Noviny pre obyvateľov obcí na dunajskej hrádzi a tiež všetkých milovníkov tejto oblasti.

Dedina pri Bratislave už nie je to, čo pred dvadsia-timi rokmi. Takto si povzdychne nejeden pôvodný obyvateľ. Veď si len zoberte, koľko nových situá-cií vzniká medzi pôvodnými obyvateľmi Rusoviec, Jaroviec, Čunova a novousadlíkmi. A za blízkymi hranicami aj medzi Maďarmi alebo Rakúšanmi a prisťahovanými Slovákmi. Starému starousad-líkovi môže vadiť rýchle auto, mladému novo-usadlíkovi pomalý traktor. Na jednej strane tra-dície (vrátane tých kultúrnych v užšom zmysle) a pôvodné hodnoty dedín, na druhej strane to, čo sa, možno nesprávne, nazýva moderný spôsob života.

Moderné je asi práve to, čo je kompromisom toho najlepšieho z mesta a toho najlepšieho z dediny. A práve za tým idú početné davy ľudí z činžiakových jaskýň Bratislavy. Nedajú sa za-staviť. Tak to treba aspoň využiť. Pretože kom-promis existuje, ale nie je dotiahnutý do konca. „Cudzí“ ľudia sú už tu, ale občianska vybave-nosť chýba. Treba ju hneď, a nie o päť, desať alebo pätnásť rokov.

Starousadlíci a novousadlíci nemusia spolu „ŤAHAŤ za jeden povraz“. Netreba. Naopak – musia spolu TLAČIŤ. Na svoje samosprávy, na Bratislavu na Bratislavský kraj. Aby sa veci pohli, dobré veci a zámery konečne rozbehli, aby tu boli nielen autá, ale aj cesty, aby tu boli nielen deti, ale aj škôlky a školy a... a tak ďalej. Spoločná komunikácia a tolerancia občanov, samospráv a investorov je nevyhnutná. Aby sa nám všetkým v tejto prekrásnej podunajskej časti spokojne žilo. Rozvoj možno urýchliť ale-bo spomaľovať. Zastaviť sa nedá.

Máte pred sebou nové číslo Dunajskej hrádze, ktorá vám prináša bohaté čítanie zo všetkých oblastí diania v obciach a ich okolí. Veríme, že sme na dobrej ceste a z dedín na dunajskej hrá-dzi sa nestanú len predmestia veľkomesta, ale miesta na život, kde sa dodržiavajú tradície, ctí sa história, rešpektuje jeden druhého, kde ráno kohút kikiríka a z ihriska počuť smiech našich detí. Lucia Schusterová

Oliver Lippo

ročník 2. číslo 3 - apríl 2015

6,8

Rozvoj možno urýchliť alebo spomaliť. Zastaviť sa nedá.

Frflite, kde sa len dá...

strana 10

V Čunove behali aj celé rodiny. Foto www.cunovskybeh.sk

Číslo čísla

strany 4 - 7

Zoči-vočiDanubia Parku

Čunovská prípravkaide ako valec strana 12

Téma školstva je v tomto období vysoko aktuálna nakoľko poplatky za školské zariadenia sa výrazne me-nili a v týchto dňoch rodičia očakáva-jú rozhodnutie riaditeľa školy o pri-jatí dieťaťa do materskej či základnej školy. Školstvo je zložitá téma celej spoločnosti a jej problémy rôzne vi-dia rodičia detí, učitelia, vedenie škôl, samospráva a štát. V aprílovom čísle Dunajskej hrádze prinášame hlavnú tému školstvo v obciach na dunajskej hrádzi.

Rodina je základ štátu a spoločnos-ti. Takto nám to odjakživa vštepo-vali, ale stále častejšie sa stretávam s nahnevanými mladými rodičmi, ktorí bojujú o základný pocit istoty a podpory. Mladí ľudia presne vedia o čom píšem, inštitút „štátnych“

jasiel takmer vymrel, deti po do-siahnutí troch rokov nemajú istotu, že pôjdu do škôlky a ich mamy do práce, pojem podpora pracujúcich matiek u nás takmer neexistuje. A nástupom do školy sa poplatky pre rodiny neuveriteľne znásobia. V najbližších týždňoch každý ro-dič, ktorý si podal prihlášku čaká, či bude jeho dieťa prijaté do ma-terskej či základnej školy. Väčšina rodičov hlási svoje dieťa do zaria-denia predprimárneho vzdelávania v rámci obce, poplatky vôbec nie sú zanedbateľné. Priblížme si situáciu školstva v mestských častiach pri dunajskej hrádzi.

Lucia Schusterová

� Pokračovanie�na�strane�2.Zastavané plochy Danubia Parku v percentách.

Stane sa obecná škôlka a škola pre rodiny luxusoma pre obce príťažou?

Dunajská hrádza je aj vaša. Oznamy, správy, pozvánky z obcí okolo dunajskej hrádze radi uverejníme. Posielajte ich na adresu:

redakcia@dunajskahradza.sk

Živnostníci, strední a drobní podnikatelia, všetci, ktorí máte prevádzky na hrádzi alebo v obciach v okolí Dunaja (Čunovo, Jarovce, Rusovce, Rajka, Dobrohošť, Vojka, Dunakiliti...), využite príležitosť reklamy v Dunajskej hrádzi. V prípade záujmu, kontaktujte:

inzercia@dunajskahradza.sk, 0911 265 285, 02/207 642 06.

Dunajská hrádza2 apríl 2015TÉMA ČÍSLA

Dokončenie zo strany 1

JarovceZákladná škola s materskou v Jarovciach má na ofi-

ciálnej webovej stránke školy uvedenú platbu za mater-skú školu: Za pobyt dieťaťa v MŠ zriadenej obcou pri-spieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa sumou 300,- €. Zákonnému zástupcovi, ktorý má trvalý pobyt v mest-skej časti Bratislava – Jarovce minimálne 1 rok, alebo je zamestnancom Miestneho úradu Bratislava – Jarov-ce, alebo je zamestnancom ZŠ s MŠ Bratislava – Jarov-ce, bude poskytnutá zľava z poplatku za pobyt dieťaťa v MŠ do výšky 93% ( poz. red. 21 €), ak o to požiada písomnou formou zriaďovateľa. V školskom klube v Ja-rovciach platia rodičia 15 eur mesačne za žiaka.

Teda rodičia z iných okolitých obcí alebo novousadlíci budú musieť hlboko siahnuť do vrecka, aby dieťa cho-dilo do škôlky.

Rusovce Situácia platieb v školských zariadeniach nie je v Ru-

sovciach o nič lepšia. Poslanci miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Rusovce na mimoriadnom zasadnutí 17. marca 2015 venovanom školstvu zvýši-li poplatok za materskú školu na 50 € a školský klub na 25 €. Zaujímavosťou je, že v Základnej škole s MŠ v Rusovciach môžu spoplatňovať oneskorené vy-zdvihnutie dieťaťa zo škôlky či školského klubu, pričom poplatok je stanovený na 10 eur za každú, i začatú pol-hodinu.

ČunovoMestská časť Čunovo má len materskú školu. Zák-

ladná škola v tejto obci fungovala len do roku 1980. Podľa oficiálnej stránky MŠ Čunova je príspevok na čiastočnú úhradu nákladov v materskej škole 15 € na

mesiac. Vzhľadom k tomu, že Čunovo vlastnú zák-ladnú školu nemá, deti Čunovčanov cestujú do školy do Rusoviec, Jaroviec a Bratislavy. K poplatkom za školské zariadenia treba vždy prirátať aj poplatok za stravu a cestovné.

Podľa posledných sociologických výskumov sa do obcí pri Bratislave sťahujú najmä mladé rodiny s deť-mi a rozrastajúce sa obce na dunajskej hrádzi dosiahnu podľa predpokladaných zhodnocovacích priestorových štúdií vchol do 12 rokov. Len v Čunove bude potrebné rozšíriť kapacity materskej školy a dobudovať základnú školu.

Nová škola, ktorá by mala mať dosah aj pre obce Dob-rohošť a Vojka nad Dunajom by sa zišla.

A školu by určite využívala nemalá menšina Slovákov žijúcich v maďarskom pohraničí, ktorej deti momentál-ne navštevujú školské zariadenia v Maďarsku. Na po-rovnanie Slováci žijúci v pohraničí neplatia iné poplatky ako domáci a platba za materskú školu na mesiac je vo výške 20 € vrátane stravy, ale jazyk je maďarčina.

PetržalkaZa dieťa v škôlke sa v najväčšej mestskej časti hlavné-

ho mesta od 1. 4. 2015 platí poplatok 25 eur. Za druhé dieťa bude zľava z tejto sumy vo výške tri eurá, za tretie dieťa sa úhrada zníži o päť eur. V ŠKD sa platí 16 € a na druhé dieťa o 1 € menej.

Poplatky v školských zariadeniach po zvýšení sú pre rodiny s dvomi či tromi malými deťmi pre mladú rodi-nu takmer likvidačné. A neraz polovica z jedného platu rodičov ide len na platby školských zariadení. Veď si len zrátajte, koľko v danej obci zaplatí rodina za škôlkara a školáka. Strava na škôlkara stojí mesačne okolo 36 € a školáka 24 €.

Výšku poplatkov v školských zariadeniach schvaľujú a ovplyvňujú poslanci na miestnych zastupiteľstvách. Úprimne povedané, chýba mi v obciach na dunajskej

hrádzi, ktoré sú tak blízko od seba s rovnakou históriou a viac či me-nej rovnakými problémami, nepre-tržitá spolupráca a komunikácia tak, aby to cítili aj občania. Teda napríklad rodina s dvomi malými škôlkarmi v Rusovciach zaplatí len za škôlku 172 € mesačne.

Poslanci by mali zvážiť, či zvy-šovaním poplatkov nedocielia to, že malých škôlkarov rodiny budú voziť do iných mestských častí v Bratislave a mladší školáci, miesto zmysluplnej činnosti v školskom klube budú sa túlať po obci. A ako správne poznamenali rodičia, zvý-šenými poplatkami idú vlastní pro-ti vlastným.

Lucia Schusterová

Stane sa obecná škôlka a škola pre rodiny luxusom a pre obce príťažou?

DH-2015-3

Názor redakcie: Matematika nepustíVýška poplatkov v školských zariadeniach má aj

druhý pohľad na financovanie a je potrebné uviesť, aké výdavky majú obce so spravovaním obecných ma-terských či základných škôl. Určite sa dá len súhlasiť, že mladé rodiny by sa mali podporovať. Ale rodičia by mali byť informovaní, koľko obec reálne stoja ná-klady na žiaka.

Zvyšovanie poplatkov nikomu nie je prijemné a zmeny sa udiali po dlhej diskusii poslancov miest-nych zastupiteľstiev. Ostáva otázka, z čoho školské zariadenia financovať a do akej miery?

Jasle a školu rieši aj nerieši štát. Tým, že školské zariadenia previedol štát na obce, vznikla povinnosť zabezpečovať hospodárenie a chod ich prevádz-ky. Náklady na jedno dieťa v materskej škole stoja obec približne 200 eur. Preto výška poplatku v sú-kromných materských školách býva od 300 € me-sačne. Ak rodič zaplatí za mesačný pobyt dieťaťa v MŠ 50 €, tak obec z daní svojich občanov prispie-va mesačne na dieťa sumou 150 €. Netreba zabud-núť, že predškoláci v materských školách školné neplatia. Obciam platí za nich štát, ale len vo výške 12 € za mesiac. Takže pobyt predškoláka v mater-skej škole dofinancuje obec mesačne sumou 188 €. Tento rok je ich v Rusovciach cez 40. Z roka na rok rastú náklady na energie, stravu a platy zamestnancov. O tom, v akej výške majú spolufinancovať školu pro-stredníctvom daní občanom obce by sa dali viest dlhé polemiky a pravdepodobne by mal každý svoju prav-du. Niekto by možno rád namiesto sumy 140 tisíc €, ktorou mestská časť Rusovce ročne spolufinancuje škôlky, videl radšej opravené chodníky.

Materská škola Čunovo.

Záhrada materskej školy Čunovo.

Základná škola Rusovce.Základná škola Jarovce.

3apríl 2015 REPORTÁŽDunajská hrádza

Víťazi v mužskej kategórii – 1. miesto Dávid Žigo, 2. miesto Patrik Lopušný a 3. miesto získal Ján Komara.

V sobotu 18. apríla 2015 sa konal 3. ročník Čunovské-ho behu. Organizátori nadviazali na túto úspešnú akciu z minulých rokov. Do Čunovského behu sa tento rok prihlásilo 150 učastníkov. Tak, ako v minulých rokoch, štartovalo sa pri čunovskej sýpke, traťou boli asfalto-vé a poľné cesty dĺžky 7,5 km. Bežci boli všetkých ve-kových kategórií, nálada pri behu bola výborná a všetci sa tešili, že aj počasie behu prialo. Na Čunovskom behu vládla rodinná atmosféra, vo vzduchu bolo veľa pozi-tívnej energie a dobrej nálady. Z mužov do cieľa prvý dohehol Dávid Žigo so štartovým číslom 58, ktorý 7,5 km zabehol za neuveriteľných 27 minút a 26 sekúnd. Zo žien bola najrýchlejšia Romana Komárňanská, ktorá do cieľa dobehla s časom 29 minút a 21 sekúnd. Víťa-zi si domov odniesli krásnu cenu - zlaté tenisky, ale ví-ťazi sú všetci, ktorí sa prihlásili do tejto skvelej akcie. Po behu si známi a priatelia spoločne pochutna-li na poľovníckom guláši. Už teraz sa všetci tešíme na 4. ročník Čunovského behu. lsch

Čunovský beh 2015 BEHÁ CELÁ DEDINA

Víťazky medzi ženami – 1. miesto získala Romana Komárňaská, 2. miesto Alexandra Kotillová a 3.miesto Oľga Kristová.

Hlavní organizátori Čunovského behu 2015

V skvelej nálade aj po pár kilometroch boli Marcela Ficeková č. 029 a a Ivana Molnárová č. 043.

Pripraviť sa, pozor, štart!

A prvý do cieľa Čunovského behu 2015 dobehol s časom 27 min. a 26 sek. Dávid Žigo.

Povzbudzovali aj štvornohí členovia rodiny.

Nálada súťažiacich Čunovského behu bola plná energie a pozitivity a víťazom bol každý... Fotky�www.cunovskybeh.sk

Dunajská hrádza4 apríl 2015PUBLICISTIKA/LISTÁREŇ

Listáreň - Bútľavá vŕba

Veľmi nás teší záujem o diane v obciach na dunjakej hrádzi. Do redakcie nám prišli listy od obyvateľov Ču-nova, ktorí nás upozornili na nespokojnosť občanov so zastávkami autobusovej linky 90, ktorá vchádza len na začiatok dediny k zastávke Miestny úrad Čunovo a najmä starší občania by privítali, keby táto linka zasta-vovala aj na ďalšej zastávke – Námestie Čunovo. O od-poveď sme požiadali Magistrát mesta Bratislavy.

„Linka č. 90 predstavuje pre Čunovo len doplnkovú linku, ktorá je prioritne určená pre Vodné dielo Čunovo a galériu Danubiana. Nosnou linkou pre obec Čunovo je linka č. 91, na ktorej premávajú počas pracovných dní kĺbové vozidlá, ktorých kapacita podľa našich in-formácií dostatočne pokrýva požiadavky občanov MČ Čunovo. Prestup na linku č. 90 ako aj na linku č. 801 (tieto dve linky sú v preklade) je možný na niekoľkých zastávkach po trase linky č. 91.

V prípade, že vyhodnotíme (aj na základe podnetov občanov) dôvod na zmenu grafikonu v tejto lokalite, budeme sa tomu venovať,“ informovalo nás Oddelenie komunikácie a marketingu Magistrátu hl. mesta Brati-slavy.

Takže odporúčame všetkým občanom Čunova, ktorí by privítali ďalšie zastávky tejto linky, obrátiť sa listom na vedenie mesta.

lsch

Bude autobus č. 90 zastavovať aj v strede Čunova?

Veľmi� nás� teší,� že� do� redakcie� do-stávame� ohlasy� a� podnety� na� dianie�v� obciach� a� okolí� dunajskej� hrádze.�Predseda�Združenia�priateľov�Čunova�Claude� Baláž� nám� zaslal� obšírny� list�do� reakcie� s� názvom�Kto� vráti�Dunaj�občanom?� Želaním� združenia� je,� aby�ich�názor�bol�známy�verejnosti�i�zain-teresovaným� stranám.� Vzhľadom� na�rozsiahlosť�z�listu�vyberáme.�

„Vybudujme len reálne využívateľnú sieť športovísk prístupnú všetkým občanom. Dajme šancu každému občanovi, ktorý sa chce podieľať na skultúrnení tohto jedi-nečného prírodného prostredia, dajte mu možnosť aj na individuálnu rekreačnú činnosť a vybudovanie vlastného ubyto-vacieho zariadenia. Občania budú tí, ktorí zveľadia toto prostredie a ak budú pria-mo zainteresovaní, budú sa vedieť oň aj starať a udržovať ho. Podobne ako je to overené a odskúšané v iných lokalitách na Slovensku, ale i v susednom Maďarsku a Rakúsku. Treba odškodniť aj bývalých majiteľov pozemkov a poskytnúť im novú príležitosť.“ redakcia

Kto navrátiDunaj občanom?

Na�tlačovej�konferencii�v�utorok�14.�apríla�2015�uviedol�projektový�mana-žér�spoločnosti�Danubia�Invest,�a.�s.,�Andrej�Hájek,� že� spoločnosť� podala�odvolanie� voči� rozhodnutiu� brati-slavskej�mestskej�časti�Čunovo,�ktorá�zamietla�žiadosť� investora�o�vydanie�územného� rozhodnutia� k� výstavbe�projektu�Danubia�Park.

Projekčná�fáza�unikátneho�projektu�športovo-rekreačného�areálu�Danubia�Park�finišuje.�Od�prvých�krokov�reali-zácie�svojho�zámeru,�tak�ako�aj�dnes,�považuje� investor� projektu� Danubia�Invest�za�dôležité,�aby�verejnosť�do-stávala�o�projekte�a�procesoch�schva-ľovania�aktuálne�a�pravdivé�informá-cie.�Preto�chce�uviesť�na�pravú�mieru�chybné� a� nepodložené� odôvodnenia�v� zamietavom� rozhodnutí� Stavebné-ho�úradu�MČ�(SÚ�MČ)�Čunovo,�ako�aj� chybné� a� nepodložené� argumenty�zo� sprievodnej� správy� petície� proti�navrhovanému� charakteru� výstavby�Danubia�Parku.�

Pôvodné plány areálu Danubia Park sa na základe nových situácií a v súvislosti so stovkami stanovísk všetkých dotknu-tých orgánov priebežne korigovali tak, aby boli vo finálnej podobe projektu v maximálnej možnej miere zapracované pripomienky, aj nad rámec tých zákon-ných. Na základe rozhodnutí kompe-tentných orgánov je dnes finálny projekt Danubia Parku v� súlade� so� všetkými�zákonnými�nariadeniami.

Aj z vyššie uvedených dôvodov Danu-bia Invest odmieta dezinformácie o úče-lovej zmene charakteru areálu a nesúlade

s nariadeniami kompetentných orgánov tak, ako ho uvádza rozhodnutie SÚ MČ Čunovo. „Chápeme, že v priestore pre-krývania verejno-súkromných záujmov sa dostáva k zhode zložitejšie. Ale my sa od začiatku snažíme pristupovať k pro-jektu a informovaniu o ňom maximál-ne zodpovedne a korektne a trváme na korektonom prístupe aj zo strany tých, ktorí s projektom nie sú úplne stotožne-ní,“ konštatuje Július Kováčik, zástupca investora. „Nepochopiteľnými sú pre nás tvrdenia o výstavbe „luxusných by-tov“, areáli pre „horných desať tisíc“, zmene športovo-rekreačného charakteru a podobných mýtov, ktoré sa nezaklada-jú na pravde. Máme v pláne vybudovať pre bratislavský región jedinečné miesto pre športovo-rekreačné aktivity, pre te-ambuildingové eventy, pre školské výlety, pre rodiny. Veríme, že sa nám podarí ar-gumentami uviesť nepresnosti na pravú mieru,“ dodáva Július Kováčik.

Hlavné výhrady k projektu: Nesúlad s uzneseniami vlády SR

Prvá výhrada sa týka nesúladu s uzne-seniami vlády č.986 z 14.10.2003 a č. 899 z 16.11.2005. Projekt sa v priebehu pro-cesných úkonov prispôsoboval viacerým novovzniknutým podmienkam (ÚPZ hl. m. BA z 2007, zmena ochranných pásiem vodárenského zdroja, vyhlásenie CHVU, a iným). Finálna verzia projektu Danubia Park obsahuje pôvodné funkcie súťaž-ného návrhu spoločnosti Danubia In-vest, obsiahnuté v uznesení z roku 2005, len s malými zmenami, a to vo forme ubytovania (z hotelov/apartmánov/chát

na apartmány) a zníženia kapacít (napr. lôžok, parkovacích miest, stoličiek), preto tvrdenie, že je v nesúlade s pred-metnými uzneseniami, sa�nezakladá�na�pravde.

Nesúlad s Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy (ÚPN BA) Súlad finálnej verzie projektu�s�ÚPN�BA�potvrdzuje�súhlasné�záväzné�sta-novisko č. MAGS ORM 53727/14-303513,348060,353653 Hlavného�mes-ta Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 1.12.2014 k dokumentácii pre územné rozhodnutie stavby Danubia Park Čuno-vo.

Nesúlad s Územným plánom zóny (ÚZP-Z)

Zavádzajúce je odôvodnenie, že in-vestičný zámer je v nesúlade s ÚZP-Z. Hlavné mesto SR Bratislava k návrhu ÚPN-Z vydalo stanovisko č. MAGS ORM 3459/08-79382 zo dňa 28.8.2008, v ktorom žiadalo zosúladiť návrh ÚPN--Z so záväznou časťou platného ÚPN BA a dopracovať ho v zmysle závažných pripomienok, čo sa však nestalo. „To znamená, že územný plán zóny, hoci bol schválený mestskou časťou Čunovo, nebol nikdy zapracovaný do žiadnych zmien a doplnkov platného územného plánu mesta. Viac informácií nájdete: Danubia Park, Infocentrum - 02/6541 2072, info@danubiapark.sk, dôvodu sa jedná o neplatný, právne nezáväzný do-kument. Hodnotiť preto súlad, alebo nesúlad nemá žiadny vecný ani právny zmysel,“ konštatuje Ing. arch. Radomil Kachlík.

Dopravné riešenie Neodôvodnenou je výhrada voči kom-

plexnosti navrhovaného riešenia dopravy v areáli a jeho okolí. Na základe určenia rezervy v zaťažení dopravného systému boli dopravným inžinierom určené limity, v duchu ktorých bol projekt upravený. Bol spracovaný vo forme investičného záme-ru (IZ) a ten bol aj verejne prerokovaný v roku 2013 a následne Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vydalo k IZ stanovisko č.MAGS ORM 47637/13-272400,303898 z 13.11.2013, v ktorom sa konštatuje, že oddelenie�dopravného�inžinierstva� nemá� k� IZ� pripomienky.�Následne bol IZ rozpracovaný do doku-mentácie pre územné rozhodnutie (DÚR) a k nemu vydalo Hlavné�mesto Sloven-skej republiky Bratislava súhlasné�záväz-né�stanovisko č. MAGS ORM 53727/14-303513,348060,353653 zo dňa 1.12.2014. K predmetnej DÚR vydali súhlasné stano-visko aj ďalšie dotknuté inštitúcie (Okres-ný úrad Bratislava - Odbor cest. dopravy a poz. komunikácií, Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave - Krajský dopr. inšpek-torát, Dopravný podnik Bratislava a. s.). Napriek tomu, že dopravná štúdia nepre-ukázala nutnosť zásahu do existujúceho dopravného riešenia, vypracoval investor Danubia Parku štúdiu „Dočasné doprav-né napojenie D2 a štátnej cesty I/2 (zjazd Čunovo)“ a inicioval rokovania s Národ-nou diaľničnou spoločnosťou s podporou všetkých okolitých MČ a obcí, vrátane MČ Čunovo. „Tento krok nám žiadny úrad nenariaďuje, chceme výjsť maximálne v ústrety obyvateľom Čunova a Rusoviec,“ konštatuje Július Kováčik. � Materiál�spracovala�redakcia

Zoči-voči Danubia Parku

Foto lsch

5apríl 2015 PUBLICISTIKADunajská hrádza

Projekt Danubia Park prešiel rokmi viacerými úpravami. Prispôsoboval sa mnohým novovzniknutým podmienkam, napr. zmenám územného plánu hlavného mesta Bratislavy, zmene ochranných pásiem vodárenského zdroja, ale aj pripomienkam dotknutých strán mimo zákonných nariadení.Finálne riešenie zachováva pôvodný charakter a funkcie areálu s významne zníženými kapacitami.

Pripomienky Stavebného úradu MČ Čunovo a sprievodnej správy petície proti charakteru výstavby považuje investor za chybné a neopodstatnené.Na ich korektné vysvetlenie pripravil inštitucionálne a právne podložené argumenty

Dunajská hrádza6 apríl 2015MIESTO PRE

V�marcovom�vydaní�Dunajskej�hrá-dze,� venovanému� plánovanej� výstav-be� Danubia� Parku� v� Čunove,� sme�vám�avizovali�rozhovor�so�starostkou�mestskej� časti� Bratislava� –� Čuno-vo� � Gabrielou� Ferenčákovou.� Auto-rizovaný� rozhovor� uverejňujeme� v�plnom�znení�bez�štylistických�a�jazy-kových�úprav.�

Čo�sa�vám�páči�na�projekte�DP?�Čo�pozitívne� by� projekt� DP� občanom�mohol�priniesť?

Pôvodná myšlienka vybudovanie špor-tovo rekreačného areálu na medzinárod-nej úrovni, ktorej naplnenie by pomohlo okrem iného MČ zatraktívniť a priniesť aj ďalšie benefity. Čo� sa� vám�nepáči� na�projekte�DP?�Čo�negatívne�prinesie�občanom�pro-jekt�DP?

Zjavný odklon od pôvodného zámeru športovo-rekreačného strediska medzi-národného charakteru, keďže projekt smeruje k prevahe súkromného vlast-níctva objektov určených na bývanie, čoho jasným dôkazom je aj dokumen-tácia oplotenia samostatných celkov DP. V danej súvislosti vnímame šport skôr ako doplnkovú funkciu k bývaniu, keďže navrhované športoviská majú predovšet-kým charakter sezónneho využitia.

Priamo súvislosť s výstavbou špor-tového areálu však má vybudovanie in-fraštruktúry, najmä siete pozemných ko-munikácií, Podmienkou pre výstavbu /vybudovanie športovísk/ je v prvom rade vybudovanie infraštruktúry, až ná-sledne vybudovanie športovísk. Investor túto vec odkladá, nerieši ju ako prvora-dú, čo bude mať nepriaznivý dopad na obyvateľov mestskej časti Čunovo, Ruso-viec, z časti aj Jaroviec. Keďže investor sa vyhýba aj riešeniu ďalšieho napojenia územia, očakávame počas výstavby sťa-žené podmienky aj pre návštevníkov are-álu vodných športov, galérie, ako aj tran-zitujúcich. Výstavba bude mať priamo dopad na obyvateľov Čunova v zmysle hluku a prašnosti. Nezanedbateľný bude aj nepriaznivý dopad na flóru a faunu.Aké�športoviská�sú�očakávané�a�aké�nie?�S�ktorými�súhlasíte?�Ktoré�nepat-ria�do�DP?�Ktoré�vám�chýbajú?

Štúdia aj návrh športovísk sú výlučne v réžii investora , z čoho vychádzal pri výbere konkrétnych športov je otázka priamo na neho.

Nakoľko územie je v bezprostrednom dotyku Hrušovskej zdrže, návrh vodných športov je samozrejmosťou. Z riešenia však vypadli všetky športoviská s mož-nosťou celoročného využitia, aj keď pôvodne v ÚPZ boli riešené. Navrho-vané sú predovšetkým sezónne outdoo-rové športoviská, ktoré sú vnímané ako doplnková funkcia k navrhovanej forme bývania.Ako� by� ste� si� predstavovali� ubyto-vanie�v�DP?�Aké�formy,�koľko�hviez-dičiek� by� mali� mať� ubytovacie� za-riadenia?� Využili� ste� niekedy� počas�dovolenky� aj� apartmánové� ubytova-nie?

Ubytovanie v DP nie je možné realizo-

vať podľa individuálnych predstáv, keď-že sa jedná o jasne definované územie určené na šport a rekreáciu. V záväznej časti ÚP aj ÚPZ sú stanovené prípustné aj neprípustné funkcie aj formy ubytova-nia. Územný plán hl. mesta vo funkcii šport uvádza neprípustné umiestňovať v ÚPZ, ktorý dnes investor spochybňuje napriek tomu, že ho pripravil takmer vý-lučne vo vlastnej réžii je vo funkcii šport neprípustné...

Štandard ubytovania by mal závisieť od toho, aká klientela ho bude využívať, či skutočne športovci, rekreanti alebo bu-dúci vlastníci jednotlivých apartmánov a samostatne stojacich objektov, ktoré spĺňajú štandard bytov a rodinných do-mov.

Počas dovoleniek som už využila všetky formy ubytovania.Je�občianska�vybavenosť�v�projekte�Danubia� Parku� prínosom� pre� obča-nov?�Ktorá?�Ktorá�nie�je�prínosom�pre�občanov?

Keďže základnou funkciou v Danubia Parku je šport a rekreácia, charakter ob-čianskej vybavenosti musí byť na danú funkciu viazaný a je jasne definovaný v záväznej časti ÚP hl. mesta SR Bratisla-vy. Aj keď investor sľuboval vybudova-nie MŠ, prípadne pozemok pre ZŠ, vedel že tento druh občianskej vybavenosti je vo funkcii šport neprípustný. Pre obyva-teľov mestskej časti je prínosom predo-všetkým občianska vybavenosť umiest-nená v lokalitách určených na bývanie. Sú�služobné�byty�v�DP�opodstatne-

né?� Majú� majitelia� prevádzok,� pre-vádzkári,� stajníci,� čašníčky,� chyžné,�športoví� inštruktori� cez� noc� odísť� z�DP?��

Hlavné mesto vo svojom stanovis-ku žiadalo preveriť opodstatnenosť 77 služobných bytov, čo však investor vy-hodnotil ako nerelevantné. Zákon č. 189/1992 Zb. určuje, že služobný byt je byt, ktorého nájomca vykonáva prá-cu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. V § 1 konkrétne uvádza, kde sa byt musí nachádzať, v akej prevádz-kovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe určený pre zamestnanca povere-ného strážením, údržbou, obsluhou, ale-bo obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej prevádzka nie je možná. Zo zákona jednoznačne vyplý-vajú podmienky, pre určenie ktoré byty môžu byť služobné a pre výkon akých zamestnaní. Služobné byty nie sú byty pre zamestnancov (čašníčky, recepčné, inštruktori, atď.) Investorom označené byty nespĺňajú charakter služobných by-tov, čo sa javí ako snaha o obchádzanie zákona, ako rodinné domy nazvať slu-žobnými bytmi.

Je� pravda,� že� Danubia� Invest� po-núkla�MČ�BA�–�Čunovo:a.�vybudovať�MŠ�v�DP,�resp.�poskyt-núť�financie�na�jej�vybudovanie�v�MČ�Čunovo?�

Ponuky spoločnosti v minulosti sme-rovali výlučne k vybudovaniu občianskej vybavenosti, ZŠ a MŠ priamo v Danubia Parku. Dané územie je však určené na

šport a rekreáciu, nie na bývanie čiže ako podmieňujúcu investíciu nevyžaduje vy-tvorenie miest v materskej škole. Preto otázka o prísľube vybudovať materskú školu nemá súvislosť s touto investíciou, je irelevantná.

V súčasnej situácii spoločnosť ponúka vybudovanie, resp. finančné prostriedky na vybudovanie MŠ aj v inej lokalite ako priamo v DP.b.� Ponúklo� zafinancovanie� úpravy/rozšírenie�križovatky�cesta�I/2�–�Petr-žalská?

K verejnému prerokovaniu UŠ DP kto-ré sa konalo na Magistráte hl. mesta v r. 2013 predložila MČ pripomienky, v kto-rých okrem iného žiadala do začiatku vý-stavby DP rozšíriť križovatku v napojení komunikácie ½ a Petržalskej ul. o samo-statné odbočovacie pruhy, čo zo strany investora nebolo akceptované keďže in-vestor tvrdí, že dopravné štúdia nepreu-kázala potrebu riešenia uvedenej križo-vatky. V súčasnom období však investor už ponúka jej rozšírenie, keďže občania verejne vyjadrujú svoj nesúhlas s navrho-vaným riešením Danubia Parku.c.� Reagovali� ste� na� ponuku� DI� ba�poskytnutie�financií�pre�MŠ?

Otázku považujem za zodpovedanú, nakoľko obsahovo je totožná s vyjadre-ním v bode 7a.�Mali�ste�s�majiteľmi�Danubia�Parku�niekedy�obchodný�vzťah?

Žiadny obchodný vzťah s majiteľmi Danubia Parku ani inými investormi som niky nemala. Lucia Schusterová

Projekt Danubia Parku: pohľadom

Starostka Čunova Gabriela Ferenčáková.

Dunajská hrádza 7apríl 2015 MIESTO PREDunajská hrádza

V�marcovom�vydaní�Dunajskej�hrádze�venované-mu�plánovanej�výstavbe�Danubia�Parku�v�Čunove�sme�vám�avizovali�rozhovor�so�zástupcom�investora�Danubia�Parku�Júliusom�Kováčikom.�Autorizovaný�rozhovor�uverejňujeme�v�plnom�znení�bez�štylistic-kých�a�jazykových�úprav.

Čo�sa�vám�páči�na�projekte�DP?�Čo�pozitívne�by�projekt�DP�občanom�mohol�priniesť?

Na začiatku bola výzva, ktorá stále trvá. Radi by sme tu spoločne vytvorili rekreačno-športové centrum, ktoré bude pozitívne vnímať veľká časť spoluobčanov. Ľudia ho budú radi navštevovať za účelom fyzickej a psychic-kej regenerácie, ktorá je potrebná v dnešnej urýchlenej dobe.

Páči sa mi lokalita. Príroda lužného lesa s nekonečným výhľadom na Hrušovskú zdrž, s ideálnym korčuliarsko--cyklistickým a tiež vodným napojením na Bratislavu.

Páči sa mi tiež vízia nášho architekta previazať prírod-né krásy lokality s architektúrou, ktorá nemá túto sce-nériu narúšať, ale naopak, len dotvárať a umocňovať.

Na riešenom území DP sa nachádzajú aj ľudskou čin-nosťou negatívne dotknuté miesta. Tieto by sme v spo-lupráci s ochranárskymi združeniami chceli zrekultivo-vať, aby sa dané biotopy začali podobať na tie pôvodné. Nadchla nás myšlienka vytvoriť v spolupráci so Štátnou ochranou prírody rehabilitačne stredisko pre ranenú zver ako súčasť Dunajského prírodovedného parku, ktoré v Bratislave chýba.

Sú tu ale miesta, ktoré sú zasiahnuté ľudskou činnos-ťou oveľa viac. Je to štrkový prísyp s náletovou vegetá-ciou a rôzne navážky a betónové plochy. Práve tu chce-me umiestniť 90 % všetkých stavebných zásahov. Tieto miesta si budú ale vyžadovať intenzívnu revitalizáciu. Bude tu treba zasadiť tisícky stromov, aby sme priblížili atmosféru lužného lesa aj do týchto častí, čo podľa bo-tanikov nebude problém.Čo�sa�vám�nepáči�na�projekte�DP?�Čo�negatívne�prinesie�občanom�projekt�DP?

Počas vývoja sa objavilo viacero dobrých myšlienok – podnetov, ktoré boli rozpracované do rôznych úrovní, ako napríklad olympijský päťbojársky areál, ktorý sa teraz realizuje na pravom brehu Dunaja, alebo zaují-mavá vízia „zeleného“ edukatívneho mega aquaparku, z ktorého z kapacitných (hlavne dopravných) dôvodov bude zrealizovaná len časť, alebo malá krytá hokejová hala, ktorej potenciálny spoluinvestor nemal trpezlivosť čakať a svoje aktivity presunul inde. Mrzí nás, že tieto potenciálne aktivity nebudú zrealizované v aktuálnom finálnom návrhu, ale veríme, že po zrealizovaní aktu-álnej verzie DP sa podarí v miestach určených na ďalší rozvoj umiestniť niektoré z týchto zariadení.

A čo negatívne prinesie občanom? Priznávam, že v okolí sa bude pohybovať viac navštevníkov, automo-bilov, lodí. To prinesie každé riešenie. Myslím si, že všet-ci budú súhlasiť, keď poviem, že vybudovanie len špor-tovísk je ekonomicky nereálne. My tu musíme vytvoriť niečo, čo bude trvalo udržateľné, čo si na seba zarobí. Myslieť na všetky požiadavky domácich, ale aj navštev-níkov. Tak, aby tu strávili viac ako len pár hodín. Tak isto si myslím, že záujmy občanov Čunova a návštevníkov sa vo väčsej miere prelínajú.Aké� športoviská� sú� očakávané� a� aké� nie?� S� kto-rými�súhlasíte?�Ktoré�nepatria�do�DP?�Ktoré�vám�chýbajú?

Rád by som odcitoval z materiálu „Posúdenie a vyhod-notenie koncepčného a technického návrhu ponuky na výstavbu rekreačno – športových objektov Dunajského rekreačného parku pri stupni Čunovo Vodného diela Gabčíkovo predloženého DANUBIA INVEST, a. s.“, ktorý slúžil ako podklad - pracovný materiál k uzneseniu vlády č. 899 z 2005:

„Centrálnu, ťažiskovú plochu – sektor C – ako jadro celého areálu sa navrhuje vybudovať ako typické dunaj-ské prístavné centrum so všetkou potrebnou vybave-

nosťou, a to na báze prístavu rekreačných motorových člnov. Navrhovaná vybavenosť pozostáva z lodeníc s klubmi a príslušnými službami, ubytovacích zariadení rôznej kategórie, z letných i celoročných kúpalísk, špor-tovísk, pohostinských zariadení a pod.“

Tejto axiomy sme sa od začiatku pridŕžali, aj keď sme sa museli viackrát prispôsobiť novým skutočnostiam (UPN hl.m SR BA v 2007, úprava ochranného pásma vodárenského zdroja, vyhlásenie CHVU Dunajské Luhy z 2008, závery hydrodynamickej štúdie,...).

Od začiatku projekt počítal, že jadrom budú rekreač-no-športové aktivity spojené s vodou doplnené o do-plnkové športoviská. Veľa plánovaných prostriedkov zhltne príprava projektu a nevyhnutné terénne úpravy, t.j. vybudovanie zálivov, navýšenie terénu, opevnenia... Tieto investície sú nevyhnutné, aj pri zredukovanej ver-zii projektu, avšak veríme, že v blízkej budúcnosti budú športové zariadenia rozšírené.

Vybudovať v prvej fáze krytý zimný štadión alebo plaváreň je ekonomická samovražda. Projekt musí naj-prv pritiahnuť novú ubytovaciu kapacitu do územia a až následne vybudovať tieto športoviská na územných rezervách na to určených v rámci riešeného územia. Tak nám to radia odborníci a tak to cítime aj my (realizačný tím). Aby sem chodili návštevníci Bratislavy a Bratislav-čania len športovať, a potom išli naspäť do mesta, to zaťaží dopravu ešte viac. Je ekonomicky nevyhnutné, aby návštevníci zostali v rezorte, a aby sa tu aj ubytovali a prestravovali. Len tak môžu byť prevádzky a športo-viská rentabilné.Ako�by�ste�si�predstavovali�ubytovanie�v�DP?�Aké�formy,�koľko�hviezdičiek�by�mali�mať�ubytovacie�zariadenia?�Využili�ste�niekedy�počas�dovolenky�aj�apartmánové�ubytovanie?

Na začiatku v súťažnom návrhu (z roku 2005) bola štruktúra ubytovania viac rozmanitá (hotely, apartmány, bungalovy-chaty, camping). Na základe expertíz, ktoré sme si dali vypracovať vznikol súčasný návrh, t.j. apart-mánové ubytovanie s centrálnou recepciou a s rôznymi druhmi apartmánov a bungalovov. Je to podľa nich naj-optimálnejšíie riešenie pre danú lokalitu, typ športovísk, a je v súlade s Územným plánom hl. mesta Bratislavy. Apartmány a bungalovy budú rôznych veľkostí a špor-tových orientácií, čo dúfame uspokojí každého. Mys-lím, že apartmánové ubytovanie si skúsil každý z nás, či už niekde pri mori, alebo aj na Slovensku. Plánujeme

apartmány zapojiť do medzinárodného systému zdieľa-nia (time-sharing), ktorý je budúcnosťou nielen pre DP. Momentálne rokujeme s najväčším prevádzkovateľom systému výmenných dovoleniek spoločnosťou RCI.Je�občianska�vybavenosť�v�DP�prínosom�pre�ob-čanov?�Ktorá?�Ktorá�nie�je�prínosom�pre�občanov?

Prečo by sme do projektu umiestňovali občiansku vy-bavenosť, ktorá nie je prínosom pre občanov?! To nemá logiku. Od reštaurácie až po požičovňu bicyklov sa do-mnievame, že každá prevádzka má zmysel. Samozrejme pripúšťame, že prax ukáže, že niektorá prevádzka musí ustúpiť inej. To je ale život. Ponúkli sme možnosť obci že vybudujeme MŠ či už na území DP v rámci občian-skej vybavenosti, čo územný plán dovoľuje.Sú�služobné�byty�v�DP�opodstatnené?�Majú�ma-jitelia� prevádzok,� prevádzkári,� stajníci,� čašníčky,�chyžné,�športoví�inštruktori�cez�noc�odísť�z�DP?��

Predmetné služobné byty sú podľa nás v poriadku. Pri-púšťa ich UPN hl. mesta SR Bratislavy a hlavne vyžadu-je si ich bezpečná a bezproblémová prevádzka jednot-livých zariadení. Majiteľ prevádzky, či už to je lodenica alebo reštaurácia alebo tenisové kurty, ktorý je prítom-ný v areáli určite bude zvládať krízové situácie opera-tívnejšie. Vieme to posúdiť aj na základe skúseností z prevádzkovania areálu Divoká Voda. Najflexibilnejší sú zamestnanci, ktorí na hoteli bývajú.Je�pravda,�že�DI�ponúkla�MČ�BA�–�Čunovo:�vy-budovať�MŠ�v�DP,�resp.�poskytnúť�financie�na�jej�vybudovanie�v�MČ�Čunovo?�Ponúklo�zafinancovanie�úpravy/rozšírenie�križo-vatky�cesta�I/2�–�Petržalská?Reagovali�ste�na�ponuku�DI�ba�poskytnutie�finan-cií�pre�MŠ?

Ponúkli sme MČ (starostke, zastupiteľstvu) viackrát diskusiu o poskytnutí prostriedkov, či už do MŠ, alebo do dopravnej infraštruktúry. Ponúkli sme, že MŠ vybu-dujeme a budeme prevádzkovať, alebo ju vybudujeme a poskytneme do prenájmu za 1€, alebo sme ponúkli aj možnosť poskytnutia prostriedkov na vybudovanie MŠ v obci. Ponúkli sme spolufinancovanie rozšírenia napojenia Petržalskej ul. na Balkánsku. Určite by sme vedeli finančne podporiť aj nejakú inú chýbajúcu infraš-truktúru v MČ. MČ na tieto ponuky zatiaľ nereaguje. Táto ponuka zatiaľ trvá. My dúfame, že sa nakoniec do-hodneme tak, aby aj obec bola spokojná. Chceme byt dobrým susedom. Lucia Schusterová

starostky Čunova a investora projektu

Július Kováčik, konateľ Danubia Invest.

Jar a teplé dni máme čoraz častejšie a väčšina z nás už starostlivo pripravuje svoje záhradky na sezónu. Aj naši domáci miláčikovia potrebujú v jarnom období zvýšenú starostlivosť o ich zdravie. Ako sa najlepšie postarať o štvornohého člena rodiny, sme sa porozprávali s veteri-nárnym lekárom z Jaroviec MVDr. Milanom Švihranom.Na�jar�u�psov�a�mačiek�vznikajú�rôzne�problémy�zvýšeným� výskytom� parazitov.� Preto� je� dôležité�zvieratká�pripraviť.�Aké�parazity�číhajú�na�našich�miláčikov?

Na jar je zvýšený výskyt parazitov či už bĺch, kliešťov, alebo vektorov, ktoré prenášajú komáre. Práve tie sú pô-vodcom závažného ochorenia dirofilarióza, známym aj ako vlasovec psí.

Je to ochorenie, ktoré spôsobujú drobné červy, kto-ré doslova prešpikujú zviera. A môžu spôsobiť veľmi vážne zdravotné problémy až smrť zvieraťa. Vlasovec psí parazituje vo veľkých cievach v blízkosti srdca. Prí-znaky závisia od počtu červov a objavujú sa, až keď je v tele prítomných viac ako 25 dospelých parazitov. U psa môžeme pozorovať kašeľ, sťažené dýchanie, slabosť a niekedy, najmä po námahe, stratu vedomia. Postupne dochádza k zlyhaniu srdca; niekedy je však jediným príznakom náhly úhyn psa.

Mačky sú na vlasovca psieho menej vnímavé a prízna-ky nakazenia sú u nich oveľa miernejšie. Všetky tieto parazitózy môžu byť veľmi nebezpečné, lebo znepoko-jujú svojho hostiteľa, psa alebo mačku, vylučujú toxíny, ktoré poškodzujú jednotlivé orgánové sústavy.

Spomeniem obyčajné blchy, ktoré môžu spôsobiť ne-príjemné svrbenie zvieraťa, alergiu a ťažké zápaly kože.

Blchy sú aj prenášačom pásomníc, ktoré zviera dosta-ne oblízaním srsti. Domácich miláčikov musíme chrá-niť nielen pred vnútornými ale aj vonkajšími parazitmi. U nás je to najčastejšie kliešť. Kliešte sa vyskytujú od konca januára až do polovice decembra. Ale najväčší výskyt je v jarných mesiacoch. Kliešte sú prenášačmi zá-važných ochorení ako borelióza, babezióza, anaplazmó-za, ktoré môžu ohroziť zdravie nášho miláčika. Taktiež netreba zabúdať na odčervenie proti oblým červom, ktoré svojím pôsobením berú živiny z organizmu a po-škodia orgány (obličky, pľúca) mechanicky.Ako� vidieť,� chorôb,� ktoré� spôsobujú� vnútorné�alebo�vonkajšie�parazity,� je�naozaj�veľa.�Dá�sa� im�účinne�predchádzať?��

Veľmi dôležité je myslieť na prevenciu. Prevencia je vždy lepšia, ľahšia a lacnejšia ako samotná liečba. Na prevenciu dnes máme veľmi veľa možností, odporú-čame 3 až 4-krát ročne odčerviť zvieratko, týmto ho zbavíme vnútorných červov. Na vonkajších parazitov máme dostupných veľa prípravkov vo forme postrekov, kvapiek na srsť, obojkov účinkujúcich proti blchám a kliešťom až 8 mesiacov. Úplnou novinkou sú na trhu tabletky proti vonkajším parazitom, ktoré dlhodobo účinkujú. Teda stačí podať psíkovi alebo mačičke 3 až 4-krát ročne takúto tabletu a je účinne chránený proti blchám, kliešťom a komárom.

V�jednej�domácnosti�často�žijú�deti�aj�domáci�mi-láčikovia.�Môžu�zvieratá�preniesť�na�deti�niektoré�ochorenia?�

Určite sa môže stať, že pri parazitárnych ochoreniach príde k prenosu. Najčastejšie sa deti nakazia parazitmi od domácich miláčikov priamym kontaktom. Pokiaľ človek dodržiava základné hygienické návyky a učí ich aj deti, veľké ohrozenie nie je. Zvýšené riziko je pri to-xoplazmóze, keď je mačka v akútnom stave ochorenia a vylučuje parazity, ktoré spôsobujú ochorenie. Iné pa-razity ako blchy, môžu preskočiť na človeka, ale na tele človeka nemajú vhodné podmienky na prežitie. Môžu na pár hodín znepríjemniť človeku život, ale inak ne-spôsobia vážnejšie problémy.Aké�sú�prvé�príznaky�ochorenia�u�zvieraťa?Pri vonkajších parazitárnych ochoreniach – blchách,

kliešťoch, muchách, sa zviera škriabe, je nepokojné, na koži nájdete kliešte. Nikdy ich netrhajte, neolejujte ani nekrémujte, ale pomaly vyberte špeciálnymi pinzetami. Čo sa týka vnútorných parazitov, pokiaľ ich je málo, prí-znaky nemusia byť žiadne. Pri väčšom množstve zviera môže kašlať, chudnúť, odmietať potravu, byť apatické a chudokrvné. Môže mať hnačky, prípadne v stolici mô-žeme pozorovať prítomnosť parazitov. Aby sme tomu-to všetkému predišli, minimálne 3-krát do roka zvierat-ko odčervujeme. Lucia Schusterová

Dunajská hrádza8 apríl 2015HRÁDZA

Ako zbaviť domáceho miláčika nežiaducich parazitov?

DH-2015-4

Foto Shuttersock

Foto Shuttersock

9apríl 2015 POMÁHAMEDunajská hrádza

Deti s hemofíliou majú svoju vlastnú„hemohymnu“. Jej krst moderoval JarovčanHymnu majú národy, športovci,

ale vedeli ste, že vlastnú hymnu už majú aj deti s vrodeným krvácavým ochorením – hemofíliou? Hymna pre detí s hemofíliou je úžasne silná, energická až jemne rocková. Krst „hemo-hymny“ s názvom Máme život v krvi sa uskutočnil vrámci VII. Hemofilických dní a kongre-su. Krstnou mamou sa nemohol stať nik iný ako „mama“ všetkých hemofilických detí na Slovensku – doc. MUDr. Angelika Bátorová, vedúca Národného hemofilického centra a prednostka Kliniky hema-tológie a transfúziológie LF UK. Moderovania tejto krásnej akcie sa bravúrne zhostil Jarovčan Milan „Miňo“ Šimek. „Krst hemo-hymny sa mi moderoval veľmi dobre. Bola to veľmi pekná akcia a vďaka nej som aj spoznal veľa ľudí. Je to ne-skutočné moderovať pre niekoho, kto pomáha deťom s celoživotným ochorením. Bol som rád súčasťou a určite, ak bude možnosť, sa zapo-jím do takejto akcie aj nabudúce“

Keď sú deti s vrodeným krváca-vým ochorením – hemofíliou – v letnom tábore, pôsobia neobyčajne obyčajne. Hrajú sa, behajú, šantia, športujú a popri tom odbiehajú na individuálne i spoločné rehabilitač-né cvičenia. Môžu všetko okrem toho, čo majú zakázané. Napríklad kolieskové korčule alebo kolobež-ky, pretože riziko zranenia i jeho možný rozsah je vyšší. Slovenské hemofilické zdru-ženie organizuje rehabilitač-né pobyty pre všetky vekové kategórie ľudí s týmto ocho-rením krvi, ktoré má vplyv aj na pohybový aparát člo-veka.

Minulý rok v auguste sa na horskej chate Bartoška ne-ďaleko Turčianskych Teplíc konal už XXIII. ročník let-ného tábora pre deti. Detskí hemofilici majú aj svojho veľkého priateľa – básnika a spisovateľa Daniela He-viera, ktorý sa im venuje už dlhé roky. Vlani pre nich vy-

myslel a pripravil „hemo-hymnu“ Máme život v krvi. Ide o originálnu pieseň, ktorú si nacvičili, zaspieva-li a nahrali deti priamo v tábore. Skladbu skomponoval hudobník a zvukový majster Rastislav Dubov-ský, ktorý zároveň zo svojho štúdia zabezpečil aj profesionálne vybave-nie na nahrávanie hlasov na hotový hudobný podklad.

Súčasťou projektu bolo aj nato-čenie videoklipu k piesni „Máme život v krvi“, v ktorom popri všet-kých deťoch z tábora účinkovali aj autori skladby v rámci záberov vo vytvorenom zvukovom štúdiu. Každé dielo vzniká vďaka ľuďom. V tomto prípade vďaka nezištným autorom a sponzorom, ktorými

sú spoločnosť Bayer a agentúra Advantage. Ako hovorí Margareta Gačková, komunikačná manažérka spoločnosti Bayer: Mottom našej organizácie je Veda pre lepší ži-vot. Vďaka letným táborom majú k tomu bližšie aj mladí hemofilickí pacienti. Preto nás teší, že ich mô-žeme každoročne podporovať. Sme radi, že sa nám darí vytvárať pre nich zmysluplný a pútavý program, počas ktorého vznikajú zaujímavé diela so silnou výpovednou hod-notou. V tomto duchu budeme po-kračovať aj v roku 2015 a pre letný tábor detských hemofilikov už teraz chystáme aktivity so zameraním na tanec.“ lsch� Foto�Advantage

Rasťo Dubovský:Táto letná spolupráca s deťmi ma veľmi potešila.

Deti si spestrili štandardný táborový režim, ktorý sa skladá z rehabilitácií, športovania a zábavy, aj trošku umeleckým spôsobom. Spoznali, ako sa pracuje v štú-diu, ako sa nahrávajú jednotlivé hlasy a aj hlasy spolu, prvýkrát počuli svoj hlas v slúchadlách, skúsili si, ako sa natáča videoklip. Našli sme tu aj nejaké možno bu-dúce talenty. Takže, musím deťom zatlieskať lebo boli výborné a skutočne bola radosť s nimi pracovať a ve-rím že sa ešte pri nejakej príležitosti stretneme.

Daniel Hevier:Myslím, že všetci čo sme sa dnes zišli sme teraz unave-

ní ale šťastní, pretože sme zažili niekoľko fantastických hodín s našimi deťmi. Prišli sme sem s pesničkou, ktorá bola iba napísaná v slovách a iba nahraná ako hudobný podklad a podaril sa nám ten zázrak, že na konci dňa je to výborne naspievané a ešte sme si k tomu aj zatanco-vali, urobili choreografiu. Deti sa rozbláznili a čo je pre mňa najcennejšie a možno až také dojímavé, keď som videl chlapcov alebo dievčatá ktoré spočiatku neverili, že vedia spievať, alebo keď začali spievať tak spieva-li veľmi tichučko, nesmelo a na konci dňa boli úplne suverénne, živé, dynamické, energické a možno si tak povedali, že veď ja viem spievať. My sme chceli urobiť taký príbeh o živote týchto detí, ktoré majú svoju cestu životom, nie je to cesta ľahká ale chceli sme ukázať že je to vlastne cesta krásna a veľmi hodnotná a myslím si že sa nám to spoločnými silami podarilo a že vznik-la pesnička ktorá je hodná svojho názvu „Krv je život a život máme v krvi“

Zľava Milan Šimek, Peter Kováč, Martin Károly, Rasťo Dubovský a Daniel Hevier.

Zľava Milan Šimek, Jaroslav Janovec, Doc. Angelika Bátorová, Peter Kováč a Daniel Hevier.

Deti v tábore si spestrili nahrávanie hymny tréningom s majstrami sveta v hokejbale.

Vyrastal�v�Petržalke,�hľadal�nový�raj�na�zemi�pre�svoj�ďalší život.�Našiel�ho�v�Rusovciach.�Kamil�Peteraj,�textár�a�básnik,�Rusovčan.�Pán�Peteraj,�skoro�som�sa�k�vám�ne-dostala,�chceli�ste�ma�“odfúknuť ako mušky�okolo�vášho�taniera”.�Potešila ma� vaša� poézia� v� každodennej� reči,�takouto� krásnou� parafrázou� ste� ma�len�poctili.�Povedzte,�novinári�vás�stá-le�naháňajú?�Vždy�je�čo riešiť?�

Skôr by som povedal, že občas otravujú. Ale keďže som sám bol chvíľu noviná-rom, chápem ich. Naozaj, nemáte to ľah-ké, ale nedali ste sa odfúknuť a ja sa zasa nerád hrám na machra. Ak�by�som�mala�menovať�osobnosti,�ktoré�si�zvolili�miesto�svojho�rodinné-ho�hniezda�Rusovce,�Čunovo�a�Rajku,�vyskladali� by� sme� veľmi� zaujímavú�skupinku� odborníkov� z� rôznych� od-vetví.�Čím vás�práve�Rusovce�zaujali�pri�výbere�vášho�nového�bývania?�

Ja som sa narodil a žil v Petržalke. Zbú-rali ju a tak som hľadal miesto, ktoré sa jej podobá. Prírodou, atmosférou. So svoj-im starým otcom som chodieval ako malý chlapec do Rusoviec, Jaroviec a Čunova a akosi mi tie miesta prirástli k srdcu. Milu-jem rovinu a lužné lesy. A hlavne kedysi, keď rusovecké či čunovské jazerá boli krásne priezračne čisté a nebývali v lete obeťou nájazdov bratislavčanov, ktorí im dávajú poriadne zabrať /nuž, ale kde sa majú okúpať?/, to bol pre mňa raj na zemi.

Ste tvorivý človek,�tvorivosť� je�hlav-nou�náplňou�vašej�profesie.�Kde�a�ako�túto činnosť� vykonávate?� Existuje� u�vás niečo�ako�pracovná�doba?

Môj pracovný čas je skôr nárazový, aj keď je pravda, že píšem skoro ráno a ne-skoro večer, čo sa zdanlivo vylučuje, ale za tie roky som si zvykol málo spávať, asi tak 6 hodín a sem tam si popoludní schrupnem. Píšem doma, vo svojej pra-covni, ale poznámky si nosím rád v hla-

ve - kvôli Alzhaimerovi, je to vraj proti nemu dobrý tréning.

Na čom�aktuálne�pracujete?Vydržte, všetko sa dozviete, mám takú

zásadu, že kým nie sú veci hotové, nerád s nimi predstupujem na verejnosť.Napísali�ste�niekoľko�kníh,�ale�pred-sa,�ľudia vás�vnímajú�ako�textára.�Čo je� pre� vás� jednoduchšie� alebo� srdcu�milšie?�Napísať� knihu� alebo� otexto-vať�pieseň?

Rád sa venujem aj jednému, aj druhému. Písanie kníh je v istom zmysle ťažšie, ale aj napísanie dobrého textu si vyžaduje námahu, aj keď je to niekedy na prvý pohľad iba taká ľahká stavbička zo slov.Prezraďte� nám� ako� sa� textuje� pie-seň?�Čo�je�skôr?�Melódia�alebo�text?�Ak� je� skôr� melódia,� ale� vyžaduje� si�predsa� len� malú� zmenu� v� prospech�textu,�navrhnete�zmenu,�alebo�bojuje-te�s�textom?

Vždy je to od prípade k prípadu, aj jed-no aj druhé je zaujímavé, nemám s tým problém, ale to najdôležitejšie je, že pie-seň musí byť jednoliata a musí vyznieť tak, že spevák, či speváčka sa s ňou na-prosto musia stotožniť.Čo�by�ste�odkázali�vašim�čitateľom,�resp.�poslucháčom?

V tejto dobe tri veci: Vážte si, že svo-je Slovensko, svoju reč a tradície, lebo o chvíľu o ne môžete prísť. Nenechajte sa vodiť ako púťový oslík na reťazi klam-stvami, ktoré do vás hustia médiá. Držte sa vlastného rozumu, svojho úsudku a ako textár vás prosím - zabojujte o to, aby sa na Slovensku vysielali slovenské pies-ne, pretože koloniálni redaktori vám prá-ve berú jednu dôležitú časť vašej identi-ty - spievanú reč. Čo si raz budú spievať vaše deti? PS: A frflite kde sa len dá, lebo to čo sa deje so zámkom v Rusovciach je neskutočná hanba tohto štátu. Snáď sa raz k niečomu aj dofrfleme.

Ďakujem za rozhovor!Mária�Molnárová

Dunajská hrádza10 apríl 2015KULTÚRA, INZERCIA

Frflite, kde sa len dá. Snáď sa raz k niečomu dofrfleme.

DH-2015-5

Kamil Peteraj

11apríl 2015 OSOBNOSTIDunajská hrádza

DH-2015-6

„Nezaháľame,� makáme,“� odkazujú� svorne� slo-venskí� reprezentanti� v� kanoistike� na� divokej� vode�z� prípravy� na� predolympijskú� nominačnú� sezónu�2015.�Či�sa�pripravili�dobre�si�budete�môcť�pozrieť�aj�v�Areáli�Divoká�voda,�kde�mnohí�z�nich�trénujú.�

PAVOL A PETER HOCHSCHORNEROVCI, kanoisti„Tento rok sme sa už po 18-krát vrátili pripravovať do

Austrálie. Cieľ je predovšetkým sa rozjazdiť po zimnej príprave, teda po niekoľkých bežeckých sústredeniach a kondično-silových tréningoch. Plány vychádzajú podľa predstáv, prvými ostrými pretekmi budú majstrovstvá Európy v Nemecku. Rozhodli sme sa fungovať v za-behnutom rytme, nezaraďovali sme žiadne nové prvky. Na spestrenie dní sme stihli zájsť maximálne k oceánu a na výlet do Sydney.“

ALEXANDER SLAFKOVSKÝ, kanoista „Na sezónu som sa pripravoval vo Francúzsku, kde

som kombinoval prírodnú rieku v St. Pé de Bigorre a umelý kanál v Pau. Mal som za sebou aj pestrú zimnú prípravu doma a v nej som pokračoval aj vo Francúzsku. Okrem týždňového výpadku pre virózu vychádza všet-ko podľa plánu a verím, že budeme pokračovať v nasto-lenom trende. V porovnaní s minulým rokom sme nič zásadné nepridali. Možno len toľko, že príprava mimo Slovenska bude dlhšia a teda všeobecnejšia, spojená s bi-cyklom, skialpiniznom či lezením. Za prvých pár dní na sústredení som stihol šliapať v Pyrenejach, prejsť na bi-cykli francúzsky vidiek a liezť na nádherných skalách.“

MATEJ BEŇUŠ, kanoista

„Do konca marca sme sa pripravovali v Austrálii, kde tento raz bola so mnou aj moja rodina. Trávil som s ňou väčšinu času mimo tréningov. Predtým sme ešte stihli kondičné sústredenie na bežkách, floorbalový turnaj v Prahe a zopár ligových zápasov. Samozrejme, výbornú prípravu v Bratislave. Plány nám viac-menej vychádzajú. Prvými dôležitými pretekmi budú majstrovstvá Euró-py v Nemecku na konci mája. Dovtedy pôjdem na pár medzinárodných pretekov v rámci prípravy. Ale sezó-na bude zameraná predovšetkým na druhú časť roka, kde budeme bojovať o účasť na svetovom šampionáte v Londýne a tam následne o olympijské hry v Rio de Janeiro. Priznám sa, od minulej sezóny mám pár ,vylep-šovákov’, uvidíme, čo to spraví.“

MATÚŠ HUJSA, kajakár

„Pripravoval som sa vo francúzskom Pau, kde som absolvoval najmä objemové tréningy na divokej vode, zameriaval sa na špeciálnu vytrvalosť a silu v posilňovni. Na konci januára som cestoval na štvortýždňové sústre-denie do Al Ainu, zamerané na rozvoj aeróbnej vytrva-losti a techniky. Necelý týždeň v Bratislave som venoval najmä škole, keďže ma onedlho čakajú štátnice. Zdravie mi slúži, čo je asi to najdôležitejšie. Prvé preteky sme už stihli absolvovať počas marcového víkendu v Pau. Pre Španielov boli nominačné, štartovali aj najlepší fran-cúzski pretekári, preto ukázali, na čom treba pracovať. Okrem tréningu toho veľa nestíham, človek je rád, že môže oddychovať. No v Emirátoch som mal skvelého spolubývajúceho Michala Smolena z USA, takže o zába-vu sme mali postarané :)“ Zo�zdroju�SZKDV� �pripravila�Barbora�Žiačiková�ml.

Pestrá, ale najmä kvalitná príprava vodákov na sezónu 2015

Kalendár športových akcií Zväzu kanoistiky na divokej vode pre rok 2015Bratislava�Open�2015,�ICF�Ranking,�MSR�v�sla-lome,�3.�a�4.�SLP�v�slalome,�3.,�4.�a�5.�NP�seniorov�v�slalome,�1.�a�2.�NP�J�a�U23�v�slalome�

Organizátor: Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode

Usporiadateľ: ŠKP Bratislava Dátum pretekov: 16.�-�17.�5.�2015 Miesto: Bratislava, Čunovo - trať ľavá

Majstrovstvá�Bratislavy�žiakov�vo�vodnom�slalo-me�a�šprinte;�náborové�a�verejné�preteky�

Organizátor: Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode.

Usporiadateľ: Klub dunajských vodákov Slávia UK Bratislava

Dátum pretekov:�31.�5.�2015 Miesto: Areál Divoká voda Čunovo, WW 1, sl. - 200

m, 18 brán, šp. - 150 m,

19.�ročník�Young�Danubia�Cup�2015�vo�vodnom�slalome;�medzinárodné�preteky�a�verejné�preteky�

Organizátor: Slovenský zväz kanoistiky na divokej vode.

Usporiadateľ: Klub dunajských vodákov Slávia UK Bratislava

Dátum pretekov: 27.�-�28.�6.�2015 Miesto: Areál Divoká voda Čunovo, ľavá trať (1),

WW 3, 300 m, 21 bránok

ECA�Junior�Cup�Organizátor : Slovenský zväz kanoistiky na divokej

vode Usporiadateľ : Športový klub polície Bratislava Dátum pretekov : 11.�-�12.�7.�2015 Miesto: Bratislava, Čunovo, trať I-I

Kalendár športových akcií Zväzu vodáctva a raftingu SR pre rok 2015

RaftingM-SR�I.�kolo�R6,�špr.sl.hth.R4.�špr.�sl.�Dátum: 08.05.2015�Miesto: Čunovo M-SR�II.kolo�R6,špr.sl.hth.R4.�špr.�sl.�Dátum: 20.�6.�2015Miesto: Čunovo

M-SR�III.kolo�R6,R4.�špr.�sl.�Dátum:�12.�9.�2015Miesto: Čunovo

Vodné ródeoM-SR�10.�10.�SR�Dátum: 10.�10.�2015Miesto: Čunovo

Dunajská hrádza12 apríl 2015ŠPORT

V�prvom�tohtoročnom�čísle�Dunajskej�hrádze�sme�si�zobrali�na�mušku�futbalové�mužstvo�TJ�Čunovo�dospelých.�Aby�neboli�o�nič�ukrátení�ani�ich�mlad-ší�kolegovia,� v� tomto� jarnom�čísle� sme�sa�pozreli�zase�na�nich.�Aj�žiakom�sa�v�tejto�sezóne�darí�a�ich�výkony�dokonca�predčili�všetky�očakávania.�Každý�môže�byť�teda�právom�spokojný.�Po�jesennej�čas-ti�skončila�prípravka,�ktorá�hrá�v�súťaži�PMA3,�na�peknom�treťom�mieste.�

„Každý rok chceme organizovať nábor detí do pred-prípravky, kde potrebujeme dopĺňať deti do vekových kategórií od 6 do 10 rokov. Máme trénera s najvyššou trénerskou licenciou a s dlhoročnými skúsenosťami v Slovane Bratislava, kde pôsobil ako šeftréner mládeže, chceme využiť jeho skúsenosti. Sme malá mestská časť, ale v poslednom čase pribúda mladých rodín a veríme,

že sa medzi ich deťmi nájdu nádejní futbalisti,” nabáda predseda TJ Čunovo, František Bodics rodičov, aby svo-je ratolesti prihlásili práve do čunovského futbalového klubu.

Zaslúžia si veľkú pochvaluVedelo sa že, tento ročník súťaže bude z pohľadu

mužstva kvalitnejší, keďže hrávali väčšinou zápasy proti rovnako starým súperom, čo sa pozitívne ukázalo aj na výsledkoch. V jesennej časti súťaže šesť zápasov vy-hrali, trikrát remizovali a ani raz neprehrali. V tabuľke dosiahli tretiu priečku, za prvým Interom Bratislava (B) a Lamačom Bratislava. Cieľ, skončiť do piateho miesta, bol teda viac než splnený.

„Mužstvo je v tejto sezóne, na podmienky aké máme, vcelku dobre zložené. Určite by sme však privítali viac hráčov, aby sme mali možnosť širšieho výberu.”

Najťažší zápas, ktorý žiaci zo svojho pohľadu odohra-li, bol práve s prvým Interom Bratislava. Doma s ním re-mizovali 1:1. Obrana aj s brankárom bola pod neustálym tlakom, ale nakoniec sa mladým futbalistom podarilo s veľmi silným súperom udržať aspoň nerozhodný stav. Ostrosledované derby sa nieslo tiež v jasnej réžii Ču-novčanov. Nad Rusovcami zvíťazili 5:1 a Jarovcami 8:1. Skončili teda vynikajúco.

Kto by si podľa predsedu klubu zaslúžil vyzdvihnúť? „Sú to dvojičky Miško a Maťko Másovci. Sú veľmi ši-

kovní a už sú v hľadáčiku väčších mužstiev. Chceli by sme mať v mužstve čo najviac takých hráčov. Máme veľa hráčov, ktorí dochádzajú z rôznych častí miest Bra-tislavy do Čunova, takže pochváliť chcem hlavne rodi-čov, že umožňujú deťom zúčastňovať sa na tréningoch a zápasoch. Niektoré deti si to veľmi vážia a je vidieť ich rast a myslím si, že v budúcnosti môžu veľa dokázať,” hovorí František Bodics.

Chýba telocvičňaDeti sa počas zimnej prestávky pripravovali iba indi-

viduálne. Nakoľko v Čunove nie je telocvičňa, niektoré deti chodievajú do futbalových krúžkov v Bratislave, kde navštevujú školu, a tam sa im venuje čunovský tré-ner. V zimnom období si od miestneho úradu prenajali aj multifunkčné ihrisko, kde mali deti možnosť zahrať si futbal pre radosť.

A aké sú ambície do jarnej časti súťaže? Udržať si tre-tie miesto v tabuľke.

Spoločne budeme sledovať, či sa tohtosezónne ciele mladučkým futbalistom splnia. Nezabudnite ich však prísť povzbudiť. Vašu podporu si budú veľmi vážiť. Ako ťahák sme pre vás pripravili tabuľku s výsledkami, aby ste mali prehľad, ako sa drobcom doteraz darilo, a takisto rozpis najbližších zápasov, aby ste vedeli, kde a kedy bude potrebné použiť vaše hlasivky. � Barbora�Žiačiková�ml.,�Foto�TJ�Čunovo

1. kolo: 6.9.2014: TJ Čunovo 3:0 FK ŠK Danubia Bratislava

2. kolo: 2.10. 2014: FK Lamač Bratislava 3:3 TJ Ču-novo

3. kolo: 20.9.2014: TJ Čunovo 5:1 TJ Jarovce Brati-slava

4. kolo: 25.9.2014: ŠKP INTER Dúbravka Bratisla-va (B) 2:7 TJ Čunovo

5. kolo: 4.10.2014: TJ Čunovo 1:1 FK Inter Brati-slava (B)

6. kolo: 11.10.2014: TJ Čunovo 14:0 Futbalová aka-démia Lafranconi FTVŠ UK

7. kolo: 19.10.2014: MFK Rusovce 1:8 TJ Čunovo8. kolo: 25.10.2014: TJ Čunovo 9:0 FK Vajnory9.kolo: 9.11.2014: FK Dúbravka Bratislava 4:4 TJ

Čunovo10. kolo: 12.4.2015: FK ŠK Danubia Bratislava 1:4

TJ Čunovo11. kolo: 18.4.2015: TJ Čunovo 2:6 FK Lamač Bra-

tislava

Čo nás ešte čaká12. kolo: 26.4.2015 o 9:30: TJ Jarovce Bratislava - TJ

Čunovo13. kolo: 2.5.2015 o 10:30: TJ Čunovo – ŠKP IN-

TER Dúbravka Bratislava (B)14. kolo: 7.5.2015 o 16:45: FK Inter Bratislava (B) -

TJ Čunovo15. kolo: 16.5. 2015 o 9:00: Futbalová akadémia Laf-

ranconi FTVŠ UK - TJ Čunovo16. kolo: 23.5. 2015 o 10:30: TJ Čunovo – MKF Ru-

sovce17. kolo: 30.5.2015 o 9:00: FK Vajnory - TJ Čunovo18. kolo: 6.6. 2015 o 10:30: TJ Čunovo – FK Dúb-

ravka Bratislava

Čunovská futbalová prípravka ide ako valec

Dunajská hrádza – mesačník pre obyvateľov obcí na dunajskej hrádzi a tiež všetkých milovníkov tejto oblasti. Vydavateľ: Občianske združenie pre Karlovu Ves a Dlhé Diely, vydávanie a inzerciu zabezpečuje: Media representative Advantage, s.r.o, Letná 1, 831 03 Bratislava, redakcia email: redakcia@dunajskahradza.sk, tel: 02 207 642 06. Šéfredaktor: Barbora Žiačiková , Editor: Oliver Lippo, Redakcia: Lucia Schusterová 0911 910 672, Mária Molnárová, Barbora Žiačiková ml., Inzercia: inzercia@dunajskahradza.sk, 0911 265 285. Sídlo vydavateľa – Kresánkova 20, 841 05 Bratislava, IČO 42 263 816. Náklad: 2 000 ks - ZADARMO do schránok. Evid. č. 4966/14. Redakcia si vyhradzuje právo zverejnenia príspevkov po redakčnej úprave. Za obsah inzercie neberie zodpovednosť. www.dunajskahradza.sk

Osobnosť športovcaPeter Hochschorner- vodný slalomMeno: Peter HochschornerDátum�a�miesto�narodenia: 7. 9. 1979 v BratislavePrehľad�najväčších�úspechov�v�kariére: 3x 1. miesto na OH, 5x 1. miesto na MS, 6x 1. miesto na ME, 10x 1. miesto na Svetovom

pohari v konečnom hodnoteníKlub: Športový klub polícieVzor: Ayrton SennaObľúbené�jedlo: Momentálne jedlo neobľubujem, ale zjem všetko. Život ma naučil.Film: Le Mepris (Pohŕdanie)Hudba: Klasika, jazz, slovenská hudobná scéna- Zuzana Smatanová, IMT SmileHobby: Všetko do čoho sa leje benzín.Čo�by�som�ešte�chcel�dosiahnuť: Presťahovať sa k moru ďaleko odtiaľto a začať odznova.

VÝSLEDKY A PROGRAM