to vyzer akobysa na Vinca rtil cel svet V populcii sa riavertiklne t. j. z rodia na potomkaOdporaj ma na alch a

fotografi e sa mnoia No oraz viac sa mnoiainformcie Nesnam sa na NI nara! Ke idemdo hr nepouvam parfum a pri pit vody i konzumciijedla dvam dobr pozor na to aby som nezahryzlaJedna z troch blondnok priznala e poas

hospodrskej krzy nosila tmavie vlasyaby uetrila peniaze Kad druh enapo prefarben na blond vnma svetako slnenej a vesel V poslednej dobesa mnoia rozmary poasia

ako zplavy vchrice alebo snehov kalamityA idelna oblas je na svete! (Hlsenie o neobvyklejobchodnej opercii: Polovica planty m noca polovica de) Baktrie sa mnoia rastieich schopnos odstraova organick neistoty

Firmy ktor sa snaiasvoje vrobky a sluby predvatmto systmom sa mnoia ako huby po dadiAgitcie aby ste sa pridali sa mnoia jednaza druhou: U ste v tamtom systme

tak to budete milova aj tento!Do vonkajch ndr sa prenes iba najvitlnejievzorky kde sa mnoia osem dn Do da zberuKrdla pokia s prtomn s priehadn blanitv stave pokoja zloen strechovito nad zadokom

Pomaly rast aj sa mnoia ale s prekrsne! Tia viac po krse a zrove chc podiarknuinteligenciu Farba vlasov mus by obnovovankad dva tdne Mnoia sablondnky kon sa krza!

Prievan

17

Vtvarnk Juraj Gbor (1985) absolvoval magistersk tdium vAteliri priestorovch komunikci + na Katedre intermdi amultimdi na VVU vBrati-slave. Po tdiu sa vroku 2011 zastnil na umeleckej rezidencii vkultrnom centre Bansk St anica vBanskej tiavnici avroku 2013 vSoule aIksane vKrei.Popri vlastnej umeleckej ainnosti sa od roku 2011 podiea aj na skupinovomprojekte Bunka pre sasn kultru, ktor vmeste Nitra pln funkciu kultrnej platformy sambciou podnecova verejn diskusiu oumen, verejnom priestore,

ivote vmeste ajeho okol. Vase, ke pem tento lnok, prebieha vKrajskej galrii vZlne autorova samostatn vstava dvka ped do-mem. Monos samostatnej vstavy vtejto galrii je sasou Ceny Igora Kalnho, ocenenia, ktor Gbor zskal vroku 2012 za dielo, ktorm prispel na VI. Zlnsky salon mladch.

Andrej Borkovi naroden 1990, Kty, vytudoval masmedilnu komunikciu, v sasnosti nezamestnan. Zatia nepublikoval.

vperifrnej galrii

Nra Ruikov

Predtm, ne sa dostanem ksamotnmu projektu, vskratke priblim Novohradsk mzeum agalriu vLuenci. NMG vzniklo vroku 2004 zlenm dvoch intitci, ktor predtm dlhodobo fungovali samostatne. Ilo oNovohradsk mzeum (pvodne Okresn vlastivedn mzeum zaloen vr. 1955) aoNovohradsk galriu (zal. vr. 1980). Mzeum sdli od roku 1985 vpamiatkovej budove bvalho upnho sdu na historickom nmest vLuenci, od roku 2004 spolone sgalriou. NMG vs-asnosti spravuje 30000 kusov zbierkovch predmetov. Sasou intitcie je aj verejne prstupn kninica sodbornou literatrou. Priestor NMG prstupn verejnosti je rozdele-n na as, kde je intalovan stla expozcia

pod nzvom poklady minulosti, ana as, ktor je vyhraden pre doasn vstavy rzneho druhu apre doplnkov aktivity, ako s koncer-ty, prednky atvoriv dielne.1

Gborova umeleck in-tervencia do priestoru NMG prebehla nasledovne. Najskr nechal akmi mechanizmami do triovho dvora naviez stavebn materil desa

1 Viac informci na webe Novohradskho mzea agalrie: http://www.nmg.sk/

Mnoh vysokokolsk ab-solventi vonho umenia sa po ukonen tdia stratia zvtvarnej scny alebo pod existennm tlakom celkom prestan tvori. Juraj Gbor je na slovenskej vtvarnej scne kontinulne prtomn pribline od roku 2008 do sasnosti, oom sved pomerne bohat zoznam kolektvnych aj individul-nych projektov zjeho ivotopisu. Dleitm, hoci obvykle a natoko nezdrazovanm aspektom takejto aktvnej prtomnosti na vtvarnej scne je aj vybudovanie si siete kontaktov sprbuznmi umelcami aspriaz-nenmi kurtormi vlastnej genercie. Zd sa mi, e prve tieto generan prepojenia akontakty funguj vGborovom prpade vemi priaznivo apodporne. Pravidelne spolupracuje skurtormi Jnom Kraloviom aPetrom Megyeim, umeleck prbuzenstv apriatestv zas vrmci spolonch vstav-nch projektov rozvja sautorkami aautormi ako Lucie Mikov, Daniel Dida, Magda-lna Kuchtov, Daniela Krajov ainmi.

Juraj Gbor pracuje sviacermi mdiami avo svojich projektoch ich nezriedka kombinuje, vcentre jeho pozornosti je vak zakadm priestor. i u vzmysle matema-tickom (projektvny priestor), geografickom, intitucionlnom alebo architektonickom. Svoje projekty truktruje ainscenuje spsobom, ktor umocuje jeho bda-tesk prstup ktvorbe. Nevystavuje len vsledky svojho umeleckho vskumu, ale

aj prpravn kresby, reere, inpi-ran materil, nradieIntalcie vniektorch prpadoch koncipuje ako tylizovan pracovisko (pra-covn stl, diela, laboratrium).

Napriek tomu, e Juraj Gbor kontinulne tvor avystavuje, rozhodla som sa vo svojom prspevku vrti kjeho projektu zroku 2011, ktor zrealizoval vNovohradskom mzeu agalrii vLuenci (NMG). Moje rozhodnutie je motivovan tm, e rtorika tejto prce mi pripad vporovnan sinmi prcami Juraja Gbora najkomplexnejia azhadis-ka uvaovania aj najpodnetnejia.

Ako roden Luenan dostal Juraj Gbor ponuku vystavova vtejto regionlnej kultrnej intitcii arozhodol sa, e namiesto toho, aby vnej vystavil autonmne umeleck dielo, pre ktor m galria modernis-tickho typu (white cube) sli len ako neutrlne pozadie, zreflektuje vo svojej prci samotn intitciu jednak virom kontexte muzelnej terie, jednak vloklnom kontexte regionlnej kultrnej politiky.

Autor sa pri koncipovan svojho projektu inpiroval dielami autorov, ktor sa venovali intitucionlnej kritike areflexii muzeologickch pravidiel aritulov, ako napr. Yves Klein, Hans Haacke, Michael Asher, ilo mu vak opecifick aplikciu tchto postu-pov aobjavov vekch dejn umenia afoucaul-tovskej terie moci do priestoru regionl-neho mzea. Prve vtomto prispsobovan nstrojov ajemnom prelaovan smantiky gest, ktor pvodne vyprodukovali umeleck centr zpadu, tak aby reflektovali aktulnu situciu perifrnej muzelnej intitcie na Slovensku, vidm kvalitu Gborovej interven-cie. Samotn autor zhodnotil svoj projekt po jeho zrealizovan znane skepticky: sebakri-ticky, ale logicky a dnes, mem poveda, e moje konanie (urobenie vstavy na pde regionlnej alebo inak okrajovej galrie), neme formou takhoto krtkodobho, ve-dome oneskorenho, prevzatho aapgrej-dovanho gesta zo zpadu spsobi zmenu. Pravdae, vsasnej dobe je vdiskurze v-tvarnho umenia viac oceovan aktivizmus aparticipatvne formy umenia, ktor maj ambciu aktivizova verejnos aprinies sku-ton spoloensk zmenu anielen reflekto-va status quo. Myslm, e Gborova sebakri-tika sa nesie na tejto vlne, avakzd sa mi, e vzhadom na povahu apvodn zmery pro-jektu nie je celkom opodstatnen. Pvodnm zmerom autora toti nebolo meni, ale len poukza na dispozitv intitcie aupozorni na existujce problmy prostrednctvom

subtlnej prce spriestorom, perso-nlom adivctvom mzea. Ato sa mu podarilo naplni. Vnasledujcich od-sekoch sa poksim nartn interpre-tciu jednotlivch zloiek projektu.

nmg ide do rekontrukcieVtejto zloke svojho

projektu Gbor pracoval sfikciou poksil sa vo verejnosti vzbudi dojem, eNovohradsk mzeum aga-lria sa pripravuje na prestavbu. Na jednej strane tak vytvoril krtkodob marketingov stratgiu (neviem, nakoko spen) na pritiahnutie pozornosti kintitcii ako takej, ale aj ksvojej vstave, na druhej strane upozornil na tristn stav budovy, vktorej sa mzeum nachdza aktor by rekontrukciu naozaj naliehavo potrebovala chbaj vak na u po-trebn financie. Objekt tehly zaba-len vplastovom obale aintalovan na ndvor mono vdanom kontexte vnma aj ako minimalistick sochu. NMG je tradinm usporiadateom periodickho keramickho sympzia avie objekty aplastiky bvaj, najm vlete, vystaven na ndvor.

paliet novch balench tehl, ktor tam na obdobie trvania vstavy intaloval. Tto as intervencie pomenoval apropagoval sloga-nom NMG ide do rekontrukcie. Druh zloka projektu pod nzvom Nov stla expozcia m podobu stleho architektonic-kho zsahu do interiru. Vasti priestoru vyhradenho pre doasn expozcie (galria) vyzdvihol podlahu odvadsadva centimetrov. Toto pdium cezpriechodn as presahuje do priestoru, kde je intalovan stla expoz-cia (mzeum). Presahujca as je od stropu po podlahu zasklen tabuovm sklom apo zsahu Juraja Gbora sa teda tento priestor zmenil na aksi vitrnu. Tret krok mal podobu jednorazovho happeningu. Jeho priebeh popisuje autor takto: vtom ase, niekoko dn pred otvorenm novej stlej expoz-cie som naplnoval vyprzdnenie nmg jej pracovnkmi. pre nvtevnkov som pripravil vtchto priestoroch komentovan pre-hliadku, kde kad zastnen pri vstupe dostal namiesto lstka jeden pr tupov do u. mnou vopred vykolen personl intru-oval astnkov happeningu asprevdzal ich

priestormi. pred vstupom nvtev-nkov do vstavnch priestorov, otvorili sprievodcovia okn. vznik chladn prievan, ktor nrazovo obsiahne interir. mojm zmerom je presun spektrum vnmania do fy-zickho prectenia chladnej, takmer vyprzdnenej bielej architektry. vprvej asti tejto paradoxne tichej komentovanej prehliadky prejd przdnymi priestormi galerijnch doasnch vstav, akmsi nevyhnut-nm, dekoratvno- minimalistickm rmcom vnmania, vktorom je pre ma viditene sprtomnen genius loci tohto miesta. alej vstpia na kontrastn muzelne zemie, naplnen vitrnami sfetiizovanm etnografickm materilom regi-onlneho vznamu, kde na zver dostvaj autorsk vysvetlenie.

nespova vzvrten panoptickch princpov. tkvie skr vzlen tchto princpov spanoramatickmi, formu-jc techniku pohadu, ktor nemala sli na atomizciu davu ajeho rozptlenie, ale na jeho regulciu, atm aj jeho zviditenenie sebe sam-mu, pretvrajc samotn dav na cie predstavenia.2 Divk je vmzeu aga-lrii nielen subjektom, ale zrove aj objektom (nielen vtedy, ak ho do tejto role zmerne postav umelec). Poda Benetta toti sbor vstavnch praktk zdokonalil sebamonitorujci systm pohadu divci si na vstave osvojuj azvntoruj idealizovan anormatvny obraz samch seba, tak ako ich vid kontrolujci pohad moci. Gbor svojou intervenciou tento aspekt vstavnch praktk zviditenil avyprzdnenm priestoru galrie upriamil pozornos na architektru

ajej stabiln zariadenie, vhrevn teles, koberec, klenby, stropn roty... Zrove tu vak posunutm galrie ajej nvtevnkov do pozcie muzelneho expontu vznikol aj priestor pre in, mono zmojej strany trochu banlnu apolopatistick interpretciu. Sa-motn galria, jej program aj zariadenie pso-bia pomerne zastaranm dojmom, ide opa-miatky zo socialistickho obdobia anie je ak vnma ich, ke u nie ako poklady, tak

2 Bennet, Tony: Sbor vstavnch praktk. In: Orikov, Mria (ed.): efekt mzea: predmety, praktiky, publikum. antolgia textov anglo-americkej kritickej terie mzea. AFAD PRESS, Bratislava 2006, s. 134.

nov stla expozciaArchitektonick zsah vinte-

rirovch priestoroch reaguje na pecifick dispozciu priestoru, vktorom sa veda seba stretli dve funkcie, resp. dve intitcie, ktor predtm fungovali samostatne ich zlenie bolo motivovan ekonomickmi apolitickmi dvodmi, ke vrmci koncepcie decentrali-zcie prela intitcia pod sprvu Banskobys-trickho kraja. Varchitektonickom priestore NMG nemono hovori ocelkom striktnom priestorovom rozlen funkcie mzea agal-rie (ie mzea umenia), kee sasou stlej expozcie nie s len archeologick, etnologic-k ahistorick zbierky, ale naprklad aj zbier-ka malieb avasti vyhradenej neperiodickm vstavm sa vNMG striedaj rozlin expon-ty, ako napr. textiln miniatry, vyrezvan betlehemy, keramika, amatrska fotografia,

exotick motle, grafiky regionl-nych umelcov, modely zo stavebnice Merkr, novohradsk kroje, akvare-ly, figrky zo polia... Na zklade programu vstav za posledn tri-tyri roky sa d dedukova, e negalerijn typy vstav kvantitatvne prevauj. Juraj Gbor sa vo svojom projekte rozhodol kontrast medzi tmito dvo-mi priestormi (apojmami) zdrazni. Voi muzelnej expozcii plnej vitrn aexpontov postavil vyisten avy-chladen priestor galrie. Vytvoril vak aj spolon medzipriestor, ktor je pointou jeho intervencie vyzdvih-nut podlaha vnajvej vstavnej miestnosti galrie vysuje do vekej vitrny nvtevnci galrie, ktor do nej vstpia, sa performatvne stvaj jednm zmuzelnych expontov. Ako hovor sociolg Tony Benett: zvlt-nos sboru vstavnch praktk

Oravec

I.Bsne R. Oravcanadvzuj na prdsasnej anestetickej textovej pozieasto s rodovo orientovanm presahomtzv. ANesthetic Genderation(M. Ferenuhov, N. Ruikov, K. Kucbelov, . Somolayov)Prtomn s vak aspektyHabajovej, Ondruovej i Urbanovej poetikyNemono zabudn ani na bsnikovo formovanie sana webovom priestorea vplyv autorov publikujcich pod pseudonymaminana, pathagonia, victor

Problematick na Oravcovej poetike je toe nie je Oravcova

aspo ako relikty minulosti, ktor by sa (azda asom) pokojne mohli sta muze-lnymi expontmi. Popri problmoch so zastaranm zariadenm anedostat-kom priestorov je alm problmom NMG aj nzka nvtevnos, nvtevnci sa teda skutone vtomto priestore skutone stvaj (muzelnou) raritou.

komentovan prehliadkaTretia zloka projektu

je akoby oakvatenm doplnkom prvch dvoch, kee projekt svojm konceptulnym ustrojenm nevych-dza miestnemu publiku prli vstre-ty, resp. vymyk sa tomu, o je toto publikum na zklade svojich sksenost zvyknut za umenie povaova. Drama-turgia prehliadky je vak paradoxn, svojou absurdnou poetikou pripomna fluxov akcie. Komentovan prehliadky maj umenie divkom sprostredkova, pribli, osvetli, tu vak nvtevnci hne pri vstupe dostali tuple do u, ie boli nepriamo intruovan, aby vklad pracovnkov NMG nepo-vali. Vytvorenie chladnho prievanu vmiestnostiach, do ktorch nvtevnci vstupovali, zas akoby evokovalo hos-tilitu intitcie voi nim. Gborovm zmerom bolo necha nvtevnkov synesteticky precti kvality priestoru, chlad mal vjeho ponman podpori

dojem strohosti avyprzdnenosti galerijnho priestoru. Chladno bva vzimnch mesiacoch vo vstavnch priestorochNMG aj zvyajne, kee so zastaranmi vykurovacmi telesami anzkym rozpotom nie je intitcia schopn priestory dostatone vykri, take vetranie za takchto okolnost psob ete absurdnejie. tuple do u mali nvtevnkom poskytn ochranu pred prievanom, ale zrove ich aj izo-lova od obsahu odbornho vkladu zktor-ho sa tak pre nich stala przdna forma podob-ne ako zvyprzdnenho galerijnho priestoru. Zrove vak mono toto gesto otvrania okien pracovnkmi op ta aj trochu inak, kee vetranie arobenie prievanu je idiomaticky sp-jan spozitvne chpanouinovciou do sta-rch, zatuchnutch priestorov sa vpust erstv vzduch o bol aj azda najdleitej zmer ainok Gborovej umeleckej intervencie.

Oravcovi

o

Radomr Oravec

II.U Oravcanemono njsiracionlnu, vizionrskuantropomorfn-animannaturifi kan-kozmick, -meteorologick, -energetick, -enviromentlnu, -ekologickreifi ck-metalick, -technicksakralizan-deifi ck, -kristomorfn, -marianomorfn, -angelomorfn, -mysticksmantick-mytologick, -folklrnu, -hudobn, -vtvarn, -divadeln, -fi lmovinnostn-agrrnu, -biologick, -chemick, -fyziklnu, -bancku, -medicnsku,-rurlnu, -urbnnu, -civilizanfi lozofi ck-ontologick, -existencilnu, -metafyzickfl uidn, pneumatick, pevn, plazmatickoxymorickgramatick-metaforu v genitvnom spojen, -prstavkov, -adjektvnu hypallagickjednorazov, nepretritrealizovanliterrnotemporlnu-starovek, -stredovek, -renesann, -barokov, -klasicistick, -biedermeierovsk, -romantick, -realisticka ani centripetlnu i centrifuglnu metaforu

Poda J. Zamboras Oravcove bsnechudobn na metafory

III.Zloenie: epignstvo, stuen kontrukt, model, kd, modifi kovan abstrakt, koncentrt zo sterility (30%), afzia, odtunen emocionalita, suen frzy, plurisigncia, kypriaca ltka amplifi kcia, emulgtor antitza, stereotyp, archetyp, automatika, cyklus, kol.Me obsahova stopy sentimentu, estetiky a tradinej poetiky.

IV.Pripojenm modifi kanch morfmne-, i-, in-, a-, anti-, dis-, dez-, de-, kontra-, non-, pa-, bez-, pseudo-k slovotvornmu kmeovmu zkladu poziadostaneme shrnn pomenovanie pre Oravcove bsne

V. /komparatvna interpretcia/

Oravcova tvorbaneapiruje na Cenu Ivana Kraska i in ocenenieNemoralizuje nelska nepodva gnmy i fl oskulygramaticky sa nermujenem prevaujci lyrick subjekt v 1. os. sing.nevyuva repertor poetickch slov akodua, srdce, dlane, oi, slza, rana, sen pocit, cit, lska, ve, tba, smtokjese, zima, d, oblaky, brka, hviezdy(pozn.: pozri viac v zbierke)spojench vinou do genitvnych substantvnych metaforasto zakonench hbkovou trojbodkoukreatvne nerozdeuje slov ako napr. (k)roky, miesta(mi), (ne)rovnicaa ak by mala vydavateatak by nesedel v porote danho ocenenia

Preto Oravec zostane bez papierovho diplomufi nannej odmeny vo vke 1.000,- a hanby

(Cena I. K. za rok 2013)

Michal Reh Duan Barok29

Projekt Monoskop, ktorho si zaklada-teom, vznikol pred desiatimi rokmi. o bolo jeho pvodnm zmerom a ako sa tento projekt vyvjal poas tchto desia-tich rokov?

Spaom bolo hadanie slovnka pre uchopovanie fenomnov, ktor napali moje prostredie v Bratislave: sinnosti medzi tvorbou, komunitou a novmi technolgiami. Zanal ako vskum histrie medilneho umenia, no predstavy o sdrnosti tohto nro-vho termnu sa mi zoznamovanm s historickm kontextom postupne rozplynuli a nateraz sa podtitul Mo-noskopu ustlil na tdich umenia, mdi a humanitnch vied. Ide o tri hlavn lnie, ktor ma za tch desa

rokov neopustili kompilovanie a kontextualizovanie dejn tvorby, mapovanie diskurzov v humanitch a metodolgi medilne-teoretickho vskumu. Zber je to mono honosn, no treba poveda, e je poznaen historickmi reliami, ktor s tie sasti zodpovedn za to, e Mono-skop je iniciatva internetov.

Revolcia ma zastihla ako desaronho a podobne ako mnohm alm vyrastajcim v 90-kach pre ma otvranie voi svetu a dospelosti bolo vo vznamnej miere sprevdzan objavovanm potaov, a oskoro internetu. Koncept slo-body som spoznal a chpal predo-vetkm jednak ako neobmedzen prstup k informcim, a jednak

VII.Oravec je uebnicovm prkladomterie literrneho pesimizmuNi nov neprinalen kombinuje star znme overen

Oravcove bsne s vlastne tradina tm maj potencil oslovi aj irie itatesk publikum

VI.Bezprostredn inky Oravcovej pozie nastupuj pri tan takmer okamiteStav intoxikcie Oravcovmi bsami trv zhruba od 4 do 8 hodn(u nesksenho itatea aj dlhie)avak pln odznenie jeho inkov (tzv. dojazd)me trva a do nasledujceho daNa fyzickej rovni sa inky O. P. prejavujzvenm krvnho tlaku, srdcovej innosti i telesnej teplotymotorickm nepokojom, triakoupotenm, suchom v stach a rozrenmi zrenicamiNa psychickej rovni dochdzak celkovej stimulcii organizmuktor sa prejavuje obrovskm prvalom energiezvenm pozornosti, sstredenosti a celkovej vkonnosti organizmuzrove sa vytrca nava a chu k jedluDostavuje sa pocit eufrienrast sebavedomia, zhovorivos, strata zbranUrchuje sa proces prijmania vonkajch informcia tok mylienokale asto na kor schopnosti tieto podnety zmysluplne spracovaprpadne sa me objavi stereotypn sprvanie(opakovanie uritej innosti stle dookola)Pri dojazde na Oravcovej poziije tandardne prtomn zkos alebo depresiaktor bva sprevdzan nemonosou zaspanapriek celkovmu vyerpaniu organizmu

Zvislos vak nevznik

Softvr je tie literatrou

knininho katalgu a tag cloudu. Experimentujem tie s paralelami medzi referenciami v tlaench textoch a webovmi hyperlinkami, so spsob-mi sledovania pouvania konceptov naprie skupinami textov a podobne.

Hovor o generovan novch kon-textov ako o podstate Monosko-pu. O ak nov kontexty ide?

Neviem i podstate, kadopdne tie vyvstvaj zo zara-ovania prc bez disciplinrneho a jazykovho obmedzenia. Podobn inkluzivita je ako dosiahnuten v publikcich a kniniciach fi nanco-vanch zo pecializovanch a/alebo nrodnch zdrojov, kee tie uruj hranice ich administratvnej vyhodno-titenosti (evaluability, termn uito-n pre hbanie o grantovej politike).

Naprklad spomedzi slovenskch dejateov 19. storoia s nieko k obvykle katu kovan ako vy-nlezcovia (pozornosti sa im dostva menej aj preto, e histrii technolgi sa u ns vea ud nevenuje). Na Mono-skope m nieko ko z nich samostatn strnku s biografi ou, bibliografi ou a prcami kontextualizovanmi mimo knonickej histrie. Meno Jozefa Pe-tzvala sa okrem matematiky a fyziky, s ktormi je primrne spjan, vaka jeho oovkm sem-tam mihne i v pre-hadoch histrie fotografi e, no i ke formalizoval vlastn hudobn tnov sstavu, hudobn teria dodnes oho nezavadila. Ernst Chladni, spjan s poiatkom modernej akustiky, je opomnan v histrii hudby (ivil sa ako performer), estetike a fi lozofi i, pritom jeho zvukov obrazce disku-tuj Nietzsche, Benjamin a Adorno.

neobmedzen monosti publiko-vania. lovek vtedy ete nemusel ma paranoju, e ho online niekto kontantne sleduje, ani sa odovzd-va socilnym mdim pre kontakt s druhmi umi. Odvtedy sme u samozrejme inde, no internet beriem stle ako domcu platformu, ktorej monosti a dosah s bezprecedentn.

Od konca 90. rokov som prostrednctvom tvorby webstr-nok pre rzne kultrne a humanitn akademick intitcie mal zrove monos zblzka sledova ako web ve-mi rchlo zskal na relevancii nielen s ohadom na propagciu ich aktivt, ale aj publikciu vskumu a postupne oraz zretenejie i na jeho priebeh. Digitalizcia, sprstupovanie a vz-jomn prepjanie databz m za n-sledok to, e k informcim a zdrojom dnes pristupujeme primrne pros-trednctvom online databz. Veda seba mme stredovek manuskripty uchovvan v inak ako prstupnch sekcich svetovch kninc, stovky digitlnych kninc, multijazyn v-kladovo-etymologicko-frazeologick slovnky, katalogizovan etnomu-zikologick archvy, digitalizovan interiry svetovch mze a galri, vyhadvanie poda obrzkov at. V-skum, ktor si niekedy iadal desa-roia pecializcie, m dnes plne in monosti. Je vzvou doby sa v tomto diskurzvnom miungu orientova.

Kdesi s tmto poza-dm sa krytalizuje i zber Monosko-pu. Posledn rok-dva sa zaoberm hlavne mapovanm rznych novch humanitnch discipln a smerovan. Zaal som softvrovmi tdiami, medilnou archeolgiou a pokraoval

informanou teriou, kultrnymi technikami, medilnou ekolgiou, di-gitlnymi humanitami, akceleracio-nizmom, tdiami modernistickch periodk a post-digitlnou estetikou. Ku kadej oblasti kompilujem zklad-n viacjazyn bibliografi u, pokia mono s anotciami a digitlnymi verziami publikci, svisiaci prehad vskumnkov, centier, tudijnch programov, konferenci, online zdro-jov (http://monoskop.org/Theory). Ide zatia viac-menej o zoznamy, no ak ich lovek vie ta, je zaujmav sle-dova, o snahy o etablovanie novho diskurzu mu zaha. Momen-tlne mam rozpracovan rozsiahlu, naratvnejiu kapitolu o zvuko-vch tdich (sound studies).

Prieben vskum dal inak za vznik vye es tisckam str-nok na wiki (http://monoskop.org) a zznamom s troma tiscmi publik-ci na blogu (http://monoskop.org/log). Negeneruje ani tak nov obsah ako nov kontexty.

Rozrstol sa nato-ko, e je zaujmav pracova s jeho vlastnmi pecifi kami. Uvaujem naprklad o tom, ako k sebe viac pribli wiki sekciu s Logom, ktor s asto vnman ako dva rozdielne projekty. Minul rok som okrem inho zaal na wiki kompilova extenzvne zdrojov bibliografi e vybranch autorov, z ktorch je na Logu vyselektovan iba mal per-cento publikci. V auguste bol tie spusten Index (http://monoskop.org/Index), v ktorom sa s Logom stretvaj tyri sekcie wiki (Features, umelec-k kultry, krajiny a mest) a jeho forma zaha prvky kninho indexu,

tefanom Jedlkom ako takm (strojca vibrografu a dynama) sa zase slovensk veda doteraz vemi neza-oberala, sn keby bol il na zem dnenho Slovenska dlhie. At.

Rekontextualizcia je tie markantn pri multijazynch bibliografi ch. Extrmnym prkla-dom je strnka s dielom Michela Foucaulta, na ktorej sa podarilo zoskupi prce v 30 jazykoch, mnoh v plnom znen (http://monoskop.org/Foucault). Tu sa d naprklad pozorova, ako jeho texty prenikali prekladmi do jednotlivch krajn bvalho Vchodnho bloku.

Nedvno spus-ten Index zase uvdza umenie a humanitn vedy zpadnej aj vchodnej Eurpy a severnej Ameriky do jednho kontinua.

Bada tvoj zujem o histriu mdi a technolgi. Z oho tento zujem pramen? Preo je poda teba dleit alebo zaujmav odkrva minulos spojen s vvinom technolgi?

Medilne technolgie s kov pre lepie porozumenie dejinnm svislostiam naprklad v tdiu dejn poznania, subjektivity alebo politickej ekonmie. O tech-nolgii je zaujmav uvaova ako o nuke o technikch od tania, psania, potania, cez organizciu dt po obrbanie pdy i vldnu-tie. Disponibilnos a pouitenos technk zvis od socio-politickch a inch podmienok (napr. zavdzanie kurzov programovania v kuriku-lch literrnych vied na niektorch americkch univerzitch sleduje el rozirova monosti analzy

31

e a zaujma uvaova o softvri ako o katalyztore spoloenskej zmeny. Mo-hol by si tento zujem, prosm, pribli?

Poksim sa ho rozvies. Zanem viac zoiroka, troma vchodiskami, ktor vn-mam ako orientovan na spolo-ensk zmenu, nech u lovek vytvra softvr alebo nieo in.

Prvm z nich je vy-znvanie otvorenho bezbarirovho prstupu (open access) k publikcim a inm vstupom ako cnosti. Zve-rejovanie novch poznatkov pre verejn inpekciu poznali u v antike, grcke petnnumi a latinsk patreznailo sprstupni, z nich poch-dza anglick patent, ako ho poznme dnes, ten prvo na hospodrenie s vynlezom paradoxne podmieuje jeho bezodplatnm zverejnenm na verejn konzultciu. Pritom napr-klad dnen prax uzamykania pub-likci a inch diel do korportnych depozitrov m za nsledok rastcu moc oraz uej poznatkovej oligar-chie, ktor formou renty a pros-triedky z kninc a stavov po celom svete. Cel model pritom vychdza z predpokladu, e akademick pub-likcie s uren pecializovanmu publiku, ktor m prstup k nim zabezpeen v rmci zabehanho mechanizmu, o ale na druhej strane len utvrdzuje rezignciu vskumn-kov na spoloensk relevantnos.

alm vchodiskom je konceptualizcia mediality. Pojem mdia sa udomcnil v rznych polo-hch vo vea disciplnach, no jeho v-znam a potencil je stle nedocenen. Tie je star minimlne ako eurpska kultra. Okrem tandardnej inter-pretcie antickho mesos a medius ako

textu u novej genercie literrnych vedcov, a teda i prest americkej vedy). Priznanie mediality je zase akceptovanm, e kad prenos, i u informcie, alebo veci, je materi-lnym procesom, priom mdi s zrove technickmi prostriedkami. Kad takto sprostredkovvanie (technicky, ekonomicky, politicky) defi nuje hranice a formy toho, o je prenan. Nech ide o prenos textu i inho obsahu publika-mi, kultrami alebo dejinami.

Spomenul si grantov politiku, tej sa v Kloake venujeme dlhodobo. Ako sa d-va na problm zvislosti mnohch ume-leckch a kultrnych aktivt od grantov a tipendi. Bol si alebo stle si prijmate-om dajakch podobnch podpr?

Myslm, e bez strategickej verejnej podpory za-najcich tvorcov (vrtane drobnch ivnostnkov) mesto a krajina ako dosiahnu vznamnejiu kultr-nu relevantnos. Ke lovek nem vraznejiu podporu na zaiatku, odplva s prdom. Bez nej s sna-hy o transformciu ekonomiky na znalostn odsden osta snami, o to viac, e ide o proces, ktor trv genercie. Takto prostredie je tie ivnou pdou pre rzne zvislosti.

tipendium som za svojich 35 rokov dostal jedin od holandskho ttu poas zverenho roku tdia v Rotterdame, m som zskal doasn fi nann nezvislos. ako mohla by naasovan lepie.

Tvoje aktivity sa neredukuj len na po-zciu zberatea i archivra rozmanitch zdrojov o umen, novch mdich a hu-manitnch vedch, ale tmto oblastiam sa venuje aj ako teoretik. V rozhovore pre asopis Profi l (. 4/2012) si uviedol,

strednho i prostrednho v priestore alebo ase sa d u v prcach Herodo-ta, Thkydida, Demosthena a neskr Cicera njs i al, spoloensk vznam mdia: uvies re, nvrh, pre-hlsenie, ale i moc do mdia (es mesos) znamenalo zverejni ju, uvies pre vetkch, spravi spolonou pre vetkch, spjajcou ns. Tto jeho materilna (mdium ako stred) a ontologicko-epistemologick (do mdia ako vetkm uom) rovina bola neskr teriou komunikcie alej rozren o reprezentan (mdium ako prostriedok komuni-kcie) a teriou umenia a literatry o estetick (mdium ako pros-triedok vyjadrenia) rovinu. ako njdeme v umen a humanitch ambivalentnej pojem, no je jasn, e ide omnoho viac ako o metafo-ru, km skmanie jeho poetnch kontextov vedie na nov zemia.

Medilne vchodisko je zko viazan na prstup k pr-ci (vskumu, publikovaniu, sn i vzdelvaniu) ako tvorbe. Nie nutne umeniu, tvorbe. Prca v kadom mdiu operuje s jeho pecifi kami, obmedzeniami a monosami a km vedeck metda stavia na priorite re-prezentcie a elimincii mnohozna-nosti, samotn priznanie mediality

poznania zo strany jeho tvorcu je zrove prvm krokom k poetike. Poetika v aristotelovskej tradcii ns zamestnva a spja v lipnut na dobrom (kalos) ivote. Otzkou je, ako s produktmi discipln zozna-mova iriu spolonos, ako vrti prci poetiku a poetike hodnotu.

V tomto kontexte meme nazera aj na softvr. Ten je dnes vnman ako vypanie pol-ok na Facebooku, Twitteri, Gmaili a aplikcich na telefne, o je ale skr podahnutie jeho prispsobe-niu hstkou korporci pre psov vrobu digitlneho obsahu uvate-mi. Kee v skutonosti siaha jeho uplatnenie od komponovania hudby po riadenie atmovch elektrrn, ale najm smie by prostriedkom ume-leckho a humanitnho vskumu.

(Me pre by i cie-om: otvoren softvr je text, ahko reprodukovaten, modifi kovate-n a vykonaten vaka spojeniu elektriny a binrnej logiky spektrom agentov medzi lovekom a strojom. To, e loveku sta na jeho spuste-nie predstavivos, zrove pripo-mna, e softvr je tie literatrou.)

Dnes aj vaka Monoskopu a alm podobnm depozitrom maj udia bezbarirov prstup k mnostvu zau-jmavch zdrojov. M dojem, e sa tm nieo men? Vnma dajak prejavy toho, e sa aj tvoje aktivity podieaj na zmene reality?

Kus. Vea odoziev je naprklad na prehady nrodnch vchodoeurpskych avantgrd na wiki, z Poska, iech, Srbska, Chorvtska a asi najviac z Ameriky. Som v kontakte s umi z historickch a teoretickch kabinetov, inpiru-j diplomovky a dizertaky. Vea sa deje aj mimo zpadnho sveta, Monoskop sprostredkva zdroje, ktor mono doteraz neboli vemi dostupn, ak nie zakzan. Pozitvne ohlasy na Log prichdzaj o. i. z ny, Indie, Indonzie, Mexika, Brazlie.

32

Vinou ide o po-vzbudiv, ale nie vemi konkrtne poznmky. Uvidme s alou gener-ciou. udia, ktor v prostred pre-stenom informciami vyrastaj, s nimi nakladaj inak a vynjdu si vlastn spsoby prce. Filtrovania, vyhadvania, triedenia, zdieania, stavania prototypov, modulrne-ho uvaovania, sn fl exibilnejej spoluprce naprie pecializciami. U aj tie nieko ko-sto-lenn me-dzinrodn a multidisciplinrne tmy vedcov okolo urchovaa astc v CERN-e a v medzivldnom pane-li o globlnom otepovan (IPCC) boli kedysi nepredstaviten.

Novomedilnemu umeniu sa venuje nielen ako teoretik, ale aj ako praktik. Si autorom umeleckch projektov ako Matrica slovensk (2006), Pota s tlaiarou (2006) i Faceleaks (2010). Ako sa tvoje teoretick zzemie a zujmy odraj v tchto projektoch?

Vetky tri prce s koncepty, sn hacky. Mojou otz-kou bolo, i je mon robi umenie bez ideolgie, plne ho zbavi sprv a komunikovania posolstiev (o je ako mon i abstrakciou, t je dnes saturovan vznamom podobne ako fi gry, pozri napr. komentre k novej prci Jonasa Lunda, http://studio-practice.biz/advisory-bo-ard/fl orian-cramer/ ). Zrove ma zaujma komprimova do jedno-duchej idey o najviu vznamo-v a estetick ambivalentnos.

Preo a zaujma otzka umenia bez sprv a posolstiev, ako aj problm vzna-movej a estetickej ambivalentnosti?

Ide skr o odpo-ve, poetick techniku, ktor mi je blzka. M potencil psobi diskurzvnotvorne a otvra nov temporality. Preto nesta, aby prca ostala len konceptom, jej materil-na realizcia vznecuje senzrium.

Mohol by si, prosm, osvetli, ako tto poetick technika psob diskurzvnotvorne a otvra nov temporality? Pokojne aj na konkrtnom prklade z tvojej tvorby.

K uvaovaniu o diskurzvnotvornom potencile umenia ma priviedla Foucaultova prednka o je to autor (anglick preklad s aktvnymi referenciami je dostupn na http://gr.aaaaarg.org/ref/60090008362c07ed5a312c-da7d26ecb8#0.01 ). Iniciciu dis-kurzvnych praktk rozoberal u vo svojich predolch knihch; jednu cel venoval opisu archeologickej metodolgie na identifi kciu pod-mienok, ktor pecifi ck diskurz umouj a defi nuj jeho hranice. V tejto prednke porovnva belet-riu, vedeck terie a tzv. diskurzvne praktiky. Tvrd, e nvraty k jednot-livm historickm tlom v beletrii ani k starm vedeckm terim (Galilea i Newtona) ni zsadne nov pre beletriu a vedu neprines, km nvraty k Marxovmu Kapitlu i Freu-dovmu Vkladu snov mu prinies nov pohady na tie-ktor diskurzy. Inmi slovami, tdium Galileovch prc me zmeni nae poznanie histrie, ale nie vedy, km reexa-

mincia knh Freuda alebo Marxa me transformova nae chpanie psychoanalzy alebo marxizmu, vies k ich novm aplikcim. Pretoe, poda Foucaulta, Marx a Freud ako autori nevytvorili iba ich vlastn diela, ale tie monosti a pravidl pre tvorbu alch textov, pre diskurz.

Podobne by sme v prkladoch mohli pokraova s Lvi-Straussovmi Les structu-res lmentaires de la parent i Kittlerovmi Aufschreibesysteme 1800/1900. Tieto knihy mali forma-tvny efekt na nov oblasti vskumu v humanitnch vedch truktu-ralizmus a medilnu archeolgiu (a kultrne techniky) a s naalej podrobovan znovuobjavovaniu.

Foucault potom na prklade Ann Radcliff e a jej sformova-n tlu gotickch bostnch prbe-hov hovor, e beletria ak tak prina iba nov charakteristick prvky ako znaky, fi gry, vzahy a truktry, km formcia diskurzu vyaduje i pro-dukciu rozdielov, zavedenie prvkov, ktor s in ako tie v pvodnch dielach, ktor ale zrove ostvaj sasou diskurzu. To je uho rozdiel medzi tlom a diskurzom, sn medzi potencilom tvorby a terie.

V tomto kontexte je zaujmav sledova prce, ktor s akosi viac ne vodmi k novm nrom. Ak ostaneme pri literatre, ponkaj sa romny Joyca, Kafk u i Prousta alebo Mallarmho pozia. Ich tanie je zitkom, no zrove je ak, ak vbec mon, identifi ko-va ich posolstv. Otvraj irok vznamov a estetick priestory; okrem litertov k nim neudo od-kazuj i fi lozofi alebo vtvarnci.

Ak predsa len z mojich prc, i ke tie zaleka nie s zrovna-ten, nznak tejto perspektvy sa sn d ta z reakcie jednho u-vatea, profesora medilnych tdi, na Faceleaks: Privacy, transparency, celebritization, 'free' culture, remi-xability etc: one could base an entire

new media course on #faceleaks (http://twitter.com/_mstevenson/status/38565663287164928), priom vo Faceleaks lo o strnku s fotkami leaknutmi z Facebooku uvate-mi, ktor si naintalovali (alebo im bol naintalovan) do internetovho prehliadaa jednoduch plugin, ktor pod kad fotku na Facebooku pridal veda tlaidla Like druh Leak.

Pracuje v aktulnom obdob na dajakom vlastnom umeleckom projekte? Ak no, mohol by si ho, prosm, pribli?

V rmci kolektvu La Socit Anonyme pripravujeme nov vec. Chceme patentova kreativi-tu, uvidme, kam sa dostaneme.

Patentova kreativitu ako tak? Z oho pramen tento zujem? Mohol by si, pro-sm, o tomto projekte poveda viac?

Zatia nie.

Svoje aktivity v ostatnom obdob spja so skupinou La Socit Anonyme. Ako by si charakterizoval La Socit Anonyme a ak je tvoja pozcia, resp. okruh aktivt v rmci tejto skupiny?

Skupinu som za-loil spolu s almi troma umi koncom mjho tdia na Piet Zwart Institute v Rotterdame. Kad mme vea alch aktivt, v LSA sa stretvame na spolonch projek-toch. (http://societeanonyme.la)

34

V roku Pna 2049 zaloil sv. Mstislav metalov trio Jeiova epe. Jeho hudba preukzatene vyzdravela bbtko trpiace uro-

genitlnou trichomonadzou (A59.0 poda Medzinrodnej klasi-fi kcie chorb), nekrotizujcou ulcerznou stomatitdou (A69.0), idiopatickou orofacilnou dystniou (G24.4) a zrove oddialila

hroziaci stav po implantcii bronchovho stentu (Z96.80). Ilo o diea frontmana sadomasosatanistickho zoskupenia Mrden-

mord a toto zzran uzdravenie frontmana nsledne obrtilo na kresansk vieru a kapela bola rozpusten. Medzi alie spechy sv. Mstislava patril vyzdraven tneder d, predtm chor na

rakovinu sublingvlnej slinnej azy (C08.1) a chvosta podaldko-vej azy (C25.2), po vypout pesniky odohranej naivo okamite

vyzdravel a zaal by nadran na sv. Pannu Mriu, tak sa dal pokrsti, poas oho hral hru SuperMario, aby tm poukzal na

ve kos Panny Mrie. Tto oddanos Mstislava inpirovala k ha-daniu a neskr objavil ozajstn pannu Mriu v Dedine Mldee (okres Komrno), ktor tie potrebovala pomoc, pretoe mala rakovinu mozgu okrem lalokov a komr (C71.0) a mezotelim

osrdcovnka (C45.2), o s fatlne smrten choroby. On s ou vy-konal nemanelsk slo, m ju zzrakom uzdravil a zachrnil jej ivot. Na obvinenia z nemanelskho styku nsledne reagoval tak,

e prikzanie Nezabije je o jeden bod vyie v zozname, ie je hierarchicky nadraden tomu Nezosmiln, a toto bol jedin

spsob, akm ju mohol zachrni od smrtenej choroby, a teda ne-zabi ju neposkytnutm pomoci. Ako priamy dsledok tohto poinu vak dostal sv. Mstislav pohlavn chorobu, latentn neskor syfi lis

(A52.8), na ktor zomrel, a nsledne bol vyhlsen za svtho.

V roku 2032 bol za svt vyhlsen potaov spam. Tento spam sa jednho da zaal odnikia ri sieou a uom, ktor ho otvo-rili, zaal okamite vysiela relnu a nekoniacu Boiu lsku. Na

tch, ktor ho ale zmazali, zoslal spravodliv Bo hnev a vymazal im pornozbierky z harddiskov. Ke sa hadal tvorca spamu, zistilo

Samo,

brat doviek

37Si autorom vberu toho najlepieho z internetovho archvu avantgardnho umenia UbuWeb pre mesiac september 2014. Ako dolo k spoluprci s UbuWe-bom a ako hodnot tento projekt, za ktorm stoj Kenneth Goldsmith?

Kennetha som zaal viac sledova po tom, o ma s nm vo februri 2013 zoznmil Marcell Mars pod pdiom po jeho vystpen na ber-lnskom Transmediale. To bol siln moment, netuil som, e v om mm takho ve kho priaznivcu. V auguste nm potom Marcell zorganizoval spo-lon verejn diskusiu v Novom Sade.

Otvorene sa hlsi k modernistickej tradcii newyorsk-ho konceptualizmu, postrehnutene warholovskmu imperatvu cool odstupu pri tvorivom procese a tech-nikm umeleckho preelovania (repurposing) znmych z plagiariz-mu a anti-copyrightovej tvorby 90. rokov, s jazykom ako dominantnm vyjadrovacm prostriedkom. Ubu-Web prevdzkuje u takmer dvadsa rokov, ide o ivotn projekt, ktor mono zatieuje jeho in prcu, no i t je konzistentn s jeho hlavnm po-litickm odkazom: Fuck copyright. KG m ve k podiel na tom, e z tejto

pvodne provokcie je dnes pre mno-hch triezva alternatva. Premostil generan priepas medzi tradciou povojnovho umeleckho radika-lizmu a dnenho hacktivizmu.

Ktor sasn alebo aj minul umelci a umelkyne a inpiruj a preo? Mohol by si sa, prosm, dotkn aj slovenskho kontextu?

Tch je vemi vea, inpiruje ma v podstate vetko, o mi rob akosti k nieomu pripodobni. Zo Slovenska som v kontakte najm s tvorbou ud, s ktormi ma spja kultrne zzemie. Peter Gonda pra-cuje s algoritmami v divadelnej rii; Jon Gruska bastl nstroje na tvorbu zvuku a rob zvukov performancie vo verejnom priestore; Mat Kobol-ka sa vo zvukovej produkcii vyber zaujmavm smerom; Shibuya Mo-tors Slva Krekovia a Mira Ttha je fenomenlna; Zuzana Husrov, Ana Filip a ubo Pank v performancich defamiliarizuj jazyk; vo fi lme Saa Gojdiov a Viera akanyov (Sain fi lm 7 divov Bratislavy je online); zatia som nemal prleitos vidie iadnu operu Mareka Piaeka. Je toho viac.

akujem za rozhovor.

Prbehy zo ivota svtch

36

Toto s prbehy ud, ktorm sa podarilo utiec naierno cez engensk hranicu.

Mychail Ly$nko bol ten, ktor utekal ete klasicky, nohami cez rozoklan Poloniny, stovky metrov hore a zase dole, kotanie sa dole kolmmi kopcami, plhanie sa hore, iadna strava, iadna voda. Ibae Mychail nepouil prevdzaa, ale iiel osamote, vaka omu mal as na lovenie veveriiek a zber hb riadiac sa prrukou Huby nrodnho parku Poloniny (Jn Kuhan, 1999), o mu dodalo pri takejto ceste vemi po-trebn kalrie, globulrne proteny a sfi ngolipidy. To posledn sa mu ale stalo osudnm, pretoe trpel Niemann-Pickovou chorobou, pri ktorej lovek nie je schopn sfi ngolipidy strvi. Tto choroba me vies k ataxii, dysartrii, dysfgii i dystnii a v neskorej fze aj spsobi demenciu a epileptick zchvaty.

Tto neskoria fza prila na Ly$nka presne na trojhra-ninom bode Ukrajina-Slovensko-Posko na vrchu Kremenec. Kee za bench okolnost to bol lovek pomerne mierumilov-n a apatick, jeho epileptick zchvaty mali umiernen formu meditatvnych fi lozofi ckch vah nad jasne pozorovanou hierar-chiou scien v okolitej prrode popisovanej Tomom Akvinskm ako jeden z monch dkazov existencie Boha. Ke vak dorazila pohranin str a chcela ho obvini z prekroenia zelenej hranice, trochu zneistel a zmenil tmu na Akvinskho dkaz o kontingent-nosti scien, ktor tvrd, e mus existova osi nutn samo o sebe, ie Boh. Ke vyslovil vetu To, o m monos niekedy aj neby, tak mus niekedy skutone aj neby, nejestvova, pohranin str to bola nten akceptova a odobrala sa pre. Ly$nko tam ostal a oskoro sa stal turistickou atrakciou. udia mu nosili jedlo a vodu a on im na opltku rozoberal dielo stredovekch scholastickch fi -lozofov. Kee sa ale nachdzal na rozhran troch ttov, nastal pre to diplomatick kandl, kee nebolo jasn, v ktorej krajine m plati dane, zdravotn poistenie a peniaze do zvoneka miestnemu kostolu. Nakoniec sa rozhodli, e ho humnne rozdelia na tretiny, najprv ho roztretili a zo vzniknutch fragmentov si kad krajina vypestovala jeho vlastn klon a tie ili astne, a km nepomreli.

Martin (prv 4 znaky s koncept, posledn je jeho registrovan obchodn znmka) bol hacker, ktor si nasporil na kvantov pota a skrz neho mohol simulovanou kvantovou teleportciou prepravova objekty cez sie do inho kvantovho potaa za hraninou iarou. spene takto zaal paova kva-litn alkoholick npoje a v Michalovciach si otvoril ileglny bar New Eastern Hipster, v ktorom tieto npoje poktne predval miestnym obyvateom, ako aj obyvateom Uhorodu, ktorch tam adrenalnovo paoval z uhorodskho hubu skrz kvantov inter-netov sie s 99,99% spoahlivosou spenej spiatonej cesty

sa, e ten samoinne zmutoval z potaovch vrusov, ktor tak ako biologick vrusy zaali rchlo podlieha mutcim a vznikali nov, inteligentnejie formy, schopn komunikcie s uvateom. Z toho dvodu sa usdilo, e vrus, kee nebol naprogramovan nikm a evolcia neexistuje, musel stvori sm Boh, a skrz to bol

teda tento spam vyhlsen za svt entitu.

V roku 2139 bol za svtho vyhlsen geneticky modifi kovan hyperkocr Muro: sv. Muro bola maacia entita v nadivotnej ve-kosti, ktor vyarovala svtos a obrtila 4393 ud a 2394 maiek

a kocrov na kresansk vieru. Maky nsledne zaali sli boho-sluby tak ako udia a obas usporiadali paiov hry, pri ktorch sa

vzjomne pribjali na dvojkre, o je in zhodou okolnost tvar dokonale prispsoben na maacie ukriovanie.

V roku 2083 bola vyhlsen za svt atmov elektrre Mochov-ce, pretoe po tom, o nastal jej vbuch, mnoho umierajcich ud

sa zrazu pred smrou obrtilo na kresanstvo, a odrazu mnoh nezomreli, ale preili, osvietilo ich a zaali aktvne ri evanje-

lium medzi ud. Elektrre u vtedy bola prepnut na samoinn md, nsledne nadobudla vlastn vedomie, potom aj pohlavn tbu, a tak sa napojila skrz sie na susedn jadrov elektrre

v maarskom Paksi a pomilovala sa s ou a potom sa elektrre v Paksi urazila, e bola hacknut, a odpojila Mochovce, tie zaali

iarli a nsledne spchali samovradu vybuchnutm, a bola to samovrada z istej lsky, ktor si sdob kresania z historick-ho sentimentu ctili ako tradin hodnotu. Mochovce boli poda dostupnch dajov hlboko veriace a pri tiepen jadra dsledne

dodriavali Desatoro.

Aktvny evanjeliztor, Sv. Nachrichtentruppengeneral Herbert zomrel potom, o bolo na neho zatoen skrz jeho vlastn po-

ta, ktor odrazu vybuchol v momente, ako si otvoril facebookov vrus, ktor mu do zkerne poslal Generaloberstabsintendant

Manfred, vodca protikresanskej teroristickej organizcie FETA. Stal sa muenkom tretej svetovej vojny, ktor bola veden vhrad-

ne cez internet a vzjomne sa pri nej fyzicky na dia ku napdali rozlin nzorov skupiny. Na internet v tej dobe bolo pripojen u vetko tak sa stalo, e Matrosenoberstabsgefreiter Emil, popred-

n odporca konpiranej terie, ktor tvrdila, e internet je techno-lgia, prostrednctvom ktorej maky ovplyvuj ud (preto to ko obrzkov maiek na internete), bol odrazu znsilnen vlastnm

kuchynskm robotom.

Zelen hranica challenge

Skladate vytvoril skladbu skladajcu sa z jednej noty. Ilo o notu C na tri doby pri tempe 114 bpm zahran na viole.

Prvenstvo v produkcii tnu C na tri doby pri tempe 114 bpm sa s neistotou pripisuje druhohornm ivochom.

Prvenstvo v produkcii violovho zvuku sa pripisuje neznmej osobe.Skladate ale vytvoril demonahrvku skladby s pouitm violy Ceci-

lio CVA-500. Princp copy&paste tu spoval vo vykradnut zvuku tejto konkrtnej violy za elom pochybnho uspokojenia vlastnch umeleckch ambci. Fabrika na violy sa hne ohradila voi tomuto postupu, obzvl ke vysvitlo, e skladba bola uren do reklamy na jogurt Actimel, ktor vetci zamestnanci podniku Cecilio neznali.

Skladate ale zahjil priamu ofenzvu. Identifi koval citciu zo svojej skladby v stovkch alch hudobnch kompozci. Potom matema-ticky dokzal, e asovou a frekvennou transpozciou i modul-ciou a multiplikovanm vrstvenm jeho skladby je mon teoreticky vytvori ubovon u jestvujcu hudobn kompozciu. Vyhlsil sa teda za prapvodcu vetkej hudby vtane tej, ktor vznikla pred jeho narodenm.

Voi tomu sa ale ohradila federcia folkovch pesnikrov. Jeden z jej prednch mozgov menom toti vypracoval zoznam naj-pouvanejch opakujcich sa akordickch postupnost vo folkovej hudbe. Potom vyhlsil, e ako lovek, ktor tatisticky dkladne podchytil schematickos nru, m pln prvo sta sa majiteom sboru tchto schm ako samostatnho metahudobnho objektu, m zasahuje aj do vlastnckeho prva Skladatea.

Skladate sa rozhodol urobi stupok tm, e zo svojho modelu vypust tn D, o bude ma za nsledok faktick odlinos nm po-uvanch stupnc od stupnc pouvanch vo folkovej hudbe. Pre a to ale bolo primlo. Zdalo sa mu, e Skladate si vykolkoval privek hudobn teritrium.

Ich naahovaku zarazil hudobn teoretik Trrtrt. On im oznmil, e hudobn teria je jeho domnou a oni ako skladatelia a interpre-ti preto nemu do nej kafra a mali by sa venova iba praktickej aplikcii princpov hudobnej terie. Zrove sa Trrtrt ako hudobn teoretik cti by vlastnkom vetkch princpov hudobnej terie a je teda morlne oprvnenej hromadne zabera hudobn teritri isto na zklade veobecne platnch teoretickch konceptov.

Skladate shlasil, ale s tm, e tn C na tri doby pri tempe 114 bpm je jeho vsostnm zemm a nikto mu ho neme zobra, pretoe toto je jeho vlastn aplikcia princpov hudobnej terie a prirstla mu k srdcu. sa ale ohradil, e hudobn teoretici iba sptne po-pisuj to, o skladatelia a interpreti empiricky objavili, kee kad hudobn teoretik, ktor vymysl nov hudobn teritrium, hoc aj ako hypotetick koncept, stva sa automaticky skladateom.

Do debaty sa nsledne zapojil zberate ternnych nahrvok Ee-ee. Ten sa snail dokza, e vetky princpy hudby sa daj odvodi

a ponkal im to ako internetov kvantov adrenalnov port.. Ke mu na to neskr prili, kvantov paercka sie u bola slune rozbehnut obzvl v horskom pohrani, kde sa odrazu zaali hlboko v horch stava tajn podzemn kvantov serverovne, a v pohraninch obciach pribdali hipstersk internetov kaviar-ne s podpultovm predajom ukrajinskho alkoholu. Kvli tomu boli zriaden kvantov fi rewally kontrolujce paovan kvantov tovar, ktor ale kvantov hackeri neustle prelamovali, priom sami pouvali zatia neprelomiten kvantovo ifrovan komuni-kciu prv raz navrhnut ppeom Benediktom*4^2 a poda neho nazvan #SWAG4@2-ifru, na ktor bola pohranin krypto-grafi a zaloen na zastaranej metde supersingulrnej izognie eliptickch kriviek krtka, take paerci ostali nevyptraten.

Ke ceny cigariet na Ukrajine klesli ete viac, paercke sie-te sa stali hlavnmi sponzormi vedeckho vskumu na Slovensku. Tajn vedeck tmy Univerzity Juraja Kunierika v iernej nad Ti-sou a Vskumnho stavu sexulnych chorb rastln a hb v Mn-ku nad Hnilcom sa snaili vyvin kvantov teleportciu fyzickch objektov, ktor by mohli vyui na bezproblmov paovanie cez hranicu. To sa im nakoniec podarilo skrz sofi stikovan kvantov potaov systmy. Tie si nsledne od nich odkpili paercke truktry v ukrajinskom pohrani a s spechom ich vyuvali na teleportciu kontrabandu cez hranicu. Cel to vborne fungovalo a do chvle, ke sa zistilo, e namiesto cigariet sa v slade s te-riou kvantovej teleportcie v skutonosti teleportovali iba ich ne-hmotn kvantov stavy, z oho vyplvalo, e udia fajili nehmotn kvantov cigarety a boli relne omamovan nehmotnm kvanto-vm nikotnom. Ako sa do tchto ud postupne zahrzal kvantov nikotn, udia sa postupne zaali meni na svoje vlastn pravde-podobnosti vskytu v priestore, o vemi intenzvne prevali. N-sledne vak skrz ltkov vmenu s okolm udia vtiahli svoje okolie do nepravdepodobnosti a oskoro sa cel slovensko-ukrajinsk pohraniie stalo nepravdepodobnm. Turisti z uponhanho Zpadu tam chodili hada osvietenie, avak ich nvrat bol vysoko nepravdepodobn, preto sa nevedelo, i to osvietenie dosiahli.

Vo chvli, ako sa cel pohranin oblas stala neprav-depodobnou, bola oploten a vyhlsen za prv kvantov rezervciu v histrii. Vstup bol na vlastn zodpovednos a ne-odporal sa, pretoe nvrat bol vysoko nepravdepodobn. T, ktor sa vrtili, ale boli sami o sebe nepravdepodobn a mali problmy relne sa skontaktova s okolitm svetom, s ktorm mimo zmyslovch podnetov nemali iadne in relne prepo-jenie. V tej dobe ale bolo veobecne v mde privolva na seba psychick choroby za elom alternatvneho spsobu ivota v komunite rovnako psychicky pokrivench ud na rovna-kej vlne, vaka omu sa medzi nimi nali i kvantov udia.

Von tdia na tmu autorskho zkona //kolkovanie vlastnch teritri v iracionlnom nesvete

1. NOTA

40

licenciou, o mu znemonilo priamo zarba na svojom vtvore. V slade s licenciou mohlo by toti dielo spoplatnen iba pri pouit na komern ely a o komern pouitie jeho diela akosi nik nejavil zujem. Preto autor o tde umrel od hladu. Ofi cilne sa tvrdilo, e to bolo z dvodu, e jeho dielo sa rilo vone po internete a autor takto priiel o monos zarobi na svojom texte. V kuloroch sa vak poepkvalo, e prinou komernho nespechu textu mohol by rovnako aj fakt, e mu vlastne nik nerozumel, kee autor neposky-tol k k jazyku, v ktorom bol napsan. To vak v tejto chvli nik nepovaoval za podstatn.

Mrgrm si uvedomil, e v digitlnom svete m umenie svoje te-oretick hranice, pretoe teoretick poet kombinci, ktorm sa daj jednotliv prvky digitlneho obsahu posklada, je vdy obmedzen.

Prakticky sa to rozhodol dokza na digitlnom obraze. Vybral si rozlenie 800x600 a 16-bitov farebn rozsah (to jest 65536 farieb), kee tieto parametre povaoval za dostaujce pre svoje ely.

Najprv sa rozhodol vypota poet vetkch monch digitlnych sborov v takomto formte. Zkladokolsk matematika. 800 krt 600 dvalo dokopy 480000 pixelov. Kad pixel mohol nadobudn hociktor z 65536 farieb.

Potom nastpila stredokolsk matematika. Varicia k-tej triedy s opakovanm z n prvkov je kad usporiadan k-prvkov skupina zostaven iba z tchto n prvkov tak, e sa kad prvok me ubovone krt opakova. Poet monch varici s opakovanm je n na k-t, toko pouka. V praxi to znailo umocni 65536 na 480000-t, o ale bola vo vsledku tak obrovsk cifra, e pri pokuse vyrta ju mu vyhoreli tyri kalkulaky. Preto sa na to doasne vykaal a radej si prenajal slov superpota, aby s jeho pomocou tento nepoznan teoretick vesmr uviedol do praxe.

Pota mu zaal automaticky generova hby digitlnych obrazov rozlenia 800x600 so 16-bitovou farebnou hbkou, avak povi-ne ilo iba o viac-menej nhodn pestrofarebn um. Mrgrm vak nechcel osta zapsan v dejinch iba ako autor umu, preto sa roz-hodol doplni program o zopr algoritmov upravujcich rozloenie farebnch patternov v rmci obrazu, aby vylil aspo tie najn-hodnejie psobiace umy. Skr ne vak Mrgrm tieto algoritmy implementoval, umrel na infarkt. Tak ostal Mrgrm navdy zapsan v dejinch ako autor umu.

Mrgrmovo dielo dotiahol do zdarnejieho konca Vlgxlt, ktor si uvedomil, e pri tradicionalistickej hudbe je poet monch kompozci pri pouit dvanstnovej stupnice o najkratej dke noty i prestvky 1/32 aleko ni, obzvl pri obmedzenej dke skladby. Vzhadom na to by mal by pota schopn vyge-nerova o najvie mnostvo tchto hypotetickch kompozci aj s pouitm iba zopr zkladnch pravidiel.

Vlgxltov nhodn genertor hudobnch kompozci obsahoval iba zopr zkladnch stupnc a primitvnych poznatkov z kompozcie a harmnie. Napriek tomu vak s neprekonatenou rchlosou vy-generoval obrovsk mnostvo koherentnch hudobnch skladieb vo forme notovho zznamu. Obzvl pole trivilnych trojakordo-

z vtieho spevu a jeho rozmiestnenia v ase. Nsledne vyhlsil, e v prpade ud m hudba presne rovnak el ako hociktor in zvieracie zvuky a e hudba je iba jednm z iracionlnych vsledkov konfl iktu, i skr spoluprce medzi pudmi a rozumom. Bol ale obvi-nen z prlinho fi lozofovania a jeho nzor preto nevzali do vahy.

Na zver sa dospelo ku kompromisu. Tny od C do F si privlastnil Skladate, od Fis do H zase . Trrtrt ostal vlastnkom hudby atonlnej, konceptulnej a nejestvujcej.

Skladate, a Trrtrt boli mikroskopickm vsekom z jestvujcej mnoiny hudobnkov.

In mikroskopick vseky rieili podobn problmy po svojom. Naprklad v komunite okolo krmy U zdochnutej maky si demu-jci hudobnci podelili svoje teritri nasledovne: Androvi pripadli cel tny, Dumbovi zase poltny. Zvyn zvuky darovali neustle schlastanmu movi.

Takchto mikroskopickch vsekov z jestvujcej mnoiny hudob-nkov bola obrovsk kopa. Navzjom sa ignorovali a opovrhovali sebou, pretoe si navzjom ruili svoje kruhy.

Vemi vea hudobnkov nevedelo znies, e akord Gmaj, ktor oni hraj s takou lskou a citom, in hudobnci hraj oklivo, afektovane a bez citu. Preto sa zaali vyhlasova za prvoplatnch majiteov akordu Gmaj. Zaala sa vies kampa proti uom przniacim tento akord. Hudobnci boli masovo zatvran do basy a popravovan na nmestiach, pokia hrali Gmaj nesprvnym spsobom.

Takto nakoniec skonili aj Skladate, a Trrtrt.

Autor vytvoril text.Potom si zaal robi starosti o originalitu textu, pretoe pri jeho

tvorbe pouil slov vymyslen inmi osobami.Preto si vymyslel vlastn jazyk. Pre istotu k nemu nevytvoril iaden

slovnk, pretoe by pri jeho tvorbe musel poui slov vymyslen inmi osobami.

Autor vytvoril text vo vlastnom jazyku.Stle vak nebol dostatone spokojn. Jazyk bol sce jeho vlastn,

ale pouval fonmy vymyslen inmi osobami a na jeho zazname-nvanie sa pouvali grafmy tie vymyslen inmi osobami.

Tak Autor vytvoril nov hlskov aj znakov systm a potom vy-tvoril text s ich pouitm.

Sksil ho po sebe preta.Odrazu si uvedomil, e to, o vytvoril, je hudobn kompozcia zap-

san pecifi ckm spsobom, ie poda kapitoly 1 domna nleiaca Trrtrtovi.

Fakof, uavil si autor.

Po tom, o boli do praxe uveden Creative Commons licencie, Sv. Cyril sa rozhodol uverejni cyriliku pod licenciou CC Attribution--Noncommercial-Share Alike.

Toto bola spsa pre Autora. Op opril svoj vlastn jazyk, iba upravil jeho pravidl pre transkripciu do cyriliky.

Text napsal a zverejnil ho. Kee vak licencia k cyrilike obsaho-vala aj atribt Share Alike, musel Autor ri svoj text pod totonou

2. ENKLVA

3. TEXT

4. TEXT II

5. UM

6. KOMPOZCIA

43

Nedvno preletela mdiami sprva o tom, e opica odfotila samu seba a udsk vlastnk fotoapartu nemohol na onej fotke zarobi, pretoe driteom autorskch prv je opica, ktor poda sasnej legislatvy neme by driteom autorskho prva. Je vysoko relne, e to je iba zaiatok. Mdium fotografi e vzniklo pred 200 rokmi, ale hudbu (zvuk vydvan za elom estetickm/radosti zo zvuku) praktizuj zvierat u od nepamti.

Vtky ako hudobnci zaujmali udstvo u od nepamti a udsk hu-dobnci sa nimi snaili inpirova. Zatia vinou nespene, vtia hudba je vemi rozmanit a komplexn a niektor pesniky s tak komplikovane le nen v ase, e mathcore je oproti tomu v tomto smere Spievankovo. Vt spev sa sklad z jednotlivch slabk, spjanch do mot vov, ktor sa spjaj do vemi komplikovanch kombinci, priom niektor vtky maj v repertori aj 2000 slabk. Taktie ich hlasov prejav je asto impozantn, druh Troglodytes hiemalis vraj spieva akoby si chcel vyspieva pca (vi 10 g a spieva hlasnejie ako koht) a niektor vtky k tomu mul-tiintrumentlne pridvaj aj perkusvne zvuky ukanm zobku do kry (ate ). Taktie ve k as vtieho spevu nem pre svoju existenciu iaden priamo racionlny podklad, a teda sa d nazva umenm, ktorho progres postupuje sbene s evolciou vtctva, ie relatvne pomaly, ie ide o znane konzervatvnu zleitos tm pdom ide o nov perspektvny ner konzervatvnej (tzv. conservati-ve-progressive) alebo postspiritulnej avantgardnej scny, poprpade animal-hiphopu (vea vtkov spieva tie kvli obrane svojho teritria), a v dohadn dobu meme oakva amplifi kovan koncerty ivch vtch bytost alebo skladby rozpsan poda vtch kompozci pre viacero nstrojov. Od vtkov si, prirodzene, nebude mon nrokova autorsk prva, tak sa toho namiesto SOZY chyt SOVA, ktor bude vtkom distribuova tantimy v podobe zrna.

Verybia hudba je z kompozinho hadiska ete prepracovanejia ako vtia: maj sadu jednotlivch zvukov, ktor skladaj do podfrz, tie do frz, tie do tm a tie sa spievaj dookola, z oho vznik cel skladba, pri om o truktre a spsobe skladania tchto zvukov sa pu vedeck referty. Taktie ju udia zvykn relne pova ako meditan hudbu na pozad sladkch synikov. Je to vak iba zaiatok, neskr bud fajnmekri chodi na koncerty amplifi kovanch verybch zborov, ke na veryby bud pripevnen ozrutn snmae a koncerty sa bud sledova z vrchu tesu nad mo-rom, vaka omu vznikn na tesoch hudobn kluby, v ktorch sa bud zdruova fanikovia tohto nru, podivuhodn nerdi, ktor pij zrieden lsd z poldeckov, zajedaj ho kolesami a po zhliadnut koncertu rozoberaj zvltnosti verybej anatmie. Kluby bud mc fungova na nzkorozpotovej bze, pretoe za organizovanie very-bch koncertov sa neplatia autorsk poplatky.

vch skladieb poda schmy sloha-refrn-sloha-refrn zaplnil tak dkladne, e v tomto smere u nebolo ni nov, o by bolo mon vymyslie. Zvldal vak aj o osi sofi stikovanejie harmnie a navye bol neuveritene produktvny. Tm si Vlgxlt vykolkoval znan as svojho zvukovho teritria, v ktorom sa mohol neruene pohybova. Sm bol z tej slobody ovalen natoko, e zvyok ivota netuil, o si s ou poa. A do konca ivota nerobil ni in, iba meditoval nad zvenou kvartou.

Po performancii znmeho performera Dda Raajky sa Dd stal vhradnm vlastnkom spsobu raajkovania predvede-nm v rmci tejto performancie. Ilo o trojicu ud sediacich okolo stola, pojedajcich chlieb s masou a cibuou a popjajcich kvu.

Po chvli sa k Ddovi dostali sprvy o tom, e nie mlo ud mu beztrestne kradne jeho performanciu. Zhrozen Ddo sa vydal na nmatkov prieskum. V ase raajok obiiel desiatky bytov, zvonil pri dverch a zistil, e sprvy o koprovan jeho performancie s pravdiv. Pokia sa stalo, e bol svedkom takejto krdee, zaal pie, plaka, kria, e mu ukradli npad, a zfalo kvli, i me on im beztrestne ukradn televzor i pota, o sa vak u naruiteov nestretlo s prli vekm pochopenm.

Dd preto zaloil ochrann asociciu pre akn umenie a vy-pracoval nvrh autorskho zkona tak, aby mohol plne ochraova i tvorcov venujcich sa performancim, happeningom i rozlinm inm typom aknho umenia.

Proti tomu sa ale vzbrila umeleck skupina Pohyb venujca sa netanenmu pohybu, pretoe oni vypracovali podobn nvrh z-kona u skr. Tvrdili, e Dd od nich okoproval formu delenia zkona na paragrafy a taktie aj sloh je podozrivo podobn. Konalo sa sdne pojednvanie.

Ke na Dnd dorazil svojm typickm pomalm krokom, le-novia skupiny Pohyb tvrdili, e jeho chdza psob ako lacn kpia ich trojhodinovho videoartu s nzvom Chdza a e Dd priamo pred sdom hrubo naruil ich kruhy. Dd naopak upozornil, e rozsadenie sudcov, svedkov, obhajcu a alobcu je podozrivo podobn tomu v jeho performancii Okresn sd. Zvyok pojednvania nebolo mon nastoli poriadok, pretoe Dd a Pohyb hadali paralely medzi ich dielom a situciou, v ktorej sa prve ocitli. Sudca nemohol ani klepa kladivkom a kria Ticho!, pretoe Pohyb robili podobn predstavenie tri tdne dozadu v mestskej galrii. Nakoniec bolo pojednvanie rozpusten, Dd a Pohyb vyli von na ulicu, pozorne sledovali ud okolo seba a neprestajne sa naahovali, kto je vlastnkom onej innosti, ktor tie-ktor okoloidce osoby prve vykonvaj.

7. POHYB

Zoomuzikolgia vs. autorsk prva

1. Vtky

2. Veryby

44

R. 1759 si Laurence Sterne, ktor sa oskoro nato stal starostom severo-yorkshirskej dedinky Coxwold, poial peniaze od svojho kamarta, aby mohol zaplati vydanie svojho prvho romnu ivot a nzory blahorodho pna Tristrama Shandyho. Ke dohliadal na tla, uistil sa, i na titulnom liste nie je uveden, kde bola kniha vydan, pretoe londnske vyie vrstvy ohali nosom nad provinnmi vydavatemi. Tto provinn kniha je dnes, priro-dzene, uholnm kameom zpadnho literrneho knonu. Poda talianskeho spisovatea Itala Calvina predstavuje predchodkyu vetkej experimentlnej literatry.

Vo svojich osemnstich rokoch si Derek Walcott poial peniaze od mamy, aby mohol vyplati skromn tlaiare Guardian v Port-of-Spain v Trinidade za svoju prv knihu 25 bsn. Predval ju sm, osobne. Neskr, ako nosite Radu britskho impria, r. 1992 dostal Nobelovu cenu za literatru.

Kee iadne vydavatestvo by nevy-dalo ani asopis by na pokraovanie neuverejnil jeho prv romn, Stephen Crane si od svojho brata poial 700 dolrov a vydal ho pod pseudonymom Johnston Smith. Maggie, diea ulice, po-vaovan za prv naturalistick dielo, je dnes neodmyslitenm dielom knonu americkej literatry.

Vydaj si sm

Intitcie nedoku zabrni tomu,o si nevedia predstavi.

47Psi s spontnni vytrval kolektvni hudobnci, o vie kad obyvate vidieka hustejie obvanho tmito stvoreniami. Vyie menovan tvory tvoria hudbu individulne, psy ju tvoria kolektvne nieko-kodesalenn zbory mikrotonlneho ahavho zavjania striedan kolektvnymi vbuchmi teko tu a inmi zvukmi repertoru maj zvltnu truktru, pre toe ide o kolektvnu impro-vizciu aj nieko kch desiatok zvierat tvoren zrejme vzjomnou komunikciou a interakciou najblich psov z kolektvu. Ide o jedin koncerty, ktor sa konaj na verejnom priestranstve v ase nonho kudu, a z toho dvodu je snaha ich potlai, navye vidiecki majitelia psov nemaj zatia pochopenie pre experimentlnu kolektvne impro-vizovan hudbu. V prpade, e takto komunity psikrov vznikn, zan si zaklada vlastn dediny (na Slovensku to mu by napr-klad Havka v Pieninch, pre fanikov nenho psieho pohlavia zasa Sukov pri Medzilaborciach, v Posku to me by zasa dedinka Psie Gowy) a tam bud robi non koncerty. Militantne naladenejie obce bud aj pecilne opevnen, aby sa tam nedostali inpektori z autorskch zvzov.

V tomto prpade u ide o hudobn koncept isto evolun, a teda tak dlhodob, e presahuje hranice udskej predstavivosti a ve-domia ide teda o transcendentlny hudobn koncept (evolcia ako tohto druhu transcendentlno a zrove koncept stvoritea je tie Boh). Ide o to, e zvuky vydvan svr-kami slia na privo lvanie samiiek, ie ide o bostn serendy, ie popmusic, avak tieto zvuky sa snaia napodobni aj niektor parazity, naprklad muka Ormia Ochracea, ktor napodobuje zvuky svrka, aby ho privbila a mohla na om parazitova. Niektor svrky ale znej svrkovitejie ako tie muky a tak s vbivejie pre samiky, kee ide o zvuky uchu bejie ne chab napodobenina predtora. Tm pdom sa svrkovsk lovesongy neustle evolune vyvjaj, rovnako ako sa takto sbene evolune vyvjaj aj pesniky Ormia Ochracea. Samotn spev svrkov je pomer-ne monotnny a obben iba ako ambientn zvukov efekt, take ochrancov autorskch prv svrkov zrejme meme aj v budcnosti aka minimlny poet.

s ticho cel ivot. Existuje niekoko desiatok udskch kompozci zaloench na ti chu, ale tto jedna trv cel ivot.

Samo, brat doviek / alias Samuel Szab,

1988, venuje sa tvorbe vetkho a publikuje

to samizdatovo alebo na internete, fanik

okrajovch odno hudby, internetovej kultry,

nhodnch genertorov textu, kovrnkov

a unimobuniek.

3. Psy

4. Svrky vs. parazity

5. Ryby

Craig Dworkin, Simon Morris, Nick Thurston

Tto knihu venujeme vetkm, ktor sa dotkli literatry publikovanm vlastnm nkladom a ktor tm prekroili obzory krtkozrakho literrneho priemyslu.

DEJ

INY

Z anglickho originlu CRAIG DWORKIN SIMON MORRIS NICK THURSTON, DO OR DIY (York, Anglicko: Information as Material, 2012, 18 s.) preloila Kristna Pavloviov.

Raymond Roussel zsadn inpirtor Marcela Duchampa, Michela Leirisa, Johna Ashberyho, surrealistov, lenov Dielne potencilnej literatry (OuLiPo) a novho romnu r. 1910 sm vydal svoj ohromujci romn Impressions dAfrique (Dojmy z Afriky). Jeho nzov je homofnna slovn hraka k vrazu impressions fric (tla vlastnm nkladom).

Benjamin Franklin, Thomas Paine, Jane Austenov, George Meredith, Beatrix Potterov, Henry David Thoreau, Herman Melville, Algernon Charles Swinburne, Rudyard Kipling, Nikolaj Vasilievi Gogo, Italo Svevo, A. E. Housman, Kate Chopinov, Charles Ives, Edgar Rice Burroughs, D. H. Lawrence, Edith Sitwellov, Nancy Cunardov, Anas Ninov vetci si svoje diela vydali sami, vlast-nm nkladom, neakajc na uznanie ostatnch.

Pokraujc v tose mimeografi ckej revolcie Urob si sm, language poetry, najdleitej literrny smer druhej polovice 20. storoia, prekvital, ke si jeho autorky a autori zaloili svoje vlastn vydavatestv, distribun siete, asopisy, edcie a knhkupectv. Loon Press Susan Howeovej, Tuumba Press Lyn Hejinianovej, Druckwerk Johanny Druckerovej a desiatky alch spolone menili kurz sasnej literat-ry, zatia o komern vydavatestv sa vliekli nevmavo a bezo zmeny.

R. 1931 Gertrda Steinov predala obraz Pabla Picassa ena s vejrom(v sasnosti v Nrodnej galrii umenia vo Washingtone, D.C.), aby mohla fi nancova Plain Editions, znaku, pod ktorou jej partnerka Alice B. Toklasov rozirovala jej dielo.

V tom istom roku si Irma Rombaue-rov sama vydala kuchrsku kni-hu pre Prv unitarinsku ensk alianciu v St. Louis v Missouri. Dnes sa knihy Rados z varenia predva vye 100 000 vtlakov rone.

R. 1961 bsnik Ian Hamilton Finlay spoluzaloil Wild Hawthorn Press. Znaka vydvala mnostvo Finlayho tlaovn: od potovch znmok cez knihy a po asopis Chudobn. Star. Unaven. K. (Poor. Old. Tired. Horse.). Hoci Finlay len zriedka vychdzal zo svojho domu v Pentland Hills v Lanark-shire, Wild Hawthorn Press si trpezlivo vybudovalo medzinrodn renom a distribun kanly pre svoju rozsiahlu medzinrodn spoluprcu a konkretis-tick experimenty. Vinu zo zvyku svojich diel si Finlay takisto vydal sm vo forme site-specifi c zhradnch npisov.

Kee si poiala dos ve k obnos, Nikki Giovanniovej sa r. 1968 podarilo vyda si prv zbierku pozie ierne pocity, ierna re. Za pr mesiacov sa jej predalo viac ako 10 000 vtlakov, priom naprie politickm spektrom vzbudila diskusiu o tom, ak funkciu by mohla a mala ma ernosk literatra.

V zime 1912 Marcel Proust poslal svoj rukopis trom poprednm parskym vydavateom: Fasquellovi, Gallimardo-vi a vydavatestvu La Nouvelle Revue Franaise (Nov franczska revue). Poas pr tdov ho vetci traja od-mietli. Fasquelle vysvetoval, e nech-celi riskova vydanie nieoho takho odlinho od toho, na o boli zvyknut ich itatelia. To nieo odlin bol monumentlny modernistick romn Hadanie stratenho asu. oskoro nato alie vydavatestvo, Ollendorff , takisto odmietlo vyda rukopis, a to aj napriek Proustovej ponuke, e zaplat tla. Ria-dite Ollendorff u Alfred Humblot mu vytal: Nechpem, preo by niekomu malo trva tridsa strn, aby opsal, ako sa prehadzuje v posteli predtm, ako zasp. Knihu nakoniec vydal Grasset, ale len po tom, ako Proust shlasil, e zaplat nklady na vydanie aj reklamu. Andr Gide, redaktor v La Nouvelle Re-vue, neskr priznal: Odmietnutie tejto knihy zostane najvnejou chybou, ak kedy N.F.R. urobilo, a (kee som za to bol do ve kej miery zodpovedn) jednou z vec, ktor vo svojom ivote najtrpkejie utujem.

Nathaniel Hawthorne zaplatil sto dol-rov za to, aby jeho prv kniha Fanshawevyla aspo anonymne.

Paul Laurence Dunbar, zarbajci ako liftboy v Daytone v Ohiu tyri dolre tdenne, si r. 1892 poial 125 dolrov na vydanie svojej prvej zbierky pozie Dub a bretan, vaka ktorej sa hne stal literrnou celebritou a zakladateom afroamerickej bsnickej tradcie.

R. 1517 Martin Luther publikoval svo-jich 95 tz ako site-specifi c intalciu na zmockom kostole vo Wittenber-gu. Skupina kamartov, pouvajca vtedajiu nov technolgiu tla, dis-tribuovala ich preklady po celej Eurpe. Nasledovala reformcia.

Walt Whitman nielene fi nancoval prv vydanie svojej zbierky Stebl trvy, ale v miestnej tlaiarni pomhal nastavi sdzacie stroje a vyberal z nich strany, ke mali tlaiari prestvku.

S pomocou svojho profesora Philipa Greena Wrighta, ktor mal tlaiare Gordon Jobber na przem svojho rodin-nho domu, Carl Sandburg, tudent na Lombard College, nastavil stroj, vytlail hrky a zviazal pdesiat kpi svojej prvej bsnickej zbierky V bezstarostnej extze. Pokraoval v psan a zskal tri Pulitzerove ceny.

Tristan Corbire, syn populrneho prozaika, zostal neznmym a pretka-jcim sa autorom, ktor si nakoniec naetril dos na to, aby vyplatil svoju tlu bsnick zbierku lt lsky, vydan tesne predtm, ako r. 1875 zomrel na tuberkulzu. Posmrtn chvlospev Paula Verlaina v prelomovej antolgii Prekliati bsnici ho oznail za majstra symbolizmu, za ktorho sa povauje dodnes.

DEJ

INY

DEJ

INY

4948

Hogarth Press nielen vydval Woolfo-vej texty, ale aj zsadne ovplyvnil jej chpanie psania, ktor nevidela ako priamy odraz myslenia, ale skr ako nieo fyzick, materilne, nepriehad-n, odoln, nron ako paralelu akho kovu a piniacej tlaiarenskej erne pod vyerpvaj