Upload
others
View
3
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
82
FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE KVALITU A BEZPEČNOSŤ
PRACOVNÉHO PROSTREDIA DOKTORANDA
PRI REALIZOVANÍ EXPERIMENTOV
FACTORS AFFECTING THE QUALITY AND SAFETY
OF THE WORKING ENVIRONMENT ON THE PHD STUDENT
IN IMPLEMENTATION OF THE EXPERIMENTS
Marek Šolc, Juraj Kliment, Adriana Divoková, Filip Forrai
Abstrakt
Článok sa venuje opisu a charakteristike pracovného prostredia a popisu klimatických faktorov
pracovného prostredia, keďže sme si vybrali ako faktor prostredia teplotu. Následne sa popisuje
vplyv teploty pracovného prostredia na človeka a je popísaný experiment vplyvu teploty
v procese merania tvrdosti v laboratóriu. Tento pokus sa realizoval v laboratórnych
podmienkach, kde operátormi pri meraní boli dvaja doktorandi denného štúdia. Analyzovali
sme vplyv teploty na kvalitu procesu merania. Záver článku popisuje kultúru bezpečnosti pri
práci. Bodovou metódou sme zisťovali výslednú hodnotu rizika pri práci v laboratóriu
Kľúčové slová
Teplota. Faktory prostredia. Vplyv. Bezpečnosť.
Abstract
The paper deals with a description and the characteristics of the working environment and the
description of the climatic factors of the working environment, as we have chosen the ambient
temperature. Subsequently, the effect of the working environment on human is described. This
experiment was carried out under laboratory conditions where the two PhD. Students of the
daily study were the operators. A temperature influence experiment is described in the hardness
measurement process in the laboratory. The conclusion of the paper describes a culture of safety
at work. By the point method we investigated the resulting value of the risk when working in
the laboratory.
Key words
Temperature. Environmental factors. Impact. Safety.
83
ÚVOD
Pri pracovnej činnosti v laboratóriu sa doktorand dostáva aj pod vplyv chemických,
fyzikálnych, biologických a psychosociálnych faktorov. Ich prejavy sú veľmi pestré, rovnako
ako je pestrá činnosť doktoranda pri realizovaní štúdia a experimentov. Dnes existuje na svete
veľké množstvo fyzikálnych faktorov a veľká časť z nich výrazne vplýva na proces realizovania
experimentov v laboratóriách. Pri mnohých experimentoch pôsobia na študenta tieto fyzikálne
faktory, ktoré môžu významne ovplyvniť ako prácu študenta, tak aj výsledky laboratórnych
meraní a skúšok v priebehu štúdia.
1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ VPLÝVAJÚCE NA PRACOVNÉ PROSTREDIA
V dôsledku neustálej modernizácie a zlepšovania pracovných postupov sa zvyšujú požiadavky
na tvorbu a úpravu pracovného prostredia, tvoreného súborom vonkajších hmotných a
nehmotných faktorov priamo pôsobiacich na zamestnanca a jeho prácu. Zamestnanec svojou
snahou, duševnou a fyzickou prácou pracovné prostredie nielen spoluvytvára, ale ho aj mení.
Tvorba vhodného pracovného prostredia je zložitý proces, pričom dôležitú úlohu zohráva aj
fakt, že pracujúci človek trávi v tomto prostredí približne jednu tretinu dňa. Vytvorenie
vhodného pracovného prostredia je o to náročnejšie, že sa jedná o prostredie so stále sa
meniacimi podmienkami. Pracovné prostredie predstavuje súhrn hmotných a duchovných
podmienok, s ktorými je človek v navzájom ovplyvňujúcom vzťahu pri práci a pri ďalších
bezprostredne nadväzujúcich činnostiach spoločenského života (Šolc, 2014, p. 98). Pracovné
prostredie je jedným z významných faktorov, ktorý ľudia zvažujú pri výbere povolania, ale aj
pri zotrvaní v ňom. Pozitívne a negatívne faktory pracovného prostredia ovplyvňujú správanie,
nálady, pocity zamestnanca a odzrkadľujú sa predovšetkým na jeho práci a zdravotnom stave.
Vytvorenie optimálnych pracovných podmienok je neoddeliteľnou súčasťou projektovej
prípravy a to nielen pri novostavbách, ale aj pri rekonštrukciách existujúcich priemyselných
parkov.
Jedným z hlavných nástrojov, ktorý výrazne ovplyvňuje kvalitu a bezpečnosť pracovného
prostredia zamestnanca, je legislatívny rámec. V Slovenskej republike patrí medzi
najdôležitejší legislatívny rámec Zákon č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci. Konkrétne tepelnej záťaži sa venuje vyhláška MZ SR č. 544/2007 Z. z., o podrobnostiach
o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, ako aj ďalšie inšie.
84
Nebezpečné faktory pracovného prostredia (obr. 1), ktorých limity sú legislatívnymi normami
upravené a pre zamestnávateľov záväzné, môžeme rozdeliť na:
- fyzikálne faktory pracovného prostredia:
o vibro - akustické (hluk, vibrácie a otrasy na pracovisku),
o optické (osvetlenie, farebné, tvarové a priestorové riešenie pracoviska)
a radiačné (elektromagnetické ionizujúce a neionizujúce žiarenie na
pracovisku),
o klimatické (teplota, tlak, vlhkosť a prúdenie vzduchu, sálavé teplo na
pracovisku),
o prach na pracovisku,
- chemické faktory pracovného prostredia (nebezpečné a zdraviu škodlivé chemické látky
a prípravky na pracovisku),
- biologické faktory pracovného prostredia (zdraviu škodlivá fauna a flóra na
pracovisku),
- psychosociálne faktory (všetky aktivity, ktoré poškodzujú kvalitu psychosociálnej
klímy - psychiku pracovníkov, vzťahy medzi spolupracovníkmi a pod. na pracovisku).
Obrázok 1. Nebezpečné faktory pracovného prostredia (Krišťak, 2017, p. 1)
Medzi jeden z týchto fyzikálnych faktorov patrí práve teplota.
Hygiena práce študuje vplyvy pracovného prostredia na zdravie jednotlivcov a profesijných
skupín. Identifikuje škodlivé faktory pracovného prostredia ohrozujúceho zdravie a stanovuje
možnosti nápravy pre vytvorenie optimálnych pracovných podmienok. Rad faktorov, s ktorými
sa človek stretáva v pracovnom prostredí, má negatívny dopad na zdravie (Amird et al., 2016,
85
p. 167). U množstva odborov sa na zdravotnom stave negatívne odráža aj vynútená pracovná
poloha tela.
Teplota, vlhkosť a prúdenie vzduchu sa spolupodieľajú na pocite tepelnej pohody. Ich
hodnoty charakterizuje teplotno-vlhkostná mikroklíma na pracovisku. Citlivosť človeka
k nevhodným hodnotám tejto mikroklímy je individuálne (Lao et al., 2016, p. 230). Pracoviská
označované ako horúce prevádzky, využívajú postupy zaťažujúce okolie sálavým teplom.
Sálavé teplo pôsobí na človeka priamo a zároveň na zvyšujúcu sa teplotou vzduchu na
pracovisku. Pobyt v horúcom prostredí zaťažuje termoreguláciu organizmu a môže dôjsť
k prekročeniu termoregulačných možností organizmu. Hrozí prehriatie až tepelné zlyhanie.
Prevencia týchto stavov predstavuje využitie ventilácie, klimatizácie, úpravu pracovného
režimu a dodržiavanie pitného režimu. Rýchlosť nástupu a miera postihnutia zdravia vplyvom
nevhodnej teploty je modifikovaná vlhkosťou a prúdením vzduchu.
2 CHARAKTERISTIKA KLIMATICKÝCH FAKTOROV PRACOVNÉHO
PROSTREDIA
Teplotná pohoda na pracovisku je jedna z najdôležitejších charakteristík pracovného prostredia,
lebo sa dotýka každého zamestnanca (Górny, 2017, p. 6). V súčasnej dobe sa veľkým
problémom stáva vo vnútornom prostredí nie suchý, ale vlhký vzduch, ktorý je výsledkom
dokonalejších plášťov budov, dobre izolujúcich okien a vetranie nie je riešené adekvátnym
spôsobom.
Teplotná pohoda má vplyv aj na produktivitu práce. Pracovisko, ktoré je príliš horúce,
prípadne príliš studené, je prekážkou pre zamestnancov koncentrovať sa na prácu a kvalitne si
plniť úlohy. Psychológovia tvrdia, že dobrá tepelná klíma na pracovisku má vplyv aj na dobré
interpersonálne vzťahy, ktoré vytvárajú viac súdržné pracovisko, čo v konečnom dôsledku
môže prispieť k zvýšenej produktivite práce (Soewardi et al., 2016, p. 177). Tepelná pohoda je
stav tepelnej rovnováhy medzi organizmom a prostredím bez zapojenia vlastných
termoregulačných mechanizmov.
Podľa Health & Safety Executive je veľmi ťažké definovať teplotný komfort na pracovisku,
pretože je potrebné nájsť rovnováhu medzi pracoviskom a človekom. Pri pracovisku je
potrebné brať do úvahy teplotu vzduchu, sálavú teplotu z okolitých zdrojov, relatívnu vlhkosť
vzduchu, ventiláciu, pohyb vzduchu, klimatické a sezónne rozdiely, tzn. vonkajšiu teplotu,
a tiež situovanie budovy, typ jej izolácie atď. Pri človeku je dôležité nájsť rovnováhu medzi
ním samým (ľudské telo) a požiadavkami naň, tzn. niektorí ľudia sa potia viac ako druhí, alebo
86
pociťujú väčší chlad, ďalej zohľadniť množstvo a typ špeciálneho oblečenia (OOPP), ktoré
nosí, typ práce, ktorú vykonáva, vek, pohlavie, zdravotný stav a zdatnosť jedinca, atď.
Medzi klimatické faktory pracovného prostredia, ktoré určujú mikroklimatické podmienky
pracoviska zaraďujeme predovšetkým teplo (chlad), tlak, vlhkosť a rýchlosť prúdenia vzduchu.
Tieto fyzikálne veličiny určujú subjektívny pocit pohody, resp. nepohody zamestnancov pri
práci. Mnohokrát majú oveľa väčší vplyv na subjektívny pocit pohody zamestnanca a na jeho
produktivitu práce, ako iné faktory pracovného prostredia, napr. hluk. V organizme človeka
pôsobia určité termoregulačné mechanizmy (Gašová et al., 2016, p. 56). Aby nedošlo k ich
poškodeniu vplyvom nadmerného tepla alebo chladu, je potrebné v organizme udržiavať
teplotu v úzkom tepelnom rozmedzí. Pri nadmernej vlhkosti sa znižuje množstvo odparovaného
potu z povrchu tela, v organizme sa akumuluje prebytočné teplo a môže dôjsť napr. aj
k zlyhaniu krvného obehu. Kombinácia pôsobenia nízkej teploty s vlhkosťou vedie k ochrnutiu
krvných kapilár v koži a pod kožou a obmedzeniu prietoku krvi. V zime v dôsledku kúrenia
klesá hodnota relatívnej vlhkosti vzduchu na 20 % a menej, a preto je vhodné na pracoviskách
zvyšovať vlhkosť umelo zvlhčovačmi vzduchu (Pauliková & Nováková, 2016, p. 37).
Zabezpečiť stav klimatickej pohody na pracovisku znamená zabezpečiť také parametre
mikroklímy, pri ktorých sa ľudia cítia čo najlepšie, sú schopní podávať maximálny fyzický
alebo duševný výkon. Riešenie mikroklimatických podmienok pracoviska zahrňuje riešenie a
zabezpečenie týchto základných parametrov (Ďurica et al., 2015, p. 51): teplota vzduchu na
pracovisku, vlhkosť vzduchu na pracovisku, prúdenie vzduchu na pracovisku, čistota, zloženie
a tlak vzduchu na pracovisku.
Charakteristika vplyvu teploty na človeka
V organizme človeka pôsobia určité termoregulačné mechanizmy. Aby nedošlo k ich
poškodeniu vplyvom nadmerného tepla alebo chladu, je potrebné v organizme udržiavať
teplotu v úzkom tepelnom rozmedzí. Bunka je poškodzovaná pri teplote menšej ako -1 °C
a vyššej než + 45 °C. Už teplotu + 41 °C znáša len pomerne krátku dobu. Optimálna telesná
teplota, pri ktorej je organizmus schopný správne zaistiť vitálne funkcie sa pohybuje v rozmedzí
36,5 - 39,5 °C. O tom, ako človek vníma teplo a chlad, hovorí tabuľka č. 1.
87
Tabuľka 1
Vnímanie teploty a chladu človekom v pracovnom prostredí (Lorko & Lajčinová, 2009, p. 19)
Vnútorná telesná teplota človeka Príznaky
pod 35 oC triaška
pod 34 oC ospalosť, nechuť k pohybu, tuhnutie svalov
pod 30 oC strata vedomia
pod 27 oC srdečná fibrilácia až smrť
42 – 43 oC zlyhanie obehového systému
Celkové pôsobenie tepla vedie k rozšíreniu ciev v koži, k zvýšeniu prietoku krvi
v koži, k poteniu. Potením dochádza k strate tekutín v objeme až niekoľkých litrov
a k znižovaniu obsahu iontov sodíka a chlóru v organizme. Vysoké teploty spôsobujú
nadmernú únavu, malátnosť, bolesti hlavy, závraty, pokles výkonnosti a sústredenosti, ktorá
mnohokrát môže viesť k vzniku nebezpečných úrazov. Lokálne pôsobenie tepla poškodzuje
povrchové tkanivo a vedie ku vzniku popálenín. Lokálne pôsobenie chladu má za následok
omrzliny predovšetkým na nechránených a menej prekrvených častiach tela ako nos, uši.
Celkové pôsobenie chladu obmedzuje prietok krvi kožou, zvyšuje jej izolačnú schopnosť najmä
na prstoch končatín, zvyšuje sa krvný tlak a srdcová frekvencia a zvyšuje sa spotreba kyslíka
v tkanivách. Po vyčerpaní termoregulačných možností človeka dochádza k ospalosti a následne
k smrti zlyhaním krvného obehu (Lorko & Lajčinová, 2009, p. 21).
Na pracoviskách, na ktorých sa vykonáva dlhodobá práca a nemožno na nich zabezpečiť
optimálne mikroklimatické podmienky, zamestnávateľ zabezpečí prípustné mikroklimatické
podmienky. Rozsah optimálnych a prípustných hodnôt teplôt na pracovisku stanovených
Vyhláškou MZ SR č. 544/2007 Z. z., o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom
a chladom pri práci je v tabuľke č. 2
Tabuľka 2
Optimálne a prípustné hodnoty teplôt na pracovisku v zmysle vyhlášky MZ SR 544/2007 Z. z.
Trieda práce
Pre teplé obdobie roka Pre chladné obdobie roka
optimálna teplota prípustná teplota optimálna teplota prípustná teplota
1a 23 – 27 oC 20 – 28 oC 20 – 24 oC 18 – 26 oC
1b 22 – 25 o C 19 – 27 oC 18 – 21 oC 15 – 24 oC
1c 20 – 24 oC 17 – 26 oC 15 – 20 oC 12 – 22 oC
2 17 – 21 oC 12 – 25 oC 9 – 18 oC 6 – 20 oC
88
Na pracoviskách, kde sú prekračované aj hodnoty prípustných mikroklimatických
podmienok v dôsledku záťaže teplom z technologických zdrojov, alebo na ostatných
pracoviskách za mimoriadne teplých dní, sa doba práce upraví tak, aby nebola prekročená
dlhodobo únosná záťaž teplom a krátkodobá únosná záťaž teplom. Dlhodobá únosná záťaž
teplom je limitová množstvom vody vylúčenej z organizmu zamestnanca potením a dýchaním
za pracovnú zmenu. Krátkodobá únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom
akumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť 180 kJ.m2, čomu zodpovedá vzostup
teploty telesného jadra o 0,8 K, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 K a vzostup srdcovej
frekvencie na 150 tepov za minútu (Lorko & Lajčinová, 2009, p. 22).
Naopak pri práci v chlade zamestnávateľ musí zabezpečiť pre zamestnancov ohrievareň, ak
vykonávajú dlhodobo práce na pracoviskách, na ktorých je operatívna teplota 10 - 4 oC. Pri
dlhodobej práci na pracovisku s operatívnou teplotou nižšou ako 4 oC, zamestnávateľ zabezpečí
ohrievareň s vybavením na prehrievanie rúk a ochranný odev s vhodnými tepelnoizolačnými
vlastnosťami, ktorý zabezpečí tepelne neutrálne podmienky pre ľudský organizmus. Ak tepelný
odpor ochranného odevu nestačí na zabezpečenie tepelno-neutrálnych podmienok pre ľudský
organizmus, práca sa musí prerušiť a zamestnancom sa umožní odpočinok v ohrievarni (Lorko
& Lajčinová, 2009, p. 23).
Výsledky experimentu - vplyv teploty v procese merania tvrdosti v reálnych podmienkach
laboratória
Teplota patrí medzi najdôležitejšie ovplyvňujúce veličiny v procese merania v laboratóriách.
Pôsobí nielen na merané veličiny, ale aj na vzťah medzi indikáciou meradla a výsledkom
merania. Zároveň ovplyvňuje ďalšie, na ňu viazané veličiny, ako napr. tlak a vlhkosť. Pri
meraní tvrdosti môže ovplyvňovať rozmery vtláčaného telesa, zariadenia merajúceho rozmery
vtlačkov, ďalšie časti tvrdomera, meranej vzorky a operátora, ktorý realizuje meranie. Časti
tvrdomera ako aj vzorky sú konštruované z materiálov s rôznym koeficientom tepelnej
rozťažnosti (kovy, sklo). Normy umožňujú realizovať nepriamu kalibráciu (23 °C ± 5 °C) a
meranie tvrdosti v pomerne širokom intervale teploty (medzi 10 °C a 35 °C). Na skúšanie
vplyvu teploty prostredia na operátora pri kalibrácii tvrdomera bol použitý univerzálny
tvrdomer HPO 250. Zväčšenie optického systému je 70x, hodnota najmenšieho dielika
zariadenia merajúceho rozmery vtlačkov d* = 0.001 mm. Ako vzorka bol pre všetky merania
použitý etalon (certifikovaný referenčný material CRM) so špecifickou tvrdosťou Hc = 242.4
HBW 2.5/187.5 a štandardnou neistotou uCRM = 5.06 HBW 2.5/187.5 (Petrík et al., 2012, p.
374).
89
Tabuľka 3
Požiadavky na vlastnosti kalibrácie
rrel Erel Urel
HV10 2.0% ±3.0% ±3.0%
HBW2,5/187,5 2.0% ±2.0% ±2.0%
Teplota prostredia sa menila v rozsahu 14,9 – 27,6 °C v desiatich hladinách (tab. 3).
Laboratórium, tvrdomer a vzorka (CRM) sa temperovali minimálne 12 hodín. Teplota bola
meraná na kontakte vzorka – tvrdomer dvoma digitálnymi teplomermi (Eurotron, TESTO) s
najmenším dielikom d* = 0,1 °C. Uvedená teplota je priemerom z jej 5 meraní oboma
teplomermi počas kalibrácie (v priemere trvajúcej hodinu). Relatívna vlhkosť RH%, meraná
vlhkomerom Eurotron s rastom teploty klesala, ako je to vidieť na obrázku obrázku č. 2.
Obrázok 2. Vzájomný vzťah medzi relatívnou vlhkosťou RH% a teplotou
Meranie realizovali traja operátori A – doktorand 1, operátor B – doktorand 2 a operátor C
– školiteľ. Operátor A mal 20 rokov, bol to študent 2. ročníka denného doktorandského štúdia
a bol muž. Operátor B mal 24 rokov, bol to študent 4. ročníka denného doktorandského štúdia
a bol muž. Školiteľom bol dlhoročný pracovník (viac ako 20 odpracovaných rokov na fakulte),
mal 59 rokov a bol taktiež muž.
Kalibrácia tvrdomera sa realizovala podľa STN ISO 6506-2:2005. Jednotlivé merania sa
realizovali, vzhľadom na časovú náročnosť temperovania laboratória, podľa možnosti v po sebe
nasledujúcich pracovných dňoch. Kalibrácia sa realizovala Brinnelovou metódou s priemerom
guľôčky 2,5 mm; skúšobným zaťažením 187,5 kg (1839 N), dobou výdrže 15 s. Pri jednom
meraní realizoval každý operátor 5 vtlačkov v náhodnom poradí. Priemerné namerané hodnoty
90
tvrdosti a charakteristiky kalibrácie sú uvedené v tabuľke č. 4. Maximálne povolené hodnoty
parametrov kalibrácie podľa normy sú v tabuľke č. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsah teplôt
len mierne prekračoval interval, ktorý pre kalibráciu povoľuje norma, očakáva sa, že teplota
prostredia ovplyvňuje predovšetkým operátora – pocit jeho subjektívnej pohody a tým následne
kvalitu jeho výkonu – presnosť odčítania parametrov kalibrácie (Petrík et al., 2012, p. 374).
Tabuľka 4
Údaje namerané pri meraní tvrdosti a charakteristiky kalibrácie
operátor 14.9 15.76 16.7 17.09 18.74 19.83 21.72 23.02 26.2 27.6
HBW2.5/187.5
A 258 250 247 253 253 253 257 247 245 248
B 247 245 245 248 249 245 248 248 248 248
C 248 248 245 247 247 249 247 246 249 245
HBW2.5/187.5
rrel
A 1.91 2.29 1.97 0.84 1.47 2.1 1.16 2.39 3.1 1.77
B 1.24 0.83 2.27 0.93 0.73 1.65 0.42 2.08 0.83 1.56
C 1.56 0.83 2.38 1.66 1.14 2.39 1.76 0.83 2.08 1.24
HBW2.5/187.5
Erel
A 6.49 3.24 1.9 4.3 4.36 4.55 6.24 2.12 1 2.43
B 1.78 1.06 1.12 2.2 2.91 1.11 2.33 2.56 2.55 2.25
C 2.51 2.46 1.25 1.81 2.15 2.8 2.07 1.49 2.74 1.1
HBW2.5/187.5
Urel
A 8.78 5.67 4.19 6.02 6.44 6.95 8.02 4.57 3.99 4.63
B 3.61 2.72 3.53 3.9 4.54 3.21 3.88 4.81 4.24 4.18
C 4.51 4.13 3.71 3.84 3.93 5.69 4.26 3.2 4.97 2.97
Tabuľka 5
Maximálne povolené hodnoty parametrov kalibrácie
rrel Erel Urel
HBW2,5/187,5 2.0% ±2.0% ±2.0%
Tabuľka 6
Odľahlé hodnoty zistené Grubbsovým testom na hladine významnosti 0,05
HBW2.5/187.5
operátor A B C A+B+C
priemer 251.08 247.08 246.72 248.2933
smerodajná odchýlka 5.735105 2.898557 3.505331 4.642301
odľahlé hodnoty 0 0 0 0
normalita (p) 0.5292 0.11236 0.11159 0.00009
91
Odľahlé hodnoty boli detekované Grubbsovým testom na hladine významnosti 0,05, sú v
tabuľke 6. Ich prítomnosť by signalizovala, že proces nie je pod štatistickou kontrolou.
Normalita sa zisťovala pomocou Anderson-Darlingovho testu. Ako vidno v tabuľke 6, hodnoty
namerané operátormi A a C mali normálne rozdelenie (p 0.05). Testovali sa súbory všetkých
hodnôt tvrdosti, ktoré operátor nameral pri všetkých desiatich hladinách teploty (n = 50).
Výsledky operátorov mali normálne rozdelenie, na analýzu výsledkov boli použité
parametrické testy.
Podľa dvojvzorkového t-testu je medzi nameranými hodnotami tvrdosti operátorom
A a operátormi B a C štatisticky významný rozdiel (p = 0,0 v oboch prípadoch), kým medzi
operátormi B a C štatisticky významný rozdiel nie je (p = 0,577).
Podľa dvojfaktorovej ANOVA s opakovaním má operátor (p = 1,57E-09) aj teplota
prostredia (p = 3,65E-05) štatisticky významný vplyv na nameranú hodnotu tvrdosti. Zároveň
sa preukázal štatistický významný vzťah medzi teplotou a operátorom (interakcia p =
0,000133). Ako vidno na obrázku 3, teplota prostredia neovplyvňuje všetkých operátorov
rovnako. Najcitlivejšie reaguje operátor A – doktorand. Vzhľadom na veľký rozptyl (definuje
ho kalibračná charakteristika rrel) je u všetkých operátorov nízky koeficient korelácie, preto
treba pri interpretácii výsledkov postupovať opatrne.
Relatívna rozšírená neistota Urel vyjadruje kvalitu merania, teda interval okolo výsledku
merania, v ktorom sa s danou pravdepodobnosťou nachádza jej skutočná hodnota. Čím je jej
hodnota menšia, tým je meranie „kvalitnejšie“. Relatívna opakovateľnosť rrel je úmerná
rozptylu nameraných hodnôt a Erel predstavuje relatívnu chybu merania (Petrík et al., 2012, p.
374).
Obrázok 3. Vzájomný vzťah medzi meraním tvrdosti operátormi A,B,C a teplotou (Petrík et al., 2012, p. 375)
92
A y = -0,508x + 261,3 R² =0,138
B y = 0,19x + 243,2 R² = 0,076
C y = -0,106x + 248,8 R² = 0,016
S rastom teploty prostredia u všetkých troch operátorov dochádza k poklesu neistoty, teda
nárastu kvality výsledkov merania.
Obrázok 4. Vzájomný vzťah medzi relatívnou rozšírenou neistotou Urel a teplotou (Petrík et al., 2012, p. 376)
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce chyby začínajúcich študentov PhD. štúdia pri práci
v laboratóriu v procese merania je možné zaradiť:
- nezvládnutie kalibrácie meracích prístrojov na základe nízkeho počtu školení
- nízka sústredenosť v procese merania (nepresné odčítanie zo stupnice prístroja)
- nízke množstvo vedomostí o procese merania.
Čo sa týka odstránenia chyby v procese meraní medzi začínajúcim a skúseným
pracovníkom, je možné skonštatovať, že rozdiel by sa mal eliminovať po cca 100 hodinách
merania, aby sme si mohli povedať, že tento operátor nezanesie do procesu merania hrubú alebo
systematickú chybu. Taktiež je možné konštatovať, že na proces merania má výrazný vplyv aj
interval merania, tzn. že je rozdiel, keď operátor realizuje meranie každý týždeň, alebo len 1 až
2 krát do mesiaca.
93
3 KULTÚRA BEZPEČNOSTI
Bezpečnosť musí byť v konečnom dôsledku chápaná ako neoddeliteľná súčasť všetkých
procesov s ohľadom na riadenie ľudských zdrojov (Kotus & Bujna, 2015, p. 122). Základným
predpokladom je jasné a zodpovedajúce vymedzenie pracovných pozícií v danej organizácii a
nájdenie tých najvhodnejších adeptov na tieto pozície. Na to nadväzuje adaptácia, motivácia,
hodnotenie a rozvoj. Ďalej je to stanovenie, čo je pre danú organizáciu reálne z hľadiska
ekonomického, t. j. náklady na realizáciu technických bezpečnostných a ďalších opatrení. V
súčasnosti je možné konštatovať, že nastavenie bezpečnostných kritérií je nezanedbateľným
predpokladom pre celkovú úspešnosť organizácie na trhu.
Veľmi dôležité je prepojenie fyzikálnych faktorov pracovného prostredia s bezpečnosťou.
Keď na zamestnanca pôsobí množstvo faktorov, môže to odpútať jeho pozornosť pri výkone
práce, následne to môže ovplyvniť jeho bezpečnosť na pracovisku a môže dôjsť k úrazu, alebo
až k smrti. Bezpečnosť na pracovisku sme posudzovali bodovou metódou, podľa ktorej
posudzujeme hodnoty rizika R. Pri posúdení práce rizika na pracovisku vychádzame zo vzorca:
vdpR [%] (1)
kde: R- riziko; p- pravdepodobnosť; d- dôsledok; v- vplyv úrovne BOZP.
Bodové vyjadrenie jednotlivých parametrov p, d a v je v tabuľke č. 7. Bodové rozpätie rizika
je v tabuľke č. 8. Najnižšia hodnota rizika môže byť 1 a najvyššia hodnota 125.
Tabuľka 7
Stanovenie odhadu pravdepodobnosti, dôsledku a úrovne BOZP (Oravec, 2011, p. 35)
p - slovné
vyjadrenie
pravdepodobnosti
d - slovné vyjadrenie
dôsledku
v – slovné vyjadrenie úrovne BOZP Bodová
hodnota
Nepravdepodobná
Ľahké poškodenie zdravia so
znížením prac. schopnosti
Zanedbateľný vplyv na pravdepodobnosť
a dôsledky úrazu
1
Náhodná
Úraz s prac. neschopnosťou
Malý vplyv na pravdepodobnosť a
dôsledky úrazu
2
Pravdepodobná
Úraz vyžadujúci hospitalizáciu
Nezanedbateľný vplyv na
pravdepodobnosť a dôsledky úrazu
3
Veľmi
pravdepodobná
Ťažký prac. úraz s trvalými
následkami
Významný vplyv na pravdepodobnosť a
dôsledky úrazu
4
Trvalá
Smrteľný prac. úraz
Viacej významných vplyvov na
pravdepodobnosť a dôsledky úrazu
5
94
Tabuľka 8
Stanovenie rozpätia výsledného rizika (Oravec, 2011, p. 36)
Riziko Kategória
rizika
Bodové
rozpätie
Posúdenie bezpečnosti Potreba bezpečnostných
opatrení
Zanedbateľné I. 1 - 4 Prijateľná bezpečnosť Nie je potrebné vykonať
opatrenia
Mierne II. 5 - 10 Akceptovateľné riziko Systém sa klasifikuje ako
bezpečný
Stredné III. 11 - 50 Riziko nemožno akceptovať
bez ochranných opatrení
Je potrebné prijať
bezpečnostné opatrenia
Nežiadúce IV. 51 - 100 Nevyhovujúca bezpečnosť Treba prijať okamžité
nápravné opatrenia
Neprijateľné V. 101 - 125 Nebezpečný systém Nutnosť okamžitého
zastavenia činnosti
V našom prípade sme pri stanovovaní hodnoty rizika pri pokusoch (vplyv teploty na
človeka) dospeli k nasledovným hodnotám. Pravdepodobnosť bola p=3, dôsledok d=3 a vplyv
úrovne v=3. Teda Výsledná hodnota rizika bola 27, čo v matici rizika bola kategória III. Čiže
sme museli prijať bezpečnostné opatrenia, aby bola akceptovateľná hodnota rizika pri práci.
Pri vývoji kultúry bezpečnosti môžeme podľa International Atomic Energy Agency
rozoznávať nasledujúce 3 základné štádia (Michalík & Paleček, 2010, p. 1): Štádium 1:
Bezpečnosť je založená na pravidlách a predpisoch (bezpečnosť je len ako externá požiadavka
v podobe predpisov, noriem, a pod. a nie ako určitá súčasť správania); Štádium 2: Bezpečnosť
je považovaná za významný cieľ organizácie (bezpečnosť ako dôležitý cieľ aj mimo externých
požiadaviek, hlavné sústredenie je na technické a procedurálne riešenia); Štádium 3:
Bezpečnosť sa môže vždy zlepšiť (prijatie myšlienky trvalého zlepšovania so zameraním na
bezpečnosť).
Kultúru bezpečnosti musíme chápať ako podstatnú súčasť organizačnej kultúry. Z hľadiska
svojej náplne sa vzťahuje k celkovej úrovni bezpečnosti danej organizácie. Významnú rolu pri
kultúre bezpečnosti má aktivita zo strany vedenia, následne potom zo strany jednotlivých
pracovníkov a ďalej interakcie, t. j. funkčnosť a podoba interpersonálneho rámca (Walker &
Maune, 2000, p. 34). Sama o sebe blízko súvisí s rastom a získavaním dobrého mena danej
organizácie. Je zrejmé, že kultúra bezpečnosti musí preniknúť všetkými úrovňami organizácie.
Týka sa úplne všetkých, od generálneho riaditeľa až po posledného radového pracovníka. Je tu
95
celkovo kľúčové, do akej miery pracovníci na všetkých pozíciách (Michalík & Paleček, 2010,
p. 1): si uvedomujú svoju osobnú zodpovednosť za bezpečnosť; konajú s ohľadom na
zachovanie, zvyšovanie bezpečnosti, resp. si oznamujú informácie o bezpečnostných
opatreniach; sa snažia aktívne učiť, prispôsobovať sa a upravovať svoje správanie s ohľadom
na predchádzajúce skúsenosti; sú odmeňovaní s ohľadom na vyššie uvedené aspekty.
Kultúra bezpečnosti predstavuje zotrvávajúcu hodnotu a prioritu kladenú na pracovníkov a
na bezpečnosť verejnosti kýmkoľvek v každej skupine a na každej úrovni organizácie. Týka sa
miery, v ktorej jednotlivci a skupiny osôb cítia svoju osobnú zodpovednosť za bezpečnosť,
konajú tak, aby zachovávali, zvyšovali a oznamovali starosť o bezpečnosť, snažia sa aktívne
učiť prispôsobovať sa a modifikovať (ako individuálne, tak podnikovo) správanie založené na
poučení sa z chýb a byť odmeňovaní spôsobmi, ktoré sú v súlade s týmito hodnotami. Zvýšenie
úrovne bezpečnosti v organizácii umožňuje predovšetkým považovať bezpečnosť za hodnotu,
či už jednotlivými zamestnancami, tak aj členmi manažmentu i organizáciou. Napriek tomu je
dobrá organizačná kultúra v niektorých organizáciách považovaná za akúsi nadstavbu, za niečo
zaujímavé a určite prospešné, ale až na druhom mieste. Niečo, čo môže prísť na rad vtedy, keď
sa podarí splniť stanovené ekonomické ukazovatele a zabezpečiť výhľady na ďalšie obdobie.
Tento prístup však reflektuje len úplné nepochopenie jej dôležitosti.
ZÁVER
Pracovné prostredie vhodne prispôsobené možnostiam a potrebám zamestnancov ako aj jeho
bezpečnosť je nesmierne dôležitým faktorom spoločností pri vytváraní a zachovaní si dobrej
pozície na trhu. Len kvalitne a bezpečné vytvorené podmienky na pracovisku prispievajú k
zvýšeniu pracovného výkonu a pohody, vytvoreniu príjemného pocitu z dobre vykonanej práce,
redukcii chýb zamestnancov, zníženiu neprimeranej pracovnej záťaže a únavy,
práceneschopnosti, či chorôb z povolania. V dobe, kedy neustále silnie konkurenčný boj,
zamestnávatelia aj prostredníctvom kvalitného a bezpečného pracovného prostredia a v ňom
spokojných zamestnancov získavajú oproti konkurentom výhody. Kvalitné a bezpečné
vytvorené pracovné prostredie má tak pozitívny dopad v rámci celej spoločnosti, kde prináša
nielen zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj zvýšenie životnej úrovne pracujúcich.
Literatúra
Amird, V., Delanaud, S., & Libert, J. P. (2017). Analysing work in the heat. The indexes of
thermal stress. Archives des Maladies Professionnelles et de l'Environnement, 78(2), 166-
96
174.
Ďurica, T., Szabó, O., Dufinec, I. & Tureková, I. (2015). Bezpečnosť práce, produkcie
a života (p. 100). Košice: Vysoká škola bezpečnostného manažérstva.
Gašová, M., Štefánik, A., Hovanec, M., Korba, P., Píľa, J., & Balážiková, M. (2016) Analýza
pracovného prostredia procesu sústruženia dvojkolesia na báze progresívnych metód
ergonómie. ProIn, 17(2), 54-58.
Górny, A. (2017) The use of working environment factors as criteria in assessing the capacity
to carry out processes. In MATEC Web of Conferences 94, CoSME 3.11.2016 (pp. 1-11)
Brasov.
Health & Safety Executive (1999) Thermal comfort in the work place. Guidance for
employers. HSE Books.
Kotus, M., & Bujna, M. (2015). Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. (1st ed.). Nitra:
SPU.
Krišťak, J. (2017). Pracovné prostredie. IPA Slovakia/IPA slovník. Retrieved from
http://www.ipaslovakia.sk/sk/ipa-slovnik/pracovne-prostredie.
Lao, J., Hansen, A., Nitschke, M., Hanson-Easey, S., & Pisaniello, D. (2016) Working smart:
An exploration of council workers’ experiences and perceptions of heat in Adelaide, South
Australia. Safety Science, 82(1), 228-235.
Lorko, M., & Lajčinová, R. (2009). Bezpečnosť a hygiena pri práci. In Klimatické faktory
pracovného prostredia (pp. 19-24), Retrieved from www9.siov.sk/ext_dok-
bezpecnost_a_hygiena_pri_praci/16352c.
Michalík, D., & Paleček, M. (2010). Pohled na aspekty kultury bezpečnosti ve firemní praxi.
Časopis výzkumu a aplikací v profesionální bezpečnosti, 3(3-4). Retrieved from
http://www.bozpinfo.cz/josra/pohled-na-aspekty-kultury-bezpecnosti-ve-firemni-praxi.
Oravec, M. (2011). Vybrané kapitoly z manažérstva rizík. (1st ed.). Nová Lesná: Equilibria.
Pauliková, A., & Nováková, R. (2016). Increasing of working environment quality in
woodworking workshop – case study of illumination intensity and dustiness measurement
From academic communities to managed. In: Toyotarity : Innovations. Improvement (pp.
37-58). Warszavwa: Polski Instytut Jakości Sp. z.o.o.
Petrík, J., Mikloš, V., & Horváth, M. (2012). The Ambient Temperature and Quality of the
Hardness Measurement. Annals of Faculty Engineering Hunedoara - International Journal
of Engineering, 10(3), 373-383.
Soewardim H., Dila, A. & Rizkiningtias, P. (2016). Development of working environment
comfort to improve productivity. In International Conference on Knowledge Engineering
97
and Applications. ICKEA 30.12.2016 (pp. 177-180) Singapore.
Šolc, M. (2014). Vplyv nebezpečných faktorov na kvalitu pracovného prostredia
zamestnancov. In Kvalita, technológie, diagnostika v technických systémoch. Príspevky
z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 20.-21.5.2014 (pp. 91-97) Nitra: SPU.
Walker, E. & Maune, J., A. (2000). Creating an Extraordinary Safety Culture. Professional
Safety, 5, 33-37.
Kontaktné údaje
Doc. Ing. Marek Šolc, PhD.
Oddelenie integrovaných systémov riadenia, Ústav materiálov, Hutnícka fakulta
Technická univerzita Košice
Letná 9, 042 00 Košice
E-mail: [email protected]
RNDr. Juraj Kliment
Oddelenie integrovaných systémov riadenia, Ústav materiálov, Hutnícka fakulta
Technická univerzita Košice
Letná 9, 042 00 Košice
E-mail: [email protected]
JUDr. Adriana Divoková
Katedra bezpečnosti a kvality produkcie, Strojnícka fakulta
Technická univerzita Košice
Letná 9, 042 00 Košice
E-mail: [email protected]
Ing. Fillip Forrai
Katedra bezpečnosti a kvality produkcie, Strojnícka fakulta
Technická univerzita Košice
Letná 9, 042 00 Košice
E-mail: [email protected]