Evaluácua troch rozvojových projektov SR v Keni a Južnom Sudáne

SPRÁVA Z EVALUÁCIE TROCH ROZVOJOVÝCH PROJEKTOV SLOVENSKEJ

REPUBLIKY

V KENI A JUŽNOM SUDÁNE

ROZŠÍRENIE EXISTUJÚCEHO KOMUNITNÉHO CENTRA „OSTROV NÁDEJE“ –

VÝSTAVBA ZDRAVOTNÉHO STREDISKA S LÔŽKOVOU ČASŤOU,

POSKYTOVANIE ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI A PREVENCIE PRE 10 TISÍC

OBYVATEĽOV V OBLASTI RUSINGA ISLAND V KENI

ENLARGEMENT OF COMMUNITY CENTRE “HOPE ISLAND” – CONSTRUCTION OF

HEALTH CENTRE WITH SICK-BEDS PART, PROVISION OF HEALTH CARE AND

PREVENTION FOR 100,000 INHABITANTS OF RUSINGA ISLAND IN KENYA

PREVENCIA, VÝŽIVA A KOMPLEXNÁ PODPORA DETÍ A RODINY POSTIHNUTEJ

HIV/AIDS V DISTRIKTE KISUMU

PREVENTION, NUTRITION AND COMPLEX SUPPORT FOR CHILDREN AND

FAMILIES CURSED WITH HIV/AIDS

ROZVOJ KAPACÍT V OŠETROVATEĽSTVE, PÔRODNEJ ASISTENCII

A KOMUNITNOM ZDRAVOTNÍCTVE V ŠPECIFICKÝCH PODMIENKACH

JUŽNÉHO SUDÁNU

CAPACITY DEVELOPMENT IN NURSING, MIDWIFERY AND COMMUNITY HEALTH

SERVICE

EVALUATION REPORT

EVALUATION OF 3 DEVELOPMENT PROJECTS OF THE

SLOVAK REPUBLIC IN KENYA AND SUDAN

12. 03. 2012

IBS SLOVAKIA, s.r.o.

Hurbanovo námestie 19/45

972 01 Bojnice

www.fondyeu.info

e-mail: [email protected]

Tel.: 046 5431 795

Fax: 046 5430 599

Obsah

Obsah .................................................................................................................................... 3

1 Zhrnutie ............................................................................................................................ 5

1.1 Hodnotené projekty .......................................................................................................... 5

1.2 Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ – výstavba

zdravotného strediska s lôžkovou časťou, poskytovanie zdravotnej starostlivosti

a prevencie pre 10 tisíc obyvateľov v oblasti Rusinga Island v Keni .................................... 6

1.3 Projekt Prevencia, výživa a komplexná podpora detí a rodiny postihnutej HIV/AIDS

v distrikte Kisumu .................................................................................................................. 7

1.4 Projekt Rozvoj kapacít v ošetrovateľstve, pôrodnej asistencii a komunitnom

zdravotníctve v špecifických podmienkach Južného Sudánu ................................................ 9

1.5 Hlavné závery ................................................................................................................. 10

1.6 Hlavné odporúčania ........................................................................................................ 10

2 Executive Summary ........................................................................................................ 12

2.1 Evaluated projects .......................................................................................................... 12

2.2 Project „Extending the Existing Community Centre “Island of Hope” – Construction of

a Health Care Centre with Hospital Wards, Delivery of Medical Care and Prevention for

Ten Thousand Inhabitants in the Area of Rusinga Island in Kenya” ................................... 13

2.3 Project “Prevention, Nutrition, and Complex Support for Children and Families

affected by HIV/AIDS in Kisumu District” ......................................................................... 14

2.4 Project “Capacity Development in Nursing, Midwifery, and Community Health Care in

the Specific Conditions of South Sudan” ............................................................................. 15

2.5 Main conclusions ............................................................................................................ 17

2.6 Main recommendations .................................................................................................. 18

3 Úvod ................................................................................................................................. 20

3.1 Predslov .......................................................................................................................... 20

3.2 Prečo Keňa a Južný Sudán? ........................................................................................... 20

3.3 Projekty na hodnotenie ................................................................................................... 22

3.4 Kľúčové organizácie v hodnotených projektoch ............................................................ 24

4 Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ -

Rusinga Island v Keni................................................................................................... 26

4.1 Úvod .............................................................................................................................. 26

4.2 Ciele projektu ................................................................................................................. 29

4.3 Aktivity projektu ............................................................................................................ 30

4.4 Závery ............................................................................................................................ 32

4.5 Odporúčania ................................................................................................................... 35

5 Projekt Prevencia, výživa a komplexná podpora detí a rodiny postihnutej

HIV/AIDS v distrikte Kisumu ..................................................................................... 36

5.1 Úvod ............................................................................................................................... 36

5.2 Ciele projektu ................................................................................................................. 38


5.4 Závery ........................................................................................................................ 40

5.5 Odporúčania ............................................................................................................... 41

6 Projekt Rozvoj kapacít v ošetrovateľstve, pôrodnej asistencii a komunitnom

zdravotníctve v špecifických podmienkach Južného Sudánu ................................... 42

6.1 Úvod ............................................................................................................................... 42

6.2 Ciele projektu ................................................................................................................. 43


6.4 Závery ............................................................................................................................. 46

6.5 Odporúčania ................................................................................................................... 49

7 Hlavné závery a odporúčania ...................................................................................... 51

Prílohy................................................................................................................................. 54

I Zoznam oslovených osôb v rámci projektu „Rusinga“ ...................................................... 55

II Zoznam oslovených osôb v rámci projektu „Kombewa“ ................................................. 56

III Zoznam oslovených osôb v rámci projektu „Mapuordit“ ............................................... 57

IV Zoznam hlavných použitých dokumentov a webových stránok ..................................... 58

V Fotodokumentácia projektu „Rusinga“ ............................................................................ 59

VI Fotodokumentácia projektu „Kombewa“ ........................................................................ 60

VII Fotodokumentácia projektu „Mapuordit“ ...................................................................... 61

VIII Hodnotenie expertov konečnými prijímateľmi projektu „Rusinga“ ............................ 62

IX Hodnotenie expertov konečnými prijímateľmi projektu „Mapuordit“ ........................... 63

X Z korešpondencie so zástupcom MAGNA ohľadom projektu „Kombewa“ .................... 64

XI Hodnotenie poskytovania služieb v oblasti zdravotníctva v Keni 2010 ......................... 65

XII Závažné infekčné ochorenia v oblasti subsaharskej Afriky........................................... 66

XIII Žiadosť o zmenu v projekte „Rusinga“ ........................................................................ 67

XIV Epidemiologická správa z nemocnice v Mapuordite ................................................... 68

XIV Zadávacie podmienky .................................................................................................. 69

1 Zhrnutie

1.1 Hodnotené projekty

Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ – Rusinga Island

Tento projekt bol implementovaný počas dvoch rokov, konkrétne od decembra 2009 do septembra

2011. Financovanie projektu z ODA rozpočtu bolo vo výške 189.307,- Eur. Realizátorom projektu

bolo občianske združenie Humanistické centrum NAROVINU, Tulská 19, Zvolen.

Projekt Prevencia, výživa a komplexná podpora detí a rodiny postihnutej HIV/AIDS v distrikte Kisumu

Tento projekt bol implementovaný počas jedného roka, konkrétne od februára 2008 do marca 2009.

Financovanie projektu z ODA rozpočtu bolo vo výške 7.000.000,- Sk. Realizátorom projektu bolo

občianske združenie MAGNA Deti v Núdzi, Nám. 1. Mája 15, Bratislava.

Projekt Rozvoj kapacít v ošetrovateľstve, pôrodnej asistencii a komunitnom zdravotníctve

v špecifických podmienkach Južného Sudánu

Tento projekt bol implementovaný počas jeden a pol roka, konkrétne od februára 2010 do septembra

2011. Financovanie projektu z ODA rozpočtu bolo vo výške 149.858,- Eur. Realizátorom projektu

bola Trnavská Univerzita, Fakulta Zdravotníctva a Sociálnej Práce, Hornopotočná 23, Trnava.

1.2 Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ –

výstavba zdravotného strediska s lôžkovou časťou, poskytovanie zdravotnej

starostlivosti a prevencie pre 10 tisíc obyvateľov v oblasti Rusinga Island v Keni

Hlavným cieľom projektu bolo výstavbou Zdravotného centra umožniť a sprístupniť zdravotnú

starostlivosť obyvateľom Rusinga Island, a to konkrétne v oblastiach Kamasengre West, Kamasengre

East a Kaswanga. Cieľom projektu bolo znížiť úmrtnosť a poskytnúť odbornú, kvalifikovanú

starostlivosť miestnym obyvateľom, so špeciálnym dôrazom na deti a matky a pacientov HIV/AIDS.

Výstupom projektu malo byť vybudovanie a prevádzka zdravotného strediska (vybaveného

lekárskymi prístrojmi, zdravotníckym materiálom a liekmi, so zdravotníckym personálom) pre

poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre cieľovú skupinu približne 10 000 ľudí, t.j. asi 50%

celkového počtu obyvateľov Rusinga Island a zlepšenie informovanosti miestneho obyvateľstva

o zdravotnej starostlivosti a hygienických návykoch. Okrem toho mal projekt vytvoriť niekoľko

pracovných miest pre miestnych obyvateľov.

Z hľadiska riadenia a realizácie projektu sa podľa zistení hodnotiteľov nevyskytli žiadne závažné

problémy. Spolupráca s kenskými partnermi bola veľmi dobrá. Ciele projektu boli splnené

v plánovanom rozsahu a práce a zariadenia odovzdané do prevádzky v skoršom termíne ako bolo

plánované. To umožnilo skoršie začatie plnenia naplánovaných následných aktivít.

Udržateľnosť projektu v budúcnosti je zaistená prevádzkou zaškoleným miestnym personálom

v spolupráci s odborným personálom z EÚ, ako aj pokračovaním spolupráce medzi miestnym

humanistickým centrom, a humanistickým centrom SR a ČR. Vzhľadom na prínos zariadenia pre

miestnu komunitu možno predpokladať výraznú snahu vedenia zariadenia pokračovať v prevádzke a

zlepšovaní kvality poskytovanej starostlivosti i v budúcnosti.

Reakcie zástupcov kenského humanistického centra, zamestnancov zariadenia ako aj samotných

pacientov sú veľmi pozitívne. Na základe zistení a rozhovorov v rámci stretnutí na Rusinga Islande

a v Nairobi je možné konštatovať, že príjemcovia pomoci pozitívne hodnotia výhodnosť projektu pre

zlepšenie zdravotnej starostlivosti v danej komunite a pozitívne vnímajú pokračujúcu spoluprácu.

Miestna kenská komunita má veľký záujem o prospešné a súčasne úspešné projekty, čo sa prejavuje

v transparentnom a demokratickom rozhodovaní (o dôležitých otázkach rozhoduje komunita

hlasovaním a pán Josh Okongo, napriek tomu, že je skutočným hnacím motorom v prospech všetkých

rozvojových projektov v komunite, veľmi oceňuje prínos a prístup ostatných.). Riadenie projektu

reaguje na prípadné zmenené podmienky v záujme maximalizácie prínosov, čo sa napríklad prejavilo

aj v žiadosti o zmenu týkajúcu sa zrušenia vytvorenia plánovaného RTG pracoviska (ktoré sa ukázalo

ako nereálne) a následného zvýšenia objemu finančných prostriedkov pre pracovníkov v projekte.

Hodnotiaci tím vysoko oceňuje profesionálny a veľmi otvorený prístup tak zo strany pani Evy

Hlavatej, slovenskej koordinátorky projektu, ako aj zo strany kenských partnerov (Josh Okongo, Ken

Okongo a Elias Warambo), ktorí poskytli všetky požadované informácie a dokumenty.

1.3 Projekt Prevencia, výživa a komplexná podpora detí a rodiny postihnutej

HIV/AIDS v distrikte Kisumu

Cieľom projektu malo byť zabezpečenie plnohodnotného života novorodencom bez nákazy HIV,

prevencia, výživa a komplexná podpora pre deti a rodiny postihnuté HIV/AIDS v provincii Nyanza.

Projekt mal nadviazať na pilotný PMTCT program občianskeho združenia MAGNA Deti v núdzi

z roku 2007 priamo na mieste, ktorý umožnil analýzu situácie v teréne. Priamym partnerom mala byť

oblastná nemocnica v Kombewa.

Hodnotiaci tím mal k dispozícii projektovú dokumentáciu a priebežné správy poskytnuté SAMRS, ktoré

podrobne preštudoval. Veľké ťažkosti nastali pri plánovaní hodnotiacej misie a snahe navštíviť

uvedený projekt na mieste, ktoré v stručnosti spomenieme. Počas prípravnej fázy pred vycestovaním

do Kene sa vyskytli problémy v komunikácii so zástupcami Magny, vzhľadom na ich zrejmú pracovnú

vyťaženosť v iných projektoch. Nastala situácia, keď ešte po prílete do Nairobi tak Ing. Huba ako aj

zo Slovenska Ing. Helbich urgovali pani Augustínovú z Magny aby pomohla so sprostredkovaním

návštevy projektu. Návšteva na Zastupiteľskom úrade SR a stretnutie s pánom Bandžúchom bola

krátka a prakticky bez úžitku, pretože náš diplomatický zástupca práve pomáhal pripravovať návštevu

ministra zahraničných vecí SR v Keni a Južnom Sudáne. Počas návštevy vyjadril názor, že by sa

budúce slovenské projekty mali zameriavať na spoluprácu v ekonomickej oblasti a že vzhľadom na to,

že sú na veľvyslanectve len traja, majú čas sa zaoberať len mikrograntami a na veľké projekty

jednoducho nemajú čas. Na žiadosť o pomoc pri zorganizovaní stretnutia s pánom Alloysom,

zástupcom NAICC (kenského vládneho úradu pre AIDS) povedal, že ho nepokladá za potrebné.

Hodnotitelia zatelefonovali do kancelárie pána Aloysa, kde im zrejme sekretárka povedala, aby

napísali žiadosť o stretnutie, na čo poslali mail, na ktorý nikto neodpovedal. Medzitým pani

Augustínová poslala mail s kontaktnou osobou. Po ceste z Rusinga sa hodnotitelia chceli stretnúť

s uvedeným kontaktom v Kisumu, ale ten sa ospravedlnil, že musel súrne odísť do Nairobi a navigoval

ich cez telefón na miesto projektu. Po príchode hodnotitelia zistili že prišli na miesto projektu Magny

v Nyahera, ale nie do Kombewa. Nástojili na tom, že chcú vidieť hodnotený projekt ktorý bol na

opačnej strane mesta. Priamo na mieste hodnotiaci tím nebol schopný zistiť, že projekt v uvedenom

čase a v uvedenej nemocnici prebiehal. Posledná spolupráca Oblastnej nemocnice Kombewa

a občianskeho združenia MAGNA Deti v núdzi SR bola počas projektu v roku 2007. Reakcie zástupcov

nemocnice (hlavného intendanta nemocnice) boli odmietavé a negatívne. Pani Augustínová po novom

roku poslala množstvo fotiek a jednu správu s tým že sľúbila dodať pozitívne vyjadrenie kenskej

strany.

1.4 Projekt Rozvoj kapacít v ošetrovateľstve, pôrodnej asistencii a komunitnom

zdravotníctve v špecifických podmienkach Južného Sudánu

Hlavným zámerom projektu je zlepšenie zdravotného stavu populácie v oblasti Južného Sudánu

prostredníctvom primárne vzdelávacieho programu. Navrhovaný projekt má tri hlavné komponenty.

Prvým je zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, druhým komponentom je

vzdelávací program zložený z troch modulov a tretím komponentom je výskumná činnosť.

Nemocnica v Mapuordite (Mary Immaculate Hospital) bola v spolupráci s Trnavskou univerzitou

v roku 2001 zrekonštruovaná z pôvodne poľnej nemocnice. V súčasnosti má 112 lôžok rozdelených do

6 oddelení. Poskytuje liečebné, preventívne služby, plánované aj akútne operácie predovšetkým pre

pacientov z cieľovej oblasti Mapuorditu a Nyamlellu v Južnom Sudáne. Okrem nemocnice je súčasťou

komplexu aj internátna škola pre zdravotné sestry a základná škola.

Z hľadiska riadenia a realizácie projektu sa nevyskytli závažné problémy. Nedodržanie presného

časového harmonogramu nebolo spôsobené realizátormi projektu a bolo konzultované so SAMRS.

Príčinou posunu začiatku projektu bol fakt, že odborníci, ktorí sa mali zúčastniť projektu, boli v rámci

záchranného tímu vyslaní na ostrov Haiti kvôli náhlej humanitárnej kríze. V 1Q 2011 bola realizácia

projektu po dohovore so SAMRS posunutá v dôsledku udalostí a nepokojov týkajúcich sa

prebiehajúceho referenda o rozdelení krajiny. Počas tohto obdobia sa z nemocnice stalo útočisko

utečencov. Napriek uvedeným skutočnostiam nebol významnejšie narušený priebeh ani časový

harmonogram projektu a spolupráca s partnerskými inštitúciami bola ústretová a dobrá.

Udržateľnosť projektu je zabezpečená primeranou prevádzkou nemocnice, ktorá je v správe diecézy

Rumbek a je finančne podporovaná viacerými európskymi donormi, ako aj WHO.

1.5 Hlavné závery

Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ – Rusinga Island

Projekt prispieva k zlepšeniu kvality života komunity na vzdialenej oblasti Rusinga Island, a to

zlepšovaním zdravotného stavu miestnej populácie, redukovaním úmrtnosti detí a matiek – rodičiek

a zvyšovaním zdravotného povedomia ľudí žijúcich v miestnej komunite. Projekt je dostupný pre asi

15 000 príjemcov z oblasti Rusinga Island (zhruba 50% populácie na ostrove). Zdravotné stredisko

môže poskytnúť ošetrenie približne 6 000 pacientom ročne. Prístup k zdravotnej starostlivosti je

rovnaký pre mužov i ženy. Implementácia tohto projektu sa musí hodnotiť ako vysoko uspokojivá.


Hodnotiaci tím priamo na mieste v Keni nezistil, že by projekt v uvedenom čase a v uvedenej

nemocnici prebehol ako bolo uvádzané v správach.



Realizácia projektu prispela k zlepšeniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v danej komunite,

k zlepšeniu zdravotného stavu miestnej populácie a zlepšeniu informovanosti miestneho obyvateľstva

o zdravotnej starostlivosti a hygienických návykoch. Je predpoklad pozitívneho dopadu projektu na

radu sociálnych otázok. Implementáciu projektu možno považovať za úspešnú.

1.6 Hlavné odporúčania

1. Slovenská rozvojová agentúra by mala zvážiť zredukovanie počtu krajín, ktoré Slovenská

republika podporuje.

2. Slovenská rozvojová agentúra by mala mať spracované strategické materiály na potrebnej

úrovni, ktorá by jasne vymedzila a hlavne zdôvodnila priority SR v danej oblasti.

3. Slovenská rozvojová agentúra by mala zvážiť spracovanie a zverejnenie metodiky

projektového cyklu (pozri napr. metodiku používanú v Českej republike:

http://www.mzv.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/rozvojova_spoluprace/koncepce_publikace/meto

dika_projektoveho_cyklu.html )

4. Mala by sa zvážiť zmena podpory „projektovej šírky“ (rôzny počet jednorazových projektov)

na „projektovú hĺbku“ (menší počet podporených projektov počas dlhšej doby zaručujúcej

udržateľnosť),

http://www.mzv.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/rozvojova_spoluprace/koncepce_publikace/metodika_projektoveho_cyklu.html


5. Projektová podpora by mala byť minimálna najlepšie žiadna do štátnych zariadení, kde je

následne veľmi ťažké rozlíšiť, čo financoval prijímateľský štát a čo donor.

6. Slovenskí realizátori projektov by mali dostať krátke školenia o význame a obsahu

nezávislých hodnotení.

7. Zastupiteľské úrady by mali byť nielen formálnou súčasťou slovenskej zahraničnej pomoci.

Mali by mať prehľad o realizácii veľkých projektov, o donoroch z iných krajín v danej oblasti

a krajine a mali by aktívne spolupracovať a pomôcť zabezpečovať nezávislé hodnotiace misie.

8. Pri realizácii projektov zapojiť konečných prijímateľov do projektového riadenia v záujme

zvýšenia kvality výstupov. Koneční prijímatelia musia byť informovaní o

plánovaných cieľoch, aktivitách aj rozpočte projektov a musia mať právo a povinnosť

komentovať správy a hodnotiť kvalitu každej vykonanej práce.

9. Pri výbere lekárov na misie sa sústrediť na ich lepšiu odbornosť a motiváciu (odborné

zaškolenie v odbore tropická medicína, po dohovore s odbornými spoločnosťami

započítavanie aspoň časti pobytu lekára do jeho odbornej praxe eventuálne primerané finančné

ohodnotenie...)

10. Na misie by sa mali vyberať výlučne slovenskí občania, aby sa zabezpečila tak propagácia

Slovenska našimi odborníkmi ako aj zvýšili znalosti našich odborníkov o danej problematike

a danej krajine.

11. Malo by sa zvážiť predĺženie misií z troch mesiacov na minimálne šesť. Znížili by sa náklady

na cestovné, odborníci by mohli naplno pracovať po aklimatizácii a zapracovaní.

12. Dôkladná finančná kontrola projektu a dočasné pozastavenie financovania ďalších projektov

Magny.

2 Executive Summary

2.1 Evaluated projects

Extension of the Existing Community Centre “Island of Hope” – Rusinga Island

This project was implemented within the period of two years from December 2009 to September 2011.

The project was financed from ODA budget in the amount of 189, 307 EUR. The project was realised

by the non-governmental organisation Humanistické centrum NAROVINU, Tulská 19, Zvolen.

Prevention, Nutrition and Complex Support for Children and Families Affected by HIV/AIDS in the

Kisumu District

This project was implemented within the period of one year, from February 2008 to March 2009.The

project was financed from ODA budget in the amount of 7,000,000 SKK. The project was realised by

the non-governmental organisation MAGNA Deti v Núdzi, Nám. 1. Mája 15, Bratislava.

Capacity Development in Nursing, Midwifery and Community Health Care in the Specific Conditions

of South Sudan

This project was implemented within the period of one year and a half from February 2010 to

September 2011. The project was financed from ODA budget in the amount of 149, 858 EUR. The

project was realised by the Trnava University in Trnava, Faculty of health care and social work,

Hornopotočná 23, Trnava.

2.2 Project „Extending the Existing Community Centre “Island of Hope” –

Construction of a Health Care Centre with Hospital Wards, Delivery of Medical

Care and Prevention for Ten Thousand Inhabitants in the Area of Rusinga Island

in Kenya”

The overall objective of the project was to enable access to health care for the inhabitants of

Rusinga Island, especially in the areas of Kamasengre West, Kamasengre East and Kaswanga

through the construction of a health care centre. The aim of the project was to decrease the

mortality rate, and to deliver qualified medical care to local inhabitants, particularly to

children and mothers, and HIV/AIDS patients. The project outcome was the construction and

operation of a health care centre (equipped with medical instruments, material, medicaments,

and medical staff) for providing health care for a target group of ca. 10, 000 people, i.e. ca. 50

per cent of the total number of inhabitants of Rusinga Island, and a rise of local inhabitants´

awareness of health care and personal hygiene. Moreover, the project was aimed at creating

several job positions for local inhabitants.

No serious problems occurred during the course of the project according to evaluators´

findings. The cooperation with Kenyan partners was very good. The objectives of the project

were met in terms of the plan, and the facility was handed over and put into operation earlier

than planned. This enabled to carry out the following planned activities earlier.

The project sustainability is ensured through the operation by trained local personnel in

cooperation with specialist personnel from the EU, as well as through the continuing

cooperation between the local humanistic centre and the humanistic centres in the Slovak

Republic and in the Czech Republic. The executive management of the centre is due to the

contribution of the centre to the local community supposed to make a considerable effort to

continue in the operation and qualitative improvement of the provided health care in the

future.

The reactions of the representatives of the Kenyan humanistic centre, employees of the centre

as well as patients themselves are very positive. Based on findings and interviews conducted

on the Rusinga Island and in Nairobi, it can be stated that the beneficiaries rate the project as

contributing to the improvement of the health care in the respective community and perceive

the continuing cooperation as positive.

The local Kenyan community has a high interest in beneficial and successful projects, which

is reflected in transparent and democratic decision-making (important questions are decided

upon by the community through voting and Mr. Josh Okongo, who is a real driving force

behind all development projects in the community, highly appreciates the contribution and

approaches of the others.) The project management reacts to potential change in conditions in

the interest of benefits maximization, which was reflected for example in the request for a

change regarding the cancellation of the formation of the planned x-ray station (which proved

unrealistic) and subsequent increase in the volume of financial means for project staff.

The evaluating team highly appreciates a professional and very open approach both of Ms.

Eva Hlavata, Slovak project coordinator and Kenyan partners (Mr. Josh Okongo, Mr. Ken

Okongo and Mr. Elias Warambo) who provided all the requested information and documents.

2.3 Project “Prevention, Nutrition, and Complex Support for Children and

Families affected by HIV/AIDS in Kisumu District”

The aim of the project was to give full value to newborn life without HIV infection,

prevention, nutrition and complex support for children and families affected by HIV/AIDS in

the Nyanza province. The project was supposed to follow on the pilot PMTCT programme of

the non-governmental organisation MAGNA Deti v nudzi from 2007 on the spot that enabled

the analysis of the situation in the area. The regional hospital in Kombewa was supposed to be

the direct partner.

The evaluating team was provided with the project documentation and preliminary reports by

SAMRS which were studied thoroughly. The planning of the evaluating mission and of the

on-the-spot visit was accompanied by considerable difficulties that will be briefly mentioned.

During the preparation phase and before leaving for Kenya, problems in the communication

with the representatives from Magna occurred, resulting from their apparent project

overload. There was a situation after landing in Nairobi when Ing. Huba, and (in-Slovakia-

based) Ing. Helbich urged Ms. Augustinova from Magna to help manage the on-the-spot visit

of the project. The visit at the Embassy of the Slovak Republic and the meeting with Mr.

Bandzuch was short and in fact not useful at all because our diplomatic representative was

helping with the preparation of the visit of the Minister of Foreign Affairs of the Slovak

Republic in Kenya and South Sudan. During our visit he expressed his view that future Slovak

projects should be aimed at economic cooperation, and due to the small number (three) of

diplomatic personnel they had time only for managing micro grants and they had simply no

time for bigger projects. The team asked for help with the organisation of a meeting with Mr.

Alloys, representative of NAICC (Kenyan Governmental Office for AIDS) but the request was

rejected with the reasoning that he considered the meeting unnecessary. The evaluators

telephoned the office of Mr. Alloys; the secretary told them to write a request for a meeting,

which the evaluators did by sending an e-mail that was not answered. Meanwhile, Ms.

Augustinova sent an e-mail with the information about a contact person. Leaving Rusinga, the

evaluators wanted to meet the contact person in Kisumu but he apologised that he had an

emergency meeting in Nairobi and navigated them via telephone into the place where the

project was thought to be carried out. After the arrival, the evaluators found that they had

come to the place of the Magna project in Nyahera and not to Kombewa. They insisted that

they wanted to see the evaluated project that was on the other side of the town. On the spot,

the evaluating team was not able to find out whether the project had been realised in that

hospital at that time. The last cooperation between the Regional hospital Kombewa and the

non-governmental organisation MAGNA Deti v nudzi SR took place during the project in

2007. The reactions of the hospital representatives (the hospital commissary) were reluctant

and negative. Ms. Augustinova sent a lot of photos and one report at the beginning of 2012

and promised to deliver a positive statement from the Kenyan side.

2.4 Project “Capacity Development in Nursing, Midwifery, and Community

Health Care in the Specific Conditions of South Sudan”

The main purpose of the project is to improve health conditions of the population in South Sudan

through a primary educational programme. The proposed project has three main components. The first

one is the improvement of the accessibility and quality of health care, the second one is an educational

programme consisting of three modules and the third component is scientific work.

The hospital in Mapuordit (Mary Immaculate Hospital) was re-constructed from a previous field

hospital in cooperation with Trnava University in 2001. Currently it has 112 wards divided into 6

sections. It provides medical and prevention service, both scheduled and acute operations, especially

for patients from the target areas of Mapuordit and Nyamlell in South Sudan. A nursery college and an

elementary school are besides the hospital parts of the complex.

No serious problems occurred with regard to the management and realisation of the project. The non-

compliance with the time schedule was not caused by the project organisers and was consulted with

SAMRS. The reason for the delay of the launch of the project was the fact that the experts who were

expected to participate in the project were sent to Haiti as a part of the rescue team due to an

emergency humanitarian crisis. In the first quarter of 2011 the project realisation was postponed after

an agreement with SAMRS had been reached due to events and riots connected with the ongoing

Southern Sudanese independence referendum. During that time the hospital became a refugee shelter.

Despite the mentioned facts neither the project implementation nor the time schedule were disturbed

significantly, the partner institutions were approachable and the cooperation was good.

The project sustainability is ensured through appropriate operation of the hospital that is administered

by the Rumbek diocese and financially supported by several European donors as well as by WHO.

2.5 Main conclusions

Project “Extension of the Existing Community Centre ‘Island of Hope’ – Rusinga Island”

The project contributes to improved quality of life in the community that is situated in the

remote area of Rusinga Island, especially through an improvement in the local population’s

health, through a decrease in the mortality rate among children and mothers – birth mothers –

and through an improvement in people’s health awareness in the local community. The

project is accessible to ca. 15 000 beneficiaries from Rusinga Island’s area (ca. 50 per cent of

Island’s population). The medical centre can provide medical treatment to ca. 6000 patients a

year. The access to health care is equal for men and women. The project implementation must

be evaluated as highly satisfactory.

Project “Prevention, Nutrition and Complex Support for Children and Families Affected by

HIV/AIDS in the Kisumu District”

The evaluating team did not discover on the spot whether the project had been implemented at

the given hospital at the given time as indicated in the reports.

Project “Capacity Development in Nursing, Midwifery, and Community Health Care in the

Specific Conditions of South Sudan”

The realisation of the project contributed to an improvement in the delivered health care in the

given community, to an improvement in local population’s health, and to an improvement in

the local population’s awareness of health care and personal hygiene. A positive project

impact on a range of social issues can be expected. The project implementation can be

considered successful.

2.6 Main recommendations

1. The Slovak Development Agency should consider a reduction in the number of countries

that the Slovak Republic supports.

2. The Slovak Development Agency should have strategic documents elaborated on an

appropriate level which would precisely define and especially explain main priorities of

the Slovak Republic in the given area.

3. The Slovak Development Agency should consider an elaboration and publication of the

project cycle methodology (see e.g. the methodology used in the Czech Republic:

http://www.mzv.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/rozvojova_spoluprace/koncepce_publikace

/metodika_projektoveho_cyklu.html )

4. A change from the support for a “project width” (a various number of ad hoc projects)

towards a “project deepness” (a lower number of supported projects over a longer period

of time assuring sustainability) should be considered.

5. The projects support for state facilities should be minimal or at best none as it is very

difficult to discern what was financed by the beneficiary state and what by the donor.

6. Slovak project implementers should receive short trainings on the importance and

content of independent evaluations.

7. The embassies of the Slovak Republic should not be only a formal part of the Slovak

foreign aid. They should have an overview of the realisation of big projects, donors from

other countries in the given area and in the country, and they should actively cooperate

and help ensure independent evaluating missions.

8. End beneficiaries of projects should be involved in the project management in order to

increase the quality of outputs. End beneficiaries must be informed about planned

objectives, activities and the budget of projects; they must have the right and the

obligation to comment on reports and to evaluate the quality of every completed task.

9. The choice of doctors should be focused on their qualification and motivation

(completed trainings in tropical medicine, based on an agreement with professional

bodies, doctors´ stay should be counted at least partially as part of his or her specialised

practise, and possibly adequate financial enumeration, etc.)

10. Slovak citizens exclusively should be selected for missions in order to propagate

Slovakia and its experts, and to enhance their expertise in the particular problem and

country.



11. A prolongation of the missions from three to at least six months should be considered.

Travel costs would be decreased, and experts could fully concentrate on their work after

initial acclimatisation and familiarisation with their new job.

12. A thorough financial control of the project and a temporary suspension of financing of

other projects by Magna.

3 Úvod

3.1 Predslov

Autori tejto hodnotiacej správy Ing. Martin Huba, MUDr. Diana Vološinová, PhD. a Ing. Ján Helbich

ďakujú všetkým, ktorí boli nápomocní pri získavaní podkladov pre ich prácu, či už v Slovenskej

republike alebo v Keni a Južnom Sudáne. Veľmi oceňujú ich profesionalitu, ústretovosť a zanietenie.

Ako prílohu v tejto správe použili autori obrazový materiál získaný priamo na mieste. Tento materiál

umožní aj nezainteresovanému čitateľovi pochopenie podmienok, za akých sa hodnotené projekty

realizovali.

Informácie pre túto správu autori čerpali z dostupných materiálov a zo stretnutí s relevantnými

osobami či už na Slovensku alebo v Afrike (pozri Prílohy). Závery a odporúčania logicky vyplynuli

z analýzy získaných informácií.

Predkladaná správa bola spracovaná pre UNDP v Bratislave a Ministerstvo zahraničných vecí

Slovenskej republiky. Názory a závery hodnotiaceho tímu uvedené v tejto správe preto nemusia

vyjadrovať žiadne oficiálne stanovisko UNDP ani Ministerstva zahraničných vecí SR.

3.2 Prečo Keňa a Južný Sudán?

Keňa

Vláda Slovenskej republiky definovala Keňu ako jednu z prioritných programových krajín pre

dlhodobú rozvojovú spoluprácu. Hlavnými dôvodmi sú potreba eliminácie chudoby a napomáhanie

vytvoreniu prijateľných podmienok pre obyvateľov Kene, čo pomôže realizovať ekonomický,

intelektuálny a kreatívny potenciál krajiny. Zlú situáciu v krajine výrazne poznačila ekonomická kríza,

následky klimatických zmien, pandemické choroby, ako aj nedostatočné príležitosti zamestnania pre

mladých ľudí.

Prioritnými sektormi slovenskej zahraničnej rozvojovej spolupráce v Keni sú:

budovanie demokracie,

sociálny rozvoj s dôrazom na vzdelávanie alebo rozvoj zdravotnej starostlivosti, najmä boj

proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze,

budovanie a rozvoj trhového hospodárstva vrátane pomoci obchodu,

zmierňovanie vplyvu klimatických zmien na rozvoj,

poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť.

Keňa je krajina s nízkym indexom ľudského rozvoja ( HDI=0,474) s maximálnym nárastom HDP

medzi 3,5% a ž 4,5%. Bezpečnostná a politická kríza v krajine koncom r. 2007 a začiatkom r. 2008 sa

negatívne odzrkadlila na ekonomike krajiny. Súčasne nepriaznivé klimatické podmienky, hlavne

v prvom štvrťroku 2008, negatívne ovplyvnili poľnohospodársky sektor, čo sa premietlo do rastu cien

základných potravín. Dlhodobým problémom v Keni sú tropické choroby, najmä malária

a tuberkulóza a v posledných rokoch HIV/AIDS. Odhady o počtoch infikovaných sa líšia – uvádza sa

6,7% až 16% dospelej populácie, 80% nakazených sú dospelé ženy. 50% novonakazených každoročne

sú deti a mládež. Od roku 1984 zomrelo v Keni na HIV/AIDS viac než 1,5 milióna obyvateľov. Počet

sirôt dosiahol 11%. Keňa je zároveň jedna z krajín s najvyššou detskou úmrtnosťou (57-74 úmrtí/1000

pôrodov). K najvyšším na svete patrí aj úmrtnosť matiek – rodičiek.

V Keni nie je vybudovaný systém zdravotných poisťovní a zdravotnú starostlivosť je potrebné platiť

v hotovosti. Ďalším problémom je nerovnováha v zdravotnej infraštruktúre medzi jednotlivými

oblasťami, rozdiel medzi mestom a vidiekom, nedostatok investícií a personálu.

Rusinga Island je izolovaný ostrov na Viktóriinom jazere s približne 20 tisíc obyvateľmi. Oblasť je

silne zasiahnutá výskytom najmä malárie, brušného týfusu a HIV/AIDS ( v r. 2008 bolo 26%

populácie ostrova HIV pozitívnej). Z finančných a geografických dôvodov bola pre obyvateľov

ostrova zdravotná starostlivosť takmer nedostupná. Na ostrove sa nachádzali dva dispenzáre, kde

pracovali len zdravotné sestry. Najbližšia nemocnica je vzdialená 30 kilometrov.

V Provincii Nyanza je rozšírenie HIV najvyššie v Keni – v oblasti Kombewa 24% a v Nyahera 22%.

Južný Sudán

Podobne ako v Keni aj v Sudáne definovala vláda Slovenskej republiky ako jednu z priorít potrebu

eliminácie chudoby a napomáhanie vytvoreniu prijateľných podmienok pre jeho obyvateľov. Tieto

potreby je možné realizovať na základe zmierenia bojujúcich strán a vytvorenia relatívne bezpečného

priestoru, ktorý je vhodný pre začatie systematickej obnovy ekonomického, intelektuálneho

a kreatívneho potenciálu krajiny.

Prioritnými sektormi slovenskej zahraničnej rozvojovej spolupráce v Južnom Sudáne sú:

budovanie demokracie a trhového hospodárstva vrátane pomoci obchodu,

sociálny rozvoj zameraný na rozvoj ľudských zdrojov (vzdelávanie),

boj proti HIV/AIDS, malárii a tuberkulóze,

zmierňovanie vplyvu klimatickej zmeny na rozvoj,

poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť.

Sudán je krajinou známou najdlhšie trvajúcimi občianskymi vojnami. Občianska vojna skončila

podpísaním mieru v r. 2005 a rozdelením na Severný a Južný Sudán. Medzikmeňové ozbrojené

konflikty pokračovali ďalej a v menšej miere pretrvávajú dodnes. Vojnový konflikt mal

(predovšetkým v južnej časti krajiny) negatívny dopad na rozvoj a ekonomiku. Obyvatelia celého

Sudánu boli dlhodobo odkázaní na humanitárnu pomoc. Nepokoje, zlá dopravná infraštruktúra

a nedostatok podpory vláde na dlhší čas ale zablokovali dodávky humanitárnej pomoci k postihnutej

populácii. Viac ako 2 milióny obetí, migrácia obyvateľstva a veľký príliv utečencov zo susedných

krajín (hlavne Etiópie a Čadu) viedli k ďalšiemu ochromeniu ekonomiky, poľnohospodárstva

a obchodu v Južnom Sudáne a ďalšiemu prehlbovaniu chudoby. Tiež dostupnosť zdravotnej

starostlivosti v Južnom Sudáne je nedostatočná hlavne vo vidieckych oblastiach. Problémom je aj

nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu z radov domáceho obyvateľstva. Úmrtnosť

matiek – rodičiek patrí medzi najvyššie na svete – 509/100 tisíc pôrodov, podobne vysoká je aj

úmrtnosť detí do 5 rokov, narastá počet ľudí infikovaných HIV/AIDS ( odhaduje sa 2-5% populácie).

3.3 Projekty na hodnotenie

Úlohou tejto správy je hodnotenie nasledujúcich projektov:

Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ – výstavba zdravotného

strediska s lôžkovou časťou, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prevencie pre 10 tisíc obyvateľov

v oblasti Rusinga Island v Keni

Tento projekt bol plánovaný na obdobie dvoch rokov, konkrétne na roky 2009 – 2011. Aktivity

projektu začali v decembri 2009 a boli ukončené v septembri 2011. Financovanie projektu z rozpočtu

ODA bolo vo výške 189.307,- Eur. Spolufinancovanie implementujúcej organizácie bolo 8.152,- Eur

a spolufinancovanie partnerov 9.103,- Eur.

Humanistické centrum NAROVINU SR začalo svoju činnosť v apríli 2005. Vzniklo ako pobočka

Humanistického centra NAROVINU. Je súčasťou humanistického hnutia a reprezentuje jeho myšlienky

na Slovensku. Ide o spoločenstvo ľudí po celom svete, ktorých spájajú myšlienky humanizmu. Ich

spoločným cieľom je zmena súčasného sveta smerom k tolerancii, nenásiliu, mieru a skutočnej

demokracii. Dôležitým cieľom sú činnosti a projekty rozvojovej spolupráce, rozvojová výchova

a podpora dobrovoľníckej činnosti, vzdelávanie dobrovoľníkov. Humanistické hnutie NAROVINU SK

realizovalo nasledovné projekty: Adopcia afrických detí na diaľku, Stretnutie s adoptívnymi rodičmi,

Kurzy pre dobrovoľníkov, prezentačnú kampaň Afrika očami humanistov, Besedy na školách, Putovnú

výstavu Afrika očami detí, Koncert pre usmiaty svet, akciu Celosvetový Symbol mieru a ďalšie aktivity.

V r. 2004 tri členky hnutia absolvovali cestu do Kene za účelom návštevy škôl zainteresovaných do

projektu „Adopcia detí na diaľku“ a stretnutia so zástupcami miestneho humanitného centra a dohody

o ďalšej spolupráci.


Tento projekt bol plánovaný na obdobie jedného roka, konkrétne na roky 2008 – 2009. Aktivity

projektu podľa správy začali vo februári 2008 a boli ukončené v marci 2009. Financovanie projektu

z rozpočtu ODA bolo vo výške 7.000.000,- Sk. Spolufinancovanie implementujúcej organizácie bolo

3.484.750,- Sk.

Slovenská humanitárna organizácia Magna Deti v núdzi bola založená na Slovensku v roku 2001.

Zakladateľmi boli Denisa Augustínová a Martin Bandžák. Jej poslaním je zabezpečovať lekársku

a sociálnu pomoc deťom a rodinám v krízových oblastiach sveta, realizovať humanitárne a dlhodobé

projekty vo svete zamerané na pomoc ľuďom v núdzi spôsobenej chudobou, chorobami, vojnou alebo

ekologickou devastáciou. Od roku 2002 sa Magna aktívne venuje liečbe a starostlivosti o HIV/AIDS

deti. Ako jedna z prvých organizácií začala podávať antiretrovírusovú (ARV) liečbu deťom

v Kambodži. V krízových oblastiach poskytuje zdravotnú, nutričnú a materiálnu pomoc deťom v núdzi.

Magna Deti v núdzi má v súčasnosti zriadené svoje stále misie v Kambodži, Keni, Vietname, Kongu

a Nikarague. Krátkodobé humanitárne misie mali počas tsunami v Indii, cyklónu v Barme

a na zemetrasením zničenom Haiti.



Tento projekt bol plánovaný na obdobie dvoch rokov, konkrétne na roky 2010 – 2011. Aktivity

projektu začali vo februári 2010 a boli ukončené v novembri 2011. Financovanie projektu z rozpočtu

ODA bolo vo výške 149.858,- Eur. Spolufinancovanie implementujúcej organizácie bolo 6.214,- Eur.

Trnavská univerzita, Fakulta Zdravotníctva a Sociálnej Práce, má dlhoročnú tradíciu humanitárnej

a rozvojovej pomoci primárne v oblasti medicíny, verejného zdravotníctva a sociálnej práce.

Rozvojové a humanitárne aktivity začali v roku 1997, a to v hlavnom meste Kene – Nairobi, kde boli

cieľovou oblasťou predovšetkým najchudobnejšie časť mesta, tzv. „slumy“. Postupne FZSP TU v Keni

založila niekoľko projektov: Kliniku Nepoškvrnenej Panny Márie (Mary Immaculate Clinic),

Dobrovoľné poradenské a testovacie centrum HIV/AIDS (VCT – Voluntary Counselling and Testing

Centre), Anti-malnutričné programy pre podvyživené deti (Mary Immaculate Children Nutrition

Centre, Nutrition Centre of St. Charles Lwanga in Lunga), Centrum na liečbu tuberkulózy, Vzdelávací

program v odbore sociálna práca a verejné zdravotníctvo pre miestnych študentov zo slumov.

V spolupráci s Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave založila FZSP

TU Resocializačné centrum pre deti ulice (St. Kizito Children Centre) v Mihangu a Kliniku sv. Rafaela

(St. Raphael´s Clinic) v Mihangu. Spoluprácu s diecézou Rumbek v Južnom Sudáne v oblasti

poskytovania zdravotníckej starostlivosti začala Trnavská univerzita v r. 2001. V rámci tejto

spolupráce bola prebudovaná a zmodernizovaná pôvodná poľná nemocnica v Mapuordite ( Mary

Immaculate Hospital), Klinika v Gordime a Centrum na liečbu tuberkulózy v Nyamlelli. Ďalším

regiónom, kde FZSP TU vyvíjala svoje aktivity bola Kambodža – v hlavnom meste Phnom Penh

založila Kliniku sv. Maximilána Kolbeho (House of Family), kde sa poskytovala komplexná

starostlivosť o HIV/AIDS siroty. Niektorý členovia fakulty sa v spolupráci s VŠZaSP sv. Alžbety

podieľajú na rozvojových a humanitárnych projektoch v Ugande a na Haiti.

3.4 Kľúčové organizácie v hodnotených projektoch

Ministerstvo zahraničných vecí SR

Je koordinátorom zahraničnej rozvojovej a humanitárnej pomoci SR. Ako také, je zodpovedné za

koncepčné riadenie zahraničnej rozvojovej a humanitárnej pomoci SR, vrátane programovania pomoci

Afrike ako jednej z prioritných oblastí zahraničnej rozvojovej a humanitárnej pomoci SR.

Agentúra SAMRS

Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) je rozpočtovou organizáciou

zriadenou Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky. Jej poslaním je zabezpečiť

implementáciu oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej republiky v súlade s programovými

a koncepčnými dokumentmi pripravenými Ministerstvom zahraničných vecí SR, záväznými

dokumentmi Európskej únie, OSN, Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj a ostatnými

medzinárodnými záväzkami.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Nairobi

Reprezentuje slovenskú vládu a zastrešuje politickú, hospodársku, konzulárnu a kultúrnu oblasť s 11

krajinami subsaharského stredoafrického regiónu. SR aktívne pôsobí v oblasti rozvojovej pomoci

v Kenskej republike, ktorá sa v roku 2009 stala programovou krajinou programu SLOVAKAID.

Implementujúce organizácie

Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ – Rusinga Island v Keni:

Humanistické centrum NAROVINU

Projekt Prevencia, výživa a komplexná podpora detí a rodiny postihnutej HIV/AIDS v distrikte

Kisumu: Občianske združenie MAGNA Deti v Núdzi


v špecifických podmienkach Južného Sudánu: Trnavská Univerzita, Fakulta Zdravotníctva a Sociálnej

Práce

Projektoví partneri

Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov nádeje“ – Rusinga Island v Keni:

Humanist Centre of Kenya

Projekt Prevencia, výživa a komplexná podpora detí a rodiny postihnutej HIV/AIDS v distrikte

Kisumu: National AIDS Control Council, Kenya


v špecifických podmienkach Južného Sudánu: Diocese of Rumbek, Sudan.

4 Projekt Rozšírenie existujúceho komunitného

centra „Ostrov nádeje“ - Rusinga Island v Keni

4.1 Úvod

Názov projektu: Rozšírenie existujúceho komunitného centra „Ostrov

nádeje“ – výstavba zdravotného strediska s lôžkovou

časťou, poskytovanie zdravotnej starostlivosti

a prevencie pre 10 tisíc obyvateľov v oblasti Rusinga

Island v Keni

Partnerská krajina: Keňa

Miesto realizácie: Rusinga Island, okrsok Suba v Nyanzanskej provincii

Dátum začatia projektu: december 2009

Dátum ukončenia projektu: december 2011

Celková výška nákladov na projekt: 199 409,- EUR

Realizátor projektu: Humanistické centrum NAROVINU, Tulská 19, 96001

Zvolen, Slovenská Republika

Zodpovedný riešiteľ: Ing. Eva Hlavatá

Partnerská organizácia: Humanist Centre of Kenya, P.O.Box 14633-00100,

Nairobi, Kenya

Zdravotné stredisko s ambulantnou a lôžkovou časťou je súčasťou komunitného centra „Ostrov

nádeje“ v juhozápadnej časti ostrova Rusinga Island na Viktoriinom jazere. Ide o komplex zariadení,

ktoré sa snažia odpovedať na problémy a potreby komunity. V súčasnej dobe zahŕňa sirotinec,

materskú školu, základnú školu, vzdelávacie centrum, ubytovacie budovy, jedáleň a kompletné

zdravotné stredisko s laboratóriom. Vedľa nemocnice je postavený lekársky dom, čo umožňuje

nepretržitú dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Komunitné centrum „Ostrov nádeje“ je výsledkom vzájomnej spolupráce Humanistického centra

NAROVINU Českej republiky, Slovenskej republiky a miestneho Humanistického centra v Keni.

Pozemok, na ktorom sa centrum vrátane zdravotného strediska nachádza, je vlastníctvom

Humanistického centra NAROVINU, ktoré ho získalo v roku 2005 darom od miestnej komunity.

Tento projekt bol pripravený v súlade s Miléniovými rozvojovými cieľmi OSN (MDGs z roku 2000),

konkrétne v znížení detskej úmrtnosti, zlepšení zdravia matiek, v boji proti AIDS/HIV, malárii a

ostatným chorobám, ako aj so Strednodobou stratégiou oficiálnej rozvojovej pomoci Slovenskej

republiky na roky 2009 - 2013 v oblasti zvyšovania úrovne základnej zdravotnej starostlivosti v

rozvojových krajinách.

Projekt mal pokryť otázky, ktoré patria k sektorovým prioritám Slovenska, najmä sociálnu

infraštruktúru – zdravotníctvo, HIV/AIDS, a to s dôrazom na porozumenie problémov miestnych

komunít a efektívnejšie cesty pomoci. Projekt mal tiež zapojiť Slovensko a slovenských expertov do

medzinárodných rozvojových aktivít a projektov v Keni.

Partnerskou inštitúciou pri realizácii projektu bola nezisková nevládna organizácia v Keni - Humanist

Centre of Kenya, ktorá sa zapája do boja proti chudobe budovaním zdravej populácie. Tento cieľ je

v súlade s miestnymi a štátnymi strategickým plánmi Kenskej republiky: Rozvojový plán Suba

District vypracovaný v roku 2002 Ministerstvom financií a plánovania, strategický plán Štátneho

zdravotného sektoru, Národné Rozvojové plány (NDP), Strategická listina redukcie chudoby (PRSP)

a Národný plán vykorenenia chudoby (NPEP).

Zámerom projektu bolo výstavbou Zdravotného centra umožniť a sprístupniť zdravotnú starostlivosť

obyvateľom Rusinga Island, konkrétne v oblastiach Kamasengre West, Kamasengre East a Kaswanga.

Cieľom projektu bolo znížiť úmrtnosť a poskytnúť odbornú, kvalifikovanú starostlivosť miestnym

obyvateľom, so špeciálnym dôrazom na deti a matky a pacientov HIV/AIDS. Výstupom projektu malo

byť vybudovanie a prevádzka zdravotného strediska (vybaveného lekárskymi prístrojmi,

zdravotníckym materiálom a liekmi, so zdravotníckym personálom) pre poskytovanie zdravotnej

starostlivosti pre cieľovú skupinu približne 10 000 ľudí, t.j. asi 50% celkového počtu obyvateľov

Rusinga Island a zlepšenie informovanosti miestneho obyvateľstva o zdravotnej starostlivosti a

hygienických návykoch.

Okrem toho mal projekt vytvoriť niekoľko pracovných miest pre miestnych obyvateľov.

Projekt bol realizovaný v priebehu dvoch rokov a pokračuje v poskytovaní zdravotnej starostlivosti

naďalej.

Priebeh aktivít projektu podľa dostupnej dokumentácie:

Rok 2009

Projektové práce, administratívne činnosti. Zmena v aktivitách projektu, nakoľko došlo k nájdeniu

vhodnej budovy pre nemocnicu.

Rok 2010

Dopracovanie projektovej dokumentácie ohľadne zmeny projektu – úprava funkčnej budovy, potreba

dostavby a úpravy niektorých častí – septik, vodná veža, rozvod pitnej vody, zabezpečenie ubytovania

lekárov na misii. Realizácia a ukončenie stavebných prác, v 3. kvartáli bola začatá prevádzka

strediska. Prebiehali výberové konania na slovenských, českých aj kenských lekárov, sestry

a zdravotného technika. V septembri 2010 začali v stredisku pracovať lekárka a medička zo

Slovenska. Organizácia kampaní a vzdelávacích programov. V 4. kvartáli boli nadviazané kontakty

a spolupráca s kenskou vládou ohľadom HIV a vakcinácie. Príchod ďalších lekárov zo Slovenska –

špecialista na tropickú medicínu a gynekológ. Pokračovalo zaškoľovanie miestneho personálu a liečba

pacientov.

Rok 2011

Zdravotné stredisko plne zabezpečovalo starostlivosť o ambulantných pacientov, prevádzali sa pôrody

s následnou jednodňovou hospitalizáciou. Prebiehala výučba personálu ako aj ďalšie výmeny

odborného personálu zo Slovenska a Čiech. Uskutočnil sa HIV kemp pre deti z Humanist School.

Uskutočnil sa stomatologický kemp pre deti zo sirotinca a ľudí z komunity.

V 2. kvartáli boli dokončené stavebné práce na novej pôrodnej sále. Prebiehalo dopĺňanie potrebného

zdravotníckeho materiálu, liekov a prístrojov. Začala spolupráca s Moi Teaching and Referal Hospital

v Eldorete ohľadne ARV terapie a malnutričného programu pre podvyživené deti z ostrova. Bolo

uskutočnené premietanie edukačných filmov pre deti zo sirotinca a verejnosť, prednášky na témy

HIV/AIDS, malária, TBC, hnačka, sexuálne prenosné ochorenia, pneumónia, kurzy prvej pomoci.

Prebiehala prenatálna poradňa pre budúce matky.

V spolupráci s vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety sa podarilo zabezpečiť

prítomnosť lekárov resp. medikov do konca roka 2011.

Z hľadiska riadenia a realizácie projektu sa podľa dostupnej dokumentácie nevyskytli žiadne závažné

problémy, ktoré by ohrozili alebo predčasne ukončili projekt. Prechodné problémy personálneho

charakteru boli v krátkom čase úspešne vyriešené. Personálne problémy sa týkali neskoršieho

príchodu lekárov zo Slovenska na misiu a problém s miestnou zdravotnou sestrou, ktorá musela byť

prepustená pre zlú pracovnú morálku. Spolupráca s kenskými partnermi a predstaviteľmi vládnych

organizácií bola veľmi dobrá a ústretová.

Prínosom je pokračovanie spolupráce so slovenskou stranou predovšetkým v poskytovaní odborného

zdravotníckeho personálu. Celá prevádzka zdravotného strediska je od svojho vzniku podporovaná

Vládou Slovenskej republiky prostredníctvom agentúry SlovakAid.

Personál nemocnice je tvorený miestnymi ľuďmi – 2 zdravotné sestry, 1 clinical officer, 1 recepčná, 1

laborantka a 2 strážnici. Naďalej sa v zdravotnom stredisku striedajú na stáži lekári z Českej

a Slovenskej republiky. Okrem zdravotnej starostlivosti má stredisko zabezpečovať aj osvetu medzi

miestnymi obyvateľmi a prevenciu pre deti.

4.2 Ciele projektu

Ciele projektu sú definované nasledovne:

Širší rozvojový plán

Boj proti chudobe budovaním zdravej populácie

Rozvojový zámer projektu ( dlhodobé účinky)

Hlavným cieľom projektu je udržateľný rozvoj a zlepšenie kvality života komunity na vzdialenej

oblasti Rusinga Island, konkrétne v oblastiach Kamasengre West, Kamasengre East a Kaswanga, a to

zlepšením zdravotného stavu miestnej populácie a redukovaním úmrtnosti detí a matiek - rodičiek.

Cieľom projektu je znížiť úmrtnosť a poskytnúť odbornú, kvalifikovanú starostlivosť miestnym

obyvateľom, so špeciálnym dôrazom na deti a matky a pacientov HIV/AIDS.

Bezprostredné ciele projektu

Okamžité účinky projektu

prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti pre populáciu Rusinga Island výstavbou

a vybavením komunitného zdravotného centra, najatím a praktickým tréningom medicínskych

zamestnancov a zabezpečením služieb zdravotnej starostlivosti

zahájenie procesu budovania zdravotného povedomia a nastolenia bezpečných návykov

týkajúcich sa zdravia ostrovnej populácie pripravením zdravotných vzdelávacích

a preventívnych programov v oblastiach plánovaného rodičovstva, reprodukčného zdravia,

výživy a prevencie chorôb.

Strednodobé účinky projektu

projekt napomáha bezpečnému materstvu zlepšením prístupu a kvality novorodeneckej,

pôrodníckej a popôrodnej starostlivosti vytvorením podmienok na zníženie detskej a materskej

úmrtnosti, ako aj zlepšením prístupu k pediatrickej starostlivosti. To zlepší kvalitu života

a bude mať pozitívny dopad na radu sociálnych otázok (počet osirotených detí, chudoba,

ekonomická výkonnosť zdravších rodín atď.)

projekt je pre komunitu Rusinga Island trvalým prínosom. Centrum je riadené z miestnej

úrovne a ročne ošetrí odhadom 6 000 pacientov. Prebiehajúci program budovania zdravotného

povedomia ročne ovplyvní tisíce ľudí spomedzi 10 000 -15 000, čo predstavuje celkovú

cieľovú skupinu.

Realizačné výstupy projektu

Medzi výstupy projektu možno zahrnúť vybudovanie zdravotného centra, vybaveného lekárskymi

prístrojmi, zdravotníckym materiálom a liekmi. Ďalej zabezpečenie kvalifikovaného miestneho

personálu, zabezpečenie pôsobenia odborných lekárov počas trojmesačných stáží, organizovaných

v spolupráci s Vysokou školou sv. Alžbety SR. Samotným produktom projektu je prevádzka

zdravotného strediska, t.j. starostlivosť o ambulantných a hospitalizovaných pacientov, návštevy

v domácnostiach a organizovanie kampaní a vzdelávacích programov o prevencii chorôb, hygiene,

výžive, plánovaní rodiny, bezpečných praktikách – vedené zdravotníckym personálom a špecialistami.

4.3 Aktivity projektu

Prehľad aktivít realizovaných počas rokov 2009 – 2011:

V roku 2009 (Projekt začal 10. decembra 2009)

1. Projektové práce

2. Administratívne činnosti

3. Nájdenie vhodnej budovy pre nemocnicu

V roku 2010

1. Cesta projektového konzultanta a asistentky projektu do Kene

2. Dopracovanie projektovej dokumentácie ohľadne zmeny projektu – úprava funkčnej budovy,

potreba dostavby a úpravy niektorých častí – septik, vodná veža, rozvod pitnej vody,

zabezpečenie ubytovania lekárov na misii.

3. Žiadosť o zmenu v projekte, ktorá zahŕňala najmä zmeny v súvislosti s plánovanou výstavbou

nemocnice.

4. Rekonštrukčné stavebné práce na budove nemocnice.

5. Výstavba septiku, vodnej veže a rozvodov vody.

6. Vybavenie zdravotníckeho centra lekárskymi prístrojmi a nábytkom (zoznam aj s

fotodokumentáciou je uvedený v prílohe).

7. Jednania s VŠ sv. Alžbety v Bratislave ohľadne pobytov slovenských a českých lekárov –

špecialistov a amedikov.

8. Výberové konania na lekára, sestry a laboratórneho technika v Keni.

9. Zamestnanie jedného laboratórneho technika, dvoch zdravotných sestier a jedného „clinical

officer“.

10. V apríli 2010 bola zahájená skúšobná prevádzka nemocnice.

11. Výstavba lekárskeho domu.

12. V septembri 2010 začali misie lekárov a medikov z ČR a SR.

13. Organizovanie kampaní a vzdelávacích programov.

14. Opakované pracovné cesty projektového konzultanta a jeho asistenta do Kene.

15. Nadviazaním spolupráce s kenskou vládou ohľadne HIV a vakcinácie ( kenská vláda poskytla

zdarma lieky – antimalariká, antikoncepciu, prvú pomoc pre podvyživené deti a ďalšie lieky

pre HIV pozitívnych pacientov).

16. Spolupráca s reginálnymi partnermi ( Moi Teaching and Referal Hospital v eldorete) ohľadne

antiretrovírusovej (ARV) liečby a malnutričného programu pre podvyživené deti z ostrova.

V roku 2011

1. Dokúpenie ďalších potrebných liekov.

2. Rekonštrukčné práce na pôrodnej sále.

3. Príprava informačných letákov o prvej pomoci a o HIV.

4. Školenie zdravotných sestier.

5. Kurzy prvej pomoci pre personál kliniky, školy a pre pracovníkov projektu.

6. Premietanie edukačných filmov a edukačné prednášky na témy hygiena, sexuálne prenosné

ochorenia, tehotenstvo a jeho komplikácie atď.

7. HIV kemp pre deti z Humanist School.

8. Stomatologický kemp pre deti zo sirotinca a ľudí z komunity.

4.4 Závery

4.4.1 Hodnotiace otázky

Ako pokračuje spolupráca príjemcu pomoci, miestneho obyvateľstva a slovenského realizátora

projektu?

Spolupráca príjemcu pomoci so slovenským realizátorom pokračuje aj v súčasnosti, a to hlavne

v zabezpečovaní odborného zdravotného personálu – misie lekárov zo SR (prítomnosť clinical officera

z Ukrajiny a lekárky zo SR – MUDr. Petra Štulerová v čase našej návštevy projektu). Lekári

pokračujú v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, edukácii miestneho personálu a ľudí z komunity.

S touto spoluprácou sa počíta aj na rok 2012.

V akom technickom stave sa nachádza vybudované zdravotné stredisko na Rusinga Island? Boli

zrealizované deklarované stavby (dom lekárov, vodná veža, septik)? Existuje dokumentácia o

vlastníckych právach k pozemkom, na ktorých stoja stavby? Ako funguje prevádzka?

Pri prehliadke zdravotného strediska sme mali možnosť vidieť, že technický aj prevádzkový stav

budov, prístrojov a ostatného zariadenia je v súčasnom období veľmi dobrý. Lekárske prístroje sú

kompletné a úplne funkčné. Súčasťou centra sú aj deklarované stavby – lekársky dom, vodná veža

a septik ( pozri Príloha Fotodokumentácia). V prílohe je k nahliadnutiu zmluva o vlastníckych právach

k pozemkom, na ktorých sa komunitné centrum „Ostrov nádeje“ - vrátane zdravotného strediska

nachádza. Majiteľom pozemkov je Humanistické centrum Keňa. Vzhľadom na blízkosť lekárskeho

domu a nemocnice je možná nepretržitá prevádzka. Počas dňa stredisko poskytuje zdravotnú

starostlivosť pre 20-30 miestnych ľudí, v noci je poskytovaná akútna starostlivosť.

Nakoľko je poskytovaná diagnostická a liečebná starostlivosť v súlade s novými postupmi? Akým

spôsobom sa využívajú v rámci projektu zakúpené zariadenia na diagnostiku, ako je o ne postarané a

aká je dostupnosť liekov na liečbu HIV/AIDS (ARV)?

Miestny personál je dostatočne erudovaný, svoju prácu vykonáva v súlade s požiadavkami a

zaškolením. Počas projektu sa nepodarilo nájsť v Keni miestneho lekára, ktorý by bol ochotný

pracovať na Rusinga Islande. Dôvodom je ich nedostatok a slabé finančné ohodnotenie. Pobyt lekárov

z EÚ je prínosom jednak pre pacientov, ale aj pre samotný miestny personál, ktorý lekári zaškoľujú

v organizácii práce, vedení zdravotnej dokumentácie, ako aj hygiene na pracovisku. Nevýhodou je, že

odborný personál zo SR a ČR nemá vždy primeranú kvalifikáciu – na misiách sa zúčastňujú lekári bez

špecializácie, čerství absolventi lekárskej fakulty, medici, prípadne clinical officer, čo je v Keni nižší

stupeň lekára (v skutočnosti sa ale jedná o najvyšší stupeň kvalifikovanej sestry). Napriek tomu je

poskytovaná zdravotná starostlivosť na požadovanej odbornej úrovni. Clinical officer a lekár majú

okrem vlastných poznatkov a skúseností k dispozícii návody obsahujúce prehľadné a presné

diagnostické a terapeutické návody, ktoré sa nachádzajú na stenách ambulancie. Lieky pre pacientov

sú dostupné, primerane skladované. Evidencia spotreby liekov bola vedená len niektorými lekármi

misie. Počas niektorých mesiacov presná evidencia chýba. Taktiež nie všetci lekári na misii

pokračovali v spracovávaní štatistík a nie všetci využívajú pri diagnostike dostupné prístoje, čo

pravdepodobne súvisí s nedostatočnou edukáciou a motiváciou našich lekárov. V zariadení je

dostupná primerane vedená zdravotná dokumentácia pacientov, ktorí tu boli ošetrení alebo sú tu

dispenzarizovaní. HIV testy a rýchle testy na maláriu sú v stredisku dostatočne dostupné a primerane

využívané.

Je poskytovaná zdravotná starostlivosť dostupná všetkým obyvateľom ostrova? Aká je spolupráca zo

strany pacientov a ich príbuzných?

Celkový počet príjemcov zdravotnej starostlivosti je okolo 15 000 z oblasti Rusinga Island, čo je

zhruba 50% populácie na ostrove. Zdravotné stredisko môže ošetriť približne 6 000 pacientov ročne.

Prístup k zdravotnej starostlivosti je rovnaký pre mužov aj ženy. Počas našej návštevy v zdravotnom

stredisku sme mali možnosť sa presvedčiť, že počet pacientov je 20-30 za deň, v noci sú ošetrované

akútne stavy. Navštívili sme aj blízky dispenzár, kde základnú zdravotnú starostlivosť a poradenstvo

zabezpečuje vyškolená zdravotná sestra. Takéto dispenzáre sa v okolí nachádzajú dva. Obidva úzko

spolupracujú s nemocnicou. Tým je počet pacientov, ktorým zdravotné stredisko poskytuje pomoc

oveľa vyšší. Spolupráca pacientov a ich príbuzných je dobrá. Tehotné ženy prichádzajú na

poradenstvo do dispenzárnych centier alebo priamo do zdravotného strediska, vyhľadávajú asistovaný

pôrod a popôrodnú starostlivosť. Ľudia v komunite sa zúčastňujú vzdelávacích programov a ďalších

aktivít v centre.

Má miestny personál záujem o ďalšie vzdelávanie a zlepšovanie kvality poskytovanej starostlivosti?

Pokračuje miestny zaškolený personál vo vzdelávacích a prevenčných programoch?

Počas našej návštevy sme mali možnosť komunikovať so sestrami Evelyn a Jack a taktiež s miestnou

laborantkou. Všetky vykonávajú svoju prácu svedomite, so záujmom a na primeranej profesionálnej

úrovni. Je predpoklad ich ďalšieho vzdelávania. Vzdelávacie a prevenčné programy v komunite

naďalej prebiehajú vo fome vzdelávacích programov pre verejnosť, motivačné kurzy ale aj rôzne

športové aktivity. Edukačná činnosť je poskytovaná aj deťom v okolitých secondary school.

Zodpovedajú náklady projektu bežným cenám? Sú hlavné nákladové položky v porovnateľnej výške vo

všetkých troch hodnotených projektoch? Porovnanie s podobnými projektmi v iných oblastiach v Keni.

Na základe podrobnej obhliadky zdravotného strediska a kontroly prístrojového vybavenia ako aj

poskytnutej podrobnej dokumentácie je predpoklad, že náklady vynaložené na projekt sú adekvátne.

V porovnaní s ďalšími dvomi kontrolovanými projektami je Zdravotné stredisko na Rusinga Island

najlepšie vybavené a funkčné. Mali sme možnosť navštíviť podobné projekty v Nairobi, ktoré

realizuje VŠ sv. Alžbety a ktoré neboli cieľom evaluácie. Na základe získaných poznatkov je možné

Zdravotné stredisko na Rusinga Islande porovnať s uvedenými projektami a konštatovať, že

zodpovedá požiadavkám miestnej komunity.

Došlo v dôsledku realizácie projektu a jeho pokračovania k poklesu HIV infikovaných pacientov a k

zlepšeniu kvality života už infikovaných pacientov v oblasti Rusinga Island?

Realizáciou projektu dochádza k zlepšeniu kvality života v komunite, k zlepšeniu zdravotného stavu

obyvateľstva, poskytovanie zdravotnej starostlivosti je dostupné širokej cieľovej skupine obyvateľstva

na Rusinga Island. Projekt má pozitívny dopad na zdravotnú i sociálnu oblasť komunity.

Je predčasné hodnotiť konkrétne, či došlo k poklesu infikovaných HIV pacientov v danej oblasti.

Súvisí to s viacerými faktormi:

projekt bol ukončený v septembri 2011, čo je zo štatistického hľadiska krátke obdobie,

štatistiky nie sú úplne, nakoľko nie všetci lekári ich adekvátne sledovali a viedli,

ostatné faktory ovplyvňujúce chorobnosť aj v iných lokalitách Kene – napr. klimatické zmeny,

nepokoje, nedostatok prezervatívov (úplny výpadok na obdobie 3 mesiacov koncom r. 2009

a začiatkom r. 2010) a ďalšie.

4.4.2 Hodnotenie projektu

Relevantnosť

Projekt je vysoko relevantný tak zo strany Slovenskej republiky, ktorá dlhoročne poskytuje rozvojovú

a humanitárnu pomoc v krajinách subsaharskej Afriky, ako aj zo strany Kene, konkrétne izolovanej

komunity na Rusinga Islande. Jednou z priorít kenskej vlády je boj proti chudobe a budovanie zdravej

populácie (pozri prílohu IV).

Účinnosť

Ciele projektu boli postavené reálne a a splnené v celom plánovanom rozsahu. Odovzdanie

a sprevádzkovanie zdravotného strediska bolo uskutočnené o niečo skôr ako bolo pôvodne plánované.

Hlavné zámery projektu – zabezpečiť prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti a budovanie

zdravotného povedomia – sa tak začali napĺňať v kratšom čase.

Efektivita

Hodnotený projekt ponúkol veľmi dobrý pomer medzi nákladmi a výstupmi. Vynaložené prostriedky

na projekt boli efektívne.

Dopady

Realizácia projektu prispela k zlepšeniu kvality života v izolovanej oblasti na Rusinga Island,

k zlepšeniu zdravotného stavu miestnej populácie, k zlepšeniu zdravotného povedomia a zlepšeniu

informovanosti miestneho obyvateľstva o zdravotnej starostlivosti a hygienických návykoch. Je

predpoklad pozitívneho dopadu projektu na radu sociálnych otázok.

Udržateľnosť

Vzhľadom na dobrú spoluprácu Humanistického centra v Keni a záujem miestnej komunity je

predpoklad udržateľnosti projektu. Spolupodieľať sa bude slovenská aj česká strana. Naďalej je

potrebné hľadať nové finančné zdroje a príspevky na prevádzku zariadenia – platy zamestnancov,

lieky, nutné opravy, dobrovoľníkov (lekári z EÚ). Významnou možnosťou je aj zapojenie miestnej

komunity a miestnych dobrovoľníkov do činnosti zariadenia ako aj celého komunitného centra

„Ostrov nádeje“.

Celkové hodnotenie

Projekt sa ukázal ako veľmi prínosný a reakcie prijímateľa pomoci boli veľmi pozitívne. Počas

hodnotiacej misie v Keni na Rusinga Islande bola veľmi pozitívne hodnotená práca realizátora

projektu ako aj aktívny prístup miestnej komunity a miestneho humanistického centra.

4.5 Odporúčania

1. Realizovaný projekt prispel k zlepšeniu kvality života a zdravotnej starostlivosti v izolovanej

komunite na Rusinga Island. Slovenská rozvojová agentúra by mala pozitívne zvážiť ďalšiu

pomoc tomuto eventuálne podobným projektom.

2. Je potrebné pokračovať v projekte, zlepšovať poskytovanú zdravotnú starostlivosť a služby,

ktoré zariadenie poskytuje a rozširovať ich podľa potrieb miestnej komunity. Neustále hľadať

riešenia ako zabezpečiť udržateľnosť projektu.

3. Pri hľadaní lekárov na misie sa sústrediť na ich lepšiu odbornosť a motiváciu (zaškolenie,

započítavanie aspoň časti pobytu do odbornej praxe lekára, primerané finančné

ohodnotenie...).

4. Schváliť žiadosť o zmene v projekte týkajúcu sa RTG pracoviska na presunutie príslušných

prostriedkov na misie lekárov VŠ sv. Alžbety.

5 Projekt Prevencia, výživa a komplexná

podpora detí a rodiny postihnutej HIV/AIDS

v distrikte Kisumu

5.1 Úvod

Názov projektu: Prevencia, výživa a komplexná podpora detí a rodiny

postihnutej HIV/AIDS v distrikte Kisumu

Partnerská krajina: Keňa

Miesto realizácie: Kisumu, Provincia Nyanza

Dátum zahájenia projektu: február 2008

Dátum ukončenia projektu: jún 2009

Celková výška nákladov na projekt: 10 484 750 Sk

Realizátor projektu: MAGNA Deti v núdzi Slovensko, Nám. 1.mája 15, 81106

Bratislava, Slovenská Republika

Zodpovedný riešiteľ: Martin Bandžák

Partnerská organizácia: National AIDS Control Council, Vallry Road, Nairobi

Tento projekt bol pripravený v súlade s národným strategickým plánom MAGNA Deti v núdzi

Slovensko v spolupráci s MAGNA Deti v núdzi Keňa, Kenským Národným úradom pre dozor nad

otázkami AIDS (NACC). Bol v zhode prioritami Kenskej vlády v oblasti poskytovania vylepšenej

prevencie a liečby pohlavne prenosných chorôb, konkrétne prevencii prenosu HIV z matky na dieťa

a antiretrovírusovej liečby.

Zámerom projektu bolo zabezpečenie plnohodnotného života novorodencom bez nákazy HIV,

prevencia, výživa a komplexná podpora pre deti a rodiny postihnuté HIV/AIDS v provincii Nyanza.

Projekt nadväzoval na pilotný PMTCT program občianskeho združenia MAGNA Deti v núdzi priamo

na mieste, ktorý umožnil analýzu situácie v teréne. Priamym partnerom bola oblastná nemocnica

v Kombewa.

Projekt bol realizovaný počas 17-tich mesiacov, pričom za účelom splnenia cieľov projektu boli

vykonané aktivity na:

1. zabránenie prenosu HIV z matky na dieťa (antenatálne intervencie, intervencie počas pôrodov,

postnatálne intervencie a testovanie detí);

2. zlepšenie a rozvoj antiretrovírusovej liečby pre detských pacientov a ich príbuzných;

3. zvýšenie šance na prežitie detských a dospelých HIV/AIDS pacientov prostredníctvom

realizácie nutričného programu.


Rok 2008

Stretnutia s lokálnym partnerom Národným výborom pre HIV/AIDS (NACC), s predstaviteľmi

Ministerstva zdravotníctva Kene (MZK), s predstaviteľmi oblastnej nemocnice v Kombewa (ONK),

s predstaviteľmi zdravotného strediska v Nyahera (ZSN), s partnerskou organizáciou Walter Reeds,

CDC a predstaviteľmi spoločnosti Nestlé. Výstupom stretnutí boli dohody o spolupráci. Návštevy

oboch zdravotných zariadení, v ktorých mal byť projekt realizovaný. Vypracovanie plánu

personálnych rotácií a tréningov. Prieskum trhu ohľadom nutného vybavenia, príprava zmlúv

s dodávateľmi, nábor zamestnancov. Dostavba a vybavenie oddelenia poskytujúceho ARV služby

a nutričný program. Identifikácia dodávateľa liečiv pre program oportúnnych infekcií. Zaškolenie

personálu. Registrácia nových pacientov.

Rok 2009

Pravidelné stretnutia s partnerskými organizáciami. Monitorovanie a zaškolenie odborného personálu.

Dokončenie prestavby a vybavenie oddelenia pre ARV liečbu a nutričného centra. Pokračovanie

v spolupráci s dodávateľom ARV liekov a liekov na liečbu oportúnnych infekcií ako aj s dodávateľom

špeciálnej terapeutickej stravy. Pokračuje registrácia nových pacientov, denná intervencia pre HIV

pozitívnych detských a dospelých pacientov, regulárna zdravotná starostlivosť, testovanie. Distribúcia

špeciálnej terapeutickej stravy. Projekt bol ukončený v júni 2009.

Podľa schválenej záverečnej správy projektu boli dosiahnuté požadované výsledky, a to najmä

zníženie prípadov prenosu HIV z matky na dieťa, rozšírenie a vylepšenie ARD liečby detských

pacientov v nemocnici Kombewa a poskytnutie nutričnej výživy detským aj dospelým pacientom

postihnutým HIV/AIDS.

Z hľadiska riadenia a realizácie projektu sa podľa dostupnej dokumentácie nevyskytli žiadne závažné

problémy zo strany realizátora projektu. Vzhľadom na povolebné nepokoje v Keni v januári a februári

2008 musela byť prerušená realizácia projektu na dva mesiace, nakoľko situácia v krajine

nedovoľovala pokračovať v projektových aktivitách. Po stabilizácii situácie v krajine pokračoval

projekt podľa plánu. Neboli zistené žiadne pripomienky zo strany kenských partnerov – Ministerstva

zdravotníctva Kene a Národného výboru pre HIV/AIDS v Keni. Spolupráca s uvedenými inštitúciami

ako aj predstaviteľmi zdravotných zariadení zainteresovaných do projektu bola veľmi dobrá.

5.2 Ciele projektu


Rozvojový zámer projektu (dlhodobé účinky)

Celkový cieľ projektu je zabezpečiť plnohodnotný život novorodencov bez HIV nákazy a detí a ich

rodinných príslušníkov infikovaných a/alebo postihnutých HIV/AIDS.

Bezprostredné ciele projektu (okamžité a strednodobé)

Účel projektu je trojnásobný:

1. znížiť počet prípadov prenosu z matky na dieťa v rámci programu PMTCT ( zabezpečením

pokračovania úspešného pilotného projektu „Prevencia prenosu HIV z matky na dieťa Plus“)

2. rozšíriť a vylepšiť ARV liečbu pre detských pacientov nastavením liečebného programu ARV

v oblastnej nemocnici Kombewa

3. zvýšiť šance k prežitiu detských a dospelých pacientov HIV/AIDS poskytnutím nutričného

programu ( pre tých, ktorí sú zapísaní na ARV liečbu v nemocnici v Kombewa)


Medzi výstupy projektu možno zahrnúť v jednotlivých častiach projektu:

1. administrácia a dozor na predpôrodné, pôrodné a popôrodné postupy zákrokov vo forme

predpôrodnej starostlivosti, antiretrovírusovej profylaxie po narodení dieťaťa, dozor na

pôrodnícke postupy a vyhnutie sa dojčeniu,

2. rozšírenie a zlepšenie ARV liečby pre deti prostredníctvom náboru nového zdravotníckeho

a farmaceutického personálu, poskytnutia odborného poradenstva a konzultácií matkám

navštevujúcim spolupracujúce zariadenia a zapojením dostatočného množstva lekárov, sestier

a farmaceutov poskytujúcich detskú ARV a Oi liečbu,

3. zapojenie odborníka na výživu do implementácie nutričného programu zameraného na

detských aj dospelých HIV/AIDS pozitívnych pacientov.


Prehľad aktivít realizovaných počas obdobia február 2008 - marec 2009:

V roku 2008

prieskum trhu a získanie informácií o zakúpení potrebného vybavenia

stretnutia a podpis rámcových zmlúv s kľúčovými partnermi a dodávateľmi ( NACC, MZK,

ONK, ZSN, Nestlé)

zavedenie efektívneho monitoringu a evaulácie dát z projektu

zahájenie náboru nových zamestnancov

predĺženie nájomnej zmluvy na Magna centrum

vybavenie oddelenia poskytujúceho ARV služby, aby vyhovovalo normám pre poskytovanie

ARV liečby vrátane OI liečby

stavba nutričného centra

identifikácia dodávateľa liečiv pre program oportúnnych infekcií

V roku 2009

pravidelné stretnutia s lokálnymi partnermi

pokračovanie v monitorovaní odborného personálu pre program ARV a nutričného programu

vybavenie oddelenia poskytujúceho ARV služby

vybavenie nutričného centra

identifikácia dodávateľa liečiv pre program liečby oportúnnych infekcií

začatie spolupráce s dodávateľom špeciálnej terapeutickej stravy

pokračovanie v registrácii pacientov

denná intervencia pre HIV pozitívnych pediatrických a dospelých pacientov

riešenie problémov s „defaulters“ pacientami

regulérna zdravotná starostlivosť, testovanie a objednávanie liekov

identifikácia kritérií na vstup do programu

distribúcia špeciálnej stravy

pravidelné návštevy a kontroly sociálnymi pracovníkmi v teréne

5.4 Závery


Vykonáva miestny personál aktivity vyplývajúce z projektu správne? Vykonávajú sociálni pracovníci

vyškolení v rámci projektu sociálnu činnosť a návštevy v rodinách?

Sú tehotné ženy a ich príbuzní dostatočne citlivo a starostlivo oboznámené s programom? Sú tehotné

ženy ochotné spolupracovať a podrobiť sa vyšetreniu a testovaniu?

Dostávajú HIV pozitívne tehotné ženy primeranú ARV liečbu a počas pôrodu profylaxiu?

Sú ochotné prísť v stanovenom čase na testovanie detí na HIV ( medzi 2. a 12.mesiacom)?

Je následná liečba HIV pozitívnych detí primeraná a zo strany rodičov dodržiavaná?

Je nutričný program v plnej miere poskytovaný deťom a dospelým spĺňajúcim kritéria zaradenia do

programu, tak ako boli definované v projekte?

Pokračuje spolupráca miestneho personálu s partnerskými zdravotníckymi zariadeniami a aká je ich

ochota sa ďalej vzdelávať a napĺňať ciele projektu?

Existuje podobný zdravotný a nutričný program v distrikte Kisumu? Ak áno, aké výsledky v porovnaní

s hodnotiacim projektom dosahuje? Aká je prípadná vzájomná spolupráca?

Aké aktivity a kroky projektový tím realizuje na zabezpečenie udržateľnosti výsledkov projektu?


všetkých troch hodnotených projektoch?

Na žiadnu z vyššie uvedených otázok nie je možné odpovedať - viď ďalej.


Hodnotiaca správa tohto projektu bola až po túto časť vypracovaná len na základe priloženej

projektovej dokumentácie a priebežných správ z projektu, ktoré hodnotiacemu tímu poskytla SAMRS.

Hodnotiaci tím navštívil v Keni v distrikte Kisumu Oblastné nemocnice v Kombewe a v Nyahere.

V oboch je funkčné VCT/ARV centrum a prebieha nutričný program. Nie však za podpory projektu

Magny. V nemocnici v Nyahere je na fasáde VCT a nutričného centra logo Magna Deti v núdzi

a SlovakAid, avšak ešte z projektu prebiehajúceho v roku 2007. V nemocnici v Kombewe

s hodnotiteľmi nebol ochotný komunikovať nikto z vedenia. Podarilo sa nám komunikovať so sestrou

Rosse Mary, ktorá t. č. pracuje v nutričnom centre. Pamätá sa na projekt Magny z roku 2007, kedy bol

zahájený program PMTCT, v tom čase bola z financií projektu zrekonštruovaná aj strecha budovy

nutričného centra. Sestra Rosse Mary pozitívne hodnotila spoluprácu so zástupkyňou Magny –

Simonou Chytilovou. Podľa jej vyjadrení ale následne nebola nadviazaná ďalšia spolupráca medzi

nemocnicou a Magnou pre neadekvátnu spoluprácu. Magna napr. už pri prvom projekte nepodávala

štatistiky o pacientoch. Od roku 2007 pracuje nutričné centrum v nemocnici Kombewa vďaka

spolupráci s USAID/NHP.

5.5 Odporúčania

1. Dôkladná finančná kontrola projektu a dočasné pozastavenie financovania ďalších projektov

Magny.

6 Projekt Rozvoj kapacít v ošetrovateľstve,

pôrodnej asistencii a komunitnom zdravotníctve


6.1 Úvod

Názov projektu: Rozvoj kapacít v ošetrovateľstve, pôrodnej asistencii

a komunitnom zdravotníctve v špecifických podmienkach

Južného Sudánu

Partnerská krajina: Južný Sudán

Miesto realizácie: Mapuordit a Nyamlell

Dátum zahájenia projektu: február 2010

Dátum ukončenia projektu: december 2011

Celková výška nákladov na projekt: 149 858,- EUR

Realizátor projektu: Trnavská Univerzita v Trnave, Fakulta Zdravotníctva

a Sociálnej Práce, Hornopotočná 23, Trnava

Zodpovedný riešiteľ: Prof. MUDr. Martin Rusnák, CSc.

Partnerská organizácia: Diocese of Rumbek, Sudan

Nemocnica v Mapuordite (Mary Immaculate Hospital) bola v spolupráci s Trnavskou univerzitou

v roku 2001 zrekonštruovaná z pôvodnej poľnej nemocnice. V súčasnosti má 112 lôžok rozdelených

do 6 oddelení. Poskytuje liečebné, preventívne služby, plánované aj akútne operácie predovšetkým pre

pacientov z cieľovej oblasti Mapuorditu a Nyamlellu v Južnom Sudáne. Okrem nemocnice je súčasťou

komplexu aj internátna škola pre zdravotné sestry a základná škola.

Hlavným zámerom projektu je zlepšenie zdravotného stavu populácie v oblasti Južného Sudánu

prostredníctvom primárne vzdelávacieho programu. Navrhovaný projekt má tri hlavné komponenty.

Prvým je zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, druhým komponentom je

vzdelávací program zložený z troch modulov a tretím komponentom je výskumná činnosť.

Tento projekt bol pripravený v súlade s koncepciou a realizáciou humanitárnych a rozvojových

projektov Slovenska v krajinách tretieho sveta. Celkovým zámerom projektu bolo zlepšenie

zdravotného stavu populácie v cieľovej oblasti Mapuorditu v Sudánskej republike, Južnom Sudáne.

Projekt bol vypracovaný na základe konkrétnej požiadavky predstaviteľov nemocnice v Mapuordite

a diecézy Rumbek spravujúcej zdravotnícke zariadenia v oblasti Mapuordit, Nyamlell, Gordim, Maria

Lou. Programy tohto projektu boli inkorporované do existujúcej infraštruktúry humanitárnej

a rozvojovej pomoci v cieľovej oblasti.


Rok 2010

Aktivity sa realizovali vo všetkých troch komponentoch projektu, a to zdravotná starostlivosť,

vzdelávanie aj zber podkladov pre výskum, ktorý sa týkal zdravotného stavu obyvateľstva Južného

Sudánu. Tím bol doplnený o osobu učiteľa, ktorý školil zdravotnícky personál a pacientov nemocnice,

o ošetrovateľku, ktorá vykonávala ošetrovateľskú starostlivosť s prihliadnutím na špecifiká danej

oblasti a vzdelávala personál v ošetrovateľskej starostlivosti, a atestovaného chirurga, ktorý dohliadal

na chod chirurgického oddelenia a operačných sál.

Rok 2011

Zdravotnícka a ošetrovateľská starostlivosť, sociálna práca, vzdelávanie, výskumná činnosť, osveta

prebiehali vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu s určitým spomalením, ale pravdepodobne

budú naplnené ciele projektu. Ukončenie projektu sa predpokladá v decembri 2011.

Z hľadiska riadenia a realizácie projektu sa podľa dostupnej dokumentácie nevyskytli závažné

problémy. Nedodržanie presného časového harmonogramu nebolo spôsobené realizátormi projektu

a bolo konzultované so SAMRS. Príčinou posunu začiatku projektu bol fakt, že odborníci, ktorí sa

mali zúčastniť projektu, boli v rámci záchranného tímu vyslaní na ostrov Haiti kvôli náhlej

humanitárnej kríze. V 1Q 2011 bola realizácia projektu po dohovore so SAMRS posunutá v dôsledku

udalostí a nepokojov týkajúcich sa prebiehajúceho referenda o rozdelení krajiny. Počas tohto obdobia

sa z nemocnice stalo útočisko utečencov. Napriek uvedeným skutočnostiam nebol podľa dostupnej

dokumentácie významnejšie narušený priebeh ani časový harmonogram projektu a spolupráca

s partnerskými inštitúciami bola ústretová a dobrá.

6.2 Ciele projektu


Širší rozvojový plán

Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v oblasti Južného Sudánu a zlepšenie zdravotného stavu

populácie.

Rozvojový zámer projektu ( dlhodobé účinky)

Projekt predpokladá začlenenie verejného zdravotníctva (s dôrazom na osvetu o prevencii

najčastejších ochorení), terénnej sociálnej práce a ošetrovateľstva (s dôrazom na pôrodnícku

asistenciu) do poskytovania zdravotníckej starostlivosti.

Bezprostredné ciele projektu ( okamžité a strednodobé účinky projektu)

poskytovanie lekárskej zdravotníckej starostlivosti špecialistom na tropickú medicínu

zlepšenie vybavenosti ambulancie a možnosti diagnostiky a liečby

zlepšenie zdravotného stavu populácie a širšie zabezpečenie zdravotníckej starostlivosti

vrátane následnej starostlivosti

výchova kvalifikovaného pomocného zdravotníckeho personálu, verejných zdravotníkov

a sociálnych pracovníkov z radov domáceho obyvateľstva, a to v troch moduloch:

1. Modul Verejné zdravotníctvo – zdravotná osveta

2. Modul Sociálna práca – terénna sociálna práca

3. Modul Ošetrovateľstvo – pôrodný asistent

vedecké publikovanie retrospektívne a prospektívne zbieraných údajov o výskyte, závažnosti,

diagnostike a liečbe ochorení v populácii a o ich dopadoch

využitie poznatkov získaných výskumnou činnosťou a ich implementácia v procese

skvalitňovania prevencie a liečby ochorení


Medzi výstupy projektu možno zahrnúť zabezpečenie kvalifikovaného lekárskeho personálu so

skúsenosťami s pôsobením v oblasti subtropickej saharskej Afriky a so skúsenosťami v oblasti

tropickej medicíny, vybavenie ambulancie prenosným prístrojom Reflotron a minicentrifúgou. Ďalším

poskytovanie zdravotníckej starostlivosti pomocou vytvorenia modelu zdravotníckej starostlivosti

rozšíreného o verejné zdravotníctvo, zdravotnú osvetu, terénnu sociálnu prácu a ošetrovateľstvo

a zapojenie absolventov vzdelávacích modulov do tohto modelu. Dôležitým výstupom je aj report

o analýze sumarizovaných údajov a ich príprava na vedeckú publikáciu.


Prehľad aktivít realizovaných v období február 2010 až september 2011:

1. a 2. kvartál 2010

začiatok projektu sa posunul o 1 mesiac ( dôvodom bola účasť odborníkov na humanitárnej

pomoci na Haiti)

vyslanie expertov - 2 posádky v zložení lekár + lekár

poskytovanie zdravotníckej starostlivosti

zakúpenie 1 ks notebook a 1 ks dataprojektor

výuka v miestnej škole pre certifikované sestry

vyslanie 3. posádky v zložení lekár + lekár

získavanie údajov v rámci výskumu


vyslanie 4. posádky v zložení lekár + lekár + lektor z odboru verejné zdravotníctvo

poskytovanie zdravotnej starostlivosti

v rámci mesiaca osvety prednášky na podporu kontinuálneho vzdelávania zdravotných sestier

a zlepšenie hygieny v nemocnici

vypracovanie kurikúl pre program verejné zdravotníctvo

vyslanie 5. posádky v zložení lekár + lekár + zástupca z odboru ošetrovateľstvo

zber retrospektívnych a prospektívnych údajov a ich analýza

prezentácia čiastkových výsledkov projektu na medzinárodnej konferencii


prechodné prerušenie realizácie projektu na cca 2 mesiace z dôvodu zhoršenej bezpečnostnej

situácie v krajine – po konzultácii so SAMRS

nemocnica sa na prechodný čas stala útočiskom povstalcov a utečencov

25.02.2011 vyslanie 6. posádky v zložení lekár + lektor z odboru verejné zdravotníctvo

vykonávanie preventívno-liečebnej a dispenzárnej starostlivosti

výučba ošetrovateľstva v škole pre certifikované sestry

pomoc pri zahájení anti-malnutričného centra

inkorporovanie absolventov vzdelávacích modulov do poskytovania zdravotníckej

starostlivosti

výskumná práca

6.4 Závery


Zodpovedal realizovaný projekt priamo lokálnym požiadavkám a viedli výsledky projektu ku

skvalitneniu a rozšíreniu dostupnosti zdravotníckej starostlivosti v uvedenej oblasti?

Realizovaný projekt zodpovedá na požiadavku danej oblasti napomôcť zlepšeniu zdravotného stavu

obyvateľstva, a to jednak poskytovaním odbornej zdravotnej starostlivosti, jednak účasťou na

vzdelávacom programe, ktorý rieši nedostatok kvalifikovaných miestnych ľudských zdrojov. Lekári

a zdravotnícky personál poskytli v ambulanciách preventívno-liečebnú a dispenzárnu starostlivosť

približne 1 700 pacientom mesačne. Najväčšiu časť tvorili deti do 5 rokov. Najčastejšie ambulantne

riešeným problémom boli akútne respiračné infekcie, infekcie tráviaceho traktu a malária. Nemocnica

má 112 lôžok, ktoré sú rozdelené do 6-ich oddelení. Naši lekári okrem ambulantnej starostlivosti

poskytujú ošetrovateľskú a lekársku starostlivosť aj hospitalizovaným pacientom. Denne vykonávajú

vizity a zabezpečujú ošetrovateľský, diagnostický a terapeutický proces.

Bola obnovená normálna prevádzka nemocnice po sudánskom referende?

Začiatkom roku 2011 bola v krajine zhoršená bezpečnostná situácia a riziko vzniku ozbrojeného

konfliktu v súvislosti s konaním referenda. To malo aj vplyv na znížený počet pacientov v danom

období – pokles hospitalizovanosti, nárast úmrtnosti a nárast ošetrení strelných poranení. Nemocnica

sa na istý čas stala útočišťom ľudí, ktorí stratili svoje domovy v dôsledku konfliktov. Situácia mala

negatívny dopad aj na vzdelávací proces a osvetu. V období zhoršenej bezpečnostnej situácie

prebiehala aj praktická výučba študentov modulu „Sociálna práca a Ošetrovateľstvo“ iba v areáli

nemocnice. Lektorka sociálnej práce nemohla vykonávať výučbu ani samotnú terénnu sociálnu prácu

mimo areálu nemocnice vzhľadom na zákaz riaditeľa nemocnice. Situácia sa zlepšila v máji 2011

a postupne sa stabilizovala. Prevádzka nemocnice sa úplne obnovila a pokračovalo sa v realizácii

projektu.

Zvýšil sa počet ošetrených pacientov za časovú jednotku v porovnaní s počtom pred realizáciou

projektu?

Vzhľadom na medzikmeňový konflikt, kedy došlo k prirodzenému zníženiu počtu ošetrovaných

pacientov a obmedzeniu bežnej prevádzky nemocnice, nie je možné adekvátne túto otázku vyhodnotiť.

Podľa dostupných údajov je ale predpoklad postupne sa zvyšujúceho počtu ošetrených pacientov.

Sú zariadenia a laboratórne prístroje zakúpené v rámci projektu primerane využívané a ako je o ne

postarané? Ako bola vyriešená kalibráciu prístrojov, ktorá bola problematická?

V rámci projektu boli zakúpené 1 ks notebook pre potreby slovenskej posádky a 1 ks dataprojektor,

ktorý je využívaný pri vzdelávacích programoch a zdravotnej osvete. Od pôvodne plánovaného

zakúpenia prístroja Reflotron sa ustúpilo, nakoľko nemocnica potrebuje kvalitnejšie CRP prístroje. Na

ich zakúpenie ale budú potrebné ďalšie finančné granty. Po dohovore s riaditeľom nemocnice nebola

zakúpená ani minicentrifúga.

Je prevencia a liečba ochorení v cieľovej komunite efektívna?

Zdravotná starostlivosť a liečba u hospitalizovaných pacientov je dostatočne efektívna. U

ambulantných pacientov závisí od ich schopnosti a ochoty spolupracovať. V cieľovej komunite je

veľmi nízka úroveň hygieny a zdravotného povedomia. Práca s domorodým obyvateľstvom je veľmi

náročná, zdĺhavá a negatívne ovplyvňovaná neustálymi drobnými medzikmeňovými nepokojmi.

Nepriaznivo ovplyvňuje výsledky práce aj extrémna negramotnosť (70%). Efektívnosť bude možné

hodnotiť až s odstupom dlhšieho času – je predpoklad niekoľkých rokov.

Bol vytvorený vzdelávací program na výchovu kvalifikovaného podporného zdravotníckeho personálu,

terénnych sociálnych pracovníkov a ošetrovateľov - pôrodných asistentov pre záujemcov z radov

domácich obyvateľov?

Súčasťou nemocničného komplexu v Mapuordite je aj internátna škola pre Certifikované zdravotné

sestry (SmoH Rumbek Certified Nurse Training School). V Mapuordite sa vyučujú študenti 1.ročníka,

výuka študentov 2. ročníka prebieha v Rumbeku. V čase realizácie projektu bolo do štúdia zaradených

30 miestnych obyvateľov ( viď zoznam v prílohe). Naši experti sa spolupodieľali na teoretickej aj

praktickej výučbe, na vytváraní testov ako aj skúšaní študentov. Prebiehajúce vzdelávanie má dosah

a praktický význam nielen pre zdravotnícky personál, ale i pre pacientov a ich každodenný život.

Sú absolventi uvedeného vzdelávania schopní využívať získané vedomosti v praxi – či už priamo

v nemocnici alebo ako terénni sociálni pracovníci? Aké je ich uplatnenie v praxi?

Vo všeobecnosti je v Južnom Sudáne nízka úroveň v oblasti ošetrovateľskej starostlivosti. Je nutné

neustále kontrolovať a vysvetľovať zdravotníckemu personálu základné ošetrovateľské intervencie,

vedenie zdravotnej dokumentácie, vykonávanie zdravotnej výchovy u pacientov, ktorú stále

nepokladajú za svoju povinnosť. Je nutné prácu personálu manažovať počas dňa, nevedia odhadnúť

priority, často konajú mechanicky. Je nízka úroveň dodržiavania sterility a hygieny. Medzi študentmi

boli aj zamestnanci nemocnice, ktorí boli následne po ukončení štúdia inkorpovovaní do poskytovania

zdravotnej starostlivosti v nemocnici ako kvalifikovaný odborný personál. Vzdelávanie uskutočnené

v rámci projektu pozitívne ovplyvňujú úroveň a kvalitu zdravotníckeho personálu.

Sú získané dáta z výskumu spracované a výsledky vedeckých prác sú východiskom pre špeciálne

preventívne postupy, respektíve diagnostiku a liečbu? Nakoľko sú realizované?

V čase realizácie projektu slovenskí experti zbierali retrospektívne a prospektívne údaje. Toho času sú

v štádiu spracovávania. Výsledky výskumu majú byť zahrnuté do aktivít nasledujúcich projektov.

Časť údajov bola spracovaná a prezentovaná na medzinárodnej konferencii.

Je možné už hodnotiť zmeny v incidencii, prevalencii a úmrtnosti na jednotlivé ochorenia vplyvom

realizácie projektu?

Vzhľadom na krátke časové obdobie od ukončenia projektu ako aj narušenie činnosti vplyvom

prebiehajúceho konfliktu, nie je ešte možné definitívne hodnotiť štatistické údaje. Navyše v minulosti

neboli dostatočne podchytené štatistické údaje v danej oblasti. Podľa počtu vyšetrených ambulantných

a hospitalizovaných pacientov ako aj na základe dostupnosti adekvátnej liečby je predpoklad vplyvu

na zníženie incidencie, prevalencie a úmrtnosti jednotlivých ochorení.


všetkých troch hodnotených projektoch?

V prílohe prikladáme ročné náklady na prevádzku celej nemocnice v Mapuordite, tak ako nám ich

poskytol riaditeľ nemocnice Dr. Rosario Iannetti.


Relevantnosť

Projekt je vysoko relevantný tak zo strany Slovenskej republiky, ktorá dlhoročne poskytuje rozvojovú

a humanitárnu pomoc v krajinách subsaharskej Afriky. Slovenské mimovládne organizácie

a akademické inštitúcie sú prítomné v Sudáne už od roku 2000. Jedným zo základných špecifík

rozvojovej pomoci v Južnom Sudáne je vysoká potreba a závislosť zahraničnej pomoci (pozri prílohu

IV).

Účinnosť

Ciele projektu boli postavené reálne a a splnené takmer v celom plánovanom rozsahu. Výsledky

projektu neboli v zásade ovplyvnené ani zhoršenou bezpečnostnou situáciou, boli len ovplyvnené len

pomalšou realizáciou aktivít v dôsledku aktuálnej situácie.

Efektivita

Hodnotený projekt ponúkol veľmi dobrý pomer medzi nákladmi a výstupmi. Vynaložené prostriedky

na projekt boli efektívne.

Dopady

Realizácia projektu prispela k zlepšeniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v danej komunite,

k zlepšeniu zdravotného stavu miestnej populácie, k zlepšeniu zdravotného povedomia a zlepšeniu

informovanosti miestneho obyvateľstva o zdravotnej starostlivosti a hygienických návykoch. Je

predpoklad pozitívneho dopadu projektu na radu sociálnych otázok.

Udržateľnosť

Nemocnica v Mapuordite je spravovaná diecézou Rumbek v spolupráci s donormi. Z nich najväčší je

Comboni Missionaries. Ďalšími donormi sú WHO, eRKo, Kinder Mission Germany a ďalší. Slovakaid

prispieva v tejto nemocnici len ako malý donor. Vzhľadom na uvedenú finančnú podporu, európsky

manažment nemocnice je predpoklad udržateľnosti akéhokoľvek projektu prebiehajúceho v uvedenej

nemocnici.

Celkové hodnotenie

Projekt sa ukázal ako veľmi prínosný a reakcie prijímateľa pomoci boli veľmi pozitívne. Počas

hodnotiacej misie v Mapuordite v Južnom Sudáne bola veľmi pozitívne hodnotená práca realizátora

projektu a vzájomná spolupráca so správcom nemocnice (Diecéza Rumbek) ako aj samotným

riaditeľom nemocnice (Rosario Iannetti, MD.). Nevýhody vidí hodnotiaci tím okrem už spomínaných

lokálnych prekážok (nepokoje, zlá infraštruktúra, vysoká negramotnosť obyvateľstva) aj

v nedostatočnej kvalifikácii odosielaných expertov – lekári bez špecializácie, prípadne absolventi.

V prípade nekvalifikovaného personálu je nútený riaditeľ nemocnice zaoberať sa ich zaškolením

a často dochádza k situácii, že v čase, keď sú schopní samostatne pracovať, končí ich misia (viď

v prílohe hodnotenie Dr. Rosaria konkrétnych expertov zúčastnených na projekte).

6.5 Odporúčania

1. Realizovaný projekt prispel k zlepšeniu kvality života a zdravotnej starostlivosti v už funkčnej

nemocnici v Mapuordite v Južnom Sudáne. Slovenská rozvojová agentúra by mala pozitívne

zvážiť ďalšiu pomoc tomuto eventuálne podobným projektom.

2. Je potrebné pokračovať v projekte, zlepšovať poskytovanú zdravotnú starostlivosť a služby,

ktoré zariadenie poskytuje a rozširovať ich podľa potrieb miestnej komunity. Neustále hľadať

riešenia ako zabezpečiť udržateľnosť projektu.

3. Pri hľadaní lekárov na misie sa sústrediť na ich lepšiu odbornosť a motiváciu (zaškolenie,

započítavanie aspoň časti pobytu do odbornej praxe lekára, primerané finančné ohodnotenie

a podobne).

4. Časť prostriedkov vyčleniť na zlepšenie kvality pobytu slovenského personálu (chladnička,

vysokorýchlostný internet, s prepojením na solárne panely...)

7 Hlavné závery a odporúčania

Zaujímavé je stručné porovnanie troch hodnotených projektov z hľadiska vynaložených

prostriedkov, hmatateľných prínosov, zviditeľnenia Slovenska a udržateľnosti.

Najviac prostriedkov (približne 230 000 EUR) dostal projekt „Kombewa“, ktorý hodnotitelia

nemohli hodnotiť vzhľadom na udalosti popísané v projekte a v prílohách. Zviditeľnenie

Slovenska nie je žiadne vzhľadom na to, že fasáda na nutričnom centre v nemocnici

Kombewa s reklamou slovenského projektu je v súčasnosti prestriekaná, riaditeľ NACC ani

intendant nemocnice nemali záujem sa stretnúť s hodnotiteľmi . Udržateľnosť ak nie je nulová

tak je sporná vzhľadom na to, že nemocnica je štátna a bude takmer nemožné oddeliť vplyv

projektu a financií štátu. Pomer náklady-prínosy vychádza podľa zistení dostupných na mieste

projektu veľmi negatívne.

Najmenej prostriedkov (približne 150 000 EUR) dostal projekt „Mapuordit“ ktorý finančné

zdroje spotreboval na pobyty našich odborníkov v Južnom Sudáne. Vzhľadom na veľmi

krátku dobu pobytu odborníkov v Mapuordite, v niektorých prípadoch ich neskúsenosť (malá

alebo skoro žiadna prax), slabšiu koordináciu aktivít s vedením nemocnice, slabé

zviditeľnenie Slovenska, pomer náklady-prínosy sa môže hodnotiť ako mierne negatívny

prípadne priemerný.

Projekt „Rusinga“ dostal približne 190 000 EUR a za uvedené peniaze dokázal vybudovať

niekoľko nehnuteľností a financovať pobyt zdravotníkov. Zviditeľnenie Slovenska bolo

nedostatočné ale aspoň nejaké (reklamy na fasáde, tabuľky sa pripevnili na postavené budovy

až počas hodnotiacej návštevy). Personál bol ak v prípade Mapuorditu bez väčších

pracovných skúseností prípadne nie zo Slovenska (Ukrajina). Udržateľnosť je vysoko

pravdepodobná vzhľadom na reálnu podporu zo strany prijímateľov pomoci. Pomer náklady-

prínosy sa môže hodnotiť ako pozitívny.

Po preštudovaní materiálov Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu

a porovnanie slovenského prístupu k určovaní priorít napríklad s českým vyšiel jednoznačne

rozdiel v počte podporovaných prioritných krajín.

1. Slovenská rozvojová agentúra by mala zvážiť zredukovanie počtu krajín, ktoré Slovenská

republika podporuje.

Materiály týkajúce sa slovenskej rozvojovej pomoci nedosahujú úroveň zahraničných dokumentov

a ani priority nie sú potrebne zdôvodnené.

2. Slovenská rozvojová agentúra by mala mať spracované strategické materiály na potrebnej

úrovni, ktorá by jasne vymedzila a hlavne zdôvodnila priority SR v danej oblasti.

Hodnotitelia pri svojej práci zistili množstvo nedostatkov, ktoré majú súvis s neexistenciou metodiky

projektového cyklu (relevantnosť projektov spomenutá len formálne, nijako konkrétne nezdôvodnená,

komunikácia s miestnymi inštitúciami nedostatočná, prijímatelia nevedia, čo majú konkrétne

dosiahnuť slovenské projekty, nemajú dosah na kvalitu práce slovenských odborníkov, realizujúce

organizácie nedbajú na zviditeľnenie Slovenska...)

3. Slovenská rozvojová agentúra by mala zvážiť spracovanie a zverejnenie metodiky

projektového cyklu (pozri napr. metodiku používanú v Českej republike:

http://www.mzv.cz/jnp/cz/zahranicni_vztahy/rozvojova_spoluprace/koncepce_publikace/meto

dika_projektoveho_cyklu.html )

Podporujú sa projekty, ktoré po skončení realizácie nemajú prakticky žiadnu šancu na udržateľnosť,

dôsledkom je roztrieštenosť aj tak malého množstva dostupných financií, veľmi nákladná logistika

a tým pádom veľmi malý reálny dôraz na kvalitu výstupov.

4. Mala by sa zvážiť zmena podpory „projektovej šírky“ (rôzny počet jednorazových projektov)

na „projektovú hĺbku“ (menší počet podporených projektov počas dlhšej doby zaručujúcej

udržateľnosť),

Nedá sa hodnotiť projekt kde nie je jednoznačne stanovené a zdokladovateľné, čo sa financuje zo

slovenských zdrojov a čo z domácich. Prijímatelia musia mať silnú motiváciu na to aby projekt bol

úspešný a pomohol riešiť konkrétne problémy.

5. Projektová podpora by mala byť minimálna najlepšie žiadna do štátnych zariadení, kde je

následne veľmi ťažké rozlíšiť, čo financoval prijímateľský štát a čo donor.

Slovenskí realizátori majú rôzne predstavy o realizácii projektu a o povinnosti skladať účty

slovenským daňovým poplatníkom. Nezávislé hodnotenie projektov má obmedzený časový priestor na

svoju prácu a nemôže sa venovať aj vzdelávaniu zainteresovaných strán.

6. Slovenskí realizátori projektov by mali dostať krátke školenia o význame a obsahu

nezávislých hodnotení.



Hodnotitelia prakticky nepocítili žiadnu pomoc zo strany slovenského zastupiteľského úradu, čím sa

ich práca výrazne sťažila a niektoré veľmi dôležité stretnutia sa jednoducho nemohli zrealizovať.

7. Zastupiteľské úrady by mali byť nielen formálnou súčasťou slovenskej zahraničnej pomoci.

Mali by mať prehľad o realizácii veľkých projektov, o donoroch z iných krajín v danej oblasti

a krajine a mali by aktívne spolupracovať a pomôcť zabezpečovať nezávislé hodnotiace misie.

Prijímatelia pomoci uvádzali ako veľký hendikep, že sa nemohli vyjadriť k práci slovenských

projektov a navrhovať zlepšenia. Hlavní predstavitelia projektov „Rusinga“ a „Mapuordit“ páni Josh

Okongo a doktor Rosario ohodnotili prácu našich odborníkov (pozri prílohy VIII a IX).

8. Pri realizácii projektov zapojiť konečných prijímateľov do projektového riadenia v záujme

zvýšenia kvality výstupov. Koneční prijímatelia musia byť informovaní o

plánovaných cieľoch, aktivitách aj rozpočte projektov a musia mať právo a povinnosť

komentovať správy a hodnotiť kvalitu každej vykonanej práce.

9. Pri výbere lekárov na misie sa sústrediť na ich lepšiu odbornosť a motiváciu (odborné

zaškolenie v odbore tropická medicína, po dohovore s odbornými spoločnosťami

započítavanie aspoň časti pobytu lekára do jeho odbornej praxe eventuálne primerané finančné

ohodnotenie...)

Zahraničné bilaterálne projekty do svojich projektov vyberajú výlučne svojich štátnych príslušníkov,

napríklad v Mapuordite má v krátkom čase nastúpiť rakúsky účtovník v rámci rakúskeho projektu.

10. Na misie by sa mali vyberať výlučne slovenskí občania, aby sa zabezpečila tak propagácia

Slovenska našimi odborníkmi ako aj zvýšili znalosti našich odborníkov o danej problematike

a danej krajine.

Na základe informácií získaných od prijímateľov, naši odborníci strávia na mieste projektu príliš

krátku dobu na to, aby sa zapracovali a stali reálnym prínosom.

11. Malo by sa zvážiť predĺženie misií z troch mesiacov na minimálne šesť. Znížili by sa náklady

na cestovné, odborníci by mohli naplno pracovať po aklimatizácii a zapracovaní.

Napriek zhode rôznych skutočností, ktoré sú spomenuté na iných miestach správy, nebolo možné

zistiť kam išli peniaze slovenských daňových poplatníkov v prípade projektu „Kombewa“.

12. Je potrebná dôkladná finančná kontrola projektu a dočasné pozastavenie financovania ďalších

projektov Magny.

Prílohy

I Zoznam oslovených osôb v rámci projektu „Rusinga“

1. Zuzana Letková, projektová manažérka, Slovak-UNDP Trust Fund (úvodné stretnutie

18.10. 2011, stretnutie 5.1.2012 plus priebežne cez maily)

2. Jana Koreňová, projektová manažérka, Slovenská agentúra pre medzinárodnú

rozvojovú spoluprácu (stretnutie 25.10.2011)

3. Eva Hlavatá, projektová koordinátorka (stretnutie 5.1.2012 plus niekoľko telefonátov

a intenzívne cez maily)

4. Jozef Bandžúch, Zastupiteľský úrad SR v Nairobi (stretnutie 5.12.2011)

5. Michal Miadok, logista, nemocnica sv.Alžbety (2 stretnutia počas pobytu v Afrike)

6. Jiřina Kafková, lekárka, klinika Mihango (1 stretnutie na úvod pobytu v Afrike)

7. Josh Okongo, zástupca prijímateľa na ostrove Rusinga (intenzívne stretnutia 13-

15.12.2011)

8. Ken Okongo, projektový manažér v Nairobi ((stretnutie 15.12.2011)

9. Elias Warambo, projektový manažér v Nairobi (intenzívne stretnutia 13-15.12.2011)

10. Petra Stullerová, lekárka (intenzívne stretnutia 13-15.12.2011)

11. Alex Gulajev, zdravotník, (intenzívne stretnutia 13-15.12.2011)

II Zoznam oslovených osôb v rámci projektu „Kombewa“


18.10. 2011, stretnutie 5.1. 2012 plus priebežne cez maily)



3. Denisa Augustínová, projektová koordinátorka (maily v prílohe X s ďalšími pokusmi

o komunikáciu)




7. Sestra Rosse Mary, sestrička v nutričnom centre v nemocnici Kombewa (15.12.2011)

III Zoznam oslovených osôb v rámci projektu „Mapuordit“


18.10. 2011, stretnutie 5.1. 2012 plus priebežne cez maily)



3. Miroslava Targošová, projektová koordinátorka, Trnavská univerzita (stretnutie

8.11.2011 plus intenzívne cez maily)




7. Lucia Amayiri, Diecéza Rumbek (stretnutie 5.12.2011)

8. Dr. Rosario, riaditeľ nemocnice v Mapuordite (stretnutia 9-12.12.2011)

9. Pauline G. Carr, finančná manažérka nemocnice v Mapuordite (stretnutia 9-

12.12.2011)

10. Magdaléna Fullopová, slovenská lekárka v Mapuordite (stretnutia 9-12.12.2011)

11. Mária Kvaková, sociálna pracovníčka v Mapuordite (stretnutie 12.12.2011)

12. Ján Rusnák, slovenský expert v Južnom Sudáne (stretnutie 12.12.2011)

IV Zoznam hlavných použitých dokumentov a webových stránok

- Podkladové materiály k obidvom hodnoteným projektom, poskytnuté zadávateľom

- Národné programy oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-2011

- Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-2013

http://www.slovakaid.sk/?cat=32

- Metodika projektového cyklu dvojstranných projektov ZRS ČR

- Koncepcia zahraničnej rozvojovej spolupráce ČR na obdobie 2010-2017

- Kenya Service Provision Assessment Survey 2010 ( v prílohe XI)

- Kenya National AIDS Startegic Plan (2009/10 - 2012/13)

- Kenya National HIV and AIDS Startegic Plan (KNASP) 2005/06 - 2009/10

http://www.nacc.or.ke/index.php?option=com_booklibrary&task=showCategory&cati

d=125&Itemid=122

- Suba district strategic plan 2005-2010 for implementation of the

- national population policy for sustainable development

http://www.ncapd-

ke.org/UserFiles/File/District%20Strategic%20Plans/Suba%20FINAL%20Modified.p

df

- Poverty Reductin Strategy Pape - Kenya

http://www.imf.org/external/pubs/ft/scr/2005/cr0511.pdf

Ďalšie použité webové stránky http://www.knbs.or.ke/

http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc-

rozvojova_spolupraca

http://www.publichealth.go.ke/

http://www.mfa.go.ke/

http://www.slovakaid.sk/?cat=32

http://www.nacc.or.ke/index.php?option=com_booklibrary&task=showCategory&catid=125&Itemid=122

http://www.nacc.or.ke/index.php?option=com_booklibrary&task=showCategory&catid=125&Itemid=122

http://www.ncapd-ke.org/UserFiles/File/District%20Strategic%20Plans/Suba%20FINAL%20Modified.pdf



http://www.imf.org/external/pubs/ft/scr/2005/cr0511.pdf

http://www.knbs.or.ke/

http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc-rozvojova_spolupraca

http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc-rozvojova_spolupraca

http://www.publichealth.go.ke/

http://www.mfa.go.ke/

V Fotodokumentácia projektu „Rusinga“

VI Fotodokumentácia projektu „Kombewa“

VII Fotodokumentácia projektu „Mapuordit“

VIII Hodnotenie expertov konečnými prijímateľmi projektu „Rusinga“

IX Hodnotenie expertov konečnými prijímateľmi projektu „Mapuordit“

X Z korešpondencie so zástupcom MAGNA ohľadom projektu „Kombewa“

XI Hodnotenie poskytovania služieb v oblasti zdravotníctva v Keni 2010

XII Závažné infekčné ochorenia v oblasti subsaharskej Afriky

XIII Žiadosť o zmenu v projekte „Rusinga“

XIV Epidemiologická správa z nemocnice v Mapuordite

XIV Zadávacie podmienky

Documents

Evaluácua troch rozvojových projektov SR v Keni a Južnom Sudáne