128
___________________________________________________________________________
DIOGENS A PLATN FRANTIEK KVRNDA, Katedra filozofie a dejn
filozofie, Filozofick fakulta Univerzity Komensk-
ho, Bratislava, SR
KVRNDA, F.: Diogenes and Plato
FILOZOFIA 72, 2017, No. 2, pp. 128-139
The paper re-examines the traditional view of the relationship
between Diogenes of
Sinope and Plato. The first part analyses one particular
anecdote about Platos label-
ing Diogenes Socrates who has gone mad. This narration serves as
a starting point
of a closer examination of the whole anecdotal tradition of
Platos encounters with
Diogenes. The next part focuses on the Platonic themes of
guardians in his Republic
and madness in Phaedrus. In the last part of the study it is
argued that due to the sim-
ilarities between Diogenes religious beliefs and the opinions of
Socrates devotees
as well as of Socrates himself, Platos designating Diogenes with
the label of Socrat-
ic madness is rather positive than negative.
Keywords: Plato Diogenes Anecdotes Republic Dog-guardian
Mania
Historick dveryhodnos rznych prbehov o antickch filozofoch je
crux histori-
corum, ktor spsobuje medzi modernmi historiografmi antickej
filozofie zmtok a roz-
pory. Ako mme k anekdotm o filozofoch pristupova z kritickho
hadiska? Ide sn
o aksi didaktick pomcky uren tretej, tvrtej i n-tej genercii
iakov jednotlivch
siekt, ktorch hlavnou lohou bolo opsa zkladn dogmy pomocou
konfrontcie s inmi
sektami? Mme anekdoty ta doslovne, alebo v nich mme hada
alegorick, skryt
vznam? Me s tie o literrne fikcie, uren na pobavenie antickho
itatea. Vyl-
i nedokeme ani monos, e anekdoty o filozofoch v nejednom prpade
zachytvaj
autentick sprvy o tom, o ktor filozof kedy povedal alebo
vykonal.
V nasledujcej tdii sa poksime prostrednctvom anekdot o vzahu
medzi Dioge-
nom a Platnom poukza na to, e medzi tmito dvoma myslitemi
nemuseli existova
iadne spory, ale e medzi nimi existovala mylienkov afinita. Je
mon vnma Dio-
gena ako svojskho platonika, ktor odmieta platnsku metafyziku,
no zachovva Plat-
novu praktick filozofiu? Diogena bene zaraujeme do tzv.
skratovskej tradcie mysle-
nia. Do tej istej lnie vak patr aj Platn. Ak sa Diogens v
niektorch nzoroch a po-
stojoch zhoduje so Skratom, neznamen to, e sa bude zhodova aj s
Platnom? Uve-
domujeme si, e hadanie prienikov medzi platonizmom a kynizmom
nebude jednoduch.
Nae zvery sa vak poksime formulova tak, aby problematika
antickch anekdot zosta-
la otvoren vzah medzi Platnom a Diogenom nemusel by historick,
me reflek-
tova aj nzory neskorch lenov jednotlivch siekt, ktor
prostrednctvom vymania
anekdot zachytvali hlavn znaky zakladateovej nuky.
FILOZOFIA
Ro. 72, 2017, . 2
Filozofia 72, 2 129
Predkladan interpretcia vychdza z opanho hermeneutickho
stanoviska, ne
ak zastvaj nai predchodcovia, ktor sa kynizmu venuj u dlhiu dobu
(Flachbartov
2014; Suvk 2010, 2014). Sprvy o vzjomnej rivalite medzi Diogenom
a Platnom pod-
a ns nemusme prima facie povaova za dkazy ich filozofickej
nesmeratenosti.
Pri detailnejom pohade na dejiny kynizmu a platonizmu ich meme
povaova aj za
produkt neskorej biografickej a doxografickej kandalizcie, ktor
Chroust vstine
oznail za chronique scandaleuse (Chroust 1962, 118). Autori,
akmi boli naprklad Aris-
toxenos z Tarenta, Bin z Borysthenu, Hrodikos Babylonsk a mnoh
al,1 psali satiry
a rzne hanopisy, ktor vychdzali z ich osobnch dvodov, z potreby
presadi sa na
vtedajej filozofickej scne a otrias menom Akadmie.2 To, o pvodne
bolo vtipom
alebo posmekom, sa neustlym preberanm a omieanm senzcie chtivch
autorov stalo
historickm faktom.
Ak chceme pristupova k sprvam o vzjomnom vzahu Platna a Diogena
nezauja-
to, musme zostpi priamo ad fontes, k anekdotm samotnm a skma ich
zo vetkch
monch zornch uhlov. Okrem spomenutch antickch hanopiscov
existovalo v antike
mnoho inch autorov, ktor medzi kynizmom a platonizmom, resp.
medzi Diogenom
a Platnom nevideli nezmieriten rozdiely.3 To poda ns indikuje, e
anekdoty meme
chpa aj celkom inak, nielen ako prejavy ich vzjomnho
nepriatestva. Napokon, mnoh
autori povauj historick kontakt Diogena s Platnom za mon, ba
dokonca pravdepo-
dobn (pozri Novotn 1948, 215).
Diogens mainomenos. Nae skmanie zaneme najprv anekdotou o
Diogenovi ako
alejcom Skratovi. V Diogenovi Laertskom a Aelinovi nachdzame dva
vemi podob-
n texty. Text Diogena Laertskho je z gramatickho hadiska znane
problematick:
; ,
, .
Ke sa (Platna) ktosi optal,
km sa mu zd by Diogens,
povedal: Skratom, ktor alie
(DL VI 54; preklad Okl 1954, 303).
Tto veta v autoritatvnych rukopisoch Diogena Laertskho chba, a
preto bva
niektormi editormi z textu odstraovan (pozri vydania Diogena
Laertskho 1831, 37-
38; 1925, 54).
Poukazuj tie na to, e Platnovo oznaenie Diogena za alejceho
Skrata mohlo
svisie s alou anekdotou, ktor text bezprostredne predchdza
Diogens nie je
1 Platna ohovrali pravdepodobne u za jeho ivota rtor Zoilos,
historik Filistos zo Syrakz
a bliie neznmy Alkimos (Novotn 1948, 222, 228-229, 267). 2 Ako
upozoruje Histad, snahy spopularizova kynizmus v neskorom obdob mu
st aj za
dnes u tradinmi kynickmi praktikami, akmi bola napr. na agore
(pozri Histad 1948,
117), ktor pvodne mohla znamena okovek, o sa rob rukami. 3 Napr.
Maximos z Tru, Epikttos, Din z Prsy a cisr Julinos.
130
schopn nahliada idey stolovitosti () a pohrovitosti (), lebo
mu chba rozum (DL VI 53). Za dvod, preo Platn nazval Diogena
alejcim
Skratom, teda treba povaova Diogenovu neschopnos pouva rozum
platnskym
spsobom, t. j. na kontemplciu ide a metafyzick skmania.
Takto tanie anekdoty dva na prv pohad celkom dobr zmysel, no
musme bra
do vahy viacero skutonost. V prvom rade je zaujmav, e sloveso
sa
v ivotopise Diogena zo Sinp vzahuje vdy na samotnho Diogena, a
nikdy na Platna
alebo in postavu (pozri DL VI 27, 43, 47, 49, 50-52, 54-56, 60,
62-64, 67-69).
Za alejceho Skrata mohol teda Diogens oznai seba samho (pozri
Kramoli
2010, 549; Flachbartov 2015, 95). V druhom rade musme bra do
vahy aj al spsob
tania anekdoty:4
,
, , ;
.
Ke sa ho ktosi optal: Dioge-
ns, km sa ti zd by Skrats?,
odpovedal, e ialencom.
Diogens nemusel oznai seba samho za alejceho Skrata, ale jeho
vrok me
by kriticky namieren proti Skratovi. Ak zohadnme vetky varianty
tania textu,
meme v Diogenovi Laertskom rozli tri rzne vznamy predmetnej
anekdoty: (1)
zamlanm podmetom vety je Platn, ktor nazva Diogena alejcim
Skratom; (2)
zamlanm podmetom vety je Diogens zo Sinp, ktor seba samho nazva
alejcim
Skratom, a napokon (3) Diogens oznauje Skrata za alejceho.5
Ak by sa nm zachovala anekdota o alejcom Skratovi len v
Diogenovi Laert-
skom, tak by sme mali znan problm s otzkou, ktor tanie by sme
mali uprednostni.
Znenie anekdoty u helenizujceho autora Klaudia Aelina nm vak
prcu uahuje, ke-
e je z filologickho hadiska jasnejie a umouje nm zamera sa na
variant (1):
,
.
, .
,
,
,
, , ,
Ke Platn vykladal o nejakom
problme a Diogens ho skoro
vbec nepoval, Aristnov syn
mu nahnevane povedal: Pes,
vypouj si mj vklad! Diogens,
ktorho to vbec nerozruilo, mu
odpovedal: Ja som sa na rozdiel
od psov nevrtil tam, odkia ma
predali. Naral tm na Platno-
vu cestu na Sicliu. Poda niekto-
4 Toto tanie uvdza Gilles Mnage (Menagius) vo svojich komentroch
(Menagius 1692, 245).
Pozri tie (Cepko, Kala, Suvk 2016, 89-90). 5 Do vahy prichdza
monos, e Diogens povaoval Skrata za ialenho pre jeho pohodlnos
() (Aelin, Var. Hist. IV 11 = V B 256 SSR).
Filozofia 72, 2 131
,
.
rch tie zvykol Platn o Dio-
genovi hovori, e je zriaci S-
krats (Var. hist. XIV 33 = V B 59
SSR; preklad A. Kala).
Z Aelinovho textu je jasn, e autorom vroku o Diogenovi ako
alejcom Skra-
tovi je Platn. Z hadiska gramatickej truktry vety sa vak meme
pta, do akej miery
je vrok o alejcom Skratovi sasou predchdzajcej anekdoty, ktorej
obsahom je
Diogenova kritika Platnovho zbliovania sa so syrakzskym tyranskm
dvorom. Ide
toti o jednu kontinulnu vetu, oddelen len iarkou, a preto sa zd
plauzibiln vidie
Diogenovu vitku na adresu Platna ako prinu toho, preo ho Platn
oznauje za ale-
jceho Skrata. Anekdota by tak mohla svisie nielen s Diogenovou
neschopnosou
rozumie Platnovm metafyzickm vahm, ako je to v prpade textu z
Diogena Laert-
skho, ale aj s jeho nevou pova takto vahy, ktor predchdza ich
roztrku. Dio-
gens je psom-ialencom, pretoe nechce pova Platnove uen
metafyzick vklady.
alie anekdoty o Platnovi a Diogenovi.
Takto jednoduch rieenie sa problematizuje, ak
porovnme Aelinov text s alou anekdotou u Dio-
gena Laertskho, ktor me predstavova pokra-
ovanie prbehu.6 Z pase DL VI 40 sa dozved-
me, e Diogens zo Sinp sa nebrnil tomu, e ho
Platn nazval psom, ale prve naopak shlasil
s tm, e je pes, pretoe sa dajne aj on, podobne
ako Platn, vrtil k tm, o ho predali. Na jednej
strane Diogens kritizuje Platna za to, e sa vracia
k tm, o ho predali, na druhej strane sa chvli, e
je ako pes, ktor sa vracia k tm, o ho predali.
Takto zrkadlovitos anekdot o Platnovi
a Diogenovi nie je ojedinelm javom a v skuto-
nosti ju nachdzame na viacerch miestach. Umo-
uje nm spoji uveden varianty anekdoty (1)
a (2). Platn mohol nazva Diogena ialencom
a Diogenovi sa asom tto prezvka mohla zapi
a natoko, e sa s ou stotonil. Prejdime vak
k alm anekdotm, v ktorch si Diogens a Platn vzjomne vymieaj
roly.
Jedna anekdota hovor o tom, ako Platn stretol Diogena, ke umval
zeleninu.
Vdne () poradil Diogenovi, e ak sa bude stka s tyranom, nebude
musie um-
va zeleninu, no Diogens mu rovnako vdne poradil, e ak bude umva
zeleninu,
6 Povaujeme za pravdepodobn, e Diogens aj Aelin erpali zo
spolonho starieho zdroja,
ktorho identita zostva nejasn.
132
nemus sa stka s tyranom (DL VI 58). Rovnak anekdota sa zachovala
aj o Diogenovi
a Aristippovi, no s jednm dleitm rozdielom v Aristippovom
variante chba prslov-
ka vdne (DL II 68). Je mon, e by si antick doxografi uvedomovali
u vzah
medzi Diogenom a Platnom, resp. medzi ich nukami?
Aj anekdoty s figami meme ta v duchu priatestva: raz dva figy
Diogens Pla-
tnovi (DL VI 25), inokedy dva figy Platn Diogenovi (DL VI 26).
Na prv pohad si
Diogens Platna v anekdotch o figch vtipne dober, no nemali by
sme zabda, e
Diogens mal dajne vo zvyku pta si prostriedky na svoju obivu od
priateov (DL VI
46). Znamen to, e Diogens povaoval Platna za priatea, ak obral
prve od neho?
alie anekdoty mu op svedi v prospech toho, aby sme vo vzahu
Platna
a Diogena videli osi viac ne len vzjomn animozitu. Anekdotu o
tom, ako Diogens
doniesol do Akadmie oklbanho kohta, meme ta aj v tom zmysle, e
Diogens
bol kedysi bystrm posluchom Platna, ktor ho ntil prehodnocova
defincie a vme-
ry. To je napokon mon vyta aj z kontextu sprv spjajcich sa s
anekdotou o a-
lejcom Skratovi: Platn ho tak mohol oznai len za predpokladu, e
Diogens sedel
v auditriu Akadmie.
alie dve anekdoty vyzeraj na prv pohad ako ironick posmeky a
vzjomn
obvinenia z pokrytectva. Ke Diogena niekto pokarh za to, e na
rozdiel od Platna
obre, zarecituje mu ver z Homrovej Odysseie (4. 70): aj Platn
obre, ale
, (DL VI 67).7 Diogens tak vlastne hovor, e on aj
Platn robia to ist. V alej anekdote Diogens liape po Platnovch
kobercoch ako
symboloch pchy a povenosti, avak len svojou vlastnou pchou a
povenosou. Je
teda rovnako pyn ako Platn a vemi pravdepodobne to aj sm
pripa.8
Na jednej strane sa Diogens vysmieva Platnovi, e na syrakzskom
dvore jedva
iba olivy (DL VI 25), na druhej strane Diogens energicky
vyhadzuje z misy olv kol
a tie konzumuje len toto ovocie (DL VI 55). Aj ke sa
prekladatelia v dsledku vgnosti
grckeho textu nevedia zhodn na tom, o vlastne Diogens vyhadzuje
i olivy,9 alebo
kol10 , zd sa nm pravdepodobnejie, e z misy vyhodil kol ako
symbol nemiernosti
a pitkrstva.
Domnievame sa, e naa zatia trochu naivn stretovos k anekdotickej
tradcii za-
7 Celkom do ucha, aby to ostatn nemohli pou (Okl 1954, 308). V
Odyssei nachdzame dos-
lovnej preklad: nakloniac hlavu a k nemu, by in ho nemohli pou
(Okl 1966, 61). 8 S vkladom tejto anekdoty mali problm u v
staroveku, ako o tom sved Diogens Laertsk.
Tento autor uvdza svedectvo Stiona, poda ktorho vrok
(liapem po Platnovej nadutosti, avak s inou nadutosou) vyslovil
samotn Diogens (DL VI 26). 9 Raz raajkoval olivy, a ke mu priniesli
kol, odhodil ich... (Okl 1954, 304). Oklov preklad
sa me zda na prv pohad koherentnej, pretoe je v slade s
anekdotou uvdzanou o nieo niie:
Ke sa ho optali, i mudrci jedia kol, povedal Celkom tak ako aj
ostatn udia (DL VI 56).
Z tejto anekdoty vak cti miernu irniu, kee Diogens povaoval ud
skr za darebkov i de-
ti; pravmi umi nazval len mudrcov a filozofov (DL VI 41, 60). 10
When breakfasting on olives amongst which a cake had been inserted,
he flung it away...
(Hicks 1925, 57).
Filozofia 72, 2 133
znamenvajcej vzah Diogena a Platna me prinies zaujmav vsledky a
njs ovea
pevnejie zdvodnenie, ak sa ju poksime vsadi do kontextu
Platnovch dial-
gov. Reflexia systematickejch vzieb medzi kynizmom a platonizmom
me toti obr-
ti vzah ich rivality a akejsi doktrinlnej nesmeratenosti hore
nohami.
Diogens ako strca z Kallipolis? Diogens teatrlne raajkuje olivy,
vyhadzuje
z taniera kol a recituje pritom Eurpidove vere ,
(Phoen. 40)11 a Homrove vere ' .12 Kontext biovania a
odopierania si
telesnch pitkov nachdzame explicitne opsan prve u Platna, ktor
takto opisuje
vzah medzi vozatajom-rozumom a koom-iadostivosou (Phaedr. 253e).
Poda Dioge-
na bola mtick Charybda v skutonosti aldkom (DL VI 51), sdlom
nemiernosti
a duevnho otroctva. Zl udia sa poda neho podobaj otrokom, pretoe
otroia svojim
vam a chkam () ako svojim pnom (DL VI 66). Predstava brucha
ako
otrockej a divokej asti due je charakteristick aj pre Platnovo
myslenie (Tim. 70e-71a)
a tto podobnos neula ani niektorm modernm bdateom.13 Zd sa, e
Platn aj Dio-
gens vnmaj vzah rozumu a iadostivosti rovnako: rozum mus by vo
vzahu k ia-
dostivosti tyranom.
Ak by sme sa poksili anekdotu z Aelina o tom, ako Platn nazval
Diogena psom,
interpretova stretovo v kontexte Platnovho Siedmeho listu, mohli
by sme dospie
k zaujmavmu zveru: oznaenie Diogena za psa nemuselo z Platnovej
strany vbec
znamena urku, prve naopak, mohlo by pochvalou Diogena za to, e
vie ako dobre
cvien pes vycti slabos svojho pna a upozorni ho na u.14
V stave Platn pe, e pes-strca m ma tri vlastnosti: tvrdos (),
jed-
noduchos () a ostraitos () (Resp. 404a, 422d). Strcovia s
poda
neho podobn psom, pretoe ich charakteristickou vlastnosou nie je
mdros, ale skr
popudlivos () v zmysle schopnosti kontrolova svoje emcie a vne,
resp.
11 Doslovne Cudzinec, uhni tyranom z cesty. Archaizujci preklad
Okla: Ustp sa, cudz
muu, z cesty tyranom (Okl 1954, 304). 12 Frza sa vyskytuje
trikrt v Iliade (5. 366, 8. 45, 22. 400) a tyrikrt v Odyssei (3.
484, 3. 494, 6.
82, 15. 192), priom vo vetkch prpadoch odkazuje na konkrtny
moment, ke sa hrdina odhodlal
k nejakmu inu a prvou vecou, ktor urobil, bolo to, e biom
popohnal kone. 13 Na podobnos medzi Platnovm (Xenofntovm) a
Diogenovm vnmanm slasti upozoruje
Long (Long 1996, 37). 14 V VII. liste sa Platn priznva, e jeho
cesta na dvor syrakzskeho tyrana Dionsia II. bola viac-
menej vynten okolnosami a e on sm bol na pochybch (), i tam m
skutone s (Ep.
VII. 328b-329b). O svojej alej plavbe na Sicliu pe, e ho tam
priatelia z Itlie ahali ()
a t z Athn zase vystrkovali () aj napriek tomu, e pvodne toto
pozvanie odmietol (338c-
339e). Preto nakoniec nezostvalo Platnovi ni in, len sa hneva ()
sm na seba (345d).
Kee vak Diogenova narka hovor o jeho dajnom predaji do otroctva,
ku ktormu malo djs ete
za vldy Dionsia I., neostva nm ni in, len analogicky odvodi, e
ak Platn pochyboval aj o svojej
druhej a aj o tretej ceste, musel pochybova aj o tej prvej, o
ktorej ml napriek tomu, e ju viackrt
v liste spomna (340a, 345d). To by napokon aj vysvetovalo
apologetick charakter celho VII. listu,
ktor mal vysvetli, preo sa Platn ako pes vracal tam, odkia ho
predali.
134
usmerova ich tm sprvnym smerom, aby slili rozumu a cnosti, nie
bruchu a neresti.
Musme si uvedomi, e Platnovo podobenstvo so psami m v kontexte
jeho vah takto
vznam: filozof (pn, rozum) strca (pes, odvaha) remeselnk (stdo,
umiernenos).
Ak je Diogens poda Platna psom, tak me by prve tm indivduom,
ktor m v dui
striebro, je umiernen aj odvne, no nejakm spsobom zastalo pred
brnami najvyieho,
dialektickho poznania. Diogens tak pokojne me by psom z
Platnovej Kallipolis,
ktormu sce chba onen vy platnsky rozum a nedoke sledova jeho
metafyzick
vklady, no z praktickej strnky je cnostn a umiernen, m spa
podmienky zaradenia
do triedy strcov.
Strcovia z Kallipolis nemaj ma skromn majetok, a na tie naozaj
najnevy-
hnutnejie veci. Ich prbytok mus by kadmu na oiach a to, o im
treba na uspokoje-
nie ivotnch potrieb, maj dostva od ostatnch spoluobanov ako mzdu
za strnu
slubu (Resp. 416d-e) podobne, ako s psy iven svojimi pnmi (Resp.
416a). Budci
filozof-vldca, ktor pochdza z radov strcov-psov, mus by okrem
toho nielen milov-
nkom mdrosti a poznania a ma dobr pam (), ale mus by aj
milovnkom
nmahy () a telesnch cvien () (Resp. 535b-535d).15 To s
vlastnosti, ktor s esencilne nielen pokia ide o duu platnskych
strcov, ale aj pokia
ide o duu kynikov.
Cvienie () predstavuje kov pojem kynickej filozofie. Poda
niektorch
autorov kynici rozliovali medzi fyzickmi a mentlnymi cvieniami
(Prince 2006, 87).16
To ist njdeme aj u Platna: bez gymnastickej vchovy, ktor sli na
to, aby harmoni-
zovala vzah medzi srdnatou a rozumovou zlokou due, je lovek prli
mkk a neme
dosiahnu spravodlivos, a teda ani dobro (Resp. 411e-412b). V
Zkonoch sa pe, e
zskavaniu telesnej a duevnej cnosti m spravodliv oban venova
vetok svoj von
as (Leg. 807c-d). Blaenos () lovek ahie dosiahne vtedy, ke m
telo
v dobrom stave ( ) ako atlti (Leg. 839e-840c). Z Platnovch
nzorov
je zrejm, e fyzick trning v zmysle telesnho cvienia ostva
dleitou sasou
starostlivosti o seba nielen v detstve, ale poas celho ivota
(Resp. 452b). Platnov filo-
zof na trne si tie mus udriava telesn zdatnos, take mus by do
istej miery aj
kynikom, odolnm proti vetkm fyzickm trapm.
Diogens u Xeniadovch synov, aby si veci ahko pamtali () (DL
VI 31). Jeho skromn majetok je minimalizovan na palicu, pl a
kapsu. ivobytie si
zaobstarva od ostatnch spoluobanov svojsky poatm obranm, ktor je
vak
z Diogenovho hadiska iadosou o splatenie dlhu za jeho strne
sluby (DL VI 46).
Jeho prbytok bol kadmu na oiach a je vemi pravdepodobn, e
nevlastnil ani iadne
15 Platnovo a Diogenovo spolon obdivovanie spartskho ivota si
vimli aj niektor modern
bdatelia (Dudley 1937, 34). 16 Tto autorka dodva, e fyzick
trning bol pre kynikov ukkovm prkladom nmahy ()
chpanej ako dobro. Navia cituje arabskho autora Hunayna, poda
ktorho Diogens povaoval vcho-
vu a vzdelanie, zaloen na rozvjan rozumovch schopnost, za
podmienku sine qua non dobrho
ivota (Navia 1998, 56). Poda Diogena a Antisthena je telesn
trning bez duevnho a vice versa
nepln () (DL VI 70). Pozri bliie tdiu (Kala 2016, 121-122).
Filozofia 72, 2 135
striebro i zlato. S to zrejme tieto znaky, vaka ktorm cisr Julin
videl v kynizme
a platonizme ten ist typ innosti filozofick ivot ako prpravu na
smr, meditatio mor-
tis (Desmond 2008, 74-75).
Viacer bdatelia si vmaj aj alie podobnosti medzi Diogenovmi
(kynickmi)
a Platnovmi politicko-pedagogickmi postojmi. Poda obidvoch
filozofov maj ma
udia (alebo aspo urit skupina ud) spolon majetok, eny aj deti
(Resp. 457d-
465d; Leg. 807b; DL VI 72). Diogenove nzory o spolonch ench a
deoch tak poda
Desmonda pripomnaj tie Platnove (Desmond 2008, 95; pozri tie
Dudley 1937, 36,
49-50). Poda Histada je Platnova biologick idea, v skutonosti
kynic-
k, podobne ako aj tza alebo stotonenie = (Histad
1948, 125-6). Hook upozoruje na fakt, e existuje len vemi slab
evidencia o tom, e
Diogens skutone napsal svoju stavu v opozcii k tej Platnovej
(Hook 2005, 31).17
Je Diogens idelnym strcom-psom z Platnovej stavy? Nevidme dvod,
preo
by nm nemal by.
Kynizmus ako platnska . Vrme sa teraz k anekdote o dajnej
Diogenovej
ialenosti, ktor nadobdala skratovsk charakter. Vina modernch
bdateov
interpretuje Platnov vrok o Diogenovi ako ialenom Skratovi len
tak mimochodom,
ako nejak raritu, ktor sved o Diogenovej radikalizcii Skratovho
odkazu.18 Tto
autori vak vbec neber do vahy skutonos, e deliaca iara medzi
platonizmom
a kynizmom je za uvedench okolnost pomerne tenk.
Ak sa zameriame na vybran dramatick pase z Platnovch dialgov,
zistme, e
za ialencov Platn povauje aj dvoch najoddanejch Skratovch
spolonkov Apollo-
dra a Chairefnta (Symp. 173d; Charm. 153b; Apol. 21a). Tieto
postavy spja predo-
vetkm ich neochvejn lska a posvtn cta k Skratovi. Apollodros han
a ura
vetkch okrem Skrata a vo Faidnovi je vykreslen ako lovek, ktor
nedoke uti
svoj pla nad stratou milovanho uitea, svojho morlneho vzoru
(Phd. 59a, 117d).
Postava Chairefnta je vak z hadiska afinity kynizmu a platonizmu
omnoho zauj-
mavejia. Okrem toho, e sa bol pta na Skratovu mdros priamo v
Delfch, bol
znmy najm svojm nboenskm entuziazmom, ktor neuiel autorom
komickch diel.
Chairefnta zmieuj Aristofanove komdie Oblaky, Vtky, Osy, Hry a
jeho meno
17 Stoici a kynici mohli Platna kritizova, no skr zrejme ilo o
aksi revidovanie jeho mylie-
nok, a nie nevyhnutne o kritiku v zmysle polemiky (Hook 2005,
18).
18 Dudley hovor o fanatickom asketizme a sardonickom vsmechu
(Dudley 1937, ix). Anek-
dota je pre neho znakom toho, e Diogens je skratovsk doveden do
extrmov (Dudley
1937, 27). al autori hovoria o svojrznom napodobovateovi
Skratovch filozofickch praktk
(Prince 2006, 89), ktor nebol nevyhnutne ialencom, aj ke
doviedol skratovstvo a jeho filozofick
hodnoty a idely do logickch (Sellars 2013, 59) a excentrickch
extrmov (Desmond 2008, 2, 16;
Hard 2012, 195). Podobn zvery, no ovea detailnejie rozpracovan,
pozri v tdich (Kramoli 2012,
558; Flachbartov 2015, 159). Flachbartov pritom predstavuje
jedin nm znmu komprehenzvnu
tdiu venovan danej problematike.
136
njdeme aj vo fragmentoch od Eupolida a Kratina.19 Tento Skratov
spolonk je vyob-
razen ako drobn zlodej,20 ktor je mtvolne bled a vychudnut a je
pravou rukou
hlavnho kaza Mysliarne, Skrata. Vo Vtkoch je zobrazen ako tie,
ktor je vyvolan
z podsvetia Skratovm odysseovskm ritulom. Chairefn chod neumyt,
zanedban,
je stle hladn, obdivuje spartsk ivot, nos dlh vlasy a palicu.
Pre Chairefntovu
innos zavdza Aristofans dokonca vstin novotvar: Chairefn
sokratizuje
(). Ak sa pozrieme na to, ako opisuje Chairefnta Xenofn, zaujme
ns
alia svislos s kynizmom: tento Skratov druh je pripodobovan ku
psovi, ktor je
sce vemi uiton, no zrove agresvny a zriv () (Mem. II. 3. 9).
Chairefn a Apollodros vo vetkom horlivo napodobuj Skrata,21 take
jeho
prostrednctvom maj as na boskch veciach a s v podobnom vytren,
ak opisuje
Skrats v zvere dialgu Kritn. Skratov osobn prklad v nich
rezonuje takisto silne,
ako v Skratovi rezonuje , brniaci mu napriek racionlnym
argumentom
Kritna utiec z vzenia a z vlasti.22 Chairefn a Apollodros mu by
povaovan za
ialench prve preto, e vetku svoju duevn silu a energiu
vynakladaj na dokonal
napodobovanie a nasledovanie Skrata, v ktorho idel slepo veria,
priom nedoku
poda rozumov, ale len emocionlny dvod svojej viery (lska).
Podobne je na tom Diogens ten toti nehad teoretick zdvodnenie
svojho
ivota, ale ho jednoducho ije a na vetkch, ktor ij inak, nadva,
han ich a teatrlne
upozoruje na ich chyby. Takto typ skratovskej chorobnosti vak za
uritch okolnost
spad pod Platnovu definciu tretieho typu ialenstva, ktor pochdza
od Mz:
(Phdr. 245a).23 Poda
zachovanch doxografickch sprv bol Diogens mzicky inn; dajne
napsal sedem
tragdi.24 Jeho vchova spovala v memorovan uitonch pas zo starch
bsnikov
(DL VI 31) a vo verejnom prednan tragdi. Kynik mal vere predna
kedykovek,
ke to situcia vyadovala hoci aj v stave obyajnej chuti na sladk
kol.25
Platn musel vedie o Skratovej zube v tan posvtnej literatry, z
ktorej
vyberal poklady, t. j. etick zsady a postoje tradinch udovch
hrdinov, akmi boli
Achills, Odysseus i Hrakls. Skrats bsnick vere tie verejne
prednal (Xen.,
Mem. I. 6. 14, I. 2. 20, 58). Tento rozmer Skratovho
filozofovania tradoval hlavne
19 Referencie na autorov komickch diel a na pase, v ktorch
vystupuje Chairefn, pozri v prci
(Nails 1999, 86-87). 20 Porovnaj DL VI 73, kde kradne aj
Diogens; alej Aristofans, Nub. 176-9, kde kradne aj Skrats. 21
Chairefn sa ukazuje ako schopn kls uom (konkrtne Plovi v Gorgiovi)
otzky skratov-
skho typu (Nails 1999, 86). 22 Kontext ialenstva evokuje sloveso
, by v korybantskom vytren (Crito 54d). 23 Velebenm nespoetnch inov
predkov vychovva potomkov (par 1990, 821). Tento druh
mzickho umenia praktizuje aj Skrats v Platnovom dialgu Faidn,
kde sa priznva k tomu, e
zloil hymnus na Apollna a zveroval ezopsk bjky (60d). 24 Cepko,
Kala a Suvk dodvaj, e Diogenovo autorstvo meme povaova za takmer
ist
(Cepko, Kala, Suvk 2016, 149-150). 25 Pozri prklady Diogenovho
bsnickho oiau v DL VI 36, 38, 52, 53, 55, 57, 63, 67.
Filozofia 72, 2 137
Antisthens vo svojich alegorickch vkladoch.26 On pravdepodobne
nauil Diogena
chodi po meste a vychovva ud prednanm rznych verov, i u od
starch bs-
nikov, alebo svojich vlastnch.
Diogena spja so alejcim Skratom tie podobnos v oblasti nboenskch
ot-
zok a v odpovedi na otzku, o predstavuje epistemologicky
spoahlivejiu a pravdivejiu
mylienku, na zklade ktorej sa rozhodujeme, ako zdatne kona. Pod
ich menami sa za-
chovali rovnak sylogizmy o priatestve mudrcov s bohmi (Ps.-Diog.
Ep. 10; DL VI 37,
72),27 ktormi mohli zdvodova svoje drobn krdee. Obidvaja sa
domnievali, e ten,
kto potrebuje najmenej vec, m najbliie k bohom (DL II 27; VI
104). Obidvaja sa tyli-
zovali do role morskho starca-vetca Prtea, ke na verejnosti
recitovali ver z Hom-
rovej Odysseie (4. 392): ' 28 (DL II 21; VI
103). Obidvaja konali na popud boha v Delfch, od ktorho dostali
enigmatick vetby,
vyadujce alegorick vklad (DL II 37; VI 21), a prve od tohto boha
odvodzovali svoje
filozofick misie. Obidvaja sa domnievali, e boh je vade (DL VI
37; Xen.; Mem. I. 4.
18) a e je pvodcom vetkch foriem dobra, ale nie foriem zla
(Resp. 379b).29 To je op
mylienka, ktor je vyjadren najvym bohom Diom u v Homrovej
Odyssei (1. 30-5).
Diogenove i Skratove praktick postoje tak vychdzali z tradinch
zdrojov mdrosti,
ktor zachytili bosk pevci, dvni udia, velebiaci nespoetn iny
predkov. Za skra-
tovsk meme povaova aj anonymn sprvu z Excerpta Vindobonensis,
pripisovan
Diogenovi: Na samom poiatku sa chop mdrych nuk, a potom spene
postupuj vpred
poda rn, ktor ti bude zosiela boh.30
Skrats sa vak na rozdiel od Diogena nikdy nepovaoval za
nadloveka, za nie-
koho, kto je rovn bohom. Diogens nielene prebval na tch istch
miestach, kde pre-
bvali aj bohovia (DL VI 22-23, 64). Navrhoval navye, aby ho udia
vyhlsili za Sarpi-
da (DL VI 63),31 svoje iny zdvodoval odvolvanm sa na bohov (DL
VI 63) a niekedy
sa do role boha dokonca aj sm tylizoval (DL VI 37). Nememe vyli,
e aj tento
rozdiel mohol vies Platna alebo neskorch doxografov k tomu, e
Diogena oznaili
za alejceho Skrata. Poda Platna je toti ialencom aj tak lovek,
ktor sa ako vo
sne domnieva, e je boh (Tht. 158b).
26 Tejto tme sa detailnejie venuj tdie Zelinovej (Zelinov 2016)
a Suvka (Suvk 2008). 27 Cepkov nzor, poda ktorho tento argument m
svoje miesto v mylienkovej vbave kynizmu
(Cepko 2016, 133), meme doplni o tvrdenie, e tento argument m
svoje miesto aj v mylienkovej
vbave platonizmu a v skratovskej filozofii vo veobecnosti. 28 o
asi v palci tvojom je dobrho, o je tam zlho (Okl 1954, 113). 29 Ako
upozoruje Vlastos, aj ke ide o pas z stavy. Mylienka o bohu ako
pvodcovi dobrch
vec je vlune skratovskm dedistvom a v plnom slade s ranmi
dialgmi (Vlastos 1991, 163).
Diogenov nzor uvdza arabsk gnomolg ahrastn, ktorho dielo nm bolo
dostupn len sprostred-
kovane (Navia 1998, 59). 30 Pozri zlomok V B 338 SSR (Cepko,
Kala, Suvk 2016, 282; por. aj Pl., Apol. 41d; Xen., Mem.
I. 1. 9, kde sa hovor o Skratovom daimoniu). 31 Pvodne sn boh
Hds-Pltn, uctievan v Sinp (Glomb 2014, 10-11).
138
Zver. V predkladanom prspevku sme sa snaili poukza na to, e
podrobnejia
analza anekdot zobrazujcich vzahy medzi Diogenom a Platnom me
vies k via-
cerm plauzibilnm zverom. Poda jednho z nich medzi kynizmom a
platonizmom
mohlo s o osi viac ne len o vzjomn sperenie i povestn psie
priatestvo, zalo-
en na parrhesiastickom motve nemilosrdnho odhaovania chb toho
druhho. Dio-
genova praktick filozofia je do znanej miery kompatibiln s
Platnovm opisom ivota
strcov v stave a tie s jednm konkrtnym typom ialenstva
pochdzajcim vo
Faidrovi od Mz. Diogenova zuba v odvolvan sa na Homra a bosky
inpirovanch
jedincov, skladanie vlastnch verov a ich recitovanie na
verejnosti, svojsky poat viera
v bohov ako priateov cnostnch ud to vetko mohlo Platnovi
pripomna Skrata,
ktor bol prve v boskom oiali. Kynizmus a platonizmus pokojne
mohli st jeden ved-
a druhho tak, ako stoja veda seba pn a pes ako nerozlun
partneri, ktor sa o seba
navzjom staraj a stria jeden druhho.
Literatra
CEPKO, J. (2016): Vetko patr mdrym: Blasfmia, alebo utpia?
Filozofia 71 (2), 131-140.
CEPKO, J., KALA, A., SUVK, V. (2016): Diogenis Fragmenta.
Diogenove zlomky. Bratislava:
Univerzita Komenskho v Bratislave.
CHROUST, A.-H. (1962): Platos Detractors in Antiquity. The
Review of Metaphysics, 16, (1), 98-118.
DESMOND, W. (2008): Cynics. Berkeley: University of California
Press.
DIOGENES LAERTIUS (1925): Lives of Eminent Philosophers: Books
VIX. Transl. R. Hicks.
Cambridge: Harvard University Press.
DIOGENS LAERTSK (1954): ivotopisy slvnych filozofov II. Prel. M.
Okl. Bratislava: Slovensk
akadmia vied.
DIOGENES LAERTIUS (1831): Vitis, Dogmatis, et Apophtegmatis
Clarorum Philosophorum. Lipsiae:
Carolus Franciscus Koehlerus.
DUDLEY, D. (1937): A History of Cynicism. From Diogenes to the
6th Century A. D. London:
Methuen & Co.
FLACHBARTOV, L. (2014): Diogenes of Sinope as Socrates
Mainomenos. In: Suvk, V. (ed.):
Antisthenica Cynica Socratica. Praha: OIKOYMENH, 308-350.
FLACHBARTOV, L. (2015): Diogenovsk kynizmus ako spsob ivota.
Preov: Filozofick fakulta
Preovskej univerzity v Preove.
GLOMB, T. (2014): Pvod boha Sarpida v Egypt. Sacra, 11 (2),
7-20.
HARD, R. (2012): Diogenes the Cynic: Sayings and Anecdotes. New
York: Oxford University Press.
HOOK, B. (2005): Oedipus and Thyestes among the Philosophers:
Incest and Cannibalism in Plato,
Diogenes, and Zeno. Classical Philology, 100 (1), 17-40.
HISTAD, R. (1948): Cynic Hero and Cynic King: Studies in the
Cynic Conception of the Man. Lund:
Carl Bloms Boktryckeri.
KALA, A. (2016): Diogenov postoj k udskej sexualite: hedonizmus,
alebo asketizmus? Filozofia, 71
(2), 119-130
KRAMOLI, O. (2010): Diogens lejcm Skratem. Filosofick asopis,
58, 549-565.
LONG, A. A. (1996): Diogenes, Crates, and Hellenistic Ethics.
In: Branham, R. B. Goulet-Caz, M.
O. (eds.): The Cynics: The Cynic Movement in Antiquity and its
Legacy. Berkeley: University of
California Press, 28-46.
Filozofia 72, 2 139
MENAGIUS, A. (1692): In Diogenem Laertium gidi Menagii
Observationes & Emendationes.
Amsteldami: apud Henricum Wetstenium.
NAILS, D. (1999): The People of Plato: A Prosopography of Plato
and Other Socratics. Cambridge:
Hackett Publishing Company.
NAVIA, L. (1998): Diogenes of Sinope: The Man in the Tub.
London: Greenwood Press.
NOVOTN, F. (1948) O Platonovi I. Praha: Jan Laichter.
PLATON (1991): Dialgy I. Prel. J. par. Bratislava: Tatran.
PRINCE, S. (2006): Socrates, Antisthenes, and the Cynics. In:
Ahbel-Rappe, S. Kamtekar, R. (eds.):
A Companion to Socrates. Oxford: Blackwell Publishing,
75-92.
SELLARS, J. (2013): The Art of Living: The Stoics on the Nature
and Function of Philosophy. London:
Bloomsbury Academic.
SUVK, V., KALA, A. (2012): Antisthenis fragmenta. Bratislava:
Univerzita Komenskho
v Bratislave.
SUVK, V. (2008): Antisthens: Vklad Homra. Filozofia, 63 (1),
50-62.
SUVK, V. (2010): Antisthens: Praktick charakter skratovskej
etiky. Filozofia, 65 (3), 239-248.
SUVK, V. (2014): Antisthenes between Diogenes and Socrates. In:
Suvk, V. (ed.): Antisthenica
Cynica Socratica. Praha: OIKOYMENH, 72-120.
VLASTOS, G. (1991): Socrates: Ironist and Moral Philosopher.
Cambridge: Cambridge University
Press.
ZELINOV, Z. (2016): Kynick paideia alebo Antisthens medzi
Odysseom a Skratom. Filozofia, 71
(2), 107-118.
_______________________
Tento prspevok vznikol ako sas rieenia grantovho projektu VEGA
1/0885/14 Fontes Cyni-
corum: pramene kynizmu a ich interpretcia.
_______________________
Frantiek kvrnda
Katedra filozofie a dejn filozofie
Filozofick fakulta Univerzity Komenskho
afrikovo nm. 6
814 99 Bratislava 1
Slovensk republika
e-mail: [email protected]
