Dizajnovanie PAYOUT fázyKonferencia INESS

„OBMEDZENIE PRÍSTUPU K ÚSPORÁM V II. PILIERI – ÁNO alebo NIE?“

doc. JUDr. Ing. Ján Šebo, PhD.Bratislava, 27. január 2014 Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici

„Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APW-0465-12"

1.Zmysel a cieľ systému SDS

2.Poznatky o krytí rizík v payout fáze

3.Poznatky o preferenciách jednotlivcov (dopyt)

4.Poznatky o ponukovej strane trhu

Štruktúra prezentácie

• Zmyslom je rozložiť riziká medzi domáci trh práce (I. pilier) a finančné trhy (II. pilier)

• Systém SDS je len jednou (a menej významnou) časťou základného dôchodkového zabezpečenia

• Príjem jednotlivca je tvorený viacerými zdrojmi (I., II., III. pilier, vlastné úspory, životné poistenie, a pod.)

• Po dosiahnutí maturity bude systém SDS generovať max. 1/3 príjmu jednotlivca

Zmysel systému SDS

• ADEKVÁTNOSŤ je ultimatívnym cieľom za existencie doplnkových cieľov:– nákladová efektívnosť,– bezpečnosť,– transparentnosť,– dostupnosť.

• za tento cieľ SPORITELIA znášajú všetky riziká v akumulačnej fáze a väčšinu rizík v payout fáze

Cieľ systému SDS

Krytie rizík v payout fáze

Antolín, P. 2008. Policy Options for the Payout Phase. Francúzsko : OECD Publishing, 2008.

• existuje úžitková funkcia spĺňajúca podmienku optimálnosti pri existujúcich preferenciách jednotlivca a obmedzeniach?

• Konvenčná ekonomická teória hovorí o vyrovnávaní spotreby za podmienky akceptovania existencie rizika dlhovekosti (úmrtia) a „trpezlivosti“ pri siahaní na úspory

• Krytie akého rizika preferujeme?

Preferencie jednotlivcov

• spotreba v starobe nie je konštantná (a ani rastúca)

• mení sa štruktúra výdavkov (nevyhnutné, potrebné, voliteľné)

• spotreba je do značnej miery ovplyvnená individuálnymi charakteristikami jednotlivca (zdravotný stav, rodinný status, a pod.)

• téza „one-size-fits-all“ neobstojí a je nutné hľadať individualizované riešenia

Preferencie jednotlivcov - spotreba

• Ak by jediným rizikom jednotlivca bolo riziko dlhovekosti, potom by v akumulačnej časti investoval do nízko-volatilných nástrojov a v payout fáze by si kúpil doživotnú anuitu (a to v čase, kedy by očakávaná výnosnosť anuity bola vyššia ako priemerné zhodnotenie úspor)

• sporiteľ však vníma čas (a teda riziko dlhovekosti) inak (netrpezlivosť zvyšuje mieru časovej preferencie) – hyperbolické diskontovanie

• ale existuje aj iný motív jednotlivca: samotné úspory (financial legacy, bequest)

– samotné úspory (bez ich premeny na spotrebu) majú pre jednotlivca úžitkovú hodnotu

– jednotlivec má motív kryť riziko dlhovekosti niekoho iného ako seba (koho?)

Preferencie jednotlivcov - úspory

• môžeme očakávať konkurenciu? – (konkurencia zabezpečí maximalizáciu adekvátnosti)

• budú si konkurovať poskytovatelia toho istého produktu?– (empirické poznatky hovoria o opaku)

• poznáme parametre konkrétnej doživotnej anuity? – (len príklady zo zahraničia a odhady)

• je existencia viacerých rôznorodých produktov naprieč celým spektrom finančného sektora riešením otázok individuálnej preferencie a konkurenčnosti prostredia?

Ponuková strana trhu

• Mali by sme podporovať vznik anuitného trhu v SR? – určite ÁNO

• Mal by tento trh vzniknúť práve v relatívne silne regulovanom prostredí systému starobného dôchodkového sporenia?– určite ÁNO

• Mali by sme umožniť iba dva produkty (PV vs. anuita) a ich kombináciu? – určite NIE

• Existujú aj iné produkty, ktoré by dokázali maximalizovať úžitkovú funkciu jednotlivca?– ÁNO (spojené anuity, zabezpečený termínovaný bankový vklad, miešanie

produktov viacerých schém)

Niekoľko postrehov (záver)

Ďakujem za pozornosť.