dupp 6-7/2013

Daňové zákonyv roku 2013

Iba Pravda vám prináša

úplné znenie všetkých daňových zákonov

platných na Slovensku v roku 2013

V PREDAJIiba za 4,49 €

§ Zákon o dani z príjmov§ Zákon o dani z pridanej hodnoty§ Zákon o spotrebnej dani

z alkoholických nápojov§ Zákon o spotrebnej dani z liehu§ Zákon o spotrebnej dani z vína§ Zákon o spotrebnej dani z piva§ Zákon o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov§ Zákon o spotrebnej dani

z minerálneho oleja§ Zákon o spotrebnej dani

z elektriny, uhlia a zemného plynu§ Zákon o miestnych daniach

a miestnom poplatku za odpady§ Zákon o správe daní

(daňový poriadok)§ Zákon o účtovníctve§ Zákon o cestovných náhradách

Objednajte si už teraz za zvýhodnenú cenu 4,10 € + poštovné a balné.

Pri objednávke nad 20 ks poštovné a balné uhradíme za vás. Objednávky: www.pravda.sk/danealebo prostredníctvom e-mailu na [email protected]. V prípade e-mailovej objednávky je potrebné uviesť, o koľko kusov Daňových zákonov máte záujem a kontaktné údaje (názov fi rmy, sídlo, IČO, DIČ, IČ DPH, ak ste platcom DPH, a adresu, na ktorú chcete zásielku doručiť, ak je iná ako fakturačná adresa).V prípade ďalších otázok týkajúcich sa objednávok volajte na čísla 02/4959 6272, 02/4959 6270.Všetky ceny sú uvedené vrátane DPH 20 %.Daňové zákony 2013 si môžete kúpiť v novinových stánkoch, na vybraných poštách, www.martinus.sk, www.gorila.sk a v každom dobrom kníhkupectve.

V unikátnej publikácii, ktorú denník PRAVDA vydáva každoročne, a už po dvadsiaty prvý raz, nájdete úplné

znenie trinástich najdôležitejších daňových zákonov platných na Slovensku v roku 2013,

aj s vyznačenými zmenami a komentármi.

E D I T O R I Á LVážení čitatelia,

v úvodných dvoch článkoch nášho ča-sopisu sa venujeme problematike pla-tenia preddavkov na daň z príjmovv roku 2013 fyzickými a právnickýmiosobami. Posledná novela zákonao dani z príjmov upravila výšku posled-nej daňovej povinnosti, po prekročení

ktorej vzniká fyzickým osobám povinnosť platiť preddavky na daň –suma je zvýšená z 1 659,70 € na 2 500 €. Pri výpočte preddavkov jepotrebné zohľadniť aj ďalšiu významnú zmenu, a to zvýšenie sadz-by dane z príjmov právnických osôb z 19 % na 23 % – už aj na pred-davky splatné do podania daňového priznania – a zavedenieprogresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb dvoma sadzba-mi dane – 19 % a 25 %.

Od januára tohto roku sa zmenila aj výška nezdaniteľnej časti zákla-du dane na daňovníka a manželku daňovníka, a to v nadväznosti nazmenu výšky životného minima od 1. 7. 2012. Zároveň novelizáciouzákona o dani z príjmov došlo k sprísneniu podmienok pri uplatňo-vaní nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela da-ňovníka – toto bude potrebné zohľadniť pri podávaní daňového pri-znania za rok 2013. Viac informácií získate prečítaním príspevkuNezdaniteľné časti základu dane v roku 2013.

V rubrike V mzdovej učtárni nájdete príspevok určený mzdovýmúčtovníkom, ktorý rozoberá povinnosti pri spracovaní miezd nielenz daňového hľadiska, ale aj z hľadiska Zákonníka práce, plateniaodvodov a ďalších súvisiacich oblastí. Súčasťou príspevku je časťvenovaná ročnému zúčtovaniu preddavkov na daň z príjmov zo zá-vislej činnosti za rok 2012.

S pozdravom

Ak máte záujem prispieť k vylepšeniu nášho časopisu, napíšte [email protected] alebo www.facebook.com/sefredaktorDUPP

www.pp.sk

AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA4

TÉMA MESIACA9 Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013

(Ing. Marta Lešková)Novelou zákona o dani z príjmov č. 395/2012 Z. z. sa zvýšila suma poslednej známej daňovej povin-nosti, pri prekročeníktorej je fyzická osoba povinná platiť preddavky na daň z 1 659,70 € na 2 500 €.

25 Preddavky na daň z príjmov PO v roku 2013(Ing. Ľubica Sekerková)Zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb od 1. 1. 2013 má vplyv na vyčíslenie sumypreddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2012 a aj po leho-te na podanie priznania.

PRÁVNE PREDPISY39 Úplné znenie zákona č. 289/2008 Z. z. o používaníelektronickej

registračnej pokladnice

61 Komentár k úplnému zneniu zákona o používaní elektronickejregistračnej pokladnice(Ing. Petronela Mastihubová)

DANE A ÚČTOVNÍCTVO86 Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

(Ing. Valéria Jarinkovičová)Od 1. 1. 2013 sa sprísnili podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžel-ku. V nadväznosti na zmenu životného minima od 1. 7. 2012 sa mení aj výška nezdaniteľnýchčastí v roku 2013.

99 Daňové zvýhodnenie, daňovník pri prenájme, zánik daňovej po-vinnosti na dani z motorových vozidiel(Ing. Lia Košalová)

102 Spôsob platenia dane, označovanie a použitie platieb(Ing. Yvetta Veselá)Od 1. 1. 2013 nie je možné prijať platbu dane na „staré“ účty zriadené pred 1. 1. 2012 z dôvoduich zrušenia, všetky platby smerované na tieto účty budú vrátené.

108 Likvidácia obchodnej spoločnosti z právneho, daňovéhoa účtovného hľadiska(Ing. Anton Kolembus)Vstup a priebeh likvidácie podľa Obchodného zákonníka, povinnosti pri vstupe do likvidáciea v priebehu likvidácie podľa účtovných predpisov, základ dane z príjmov, povinnosti z hľadiskadane z motorových vozidiel a zákona o DPH.

2

OBS

AHD

ÚPP

6-7/

2013

PRE PLATITEĽOV DPH147 Usmernenie FR SR k problematike ručenia za daň v zmysle zá-

kona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 222/2004 Z. z. o DPH

V MZDOVEJ UČTÁRNI154 Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri

vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu (1. časť)(Ing. Eva Gášpárová)Komplexná téma určená mzdovým účtovníkom– všetky povinnosti pri spracovanímiezd z oblas-ti pracovného, mzdového, sociálneho a daňového práva. Táto časť zahŕňa aj ročné zúčtovaniepreddavkov na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2012.

261 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osobyzo závislej činnosti za rok 2012(zdroj: www.drsr.sk)

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY269 Vy sa pýtate – my odpovedáme

Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia.

INFOBLESK276 Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013284 Kurzový lístok ECB – január 2013

VYHĽADÁVAČ286 Vyhľadávač DÚPP 2013

3

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je ne-oddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sarozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijúv detských domovoch.Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore

náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria – a umož-ňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

www.rozumacit.sk

Poradenstvo VideoškolenieVzdelávanie

Prešlo Zbierkou zákonov� Zákon č. 28/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verej-

nom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov

Účinnosť: od 18. februára 2013

� Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 23/2013 Z. z., ktorousa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republikyč. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verej-né zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné po-istenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiachpri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistného na verej-né zdravotné poistenie


� Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú nie-ktoré ustanovenia Obchodného zákonníka


� Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňanariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú nie-ktoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov


Finančný spravodajca č. 1/2013 (doplnenie)� Dodatok č. 2 k Príručke na zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky

2013 až 2015 k Prílohe č. 1 „Kódy zdrojov“

� Košický samosprávny kraj – cenový výmer č. 1/2013

Štatistický úrad SR – www.statistics.skPriemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2013 (týždenné) (v eurách za 1 l)

Referenčné obdobie Názov výrobku

Benzín natural95-oktánový

Benzín natural98-oktánový

LPG Motorovánafta

1. týždeň (31. 12. 2012 – 6. 1. 2013) 1,503 1,639 0,738 1,430

2. týždeň (7. 1. – 13. 1.) 1,503 1,642 0,738 1,431

3. týždeň (14. 1. – 20. 1.) 1,502 1,640 0,738 1,430

4. týždeň (21. 1. – 27. 1.) 1,496 1,637 0,737 1,421

5. týždeň (28. 1. – 3. 2.) 1,496 1,681 0,736 1,420

6. týždeň (4. 2. – 10. 2.) 1,495 1,639 0,736 1,420

4

AKTU

ÁLN

EZ

DAN

ÍAÚ

ČTO

VNÍC

TVA

DÚ

PP6-

7/20

13

Finančné riaditeľstvo informuje (www.drsr.sk)Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k daniz príjmov za rok 2012

Daňovník, ktorého súčasťou príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí a jepovinný podať daňové priznanie, si na základe oznámenia podaného príslušnémusprávcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2zákona o dani z príjmov (do 2. apríla 2013) môže predĺžiť lehotu na podanie daňo-vého priznania najviac o tri kalendárne mesiace, pričom koniec tejto predĺženej le-hoty musíbyť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendárnych mesia-cov. V tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

Oznámenie nemá predpísanú formu, avšak je potrebné, aby obsahovalo aspoň na-sledovné údaje:

� identifikáciu daňovníka (meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,resp. obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizáciea identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, aleboiný identifikátor pridelený správcom dane),

� skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí,

� predĺženú lehotu podľa druhej vety § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov,

� vlastnoručný podpis osoby, ktorá oznámenie podáva (a odtlačok pečiatky tejtoosoby, ak ju vlastní).

Takúto predĺženú lehotu je možné v odôvodnených prípadoch opätovne predĺžiťnajviac o tri kalendárne mesiace, a to na základe žiadosti daňovníka podanej prí-slušnému správcovi dane najneskôr 15 dní pred uplynutímpredĺženej lehoty na poda-nie daňového priznania (žiadosť nemá predpísanú formu).

Žiadosť nepodlieha správnemu poplatku.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica,Odbor podpory a služieb pre verejnosť, január 2013

Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania a zaplatenie dane podľa ustanove-nia § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov môže použiť daňovník pri podaní daňovéhopriznania, ktorého posledný deň lehoty na podanie pripadne na kalendárny rok 2013,ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Zákon o dani z príjmovexplicitne nevymedzuje pojem „príjmy plynúce zo zdrojov v za-hraničí“, pri jeho interpretácii je potrebné vychádzať analogicky z ustanovenia § 16ods. 1 zákona o dani z príjmov.

V prípade príjmov z činnosti (aktívne príjmy) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posú-denie zdroja príjmov štátne územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva.

5

Príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí sú príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v za-hraničí (napr. prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí).

V prípade príjmov z nakladania s majetkom (pasívne príjmy) je rozhodujúcou skutoč-nosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca,resp. umiestnenie nehnuteľnosti. Príjmy z nakladania s majetkom plynúce zo zdro-jov v zahraničí sú príjmy plynúce od platiteľa, ktorý je rezidentom iného štátu (napr. li-cenčné poplatky vyplácané rezidentom Českej republiky), resp. príjmy z nakladanias nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí (napr. príjmy z prenájmu nehnuteľnostiumiestnenej v zahraničí).

Z uvedeného vyplýva, že samotná skutočnosť, keď napr. daňovník má najväčšiehoodberateľa v zahraničí, resp. daňovníkovi plynú príjmy z predaja tovaru či poskytnutiaslužby na území Slovenskej republiky odberateľovi so sídlom v zahraničí, nie je dôvo-dom na predĺženie lehoty na podanie daňového priznania daňovníkapodľa ustanove-nia § 52t zákona o dani z príjmov. Jediným legitímnym dôvodom na predĺženie lehotyna podanie daňového priznania daňovníka podľa tohto ustanovenia zákona o daniz príjmov je skutočnosť, že súčasťou príjmov daňovníka uvedených v podanomdaňovom priznaní sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.


Informácia k výpočtu výšky zamestnaneckej prémie za zdaňovacieobdobie roku 2012Ustanovenie § 32a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor-ších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) vymedzuje výpočet zamestna-neckej prémie, ktorá sa uplatňuje zamestnancom až na konci zdaňovacieho obdo-bia, v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní.

Vypočíta sa podľa dvoch vzorcov ustanovených v uvedenom odseku 3 § 32a záko-na o dani z príjmov v závislosti od výšky úhrnu posudzovaného príjmu zamestnancapercentuálnou sadzbou dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov (19 %) z rozdielusumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkapodľa § 11 ods. 2 písm. a) záko-na o dani príjmov (3 644,74 €) a základom dane vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákonao dani z príjmov.

1. vzorec výpočtu

Pri výpočte výšky zamestnaneckej prémie podľa prvého vzorca u zamestnancov, kto-rí v roku 2012 dosiahli posudzované príjmy v úhrnnej sume aspoň vo výške6-násobku minimálnej mzdy (1 963,20 €) a nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy(3 926,40 €), zamestnaneckou prémiou je suma vypočítaná podľa § 5 ods. 8 zákonao dani z príjmov zo sumy 12-násobku minimálnej mzdy.

Na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa použije základ dane, ktorý by dosiaholzamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde vo výške minimálnej mzdy, pričom

6

pri výpočte základu dane sa ako povinné poistné odpočíta percento, ktoré by bol za-mestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť (13,4 %).

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 3 644,74 €

[§ 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov](19,2 x 189,83 = 3 644,74)

Základ dane vypočítaný podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmovzo sumy 12-násobku minimálnej mzdy zníženej o poistné a príspevky(3 926,40 - 525,84 = 3 400,56) - 3 400,56 €

Minimálna mzda mesačná = 327,20 €

Minimálna mzda ročná = 327,20 x 12 mesiacov = 3 926,40 €

Mesačné poistné (13,40 % ) = 43,82 x 12 (mesiacov) = 525,84 €

Rozdiel 244,18 €

prepočet rozdielu platnou sadzbou dane:19 % z rozdielu = 46,3942 (244,18 x 19 %)

Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, nezaokrúhlená(suma určená na výpočet pomernej časti zamestnaneckej prémie) 46,3942 €

Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, zaokrúhlená(priznaná za 12 kalendárnych mesiacov) na eurocenty nahor 46,40 €

2. vzorec výpočtu

U zamestnanca, ktorý v roku 2012 dosiahne úhrn posudzovaných príjmov vo výške12-násobku minimálnej mzdy (3 926,40 €) a viac, bude výška zamestnaneckej pré-mie vypočítaná podľa druhého vzorca ustanoveného v § 32a ods. 3 zákona o daniz príjmov percentuálnou sadzbou dane (19 %) z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti zá-kladu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov(3 644,74 €) a základom dane (skutočným) vypočítaným podľa § 5 ods. 8 zákonao dani z príjmov z posudzovaných príjmov tohto zamestnanca.

Príklad:Zamestnanec dosiahol posudzované príjmy za 12 kalendárnych mesiacov (hlavný pracovný pomer)roku 2012 v úhrnnej sume napr. 3 962,40 €. Zamestnanec teda dosiahol zdaniteľné príjmy vo výške12-násobku minimálnej mzdy (3 926,40 €) a viac.Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka [§11 ods. 2 písm.a)] 3 644,74 €

Základ dane vypočítaný ako rozdiel úhrnu posudzovaných príjmova skutočného poistného a príspevkov(3 962,40 - 530,64 = 3 431,76) - 3 431,76 €

Rozdiel 212,98 €

prepočet rozdielu platnou sadzbou dane:19 % z rozdielu = 40,4662 (212,98 x 19 %)

7

Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, nezaokrúhlená(suma určená na výpočet pomernej časti zamestnaneckej prémie) 40,4662 €

Vypočítaná suma ročnej zamestnaneckej prémie, zaokrúhlená(priznaná za 12 kalendárnych mesiacov) na eurocenty nahor 40,47 €

Zamestnancovi sa po ukončenízdaňovacieho obdobia roku 2012 prizná za 12 kalendárnych mesiacovzamestnanecká prémia v plnej výške v sume 40,47 €.

Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká ná-rok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za každý kalendárny mesiac, za ktorýpoberal tieto príjmy. Napr. pri výpočte zamestnaneckej prémie v roku 2012 vyšla roč-ná suma 40,4662 €. Ak zamestnanec poberal tieto príjmy desať mesiacov, pomernásuma zamestnaneckej prémie sa vypočíta ako podiel 40,4662 : 12 = 3,3721 x 10 =33,721, po zaokrúhlení 33,73 €. Pri výpočte sa vychádza z ročnej vypočítanej neza-okrúhlenej sumy zamestnaneckej prémie, vypočítaná pomerná časť zamestnanec-kej prémie sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.


Zoznam platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie

Podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpi-sov, daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a toak platiteľ:

� opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie,

� opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť,

� opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adre-se prevádzkarne,

� opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

Ak u platiteľa dane nastanú dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b)druhého bodu zákona o DPH účinného od 1. 10. 2012, bude zverejnený v zmysle § 52ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zozname, ktorý sa podľa záko-na o DPH bude zverejňovať na stránke Finančného riaditeľstva SR.

Poznámka:Finančné riaditeľstvo SR na svojej webovej stránke zverejnilo zoznam potenciálnych rizikových sub-jektov.

8

Preddavky na daň z príjmov FOplatené na rok 2013

V tomto príspevku sa zaoberáme povinnosťou fyzickej osoby týkajúcou sa pla-tenia preddavkov na daň z príjmov na zdaňovacie obdobie roka 2013. Plateniepreddavkov na daň z príjmov u fyzickej osoby, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len„ZDP“), definuje ustanovenie § 34 citovaného zákona. Podľa tohto ustanoveniapreddavky na daň z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) platídaňovník dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej čin-nosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia diela a umeleckého výkonu.

Podľa podmienok ustanovených v § 34 ZDP je napr. povinný platiť preddavky na daňaj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident Slovenskej republiky),ktorý vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby príjmy z podnikaniapodľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP plynúce zo zdrojov zo zahraničia (t. j. príjmy z činnostívykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí). Na po-vinnosť platenia preddavkov nemá vplyv ani to, že daňovník aktuálne nepodniká naúzemí Slovenskej republiky.

Za špecificky vymedzených podmienok je v § 34 ZDP ustanovená tiež povinnosť pla-tenia preddavkov na daň pre daňovníka poberajúceho príjmy zo závislej činnosti.

Zmeny v platení preddavkov na daň na rok 2013

Zákon č. 395/2012 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorý novelizoval ZDP od 1. januára2013:

� zmenil výšku poslednej známej daňovej povinnosti, pri prekročení ktorej je fyzickáosoba povinná platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP, a to z 1 659,70 € na2 500 €,

� ustanovil v § 15 ZDP progresívnu sadzbu dane 19 % a 25 %.

Podľa § 34 ods. 5 ZDP na účely výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti sa po-užije sadzba dane podľa § 15 ZDP platná v zdaňovacom období,na ktoré sú preddav-ky na daň platené. V roku 2013 (to je v roku, na ktorý sa platia preddavky na daň) jeustanovená sadzba dane, ak ZDP neustanovuje inak, zo základu dane fyzickej osobyzisteného podľa § 4 ZDP:

� 19 % z časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného ži-votného minima (základ dane do 34 401,74 €),

9

TÉM

AM

ESIA

CA

DÚ

PP6-

7/20

13

� 25 % z časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životnéhominima (základ dane nad 34 401,74 €).

Prechodné ustanovenie § 52t ods. 4 ZDP spresňuje, že do začatia preddavkovéhoobdobia podľa § 34 ZDP v roku 2013 (t. j. do 2. apríla 2013) platia daňovníci, ktorí súfyzickými osobami, preddavky na daň vypočítanépodľa ZDP účinného do 31. decem-bra 2012. To znamená, že na nové skutočnosti ustanovené novelou sa v roku 2013prihliadne až pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia pred-davkov na daň podľa § 34 ods. 5 ZDP v novom preddavkovom období, ktoré začínaplynúť od 3. apríla 2013 a plynie do 31. marca 2014.

Preddavkové obdobie

Podľa § 34 ods. 1 ZDP platí fyzická osoba preddavky na daň v priebehu preddavkové-ho obdobia. Preddavkové obdobie plynie od prvého dňa nasledujúceho po uply-nutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie ob-dobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujú-com zdaňovacom období. Ak podáva fyzická osoba daňové priznanie k dani z príj-mov za rok 2012 v zákonnej lehote do 2. apríla 2013, nové preddavkové obdobie jejplynie od 3. apríla 2013 a trvá do 31. marca 2014.

Začiatok plynutia nového preddavkového obdobia v roku 2013 ovplyvňuje skutoč-nosť, či daňovník podáva daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok2012 v zákonnej lehote do 2. apríla 2013 alebo až v predĺženej lehote podľa § 52tods. 7 a 8 ZDP.

Ustanovenie § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)a o zmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskoršíchpredpisov (ďalej len „da-ňový poriadok“) vymedzuje, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebodeň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovnýdeň. Z tohto dôvodu je lehota ustanovená v § 49 ods. 2 ZDP na podanie daňovéhopriznania za rok 2012 z 31. marca 2013 posunutá na 2. apríl 2013.

Upozornenie:K predĺženiu zákonnej lehoty na podanie daňového priznania za rok 2012 v súlade s § 49 ods. 3písm. a) a b) ZDP môže prísť len za podmienky vymedzenej v § 52t ods. 7 a 8 ZDP. Tzn. že predĺ-žiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012 (2. apríl 2013) môže len ten da-ňovník, ktorý v roku 2012 poberal príjmy aj zo zdrojov zo zahraničia. Na základe oznámenia po-daného správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2ZDP sa predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Ko-niec predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto troch kalendár-nych mesiacov (apríl, máj, jún). Daňovník je povinný v oznámení uviesť skutočnosť o príjmochzo zdrojov v zahraničí a predĺženú lehotu. V tejto predĺženej lehote je daň aj splatná.

10

Ak v súlade s § 52t ods. 7 ZDP má daňovník predĺženú lehotu na podanie daňového priznania zazdaňovacie obdobie roka 2012, napr. do 1. júla 2013, preddavkové obdobie, ktoré začalo plynúťv roku 2012, končí tomuto daňovníkovi 1. júla 2013 a „nové“ preddavkové obdobie v roku 2013začína v tomto prípade plynúť až 2. júla 2013.Ustanovenie § 52t ods. 8 ZDP umožňuje daňovníkovi, ktorý poberá aj príjmy zo zdrojov zo za-hraničia, predĺženie lehoty, ktorú si určil oznámením, ešte maximálne o ďalšie tri mesiace, a tona základe podanej žiadosti správcovi dane za ustanovených podmienok (v odôvodnených prí-padoch; žiadosť podaná najneskôr 15 dní pred uplynutím už predĺženej lehoty oznámením). Akmá daňovník, ktorému v roku 2012 plynuli aj príjmy zo zdrojov zo zahraničia, predĺženú lehotuna podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobe roka 2012 v súlade podľa § 52t ods. 8ZDP, napr. do 30. septembra 2013, preddavkové obdobie, ktoré začalo plynúť v roku 2012, kon-čí tomuto daňovníkovi 30. septembra 2013 a „nové“ preddavkové obdobie v roku 2013 začínav tomto prípade plynúť až 1. októbra 2013.

Započítanie zaplatených preddavkov na daňovú povinnosťzdaňovacieho obdobia

Preddavok na daň platí fyzická osoba ako povinnú platbu na daň, ktorá sa platí v prie-

behu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte zná-

ma [§ 2 písm. u) ZDP].

Daňovník platí preddavok na daň miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pri-

čom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zda-

ňovacie obdobie započítajúna úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ZDP).

Príklad č. 1:V preddavkovom období od 2. apríla 2012 do 2. apríla 2013 platil daňovník štvrťročné preddavky nadaň podľa § 34 ods. 2 ZDP vo výške 590 €. V preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca2014 bol povinný platiť štvrťročné preddavky vo výške 830 €. Preddavky na daň splatné v roku 2013zaplatil v lehote splatnosti. Na úhradu dane v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok2013 si tento daňovník započíta zaplatené preddavky na daň v sume 3 080 € (590 € + 3 x 830 €).Zaplatený preddavok na daň vo výške 830 € splatný v lehote do 31. marca 2014 sa započítana úhradudaňovej povinnosti daňovníka za rok 2014.

Posledná známa daňová povinnosť na účely platenia preddavkov na daň

Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na

daň podľa § 34 ZDP v novom preddavkovom období v roku 2013 vychádza fyzická

osoba z údajov uvedených v daňovom priznaní k dani z príjmov FO za rok 2012 typ B

(vzor: MF/22371/2012-721), ďalej len „DP“.

11

Preddavky na daň z príjmov FO platené na rok 2013

Vzor daňového priznania uverejnilo Ministerstvo financií SR vo Finančnom spra-vodajcovi č. 10/2012 Opatrením č. MF/22366/2012-721 a oznámenie o tomto opat-rení je uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 386/2012.

Poslednú známu daňovú povinnosť si podľa § 34 ods. 5 ZDP daňovník vypočíta:

� zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní (r. 71 + 74 + 75 DPalebo r. 71 + 74 + 75 - 83 DP),

� zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka platnú v zdaňovacomobdobí, na ktoré sú platené preddavky [nezdaniteľná časť základu dane podľa§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP pre rok 2013 je vo výške 3 735,94 €],

� pri použití sadzby dane uvedenej v § 15 ZDP platnej v zdaňovacom období, naktoré sú platené preddavky na daň.

Sadzba dane podľa § 15 ZDP platná pre zdaňovacie obdobie roka 2013,t. j. v zdaňovacom období, na ktoré sa preddavky na daň platia, je:

� 19 % zo základu dane, ktorý nepresiahne 176,8-násobok sumy platného život-ného minima vrátane, t. j. sumu 34 401,74 €,

� 25 % zo základu dane, ktorý presiahne 176,8-násobok platného životnéhominima, t. j. sumu 34 401,74 €.

Takto vypočítaná daň sa zníži o:

� zápočet dane zaplatenej v zahraničí (r. 90 + 94 DP),

� daňový bonus (r. 96 DP),

� daň vybranú podľa § 43 ZDP, odpočítavanú ako preddavok na daň (r. 103 + 104 DP).

Štvrťročné preddavky na daň

Daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP povinne platí preddavky na daň v preddavkovomobdobí od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014, ak jeho posledná známa daňová povin-nosť vypočítaná podľa § 34 ods. 5 ZDP presiahne sumu 2 500 €.

Ustanovenie § 34 ods. 2 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2013 vymedzuje po-vinnosť platenia štvrťročných preddavkov na daň, ak posledná známa daňovápovinnosť daňovníka presiahla 2 500 € a nepresiahla 16 596,96 €. Štvrťročnépreddavky na daň sa platia vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti a súsplatné do konca každého kalendárneho štvrťroka.

Vypočítanépreddavky na daň sa zaokrúhľujú podľa § 47 ods. 1 ZDP na eurocenty na-dol.

Podľa § 52t ods. 4 ZDP do 2. apríla 2013, resp. do ukončenia preddavkového obdo-bia, ktoré začalo plynúť v roku 2012, sa preddavky na daň platia podľa predpisu plat-ného do 31. decembra 2012.

12

Príklad č. 2:Fyzická osoba – podnikateľ, podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 v zá-konnej lehote do 2. apríla2013. Daňovníknie je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.V daňovom priznaní vykázal:

� základ dane (r. 71 + 74 + 75) alebo (r. 71 + 74 + 75 - 83) 45 820,60 €

� zápočet dane zaplatenej v zahraničí (r. 90 + 94 DP) 1 230,00 €

� daňový bonus (r. 96 DP) 249,24 €

� daň vybranú zrážkou podľa § 43 ZDP (r. 103 + 104 DP) –

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na platenie preddavkov od 3. apríla 2013:

� základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a)ZDP(45 820,60 - 3 735,94) 42 084,66 €

� daň vypočítaná zo ZD zníženého o NČZD na daňovníka19 % zo ZD zo sumy 34 401,74 6 536,330625 % zo ZD zo sumy 7 682,92 1 920,73Súčet 8 457,0606Po zaokrúhlenína eurocenty nadol 8 457,06 8 457,06 €

� posledná známa daňová povinnosťt. j. daň znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, daňový bonus a o daň vybranú zrážkoupodľa § 43 ZDP 6 977,82 €

(8 457,06 - 1 230,00 - 249,24)

Posledná známa daňová povinnosť tohto daňovníka na účely platenia preddavkov na daň v preddav-kovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 presiahla 2 500 € a nepresiahla 16 596,96 €. Da-ňovníkplatí od 3. apríla 2013 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1/4 poslednej známej daňovej po-vinnosti:6 977,82 : 4 = 1 744,455,po zaokrúhlení podľa § 47 ods. 1 ZDP je to suma 1 744,45€

Preddavky sú splatné vždy do konca každého kalendárneho štvrťroka v preddavkovom období, t. j. do:

� 1. júla 2013

� 30. septembra 2013

� 31. decembra 2013

� 31. marca 2014

V preddavkovom období od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013 platil tento daňovník štvrťročné preddavkyna daň vo výške 700,45 €. Na svoju daňovú povinnosť vypočítanúv daňovom priznaní k dani z príjmovfyzickej osoby za rok 2013 si započíta zaplatené preddavky na daň na zdaňovacie obdobie roka 2013v sume 5 933,80 € (700,45 + 1 744,45 + 1 744,45 + 1 744,45). Zaplatený preddavok na daň za I. štvrť-rok 2014 si daňovník započíta na úhradu svojej daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaník dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014.

13


Upozornenie:Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň podľa§ 34 ods. 5 ZDP uplatní daňovník nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDPplatnú pre rok 2013 vo výške 3 735,94 €, a to bez ohľadu na výšku dosiahnutého základu danez príjmov.O nezdaniteľnú sumu na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP v sume 3 735,94 € daňovníkmôže znížiť svoj základ dane pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti na účely plate-nia preddavkov na daň len vtedy, ak nie je k 1. januáru 2012 poberateľom niektorého z dôchod-kov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP (starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výslu-hový dôchodok).Daňovník, ktorý je k 1. januáru 2012 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11ods. 6 ZDP, si nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka na účely § 34 ods. 5 tohto zákonavypočíta ako rozdiel sumy 3 735,94 € a úhrnnej výšky dôchodkov, ktorú uviedol v daňovom pri-znaní v riadku 30. Ak výsledkom výpočtu je nula alebo mínusová suma, nezdaniteľná časť zá-kladu dane je nulová.

Zhrnutie:

Podľa ustanovenia § 52t ods. 4 ZDP do začatia preddavkového obdobia podľa§ 34 ZDP v roku 2013 platia daňovníci, ktorí sú fyzickými osobami, preddavkyna daň vypočítané podľa predpisu účinného do 31. decembra 2012. Zákonč. 395/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2013, nemá vplyv navýšku preddavkov na daň splatných do konca preddavkového obdobia, ktoréplynie od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013. Daňovníci v období od 1. januára 2013do 2. apríla 2013 pokračujú v platení preddavkov na daň v nezmenenej výške.Zmenené znenie § 15 ZDP (progresívna sadzba dane), ako aj zvýšenie sumyz 1 659,70 € na 2 500 € sa použije až pri výpočte poslednej známej daňovej po-vinnosti vypočítanej z údajov z daňového priznania za rok 2012.

Mesačné preddavky na daň

Mesačné preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povin-nosť presiahla 16 596,96 €. Mesačné preddavky na daň sa platia vo výške 1/12 po-slednej známej daňovej povinnosti a sú splatné do konca každého kalendárneho me-siaca (§ 34 ods. 3 ZDP).

Príklad č. 3:Daňovník platil v preddavkovom období od 3. apríla 2012 do 2. apríla 2013 štvrťročné preddavky nadaň v sume 920 €.V daňovom priznaník dani z príjmovfyzickej osoby za rok 2012, ktoré daňovníkpodal do 2. apríla2013,má tieto údaje:

� základ dane (r. 71 + 74 + 75) alebo (r. 71 + 74 + 75 - 83) 123 051,10 €

14

� zápočet dane zaplatenej v zahraničí (r. 90 + 94) –

� daňový bonus (r. 96) 498,48 €

� daň vybraná zrážkou podľa § 43 ZDP (r. 103 + 104) –

Výpočet poslednej známej daňovej povinnosti na účely platenia preddavkov na daň od 3. apríla2013:

� základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka

podľa § 11 ods. 2 písm.a) ZDP (123 051,10 - 3 735,94) 119 315,16 €

Daňovník nie je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP.

� daň vypočítaná zo základu dane zníženého o NČZD na daňovníka

19 % zo ZD zo sumy 34 401,74 6 536,3306

25 % zo ZD zo sumy 84 913,42 21 228,355

Súčet 27 764,6856

Po zaokrúhlenína eurocenty nadol 27 764,68 €

� posledná známa daňová povinnosť, t. j. daň znížená o zápočet dane

zaplatenej v zahraničí,daňový bonus a o daň vybranú zrážkou podľa § 43 ZDP 27 266,20 €

(27 764,68 - 498,48)

Posledná známa daňová povinnosť tohto daňovníka na účely platenia preddavkov na daň vypočítaná

podľa § 34 ods. 5 ZDP v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 je 27 266,20 €, čo

je suma vyššia ako 16 596,96 €.

Daňovníkplatímesačné preddavky na daň podľa § 34 ods. 3 ZDP, a to vo výške 1/12 poslednej známej

daňovej povinnosti 27 266,20 €.

27 266,20 : 12 = 2 272,183, po zaokrúhlení na eurocenty nadol 2 272,18 €.

Mesačné preddavky na daň vo výške 2 272,18 € sú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho

mesiaca nasledovne:

� v obdobíod aprílado decembra 2013 mesačná suma 2 272,18 €,

� v obdobíod januára do marca 2014 mesačná suma 2 272,18 €.

Na zdaňovacie obdobie roka 2013 platí tento daňovník preddavky na daň nasledovne:

� V období od 1. januára 2013 do 2. apríla 2013 štvrťročný preddavok v sume 920 €.

� V obdobíod 3. apríla2013 do 31. decembra 2013 mesačné preddavky na daň 2 272,18 € (v celko-

vej sume za 9 mesiacov roka 2013 ..... 20 449,62€).

Na daňovú povinnosť vypočítanúv daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 si da-

ňovník započíta zaplatené preddavky na daň na obdobie od januára do decembra 2013, t. j. sumu

21 369,62 € (920 € + 20 449,62 €).

Zaplatené mesačné preddavky na daň na obdobie od januára do marca 2014 (2 272,18 € x 3 mesiace)

v sume 6 816,54 € daňovník započíta na úhradu svojej daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom pri-

znaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014.

15


Platenie preddavkov na daň na rok 2013

Fyzická osoba je od 1. januára 2012 povinná platbu preddavku na daň poukazovanúdaňovému úradu označiť v zmysle vyhlášky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovaniaplatby dane na nové číslo účtu. Daňovník má pridelené vlastné číslo účtu – tzv. zá-kladné číslo účtu.

Číslo účtu pre úhradu preddavku na daň sa skladá:

� z predčíslia označujúceho druh dane,

� zo základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a

� z identifikačného kódu Štátnej pokladnice:

XXXXXX-8000000001/8180predčíslie základné číslo účtu kód

označujúce druh označujúce daňový bankydane subjekt

Príklad č. 4:Daňovník dane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ZDP), ktorému vznikla povinnosť platiť štvrťročné pred-davky na daň, zaplatí preddavok na I. štvrťrok 2013 na číslo účtu:Rezident SR Nerezident SR500208-základné číslo účtu/8180 500216-základné číslo účtu/8180

Variabilný symbol uvedie 1100412013

Platbu štvrťročných preddavkov na daň na II., III. a IV. štvrťrok 2013 platí na to isté číslo účtu, pričomvariabilný symbol uvádza podľa jednotlivých štvrťrokov:II. štvrťrok 2013 1100422013III. štvrťrok 2013 1100432013IV. štvrťrok 2013 1100442013

Príklad č. 5:Daňovníkdane z príjmov fyzických osôb (§ 6 ZDP), ktorému vznikla povinnosť platiť mesačné preddav-ky na daň, zaplatí preddavok na mesiac január 2013 na číslo účtuRezident SR Nerezident SR500208-základné číslo účtu/8180 500216-základné číslo účtu/8180

Variabilný symbol uvedie 1100012013

Platbu mesačných preddavkov na daň na február až december 2013 platí na to isté číslo účtu, pričomvariabilný symbol uvádza podľa jednotlivých mesiacov nasledovne:február 2013 1100022013marec 2013 1100032013apríl 2013 1100042013máj 2013 1100052013jún 2013 1100062013

16

júl 2013 1100072013august 2013 1100082013september 2013 1100092013október 2013 1100102013november 2013 1100112013december 2013 1100122013

Platenie preddavkov na daň v polovičnej výške

Ak základ dane z príjmov fyzickej osoby tvorí súčet čiastkových základov dane a jed-ným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 34 ods. 10ZDP), daňovník platí preddavky na daň v polovičnej výške v prípade, že čiastkovýzáklad dane z príjmov zo závislej činnosti u tohto daňovníka tvorí 50 % a menej z cel-kového základu dane.

Príklad č. 6:Výpočtom podľa § 34 ods. 5 ZDP vznikla daňovníkovi v preddavkovom období od 3. apríla 2013 povin-nosť platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 1 993,495 € (suma je nezaokrúhlená). Pretože však po-mer čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti k celkovému základu dane z príjmov v daňo-vom priznaní za rok 2012 je 24,48 %, tento daňovník platí v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do31. marca 2014 štvrťročné preddavky na daň v polovičnej výške, t. j. vo výške 996,74 € (1 993,495 : 2).

Zaplatené preddavky na daň do 2. apríla 2013 sa nemenia

Ustanovenie § 34 ods. 5 ZDP okrem výpočtu poslednej známej daňovej povinnosti naúčely platenia preddavkov na daň tiež ustanovuje, že pri zmene poslednej známej da-ňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom obdobík začiatku preddavkového obdobia sa preddavky na daň splatné do začiatku toh-to preddavkového obdobia (do 2. apríla 2013) nemenia.

Ak preddavky na daň zaplatené do zmeny (do začatia plynutia nového preddavkové-ho obdobia, t. j. do 2. apríla 2013) sú vyššie ako preddavky vypočítané z podanéhodaňového priznania za rok 2012, suma preddavkov z poslednej známej daňovej po-vinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznaniasa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene ale-bo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.

Príklad č. 7:V 1. štvrťroku 2013 zaplatil daňovník splatný štvrťročný preddavok na daň vo výške 830 € v lehotesplatnosti, t. j. do 2. apríla 2013.Posledná známa daňová povinnosť tohto daňovníka na účely platenia preddavkov na daň v preddavko-vom obdobíod 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 vypočítaná z podaného daňového priznania za rok 2012je 4 118,97 €. Daňovník platí od 3. apríla 2013 štvrťročné preddavky na daň vo výške 1/4 poslednej

17


známej daňovej povinnosti. Keďže súčasťou jeho základu dane z príjmov za rok 2012 je aj čiastkový zá-klad dane z príjmov zo závislej činnosti, pričom pomer ČZD z príjmov podľa § 5 ZDP k celkovému ZDz príjmov je 5,24 %, platí tento daňovník s ohľadom na znenie § 34 ods. 10 ZDP štvrťročné preddavky nadaň v polovičnej výške:4 118,97 : 4 = 1 029,7425 : 2 = 514,87 € (po zaokrúhlení na eurocenty nadol)Preddavky sú splatné vždy do konca každého kalendárneho štvrťroka v preddavkovom období, t. j. do:

� 1. júla 2013,

� 30. septembra 2013,

� 31. decembra 2013,

� 31. marca 2014.

Podľa § 34 ods. 5 ZDP môže tento daňovník požiadať správcu dane o vrátenie sumy 315,13 €

(830 - 514,87 €). Je to suma, o ktorú zaplatené preddavky na daň za obdobie január až marec 2013prevyšujú tie preddavky, ktoré sú vypočítané z podaného daňového priznania za rok 2012. Ak daňov-ník nepožiada správcu dane o vrátenie tejto sumy, potom správca dane započíta prevyšujúcu sumuzaplatených preddavkov 315,13 € na úhradu preddavkov na daň splatných po tejto zmene, t. j. od3. apríla 2013. Pri tomto druhom postupe zaplatí daňovník preddavky na daň na 2. Q. 2013 vo výške199,74 € (514,87 - 315,13).

Platenie preddavkov na daň po podaní dodatočného daňového priznania

Ustanovenie § 34 ods. 5 ZDP určuje, že fyzická osoba platí preddavky na daň v pred-davkovom období vždy z poslednej známej daňovej povinnosti, ktorú počíta zozákladu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní. Ak daňovník následnepodá dodatočné daňové priznanie za príslušné zdaňovacie obdobie, kde má iný zá-klad dane, ako bol uvedený v daňovom priznaní alebo mu po daňovej kontrole správ-ca dane určí rozhodnutím iný základ dane z príjmov fyzickej osoby, nemá to vplyv navýšku platených preddavkov na daň v preddavkovom období. Fyzická osoba platípreddavky v takej výške, v akej ich vypočítala podľa § 34 ods. 5 ZDP zo základu daneuvedeného v podanom daňovom priznaní.

Príklad č. 8:Daňovník podal za zdaňovacie obdobie roka 2012 daňové priznanie v zákonnej lehote do 2. apríla2013. V tomto daňovom priznaní vykázal základ dane v sume 26 726,55 €. Výpočtom ustanovenýmv § 34 ods. 5 ZDP mu v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 vyšli platiť štvrťroč-né preddavky na daň vo výške 1 029,74 €. Tieto preddavky na daň by mal zaplatiť vždy do konca prí-slušného kalendárneho štvrťroka:

� do 1. júla 2013

� do 30. septembra 2013

� do 31. decembra 2013

� do 31. marca 2014

18

V septembri 2013 zistil tento daňovník skutočnosti, na základe ktorých bol povinný podať dodatočnédaňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012. Napriek tomu, že v dodatočnom daňo-vom priznaní za rok 2012 mal uvedený základ dane z príjmov fyzickej osoby v sume 19 987,50 €, na-ďalej aj po podaní dodatočného daňového priznania pokračuje v platení štvrťročných preddavkov nadaň v sume 1 029,74 €, ktoré vypočítal z poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane26 726,55 € uvedeného v daňovom priznaní za rok 2012.Daňovníkmá možnosť požiadať správcu dane o platenie preddavkov na daň inak (aj v nižšej sume, akoplatí), a to v súlade s § 34 ods. 4 ZDP.

Upozornenie:Rovnako sa posledná známa daňová povinnosť na účely platenia preddavkov na daň podľa§ 34 ods. 5 ZDP nemení z dôvodu zmeny základu dane daňovníka zisteného správcom dane da-ňovou kontrolou.

Platenie preddavkov na daň na základe rozhodnutia správcu dane

V prípade, ak má fyzická osoba dôvod platiť preddavky na daň v inej výške, ako jej vy-šli výpočtom podľa § 34 ods. 5 ZDP, môže správcu dane požiadať o určenie preddav-kov na daň v inej výške.

Podľa § 34 ods. 4 ZDP môže správca dane v odôvodnených prípadochna žiadosť da-ňovníka určiť preddavky na daň inak. Na rozdiel od právneho stavu k 31. decembru2011 využiť postup podľa tohto ustanovenia môže od 1. januára 2012 aj daňovníks príjmami zo závislej činnosti, ktorý platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7ZDP.

Správca dane po zvážení dôvodu môže žiadosti daňovníka o platenie preddavkov nadaň inak vyhovieť a určiť mu rozhodnutím inú (požadovanú) sumu na platenie pred-davkov na daň alebo jeho žiadosti nevyhovie a daňovník platí preddavky na daň v ta-kej výške, ako mu vyšli výpočtom podľa § 34 ods. 5, resp. podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP.

Kedy nevzniká fyzickej osobe povinnosť platiť preddavky na daň podľa§ 34 ods. 2 a 3 ZDP

� Ak posledná známa daňová povinnosť nepresiahne sumu 2 500 €

Ak posledná známa daňová povinnosť daňovníka vypočítaná podľa § 34 ods. 5 ZDPz daňového priznania za rok 2012 nepresiahne sumu 2 500 €, v preddavkovom obdo-bí od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 preddavky na daň podľa § 34 ods. 1 ZDP ne-platí.

(V „doznievajúcom“ preddavkovom období od 1. januára 2013 do 2. apríla 2013 jev súlade s § 52t ods. 4 ZDP táto suma 1 659,70 €.)

19


Príklad č. 9:Daňovník dosiahol v roku 2012 z príjmov z podnikania základ dane vo výške 5 726,38 €. K 1. januáru2012 nie je poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP. V daňovom priznaník dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 si uplatňoval nárok na daňový bonus na jedno dieťa v sume249,24 €.

� základ dane (r. 71 + 74 + 75 - 83) 5 726,38 €

� daňový bonus (r. 96) 249,24 €

� základ dane znížený o nezdaniteľnú časť základu danena daňovníkapodľa § 11 ods. 2 písm.a) ZDP 1 990,44 €

(5 726,38 - 3 735,94)

� daň vypočítaná zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníkasadzbou dane vo výške 19 % (do ZD 34 401,74 €)- zaokrúhlenie na eurocenty nadol (§ 47 ods. 1 ZDP) 378,18 €

� posledná známa daňová povinnosť, t. j. daň zníženáo daňový bonus 128,94 €

(378,18 - 249,24)

Posledná známa daňová povinnosť na účely platenia preddavkov na daň podľa § 34 ZDP je u tohto da-ňovníka 128,94 €, čo je suma nižšia ako 2 500 €. V preddavkovom období od 3. apríla 2013 do31. marca 2014 preddavky na daň podľa § 34 ZDP neplatí.

� Daňovníkovi neplynuli v roku 2012 príjmy podľa § 6 ZDP

Preddavky na daň podľa § 34 ZDP fyzická osoba neplatí, ak v predchádzajúcom zda-ňovacom období (v roku 2012) poberala len príjmy z kapitálového majetku podľa § 7ZDP alebo ostatné príjmy podľa § 8 tohto zákona, alebo príjmy, z ktorých sa daň vy-berá zrážkou platiteľom dane podľa § 43 citovaného zákona, alebo mala príjmy zo zá-vislej činnosti, ktoré sú zdaňované zamestnávateľom preddavkom na daň podľa § 35ZDP. Daňovník nemá povinnosť platiť preddavky na daň ani pri kombinácii takýchtopríjmov (§ 34 ods. 9 ZDP).

Príklad č. 10:Fyzickej osobe plynul v roku 2012 zdaniteľný príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov)a okrem toho dosiahla aj zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľnosti [ostatný príjem podľa § 8 ods. 1písm. b) ZDP]. Daňovník má v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 uvedenédva druhy príjmov, a to príjem zo závislej činnosti a ostatný príjem. Tento daňovník nie je v súlades § 34 ods. 9 ZDP povinný platiť preddavky na daň podľa § 34 tohto zákona v preddavkovom obdobíod3. apríla 2013 do 31. marca 2014.

� Pomer čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti k celkovémuzákladu dane je nad 50 %

Ak základ dane daňovníka v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok2012 tvorí súčet čiastkových základov dane a jedným z nich je aj čiastkový základdane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), pričom čiastkový základ dane z príjmov

20

zo závislej činnosti tvorí viac ako 50 % z celkového základu dane, nevzniká takémutodaňovníkovi povinnosť platenia preddavkov na daň (§ 34 ods. 10 ZDP).

Príklad č. 11:Daňovník mal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 uvedené dva druhy príj-mov (príjmy zo závislej činnosti a príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti). Pomer čiastkovéhozákladu dane z príjmov zo závislej činnosti k celkovému základu dane je 63,33 %, čo je nad 50 %. Da-ňovníkovi nevzniká v takomto prípade v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 34 ZDP.

� Skončenie poberania príjmov podľa § 6 ZDP

Preddavky na daň v súlade s § 34 ods. 8 ZDP neplatí ten daňovník, ktorý skončípodnika-nie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9 ZDP) a výkon závis-lej činnosti a poberanie príjmov (§ 5 ZDP), z ktorých sa platia preddavky na daň podľa§ 34 ods. 6 a 7 ZDP, a to od platby preddavku, ktorá je splatná po dni, v ktorom došlok zmene rozhodujúcich skutočností. Túto skutočnosť daňovník oznámi správcovi dane.

Skončenie podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu na účely§ 34 ods. 8 ZDP sa posudzuje podľa znenia § 17 ods. 9 tohto zákona. V súlade s tým-to ustanovením sa pod skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnostialebo prenájmu rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia navýkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehotyna podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie po-berania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberaniapríjmov z prenájmu.

Príklad č. 12:Podnikateľ prerušil podnikanie na obdobie od 1. septembra 2013 do 30. septembra 2014. Pretože ten-to daňovník neobnoví podnikanie do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2013, t. j. do31. marca 2014, považuje sa v súlade s § 34 ods. 8 ZDP v nadväznosti na § 17 ods. 9 tohto zákona ta-kéto prerušenie podnikania za skončenie podnikania. Ak takýto daňovníkplatí v preddavkovom obdobíod 3. apríla 2013 do 31. marca 2014 napr. mesačné preddavky, prestáva platiť preddavky na daň po-čnúc preddavkom splatným k 30. septembru 2013.V prípade, že ide o daňovníka, ktorý platí v preddavkovom období od 3. apríla 2013 do 31. marca 2014štvrťročné preddavky na daň, zaniká povinnosť platenia preddavkov na daň počnúc preddavkom splat-ným k 30. septembru 2013.

Poznámka:Ak daňovníkdosahuje viaceré druhy príjmovpodľa § 6 ods. 1 až 4 ZDP a skončí len niektorú z uvede-ných činností (nie všetky), naďalej je povinný platiť preddavky podľa § 34 citovaného zákona.Daňovník,ktorý prestal poberať príjmyz použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4ZDP, je aj po skončení poberania týchto príjmov povinný pokračovať v platení preddavkov na daň

21


v nezmenenej výške, pretože sa naňho ustanovenie § 34 ods. 8 ZDP (v previazanosti na § 17 ods. 9citovaného zákona) nevzťahuje. Správca dane môže takémuto daňovníkovina základe jeho žiadostiurčiť platenie preddavkov na daň inak, a to v súlade s § 34 ods. 4 ZDP.

Platenie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5ZDP samotným daňovníkom

Podľa § 34 ods. 6 ZDP platípreddavky na daň daňovník s neobmedzenou daňovoupovinnosťou (rezident Slovenskej republiky) s príjmami zo závislej činnosti (§ 5ZDP), ktoré mu plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničnýmplatiteľom dane podľa § 48 ZDP. Povinnosť platenia preddavkov na daň je ustanovenápre fyzickú osobu miestne príslušnému správcovi dane, a to v sume vypočítanej podľa§ 35 ZDP z vyplateného príjmu poukázaného alebo pripísaného na jej účet v prísluš-nom kalendárnom mesiaci. Tieto preddavky na daň sú splatné do konca kalendárnehomesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený,poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania príjmu je daňovník povinnýoznámiť miestne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v kto-rom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva závislú činnosť naúzemí Slovenskej republiky pre zamestnávateľa, ktorý nemá povinnosti platiteľadane, o. i. aj povinnosť z vyplácaných príjmovzo závislej činnosti v priebehu zdaňova-cieho obdobia zrážať preddavky na daň, musí si takýto zamestnanec sám vypočítaťa zaplatiť preddavky na daň. Pri výpočte preddavkov na daň uplatňuje spôsob uvede-ný v § 35 ZDP. Od 1. januára 2013 (počnúc príjmom zo závislej činnosti vyplatenýmza mesiac január 2013) aplikuje daňovník pri výpočte preddavkov progresívnusadzbu dane ustanovenú v § 35 ods. 2 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2013. Pripríjmoch zo závislej činnosti, ktoré boli zúčtované do 31. decembra 2012 a vyplatenédo 31. januára 2013, vypočíta daňovník v súlade s § 52t ods. 1 a 2 ZDP preddavok nadaň s ohľadom na lineárnu 19 % sadzbu dane.

Príklad č. 13:Rezident Slovenskej republiky mal vo februári 2013 prvýkrát vyplatený príjem zo závislej činnosti z jejvýkonu na území Slovenskej republiky za január 2013 zamestnávateľom, ktorý nie je platiteľom daneani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP a ktorý má sídlo v zahraničí. Tomuto zamestnávate-ľovi na našom území nevznikla stála prevádzkareň.Keďže zamestnávateľ nezráža z vyplácaných príjmov zo závislej činnosti zamestnancovi preddavky nadaň podľa § 35 ZDP, je zamestnanec povinný platiť preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám,a to podľa § 34 ods. 6 tohto zákona. Výšku mesačného preddavku na daň z vyplateného príjmu si daňov-ník vypočíta spôsobom ustanoveným v § 35 ZDP v platnom znení od 1. januára 2013. Pri výpočte zdani-teľnej mzdy si uplatní aj poistné a príspevky, ktoré platí na zdravotné poistenie a sociálne poiste-nie, a tiež nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 311,32 € (mesačná suma). Hrubý

22

príjem znížený o poistné a príspevky a o mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si zdaní19 % sadzbou dane zo zdaniteľnej mzdy do sumy 2 866,81 € (vrátane) a 25 % sadzbou dane zo zdani-teľnej mzdy nad 2 866,81 €. Vypočítaný preddavok na daň odvedie daňovník miestne príslušnémusprávcovi dane do konca marca 2013 (do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci,v ktorom mu bol príjem vyplatený). Odvod preddavkov na daň si môže daňovník v tomto prípade znížiť ajo uplatnený nárok na daňový bonus na dieťa.Do konca februára 2013 má tento zamestnanec povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovidane začatie poberania príjmov zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľomdane.

Upozornenie:Po uplynutí zdaňovacieho obdobia roka 2013 je takýto daňovník, ktorému plynuli príjmy zo zá-vislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľomdane podľa § 48 ZDP, povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2013, a to v sú-lade s § 32 ods. 2 písm. a) ZDP.

Znenie § 34 ods. 7 ZDP ustanovuje podmienky na platenie preddavkov na daňz príjmov zo závislej činnosti daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnos-ťou (nerezident Slovenskej republiky), ktorému plynú príjmy zo závislej činnosti z vý-konu tejto činnosti na území Slovenskej republiky od zamestnávateľa, ktorý nie jeplatiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane. Takýto daňovník platí preddav-ky na daň z príjmovzo závislej činnosti miestne príslušnémusprávcovi dane vypočíta-né z vyplateného príjmu, poukázaného alebo pripísaného na jeho účet v príslušnomkalendárnom mesiaci. Pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnostizníži daňovník „hrubý“ príjemo pomernú mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane nadaňovníka [1/12 zo sumy v § 11 ods. 2 písm. a) ZDP] a použije sadzbu dane podľa§ 15 ZDP, ktorá je platná v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, po-ukázané alebo pripísané. To znamená, že u príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli vy-platené za január 2013 a ďalšie mesiace tohto roka, sa použije už nové znenie § 15ZDP (progresívna sadzba dane).

Preddavky na daň sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po me-siaci, v ktorom bol daňovníkovipríjem zo závislej činnosti vyplatený, poukázaný alebopripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je daňovník povinný oznámiť miest-ne príslušnému správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu bol ta-kýto príjem prvýkrát vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.

Ak zo zmluvy, na základe ktorej daňovník poberá príjmy zo závislej činnosti:

a) vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní,platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na územíSlovenskej republiky,

b) nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní,platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dnípobytu na území Slovenskej republiky.

23


Príklad č. 14:Daňovník, rezident Českej republiky, ktorý je na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenoudaňovou povinnosťou, vykonáva od februára 2013 závislú činnosť na Slovensku pre zahraničného za-mestnávateľa so sídlom v Českej republike. Český zamestnávateľ nie je podľa podmienok ustanovenýchv § 48 ZDP zahraničným platiteľom dane ani zamestnávateľom, ktorý je platiteľom dane. Na Slovenskuposkytuje služby v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) ZDP, pričom mu nevznikla stála prevádzkareň.Zamestnanec má zmluvne dohodnutý výkon činnosti na území Slovenskej republiky v trvaní sedem me-siacov, čo je viac ako 183 dní. Pretože vyplácaný príjem zo závislej činnosti český zamestnávateľ tomutozamestnancovi nezdaňuje preddavkom na daň podľa § 35 ZDP, zamestnanec platí preddavky na daňpodľa § 34 ods. 7 ZDP sám, a to od začiatku výkonu závislej činnosti na území Slovenskej republiky.Preddavky na daň si zamestnanec vypočíta vždy z aktuálne vyplateného príjmu, ktorý zníži o mesačnúnezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (311,32 €) pri uplatnení progresívnej sadzby dane ustano-venej v § 15 ZDP. Keďže pri aplikácii progresívnej sadzby dane v § 15 ZDP sa vychádza z ročného zákla-du dane a pri zrážaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa v súlade s § 35 ods. 2 ZDP vy-chádza z mesačnej zdaniteľnej mzdy, pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za jed-notlivé kalendárne mesiace roka 2013 postupuje takýto daňovník aj podľa nového znenia § 35 ZDP (tzn.progresiu dane aplikuje pri použití 1/12 176,8-násobku platného životného minima).Vypočítaný preddavok na daň z vyplatenej mzdy za február v marci 2013 je daňovník povinný uhradiťmiestne príslušnémusprávcovi dane do konca apríla 2013, t. j. do konca nasledujúceho kalendárnehomesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom mu bol príjem vyplatený.Oznamovaciu povinnosť o začatí poberania príjmov zo závislej činnosti je daňovník povinný oznámiťmiestne príslušnému správcovi dane do konca marca 2013.

Poznámka:Daňovník, ktorý platí preddavky na daň podľa § 34 ods. 6 a 7 ZDP, môže využiť ustanovenie § 34ods. 4 ZDP a požiadať správcu dane o platenie preddavkov inak.

Preddavky na daň uhradené daňovníkom nad rámec zákonnej povinnosti

Ak fyzická osoba uhradísprávcovi dane preddavky na daň vo vyššej sume, ako mala po-vinnosť platiť, má nárok na vrátenie sumy, ktorá bola uhradená nad zákonnú povinnosť.

Podľa § 34 ods. 11 ZDP správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadostidaňovníka zaplatené preddavky na daň, ak daňovníkovi nevznikla povinnosťplatiť preddavky na daň podľa ZDP, alebo rozdiel zaplatených preddavkov nadaň, ak daňovník zaplatil preddavky na daň v sume vyššej, akú bol povinný za-platiť podľa ZDP. Na postup správcu dane sa pri vrátení takto zaplatených preddav-kov alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň používajú ustanovenia daňovéhoporiadku.

Ing. Marta Leškovádaňová špecialistka so zameraním na daň z príjmov FO

a závislú činnosť

24

Preddavky na daň z príjmov POv roku 2013

Zákonom č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 395/2012 Z. z.“), sa s účinnos-ťou od 1. 1. 2013 zvýšila sadzba dane z príjmov právnických osôb z 19 % na23 %. Zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb má dosah na vyčísle-nie sumy preddavkov na daň z príjmov právnických osôb splatných do lehotyna podanie daňového priznania (ďalej len „DP“) za rok 2012, ako aj po lehote napodanie DP.

Preddavok podľa § 2 písm. u) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) je povinná platba nadaň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výškadane za toto obdobie nie je ešte známa. Po skončení zdaňovacieho obdobia sazaplatené preddavky na daň započítavajú na úhradu dane vypočítanej v daňovompriznaní (ďalej len „DP“) podľa § 51c ods. 1 zákona o dani z príjmov účinného od1. 1. 2012.

Preddavky sa podľa § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov zaokrúhľujú na eurocen-ty nadol.

Daňovník dane z príjmov právnických osôb platí určený preddavok na daň v prípa-doch:

� ak tak určuje osobitný predpis, ktorým je pre daň z príjmovprávnických osôb § 42,

� na základe rozhodnutia správcu dane.

Ak sú preddavky určené rozhodnutím správcu dane alebo na základe žiadosti daňo-vého subjektu, ide o individuálne určenie preddavkov, ktoré je odlišné od platnýchpravidiel vychádzajúcich zo zákona o dani z príjmov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov DP za predchádzajúce zdaňovacie obdo-bie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49 zákona o dani z príjmov, a to dotroch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Podľa § 49 ods. 3zákona o dani z príjmov možno predĺžiť lehotu na podanie DP na základe oznámeniazaslaného správcovi dane do lehoty na podanie DP najviac o tri celé kalendárne me-siace, ak nedosahuje príjmy zo zdrojov v zahraničí, resp. o šesť celých kalendárnychmesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy zo zdrojov v zahraničí.Daňovníci v kon-kurze a likvidácii si môžu predĺžiť lehotu na podanie DP na základe žiadosti podanejnajneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP podľa § 49 ods. 2 zákonao dani z príjmovo tri celé kalendárne mesiace po vydaní rozhodnutia správcom dane.

25

TÉM

AM

ESIA

CA

DÚ

PP6-

7/20

13

Neprehliadnite:Podľa § 52t ods. 7 až 9 zákona č. 395/2012 Z. z. sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 dočasne obmedzilobežným daňovníkom predĺženie lehoty na podanie DP na základe oznámenia podľa § 49 ods. 3písm. a) a b) zákona o dani z príjmov, ak posledný deň lehoty na jeho podanie pripadne na ka-lendárny rok 2013.

Podľa § 52t ods. 7 citovanej novely si bude môcť daňovník v roku 2013 lehotu na po-danie DP predĺžiť o tri mesiace len v prípade, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy ply-núce zo zdrojov v zahraničí. Pod pojmom „príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí“sa rozumejú príjmy uvedené v § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov, teda recipročnépríjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťouna územíSlovenskej republiky. Ide napríklado príjmy tuzemského daňovníkaplynúcez činnosti stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí, príjmy z licenčných poplat-kov, z úrokov z pôžičiek poskytnutých tuzemským daňovníkom v zahraničí, príjmyz prenájmu hnuteľných a nehnuteľných vecí umiestnených v zahraničí a pod. Samot-ný príjem plynúci z predaja tovarov a služieb zo zahraničia sa nepovažuje za príjemzo zdrojov v zahraničí, na základe ktorého je možné predĺžiť lehotu na podanie DPpodľa tohto ustanovenia.

Ak teda zákon o dani z príjmovobmedzil možnosť predĺženia lehoty na podanie DP nakalendárny rok 2013, môžu nastať v praxi viaceré situácie.

Príklad č. 1:Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do30. 9. 2012 (lehota na podanie DP skončila 31. 12. 2012), mal možnosť požiadať o predĺženie lehoty napodanie DP na základe oznámenia podľa § 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov.Daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do 31. 10.2012 (lehota na podanie DP končí 31. 1. 2013), nemôže využiť predĺženie lehoty na podanie DP na zá-klade oznámenia podľa § 49 ods. 3 písm.a) zákona o dani z príjmov.Ak takéto oznámenie podal správ-covi dane do 31. 12. 2012, po tomto dátume správca dane bude doručovať daňovníkom oznámenieo nepredĺžení lehoty na podanie DP.

Príklad č. 2:Ak daňovník so zdaňovacím obdobím hospodársky rok, ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do30. 9. 2012 a lehota na podanie DP skončila 31. 12. 2012, dosiahol aj príjmy zo zdrojov v zahraničí,má možnosť požiadať o predĺženie lehoty na podanie DP na základe oznámenia podľa § 49 ods. 3písm. b) zákona o dani z príjmov najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov (teda najneskôr do1. 7. 2013). Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a koniec predĺ-ženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchto kalendárnych mesiacov.

Príklad č. 3:Daňovníkso zdaňovacímobdobímhospodársky rok, ktorý dosiahol aj príjmy zo zdrojov v zahraničía ktorému zdaňovacie obdobie skončilo do 31. 10. 2012 (lehota na podanie DP končí 31. 1. 2013),

26

bude si môcť predĺžiť lehotu na podanie DP na základe oznámenia podľa § 52t ods. 7 zákona o daniz príjmov najviac o tri kalendárne mesiace. Daňovník v oznámení uvedie skutočnosť o príjmoch zozdrojov v zahraničí a koniec predĺženej lehoty musí byť stanovený na posledný deň jedného z týchtotroch kalendárnych mesiacov.

Súčasne podľa § 52t ods. 8 zákona č. 395/2012 Z. z. možno v odôvodnených prípa-doch lehotu podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov opätovne predĺžiť najviac o tricelé kalendárne mesiace na základe žiadosti daňovníkapodanej príslušnémuspráv-covi dane najneskôr 15 dní pred uplynutím predĺženej lehoty na podanie DP. Ak da-ňovníkdo uplynutia predĺženej lehoty na podanie DP podľa § 52t ods. 7 zákona o daniz príjmov nedostane rozhodnutie správcu dane o opätovnom predĺžení lehoty na po-danie DP, je povinný DP podať v lehote na podanie DP uvedenej v oznámení podľa§ 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov. Ak správca dane rozhodne o opätovnompredĺžení lehoty na podanie DP, v tejto predĺženej lehote je aj daň splatná.

V súvislosti so zmenami v oznámeniach o predĺžení lehoty na podanie DP je potrebnéupozorniť na skutočnosť, že preddavky na daň sa vždy platia z poslednej známejdaňovej povinnosti až do konca predĺženej lehoty na podanie DP podľa § 49ods. 2 a 3 a § 52t ods. 7 až 9 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 4:Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok dosiahol príjmy zo zdrojov v zahraničí charakteru li-cenčných poplatkov a dňa 15. 2. 2013 zaslal správcovi dane oznámenie o predĺžení lehoty na podanieDP za rok 2012 o tri kalendárne mesiace v lehote do 1. 7. 2013 (30. 6. 2013 je nedeľa). Podľa § 27ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, ak ko-niec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu, deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližšínasledujúci pracovný deň. Dňa 12. 6. 2013 zaslal správcovi dane žiadosť o opätovné predĺženie leho-ty na podanie DP v lehote do 30. 9. 2013. Dňa 28. 6. 2013 prijal rozhodnutie správcu dane o súhlases opätovným predĺžením lehoty na podanie DP. Daňovník v r. 2012 platil štvrťročné preddavky na daňvo výške 3 200 € vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti z r. 2011. Počínajúc dátumom1. 1. 2013 bude platiť štvrťročné preddavky na daň prepočítané sadzbou dane 23 % až do opätovnepredĺženej lehoty na podanie DP, čiže do 30. 9. 2013.

Platenie preddavkov na daň do lehoty na podanie DP

Podľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov do lehoty na podanie DP, v ktorom jeuvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník platí preddavky nadaň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvede-nej v DP podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajú-cim zdaňovacím obdobím. Pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa po-stupuje rovnako ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorása vypočíta ako daň zo základu dane zníženého o daňovú stratu, uvedeného v DP

27

Preddavky na daň z príjmov právnických osôb v roku 2013

podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu ob-dobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane platnej v zda-ňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavyvyplývajúce z tohto zákona, o zápočet dane zaplatenej v zahraničí a o daň vyberanúzrážkou podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň.

Neprehliadnite:Z dôvodu zvýšenia sadzby dane z príjmov právnických osôb od 1. 1. 2013 v § 15b zákona o daniz príjmov sa aj preddavky na daň, ktorých splatnosť pripadne po dátume 1. 1. 2013 až do lehotyna podanie DP za rok 2012, prepočítavajú sadzbou dane 23 % aj napriek skutočnosti, že výcho-diskovou základňou pre ich výpočet je základ dane vykázaný v roku 2011.

Príklad č. 5:Obchodná spoločnosť so zdaňovacímobdobímkalendárny za rok 2011 vykázala na r. 500 základ danevo výške 120 000 €, číselnýúdaj na r. 910, z ktorého sa vypočítavavýška preddavkov pre rok 2012, vy-kázala v sume 22 800 € (120 000 x 19 %). Riadky 610, 710 a 830, o ktoré sa znižuje základňa pre vý-počet preddavkov na r. 910, spoločnosť za rok 2011 nevyplnila. V roku 2012 jej vyplynula povinnosťplatiť mesačné preddavky na daň vo výške 1 900 € (22 800 : 12) podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príj-mov až do lehoty na podanie DP za toto zdaňovacie obdobie, teda do 2. 4. 2013. Z dôvodu zmenysadzby dane právnických osôb od 1. 1. 2013 mesačné preddavky na daň splatné 31. 1. 2013, 28. 2.2013 a 2. 4. 2013 má povinnosť prepočítať sadzbou dane vo výške 23 % a uhrádzať na účet správcudane v tejto výške:Výpočet sumy preddavkov na daň z príjmov právnických osôb od 1. 1. 2013:r. 500 tlačiva DP za rok 2011= 120 000 €

r. 510 za rok 2013 = 23 %120 000 x 23 % = 27 600 € : 12 = 2 300 €

Spoločnosť je od 1. 1. 2013 do lehoty na podanie DP za rok 2012 (do 2. 4. 2013) povinná platiťmesačné preddavky na daň vo výške 2 300 €.

V praxi môže nastať situácia, že daňovníkovi, ktorý v roku 2012 neplatil preddavky nadaň, resp. platil štvrťročné preddavky na daň, po prepočte daňovej povinnostiz r. 2011 sadzbou dane 23 % môže vzniknúť povinnosť platiť od 1. 1. 2013 štvrťročné,resp. mesačné preddavky na daň podľa § 42 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 6:Právnická osoba vykázala na r. 500 DP za rok 2011 sumu 8 000 €, daň 1 520 €. Na zdaňovacie obdo-bie r. 2012 jej nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň (daň nepresiahla 1 659,70 €). Pri platenípreddavkov v roku 2013 do lehoty na podanie DP za rok 2012 vychádza z DP za rok 2011. Po pre-počte základu dane 23 % sadzbou (8 000 x 23 %) vychádza daň 1 840 € (daň presiahla 1 659,70 €),tým právnickej osobe vzniká do lehoty na podanie DP za rok 2012 povinnosť platiť štvrťročné preddav-ky na daň v sume 460 €, ktoré vysporiada v lehote do 30. 4. 2013.

28

Platenie preddavkov po lehote na podanie DP

Preddavky na daň z príjmov platené v zdaňovacom období, za ktoré sa podáva DP, sazapočítajú na úhradu dane. Do sumy uvedenej na riadku 810 tlačiva DP sa uvedie výš-ka preddavkov na daň pri podaníDP za rok 2012 zaplatených podľa § 42 zákona o daniz príjmov. Do tejto sumy sa započítajú aj preddavky, ktorých splatnosť bola urče-ná do konca zdaňovacieho obdobia, ale skutočne uhradené boli najneskôr do le-hoty na podanie DP. Súčasťou tejto sumy je aj preplatok použitý na úhradu preddav-kov na daň podľa § 79 daňového poriadku. Suma na r. 810 sa znižuje aj o časť prevyšu-júcu preddavky zaplatené do lehoty na podanie DP za predchádzajúce zdaňovacie ob-dobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti.

Preddavky platené na budúce zdaňovacie obdobie, ktorými sú preddavky splatné dokonca januára, februára a marca 2013 (sadzba dane 23 %), sa zahrnú do sumy pred-davkov zaplatených na daň za zdaňovacie obdobie 2013 (neuvádzajú sa na r. 810v DP za rok 2012).

Príklad č. 7:Obchodná spoločnosť preddavok splatný 31. 12. 2012 (sadzba dane 19 %) uhradila 18. 1. 2013. Pred-davok započíta do zaplatených preddavkov za rok 2012 a uvedie na r. 810 tlačiva DP za rok 2012.

Ak zaplatené preddavky na daň do lehoty na podanie DP vypočítané z poslednej zná-mej daňovej povinnosti sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa DP, v ktorom je uve-dená daň za predchádzajúce obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutýna zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do konca ka-lendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie DP.

Príklad č. 8:Lehota na podanie DP za zdaňovacie obdobie roku 2012 podľa § 27 ods. 4 daňového poriadku pripadána 2. 4. 2013, pretože zákonom stanovená lehota do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňo-vacieho obdobia (dátum 31. marec 2013) pripadá na nedeľu, nasleduje pondelok, ktorý je sviatkom(1. 4. 2013) a najbližší pracovný deň je utorok 2. 4. 2013. Daňovník, ak v podanom DP za rok 2012 vy-káže vyššiu daňovú povinnosť, z ktorej vyplynie povinnosť platiť vyššie preddavky na daň v r. 2013, mápovinnosť vyrovnať preddavky platené za mesiace január, február, marec 2013, resp. za I. štvrťrok2013 v lehote do 30. 4. 2013.

Rovnaký spôsob pri vyrovnaní preddavkov na daň uplatnia aj daňovníci, ktorým správ-ca dane určil preddavky inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov, a to za pred-pokladu, že správca dane v rozhodnutí vydanom do konca kalendárneho mesiaca na-sledujúceho po uplynutí lehoty na podanie DP neuvedie inak. Uvedené bolo doplnenédo § 42 ods. 9 zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2012 zákonom č. 331/2011Z. z., ktorým sa menil daňový poriadok (ďalej len zákon č. 331/2011 Z. z.).

29


Ak zaplatené preddavky na daň do lehoty na podanie DP sú vyššie, ako vyplýva z vý-slednej daňovej povinnosti za rok 2012 (teda preddavky za mesiace január, február, ma-rec 2013 alebo preddavky za I. štvrťrok 2013), použijú sa na budúce preddavky alebo sana základe žiadosti vrátia podľa § 42 ods. 9 posledná veta zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 zákonom č. 331/2011 Z. z. bol v článku II doplnený do § 42zákona o dani z príjmov nový odsek 13, podľa ktorého správca dane vráti do 30 dníod podania žiadosti daňovníka zaplatené preddavky na daň alebo rozdiel na zaplate-ných preddavkoch aj v priebehu zdaňovacieho obdobia vo dvoch prípadoch, a to:

1. ak daňovník platil preddavky bez právneho dôvodu, teda nevznikla povinnosť pla-tiť preddavky na daň na základe poslednej známej daňovej povinnosti,

2. ak daňovníkplatil preddavky na daň v sume vyššej, ako mal povinnosť platiť podľazákona o dani z príjmov. Pri vrátení preddavkov sa postupuje podľa § 79 daňové-ho poriadku.

Príklad č. 9:Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v júli 2012 zistila, že platila mesačnépreddavky na daň v nesprávne vypočítanej výške 3 500,20 €. Výška preddavkov z poslednej známejdaňovej povinnosti z r. 2011 bola prepočítaná na r. 910 v správnej výške 2 980,70 €. Daňovník požia-dal o vrátenie vyčísleného rozdielu vo vyššie zaplatených preddavkoch v sume 3 117 € [(3 500,20 -2 980,70) x 6 mesiacov]. Správca dane je povinný do 30 dní odo dňa podania žiadosti pri dodržaní po-stupu podľa § 79 daňového poriadku žiadosti vyhovieť.

Ak výsledná daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je vyššia akozaplatené preddavky platené na toto zdaňovacie obdobie (teda preddavky splatné do31. 12. 2012), v lehote na podanie DP je povinný daňovník daň doplatiť podľa § 42ods. 12 zákona o dani z príjmov.

Platenie preddavkov u daňovníkov, ktorí v predchádzajúcom zdaňovacomobdobí vykázali daňovú povinnosť presahujúcu 16 596,96 €

Podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý za predchádzajúce zdaňo-vacie obdobie vykázal daňovú povinnosť presahujúcu 16 596,96 €, počínajúc prvýmmesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia platí mesačné preddavky na daňvo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Preddavky sú splat-né do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Daňovú povinnosť vyrovná daňov-ník v lehote na podanie DP.

Pri výpočte výšky preddavkov na daň na bežné zdaňovacie obdobie je východisko-vou základňou daň vypočítaná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (pre rok 2013je východiskovou základňou rok 2012). Daňou za predchádzajúce zdaňovacie ob-dobie podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov je daň vypočítaná zo základu

30

dane zníženého o daňovú stratu (riadok 500 tlačiva DP) uvedenú v DP poda-nom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu ob-dobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15(riadok 510) platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky nadaň, znížená o úľavy na dani (riadok 610), zápočet dane zaplatenej v zahraničí(riadok 710) a o daň vybranú zrážkou, odpočítavanú ako preddavok na daň (ria-dok 830). Takto vypočítaný údaj sa uvedie na riadok 910 tlačiva DP, kde sa uvádzadaň na účely preddavkov na daň. Vzor tlačiva DP právnických osôb platný pre rok2012 je uvedený vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012 a identifikovaný je vľavodolu na každej strane pod č. MF/22373/2012-721.

Upozornenie:Zákonom č. 395/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2013 sa v § 15b zvýšila sadzba dane z príjmovprávnických osôb na výšku 23 %, číselný údaj z riadka 910 ako základňa pre výpočet výškypreddavkov na daň z príjmov právnických osôb pre rok 2013 sa v podanom DP za rok 2012bude prepočítavať aktuálnou sadzbou dane platnou v r. 2013.

Príklad č. 10:Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok v DP za rok 2012 podanom dňa 15. 3.2013 vykázala základ dane na riadku 500 tlačiva DP znížený o daňovú stratu vo výške 145 621,70 €.Spoločnosť neuplatňovala úľavu na dani (r. 610 nevyplní)ani metódu zápočtu dane zaplatenej v zahra-ničí (r. 710 nevyplní).Nevyplnila ani riadok 830 tlačiva DP, pretože príjmyvyberané zrážkou podľa § 43zákona o dani z príjmov sa od 1. 1. 2011 považujú za vysporiadanú daňovú povinnosť zrazením a od-vedením dane platiteľom – s výnimkou príjmov podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov. Nariadku 910 tlačiva DP uvedie spoločnosť sumu 33 492,99 € (145 621,70 x 23 %). Spoločnosti vznikápovinnosť platiť v roku 2013 podľa § 42 ods. 1 zákona o dani z príjmov mesačné preddavky vo výške2 791,08 € (33 492,99 : 12).Ak by v praxi nastal prípad,že spoločnosť bude mať vyplnený za rok 2012 aj r. 610, resp. 710 alebo 830tlačiva DP, pre účely výpočtu sumy preddavkov na daň na r. 910 najskôr prepočíta základ dane nar. 500 sadzbou dane 23 % a následne odpočíta riadky 610, 710 alebo 830 tlačiva DP a výslednú sumuuvedie na r. 910.

Platenie preddavkov u daňovníkov, ktorí v predchádzajúcomzdaňovacom období vykázali daňovú povinnosť v rozpätíod 1 659,70 € do 16 596,96 €

Podľa § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorý za predchádzajúce obdo-bie vykázal daňovú povinnosť nižšiu ako 16 596,96 €, ale vyššiu ako 1 659,70 €, platípreddavky vo výške 1/4 dane za predchádzajúce obdobie. Štvrťročné preddavky nadaň sú splatné do konca príslušnéhokalendárneho štvrťroka. Daňovníkvyrovná celo-ročnú daňovú povinnosť v lehote na podanie DP. Opätovne preddavok na daň za

31


I. štvrťrok 2013 splatný 2. 4. 2013 má povinnosť daňovník prepočítať aktuálnou sadz-bou dane z príjmov právnických osôb pre rok 2013 vo výške 23 % výpočtom uvede-ným v príklade č. 5.

Daňovníci, ktorým nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň

Podľa § 42 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov preddavky na daň neplatí daňov-ník, ktorého daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola nižšiaako 1 659,70 €. Daňovú povinnosť vyrovná daňovník v lehote na podanie DP.

Príklad č. 11:Obchodná spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ktorá vznikla 10. 8. 2011, vykázala zarok 2012 daňovú stratu vo výške 2 158,90 €. V roku 2013 jej nevzniká povinnosť platiť preddavky nadaň, pretože výška daňovej povinnosti nepresiahla sumu 1 659,70 €, avšak s výnimkou, ak by správcadane určil platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Preddavky na daň neplatí aj daňovníkpodľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príj-mov v špecifických zdaňovacích obdobiach, ktorými sú podľa § 41 ods. 4 a 6 zákonao dani z príjmov obdobie likvidácie a konkurzu. Daňovník, na ktorého je povolenáreštrukturalizácia po 1. 1. 2007, platí preddavky na daň naďalej aj v období reštruktu-ralizácie, lebo uňho nedochádza povolenímreštrukturalizácie k zmene zdaňovaciehoobdobia. Uvedené vyplýva z § 52d ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 12:Predpokladajme, že na obchodnú spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok bude dňa12. 10. 2013 vyhlásený konkurz. Spoločnosť má povinnosť v roku 2013 platiť štvrťročné preddavky nadaň v sume 841,60 € vypočítané z poslednej známej daňovej povinnosti z r. 2012, prepočítané sadz-bou dane vo výške 23 %. Spoločnosť uhradípreddavok za 3. štvrťrok splatný do 30. 9. 2013 a po vyhlá-seníkonkurzu (12. 10. 2013) neplatípreddavky s výnimkou, ak by jej správca dane určil preddavky inakpodľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 42 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov preddavky do lehoty na podanieDP neplatia aj daňovníci, ktorí podávajú DP prvýkrát, v zdaňovacom období, v kto-rom má byť podané. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie DP vy-rovnajú v lehote na podanie DP vo výške vypočítanej z dane uvedenej v DP v nadväz-nosti na § 42 ods. 8 zákona o dani z príjmov.

Preddavky na daň neplatí aj daňovník podľa § 42 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ideo daňovníkov so sídlom v zahraničí, ktorým správca dane neurčí platenie pred-davkov na daň. Na druhej strane správca dane môže určiť platenie preddavkov nadaň daňovníkovi so sídlom v zahraničí vykonávajúcemu na území Slovenskej republi-ky stavebnú alebo montážnu činnosť, ak miesto alebo zariadenie na výkon tejto čin-nosti je považované za stálu prevádzkareň podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

32

Platenie preddavkov na daň daňovníkmi, ktorí vznikli zmenou právnejformy, splynutím, zlúčením a rozdelením

Podľa § 69b Obchodného zákonníka sa zmena právnej formy nepovažuje za zánikspoločnosti. Pri zmene právnej formy medzi kapitálovými spoločnosťami (akciováspoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným) nový daňovník pokračuje v platenípreddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie ob-dobie, a to predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnejformy, podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Pri zmenách verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti na kapi-tálové spoločnosti zmenou právnej formy dochádza aj k zmene spôsobu zdaňovania,kedy dochádza k ukončeniu zdaňovacieho obdobia a podaniu DP za obdobie pred-chádzajúce zmene.

Príklad č. 13:Dňa 4. 5. 2012 došlo k zmene právnej formy verejnej obchodnej spoločnosti na spoločnosť s ručenímobmedzeným, ktorá podala prvé DP za obdobie po zmene právnej formy, teda od 5. 5. 2012 do31. 12. 2012. Povinnosť platiť preddavky na daň po zmene právnej formy (teda od 5. 5. 2012 až do le-hoty na podanie DP za rok 2012, čiže do 2. 4. 2013) podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona o dani z príjmovspoločnosti s ručením obmedzeným nevzniká, pretože základ dane verejnej obchodnej spoločnosti sazisťuje podľa § 14 ods. 4 a § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov ako celok a DP vyplní verejná obchod-ná spoločnosť len po riadok 320, kde si delí základ dane medzi jednotlivých spoločníkov a na riadku400 vykazuje 0. Verejná obchodná spoločnosť teda v DP nevyčísľuje výšku dane. Preddavky by spo-ločnosť s ručením obmedzeným v roku zmeny právnej formy platila len v prípade, ak by ich správcadane rozhodnutím určil inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Po lehote na podanie DP zarok 2012 bude spoločnosť s ručením obmedzeným platiť preddavky na daň z výslednej daňovej povin-nosti uvedenej na r. 910, prepočítanejsadzbou dane vo výške 23 % bez uplatnenia § 42 ods. 5 zákonao dani z príjmov, teda bez povinnosti prepočítania dane na 12 kalendárnych mesiacov.

Pri splynutí podľa § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka sa postupuje pri platení pred-davkov podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona o dani z príjmov vo výške vypočítanej zosúčtu dane zaniknutých daňovníkov splynutím za zdaňovacie obdobie predchádzajú-ce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k splynutiu. Pri určení výšky preddavkovna daň u novovzniknutej spoločnosti, ktorá vznikla splynutím, sa nespočítavajú pred-davky na daň obidvoch zaniknutých spoločností, ale sumarizuje sa daňová povinnosťpredchádzajúceho zdaňovacieho obdobia dotknutých spoločností.

Príklad č. 14:Spoločnosť „A“ so zdaňovacím obdobím kalendárny rok neplatila v r. 2012 preddavky na daň, pretožedaň na r. 910 za rok 2011 vykázala vo výške 1 520,70 €. Spoločnosť „B“ so zdaňovacím obdobím ka-lendárny rok platila v r. 2012 štvrťročné preddavky na daň vo výške 980,17 €. Obe spoločnosti sa

33


zlúčili, rozhodný deň bol určený dňa 13. 4. 2012. Daňové priznanie za obdobie od 1. 1. 2012 do 12. 4.2012 v lehote do 30. 6. 2012 podala spoločnosť „B“ ako právny nástupca, v ktorom boli vyrovnanépreddavky zaplatené k dátumu rozhodného dňa. Po dátume zlúčenia až do 31. 12. 2012 spoločnosť„B“ platila preddavky vo výške 1 360,35 € vypočítané zo súčtu daňovej povinnosti spoločnosti „A“ zarok 2011 vo výške 1 520,70 € a daňovej povinnosti spoločnosti „B“ za rok 2011 vo výške 3 920,70 €.Výpočet: 1 520,70 + 3 920,70 = 5 441,405 441,40 € : 4= 1 360,35 €.Do lehoty na podanie DP za rok 2012 (od 1. 1. 2013 do 2. 4. 2013) podľa § 42 ods. 7 posledná vetazákona o dani z príjmov má spoločnosť „B“ povinnosť zaplatiť štvrťročný preddavok na daň po prepočí-taní základu dane a daňovej povinnosti za rok 2011 oboch spoločností sadzbou dane platnou v r. 2013vo výške 23 %.

Daňovník, ktorý sa zlúčil s iným daňovníkom podľa § 69 ods. 3 Obchodného zá-konníka, platí preddavky na daň podľa § 42 ods. 4 písm. c) zákona o dani z príjmovvo výške vypočítanej zo súčtu dane daňovníka zaniknutého zlúčením za zdaňovacieobdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníkaa daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý daňovník, za zdaňovacie obdobiepredchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu.

Daňovník, ktorý vznikol rozdelením podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, platípreddavky na daň podľa § 42 ods. 4 písm. d) zákona o dani z príjmov, a to v pomernejvýške vypočítanej z dane daňovníka zaniknutého rozdelením za zdaňovacie obdobiepredchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka. Preddavkyna daň sa vypočítajú z pomeru vlastného imania zaniknutého daňovníka prevzatého da-ňovníkom vzniknutým rozdelením. Pre účely stanovenia preddavkov na daň sa delí daňpredchádzajúceho zdaňovacieho obdobia zaniknutého daňovníka na toľko častí, na koľ-ko sa rozdelila pôvodná spoločnosť. Základňou pre rozdelenie je pomer prevzatéhovlastného imania zaniknutej obchodnej spoločnosti novými obchodnými spoločnosťami.

Do lehoty na podanie DP, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacieobdobie, platí preddavky na daň daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacomobdobí vznikol splynutím, zlúčením a rozdelením rovnako ako v roku splynutia, zlúče-nia alebo rozdelenia podľa § 42 ods. 7 posledná veta, od 1. 1. 2013 s prepočítanímpreddavkov aktuálnou sadzbou dane vo výške 23 %.

Platenie preddavkov u novovzniknutých daňovníkov

Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacieobdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, je daňovník pri platení preddavkovpovinný vypočítať si daňovú povinnosť za celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Výpočet sa vykoná tak, že daň za časť predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia savydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca tohto zdaňovacieho ob-dobia a vynásobí dvanástimi. Prepočet sa týka tých daňovníkov, ktorí vznikli v priebehuzdaňovacieho obdobia a od vzniku v tomto období existovali viac ako tri mesiace.

34

Príklad č. 15:Akciová spoločnosť so zdaňovacím obdobím kalendárny rok vznikla zápisom do obchodného registradňa 26. 2. 2012. Povinnosť prvýkrát podať DP za zdaňovacie obdobie od dátumu vzniku do konca ka-lendárneho roka (od 26. 2. 2012 do 31. 12. 2012) jej vzniká v lehote do 2. 4. 2013 a keďže nedosiahlaani príjmy zo zdrojov v zahraničí, neoznámila správcovi dane predĺženie lehoty na podanie DP.V roku vzniku (2012) nemala spoločnosť povinnosť platiť preddavky na daň a rovnako nemá povinnosťplatiť preddavky na daň ani do lehoty na podanie DP za rok 2012, teda do 2. 4. 2013.Podaním DP za rok 2012 vykázala daňovú povinnosť pre účely platenia preddavkov na riadku 910 tla-čiva DP vo výške 2 368,90 € už prepočítanúna aktuálnu sadzbu dane z príjmovprávnických osôb plat-nú pre rok 2013. Ako bude platiť preddavky na daň v roku 2013?Prepočet daňovej povinnosti pre účely platenia preddavkov:2 368,90 € : 11 mesiacov x 12 mesiacov = 2 584,25 €

Akciová spoločnosť bude v roku 2013 platiť štvrťročné preddavky na daň vo výške 646,06 €

(2 584,25 € : 4). Preddavok za I. štvrťrok 2013 má spoločnosť povinnosť uhradiť v lehote do 2. 4. 2013.

Podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov novovzniknutí daňovníci existujúciv roku vzniku menej ako tri mesiace neplatia preddavky na daň.

V zdaňovacom období, v ktorom majú povinnosť prvýkrát podať DP, platia preddavkyna základe výšky predpokladanej dane, ktorú majú povinnosť uviesť priamov tlačive daňového priznania na riadku 910. Ak na základe výšky predpokladanejdane vznikne daňovníkovi povinnosť platiť preddavky na daň, tieto sú splatné v lehotena podanie DP.

Príklad č. 16:Obchodná spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra 12. 12. 2012. V decembri 2012 nemalapovinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ods. 5 posledná veta zákona o dani z príjmov.Za zdaňovacie obdobie trvajúce od 12. 12. 2012 do 31. 12. 2012 podala DP v lehote do 2. 4. 2013,v ktorom vykázala daňovú stratu.V podanom DP za rok 2012 uviedla spoločnosť výšku predpokladanej dane na účely platenia preddav-kov na riadku 910 v sume 2 850 €. Spoločnosti vzniká povinnosť v roku 2013 platiť štvrťročné preddav-ky na daň vo výške 712,50 €, pretože výška predpokladanej dane na rok 2013 presiahla zákonom sta-novenú hranicu pre platenie preddavkov na daň určenú v § 42 ods. 3 písm.a) zákona o dani z príjmov.

Platenie preddavkov na daň na základe rozhodnutia správcu dane

Podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov správca dane môže určiť platenie pred-davkov inak v týchto prípadoch:

� ak ide o platenie preddavkov na daň na základe výšky predpokladanej dane,

� ak ide o daňovníkov, ktorým nevzniká povinnosť platiť preddavky na daň podľa§ 42 ods. 3 a 4 zákona o dani z príjmov. Sú to daňovníci v likvidácii, v konkurze,novovzniknutí daňovníci, daňovníci, ktorých daňová povinnosť nepresiahla limit

35


pre platenie preddavkov 1 659,70 €, stála prevádzkareň daňovníka s obmedze-nou daňovou povinnosťou,

� ak daň uvedená v DP, na základe ktorej sú platené preddavky na daň, bola zme-nená rozhodnutímsprávcu dane (napr. po daňovej kontrole) alebo podanímdoda-točného DP,

� správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak sumapreddavkov na daň nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú pred-davky platené,

� novelou daňového poriadku č. 331/2011 Z. z. bola od 1. 1. 2012 v § 42 ods. 11 zá-kona o dani z príjmov doplnená možnosť správcovi dane určiť v odôvodnenýchprípadoch na žiadosť daňovníka platenie preddavkov na daň inak.

Správca dane už nemôže určiť preddavky inak podľa k 31. 12. 2011 zrušeného záko-na č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (§ 66ods. 3), keďže tento právny predpis bol od 1. 1. 2012 nahradený daňovým poriadkoma už nie je možné podľa neho určiť preddavky inak.

Preddavky a hospodársky rok

Zákon o dani z príjmov v § 42 nerieši osobitným spôsobom platenie preddavkovv zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok. Pri stanovenípreddavkov možnoteda vychádzať len zo všeobecných ustanovení § 42 zákona o dani z príjmov, resp.daňovník, ako aj správca dane môže využiť inštitút platenia preddavkov inak podľa§ 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Obdobie pred zmenou účtovného obdobia z ka-lendárneho roka na hospodársky rok a obdobie po zmene sa považuje podľa § 41ods. 11 zákona o dani z príjmov za samostatné zdaňovacie obdobie, za ktoré je trebapodať DP do troch kalendárnych mesiacov po jeho skončení podľa § 41 ods. 10zákona o dani z príjmov.

Preddavky do lehoty na podanie DP za toto zdaňovacie obdobie platí daňovníkpodľa § 42 ods. 7 zákona o dani z príjmov na základe poslednej známej daňovej po-vinnosti. Za posledné zdaňovacie obdobie sa v tomto prípade považuje kalendárnyrok predchádzajúci roku, v ktorom došlo k zmene účtovného obdobia z kalendárnehoroka na hospodársky rok.

Preddavky platené po podaní DP za zdaňovacie obdobie pred zmenou z kalendár-neho roka na hospodársky rok sa platia podľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov.Daňovú povinnosť vykázanú za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa pred-chádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok však nemožno pre-počítavať podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov ako u novovzniknutých daňovní-kov. Pri platení preddavkov po lehote na podanie DP (teda počas hospodárskehoroka) sa vychádza z dane uvedenej v DP podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré trvá

36

od 1. 1. do konca mesiaca, ktorý predchádza prvému dňu kalendárneho mesiaca,ktorým sa začína hospodársky rok.

Príklad č. 17:Obchodná spoločnosť oznámila správcovi dane 10. novembra 2012, že zmení účtovné obdobie z ka-lendárneho roka na hospodársky rok od 1. 12. 2012. Obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 sa považu-je za samostatné zdaňovacie obdobie s lehotou na podanie DP do 28. 2. 2013 (spoločnosť neaplikova-la predĺženie lehoty na podanie DP podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov). Počas tohto zdaňova-cieho obdobia platila štvrťročné preddavky na daň v marci, júni a septembri 2012. V rovnakej výškebude platiť štvrťročný preddavok vypočítanýz poslednej známej daňovej povinnosti (z r. 2011) až do le-hoty na podanie DP, t. j. do 28. 2. 2013 (preddavok za štvrtý štvrťrok bol splatný k 31. 12. 2012).V podanom DP za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 v lehote do 28. 2. 2013 si započítaštvrťročné preddavky platené v marci, júni a septembri 2012 na výslednú daňovú povinnosť za totozdaňovacie obdobie. Preddavok platený v decembri 2012 vysporiada podľa § 42 ods. 9 zákona o daniz príjmov podľa dane uvedenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie v lehote do 2. 4. 2013.Ak vznikne po lehote na podanie DP povinnosť platiť mesačné preddavky podľa § 42 ods. 1 zákonao dani z príjmov, musia sa uhradiť do konca každého kalendárneho mesiaca. Ak vznikne po lehote napodanie DP povinnosť platiť štvrťročné preddavky podľa § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov, hradia savždy aj u daňovníkas hospodárskym rokom do konca kalendárneho štvrťroka v r. 2013 prepočítanéužaktuálnou sadzbou dane 23 %. Daňovník však môže požiadať aj o stanovenie preddavkov inak podľa§ 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.Daňová povinnosť vykázaná v DP podanom za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 11. 2012 saneprepočítavau daňovníkas hospodárskym rokom podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov,považu-je sa za daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie.

Preddavky a daňové úľavy

Príjemcovia investičných stimulov podľa § 35b a § 35c zákona č. 366/1999 Z. z. o da-niach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“)a príjemcovia investičných stimulov podľa § 30a a § 30b zákona o dani z príjmov ne-majú špecificky riešené platenie preddavkov v týchto ustanoveniach. Pri ich platenívychádzajú zo všeobecných ustanoveníuvedených v § 42 zákona o dani z príjmov.

Na daňovníkov, ktorí uplatňujú úľavy na dani podľa § 35 a § 35a zákona č. 366/1999Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, sa podľa § 52 ods. 3 zákonao dani z príjmov nevzťahujú ustanovenia o platení preddavkov s výnimkou, ak správ-ca dane do 31. 7. roka, v ktorom bolo podané DP, písomne namieta splnenie podmie-nok čerpania daňovej úľavy a daňovník nepreukáže splnenie podmienok na čerpanieúľavy do 31. augusta roka, v ktorom bolo podané DP. Pri platení preddavkov sav tomto prípade postupuje podľa § 35 ods. 8 a § 35a ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z.o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

37


Ak však daňovník čerpá ďalšiu daňovú úľavu, napríklad podľa § 35a ods. 9 zákonač. 366/1999 Z. z., postupuje pri platení preddavkov ako bežný daňovník podľa § 42zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 18:Spoločnosť po dočerpaní daňového úveru počas 5 rokov podľa § 35a ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z.čerpala v nasledujúcich rokoch ďalšiu daňovú úľavu podľa § 35a ods. 9 zákona č. 366/1999 Z. z.Vo štvrtom roku čerpania ďalšej daňovej úľavy, ktorým bol rok 2012, dočerpala už len rozdiel medzicelkovou sumou úľavy uvedenou v rozhodnutí ministerstva a súčtom úľav uplatnených v predchádza-júcich zdaňovacích obdobiach. DP za toto zdaňovacie obdobie má povinnosť podať v lehote do2. 4. 2013, ak neoznámi predĺženie lehoty na podanie DP podľa § 52t ods. 7 zákona o dani z príjmov.Výšku preddavkov platených v zdaňovacom období 2012 až do lehoty na podanie DP, čiže do 2. 4.2013, vypočítaspôsobom výpočtu ako bežnídaňovníci (r. 500 x r. 510 - r. 610 - r. 710 - r. 830 tlačiva DPz r. 2011). Preddavky za mesiace január, február a marec 2013 prepočíta aktuálnou sadzbou daneplatnou pre rok 2013 vo výške 23 %.

Platenie preddavkov po podaní dodatočného DP a po výkone daňovejkontroly

Ak daňový subjekt zistí, že jeho daňová povinnosť uvedená v DP mala byť vyššia ale-bo daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v DP, je povinný podľa § 16 ods. 2 a 3daňového poriadku podať dodatočné DP. Ak daňovníkmal povinnosť platiť preddavkyna daň podľa § 42 ods. 1 alebo 2 zákona o dani z príjmov, po podaní dodatočnéhoDP sa výška preddavkov nemení s výnimkou, ak by ich výšku správca danezmenil rozhodnutím o určení preddavkov inak podľa § 42 ods. 11 zákona o daniz príjmov.

Rovnako ak správca dane vykoná daňovú kontrolu, ktorej výsledkom je zmenadaňovej povinnosti, výška preddavkov sa nemení, s výnimkou, ak by správca daneurčil preddavky inak podľa § 42 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Ing. Ľubica Sekerkováodborníčka na daň z príjmov PO

38

Videoškolenia vydavateľstva Poradca podnikateľa

Zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2013lektor: Ing. Vladimír Ozimý

Videoškolenie si môžete objednať aj na DVD nosiči.

Viac informácií získate na www.pp.sk v sekcii Videoškolenia,kde si môžete pozrieť aj ukážku z vami vybraného školenia,

alebo na tel. čísle: + 421 41 70 53 222, e-mail: [email protected]

Úplné znenie zákona o používaníelektronickej registračnej pokladnice

Zákon č. 289/2008 z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnicea o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správedaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v zneníneskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z.,zákona č. 494/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z. a zákona č. 440/2012 Z. z.

Národná rada Slovenskej republiky sa uznieslana tomto zákone:

Čl. I

§ 1Základné ustanovenie

(1) Tento zákon upravujea) podmienky používania elektronickej registrač-

nej pokladnice na evidenciu tržieb na územíSlovenskej republiky,

b) postavenie a činnosť servisnej organizácie sú-visiace s používanímelektronickej registračnejpokladnice.

(2) Tento zákon sa vzťahuje na fyzickú osobualebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávne-nia na podnikanie1) predáva tovar alebo poskytujeslužbu (ďalej len „podnikateľ“); tento zákon savzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom ale-bo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,ak predáva tovar alebo poskytuje službu na územíSlovenskej republiky.

§ 2Vymedzenie

základných pojmovNa účely tohto zákona sa rozumie

a) elektronickou registračnou pokladnicou1. elektronické registračné zariadenie vyba-

vené prevádzkovou pamäťou, vstavanýmregistračným programom, fiskálnou pa-mäťou, zobrazovacím zariadením pre zá-kazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiar-ňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok,

2. počítač s vlastným registračným progra-mom a so samostatnou fiskálnou tlačiar-ňou,

b) prevádzkovou pamäťou technické zariadenie,v ktorom sa uchovávajú všetky údaje týkajúcesa predaja tovaru alebo poskytovania službya výsledky finančných operácií týkajúcich sapredaja tovaru alebo poskytovania službya ktoré je riadené výlučne vstavaným regis-tračným programom elektronického registrač-ného zariadenia,

c) vstavaným registračným programom programriadiaci evidenciu predaja tovaru alebo evi-denciu poskytovania služby,

d) vlastným registračným programom programriadiaci prípravu údajov o predaji tovaru aleboposkytovaní služby pred tým, ako sú prostred-níctvom komunikačného modulu zaevidovanévo fiskálnej tlačiarni,

e) fiskálnou pamäťou technické zariadenieumožňujúce jednorazový a trvalý zápis údajovz dennej uzávierky,

f) fiskálnou tlačiarňou elektronické registračnézariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou,vstavaným registračným programom, fiskálnoupamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákaz-níka, hodinami, tlačiarňou a komunikačnýmmodulom, ktoré tvoria jeden funkčný celok,

g) komunikačným modulom technické zariade-nie umožňujúce prenos údajov definovanýchvýrobcom fiskálnej tlačiarne medzi počítačoma fiskálnou tlačiarňou slúžiacich na evidenciufinančných operácií týkajúcich sa predaja to-varu alebo poskytovania služby,

39

PRÁV

NE

PRED

PISY

DÚ

PP6-

7/20

13

40

h) tržbou platba prijatá z predaja tovaru aleboz poskytovania služby na predajnom miestev hotovosti alebo inými platobnými prostried-kami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektro-nickými platobnými prostriedkami alebo po-ukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru aleboposkytnutie služby; tržbou je aj platba prijatáako preddavok,

i) tovarom akýkoľvek výrobok, polotovar, mate-riál alebo surovina predávaný podnikateľom,

j) službou služba označená v Štatistickej klasifi-kácii ekonomických činností2) uvedená v prílo-he č. 1,

k) predajným miestom miesto, kde sa prijíma tržba,l) ochranným znakom znak obsahujúci písmená

„M“ a „F“, ktorého vzor je uvedený v príloheč. 2,

m) daňovým kódom elektronickej registračnejpokladnice kód pridelený pre elektronickú re-gistračnú pokladnicu miestne príslušným da-ňovým úradom podnikateľa (ďalej len „daňovýúrad“),

n) obratom tržby znížené o sumu záporného ob-ratu,

o) záporným obratom súčet súm1. vrátení tovaru,2. záporných položiek evidovaných v elek-

tronickej registračnej pokladnici a3. zliav poskytnutých pri predaji tovaru alebo

pri poskytovaní služieb,p) vrátením tovaru zrušenie evidovanej položky

po jej vytlačení na pokladničnom doklade, pri-čom pokladničný doklad bol uzavretý,

r) zápornou položkou suma za vykúpené zálo-hované obaly,3)

s) opravou zrušenie evidovanej položky, ktorá eš-te nebola vytlačená na pokladničnom doklade,

t) stornom zrušenie evidovanej položky po jejvytlačení na pokladničnom doklade, pričompokladničný doklad nebol uzavretý,

u) položkou údaj o predanom tovare alebo vráte-nom tovare evidovanom v elektronickej regis-tračnej pokladnici alebo údaj o poskytnutejslužbe evidovanej v elektronickej registračnejpokladnici,

v) kumulovaným obratom súčet všetkých obratov

evidovaných v elektronickej registračnejpokladnici od jej uvedenia do prevádzky,

w) pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby,doklad o vrátení platby za vrátený tovar alebodoklad o vrátení platby za poskytnutú službupri jej reklamácii vyhotovený elektronickou re-gistračnou pokladnicou,

x) paragónom náhradný doklad vyhotovený na-miesto pokladničného dokladu,

y) kontrolným záznamom kópia číselnýchúdajovz pokladničných dokladov a dokladov podľa§ 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uloženáv elektronickej podobe s definovanou štruktú-rou spracovateľnou počítačom a presná kópiapokladničných dokladov, dokladov podľa § 4ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzá-vierok uložených v elektronickej podobe nezá-visle od obsluhy elektronickej registračnejpokladnice,

z) dennou uzávierkou tlačový výstup obsahujúciúdaje o denných súhrnných finančných operá-ciách týkajúcich sa predaja tovaru alebo po-skytovania služby,

za) intervalovou uzávierkou tlačový výstup obsa-hujúci podrobné alebo súhrnné údaje z fiskál-nej pamäte za zvolený časový interval,

zb) prehľadovou uzávierkou tlačový výstup obsa-hujúci údaje o denných súhrnných finančnýchoperáciách týkajúcich sa predaja tovaru aleboposkytovania služby od začiatku predaja tova-ru alebo poskytovania služby v danom dni,

zc) knihou elektronickej registračnej pokladnicekniha so vzostupne číslovanými stranami, kto-rá je nerozoberateľná a musí byť umiestnenána predajnom mieste spolu s elektronickou re-gistračnou pokladnicou; vzor knihy elektronic-kej registračnej pokladnice je uvedený v prílo-he č. 3,

zd) plombou ochranná známka, ktorá sa nedá od-lepiť bez jej pretrhnutia alebo iného viditeľnéhopoškodenia a obsahuje ochranné prvky zne-možňujúce jej falšovanie,

ze) dátovým médiom pamäťové médium, ktoré jeschopné zabezpečiť uchovanie kontrolnýchzáznamov bez potreby napájania zdrojomelektrickej energie.

§ 3Povinnosť evidovať tržbu elektronickou

registračnou pokladnicou(1) Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elek-

tronickej registračnej pokladnici bez zbytočnéhoodkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnika-teľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlá-sený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračujev prevádzkovanípodniku po vyhláseníkonkurzu.4)

(2) Povinnosť evidovať tržbu podľa odseku 1 sanevzťahuje naa) predaj

1. cenín, cestovných lístkov mestskej hro-madnej dopravy, telefónnych kariet, den-nej tlače a periodickej tlače,

2. mincí z drahých kovov, pamätných ban-koviek, pamätných mincí, zberateľskýchmincí, hárkov bankoviek a súborov obe-hových mincí, ako aj bankoviek a mincí,ktoré boli stiahnuté z peňažného obehua stratili status zákonného platidla pouplynutí obdobia určeného na ich výme-nu, v Národnej banke Slovenska,5) v ban-kách, 6) v pobočkách zahraničných bánk7)

a na numizmatických burzách,3. poštových cenín na filatelistických bur-

zách,4. tovaru prostredníctvom predajných auto-

matov,5. tovaru na dobierku,6. doplnkového tovaru súvisiaceho s posky-

tovaním poštových služieb,7. tovaru súvisiaceho s poskytovanímdopln-

kových služieb vo vozidlách železničnejdopravy a autobusovej dopravy, v letec-kej doprave a vodnej doprave,

8. tovaru občanmi s ťažkým zdravotnýmpostihnutím,8)

9. živých zvierat okrem akvarijných rybičiek,exotického vtáctva, exotických zvierat,hadov, škrečkov, morčiat a iných hlodav-cov,

10. tovaru predávaného vo vysokohorskýchzariadeniach, ktoré sú bez napojenia nacestnú sieť a verejnú rozvodnú sieť elek-trickej energie,

11. tovaru vyrobeného v rámci praktickéhovyučovania žiakov,

b) služby poskytované1. občanmi s ťažkým zdravotným postihnu-

tím,8)

2. vo vysokohorských zariadeniach, ktoré súbez napojenia na cestnú sieť a verejnúrozvodnú sieť elektrickej energie,

3. v rámci praktického vyučovania žiakov,4. prostredníctvom predajných automatov.

(3) Ak podnikateľ vloží do elektronickej regis-tračnej pokladnice hotovosť okrem prijatej tržby,je povinný ju bez zbytočného odkladu po jej vlože-ní zaevidovať v elektronickej registračnej poklad-nici.

(4) Podnikateľ je povinný používať elektronickúregistračnú pokladnicu na všetkých predajnýchmiestach. Podnikateľ je povinný umiestniť elektro-nickú registračnú pokladnicu na predajnom miestetak, aby údaje na zobrazovacom zariadení pre zá-kazníka boli zákazníkovi čitateľné.

(5) Podnikatelia, ktorí vykonávajú činnosť na zá-klade zmluvy o združení9) a predávajú tovar aleboposkytujú službu na tom istom predajnom mieste,môžu používať jednu spoločnú elektronickú regis-tračnú pokladnicu.

§ 4Požiadavky na elektronickú

registračnú pokladnicu(1) Na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1

možno používať lena) typ elektronickej registračnej pokladnice, na

ktorý akreditovaná osoba10) vydala certifikáto splnení požiadaviek podľa odsekov 2 až 4;pri vydávaní certifikátu akreditovaná osoba10)

prihliada aj na technickú dokumentáciu z pro-cesu posudzovania zhody, ktorá deklaruje spl-nenie technických požiadaviek podľa písme-na b) tretieho bodu, pričom fiskálna tlačiareňpodľa § 2 písm. f) môže byť certifikovanáv rámci elektronickej registračnej pokladnicepodľa § 2 písm.a) druhého bodu ako celok, aleaj ako samostatné elektronické registračnézariadenie,

b) elektronickú registračnú pokladnicu,

41

Úplné znenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice

1. pre ktorú daňový úrad pridelil daňový kódelektronickej registračnej pokladnice (§ 7ods. 3),

2. ktorá je označená plombou,3. ktorá spĺňa technické požiadavky ustano-

vené osobitným predpisom.11)

(2) Elektronická registračná pokladnica musíok-rem technických požiadaviek podľa odseku 1písm. b) tretieho bodu spĺňať aj tieto požiadavky:a) zabezpečovať

1. vyhotovenie dennej uzávierky, ak bolav elektronickej registračnej pokladniciv daný deň evidovaná tržba a do24.00 hodiny daného dňa nebola vyhoto-vená denná uzávierka, pričom pokladnič-ný doklad, ktorého vyhotovenie sa začalopred 24.00 hodinou, bude započítaný dodennej uzávierky daného dňa a vyhotove-nie ďalšieho pokladničného dokladu budemožné začať až po vyhotovení dennejuzávierky,

2. zhodu číselných údajov položiek cien a cel-kovej sumy platenej ceny na pokladničnomdoklade, v prevádzkovej pamäti a na zob-razovacom zariadení pre zákazníka,

3. informovanie podnikateľa o potrebe vyko-nania povinnej údržby elektronickej regis-tračnej pokladnice po splnení technickýchpodmienok určených výrobcom, pričomtechnické podmienky odsúhlasív procesecertifikácie akreditovaná osoba;10) infor-movanie podnikateľa je zobrazovanéminimálne na displeji elektronickej regis-tračnej pokladnice tak, aby podnikateľmusel vždy po zapnutí elektronickej regis-tračnej pokladnice túto informáciu potvr-dzovať až do vykonania povinnej údržbyelektronickej registračnej pokladnice ser-visnou organizáciou a pri prvom informo-vaní podnikateľa o potrebe vykonania po-vinnej údržby elektronickej registračnejpokladnice v danom časovom intervale jevykonaný okamžitý zápis o dátume a ča-se tejto informácie do fiskálnej pamäte,

4. informovanie podnikateľa pred zaplnenímkapacity fiskálnej pamäte na ukladanie

denných uzávierok, pričom informovaniesa uskutočňuje zobrazením správy nadispleji elektronickej registračnej poklad-nice vždy po jej zapnutí tak, aby podnika-teľ musel túto informáciu potvrdiť pred za-čatím používania elektronickej registrač-nej pokladnice; táto informácia sa zobra-zuje, ak je počet voľných záznamov rovnýalebo menší ako 50,

5. prechod do režimu, v ktorom je možné lenčítanie údajov z fiskálnej pamäte, ak bolidosiahnuté maximálne hodnoty zázna-mov uvedených v odsekoch 3 a 4, pričomnie je možné ďalej tlačiť pokladničné do-klady a denné uzávierky,

6. uloženie údajov vo fiskálnej pamäti tak,aby nebolo možné tieto údaje pozmeniťalebo porušiť bez zistenia tohto pozmene-nia alebo porušenia prostredníctvomtechnického zariadenia elektronickej re-gistračnej pokladnice, alebo bez zničeniafiskálnej pamäte,

7. vytlačenie ochranného znaku len napokladničnom doklade a páske dennejuzávierky, a to až po vytlačení iných úda-jov uvedených v § 8 ods. 1 a § 12 ods. 2,

8. vytlačenie dokladov označených slovami„NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“tak, aby tieto neobsahovali ochranný znak,

9. aby pri zaznamenávaní údajov v rámciskúšobnej prevádzky pri uvedení elektro-nickej registračnej pokladnice do pre-vádzky, po jej oprave alebo v rámci za-školenia fyzickej osoby, ktorá bude evido-vať tržby v elektronickej registračnejpokladnici alebo v rámci vyhotovovaniaďalších iných dokladov, ktoré nie súpokladničnými dokladmi a obsahujúinformácie o cene tovaru alebo služby,vytlačila doklad označený slovami„NEPLATNÝ DOKLAD“ v každom treťomriadku tohto dokladu a pri vložení hoto-vosti okrem prijatej tržby vytlačila dokladoznačený slovom „VKLAD“,

10. aby pred uvedením do prevádzky tlačilav každom treťom riadku tlačového výstupu,

42

ktorý nesmie obsahovať ochranný znak,slová „SKÚŠKA POKLADNICE“,

b) umožňovať1. prečítanie údajov z fiskálnej pamäte

umiestnenej v elektronickej registračnejpokladnici prostredníctvom počítača,

2. evidenciu tržieb minimálne v dvoch roz-dielnych menách,

3. vytlačenie všetkých znakov slovenskejabecedy a interpunkčných znamienok,

4. vytlačenie pokladničného dokladu a do-kladu podľa písmena a) ôsmeho bodus jeho súčasným záznamom v prevádz-kovej pamäti a následným zahrnutímúda-jov z týchto dokladov do údajov, ktoré bu-dú uložené vo fiskálnej pamäti,

5. vyhotovenie dennej uzávierky zo všet-kých údajov v prevádzkovej pamäti, ktorésú výsledkom finančných operácií týkajú-cich sa predaja tovaru alebo poskytova-nia služby s tým, že súhrnné údaje pri vy-hotovení dennej uzávierky sa uložia dofiskálnej pamäte a súčasne sa vymažúz prevádzkovej pamäte tak, aby pri vyho-tovení ďalšej dennej uzávierky nemohlodôjsť k opätovnému uloženiu rovnakýchúdajov do fiskálnej pamäte,

6. vyhotovenie prehľadovej uzávierky, kto-rej údaje sú informatívne od začiatkupredaja tovaru alebo poskytovania služ-by v danom dni až do času vyhotoveniaprehľadovej uzávierky, pričom nedochá-dza k žiadnym zápisom do fiskálnej pa-mäte,

7. vymazanie údajov z prevádzkovej pamä-te, len ak je z týchto údajov vykonanádenná uzávierka a jej súhrnný údaj je tr-vale uložený vo fiskálnej pamäti,

8. vytlačenie tlačových výstupov čitateľnýchpo dobu desiatich rokov od konca kalen-dárneho roka, v ktorom boli vyhotovené,

9. záznam údajov o sume vrátení tovaru, su-me záporných položiek a sume poskytnu-tých zliav a záznam údajov o počte vrátenítovaru, počte záporných položiek a počteposkytnutých zliav,

10. okamžité zablokovanie prevádzky elek-tronickej registračnej pokladnice, ak jeodpojená tlačiareň, zobrazovacie zaria-denie pre zákazníka alebo fiskálna pa-mäť,

11. vytlačenie iba jedného originálu poklad-ničného dokladu a dokladu podľa písme-na a) ôsmeho bodu so súčasným zázna-mom kópie do prevádzkovej pamäte ale-bo na vhodné dátové médium, pričom kó-pia originálu pokladničného dokladumôže byť vytlačená, ale nesmie obsaho-vať ochranný znak,

12. vytlačenie intervalovej uzávierky podľadátumov denných uzávierok alebo podľačísiel denných uzávierok v požadovanomčasovom intervale,

13. uchovanie údajov v prevádzkovej pamätiaj pri poklese napätia alebo úplnom vý-padku elektrického napájania elektronic-kej registračnej pokladnice, a to až do vy-konania dennej uzávierky,

14. uchovanie údajov v prevádzkovej pamätibez pripojenia k externému zdroju elek-trickej energie minimálne 90 dní,

15. pridanie plomby tak, aby bez jej poškode-nia nebol možný prístup k fiskálnej pamätia k ostatným častiam elektronickej regis-tračnej pokladnice zabezpečujúcimsprávnu funkčnosť elektronickej registrač-nej pokladnice; miesto alebo miesta napridanie plomby navrhne výrobca elektro-nickej registračnej pokladnice a v procesecertifikácie ich odsúhlasí akreditovanáosoba,10)

16. vyznačenie daňového kódu elektronickejregistračnej pokladnice na pokladničnomdoklade a doklade podľa písmena a) ôs-meho bodu, na dennej uzávierke a na in-tervalovej uzávierke,

17. výmenu dátových médií, papierových pá-sok a výmenu neobnoviteľných zdrojovelektrickej energie bez porušenia plomby,

18. overenie pravosti kontrolných záznamovprostredníctvom technických zariadeníelektronickej registračnej pokladnice.

43


(3) Fiskálna pamäť musía) byť umiestnená v elektronickej registračnej

pokladnici v časti neprístupnej podnikateľovia musí byť pevne spojená s rámom elektronic-kej registračnej pokladnice tak, aby ju bolomožné vybrať, ale zároveň tak, aby výmenainou osobou ako servisnou organizáciou bolazistiteľná,

b) mať dostatočnú kapacitu na zápis a uchovanieúdajov z denných uzávierok minimálne za ob-dobie piatich rokov a údaje v nej uložené mu-sia byť dostupné do uplynutia lehoty na zánikpráva vyrubiť daň alebo rozdiel dane,12)

c) mať takú konštrukciu, ktorá daňovému úradualebo colnému úradu umožní získať údajev nej uložené aj prostredníctvom iného elek-tronického zariadenia,

d) umožniť zmenu sadzby dane z pridanej hod-noty a zmenu meny.

(4) Do fiskálnej pamäte sa nezameniteľne a ne-odstrániteľnea) zaznamená

1. ochranný znak,2. daňový kód elektronickej registračnej

pokladnice,3. obchodné meno, sídlo alebo miesto pod-

nikania podnikateľa a predajné miesto, akje odlišné od sídla alebo miesta podnika-nia,

4. daňové identifikačné číslo, ak podnikateľnie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

5. identifikačné číslo pre daň z pridanej hod-noty, ak podnikateľ je platiteľom danez pridanej hodnoty,

6. dátum a čas uvedenia elektronickej regis-tračnej pokladnice do prevádzky,

7. sadzba dane z pridanej hodnoty preminimálne tri sadzby dane z pridanej hod-noty,

8. minimálne dve meny,b) zaznamenáva

1. údaje z dennej uzávierky uvedené v § 12ods. 2 písm. f), h) až n) a p) až t),

2. výmaz údajov z prevádzkovej pamätepred vyhotovenímdennej uzávierky v ma-ximálnom počte 100 výmazov,

3. odpojenie tlačiarne s uvedením dátumua času v maximálnom počte 500 odpojení,

4. odpojenie zobrazovacieho zariadenia prezákazníka s uvedením dátumu a časuv maximálnom počte 500 odpojení,

5. odpojenie fiskálnej pamäte s uvedenímdátumu a času v maximálnom počte500 odpojení,

6. dátum a čas každého prvého informova-nia o potrebe povinnej údržby elektronic-kej registračnej pokladnice v danom ča-sovom intervale údržby v minimálnompočte 50 záznamov,

7. zmena sadzieb dane z pridanej hodnotyv minimálnom počte 20 zmien,

8. kontrolný kód na účely overenia pravostikontrolného záznamu.

(5) Elektronická registračná pokladnica označe-ná pretrhnutou plombou, falzifikátom plomby aleboplombou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom, sapovažuje za neoznačenú podľa tohto zákona.

(6) Výrobca, dovozca alebo distribútor elektro-nickej registračnej pokladnice je povinný v procesecertifikácie elektronickej registračnej pokladnicepredložiť akreditovanej osobe10) aj elektronické za-riadenie umožňujúce získať údaje uložené vo fis-kálnej pamäti, ktorá nie je umiestnená v elektronic-kej registračnej pokladnici; toto zariadenie budeakreditovanej osobe10) zapožičané počas celej do-by výroby elektronickej registračnej pokladnicea desať rokov nasledujúcich po skončení výrobyelektronickej registračnej pokladnice. Akreditova-ná osoba10) je povinná umožniť daňovému úradualebo colnému úradu získať údaje z fiskálnej pa-mäte na základe jeho žiadosti.

(7) Podnikateľ je povinný zabezpečiť vykonaniepovinnej údržby elektronickej registračnej pokladni-ce servisnou organizáciou najneskôr do piatich ro-kov od uvedenia elektronickej registračnej pokladni-ce do prevádzky a následne najneskôr každých päťrokov od predchádzajúcej údržby. Povinnou údrž-bou sa preverí technický stav elektronickej regis-tračnej pokladnice a neporušenosť plomb tak, abybola zabezpečená správna funkčnosť elektronickejregistračnej pokladnice. Servisná organizácia za-znamená do knihy elektronickej registračnej

44

pokladnice dátum vykonania povinnej údržby elek-tronickej registračnej pokladnice a jej výsledok a zá-znam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná or-ganizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej oso-by, ktorá povinnú údržbu elektronickej registračnejpokladnice vykonala, s uvedením jej mena a priez-viska.

(8) Podnikateľ je povinný bez zbytočnéhoodkladu oznámiť servisnej organizácii zisteniepoškodenia plomby alebo chýbanie plomby.

§ 5Servisná organizácia

(1) Servisná organizácia je fyzická osoba aleboprávnická osoba, ktoráa) na základe oprávnenia na podnikanie1) môže

vykonávať opravu a údržbu elektronických re-gistračných pokladníc,

b) má s výrobcom, dovozcom alebo distribúto-rom elektronických registračných pokladnícuzavretú zmluvu o vykonávaní opráv a údržbyelektronických registračných pokladníc,

c) je zapísaná v registri servisných organizácií(ďalej len „register“) vedenom miestne prísluš-ným daňovým úradom servisnej organizácie(ďalej len „daňový úrad servisnej organizácie“).

(2) Servisná organizácia je povinnáa) zabezpečiť vykonanie opravy elektronickej re-

gistračnej pokladnice do 48 hodín od nahláse-nia jej poruchy alebo od odovzdania elektro-nickej registračnej pokladnice do opravy; akzačiatok alebo koniec tejto lehoty pripadne nasobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja,jej plynutie sa začína počítať od najbližšiehonasledujúceho pracovného dňa a táto lehotasa končí najbližším nasledujúcim pracovnýmdňom,

b) písomne si objednať u daňového úradu servis-nej organizácie plomby a viesť ich evidenciu,

c) bez zbytočného odkladu oznámiť daňovémuúradu zistenie poškodenia plomby, chýbanieplomby, zmeny údajov uložených v elektronic-kej registračnej pokladnici, odchýlky od elek-tronickej registračnej pokladnice certifikovanejakreditovanou osobou10) a také zistenia s uve-dením dátumu ich zistenia zapísať do knihy

elektronickej registračnej pokladnice a zá-znam potvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju ser-visná organizácia má vyhotovenú, a podpisomfyzickej osoby, ktorá záznam vykonala, s uve-dením jej mena a priezviska,

d) bez zbytočného odkladu zabezpečiť výmenupoškodenej plomby alebo doplnenie chýbajú-cej plomby a túto skutočnosť s uvedenímdátu-mu zapísať do knihy elektronickej registračnejpokladnice a záznam potvrdiť odtlačkom pe-čiatky, ak ju servisná organizácia má vyhoto-venú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá zá-znam vykonala, s uvedením jej mena a priez-viska.

§ 6Register

(1) Zápis do registra vykoná daňový úrad servis-nej organizácie, ak fyzická osoba alebo právnickáosoba uvedená v § 5 ods. 1 písm. a)a) predloží písomnú žiadosť, v ktorej uvedie

zoznam typov elektronických registračnýchpokladníc, u ktorých bude vykonávať opravua údržbu,

b) priloží k žiadosti kópiu zmluvy podľa § 5 ods. 1písm. b), pričom táto povinnosť sa nevzťahu-je na fyzickú osobu alebo právnickú osobu,ktorá je súčasne výrobcom, dovozcom alebodistribútorom elektronických registračnýchpokladníc; k žiadosti podľa písmena a) je taká-to fyzická osoba alebo právnická osoba povin-ná priložiť kópiu dokladu preukazujúceho,že je súčasne výrobcom, dovozcom alebodistribútorom elektronických registračnýchpokladníc.

(2) Daňový úrad servisnej organizácie rozhodneo zápise do registra do 15 kalendárnych dní ododňa podania žiadosti podľa odseku 1 písm. a). Zá-pis do registra vykoná daňový úrad servisnej orga-nizácie ku dňu nadobudnutia právoplatnosti roz-hodnutia o zápise do registra.

(3) Proti rozhodnutiu o zápise do registra ne-možno podať odvolanie.

(4) V registri sa uvádzaa) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnika-

nia servisnej organizácie,

45


b) zoznam typov elektronických registračnýchpokladníc, u ktorých servisná organizácia vy-konáva opravu a údržbu.

(5) Ak dôjde k zmene skutočností uvedenýchv žiadosti podľa odseku 1 písm. a) alebo v § 5ods. 1 písm. b) alebo ak servisná organizácia pre-stala vykonávať opravy a údržbu elektronických re-gistračných pokladníc, je servisná organizácia po-vinná tieto zmeny oznámiť daňovému úradu ser-visnej organizácie v lehote podľa osobitného pred-pisu.14)

(6) Daňový úrad servisnej organizácie vyčiarknez registra servisnú organizáciu, ak servisná organi-záciaa) bola zrušená alebo zanikla,b) prestala vykonávať opravy a údržbu elektro-

nických registračných pokladníc,c) neoznámi v ustanovenej lehote zmenu sku-

točností uvedených v odseku 5.(7) Daňový úrad servisnej organizácie rozhodne

o vyčiarknutí servisnej organizácie z registra do15 kalendárnych dní odo dňa zistenia skutočnostípodľa odseku 6. Proti rozhodnutiu o vyčiarknutíservisnej organizácie z registra možno podať od-volanie. Odvolanie má odkladný účinok.

(8) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky14a)

(ďalej len „finančné riaditeľstvo“) z registrov vede-ných podľa § 5 ods. 1 písm. c) vypracúva elektro-nický register, ktorý priebežne aktualizuje a zverej-ňuje na svojej internetovej stránke.

§ 7Uvedenie elektronickej registračnej

pokladnice do prevádzky(1) Na účely pridelenia daňového kódu elektro-

nickej registračnej pokladnice, predloží podnikateľdaňovému úradua) knihu elektronickej registračnej pokladnice

(§ 13) s vyplnenými identifikačnými údajmio podnikateľovi, s údajmi o elektronickej regis-tračnej pokladnici a údajmi o servisnej organi-zácii, ktorá pre podnikateľa vykonáva opravua údržbu elektronickej registračnej pokladni-ce, pričom1. identifikačnými údajmi o podnikateľovi, ak

ide o fyzickú osobu, sú obchodné meno

a adresa trvalého pobytu, miesto podni-kania podnikateľa a predajné miesto, akje odlišné od miesta podnikania, daňovéidentifikačné číslo, ak nie je platiteľom da-ne z pridanej hodnoty, identifikačné číslopre daň z pridanej hodnoty, ak je platite-ľom dane z pridanej hodnoty, odtlačok pe-čiatky, ak ju podnikateľ má vyhotovenú,a podpis podnikateľa,

2. identifikačnými údajmi o podnikateľovi, akide o právnickú osobu, sú obchodné me-no a sídlo, meno a priezvisko štatutárne-ho orgánu alebo zástupcu, predajnémiesto, ak je odlišné od sídla, identifikač-né čísloorganizácie, daňové identifikačnéčíslo, ak nie je platiteľom dane z pridanejhodnoty, identifikačné číslo pre daň z pri-danej hodnoty, ak je platiteľom dane z pri-danej hodnoty, odtlačok pečiatky, ak jupodnikateľ má vyhotovenú, a podpis šta-tutárneho orgánu alebo zástupcu,

3. údajmi o elektronickej registračnejpokladnici sú typ, model a výrobné číslo,

4. údajmi o servisnej organizácii, ktorá prepodnikateľa vykonáva opravu a údržbuelektronickej registračnej pokladnice, súobchodné meno, adresa trvalého pobytufyzickej osoby alebo obchodné menoa sídlo právnickej osoby,

b) kópiu certifikátu elektronickej registračnejpokladnice alebo fiskálnej tlačiarne, ak fis-kálna tlačiareň je certifikovaná ako samo-statné elektronické registračné zariadeniepodľa § 4 ods. 1 písm. a); tento doklad je pre-dajca elektronickej registračnej pokladnicealebo fiskálnej tlačiarne povinný odovzdaťpodnikateľovi pri kúpe elektronickej regis-tračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne.

(2) Ak podnikatelia vykonávajú činnosť na zákla-de zmluvy o združení podľa § 3 ods. 5 a používajújednu spoločnú elektronickú registračnú pokladni-cu, doklady podľa odseku 1 a kópiu zmluvy o zdru-žení predloží jeden z účastníkov združenia podľaich dohody.

(3) Daňový úrad po overení údajov podľa odsekov1 a 2 bez zbytočného odkladu pridelí daňový kód

46

elektronickej registračnej pokladnice, ktorý zamest-nanec daňového úradu s uvedením dátumu zazna-mená do knihy elektronickej registračnej pokladnicea záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisoms uvedením jeho mena a priezviska. Pri zmene miest-nej príslušnosti daňového úradu sa daňový kód elek-tronickej registračnej pokladnice nemení.

(4) Elektronickú registračnú pokladnicu môžeuvádzať do prevádzky len servisná organizácia.Servisná organizácia uvádza elektronickú regis-tračnú pokladnicu do prevádzky zaznamenanímúdajov uvedených v § 4 ods. 4 písm. a) do fiskálnejpamäte; túto skutočnosť servisná organizácia za-znamená do knihy elektronickej registračnejpokladnice s uvedením dátumu a času a záznampotvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organi-zácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby,ktorá elektronickú registračnú pokladnicu uviedlado prevádzky, s uvedením jej mena a priezviska.

(5) Pri uvedení elektronickej registračnejpokladnice do prevádzky a po každom zásahu ser-visnej organizácie do elektronickej registračnejpokladnice, servisná organizácia označí elektro-nickú registračnú pokladnicu plombou na miesteurčenom podľa § 4 ods. 2 písm. b) bodu 15; každýzásah do elektronickej registračnej pokladnice ser-visná organizácia zaznamená do knihy elektronic-kej registračnej pokladnice s uvedením dôvodu,dátumu a času zásahu a záznam potvrdí odtlač-kom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyho-tovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá zásah doelektronickej registračnej pokladnice vykonala,s uvedením jej mena a priezviska.

§ 8Pokladničný doklad

(1) Podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržbyv elektronickej registračnej pokladnici bez zbytoč-ného odkladu vydať kupujúcemu pokladničný do-klad; iný doklad vyhotovený elektronickou re-gistračnou pokladnicou o prijatí tržby podnika-teľ nesmie kupujúcemu vydať. Pokladničný do-klad obsahuje najmenej tieto údaje:a) daňový kód elektronickej registračnej pokladnice,b) daňové identifikačné číslo,ak podnikateľ nie je

platiteľom dane z pridanej hodnoty,

c) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanejhodnoty,

d) ochranný znak,e) poradové číslo pokladničného dokladu od po-

slednej dennej uzávierky,f) dátum a čas vyhotovenia pokladničného do-

kladu,g) označenie tovaru alebo označenie služby,

množstvo tovaru alebo rozsah služby a prira-denie sadzby dane z pridanej hodnoty, okremprípadu, ak platiteľ dane z pridanej hodno-ty uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovaniadane podľa osobitného predpisu,14b)

h) cenu tovaru alebo cenu služby,i) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnika-

nia podnikateľa a predajné miesto, ak je odliš-né od sídla alebo miesta podnikania,

j) základ dane z pridanej hodnoty, ak podnikateľje platiteľom dane z pridanej hodnoty v členenípodľa sadzieb, okrem prípadu, ak platiteľdane z pridanej hodnoty uplatňuje osobit-nú úpravu uplatňovania dane podľa oso-bitného predpisu,14b)

k) sadzbu dane z pridanej hodnoty alebo údajo oslobodení od dane z pridanej hodnoty, akpodnikateľ je platiteľom dane z pridanej hod-noty v členení podľa sadzieb, okrem prípadu,ak platiteľ dane z pridanej hodnoty uplat-ňuje osobitnú úpravu uplatňovania danepodľa osobitného predpisu,14b)

l) výšku dane z pridanej hodnoty spolu, ak pod-nikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnotyv členení podľa sadzieb, okrem prípadu, akplatiteľ dane z pridanej hodnoty uplatňujeosobitnú úpravu uplatňovania dane podľaosobitného predpisu,14b)

m) zaokrúhlenie ceny,15)

n) celkovú sumu platenej ceny,o) ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z oso-

bitného predpisu.16)

(2) Pokladničný doklad, ak ide o úhradu faktúryalebo jej časti, nesmie obsahovať údaje podľa od-seku 1 písm.g), h) a j) až l). Doklad podľa § 4 ods. 2písm. a) ôsmeho bodu označený slovami„NEPLATNÝ DOKLAD“ obsahuje najmenej údaje

47


podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) až o) a dokladpodľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu označenýslovom „VKLAD“ obsahuje najmenej údaje podľaodseku 1 písm. a) až c), e), f) a i) a sumu vkladupodľa § 3 ods. 3.

(3) Označenie tovaru alebo označenie službymusí byť vyjadrené tak, aby bolo možné predávanýtovar alebo poskytovanú službu jednoznačne určiťalebo pomenovať a odlíšiť od iného tovaru aleboinej služby, pričom sa môže uvádzať aj skrátenýnázov tovaru alebo služby.

(4) Pri vrátení tovaru podnikateľ vydá pokladnič-ný doklad alebo v prípade prerušenia prevádzkyelektronickej registračnej pokladnice vystaví para-gón; rovnaký postup sa uplatní aj pri reklamácii po-skytnutej služby.

§ 9Ochrana údajov a elektronickej registračnej

pokladnice, uchovávanie údajov(1) Podnikateľ je povinný zabezpečiť ochranu

údajov uložených v elektronickej registračnejpokladnici, údajov na dokladoch podľa § 4 ods. 2písm. a) ôsmeho bodu alebo údajov na paragónochpodľa § 10 ods. 4, údajov uložených na tlačovýchvýstupoch z dennej uzávierky a údajov uloženýchv elektronickej podobe na dátových médiách predstratou, zničením, poškodením, zneužitím, neopráv-neným zásahom do nich a neoprávneným prístu-pom k nim; rovnako je podnikateľ povinný zabezpe-čiť ochranu elektronickej registračnej pokladnicevrátane vstavaného registračného programu.

(2) Podnikateľ je povinný dátové médiá, na kto-rých sú uložené kontrolné záznamy, uchovávať douplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň aleborozdiel dane.12) Na požiadanie daňového úradualebo colného úradu je podnikateľ povinný kontrol-né záznamy sprístupniť v listinnej podobe alebov elektronickej podobe.

(3) Podnikateľ je povinný používať také dátovémédiá, u ktorých výrobca garantuje uchovanie úda-jov na nich uložených minimálne do uplynutia lehotyna zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.12)

(4) Kópie paragónov podľa § 10 ods. 4, poklad-ničné doklady vyhotovené pri uplatnení postu-pu podľa § 10 ods. 5 a tlačové výstupy z dennej

uzávierky je podnikateľ povinný uchovávať po do-bu piatich rokov od konca kalendárneho roka,v ktorom boli vyhotovené.

(5) Doklady označené slovami „NEPLATNÝDOKLAD“ alebo „VKLAD“ je podnikateľ povinnýuchovávať po dobu jedného roka od konca kalen-dárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

§ 10Prerušenie prevádzky elektronickej

registračnej pokladnice(1) Ak podnikateľ nemôže použiť elektronickú

registračnú pokladnicu pre závažný dôvod, ktorývznikol bez jeho zavinenia, okrem výpadku elek-trického napájania alebo internetového pripo-jenia, je povinný túto skutočnosť bez zbytočnéhoodkladu nahlásiť servisnej organizácii, pričom dô-vod, dátum a čas akéhokoľvek prerušenia pre-vádzky elektronickej registračnej pokladnice jepodnikateľ povinný bez zbytočného odkladu za-znamenať do knihy elektronickej registračnejpokladnice. Okrem údajov uvedených v prvej veteje podnikateľ povinný zaznamenať do knihy elek-tronickej registračnej pokladnice aj dátum a časnahlásenia poruchy elektronickej registračnejpokladnice servisnej organizácii a v prípade odo-vzdania elektronickej registračnej pokladnice ser-visnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohtoodovzdania; tento záznam potvrdí servisná organi-zácia, ktorej bola porucha elektronickej registrač-nej pokladnice nahlásená alebo ktorá elektronickúregistračnú pokladnicu prevzala do opravy, odtlač-kom pečiatky, ak ju servisná organizácia má vyho-tovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá elektro-nickú registračnú pokladnicu prevzala do opravy,s uvedením jej mena a priezviska.

(2) Servisná organizácia, ktorá vykonala opra-vu elektronickej registračnej pokladnice, je povin-ná do knihy elektronickej registračnej pokladnicezaznamenať popis poruchy elektronickej regis-tračnej pokladnice, dátum a čas vykonania opra-vy a tento záznam potvrdiť odtlačkom pečiatky, akju servisná organizácia má vyhotovenú, a podpi-som fyzickej osoby, ktorá opravu elektronickej re-gistračnej pokladnice vykonala, s uvedením jejmena a priezviska.

48

(3) Podnikateľ je povinný do knihy elektronickejregistračnej pokladnice bez zbytočného odkladuzaznamenať dátum a čas opätovného začatia pre-vádzky elektronickej registračnej pokladnice.

(4) Počas prerušenia prevádzky elektronickej re-gistračnej pokladnice je podnikateľ povinný vyhotovo-vať paragón. Paragón podnikateľ vyhotovuje v dvochvyhotoveniach, pričom originál paragónu bez zbytoč-ného odkladu po prijatí platby alebo vrátení platby zavrátený tovar alebo poskytnutú službu pri jej reklamá-cii vydáva kupujúcemu a kópiu si ponecháva. Para-góny sa číslujú vzostupne bez prerušenia a obsahujúúdaje uvedené v § 8 ods. 1 písm. a) až c) a e) až o),pričom ako daňový kód elektronickej registračnejpokladnice podnikateľ uvedie daňový kód elektronic-kej registračnej pokladnice, ktorej prevádzka je preru-šená. Kópie paragónov sú podkladom na vyhotove-nie dennej uzávierky.

(5) Údaje z vyhotovených paragónov je podni-kateľ povinný zaevidovať v elektronickej registrač-nej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená,najneskôr do desiatich kalendárnych dní po uply-nutí mesiaca, v ktorom bola prevádzka elektronic-kej registračnej pokladnice obnovená.

§ 11Výmena fiskálnej pamäte

(1) Výmena fiskálnej pamäte sa vykonáva, aka) bola vyčerpaná jej kapacita a elektronická re-

gistračná pokladnica je funkčná,b) z dôvodu poruchy neplní svoju funkciu,c) došlo k zmene údajov uvedených v § 4 ods. 4

písm. a) prvom až šiestom bode uložených dofiskálnej pamäte alebo

d) došlo k zmene vlastníka elektronickej regis-tračnej pokladnice.

(2) Výmenu fiskálnej pamäte vykonáva servisnáorganizácia, ktorá zaznamená dôvod a dátum výme-ny fiskálnej pamäte do knihy elektronickej registrač-nej pokladnice a tento záznam potvrdí odtlačkom pe-čiatky, ak ju servisná organizácia má vyhotovenú,a podpisom fyzickej osoby, ktorá vykonala výmenufiskálnej pamäte, s uvedením jej mena a priezviskaa pôvodnú fiskálnu pamäť odovzdá podnikateľovi.Prevzatie pôvodnej fiskálnej pamäte podnikateľ po-tvrdí podpisom do knihy elektronickej registračnej

pokladnice; pôvodnú fiskálnu pamäť je podnikateľ po-vinný uchovávať do uplynutia lehoty na zánik právavyrubiť daň alebo rozdiel dane.12)

(3) Po pripojení novej fiskálnej pamäte servisnáorganizácia do nej zaznamená údaje uvedenév § 4 ods. 4 písm. a); túto skutočnosť servisná or-ganizácia zaznamená do knihy elektronickej regis-tračnej pokladnice s uvedením dátumu a časua záznam potvrdí odtlačkom pečiatky, ak ju servis-ná organizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzic-kej osoby, ktorá elektronickú registračnú pokladni-cu uviedla do prevádzky, s uvedením jej menaa priezviska.

§ 12Denná uzávierka, intervalová uzávierka

a prehľadová uzávierka(1) Podnikateľ z údajov v prevádzkovej pamä-

ti vyhotovuje dennú uzávierku; dennú uzávierkupodnikateľ vyhotovuje len za dni, v ktorých mal trž-bu. Podnikateľ je povinný vyhotoviť dennú uzávier-ku kedykoľvek raz za deň. Na požiadanie daňo-vého úradu alebo colného úradu je podnikateľpovinný v lehote určenej daňovým úradom ale-bo colným úradom vytlačiť intervalovú uzávier-ku alebo prehľadovú uzávierku; povinnosť vy-tlačiť intervalovú uzávierku má podnikateľ douplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň ale-bo rozdiel dane.12)

(2) Denná uzávierka obsahuje najmenej tietoúdaje:a) ochranný znak,b) daňový kód elektronickej registračnej poklad-

nice,c) daňové identifikačné číslo,ak podnikateľ nie je

platiteľom dane z pridanej hodnoty,d) identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,

ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanejhodnoty,

e) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnika-nia podnikateľa a predajné miesto, ak je odliš-né od sídla alebo miesta podnikania,

f) dátum a čas vyhotovenia,g) poradové číslo dennej uzávierky od uvedenia

elektronickej registračnej pokladnice do pre-vádzky,

49


h) počet dokladov označených slovami „NE-PLATNÝ DOKLAD“,

i) počet pokladničných dokladov zahrnutých dodennej uzávierky,

j) obrat,k) záporný obrat,l) kumulovaný obrat,m) súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľa

sadzieb vypočítaný z celkových súm danez pridanej hodnoty vytlačených na pokladnič-nom doklade, ak podnikateľ je platiteľom danez pridanej hodnoty,

n) súčet obratu v členení podľa sadzieb danez pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľomdane z pridanej hodnoty,

o) súčet stornovaných položiek a ich počet,p) súčet poskytnutých zliav a ich počet,r) súčet vrátení tovaru a ich počet,s) súčet záporných položiek a ich počet,t) súčet celkových súm uvedených na dokla-

doch označených slovami „NEPLATNÝ DO-KLAD“.

(3) Prehľadová uzávierka obsahuje najmenejúdaje uvedené v odseku 2 písm. b) až f), h) až k)a m) až t).

(4) Intervalová uzávierka obsahuje najmenej dá-tum a čas vyhotovenia, údaje uvedené v § 4 ods. 4písm. a) a b) druhom až ôsmom bode uložené vo fis-kálnej pamäti a súhrnné údaje alebo podrobné úda-je uvedené v odseku 2 písm. h) až n) a p) až t).

§ 13Kniha elektronickej

registračnej pokladnice(1) Podnikateľ je povinný viesť knihu elektronic-

kej registračnej pokladnice. Kniha elektronickej re-gistračnej pokladnice nemôže obsahovať iné údajealebo záznamy, ako sú uvedené vo vzore.

(2) Kniha elektronickej registračnej pokladnicesa archivuje desať rokov od konca kalendárnehoroku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

(3) Podnikateľ je povinný pri zmene údajov uve-dených v § 7 ods. 1 písm. a) v lehote podľa osobitné-ho predpisu14) predložiť daňovému úradu knihu elek-tronickej registračnej pokladnice za účelom vykona-nia zmien týchto údajov v evidencii daňového úradu.

§ 14Povinnosti pri zmene vlastníka elektronickej

registračnej pokladniceAk dôjde k zmene vlastníka elektronickej regis-

tračnej pokladnice, pôvodný vlastník elektronickejregistračnej pokladnice je povinný zabezpečiťukončenie prevádzky elektronickej registračnejpokladnice podľa § 15 a následne nový vlastníkelektronickej registračnej pokladnice je povinnýzabezpečiť uvedenie elektronickej registračnejpokladnice do prevádzky podľa § 7.

§ 15Ukončenie prevádzky elektronickej

registračnej pokladnice(1) Servisná organizácia pri ukončení prevádzky

elektronickej registračnej pokladnice na požiadaniepodnikateľa vyberie fiskálnu pamäť z elektronickejregistračnej pokladnice aj s elektronickými súčiast-kami potrebnými na prečítanie údajov z fiskálnej pa-mäte mimo elektronickej registračnej pokladnicea odovzdá ju podnikateľovi a zároveň z prevádzko-vej pamäte odstráni daňový kód elektronickej regis-tračnej pokladnice. Ukončenie prevádzky elektro-nickej registračnej pokladnice servisná organizáciazaznamená do knihy elektronickej registračnejpokladnice s uvedením dátumu a záznam potvrdíodtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizácia mávyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby, ktorá ukon-čila prevádzku elektronickej registračnej pokladni-ce, s uvedením jej mena a priezviska.

(2) Podnikateľ je povinný oznámiť ukončenieprevádzky elektronickej registračnej pokladnicedaňovému úradu najneskôr v prvý pracovný deňnasledujúci po ukončení jej prevádzky. Daňovýúrad k tomuto dňu zruší daňový kód elektronickejregistračnej pokladnice; túto skutočnosť zazname-ná do knihy elektronickej registračnej pokladnicea záznam potvrdí odtlačkom pečiatky a podpisomzamestnanca daňového úradu s uvedením jehomena a priezviska.

§ 16Plomba

(1) Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzickáosoba alebo právnická osoba, s ktorou finančné

50

riaditeľstvo uzavrelo zmluvu;17) plomba musíbyť vy-hotovená v súlade s ochrannými prvkami a údajmi,ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.

(2) Plomby, ktorých reklamáciu osoba podľa od-seku 1 uznala, odovzdá finančnému riaditeľstvu.Finančné riaditeľstvo takéto plomby zničí a o ichzničenívyhotovíúradný záznam v dvoch vyhotove-niach, pričom jedno vyhotovenie odovzdá osobepodľa odseku 1.

(3) Daňový úrad servisnej organizácie objednanémnožstvo plomb predá servisnej organizácii. Daňo-vý úrad servisnej organizácie plomby predáva ser-visnej organizácii za cenu podľa osobitného predpi-su.18) O predaji plomb servisnej organizácii daňovýúrad servisnej organizácie vedie evidenciu.

(4) Plomby môže použiť len servisná organizá-cia a nesmie ich predať alebo iným spôsobom odo-vzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

(5) Servisná organizácia v rámci zúčtovania od-beru a použitia prevzatých plomb podľa odsekov 6a 7 odovzdá daňovému úradu servisnej organizá-cie poškodené plomby alebo z iného dôvodu nepo-užiteľné plomby okrem plomb nenávratne zniče-ných pri označovaní elektronickej registračnejpokladnice a plomb poškodených podľa § 5 ods. 2písm. d). Daňový úrad servisnej organizácie takétoplomby zničí a o ich zničení vyhotoví úradný zá-znam v dvoch vyhotoveniach; jedno vyhotoveniezáznamu odovzdá servisnej organizácii.

(6) Zúčtovanie odberu a použitia prevzatýchplomb so servisnou organizáciou vykoná daňovýúrad servisnej organizácie za príslušnýkalendárnyrok do 31. januára po uplynutí kalendárneho roka.Ak servisná organizácia prestala vykonávať opravya údržbu elektronických registračných pokladníc,zúčtovanie odberu a použitia prevzatých plomb vy-koná do 30 dní po ukončení tejto činnosti. Nepouži-té plomby servisná organizácia vráti a daňový úradservisnej organizácie ich zničí, pričom o ich zničenívyhotoví úradný záznam v dvoch vyhotoveniach;jedno vyhotovenie záznamu odovzdá servisnej or-ganizácii.

(7) Pri vykonaní zúčtovania servisná organizá-cia uvediea) počet plomb zakúpených servisnou organizá-

ciou,

b) počiatočný stav nenalepených plomb z pred-chádzajúceho kalendárneho roka,

c) celkový počet plomb nalepených na elektro-nické registračné pokladnice,

d) počet plomb nalepených na elektronické re-gistračné pokladnice, ktoré boli uvedené doprevádzky,

e) počet plomb nalepených na elektronické re-gistračné pokladnice po tom, čo boli nenávrat-ne zničené pri servisnom zásahu,

f) počet plomb vymenených alebo doplnenýchpodľa § 5 ods. 2 písm. d),

g) počet plomb poškodených servisnou organi-záciou a odovzdaných na zničenie podľa od-seku 5,

h) počet plomb vrátených na zničenie podľa od-seku 6,

i) konečný stav plomb.(8) Daňový úrad servisnej organizácie vedie evi-

denciu zúčtovaných plomb v členení podľa servis-ných organizácií. Finančné riaditeľstvo vedie evi-denciu zúčtovaných plomb v členení podľa daňo-vých úradov servisnej organizácie.

§ 16aIné správne delikty

Správneho deliktu sa dopustí ten, ktoa) nepoužil elektronickú registračnú pokladnicu

na evidenciu tržby alebo prijme tržbu na zá-klade dokladu vyhotoveného elektronic-kou registračnou pokladnicou, ktorý nie jepokladničným dokladom,

b) svojím zásahom vyradí elektronickú registrač-nú pokladnicu z prevádzky,

c) používa elektronickú registračnú pokladnicu,ktorá nespĺňa požiadavky podľa § 4 ods. 1 až 3,

d) nevydá paragón podľa § 10 ods. 4,e) zaeviduje tržbu v elektronickej registračnej

pokladnici, ale nevydá pokladničný dokladpodľa § 8 ods. 1 a 2,

f) vydá pokladničný doklad, doklad alebo para-gón, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa § 8ods. 1 a 2 alebo § 10 ods. 4,

g) nemá knihu elektronickej registračnej poklad-nice umiestnenú na predajnom mieste podľa§ 2 písm. zc),

51


h) nezaeviduje v elektronickej registračnejpokladnici hotovosť podľa § 3 ods. 3,

i) nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu navšetkých predajných miestach podľa § 3 ods. 4,

j) nezabezpečí vykonanie povinnej údržby elektro-nickej registračnej pokladnice podľa § 4 ods. 7,

k) neoznačí tovar alebo službu podľa § 8 ods. 3,l) nevydá pokladničný doklad alebo paragón

podľa § 8 ods. 4,m) nesplní povinnosť podľa § 9,n) nenahlási servisnej organizácii poruchu elek-

tronickej registračnej pokladnice podľa § 10ods. 1 alebo poškodenie alebo chýbanieplomby podľa § 4 ods. 8,

o) nezaeviduje v elektronickej registračnejpokladnici údaje z vyhotovených paragónovv lehote podľa § 10 ods. 5,

p) neuchová fiskálnu pamäť v lehote podľa § 11ods. 2,

q) nevyhotoví dennú uzávierku alebo interva-lovú uzávierku alebo prehľadovú uzávier-ku podľa § 12 ods. 1,

r) nevedie knihu elektronickej registračnejpokladnice podľa § 13,

s) nedodrží postup pri zmene vlastníka elektro-nickej registračnej pokladnice podľa § 14,

t) neoznámi ukončenie prevádzky elektronickej re-gistračnej pokladnice v lehote podľa § 15 ods. 2,

u) nezaznamená do knihy elektronickej regis-tračnej pokladnice skutočnosti podľa § 10ods. 1 alebo 3,

v) nezabezpečí vykonanie opravy elektronickejregistračnej pokladnice v lehote podľa § 5ods. 2 písm. a),

w) nevedie evidenciu plomb podľa § 5 ods. 2písm. b),

x) neoznámi daňovému úradu zistenie poškode-nia plomby alebo chýbanie plomby, alebozmeny údajov uložených v elektronickej regis-tračnej pokladnici, alebo odchýlky od elektro-nickej registračnej pokladnice certifikovanejakreditovanou osobou podľa § 5 ods. 2písm. c),

y) nezabezpečí výmenu poškodenej plomby ale-bo doplnenie chýbajúcej plomby podľa § 5ods. 2 písm. d),

z) neoznámi v ustanovenej lehote zmenu sku-točností podľa § 6 ods. 5,

aa) neoznačí elektronickú registračnú pokladnicuplombou podľa § 7 ods. 5,

ab) predá alebo iným spôsobom odovzdá inej fy-zickej osobe alebo právnickej osobe plombypodľa § 16 ods. 4,

ac) neodovzdá daňovému úradu servisnej organi-zácie poškodené plomby alebo z iného dôvo-du nepoužiteľné plomby alebo nedodržípostup pri zúčtovaní odberu alebo použitiaprevzatých plomb s daňovým úradom servis-nej organizácie podľa § 16 ods. 5, 6 alebo 7,

ad) nezaznamená do knihy elektronickej regis-tračnej pokladnice skutočnosti podľa § 4ods. 7, § 5 ods. 2 písm. c) a d), § 7 ods. 4 a 5,§ 10 ods. 2, § 11 ods. 2 a 3 alebo § 15 ods. 1,

ae) uvádza elektronickú registračnú pokladnicudo prevádzky alebo vykonáva opravu a údrž-bu elektronických registračných pokladníca nie je zapísaný v registri servisných organi-zácií podľa § 6,

af) v rozpore s týmto zákonom zmení údajev elektronickej registračnej pokladnici ale-bo v kontrolnom zázname.

§ 16bPokuty

(1) Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutuza správny delikt podľaa) § 16a písm.a) až d) od 330 eur do 3 300 eur,b) § 16a písm. e) a f) od 30 eur do 330 eur,c) § 16a písm. g) až u) od 30 do 3 300 eur; poku-

tu za správny delikt podľa § 16a písm. h)daňový úrad alebo colný úrad neuloží, akdaňovým úradom alebo colným úradomzistená celková suma vloženej hotovostiv elektronickej registračnej pokladnici ok-rem prijatej tržby (§ 3 ods. 3) nepresiahnesumu 20 eur,

d) § 16a písm. af) 2 000 eur.(2) Daňový úrad servisnej organizácie uloží po-

kutu za správny delikt podľaa) § 16a písm. v) až ad) od 30 eur do 3 300 eur,b) § 16a písm. ae) od 160 eur do 1 600 eur,c) § 16a písm. af) 2 000 eur.

52

(3) Daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutupri každom ďalšom zistení porušenia podľaa) § 16a písm.a) až d) od 660 eur do 6 600 eur,b) § 16a písm. e) a f) od 160 eur do 1 600 eur,c) § 16a písm. g) až u) od 60 eur do 6 600 eur; po-

kutu za správny delikt podľa § 16a písm. h)pri každom ďalšom zistení porušenia daňo-vý úrad alebo colný úrad neuloží, ak daňo-vým úradom alebo colným úradom zistenácelková suma vloženej hotovosti v elektro-nickej registračnej pokladnici okrem prijatejtržby (§ 3 ods. 3) nepresiahne sumu 20 eur,

d) § 16a písm. af) 4 000 eur.(4) Daňový úrad servisnej organizácie uloží

pokutu pri každom ďalšom zistení porušeniapodľaa) § 16a písm.v) až ad) od 60 eur do 6 600 eur,b) § 16a písm. ae) od 330 eur do 3 300 eur,c) § 16a písm. af) 4 000 eur.

(5) Daňový úrad a colný úrad sa o zistení po-rušenia podľa § 16a písm. a) až u) a af) vzájom-ne informujú.

(6) Spáchanie správnych deliktov podľa§ 16a písm. a) až d), ae) a af) sa považuje zaosobitne závažné porušenie tohto zákona. Da-ňový úrad, colný úrad alebo daňový úrad ser-visnej organizáciea) po prvom opakovanom zistení spáchania

správnych deliktov podľa § 16a písm. a)až d) a ae) môže namiesto uloženia pokutypodľa odseku 3 písm. a) alebo odseku 4písm. b) podať podnet na zrušenie živnos-tenského oprávnenia,18a)

b) pri prvom zistení spáchania správneho de-liktu podľa § 16a písm. af) uloží pokutupodľa odseku 1 písm. d) alebo odseku 2písm. c) a môže podať podnet na zrušenieživnostenského oprávnenia,18a)

c) pri opakovanom zistení spáchania správ-neho deliktu podľa § 16a písm. af) uloží po-kutu podľa odseku 3 písm. d) alebo odse-ku 4 písm. c) a podá podnet na zrušenieživnostenského oprávnenia.18a)

(7) Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 až 4 saprihliada na závažnosť, trvanie a následky proti-právneho stavu.

(8) Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, zaktorých porušenie bola pokuta uložená.

(9) Pokutu podľa odsekov 1 až 4 nemožno ulo-žiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktoromdošlo k porušeniu tohto zákona.

§ 16cBloková pokuta

Daňový úrad v prípadoch, v ktorých ukladápokuty podľa § 16a písm. e) až ad) alebo colnýúrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokutypodľa § 16a písm. e) až u), môže uložiť fyzickejosobe, ktorá porušila povinnosti podľa tohto záko-na blokovú pokutu do výšky 165 eur, ak je fyzickáosoba ochotná zaplatiť blokovú pokutu na mieste.Proti uloženiu blokovej pokuty nie sú prípustné op-ravné prostriedky. Na pokutovom bloku sa vyznačíkomu, kedy a za porušenie akej povinnosti bolabloková pokuta uložená. Pokutový blok je súčasnepotvrdením o zaplatení blokovej pokuty na miestev hotovosti. Ak fyzická osoba nezaplatíblokovú po-kutu na mieste, vydá sa na pokutu nezaplatenú namieste pokutový blok s poučenímo spôsobe zapla-tenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkochnezaplatenia pokuty.

§ 17(1) Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto

zákona sú oprávnení vykonávať colníci a štátnizamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službuna finančnom riaditeľstve, daňovom úrade ale-bo colnom úrade. Pri kontrole dodržiavania usta-novení tohto zákona sa postupuje podľa osobit-ného predpisu.19)

(2) Na konanie o zápise do registra a o vyčiar-knutí z registra sa vzťahuje osobitný predpis.19)

(3) V konaní o uložení pokút sa postupuje podľaosobitného predpisu.19)

§ 18Prechodné ustanovenia

(1) Podnikateľ, ktorý má povinnosť používaťelektronickú registračnú pokladnicu na evidenciutržieb, môže používať elektronickú registračnú po-kladnicu podľa doterajšieho predpisu21) najneskôrdo 31. decembra 2011. Pri používaní takejto

53


elektronickej registračnej pokladnice podnikateľpostupuje podľa doterajšieho predpisu21) najneskôrdo 31. decembra 2011.

(2) Servisná organizácia postupuje podľa dote-rajšieho predpisu21) u podnikateľa podľa odseku 1najneskôr do 31. decembra 2011.

§ 18aPrechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 30. decembra 2010Ustanovenie § 18 v znení účinnom od 30. de-

cembra 2010 sa nevzťahuje na podnikateľa, ktoré-mu vznikne povinnosť používať elektronickú regis-tračnú pokladnicu prvýkrát po 30. decembri 2010.

§ 18bPrechodné ustanovenia

k úpravám účinným od 1. januára 2012(1) Konanie o uložení pokuty podľa osobitného

predpisu22) účinného k 28. februáru 2009 a blokovejpokuty podľa osobitného predpisu23) účinnéhok 28. februáru 2009, ktoré bolo začaté, avšak ne-bolo právoplatne ukončené k 28. februáru 2009 sadokončí podľa osobitného predpisu24) účinnéhok 28. februáru 2009.

(2) Za porušenie ustanovení osobitného predpi-su,21) o ktorom sa k 28. februáru 2009 neviedlo ko-nanie, sa uloží pokuta podľa osobitného predpisu24)

účinného k 28. februáru 2009.(3) Ak osoba podľa osobitného predpisu25) účin-

ného od 1. marca 2009 používa v súlade s § 18ods. 1 elektronickú registračnú pokladnicu podľaosobitného predpisu21) účinného k 28. februáru2009, za porušenie ustanovení tohto predpisu, sauložípokuta podľa osobitného predpisu24) účinnéhok 28. februáru 2009.

(4) Konanie o uložení pokuty podľa osobitnéhopredpisu26) účinného k 31. decembru 2011 a bloko-vej pokuty podľa osobitného predpisu23) účinnéhok 31. decembru 2011, ktoré bolo začaté, avšak ne-bolo právoplatne ukončené k 31. decembru 2011sa dokončí podľa osobitného predpisu24) účinnéhok 31. decembru 2011.

(5) Za porušenie ustanovení predpisu účinnéhok 31. decembru 2011, o ktorom sa k 31. decembru

2011 neviedlo konanie, sa uloží pokuta podľa oso-bitného predpisu24) účinného k 31. decembru 2011.

(6) Osobe podľa osobitného predpisu25) účinné-ho k 28. februáru 2009, ktorá používa v súlades § 18 ods. 1 elektronickú registračnú pokladnicupodľa osobitného predpisu21) účinného k 28. febru-áru 2009, colný úrad na účely spotrebných daní zaporušenie ustanovení osobitného predpisu21) účin-ného k 28. februáru 2009 v období od 1. janu-ára 2010 do 31. decembra 2011, uloží pokutupodľa osobitného predpisu24) účinného k 28. febru-áru 2009.

(7) Plomby obstarané do 31. decembra 2011 samôžu používať aj po 31. decembri 2011.

§ 19Zrušuje sa:vyhláška Ministerstva financiíSlovenskej repub-

liky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencietržieb elektronickou registračnou pokladnicouv znení vyhlášky č. 59/1995 Z. z., vyhláškyč. 353/1996 Z. z., vyhlášky č. 735/2004 Z. z. a vy-hlášky č. 679/2006 Z. z.

Čl. IIZmena zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných fi-nančných orgánov.

Čl. IIITento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra

2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1,§ 18, § 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť1. marca 2009.

Zákon č. 465/2008 Z. z. nadobudol účinnosť1. marca 2009.

Zákon č. 504/2009 Z. z. nadobudol účinnosť1. januára 2010.

Zákon č. 494/2010 Z. z. nadobudol účinnosť30. decembra 2010.

Zákon č. 331/2011 Z. z. nadobudol účinnosť1. januára 2012.

Zákon č. 440/2012 Z. z. nadobudol účinnosť1. januára 2013 okrem bodu 28 (príloha č. 1),ktorý nadobudol účinnosť 15. februára 2013.

54

55


Odkazy a poznámky pod čiarou

1) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

2) Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických čin-ností.

3) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 119/2010 Z. z. o obaloch a o zmene zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení neskorších predpisov.

4) § 88 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

6) § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7) § 2 ods. 5 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z.

8) § 16 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkochna kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplneníniektorých zákonov.

9) § 829 až 841 Občianskeho zákonníka.

10) Zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

11) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postu-poch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia v znení nariadenia vládyč. 449/2007 Z. z.Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskejrepubliky č. 318/2007 Z. z.

12) § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13) Zrušená.

14) § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

14a) Zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

14b) § 66 ods. 10 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

15) § 3 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 520/2003 Z. z.

16) Napríklad zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

17) Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18) § 12 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. v znení zákona č. 523/2004 Z. z.

18a) § 58 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

19) Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.

20) Zrušená.

21) Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registrač-nou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

22) § 35 ods. 8 až 12 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územnýchfinančných orgánov v znení neskorších predpisov.

23) § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

24) Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

25) § 35 ods. 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

26) § 35 ods. 8 až 14 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa

Zmeny v daňových zákonoch od 1. 1. 2013 (DPH, daň z príjmov, daňz motorových vozidiel, obmedzenie platieb v hotovosti)

Ing. Vladimír Ozimý 7. 3. 201312. 3. 2013

ŽilinaKošice

Podrobné informácie na www.pp.sk, tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: [email protected].

Príloha č. 1k zákonu č. 289/2008 Z. z.zavedená zákonom č. 311/2011 Z. z.

SLUŽBY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJE POVINNOSŤ EVIDENCIE TRŽIEBV ELEKTRONICKEJ REGISTRAČNEJ POKLADNICI

45.20 Oprava a údržba motorových vozidiel, a to len pri oprave a údržbe osobných mo-torových vozidiel okrem inštalovania dielov a príslušenstiev,ktoré nie sú súčasťouvýrobného procesu

49.39 Ostatná osobná pozemná doprava i. n., a to len pri prevádzke lanoviek, po-zemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, ak nie sú súčasťou mestských, prí-mestských alebo veľkomestských prepravných systémov

52.21 Vedľajšie činnosti v pozemnej doprave, a to len pri prevádzke parkovacích prie-storov

56.10.1 Jedálne

56.10.9 Ostatné účelové stravovanie

56.21 Dodávka jedál

56.29 Ostatné jedálenské služby

56.30 Služby pohostinstiev

74.20 Fotografické činnosti

77.11 Prenájom a lízing automobilov a ľahkých motorových vozidiel okrem prenájmupodľa zmluvy o kúpe prenajatej veci

77.21 Prenájom a lízing rekreačných a športových potrieb okrem prenájmu podľa zmlu-vy o kúpe prenajatej veci

77.22 Prenájom videopások a diskov okrem prenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatejveci

77.29 Prenájom a lízing ostatných osobných potrieb a potrieb pre domácnosť okremprenájmu podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci

93.11 Prevádzka športových zariadení, a to len pri prevádzke krytých a nekrytých kúpa-lísk

93.13 Fitnescentrá

93.21 Činnosti lunaparkov a zábavných parkov

96.01 Pranie a chemické čistenie textilných a kožušinových výrobkov okrem požičiava-nia bielizne, pracovných odevov, vecí súvisiacich s práčovňou, dodávky plienoka poskytovania pracích a čistiacich služieb u zákazníka

96.02 Kadernícke a kozmetické služby

96.04 Služby týkajúce sa telesnej pohody

96.09 Ostatné osobné služby, a to len pri strihaní psov.

56

57


Prí

loh

ač.

2k

záko

nu

č.28

9/20

08Z

.z.

VZO

R

OC

HR

AN

NÝ

ZNA

K

Vysv

etliv

kaVe

ľkos

ťroz

mer

u1

mus

íbyť

najm

enej

2m

ma

osta

tné

rozm

erym

usia

byťv

pom

e-re

ako

jeuv

eden

évo

vzor

e.

Prí

loh

ač.

3k

záko

nu

č.28

9/20

08Z

.z.

VZO

R

KN

IHA

ELEK

TRO

NIC

KEJ

REG

ISTR

AČ

NEJ

POK

LAD

NIC

E

58

59


Príloha č. 4 k zákonu č. 289/2008 Z. z.

OCHRANNÉ PRVKY A ÚDAJE PLOMBY

1. Plomba je personalizovaná, deštruktívna bezpečnostná samolepka.2. Nosná vrstva plomby sa vyhotovuje zo selektívne deštrukčného materiálu striebornej farby, ktorý

zaručuje zreteľnú viditeľnosť akejkoľvek manipulácie s plombou.3. Plomba má tvar obdĺžnika a jej rozmer je 45 x 20 mm.4. V strede plomby je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky (ďalej len „štátny znak“). Nad štát-

nym znakom je umiestnený nápis „FINANČNÉ RIADITEĽSTVO“ a pod štátnym znakom je umiest-nený nápis „SLOVENSKEJ REPUBLIKY“.

5. Plomba je označená číslom série a poradovým číslom.6. Všetky vyobrazené texty na plombe sú čiernej farby, pričom minimálne dva prvky sú kontrolovateľné

v ultrafialovej oblasti spektra.7. Plomba obsahuje mikroperforáciu v tvare grafického prvku.8. Bezpečnostnou súčasťou plomby je opticko-premenlivý prvok (hologram), ktorého každý jednotlivý

bod (pixel) musí mať jednoznačne definovanú štruktúru viditeľnú alebo identifikovateľnú v ktoromkoľ-vek bode hologramu pod mikroskopom pri približne 300-násobnom zväčšení. Minimálne rozlíšenie ho-logramu je 50 000 dpi. Hologram obsahuje opakujúci sa mikrotext „SLOVENSKÁ REPUBLIKA“a skrytý obraz (kryptogram). Hologram obsahuje aj mikroreliéf s motívom štátneho znaku.

9. Hologram je umiestnený v pozdĺžnom smere na okraji plomby a má minimálny rozmer 45 x 5 mm.

60

Komentár k úplnému zneniu zákonao používaní elektronickejregistračnej pokladnice

Predmetom zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnejpokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej radyč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných fi-nančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpi-sov (ďalej len „zákon o ERP“) je ustanovenie podmienok používania elektro-nickej registračnej pokladnice (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu prijatejtržby z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vyme-dzené v prílohe č. 1 zákona o ERP, ako aj postavenie servisných organizácií,podmienky, za ktorých môžu vykonávať servisnú činnosť pokladníc, a povin-nosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovu-je zákon o ERP.

K § 1 – Základné ustanovenieV tomto ustanovení sa ustanovuje, kto je povinnýpoužívať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a práv-nickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnika-nie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovaniavymedzených služieb na území Slovenskej re-publiky a z jeho predaja alebo z ich poskytova-nia prijíma tržby, t. j. na účely tohto zákona o ERPhovoríme o podnikateľovi.Podnikaním podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonní-ka v zneníneskorších predpisov sa rozumie sústavnáčinnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vovlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, zaúčelom dosiahnutia zisku. Pod sústavnou činnos-ťou sa rozumie činnosť vykonávaná pravidelne ale-bo opakovane vrátane prípadov sezónnej činnosti(napr. prevádzkovanie kúpaliska) alebo činnosť vy-konávaná pri určitých príležitostiach (napr. predajupomienkových predmetov počas konania výstav,kultúrnych, športových a iných náhodných akcií).Podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnomregistri, osoba, ktorá podniká na základe živnos-tenského oprávnenia (živnostenským oprávnenímje právo vykonávať živnosť za podmienok stanove-ných v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskompodnikaní v znení neskorších predpisov), osoba,

ktorá podniká na základe iného než živnostenské-ho oprávnenia podľa osobitných predpisov (ideo činnosti pri výkone niektorých povolaní, napr. ad-vokátov, lekárov, lekárnikov, komerčných právni-kov, činnosť bánk, sporiteľnía pod.), fyzická osoba,ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je za-písaná do evidencie podľa osobitného predpisu(patria sem samostatne hospodáriaci roľníci zapí-saní do evidencie obce podľa zákona č. 219/1991Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/1990Zb. o súkromnom podnikaní občanov).Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnos-tenskom podnikaní v znení zákona č. 279/2001 Z. z.s účinnosťou od 1. septembra 2001 sa na predajovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú naprenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, akdoba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnomroku, alebo v pojazdnej predajni, prípadne iným am-bulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňujeviac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje oso-bitný zákon (zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnompodnikaníobčanov v znenízákona č. 219/1991 Zb.).Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá si prenajme napredaj ovocia, zeleniny a kvetov miesto na trhoviskualebo v tržnici na dobu dlhšiu ako 30 dní alebo takýtopredaj vykonáva v rovnakej lehote v pojazdnej

61

PRÁV

NE

PRED

PISY

DÚ

PP6-

7/20

13

62

predajni alebo iným ambulantným spôsobom, týmtodeklaruje svoj podnikateľský zámer a musí sa podľazákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní ob-čanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. zaevidovaťako podnikateľ (samostatne hospodáriaci roľník)u obce. Takýto podnikateľ musí používať pokladnicuvo všetkých svojich predajných miestach, v ktorýchdochádza k prijímaniu tržby. Pokladnicu nemusia po-užívať iba osoby, ktoré predávajú napr. lesné plodiny,prebytky vlastných poľnohospodárskych produktov,napr. zeleninu, ovocie, kvety, a to len v prípade, žetento predaj uskutočňujú po dobu maximálne 30 dnív kalendárnom roku. Túto povinnosť ďalej nemajú aniosoby, ktoré predávajú vlastný použitý tovar, napr.odevy, obuv alebo nadbytočné náhradné diely z vo-zidla. V tomto prípade ide o jednorazový predaj, naktorý nie je potrebné živnostenské oprávnenie.Od 30. decembra 2010 sa povinnosť používaniapokladnice vzťahuje aj na zahraničnú fyzickú osobualebo právnickú osobu, ktorá na území Slovenskejrepubliky uskutočňuje predaj tovaru alebo poskytujeniektorú z vymedzených služieb. To znamená, žetakíto podnikatelia musia aj v prípade príležitostnýchpredajov, napr. vianočné trhy, jarmoky, pokladnicupoužívať.

Príklad:Podnikateľ predáva tovar v Českej republike.Má povinnosť používať pokladnicu na územíČeskej republiky? Ako preukáže, že predaj sauskutočnil mimo územia SR?Podľa § 1 písm. a) zákona o ERP sa upravujú pod-mienky používania elektronickej registračnejpokladnice na evidenciu tržieb na území Sloven-skej republiky.Podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je platbaprijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služ-by na predajnom mieste v hotovosti alebo inýmiplatobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hoto-vosť, najmä elektronickými platobnými prostried-kami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup to-varu alebo poskytnutie služby; tržbou je aj platbaprijatá ako preddavok.Podľa § 2 písm. k) zákona o ERP predajným mies-tom je miesto, kde sa prijíma tržba.Z uvedeného vyplýva, že ak je predajným miestom

územie mimo Slovenskej republiky, je potrebné sariadiť podľa právnych predpisov platných na tomtoúzemí, t. j. zákon o ERP sa na predaj tovaru aleboposkytovanie služieb na území mimo Slovenskejrepubliky nevzťahuje.Pokiaľ ide o preukázanie prijatia platby na územímimo Slovenskej republiky na účely kontroly, jeriešenie tejto problematiky v kompetencii podnika-teľa. Vzhľadom na to, že k tovaru sa vystavuje fak-túra, je možné na túto dopísať miesto prevzatia trž-by.

K § 2 – Vymedzenie základných pojmovV tomto ustanovenísa vymedzujú základné pojmy,s ktorými zákon o ERP pracuje. Okrem inýchv podstate už z predchádzajúceho právneho pred-pisu známych pojmov ide najmä o tieto pojmy:� pokladnica – môže byť samostatné elektronic-

ké registračné zariadenie, ktoré musí byť vy-bavené prevádzkovou pamäťou, vstavanýmregistračným programom, fiskálnou pamäťou,zobrazovacím zariadením pre zákazníka, ho-dinami, klávesnicou a tlačiarňou alebo počítačs vlastným registračným programom a so sa-mostatnou fiskálnou tlačiarňou,

� prevádzková pamäť – ide vlastne o technickézariadenie, v ktorom sa odohrávajú všetky prí-slušné operácie týkajúce sa predaja tovarualebo poskytovania služby a zároveň sa tuuchovávajú údaje a výsledky finančných ope-rácií, pričom toto môže byť riadené výlučnevstavaným registračným programom,

� vstavaný registračný program – ide o programriadiaci evidenciu predaja tovaru alebo evi-denciu poskytovania služby,

� vlastný registračný program – ide o program ria-diaci prípravu údajov o predaji tovaru alebo po-skytovaní služby predtým, ako sú prostredníc-tvom komunikačného modulu zaevidované vofiskálnej tlačiarni (vlastný registračný programmusímať počítač, ktorý sa používa ako pokladni-ca),

� fiskálna pamäť – ide o technické zariadenieumožňujúce jednorazový a trvalý zápis údajovz dennej uzávierky,

� fiskálna tlačiareň – ide o elektronické registračné

63

Komentár k zákonu o používaní elektronickej pokladnice

zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou,vstavaným registračným programom, fiskálnoupamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákaz-níka, hodinami, tlačiarňou a komunikačným mo-dulom, ktoré tvoria jeden funkčný celok (fiskálnutlačiareň musí mať podnikateľ, ktorý používa po-čítač ako pokladnicu),

� komunikačný modul – ide o technické zariade-nie umožňujúce prenos údajov medzi počíta-čom a fiskálnou tlačiarňou (ide o zariadenie,ktoré vlastne spája počítač s fiskálnou tlačiar-ňou tak, aby sa počítač mohol používať akopokladnica),

� tržba – platba prijatá z predaja tovaru aleboz poskytovania služby na predajnom miestev hotovosti alebo inými platobnými prostried-kami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektro-nickými platobnými prostriedkami (platobnékarty) alebo poukážkou oprávňujúcou na ná-kup tovaru alebo poskytnutie služby (stravnélístky,nákupné poukážky), prijatie preddavku,

� vrátenie tovaru – ide o zrušenie evidovanejpoložky po jej vytlačení na pokladničnom do-klade, pričom pokladničný doklad bol uzavretý(obdobne sa vrátenie tovaru uplatňuje aj prireklamácii poskytnutej služby),

� pokladničný doklad – ide o doklad vyhotovenýpokladnicou, a to nielen v prípade prijatia trž-by, t. j. pri predaji tovaru alebo pri poskytnutíslužby, ale aj v prípade,že ide o reklamáciu to-varu, jeho vrátenie alebo ide o vrátenie platbyza poskytnutú službu pri jej reklamácii,

� kontrolný záznam – ide o elektronickú podobuuchovania kópie číselnýchúdajov z pokladnič-ných dokladov, dokladov označených slovami„NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ a den-ných uzávierok (údaje sú na kontrolnom zá-zname uchovávané nezávisle od vôle obsluhypokladnice, možno povedať, že ide o tzv. kon-trolnú pásku v elektronickej podobe); tietoúdaje pokladnica ukladá v podobe spracova-teľnej počítačom,t. j. daňový úrad môže použi-tím jednoduchého analytického softvéru v prí-pade vykonania kontroly podnikateľa túto kon-trolu rýchlo a ľahko vykonať. Použitím napr.nových technológií je možné neskôr uložené

dáta zhromažďovať v dátovom centre, analy-zovať ich a vykonávať viac kontrol u podozri-vých podnikateľov,

� tovar – za tovar sa považuje nielen výrobok,ale aj polotovar, materiál a surovina,

� ochranný znak – ide o znak pozostávajúciz písmen„M“ a „F“, ktorý musíbyť vytlačený napokladničných dokladoch a páskach dennejuzávierky a jeho vytlačenie dáva záruku, žeide o platný originálny doklad,

� intervalová uzávierka – ide o uzávierku, ktorúje možné vyhotoviť napr. za mesiac, štvrťrok,pričom táto môže obsahovať podrobné alebosúhrnné údaje z fiskálnej pamäte,

� prehľadová uzávierka – ide o uzávierku, ktoráobsahuje údaje o denných súhrnných finanč-ných operáciách od začiatku predaja tovarualebo poskytovania služby v danom dni (pod-nikateľ si môže túto uzávierku vyhotoviť kedy-koľvek v priebehu dňa alebo o ňu môže požia-dať daňový úrad za účelom kontroly),

� plomba – ochranná známka, ktorou musí byťvybavená každá pokladnica na miestach urče-ných výrobcom, ktorá sa nedá odlepiť bez jejpretrhnutia alebo iného viditeľného poškode-nia a obsahuje ochranné prvky znemožňujúcejej falšovanie,

� dátové médium – ide o pamäťové médium,ktoré je schopné zabezpečiť uchovanie kon-trolných záznamov bez potreby napájaniazdrojom elektrickej energie.

Príklad:Povinnosť certifikácie pokladnice typu „počí-tač s vlastným registračným programom a sosamostatnou fiskálnou tlačiarňou“Pri posúdení certifikácie pokladnice typu „počítačs vlastným registračným programom a so samo-statnou fiskálnou tlačiarňou“ platí následovnýpostup:Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákonač. 504/2009 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákono ERP, podľa ktorého fiskálna tlačiareň podľa § 2písm. f) môže byť certifikovaná v rámci elektronic-kej registračnej pokladnice podľa § 2 písm. a) dru-hého bodu ako celok, ale aj ako samostatné

elektronické registračné zariadenie, akreditovanáosoba (Elektrotechnický výskumný a projektovýústav, a. s., Nová Dubnica alebo TÜV SÜD, spol.s r. o., Bratislava) bude certifikovať fiskálne tlačiar-ne [§ 2 písm. f) zákona o ERP] v rámci elektronic-kej registračnej pokladnice ako celok, ale aj akosamostatné elektronické registračné zariadenie.V prípade certifikácie fiskálnej tlačiarne ako samo-statného elektronického registračného zariadeniaje výrobca povinný predložiť akreditovanej osobevšetky potrebné nástroje tak, aby bolo možné vy-konať certifikáciu v zmysle požiadaviek ustanove-ných zákonom o ERP. Záverom certifikácie akredi-tovanej osoby bude vydanie certifikátu na fiskálnutlačiareň.

Príklad:Bezhotovostný predaj obedov môže byť rieše-ný formou výdajových automatov alebo inýchsamoobslužných zariadení (ktoré podliehajúvýnimke z povinnosti registrovať tržbuv pokladnici), alebo pomocou pokladníc s ob-sluhou. Úhrada jedál, prípadne doplnkovéhosortimentu je potom riešená formou zrážky zomzdy zamestnanca alebo formou vopred zlože-nej zálohy, z ktorej sú ceny jedál odpočítané.Cena jedla, ktorú stravník hradí bezhotovostnev okamihu nákupu, nemusí byť konečná – sys-tém umožňuje napr. porovnanie s dochádzkouzamestnanca a následný prepočet cien jedálpodľa skutočne odpracovaných zmien (v súla-de s platnou legislatívou).Tento bezhotovostný predaj je riešený mesačnýmsúhrnným vyúčtovaním v systéme a stravník napožiadanie dostáva súhrnný daňový doklad. Sys-tém v takýchto prípadoch poskytuje všetky potreb-né údaje pre správne vyúčtovanie DPH.Je možné nadväzne na zákon o ERP zachovať ta-kýto stav v účtovaní bezhotovostného predaja je-dál a doplnkového sortimentu?Podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je platbaprijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania službyna predajnom mieste v hotovosti alebo inými platob-nými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmäelektronickými platobnými prostriedkami alebo po-ukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo

poskytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá akopreddavok.Vzhľadom na to, že uvedený systém predaja jedlaalebo doplnkového tovaru nenapĺňa podmienkyvyššie uvedeného ustanovenia, nie je potrebné ta-kéto služby alebo predaj tovaru evidovať napokladnici (napr. formou zrážky zo mzdy zamest-nancov, prostredníctvom automatov).Pokiaľ ide o systém účtovania bezhotovostnéhopredaja jedál, resp. doplnkového tovaru, tento práv-ne predpisy, ako vyhláška MF SR č. 55/1994 Z. z.v znení neskorších predpisov a zákon o ERP,neupravujú.Vzhľadom na to, že úhrada jedál, resp. doplnkové-ho tovaru sa môže uskutočniť aj formou zloženejzálohy, uvádzame, že podľa § 2 písm. h) zákonao ERP tržbou je aj platba prijatá ako preddavok.

Príklad:Zo zákona o ERP vyplýva, že cez doklady ozna-čené ako „NEPLATNÝ DOKLAD“ (keďže jepresne určené, kedy sa vyhotovuje) nie je mož-né riešiť interné doklady používané napr. v reš-tauračných pokladniciach na evidenciu objed-návok do kuchyne a do baru (prax bola taká, žekeď sa prijme objednávka od hosťa, zaevidujesa v pokladnici a vytlačí sa objednávkový lís-tok do kuchyne či baru). Akým spôsobom jemožné vytlačiť výstup tohto charakteru napokladnici či fiskálnej tlačiarni?Zákon o ERP rieši problematiku evidencie prija-tých tržieb na pokladnici a ustanovuje, aké dokladymá pokladnica vytlačiť a ako musia byť označené.Povinnými výstupmi pokladnice teda sú pokladnič-né doklady [§ 2 písm. w)], doklady „NEPLATNÝDOKLAD“ a „VKLAD“, páska dennej uzávierky. Akje v niektorých prevádzkach potrebné tlačiť aj inédoklady – objednávkový lístok, zákon o ERP totonerieši, t. j. nezakazuje vytlačenie aj iných dokla-dov. Pri tlači iných dokladov vo vzťahu k zákonuo ERP však treba dodržať požiadavku ustanovenia§ 4 ods. 2 písm. a) bod 7, t. j. vytlačenie ochranné-ho znaku len na pokladničnom doklade [§ 2písm. w)] a páske dennej uzávierky, a to až po vy-tlačení iných údajov uvedených v § 8 ods. 1 a § 12ods. 2. Je vecou výrobcu, ako vyrieši tlač iných

64

dokladov. Ak už dnes existuje takýto postup, zna-mená to, že je riešený nejakým softvérom.Ak však podnikateľ v reštaurácii chce poskytnúťzákazníkovi prehľad o jeho priebežnej konzumá-cii, musí to spraviť prostredníctvom dokladuoznačeného ako „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorývšak zákazníkovi nesmie byť odovzdaný a už vô-bec sa nesmie na základe takéhoto dokladu pri-jať tržba. Takýto doklad musí podnikateľ archivo-vať.

Príklad:Výrobca plánuje pripojenie zákazníckeho dis-pleja k fiskálnej tlačiarni prostredníctvom ko-munikačného kábla. Spĺňa takéto spojenie po-žiadavku funkčného celku, ak výrobca zabezpe-čí takýmto riešením fungovanie elektronickéhoregistračného zariadenia v zmysle zákonao ERP?Podľa § 2 písm. f) zákona o ERP fiskálnou tlačiar-ňou je elektronické registračné zariadenie vybave-né prevádzkovou pamäťou, vstavaným registrač-ným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazova-cím zariadením pre zákazníka, hodinami, tlačiar-ňou a komunikačným modulom, ktoré tvoria jedenfunkčný celok, pričom zobrazovacie zariadeniemôže byť pripojené k fiskálnej tlačiarni aj prostred-níctvom kábla, ale tak, aby pripojenie tohto káblabolo priamo vo fiskálnej tlačiarni, nie vonkajšímvstupom (konektorom) a takto bude fiskálna tlačia-reň zaplombovaná, čím bude zabezpečená požia-davka funkčného celku.

Príklad:Ak podnikateľ odovzdá tovar u odberateľaa úhrada za vystavenú faktúru – pohľadávku,bude prijatá v hotovosti u dodávateľa (predaj-cu), musí byť takto prijatá úhrada evidovaná napokladnici?Podľa § 2 písm. h) zákona o ERP tržbou je platbaprijatá z predaja tovaru alebo z poskytovania služ-by na predajnom mieste v hotovosti alebo inýmiplatobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hoto-vosť, najmä elektronickými platobnými prostried-kami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup to-varu alebo poskytnutie služby, pričom tržbou je aj

platba prijatá ako preddavok a podľa písm. k) pre-dajným miestom je miesto, kde sa prijíma tržba.Podľa § 3 ods. 4 zákona o ERP podnikateľ je po-vinný používať pokladnicu na všetkých predajnýchmiestach, t. j. miestach, kde sa prijíma tržba.Z uvedeného vyplýva, že predajným miestom nieje miesto, kde došlo k odovzdaniu tovaru alebouskutočneniu služby, ale miesto, kde sa za tovaralebo poskytnutú službu prijala tržba.Ak teda podnikateľ odovzdá tovar na mieste odbe-rateľa a tržbu prijme v sídle podnikateľa, a to ajv prípade úhrady faktúry (pohľadávky), je povinnýprijatú tržbu evidovať na pokladnici.

Príklad:Môže podnikateľ prijať úhradu faktúry v hoto-vosti a zaevidovať ju v pokladnici, ak je jej výš-ka 6 000 €? Za akú platbu sa považuje platbaplatobnou kartou – je to hotovosť?Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 394/2012 Z. z. o obme-dzení platieb v hotovosti hodnotou platby v hoto-vosti, ktorá je rozdelená na niekoľko samostatnýchplatieb, je súčet hodnôt týchto platieb, ak tieto plat-by vyplývajú z jedného právneho vzťahu.Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak je koneč-ná faktúra vystavená na sumu 6 000 €, nie je možnéprijať zálohu a ani inak uhradenú zvyšnú sumu fak-túry. Faktúra vystavená na sumu nad 5 000 € musíbyť uhradená len bezhotovostným spôsobom.Podľa § 2 zákona č. 394/2012 Z. z. na účely tohtozákona sa platbou v hotovosti rozumie odovzdaniebankoviek alebo mincí v hotovosti v mene euroalebo bankoviek alebo mincí v hotovosti v inejmene odovzdávajúcim a prijatie tejto hotovosti prí-jemcom.Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že platby vyko-nané napr. bankovým prevodom, platobnou kartoualebo poštovým poukazom patria podľa zákonač. 394/2012 Z. z. medzi bezhotovostné platby.

K § 3 – Povinnosť evidovať tržbuelektronickou registračnou pokladnicou

Zákon o ERP v tomto ustanovení určuje, ktorípodnikatelia nemusia pri predaji tovaru aleboposkytovaní služby používať pokladnicu, resp.za akých podmienok. Ide o nasledovné prípady:

65


� ak je podnikateľ v likvidácii alebo bol naňho vy-hlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý po-kračuje v prevádzkovanípodniku po vyhláseníkonkurzu podľa § 88 zákona č. 7/2005 Z. z.o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a do-plnení niektorých zákonov; podnikatelia, ktorímajú v obchodnom registri vyznačený vstupdo likvidácie alebo vyhlásenie konkurzu, ne-musia evidovať tržby na pokladnici, a to z dô-vodu, že účelom likvidácie podniku je vyspo-riadať majetkové pomery zrušenej organizá-cie. Ku dňu likvidácie je potrebné spracovaťúčtovnú závierku a výkazy tak, aby bol zrejmýstav majetku a zabezpečený poriadok v hos-podárení po dobu likvidácie. Hlavnou činnos-ťou likvidátora je sústrediť všetky majetkovéaktíva a pasíva organizácie a vysporiadať ich.Z uvedeného vyplýva, že likvidovaná organi-zácia, ako aj organizácia vyhlásená do kon-kurzu už nevykonáva podnikateľskú činnosť,a preto nemusí používať pokladnicu;

� príspevkováorganizácia, ktorá poskytuje služ-by v rámci svojej hlavnej činnosti, nemusí evi-dovať prijaté tržby na pokladnici. Avšak v prí-pade, že takáto organizácia poskytuje službyv rámci podnikateľskej činnosti v zmysle záko-na o rozpočtových pravidlách a v zmysle Ob-chodného zákonníka, je povinná používaťpokladnicu;

� ak ide o predaj cenín, lístkov mestskej hro-madnej dopravy, telefónnych kariet, dennejtlače a periodickej tlače;

� ak ide o predaj mincí z drahých kovov, pamät-ných bankoviek, pamätných mincí, zberateľ-ských mincí, hárkov bankoviek a súborov obe-hových mincí, ako aj bankoviek a mincí, ktoréboli stiahnuté z peňažného obehu a stratili sta-tus zákonného platidla po uplynutí obdobia ur-čeného na ich výmenu, v Národnej banke Slo-venska, v bankách, v pobočkách zahranič-ných bánk a na numizmatických burzách;

� ak ide o predaj poštových cenín na filatelistic-kých burzách;

� ak ide o predaj tovaru (napr. predaj nápojov,cigariet, cukroviniek) prostredníctvom auto-matov; výnimka sa vzťahuje aj na služby;

� ak ide o predaj tovaru na dobierku (ide o vše-obecne zaužívanú formu predaja, kedy kupu-júci za tovar zaplatí pri prevzatí zásielky napošte alebo od zásielkovej služby, t. j. nie jenaplnená podmienka úhrady priamo predáva-júcemu);

� ak ide o predaj doplnkového tovaru súvisiace-ho s poskytovaním poštových služieb (idenapr. o predaj krabíc na balenie alebo o predajbaliaceho papiera, špagátu, pohľadníc);

� ak ide o predaj tovaru súvisiaceho s poskyto-vaním doplnkových služieb vo vozidlách že-lezničnej dopravy, autobusovej dopravy, v le-teckej doprave a vodnej doprave (ide napr.o predaj drogistického tovaru, suvenírov);

� ak ide o predaj tovaru občanmi s ťažkým zdra-votným postihnutím;výnimka sa vzťahuje aj naslužby;

� ak ide o predaj živých zvierat okrem akvarij-ných rybičiek, exotického vtáctva, exotickýchzvierat, hadov, škrečkov, morčiat a iných hlo-davcov (pod živými zvieratami sa myslí napr.predaj vianočných kaprov, živej hydiny);

� ak ide o predaj tovaru predávaného vo vyso-kohorských zariadeniach, ktoré sú bez napo-jenia na cestnú sieť a verejnú rozvodnú sieťelektrickej energie (ide napr. o predaj vo vyso-kohorských chatách); výnimka sa vzťahuje ajna služby;

� ak ide o predaj tovaru vyrobeného v rámcipraktického vyučovania žiakov (ide o predajtovaru, napr. zmrzliny, zákuskov, mäsiarskychvýrobkov, stolárskych výrobkov, ktoré sú vyro-bené v rámci praktického vyučovania a ktorépredávajú žiaci); výnimka sa vzťahuje aj naslužby.

V prípade vystavenia faktúry musí podnikateľ pri-jatú tržbu evidovať na pokladnici, pretože vlastneide o predaj tovaru alebo poskytnutie služby.Vzhľadom na poznatky z praxe zákon o ERP usta-novuje povinnosť pre prípad, ak podnikateľ dopokladnice vloží hotovosť. V takomto prípade jepodnikateľ povinný túto hotovosť zaevidovať bezzbytočného odkladu v pokladnici a vyhotoviť do-klad s označením „VKLAD“. Uvedeným sa odstrá-nil problém, kedy pri kontrole daňovým úradom

66

nesúhlasila hotovosť v pokladnici so zaevidovaný-mi tržbami. Výber z pokladnice, napr. pri zapla-tení faktúry za dodaný tovar, sa neeviduje, a toz dôvodu, že zákon o ERP je na účely evidencieprijatých tržieb. Rozdiel, ktorý vznikne pri výberehotovosti z pokladnice a prijatými tržbami zaevido-vanými v pokladnici, je možné kontrolným orgá-nom preukázať napr. dodacím listom alebo faktú-rou.V prípade, ak má podnikateľ viac predajnýchmiest, t. j. miest, kde sa prijíma tržba, je povinný po-užívať pokladnicu na každom takomto predajnommieste (napr. na vianočných trhoch má podnikateľprenajatých viac stánkov, ktoré sú od seba vzdiale-né alebo má v rôznych častiach mesta viac prevá-dzok). Podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť nazáklade zmluvy o združení, sa umožňuje používaťjednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak pre-daj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňujúna jednom predajnom mieste; takáto pokladnicabude registrovaná na daňovom úrade len na jedné-ho z členov združenia, a to podľa ich dohody.

Príklad:Čo je potrebné na to, aby občan zdravotne ťaž-ko postihnutý nemusel používať ERP?Podľa § 3 ods. 2 zákona o ERP občan, ktorý jezdravotne ťažko postihnutý a v rámci svojej podni-kateľskej činnosti predáva tovar alebo poskytujeslužby ustanovené v prílohe č. 1 zákona o ERP,nie je povinný prijaté tržby evidovať na pokladnici.Na účely zákona o ERP je postačujúce, že občanje držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravot-ným postihnutím.

Príklad:Je pravda, že povinnosť používania pokladnicesa vzťahuje len na podnikateľské subjekty?Podľa § 1 ods. 2 zákona o ERP povinnosť používaťelektronickú registračnú pokladnicu sa vzťahuje nafyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na zá-klade oprávnenia na podnikanie predáva tovar ale-bo poskytuje službu podľa prílohy č. 1 tohto zákona.Z uvedeného vyplýva, že povinnosť používaniapokladnice sa vzťahuje na podnikateľov, ktorí sú-časne spĺňajú tieto podmienky:

� na základe oprávnenia na podnikanie (§ 2ods. 2 Obchodného zákonníka) predávajú to-var alebo poskytujú službu podľa citovanej vy-hlášky alebo prílohy č. 1 citovaného zákona,

� prijímajú úhradu v hotovosti alebo inými pla-tobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hoto-vosť.

Od 30. decembra 2010 sa povinnosť používaniapokladnice vzťahuje aj na zahraničnú fyzickú osobualebo právnickú osobu, ktorá na území Slovenskejrepubliky uskutočňuje predaj tovaru alebo poskytujeniektorú z vymedzených služieb. To znamená, žetakíto podnikatelia musia aj v prípade príležitost-ných predajov, napr. vianočné trhy, jarmoky,pokladnicu používať.

Príklad:Ak podnikateľ postúpi pohľadávku na inú oso-bu, musí použiť pokladnicu?Ak podnikateľ (postupca) pri odstúpení pohľadáv-ky postupníkovi prijme od postupníka úhradu zapostúpenú pohľadávku, nie je povinný použiťpokladnicu, pretože v tomto prípade nedošlo k pre-daju tovaru ani nebola poskytnutá služba ustano-vená v prílohe č. 1 zákona o ERP; z rovnakého dô-vodu ani postupník pri úhrade pohľadávky dlžní-kom a následnom poukázaní peňazí na účet po-stupcu nie je povinný použiť elektronickúregistračnú pokladnicu.

Príklad:Musí spoločnosť, ktorá poskytuje služby – do-dávka vody a stočné – používať pokladnicu?Podľa § 1 ods. 2 zákona o ERP citovaný zákon savzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu,ktorá na základe oprávnenia na podnikanie predá-va tovar alebo poskytuje službu; tento zákon savzťahuje aj na podnikateľa s trvalým pobytom ale-bo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, akpredáva tovar alebo poskytuje službu na územíSlovenskej republiky.Aby pri predaji tovaru alebo poskytovaní službyvznikla povinnosť používať pokladnicu, musia byťsúčasne splnené tieto podmienky:� podnikateľská činnosť osoby, ktorá predáva

tovar alebo poskytuje službu (podnikateľskou

67


činnosťou sa rozumie podnikanie podľa záko-na č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpi-sov),

� predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, kto-ré sú taxatívne ustanovené v prílohe č. 1 záko-na č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších pred-pisov,

� prijímanie tržby, pričom tržbou je platba prijatáz predaja tovaru alebo z poskytovania službyna predajnom mieste v hotovosti alebo inýmiplatobnými prostriedkami nahrádzajúcimi ho-tovosť, najmä elektronickými platobnými pro-striedkami alebo poukážkou oprávňujúcou nanákup tovaru alebo poskytnutie služby; tržbouje aj platba prijatá ako preddavok.

Podľa § 2 písm. j) zákona o ERP službou je službauvedená v prílohe č. 1.Vzhľadom na to, že činnosti „vodné (dodávka pit-nej vody) a stočné (služba za odvádzanie a odka-nalizáciu vody)“ sa v citovanej prílohe zákonao ERP nenachádzajú, používať elektronickú regis-tračnú pokladnicu nie je potrebné.

Príklad:Musí automat na parkovanie byť elektronickouregistračnou pokladnicou a spĺňať požiadavkyzákona o ERP?Podľa § 3 ods. 2 písm. a) štvrtý bod zákona o ERPsa povinnosť evidovať tržbu na elektronickej regis-tračnej pokladnici nevzťahuje na predaj tovaru pro-stredníctvom predajných automatov.Nadväzne na uvedené sa na služby ustanovenév prílohe č. 1 citovaného zákona (3. Parkovacieslužby) poskytované prostredníctvom parkovacíchautomatov, resp. automatických pokladníc na par-kovanie povinnosť evidencie tržieb podľa citované-ho zákona nevzťahuje, a teda ani pokladničný do-klad vydaný zákazníkovi nemusí spĺňať požiadav-ky podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona.Zákonom č. 246/2012 Z. z. bol novelizovaný zákonč. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.Podľa § 74 ods. 3 písm. b) citovanej novely od1. 1. 2013 môže platiteľ a zdaniteľná osoba, ktoránie je platiteľom, vyhotoviť zjednodušenú faktúru,ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1.Zjednodušenou faktúrou je aj doklad vyhotovený

elektronickou registračnou pokladnicou, ktorá spĺňapožiadavky ustanovené zákonom č. 289/2008 Z. z.v znení neskorších predpisov, ak cena tovaru aleboslužby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viacako 1 000 € alebo uhradená inými platobnými pro-striedkami nahrádzajúcimi hotovosť nie je viac ako1 600 €, pričom tento doklad nemusí obsahovaťúdaje podľa odseku 1 písm. b) a jednotkovú cenupodľa odseku 1 písm. g).Takýto postup platí aj pre podnikateľa, ktorý nemápovinnosť používať elektronickú registračnúpokladnicu a túto chce používať dobrovoľne (napr.notár).

Príklad:Kedy musí podnikateľ vykonať vklad dopokladnice?Podľa § 3 ods. 3 zákona o ERP, ak podnikateľ vložído elektronickej registračnej pokladnice hotovosťokrem prijatej tržby, je povinný ju bez zbytočnéhoodkladu po jej vložení zaevidovať v elektronickejregistračnej pokladnici a vytlačiť doklad označenýslovom „VKLAD“ s údajmi ustanovenými v § 8ods. 2 zákona.Z uvedeného vyplýva, že každý vklad hotovosti(napr. na vydávanie hotovosti zákazníkom, prijatésprepitné) do elektronickej registračnej pokladniceokrem prijatej tržby musí byť zaevidovanýv pokladnici. Takýto postup sa však uplatňuje lenvtedy, ak podnikateľ uvedený vklad uskutoční. Akpodnikateľ eviduje len prijaté tržby a vklad neusku-točnil, nemá dôvod na uplatnenie postupu podľa§ 3 ods. 3 zákona.S prihliadnutím na vyššie citované ustanoveniaa skutočnosť, že doklad označený slovom„VKLAD" je len dokladom, ktorý ovplyvní v danomokamihu výšku hotovosti uloženej v peňažnej zá-suvke a neovplyvní výšku tržieb zaznamenanýchv pokladnici, nemusí byť takto označený doklad za-znamenaný v dennej uzávierke ani v prehľadovejuzávierke a ani v intervalovej uzávierke.Ak podnikateľ nevložil v daný deň do peňažnej zá-suvky nový vklad okrem prijatej tržby a v tejto zostalvklad po dennej uzávierke, t. j. z predchádzajúcehodňa, je povinný vyhotoviť doklad označený slovom„VKLAD". Ak tento vklad nebude zaznamenaný

68

a nebude vyhotovený príslušný doklad, dôjdek tomu, že podnikateľ bude mať v peňažnej zásuvkeviac peňazí, ako budú zaznamenané tržby napr. naprehľadovej uzávierke, čo bude kontrolné orgányviesť k podozreniu, že podnikateľ predal tovar aleboposkytol službu a túto nezaevidoval v elektronickejregistračnej pokladnici, t. j. došlo k pokusu o kráte-nie tržby.Zákonom je ustanovené, že ak podnikateľ budemať pri kontrole v peňažnej zásuvke pokladnicehotovosť okrem prijatej tržby v sume, ktorá nepre-siahne 20 €, nebude mu uložená pokuta.

Príklad:Musí byť predaj občerstvenia v železničnýchvozňoch evidovaný v pokladnici? Podľa pô-vodnej vyhlášky sa takýto tovar v pokladnicineevidoval. Čo sa myslí predajom doplnkové-ho tovaru v železničných vozňoch?Podľa § 1 ods. 2 zákona o ERP citovaný zákon savzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu,ktorá� na základe oprávnenia na podnikanie predáva

tovar alebo poskytuje službu taxatívne usta-novenú v prílohe č. 1 zákona o ERP, pričom

� prijíma tržbu, ktorou je platba prijatá z predajatovaru alebo z poskytovania služby na predaj-nom mieste (mieste, kde sa prijíma tržba)v hotovosti alebo inými platobnými prostried-kami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektro-nickými platobnými prostriedkami alebo po-ukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru aleboposkytnutie služby; tržbou je aj platba prijatáako preddavok.

Podľa vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej re-publiky č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatis-tická klasifikácia produkcie, boli:� pod kódom 55.30.12 zaradené „Služby spoje-

né s podávaním jedál v železničných jedál-nych vozňoch alebo na lodiach“, ktoré sa v § 2písm. l) vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z.o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronic-kou registračnou pokladnicou v znení neskor-ších predpisov nenachádzali, t. j. na tieto služ-by sa nevzťahovala povinnosť evidencie prija-tých tržieb na elektronickej registračnej

pokladnici a neboli ani premietnuté do prílohyč. 1 k zákonu o ERP. Tieto služby zahŕňajúčašnícku obsluhu zákazníkov sediacich pristole, pulte alebo v boxe, ak nie sú zahrnutév cene za ubytovanie, pričom sem patrí aj prí-prava a podávanie jedál vrátane nápojov v do-pravných zariadeniach – železničných jedál-nych vozňoch, lodiach;

� pod kódom 55.40.10 zaradené „Služby spoje-né s podávaním nápojov“, ktoré sa v § 2písm. l) vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z.v znení neskorších predpisov nachádzali,t. j. na tieto služby sa vzťahovala povinnosťevidencie prijatých tržieb v elektronickej regis-tračnej pokladnici. Tieto služby zahŕňajú po-dávanie nápojov (väčšinou alkoholických) napriamu konzumáciu vo výčapoch, pivniciach,baroch a podobných zariadeniach, diskotéko-vých a podobných zariadeniach, ako aj v do-pravných prostriedkoch, čajovniach a pod.a v prílohe č. 1 k zákonu č. 289/2008 Z. z.v znení neskorších predpisov sú v súčasnostipodľa Štatistického úradu SR tieto zaradenépod kódom 56.30 „Služby pohostinstiev“.

Z uvedeného vyplýva, že rozsah služieb prílohouč. 1 k zákonu o ERP oproti vyhláške MF SRč. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov ne-bol zmenený.Podľa § 3 ods. 2 písm. a) siedmeho bodu zákonao ERP povinnosť evidovať tržbu podľa odseku 1 sanevzťahuje na predaj tovaru súvisiaceho s posky-tovaním doplnkových služieb vo vozidlách želez-ničnej dopravy a autobusovej dopravy, v leteckejdoprave a vodnej doprave, napr. predaj občerstve-nia, hygienických potrieb. Toto ustanovenie savzťahuje len na predaj tovaru, nie na poskytovanieslužieb, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonuo ERP.Služby ustanovené v prílohe č. 1 k zákonu o ERPsú z povinnosti evidovať prijatú tržbu v elektronic-kej registračnej pokladnici vylúčené v § 3 ods. 2písm. b) zákona o ERP, pričom ale týmto ustano-vením nie sú vylúčené služby (uvedené v príloheč. 1 k zákonu o ERP), ktoré sú poskytované vo vo-zidlách železničnej dopravy a autobusovej dopra-vy, v leteckej doprave a vodnej doprave.

69


K § 4 – Požiadavky na elektronickúregistračnú pokladnicu

Podľa tohto ustanovenia môže podnikateľ použí-vať len taký typ pokladnice, na ktorý bol vyda-ný certifikát a zároveň pokladnici bol pridelenýdaňový kód pokladnice, je označená plombou(ak by pokladnica bola označená poškodenouplombou, falzifikátom alebo plombou, ktorá nie jev súlade so zákonom o ERP, považuje sa za neoz-načenú) a spĺňa technické požiadavky ustano-vené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach,ES vyhlásenie o zhode) a zákonom o ERP.V tomto ustanovení sú určené technické pod-mienky, ktoré sú predovšetkým dôležité pre vý-robcov a dovozcov pokladníc, pretože na základezákonom určených požiadaviek musia výrobcoviavyrobiť pokladnicu a dovozcovia doviesť taképokladnice, ktoré spĺňajú všetky požiadavky usta-novené zákonom o ERP. V prípade, že by technic-ké požiadavky neboli splnené, tak výrobca ani do-vozca nedostanú certifikát. Certifikát na pokladni-cu je oprávnená vydať len akreditovaná osoba(Elektrotechnický výskumný a projektový ústav,a. s., v Novej Dubnici alebo TÜV SÜD, spol. s r. o.,Bratislava). Podľa zákona č. 505/2009 Z. z. o akre-ditácii orgánov posudzovania zhody a o zmenea doplnení niektorých zákonov, ktorým bol nahra-dený zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požia-davkách na výrobky a o posudzovaní zhodya o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov, akreditujúcou osobou jeSlovenská národná akreditačná služba – SNAS.Vyrobené alebo dovezené pokladnice posudzujeakreditovaná osoba podľa osobitných predpisov(nariadenie vlády Slovenskej republikyč. 308/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrob-nosti o technických požiadavkách a postupoch po-sudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktorésa používajú v určitom rozsahu napätia, v znenínariadenia vlády č. 449/2007 Z. z., nariadenia vlá-dy Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektro-magnetickej kompatibilite v znení nariadenia vládyč. 318/2007 Z. z.) a všetkých ďalších požiadaviekustanovených zákonom.Medzi najdôležitejšie požiadavky na pokladnicu pa-tria tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o zaevidovaných

tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zá-sah bol zistiteľný. Ide vlastne o také funkcie pokladni-ce, ktoré nezávisia, resp. nie sú ovplyvniteľné obslu-hou pokladnice. Takýmito požiadavkami okrem inýchsú:� pokladnica musí zabezpečovať vyhotove-

nie dennej uzávierky do 24.00 hod. danéhodňa, t. j. dennú uzávierku musí podnikateľv každom prípade vyhotoviť, inak pokladni-ca neumožní pokračovať v ďalšej evidenciitržieb,

� pokladnica musí zabezpečovať zhodu čísel-ných údajov položiek cien a celkovej platenejceny na pokladničnom doklade, v prevádzko-vej pamäti a na zobrazovacom zariadení; ideo to, aby zákazník mal zobrazené na displejirovnaké sumy, ako sú tlačené na pokladnič-nom doklade a mohol kontrolovať účtovanienákupu; ak by táto technická podmienka ne-bola splnená, tak v prípade PC sa dá na počí-tači zobrazovať niečo iné a tlačiť niečo iné,a teda takýto postup vytvára priestor na zavá-dzanie zákazníka,

� pokladnica musí informovať podnikateľa o po-trebe vykonania povinnej údržby pokladnice,ktorou je zabezpečená a overená správnafunkčnosť pokladnice,

� konštrukcia pokladnice musí byť taká, aby, akby sa fiskálna pamäť, v ktorej sa ukladajú úda-je, v prípade násilného zásahu poškodila ale-bo zničila, bolo možné tieto skutočnosti zistiťtechnickými zariadeniami pokladnice (poško-denú alebo zničenú fiskálnu pamäť môže vy-meniť len servisná organizácia),

� overovanie pravosti údajov kontrolných zá-znamov technickými zariadeniami pokladnice,t. j. kontrolným kódom,

� pokladnice sa musia označovať plombou,� pokladničné doklady vydávané zákazníkovi

a páska dennej uzávierky musia obsahovaťochranný znak a pokladničné doklady vysta-vené v rámci skúšobnej prevádzky alebov rámci zaškolenia zamestnanca, alebo v rám-ci vyhotovovania ďalších iných dokladov, ktorénie sú pokladničnými dokladmi a obsahujú in-formácie o cene tovaru alebo služby označené

70

slovom „NEPLATNÝ DOKLAD“ a „VKLAD“,nesmú obsahovať ochranný znak,

� umožňovať vyhotovenie intervalovej aleboprehľadovej uzávierky,

� umožňovať vymazanie prevádzkovej pamäte,len ak bola vyhotovená denná uzávierka so zá-pisom súhrnných údajov vo fiskálnej pamäti,

� umožňovať zablokovanie pokladnice, ak došlok odpojeniu tlačiarne, zobrazovacieho zaria-denia alebo fiskálnej pamäte (odblokovaniepokladnice môže vykonať len servisná organi-zácia),

� umožňovať za ustanovených podmienok pri-danie plomby.

V ustanovení sú ďalej určené podmienky, ktorémusí spĺňať fiskálna pamäť, t. j. ako musí byťv pokladnici umiestnená, akú musí mať kapacitu,konštrukciu, aké údaje v nej musia byť nezameni-teľne a neodstrániteľne zaznamenané a aké údajesa do nej budú pravidelne zaznamenávať (idevlastne o také požiadavky, ktoré zabezpečujú čomožno maximálnu ochranu zaevidovaných tržieb).Napríklad, ak od pokladnice bude viac ako500-krát odpojená tlačiareň alebo fiskálna pamäť,alebo zobrazovacie zariadenie, dôjde k prechodupokladnice do režimu len čítania údajov, t. j. nebu-de možné tlačiť pokladničné doklady ani páskydennej uzávierky a musí dôjsť k výmene fiskálnejpamäte servisnou organizáciou.Zároveň sa ustanovila taká konštrukcia fiskálnejpamäte, aby kontrolné orgány (daňový úrad alebocolný úrad) mohli údaje v nej uložené získať aj pro-stredníctvom iného elektronického zariadenia,napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa záko-na výrobca, dovozca alebo distribútor je povinnýza týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.V prípade, že z pokladnice je vybraná fiskálna pa-mäť a z tejto bude potrebné získať údaje, tak natento účel je výrobca, dovozca alebo distribútorpokladnice povinný akreditovanej osobe zapožičaťtechnické zariadenie, ktoré umožní získať údajez takejto fiskálnej pamäte. V praxi ide predovšet-kým o kontrolné orgány, t. j. daňový úrad alebo col-ný úrad, ktorý získa údaje na základe žiadostia akreditovaná osoba je povinná umožniť daňové-mu úradu tieto údaje získať.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnicesa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v in-tervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadeniepokladnice, zabezpečil povinnú údržbu pokladni-ce. Táto údržba je zameraná na preverenie technic-kého stavu, neporušenosti plomb tak, aby bola za-bezpečená správna funkčnosť pokladnice. Periodi-citu povinnej údržby, ako aj technické podmienkyodporučí výrobca a v procese certifikácie odsúhlasíakreditovaná osoba, pričom podnikateľ je povinnýzabezpečiť vykonanie povinnej údržby pokladniceservisnou organizáciou najneskôr do piatich rokovod uvedenia pokladnice do prevádzky a následnenajneskôr každých päť rokov od predchádzajúcejúdržby. K takémuto postupu sa pristúpilo z dôvodu,aby podnikatelia z dôvodu potreby vykonávaniaúdržby pokladnice neboli zaťažení tak z časovéhohľadiska, ako aj z finančného hľadiska.Zákon o ERP neumožňuje používať pokladničnésiete, t. j. aj vo veľkých obchodných zariadeniachmusí byť každá pokladnica samostatným zaria-dením. Zákon o ERP neobmedzuje podnikateľovpoužívať nové moderné riešenia pokladnice a vy-užívaťvšetky nové, komerčne dostupné softvérovéalebo hardvérové technológie.Zákon o ERP rovnako neustanovuje pre výrobcovkonkrétne technologické postupy, resp. použitiekonkrétnych druhov technických prvkov pri výrobepokladníc. Je v plnej kompetencii výrobcov, aby privýrobe pokladnice používali technické prvky a po-stupy, ktoré oni sami uznajú za najvhodnejšie, ales tým, aby boli splnené funkčné požiadavky napokladnicu ustanovené zákonom o ERP.Rovnako ako servisná organizácia má povinnosťoznámiť daňovému úradu poškodenú alebo chýba-júcu plombu, aj podnikateľ má túto istú povinnosť,avšak uvedenú skutočnosť oznamuje servisnej or-ganizácii, ktorá následne musí zabezpečiť jej vý-menu a vykonať príslušné záznamy do knihy elek-tronickej registračnej pokladnice.

Príklad:Môže byť povinná údržba pokladnice vykonanáneskôr, ako určil výrobca pokladnice?Podľa § 4 ods. 7 zákona o ERP je podnikateľ po-vinný zabezpečiť vykonanie povinnej údržby

71


elektronickej registračnej pokladnice servisnouorganizáciou najneskôr do piatich rokov od uve-denia elektronickej registračnej pokladnice doprevádzky a následne najneskôr každých päť ro-kov od predchádzajúcej údržby.Z uvedeného vyplýva, že podľa zákona o ERP nieje podnikateľ povinný vykonať povinnú údržbuelektronickej registračnej pokladnice každý rok,a to aj vtedy, ak je elektronická registračná poklad-nica od výrobcu nastavená na vykonanie povinnejúdržby každý rok. V tomto prípade by však bolovhodné, aby si podnikateľ u výrobcu elektronickejregistračnej pokladnice preveril, či je možné povin-nú údržbu vykonať aj neskôr.

Príklad:Požaduje zákon o ERP, aby údaje, ktoré budúzobrazované na zobrazovacom zariadení, bolivšetky vytlačené na tlačiarni alebo postačuje,aby výstup z tlačiarne – pokladničný doklad,mal len požadované zákonné náležitosti, preto-že napr. v niektorých krajinách existuje požia-davka „čo na displeji, to v tlači“?Podľa § 4 ods. 2 písm. a) druhý bod zákona o ERPmusí pokladnica zabezpečovať zhodu číselnýchúdajov položiek cien a celkovej sumy platenej cenyna pokladničnom doklade, v prevádzkovej pamätia na zobrazovacom zariadení pre zákazníka,t. j. nie všetkých údajov, ktoré však musia byť podľa§ 8 ods. 1 zákona o ERP vytlačené na pokladnič-nom doklade; pokladničný doklad môže obsahovaťaj ďalšie nepovinné údaje, napr. otváracie hodiny,poďakovanie za návštevu.Na zobrazovacom zariadení pre zákazníka samôžu zobrazovať aj iné údaje ako len číselné údajepoložiek cien a celkovej sumy platenej ceny, pri-čom tieto nemusia byť povinnými údajmi poklad-ničného dokladu.

K § 5 – Servisná organizáciaOpravu a údržbu pokladníc môže vykonávať lenservisná organizácia, ktorou je fyzická osoba ale-bo právnická osoba, ktorá má na takúto činnosťoprávnenie, má uzavretú zmluvu s dovozcom, vý-robcom alebo distribútorom pokladníc (ak je ser-visná organizácia zároveň dovozcom, výrobcom

alebo distribútorom pokladníc, nie je povinná maťzmluvu) a je zapísaná v registri servisných organi-zácií, ktorý na tento účel vedú daňové úrady.Povinnosťou servisnej organizácie je napr. za-bezpečiť vykonanie opravy pokladnice do 48 ho-dín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opra-vy, označovanie pokladníc plombou, povinnosťoznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolenézásahy do údajov uložených v pokladnici alebozmeny na plombách, zabezpečiť výmenu poško-denej plomby alebo doplnenie chýbajúcej plom-by. Uvedené činnosti je servisná organizácia po-vinná zaznamenávať aj do knihy pokladnice. Akoz uvedeného vyplýva, servisná organizácia nasplnenie povinnosti označovať pokladnicu plom-bou je povinná si plomby objednať u daňovéhoúradu servisnej organizácie a následne si tieto odnich odkúpiť. Daňový úrad servisnej organizácieplomby servisným organizáciám predáva za ob-starávacie náklady.

Príklad:Uvažuje sa s obmedzením počtu servisných or-ganizácií?Podľa § 5 ods. 1 zákona o ERP servisnou organi-záciou môže byť fyzická osoba alebo právnickáosoba, ktorá splní podmienky ustanovené záko-nom; uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj naservisnú organizáciu, ktorá je zároveň výrobcom,dovozcom alebo distribútorom pokladníc. K usta-noveniu počtu servisných organizácií je potrebnéuviesť, že nie je dôvod a ani oprávnenie na zákon-né obmedzenie počtu servisných organizácií prekonkrétny typ pokladnice. Vzhľadom na to, že ser-visná organizácia musí mať uzavretú zmluvu s vý-robcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc,bude na týchto osobách, s ktorými, resp. koľkýmifyzickými alebo právnickými osobami uzavrú zmlu-vy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc.

Príklad:V niektorých prípadoch sa dá pokladnica opra-viť prostredníctvom počítača aj na diaľku,t. j. nie je potrebné navštíviť osobne podnikate-ľa za účelom opravy pokladnice. Je takýtopostup možné uplatniť?

72

Podľa § 10 ods. 1 zákona o ERP, ak podnikateľ ne-môže použiť elektronickú registračnú pokladnicupre závažný dôvod, ktorý vznikol bez jeho zavine-nia, je povinný túto skutočnosť bez zbytočného od-kladu nahlásiť servisnej organizácii, pričom dôvod,dátum a čas prerušenia prevádzky elektronickejregistračnej pokladnice je podnikateľ povinný bezzbytočného odkladu zaznamenať do knihy elektro-nickej registračnej pokladnice. Okrem údajov uve-dených v prvej vete je podnikateľ povinný zazna-menať do knihy elektronickej registračnej pokladni-ce aj dátum a čas nahlásenia poruchy elektronickejregistračnej pokladnice servisnej organizáciia v prípade odovzdania elektronickej registračnejpokladnice servisnej organizácii do opravy aj dá-tum a čas tohto odovzdania; tento záznam potvrdíservisná organizácia, ktorej bola porucha elektro-nickej registračnej pokladnice nahlásená aleboktorá elektronickú registračnú pokladnicu prevzalado opravy, odtlačkom pečiatky, ak ju servisná or-ganizácia má vyhotovenú, a podpisom fyzickejosoby, ktorá elektronickú registračnú pokladnicuprevzala do opravy, s uvedením jej mena a priez-viska.Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia servisnáorganizácia, ktorá vykonala opravu elektronickejregistračnej pokladnice, je povinná do knihy elek-tronickej registračnej pokladnice zaznamenať po-pis poruchy elektronickej registračnej pokladnice,dátum a čas vykonania opravy a tento záznam po-tvrdiť odtlačkom pečiatky, ak ju servisná organizá-cia má vyhotovenú, a podpisom fyzickej osoby,ktorá opravu elektronickej registračnej pokladnicevykonala, s uvedením jej mena a priezviska.S prihliadnutím na to, že oprava elektronickej re-gistračnej pokladnice sa dá vykonať aj na diaľku,ako aj na to, že zákon neustanovuje presnú formuzáznamu vykonaného v knihe elektronickej regis-tračnej pokladnice, zastávame názor, že je možnéopravu zahlásiť e-mailom, ktorý bude podpísanýelektronickým podpisom a tento potom vložiť doknihy elektronickej registračnej pokladnice. Záro-veň však odporúčame, aby e-mail podpísaný elek-tronickým podpisom bol do knihy elektronickej re-gistračnej pokladnice pripevnený tak, aby nedošlok jeho strate.

K § 6 – RegisterServisná organizácia môže svoju činnosť vykonávaťokrem iných ustanovených podmienok len za pod-mienky, že je zapísaná v registri servisných organizá-cií. Na základe tejto podmienky je preto v tomto usta-novení riešený postup pri zápise do registra, ktorýmusí servisná organizácia dodržať, ako aj skutočnos-ti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná doregistra servisných organizácií (ide predovšetkýmo predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržbypokladníc uzavretej s výrobcom, dovozcom alebodistribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc,u ktorých bude vykonávať servis). Ak je servisná or-ganizácia zároveň výrobcom, dovozcom alebo distri-bútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť pre-ukázať a k registrácii predložiť len zoznam typovpokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.Ak servisná organizácia splní ustanovené pod-mienky, daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise doregistra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti(proti rozhodnutiu o zápise do registra nemožnopodať odvolanie, a preto rozhodnutie nadobudneprávoplatnosť jeho doručením) môže servisná or-ganizácia vykonávať servisnú činnosť.Ak servisná organizácia bude zrušená alebo za-nikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbupokladníc, je povinná tieto skutočnosti oznámiťdaňovému úradu do 30 kalendárnych dní odich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nespl-ní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisnýchorganizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne ser-visnú organizáciu z registra servisných organizácií,ak servisná organizácia neoznámi na daňový úradzmenu typov pokladníc,u ktorých vykonáva opravya údržbu, alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretús výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.Na účely informovanosti podnikateľov, ktorí sú po-vinní používať pokladnicu, je Finančné riaditeľstvoSR povinné viesť centrálny online register servis-ných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovaťa aktualizovať. Register je zverejnený na interneto-vej stránke Finančného riaditeľstva SR. Z registrasa podnikateľ dozvie, ktorá servisná organizáciavykonáva servis na pokladnicu, ktorú vlastní, a kdeje jej sídlo alebo miesto podnikania.

73


Príklad:Môže byť rozhodnutie o zápise do registra vy-dané aj na necertifikované pokladnice?Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ERP podnikateľna evidenciu tržieb môže používať len pokladnicu,na ktorú akreditovaná osoba vydala certifikát.Nadväzne na uvedené a skutočnosť, že registervedený podľa § 6 ods. 8 zákona o ERP má slúžiťpre podnikateľov, ktorí majú povinnosť na účelyevidencie tržieb evidovať prijaté platby na poklad-nici, rozhodnutie o zápise do registra nemôže byťvydané na typy necertifikovaných pokladníc, tzn.že register môže obsahovať len také typy poklad-níc, na ktoré bol vydaný certifikát.Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o ERP na zápisdo registra fyzická osoba alebo právnická osobapredloží písomnú žiadosť, v ktorej uvedie zoznamtypov pokladníc, u ktorých bude vykonávať opravua údržbu.Pri overovaní, či na typ pokladnice, resp. fiskálnejtlačiarne uvedený v žiadosti bol vydaný certifikát,bude príslušný správca dane vychádzať zo zozna-mu certifikovaných pokladníc, resp. fiskálnych tla-čiarní, ktorý vydáva akreditovaná osoba (EVPÚ,a. s., Nová Dubnica alebo TÜV SÜD, spol. s r. o.,Bratislava).

Príklad:Je podľa zákona o ERP ustanovená lehota preservisnú organizáciu na uvedenie pokladnicedo prevádzky po pridelení daňového kódupokladnice daňovým úradom?Zákon o ERP neustanovuje pre servisnú organizá-ciu lehotu na vykonanie úpravy elektronickej regis-tračnej pokladnice na podmienky ustanovené cito-vaným zákonom, t. j. na jej fiskalizáciu a následnejej uvedenie do prevádzky. Táto lehota je vo výluč-nej kompetencii servisnej organizácie a závisí odjej kapacitných možností.

K § 7 – Uvedenie elektronickej registračnejpokladnice do prevádzky

V ustanovení je riešený postup pri uvádzanípokladnice do prevádzky. Ak podnikateľ chcepoužívať pokladnicu, tak túto si nemôže uviesť doprevádzky sám, ale túto činnosť môže vykonať len

servisná organizácia, a to vložením ustanove-ných údajov do fiskálnej pamäte (ochranný znak,daňový kód pokladnice, obchodné meno, sídloalebo miesto podnikania podnikateľa a predajnémiesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podni-kania, daňové identifikačné číslo, ak podnikateľnie je platiteľom dane z pridanej hodnoty aleboidentifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, akpodnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodnoty,dátum a čas uvedenia pokladnice do prevádzky,sadzba dane z pridanej hodnoty pre minimálne trisadzby dane z pridanej hodnoty, minimálne dvemeny). V záujme ochrany údajov uloženýchdo pokladnice je servisná organizácia povinná priuvedení pokladnice do prevádzky a po každomzásahu do nej túto označiť plombou.Každá pokladnica musí mať daňovým úradompridelený daňový kód, ktorý daňový úrad zapí-še do knihy pokladnice, ktorú je podnikateľ natento účel povinný predložiť spolu s kópiou cer-tifikátu pokladnice alebo s kópiou fiskálnej tla-čiarne, ktoré predajca odovzdá podnikateľovipri kúpe pokladnice. V knihe pokladnice podni-kateľ vyplní údaje podľa predtlače, a to svojeidentifikačné údaje, údaje o pokladnici a údajeo servisnej organizácii. Daňový kód pokladniceje daňový úrad povinný prideliť bez zbytočnéhoodkladu.V praxi sa môže stať, že u podnikateľa dôjdek zmene miestnej príslušnosti daňového úradu.V takomto prípadedaňový kód pokladnice, ktorý užbol pridelený, podnikateľovi ostáva, t. j. pri zmenemiestnej príslušnosti daňového úradu sa da-ňový kód pokladnice nemení. Takýto postup ne-prináša finančné a administratívne zaťaženie anipre podnikateľov a ani pre daňovú správu.Zákon o ERP umožňuje účastníkom združeniapoužívať jednu spoločnú pokladnicu. V takomtoprípadepožadované vyššie uvedené doklady a kó-piu zmluvy o združení predloží jeden z účastníkovzdruženia, a to podľa ich dohody.

K § 8 – Pokladničný dokladPodnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby do pok-ladnice vydať kupujúcemu bez zbytočného odkla-du pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať

74

najmenej údaje predpísané zákonom o ERP,t. j. môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhod-nutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny, poďako-vanie za návštevu. Zákonom o ERP je zakázanévydať kupujúcemu iný ako pokladničný doklada na základe takéhoto dokladu prijať tržbu (ne-smie byť vydaný doklad označený napr. akopriebežný, informatívny alebo neplatný).Podnikateľ je povinný vyhotovovať doklady ajv rámci skúšobnej prevádzky pokladnice po jejoprave, pri zaškolení zamestnanca na pokladnicialebo v rámci vyhotovovania ďalších iných dokla-dov, ktoré nie sú pokladničnými dokladmi a obsahu-jú informácie o cene tovaru alebo služby; v takomtoprípade je podnikateľ povinný vystavovať doklady,ktoré musia obsahovať slová „NEPLATNÝDOKLAD“ v každom treťom riadku. Pri vklade hoto-vosti do pokladnice je podnikateľ povinný vystavo-vať doklady, ktoré musia obsahovať slovo „VKLAD“v každom treťom riadku. Doklady označené slovami„NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ nesmú ob-sahovať ochranný znak, inak obsahujú zákonomustanovené povinné údaje.V praxi sa stáva, že kupujúci kúpený tovar vráti ale-bo reklamuje poskytnutú službu. Zákon o ERPv takomto prípade ustanovuje, že podnikateľ jepovinný v prípade vrátenia tovaru alebo rekla-movania služby vydať kupujúcemu pokladnič-ný doklad, ktorý musí obsahovať rovnaké úda-je ako doklad vydaný pri predaji tovaru alebopri poskytnutí služby. Ak podnikateľ má poklad-nicu mimo prevádzky, je v takomto prípade povin-ný vydávať paragóny, ktoré obsahujú tie isté údajeako pokladničný doklad okrem ochranného znaku.Z pokladničného dokladu musí byť zrejmé, aký to-var sa predával alebo aká služba sa poskytla.Z tohto dôvodu sa preto ustanovilo, že označenietovaru alebo služby musí byť také, aby z nehodruh predávaného tovaru alebo poskytnutejslužby bol jednoznačný a aby označenie umož-nilo jednoznačné odlíšenie označeného tovaruod iného tovaru alebo označenej služby od inejslužby. Na označenie tovaru alebo služby samôže používať aj skrátený názov.Za nesprávne označenie tovaru sa považujenapr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, a to

z dôvodu, že takéto označenie je príliš všeobecnéa nie je z neho možné konkrétne určiť, o aký druhtovaru ide. Za správne označenie tovaru sa pova-žuje napr. maslo, syr Ementál, syr Apetito, ovocnýjogurt, trvanlivé mlieko, dámska blúzka, pánskavesta, črepníkový kvet azalka, kvet tulipán. Pri po-skytovanej službe sa považuje za nesprávne ozna-čenie napr. oprava auta, t. j. musia byť vyšpecifiko-vané bližšie úkony, napr. výmena zadných dverí,výmena tlmiča, výmena spätného zrkadielkaa pod.Pri úhrade faktúry alebo jej časti (pohľadávky)sú ustanovené údaje, ktoré pokladničný doklad ne-smie obsahovať (ide o údaje súvisiace s daňouz pridanej hodnoty), čím bol odstránený problém,ktorý vznikol z dôvodu zákonom ustanovenej po-vinnosti evidovať na pokladnici tržbu prijatú priúhrade faktúry, resp. jej časti a vydávať pokladnič-ný doklad.Ak podnikateľ predáva umelecké diela, zberateľ-ské predmety, starožitnosti, na pokladničnomdoklade nesmie uviesť údaje týkajúce sa DPH, čímsa zosúladil zákon o ERP so zákonom o DPH.

Príklad:Je zákonom o ERP predpísané, ako má byťuvádzaný na pokladničnom doklade základdane z pridanej hodnoty, sadzba dane z prida-nej hodnoty a výška dane z pridanej hodnoty?V § 8 ods. 1 zákona o ERP sú ustanovené údaje,ktoré musí pokladničný doklad obsahovať. Okreminého ide aj o údaje, ako sú základ dane z pridanejhodnoty sadzba dane z pridanej hodnoty a výškadane z pridanej hodnoty.Akým spôsobom majú byť na pokladničnom dokla-de vyššie citované údaje uvedené, nie je citova-ným zákonom ustanovené, preto tieto môžu byťuvedené rôzne, napr. že pri jednotlivých tovaro-vých položkách je priamo uvedená sadzba danez pridanej hodnoty v číselnom vyjdrení „20 %“ ale-bo napr. formou písmena „A“ s tým, že musí byťjasné, že písmeno „A“ predstavuje sadzbu danez pridanej hodnoty práve „20 %“. Následne budúzáklad dane z pridanej hodnoty, sadzba dane z pri-danej hodnoty a daň z pridanej hodnoty uvedenénapr. nasledovne:

75


I.

Sadzba Základ DPH

20,00 % 5,00 1,00

II.

A 20,00 % 5,00 1,00

Sadzby dane z pridanej hodnoty a iné údaje týkajú-ce sa dane z pridanej hodnoty je potrebné napokladničnom doklade uvádzať tak, aby tieto bolijednoznačné, bez ohľadu na to, akou formou súvyjadrené.

Príklad:Je zákonom o ERP ustanovené, akým písmommajú byť údaje na pokladničnom doklade vytla-čené?Veľkosť písma, resp. jeho typ zákonom o ERP niesú ustanovené pre žiadne výstupy vyhotovenépokladnicou.

Príklad:Musí byť na pokladničnom doklade u fyzickejosoby uvedená adresa trvalého pobytu?Podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona o ERP pokladnič-ný doklad obsahuje obchodné meno, sídlo alebomiesto podnikania podnikateľa a predajné miesto,ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania.Obchodným menom fyzickej osoby podľa § 9ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákon-ník v znení neskorších predpisov je jej menoa priezvisko. Obchodné meno fyzickej osoby môžeobsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľaalebo druh podnikania.Z uvedeného vyplýva, že zákon o ERP neustano-vuje uvedenie trvalého pobytu fyzickej osoby. Akvšak podnikateľ predáva tovar napr. vo svojomdome, v ktorom má trvalý pobyt a má tu zriadenépredajné miesto, v tomto prípade sa môže stať, žena pokladničnom doklade bude uvedená adresa tr-valého pobytu ako miesta podnikania alebo pre-dajného miesta.

Príklad:Ak sa neuplatňuje zaokrúhľovanie, ako sa tátoskutočnosť uvádza na pokladničnom dokla-de?

Zaokrúhľovanie podľa § 3 ods. 4 zákona NR SRč. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákonač. 520/2003 Z. z. bolo ustanovené nadväzne nazrušenie desať a dvadsaťhalierových mincí. Vzhľa-dom na to, že v súčasnosti je v Slovenskej republi-ke platná mena euro a zaokrúhľovanie sa neuplat-ňuje, nie je v rozpore so zákonom o ERP, ak napokladničnom doklade budú uvedené slová „za-okrúhlenie ceny“ a číslo 0,00 €, resp. nebude uve-dené žiadne číslo. Rovnako nebude v rozpore sozákonom, ak slová „zaokrúhlenie ceny“ na poklad-ničnom doklade nebudú uvedené vôbec.

K § 9 – Ochrana údajov a elektronickejregistračnej pokladnice, uchovávanie údajov

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinnýzabezpečiť ochranu údajov uloženýchv pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnejpamäti, na dokladoch označených slovami„NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo „VKLAD“ aleboúdajov na paragónoch, údajov uložených natlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávier-ky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobena dátových médiách. Podnikateľ je povinný za-bezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jejsoftvéru.Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých saukladajú kontrolné záznamy (pokladničné dokladyo prijatí tržby vydané pri predaji tovaru alebo pri po-skytovaníslužby, doklady o vrátení platby za vráte-ný tovar alebo reklamovanú službu, doklady ozna-čené slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“ alebo„VKLAD“ a denné uzávierky), uchovávať do uply-nutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo roz-diel dane (podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z.v znení neskoršíchpredpisov nemožno vyrubiť daňani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumupodľa osobitných predpisov po uplynutí piatich ro-kov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosťpodať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňovýsubjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podaťdaňové priznanie, alebo v ktorom daňovému sub-jektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa oso-bitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý siuplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vy-rubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich

76

rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosťpodať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňovástrata vykázaná. Ak bol pred uplynutím lehoty vy-konaný úkon smerujúci na vyrubenie dane aleborozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumupodľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľaodseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňo-vý subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daňalebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumupodľa osobitných predpisov možno najneskôr dodesiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla po-vinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom boldaňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnostipodať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovémusubjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľaosobitných predpisov).Z uvedeného vyplýva, že kópie pokladničnýchdokladov sa neukladajú na kontrolnú pásku,čím sa odstránil problém so skladovaním kontrol-ných pások a tiež sa zabezpečí kvalitné uchovanieúdajov počas dlhšieho časového horizontu. Kon-trolné záznamy sa ukladajú v elektronickej po-dobe na dátové médiá nezávisle od podnikateľa.Rovnako sa na dátové médiá ukladajú aj dennéuzávierky. Podnikateľ je ďalej povinný kontrolnézáznamy sprístupniť, a to vo forme požadovanejdaňovým úradom alebo colným úradom, napr.v elektronickej alebo aj listinnej, t. j. papierovej po-dobe. Podnikateľ si na uchovanie údajov môže vy-brať sám typ dátového média, ale toto musí byťtaké, aby garantovalo uchovanie údajov vo vyššiecitovanej lehote.Kópie paragónov a pásku dennej uzávierky je po-vinnosť uchovávať po dobu piatich rokov od koncakalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené,z čoho vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľa-diska dôsledného zabezpečenia údajov uchováva-jú aj v papierovej podobe a aj v elektronickej podo-be na dátových médiách. Doklad, ktorý je vytlače-ný v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedenípokladnice do prevádzky, po jej oprave alebov rámci zaškolenia zamestnanca alebo v rámci vy-hotovovania ďalších iných dokladov, ktoré nie súpokladničnými dokladmi a obsahujú informácieo cene tovaru alebo služby – „NEPLATNÝDOKLAD“ a doklad – „VKLAD“, ktorý je vytlačený

pri vložení hotovosti, okrem prijatej tržby, sa ucho-váva po dobu jedného roka od konca kalendárne-ho roka, v ktorom boli vyhotovené; v rovnakej leho-te sa uchovávajú aj pokladničné doklady, ktoré súvyhotovené pri dodatočnom zaevidovaní údajovz paragónov do elektronickej registračnej poklad-nice. Uvedené doklady v papierovej podobe sa ne-musia nikde pripevňovať, spôsob ich uchovávania,resp. kde budú uložené, je na rozhodnutí podnika-teľa. Zákon o ERP teda neustanovuje ani formu,ani miesto ich uchovávania. Dôležité však je, abyna nich boli v ustanovenej lehote uchované údajev čitateľnej podobe.

Príklad:Je podľa zákona o ERP riešený problém čitateľ-nosti archivovaných pokladničných dokladov?Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ôsmeho bodu zákonao ERP pokladnica musí okrem iných technickýchpožiadaviek umožňovať vytlačenie tlačových výstu-pov (pokladničných dokladov, uzávierok) čitateľ-ných po dobu desiatich rokov od konca kalendárne-ho roka, v ktorom boli vyhotovené, t. j. je na výrobco-vi pokladníc, aby do pokladnice inštaloval takú tla-čiareň, ktorá predmetnú požiadavku zabezpečí.Podnikateľ je povinný podľa zákona o ERP používaťtakú pokladnicu, u ktorej výrobca uvedenú požia-davku garantuje. Za porušenie tejto povinnostisprávca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu.

K § 10 – Prerušenie prevádzky elektronickejregistračnej pokladnice

Vzhľadom na to, že v praxi sa môže stať, že z určité-ho dôvodu nezavineného podnikateľom nie je mož-né pokladnicu, napr. pre poruchu, použiť, určujú sapovinnosti tak pre podnikateľa, ako aj pre servisnúorganizáciu v prípade prerušenia prevádzkypokladnice. Takouto povinnosťou pre podnikateľaje túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiťservisnej organizácii a zároveň dôvod, dátuma čas prerušenia prevádzky pokladnice zazna-menať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchupokladnice, podnikateľ je povinný zaznamenaťv knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poru-chy servisnej organizácii alebo dátum a čas odo-vzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy.

77


Pri odstávke elektrickej energie alebo výpadkuinternetového pripojenia nejde o poruchupokladnice, a preto nemusí podnikateľ v tomtoprípade tieto skutočnosti nahlásiť servisnej orga-nizácii. Naďalej však ostáva podnikateľovi povin-nosť zaznamenať do knihy elektronickej regis-tračnej pokladnice dôvod, dátum a čas akého-koľvek prerušenia prevádzky elektronickej re-gistračnej pokladnice, t. j. aj v prípade výpadkuelektrickej energie alebo internetového pripo-jenia.Servisná organizácia, ktorá vykonala opravupokladnice, je povinná zaznamenať v knihepokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonaniaopravy. Pri opätovnom začatí prevádzky pokladni-ce je podnikateľ povinný v knihe pokladnice zazna-menať dátum a čas tejto skutočnosti.Podnikateľ sa počas prerušenia prevádzky poklad-nice môže rozhodnúť, či bude pokračovať v predajitovaru alebo v poskytovaní služby, alebo v predajitovaru alebo v poskytovaní služby nebude pokra-čovať. Ak sa podnikateľ rozhodne pokračovaťv predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, je po-vinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady– paragóny, ktoré musia obsahovať rovnakéúdaje ako pokladničné doklady okrem ochran-ného znaku. Tieto paragóny musí podnikateľ vy-hotovovať dvojmo, pričom originál podnikateľ vy-dáva kupujúcemu a kópiu si ponechá. Aj pri ta-kejto evidencii tržieb je podnikateľ povinný z kópiíparagónov vyhotovovať dennú uzávierku. Údajez vyhotovených paragónov je podnikateľ povinnýv ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tejpokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.Pokladničné doklady vyhotovené pri dodatoč-nom zaevidovaní údajov z paragónov je podni-kateľ povinný uchovať podľa § 9 ods. 4. Zákono ERP neumožňuje použitie náhradnej pokladnicea ani použitie požičanej pokladnice.

Príklad:V čase, keď pokladnica mala poruchu a usku-točňovala sa evidencia tržieb formou para-gónov, boli ceny tovarov iné ako v čase, keďje potrebné paragóny zaevidovať do poklad-nice. Budú sa musieť evidovať do pokladnice

ceny uvedené na paragónoch alebo novéceny?Podľa § 10 ods. 5 zákona o ERP je podnikateľ po-vinný údaje z vyhotovených paragónov zaevidovaťv pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.Uvedené ustanovenie je potrebné dodržaťa v pokladnici musia byť zaevidované ceny uvede-né na paragónoch. Z uvedeného vyplýva, že ajtechnické riešenie pokladníc, ktoré budú certifiko-vané nadväzne na zákon o ERP, musí byť také,aby pokladnice túto skutočnosť zohľadňovali.

K § 11 – Výmena fiskálnej pamäteFiskálna pamäť je podľa zákona o ERP najdôleži-tejšou časťou pokladnice, a to vo vzťahu evidencieprijatých tržieb, preto je potrebné tejto časti poklad-nice aj zo strany podnikateľa venovať zvýšenú po-zornosť a striktne dodržiavať postup upravenýv tomto ustanovení.Podľa tohto ustanovenia môžefiskálnu pamäť vymeniť len servisná organizá-cia, a to v prípade, ak bola vyčerpaná jej kapaci-ta, ale pokladnica je naďalej funkčná, došlok poruche fiskálnej pamäte a neplní svoju funk-ciu, došlo k zmene údajov (ochranného znakualebo daňového kódu pokladnice, alebo obchod-ného mena, sídla alebo miesta podnikania podni-kateľa a predajného miesta, ak je odlišné od sídlaalebo miesta podnikania, alebo daňového identifi-kačného čísla, ak podnikateľ nie je platiteľom danez pridanej hodnoty, alebo identifikačného čísla predaň z pridanej hodnoty, ak podnikateľ je platiteľomdane z pridanej hodnoty, alebo dátumu a časuuvedenia pokladnice do prevádzky) alebo došlok zmene vlastníka pokladnice.Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum vý-meny servisná organizácia musí zaznamenaťv knihe pokladnice a pôvodnú fiskálnu pamäť jeservisná organizácia povinná odovzdať podnikate-ľovi, ktorý jej prevzatie musí potvrdiť podpisomv knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať douplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň aleborozdiel dane.Podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení ne-skorších predpisov nemožno vyrubiť daň ani roz-diel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa oso-bitných predpisov po uplynutí piatich rokov od

78

konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať da-ňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjektpovinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňovépriznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vzni-kol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitnýchpredpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplat-ňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiťdaň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov odkonca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať da-ňové priznanie, v ktorom bola táto daňová stratavykázaná. Ak bol pred uplynutím lehoty vykonanýúkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdieludane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa oso-bitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekto tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo roz-diel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa oso-bitných predpisov možno najneskôr do desiatichrokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosťpodať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňovýsubjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podaťdaňové priznanie, alebo v ktorom daňovému sub-jektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa oso-bitných predpisov.Po pripojení novej fiskálnej pamäte je servisná or-ganizácia povinná do nej vložiť údaje, ktoré súv zákone taxatívne ustanovené. Ide o tieto údaje:ochranný znak, daňový kód pokladnice, obchodnémeno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľaa predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebomiesta podnikania, daňové identifikačné číslo, akpodnikateľ nie je platiteľom dane z pridanej hodno-ty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanej hodno-ty, dátum a čas uvedenia pokladnice do prevádz-ky, sadzba dane z pridanej hodnoty pre minimálnetri sadzby dane z pridanej hodnoty, minimálne dvemeny.

K § 12 – Denná uzávierka, intervalováuzávierka a prehľadová uzávierka

V prevádzkovej pamäti sa uchovávajú všetky údajetýkajúce sa predaja tovaru alebo poskytovania služ-by a výsledky finančných operácií týkajúcich sa pre-daja tovaru alebo poskytovania služby v danom pre-dajnom dni. Táto prevádzková pamäť je riadená

výlučne vstavaným registračným programom, ktorýriadi evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu po-skytovania služby. Z tejto prevádzkovej pamäte jepodnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, akbola v pokladnici v daný deň evidovaná tržba. Z uve-deného teda vyplýva, že podnikateľ je povinný vy-hotoviť dennú uzávierku len za tie dni, v ktorýchbude mať tržbu. Vyhotovená denná uzávierkasa automaticky, t. j. nezávisle od vôle obsluhypokladnice uloží do fiskálnej pamäte a údaje zazna-menané v prevádzkovej pamäti sa vymažú; takýmtopostupom je prevádzková pamäť opätovne pripra-vená na uchovávanie všetkých údajov týkajúcich sapredaja tovaru alebo poskytovania služby a výsled-kov finančných operácií týkajúcich sa predaja tovarualebo poskytovania služby.Vzhľadom na to, že pre niektoré prevádzky s noč-nou alebo nepretržitou službou (napr. lekárne, reš-tauračné zariadenia, bary) povinnosť vykonávaťlen jednu dennú uzávierku, a to do 24.00 hod. da-ného dňa prináša problémy, je zákonom ustanove-né, aby podnikatelia, ktorým takáto povinnosť ne-vyhovuje, mohli vykonávať dennú uzávierku ke-dykoľvek v priebehu dňa.Denná uzávierka musí obsahovať najmenej tie-to údaje:� ochranný znak,� daňový kód pokladnice,� daňové identifikačné číslo, ak daňový subjekt

nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,� identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,

ak daňový subjekt je platiteľom dane z prida-nej hodnoty,

� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnika-nia daňového subjektu a predajné miesto, akje odlišné od sídla alebo miesta podnikania,

� dátum a čas vyhotovenia,� poradové číslo dennej uzávierky od uvedenia

pokladnice do prevádzky,� počet dokladov označených slovami

„NEPLATNÝ DOKLAD“,� počet pokladničných dokladov zahrnutých do

dennej uzávierky,� obrat,� záporný obrat,� kumulovaný obrat,

79


� súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľasadzieb, vypočítaný z celkových súm danez pridanej hodnoty vytlačených na pokladnič-nom doklade, ak daňový subjekt je platiteľomdane z pridanej hodnoty,

� súčet obratu v členení podľa sadzieb danez pridanej hodnoty, ak daňový subjekt je plati-teľom dane z pridanej hodnoty,

� súčet stornovaných položiek a ich počet,� súčet poskytnutých zliav a ich počet,� súčet vrátení tovaru a ich počet,� súčet záporných položiek a ich počet,� súčet celkových súm uvedených na dokladoch

označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“.Okrem dennej uzávierky je podnikateľ oprávnenývyhotovovať aj tzv. prehľadovú uzávierku. Na po-žiadanie daňového úradu alebo colného úradu jepodnikateľ povinný vyhotoviť v lehote určenej da-ňovým úradom alebo colným úradom intervalovúuzávierku (podrobnú alebo súhrnnú) za určitý ča-sový interval, pričom táto povinnosť trvá do uplynu-tia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdieldane, a táto musí obsahovať najmenej:� dátum a čas vyhotovenia,� ochranný znak,� daňový kód pokladnice,� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnika-

nia podnikateľa a predajné miesto, ak je odliš-né od sídla alebo miesta podnikania,

� daňové identifikačné číslo,ak podnikateľ nie jeplatiteľom dane z pridanej hodnoty,

� identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,ak podnikateľ je platiteľom dane z pridanejhodnoty,

� dátum a čas uvedenia pokladnice do prevádzky,� sadzbu dane z pridanej hodnoty pre minimál-

ne tri sadzby dane z pridanej hodnoty,� minimálne dve meny,� výmaz údajov z prevádzkovej pamäte pred vy-

hotovením dennej uzávierky v maximálnompočte 100 výmazov,

� odpojenie tlačiarne s uvedenímdátumu a časuv maximálnom počte 500 odpojení,

� odpojenie zobrazovacieho zariadenia pre zá-kazníka s uvedením dátumu a času v maxi-málnom počte 500 odpojení,

� odpojenie fiskálnej pamäte s uvedením dátu-mu a času v maximálnom počte 500 odpojení,

� dátum a čas každého prvého informovaniao potrebe povinnej údržby pokladnice v da-nom intervale údržby v minimálnom počte50 záznamov,

� zmenu sadzieb dane z pridanej hodnotyv minimálnom počte 20 zmien,

� kontrolný kód na účely overenia pravosti kon-trolného záznamu

a súhrnné alebo podrobné údaje:� počet dokladov označených slovami „NEPLATNÝ

DOKLAD“,� počet pokladničných dokladov zahrnutých do

dennej uzávierky,� obrat,� záporný obrat,� kumulovaný obrat,� súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľa

sadzieb, vypočítaný z celkových súm danez pridanej hodnoty vytlačených na pokladnič-nom doklade, ak daňový subjekt je platiteľomdane z pridanej hodnoty,


� súčet poskytnutých zliav a ich počet,� súčet vrátení tovaru a ich počet,� súčet záporných položiek a ich počet,� súčet celkových súm uvedených na dokladoch

označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“.V prípade súhrnnej intervalovej uzávierky pôjdenapr. o vyhotovenie uzávierky za dni 1. až 10. feb-ruár v kumulatíve alebo za mesiace január až ma-rec v kumulatíve. Pri podrobnej intervalovej uzá-vierke pôjde napr. o vyhotovenie uzávierky za ob-dobie 1. až 10. február, ale nie kumulatívne, ale zakaždý deň, t. j. 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9. a 10. feb-ruára samostatne.Podnikateľ v určitom dni na požiadanie daňové-ho úradu alebo colného úradu musí v určenej lehotevyhotoviť prehľadovú uzávierku. Táto prehľado-vá uzávierka musí obsahovať nasledovné údaje:� daňový kód pokladnice,� daňové identifikačné číslo, ak daňový subjekt

nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

80

� identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,ak daňový subjekt je platiteľom dane z prida-nej hodnoty,

� obchodné meno, sídlo alebo miesto podnika-nia daňového subjektu a predajné miesto, akje odlišné od sídla alebo miesta podnikania,

� dátum a čas vyhotovenia,� počet dokladov označených slovami

„NEPLATNÝ DOKLAD“,� počet pokladničných dokladov zahrnutých do

dennej uzávierky,� obrat,� záporný obrat,� súčet dane z pridanej hodnoty v členení podľa

sadzieb, vypočítaný z celkových súm danez pridanej hodnoty vytlačených na pokladnič-nom doklade, ak daňový subjekt je platiteľomdane z pridanej hodnoty,


� súčet stornovaných položiek a ich počet,� súčet zliav a ich počet,� súčet vrátení tovaru a ich počet,� súčet záporných položiek a ich počet,� súčet celkových súm uvedených na dokla-

doch označených slovami „NEPLATNÝDOKLAD“.

Intervalová a ani prehľadová uzávierka sa neza-znamenávajú do fiskálnej pamäte. Okrem toho, žeprehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňové-ho úradu alebo colného úradu, môže si ju podnika-teľ vyhotoviť aj pre svoju potrebu alebo v prípade,ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.Mesačnú uzávierku nie je potrebné vyhotovo-vať, pretože všetky dáta sú bezpečne uložené vofiskálnej pamäti každý deň. V prípade potreby samesačná uzávierka dá vykonať ako intervalováuzávierka v rozsahu jeden mesiac.

Príklad:Je potrebné uchovávať dennú uzávierku lenv elektronickej podobe?Podľa § 2 písm. z) zákona o ERP dennou uzávier-kou je tlačový výstup obsahujúci údaje o dennýchsúhrnných finančných operáciách týkajúcich sa

predaja tovaru alebo poskytovania služby. Tlačovévýstupy z dennej uzávierky je potrebné v zmysle§ 9 ods. 4 zákona o ERP uchovávať po dobu pia-tich rokov od konca kalendárneho roka, v ktoromboli vyhotovené.Z uvedeného vyplýva, že denná uzávierka sa musíuchovávať aj v listinnej podobe, nielen v elektronic-kej podobe na dátovom médiu. Pre úplnosť je po-trebné uviesť, že zákon nerieši spôsob uchováva-nia tlačového výstupu dennej uzávierky, t. j. páskadennej uzávierky nemusí byť pripevnená v knihepokladnice, je na podnikateľovi, ako zabezpečí jejuchovanie.

Príklad:Môže byť podľa zákona o ERP vyhotovenýchv priebehu dňa aj viac denných uzávierok?Podľa § 2 písm. z) zákona o ERP dennou uzávier-kou je tlačový výstup obsahujúci údaje o dennýchsúhrnných finančných operáciách týkajúcich sa pre-daja tovaru alebo poskytovania služby a podľa § 12ods. 1 podnikateľ z údajov v prevádzkovej pamätivyhotovuje dennú uzávierku, pričom dennú uzávier-ku vyhotovuje len za dni, v ktorých mal tržbu.Z citovaných ustanovení vyplýva, že denná uzá-vierka môže byť vykonaná len raz za deň. V prípa-de, že podnikateľ vykoná dennú uzávierku do24. hodiny daného dňa a bude predávať tovar ale-bo poskytovať službu aj po vykonaní tejto dennejuzávierky, tržby z vyhotovených pokladničných do-kladov budú započítané do dennej uzávierky na-sledujúceho dňa.Ak bude denná uzávierka vykonaná, napr. dňa8. 7. o 6.00 hod. za tržby prijaté z predchádzajúce-ho dňa, t. j. 7. 7. a zároveň dňa 8. 7. o 19.00 hod.bude vykonaná denná uzávierka aj z tržieb prija-tých dňa 8. 7., tieto denné uzávierky aj napriektomu, že sú vyhotovené dve v jeden deň, sa pova-žujú každá za jednu uzávierku, t. j. v tomto prípadenejde o vyhotovenie dvoch denných uzávierok. Ta-kýto postup vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a) prvýbod zákona o ERP.O dve denné uzávierky by išlo vtedy, ak by napr.dňa 8. 7. za tržby prijaté v tento deň bola vyhotove-ná denná uzávierka o 10.00 hod. a aj o 19.00 hod.;takýto postup by však nebol v súlade so zákonom.

81


Z uvedeného vyplýva, že podľa zákona nie jemožné akceptovať vyhotovenie viac ako jednejdennej uzávierky, ale denná uzávierka môžebyť vyhotovená kedykoľvek raz za deň.

K § 13 – Kniha elektronickej registračnejpokladnice

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinnýviesť knihu pokladnice, ktorá musí byťumiestnená na predajnom mieste spolus pokladnicou. Kniha pokladnice musí obsahovaťidentifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi,údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii,údaje daňového úradu), servisný záznam (napr.dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátumvýmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úra-du (napr. zmena identifikačných údajov, dátumzrušenia daňového kódu pokladnice), záznampodnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušeniaprevádzky pokladnice, dátum a hodina nahláseniaporuchy pokladnice servisnej organizácii).V praxi sa môže stať, že dôjde k zmene identifi-kačných údajov o podnikateľovi alebo k zmeneúdajov o pokladnici, alebo k zmene údajovo servisnej organizácii; v takomto prípade jepodnikateľ povinný v lehote do 30 dní od vznikutýchto skutočnostípredložiť daňovému úradu knihupokladnice za účelom vykonania týchto zmien.Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo zá-znamy, ktoré sú uvedené vo vzore v prílohe č. 3, ktorýje súčasťou zákona o ERP. Formát jednotlivých koló-nok, t. j. ich tvar, resp. ich veľkosť, nie je podľa vzoruzáväzný, čo znamená, že výrobcovia knihy pokladnicesi môžu formát zvoliť ľubovoľne, ale musia zachovaťobsah a rozmiestnenie jednotlivých kolónok.Knihu pokladnice je podnikateľ povinný archivo-vať desať rokov od konca kalendárneho roku,v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Príklad:Aký postup je potrebné uplatniť v prípade, akpodnikateľ stratí knihu ERP a servisná organi-zácia pri zásahu do ERP nemôže do knihy ERPzapísať túto skutočnosť?Podľa § 13 ods. 1 zákona o ERP podnikateľ je povin-ný viesť knihu elektronickej registračnej pokladnice.

V knihe elektronickej registračnej pokladnice(príloha č. 3 k citovanému zákonu) sa uvádzajúidentifikačné údaje, záznamy daňového úradu(údaje o daňovom kóde pokladnice), záznamypodnikateľa a záznamy servisnej organizá-cie. Vzhľadom na to, že zákon o ERP neriešipostup pri strate knihy elektronickej registračnejpokladnice a s prihliadnutím na obsah údajovknihy elektronickej registračnej pokladnice sipodnikateľ musí zaobstarať novú knihu elektro-nickej registračnej pokladnice, túto vyplniťa opätovne si dať na daňovom úrade potvrdiť pri-delenie daňového kódu pokladnice (meniť daňo-vý kód pokladnice nie je potrebné).Ak pri zásahu servisnej organizácie podnikateľnemá k dispozícii knihu elektronickej registračnejpokladnice, t. j. nie je kam tento zásah zapísať, od-porúčame, aby servisná organizácia s podnikate-ľom spísala záznam (aký zásah bol vykonanýa kedy) a tento potom podnikateľ pripevnil do novejknihy elektronickej registračnej pokladnice alebo sizáznam dal dodatočne do knihy elektronickej re-gistračnej pokladnice zapísať a potvrdiť servisnouorganizáciou.

K § 14 – Povinnosti pri zmene vlastníkaelektronickej registračnej pokladnice

Ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, t. j. dôjdek zmene vlastníka pokladnice, je pôvodný vlast-ník pokladnice povinný požiadať servisnú organi-záciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť,túto mu odovzdala na účely archivácie a zároveňodstránila z prevádzkovej pamäte daňový kódpokladnice. Nový vlastník pokladnice je povinnýpožiadať daňový úrad o pridelenie daňovéhokódu pokladnice a zároveň je povinný požiadaťservisnú organizáciu o uvedenie pokladnice doprevádzky.

K § 15 – Ukončenie prevádzky elektronickejregistračnej pokladnice

V prípade ukončenia prevádzky pokladnice, kuktorému môže dôjsť napr. v prípade jej vyradeniaz majetku z dôvodu morálneho alebo fyzickéhoopotrebenia alebo v prípade predaja pokladnice iné-mu podnikateľovi, je servisná organizácia povinná

82

na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fis-kálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za úče-lom jej archivácie a zároveň je povinná odstrániťz prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Fis-kálna pamäť musí byť vybraná z pokladnice vrátaneelektroniky potrebnej na prečítanie údajov v nej ulo-žených aj mimo samotnej pokladnice. Uvedenéskutočnosti je servisná organizácia povinná zazna-menať a potvrdiť v knihe pokladnice.Podnikateľ je povinný oznámiť ukončenieprevádzky pokladnice daňovému úradu, a tonajneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci poukončení jej prevádzky. Na základe tohto ozná-menia daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kódpokladnice a túto skutočnosť je povinný zazname-návať do knihy pokladnice.

K § 16 – PlombaOkrem iných technických zabezpečení, ktoré majúslúžiť na ochranu údajov uložených v pokladnici,nemenej dôležitým prvkom je zabezpečeniepokladnice plombou, a to na takých miestach,aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamätia ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jejsprávnu funkčnosť. Najvhodnejšie miesta na ozna-čenie pokladnice plombou je povinný určiť výrobcaa následne v procese certifikácie schváliť akredito-vaná osoba. Označovanie pokladnice plombou jepovinná vykonávať iba servisná organizácia, ktoráje na tento účel povinná si plomby objednať u da-ňového úradu servisnej organizácie a následne siich od tohto daňového úradu odkúpiť. Na účelytoho, aby nedošlo k zneužitiu plomb, sa o nichbude viesť evidencia. Túto evidenciu bude viesťdaňový úrad servisnej organizácie a na tento účelmusí aj servisná organizácia robiť zúčtovanieplomb a daňovému úradu servisnej organizácienahlasovať v tejto súvislosti potrebné údaje. Z uve-deného teda vyplýva, že servisné organizácie ne-budú môcť svojvoľne nakladať so zakúpenýmiplombami, ale ich použitie bude zo strany daňové-ho úradu servisnej organizácie kontrolované.Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osobaalebo právnická osoba, s ktorou finančné riaditeľ-stvo uzavrie zmluvu v súlade so zákonom o verej-nom obstarávaní. Ochranné prvky a údaje plomby,

ktoré sú záväzné pre osobu, ktorá ich bude tlačiť,sú uvedené v prílohe č. 4 zákona o ERP.

K § 16a až § 16c – Iné správne delikty,pokuty, bloková pokuta

Sankcie za porušenie zákona o používaní elektronic-kej registračnej pokladnice boli ustanovené v zákoneSNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Nadväzne na skutočnosť, že citovaný zákon bol od1. januára 2012 nahradený zákonom č. 563/2009Z. z. daňový poriadok, v ktorom nie sú tieto sankcieustanovené, bolo potrebné tieto ustanoviť v zákoneo používaní elektronickej registračnej pokladnice.Zákonom o ERP je ustanovené, čo sa považuje zaosobitne závažné porušenie zákona o ERP.Ide o nasledovné prípady:1. nepoužitie pokladnice na evidenciu tržby

alebo prijatie tržby na základe iného akopokladničného dokladu,

2. zásah podnikateľa, ktorým vyradí poklad-nicu z prevádzky,

3. používanie pokladnice, ktorá nespĺňa po-žiadavky ustanovené zákonom o ERP,

4. nevydávanie paragónov,5. uvádzanie pokladnice do prevádzky alebo

vykonávanie opravy a údržby pokladníc,ak servisná organizácia nie je zapísanáv registri servisných organizácií,

6. zmenenie údajov v pokladnici alebo v kon-trolnom zázname.

V prípadoch uvedených v bodoch 1 až 5 môže byťzo strany daňového úradu alebo colného úradu,alebo daňového úradu servisnej organizácie uplat-nený nasledovný postup:Po prvom opakovanom porušení môže byť na-miesto pokuty podaný návrh na zrušenie živnosti(dôsledok je, že živnostenský úrad živnosť zruší)a obnovenie živnosti podľa živnostenského záko-na môže byť až po troch rokoch.

Príklad:Prvýkrát – pokuta, napr. 500 €. Druhýkrát (prvéopakované porušenie) – pokuta, napr. 1 000 €.Tretíkrát (po prvom opakovanom porušení) môžebyť uložená pokuta, napr. 1 500 € alebo môže byťpodaný návrh na zrušenie živnosti.

83


V prípade uvedenom v bode 6, ak podnikateľ zme-ní údaje v pokladnici alebo v kontrolnom zázname,bude uplatnený nasledovný postup: Pri prvom po-rušení, bude uložená pokuta a zároveň môže byťpodaný aj návrh na zrušenie živnosti (je to na roz-hodnutí daňového úradu alebo colného úradu).

Príklad pri prvom porušení:Bude uložená pokuta 2 000 € a môže byť aj poda-ný podnet na zrušenie živnosti.

Pri opakovanom porušení bude uložená zvýšenápokuta a zároveň musí byť podaný aj návrh nazrušenie živnosti.

Príklad pri opakovanom porušení:Bude uložená pokuta 4 000 € a zároveň aj podanýnávrh na zrušenie živnosti.

Upozornenie:V tejto súvislosti si dovoľujeme podnikateľovupozorniť na to, že ak daňový úrad alebo colnýúrad podá návrh na zrušenie živnosti, živnos-tenský úrad živnosť určite zruší. Opätovné ob-novenie živnosti podľa živnostenského zákonamôže byť až po troch rokoch.

K § 17Kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona,napr. používanie pokladnice, vydávanie pokladničné-ho dokladu, dodržiavanie povinností tak zo stranypodnikateľov, ako aj servisných organizácií, evidova-nie tržieb v pokladnici, vykonávajú colníci a štátnizamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu nafinančnom riaditeľstve, daňovom úrade alebocolnom úrade. Kontrola sa vykonáva formoumiestneho zisťovania alebo iných kontrolných po-stupov vyplývajúcich zo zákona č. 563/2009 Z. z. da-ňového poriadku v znení neskorších predpisov.V tejto súvislosti je potrebné k miestnemu zisťovaniuzdôrazniť dôležitosť kvalitného zostavenia zápisni-ce o miestnom zisťovaní. Nemenej dôležitý primiestnom zisťovaní je aj zvolený postup, ktorým da-ňový úrad vykonáva napr. kontrolu používaniapokladnice, resp. vydávanie pokladničného dokla-du. V praxi sa často stáva, že zápisnica nie je

dostatočne presne napísaná a v prípade uplatneniaopravných prostriedkov je potom ťažké správne po-súdenie veci. Preto je aj na podnikateľoch, aby dá-vali pozor na to, čo je v zápisnici o miestnom zisťo-vaní napísané. Rovnako toto upozornenie platí ajpre daňové úrady, ktoré by si mali pri písaní týchtozápisníc dať zvlášť záležať.V tomto ustanovení sa zároveň upravuje, že v ko-naní vo veci o zápise do registra alebo vyčiarknutíz registra servisnej organizácie, ako aj v konanío uložení pokút sa postupuje podľa príslušnýchustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. v znení ne-skorších predpisov.

K § 18 – Prechodné ustanoveniaPodľa čl. III zákon o ERP nadobúda účinnosť od1. septembra 2008, ale len na účely ustanovení § 5,§ 6, § 16, § 17 ods. 2, a to z dôvodu, že tieto ustano-venia sa dotýkajú registrácie servisných organizáciía obstarania plomb na účely ochrany uloženýchúdajov v pokladnici. Tieto ustanovenia musia byťúčinné v predstihu, aby servisné organizácie, ktorésú oprávnené uvádzať pokladnice do prevádzky, sapred začatím ich používania mohli v dostatočnomčasovom predstihu zaregistrovať na príslušnom da-ňovom úrade a objednať si na účely plombovaniapokladníc potrebné množstvo plomb.Pre podnikateľov, ktorí sú povinní používať poklad-nice na evidenciu tržieb z predaja tovaru alebo po-skytovania služby, zákon o ERP nadobúda účin-nosť 1. marca 2009.Vychádzajúc z týchto účinností a v záujme toho, abypodnikatelia mali dostatočný časový priestor na prípra-vu na nové podmienky, t. j. obstaranie, resp. úpravypokladníc, prechodné ustanovenia umožňujú podnika-teľom postupovať podľa doterajšieho predpisu, t. j. vy-hlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. až do konca roka 2011.Obdobne aj servisné organizácie pri podnikate-ľoch, ktorí budú používať pokladnicu podľa doteraj-šieho predpisu, postupujú podľa vyhlášky MF SRč. 55/1994 Z. z. až do konca roka 2011.

K § 18a a § 18b – Prechodné ustanoveniak úpravám účinným od 30. 12. 2010 a 1. 1. 2012

Možnosť postupovať podľa doterajšieho právnehopredpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z.,

84

85


a teda používať staré registračné pokladnice dokonca roka 2011 sa nevzťahuje na podnikateľov,ktorým vznikne povinnosť používať registračnúpokladnicu prvýkrát po 30. decembri 2010. Ide o no-vovzniknutých podnikateľov, ktorí len začínajú svojupodnikateľskú činnosť, resp. aj takých podnikateľov,ktorí doteraz nemali povinnosť používať registračnúpokladnicu, ale po 30. decembri 2010 napr. rozšírilisvoju podnikateľskú činnosť o takú činnosť, ktorá za-kladá povinnosť používať registračnú pokladnicu –títo podnikatelia si už musia kúpiť novú registračnúpokladnicu a postupovať podľa zákona.Z dôvodu zachovania právnej istoty sa v zákone usta-novili prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za po-rušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z.o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou re-gistračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.Napríklad ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladni-cu podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SRč. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do31. decembra 2011, porušíustanovenia tejto vyhlášky,uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo § 35a zákonaSNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisovúčinného k 28. februáru 2009.Rovnako bolo ustanovené, aby pri porušení zákonao používaníelektronickej registračnej pokladnice, kto-ré bude zistené do 31. decembra 2011, sa pokutyukladali podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v zneníneskorších predpisov účinného do 31. decembra2011.Zároveň sa ustanovilo, aby plomby, ktoré sú už ob-starané tak zo strany finančného riaditeľstva, ako ajservisných organizácií a na ktorých sa nachádzajúslová „DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO“, mohli byť aj na-priek zmene názvu tohto orgánu (na FINANČNÉRIADITEĽSTVO) používané až do vyčerpania zásob.

K § 19Zákonom o ERP sa zrušuje doterajší predpis upra-vujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrob-nosti používania pokladníc, t. j. vyhláška MF SRč. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tr-žieb pokladnicou v znení neskorších predpisov.

PrílohySúčasťou zákona o ERP sú štyri prílohy, a to:Príloha č. 1 – služby, na ktoré sa vzťahuje povin-nosť evidencie tržieb na pokladnici; služby sa zá-konom o ERP oproti pôvodnému právnemu pred-pisu – vyhlášky, nerozširovali a zostali v pôvodnomrozsahu.Príloha č. 2 – vzor ochranného znaku; ochrannýznak sa uvádza len na pokladničnom dokladea páske dennej uzávierky, a to až po vytlačení po-vinných údajov a rozmery tohto znaku musia byťv pomere, ako je uvedené vo vzore.Príloha č. 3 – kniha elektronickej registračnejpokladnice. Kniha musí byť ku každej pokladnicia zapisujú sa do nej údaje a záznamy podľa pred-tlače. Kniha pokladnice už neobsahuje dennéa mesačné výkazy, pretože tieto sa už nevedúa tiež sa už do výkazov nepripevňujú pásky den-ných a mesačných uzávierok.Príloha č. 4 – ochranné prvky a údaje plomby; usta-novené ochranné prvky a údaje sú povinné pre oso-bu, ktorá bude plomby tlačiť, t. j. tlačiareň vybranúdaňovým riaditeľstvom vo výberovom konaní.Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 1 700 €,je podľa opatrenia Ministerstva financií Sloven-skej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postu-poch účtovania a rámcovej účtovej osnove prepodnikateľov účtujúcich v sústave podvojnéhoúčtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slo-venskej republiky č. 27076/2007-74 zo 17. de-cembra 2007, ktorým sa ustanovujú podrobnostio postupoch účtovania a podrobnosti o usporia-daní, označovaní a obsahovom vymedzení polo-žiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtu-júce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorépodnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zá-robkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vy-naložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrža-nie príjmov na účely zistenia základu dane z príj-mov, drobným hmotným majetkom, ktorý sapodľa postupov účtovania účtuje priamo do spot-reby pri jeho obstaraní.

Ing. Petronela Mastihubováodborníčka na uplatňovanie zákona o požívaní ERP

Nezdaniteľné časti základu danev roku 2013

Okruh nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“) a podmienky ichuplatňovania sa v uplynulých troch rokoch výraznejšie menili.

a) Naposledy pri zdanení príjmov dosiahnutých v roku 2010 bolo možné za ur-čených podmienok uplatniť si (v limitovanej úhrnnej výške 398,33 € ročne) nezda-niteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 písm. a) až c) ZDP vo forme prís-pevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, finančných prostriedkov na účelovésporenie a poistného na životné poistenie.

Zákonom č. 548/2010 Z. z. boli zrušené, za rok 2011 sa už neuplatniť nemohli.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť:

� ak daňovník určené podmienky porušil do 31. 12. 2010, je povinný základdane zvýšiť (resp. postupne zvyšovať), tak ako to vyplýva z dikcie § 11 ZDPúčinného do 31. 12. 2010,

� ak k porušeniu podmienok došlo alebo dôjde v období od 1. 1. 2011, táto po-vinnosť sa na daňovníka nevzťahuje.

V prípade porušenia určených podmienok teda daňovník musí zvýšiť základ danedo troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom k ichporušeniu došlo.

b) Pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v roku 2011 sa už rozlišovali aktívne a pasív-ne príjmy; o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 ZDP už bolomožné znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príj-mov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo súčet čiastkových základov danez týchto príjmov, ale nie (čiastkové) základy dane z pasívnych príjmov (tedaz príjmov z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3, príjmov z kapitálového ma-jetku podľa § 7 a z tzv. ostatných príjmov podľa § 8 ZDP).

c) Podobne sa postupovalo v roku 2012, pričom došlo k rozšíreniuokruhu pasívnychpríjmov tým, že s účinnosťou od 1. 1. 2012 bola časť príjmov podľa zákonač. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom(autorský zákon) v znení neskorších predpisov patriacich do konca roku 2011 do§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP vyčlenená do nového § 6 ods. 4 ZDP; tieto príjmy (zapoužitie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu) dosiahnuté na základelicenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 autorského zákona sú považované zapasívne a nemožno si pri nich uplatniť nezdaniteľné časti základu dane.

86

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

6-7/

2013

d) K výrazným zmenám dochádza od 1. 1. 2013:

� zákonom č. 252/2012 Z. z. bola zavedená nezdaniteľná časť základu danevo forme dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie(§ 11 ods. 8 ZDP) v limitovanej výške a zároveň došlo k ďalším zmenámv ZDP;

� v nadväznosti na to zákonom č. 395/2012 Z. z. bol § 11 doplnený o od-sek 9 upravujúci postup v prípade porušenia určených podmienok a bolizmenené aj ďalšie ustanovenia ZDP;

� od 1. 1. 2013 sa tiež sprísnili podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej čas-ti základu dane na manželku (manžela), ktorá žije s daňovníkom v spoločnejdomácnosti, len v prípadoch, ak sa stará o maloleté dieťa do troch rokov jehoveku (do šiestich rokov v prípade dieťaťa so zdravotným postihnutím) alebopoberá príspevok na opatrovanie, alebo je vedená v evidencii na úrade práce,resp. je zdravotne postihnutá alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravot-ným postihnutím;

� zároveň sa uvedenou novelou ZDP spresnilo zatriedenie príjmov z du-ševného vlastníctva – v § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa za slovo „výkonu27)“ vkla-dajú o. i. slová: „vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširova-nia literárnych diel a iných diel na vlastné náklady“. Ustanovenie § 6ods. 2 písm. a) ZDP sa teda (znovu) dopĺňa o príjmy za diela, ktoré nie sú vy-tvárané na základe konkrétnej zmluvy (zmluva o vytvorení diela, resp. licenč-ná zmluva), ale dielo vzniklo na základe vlastného rozhodnutia a na vlastnénáklady autora. Takáto úprava bola v ZDP obsiahnutá aj do 31. 12. 2011. Tie-to príjmy si umelci (napr. maliari, sochári, spisovatelia a pod.) uvádzajúv daňovom priznaní ako príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a keďže ideo tzv. aktívne príjmy, môžu si uplatniť o. i. aj nezdaniteľné časti základudane.Príjmy autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televí-zie podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP sa od 1. 1. 2013 zdaňujú dvomi spôsob-mi: daň sa z nich nevyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h), ak sa o tomvopred písomne dohodne platiteľ dane s autorom a dohodu zašle na da-ňový úrad v súlade s doplneným ustanovením § 43 ods. 15 ZDP. V tomtoprípade ich autor zdaní po skončení zdaňovacieho obdobia prostredníctvompodaného daňového priznania, pričom si bude môcť uplatniť niektoré výho-dy, napr. paušálne výdavky a nezdaniteľné časti základu dane.

1. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V porovnaní s vlaňajškom nedochádza pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti zákla-du dane na daňovníka (ďalej aj „NČZDD“) v podstate k žiadnym zmenám – mení salen jej výška vzhľadom na zvýšenie životného minima.

87

Nezdaniteľné časti základu dane v roku 2013

Suma životného minima bola opatrením MPSVaR SR č. 181/2012 Z. z. s účinnos-ťou od 1. júla 2012 zvýšená zo 189,83 € na 194,58 €. Táto suma je k 1. 1. 2013 plat-ným životným minimom pre ciele ZDP.

Výpočet NČZDD za rok 2013:19,2 x 194,58 = 3 735,936 €, po zaokrúhlení podľa § 47 ZDP je to 3 735,94 €.

Ak základ dane daňovníka (presnejšie čiastkový základ dane zistený z príjmovpodľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, resp. súčet čiastkových základov dane z týchtopríjmov) za rok 2013 nepresiahne sumu 19 458 €, v súlade s § 11 ZDP si uplatníNČZDD vo výške 3 735,94 €. Ak túto sumu presiahne, NČZDD sa vypočíta v dvochkrokoch:44,2-násobok životného minima = 44,2 x 194,58 € = 8 600,436 €

NČZDD = 8 600,436 € - (základ dane : 4)

Pripomeňme si, že:

Nárok na uplatnenie tejto sumy za rok 2013 nevzniká tým daňovníkom, ktorýmv uplynulých rokoch, resp. k 1. 1. 2013 priznali niektorý z dôchodkov uvedenýchv § 11 ods. 6 ZDP.

V zmysle citovaného ustanovenia sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je užk 1. 1. zdaňovacieho obdobia roku 2013 poberateľom niektorého z dôchodkovuvedených v citovanom ustanovení, resp. bol mu tento dôchodok priznaný spätnek 1. 1. 2013 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn toh-to dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2 ZDP.

Ak je ročný úhrn dôchodku nižší, uplatní sa rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa§ 11 ods. 2 ZDP a týmto úhrnom dôchodku.

Citované ustanovenie sa týka poberateľov:

� dôchodkov zo sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení v znení neskorších predpisov alebo zo starobného dôchodkového spore-nia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to:

� starobného dôchodku alebo

� predčasného starobného dôchodku,

� ako aj dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo

� výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečenípolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov.

Aj v prípade kombinácie dôchodkov sa prihliada len na dôchodok uvedený v § 11ods. 6 ZDP.

Napr. ak daňovník poberá starobný dôchodok a vdovecký dôchodok, pri uplatňovanínezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka prihliadame len na výšku starobného

88

dôchodku. Analogicky postupujeme u daňovníčky, ktorá poberá okrem starobného ajvdovský dôchodok.

Je potrebné mať na zreteli, že vianočný príspevok poskytovaný podľa zákonač. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dô-chodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je štátnou so-ciálnou dávkou, nezlučuje sa s dôchodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda nemávplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (neznižuje ju).

Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia roku 2013, základ dane za danýrok si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka za celých 12 mesiacov tak, akokeby dôchodok poberať nezačal. Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie roku 2014 sitúto nezdaniteľnú sumu neuplatní, resp. uplatní si len príslušný rozdiel, keďže užk 1. 1. bude poberateľom tohto dôchodku.

V prípadezastavenia výplaty starobného dôchodku [§ 112 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov] a pod. je potrebné mať na zreteli,že rozhodujúci je stav k 1. januáru daného zdaňovacieho obdobia.

V zmysle § 32 ods. 11 ZDP pri spätnom priznaní niektorého z dôchodkov uvede-ných v § 11 ods. 6 ZDP vzniká daňovníkovi povinnosť podať za tieto zdaňovacieobdobia dodatočné daňové priznanie (-a), ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplat-ňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočnédaňové priznanie a daň doplatí len z tohto dôvodu, správca dane mu neuložípokutu.

Základ dane sa znižuje o túto nezdaniteľnú časť nielen daňovníkoms neobmedzenoudaňovou povinnosťou, ale aj daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťoudefinovaným v § 2 písm. e) ZDP (zjednodušene vyjadrené – aj cudzincom).

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje bez ohľadu na to,aké druhy aktívnych zdaniteľných príjmov a počas koľkých mesiacov v zdaňo-vacom období daňovníkovi plynuli – na pasívne príjmy sa neprihliada.

Príklad č. 1:Pani Veselá bola na začiatku roku 2013 nezamestnaná. V marci začne podnikať – dosahovať príjmypodľa § 6 ods. 1 ZDP. Predpokladajme, že jej základ dane za rok 2013 bude predstavovať 14 000 €.V daňovom priznaní za rok 2013 si daňovníčka uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníkav plnej výške 3 735,94 €.

Nie je dôležité ani to, ako dlho daňovník počas daného roku žil. Nezdaniteľná časťzákladu dane na daňovníka je v § 11 ZDP upravená len v ročnej výške. Aj v prípa-de úmrtia daňovníka uplatní dedič v daňovom priznaní podanom v súlade s § 49ods. 4 ZDP celoročnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

89


Zamestnávateľ – platiteľ dane (ďalej len „zamestnávateľ“), vyberá preddavok nadaň podľa § 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy (s výnimkou uvedenou v § 35 odseku 8).Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovanýcha vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac (alebo zdaňovacie obdobie),ktorý je znížený o:

a) sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec(v podstate 13,4 %),

b) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDPv alikvotnej výške – pri výpočte preddavku na daň za mesiac sa uplatňuje 1/12 tej-to nezdaniteľnej časti; v roku 2013 je to suma 311,32 €.

V zmysle § 36 ods. 6 ZDP zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základudane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca,v ktorom nastúpil do zamestnania a každoročne najneskôr do konca januára ale-bo v priebehu zdaňovacieho obdobia písomné vyhlásenie o tom:

a) že uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadnekedy a ako sa zmenili,

b) že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdani-teľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 2 písm. a) ZDP a daňo-vý bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté deti sú-časne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

c) či je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6.

Príklad č. 2:Brutto mzda pani Milej za január 2013, vyplatená vo februári 2013 predstavuje 5 200 €, po zníženío poistné na zdravotné a sociálne poistenie je to 4 503,20 €. Keďže daňovníčka podpísala vyhláseniepodľa § 36 ods. 6 ZDP, zamestnávateľ jej prihliada na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,teda odpočítal 311,32 €. Zdaniteľná mzda činí 4 191,88€ a preddavok na daň:25 % z 1 325,07 €, t. j. 331,2675 €

19 % z 2 866,81 €, t. j. 544,6939 €

preddavok celkom 875,9614 €, t. j. 875,96 €

Príklad č. 3:Pani Hrdá je zamestnaná v spoločnosti Alfa, a. s., kde si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane nadaňovníka – zamestnávateľ jej pri výpočte zdaniteľnej mzdy a preddavku na daň odpočítava v roku2013 mesačne 311,32 €. Okrem toho pracuje aj na základe dohody o pracovnej činnosti (tiež príjemzozávislej činnosti podľa § 5 ZDP). Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si u tohto druhého za-mestnávateľa už uplatniť nemôže, takže vyplácajúci subjekt (istá s. r. o.) jej z mesačnej sumy odmenyvo výške 200 € zráža v roku 2013 jednak poistné na zdravotné a sociálne poistenie (13,4 %), jednakpreddavok na daň podľa § 35 ZDP sadzbou 19 %. Ak daňovníčkadosiahne v roku 2013 zdaniteľné príj-my len zo závislej činnosti, bude môcť spoločnosť Alfa, a. s., požiadať do 15. 2. 2014 o vykonanie

90

ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2013. K tlačivu žiadosti priloží aj potvrdenie o príjmochvystavené spoločnosťou s r. o. vrátane potvrdenia týkajúceho sa poistného vystaveného v súlade s do-plneným ustanovením§ 35 ods. 5 ZDP. Ak by o vykonanie ročného zúčtovania nepožiadala, vznikla byjej povinnosť podať daňové priznanie.

Príklad č. 4:Predpokladajme, že 20-ročný študent denného štúdia vysokej školy Samuel dosiahne v roku 2013zdaniteľné príjmy len vo forme odmeny z dohody o brigádnickej práci študentov vo výške 100 €. Ne-podpíše vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP, teda neuplatní si nezdaniteľnú časť základu dane na da-ňovníka a zamestnávateľ mu zo zdaniteľnej mzdy vypočíta a vyberie preddavok na daň 19 € (poistnésa v tomto prípade neplatí – študent predloží Sociálnej poisťovni odporúčané tlačivo „Oznámeniea čestné prehlásenie“). Vzhľadom na celkovú výšku dosiahnutých príjmovštudentovi nevznikne povin-nosť podať daňové priznanie ani v prípade, ak o ročné zúčtovanie nepožiada. Ak sa však rozhodne po-žiadať o vykonanie ročného zúčtovania alebo podať daňové priznanie, po uplatnenínezdaniteľnej častizákladu dane na daňovníka mu vznikne preplatok na dani vo výške 19 €.

Vždy musíme mať na zreteli znenie § 11 ods. 1 ZDP, z ktorého vyplýva, že o nezdani-teľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 ZDP možno znížiť len základ dane(čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov, ale nemožno znížiť (čiast-kové) základy dane z pasívnych príjmov.

Príklad č. 5:Predpokladajme, že pán Starší, ktorého starobný dôchodok v roku 2013 bude predstavovať 3 100 €, do-siahne v roku 2013 hrubý príjem z prenájmu zdedeného bytu vo výške 2 500 €. Od dane bude oslobode-ných 500 € a zvyšná časť vo výške 2 000 € bude podliehať zdaneniu. Uplatní si výdavky preukázateľne vy-naložené na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 ZDP (od príjmov z prenájmu dosiahnutýchv roku 2013 si paušálne výdavky už odpočítať nemôže). Keďže len časť dosiahnutého príjmu (80 %) po-drobíme zdaneniu, aj z celkovo preukázateľne vynaložených výdavkov vo výške napr. 1 500 € uplatnímelen časť, a to 1 200 € (v rovnakom pomere – 80 % z 1 500 €). Základ dane bude činiť 800 €. Daňovník nedo-siahne žiadne aktívne príjmy, preto si nemôže uplatniť príslušný rozdiel medzi sumou 3 735,94 € a úhrnomdôchodku 3 100 €. Zo základu dane 800 € zaplatí daň 152 € (19 %).

2. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Táto nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka (ďalej aj„NČZDM“) sa za rok 2013 môže uplatniť tiež v max. výške 3 735,94 € (ďalšie úda-je sú obsiahnuté v záverečnej tabuľke).

Sprísňujú sa podmienky na uplatnenie NČZDM.

Najprv si pripomeňme, že doterajšie podmienky na uplatnenie tejto NČZDD sanemenia. Aby bolo možné od základu dane za rok 2013 odpočítať túto nezdaniteľnúčasť, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

91


� ide o manželku (-la) daňovníka (nie inú osobu, napr. družku), ktorá (-ý)

� žije s ním (s ňou) v spoločnej domácnosti,

� nemá vlastný príjem, resp. má príjem nižší než určená suma a zároveň

� základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) nepresahuje určenú sumu.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 na účely uplatnenia NČZDM podľa § 11 ods. 3 ZDP sapovažuje za manželku (manžela), na ktorú si môže daňovníkuplatniť NČZDM, man-želka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá v príslušnom zdaňovacomobdobí:

� starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa zákona č. 571/2009 Z. z.o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov alebo

� poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo

� bola vedená na ÚPSVaR SR v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo

� je zdravotne postihnutá alebo ťažko zdravotne postihnutá.

Zo zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení neskorších predpisov vyplýva, že ide odieťa:

a) do troch rokov veku,

b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostli-vosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhod-nutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

V zmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciuťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov sa peňažný príspe-vok na opatrovanie poskytuje za určených podmienok, ak fyzickú osobu s ťažkýmzdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného po-sudku odkázaná na opatrovanie, opatruje (blízka) fyzická osoba uvedená v odsekoch3 a 4, napr. manžel, manželka, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec.

Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov občanom so zdravot-ným postihnutím je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu –§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.V zmysle citovaného ustanovenia poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivýzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

V zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov ťažkézdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy naj-menej 50 %.

92

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnejčasti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy vrátane príj-mov od dane oslobodených, o k r e m príjmov v § 11 ods. 4 ZDP taxatívneuvedených:

� zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

� štátne sociálne dávky,

� štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúcepovolanie,

� daňový bonus,

� zamestnanecká prémia.

Do vlastného príjmu sa o. i. nepremietajú štátne sociálne dávky:

� rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. v znení neskorších predpi-sov (ale príspevok na starostlivosť o dieťa a už zrušený príspevok rodičovi sú so-ciálnymi dávkami),

� prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,

� príplatok k prídavku na dieťa – zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z.,

� príspevok pri narodení dieťaťa podľa zákona č. 235/1998 Z. z. v znení neskoršíchpredpisov,

� príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – zákon č. 676/2006 Z. z. s účinnosťouod 1. 1. 2007 a zákon č. 592/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 2. 2008,

� príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sav priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá – podľa zákona č. 235/1998Z. z. v znení neskorších predpisov,

� príspevok na pohreb podľa zákona č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpi-sov,

� vianočný príspevokpodľa zákona č. 592/2006 Z. z. v zneníneskoršíchpredpisov,

� príplatok k dôchodku politickým väzňom podľa zákona č. 274/2007 Z. z.

Všetky ostatné príjmy manželky (-la), a to aj príjmy od dane oslobodené sa na tentoúčel do jej (jeho) vlastných príjmov premietnu.

Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocen-ské dávky (nemocenské, ošetrovné, materské a pod.), starobný dôchodok, výsluho-vý dôchodok, úrazové dávky, dávku v nezamestnanosti, dávku garančného poiste-nia, peňažný príspevok za opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, pod-pory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výškevrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod.

93


Príklad č. 6:V nadväznosti na predchádzajúci príklad (č. 5) dodajme, že manželka daňovníka, pani Staršia, si ne-môže uplatniť NČZDM (ak aj má aktívne príjmy), keďže:

a) jeho vlastný príjem (starobný dôchodok 3 100 € + príjem z prenájmu 2 500 €) presahuje sumu3 735,94 €,

b) nespĺňa ani jedno kritérium z uvedených doplnených podmienok (nepoberá žiadnu z uvedenýchdávok, nie je nezamestnaný ani zdravotne postihnutý).

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem zní-žený o povinne zaplatené poistné a príspevky.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje – ako už bolo uvedené –pri výpočte mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, ale daňovní-ci majú nárok na celoročnú výšku tejto nezdaniteľnej časti. Na druhej strane nezdani-teľná časť základu dane na manželku sa odpočíta od základu dane až po uplynutíroka, ale v súlade s § 11 ods. 5 ZDP sa uplatňuje v alikvotnej výške podľa počtu me-siacov splnenia podmienok – od 1. 1. 2013 už nielen podmienky spoločnej do-mácnosti s daňovníkom.

Daňovník, ktorý si môže uplatniť túto nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 len jedenalebo niekoľko kalendárnych mesiacov (napr. v prípade uzavretia manželstva),zníži základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dva-nástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárnymesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie.

Príklad č. 7:Manželom Šťastným sa 4. februára 2013 narodilo prvé dieťa. Materské z nemocenského poistenia,ktoré pani Šťastná dostáva počas materskej dovolenky, je od dane oslobodené, ale patrí (v celkovejvýške 2 800 €, v ktorej jej bolo v roku 2013 poskytnuté) do jej vlastných príjmov. Rodičovský príspevok(štátna sociálna dávka – tiež nepodlieha zdaneniu), ktorý pani Šťastná bude poberať počas rodičovskejdovolenky, sa do jej vlastných príjmov nepremietne. Za prvé dva mesiace však nebola naplnená žiad-na z alternatív doplnených do ZDP – až k 1. 3. je splnená podmienka starostlivosti o dieťa.Nezdaniteľnú časť podľa § 11 ods. 3 ZDP za 10 mesiacov vypočítame:3 735,94 € - 2 800 € = 935,94 €

935,94 € : 12 = 77,995 €

77,995 € x 10 = 779,95 €

Nárok na materské má za podmienok určených v § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenkyňa, ktorá je tehotná ale-bo sa stará o narodené dieťa, prípadne iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostli-vosti (napr. otec dieťaťa, ak matka tohto dieťaťa zomrela), pričom zákonom č. 543/2010Z. z. bola doba poberania tejto nemocenskej dávky predĺžená z 28 na 34 týž-dňov.

94

Poznámka:

Rodičovská dovolenka sa môže za určených podmienok čerpať s prestávkami, ale poberanie rodi-

čovského príspevku prerušiť nemožno.

Počas rodičovskej dovolenky rodič dieťaťa (zväčša) poberá rodičovský príspevok,štátnu sociálnu dávku, a to za podmienok ustanovených v zákone č. 571/2009 Z. z.(predtým upravoval poskytovanie rodičovského príspevku zákon č. 280/2002 Z. z.v znení neskorších predpisov). Od 1. 1. 2013 rodičovský príspevok predstavuje199,60 € mesačne – opatrenie MPSVaR SR č. 383/2012 Z. z.

Do vlastných príjmov manželky (manžela) nepatria ďalej štipendiá poskytova-né študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Štipendiá zoštátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia zo zahra-ničia sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZDP; zdaneniu podliehajú pod-nikové štipendiá.

Špecificky sa však posudzujú doktorandské štipendiá. Doktorandský študijnýprogram ako študijný program tretieho stupňa je upravený v § 54 zákona č. 131/2002Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov. Pozostáva zo študijnej a vedeckej časti. Končí sa obhajobou dizertačnejpráce. Ide teda o plnenia poskytované interným doktorandom, študentom tretieho stup-ňa vysokoškolského vzdelávania (po získaní vysokoškolského vzdelania druhéhostupňa a titulu inžinier, magister atď.). V roku 2004 boli oslobodené od dane, od1. 1. 2005 podliehali zdaneniu a od 1. 1. 2008 sú tieto príjmy opäť od dane oslobodené.

Štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolaniesa do vlastných príjmov nezahŕňa, ale doktorandské štipendium do vlastných príj-mov manželky (manžela) patrí. Aby nevznikala neistota pri posudzovaní príjmu vo for-me doktorandských štipendií, za slovo „povolanie“ bol v rámci jednej z novelizácií ZDPv § 11 ods. 5 (teraz ide o odsek 4) umiestnený odkaz na zákon č. 600/2003 Z. z., podľaktorého skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa končí sústavná prípravana budúce povolanie (§ 4 ods. 3 cit. zákona) a zároveň podľa § 3 ods. 3 uvedenéhozákona za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolskévzdelanie II. stupňa. Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štú-dia.

Dodajme, že základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželkuaj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľnýchpríjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom obdobítvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov.

95


3. Dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa § 11 ZDP dopĺňa o odsek 8, ktorým sa dočasne(do 31. decembra 2016) zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane – sumapreukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkovésporenie, a to v limitovanej výške.

Túto nezdaniteľnú časť základu dane si možno uplatniť po prvý raz za rok 2013,a to:

� najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zistenéhoz príjmovpodľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základovdane z týchto aktívnych príjmov, pričom

� táto suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnejmzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Sloven-skej republiky v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemuroku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Táto nezdaniteľná časť základu dane za rok2013 vypočítaná v súlade s § 11 ZDP nesmie presiahnuť sumu 943,20 €.

3.1 Doplnenie § 11 ZDP o ods. 9

Novelou ZDP č. 395/2012 Z. z. sa § 11 dopĺňa o odsek 9, ktorý sa týka nezdaniteľnejčasti základu dane vo forme dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodko-vé sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP. V zmysle tohto doplneného ustanovenia § 11ods. 9 ZDP, ak bude daňovníkovi, ktorý si uplatnil túto nezdaniteľnú časť základudane v súlade s ods. 8, vyplatená suma podľa osobitného predpisu [§ 64a ods. 13alebo § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporenív znení zákona č. 252/2012 Z. z.], vznikne mu povinnosť zvýšiť si spätne základdane o sumu uplatnených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkovésporenie, a to do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia,v ktorom bola táto suma vyplatená.

3.2 Zmena § 9 ods. 2 písm. a) ZDP

V nadväznosti na zmenu už citovaného zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dô-chodkovom sporení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSDS“), „druhého pilie-ra dôchodkového poistenia“, ako aj ZDP zákonom č. 252/2012 Z. z. (podstata nove-lizácie ZDP spočívalav zavedeníuvedenej nezdaniteľnej časti základu dane vo formedobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v limitovanej výške) sav § 9 ods. 2 písm. a) ZDP dopĺňa to, že od dane nie je od 1. 1. 2013 oslobodenásuma, ktorú daňovníkovi vyplatí dôchodková správcovská spoločnosť podľa§ 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) citovaného ZSDS za presne určených podmie-nok.

96

V § 9 ods. 2 písm. a) sa za slovo „predpisu40b)“ vkladajú slová „okrem sumy vyplatenejpodľa osobitného predpisu40c)“ – táto suma sa zdaní prostredníctvom podanéhodaňového priznania.

Poznámka pod čiarou k odkazu 40c znie:„40c) § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchod-kovom sporení v znení zákona č. 252/2012 Z. z.“.

Takúto sumu dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí v nadväznosti na § 64aods. 9, 10 a 12 ZSDS napr. vtedy, ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu budezmluva o SDS uznaná za neplatnú. Ustanovenie § 64a citovaného ZSDS bolo zá-konom č. 252/2012 Z. z. doplnené o odsek 13, podľa ktorého ak dôchodková správ-covská spoločnosť za určených okolností prevádza z bežného účtu dôchodkovéhofondu na účet Sociálnej poisťovne sumu podľa odsekov 9, 10 a 12, je povinná vrátiťsumu týkajúcu sa zaplatených dobrovoľných príspevkov (zodpovedajúcu súčinupočtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a ak-tuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu) oso-be, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet, resp. ak to nie je mož-né, osobe, ktorá preukáže, že má na tieto finančné prostriedky nárok. Táto suma nieje od dane oslobodená.

§ 123ae ZSDS je jedným z prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. ja-nuára 2013:

Sporiteľom podľa tohto zákona je aj ten, komu vznikla prvá účasť na starobnom dô-chodkovom sporení v období od 1. apríla 2012 do 31. decembra 2012. Na tohto spo-riteľa sa aj po 31. decembri 2012 až do uplynutia 730 dní od vzniku jeho prvejúčasti na starobnom dôchodkovom sporení vzťahujú ustanovenia zákonaúčinného do 31. decembra 2012 upravujúce jeho účasť na starobnom dôchod-kovom sporení, vrátane možnosti podať písomné vyhlásenie podľa § 17a ods. 2zákona účinného do 31. 12. 2012 s prejavom vôle prestať byť účastníkom sporenia.Dôchodková správcovská spoločnosť je potom povinná

a) previesť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodko-vých fondov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sumu zodpoveda-júcu súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných z povinných príspevkova ich aktuálnej hodnoty ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu a

b) vrátiť z bežného účtu dôchodkového fondu alebo z bežných účtov dôchodko-vých fondov príslušnú sumu (zodpovedajúcu súčinu počtu dôchodkových jed-notiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a aktuálnej hodnotydôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu) osobe, ktorejmajetkom je táto suma. Predmetná suma tiež podlieha zdaneniu.

97


Z daňového aspektu:

� Prijatú sumu bude musieť daňovník uviesť v daňovom priznaní ako príjem podľa§ 8 ZDP (na riadku „iné príjmy“), pričom si od nej bude môcť odpočítať zaplatenédobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie (takže sa zdaní lenprípadný výnos, zhodnotenie týchto prostriedkov). Dodajme, že v nadväznosti nato povinne zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie z tohto príjmu podľa§ 8 ZDP si bude môcť daňovník uplatniť ako výdavok v daňovom priznaní, resp.prostredníctvom dodatočného daňového priznania.

� V tejto súvislosti bude musieť daňovník aj upraviť (spätne zvýšiť) základ daneo predtým odpočítavané nezdaniteľné časti základu dane vo forme zaplate-ných dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľadoplneného ustanovenia § 11 ods. 9 ZDP.

Tabuľka: Nezdaniteľné časti základu dane pri zdaňovanípríjmov FO za roky 2011 až 2013

Zdaňovacieobdobie

2011 2012 2013

Nezdaniteľná časťzákladu danena daňovníka(„NČZDD“)

3 559,30 € ročne,ak ZD** nepresahuje 18 538 €



ak ZD** presahuje 18 538 €,NČZDD sa vypočíta:

8 193,796 € - 1/4 ZD**


8 390,486 € - 1/4 ZD**


8 600,436 € - 1/4 ZD**

296,60 € mesačne 303,72 € mesačne 311,32 € mesačne

Nezdaniteľná časťzákladu danena manželku(manžela)daňovníka(„NČZDMD“)

3 559,30 € - príjem manželky,ak ZD** nepresahuje

32 775,18 €


33 561,94 €


34 401,74 €

ak ZD** presahuje32 775,18 €,

NČZDMD sa vypočíta:11 753,092 € - 1/4 ZD** - vl.

príjem manželky



príjem manželky



príjem manželky

296,60 € mesačne 303,72 € mesačne 311,32 € mesačne

Nezdaniteľná časťZD – dobrovoľnépríspevkyna starobnédôchodkovésporenie

– –943,20 € za rok

ZD** – úhrn ČZD z § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP

Ing. Valéria Jarinkovičováodborníčka na daň z príjmov FO

98

Daňové zvýhodnenie,daňovník pri prenájme,

zánik daňovej povinnosti na daniz motorových vozidiel

V DÚPP č. 1/2013 sme publikovali komentár k zákonu o miestnych daniach. Narozšírenie vysvetlenia jeho ustanovení v rámci tohto príspevku dopĺňame témuuplatňovania daňového zvýhodnenia, určenia daňovníka pri prenájme vozidlaa oznamovacej povinnosti pri zániku daňovej povinnosti.

Uplatnenie daňového zvýhodnenia pre vozidlá spĺňajúce limity úrovneEURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6

Podľa § 88 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za ko-munálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej zá-kon č. 582/2004 Z. z.) vyšší územný celok môže na svojom území zaviesť daň z moto-rových vozidiel všeobecne záväzným nariadením, v ktorom určí sadzby dane. Sadz-ba dane pre úžitkové vozidlo sa určí podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uve-dených v dokladoch vozidla, osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prípojnévozidlo.

Sadzba dane pre vozidlo používané v rámci návesovej jazdnej súpravy (ťahač a ná-ves) sa určí podľa celkovej hmotnosti a počtu náprav uvedených v dokladoch vo-zidla, osobitne pre ťahač a osobitne pre náves; vozidlo sa z hľadiska určenia sadzbydane zaradído najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrilo podľa celkovejhmotnosti uvedenej v dokladoch vozidla, osobitne ťahač a osobitne náves.

Podľa § 86 ods. 2 písm. d) zákona č. 582/2004 Z. z. vyšší územný celok môže vovšeobecne záväznom nariadení podľa miestnych podmienok oslobodiť vozidlo oddane alebo znížiť daň na vozidlo používané na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovneEURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6.

Oslobodenie alebo zníženie dane si daňovník môže uplatniť v daňovom priznaní ibavtedy, ak vyšší územný celok takéto oslobodenie alebo zníženie dane zaviedol vovšeobecne záväznom nariadení. Oslobodenie alebo zníženie dane si daňovník uplat-ní v súlade s podmienkami uvedenými vo všeobecne záväznom nariadení príslušné-ho vyššieho územného celku, a to osobitne pre motorové vozidlo a osobitne pre prí-pojné vozidlo a v prípade vozidiel návesovej jazdnej súpravy si daňovníkuvedené da-ňové zvýhodnenie uplatní osobitne pre ťahač a osobitne pre náves.

99

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

6-7/

2013

Príklad č. 1:Podľa všeobecne záväzného nariadenia Žilinského samosprávneho kraja č. 24/2010 o dani z motoro-vých vozidiel je okrem iného znížená daň aj u vozidla používaného na podnikanie, ktoré spĺňa limityúrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6, a to na výšku, ako je uvedená v článku VII ods. 1písm. b) tohto všeobecne záväzného nariadenia. Na účely všeobecne záväzného nariadenia vozidlomspĺňajúcim limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 sa rozumie vozidlo, u ktorého da-ňovník preukáže splnenie normy EURO (Emisie ES/EHK).Pretože na účely citovaného všeobecne záväzného nariadenia sa za vozidlo spĺňajúce limity úrovneEURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 (ďalej „norma“) považuje len vozidlo (aj prípojné), u ktoré-ho daňovníkpreukáže splnenie tejto normy (Emisie ES/EHK), daňovníksi môže v daňovom priznaníuplatniť zníženie dane iba za splnenie tejto podmienky. To znamená, že daňovník na účely uplatneniadaňového zvýhodnenia v daňovom priznaní musí preukázať splnenie príslušnejnormy, napr. osvedče-ním o evidencii (ak je v ňom táto norma uvedená na r. č. 49), príslušným certifikátom od výrobcu, resp.predajcu vozidla a pod.V zmysle všeobecne záväzného nariadenia Žilinského samosprávneho kraja daňové zvýhodnenie prinávesovej jazdnej súprave (ťahač, náves), ktoré prináležípre ťahač, nie je možné si automaticky uplat-niť aj pre náves. To znamená, že v prípade návesu, pri ktorom daňovník nevie preukázať splnenie prí-slušnej normy, uvedie sadzbu dane pre náves podľa všeobecne záväzného nariadenia, pričom vozidlozaradí do najbližšej nižšej daňovej skupiny, než do akej by patrilo podľa celkovej hmotnosti uvedenejv dokladoch vozidla.

Určenie daňovníka pri prenájme vozidla

Podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. daňovníkom je fyzická osoba ale-bo právnická osoba, alebo ich organizačná zložka zapísaná do obchodného registra,ktorá je ako držiteľ vozidla zapísaná v dokladoch vozidla; ak ide o prenájom vozidlabez predkupného práva, daňovníkom je osoba, ktorá je zapísaná v dokladoch vozidlaako vlastník.

Na základe uvedenej právnej úpravy vlastník je daňovníkom dane z motorových vo-zidiel iba pri poskytovaní prenájmu bez predkupného práva (operatívneho lízingu) lí-zingovou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie práve tohto druhuprenájmu vozidiel, a to na základe uzatváraných innominálnych zmlúv v súlade s Ob-chodným, resp. Občianskym zákonníkom.

Príklad č. 2:Lízingová spoločnosť prenajíma vozidlo bez predkupného práva (operatívny lízing) podnikateľovi.Lízingová spoločnosť je vlastníkom vozidla, avšak držiteľom je podnikateľ (nájomca). Kto je daňovní-kom dane z motorových vozidiel?V uvedenom prípade ide o prenájom bez predkupného práva, daňovníkom je vlastník vozidla.

Príklad č. 3:Podnikateľ (nejde o lízingovú spoločnosť) prenajíma inému podnikateľovi vozidlo napr. na základe

100

zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa Obchodného zákonníka.Prenajímateľ je vlastníkomvo-zidla, držiteľom je nájomca. Kto je daňovníkom dane z motorových vozidiel?V danom prípade nejde o prenájom bez predkupného práva, preto je daňovníkom držiteľ vozidla.

Oznamovacia povinnosť pri zániku daňovej povinnosti

Podľa § 89 zákona č. 582/2004 Z. z. daňová povinnosť v zdaňovacom období roku2013 vzniká dňom použitia vozidla na podnikanie a zaniká dňom, ktorým sa vozidloprestalo používať na podnikanie.

Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. daňovník, ktorému zanikne daňová povin-nosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušné-mu správcovi dane do 30 dní odo dňa zániku daňovej povinnosti okrem daňovní-ka, ktorým je zamestnávateľ podľa § 85 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.

Podľa § 91 ods. 7 zákona č. 582/2004 Z. z. pri vzniku a zániku daňovej povinnostiv priebehu zdaňovacieho obdobia a ak vznikne a zanikne daňová povinnosť v jedendeň, je daňovník povinný zaplatiť pomernú časť dane, ktorá sa vypočíta ako súčinjednej tristošesťdesiatpätiny a v priestupnom roku ako súčin jednej tristošesťdesiat-šestiny ročnej sadzby dane a počtu kalendárnych dní, v ktorých sa vozidlo používalona podnikanie.

Na základe uvedeného v prípadenepoužívaniavozidla na podnikanie v celom zdaňo-vacom období, a to z akýchkoľvek dôvodov (oprava vozidla, odstavenie vozidla v ga-ráži atď.), daňovník vypočíta a zaplatí pomernú časť dane za vozidlo, t. j. iba za dni,v ktorých vozidlo používal v priebehu zdaňovacieho obdobia na podnikanie.

Keďže v danom prípade dochádza k niekoľkým zánikom daňovej povinnosti v priebe-hu zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný oznámiť zakaždým túto skutočnosťpríslušnémusprávcovi dane v 30-dňovej lehote (na daňovníka– zamestnávateľa – saoznamovacia povinnosť nevzťahuje).

Ak daňovník nebude oznamovať zániky daňovej povinnosti v priebehu zdaňovaciehoobdobia, má sa za to, že vozidlo bolo predmetom dane počas celého zdaňovaciehoobdobia a daňovníkzaplatí celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.

Ak daňovník zaplatí iba pomernú časť dane, a to bez podaných oznámení o zánikudaňovej povinnosti, správca dane bude predpokladať nesplnenie si oznamovacej po-vinnosti pri zániku daňovej povinnosti, ktoré podlieha pokute podľa § 154 ods. 1písm. c) a § 155 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poria-dok) a o zmene a doplneníniektorých zákonov v zneníneskoršíchpredpisov vo výškeod 30 € do 3 000 €.

Ing. Lia Košalováodborníčka na daň z motorových vozidiel

101

Daňové zvýhodnenie, daňovník pri prenájme

Spôsob platenia dane,označovanie a použitie platieb

V tomto článku sa zameriame na všetky dôležité informácie o tom, akým spôso-bom daňový subjekt zaplatí daň na správne číslo účtu, so správnym variabil-ným symbolom a čo sa stane s jeho platbou, ak ju neoznačí správne.

Aj keď je už vyše roka v platnosti vyhláška č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovaniaplatby dane, často sa stáva, že daňové subjekty nesprávne označia platbu dane.Pred 1. 1. 2012 sa pri platbách uvádzal variabilný symbol DIČ alebo rodné čísloa kon-štantný symbol. Daňový poriadok, ktorý nahradil od 1. 1. 2012 zákon o správe danía poplatkov, zaviedol povinnosť označovať platby spôsobom podľa všeobecne zá-väzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo. Podľa neho si daňový subjektsám musí „vyskladať“ variabilný symbol, ktorý presne označí jeho platbu. Ak daňovýsubjekt nesprávne zadá variabilný symbol, môže sa stať, že platba dane nebude po-užitá na tú daňovú povinnosť, na ktorú ju daňový subjekt chcel použiť.

Niektoré daňové subjekty dodnes neoznačujú platby podľa vyhlášky č. 378/2011 Z. z.o spôsobe označovania platby dane vydanej Ministerstvom financií SR a naďalejsmerujú úhrady daňových a nedaňových povinností na účty zriadené pre daňové úra-dy pred 1. 1. 2012 – na „staré čísla účtov“.

Od 1. 1. 2013 nie je možné prijať platbu na zrušené účty a prijímať úhrady je mož-né len na účty štátnych príjmov zriadené v Štátnej pokladnici od 1. 1. 2012.

Po 1. 1. 2013 platby smerované na „staré čísla účtov“ nebudú pripísané na účty štát-nych príjmov, t. j. daňové a nedaňové povinnosti nebudú uhradené a Štátna pokladni-ca vráti takúto mylnú platbu na účet, z ktorého bola poukázaná.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 sú daňové subjekty povinné platbu dane poukazovanú da-ňovému úradu označiť v zmysle vyhlášky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovaniaplatby dane vydanej Ministerstvom financií SR. V tejto súvislosti boli od 1. 1. 2012v Štátnej pokladnici zriadené nové účty na úhradu daňových a nedaňových povinností.

Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá z predčíslia – označuje druh dane,zo základného čísla účtu – označuje daňový subjekt a z identifikačného kóduŠtátnej pokladnice.

Každý daňový subjekt má pridelené svoje vlastné číslo účtu, tzv. základné čísloúčtu, ktoré mu správca dane oznámi osobitným listom.

Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá zo 16 čísel, z ktorých:

� predčíslie – obsahuje šesť číslic označujúcich druh dane,

� základné číslo účtu – obsahuje desať číslic označujúcich daňový subjekt,

� identifikačný kód Štátnej pokladnice 8180.

102

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

6-7/

2013

XXXXXX-8000000001/8180

kde:XXXXXX – predčíslie označujúce druh dane80000000001 – základné číslo účtu označujúce daňový subjekt8180 – kód banky

Predčíslia účtov označujúce druh dane, na ktoré daňové subjekty odvádzajú platbydaňových a nedaňových príjmov, sú uvedené v tabuľke č. 1 a v tabuľke č. 2. Daňovésubjekty ich nájdu aj na internetovej stránke finančnej správy v časti daňové infor-mácie/platenie daní.

VARIABILNÝ SYMBOL je veľmi dôležitý pre správne označenie platby.

S účinnosťou od 1. 1. 2012 bola na základe vyhlášky č. 378/2011 Z. z. definovanánová tvorba variabilného symbolu.

Pri platbe dane daňový subjekt použije variabilný symbol:

a) ak ide o platbu dane určenú rozhodnutím správcu dane, uvádza sa vo variabil-nom symbole identifikátor určený správcom dane v rozhodnutí alebo

b) ak ide o platbu dane bez rozhodnutia, variabilný symbol sa tvorí nasledovne:

� prvé štyri číslice variabilného symbolu označujú druh platby dane,

� ďalších šesť číslic variabilného symbolu označuje obdobie, za ktoré sa platbavykonáva.

Tvorba variabilného symbolu na označovanie platby dane bezrozhodnutia daňového úraduNa označenie platby dane uvedenej v § 2 písm. b) vyhlášky č. 378/2011 Z. z. sa po-užije desaťmiestny variabilný symbol, pričom:

a) prvé štyri číslice označujú druh platby dane:1100 – preddavok na daň a daň z pridanej hodnoty na úhradu1700 – daň na úhradu okrem dane z pridanej hodnoty8100 – iná platba dane

b) ďalších šesť číslic označuje obdobie, za ktoré sa platba dane vykonáva a ktorésa označí číselnými hodnotami v tvare:

1. MMRRRR, kde MM označuje kalendárny mesiac a RRRR označuje kalendár-ny rok, ak ide o mesačné obdobie:príslušný kalendárny mesiac sa označí nasledujúcou hodnotou:01 – január, 02 – február, 03 – marec, 04 – apríl, 05 – máj, 06 – jún, 07 – júl,08 – august, 09 – september, 10 – október, 11 – november, 12 – december.

2. QQRRRR, kde QQ označuje kalendárny štvrťrok a RRRR označuje kalendár-ny rok, ak ide o štvrťročné obdobie:príslušný kalendárny štvrťrok sa označí nasledujúcou hodnotou:41 – 1. štvrťrok, 42 – 2. štvrťrok, 43 – 3. štvrťrok, 44 – 4. štvrťrok.

103

Spôsob platenia dane, označovanie a použitie platieb

3. PPRRRR, kde PP označuje kalendárny polrok a RRRR označuje kalendárnyrok, ak ide o polročné obdobie:príslušný kalendárny polrok sa označí nasledujúcou hodnotou:21 – 1. polrok, 22 – 2. polrok.

4. 99RRRR, kde 99 je fixná hodnota a RRRR označuje príslušné ročné zdaňo-vacie obdobie pri platbe dane z vyúčtovania dane na základe daňového pri-znania alebo hlásenia; ak sa ročné zdaňovacie obdobie nezhoduje s kalen-dárnym rokom, označuje sa rok, v ktorom sa zostavuje individuálna účtovnázávierka

5. 000000, ak sa platba dane neviaže k obdobiu.

Tabuľka č. 1:Zoznam predčíslí účtov otvorených v Štátnej pokladnici pre platenie daní:

Daň z pridanej hodnoty 500240

Zábezpeka na DPH 501104

Daň z príjmov fyzickej osoby – nerezidenta – zo zdrojov na území SR 500216

Daň z príjmov fyzickej osoby s trvalým pobytom v tuzemsku 500208

Daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti 500259

Daň z príjmov právnickej osoby so sídlom v tuzemsku 500224

Daň z príjmov právnickej osoby so sídlom v zahraničí 500232

Daň z príjmov vyberaná zrážkou 500267

Osobitný odvod finančných inštitúcií 501075

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach 501091

Vratky prostriedkov poukázaných na verejnoprospešný účel 500689

Daň z emisných kvót 500363

Tabuľka č. 2:Zoznam predčíslí účtov otvorených v Štátnej pokladnici pre platenie danez motorových vozidiel:

Daň z motorových vozidiel – DÚ Banská Bystrica 500320

Daň z motorových vozidiel – DÚ Bratislava, DÚ pre vybrané daňové subjekty 500275

Daň z motorových vozidiel – DÚ Košice 500339

Daň z motorových vozidiel – DÚ Nitra 500304

Daň z motorových vozidiel – DÚ Prešov 500347

Daň z motorových vozidiel – DÚ Trenčín 500291

Daň z motorových vozidiel – DÚ Trnava 500283

Daň z motorových vozidiel – DÚ Žilina 500312

104

Označovanie platieb

Podľa § 55 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zme-ne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je s účinnosťou od1. 1. 2012 daňový subjekt povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecnezáväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak je správcomdane obec.

V zmysle § 55 ods. 6 daňového poriadku správca dane platbu daňového subjektuneoznačenú podľa ods. 4 (podľa vyhlášky č. 378/2011 Z. z.) použije na úhradu exe-kučných nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku,splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s naj-starším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existujeviacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na inýchplatbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v po-radí podľa ich výšky vzostupne.

Ak nemožno použiť platbu daňového subjektu podľa odseku 6, možno túto platbu po-užiť na kompenzáciu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedo-platku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňovýúrad alebo colný úrad (§ 55 ods. 7 daňového poriadku).

Ak nemožno použiť neoznačenú platbu daňového subjektu podľa odsekov 6 a 7,správca dane postupuje podľa § 79 (§ 55 ods. 8 daňového poriadku). To znamená,že platbu dane na žiadosť daňového subjektu vráti alebo preúčtuje.

Správca dane použitie platby podľa odsekov 6 a 7 oznámi daňovému subjektu.

Podľa § 55 ods. 11 daňového poriadku je správca dane povinný prijať každú plat-bu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spô-sobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový sub-jekt zaplatil, nie je prípustné.

Platbu dane možno vykonať bezhotovostným prevodom z účtu alebo v hoto-vosti poštovým poukazom, alebo vykonaním kompenzácie podľa ods. 7.

Za deň platby sa považuje:

a) pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, keď bola platba odpísanáz účtu daňového subjektu,

b) pri platbe v hotovosti deň, keď pošta alebo zamestnanec správcu dane hoto-vosť prijal alebo prevzal,

c) pri vykonaní kompenzácie podľa odseku 7 deň, keď bola platba pripísaná naúčet iného správcu dane,

d) pri použití daňového preplatku podľa § 79 deň vzniku daňového preplatku, aksplatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutia lehoty na vrátenie daňové-ho preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky,

105


e) pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane podľa § 79 ods. 7 prvý deň le-hoty na ich vrátenie alebo ak splatnosť daňovej pohľadávky nastane počas plynutialehoty na vrátenie daňového preplatku, deň splatnosti tejto daňovej pohľadávky.

Príklady:

1. Mesačný platiteľ dane z pridanej hodnoty uhradí daňovú povinnosť za január 2013 na číslo účtu:500240-základné číslo účtu/8180, VS: 1100012013.500240 – predčíslie pre daň z pridanej hodnoty (tabuľka č. 1)VS: 1100 – daň z pridanej hodnoty na úhradu

01 – január2013 – kalendárny rok

2. Štvrťročný platiteľ dane z pridanej hodnoty uhradí daňovú povinnosť za IV. štvrťrok 2012 na čísloúčtu: 500240-základné číslo účtu/8180, VS: 1100442012.VS: 1100 – daň z pridanej hodnoty na úhradu

44 – 4. štvrťrok2012 – kalendárny rok

3. Daňový subjekt zaplatí mesačný preddavok na daň z príjmov právnickej osoby na január 2013 načíslo účtu: 500224-základné číslo účtu/8180, VS: 1100012013.500224 – predčíslie pre daň z príjmov PO so sídlom v tuzemsku (tabuľka č. 1)VS: 1100 – preddavok na daň


4. Daňový subjekt zaplatí štvrťročný preddavok na daň z príjmov právnickej osoby na IV. štvrťrok2012 na číslo účtu: 500224-základné číslo účtu/8180, VS: 1100442012.VS: 1100 – preddavok na daň

44 – 4. štvrťrok2012 – kalendárny rok

5. Daňový subjekt – právnická osoba, zaplatí daň z príjmov za rok 2012 na číslo účtu:500224-základné číslo účtu/8180, VS: 1700992012.VS: 1700 – daň na úhradu okrem DPH

99 – fixná hodnota pre ročné zdaňovacie obdobie2012 – kalendárny rok

6. Platiteľ dane zo závislej činnosti zaplatí preddavok za január 2013 na číslo účtu: 500259-základnéčíslo účtu, VS: 1100012013.500259 – predčíslie pre daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti (tabuľka č. 1)VS: 1100 – preddavok na daň


7. Daňovník dane z motorových vozidiel, ktorý je miestne príslušný daňovému úradu Žilina a za rok2012 mu vznikla daňová povinnosť, zaplatí túto daň na číslo účtu: 500312-základné čísloúčtu/8180, VS: 1700992012.

106

500312 – predčíslie účtu pre daň z motorových vozidiel pre DÚ Žilina (tabuľka č. 2)VS: 1700 – daň na úhradu okrem DPH

99 – fixná hodnota pre ročné zdaňovacie obdobie2012 – kalendárny rok

8. Daňový subjekt, ktorý je miestne príslušný daňovému úradu Žilina, zaplatí mesačný preddavok nadaň z motorových vozidiel za január 2013 na číslo účtu: 500312-základné číslo účtu/8180,VS: 1100012013.

9. Daňový subjekt, ktorý je miestne príslušnýdaňovému úradu Žilina, zaplatíštvrťročný preddavok nadaň z motorových vozidiel za IV. štvrťrok 2012 na číslo účtu: 500312-základné číslo účtu/8180,VS: 1100442012.

10. Daň vyberanú zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,uhradenú v mesiaci január 2013 za príj-my vyplatené v decembri 2012 zaplatí platiteľ na číslo účtu: 500267-základné číslo účtu/8180,VS: 8100122012.500267 – predčíslie dane z príjmov vyberanej zrážkou (tabuľka č. 1)VS: 8100 – iná platba dane

12 – mesiac, v ktorom boli vyplatené príjmy2012 – kalendárny rok

11. Správca dane rozhodnutím uloží daňovému subjektu pokutu za oneskorené podanie daňovéhopriznania. Daňový subjekt v tomto prípade nemusí riešiť, aký variabilný symbol použije pri platbe.Variabilný symbol je uvedený v rozhodnutíspolu s číslomúčtu, na ktorý má daňový subjekt uhradiťpokutu.

12. Daňový subjekt si uplatnil v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za III. štvrťrok 2012 nad-merný odpočet vo výške 900 €. Nezaplatil ale preddavok na daň z príjmov za 4. štvrťrok 2012splatný 31. 12. 2012 vo výške 500 €. Správca dane nevráti nadmerný odpočet v plnej výške, alejeho časť vo výške 500 € preúčtuje na predmetný preddavok s dátumom úhrady 26. 1. 2013, čo jeprvý deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.

13. Počas lehoty na vrátenie NO sa stane splatný úrok z omeškania vo výške 55 €, napr. 31. 1. 2013.V tomto prípade správca dane použije časť nadmerného odpočtu vo výške 55 € na úhradu úrokuz omeškania s dátumom zaplatenia 31. 1. 2013, čo je deň vzniku nedoplatku. Daňovému subjektupošle oznámenie o použití časti nadmerného odpočtu.

14. Daňový subjekt uhradil daň z pridanej hodnoty za január 2013 v sume 400 € dňa 25. 1. 2013. Plat-bu ale neoznačil správnym variabilným symbolom, ktorý je 1100012013. Na dani z motorovýchvozidiel daňový subjekt zabudol uhradiť preddavok vo výške 500 €, ktorý bol splatný 31. 12. 2012.Platba preto bude použitá na nedoplatok na dani z motorových vozidiel.

15. Daňový subjekt uhradil na daň z príjmovprávnickej osoby sumu 800 €. Platbu neoznačil. Môžu na-stať dva prípady:

a) ak má nedoplatky na iných daniach, správca dane platbu použije na tieto nedoplatky,

3b) ak nemá žiadne nedoplatky, správca dane podľa § 79 daňového poriadku na žiadosť daňové-ho subjektu vráti daňový preplatok do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie.

Ing. Yvetta Veselá

107


Likvidácia obchodnej spoločnostiz právneho, daňového a účtovného hľadiska

Podnikanie prináša so sebou nielen tvorbu zisku prinášajúcu podnikateľovivyšší životný štandard a spoločenské uznanie, ale prináša so sebou aj tienistéstránky, ako sú tvrdý konkurenčný boj, strata odbytových trhov, stagnácia vý-roby, čo vedie k tvorbe straty, zadlžovaniu podnikateľského subjektu. V prípa-de, že podnikateľský subjekt už nevie nájsť východiská z nepriaznivej situácie,rozhodne sa odísť z trhu a ukončí svoju podnikateľskú činnosť.

Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodné-ho registra. Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie, ktoré môže byť realizo-vané viacerými spôsobmi v závislosti od príčin jej zrušenia.

K zrušeniu spoločnosti môže dôjsť:

a) dobrovoľným zrušením právnickej osoby:

� uplynutím času, na ktorý bola právnická osoba založená,

� rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu právnickej osoby;

b) núteným zrušením právnickej osoby:

� zrušenie právnickej osoby rozhodnutím súdu (z dôvodu nekonania valnéhozhromaždenia, neboli ustanovené orgány právnickej osoby dlhšie ako tri me-siace, právnická osoba stratila oprávnenie na podnikanie, zníženie základné-ho imania pod zákonom stanovenú hodnotu, neplnenie povinnosti tvorby re-zervného fondu),

� zrušenie právnickej osoby rozhodnutím konkurzného súdu.

Všeobecnú úpravu zrušenia a likvidácie právnických osôb uvádza Občiansky zákon-ník v § 20a. Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnenímúčelu, na ktorý bola zriadená. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebov inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra. Pred záni-kom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúdaprávny nástupca. Z § 20a Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak osobitný zákon ne-stanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Právnická osoba sa musí naj-prv zrušiť a po zrušení nasleduje likvidácia.

Táto rámcová úprava sa použije, ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto záko-nom je v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník (ďalej OZ). Ustanove-nia OZ o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inejprávnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplývaniečo iné. Spoločnosť sa podľa § 68 a § 69 OZ zrušuje:

a) uplynutím doby, na ktorú bola založená,

108

DAN

EA

ÚČ

TOVN

ÍCTV

OD

ÚPP

6-7/

2013

b) dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánov spoločnosti o zrušeníspoločnosti, inak dňom, kedy bolo rozhodnutie o zrušení prijaté,

c) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom, kedy totorozhodnutie nadobúda právoplatnosť,

d) rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o splynutí aleborozdeleníspoločnosti alebo jej premene na inú formu spoločnosti alebo družstvo,

e) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, zrušením konkurzu po spl-není konečného rozvrhu výťažku alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetokúpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

f) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo

g) zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku.

V OZ je proces zániku spoločnosti upravený ako viacstupňový, ktorý pozostáva:

a) zo zrušenia spoločnosti,

b) z likvidácie spoločnosti s výnimkou prípadov, keď sa podľa zákona likvidácia ne-vyžaduje,

c) z výmazu z obchodného registra.

K zániku spoločnosti nemôže dôjsť bez jej zrušenia. K zániku právnickej osoby môžedôjsť až po jej likvidácii, s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje.

Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností sú upravené v OZ, a to v rámcivšeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá sa aplikuje na všetky práv-ne formy obchodných spoločností. Tu sú upravené spoločné dôvody na zrušenie ob-chodných spoločností, zrušenie s likvidáciou a bez likvidácie, ako aj postup likvidácie.

V ďalších ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé právne formy obchodných spoloč-ností, sú obsiahnuté osobitné dôvody na zrušenie len určitej právnej formy spoloč-nosti a ustanovenia, ktoré upravujú výšku likvidačného zostatku, vymenovanie a od-volanie likvidátora, resp. ustanovenia s tým súvisiace.

Na zrušenie a likvidáciu obchodných spoločností s osobitným predmetom podnikaniasa aplikujú aj ustanovenia osobitných zákonov, ak ide o spoločnosti s osobitnýmpredmetom podnikania:

� na banky zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách,

� na poisťovne a zaisťovne zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve,

� na správcovské spoločnosti sa aplikuje aj zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnominvestovaní a pod.

Spoločnosť zrušením nestráca právnu subjektivitu a naďalej jej ostáva aj spôsobilosťbyť účastníkom konania podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku. Právnym

109

Likvidácia obchodnej spoločnosti

dôsledkom zrušenia spoločnosti je povinnosť vykonať likvidáciu s výnimkou prípadov,keď zákon likvidáciu nevyžaduje.

Ak sa po zrušení spoločnosti musí vykonať likvidácia, spoločnosť nie je v zásadeoprávnená pokračovať v predmete činnosti. Spoločnosť nemôže pokračovať v pred-mete činnosti ani v prípade, ak sa likvidácia nevyžaduje z dôvodu, že spoločnosťnemá majetok.

Na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti je vecne príslušný registrový súd akosúd prvého stupňa, a to miestne príslušný podľa sídla spoločnosti. Konanie môže re-gistrový súd začať aj bez návrhu, z úradnej moci.

1. Likvidácia obchodnej spoločnosti

Po zrušení spoločnosti zásadne nasleduje likvidácia s výnimkou prípadov, ktoré súv zákone taxatívne vymenované. Spoločnosť môže byť zrušená:

a) bez likvidácie

� ak obchodné imanie (obchodný majetok a záväzky) preberá právny ná-stupca spoločnosti a pokračuje v podnikaní zlúčením, splynutím aleborozdelením;

Právnym nástupníctvom podľa § 69 OZ sa rozumie splynutie, zlúčenie alebo roz-delenie spoločnosti, keď imanie zaniknutej spoločnosti prechádza na jednu aleboviac nástupníckych spoločností.

� ak súd zistí, že spoločnosť nemá majetok (napr. pri nútenom zrušení);

Keď spoločnosť nemá majetok, niet čo likvidovať. Súd pred rozhodnutím o zrušeníspoločnosti zo svojej moci musí zisťovať, či spoločnosť má majetok a podľa vý-sledkov dokazovania rozhodne o tom, či sa spoločnosť zruší s likvidáciou, ak mámajetok, alebo bez likvidácie, ak spoločnosť majetok nemá.

V prípade zrušenia spoločnosti na základe inej právnej skutočnosti ako na zákla-de rozhodnutia registrového alebo konkurzného súdu spoločnosť, ktorá podá ná-vrh na výmaz, musí preukázať, že nemá žiaden majetok.

� zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku;

� zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktorý nestačí na úhradu od-meny a výdavkov správcu konkurznej podstaty;

� zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku;

� zrušenie konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, ak po jeho skon-čení neostane žiadny majetok. Právnym dôsledkom tohto rozhodnutia kon-kurzného súdu je zrušenie obchodnej spoločnosti.

110

V prípade zrušenia spoločnosti na základe inej právnej skutočnosti ako na zákla-de rozhodnutia registrového alebo konkurzného súdu spoločnosť, ktorá podá ná-vrh na výmaz, musí preukázať, že nemá žiaden majetok.

b) likvidáciou

Pojem likvidácia OZ nedefinuje. Za likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstvamožno považovať vysporiadanie majetku a záväzkov spoločnosti mimosúdnymspôsobom pred jej zánikom. Účelom likvidácie je zistiť všetok majetok spoločnosti,uhradiť záväzky ich veriteľom vrátane záväzkov voči štátnemu rozpočtu a prípadnýlikvidačný zostatok rozdeliť medzi spoločníkov alebo akcionárov podľa zásad sta-novených v spoločenskej zmluve alebo v iných dokumentoch spoločnosti.

Podmienkou na zrušenie spoločnosti likvidáciou je dostatok majetku na vysporia-danie všetkých svojich záväzkov v plnej výške.

Ak by spoločnosť naplnila podmienky úpadku, nemôže vstúpiť do likvidácie. V týchtoprípadoch vstupuje spoločnosť do konkurzu a postupuje sa v zmysle zákonač. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR):

� vyhlásením konkurzu,

� zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Vyššie uvedené postupy v písm. a) a b) upravuje OZ v ustanovení § 68 až § 75aa v prípade konkurzného konania zákon o konkurze a vyrovnaní.

Likvidáciu obchodných spoločností upravujú § 70 až § 75a OZ a príslušné ustanove-nia podľa jednotlivých foriem obchodných spoločností a družstva.

Citácia:Likvidácia spoločnosti§ 70 OZ(1) Ak celé imanie spoločnosti neprešlo na právneho nástupcu (§ 69), vykoná sa likvidácia podľa tohtozákona, ak zákon neustanovuje inak.(2) Spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Po dobu lik-vidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.(3) Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konaťv mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplývanič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.

§ 71 OZ(1) Likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenskázmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustano-vený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočnéhoodkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vy-menovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkovalebo štatutárny

111


orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú oso-bu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán ale-bo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môževšak podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožnospravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Ak je likvidátorom právnická osoba, vykonáva v jej mene pô-sobnosť likvidátora štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu spoločne, ak spoločnosťneurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať.(2) V prípade zrušenia spoločnosti súdom vymenuje likvidátora súd spôsobom podľa odseku 1.(3) Ak výkon funkcie likvidátora zanikne smrťou likvidátora alebo z iných dôvodov, musíbyť ustanovenýnový likvidátor bez zbytočného odkladu spôsobom, akým bol ustanovený predchádzajúci likvidátor.(4) Ak nemožno ustanoviť likvidátora spôsobom podľa odseku 1, vymenuje súd likvidátora z osôb, kto-ré sú zapísané do zoznamu správcov vedeného podľa osobitného zákona.(5) Likvidátor, ktorého nevymenoval súd, sa môže písomne vzdať svojej funkcie. Vzdanie sa funkcie likvi-dátora je účinné jeho doručením spoločnosti. Ak by prerušením výkonu likvidácie spoločnosti vznikla ško-da, je odstupujúci likvidátor povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Akspoločnosť bez zbytočného odkladu neustanoví nového likvidátora, vymenuje ho súd. Nový likvidátor ne-musí byť ustanovený, ak vykonáva funkciu aspoň jeden zo skôr ustanovených likvidátorov.(6) Bez ohľadu na spôsob určenia likvidátora môže súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právnyzáujem, odvolať likvidátora, ktorý porušuje svoje povinnosti, a nahradiť ho inou osobou.(7) Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedajú likvidátori tým istým spôsobom ako členovia štatutárnychorgánov.(8) Návrh na zápis likvidátora do obchodného registra, prípadne výmaz doterajšieho likvidátora podá-va ustanovený likvidátor alebo likvidátori. Ak likvidátora vymenuje súd, zapíše ho do obchodného re-gistra bez návrhu.

§ 72 OZ(1) Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pô-sobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť predsúdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvymôže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.(2) Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vy-hlásenie konkurzu.

§ 73 OZLikvidátor oznámi vstup spoločnosti do likvidácie všetkým známym veriteľom. Zároveň je povinný zverejniť,že spoločnosť vstúpila do likvidácie s výzvou, aby veritelia spoločnosti a iné osoby a orgány, ktoré sú týmdotknuté, prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia než tri mesiace.

§ 74 OZLikvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný za-slať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada.

112

§ 75 OZ(1) Ku dňu skončenia likvidácie zostaví likvidátor účtovnú závierku a predloží ju spoločníkom alebo or-gánu spoločnosti, ktorý je oprávnený rozhodovať o zrušení spoločnosti na schválenie spolu s koneč-nou správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z lik-vidácie (likvidačný zostatok), medzi spoločníkov. Likvidátor je oprávnený zvolať valné zhromaždeniespoločnosti na účel predloženia účtovnej závierky, konečnej správy a návrhu na rozdelenie likvidačné-ho zostatku. Ustanovenia tohto zákona alebo stanov o zvolávanívalného zhromaždenia sa použijú pri-merane. Spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti rozhodujú o návrhoch predložených likvidáto-rom spôsobom a väčšinou hlasov určenou na prijatie rozhodnutia o zrušení spoločnosti.(2) Ak sa napriek opakovanej výzve likvidátora ku konečnej správe a k návrhu na rozdelenie likvidač-ného zostatku nevyjadrí zákonom ustanovený alebo spoločenskou zmluvou určený počet spoločníkovalebo ak príslušný orgán spoločnosti k nim neprijme rozhodnutie, považuje sa účtovná závierka, ko-nečná správa a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené uplynutím jedného mesiacaodo dňa doručenia opakovanej výzvy likvidátora spoločníkom alebo odo dňa zasadnutia príslušnéhoorgánu spoločnosti, ktorý mal o návrhoch likvidátora rozhodnúť. Likvidátor uloží likvidačný zostatok doúschovy podľa osobitného zákona. Uložením likvidačného zostatku do úschovy sa považuje likvidáciaza skončenú. Účtovnú závierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostat-ku likvidátor priloží k návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súdu. Účtovná závierka a ko-nečná správa spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku sa uložia do zbierky listín.(3) Spoločníkom nemožno poskytnúť plnenie z dôvodov ich nároku na podiel na likvidačnom zostatkuskôr, než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti.(4) Ak je pohľadávka sporná, môže sa rozdeliť likvidačný zostatok, len ak sa veriteľovi poskytlo zodpo-vedajúce zabezpečenie.(5) Do 90 dní po schváleníúčtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozde-lenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh na výmaz spoločnosti z obchod-ného registra.(6) Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Likvidátor vymenovaný sú-dom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na odmenu za výkon funkcie. Ak nedôjde k dohodemedzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovaným súdom o výške odmeny, určí na návrh likvidátora výš-ku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súd uznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti. Odme-na likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.(7) Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustanoví všeobecnezáväzný právny predpis.

§ 75a OZAk bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a ak sa zistí ďalší majetok spoločnosti, rozhodnesúd na návrh štátneho orgánu, bývalého štatutárneho orgánu, jeho člena alebo spoločníka, veriteľa,dlžníkaalebo z vlastného podnetu o dodatočnej likvidácii majetku bývalej spoločnosti a vymenuje likvi-dátora. Na vymenovanie likvidátora sa nepoužijú ustanovenia § 71 ods. 1. Po právoplatnosti rozhod-nutia súd zapíše likvidátora do obchodného registra. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijúustanovenia o likvidácii. Pohľadávky voči spoločnosti, ktoré nebolo možné uplatniť pre výmaz

113


spoločnosti zrušenej bez právneho nástupcu z obchodného registra, sa rozhodnutím súdu o dodatoč-nej likvidácii obnovujú a možno ich uplatniť v rozsahu, v akom neboli uspokojené.

Ide o všeobecné ustanovenia upravujúce likvidáciu obchodnej spoločnosti. Okrem vše-obecných ustanovení obsahuje OZ aj ďalšie ustanovenia upravujúce určité oblasti likvi-dácie pre jednotlivé typy obchodných spoločností ako verejná obchodná spoločnosť,spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť a akciová spoločnosť.

2. Vstup spoločnosti do likvidácie

Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom jej zrušenia. Okrem všeobecných prípadovzrušenia a likvidácie obchodnej spoločnosti obsahuje OZ aj osobitné prípady zruše-nia verejnej obchodnej spoločnosti:

a) ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníkapodanou najne-skôr šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluvaneurčuje niečo iné,

b) rozhodnutím súdu podľa § 90 OZ, ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatnýmspôsobom spoločenskú zmluvu,

c) smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spo-ločníkom stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoňdvaja ďalší spoločníci,

d) zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,

e) vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutímnávrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,

f) pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spo-ločníkov,

g) doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka.

Ak sa spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti zrušenej z vyššie uvedených dôvo-dov nedohodnú na trvaní spoločnosti formou zmeny spoločenskej zmluvy do trochmesiacov od zrušenia spoločnosti, uplynutím tejto lehoty spoločnosť vstupuje do likvi-dácie.

Verejná obchodná spoločnosť vstupuje dodatočne do likvidácie aj vtedy, keď sa jedi-ný spoločníkv lehote do jedného mesiaca od zrušenia spoločnosti nerozhodne o tom,že prevezme imanie spoločnosti ako jej právny nástupca. Uplynutím tejto lehoty vstu-puje spoločnosť do likvidácie. Lehota sa predlžuje, ak jediným spoločníkom je spoloč-nosť s ručenímobmedzeným alebo akciová spoločnosť, a to o lehotu stanovenú záko-nom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromažde-nia, ktoré s rozhodnutím musí vysloviť súhlas.

114

Vzor č. 1:Zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 127a Obchod-ného zákonníka s návrhom na zrušenie spoločnosti s ručením obmedzeným

Zápisnica č. 2/2012z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti X -TRADE, s. r. o.

IČO: 10 200 300sídlo: Kysucká 10, 010 01 Žilinazapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 5544/Skonaného dňa 30. 4. 2012 o 9.00 hod. v sídle spoločnostiPrítomní:spoločníci:

1. Adam Dávid, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina,Paprčkova 11vklad 2 000 € – splatený

2. Blažej Silvester, nar. 25. 8. 1965, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina,Strážovská 5,vklad 1 000 € – splatený

3. Andrej Maltuz, nar. 2. 9. 1967, trvale bytom Slovenská republika, 014 01 Bytča,Javornícka 12vklad 1 000 € – splatený

Program valného zhromaždenia:

1. Otvorenie zasadnutia valného zhromaždenia, voľba predsedu a zapisovateľa.

2. Zrušenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., bez právneho nástupcu s likvidáciou.

3. Ustanovenie likvidátora spoločnosti, určenie spôsobu jeho konania a odmeňovania.

4. Záver.

K bodu 1Zasadnutie valného zhromaždenia otvoril a prítomnýchprivítal konateľ spoločnosti Adam Dávid. Kona-teľ spoločnosti skonštatoval uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia a skutočnosť, že pozvánkana valné zhromaždenie spolu s termínoma programom valného zhromaždenia bola doručená všetkýmspoločníkom 15 dní pred konaním valného zhromaždenia v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Ob-chodného zákonníka.Konateľ spoločnosti potom vyzval prítomných spoločníkov na voľbu predsedu valného zhromaždeniaa zapisovateľa. Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., zvolilo jednomyseľneza predsedu valného zhromaždenia Adama Dávida a za zapisovateľa Andrej Maltuza.Hlasovanie:Za ............................................... 100 % (3) hlasovProti ............................................ 0 hlasovZdržal sa hlasovania .................. 0 hlasov

115


K bodu 2Predseda valného zhromaždenia informoval spoločníkovo ekonomickej a finančnej situácii obchodnejspoločnosti X-TRADE, s. r. o. Konštatoval, že postavenie spoločnosti na trhu, vývoj zákaziek má dlho-dobo negatívnu tendenciu. Zvrátením nepriaznivej ekonomickej situácie sa valné zhromaždenie za-oberalo už na svojich rokovaniach dňa 10. 6. 2011 a 20. 12. 2011.Napriek zníženiu stavu zamestnancov a predaju časti hnuteľného majetku, ako aj ďalším opatreniamnedošlo k zlepšeniu ekonomickej situácie a obratu v ekonomickom vývoji spoločnosti. Naďalej pretrvá-va nedostatok zákaziek a spoločnosť vykazuje nepriaznivé hospodárske výsledky.Uvedená skutočnosť vyplýva aj z účtovnej závierky za rok 2011, ktorá bola schválená na valnom zhro-maždení dňa 25. 3. 2012.Keďže neboli predložené nové návrhy na riešenie hospodárskej situácie spoločnosti a spoločnosťX-TRADE, s. r. o., vzhľadom na nepriaznivú situáciu nedokáže byť konkurencieschopná na trhu, pred-seda valného zhromaždenia navrhol hlasovať o zrušeníobchodnej spoločnosti bez právneho nástupculikvidáciou.Po prerokovaní valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., prijalo nasledovné:

Uznesenie č. 1

Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., so sídlom Kysucká 10, 010 01 Ži-lina, rozhodlo o zrušení obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., bez právneho nástupcu likvi-dáciou. Obchodná spoločnosť X-TRADE, s. r. o., vstúpi do likvidácie ku dňu 1. 5. 2012.

Hlasovanie:

Za ............................................... 100 % hlasov

Proti ............................................ 0 hlasov

Zdržal sa hlasovania .................. 0 hlasov

K bodu 3

V súvislosti so vstupom spoločnosti do likvidácie navrhol predseda valného zhromaždenia vymenovaťlikvidátora spoločnosti a rozhodnúť o spôsobe jeho konania, ako aj odmeňovania. Predseda valnéhozhromaždenia navrhol vymenovať za likvidátora spoločnosti p. Adama Dávida, nar. 11. 3. 1970, trvalebytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11, so samostatným spôsobom konania. Ďalejnavrhol, aby bol likvidátor odmeňovaný v súlade s vyhláškou č. 526/2004 Z. z. o určenívýšky výdavkova odmeny za výkon funkcie likvidátora.

Po prerokovaní valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., prijalo nasledovné:

Uznesenie č. 2

Valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o., so sídlom SR, Kysucká 10,010 01 Žilina, menuje do funkcie likvidátora spoločnosti Adama Dávida, nar. 11. 3. 1970, trvalebytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11. Likvidátor koná v mene spoločnostisamostatne.

116

Odmena likvidátorov bude stanovená v zmysle vyhlášky č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkova odmeny za výkon funkcie likvidátora.

Hlasovanie:

Za ............................................... 100 % hlasov

Proti ............................................ 0 hlasov

Zdržal sa hlasovania .................. 0 hlasov

K bodu 4

Predseda valného zhromaždenia na záver konštatoval, že body programu boli vyčerpané, valné zhro-maždenie rozhodlo o potrebných skutočnostiach a ukončil zasadnutie valného zhromaždenia.

V Žiline dňa 30. 4. 2012

Predseda valného zhromaždenia: ......................................................Adam Dávid

Zapisovateľ: ......................................................Andrej Maltuz

Listina prítomných spoločníkovna valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti X-TRADE, s. r. o.

IČO: 10 200 300sídlo: Kysucká 10, 010 01 Žilina

zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 5544 S

konaného dňa 30. 4. 2012 o 9.00 hod. v sídle spoločnosti

Prítomní:

spoločníci:

1. Adam Dávid, nar. 11. 3. 1970, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Paprčkova 11,vklad 2 000 € – splatený

2. Blažej Silvester, nar. 25. 8. 1965, trvale bytom Slovenská republika, 010 01 Žilina, Strážovská 5,vklad 1 000 € – splatený

3. Andrej Maltuz, nar. 2. 9. 1967, trvale bytom Slovenská republika, 014 01 Bytča, Javornícka 12,vklad 1 000 € – splatený

Vzor č. 2:Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti a vstupe do likvidácie

Pán Blažej Mokrý, trvale bytom Ďatelinová 7, 854 00 Bratislava (ďalej len „spoločník“), jediný spoločníkspoločnosti X-TRADING s. r. o., so sídlom Zelenohorská 5, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 12 345678, zapísanáv Obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č.: 4444/B (ďalej len

117


„spoločnosť“), vykonávajúci pôsobnosť valného zhromaždenia podľa § 132 Obchodného zákonníka,týmto

rozhoduje

1. o zrušení spoločnosti a o jej vstupe do likvidácie dňa 1. 7. 2012,

2. o menovaní p. Andreja Zeleného, trvale bytom Slnečnicová 7, 017 01 Považská Bystrica, dátumnarodenia 11. 4. 1971, rodné číslo: 710411/1111, občana SR, za likvidátora spoločnosti,

3. o spôsobe konania likvidátora tak, že likvidátor koná samostatne a robí v mene spoločnosti lenúkony smerujúce k likvidácii.

Vstup spoločnosti do likvidácie ku dňu jej zrušenia sprevádzajú nasledovné právneskutočnosti:a) Vstup spoločnosti do likvidácie sa zapisuje do obchodného registra. Po dobu likvi-

dácie spoločnosti používa spoločnosť dodatok k názvu „v likvidácii“. Zápis do ob-chodného registra má len deklaratórny účinok, pretože spoločnosť vstupuje do lik-vidácie dňom zrušenia zo zákona.

b) Zápisom vstupu spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri prechádza pôsob-nosť štatutárneho orgánu na likvidátora, ktorý je zapísaný v obchodnom registri.Likvidátor môže vykonávať len úkony nevyhnutné na vykonanie likvidácie.

c) Vstup spoločnosti do likvidácie je likvidátor povinný oznámiť všetkým známym ve-riteľom.

d) Vstup do likvidácie sa zverejňuje v Obchodnom vestníku s výzvou veriteľom, abyprihlásili svoje pohľadávky a iné práva v stanovenej lehote nie kratšej ako tri me-siace.

Prerušenie likvidácieLikvidácia sa prerušuje vyhlásením konkurzu. Likvidácia pokračuje po skončení kon-kurzného konania okrem prípadov, keď konkurzné konanie skončí tým, že súd zrušíkonkurz, pretože majetok úpadcu nestačí na úhradu odmeny a výdavkov správcukonkurznej podstaty alebo keď po splnení rozvrhového uznesenia nezostane spoloč-nosti žiaden majetok.

Zrušenie likvidácieSpoločnosť môže zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a o vstupe do likvidá-cie až do momentu, kým sa má začať s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Od účin-nosti tohto rozhodnutia sa skončí výkon funkcie likvidátora a likvidátor je povinný odo-vzdať všetky doklady o priebehu likvidácie štatutárnemu orgánu.

Dodatočná likvidáciaDodatočná likvidácia je upravená v § 75a OZ. Ide o prípad,keď sa spoločnosť vymažez obchodného registra a po zániku spoločnosti ostane majetok. Dodatočná likvidáciasa môže vykonať na návrh alebo bez návrhu. Návrh na začatie konania môže podať

118

štátny orgán, bývalý spoločník, štatutárny orgán alebo jeho člen, veriteľ a dlžník. Kaž-dý z aktívne legitimovaných osôb musí preukázať existenciu majetku spoločnosti. Nadodatočnú likvidáciu sa použijú primerane ustanovenia o likvidácii

3. Likvidátor spoločnosti

Likvidáciu spoločnosti vykonáva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmlu-va alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. Stanovy spoločnosti môžu určiť oso-bu likvidátora iným spôsobom, napr. že to bude spoločník s najväčším podielomalebo predseda dozornej rady a pod.

V osobitných prípadoch menuje likvidátora súd. Súd vymenuje likvidátora:

a) v prípade zrušenia spoločnosti likvidáciou súdom,

b) spoločnosť nemá štatutárny orgán, nemá ustanoveného žiadneho člena orgánua spoločnosť nevymenovala likvidátora bez zbytočného odkladu,

c) ak výkon funkcie likvidátora zanikne a spoločnosť nevymenuje likvidátora bezzbytočného odkladu.

Súd môže vymenovať za likvidátora ktoréhokoľvek spoločníka alebo štatutárny or-gán, alebo jeho člena. Na vymenovanie člena štatutárneho orgánu alebo spoloč-níka za likvidátora súd nepotrebuje súhlas týchto osôb.

Ak spoločnosť nemá ani štatutárny orgán, resp. ani jedného člena a ani spoločníka(napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným zomrie jediný spoločník, ktorý bol aj ko-nateľom), súd musí vymenovať za likvidátora inú vhodnú osobu. Na vymenovanietejto osoby do funkcie likvidátora potrebuje vopred jej súhlas.

Likvidátorom môže byť fyzická, ako aj právnická osoba. Ak je za likvidátora vymeno-vaná právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán, ak táto spoločnosť neurčí inúfyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. Likvidátorom môžebyť akákoľvek fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony s výnimkoupodmienok, ktoré ustanovujú osobitné predpisy.

Osoba likvidátora sa zapisuje do obchodného registra. Do obchodného registra sazapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je likvidátorom. Ak je likvi-dátorom právnická osoba, zapisuje sa do obchodného registra jej obchodné meno,sídlo, identifikačné číslo a meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslofyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora.

Zápis likvidátora do obchodného registra má len deklaratórny účinok. Ak je likvi-dátorom štatutárny orgán alebo jeho člen, stáva sa tento likvidátorom momentom vstu-pu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor menovaný spoločnosťou, likvidátorovi vzni-ká funkcia taktiež dňom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor vymenovanýdodatočne, funkcia mu vzniká dňom rozhodnutia príslušného orgánu, ak ho neustanoví

119


do funkcie k inému určitému dňu. Ak ustanoví likvidátora súd, vzniká funkcia dňom vy-konateľnosti uznesenia alebo jeho právoplatnosťou, alebo ak v rozhodnutí neurčí inýdeň vzniku funkcie.

Likvidátor nie je štatutárnym orgánom. Aj po ustanovení likvidátora do jeho funkcieštatutárnemu orgánu funkcia nezaniká, len sa výrazne oslabuje v rozsahu, v akomprechádza na likvidátora. Ak funkciu likvidátora vykonáva štatutárny orgán alebo jehočlen, počas likvidácie vykonáva takú pôsobnosť, aká je zverená likvidátorovi.

Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Privýkone tejto činnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plneniaa speňažuje majetok spoločnosti. Zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi,uzatvára zmluvy a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môžeuzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Z uvedenéhovyplýva, že spoločnosť v likvidácii nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť.

Príklad č. 1:Zaniká ustanovením likvidátora do funkcie pôsobnosť konateľa?Likvidátor sa zapisuje aj do obchodného registra, ale konateľ sa z neho týmto nevymazáva. Likvidátorje osoba pôsobiaca popri konateľovi, teda popri štatutárnom orgáne likvidovanej spoločnosti. Likvidá-tor nie je ani zástupcom konateľa.Úlohou likvidátora je speňaženie majetku (všetkého) a vysporiadanie záväzkov. Likvidačnou činnos-ťou nie je dotknuté konanie konateľa, ktoré mu vyplýva zo spoločenskej zmluvy a zákona.Aj keď je spoločnosť v likvidácii, platí pre konateľa podľa § 135a OZ povinnosť vykonávať svoju pôsob-nosť odborne a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

Ak je ustanovených viac likvidátorov, každý likvidátor je oprávnený konať v menespoločnosti vo veciach likvidácie spoločnosti. Zo spôsobu ustanovenia likvidátorovmôže vyplývať rozsah ich konania. V rozhodnutí súdu alebo valného zhromaždenia ak-ciovej spoločnosti, ktoré vymenuje viac osôb do funkcie likvidátora, môže byť stanove-né, v akom rozsahu sú oprávnení konať v mene spoločnosti vo veciach likvidácie, napr.jeden likvidátor môže mať v právomoci predaj majetku, iný vymáhanie pohľadávok.

Príklad č. 2:Môže sa dať likvidátor zastúpiť?Zákon zastupovanie likvidátora nezakazuje. Likvidátor sa môže dať zastupovať inou osobou. Niekedyje takýto postup nevyhnutný, napríkladv prípade likvidácie veľkých subjektov s viacerými organizačný-mi jednotkami, prevádzkami, je účelné, aby likvidátor splnomocnil k určitým úkonom svojho zástupcu.Za výkon funkcie likvidátora je však zodpovedný samotný likvidátor.

Likvidátori zodpovedajú za výkon pôsobnosti rovnakým spôsobom ako členovia šta-tutárnych orgánov. Likvidátor bez ohľadu na právnu formu spoločnosti, v ktorej likvi-dáciu vykonáva, zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle príslušných ustanoveníOZ a iných právnych predpisov.

120

Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, nemôže pokračovaťv likvidácii a likvidátor je povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na kon-kurz (§ 72 ods. 2 OZ). Podmienky, pri splnení ktorých je likvidátor povinný podať ná-vrh na vyhlásenie konkurzu, upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ak je vy-hlásený konkurz na obchodnú spoločnosť v likvidácii, likvidácia sa počas trvania kon-kurzu prerušuje. Počas trvania konkurzu likvidátor vykonáva svoju pôsobnosť ibav rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty.

Ak spoločnosti po splnení konečného rozvrhu výťažku a zrušení konkurzu zostal ma-jetok, likvidátor je povinný pokračovať v likvidácii. V prípadoch, keď spoločnosť poskončení konkurzu nemá žiadny majetok alebo ku konkurzu nedošlo pre nedostatokmajetku, likvidácia spoločnosti nepokračuje a likvidátor je povinný urobiť potrebnéopatrenia vedúce k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.

Zánik funkcie likvidátora

Funkcia likvidátora, ktorý je fyzickou osobou, zaniká smrťou likvidátora, pozbavenímalebo obmedzením jeho spôsobilosti na právne úkony. Funkcia likvidátora zaniká ajvzdaním sa funkcie alebo odvolaním.

Ak je likvidátorom právnická osoba, funkcia zaniká tiež zánikom tejto právnickej oso-by. Pretože zákon nemá inú úpravu, ak zanikne právnická osoba s právnym nástup-com, zo zákona vyplýva predpoklad, že likvidátorom sa stane tento právny nástupca,pretože zákon uvedenú situáciu osobitne nerieši.

Likvidátor, ktorého nevymenoval do funkcie súd, sa môže vzdať svojej funkcie.Vzdanie sa funkcie, ktoré musí mať písomnú formu, je účinné jeho doručením spoloč-nosti. Likvidátor, ktorého do funkcie vymenoval súd, môže podať návrh o jeho odvola-nie na súd, ktorý ho do funkcie vymenoval, ak nemožno od neho spravodlivo požado-vať, aby funkciu likvidátora vykonával.

Odvolanie likvidátora

Súd môže odvolať likvidátora z funkcie, ak ho do funkcie vymenoval, ale aj keď bol donej ustanovený iným spôsobom. Dôvodom pre odvolanie likvidátora je neplnenie sipovinností. Konanie podľa § 71 ods. 6 OZ môže súd začať len na návrh osoby, ktoráosvedčí právny záujem na odvolaní.

Ak zanikla funkcia likvidátora (napr. vzdanímsa funkcie, smrťou), je spoločnosť povin-ná vymenovať likvidátora bez zbytočného odkladu. Pokiaľ tak spoločnosť neurobí,musí likvidátora vymenovať súd. Ak predchádzajúci likvidátor, ktorému zanikla funk-cia, bol vymenovaný súdom, nového likvidátora môže vymenovať len súd. Na kona-nie o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo o nahradení inou osobou je vecnepríslušný registrový súd, a to miestne príslušnýpodľa sídla likvidovanej spoločnosti.

121


Spoločnosť vstupujúca do likvidácie je povinná odovzdať likvidátorovi písomnú agen-du spoločnosti, predovšetkým:

� inventúrne súpisy,

� účtovnú dokumentáciu (účtovné doklady, účtovné zápisy, účtovné knihy),

� súpis pohľadávok a záväzkov,

� pracovnoprávnu agendu,

� súpis platných zmlúv, práv a povinností,

� súpis prebiehajúcich súdnych sporov.

Častým problémom firiem vstupujúcich do likvidácie je chýbajúca zmluvná a účtovnáevidencia – firemné zmluvy, účtovné závierky, daňové priznania a opravné daňovépriznania, hlavné knihy účtovnej evidencie, súpisy majetku, záväzkov či pohľadávok.Kvôli chýbajúcej dokumentácii nastávajú komplikácie v tom, že sa nedá zodpovedneurčiť majetková situácia spoločnosti. Bez dokumentácie likvidátor nemôže konať.

Pre likvidátora môže nastať problém, ak mu klient odovzdá neúplnú evidenciu, noubezpečí ho, že úplná je. Ak pritom nebol vyhotovený preberací protokol, nesie zod-povednosť likvidátor. Napr. pri zistení, že suma záväzkov presahuje sumu majetku, jetotiž likvidátor povinný podať návrh na konkurz. Ak by to neurobil, bude priamozodpovedať za škody.

OZ ukladá likvidátorovi povinnosť zostaviť účtovnú súvahu ku dňu vstupu spo-ločnosti do likvidácie. Likvidačnú súvahu a prehľad o imaní je povinný zaslať každé-mu spoločníkovi, ktorý o to požiada.

Vstup spoločnosti do likvidácie je povinný likvidátor:

� oznámiť všetkým známym veriteľom najlepšie vo forme doporučeného listu zaúčelom zabezpečenia dôkazov o splnení tejto povinnosti;

� zverejniť v Obchodnom vestníku spolu s výzvou, aby veritelia spoločnosti, inéosoby a orgány prihlásili svoje pohľadávky, prípadne iné práva v lehote, ktorá ne-smie byť kratšia ako tri mesiace;

� plniť záväzky spoločnosti. Na rozdiel od konkurzu likvidátor nie je viazaný v proce-se likvidácie poradím pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov. Súvisí to so skutoč-nosťou, že spoločnosť má dostatok majetku, aby uspokojila všetky svoje záväzkyv procese likvidácie;

� uplatňovať pohľadávky a prijímať plnenia;

� zastupovať spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi;

� uzavierať zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.

Likvidátor je právne zodpovedný za priebeh likvidácie spoločnosti. Jeho náplňou jezabezpečiť optimálny časový priebeh likvidácie spoločnosti pri dodržaní všetkých

122

zákonných postupov a úspornom vynakladaní vecných a finančných zdrojov a do-siahnutie maximálnej výšky likvidačného zostatku. Na realizáciu uvedených cieľovlikvidátor zostaví likvidačný plán. Ide najmä o stanovenie časového postupu likvido-vania záväzkov, rušenia a vypovedania obchodných zmlúv, uvoľňovania zamestnan-cov a finančného vysporiadania odvodových povinností, predaja majetkua vymáhania pohľadávok.

Zákon neurčuje dĺžku trvania likvidácie. Dĺžka likvidácie nie je časovo obmedze-ná. Likvidátor dostáva odmenu po celý čas. O úspešný a rýchly priebeh likvidáciespoločnosti majú záujem najmä jej vlastníci. Výška likvidačného zostatku, ktorý nanich pripadá, však často pre rôzne formy naťahovania celého procesu utrpí.

V praxi sa často stáva, že likvidácia trvá aj niekoľko rokov, pričom valné zhromažde-nie obchodnej spoločnosti sa po celý tento čas nezíde. Vlastníci tak nemajú možnosťdostať sa k informáciám o priebehu likvidácie spoločnosti.

Ku dňu skončenia likvidácie je likvidátor povinný zostaviť účtovnú závierku, ktorúpredloží spoločníkom na schválenie spolu s:

� konečnou správou o priebehu likvidácie a

� návrhom na rozdelenie majetkového zostatku, ktorý vyplynie z likvidácie (likvidač-ný zostatok), medzi spoločníkov.

Do 90 dní po schválení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a ná-vrhu na rozdelenie likvidačného zostatku podá likvidátor registrovému súdu návrh navýmaz spoločnosti z obchodného registra.

Po ukončení likvidácie likvidátor zabezpečí všetky náležitosti súvisiace s výmazomspoločnosti z obchodného registra.

Za výkon funkcie likvidátora prináleží likvidátorovi odmena, ktorá predstavuje pohľa-dávku voči spoločnosti a uhrádza sa z majetku spoločnosti.

Príklad č. 3:Jediný spoločník, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti, rozhodol o zrušení spoločnosti a vstupe dolikvidácie. Súd návrh na zápis zrušenia spoločnosti s likvidáciou prijal. Súčasne ustanovil konateľa lik-vidátorom spoločnosti. Môže si konateľ založiť novú spoločnosť, má v takomto prípade obmedzenie navýkon funkcie konateľa v novej firme?Pozícia likvidátora v jednej spoločnosti nebráni podnikaniu v inej spoločnosti, v uvedenom prípade jevšak potrebné zohľadniť možný zákaz konkurencie v s. r. o. Konateľ a súčasne aj likvidátor je štatutár-nym orgánom. V súlade s § 136 OZ konateľ nemôže podnikať v rovnakom alebo podobnom predmetepodnikania ani vstupovať so spoločnosťou do obchodných vzťahov, sprostredkovávať alebo obstarávaťpre iných obchody spoločnosti, zúčastňovať sa podnikania inej spoločnosti ako spoločník s neobme-dzeným ručením s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania, vykonávať činnosť štatutárne-ho orgánu inej právnickej osoby s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania. Ak uvedenépodmienky dodržuje, môže vykonávať uvedené funkcie súčasne.

123


4. Účtovný pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnostiObchodná spoločnosť ako podnikateľský subjekt je povinná viesť účtovníctvoodo dňasvojho vzniku (zápisu do obchodného registra) až do dňa zániku (výmazu z obchod-ného registra). Táto povinnosť jej vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve.

Obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo aj v priebehu likvidácie spoločnos-ti, to je odo dňa zrušenia spoločnosti do dňa výmazu spoločnosti z obchodnéhoregistra.

Počas likvidácie vedie spoločnosť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctvea postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva,ktoré boli vydané opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov.Na obdobie likvidácie spoločnosti nestanovujú postupy účtovania osobitný spôsobúčtovania. V priebehu likvidácie sa účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom úč-tovníctva, v ich časovej a vecnej súvislosti.

Predmetom účtovania je účtovanie o:

� stave a pohybe majetku,

� stave a pohybe záväzkov,

� stave a pohybe vlastného imania,

� nákladoch a výnosoch a výsledku hospodárenia.

4.1 Povinnosti účtovnej jednotky pred vstupom do likvidácie

Ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu spoločnosti do likvidácie je účtovná jednotkapovinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahuriadnej účtovnej závierky. Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania nestanovujúosobitný postup pri uzatváraní účtovných kníh a zostavovaní účtovnej uzávierky a úč-tovnej závierky pred vstupom spoločnosti do likvidácie. Mimoriadna účtovná závierkamusí obsahovať časti:

� súvahu,

� výkaz o výsledku hospodárenia,

� poznámky.

V prípade, že účtovná jednotka podlieha auditu, musí byť aj mimoriadna účtovná zá-vierka overená audítorom.

Pred zostavením účtovnej závierky musí byť vykonaná inventarizácia majetku a zá-väzkov v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečí pravdivý obrazo majetku a záväzkoch spoločnosti. Inventarizácii podliehajú všetky zložky majetkuvrátane prechodných položiek – rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíše-nia. V rámci inventarizácie je potrebné posúdiť opodstatnenosť trvania vytvorených:

124

� rezerv,

� opravných položiek,

� príjmov a výdavkov budúcich období,

� nákladov a výnosov budúcich období.

Rezervy predstavujú záväzok účtovnej jednotky na jej budúce výdavky vyplývajúcez minulej činnosti a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky spo-ločnosti. Účtovná jednotka musí individuálne posúdiť každú jednotlivú rezervu z po-hľadu jej odôvodnenosti aj v priebehu likvidácie spoločnosti. Za oprávnené rezervy,ktoré budú ponechané aj do obdobia likvidácie spoločnosti, je možné považovaťvytvorené rezervy napr. na:

� odstupné,

� nevyfakturované dodávky a služby,

� rekultiváciu pozemkov,

� náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a daňového pri-znania,

� náklady na pokuty a penále,

� prebiehajúce súdne spory,

� náklady na uvedenie prenajatého majetku do pôvodného stavu a pod.

Povinnosť uhradiť výdavky, na ktoré boli vyššie uvedené rezervy vytvorené, bude tr-vať aj v priebehu likvidácie spoločnosti.

Niektoré druhy rezerv stratia pri vstupe spoločnosti do likvidácie svoju opodstatne-nosť. Za takéto rezervy je možné považovať rezervy na:

� vyplácanie prémií a odmien,

� členské príspevky do zväzov, spolkov, profesijných komôr,

� stratové a nevýhodné zmluvy a pod.

Opravné položky sa tvoria na základe opatrnosti účtovnej jednotky na ťarchu nákla-dov k účtom majetku, ak zníženie hodnoty majetku je v účtovníctve preukázateľné a nieje trvalého charakteru. V prípade, že pri inventarizácii sa preukáže opodstatnenosť vy-tvorených opravných položiek, účtovná jednotka ich aj naďalej ponechá v účtovníctve.

Účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov, príjmov a výdavkov slúžia na účto-vanie nákladov a výnosov do účtovného obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.Jednotlivé položky je potrebné individuálne posúdiť. V prípade, že zúčtované časovorozlíšené náklady a výnosy, príjmy a výdavky budú vecne a časovo súvisieť aj s obdo-bím likvidácie spoločnosti, ich ponechanie v účtovníctve je opodstatnené.

Náklady budúcich období predstavujú výdavok účtovnej jednotky, ktorý patrí nákla-dovo do nasledujúceho účtovného obdobia. V prípade, že zaúčtovaný náklad

125


budúceho obdobia bude mať súvis s obdobím likvidácie, účtovná jednotka ho pone-chá, napr. nájomné zaplatené vopred za priestory, ktoré bude používať aj v priebehulikvidácie.

Podobne výdavky budúcich období, k úhrade ktorých bude účtovná jednotka po-vinná v priebehu likvidácie spoločnosti, účtovná jednotka ponechá v účtovníctve.Napr. spoločnosť má finančnú pôžičku so splatnosťou v čase likvidácie. Ku dňusplatnosti sú splatné aj úroky z pôžičky.

Výnosy budúcich období predstavujú prijaté sumy na budúce plnenia účtovnej jed-notky. Ak sú uvedené sumy opodstatnené a účtovná jednotka ich nebude musieť vrá-tiť, rozpustia sa pri účtovnej závierke do výnosov na príslušný účet. V prípade, žez dôvodu likvidácie spoločnosti účtovná jednotka nebude môcť plnenia uskutočniť,vznikne jej záväzok voči spoločnosti, ktorá výkon predplatila. Zaúčtovaný výnosbudúceho obdobia by mala účtovná jednotka preúčtovať na účet záväzku.

Príjmy budúcich období – účtovná jednotka musí v rámci uzávierkových období po-súdiť, či jej vznikol právny nárok na uvedený výnos. V prípade oprávnenosti právnehonároku preúčtuje účtovná jednotka príjem budúceho obdobia na ťarchu účtu pohľadá-vok. V prípade nepreukázateľnosti výnosu tento zaúčtuje účtovná jednotka na ťarchuúčtu 588 – Ostatné mimoriadne náklady.

O odloženej daňovej pohľadávke sa účtuje len vtedy, ak je pravdepodobné, že zá-klad dane, voči ktorému bude možné vyrovnať sumy odloženej pohľadávky, bude do-siahnuteľný. Pri uzávierke sa prehodnotí účtovná hodnota odloženej daňovej pohľa-dávky a preverí sa pravdepodobnosť dostatočného základu dane v budúcnosti, ktorýby umožnil vyrovnanie celej jej hodnoty alebo jej časti. V prípade, že v budúcnosti sanepredpokladá dostatočné vytvorenie daňového základu, odložená daňovápohľadávka sa zruší úplne alebo čiastočne do výšky očakávaného základu dane.

4.2 Povinnosti účtovnej jednotky po vstupe do likvidácie

Dňom vstupu do likvidácie začína nové účtovné obdobie. Ku dňu vstupu spoločnostido likvidácie likvidátor zostaví likvidačnú účtovnú (otváraciu) súvahu. Likvidačnásúvaha musí byť podložená inventarizáciou majetku a záväzkov (§ 29 – § 30 zákonao účtovníctve). Likvidačná súvaha nadväzuje na mimoriadnu účtovnú závierku, ktorúspoločnosť zostavuje ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie.

Likvidačná účtovná súvaha má mimoriadny význam pre ďalší postup likvidácie. Likvi-dačná súvaha obsahuje súbor obchodného majetku a záväzkov, ktoré budú predme-tom likvidácie. Prehľad záväzkov bude závisieť od stavu účtovnej evidencie a neskôrod toho, ako sa veritelia prihlásia k svojim pohľadávkam. Dôsledný súpis majetku jejednou zo základných povinností likvidátora, pretože od toho závisí uspokojenie veri-teľov a výška likvidačného zostatku alebo podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, akmajetok nestačí na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov. Toto rozhodnutie bude

126

možné až potom, keď bude zachytený skutočný stav majetku a uplynie lehota naprihlasovanie pohľadávok.

Odo dňa vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie pokračuje účtovná jednotkav účtovaníúčtovných prípadov súvisiacich s procesom likvidácie a otvoríúčtovné knihy.

Okrem bežných účtovných prípadov sa budú účtovať špecifické účtovné operácie sú-visiace s likvidáciou spoločnosti, ako sú inkasá pohľadávok, úhrady záväzkov, predajhmotného a nehmotného majetku, plnenie záväzkov súvisiacich s prepustením za-mestnancov. K špecifickým účtovným prípadom patria napr.:

� odstupné zamestnancom stanovené zákonom alebo dohodnuté v kolektívnejzmluve,

� odstupné zamestnancom nad rámec zákona a kolektívnej zmluvy,

� odpis neuhradených pohľadávok pri upustení od ich vymáhania,

� odmena likvidátora.

Počas likvidácie sa musia zrušiť opravné položky k majetku, rezervy a účty časovéhorozlíšenia, ktoré neboli zrušené pri vstupe spoločnosti do likvidácie.

Daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia likvidácie nevzniká nárok na uplat-nenie odpisov z dlhodobého majetku. Splnenie podmienky, že má majetok v evi-dencii k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, nie je postačujúce na uplatnenieodpisu, pretože ďalšou podmienkou uplatnenia je používať majetok na dosiahnutiezdaniteľných príjmov.

Osobitným problémom v likvidovanej spoločnosti je vysporiadanie zamestnancov.Ak zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodu zrušenia spoloč-nosti alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočívav osobe zamestnanca, počas 30 dní

a) najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viacako 20 a menej ako 100 zamestnancov,

b) najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnáva-teľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov,

c) najmenej s 30 zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej300 zamestnancov,

ide o hromadné prepúšťanie zamestnancov.

S cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac predzačatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov (ak u za-mestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo s dotknutými zamest-nancami) opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťa-nia zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcomzamestnancov všetky potrebné informácie a písomne ich informovať najmä o:

127


a) dôvodoch hromadného prepúšťania,

b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,

c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,

d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,

e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

Zamestnávateľ predloží zamestnancom informáciu o hromadnom prepúšťaní spolus menami, priezviskami a adresami trvalého pobytu zamestnancov, s ktorými sa mározviazať pracovný pomer. Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťaniaso zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku pre-rokovania zástupcom zamestnancov a súčasne aj úradu práce, sociálnych vecía rodiny na účely hľadania riešeníproblémov spojených s hromadným prepúšťaním.

Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvo-du rušenia spoločnosti alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodouz toho istého dôvodu najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručeniapísomnej informácie.

Lehota slúži Národnému úradu práce na hľadanie riešení problémov spojených s plá-novaným hromadným prepúšťaním.Úrad práce, sociálnych vecía rodiny môže lehotuz objektívnych dôvodov primerane skrátiť, o čom bezodkladne písomne informujezamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ poruší povinnosti spojené s hromadným prepúšťaním stanovenév § 73 Zákonníka práce, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovnýpomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy najmenej v sumedvojnásobku jeho priemerného zárobku.

Vyplatené odstupné zamestnancom stanovené zákonom alebo dohodnuté v kolek-tívnej zmluve sa zaúčtuje MD 527/D 331. Odstupné vyplatené zamestnancom nad rá-mec zákona a kolektívnej zmluvy sa zaúčtuje MD 528/D 331.

Rovnako sa musia ukončiť nájomné či lízingové zmluvy, ale aj zmluvy s viazanosťou,čo sa týka telekomunikačných operátorov či iných dodávateľov, vysporiadať úvery.

Uplatňovanie pohľadávok, ktoré má likvidovaná spoločnosť voči svojim dlžníkom, jeoprávnenie a zároveň povinnosť likvidátora. Likvidátor ich môže vymáhať mimosúdnealebo núteným výkonom rozhodnutia. Dôležité je ich rozčlenenie podľa lehoty splat-nosti – pri pohľadávkach, ktoré ešte nenadobudli splatnosť, dohodnúť s dlžníkmi ichskorší termín splatnosti. Vhodné je aj speňaženie pohľadávok ich predajom.

Za týmto účelom zákon zmocňuje likvidátora na uzatváranie zmierov a dohôd o záni-ku práv a záväzkov. Takýto postup nesmie byť na ujmu veriteľov a nemôže ním byťkrátené uspokojenie ich nárokov.

V prípade nedobytných pohľadávok je možné tieto odpísať do nákladov. Zákono účtovníctve nezakazuje odpísať do nákladov nevymožiteľnú pohľadávku, avšak

128

z hľadiska dane z príjmov sa táto nepovažuje za náklad spoločnosti a spoločnosť simusí výšku uvedenej pohľadávky pripočítať k základu dane.

Zákon o dani z príjmov v § 19 ustanovuje možnosť odpisu pohľadávok, len ak súskutočne preukázané. To znamená, že v prípade nedobytných pohľadávok sa zapodmienku preukázateľnosti považuje najmä rozhodnutie súdu o tom, že majetokdlžníka skutočne nepostačuje na úhradu pohľadávok s tým, že veriteľ vykonával úko-ny, ktoré viedli k vymoženiu pohľadávky. Za takúto pohľadávku uznanú za daňový vý-davok je považovaná aj neuhradená časť hodnoty pohľadávky za dlžníka v konkurz-nom a reštrukturalizačnom konaní vyplývajúca z výsledku konkurzného alebo re-štrukturalizačného konania. Rovnako je to v prípade,ak súd zamietne návrh na vyhlá-senie konkurzu z dôvodu nedostatku majetku dlžníka. Aj napriek uvedenejpreukázateľnosti i nedobytnosti pohľadávky súdom je však na daňové účely potrebnéskúmať i podmienku starostlivosti veriteľa o vymoženie pohľadávky ešte predrozhodnutím súdu o nevyhlásení konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka.

Platná účtová osnova umožňuje účtovať nevymožiteľné alebo stratové pohľadávkyna ťarchu účtu 546 – Odpis pohľadávky. Nevymožiteľnú pohľadávku je potrebné do-kumentovať doložením písomných podkladov o tom, že vymáhanie bolo adresátovi(dlžníkovi) oznámené a včas doručené, príp. vymáhanie bolo realizované súdnoucestou až cez exekútorov.

Ak dlžník na urgencie nereaguje, treba dbať o to, aby nedošlo k premlčaniu pohľadáv-ky (podľa § 397 OZ je všeobecná premlčacia lehota 4 roky). Súčasťou inventarizáciemajetku je aj dokladová inventarizácia pohľadávok, v rámci ktorej sa má požadovaťpísomné potvrdenie pohľadávok od všetkých dlžníkov, pričom jednotliví dlžnícipotvrdzujú výšku svojich záväzkov.

Keďže účelom likvidácie je vysporiadanie záväzkov a obchodného imania likvidova-nej obchodnej spoločnosti, je potrebné, aby sa veritelia, ktorí majú byť uspokojeníz majetku spoločnosti, prihlásili k svojim pohľadávkam, prípadne iným právam. Z toh-to dôvodu je likvidátor povinný oznámiť vstup spoločnosti do likvidácie všetkým zná-mym veriteľom. Zákon nepredpisuje formu oznámenia, avšak likvidátor nesiedôkazné bremeno v konaní o výmaz spoločnosti na registrovom súde.

V záujme ochrany veriteľov, ktorým likvidátor nezašle oznámenie o vstupe spoloč-nosti do likvidácie, pretože poruší svoju povinnosť alebo pretože vinou likvidovanejspoločnosti nie sú zachytení v účtovnej evidencii, zákon ukladá likvidátorovi povin-nosť zverejniť vstup spoločnosti do likvidácie. Povinnosť zverejnenia údajov je splne-ná ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Ak by likvidátor nesplnil tieto povinnostia v dôsledku toho by veriteľ nebol uspokojený, prichádza do úvahy aj zodpovednosťza škodu podľa príslušných ustanovení OZ.

Veritelia si môžu uplatniť svoje pohľadávky, prípadne iné práva na základe výzvy likvi-dátora, ale aj bez nej, a to aj vtedy, keď ešte nie sú splatné, resp. keď ich spoločnosť

129


nebola v čase výzvy povinná splniť. Lehotu, v ktorej si môžu veritelia prihlásiť svojepohľadávky, nesmie likvidátor vyhlásiť na čas kratší ako tri mesiace.

Príklad č. 4:Má vstup obchodnej spoločnosti do likvidácie nejaký vplyv na splatnosť jej nesplatných pohľadávok?Vstupom obchodnej spoločnosti do likvidácie sa nestávajú nesplatné pohľadávky likvidovanej spoloč-nosti splatnými. OZ, ktorý upravuje likvidáciu v § 70 až § 75a, zmenu splatnosti pohľadávok v súvislostiso vstupom spoločnosti do likvidácie neupravuje a takáto úprava nevyplýva ani z Občianskeho zákon-níka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii či zákona o účtovníctve.

Obchodný zákonník nerieši postup likvidátora, ak pohľadávky alebo iné práva celkomalebo čiastočne neuznáva. Prevažne pôjde o finančné nároky, ktoré si môže veriteľuplatňovať na súde voči spoločnosti v likvidácii, a to buď žalobou o plnenie, alebo ur-čovacím sporom. Ak pôjde o iné práva, pre rozhodovanie ktorých nie je daná právo-moc súdu, spravidla pôjde o nároky v správnom konaní a príslušné orgány môžuvydávať rozhodnutia o týchto nárokoch a realizovať aj ich exekúciu.

Likvidácia nebráni tomu, aby prebiehal súdny výkon rozhodnutia alebo iný nútený vý-kon rozhodnutia podľa osobitných predpisov, pretože likvidácia tieto konania nepre-rušuje a ani im nebráni. Ak by v dôsledku núteného výkonu rozhodnutia došlok významnému zníženiu hodnoty majetku a zostávajúci majetok nebude postačovaťna uspokojenie pohľadávok veriteľov, likvidátor je povinný podať návrh na vyhláseniekonkurzu.

Vzor č. 3:Návrh likvidátora dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Okresný súd ŽilinaHviezdoslavova ul. č. 28010 01 Žilina

Navrhovateľ:X-TRADE, s. r. o., v likvidáciisídlo: Kysucká 10, 010 01 Žilinazastúpená Adam Dávid, likvidátor spoločnosti

Paprčkova 11, 010 01 Žilina

Návrh likvidátora dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Rozhodnutímvalného zhromaždenia spoločnosti X-TRADE, s. r. o., v likvidácii, so sídlom Kysucká 10,010 01 Žilina, konaného dňa 30. 4. 2012 bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti s likvidáciou. Za likvi-dátora bol vymenovaný Adam Dávid, Paprčkova 11, 010 01 Žilina.

130

Vstup spoločnosti do likvidácie a jej likvidátor bol uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. Sro.123/11 z 13. mája 2012 zapísaný do obchodného registra.

Dôkaz: Uznesenie sp. zn. 123/12 z 13. mája 2012

Likvidátor bez zbytočného odkladu zostavil ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnúsúvahu, prehľad o imaní spoločnosti a zistil, že likvidovaná spoločnosť je predlžená.

Dôkaz: Likvidačná účtovná súvaha

Prehľad o imaní spoločnosti

Vzhľadom na zistený stav úpadku likvidovanej spoločnosti a tým povinnosť likvidátora podať návrh na vyhlá-senie konkurzu podľa § 72 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v zneníneskorších predpisova § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov likvidátor dlžníkanavrhuje, aby Okresný súd v Žiline vydal toto

uznesenie:

Súd vyhlasuje na majetok dlžníka X-TRADE, s. r. o., v likvidácii, so sídlom v Žiline, Kysucká 10 kon-kurz, ustanovuje správcu a vyzýva veriteľov, aby prihlásili v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzuvšetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenia, s upozorne-ním, že na nároky, ktoré neboli prihlásené, sa nebude brať zreteľ.

V Žiline dňa 28. mája 2012

Adam Dávidlikvidátor

Prílohy:

� zoznam majetku

� zoznam záväzkov

� zoznam spriaznených osôb

� posledná riadna individuálna účtovná závierka

� doklad o zaplatení preddavku

Likvidátor je oprávnenou osobou na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a podá-va návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Ustanovenie § 72 ods. 2 OZ sa v praxi často porušuje a likvidátori, aj keď vedia, žespoločnosť je predlžená, vykonávajú likvidáciu, speňažia časť majetku, uspokoja nie-ktorých veriteľov a až po dlhšom čase podajú návrh na vyhlásenie konkurzu.

Takýto postup zakladá objektívnu zodpovednosť za škodu. Likvidátor je povinný na-hradiť škodu tým veriteľom, ktorí mohli byť uspokojení, ak by likvidátor včas podalnávrh na vyhlásenie konkurzu.

Po úhrade všetkých záväzkov spoločnosti a vysporiadaní majetkových pomerov spo-ločnosti tak, aby mohli byť zaplatené náklady spojené s likvidáciou, všetky daňovéa odvodové povinnosti, ktoré vyplynuli z likvidácie, ak ich nebolo možné zaplatiť kudňu zostavenia konečnej účtovnej závierky z likvidácie, možno likvidáciu ukončiť.

131


4.2.1 Odmena likvidátora

Odmenu likvidátora určuje orgán spoločnosti, ktorý likvidátora vymenoval. Ak ne-dôjde k dohode o výške odmeny medzi spoločnosťou a likvidátorom vymenovanýmsúdom, určí na návrh likvidátora výšku výdavkov a odmenu za výkon funkcie súduznesením, ktoré doručí likvidátorovi a spoločnosti.

Likvidátor vymenovaný súdom má nárok na náhradu primeraných výdavkov a na od-menu za výkon funkcie.

Podrobnosti o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora ustano-vuje vyhláška MS SR č. 526/2004 Z. z. o určení výšky výdavkov a odmeny na výkonfunkcie likvidátora (ďalej len „vyhláška“).

V zmysle vyhlášky je základom na určenie odmeny likvidátora za vykonanie likvidáciemajetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie (ide o majetkový zostatok ešte pred ur-čením odmeny likvidátora). Ak súd rozhodol o dodatočnej likvidácii majetku podľa§ 75a OZ, základom na určenie odmeny likvidátora za vykonanie dodatočnej likvidá-cie je majetkový zostatok, ktorý vyplynie z dodatočnej likvidácie. Odmena likvidátoraje:

� z prvých 3 319,39 € základu 15 %,

� zo sumy presahujúcej 3 319,39 € až do 16 596,96 € základu 10 %,

� zo sumy presahujúcej 16 596,96 € až do 33 193,92 € základu 7 %,

� zo sumy presahujúcej 33 193,92 € základu 5 %,

� najmenej 33,19 €.

Suma nad 331 939,19 € sa do základu nezapočítava.

Likvidátorovi okrem uvedenej odmeny patrí aj náhrada hotových výdavkov účelnevynaložených v súvislosti s vykonaním likvidácie, najmä súdne a iné poplatky, cestov-né náhrady, poštovné, telekomunikačné poplatky, náklady na znalecké posudkya odborné stanoviská, preklady, odpisy a fotokópie.

Ak likvidáciu vykonalo viac likvidátorov, patrí každému z nich podiel z odmeny určenejpodľa vyhlášky, ktorý zodpovedá rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti. V tejto odmenelikvidátora je zahrnutá aj náhrada za administratívnea iné práce vykonané v súvislos-ti s likvidáciou.

Odmena likvidátora je pohľadávkou likvidátora voči spoločnosti a uhrádza sa z ma-jetku spoločnosti. Odmena likvidátora je vynaložená v súlade s definícioudaňovéhovýdavku podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Likvidátor pri výkone svojej pô-sobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupujespoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zánikupráv a záväzkov. Tento náklad možno považovať za daňový výdavok do výškystanovenej spomínanou vyhláškou o odmenách likvidátorov.

132

Odmena likvidátora sa zaúčtuje MD 518/D 379 v prípade mandátnej zmluvy,MD 523/D 365 v prípade, že likvidáciu vykonáva spoločník, MD 521/D 331, ak likvidá-tora vykonáva zamestnanec spoločnosti.

Príklad č. 5:Spoločnosť uvažuje o možnosti likvidácie. Sú náklady spojené s likvidáciou spoločnosti daňovo uzna-né? Ak áno, ktoré sú to? Ak nie, prečo je to tak?Likvidátor robí v mene spoločnosti úkony smerujúce k zavŕšeniu likvidácie spoločnosti.Ak prebieha výkon funkcie likvidátora na základe pracovnoprávneho vzťahu, ide o pracovný vzťah me-dzi likvidátorom ako fyzickou osobou a spoločnosťou ako zamestnávateľom. Výkon funkcie likvidátorana základe pracovnoprávneho vzťahu sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce. Výkon funkcie likvidá-tora je pracovným vzťahom uzavretým medzi likvidátorom a jeho zamestnávateľom, spoločnosťou ale-bo súdom. Vychádzajúc z dikcie Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov všetky náklady súvisiaces výkonom funkcie likvidátora spoločnosti sa v tomto prípade považujú za výdavky vynaložené na za-mestnanca.V praxi ide prevažne o tieto druhy nákladov:

� odmena likvidátora vrátane odvodov do fondov, ktorá sa charakterizuje ako príjem zo závislej čin-nosti,

� cestovné,

� stravné,

� náklady na pohonné látky a ostatné náklady súvisiace s prevádzkou služobného motorového vo-zidla,

� náklady na pohonné látky a sadzba paušálnej náhrady (kilometrovné) pri používaní motorovéhovozidla likvidátora na služobné účely,

� administratívne náklady, ako sú poštovné, telefón a poistné a

� iné oprávnené prevádzkové náklady.

Všetky vynaložené náklady sú pre likvidovanú spoločnosť nákladmi na dosiahnutie, zabezpečeniea udržanie zdaniteľných príjmov. Ide teda o daňovo uznané náklady z hľadiska ustanovení zákonao dani z príjmov. Pre spoločnosť platia ustanovenia zákona o dani z príjmov o vyberaní a platení danez príjmov zo závislej činnosti.

4.3 Povinnosti účtovnej jednotky ku dňu skončenia likvidácie

Účtovné obdobie po vstupe do likvidácie končí dňom skončenia likvidácie. Ku dňuskončenia účtovného obdobia (skončenia likvidácie) uzatvorí účtovná jednotka úč-tovné knihy a vykoná mimoriadnu účtovnú závierku. Táto účtovná závierka sazostavuje v súlade so zákonom o účtovníctve. Vzťahuje sa na ňu povinnosť auditua tiež zverejňovania v Obchodnom vestníku.

Zostaveniu účtovnej závierky predchádza vykonanie inventarizácie majetku a zá-väzkov spoločnosti v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve.

133


Zákon o účtovníctve nestanovuje osobitný postup účtovania pri ukončení likvidá-cie spoločnosti. Účtovanie pri ukončení likvidácie spoločnosti a jej následnom zrušenísa riadi § 28 postupov účtovania. Ku dňu skončenia likvidácie obchodnej spoločnostisa zostavímimoriadna účtovná závierka, ktorá obsahuje vyčísleniezáväzku z dôvodusplatnej dane z príjmov. Účty likvidovanej spoločnosti by nemali vykazovať ku dňuskončenia likvidácie žiadne zostatky s výnimkou vykázaného likvidačného zostatkua záväzku zo splatnej dane z príjmov. Pri zostavení účtovnej uzávierky by účtovnájednotka mala uskutočniť tieto kroky:

� zistiť výsledok hospodárenia ako rozdiel nákladov a výnosov,

� mimoúčtovne vyčísliť základ dane za príslušné zdaňovacie obdobie likvidácie,

� vypočítať daň z príjmu a vypočítanú daň zaúčtovať,

� vyčísliť výsledok hospodárenia po zdanení na účte 710 – Účet ziskov a strát,

� vypočítať výšku likvidačného zostatku pomocou účtu 702 – Konečný účet súvaho-vý,

� vypočítať podiely na likvidačnom zostatku a tieto zaúčtovať ako záväzky voči spo-ločníkom súvzťažne na vrub účtov vlastného imania,

� zostaviť účtovnú závierku.

Likvidačnú účtovnú závierku, konečnú správu a návrh na rozdelenie likvidačnéhozostatku musia schváliť spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti. Na tentoúčel zákon zmocňuje likvidátora na zvolanie valného zhromaždenia. Oprávnenie likvi-dátora na zvolanie valného zhromaždenia je dôležité, najmä keď spoločnosť nebudemať ustanovený štatutárny orgán.

Ak sa k dokumentom spoločníci nevyjadria ani po opakovanej výzve likvidátora dojedného mesiaca od doručenia výzvy, považujú sa účtovná závierka, konečná správaa návrh na rozdelenie likvidačného zostatku za schválené. Likvidátor uloží likvidačnýzostatok do úschovy, čím sa považuje likvidácia za skončenú.

Likvidačný zostatok je výťažok, ktorý zostane z majetku spoločnosti po tom, čo súuspokojení všetci veritelia. Pri likvidačnom zostatku zákon nestanovuje spôsob jehovyplatenia (vyrovnania), nevylučuje sa finančné, ako aj vecné plnenie.

4.3.1 Podiel na likvidačnom zostatku

Pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majú spoločníci nárok na podiel na likvidačnomzostatku. Podľa § 75 Obchodného zákonníka sa likvidácia ukončí, ak boli vysporiada-né záväzky voči všetkým veriteľom. Ak z likvidácie vyplynie majetkový zostatok, máspoločník obchodnej spoločnosti nárok na podiel z tohto majetkového zostatku – po-diel na likvidačnom zostatku. Podiel na likvidačnom zostatku OZ pre jednotlivéobchodné spoločnosti upravuje osobitne:

134

� pri akciovej spoločnosti v § 220 – likvidačný zostatok sa rozdelí medzi akcioná-rov v pomere zodpovedajúcom menovitej hodnote ich akcií, ak zo stanov nevyplý-va niečo iné. V prípade, že akcie neboli splatené úplne, vyplatí sa akcionárom naj-skôr suma, ktorú splatili a zvyšok sa následne rozdelí medzi akcionárov v pomerek výške menovitej hodnoty ich akcií;

� v spoločnosti s ručením obmedzeným v § 153 – podiel na likvidačnom zostat-ku sa určí pomerom splateného vkladu spoločníka ku splateným vkladom všet-kých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak;

� vo verejnej obchodnej spoločnosti v § 92 – každý zo spoločníkov má nárok navrátenie hodnoty splateného vkladu. Zvyšok likvidačného zostatku sa rozdelí rov-ným dielom. Ak likvidačný zostatok nestačí na vrátenie splatených vkladov, po-dieľajú sa na ňom spoločníci v pomere k ich výške. Spoločenská zmluva môžeupraviť rozdelenie likvidačného zostatku inak;

� v komanditnej spoločnosti v § 104 – pri zrušení spoločnosti s likvidáciou majúspoločníci nárok na podiel na likvidačnom zostatku. Každý zo spoločníkov má ná-rok na vrátenie hodnoty splateného vkladu. Pokiaľ likvidačný zostatok nestačí natoto vrátenie, majú prednostné právo na vrátenie komanditisti. Zvyšok likvidačné-ho zostatku, ktorý zostal po vráteníhodnoty vkladov, sa rozdelímedzi spoločníkovpodľa rovnakých zásad ako zisk. Ak likvidačný zostatok nestačí na rozdeleniepodľa odseku 1, rozdelí sa medzi spoločníkov podľa rovnakých zásad ako zisk.Spoločenská zmluva môže určiť iný spôsob rozdelenia likvidačného zostatkumedzi spoločníkov.

Príklad č. 6:Podiel na likvidačnom zostatkuSpoločnosť MAVEX, s. r. o., vstúpila do likvidácie 1. februára 2011. Spoločnosť má zapísané základnéimanie 150 000 €. Má troch spoločníkov:

Spoločníci Upísaný vklad v € Splatený vklad v € MÚ MÚ § 153 OZ

1. DAX, s. r. o. 90 000 90 000 0,60 0,65

2. QUARS, s. r. o. 45 000 40 000 0,30 0,28

3. p. Ján Mútny 15 000 10 000 0,10 0,07

Spolu 150 000 140 000 1 1

Výpočet likvidačného zostatku:Súčet majetku po skončení likvidácie 300 000 €

Záväzky z titulu likvidácie:- daň z príjmov - 15 240 €

- odmena likvidátora - 5 000 €

- záväzky za služby počas likvidácie - 12 000 €

Likvidačný zostatok 267 760 €

135


Likvidačný zostatok sa rozdelí medzi spoločníkovpodľa § 153 Obchodného zákonníkapodľa vypočíta-nej miery účasti.

Rozdelenie likvidačného zostatku medzi spoločníkov

Spoločníci Upísaný vklad v € Splatený vklad v € MÚ Podiel na likvidačnom zostatku v €

1. DAX, s. r. o. 90 000 90 000 0,65 267 760 x 0,65 = 174 044

2. QUARS, s. r. o. 45 000 40 000 0,28 267 760 x 0,28 = 74 973

3. p. Ján Mútny 15 000 10 000 0,07 267 760 x 0,07 = 18 743

Spolu 150 000 140 000 1 = 267 760

Účtovanie u spoločníkov

Text Spoločník DAX s. r. o. Spoločník QUARS s. r. o.

Suma v € Účtovanie Suma v € Účtovanie

1. Nárok na podiel na likvidačnom zostatku 174 044 MD 378 / D 665 74 973 MD 378 / D 665

2. Vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku 174 044 MD 221 / D 378 74 973 MD 221 / D 378

Daňové hľadisko:Podiely na likvidačnom zostatku nie sú predmetom dane z príjmu:

� u fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov,

� u právnickej osoby podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 7:Spoločnosť WEX, v. o. s., vstúpila do likvidácie 15. marca 2011. Spoločnosť má troch spoločníkov:

Spoločníci Splatený vklad v €

1. FAX, s. r. o. 100 000

2. MARS, s. r. o. 50 000

3. p. Ján Vodný 50 000

Spolu 200 000

Spoločnosť nemá v stanovách osobitnú úpravu rozdelenia likvidačného zostatku pri likvidácii spoloč-nosti.Výpočet likvidačného zostatku:Súčet majetku po skončení likvidácie 400 000 €

Záväzky z titulu likvidácie:- odmena likvidátora - 5 000 €



136


Spoločníci Splatený vkladv €

Podiel na likvidačnomzostatku podľa vkladov v €

Zostávajúci podiel na likvidačnomzostatku v € delený rovným dielom

1. FAX, s. r. o. 100 000 100 000 60 000

2. MARS, s. r. o. 50 000 50 000 60 000

3. p. Ján Vodný 50 000 50 000 60 000

Spolu 200 000 200 000 180 000

Príklad č. 8:Spoločnosť MEDEX, v. o. s., vstúpila do likvidácie 1. apríla 2012. Spoločnosť má troch spoločníkov:

Spoločníci Splatený vklad v € Podiel na splatených vkladoch v %

1. ZAAC, s. r. o. 100 000 50

2. PLUS, s. r. o. 50 000 25

3. p. Ján Vodný 50 000 25

Spolu 200 000 100

Spoločnosť má v stanovách osobitnú úpravu rozdelenia likvidačného zostatku pri likvidácii spoločnosti.Likvidačný zostatok spoločnosti sa bude rozdeľovať v pomere podľa splatených vkladov.Výpočet likvidačného zostatku:Súčet majetku po skončení likvidácie 400 000 €

Záväzky z titulu likvidácie:- odmena likvidátora - 5 000 €




Spoločníci Splatený vkladv €

Podiel na splatenýchvkladoch v %

Podiel na likvidačnom zostatku v €

delený podľa splatených vkladov

1. ZAAC, s. r. o. 100 000 50 190 000

2. PLUS, s. r. o. 50 000 25 85 000

3. p. Ján Vodný 50 000 25 85 000

Spolu 200 000 100 380 000

Daňové hľadiskoVyplatené podiely na likvidačnom zostatku v. o. s. spoločníkom podliehajú dani z príjmov. Spoločnosťvyplatí bývalým spoločníkompodiel na likvidačnom zostatku nezdanený. Tento príjem predstavuje prespoločníkov príjem z podnikania podľa § 6 ods. 7 zákona o dani z príjmov a daňovníci si ho uvedú akočiastkový základ dane vo svojom daňovom priznaní.

137


Príklad č. 9:Podľa § 75 ods. 2 OZ má likvidátor uložiť likvidačný zostatok do úschovy podľa príslušného zákona.O aký zákon ide a ako sa uplatňuje v praxi?Uvedená právna úprava neodkazuje na konkrétny právny predpis o úschovách. Preto je potrebné postu-povať podľa úpravy obsiahnutej v § 185a Občianskeho súdneho poriadku a v zákone č. 323/1992 Zb.o notároch a notárskej činnosti. Úschovu podľa OSP zákon umožňuje na účely splnenia dlhu veriteľovi.Podľa § 65 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti prijme notár na žiadosť zloži-teľa (likvidátora) do notárskej úschovy listiny a peniaze a listinné cenné papiere, ak mu boli odovzdanéso žiadosťou, aby ich vydal určitému príjemcovi.O úkone uloženia listín a peňazí spisuje notár zápisni-cu, z ktorej musíbyť zrejmé miesto a čas prevzatia listín,údaje o zložiteľovi, údaje o listinách uloženýchdo úschovy. Následne môže notár vydať listiny len zložiteľovi alebo osobe, ktorá sa preukáže osobit-ným plnomocenstvom.

Zostavením účtovnej závierky sa končí likvidačný proces, v rámci ktorého je potrebné:

� odsúhlasiť spoločníkmi účtovnú závierku a záverečnú správu z likvidácie s návr-hom na rozdelenie likvidačného zostatku,

� ukončiť zmluvné vzťahy s dodávateľmi, ktorí zabezpečovali režijnú prevádzku(elektrická energia, voda, telefón a pod.), ktorým táto skutočnosť už bola oznáme-ná a vyrovnať voči nim prípadné záväzky,

� miestne príslušnému správcovi dane podať daňové priznanie na daň z príjmovz likvidácie, odviesť daň z príjmov,

� požiadať správcu dane o písomný súhlas na výmaz spoločnosti z obchodnéhoregistra,

� po odsúhlasení správnosti výšky dane z príjmov správcom dane a zaplatení danívyplatiť podiely na likvidačnom zostatku,

� vypracovať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra,

� zrušiť účet spoločnosti v peňažnom ústave,

� vyplatiť odmenu likvidátorovi,

� usporiadať všetky podnikové dokumenty a písomnostia zabezpečiť ich uloženie.

Zákon nerieši prípad, ak by spoločníci alebo príslušné orgány odmietli schváliť likvi-dačné dokumenty. Ak by spoločnosť neschválila likvidačné dokumenty, právne by satým znemožnilo ukončenie likvidácie a výmaz spoločnosti z obchodného registra.

4.4 Povinnosti účtovnej jednotky po skončení likvidácie

Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať návrh na výmaz spoločnosti v le-hote do 90 dní po schválení likvidačných dokumentov. Táto lehota plynie od skutoč-ného schválenia likvidačných dokumentov alebo po márnom uplynutí jedného mesia-ca od doručenia opakovanej výzvy likvidátora, resp. odo dňa zasadania príslušného

138

orgánu. Lehota na podanie návrhu je len poriadkovou lehotou. Zákon nespája s jejuplynutím zánik práva na výmaz spoločnosti. Likvidátor by však zodpovedal za prí-padnú škodu, ktorá by vznikla oneskoreným podaním návrhu na výmaz spoločnosti.Pravosť podpisu navrhovateľa musí byť osvedčená.

K návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra likvidátor priloží účtovnú zá-vierku a konečnú správu spolu s návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku. K ná-vrhu na výmaz musí byť priložený súhlas správcu dane s výmazom z obchodného re-gistra. Ak spoločnosť tento súhlas nepripojí, registrový súd musí vyzvať spoločnosť najeho doplnenie. Spoločnosť si sama musí vyžiadať súhlas správcu dane s výmazom.Správca dane je miestne príslušnýdaňový úrad. Uvedené materiály sa súčasne zašlúdo zbierky listín.

Registrový súd v konaní o výmaz spoločnosti skúma, či:

a) návrh na výmaz podala oprávnená osoba,

b) návrh na zápis je úplný, spolu s návrhom na výmaz sú predložené všetky prílohy,

c) údaje v návrhu na výmaz sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených prí-loh,

d) bol zaplatený súdny poplatok.

Ďalej skúma, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu vyžadované právnymipredpismi. Dôkazné bremeno v návrhovom konaní je na spoločnosti, ktorá žiada o vý-maz z obchodného registra.

Spoločnosť musí v prvom rade preukázať, že bola zrušená (táto právna skutočnosť bymala byť zapísaná v obchodnom registri). Pri likvidácii musí byť preukázané najmäoznámenie a zverejnenie vstupu do likvidácie, výzva veriteľom, uspokojenie veriteľova schválenie likvidačných dokumentov. Spoločnosť musí doložiť aktuálny súhlassprávcu dane s výmazom z obchodného registra, ako aj splnenie ďalších povinnostípodľa osobitných predpisov.

Pri akciovej spoločnosti musí spoločnosť preukázať zničenie listinných akcií, prí-padne vyhlásenie akcií, ktoré neboli predložené na zničenie, za neplatné a uloženielikvidačného zostatku do úschovy podľa osobitného zákona. Ak spoločnosť vydalazaknihované akcie, likvidátor musí zabezpečiť ich zrušenie v evidencii zaknihovanýchcenných papierov. OZ v § 220a ods. 4 stanovuje, že registrový súd vykoná výmazspoločnosti z obchodného registra iba vtedy, ak sa preukáže, že všetky listinné akciespoločnosti boli zničené alebo vyhlásené za neplatné alebo všetky zaknihovanéakcie boli zrušené.

Ak sú splnené podmienky, súd vymaže spoločnosť do piatich pracovných dní od po-dania návrhu na výmaz. Registrový súd je povinný vykonať výmaz spoločnosti kudňu, ktorý je uvedený v návrhu. Ak návrh neobsahuje takýto deň, registrový súd uve-die výmaz k nasledujúcemu dňu po vykonaní zápisu.

139


Dňom nasledujúcim po dni ukončenia likvidácie účtovná jednotka otvorí účtovnéknihy (§ 28 postupov účtovania v PÚ) a bude účtovať o vysporiadaní daňovej povin-nosti a vyplatení podielu spoločníkom na likvidačnom zostatku. Po týchto účtovnýchoperáciách by mali všetky účty vrátane ich analytických účtov vykazovať nulovýzostatok.

Po zaplatení nákladov súvisiacich s ukončením likvidácie a vyplatením likvidačnýchpodielov na likvidačnom zostatku likvidátor vykoná už len úkony spojené s právnymzánikom spoločnosti.

Povinnosťou likvidátora je aj usporiadanie účtovných a iných podnikových písomnostía ich zabezpečenie proti strate, zničeniu a následné odovzdanie na archiváciuv zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach.

5. Daňový pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnosti

Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnýmsprávcom jednotlivých daní do 30 dní od vstupu do likvidácie v zmysle príslušnýchustanovení § 67 daňového poriadku a príslušných osobitných daňových zákonov.

Daňovník, ktorý bol zriadený na podnikanie, je povinný podať daňové priznanie k daniz príjmov za každé zdaňovacie obdobie až do svojho zániku. V prípade, že daňovníkplatil preddavky na daň z príjmov, dňom vstupu do likvidácie preddavky neplatí, aksprávca dane nerozhodne inak, čo vyplýva z § 42 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

5.1 Daň z príjmov

Povinnosti daňovníka pred vstupom do likvidácie

Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príj-mov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie končiace dňom predchádzajúcim dňuvstupu do likvidácie (§ 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov).

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvi-dáciou, upraví daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctvao zostatky:

� vytvorených zákonných rezerv,

� vytvorených zákonných opravných položiek,

� príjmov a výnosov budúcich období,

� nákladov a výdavkov budúcich období,

s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie (§ 17 ods. 8 záko-na o dani z príjmov), za predpokladu, že uvedené položky nie sú premietnuté vo vý-sledku hospodárenia vyplývajúcom z účtovnej závierky. Úprava základu dane sa

140

uvedie v riadku 170 a v riadku 280 tlačiva daňového priznania podľa vplyvu na základdane. Uvedený postup sa týka úpravy zaúčtovaných daňovo uznateľných rezerva opravných položiek účtovaných v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov.

Daňovník je povinný podať daňové priznanie do troch mesiacov po skončení zdaňo-vacieho obdobia a v tomto termíne daň aj zaplatiť.

Príklad č. 10:Obchodná spoločnosť v roku 2011 vytvorila zákonnú rezervu na nevyčerpané dovolenky vrátane poist-ného a príspevkov,ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za svojho zamestnanca. K 1. 4. 2012 vstúpilado likvidácie.Pred vstupom do likvidácie k 31. 3. 2012 spoločnosť prevažnú časť zamestnancov uvoľnila zo za-mestnania a časť zamestnancov ostáva naďalej pracovať v obchodnej spoločnosti v likvidácii. Spo-ločnosť je povinná zrušiť časť zostatku vytvorenej zákonnej rezervy na prepustených zamestnancovku dňu vstupu do likvidácie a časť rezervy, ktorá pripadá na zamestnancov, ktorí sa budú podieľať naprácach v súvislosti s likvidáciou obchodnej spoločnosti, ponechať aj naďalej v zdaňovacom obdobílikvidácie.

Povinnosti daňovníka po vstupe do likvidácie

Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupudo likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie (§ 41 ods. 4 zákona o dani z príj-mov). Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku,v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decem-bra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie.

Ak daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. druhého roka nasledujúceho po roku,v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím ob-dobím kalendárny rok. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka, končí satoto obdobie dňom skončenia likvidácie. Ak sa na daňovníka v likvidácii vyhlási kon-kurz, zdaňovacie obdobie sa končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu(§ 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 11:Dňa 1. 5. 2012 vstúpila spoločnosť do likvidácie. Z roku 2011 jej vyplynula povinnosť platiť mesačnépreddavky. Má spoločnosť povinnosť po vstupe do likvidácie platiť preddavky na daň?Podľa § 42 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov neplatí preddavky na daň daňovník v konkurzea v likvidácii. Dňom vstupu daňovníkado likvidácie sa začalo nové zdaňovacie obdobie, ktoré môže tr-vať podľa § 41 ods. 4 ZDP, v prípade, ak sa likvidácia neskončí, až do 31. 12. 2014. Počas tohto obdo-bia daňovník nemá povinnosť platiť preddavky na daň zo zákona.Ak by správca dane podľa § 42 ods. 11 ZDP určil preddavky na daň inak, vznikla by povinnosť daňovní-kovi v likvidácii platiť preddavky na základe právoplatného rozhodnutia vydaného správcom dane.

141


Príklad č. 12:Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 5. 2012. Likvidácia bola ukončená do 30. 11. 2012.Spoločnosť podá samostatné daňové priznanie za obdobie likvidácie spoločnosti, t. j. od 15. 5. 2012 do30. 11 2012. Spoločnosť bola povinná podať daňové priznanie k dani z príjmovdo 3 mesiacov od skon-čenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 28. 2. 2013 a v tejto lehote daň aj zaplatiť.

Príklad č. 13:Spoločnosť vstúpila do likvidácie 31. 8. 2011. Likvidácia bola ukončená do 15. 3. 2012.Spoločnosť podá jedno daňové priznanie za zdaňovacie obdobie likvidácie, t. j. od 31. 8. 2011 do15. 3. 2012. Spoločnosť bola povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skon-čenia zdaňovacieho obdobia, t. j. do 14. 6. 2012 a v tejto lehote daň aj zaplatiť.

Príklad č. 14:Daňovník uplatňuje zdaňovacie obdobie hospodársky rok od 1. 5. do 30. 4. nasledujúceho roka. Da-ňovník vstúpil do likvidácie 1. 2. 2013. Aké zdaňovacie obdobia má tento daňovník?Podľa § 41 ods. 11 zákona o dani z príjmov,ak došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok,je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Na termín predloženia daňového priznania sav tomto prípade primerane použijú ustanovenia tohto zákona o termínoch predkladania daňového pri-znania.V nadväznosti na uvedené daňovník má nasledovné zdaňovacie obdobia:

� daňovník vstúpil do likvidácie dňa 1. 2. 2013, daňovník má zdaňovacie obdobie od 1. 5. 2012 do31. 1. 2013,

� ďalšie zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1. 2. 2013 do dňa skončenia likvidácie, najdlhšie dokonca 31. 12. 2015, ak likvidácia neskončí do tohto dátumu.

Príklad č. 15:Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 10. 2010. Likvidácia spoločnosti pokračuje aj v roku 2012 a jepravdepodobné, že bude ukončená až v roku 2013. V akých lehotách bude povinný daňovník podaťdaňové priznanie?V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych období, daňovník postupuje pri podávaní daňových pri-znaní podľa § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhéhoroka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, t. j. do 31. 12. 2012, končí sa totozdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil dolikvidácie, t. j. 31. 12. 2012.Keďže daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. 2012, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdo-bím každý celý nasledujúci kalendárny rok, v našom prípade rok 2013. Ak sa likvidácia skončív priebe-hu kalendárneho roka 2013, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie.

Základom dane daňovníka v zdaňovacom období v priebehu likvidácie je výsledokhospodárenia zistený z účtovníctva, upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položkyv súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o dani z príjmov. Súčasťou hospodárskeho

142

výsledku dosiahnutého počas obdobia likvidácie sú príjmy realizované v súvislosti s likvi-dáciou majetku, upravené o bežné príjmy a výdavky vzniknuté v priebehu likvidácie.

V období likvidácie si daňovník nemôže odpočítať od základu dane daňovú stratu vy-kázanú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Ku dňu vstupu daňovníka dolikvidácie nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie daňov-níkovi zaniká. Rovnako nemá možnosť si odpočítať daňové straty, ktoré vykáže po-čas obdobia likvidácie spoločnosti (§ 14 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Príklad č. 16:Spoločnosť X-TRADE, s. r. o., dosiahla v rokoch 2009 až 2011 daňovú stratu. Uvedená spoločnosťvšak vstúpila k 1. 5. 2012 do likvidácie. Má spoločnosť v likvidácii nárok na odpočet týchto strát?Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmovku dňu vstupu daňovníkado likvidácie alebo vy-hlásenia konkurzu nárok na odpočet daňovej straty odo dňa vstupu do likvidácie alebo dňa vyhláseniakonkurzu zaniká. Uvedenej spoločnosti dňom 30. 4. 2012 v zmysle § 41 ods. 3 zákona o dani z príjmovkončí zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo 1. 1. 2012. V zdaňovacom období od 1. 1. 2012 do30. 4. 2012 si môže daňovník odpočítať stratu až do výšky vykázaného základu dane.Nasledujúce zdaňovacie obdobie začína dňom 1. 5. 2012 a končí sa dňom skončenia likvidácie alebo31. 12. 2014, ak sa do tohto dátumu likvidácia neskončí.Ak daňovníkv predchádzajúcom zdaňovacomobdobí (1. 1. 2012 – 30. 4. 2012) neodpísalcelú hodnotu uvedených strát, nárok na odpočet zostávajú-cej časti daňových strát mu zanikne.

Z roku, kedy sa podáva daňové priznanie za obdobie likvidácie, sa vychádza aj pri po-užití platnej sadzby dane. Pri zmene sadzby dane by bola použitá sadzba dane platnáku skončeniu predĺženého zdaňovacieho obdobia.

Príklad č. 17:Spoločnosť vstúpila do likvidácie 30. 6. 2011. Likvidácia bola ukončená do 28. 2. 2013. Ako bude da-ňovník zisťovať základ dane, z ktorého bude počítať daňovú povinnosť?Keďže zdaňovacie obdobie presahuje koniec kalendárneho roka a zasahuje do ďalšieho kalendárne-ho roka, celkový základ dane sa vypočíta za celé účtovné obdobie likvidácie, t. j. od 30. 6. 2011 do28. 2. 2013, upravený o pripočítateľné a odpočítateľné položky v súlade s príslušnými ustanoveniamizákona o dani z príjmov.Zistený základ dane za obdobie 30. 6. 2011 až 28. 2. 2013 1 000 €

Daň z príjmovza zdaňovacie obdobie (19 %) 190 €

Pri podanídaňového priznania sa použije sadzba dane 19 % na celý základ dane, aj keď je daňové pri-znanie podávané v roku 2013. Podľa § 52t ZDP sadzba dane 23 % sa prvýkrát použije za zdaňovacieobdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2013.Spoločnosť je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov do 3 mesiacov od skončenia zdaňova-cieho obdobia, t. j. do 31. 5. 2013 a v tejto lehote daň aj zaplatiť. Prílohou daňového priznania bude úč-tovná závierka za účtovné obdobie 30. 6. 2011 až 28. 2. 2013 (§ 1 opatrenia MF SR č. 4455/2003-92,ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek

143


individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverej-nenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctvav zneníneskoršíchpredpisov).

Príklad č. 18:Spoločníci s. r. o. rozhodli o zrušení spoločnosti s likvidáciou dňa 30. 9. 2012. Počas likvidácie sa spo-ločníci dňa 28. 2. 2013 rozhodli v súlade s § 68 ods. 12 OZ zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoloč-nosti a jej vstupe do likvidácie. Do času rozhodnutia spoločníkovo zrušení rozhodnutia likvidátor neza-čal s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Aké zdaňovacie obdobia má daňovník a v akej lehote je po-vinný podať daňové priznanie k dani z príjmov?Daňovník má nasledovné zdaňovacie obdobia:

� zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2012 do 30. 9. 2012, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 12. 2012;

� zdaňovacie obdobie od 1. 10. 2012 do 28. 2. 2013, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 5. 2013;

� zdaňovacie obdobie od 1. 3. 2013 do 31. 12. 2013, daňové priznanie podáva v lehote do 31. 3. 2014.

Príklad č. 19:Spoločnosť FAXUM, s. r. o., vstúpila do likvidácie dňa 1. 5. 2012. Počas likvidácie likvidátor zistil, žedaňovník je v predlžení,preto dňa 28. 5. 2012 podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Súd začal na návrhlikvidátora konkurzné konanie voči dlžníkovi a ustanovil dlžníkovi predbežného správcu. Predbežnýsprávca zistil, že dlžník nemá dostatok majetku, a preto navrhol súdu, aby z tohto dôvodu konkurznékonanie zastavil podľa § 20 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Uznesenieo zastavení konkurzného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 6. 2012. Súčasne súd vykonal vý-maz spoločnosti z obchodného registra. Aké zdaňovacie obdobia má tento daňovník podľa zákonao dani z príjmov?Daňovníkvstúpil do likvidácie dňa 1. 5. 2012. Ak počas likvidácie bol daný návrh na vyhlásenie konkur-zu, má tento daňovník nasledovné zdaňovacie obdobia:

� od 1. 1. 2012 do 30. 4. 2012 podľa § 41 ods. 3 ZDP,

� od 1. 5. 2012 do 30. 6. 2012 podľa § 41 ods. 4 ZDP.

Výplata likvidačného zostatku

Poslednou fázou procesu likvidácie spoločnosti je rozdelenie a výplata likvidačnéhozostatku, t. j. zostatku majetku, ktorý vyplynie z likvidácie medzi spoločníkov.Vyplate-ný likvidačný zostatok spoločníkom nepodlieha zdaneniu daňou z príjmov. Podľa § 3ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov podiel na likvidačnomzostatku nie je predmetom dane z príjmov.

Príklad č. 20:Spoločnosť bola spoločníkom v inej spoločnosti s ručením obmedzeným a jej majetkový podiel bol vovýške 5 000 €. Spoločnosť, v ktorej bola spoločníkom, vstúpila do likvidácie v roku 2009. Spoločnostiako spoločníkovi bol po ukončení likvidácie v roku 2012 vyplatený likvidačný zostatok vo výške2 500 €. Ovplyvnil vyplatený likvidačný podiel základ dane z príjmov spoločnosti za rok 2012?Podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

144

podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem podielu spoločníka verej-nej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvi-dácii spoločnosti nie je predmetom dane.Likvidačný zostatok zúčtovaný spoločnosťou v roku 2012 na účte 665 vo výške 2 500 € nie je predme-tom dane a pri zistení základu dane sa od výsledku hospodárenia odpočíta na riadku 210 daňovéhopriznania. V nadväznosti na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovými výdavkaminie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom,hodnota finančného majetku zúčto-vaná do nákladov na účet 568 vo výške 5 000 € nie je uznaným daňovým výdavkom, a preto sa na riad-ku 130 daňového priznania k výsledku hospodárenia pripočíta.

Zdaňovanie odmeny likvidátora

Likvidátorom spoločnosti môže byť podľa Obchodného zákonníka fyzická alebo práv-nická osoba.

Zákon o dani z príjmov zahŕňa príjem za prácu likvidátora medzi príjmy zo závislej čin-nosti [§ 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov]. Tieto príjmy likvidátorov – fyzickýchosôb, budú teda zdaňované preddavkovo v súlade s § 5 zákona o dani z príjmov. Ob-chodná spoločnosť vyberie preddavok na daň z úhrnu odmien zúčtovaných a vyplate-ných likvidátorovi a zníženýcho nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,pokiaľlikvidátor podá písomné vyhlásenie o tom, že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdo-bie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľaa či je poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov.

Odmena likvidátora je pre spoločnosť daňovým výdavkom, pretože jej vecný obsah jev súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, keďže na likvidátora prechádza pôsob-nosť štatutárneho orgánu spoločnosti, pri výkone svojej funkcie zastupuje spoločnosťpred súdmi a inými orgánmi a vykonáva činnosť smerujúcu k likvidácii spoločnosti.

5.2 Daň z pridanej hodnoty

Zákon o DPH neobsahuje osobitnú úpravu pre daňovníkovv období likvidácie spoloč-nosti, priamo neukladá spoločnosti vstupujúcej do likvidácie požiadať správcu daneo zrušenie registrácie k DPH. Platiteľ dane v takomto prípade naďalej ostáva aj povstupe do likvidácie platiteľom DPH, ak nepožiadal o zrušenie registrácie v súlades § 81 zákona o DPH.

Zákon osobitne neupravuje ani zdaňovacie obdobie z dôvodu vstupu spoločnosti dolikvidácie.

Príklad č. 21:Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH, vstúpila na základe rozhodnutia valného zhromaždenia do likvidá-cie ku dňu 15. 2. 2013. Ako postupovať pri podanídaňového priznania k DPH za mesiac február 2013?

145


Má podať jedno daňové priznanie k DPH za február alebo má podať dve daňové priznania – od1. 2. 2013 do dňa likvidácie a od dňa likvidácie do 28. 2. 2013?Zdaňovacie obdobie upravuje zákon o DPH v § 77. Zákon o DPH definuje ako základné mesačné zda-ňovacie obdobie. V prípade vstupu platiteľa DPH do likvidácie sa zdaňovacie obdobie k DPH nemení.Platiteľ je povinný podať jedno daňové priznanie k DPH za celý mesiac február 2013. Platiteľ je povinnýpodať daňové priznanie do 25 dnípo skončenízdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote daň aj zaplatiť.

Dodania tovarov a služieb uskutočňované v priebehu likvidácie platiteľom DPH súpredmetom dane, ak zákon o DPH nestanovuje inak. K dodávkam tovarov a služiebje povinný uplatňovať DPH.

Osobitnými operáciami pri likvidácii firmy sú aj predaj podniku alebo predaj časti pod-niku. Podľa § 10 zákona o DPH predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samo-statnú organizačnú zložku sa nepovažuje za dodanie tovaru a dodanie služby, z čohovyplýva, že daňovník v tomto prípade neuplatní DPH.

5.3 Daň z motorových vozidiel

Podľa § 89 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatkudaňová povinnosť k dani z motorových vozidiel zaniká dňom, v ktorom sa vozidlo pre-stalo používať na podnikanie. Činnosť likvidátora je obmedzená len na realizáciu úko-nov smerujúcich k likvidácii spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že motorové vozidláv majetku spoločnosti už nebudú využívané na podnikanie ani v súvislosti s podnika-níms výnimkou automobilu využívaného likvidátorom pri svojej činnosti. Z tohto dôvo-du môže likvidátor oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti k dani z motoro-vých vozidiel ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie.

Príklad č. 22:Spoločnosť vstúpila do likvidácie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia 28. 2. 2013. V podni-kaní používala 3 nákladné automobily a jeden osobný automobil, ktorý využívalo vedenie spoločnostipri výkone riadiacej činnosti spoločnosti. Za všetky 4 motorové vozidla podala spoločnosť za rok 2012daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a daň aj zaplatila.Dňom 28. 2. 2013 spoločnosť ukončila svoju podnikateľskú činnosť a smeruje k svojmu zániku likvidá-ciou. Z uvedeného dôvodu zanikla dňom vstupu do likvidácie daňová povinnosť k dani z motorovýchvozidiel v zmysle § 89 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Daňová povinnosť dane z motorových vozi-diel zaniká dňom ukončenia používania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.Likvidátor je povinný podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie od1. 1. 2013 do 27. 2. 2013 (deň predchádzajúci dňu vstupu spoločnosti do likvidácie) do jedného mesia-ca po uplynutí zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane.

Ing. Anton KolembusDaňový poradca, člen Slovenskej komory daňových poradcov,

č. osvedčenia 235/94. Daňovému a účtovnému poradenstvusa venuje od roku 1994, od roku 2000 sa venuje aj publikačnej činnosti.

146

Usmernenie FR SRk problematike ručenia za daň

v zmysle zákona č. 246/2012 Z. z., ktorým samení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH

I. Právny rámec inštitútu ručenia za daň

Zákonom č. 246/2012 Z. z. je s účinnosťou od 1. 10. 2012 upravené a doplnené usta-novenie upravujúce osoby povinné platiť daň, okrem iného aj ustanovenie § 69ods. 14 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len zá-kon o DPH), ktoré upravuje ručenie za daň z predchádzajúceho stupňa. Znenie usta-novenia je jednak precizované, ale aj doplnené o ďalšie kritériá ručenia za daň. Na§ 69 ods. 14 zákona o DPH, v ktorom sú vymedzené osoby, ktoré za daň z predchá-dzajúceho stupňa ručia, nadväzuje § 69 ods. 15 zákona o DPH a § 69b, v ktorom jeupravený postup pri ručení za daň.

Problematika ručenia za daň podľa zákona o DPH sa týka len ručenia za daň z pri-danej hodnoty, čo znamená, že osoby ručiteľov neručia za nedoplatky na iných da-niach. Slovo „daň“ vo všetkých ustanoveniach upravujúcich problematiku ručeniav zákone o DPH je potrebné vykladať v zmysle § 1 tohto zákona.

Podľa § 69 ods. 14 platiteľ dane, ktorému je alebo má byť v tuzemsku dodaný tovaralebo služba, ručí za daň z predchádzajúceho stupňa, t. j. odberateľ ručí za daň svoj-ho dodávateľa, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal ne-schopným zaplatiť daň a platiteľ dane (odberateľ) v čase vzniku daňovej povinnostivedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že daňči už celá, alebo jej časť nebude zaplatená.

Zároveň sú v zákone uvedené dôvody, ktoré nasvedčujú tomu, že platiteľ dane (od-berateľ) vedieť mal alebo vedieť mohol, že daň nebude zaplatená, a to:

a) protihodnota za plnenie uvedená na faktúre je bez ekonomického opodstatnenianeprimerane vysoká alebo neprimerane nízka,

b) platiteľ dane pokračoval v uskutočňovaní zdaniteľných obchodov s platiteľom,u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 4 písm. b) druhé-ho bodu, aj po dni jeho zverejnenia v príslušnomzozname osôb vedenom FR SR,

c) v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnym orgánom odberateľa alebo čle-nom štatutárneho orgánu odberateľa, alebo jeho spoločníkom – štatutárny orgán

147

PRE

PLAT

ITEĽ

OV

DPH

DÚ

PP6-

7/20

13

dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa, alebo spoločník dodáva-teľa, t. j. platiteľa dane, ktorý dodáva tovar alebo službu.

II. Uplatnenie inštitútu ručenia za daň

Na uplatnenie inštitútu ručenia musia byť splnené dve podmienky:

1. DPH nebola zo strany dodávateľa – platiteľa dane, zaplatená.

2. Je naplnená jedna z domnienok o tom, že iný platiteľ – odberateľ, vedel alebo ve-dieť mal, alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovarov a služieb, kto-ré mu boli v tuzemsku dodané, nebude zaplatená.

Pri skúmaní naplnenia prvej podmienky je potrebné vychádzať z novelizovaného zne-nia § 78 zákona o DPH, podľa ktorého je daň, ktorú je platiteľ povinný platiť, splatnádo 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zozdaniteľných obchodov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnejdane (okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru) odpočíta odpočíta-teľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len vlastnú daňovú povinnosť) uvedie do daňo-vého priznania. K uplatneniu inštitútu ručenia je možné pristúpiť v prípade, ak platiteľ– dodávateľ, nezaplatil daň alebo jej časť, ktorú bol povinný uviesť v daňovom priznanípo vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku a ktorú bol povinný podľa § 69 zákonao DPH zaplatiť.

Pri skúmaní naplnenia druhej podmienky je potrebné vychádzať najmä z rozsudkuSúdneho dvora EÚ C-384/04. Podľa čl. 29 tohto rozsudku musia členské štáty pri vý-kone právomocí, ktoré im boli smernicami Spoločenstva zverené, dodržiavať právnezásady, a to najmä zásadu právnej istoty a zásadu proporcionality. Podľa rozsudkupri zásade proporcionality je treba pripomenúť, že hoci je legitímne, že cieľom opatre-ní v súvislosti s ručením za daň je chrániť čo najúčinnejšie práva štátu, nesmie sa pri-tom prekročiť rozsah nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Vyvodzovať zodpoved-nosť za platenie dane voči inej osobe než tej, ktorej vznikla daňová povinnosť, je mož-né len v prípadoch,že táto iná osoba vedela alebo mala vedieť, že daň z uskutočnenejtransakcie zostane nezaplatená.

Daňové orgány môžu pritom vychádzať z domnienok takejto vedomosti.

Domnienky o takejto vedomosti sú upravené v § 69 ods. 14 zákona o DPH písm. a) ažc). Je potrebné však prihliadať aj na čl. 31 vyššie uvedeného rozsudku C-384/04,podľa ktorého hoci smernica umožňuje členskému štátu stanoviť, že určitá osobamôže byť zodpovedná spoločne a nerozdielne za zaplatenie DPH, keď v čase plneniav jej prospech vedela alebo musela vedieť, že DPH dlžná z tohto plnenia zostane ne-zaplatená, takisto platí, že takéto predpoklady by znemožňovali platiteľovi vyvrátiť ichdôkazmi o opaku, a teda nemôžu zakladať systém objektívnej zodpovednosti. Čl. 33rozsudku totiž hovorí, že subjekty, ktoré prijmú opatrenia, ktoré je možné dôvodne od

148

nich požadovať na zabezpečenie, že ich obchody nie sú súčasťou reťazca, ktorý ob-sahuje plnenie poznačené podvodom na DPH, musia mať možnosť spoľahnúť sa nazákonnosť týchto obchodov bez toho, aby riskovali, že budú spoločne a nerozdielnezodpovedné za zaplatenie tejto dlžnej dane iným platiteľom.

Domnienky o vedomosti odberateľa

§ 69 ods. 14 písm. a) – vo vzťahu k niektorému odberateľovi sa zistí ekonomicky ne-opodstatnená a neprimeraná cena. Keďže zákon bližšie nedefinuje neprimeranosťceny, je možné pri jej hodnotení vychádzať z cien obvyklých, ale aj z iných okolnostíobchodného prípadu.Neprimeranosť ceny je potrebné zdôvodniť objektívnymidôkaz-mi (napr. predaj nefunkčného stroja za cenu neprimerane vysokú, pričom DPH uve-dená na faktúre dodávateľa nebola zaplatená, dodávateľ je nekontaktný a odberateľsi uplatňuje vysoký nadmerný odpočet; predaj komodity, ktorá nie je reálne obchodo-vateľná, napr. lykožrút).

§ 69 ods. 14 písm. b) – zistí sa, že platiteľ dane pokračoval v uskutočňovanízdaniteľ-ných obchodov s platiteľom, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa§ 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, aj po dni jeho zverejnenia v príslušnom zoznameosôb vedenom FR SR, pričom existuje indícia podvodného konania.

§ 81 ods. 4 zákona o DPH je s účinnosťou od 1. 10. 2012 upravený tak, že dávaoprávnenie daňovému úradu zrušiť registráciu platiteľa dane na základe žiadosti[písm. a)] alebo z úradnej moci [písm. b)]. Slovo „zruší“ sa v ods. 4 nahradilo slovom„môže zrušiť“. Za doterajšie znenie písm. b) sa vkladajú ďalšie slová, na základe čohood 1. 10. 2012 daňový úrad môže podľa § 81 ods. 4 písm. b) zrušiť registráciu pre daň,ak nie sú dôvody na registráciu, a to ak platiteľ dane:

� 1. bod:nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 – v tomto prípade ne-bude zrušený platiteľ zverejnený v zozname v zmysle § 69 ods. 15 zákona o DPH;

� 2. bod:

� opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie;

� opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť;

� opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani naadrese prevádzkarne alebo

� opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

V prípade, ak u platiteľa dane nastanú dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81ods. 4 písm. b) druhého bodu, bez ohľadu na to, či daňový úrad toto oprávnenie využi-je a registráciu zruší alebo nie, bude platiteľ dane zverejnený v zozname takýchtoosôb. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 15. Zoznam zverejní Finančné riadi-teľstvo SR a bude vedený na portáli Finančnej správy SR.

149

Usmernenie k problematike ručenia za daň

V prípade, že sa odberateľ stane ručiteľom z dôvodov podľa § 69 ods. 14 písm. b) zá-kona o DPH, ručí za daň neuhradenú po zverejnenídodávateľa v zozname, t. j. neručíza daň, ktorá z dôvodu neuhradenia viedla k zaradeniu dodávateľa do zoznamu. Uve-dené vyplýva zo znenia tohto ustanovenia, že platiteľ pokračoval v obchodovaní sosvojím dodávateľom aj po dni jeho zverejnenia v zozname vedenom FR SR.

§ 69 ods. 14 písm. c) – zistí sa, že v čase vzniku daňovej povinnosti bol štatutárnymorgánom odberateľa alebo členom jeho štatutárneho orgánu, alebo jeho spoločníkomštatutárny orgán dodávateľa alebo člen štatutárneho orgánu dodávateľa, alebo spo-ločník dodávateľa, t. j. platiteľa dane, ktorý dodáva tovar alebo službu. V tomto usta-novení zákon zakotvil personálne prepojenie medzi právnickými osobami.

Pri určení ručiteľa spôsobom podľa § 69 ods. 14 písm. c) zákona o DPH nie je rozho-dujúce to, či platiteľ – dodávateľ, uplatnil voči odberateľovi neprimeranú cenu a ani to,či boli uňho naplnené dôvody na zrušenie registrácie, na základe čoho bol zverejnenýv zozname podľa § 69 ods. 15 zákona o DPH, ale rozhodujúce je to, že vzhľadomna personálnu prepojenosť odberateľ vedel/mohol vedieť, že dodávateľ daň uvedenúna faktúre, ktorú vystavil pre tohto odberateľa, nezaplatil.

III. Postup pri uložení povinnosti ručenia za daň – § 69b

V prípade, ak daňový úrad zistí, že sú naplnené podmienky na uplatnenie inštitútu ru-čenia a zistí ručiteľa, t. j. osobu, ktorá je povinná uhradiť daň uvedenú na faktúre, kto-rú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 zákona o DPH neuhradil alebo uhradil lenjej časť (ďalej len nezaplatená daň), vydá rozhodnutie. Týmto rozhodnutím uloží ruči-teľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

Príklad č. 1:Platiteľ – právnická osoba A, spol. s r. o., za zdaňovacie obdobie máj 2013 uplatnil nárok na vrátenienadmerného odpočtu vo výške 1 000 €. Daňový úrad Žilina po podaní daňového priznania za jún za-čal dňa 11. 8. 2013 v lehote na vrátenie NO za máj kontrolu jeho oprávnenosti, pričom preveruje prijatézdaniteľné obchody a odpočítaniedane. Pri kontrole bolo zistené, že platiteľ A, spol. s r. o., si uplatňujeodpočítanie dane na základe faktúr, ktoré voči nemu uplatnila právnická osoba B, spol. s r. o., so síd-lom v Martine, pričom v obidvoch spoločnostiach figurujú rovnakí konatelia. Spoločnosť B, spol. s r. o.,daň v daňových priznaniach podaných v r. 2013 priznáva, avšak neuhrádza, na základe čoho má zajednotlivé zdaňovacie obdobia vykazované nedoplatky.Daňový úrad Žilina, ako miestne príslušnýdaňový úrad dodávateľovi (v tomto prípadeaj odberateľovi),vydá rozhodnutie, v ktorom uloží platiteľovi A, spol. s r. o., uhradiť daň za jeho dodávateľa – platiteľaB, spol. s r. o.

Ak dôjde k zániku dodávateľa bez právneho nástupcu, nemá táto skutočnosť vplyv navydanie rozhodnutia pre ručiteľa, pretože povinnosť ručiteľa ručiť za daň nezaplatenúdodávateľom nie je zánikom dodávateľa dotknutá.

150

Rozhodnutie ručiteľovi vydáva daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi, a toaj v prípade, ak ručiteľ je miestne príslušný k inému daňovému úradu. V rozhod-nutí uvedie okrem výšky nezaplatenej dane aj domnienky, na základe ktorých sa ruči-teľ stal v zmysle § 69 ods. 14 zákona o DPH spoločne a nerozdielne zodpovedný zajej zaplatenie.

Príklad č. 2:Platiteľ – fyzická osoba C – si za zdaňovacie obdobie jún 2013 uplatnil nárok na vrátenie nadmernéhoodpočtu vo výške 300 €. Daňový úrad Bratislava pri kontrole oprávnenosti uplatneného NO začatejv lehote na jeho vrátenie zistil, že platiteľ C si uplatňuje odpočítanie dane na základe faktúr, ktoré vočinemu uplatnila právnická osoba Alfa, spol. s r. o., so sídlomv Nitre, v ktorej je fyzická osoba – platiteľ C,konateľom.Alfa, spol. s r. o., neplní povinnosti podľa zákona o DPH, za november 2012 až jún 2013 priznala v da-ňových priznaniach vlastnú daňovú povinnosť, ktorú však neuhradila, následne prestala podávať da-ňové priznania, so správcom dane dlhodobo nekomunikuje, na adrese, ktorú nahlásila správcovi danepri registrácii, sa nezdržiava, písomnosti nepreberá a nie je možné ju zastihnúť. Na základe toho bolavo februári 2013 zaradená do zoznamu osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie na DPH.Daňovému úradu Nitra doteraz neboli známi možní ručitelia za daň, o obchodných partneroch platiteľazaradeného do zoznamu sa dozvedel na základe doručeného dožiadania z DÚ Bratislava. Daňovýúrad Nitra preto požiada daňový úrad odberateľa o zaslanie dôkazov (faktúr, iných písomností),ktorébudú podkladom pre vydanie rozhodnutia o ručení.DÚ Nitra ako DÚ dodávateľa vydá pre fyzickú osobu C, ktorá je miestne príslušnák DÚ Bratislava, roz-hodnutie, ktorým jej uloží povinnosť uhradiť daň nezaplatenú spoločnosťou Alfa.

Poznámka:Spoločnosť Alfa nepodáva daňové priznania a nie je možné zistiť, či jej za zdaňovacie obdobie vznik-la len daňová povinnosť alebo jej vznikol aj nárok na odpočítaniedane, a teda vlastná daňová povin-nosť, C ručí za celú daň uvedenú na faktúre.

Daň uvedená v rozhodnutí je splatná do 8 dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhod-nutiu je odvolanie prípustné,a to do 8 dníod jeho doručenia, odvolanie však nemá od-kladný účinok. V prípade, ak ručiteľ v súvislosti s odvolaním proti rozhodnutiu, ktorýmmu bude uložená povinnosť uhradiť nezaplatenú daň, využije svoje právo nazerať dospisu (§ 69b ods. 5 zákona o DPH), má s poukazom na § 11 daňového poriadku prá-vo nazrieť len do tej časti spisu svojho dodávateľa, ktorá obsahuje faktúry adresovanéručiteľovi. Ostatné skutočnosti, vrátane daňového priznania jeho dodávateľa, súpredmetom daňového tajomstva.

Pri uplatnení inštitútu ručenia zákon bližšie nestanovuje, či zaplatenie dane je možnéžiadať len od jedného odberateľa – ručiteľa, alebo aj od viacerých odberateľov, u kto-rých bola naplnená jedna z domnienok o tom, že vedeli alebo vedieť mohli a mali, žedaň z tovarov a služieb, ktoré im boli dodané, nebude zaplatená. Na základe toho jemožné pri zohľadnení zásady právnej istoty a proporcionality žiadať zaplatenie daneaj od viacerých ručiteľov.

151


Príklad č. 3:Platiteľ Beta, spol. s r. o., za zdaňovacie obdobie júl 2013 vykázal v daňovom priznanídaň, ktorú je po-vinný platiť vo výške 1 800 €, odpočítanie dane vo výške 1 600 €. Daň uvedenú v daňovom priznaníplatiteľ neuhradil. Platiteľ sa od apríla 2013 nachádza v zozname osôb, u ktorých podľa § 81 ods. 4písm. b) bod druhý nastali dôvody na zrušenie registrácie, avšak jeho registrácia nebola zrušená.Daňový úrad zistil, že platiteľ Beta v tomto období (t. j. po zverejnení v zozname) obchodoval s dvomiplatiteľmi Gama, Delta, pričom hodnota DPH na faktúre pre platiteľa Gama bola 100 €, pre platiteľaDelta 120 €.Platitelia Gama a Delta ručia za daň platiteľa Beta, pretože v čase vzniku daňovej povinnosti mohli ve-dieť, že daň nebude zaplatená, lebo dostatočným dôvodom na uplatnenie inštitútu ručenia je jeho za-radenie do zoznamu osôb, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie z úradnej moci a pokračo-vanie v obchodovaní s týmto platiteľom. Navyše bolo zistené, že tieto osoby majú spoločného konate-ľa, pričom si navzájom dodávajú tovary a služby v tuzemsku.Daňový úrad platiteľa Beta vydá rozhodnutie, ktorým uloží ručiteľom uhradiť daň, ktorú bol v zmysle§ 78 zákona platiteľ Beta povinný platiť. Daňový úrad túto povinnosť uloží platiteľovi Gama, ktorý ručído výšky hodnoty dane uvedenej na faktúre, t. j. 100 €, a Delta, ktorý ručí do výšky 120 €.

Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý mu má byť vrátený podľa § 79 zákonao DPH, použije daňový úrad dodávateľa tento nadmerný odpočet na úhradudane/časti dane nezaplatenej dodávateľom. O takomto použití nadmerného odpočtuvydá daňový úrad dodávateľa rozhodnutie. Rozhodnutiu o použití nadmerného odpo-čtu odberateľa predchádza vydanie rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zákona o DPH.

Ak daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie podľa § 69b ods. 6 zákona o DPH, ne-bude zo strany daňového úradu miestne príslušnému ručiteľovi tento nadmerný od-počet vrátený.

Použitie nadmerného odpočtu na úhradu nezaplatenej dane podľa § 69b zákonao DPH má prednosť pred jeho použitím podľa daňového poriadku. Tzn. že nadmernýodpočet platiteľa, ktorý sa stal ručiteľom za neuhradenú daň z predchádzajúceho stup-ňa a ktorému bolo doručené rozhodnutie podľa § 69b zákona o DPH, sa nemôže použiťna úhradu jeho vlastných nedoplatkov na iných daniach, ale prednostne sa použije naúhradu dane platiteľa, ktorému sa kontrolovaný platiteľ stal ručiteľom za daň (DPH).

IV. Vrátenie dane ručiteľovi

Postupom podľa § 69b zákona o DPH môže dôjsť k úhrade nezaplatenej dane dva-krát, tzn.:

� úhradu oneskorene vykoná platiteľ, ktorému daňová povinnosť vznikla, a zároveňaj ručiteľ na základe vydaného rozhodnutia,

� úhradu na základe rozhodnutia vykoná ručiteľ, zároveň mu však daňový úrad do-dávateľa oznámi, že použil na úhradu nezaplatenej dane jeho splatný nadmernýodpočet,

152

� úhradu na základe rozhodnutia vykoná ručiteľ, zároveň mu daňový úrad dodáva-teľa oznámi, že použil na úhradu nezaplatenej dane jeho splatný nadmerný odpo-čet a v tom istom obdobíuhradíoneskorene svoju daňovú povinnosť sám platiteľ –dodávateľ.

Pri vrátení dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, sa táto vždy prednostnevráti ručiteľovi. Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil jeho nadmer-ný odpočet na úhradu tejto nezaplatenej dane, sumu dane, ktorá prevyšuje výšku ne-zaplatenej dane, mu daňový úrad vráti bezodkladne.

Príklad č. 4:Daňový úrad Košice vydal rozhodnutie pre platiteľa XY, ktorým mu uložil povinnosť uhradiť daň uvede-nú na faktúre pre tohto platiteľa jeho dodávateľom, platiteľom Alfa, vo výške 150 €. Podmienky preuplatnenie inštitútu ručenia boli splnené. Platiteľ XY daň na základe rozhodnutia neuhradil. Vo svojichdaňových priznaniach vykazuje nadmerné odpočty. Platiteľ XY mal splatný nadmerný odpočet na vrá-tenie vo výške 80 €, preto DÚ Košice, ku ktorému je tento platiteľ (ručiteľ) miestne príslušný, použilNO na kompenzáciu dane neuhradenej jeho dodávateľom – platiteľom Alfa, o čom vydal rozhodnutie.Súbežne, v tom istom čase, platiteľ XY uhradil daň uvedenú v prvom rozhodnutí v plnej výške 150 €

(alebo čiastočne vo výške 100 €).Platiteľ XY mal uhradiť daň za platiteľa Alfa vo výške 150 €, pričom skutočná výška úhrady bola 150 €

+ 80 € preúčtovaný NO = 230 € (resp. napr. úhrada 100 € + 80 € preúčtovaný NO = 180 €). Sumadane, ktorá bola uhradená za platiteľa Alfa, prevyšuje výšku nezaplatenej dane o 80 € (resp. o 30 €),

preto bude táto suma ručiteľovi vrátená.

Ak sumu dane uhradil dodávateľ a zároveň aj ručiteľ, pričom výsledná suma daneuhradená dodávateľom a ručiteľom je vyššia ako pôvodne nezaplatená daň, daňovýúrad sumu, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane, vráti ručiteľovi bezodkladne.

Príklad č. 5:Daňový úrad Trnava vydal rozhodnutie pre platiteľa XYZ, ktorým mu uložil povinnosť uhradiť daň zaplatiteľa Beta, ktorý priznal, ale neuhradil daň vo výške 200 €. V rozhodnutípre platiteľa XYZ je uvede-ná suma na úhradu 50 €, keďže tento platiteľ ručí za daň len do výšky DPH uvedenej vo faktúre plati-teľa Beta – dodávateľa, pre platiteľa XYZ – odberateľa.Platiteľ Beta sumu dane oneskorene uhradil, ručiteľ uhradil daň na základe rozhodnutia vo výške50 €.Suma dane vo výške 50 € bude bezodkladne vrátená ručiteľovi.

Ak dôjde na základe vydaných rozhodnutí k úhrade dane zo strany ručiteľa a násled-ne s časovým odstupom aj k úhrade zo strany dodávateľa – pôvodného dlžníka, malaby byť suma, ktorá prevyšuje pôvodne nezaplatenú daň, vrátená ručiteľovi bez poda-nia žiadosti.

Vydalo: Finančné riaditeľstvo SR,Sekcia daňová a colná, Odbor daňovej metodiky, december 2012

153


Povinnosti zamestnávateľav súvislosti s poskytovaním mzdy

pri vzniku, trvaní a skončenípracovnoprávneho vzťahu (1. časť)

Mzdové účtovníctvo zahŕňa plnenie všetkých činností zamestnávateľa v oblas-ti zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, predovšetkýmpersonalistiku a spracovanie miezd vrátane výkazov a evidencií, ktoré vyplýva-jú z právnych predpisov v oblasti pracovného, mzdového, sociálneho, daňové-ho a iného práva.

Nasledovný článok obsahuje praktický návod na plnenie povinností zamestnávateľav súvislosti s poskytovanímmzdy, s upozornenímna zmeny účinné od 1. 1. 2013, kto-ré priniesli nasledovné novely zákonov:

� zákon z 10. augusta 2012 č. 252/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým samenia a dopĺňajú niektoré zákony (zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonníkpráce, zákonč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodko-vom sporení, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákonč. 400/2009 Z. z. o štátnej službe),

� zákon z 25. októbra 2012 č. 361/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,

� zákon z 27. novembra 2012 č. 413/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,

� zákon z 29. novembra 2012 č. 421/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,

� zákon zo 4. decembra 2012 č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákonč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

1. Pracovnoprávne vzťahyPracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výko-nom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravujezákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od:

� uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo

� dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Závislá práca je práca vykonávaná:

� vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,

154

VM

ZDO

VEJ

UČ

TÁR

NI

DÚ

PP6-

7/20

13

� osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,

� podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,

� v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,

� za mzdu alebo odmenu.

Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu ale-bo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jed-nu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnic-ká osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán.Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Zamestnávateľ môže písomne po-veriť ďalších svojich zamestnancov na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnychvzťahoch v jeho mene.

Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy,platiť mu za vykonanú prácu mzdu a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustano-vené Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, dohodnuté v kolektívnejzmluve a v pracovnej zmluve.

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracov-ných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Zamestnanec je povinný najmä:

� pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlades právnymi predpismi,

� byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácua odchádzať až po skončení pracovného času,

� dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu,

� v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschop-nosti, dodržiavať liečebný režim určený lekárom,

� hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jehomajetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpores oprávnenými záujmami zamestnávateľa,

� zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamest-nania,

� písomne oznámiť zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovno-právneho vzťahu a súvisia s jeho osobou (zmenu mena, priezviska, trvalého ale-bo prechodného pobytu, zmenu zdravotnej poisťovne a pod.).

Vedúci zamestnanec je okrem uvedených povinností ešte povinný:

� riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

� vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdraviapri práci,

155

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy

� zabezpečovať odmeňovanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,

� vytvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a nauspokojovanie ich sociálnych potrieb,

� zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,

� zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamest-návateľa.

2. Registrácia zamestnávateľaPrávnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať pr-vého zamestnanca. Vznikom zamestnávateľa vznikajú aj registračné povinnosti za-mestnávateľa.

2.1 Povinnosť registrácie daňového subjektuKaždá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnika-nie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmovpovinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiacapo uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnika-nie. Registračnú povinnosť k dani z príjmovdaňový subjekt splnípredloženímžiadostio registráciu podľa § 67 zákona o správe daní. Správca dane pri registrácii pridelídaňové identifikačné číslo (DIČ) a vydá osvedčenie o registrácii.

Príklad č. 1:Právnická osoba je registrovaná pre daň z príjmovzo závislej činnosti. Prvého zamestnanca zamestnáod 7. 1. 2013. Skutočnosť, že sa stala platiteľom dane a vznikla jej daňová povinnosť k dani z príjmovzozávislej činnosti, oznámi príslušnej pobočke daňového úradu nasledovne:DDK, s. r. o.Záhradnícka 22058 01 PopradDIČ: 1022232425

Daňový úrad PrešovPobočka Poprad

Štefánikova 13058 01 Poprad

VECOznámenie platiteľa daneV zmysle § 49a ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Vám oznamujem vznik daňovej povin-nosti k dani z príjmov zo závislej činnosti a skutočnosť, že naša spoločnosť sa stala platiteľom tejtodane, pretože od 7. januára 2013 začala zamestnávať zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu.V Poprade 7. 1. 2013

.............................................Ing. Milan Demeter – konateľ

156

Ak podnikateľský subjekt začne zamestnávať zamestnancov, vzniká mu povin-nosť zrážať daň alebo preddavky na daň a podľa § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov:

� ak nie je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný požiadaťsprávcu dane o registráciu ako platiteľa dane v lehote do konca kalendárnehomesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážaťdaň alebo preddavky na daň,

� ak už je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný ozná-miť správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane.

2.2 Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákonao sociálnom poistení

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia podľa § 7 zákona o sociálnompoistení je:

� fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej čin-nosti a má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povole-nie na trvalý pobyt,

� právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislejčinnosti a jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,

� platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnáva-teľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľom nie je:

� na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v neza-mestnanosti fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobouna základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem alebo prie-merný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕ-šila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR zarok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné(v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej me-sačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),

� na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická aleboprávnická osoba v právnom vzťahu s:

� fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné-ho pomeru, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem,

� fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jejzakladá právo na pravidelný mesačný príjem,

� fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracov-nej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je

157


poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dô-chodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku.

Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistenípovinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkouSociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedné-ho zamestnanca, a to na predpísanomtlačive Registračný list zamestnávateľa. Nevy-hnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúcehovznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra,živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvomelektro-nických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požia-dať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou So-ciálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaníelektronických služieb pre odvádzate-ľov poistného. Pri registrácii zamestnávateľa (aj prvých zamestnancov) je preto vhod-né Registračný list zamestnávateľa (aj Registračné listy FO) v papierovej formepredložiť osobne a uzatvoriť dohodu, pretože následné dokumenty bude možnézasielať už len elektronicky.

Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačnéčíslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách me-sačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilnýmsymbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne.

V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na vý-platu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejtozmeny [§ 231 ods. 1 písm. m)] na tlačive Registračný list zamestnávateľas označením, že ide o zmenu.

2.3 Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákonao zdravotnom poistení

Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 5 a 6 zákonao zdravotnom poistení je:

� fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonáva-nie zárobkovej činnosti, ak má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodnýpobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,

� právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykoná-vanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na územíSR,

� platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu, ak zamestnávate-ľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

158

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinnýoznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľovv pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktoréhozačal zamestnávať, a to na predpísanomtlačive do 8 pracovných dní od vzniku tej-to skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účeltlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílo-hou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciua platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenskéoprávnenie, koncesná listina a pod.

Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo za-mestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestná-vateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa. Pride-lené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistnéhodo príslušnej zdravotnej poisťovne.

V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, číslabankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ po-vinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni(§ 23 ods. 8) na rovnakom tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľapoistného s označením, že ide o zmeny.

3. Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovnoprávnehovzťahu a oznamovacia a evidenčná povinnosť v priebehutrvania pracovnoprávneho vzťahu

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo do-hody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznikom pracovnoprávnehoalebo iného právneho vzťahu vznikajú zamestnávateľovi aj povinnosti voči inštitúciámsociálneho a zdravotného poistenia.

3.1 Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy

Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazujepracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníkapráce. Tieto ustano-venia Zákonníka práce sa nenovelizovali, pracovná zmluva musí obsahovať:

� druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručnú charakteristiku,

� miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),

� deň nástupu do práce,

� mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

159


V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky ako výplatný

termín, pracovný čas, skúšobnú dobu (ktorá môže byť najviac 3 mesiace a u vedúce-

ho zamestnanca najviac 6 mesiacov) a pod.

Príklad č. 2:

Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú pracovnú zmluvu:

Pracovná zmluva

uzatvorená podľa § 43 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce

zamestnávateľ:

DDK, s. r. o.

Záhradnícka 22, 058 01 Poprad

IČO: 10223242

a

zamestnanec:

Anton Kočiš

narodený: 20. 9. 1975, rodné číslo: 750920/1122

číslo OP: SJ 456987

trvalý pobyt: Zámocká 14, 058 01 Poprad

uzatvárajú túto

pracovnú zmluvu

1. Deň nástupu do práce: 7. januára 2013

2. Druh práce: skladník

3. Miesto výkonu práce: sklad materiálu S/1, Záhradnícka 22, 058 01 Poprad

4. Mzdové podmienky:

� základná mesačná mzda vo výške: 650 €

� mzda je splatná mesačne v deň výplatného termínu firmy, t. j. v 25. deň nasledujúceho mesia-ca prevodom na účet č. 36952178/0900

5. Pracovný pomer je dohodnutý:

� na dobu neurčitú

� so skúšobnou dobou 3 mesiace

6. Pracovný čas zamestnanca je 40 hodín týždenne.

7. Výmera dovolenky zamestnanca je 25 dní.

8. Dĺžka výpovednej doby sa riadi príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce.

9. Zamestnanec prehlasuje, že bol pred podpísaním pracovnej zmluvy oboznámený s:

� právami a povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z pracovného pomeru,

� pracovnými a mzdovými podmienkami zamestnávateľa,

� predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

� protipožiarnymi predpismi a predpismi bezprostredne súvisiacimi s výkonom práce.

160

10. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy je možné zmeniť len písomne po vzájomnej dohode zmluv-ných strán.

11. Ostatné práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce a ďalšímipredpismi SR upravujúcimi pracovnoprávne vzťahy.

12. Pracovná zmluva sa vyhotovuje v dvoch exemplároch, z ktorých po podpísaní obdrží po jednomzamestnanec a zamestnávateľ.

V Poprade dňa 4. 1. 2013

.................................... ...............................

zamestnanec zamestnávateľ

3.2 Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pra-

covný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pra-

covného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 na

výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia aj od 1. 1. 2013 uzat-

várať:

� dohody o vykonaní práce,

� dohody o pracovnej činnosti,

� dohody o brigádnickej práci študentov.

Príklad č. 3:

Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú dohodu o pracovnej činnosti:

Dohoda o pracovnej činnostiuzatvorená podľa § 228a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce

zamestnávateľ:

DDK, s. r. o.


IČO: 10223242

a

zamestnanec:

Mária Veselá

narodená: 25. 8. 1963, rodné číslo: 635825/9876


trvalý pobyt: Zimná 33, 058 01 Poprad

161


uzatvárajú túto

dohodu o pracovnej činnosti

1. Dojednaná pracovná úloha: upratovanie kancelárskych priestorov v sídle firmyna Záhradníckej 22, 058 01 Poprad

2. Dojednaný rozsah práce: 8 hodín týždenne

3. Pracovná úloha bude vykonaná: od 8. 1. 2013 na dobu neurčitúv utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod.

4. Dojednaná odmena: 2 € za odpracovanú hodinu

5. Zamestnanec bude prácu vykonávať: osobne

6. Odmena je splatná: mesačne v deň výplatného termínu firmy, t. j. v 25. deňnasledujúceho mesiaca prevodom na účet č. 25668369/0200

7. Ďalšie dojednané podmienky: nie sú


........................... .............................


Príklad č. 4:

Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú dohodu o vykonaní práce:

Dohoda o vykonaní práce

uzatvorená podľa § 226 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce

zamestnávateľ:

DDK, s. r. o.


IČO: 10223242

a

zamestnanec:

Jozef Trnovecký

narodený: 12. 5. 1977, rodné číslo: 770512/2588


trvalý pobyt: Severná 8, 058 01 Poprad

uzatvárajú túto

dohodu o vykonaní práce

1. Dojednaná pracovná úloha: rozmiestnenie, montáž a upevnenie kovových regálov v skladezásob podľa pokynov vedúceho skladu

2. Dojednaný rozsah práce: 60 hodín

3. Pracovná úloha bude vykonaná: od 7. 1. 2013 do 28. 2. 2013 v pracovných dňoch od 9.00 hod.do 15.00 hod., vždy po dohode s vedúcim skladu

162

4. Dojednaná odmena: 2,30 € za odpracovanú hodinu

5. Odmena je splatná: po odovzdanípráce, v deň výplatného termínu firmy, t. j. 25. 3. 2013



................................. ............................


Príklad č. 5:

Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú dohodu o brigádnickej práci študentov:

Dohoda o brigádnickej práci študentov

uzatvorená podľa § 227 a § 228 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce

zamestnávateľ:

DDK, s. r. o.


IČO: 10223242

a

zamestnanec:

Petra Veselá

narodená: 19. 6. 1994, rodné číslo: 945619/7854

číslo OP: MJ 369741

trvalý pobyt: Západná 39, 058 01 Poprad

uzatvárajú túto

dohodu o brigádnickej práci študentov

1. Dojednaná pracovná úloha: administratívne a pomocné účtovnícke práce podľa pokynovhlavného účtovníka

2. Dojednaný rozsah práce: 8 hodín týždenne

3. Pracovná úloha bude vykonaná: od 10. 1. 2013 do 28. 6. 2013, v utorok a vo štvrtokod 14.00 hod. do 18.00 hod.

4. Dojednaná odmena: 2,30 € za odpracovanú hodinu

5. Zamestnanec bude prácu vykonávať: osobne

6. Odmena je splatná: mesačne v deň výplatného termínu firmy, t. j. v 25. deňnasledujúceho mesiaca prevodom na účetč. 1597537890/0900


163


8. Potvrdzujeme, že Petra Veselá, narodená 19. 6. 1994, je v školskom roku 2012/2013 študentkouObchodnej akadémie, Murgašova 94, 058 01 Poprad.

Dátum: 8. 1. 2013

..............................................

Obchodná akadémia Poprad

V Poprade 9. 1. 2013

......................... ............................


3.3 Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupedo zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fy-zických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov, v ktorom:

� uplatníalebo neuplatnínezdaniteľnú časť základu dane na daňovníkapodľa § 11,

� uplatní alebo neuplatní daňový bonus podľa § 33, v prípade, že daňový bonusuplatní, je povinný preukázať splnenie podmienok na priznanie,

� vyhlási, že za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnúčasť základu dane na daňovníkaa daňový bonus u iného zamestnávateľa a že ná-rok na daňový bonus neuplatňuje iný daňovník,

� vyhlási, že je alebo nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasnéhostarobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku,

� vyhlási, že ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene uvedených sku-točností, oznámi a preukáže ich zamestnávateľovi.

Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť lenjednému z nich. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávate-ľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa.

Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na da-ňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie:

� pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestna-nia,

� každoročne najneskôr do konca januára,

� kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemô-že uplatniť nezdaniteľnú časť dane na daňovníka a daňový bonus.

164

Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/023096/2012-72 o uverejnení vzorov od-porúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejneným vo Finanč-nom spravodajcovi č. 1/2013 odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, po-užívať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnos-ti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákon)“.

3.4 Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnompoistení

Zamestnanec na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona o sociálnom poistení je:

� na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poisteniav nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo napravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem:

� fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci štu-dentov,

� fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebodohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom:

� starobného dôchodku,

� invalidného dôchodku,

� výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakova policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,

� invalidného výsluhového dôchodku,

� žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovanív obdo-bí odbornej (výrobnej) praxe,

� na účely dôchodkového poistenia aj:

� fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný prí-jem zo závislej činnosti, okrem:

� fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigád-nickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepre-siahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky pred-chádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové pois-tenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej prie-mernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),

� žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovanív období odbornej (výrobnej) praxe,

� fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej prácištudentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závis-lej činnosti, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej

165


dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody ne-presiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchá-dza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie(v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernejmesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),

� fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní prácealebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelnýmesačný príjem, ak je poberateľom:

� starobného dôchodku,

� invalidného dôchodku,

� výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakova policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,

� invalidného výsluhového dôchodku,

� na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcomzamestnávateľovi úrazové poistenie,

� na účely garančného poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcomzamestnávateľovi garančné poistenie.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra pois-tencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

� zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodko-vé poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelnýmpríjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu nazáklade ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikomtýchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickejpráci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, nadôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určenýna výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presia-hol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % prie-mernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárne-mu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku2013 je to 155 €),

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickejpráci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, nadôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmehodňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právnyvzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá

166

nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodár-stve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platípoistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickejpráci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to predvznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce.

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonáva-ných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľbol povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poisteniev nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkovépoistenie najneskôr do 31. 1. 2013.

Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Regis-tračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinnípredkladať Registrač-né listy FO elektronicky. Registračné listy FO môžu byť predložené v papierovej for-me jedine pri prvej registrácii zamestnávateľa a pri dodržaní podmienky predloženiapred vznikom poistenia zamestnancov, najneskôr pred začatím výkonu činnostizamestnancov.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích po-vinností, povinný [§ 231 ods. 1 písm. c) až l)]:

� oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poiste-nia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia,

� oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovo-lenky do 8 dní od začiatku alebo skončenia čerpania,

� odstúpiť tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť za-mestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní,

� predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zapríslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a príspevkov,

� poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávanípoistenia v rozsahu upravenom v zákone a bezplatne,

� písomne oznámiť pracovný úraz, ktorý si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo do-časnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, kedy sa o pracovnomúraze dozvedel,

� predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii,

� viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predlo-žiť túto evidenciu do 3 dní od uplatnenia na dávku alebo od skončenia pracovnéhopomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnancovi,

167


� umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovnevstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmochzamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia,

� vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnos-tiach na účely sociálneho poistenia.

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi saprerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinnépoistenie v nezamestnanosti (§ 26 ods. 1 a 3) v období, v ktorom:

� čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu,

� je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomerualebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funk-cie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytujemzda,

� má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

� je vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody,

� čerpá rodičovskú dovolenku,

� v období od 11. dňa potreby:

� ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča, rodiča manžela/-lky,ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetro-vanie inou osobou,

� starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku, ak:

� dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,

� predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom saposkytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, bolirozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadenékaranténne opatrenie,

� fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené ka-ranténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnejstarostlivosti zdravotníckeho zariadenia,

� odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej ne-schopnosti.

Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociál-nej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Re-gistračného listu FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinnéhopoistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia.

Registračný list FO je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ prihlasujea odhlasuje svojich zamestnancov z registra poistencov, oznamuje zmeny údajov pri-hlásených zamestnancov a prerušenia povinného poistenia.

168

V Registračnom liste sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľaa zamestnanca uvádza:

� označenie, že ide o prihlášku, prerušenie, zmenu, odhlášku alebo zrušenie prihlá-senia,

� pracovnoprávny vzťah, resp. typ zamestnanca uvedením číselného označenia:

1 – zamestnanec – pravidelný príjem,

2 – zamestnanec – nepravidelný príjem,

3 – DoVP (dohoda o vykonaní práce) – pravidelný príjem,

4 – DoVP – nepravidelný príjem,

5 – DoPČ (dohoda o pracovnej činnosti) – pravidelný príjem,

6 – DoPČ – nepravidelný príjem,

7 – DoBPŠ (dohoda o brigádnickej práci študentov) – pravidelný príjem,

8 – DoBPŠ – nepravidelný príjem,

9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem,

10 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – nepravidelný príjem,

11 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – pravidelný príjem,

12 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – nepravidelný príjem,

� obdobie poistenia stanovené dátumom vzniku poistenia, vzniku právneho vzťahu– dohodár, zrušenia prihlásenia, vzniku prerušenia poistenia, zániku poistenia,zániku prerušenia.

Príklad č. 6:Zamestnávateľ prihlási do registra poistencov:

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy z príkladu č. 2 ako zamestnancas pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v neza-mestnanosti pred vznikom týchto poistení,

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti z príkladu č. 3 ako za-mestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poiste-nie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení,

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce z príkladu č. 4 ako zamest-nanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie pred vznikom tohto poistenia.

U zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov musízamest-návateľ zohľadniť nasledovné skutočnosti:

� ak táto osoba bude mať postavenie zamestnanca a pôjde o právny vzťah s právom na pravidel-ný mesačný príjem, odo dňa vzniku právneho vzťahu vzniká povinné dôchodkové poistenie, ne-mocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti,

� ak táto osoba bude mať postavenie zamestnanca a pôjde o právny vzťah s právom na nepravi-delný príjem, odo dňa vzniku právneho vzťahu vzniká len povinné dôchodkové poistenie,

169


� táto osoba nebude mať postavenie zamestnanca, ak mesačný príjem s právom na pravidelnýpríjem alebo ak priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby, ktorá nedo-vŕšila 18 rokov, je vo výške do 66 € a u osoby, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, je vo výške do 155 €,

� osoba, ktorá chce toto oslobodenie uplatniť, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci naj-viac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov a je povinná:

� písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení tohto práva,

� písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si nebude ďalej uplatňovať toto právo,

� predložiť písomnéčestné vyhlásenie, že si toto právo súčasne neuplatňuje u iného zamestná-vateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Ak zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov z príkladu č. 5(dovŕšil 18 rokov a jeho predpokladaný mesačný príjembude do 155 €) nepredložípri uzatvorenídoho-dy doklad o uplatnení oslobodenia od platenia poistného a čestné vyhlásenie o neuplatnení oslobode-nia u iného zamestnávateľa, na účely sociálneho poistenia sa považuje za zamestnanca s právom napravidelný príjem a zamestnávateľ ho prihlási do registra poistencov pred vznikom poistenia. Ak uve-dené doklady predloží, na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca nemá a zamestnávateľho prihlási len na účely úrazového a garančného poistenia.

3.5 Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákonao zdravotnom poistení

Podľa § 11 ods. 3 zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická oso-ba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3a má nárok na príjemzo závislej činnosti, okrem príjmovz dohody o brigádnickej prácištudentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluho-vého zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov in-validného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a doho-dy o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpe-čenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidnéhovýsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný pri-hlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec pois-tený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovnýchdní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťouurčil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamest-návateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné po-istenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má naj-menej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinnýpredkladať Oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme.

170

Zamestnávateľ prihlasuje do príslušnej zdravotnej poisťovne:

� zamestnancov v pracovnom pomere,

� osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení pracov-ného pomeru na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesia-cu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vy-koná v jeden deň,

� od 1. 1. 2013 zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnostia dohody o vykonaní práce, ak na účely zdravotného poistenia majú postaveniezamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné.

Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca pracujúceho na základe dohody rovnako akozamestnanca v pracovnom pomere. Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctvaSR, odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva sa bude používať kód 2D(zamestnanec pracujúci na dohodu). Pre prihlasovanie platia nasledovné pravidlá:

� zamestnávateľ zamestnanca – dohodára, prihlási iba na dni, ktoré reálne odpra-cuje a za ktoré má príjem (na dni, počas ktorých osoba nepracuje a nemá inéhoplatiteľa príjmu, je povinná sa prihlásiť ako samoplatiteľ),

� ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce, napr. pri dohodeo pracovnej činnosti, prihlási zamestnanca na posledný deň kalendárneho mesia-ca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu príjem vyplatí,

� ak je dohodár zároveň zamestnancom v pracovnom pomere u toho istého za-mestnávateľa, zamestnávateľ ho prihlasuje iba raz, pričom prioritu má vždy pra-covný pomer a prihlásenie pod kódom 2 – zamestnanec (zamestnávateľ na zákla-de § 29b ods. 5 zákona takéhoto zamestnanca v mesačnom výkaze vykazuje lenraz s príjmami zo všetkých činností),

� ak má osoba uzatvorených viac dohôd u viacerých zamestnávateľov, prihlasujeho každý zamestnávateľ na dobu reálne odpracovaných dní.

Zamestnávateľ neprihlasuje osoby, ktoré nie sú povinné platiť preddavky na zdra-votné poistenie, t. j.:

� osoby pracujúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,

� osoby pracujúce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej čin-nosti, ak sú poberateľmi výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia po-licajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, ak sú poberateľmi invalidného vý-sluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak sú po-berateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačiveOznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejnézdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

171


v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, v prípadoch, keď je platiteľom poistnéhoštát [§ 24 písm. c)]:

� fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok,

� fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,

� fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,

� fyzickú osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

� fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestichrokov,

� manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle slu-žobného úradu v cudzine alebo vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine,

� fyzickú osobu:

� ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,

� ktorej vznikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorejtrvá dočasná pracovná neschopnosť,

� ktorej vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania,

� fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobnéhoplatu policajta.

Pretože fyzická osoba sa v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti, ne-považuje za zamestnanca, zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť prí-slušnej zdravotnej poisťovne podaním Oznámenia zamestnávateľa.

Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného je základ-ným dokladom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje zmeny týkajúce sa jeho zamest-nancov. V oznámení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľaa zamestnanca uvádza:

� kód – číslo a k nemu prislúchajúce písmeno zo zoznamu kódov uvedených nazadnej strane tlačiva, v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nadzdravotnou starostlivosťou č. 3/4/2009 sa od 1. 1. 2013 použijú osobitné kódy:

� 2Y – na oznamovanie zmien z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vy-platených po skončení pracovného pomeru,

� 2N – na oznamovanie zmien z titulu čerpania neplateného voľna zamestnan-ca a absencie,

� 2D – na oznamovanie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základedohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,

� platnosť zmeny:Z = začiatokK = koniecX = storno

� dátum v tvare DDMMRRRR.

172

Príklad č. 7:

Zamestnankyni končí poberanie rodičovského príspevku dňom 5. 1. 2013 a od nasledujúceho dňa je

na neplatenom voľne z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku 4 – 6 rokov. Zamestnávateľ splní oznamo-

vaciu povinnosť do 28. 2. 2013 nasledovne:

kód zmeny: 1C platnosť zmeny: K dátum 05.01.2013

kód zmeny: 2N platnosť zmeny: Z dátum: 06.01.2013

kód zmeny: 1K platnosť zmeny: Z dátum: 06.01.2013

Príklad č. 8:

Zamestnanec má od 14. 1. do 25. 1. 2013 neplatené voľno. Zamestnávateľ splní oznamovaciu povin-

nosť do 28. 2. 2013 nasledovne:

kód zmeny: 2N platnosť zmeny: Z dátum 14.01.2013

kód zmeny: 2N platnosť zmeny: K dátum: 25.01.2013

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, ok-rem prihlasovacích a oznamovacích povinností,povinný [§ 24 písm. a), b), d) – i)]:

� vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykázaťpoistné príslušnej zdravotnej poisťovni,

� plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania,

� viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné nasprávne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistnéhoa jeho platenia,

� viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch,

� preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie do-držiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné,

� predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na vý-počet ročného zúčtovania poistného,

� poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať účtovné doklady a iné do-klady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poist-ného a umožniť výkon kontroly,

� predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľaduúčtovné doklady a iné doklady a umožniť výkon dohľadu.

Príklad č. 9:Zamestnávateľ prihlasuje do zdravotnej poisťovne:

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy z príkladuč. 2 do 8 pracovných dní,

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti z príkladu č. 3 do 8 pra-covných dní, pretože ide o zamestnanca, ktorý v dňoch, v ktorých prácu vykonávať nebude, sa za

173


zamestnanca považovať nebude, zamestnávateľ bude povinný tieto skutočnosti zdravotnejpoisťovni oznamovať,

� zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce z príkladu č. 4 ako zamest-nanca s nepravidelným príjmom len na posledný deň v mesiaci zúčtovania príjmu.

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe brigádnickej práci študentov postavenie zamestnanca naúčely zdravotného poistenia nemá, preto ho zamestnávateľ neprihlasuje.

4. Mzda

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnejpovahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa pova-žuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výro-čia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitnýchpredpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevkyzo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada zapracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytovanézamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienkyposkytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v ko-lektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

4.1 Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravu-je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnejmzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára2013 sumu minimálnej mzdy na:

� 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

� 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Pretože zákon o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamest-nancom v pracovnoprávnom vzťahu, ustanovená minimálna mzda sa týka nielen za-mestnancov v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov pracujúcich na základe do-hôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektív-nej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovimzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň nároč-nosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných

174

činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnejzmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeňnáročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1Zákonníka práce.

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenomtýždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

� hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou,

� mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

� a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanovenéhov § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

40-hodinový týždenný pracovný čas

Stupeň náročnosti Koeficient minimálnej mzdy Minimálny mzdový nárok v eurách

hodinový mesačný

1 1,0 1,9410 337,70

2 1,2 2,3292 405,20

3 1,4 2,7174 472,80

4 1,6 3,1056 540,30

5 1,8 3,4938 607,90

6 2,0 3,8820 675,40

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka prácena menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia na-sledovne:

Stupeňnáročnosti

Koeficientminimálnej mzdy

Minimálny mzdový nárok v eurách

38,75 hod. týždennýpracovný čas

37,50 hod. týždennýpracovný čas

mesačný

1 1,0 2,0036 2,0704 337,70

2 1,2 2,4043 2,4845 405,20

3 1,4 2,8051 2,8986 472,80

4 1,6 3,2058 3,3126 540,30

5 1,8 3,6065 3,7267 607,90

6 2,0 4,0072 4,1408 675,40

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinnémiesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbliž-ších desať eurocentov.

175


4.2 Náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje:

� základnú mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu,

� mzdu za prácu nadčas,

� mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,

� mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,

� mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,

� plnenie za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia,

� plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažujú,a to:

� náhrady mzdy:

� za dovolenku,

� pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbroje-ných silách,

� pri zvyšovaní kvalifikácie,

� pri osobných prekážkach v práci,

� pri prekážkach na strane zamestnávateľa,

� odstupné a odchodné,

� cestovné náhrady,

� príspevky zo sociálneho fondu,

� výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,

� daňový bonus,

� náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

� náhrady za pracovnú pohotovosť.

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho sú-hlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pra-covných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutámzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnan-covi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenienajmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch,keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna zaprácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúťokruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas,najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

176

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníkapráce dosiahnu-tá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdovézvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretr-žitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatokmzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnoumzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje zaodpracovaný a patrí mu zaň mzda.

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodi-nou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 – 5. hodinou), patrí zamestnancovi v zmysle § 123Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhod-nenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň,t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovné-ho času.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôso-bia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, pracha fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky,patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popridosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinupre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžkuustanoveného týždenného pracovného času.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnejpohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týž-denný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravenýna výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pra-covisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorása považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96ods. 3 Zákonníkapráce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najme-nej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeňnáročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej poho-tovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, kto-rá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanove-ného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bezohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej po-hotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa zaprácu nadčas.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až§ 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdyza dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

177


Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný v súlade s § 141 Zá-konníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení:

� pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie ne-bolo možné vykonať mimo pracovného času,

� ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potreb-ný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimopracovného času,

� pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas napreventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie ale-bo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy saposkytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckehoza-riadenia a späť,

c) sprevádzanie:

� rodinného príslušníkado zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošet-renie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetre-nie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodin-ných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v ka-lendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné,

� zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebošpeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednémuz rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dnív kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka:

� pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dnia ďalší deň na účasť na pohrebe,

� pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súroden-ca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s ná-hradou mzdy na jeden deň a na ďalšídeň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,

� pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodičajeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtiav domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebnýčas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva poh-reb,

e) vlastná svadba – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň, svadba dieťaťaa rodičov – pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe,

178

f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnymdopravným prostriedkom, ktorý používazamestnanec ťažko zdravotne postihnutý– pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, naj-viac na jeden deň,

g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy– pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, aknemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôso-bom,

h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľ-no bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jedendeň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, akide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovnévoľno s náhradou mzdy,

i) vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru –pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, naj-viac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovna-kom rozsahu, ale s náhradou mzdy, sa poskytne pracovné voľno pri skončenípra-covného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačnýchdôvodov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmäna zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré ne-možno vybaviť mimo pracovného času. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemer-ného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ v súlade s § 142 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi ná-hradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa:

a) v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácupre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodáv-ke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými pre-vádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,

b) najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávaťprácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,

c) najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ vymedzil v písom-nej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktorézamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú doho-du nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môžezamestnávateľ uplatniť konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce.

179


5. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využívasa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhra-dy mzdy.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy za-mestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracované-ho v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda. Do mzdy sa musí zahr-núť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Domzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytovanév súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sapovažuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo svia-tok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v prácibez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktoromsa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárne-ho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu,k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého ka-lendárneho štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 ho-dín, zisťuje sa pravdepodobný priemerný zárobok, a to:

� zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia,

� alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom obdobípracoval.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sapodľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, ten-to sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pra-covných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovnéhočasu zamestnanca.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemernýmesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by za-mestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemer-ný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejtominimálnej mzde.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého za-mestnávateľa, mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá saposkytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania

180

priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok.Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období.Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracova-ného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Ak je pre účely výpočtu peňažných plnení potrebné vychádzať z priemerného me-sačného čistého zárobku zamestnanca, tento sa zistí z priemerného mesačnéhozárobku odpočítanímsúm poistného na zdravotné a sociálne poistenie, príspevku nadoplnkové dôchodkové sporenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, vypo-čítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktoromsa zárobok zisťuje.

Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku alebo pravdepodobného priemernéhozárobku je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

6. Preddavky na zdravotné poistenie

Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom pois-tení. Poistné na zdravotné poistenie sa zúčtováva v rámci ročného zúčtovania poist-ného a je závislé od skutočne dosiahnutého celoročného príjmu. V priebehu kalen-dárneho roka sa poistné platí formou preddavkov na poistné.

6.1 Sadzby poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho zákla-du nasledovne:

Sadzba z vymeriavacieho základu


Zamestnanec bez zdravotného postihnutia 4 %

Zamestnanec so zdravotným postihnutím 2 %

Za zamestnanca bez zdravotného postihnutia 10 %

Za zamestnanca so zdravotným postihnutím 5 %

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba:

� uznaná za invalidnú,

� s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

181


6.2 Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytované zamestnávateľom za-mestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v kto-rom sa platí poistné.

Vymeriavací základ je:

� najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodu-júceho obdobia, počas ktorých mal príslušnýplatiteľ poistného povinnosť platiť po-istné,

� najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstveSR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchá-dza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2011 je 786 €,maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2013 je 47 160 €,

� vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených divi-dend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy.

6.3 Preddavok na poistné

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať:

� zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v prí-slušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvá-dza za zamestnanca zamestnávateľ,

� zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamest-nanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výška preddavku na poistné:

� zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku prie-mernej mesačnej mzdy,

� zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobkupriemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právona príjem zo závislej činnosti, okrem:

� dohody o brigádnickej práci študentov,

� dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:

� poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek,

� poberateľov invalidného výsluhového dôchodku,

182

� poberateľov starobného dôchodku,

� poberateľov invalidného dôchodku,

sú od 1. 1. 2013 nasledovné:

Vymeriavacízáklad

najviac v €

Zamestnanec Zamestnávateľ

sadzba preddavoknajviac v €

sadzba preddavoknajviac v €

Bez zdravotného postihnutia 3 930 4 % 157,20 10 % 393,00

So zdravotným postihnutím 3 930 2 % 78,60 5 % 196,50

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti preddavkov na poistné a poistného podľazákona o zdravotnom poistení je nasledovné:

Druh Počet desatinných miest Spôsob zaokrúhlenia Právny predpis

Vymeriavací základ 2 nadol § 13 ods. 17

Preddavky na poistné 2 nadol § 16 ods. 1

Ročné poistné 2 nadol § 19 ods. 3

6.4 Vykazovanie a splatnosť preddavkov na poistné

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poist-né za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verej-né zdravotné poistenie. Spôsob a formu vykazovania preddavkov určilo Ministerstvozdravotníctva SR vyhláškou č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddav-kov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na ve-rejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistnéhoa povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzore ročného zúčtovania poistné-ho na verejné zdravotné poistenie. S účinnosťou od 1. 2. 2013 Ministerstvo zdravotníc-tva SR uvedenú vyhlášku novelizovalo vyhláškou č. 23/2013 Z. z. a zaviedlo vykazova-nie preddavkov z dividend a nové vzory tlačív pre vykazovanie preddavkov na poistnépre všetky skupiny platiteľov poistného. Platitelia poistného sú povinní nové tlačivá po-užiť pri vykazovaní preddavkov za obdobie od 1. 1. 2013. Výkazy sa príslušnej zdravot-nej poisťovni predkladajú v papierovej forme a zamestnávatelia, ktorí majú najmenejtroch zamestnancov, výlučne v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu pouzatvorení dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou).

Vo výkaze preddavkov na poistné sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vyka-zujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú:

� súhrnné údaje o preddavkoch v členení na preddavky za poistencov bez zdravot-ného postihnutia a za poistencov so zdravotným postihnutím,

� zoznam zamestnancov v členení:

� rodné číslo poistenca,

183


� počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí,

� celková výška príjmu zamestnanca, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok,

� vymeriavací základ,

� uplatnená sadzba poistného za zamestnanca a zamestnávateľa,

� suma preddavku za zamestnanca a zamestnávateľa,

� preddavok spolu.

Pre vykazovanie preddavkov na poistné platí:

� preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na právny vzťah, napr.preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracov-nej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa vykazujú rovnako ako preddavkyna poistné zamestnanca v pracovnom pomere,

� preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na periodicitu príjmov,napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe pracovnejzmluvy s pravidelným príjmom sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné za-mestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohodyo vykonaní práce s nepravidelným príjmom,

� ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený právny vzťah nazáklade pracovnej zmluvy aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo doho-dy o vykonaní práce, preddavky na poistné sa vykazujú iba raz,

� zamestnanec vykázaný vo výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiacmusí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený(pozri kapitolu 3.5),

� vo výkaze preddavkov vykázaný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné,musí byť zhodný s počtom kalendárnych dní, na ktoré je zamestnanec do zdravot-nej poisťovne prihlásený, napr. zamestnanec pracujúci na základe dohody o pra-covnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa nahlasuje len na dni, ktoré reál-ne odpracuje, resp. za ktoré má príjem.

Preddavok na poistné je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamest-nancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organi-začné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splat-ný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistnéza príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiacanasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí.

Za deň platby preddavku sa považuje:

� pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platbyz účtu zamestnávateľa,

� pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba,

� pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej po-isťovni.

184

7. Poistné na povinné sociálne poistenie

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú:

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zozárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej ne-schopnosti, tehotenstva a materstva, z nemocenského poistenia Sociálna pois-ťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrov-návacia dávka a materské,

b) dôchodkové poistenie, a to:

� starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prí-pad úmrtia, zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa po-skytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdo-vecký dôchodok, sirotský dôchodok,

� invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávaťzárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavua pre prípadúmrtia, z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňaposkytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotskýdôchodok,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtiav dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, z úrazového poistenia So-ciálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazovárenta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové od-škodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženiespoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada ná-kladov spojených s pohrebom,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestná-vateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, z garančného poistenia Sociál-na poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, aksa zamestnávateľ stane platobne neschopným,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnostízamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledkunezamestnanosti, z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytujedávky v nezamestnanosti.

7.1 Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné po-istenie v nezamestnanosti zamestnanca (okrem zamestnanca pracujúceho na

185


základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanca na základe dohodyo vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je poberateľom starobné-ho, invalidného alebo invalidného výsluhového dôchodku, alebo poberá výsluhovýdôchodok a dosiahol dôchodkový vek), vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorýzakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti, a zanikádňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné nemocenské poistenie a povinné pois-tenie v nezamestnanosti zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebodohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidnéhodôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového vekupoberateľa výsluhového dôchodku.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právnehovzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, a zanikádňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca na základe ním určenej dohodyo brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v kto-rom nadobudol postavenie zamestnanca (ak mesačný príjem s právom na pravidelnýpríjem alebo priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby do18 rokov veku presiahne 66 € a u osoby nad 18 rokov presiahne 155 €), najskôr odvzniku právneho vzťahu, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktoromstratil postavenie zamestnanca alebo dňom zániku právneho vzťahu.

7.2 Sadzby poistného a povinnosť platenia poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základunasledovne:

Sadzba z vymeriavacieho základu


Nemocenské poistenie 1,4 % 1,4 %

Starobné poistenie 4 % 14 %

Invalidné poistenie 3 % 3 %

Poistenie v nezamestnanosti 1 % 1 %

Garančné poistenie neplatí 0,25 %

Úrazové poistenie neplatí 0,8 %

Rezervný fond solidarity neplatí 4,75 %

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona neplatí:

� zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo pred-časného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodkua dovŕšil dôchodkový vek,

� zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

186

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na:

� zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákonač. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z.o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),

� obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,

� fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôcho-dok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť o viac ako 70 %,

� fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie, povinnédôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období,v ktorom:

� čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nárokuna plat, okrem ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku,

� je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobnéhopomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnanec-kej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

� má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

� je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

� čerpá rodičovskú dovolenku.

Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi povinné poistenie prerušuje aj od 11. dňa po-treby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny, ktorého zdravotný stav podľapotvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potre-by osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pri nariadení karantén-neho opatrenia do skončenia potreby tohto ošetrovania a odo dňa nasledujúceho pouplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné:

� v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,

� od prvého dňa ošetrovania člena rodiny a starostlivosti o dieťa, najdlhšie do10. dňa, ak potreba ošetrovania a starostlivosti trvá,

� v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,

� v období, počas ktorého sa mu vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné,

� v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účastina štrajku.

Povinne garančne poistený podľa § 18 ods. 2 zákona nie je zamestnávateľ, ktorý jezastupiteľský úrad cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť

187


vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, ktorým je § 2 zákona č. 7/2005 Z. z.o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurz nie je možné vyhlásiť naštátnu rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, štátny fond, obec, vyšší územný celokalebo inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, na rozpočtovúa príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územnéhocelku.

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období,počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na povinné sociálnepoistenie.

7.3 Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidel-ným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poiste-nie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravi-delným príjmom, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vy-konávaných mimo pracovného pomeru, je každý kalendárny mesiac trvania tohtopoistenia v poslednom kalendárnom roku.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravi-delným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovnéhopomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

7.4 Vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospo-dárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendár-ny rok. Pri priemernej mesačnej mzde za rok 2011 vo výške 786 € je všeobecný vy-meriavací základ 9 432 €.

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem:

� príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú oddane oslobodené,

� príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za za-mestnanca,

� príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podpo-ru zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnouspoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

188

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie,na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku jev úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeria-vacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalen-dárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Naúčely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu za-mestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na zá-klade ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovýmzvýhodnením).

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poiste-nie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamest-nanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnomroku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriava-cieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendár-nemu roku, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na plateniepoistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

7.5 Vykazovanie a splatnosť poistného

Zamestnávateľ je povinný pobočke Sociálnej poisťovne predkladať v lehote splatnostipoistného za príslušný kalendárny mesiac:

� mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:

� zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom počas trvania ich povinné-ho poistenia,

� údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 zákona na základe zúčtovanéhopríjmu zo závislej činnosti v rozhodujúcom období,

� údaje o poistnom, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ za rozhodujúceobdobie,

� výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:

� zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, ktorým bol zúčtovaný prí-jem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia,

� zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo zá-vislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia alebo po zá-niku povinného dôchodkového poistenia,

� zamestnancov, ktorým bol zúčtovaný príjem plynúci z neplatného skončeniaprávneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,

� údaje o vymeriavacom základe podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona,

189


� obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavacízáklad.

Pre vykazovanie poistného v mesačnom výkaze alebo vo výkaze poistného a prí-spevkov platí:

� každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa sa vykazuje samostatne, napr.ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a zároveň aj dohodu o pracovnejčinnosti alebo dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem, v mesač-nom výkaze sa vykážu obidva právne vzťahy samostatne,

� zamestnanec vykazovaný za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnomkalendárnom mesiaci v Sociálnej poisťovni prihlásený.

Poistné z pravidelného príjmu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ a ktoré je vyká-zané v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, je splatné v deň určený na vý-platu príjmov. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnáva-teľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, ak ta-kýto deň určený nie je, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiacanasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspev-kov, okrem poistného z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávanýchmimo pracovného pomeru, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca na-sledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pra-covného pomeru, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatnédo ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci,v ktorom právny vzťah zanikol.

7.6 Príklady určenia vymeriavacieho základu a vykazovania poistného

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na sociálne poistenie podľa zá-kona o sociálnom poistení je nasledovné:

Druh Počet desatinných miest Spôsobzaokrúhlenia

Právny predpis

Vymeriavací základ 2 nadol § 138 ods. 17

Sumy poistného (jednotlivo) 2 nadol § 129 ods. 2

Maximálna suma mesačného a priemer-ného mesačného príjmu zo zvýhodnenejdohody o brigádnickej práci študentov

celé euro nahor § 4 ods. 5

a) zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom

Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnomvzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonanípráce a dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2013:

190

Vymeriavacízáklad

najviac v €


sadzba poistnénajviac v €


Nemocenské poistenie 3 930 1,4 % 55,02 1,4 % 55,02

Starobné poistenie 3 930 4 % 157,20 14 % 550,20

Invalidné poistenie 3 930 3 % 117,90 3 % 117,90

Poist. v nezamestnanosti 3 930 1 % 39,30 1 % 39,30

Garančné poistenie 3 930 – 0,25 % 9,82

Úrazové poistenie neohraničený – 0,8 % neohraničené

Rezervný fond 3 930 – 4,75 % 186,67

Vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom je príjem zadaný kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistnéhoa príspevkov, a to aj za mesiac, v ktorom je vymeriavací základ nulový.

b) zamestnanec s nepravidelným príjmom

Poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravi-delný príjem okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od1. 1. 2013:

Vymeriavacízáklad

najviac v €




Nemocenské poistenie neplatí neplatí

Starobné poistenie 3 930 4 % 157,20 14 % 550,20

Invalidné poistenie 3 930 3 % 117,90 3 % 117,90

Poist. v nezamestnanosti neplatí neplatí

Garančné poistenie 3 930 – 0,25 % 9,82

Úrazové poistenie neohraničený – 0,8 % neohraničené

Rezervný fond 3 930 – 4,75 % 186,67

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu s právom na nepravidelný prí-jem, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávanýchmimo pracovného pomeru, je podľa § 139b ods. 2 zákona pomerná časť príjmu pri-padajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendár-nom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poisteniez maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistnéhoa príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace kalendárnehoroka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie, pričom sa vylúčia mesiace,v ktorých sa už dosiahol maximálny vymeriavací základ.

191


c) zamestnanec pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru s nepravidelným príjmom

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem je podľa§ 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem z dohody za obdobie trvania do-hody. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Jednotlivé odmenydosiahnuté počas trvania dohody sa spočítajú a výsledná suma sa rozpočíta na jed-notlivé kalendárne mesiace trvania dohody. Pri výpočte poistného sa rešpektujemaximálny mesačný vymeriavací základ.

d) zamestnanec pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentovs pravidelným alebo nepravidelným príjmom

Na dohody o brigádnickej práci študentov sa od 1. 1. 2013 vzťahuje povinné dôchod-kové poistenie. V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohoduv jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamest-nanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

� právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a mesačný príjemnepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepre-siahne sumu 155 €,

� právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem a priemerný mesačný prí-jem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov ne-presiahne sumu 155 €, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta spriemero-vaním odmeny vyplatenej za celé obdobie trvania dohody a počtu kalendárnychmesiacov trvania dohody.

Pri odvodovo zvýhodnenej dohode o brigádnickej práci študentov sa poistnéplatí a vykazuje nasledovne:

� študent do 18 rokov (poslednýkrát v mesiaci, v ktorom dosiahne 18 rokov) s pra-videlným mesačným príjmom:

� ak mesačný príjem nepresiahne 66 €:

� zamestnanec poistné neplatí,

� zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého do-siahnutého mesačného príjmu,

� poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,

� ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové po-istenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôrv lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

� ak mesačný príjem presiahne 66 €:

� zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumyprevyšujúcej 66 €,

192

� zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezerv-ného fondu len zo sumy prevyšujúcej 66 €,



� ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkovépoistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najne-skôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

� študent nad 18 rokov (prvýkrát v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom do-

siahol 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom:

� ak mesačný príjem nepresiahne 155 €:

� zamestnanec poistné neplatí,



� ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové po-istenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôrv lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

� ak mesačný príjem presiahne 155 €:

� zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumyprevyšujúcej 155 €,

� zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezerv-ného fondu len zo sumy prevyšujúcej 155 €,



� ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkovépoistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najne-skôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,

� študent do 18 rokov s nepravidelným príjmom:

� v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem:

� poistné sa neplatí a nevykazuje,

� v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem:


� v mesiaci, v ktorom dohoda skončí:

� zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trva-nia dohody,

193


� ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 66 €:

– zamestnanec poistné neplatí,

– zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celéhodosiahnutého príjmu,

– poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,

� ak priemerný mesačný príjem presiahne 66 €:

– zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súmprevyšujúcich 66 €,

– zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do re-zervného fondu len zo súm prevyšujúcich 66 €,



– zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôrv lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárnehomesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila,

� študent nad 18 rokov s nepravidelným príjmom:






� zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trva-nia dohody,

� ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 155 €:

– zamestnanec poistné neplatí,



� ak priemerný mesačný príjem presiahne 155 €:

– zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súmprevyšujúcich 155 €,

– zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do re-zervného fondu len zo súm prevyšujúcich 155 €,



194

– zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôrv lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárnehomesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila.

Pri dohode o brigádnickej práci študentov, ktorá nie je odvodovo zvýhodnená,sa poistné platí a vykazuje nasledovne:

� študent bez ohľadu na vek s pravidelným príjmom:

� zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z dosiahnutéhomesačného príjmu,

� zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervnéhofondu, na úrazové a garančné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu,


� študent bez ohľadu na vek s nepravidelným príjmom:






� zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z celého do-siahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sarozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody,

� zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervné-ho fondu, na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmuza obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta najednotlivé mesiace trvania dohody,

� poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov.

e) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skonče-nia právneho vzťahu

Vymeriavací základ zamestnanca z príjmu plynúceho z neplatného skončenia práv-neho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý ka-lendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúcana každý kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspev-kov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamest-nancovi príjem.Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavacízáklad.

f) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem po zániku poistenia

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinnéhopoistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na

195


každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išloo pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistnéhoa príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace posledného ka-lendárneho roka, v ktorom poistenie trvalo. Pri výpočte poistného sa rešpektujemaximálny mesačný vymeriavací základ.

8. Mesačné zdaňovanie príjmu

8.1 Príjmy zo závislej činnosti

Dani z príjmov podliehajú príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dô-vod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazu-jú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od za-mestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej práce, vymedzené v § 5 ods. 1zákona o dani z príjmov, ktorými sú:

� príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, slu-žobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru,alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodr-žiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a štu-dentov v rámci praktického vyučovania,

� príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev,spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov ko-manditnej spoločnosti,

� platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejnéhoochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej re-publiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,

� odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávya v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev,

� odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatiaslobody,

� príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,

� príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislejčinnosti alebo funkcie,

� obslužné,

� vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociál-ne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajú-cich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,

196

� odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, komi-sie pre referendum a sčítacieho komisára,

� nepeňažné plnenie poskytované od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľomdane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku,výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorúprešlo právo na tieto plnenia.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj:

� suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny me-siac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobnéa súkromné účely,

� rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akciegarantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnanec-kej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckejopcie,

� cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej za-mestnávateľom.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú príjmy v zmysle § 5 ods. 5 záko-na o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a to:

� cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky,na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách,okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,

� nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pra-covných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,

� sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložilv jeho mene alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako pre-ukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa,

� hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných reha-bilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,

� náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných navýkon práce,

� náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktorévzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľnéhopríjmu a náhrady za stratu času.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú ani príjmy v zmysle § 5 ods. 7 záko-na o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, a to:

� suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisís činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa,

� hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu napracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný

197


príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia odšpecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spô-sobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,

� hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnan-covi na spotrebu na pracovisku,

� použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telový-chovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom,

� poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné nasociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré jepovinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na za-hraničné poistenie rovnakého druhu,

� náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnostizamestnanca,

� príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci da-ňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom ale-bo bydliskom v zahraničí,

� náhrada za stratu na zárobku po skončenípracovnej neschopnosti vzniknutej pra-covným úrazom alebo chorobou z povolania,

� podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnan-covi bez účasti na základnom imaní,

� náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemernéhomesačného čistého zárobku zamestnanca.

8.2 Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základomdane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré jepovinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca,na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkovýchzákladov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorý-mi podľa § 11 zákona o dani z príjmov sú:

� nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,

� nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkomv domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživovanémaloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažnýpríspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o za-mestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťaž-kým zdravotným postihnutím,

198

� suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchod-kové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákonao dani z príjmov je stanovená nasledovne:

� ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násoboksumy životného minima platného k 1. januáru príslušnéhozdaňovacieho obdobia,nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobkusumy platného životného minima,

� ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného ži-votného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúcarozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane,ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovnánule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom obdobíroku 2013 bude:

� ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 19 458 € (194,58 x 100), ne-zdaniteľná časť = 3 735,94 € (194,58 x 19,2),

� ak základ dane daňovníka je vyšší ako 19 458 €, nezdaniteľná časť = rozdiel me-dzi sumou 8 600,436 € (194,58 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovní-ka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníkasa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročnev zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

� ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobokplatného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v do-mácnosti v tomto zdaňovacom období:

� nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

� má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platné-ho životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životnéhominima a vlastným príjmom manželky (manžela),

� má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platnéhoživotného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sarovná nule,

� ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životnéhominima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkomv domácnosti v tomto zda-ňovacom období:

199


� nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (man-žela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minimaa jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula,nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

� má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) jesuma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjemmanželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacomobdobí roku 2013 bude:

� ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižšíako 34 401,74 € a manželka (manžel):

� nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = 3 735,94 €,

� má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = rozdielmedzi 3 735,94 € a príjmom manželky (manžela),

� má vlastný príjem presahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = nula,

� ak základ dane daňovníka je vyšší ako 34 401,74€ a manželka (manžel):

� nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 €

a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula,nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

� má vlastný príjem,nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 € a jed-nou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky(manžela).

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa zavádza nová ročná nezdaniteľná časť základu dane,a to suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobnédôchodkové sporenie najviac do výšky 2 % zo základu dane, pričom suma nesmiepresiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SRzistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorá dva roky predchádza ka-lendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2013 to bude suma 943,20 €

(786 x 60 x 2 %).

8.3 Daňový bonus

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť nakaždé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zda-niteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárokna priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca ka-lendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa:

� dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípa-de detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétnyškolský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom

200

alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaníprídavku na dieťa,

� potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživo-vané a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovúčinnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí inva-lidného dôchodku.

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa vlastné, osvojené, dieťa pre-vzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželovžijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa doskončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sasústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavnepripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz.

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmovumožňuje,aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobiajeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov. Akdôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestna-nec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zda-ňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnané kalendárnemesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2012 je sumadaňového bonusu 21,03 € mesačne.

8.4 Zamestnanecká prémia

V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárokza zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak:

� dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskejrepubliky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,

� poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalen-dárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávanýchmimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov neza-počítava,

� daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,

� nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od daneoslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy zaprácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmyplynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,

� nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zá-robkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,

201


� nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasnéhostarobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätnek začiatku zdaňovacieho obdobia,

� vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný:

� pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšejako 12-násobok je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezda-niteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimál-nej mzdy,

� pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestna-necká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na da-ňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok nazamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vznikámu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v kto-rých poberal príjmy.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2013 je nasledovný:

� ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 026,20 €, ale menej ako4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 735,94 - 3 482,40 = 253,54 € x19 % = 48,1726 = 48,17 €,

� ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 052,40 €, výška za-mestnaneckej prémie bude: 4 052,40 - základ dane daňovníka x 19 %,

� ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti zá-kladu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

8.5 Zdaňovanie mesačnej mzdy – preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zo zdaniteľ-nej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zaúč-tovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie ob-dobie, znížený o:

� sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

� nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sazníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka,t. j. sumu 311,32 €.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu v priebehu zdaňova-cieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na zdanenie príj-mov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov (pozri kapitolu 3.3).

202

Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že na nezdaniteľnú časť základu dane nebu-de mať nárok, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnúčasť základu dane neuplatňuje. Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárokna daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníkaalebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok nadaňový bonus nezaniká.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestna-nec je na začiatku zdaňovacieho obdobia:

� poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zosociálneho poistenia,

� poberateľom starobného dôchodkového sporenia,

� poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,

� poberateľom výsluhového dôchodku,

� ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak sumatohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, aksuma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, znížisa základ dane len vo výške rozdielu.

Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanecmusí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy,aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od dru-hu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie na zdanenie môžu podpísať zamestnanciv pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávanýchmimo pracovného pomeru.

U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie na zdanenie príjmov, je zdaniteľnoumzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumyzrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť odtoho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov:

� v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmova uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkomna daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,

� v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdanípreddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je:

� 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobkuplatného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 866,81 €,

203


� a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobkuplatného životného minima, t. j. 19 % zo sumy do 2 866,81 € a 25 % zo sumy od2 866,82 €.

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdani-teľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príj-mov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulýkalendárny mesiac. Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plneníalebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy a zrážku preddavku na daň nie jemožné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pripodaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane.

Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u tohozamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonusuplatnil a jeho mzda v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške poloviceminimálnej mzdy. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia akosuma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestná-vateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumypreddavkov na daň zrazených všetkým zamestnancom.

Ak je suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnnásuma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebojeho časť zo svojich prostriedkov. O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bo-nusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom Prehľadu o zrazenýcha odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmovzo závislej čin-nosti a o daňovom bonuse.

Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň zníženéo úhrn daňového bonu-su najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdyzamestnancovi k dobru.

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti zdaňovania príjmov zo závislej činnostipodľa zákona o dani z príjmov je stanovené nasledovne:

Druh Početdesatinných miest

Spôsobzaokrúhlenia

Právny predpis

Základ daneNepeňažný príjemPreddavky na daňZdaniteľná mzdaDaň

2 nadol § 47 ods. 1

Nezdaniteľné časti základu daneDaňový bonus

2 nahor § 47 ods. 1

Suma zamestnaneckej prémie 2 nahor § 32a ods. 3

Iné prepočty – konečná suma 2 matematicky § 47

204

8.6 Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov

Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o so-ciálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o daniz príjmov môže byť:

a) príjem, ktorý nie je predmetom dane

� v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie súúvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné fi-nančné výpomoci poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu,

� v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie ta-xatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobit-ných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fon-du, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákonač. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálnehofondu,

b) príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákonao dani z príjmov, predovšetkým o:

� sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov,

� hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebuna pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvominých subjektov alebo finančný príspevokzamestnancovi, ktorý má potvrdenieo nutnosti špeciálnej stravy,

� hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamest-nancom na spotrebu na pracovisku,

� nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované ako použitie rekreačného, zdra-votníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športovéhozariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinnýmpríslušníkom hradené z prostriedkov sociálneho fondu,

c) príjem zo závislej činnosti, ktorými sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti,ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti.

8.7 Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov

V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracov-nú cestu. Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmyslezákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a dovýšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca nepredstavujú

205


príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov niesú predmetom dane.

Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u za-mestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej čin-nosti. Predmetom dane môžu byť napríklad:

� cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhra-dách nevzťahuje,

� cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste,

� výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom,

� paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu,

� poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín,

� poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania,

� vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste,

� preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vy-plýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla,

� poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhra-dách.

Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamest-nanca.

8.8 Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje§ 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všet-kých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a tonajmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápojav priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať:

� v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 %stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zá-kona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaRSR o sumách stravného,

� okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktoréhozamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u za-mestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornompredpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania za-mestnancov.

206

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú u zamestnancov s príj-mami zo závislej činnosti od dane oslobodené:

� hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebov rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finanč-ný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy,

� hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spot-rebu na pracovisku.

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov splniť ajposkytovanímfinančného príspevkuzamestnancom najviac do výšky 55 % stravnéhoposkytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento peňažný príspevokvšak nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľnýmpríjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov v mesiaci,v ktorom bol príspevok poskytnutý.

8.9 Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov pred-kladať miestne príslušnému správcovi dane Prehľad o zrazených a odvedenýchpreddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vypla-til, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny me-siac, a to do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Na zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR určilo oznámenímč. MF/23099/2012-721 nový vzor prehľadu, v ktorom sa za príslušný kalendárny me-siac okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

� v I. časti:

� úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré za-mestnávateľ vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme;

� dátum výplaty príjmov zo závislej činnosti;

� úhrn zrazených preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ zrazil zo zúčtova-ných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane príjmov zosociálneho fondu. Do tohto úhrnu sa nezahrnujú:

� suma nedoplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktorézamestnávateľ zrazil a neodviedol, o ktoré zvýšil odvod preddavkov nadaň v príslušnom kalendárnom mesiaci, pretože tieto nedoplatky boli vy-číslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,

� suma navyše odvedených preddavkov na daň alebo preplatkov dane zapredchádzajúce zdaňovacie obdobia, o ktoré bol znížený odvod preddav-kov za príslušný kalendárny mesiac, pretože tieto preplatky boli vyčíslenév ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,

207


� suma vyčísleného preddavku na daň z príjmu, ktorý sa v skutočnosti nevy-platil,

� nedoplatky, ktoré predpísal správca dane, vyrubený sankčný úrok, správ-ne delikty a pod.;

� suma zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplat-kov z ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce zdaňo-vacie obdobie, o ktoré bol zvýšený alebo znížený odvod preddavkov na daňza príslušný mesiac;

� rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňovýchpreplatkov zistených za predchádzajúce zdaňovacie obdobia;

� úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu všetkýmoprávneným zamestnancom. Zahŕňa sa sem aj suma priznaného a vyplatené-ho daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnomzúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Suma sa uvádza najviacdo výške sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkova preplatkov. Ak úhrnná suma vyplateného daňového bonusu je vyššia, roz-diel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamest-návateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkovna daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítané-ho rozdielu vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu. O poukázanie sumy roz-dielu daňového bonusu môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalen-dárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka,t. j. v prehľade za mesiace marec, jún, september a december. V prípade, žev týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu, môže požiadaťdodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárnemesiace príslušného štvrťroka;

� úhrnná suma priznanej a vyplatenej zamestnaneckej prémie, o ktorú za-mestnávateľ znižuje alebo zvyšuje sumu odvodu preddavkov na daň vrátanevykonaných opráv. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazenýchpreddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov zníženej o sumu pri-znaného a vyplateného daňového bonusu. Ak je úhrnná suma vyplatenej a vy-branej zamestnaneckej prémie vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlast-ných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich me-siacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcudane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadostiv IV. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémiemôže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za prí-slušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka. V prípade, že v týchto ter-mínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie,môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu zavykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka;

208

� odvodová povinnosť preddavkov na daň zamestnávateľa znížená, resp.zvýšená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu;

� dátum skutočného odvodu preddavkov na daň (ak boli odvody vykonané voviacerých termínoch,uvedie sa dátum posledného odvodu) a suma skutočneodvedených preddavkov;

� v II. časti: rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členenína celkovú vyplatenú sumu, sumu vyplatenú z úhrnu zrazených preddavkov nadaň a dane, sumu vyplatenú z prostriedkov zamestnávateľa;

� v III. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu;

� vo IV. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie.

Úhrn príjmov podľa jednotlivých zamestnancov sa v prehľade neuvádza.

9. Tvorba sociálneho fondu

Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákonč. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetcizamestnávatelia, ktorí:

� majú sídlo (u právnických osôb) alebo bydlisko (u fyzických osôb) na území Slo-venskej republiky,

� zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo ob-dobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

� povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona v rozsahu minimálne0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zaúč-tovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. U zamestnávateľa, ktoré-ho predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálne-ho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalen-dárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak takýto za-mestnávateľ:

� v predchádzajúcom roku dosiahne zisk a

� súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové po-vinnosti voči štátnemu rozpočtu, obciam, vyššiemu územnému celku, všet-kým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni,

môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu;

209


� ďalšieho prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona:

� v prípade uzatvorenej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu v dohod-nutej výške, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prí-delu,

� alebo v prípade, že kolektívna zmluva uzatvorená nie je, vo výške sumy potreb-nej na úhradu výdavkov na dopravu verejnou dopravou do zamestnania a späťzamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne 50 % prie-mernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenejŠtatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendár-nemu roku, za ktorý sa sociálny fond tvorí, a to najviac vo výške 0,5 % zo zákla-du na výpočet povinného prídelu (zo základu všetkých zamestnancov, nielentých, ktorých sa takýto príspevok týka);

� ďalších zdrojov fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým môžu byť:

� ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde,

� zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

� dary,

� dotácie,

� príspevky poskytnuté zamestnávateľovi,

� prídel zamestnávateľa zo zisku.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na vý-platu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezda previesť na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplat-ných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevodfinančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy,najneskôr do konca kalendárneho roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu zakalendárny rok v zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do31. januára nasledujúceho roka.

Sociálny fond sa tvorí zo základu, ktorým pre určenie ročného prídelu je súhrn hru-bých miezd v súlade s § 118 Zákonníka práce zúčtovaných zamestnancom na výpla-tu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je úhrn hrubých miezdzúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Mzda je pe-ňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované za-mestnancovi zamestnávateľom za prácu. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa zamzdu nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníkapráce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovnénáhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov aleboobligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie zo zisku po zdanení.

210

Príklad č. 10:Zamestnanec z príkladu č. 2 pri nástupe do zamestnania podpísal Vyhlásenie na zdanenie príjmova uplatnil si daňový bonus na 1 dieťa. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne je prihlásený pod kódom 2 –zamestnanec a do Sociálnej poisťovne pod typom 1 – zamestnanec s pravidelným príjmom. V januáriodpracoval 19 dní/152 hodín. Výpočet mzdy je nasledovný:

O. č.: 001 Anton Kočiš r. č. 750920/1122Obdobie: 01/2013 pracovný pomer mesačná mzda 650,00

Odpracované: 19 dní 152 hod.Neodpracované:

mesačná hodinová spoluZákladná mzda: 561,40 0,00 561,40

Príplatky hodiny sadzba € Náhrady dni hodiny €

SviatokNadčasNočnéPohotovosť

DovolenkaNadčas

PrémieOdmeny

Hrubá mzda: 561,40

Poistné VZZamestnanec Zamestnávateľ Spolu

% € % € €

Zdravotné poistenieNemocenské poistenieStarobné poistenieInvalidné poisteniePoist. v nezamest.Garančné poistenieÚrazové poistenieRezer. fond solidarity

561,40561,40561,40561,40561,40561,40561,40561,40

41,4431–––

22,457,85

22,4516,84

5,610,000,000,00

101,41431

0,250,8

4,75

56,147,85

78,5916,84

5,611,404,49

26,66

78,5915,70

101,0433,6811,22

1,404,49

26,66

Poistné spolu 75,20 197,58 272,78

Základ daneNezdaniteľná časťZdaniteľná mzdaPreddavok na daňDaňový bonusPreddavok

486,20311,32174,88

33,2221,0312,19

Zrážky zo mzdy Ostatné náhrady

ZálohaSporeniePoistnéVýživné

Prac. neschop.Odstupné

Suma k výplate 474,01 Celková cena práce 758,98

Zamestnankyňa z príkladu č. 3 na základe dohody o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjempri nástupe do zamestnania podpísalaVyhlásenie na zdanenie príjmov,v rovnakom obdobísi nezdani-teľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa neuplatňuje. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne jeprihlásená len na dni, ktoré odpracovala, kódom 2D a do Sociálnej poisťovne pod typom 5 – DoPČ pra-videlný príjem. Podľa evidencie pracovného času v januári v dňoch 8., 10., 15., 17., 22., 24., 29. a 31.odpracovala spolu 32 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný:

211


O. č.: 002 Mária Veselá r. č. 635825/9876Obdobie: 01/2013 dohoda o pracovnej činnosti odmena 2,00 €/hod.

Odpracované: 8 dní 32 hod. Odmena: 64,00


% € % € €

Zdravotné poistenieNemocenské poistenieStarobné poistenieInvalidné poisteniePoist. v nezamest.Garančné poistenieÚrazové poistenieRezer. fond solidarity

64,0064,0064,0064,0064,0064,0064,0064,00

41,4431–––

2,560,892,561,920,640,000,000,00

101,41431

0,250,8

4,75

6,400,898,961,920,640,160,513,04

8,961,78

11,523,841,280,160,513,04

Poistné spolu 8,57 22,52 31,09


55,43311,32

0,000,000,000,00


Zamestnanec z príkladu č. 4 na základe dohody o vykonaní práce s právom na nepravidelný príjemv januári zúčtovávanú odmenu nebude mať. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude pod kódom 2Dprihlásený len na 28. 2. a preddavky na poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze preddavkov na poist-né za február. Do Sociálnej poisťovne je zamestnanec prihlásený pod typom 4 – DoVP nepravidelnýpríjem a poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov za február.Zamestnankyňa z príkladuč. 5 za základe dohody o brigádnickej práci študentov s právom na pravidel-ný príjem predložila nasledovné Oznámenie a čestné vyhlásenie (podľa vzoru určeného Sociálnou po-isťovňou):

Oznámenie a čestné vyhláseniek dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.

ZamestnanecPriezvisko: Veselá Meno: Petra Titul:

Rodné číslo: 945619/7854

Adresa trvalého pobytu: Západná 39, 058 01 Poprad

212

Určené zamestnávateľovi:

Názov: DDK, s. r. o.

Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba):

Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba): Záhradnícka 22, Poprad

Oznamujem Vám, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú som s Vami uzatvoril(a) dňa9. 1. 2013, určujem podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákonač. 413/2012 Z. z. ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudem mať postave-nie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených týmtozákonom.

Zároveň čestne vyhlasujem, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa§ 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. si súčasneneuplatňujem u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Čestne vyhlasujem, že pred podpísanímtohto vyhlásenia som sa oboznámil(a) s poučením,kto sa po-važuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poiste-ní, o podmienkach uplatňovania práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistenía všetky skutočnosti,ktoré som uviedol(la) v tomto vyhlásení, sú pravdivé.

Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Dňa: 9. 1. 2013 ..................................vlastnoručný podpis

Na základe Oznámenia a čestného vyhlásenia ju zamestnávateľ prihlásil do Sociálnej poisťovne podtypom 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia pravidelný príjem. Zamestnankyňa podpísala Vyhlá-senie na zdanenie príjmov. Podľa evidencie pracovného času v januári počas 7 dní odpracovala28 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný:

O. č.: 004 Petra Veselá r. č. 945619/7854Obdobie: 01/2013 dohoda o brigádnickej práci študentov odmena 2,30 €/hod.

Odpracované: 7 dní 28 hod. Odmena: 64,40


% € % € €

Garančné poistenieÚrazové poistenie

64,4064,40

0,250,8

0,160,51

0,160,51

Poistné spolu 0,00 0,67 0,67


64,40311,32

0,000,000,000,00


213


Po vyúčtovaní miezd za január 2013 je rekapitulácia nasledovná:

Základné mzdy:Príplatky:Náhrady:Ostatné mzdy:Odmeny z dohôd:Hrubé mzdy:

650,000,000,000,00

128,40778,40

Ostatné zrážky:– z toho: záloha

sporeniepoistnévýživné

Preddavky na daň: 33,22 Daňový bonus: 21,03 Odvedené preddavky: 12,19

Poistné VZ Zamestnanec Zamestnávateľ Celkom

Všeobecná zdrav. poisť. 625,40 25,01 62,54 87,55

Sociálna poisťovňa:Nemocenské poistenieStarobné poistenieInvalidné poisteniePoist. v nezamest.Úrazové poistenieGarančné poistenieRezervný fond solidaritySpolu:

625,40625,40625,40625,40689,80689,80625,40

8,7425,0118,76

6,25

58,76

8,7487,5518,76

6,255,511,72

29,70158,23

17,48112,56

37,5212,50

5,511,72

29,70216,99

Poistné celkom 83,77 220,77 304,54

K výplate: 593,84 Celková cena práce: 910,57

Tvorba sociálneho fondu: 0,6 % 3,37

10. Zrážky zo mzdy

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý pri výpočtea realizácii zrážok zo mzdy musí postupovať v zmysle právnych predpisov.

10.1 Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zákonník práce ustanovuje vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne:

a) prednostne sa v zmysle § 131 ods. 1 zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky:

� poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení,

� preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročnéhozúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákonao zdravotnom poistení (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčné-ho poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam),

� príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanecv zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,

214

� preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového ne-doplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku nadani a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania pred-davkov na daň z príjmovzo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov.

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu za-mestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi,zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plníostatné povinnosti voči tým-to inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú,archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

b) po vykonaníprednostných zrážok sa v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnancamôžu zraziť len:

� preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli spl-nené podmienky na priznanie tejto mzdy,

� sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnymorgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený má potom možnosť podaťnávrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,

� peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľ-ným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanietrestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná poku-ta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,

� neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkové-ho sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnejnúdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkéhozdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je za-mestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,

� nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,

� náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jejčasť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,

� náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne naktorú mu nárok nevznikol,

� sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonaťjednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Príklad č. 11:Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady. Tento preddavok podliehavyúčtovaniu. Zamestnanec však v termíne určenom na vyúčtovanie preddavkov preddavok

215


nevyúčtoval. Zamestnávateľ mu môže poskytnutý nevyúčtovaný preddavok zraziť zo mzdy, a to i bezsúhlasu zamestnanca.

c) ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len:

� na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamest-návateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníkapráce,

� na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamest-nancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianske-ho zákonníka.

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenomporadí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

� pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia –spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhod-nutia zrážkami zo mzdy,

� pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím prí-slušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – pora-die zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľnérozhodnutie príslušného orgánu,

� pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnejpracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddav-koch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť –poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,

� pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávate-ľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,

� pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancoma inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručeniadohody zamestnávateľovi,

� pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostávanezmenené.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívnestanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníkaprá-ce, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody o zrážkach medzizamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmien-kou jej platnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

� zabezpečovaciu, uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku po-vinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú za-mestnanec zodpovedá,

216

� uhradzovaciu, uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizáciezrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zráž-kach by mala obsahovať:

� identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,

� dôvod zrážok zo mzdy,

� určenie výšky zrážok,

� údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované,číslo jeho účtu a pod.),

� dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

Príklad č. 12:Zamestnanec svojím zavinením spôsobil zamestnávateľovi škodu. Škodu v plnej výške uznal a doho-dol sa so zamestnávateľom na výške náhrady škody a forme úhrady – zrážkou zo mzdy. Zamestnáva-teľ môže zrážky realizovať len na základe písomnej dohody o zrážkach uzatvorenej medzi ním a za-mestnancom v zmysle § 20 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade, že by zamestnanec škodu neuznala vyčíslenú škodu nebol ochotný uhradiť, zamestnávateľ nemá právo realizovať náhradu škody zráž-kou zo mzdy zamestnanca. Náhradu škody môže vymáhať iba súdnou cestou.

10.2 Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe roz-hodnutí v zmysle:

� zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,

� zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exe-kučného poriadku,

� zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správneho poriadku,

� zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňového poriadku,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsa-hu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z., ktorévláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdytzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je od-vodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2012 vo výške 194,58 € mesačnepre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol po-zostáva z nasledovných súm:

� základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zosumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý savykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 116,74 €,

217


� základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorejzamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava25 % zo životné-ho minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajúzrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 48,64 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdyoboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,

� základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy namanžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletúfyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012je to 48,64 €,

� základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy,keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnejsumy, po zaokrúhlení na najbližší eurocent, t. j. od 1. 7. 2012:

� 81,72 € na plnoletú fyzickú osobu,

� 34,05 € na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, sumasa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vy-máha,

� 34,05 € na manžela, aj keď má vlastný príjem,

� suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia –150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý savykonávajú zrážky, t. j. od 1. 7. 2012 je to 291,87 €.

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2012:

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdypovinného

Sadzba zo sumy životnéhominima 194,58 €

Suma v €

na osobu povinného 60 % 116,74

na každú vyživovanú osobu 25 % 48,64

na manžela/-ku, aj keď má príjem 25 % 48,64

na osobu povinného – ak ide o výživné 70 % zo 60 % 81,72

na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné 70 % z 25 % 34,05

na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné 70 % z 25 % 34,05

suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia 150 % 291,87

Príklad č. 13:Zamestnanec z príkladu č. 2 je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 1 dieťaťu. V období za mesiac feb-ruár 2013 je potrebné z jeho mzdy vykonať exekučnú zrážku na výživné pre ďalšie maloleté dieťaz predchádzajúceho manželstva. Dosiahol nasledovnú mzdu:

� hrubá mzda: 650,00 €

� povinné poistné celkom: 87,10 €

218

� základ dane: 562,90 €

� nezdaniteľná časť: 311,32 €

� preddavok na daň: 47,80 €

� daňový bonus: 21,03 €

Čistá mzda pre určenie zrážok zo mzdy:

� hrubá mzda 650,00 €

� poistné - 87,10 €

� preddavok na daň - (47,80 - 21,03) €

� čistá mzda pre určenie zrážok 536,13 €

Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy:

� základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 81,72 € na osobu zamestnanca + 34,05 € na manželku +34,05 € na vyživované dieťa = 149,82 €

� zvyšok čistej mzdy: 536,13 - 149,82 = 386,31 € (prevyšuje sumu 291,87 €)

� rozdelenie na tretiny: 291,87 : 3 = 97,29 €

� na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne: 97,29 € (prvá tretina) + 97,29 € (druhá tre-tina) + 94,44 € (536,13 - 149,82 - 291,87 = zvyšok čistej mzdy pre zrážky bez obmedzenia) =289,02 €.

11. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnostizamestnanca

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia ná-rok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočas-nej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhradu príjmu poskytne zamestnávateľzo svojich prostriedkov.

Od 1. 1. 2013 sa nemocenské poistenie vzťahuje aj na zamestnancov pracujúcich nazáklade dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, z ktorých im plynieprávo na pravidelný príjem, na základe čoho majú aj oni nárok na náhradu príjmu počasprvých 10 kalendárnych dní dočasnej práceneschopnosti, rovnako ako nemocenskypoistení zamestnanci v pracovnom pomere.

11.1 Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnostizamestnanca a jej výška

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznanýza dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo naria-dené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa v zmysle zákona o sociálnom

219


poistení považuje za vymeriavací základ za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosťzamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

� ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské,materské alebo rodičovský príspevok,

� ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, zaktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,

� ak porušil liečebný režim určený lekárom, odo dňa porušenia liečebného režimu,

� ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bezsúhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracov-ného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pra-covnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovnáneschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocen-ského poistenia rovnako u nemocensky poistených zamestnancov v pracovnompomere aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Výška náhrady príjmu je v období:

� od 1. dňa do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % z denného vymeriava-cieho základu zamestnanca,

� od 4. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % z denného vymeria-vacieho základu zamestnanca.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percen-tuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady má zamestnanec, ktorý sa staldočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholualebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

11.2 Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavaciehozákladu a denný vymeriavací základ zamestnanca

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca,ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské po-istenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo:

� najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona o sociálnom poiste-ní, t. j.:

220

� ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa ne-pretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúce obdobie je pred-chádzajúci rok,

� ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku –rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do koncapredchádzajúceho roka,

� ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom roku – rozhodu-júce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do koncapredchádzajúceho mesiaca,

� menej ako 90 dní – je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku

nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia,

do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa pri určení rozhodujúceho obdobia zamestnanca posu-dzuje doba trvania nemocenského poistenia, za ktorú sa platí poistné na nemo-censké poistenie, na rozdiel od určovania rozhodujúceho obdobia zamestnanca do31. 12. 2012, keď sa posudzovala len doba trvania nemocenského poistenia aspoň90 dní bez ohľadu na to, či sa počas tohto obdobia nemocenské poistenie platilo.

Z uvedeného vyplýva, že do rozhodujúceho obdobia sa už nezapočítavaobdobie, po-čas ktorého sa v období trvania nemocenského poistenia neplatí poistné podľa § 140zákona o sociálnom poistení, t. j. obdobie, počas ktorého sa poskytuje materské, trváosobná a celodenná starostlivosť o fyzickú osobu alebo dieťa, dočasná práce-neschopnosť, obdobie, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačnéa obdobie, počas ktorého má zamestnanec ospravedlnenú neprítomnosť v práciz dôvodu účasti na štrajku.

Príklad č. 14:Príklady stanovenia rozhodujúceho obdobia pre určenie denného vymeriavacieho základu zamest-nanca:

� ak je zamestnanec zamestnaný od 1. 12. 2011 a od 19. 2. 2013 je práceneschopný – rozhodujúceobdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je rok 2012,

� ak je zamestnanec zamestnaný od 22. 10. 2012, v čase od 15. 12. 2012 do 23. 12. 2012 bol naOČR a od 18. 2. 2013 je práceneschopný – doba nemocenského poistenia od 22. 10. 2012 do19. 2. 2013 trvala 120 dní, poistné sa platilo 111 dní (120 – 9 dní OČR), rozhodujúce obdobie preurčenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 22. 10. 2012 do 31. 12. 2012,

� ak je zamestnanec zamestnaný od 7. 1. 2013, poistné na nemocenské poistenie platí nepretržitea od 15. 4. 2013 je práceneschopný – doba nemocenského poistenia a doba platenia poistného tr-vala 98 dní, rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od7. 1. 2013 do 31. 3. 2013,

221


� ak je zamestnanec zamestnaný od 1. 2. 2013 a od 6. 3. 2013 je práceneschopný – nemocensképoistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie pre určenie denného vymeriavacieho zá-kladu je obdobie od 1. 2. 2013 do 5. 3. 2013.

Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na pla-tenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtudní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujú-com období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poisteniev kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 je stanovený aj maximálny denný vymeriavací základ.Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určenýz 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, kto-rý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ná-hrady príjmu, t. j. v roku 2013 nesmie byť vyšší ako 38,7616 € (1,5 x 786 x 12 / 365).

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti výpočtu a poskytovania náhrady príjmu pridočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je nasledovné:

Druh Počet desatinných miest Spôsob zaokrúhlenia Právny predpis(zákon č. 462/2003 Z. z.)

Denný vymeriavací základ 4 nadol § 8 ods. 8

Suma náhrady príjmu 2 nahor § 10 ods. 2

Príklad č. 15:Denný vymeriavacízáklad platný v roku 2013, ak bol zamestnanec nemocensky poistený u toho istéhozamestnávateľa nepretržite počas celého roka 2012, sa vypočíta nasledovne:

� spočítajúsa mesačné vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za jednot-livé mesiace roka 2012,

� táto suma sa vydelí počtom dní roka 2012, za ktoré sa platilo nemocenské poistenie,

� výsledkom je denný vymeriavací základ, ktorý sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta nadol.

Príklad č. 16:Zamestnanec z príkladu č. 2, ktorý je zamestnaný od 7. 1. 2013, bol od 13. 5. do 31. 5. 2013 práce-neschopný. Doba nemocenského poistenia, za ktorú sa platilo poistné, bola: 25 + 28 + 31 + 30 + 12 =126 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacieho základu pre výpočet náhradypríjmu je od 7. 1. 2013 do 30. 4. 2013, čo je 114 dní.V tomto obdobímal zamestnanec vymeriavacie zá-klady pre platenie poistného: 561,40 + 650 + 650 + 650 = 2 511,40€.Denný vymeriavacízáklad je: 2 511,40 : 114 = 22,0298 €.Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je:

� prvé 3 dni: 25 % z 22,0298 = 3 x 5,5074 = 16,5222 €

� ďalších7 dní: 55 % z 22,0298 = 7 x 12,1164 = 84,8148 €

222

� náhrada spolu: 101,34 €

Za ďalších 9 kalendárnych dní práceneschopnosti dostane zamestnanec nemocenské dávky z nemo-cenského poistenia zo Sociálnej poisťovne.

Príklad č. 17:Zamestnankyňa z príkladu č. 3, ktorá je nemocensky poistená na základe dohody o pracovnej činnostiod 8. 1. 2013, bola od 18. 2. do 24. 2. 2013 práceneschopná. Doba nemocenského poistenia, za ktorúsa platilo poistné, bola: 24 + 17 = 41 dní. Rozhodujúce obdobie pre stanovenie denného vymeriavacie-ho základu pre výpočet náhrady príjmu je od 8. 1. 2013 do 17. 2. 2013, čo je 41 dní. V tomto obdobímala zamestnankyňa vymeriavacie základy pre platenie poistného: 64 + 32 = 96 €.Denný vymeriavacízáklad je: 96 : 41 = 2,3414 €.Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je:

� prvé 3 dni: 25 % z 2,3414 = 3 x 0,5853 = 1,7559 €

� ďalšie 4 dni: 55 % z 2,3414 = 4 x 1,2878 = 5,1512 €

� náhrada spolu: 6,91 €

12. Povinnosti zamestnávateľa po skončení účtovnéhoa zdaňovacieho obdobia – ročné zúčtovania

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu po zúčtovanía vyplatenímiezd za decem-ber je zamestnávateľ povinný vykonať činnosti súvisiace s inventarizáciou majetkua záväzkov zamestnávateľa, účtovnou závierkou za účtovné obdobie a činnosti spo-jené s rôznymi ročnými zúčtovaniami, ktorých povinnosť vykonania ukladajú právnepredpisy.

12.1 Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi, dokladováinventúra a kontrola a uzatvorenie evidencií o zamestnancoch

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vznikáz minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadomv sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavujeúčtovná závierka. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornompredpise zamestnávateľa.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 po-stupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi:

a) rezervy na odstupné,

b) rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia,

c) rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

223


d) rezervy na vyplácanie prémií a odmien,

e) rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri ži-votných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov.

V praxi je najbežnejšia rezerva na nevyčerpané dovolenky, ktorá sa tvorí v prípade,že zamestnanec nevyčerpal svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok do konca toh-to roka a využije možnosť čerpania zostatku tejto dovolenky do konca budúceho ka-lendárneho roka. Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľzaplatil za čerpanie takejto dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná zá-vierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. bežného roka. Z taktovypočítanej predpokladanej náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa musí tvoriť ajrezerva na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti somzdovými výdavkami netvoria.

Príklad č. 18:Zamestnávateľ v závislosti od počtu dní nevyčerpanej dovolenky a priemerného hodinového zárobkupri 8-hodinovom pracovnom čase stanovil tvorbu rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálne-ho a zdravotného poistenia nasledovne:

Zamestnanec Počet dnínevyčerpanej

dovolenky

Priemernýhodinový

zárobok (€)

Rezerva nanevyčerpanúdovolenku (€)

Rezerva nasociálne poistenie

(€) 25,2 %

Rezerva nazdravotné poistenie

(€) 10 %

Peter Novotný 5 7,5200 300,80 75,80 30,08

Martin Vápeník 4 6,9855 223,54 56,33 22,35

Ivan Mráz 1 3,9324 31,47 7,93 3,14

Spolu 555,81 140,06 55,57

Každá účtovná jednotka je v zmysle § 29 zákona o účtovníctve povinná vykonať kudňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu majetku, záväzkova rozdielu majetku a záväzkov. Zamestnávateľ účtujúci v sústave podvojného účtov-níctva musí v súvislosti s poskytovaním mzdy odsúhlasiť obraty na nákladovýchúčtoch (521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkova členov zo závislej činnos-ti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti, 524 – Zákonné sociálne poistenie,525 – Ostatné sociálne poistenie, 527 – Zákonné sociálne náklady, 528 – Ostatné so-ciálne náklady) s dôrazom na rozčlenenie nákladov na daňové a nedaňové za úče-lom správneho vykázania daňového základu pre účely dane z príjmov. V rámci dokla-dovej inventúry musí odsúhlasiť zostatky záväzkových účtov a porovnať s doklad-mi preukazujúcimi výšku záväzku (331 – Zamestnanci, 333 – Ostatné záväzky vočizamestnancom, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 336 – Zúčtovanie s orgánmisociálneho poistenia a zdravotného poistenia, 342 – Ostatné priame dane, 323 –Krátkodobé rezervy, 383 – Výdavky budúcich období).

224

Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí odsúhlasiť súčtypoložiek mzdy a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancovv peňažnom denníku. Zároveň musí odsúhlasiť neuhradené záväzky týkajúce samiezd a odvodov v knihe záväzkov (záväzky voči zamestnancom, daňovému úradu,Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným inštitúciám) a porovnať s doklad-mi preukazujúcimi výšku záväzku.

Zamestnávateľ je povinný v súvislosti s poskytovaním miezd viesť a uchovávať evi-dencie v súlade so Zákonníkom práce, zákonom o dani z príjmov, o sociálnom poiste-ní, o zdravotnom poistení.

12.2 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti

Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania upravuje § 38zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daňz príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckejprémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a akzamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolus požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutízdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoréje povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňo-vý bonus a na základe potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za prí-slušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná za-mestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podaťdaňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňo-vacieho obdobia.

Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania:

� vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť zá-kladu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),

� vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamest-naneckú prémiu a daňový bonus,

� vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov.

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr prizúčtovaní mzdy za apríl nasledujúceho roka. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovaniazníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúcehokalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonusa vyplatenú zamestnaneckú prémiu.

Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý presahuje sumu 3,32 €, zamestnávateľ za-mestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca nasledujúceho

225


zdaňovacieho obdobia a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšomtermíne na odvod preddavkov na daň.

Zamestnanec môže sumu:

� do výšky 2 % zaplatenej dane alebo

� do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľníckučinnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctvepočas najmenej 40 hodínv zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie,

poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu za-platenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárne-ho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej danesa vypočítava zaokrúhlená s presnosťou na dve desatinné miesta a nesmie byť nižšiaako 3,32 €. Za týmto účelom predloží zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonalročné zúčtovanie dane, správcovi dane Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenejdane za zdaňovacie obdobie. Prílohou tohto vyhlásenia je Potvrdenie o zaplatenídane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vystaví zamestnávateľ.

12.2.1 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2012

V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť do-klad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktoré sú roz-hodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie za-mestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie. Uvede-ný doklad vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií SR ozná-mením č. MF/28670/2011-72 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2011:Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch nadaň, o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobe (kalendárny rok) 2012,a zamestnancovi ho doručí najneskôr do:

� 11. 2. 2013 – ak zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného za-mestnávateľa a ak do 5. 2. 2013 požiada o vydanie potvrdenia – potvrdenie budeprílohou k žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania iného zamest-návateľa,

� 11. 3. 2013 – ak zamestnanec bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov sám.

Potvrdenie o príjmoch na uvedenom tlačive zamestnávateľ:

� mohol vystavovať v priebehu zdaňovacieho obdobia roku 2012 predovšetkým priskončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancom za účelom plnenia povin-ností vyplývajúcich z § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, v zmysle ktorého jepovinný zamestnancovi vydať potvrdenie o zamestnanía uviesť údaje o poskytnu-tej mzde, o zrazených preddavkoch na daň a o ďalších skutočnostiach

226

rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň (nový vzor tlačiva prezdaňovacie obdobie roku 2013 bude predmetom nasledujúcej časti príspevku),

� je povinný vystaviť po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2012 zamestnancovi,ktorému nebude robiť ročné zúčtovanie preddavkov na daň.

V Potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012 sauvádza:

� riadok 01 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatenýchpríjmov zo závislej činnosti, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, kto-ré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslobodených a príjmov, z ktorých sadaň vyberá zrážkou, t. j. príjmy zamestnanca z pracovného pomeru, príjmy na zá-klade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zdaniteľné od-meny za prácu spoločníka, konateľa, člena družstva, za funkciu člena dozornejrady, správnej rady, predstavenstva, príjmy plynúce z iných zmlúv, ak ide o závis-lú prácu, pričom sa uvádzajú príjmy v peňažnej i nepeňažnej forme (napr. príjemv súvislosti s používanímslužobného motorového vozidla na súkromné účely, ce-nová zľava pri predaji výrobkov a služieb zamestnancovi),

� riadok 02 – číselnéoznačenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmyzúčtovanéa vyplatené,

� riadok 03 – úhrn poistného na sociálne poistenie a úhrn poistného na zdravotnépoistenie (preddavky na poistné aj nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotnéhopoistenia), ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov,

� riadok 04 – čiastkový základ dane,

� riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu,

� riadok 06 – úhrnná výška uplatneného zníženia základu dane na daňovníka –suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základudane 303,72 € (za celý rok je to 3 644,64 a nie 3 644,74),

� riadok 07 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktorési zamestnanec uplatňoval daňový bonus (uvádzajú sa údaje o vyplatenom, nieo nárokom bonuse, napr. ak mal zamestnanec v niektorom mesiaci príjem nižšíako polovica minimálnej mzdy, nárok na daňový bonus nemal a tento mesiac sav potvrdení neuvádza),

� riadok 08 – súčet sumy daňového bonusu za všetky deti,

� údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie:

� pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanecdosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru,

� dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za kto-ré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohodyo pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov,

227


� príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamest-nanca poskytol alebo neposkytol príspevok z úradu práce na podporu udrža-nia v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami podľa § 50a zákonao službách zamestnanosti,

� príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamest-nanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy.

Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčto-vania preddavkov na daň za rok 2012, ak:

� poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti,

� mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy, z ktorých sa daň vyberá zráž-kou podľa § 43, ale neuplatní si postup podľa § 43 ods. 7 (neuplatní si nárok navrátenie zrazenej dane).

Zamestnanec nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúč-tovania preddavkov na daň za rok 2012, ak:

� okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal aj iné zdaniteľné príjmy – príj-my z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6),príjmy z kapitálového majetku (§ 7) alebo ostatné príjmy (§ 8),

� mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a chce si uplatniť postuppodľa § 43 ods. 7,

� mal príjmy zo zdrojov v zahraničí,

� mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane anizahraničným platiteľom dane,

� nepredloží do 15. 2. 2013 zamestnávateľovi doklady potrebné na vykonanie roč-ného zúčtovania.

Zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykona-nie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanieročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov podľa zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie(rok) 2012, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR.

Zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania:

� v I. časti uvádza:

� svoje identifikačné údaje a údaje zamestnávateľa, pre ktorého žiadosť podpi-suje,

� údaje o manželke (manželovi) – ak uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť zá-kladu dane na manželku (manžela),

� že žiada o vykonanie výpočtu dane a ročného zúčtovania preddavkov na daň,

228

� v II. časti uvádza vyhlásenie, že:

� poberal len zdaniteľné príjmy a od koľkých iných zamestnávateľov, ak maliných zamestnávateľov, prikladá aj potvrdenia o zdaniteľnej mzde od týchtozamestnávateľov,

� nie je povinný podať daňové priznanie,

� je alebo nie je poberateľom dôchodkov,

� v III. časti – ak je zdravotnícky pracovník a porušil podmienky týkajúce sa uplat-

nenej úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie – žiada

o zvýšenie základu dane o uvedenú sumu,

� v IV. časti – ak je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho zdaniteľ-

ný príjem zo zdrojov na území SR tvorí najmenej 90 % všetkých jeho príjmov –

môže si uplatniť nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela)

a na daňový bonus,

� v V. časti – ak žiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie, vyhlasuje,

že spĺňa podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu,

� v VI. časti:

� ak dodatočne uplatňuje nárok na daňový bonus a prikladá doklady o oprávne-nosti nároku – uvádza údaje o deťoch a počet kalendárnych mesiacov uplat-nenia nároku,

� ak uplatňuje dodatočne zaplatené poistné a príspevky (napr. ako samoplatiteľna zdravotné poistenie, ako dobrovoľne sociálne poistená osoba, ak sám za-platil nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia) – uvádza sumupoistného a príspevkov a prikladá doklady o zaplatení,

� ak uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), vyhla-suje, že nemala vlastné príjmy alebo ak mala vlastné príjmy nepresahujúce19,2-násobok platného životného minima, uvádza výšku týchto vlastných príj-mov, pričom výšku príjmov nie je potrebné dokladovať,

� ak bol k 1. 1. 2012 poberateľom starobného dôchodku, predčasného sta-robného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ktorý v roku nepresiahol3 644,74 € a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane vo výške rozdielu –uvádza sumu dôchodku v úhrne,

� v VII. časti – žiada alebo nežiada o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na

účely poukázania sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane,

� v VIII. časti – podpisom potvrdzuje, že údaje v žiadosti sú pravdivé a úplné.

229


Pri vykonávaní ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012 zamestná-vateľ zohľadní tieto veličiny:

a) nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zá-kona o dani z príjmov nasledovne:

� ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zda-ňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpove-dajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, t. j. ak základ danedaňovníka je rovný alebo nižší ako 18 983 € (189,83 x 100), nezdaniteľná časť= 3 644,74 € (189,83 x 19,2),

� ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platnéhoživotného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpoveda-júca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny zákla-du dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane roč-ne sa rovná nule, t. j. ak základ dane daňovníka je vyšší ako 18 983 €, nezda-niteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 390,486 € (189,83 x 44,2) a jednou štvrti-nou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľnáčasť základu dane na daňovníka sa rovná nule,

� ak daňovník dosiahne základ dane 33 561,95 € a viac, nezdaniteľná časť zá-kladu dane sa rovná nule.

Aj napriek tomu, že dvanásťnásobok mesačnej sumy nezdaniteľnej časti základudane na daňovníka (303,72 x 12) predstavuje sumu 3 644,64 €, v rámci ročnéhozúčtovania preddavkov na daň si uplatní sumu 3 644,74 €, čím sa zohľadní rozdielvyplývajúci zo zaokrúhľovania.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť základu dane na da-ňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobiapoberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo so-ciálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo za-hraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodkualebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia. Akzamestnanec nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku,má nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti základu dane. Ak bol na začiatkuzdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, počas zdaňovacieho obdobianemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ak však suma jehodôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú by sa základ dane v závislosti oddosiahnutého príjmu mohol znížiť, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daňalebo pri podávaní daňového priznania si môže uplatniť nezdaniteľnú časť zákla-du dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základdane a vyplatenou sumou dôchodku.

b) nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročnev zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov nasledovne:

230

� ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobokplatného životného minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúcas daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:

� nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manže-la) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,t. j. 3 644,74 €,

� má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku plat-ného životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane namanželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky(manžela), t. j. rozdiel medzi 3 644,74 € a príjmom manželky (manžela),

� má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platné-ho životného minima, t. j. 3 644,74 €, nezdaniteľná časť základu dane namanželku (manžela) sa rovná nule,

� ak daňovníkdosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životné-ho minima, t. j. 33 561,944 € a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkomv domácnosti v tomto zdaňovacom období:

� nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku(manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného život-ného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto sumaje nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)sa rovná nule, t. j. nezdaniteľná časť = je rozdiel medzi sumou12 035,222 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto sumanižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)sa rovná nule,

� má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manže-la) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastnýpríjem manželky, t. j. rozdiel medzi sumou 12 035,222 € a jednou štvrtinouzákladu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela),

� ak daňovník dosiahne základ dane 48 140,89 € a viac, nezdaniteľná časť zá-kladu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, bez ohľadu na výšku vlast-ných príjmov.

Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže uplat-niť zamestnanec:

� ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, pričom nie je pod-statné, či majú rovnakú adresu trvalého pobytu,

� aj vtedy, ak si manžel (manželka) uplatnil/la vo svojom ročnom zúčtovaní ale-bo daňovom priznaní nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na seba,

� len za obdobie, počas ktorého sú manželmi.

231


Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje príjem znížený o zaplatenépoistné a príspevky, ktoré je manželka (manžel) povinná/ý v príslušnom zdaňova-com období zaplatiť. Do vlastného príjmu sa započítava akýkoľvek príjem podľazákona o dani z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetomdane alebo nie je predmetom dane, alebo či ide o príjem oslobodený od dane, za-počítava sa napríklad:

� hrubý príjem zo závislej činnosti, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej ne-schopnosti, cestovné náhrady, suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stra-vovanie, podiely na zisku,

� nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnejnúdzi,

� príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý nie je zníže-ný o výdavky,

� príjem z prenájmu,

� príjemz kapitálového majetku (napr. úroky v banke, plnenie zo životného pois-tenia, dávky doplnkového dôchodkového sporenia),

� ostatné príjmy (napr. výhry, príjmy z predaja nehnuteľnosti).

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia,daňový bonus, zvýšenie dôchodku za bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr.rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodenídieťaťa, prídavok na dieťa, vianočný príspevok) a štipendium pri sústavnej prípra-ve na povolanie.

Od takto zisteného príjmu sa odpočítava:

� poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca, SZČO,

� poistné na dobrovoľné sociálne poistenie osoby,

� preddavky zamestnanca, SZČO a samoplatiteľa na zdravotné poistenie,

� nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

c) daňový bonus, ktorý si zamestnanec môže uplatniť na každé vyživované dieťažijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo zá-vislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznaniedaňového bonusu zamestnanec musí preukázať:

� dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa,v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy prekonkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povo-lanie štúdiom alebo potvrdením príslušnéhoúradu práce, sociálnych vecí a ro-diny o poberaní prídavku na dieťa,

� potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyži-vované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať

232

zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní aleboodobratí invalidného dôchodku.

Nárok na daňový bonus je za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého bolisplnené podmienky na jeho uplatnenie, t. j. dieťa bolo považované za vyživované,nezaopatrené, žilo so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Do 30. 6. 2012 bola mesačná suma daňového bonusu 20,51 €, od 1. 7. 2012 jesuma daňového bonusu 21,03 €. Suma daňového bonusu za rok 2012 je tak249,24 € na jedno vyživované dieťa za predpokladu dosiahnutia príjmu za rok2012 aspoň vo výške 1 963,20 €.

d) zamestnaneckú prémiu, ktorá sa uplatňuje až na konci zdaňovacieho obdobiaa na ktorú v zmysle § 32a zákona o dani z príjmov vzniká nárok za zdaňovacie ob-dobie daňovníkovi, ak:

� dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Sloven-skej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,

� poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v ka-lendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykoná-vaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príj-mov nezapočítava,

� daň vyberanú zrážkou podľa § 43 nebude považovať za preddavok na daň,

� nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), v § 5 ods. 1 písm. b) až e),g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i), t. j. nepoberal podiely na zisku, ktoré niesú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdani-teľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použi-tia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so za-mestnaneckými opciami a pod.,

� nepoberal iné zdaniteľné príjmy podľa § 6 až § 8,

� nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčas-ného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol prizna-ný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,

� vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2012 je nasledovný:

� pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale niž-šej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumynezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobkuminimálnej mzdy, t. j. ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň1 963,20 €, ale menej ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude:3 644,74 - 3 400,56 = 244,18 x 19 % = 46,3942 = 46,40 €,

� pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamest-nanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na

233


daňovníka a dosiahnutého základu dane, t. j. ak zamestnanec dosiahneúhrnnú výšku príjmov viac ako 3 926,40 €, výška zamestnaneckej prémiebude: 3 644,74 - základ dane daňovníka x 19 %,

� ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej častizákladu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu munevzniká.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárokna zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov,vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesia-ce, v ktorých poberal príjmy.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie do 2. 4. 2013 na tlačive Ročné zúčtovaniepreddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012,vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/23099/2012-721 uve-rejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2012.

V rámci ročného zúčtovania sa v tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daňuvádza:

� riadok 00 – úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2013 vyplatenýchpríjmov zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme, vrátane doplatkov zaminulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov od dane oslo-bodených a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a to od všetkých zamestná-vateľov,

� riadok 00a – úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávanýchmimo pracovného pomeru, a to od všetkých zamestnávateľov,

� riadok 00b – úhrn povinného poistného, ktoré platí zamestnanec a bolo zrazenéz uvedených príjmov u všetkých zamestnávateľov a ktoré zamestnanec zaplatilsám a zdokladoval v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, v členení na:

� úhrn poistného na sociálne poistenie vrátane povinného aj dobrovoľného po-istenia,

� úhrn poistného na zdravotné poistenie vrátane nedoplatku z ročného zúčtova-nia zdravotného poistenia,

� riadok 01 – základ dane,

� riadok 02 – suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka, o ktorú sa zvy-šuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie – týka sa len zdra-votníckych pracovníkov,

� riadok 03 – základ dane zvýšený o sumu z riadka 02,

� riadok 04 – zníženie základu dane – ak zamestnanec nemá nárok na zamestna-neckú prémiu, v členení zníženie základu dane na:

234

� daňovníka,kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť základu danena daňovníka,

� manželku (manžela), kde sa uvádza vzniknutý nárok na nezdaniteľnú časť zá-kladu dane na manželku (manžela),

� riadok 05 – zdaniteľná mzda, t. j. základ dane z riadka 03 znížený o súčet nezda-niteľných častí z riadka 04, ak sú nezdaniteľné časti vyššie ako základ dane, uvá-dza sa nula,

� riadok 06 – daň vo výške 19 % zo zdaniteľnej mzdy na riadku 15, zaokrúhlená nacelé eurocenty nadol,

� riadok 07 – základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie, ak je zrejmé, žezamestnanec spĺňa všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémiea ak si v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania nárok uplatnil, vo výške:

� úhrnu príjmov z riadka 00 – ak úhrn príjmov je najmenej 3 926,40 € a súčasnezáklad dane v riadku 01 je nižší ako 3 644,74 €,

� alebo 3 400,56 € – ak úhrn príjmovv riadku 00 je od 1 963,20 € do 3 926,40 €,

� riadok 08 – počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie za-mestnaneckej prémie,

� riadok 09 – zamestnanecká prémia vypočítaná ako 19 % zo sumy rozdielu ne-zdaniteľnej časti základu dane na daňovníka z riadka 04a a základu dane nauplatnenie zamestnaneckej prémie z riadka 07, prepočítaná na počet mesiacovz riadka 08, zaokrúhlená na celé eurocenty nahor,

� riadok 09a – suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávate-ľom v predchádzajúcom období,

� riadok 10 – nárok na daňový bonus v úhrne za všetky vyživované deti, na ktoré sizamestnanec uplatnil nárok, pričom pri posudzovaní nároku na daňový bonus saberie do úvahy zdaniteľný príjem počas celého roka u všetkých zamestnávateľov(ak zamestnanec dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti aspoň vo výškepolovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestná-vateľ mu v týchto mesiacoch daňový bonus priznal, zamestnanec nestráca nárokna už priznaný daňový bonus ani vtedy, ak za celý rok jeho príjem nedosiahol výš-ku 6-násobku minimálnej mzdy a uvedie sa suma daňového bonusu, ktorá bolazamestnancovi vyplatená),

� riadok 11 – daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi navšetky vyživované deti,

� riadok 12 – daňový bonus na vyplatenie – ak je nárok na daňový bonus v riadku10 vyšší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11,

� riadok 12a – daňový bonus na vyplatenie znížený o daň – ak je suma daňovéhobonusu na vyplatenie v riadku 12 vyššia ako suma dane v riadku 06,

235


� riadok 13 – daňový bonus na vybratie – ak je nárok na daňový bonus v riadku 10nižší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11,

� riadok 14 – úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmineupravený o daňový bonus,

� riadok 15 – nedoplatok dane – ak vypočítaná daň na riadku 06 je vyššia ako úhrnpreddavkov na daň na riadku 14,

� riadok 16 – preplatok dane – ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia ako úhrnpreddavkov na daň na riadku 14,

� riadok 17 – nedoplatok/preplatok – po zohľadnení daňového bonusu,

� riadok 18 – suma, ktorú zamestnávateľ od zamestnanca vyberie, alebo suma, kto-rú zamestnávateľ zamestnancovi vyplatí – po zohľadnení nedoplatku alebo preplat-ku dane, daňového bonusu na vybratie alebo vyplatenie a zamestnaneckej prémie.

Ak je nedoplatok dane vykázaný na riadku 15 vyšší ako 3,32 €, zamestnávateľ ho za-mestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2013. Na nedoplatokdo 3,32 € sa neprihliada a zamestnancovi sa nezrazí. Neplatí to však v prípade, ak sazamestnancovi na základe ročného zúčtovania doplácal daňový bonus (riadok 12)alebo ak zamestnanec poukáže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. V takomto prípadezamestnávateľ zrazí zamestnancovi nedoplatok do 30. 4. 2013.

Preplatok dane vykázaný na riadku 16 vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi najne-skôr vo vyúčtovaní mzdy za mesiac apríl 2013.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň,je podľa § 39 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov povinný vystaviť a zamestnanco-vi doručiť do konca apríla doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom lis-te alebo v evidencii, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkovna daň, dane, priznanie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Takýmto dokla-dom je vyššie uvedené vyplnené tlačivo Ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, jepodľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov povinný do 10 dní od doručenia žiadosti odzamestnanca vydať doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údajo vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku vyplývajúceho z ročného zúčto-vania. Na tento účel slúži II. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 zákona o dani z príjmov povinný na žiadosť za-mestnanca (prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania) vystaviť ajpotvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 – poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenejdane. Potvrdenie sa vystavuje na tlačive, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo finan-cií SR. Potvrdenie o zaplatenídane je prílohouVyhlásenia o poukázanísumy zaplate-nej dane, ktoré zamestnanec predkladá správcovi dane.

236

Príklad č. 19:Zamestnávateľ v roku 2012 zamestnával 3 zamestnancov:

� Peter Novotný – mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníkaa daňový bonus na 1 dieťa. Pretože mal aj iné zdaniteľné príjmy, je po-vinný podať daňové priznanie, preto požiadal zamestnávateľa o vystavenie Potvrdenia o príjmochzo závislej činnosti. Potvrdenie je v prílohe č. 1.

� Martin Vápeník – mal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov, uplatňoval si nezdaniteľnú časťzákladu dane na daňovníka a daňový bonus na 2 deti. Pretože mal zdaniteľné príjmy len zo závis-lej činnosti u jedného zamestnávateľa, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovaniapreddavkov na daň a v rámci neho aj o vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane. ProstredníctvomŽiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uplatnil aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku,ktorá v roku 2012 mala vlastný príjem vo výške 3 250 €. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovaniaje v prílohe č. 2, Ročné zúčtovanie preddavkov na daň v prílohe č. 3, Potvrdenie o zaplatenídane v prílohe č. 4. Zamestnanec sa rozhodol 2 % zaplatenej dane poukázať Lige proti rakovine –vyhlásenie zamestnanca o poukázanísumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane je v prílohe č. 5.

� Ivan Mráz – nemal podpísané Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Prostredníctvom Žiadosti o vyko-nanie ročného zúčtovania si dodatočne uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.Zamestnávateľ mu ročné zúčtovanie vykonal 25. 2. 2013 a vykázal preplatok 692,49 €. Časť pre-platku vo výške 346,25 € mu zúčtoval vo výplate za február a vyplatil dňa 21. 3. 2013. Zamestna-nec zistil, že mu vznikla povinnosť podať za zdaňovacie obdobie roku 2012 daňové priznanie, pre-to 19. 3. 2013 požiadal zamestnávateľa o vystavenie doplňujúceho dokladu o vykonanom ročnomzúčtovaní.Ročné zúčtovanie preddavkov na daň vrátane doplňujúceho dokladu je v prílohe č. 6.

12.3 Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov pred-kladať miestne príslušnému správcovi dane Hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príj-mov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, poskytovaných zamestnancom bezohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňo-vacie obdobie, a to do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia na tlačive, vzorktorého určí Ministerstvo financií SR.

12.3.1 Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok 2012

Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/23099/2012-721 určilo za zdaňovacieobdobie roku 2012 nový vzor tlačiva Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príj-mov zo závislej činnosti, poskytovaných jednotlivým zamestnancom bez ohľa-du na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie ob-dobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňo-vom bonuse (ďalej len „hlásenie“). V hlásení sa okrem základných identifikačnýchúdajov zamestnávateľa uvádza:

237


� v I. časti – vyúčtovanie dane v členení na sumy zrazenej a odvedenej dane na pred-davkoch a na dani z vyplatených zdaniteľných príjmov za všetkých zamestnancov,vrátane priznanej a vyplatenej sumy daňového bonusu a zamestnaneckej prémie –uvedené údaje musia byť súhrnnými údajmi z prehľadov o zrazených a odvedenýchpreddavkoch, ktoré zamestnávateľ podával za jednotlivé kalendárne mesiace,

� v II. časti – rozdiely z dodatočného hlásenia,

� v III. časti – rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členenína sumy vyplatené z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane a sumy vyplate-né z prostriedkov zamestnávateľa,

� vo IV. časti – úhrn príjmov poskytovaných jednotlivým zamestnancom v peňaž-nej aj v nepeňažnej forme, úhrn zrazených preddavkov na daň z týchto príjmova vyplatený daňový bonus v členení na zamestnancov, ktorým zamestnávateľnevykonal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza:

� úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavokna daň, vyplatených zamestnávateľom s vyčlenením príjmu plynúceho za-mestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru,

� suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie,o ktorú sa znížil úhrn príjmov,

� úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus,

� suma daňového bonusu, ktorú zamestnávateľ vyplatil v úhrne na všetky deti,okrem daňového bonusu, ktorý vyplatil za predchádzajúce obdobie,

� v V. časti – údaje o jednotlivých zamestnancoch, ktorým zamestnávateľ vyko-nal ročné zúčtovanie, pričom sa uvádza:

� úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z ktorých sa vyberá preddavokna daň, vyplatených všetkými zamestnávateľmi s vyčlenením príjmu plynúce-ho zamestnancovi za prácu na základe dohôd mimo pracovného pomeru,

� suma poistného na sociálne poistenie a preddavkov na zdravotné poistenie,o ktorú sa znížil úhrn príjmov pri výpočte zdaniteľnej mzdy,

� suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka priznaná za zdaňovacieobdobie,

� úhrn zrazených preddavkov na daň bez úpravy o daňový bonus, nedoplatkya preplatky z ročného zúčtovania,

� suma nezdaniteľnej časti základu dane na manžela (manželku),

� suma zamestnaneckej prémie a počet mesiacov, za ktoré vznikol nárok,

� suma daňového bonusu priznaná pri ročnom zúčtovanív úhrne za všetky deti,

� preplatok alebo nedoplatok z ročného zúčtovania.

238

Príklad č. 20:Zamestnávateľ podľa príkladuč. 19 vyhotovía doručí správcovi dane do 30. 4. 2013 hlásenie o vyúčto-vaní dane, ktoré je v prílohe č. 7.

12.4 Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie

V priebehu kalendárneho roka sa poistné na zdravotné poistenie platí formou pred-davkov. Cieľom ročného zúčtovania poistného je vypočítať poistné zo skutočnýchpríjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Tak-to vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami. Výsledkom porov-nania môže byť preplatok na poistnom – ak sú preddavky vyššie ako poistné, alebonedoplatok na poistnom – ak je poistné vyššie ako zaplatené preddavky. Ročné zúč-tovanie vykonávajú príslušné zdravotné poisťovne v súlade s § 19 zákonao zdravotnom poistení.

Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za zamestnanca,ktorý:

� nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjemz dividend a súčasne v čase, keď bol

� samoplatiteľom, jeho príjem nepresiahol úhrn minimálneho vymeriavaciehozákladu,

� zamestnancom, jeho príjmy vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnáva-teľov jednotlivo ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnejmzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálové-ho majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodnýchspoločností alebo družstiev,

� zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy vo všetkýchmesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmypodľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatnépríjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností a družstiev,

� zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok najmenej 5 €, zdravot-ná poisťovňa v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle všetkým pla-titeľom poistného písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistné-ho. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenémuv oznámení podať do 15 dní od doručenia nesúhlasné stanovisko. Ak zdravotnápoisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska zistí, že výsledkom ročného zúčto-vania poistného mal byť preplatok v inej výške, než bol uvedený v pôvodnom ozná-mení, zašle do 15 dníodo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistné-ho alebo poistencovi nové oznámenie, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti no-vému oznámeniu už nesúhlasné stanovisko podať nie je možné.

239


Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná, po zaúčtovaní vzájomných pohľadávoka záväzkov, preplatok vrátiť platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebopoistencovi, a to v lehote najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty napodanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia o výsledkuročného zúčtovania poistného. Ak výška preplatku nedosiahne najmenej 5 €, povin-nosť zaslania oznámenia o výsledku ročného zúčtovania ani povinnosť vrátiť prepla-tok nevzniká.

Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok za zamestnanca najneskôrv lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného sta-noviska, alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poist-ného.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok najmenej 5 €, zdravotná poisťov-ňa vydá a v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle príslušným pla-titeľom poistného výkaz nedoplatkov. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročné-ho zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov podať do 15 dní od doručenianámietky. Zároveň musí uviesť aj dôvod podania námietky. Na námietky bez zdô-vodnenia zdravotná poisťovňa prihliadať nebude. Ak zdravotná poisťovňa podanýmnámietkam v celom rozsahu nevyhovie, do 15 dní odo dňa doručenia podá na Úradpre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru ajso stanoviskom k námietkam.

Podaním návrhu výkaz nedoplatkov stráca platnosť. Ak zdravotná poisťovňa poda-ným námietkam v plnom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorýmzruší predchádzajúci výkaz nedoplatkov. Výkaz nedoplatkov sa stane právoplatnýma vykonateľným márnym uplynutím lehoty na podanie námietok.

Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok do45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak je poistenecstále zamestnancom, túto povinnosť vykoná zamestnávateľ. Ak výška nedoplatkunedosiahne najmenej 5 €, povinnosť zaslania výkazu nedoplatkov ani povinnosťodviesť nedoplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi nedopla-tok najneskôr v lehote do 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplat-kov.

12.4.1 Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2012

Zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie poistného za rok 2012:

� do 30. septembra 2013,

� alebo do 31. októbra 2013 – ak má platiteľ poistného predĺženú lehotu na podaniedaňového priznania.

V rámci ročného zúčtovania poistného za rok 2012 zdravotná poisťovňa zohľadní na-sledovné veličiny:

240

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy a preddavky v roku 2012Úhrn minimálnych základov SZČO a samoplatiteľa = 4 078,68 €

(minimálny základ = 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy)Priemerná mesačná mzda (z roku 2010) = 769 €

Trojnásobok priemernej mesačnej mzdy = 2 307 €

Zamestnanec – § 16 ods. 8 písm. a) Vymeriavacízáklad (€)

Preddavok(€)

Bez zdravotného postihnutia Minimálny preddavoknie je určený

Najviac 4 % z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy 2 307 92,28

So zdravotným postihnutím Minimálny preddavoknie je určený

Najviac 2 % z trojnásobku priemernej mesačnejmzdy

2 307 46,14

SZČO – § 16 ods. 8 písm. b)Samoplatiteľ – § 16 ods. 8 písm. e)

Bez zdravotnéhopostihnutia

Najmenej 14 % z minimálneho základu 339,89 47,58


So zdravotnýmpostihnutím

Najmenej 7 % z minimálneho základu 339,89 23,79


SZČO, ak je súčasne zamestnancom – § 16 ods. 8 písm. c), alebo ak je súčasne poistencom štátu podľa § 11ods. 7

Bez zdravotnéhopostihnutia

Minimálny preddavok nie je určený


So zdravotnýmpostihnutím



Zamestnávateľ – § 16 ods. 8 písm. d)

Za zamestnancabez zdravotnéhopostihnutia



Za zamestnancaso zdravotnýmpostihnutím



Za zamestnancapoberateľainvalidnéhodôchodku



Maximálne po-istné za kalen-dárny rok 2012

14 % z celoročného maximálneho VZ(z 36-násobku priemernej mesačnej mzdy)

27 684 3 875,76

241


12.5 Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávaniaobčanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestna-nosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:

� zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,

� vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvy-šovaniu kvalifikácie počas zamestnávania,

� viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,

� zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najme-nej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidenciiuchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutímv počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Občanom so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti(§ 9) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákonao sociálnom poistení. Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stavmá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní sozdravou osobou. Občan so zdravotným postihnutím musí zamestnávateľovi preukázaťinvaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťz dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebooznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečeniapodľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečenípolicajtov a vojakov.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má po-kles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia po-vinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím započítava, akokeby zamestnával troch takýchto občanov.

Celkovým počtom zamestnancov na účely stanovenia 3,2 % z celkového počtu za-mestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobáchza kalendárny rok, ktorý musí byť v súlade so štatistickým výkazom Práca 2-04. Šta-tistická metodika vymedzuje, ktorí zamestnanci sa do evidenčného počtu zamest-nancov započítavajú a ktorí nie. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítava-jú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Priemerný evidenčnýpočet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok sa vypočíta ako aritme-tický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace zaokrúhlený na jedno desa-tinné miesto. Zistený počet občanov so zdravotným postihnutím, ktorých mázamestnávateľ zamestnať, a skutočný počet, ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sazaokrúhľuje na celé číslo od 0,5 vrátane smerom nahor.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu občanov so zdravotnýmpostihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny

242

rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanomÚstredímpráce, sociálnych vecí a rodiny – Ročnom výkaze o plnení povinného podieluzamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ môže povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutímplniť aj vzájomnou kombináciou:

� zamestnávania takýchto občanov podľa § 63 ods. 1 písm. d),

� zadávaním zákazky podľa § 64,

� platením odvodu podľa § 65.

Zamestnávateľ, ktorý z rôznych dôvodov nemôže zamestnávať občanov so zdravot-ným postihnutím, má možnosť v zmysle § 64 zákona plniť túto povinnosť aj náhrad-ným spôsobom, a to:

� zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím,

� zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebovykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zákazka na účely plnenia tejto povinnosti je dodanie tovaru (výrobku určeného na pre-daj) alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávate-ľom, ktorý si plnípovinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vo výš-ke povinného podielu, a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom, alebo ob-čanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zá-robkovú činnosť.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zadávazákazku v rozsahu 0,8-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernejmzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok ka-lendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ po-vinnosť zamestnávať povinný podiel občanov so zdravotným poistením plní. Výsled-ná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom danez pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj DPH. Zamestnávateľ, ktorý je pla-titeľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítavado ceny zákazky DPH vo výške, v akejmu vznikol nárok na jej odpočítanie podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.

Počet občanov, ktorých možno započítať na účely plnenia povinného podielu zamest-návania občanov so zdravotným postihnutím, sa vypočíta ako podiel celkovej sumyplatieb za odobratý tovar alebo prijaté služby v kalendárnom roku a 0,8-násobku cel-kovej ceny práce.

Ak chránená dielňa alebo občan so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebovykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, realizujú činnosti spojené s nákupom a pre-dajom výrobkov, ktoré nevyrábajú, na účely zápočtu povinného podielu sa zamestná-vateľovi započíta suma vo výške 10 % peňažného plnenia bez započítania DPH.

243


Náhradné plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím za-mestnávateľ preukazuje na tlačivách „Potvrdenie pre zamestnávateľa o zadanía realizácii zákazky“. K potvrdeniu doloží:

� kópiu dokladu o zadaní zákazky (objednávku, zmluvu),

� kópiu dokladu o zaplatení (faktúru, výpis z bankového účtu, príjmový a výdavkovýpokladničný doklad),

� ďalšie doklady preukazujúce zadanie zákazky – rozpis tovarov (neoddeliteľná prí-loha k potvrdeniu pre zamestnávateľa), dodacie listy,

� doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky – kópie dokladu o priznanípostavenia chránenej dielne, chráneného pracoviska, výpis z obchodného regis-tra, výpis zo živnostenského registra, kópia rozhodnutia alebo oznámenia Sociál-nej poisťovne alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia v prípade fyzickejosoby, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotnýmpostihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je v zmysle § 65 ods. 1 záko-na o službách zamestnanosti povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho rokuodviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vovýške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamest-nanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádzakalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje naeuro nadol. Tento odvod postihuje zamestnávateľov, ktorí nevytvorili podmienky nazamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a ani nezadali zákazku vhodnúna zamestnávanie takýchto občanov.

Ak ÚPSVaR viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotnýmpostihnutím len časť kalendárneho roka, odvod za neplnenie povinného podielu sapodľa § 65 ods. 2 znižuje o sumu, ktorá je súčinom 0,3-násobku celkovej ceny práce,polovice počtu mesiacov, počas ktorých úrad takýchto občanov neviedol a počtu ob-čanov chýbajúceho do splnenia povinnosti povinného podielu zamestnávania.Možnosť takéhoto krátenia odvodu kontrolujú príslušné ÚPSVaR.

Ak zamestnávateľ nesplnípovinnosť odvodu za neplnenie povinného podielu zamest-návania občanov so zdravotným postihnutím, je v právomoci ÚPSVaR v správnomkonaní rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa odvod zaplatiť.

12.5.1 Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanovso zdravotným postihnutím za rok 2012

Celková cena práce na rok 2012 sa stanoví z priemernej mzdy zamestnanca v hospo-dárstve za 1. až 3. štvrťrok 2011, ktorá je podľa Štatistického úradu SR 765 €, a pred-davku na poistné na zdravotné poistenie platené zamestnávateľom a poistného nasociálne poistenie platené zamestnávateľom nasledovne:

244

Poistenie Sadzba v % zo základu 765 € Poistné platené zamestnávateľom v €

Zdravotné poistenie 10 % 76,50

Nemocenské poistenie 1,4 % 10,71

Starobné poistenie 14 % 107,10

Invalidné poistenie 3 % 22,95

Poistenie v nezamestnanosti 1 % 7,65

Rezervný fond solidarity 4,75 % 36,33

Garančné poistenie 0,25 % 1,91

Úrazové poistenie 0,8 % 6,12

Spolu poistné 35,20 % 269,27

Priemerná mzda 765 €

Celková cena práce 765 + 269,27 = 1 034,27

0,8-násobok celkovej ceny práce po zaokrúhlení: 827 €

0,9-násobok celkovej ceny práce po zaokrúhlení: 930 €

Príklad č. 21:Zamestnávateľ, platiteľ DPH, mal v roku 2012 priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzickýchosobách 125,5. Z tohto počtu mu vyplynula povinnosť zamestnať 4 zamestnancov so zdravotnýmpostihnutím (125,5 x 3,2 %). Svoju povinnosť plnil nasledovne:

� v priebehu celého roka zamestnával jedného zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zá-robkovú činnosť o 50 %, t. j. započíta jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím,

� od marca do júla zamestnával zamestnanca s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťo 75 % – tohto zamestnanca môže za obdobie 5 mesiacov započítať za troch občanov so zdravot-ným postihnutím, t. j. 5 x 3 : 12 = 1,25, po zaokrúhlení započíta jedného zamestnanca so zdravot-ným postihnutím,

� v novembri odobral od chránenej dielne, platiteľa DPH, tovar v celkovej hodnote 910 € bez DPH(ako platiteľovi DPH mu vzniká nárok na odpočet DPH, preto cenu zákazky počíta v cene bezDPH) – počet občanov so zdravotným postihnutím na účely plnenia povinného podielu vypočítaako podiel celkovej sumy platieb bez DPH za odobratý tovar a 0,8-násobku celkovej ceny práce,t. j. 910 : 827 = 1,10, po zaokrúhlenízapočíta jedného občana so zdravotným postihnutím, toto ná-hradné plnenie povinnosti preukazuje potvrdenímod príslušnejchránenej dielne, ktorého prílohouje rozpis odobratého tovaru,

� do splnenia povinného podielu mu chýba ešte jeden zamestnanec so zdravotným postihnutím,zaktorého je povinný uhradiť odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce, t. j. 930 €.

Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím vrátane Po-tvrdenia pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky a rozpisu dodaných tovarov je v prílohe č. 8.

Ing. Eva Gášpárováekonomicko-účtovná poradkyňa

Venuje sa vedeniu účtovníctva a ostatných účtovno-ekonomickýchagend, organizačnému, ekonomickému a účtovnému poradenstvu.

Publikačnej činnosti v oblasti jednoduchého, podvojného a mzdo-vého účtovníctva sa venuje od roku 2002.

245


Príloha č. 1:

246

Príloha č. 2:

247


248

Príloha č. 3:

249


Príloha č. 4:

250

Príloha č. 5:

251


Príloha č. 6:

252

253


Príloha č. 7:

254

255


256

257


Príloha č. 8:

258

259


260

Ročné zúčtovanie preddavkovna daň z príjmov fyzickej osoby

zo závislej činnosti za rok 2012

Kedy zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa, ktorý je platiteľomdane, o vykonanie ročného zúčtovania

Zamestnanec, ktorý mal v roku 2012 zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (§ 5)a nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých uplatnilpostup podľa § 43 ods. 7 (príjmy, z ktorých bola daň vybraná zrážkou, sa rozhodol za-hrnúť do úhrnu príjmov a z nich zrazenú daň považovať ako preddavok na daň), môženajneskôr do 15. februára 2013 písomne požiadať o vykonanie ročného zúčtova-nia z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmidane, posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, u ktorého si uplatňovalnezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

Príklady:

� Daňovník – zamestnanec a zároveň samostatne zárobkovo činná osoba, nedosiahol v roku 2012z podnikania žiadny príjem.V uvedenom prípademôže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtova-nia. Ak ale daňovníkvykázal daňovú stratu, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmovFOtyp B, v ktorom uvedie aj príjmy zo závislej činnosti.

� Daňovník – zamestnanec, dosiahol v roku 2012 okrem príjmov zo závislej činnosti príjmy z pre-nájmu nepresahujúce sumu 500 € alebo príležitostné príjmy nepresahujúce sumu 500 €, alebodosiahol príjmy, ktoré sú v plnej výške oslobodené od dane (napr. predaj bytu, ktorého príjem jeoslobodený od dane).V uvedenom prípademôže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtova-nia. Ak príjmy z prenájmu alebo príležitostné príjmy presiahli v roku 2012 sumu 500 €, zamestna-nec je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmovFO typ B (ak sú jeho zdaniteľné príjmyvyš-šie ako 1 822,37 €), v ktorom uvedie príjmy zo závislej činnosti a príjmy z prenájmu presahujúcesumu 500 € alebo príjmy z príležitostných činností presahujúce sumu 500 €.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základudane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, ktorý je platiteľomdane, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek z nich a tentozamestnávateľ na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak zamestnanecpreukáže, že na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na da-ňový bonus mal nárok.

261

VM

ZDO

VEJ

UČ

TÁR

NI

DÚ

PP6-

7/20

13

Príklady:

� Daňovník – zamestnanec, mal v roku 2012 viac zamestnávateľov. Ani u jedného nepodpísal vy-hlásenie, na základe ktorého by si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a da-ňový bonus.Zamestnanec môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania ktoréhokoľvek zo zamestnávate-ľov. K žiadosti priloží potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch nadaň, o daňovom bonuse na vyživované deti od iných zamestnávateľov, podpíše vyhlásenie nazdanenie príjmov, priloží doklady preukazujúce nárok na uplatnenie daňového bonusu za rok2012, doklady o zaplatení povinného poistného a príspevkov, ak si ich zamestnanec uplatňuje,posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku,ak je zamestnanec na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebopredčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporeniaalebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dô-chodku, ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu 3 644,74€.

� Daňovník– zamestnanec, bol časť roka 2012 nezamestnaný, a potom sa v roku 2012 zamestnal.Takýto daňovník,ktorý okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti nepoberal iné druhy zdani-teľných príjmov, môže požiadať súčasného zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.

� Daňovníčka – zamestnankyňa, bola od začiatku roka 2012 práceneschopná, potom nastúpila namaterskú dovolenku a nemala žiadny iný príjem.V tomto prípade zamestnankyňa nemusí požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtova-nia, pretože od zamestnávateľa nepoberala žiadne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti. Ak za-mestnankyňa nepoberala ani iné dani z príjmovpodliehajúce príjmy, t. j. poberala len nemocenskédávky, materské, príp. rodičovský príspevok, nie je povinná podať ani daňové priznanie, pretožepríjmy, ktoré poberala, sú od dane oslobodené.

� Ku koncu roka 2012 dostal zamestnanec výpoveď zo zamestnania. Od roku 2013 sa zamestnalu iného zamestnávateľa.Bývalý zamestnanec požiada bývalého zamestnávateľa, ktorý mu vyplácal príjmy zo závislej čin-nosti ako posledný v roku 2012, o vykonanie ročného zúčtovania. Nový zamestnávateľ nemôženovému zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie z dôvodu, že mu v roku 2012 nevyplácal žiadnepríjmy.

Zamestnanec je povinný doklady k ročnému zúčtovaniu za rok 2012 predložiť za-mestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, najneskôr do 15. februára 2013.

Ak zamestnanec požiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanieročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady navykonanie ročného zúčtovania, je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákonao dani z príjmov.

Príklady:

� Daňovník – zamestnanec, v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012 uviedol, že sidodatočne uplatňuje zaplatené poistné a príspevky (príspevky na poistné na zdravotné, sociálnepoistenie, nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2011,

262

zaplatený v roku 2012). Doklady o zaplatení poistného a príspevkov k žiadosti nedoložil v lehotedo 15. 2. 2013.Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie a zamestnanec je povinnýpodať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššieako 1 822,37 €), v ktorom tieto príjmy uvedie.

� Daňovník – zamestnanec, v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012 uviedol, že po-beral príjmy zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov. Zamestnávateľovi, ktorého požia-dal o vykonanie ročného zúčtovania, nepredložil požadované doklady od každého zamestná-vateľa.Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie a zamestnanec je povinnýpodať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššieako 1 822,37 €), v ktorom tieto príjmy uvedie.

Ak zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zánikuzamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu, je povinnýpodať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov.

Príklad:Zamestnávateľ, u ktorého bol daňovník zamestnaný, v roku 2012 zanikol. V uvedenom prípade záni-kom zamestnávateľa nie je daňová povinnosť zamestnanca vysporiadaná. Ak zamestnanec nemôžepožiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, jepovinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmyvyš-šie ako 1 822,37 €).

Kedy zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročnézúčtovanie

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, na žiadosť za-mestnanca, ktorý môže požiadať zamestnávateľa o jeho vykonanie.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnan-ca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príj-mov.

Príklady:

� Daňovník – zamestnanec, poberal celý rok 2012 len príjmy zo závislej činnosti. V ustanovenej le-hote nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania.Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie, zamestnanec má povinnosťpodať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmy vyššie ako1 822,37 €).

� Študent popri štúdiu v roku 2012 aj pracoval. Zamestnávateľ mu vyberal preddavky na daň.Ak študent – zamestnanec, požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania,

263

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov FO

zamestnávateľ mu vykoná ročné zúčtovanie pri dodržaní podmienok uvedených v § 38 zákonao dani z príjmov.

� Zamestnávateľ zamestnával v roku 2012 občana Českej republiky, ktorý iné príjmy na Slovenskunemal.Ak zamestnanec – občan Českej republiky, požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčto-vania, zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň aj tomuto občanovi pri dodrža-ní podmienok uvedených v § 38 zákona o dani z príjmov.

� Daňovník – zamestnanec, pracoval prvé dva mesiace v roku 2012 v zahraničí, požiadal zamest-návateľa o vykonanie ročného zúčtovania, ku ktorému doložil potvrdenie od zamestnávateľa v za-hraničí.Vzhľadom na to, že zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti na Slovensku poberal aj prí-jem zo zahraničia, zamestnávateľ mu nemôže vykonať ročné zúčtovanie za rok 2012. Zamestna-nec má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typ A (ak sú jeho zdaniteľné príjmyvyššie ako 1 822,37 €), v ktorom uvedie príjmy na Slovensku aj zo zahraničia.

� Starobný dôchodca pracoval celý rok 2012 na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú.Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie aj starobnému dôchodcovi, ak ho o to požiada, pridodržaní podmienok uvedených v § 38 zákona o dani z príjmov.

� Starobný dôchodca mal v roku 2012 príjmy zo závislej činnosti v sume 1 500 €. Požiadal zamest-návateľa o vykonanie ročného zúčtovania s tým, že mu vráti zrazené preddavky na daň.Zamestnávateľ nemôže starobnému dôchodcovi vrátiť v ročnom zúčtovaní zrazené preddavky,pretože takáto možnosť je len cez ustanovenie § 46 zákona o dani z príjmov, t. j. cez podanie da-ňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typ A.Poberatelia starobných dôchodkov, ktorí v roku 2012 dosiahli zdaniteľné príjmy zo závislej čin-nosti do výšky 1 822,37 € a neuplatňovali si daňový bonus na vyživované dieťa, môžu podať da-ňové priznanie k dani z príjmov FO typ A, v ktorom na riadku daňová povinnosť uvedú nulu (lebozdaniteľné príjmy nie sú vyššie ako 1 822,37 €) a zamestnávateľom zrazené preddavky sa sta-nú preplatkom na dani, ktorý im po vyplnení žiadosti uvedenej v daňovom priznaní daňový úradvráti.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykoná výpočet dane a súčasne prihliad-ne na zrazené preddavky na daň, na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,

na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), na nezdaniteľnú časť zá-

kladu dane na daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo predčas-

ného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového spo-

renia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo

výsluhového dôchodku, ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2012 nepresiahla

sumu 3 644,74 €, na zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do

15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčto-

vania a podpíše žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov FO zo závislej činnosti

a o vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov podľa zákona

o dani z príjmov, v ktorej:

264

� uvádza počet zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, od ktorých poberal príjmyzo závislej činnosti, okrem zamestnávateľa, ktorého žiada o vykonanie ročnéhozúčtovania a súčasne predkladá všetky potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zozávislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované deti,

� vyhlasuje, že nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o daniz príjmov,

� uvádza, či je alebo nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia, za ktoré podáva žia-dosť, poberateľom dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov,

� žiada – nežiada o zvýšenie základu dane z dôvodu porušenia podmienok týkajú-cich sa uplatnenej úhrady zdravotníckehopracovníkaza jeho ďalšie vzdelávanie,

� zamestnanec, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamest-naneckú prémiu, v V. časti požiada zamestnávateľa o jej priznanie a vyplatenie,

� v VI. časti si uplatňuje daňový bonus, ak si ho napr. neuplatňoval v zdaňovacomobdobíu žiadneho zamestnávateľa, na preukázanie nároku prikladá príslušnédo-klady (§ 37 zákona o dani z príjmov),

� ak si uplatňuje zaplatené poistné a príspevky, o zaplatení povinného poistnéhoa príspevkov sa prikladá zamestnávateľovi príslušný doklad, napr. doklad o ichzaplatení,

� ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), čestnevyhlasuje, že manželka nemala vlastné príjmy alebo mala vlastné príjmy nepresa-hujúce sumu 3 644,74 €,

� uvádza, že suma dôchodku v úhrne nepresiahla v zdaňovacom období 2012sumu 3 644,74 €, ak si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,

� uvedie, či žiada alebo nežiada o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmovzo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázanísumy do výšky 2 % alebo 3 %zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona.

Príklad:

� Daňovník – zamestnanec, si neuplatňoval v priebehu roka 2012 nezdaniteľnú časť základu danena daňovníka ani nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie daňového bonusu.Zamestnávateľ uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a prihliadne na preukázanépodmienky na priznanie daňového bonusu dodatočne pri ročnom zúčtovaní, ak ich zamestnanecpreukáže najneskôr do 15. februára 2013.

Ročné zúčtovanie a výpočet dane vykoná zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,najneskôr do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, zarok 2012 najneskôr do 2. apríla 2013.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi po vykonaní ročného zúč-tovania, najneskôr však pri zúčtovanímzdy za apríl v roku, v ktorom sa ročné zúčtova-nie vykonáva, vráti rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddav-kov na daň v prospech zamestnanca a vyplatí zamestnaneckú prémiu a daňový

265


bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonom o dani z príjmov (ak má za-mestnanec na zamestnaneckú prémiu a bonus nárok) za rok 2012 najneskôr prizúčtovaní miezd za apríl 2013.

Príklady:

� Daňovník – zamestnanec, požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012dňa 13. januára 2013.Ročné zúčtovanie preddavkov na daň a výpočet dane môže zamestnávateľ vykonať zamestnan-covi až do 2. apríla 2013.

� Daňovníkovi – zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania za rok 2012 preplatok (poberal zda-niteľné príjmy zo závislej činnosti len časť roka 2012).Ak vznikne zamestnancovi z ročného zúčtovania preddavkov na daň preplatok, zamestnávateľtento preplatok vráti (prípadne daňový bonus alebo jeho časť do výšky ustanovenej zákonomo dani z príjmov vyplatí) po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však pri zúčtovaní mzdy zaapríl 2013.

� Daňovníkovi– zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania za rok 2012 preplatok v sume 1,65 €.Zamestnávateľ tento preplatok zamestnancovi vráti po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôrvšak pri zúčtovaní mzdy za apríl 2013.

� Zamestnanec nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2012. Podaldaňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A. Pri výpočte daňovej povinnosti mu vznikolpreplatok v sume 1,65 €.Správca dane tento preplatok daňovníkovi nevráti, pretože podľa § 79 zákona o správe daní (da-ňový poriadok) správca dane preplatok vráti, ak je väčší ako tri eurá.Ak by bol zamestnanec požiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania a vznikol by mupreplatok 1,65 €, zamestnávateľ by mu tento preplatok vrátil po vykonaníročného zúčtovania, naj-neskôr však pri zúčtovaní mzdy za apríl 2013.

O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži zamestnávateľ, ktorý je platiteľomdane, odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca kalendárneho roka,v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo (do 31. 12. 2013), alebo sa uplatní postuppodľa § 35 ods. 7.

Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, postupoval podľa § 36 ods. 5, zníži odvodpreddavku na daň (dane) aj o sumu daňového bonusu najneskôr do konca kalendárnehoroka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane a ktorý postupoval podľa § 32a ods. 5, zníži od-vod preddavkov na daň (dane) aj o sumu zamestnaneckej prémie najneskôr do koncakalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo (do 31. 12. 2013), alebouplatní postup podľa § 35 ods. 7. Správca dane použije postup podľa § 40 ods. 8.

Zamestnávateľ teda o vrátený rozdiel z ročného zúčtovania, o vrátený daňový bonusa o vyplatenú zamestnaneckú prémiu za rok 2012:

� zníži odvod preddavkov na daň (dane) najneskôr do konca roka 2013 alebo

266

� požiada správcu dane o poukázanie preplatku z ročného zúčtovania, ktoré za-mestnancom vrátil z vlastných prostriedkov.

Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania, presahujúci sumu 3,32 €

zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdynajneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie(do 31. 12. 2013). Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie zrazený daňovýnedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšomtermínena odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, po-stupoval podľa § 36 ods. 5 (zamestnávateľ vyplatí/doplatízamestnancovi na základeročného zúčtovania daňový bonus), daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčto-vania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 3,32 €

alebo nižšej ako 3,32 €.

Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50 (poukazuje podiel zaplatenej dane naosobitné účely), zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, zamestnancovi v prípade,ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňovéhobonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 3,32 € alebo nižšej ako 3,32 € najneskôrdo 30. aprílapo skončenízdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtova-nie (do 30. 4. 2013).

Príklady:

� Daňovníkovi– zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok v sume663,87 €.Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2012, presahujúcisumu 3,32 € zráža zamestnávateľ zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca roka 2013.Ak je nedoplatok z ročného zúčtovania vo vyššej sume, môže sa zamestnávateľ so zamestnancom do-hodnúť na splátkach nedoplatku vzhľadom na jeho možnosť zraziť ho do konca roka. Zamestnávateľ saso zamestnancom dohodli na mesačných splátkach nedoplatku (apríl – december 2013).

� Daňovníkovi– zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok v sume1,65 €. Zamestnávateľ doplatil zamestnancovi na základe ročného zúčtovania daňový bonus.Zamestnávateľ je povinný zraziť aj daňový nedoplatok v sume nižšej ako 3,32 € najneskôr do30. apríla 2013, t. j. daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňovéhobonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume nižšej ako 3,32 € (1,65 €).

� Daňovníkovi– zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok v sume1,65 €. Zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania požiadal o potvrdenie o zaplatenídane na poukázanie 2 %, resp. 3 % dane na účely § 50 zákona o dani z príjmov.Zamestnávateľ je povinný zraziť aj daňový nedoplatok v sume nižšej ako 3,32 € najneskôr do30. apríla 2013, ak zamestnanec poukazuje 2 %, resp. 3 % zaplatenej dane. V tomto prípadevydá zamestnávateľ potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhláse-nia o poukázaní sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona o dani z príj-mov, v ktorom uvedie dátum zrazenia daňového nedoplatku.

267


� Daňovníkovi – zamestnancovi, vznikol z ročného zúčtovania dane za rok 2012 nedoplatok829,84 €. Zamestnávateľ so zamestnancom sa dohodli na splátkach nedoplatku (apríl – decem-ber 2013). V júli 2013 dá zamestnanec výpoveď.Ak nemôže zamestnávateľ zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane, ktorý vyplý-va z ročného zúčtovania, z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, vyberie nedoplatok dane správcadane príslušnýpodľa trvalého pobytu zamestnanca. Na tento účel zamestnávateľ zašle všetky po-trebné doklady správcovi dane do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tentozamestnávateľ zistil.

Ak správca dane zistí, že zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevykonal ročnézúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčto-vania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky podľa zákona o daniz príjmov, uloží mu pokutu najmenej 15 € za každého takéhoto zamestnanca. Výškacelkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 € zavšetkých zamestnancov, ktorí požiadali o vykonanie ročného zúčtovania, splnili najeho vykonanie všetky podmienky podľa tohto zákona, ale zamestnávateľ, ktorý jeplatiteľom dane, týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal.

Ak zamestnanec nepožiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, za-mestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovivyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch, ktoré sú rozhodujúcena výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnanec-kej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie a doru-čiť ho zamestnancovi v lehote uvedenej v zákone o dani z príjmov. Ak zamestnávateľtento doklad nevystaví a nedoručí zamestnancovi, dopúšťa sa správneho deliktupodľa § 154 ods. 1 písm. j) zákona o správe daní (daňový poriadok) a správca danemu uloží pokutu od 60 € do 3 000 €.

Ročné zúčtovanie sa vykoná na tlačive, ktorého vzor určilo Ministerstvo financiíSR. Tlači-vo je umiestnené na internetovej stránke finančnej správy www.financnasprava.sk v ponu-ke Sekcia daňová / Daňové tlačivá / Hlásenia, prehľady, ročné zúčtovania pre platiteľovdane z príjmov zo závislej činnosti určené podľa § 5 zákona o dani z príjmov MF SR.


268


Zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2013lektor: Ing. Vladimír Ozimý




Vy sa pýtate– my odpovedáme

� Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia pri úhradách za káblovú retransmisiu � Využívaniemotorových vozidiel na podnikateľské účely � Sprostredkovateľská provízia za predaj tovaru �

Dodanie tovaru do EÚ pre odberateľa z 3. krajiny � Nákup licencie a zrážková daň � Miesto do-dania služby z pohľadu DPH – preprava tovaru �

Otázka č. 13: Zmluvy o zamedzení dvojitého zdaneniapri úhradách za káblovú retransmisiu

Podnikateľ – fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri, sa zaoberá činnos-ťou súvisiacou s vysielaním v káblových rozvodoch na základe licencie. Uve-dený podnikateľ vypláca úhrady za káblovú retransmisiu v prospech spoloč-nosti, ktorá je považovaná za rezidenta Holandského kráľovstva, a spoločnosti,ktorá je považovaná za rezidenta Maďarska. Považujú sa predmetné príjmy zapríjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa § 16 zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. sú predmetné príjmyzdaniteľné na území Slovenskej republiky?

Podľa poskytnutých informácií slovenská fyzická osoba zapísanáv obchodnom regis-tri (káblový prevádzkovateľ) vypláca, poukazuje alebo pripisuje odplaty za poskytnu-tie práva na použitie alebo za použitie práva na káblovú retransmisiu daňovému rezi-dentovi Holandského kráľovstva a daňovému rezidentovi Maďarska.

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ne-skorších predpisov (ďalej len „zákona o dani z príjmov“) za príjmy zo zdrojov na územíSlovenskej republiky sa u daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou považujútiež odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva, ale-bo práva príbuzného autorskému právu (ďalej len „kultúrne licenčné poplatky“).

V súlade so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s au-torským právom v znení neskorších predpisov sa za práva príbuzné autorskému prá-vu považujú tiež práva rozhlasových vysielateľov a televíznych vysielateľov, to je ajkáblová retransmisia.

Keďže príjemcom predmetných „kultúrnych licenčných poplatkov“ je daňový rezidentHolandského kráľovstva a daňový rezident Maďarska – štátov, s ktorými Slovenskárepublika uzatvorila zmluvy o zamedzenídvojitého zdanenia a ak sú títo daňovnícipo-važovaní tiež za skutočného vlastníka predmetných príjmov, pri zdaňovaníkultúrnych

269

RIE

ŠIM

EVA

ŠEPR

OBL

ÉMY

DÚ

PP6-

7/20

13

licenčných poplatkov je potrebné tiež skúmať, či príslušná zmluva umožňuje zdaniťkultúrny licenčný poplatok v Slovenskej republike, resp. či modifikuje sadzbu daneuvedenú podľa zákona o dani z príjmov.

Pojem „skutočný vlastník“ sa nepoužíva v úzkom technickom význame, ale je potreb-né chápať tento pojem vo svojom kontexte a na základe predmetu a účelu zmluvyo zamedzení dvojitého zdanenia. „Skutočný vlastník“ je osoba, ktorá je ekonomickýma právnym vlastníkom týchto príjmov a ktorá ich podľa daňových predpisov zmluvné-ho štátu, v ktorom je rezidentom, zdaňuje.

Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy č. 138/1974 Zb. medzi Československou socialistic-kou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabrá-není daňovému úniku v odbore daní z príjmu a z majetku môžu byť kultúrne licenčnépoplatky zdanené v Slovenskej republike, v štáte zdroja, a to podľa právnych predpi-sov tohto štátu, ak je však príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov,suma dane takto stanovená nepresiahne 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Podľa článku 12 ods. 2 zmluvy č. 80/1996 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Ma-ďarskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému únikuv odbore daní z príjmu a z majetku môžu byť kultúrne licenčné poplatky zdanenév Slovenskej republike, v štáte zdroja, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak jevšak príjemca skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, suma dane takto stano-vená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Otázka č. 14: Využívanie motorových vozidielna podnikateľské účely

Je spoločnosť pri účtovaní PHL formou paušálnych výdavkov do výšky 80 %povinná vykazovať nadspotrebu, účtovať o nej a odviesť uplatnenú DPH prislú-chajúcu nadspotrebe? Je spoločnosť povinná rozdeliť vzniknuté náklady(napr. nájomné za prenajatie auta, drobné nákupy a opravy súvisiace s autom)pomerom firemné/súkromné použitie na daňovo uznané/neuznané nákladya zároveň si krátiť týmto pomerom nárok na odpočítanie DPH? Môže alebo ne-môže spoločnosť kombinovať viacero spôsobov vykazovania výdavkov naspotrebované PHL?

Odpoveď:

Ak sa daňovník rozhodne, že výdavky na spotrebované pohonné látky bude uplatňo-vať vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného ná-kupu pohonných látok upravené v § 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, musí tento spôsob využívať celé zdaňovacie obdo-bie a jediné, čo preukazuje, je primeraný počet najazdených kilometrov podľa stavu

270

tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé mo-torové vozidlo samostatne. Zákon v tomto prípade neukladá daňovníkovi povinnosťprepočítavať nadspotrebu, účtovať o nej a odvádzať z nej DPH, pretože sa nemusíviesť ani kniha jázd. Z pohľadu DPH sa postupuje podľa § 49 ods. 5 zákonač. 222/2004 Z. z. o DPH, kde sa uvádza, že ak platiteľ nepreukazuje spotrebu PHL,potom uplatňuje odpočítanie dane z 80 % hodnoty pohonných látok. Daň z pridanejhodnoty sa už inak nevysporiadava.

Zákon následne nerieši väzbu na ostatné výdavky viažuce sa k motorovému vozidlua neukladá povinnosť upraviť základ dane na základe uplatnenia paušálnych výdav-kov pri spotrebe PHL vo väzbe na iné vedľajšie výdavky. To znamená, že zo zákonanevyplýva automaticky povinnosť krátiť výdavky na vstupe rovnako ako pri spotrebepohonných látok. Daňovník však musí uniesť svoju dôkaznosť, že motorové vozidlo jepoužívané v celom rozsahu na podnikanie a v tejto oblasti často dochádza k problé-mom v praxi, pretože jednoznačným dôkazným prostriedkom bola práve kniha jázd.Samotná skutočnosť aplikácie paušálnych výdavkov na účely spotreby pohonných lá-tok nie je podmienkou pre krátenie aj iných vedľajších výdavkov viažucich sa k moto-rovému vozidlu.

Spoločnosť sa na začiatku zdaňovacieho obdobia môže rozhodnúť, či bude vykazo-vať výdavky na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov alebopodľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo inak preukázanej spotreby,pričom sa musí viesť kniha jázd. Spôsob vykazovania výdavkov na pohonné látky sifirma stanoví pre každé vozidlo samostatne – upravené v § 19 ods. 2 písm. l) zákonao dani z príjmov. V praxi to znamená, že pri jednom firemnom aute sa môže stanoviťpaušálne vykazovanie výdavkov na PHL, pričom pri inom firemnom aute sa môževiesť kniha jázd.

Otázka č. 15: Sprostredkovateľská provízia za predaj tovaru

Spoločnosť ABC, s. r. o., vypláca do Španielska sprostredkovateľskú províziuza predaj tovaru. Španielsky dodávateľ vyfakturoval spoločnosti ABC, s. r. o.,za sprostredkovanie predaja jej tovaru, ktorý firma ABC, s. r. o., zo Slovenskadodala do Maďarska. Španielsky sprostredkovateľ vykonal sprostredkovaniezo svojej kancelárie v Španielsku. Má spoločnosť ABC, s. r. o., pri výplate spro-stredkovateľskej provízie do Španielska zraziť na Slovensku daň?

Daňovníks obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), v tomto prípadešpaniel-ska firma, má povinnosť zdaniť príjmy, ktoré sú zo zdrojov na území SR a sú uvedenév § 16 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa písm. c) tohto ustanovenia zá-kona je zdrojom na území SR aj príjem z poskytnutia služieb vrátane obchodného,technického alebo iného poradenstva, z riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti

271

Vy sa pýtate – my odpovedáme

a podobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky, aj keď nie sú vy-konávané prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Zo znenia otázky je zrejmé, že služba bola poskytnutá v Španielsku, a preto nie jepredmetom dane na území SR. Slovenská spoločnosť vyplatí províziu v hrubom a ne-vykoná zrážku dane v súlade s § 43 zákona o dani z príjmov.

Otázka č. 16: Dodanie tovaru do EÚ pre odberateľa z 3. krajiny

Odberateľovi z tretej krajiny – zo Švajčiarska, slovenský platiteľ predal tovar,ktorý bol na jeho žiadosť prepravený v rámci EÚ do Talianska. Tovar nebol vy-clený, pretože neopustil EÚ – čiže nejde o vývoz, ale nejde ani o intrakomuni-tárne dodanie, pretože odberateľ nie je registrovaný pre DPH v EÚ. Ako má po-stupovať slovenský platiteľ pri fakturácii – treba fakturovať so slovenskouDPH? Ak by nastal prípad, že odberateľ zo Švajčiarska má pridelené registrač-né číslo v niektorej krajine EÚ, môže ho použiť slovenský platiteľ pre uvedenýprípad a dodanie posúdiť ako intrakomunitárne dodanie tovaru v rámci EÚ, ajkeď odberateľ na faktúre bude z tretej krajiny?

Slovenský platiteľ uskutočnil dodanie tovaru, miesto dodania sa podľa § 13 ods. 1písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskoršíchpredpi-sov nachádza tam, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho preprava začína usku-točňovať, t. j. v SR. Dodanie tovaru je podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o DPH pred-metom dane v SR.

V danom prípade nemôže byť uplatnené oslobodenie od DPH pri fakturácii voči odbe-rateľovi z tretieho štátu, pretože tovar nebol prepustený do režimu vývozu, t. j. nebolfyzicky prepravený na územie mimo EÚ. Skutočnosť, že tovar bol prepravený zo SRdo iného členského štátu, tiež nezakladá dôvod na oslobodenie od dane, pretože od-berateľ nie je registrovaný pre DPH. To znamená, že slovenský platiteľ je povinný fak-turovať dodanie tovaru so slovenskou DPH.

Švajčiarsky odberateľ ako zdaniteľná osoba uskutočnil nadobudnutie tovaru v Talian-sku a vzťahuje sa preto naňho taliansky zákon o DPH, podľa ktorého mu môže vznik-núť povinnosť registrácie.

V prípade registrácie švajčiarskeho odberateľa pre DPH v niektorom z členských štá-tov EÚ a použitia prideleného IČ DPH pri predmetnom dodaní slovenský dodávateľby uskutočnil dodanie oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH. Pre slovenské-ho dodávateľa nie je podstatné, že odberateľ je z tretieho štátu, ale je podstatné to, žeako zdaniteľná osoba má registráciu pre DPH – pridelené IČ DPH, pod ktorým si tovarobjedná, to mu umožní fakturovať dodanie s oslobodením od dane.

272

Pre odberateľa aj prípadné pridelenie IČ DPH v členskom štáte inom ako v Talianskuby však naďalej znamenalo povinnosť priznať nadobudnutie tovaru v Taliansku, kdebola ukončená preprava tovaru, to znamená, že napriek registrácii v inom členskomštáte mal by sa registrovať pre DPH aj v Taliansku. Postavenie platiteľa DPH v Talian-sku by umožňovalo aj uplatnenie nároku na odpočítanie DPH.

Otázka č. 17: Nákup licencie a zrážková daň

Firma nakúpila licenciu na program, kde okrem samotnej licencie holandskýdodávateľ fakturuje náklady na implementáciu a konzultácie (konzultačné ho-diny plus náklady konzultanta počas pobytu na Slovensku). Tieto nákladybudú tiež súčasťou ocenenia licencie, ktorá sa zaradí do majetku firmy. Je fir-ma povinná zraziť zrážkovú daň aj z týchto nákladov na implementáciu a kon-zultácie alebo len zo samotnej licencie?

Predpokladáme, že tuzemská firma obstarala program (softvér) na účely svojho pod-nikania (napr. účtovný program, program na riadenie svojej výroby a pod.), teda nieako licenciu na účely ďalšieho predaja.

V danom konkrétnom prípade obchodným partnerom tuzemskej firmy je dodávateľz Holandska. Z pohľadu holandského dodávateľa ide o príjem z jeho podnikania,t. j. o príjem podniku, ktorý má sídlo v Holandsku, pričom tento podnik nevykonávav SR činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor-ších predpisov. Medzinárodná zmluva (napr. zmluva o zamedzení dvojitého zdane-nia), ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným záko-nom, má však prednosť pred zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ne-skorších predpisov.

V zmysle platnej zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holand-ským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému únikuv odbore daní z príjmu a z majetku (vyhláška č. 138/1974 Zb., oznámenieč. 199/1997 Z. z.) zisky podniku jedného z oboch štátov podliehajú zdaneniu lenv tomto štáte, pokiaľ podnik nevykonáva činnosť v druhom štáte prostredníctvom stá-lej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená. Ak podnik takú činnosť vykonáva, môžusa zisky podniku zdaniť v tomto druhom štáte, ale len v takom rozsahu, v akom ichmožno pričítať tejto stálej prevádzkarni.

Na základe uvedenej zmluvy vyplýva, že ak holandský dodávateľ nemá v SR stáluprevádzkareň, jeho príjem za dodaný softvér, implementáciu a konzultácie sa zdaňu-je iba v Holandsku. Z toho dôvodu tuzemská firma neuplatňuje zrážkovú daň tak z na-kúpeného programu, ako aj z platieb za implementáciu a konzultácie.

273


Otázka č. 18: Miesto dodania služby z pohľadu DPH– preprava tovaru

Ako má platiteľ DPH postupovať pri týchto prepravách:1. dodávateľ aj odberateľ sú slovenskí platitelia dane, preprava je zo Sloven-

ska do Srbska,2. dodávateľ je slovenský platiteľ, odberateľ je Švéd, preprava je zo SR do Es-

tónska,3. dodávateľ aj odberateľ sú slovenskí platitelia, preprava je medzinárodná lie-

tadlom z Viedne?

Pre správny postup pri uplatnení DPH je potrebné určiť pri každom zmluvnom vzťahumiesto dodania služby. V prípade, ak ide o prepravnú službu tovaru, nie je podstatné,akým dopravným prostriedkom sa doprava vykonáva, podstatné je, pre koho je vyko-návaná – postavenie odberateľa služby a v nadväznosti na to je v niektorých prípa-doch (nie však vždy) podstatné aj to, či ide o prepravu medzi členskými štátmi EÚ ale-bo o inú prepravu.

K bodu 1

Pri preprave tovaru zo SR do Srbska ide o prepravu inú ako medzi členskými štátmi,miesto dodania prepravnej služby sa určí podľa § 16 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. nachádza sa tam, kde sapreprava vykonáva.

Ak sa vykonáva cez územie viacerých štátov, miesto dodania sa nachádza v každomz týchto štátov v alikvotnej časti uskutočnenej prepravnej trasy. To znamená, žev každom štáte na prepravnej trase zo SR do Srbska vzniká predmet DPH – dodanieslužby, pričom toto dodanie môže byť oslobodené od DPH, ako to platí v SR podľa§ 47 ods. 6.

Podľa citovaného ustanovenia sú služby priamo spojené s vývozom tovaru (t. j. doda-ním do tretích štátov) oslobodené od DPH. Na základe uvedeného dopravca uplatnína časť trasy vykonanej v SR oslobodenie od DPH a na územiach ostatných štátovbude postupovať podľa zákona o DPH platného v danom štáte.

K bodu 2

Pri preprave tovaru pre švédskeho odberateľa – zdaniteľnú osobu, sa miesto dodaniaurčí podľa štátu, ktorý odberateľovi pridelil IČ DPH (ak by nebol registrovaný na DPH,z titulu uvedenej prepravy mu táto povinnosť vzniká).

Miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte re-gistrácie odberateľa – vo Švédsku. V tomto prípade nie je podstatné, na akom územísa preprava vykonáva, ako už bolo uvedené, pre určenie miesta dodania a tým aj štá-tu, v ktorom bude DPH odvedená, je podstatný štát registrácie odberateľa na DPH.

274

To znamená, že dopravca vyhotoví faktúru bez DPH, pretože služba nie je predme-tom zdanenia v SR. Z toho dôvodu nebude túto prepravu uvádzať v daňovom priznanív SR, uvedie ju len v súhrnnom výkaze, pretože táto povinnosť mu vyplýva z § 80ods. 1 písm. d) zákona o DPH. Švédsky odberateľ – platiteľ DPH vo Švédsku, vykonásamozdanenie prijatej prepravnej služby.

K bodu 3

Pri preprave tovaru pre slovenského platiteľa sa miesto dodania určí podľa štátu, kto-rý odberateľovi pridelil IČ DPH – v danom prípade je to SR. Miesto dodania sa určípodľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, t. j. nachádza sa v štáte registrácie odberateľa –v SR. V SR je teda predmet zdanenia, vzniká tu povinnosť odvedenia DPH do štátne-ho rozpočtu a osobou, ktorá je povinná túto daň, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPHdodávateľ služby.

Rovnako ani v tomto prípade nie je podstatné, na akom území sa preprava vykonáva.Slovenský dopravca ako dodávateľ služby uplatní pri fakturácii prepravy slovenskúDPH.

V prípade, ak sa uvedené prepravy netýkajú tovaru, ale ide o prepravu osôb, potomsa miesto dodania služby určí podľa § 16 ods. 4 zákona o DPH. Podľa citovanéhoustanovenia je miestom dodania služby dopravy osôb miesto, kde sa doprava vyko-náva. Ak sa doprava vykonáva vo viacerých štátoch, v každom z týchto štátov samiesto dodania nachádza v alikvotnej časti.

Pokiaľ ide o uplatnenie oslobodenia od DPH pri preprave osôb, podľa § 46 ods. 2 slo-venského zákona o DPH je medzinárodná preprava osôb (napr. zo SR do zahraničia,zo zahraničia do SR) oslobodená od DPH – v tej časti prepravy, ktorej predmet zda-nenia sa nachádza v SR.

Nie však všetky štáty majú medzinárodnú prepravu osôb oslobodenú od DPH, plati-teľ, ktorý túto službu poskytuje, teda musí uplatniť zákon príslušného štátu.

Pokiaľ sa preprava osôb nezačína v SR, ale na inom území – napr. v Rakúsku, potomtáto služba nie je predmetom zdanenia v SR.

275


Nenašli ste odpoveď na svoju otázku?Volajte našich odborných poradcov

na tel. čísle +421 900 211 535 alebo píšte na [email protected]

Kalendár podnikateľaod 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013

Termín zákonnejpovinnosti

Charakteristika zákonnej povinnosti

do 3 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetreniealebo dočasnú pracovnú neschopnosť.Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatne-ní nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru.Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlači-vo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť.

do 3 pracovnýchdní

Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnejdani z alkoholických nápojov.

Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z alkoholických nápojov.


Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnejdani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová po-vinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území.

Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z tabako-vých výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia nadaňovom území.

do 7 dní Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12 zákona o DPH) z inéhočlenského štátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň.

do 8 dní Odo dňa vyplatenia dividendy písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdra-votnej poisťovni celkovú výšku vyplatených dividend a výšku preddavku na poistné.

do 8. 3. 2013 Uhradiť preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za účtovnéobdobie, ktoré začalo najskôr 1. 1. 2013, vyplatený v mesiaci február 2013.

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za február 2013 za samostatne zárob-kovo činné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a za osoby uvedené v § 11 ods. 2zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO aniosobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifickéhosymbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SRč. 130/2012 Z. z.

Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondusolidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za február 2013 povinne pois-tenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifickéhosymbolu podľa § 142 ods. 7 zákona.

Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmomuvedených v § 4 ods. 2 a z vymeriavacieho základu podľa § 139a a § 139b zákona s uve-dením variabilného a špecifického symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vypla-tené vo februári 2013.

do 8 dní Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačné-ho čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov.

276

INFO

BLES

KD

ÚPP

6-7/

2013



do 8 dní Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povin-nosti platiť poistné ako SZČO. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť re-gistrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného, skutočnostirozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné, zmenu mena,priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu, skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejnéhozdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca, skutočnosti rozhodujúce pre zmenusadzby poistného.

Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že fyzická osoba – poistenec, vykonáva činnosť za-mestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistená, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosťv cudzine a je tam aj zdravotne poistená, sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotnepoistená a na území SR nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v § 11ods. 7 písm. g), j), k), l) zákona o zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína,resp. prestáva byť štát).

Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, údaje rozhodujúce pre určenie,či je alebo nie je poistencom štátu (PN, RP, poberateľ dôchodku a pod.), údaje rozhodujúcepre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie.


Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik alebo zmenuplatiteľa poistného podaním nového univerzálneho tlačiva „Oznámenie poistenca/platite-ľa poistného“ podľa Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou sta-rostlivosťou č. 3/2009 v znení novely č. 4. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnan-cov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky.

do koncakalendárnehomesiacanasledujúcehopo mesiaci,v ktorom došlok zmeneplatiteľa poistného

Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa po-istného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 (kedy platiteľom začína, resp. prestáva byťštát) a z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 3 druhá veta [dni, kedy nepoberá príjem zo zá-robkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a)] podaním nového univerzálneho tlačiva„Oznámenie poistenca/platiteľa poistného“ podľa Metodického usmernenia Úradu predohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/2009 v znení novely č. 4. Ak má zamestná-vateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučneelektronicky.

do 8 dní Prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne, v rov-nakej lehote sa z týchto poistení odhlásiť.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského a dôchodkového poiste-nia.

Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušeniepovolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt.

Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej leho-te sa z registra zamestnávateľov odhlásiť.

Oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v neza-mestnanosti zamestnanca.

Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovo-lenky.

277

Kalendár podnikateľa od 1. 3. 2013 do 31. 3. 2013



do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výpla-tu príjmov.

Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca.

Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pra-covných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

pred vznikompoistenia

Prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkovépoistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona nadôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zme-nu oznamovať výlučne elektronicky.

Prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkovépoistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 zákona nadôchodkové poistenie [dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a doho-da o brigádnickej práci študentov, ktorá nespĺňa podmienku uvedenú v § 231 ods. 1písm. b) bod 2] v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenuoznamovať výlučne elektronicky.

Prihlásiť zamestnanca – žiaka strednej školy, ak mesačný príjem nepresiahne 66 €, a štu-denta po dovŕšení 18 rokov, ak mesačný príjem nepresiahne 155 €, na účely úrazového po-istenia a garančného poistenia (dohody o brigádnickej práci študentov) v pobočke So-ciálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

deň nasledujúcipo zániku poistenia

Odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dô-chodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2zákona z poistenia na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnáva-teľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dô-chodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa § 4 ods. 2zákona z poistenia na dôchodkové poistenie [dohoda o vykonaní práce, dohoda o pra-covnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, ktorá nespĺňa podmienkuuvedenú v § 231 ods. 1 písm. b) bod 2] v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ jepovinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky.

Odhlásiť zamestnanca – žiaka strednej školy, ak mesačný príjem nepresiahol 66 €, z pois-tenia na úrazové poistenie a garančné poistenie (dohody o brigádnickej práci študen-tov) v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať vý-lučne elektronicky.

do 8 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa.

do 10 dní Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávkygarančného poistenia. Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pra-covného pomeru.

do výplatnéhotermínu

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestná-vateľom z príjmov za február 2013 s uvedením variabilného, konštantného a špecifickéhosymbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SRč. 130/2012 Z. z. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dníodo dňa splatnosti preddavkov.

278



do výplatnéhotermínu

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod po-istného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plate-ného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za február 2013 s uvedením variabilné-ho a konštantného symbolu podľa § 142 ods. 7 zákona.V lehote splatnosti predložiť pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov nastarobné dôchodkové sporenie.Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazy príspevkov výlučneelektronicky.

Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd aleboplatov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za mesiac február 2013.

do 5 dnípo výplatnomtermíne

Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca ka-lendárneho mesiaca).

Odvod preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnancov z príjmov za február 2013.

do 11. 3. 2013(namiesto nedele10. 3. 2013)

Vystaviť a doručiť zamestnancom doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom lis-te za rok 2012, ak nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

do 15. 3. 2013 Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísa-ných v prospech daňovníka vo februári 2013. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej vo februári 2013v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdr-žujú, vo výške sadzby dane podľa § 15. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane.

Oznámiť Colnému úradu Bratislava podľa zahraničných zástupcov množstvo predaného al-koholického nápoja v litroch za február 2013, celkové množstvo predaného alkoholickéhonápoja v litroch od začiatku kalendárneho roka do konca februára 2013.

do 20. 3. 2013 Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajú-cich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu 49 790 €.Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemskua ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava.

pred prijatím lužby Predložiť žiadosť o registráciu pre daň v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platite-ľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinnáplatiť daň, ak miesto dodania služby je v tuzemsku.

pred dodanímslužby

Predložiť žiadosť o registráciu pre daň v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľoma ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzem-sku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania v inom členskom štátea osobou povinnou platiť daň je príjemca služby.

do 20. 3. 2013 Podať elektronicky súhrnný výkaz za február 2013 platiteľom dane, ktorý dodáva tovaroslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná predaň v inom členskom štáte, ktorý premiestnil tovar oslobodený od dane, ktorý sa zúčastnil natrojstrannom obchode ako prvý odberateľ a ktorý dodal službu s miestom dodania v inomčlenskom štáte zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osoboua je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň, ak hodnota dodaných tovarovv príslušnom štvrťroku a v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch presiahla hod-notu 100 000 €.

279




do 20. 3. 2013 Podať elektronicky súhrnný výkaz za február 2013 za zastúpených dovozcov Daňovémuúradu Bratislava.

do 25. 3. 2013 Podať daňové priznanie k DPH za február 2013 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárnymesiac). Podáva sa i negatívne daňové priznanie.Platiteľ registrovaný podľa § 5 a § 6 (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu ne-vznikla povinnosť platiť daň podľa § 69 alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou plati-teľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ale-bo dodal tovar podľa § 45.

Doručiť daňovému úradu záznamy vedené podľa § 70 ods. 6 zákona za február 2013 (akje zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) pri nadobudnutí pozemného motorového vo-zidla z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte,na účely jeho ďalšieho predaja.

Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za február 2013.

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabako-vých výrobkov za február 2013.Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť.

Zaplatiť spotrebnú daň z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za február 2013.

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov zafebruár 2013. Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť.Na platiteľa dane, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína alebo tichého fermento-vaného nápoja a súčasne mu nevzniká daňová povinnosť zo šumivého vína alebo šumivé-ho fermentovaného nápoja, sa povinnosť podať daňové priznanie nevzťahuje.

Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za február 2013.

Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov zafebruár 2013.


Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za február 2013.Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočne pre-vzatého množstva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu.


do 25. 3. 2013 Oznámiť finančnému riaditeľstvu prostredníctvom colného úradu množstvo cigarietuvedených do daňového voľného obehu na daňovom území za kalendárny mesiac febru-ár 2013 v členení podľa obchodného názvu cigariet, ceny cigariet uvedenej na kontrolnejznámke a podľa počtu kusov cigariet.

Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemnéhoplynu za február 2013.Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepre-siahne 3,31 €, nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňovápovinnosť pri spotrebnej dani z uhlia vznikne podľa § 21 ods. 2 písm. a).

Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za február 2013.

280




Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiacmarec 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadzbydane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (štvrťročné preddavky) za1. štvrťrok 2013 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti pri použití platnej sadz-by dane podľa § 15 zákona o dani z príjmov.

do koncakalendárnehomesiaca nasledujú-ceho po podanídaňového priznania

Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daň z príjmov právnic-kých osôb, ak zaplatené preddavky sú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňo-vého priznania.


Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiacmarec 2013 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane znížené-ho o nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2013 a pri použití sadzby dane podľa § 15zákona o dani z príjmov.

Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (štvrťročné preddavky) za 1. štvrť-rok 2013 vo výške 1/4 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženéhoo nezdaniteľné časti podľa § 11 platné v roku 2013 a pri použití sadzby dane podľa § 15 zá-kona o dani z príjmov.

Podať daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2012. Podať daňové pri-znanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012.

Zaplatiť daň z príjmov právnických osôb za rok 2012.Zaplatiť daň z príjmov fyzických osôb za rok 2012.

Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanejdane, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8 292 €.

Odvod štvrťročného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/4 predpokladanejdane za 1. štvrťrok 2013, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane pre-siahne 660 € a nepresiahne 8 292 €.

Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislejčinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za február 2013.


Výpočet dane a ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislejčinnosti za rok 2012. Termín na priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie.

Odvod poplatku za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zmenenoupracovnou schopnosťou na celkovom počte svojich zamestnancov.

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestná-vateľom z príjmov za február 2013, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatenédo 31. marca 2013, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite-ľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 130/2012 Z. z.Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnos-ti preddavkov.

Povinnosť preukázať príslušnej zdravotnej poisťovni obdobie poistenia v cudzine potvrde-ním o zdravotnom poistení v cudzine.

281





Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod po-istného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plate-ného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedením variabilného a konštantného symbo-lu podľa § 142 ods. 7 zákona z príjmov za február 2013, ak nie je pevne stanovený termínvýplat a boli vyplatené do 31. marca 2013.

Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhrada platí mesačne. Prevýšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu kalendárneho mesiacaobdobia, za ktoré sa úhrada platí.

Oznámenia správcovi dane o platbách fyzickým osobám, ak vyplatená a nezdanená sumaza rok 2012 presiahla výšku 5 000 € a nejde o platby formou úhrady na bankový účet aleboúhrady cez elektronickú registračnú pokladnicu.

do 15 dní Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubenú daň z nehnuteľností, daň zapsa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje.

Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubený poplatok za komunálne od-pady a drobné stavebné odpady.

do 30 dní od vznikudaňovej povinnosti

Podať „priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automatya k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňo-vacieho obdobia.

do 30 dní od vznikualebo zánikudaňovej povinnosti

Podať „čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajnéautomaty a k dani za nevýherné hracie prístroje“, ak vznikne alebo zanikne daňová po-vinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník priznanie podal.

v deň vznikudaňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za užívanie verejného priestran-stva, k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta.

do 30 dní od vznikudaňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za jadrové zariadenie.

do 30 dní od zánikudaňovej povinnosti

Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik daňovej povinnosti: daň za uží-vanie verejného priestranstva, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickejčasti mesta, daň za jadrové zariadenie.

do 30 dní od vznikualebo zánikupoplatkovejpovinnosti

Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplatkovej povinnosti za komunál-ne odpady a drobné stavebné odpady.

do 30 dní od zánikudaňovej povinnosti

Oznámiť zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel príslušnému správcovi dane[okrem daňovníka podľa § 85 ods. 2 písm. a)].

do 30 dní Oznámiť RTVS vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti po-skytované RTVS a zároveň túto skutočnosť preukázať.

pred začatímpodnikateľskejčinnosti

Písomne požiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod,ponúkanie na predaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámcipodnikateľskej činnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti.

do koncanasledujúcehokalendárnehomesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie,v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobková činnosť alebo v ktorom bola pre-najatá nehnuteľnosť, požiadať správcu dane o registráciu.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky nadaň, alebo daň z príjmov vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane.

282



do koncanasledujúcehokalendárnehomesiaca

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky nadaň alebo daň z príjmov vyberať, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmenyv registrácii – skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stalaplatiteľom dane.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, požiadať správcu dane o re-gistráciu.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, oznámiť miestne príslušnémusprávcovi dane vznik stálej prevádzkarne.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámiť správcovi dane zmenu oznáme-ných a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti.

Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámiť správcovi dane zruše-nie registrácie. Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiťsprávcovi dane osvedčenie o registrácii.

do 15 dní Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlomalebo bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR prevádzkareňalebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňho pracujúcich na území SR.

Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenievýkonu jeho funkcie.

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o zaradenie do evidencie užívateľskýchpodnikov a v žiadosti o vydanie odberného poukazu.

do 15 dní Oznámiť colnému úradu zmenu skutočností a údajov v žiadosti o registráciu a vydanie po-volenia na prevádzkovanie daňového skladu.

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti – o registráciu a vydanie povole-nia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a v žia-dosti o príležitostný príjem alkoholického nápoja z iného členského štátu v pozastavenídane.

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na pre-vádzkovanie daňového skladu a v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať taba-kové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane.

Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľ-ského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti.

Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovara uplatniť základnú sadzbu dane na pivo vyrobené v kalendárnom roku.

do 30 dní Od schválenia účtovnej závierky predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimo-riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

do 7 mesiacov Po uplynutí účtovného obdobia predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimo-riadnu individuálnu účtovnú závierku do zbierky listín obchodného registra.

pred nadobudnutímtovaru v hodnote13 941,45 € bez DPH

Registračná povinnosť na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z inéhočlenského štátu. Povinnosť vzniká pred nadobudnutím tovaru, ak celková hodnota tovarubez dane dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 €.

Kalendár podnikateľa spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-účtovná poradkyňa

283


Kurzový lístok ECB– január 2013

Štát Mena 2. 1. 3. 1. 4. 1. 7. 1. 8. 1. 9. 1. 10. 1. 11. 1. 14. 1. 15. 1.

USA USD 1,3262 1,3102 1,3012 1,3039 1,3086 1,3056 1,3113 1,3274 1,3341 1,3327

Japonsko JPY 115,38 113,93 114,96 114,48 114,56 114,34 115,76 118,18 119,1 118,04

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 25,218 25,26 25,355 25,539 25,587 25,529 25,629 25,613 25,613 25,613

Dánsko DKK 7,4602 7,4599 7,4591 7,4597 7,4603 7,4606 7,4607 7,4611 7,4626 7,4625

V. Británia GBP 0,814 0,81075 0,8123 0,8117 0,8145 0,81505 0,8172 0,8232 0,8312 0,83025

Maďarsko HUF 291,71 291,09 290,95 291,57 292,7 290,66 291,59 296,56 297,08 294,72

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,6981 0,6977 0,6973 0,6975 0,6969 0,6968 0,6966 0,6975 0,6973 0,6972

Poľsko PLN 4,0727 4,0884 4,1165 4,1193 4,1245 4,109 4,0888 4,1 4,12 4,12

Rumunsko RON 4,4363 4,4203 4,4276 4,4223 4,411 4,4088 4,3757 4,3792 4,3848 4,3905

Švédsko SEK 8,5704 8,5398 8,531 8,5144 8,5766 8,5954 8,5666 8,6248 8,6178 8,6338

Švajčiarsko CHF 1,209 1,209 1,2092 1,2087 1,2092 1,2089 1,2104 1,2157 1,2243 1,2358

Nórsko NOK 7,3175 7,2915 7,299 7,306 7,3255 7,325 7,298 7,349 7,3625 7,3995

Chorvátsko HRK 7,5625 7,5665 7,5755 7,5685 7,5725 7,5715 7,572 7,5735 7,568 7,5605

Rusko RUB 40,034 39,699 39,656 39,6909 39,609 39,707 39,7292 40,2307 40,353 40,343

Turecko TRY 2,3594 2,3354 2,3287 2,3239 2,3281 2,3212 2,3275 2,3489 2,3622 2,3623

Austrália AUD 1,2637 1,2471 1,2494 1,2421 1,2466 1,2419 1,2403 1,2561 1,2632 1,2653

Brazília BRL 2,707 2,6828 2,6595 2,6473 2,6483 2,6601 2,672 2,7013 2,7147 2,7157

Kanada CAD 1,306 1,2923 1,2897 1,2871 1,2899 1,2893 1,2928 1,306 1,3158 1,3142

Čína CNY 8,2663 8,1703 8,1073 8,123 8,1462 8,1288 8,163 8,2523 8,2985 8,2837

Hongkong HKD 10,2791 10,1558 10,0864 10,1065 10,1435 10,1206 10,1645 10,29 10,3423 10,3323

Indonézia IDR 12953,91 12648,62 12569,59 12605,28 12655,08 12612,58 12668,61 12789,62 12855,87 12854,28

Izrael ILS 4,9244 4,9113 4,92 4,9451 4,9333 4,9402 4,9549 4,97 4,9781 4,9756

India INR 72,03 71,412 71,664 72,008 72,058 71,488 71,6671 72,688 72,708 72,799

Južná Kórea KRW 1409,05 1392,21 1384,67 1386,29 1390,63 1385,33 1389,38 1401,12 1409,49 1408,36

Mexiko MXN 16,9319 16,7293 16,6586 16,5971 16,6881 16,6719 16,6112 16,7598 16,9097 16,888

Malajzia MYR 4,0255 3,9719 3,9657 3,9684 3,9817 3,9682 3,9727 4,0101 4,025 4,0114

Nový Zéland NZD 1,5859 1,5728 1,5806 1,5614 1,566 1,5579 1,555 1,5801 1,586 1,5886

Filipíny PHP 54,105 53,411 53,24 53,308 53,401 53,302 53,227 53,95 54,227 54,101

Singapur SGD 1,6184 1,6019 1,6014 1,6035 1,608 1,6028 1,6059 1,627 1,6367 1,6332

Thajsko THB 40,237 39,791 39,7 39,691 39,834 39,651 39,732 40,18 40,343 40,008

Juhoafr. rep. ZAR 11,2388 11,2507 11,2597 11,2074 11,2239 11,2095 11,3378 11,5471 11,6094 11,687

284

INFO

BLES

KD

ÚPP

6-7/

2013

Štát Mena 16. 1. 17. 1. 18. 1. 21. 1. 22. 1. 23. 1. 24. 1. 25. 1. 28. 1. 29. 1. 30. 1. 31. 1.

USA USD 1,3277 1,3368 1,3324 1,3323 1,3317 1,333 1,3349 1,3469 1,3444 1,3433 1,3541 1,355

Japonsko JPY 117,06 119,32 119,87 119,37 118,18 117,98 119,73 122,71 122,21 121,52 123,55 123,32

Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558

ČR CZK 25,58 25,546 25,635 25,626 25,613 25,597 25,597 25,605 25,69 25,659 25,652 25,619

Dánsko DKK 7,4624 7,4626 7,4631 7,4633 7,4636 7,4629 7,462 7,4626 7,4605 7,4595 7,4609 7,4613

V. Británia GBP 0,8301 0,8341 0,8372 0,839 0,83965 0,8407 0,8439 0,8514 0,8545 0,8536 0,8583 0,857

Maďarsko HUF 294,99 293,58 292,74 292,55 294,32 294,57 294,9 297,89 298,4 297,4 296,08 292,27

Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528

Lotyšsko LVL 0,6976 0,6977 0,6975 0,6976 0,6978 0,6979 0,6985 0,6987 0,6987 0,6991 0,6991 0,6995

Poľsko PLN 4,1312 4,1203 4,1455 4,1699 4,1737 4,1638 4,1909 4,1769 4,1989 4,209 4,1988 4,1945

Rumunsko RON 4,3388 4,3279 4,3398 4,3603 4,3572 4,3755 4,3685 4,3633 4,3963 4,3835 4,3848 4,3843

Švédsko SEK 8,6341 8,643 8,6642 8,6936 8,6909 8,6909 8,6879 8,6889 8,6583 8,611 8,6117 8,6325

Švajčiarsko CHF 1,2359 1,2453 1,2446 1,2421 1,2383 1,2385 1,2417 1,2444 1,2472 1,2416 1,2392 1,2342

Nórsko NOK 7,42 7,4055 7,46 7,444 7,442 7,4015 7,4135 7,424 7,442 7,411 7,435 7,435

Chorvátsko HRK 7,5605 7,5635 7,5638 7,5815 7,5833 7,579 7,5743 7,5813 7,5878 7,587 7,594 7,594

Rusko RUB 40,375 40,4566 40,3426 40,3 40,2588 40,2314 40,2012 40,443 40,502 40,49 40,6344 40,7765

Turecko TRY 2,35 2,3499 2,346 2,35 2,3593 2,3591 2,3661 2,3787 2,3734 2,3805 2,3959 2,3876

Austrália AUD 1,2593 1,2694 1,2674 1,2665 1,2613 1,2635 1,2737 1,2917 1,293 1,286 1,2996 1,3009

Brazília BRL 2,7082 2,7294 2,723 2,7197 2,7279 2,7205 2,7171 2,7339 2,7361 2,6773 2,6929 2,6892

Kanada CAD 1,3102 1,3193 1,3192 1,323 1,3242 1,3222 1,3374 1,3553 1,3562 1,351 1,3573 1,3577

Čína CNY 8,2552 8,3165 8,2879 8,2892 8,284 8,2891 8,3069 8,379 8,3717 8,3659 8,4239 8,4267

Hongkong HKD 10,2934 10,3637 10,3296 10,3296 10,3244 10,3351 10,3497 10,444 10,4295 10,4223 10,5063 10,5106

Indonézia IDR 12820,16 12899,64 12831,19 12812,25 12823,79 12832,9 12847,94 12999,31 13011,59 13003,25 13199,01 13141,28

Izrael ILS 4,954 4,9718 4,9653 4,9778 4,9837 4,9662 4,9611 5,0023 5,0091 5,0049 5,0531 5,0517

India INR 72,804 72,709 71,744 71,618 71,539 71,459 71,758 72,463 72,483 72,196 72,16 72,12

Južná Kórea KRW 1406,9 1412,54 1410,28 1417,64 1416,26 1421,9 1426,7 1451,15 1466,53 1458,03 1472,56 1472,1

Mexiko MXN 16,8084 16,8504 16,7882 16,9175 16,9153 16,8538 16,9385 17,0448 17,1653 17,1112 17,2154 17,2173

Malajzia MYR 4,009 4,0311 4,014 4,0434 4,0517 4,0569 4,0682 4,1114 4,095 4,1421 4,1756 4,2086

Nový Zéland NZD 1,5826 1,5921 1,5931 1,5925 1,5837 1,5827 1,5881 1,6099 1,621 1,6072 1,6262 1,6164

Filipíny PHP 53,989 54,308 54,107 54,23 54,096 54,201 54,205 54,821 55,091 54,836 55,044 55,116

Singapur SGD 1,6254 1,636 1,6339 1,6375 1,6344 1,6347 1,6393 1,6586 1,6646 1,6629 1,6737 1,6768

Thajsko THB 39,645 39,797 39,626 39,623 39,605 39,71 39,78 40,304 40,278 40,098 40,284 40,42

Juhoafr. rep. ZAR 11,733 11,7323 11,8544 11,8266 11,7943 11,965 12,0664 12,13 12,0906 12,1785 12,2576 12,1048

285

Kurzový lístok ECB – január 2013

Vyhľadávač DÚPPročník 2013

Vysvetlivky:Z – zákon, usmernenie, opatrenie, pokyn K – komentár Č – článok V – vzor T – tlačivo

Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T

Daň z pridanejhodnoty

Nadobudnutie tovaru v rámci spoločenstva EÚ 1/2013 217 x

Povinnosti platiteľa DPH na konci kalendárneho roku 2-3/2013 228 x 4

Daň z príjmov Daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, zmeny oproti vlaňajškua platenie preddavkov na daň v roku 2013

4-5/2013 109 x

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov k 1. 1. 2013 4-5/2013 123 x

Príjmy členov volebných komisií podľa pripravovaných zmienzákonov

1/2013 165 x

Sadzba dane, výpočet dane a preddavkov na daň (aj) z príjmov zozávislej činnosti, ďalšie údaje od 1. 1. 2013

1/2013 173 x

Špecifické ustanovenia viažuce sa k dedeniu a vysporiadaniudane z príjmov po zomretom daňovníkovi

4-5/2013 140 x

Ukladanie a zverejňovanie údajov z účtovnej závierkyzostavovanej k 31. 12. 2012 a neskôr

4-5/2013 155 x

Základné princípy zdaňovania príjmov plynúcich z cezhraničnýchtransakcií

1/2013 153 x

Zmeny v zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva 1/2013 168 x

Zostatková cena hmotného majetku 1/2013 191 x

Interné smernice Oceňovanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene 1/2013 49 x

Jednoduchéúčtovníctvo

Účtovná závierka podnikateľov v jednoduchom účtovníctve za rok2012

2-3/2013 112 x 2

Miestne dane Daň z motorových vozidiel v roku 2012 2-3/2013 153 x 4

Efektívny výber miestnych daní alebo Je nutné siahať podonucujúcich metódach?

1/2013 249 x

Priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajnéautomaty a k dani za nevýherné hracie prístroje

2-3/2013 193 x 2

Mzdy Minimálna mzda pre rok 2013 4-5/2013 160 x

Podvojnéúčtovníctvo

Kurzové rozdiely – účtovný a daňový pohľad 1/2013 11 x

Individuálna účtovná závierka podnikateľov účtujúcich v sústavepodvojného účtovníctva zostavovaná k 31. 12. 2012

2-3/2013 8 x 2

Právne predpisy Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (od 1. 1. 2013) 4-5/2013 8 x x

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatkuza komunálne odpady a drobné stavebné odpady (od 1. 12. 2012)

1/2013 57 x x

Spotrebné dane Ako je to s pančovaným alkoholom? 1/2013 178 x

Správa daní Novely daňového poriadku účinné v priebehu roka 2012 2-3/2013 213 x

286

VYH

ĽAD

ÁVAČ

DÚ

PP6-

7/20

13

Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T

Účtovníctvo VSa NO

Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcichv podvojnom účtovníctve za rok 2012

4-5/2013 168 x 3

Z webovýchstránok FR SR,MF SR a SP

Informácia FR SR k vedeniu a doručovaniu záznamov pri kúpepozemného motorového vozidla v zmysle zákona o DPH

1/2013 7 x

Informácia FR SR pre štvrťročných platiteľov DPHk zdaňovaciemu obdobiu

2-3/2013 6 x

Informácia k vydávaniu súhlasu správcu dane so zápisom doobchodného registra

1/2013 5 x

Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok2012

4-5/2013 7 x

Metodický pokyn FR SR k fakturácii podľa zákona o DPH 2-3/2013 254 x

Metodický pokyn FR SR k registrácii za platiteľa DPH v zmyslezákona č. 246/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o DPH

1/2013 231 x

Metodický pokyn FR SR k uplatňovaniu zdaňovacieho obdobiapodľa § 77 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH účinný od 1. 10. 2012

1/2013 241 x

Od januára 2013 bude nový základ pre výpočet dodatočnéhodôchodkového poistenia

1/2013 8 x

Od januára 2013 pribudne nový balík dobrovoľného poistenia 1/2013 9 x

Tabuľka platenia poistného od 1. januára 2013 (www.socpoist.sk) 2-3/2013 271 x

Zmeny v platení poistného pre SZČO a dobrovoľne poistenúosobu od 1. januára 2013

1/2013 10 x

287

Vyhľadávač DÚPP – ročník 2013


Zákon o dani z príjmov účinný od 1. 1. 2013lektor: Ing. Vladmír Ozimý

Novela zákona o DPH od 1. 10. 2012 a 1. 1. 2013lektor: Ing. Vladimír Ozimý

Daňová obhajoba v praxilektor: Ing. Vladimír Pastierik, daňový poradca

DPH – miesto dodania v EÚlektor: Ing. Vladimír Ozimý

Novela Zákonníka práce č. 361/2012 Z. z.lektor: JUDr. Peter Demek, PhD.




Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa

Zmeny v daňových zákonoch od 1. 1. 2013

(DPH, daň z príjmov, daň z motorových vozidiel, obmedzenie platieb v hotovosti)

Ing. Vladimír Ozimý7. 3. 2013 Žilina

12. 3. 2013 Košice

Ochrana osobných údajov

JUDr. Marcela Macová

20. 3. 2013 Bratislava

5. 4. 2013 Žilina

9. 4. 2013 Poprad

10. 4. 2013 Košice

30. 4. 2013 Bratislava

viac na www.pp.sk

tel. číslo: + 421 41 70 53 222 alebo e-mail: [email protected]

288

© Časopismesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝ PORADCAPODNIKATEĽA“vydávaný v jazyku slovenskom

Vydavateľ a redakcia:

Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A010 01 Žilina

IČO: 31 592 503tel.: 041/7053 210, fax: 041/7053 214www.pp.sk

Šéfredaktorka:Ing. Dana Jánošováe-mail: [email protected].: 041/7053 253, fax: 041/7053 250

Grafická úprava:Miriam Škulcová

Tlač:Róbert Jurových – NIKARAM. R. Štefánika 25, 963 01 Krupina

Spolupracovníci redakcie:Ing. Marián Drozd, Ing. Eva Gášpárová,Ing. Jarmila Strählová

Inzercia:Rázusova 23A, 010 01 Žilinatel.: 041/7053 251, 0918 635 305

fax: 041/7053 214e-mail: [email protected]

Časopis si môžete objednaťpísomne na adrese vydavateľstvaalebo telefonicky:tel.: 041/7053 222, fax: 041/7053 343e-shop: www.pp.skPredplatné na ročník 2013 s 5 % zľavouje vo výške 91,31 € s DPH.

Služby zákazníkom:tel.: 041/7053 600, fax: 041/7053 343e-mail: [email protected]

Telefonické poradenstvo:prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo:8.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 535pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistikaa pracovné právo:8.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod.tel.: 0900 211 636Cena hovoru je 0,60 € za 1 minútu.Cena hovoru je uvedená s DPH.

Písomné poradenstvo:Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina

fax: 041/7053 434e-mail: [email protected]

Bankové spojenie:ČSOB, a. s., Žilinač. ú. 184196713/7500

Maloobchodné predajne:Tomášikova 20, 821 02 Bratislavatel.: 02/4342 6815e-mail: [email protected]

Tematínska 10, 851 05 Bratislavatel.: 02/6820 3655e-mail: [email protected]

Richterova 1171, 925 21 Sládkovičovotel.: 031/78 99 929e-mail: [email protected]

Kováčska 26, 040 75 Košicetel.: 055/6220 478email: [email protected]

Sadzba dodaná do tlače: 21. 2. 2013

Povolenie na podávanie periodických listovýchzásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vovnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006

Evidenčné číslo:EV 3315/09 ISSN 1335-0897

www.dupp.sk

Daňové zákonyv roku 2013

Iba Pravda vám prináša

úplné znenie všetkých daňových zákonov

platných na Slovensku v roku 2013

V PREDAJIiba za 4,49 €

§ Zákon o dani z príjmov§ Zákon o dani z pridanej hodnoty§ Zákon o spotrebnej dani

z alkoholických nápojov§ Zákon o spotrebnej dani z liehu§ Zákon o spotrebnej dani z vína§ Zákon o spotrebnej dani z piva§ Zákon o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov§ Zákon o spotrebnej dani

z minerálneho oleja§ Zákon o spotrebnej dani

z elektriny, uhlia a zemného plynu§ Zákon o miestnych daniach

a miestnom poplatku za odpady§ Zákon o správe daní

(daňový poriadok)§ Zákon o účtovníctve§ Zákon o cestovných náhradách

Objednajte si už teraz za zvýhodnenú cenu 4,10 € + poštovné a balné.

Pri objednávke nad 20 ks poštovné a balné uhradíme za vás. Objednávky: www.pravda.sk/danealebo prostredníctvom e-mailu na [email protected]. V prípade e-mailovej objednávky je potrebné uviesť, o koľko kusov Daňových zákonov máte záujem a kontaktné údaje (názov fi rmy, sídlo, IČO, DIČ, IČ DPH, ak ste platcom DPH, a adresu, na ktorú chcete zásielku doručiť, ak je iná ako fakturačná adresa).V prípade ďalších otázok týkajúcich sa objednávok volajte na čísla 02/4959 6272, 02/4959 6270.Všetky ceny sú uvedené vrátane DPH 20 %.Daňové zákony 2013 si môžete kúpiť v novinových stánkoch, na vybraných poštách, www.martinus.sk, www.gorila.sk a v každom dobrom kníhkupectve.

V unikátnej publikácii, ktorú denník PRAVDA vydáva každoročne, a už po dvadsiaty prvý raz, nájdete úplné

znenie trinástich najdôležitejších daňových zákonov platných na Slovensku v roku 2013,

aj s vyznačenými zmenami a komentármi.

Documents

dupp 6-7/2013