Klasifikácia vyoských škôl -komplexná správa

AKADEMICKÁ RATINGOVÁ A RANKINGOVÁ AGENTÚRA

1

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc

Bratislava

Január 2010

.


2

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.

Klasifikácia vysokých škôl 2009

1.vydanie

© Autor/ARRA/2010

ISBN 978-80-89472-06-2

K zostaveniu publikácie a jej odbornej recenzii prispeli:

Prof. Dr.h.c. Ing. F. Devínsky, DrSc.

Mgr. Juraj Barta

Rukopis neprešiel redakčnou úpravou


3

OBSAH

Úvod . . . . . . . . . . . . 3

Carnegie Classification®

. . . . . . . . . 5

Komplexná akreditácia vysokých škôl . . . . . . . 9

ARRA Rating vysokých škôl . . . . . . . . . 37

Porovnanie Komplexnej akreditácie a ARRA ratingu vysokých škôl . . . 62

Záver . . . . . . . . . . . . 86

Prílohy. . . . . . . . . . . . 93


4

ÚVOD

Hodnotenie vysokých škôl má svoju dlhodobú tradíciu. Na dekády sa táto tradícia

počíta predovšetkým v anglosaskom svete, zvlášť v USA, kde napriek občasným námietkam

sa rankingy aj ratingy pouţívajú naďalej, pričom sa pozornosť venuje vývoju takých

metodických postupov, ktoré by umoţnili vyuţiť výsledky týchto špecifických klasifikácií aj

na iné ako informačné účely pre širokú verejnosť. Jeden z takýchto príkladov v podobe

Carnegie Classification® je uvedený aj v tejto štúdii.

Podstatne mladšia je tradícia rankingov a ratingov mimo anglosaského sveta. Ako

však nasvedčujú súčasné trendy, je táto tradícia čoraz vitálnejšia práve v Európe a v Ázii.

K známym ratingom THES1 a ARWU

2 moţno dnes priradiť rýchlo sa rozvíjajúce aktivity v

rámci EU z ktorých treba zvýrazniť také projekty ako je Medzinárodné sympózium o

rankingu organizované univerzitou v Leidene3, projekty “Classifying European Institutions

for higher education (stage II)”, “U-MAP: European Classification of HEIs” a “The CHE

Ranking of European Universities”, ktoré organizuje Centre for Higher Education Policy and

Strategy (CHEPS) v Twente.

Najbeţnejšie názory na rankingy a ratingy tvrdia, ţe sú príliš zjednodušujúce

a netransparentné, ale objavujú sa aj také, ktoré povaţujú tieto klasifikácie za tzv. mäkkú silu

(soft power), ktorá je lacnejšia a účinnejšia ako „vojnové konflikty“. Aj v oficiálnych

materiáloch4 sa objavujú stanoviská podľa ktorých význam klasifikácií vzrastá, preto im a ich

metodikám treba venovať zvýšenú pozornosť.

Kaţdá metodika zameraná na klasifikáciu vysokých škôl by mala byť predovšetkým

spoľahlivá. Aby bola spoľahlivá musí byť správna a presná. Na splnenie správnosti metodiky

a tým i celej klasifikácie musí mať daná klasifikácia zreteľne definovaný účel, či cieľ.

Rovnako za účelom naplnenia podmienky správnosti musí byť metodika danej klasifikácie

transparentná v podobe zrozumiteľne uvedených ukazovateľov (parametrov) a operácií,

ktorými sa dospieva k výsledku. Podmienka transparentnosti metodiky platí i z hľadiska

naplnenia podmienky presnosti. Podmienka presnosti metodiky musí byť okrem

transparentnosti doplnená o podmienku obecnej dostupnosti vstupných údajov, ktoré sa

v rámci danej klasifikácie pouţijú na vypracovanie vlastnej klasifikácie. Pouţité údaje musia

byť zároveň konzistentné a relevantné inak hrozí diskvalifikácia celej klasifikácie.

1 Times Higher Education/QS World University Rankings

2 ARWU = Academic Ranking of World Universities, Shanghai Jiao Tong University Ranking

3 International symposiums on Universittie rankings, Leiden, 2004, 2007, 2009

4 HEFCE Report 2008


5

Predkladaná štúdia je prehľadom dvoch súčasných ratingových hodnotení slovenských

vysokých škôl a to Komplexnej akreditácie, ktorú vykonala Akreditačná komisia poradný

orgán vlády a ARRA Ratingov. V oboch prípadoch ide o hodnotenia slovenských vysokých

škôl, ktoré nie sú na Slovensku obvyklé. Z metodických dôvodov je materiál doplnený

o klasifikáciu vysokých škôl ako ju vykonáva Carnegie Foundation v USA.


6

Carnegie Classification®

Jednou z najvýznamnejších klasifikácií vysokých škôl v súčasnosti je klasifikácia,

ktorú od r. 1973 vykonáva Carnegie Foundation pod názvom Carnegie Classification®.

Uvádzaný príklad vymedzuje klasifikáciu univerzít. Hoci Carnegie Classification® delí

univerzity v USA do troch klasifikačných skupín jej autori odmietajú označenie tejto

klasifikácie za rating a pochybujú o moţnosti vyuţitia výsledkov klasifikácie na účely

rankingu. Podstatou Carnegie klasifikácie je vymedzenie len výskumného výkonu univerzity

v dvojrozmernom klasifikačnom priestore, ktorý tvorí os absolútneho výkonu univerzity a os

výskumného výkonu univerzity prepočítaná na jedného výkonného/tvorivého zamestnanca.

Ako parametre výkonu vo výskume pouţíva Carnegie Classification®

výšku výdajov na

výskum, bez ohľadu na jeho úroveň, či kvalitu výstupov z neho. Hoci sa Carnegie

Classification® bráni označeniu ranking, či vyuţitiu výsledkov na rating, v skutočnosti

pouţíva metódy týchto dvoch hodnotení. Zozbierané štatistické údaje spracúva metódu

Principal Component Analysis (PCA), čo je štatistická metóda schopná vyhľadávať

v súboroch údajov zloţky, či smery (vektory) určujúce charakter týchto súborov (hlavé t.j.

„principiálne“, charakteristické zloţky). Carnegie Classification® vyuţíva PCA analýzu

dvomi spôsobmi. V prvom priblíţení pouţíva pri PCA analýze priamo súbor štatistických

údajov o výdavkoch na výskum (absolútne hodnoty vs. výdavky na jedného tvorivého

zamestnanca). PCA analýza centruje údaje voči aritmetickému priemeru a príslušným

matematickým aparátom vytvorí jednoduchú škálu údajov napravo i naľavo od hodnoty „0“,

čo je priemer. Následne sústavou rovníc počíta „vzdialenosť“ jednotlivých bodov (inštitúcií)

v dvojrozmernej matici, ktorej súradnice tvoria absolútne výdavky (X) a výdavky na jedného

tvorivého zamestnanca (Y). PCA analýza výdavkov na výskum (tak absolútnych hodnôt ako

aj výdavkov na jedného tvorivého zamestnanca) moţno povaţovať za ranking, pretoţe

napriek pouţitiu moderného matematického aparátu (PCA analýza) miesto konkrétnej

inštitúcie v matici je priamoúmerne dané výlučne oboma sledovanými parametrami (čím

vyššie údaje (výdavky), tým väčšia „vzdialenosť“ inštitúcie na príslušnej osi). Výhodou

uvedenej metódy spracovania vstupných údajov je vzájomná nezávislosť oboch parametrov,

ich rovnaká váha a tým i objektívnosť stanovenia „vzdialenosti“ inštitúcie v kaţdom zo

smerov. Na účely klasifikácie boli arbitrárne stanovené hranice „vzdialeností“, ktorými sa

oddelili tri skupiny univerzít. „Vzdialenosť“ >2,9 charakterizuje „Univerzity s veľmi vysokou

mierou výskumu“. „Vzdialenosť“ >1,15<2,9 charakterizuje „Univerzity s vysokou mierou

výskumu“. „Vzdialenosť„ <1,15 charakterizuje „Univerzity poskytujúce doktorandské


7

štúdium” („C“?). Inak povedané konečným rezultátom klasifikácie je rating vysokých škôl.

Výsledok z takto spracovanej PCA analýzy je na obrázku 1.

Obrázok 1. Carnegie Classification® PCA analýza pôvodných údajov.

Ranking bol pouţitý pri tejto klasifikácii ešte inak, keď pôvodné štatistické údaje

o výdavkoch na výskum boli pouţité na ranking jednotlivých inštitúcií (samostatne absolútne

výdavky a samostatne výdavky na jedného tvorivého zamestnanca). Následne nie samotné

údaje, ale takto získaný ranking (poradie v rankingu) bol pouţitý ako vstupný údaj do PCA

analýzy („raw data were converted to rank scores to reduce the influence of outliers and to

improve discrimination at the lower end of the distributions where many institutions were

clustered“). Ako vyplýva z citácie, dôvodom na takýto postup bola snaha odstrániť vplyv

odľahlých hodnôt a zvýšiť rozlíšenie tam, kde boli hodnoty pre skupiny vysokých škôl príliš

blízko seba. Opäť rovnaký postup pre obe skupiny parametrov znamenal, ţe obe osi

klasifikačného priestoru majú rovnakú škálu t.j. váha oboch skupín je rovnaká. V tomto

prípade bolo arbitrárne rozhodnuté, ţe na škálach siahajúcich od hodnoty -1,6 po hodnotu 2,0

boli vymedzené klasifikačné hranice pre tri rozdielne skupiny univerzít. („Univerzity

s veľmi vysokou mierou výskumu“ („A“?) = > 1,35, „Univerzity s vysokou mierou výskumu“

Per-capita Index

Ag

gre

ga

te I

nd

ex

Per-capita Index

PhD study

programmes

High level of

research

Very high level

of research

1,15

2,9


8

(„B“?) = -0,4 – 1,35 = „2nd“, „Univerzity poskytujúce doktorandské štúdium” („C“?) = -1,6 –

- 0,4 = „3rd“,). Výsledky takto spracovanej PCA analýzy sú na Obrázku 2. Ako uvádzajú

sami autori takto zostavená klasifikácia síce rozdelí skupinu klasifikovaných inštitúcií na

pribliţne rovnaké skupiny, ale takýto výsledok znamená, ţe:

- v rámci skupín existujú významné rozdiely medzi inštitúciami, ktoré klasifikácia

nezohľadňuje,

- arbitrárne stanovené hranice nezohľadňujú „prirodzené“ delenie inštitúcií.

Inak povedané takáto klasifikácia nie je kvalitatívnou klasifikáciou, ale arbitrárne stanovenou

distribúciou, ktorá na distribúciu vyuţíva najmenšie moţné rozdiely medzi inštitúciami

(rozdiel je daný rozdielom v poradí inštitúcií, vtedy je minimálnou hodnotou hodnota 1 pre

susedné inštitúcie a maximálnou hodnotou je rozdiel v poradí medzi prvou a poslednou

inštitúciou. To znamená o.i., ţe distribúcia je nielen rovnomerná, ale významne závisí od

počtu inštitúcií v analyzovanej kohorte.)


9

Obrázok 2. Carnegie Classification® PCA analýza rankingov z pôvodných údajov

er-

Ag

gre

gat

e In

dex

Per-capita Index


10

KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA

ÚVOD

Komplexná akreditácia vysokých škôl vychádzala zo zákona 175/2008 Z.z. (úplné

znenie zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo

zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 209/2002 Z. z., zákonom č. 401/2002 Z. z.,

zákonom č. 442, atď), ktorý ju upravuje podľa ustanovení § 84 a ďalšími ustanoveniami tohto

zákona, ktoré upravujú činnosť Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR a ďalšie

akreditačné procesy a ich dopady. Na priebeh a výsledky Komplexnej akreditácie mali

významný vplyv a príslušné nariadenia Ministerstva školstva SR. Z hľadiska výsledkov

komplexnej akreditácie je významný aj § 2 citovaného zákona, ktorý o.i. uvádza:

§ 2

(13) Vysoké školy môžu byť za splnenia ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) začlenené medzi

a) univerzitné vysoké školy alebo

b) odborné vysoké školy.

(14) Univerzitná vysoká škola poskytuje vzdelávanie v študijných programoch všetkých troch stupňov

a vykonáva najmä základný výskum. Študijné programy uskutočňuje v nadväznosti na svoje činnosti v

oblasti vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym stavom a rozvojom týchto oblastí. Slovo

"univerzita", prípadne z neho odvodené tvary slov môže mať vo svojom názve len univerzitná vysoká

škola.

(15) Odborná vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého stupňa

a vykonáva najmä aplikovaný výskum. Názov odbornej vysokej školy obsahuje slová "odborná vysoká

škola".

(16) Vysoká škola, ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy,

poskytuje vysokoškolské vzdelávanie najmä v študijných programoch prvého stupňa, druhého stupňa a

v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 a vykonáva najmä základný výskum. Názov vysokej školy,

ktorá nie je začlenená medzi univerzitné vysoké školy alebo odborné vysoké školy, obsahuje slovné

spojenie "vysoká škola".

Text zákona zreteľne definuje kurióznu, či skôr zmätočnú klasifikáciu vysokých škôl.

Jednak sú vysoké školy klasifikované ako „univerzitné“ alebo ako „odborné vysoké školy“

(ods. 13) a jednak sa do tejto dvojstupňovej klasifikácie pridáva „tretí“ (ods. 16),

v skutočnosti druhý klasifikačný stupeň „vysoké školy“. Zmätok v inak logickej klasifikácii

„univerzity“, „odborné vysoké školy“ a „vysoké školy“ vnášajú definície pôsobnosti

jednotlivých typov vysokých škôl v ods. 14 – 16, ktoré terminologickú logiku obracajú pre


11

druhý a tretí klasifikačný stupeň naruby. Logicky by totiţ „odborná vysoká škola mala

vykonávať „vysokoškolské vzdelávanie najmä v študijných programoch prvého stupňa, druhého

stupňa a v študijných programoch podľa § 53 ods. 3 a vykonáva najmä základný výskum.“, čo je však

pôsobnosť vyhradená zákonom pre „nezaradené vysoké školy“. A naopak pôsobnosť logicky

patriaca nezaradeným vysokým školám „ ... vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelanie v

študijných programoch prvého stupňa a vykonáva najmä aplikovaný výskum“ je vyhradená

„odborným vysokým školám“.

Ako vyplýva z výsledkov Komplexnej akreditácie bola táto klasifikácia pouţitá

spôsobom, keď Akreditačná komisia vyuţila len dva z troch moţných klasifikačných stupňov

– prvý a „dodatočný“ druhý! To je prvá systémová chyba, ktorá sa v Komplexnej akreditácii

vyskytuje. Ide v jej podstate o chybu strategického významu z hľadiska dopadov Komplexnej

akreditácie.

Na účely Komplexnej akreditácie bola pouţitá sústava oblastí výskumu a im

zodpovedajúcich študijných odborov5, podrobné pravidlá hodnotenia výskumu na úrovni

fakúlt v príslušných oblastiach výskumu6 a kritériá pouţité pri vyjadrovaní sa o zaradení

vysokej školy7. Základom týchto pravidiel boli kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej,

vývojovej, umeleckej a ďalšej činnosti v rámci Komplexnej akreditácie činností vysokej

školy8. Pri návrhu týchto kritérií boli pouţité niektoré princípy britského systému Research

Assessment Exercise pouţívaného na hodnotenie výskumu na vysokých školách vo Veľkej

Británii od roku 1992.

METODIKA

Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej

činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy (príloha 2) sú pôvodným

východiskom pre metodiku Komplexnej akreditácie ako bola táto pripravovaná od r. 2004.

Ich základom sú princípy britského systému Research Assessment Exercise. Na tieto kritéria

priamo nadväzujú Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu pripravené

neskôr.

5 Zoznam oblastí výskumu hodnotených v rámci komplexnej akreditácie a im zodpovedajúcich študijných

odborov MŠ SR z 27.10.2006 6 Podrobné pravidlá hodnotenia podľa ktorých sa postupuje pri hodnotení v príslušných oblastiach výskumu,

Príloha k uzneseniu č. 36.7.6 AK, 28.2.2006, doplnené uznesením 38.6.1 AK, 27.10.2006 7 Kritériá pouţívané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy, MŠ SR 2007, CD-2007-16256/50355-5:071

8 Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej

akreditácie činností vysokej školy, MŠ SR, 28.2.2006


12

Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu (úroveň fakulta) (príloha 3)

Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu (ďalej „Podrobné

pravidlá“), ako sú uvedené v prílohe 3 predstavujú súbor detailne vypracovaných indikátorov

či ukazovateľov výskumného výkonu. Podrobné pravidlá predstavujú príklad tzv. absolútnej,

arbitrárne stanovenej stupnice hodnotenia. V takom prípade sa parametre/ukazovatele a ich

miera stanovujú spravidla (a predovšetkým) z hľadiska cieľa, či zámeru hodnotenia. Menej sa

dbá na údaje, históriu, doterajší vývoj a skutočný stav hodnotených. Základnou ideou

pravidiel je téza „Čím viac kvalitnejších výsledkov/výstupov, tým kvalitnejší výskum“, čo je

pre naplnenie stanoveného cieľa (diferenciácia vysokých škôl) nielen korektný, ale aj

splniteľný prístup. Podrobné pravidlá vznikli aj s prispením neformálnej diskusie medzi

členmi pracovných skupín Akreditačnej komisie a zamestnancami fakúlt reprezentujúcich

príslušné oblasti výskumu. Tento neformálny konsenzus sa týkal tak definícií jednotlivých

parametrov ako aj ich kvantifikácie. Výhodou postupu, keď hodnotený sa sám zúčastňuje

prípravy pravidiel hodnotenia je fakt, ţe pri prísnom dodrţaní takto dohodnutých pravidiel

hodnotiacimi nemá hodnotený prakticky ţiadny priestor na reklamáciu výsledku. Pre vlastnú

klasifikáciu tvorivej činnosti (výskum, umelecká činnosť a pod.) bol v Podrobných pravidlách

zvolený tak znakový ako aj numerický spôsob vyjadrenia úrovne t.j. kvality tvorivej činnosti.

Druhou základnou ideou pravidiel je téza merania kvality na základe arbitrárnych prahových

hodnôt (quality as a threshold). Preto väčšina z Podrobných pravidiel bola kvantifikovaná

formou minimálnych povinných hodnôt a/alebo úrovní potrebných pre príslušné hodnotenie v

znakovej stupnici A,B,C,D. V tabuľke 1 je uvedená stupnica klasifikácie pouţitá v rámci

komplexnej akreditácie na hodnotenie úrovne tvorivej činnosti.

Tabuľka 1. Stupnica pre klasifikáciu tvorivého výkonu odborov vedy

AK

KLASIFIKÁCIA

[znaková]

STUPNICA

[numerická]

ROZDIEL STUPNICA

[%]

REDUKOVANÁ

KLASIFIKÁCIA

[znaková]

A 4,00-3,75 0,25 93,8% A

A- 3,74-3,50 0,24 87,5% A

B+ 3,49-3,25 0,24 81,3% A

B 3,24-2,75 0,49 68,8% B

B- 2,74-2,50 0,24 62,5% B

C+ 2,49-2,25 0,24 56,3% C

C 2,24-1,75 0,49 43,8% C

C- 1,74-1,50 0,24 37,5% D


13

Z tabuľky vyplýva, ţe Akreditačná komisia (ďalej AK) zvolila síce klasickú

štvorznakovú stupnicu klasifikácie, ale jednotlivé stupne zjemnila drobením na

„medzistupne“ znamienkami „+“ a „-„. Rovnako postupovala AK pri stanovení numerickej

stupnice, pre ktorú síce zvolila rozsah od 1 po 4, ale tento pre jednotlivé klasifikačné stupne

rozdrobila tak, aby kaţdému z nich mohla priradiť konkrétny rozsah hodnôt v rámci ktorých

je daná klasifikácia platná. Zaujímavý je pohľad práve na matematické rozdiely medzi

jednotlivými klasifikačnými stupňami. Tieto ukazujú, ţe stupnica nie je rovnomerná, ale

obsahuje výraznejšie rozdiely pre základné klasifikačné stupne B a C (hodnota 0,49), kým pre

ostatné stupne je táto hodnota rovnaká (0,24). Na účely tejto štúdie bola klasifikačná stupnica

AK prepočítaná na percentá. Tým bolo moţné stanoviť redukovanú klasifikačnú stupnicu,

ktorá je tak v znakovom ako aj v percentuálnom vyjadrení zhodná so stupnicou v ARRA

Ratingu9.

Podrobné pravidlá hodnotenia príslušných oblastí výskumu majú

indikátory/ukazovatele zoskupené do troch tzv. atribútov. Atribút výstupov obsahuje

ukazovatele výstupov výskumu z jednotlivých oblastí. Atribút prostredia obsahuje indikátory

doktorandského štúdia a výskumných grantov a atribút ocenenia obsahuje indikátory

charakteristické pre profesnú a spoločenskú úspešnosť.

ATRIBÚTY

Atribútom boli konsenzuálne priradené váhy, ktorými boli tieto atribúty násobené pri

zostavovaní konečného hodnotenia výskumu. V tabuľke 2 je väčšinový obraz váh atribútov,

ktoré sa pouţili v 17 z 24 oblastí výskumu

Tabuľka 2. Váhy atribútov

atribút váha

atribútu

výstupov 50%

prostredia 30% - 35%

ocenenia 20% - 15%

Za pozitívum treba povaţovať fakt, ţe 19 oblastí priznalo atribútu výstupov aspoň

50% váhu, pričom 3 odbory priznali výstupom viac ako 50% váhu a len dva odbory priznali

výstupom menej ako 50% váhy. Za negatívum treba povaţovať fakt, ţe ţiadna z oblastí

9 Pozri ARRA Ratingy www.arra.sk

D+ 1,49-1,25 0,24 31,3% D

D 1,24-1,00 0,24 25,0% D

http://www.arra.sk/


14

nepouţila minimálnu stanovenú váhu pre atribút ocenenia, ktorá bola 5%, hoci tento atribút

bol definovaný najdifúznejšie.

ATRIBÚT VÝSTUPOV

Atribút výstupov reprezentovali predovšetkým publikačné výstupy ako ich pozná

Smernica MŠ SR č. 13/2005-R, čo moţno povaţovať za významné pozitívum s výrazným

kvalitatívnym prvkom. Akreditačná komisia však prijala pravidlo, podľa ktorého „V zmysle

odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo, ako je

upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet

10.“ Kaţdý z odborov výskumu si mohol upraviť vlastnú klasifikáciu publikačných výstupov

tak, aby bolo moţné jednoznačne vykonať hodnotenie tohto atribútu na jednotlivých

fakultách. Za „štandardné“ hodnotenie úrovne „A“ (pouţité pre 16 z 24 odborov) bol pouţitý

nasledujúci zoznam indikátorov:

A

Vedecká štúdie v časopise evidovanom v

medzinárodnej profesijnej databáze.

Štúdia vo vedeckom zborníku svetového

kongresu/konferencie vydanom v renomovanom

zahraničnom vydavateľstve.

Monografia vydaná v renomovanom, resp.

významnom zahraničnom vydavateľstve.

Štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej

monografie vydaná v renomovanom, resp. významnom

zahraničnom vydavateľstve.

Technické odbory doplnili tento zoznam o patenty a lekárske odbory presunuli monografie

na prvé miesto. Ani ostatné odbory (6 z 24) nemali parametre svojich výstupov príliš odlišné

od uvedeného „štandardu“. Za odlišnosť moţno povaţovať rozhodnutie odborov „Fyzika“

a vedy o Zemi a vesmíre“ a „Chémia, chemické technológie a biotechnológie“, ktoré pouţili

jediný ukazovateľ, a to medián 90% impact faktoru pre publikácie v Current Contents. Iný

parameter publikačných výstupov nepovaţovali tieto odbory za relevantný. Ako ukazuje

súčasný vývoj v súčasnosti sú k dispozícii aj ďalšie relevantné scientometrické indikátory10

kvality výskumného výkonu.

10

A principal component analysis of 39 scientific impact measures.

Johan Bollen1;_, Herbert Van de Sompel

1, Aric Hagberg

2;, and Ryan Chute

1,

1 Digital Library Research and Prototyping Team, Research Library, Los Alamos National

Laboratory, Mail Stop P362, Los Alamos NM 87545, USA 2 Theoretical Division, Mathematical Modeling and Analysis Group, and Center for

Nonlinear Studies, Los Alamos National Laboratory, Los Alamos NM 87545, USA

E-mail: Corresponding author: [email protected], ?: Authors made equal contributions.

PLoS ONE 4(6): e6022.doi:10.1371/journal.pone.0006022

URL http://www.plosone.org/article/info%3Adoi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0006022

arXiv:0902.2183v2, 29 Jun 2009

http://www.plosone.org/article/info%3Adoi%2F10.1371%2Fjournal.pone.0006022


15

S ohľadom na obecne akceptovanú váhu tohto atribútu (minimum 40%, stred 50%,

maximum 60%) na úrovni 50% a jeho výrazne kvalitatívny charakter mal tento atribút

(pravdepodobne) najvýznamnejšie prispieť k rozdielnej klasifikácii vysokých škôl v rámci

hodnotenia ich výskumu. Za nedostatok atribútu moţno povaţovať absenciu aspoň jedného

ďalšieho ukazovateľa s jednoznačne kvalitatívnym charakterom, akým je napr. citačný index.

ATRIBÚT PROSTREDIE

V rámci „Prostredia“ sa hodnotili štyri parametre doktorandského štúdia a dva parametre

grantovej úspešnosti, pričom konkrétne hodnoty zodpovedajú návrhom príslušných vysokých

škôl, resp. fakúlt:

a) priemerný počet prijatých doktorandov na jedného akademického zamestnanca a rok,

pričom jeden školiteľ nemôţe mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých,

b) počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok,

c) účasť doktorandov na riešení projektov,

d) publikačné výstupy doktorandov,

e) podiel zahraničných grantov na všetkých grantoch,

f) suma grantových prostriedkov na jedného tvorivého zamestnanca.

Za prekvapenie moţno povaţovať fakt, ţe AK nepovaţovala tento zoznam za obligatórny

a niektoré odbory mohli získať hodnotenie „A“ aj vtedy ak z tohto súboru „vyuţili“ len malú

časť. Nie je známe, ţe by niektorý odbor získal negatívne hodnotenie za ignorovanie

niektorého, či viacerých z uvedených ukazovateľov Určite je prekvapením, ţe napr. také

odbory ako je chémia alebo fyzika vyuţili iba polovicu z týchto parametrov a niektoré ďalšie

(spolu 4) pouţili zo šiestich parametrov len dva, t.j. 1/3!.

Prehľad plnenia jednotlivých ukazovateľov je v tabuľke 3. Vyplýva z neho, ţe väčšina

odborov povaţuje za výskumný výkon na úrovni „A“ keď:

a) aspoň 30% školiteľov má aspoň jedného PhD študenta (10 z 24), pričom ďalších 7

odborov stanovilo túto úroveň na 20%. Zvyšných 5 odborov nestanovilo ţiadnu

úroveň pre tento parameter,

b) aspoň 50% doktorandov ukončí PhD štúdium (18 z 24 odborov),

c) účasť doktorandov na riešení projektov je aspoň 10 - 30% (15 z 24). Za pozitívum

treba povaţovať fakt, ţe táto účasť sa viaţe na zahraničné projekty. Štvrtina odborov

(6 z 24) tento parameter nepouţila vôbec vrátane chémie, fyziky a ostatných vied

o Zemi, informačných vied a inţinierstva a technológií!


16

d) všeobecný bol súhlas s tým, ţe na úroveň „A“ postačuje, aby 1/3 doktorandov mala

aspoň jednu publikáciu v zahraničí (22 z 24 odborov). To bol tieţ jediný parameter,

ktorý pouţili všetky odbory,

e) polovica (12 z 24) odborov súhlasila s tým, ţe pre úroveň „A“ postačuje 10% podiel

zahraničných projektov na všetkých projektoch. Päť odborov pouţilo ťaţko

pouţiteľné vyjadrenie podľa ktorého pre hodnotenie „A“ platí „údaje za fakultu v

príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 10–15% v rámci


17

Tabuľka 3. Ukazovatele atribútu prostredia a ich úrovne pre hodnotenie A.

ODBOR UKAZOVATEĽ

priemerný počet prijatých doktorandov na jedného akademického zamestnanca a rok, jeden školiteľ max. 5 doktorandov vrátane externých

počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok

účasť doktorandov na riešení projektov

publikačné výstupy doktorandov

Podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň

Získané finančné prostriedky na jedného tvorivého zamestnanca v Sk

1 Pedagogické vedy, A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000

2 Humanitné vedy A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000

3 Historické vedy a etnológia A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000

4.Umenie A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A–10%, A – 50.000

5 Proj., inţ. a technol.a vodné hosp. 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0

6 Spoločenské a behaviorálne vedy A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000

7 Právo a medzinárodné vzťahy A – 20 % má 1PhD A – 40 % 10 % na zahr.pr. A - 20% zahr. pub. A – 10%, A – 30 000

8 Ekonómia a manaţment A – 30 % má 1PhD A – 30 % 30 % na zahr.pr. A - 33% CC pub. A – 5%, A – 50 000

9 Fyzika a vedy o Zemi a vesmíre 0 A – 50 % 0 A - 33% CC pub. 0 A – 75 000

10 Environmentalistika a ekológia 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0

11 Metalurgické a montánne vedy 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0

12 Chémia, chem. technol. a biotech. 0 A – 50 % 0 A - 33% zahr. pub. 0 A – 75 000

13 Vedy o ţivej prírode A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR

14 Strojárstvo A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000

15 Elektrotechnika a elektroenergetika A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000

16 Inform.vedy, automat.a telekom. 0 0 0 A - 33% zahr. pub. A – naj 10 – 15 % v SR 0

17 Inţinierstvo a technológie A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000

18 Lekárske a farmaceutické vedy A – 30 % má 1PhD A – 50 % 60 % účasť A - 33% zahr. pub. 3 zahr. granty A – 50.000

19 Poľnohospodárske a lesnícke vedy A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 50.001

20 Veterinárske vedy A – 30 % má 1PhD A – 50 % 60 % účasť A - 33% zahr. pub. 3 zahr. granty A – 50.000

21 Vedy o športe A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000

22 Dopravné sluţby A – 30 % má 1PhD A – 50 % 30 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 80 000

23 Bezpečnostné sluţby A – 20 % má 1PhD A – 50 % 10 % na zahr.pr. A - 33% zahr. pub. A – 10%, A – 40 000

24 Matematika a štatistika 0 A – 50 % 90 % účasť A – 3 publikácie 0 0


18

Slovenska“. Nie je zrejmé, kto a ako „určil 10-15% najlepších v rámci Slovenska“.

f) Presnú sumu na jedného tvorivého zamestnanca určilo spolu 18 z 24 odborov

v rozsahu od 30-80 tis. Sk.

Sumárne moţno konštatovať, ţe atribút prostredia reprezentuje zmes ad hoc dohodnutých a

kvantifikovaných, neobligatórnych ukazovateľov/parametrov, ktorých charakter je skôr

kvantitatívny s istým kvalitatívnym prvkom. Za kvalitatívny moţno povaţovať parameter

publikácií doktorandov, ktorý správne pouţili všetky odbory. Sklamaním sú tieto ukazovatele

v skupine odborov, ktoré vyuţili iba ich časť, čo sa týka predovšetkým takých odborov akými

sú chémia a fyzika, ktorým je vlastné tak doktorandské štúdium, ako aj grantové riešenie

výskumných úloh. Ukazovatele pre atribút boli pouţité ako spodná hranica (minimálny

threshold) pre ohodnotenie fakulty v tomto atribúte. Na tento účel bol ich výber postačujúci.

ATRIBÚT OCENENIA

Atribútu ocenenia bola väčšinou priradená váha od 15% do 20%. Ide o pomerne

významnú váhu s ohľadom na fakt, ţe tento atribút bol hodnotený spôsobom peer-review.

Svedčia o tom citáty z podrobných pravidiel, ktoré sa chronicky opakovali:

kvalita výskumnej infraštruktúry

„Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení

kategórie.“

ostatné aspekty

„Pracovná skupina preverí situáciu na pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.“

„Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre

potreby výskumu. Pracovná skupina zhodnotí na mieste.“

„Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia

na mieste.“

Zároveň, ako o tom svedčí obsah tohto atribútu v podobe tzv. ukazovateľov, má tento atribút

ako celok nízku výpovednú hodnotu, najniţšiu medzi ostatnými atribútmi. Zvolené

„ukazovatele“ svedčia skôr o postavení alebo kvalite jednotlivcov ako o kvalite inštitúcie.

Vzhľadom na pouţitý postup treba konštatovať, ţe tento atribút bol svojou povahou

nielen subjektívny ako taký, ale i subjektívne hodnotený! Keďţe sa pracovné skupiny, ktoré

zhodnocovali a preverovali plnenie tohto atribútu na mieste, navzájom líšili, bolo konečné

hodnotenie tohto atribútu výlučne mierou ich dojmov z toho, čo videli a zaţili na mieste,

doplnených o „meno“ t.j. tradičné, spoločenské „hodnotenie“ fakulty, ktorej hodnotenie

atribútu prideľovali.


19

S ohľadom na povahu atribútu mohol tento subjektívne ovplyvniť celkové hodnotenie

fakulty i významnejšou mierou a tým subjektívne prispieť i k celkovému zaradeniu vysokej

školy.

Záver

Vcelku moţno Podrobné pravidlá povaţovať za konsenzuálne pripravený, ale

nehomogénny súbor pravidiel, ktorým sa riadila AK pri hodnotení výskumu. Podrobné

pravidlá pomerne výrazne kladú dôraz na špecifiká oblastí dohodnuté ad hoc, vrátane ad hoc

stanovených váh jednotlivých atribútov. Podrobné pravidlá obsahujú aj prvok „peer review“ v

podobe subjektívneho posudzovania „na mieste“ s veľmi vysokou váhou takéhoto

posudzovania (minimálne 15%). Tým sa síce zabezpečila „blízkosť“ pravidiel predstavám

hodnotených a takáto „ústretovosť“ dáva menej dôvodov na kritiku, ale vzďaľuje Podrobné

pravidlá objektívnosti.


20

Kritériá používané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy (príloha 4)

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v súlade s § 82 ods. 7 zákona č. 131/2002

Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, po vyjadrení Akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých škôl,

schválilo 12.12.2007 s účinnosťou od 1.1.2009 pod číslom CD-2007-16256/50355-5:071

Kritériá pouţívané pri vyjadrovaní sa o zaradení vysokej školy (ďalej „Kritériá“). Uvedené sú

v prílohe 4 tohto materiálu. Treba podotknúť, ţe proti týmto zaradeniam protestoval

generálny prokurátor ale jeho protest Vláda SR zamietla. Týmto rozhodnutím boli zrušené

Kritériá začlenenia univerzitnej vysokej školy medzi výskumné univerzity vydané

ministerstvom 8. marca 2006 a Kritériá začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké

školy vydané ministerstvom 8. marca 2006.

Kritériá predstavujú súbor pravidiel, ktorými sa sumarizujú výsledky hodnotenia

výskumu jednotlivých oblastí podľa fakúlt a vysokých škôl doplnené o pravidlá hodnotenia

vzdelávacej činnosti vysokých škôl. Takýto jednoduchý súbor (6 resp.3) kritérií umoţnil

diferencovať doteraz homogénnu skupinu vysokých škôl, ktorých väčšina nesie názov

„univerzita“ na tri oddelené skupiny vysokých škôl. Prvou skupinou budú „Univerzitné

vysoké školy“ (6 kritérií), druhou skupinou budú „Vysoké školy, ktoré nie sú začlenené

medzi univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy“ (3 kritériá) a treťou

skupinou budú „Odborné vysoké školy“ (3 kritériá). Všetky kritériá majú charakter

minimálnej prahovej úrovne (minimum threshold). Kritériá boli stanovené arbitrárne

ministerstvom školstva, bez účasti hodnotených a aglomerované do atribútov. Pri vyjadrovaní

sa o začlenení vysokej školy boli hodnotené nasledujúce atribúty (aglomerované kritériá):

„Univerzitné vysoké školy“

a) výsledky vysokej školy v oblasti výskumu,

b) výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa,

c) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého

stupňa a ich personálnom zabezpečení.

„Vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy a ani medzi

odborné vysoké školy“



21

b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého

stupňa a ich personálnom zabezpečení.

„Odborné vysoké školy“

a) úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre

uskutočňovanie študijných programov a úroveň súladu uskutočňovania študijných

programov s aktuálnym stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia,

b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov a ich personálnom

zabezpečení.

Z analýzy atribútov Kritérií vyplýva trochu prekvapujúce pozorovanie, ţe tie, ktoré sú

určené pre hodnotenie výskumu nie sú úplne konzistentné s Podrobnými pravidlami

hodnotenia príslušných oblastí výskumu. Konzistencia Kritérií a Podrobných pravidiel

spočíva v zostavení celkového hodnotenia príslušných oblastí výskumu pomocou Pravidiel

a pouţití tohto výsledku Kritériami ako prvé kritérium. Nekonzistencia Kritérií s Pravidlami

spočíva v tom, ţe z Pravidiel pouţívajú Kritériá ako ďalšie parametre/kritériá jednotlivé

ukazovatele jednotlivých častí jednotlivých atribútov z Pravidiel. Tak zo 6

ukazovateľov atribútu prostredia Pravidiel pouţívajú Kritériá indikátor/ukazovateľ „objem

financií za výskumné granty, projekty, na evidovaný prepočítaný počet docentov, profesorov

a tvorivých výskumných pracovníkov“ ako samostatné „kritérium“ v rámci atribútu „výsledky

vysokej školy v oblasti výskumu“. Toto kritérium bolo pouţité i pre „Odborné vysoké

školy“ hoci pre túto skupinu sa nehodnotili výsledky vysokej školy v oblasti výskumu, ale

„úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre uskutočňovanie

študijných programov a úroveň súladu uskutočňovania študijných programov s aktuálnym

stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia“. To znamená, ţe tento parameter,

ovplyvňujúci výsledok celkového hodnotenia oblasti výskumu, tým fakulty a tým vysokej

školy bol pouţitý opakovane ako samostatné kritérium.

Podobne Kritériá stanovili, ţe samostatným atribútom pre začlenenie vysokých škôl

budú aj „výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho

stupňa“, hoci platným len pre „Univerzitné vysoké školy“. Nekonzistencia Kritérií

s Pravidlami spočíva v tom, ţe pre tento atribút zobrali tvorcovia Kritérií z atribútu prostredia

Pravidiel ako samostatné kritériá hneď dva ukazovatele, a to ukazovateľ „publikačná činnosť

doktorandov“ hoci s mierne zmeneným textom „Výstupy výskumu študentov a absolventov


22

doktorandského štúdia“ a ukazovateľ „priemerný počet prijatých doktorandov na jedného

akademického zamestnanca a rok, jeden školiteľ max. 5 doktorandov vrátane externých“ tieţ

so zmeneným textom „počet doktorandov denného doktorandského štúdia na prepočítaný

evidenčný počet docentov a profesorov (funkčné miesta)“, čo je určite presnejšia

a správnejšia definícia ako pôvodná v Pravidlách. Ani tieto kritériá neznamenajú nič iného len

opakované pouţitie uţ raz uplatnených ukazovateľov a to v kritériu „výsledky vysokej školy

v oblasti výskumu“.

Okrem uvedenej duplicity bolo toto kritérium doplnené o inováciu, keď za parameter

bolo zvolený aj „počet PhD absolventov na jedno funkčné miesto profesora“ namiesto

parametra „počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok“ pouţitého v

Pravidlách. Táto inovácia obsahuje určite silnejší kvalitatívny prvok ako pôvodný parameter

z Pravidiel. Pre začlenenie do ostatných dvoch skupín vysokých škôl sa tento atribút

nepouţíva, čo je faktickým potvrdením myšlienky, ţe len univerzitné vysoké školy budú

môcť byť akreditované pre tretí stupeň štúdia.

Z uvedeného vyplýva, ţe pôvodné parametre atribútu prostredia z Pravidiel boli

rozčlenené do dvoch skupín (granty a doktorandské štúdium) a pouţité jednak ako samostatné

kritériá (v atribúte výskum) a jednak ako samostatný atribút Kritérií. To znamená duplicitné

pouţitie nie nevýznamnej časti ukazovateľov Pravidiel a tým aj ovplyvnenie začlenenia

vysokej školy práve touto duplicitou.

Pre začlenenie vysokej školy medzi „Vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi

univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy“ alebo medzi „Odborné

vysoké školy“ stačilo plniť v atribúte „výsledky vysokej školy v oblasti výskumu“ resp.

„úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre uskutočňovanie


stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia“ primerane zníţené kritériá

výskumných výstupov a grantov, bez kritérií doktorandského štúdia.

Atribút „podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého

a druhého stupňa a ich personálnom zabezpečení“, ktorý bol pouţitý univerzálne pre

začlenenie do akejkoľvek skupiny s tým, ţe kvantifikovane odstupňoval individualizáciu,

resp. masifikáciu vzdelávania. Na plnenie atribútu bolo pouţité jediné kritérium „počet

študentov v študijných programoch prvého a druhého stupňa na prepočítaný evidenčný


23

počet vysokoškolských učiteľov“. Kritérium nesie silný prvok kvality. Jeho kvantifikáciou

mohlo dôjsť k rozlíšeniu experimentálne a na individuálny prístup náročných foriem štúdia a

celých programov od programov, ktoré alebo nepotrebujú alebo zanedbávajú experimentálne,

či individuálne formy štúdia (laboratórne cvičenia, výučba pri lôţku pacienta a pod.). Je na

škodu Kritérií, ţe z viacerých ponúkajúcich sa kritérií charakteristických pre kvalitu

poskytovaného štúdia pouţilo jediný. Je však pravdou, ţe i tento výrazne (moţno

rozhodujúco) prispel k diferenciácii vysokých škôl.

Záver

Kritériá pouţité MŠ SR na začlenenie vysokých škôl do troch kvalitatívne odlišných

typov vysokých škôl predstavujú zjednodušený model veľmi špecifického ratingu.

V porovnaní s Pravidlami nesú výraznejšie prvky kvality. Dôraz na kritériá výskumného

výkonu umoţnil hodnotiacim diferenciáciu vysokých škôl práve dimenziou, ktorá aj

v zahraničí odlišuje univerzity od vysokých škôl. Nízko stanovené prahové hodnoty

jednotlivých ukazovateľov, ale i celých atribútov, ktoré reprezentovali hodnoty blízke

priemeru v SR však znamenali, ţe výsledná diferenciácia nie je dostatočne dôrazná

a preukazná. Inak povedané neoddeľuje úplne „univerzitné“ zrno od „ne-univerzitných“

plodín.

VÝSLEDKY (pôvodné)11

Akreditačná komisia (ďalej AK) vykonala komplexnú akreditáciu spolu 27 vysokých

škôl Slovenskej republiky všetkých troch kategórií, t.j. verených, štátnych aj súkromných.

S ohľadom na platnú legislatívu nebola vykonaná komplexná akreditácia pobočiek

zahraničných vysokých škôl pôsobiacich na území SR. Výsledky sú v podobe zápisníc zo

zasadnutí AK zverejnené na internetovej stránke www.akredkom.sk. Zápisnice zo zasadnutí

AK, ktoré obsahujú výsledky komplexnej akreditácie vysokých škôl a návrhy na ich

zaradenie . Väčšina návrhov obsahuje úvod, vlastný obsah členený do piatich kapitol

a záver. Obsah je členený do týchto typických kapitol:

1. Hodnotenie plnenia poslania a úloh univerzity/vysokej školy/akadémie XY,

2. Vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti univerzity/vysokej školy/akadémie XY

uskutočňovať študijné programy, pre ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu,

11

Výsledky Komplexnej akreditácie podľa hodnotiacich správ AK k 23.10.2009

http://www.akredkom.sk/


24

3. Vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti univerzity/vysokej školy/akadémie XY

uskutočňovať habilitačné konania a konania na vymenúvanie za profesorov pre ktoré

vysoká škola požiadala o akreditáciu

4. Hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti univerzity/vysokej

školy/akadémie XY,

5. Vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení univerzity/vysokej školy/akadémie XY podľa

§ 2 ods. 13 zákona o vysokých školách

Výnimku z toho „štandardu“ tvoria niektoré zápisnice, ktoré nemajú záver resp.

menej, či viac kapitol. Tak napr. zápisnica o výsledkoch komplexnej akreditácie Akadémie

umení v Banskej Bystrici nemá kapitolu o vyjadrení Akreditačnej komisie o spôsobilosti

akadémie uskutočňovať habilitačné konania a konania a na vymenúvanie profesorov, zato

zápisnica o výsledkoch komplexnej akreditácie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

má aţ šesť kapitol, keď nemá záver z iných zápisníc, ale kapitolu 6. Podobne obsah

jednotlivých kapitol, zvlášť kapitoly 4 Hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej

tvorivej činnosti nemá úplne štandardnú podobu vo všetkých zápisniciach. Niekedy je obsah

neprehľadný a výsledné hodnotenie jednotlivých odborov výskumu nie je dostatočne

zvýraznené a je potrebné ho vyhľadávať v ostatnom texte. Z hľadiska spracovania zápisníc

nemoţno však AK vyčítať nedostatok snahy po nájdení primeraného štandardu.

Klasifikácia vysokých škôl

Klasifikácia vysokých škôl, ktorých systematický rankig robí ARRA (spolu 20

verejných a 1 súkromná vysoká škola), je podľa výsledkov komplexnej akreditácie uvedených

v zápisniciach Akreditačnej komisie uvedená v tabuľke 4. Z tabuľky vyplýva, ţe všetky

vysoké školy boli klasifikované alebo medzi univerzitné vysoké školy (klasifikácia A) alebo

medzi ne-zaradené (ne-univerzitné) vysoké školy (klasifikácia B). Ţiadna z vysokých škôl

v tomto súbore nebola klasifikovaná medzi odborné vysoké školy (klasifikácia C). To svedčí

o nízkej rozlišovacej schopnosti komplexnej akreditácie, poznačenej i zreteľnou mierou

subjektívnosti (klasifikácia „na mieste“, hodnotenie „kvality“ výskumnej infraštruktúry ako

kvalitatívneho prvku a pod.). Akreditačná komisia postupovala pri vyjadrovaní sa o začlenení

vysokých škôl aţ do 23.10.2009 korektne a konzekventne, keď medzi univerzitné vysoké

školy zaradila len tie, ktoré splnili (hoci kaţdá v inej miere) všetky kritériá KZU aspoň na

minimálnej poţadovanej úrovni. Uţ menej dôsledná bola AK pri vlastnom komplexnom

hodnotení a/alebo vyjadrovaní sa o začlenení tých vysokých škôl, ktoré získali klasifikáciu B.

V tejto skupine moţno nájsť štyri rozličné metodické prístupy AK. V prvej skupine sú tie


25

vysoké školy, ktoré nesplnili aspoň jedno z kritérií KZU (spolu 7 vysokých škôl). Vtedy ich

AK „automaticky“ začlenila do klasifikácie B, bez toho, aby sa v zápisnici vyjadrila v akom

rozsahu plnia kritériá KZV12

. Podobne „automaticky“ postupovala aj v prípade dvoch iných

vysokých škôl (PU a TU), ktoré nesplnili viac ako jedno kritérium KZU, ale AK sa

v zápisnici nevyjadruje do akej miery plnia kritériá KZV. Môţe to byť síce „zrejmé“ z úrovne

neplnenia kritérií KZU, ale o tom chýba akákoľvek zmienka. Zato v prípade dvoch

nasledujúcich vysokých škôl (KU a UCM) bola AK dôsledná. V zápisniciach o komplexnej

akreditácii týchto vysokých škôl je jasné stanovisko AK k neplneniu kritérií KZU a plnení

(vrátane miery plnenia) kritérií KZV. V prípade zostávajúcej skupiny vysokých škôl AK bez

vysvetlenia v zápisnici konštatuje, ţe tieto boli hodnotené výlučne z hľadiska plnenia kritérií

KZV.

12

od 23.10.2009 postupovala AK voči časti vysokých škôl v tejto skupine špeciálnym spôsobom, ktorý je

komentovaný v kapitole VÝSLEDKY 2


26

Tabuľka 4. Klasifikácia vysokých škôl podľa hodnotiacich správ z komplexnej akreditácie do 23.10.2009

vysoká škola KZU -1

KZU -2

KZU -3

KZU -4

KZU -5

KZU -6 klasifikácia

KZV - 1

KZV - 2

KZV - 3 klasifikácia

Univerzita veterinárskeho lekárstva + + + + + + A

Univerzita Komenského + + + + + + A

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika + + + + + + A

Vysoká škola sv. Alţbety + + + + + + A

Technická univerzita Zvolen + + + + + + A

Slovenská technická univerzita + + + + + + A

Technická univerzita Košice + + + + + + A

Ekonomická univerzita + + + + + - B

Slovenská poľnohospodárska univerzita + + + + + - B

Univerzita Mateja Bela + + + + + - B

Ţilinská univerzita + + + + + - B

Univerzita Konštantína Filozofa + + + + + - B

Vysoká škola múzických umení + - + + + + B

Vysoká škola výtvarných umení + + - + - + B

Prešovská univerzita + - + + - - B

Trnavská univerzita + - - - + - B

Katolícka univerzita - + - + - - + + + B

Univerzita sv. Cyrila a Metoda - - - + + + B

Akadémia umení + + + B

Univerzita J. Selyeho + + + B

Trenčianska univerzita A. Dubčeka + + + B

+ znamená splnené kritérium A znamená univerzitnú vysokú školu

- znamená nesplnené kritérium B znamená nezaradenú vysokú školu


27

Klasifikácia fakúlt

Aj pre komplexnú akreditáciu, podobne ako pre akékoľvek iné hodnotenie platí, ţe

čím je organizačná úroveň na ktorej sú vysoké školy klasifikované vyššia (všeobecnejšia)

tým je výsledok menej presný. Preto bola v ďalšom pozornosť zameraná na klasifikáciu

jednotlivých fakúlt, ktorá presnejšie vyjadruje kvalitu príslušnej činnosti. Z principiálneho

dôvodu, ale i z hľadiska cieľa komplexnej akreditácie, ktorým bola klasifikácia vysokých škôl

v závislosti od kvality výskumnej a inej tvorivej činnosti vrátane tretieho stupňa

vysokoškolského vzdelávania bola analyzovaná klasifikácia výskumnej a inej tvorivej

činnosti fakúlt ako ju vykonala AK v rámci komplexnej akreditácie. V tabuľke 5 je uvedená

klasifikácia tvorivej činnosti podľa odborov výskumu príslušných fakúlt vysokých škôl.

Spolu bolo 252-krát klasifikovaných 24 odborov výskumu (ďalej OV) (Príloha 1). Distribúcia

klasifikácie podľa znakov je spolu s distribúciou redukovanej klasifikácie na obrázku 3.

Distribúcia klasifikácie poukazuje na takmer dokonalé rozdelenie klasifikačných znakov na

celej stupnici, pričom platí, ţe AK vyuţila pri klasifikácii 9 z 10 stupňov. Pritom klasifikačný

stupeň D+ bol pouţitý iba raz (PedF UK, OV13 Vedy o ţivej prírode). V prípade redukovanej

klasifikácie, ktorá presnejšie vymedzuje hranice medzi univerzitnými a ostatnými vysokými

školami (do klasifikácie A patria aj OV s pôvodnou klasifikáciou B+), je distribúcia znakovej

klasifikácie zreteľne posunutá v prospech klasifikácie A. To je základ nevýrazne

diferencovanej celkovej klasifikácie vysokých škôl. Sumárny pohľad na klasifikáciu OV

ukazuje niektoré zaujímavé skutočnosti, keď pre klasifikáciu vysokej školy nie je podstatná

prevaha niektorého klasifikačného stupňa OV. Tak napr. TUKE má 6 OV v klasifikácii

A a 14 OV v klasifikácii B, ktorá je typická pre ne-zaradené vysoké školy, ale stále má

klasifikáciu A ako univerzitná vysoká škola (A). Rovnako TUZVO, ktoré má len dva OV

s klasifikáciou A, ďalších 5 OV s klasifikáciou B a dokonca 4 OV s klasifikáciou C má stále

celkovú klasifikáciou univerzitnej vysokej školy (A). Na druhej strane SPU má 6 OV

s klasifikáciou A a 3 OV s klasifikáciou B, ale ako taká bola klasifikovaná medzi ne-zaradené

vysoké školy (B). Inak povedané ani kvalita jednotlivých odborov výskumu, či ich sumár

neboli rozhodujúce pre klasifikáciu vysokých škôl. To je znakom účelovosti metodiky

komplexnej akreditácie a nie jej principiálnou orientáciou na charakteristiky typické pre

diferenciáciu medzi univerzitami a ne-univerzitami, medzi ktoré patrí v prvom rade

a predovšetkým úroveň realizovaného výskumu meraná jeho výstupmi.


28

Tabuľka 5. Klasifikácia tvorivej činnosti podľa odborov výskumu príslušných fakúlt vysokých škôl

FAKULTA VYSOKÁ ŠKOLA Klasifikácia

tvorivej činnosti Klasifikácia tvorivej

činnosti Redukovaná klasifikácia

Komplexná akreditácia

FAKULTY FAKULTY FAKULTY ŠKOLA

[rating OV] [priemer bodov OV] [redukovaný rating OV] [rating]

AU 2B/1C 2B/1C B

Fakulta muzických umení Akadémia umení B+ 81,3 A

Fakulta výtvarných umení Akadémia umení B+ 81,3 A

Fakulta dramatických umení Akadémia umení C+ 56,3 C

EU 2A/4B/1C 2A/4B/1C B

Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A- 87,5 A

Obchodná fakulta Ekonomická univerzita A- 87,5 A

Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita B 68,8 B

Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B 68,8 B

Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita B/B- 65,7 B

Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita C+ 56,3 C

KU 7B/8C 7B/8C B

Teologická fakulta Katolícka univerzita B/B/C+ 64,6 B

Pedagogická fakulta Katolícka univerzita B-/B/B/B-/C-

/C/C/C+/C/B+ 56,9 C

Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita C+ 56,3 C

Filozofická fakulta Katolícka univerzita C 43,8 C

PU 1A/12B/3C 1A/12B/3C B

Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita B+ 81,3 A

Filozofická fakulta Prešovská univerzita C+/A-/B+/B+/B+ 77,5 B

Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita B-/B+/B/B/B+/B 71,9 B

Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B 68,8 B

Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita B+/C+ 68,8 B

Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita C 43,8 C

Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita / / /


29

Fakulta športu Prešovská univerzita / / /

SPU 5A/3B 5A/3B B

Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita A 93,8 A

Technická fakulta Slovenská poľnohospodárska univerzita A 93,8 A

Fakulta ekonomiky a manaţmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita A- 87,5 A

Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita B+/B+/A- 83,4 A

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita B/A 81,3 A

Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita / / /

STU 13A/13B/1C 13A/13B/1C A

Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita A-/A/A 91,7 A

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A/A/B+/ 89,6 A

Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita A/A/B+ 89,6 A

Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita A- 87,5 A

Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita B+/A/A/B+/B+ 86,3 A

Univerzitné pracoviská Slovenská technická univerzita A/B 81,3 A

Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita B-/A/A/B/B+ 80,0 A

Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita B/C+/B+/B/B 68,8 B

TUKE 6A/14B 6A/14B A

Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice A 93,8 A

Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice A- 87,5 A

Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice B+ 81,3 A

Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice B/A/B/A- 79,7 B

Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice B+/A/B/B 78,2 B

Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice B/B+/B/A-/B/B+/B 75,0 B

Fakulta umení Technická univerzita Košice B 68,8 B


30

Stavebná fakulta Technická univerzita Košice B 68,8 B

Letecká fakulta Technická univerzita Košice / / /

TUZVO 2A/5B/4C 2A/5B/4C A

Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen B 68,8 B

Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen C+/B-/A-/B- 67,2 B

Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen B-/C/A- 64,6 B

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen B-/C-/C 47,9 C

TUAD 3B/2C 3B/2C B

Fakulta priemyselných technológií Trenčianska univerzita A. Dubčeka B+ 81,3 A

Univerzitné pracoviská Trenčianska univerzita A. Dubčeka B+ 81,3 A

Fakulta špeciálnej techniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka B 68,8 B

Fakulta mechatroniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka C+ 56,3 C

Fakulta sociálno ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita A. Dubčeka C 43,8 C

TU 1A/5B/10C 1A/5B/10C B

Právnická fakulta Trnavská univerzita B+ 81,3 A

Teologická fakulta Trnavská univerzita B 68,8 B

Filozofická fakulta Trnavská univerzita B-/A-/C+/B 68,8 B

Pedagogická fakulta Trnavská univerzita B/C/C+/C/C/C/C/C+ 50,1 C

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita C/C 43,8 C

UJS 3B/4C 3B/4C B

Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho B- 62,5 B

Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C+/B/B-/C/C+ 57,5 C

Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho C+ 56,3 C

UK 10A/15B/4C/1D 10A/15B/4C/1D A

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A/A/A 93,8 A

Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A 93,8 A

Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A 93,8 A

Lekárska fakulta Univerzita Komenského A 93,8 A

Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského B/A/A/A/A 88,8 A


31

Právnická fakulta Univerzita Komenského B+ 81,3 A

Filozofická fakulta Univerzita Komenského B/B+/B/A- 76,6 B

Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského B 68,8 B

Fakulta managementu Univerzita Komenského B 68,8 B

Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského B+/C+ 68,8 B

Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského B/B 68,8 B

Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského B-/C/B 58,4 C

Pedagogická fakulta Univerzita Komenského B-/C/B-/C/B-/D+ 51,1 C

UKF 2A/11B/5C 2A/11B/5C B

Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa A/B+/A- 87,5 A

Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa B/C+/B/B- 64,1 B

Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa B+/C 62,6 B

Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa B-/B/C/B+/B-/C 60,5 C

Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa B-/B-/C 56,3 C

UMB 3A/7B/6C 3A/7B/6C B

Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A/A- 90,7 A

Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela A- 87,5 A

Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela B/B+ 75,1 B

Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela B 68,8 B

Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela B+/C/B/B- 64,1 B

Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela C/C+/B/C-/C+/C+/A 59,0 C

UPJŠ 8A/1B/1C 8A/1B/1C A

Lekárska fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A 93,8 A

Prírodovedecká fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika B-/A/A-/A/A/A-/A 87,5 A

Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A- 87,5 A

Fakulta verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika C+ 56,3 C

UCM 3B/5C 3B/5C B

Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda B 68,8 B

Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda B/C-/C+ 54,2 C

Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda C/C+/B-/C 51,6 C


32

UVL 2A/1B 2A/1B A

Univerzita veterinárskeho lekárstva Univerzita veterinárskeho lekárstva B/A/A 85,5 A

VŠMU 2A/1B 2A/1B B

Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A- 87,5 A

Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A- 87,5 A

Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení B+ 81,3 A

VŠSA 1A/1B 1A/1B A

Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety A/B+ 87,6 A

VŠVU 1A/1B 1A/1B B

Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A/B- 78,2 B

ŢU 5A/9B/3C 5A/9B/3C B

Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita A-/B+ 84,4 A

Stavebná fakulta Ţilinská univerzita B+/A- 84,4 A

Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita B/B+/A- 79,2 B

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita B/A- 78,2 B

Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita A-/B+/C 70,9 B

Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita C+/B 62,6 B

Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita C/B-/B 58,4 C


33

Obrázok 3. Distribúcia klasifikácie odborov výskumu v komplexnej akreditácii

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

110

120

O A B C D

klasifikácia

po

čet

Klasifikácia AK

Redukovaná

klasifikácia


34

VÝSLEDKY (konečné)13

Záver procesu Komplexnej akreditácie, formovanie konečných rozhodnutí

o výsledkoch, predovšetkým o zaraďovaní vysokých škôl podľa klasifikácie a transparentnosť

tohto procesu a jeho výsledkov patria tieţ medzi slovenské zvláštnosti. Komplexná

akreditácia vysokých škôl nebola skončená ani k 31.12.2009. Stále ešte pokračujú procesy,

ktoré sa opierajú o ustanovenia § 85 zákona č. 175/2008 Z.z., ktoré definujú podmienky

„preradenia“ vysokej školy. Hoci dikcia zmieneného § 85 jasne určuje, ţe „preradenie“ je

moţné vykonať u tých vysokých škôl, ktoré uţ boli niekedy niekde zaradené všetko

nasvedčuje tomu, ţe uţ v rámci primárneho (!) zaraďovania vysokých škôl t.j. pri vôbec prvej

komplexnej akreditácii, ktorá toto zaraďovanie podmieňuje, došlo k jeho aplikácii. Pre

netransparentnosť záveru Komplexnej akreditácie, keď doteraz Ministerstvo školstva SR

nezverejnilo oficiálny zoznam svojich rozhodnutí o zaradení vysokých škôl je moţné

z dostupných verejných údajov, ako sú tieto uvedené ďalej, pochybovať o správnosti aplikácie

§ 85 v rámci záveru Komplexnej akreditácie. Dopady na konečnú klasifikáciu z týchto

záverečných procesov sú pritom nie zanedbateľné, keďţe významným spôsobom (na takmer

dvojnásobok) rozširujú a ešte rozšíria skupinu „univerzitných vysokých škôl“. To zvlášť

vysokou mierou zniţuje objektívnu váhu celej Komplexnej akreditácie.

Tak predovšetkým je moţné nájsť na internetovej stránke Ministerstva školstva SR14

Rozhodnutia Ministerstva školstva SR poskytnuté vysokým školám v súvislosti so skončením

komplexnej akreditácie ich činnosti(í?). Materiál je uvedený v tabuľke 5. Názov vysokej

školy je v tomto materiáli vstupom k súboru údajov a rozhodnutí v nasledujúcom členení:

A) Dátum skončenia komplexnej akreditácie

B) Hodnotiaca správa

C) niektoré alebo všetky typy „rozhodnutí“ uvedené niţšie

Rozhodnutie o priznaní práva udeľovať absolventom študijného programu

zodpovedajúci akademický titul

Rozhodnutie o odňatí práva udeľovať absolventom študijného programu

zodpovedajúci akademický titul

Rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o udelenie práva udeľovať absolventom študijného

programu zodpovedajúci akademický titul

Rozhodnutie o priznaní práva na uskutočňovanie habilitačného konania a konania na

vymenúvanie profesorov

13

Výsledky komplexnej akreditácie podľa uznesení 48.a 49. zasadnutia Akreditačnej komisie 14

www.minedu.sk


35

Rozhodnutie o pozastavení práva na uskutočňovanie habilitačného konania a konania

na vymenúvanie profesorov

Rozhodnutie o odňatí práva na uskutočňovanie habilitačného konania a konania na

vymenúvanie profesorov

Rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti na udelenie práva na uskutočňovanie habilitačného

konania a konania na vymenúvanie profesorov

V tomto materiáli však chýba rozhodujúca informácia o výsledku komplexnej akreditácie,

ktorou je rozhodnutie o začlenení príslušnej vysokej školy. Neexistuje ani ţiadny ďalší

verejne dostupný materiál MŠ SR, ktorý by informoval verejnosť o konečnom výsledku

Komplexnej akreditácie t.j. o zaradení vysokých škôl a teda o klasifikácii tých vysokých

škôl, ktoré absolvovali komplexnú akreditáciu. Zdôrazňujem(e?), ţe ide o vôbec prvú

komplexnú akreditáciu v zmysle zákona a tým o primárne a na dlhú dobu definitívne

začlenenie vysokých škôl. To je o to závaţnejšie, ţe doteraz sa verejnosť nedozvedela

oficiálne nič konkrétneho o ich klasifikácii.

Tabuľka 5. Rozhodnutia Ministerstva školstva SR poskytnuté vysokým školám v súvislosti so

skončením komplexnej akreditácie ich činnosti(í?)

Názov školy Ukončenie Komplexnej akreditácie

Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach 8.1.2009

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave 10.7.2009

Technická univerzita vo Zvolene 13.7.2009

Vysoká škola múzických umení v Bratislave 15.7.2009

Akadémia policajného zboru v Bratislave 15.7.2009

Ekonomická univerzita v Bratislave 21.7.2009

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 21.8.2009

Slovenská technická univerzita v Bratislave 14.9.2009

Univerzita Komenského v Bratislave 17.9.2009

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre 21.10.2009

Prešovská univerzita v Prešove 22.10.2009

Univerzita J. Selyeho 30.10.2009

Trnavská univerzita v Trnave 2.11.2009

Akadémia umení v Banskej Bystrici 3.11.2009

Ţilinská univerzita v Ţiline 3.11.2009

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 3.11.2009

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne 9.11.2009

Technická univerzita v Košiciach 19.11.2009

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 30.11.2009

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave 4.12.2009

Katolícka univerzita v Ruţomberku 13.12.2009

Z vecného hľadiska je záver Komplexnej akreditácie zaujímavý. Moţno sa to neprieči

zákonu, a preto je to skôr chyba zákonodarcu, ale umoţniť bleskovú reakciu tých, ktorí boli

http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=4891






















36

pristihnutí pri nedostatkoch a rovnako bleskovo ju akceptovať nesvedčí o korektnom vzťahu

a zodpovednosti voči vysokoškolskému systému a jeho inštitúciám. Uţ formulácia, ţe pri

zistení nedostatkov stačí „prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov„ t.j. nie odstrániť

zistené nedostatky, je alarmujúca. Hovorí o tom, ţe stačí napísať niekoľko tzv. opatrení,

„zaviazať“ sa ich splnením a ţivot ide rovnako ako predtým ďalej. Stačia (prázdne) sľuby!

Pravdepodobne konečné výsledky Komplexnej akreditácie vysokých škôl sú v tabuľke 6.

Vysoké školy, ktorých zaradenie nebolo ešte vykonané, ale očakávané závery sú zrejmé,

rovnako ako vysoké školy, ktorých komplexná akreditácia nebola ešte ukončená majú svoje

zaradenie – klasifikáciu uvedenú v zátvorke. Výsledkom Komplexnej akreditácie je prostá

klasifikácia, keď spolu 11 z 20 získalo zaradenie medzi „univerzitné vysoké školy“ a spolu 9

z 20 získalo zaradenie medzi tzv. „ne-zaradené vysoké školy“, jedna z vysokých škôl nemala

k 31.12.2009 ukončenú komplexnú akreditáciu, pričom doterajšie rozhodnutia Akreditačnej

komisie smerujú skôr k začleneniu tejto školy ako jedinej medzi „Odborné vysoké školy“.

ZÁVER

Uvedené, pravdepodobne konečné výsledky prvej Komplexnej akreditácie

slovenských vysokých škôl sú obrazom aj stavu myslenia časti našej spoločnosti.

Nejednoznačný zákon, následne priebeh procesu ale aj pouţitie a , nakladanie s výsledkami

po jej ukončení včítane začleňovania t.j. klasifikácie vysokých škôl významne ovplyvnili celý

proces a najmä „korigovanie“ výsledkov po skončení KA určite neprispeli k zvýšeniu

dôveryhodnosti tohto postupu hodnotenia kvality slovenských vysokých škôl. Výsledkom

Komplexnej akreditácie nie je skutočná diferenciácia doterajšej monokultúry univerzít, ale len

jej rozdelenie na dve rovnomerne zastúpené skupiny vysokých škôl. Hoci dosiahnutý

výsledok je určitým krokom smerom k štruktúrovanému systému vysokých škôl, nesplnil tie

očakávania, ktoré ho (i verejne) sprevádzali a nie je zásadným príspevkom k ďalšiemu

rozvoju vysokého školstva na Slovensku. Slovensko so svojou 5,3 miliónovou populáciou,

ktorá sa nelíši od iných, nemá kapacitu na 11 univerzít, a to napriek tvrdeniam formálnych, či

iných autorít. Preto si myslíme, ţe pôvodné zaradenie pred „korekciami“, aj keď aj k tomu

moţno mať výhrady uvedené vyššie v texte, bolo bliţšie k pravde ako to, ktoré bolo

zverejnené (?) ako definitívne.


37

Tabuľka 6. Klasifikácia vysokých škôl podľa výsledkov komplexnej akreditácie k 31.12.2009

vysoká škola KZU -1 KZU -2 KZU -3 KZU -4 KZU -5 KZU -6 klasifikácia KZV - 1

KZV - 2

KZV - 3 klasifikácia

UVL + + + + + + A

UK + + + + + + A

UPJŠ + + + + + + A

TUZVO + + + + + + A

STU + + + + + + A

TUKE + + + + + + A

SPU + + + + + (+) A

ŢU + + + + + (+) A

EU + + + + + (+) (A)

UMB + + + + + (+) (A)

UKF + + + + + (+) (A)

VŠMU + - + + + + B

VŠVU + + - + - + B

PU + - + + - - B

TU + - - - + - B

KU - + - + - - + + + B

UCM - - - + + + B

AU + + + B

UJS + + + B

TUAD + + + B

VŠSA ? ? ? ? ? - - (C)

+ = splnené kritérium

(+) = prísľub dodatočného splnenia kritéria

- = nesplnené kritérium

A,B = získaná klasifikácia

(A) = navrhovaná klasifikácia


38

ARRA RATING

ÚVOD

Predkladaný rating slovenských vysokých škôl je po takmer 15 rokoch ďalším

pokusom vyhodnotiť súčasný stav (kvalitu) slovenských vysokých škôl prostriedkami, ktoré

nie sú na Slovensku obvyklé. V medzinárodnej akademickej komunite pritom ratingy

nevymizli, aj keď nepatria medzi najčastejšie pouţívané postupy. Väčšiu popularitu,

predovšetkým prostredníctvom médií, získali predovšetkým rankingy. Globálne platí, ţe

kaţdý rating alebo ranking musí mať svoj jasne definovaný cieľ/zámer. Často sa stáva, ţe

výsledky ratingu alebo rankingu sú prezentované alebo interpretované príliš zjednodušene.

Moţno aj preto, ţe rankingy pouţívajú merateľné a kvantifikovateľné ukazovatele na

posúdenie kvality inštitúcií. Keďţe týchto ukazovateľov či kritérií je v pedagogickom procese

pomerne málo a nie sú jednoznačné, navyše sú väčšinou zaloţené na subjektívnom vnímaní,

naopak výsledky výskumu sú pomerne dobre kvantifikovateľné, navyše je všeobecne

prijímané, ţe kvalitná VŠ inštitúcia je kvalitná preto, lebo má kvalitný výskum, pouţívajú sa

kritériá vychádzajúce z výsledkov výskumu. Je tieţ signifikantné, ţe najväčšími odporcami

rankingov sú inštitúcie, ktoré majú slabé, dalo by sa povedať podpriemerné alebo ţiadne

výsledky vo výskume. Preto je ranking alebo rating na úrovni charakteristických skupín

vedných alebo študijných odborov typicky organizovaný ako ranking/rating fakúlt, či ústavov

vţdy podstatne bliţšie realite ako ranking/rating na úrovni len samotných vysokých škôl.

K zámeru pripraviť po dlhšom období rating vysokých škôl na Slovensku nás viedlo

faktické zavŕšenie takého špecifického ratingu vysokých škôl akým Komplexná akreditácia

vysokých škôl na Slovensku nepochybne je. Metodika a cieľ Komplexnej akreditácie ako ju

za posledné dva roky realizovala Akreditačná komisia SR nesie všetky znaky typického

ratingu. Metodika definovala pre vysoké školy sériu vybraných ukazovateľov a ich mieru

hodnotenia na typicky ratingovej škále A – D. Komplexná akreditácia má aj jasne stanovený

cieľ, ktorým je rozdelenie doteraz homogénnej skupiny vysokých škôl do typicky ratingovej

hierarchie univerzitných vysokých škôl („A“), vysokých škôl bez zaradenia („B“) a

odborných vysokých škôl („C“). Hoci sa akreditačná komisia bráni hierarchickému zoradeniu

vysokých škôl na základe Komplexnej akreditácie do „ratingu“, v skutočnosti ho metodika

Komplexnej akreditácie jasne definuje a to tým, ţe presne určuje postavenie kaţdej

z definovaných skupín vysokých škôl v systéme vysokoškolského vzdelávania i vo výskume.

S takouto hierarchickou, čiţe ratingovou diferenciáciou, a to i z hľadiska finančných zdrojov,

sa netají ani ministerstvo školstva. Cieľovou skupinou Komplexnej akreditácie sú primárne


39

samotné vysoké školy a ministerstvo školstva, sekundárne uchádzači o štúdium a tým celá

verejnosť.

Cieľom ratingu, ktorý pripravila ARRA, je primárne poskytnúť verejnosti alternatívnu

moţnosť „ratingového“ pohľadu na vysoké školy a sekundárne vytvoriť moţnosť bliţšieho

skúmania pouţitých metód v Komplexnej akreditácii a ARRA ratingu z hľadiska ich

správnosti a presnosti postihnutia reálneho stavu vysokých škôl.

METODIKA

ARRA metodiky, na rozdiel od metodík akreditácií pouţívaných AK predstavujú

odlišný prístup. ARRA pouţíva systém relatívnej stupnice hodnotenia. Relatívna stupnica

pouţíva ako referenčnú hodnotu (benchmark) úroveň niektorého z arbitrárne stanovených

parametrov/ukazovateľov voči ktorej sú hodnotené parametre/ukazovatele hodnotených.

V tomto prípade ide o prístup, ktorý dôsledne sleduje stanovený cieľ, ktorým je hierarchické

usporiadanie hodnotených v závislosti od miery ich zhody so stanoveným nezávislým

kritériom. Tento prístup je nezávislý od hodnotených. V prípade pravidiel stanovených

nezávisle od hodnoteného je výhodou moţnosť ich objektívnejšieho stanovenia predovšetkým

z hľadiska celkového zámeru hodnotenia. V takom prípade sa síce ľahšie dosahuje stanovený

cieľ hodnotenia, ale otvára sa široký priestor na oponentúru „všetkého“ „kaţdým“, dokonca

i mimo priamo zúčastnených.

ARRA pouţíva pre potreby rankingu ako referenčnú hodnotu (benchmark) vţdy

najvyššie údaje parametrov t.j. najlepšiu fakultu v danej skupine. Keďţe sa sleduje plnenie

stanovených parametrov len v rámci Slovenska ide o typický vnútorný benchmark. Pre

potreby tejto štúdie bol okrem tradičného pouţitý aj iný spôsob stanovenia referenčnej

hodnoty (benchmarku).

Aby bolo moţné čo najdôkladnejšie porovnanie Komplexnej akreditácie a ARRA

Ratingu boli definované dva odlišné modely metodiky. Model A bol zostavený tak, aby na

základe princípov rankingu ARRA definoval pre ARRA Rating kritériá a postupy blízke

Komplexnej akreditácii. Model B bol zostavený tak, aby na ARRA Rating v plnom rozsahu

poţíval výlučne princípy a metodiku rankingu ako ju ARRA pouţíva systematicky.

Metodiky, ktoré ARRA zvolila na zostavenie vlastných ratingov slovenských

vysokých škôl sú postavené na dvoch základných premisách:

1) metodika zodpovedá v maximálne moţnej miere metodike, ktorú ARRA

pouţíva pri kaţdoročnom rankingu vysokých škôl a ich fakúlt,


40

2) metodika sa tieţ snaţí v maximálnej miere priblíţiť tým pravidlám, ktoré

pouţila AK pri Komplexnej akreditácii v rámci záverečného hodnotenia

vysokých škôl a ich zaradenia do jednotlivých skupín.

Metodika pre model A

1) Rating vysokej školy je sumárom ratingu jej fakúlt.

2) Rating fakúlt je sumárom ich ratingov za obdobie 2006 – 2009 t.j. za štyri roky.

3) Rating fakúlt bol zostavený z údajov ARRA rankingu za kaţdý rok, pričom

samostatne bola hodnotená suma rankingových údajov z parametrov za

VZDELÁVANIE a samostatne suma rankingových údajov za VÝSKUM, samozrejme

podľa charakteristických skupín fakúlt pouţívaných v rankingu ARRA. Tým vznikla

moţnosť hodnotiť fakulty a následne vysoké školy v dvojrozmernom priestore

„VZDELÁVANIE“ a „VÝSKUM“.

4) Na zdôraznenie charakteristických rozdielov tak vo výkone vo VZDELÁVANÍ ako aj

vo výkone vo VÝSKUME boli sumárne rankingové údaje za VZDELÁVANIE

[(SV1-SV8)15

] aj sumárne údaje za VÝSKUM [(VV1:VV10)13

] centrované.

Centrovanie údajov je prvý krok pouţívaný pri PCA analýze (pozri vyššie Carnegie

Classification®), ktorým sa pôvodný súbor údajov „centruje“ tak, ţe sa od kaţdého

údaju odpočíta priemerná hodnota súboru. Tým sa zo súboru odstránia absolútne

rozdiely medzi údajmi, ale zvýraznia sa charakteristické rozdiely medzi údajmi

navzájom. To je z hľadiska hodnotenia zvlášť významný fakt. Takto centrované údaje

umoţňujú bezprostredne charakterizovať súbory údajov (a tým aj to, čo údaje

reprezentujú), keďţe z povahy centrovania je zrejmé, ţe centrované údaje na kladnej

strane stupnice reprezentujú nadpriemer, centrované údaje blízko nulovej hodnoty

reprezentujú priemer a záporné údaje reprezentujú podpriemer. Inak povedané

smerom k vyšším kladným hodnotám moţno hovoriť o rastúcej kvalite, smerom ku

klesajúcim záporným hodnotám o klesajúcej kvalite. „Vzdialenosť“ od nuly určuje

kvalitu.

5) Keďţe zámerom modelu A bolo zostaviť rating vysokých škôl, a nie nájsť principiálne

charakteristiky vysokých škôl, nebolo potrebné po centrovaní údajov pre obe

charakteristiky (oba smery) VZDELÁVANIE a VÝSKUM vykonať úplnú PCA

analýzu. Z výberu sumárnych charakteristík (VZDELÁVANIE, VÝSKUM) a

15

Výročné správy ARRA 2005-2009 www.arra.sk

http://www.arra.sk/


41

z povahy centrovania (bodom zvratu je „PRIEMER“) vyplýva, ţe táto metodika sa

najviac pribliţuje Kritériám pre začlenenie vysokej školy, ktoré boli pouţité na

konečné začlenenie vysokých škôl do definovaných troch skupín a zároveň zachováva

základný princíp rankingu ARRA – interný benchmarking voči najlepšiemu v skupine

fakúlt.

6) Rating fakúlt resp. ich finálny sumár centrovaných údajov tak za VZDELÁVANIE

ako aj za VÝSKUM bol zostavený tak, ţe príslušné údaje sa centrovali za kaţdý rok

zvlášť, a na konci bol vypočítaný aritmetický priemer centrovaných údajov pre kaţdú

fakultu v kaţdej skupine.

7) Rating vysokých škôl bol vypracovaný tak, ţe sa vypočítal aritmetický priemer súčtu

centrovaných údajov pre všetky fakulty príslušnej vysokej školy. Údaje v kvadrante

kladných hodnôt za oba smery znamenali rating A. Údaje v kvadrante s kladným

VÝSKUMOM, ale záporným VZDELÁVANÍM znamenali rating B, údaje so

záporným VÝSKUMU, ale kladným VZDELÁVANÍM znamenali rating C a údaje so

záporným VÝZKUMU i záporným VZDELÁVANÍM znamenali rating D. ARRA

rating vysokých škôl bolo moţné ďalej zjednodušiť a priblíţiť Komplexnej akreditácii

tým, ţe vysoké školy z kvadrantov B a C, ktoré reprezentujú vţdy jeden kladný

a jeden záporný smer dostali rating B a pôvodný rating D sa zmenil na rating C.

Dôsledok: Výsledný rating vysokých škôl a ich fakúlt zostavený metodikou pre model A

je obrazom kvality slovenských vysokých škôl a celého systému, ktorý bol zostavený na

základe pouţitia priemerných hodnôt príslušných ukazovateľov podľa charakteristických

skupín fakúlt. Takéto priemerné hodnoty slúţili ako prahové hodnoty pre pridelenie

príslušného ratingu. Metodicky je tento model blízky metodike Komplexnej akreditácie.

Metodika pre model B

1) Rating vysokej školy je aritmetickým priemerom ratingu jej fakúlt za obdobie 2005 –

2009 t.j. za päť rokov.

2) Rating fakúlt je sumárom ich ratingov za obdobie 2005 – 2009 t.j. za päť rokov.

3) Rating fakulty za daný rok bol stanovený zo syntetického ukazovateľa „priemer“,

ktorý ARRA pouţíva ako celkový ukazovateľ výkonu fakulty pri stanovovaní jej

rankingu v danej skupine fakúlt. Z uvedeného vyplýva, ţe pre stanovenie ratingu

fakulty za daný rok sa pouţili rovnaké výkonové parametre fakulty v oblasti

vzdelávania i v oblasti výskumu aké pouţila ARRA pri stanovení rankingu fakulty


42

v danom roku. Pre nízku selektivitu t.j. rozlišovaciu schopnosť, nebolo moţné na

účely ratingu pouţiť priamo ukazovateľ „priemer“. Preto bol pouţitý postup, ktorým

ARRA stanovuje pri rankingu bodové hodnotenie jednotlivých výkonových

/kvalitatívnych parametrov. V rámci tohto postupu sa fakulte s najvyššími údajmi

o príslušnom výkone v danej skupine fakúlt pridelí hodnota 100 (bodov, % a pod.)

a hodnota výkonového parametra ostatných fakúlt v danej skupine fakúlt sa vypočíta

ako podiel z najlepšieho výkonu (výpočet sa robil s presnosťou na jedno desatinné

miesto). Inak povedané ako interný benchmark slúţila v kaţdej skupine fakúlt tá

najlepšia z nich. Takéto porovnanie syntetického parametra „priemer“ ukázalo

dostatočnú rozlišovaciu schopnosť t.j. selektivitu a celkový rozsah na to, aby bolo

moţné stanoviť korektnú stupnicu pre rating umoţňujúcu dostatočne rozlíšiť medzi

výkonmi t.j. kvalitou jednotlivých fakúlt v danej skupine a prideliť kaţdej fakulte

príslušný rating.

4) Stupnica pre rating fakúlt bola podľa predchádzajúceho postupu stanovená v rozsahu

0 – 100 % prepočítaného parametra „priemer“ pričom na účely ratingu boli zvolené

štyri stupne A – D a to tak, ţe fakulta s prepočítaným „priemerom“ v rozsahu 80 – 100

% bola hodnotená ratingom „A“, fakulta s prepočítaným „priemerom“ v rozsahu 60 –

79,9% bola hodnotená ratingom „B“, fakulta s prepočítaným „priemerom“ v rozsahu

40 – 59,9% bola hodnotená ratingom „C“ a fakulta s prepočítaným „priemerom“

v rozsahu 0 – 39,9% bola hodnotená ratingom „D“.

Dôsledok: Výsledný rating vysokých škôl a ich fakúlt zostavený touto metodikou je výlučne

interným obrazom kvality slovenských vysokých škôl a celého systému. Tento dôsledok

vyplýva zo základnej premisy metodiky ratingu, ktorou je porovnávanie fakúlt a následne

vysokých škôl voči priemerným (Model A) resp. najlepším fakultám (t.j. tým, ktoré v danej

skupine vykazujú najvyšší sumárny výkon pre skupinu vybraných parametrov) (Model B).

Výsledná hodnota (rating) takto zostaveného interného benchmarku je priemernou hodnotou

za celú školu t.j. bez ohľadu na prevaţujúci charakter školy. To má zásadný význam, pretoţe

konečný výsledok je daný o.i. i tým, ţe fakulta, ktorá nepatrí medzi charakteristické fakulty

danej vysokej školy prispieva k výsledku rovnako ako fakulty, ktoré danú školu

charakterizujú. Typickým príkladom môţe byť Fakulta umení Technickej univerzity

v Košiciach. Toto treba o.i. brať do úvahy pri porovnávaní výsledkov tohto ratingu

s výsledkami iných ratingov, zvlášť zahraničných. Pri porovnávaní s komplexnou


43

akreditáciou prináša metodika modelu B principiálne odlišnosti. Model B nastavuje kvalite

slovenských vysokých škôl iné zrkadlo. Vzájomné porovnanie výsledkov týchto ratingov je

však moţné a uţitočné tak z hľadiska metodického ako aj z hľadiska samotného výsledku.

VÝSLEDKY

Rating vysokých škôl podľa Modelu A

ARRA Rating fakúlt podľa modelu A je uvedený na obrázku 4. Tak ako sa dalo

očakávať, zvolená metodika rozdelila dvojrozmerný priestor VÝSKUM vs. VZDELÁVANIE

na štyri kvadranty, ktoré umoţňujú štyri rozličné úrovne ratingu fakúlt. Kvadrant

A reprezentujú fakulty, ktoré majú aj výskumný aj vzdelávací výkon vyšší ako je priemer

v ich skupine. V kvadrante B sú fakulty, ktoré majú výskumný výkon vyšší ako je priemer,

ale vzdelávací výkon je niţší ako je priemer v ich skupine. V kvadrante C sú fakulty, ktorých

výskumný výkon je niţší ako je priemer v ich skupine, ale ich vzdelávací výkon je vyšší ako

je priemer v ich skupine. V kvadrante D sú fakulty, ktorých oba tak výskumný ako aj

vzdelávací výkon sú niţšie ako je priemer v ich skupine. Spolu bolo v ratingu 103 fakúlt

z ktorých 41 (39,8%) získalo rating A, 10 (9,7%) získalo rating B, 24 (23,3%) získalo rating

C a 28 (27,2%) získalo rating D. Z uvedenej distribúcie fakúlt je moţné pozorovať, ţe

pribliţne 1/3 fakúlt vytvára okolo priemeru „cluster“ rozmiestnený vo všetkých kvadrantoch.

Najrovnomernejšia je distribúcia fakúlt s ratingom A, nasledovaná fakultami s ratingom D.

Najkompaktnejšia je skupina fakúlt s ratingom B. Je zároveň najmenšia. Tieto dve

charakteristiky poukazujú na inak známy fakt, ţe väčšine fakúlt je vlastné skôr vzdelávanie

a tých, ktorých prioritou je výskum, hoci na úkor vzdelávania, je minimum.


44

Obrázok 4. Distribúcia fakúlt podľa ARRA Rating Modelu A

-100

-50

-

50

100

150

-60 -40 -20 - 20 40 60 80

VZDELÁVANIE

VÝ

SK

UM

AB

CD

ARRA Rating vysokých škôl podľa Modelu A je na obrázku 5. Vyplýva z neho, ţe zo

skupiny 21 vysokých škôl (20 verejných a 1 súkromná) 9 škôl (42,9 %) získalo rating A, 2

školy(9,5 %) získali rating B, 5 škôl (23,8 %) získalo rating C a ďalších 5 škôl (23,8 %)

získalo rating D. Rating je moţné zjednodušiť tým, ţe vysokým školám v kvadrante A (oba

kladné parametre = kvalitou výkonov nadpriemerné vysoké školy) ponecháme rating A,

vysokým školám v kvadrantoch B a C pridelíme spoločný rating B (jeden kladný a jeden

záporný parameter = kvalitou výkonov priemerné vysoké školy.) a vysokým školám

v kvadrante D pridelíme rating C (oba záporné parametre = kvalitou výkonov podpriemerné

vysoké školy). To je výsledok, ktorý má rovnakú štruktúru ako Komplexná akreditácia a preto

umoţňuje ich priame porovnanie. Podľa tejto zjednodušenej klasifikácie získalo 9 vysokých

škôl rating A (42,9%), 7 škôl získalo rating B (33,3%) a 5 škôl získalo rating C (23,8%).

Z hľadiska doterajších poznatkov o vysokých školách nie je tento rating prekvapením.


45

Obrázok 5. Rating vysokých škôl podľa ARRA Ratingu Model A

-75,00

-55,00

-35,00

-15,00

5,00

25,00

45,00

65,00

85,00

-25,00 -15,00 -5,00 5,00 15,00 25,00 35,00 45,00 55,00

VZDELÁVANIE

VÝ

SK

UM

AB

BC

VŠMU

UKUVL

VŠVU

STU

TTU

UPJŠ

EU

TUKE

VŠSA

ŢU

TUZV

UMB

AU

UJS

KU

UKF

TUAD

UCM

PU

SPU


46

Rating vysokých škôl podľa Modelu A je v tabuľke 7. Z tabuľky vyplýva, ţe rating

„A“ získali predovšetkým vysoké školy, ktoré patria medzi najstaršie na Slovensku o ktorých

je známy tradične vysoký podiel výskumu v ich činnosti. Aj „A“ rating Trnavskej univerzity,

ktorá patrí medzi mladé univerzity, sa z uvedenej charakteristiky nevyníma. Dôvodom je fakt,

ţe jej rozhodujúci akademickí zamestnanci majú svoje korene buď v tradičných slovenských

univerzitách alebo v SAV. Rozhodujúcim pre rating tejto univerzity však nie je len táto

skutočnosť, ale predovšetkým fakt, ţe títo akademici dokázali aj na novom pôsobisku nadvia-

Tabuľka 7. Rating vysokých škôl Model A

UNIVERZITY CVZ* CVY

* RATING

Univerzita veterinárskeho lekárstva 49,68 78,45 A

Univerzita Komenského 34,80 48,04 A

Vysoká škola múzických umení 24,66 36,44 A

Trnavská univerzita 12,70 24,66 A

Slovenská technická univerzita 19,63 24,49 A

Vysoká škola výtvarných umení 24,56 21,62 A

Ekonomická univerzita 13,44 17,92 A

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 12,34 17,78 A

Slovenská poľnohospodárska univerzita 3,10 0,95 A

Vysoká škola sv. Alţbety -5,05 6,57 B

Technická univerzita Košice -0,43 5,24 B

Prešovská univerzita 1,00 -2,46 B

Ţilinská univerzita 4,93 -12,55 B

Technická univerzita Zvolen 1,00 -15,93 B

Akadémia umení 17,37 -16,16 B

Univerzita J. Selyeho 17,91 -30,45 B

Univerzita Konštantína Filozofa -2,30 -22,08 C

Katolícka univerzita -13,52 -22,28 C

Univerzita Mateja Bela -0,93 -24,10 C

Trenčianska univerzita A. Dubčeka -19,41 -30,29 C

Univerzita sv. Cyrila a Metoda -10,40 -67,46 C

* centrované údaje pre vzdelávanie (CVZ) a výskum (CVY)

zať na svoje predchádzajúce profesionálne úspechy a tým zabezpečiť svojej novej Alma

Mater príslušnú kvalitu. Takýto úspech nezaznamenala na Slovensku ţiadna iná univerzita,

zaloţená po roku 1989, hoci všetky boli budované na rovnakom princípe „nákupu“ ľudských

zdrojov z existujúcich vysokých škôl, SAV, či rezortných výskumných ústavov. Skupina

s ratingom A, rovnako ako ostatné ratingové skupiny univerzít, obsahuje všetky typy

vysokých škôl z hľadiska ich výskumnej a/alebo vzdelávacej orientácie t.j. klasické univerzity


47

(UK, UPJŠ), technické univerzity (STU, SPU, UVL), spoločensko-humanitne orientované

univerzity (EU, TTU) i umelecké vysoké školy (VŠMU, VŠVU). Tento výsledok poukazuje

na významný fakt, ţe tento rating je nezávislý od profesionálnej orientácie vysokej školy.

Preto ho moţno označiť za závislý len od kvality príslušných výkonov v príslušnej skupine

fakúlt patriacich danej univerzite.

Rating „B“ získali tri technické vysoké školy (TUKE, TUZVO, ŢU), tri spoločensko-

humanitné vysoké školy (VŠSA, PU, UJS) a jedna umelecká akadémia (AU). Všetky moţno

charakterizovať ako vysoké školy s priemernou kvalitou výkonov podľa pouţitých kritérií.

Istou výnimkou v oblasti vzdelávania tvoria AU a UJS, ktoré v parametri vzdelávanie patria

medzi kvalitu mierne presahujúcu slovenský priemer. Prekvapenie určite vzbudí fakt, ţe do

tejto skupiny sa dostali tak vysoké školy s dostatočnou tradíciou (TUKE, TUZVO, ŢU) ako aj

vysoké školy zaloţené po roku 1989 (PU, VŠSA, AU, UJS). Moţno konštatovať, ţe prv

menované nedokázali vyuţiť svoje skúsenosti na primeraný rozvoj svojich kvalít. Tie druhé

naopak vyuţili núkajúcu sa príleţitosť na to, aby za krátke obdobie 20 rokov dosiahla kvalita

ich výkonov predovšetkým vo vzdelávaní aspoň slovenský priemer.

Rating „C“ získala jedna technická (TUAD) a štyri spoločensko-humanitné vysoké

školy (UMB, UKF, KU, UCM). Všetky tieto školy vznikli po roku 1989, hoci dve z nich

(UMB a UKF) majú korene v samostatných fakultách spred roku 1989. Ţiadna z týchto škôl

nedokázala za uplynulých 20 rokov dosiahnuť ani priemernú úroveň svojej kvality, a to ani vo

vzdelávaní, hoci väčšina z nich je spoločensko-humanitne orientovaná, bez väčších nárokov

na experimentálne formy vzdelávania. Prípad TUAD ukazuje aké ťaţké je v tak krátkom

časovom úseku akým je predchádzajúcich 20 rokov vybudovať technicky orientovanú vysokú

školu, náročnú na experimentálne formy vzdelávania. Ďalším zistením z tohto modelu ratingu

je fakt, ţe s výnimkou STU, ostatné technicky orientované vysoké školy zaznamenali len

priemernú hodnotu svojej kvality (aj rating A pre SPU ukazuje jej postavenie blízke

priemeru). Ak neberieme do úvahy prípad TUAD, ide vţdy o vysoké školy s dostatočnou

tradíciou v príprave inţinierov a aj podmienkam primeranej kvalite technického výskumu.

Len priemerný rating však spôsobila pravdepodobne o.i. aj ich zlá stratégia rozvoja za

posledných 20 rokov. Základom tejto stratégie bola snaha expandovať, ale nie smerom

ďalšieho rozvoja pôvodnej orientácie, ale smerom budovania „plno-sortimentných univerzít“.

Rozširovanie počtu fakúlt orientovaných skôr spoločensko-humanitne, environmentálne, či

dokonca umelecky a budovaných na „zelenej lúke“, znamenalo i zníţenie celkovej kvality

výkonov tak vo výskume ako aj vo vzdelávaní. Stačí sa pozrieť na rating fakúlt. Rovnaký

efekt moţno pozorovať aj v rámci STU. Jej nové fakulty s niţšou kvalitou výkonov však


48

tvoria menšiu časť tejto univerzity, ktorá nemohla ohroziť jej rating. V porovnaní s UK je

však rozdiel výraznejší ako by sa dalo čakať.

Rating vysokých škôl podľa Modelu B

Sumárny rating vysokých škôl je uvedený v tabuľke 8 a jeho štatistické rozdelenie je

znázornené na obrázku 6. Z ratingu vyplýva, ţe na základe metodiky pre Model B bol

sumárny rating „A“ pridelený spolu piatim vysokým školám (23,8%). Sumárny rating „B“ bol

pridelený ôsmim vysokým školám(38,1%). Sumárny rating „C“ bol pridelený ôsmym

vysokým školám (38,1%). Ţiadna vysoká škola nezískala rating D.

Na obrázku 7 je znázornený rating vysokých škôl podľa Modelu B. Výsledky ratingu

sa vo viacerých prípadoch líšia od beţne zauţívaného vnímania jednotlivých vysokých škôl

resp. ich skupín. Medzi prekvapenia moţno zahrnúť napr. fakt, ţe sumárny rating „A“

nezískala ţiadna technická univerzita. Z nich rating „B“ získali renomovaná Slovenská

technická univerzita (STU), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (SPU)

a Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO). Ostatné technické univerzity získali tieţ rating

„C“, čo nesvedčí o ich kvalitatívnom raste v poslednom období. Prekvapením môţe byť tieţ

rating „B“ Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorej všetky ekonomicky orientované

fakulty získali rating „B“ a Fakulta medzinárodných vzťahov dokonca rating „A“. Na rozdiel

od Modelu A má Model B výraznejšie kvalitatívne znaky, pretoţe jeho interným

benchmarkom je vţdy najlepšia fakulta v danej skupine a nie priemer skupiny ako je tomu

v Modeli A. Preto moţno bez prekvapenia pozorovať stav keď podstatne staršie a zavedené

vysoké školy akými nesporne sú Ţilinská univerzita a Technická univerzita v Košiciach

získali len rating C za sumárny výkon, ktorý je niţší ako je sumárny výkon Univerzity J.

Seleyho, ktorá je podstatne mladšia. Poukazuje to na fakt, ţe kvalita väčšiny fakúlt týchto

vysokých škôl je v porovnaní s najlepšími dokonca podpriemerná. To len potvrdzuje

nesprávnosť zvolenej a realizovanej stratégie rozvoja týchto škôl za posledných 20 rokov.

Rating C u ostatných vysokých škôl v tejto skupine neprekvapuje. Platí pre ne konštatovanie

z ratingu podľa Modelu A o nedostatočnom zvládnutí svojho vývoja po zaloţení. Grafické

vyjadrenie ratingu podľa Modelu B plasticky zvýrazňuje kvalitatívne rozdiely medzi

jednotlivými skupinami vysokých škôl i medzi školami navzájom.

Za povšimnutie stojí predovšetkým fakt, ţe štyri posledné univerzity nedosahujú

kvalitou ani 50% najlepších fakúlt na Slovensku, pričom tri z nich ledva prekonávajú hranicu

40%. To svedčí o faktickom zlyhaní rozvoja týchto inštitúcií, čo zaráţa zvlášť v prípade UKF,

ktorá má istú tradíciu. Je zrejmé, ţe zakladanie „univerzít“ nasilu, pre uspokojenie miestnych


49

či osobných ambícií nie je cestou rozvoja vysokého školstva ani na Slovensku. Toto

konštatovanie platí aj pre vysoké školy s vyšším ratingom. Určite nemôţe nikoho uspokojiť

nízky rating technických vysokých škôl, keď predovšetkým najväčšie z nich, Slovenská

technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, vykazujú prekvapujúco

nízku kvalitu a nevyrovnanosť svojich výkonov. Ako uţ bolo konštatované, ţiadna vysoká

škola nezískala rating D. To poukazuje na fakt, ţe napriek nízkej kvalite kaţdá vysoká škola

disponuje aspoň niektorými fakultami, ktorých rating je dostatočne vysoký na celkový rating

školy aspoň C.

Obrázok 6. Štatistické rozdelenie ratingu vysokých škôl podľa Modelu B.

RATING UNIVERZITY

(DISTRIBÚCIA)

C; 38,10%A; 23,80%

B; 38,10%

A

B

C

A

BC

0,00

10,00

20,00

30,00

40,00

50,00

0 0,5 1 1,5 2 2,5 3 3,5


50

Tabuľka 8. Rating vysokých škôl 2009 podľa Modelu B

VYSOKÁ ŠKOLA RATING

2009 2008 2007 2006 2005 PRIEMER

Univerzita veterinárskeho lekárstva 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 A

Vysoká škola múzických umení 93,2 96,8 98,8 94,1 92,9 95,2 A

Vysoká škola výtvarných umení 91,8 91,2 92,7 81,9 100,0 91,5 A

Univerzita Komenského 88,1 87,6 86,9 87,9 94,2 88,9 A

Trnavská univerzita 75,9 77,4 91,5 84,4 92,1 84,3 A

Ekonomická univerzita 80,0 73,7 79,8 79,3 77,1 78,0 B

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika 76,0 70,4 66,8 77,2 85,2 75,1 B

Akadémia umení 66,1 79,1 68,8 67,8 76,0 71,6 B

Slovenská poľnohospodárska univerzita 62,2 62,8 67,2 75,1 70,7 67,6 B

Prešovská univerzita 62,5 62,9 56,4 63,5 66,4 62,3 B

Vysoká škola sv. Alţbety 62,6 61,1 0,0 0,0 0,0 61,8 B

Technická univerzita Zvolen 58,1 56,3 57,8 63,4 67,8 60,7 B

Slovenská technická univerzita 62,1 63,7 50,7 61,7 64,3 60,5 B

Univerzita Mateja Bela 67,0 57,9 50,9 57,1 62,3 59,0 C

Univerzita J. Selyeho 50,7 61,0 0,0 0,0 0,0 55,9 C

Technická univerzita Košice 55,1 55,4 46,4 52,6 51,7 52,3 C

Ţilinská univerzita 52,8 50,1 46,4 56,8 46,7 50,6 C

Univerzita Konštantína Filozofa 56,9 48,6 45,2 44,7 44,9 48,1 C

Trenčianska univerzita A. Dubčeka 35,6 35,8 34,1 51,3 50,4 41,4 C

Katolícka univerzita 56,8 47,7 31,6 32,0 37,2 41,0 C

Univerzita sv. Cyrila a Metoda 39,7 38,7 35,1 41,8 48,3 40,7 C

SYNTETICKÝ PARAMETER


51

Obrázok 7. ARRA Rating Model B

0,0

10,0

20,0

30,0

40,0

50,0

60,0

70,0

80,0

90,0

100,0

UVL

VŠM

U

VŠVU

UK

TTUEU

UPJŠ A

USPU P

U

VŠSA

TUZVO

STU

UM

BUJS

TUKE ŢU

UKF

TUAD

KU

UCM

Po

die

l vo

či n

ajlep

šie

mu

A

B

C

D


52

Rating fakúlt.

Sumárny rating fakúlt je uvedený v tabuľke 8. Rating nebol urobený v absolútnej

škále, ale v štruktúre podľa charakteristických skupín ako túto pouţíva ARRA na účely

rakingu. Celkovo bolo hodnotených 104 fakúlt rozdelených do 11 charakteristických skupín.

Rating „A“ získalo spolu 28 fakúlt zo všetkých skupín, čo je 26,9% všetkých fakúlt v ratingu.

Rating „B“ získalo spolu 32 fakúlt z 10 skupín, keď v skupine PRIR ţiadna fakulta nezískala

rating „B“. Rating „B“ tvorí 30,8% všetkých fakúlt v ratingu. Rating „C“ získalo 30 fakúlt

z ôsmich skupín, keď v skupine AGRO, PRAV a EKONOM ţiadna fakulta nezískala rating

„C“. Rating „C“ tvorí spolu 28,8% všetkých fakúlt v ratingu. Rating „D“ získalo spolu 14

fakúlt zo šiestich skupín, keď v skupine AGRO, UMEL, TEOLOG, PRAV a PEDAGOG

nezískala ţiadna fakulta rating „D“. Rating „D“ tvorí spolu 13,5 % všetkých fakúlt v ratingu.

Prehľad ratingu a jeho distribúcia je na obrázku 8.

Z tabuľky 9 o.i. vyplýva, ţe v rámci univerzít existujú veľmi zreteľné rozdiely medzi

kvalitou jednotlivých fakúlt. Príkladom vyrovnanej kvality môţe byť Ekonomická univerzita

v Bratislave, ktorej 5 fakúlt získalo rating „B“ a jedna rating „A“, ale aj Slovenská technická

univerzita v Bratislave, ktorej 5 fakúlt získalo rating „C“, jedna rating „B“ a jedna rating „A“.

Opačným príkladom je Prešovská univerzita v Prešove, či Ţilinská univerzita, ktorých fakulty

získali rating v rámci celej pouţitej škály. Tým vzniká veľmi pestrý a nevyrovnaný obraz

kvality fakúlt týchto vysokých škôl.


53

Obrázok 8. Štatistické rozdelenie ratingu fakúlt v Modeli B

RATING FAKÚLT (DISTRIBÚCIA)

B; 30,77%

A; 26,92%

D; 13,46%

C; 28,85%

ABCD

CBA

D

0,00

10,00

20,00

30,00

40,00

0,5 1,5 2,5 3,5 4,5


54

Tabuľka 9. Rating fakúlt 2009

AGRO 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Univerzita veterinárskeho lekárstva

Univerzita veterinárskeho

lekárstva A A A A A A

2 Fakulta biotechnológie a potravinárstva

Slovenská poľnohospodárska

univerzita B B B A C B

3 Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov


univerzita B B B B B B

4 Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen B B B B B B

5 Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva


univerzita C B C B B B

6 Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen C C B B B B

UMEL 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A A A A A A

2 Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení A A A A A A

3 Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A A A A A A

4 Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A A A A A A

5 Fakulta muzických umení Akadémia umení B A A A A A

6 Fakulta dramatických umení Akadémia umení B B C B B B

7 Fakulta výtvarných umení Akadémia umení B B C C B B

8 Fakulta umení Technická univerzita Košice C C C B C C

MED 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A A A A A A

2 Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A A A A A A

3 Lekárska fakulta

Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika A A B B A A

4 Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita B B A A A A

5 Lekárska fakulta Univerzita Komenského B A A B B B


55

6 Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety B B 0 0 0 B

7 Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa C C C C D C

8 Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita D D 0 0 0 D

9 Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita D D D D D D

PRIR 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A A A A A A

2 Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského A A A A A A

3 Prírodovedecká fakulta


Šafárika A B B A A A

4 Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen C C B B C C

5 Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa C C C C C C

6 Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita C D D D C D

7 Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela D D D C C D

8 Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda D D D D D D

EKONOM 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice A A A A A A

2 Fakulta ekonomiky a manaţmentu


univerzita A A A A A A

3 Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita B A A A A A

4 Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A B B A B B

5 Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela B C C B B B

6 Fakulta managementu Univerzita Komenského B B A B B B

7 Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita B B B B B B

8 Obchodná fakulta Ekonomická univerzita B B A A B B

9 Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B B A B B B

10 Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita C B B B B B

11 Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho D D 0 0 0 D

12 Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita D D 0 0 0 D


56

TECH 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A A A A A A

2 Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita B B B B B B

3 Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita B B C C B B

4 Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice B C C B B B

5 Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita B B C C C C

6 Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita C C 0 0 0 C

7 Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita C C D C 0 C

8 Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice C C C C B C

9 Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice C C C C B C

10 Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice C C C C B C

11 Fakulta priemyselných technológií

Trenčianska univerzita A.

Dubčeka C C C C B C

12 Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen C C D C B C

13 Stavebná fakulta Technická univerzita Košice C C C B C C

14 Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice C C C C C C

15 Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita C C C C C C

16 Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita C C D D C C

17 Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita C C C C C C

18 Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita C C 0 C C C

19 Stavebná fakulta Ţilinská univerzita C C C C C C

20 Technická fakulta


univerzita C C D C C C

21 Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita D C D B C C

22 Letecká fakulta Technická univerzita Košice D D 0 0 0 D

23 Fakulta špeciálnej techniky


Dubčeka D D D C C D

24 Fakulta mechatroniky


Dubčeka D D D D D D


57

TEOLOG 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A A A A A A

2 Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho B A 0 0 0 B

3 Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského C A B B A B

4 Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita C B B A A B

5 Teologická fakulta Trnavská univerzita C B A A A B

6 Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita B C C C B C

7 Teologická fakulta Katolícka univerzita B C C 0 0 C

FILOZOF 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Filozofická fakulta Univerzita Komenského A A A A A A

2 Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita A A A A A A

3 Filozofická fakulta Prešovská univerzita B B B A A B

4 Filozofická fakulta Trnavská univerzita B B B B B B

5 Filozofická fakulta Katolícka univerzita B B D C C C

6 Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa B C C C C C

7 Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela C C C C C C

8 Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda D D D D C D

PRAV 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Právnická fakulta Trnavská univerzita A A A A A A

2 Právnická fakulta Univerzita Komenského A A A A A A

3 Právnická fakulta


Šafárika A A B A A A

4 Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela C B B B B B

PEDAGOG 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Pedagogická fakulta Trnavská univerzita A A A B B A

2 Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského A A A A A A


58

3 Fakulta športu Prešovská univerzita A B 0 0 0 A

4 Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela A B B C C B

5 Pedagogická fakulta Univerzita Komenského B B B B B B

6 Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa B B B B B B

7 Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B C C B B B

8 Pedagogická fakulta Katolícka univerzita C C C C B C

9 Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C C 0 0 0 C

OSTATNE 2009 2008 2007 2006 2005 FAKULTY

1 Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita A A A A A A

2 Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského A A A B A A

3 Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A B B B B B

4 Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja


univerzita C C B B A B

5 Filologická fakulta Univerzita Mateja Bela 0 0 D C C C

6 Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda C C D C B C

7 Fakulta sociálno ekonomických vzťahov


Dubčeka D D D B B D

8 Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa D D 0 0 0 D

9 Fakulta verejnej správy


Šafárika D D D B B D


59

ZÁVER

Rating vysokých škôl a ich fakúlt poskytuje zaujímavú moţnosť hodnotiť z hľadiska

zvolených výkonových parametrov ratingovým spôsobom kvalitu vysokých škôl a ich fakúlt.

ARRA pouţíva sústavu výkonových parametrov, ktorých úplná väčšina spĺňa poţiadavky na

„kvalitatívnu“ dimenziu v nich obsiahnutú i poţiadavku, ktorá zdôrazňuje, ţe hodnotený

parameter musí byť hodnotenou inštitúciou (fakulta, vysoká škola) ovplyvniteľný. Zvolený,

a v rankingu pouţívaný systém parametrov moţno povaţovať z hľadiska zastúpenia

parametrov charakterizujúcich kvalitu vzdelávania a/alebo kvalitu výskumnej práce za

vyváţený, keď z piatich skupín parametrov sú dve venované vzdelávaniu, dve skupiny

parametrov sú venované výskumu a jedna (doktorandské štúdium) je spoločná pre obe tieto

oblasti. Preto výsledky ratingu moţno interpretovať ako syntetický, hoci zjednodušený obraz

kvality vysokých škôl a ich fakúlt. Z hľadiska riadenia vysokých škôl je významnejší pohľad

na školy ako také, z hľadiska financovania, výskumných priorít a ich riadenia, ako aj

z hľadiska orientácie uchádzačov o štúdium a ich okolia je významnejší pohľad na fakulty.

Z oboch ratingov moţno zostaviť nasledujúcu interpretáciu. Z údajov o ratingu fakúlt

vyplýva, ţe tento má v princípe normálne, či „prirodzené“ rozdelenie, keď len o niečo viac

ako ¼ fakúlt získala rating „A“, väčšina fakúlt získala rating „B“ alebo „C“ (spolu 59,6 % čo

sú takmer 2/3 celého počtu) a niečo viac ako 1/8 fakúlt získalo rating „D“. Prvé dva stupne

ratingu „A“ alebo „B“ pritom získalo spolu 57,7% fakúlt, čo poukazuje na primeranú kvalitu

celého systému, pokiaľ sa táto pomeriava voči najlepším fakultám v štáte! Bohuţiaľ, uţ pri

prvom zodvihnutí zraku mimo naše územie zistíme, ţe na Slovensku máme iba jednu fakultu,

Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU, ktorá z hľadiska celkového hodnotenia

znesie aj medzinárodné porovnanie, napr. s fakultami najbliţších susedov. Bliţšie skúmanie

ratingu po skupinách fakúlt poskytuje moţnosť i ďalších interpretácií. Z hľadiska

rovnorodého a kvalitatívne vyrovnaného výkonu moţno povaţovať skupinu fakúlt PRAV za

najvyrovnanejšiu v celom vysokoškolskom systéme. Obsahuje síce len 4 fakulty, ale z nich

len jedna získala rating „B“ a ostatné rating „A“, čo je najvyššie hodnotenie i medzi

skupinami fakúlt. Podobné moţno konštatovať o skupine fakúlt AGRO (6 fakúlt) v ktorej

jedna získala rating „A“ ostatné rating „B“. Ostatné skupiny fakúlt vykazujú alebo

prevaţujúci rating väčšieho počtu fakúlt v skupine (napr. skupina TECH v ktorej z 24 fakúlt

17 získalo rating „C“, tri rating „B“ alebo „D“ a jedna rating „A“) alebo je rating v skupine

rozdelený viac-menej rovnomerne (napr. skupina FILOZOF). Také skupiny fakúlt akými sú


60

MED, PRIR alebo OSTATNÉ majú zreteľné vnútorné členenie na podskupinu fakúlt

s vysokým ratingom „A“ a podskupinu fakúlt, ktorých rating je aspoň o dve úrovne niţší („C“

a „D“). Porovnanie ratingu fakúlt tieţ poukazuje na dva vývojové efekty. Prvým je

porovnanie ratingu v rámci skupiny PRIR, ktorý ukazuje, ţe tradičné prírodovedecké fakulty

dlhodobo vykazujú najvyššie výkonové parametre. Na druhej strane ani dvadsať rokov

budovania fakúlt prírodných vied na ďalších univerzitách neprinieslo efekt ich kvalitatívneho

priblíţenia sa prírodovedeckým fakultám. To evokuje predstavu o neúčelnosti takéhoto úsilia

a zbytočného plytvania prostriedkov na inak veľmi náročné študijné programy a výskum v

organizáciách, ktoré v dôsledku tzv. efektu štvrtej generácie nebudú mať ešte desiatky rokov

šancu priblíţiť svoju kvalitu kvalite zavedených prírodovedeckých fakúlt. Druhým

vývojovým efektom, pozorovateľným z ratingu fakúlt je rating fakúlt v skupine OSTATNÉ.

Rating tejto skupiny fakúlt je najniţší medzi všetkými skupinami, keď z 9 fakúlt v skupine tri

získali rating „D“ a ďalšie dve rating „C“. To znamená, ţe viac ako 55% fakúlt v tejto skupine

má rating „C“ a niţší. Prakticky všetky tieto fakulty pritom patria medzi také, ktoré vznikli za

ostatných 20 rokov. Z nich však len dve (Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK

a Fakulta medzinárodných vzťahov EÚ) vykazujú primeranú kvalitu a ďalšie dve sa snaţia

k nim priblíţiť (Fakulta politických vied UMB a Fakulta európskych štúdií a regionálneho

rozvoja SPU). Ostatné štyri naďalej zápasia so svojou nedostatočnou kvalitou piata z nich

dokonca zanikla (Filologická fakulta UMB). Z vývoja a súčasného stavu kvality na týchto

fakultách je moţno zreteľne pozorovať aké je ťaţké zaloţiť novú fakultu a uspieť s jej

kvalitou hoci v strednodobom intervale 20 rokov. Podobne nevyrovnaný vývoj kvality

vykazuje aj skupina fakúlt TEOL. To je moţno prekvapujúce, ak si uvedomíme, ţe tieto

fakulty sú okrem civilnej riadené aj príslušnou cirkevnou autoritou. Výsledky poukazujú

v tomto prípade na prílišné ambície na oboch stranách. Rovnaké však platí i pre ostatné

skupiny fakúlt. Z ratingu a jeho vývoja za sledované obdobie moţno pozorovať ťaţkosti,

ktoré sprevádza nie tak zaloţenie, ako vlastná prevádzka a kvalitatívny vývoj nových fakúlt,

zaloţených za ostatných 20 rokov. S ohľadom na moţnosti slovenskej spoločnosti je zrejmé,

ţe menej by bolo viac. Priamo povedané, menej fakúlt s primeranou kvalitou by, pri

rovnakom mnoţstve prostriedkov, bolo väčším prínosom pre štúdium, výskum i celú

spoločnosť.

Rating vysokých škôl je ich štatisticko-výkonovým, príslušne kondenzovaným

hodnotením. Keďţe rating bol zostavený ako porovnanie výkonových jednotiek (fakúlt)

s najlepšou v skupine, rating vysokých škôl o.i. ukazuje aj podiel fakúlt príslušnej vysokej

školy na vedúcom postavení v príslušnej skupine a/alebo skupinách fakúlt. Zároveň rating


61

poukazuje na rovnomernosť rozloţenia kvality medzi fakultami príslušnej vysokej školy.

Rating vysokých škôl je z tohto hľadiska aj zrkadlom vývoja a riadenia vysokých škôl.

Nevyrovnaná kvalitatívna úroveň v rámci univerzity, ktorá pretrváva, a preto nie je obrazom

fakúlt v stave zrodu, poukazuje na nie najvhodnejší spôsob riadenia danej školy. Ako príklad

takejto nevyrovnanej kvality v rámci vysokej školy môţe slúţiť Ţilinská univerzita, ktorej

rating fakúlt pokrýva takmer rovnomerne celú hodnotiacu škálu. Opačný obraz poskytujú

Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorých rating fakúlt

sa sústreďuje do jednej ratingovej úrovne („A“ resp. „C“).


62

POROVNANIE KOMPLEXNEJ AKREDITÁCIE A ARRA RATINGOV

ÚVOD

Porovnanie Komplexnej akreditácie ako bola táto zverejnená Ministerstvom školstva

SR16

a v zápisniciach AK17

a ARRA Ratingami bolo vykonané pre skupinu 20 verejných

a jednu súkromnú vysokú školu. Zúţenie počtu vysokých škôl z 27, ktoré boli zahrnuté do

Komplexnej akreditácie na 21 v tejto je dané verejnou dostupnosťou údajov. Tá je

zabezpečená z oficiálnych zdrojov Ministerstva školstva SR pre 20 verejných vysokých škôl.

Súkromná Vysoká škola sv. Alţbety zverejňuje rovnaký rozsah svojich údajov ako verejné

vysoké školy na svojej internetovej stránke. Ostatné, tak súkromné ako aj štátne vysoké školy

nemajú verejne dostupný potrebný rozsah údajov preto nie sú zahŕňané ani do pravidelných

výročných správ ARRA (ARRA Ranking) ani do tejto štúdie.

METODIKA

Rozdiel medzi výsledkami zaradenia vysokých škôl v Komplexnej akreditácii

a výsledkami ARRA Ratingov je predovšetkým dôsledkom rozdielov v metodík, ktoré boli

v tej ktorej klasifikácii pouţitá. V tabuľke 10 je prehľad ukazovateľov výkonu, ktoré boli

pouţité v kaţdej z týchto metodík. Je zrejmé, ţe Komplexná akreditácia sa sústredila predo-

všetkým na kvantitatívne ukazovatele/parametre. V oblasti výskumu pouţíva len jediný

relevantný objektívny ukazovateľ – počet a druh publikácií, ktorý má výrazný kvalitatívny

charakter. A hoci aj ďalšie pouţité parametre nesú istý kvalitatívny prvok (doktorandské

štúdium, granty) je celkový výsledok hodnotenia významným spôsobom ovplyvňovaný

kvantitatívnym charakterom parametrov („rozsah doktorandského štúdia“) a ich subjektivitou

(1/3 váhy tvoria „kvalita výskumnej infraštruktúry“ a tzv. „ostatné aspekty“). Pre zaradenie

vysokej školy pouţíva Komplexná akreditácia pre klasifikáciu vzdelávacieho výkonu jediný,

aj to kvantitatívny parameter.

Naopak metodika ARRA ratingov vyuţíva pre oba modely sériu

ukazovateľov/parametrov, ktoré majú výrazný kvalitatívny charakter. Vedomá si

komplexného charakteru kaţdej vysokej školy pouţíva ARRA vyváţený pomer medzi

ukazovateľmi výskumného výkonu a ukazovateľmi vzdelávacieho výkonu. Podrobná analýza

a porovnanie týchto ukazovateľov je uvedené ďalej.

16

www.minedu.sk 17

Zápisnica 36 aţ 48


63

Tabuľka 10. Ukazovatele výkonu pouţité pre klasifikácie

UKAZOVATELE ARRA UKAZOVATELE AK

výskum výskum

VV1a, publikácie/tvorivý zamestnanec „atribút výstupov“

VV2, počet citácií/tvorivý zamestnanec 50 výstupov výskumu (publikácie)

VV2a, citácie /publikácia „atribút prostredia“

VV4a, PhD absolventi / PhD študenti rozsah a výsledky doktorandského štúdia

(váha aspoň 1/3)

VV5, PhD absolventi/prof.,doc. objem finančných prostriedkov (grantov)

získaných na projekty riešené na fakulte

v hodnotenej oblasti v hodnotenom období

(váha aspoň 1/3)

VV6, denní PhD/denní štud. kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové

vybavenie, kniţnice, počítačové vybavenie -

váha aspoň 1/6)

VV7, VEGA granty/tvorivý zamestnanec ostatné aspekty charakterizujúce prostredie,

v ktorom sa realizuje výskum (váha aspoň

1/6)

VV8, APVV/tvorivý zamestnanec „atribút ocenenia“ 30 výsledkov fakulty

VV9, zahraničné granty/tvorivý zamestnanec uskutočnené vyţiadané prednášky

VV10, suma granty/tvorivý zamestnanec členstvo v národných a medzinárodných

výboroch v oblasti výskumu

poverenia z externého prostredia na

organizovanie konferencií

členstvo v edičných radách medzinárodných

časopisov

členstvo v národných a medzinárodných

komisiách a porotách

ocenenia a vyznamenania

vzdelávanie vzdelávanie

SV1, počet študentov/učiteľ počet študentov v študijných programoch

prvého a druhého stupňa na prepočítaný

evidenčný počet vysokoškolských učiteľov

SV2, počet študentov/ prof. alebo doc.

SV3, počet učiteľov s PhD/učiteľ

SV4, počet prof. a doc/učiteľ

SV6, prihlásení/plán

SV7, počet zapísaných/prijatých

SV8 podiel zahraničných študentov

Analýza a porovnanie parametrov a ukazovateľov pre vlastné zaraďovanie (rating)

vysokých škôl sú uvedené v tabuľke 11. Vyplýva z nej, ţe všetky tri klasifikácie pouţili pre

rating vysokých škôl príbuzné parametre a ukazovatele, hoci v rozličnej štruktúre a miere.

Tak Komplexná akreditácia pouţila ukazovateľ „publikácie“ len v jednoduchej verzii

sumárneho počtu publikácií v odbore za obdobie a fakultu, kým ARRA Ratingy pouţili tento


64

ukazovateľ v podobe troch samostatných parametrov (počet publikácií na tvorivého

pracovníka, počet citácií na tvorivého pracovníka a počet citácií na publikáciu). Rovnako

ukazovateľ „granty domáce“ pouţila Komplexná akreditácia len v jednoduchej podobe sumy

prostriedkov získaných príslušnou fakultou za dané obdobie, kým ARRA Ratingy pouţili

sústavu aţ štyroch parametrov (suma prostriedkov VEGA grantov na akademického

pracovníka, suma APVV prostriedkov na akademického pracovníka a suma prostriedkov zo

zahraničných grantov na akademického pracovníka a celková suma grantových prostriedkov

na akademického pracovníka). V prípade doktorandského štúdia pouţila Komplexná

akreditácia tri parametre (počet PhD absolventov na školiteľa, počet „PhD publikácií“ na PhD

študenta a počet PhD študentov na celkový počet učiteľov). ARRA Ratingy pouţili tieţ tri

parametre (pomer PhD absolventov a PhD študentov, pomer PhD študentov a školiteľov

a pomer denných PhD študentov voči denným študentom). Z porovnania vyplýva, ţe jeden

z týchto parametrov bol rovnaký, resp. veľmi príbuzný (pomer PhD študentov a školiteľov

resp. učiteľov). Najväčší rozdiel medzi klasifikáciami bol v parametroch vzdelávania. Kým

Komplexná akreditácia pouţila na klasifikáciu (rating) len jediný, aj to kvantitatívny,

parameter (počet študentov 1. a 2. stupňa na učiteľa) ARRA Ratingy ich pouţili sedem, čo je

vôbec najvyšší počet parametrov z jednej charakteristickej skupiny. Počet pouţitých

parametrov či ukazovateľov nie je síce pre výsledok rozhodujúci, ale pouţitie výrazne

kvalitatívnych ukazovateľov ako tomu je v prípade ARRA Ratingov zvyšuje vypovedaciu

hodnotu samotnej klasifikácie.

Z tabuľky 11 je zrejmý nielen arbitrárny charakter stupníc pouţitých pri oboch

klasifikáciách, ale predovšetkým miernosť, či priam nízka náročnosť Komplexnej akreditácie

na hodnotených. Veď pre dosiahnutie úrovne „univerzitná vysoká škola“ stačilo, aby 60%

fakúlt splnilo poţadované kritériá aspoň na úrovni B-, resp. C+, čo sú piaty resp. šiesty

klasifikačný stupeň v stanovenej desať stupňovej stupnici Komplexnej akreditácie. Inak

povedané pre slovenskú vysokú školu stačilo na začlenenie medzi „univerzitné vysoké školy“,

aby aspoň 60% jej fakúlt splnilo aspoň priemernú, či mierne podpriemernú úroveň

stanovených ukazovateľov vo výskume. To znamená, ţe na Slovensku je uţ priemer

povaţovaný za univerzitnú úroveň. Všetko ostatné t.j. podpriemer stačí uţ na druhý najvyšší

stupeň tzv. ne-zaradenú vysokú školu.


65

Tabuľka 11. Parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl (minimálne hodnoty

resp. rozsahy)

AK Univerzity Ne-Univerzity Odborné VŠ Iné

pravidlo parameter ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ

KZ -1 (publikácie)

60% fakúlt/ 50% pre

OVŠ 4,00 – 2,50

B-

2,49 – 1,50

C+

< 1,50

C-

/

KZ -2 (granty

domáce) Sk/osoba 60 000 40 000 20 000 /

KZ-3 (PhD

absolventi/školiteľa)

60% fakúlt 1/3 ? ? /

KZ -4 (PhD

publikácie) 60% fakúlt C+ ? ? /

KZ-5 (počet PhD

študentov/učiteľ)

počet PhD študentov/učiteľ min. 1 ? ? /

KZ-6 (počet

študentov 1. a

2./učiteľ)

počet študentov 1. a 2.

stupňa/učiteľ max. 20 max. 25 max. 30

ARRA „A” A B B C

VV1a publikácie/tvorivý

Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV2 počet

citácií/tvorivý Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV2a citácie

/publikácia Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV7 VEGA granty/osoba

Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV8 APVV/osoba Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV9 zahraničné

granty/osoba Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV10 suma

granty/osoba Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV4a PhD

absolventi / PhD študenti

Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV5 PhD

absolventi/prof.,doc. Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV6 denní

PhD/denní štud. Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV1 počet

študentov/učiteľ Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV2 počet

študentov/ prof. alebo

doc.

Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV3 počet

učiteľov s PhD/učiteľ Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV4 počet prof. a

doc/učiteľ Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

Použité len pre ARRA

SV6 prihlásení/plán

Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV7 počet

zapísaných/prijatých Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV8 podiel

zahraničných študentov

Pomer k priemeru v

skupine +,+ +,- -,+ -,-


66

ARRA „B” A B C D

VV1a publikácie/tvorivý

Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV2 počet

citácií/tvorivý Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV2a citácie

/publikácia Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV7 VEGA granty/osoba


v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV8 APVV/osoba Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV9 zahraničné

granty/osoba Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV10 suma

granty/osoba Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV4a PhD

absolventi / PhD

študenti


v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV5 PhD

absolventi/prof.,doc. Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV6 denní

PhD/denní štud. Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV1 počet

študentov/učiteľ Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV2 počet

študentov/ prof. alebo doc.


v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV3 počet

učiteľov s PhD/učiteľ Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV4 počet prof. a

doc/učiteľ Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

Použité len pre ARRA

SV6 prihlásení/plán


v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV7 počet

zapísaných/prijatých Pomer k najlepšiemu

v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV8 podiel

zahraničných študentov


v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

V tabuľke 12 sú uvedené klasifikačné stupnice pouţité pri jednotlivých klasifikáciách.

Z tabuľky je zrejmé, ţe rating bol pre všetky tri klasifikácie príbuzný a to napriek tomu, ţe

v rámci Komplexnej akreditácie bola na hodnotenie výskumu pouţitá 10 stupňová

klasifikačná stupnica. ARRA Ratingy pouţili síce štyri ratingové klasifikačné stupne, ale pre

priame porovnanie s Komplexnou akreditáciou boli pouţité len prvé tri, čím sa oba ARRA

Ratingy zreteľne priblíţili ku klasifikácii Komplexnej akreditácie.


67

Tabuľka 12. Klasifikačné stupnice pre ratingy

AK ARRA „A” ARRA „B”

STUPNICA RATING STUPNICA REDUKOVANÁ

KLASIFIKÁCIA

CVV CSV RATING STUPNICA

[%]

RATING

4,00-3,75 A 93,80% A + + A 100-80,0 A

3,74-3,50 A- 87,50% A + + A 100-80,0 A

3,49-3,25 B+ 81,30% A + + A 100-80,0 A

3,24-2,75 B 68,80% B + - B 79,9-60,0 B

2,74-2,50 B- 62,50% B + - B 79,9-60,0 B

2,49-2,25 C+ 56,30% C - + B 59,9-40,0 C

2,24-1,75 C 43,80% C - + B 59,9-40,0 C

1,74-1,50 C- 37,50% D - - C < 40,0 D

1,49-1,25 D+ 31,30% D - - C < 40,0 D

1,24-1,00 D 25,00% D - - C < 40,0 D

VÝSLEDKY

Klasifikácia vysokých škôl

V tabuľke 13 je porovnanie začlenenia vysokých škôl podľa výsledkov Komplexnej

akreditácie a ARRA Ratingu z oboch modelov. Z tabuľky vyplýva, ţe na rozdiel od ARRA

Ratingov ţiadna vysoká škola nebola pôvodne v rámci Komplexnej akreditácie zaradená

medzi odborné vysoké školy (v ARRA Ratingoch klasifikácia „C“). Dodatočnými

iniciatívami ministerstva školstva voči Vysokej škole svätej Alţbety po ktorých AK

prehodnotila jej údaje sa ukazuje, ţe s ohľadom na uznesenie 49.5.2.4. o plnení „Kritérií pre

začlenenie ...“ bude VŠSA zaradená ako jediná medzi „odborné vysoké školy“. To nesvedčí

o príliš vysokej rozlišovacej schopnosti metodiky Komplexnej akreditácie. O iných moţných

dôvodoch slabého rozlíšenia medzi úrovňami jednotlivých vysokých škôl nie je dostatok

spoľahlivých údajov.


68

Tabuľka 13. Porovnanie výsledkov Komplexnej akreditácie a ARRA Ratingov (vysoké školy

sú usporiadané podľa ARRA Ratingu Model A)

RATING 2009

ARRA

"A"

ARRA

"B" AK

ROZDIEL

"A"- "B"

ROZDIEL

"A" - AK

ROZDIEL

"B" - AK

Univerzita Komenského A A A 0 0 0

Univerzita veterinárskeho lekárstva A A A 0 0 0

Trnavská univerzita A A B 0 1 1

Vysoká škola múzických umení A A B 0 1 1

Vysoká škola výtvarných umení A A B 0 1 1

Slovenská technická univerzita A B A 1 0 -1

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A B A 1 0 -1

Slovenská poľnohospodárska univerzita A B A 1 0 -1

Ekonomická univerzita A B (A) 1 0 -1

Technická univerzita Zvolen B B A 0 -1 -1

Akadémia umení B B B 0 0 0

Prešovská univerzita B B B 0 0 0

Vysoká škola sv. Alţbety B B (C?) 0 ? ?

Technická univerzita Košice B C A 1 -1 -2

Ţilinská univerzita B C A 1 0 -2

Univerzita J. Selyeho B C B 1 0 -1

Univerzita Mateja Bela C C (A) 0 -1 -2

Univerzita Konštantína Filozofa C C (A) 0 -1 -2

Katolícka univerzita C C B 0 -1 -1

Trenčianska univerzita A. Dubčeka C C B 0 -1 -1

Univerzita sv. Cyrila a Metoda C C B 0 -1 -1

Zaujímavý pohľad dáva vzájomné porovnanie ratingov jednotlivých škôl navzájom.

Predovšetkým je zrejmé, ţe ARRA ratingy sa líšia zvoleným benchmarkom. „Priemer“ ako

benchmark v Modeli A rozširuje rating „A“ i „B“ a zmenšuje rozsah ratingu „C“. Naopak,

„Najlepší v skupine“ ako benchmark v Modeli B významným spôsobom zuţuje rozsah

ratingu „A“ a rozširuje rozsah ratingu „C“, čo poukazuje na jeho významnejšiu kvalitatívnu

orientáciu v porovnaní s Modelom A.

Porovnanie ARRA ratingov s Komplexnou akreditáciou ukazuje na významné

rozdiely v dosiahnutej klasifikácii. Tieto rozdiely sú predovšetkým obrazom principiálne inak

stanovených cieľov, odlišných prístupov a z nich odvodených metodík klasifikácie. Len pre

dve vysoké školy so zaradením v rámci Komplexnej akreditácie medzi univerzity bola

dosiahnutá úplná zhoda medzi všetkými tromi pouţitými modelmi ratingu (UK a UVL

s ratingami A,A,A). Komplexná akreditácia ďalších dvoch vysokých škôl, ktoré boli v rámci

komplexnej akreditácie zaradené medzi ne-univerzitné vysoké školy je tieţ zhodná s oboma

ARRA Ratingami (AU a PU, ratingy B,B,B). Výsledok je v zhode s očakávaním, ţe

štatisticky, zvlášť pri snahe zosúladiť pouţité klasifikačné stupnice, budú niektoré,

predovšetkým krajné hodnoty kvality, navzájom zhodné bez ohľadu na odlišnosti v pouţitých


69

metodikách. Z tohto hľadiska rozdiely v metodikách zvýrazňuje fakt, ţe ţiadna zhoda medzi

k Komplexnou akreditáciou a ARRA ratingami sa nedosiahla pre skupinu škôl s najniţšou

kvalitou. Kým ARRA Ratingy jednoznačne poukazujú na nízku kvalitu istej skupiny

vysokých škôl Komplexná akreditácia sa uspokojila len s diferenciáciou univerzít od

ostatných vysokých škôl. To je málo i na prvotinu akou Komplexná akreditácia nesporne je.

V prípade oboch akadémií umení bola dosiahnutá zhoda v ratingoch ARRA, ale

v rámci Komplexnej akreditácie obe školy skončili medzi tzv. nezaradenými vysokými

školami. To poukazuje na fakt, ţe Komplexná akreditácia priorizovala výskumný výkon

v absolútnej škále (ktorý nie je úplne vlastný umeleckým vysokým školám), kým ARRA

ratingy vychádzajú z hodnotenia kvality v rámci príbuzných fakúlt. Podobný výsledok získala

aj Trnavská univerzita, ktorá získala oba ARRA ratingy A, ale v Komplexnej akreditácii

zaradenie medzi „ne-univerzitné“ vysoké školy.

Nasleduje skupina štyroch vysokých škôl (STU, UPJŠ, SPU a EU), ktorých rating

A v Komplexnej akreditácii je v súlade s ARRA Ratingom v Modeli A, ale uţ nie s ARRA

Ratingom v Modeli B. Tento výsledok hovorí, ţe tieto vysoké školy patria k nadpriemerným

slovenským vysokým školám, čo potvrdzuje aj ich zaradenie do kategórie univerzitných

vysokých škôl v Komplexnej akreditácii. Výstrahou je však druhý ARRA rating B (v Modeli

B), ktorý poukazuje na fakt, ţe kvalita fakúlt týchto škôl je značne nevyrovnaná, pričom

väčšina z nich výrazne zaostáva v kvalite v porovnaní s najlepšou v skupine. Tieţ zvláštny

spôsob, akým SPU a EU získali klasifikáciu „A“ v KA nepridáva tomuto výsledku KA na

dôveryhodnosti.

Ďalšia skupina vysokých škôl (TUZVO, AU, PU, VŠSA) tvorí akýsi predel

v ratingoch. Ţiadna z nich nezískala ani jeden ARRA rating na úrovni „A“. Zato TUZVO

získala v rámci Komplexnej akreditácie klasifikáciu „A“. AU a PU získali všetky tri ratingy

„B“ čím sa zaradili medzi klasické priemerné vysoké školy, hoci vzdelávanie na AU ukazuje

v Modeli A ARRA ratingov nadpriemernú úroveň. Prípad Vysokej školy svätej Alţbety si

ţiada samostatný komentár. V rámci Komplexnej akreditácie získala škola najprv rating „A“,

aby bol tento následne spochybnený ministerstvom školstva. Na základe výsledkov kontroly

nebol proces komplexnej akreditácie tejto školy doteraz ukončený a AK prehodnocuje svoju

pôvodnú správu. Ako ukazujú uznesenia zo 49. zasadnutia AK škola po overení nových

skutočností spĺňa pravdepodobne kritériá len pre zaradenie medzi „odborné vysoké školy“!!

Technická univerzita Košice, Ţilinská univerzita získali polovicu ARRA ratingov „B“

a polovicu „C“, čo znamená klasický slovenský priemer tak vo výskume ako aj vo vzdelávaní.

Pritom v rámci Komplexnej akreditácie boli vysoké školy z tejto skupiny získali postavenie


70

univerzity. To zaráţa tak v prípade TUKE, ktorá v oboch ARRA ratingoch vykázala práve len

priemernú, či dokonca podpriemernú mieru kvality svojich činností ako aj v prípade ŢU. Tá

získala klasifikáciu „A“ univerzitnej vysokej školy v samom závere Komplexnej akreditácie

zaujímavým spôsobom.

Univerzita J. Seleyeho sa od predchádzajúcich dvoch vysokých škôl líši len tým, ţe na

rozdiel od nich nezískala postavenie univerzitnej vysokej školy, čo v istej chvíli sebakriticky

priznali aj jej predstavitelia. Je však zaujímavé, ţe výkon UJS vo vzdelávaní ako to ukazuje

Model A ARRA ratingov patrí medzi slovenský nadpriemer.

Skupina vysokých škôl do ktorej patrí UMB, KU, UKF, TUAD a UCM získala oba

ARRA ratingy „C“. To poukazuje na podpriemerné výkony ich fakúlt tak vo výskume ako ja

vo vzdelávaní. V Komplexnej akreditácii však „prekvapujúco“ tak UMB ako aj UKF

dodatočne získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné vysoké školy“. To sú

ďalšie dve vysoké školy, ktorých výsledky Komplexnej akreditácie sa zásadne líšia od ARRA

ratingov (podobne ako ŢU a SPU). Spolu so zvláštnym postupom známym uţ pri akreditácii

ŢU a SPU aj tieto dve vysoké školy získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné

vysoké školy“ na poslednú chvíľu a po oficiálnom ukončení ich komplexnej akreditácie.

Rozdiely medzi ARRA ratingami a Komplexnou akreditáciou v tejto skupine vysokých škôl

poukazujú na významnosť rozdielov v metodikách ARRA Ratingov a Komplexnej akreditácie

predovšetkým z hľadiska subjektívnosti a kvantitatívneho charakteru ukazovateľov

Komplexnej akreditácie, ako aj z hľadiska ďalších postupov potom, ako bola známa primárna

klasifikácia týchto škôl v hodnotiacej správe AK. Z porovnania ratingov práve tejto skupiny

vysokých škôl je zrejmé, ţe Komplexná akreditácia nevyústila do úplnej a kvalitatívnej

diferenciácie slovenskej „monokultúry“ univerzít a „univerzít“ a uspokojila sa

s oddiferencovaním skupiny univerzít. Je na škodu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na

Slovensku, ţe v tomto kritickom momente prvej diferenciácie a vykročenia (?) k profesne

i kvalitatívne rôznorodej štruktúre vysokých škôl nebol dostatok odvahy na dôslednú

diferenciáciu, čo je nevyhnutný predpoklad riadneho rozvoja celého systému.

Klasifikácia fakúlt

Ako bolo uvedené uţ skôr, je klasifikácia fakúlt reprezentujúcich jednotlivé odbory

alebo ich charakteristické skupiny správnejšia a presnejšia, jednoducho kvalitatívne

preukaznejšia ako klasifikácia komplexných štruktúr akými vysoké školy nesporne sú.

Klasifikácia fakúlt je však výrazne náročnejšia tak na spracovanie ako aj na interpretáciu

a prezentáciu. Pre zjednodušenie a vyššiu blízkosť ARRA Ratingu v Modeli A bolo


71

porovnanie klasifikácie ARRA Ratingami a Komplexnej akreditácie na úrovni fakúlt

vykonané len porovnaním ARRA Ratingu A a Komplexnej akreditácie. Výsledky sú uvedené

v tabuľke 14. Z tabuľky vyplýva, ţe porovnávaných bolo spolu 104 fakúlt zoradených podľa

príslušnosti k vysokej škole. Štatistické porovnanie výsledkov je na obrázku 9.

Obrázok 9. Štatistické porovnanie výsledkov ARRA Ratingu A a Komplexnej

akreditácie fakúlt.

-4

-3

-2

-1

0

1

2

3

4

0,00% 5,00% 10,00% 15,00% 20,00% 25,00% 30,00% 35,00%

KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA

ARRA Rating A

Štatistické porovnanie výsledkov ukazuje, ţe nehodnotených bolo 4,81%. V rámci

hodnotených fakúlt bola úplná zhoda ratingov 29,29%, odchýlka o jeden stupeň bola pre

44,44% fakúlt, pričom prevaţovala odchýlka smerom k vyššiemu ratingu Komplexnej

akreditácie (28,28%) oproti ARRA Ratingu A (16,16%). Odchýlka o dva stupne bola zistená

pre 20,20% fakúlt, pričom úplne prevaţovala odchýlka smerom k vyššiemu ratingu

Komplexnej akreditácie (16,16%) oproti vyššiemu ARRA Ratingu A (4,04%). Odchýlka o tri

stupne bola zistená pre 6,06 % fakúlt pričom všetky odchýlky boli na prospech Komplexnej

akreditácie. V prípade, ţe úplnú zhodu oboch ratingov a odchýlku o jeden stupeň budeme

povaţovať za výsledky v rámci akceptovateľnej miery zhody potom táto dosiahne úroveň

73,74%. Tento výsledok moţno interpretovať tak, ţe bez ohľadu na rozdiely v metodike bola

dosiahnutá zhoda medzi Komplexnou akreditáciou a ARRA Ratingom A (porovnanie

s priemerom) pre takmer 3/4 fakúlt, pričom extrémne odchýlky (3 stupne) boli zistené len pre

6,06% fakúlt.

Tabuľka 14 umoţňuje porovnať a hodnotiť ratingy a ich rozdiely pre fakulty

jednotlivých vysokých škôl. Najväčšiu nezhodu medzi ratingami moţno pozorovať u SPU,

keď z jej piatich hodnotených fakúlt v troch prípadoch bola zistená nezhoda vyššia ako 2.


72

Rovnako bola zistená vysoká miera nezhody Komplexnej akreditácie a ARRA Ratingu A pre

Trnavskú univerzitu, ktorej päť hodnotených fakúlt vykazuje v troch prípadoch nezhodu o dva

stupne, pričom prevaţuje nezhoda v prospech vyšších ratingov ARRA ako Komplexnej

akreditácie. Podobne v prípade UMB bola zistená nezhoda ratingov aspoň o dva stupne pre

tri zo šiestich hodnotených fakúlt. Menej výrazná je táto nezhoda v prípade Ţilinskej

univerzity, keď z jej siedmych hodnotených fakúlt tri vykazujú nezhodu medzi ratingami

v rozsahu aspoň dva stupne. Pozoruhodná je relatívna zhoda ratingov v prípade TUKE, keď

v rámci jej komplexnej akreditácie väčšina fakúlt získala rating B (A:B = 3:5), čo je v celkom

dobrej zhode s ARRA ratingom „B“ (4xA, 2xB, 3xD). Napriek tomu bola TUKE zaradená

medzi univerzity. Opačným prípadom je Vysoká škola múzických umení, ktorá vykazuje

úplnú zhodu oboch klasifikácií jej fakúlt na úrovni A, ale napriek tomu bola táto škola

zaradená medzi tzv. ne-zaradené vysoké školy. Ostatné rozdiely medzi ratingami fakúlt

jednotlivých vysokých škôl majú skôr singulárny charakter odráţajúci pravdepodobne mieru

subjektivity pracovných skupín i AK v rámci Komplexnej akreditácie. Toto konštatovanie sa

opiera o fakt, ţe v rámci ARRA ratingov boli pouţité výlučne verejne dostupné objektívne

údaje, kým v prípade Komplexnej akreditácie mala časť jej ukazovateľov i metodiky

charakter peer review hodnotenia „na mieste“, čo je nanajvýš subjektívna časť akejkoľvek

klasifikácie.


73

Tabuľka 14. Porovnanie klasifikácie fakúlt podľa ARRA Ratingu „A“ a podľa Komplexnej akreditácie (redukovaná stupnica) v štruktúre podľa

vysokých škôl

FAKULTA ŠKOLA

ARRA Rating

"A"

Redukovaná klasifikácia

AK Rozdiel

Fakulta dramatických umení Akadémia umení C C 0

Fakulta muzických umení Akadémia umení A A 0

Fakulta výtvarných umení Akadémia umení C A 2

Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita C B 1

Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita A C -2

Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita D B 2

Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A A 0

Obchodná fakulta Ekonomická univerzita A A 0

Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B B 0

Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita D C 1

Filozofická fakulta Katolícka univerzita D C 1

Pedagogická fakulta Katolícka univerzita D C 1

Teologická fakulta Katolícka univerzita D B 2

Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita A B -1

Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita D / /

Fakulta športu Prešovská univerzita A / /

Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita D C 1


74

Filozofická fakulta Prešovská univerzita A B -1

Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita C A 2

Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B B 0

Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita A B -1

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3

Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita B A 1

Fakulta ekonomiky a manaţmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita A A 0

Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita B / /

Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3

Technická fakulta Slovenská poľnohospodárska univerzita C A 2

Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita C A 2

Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita A A 0

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A A 0

Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita B A 1

Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita D A 3

Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita A A 0

Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita C B 1

Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice A A 0 Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice A B -1

Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice B A 1

Fakulta umení Technická univerzita Košice D B 2

Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice D A 3


75

Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1

Letecká fakulta Technická univerzita Košice D / /

Stavebná fakulta Technická univerzita Košice B B 0

Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1

Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen D B 2

Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen C B 1

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen D C 1

Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen A B -1

Fakulta mechatroniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1

Fakulta priemyselných technológií Trenčianska univerzita A. Dubčeka A A 0

Fakulta sociálno ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1

Fakulta špeciálnej techniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D B 2

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita A C -2

Filozofická fakulta Trnavská univerzita B B 0

Pedagogická fakulta Trnavská univerzita A C -2

Právnická fakulta Trnavská univerzita C A 2

Teologická fakulta Trnavská univerzita A B -1

Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho D C 1

Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho C B 1

Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C C 0


76

Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1

Fakulta managementu Univerzita Komenského C B 1

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A A 0

Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského A B -1

Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského A C -2

Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A A 0

Filozofická fakulta Univerzita Komenského A B -1

Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0

Lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0

Pedagogická fakulta Univerzita Komenského C C 0

Právnická fakulta Univerzita Komenského C A 2

Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského A A 0

Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1

Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa C C 0

Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa C B 1

Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa D C 1

Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa C A 2

Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa A B -1

Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela D A 3

Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela D B 2

Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A A 0

Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela D C 1

Filologická fakulta Univerzita Mateja Bela D / /


77

Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela C B 1

Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela D B 2

Fakulta verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika D C 1

Lekárska fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0

Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika C A 2

Prírodovedecká fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0

Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda C B 1

Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1

Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1

Univerzita veterinárskeho lekárstva Univerzita veterinárskeho lekárstva A A 0

Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0

Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0

Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0

Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety B A 1

Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A B -1

Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita C B 1

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita A B -1

Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita D C 1


78

Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita D A 3

Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita D B 2

Stavebná fakulta Ţilinská univerzita C A 2

Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita A B -1


79

V Tabuľke 15 je porovnanie klasifikácie fakúlt podľa ARRA Ratingu „A“ a podľa

Komplexnej akreditácie (redukovaná stupnica) v štruktúre podľa odborov výskumu.

Z tabuľky vyplýva, ţe najväčšia zhoda medzi ARRA Ratingami a komplexnou akreditáciou je

pre skupinu odborov PRIR, MED a UMEL. Výnimkami v tejto zhode sú Fakulta

zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity s výrazne lepším ratingom ARRA ako

ratingom z Komplexnej akreditácie a Fakulta výtvarných umení Akadémie umení, ktorá

získala naopak podstatne lepší rating v Komplexnej akreditácii ako v ARRA ratingu. Podobne

v skupine EKONOM je súlad medzi ARRA ratingom A a komplexnou akreditáciou porušený

len v prípade fakulty podnikového manaţmentu EU (rozdiel 2) a Ekonomickej fakulty UMB

(rozdiel 3). Obe tieto výnimky ukazujú vyšší rating v rámci Komplexnej akreditácie ako

rating ARRA. Naopak najväčší nesúlad ARRA Ratingov a Komplexnej akreditácie moţno

najvýraznejšie pozorovať pre skupinu odborov AGRO, ale obdobne výrazný je nesúlad týchto

ratingov aj pre skupinu odborov TECH a OSTATNÉ. Systematicky na jednu stranu sú

orientované vzájomné odchýlky ratingov v skupine PRAV a v skupine TEOLOG. Kým

v skupine PRAV ide o rozdiel dvoch stupňov v prospech Komplexnej akreditácie pre všetky

hodnotené fakulty, v skupine TEOLOG ide o jednostupňový systematický rozdiel v prospech

ARRA Ratingu A. Výnimku tvoria len Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta Prešovskej

univerzity a Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Ruţomberku, ktoré majú rating

posunutý v prospech Komplexnej akreditácie o dva stupne. Tento rozdiel je daný diametrálne

odlišnými výsledkami ratingu oboch fakúlt v ARRA Ratingu A v porovnaní s Komplexnou

akreditáciou. Obdobný charakter má i porovnanie ratingov v skupine FILOZOF, kde výnimku

v prospech Komplexnej akreditácie tvoria Filozofická fakulta UKF a Fakulta humanitných

vied UMB. Moţno konštatovať, ţe na týchto javoch sa prejavuje predovšetkým

homogénnejšia, menej diferencovaná klasifikácia Komplexnej akreditácie s 22,22 %

podielom najniţšej klasifikácie „C“ v porovnaní s ARRA Ratingom A v ktorom podiel

najniţších klasifikácií „C“ a „D“ dosiahol 53,53%.


80

Tabuľka 15. Porovnanie klasifikácie fakúlt podľa ARRA Ratingu „A“ a podľa Komplexnej akreditácie (redukovaná stupnica) v štruktúre podľa

odborov výskumu.

FAKULTA ŠKOLA

ARRA Rating

"A"

Redukovaná klasifikácia

AK Rozdiel

AGRO

Univerzita veterinárskeho lekárstva Univerzita veterinárskeho lekárstva A A 0

Fakulta biotechnológie a potravinárstva Slovenská poľnohospodárska univerzita B A 1

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3

Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva Slovenská poľnohospodárska univerzita D A 3

Lesnícka fakulta Technická univerzita Zvolen A B -1

Drevárska fakulta Technická univerzita Zvolen D B 2

UMEL

Hudobná a tanečná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0

Filmová a televízna fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0

Divadelná fakulta Vysoká škola múzických umení A A 0

Vysoká škola výtvarných umení Vysoká škola výtvarných umení A B -1

Fakulta muzických umení Akadémia umení A A 0

Fakulta výtvarných umení Akadémia umení C A 2

Fakulta dramatických umení Akadémia umení C C 0

Fakulta umení Technická univerzita Košice D B 1

MED

Lekárska fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0


81

Jesseniova lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0

Farmaceutická fakulta Univerzita Komenského A A 0

Lekárska fakulta Univerzita Komenského A A 0

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavská univerzita A C -2

Vysoká škola sv. Alţbety Vysoká škola sv. Alţbety B A 1

Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzita Konštantína Filozofa C B 1

Fakulta zdravotníctva Katolícka univerzita D C 1

Fakulta zdravotníctva Prešovská univerzita D C 1

PRIR

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského A A 0

Prírodovedecká fakulta Univerzita Komenského A A 0

Prírodovedecká fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A A 0

Fakulta prírodných vied Univerzita Konštantína Filozofa C C 0

Fakulta ekológie a environmentalistiky Technická univerzita Zvolen C B 1

Fakulta prírodných vied Ţilinská univerzita D C 1

Fakulta prírodných vied Univerzita Mateja Bela D C 1

Fakulta prírodných vied Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1

EKONOM

Ekonomická fakulta Technická univerzita Košice A A 0

Fakulta ekonomiky a manaţmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita A A 0

Národohospodárska fakulta Ekonomická univerzita A A 0

Obchodná fakulta Ekonomická univerzita A A 0

Podnikovohospodárska fakulta Ekonomická univerzita B B 0

Fakulta hospodárskej informatiky Ekonomická univerzita C B 1

Fakulta podnikového manaţmentu Ekonomická univerzita D B 2

Fakulta managementu Univerzita Komenského C B 1


82

Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ţilinská univerzita A B -1

Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela D A 3

Fakulta manaţmentu Prešovská univerzita D / /

Ekonomická fakulta Univerzita J. Selyeho D C 1

TECH

Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita A A 0

Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita A A 0

Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita A A 0

Strojnícka fakulta Slovenská technická univerzita C B 1

Fakulta architektúry Slovenská technická univerzita C A 2

Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita B A 1

Materiálovotechnologická fakulta Slovenská technická univerzita D A 3

Hutnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1

Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technická univerzita Košice A B -1

Strojnícka fakulta Technická univerzita Košice A B -1

Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita Košice B A 1

Letecká fakulta Technická univerzita Košice D / /

Stavebná fakulta Technická univerzita Košice B B 0

Fakulta výrobných technológií Technická univerzita Košice D A 3

Technická fakulta Slovenská poľnohospodárska univerzita C A 2

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky Technická univerzita Zvolen D C 1

Strojnícka fakulta Ţilinská univerzita A B -1

Fakulta riadenia a informatiky Ţilinská univerzita D A 3

Elektrotechnická fakulta Ţilinská univerzita C B 1

Stavebná fakulta Ţilinská univerzita C A 2

Fakulta špeciálneho inţinierstva Ţilinská univerzita D B 2


83

Fakulta špeciálnej techniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D B 2

Fakulta priemyselných technológií Trenčianska univerzita A. Dubčeka A A 0

Fakulta mechatroniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1

TEOLOG

Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1

Rímskokatolícka cyr.-met. bohoslovecká fakulta Univerzita Komenského A B -1

Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovská univerzita A B -1

Gréckokatolícka teologická fakulta Prešovská univerzita C A 2

Teologická fakulta Katolícka univerzita D B 2

Teologická fakulta Trnavská univerzita A B -1

Fakulta reformovanej teológie Univerzita J. Selyeho C B 1

FILOZOF

Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovská univerzita A B -1

Filozofická fakulta Prešovská univerzita A B -1

Filozofická fakulta Trnavská univerzita B B 0

Filozofická fakulta Katolícka univerzita D C 1

Filozofická fakulta Univerzita Komenského A B -1

Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa C A 2

Fakulta humanitných vied Univerzita Mateja Bela D B 2

Filozofická fakulta Univerzita sv. Cyrila a Metoda D C 1

PRAV

Právnická fakulta Univerzita Komenského C A 2

Právnická fakulta Trnavská univerzita C A 2

Právnická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika C A 2

Právnická fakulta Univerzita Mateja Bela D B 2


84

PEDAGOG

Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzita Komenského A C -2

Pedagogická fakulta Univerzita Komenského C C 0

Fakulta športu Prešovská univerzita A / /

Pedagogická fakulta Prešovská univerzita B B 0

Pedagogická fakulta Trnavská univerzita A C -2

Pedagogická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa A B -1

Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela C B 1

Pedagogická fakulta Katolícka univerzita D C 1

Pedagogická fakulta Univerzita J. Selyeho C C 0

OSTATNE

Fakulta sociálnych a ekonomických vied Univerzita Komenského A B -1

Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita A C -2

Fakulta politických vied Univerzita Mateja Bela A A 0

Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenská poľnohospodárska univerzita B / /

Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzita Konštantína Filozofa D C 1

Fakulta verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika D C 1

Fakulta sociálno ekonomických vzťahov Trenčianska univerzita A. Dubčeka D C 1

Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzita sv. Cyrila a Metoda C B 1

Filologická fakulta Univerzita Mateja Bela D / /


85

ZÁVER

Výsledky porovnania ARRA Ratingov a Komplexnej akreditácie ukazujú, ţe napriek

metodickým rozdielom je takéto porovnanie moţné. Jeho uţitočnosť spočíva v metodickej

rovine, keď pripomína význam správneho definovania cieľov ratingov a správneho

a korektného definovania ukazovateľov a samotnej metodiky ich spracovania na informáciu –

rating. Z kvalitatívneho hľadiska porovnanie ukázalo len malú zhodu výsledkov ARRA

Ratingov a Komplexnej akreditácie, predovšetkým pre skupinu univerzít. Pre skupinu

nezaradených vysokých škôl je nezhoda medzi ARRA Ratingami a Komplexnou akreditáciou

predovšetkým výrazom skutočnosti, ţe ARRA Ratingy sú na hodnotených nezávislé

a kvalitatívne orientované, kým Komplexná akreditácia je s hodnotenými konsenzuálna a

viac kvantitatívne orientovaná.


86

ZÁVER

Štúdia je jednak reflexiou Komplexnej akreditácie vysokých škôl ako túto vykonala

Akreditačná komisia a jednak reflexiou tých trendov, ktoré v oblasti hodnotenia kvality

vysokých škôl patria dnes k významným. Z metodického hľadiska obsahuje materiál tri

metodicky rôzne prístupy k hodnoteniu výkonov, či kvality vysokých škôl. Spoločným

znakom všetkých troch príkladov je arbitrárne rozhodovanie o škálach v rámci ktorých sa

vykonáva klasifikácia (Carnegie), Komplexná akreditácia (AK), či rating (ARRA).

Spoločným znakom Komplexnej akreditácie a ARRA Ratingu bola nevyhnutnosť vykonať

primárne hodnotenie na úrovni skupiny odborov, t.j. na úrovni fakúlt a aţ následne,

sekundárne, zaradiť vysokú školu alebo jej priradiť rating. To ukazuje, ţe pri hodnotení

vysokých škôl (hoci na rôzne účely) nie je moţné nájsť akúsi „prirodzenú“ škálu, nezávislú

od ich komplexného charakteru a zároveň nezávislú od cieľa príslušného hodnotenia.

Kaţdá metodika zameraná na klasifikáciu vysokých škôl by mala byť predovšetkým

spoľahlivá. Aby bola spoľahlivá musí byť správna a presná. Na splnenie správnosti metodiky

a tými celej klasifikácie musia mať tieto zreteľne definovaný účel, či cieľ. Rovnako za účelom

naplnenia podmienky správnosti musí byť metodika transparentná v podobe zrozumiteľne

uvedených ukazovateľov (parametrov) a operácií, ktorými sa dospieva k výsledku.

Podmienka transparentnosti metodiky platí i z hľadiska naplnenia podmienky presnosti.

Podmienka presnosti metodiky musí byť okrem transparentnosti doplnená o podmienku

obecnej dostupnosti a relevantnosti vstupných údajov, ktoré sa v rámci danej klasifikácie

pouţijú na vypracovanie vlastnej klasifikácie.

Z hľadiska výberu parametrov v hodnotení, či spôsobu ich spracovávania do

informácie, sa všetky tri prezentované prípady líšia.

Carnegie Classification® je príkladom metodiky v rámci ktorej sa na účely

klasifikácie skupiny univerzít pouţíva jediný ukazovateľ (parameter), ktorým je výška

výdavkov na výskum a to v dvoch podobách, ako absolútna výška výdavkov a ako výška

výdavkov prepočítaná na jedného akademického (tvorivého) zamestnanca. Tento jediný

ukazovateľ je modernou štatistickou metódou (Principal Component Analysis, PCA)

spracovaný tak, aby umoţnil klasifikáciu sledovanej skupiny univerzít do troch samostatných

skupín v závislosti od absolútnej výšky výdavkov na výskum a výšky týchto výdavkov

prepočítanej na jedného tvorivého zamestnanca. To znamená, ţe výsledok klasifikácie

reflektuje tak celkový objem výdavkov na výskum (parameter „úspešnosť“ školy) ako aj

objem výdavkov na jedného výskumníka (parameter „intenzita“ výskumu). Ako priznávajú


87

sami autori, kvalitatívny rozmer pouţitého parametra je neurčitý. Z hľadiska spoľahlivosti

spĺňa táto klasifikácia skôr uvedené základné podmienky pre jej správnosť a presnosť, pretoţe

má jednoznačne definovaný zámer, transparentné parametre (cieľová skupina + ukazovatele) i

operácie na dosiahnutie výsledku a pouţíva verejne dostupné údaje.

Komplexná akreditácia je príkladom metodiky, ktorá pouţíva niekoľko vybraných

parametrov (spolu 6), medzi ktorými prevaţujú parametre charakterizujúce doktorandské

štúdium (povaţované obecne skôr za parametre výskumu, spolu 3) a výskum ako taký (spolu

2), pričom vzdelávanie bolo hodnotené i ďalším parametrom (počet študentov 1. a 2. stupňa

štúdia na jedného učiteľa). Uvedené parametre sú svojou podstatou kvantitatívne, ale panuje

o nich obecné presvedčenie, ţe obsahujú aj istý kvalitatívny prvok. Hodnotenie jednotlivých

parametrov sa vykonalo podľa arbitrárne stanovenej 10 stupňovej stupnice a to na úrovni

oblastí výskumu. Rovnako zaraďovanie univerzít do troch skupín je výsledkov arbitrárne

stanovenej stupnice plnenia príslušných parametrov stanoveným podielom fakúlt z ich

celkového počtu. Takýmto postupom, ktorý moţno označiť za špecifický druh ratingovej

klasifikácie, t.j. s pouţitím niekoľko málo vybraných parametrov, jednoduchého

matematického aparátu a arbitrárne stanovených škál bolo moţné rozdeliť vysoké školy do

troch kvalitatívne odlišných skupín. Kritickým sa v prvom kroku ukázali „doktorandské

parametre“, ktorých nesplnenie znamenalo vyradenie vysokej školy spomedzi univerzít

a v druhom kroku bol kritický vzdelávací („študentský“) parameter, keď príliš veľký počet

študentov na jedného učiteľa posunul niektoré vysoké školy mimo skupiny univerzít. Inak

povedané ak škola nedokázala preukázať poskytovanie doktorandského štúdia aspoň na

úrovni blízkej priemeru Slovenska nebola zaradená medzi univerzity. Ak zároveň preukázala

podpriemerné mnoţstvo (a kvalitu) publikácií, nízky objem grantov na výskum a vysoký

počet študentov na učiteľa mohla byť zaradená len medzi tzv. ne-zaradené vysoké školy. Na

základe pouţitej metodiky a jej výsledkov moţno Komplexnú akreditáciu charakterizovať ako

špecifický rating vysokých škôl zaloţený na plnení stanovených minimálnych úrovní

(minimum threshold principle) vybraných kvantitatívnych ukazovateľov, ktorý reflektuje

v miere potrebnej na základnú diferenciáciu vysokých škôl aj kvalitatívne rozdiely medzi

vysokými školami. Z hľadiska základných poţiadaviek na spoľahlivosť predstavuje

Komplexná akreditácia pomerne pestrú zmes. Jej cieľ je definovaný jasne, rovnako cieľová

skupina. Transparentnosť ukazovateľov i operácií je však diskutabilná, keďţe niektoré sú

vyslovene subjektívneho charakteru (posudzovanie a hodnotenie pracovnou skupinou ad hoc

„na mieste“). Rovnako vstupné údaje nie sú dostatočne transparentné, keďţe vysoké školy

museli pripraviť tzv. akreditačné spisy ako ad hoc súbory, ktoré neboli zverejnené. Ich


88

správnosť a presnosť je tým neznáma a neoveriteľná. Najvyššiu mieru subjektivity pritom

vykazuje záver Komplexnej akreditácie, keď celkom zvláštnym spôsobom, boli

prehodnocované a menené pôvodné návrhy Akreditačnej komisie na začlenenie skupiny

piatich vysokých škôl (25 % z verejných vysokých škôl !) navrhnutých do skupiny tzv. ne-

zaradených vysokých škôl.

ARRA Ratingy sú príkladom klasifikácie, ktorá sa pokúša nájsť taký súbor

ukazovateľov a k nim prislúchajúci matematický aparát, ktorým by bolo moţné tak

kvantitatívne ako aj kvalitatívne charakterizovať jednotlivé vysoké školy a podľa tohto

charakteru im aj prideliť príslušný rating. Súbor parametrov pouţitých ARRA je takmer 3x

väčší (17) ako súbor parametrov pouţitých v Komplexnej akreditácii (6), pričom aspoň 7

z parametrov ARRA má prevaţne kvalitatívny charakter (citácie/publikácia, citácie/tvorivý

pracovník, študenti/profesor, učitelia s PhD/učiteľ, atď.). Vlastné hodnotenie sa vykonalo tieţ

na úrovni fakúlt aglomerovaných do typických skupín, a to na základe dvoch interných

benchmarkov pouţitých samostatne v dvoch modeloch ARRA ratingov. Ako prvý interný

benchmark bol pouţitý priemer údajov na základe centrovania údajov samostatne pre sumu

ukazovateľov VÝSKUMU a samostatne pre sumu ukazovateľov VZDELÁVANIA (ARRA

Rating Model „A“). Následne bolo moţné v súradniciach VÝSKUM vs. VZDELÁVANIE

prideliť jednotlivým vysokým školám príslušný rating. Takáto klasifikácia vysokých škôl,

zaloţená na porovnaní s „priemerom“, je pre „konzumentov“ (verejnosť, médiá a pod.), či

„odberateľov“(zamestnávatelia, štátna správa, a pod.) veľmi dobre čitateľná, pretoţe

umoţňuje ľahko rozoznať „nadpriemerné“, „priemerné“ a „podpriemerné“ vysoké školy.

Ako druhý benchmark (ARRA Rating Model „B“) bola pouţitá vţdy fakulta

s najvyšším plnením sumy parametrov. Arbitrárnou, rovnomerne rozdelenou stupnicou bol

jednotlivým fakultám pridelený rating v rámci skupiny do ktorej boli zaradené. A na základe

aritmetického priemeru sumy ratingov fakúlt bol príslušnej vysokej škole priradený jej rating.

Takáto klasifikácia má výrazne kvalitatívnu orientáciu. Jej „nevýhodou“ voči konzumentom

a odberateľom je práve jej schopnosť jednoznačne rozlíšiť kvalitné fakulty v rovnakej skupine

od menej kvalitných. To pre „odberateľov“ vytvára náročnejšiu situáciu pri chápaní takto

zostaveného ratingu školy ako celku. Typickou ukáţkou je rating STU. Podľa Modelu „A“

patrí STU medzi nadpriemerné vysoké školy. Podľa Modelu „B“ však jej rating nie je vyšší

ako „B“, pričom v skupine s ratingom „B“ skončila STU ako posledná s najniţšou

matematickou hodnotou ratingu 60,5 (rating „C“ začína pri hodnote 59,9). Takéto rozdiely

v ratingoch tej istej inštitúcie nemusia vôbec prekvapovať. Ak porovnáme fakulty STU so

slovenským priemerom technických fakúlt, potom prakticky všetky získajú rating „A“. Ak


89

však porovnáme fakulty STU s najlepšou technickou fakultou v SR, ktorou je zhodou

okolností Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, potom všetky okrem nej

samotnej (rating „A“) a Fakulty elektrotechniky a informatiky STU (rating „B“) majú rating

„C“ (spolu 5 fakúlt), čo znamená, ţe škola ako taká by štatisticky nemala mať rating vyšší ako

„C“. Výsledný rating „B“ bol získaný len vďaka dostatočnému vplyvu oboch kvalitných

fakúlt STU k celkovej matematickej hodnote ratingu a v porovnaní s priemerom vyšším

hodnotám ratingov ostatných fakúlt tejto školy. Podobný rating majú aj ostatné fakulty

technicky a technologicky orientované, preto polovica technických univerzít získala v Modeli

„B“ rating „B“ a polovica rating „C“, čo môţe niekoho prekvapiť. Takto rozdielne výsledky

však nie sú chybou niektorej z pouţitých metodík, ale obrazom ich rozdielnej orientácie. Kým

Model „A“ je orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od priemeru

v normalizovanej škále, ktorá matematicky zmenšuje rozsah stupnice/škály, Model „B“ je

orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od najlepšej v absolútnej

škále, keď rozdiely t.j. “vzdialenosti“ môţu byť aj tak výrazné ako je tomu v uvedenom

príklade STU. Inak povedané STU je nadpriemernou vysokou školou z hľadiska priemeru

technických fakúlt v SR, ale je podpriemernou vysokou školou z hľadiska kvality

najkvalitnejšej technickej fakulty v SR. Podobne rozdielnych ratingov, a nielen technických

vysokých škôl moţno pri porovnaní modelov „A“ a „B“ nájsť viac. Pretoţe Model B je

výrazne kvalitatívne orientovaný moţno pozorovať, ţe tento rating je vţdy „prísnejší“

a priraďuje niţší klasifikačný stupeň ako Model A. Z hľadiska spoľahlivosti spĺňajú ARRA

ratingy všetky základné podmienky. ARRA pouţíva známu, dlhodobo zverejňovanú

metodiku s jasne definovaným, transparentným cieľom, cieľovými skupinami, ukazovateľmi i

metodikou. Podobne ako v prípade rankingov aj pri ratingoch boli pouţité výlučne verejne

dostupné oficiálne údaje sprostredkované Ministerstvom školstva SR. Preto oba ARRA

Rankingy moţno označiť za dostatočne spoľahlivé.

Na základe pouţitej metodiky a jej výsledkov moţno ARRA Ratingy charakterizovať

ako typickú, od hodnotených nezávislú klasifikáciu vysokých škôl, zaloţenú na verejne

dostupných údajoch spracovaných za pomoci interných bechmarkov, ktoré reflektujú

predovšetkým kvalitatívne rozdiely medzi fakultami a tým aj vysokými školami.

Komplexnú akreditáciu moţno charakterizovať ako klasifikáciu vysokých škôl

zaloţenú na konsenzuálne s hodnotenými ad hoc dohodnutými parametrami s prevahou

kvantitatívnych ukazovateľov, ktorej prahové (limitujúce) hodnoty, t.j. benchmark, sú tvorené

hodnotami na úrovni priemeru a niţšími ako je priemer zvolenej stupnice. Ako ukazuje

porovnanie Komplexnej akreditácie s ARRA Ratingom Model A to v skutočnosti posúva


90

bechmark Komplexnej akreditácie často pod slovenský priemer. Metodika Komplexnej

akreditácie je tieţ poznačená vplyvom subjektívneho hodnotenia pracovnej skupiny „na

mieste“ a ďalšími externými vplyvmi a procesmi, ktoré jej výsledky významným spôsobom

deformujú. Z metodiky i výsledkov Komplexnej akreditácie je zrejmý nielen arbitrárny

charakter pouţitej klasifikačnej stupnice, ale predovšetkým miernosť, či priam nízka

náročnosť Komplexnej akreditácie na hodnotených a otvorenosť voči externým vplyvom.

Napr. pre dosiahnutie úrovne „Univerzitná vysoká škola“ stačilo, aby 60% fakúlt splnilo

poţadované kritériá aspoň na úrovni B-, resp. C+, čo sú piaty resp. šiesty klasifikačný stupeň

v stanovenej desať stupňovej stupnici Komplexnej akreditácie. Inak povedané pre slovenskú

univerzitu stačilo, aby aspoň 60% jej fakúlt splnilo aspoň priemernú, či mierne podpriemernú

úroveň stanovených ukazovateľov vo výskume. To znamená, ţe na Slovensku uţ priemer je

povaţovaný za univerzitnú úroveň. Všetko ostatné t.j. podpriemer stačí ešte na „dodatočný“

druhý stupeň tzv. „ne-zaradenú“ vysokú školu. Zároveň tieţ stačila nespokojnosť s pôvodným

návrhom Akreditačnej komisie na začlenenie vysokej školy, nech bola táto u kohokoľvek, aby

sa mimoriadne flexibilným postupom dosiahla „náprava“.

Pre všetky analyzované klasifikácie platí jeden spoločný výsledok, ktorý hovorí, ţe

najvyššia a najniţšia kvalita sa dajú identifikovať veľmi ľahko a sú na pouţitej metodike

menej závislé ako „priemer“. Priemerné hodnoty, ich rozsah a rozptyl sa vyhodnocujú

podstatne ťaţšie a konečný výsledok je výrazne závislý od schopnosti pouţitej metodiky

diferencovať. To je dané predovšetkým definíciou cieľa klasifikácie. Rovnako platí, ţe pre

konečný výsledok klasifikácie jej kritická jej robustnosť daná mierou odolnosti voči externým

vplyvom. V tomto preukazuje Komplexná akreditácia najniţšiu mieru robustnosti.

Z hľadiska ďalšej existencie slovenského vysokoškolského systému sú rozhodujúce

výsledky Komplexnej akreditácie. Treba konštatovať, ţe ich konečná podoba je výrazne

poznačená systémovou chybou, ktorá vyplýva z terminologických a kompetenčných zmätkov

ako ich uvádza § 2 zákona 175/2008 Z.z., keď zo stanovených troch klasifikačných stupňov

pouţila len prvý a „dodatočný“ druhý. Text zákona zreteľne definuje kurióznu, či skôr

zmätočnú klasifikáciu vysokých škôl. Jednak sú vysoké školy klasifikované ako „univerzitné“

alebo ako „odborné vysoké školy“ (ods. 13) a jednak sa do tejto dvojstupňovej klasifikácie

pridáva „tretí“ (ods. 16), v skutočnosti druhý klasifikačný stupeň „vysoké školy“. Takţe

namiesto návratu k známemu, osvedčenému a dodnes v zahraničí beţne fungujúcemu

binárnemu modelu vysokoškolského systému univerzít a odborných vysokých škôl, ktorý

mohol byť doplnený o ďalšiu skupinu inštitúcií orientovaných predovšetkým na prvý stupeň

vysokoškolského vzdelávania, sme do zákona 131/2002 zabudovali vlastný „originál“.


91

Rovnako výrazne sú výsledky Komplexnej akreditácie poznačené jej nízkou odolnosťou voči

vonkajším vplyvom. To sú dve systémové chyby, ktoré sa v Komplexnej akreditácii

vyskytujú. Ide v jej podstate o chyby strategického významu z hľadiska dopadov Komplexnej

akreditácie, keďţe vytvárajú zmes 11 „univerzít“ a ďalších aspoň 9 „ne-zaradených vysokých

škôl“. Namiesto jasnej diferenciácie zbytočná iritácia s okamţitým hľadaním úniku z „ne-

zaradenia“, čo je úplne prirodzená reakcia „ne-zaradených“. Pritom ako ukazuje záver celého

procesu, prechod medzi oboma klasifikáciami bol aţ priveľmi jednoduchý. Výsledky

Komplexnej akreditácie sú uvedenými systémovými chybami významne ovplyvnené

a skresľujú skutočný stav vysokých škôl v krajine. Podľa klasifikácie Komplexnej akreditácie

má Slovensko v súčasnosti zvláštnu zmes univerzít a ne-zaradených vysokých škôl. Je

podivuhodné, ako málo (úsilia, času, argumentov, atď.) stačí na to , aby sa z „vysokej školy“

(II. stupeň klasifikácie) stala „univerzita“ (I. stupeň klasifikácie). Takto realizovaný záver

Komplexnej akreditácie a jeho výsledky môţu diskvalifikovať celý tento proces. Pritom

Komplexná akreditácia je zásadným vykročením správnym smerom, k diferenciácii vysokých

škôl.

Aj táto štúdia ukazuje, ţe vysoké školy vedia málo o svojej kvalite a spoliehajú

a uspokojujú sa s výsledkami akreditácie. Pritom zotrvačnosťou pretrváva externý tlak na

kvantitatívny „rozvoj“ vzdelávania, keď sa vysokoškolské vzdelávanie sprístupnilo uţ viac

ako 70% vekovej kohorty. Výsledkom je stav, keď kvalita vzdelávania i kvalita získaného

vzdelania klesá. Nestíhame reagovať na vývoj v Európe v rámci rozvoja Európskeho

vysokoškolského a Európskeho výskumného priestoru (EHEA + ERA). Vykonané

klasifikácie ukazujú, ţe zavedené vysoké školy a fakulty s tradíciou presahujúcou 50 rokov

vedia lepšie zabezpečiť kvalitu svojho výskumu i z neho plynúceho vzdelávania

a nezaznamenávajú pri masifikácii vzdelávacieho procesu príliš vysoký pokles svojej kvality.

Pri pretrvávajúcej rovnostárskej monokultúre univerzít nevedia však ani ony zabezpečiť

primeraný rozvoj svojej kvality, ktorý by z nich spravil partnerov v Európskom

vysokoškolskom a výskumnom priestore. Mladšie školy a fakulty nezvládajú s rastúcou

intenzitou nároky na kvalitu poskytovaného vzdelávania a ich kvalita (aţ na výnimky)

dlhodobo zaostáva a začína klesať.

Klasifikácie zároveň ukázali nesprávnosť doterajšieho vývoja vysokoškolského

systému v podobe homogenizovanej monokultúry univerzít. Skutočný stav vecí ukazuje, ţe

takýto vývoj nebol udrţateľný ani v strednodobom horizonte 20 rokov. Homogénna kultúra

17 verejných univerzít v 5,3 miliónovej spoločnosti Slovenska bol kuriózny extrém.

Komplexná akreditácia bola prvým krokom k návratu na prirodzenú cestu rozvoja


92

diferencovaného a štruktúrou inštitúcií pestrého systému vysokých škôl na Slovensku. Je na

škodu ďalšieho rozvoja tohto systému, ţe v tomto kritickom momente prvej diferenciácie

a vykročenia (?) k profesne i kvalitatívne rôznorodej štruktúre vysokých škôl nebol dostatok

odvahy na dôslednejšiu diferenciáciu. To by umoţnilo venovať kaţdej skupine vysokých škôl

samostatnú pozornosť, čo je nevyhnutný predpoklad riadneho rozvoja celého systému.

Slovensko, ako úplne štandardná, kvantitatívne limitovaná populácia, nemá kapacitu na 11

univerzít. Bez dôkladnej a dôslednej diferenciácie vysokoškolských inštitúcií orientovanej na

dostatočnú stratifikáciu ľudského a finančného potenciálu orientovanú na ich koncentráciu na

potreby rozvoja výskumu a širokého spektra vysokoškolského vzdelávania nemá Slovensko

a jeho univerzity šancu zabezpečiť prudko sa meniace potreby vlastnej krajiny ani byť

partnerom ostatným krajinám tak v priestore Európy ako aj globálne.


93


94

PRÍLOHY

Príloha 1

Zoznam oblasti výskumu hodnotených v rámci

Komplexnej akreditácie a im zodpovedajúcich študijných

odborov

Ćislo

oblasti

výskumu

Názov oblasti výskumu

1 Pedagogické vedy

2 Humanitné vedy

3 Historické vedy a etnológia

4 Umenie

5 Projektovanie, inţinierstvo a

technológie a vodné hospodárstvo

6 Spoločenské a behaviorálne vedy

7 Právo a medzinárodné vzťahy

8 Ekonómia a management

9 Fyzika a vedy o Zemi a vesmíre

10 Environmentalistika a ekológia

11 Metalurgické a montánne vedy

12 Chémia, chemická technológia a

biotechnológie

13 Vedy o ţivej prírode

14 Strojárstvo

15 Elektrotechnika a elektroenergetika

16 Informatické vedy, automatizácia a

telekomunikácie

17 Inţinierstvo a technológie

18 Lekárske a farmaceutické vedy

19 Poľnohospodárske a lesnícke vedy

20 Veterinárske vedy

21 Vedy o športe

22 Dopravné sluţby

23 Bezpečnostné sluţby

24 Matematika a štatistika


95

Príloha 2

Kritériá na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej,

umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci Komplexnej

akreditácie činností vysokej školy

(1) Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje v § 82 ods. 7, ţe Akreditačná

komisia pri výkone svojej pôsobnosti pouţíva kritériá, ktoré na jej návrh a po vyjadrení

orgánov reprezentácie vysokých škôl schvaľuje Ministerstvo školstva SR (ďalej len

„ministerstvo“).

(2) Tento materiál obsahuje súbor kritérií, ktoré Akreditačná komisia pouţíva podľa § 84

ods. 4 písm. d) zákona pri hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej

činnosti vysokej školy (ďalej len „výskum“18

)).19

)

(3) Hodnotenie výskumu sa uskutočňuje po fakultách vysokej školy a po oblastiach

výskumu, v ktorých fakulta uskutočňuje výskumnú činnosť. Ak sa na vysokej škole

uskutočňuje výskum aj mimo fakúlt (napríklad na celouniverzitných pracoviskách), celý tento

výskum sa hodnotí rovnako, ako keby ho uskutočňovala jedna osobitná fakulta. To isté platí,

ak sa vysoká škola nečlení na fakulty.

(4) Stanovenie oblastí výskumu na účely hodnotenia (ďalej len „hodnotená oblasť“)

vychádza z podskupín študijných odborov Sústavy študijných odborov vysokoškolského

vzdelávania Slovenskej republiky. Zoznam hodnotených oblastí a k nim patriacich študijných

odborov je v prílohe č. 2. Pri zmene sústavy študijných odborov ministerstvo na návrh

Akreditačnej komisie schváli jej premietnutie do zoznamu hodnotených oblastí.

(5) Na účely hodnotenia výskumu podľa týchto kritérií sa akademickým zamestnancom

fakulty rozumie kaţdý vysokoškolský učiteľ alebo výskumný pracovník s vysokoškolským

vzdelaním, ktorý

a) je k 31.12. posledného roka hodnoteného obdobia podľa odseku 7 zamestnaný na

vysokej škole na ustanovený týždenný pracovný čas a zaradený na fakulte, a to

súvislo aspoň po dobu troch rokov, alebo

b) bol počas hodnoteného obdobia zamestnaný na vysokej škole na ustanovený týţdenný

pracovný čas a zaradený na fakulte aspoň po dobu štyroch rokov.

(6) Pri hodnotení výskumu sa hodnotia nasledovné atribúty:

a) výstupy výskumu (ďalej tieţ „atribút výstupov“),

b) prostredie pre výskum (ďalej tieţ „atribút prostredia“),

c) ocenenie výsledkov výskumu (ďalej tieţ „atribút ocenenia“).

(7) Vzhľadom na šesťročný interval komplexných akreditácií sa pri hodnotení atribútov

uvedených v odseku 6 berie do úvahy obdobie šiestich kalendárnych rokov pred rokom,

v ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie v rámci Komplexnej akreditácie

18

) Osobitosti umeleckej činnosti, ktoré nie sú uvedené v týchto kritériách, budú zohľadnené v ich rozpracovaní

príslušnou pracovnou skupinou (odsek 20). 19

) Pri návrhu týchto kritérií boli pouţité aj niektoré princípy britského systému Research Assessment Exercise

pouţívaného na hodnotenie výskumu na vysokých školách vo Veľkej Británii od roku 1992.


96

(ďalej len „hodnotené obdobie“). Ak fakulta existuje menej ako 6 rokov pred rokom,

v ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie v rámci Komplexnej akreditácie,

berie sa za hodnotené obdobie celé obdobie jej existencie pred rokom, v ktorom vysoká škola

predkladá podklady na hodnotenie v rámci Komplexnej akreditácie. Hodnotia sa len vysoké

školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom majú predloţiť podklady

na komplexnú akreditáciu.

(8) Pri hodnotení atribútu výstupov v hodnotenej oblasti sa berie do úvahy 50 výstupov

výskumu patriacich do hodnotenej oblasti spĺňajúcich nasledovné kritériá:

a) dátum zverejnenia výstupu spadá do hodnoteného obdobia,

b) autorom výstupu, alebo jedným z autorov výstupu, je akademický zamestnanec fakulty,

alebo študent denného štúdia, ktorý pôsobil resp. študoval v čase zverejnenia výstupu na

fakulte,

c) ak ide o výstup viacerých autorov, započítava sa fakulte z neho len časť patriaca

autorovi (autorom) spĺňajúcemu podmienky uvedené v písmene b); ak je časť presne

určená, berie sa táto časť, ak nie je určená, berie sa pomerná časť (napríklad pri výstupe

3 autorov, z ktorých dvaja sú z fakulty, sa takýto výstup započítava 2/3),

d) aspoň 20 výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného obdobia,

e) najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca za hodnotené

obdobie, ktorý moţno započítať, je 12.

(9) Hodnotí sa 50 prepočítaných výstupov (napríklad výstup s tromi autormi, z ktorých dvaja

sú akademickí zamestnanci fakulty spĺňajúci podmienky odseku 8 písm. b), sa započítava ako

2/3 výstupu).

(10) Štandardnými výstupmi výskumu v jednotlivých oblastiach hodnotenia sú publikácie.

Fakulta môţe predloţiť na hodnotenie aj iné výstupy výskumu.

(11) Pre kaţdý predkladaný výstup musí byť poskytnuté dostatočné mnoţstvo informácií, aby

sa dalo presne určiť o aký výstup ide, či ide o dielo jedného človeka alebo kolektívu, v akej

fyzickej forme výstup existuje, a kde sa nachádza.

(12) Ak ide o výstup upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R o publikačnej činnosti

a kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov (ďalej len „smernica“), uvádza sa štandardný

bibliografický záznam v súlade s touto smernicou.

(13) Ak fakulta predkladá výstup, ktorý nie je upravený smernicou, uvedie sa

a) názov výstupu,

b) rok zverejnenia – uvedie sa rok, keď sa výstup stal verejne prístupným,

c) typ výstupu – napríklad patent, softvér, umelecká prezentácia, výstava a pod.,

d) autor a spoluautori,

e) ďalšie významné podrobnosti charakterizujúce výstup, na základe ktorých bude moţné

jeho zaradenie do jednej z kategórií podľa odseku 23.

(14) Pri hodnotení atribútu prostredia v hodnotenej oblasti sa berú do úvahy nasledovné

štyri komponenty:

a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha aspoň 1/3),

b) objem finančných prostriedkov (grantov) získaných na projekty riešené na fakulte

v hodnotenej oblasti v hodnotenom období (váha aspoň 1/3),


97

c) kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniţnice, počítačové

vybavenie - váha aspoň 1/6),

d) ostatné aspekty charakterizujúce prostredie, v ktorom sa realizuje výskum (váha aspoň

1/6).

(15) Na účely hodnotenia jednotlivých komponentov atribútu prostredia podľa odseku 14

predloţí fakulta tieto údaje:

a) údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia obsahujúce

údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite

akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov,

b) zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré

fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu

s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou,

c) charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby

výskumu,

d) údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným

počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých

podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte

(semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).

(16) Pri hodnotení atribútu ocenenia v hodnotenej oblasti sa berú do úvahy:

a) uskutočnené vyžiadané prednášky na konferenciách, alebo vyţiadaná prezentácia

umeleckých diel alebo umeleckých výkonov,

b) členstvo v národných a medzinárodných výboroch v oblasti výskumu,

c) poverenia z externého prostredia na organizovanie konferencií a iných vedeckých

alebo umeleckých podujatí,

d) členstvo v edičných radách medzinárodných časopisov,

e) členstvo v národných a medzinárodných komisiách a porotách v oblasti vedy a umenia,

f) ocenenia a vyznamenania získané akademickými zamestnancami a ich študentmi od

externých inštitúcií za výsledky vo výskume,

g) prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o uznaní dosiahnutých výsledkov fakulty

v hodnotenej oblasti výskumu medzinárodnou a/alebo národnou komunitou.

(17) Na účely hodnotenia atribútu ocenenia predloţí fakulta 30 výsledkov fakulty podľa

odseku 16 v hodnotenej oblasti získaných akademickými zamestnancami fakulty a ich

študentmi. Výsledky, ktoré fakulta predkladá v rámci tohto atribútu na hodnotenie, musia

spĺňať nasledovné kritériá:

a) dátum dosiahnutia výsledku spadá do hodnoteného obdobia,

b) výsledok dosiahol akademický zamestnanec fakulty alebo študent fakulty, ktorý pôsobil

resp. študoval v čase jeho dosiahnutia na fakulte,

c) viacnásobný výsledok podľa odseku 16 písm. b) pre ten istý výbor a podľa odseku 16

písm. d) pre tú istú edičnú radu počas hodnoteného obdobia sa započítava iba raz.

(18) Aspoň 10 výsledkov predloţených fakultou musí byť z druhej polovice hodnoteného

obdobia.


98

(19) Hodnotenie pripravuje, vrátane uskutočňovania všetkých potrebných úkonov

a vypracovania podkladov pre rokovanie Akreditačnej komisie, pracovná skupina20

)

zriadená Akreditačnou komisiou. Hodnotenie schvaľuje Akreditačná komisia. Pre kaţdú

oblasť hodnotenia určuje Akreditačná komisia samostatnú pracovnú skupinu. Jedna pracovná

skupina nemôţe hodnotiť viac ako jednu hodnotenú oblasť. Akreditačná komisia môţe

hodnotenie pracovnej skupiny upraviť.

(20) Kaţdá pracovná skupina vypracuje podrobné pravidlá hodnotenia, podľa ktorých sa

bude pri hodnotení v príslušnej oblasti postupovať. Ich súčasťou budú aj pravidlá na

zabránenie vzniku konfliktu záujmov. Člen pracovnej skupiny sa nebude zúčastňovať na

hodnotení výskumu fakúlt vysokej školy, na ktorej pôsobí, alebo v hodnotenom období

pôsobil Vypracúvanie pravidiel hodnotenia pracovnými skupinami koordinuje a ich konečné

znenie schvaľuje a zverejňuje pred začiatkom komplexných akreditácií Akreditačná komisia.

(21) Pracovná skupina zhodnotí na základe podkladov predloţených vysokou školou

výskumnú činnosť po jednotlivých atribútoch a pre kaţdý atribút vypracuje hodnotenie

atribútu a profil kvality.21

) V profile kvality pre daný atribút pracovná skupina určí

percentuálne zaradenie posudzovaných činností resp. ukazovateľov do kategórií A, B, C a D.

Hodnotenie atribútu sa odvodí z profilu kvality spôsobom uvedeným v odseku 26.

(22) Percentuálne zastúpenie činností resp. ukazovateľov v jednotlivých kategóriách vo

všetkých profiloch kvality sa zaokrúhľuje tak, aby bolo násobkom 5 %.22

) Postup pri

zaokrúhľovaní je ilustrovaný v prílohe č. 1.

(23) Pre atribút výstupov a atribút ocenenia sú základnými kritériami pre zaradenie do

jednotlivých kategórií tieto kritériá:

a) kategória A – špičková medzinárodná kvalita,

b) kategória B – medzinárodne uznávaná kvalita,

c) kategória C – národne uznávaná kvalita,

d) kategória D – kvalita, ktorá nie je národne uznávaná, alebo príslušné činnosti nespĺňajú

podmienky určené pre výskum v danej oblasti hodnotenia.

(24) Pre atribút prostredia sú základnými kritériami pre zaradenie do jednotlivých kategórií

tieto kritériá:

a) kategória A – špičková kvalita v rámci Slovenska,

b) kategória B – nadpriemerná kvalita v rámci Slovenska,

c) kategória C – priemerná kvalita v rámci Slovenska,

d) kategória D – podpriemerná kvalita v rámci Slovenska.

(25) Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A aţ D pre jednotlivé

atribúty navrhnú so zohľadnením špecifík jednotlivých oblastí hodnotenia príslušné pracovné

skupiny a je súčasťou pravidiel hodnotenia podľa odseku 20. Akreditačná komisia

koordinuje a schvaľuje vytváranie pravidiel hodnotenia tak, aby postup pracovných

skupín pri hodnotení vrátane spôsobu aplikácie základných kritérií v jednotlivých

hodnotených oblastiach bol konzistentný a dával v čo najväčšej miere porovnateľné výsledky.

20

) Článok 6 ods. 1 Štatútu Akreditačnej komisie. 21

) Hodnotenie atribútu vyjadruje priemernú kvalitu posudzovaných činností, profil kvality vyjadruje štruktúru

kvality posudzovaných činností. 22

) Cieľom zaokrúhľovania je eliminovať rozlišovanie zaloţené na malých rozdieloch medzi posudzovanými

činnosťami.


99

(26) Hodnotenie atribútu sa určí z jeho profilu kvality podľa percentuálnych zaradení

jednotlivých činností resp. ukazovateľov pri priradení váh od 4 po 1 postupne kategóriám

A aţ D. Kategórie pre hodnotenie/spodné hraničné hodnoty hodnotenia pre zaradenie do

týchto kategórií sú: A/3,75; A-/3,50; B+/3,25; B/2,75; B-/2,50; C+/2,25; C/1,75; C-/1,50;

D+/1,25; D/1,00.

(27) Na základe profilov kvality v jednotlivých atribútoch podľa odseku 6 sa určí celkový

profil kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej oblasti ako váţený priemer

profilov jednotlivých atribútov podľa odseku 6 s váhami, ktoré pre jednotlivé hodnotené

oblasti navrhnú pracovné skupiny a schváli Akreditačná komisia. Váha atribútu výstupov

musí byť najmenej 40 %, váha atribútu prostredia najmenej 30 % a váha atribútu

ocenenia najmenej 5 %. Váhy pre jednotlivé hodnotené oblasti sú súčasťou pravidiel

hodnotenia podľa odseku 20.

(28) Z celkového profilu kvality sa určí postupom podľa odseku 26 celkové hodnotenie

výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej oblasti.

(29) V osobitne odôvodnených prípadoch, najmä pri hodnotení nových vysokých škôl a fakúlt

a pri hodnotení v oblasti umenia, moţno po odsúhlasení Akreditačnou komisiou pouţiť pri

hodnotení upravenú formu niektorého z uvedených kritérií. Pri úprave kritéria musí ostať

zachovaný princíp, z ktorého kritérium vychádza. O pouţití upraveného kritéria musí

Akreditačná komisia rozhodnúť formou osobitného uznesenia.


100

Príloha 3

AKREDITAČNÁ KOMISIA

poradný orgán vlády Slovenskej republiky

Podrobné pravidlá hodnotenia

podľa ktorých sa postupuje pri hodnotení v príslušných oblastiach výskumu

v zmysle ods. 20

„Kritérií na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej

činnosti v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy“

schválených Ministerstvom školstva dňa 28.2.2006 v zmysle § 82 ods. 7 zákona č. 131/2002

Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov

schválené na 29. zasadnutí Akreditačnej komisie dňa 27.10.2006 ako

Príloha k uzneseniu č. 29.6.1

Akreditačná komisia - Podrobné pravidlá hodnotenia výskumu


101

ÚVODNÉ USTANOVENIA

1. Postup pri výkone pôsobnosti Akreditačnej komisie (ďalej len „AK“) pri komplexnej

akreditácii činností vysokej školy sa riadi:

a. zákonom č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o vysokých školách“) (§ 84)

b. Nariadením vlády Slovenskej republiky č.104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii z 19. marca

2003 (§ 4)

c. Štatútom Akreditačnej komisie, schváleným vládou Slovenskej republiky uznesením č. 1240 z

13. novembra 2002 (ďalej iba „Štatút AK“)

d. Kritériami na hodnotenie úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v

rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy schválenými MŠ SR 28. februára 2006

(ďalej iba „Kritériá“)

2. Vysoká škola vypracuje akreditačný spis formou sebahodnotenia, t.j. v zmysle Kritérií a ich

atribútov (výstupy, prostredie a ocenenie) sama navrhne pri kaţdom zázname zaradenie do

príslušnej kategórie (A, B, C, D).

Predkladateľ navrhne ku kaţdému údaju (výstupu), ktorý uvádza ako podklad pre hodnotenie

atribútu výstupu, v zmysle kritérií kategóriu:

A – špičková medzinárodná kvalita

B – medzinárodne uznávaná kvalita

C – národne uznávaná kvalita

D – ostatné

Predkladateľ navrhne kaţdému údaju, ktorý uvádza ako podklad pre hodnotenie atribútu

prostredia, v zmysle kritérií kategóriu:

A – špičková kvalita v rámci Slovenska

B – nadpriemerná kvalita v rámci Slovenska

C – priemerná kvalita v rámci Slovenska

D – podpriemerná kvalita v rámci Slovenska

Predkladateľ navrhne kaţdému údaju (výsledku), ktorý uvádza ako podklad pre hodnotenie

atribútu ocenenia, v zmysle Kritérií kategóriu:

A – špičková medzinárodná kvalita

B – medzinárodne uznávaná kvalita

C – národne uznávaná kvalita

D – ostatné

PRAVIDLÁ NA ZABRÁNENIE VZNIKU KONFLIKTU ZÁUJMOV

AK prijala na zabránenie vzniku konfliktu záujmov na základe návrhov z pracovných skupín (ods.

20 Kritérií) tieto pravidlá:

1. Člen AK a pracovnej skupiny AK (ďalej len „PS“) sa nebude zúčastňovať na hodnotení

úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy, na ktorej

pôsobí, alebo v hodnotenom období pôsobil v rámci pracovného pomeru.

2. Člen AK a pracovnej skupiny AK nezastupuje pri komplexnej akreditácii inštitúciu, na ktorej

pôsobí, ani sa jej nezodpovedá za svoju činnosť.

3. Pracovná skupina si môţe vyţiadať stanovisko aj ďalších odborníkov v predmetnej oblasti

hodnotenia výskumu podľa vlastného uváţenia v rámci stanovených kritérií.

4. Pracovná skupina na konkrétny účel ustanovená na záverečné hodnotenie úrovne výskumnej,

vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy v rámci komplexnej akreditácie

vysokej školy sa skladá z členov AK, ktorí sú členmi pracovných skupín príslušných oblasti

výskumu, vývoja, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy, ktorí sa zúčastnili na


102

komplexnej akreditácií fakúlt (pracovísk VŠ) a ich študijných programov a podľa potreby aj z

prizvaných členov pracovných skupín. Predsedu a zloţenie pracovnej skupiny na konkrétny účel

schvaľuje AK. Komisia o tom prijíma uznesenie.

5. Vzhľadom na pôsobenie garantov a akademických zamestnancov vysokých škôl sa pri

hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy

ustanovuje:

výskumná, vývojová, umelecká a ďalšia tvorivá činnosť sa pri súbehu pracovných pomerov

garanta, resp. akademického zamestnanca na viacerých vysokých školách, na účely komplexnej

akreditácie hodnotí iba na jednej vysokej škole za posledných šesť rokov (podľa roka

komplexnej akreditácie).

PRAVIDLÁ HODNOTENIA PRE JEDNOTLIVÉ OBLASTI VÝSKUMU

AK schvaľuje tieto podrobné pravidlá hodnotenia majúc na zreteli hlavný cieľ, aby vyjadrovali

porovnateľnú úroveň kvality v jednotlivých kategóriách vo všetkých 24 oblastiach výskumu. AK

rešpektuje rôzne zvyklosti a spôsoby formulovania zauţívané v jednotlivých oblastiach, napr.

rôznu mieru, s akou sa pouţíva na vyjadrenie podmienok kvantifikovanie (napr. „impakt faktor

rovnajúci sa alebo väčší neţ 0.4“), kvalifikovanie (napr. výrazmi renomovaný, významný a pod.)

alebo ich len implicitné chápanie (napr. pri vyjadrení niektorých podmienok pomocou

bibliografickej kategorizácie), ktoré však treba chápať tak, aby vyjadrovali porovnateľnú úroveň

kvality.


103

1 Pedagogické vedy

2 Humanitné vedy

3 Historické vedy a etnológia

6 Spoločenské a behaviorálne vedy

23 Bezpečnostné služby

Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty

v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)

atribút váha atribútu

výstupov 50%

prostredia 30%

ocenenia 20%

I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút

výstupov(ods. 6, 8 Kritérií)

V zmysle ods.10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je upravený smernicou

MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov by nemal prekročiť počet 10.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Vedecká štúdie v časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej databáze.

Štúdia vo vedeckom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom

v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.

Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom zahraničnom

vydavateľstve.

Štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej monografie vydaná

v renomovanom, resp. významnom zahraničnom vydavateľstve.

B Vedecká práca v renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný

v medzinárodnej profesijnej databáze.

Vedecká štúdia v recenzovanom zborníku zo zahraničnej konferencie

s medzinárodným programovým výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie

A.

Monografia vo svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve, pokiaľ

nie je zaradená do kategórie A.

Kapitoly v monografii vydané v renomovanom významnom zahraničnom

vydavateľstve.

Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom významnom vydavateľstve.

C Štúdia vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.

Štúdia v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do

kategórie A alebo B.

Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom domácom

vydavateľstve.

Učebnica vydaná v domácom renomovanom, resp. významnom vydavateľstve.

Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená na internete.

Štandard alebo norma.

D Ostatné


104

II. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút

prostredia

a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3)

Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia

obsahujúce údaje o dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite

akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov.

Hodnotí sa

- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného akademického zamestnanca a rok, pričom

jeden školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých

A – aspoň 20 % školiteľov má jedného doktoranda,

B – aspoň 10 % školiteľov má jedného doktoranda,

C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda,

D – 0.

- počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok

A – aspoň 50 % ukončených,

B – aspoň 30 % ukončených,

C – aspoň 15 % ukončených,

D – 0.

- účasť doktorandov na riešení projektov

A – aspoň 10 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných,

B – aspoň 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení projektov podporených agentúrou

VEGA, KEGA atď.

C – inštitucionálne a HČ,

D – iné.

- publikačné výstupy doktorandov

A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,

B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v domácom časopise alebo v

recenzovanom zborníku zo zahraničnej konferencie,

C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality C,

D – iné.

b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu

komponentu ako celku

Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na ktoré

fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu s objemom týchto

grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.

Hodnotí sa podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch

fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.

Pracovná skupina údaje vyhodnotí takto:

Podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň:

A – 10%, B – 5%, C – 3%, D – 0.

Získané finančné prostriedky na jedného tvorivého zamestnanca v Sk

A – 40 000, B – 30 000, C – 20 000, D – 0.

c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6)

Predkladá sa charakteristika prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby

výskumu

Pracovná skupina zhodnotí na mieste

d) ostatné aspekty (váha 1/6)


105

Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným

počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach

usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob

hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).

Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia a na

mieste preverí.

III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút

ocenenia

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A pozvaná prednáška na niektorej z najvýznamnejších medzinárodných

konferencií s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore

konferencie na podobnej úrovni a dôleţitosti, poverenie organizovať

medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného

významu, členstvo v edičnej rade karentovaného časopisu, citácie

karentovaných časopisoch* a pod.

B pozvaná prednáška na menej významnej medzinárodnej konferencii

s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore na podobnej

úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu na

podobnej úrovni a dôleţitosti, v edičnej rade medzinárodného časopisu,

citácie v zahraničných časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným

recenzovaním* a pod.

C pozvaná prednáška na niektorej národnej konferencii s náročným

recenzovaním, členstvo v národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti,

poverenie organizovať národnú konferenciu s medzinárodnou účasťou

záštitou vedeckej organizácie, členstvo v edičnej rade národného časopisu,

citácie v domácich časopisoch* a pod.

D ostatné *Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií, najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa

citácií. Za jeden výsledok sa považuje ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie.

Ak počet citácií na ten istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10 považuje sa za dva výsledky.


106

4 Umenie Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality umeleckej činnosti, výskumnej

a vývojovej činnosti a ďalšej tvorivej činnosti fakulty v hodnotenej oblasti (ods. 27 Kritérií)


výstupov 50%

prostredia 20%

ocenenia 30%

I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až C pre atribút

výstupov (ods. 6, 8 Kritérií)

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Hodnotia sa diela a umelecké výkony uznávané umeleckou obcou, kritickou

reflexiou, odbornými článkami a staťami, výskumom a vedeckými prácami :

Špičkové umelecké dielo alebo umelecký výkon prezentované

v zahraničí na renomovaných zahraničných podujatiach a

v renomovaných inštitúciách.

Špičkové umelecké dielo alebo umelecký výkon prezentované doma

alebo v zahraničí s medzinárodným ocenením alebo ohlasom

v odbornej tlači a časopisoch.

Medzinárodne uznávaný umelecký výskum a vývojová činnosť

s medzinárodným ohlasom.

Pri zaraďovaní do kategórie je potrebné uviesť a preukázať konkrétny

medzinárodný ohlas a ocenenie.

B Umelecké dielo alebo umelecký výkon prezentované v zahraničí so

zahraničným ohlasom

Medzinárodne uznávaný umelecký výskum a vývojová činnosť.

Pri zaraďovaní do kategórie je potrebné uviesť a preukázať konkrétny

zahraničný ohlas a uvedenie umeleckého diela a výkonu.

C Národne uznávaná kvalita umeleckého diela alebo umeleckého

výkonu a domáce ocenenie alebo ohlasy.

Národná prezentácia umeleckého diela alebo umeleckého výkonu

a ocenenia.

Národne uznávaný umelecký výskum a vývojová činnosť.

Pri zaraďovaní do kategórie je potrebné uviesť a preukázať národne uznávanú

kvalitu a ocenenie.

D Ostatné

Do hodnotenia A, B, C možno zaradiť výstupy:

Publikované práce, postery z konferencií, odborné kniţné práce, učebnice a skriptá, práce

zverejnené na internete, rôzne uverejnené publikácie a dokumenty.


prostredia (ods. 14, 15 Kritérií)

a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia*

Predkladajú sa údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia. Údaje

sa týkajú: počtu doktorandov, dizertačných skúšok, obhajoby dizertačnej práce, počtu


107

absolventov, školiacej kapacite učiteľov, 5 výstupov výskumu, resp. umeleckých diel alebo

umeleckých výkonov doktorandov.

Hodnotí sa:

- primeraný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok, pričom jeden

školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých.

A – aspoň 30% školiteľov má jedného doktoranda

B – aspoň 15% školiteľov má jedného doktoranda

C – aspoň 5% školiteľov má jedného doktoranda

D – 0


A – aspoň 50% ukončených v štandardnej dĺţke štúdia

B – aspoň 30% ukončených v štandardnej dĺţke štúdia

C – aspoň 15% ukončených v štandardnej dĺţke štúdia

D – 0


A – aspoň 30% z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení zahraničných projektov

B – aspoň 60% z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení projektov podporených

agentúrou KEGA, VEGA

C – inštitucionálne a HČ

D – iné

- umelecké diela a výkony, publikačné výstupy doktorandov

A – aspoň 1/3 doktorandov má umelecké dielo, umelecký výkon, resp. publikáciu v zahraničí

B – aspoň 2/3 doktorandov majú umelecké dielo, umelecký výkon, resp. publikáciu v domácom

časopise alebo zborníku zo zahraničných konferencií

C – inštitucionálne a HČ

D – iné

b) objem finančných prostriedkov (grantov)

Predkladá sa:

Zoznam zahraničných výskumných a umeleckých projektov riešených v hodnotenom období na

fakulte v príslušnej oblasti výskumnej alebo umeleckej činnosti spolu s finančným objemom.

Zoznam domácich výskumných a umeleckých projektov riešených v hodnotenom období na

fakulte v príslušnej oblasti výskumnej alebo umeleckej činnosti spolu s finančným objemom. *

Poznámka. Rozsah a výsledky doktorandského štúdia na umeleckých školách oslabuje fakt vyplývajúci z § 76 ods. 4 a 5

zákona o vysokých školách, ktorý hovorí, ţe podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent“ nie je

vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa .

Hodnotí sa

Podiel zahraničných grantov z celkového počtu

A–10%, B–5%, C–3%

Získané finančné prostriedky na tvorivého zamestnanca v Sk

A – 50.000, B– 25.000, C – 15.000.

Predkladá sa:

Charakteristika prístrojového vybavenia, technológie, informačného a počítačového vybavenia pre

potreby výskumu a umeleckej činnosti fakulty.

Hodnotí sa

Pracovná skupina preverí situáciu na pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.

c) ostatné aspekty

Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumnej, vývojovej a umeleckej činnosti a

ostatnej tvorivej činnosti vyjadrené priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v

hodnotenom období, údaje o výskumných a umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou,

údaje o vnútornej organizácii výskumu a umeleckej činnosti a ďalšej tvorivej činnosti na fakulte


108

(semináre, projekty, podujatia, umelecké dielne (workshopy) na medzinárodnej a domácej úrovni,

spôsob hodnotenia výsledkov týchto činností, stratégia pre vzdelávacie ciele a dlhodobý zámer

vysokej školy, ktorý sa môţe porovnávať s inými referenciami, kvalita študijných moţností

študenta, prístup k študentovi, progres študijných programov, vnútorné sledovanie jednotlivých

oblastí činnosti, kontinuita personálneho zabezpečenia, študentský dotazník hodnotenia činností

fakulty). Pri hodnotení výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti sa prihliada na

kritériá pouţívané pri periodickom hodnotení podľa osobitného predpisu42a)(v zmysle § 84 ods. 8

zákona o vysokých školách). Ako podklad slúţi Výročná správa. Pracovná skupina preverí

situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení

kategórie. 42a) Zákon č. 311/2001 Z.z.

III. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A–D pre atribút

ocenenia (ods.16, 17 Kritérií)

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A medzinárodné projekty, účasť, prednáška, vedecké ohlasy vo Web of

Science, študijný pobyt, účasť na špičkových medzinárodných podujatiach,

členstvo v medzinárodných komisiách, výboroch, radách, záštita špičkových

medzinárodných organizácií a inštitúcií.

B medzinárodné projekty, účasť, prednášky, študijné pobyty, účasť na

medzinárodných podujatiach, záštita medzinárodných organizácií a inštitúcií,

zahraničné citácie na vedecké a umelecké dielo, členstvo vo výboroch

medzinárodných vedeckých a umeleckých spoločností.

C – národné projekty, účasť, prednášky, členstvo v národných radách,

komisiách, výboroch a iných zoskupeniach, domáca citácia na vedecké

a umelecké dielo.

D ostatné


109

5 Projektovanie, inžinierstvo a technológie a vodné hospodárstvo Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty

v hodnotenej oblasti


výstupov 50%

prostredia 30%

ocenenia 20%


výstupov

V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je upravený

smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Článok v niektorom časopise evidovanom v databáze Current Contents

s impakt faktorom rovnajúcim sa alebo väčším ako 0.4.

Článok v niektorom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom


Monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve ako napr.

Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley atď.

B Článok v niektorom časopise evidovanom v databáze Current Contents

s impakt faktorom menším ako 0.4 alebo v inej profesijnej medzinárodnej

databáze.

Článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie

s medzinárodným programovým výborom, pokiaľ nie je zaradený do

kategórie A .

Monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve

pokiaľ nie je zaradená do kategórie A.

Kapitola v monografii vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve

ako napr. Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley atď.

C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo

B.

Článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do


Monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve.

D Ostatné


prostredia

V tejto časti sa predkladá:




akademických zamestnancov fakulty a 5 výstupov výskumu doktorandov v príslušnej oblasti

výskumu.

Hodnotí sa publikačný výstup:

A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,

B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v kategórii kvality výstupov A alebo B,


110

C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality výstupov aspoň C,

D – ostatné.

b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3)

Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte v

príslušnej oblasti výskumu, na ktoré fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a

zahraničné granty spolu s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.

Hodnotí sa

Podľa oficiálnych štatistických údajov o získaných finančných prostriedkoch fakultami na

výskum a vývoj od jednotlivých agentúr.


A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 10–15%

v rámci Slovenska,

B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 40–50%

v rámci Slovenska,

C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti na tvorivého pracovníka sú na úrovni najlepších 80–85%

v rámci Slovenska,

D – ostatné.


Predkladá sa charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby

výskumu. Pracovná skupina zhodnotí na mieste.






Hodnotí sa:

Pracovná skupina zhodnotí podľa predloţených podkladov, prípadne doplnených o zistenia na

mieste.


ocenenia

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A.

Členstvo v programovom výbore na kongrese/konferencii s výstupmi

v kategórii A.

Poverenie zorganizovať zvláštnu sekciu na kongrese/konferencii s výstupmi

v kategórii A alebo B.

Citácia vo Web of Science, WOS (max. 20), pričom na výstupy od jednej

osoby najviac 8.

Medzinárodná vedecká cena resp. čestný doktorát na renomovanej

zahraničnej univerzite.

Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu A.

Recenzovanie knihy alebo posudzovanie zámeru knihy pre renomované

zahraničné vydavateľstva ako napr. Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley.

Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EU.


111

B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii B.


v kategórii B.

Členstvo v medzinárodných výboroch vedeckých spoločností

Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy od

jednej osoby najviac 7.

Členstvo v redakčnej rade časopisu v kategórii výstupu B.

Recenzovanie príspevkov do časopisov kategórie A (max. 5).

Získanie medzinárodného výskumného projektu ak nie je zaradený

v kategórii A.

C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov v oblasti

výskumu.

Citácia vo výstupe v kategórii C (max. 15), pričom na výstupy od jednej

osoby najviac 7.

Členstvo v redakčnej rade vedeckého časopisu.

Recenzovanie príspevkov do časopisov kategórie B (max. 5).

Národná cena za výsledky výskumnej činnosti.

D Ostatné


112

7 Právo a medzinárodné vzťahy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 55%

prostredia 30%

ocenenia 15%



V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je výstup upravený

smernicou MŠ SR č. 13/2005-R, ako napr. legislatívne návrhy, právne stanoviská a rozbory

pre Národnú radu SR, vládu SR a iné ústredné orgány,

Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet 10.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej

databáze.

Článok v niektorom zborníku medzinárodného kongresu/konferencie vydanom

v zahraničnom vydavateľstve.

Monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.

Štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej monografie vydaná


Vedecká štúdia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve

B Článok v niektorom renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný

v medzinárodnej profesijnej databáze

Článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie s medzinárodným

programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.

Monografia vydaná v renomovanom vydavateľstve, pokiaľ nie je zaradená do

kategórie A.

Kapitola v monografii vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve.

Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom vydavateľstve.

Kapitola v monografii v renomovanom domácom vydavateľstve.

C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.




Učebnica vydaná v domácom renomovanom vydavateľstve.

Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete.

Legislatívne návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov.

D Ostatné


prostredia (ods. 14 a 15 Kritérií)

a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) – predkladateľ priradí kategóriu



113




Hodnotí sa (uvedená je aj pomocná kategorizácia):

- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok, pričom jeden

školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých




D – 0.


A – aspoň 40 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

B – aspoň 20 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

C – aspoň 10 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

D – 0.


A – aspoň 10 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,

B – aspoň 40 % z počtu doktorandov participuje na riešení projektov podporovaných agentúrou

VEGA,


D– iné.


A – aspoň 1/5 doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,

B – aspoň 1/3 majú publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahraničnej konferencie,

C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií ,

D – iné.







- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň

A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.

- získané finančné prostriedky (mimorozpočtové) na jedného tvorivého pracovníka v Sk

A – 30 000, B – 15 000, C – 7 000, D – 0.

c) kvalita výskumnej infraštruktúry (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu


výskumu v príslušnej oblasti výskumu

Hodnotí sa:

Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení

kategórie.

d) ostatné aspekty (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku

Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu v príslušnej oblasti vyjadrené

priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a

umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na

fakulte (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).

Hodnotí sa:


114


kategórie.


ocenenia (ods. 16 a 17 Kritérií)

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A prednáška na niektorej recenzovanej medzinárodnej konferencií, členstvo v

medzinárodnom výbore konferencie na podobnej úrovni a dôleţitosti,

poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej

organizácie, členstvo v edičnej rade karentovaného časopisu alebo redakčnej

rade zahraničného časopisu, citácie v karentovaných časopisoch,

citácie v dielach vydaných renomovanými zahraničnými vydavateľstvami

a pod.*

B prednáška na medzinárodnej konferencii s recenzovaním, členstvo v

medzinárodnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti, poverenie

organizovať medzinárodnú na podobnej úrovni a dôleţitosti, v edičnej rade

medzinárodného časopisu, účasť v inauguračných komisiách a oponovaní

v zahraničí, citácie v zahraničných časopisoch a zahraničných zborníkoch

s recenzovaním, citácie v zahraničí a pod.*

C pozvaná prednáška na niektorej národnej konferencii s recenzovaním,

členstvo národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti, poverenie

organizovať národnú konferenciu s medzinárodnou účasťou, členstvo

v edičnej rade národného časopisu, citácie v domácich dielach a časopisoch*

a pod.

D ostatné

*

Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 15 výsledkov týkajúcich sa citácií. Za

jeden výsledok sa považuje ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie. Ak počet citácií na ten

istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, považuje sa za dva výsledky.


115

8 Ekonómia a manažment Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 40%

prostredia 40%

ocenenia 20%


výstupov (ods. 6 a 8 Kritérií)

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej

databáze ako špičková medzinárodná kvalita

článok v niektorom zborníku svetového kongresu/konferencie vydanom

v renomovanom zahraničnom vydavateľstve

monografia vydaná v renomovanom zahraničnom vydavateľstve

štúdia v časopise alebo zborníku charakteru vedeckej monografie vydanom

v renomovanom zahraničnom vydavateľstve

B článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej

databáze ako medzinárodne uznávaná kvalita

článok v recenzovanom zborníku zahraničnej konferencie s medzinárodným

programovým výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A

monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve,

pokiaľ nie je zaradená do kategórie A

kapitola v monografii vydaná v zahraničnom renomovanom vydavateľstve

C článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo

B

článok v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do

kategórie A alebo B

monografia vydaná v renomovanom domácom vydavateľstve

kapitola v monografii vydanej v domácom vydavateľstve

vysokoškolská učebnica vydaná v domácom renomovanom vydavateľstve

výskumná štúdia pre centrálne orgány, ministerstvá a pod.

D ostatné

Poznámka: Zoznamy príslušných časopisov pre kategórie A a B sú uvedené v prílohe č. 1








- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého zamestnanca a rok, pričomjeden




116


C – aspoň 5 % školiteľov má jedného doktoranda, D – 0),





D – 0.


A – aspoň 30 % z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení zahraničných projektov,

B – aspoň 60 % z počtu doktorandov sa zúčastňuje na riešení projektov podporovaných agentúrou

VEGA,


D – iné.

- publikačný výstup hodnotiť v zmysle atribútu výstupov, pričom náročnosť na jednotlivé sa

posunie o dva stupne nižšie

A – aspoň 1/3 má publikáciu v karentovanom časopise,

B – aspoň 2/3 má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahraničnej

konferencie,

C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácej konferencie,

D – iné






- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov

A – 5%, B – 3%, C – 2%, D – 0,

- získané finančné prostriedky na jedného tvorivého pracovníka v Sk

A – 50 000, B – 30 000, C – 10 000, D – 0.



výskumu v príslušnej oblasti

Hodnotí sa:


kategórie.

d) ostatné aspekty (váha 1/6) – predkladateľ priradí kategóriu

Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu v príslušnej oblasti vyjadrené

priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a

umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na

fakulte (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).

Hodnotí sa:

Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne „ad hoc“ o pridelení

kategórie.


117

kategória

atribútu

prostredia

váhy jednotlivých

kategórií kvality

atribútu prostredia

A

údaje za fakultu v príslušnej

oblasti sú na úrovni

najlepších 10–15 % v rámci

Slovenska

20 %

B

údaje za fakultu v príslušnej



Slovenska

40 %

C údaje za fakultu v príslušnej



Slovenska

70 %

D

ostatné 5 %



kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A pozvaná prednáška na niektorej z najvýznamnejších medzinárodných konferencií

s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore konferencie na

podobnej úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu

pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného významu, členstvo v edičnej

rade karentovaného časopisu, citácie v karentovaných časopisoch* a pod.

B pozvaná prednáška na menej významnej medzinárodnej konferencií s náročným

recenzovaním, členstvo v medzinárodnom výbore konferencie na podobnej

úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu na podobnej

úrovni dôleţitosti, členstvo v edičnej rade medzinárodného časopisu, citácie

v zahraničných časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným

recenzovaním* a pod.

C pozvaná prednáška na niektorej národnej medzinárodných konferencií

s náročným recenzovaním, členstvo v národnom výbore konferencie na podobnej

úrovni a dôleţitosti, poverenie organizovať národnú konferenciu

s medzinárodnou účasťou pod záštitou vedeckej organizácie, členstvo v edičnej

rade národného časopisu, citácie v domácich časopisoch* a pod.

D ostatné

*Predkladateľ musí predloţiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií, najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa citácií. Za

jeden výsledok sa povaţuje, ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie. Ak počet citácií na ten

istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, povaţuje sa za dva výsledky.


118

Zoznam časopisov pre zaradenie atribútu výstupov A a B

Príloha č. 1

kategória

atribútu

výstupov

Zoznam časopisov

A článok v niektorom

karentovanom časopise zo zoznamu

najuznávanejších

karentovaných časopisov

American Economic Review;

Econometrica; Journal of Economic

Theory; Journal of Political

Economy; Quarterly Journal of

Economics; Review of Economic

Studies; International Economic

Review; Journal of Econometrics;

Journal of Economic Literature;

Journal of Finance; Journal of

International Economics; Journal of

Monetary Economics; Journal of the

American Statistical

Association; Review of Economics

and Statistics; Academy of

Management executive; Academy of

Management Journal; Academy

of Management Learning &

Education; Academy of Management

Perspectives; Academy of

Management Review;

Administrative

Science Quarterly; British Journal of

Industrial Relations; British

Journal of Management; California

Management Review; Canadian

Journal of Administrative Sciences;

Administration; Corporate

Governance-an International

Review; Decision Sciences;

Economic

and Industrial Democracy; European

Journal of Industrial Relations;

European Journal of Operational

Research; Group & Organization

Management; Group Decision and

Negotiation; Human Relations;

Human Resource Management;

Human Resource Management

Review; IEEE Transactions on

Engineering Management; Industrial

& Labor Relations Review;

Industrial Marketing Management;

Industrial Relations; Interfaces;

International Journal of Conflict

Management; International Journal

of Forecasting; International

Journal of Human Resource


of

Management Reviews; International

Journal of Manpower;

International Journal of Operations

& production Management;

International Journal of Selection

and Assessment; International

Journal of Service Industry


119


of

Technology Management;

International Labour Review; Journal

of

Collective Negotiations in the Public

Sector; Journal of Employment

Counseling; Journal of Forecasting;

Journal of Human Resources;

Journal of Labor Research; Journal

of Management; Journal of

Management Inquiry; Journal of

Management Studies; Journal of

Operations Management; Journal of

Organizational Behavior

Management; Journal of

Organizational Change Management;

Journal of Product Innovation

Management; Journal of Small

Business Management; Journal of

The Operational Research Society;

Leadership Quarterly; Long Range

Planning; Management Learning,

Management Science; MIS

Quarterly; MIT Sloan Management

Review; Monthly Labor Review;

Negotiation Journal; Negotiation

Journal-on The Process of Dispute

Settlement; New Technology

Work and Employment; OMEGA-

International Journal of

Management; Science ; Operations

Research; Organization;

Organization Science; Organization

Studies; Organizational

Behavior and Human Decision

Processes; Organizational Dynamics;

Organizational Research Methods;

Public Personnel Management; R

& D Management; Relations

Industrielles - Industrial Relations;

Research Policy; Research-

Technology Management; Service

Industries Journal; Sloan

Management Review; Strategic

Management Journal; System

Dynamics Review; Systemic Practice

and Action Research; Systems

Practice; Systems Research and

Behavioral Science; Technology

Analysis & Strategic Management;

Theory and Decision; Total Quality

Management; Total Quality

Management & Business Excellence;

Tourism Management, Training &

Development; Workforce

B

článok v niektorom

karentovanom časopise

alebo príspevok na

niektorej medzinárodnej

Politická ekonomie, Finance a úvěr,

Ekonomický časopis, Rand

Journal of Economics; Journal of

Money, Credit, and Banking;

Journal of Public Economics;

Economica; Economic


120

konferencii s

recenzovaním z uvádzaného

zoznamu

Journal;American Journal of

Agricultural Economics; Brookings

Papers on Economic Activity;

Demography; Eonometric Theory;

Journal of Labor Economics;

Contemporary Economic Policy,

Journal of Law and Economics.

Journal of Financial Economics;

Economics Letters; Economic

Theory; European Economic

Review;

Games and Economic Behavior;

Industrial and Labor Relations

Review; International Journal of

Game Theory; Journal of Applied

Econometrics; Journal of Banking

and Finance, Journal of Business

and Economic Statistics; Journal of

Comparative Economics; Journal

of Development Economics; Journal

of Economic Behavior and

Organization; Journal of Economic

Dynamics and Control; Journal

of Economic Growth; Journal of

Economic History; Journal of

Economic Methodology; Journal of

Economic Perspectives; Journal

of Economics and Management

Strategy; Journal of Environmental

Economics and Management;

Journal of Financial and Quantitative

Analysis; Journal of Health

Economics; Journal of Human

Resources; Journal of Industrial

Economics; Journal of Law,

Economics and Organization;

Journal of Mathematical Economics;

Journal of Risk and Insurance;

Journal of Risk and Uncertainty;

Journal of Urban Economics;

Macroeconomic Dynamics;

Marketing

Science; Mathematical Methods of

Operations Research; National

Tax Journal; Oxford Bulletin of

Economics and Statistics; Public

Choice; Regional Science and Urban

Economics; Scandinavian

Journal of Economics; Social Choice

and Welfare; Urban Studies,

Economics of Transition.

Pracovná skupina ďalej posúdi, či publikácie tu neuvedené môţu byť zaradené, ak ide o špeciálny prípad

(napr. nový časopis, nové nakladateľstvo).


121

9 Fyzika a vedy o Zemi a vesmíre

12 Chémia, chemická technológia a biotechnológie Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 60%

prostredia 30%

ocenenia 10%


výstupov

Karentované časopisy, sledujú sa podľa jednotlivých oblastí výskumu podľa WOS Hodnotí sa

kaţdý časopis podľa mediánu IF (Impact factor) pre danú vednú oblasť

A viac ako 90 % mediánu IF

B v intervale 30 – 90 % mediánu IF

C v intervale 15 – 30 % mediánu IF

D menej ako 15 % mediánu IF

Monografie (aj kapitoly v monografiách a učebnice)

Pracovná skupina zatriedi do kategórie A, B, C alebo D „ad hoc“

Nekarentované, recenzovné publikácie

Pre vednú oblasť GEOGRAFIA, ak predloţené publikácie predstavujú percentuálne časť zo

zoznamu nasledovných selektovaných publikácií:

Geografický časopis

Acta Universitatis Carolinae, Geographica

-Studia Geomorphologica Carpatho-Balcanica

-European Spatial Research and Policy

Demografie

Kartografické listy

-Studia Geomorphologica Carpatho-Balcanica

Na zatriedenie sa aplikuje nasledujúca tabuľka

A viac ako 90 % predloţených publikácií je zo zoznamu

B predloţené publikácie predstavujú 30 – 90 % zo zoznamu

C predloţené publikácie predstavujú 15 – 30 % zo zoznamu

D menej ako 15 % predloţených publikácií je zo zoznamu

Patenty (akceptujú sa udelené patenty)

A – zahraničný patent

B – domáci patent


prostredia






Hodnotí sa

počet ukončených doktorandov z celkového počtu prijatých za rok



122



D – 0,

publikačný výstup

A – aspoň 1/3 má publikáciu v karentovanom časopise, časopise zo zoznamu alebo patent,

B – aspoň 2/3 má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahraničnej

konferencie,

C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácej konferencie,

D – iné




grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou (granty VEGA, APVV a zahraničné granty).

Hodnotí sa

získané finančné prostriedky na jedného tvorivého pracovníka v Sk

A – 75 000, B – 50 000, C – 20 000, D – 0).

Pre geologické alebo geografické odbory sú uvedené sumy násobené koeficientom 0.5


Pracovná skupina preverí situáciu na mieste a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.


Pracovná skupina preverí situáciu na miesta a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.


ocenenia

1. Citačné ohlasy na publikované práce za posledných 6 rokov (váha 2/3)

Predkladateľ predloţí 10 najcitovanejších prác

kategória absolútny počet citácií na prácu za posledných 6 rokov

A viac ako 20x medián IF v danej oblasti

B od 10 do 20x medián IF v danej oblasti

C od 1 do 5 x medián IF v danej oblasti

D 0

2. Ostatné (váha 1/3)

Pracovná skupina preverí situáciu na mieste a rozhodne „ad hoc“ o pridelení kategórie.


123

10 Environmentalistika a ekológia Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 50%

prostredia 35%

ocenenia 15%

V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo,

ako je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.



výstupov

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách (napr. Springer (Kluwer),

Elsevier, John Wiley a pod.)

Články v zborníkoch vydaných zo svetových kongresov/konferencií

Vedecké práce v zahraničných časopisoch zo zoznamu napr. JCR Science

Edition, Current Contents, Thomson ISI Master Journal List, SCOPUS, napr.

Advances in Environmental Research, Environmental Science and Technology,

Ecological Engineering, Environment International, Environmental Pollution,

Environmental Research, Hazardous Waste Consultant, Chemical Engineering

Journal, Journal of Environmental Management, Journal of Environmental

Engineering and Science, Journal of Hazardous Materials, Waste Management,

Waste Management and Research a pod.

B Článok v niektorom časopise zo zoznamu environmental-expert.com

http://www.environmentalexpert.com/magazines.asp?idmainpage=46&idprodu

cttype=5&level=1

Článok v zborníkoch vydanom celosvetovo uznávanými vedeckými

inštitúciami (napr. U.S. Environmental Protection Agency, European

Environmental Protection Agency, Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley,

atď., pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.

Úţitkové vzory a udelené patenty.

C Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách

Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.

Článok v zborníku z konferencie s medzinárodným programovým výborom,

pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.

Tvorba noriem a štandardov.

D Ostatné


prostredia

V tejto časti sa predkladajú:



124




Hodnotí sa: publikačný výstup:



C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii výstupov aspoň C

D – ostatné.






fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr

A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10 – 15 % v rámci SR

B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40 – 50 % v rámci SR

C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80 – 85 v rámci SR



výskumu

Hodnotí sa:

Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne o pridelení kategórie.






Hodnotí sa:


mieste .


ocenenia

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A alebo

B.

Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A alebo

B.

Citácia vo Web of Science (max. 20), pričom na výstupy od jednej osoby

max. 10.


Recenzovanie knihy pre vydavateľstvá Springer (Kluwer), Elsevier, John

Wiley, recenzovanie článku pre Advances in Environmental Research,

Environmental Science and Technology, Ecological Engineering,

Environment International, Environmental Pollution, Environmental

Research, Hazardous Waste Consultant, Chemical Engineering Journal,

Journal of Environmental Management, Journal of Environmental


125

Engineering and Science, Journal of Hazardous Materials, Waste

Management, Waste Management and Research a pod..

Posudzovanie projektov EÚ.

Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EÚ.

B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.

Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.


Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy od

jednej osoby max. 10.

Vypracovávanie zámerov EIA (Environmental Impact Assessment) pre

zahraničné subjekty.

Posudzovanie grantových projektov (napr. Českej GAV).


výskumu.



osoby max. 10.

D Ostatné


126

11 Metalurgické a montánne vedy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 50%

prostredia 35%

ocenenia 15%


výstupov

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Monografie vydané v zahraničných vydavateľstvách (napr. Springer

(Kluwer), Elsevier, TMS, John Wiley a pod.)

Články v zborníkoch vydaných zo svetových kongresov/konferencií

Vedecké práce v zahraničných časopisoch zo zoznamu JCR Science

Edition, Current Contents, Thomson ISI Master Journal List, SCOPUS,

TMS – Metallurgical and Materials Transactions, SME – Society for

Mining, Metallurgical and Exploration, Journal of Metals a pod.

B Článok v niektorom časopise zo zoznamu napr. http://www.mineng.

com/directory/journals/index.html,

http://wwwlib.murdoch.edu.au/guides/science/mettmin.html#journ,http:/

/www.qualitymag.com/, http://www.iso.org/iso/en/ISOOnline

Článok v zborníkoch vydanom celosvetovo uznávanými vedeckými

inštitúciami (napr. Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley, U.S.

Environmental Protection Agency, European Environmental Protection

Agency, ISO, atď., pokiaľ nie je zaradený do kategórie A.

Úţitkové vzory a udelené patenty.

C Vedecké monografie vydané v domácich vydavateľstvách

Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie

A alebo B.

Článok v zborníku z konferencie s medzinárodným programovým

výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.

Tvorba noriem a štandardov.

D Ostatné


prostredia

V tejto časti sa predkladajú:





Hodnotí sa: publikačný výstup:



C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii výstupov aspoň C

D – ostatné.


127






fakultami na výskum a vývoj od jednotlivých agentúr

A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10 – 15 % v rámci SR

B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40 – 50 % v rámci SR

C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80 – 85 v rámci SR



výskumu

Hodnotí sa:







Hodnotí sa:


mieste.


ocenenia

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii

A alebo B.

Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii

A alebo B.

Citácia vo Web of Science (max. 20), pričom na výstupy od jednej

osoby max. 10.


Recenzovanie knihy pre vydavateľstvá Springer (Kluwer), Elsevier,

John Wiley, recenzovanie článku pre časopisy uvedené napr.

http://www.min-eng.com/directory/journals/index.html,

http://wwwlib.murdoch.edu.au/guides/science/mettmin.html#journ

Posudzovanie projektov EÚ.

Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EÚ.


Členstvo vo výbore na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii C.


Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy

od jednej osoby max. 10.

Vypracovávanie zámerov EIA (Environmental Impact Assessment) pre

zahraničné subjekty.


128

Posudzovanie grantových projektov (napr. Českej GAV)

C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov

v oblasti výskumu.



osoby max. 10.

D Ostatné


129

13 Vedy o živej prírode Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 55%

prostredia 30%

ocenenia 15%


výstupov (ods. 6,8 Kritérií)

Hodnotí sa 50 prepočítaných výstupov (ods. 8 a 9 Kritérií) vo forme plnotextových vedeckých

prác zoradených podľa štandardného bibliografického záznamu uvedeného v Smernici MŠ SR č.

13/2005-R.

Pri publikácii, ktorej autori pochádzajú z viacerých fakúlt sa započítava pomerná časť podľa počtu

autorov. Aspoň 20 prepočítaných publikačných výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného

obdobia. Najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca za hodnotené


V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo, ako

je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť počet 10.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Články v časopisoch evidovaných v databáze Current Contents s IF (impakt

faktor) ≥ 0.8.

Články v recenzovaných zborníkoch svetových kongresov a konferencií

vydaných vo významnom zahraničnom vydavateľstve.

Monografie vydané v renomovanom zahraničnom vydavateľstve ako napr.

Elsevier, CAB International, Oliver and Boyd, Oxford University Press,

Cambridge University Press, Wageningen Pers, John Wiley a pod

B Články v časopisoch evidovaných v databáze Current Contents alebo ďalších

medzinárodných databázach s IF < 0.8.

Články v recenzovaných zborníkoch zahraničných kongresov a konferencií

s medzinárodným programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do

kategórie A.

Kapitoly v monografiách vydaných v renomovaných zahraničných

vydavateľstvách vydané v renomovanom zahraničnom vydavateľstve ako

napr. Elsevier, CAB International, Oliver and Boyd, Cambridge University

Press, Wageningen Pers, John Wiley a pod.

C Články vo vedeckých časopisoch, pokiaľ nie sú zaradené do kategórie

A alebo B.

Články v recenzovaných zborníku z kongresov a konferencií, pokiaľ nie sú

zaradené do kategórie A alebo B.

Monografie vydané v renomovanom domácom vydavateľstve

D Ostatné




130

a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia váha 1/3 (predkladateľ priradí kategóriu

komponentu ako celku)





- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok

( jeden školiteľ nemôţe mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých)

A – min. 30 % školiteľov má jedného doktoranda,

B – min. 15 % školiteľov má jedného doktoranda,

C – min. 5 % školiteľov má jedného doktoranda,

D – menej ako 5 %


A – min. 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

B – min. 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

C – min. 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

D – menej ako 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia.


A – min. 30 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,

B – min. 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení celoštátnych projektov napr.: VEGA,

KEGA, APVV


D– iné;


A – min. 30 % doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,

B – min. 60 % doktorandov má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo

zahraničných konferencií,

C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií,

D – iné.

b) objem finančných prostriedkov (grantov) váha 1/3 –( predkladateľ priradí kategóriu








A – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 10–15% v rámci Slovenska,

B – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 40–50% v rámci Slovenska,

C – údaje za fakultu v príslušnej oblasti sú na úrovni najlepších 80–85% v rámci Slovenska,

D – ostatné.



výskumu.

Hodnotí sa:


kategórie.


Predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku. Predkladajú sa údaje o personálnom

zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom


131

období, údaje o vedeckých a umeleckých podujatiach usporiadaných fakultou, údaje o vnútornej

organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).

Hodnotí sa:


kategórie.

Výpočet celkového profilu z čiastkových profilov jednotlivých komponentov sa vykonáva

podľa metodiky v prílohe č. 1 Kritérií.



kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A vyţiadaná prednáška na významných medzinárodných konferenciách

s náročným recenzovaním, členstvo v medzinárodných výboroch konferencií

vysokej medzinárodnej úrovni, poverenie organizovať medzinárodné

konferencie pod záštitou vedeckej organizácie nadnárodného významu,

členstvo v edičných radách karentovaných časopisov a vedeckých orgánoch

medzinárodných inštitúcií, citácie v karentovaných časopisoch a pod.

Koordinácia medzinárodných projektov v rámci EU. Získanie významnej

medzinárodnej vedeckej ceny.

B vyţiadaná prednáška na medzinárodných konferenciách s recenzovaním,

členstvo v medzinárodných výboroch konferencií akceptovanej

medzinárodnej úrovni, poverenie organizovať medzinárodné konferencie,

členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch

medzinárodných odborných inštitúcií, citácie v karentovaných časopisoch

a pod. Koordinácia medzinárodných projektov. Získanie medzinárodného

vedeckého ocenenia.

C vyţiadaná prednáška na národných konferenciách s recenzovaním, členstvo v

národných výboroch konferencií, poverenie organizovať národné

konferencie, členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch

vedeckých a odborných inštitúcií, citácie vo vedeckých časopisoch a pod.

Koordinácia výskumných projektov v rámci SR. Získanie národného

vedeckého ocenenia. Členstvo v orgánoch vedeckých agentúr, programoch

v oblasti výskumu, odborných komisiách a pod.

D ostatné


132

14 Strojárstvo Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 50%

prostredia 35%

ocenenia 15%



V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo, ako

je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.


kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Článok v niektorom časopise evidovanom v medzinárodnej profesijnej databáze.




Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané

v renomovaných zahraničných vydavateľstvách.

Udelený patent v zahraničí





Monografia v svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve pokiaľ nie

je zaradená do kategórie A.



Udelený domáci patent.

Inţinierske dielo medzinárodného významu.

C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.





Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete

Štandardy a normy

Inţinierske dielo národného významu.

D Ostatné






133






školiteľ nemôže mať pre účel hodnotenia viacej ako 5 doktorandov vrátane externých




D – 0.





D – 0.



B – aspoň 60 % z počtu doktorandov participuje na riešení VEGA,


D– iné.



B – aspoň 2/3 doktorandov majú publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku

zo zahranič. konfer.,


D – iné.








A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.


A – 80 000 , B – 40 000, C – 20 000, D – 0.



výskumu

Hodnotí sa:


kategórie.






Hodnotí sa:


134


kategórie.



kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu









úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú na podobnej úrovni

a dôleţitosti, v edičnej rade medzinárodného časopisu, citácie v zahraničných

časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným recenzovaním* a pod.


recenzovaním, členstvo národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti,




D ostatné

*Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa


Ak počet citácií na ten istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, považuje sa za dva výsledky.


135

15 Elektrotechnika a elektroenergetika

17 Inžinierstvo a technológie

22 Dopravné služby Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej

oblasti (ods. 27 Kritérií)


výstupov 50%

prostredia 35%

ocenenia 15%



V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo,ako

je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R.


kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu


databáze.






Udelený patent v zahraničí.










Inţinierske dielo medzinárodného významu


B.





Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete

Štandardy a normy

Inţinierske dielo národného významu

D Ostatné


136


prostredia (od. 14 a 15 Kritérií)

a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) - predkladateľ priradí kategóriu







školiteľ nemôže mať pre účel hodnotenia viacej ako 5 doktorandov vrátane externých




D – 0.





D – 0.



B – aspoň 60 % z počtu doktorandov participuje na riešení VEGA,


D– iné,



B – aspoň 2/3 doktorandov majú publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo zahranič.

konfer.,


D – iné.








A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.


A – 80 000 , B – 40 000, C – 20 000, D – 0. Akreditačná komisia - Podrobné pravidlá hodnotenia výskumu

43



výskumu

Hodnotí sa:


kategórie.



137





Hodnotí sa:


kategórie.



kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu









úrovni dôleţitosti, poverenie organizovať medzinárodnú na podobnej úrovni

a dôleţitosti, v edičnej rade medzinárodného časopisu, citácie v zahraničných

časopisoch a zahraničných zborníkoch s náročným recenzovaním* a pod.


recenzovaním, členstvo národnom výbore na podobnej úrovni dôleţitosti,




D ostatné

*Predkladateľ musí predložiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa


Ak počet citácií na ten istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, považuje sa za dva výsledky.


138

16 Informatické vedy, automatizácia a telekomunikácie Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 50%

prostredia 30%

ocenenia 20%


výstupov

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Článok v niektorom časopise zo zoznamu Thomson Scientific Master

Journal List (MJL).

Článok v niektorom zborníku vydanom celosvetovo uznávanými

vedeckými inštitúciami ako sú IFAC, IFIP, IEEE, ACM, IET, SPIE,

vydanom ako zborník svetového kongresu/konferencie.

Monografia vydaná vydavateľstvom ako Springer (Kluwer), Elsevier,

John Wiley atď.

B Článok v niektorom časopise zo zoznamu INSPEC

(http://www.iee.org/Publish/Support/INSPEC/Document/LoJ-IET.pdf)

Článok v zborníku vydanom celosvetovo uznávanými vedeckými

inštitúciami IFAC, IFIP, IEEE, ACM, IET, SPIE alebo vydavateľstvami

ako Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley atď., pokiaľ nie je

zaradený do kategórie A (podľa prvého alebo druhého bodu).

C Článok vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie

A alebo B.

Článok v zborníku z konferencie s medzinárodným programovým

výborom, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.

D Ostatné


prostredia






Hodnotí sa publikačný výstup:



C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality výstupov aspoň C,

Ostatné.






139







D – ostatné.



výskumu.

Pracovná skupina zhodnotí na mieste.






Hodnotiť sa bude:


mieste.


ocenenia

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii

A alebo B.



Poverenie zorganizovať zvláštnu sekciu na kongrese/konferencii

s výstupmi v kategórii A alebo B.

Citácia vo Web of Science (max. 20), pričom na výstupy od jednej osoby

najviac 10.

Turingova cena alebo podobná vedecká cena.


Recenzovanie knihy alebo posudzovanie zámeru knihy pre

vydavateľstvo ako Springer (Kluwer), Elsevier, John Wiley.

Posudzovanie EU projektov.

Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EU.



v kategórii C.

Členstvo v medzinárodných výboroch alebo radách inštitúcií ako IFAC,

IFIP, IEEE, ACM.

Citácia vo výstupe v kategórii A alebo B (max. 15), pričom na výstupy

od jednej osoby najviac 10.


Cena Wernera von Siemens za výskum.

C Členstvo v radách a výboroch vedeckých agentúr alebo programov


140

v oblasti výskumu.


osoby najviac 10.


D Ostatné


141

18 Lekárske a farmaceutické vedy

20 Veterinárske vedy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej



výstupov 50%

prostredia 30%

ocenenia 20%

I. Spôsob aplikácie základných kritérií na zaradenie do kategórií A až D pre atribút výstupov

(ods. 6, 8 Kritérií)

Pri hodnotení atribútu výstupov v hodnotenej oblasti sa berie do úvahy 50 výstupov výskumu

patriacich do hodnotenej oblasti spĺňajúcich tieto kritériá:

a) dátum zverejnenia výstupu spadá do hodnoteného obdobia,

b) autorom výstupu alebo jedným z autorov výstupu je akademický zamestnanec vysokej školy,

ktorý pôsobil v čase zverejnenia výstupu na vysokej škole,

c) ak ide o výstup viacerých autorov, započítava sa vysokej škole z neho len časť patriaca

autorovi (autorom) spĺňajúcemu podmienky uvedené v písmene b) – časť sa berie ako pomerná

časť (napríklad pri výstupe 3 autorov, z ktorých dvaja sú z hodnotenej vysokej školy, sa takýto

výstup započítava vo výške 2/3),

d) aspoň 20 výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného obdobia,

e) najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca vysokej školy za

hodnotené obdobie, ktorý moţno započítať, je 12,

f) štandardnými výstupmi výskumu v jednotlivých oblastiach hodnotenia sú publikácie,

g) pre kaţdý predkladaný výstup musí predkladateľ poskytnúť dostatočné mnoţstvo informácií,

aby sa dalo presne určiť o aký výstup ide, či ide o dielo jedného človeka, alebo kolektívu, v akej

fyzickej forme výstup existuje a kde sa nachádza,

h) pri výstupoch upravených smernicou MŠ SR č. 13/2005-R o publikačnej činnosti a

kategorizácii publikačnej činnosti a ohlasov (ďalej len „smernica“), uvádza sa štandardný záznam

v súlade s touto smernicou.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Vedecké monografie vydané v renomovaných zahraničných vydavateľstvách


v renomovaných zahraničných vydavateľstvách

Vedecké práce uverejnené v niektorom zborníku svetového

kongresu/konferencie vydanom v renomovanom zahraničnom vydavateľstve

Vedecké práce v karentovaných časopisoch (impakt faktor > 0,5)

Patenty zahraničné

B Vedecké monografie vydané v renomovaných domácich vydavateľstvách.

Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v zahraničných

vydavateľstvách

Vysokoškolské učebnice vydané v zahraničných vydavateľstvách

Kapitoly vo vysokoškolských učebniciach vydané v zahraničných

vydavateľstvách

Vedecké práce v karentovaných časopisoch (impakt faktor < 0,5)

Vedecké práce v zahraničných recenzovaných vedeckých zborníkoch,

monografiách pokiaľ nie je zaradená do kategórie A.


142

C Štúdie v časopisoch a zborníkoch charakteru vedeckej monografie vydané v

domácich vydavateľstvách, pokiaľ nie sú zaradené do kategórie B.

Kapitoly vo vedeckých monografiách vydané v domácich vydavateľstvách

Vysokoškolské učebnice vydané v domácich vydavateľstvách

Kapitoly vo vysokoškolských učebniciach vydané v domácich

vydavateľstvách

Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch

Vedecké práce v domácich recenzovaných vedeckých zborníkoch,

monografiách

Vedecké práce v zahraničných nerecenzovaných vedeckých zborníkoch,

monografiách

Publikované príspevky na zahraničných vedeckých konferenciách

Publikované príspevky na domácich vedeckých konferenciách.

D Vedecké práce v domácich nerecenzovaných vedeckých zborníkoch,

monografiách

Učebnice pre základné a stredné školy vydané v domácom vydavateľstve

Odborné práce v domácich nerecenzovaných zborníkoch (konferenčných aj

nekonferenčných)

Rôzne publikácie a dokumenty, ktoré nemoţno zaradiť do ţiadnej

z predchádzajúcich kategórií.



Pri hodnotení atribútu prostredia v hodnotenej oblasti sa berú do úvahy tieto štyri komponenty:

a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3),

b) objem finančných prostriedkov z grantov získaných na projekty riešené na vysokej škole v

hodnotenom období (váha 1/3),

c) kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniţnice, počítačové vybavenie – váha

1/6),

d) ostatné aspekty charakterizujúce prostredie, v ktorom sa realizuje výskum (váha 1/6).

Na účely hodnotenia jednotlivých komponentov atribútu prostredia predloţí vysoká škola tieto

údaje:

a) údaje o doktorandskom štúdiu v jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia obsahujúce údaje o

dizertačných skúškach, údaje o absolventoch, údaje o školiacej kapacite akademických

zamestnancov vysokej školy a 5 výstupov výskumu doktorandov,

b) zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na vysokej škole, na ktoré

vysoká škola získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty, spolu s objemom

týchto grantov, ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou,

c) charakteristiku prístrojového, informačného a počítačového vybavenia pre potreby výskumu,

d) údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené priemerným prepočítaným počtom

zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých podujatiach usporiadaných vysokou

školou, údaje o vnútornej organizácii výskumu na vysokej škole (semináre, spôsob hodnotenia

výsledkov, výskumná stratégia).

Pre kvalitatívne hodnotenie rozsahu a výsledkov doktorandského štúdia sa pouţijú tieto limity:


143

a) priemerný počet prijatých doktorandov na jedného tvorivého pracovníka a rok (pričom jeden

školiteľ nemôže mať viacej ako 5 doktorandov): Kategória Ukazovateľ

A aspoň 30 % potencionálnych školiteľov má

jedného doktoranda

B aspoň 15 % potencionálnych školiteľov má

jedného doktoranda

C aspoň 5 % potencionálnych školiteľov má

jedného doktoranda

D ţiaden školiteľ nemá doktoranda

b) počet ukončených interných doktorandov z celkového počtu prijatých za rok

Kategória Ukazovateľ Kategória Ukazovateľ

A aspoň 50 % doktorandov ukončených v

štandardnej dĺţke štúdia

B aspoň 30 % doktorandov ukončených v


C aspoň 15 % doktorandov ukončených v


D ţiaden doktorand neukončil štúdium v


c) účasť doktorandov na riešení projektov


A aspoň 60 % doktorandov z počtu doktorandov

participuje na riešení vedeckých projektov

grantových agentúr

B aspoň 30 % doktorandov z počtu doktorandov

participuje na riešení projektov VEGA alebo

projektov grantových agentúr nezaradených do

kategórie A

C doktorandi participujú na riešení

inštitucionálnych grantov a výskumných úloh

riešených na základe zmluvy o hospodárskej

činnosti

D iné

d) publikačné výstupy doktorandov


A aspoň 1/3 doktorandov má publikáciu v

zahraničnom časopise

B aspoň 2/3 doktorandov majú publikáciu v

domácom časopise alebo

v recenzovanom zborníku zo zahraničnej

konferencie

C doktorandi publikujú v recenzovaných

zborníkoch z domácich

konferencií

D iné


144

Pre kvalitatívne hodnotenie objemu finančných prostriedkov z grantov získaných na projekty

riešené na vysokej škole v hodnotenom období budú pracovné skupiny pouţívať tieto limity:

a) počet zahraničných grantov Kategória Ukazovateľ

A počet zahraničných grantov aspoň 3

B počet zahraničných grantov aspoň 2

C počet zahraničných grantov aspoň 1

D počet zahraničných grantov – 0

b) získané finančné prostriedky (grantové) na jedného tvorivého pracovníka v Sk Kategória Ukazovateľ

A grantové prostriedky na 1 TP – 50 000,- Sk

B grantové prostriedky na 1 TP – 30 000,- Sk

C grantové prostriedky na 1 TP – 20 000,- Sk

D grantové prostriedky na 1 TP – 0,- Sk

Pre kvalitatívne hodnotenie kvality výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniţnice,

počítačové vybavenie) sa predkladá charakteristika prístrojového, informačného a počítačového

vybavenia pre potreby výskumu, pričom pracovné skupiny preveria situáciu na príslušnom

pracovisku a rozhodnú „ad hoc“ o pridelení kategórie.

Pre kvalitatívne hodnotenie ostatných aspektov charakterizujúcich prostredie, v ktorom sa

realizuje výskum predkladá vysoká škola údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené

priemerným prepočítaným počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých

podujatiach usporiadaných vysokou školou a údaje o vnútornej organizácii výskumu na vysokej

škole (semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).

Pracovná skupina preveria situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodnú „ad hoc“ o pridelení

kategórie, pričom predkladateľ kaţdému výstupu priradí v zmysle kritérií kategóriu:

Kategória Ukazovateľ

A špičková kvalita v rámci Slovenska

B nadpriemerná kvalita v rámci Slovenska

C priemerná kvalita v rámci Slovenska

D podpriemerná kvalita v rámci Slovenska


ocenenia (ods.(16 a 17 Kritérií)

Pri hodnotení atribútu ocenenia v posudzovanej oblasti sa berú do úvahy:

a) uskutočnené vyţiadané prednášky na konferenciách,

b) členstvo v národných a medzinárodných výboroch v oblasti výskumu,

c) poverenia z externého prostredia na organizovanie konferencií a iných vedeckých podujatí,

d) členstvo v edičných radách medzinárodných časopisov,

e) členstvo v národných a medzinárodných komisiách a porotách v oblasti vedy,

f) ocenenia a vyznamenania získané tvorivými pracovníkmi vysokej školy od externých inštitúcií

za výsledky vo výskume,

g) prípadné ďalšie skutočnosti, ktoré svedčia o uznaní dosiahnutých výsledkov vysokej školy v

hodnotenej oblasti výskumu medzinárodnou alebo národnou komunitou (napríklad citácie

evidované v SCI).


145

h) členstvo vo významných medzinárodných odborných spoločnostiach

Na účely hodnotenia atribútu ocenenia predloţí vysoká škola 30 výsledkov vysokej školy

získaných tvorivými pracovníkmi vysokej školy. Výsledky, ktoré vysoká škola predkladá v rámci

tohto atribútu na hodnotenie, musia spĺňať tieto kritériá:

a) dátum dosiahnutia výsledku spadá do hodnoteného obdobia,

b) výsledok dosiahol tvorivý pracovník vysokej školy, ktorý pôsobil v čase jeho dosiahnutia na

vysokej škole,

c) viacnásobný výsledok pre ten istý výbor a pre tú istú edičnú radu počas hodnoteného obdobia

sa započítava iba raz,

d) aspoň 10 výsledkov predloţených vysokou školou musí byť z druhej polovice hodnoteného

obdobia.

Pre kvalitatívne hodnotenie jednotlivých výsledkov v rámci atribútu ocenenia sa pouţijú tieto

pravidlá na zaradenie do príslušnej kategórie:

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A vyţiadaná prednáška na niektorej z významných medzinárodných

konferencií s náročným recenzovaním; členstvo v organizačnom výbore

významnej medzinárodnej konferencie s náročným recenzovaním;

poverenie organizovať medzinárodnú konferenciu pod záštitou vedeckej

alebo odbornej organizácie nadnárodného významu; členstvo vo vedeckej

rade zahraničnej vzdelávacej alebo výskumnej inštitúcie; členstvo

v redakčnej rade medzinárodného vedeckého časopisu; citácie v


B vyţiadaná prednáška na medzinárodnej konferencii; členstvo v

organizačnom výbore medzinárodnej konferencie; poverenie organizovať

medzinárodnú konferenciu; členstvo vo vedeckej rade domácej vzdelávacej

alebo výskumnej inštitúcie; členstvo v redakčnej rade zahraničného

odborného časopisu; citácie mimo SCI v zahraničných časopisoch

a zahraničných recenzovaných zborníkoch** a pod.

C vyţiadaná prednáška na celonárodnej konferencii, členstvo v organizačnom

výbore celonárodnej konferencie; poverenie organizovať celonárodnú

konferenciu s medzinárodnou účasťou; členstvo v redakčnej rade domáceho

časopisu; citácie mimo CSI v domácich časopisoch** a pod.

D ostatné

Pracovná skupina môţe na základe posúdenia výstupov (spojené s ohlasmi) priradiť o stupeň

niţšie, resp. vyššie hodnotenie. *Predkladateľ musí predloţiť najmenej 3 výsledky týkajúce sa citácií , najviac však 10 výsledkov týkajúcich sa citácií. Za

jeden výsledok sa povaţuje, ak publikačný výstup dosiahol v príslušnej kategórii minimálne 2 citácie.

**renomované vydavateľstvá


146

19 Poľnohospodárske a lesnícke vedy Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej



výstupov 50%

prostredia 35%

ocenenia 15%


výstupov (ods. 6 a 8 Kritérií)

- Hodnotí sa 50 prepočítaných výstupov (Kritériá ods. 8 a 9) vo forme plnotextových vedeckých

prác zoradených podľa štandardného bibliografického záznamu uvedeného v Smernici MŠ SR č.

13/2005-R.

- Pri publikácii, ktorej autori pochádzajú z viacerých fakúlt sa započítava pomerná časť podľa

počtu autorov.

- Aspoň 20 prepočítaných publikačných výstupov musí byť z druhej polovice hodnoteného

obdobia.

- Najvyšší prepočítaný počet výstupov jedného akademického zamestnanca za hodnotené


- V zmysle odseku (10) a (13) Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup, napr. inžinierske dielo,

ako je upravený smernicou MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov nemôţe prekročiť

počet 10.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu


databáze.






Udelený patent v zahraničí.

Inţinierske dielo nadnárodného významu.










Inţinierske dielo medzinárodného významu.


B.





147


Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená ne internete.

Štandardy a normy.

Inţinierske dielo národného významu.

D Ostatné



a) rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha 1/3) (predkladateľ priradí kategóriu






- priemerný počet prijatých doktorandov na jedného školiteľa rok,

(jeden školiteľ nemôţe mať viacej ako 5 doktorandov vrátane externých)

A – min. 30 % školiteľov má jedného doktoranda,

B – min. 15 % školiteľov má jedného doktoranda,

C – min. 5 % školiteľov má jedného doktoranda,

D – menej ako 5 %;


A – min. 50 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

B – min. 30 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

C – min. 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia,

D – menej ako 15 % ukončených v štandardnej dĺţke štúdia.


A – min. 30 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných projektov,

B – min. 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení celoštátnych projektov napr.: VEGA,

KEGA, APVV


D– iné;


A – min. 30 % doktorandov má publikáciu v zahraničnom časopise,

B – min. 60 % doktorandov má publikáciu v domácom časopise alebo v zborníku zo

zahraničných konferencií,

C – doktorandi publikujú v zborníkoch z domácich konferencií,

D – iné.

b) objem finančných prostriedkov (grantov) (váha 1/3) –( predkladateľ priradí kategóriu







PS údaje vyhodnotí takto:




D – ostatné.



148


A – 10%, B – 5%, C– 3%, D – 0.


A – 50 000 , B – 30 000, C – 10 000, D – 0.



výskumu.

Hodnotí sa:

PS preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení kategórie.


Predkladateľ priradí kategóriu komponentu ako celku





Hodnotí sa:

PS preverí situáciu na príslušnom pracovisku a rozhodne ad hoc o pridelení kategórie.

Výpočet celkového profilu z čiastkových profilov jednotlivých komponentov sa urobí podľa

metodiky v prílohe č. 1 Kritérií.



kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A vyţiadaná prednáška na významných medzinárodných konferenciách

s náročným recenzovaním,

členstvo v medzinárodných výboroch konferencií vysokej medzinárodnej

úrovni,

poverenie organizovať medzinárodné konferencie pod záštitou vedeckej

organizácie nadnárodného významu,

členstvo v edičných radách karentovaných časopisov a vedeckých orgánoch

medzinárodných inštitúcií, citácie v karentovaných časopisoch a pod.,

koordinácia medzinárodných projektov v rámci EU,.

získanie významnej medzinárodnej vedeckej ceny.

B vyţiadaná prednáška na medzinárodných konferenciách s recenzovaním,

členstvo v medzinárodných výboroch konferencií akceptovanej

medzinárodnej úrovni,

poverenie organizovať medzinárodné konferencie,

členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch

medzinárodných odborných inštitúcií,

citácie v nekarentovaných časopisoch a pod.,

koordinácia medzinárodných projektov,

získanie medzinárodného vedeckého ocenenia.

C vyţiadaná prednáška na národných konferenciách s recenzovaním, členstvo v

národných výboroch konferencií,

poverenie organizovať národné konferencie,

členstvo v edičných radách vedeckých časopisov a orgánoch vedeckých a

odborných inštitúcií,

citácie vo vedeckých časopisoch a pod.,


149

koordinácia výskumných projektov v rámci SR,

získanie národného vedeckého ocenenia,

členstvo v orgánoch vedeckých agentúr, programoch v oblasti výskumu,

odborných komisiách a pod.

D ostatné


150

21 Vedy o športe Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty



výstupov 50%

prostredia 30%

ocenenia 20%


výstupov

V zmysle odseku 10 a 13 Kritérií môţe škola predloţiť aj iný výstup ako je upravený smernicou

MŠ SR č. 13/2005-R. Počet takýchto výstupov by nemal prekročiť počet 10.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Vedecké štúdie v časopisoch evidovaných v medzinárodnej profesijnej

databáze.

Štúdie vo vedeckých zborníkoch svetového kongresu/konferencie vydanom


Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom zahraničnom

vydavateľstve.


v renomovaných, resp. významných zahraničných vydavateľstvách.

B Vedecké práce v renomovaných časopisoch, ktoré nie sú evidované


Vedecké štúdie v recenzovanom zborníku zo zahraničnej konferencie

s medzinárodným programovým výborom pokiaľ nie je zaradený do

kategórie A.

Monografia vo svetovom jazyku vydaná v renomovanom vydavateľstve


Kapitoly v monografii vydané v renomovanom, významnom zahraničnom

vydavateľstve.

Učebnica vydaná v zahraničnom renomovanom, významnom vydavateľstve.

C Štúdie vo vedeckom časopise, pokiaľ nie je zaradený do kategórie A alebo B.

Štúdie v recenzovanom zborníku z konferencie, pokiaľ nie je zaradený do


Monografia vydaná v renomovanom, resp. významnom domácom

vydavateľstve.

Učebnice vydané v domácom renomovanom, resp. významnom

vydavateľstve.

Recenzovaná vedecká alebo odborná práca zverejnená na internete.

Štandardy a normy.

D Ostatné


prostredia






151

Hodnotí sa






D – 0.





D – 0.


A – aspoň 10 % z počtu doktorandov participuje na riešení zahraničných,

B – aspoň 50 % z počtu doktorandov participuje na riešení VEGA, KEGA atď.


D – ostatné

- hodnotenie publikačného výstupu doktorandov

A – aspoň 1/3 skončených doktorandov má publikáciu v kategórií kvality výstupov A alebo B,

B – aspoň 1/6 skončených doktorandov má publikáciu v kategórií kvality výstupov A alebo B,

C – všetci skončení doktorandi majú aspoň 3 publikácie v kategórii kvality C,

D – ostatné.


Predkladá sa zoznam výskumných projektov riešených v hodnotenom období na fakulte, na

ktoré fakulta získala v hodnotenom období domáce granty a zahraničné granty spolu

s objemom týchto grantov a ich čerpaním a riešiteľskou kapacitou.




- podiel zahraničných grantov z celkového počtu grantov aspoň:

A – 10%, B – 5%, C – 3%, D – 0.

- získané finančné prostriedky na jedného tvorivého pracovníka v Sk

A – 40 000, B – 30 000, C – 20 000, D – 0.



výskumu

Pracovná skupina zhodnotí na mieste



počtom zamestnancov v hodnotenom období, údaje o vedeckých a športových podujatiach v

usporiadaných fakultou/pracoviskom, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte

(semináre, spôsob hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia).

Pracovná skupina zhodnotí podľa predložených podkladov, prípadne doplnených o zistenia na

mieste.


152


ocenenia

kategória

atribútu

ocenenia

druh výstupu

A Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii A alebo B.

Členstvo v programovom výbore kongresu/konferencie s výstupmi v kategórii

A alebo B.

Poverenie zorganizovať medzinárodný kongres/konferenciu s výstupmi


Citácie v časopisoch prístupné vo full textoch prístupné vo svetových

databázach.


Recenzovanie knihy alebo posudzovanie zámeru knihy pre renomované

zahraničné vydavateľstvá

Získanie výskumného projektu v rámcovom programe EU

Umiestnenie športovcov, účasť trénerov a rozhodcov na svetových

a európskych športových súťaţiach (OH do 12 miesta, MS do 8. miesta, ME

do 3 miesta, Svetová univerziáda do 3. miesta)*.

B Pozvaná prednáška na kongrese/konferencii s výstupmi v kategórii B.

Členstvo v programovom výbore kongresu/konferencie s výstupmi v kategórii

B.

Členstvo v medzinárodných výboroch vedeckých spoločností.

Citácie v časopisoch prístupné vo full textoch prístupné vo svetových

databázach.


Recenzovanie vedeckých príspevkov do časopisov v kategórii výstupu B.

Získanie medzinárodného projektu ak nie je zaradený v kategórii A.

Účasť športovcov, trénerov a rozhodcov na svetových a európskych

športových súťaţiach (účasť na OH, MS, ME, SU)*.


výskumu.

Citácie vo výstupe v kategórii C (maximálne 15), pričom výstupy od jednej

osoby najviac 7.


Recenzovanie vedeckých príspevkov do časopisov v kategórii výstupu B.

Dosiahnutie úspechov v národných športových súťaţiach (majstrovstvá SR).

D Ostatné


153

24 Matematika a štatistika Váha jednotlivých atribútov v celkovom profile kvality výskumnej činnosti fakulty v hodnotenej

oblasti


výstupov 40%

prostredia 30%

ocenenia 30%


výstupov

Ak vysoká škola v zmysle odseku 10 a 13 kritérií predloţí výstup, ktorý nie je upravený

smernicou MŠ SR č 13/2005–R, zaradenie výstupu posúdi pracovná skupina.

kategória

atribútu

výstupov

druh výstupu

A Publikácia v časopise, ktorý je uvedený v čase uverejnenia v Master Journal

List databázy Web of Knowledge. Do úvahy pripadajú aj iné databázy po

posúdení pracovnou skupinou (napr. Scopus a pod.).

Publikácia v zborníku z konferencie sledovanom databázou Scopus, alebo

inou špecializovanou databázou. Posúdi pracovná skupina.

Monografia alebo príspevok do monografie, vydanej poprednými

vydavateľstvami typu Elsevier, John Wiley, Springer a pod. Posúdi pracovná

skupina.

B Publikácia v časopise, ktorý je uvedený v čase uverejnenia v Mathematical

Reviews Citation Database. Do úvahy pripadajú aj iné špecializované

databázy po posúdení pracovnou skupinou.

Publikácia v zborníku z medzinárodnej konferencie s recenzovanými

príspevkami, ktorá sa konala v svetových jazykoch a so širokou

medzinárodnou účasťou a ktorá bola recenzovaná v Mathematical Reviews,

alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo v časopise Referativnyj Ţurnal.

Posúdi pracovná skupina.

Monografia alebo príspevok do monografie, vydanej medzinárodnými

vydavateľstvami vo svetovom jazyku. Posúdi pracovná skupina.

Článok v niektorom renomovanom časopise, ktorý nie je evidovaný


C Publikácia, ktorá bola recenzovaná (nie by title) v Mathematical Reviews,

alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo v časopise Referativnyj Ţurnal.

Publikácia v zborníku z medzinárodnej konferencie s recenzovanými

príspevkami, ktorá sa konala v svetových jazykoch a ktorá bola recenzovaná

v Mathematical Reviews, alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo

v časopise Referativnyj Ţurnal. Posúdi pracovná skupina.

Monografia alebo príspevok do monografie, vydanej domácim

vydavateľstvom vo svetovom jazyku. Výnimočne moţno akceptovať aj

slovenskú monografiu, ktorá bola recenzovaná v Mathematical Reviews,

alebo v Zentralblatt für Mathematik alebo v časopise Referativnyj Ţurnal

a ktorá prezentuje aktuálne výsledky výskumu. Posúdi pracovná skupina.

D Vedecká publikácia, monografia alebo príspevok do monografie, ktorý nie je

v ţiadnej z predchádzajúcich kategórií.


154


prostredia


Hodnotí sa:


Publikácia sa počíta s koeficientom 3 – 0 podľa zaradenia v časti I, vrátane podielu na publikácii

podľa počtu spoluautorov alebo explicitného vyznačenia. Moţno započítať najviac 3 publikácie

(môţu byť zloţené z viacerých podielov).

A – doktorand má aspoň 3 prepočítané publikácie,

B – doktorand má aspoň 2 prepočítané publikácie,

C – doktorand má aspoň 1 prepočítanú publikáciu.

D – ostatné.

- účasť doktorandov na riešení projektov s grantovom podporou sa prepočíta takto:

účasť na riešení medzinárodného projektu sa počíta s koeficientom 2,

účasť na riešení domáceho projektu sa počíta s koeficientom 1,

účasť na riešení fakultného alebo univerzitného projektu sa počíta s koeficientom 0.3.

A – aspoň 90% doktorandov participuje prepočítane na riešení projektov,

B – aspoň 70% z počtu doktorandov participuje prepočítane na riešení projektov,

C – aspoň 50% z počtu doktorandov participuje prepočítane na riešení projektov,

D – ostatné.

-priemerný počet ukončených doktorandov na jedného funkčného profesora v hodnotenom

období

A – aspoň 0,75

B – aspoň 0,5

C – aspoň 0,25

D – menej.

b) Prehľad získaných finančných prostriedkov (grantov, kontraktov) (váha 1/3)

Pracovná skupina komplexne posúdi primeranosť získanej finančnej podpory k moţnostiam

pracoviska. Pri hodnotení sa bude zohľadňovať získavanie podpory z rozličných zdrojov, vrátane

zahraničných, počet zapojených zamestnancov do týchto projektov, objem získaných finančných

prostriedkov v porovnaní s celoštátnym objemom takýchto finančných prostriedkov.


Predkladá sa charakteristika informačného a počítačového vybavenia pre potreby výskumu.



Predkladajú sa údaje o personálnom zabezpečení výskumu vyjadrené pomerom priemerného

počtu zamestnancov, ktorí mali v hodnotenom období aspoň 2 publikácie kategórie C a vyššie

podľa zaradenia v časti I, údaje o vnútornej organizácii výskumu na fakulte (semináre, spôsob

hodnotenia výsledkov, výskumná stratégia). Pracovná skupina preverí situáciu na príslušnom

pracovisku a rozhodne o pridelení kategórie A – D.


ocenenia

Vedecké podujatia (konferencie) zaradiť do kategórií takto:

A – významný celosvetový alebo kontinentálny kongres alebo konferencia so širokým záberom.

B – Medzinárodné konferencie zamerané na určitú problematiku s výstupmi v publikáciách aspoň

B.

C – Iné významné konferencie.

Zaradenie posúdi pracovná skupina.


155

Hodnotenie:

a) Pozvaná prednáška na konferencii. Podľa typu konferencie koeficient 4 –2 – 1 –0.

b) Prijatá prednáška na konferencii. Podľa typu konferencie koeficient 2 – 1 – 0,5 – 0.

c) Členstvo v programovom výbore konferencie s koeficientmi ako v časti a).

d) Poverenie z externého prostredia organizovať takúto konferenciu s koeficientmi ako v časti a).

e) Členstvo v redakčnej rade časopisu podľa zaradenia časopisu v časti I koeficientom 6–3–1–0.

f) Vysoká škola predloţí najviac 15 publikácií (čas vzniku publikácie nerozhoduje) s uvedením

citácií za posudzované obdobie v súlade s kritériami. Jeden výstup sú 2 citácie evidované SCI,

alebo v Scopus alebo v monografii kategórie A. Citácie sa dokladujú výpismi z databáz, prípadne

kópiou titulnej strany citujúcej monografie a príslušnej strany s citáciou. Ak počet citácií na ten

istý publikačný výstup dosiahol hodnotu 10, povaţuje sa za dva výsledky.

g) Oponentúra doktorskej dizertácie (CSc., DrSc.), profesúry, grantového projektu na

významných pracoviskách v zahraničí. Posúdi pracovná skupina.

h) Ďalšie ocenenia sa posudzujú individuálne. Posúdi pracovná skupina.

1. Na strane 2 ods. 1 písm. b) sa nahrádza textom: „Nariadením vlády Slovenskej

republiky č. 558/2007 Z. z ., ktorým sa mení nariadenie vlády SR č. 104/2003 Z. z.

o Akreditačnej komisii.“

2. V celom texte sa smernica MŠ SR č. 13/2005-R nahrádza „Smernicou MŠ SR č.

8/2007-R“

3. Na strane 25 II. oddiel písm. a) sa číselná hodnota 10 výstupov

nahrádza textom: „5 výstupov výskumu doktorandov.“

4. Na strane 48 v kategórií atribútu výstupov B sa text (impakt faktor menší ako 0,5)

nahrádza textom „(impakt faktor ≤0,5)“

5. Na strane 48 v kategórií atribútu výstupov C sa z textu

„Vedecké práce v domácich nekarentovaných časopisoch“ vypúšťa slovo „domácich“


156

Príloha 4

Kritériá pre začleňovanie vysokých škôl Schválené Ministerstvom školstva Slovenskej republiky v súlade s § 82 ods. 7 zákona č.

131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, po vyjadrení Akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých

škôl, dňa 12.12.2007 s účinnosťou od 1.1.2009 pod číslom CD-2007-16256/50355-5:071

Kritériá začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy

(1) Tento dokument obsahuje súbor kritérií, ktoré Akreditačná komisia pouţíva podľa § 84 ods. 4

písm. e) zákona pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 zákona medzi

univerzitné vysoké školy.

(2) Pre skrátené označenie súboru kritérií obsiahnutých v tomto materiáli sa pouţíva skratka KZU

(kritériá začlenenia medzi univerzity).

(3) Pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy sa hodnotia

nasledujúce atribúty:


b) výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa,

c) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého stupňa a

ich personálnom zabezpečení.

(4) Akreditačná komisia posúdi príslušnú vysokú školu. Zistí, v akej miere jej atribúty spĺňajú

jednotlivé kritériá. Ak vysoká škola spĺňa poţadované kritériá na poţadovanej úrovni,

Akreditačná komisia sa vyjadrí o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 14, teda odporučí jej

začlenenie medzi univerzitné vysoké školy.

(5) Ak vysoká škola alebo fakulta splynula počas hodnoteného obdobia s inou vysokou školou

alebo fakultou, zohľadňuje sa to rovnako, akoby splynuli na začiatku hodnoteného obdobia.

(6) Pri hodnotení spĺňania kritérií sa berie do úvahy obdobie 6 kalendárnych rokov pred rokom, v

ktorom vysoká škola predkladá podklady na hodnotenie (ďalej len „hodnotené obdobie“).

Hodnotia sa len vysoké školy a fakulty, ktoré pôsobia aspoň štyri roky pred rokom, v ktorom

majú predloţiť podklady na komplexnú akreditáciu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe miesta

funkčných profesorov boli zriadené aţ od roku 2003, vyhodnocuje sa kritérium KZU-2, KZU - 5

aţ od tohto roku.


157

KZU: Kritériá začlenenia vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy Atribút/kritérium Uspokojivé plnenie

Atribút: Výsledky vysokej školy v oblasti výskumu

Kritérium KZU-1: Výsledky hodnotenia

úrovne výskumnej činnosti vysokej školy

Najmenej 60 % fakúlt vysokej školy dosahuje v

nadpolovičnej väčšine oblastí výskumu zodpovedajúcich

uskutočňovaným študijným programom druhého stupňa

a/alebo študijným programom tretieho stupňa celkové

hodnotenia výskumu podľa § 84 ods. 4 písm. d) zákona

najmenej B-. Ak sa na vysokej škole uskutočňujú

študijné programy druhého stupňa a/alebo študijné

programy tretieho stupňa aj na úrovni vysokej školy,

započítavajú sa, ako keby ich uskutočňovala osobitná

fakulta. Ak sa vysoká škola nečlení na fakulty, musí

spĺňať podmienku uvedenú v tomto kritériu ako celok.

Kritérium KZU-2: objem financií za

výskumné granty, projekty, na evidovaný

prepočítaný počet docentov, profesorov a

tvorivých výskumných pracovníkov

Objem financií za hodnotené obdobie predelený súčtom

prepočítaného evidenčného počtu profesorov, docentov a

tvorivých výskumných pracovníkov za jednotlivé

kalendárne roky hodnoteného obdobia je najmenej 60

000 Sk. V objeme financií sa zohľadňujú príjmy vysokej

školy v hodnotenom období zo zdrojov: projekty KEGA,

projekty VEGA, finančné prostriedky na riešenie

výskumných projektov z APVV (APVT) a zo štátnych

programov výskumu a vývoja, finančné prostriedky z

rámcových programov EÚ pre výskum a technologický

vývoj, finančné prostriedky získané na riešenie

výskumných projektov zo zahraničia zohľadnené na

účely rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho

rozpočtu.

V prípade súkromných vysokých škôl, ak im neboli

poskytnuté finančné prostriedky na schválený projekt v

rámci grantových schém KEGA a VEGA, zohľadňuje sa

namiesto príjmov z týchto grantových schém suma

finančných prostriedkov vynaloţených súkromnou

vysokou školou na riešenie schválených projektov v

príslušnom roku.

Atribút: Výsledky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa

Kritérium KZU-3: Počet absolventov

doktorandského štúdia



uskutočňovaným študijným programom tretieho stupňa

ročný priemer absolventov doktorandského štúdia v

príslušných študijných odboroch na obsadené miesto

funkčného profesora najmenej 1/31). Ak sa na vysokej

škole uskutočňujú študijné programy tretieho stupňa aj

na úrovni vysokej školy, započítavajú sa ako keby ich

uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa vysoká škola

nečlení na fakulty, musí podmienku uvedenú v tomto

kritériu spĺňať ako celok.

Kritérium KZU-4: Výstupy výskumu

študentov a absolventov doktorandského

štúdia



uskutočňovaným študijným programom tretieho stupňa


158

výstupy výskumu doktorandov v dennej forme štúdia a v

externej forme štúdia, ktorí sú na príslušnej vysokej škole

zamestnaní na ustanovený týţdenný pracovný čas, v

hodnotenom období hodnotené podľa vzorky 25

výstupov a podľa kritérií na hodnotenie atribútu výstupov

hodnotu najmenej C+. V tomto kritériu sa berú do úvahy

len fakulty spĺňajúce podmienku uvedenú v KZU-3. Ak

sa na vysokej škole uskutočňujú študijné programy

tretieho stupňa aj na úrovni vysokej školy, započítavajú

sa, ako keby ich uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa

vysoká škola nečlení na fakulty, musí podmienku

uvedenú v tomto kritériu spĺňať ako celok.

Kritérium KZU-5: počet doktorandov

denného doktorandského štúdia na

prepočítaný evidenčný počet docentov a

profesorov (funkčné miesta)

Počet doktorandov denného doktorandského štúdia a

doktorandov v externej forme štúdia, ktorí sú na

príslušnej vysokej škole zamestnaní na ustanovený

týţdenný pracovný čas, k 31. októbru príslušného

akademického roka na prepočítaný evidenčný počet

docentov a profesorov (funkčné miesta) v kalendárnom

roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, v

jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia je najmenej 1.

Atribút: podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého stupňa

a ich personálnom zabezpečení

Kritérium KZU-6: počet študentov v

študijných programoch prvého a druhého

stupňa na prepočítaný evidenčný počet

vysokoškolských učiteľov

Počet študentov v študijných programoch prvého a

druhého stupňa a v študijných programov podľa § 53

ods. 3 zákona k 31. októbru príslušného akademického

roka na prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských

učiteľov s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa

alebo s vedecko-pedagogickým titulom docent, alebo s

vedecko-pedagogickým titulom profesor v kalendárnom

roku, v ktorom sa tento akademický rok začal, je v

jednotlivých rokoch hodnoteného obdobia najviac 20.

Študenti v externej forme štúdia sa zohľadnia v

celkovom počte študentov s váhou 0,3.


159

Kritériá začlenenia vysokej školy medzi vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi

univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy


písm. e) zákona pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy.

(2) Pre skrátené označenie súboru kritérií obsiahnutých v tomto dokumente sa pouţíva skratka

KZV (kritériá začlenenia medzi vysoké školy, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné vysoké

školy a ani odborné vysoké školy).

(3) Pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy sa hodnotia nasledujúce atribúty:


b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov prvého a druhého stupňa a

ich personálnom zabezpečení.


jednotlivé kritériá. Podľa výsledku zistenia plnenia kritérií sa Akreditačná komisia vyjadrí o

začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13.

(5) Ak vysoká škola splní kritériá na začlenenie vysokej školy medzi univerzitné vysoké školy,

Akreditačná komisia odporučí začlenenie vysokej školy podľa kritérií začlenenia vysokej školy

medzi univerzitné vysoké školy.






majú predloţiť podklady na komplexnú akreditáciu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe miesta

funkčných profesorov boli zriadené aţ od roku 2003, vyhodnocuje sa kritérium KZV-2 aţ od

tohto roku.


160

KZV: Kritériá začlenenia vysokej školy medzi vysokej školy, ktoré nie sú začlenené medzi

univerzitné vysoké školy ani medzi odborné vysoké školy

Atribút/kritérium Uspokojivé plnenie

Atribút: Výsledky vysokej školy v

oblasti výskumu

Kritérium KZV-1: Výsledky

hodnotenia úrovne výskumnej

činnosti vysokej školy



uskutočňovaným študijným programom druhého stupňa

a/alebo študijným programom tretieho stupňa celkové


najmenej C+. Ak sa na vysokej škole uskutočňujú študijné

programy druhého stupňa a/alebo študijné programy tretieho

stupňa aj na úrovni vysokej školy, započítavajú sa ako keby

ich uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa vysoká škola

nečlení na fakulty, musí spĺňať podmienku uvedenú v tomto

kritériu ako celok.

Kritérium KZV-2: objem financií

za výskumné granty, projekty, na

evidovaný prepočítaný počet

docentov, profesorov a tvorivých

výskumných pracovníkov



tvorivých výskumných pracovníkov za jednotlivé kalendárne

roky hodnoteného obdobia je najmenej 40 000 Sk. V objeme

financií sa zohľadňujú príjmy vysokej školy v hodnotenom

období zo zdrojov: projekty KEGA, projekty VEGA,

finančné prostriedky na riešenie výskumných projektov z

APVV (APVT) a zo štátnych programov výskumu a vývoja,

finančné prostriedky zo 6. a 7. rámcového programu pre

výskum a technologický vývoj, finančné prostriedky získané

na riešenie výskumných projektov zo zahraničia zohľadnené

na účely rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho

rozpočtu.


poskytnuté finančné prostriedky na schválený projekt v rámci

grantových schém KEGA a VEGA, zohľadňuje sa namiesto

príjmov z týchto grantových schém suma finančných

prostriedkov vynaloţených súkromnou vysokou školou na

riešenie schválených projektov v príslušnom roku.

Atribút: podmienky vysokej školy

pri uskutočňovaní študijných

programov prvého a druhého stupňa

a ich personálnom zabezpečení

Kritérium KZV-3: počet študentov

v študijných programoch prvého a

druhého stupňa na prepočítaný

evidenčný počet vysokoškolských

učiteľov

Počet študentov v študijných programoch prvého a druhého

stupňa a v študijných programov podľa § 53 ods. 3 zákona k

31. októbru príslušného akademického roka na prepočítaný

evidenčný počet vysokoškolských učiteľov v kalendárnom



Študenti v externej forme štúdia sa zohľadnia v celkovom

počte študentov s váhou 0,3.


161

Kritériá začlenenia vysokej školy medzi odborné vysoké školy


písm. e) zákona pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 zákona medzi

odborné vysoké školy.

(2) Pre skrátené označenie súboru kritérií obsiahnutých v tomto dokumente sa pouţíva skratka

KZO (kritériá začlenenia medzi odborné vysoké školy).

(3) Pri vyjadrovaní sa o začlenení vysokej školy medzi odborné vysoké školy sa hodnotí

nasledovný atribút:

a) úroveň činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia, ktorá je základom pre uskutočňovanie


stavom a rozvojom v oblasti vedy, techniky alebo umenia,

b) podmienky vysokej školy pri uskutočňovaní študijných programov a ich personálnom

zabezpečení.


kritérium. Ak vysoká škola spĺňa KZO a nespĺňa kritériá začlenenia medzi vysoké školy, ktoré nie

sú začlenené medzi univerzitné vysoké školy a ani medzi odborné vysoké školy, alebo kritériá

začlenenia medzi univerzitné vysoké školy, Akreditačná komisia odporučí začlenenie vysokej

školy medzi odborné vysoké školy podľa § 2 ods. 13 a 15 zákona.




majú predloţiť podklady na komplexnú akreditáciu.



(7) Ak vysoká škola pôsobí ako celok kratšie ako štyri roky, navrhne sa ponechať jej doterajšie

začlenenie.


162

KZO: Kritériá začlenenia vysokej školy medzi odborné vysoké školy

Atribút/kritérium Plnenie postačujúce na začlenenie medzi odborné

vysoké školy

Atribút: Výsledky vysokej školy v

oblasti výskumu

Kritérium KZO-1: Výsledky

hodnotenia úrovne výskumnej činnosti

vysokej školy



uskutočňovaným študijným programom celkové


najmenej C-. Ak sa na vysokej škole uskutočňujú študijné

programy aj na úrovni vysokej školy, započítavajú sa ako

keby ich uskutočňovala osobitná fakulta. Ak sa vysoká

škola nečlení na fakulty, musí spĺňať podmienku uvedenú

v tomto kritériu ako celok.

Kritérium KZO-2: objem financií za

výskumné granty, projekty, na

evidovaný prepočítaný počet

docentov, profesorov a tvorivých

výskumných pracovníkov



tvorivých výskumných pracovníkov za jednotlivé

kalendárne roky hodnoteného obdobia je najmenej 20 000

Sk. V objeme financií sa zohľadňujú príjmy vysokej školy

v hodnotenom období zo zdrojov: projekty KEGA,

projekty VEGA, finančné prostriedky na riešenie

výskumných projektov z APVV (APVT) a zo štátnych

programov výskumu a vývoja, finančné prostriedky z

rámcových programov EÚ pre výskum a technologický

vývoj, finančné prostriedky získané na riešenie

výskumných projektov zo zahraničia zohľadnené na účely

rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu


poskytnuté finančné prostriedky na schválený projekt v

rámci grantových schém KEGA a VEGA, zohľadňuje sa

namiesto príjmov z týchto grantových schém suma

finančných prostriedkov vynaloţených súkromnou

vysokou školou na riešenie schválených projektov v

príslušnom roku.

Atribút: podmienky vysokej školy

pri uskutočňovaní študijných

programov prvého stupňa a jeho

personálnom zabezpečení

Kritérium KZO-3: počet študentov

v študijných programoch prvého

stupňa na prepočítaný evidenčný počet

vysokoškolských učiteľov

Počet študentov v študijných programoch prvého stupňa k

31. októbru príslušného akademického roka na prepočítaný

evidenčný počet vysokoškolských učiteľov v kalendárnom



Študenti v externej forme štúdia sa zohľadnia v celkovom

počte študentov s váhou 0,3.

Documents

Klasifikácia vyoských škôl -komplexná správa