Freska cerkvi Spasa na Ilâine ulice ¼Bogomaterâ · PDF fileFreska cerkvi Spasa na Ilâine ulice ¼Bogomaterâ Odigitrià½ i eý hudo`estvennáe istoki Tatâàna Ä. Carevskaà*

Freska cerkvi Spasa na Ilâine ulice ¼BogomaterâOdigitrià½ i eý hudoèstvennáe istoki

Tatâàna Ä. Carevskaà*

Novgorodskiè gosudarstvennáè muzei-zapovednikGosudarstvennáè institut iskusstvoznanià, Moskva

125

UDC 75.052.04:271.22(470)–312.47DOI 10.2298/ZOG1034125COriginalan nau~ni rad

V statâe rassmatrivaätsà voprosá proisho`denià

ikonografii i stilà fasadnoè freski-ikoná cerkvi

Spasa Preobraènià na Ilâine ulice, kotoraà àvlà-

etsà odnim iz uzlováh proizvedeniè hudoèstvennoè

ìzni Novgoroda vtoroè poloviná XIV veka i, po-vi-

dimomu, svàzana s rabotoè ä`noslavànskogo mastera.

Sosuæestvovanie åtogo obraza, izna~alâno sostavlà-

v{ego ~astâ dekoracii zapadnogo pritvora cerkvi, rà-

dom s rospisâä 1378 goda, vápolnennoè Feofanom Gre-

kom, ego stilevoe i koloristi~eskoe otli~ie ot deko-

racii osnovnogo obãema, nahodàt vozmo`noe obãàsne-

nie v obstoàtelâstvah, vázvannáh poàrom 1385 goda,

kotoráe pobudili vozobnovitâ postradav{uä fresku

silami masterov, poàviv{ihsà v Novgorode v poslednie

desàtiletià XIV veka, kogda Feofan Grek, po-vidi-

momu, uè pokinul gorod.

Klä~eváe slova: Novgorod, cerkovâ Spasa Preobraè-

nià na Ilâine ulice, freska, Bogomaterâ Odigitrià,

ikonografià Bogomateri, pozdnepaleologovskaà ìvo-

pisâ, Balkaná, vizantièskaà ìvopisâ, Feofan Grek

The fresco of the Virgin Hodegetria in the the Churchof the Transfiguration in Ilyina Street, Novgorod,

and its artistic sources

The paper examines the iconography and style of the fresco--icon on the faüade of the Church of the Transfiguration inIlyina Street. The fresco is considered to be one of the crucialartworks of Novgorod from the second half of the fourteenthcentury, and, is probably connected with the work of asouthern Slav artist. The possible explanation for theco-existence of the fresco-icon, which was originally part ofthe decoration of the church's western narthex, and thedecoration from 1378, the author of which was Theophanesthe Greek, as well as the stylistic and colouristic differencesbetween the fresco-icon and the decoration of the core partof the church, may lie in the circumstances caused by a fire in1385. Those circumstances led to the renewal of the da-maged fresco by artists who appeared in Novgorod duringthe final decade of the fourteenth century, when Theophanesthe Greek had, most likely, already left the city.

Keywords: Novgorod, the Church of the Transfigurationin Ilyina Street, fresco, Virgin Hodegetria, iconography,Balkans, Byzantine painting, Theophanes “the Greek”

V ni{e zapadnogo fasada cerkvi Spasa Preobra-ènià, sooruènnoè v 1374 godu v Novgorode na Ilâineulice, sohranilasâ freska s izobraèniem Bogomateri smladencem, kotoraà izna~alâno àvlàlasâ ~astâä deko-

racii nebolâ{ogo pritvora, odnovremennogo hramu ivposledstvii razobrannogo.1 Sledá svoda åtogo pritvo-ra v meste ego primákanià k fasadu, nad prohodom vosnovnoè obãem, vidná i seè~as (il. 1).2 Horo{o iz-vestna istorià spasitelânogo ¼àvlenià½ obraza Bogo-materi v 1831 godu, v razgar åpidemii holerá, kogda, vovremà remonta cerkovnogo zdanià bála raskráta ni{a,ot vnutrenneè stenki kotoroè otvalilsà kusok zakrá-vav{eè rospisâ pozdneè {tukaturki. Imenno s åtim ~u-desnám samoraskrátiem novgorodcá svàzali na~av{iè-sà spad åpidemii, ot~ego obnaruìv{ièsà obraz polu-~il nazvanie ¼Holernogo½. Fresku v 1850 godu pono-vili, i v ee ~estâ v zapadnoè paperti, sooruènnoè nameste drevnego pritvora (il. 2), osvàtili prestol vo imàSmolenskoè Boìeè Materi.3

V 1913 godu ikonopisec-restavrator G. O. îrikovras~istil ot kopoti i pozdneè{eè zapisi figuru Mla-denca Hrista. Neobá~aènaà ìvopisnostâ fragmenta iego àvnoe otli~ie ot rospisi interâera uè togda za-intrigovali znatoka novgorodskoè ìvopisi A. I. Ani-simova, soobæiv{ego o nahodke v ùrnale ¼Staráe go-dá½.4 V 1918–1919 godá freska (za isklä~eniem fona ibokováh stenok ni{i) bála doraskráta G. O. îriko-vám, udiviv sovremennikov ¼velikolepnoè sohrannos-tâä ìvopisi½ (il. 3).5 V 1936 godu zapadnuä papertâpolnostâä razobrali, a fresku, stav{uä fasadnoè, za-

* Tatiana Tsarevskaya, Rachmaninova 6, kv. 148, Velikij Nov-gorod, Russia 173020; [email protected]

1 Vremà razborki drevnego pritvora neizvestno, odnako k na-~alu XIX veka ego uè ne suæestvovalo, cf. A. I. Anisimov, Novo-

otkrátáà freski Novgoroda, Staráe godá. Eèmesà~nik dlà lä-biteleè iskusstva i stariná, dekabrâ 1913 (Sankt-Peterburg 1913) 54.

2 Ostatki kamennogo fundamenta pritvora, pozvolàäæie sos-tavitâ predstavlenie o ego veli~ine, obnaruèná v 1930-h gg. poslerazborki pozdneè{eè paperti.

3 Arhim. Makariè, Arheologi~eskoe opisanie cerkovnáh drev-

nosteè v Novgorode i ego okrestnostàh, Moskva 1860, ~. 1, 306; G.Krasnànskiè, Mesàceslov (svàtcá) novgorodskih svàtáh ugodnikov

Boìih… i ukazatelâ ~udotvornáh svàtáh ikon, Novgorod 1876,33–35; P. Osinovskiè, Istori~eskoe opisanie Spasopreobraèn-

skoè cerkvi v g. Novgorode, Novgorod 1893 (priloènie k ¼Pamàtnoèkni`ke Novgorodskoè gubernii na 1893 god½); G. I. Vzdornov, Freski

Feofana Greka v cerkvi Spasa Preobraènià v Novgorode, Moskva1976, 260, n. 7.

4 Anisimov, op. cit., 54–55.5 M. V. Muravâev, Novgorod Velikiè, Leningrad 1925, 40.

ZOGRAF 34 (2010) ‰125–136Š

126

králi sna~ala steklom, zatem æitom,6 kotoráè v godáVtoroè mirovoè voèná bál sorvan. S teh por ni~em nezaæiæennaà kompozicià na~ala razru{atâsà. Åtot pro-cess bál priostanovlen v 1974 godu restavracieè, so-provo`dav{eèsà raskrátiem fona i tonirovkamiutrat,7 a takè ustroèstvom nad ni{eè malenâkogo na-vesa i æita iz plastikovogo stekla, kotoroe, odnako, sgodami tak pomutnelo, ~to sdelalo fresku neudobnoèdlà izu~enià. Veroàtno, ottogo rospisâ redko popadala vpole zrenià istorikov iskusstva, kotoráe, kak pravilo,sosredota~ivali svoe vnimanie isklä~itelâno na izu-~enii stenopisi interâera, ispolnennoè FeofanomGrekom. Odnim iz nemnogih udelil åtoè freske vni-manie G. I. Vzdornov, kotoráè, budu~i uvle~en iskus-stvom velikogo vizantièskogo ìvopisca, ocenil ee kakrabotu drugogo, ¼horo{ego, no ne o~enâ isku{ennogomastera½, dopuskav{ego, po ego mneniä, pogre{nosti vsorazmernosti ~asteè.8 Za freskoè zakrepilosâ pred-stavlenie kak o ¼dvoèstvennoè½, ¼zagado~noè½, hotà onapri åtom prakti~eski edinodu{no datirovalasâ posled-nimi desàtiletiàmi XIV veka. Mnenià è ob avtorstvefreski razdelilisâ: N. P. Kondakov, videv{iè rospisâeæe s pozdneè{imi ponovleniàmi, s~ital ee rabotoèFeofana Greka, sovremennoè rospisi interâera.9 Od-nako uè A. I. Anisimov,10 a vsled za nim — V. K.Màsoedov i L. A. Maculevi~,11 I. Å. Grabarâ,12 V. N.Lazarev13 i G. I. Vzdornov14 otme~ali àvnoe stilisti-~eskoe razli~ie freski na zapadnom fasade i dekoraciiinterâera cerkvi. Nesmotrà na åto preobladaäæee mne-nie, to~ka zrenià Kondakova i seè~as nahodit priver-èncev, polagaäæih, ~to o~evidnáe razli~ià dannoè

freski i rospisi interâera mogut bátâ obãàsnimá is-klä~itelâno ¼ikonnám½ harakterom izobraènià v ni-{e, pobudiv{im Feofana izmenitâ ne tolâko manerupisâma, no i kolorit.

Nesmotrà na skromnáe razmerá, åtot freskováèobraz (il. 4), kak kaètsà, àvlàetsà odnim iz uzlováh v~rezvá~aèno bogatoè i nasáæennoè hudoèstvennoèìzni Novgoroda vtoroè poloviná XIV veka. On soder-ìt v sebe vsý eæe ne osvoennuä informaciä, kotoraàmoèt proàsnitâ predstavlenià o sosuæestvovanii iliposledovatelânoè smene razli~náh hudoèstvennáhtradiciè vizantièskogo mira, ob ih sootno{enii i pri-~astnosti k nim iskusstva Novgoroda. Suæestvovanieåtogo obraza ràdom s rospisâä osnovnogo obãema, vá-polnennoè Feofanom Grekom, zastavlàet zadumatâsà otom, kak slu~ilosâ, ~to odin i tot è hram, po-vidi-

Il. 1. Sled primákanià pritvora k zapadnomu fasadu cerkvi Spasa Preobraènià na Ilâine ulice,

s freskoè ¼Bogomaterâ Odigitrià½ v ni{e nad vhodom, 1374

Fig. 1. Trace of an adjunction of the narthex to the western faüade of the Church of the Transfiguration in Ilyina street,with the fresco of the Virgin Hodegetria in a niche above an entrance, 1374

6 Materialá po remontu i restavracii novgorodskih arhi-

tekturnáh pamàtnikov (1935–1940), Novgorodskiè istori~eskièsbornik 8 (1940) 102–103, 105, 108.

7 Odnako ~astâ rospisi fona i bokováh stenok ni{i do sihpor ostaýtsà pod pozdneè{eè zapisâä.

8 Vzdornov, Freski Feofana Greka, 265–266.9 N. P. Kondakov, Ikonografià Bogomaterá, II, Petrograd

1915, 173.10 Anisimov, op. cit., 54.11 Arhiv Instituta istorii materialânoè kulâturá Rossiè-

skoè akademii nauk (Sankt-Peterburg), F. 51, nr. 196; Vzdornov, op.cit., 265.

12 I. Å. Grabarâ, Feofan Grek. O~erk iz istorii drevnerus-

skoè ìvopisi, Kazanâ 1922, 14, n. 2.13 V. N. Lazarev, Iskusstvo Novgoroda, Moskva–Leningrad

1947, 73, n. 1.14 Vzdornov, op. cit., 265–266.

Carevskaà T. Ä.: Freska cerkvi Spasa na Ilâine ulice ¼Bogomaterâ Odigitrià½ i eý hudoèstvennáe istoki

127

momu, odnovremenno ili v o~enâ blizkie sroki mog bátâdekorirovan stolâ razli~nám obrazom. V svàzi s åtimvnovâ aktualiziruätsà voprosá otnositelâno deàtelâ-nosti srednevekováh hudoèstvennáh masterskih: ovozmo`nosti parallelânoè rabotá na odnom pamàtnikedvuh razli~náh àrkih individualânosteè, ili, napro-tiv, smená manerá pisâma odnim i tem è ìvopiscem vzavisimosti ot haraktera ili vida ìvopisi, — vopro-sá, kotoráe ne raz podnimalasâ v iskusstvoznanii, v~astnosti, v svàzi s tvor~estvom Feofana.15 Otsädaproistekaet i drugaà problema: ~em obãàsnitâ stolâàvnoe koloristi~eskoe otli~ie fasadnoè freski iansamblà dekoracii interâera, esli oni poàvilisâodnovremenno ili v blizkiè vremennoè promeùtok?Svàzano li åto s razli~iem avtorskih koncepciè ilidelo li{â v vozdeèstvii vne{nih faktorov i stepenisohrannosti? V dannoè statâe má ne stavim zada~eèis~erpávaäæe otvetitâ na vse åti voprosá, no popá-taemsà obozna~itâ puti ih re{enià, bolee pristalânovglàdev{isâ v åtot obraz, o~ertiv krug ego vozmo`náhikonografi~eskih prototipov, oharakterizovav hudo-èstvennáe osobennosti stilà i uto~niv geografi~es-kiè areal proisho`denià ispolnitelà åtoè freski.

Kogda-to izobraènie Bogomateri s mladencem vni{e zapadnogo fasada sluìlo svoego roda ikonnámobrazom, osenàv{im i predvaràv{im prohod v osnovnoèobãem. Takogo roda freski-ikoná nad vhodom iz nar-teksa v hram — dostato~no {iroko rasprostranená viskusstve vizantièskogo mira, ih ikonografi~eskie ti-pá beskone~no varâiruätsà.16 Smásl Spaso-Preobra-ènskogo obraza, predstavlàäæego Bogomaterâ v iko-nografii Odigitrii, vesâma to~no sootvetstvoval sim-volike otvedennogo emu mesta, kotoroe àvlàlosâ pogra-ni~nám me`du pritvorom — mirom gre{náh, vstav{ihna putâ pokaànià i duhovnogo poiska, i osnovnám obãe-

mom — sobstvenno hramom Boìim. Nesomnenno, obrazBogomateri-Putevoditelânicá, ukazávaäæeè vhodàæe-mu putâ iz tâmá greha v obitaliæe Boga, mir, proni-zannáè deèstviem boèstvennáh ånergiè i predstavlen-náè Feofanom v kulâminacionnáè dlà vseè tvari mo-ment svoego preobraènià, oboènià — bál ~astâä edi-noè ikonografi~eskoè programmá, svàzávaäæeè deko-raciä hrama i ego pritvora. Vmeste s tem, ¼Odigitrià½Spaso-Preobraènskoè cerkvi sluìla ohranitelâni-ceè sego mesta — imenno tak istolkovávaetsà zname-nitaà ~udotvornaà ikona Odigitrii Iverskoè — Bogo-materâ Portaitissa, kotoraà, soglasno predaniä, iz-brala svoim mestonaho`deniem nadvratnuä cerkovâIverskogo monastárà na Afone.17

Ikonografi~eskiè tip novootkrátogo izobraè-nià v XIX veke opredelili kak ¼Smolenskuä Bogoma-terâ½ (~to i dalo imà ustroennomu v paperti pridelu),18

odnako sohraniv{aàsà ìvopisâ demonstriruet sover-

Il. 2 Cerkovâ Spasa Preobraènià na Ilâine ulice s

kolokolâneè i papretâä XIX v. Foto na~ala XX v.

Fig. 2. Church of the Transfiguration in Ilyina street, with a bell-tower and narthex of the 19th century. Photo from the beginning

of the 20th century Il. 3. ¼Bogomaterâ Odigitrià½. Freska v ni{e zapadnogo

fasada cerkvi Spasa Preobraènià na Ilâine ulice.

Foto 1919.

Fig. 3. The Virgin Hodegetria. The western faüade of the Churchof the Transfiguration in Ilyina street. Photo from 1919.

15 V svàzi s tvor~estvom Feofana Greka åtu problemu ras-smatrivaet Å. S. Smirnova (Deisusnáè ~in Blagoveæenskogo sobora

(nekotoráe aspektá stilà), in: Blagoveæenskiè sobor Moskovskogo

Kremlà. Materialá i issledovanià, Moskva 1999, 101–105).16 Naprimer, izobraènià Bogorodicá nad vhodom v hram v

pritvorah Boànskoè cerkvi (¼Deksiokratussa½), v De~anah (Bogo-rodica Milostivaà — ¼Umilenie½), Bogorodicá Bolâni~koè v Oh-ride (Bogorodica s mladencem v rost v vertikalânoè ni{e), Lä-bostáni i Arbore (¼Odigitrià½), Moldovicá (¼@ivonosnáè is-to~nik½), i dr.

17 E. Bakalova, Zwei Ikonen der Muttergottes Portaitissa (vonIviron) in Bulgarien, DCAE 17 (1993–1994) 347–358.

18 Arhim. Makariè, op. cit., 306.

ZOGRAF 34 (2010) ‰125–136Š

128

{enno osobáè variant Odigitrii. Ego pre`de vsegootli~aet traktovka obraza Mladenca, v kotorom boleeakcentirovana ~elove~eskaà, strastnaà priroda Hrista,togda kak tradicionnoè ikonografii Odigitrii,19

opredelàemoè v russkoè ikonah kak ¼Bogomaterâ Smo-lenskaà½ (il. 5), svoèstvenno bolee torèstvennoe izo-braènie Mladenca, napominaäæego vossedaäæego natrone Pantokratora. Na freske Spasa na Ilâine golováMateri i Sána bolee sblièná; pri åtom golovka Bogo-mladenca slegka otkinuta nazad i ego pristalânáè vzorustremlýn k glazam Bogomateri, a ne k zritelä (v ot-li~ie ot ¼Smolenskoè½), togda kak vzglàd Marii, sudàpo fotografii na~ala XX veka, ne imeet to~noè fik-sacii vo vne{nem prostranstve, minuà kak Bogomlade-nca, tak i zritelà, ot~ego voznikaet oæuæenie ee samo-uglublýnnoè otre{ennosti, otstranennosti. Dannaà bo-lee skorbnaà, neèli torèstvennaà traktovka obrazov,kak kaètsà, zanimaet promeùto~noe mesto me`du tra-dicionnámi izvodami ¼Odigitrii½ i ¼Umilenià½(¼Glikofilusá½), bolee tàgoteà k poslednemu.

Vtoruä principialânuä osobennostâ dannoè iko-nografii predstavlàet poloènie pravoè ruki Marii,kotoraà, v otli~ie ot izobraèniè na bolâ{instve ikonOdigitrii, ne pripodnàta v tradicionnom èste mo-litvennogo obraæenià, napravlàäæem vnimanie zri-telà na Bogomladenca, a raspoloèna parallelânoni`nemu kraä ikoná, sluà podnoìem vossedaäæemuu ee levogo ple~a Sánu. Pri åtom eý sàtáe palâcáslegka prihvatávaät skladku svisaäæego podola gi-matià Hrista, togda kak kistâ levoè ruki, obrazuäæaàBogomladencu podobie sedaliæa, razvýrnuta ne vniz

perstami, kak na ikonah ¼Bogomateri Smolenskoè½, noorientirovana gorizontalâno i bolee otkráta. Gori-zontalâno vozloèn na kolene i svitok v levoè rukeHrista, a blagoslovlàäæiè èst ego desnicá, ispo-lnennáè osoboè màgkosti i krotosti, bolee neposred-stvenno, ~em na ¼Smolenskoè½, adresovan Bogomateri.Harakterná i dve menee primetnáh osobennosti — vi-dneäæaàsà iz-pod maforià o~er~ennaà dvoènoè kaèmoèokruglaà gorlovina sineè tuniki Marii, s malenâkoèpugovkoè, — detalâ, otsutstvuäæaà v ¼Smolenskoè½ ivesâma redkaà dlà drugih izvodov ikonografii Bogo-materi s mladencem, a takè dinami~naà asimmetriàvorota beloè, ukra{ennoè ¼mu{kami½, ruba{ki Mla-denca.

Poroznâ vse åti ålementá vstre~aätsà v mnogo-~islennáh ikonografi~eskih variantah kak ¼Odigi-trii½, tak i ¼Umilenià½. Tak, èst pravoè ruki, pri-derìvaäæeè pod nogami Mladenca skladku ego gima-tià, bolee vsego napominaet èst Bogorodicá na afon-skoè ikone ¼Glikofilusa½, predpoloìtelâno, koncaXIV veka, iz ~astnoè italâànskoè kollekcii (il. 6),20

ili na pripisávaemoè Feofanu ikone ¼BogomateriDonskoè½ (v zerkalânom otobraènii povtoràäæiè totè èst; il. 7).21 Åtot sokrovennáè èst, po-vidimomu,

Il. 5. Ikona ¼Bogomaterâ Smolenskaà½. XV v. Rostov

Fig. 5. The Virgin of Smolensk, icon, the 15th century. Rostov

Il. 4. ¼Bogomaterâ Odigitrià½. Freska v ni{e zapadnogo


Sovremennáè vid

Fig. 4. The Virgin Hodegetria. The western faüade of the Churchof the Transfiguration in Ilyina street. Photo from 2010

19 Sm., naprimer, vizantièskuä ikonu ¼Bogomaterâ Odigitriàs dvunadesàtámi prazdnikami½, pozdnego XIV veka, iz Vizantièskogomuzeà v Afinah (Ch. Baltoyanni, Conversation with God, Athens 1998,96–98, cat. nr. 14).

20 V. Icona, volto del mistero. Mostra di icone bizantine e russe(Brescia, Palazzo Martinengo, 14 settembre–10 novembre 1991), Milano1991, 58, tav. 1. Publikuemaà v kataloge ikona ¼Bogomaterâ Gli-kofilusa½ (97 h 60) datirovana pervoè polovinoè XIV veka.

21 Podobnoe poloènie ruki s sognutámi palâcami, kak bázaìmaäæimi me`du soboè tkanâ odeànià, vstre~aem i v mozaike


129

bál prizvan napominatâ o sluènii Marii, tkanâä sob-stvennoè ploti posluìv{eè delu Voploæenià. Vmestes tem, åtot èst bolee sootvetstvoval strastnomu as-pektu dannogo obraza, napominaà o plate, kotorám, so-glasno pozdneè{eè interpretacii, Bogorodica slýzápla~uæih osu{aet, ~tobá nikto ne u{el ot neý neu-te{ennám.22

Naborom rodstvennáh ikonografi~eskih ~ertnaibolâ{uä (hotà, pod~erknem, i ne bezuslovnuä) bli-zostâ na{emu obrazu predstavlàät poàvlàäæiesà v pa-leologovskiè period gre~eskie i ä`no-slavànskie iko-ná redkogo tipa Odigitrii, v pozdneè literature ~astofiguriruäæego pod nazvaniem ¼Rimskoè½.23 Takova, na-primer, ¼Bogomaterâ-Odigitrià½ iz Arheologi~eskogomuzeà Rodosa, serediná XIV veka,24 a takè voshodàæiek obæemu s neè prototipu ikoná — Bogorodicá-Gor-goåpikos iz mitropoli~âeè kapellá Blagoveæenià naostrove Kos, XIV–XV veka,25 i serbskiè litiènáè obrazBogorodicá-Kosinicá, XIV veka, v monastáre Kosini-ca okolo Dramá (il. 8).26 Na åtih ikonah Bogomaterâbere`no podderìvaet i odnovremenno kak bá slegkaogra`daet Mladenca obeimi rukami, pravda, pri åtomruka Mladenca so svitkom ne poloèna na ego koleno,kak v slu~ae ¼Odigitrii½ iz pritvora Spaso-Preobra-ènskoè cerkvi, a opuæena, kasaàsâ kisti ruki Bogo-rodicá. Otmetim, ~to sovpadaät takie podrobnosti, kakabris vidneäæeèsà me`du skladkami maforià gorlo-viná tuniki, s redkostnoè detalâä — pugoviceè, spe-cifi~eskiè rezkiè uglovatáè várez vorota soro~kiHrista — svetloè, s dvumà klavami, kak i na novgo-rodskoè feske. Prime~atelâno, ~to te è ~ertá svoè-stvenná i nekotorám, veroàtno, takè voshodàæim kobæemu s Kosinickoè ikonoè protografu, greko-vene-

cianskim obrazam XV veka — sredniku triptiha iz ga-lerei Korrer v Venecii27 i izobraèniä na ikone iz~astnogo sobranià v Afinah.28 Svoèstvennaà obrazu Bo-gorodicá na nazvannáh ikonah forma lika — s pod-~erknuto {irokoè i okrugloè æekoè, obraæennoè k zri-telä, váverennaà arhitektonika tonkih, neskolâko iz-melâ~ýnnáh ~ert, obæiè otre{enno-uglublýnnáè otte-nok obraza — udivitelâno napominaät fiziognomi-~eskie ka~estva i obraznuä harakteristiku monumen-talânogo obraza Marii na novgorodskoè freske (v oso-bennosti åto shodstvo daät po~uvstvovatâ liki Bogoro-

Il. 7. Ikona ¼Bogomaterâ Donskaà½. Konec XIV v. Moskva,

Gosudarstvennaà Tretâàkovskaà galereà

Fig. 7. The Virgin of the Don, icon, the end of the 14th century.

Moscow, State Tretyakov Gallery

Il. 6. Ikona ¼Bogomaterâ Glikofilusa½. XIV v. âstnaà

italâànskaà kollekcià

Fig. 6. The Virgin Glykophilousa, icon, the 14th century. Privatecollection, Italy

hrama Porta Panagià v Trikkala (Grecià), na ikone Bogomateri Ki-ria Zois (Gosudaránà ìzni), XIII vek, v Nacionalânoè galeree Bol-garii ‰pravda, v dannom slu~ae, po mneniä izu~av{ego åtu ikonuGeorgi Gerova, åtot èst bolee napominaet èst diakona, podni-maäæego orarâ; cf. G. Gerov, Obraz — simvol — ritual (kãm iko-

nografiàta na edna nesebãrska ikona, Problemi na izkustvoto, an.39/nr. 1 (2006) 10Š. Shodnáè motiv skladki tkani, propuæennoème`du ukazatelânám i srednim perstami Bogomateri, soputstvuet iobrazam tipa ¼Neoborimaà Stena½ (Sinaèskiè i Hilandarskiè spis-ki).

22 L. A. Æennikova. Ikona ¼Bogomaterâ Umilenie Donskaà½ —

svàtánà åpohi Kulikovskoè bitvá, in: Moskovskiè Kremlâ XIV sto-

letià. Drevnie svàtáni i istori~eskie pamàtniki, Moskva 2009,262.

23 K åtomu tipu otnýs obraz Odigitrii Spaso-Preobraènskoècerkvi N. P. Kondakov (Kondakov, Ikonografià Bogomaterá, II, 173).

24 V. Byzantine and Post-Byzantine art (Athens, Old University,July 26th 1985–January 6th 1986), ed. M. Acheimastou-Potamianou et al.,Athens 1985, 79, 82, cat. nr. 82 (M. Achemastou-Potamianou).

25 Byzantine and Post-Byzantine art, 88, cat. nr. 89.26 S. Petkovi}, Ikone manastira Hilandara, Manastir Hi-

landar 1997, 30–31.27 S. Bettini, La pittura di icone cretese-veneziana e i madonneri,

Padova 1933, XI, Pl. XXI.28 Cr. Mpaltogiannh, Eikonej Mhthr Qeou, Aqhna 1994, 233–235

(& 66), Pin. 128–130.

ZOGRAF 34 (2010) ‰125–136Š

130

dicá Gorgoåpikos iz mitropoli~âeè kapellá na ostroveKos i monastárà Kosinicá).

Åtot ikonografi~eskiè variant Odigitrii bálznakom i na Rusi ko vremeni poàvlenià novgorodskoèfreski: o tom svidetelâstvuet obraz Bogorodicá Odi-gitrii na dvustoronneè ikone vtoroè poloviná XIVveka, so Spasom Vsederìtelem na oborote, iz Suzdalà(Gosudarstvennaà Tretâàkovskaà galereà, Moskva; il.9);29 otgolosok toè è ikonografii (pravda, so sledamisilânoè mestnoè pererabotki) sohranàet odna maloiz-vestnaà pskovskaà ikona, po-vidimomu, konca XV veka(il. 10).

V otno{enii vozmo`nogo proisho`denià proto-grafa åtih ikon mnenià u~enáh rashodàtsà: tak, ~astâissledovateleè s~itaet, ~to ih proobrazom àvlàetsà ~ti-máè Hilandarskiè obraz Kosinicá,30 drugie (v ~ast-nosti, Hr. Baltoànni31) — takim proobrazom s~itaätnekuä nesohraniv{uäsà konstantinopolâskuä ikonu,~em imenno i obãàsnàetsà stolâ geografi~eski ob{i-rnoe bátovanie dannoè ikonografii — ot gre~eskih os-trovov Ågeèskogo morà do Venecii i Rusi.

Obraæaàsâ vnovâ k obrazu Spaso-PreobraènskoèOdigitrii, má dol`ná konstatirovatâ v nem so~etanieålementov åtoè ikonografii s tipom ¼Glikofilusá½,izvestnám po uè upominav{eèsà ikone iz ~astnoèitalâànskoè kollekcii (il. 6). Pri åtom predstavlàetsàsimptomati~nám, ~to nekotoráe ~ertá (v osobennosti— izobraènie ruk Marii) pereklikaätsà s ikonoè¼Bogomateri Donskoè½, avtorstvo v ispolnenii kotoroèpripisávaetsà Feofanu Greku. Svoèstvennaà ikonogra-fii Spaso-Preobraènskoè freski-ikoná skorbnaà in-tonacià ¼strastnogo½ obraza (prisuæaà kak ikonogra-fii ¼Kosinicá½, tak i ¼Glikofilusá½) mogla bátâobuslovlena temi è tragi~eskimi obstoàtelâstvami,~to i ustroèstvo mnogo~islennáh krestov razli~nogo

tipa na fasadah hrama Spasa na Ilâine. Memorialânáèharakter poslednih svàzávaetsà s gibelâä v 1372 godu vTor`ke novgorodcev, v ~isle kotoráh báli imenitáegoroàne, blizkie glavnomu zakaz~iku rospisi VasiliäDanilovi~u Ma{kovu.32

Otnositelâno stilà Spaso-Preobraènskoè fres-ki ¼Odigitrii½ bolâ{instvo issledovateleè, ne osta-navlivaàsâ na rassmotrenii podrobnosteè, váskazáva-

Il. 9. ¼Bogomaterâ s mladencem½. Iz Pokrovskogo

monastárà v Suzdale. Poslednie desàtiletià XIV v.,

Moskva, Gosudarstvennaà Tretâàkovskaà galereà

Fig. 9. The Virgin with Christ Child. From the monastery of thePokrov, Souzdal. The last decades of the 14th c., Moscow, State

Tretyakov Gallery

Il. 8. Ikona ¼Bogorodica-Kosinica½. XIV v.

Monastárâ Kosinica okolo Dramá

Fig. 8. The Virgin Kosinitsa, icon, the 14th century.

Monastery of Kosinitsa near Drama, Greece

29 Gosudarstvennaà Tretâàkovskaà galereà. Katalog sobra-

nià, T. 1: Drevnerusskoe iskusstvo X — na~ala XV veka, Moskva 1995,119–120, kat. 47.

30 Petkovi}, op. cit., 30–31.31 Mpaltogiannh, op. cit., 233–235 (& 66), Pin. 128–130;

236–237 (& 67), Pin. 131, 132, 133a–b.32 Sredi sobátiè, pred{estvova{ih sozdaniä novgorodskogo

Spaso-Preobraènskogo hrama 1374 goda, Novgorodskaà Pervaà leto-pisâ nazávaet krovavuä rasprä novgorodcev s Tverskim knàzem Mi-hailom iz-za goroda Tro`ka v 1372 godu, vo vremà kotoroè ~astâbáv{ih v Tor`ke novgorodcev pogibla, ukráv{isâ v glavnom hramegoroda — Spaso-Preobraènskom sobore, nezadolgo do togo post-roennom novgorodskimi kupcami i osvàæennom arhiepiskopomAleksiem. Razgrom Tro`ka vázval v Novgorode silâneè{uä skorbâ,sliv{uäsà v letopisnom povestvovanii v obraz velikoè novgorod-skoè ¼obidá½ (Polnoe sobranie russkih letopiseè, III, Moskva 2000,371–372). Letopisec otme~aet pri åtom, ~to pogib{ih horonili vpàti skudelnicah (obæih mogilah), ¼a inei pogorele bez ostanka½.Imenno åtim obstoàtelâstvom — otsutstviem mogil pogib{ih nov-gorodcev — mo`no obãàsnitâ stolâ neobá~aènoe koli~estvo krestovna fasadah cerkvi Spasa Preobraènià na Ilâine ulice — hrama,unasledovav{ego posvàæenie sobora v Tor`ke. Ubeditelânuä gi-potezu o svàzi cerkvi Spasa na Ilâine s Tor`kovskoè tragedieè 1372goda vádvinul V. A. Plugin (V. A. Plugin, Boàrin Vasiliè Danilovi~

Ma{kov i Feofan Grek, in: Drevniè Novgorod. Istorià. Iskusstvo.

Arheologià. Nováe issledovanià, Moskva 1983, 248–270). O sozdaniiSpaso-Preobraènskoè cerkvi v Novgorode kak hrama-memoriala v.V. Bulkin, O. Prudnikov, Drevneè{iè ansamblâ Ilâinskoè ulicá,Sofià 3 (1999) 16–21.


131

losâ v polâzu ego prinadle`nosti tak nazávaemoèä`no-slavànskoè, ili ¼balkanskoè½ tradicii — odnogoiz dvuh veduæih napravleniè monumentalânoè ìvo-pisi Novgoroda vtoroè poloviná XIV veka. Kak izvest-no, åto napravlenie v razli~náh variantah proàvilosâ vrospisàh cerkveè Spasa na Kovalýve i Ro`destva Hris-tova na Krasnom Pole i suæestvovalo nezavisimo otvtorogo — ¼åkspressivnogo½ napravlenià ìvopisi,svàzávaemogo s konstantinopolâskoè tradicieè i pred-stavlennogo rospisàmi hramov Uspenià na Volotovompole, Feodora Stratilata na Ru~âä i freskami cerkviSpasa Preobraènià na Ilâine ulice. Eæe A. I. Ani-simov ostoro`no ukazal na otdalennoe shodstvo åtoèfreski s ìvopisâä novgorodskoè cerkvi Ro`destvaHristova na Krasnom Pole, nahodiv{eèsà v te godá nana~alânom åtape raskrátià;33 vsled za nim k tomu èmneniä pri{li V. K. Màsoedov i L. A. Maculevi~.34 V.N. Lazarev s~ital, ~to Spasskaà freska tàgoteet k pa-màtnikam, stoàæim pod ä`no-slavànskim vliàniem.35 Srospisàmi Ro`destva na Krasnom Pole i Spasa na Ko-valeve stilâ freski sopostavlàl i G. I. Vzdornov,36

otme~aà, odnako, otsutstvie deèstvitelâno blizkih åto-mu pamàtniku analogiè. Vmeste s tem, on ne isklä~al irusskoe, novgorodskoe ili daè zapadno-russkoe pro-isho`denie mastera, ostavlàà okon~atelânoe proàsne-nie åtogo voprosa buduæim issledovatelàm.

Obratimsà k samoè rospisi. Polufigura Bogoma-teri v temno-vi{nevom maforii, predstalvennaà naàrko-golubom fone, otli~aetsà moænám siluåtom i váà-vlennoè skulâpturno-plasti~eskoè traktovkoè formá(il. 11). Okrugláè lik Marii — s pravilânámi, hotà ineskolâko melkimi na fone {irokogo ovala, ~ertami —ispolnen podlinnoè monumentalânosti i klassi~eskogospokoèstvià. Ego poverhnostâ ¼vátkana½ splo{noè gra-

fi~eskoè setkoè ton~aè{ih peresekaäæihsà probelov,tæatelâno váàvlàäæih relâef izobraènià. Osnovapod probela — èltovatáe ohrá, v tenàh proloèna {i-rokaà temno-seraà opisâ; perehod me`du osveæennámi izatenennámi ~astàmi osuæestvlen pri pomoæi zeleno-vatogo sankirà. Stolâ è plasti~eski ubeditelâno, sispolâzovaniem sero-zelenovatogo sankirà i plotnáh,slivaäæihsà v {irokie pàtna, belilânáh ras{triho-vok, váleplena golovka Bogomladenca, serâezno vzira-äæego na Mariä. Risunok suhovatáè, no vernáè, obna-ruìvaet ruku iskusnogo, hotâ i neskolâko pedanti~no-go mastera, svobodno peredaäæego plavnáè treh~etver-tnoè razvorot veli~estvennogo korpusa Bogomateri iestestvennuä posadku Mladenca, dostigaà åffekta trý-hmernosti izobraènià. Vmeste s tem, harakter ìvo-pisi predelâno dalýk ot temperamentnoè åskizno-obo-bæaäæeè, artisti~eski reduciruäæeè detali maneráFeofana (il. 12). Edinstvennáè åkspressivnáè ålementizobraènià Odigitrii, kotoráè s natà`koè mo`nobálo bá sravnitâ s risunkom Feofana — rezkiè abrisvorota rubahi Hrista — kak má videli, nahoditobãàsnenie v veroàtnom ikonografi~eskom proobrazedannoè freski. Samáe otdalýnnáe associacii s ìvo-pisâä interâera vázávaet li{â kistâ ruki Bogomateri,podderìvaäæaà Mladenca: zaostrýnnáe koncá ee ton-kih izognutáh perstov i vádelennáè sustav vozle bolâ-{ogo palâca (sudà po staroè fotografii) neskolâko na-

Il. 11. ¼Bogomaterâ Odigitrià½. Freska v ni{e zapadnogo


Fragment

Fig. 11. The Virgin Hodegetria, a detail. The western faüade ofthe Church of the Transfiguration in Ilyina street

Il. 10. ¼Bogomaterâ s mladencem½. XV v. Moskva,

Gosudarstvennáè istori~eskiè muzeè

Fig. 10. The Virgin with Christ Child, icon, the 15th century.

Moscow, State Historical Museum

33 Anisimov, Novootkrátáà freski Novgoroda, 54.34 V. n. 10.35 Lazarev, Iskusstvo Novgoroda, 73.36 G. I. Vzdornov, @ivopisâ, in: O~erki russkoè kulâturá

XIII–XV vekov. 2: Duhovnaà kulâtura, Moskva 1970, 294–298, 302; idem,Freski Feofana Greka, 266.

ZOGRAF 34 (2010) ‰125–136Š

132

pominaät ruku Pantokratora v kupole, podderìvaä-æuä Evangelie.

Intensivnáè goluboè fon, v kotoráè vpisano izo-braènie, traktovan kak nekaà aktivnaà svetovozdu{naàsreda, obnaruìvaäæaà sebà v poluprozra~náh belo--golubáh perelivah drapirovok, v prosve~ivaäæeè go-lubizne ~epca i vorota tuniki. Transparantnáe cvet-náe probela — åto dostiènie paleologovskoè åpohi,åffektnáè sposob pereda~i otbleska Favorskogo sveta,preobraàäæego materiä, o kotorom — kak o svoèstveBoèstva — velisâ disputá v pervoè polovine XIV sto-letià. Traktovka åtogo sveta, kak izvestno, ostavalasâodnoè iz zada~ i pozdnepaleologovskogo iskusstva, imastera razli~náh hudoèstvennáh napravleniè re{a-li ee poroè s vesâma dalýkih drug ot druga poziciè. Dlàavtora Spaso-Preobraènskoè ¼Odigitrii½ åta temaàvno ostaetsà centralânoè: nesomnenno, to è svoèstvo,~to i prosve~ivaäæie cvetnáe probela maforià, zdesâimeet traktovka svetàæegosà krest~atogo nimba Mla-denca-Hrista. Odnako sposobá pereda~i siànià, pre-bávaäæego v oboènnoè materii, v rassmatrivaemoèfreske ne nahodàt ni~ego obæego s rospisâä interâeraSpaso-Preobraènskoè cerkvi, ravno kak i drugih pam-àtnikov kruga Feofana Greka, gde tema Favorskogo svetare{aetsà v vide grafi~eskih, razli~noè plotnosti, be-lilânáh ili slegka podcve~ennáh dinami~náh {trihovi ros~erkov. Ni~ego obæego s ¼Odigitrieè½ Spaso--Preobraènskoè cerkvi v plane pereda~i cvetnáh sve-tov ne daät i mestnáe rospisi tak nazávaemogo ä`no--slavànskogo vliànià — cerkvi Spasa na Kovalýve iRo`destva Hristova na Krasnom Pole, kotoráe, odnako,

mogut bátâ sopostavimá s rassmatrivaemoè freskoè votno{enii plasti~eskogo ponimanià formá.

Do nekotoroè stepeni sozvu~náe novgorodskoèfreske ¼Odigitrii½ variantá pereda~i cvetnáh svetov(v ~astnosti, so~etanie plotnoè lilovo-vi{nývoè osno-vá, misti~eski vspáhivaäæeè vásvetlàäæimisà golu-bovatámi otbleskami) v bolee åkspressivnom ka~estvepredstavlàät vesâma dalýkie v stilisti~eskom otno-{enii proizvedenià vtoroè poloviná XIV veka — ro-spisi cerkvi Bogorodicá Perivleptá v Mistre, ìvo-pisâ ikoná ¼Preobraènie½ iz Pereàslavlà-Zalesskogo(Gosudarstvennaà Tretâàkovskaà galereà, Moskva). Svo-eobraznuä pererabotku podobnáh priemov v vide pe-relivov holodnogo golubovato-zelýnogo cveta na lilo-vo-vi{nýváh tkanàh v izobraènii drapirovok demon-striruät nekotoráe pamàtniki novgorodskoè ikonopi-si pervoè poloviná XV veka. Na fone vesâma otdalýn-náh sootvetstviè, formiruäæih slo`nuä polifoniäkoloristi~eskih dostièniè pozdnepaleologovskogoiskusstva v pereda~e preobra`ýnnoè materii, bolee ro-dstvennáè na{eè freske podhod v nanesenii cvetnáhvásvetleniè na drapirovki predstavlàet izobraènienetvarnogo sveta v ispolnennoè mitropolitom IoannomZografom rospisi cerkvi Sv. Andreà na Treske 1389goda. Glubokiè goluboè fon rospiseè obretaet stolâ èzvu~noe svetonosnoe ka~estvo, ~to i na Spaso-Preobra-ènskoè freske: vspáhivaäæie to na predmetah, to vdrapirovkah golubáe vkraplenià ro`daät oæuæeniecvetováh refleksov, aktivnogo svetàæegosà prostran-stva. Prime~atelâno, ~to åtot è pamàtnik obnaruì-vaet i shodnuä s novgorodskoè freskoè plasti~eskuäkoncepciä formá (il. 13) — klassi~eski-monumentalâ-noè, skulâpturno-várazitelânoè, hotà vnutrenniè mo-ænáè, poistine ispolinskiè pafos åtih izobraèniè i

Il. 13. ¼Bogomaterâ½. Rospisâ severnoè pevnicá cerkvi Sv.

Andreà na Treske. Ioann Zograf, 1389

Fig. 13. The Virgin. The northern choir of the church of St. An-drew on Treska River near Skopje. Jovan the zographos, 1389

Il. 12. ¼Gostepriimstvo Avraama½. Fragment rospisi na

vosto~noè stene Troickoè kamorá cerkvi Spasa

Preobraènià na Ilâine ulice. Feofan Grek, 1378

Fig. 12. Hospitality of Abraham, a detail. The fresco on the east-ern wall of the parekklesion of Holy Trinity, the Church of theTransfiguration in Ilyina street. Theophanes the Greek, 1378


133

dalek ot otstranenno-sozercatelânogo obraza Spaso--Preobraènskoè ¼Odigitrii½.

Nesmotrà na to, ~to tonkaà i melkaà peresekaä-æaàsà pautina probelov, formiruäæaà obãem likaSpasskoè freski obrazuet inuä grafi~eskuä sistemu,neèli v rospisi Andrea{a, oba sposoba modelirovki,kak kaètsà, imeät shodnuä prirodu, kotoraà obnaru-ìvaet sebà i v freskováh obrazah Deisusa v kafo-likone monastárà Pantokratora na Afone, posle 1371goda (il. 14), i v nekotoráh monumentalânáh ikonah —takih, kak uè upominav{aàsà ¼Glikofilusa½ iz ~ast-nogo italâànskogo sobranià (il. 6). Åtot tàgoteäæiè kmonumentalânosti stilâ, stremàæièsà k predelânoèplasti~eskoè várazitelânosti, poàvilsà v pozdnepaleo-logovskom iskusstve kak popátka vozroditâ bolâ{oèstilâ åpohi paleologovskogo renessansa, pri åtom hu-doèstvennaà näansirovka obrela pová{ennuä slo-`nostâ, a obraznáè stroè — nováe duhovno obostrennáeka~estva.

S åtim iskusstvom Novgorod soprikosnulsà v po-sledneè ~etverti XIV veka, o ~em svidetelâstvuät neko-toráe proizvedenià åtogo perioda — ikoná ¼Blagoveæe-nie s Feodorom Tironom½ i ¼Svv. Boris i Gleb½ izcerkvi Svv. Borisa i Gleba v Plotnikah, s ih pod~erk-nutoè monumentalânostâä obraza i ¼dá{aæim½ harak-terom modelirovki likov tonkimi lessirovkami, napo-minaäæimi {trihi. Vozmo`no, odnim iz posrednikov vneodnozna~nom i slo`nom processe pereda~i hudoè-stvennogo opáta bál master, ispolniv{iè Spaso-Pre-obraènskuä ¼Odigitriä½. O veroàtnom ä`noslavàn-skom areale ego proisho`denià mo`no suditâ, glavnámobrazom, ishodà iz otme~ennogo, hotà i daleko ne bezu-slovnogo, shodstva s rospisàmi Andrea{a. Vásokie hu-doèstvennáe ka~estva freski s izobraèniem ¼Odi-

gitrii½ vádaät ruku nezauràdnogo mastera, ìvopisca,sformirovav{egosà v krupnom hudoèstvennom centrena Balkanah. Odnako ego manera otli~aetsà nekotoroèsuhovatoè akademi~nostâä po otno{eniä kak k freskamPantokratora na Afone, tak i k rospisi Andrea{a. Åtosvidetelâstvuet, na na{ vzglàd, o neskolâko bolee pozd-neè stadii åvoläcii stilà, pozvolàäæeè otnesti vremàispolnenià freski v ni{e k koncu XIV veka. V polâzuä`noslavànskih istokov mastera mogut svidetelâstvo-vatâ izàæno ispolnennáe monogrammá Bogomateri iHrista, imeäæie slavànskoe nadpisanie ‰napisanieligaturá ô vmesto standartnoè U, kone~náè Ã v sloveH(RÇSTO)SÃ37; uglovatoe titlo nad monogrammoè; il.15Š. Nadpisâ s inicialami, skoree vsego, sovremennafreske i, po mneniä paleografov, edva li ispolnenapozdnee vtorogo–tretâego desàtiletiè XV veka.38 T. V.Ro`destvenskaà ne otricaet pri åtom vozmo`nosti eeä`noslavànskogo proisho`denià. Åto mnenie podkrep-làet i opublikovannaà S. Gabeli~ nadpisâ s monogram-moè Hrista v analogi~nom nadpisanii v cerkvi Kon~e,1366 goda (il. 16).39

êm è mo`no obãàsnitâ sosedstvo na odnom pa-màtnike dvuh stolâ razli~náh variantov pozdnepaleo-

Il. 14. ¼Bogomaterâ½. Rospisâ kafolikona monastárà

Pantokratora na Afone. 1371

Fig. 14. The Virgin. The katholikon of the Pantokrator monastery,

Mt. Athos, 1371

Il. 15. Monogrammá v pravoè ~asti izobraènià

Bogomateri Odigitrii v ni{e zapadnogo fasada cerkvi

Spasa Preobraènià na Ilâine ulice. Prorisâ

Fig. 15. Monograms in the right part of the image of the VirginHodegetria (drawing). The western faüade of the Church of the

Transfiguration in Ilyina street

37 Odin iz redkih primerov takogo nadpisanià — krest-mo-æevik XII veka iz Gilâdesgeèma (Germanià): v kompozicii ¼Svv.Konstantin i Elena½ pri izobraènii Istinnogo kresta Gospodnàsohranilasâ monogramma IC HÃ, pri~em me`du H i Ã — vánosnaàbukva ¼s½; cf. W. Lehfeldt, Die altrussischen Inschriften des HildesheimerEnkolpions, Nachrichten der Akademie der Wissenschaften in Gottingen. I.Philologisch-Historische Klasse, Jahrgang 1999/Nr. 1, 50–51.

38 Blagodarä A. A. Turilova i T. V. Ro`destvenskuä za kon-sulâtacii po åtomu voprosu.

39 Cf. S. Gabeli}, Manastir Kon~e, Beograd 2008, 192, sl. 24, T.XXVIII.

ZOGRAF 34 (2010) ‰125–136Š

134

logovskoè ìvopisi, kak freski Feofana Greka i ma-stera ¼Odigitrii½?

Zadav{isâ åtim voprosom, má dol`ná obratitâsàk probleme sohrannosti vseè dekoracii Spaso-Preo-braènskoè cerkvi. Kak otme~alosâ, fresku v ni{e ot-li~aet ot stenopisi interâera, ispolnennoè FeofanomGrekom, o~evidnaà polihromnostâ, zvu~nostâ kolorita,pri tom, ~to v XX veke åta rospisâ perenesla nekotoráepoteri: tak, svetlaà soro~ka mladenca-Hrista utratilasinie i krasnáe ¼mu{ki½ i zolotistáe klavá, kotoráebáli vidná eæe v na~ale stoletià.40 Razli~ie koloritame`du rospisâä ni{i i interâera, kazalosâ bá, ne tru-dno obãàsnitâ tem obstoàtelâstvom, ~to sdelannaà vovremà odnogo iz remontov hrama zakladka ni{i spasla eýrospisâ (v otli~ie ot dekoracii interâera) ot bolâ{ogopoàra konca XVII veka, kotoráè ságral opredelennuärolâ v uhud{enii sohrannosti kolorita fresok osnov-nogo obãema.41 Odnako iz letopiseè nam izvestno i odrugom — ne menee vpe~atlàäæem poàre, kotoráè pro-izo{el vskore posle zaver{enià rospisi cerkvi Spasana Ilâine — v 1385 godu,42 to estâ, kogda ni{a pritvoraeæe edva li mogla bátâ zaloèna. Esli u~estâ, ~to vcerkvah Uspenià na Volotovom pole i Spasa na Kovalýveosnovnoè obãem hrama i ego pritvorá sostavlàli edi-náè hudoèstvennáè ansamblâ, logi~no predpoloìtâ,~to i zapadnáè pritvor s ni{eè bál raspisan Feo-fanom ili ego pomoænikom v odin sezon s osnovnoèrospisâä — v polâzu åtogo govorit i otme~av{aàsà namivklä~ýnnostâ obraza ¼Odigitrii½ v obæuä programmuhramovoè dekoracii cerkvi Spasa na Ilâine.

Il. 16. ¼Bogomaterâ s mladencem½. Freska cerkvi Sv.

Stefana monastárà Kon~e, 1366

Fig. 16. The Virgin with Christ Child. The church of St. Stephenin the monastery of Kon~e, ca. 1366

Veroàtno, vo vremà poàra 1385 goda, kogda v Spa-so-Preobraènskoè cerkvi, soglasno letopisi, zadohnu-lisâ ot dáma storo` i strannik, Feofanovskaà ste-nopisâ ponesla kakie-to utratá, odnako serâýzno ot åto-go poàra liturgi~eskoe ubranstvo interâera, vklä~aàfreski i ikoná, po-vidimomu, ne postradalo, t. k. slu-~ai, kogda vnutri cerkvi vsý vágoralo, letopisec ogo-varival osobo.43 Stenopisâ osnovnogo obãema, skoreevsego, li{â zakoptilasâ, ~to mo`no bálo ispravitâ pro-stoè promávkoè sten æelokom. V to è vremà rospisâpritvora vo vremà poàra po vpolne ponàtnám pri-~inam okazávalasâ v bolee uàzvimom, ~em osnovnoèobãem, poloènii, ~to, po-vidimomu, i vázvalo — u~i-távaà bolâ{uä zna~imostâ Spaso-Preobraènskoè cer-kvi dlà Novgoroda — ¼vozobnovlenie½ fresok åtoè ~as-ti hrama. Takogo roda rabotá mogli bátâ proizvedená,naprimer, po slu~aä oìdaemogo poseæenià Novgorodamitropolitom Moskovskim Kiprianom v 1391 godu:imenno u cerkvi Spasa na Ilâine proizo{la opisannaàv letopisi torèstvennaà vstre~a glavá Russkoè cerkvinovgorodskim vladákoè: ¼…Toe è zimá fevralà 11prieha mitrofolit Kipriàn v Novgorod, a s nim vla-dáka Ràzanskiè; i arhiepiskop Ivan srete ego s krestá,i s igumená i s popá v rizah, s mnogimi krestâàná, usvàtago Spasa na Ilâine ulicá. I mitrofolit v{ed vsvàtái Spas s vladákoä svoim i s arhimandritomNi`nàgo Novgoroda i s popá i s diàkoná i s padâàci,okruti{asà po svoemu sanu v rizá, idà{e mitrofolitpe{â ot svàtago Spasa skvoze Torg ~res velikoi most ksvàtei Sofei…½.44

Vvidu togo, ~to Feofan Grek ¼so tovariæi½ kåtomu vremeni, veroàtno, uè pokinul Novgorod dlàrabotá v Moskve, postradav{eè v 1382 godu ot na{e-stvià Tohtamá{a, utra~ennáè obraz (a vozmo`no, i vsädekoraciä ne do{ed{ego do nas pritvora) vospolnilodin iz ä`noslavànskih masterov, pri{ed{iè v Nov-gorod parallelâno s veduæimi ìvopiscami Kovalýva iRo`destva na Krasnom Pole na smenu masteram krugaFeofana Greka. Rabotaà v sobstvennoè manere, on nasvoè lad vosproizvýl povre`dýnnáè poàrom obraz Fe-ofana, ~em i obãàsnàätsà nekotoráe dvoèstvennáe oso-bennosti ikonografii ¼Odigitrii½ cerkvi Spasa naIlâine, eý otli~aäæièsà ot rospisi osnovnogo obãemastilâ i kolorit.

40 Ih v 1919 godu videl K. K. Romanov, ostaviv{iè podrobnoeopisanie freski posle ee raskrátià, cf. Arhiv Instituta istoriimaterialânoè kulâturá Rossièskoè akademii nauk (Sankt-Peter-burg), F. 29. nr. 90. l. 64.

41 Veroàtno, imenno vo vremà åtogo poàra proizo{lo iz-menenie kolorita osnovnoè ~asti rospisi, poskolâku zakrátáe ne ra-nee XVII veka nastilom novogo pola dekorativnáe paneli s ¼ubru-sami½, ukra{aäæie sedaliæe altarnogo sintrona, a takè fragmentrospisi v ni{e nad gornim mestom, kotoraà po kakim-to pri~inamokazalasâ zaloèna, v osnovnom sohranili pervona~alânuä zvu~nostâkrasok.

42 Cerkovâ Spasa na Ilâine ulice v 1385 godu okazalasâ v~isle 26 hramov, postradav{ih ot poàra, ohvativ{ego vsä Tor-govuä storonu (Polnoe sobranie russkih letopiseè, IV, ~. 1, Moskva2000, 342)

43 Naprimer, v opisanii togo è poàra na Torgovoè storone,letopisâ soobæaet o polnostâä vágorev{eè vnutri cerkvi Uspeniàv konce Ilâinoè ulicá, na Torgu (Polnoe sobranie russkih le-

topiseè, IV/1, 342).44 Polnoe sobranie russkih letopiseè, III, 370–371.


135

LISTA REFERENCI — REFERENCE LIST

Anisimov A. I., Novootkrátáà freski Novgoroda, Staráe godá.Eèmesà~nik dlà läbiteleè iskusstva i stariná, dekabrâ 1913(Sankt-Peterburg 1913) 54 ‰Anisimov A. I., Novootkrytyia freskiNovgoroda, Starye gody. Ezhemesiachnik dlia liubitelei iskusstva istariny, dekabr` 1913 (Sankt-Peterburg 1913) 54Š.

Arhim. Makariè, Arheologi~eskoe opisanie cerkovnáh drevnosteè v

Novgorode i ego okrestnostàh, Moskva 1860 ‰Arhim. Makarii,Arkheologicheskoe opisanie tserkovnykh drevnostei v Novgorode i egookrestnostiakh, Moskva 1860Š.

Bakalova E., Zwei Ikonen der Muttergottes Portaitissa (von Iviron) inBulgarien, DCAE 17 (1993–1994) 347–358.

Baltoyanni Ch., Conversation with God, Athens 1998.Bettini S., La pittura di icone cretese-veneziana e i madonneri, Padova

1933.Bulkin V., Prudnikov O., Drevneè{iè ansamblâ Ilâinskoè ulicá,

Sofià 3 (1999) 16–21 ‰Bulkin V., Prudnikov O., Drevneishiiansambl` Ilìnskoi ulitsy, Sofiia 3 (1999) 16–21Š.

Byzantine and Post-Byzantine art (Athens, Old University, July 26th1985–January 6th 1986), ed. M. Acheimastou-Potamianou et al.,Athens 1985, 79, 82, cat. nr. 82 (M. Achemastou-Potamianou).

Gabeli} S., Manastir Kon~e, Beograd 2008 (Gabeli} S., ManastirKon~e, Beograd 2008).

Gerov G., Obraz — simvol — ritual (kãm ikonografiàta na edna

nesebãrska ikona, Problemi na izkustvoto, an. 39/nr. 1 (2006) 10‰Gerov G., Obraz — simvol — ritual (kam ikonografijata na ednanesebarska ikona, Problemi na izkustvoto, an. 39/nr. 1 (2006) 10Š.

Gosudarstvennaà Tretâàkovskaà galereà. Katalog sobranià. T. 1:Drevnerusskoe iskusstvo X — na~ala XV veka, Moskva 1995(Gosudarstvennaia Tretìakovskaia galereia. Katalog sobraniia. T. 1:Drevnerusskoe iskusstvo X — nachala XV veka, Moskva 1995).

Grabarâ I. Å., Feofan Grek. O~erk iz istorii drevnerusskoè

ìvopisi, Kazanâ 1922 (Grabar` I. E., Feofan Grek. Ocherk iz istoriidrevnerusskoi zhivopisi, Kazan` 1922).

Icona, volto del mistero. Mostra di icone bizantine e russe (Brescia, PalazzoMartinengo, 14 settembre–10 novembre 1991), Milano 1991.

Kondakov N. P., Ikonografià Bogomaterá, II, Petrograd 1915(Kondakov N. P., Ikonografiia Bogomatery, II, Petrograd 1915).

Krasnànskiè G., Mesàceslov (svàtcá) novgorodskih svàtáh ugodnikov

Boìih… i ukazatelâ ~udotvornáh svàtáh ikon, Novgorod 1876‰Krasnianskii G., Mesiatsceslov (sviattsy) novgorodskikh sviatykhugodnikov Bozhiih… i ukazatel` chudotvornykh sviatykh ikon,Novgorod 1876Š

Lazarev V. N., Iskusstvo Novgoroda, Moskva–Leningrad 1947‰Lazarev V. N., Iskusstvo Novgoroda , Moskva–Leningrad 1947Š.

Lehfeldt W., Die altrussischen Inschriften des Hildesheimer Enkolpions,Nachrichten der Akademie der Wissenschaften in Gottingen. I.Philologisch-Historische Klasse, Jahrgang 1999/Nr. 1.

Materialá po remontu i restavracii novgorodskih arhitekturnáh

pamàtnikov (1935–1940), Novgorodskiè istori~eskiè sbornik 8(1940) 102–108 ‰Materialy po remontu i restavratsii novgorodskikharkhitekturnykh pamiatnikov (1935–1940), Novgorodskii istoricheskiisbornik 8 (1940) 102–108Š.

Mpaltogiannh Cr., Eikonej Mhthr Qeou, Aqhna 1994 (Baltoyanne,Chr., Eikones Meter Theou, Athena 1994).

Muravâev M. V., Novgorod Velikiè, Leningrad 1925 (Muravèv M. V.,Novgorod Velikii, Leningrad 1925).

Osinovskiè P., Istori~eskoe opisanie Spasopreobraènskoè cer-

kvi v g. Novgorode, Novgorod 1893 (priloènie k ¼Pamàtnoèkni`ke Novgorodskoè gubernii na 1893 god½) ‰Osinovskii P.,Istoricheskoe opisanie Spasopreobrazhenskoi tserkvi v g. Novgorode,Novgorod 1893 (prilozhenie k ¼Pamiatnoi knizhke Novgorodskoigubernii na 1893 god½)Š

Petkovi} S., Ikone manastira Hilandara, Manastir Hilandar 1997‰Petkovi} S., Ikone manastira Hilandara, Manastir Hilandar 1997Š.

Plugin V. A., Boàrin Vasiliè Danilovi~ Ma{kov i Feofan Grek, in:Drevniè Novgorod. Istorià. Iskusstvo. Arheologià. Nováe is-

sledovanià, Moskva 1983, 248–270 (Plugin V. A., Boiarin VasiliiDanilovich Mashkov i Feofan Grek, in: Drevnii Novgorod. Istoriia.Iskusstvo. Arkheologiia. Novye issledovaniia, Moskva 1983, 248–270).

Polnoe sobranie russkih letopiseè, III, Moskva 2000 (Polnoe sobranierusskikh letopisei, III, Moskva 2000).

Polnoe sobranie russkih letopiseè, IV, ~. 1, Moskva 2000 (Polnoesobranie russkikh letopisei, IV, ch. 1, Moskva 2000).

Æennikova L. A.. Ikona ¼Bogomaterâ Umilenie Donskaà½ — svàtánà

åpohi Kulikovskoè bitvá, in: Moskovskiè Kremlâ XIV stoletià.

Drevnie svàtáni i istori~eskie pamàtniki, Moskva 2009, 262(Shchennikova L. A., Ikona ¼Bogomater’ Umilenie Donskaia½ —sviatynia epokhi Kulikovskoi bitvy, in: Moskovskii Kreml’ XIV stoletiia.Drevnie sviatyni i istoricheskie pamiatniki, Moskva 2009, 262).

Smirnova Å. S., Deisusnáè ~in Blagoveæenskogo sobora (nekotoráe

aspektá stilà), in: Blagoveæenskiè sobor Moskovskogo Kremlà.

Materialá i issledovanià, Moskva 1999, 101–105 ‰Smirnova E.S., Deisusnyi chin Blagoveshchenskogo sobora (nekotorye aspektystilia), in: Blagoveshchenskii sobor Moskovskogo Kremlia. Materialy iissledovaniia, Moskva 1999, 101–105Š.

Vzdornov G. I., Freski Feofana Greka v cerkvi Spasa Preobraènià

v Novgorode, Moskva 1976 (Vzdornov G. I., Freski Feofana Greka vtserkvi Spasa Preobrazheniia v Novgorode, Moskva 1976).

Vzdornov G. I., @ivopisâ, in: O~erki russkoè kulâturá XIII–XV vekov.2: Duhovnaà kulâtura, Moskva 1970, 294–298, 302 (Vzdornov G. I.,Zhivopis’, in: Ocherki russkoi kul’tury XIII–XV vekov. 2: Dukhovnaiakul’tura, Moskva 1970, 294–298, 302).

ZOGRAF 34 (2010) ‰125–136Š

136

Freska œBogorodice OdigitrijeŒ u Spaso-Preobraènskoj crkvina Iqinoj ulici u Novgorodu i weni umetni~ki izvori

Tatjana J. Carevska

Fasadna freska Spasove crkve na Iqinoj ulicijedno je od kqu~nih dela umetni~kog ìvota Novogorodau drugoj polovini XIV veka. Ikonografski tip te fres-ke, nazvan u XIX stole}u Bogorodica Smolenska, u stva-ri je osobena varijanta predstave Bogorodice Odigi-trije, koja je po tipu najblià nekim gr~kim i ju`no-slovenskim ikonama epohe Paleologa, kakve su, na pri-mer, ikona Bogorodice Odigitrije iz Arheolo{kog mu-zeja na Rodosu, Bogorodica Kosinica u manastiru Dramiitd. Osim toga, odre|ene crte ~ine ikonografiju freskeiz Spasove crkve bliskom s predstavama BogorodiceGlikofiluse, pa i sa onom na ikoni Bogorodice Donske,koja se pripisuje Teofanu Grku.

Monumentalni klasi~ni jezik freske na fasadiSpasove crkve, wen plasti~ni i skulpturalno izraàjanstil, a tako|e i intenzivan polihromni kolorit, nemajuni{ta zajedni~kog s freskama glavnog dela Spaso-Preo-braènskog hrama, koji je ìvopisao Teofan Grk. Fres-ka sa fasade ima, me|utim, niz analogija sa ìvopisomcrkve Svetog Andreja na Tresci, iz 1389. godine, {tou~vr{}uje ranije iskazane pretpostavke o ju`nosloven-skom poreklu wenog zografa. U korist ju`noslovenskogporekla majstora fasadne freske Spasove crkve svedo~ei paleografske osobenosti natpisa na fresci, koje uka-zuju na prvu ~etvrtinu Hç veka kao najkasnije vreme na-stanka freske.

Koegzistencija fasadne predstave BogorodiceOdigitrije i ìvopisa koji je u Spaso-Preobraènskojcrkvi uradio Teofan Grk navodi na razmi{qawe o tomekako se dogodilo da je jedan hram, ~iji su svi deloviìvopisani istovremeno ili neposredno jedan iza dru-gog, mogao da ima freske koje se u toj meri me|usobnorazlikuju. Okolnost da je fasadna freska prvobitno ~i-nila deo ìvopisa zapadne priprate dozvoqava da sepretpostavi wen istovremeni nastanak sa ìvopisomglavnih delova hrama, tj. sa freskama Teofana Grka.Me|utim, u vreme poàra iz 1385. godine, freske pri-prate su, po svemu sude}i, stradale vi{e nego freskenaosa, {to je prouzrokovalo wihovu temeqnu obnovu.Budu}i da je Teofan Grk u to vreme verovatno ve} na-pustio Novgorod kako bi radio u Moskvi, postradaloj1382. godine u Tohtami{evoj najezdi, izgubqeni likBogorodice Odigitrije (a verovatno i svu dekoracijunesa~uvane priprate) izveo je jedan od ju`noslovenskihmajstora koji je do{ao u Novgorod zajedno sa glavnimìvopiscima Spasove crkve na Kovaqevu i hrama Ro|ewana Crvenom poqu. Rade}i u vlastitom maniru, on je nasvoj na~in ponovio Teofanovu fresku uni{tenu poà-rom, ~ime se mogu objasniti osobenosti ikonografijeBogorodice Odigitrije Spasove crkve na Iqinu, wenstil i kolorit razli~it od ìvopisa glavnog dela hrama.

Documents

Freska cerkvi Spasa na Ilâine ulice ¼Bogomaterâ · PDF fileFreska cerkvi Spasa na Ilâine ulice ¼Bogomaterâ Odigitrià½ i eý hudo`estvennáe istoki Tatâàna Ä. Carevskaà*