Noviny pre obyvateľov obcí na dunajskej hrádzi a tiež všetkých milovníkov tejto oblasti ročník 2. číslo 6 - september, október 2015

Čo splnili starostovia?Pýtame sa rok po voľbách.

Pre dobré výsledky sa treba odovzdať- Zdeno Cíger

Cyklisti v  zásade patria všadeRozhovor s Tomášom Peciarom, jedným zo zakladateľov Cyklokoalície. strany 6 a 7

60

Kreatívne práce detí počas Dňa Čunova. Foto Andy Hornicz

Číslo čísla

Žijeme v prekrásnom prostredí Dunaja obklopeného lužnými lesmi. Ale ruku na srdce, koľkí z nás si náj-du čas a obdivujú krásy našej veľrie-ky? Koľkí z nás využívajú Dunaj na šport, či len tak rekreačne sa pri ňom bicyklujú, alebo učia svoje deti spoznávať krásne a jedinečné oko-lie Dunaja? To, že Dunaj je ako dar s možnosťami využitia je spojené aj s našou minulosťou. Dnes je doba iná, a určite chceme prežívať radosť z rieky tak, ako iné európske veľko-mestá. Preto som sa veľmi potešila, že aj mesto Bratislava plánuje aktív-ne rozvíjať projekty na Dunaji. Ak máte dobrý nápad, ktorý môže byť užitočný pre spolunažívanie ľudí s Dunajom i s bezprostrednými prí-tokmi veľrieky, môžete sa zapojiť do

Dunajského fondu. Viac informácií prinášame na ďalších stranách. Pod-ľa mojich predstáv by mal Dunaj slú-žiť nielen športu a vzdelávaniu, ale aj umeniu. Výtvarné umenie a hudba patrili odjakživa k Dunaju. Inšpiro-val veľkých umelcov. Aj Bratislava zažíva znovuzrodenie prepojenia Dunaja a umenia festivalom Danube Fest.

Snívam o Dunaji, pri ktorom bude radosť sa prechádzať, loďky budú premávať z brehu na breh, športov-ci budú z vody aj súše nasávať jeho energiu a umelci inšpirujúc sa príro-dou tvoriť nové diela. Plňme si sny a verím, že aktívnym prístupom bude väčšina z nás s hrdosťou hovoriť, ži-jem pri Dunaji. Našom Dunaji.

Lucia Schusterová

Daniel Hevier v rámci svojho turné Hevi Tour 60, ktoroým oslavuje tohtoročné jubileum navštívil aj základnú školu v Rusovciach.

Zažime objatie Dunajas pokojom v duši

Dunajská hrádza je aj vaša. Oznamy, správy, pozvánky z obcí okolo dunajskej hrádze radi uverejníme. Posielajte ich na adresu:

redakcia@dunajskahradza.sk

Živnostníci, strední a drobní podnikatelia, všetci, ktorí máte prevádzky na hrádzi alebo v obciach v okolí Dunaja (Čunovo, Jarovce, Rusovce, Rajka, Dobrohošť, Vojka, Dunakiliti...), využite príležitosť reklamy v Dunajskej hrádzi. V prípade záujmu, kontaktujte:

inzercia@dunajskahradza.sk, 0911 265 285, 02/207 642 06.

Leto skončilo a nám neostalo nič iné ako sa s tým zmieriť a vytiahnuť jesenné oblečenie zo šatníkov. Niektorí z nás si príchod chladnejšieho a daždivého počasia spríjemnili poslednou várkou podujatí, ktoré sa konali vonku. A my v redakcii sme radi, že sme mohli byť pri tom, aby sme pre vás opäť mohli pripraviť ďalšie číslo Dunajskej hrádze plné článkov, fotiek a informácií, ktoré vás zaujmú rovnako, ako zaujali nás.

Za posledné mesiace sme sa zúčastnili na viacerých akciách v okolí dunajskej hrádze, ktoré len svedčia o tom, že ľudia majú stále záujem sa navzájom spoznávať, socializovať a baviť sa. Na každej jednej udalosti panovala príjemná a priateľská atmosféra. Od detí až po dôchodcov, každý si našiel to svoje. Mali sme príležitosť pozrieť si dobrý futbal, ako detí tak aj dospelých, vykolotočovať sa, ochutnať „na vlastnom jazyku“, sladkú cukrovú vatu, pukance, guláše, burčiak, „halászle“, bábovky, tresku s chlebíkom, domácu slivovicu či vínko a množstvo ďalších vecí. Inšpirujúce boli viaceré kultúrne vystúpenia v podaní rôznych súborov, ktoré nám pripomínali nielen chorvátske korene v oblasti dunajskej hrádze. Mohli sme si tak vypočuť spev či tanec, ale aj viaceré hudobné nástroje ako gajdy či harmonika, ale predovšetkým rôzne strunové nástroje.

Veľmi nás potešilo zúčastniť sa niektorých týchto akcií. Mnohí z vás si nás mohli povšimnúť ako chodíme naokolo s fotoaparátom a snažíme sa zachytiť predovšetkým dobrú atmosféru, ktorá bola vytváraná vami – ľuďmi. Bez vás by to nešlo. Pevne veríme, že sa uvidíme čoskoro opäť.

Ak viete o udalosti, o ktorej my nie, a boli by ste radi, aby sme o nej napísali, kontaktujte nás cez e-mail: redakcia@dunajskahradza.sk, facebookovú stránku Dunajská hrádza alebo nám napíšte poštou na adresu Advantage, Letná 1, 83101 Bratislava. Radi sme s vami.

Andy Hornicz

Radi sme s vami

strana 5strana 3 ????????????

Dunajská hrádza2 september, október 2015DEJE SA U NÁS

Petržalčan Daniel Hevier má rád ume-nie a deti. Aj preto rád prijal pozvanie Jarmily Gajdošechovej do Súkromnej základnej umeleckej školy na Balkánskej ulici v Rusovciach.

Spisovateľ je známy nielen tým, že píše skvelé knihy pre deti a mládež, maľuje a ilustruje vlastné knižky, ale hrá aj na niekoľkých hudobných nástrojoch. Preto veľmi rád prišiel do základnej umeleckej školy v Rusovciach a stretol sa s jej žiak-mi. Na privítanie Marco Krčmár, žiak hudobno-dramatického odboru SZUŠ krásne zarecitoval Hevierovu báseň: Ako som chodil na hudobnú. Deti mali z návštevy spisovateľa obrovskú radosť. Ten im rozprával o svojom detstve, ako navštevoval „zušku“ a počúval, o čo sa zaujímajú dnešné deti. Nekaždodenné stretnutie čakalo na výtvarnom odbore, kde sa okrem zdravých a umelecky nada-ných detí, škola v predpoludňajších ho-dinách venuje aj klientom s mentálnym postihnutím, ktorí bývajú v Chránenom bývaní Gerulata v Rusovciach.

Atmosféra v škole bola úžasná a všetci boli radi, že sa mohli stretnúť s jedným najvýznamnejších slovenským spisovate-ľov. My ešte raz ďakujeme Danielovi He-vierovi za návštevu v Rusovciach. lsch

Daniel Hevier na SZUŠ v Rusovciach

Deti z Tamburica Konjic predviedli vystúpenie plné chorvátskzch tónov. DFS Čunovský kŕdeľ predviedol nejedno veselé vystúpenie detí. Dospelí aj deti sa prišli pozrieť program na Deň Čunova.

Okrem báboviek mohli návštevníc rovnako hlasovať aj za najlepšie halászle. Dobrovoľný hasičský zbor Čunovo ponúkal návštevníkom občerstvenie.Pochutiť ste si mohli aj na treske s chlebíkom.

Pre návštevníkov bol pripravený stánok, kde mohli ochutnať rôzne bábovky. Za tú najlepšiu mohli zahlasovať hlasovacím lístkom.

Začiatkom októbra sme sa boli pozrieť na Deň Čunova, ktorý sa odohrával na futbalovom ihrisku v Čunove. Hlavnou súčasťou celej akcie bolo súťaženie o titul najlepšej bábovky „kuglúf“ a najlepšej rybacej polievky „halászlé“. Celá akcia sa niesla v duchu dobrej nálady aj napriek súťažnej rivalite. Hneď pri vstupe sme si kúpili hlasovacie

lístky a išlo sa na ochutnávanie. Ochutnávanie sprevádzal aj kultúrny program, o ktorý sa postarali deti z DFS Čunovský kŕdeľ a tamburášska skupina Konjic. Text a foto: Andy Hornicz

Čunovčania mali svoj deň

Foto Barbora Žiačiková ml.

3september, október 2015 MIESTO PREDunajská hrádza

Je trénerom slovenskej ho-kejovej reprezentácie, uča-rovala mu dunajská príroda, trénuje deti zo sociálne slab-ších vrstiev, bývalý vynikajúci hokejista, dnes Rusovčan - Zdeno Cíger.

Asi pred 10 rokmi ste sa za-čali objavovať v Rusovciach, ale neboli ste ešte celkom Ru-sovčan, však?

Mal som taký sen, bývať pri vode. Obľúbil som si jednu blíz-ku lokalitu neďaleko Rusoviec a Jaroviec pri vode, lebo voda mi prináša relax a okrem toho mám rád rybačky, takže som sa cez môjho známeho dostal ku kúpe hausbotu na Jaroveckom ramene. S mojou partnerkou sme tam nejaký čas žili, trávili sme na vode veľa času. Potom som spoznal nových priateľov v Rusovciach a dozvedel som o výstavbe rodinných domov a tak som začal uvažovať nad bývaním v Rusovciach. Po čase už aj na hrádzi začalo byť plno, tak som sa rozhodol pre Rusov-ce. Ale aj tu som veľmi spokojný a ohromne sa tomu teším, že je tu veľa možností - bicykel, lesy, voda, priatelia, dedina, všetko je nablízku.

Aké bolo bývanie mimo ci-vilizácie pre človeka, ktorý je taký zaneprázdnený?

Vtedy som mal práve také obdobie v zhone, keď som bol obklopený množstvom ľudí, ja som ešte profesionálne hrával hokej, veľa ľudí sa okolo mňa točilo. Bol som rád, že som mo-hol a mal kam uniknúť.

Po hausbote ste si postavi-li drevostavbu v Rusovciach. Učaroval vám kanadský ži-votný štýl, alebo je to o vašom čistom vzťahu k prírode?

Myslím, že už aj predtým som bol naklonený prírode. V Kana-de boli skôr „papierové“ domy,

žil som tam v meste. Ale áno, vzťah k prírode, drevo, pocit tepla, to som vždy mal rád.

A zostalo vám trochu súkro-mia aj tu?

Samozrejme. Mám susedov z rôznych oblastí podnikania, tiež sú to zaneprázdnení ľudia. Pre mňa je to výhoda, lebo mys-lím, že každý dnes hľadá doma súkromie. Keď chceme spolu byť, tak sa stretneme raz za čas, ale každý je rád, že si doma na-čerpá energiu do ďalšieho dňa.

Aktuálne ste sa stali tréne-rom slovenskej reprezentácie. Podarilo sa vám trošku utíšiť to bojkotovanie hráčov z let-ného obdobia?

Mal som taký pocit, že to sme-ruje k nejakej dohode. Ale naj-novšie správy hovoria o tom, že bojkot pokračuje. Ale i tak si myslím, že sa niečo pohlo. Ko-munikácie, ktoré vedieme, niekam smerujú, sú dobré a niečomu prispeli. Nepáči sa mi však a neubránim sa to--mu, že miestami je to o politike, nielen o hokeji. Je to o biz-nise, o budúcnosti.

Pred akou úlo-hou stojíte teraz?

Mojou úlohou je dostať tých hráčov, ktorí chcú, na naj-bližšie akcie, ktoré nás čakajú v no-vembri v Nemecku. Snažíme sa kontak-tovať hráčov, tla-čia nás aj novinári, chcú definitívne informácie, takže máme dosť starostí.

Sú medzi vaši-mi terajšími zve-rencami aj bývalí spoluhráči?

Z tých mojich ročníkov už väčšina dohráva a z tých mladších, s ktorými som hrával aj trénoval, je už tiež menej.

Budete pokračovať naďalej v práci s deťmi z vašej Akadémie, či ne-bodaj uvažujete nad jej ukončením?

Nie, nie, to určite ne-hodlám ukončiť. S deťmi budem naďalej pokračo-vať. Je to dnes už 4-roč-ná práca a naozaj sme ich dostali na nejakú úroveň, to by bola škoda. Jasné, je tam niekoľko akcií, ktoré trochu možno zanedbajú deti, ale verím že máme ľudí, ktorí nám pomôžu. Máme vytvorenú celkom dobrú atmosféru, všetci sa tam cítime dobre. Mys-lím si, že to nejako zvlád-neme.

Máme šikovné deti v dnešných časoch?

Práveže tie nám chýbajú. S týmto trochu bojujeme. Ale máme zato, že máme takú si-tuáciu, že sme sa niekoľko ro-kov nevenovali mládeži. Mysleli sme, že máme talentovaných chlapcov, že sa naučia hrať sami, ale nie je to tak. Chýba aj priro-dzená selekcia, deti majú dnes veľa možností. Dnes je to všet-ko založené na peniazoch. A tí, čo možno chcú, na to nemajú, často je problém už len to, že sú z vidieku a je problém s do-pravou na tréningy. Je to proste v dnešných časoch náročnejšie.

Ako je to dnes s podporou mládeže?

Myslím, že peniaze zo zväzov sú, aj boli vždy nastavené a fi-nancie aj išli niekam, ale kluby neboli strážené a nie vždy robi-li prácu, ktorú mali. Peniaze sa

často vytratili alebo boli použité na iné účely. Silnejšie kluby si chcú hrať najvyššiu ligu dospe-lých a to znamená viac práce, peniaze použijú na tieto účely, všetci sa na to sústreďujú a po-tom je mládež zanedbaná.

Alebo klub si povie: „načo mám vychovávať mládež, keď si môžem kúpiť niekoho“. Tak--že to treba znova naštartovať a zmeniť zásadné veci a pohľad na situáciu.

Aké sú vaše ambície s vašim klubom?

Ja sám neviem, kde sa to skon-čí. Je to aj o financiách a sponzo-roch. Máme asi 30 detí aj úplne maličkých. Kapacitne nie som nastavený na veľké počty detí, ale na druhej strane je to veľmi fajn, máme tam rodinnú atmo-sféru. Samozrejme, nie som za, aby sa deti odmalička stresova-li. Ale tieto športy si vyžadujú trošku väčšiu odhodlanosť a ak hovoríme o hokeji, keď chceme dosiahnuť dobré výsledky, mu-síme sa tomu odovzdať a tréno-vať. A k tomu deti vediem.

Viete o tom, že Čunovo a Ru--sovce majú celkom slušnú ľadovú plochu, keď je dobrá zima? Uvidíme vás niekedy na našom prírodnom ľade?

No práve, ja som sa už pohrá-val s myšlienkou zorganizovať hokejový zápas. Už som aj ho-voril s kamarátmi, vieme, že tu máme zaujímavú komunitu ši-kovných ľudí. Rád by som zor-ganizoval nejaký zápas alebo ex-hibíciu detí, či dospelých, dá sa udržiavať ľad, doniesť bránky, zabezpečiť hudbu. Takúto akti-vitu rád urobím.

Tak, berieme vás za slovo. Už len počkať na dobrý ľad a vidíme sa.

Ďakujem za rozhovor. Mária Molnárová

Pre dobré výsledky sa treba odovzdať

Zdeno Cíger v jeho akadémii v Ružinove

Zdeno Cíger bol krstným otcom knihy Daniela Heviera. V strede vydavateľka TRIO PUBLISHING a rusovčanka Magdaléna Fazekašová.

Dunajská hrádza4 september, október 2015VŠIMLI SME SI

VŠIMLI SME SI

Od 1. októbra autobusová linka 801 do Rajky zmenila po piatich rokoch svoju trasu. Dopravný podnik Bratislava (DPB) a prihra-ničné obce mali záujem udržať au-tobusovú linku 801 do maďarskej Rajky. Po novom táto medziná-rodná linka zabezpečuje spojenie do Rajky len zo železničnej stanici v Rusovciach, kde môžu cestujúci prestúpiť zo spojov bratislavskej mestskej hromadnej dopravy.

Linka č. 801 po novom síce jaz-dí po kratšej trati, no častejšie. V pracovné dni bude vypravených o sedem spojov viac, cez víkendy a sviatky pridávajú šesť spojov. Medzinárodná linka bude v pra-covné dni počas ranných a po-poludňajších dopravných špičiek premávať každých 30 minút, v čase menšej vyťaženosti a cez víkendy či sviatky bude linka 801 jazdiť každú hodinu. Nové od-chody linky 801 bratislavský do-pravný podnik naplánoval tak, aby nadväzovali na odchody liniek 91 a 191 jazdiace z Čunova a Ruso-viec pod Most SNP.

V smere do centra Bratislavy pôjde linka od Areálu vodných športov do Rusoviec rovnakou trasou, cez ŽST Rusovce, Balkán-sku, Jarovce, Ovocnú, Jantárovú, cestu III/002046, cestu I/2, Pa-nónsku cestu, Jasovskú, Žehrian-sku, Dolnozemskú cestu, Most Apollo, Košickú, Landererovu, Čulenovu a cez parkovisko SND až k Novému SND. Výška ces-tovného sa zatiaľ nemení, lístky na medzinárodnú linku 801 budú zároveň platiť aj v spojoch MHD 90, 91 a 191.

Pre linku č. 801 od 1. októbra predbežne do konca novembra 2015 platí doterajšia tarifa a ces-tovný lístok si bude možno kúpiť u vodiča autobusu v smere z Rajky a v lístkovom automate v terminá-li Most SNP na spiatočnej ceste. Takto kúpený cestovný lístok bude platný aj pre linky mestskej hro-madnej dopravy č. 90 a 91/191. Podľa vyjadrenia hovorkyne DPB Adriany Volfovej, prevádz-kovateľ teraz neplánuje zaviesť 5-dňové cestovné lístky, tak ako

je to pri autobusovej linke 901 do Rakúska.

„Autobusová linku 801 bola do-nedávna financovaná z eurofon-dov v rámci Programu cezhra-ničnej spolupráce Slovenská republika-Maďarská republika. Spolu s licenciou na prevádz-ku medzinárodnej linky však skončila aj možnosť financo-vania z európskych fondov. Už v lete sa preto začalo uvažovať, čo bude s linkou v budúcnosti. Hlavné mesto nemôže na pre-vádzku verejnej dopravy mimo svojich hraníc poskytovať fi-nančné prostriedky a dotovať tak prevádzku verejnej dopravy za hranicami svojho územia,“ vysvetlila hovorkyňa Magistrátu hl. mesta Bratislava Ivana Skokanová. Dopravný podnik Bratislava pre-to požiadal o vydanie licencie na prevádzku linky 801 len na trase Rusovce-Rajka. Dopravný podnik Bratislava má na prevádzkovanie linky aj novú licenciu, ktorá má platnosť do 1. 10. 2020.

Lucia Schusterová

Autobus do Rajky jazdí už po novom

V letnom vydaní Dunajskej hrádze sme informovali o nelegálnej sklád-ke neďaleko slovenských hraníc za Rusovcami. Na zanedbanosť tejto lokality sme si už zvykli, nepokosená tráva, dezolátny stav hraničného prie-chodu a teraz najnovšie čierna sklád-ka odpadu tesne pri miestnej komu-nikácii.

Na náš podnet reagovala hovorkyňa primátora hlavného mesta SR Bratislava Ivana Skokanová: „Po preverení je zrej-mé, že skládka sa nachádza na pozem-ku p. č. 1791/2, k. ú. Čunovo, ktorého vlastníkom je súkromný subjekt zapísaný

na LV 1767 a teda zodpovedná za od-stránenie odpadu bude MČ BA Čunovo, ale až po skončení správneho konania na Okresnom úrade, kde musí prebehnúť zisťovanie pôvodcu. MČ BA Čunovo by malo vyzvať vlastníka pozemku na od-stránenie odpadu podľa VZN o čistote a poriadku,“ uviedla.

Podľa nášho odhadu na skládku muselo niekoľko nákladných áut doviesť veľké množstvo stavebného materiálu a sta-rých spotrebičov. Skládku sledujeme od leta a postupne sa zväčšuje. Preto sme oslovili starostku MČ Bratislava – Čuno-vo Gabrielu Ferenčákovú, kedy plánujú

odstrániť skládku, prípadne kedy vyzve vlastníka na odstránenie odpadu?

„Toto je skutočne už priveľa. Po-čas roka sme odstránili viacero sklá-dok jednak v okolí jazier, pri vstupe z Maďarskej republiky - v najbližších dňoch budeme znovu likvidovať vy-hodený odpad v tejto časti. Počas no-vembra budeme odstraňovať skládky z bývalého areálu PD, na ktoré sme získali prostriedky z environfondu. Je neúnosné pre mestskú časť, aby ne-ustále zabezpečovala odstraňovanie skládok na vlastné náklady z nízkeho rozpočtu a pri počte 1 pracovník ze-

lene, ktorý rieši aj túto problematiku, resp. uvedené nám zabezpečujú aj dob-rovoľníci. Pri všetkých funkciách, ktoré zabezpečuje samospráva je veľmi zaťa-žujúce donekonečna riešiť a odpratá-vať „bodrel“ po občanoch, ktorí týmto spôsobom porušujú zákon,“ uviedla pre Dunajskú hrádzu starostka MČ Bratisla-va-Čunovo.

Čierne skládky budeme naďalej vyhľa-dávať a apelovať na vlastníkov pôdy a kompetentných. Lebo len aktívnym prí-stupom sa nám podarí zlikvidovať čierne skládky v našom okolí.

Lucia Schusterová

rastú ako huby po daždi Čierne skládkyIlustračné foto

5september, október 2015 TÉMA ČÍSLADunajská hrádza

Ing. Donald Álló,(nezávislý), starosta obce Vojka nad Dunajom,

bol zvolený vďaka zisku 202 hlasov, čo predsta-vovalo 66,67 % hlasov.

1. Vyvíjame maximálne úsilie, aby sme splnili naše sľuby a aby občania vedeli hodnotiť našu prácu na základe faktov.

2. Tento rok sa nám podarilo získať finančné prostriedky na realizáciu projektu „Minimalizá-cia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy zmenou palivovej základne z uhlia na obnoviteľný zdroj energie v objektoch obce Vojka nad Dunajom - Objekt SO-01 Budova obecného úradu a Objekt SO-02 Budova materskej školy“ od Ministerstva životného prostredia SR vo výške 167 036,73 eur s DPH. Realizáciou tohto projektu obec ušetrí ne-malé peniaze na režijných nákladoch, ktoré v bu-dúcnosti môžeme použiť na iné účely. Podarilo sa nám vybaviť novú kompu, ktorá od 1. júla 2015 premáva medzi Vojkou nad Dunajom a Kyselicou. Na základe dohody s Vodohospodárskou výstav-bou, š.p., Bratislava, ktorá premávku financuje, sa zhustila aj premávka na dvojnásobok oproti starej kompe. Aj kapacita novej kompy je o 50 % väčšia. Tým sa výrazne zlepšili podmienky pri preprave cez prívodný kanál VDG nielen pre miestnych obyvateľov, ktorí majú prednosť na kompe, ale aj pre návštevníkov tohto regiónu, resp. na tranzit. Priebežne pripravujeme nové projekty na získava-nie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie: výstavba kultúrneho domu, rekonštrukcia verejných priestranstiev v obci, Rekonštrukcia budovy obecného úradu – zlepšenie energetickej, hospodárnosti obecného úradu. Pripravujeme vý-stavbu bytovky a plánujeme poskytnúť miestnym obyvateľom výrazné zľavy na kúpu bytov. Okrem toho sa nám podarilo získať financie z rôznych menších grantov. Lucia Schusterová

Štvrtina volebného obdobia je pomaly za nami. Čo starostovia splnili z volebného programu?Presne pred rokom, 15. novembra sa konali voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku. Občania

obcí a miest si zvolili svojich zástupcov do zastupiteľstiev a na posty starostov či primátorov. Každý, kto bojoval voličský hlas, mal vypracovaný program, s ktorým by pomohol rozvoju svojej obci či mestu. Čo sa vlastne urobilo za rok vo vašej obci? Opýtali sme sa starostov Jaroviec, Rusoviec, Čunova a Vojky nad Dunajom. A vy občania, ste spokojní? Napíšte nám na redakcia@dunajskahradza.sk.

1. Ako hodnotíte svoj prvý rok vo volebnom ob-dobí 2014-2018 ?

2. Ktoré body z vášho volebného programu sa vám podarilo splniť a čo vás čaká v najbližšom čase?

Ing. Pavel Škodler, (nezávislý) starosta MČ Bratislava – Jarovce

bol zvolený vďaka zisku 597 hlasov, čo predsta-vovalo 64,82 % hlasov. V Jarovciach je starostom tretie volebné obdobie.

1. Je to môj deviaty rok vo funkcii, ale mysleli ste zrejme v tomto volebnom období. Hodnotím ho pozitívne.

2. Plnenie úloh vo volebnom období je výsled-kom dohody a spolupráce so zastupiteľstvom. Okrem bežných činností, ktoré si tiež vyžadujú dobrú spoluprácu. Z akcií, ktoré vidia naši voli-či, je to spoluorganizovanie 2. ročníka festivalu podunajskej kultúry, rekonštrukcia kultúrneho domu, vybudovanie detského dopravného ihris-ka v objekte materskej školy, ktoré sa v týchto dňoch dokončuje a približne do polovice novembra bude vykonaná výmena okien v telocvični základnej školy. Navyše je to výmena šporá-kov a umývačky riadu v ku-chyni základnej školy s ma-terskou školou. Myslím, že na náš rozpočet je to dosť, prostriedky sme čerpali aj z rezervného fondu vytvore-ného v predchádzajúcich ro-koch a tiež sme na tieto akcie dostali z BSK dotácie v cel-kovej výške 32 839 eur. Pre najbližšie obdobie - v týchto dňoch sa začala rekonštruk-cia chodníka na Jantárovej ulici.

Gabriela Ferenčáková, (MOST - HÍD, SIEŤ, SDKÚ-DS, SZ, SaS, OKS, KDH), starostka MČ Bratislava – Čunovo

bola zvolená vďaka zisku 388 hlasov, čo predstavovalo 52,08 % hlasov. Starostka je vo funkcii od roku 2006, tretie volebné obdobie.

1. Hodnotiť prácu starostu, resp. celej samosprávy by mali predovšetkým obča-nia.

2. Počas roka 2015 boli zrealizované ak-tivity, ktoré sme našim občanom predlo-žili vo volebnom programe, bol vypraco-vaný a schválený program hospodárskeho a sociálneho rozvoja MČ na roky 2014-2020, bola zriadená nová www stránka mestskej časti, projekt elektronizácie ve-rejnej správy je pred zavedením do pre-vádzky, bol zavedený SMS rozhlas, je vy-pracovaná projektová dokumentácia na novú MŠ v lokalite Konopiská, prebehla rekonštrukcia druhej umyvárne v MČ aj z dotácie z BSK, bola ukončená rekon-štrukcia požiarnej zbrojnice, získali sme finančné prostriedky z environfondu na likvidáciu čiernych skládok, práce sa budú realizovať v mesiaci november. Z dotá-cie BSK bola v lokalite Mladé Čunovo vysadená zeleň, prebieha rekonštrukcia chodníka na ul. Na hrádzi, na ktorý sme tiež získali dotáciu, z BSK bola zakúpená komunálna technika na zabezpečovanie údržby verejných priestranstiev.

Ing. Dušan Antoš, (nezávislý) starosta MČ Bratislava – Rusovce

bol zvolený vďaka zisku 820 hlasov, čo predstavo-valo 52, % hlasov. V Rusovciach je starostom štvrté volebné obdobie.

1. Vo funkcii starostu Rusoviec som už šestnásty rok, preto aj toto volebné obdobie kontinuálne nadväzu-je na už začaté práce a projekty na podporu a rozvoj Rusoviec.

2. Podarilo sa nám zabezpečiť pokračovanie do-budovania kanalizácie na Maďarskej ulici, ktorá bola pozastavená z dôvodu archeologického výskumu. zároveň upravujeme v tejto lokalite cestnú komuni-káciu. Pripravili sme územný plán pamiatkovej zóny Rusovce a verím, že do konca tohto roka bude schválený. V materskej škole zriaďujeme telo-cvičňu. Aktívne spolu s ostatnými starostami hľadáme riešenie k ná-vrhu všeobecne záväz-ného nariadenia hlavné-ho mesta SR Bratislavy o dani z nehnuteľností pre rok 2016, kde sú ná-vrhy až 100%. Pripravu-jeme riešiť parkovaciu politiku v Rusovciach, riešime aj územný plán zóny Rusovce – Sever a mestská časť sa samo-zrejme pripravuje akcie na nadchádzajúce ad-ventné obdobie.

PRED ROKOM „Mojou hlavnou prioritou pre volebné obdo-

bie 2014 – 2018 je to, čo doteraz – hospodá-riť s vyrovnaným alebo mierne prebytkovým rozpočtom. Druhou prioritou, ktorá vyplynula z demografického vývoja mestskej časti, je roz-šírenie priestorov základnej a materskej školy a ich napojenie na verejnú kanalizáciu. Treťou je cyklistický chodník, jeho budovanie je však zá-vislé na postupe výstavby diaľnice D4.Je viac vecí, ktoré by som chcel v mestskej čas-

ti zmeniť, dôležité ale bude zloženie miestneho zastupiteľstva, ktoré rozhoduje o základných otázkach, schvaľuje rozpočet a všeobecne zá-väzné nariadenia. Verím, že nájdeme spoločnú reč a čaká nás plodné obdobie.“

PRED ROKOM - Kontinuálne nadviazať a pokra-

čovať v rozpracovaných projektoch a využiť všetky možnosti na získanie finančných prostriedkov, ktoré pomô-žu zabezpečiť absentujúcu vybave-nosť a skvalitniť život našich obyva-teľov.

PRED ROKOM - Tento rok chcem zabezpe-

čiť výmenu verejného osvet-lenia za LED a vybaviť novú kompu namiesto terajšej, ktorá je technicky zastaralá. Tento rok môžeme na obec minúť ešte stotisíc eur, čo nie je zanedbateľná polož-ka. Zrekonštruujeme ďalšie chodníky, cesty, miestny cin-torín, verejné priestranstvá pred kostolom a miestnou knižnicou, obecný úrad a postavíme verejné detské ih-risko. Keď bude v poriadku občianska vybavenosť, chcel by som vo Vojke postaviť aj nový kultúrny dom.

PRED ROKOM - oprava celej vozovky po vybudovaní kanalizácie na

Maďarskej a Gerulatskej ulici - riešenie dopravy na Balkánskej ulici, tzn. vybudovanie

prepojenia na diaľnicu pri odbočke do Čunova, aby sa odbremenili Rusovce od áut

- zvýšenie kapacity v materskej a základnej škole a to otvorením nových možností a tried

- budovanie nových cyklotrás - rekonštrukcia a bezbariérovosť chodníkov v celej MČ - kruhový objazd v centre - výstavba ďalších nájomných domov pre mladé rodiny - udržanie samosprávy a spravodlivé prerozdelenie fi-

nancií z hlavného mesta medzi MČ - byť nápomocný ÚV pri naštartovanej obnove kaštieľa

a jeho parku, kde som členom komisie. Som srdcom Rusovčan, a preto budem rád starostom

všetkým Rusovčanom, ktorí majú u mňa vždy dvere otvorené.

Dunajská hrádza6 september, október 2015SPÝTALI SME SA

S Tomášom Peciarom, jedným zo zakladateľov Cyklokoalície, občianskeho združenia, ktoré pod-poruje rozvoj mestskej cyklistiky v Bratislave sme sa stretli na Zámockej ulici. Za hodinku rozhovoru pre-šlo v protismere na hrad niekoľko bicyklov. Príklad, či inšpirácia v tom, aké má Bratislava v používaní bi-cyklov ešte rezervy.

Slovensko zaznamenalo v posledných rokoch cyk-

loboom, podporený aj výkonmi športovcov Sagana, bratov Velitsovcov, či Filipa Polca, ktorí mnohých pritiahli na bicykle, čím to je?

Cykloboom, samozrejme, podporili aj športovci. Cyk-loboom však zažíva celý vyspelý svet. Je to trendy vec a módna záležitosť, práve bicykle v meste sú módne. Často použitím systémov zdielaných bicyklov a budo-vaním dopravnej infraštruktúry. Je to bicyklová kultúra - rôzne akcie a trošku aj fashion a zdravý životný štýl. To sú asi ďalšie momenty, ktoré to podporujú. Na Slovensku príklady Petra Sagana, bratov Velitsovcov aj Filipa Polca priniesli veľmi veľa, hlavne mladšej generácii, pretože sú veľmi pozitívnymi vzormi a to nás teší.

Ako vznikla cyklokoalícia? Prečo ste vytvorili for-málne združenie?

Cyklokoalícia sa primárne zaoberá hlavne cyklodopra-vou. Riešime cyklistickú dopravu na území mesta Bratisla-va. Sme z hlavného mesta a sme najaktívnejšie a najväč-šie OZ z tejto sféry. Naše aktivity presahujú bratislavský charakter do celoslovenského, či už pripomienkovaním legislatívy alebo rôznymi prvými riešeniami na Slovensku.

Samotná cyklokoalícia vznikla stretnutím ľudí na cyklo-jazde. Koná sa v Bratislave každý posledný piatok v me-siaci o šiestej večer na Námestí SNP. Chodia tam nadšenci – cyklisti, ľudia z rôznych iniciatív, ale aj ľudia z privátne-ho sektoru, ktorí majú niečo spoločné s bicyklami. Tam sme sa zišli a dohodli v septembri v roku 2010. Zhodli sme sa, že združenie BicyBa bolo nejaký čas menej aktív-ne a založili sme úplne novú platformu, ktorá združuje viacero iniciatív a aktívnych ľudí. Formálne sme sa zdru-žili asi o dva mesiace do OZ a tak fungujeme dodnes.

Nie ste len združením záujemcov a nadšencov toh-to športu, vaše aktivity prerastajú tento rámec. Ste aktívni pri presadzovaní projektov zlepšujúcich cyk-lodopravu v meste, darí sa vám to?

Darí. Snažíme sa o mestskú cyklistiku a jej propagova-nie. Pripomienkujeme takmer všetky projekty na území Bratislavy v rámci konania EIA. Navrhujeme cyklotrasy. Nie všetky naše návrhy akceptujú. Napríklad krajský do-pravný inšpektorát má často iný názor. Možno preto, lebo v Bratislave na bicykli nejazdili. Veľa sme videli v rôznych mestách v zahraničí, kde je turistická infraštruktúra vy-spelá. Takmer všetky dovolenky trávime a inšpirujeme sa

práve v cyklisticky rozvinutých mestách, kde si robíme fo-todokumentáciu a stretávame sa s miestnymi aktivistami.

Aký je postoj mesta k vašim iniciatívam?Za roky nášho fungovania sa zlepšil. Za bývalého pri-

mátora sa podarilo „otvoriť dvere“ - vieme spolu komu-nikovať. Momentálne máme v Bratislave veľmi pro-cyk-listicky naladenú hlavnú dopravnú inžinierku. Má veľa nacestované a podporuje riešenia udržateľnej dopravy. Stále je však veľa úradníkov a ľudí, ktorí možno aj neve-domky bránia rozvoju, ktorý by mohol byť veľmi rýchly. Často sú to problémy byrokratické a trvá to veľmi dlho, mohlo by to byť zo strany mesta oveľa priamočiarejšie.

Aké sú trendy v európskych, či svetových mestách? V akej fáze vývoja mestskej cyklistiky sa dnes nachá-dzame?

Trendy sú cyklopozitívne. Všade dávajú každým rokom oveľa viac a viac z „koláča“ mestského rozpočtu na rozvoj cykloinfraštruktúry, pretože si uvedomujú všetky benefi-ty - či už indexu zdravia alebo šťastia. Človek na bicykli, ktorý chodí do práce každodenne, sa oveľa menej nahne-vá, ako vodič. Výstavba cyklocesty je zlomok rozpočtu. Hovorí sa o desatine výstavby cesty pre autá a jej údržby, pretože bicykle nie sú také ťažké. Komunálni politici si to uvedomujú. V Európe sú tie veci neporovnateľne ďalej.

Rozbehli ste v Bratislave projekt komunitného bi-kesharingu - whitebike, ako hodnotíte jeho budúc-nosť v hlavnom meste a iných slovenských mestách?

Projekt sme rozbehli v roku 2013 bez sponzorov. V zá-

sade je uzatvorený pre komunitu, ktorá ho chce ďalej roz-víjať a vie niečo do systému priniesť. Budúcnosť v slo-venských mestách hodnotíme pozitívne. V Bratislave je už ďalší systém na STU a funguje medzi „intrákmi“ a ško-lou, kde majú bicykle stanovištia. Funguje aj v Kežmarku, kde majú Žlté bicykle, čiže inšpirovali sa trošku aj názvom Biele bicykle. Sú to aktívni ľudia z kežmarského združe-nia Vlk. Používajú náš systém. Celú aplikáciu, softvér sme dali do sveta ako „opensource“ – môže ju využívať kaž-dý. Máme veľa záujemcov zo zahraničia, ktorí náš systém prebrali a rozbiehajú ho.

Koľko ľudí podľa vašich odhadov v Bratislave bi-cykluje?

Myslím si, že už sme na 4-5 percentách. Na poslednom väčšom sčítaní to boli 2 percentá, ale nám vyšlo, že sa počet viac ako o 50 percent zvýšil. Treba povedať, že je ľahké rásť z nuly na nejaké percento, ako keď budeme mať povedzme vytúžených 10 percent, čo je aj taký nepí-saný záväzok mesta Bratislava ešte za bývalého primátora. Dúfajme, že tento sľub pokračuje. Potom už bude každé číslo znamenať obrovský nárast. Veľmi často sa to dosiah-ne práve začatím bikesharingu. Napríklad vo francúzskych mestách, kde mali 7-percentný podiel cyklodopravy, za dva roky fungovania bikesharingu počet stúpol a mali zrazu 17 percent. To je cesta, ktorou Bratislava musí ísť. Samozrej-me, komplexne aj s budovaním cyklistickej infraštruktúry.

Primátor Ivo Nesrovnal je tiež scestovaný, rokovali ste o tom, ako by mohli vyzerať cyklotrasy, ako by mohol vyzerať bikesharing. Je vraj aktívny cyklista.

Bol aktívny cyklista. Ako poslanec naozaj chodil na bi-cykli a bol aj v našej komunitnej cyklodielni - cykloku-chyni, čiže mal záujem. Nemáme s ním negatívny vzťah, ale mohlo by to byť oveľa lepšie. Myslím si, že rozvoj cyklodopravy rieši hlavná dopravná inžinierka. Napríklad primátor Londýna každý deň chodí na bicykli do práce a je tvárou kampane cyklistického Londýna. Bikesharingo-vé bicykle sa volajú Borisbikes, pretože on s nimi začal. V londýnskych autobusoch sú citácie primátora Londýna, že jazdí na bicykli - je to ekologické, rýchlejšie, atď.

Koľko kilometrov cyklotrás je v Bratislave? Akej sú kvality? Komunikujete s mestom o možnosti ich roz-šírenia, skvalitnenia?

Podľa jednej oficiálnej štatistiky je ich okolo 110 km. Nesúhlasíme s tým, pretože zahŕňajú všetky hrádze, všet-ky turistické cesty a to nie sú kilometre cyklotrás v meste. Keď hovoríme o kilometroch v meste, my máme odhad zhruba 40 km. A to niektoré zanikli, niektoré z nich za-brali parkujúce autá a majú dosť mizernú kvalitu. V Bra-tislave sa používa veľmi nekvalitný asfalt, čiže cyklotrasy po krajnici sú na rozbitom povrchu. Často je problém podfarbenie, ktoré sa používalo na cyklotrasy pred piatimi

Cyklisti v zásade patria všade

Dunajská hrádza 7september, október 2015 SPÝTALI SME SADunajská hrádza

rokmi. Bolo veľmi nekvalitné. Teraz sa začalo používať kvalitnejšie zelené podfarbenie, je to už viac na úrovni. Dúfame, že to bude lepšie. Značenie je žalostné. V oko-lí Bratislavy robí bratislavská samospráva dosť veľa pre značenie, tam je vidieť progres, ale v rámci Bratislavy je značenie naozaj žalostné.

Čo cyklisti v centre mesta? Tam nepatria...Práveže patria. Cyklisti v zásade patria všade. V centre

mesta by však mali dodržiavať rýchlosť, rýchlosť chodca. V mestách to väčšinou býva do 10 km/h. Podľa môjho názoru je v Bratislave problém, keď človek čo jazdí down-hill z Koliby alebo z okolitých kopcov príde do centra, tak rýchlosť si vie sledovať asi tak isto, ako keď človek príde autom z diaľnice a vynorí sa v centre a zdá sa mu, že ide pomaly. Každopádne práve cyklisti vedia oživiť život v centre. Aj v Bratislave vidíte večer plné kaviarne a okolo nich sú naskladané bicykle. Keby sme zakázali bicykle v centre, tak by prišli o zákazníkov. Treba to rie-šiť komplexne. Terasy, ktoré sú roztiahnuté po celej šírke, neumožňujú ani pešiu chôdzu, keď ide skupina 20-30 tu-ristov z Rakúska a cyklisti svoje bicykle tade tlačia, je to pre nich nekomfortné. Problém vidím skôr v absolútne nekontrolovaných terasách. Mestská časť Staré Mesto by mala rozmýšľať viac nad kvalitou života, než nad peniaz-mi z terás. Myslím si, že podstavce na terasách by vôbec nemuseli byť, radšej by mohli roztiahnuť stoličky na dĺžku a na šírku nechať istú priechodnosť.

A pritom len také zásobovanie autami viac ničí priame centrum.

Najnovší hit z Londýna sú bicyklové rikše. Dva dni tam bol štrajk podzemnej dopravy a všetci sa nechali voziť na bicyklových rikšiach. Aj to je forma dopravy - taxík ktorý je nemotorový. Jeden výskum ukazuje, že 50 percent tovaru, ktorý sa vozí do mesta, sa nemusí voziť autami, ale môže sa viezť cargo-bicyklami alebo náklad-nejšími bicyklami, ktoré nerozbijú dlažbu a nerobia hluk. Vozia ich vždy skúsení vodiči. To je možnosť ako zásobovať mesto. Darí sa to vo viacerých vyspe-lých mestách.

Máte nejaký tip ako riešiť dopravu napríklad do práce s bicyklami?

Ako cyklokoalícia sme ešte koncom roku 2010 navrhli prvý historický okruh, aby rýchli tranzitujúci cyklisti, ktorí sa potrebujú ráno dostať z jednej mestskej časti do druhej mohli obísť centrum. Bohužiaľ, Bratislava ho ešte stále nedokončila a nevyznačila, aj keď návrhy majú na stole päť rokov. Momentálne je to prerušené aj kvôli Štúrovej ulici. Je to esenciálna vec, aby bol vytvorený prvý histo-rický okruh. Máme pripravený aj druhý historický okruh. Práve okruhy pomôžu, aby tí, ktorí sa potrebujú rýchlo dostať niekam, mohli ísť bezpečne po svojej trase, segre-govane od áut, aspoň do tej miery, ako sa to dá.

Vo vyspelej Európe sa hovorí o kombinovanej mest-skej doprave. Je tento model realizovateľný aj v Bra-tislave?

Samozrejme, je realizovateľný a aj realizovaný. Na za-stávkach a vo vlakoch RegioJet smerom na juh sú vyzna-čené systémy tzv. park&ride. Človek si môže na parkovis-ku nechať auto a ísť vlakom do centra. Tým nezaberie parkovacie miesto a nestojí v zápche. Intermodalita je

stopercentne využiteľná aj v Bratislave a už začína byť aj využívaná. Práve sa otvorilo cykloparkovisko na au-tobusovej stanici na kartičku pre klientov Slovak Lines. Táto kartička by mala byť neskôr spoločná aj pre želez-nice. Ľudia sa môžu priviesť autobusom do Bratislavy a budú mať na stanici zaparkovaný bicykel. A idú do práce a odbremenia upchaté cesty. Záchytné parkoviská, klietky pre bicykle, veľké bicyklové parkoviská, stojiská by mali vzniknúť pri všetkých staniciach. To je ideálny stav. Na porovnanie, pri hlavnej stanici v Bratislave máme priestor pre nejakých 12 zaparkovaných bicyklov, na štyroch sta-niciach v Berlíne je to na jednej 2500 a na ďalších 2000, 1500 a 1000 parkovacích miest.

Kedy bude naplnená vaša vízia cyklodopravy v meste?

Filozofi cká otázka. Ja by som bol najradšej, keby to bolo hneď, ale pevne verím, že sa zmení do konca tohto vo-lebného obdobia, za najbližšie 4 roky. Cyklistov pribúda, mesto a komunálni politici im musia dať priestor, musia do nich investovať, už len preto, aby boli zvolení. Vidím to iba pozitívne.

Prírodné podmienky v okolí Bratislavy, jedinečná poloha na priesečnici troch krajín vytvára podmien-ky na ďalší rozvoj cyklotrás.

Presne tak. Tu chýba promo. Trojhraničie je jeden úžasný priestor, kde sme robili aj cyklojazdy. Ľudia o ňom často nevedia. A to ani Bratislavčania. Keď som bol v Bazileji, kde je trojpriesečník krajín Francúzsko, Nemecko, Švaj-čiarsko, je to veľký turistický bod a je veľmi navštevovaný. Ľudia chodia často na hrádzu bicyklovať, čo je super, ale nejdú ku priesečníku Slovenska, Maďarska a Rakúska. Ale nemajú ani podmienky, lebo kus cesty treba ísť autom, lebo je to zdevastované. A pritom je to úžasné miesto, ktoré si zaslúži byť na každej turistickej mape Bratislavy.

Ktorá cyklotrasa je vašou najobľúbenejšou? Jazdím všade, ale je pravda, som skúsený cyklista. Ne-

potrebujem až také bezpečné cyklotrasy, ale moja naj-obľúbenejšia je asi tá, čo najviac využívam a to by mal

byť práve historický okruh, ktorý je iba taký polovičatý. Medzi moje obľúbené cyklotrasy, čo majú turistický cha-rakter patrí určite Viedenská cesta, ktorá je pokračovaním EuroVela z Viedne do Budapešti. Často ju využívame aj s kamarátmi, keď ideme na výlety na maďarskú alebo rakúsku stranu. Momentálne je tam obchádzka Starého Mesta, ktorú sme ako cyklokoalícia dobrovoľnícky vyzna-čili. Príjemné je chodiť aj po nábreží, človek sa tam dobre cíti, ale to je skôr o výnimočnosti priestoru, než o vplyve cyklotrasy, lebo asfalt je tam vo veľmi žalostnom stave.

Cyklotrasa mi veľmi chýba na Zámockej ulici. Chodí tade veľa cykloturistov, ktorí prídu do Bratislavy a chcú vidieť Bratislavský hrad. To je jediná logická spojnica ako sa dostať na hrad. Musia ísť hore kopcom v protismere. Sú ich stovky za deň, obmedzujú ich oproti idúce vozidlá, na jednej strane sú zaparkované autá a na druhej je veľmi úzky chodník. Podobných ulíc je veľa a vidím to ako nao-zaj veľký turistický problém.

Bratislavčanmi obľúbená dunajská hrádza je už preplnená, cyklisti ohrozujú korčuliarov a naopak, ako riešiť túto situáciu?

Potrebujeme mať aj iné možnosti. Odporúčam slovnaft-skú stranu hrádze, ktorá je úžasná. Možno na ňu prejsť aj z petržalskej hrádze a dať si „kolečko“, alebo si môžu zobrať kompu. Slovnaftská strana je tichšia, chodí tam oveľa menej ľudí, majú tam oveľa lepšie halászle a má

svoje čaro. Samozrejme, ešte je tu aj Devínska cesta, o ktorej sa hovorí 10 rokov a stále nie je mesto Brati-slava schopné urobiť naozajstné, kvalitné a bezpečné riešenie pre rodiny s deťmi. To je ďalšia odpoveď, kam by ľudia mohli chodiť. Môžu ísť na bájny cyklomost „Chucka Norrisa“. Treba to však pre-pojiť, lebo pokiaľ budú Bratislavčania chodiť ako cyklisti autami, zaparkujú pri cyklotrase, vytiahnu si bicykel alebo korčule a idú sa bicyklovať alebo kor-

čuľovať, bez napojenia to nebude mať veľký zmy-sel. Ďalšia vec, ktorá určite pomôže, je sľubný tlak zo

samosprávneho kraja na vybudovanie Malokarpatskej vínnej cesty v najbližších rokoch. Vínne cesty fungujú

v Rakúsku a Maďarsku veľmi úspešne. Dá sa ísť až do Trnavy cez Modru a Pezinok, krásne vinárske mestečká majú svoje čaro a atmosféru. Je dokončená časť JuRaVa - prepojenie Vajnor, Svätého Jura a Rače. Dostať sa do Rače je problém. S dcérou som sa musel zviezť autom do Rače, nasadnúť na bicykle do Svätého Jura na hody a potom znova späť do Rače k autu. To nie je dobré riešenie. Chceli by sme ísť na bicykli odtiaľ, kde bývame. To sú veci, ktoré vedia ovplyvniť to, kadiaľ ľudia chodia. Je pravda, že v lete je veľmi obľúbená petržalská hrádza práve kvôli jazerám. Dá sa tam okúpať, je to príjemné, bufety sú super, je tam veľa športovcov, ktorí trénujú, či už sú to korčuliari alebo amatérski športovci či cyklisti. To sú ľudia, ktorí chodia každý deň, povedzme na hodinku, ale myslím si, že práve tí, ktorí majú nejaké turistické pohnútky, nebudú chodiť 10-krát na petržalskú hrádzu, ale raz pôjdu na petržalskú hrádzu, raz na Devín, raz by išli Malokarpatskou vínnou cestou a raz by išli na slovnaftskej strane hrádze. A chý-ba turistický servis a väčšie pohodlie pre cyklistov. Mať sa kde zastaviť, spoznať prírodu, prepojiť cyklistiku so štan-dardným servisom pre turistu, tak ako to vidíme napríklad v Rakúsku. Zhovárala sa Barbora Žiačiková

pre nich nekomfortné. Problém vidím skôr v absolútne nekontrolovaných terasách. Mestská časť Staré Mesto by mala rozmýšľať viac nad kvalitou života, než nad peniaz-mi z terás. Myslím si, že podstavce na terasách by vôbec nemuseli byť, radšej by mohli roztiahnuť stoličky na

A pritom len také zásobovanie autami viac

ale môže sa viezť cargo-bicyklami alebo náklad-nejšími bicyklami, ktoré nerozbijú dlažbu a nerobia hluk. Vozia ich vždy skúsení vodiči. To je možnosť ako zásobovať mesto. Darí sa to vo viacerých vyspe-

Máte nejaký tip ako riešiť dopravu napríklad do

Ako cyklokoalícia sme ešte koncom roku 2010 navrhli prvý historický okruh, aby rýchli tranzitujúci cyklisti, ktorí

Potrebujeme mať aj iné možnosti. Odporúčam slovnaft-skú stranu hrádze, ktorá je úžasná. Možno na ňu prejsť aj z petržalskej hrádze a dať si „kolečko“, alebo si môžu zobrať kompu. Slovnaftská strana je tichšia, chodí tam oveľa menej ľudí, majú tam oveľa lepšie halászle a má

svoje čaro. Samozrejme, ešte je tu aj Devínska cesta, o ktorej sa hovorí 10 rokov a stále nie je mesto Brati-slava schopné urobiť naozajstné, kvalitné a bezpečné riešenie pre rodiny s deťmi. To je ďalšia odpoveď, kam by ľudia mohli chodiť. Môžu ísť na bájny cyklomost „Chucka Norrisa“. Treba to však pre-pojiť, lebo pokiaľ budú Bratislavčania chodiť ako cyklisti autami, zaparkujú pri cyklotrase, vytiahnu si bicykel alebo korčule a idú sa bicyklovať alebo kor-

čuľovať, bez napojenia to nebude mať veľký zmy-sel. Ďalšia vec, ktorá určite pomôže, je sľubný tlak zo čuľovať, bez napojenia to nebude mať veľký zmy-

sel. Ďalšia vec, ktorá určite pomôže, je sľubný tlak zo čuľovať, bez napojenia to nebude mať veľký zmy-

samosprávneho kraja na vybudovanie Malokarpatskej vínnej cesty v najbližších rokoch. Vínne cesty fungujú

v Rakúsku a Maďarsku veľmi úspešne. Dá sa ísť až do Trnavy cez Modru a Pezinok, krásne vinárske mestečká majú svoje čaro a atmosféru. Je dokončená časť JuRaVa - prepojenie Vajnor, Svätého Jura a Rače. Dostať sa do Rače je problém. S dcérou som sa musel zviezť autom do Rače,

Dunajská hrádza8 september, október 2015SPOMÍNAME

Po druhej svetovej vojne pat-rili Jarovce, Rusovce a Čuno-vo do pohraničného pásma. Obzvlášť 50-te a začiatok 60-tych rokov boli pre obyvate-ľov tejto zóny náročné. Štátne hranice boli prísne strážené, všade navôkol boli posilnené vojenské stráže. Malo sa za-brániť úniku utečencov.

A aký vplyv to malo na kaž-dodenný život v obciach v tej-to zóne?

„Do Rusoviec chodil z mesta motorový vlak. Išiel z Nív, cez Starý most, Petržalku a Janí-kov dvor. V Janíkovom dvore nasadla pohraničná stráž a tam každému kontrolovali povolenie

do pohraničnej zóny. Toto po-volenie sme mali v občianskom preukaze na str. 14 a bola tam pečiatka «dvadsaťšestka», tak si to pamätám,” hovorí obyvateľ-ka Rusoviec Dáša. „Vtedy som chodila na strednú školu, mala som občiansky preukaz, tak už som mohla cestovať sama”. Deti, ktoré ešte nemali občian-sky, teda aj takéto povolenie, museli cestovať s rodičmi, inak by sa nedostali domov.

Dalo sa cestovať aj autobu-som, ale ten bol o dosť drahší a samozrejme, proces kontroly bol ten istý. Málokto si to mo-hol dovoliť, autobus stál 5 Kčs a lístok na vlak stál 1,20 Kčs.

„Raz si moja mama zabudla občiansky preukaz, v Janíkovom dvore musela vysadnúť, zobrali ju na stanicu a držali ju tam asi tri hodiny, kým zistili kto je.”

A ako to bolo s návštevami a prechádzajúcimi cudzincami cez tieto dediny? Nijako. Preto-že návštevy v tom čase nehro-zili. Každá potenciálna návšteva musela mať povolenie, ktoré sa však vybavovalo dlho vopred a na to nikto nemal chuť. No, a to dávalo ľuďom zabrať. „Museli sme vymýšľať fi nty, ako tieto procesy obísť. Raz k nám chcela prísť na návštevu moja teta. Môj otec išiel do mesta s vozom, schoval tetu pod dekou

a tak ju k nám prepašoval”, sme-je sa obyvateľ Čunova, Jozef. Niekedy stačili aj jednoduchšie fi nty. Vtedajší strážnici už veľmi dobre poznali obyvateľov tých-to obcí a keď mal niekto 3 deti, občas prepašoval ako tretie die-ťa niekoho iného a strážnik si to nevšimol. „Mali sme dosť vzru-šenia, keď sme chceli” - hovorí Jozef.

Ale čo bolo na tomto období dobré, že v dedinách vládol po-koj a bezpečie. „Brány ani domy sme nezamykali, po cudzích ľuďoch ani stopa”, spomína si Dáša. Žilo tu vtedy asi 1500 obyvateľov a všetci sa poznali. Dediny mali vlastné občianske vybavenie, ľudia neboli odkáza-ní na to, aby cestovali do mesta, pokiaľ tam nepracovali. Boli tu obchody, potraviny, papiernic-tvo, mliekareň, zelovoc, mäsiar-stvo, textil, predajňa a opravov-ňa obuvi.

Tak ako? Staré dobré časy? Alebo veľmi ťažké časy?

Nuž, ťažké si je dnes predsta-viť, žeby sme nemohli prijímať návštevy v našich domovoch a ešte ťažšie, že by sme sa vôbec nezamykali.

Pre nás je najlepšou odpove-ďou, keď naše babky a dedkovia majú spomienky, pri ktorých sa usmievajú. mm

V Čunove sa hodovalo

Pamätáte si povolenie č. 26?

Čunovské posedenie dôchodcovStaroba sa nás týka. Je prirodzenou súčasťou nášho života. Práve mesiac október je mesiacom úcty

k starším a pripomína nám, aby sme si úctili seniorov a dali im najavo svoju náklonnosť. V mestskej časti Čunovo sa na miestnom úrade stretli dôchodcovia. Bolo pre nás inšpiratívne byť pri tom. Lebo aj staroba sa Dunajskej hrádze týka. Text a foto Fero Bodnár

Program spestrilo tanečné a spevácke vystúpenie detského folklórneho súboru Čunovský kŕdeľ.

9september, október 2015 DEJE SA U NÁSDunajská hrádza

Niet pochýb o tom, že Chorváti v oblasti dunajskej hrádze majú svoje korene. Bude to už 500 rokov čo prišli do tejto oblasti a usadili sa tu. Dôkazom pretrvávajúcej chorvátskej kultúry sú aj chorvátske dni, konajúce sa vo viacerých obciach v rôzne dni. My sme sa boli pozrieť na Chorvátsky deň – Hrvatski dan v Čunove, ktorý sa konal 24. októbra v kultúrnom dome. Text a foto: Andy Hornicz

Hrvatski dan prebiehal dvojjazyčne (v slovenčine, ale predovšetkým v chorváč-tine).

Hra na gajdy.

Tanečný súbor Ljuljanka z Jaroviec.

Na vystúpenia sa prišlo pozrieť mnoho ľudí.

O strunové nástroje nebola núdza.

Foto Milan Šimek

Tamburica bizonja.

Tamburica konjic.

Po programe nasledovala zábava v sprievode Brilliance a TS Čunovských bećarov.

TS Čunovski bećari.

Aj Jarovce mali svoj chorvátsky deň

Dobar dan

Fotky: Andy Hornicz

Dunajská hrádza10 september, október 2015OSOBNOSŤ

Šiesteho decembra oslá-vi životné jubileum jeden z najvýznamnejších a najob-ľúbenejších slovenských au-torov pre deti a mládež Daniel Hevier. Svoju šesťdesiatku sa rozhodol osláviť netradične, s turné s názvom Hevi Tour. Daniel Hevier v roku svoj-ho 60. narodenín navštevuje 60 škôl po celom Slovensku. V stredu 23. septembra za-vítal aj do Rusoviec. Daniel Hevier dnes patrí medzi ob-ľúbených detských autorov a preto stretnutie s ním prijali deti, ale aj učitelia s veľkým nadšením.

Aj vy si pamätáte na stretnutia v škole alebo v knižnici so spi-sovateľmi? Ruku na srdce, mám rada literatúru, ale nie vždy boli besedy s autormi pre nás deti zaujímavé a už vonkoncom nie interaktívne. Na stretnutí s Da-nielom Hevierom sa však ba-vili nielen deti, ale aj dospelí. Žiaci sa na príchod uja spi-sovateľa veľmi tešili a samot-nému autorovi urobili radosť už tým, že mu pripravili malý flautový koncert pod vede-ním učiteľa Kamila Šebeka. Daniel Hevier počas hodino-

vého vystúpenia bezprostredne komunikoval s deťmi, spieval, deti súťažili o pripravené ceny a dokonca si s chlapcami zahral aj basketbal.

Hevier deťom predstavil svoju novú knihu Svet zachránia roz-právky. Kniha je určená pre deti od 9 rokov a zobrazuje zmes andersenovskej a modernej roz-právky s prvkami fantasy. V jej moderných postavách môžu malí čitatelia spoznať cínového vojačika, dievčatko so zápalka-mi, či Gerdu a Kaya zo Snehovej kráľovnej.

Deti si pre spisovateľa pripra-vili množstvo zvedavých otázok, na ktoré s dôvtipom a nadhľa-dom odpovedal. Jeho turné

prináša deťom nielen fantáziu, hravosť a tvorivú energiu, ale má aj ekologický podtext. Počas turné prebieha súťaž pre talenty na miestnych školách s názvom

Fantázia na baterky, zloženú z literárno-výtvarnej súťaže a zo súťaže v zbere vybitých batérií. Zámerom je zapojiť deti do tvo-rivých aktivít a najlepšie práce

v prvom polroku 2016 vydať knižne.

Preto aj symbolickým vstupným bola minimálne jedna použitá ba-téria, za ktorú žiaci dostali náuč-nú kartónovú skladačku určenú na zber použitých batérií, tzv. B-box. Aj ZŠ s MŠ v Rusovciach sa do tejto akcie zapojila. Cieľom je naučiť deti triediť nielen pa-pier, plasty či sklo, ale aj použité batérie, ktoré recykláciou do-stávajú „druhý život“ a zároveň tak chrániť životné prostredie. Obe časti súťaže Fantázia na baterky vyhodnotia 19. decem-bra na koncerte k narodeninám v opere Slovenského národného divadla. Text a foto:

Lucia Schusterová

Daniel Hevier: Svet zachránia rozprávky

Všetci, ktorí žijeme v Bratislave a jej blízkom okolí, vnímame Dunaj ako rieku, ktorá pretína naše mesto. Ja som vnímala Dunaj podobne až po-kým som nezažila skvelé podujatie Danube Festival.

Výtvarné umenie, hudba a šport do-minovali septembrovým podujatiam Danube Festivalu 2015 v hlavnom meste Bratislava. Festival, ktorého myšlienka vznikla pred dvoma rokmi, zastrešova-la Bratislavská organizácia cestovného ruchu - Bratislava Tourist Board (BTB). Myšlienka založiť medzinárodné podu-jatia vo viacerých európskych mestách, od nemeckého Ulmu až po rumunský Izmail, vznikla v Nemecku pred dvoma rokmi.

„V tomto roku sme zmenili trochu stratégiu Danube Festivalu a sústre-dili sme tento veľký európsky projekt na kooperáciu troch podujatí, ktoré sa konajú práve v septembri,“ pove-dal riaditeľ marketingu BTB František Morong.

Prvým podujatím, ktoré bolo súčasťou Danube Festivalu, je III. dunajské bie-nále. Medzinárodná výstava predstavila 70 diel od 22 výtvarníkov. Všetci autori pochádzajú z krajín, cez ktoré preteká Dunaj. Kurátorka Kristína Jarošová dala tohtoročnej výstave lákavý podtitul Iko-ny súčasnosti: Umenie spektáklu.

Druhé podujatie bolo v znamení špor-tu, kde Danube festival predstavuje SUP

Marathon 2015, ktorý bol na Divokej vode v Čunove už po štvrtý raz. „Ma-ratón Stand Up Paddle surfovania 2015 (SUP Marathon) sa začal v Kar-loveskej zátoke exhibíciou. Po nej nasledovali preteky v netradičnom surfovaní, keď súťažiaci na surfoch stoja a pádlujú,“ konštatoval riaditeľ Areálu Divoká voda Michal Salva s tým, že bola pripravená nová 23-kilometrová trať, ktorá viedla po Dunaji do Jarov-ského ramena a odtiaľ na Divokú vodu. Tento rok počasie súťažiacim prialo a registroval sa rekordný počet 101 súťa-

žiacich. Okrem dobrodružnej jazdy bolo pre účastníkov pripravené aj havajské jedlo, kokteily a párty.

Tretím podujatím, ktoré tvorilo súčasť tohtoročného Danube Festivalu, bola Bratislava Goes Classical, na ktorom sa predstavili viaceré významné osobnos-ti klasickej hudby. V Moyzesovej sieni v Bratislave vystúpila Berlínska fi lhar-mónia, jeden z najslávnejších orches-trov na svete, spolu so svojím prvým hobojistom, svetoznámym Albrechtom Mayerom. Kritika o Mayerovej hre ho-vorí, že je v nej prítomná „božská iskra“ a my poslucháči sme počúvali a sledovali so zatajeným dychom.

Myšlienka založiť medzinárodné pod-ujatia vo viacerých európskych mestách, od nemeckého Ulmu až po rumunský Iz-

mail, vznikla v Ne-mecku pred dvo-ma rokmi. Okrem spoločnej rieky Dunaj ich spája aj myšlienka prezen-tovať a poznávať kultúrne fenomény a osobnosti umenia a športu z krajín, ktorými tento eu-rópsky veľtok pre-teká. Tí, ktorí ste festival na Dunaji nestihli, nesmúť-te, o rok je tu opäť a ja si ho určite ne-nechám ujsť.

Lucia Schusterová

11september, október 2015 FESTIVALDunajská hrádzaMáte dobrý nápad, ktorý môže byť uži-

točný pre spolunažívanie ľudí s Dunajom i s bezprostrednými prítokmi veľrieky? Ak na realizáciu takéhoto nápadu hľadáte prostriedky, máme pre vás dobrú správu. V stredu 23. septembra podpísali v brati-slavskom Divadle Aréna Chartu Dunaj-ského fondu. Tento fond vytvára priestor pre fi nančnú alebo nefi nančnú podporu verejnoprospešných projektov v okolí rieky Dunaj.

Bratislavská župa sa dlhodobo venuje problematike Dunaja a jeho zásadného vplyvu na rozvoj nášho kraja. Podporuje-me ochranu prírodných hodnôt, sme ná-pomocní pri vytváraní rekreačných zón, aby Dunaj ľudí opäť spájal a nie rozde-ľoval,“ vyjadril sa signatár Charty Du-najského fondu predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

Podpísanie charty Dunajského fondu zároveň nadväzuje na spoločnú víziu podpory trvalo udržateľnej mobility v oblasti cestovného ruchu v rámci rozvo-ja podunajského regiónu, ku ktorej župa pristúpila v septembri 2013 v rámci pro-jektu Transdanube.

Cieľ fonduCieľmi Dunajského fondu a jeho Charty

sú spoločné hľadanie konkrétnych mož-ností ako umožniť ľuďom bližší a poho-dlnejší kontakt s riekou a prirodzenejší, plynulejší a príjemnejší pohyb popri rieke a cez rieku, napomáhať životodarne eko-systémom a hľadať rovnováhu rôznych druhov ľudských aktivít na rieke a inten-zívnejšie rozvíjať aktivity, vzťahy a kon-takty na osiach breh - breh, hlavné mesto - jeho vnútroštátne podunajské zázemie a Slovensko - ostatné krajiny na toku.

Zakladateľom fondu je Stredoeurópska nadácia (CEF) združujúca projekty, pre ktoré bude hľadať donorov zo súkrom-ného aj verejného sektoru. Na prvom ročníku Dunajského fóra sa predstavilo viacero rečníkov z oblasti samosprávy, verejných podnikov, neziskoviek, ako aj zástupcovia developerov, ktorí prezento-vali plánované projekty na rozvoj Dunaja a jeho okolia.

Zástupcovia Bratislavského samospráv-neho kraja predstavili nielen už fungu-

júci projekt Cyklomostu Slobody, ktorý spája bratislavskú Devínsku Novú Ves s rakúskym Schlosshofom, ale aj pripra-vovaný projekt Cyklolávok ponad rieku Moravu. Rovnako aktívny prístup župa plánuje aj pri rieke Dunaj. Ako to už bolo v projekte Transdanube, za ostatné dva roky, pracovalo 7 krajín, ktorými preteká rieka Dunaj na rozvoji udržateľnej do-pravy a na rozvoji cestovného ruchu.

„V najbližších 4 rokoch, prostredníc-tvom rozvojového projektu Malý a Mo-

šonský Dunaj plánuje bratislavská župa v spolupráci so slovenskými a maďarský-mi župami vytvoriť cezhraničný turistický produkt zameraný na využitie rekreačné-ho a športového potenciálu celej oblas-ti,“ vyjadril sa vedúci oddelenia stratégií a územného rozvoja BSK Martin Hakel.

Dunajský fond je spontánnou aktivi-tou, ktorá nebola podnietená verejnými politikami samospráv, štátu ani Európ-skej únie. To však nevylučuje vzájomné zmysluplné prepojenie s verejnými aktér-mi a ich politikami. Komunikácia a pre-pájanie neziskového, podnikateľského a verejného sektora a ich rôznorodých zdrojov a vedomostí s cieľom dosahova-nia spoločných verejnoprospešných cie-ľov je jednou zo základných myšlienok Dunajského fondu.

Prví prispievateliaDunajský fond má už aj prvých dvoch

fi nančných prispievateľov, a to Slovnaft, ktorý prispeje vkladom 25 000 eur a Vše-obecnú úverovú banku, ktorá svoj vklad 40 000 eur rozloží na dva roky. Predseda predstavenstva Slovnaftu Oszkár Világi vyjadril presvedčenie, že do projektu po-stupne prispejú aj ďalší.

„Dunaj má obrovský potenciál. V okolí Bratislavy je zanedbaný a vidíme snahy mesta zmeniť to, keďže Dunaj je kľúčo-vým pre rozvoj mesta. Pozitívny vzťah má k nemu každý, od ochranárov až po podnikateľov, ktorí sa v jeho blízkosti snažia podnikať. Dunaj nemá význam len pre Bratislavu, ale aj pre ďalšie mestá ako Komárno a Štúrovo,“ povedal pre TASR Világi.

Lucia Schusterová

Riekas obrovským potenciálom

Dunaj ukončil sezónu veľkolepo - DANUBE FESTIVALOM

Foto: Andy Hornicz

Foto: surfmagazin.sk

Dunajská hrádza12 september, október 2015ŠPORT

V nedeľu 4. októbra sa na čunovskom futbalovom ihrisku odohralo 10. kolo futbalového derby medzi bratislavskými mestskými časťami, konkrétne me-dzi tímami TJ Čunovo a MFK Rusovce. Po vyrov-nanom súboji sa zápas skončil víťazne pre Rusovce 3:2.

Zápas v Čunove bol spojený s hodami, ktoré sa konali

len pár metrov od futbalového ihriska. Futbalisti vstu-povali na trávnik za nostalgického zvuku slovenských popových pesničiek z 90-tych rokov, hudbu počas zápa-su, samozrejme, vypli.

Prvý polčas – tri góly aj žltáBojovnosť hráčov sa prejavila hneď v prvých minú-

tach, domáci zaútočili na bránu Rusovčanov. Prvý gól padol v pätnástej minúte, hráči TJ Čunova sa dostali do vedenia. O pár minút hostia vyrovnali na 1:1. Dravosť sa občas prejavila viac ako bolo prípustné a z času na čas sa niekto ocitol na zemi. To v 32. minúte vynieslo Po-vončekovi žltú kartu. Nenechali sa však odradiť a hráč číslo 19, Martin Kráľ v 35. minúte kopol tretí gól zápasu a druhý pre MFK Rusovce, čím sa dostali do vedenia.

Druhý polčas – dva góly aj žltáSúperenie si vyžiadalo ďalšiu žltú kartu pre hráča z Ru-

soviec, pre Lukáša Salačiho, ktorý poslal k zemi čunov-ského hráča s číslom 11. Posledný gól prvého polčasu padol až tesne pred zastavením časomiery z kopačky Milana Chmeľa za Čunovo a dorovnal tak na 2:2.

Druhý polčas sa tempo mierne spomalilo. Rusovský útok tlačil na čunovskú obranu a v 65. minúte Rusovce strelili posledný gól zápasu, čím sa skóre dostalo na 2:3 pre Rusovce.

A slovo majú tréneriMiroslav Hirko, tréner rusovského MFK Rusovce

o zápase povedal: „Bolo to typické derby, na obidvoch stranách veľká bojovnosť. Začali sme dobre, hneď v prvej minúte sme dali tyčku, potom sme tam našou nedôslednou obranou nechali priestor na dobrý center a Čunovčania to využili, dali na 1:0. Ale chvalabohu,

sme to otočili v prvom polčase, ku koncu sme dostali gól z penalty, ale nebudem sa k tomu vyjadrovať. V dru-hom polčase si myslím, že náš výkon gradoval, škoda, že sme nepremenili nejakú šancu navyše.“

Na druhej strane, tréner čunovského tímu Ľubomír Gálik nebral prehru tragicky: „V prvom polčase boli o niečo lepší domáci, v druhom zase hostia.“ Presne vedel, aké nedostatky mal jeho tím a zápas zhodnotil slovami: „Dostali sme gól po hrubej chybe, vzápätí sme strelili brvno v poslednej sekunde, takže dosť ťažko sa mi vyjadruje. Herne to bol dobrý, vyspelý zápas, aj tak-ticky. V podstate dnes rozhodli individuálne chyby hrá-čov, na oboch stranách.“

Z chýb sa treba poučiť Na otázku, keby mali šancu, čo by na zápase zmenili,

povedal tréner Ľ. Gálik: „My máme momentálne troch hráčov mimo hry, takže ja som nemal možnosť zmeniť zápas. Museli hrať tí chlapci, ktorí boli k dispozícii. Je to tak, že my vyhráme v Rusovciach, a Rusovce vyhrajú v Čunove. Je to naša prvá prehra po desiatich kolách, budeme to musieť dohnať v Ružinove.“

M. Hirko bol kritickejší: „Zmenil by som našu efekti-vitu v premieňaní šancí. Keď bolo skóre takmer 4:2, šla jedenástka sama na bránu, keby to dal, je po zápase. Na-opak, keby boli vyrovnali v poslednej minúte, to by nás stálo 2 body. Minimálne 6 bodov sme stratili tak, že sme boli herne lepší, ale nedokázali sme premeniť šance,“ vypovedal tréner Hirko.

Ani jedna zo strán neodchádzala z ihriska s ťažkým srd-com, aj keď úplne spokojní tiež neboli. Boli si vedomí chýb a pevne rozhodnutí sa z nich do budúcnosti poučiť a hru zlepšiť.

Text a foto: Veronika Horniczká

Víkend rekordov. Aj tak by sa dali nazvať dva dni plné športo-vých výkonov, ktoré prebiehali v AQUA ARENA v ELEMENTS RESORT. Od 24. do 25. októbra sa tu totiž konali Jesenné maj-strovstvá bratislavskej oblasti (M-BAO) v plávaní, do ktorých sa zapojilo 302 nadaných detí z celého Bratislavského kraja. Preteky zanechali vo všetkých divákoch dobrý dojem, ktorý bol navyše okorenený prekona-ním dvoch slovenských rekordov v kategórii žiakov.

Preteky M-BAO boli po mnohých stránkach výnimočné. Tým naj-významnejším faktom však bolo, že sa konali v ešte stále novootvorenej AQUA ARENA v ELEMENTS RESORT. Išlo totiž o prvé väčšie preteky tohto druhu, ktoré v Šamo-rínskom komplexe prebiehali. „Išlo

o dôležité preteky najmä pre tie menšie deti. Počas eventu v AQUA ARENA získali kvalifikačné časy na zimné majstrovstvá, ktoré sa tu budú konať od 4. do 6. decembra. Tešíme sa, ako celé preteky dopad-li. Na to, že to bolo prvé podujatie, ktoré sa tu konalo, dopadlo všetko super, bez väčších problémov,“ po-vedal organizátor podujatia Martin Sadloň.

Na preteky sa mohli prihlásiť iba registrovaní pretekári v SPF (Slo-venská plavecká federácia). Tých bolo napokon 302 z celkovo 19 plaveckých klubov. Súťaž prebie-hala vo vnútornom 25 m bazéne v 8 dráhach AQUA ARENA. Pre-tekári boli zaradení do rozplavieb podľa prihlasovaných časov bez rozdielu vekovej kategórie. Súťažilo sa podľa pravidiel FINA a SPF.

„Po technickej stránke bolo plav-com poskytnuté dokonalé útočisko

pre profesionálny šport. Tešíme sa, že už čoskoro bude dokončený v ELEMENTS RESORT aj hotel, kde budú môcť byť všetci pretekári aj ubytovaní. Vtedy to bude abso-lútne dokonalé. Ide a aj pôjde o veľ-mi kvalitný športový stánok pre or-ganizovanie pretekov slovenského i európskeho rangu,“ dodal Martin Sadloň. Okrem iného vyzdvihol aj stravu, ktorá bola poskytnutá všet-kým športovcom v bistre, ktoré je súčasťou krytej časti arény.

„Obidva dni boli nabité športový-mi výkonmi, ktoré mnohých ohúri-li. Každý deň sme začínali o ôsmej ráno rozplavbami a o deviatej pre-tekmi. Mali sme vyše tristo pre-tekárov a 2180 štartov. S účasťou sme maximálne spokojní a taktiež s výkonmi. Veď boli prekonané dva slovenské rekordy, čo sa nedeje tak často,“ povedal Marián Horčin z ELEMENTS RESORT, ktorý vy-zdvihol aj dobrý vzduch, ktorý sa v krytých bazénoch tak často nevi-dí. A nedýcha. O obidva spomínané rekordy sa postaral Bence Dikácz z klubu J&T Sportteam Bratislava. Prvý dosiahol v 200 m polohových pretekoch, kde triumfoval časom 2:33:17 a druhý v 400 m poloho-vých pretekoch, s časom 5:18:90.

„Samozrejme, máme ešte čo zlep-šovať a viem, že už Majstrovstvá Slovenska, ktoré tu budú v decem-bri, budú skvelé,“ dodal na záver Martin Sadloň.

Dunajská hrádza – mesačník pre obyvateľov obcí na dunajskej hrádzi a tiež všetkých milovníkov tejto oblasti. Vydavateľ: Občianske združenie pre Karlovu Ves a Dlhé Diely, vydávanie a inzerciu zabezpečuje: Media representative Advantage, s.r.o., Letná 1, 831 03 Bratislava, redakcia email: redakcia@dunajskahradza.sk, tel: 02 207 642 06. Šéfredaktorka: Barbora Žiačiková , Redakcia: Lucia Schusterová 0911 910 672, Mária Molnárová, Barbora Žiačiková ml., Andrea Horniczká. Inzercia: inzercia@dunajskahradza.sk, 0911 265 285. Sídlo vydavateľa – Kresánkova 20, 841 05 Bratislava, IČO 42 263 816. Náklad: 2 000 ks - ZADARMO do schránok. Evid. č. 4966/14. Redakcia si vyhradzuje právo redakčne upraviť príspevky pred zverejnením. Za obsah inzercie neberie zodpovednosť. www.dunajskahradza.sk

Čunovo – Rusovce 2:3

Rekordy v ELEMENTS RESORT