NOVINY P R E SLOVENSKÝ ĽUD.

Vychodf k a ž d ý p i a t o k . Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: •Národný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine

(Turócisientmirton).

Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Miloš Pietor. Hlavní spolupracovníci:

Dr. Milan Ivanka, Jozef Gregor-Tajovský, dr. August Ráth, dr. Ivan Dérer.

Majiteľ a vydavateľ: Miloš P i e t o r a Spol.

Predplatné: Do Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.

Jednotlivé Čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajúsa n&Papánek,KováC 6 Co., kníhkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, lil., za

1 doll. 45 centov ročne. Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 16. januára 1914. Číslo 3.

Hovor. Vtáka po perí a človeka po reči poznat. Da

útr b a lad-in nikomu nenabliadneme, ale po-auďujeme ludf podľa ich hovoru. Reč je telo, v ktorom Ba javí náš duch, je zrkadlom vnú­tornej našej hodnoty. Po spÔBobe nášho hovoru Eoznajú nás nielen }e sme Slováci, že slovensky

ovoríme, ale nás poznajú i akí sme my to ladia?! Človek čistotný, poriadny, neoděje si kabát, alebo žena sukňu sabrýzdanú, spkavú, ucundranú; človek sltšaý, poriadny, nevezme do úst slová v blate poválaué, nečuté Najväčšia BurovoaC a zohavenie nasej reči je kliatba. Ani ona nie je slovenského pôvodu, lebo starí Slo­vania ííce hromovali a stobnhorali, aie oplzle t necudue neklidí, nehrešili. Ani pohanské zbytky sú nikomu nie ku cti a pochvale, aie e cidzej reci preložené sú znakom mravnej zvrhlosti a sú nielen pohoršením pre tých, čo to počujú, nielen Spatným príkladom pre deti, ale BÚ pošpineuím, zohavením nášho najvzác­nejšieho národného pokladu, našej slovenskej materinskej reči.

Kto kľaje a hreší rbyčajne? Ľudia opití a adia rozzlobení. Tedy zlorečenie pochádza

nečistého, mrzkého prameňa. Mnohý BÍ na ;lorečerjie tak zvykne, že mu stačí najmenšia

zámienka, malicherná príčina, aby naiíaátHe zlorečenia vyšly z jeho úst.

Druhá škaredá vec je grobiansívo a sprostota vo výrazoch, užívanie urážlivých BIOV. Nakolko BI týmto do-ýkame oaôb drubých, na to BÚ paragrafy trestného zákona, ktorý zakazuje ublíženie na cti a utrhačstvo. Vzpomnime si na to uponíženie, ktoré musí grobiaa podstúpiť pred BÚdcm, vzpomnime na nemilobohu vyho­dené groše, ktoré na cti utrhač musí poplatiť v podobe pokút a útrat. A čo z toho má? Csta, ktoré mrzké slová omáíajú, sa B tým ne-najedia, ba utrhnut si musia, keď sa dostavia uásledky. Bohužiaľ, je to slovenská neresť a ? nejednej chalupe už oplakali hubatosi a su­rovú, špatnú reč.

Od mala sa tŕaik ostrí, a jako huíú starí, ako vidia a počtrjú od rodičov, tak robi* i deti. Ťažko hreší v tomto ohľade j Blovenské novi­nárstvo, lebo uponižuje samo leba užívaním rriviálnych výrazov a nejemného Bpôaobu vo vyjadrovaní. Kto miluje svoju reč, neprehreší si >roti nej, že ju povláči po miestach nezame-

tených. Ale reč sama je len forma, výrazy sú len

vrece, do ktorélo treba nasypať obsahu; hovoru nášmu treba dať smyseľ, vety naše musia mat nejakú cenu, lebo len na prázno mlátiť, do vetra rozpráva 5 nestojí zs nič. Pravda je, že kde niet, tam ani imrť nevezme, kto je plytký, v čej duši niet ničoho cenného, ten nemôže Vytlačiť, vynútiť zo seba nič dobrého, múdreho, a čo by si hla*u o múr oílkol. Naši ladia idú spolu nnohokrát hodiny cesty spolu, do mesta, do tOHtola, na jarmok atď., ale celou cestou lebo

mlčia, slabo len tak klebetia, tárajú, darobnice, ničemnost spomiuajú.

Prečo je tá slovenská daša nechaná prielo­hom a rastie na nej len ô<tia, bodliak a mach všednosti? Voľakedy to bolo ináč, rodily sa tam nádherné bájky, rozprávky, prekrásne pesničky, skvostné melodie, vynořovaly Ba vysokoumeiecké týtvary... a dnes? Putujte po tom pasienku slovenskom, hľadajte, čo pučí dnes z tej zane­dbanej slovenskej duše? A či k vôli nám za­stal svet?

Dnes nestačí čítat o hadogašparovi a otrava

o Šibri Jožkovi, Róža Šándorovi, Rinaldo Ri-naldini, Nick Carter, Scherlock Holsres, Conen Doyle kazí, ničí slovenskú dušu. Rieka života plným tokom hučí ckolo nás a my oeaačie-ráme do nej, aby mohla obživiť, porosit naše j SIOVT^'J-SHO lúka vypriahlu.

Viem dobre, že sa deti v škole nenaučia slovenskému hovoru, ale miesto toho majú: „beszéd és értelerogyakorlatok", to jest; vecné vyučovanie v maďarčine, a miesto samostatného myslenia, miesto rozvíjania ducha, musia deti vyčerpávať svoj roztsroček v naučení sa slov a

špins-nom rúchu, do jakého ju naši básnici a spisovatelia odeli. Mali by sme si milovať svoja slovenčinu natolko, aby Brne sa ju naučili písať A tak bude nám náš hovor na česť mena

vi:, t maďarských. D >kiaľ sa Jurko nau.í: „az asztal fából van" = stôl je z dreva, do tej doby by B« mohol pomocou názorného vyučo­vania obznámiť s d;lým stdirskym remeslom.

Nestačí aäe klásť vinu na školu, že neroz­víja dostatočne duchovné schopnosti našich detí, nestaóí cájit výhovorku na zakrpatenie detskej duše, nestačí poznať smutnú skutočnosť, m sme tehudí duchem*, ale treja odpomoct zlu. Treba piázdarahlavu naplniť, treba nevzdelaný modrog o b i o h Ä zúrodniť, treba ka?dú príležitosť vy užiť, aby sme svoji znalosti, svoje vedomosti zveľadili, rozšírili, prehĺbili.

Už prešli čaty, keď bol svet k našim sla­bosťami shovievavý, keď sme mohli hladkať naše chyby a nedostatky, vyhovárať ich a okrašlovat. V konkurreneii života sa treba v prvom rade rozumom oLáíiat. Na príklad: už i sám volebný zákon dá prá?o rozšírené, tým čo vedia čítat a písať, lebo predpokladá, že človek, čo noviny číta, knihu do ruky vezme, ten má lepší úsudok o všetkom, má základaejšiu mieiku o veciach ve­rejných, ako človek, čo nevie čítať, a len to vie o svete, čo mu vyrozpráva vandrovník, keď ma dajú nocľah.

V našej slovenskej literatúre ešte nemáme knihu: čo Ba sluší?! Ale to neznamená, žeby u nás nebolo ľudí, čoby ju vedeli napísať, ale jej nemáme preto, lebo ešte niet všeobecnej potreby, niet nutnosti, ktorá by vyvolala do ži­vota toto dielo. Musí v nás vzniknúť žiadoat a smysel pre jemnost, uhladenost, slušnosť; toto Bft javí v prvom rade v reči, v hovoru. Mu­síme si odvyknut užívať surové výrazy, nečisté grobianske urážlivé slová, musíme si umyť ústa od špiny, ktoroa nám ich zanečistuje kliatba a zlorečenie. Keď ťa pokúša hnev, ehe ď a napi sa vody. Potom zuby stisni a mlč. Radšej ne-povedz nič, ako by BÍ mal povedať dačo zlého.

Naša sladká slovenčina je naša chlúha medzi národacji. Jej krásy a bohatstvo sú obdivované v celom našnm slovanskom príbuzenstve. Vážme si ju a uctima tým, že ju nebudeme kaziť. Keď miešame cudzé, skomolené, nepatričné slová, keď spotvoríme naše rýdza výrazy, to tak vy­zerá, ako by ume peknú tvár okyptili zohavením nosa, skrivením úst alebo vybili na nej oko.

Nikdy netreba do Bveta rozprávať Dobrý kupec dvakrát meria a raz strihá, aj my si máme dvakrát premyslieť a prežúvať ku ždé slovo prv než ho vypustíme z úst, lebo čo je raz vy­slovené, to už nedobehneš, r.edolapíš.

Šťastliví Francúzi, oni krásou, dokonalosťou a bohatstvom svojej reči ovládali celý svet. Francúzske knihy a noviny BÚ po celom svete rozšírené, a ich reč sa učia v každej krajine; ale vo Francii je najväčšia hanba: ne vedet sprá-ne pravopisné, dľa mluvnických pravidiel písať.

My neovládzeme svet, ale mali by ame aspoň na toľko obrátiť zreteľ k našej n-či. mali by sme BÍ ju aspoň na toľko ctit a vážiť, aby sme ju nžívali v jej krásnom sviatočnom nepo-

Katolícky tlačový spolok. Nedávno (18. dec.) doniesol zanrebský „Kato­

lícky List" vo svojom 51. čísle zprávu, že osv. p. Julius gr. Zichy, bi kup pecuchovský pod č. 3642/912 dovolil, aby sa milodary v hrvafc-ských kostoloch k pečuchovskému biskupstva patriacich na podpora kat. tlače nasbierané „Pijevu Družstvu" t. j . hrvatskén u spolku mena Pia y*, věnovaly Na tento cieľ bolo z tých milodísrov minulého roka 146 k. 88 h. zaslané.

Táto zpráva Ba i nás, kat. Slovákov týka, i v našich kat kostoloch sa na podporu kato­líckej tlače zcačoejšie obnosy B^ieravajú. TJI piaty rok účinkuje u nás Kat. tlačový spolok, ktorý mul 31. marca m. r , kecf pripočitsma i členov 749 hlavnomestského ženského výboru, 4797 údov. Lenže sa príspespevky Členovské aerisdae platily, tieto obnosy veľmi nepozdvihly príjmy spolkové.

Preto na prosbu správy spolkovej nariadil biskupský sbor, eby jednotlivé biskupstvá usta­novily kaMý rok v istú nedeľu, v ktorú sa majú po kostoloch k podpore kat tlače milodary sbierat

Z príspevkov dostával spolok ročne približne asi 10(00 korún, po kostoloch nasbieralo sa ročne okolo 60000 korún. Podporu dostával spelok aj od jednotlivcov, alebo kapitulí.

Takým spôsobom nisbieraly Ba za 4 roky :-;načnejšie obnosy. Dľa zprávy správcovej (Em. Malcsiner) obnášal majetok spolkový 31- marca m. r. skoro 250.000 korún, kdežto upotrebiteľoé príjmy převýšily 100 COO k. Vlani musela BÍ správa na bežné výdavky vjše 2500 korún vy-požičat.

A načo sa opotrebujú této príjmy? Hlavný tajomník spolkový sdělil na valnom shromáždění kat. tlačového spolku (15. máji vydržiavanom), ie Alkotmány a Uj Lap potrebujú ročne 80.000 k. poipory, a výzaamnejšie oei-borskó noviny &ú 27.000 korún. To sú, tedy politické noviny néppártu, na ktoré sa i po ,našich kostoloch peniaze sbierajú. K tejto podpore prispieva i naša kat. Slovač. Približne môže Ba vy rát* í, akými obnosmi prispeli kat. Slováci k týmto abierkam. Ostrihomská diecéza nasbierala za tri roky K 22.661-16 kofiická „ „ 15.695-41 banskobystrická „ „ „ „ 5.129-56 spišská „ „ „ 3.745-32 rožňavská „ „ „ S.49Q-89

Spoíu K 40.722-33 Posledné sbierky môžeme dľa dosavádnych

odhadnúť, t j . jednu tretinu obnosov prirátať, a tak môžeme tvrdiť, že približná nazbierala diecéza ostrihomská K .30.214-50

. košická .. 20.927-21 „ báňsko bystrická „ 6.839-41 „ spišská „ 4.983-72 „ rožňavská » 4.654*42 Dfa výpočtu vdp. drom Kolískom sosiavenom,

nachádza sa zpomedzi 2159 fár katolíckych 984 takých, kde je slovenčina vôbec v užívaní. Keď len spomenuté diecézy berieme do povahy a za základ rátania procentuálny pomer slovenských veriacich k neslovenským t j . v spišskej diecézi 98 1%, v nitrianskej 96 5°/0, v košickej 88 8 % v banskobystrickej 83 8%) v OEtrihomakej 6 %, v roínaviskfj 44%, tak prispeli k BbierkJna

HÁBODNÝ H L Á S N I K

slovenskí veriaci v oattihonukej diecé 1 obno­som 18 431 k. 15 b., v Rcšickej s 18.583 k. 18 b , banskobystrického 6071 k. 8 n., spišská so 8673 k. 85 h., rožňavská s 1536 k. 4 h.

Ked tieto približné príspevky slovenských •erÍECich snočltame, dostaneme peknú summu 48 295 k. 30 h. K tomu musíme přičítat okra hlo 4000 z vacovskej a satmárskej diacézi.

A teraz sa pýtame: Čo dostala kit. Slovač sa tie značné príspevky, ktorými obohatila po­kladnicu ki t. tlačového spolku, alebo kolko sa dostalo katolíckej slovenskej tlači z tých obno­sov, ktoré si jednotlivé diecézy na svoje oso­bitné potreby zadržaly a takých udal hlavný ta­jomník sjclkbvý na prvé tri roky: 47.381 k 74h.

Spomenút musíme, že nitrianske biskupstvo zadržalo si svoje sbierky na diecezánsky tlačový fond, ktorý má slúžiť výlučne na podporu kat. listu politického, ktorý biskup hodlá založit. Dia prvoročnej sbierky bude táto nákladná obnášať vyše 20.COO korún.

To sú značná obnosy, ktoré kat. Slovač v mene Kristovom na kat ťač prinááa. A teraz obracame sa na vydavateľov čisto katolíckych nepolitických časopisov, aby sa spoločne obrátili na primáša s prosbou o odpomoc v tejto veci. Biskup pečuchovský ukázal cestu, ktorú majú nastúpit i ostatní biskupi v prospech slovenskej kat. tlače. Nemôžeme předpokládat, žebj horno­uhorskí biskupi takej uctivé prednesenej prosbe nevyhoveli. Očakávame od našich kat. spisová telo v, že spolu svorne a rozhodne zastávat budú záujmy kat. spisby.

Za peniaze v kostoloch sbierané treba dat Indu mravné hodnoty poučnej vzdelávacej spisby a nie otrasnej politiky.\

ČO NOVÉHO DOMA? Vyjednávanie R u m u n o v s Tiszom

o pokoj ešte vždy naj v&čšmi poburuje mysle maďarských áovinistov. Peštiaoska a háromséďa stolica idú vraj vyslovit nedô/eru Tiszovi zato, ba vyzvú i ostatné stolice, aby proti Tiszovi demonštrovali. — Maďarské noviny: %Aa uj nemeedéb" zase spomínajú, že Tisza vyjednáva už i so Slovákmi a síce vraj s Mudroňom, Dulom, Jurigom a Skyčákom. Nepotrebujeme opätovať! že je to všetko nie pravda. — Gróf Michal Karolyi sa vyslovil, že chyba je, ked gróf Tis a len s Rumanmi vy ednáva, lebo že to ostatných Nemadarov len pobúri, aby sa i oni domáhali svojich práv. Tisza mal vraj radšej rozšíriť vo­lebné právo, aby i Nemaďari mali svojich po­slancov na sneme, to by bolo vraj spravodlivejšie a krajine osožnejšie. Nuž tu má pán gróf Ká­rolyi úplnú pravdu, len to je galiba, že ked bola reč o volebnom práve, i on len za také bojoval, čo len Madarom nadŕia, aby oni svoju nadvládu i nadalej udržať mohli. — Zo všet-kéto máme dojem, že gróf Tisza, ktorý od dávna zaoberal sa s myšlieakou spojiť Rumunov, Madarov a Nemcov oproti Slovanom, dostal od kráľa dovolenie uskutočnil tento s väz. V tomto prípade my Slováci veru nemáme čo očakávať od Tiszu. Musíme sa sami hlásiť u pána kráľa. Ziadúcne by bolo, aby ústredný výbor klubu slov. národnej gtrany už teraz porobil prípravy na ľudové shromaždenia, z ktorých by sme mali telegraficky pozdraviť Jeho Veličenstvo a proBit spravodlivosť a rovnosť pre všetky jeho milá nárooy

Srbi a R u m u n i si vraj podelili med-i sebou našu krajinu I S týmto chýrom nastrašil Pesti Birlap celú verejnosť krajinskú. Na úvod­nom mieste od slova do slova uverejnil smluvu, ktorú uzavreli medzi sebou Karol rumunský a Peter srbský kráľ 10 ho júna 1913. Podľa tejto smluvy obe krajiny zaviazaly sa pomáhať jeden druhému, keby prišlo do bitky s akýmkoľvek, hlavne ale B našou rakúskouhorskou ríšou. Srbi majú vojska asi pol milióna a Rumuni tiet tolko. Spolu teda skoro toľko, čo my. Ba i o rozdelení krajiny našej vraj porobili v kontrakte poria lok. Celé Sedmohradsko, ba i ďalej až po Tisza že si vezmú Rumuni, celé južaó Uhorsko, kde Srbi a Hrvati bývajú, že BÍ vezmú Srbi. — Táto správa účinkovala ako hrom na našich politikov. Všetko len o tom hovorí a rozmýšľa, či je to pravda a či nie. „Pesti Hirlap" sa prisahá, že

tvšetko svätá pravda, ale ie nemôže vyzradiť, mu poslal odpis smluvy. Diplomacia oviem

tají všetko, že však na tom neni ani slova pravdy. — To jedno je isté, že Rumunsko sa od našej monarchie odvrátilo a Srbsko je s nami už od dávna na nepriateľskej nohe. Atoz\ä:ša pre politiku šovinistov maďarských, ktorí chcú každého Rumuna, Srba, Slováka na Maďara pre­miesi!.* No a Srbi hnevajú sa i pre Albániu, kade ich naša slávna diplomacia nechcela pri­pustiť k Jaderskému rcoru. Takto BÍ naša kra­jina mieBto priateľov robí nepriateľov.

Uhorsk í Rusi p r e d s ú d o m . Čím diaľ tým zretedinejšie videt pravdu: nebolo tu žiadnej vhstizrady, ani podžíhania k nenávisti proti gréckokatolíckej cirkvi. Všetci obžalovaní jed­nako potosujú Ba na svoju biedu, proti ktorej hľadali útechu v pravosláví. Pravota táto strhla záclonu s úžasne smutcého obrázka, ktorý pred­stavuje neslýchanú chudobu, biedu a zaostalost uborsko-ruského ľudu. Obžalovaní nemajú dosť samoststných, smelých obrancov. Židovskí advo­káti sa boja šovinistov maďarských ako i tamoj­šieho gréckokatolíckeho kňažstva. Preto Ba ani veľmi nepretŕhajú v obrane. Obžalovaných budú ešte asi 5 dní vypočúvať a len potom príde rad na svedkov. Najhlavnejší S'edok že má byt akýsi Manojlo Ondrej, bývalý notársky uisár, ktorý chodil medzi ľudom nadávajúc na grécko­katolíckych kňazov a tak o chytal obete pre notárov. Bol obyčajným detektívom, šjehúňom. A keď ľudí podviedol, potom ich udal. Manoj-lovi sa ale teraz dokazujú všeliaké krádeže a švindle. Možno, že miesto za svedka, dostane sa i on na lavicu obžalovaných.

CO NOVÉHO VO SVETE? Cisárov k a b á t . V elsa^lotringskom meste

Saverne boly srážky medzi vojsko n a civilným obecenstvom. Akýsi poručík Forstner vraj sľúbil peniaze vojakom za každého zabitého saverňana, ktorých i prezýval „wakes" mi. Meštianstvo Ba nad touto drzosťou pobúrilo, z čoho povstily daláie nepríjemnosti. Civili sa cficierom posmie­vali, Plukovník Reuter nešiel k súdu, ale on sám dal civilov chytať a zatvárať v kasárni do pivnice. I sudcom a fiškusovi savernskému sa dostalo tohoto vyznače íia. Celá nemecká verejná mienka sa skandalizovala nad bezočivosťou cfi cierov. 10 ho januára zasedal vojenský súd nad plukovníkom Reuterom, poručíkom Schadtom a Farstnerom. Všetkých osvobodili, lebo vraj ci tárov kabát treba rešpektovať. Teda kabát sta­točného meš.ana je nič, handra; pred oficierovou uniformou ale treba sa pokloniť. Veľmi Ba toto podobá histórii o Gesslerovom klobúku, pred ktorým sa poddaný ľud musel klaňať, kým sa nenašiel smelý chla,;, čo i klobúk ba i tiranovu hlavu shodil do prachu.

V Albánii j e zas všetko h o r e n o ­h a m i . Mladoturci sa len nechcú utiabnút k po­kojnému životu. Izzed baša sobral asi 300 tu­reckých vojakov na loď a chcel ich potutme vyložiť vo Valone na breh. S týmito by bol zbúril najprv mest), potom i okolie a tak celú Albániu, kde sa chcel dať vykričať za kráľa. V tomto mu bol vraj nápomocný Essad baša, bývalý obranca Skadru. Ktosi ich ale Í radil a rakúska vojenská loď dcpratala milých Turkov až hen do Triestu, odkiaľ ich poslali nazpät do Turecka. Teraz sa pravda aj Izzed aj Essad vyhovárajú, že sa im ani nesnívalo o niečom takom.

Volby d o s n e m u n a Čiernej H o r e boly 11-ho januára. Boly veľmi búrlivé, lebo toto je po prvý raz, čo vystúpila i oppozícia na bojiště. Vládna strana dostala 46 mandátov, a opozícia 4 a 10 výsledkov ešte neni známo.

DOPISY. -t—

Štrba (Liptovsk'i st.) — Ťaíko tiskat pndplaUteľi. —

Dávam vám na vedomie, že odberateľom .Hlásnika" chcem i ďalej zostiť. A eUe vám v krátkosti poznamenávam, že som sa snažil aspoň lea jedného předplatitel* priviesť k to muto časopiau. No v našej Štrbe to nejde. Keby špiritus na litre rozdávali niekde tuhší, ako

tuná, to by sa veru nsilo mnoho odberateľov; ale za sebavzdelanie že by sa ta zaujímal ľad, to veru nejde. Jednému som povedal, ie ako sa človek môže vzdělat skrze čítanie dobrých kníh a časopisov. On mi odpovedal, že aa ktože té knihy a časopisy spísal?" Ja som mu odpove­dal, že naši intelligent!. A že kto sú to? Nui to sú takí ľudia, ktorí sú učenci, ktorí chodili veľké Školy. A že či v tých veľkých školách niekde učili, ako sa má orat, siať, kosit? Že to preňho tí učenci sú Die platní, lebo že on vie lepšie okolo hospodárstva, ako tí všetci; lebo že on to robí, a tí, že len z kníh čítají Na to som mu ja povedal, že Ba bárs mýli. Ja by ti to vysvetlil, človeče, ale vidím, že ty ne­vidíš nič ďalej, len po nos a nechal Bom ho tak.*)

Slovák. *) Ked ste si už toľko price dali B patričným,

mali ste vydržat a poučit ho, že ked bude viac čí­tať, bude vediet i lepšie orat, i šiat, a bude mat TÍM čo kosit. Či to na pr. patričný vie, žeby vaše lúky, keby sa pobránily, ohaialy semenami iných tráv, než na nich dosiať rástly, vydaly by raz tolko sena ako teraz. Ale n vás — vídat to od železnice — ani to nevedia takíto hospo­dári, že mravenčie a krtičie kopce treba a lúk odstraniti Je to potom bieda nabovárat takých túli na novinky. Ale vytrvajte, probajte B iným. Iled.

Smol inské . (Nitrianska st) — Predstavenstvo. — Licitácia. —

My máme v našej obci také predstavenstvo, kto é sme si my občania nezvolili, ale ho zvolil hlavný slúžny sám. To sa rozumie, že si zvolil ľudí po svojej vôli. Náš p. rycbtár Matej Stu­pavský, a prísažný Jozef Kalina chodili po obci a v každom dvore, v ktorom našli hno-jovku, lebo z dažďa vodu, toho gazdu třeštili pokutou až po 5 korún. Nebolo na tom dost, ešte všetkých oznámil na slúžnovský úrad do Senice. Takéto veci by ste mohli nechať na po­koji, a bojovať s nami za naše práva a Blobodu, potom budete aj od nás lepšie vážený a ctený ako ste teraz.

Bola u nás licitácia na obecných býkov. Vy licitoval ich jeden z popredných Slovákov Ondrej Bilga. Rychtář nariadil druhú licitáciu, na ktorú BÍce žiadon občan nešiel len Ondrej Ovečka, ktorý si aj obecných býkov vylicitoval o 36 korún drahšie ako boly pri licitácii prvej.

Takéto veci sa u nás nikdy nestávaly. Pozdvihnime zraky hore, a nevolme do

žiadneho úradu takých ľudí, o ktorých nie Brne presvedčení že sú roduverní Slováci. Eed bude každá miestnosť, a ka dý úrad zaplnený našimi ľuďmi, ktorí bojujú za nás, potom Ba dožijeme lepších časov v tom našom posiaľ utlačenom a ujarmenom národe Blovenskom. Občan.

P o d b r a n č . (Nitrianska st.) — Obojetnost. — Maďarizácia — Nápis. —

V našej škole to ide takto: ked príde na­vštíviť školu slovenský človek, ukazujú sa mu slovenské knižky, z ktorých sa vraj deti učia; ked príde maďarón slov. Ba poscbovávsjú a ukazujú sa len maďarské.

V skutočnosti náš učitel! sa nestará, aby deti slovensky dačo vedely, len tú maďarčinu vbíja do úbohých dietok ešte i vyše zákona.

Na škole sme mali aj slov. nápis, ale už ho ktosi soskrabal a nemá sa kto postarat o nový.

Rodičia, dbajte o svoje dietky doma a vy­učujte BÍ ich v materinskej reči, lebo dnešná škola neslúži vzdelania, ale iba maďarizácii.

Mladý rolník.

T r l i n o k (pri Modre, Prešponká st) — Divadlo. — Spevokol — Mládei. — Ešte len pred 4. rokmi nebolo ani pomy­

slenia, žeby sa u nás diadlo hralo. Nemali Brne nikoho, čo by bol našu mládež k niečomu podobnému vyučoval. Teraz pričinením p. uč. Pavla Ražka máme aj spevokol a hrávame di­vadlo. 23. jan. 911 Brne po prvý raz hrali ^Amerikána", 7. jan. 912 naša milá mládež predstavila „Bludára", 19. jan. 913 nKuba*. Takto pekne sa naša mládež vzdeláva, kdežto predtým sa schádzala do šenku. Teraz, i ked mnohí nepredplárajú si novinky, už nertôžu bez nich byt a ilú BÍ vypožičať nielen novinky, ale i knižky. Na Nový rok predstavila naša mládež nSirolu* a miešaný sbor (21 osôb) ukázal nám krása našich piesní. Aby hra všetci srna mohli videt, bolo predstavenie dvakrát a herci i speváci poskytli nám šľachetnú zábava i po-

Číslo S JÍABODNÝ HLÁSNIK Strsftti 3

učenie. Hra, spevy šly rezko, výborne boly na­cvičené a mnsely aa opakovat.

S radosťou a hrdosťou ame pozerali na našich okolitých hostí z Modry, Královej Pezinku, Cajle Kučisdorfu, ba až z Trnavy.

Po divadle bola tanečná zábava, ktorá sa pri poriadku dokončila. Síáva hercom i herečkám, ako i p. riaditeľovi! Prítomný

Právny radca. Povinovatá čiastka. M D. U. O.

Zákon vraví, že po rodičoch každé dieta má dostat rovnakú čiastku. Výnimka je, keď dieta eiahalo na život rodičov, alebo zfalšovalo tes­tament alebo iný, podobne podlý skatok spá­chalo, za ktorý ho rodičia v testamente vyde-dili. Vtedy dieta nedostane ničoho. Ale rodičia majú právo ktorónukolvek dietatu o polovicu menej dat akoby mu bolo patrilo pri rovnakom podelení. Najmenej ale polovica mu nechat musia, to je tá takzvaná povinovati čiastka a jestli to neurobili, ukrátené dieta môže po smrti rodičov žiadať doplnenie od tých, čo viac do­stali. Na príklad: Otec mal štvoro detf a mal 4000 koránový majetok. Každému dietatu by patrilo rovnako po 1000 korún; otec ale dal je Inému 2500 korún a ostatným trom len po 600 korún. Takéto podelenie je celkom záko­nité a nemôže být napadnuté. Keby bol ale tým trom, alebo i len jednému len po 400 korún dal. alebo poručil, títo by mali právo ešte po 100 korunách požadovat od toho, čo viac dostal. Vo Vašom prípade — jestli neviete dokázat, že ate Ba inak pokonali — musíte Vašej tetke tofko doplatit, aby ona aspoň '/« (šiestu) čiastku toho dostala, čo bol rodičovský majetok hoden vtedy, ked ho Váš starý otec medzi svojimi troma detmi rozdelil. Či starý otec rozdelil len svoj majetok, a či aj starej matkin — to je otázka, ktorá sa musí pred súdom dokazovat.

Miera v pozemnej k n i h e . Mnohí ku­pujú a predávajú zeme podlá miery, ktorá je v pozemnej knihe naznačená. Toto je velmi nebezpečná vec, lebo pozemná kniha neručí za to, že je miera dobre zaznačená. Miera Ba vzala

Rred viac rokmi, často ju len krokami merali. Id tých čias ale sused susedovi odoral, sebe

prioral, z obecného pribral, potok odmyl alebo nahlienil a pridal tak, že dnes parcella celkom inak vyzerá v skutočnosti, ako prv. Mnohokrát i Bám majitel predal z parcelly sopár siah a v pozemnej knihe to nedal poznačit. Preto ked* kupujeme väčšiu parcellu, nespoliehajme sa na mieru, čo je v pozemnej knihe, ale dajme si

tem znova premerat. O rozdelení spoločného majetku.

iákon vraví, že nikto je nie povinný v spo­ločnom majetku zotrvávat. Kaidý spolumajitel má právo žiadať, aby sa spoločný majetok alebo • prírode rozde.il, alebo na licitácii predal a stržené peniaze rozdělily. Avšak jestli sa spo­loční majitelia v prírode už raz podelili, i keby sa majetok v pozemnej knihe i naďalej ako spoločný viedol, potom už nemožno žiadat no­vého podelenia, ani v prírode ani cestou licitá­cie. Licitáciou sa spol. majetok môže delit len vtedy, ak sa v prírode dobre a užitočne podeliť nedá. Na pr. dlhú, 2 metre úzku parcellu, ne­možno na 5 čiaBtok podeliť tak, aby sa užívat dala. Ale licitáciu možno pýtat tiež len vtedy, ked je čas na odpredaj nie nepri hodný a ne­prajný.

Aby sa spol. majetok či v prírode, či cestou citácie podělit mohol, musia na to bud všetci polumajitelia dobrovolné pristať, bndto musí eden druhého žalovať. V takejto žalobe — jestli úd rozkáže majetok rozdeliť — každá stránka voje útraty aaina snáša. Jestli súd žalobu od­

vrhne, žalobník musf zaplatiť útraty.

Roľnícka škola. Zkažený polohnilý k r m — nech je a/.

akokolvek — nemal by sa ani len čo stelivo re dojné kravy upotrebiť, nieto ešte hov&dá a one B ním kŕmiť. Upotrebiť sa môže iba pre iladé (jalovizen) pre jatku držané hovädá a

voly. Najškodlivejším krmom je v prvom rade •pleBoené seno. Lté je; že ho i statok nerov­

nako znesie. Voly ztrovia takéto seno ľahšie ako kravy. Te!com a koňom by Ba ale pod žiadnou podmienkou nemalo daf. Najlepšie je, ked sa plesnivé seno na krm vôbec neupotrebí; ak sme ale k tomu donútení, treba ho na dlho po­řezat a spařit, a len potom statku dať žrať. Každý gazda má bedliť, aby všetko seno dobre a rovnomerne uschlo, čo sa za prajného po­časia svedomitým roztiiasaním a obracaním docieli.

Riadenie a č is tenia mašta le a bočných stavení má sa vždy pred započatím zimy a pri počatí jara velmi dôkladne previesť. Všetko stuchnuté, zkažené, špina, miaí sa odstranit. Riadenia nesmie byt len povrchné, ale každý kút musí byt čo najbedlivejšie vyč steny, všetka špina odstránená. Keď je už všetko úplne ©ria­dené, vybieli sa celá maštal (chliev) vápnom. Bieliť sa má všetko, nielen steny a povala, ale i priečinky a válovy zvonku. Kto chce mat svoj statok zdravý, musí dbat v prvom rade o čis­totu lebo .čistota v maštali je polovica krmu." Ked o túto dbáme, vtedy dosiahneme i žiadaný úžitok od statku.

K u povzneseniu l u k á r s t v a odporúča istý český rolník zakladanie mlátaeich družstiev. Ro(ní:i zanedbávajú ich lúky, hlavné príčiny, že obyčajne nemajú času venovať intenzívnejšej, rozumnejšej práci aj lúkám. Lúkám by neško dilo pohnojenie s Tomášovou múkou a kainitom, lebo této znivočia mach, a iné nepotrebné a škodlivé zeliny. Ďalej často9 by bolo treba lúku odvodnit, čo sa docieliť môže velmi jedno­ducho, kopaním jarkov, atd. Vôbec na mnohých krajoch by -potřebovaly lúky viacej práce. Na toto aie rofníci nemajú času, lebo sú zamestnaní inými robotami. Preto navrhuje rolník Beneš zakladanie mlátaeich družstiev, ktoré parnými alebo benzinovými Btrojami o ve'a chytrejšie dokončia mláťačky a rolník takýmto spôsobom usporený čas věnovat môže svojím lúkám.

Zasielanie ovocných s t r o m o v v zi­m e . Ked zamrzne počas cesty Blamenný balík s ovocnými stromami a jestli nám príde v mraze, nesmieme nikdy paklik rozbalí?, otvoriť, ale vždy očakávať odmäku. Až do toho času položí sa balí na miesto, kde nemrzne, ale ani nie je teplo, takže stromy len pozvolné odmŕ-zajú, na žiadon pád rýchlo.

SOCIÁLNY Á ŠKOLSKÝ OBZOR. P r o t i vysťahovalectvu d o Ameriky

pracovali pomocou pohraničných žandárov po­sial len naše vlády. Teraz idú z Ameriky chýry, že aj vláda v Spojených Štátoch zamýšľa ob-medzit prisťahovalectvo. Predostrela návrh zá­kona, podľa ktorého len toho pustia do Ame­riky, ktorý vie čítat a písat. Analfabeti teda nebudú môcť vyvandrovat. Osnóvateľ zákon­ného návrhu sa osvedčil, že chce zamedziť, aby prišli do Ameriky nevzdelané živly, ktoré tam mzdu robotníkov stlačuj ú. Uvidíme, či sa z toho návrhu skutočne stane aj zákon. Nám Slovákom moc škodit sotva bude, lebo však do Ameriky sa vzťahujúci naši krajania skoro všetci vedia čítať a písat.

Boj p r o t i opilstvu vo F r a n c ú z s k u . Známa vec je, že sa opilstvo velmi rozšírilo i medzi železničnými zamestnanci. Toto potom malo často za následok velké nešťastia. Srážky vlakov a iné katastrofy, pri ktorých zahynulo mnoho nevinných rudí, zapríčinili často opití železniční zamestnanci, ktorí v opilom stave prirodze nemohli vykonat ich ťažkú službu tak, ako to verejná bezpečnosť vyžaduje. Teraz sa francúzska vláda odhodlala v tomto ohľade na vážny krok. Vydala nariadenie, v ktorom za­kazuje všetkým hostincom pri železniciach, aby železničným zamestnancom predali liehové nápoje. Ktorý hostinský v službe stojacemu železničiarovi dá vypiť, alebo mu predá lieho­viny, ztratí licenciu a aj takého železničiara prepustia hneď zo služby.

Napomáhanie maloro ln ic tva má byt jednou hlavnou úlohou krajinskej politiky. O tomto sa rozpísal výtečný maďarský spisovatel Oszkár Jászi vo vianočnom čísle „Világu". V ten istý čas sa objavil i celkom podobného ob­sahu článok chýrneho berlínskeho professora Franca Oppenheima. V Uhorsku vraj treba bo­jovat proti veľkostatku, aby ia utvorilo Sim

viac maloroľníckych gazdovstiev. V malom roh nictve leli budúcnost naif j krajiny. Této my­šlienky my už od dávna hlásame, a dobre nám padne, ked správnost našich snáh udobria aj učenci európskeho chýru. A najmä pre nás Slovákov má roľníctvo ešte väčší význam. Bes roľníctva niet slovenského národa! Preto je žiadúcno, aby sa v národe a v národnej strane

j táto myšlienka väčšmi ujala. Ho podárska a organizačná činnosť nech konečne vytlačí krč­márske neplodné politizovanie I

«9»"«**

Naši v Amerike a vo svete. -y—

Dva súbehy vypísal Albert Mamaiey, čo predseda Slov. Ligy. I. Htadajú správcu pre nádejnú Kancelláriu Práce. Počiatočný plat 80 doil. ruešačne; ked sa osvedčí, pový.-i sa mu na 100—125 i na viac Vyžaduje Ba úplná znalost slovenskej a anglickej reči a amerických, zvláště robotníckych pomerov.

II. Slovenské tlačiarne vyzývajú sa poslat oferty na dielo Dr. Vacovskóho „Slováci a Ma­ďari', ktoré bude obsahovať asi 6—7 hárkov. Veľkosť straay 6'X&' tj. asi 42 riadkov, dĺžka riadka 26 cm. plamo 10 point; papier dobrej kvality. Ceny treba rátať od hárka. Dielo vydá Liga v 5000 výtiskoch.

P o č e t údov Národ. slov. spolku 31. okt. 1913 bol 37.778, novembra 30. 37.851.

1796 dol lárov vyplatil slov. spisovateľom a študentom .Nár. slov. spolok za prijaté práce súbežné a študentské v roku 1913.

Slovenská vydavatelská společnost v Pitsburghu, ktorá sa tvorí na vydávanie ne-odvislého Slov. Denníka, mala už pred mesiacom vyše Bto prihlásených účastinárov. 1 účastina stojí 50 dollárov. Za účastinárov prihlásili sa i doma dobre známi národní pracovní:!. Sú medzi nimi na pr. Lad. Boor, J. R. Švehla, A. Mamatej, Peter Kompiš, Ivan Bielek Ján Kad-lečík redaktori, Jozef Martinček, SI. Morávek, Michal Beluša r atd. Nový nestranný Denník netrpělivé čakáme. Priali by Brne si Časopis, ktorý by bol akoby zrkadlom celého slov. ži­vota v Amerike. Dosavadně sú iba orgánmi roz­ličných spolkov, ovšem i tak daleko sme od podceňovania; my len žiadali by Brne si časopis, ktorý by bol orgánom všetkých našich rodákov-vystahovalcov. Novú spoločnosť povedú: Ján Strnisko Karčiš, predseda, Ladislav Plech, zá­pisník tajomník, Jozef Želiezko, pokladník; vo výbore sú dosial: Jozef Altány, Peter Kompiš, Jozef Bielik a Štefan Krajniak.

Vysťahovalectvo. V predošlom čísle Ná­rodného Hlásnika sme napísali, že hovorí sa o tom, aby do Kanady boli púšťaní vysťahovalci s očnou chorobou (trachomou); ale vo Washing­tone na sneme Spojených Štátov obnovený bol návrh nepriateľa prisťahovalcov Burnetta, ktorý navrhuje, aby boli púšťaní len ľudia, ktorí znajú čítat a písať. Návrh teraz prepadol, ale sotva mu dajú cele zaspat.

Vianočný s t ro m če k vyššej slov. školy obvešaly Národné Noviny, orgán Národ­ného nití. saolku takýmito darmi: Přenáška: 60 dollárov, XI. Konvencia N. S. S. z Nár. fondu 500 doll. Michal Belnšár, hl. pokladník 25 doll., Pavel Jamarík 10 doll., Ján Oažák 2 doll.., Divadelný Krúžok v St. Louis, Mo. 6 doll. Sbierka na svadbe Juraja Kohúta a Máriou Čižmár rodákov z Oravy 8 doll., Matej Poliak 1 doll., A. Harant 2 doll, sbierka na krstení n Jána Cbapa 3 50 doll., Pavel Karlík 1 doll., Michal Laučík 4 doll. A to len jedna organizácia. Počkajte, čo to bude, keď sa pohnú aj ostatné!

Nešťastia. Andrej Marcinko,' 43-ročný, utratil Iavú nohu; Andrej Kohút, 20-ročný utratil Iavú nohu; Andrej Holub, 34-ročný, po-ka.iéílo mu nohy.

Za mesiac október vyplatil Nár. slov. spolok aartných podpôr, zmrzačeným a núdznym bra­tom a sestrám 23.205 dollárov = asi 116.025 korún.

Nové s lovenské obchody. Bodáci Ján Strnisko Karčiš a Anton Kubančák kúpili v Pittsburghu dva velké hotely a dostali právo prevádzania obchodu (licenciu.) Dobre, ked nž bez hostincov a krčiem nevieme byt, nech aspoú bohatnú v nich Slováci I

Strana 4 NÁBODHÝ HlJLSWIK

CHÝRNIK. N e š ť a s t i e . Všeobecne cteného predseda

BIOV. národnej' strany Pavla Mudroňa s t í t l > minulý štvrtok nestestie. Sklzol sa a zlomil nad éleokom nohu. Odviezli ho do teiínstej nemoc nice (Allgemeines Krankenbaiis, Teschen). 78 ročný starec B pravým ruským „ničeyo" trpě­livé neste svoj kríž a zarmútených priateľov a roiinu sám potešuje. Prosíme mu cd Boha sko­rého vyzdrevenia.

D o z v u k y augustových národných slávností v Turč. Sv. Martine. V stredu celé dopoludnie vyšetrovala martinská pohraničná stráž ev. farára Satna Zocha z Modry, odkiaľ si ho předvolala, že počas národných slávností pri spoločnom obede, keď Svetozár Hurban Vajanský zodvihol pohár na zdravie a dlhé panovanie Jeho Veli­čenstva kráľa, že farár Zoch nalial dvom proti nemu sediacim detektívom vody a povedal, že nech pán kráľ žije, ale on mu iba vodou pripije Takto chcú nasilu spravit z Modranského farára, ktorý obrába vinice a vodu iba vo víne predáva a pije — abstinenta. Obžalobu podali tí dvaja detektívi, o ktorých ale Zoch i celé okolie vede'o od počiatku obedu, čo sú za vtáci a robili si z nich vtipy, až konečne s hanbou odišli. Iljen ačabačal

S v a d b a . V utorok slávili svoju Bvadbu na Myjave Bi. Anna Bučencova a pán Michal Va­lášek ev. farár na Košariskách. Blahoželáme!

B o h a t á svatba s lovenská n a Dolnej semi. Zo Seknče (v Bácke) nám píšu: Gizda Ďuro Mučai ženil svojho syna. Povolal na svadbu vyše 200 duší. Na 60 stolov sa prikrylo, aby Ba hostia najedli a napili. Služebníci počali BOiif. Zedlo sa: 3 kusy mladých volov, 5 oviec, 10 baranco?, 10 zajacov, 170 sliepok, 120 vajec, dva bravce, 130 koláčov, 25 chltbov. Vína sa vypilo do 2000 litrov, piva 300 litrov, pálenky 80 litrov. A nadovšetko zahral tam starý BáCa Fadoš, že sa každý dobre cítil. Nuž z toho možno vidieí, že dobré časy žijeme. Nech Pán Boh živý nášho Muŕaiho a jeho slovenskú ro dinku I (Ej, že ste BÍ nevzpomenuli na chudobnú slovenskú študujúcu mládeil Bed.) Sélenian.

F i r m u F . W i c b t e r l e v Prostějove, j na Slovensku dobre zaámu česku továrnu na hospodárske stroje a motory stihla krutá rana 38 ročná manželka L. Wich'terleho dna 11. t. m. zomrela. Bohatá pani prejavovalala hlboký smysel pre pomery úradnícke a robotnícke; chudoba mesta Prostějova a širokého okolia •tratilav nej svoju najväčšiu dobroditalku Mala velkú zálubu i v slovenských výšivkách. Jej ne-> čdkávuná smrt zarmútil J celé mesto.

Stála prot ia lkoholová výstava v Zá h ř e b e sa zariaďuje pomocou spoluu aostinen-tov horvatsko slavonských. Obec už dala prí­hodné miestnoBti.

Nový m o s t vo Varšave bol v nedeľu otvorený. Stavali ho od roku 1904 a stál 8 a po) milióna rubľov.

Štrajk sadzačov v R a k ú s k u . Po Prahe m i v Stýrskom Hradci začali sadzači pracovat dľa nových platových taríf. Od nedele vychodia až všade noviny riadne.

18.000 vysťahovalcov z Hajduckej . Z Debrecína píšu novinám „As. Ujság", že mi nnlého mesiaca vystahovlo sa z Hajduckej 18 000 ľudí. Maďarom teda nie je blažené vo svojej vlasti.

ÍVelké sk lamanie . V Palu, pri Tridente,

našiel istý selhak v s ojom byte sväzok bankno tiek na 18 000 zlatých, ktoré iste jeho nebohý otec bol ukryl. Natešený išiel ich uložit do banky, ale koľké bolo jeho skliamanie, keď mu tam oznámli, že už dávno z obehu vyšly, a že ne­majú teraz žiadnej hodnoty.

Bieda vo Viedni. Už od rokov ne­bolo tolko biedy vo Viedni, ako teraz, a toľko ľudí bez zaméstnsnia. Syoiok viedenských útu-lien a ohrieváreít o'narnuje, že cez vianočné Bviatky navštívilo spolkové útulne cez jeden den 79 053 osôb, v noci 4.559 osôb. Z nočných hostí bolo 346 osôb bez prístrešia. Útulne boly otvorené toho roku 15 novembra a od toho dňa do vianoc navštívilo ich vo dne 462 061 v noci 26 280 osôb. Všetci dostali polievku a c.leba. Behom len 45 dní hľadalo vo Viedni skoro pol milióna ľudí prístrešia a chleba.

Generál lzzet-Paša, ktorý chce byť albánskym panovníkom.

Mohamedáni Albánska by chceli mať dosavádneho tu­reckého ministra za kniežaťa, kdežto kresania sň za menovaného už od Fakiiska a Talianska princa Wieda. a čím súhlasia i veľmoce. Zdá sa, že postaviť na tión

Albánska chceli by mladotiirci Izzet Pašu.

íperkami. Nešťastnú ženskú v piatok vecrr ?.*, hrdúsila jej vlastná gazdiná Róži Kóbory so svojim milencom pekárBkym tovaryšom Gus­távom Niekom. Zahrdúsili ju uterákom, ked si už bola labia do postele, potom vložili ju do koša a v sobotu ráno o 5. hod. vyniesli kôS kn Dunaju, kde ho složili celkom pri vode. Turcäányi mala vertheimku a z tej vybrali vr*, bovia hrtové peniaze i šperko? v boinote asi 30.000 K. ale aby do podozrenia neupadli, vzali len toľko šperkov, kolko na sebe zvykla nosií Ostatné šperky v hodnote asi 100.000 koi nechali vo vertheimke. Vraho i chytili a tei ich vvalúchsjú.

Tisíci chvália všeobecne anámy a obľúbený „Jano krém" mast na tvár, lebo kdo ja upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár ípatiace flaky u krátky jas ski.pú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár Téglik „Jiino krému" stojí K 120 ak tomu patriace mydk 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed lat tak, ked vn-pred zašlete K 2-30, ta ktorý obnos dostane „Juno krém' k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu be* vi* tkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zašití penisze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostato dr. Kugena Fiittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebán; '

Pláte teda ešte dnes na túto adresu.

ií&ll

s

;

•

Nový úspech bezdrôtového te le­grafu. Ako z Paríža píšu, rozprával sa Mar co n i za pol hodiny bezdrôtovým telegrefom na dialku 3500 km. a síce z Cisífenu v írsku do Galleonu v Amerike.

Dvadsať rokov n a reťazi. Neďaleko Orleans (vo Francúzsku) našli náhodou policajti v jednom humne ssi 50 ročnú ženskú, uviazanú retazmi. Úbohá volá aa Robiehová a už 20 ro kov bola takto väznená svojou macocbov a tejže synom.

Nový obrovský proces s ha l ičskými R u s m i začne 8i vo Lwove v marci. Obžalovaný BÚ novinár Bendasjuk, študent a dvaja kňazi, obžalovaní sú z tých istých prečinov, Čo naši uhorskí Bu3Í. Predvolaných bude 150 Bvedko?. Obžaloba má 200 tlačených strán.

ÍOOO d e t í chorých n a osýpky. Okolo Veľkého Vsradlna vypukly osýpky vo všetkých obciach. Niet temer domu. kde by nebolo cho­rého dietata. Otýpky rozuiesly sa po dedinách z Velkého Varadina a dľa lekárskeho udania asi v 10 dediaách je asi 1000 detí chorých.

Najväčšie pois tenie n a svete. Spo­ločnosť Canadian Pac fills uzavrela s istou lon­dýnskou poisťujúcou firmou srn uvu proti požiaru na 22 400 000 funtov šterlingov, to je 537 mil. 600000 korún. ÄBsekuračná polica kryje celý majetok tejto železnice v Kanade, spočítajúc do toho i vozivo a budovy.

YSeruská výstava v Moskve Väfšiua obchodne priemyselných sdružení vyslovila Ba za usporiadania všerustej výstavky v Moskve roku 1915. Príspevok vlády sa očakáva 5—7 milli-onov rubľov. Mioisteistvo sa Bkoro rozhodne.

Skal ickí d ivadelní ochotníc i zahrajú dňa 18. t. m. vo dvorane kat, domu ,Strídza zpod hája", ľudový kus Ferka Urbánka. Po di vadle tanečná zábava.

Zem c á r a Nikolaj a I I . Ruský skúma eľ Wilkicki vr til sa B výaäumoej cesty, ktorú podujal s dvoma ľadn vzdornými loďmi Taymir a Vaigač. Hneď na začiatku svojej cesty od novej äibirie na juhovýchod našiel nový os'rov, ktorý je ale len pár kilometrov veľký. Na juho­východ našiel iný ostrov celkom proBíý ľadu tento je 11 km. éiro'iý. Najväčšie objavenie ale oo!o 3 sept. m. r keď prišiel na ostrov ohrom aých rozmerov. Plocha ostrova je dost vrcho­vatá. Breh prezkúmali až na 30 km. šírky na sever, ďaiej ale neprešli lebo im ľadová Btenn zastavili cestu. Na tomto ostrove vyves,1 ruskú zástavu a pomenoval ho zemou cára Nikolaja II.

Slovník adr ies s lovanskej omladiny vydá A. Vomenssý v Petrohrade (Podo.jska ul. 44 kv. 6.) v ktorom c verejní mená slovanských mládencov, hiavne študentov, ktorí by si chceli dopisovat, v slovanských rečiach sa zdokonalovat a BO Slovanstvom sa obo^Damovat.

Ženská m r t v o l a v koši. Milenku Maxi Schmidts, známeho p^étianskeho fabrikanta ná­bytku zahrď.šili. Bývala v Budíne, kde jej Scbmidt zariadil utešený byt, obsypával ju peniazmi a

T

Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je to náš drahá! poklad. Mnobým tažkým chorobám môžeme vyhni ked sa eačneme hned lieŕit. Kto trp! na žalúdkové bo tasti a kŕče alt-bo nemá dobrého api-titu, nech hnřd užití „Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, abj přestaly hneď všetky bolesti a napravily žalúdok. Oni {Tašky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 fľašky a vopred poslaný obnos K 2*30 franko alebo na dobierka, Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeoio. Dostat u dr. E u g e n a F i i t t n e r a v Banskej Bystrici (Beszterczebáuya).

Vezmite teda dopisnicu a p í š t e na túto ešte dnes.

Nazdávate sa, že podnik kn zdaru ktorého pracuje 6 miliónov ludí, nachodi sa v Amerike? Nie, — je to podnik náš český, to je kolínská továrňana kávové ná­hražky. Každý člen nášho šestmilionového národa ku­puje j<íj výtečný výrobok a tým pracuje ku zdaru nášho podniku. Či by sa našli ešte Iudia, ktorí by nepodpo­rovali tak dôležitý priemysel ?

Kto potrebujete akýkoľvek šicí stroj, obrátia sa a dôverou na velmi solídnu firmu JAN BÚRI á N, Dobruška v Čechách, ona vás obslúži akurátne so n-ručenými strojmi. Platebné podmienky výhodné. Mnobi zo Slovenska objednali u tejto firmy a sú nanajvýš s|> kojnl. Upozorňujeme na inzerát tejže firmy a odporúčam•;.

Úsudky niekoľko sto lekárov presvedčili ms, že niet príjemnejšieho, účinlivejšieho prostriedku, ktorý by aj kŕčovitý kaSel zmierňoval, aj dýchav^nost sosla-boýal, šiiam uvoľnil, ako je Thymoma! Scillae i lekárne Fragnerovej. Od toho času, čo uíivam s rodinou Tbj-momelu, diho nikdy nekeš eme. Každá lekáreň predávi ho po K 2-20. Treba ale pozor dat na meno výrobku a vyrábatela.

Hoväďiuová otázka rozlúštená! Hovädzina každý rád jie, avšak vyvarené, hodne zunované poliev­kové mäso radšej by zamenil za iné ^]äso^é jedlo. 8pi> ri & gaz liná nech pečie alebo oari drabú hovädzinu t hovädziu polievku nech pripraví r-chlo a lacno z Msggi-ho polievkových kačiek po 6 hal. Každá kocka vydi jednoduchým zaliatím vriacou vodou 1/4 litra najjemnej­šej hovädzej polievky, do ktorej sa zavarí obvyklá iá-vaik.. ako rezance, krupic, ryža atď.

Úspory pri vařeni

umožňujú gatdinkej

MAGGľkocky (hotová hovädzia polievka)

po wJ h. K a ž d á koc'-ra dá — poliata len 7« litrom vriacou vodou — tanier naj­lepšej hoväd/.ej polievky, na polievky so zavárkami, na úpravu zelenín, k

omáčkam atď.

Pri nákupe žiadajte výhradne

kocky M A G G l H t )

s ochrannou známkou -A. krizovou

hviezdou.

m spoľahlivé kúpite v jedinom v Rakúsko - ľhorsku renom. závode C A N I 8 P O R T , PRAHA-Klamovka. Cenník &

(S. zdarma. Nádherný katalog 60 hal. Sto po-daknvacích dopisov k dispozícii. ———•—

HOSPODÁRSKE ZPRÁVY. S u d o v á b a n k a ú é a s t i n á r s k y s p o l o k

N á m e s t o v e , svoje záverečné účty uverej-íu je v dnešnom našom čisle. %

Z nich vynímame: Číslice našich výkazov dokazujú vývoj •

každého odvetvia nášho obchodu. Uver bíada- | júce obecenstvo nás v minulom obchodnom s roku vo veľkom počte vyhľadávalo a na nás j kladené žiadosti o úver vždy prajné vybavit j tme mohli, tak že na pôžičkách sme značne | vzrástli. Dlžníkom nášho okolia, ako v rokoch j minulých, sme nerátali viac od 7°/0

a t o t o , j naše pokračovanie malo za následok, že roľníci | • remeselníci v minulom roku viac ako 7°/0

a m i Y kunkurenčných bankách platit nemuseli, lebo j pri 7°/0 u nás pôžičku dostali. V kritických j

Eeňažných pomeroch, aké v posledných rokoch j oly, bolo nám možno udržanie akiivného úro- |

kometu v tak nízkej miere len pomocou našich j vkladateľov, ktorí s dôverou a vo veľkom počte j •voje usporené groše do našej banky vkladali, S obvyklým úrokom sa uspokojili a tak nám í umožnili našim dlžníkom lacno požičiaval, j Vkladateľom našim teda právom prisluší vďaka \ a pochvala, že svojim priateľom a rodákom, odkázaným na pôžičky, obľahčili platenia ich podlžnosti.

Vyzdvyhujeme, že v minulom roku pribudlo nám Vkladov K 157,304 95, iste značný obnos, ktorý nás presvedčuje o dôvere náího obecenstva.

Naše rezervné základiny s tohoročným prí­spevkom obnášajú K 95X00 proti lanskoročnfm K 82.000, vzrástla teda naša rezerva o K 13 000 Taktiež oznamujeme, že výsledok minulého roku umožnil nám, že obvyklé každoročné • čistého zisku vyplácané príspevky správe, oensorom, úradníkom a spolkovému pravotárovi sme patričným už na ťarchu účtov minulého roku vyasignovali, tak že čistý zisk týmito obtažit sme nemuseli.

Valné shromaždenie Ľudovej banky bude dňa 26 januára t. r. o 10. hodine predpoludním.

S n í í e n i e ú r o k o v e j m i e r y l t a k ú s k o -u h o r n k e j b a n k y bude prevedené, ako sa myslí 20. januára, kedy bude aj schôdza ge­nerálnej rady Rakúsko-uhorskej banky. Vtedy prikročí sa asi k sníženiu úrokovej miery o Va%» teda na 5%-

I n t e n z í v n e h o s p o d á r e n i e y N e m e c ­k u . Nedávno sme písali o intenzívnom hospo­dármi v Rusku Teraz oznámime našim čitateľom, ie aké výsledky má rozumné hospodárenie v Ne­mecku. V Nemecku je školstvo velmi vyvinuté a i roľníctvo je o veľa vzdelanejšie ako u nao. Tam užívajú hospodári umelé hnojivá už od dávna a robia to s veľkými uspecbami. Aj kŕmenie dobytku a ošípaných sa deje účelne a sústavne. Diuž-tevíĺcťo je veľmi vyvinuté. Takéto roľ-Bi'ctvo potom i napreduje. Roku 1S87 bolo v Ne­mecku 22 milliooov hektárov obrobenej zeme. Roku 1912 bolo takéto zeme 23 millionov hek­tárov. Roku 1887 činila celá úroda nemecká len 57 mill, tónov. Roku 1912 už 106 mill. Roku 1887 taíil nemecky roľník z jedueho hektára (nieôo menej ako dva kat. hony) len 25 metrických centov úrody, roku 1912 ale už 45 metr. ceniovl Z týchto číslic vysvitá, že nemeckí rolnici sústavným hospodárením zdovjnáaobnili gviju úrodu a z neúrodných pieskov fažia viac

Let francúzskeho letiíua Vedrina na Východ. Francúzsky odváílivý lettSň Vedrin na svojom lietacom stroji zaletel z francúzskeho mesta Nancy až do Egypta kraja P-ramíd. Pravda, musel cestou v*eliaké nesnádze pretrpeť, ale vzdor všetkému sa štastne dostal na určený ciel. Vyletel z Nancy dňa 20 ho nov. a letel ponad Viedeň, Belehrad a Sofiu do Carihradu. Bol i v Ázii v krajoch, kde o lietadle tamejsi obyvatelia ani chýru nerea ú. Potom letel cez Jaffu do Egypta, kde sa pri Kaire šastne na zem spustil. Teraz mieni kteť na ostrov Ceylon

alebo do Austrálie.

ako my zo žírnej zeme. Nuž učme sa, na­predujme, a le>šie aa i nám povede.

Vývoz s r b s k é h o m ä s a . Z Belehradu oznamujú, že dľa ministerstva hospodárstva uve­rejnený výkaz, vyviezlo sa v tomto roku dosiaľ 60.000 zabitých sviň do Rakúsko Uhorska a Nemecka. V posledných dňoch menovite vývoz svinského srbského mäsa do Berlína bol väčší. V srbských vývozných kruhoch očakáva sa, že vývoz mäsa do Nemecka bude o moc väčší ako vlani.

R u s k ý p r i e m y s e l . Obchodno-priemyslová koraissia ruskej dumy prijala zákon, ktorý zrušuje clo na ru?ké výrobky, vyvážané do cudziny. Oíakáva Ba, že sa tým pivznesie menovite ruský vývoz do Ázie, zvláště Perská a na Balkán.

Z a z e m ě d ě l s k o u k u l t ú r o u v K ú s k u . Od r. li)09 písalo sa a uvalovalo v rmkýcn zemědělských kruhoch o odvodnení obrov^ýeh priestorov zeme, Ktorú merajú dies na 38,000.000 íiesjatín, okrem tunde*, ktoré majú rodohu na 27 000 000 desjatío. Celá táto ze a je neužitočná, ač by sa dotre hodil* k pestovaniu ľanu a kŕmnych rastlín. Pokusy súkromných činiteľov malý úspech. Práce sa ujali zemstvá, zeměděl­ské družstvá, zemt-delci sami, aby utvorilo sa družstvo pre odvodnenie Západného Ruska, kde Ba dosial upravilo zeme asi na 8 millionov de-sjatín. Nedostatok peňazí prekazil dalšiu čin­nost. V októbri lanského roku bol v Moskve sjazd za túto otázku; a vypracoval Ba na ňom program odvodňovacích prác. Založená bude zvláštna banka s kapitálom 50 millionov rubľov, ktoré z čiastky poskytne štát. V Moskve sa u-tvoril ústredný vjbor, ktorý má najprv vyskúmat neploduú, bahoistá zem, obznámit sa s postupom práce f podobnýcb prípadoch v Západnej Eu­rope a 8obrat materiál z dosavádnych prác a po­kusných staníc. Dnes v Rusku pre skúmanie babniBtej zeme sú stanice: v Jut jeve, Minsku, Tvere, v No'gorode a vo Vladimírskej gubernii. Ročný nákhd je 'nej pokusnej stanice činí 1Q

ti'lc rubľov. V budúcom roku Ba začne inten­zí ne pracovat a Rusko právom vidí v nazna­čenom pláne nové b/BDodárske obohatenie.

K a p u s t o v ú f a b r i k u v S t u p a v e ide za­kládat preôporská židovská banka „Kereikedelmi és Hitelbank". Ako počúvame BÚcastnia aa pod­niku aj okilití slovenskí roľníci. V Cechách »ú tiež zákvaBnice a podobné podujatia, ale nie na židovských, lež na družstevných základoch. Roľníci si nsjpr? založia družstvo, kde nemá prístupu iní len roľník, a toto družstvo, teda čisto rolnicky útvar, zaoberá sa kvasením a odpredaním ohárok, kapusty atd. Tieto české družstva účinkujú veľmi pekne. Prečo musíme práve len my Slováci hnát vodu na mlyn ži­dovských špekulantov? Prečo by Brne sa my tiež nemohli poBtavit na vlastné nohy, ako českí roľníci. Teraz už máme svoje slovenské Ústredné DruSstvo, ktoré je vedené výtečnými praktickými roľníkmi a ľuďmi, akí sú Or. Blaho, p. Slavik, r. k. kňaz Krojher atcľ V Labe si mnohí roľníci žiadajú tiež založenie družstva a toto zaoberal 8í. bude aj odprodáváním zelenín a pozdejšie aj kvasením. Načo by sme oddávali zi<k našej krvopotnej práce židom a špekulantom, keď si tento zisk, pomocou družstiev aj pre Beba zá\ chránit môžeme?

K o í k o z e l e n í n v y v á ž a sa d o c u d z i n y ? Z» posleduých 5 rokov vyviezlo sa z našej mo- • narcbie 1 million 114 tisíc metrických centov ohárok (ugoriek) a za toto nám zapLt la cudzina 23 millionov korún. Zemiakov vyviezlo aa za tento čas len za 15 millionov korún. Živých

!lllllIimi]lll!mi!!l!!!l!l!l!!ll!IU!lll!llllll!!l!!lllllll!lim!!lin™illimillllIir8

Odporúčame našim rodinám

.lll|l|!lllllllllll!l!IIIlllllI!l!I<!!l!I!|l|!lll!ll!IIIIII!ľll|]I!ll]IIII!l!l!milllll!IIIIIIIIIIlll!UBl

ZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, V K L A D Y C 0 , 7 f l l n ? P n ň ^ í v n i / ^ c l - £ k « l s i r - m i H Q * I 1 T - / % » « - D - M < n 1 - > ^ 2 . . B / založená živnostenskou bankou v jRarailxe. B U D A P E S T , V . , F e r e n c z J ó z s e i - t é r . 6 . Zmenáreň: V., F e r e n C Z J Ó Z S e f - t é r 6.

(p«líe iGRE3HAM«). . .' r

Telegrafickí adretia: „INDUSTRIAL?*. F i l i á l k a V M U N K Á C I. { H l — 6 6 _«. ~

131-0« Účastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J B A N K Y v P R A H E je K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0 a rezervy vyše . . . . K 2 0 , 0 0 0 OOO

T E L E F O N :

0 ř » t n nhorakej poetovej aporiterny S. M Í M , Ucet n rflkrttikfj poštovej apor lufoy 6. 106686.

Úóet u boa here. poet. sporlteľny A. 81fl6.

zúrokujeme %& Eskont zmeniek. Preddavky na cenné pa­piere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dollarov, mariek a rubľov. Živé spojenie s vidiec­kymi ústavmi. Priame styky so zahraničím

a s Amerikou. mmtmmammBEmmmmimmmmmimm

Strana 6 NÁHODNÝ H L Á S N I K &Blo3

husí za 18 millionoT. Vína T sadoch za 29 mil lionor. Ugorky vy Tázali sa zväčáa do Nemecka a lea malá čiastka do Baska. Cibule a cesnaku vyviezlo sa za posledných 5 rokov za 9 millionov korán. Áko v.dfme, pekné peniaze Bi utržilo naie zemědělstvo v cudzine. Vlády by 8a malý Btaraf o to, aby tohoto vývozu s výdělku bolo čím viac. Keď sa jedná o industrin, vtedy pod­porujú každú maličkost, ale vývoz hospodárskych plodin obťažujú na dráhach nedostatkom vagóiov a podobné. Dobrá organizácia však aj v tomto ohľade moc spomôŕe.

Organizovaní n e m e c k í ro lníc i v Za­dunajskú, o ktorých sme už písali, poukazujú zase na velký výilelok ich org tnizácie. V sdrú ženia tomto sú aj vinohradníci. Títo predným velmi často lacno predali ich vína a zárobok mali vlastne len agenti, ktorí zastrčili mastné provizie. Teraz je to ale už ináč. Organizovaní í vinohra níci predajú už nie sami, ale orgaui- ' sacia. Táto najde kopca bez agentov. Provízie sa neplatia. Takýmto spôsobom sa docieli, že producent obsiahne vyššie ceny, ale ani konsu-ment nemusí za víno tolko zaplatit, ako predtým. Nemeckí jBiuernbund" má teraz takýmto spô­sobom z 20 obcí 120 tisíc hektolitrov vína k dispozícii. To je už potom moci Dosial robili ceny sgenti a špekulanti, teraz BÍ ich robia roľnf i. nnmocoii i-h nrgurnrôc'R. s í rni !

lodenyarnodnílát Kypánské i dámské doporučuje ve prospech Ústřední rlatice Školské, vzorky zasílá franko.

továrna na sukna

VHUřtPQLC!

KNIHY A NOVINY. —9—

K r o n i k a kanonicke j vizitácie v ev. &y.8enioráteliptovskomr.PanelíU3. Sostavil Dr. Jotef Burjai, sen. dozorca. Dostat u Jána Páričku v RuSomberku za 3 kor. "20 hal.

Kronika je verné zrka ilo dnešného stavu ev. BIOV. cirkvi v Liptove. Prídu časy, že kro­nika bude nezbytnou pomôckou ku kultúrnej histórii ev. Slovákov. Najkrajšie, úprimne po­vzbudzujúce BÚ state o školstve. Ev. rodákom vrelé odporúčame I

Slovenský listár. Napísal Košický. Predáva sa v každom kníhkupectve slovenskom za 1. kor. ale hlavne u vydavatelstva Júliusa Kustra Košice — Kassa. Veľmi užitočná a potrební I kniika zvláště pre tých, ktorým sa nedostalrl výučby v slovenskej škole. Knižočka na dvocb. stranách poučí: kde písat veľké litery, kdť malé; kedy klást čiarku, kedy bodku. Na dal šich trcch stranách vyučuje počiatkom pravopisu a koiečne dáva úpravu tým, ktorý do Blovenske školy nechodily, ako sa za hodinku naučia čisti slovensky písat. Vlastný lhtir rozdelený je nf tri čiastky: listy všeobecné, listy obchodné. a konečne ľúbostné. Najdôležitejšia cast je druha' — listy obchodné, v ktorých sú príkiady sku točne po';rebné pre každého, kto od sveta dačc kupuje alebo mu predáva. Na konci BÚ doloženej ceny od listov a zásielok po pošte. Knižka osožná, potrebná. Odporúčame.

Skalický „ P o k r o k " vstúpil do XI. ročníka Predplatné 5 kor. ktoré treba posielat na meno: Joetf Teslik Sialica — Szakolcza. Predplatitelia1

dostanú jedon týždeň „Pokrok', druhý „Sloven-\ aký Hospodár', tretí „Remeselnícke Noviny" 8 štvrtý tjždeň „Noviny Mládeže. .Pokrok' bol! i dosial zrkadlom hospodárskej a kultúrnopoli tíckej práce na okolí Ssalice, s novým ročnlksn, rozširuje svoju činnosť na celé dve Btolice: Nitrvj a Prešporok. Hlavným redaktorom .Pokroku'1

js Dr. Pavel Blaho. Pokrok s pridruženým;! časopismi vrelé odporúčame, a prajeme si, aby i Ba .Pokrok* v tom duchu a obsahu, ktoré pri-, nieslo 1. číslo nového ročníka, stal čim skorej' t mesačníka týždenníkom.

K u p e c k é priemyselné a hospodár­ske noviny. Turí. Sv. Martin, ročník V. číslo 1

Z obsahu uvádzame: K nášmu družstevní

ekemu pohybu. — Mrhal Tomík: VII. rolnicky 8jazd T Skalici. — Poľná hospodárstvo: Zlep­šené pôdy rašelinaatej. — Lacný prístroj na vyzkúžanie klíčivosti semien. — Zákon o mini-mume výživných látok. — ChoT statku. — Rady. — Mliekárstvo. — Benjamin Kamenár: Môj chov králikov. — Co B kožkami? — Tri roje cez deĎ. Napísal Martin Kukučín. — Rady pre domácnost. — Ako povBtávajú s chudobných remeselníckych pomocníkov bohatí fabrikanti. — Ra y pre remeslá. — J. Modran: Jako čítat súvahu účastinnej spoločnosti? — Časové správy z obchodu a premy slu. Sú?ahy podnikov. Insol-vencie. Konkursy. Nové firmy. Tržné ceny.

Predplatná ceaa na rok pre Rakúsko-Uhorsko 3. kor., pre Ameriku 1 dollar.

O Innrf fa TTIP.

Verejná hovorňa. (Za obsah redakcia nie je zodpovedná).

Pánom staviteľom do pozornosti! V n i l n i l Štrbskí bývalí urbarialisti majú na O I Í I J G I I . jar stavať HOVý m l y n . Ktorí p p . stavitelia by reflektovali na stavbu budovy, nech si prídu prezrieť stavebný plán, aby dla neho vedeli podať svoje rozpočty do 14. februára záverečné.

Plán preukáže urb. predsedníctvo v Štrbe (Csorba, Liptó vm.)

Už je to raz t a k ! Kým nenauíime sa samých seba uctiť, nikto si nás

neucti. Kým budeme za na>e groše u cudzích ludí ku­povať, k ničomu nepiídemet

H r ú z u p e ň a z í v y d á m e cudzím Iudom menovite za stavby a stavebné materiále, vzdor tomu, že na Slovensku najlepšie a najlacnejšie prevedie nám stavitelská i dodá nám kruhová

kancellária I teheleň

JANA HI^AVAJA v T u r ó i a n s k o m S v . M a r t i n e .

ZAHYNIE KAŽDÝ, či jednotlivec, či národ, ak nenapreduje, lebo veď kto nenapreduje, zaostáva. Ale taiko člo­vek napreduje vo svojom odbore bez dobrého

odborného časopisu, akým sú

.Kupecké, priemyselné a hospodárske noviny' v Turčianskom Sv. Martine.

Práve vyšlo 1. číslo piateho ročníka. Žia­dajte BÍ hned číslo na ukážku.

IG. HORNÝCH A SYNOVIA V LOMNICI HAD POP. (tail.

výtečnú ručnú a strojovú tehlu, francúzsku patent. „ S t e i n b r u c k e r o v s k ú "

a hladkú škridlu.

stavby každého druhu, vy­pracovanie plánov, rozpoč­tov a všetky do stavebného

odboru patriace práce. P ô d u jím a pokrývanie celých striech svojou na celom Hornom Uhorsku za najlepšiu uznanou škridlou, ktorej sa žiadne eternit-zenity ani zdaleka nevyrovnajú.

P o d p o r u j m e s v o j i c h l u d í :

I I Továreň na brdá, niteľnlce, člnky

a všetky iné tkáčske potreby.

Cenník na požiadanie zdarma.

ODKAZY REDAKCIE. Mladý církevník v Hložanoch. Váš dopis poslali

sme cirkevným novinám. J. F. v B. na Vaše otázky odpovieme budúcne. M. R. Vojvodov. Dobromyseľne prevzali sme to zo slav. novín a nie z lejakých éor-nálov.

Slivovicu z r o k u 1911, dobrú gazdov skú 100—5C0 litrov po 180 kor., taktiež 4-roín koby la , a 3-ročného žrebca, silného belgic­kého plemena, má na predaj Ondrej Mazák, Veska Bezdedov (Bezdédfalu p. Dovány Trencsén vm.)

ílnm na nrprlni v m i e s t e s 3 i z b a m i > P r e d

UUIII l l d p i C U d | i zbou, kuchyňou, pivnice* a bočnými miestnosťami za v ý h o d n ý c h pod mienok. Pjíhlasy pod značkou »Výhodná kúp

do admin. »Nár. Hlásnika«

a

Deti nemalý by vôbec nijakú zrn-kovú kávu piť, ale len dobré mlieko s Kathreinerovou

Knelppovou sladovou kávou.

6 M WpW a a ctudene pije, vždy ta katratnovka úplne neškodná

• dottanlo

a vďaka lei príprave z najlepšieho sladu

Wtaifc posilňujúca.

Zpýtajte sa, prosím,' o tom VáSho

domáceho lekára.

z

Každý bude spokojný, ByítóíttSÉ 40 metrov veľmi pekných zbytkov kanafasu, ox-

fordu, zeffru, šotišu, plátna atd. za . 20 kor. 40 metrov zbytkov II. jakosti „ . 16 „ 20 metrov pláma, bieleho, silného, 100 cm. ši­roké za la kor.

20 metrov širtingu bieleho, celkom jemného za P í š t e si o cenník a vzorky, ktoré 1 2 k o r ' rdarmazasielam. Stá a stá podakovacích listov po ruke.

Alois Doubrava, tkalcovna, Náchod (Čechy), I I I I I I I I •••••••••••••i

(••••••

Pomocnica flverná Baňkali úcastinárska spnločnosf v B BEZ HE.

Expozitúra v K L E N OVCI. — Základná istina K 510.000-—. — Rezervná základina

K 1C6.000-—.

P r i j í m a vklady a (TO/ Ú r o k o v ú dan piati j platí od mch čistých *-* /o ústav zo svojho. — |

Vybavuje bankové obchody každého druhu.

::•::::::•:::•::::: Imerujte v „Xár. Hlátmiku"*.

Cbcete mať pekná školu? Najlepšia vyitavi Vám j a i na splá­

tky staviteľ: M. M. HARMINC BUDAPEST, VIL, Verw Pain* o. 1»

-Číslo 8

r JULEP ovocntšTOuylI

1» ap!

BUCHTU r a f e ^ a ^ T ľ T ^ r ^

t>OUEVlViP0LIEW0V| jTOERVOVM KOREMEC

\

HRflCHOWT núna

"sunwcE BONBONY

(Mm

Ip Močenie do postele Vysvetli zdarma G?

okamžite za­s t a v i l Udat

vek a pohlavie. P í a l l e r , ř i i i rnberg 236. (Bavor.)

Dovoľte, aby som Vám vyložil čierno na bielom,

• f t

i e plynové svetlo „Orion" je zo vše­tkých osvětlovacích spôsobov n a j ­l a c n e j š i e , najvýhodnejšie a naj-jednoduchejšie. Žiadajte si môj pro­spekt a presvedčíte sal Nevyhnutné pre h o s t i n c e , k a v i a r n e , obchody, dielne, továrne, kancellárie, ako i pre byty a vôbec pre každého, kto chce mat pekné osvetlenie. Plynom možno aj rýchlo vařit a žehlit.

J í l7pf T flTICřÝ ľ r v á * P e c - t c v á r e n n a patent • UtCl LUllOňJ, Tzdnchoplyn. stroje „Orion",

Roudnice n/Lafaem (Čechy).

I í

li s:

Najlacnejšie sa ošatíte Í

ekĽym a stálofarebným tovarom, toré vo vlastnej tkaícovni tyrába

František Šrytr, • Dolnom Spáleništi č. 16/a

Í. Dobruška (Cechy). Zvláště obdržíte rásne zeftry, lámasy, oxfordy, kri-

sety, sypkoviny, kanafasy, a i. — Vzorky zasielajú sa každému zdarma a franko. Tovar vyše 20 K lranko na do­bierku s 3% slevou. Na sklade sú tiež rôzne pekné látky na dámske letné i zimné šaty acajgy na mužské obleky.

fSSAt& osvetľovacie telesá. Všade p l y n o v é ž iar . svet lo bez ciev. vede­nia . Novota! Visiaca p l y n o v á ž i a r o v á l a m p a , horí bez tekutiny, bez knuta, bez nebezpečia, spo­treba horiva na hodinu 1—2 haliere pri 60—120 svie :ovom osvetlení. S t e n o v é l a m p y od 13 kor. vyše. Prospekty o všetkých moderných osvětlo­vacích spôsoboch zdarma. S C H W A B , W i e n

W i e d e n e r H a n p t s t r a s s e 122/B.

F A Ä O D N Ý H L Á S N I K Strana 7

§ ILudová banka účastinný spolok v Námestove. Majetok Účet súvahy 3 1 .

1 Pokladničná hotovost E 82.184-10 2 Zmenky K 1,4343485» 3 Hypot pôžičky , 457.842-20 4 Úpisné B 67.263-70 6 Úvery v bežnom účte

so zaokrjtím . 14Q.408 87 „ 2,059.861^6 6 Cenné papiere „ 24.743 — 7 Vklady v peňažných ústavoch „ 63 88011 8 Drobné aktíva „ 8.275 20 9 Nemovitosti , 8.370-—

10 Náradie a náčinie „ 4.860 — 11 Zaostalé úroky hypo­

tekárnych pôžičiek E 9.516 SO Zaostalé úroky ápiso-

vých pôžičiek , 25*18 „ 9.771-48

d e c e m b r a 1913. Ťarcha

E 2,226 87526

1 Účastinná istina E 500 000-— 2 Rezervná základina „ » fsi.oon-— 3 Domová . „ \ 2 00Q-— g 286.SO0-— 4 Vklady na knižky , 1,878.77181 5 Peňažné ústavy v bežnom účte „ 6.00493 6 Nevyzdvihnutá dividenda „ 592 7 Pre: hodná daň úroková „ 3.8t>l*<7 8 Prechodné úroky od

zmeniek E 21.461-23 Prechodné úroky od

hypot pôžičiek „ 1.717-85 Prechodné úroky od

úpisoíých pôžičiek „ 11787 . 23 286-4» Zisk 28.358-98

K 2,22«.87&28

* S tohoročnon dotáciou E 96.000--

Vzal

1 Úroky reserv, zákl. E 2 „ od vkladov- » 3 Úroková daň od vklad. K 4 Daň dôchodková , 6 Platy „ 6 Trovy administratívne „ 7 „ zavedovacie „ 8 Odpis z požiadaviek E 9 „ 10'/» * náradia „

10 „ z nemovitostí _„ Zisk

Účet zisku a ztráty 3 1 . d e c e m b r a 1913. 3.494 —

75.012-52 7.601-25 6 306 64

10.410 — 4 796-67 2.147 93 2.29 i 94

640-— 35840

78.506-62

13.807-89

17.354 60

3194-34 28.358-98

K 141.22-33

1 Přenáška zisku s roka 1912 2 Úroky eskontaé E 93,011-76 3 „ hypotekárne „ 81.881-89 4 „ úpisné , 3 496 70 6 „ v bež. ú : t e „ 8.192 18 6 Dôch. na peň. druhoch~K 16B-66 7 „ „ cenných pap. „ 1.016 — 8. „ - bank. obchod. „ 8.:i86-35

K Dal

1897

136.614-46

4.588 90

E 141.282-33

V NÁMESTOVE, 31. decembra 1913.

F l o r i a n H r k e ľ v. r., A n t o n K l i n o v s k ý v. r., F e r k o S k y č á k v. r., F l o r i a n K r a s n ľ a v. r., R u d o l f GabriS v. r , pokladník. podsprávca. správca. člen správy. hl. účtovník.

r> o SB © r n *6 p o v e r e n i o t v o » horejšie účty preskúmalo a v poriadku našlo.

V NÁMESTOVE, 10. januára 1914.

J o z e f E o n f a l v. r., člen.

A u r e l S t y k v. r., predseda.

H i l o ä P l e t o r T. r , člen.

•5 i

• •

«• • a

• a aa

[I Bi aa aa

L a c n á a d o b r á o b u v ! Za d o b r ú kožu a moderné spracovanie ručím. Každý bude úplne spokojný s mojou obuvou, ktorú rozposie­

lam po celom Slovensku. Ševrové, alebo lakové šnorovačky alebo cúgové

topánky . . mužské 14 kor., ženské 13 kor. Oskáriové Inorovačky alebo cúgové topánky

mužské 13 kor., ženské 12 kor. Pracovné, silné . „ 12 „ „ 11 » Pracovné, silné poltopánky . . : . . . 10 „ Elegantné, jemné B 1 1 »

UiríiioTlifiVi nhflV z prepletanej k o ž e , hodiaca sa UjglGll l l j&a U U UI zvláště pre trpiacich na otlaky a proti poteniu nôh (čo hneď odstraňuje) o 1 kor. drahšie. Stačí zaslat obrys šlapy, alebo udat číslo obuvi. Ne-hodiaca obuv sa zamení. Objednávky sa hned vybavujú. J Á N H B U B Ý , obuvnícky závod, S l a t i ú a n y (Čechy).

Starý, dobrej povesti sa tešiaci zasielateľský závod súken, módnych látok mužských i ženských a hotovej muž­skej odovi, hladä spoľahlivých, reprezentácie schopných

zástupcov ku návšteve súkromných objednávateľov, na vysokú pro­víziu. Pri osvedčení sa fixný plat. Prednosť sa dáva vy­učeným krajčírom a takým osobám, ktorí vedia presnú mieru brat. Nezbehlí sa poučia. Nabídky treba poslat

J. Skorkovskf, S51? ÄSKiS (Čechy);

na firmu:

r Tkalcovsky tovar. 1 k u s 2 3 m . ť a ž k é h o p l á t n a l e n K 11 5 0 , 1 p o ­steľná p l a c h t a 136/200 c m . p o „ 2 1 0 , 1 t u ­cet u t e r á k o v K 4 " — , 5 " — , 6 — , 7-—, 8 ' — , 1 0 ' — , 1 2 ' — . K r i z e t y ťažké n a s u k n e , m e t e r K 1-15, k a n a f a s , ťažký, 120 c m . Šíre, m e t e r 90

hal . , 1 m e t e r ca jgu K 1 7 0 .

"40 m . bárenétú7~fláňělu7~zefiřu a p l á t n a l a t o v a r , n i e_z b y t k y, len za K 20-—.

Zasiela nadobierku, vyše Dnnnf pATfjána P o l i c e 20 k. franko tkalcovstvo r I M i l . f UJUGU0, u

(Čechy.) Met.

'4r <?

•*4̂ v !l!!!!l!!!!i"im!ili!!i!l!!i!i!l!Ill!i:ilIU*!ll!!!l

P i a n a , o r g a n y a l i a r m o u i a

Sr e k o s t o l , Školu i om l a c n o za výhod­

ných podmienok dodáva

Ján TnčeUľrí (Čechy).

DluBtr. prospekty orga­nov, cenníky armonií a pian zdarma a franko. — Postaveno 260 organov,

6600 hirmonii.

P o z o r , zdarma! Peknú látku (2 metre) Da blú'.u, alebo ženssé Satý zdarma obdržíte, ked si objednáte 5 k g . ražnej sladovej kávy len za 5 k o r ú n 1 vy plateno zasiela firma , D o b r ý H o s p o d á r 1

velkopražiareň ražnej kávy, C h r u d i m (Cechy)

KALENDÁR ZDARMA obdrží každý odberateľ hospodárskeho časopisu SVĚT VENKOVA v Chrudimi (Čechy). Žiadajte ho hned.

S P O R I T E Ľ Ň A ÚČASTÍNÁIRSKY S P O L O K ! Akciový kapitál K 1,100.000—. ^Založená roku 1868. "^Vklady K 9,400.000—.

Centrálka Y Tnrčlanskom 8Y. Martine. - jFiliálky: Y | Liptovskom Sv. MíknláSI, :na Vrútkach a Y §tnp. TepUclacj. Expozitúry: Y Snfancch, f MošoYciacb. a T Slovenskom Prarae. :-: Prldrožený ůstaY^Hrádocká sporitelia Y Hrádku.] ~ ^

Zaoberá M b a n k o v ý m obchodom k a ž d é h o d r u h u a a s s r k u r u j e p r o t i oliiiu, k r u p o b i t i u , n e h o d e a n a ž i v o t — V k l a d y z ú r o k u j u sa čo na jvýhod­ne j š ie . — S p l a t n é l í s t k y poš tove j s p o r i t e ľ n e k b e z p l a t n é m u p o u k a z o v a n i u v k l a d o v z d a r m a .

Strana 8 WABODWT WLÁstm. Oísio 3

^ ^ ^ lež použite

fVSTKOKll.

prostriedok proti zapeku, má hojivý účinok pri Iah-kom a somárskom kašli, chráni před každým ocho­rením dýchacích ústrojov, pri dýchavičnosti polahčuje a priaznivé pôsobí ako pri detoch tak i dospelých. Le­kárskymi autoritami už ve­la ráz vyzkušený a odpo­

rúčaný. Fialka K í-20. Za penlaie vpred 1 äaia K í»0, S flalky K V—, 10 flaái K 90'— poaiela franko­vané. Nedajte si nikdy nanútif

padělky 1

/

Výroba a hlavný sklad v le> kárui

6. k. dvorný dodávateľ P R A I U , I 1 I - S 0 3

iBJRAMERA,

• JĚr na m

J* vírot

\

Pozor meno

výrobku 1 Hlavný iklad pre Uhorsko lekáreň

v Budapešti.

Blajlepší fceský nákupný prameň! L a c n é poste lné pleral 1 kg šedého, páraného 2 k., lepSieho 2-40 k., polobiele 2 80 k., biele 4 k., biele pá perie 6-10 k., 1 kg veľmi jemného, snehobieleho, párané­ho 6-40 k., najjemnej­

šieho 8 k., 1 kg Šedého páperia 6 k., 7. k., biele 10 k., najjemnejšie z pŕs 12 k. Pri kúpe 5 kg franko. Hotové postele z hustého modrého, červeného, bieleho alebo žltého nankiugu: 1 perina 180 cm. dl. 120 cm. S. s 2. hlavnicami, každá 80 cm. dl. 60 cm. S. naplnená novým, Šedým, veľmi trvácim, páperovým posteľným pierim 16 k., polopáperim 20 k., páperím 24 k. Jednotlivé periny 10, 12,14, 16 k., hlavnice 3, 350, 4 k. Perina 200 cm. dl. 140 cm. S. 13, 14-70, 1780, 21 k., hlavnice 90 cm. dl. 70 cm. S. 460, 5-20, 670 k. Spodnie periny zo silného pruhového grádlu 180 cm. dl. 116 cm. S. 12-80, 14-80 k. Rozposiela dobierkou od 12 k. vyššie franko, výmena i vrátenie dovolené, alebo peniaze zpät. Obšírny cenník zdarma a franko. S. Beuisch v Dešenicieh, č. 111. Čechy.

„D nás" je dámske a dievčenské

šatstvo úžasne lac­no k dosta-

niu. Sukna K 3-M Blúia „ 1-28 Župan „ 6*80 Zaket „ 8-80 Baglan „ 10 — Koitym „ 10-60 Plylovy

kabát „ 0-60

Žiadajte zdarma náš obrázkový cenník.

SLADY 1 PUS, PRAH1.

MALÝ OZNAMOVATEL Za malé oznamy platí sa vždy v o p r e d , a sice 5 halierov za slovo; začiatočné a každé hru bo tla­čené slovo 10 hal. Ku nabídkám k sňatku a ku vSetkým takým oznamom, kde doSlé priblasy ex­peduje administrácia, treba přiložit 20 halierov na

I porto. Pri dotazoch treba přiložit známku na od­poveď.

Chce sa oženiť r s t t ; idúcim remeslom a hladá poriadne dievča, iilebo mla- [ dú vdovu s niekoľko sto í korunami do obchodu. Pri- { padne prijal by súcu žen- í skú za gazdiuú. Příhlasy \ pod značkou „Majster" do administr. Nár. Hlásnika.

5kg velejemnej

ražnej kávy K 3*20

poštou o 50 hal. viac, v ručníkov, obale s praktic. darkom od­

porúča Frant. O p a t r n ý ,

Praha, Vil. 402

Stálofarebné zbytky kanafasov, zefl-rov, ľan. plátna, grizetu, tlače,flanelu,barchetu atď. h o d i a c e sa pre domáce iaty atd. Balík, obsahu­júci 3 5 — 4 0 metrov zbytkov 3—15 m. dlhých za 13 korún 50 hal. franko dobierkou za­siela Anna Mar sikova,

tkalcovna,

česká Čermná č. 89. p. Náchod (Čechy).

MaTiarstYTolinS obrazov a mramorových imitácií. Oprava oltárov a kazateľníc. Maľba di­vadelných JRvfát v mod. slohu, všetky umel. práce, portréty atd. Umel. priem.

I závod J Á N T I C H Ý , Mor. Ostrava Guttma-

nova i4.

N a j l a c n e j š í l e b o n a j l e p š í , najvý­d a t n e j š í a n a j ­

c h u t n e j š í k á v o v ý p r í d a v o k , Je aj z o s t a n e p r a v á

: F r a n c k o v k a :

mrkvu, celer, cibuľu, cesnak a inú zeleninu xa konkurenčné ceny

zasiela dobierkou

Ant. Procházka, Vracov (Morava)

CpnnfVv zdmri".

L A C N É « Č > E S K . l £ F » E F t I E 1 kilo šedé, párané E *—, lepiie K V40, polobiele K 8-60, biele K 4-80, prima pá-perové K 6-—, vysoká príma K 7-20, naj­lepšia sorta K 8-40. Páperie šedé K «•—, biele K 12-—, najlepšie prsné páperie K 14-40. Hotové postele c hustého čer

veného inlettu, 1 perina alebo spodnia 180X1'« «*>• pc ^ 10-—, 1 2 - , 15-—, 18 —, 21- - , 200X140 cm. po K 1 8 - , 16-—, 18-—, 21--, 1 vankúš 80X58 cm. po K 3-—,8-60,4--, 90X70 po K4 60,5-60, 6-—, trojdielne srstené matrace na postel, po K 27-—, lepšie K 33 - . Rozposiela f a franko do­bierkou od K 10-- hore. Zámena dovolená, čo sa nepozdá,

za to peniaze sa vráta. Próby a cenníky zdarma. Benedikt Sachs el, Lobes 250.. pri Piwi (fieííj.l

ObioYské králiky no 30funtovzmohutnejóce, mláďatá K 1-60, pleme-náky od 6 korún vyše. Športové a užitkové ho­luby dodáva SC11WAU, •\Vien (Wiedener Haupt-Btrasse 122 B. — Cenník

zdarma.

m Burian : : Ä £ fabriefcý sklad Ilcicb itrojo?

Vo vlastnom dome.

Prvý český kresf. závod SExistuje už 25 rokov

Dodáva Sicie stroje najlep­šej akosti, veľmi trvanlivé, s 5-ročnon zámkou, zho tovené zo zaručene spoľah­livého materiálu, vyzkásf

né. Zásielky vypfateno. 126 dobre balené.

Stroje Singerovky T cene od E 60. Stroje kruhovkv v cene od E 110. Tiež na mesačné splátky po 8 1¾ kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vypla­tený, tam je všetko podrobne uvedené.:: Bicí stroj je vec užitočná, usporí sa ním mnoho Ča*u i peňazí do roka.

Inzerujte v „NÁRODNOM HLÁSNIKU"!

Len tento mesiac

zdarma obdrží každý prípravu ku zhotoveniu 5 1. čajového rumu, alebo akéhokoľvek iného likéru, a krásny nástenný kalendár, kto si objedná 5 kg. zdra­votnej ražnej kávy za 4 kor. vyplateao u firmy

V. M A R E K . Čírnoílce n Táborí ä, 51.

(Čechy.) Hľadí 03 mladý, schopný fllCUli bi, cbclindvedúci do väčšieho potravního spolku s 2000 kor. kauciou. Zná­most maďarskej reči je žia-dúcna. Prihlás do Konca jauuára. Bližšiu aJ rssu udá administrácia „Nár. Hlásnika".

• • • • • • • • » • • • • • • — •

ZÁROBOK značný a ľahký, bez obra­du na vzdialenou', po­skytuje: TovArna na ple­

tený tovar Libal & spol.,

P r a h a II. Volíčkova ul. 28 - m . Žiadajte V:3vetl«nie.

• •

• • • • •

_ • ••••»•»••••••••

V. k. dvorná továrňa hudobných nástrojov

v . F . Č E R V E N Ý A S Y N O V É

V HRADCI KRÁLOVÉ (Cechy.) Najdokonalejšie hudobné nástroje • dreva i kovu

Husle vo íutráli so sláfckom

orchestrové: č. 0 za 18 kor. , 1 , 8 » -. 2 „ 24 „ „ 3 „ 30 „ . * n 40 „

koncertné: lit. A za 50 kor „ B „ 60 „ , C „ 86 „ . D „ 100 „ „ E „ 130 „

Školské husle '/„ •/«. léno 4/. so sláčikom K 9--, 10—, 11-—, 1 4 - , 18—.

% * »

Pletárne k u p u j ú príidzu, Tiavl-uenň a vlnenň v nedo-stižitelnej akostí za kon­kurenčné lavné ceny len

u výrobcu: Továrna na priadzu

Lfbal & spol., Praha Iť,

Vodiftkov. ni. 28-111. • » > • • » • » • • • • • • • i

Každé poranenie môže byť

nebezpečné.

I; Vi: iinéi.o Stabn-h l likftro a fUikuja dra SCHMIDTA

U šný olej j odstráni chytro a dôkladne ! dočssna hluohotu, tečenia z ušú, hučanie a náhlu- i OÍIOsf aj vnjjz Itaxalejftieu ! prípadoch, Sklenic* s na- ! rodom k upotrbbeiu st jí I K *•—. Dostať o i r i/ITí lD jedine v lekárni oALialUIV v PREŠPORKU (Poziony)

Pochvalne známa a už ód 40 rokov tisíc ráz vyzku­šená a osvedčená

antiseptická

PRAŽSKÁ DOMÁCA MAST chráni pred zanečistením, zapálením rany, zmierňuje boiesti, urýchľuje zahojenie a svojím mnohostranným pôsobením je nevyhnutelná v každej

domácnosti. 1 Jkatulka 70 bal., 4 íkatulky aa vopred po-ilany obnoa K 816, 10 Škatuliek aa ! 7 — franko na všetky itanlce Raknako-Uhoiska.

^ 1 ^B.FRAGNER,^rteT. í

lekáreň „U čierneho orla", T PRAHE, 111,-233. rob NsrndOTeJ nllcs.

HlaTný iklad pre TJhoreko v lekárni 3. y. TOrôk, Budapeat.

Sklady T lekarfach celého Bakfleka

VÝ8TRAHA! Všetky časté obalu •ů opatřeni touto ochrannou znám-

'aejfi kou

Roľnícka akciová továrňa na stroje slévárna a kotlárňa E D . KOKORA A S P O L . V P Ř E R O V E . M o r a v a .

Odporúča: Parné a benzinové mláfacle garnitúry najnovšej konštrukcie. Parné lokomobily s ocePovými vlaitýni ohaišfamí od 3—10 HP, najmenšia spotreba nhlia. Benzinové motory od 2—20 IIP bezvadné pracujúce pri ne­patrnej spotrebe benzínu. Parné a benzinové mláťačky s dvojitým čistením s cepovým bubnom, rdztríedovacím valcom a trierom, na žiadosť s prístrojom k od­stráneniu plevy a ohrabkov. Elevátory k malým a velkým garnitúram. Lisy (preše) ná slamu, ručné viazanie slamy alebo so samoviazačom. Patentné ka­menné šrotovníky a kolmo postavenými mlynskými kameňmi, na pohon motorom alebo lokomobilom. Siace stroje na obilie a repu s vrchným a spodným vý­sevom a s prístrojom na rozmetávanie hnojív. Taktiež vSetky iné hospodárske stroje E najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom prevedení. Všestranná záruka.

Výhodné platebné podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku.

Tlačil Koíhtlačiarsky áiaatiQár»ky spolok v Turčianskom 3v. Martine.