22 Zdravie

Psychiatrickú prax opúšťala so slzami v očiach, aby s tými istými slzami stála na pódiu. „Silný emocionálny záži-tok dokáže liečiť. Nás, ale aj divákov,“ hovorí MUDr. Silvia Poláčková, spoluza-kladateľka prvého a jediného sloven-ského moderného cirkusu Argolla. S umeleckými sklonmi a túžbou byť 

lekárkou sa narodila. Do puber-ty vyhrával rozum, potom Silviu ovládli city a vyzeralo to, že pred 

liečením ľudí uprednostní športy, tance, bojové umenia… Medicína síce napokon vyhrala, ale láska si tridsaťštyriročnú Bra-tislavčanku našla. „Našla som si partnera, ktorý robil ohňovú šou. Začala som sa to učiť, spolu sme vystupovali a ja som túžila zrežírovať si vlastné vystúpenie,“ smerovala Silvia k tvrdému stretnutiu s realitou. Mu-sela si vybrať.

Do Pezinka a DomovKeď sa videla v bielom plášti, nikdy nie na psychiatrii. „Už počas štúdia medicíny som mala k psychiatrii bližšie než k iným odborom, no neplánovala som sa uberať týmto smerom. Po skončení štúdia nebolo ľahké nájsť si v Bratislave miesto a prá-ve v Pezinku hľadali lekára. Keď sa teraz pozriem späť, myslím si, že to nebola ná-hoda.“ Robila na oddelení závislostí, geron-topsychológii i na ženskom. Práca ju bavila, ale lákavá predstava hrať sa s ohňom vo veľkom ju spaľovala. „Mala som napozera-

né vystúpenia rôznych skupín, akrobatov a umelcov, ktorí vás prinútia zatajiť dych a s otvorenými ústami sledovať hranice ľud-ských možností. Nemohla som na to nemys-lieť. Skúšala som to najprv utiahnuť naraz – na psychiatrii na kratší uväzok, ale nedá sa sedieť na dvoch stoličkách. Nie dlho.“ 

vo vetre a v ohniZo smútku a z radosti sa zrodil prvý Silviin celovečerný projekt, tanec dvoch živlov, vetra s ohňom. A spolu s ním Argolla, prvý a zatiaľ jediný slovenský moderný cirkus, ktorý založila s partnerom Matúšom Ri-tomským. „Ani neviem ako, zrazu sme volali zahraničných umelcov a vystupovali s nimi. Cirque du Soleil nie je jediný mo-derný cirkus. Je ich veľa a robia veľmi zau-jímavé veci.“ Ľudia v brandži o sebe vedia, požičiavajú si umelcov. V Argolle je prevaha Slovákov, ale niektoré akty nemajú alterna-tívu. „Napríklad akrobacia ‚hand to hand‘ sa robí na rôznych úrovniach, robia ju muži, páry a výnimočne aj ženy. Akrobati, s ktorý-mi robíme my, u nás nemajú konkurenciu,“ hovorí hrdo Silvia. Spolupracovala už so stovkou umelcov. Veľmi dobrí sú Ukra-

cirkus

Dievča, čo sa hrá s ohňom

Niektoré akty akrobatov ne-majú na Slovensku alternatívu.

24 Zdravie 25Zdravie

veľmi. Polovica z nich sú vegetariáni a ani jeden nežúruje pred vystúpením. Nezažila som, že by to niekto porušil a poriadne sa nevyspal. Dva dni pred vystúpením si nedajú ani drink.“

má to zmysel!Silvia je na každom vystúpení Argolly. Reží-ruje ich, šije kostýmy, ale aj sama vystupuje s ohňovou šou. No ani najbližší ju ešte nevi-

deli. „Na Slovensku sme doteraz vystupovali len v rámci firemných večierkov, a to sú iba malé zložky toho, čo robíme.“ Potom, čo im tlieskalo šesťdesiattisíc divákov na Svetovom festivale cirkusových umení v juhokórejskom Kwangjangu, v januári konečne pohľadajú zmysel života aj doma. Chcel to osud. „Pred rokom a pol som sa vrátila na doktorandské štúdium, ale po nešťastnej smrti profesora psychiatrie boli doktorantúry pozastavené. 

Niekde som musela využiť energiu, ktorú som mala!“ Silvia vie, že keď nebude robiť naplno psychiatriu, bude tvoriť celovečerné projekty. „Naše vystúpenia liečia. Dokážeme ľuďom dať zážitok a oni nám energiu, ktorá nás nabije. Ľudia plačú, smejú sa, ďakujú nám, prídu za nami a tešia sa. Je to dojem-né a plné emócií, ktoré nie je zdravé držať v sebe. A v tom dave ich neudržíte!“ n

Veronika DANIČOVÁ

jinci a Číňania. Prirodzene, gymnasti. Často bývalí majstri sveta, olympijskí víťazi, teraz mnohí tréneri.

Do Postele a na PóDiumAk chcete byť dobrí, trénujete naplno, kaž-dý deň. Ak poľavíte, niekto vás predbehne. „Prekonávate sami seba, ale zároveň musíte poznať svoje hranice a nestratiť rešpekt,“ vyzdvihuje Silvia akrobatov, ktorí balansu-

jú na hranici života a smrti. Ak spadnú… „Môže sa to stať a párkrát sa to už aj vo svete stalo. Pri profesionálnych vystúpeniach to má každý na pamäti.“ Silvia sa o každého svojho umelca bojí, cíti zaňho zodpoved-nosť. Aj preto vždy prízvukuje, že ak sa nie-kto na niečo necíti, skrátka sa to zruší. Aby minimalizovala riziko ľudského skratu, robí s umelcami na hranici dospelosti. „Neradi robíme s deťmi. Človek sa má plnohodnot-

ne rozhodnúť, či to chce robiť.“ Svoje deti by však v akrobatickej kariére podporila. „Ale nemuseli by sa hojdať v päťdesiatich metroch bez istenia.“ Chybu totiž nemusí urobiť len akrobat, ale aj horolezec, ktorý robí úchyt, či zlyhá materiál. Aj preto sú ak-robati poverčiví. Kopú sa do zadku, všívajú si do kostýmov talizmany a extrémne si strážia hmotnosť. „Všetci sa živia svojím telom, tak si na ňom dávajú záležať. Hoci niektorí až 

Tri desiatky akrobatov, tanečníkov, spevákov a hercov v ori-ginálnych kostýmoch na jedinečnej scéne, v harmonickom prepojení so živou hudbou a s využitím multimédií – to je Piaty element, ktorý v 18. a 19. januára uvidíte v Bratislave.