Didaktická príruþka z prírodovedy pre 1. stupe základných škôlpdf.truni.sk/download?dsz/didmat/pri1.pdf · Tento projekt je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom

Didaktická príru ka

z prírodovedy pre 1. stupe základných škôl

JANA FAN OVI OVÁ, ADRIANA JAN ICHOVÁ

TRNAVA 2010

Tento projekt je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom a štátnym rozpo tom eskej

republiky a Slovenskej republiky. Príru ka vznikla v rámci projektu 22410320007 cezhrani nej

spolupráce R – SR „Diagnostika stavu znalostí a dovedností žák v esko-slovenské p íhrani ní

oblasti se zam ením na jejich rozvoj“.

Recenzenti: Doc. RNDr. Katarína Kimáková, PhD.

Ing. Viera Peterková, PhD.

Názov: Didaktická príru ka z Prírodovedy pre 1. stupe základných škôl

Autorky: PaedDr. Jana Fan ovi ová, PhD., PaedDr. Adriana Jan ichová

Odborné zostavovate ské práce: PaedDr. Jana Fan ovi ová, PhD.

Redak né práce: Ing. Viera Peterková, PhD.

Vydanie: 1. vydanie, 2010

Text neprešiel jazykovou korektúrou, za jazykovú stránku zodpovedajú autori.

© Jana Fan ovi ová, Adriana Jan ichová

© Trnavská univerzita v Trnave

ISBN 978-80-8082-375-7

3

OBSAH

1. as : Metodický pokyn pre u ite a 3

2. as : Projekty 13

1. Projekt: Poznám svoje okolie? 13

2. Projekt: Ako si vytvorím jazierko alebo rybník 13

3. Projekt: Les 14

4. Projekt: Lesné zvieratá 14

5. Projekt: Kvarteto o rastlinách 15

6. Projekt: Vesmír 16

7. Projekt: Vtáky 17

8. Projekt: lovek 18

9. Projekt: lovek – kostra 19

10.Projekt: Súhvezdia 19

11. Projekt: Vesmír – priestorová práca 20

3. as : Úlohy 21

1. lovek 21

1.1 Problém: o je to tlkot srdca? 24

1.2 Problém: Vieš ako ovplyvni innos srdca? 24

1.3 Dopíš, ktoré zmysli musela Emka použi pri týchto innostiach 25

1.4 Projekt: Vyber si jeden vnútorný orgán a zisti o om

o najviac informácii. 26

1.5 Štyria žiaci zaznamenali ako asto si umývajú zuby. 26

1.6 Problémová úloha: Trávenie 27

2. Huby 28

2.1 Problém: Zmení sa hmotnos chleba po jeho vysušení? 28

2.2 Vyrob si svoj vlastný chlieb 30

2.3 Lenka s Matúšom alej skúmali plese . 31

2.4 Problém: Poznáš bojovníka, ktorý sa ahko popasuje s ples ou? 31

2.5 Projekt: Rozklad materiálov v pôde. 32

3. Ekosystémy 33

3.1 Deti pozorovali živo íchy v rybníku a jeho okolí. 37

3.2 Projekt: Vzájomné vz ahy vo vodnom ekosystéme 38

3.3 Janko na jar stretol ropuchu ako sa premiest ovala z lesa k vode. 39

3.4 Inkubácia vajec 41

3.5 Pomôž Emke a Adamovi roztriedi živo íchy do prostredia,

v ktorom žijú. 42

3.6 Projekt: Vytvorte si knihu hádaniek o živo íchoch. 43

4

3.7 Projekt: Je lovek mäsožravec? 44

3.8 Projekt: Zisti pre o je dáž ovka prospešná pre prírodu. 45

3.9 Problém: Ktorá as tela ježkov bráni líškam skonzumova ich. 45

3.10 Projekt: Vyber sa do okolia svojej školy a zisti, aké druhy

stromov sa vyskytujú vo vašom okolí. 46

3.11 Projekt. Uvar si doma aj. 49

4. Tie a vesmír 49

4.1 Problém: Mení sa tie po as d a? 51

4.2 Projekt: Peter sedí pred ve kým papierom a svieti na neho lampa. 53

4.3 o vidíte na obrázku? 53

4.4. Dopadli všetky gu ky naraz? 55

5. Látky a ich vlastnosti 55

5.1 Problém: Dá sa oddeli piesok od cukru? 58

5.2 Problém: Ktoré z látok sa rozpustia vo vode? 58

5.3 Kamaráti sa rozhodli, že preskúmajú aké množstvo cukru

sa rozpustí v 100 cm3 vody. 58

5.4 Problémová úloha: Akou metódou by oddelili vä šie kúsky

od zmesi? Problém: Deti rozomleli trávu, okoládové cukríky.

Skon ili so zmesou prášku a vä šími kúskami. 58

5.5 Problém: Zmieša sa olej s vodou? 59

5.6 Projekt: Má vplyv teplota prostredia na vyparovanie vody? 59

5.7 Problém: Popáli sa Lenka, ke chytí plastovú rú ku? 60

5.8 Prira vlastnosti pevných látok k látkam. 61

5.9 Zisti o akej hornine a neraste sa píše v nasledujúcich vetách.. 61

5.10 Projekt: Opíš túto horninu a zisti, kde všade ju vidíme okolo seba. 61

4. as : Riešenia 64

5. as : Literatúra 70

5

1. as Metodický pokyn pre u ite a

Milí pedagógovia,

predložená didaktická príru ka pre 3.,4., a 5. ro ník vznikla v rámci projektu pod názvom Diagnostika stavu

znalostí a vedomostí žiakov v esko-slovenskej prihrani nej oblasti so zameraním na ich rozvoj s íslom

22410320007. Obsahuje rôzne typy úloh, ktoré sú zamerané na rozvoj kompetencií v oblasti prírodných vied. Pri

vytváraní úloh sme vychádzali z konštruktivistických teórii a využívali projektové metódy. Okrem ponúknutých

úloh a projektov sme pokladali za potrebné aj vysvetli psychologické východiská, teóriu konštruktivizmu,

Bloomovu taxonómiu a projektové metódy. V závere nej asti nájdete i riešenie úloh.

Veríme, že vám študijná podpora pomôže a bude tiež prostriedkom na zistenie vedomostí a zru ností vašich

žiakov, na aplikáciu poznatkov v teoretickej i praktickej rovine.

Ve a úspechov pri riešení úloh vašim žiakom prajú autorky.

Charakteristika vyu ovacieho predmetu:

Prírodoveda a biológia umož uje rozvíja a prehlbova poznatky o živých organizmoch s dôrazom na vzájomné

vz ahy organizmov a vz ahy k prostrediu, ako aj loveka k živým a neživým zložkám prostredia. Je zameraná na

chápanie živej a neživej prírody ako celku.

Orientuje sa na prejavy života a vzájomné vz ahy organizmov v ich životnom prostredí. Zameriava sa na

základné súvislostí živých a neživých zložiek prírody a ich vzájomné pôsobenie. Vedie k schopnosti triedi

informácie a poznatky, využíva ich v praktickom živote, rozvíja pozitívny vz ah k prírode, loveku a ochrane

jeho zdravia.

Ciele vyu ovacieho predmetu:

Ciele sú zamerané na poznávanie živej a neživej prírody ako celku, o predstavuje:

1. Pozna a chápa život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

2. Pozna väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných vz ahoch ako sú astí

celku.

3. Vedie identifikova podstatné znaky.

4. Chápa základné súvislosti a vz ahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného pôsobenia prírodných

procesov a javov.

5. Chápa základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

6. Vies k schopnosti triedi informácie a osvojené poznatky a využíva ich v praktickom živote.

7. Aktívne zapoji žiakov do poznávacieho procesu

8. Rozvíja pozorovacie schopnosti, nau sa porovnáva .

9. Dokáza zdie svoje predstavy v rámci skupiny

10. Prezentova a zhodnoti výsledky svojej a skupinovej práce.

ové kompetencie:

Poznáva živé organizmy a ich význam v prírode a pre život loveka.

6

Rozvíja schopnosti a zru nosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých správ

z pozorovaní a jednoduchých školských projektov.

Rozvíja zru nosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach.

Správne používa základné pojmy.

Objektívne opísa základné znaky biologických objektov a procesov.

Vedie vysvetli podstatu javov, procesov a vz ahov.

Aplikova poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Kompetencie v oblasti prírodných vied:

1. Identifikova a správne používa základné pojmy.

Žiak používa správnu biologickú terminológiu. Príležitostne využíva aj vedeckú terminológiu, ktorú

uplat uje s porozumením. Orientuje sa v základných javoch a dejoch, a to na podklade modelových

organizmov. S názvami druhov a popisnými pojmami sa v biológii stretáva od útleho detstva, kedy získava

základné pravidlá názvoslovia. S vekom a stup om vzdelania sa žiak s pravidlami používania odborných

názvov zdokona uje.

2. Objektívne opísa základné znaky biologických objektov a procesov.

Ide o kvalitatívny a kvantitatívny popis objektov, systémov, javov a ich klasifikácia. Žiak rozlišuje

jednotlivé objekty živej a neživej prírody. Popíše organizáciu, vnútornú a vonkajšiu stavbu organizmu.

Charakterizuje základné javy ako fotosyntéza, dýchanie, látkový a energetický metabolizmus, dráždivos ,

dedi nos a premenlivos v nadväznosti na evolúciu.

3. Vedie vysvetli podstatu javov, procesov a vz ahov.

Vysvet ovanie a predvídanie javov a kauzálnych súvislostí – žiak dokáže odpoveda na otázky pre o,

vysvetli rozdielne znaky, o zjednocuje a o odlišuje organizmy.

4. Grafické vnímanie, tvorba a interpretácia grafov, tvorba a interpretácia schém a ná rtov.

Žiak vie vy íta informácie z tabu ky alebo grafu. Vie ich interpretova v súvislosti s daným javom.

Orientuje sa v anatomických nákresoch a vie sám vytvori jednoduché nákresy a správne ich popísa .

Jednotlivých zástupcov vie rozpozna a zaradi do fylogenetického systému pod a vhodne zvoleného

obrázku.

5. Aplikova poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Žiak vie využíva poznatky o vzájomných interakciách jednotlivých organizmov a celého životného

prostredia. Chápe súvislosti a vzájomné väzby v prírode, kolobehu látok, životného cyklu druhu, evolu né

väzby medzi druhmi. Zárove vie rozlíši podobné a odlišné znaky, ktoré vie uplatni v rôznych životných

7

situáciách a v alšom vzdelávaní aj v iných odboroch. Získané poznatky podporujú u žiakov logické

myslenie a systematický prístup k riešeniu rôznych problémov a situácií.

6. Predpoklada a ur prí inné súvislosti, pozorova , experimentova a odhadova .

Osvojuje si základné metódy vedeckej práce ako pozorovanie a pokus, vie formulova hypotézy a overova

ich. Používa lupu, prípadne mikroskop. Pre alšie spracovanie využíva dostupnú literatúru, k e na

ur ovanie, atlasy, internet a vhodnú odbornú literatúru.

7. Poznáva živé organizmy a ich význam v prírode a pre život loveka.

Žiak vie rozozna charakteristické znaky výtrusných a semenných rastlín, bezstavovcov a jednotlivých tried

stavovcov, pozná ich úlohu v potravných re azcoch, pozná hospodársky významné druhy živo íchov

a rastlín.

8. Rozvíja schopnosti a zru nosti pri riešení praktických aktivít, spracovávaní jednoduchých správ z

pozorovaní a jednoduchých školských projektov.

Dokáže samostatne pracova s lupou, mikroskopom, atlasmi. Rozumie návodom praktických úloh a dokáže

pod a nich postupova a zaznamena pozorované znaky a javy.

9. Rozvíja zru nosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach.

Žiaci sa vedia pohybova v teréne, používa pomôcky a nástroje potrebné pri terénnej práci, manipulova

s pomôckami po as pozorovaní a pokusov.

Jednotlivé úrovne výstupov sú zamerané na kompetencie – na vedomosti, schopnosti a zru nosti ako rozvíjanie

poznávacích schopností, spozna , vybavi si informácie, porozumie , konštruova , aplikova , analyzova ,

vyhodnocova .

Stanovené ciele sa dosahujú, pod a štátneho vzdelávacieho programu pre predmet biológia, rozvíjaním alších

ových kompetencií žiakov:

V oblasti komunika ných schopností:

- vecne správne sa vyjadrova verbálne, písomne a graficky k danej u ebnej téme,

- identifikova , používa pojmy, opísa , vysvetli , zdôvodni ,

- vedie využi informa né a komunika né zdroje,

- vyh adáva , triedi a spracováva informácie a dáta z rôznych zdrojov,

- zrozumite ne prezentova svoje poznatky, skúsenosti a zru nosti,

- vedie spracova jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry.

- vedie spracova a prezentova jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie.

V oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich rieši :

8

- navrhova rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,

- využíva tvorivos a nápaditos , samostatne tvori závery na základe zistení, skúmaní alebo

riešení úloh, ur prí inné súvislosti,

- rieši úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,

V oblasti sociálnych kompetencií:

- vyjadrova svoje názory, postoje a skúsenosti,

- pracova vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radi a pomáha ,

- prezentova a zhodnoti výsledky svojej alebo skupinovej innosti, hodnoti vlastné výkony

a pokroky v u ení,

V oblasti získava , osvojova si a rozvíja manuálne zru nosti:

- používa správne postupy a techniky pri praktických innostiach,

- dodržiava pravidlá bezpe nosti a ochrany zdravia,

- využíva u ebné, kompenza né a iné pomôcky.

U žiaka rozvíjame aj alšie k ové kompetencie:

Kompetencie k celoživotnému u eniu sa:

uvedomuje si potrebu svojho u enia sa, ako prostriedku sebarealizácie a osobného rozvoja,

kritický hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu

Komunika né kompetencie:

dokáže využíva všetky dostupné formy komunikácie pri spracovaní a vyjadrovaní informácii a vedomostí

prírodovedného charakteru,

dokáže prezentova svoje prírodovedné poznatky

Kompetencie rieši problémy:

uplat uje pri riešení problémov metódy založené na analyticko- kritickom a tvorivom myslení

zodpovedajúce jeho vedomostnej úrovni prírodovedného charakteru,

Kompetencie sociálne a personálne:

dokáže na primeranej úrovni reflektova vlastnú identitu a budova si samostatnos , nezávislos ako len

celku,

osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine.

Rozvoj poznávacích procesov nastáva pri kognitívnom u ení. Taxonómia pod a Blooma (Doušková A.

,Porubský, Š. 2005)

9

CIE OVÉ KATEGÓRIE

Kognitívne procesy

Procesuálna stránka - TYPICKÉ SLOVESÁ NA

VYMEDZENIE INNOSTÍ

Vedomos – zapamäta si, žiak si vyvolá z pamäti

alebo znovu poznáva informácie, identifikuje

vedomosti faktické, konceptuálne ,procedurálne,

metakognitívne

vymenuj, popíš, prira , vyber, dopl , pomenuj,

povedz kedy, povedz kde,

Porozumenie – porozumie - žiak informáciám

rozumie, chápe ich a dokáže ich prednies rôznymi

spôsobmi, uvádza príklady, kategorizuje, abstrahuje,

porovnáva na základe kontrastov , konštruuje

kauzálny model situácie,

povedz, o znamená ..., vysvetli ..., ilustruj

príkladom, povedz hlavnú myšlienku, povedz

pre o, povedz ako ..., povedz definíciu, oprav

nesprávnu, vyjadri vlastnými slovami, skontroluj,

ur i, i patrí do skupiny...

Aplikácia - aplikova -žiak rieši problém s použitím

informácie a vhodného zovšeobecnenia, používa

známy postup v nových situáciách - implementuje

zme , použi novým spôsobom, ukáž ako urobi ;

nakresli obrázok, ktorý ukazuje ako použi ; uve

príklad, zdôvodni, povedz, ako je v tomto príklade

použité..

Analýza – analyzova žiak rozkladá informácie na

jednotlivé asti, rozlišuje, štrukturuje, prisudzuje

vlastnosti, stanovisko,

rozde do skupín; odlíš podobné, odlišné; vy le

podstatné; usporiadaj ; povedz, pre o si myslí, že ...

spôsobilo; povedz, o je pravdivé, skuto né;

povedz, o si sa nau il z ..., roz le , rozlíš,

rozhodni...

Hodnotenie – hodnoti žiak posudzuje informácie na

základe ur itých kritérií, testovanie, overovanie,

posudzovanie informácií, meranie, váženie,

posudzovanie udského správania,

povedz, pre o je ...horší, spravodlivejší; otestuj,

pozoruj a zapisuj, vyjadri pripomienky, nesúhlasím

s ..., povedz, ktoré dáš na 1. /2. 3./ miesto,

porovnaj, rozhodni, povedz, o sa stane, urob

súhrn; dokáž...,

Syntéza – tvori - žiak rieši problém tak, že spája

rôzne informácie, o vyžaduje originálne tvorivé

myslenie

povedz, napíš príbeh nový o...; vyrob nové...;

postav, poskladaj, o iné by...mohol urobi ;

projektuj, kombinuj; vynájdi; naplánuj;

Konštruktivizmus

Základnou myšlienkou konštruktivizmu je, že proces poznávania má konštruk ný charakter. Chápanie okolitého

sveta vytvárame na základe našich predchádzajúcich skúseností. U enie je vlastne prispôsobovanie sa už

osvojeným pravidlám a požiadavkám nových skúseností. Pod a konštruktivistov sú vedomosti relativistické (ni

nie je absolútne, ale líši sa v priestore a v ase) a pochybné (ni nie je isté). V rámci konštruktivistickej školy

rozlišujeme dva základné smery:

a) „Kognitívne orientovaný konštruktivizmus“

Kognitívne orientovaní konštruktivisti zdôraz ujú bádanie a objavovanie každým žiakom, ako vysvetlenie

ebného procesu. Z toho poh adu sú vedomosti stále v podstate symbolickými, mentálnymi vyobrazeniami v

mysliach jednotlivcov.

10

b) „Sociálne orientovaný konštruktivizmus“. Medzi najznámejších predstavite ov druhej skupiny

konštruktivistov patrí aj Lev Vygotsky a jeho Sociokultúrna teória. Táto zdôraz uje, že udská

inteligencia je vytváraná v našej spolo nosti, jednotlivec nadobúda poznatky v kultúrnom a

spolo enskom kontexte.

Sociálne orientovaní konštruktivisti vyzdvihujú kolaboráciu a kolaboratívne úsilie skupiny žiakov ako zdroj

enia.

enie prebieha v troch fázach:

1. Prípravná fáza (výber témy, zadanie problémových úloh, hypotéz)

2. Realiza ná fáza (plnenie úloh, pozorovacie innosti, priame praktické innosti, zbieranie informácií

k objasneniu skúmaných otázok) Zbiera informácie môžeme rôznymi spôsobmi: kresbou,

fotografovaním, zaznamenávaním zvukov v prírode, zaznamenávaním do tabuliek, h adaním odpovedí

na internete, z encyklopédii, z kníh. Skupina je priamo zainteresovaná do aktivít.

3. Vyhodnocovacia (prezentácia v skupinách, prezentácia skupín v triede)

Konštruktivistické u enie je založené na problémových úlohách, žiak sa aktívne zapája do riešenia problémov

a spolupracuje s ostatnými. U ite je len sprievodca, ktorý pomáha pri riešení problémov a záverov

Dôležitá je organizácia a plánovanie. Na dosiahnutie cie a je potrebný kooperatívny prístup k u enie. Významná

je i forma u enia na základe rolí. Každý žiak má pri riešení úloh pridelenú vlastnú rolu. U ite plní rolu

pomocníka, dohliada a pomáha vytvára problémové úlohy a hypotézy. Všetci pracujú na dosiahnutí spolo ného

cie a. Každý jeden žiak je potrebný a dôležitý na dosiahnutie tohto cie a. Vhodné je za na 1. stupni so

skupinovou prácou vo dvojiciach a postupne zvä šova po et žiakov v rámci skupiny.

Projektové vyu ovanie a práca na projektoch vedie deti k postupnej socializácií, rozvoju zru ností,

spolupráce, komunikácie, tolerovania názorov, riešenia problémov, rozhodovania. Zavádzanie práce na

projektoch je pre u ite a i deti ve mi náro né a mali by sme rešpektova úrove rozvoja kognitívnych schopností

žiakov ich myslenia. Preto, aby sme projekt úspešne zvládli je dôležité dodržiava nasledujúce kroky:

Postupnos zavádzania projektov

Využi prirodzenú detskú zvedavos

Zapoji o najviac zmyslov

Da priestor na vo né vyjadrovanie a uvažovanie nad problémom

Pri zaznamenávaní údajov a faktov využíva symboliku – výtvarné zru nosti

Nau deti klás správne otázky

Poskytnú dostato ný as na pochopenie vz ahov a súvislostí

Vychádza z priameho kontaktu , z osobných skúseností a prežívania

Pozorova a skúma svoje najbližšie okolie

Vychádza z konkrétneho a hmatate ného sveta

Postupne poukazova na viaceré možnosti , ako daný problém rieši

Zapoji do projektov aj rodi ov

Bra oh ad na odlišné prostredie / mesto- dedina/ a zvyky

11

Venova as na prezentáciu projektov , zistenia a zovšeobecnenia informácií

Dôraz by sa mal klás na asovú dotáciu. Je ve mi dôležité, aby deti i u ite nepracovali pod asovým stresom.

Osved ená je práca na projektoch v blokoch s medzipredmetovou integráciou. Motiváciou žiakov sa stáva

produkt, ktorý môžu prezentova pred spolužiakmi, prípadne pred rodi mi.

V jednotlivých astiach si žiaci osvoja nižšie uvedené vedomosti a zru nosti:

- chápa pojem príroda, vedie vymenova príklady živej a neživej prírodniny,

- vedie používa mikroskop a lupu, osvoji si základné postupy pozorovania,

- pochopi lesný ekosystém,

- vedie rozlíši stromy a kry,

- pozna typických predstavite ov ihli natých a listnatých stromov,

- vedie pomenova asti tela kvitnúcej rastliny a vysvetli ich význam,

- pozna typických predstavite ov kvitnúcich bylín v lese,

- pozna typických predstavite ov bezstavovcov, vtákov, cicavcov žijúcich v lese a ich vzájomné potravové

vz ahy,

- zostavi príklad potravového re azca vodných, lesných organizmov,

- rozlíši ihli natý a listnatý strom,

- ur názov ihli iny pod a šišky a vetvi ky,

- ur názov listnatého stromu pod a listu a alebo plodu,

- chápa význam stromov pre život organizmov,

- uvies význam pôdnych baktérií,

- uvies príklad bylinožravého, mäsožravého a všežravého cicavca,

- vysvetli význam kyslíka pre vodné organizmy.

- vedie opísa základné asti rastlinnej bunky, ich funkciu,

- vedie zostroji mikroskopický preparát

- pochopi vodný ekosystém, význam základných faktorov dôležitých pre život vodných organizmov,

- pozna typických predstavite ov rastlín rastúcich vo vode a na brehu,

- pozna typických predstavite ov vodných a brehových organizmov – mikroskopických živo íchov,

bezstavovcov, hmyzu, rýb, vtákov a cicavcov,

- vedie objasni vzájomné vz ahy živých organizmov vo vodnom ekosystéme

- opísa život skokana vo vode a na brehu,

- pochopi po ný a trávnatý ekosystém,

- pozna typických predstavite ov rastlín rastúcich na poliach a lúkach,

- zisti spôsob výroby chleba,

- vedie objasni vzájomné vz ahy živých organizmov v po nom a trávnatom ekosystéme,

12

- pozna lie ivé rastliny v okolí svojho bydliska a oboznámi sa s možnos ami ich využitia,

- spozna svoje okolie školy – flóru a faunu

- pozna vnútorné orgány a ich funkcie,

- pozna a vysvetli vplyv aktivít na srdcovo-cievny systém,

- chápa prevenciu proti zubnému kazu, pozna funkciu zubov,

- vedie pomenova zmysly,

- vedie priradi živo íchov a rastliny do rôznych ekosystémov,

- vedie opísa živo íchov na základe charakteristických znakov, stavby tela, vedie ich na základe týchto

znakov zaradi do skupín,

- vysvetli užito nos jednotlivých živo íchov v prírode

- chápa vzájomné vz ahy vo vodnom ekosystéme

- pozna podmienky na vytvorenie plesní,

- pozna vlastnosti pevných látok,

- pozna horniny a ich využitie pri zhotovení výrobkov,

- vysvetli vodivos materiálov pre praktické využitie a vedie zdôvodni pre o je potrebná bezpe nos pri

ich práci,

- vedie objasni princíp rozmnožovania živo íchov,

- chápa pojem obojživelník,

- vedie opísa akým spôsobom sa pohybujú živo íchy,

- objasni prí inu vzniku plesní,

- prezentova svoje produkty a prezentácie,

- nau sa spolupracova a akceptova názory iných pri práci v skupinách,

- vedie vysvetli tvorbu tie a.

13

2. as Projekty

1. Projekt: Poznám svoje okolie?

Ro ník: tretí, štvrtý, piaty

Cie : Nau sa vníma flóru a faunu v mojom okolí. Vedie projekt vhodne prezentova .

Získa informácii. Zapísa o viem o svojom prostredí na poster / ktoré rastliny, živo íchy, stromy sa nachádzajú

v mojom okolí.

Forma práce: skupinová, práca v dvojiciach, individuálna

Medzipredmetové vz ahy: prírodoveda, informatická výchova, slovenský jazyk, výtvarná výchova

a) Praktické innosti:

Nafoti si svoje okolie, nakresli.

Zisti z kníh a na internete ich názvy.

Napíš vo Worde stru né letá iky, tie vytla .

Vytla fotky , prípadne nakresli dané živo íchy, rastliny a stromy.

b) Kritické myslenie. Na druhý poster napísa v bodoch o sme zistili. Spolo ne porovna .

c) Praktické zru nosti: vyberáme pod a zru ností detí v triede

Nalep, nakresli a napíš získané informácie

Vytvor plagát z nafotených fotografií a z letá ikov.

Vypracuj prezentáciu v PowerPointe /každá dvojica pripraví jeden slade, spoji do jednej

prezentácie. Prezentova cez dataprojektor/

d) Prezentácia svojej práce: v triede pred spolužiakmi, prezentácia v škole pred spolužiakmi napr. na De

Zeme

2. Projekt: Ako si vytvorím jazierko alebo rybník

Ro ník: tretí a štvrtý

Cie : Spozna živo íchov a rastliny, ktoré môžu ži v danom prostredí.

Forma práce: skupinová, práca v dvojiciach, samostatná

Medzipredmetové vz ahy: prírodoveda, informatická výchova, slovenský jazyk, výtvarná výchova

Hypotéza: o všetko musím vedie , aby som mohol vytvori jazero?

1. Skupina – Zistí, ktoré rastliny by sme mohli da do daného prostredia- rybník.

2. Skupina - Zistí , ktoré živo íchy by sme mohli da do daného prostredia- rybník.

3. Skupina- Zistí, ktoré živo íchy môžu by aj mimo rybníka aj v rybníku.

Praktické innosti: získavanie informácii z kníh, z encyklopédii, z internetu, brainstorming v rámci skupiny.

Prezentácia získaných vedomostí po skupinách v triede.

Spätná väzba: Vytvorenie jazera v kresliacom programe NaturalArt. Samostatná práca na PC.

Prezentácia prác cez dataprojektor.

14

3. Projekt: Les

Cie : nau sa pod a oho triedi rastliny, živo íchy a organizmy do daného prostredia, vedie zdôvodni pre o

ich práve nájdeme v danom prostredí .

Ro ník: tretí , štvrtý, piaty

Forma práce: skupinová, práca v dvojiciach, individuálna

Problémová úloha: Aký les môžeme vytvori ? o musíme o om vedie , aby sme ho mohli vytvori ? o

všetko v lese môžem vidie ?

Tento projekt rozdelíme na III. asti a pracujeme na om postupne v priebehu roka. Na záver prezentujeme

projekt, ako celok ( o všetko patrí do tohto spolo enstva)

I. Stromy

II. Rastliny

III. Živo íchy

Zistenie prekonceptov: zapísanie názvov stromov, ktoré žiaci vedia na ve ký hárok papiera

Práca v skupinách: rozdelenie do skupín pod a výberu

1. Vytvorenie troch skupín.

2. Každá skupina zistí informácie z internetu, z kníh o stromoch – v ktorom lese ich nájdeme.

3. Prezentácia získaných vedomostí v rámci skupín

4. Priradenie druhov stromov do daného typu lesa (listnatý, ihli natý, zmiešaný)

Triedenie zapísaných názvov do troch skupín (každá skupina si ich zakrúžkuje svojou farbou)

5. Dopísanie nových získaných názvov.

6. Rozdelenie úloh v rámci skupiny. (každý žiak v skupine si vyberie jeden strom o ktorom bude zis ova

informácie z kníh, z internetu z asopisov. Daný strom nakreslí, prípadne vystrihne a napíše k nemu

letá ik na ktorý napíše získané informácie)

7. Praktické zru nosti: vytvorenie lesa ihli natého, listnatého, zmiešaného (skupina si vyberie z daných

návrhov)

a) Vytvor koláž z obrázkov.

b) Urob frotáž kôry pomocou ma by a kombinovanej techniky.

c) Nakresli strom v kresliacom programe Natural Art.

d) Priprav prezentáciu v PowerPointe.

Týmto istým spôsobom môžeme pripravi projekt: Lúka, Pole

4. Projekt: Lesné zvieratá

Cie : Pozna lesné zvieratá a ich prostredie v ktorom žijú, vytvori leporelo pre deti z MŠ, pre prvákov.


Forma práce: skupinová – prác v dvojiciach, individuálna

Žiak alebo skupina si vyberú z inností a) alebo b)

15

a) Každý žiak si vyberie jedného živo ícha, nakreslí ho prípadne nalepí a napíše cez odrážky o om

získané informácie. Dokreslí prostredie v ktorom žije.

Úlohy:

1. Vyber si jedného živo ícha, ktorý a zaujal.

2. Zisti o om zaujímavé informácie.

3. Nakresli, alebo nalep daného živo ícha.

4. Napíš jeho názov pod obrázok a cez odrážky napíš o om zaujímavé informácie a opíš ho.

5. Dokresli prostredie v ktorom žije.

6. Porozprávaj spolužiakom o om o si sa dozvedel.

7. Vytvorte si spolo nú knižku o lesných zvieratách v rámci skupín, prípadne triedy.

b) Každý žiak si vyberie jedného živo ícha, nakreslí ho prípadne nalepí a nájde o om vhodnú básni ku

alebo hádanku z ítanky, z asopisu, ktorú prepíše. Dokreslí prostredie v ktorom žije.

Žiaci prezentujú svoju prácu a potom z daných prác vytvoria leporelo, ktoré odovzdajú svojim mladším

kamarátom hne po prezentácii.

Úlohy:

1. Vyberte si ako skupina jedného živo ícha , ktorý vás zaujal.

2. Vyh adaj v knihách, asopisoch prípadne na internete o om básni ky, hádanky, príbehy.

3. Odpíšte hádanky, básni ky, napíšte názvy kníh, prípadne lánkov v ktorých sa o danom živo íchovi

hovorí na spolo ný papier A3.

4. Dopl te vhodné ilustrácie k jednotlivým textom.

5. Prezentujte prácu skupiny pred triedou.

6. Vyhodno si svoje práce a vyjadrite svoj názor k innostiam , ktoré ste robili.

5. Projekt: Kvarteto o rastlinách


Cie : Vedie roztriedi rastliny na základe rovnakých znakov. / by , stôl, byliny, po né, lú ne, lesné, vodné/ do

skupín.

Forma práce: skupinová práca

Úlohy:

Problémová úloha: Vieš roztriedi rastliny do skupín?

Vieš ur spolo né znaky pre danú skupinu.

Zdôvodni svoje tvrdenie.

Vytvorte pojmovú mapu.

Postup:

Názvy rastlín sú napísané na nastrihaných pásikoch a pripevnené na magnetickej tabuli. Každá

skupina si vyberie jednu skupinu rastlín. Zistí o nej informácie a vyberie si rastliny z magnetickej

tabule, ktoré do tejto skupiny patria. Takto postupne žiaci roztriedia rastliny na skupiny. Názvy

rastlín prispôsobuje u ite pre daný ro ník.

16

Potom si skupina rozdelí výkres A4 na 4 asti a nastrihá ho na karti ky . Rastliny nakreslia,

prípadne nalepia. Napíšu názov rastliny a vymyslia v skupine do pravého rohu znak/ symbol pre

ich štvoricu rastlín. (napr. by , šálka na aj....)

Úlohy:

Dohodnite sa v rámci skupiny, z akého prostredia si vyberiete rastliny.

Zistite o nich potrebné informácie na internete, v knihách.

V rámci skupiny si spravte brainstorming o tom o ste sa dozvedeli.

Z magnetickej tabule si vyberte papieriky s názvami rastlín, ktoré patria do vašej skupiny.

Rozde te si výkres na 4 asti a každý so skupiny pripraví jednu karti ku do kvarteta.

Dohodnite sa na spolo nom symbole/ znaku, ktorý by bol typický pre vašu skupinu rastlín.

Prezentujte svoje kvarteto pred triedou.

Zahrajte si kvarteto v triede, prípadne ho podarujte mladším spolužiakom.

6. Projekt: Vesmír

Ro ník: tretí

Cie : spoznáva vesmír, získa predstavu a pochopi zákonitosti vesmíru


Zoznam aktivít:

a) Vytvorte tajni ky a rébusy o planétach, vesmíre,

b) Nakreslite vesmír kresliacom programe (Skicár, NaturalArt/)

c) Vytvorte asopis o planétach – práca v programe Word a na internete

d) Vytvorte priestorovú prácu, využite pri tom rôzne druhy materiálov (vesmír – ma ba na baliacom papieri,

vyhotovenie dráh z mäkkého drôtu - v elársky, planéty, Mesiac a Slnko- polystyrénové gu ky rôznej

ve kosti a farba na ich vyma ovanie)

1. Vytvorte si skupiny pod a toho, ktorú aktivitu by si chcel robi . (Žiak si vyberie innos , ktorá ho

zaujíma a v ktorej si bude rozvíja svoje zru nosti)

2. Hypotéza: o všetko musím zisti , aby som mohol pracova na projekte?

(Spolo né spísanie úloh na ktorých potom budú žiaci pracova v rámci skupiny)

3. Problémová úloha: . Kde nájdem dané informácie?

(Zdroje informácii: encyklopédie, knihy, internet, u ebnice)

4.Samotná práca.

5. Prezentácia skupín. (žiaci opisujú postup svojej práce a odovzdávajú si získané informácie o vesmíre

medzi sebou)

17

7. Projekt: Vtáky

Ro ník: štvrtý, piaty

Cie : Nau sa vyh adáva informácie o vtákoch, vedie ich prezentova a odovzda ostatným spolužiakom,

získa praktické zru nosti a zru nosti s IKT.


Vypracujeme v dvoch základných astiach a v tretej rozširujúcej zameranej aj na po íta ovú gramotnos . Tretiu

as môžeme uskuto ni v nasledujúcom ro níku. V prvej sa zameriame na ítanie s porozumením

a skompletizovanie danej témy o vtákoch do celku, napríklad asopisu. V druhej asti budú žiaci pracova na

problémových úlohách, ktoré ich dovedú k spolo ným a odlišným znakom v rámci jedného druhu živo íchov.

Žiaci budú vypracováva a tvori rôzne úlohy o vtákoch.

I. as : vyh adávanie informácii

Vyh adajte básni ky, hádanky, lánky o vtákoch v knihách, v ítankách.

Vytvorte, ako skupina asopis s napísanými hádankami, bás ami, s názvami lánkov a ich a autorov-

názov knihy, asopisu, autor, strana dotvorené vhodnou ilustráciou vtákov.

Spravte prezentáciu jednotlivých strán po skupinách.

Vytvorte spolo ne jeden asopis zo spracovaných materiálov.

II. as : problémové úlohy riešené v skupinách

a) Vypracujte dané úlohy po skupinách. Zdôvodnite vaše tvrdenia.

b) Vytvorte podobné 3 otázky pre vašich spolužiakov v triede.

c) Pokúste sa vytvori podobné

Sú všetky vtáky rovnako ve ké? Dokážete vytvori ich poradie od najvä šieho po najmenší?

(zora ovanie vtákov pod a ve kosti)

Dokážeš zisti pre o sú vtáky farebne rozlíšené ? (pod a farby ktorá má vplyv na prostredie v ktorom

žijú –maskovanie)

Vedia všetky vtáky lieta ?

Majú všetky vtáky rovnaké nohy? ( plávacie blany, ostrohy..)

Majú vtáky rovnaké hniezda?

Ohrozuje ich niekto? Kto sú ich nepriatelia a pre o?

ím sa živia? o im škodí? (vytvorte jedálny lístok pre vtákov vhodne ho ilustrujte- samostatná práca

na doma)

18

(žiak aplikuje poznatky, ktoré získal pri h adaní informácii)

Spätná väzba: práca s albumom vtákov.

Pomenuj druhy, ktoré si si zapamätal z obrázkov. Pamä ová hra – 12 neskôr aj 16 vtákov vložených do siete

ozna enej v st pcoch a radoch. Žiakom sa ukážu obrázky vtákov, ktoré postupne pomenujeme a opa nou stranou

ukladáme do siete, ktorá má ozna ené st pce písmenami a riadky íslami. Skupina dáva za úlohu druhej skupine,

aby povedali o sa nachádza v poli A3, B2.... Ak skupina uhádne získava bod. Takto postupne prestriedame

skupiny. Vyhráva skupina, ktorá získala najviac bodov.

III. as – Vtáky v mojom okolí

Prvá úloha je zameraná na priame pozorovanie. Vhodné je pripravi si vopred rôzne typy búdok na pracovnom

vyu ovaní, prípadne výtvarnej výchove, alebo doma. Upevni ich v okolí školy na stromy. A týžde prikrmova

vtákov. Vhodné je nafoti si vtákov, ktoré sa nachádzajú v ich okolí. V alšej fáze projektu premietnu

v triede fotografie pomocou projektora Ur ovanie druhov - práca s atlasmi a premietnutými obrázkami zameraná

na porovnávanie. Vpisovanie názvov k fotkám. Získanie zaujímavosti o nich cez odrážky na PC, ím sa živia –

vyhotovenie prezentácie v PowerPointe. Prezentácie si dvojice prezentujú pred triedou najlepšie pomocou

dataprojektora.

8. Projekt: lovek

Ro ník: tretí, štvrtý

Cie : spoznáva svoje telo, získa predstavu a nau sa odborne pomenova jednotlivé asti tela.


Každá skupina robí na inej aktivite. Skupiny si po vypracovaní úlohy odprezentujú úlohu pred triedou. Potom si

skupina vyberie šiu innos , potrebné je aby sa skupiny prestriedali pri jednotlivých innostiach. Na záver

môžu skupiny porovnáva vypracovanie jednotlivých inností.

Pomôcky: baliaci papier, farbi ky, fotoaparát

Zoznam inností:

a) Obkresli si na papier svoju ruku, pomenuj a napíš jednotlivé asti .

b) Obkresli si na papier svoju nohu, pomenuj a napíš jednotlivé asti.

c) Obkresli na papier telo spolužiaka, pomenuj a napíš jednotlivé asti.

Túto istú innos môžeme robi so žiakmi pomocou fotoaparáta. Tu je potrebná zru nos s multimédiami. Žiaci

si nafotia svoju ruku, nohu, telo spolužiaka, prípadne ich odfotí spolužiak. Fotky u ite pomôže žiakom stiahnu

do po íta a. Každý žiak si potom pracuje so svojimi fotografiami. Následne môžeme pracova dvoma

spôsobmi.

Fotky vytla íme ( sta ia aj ierno-biele).

19

S fotkami pracujeme v po íta i v programe Skicár, ktorý ur ite ovládajú všetci žiaci, prípadne vo Worde. Táto

innos je pre žiakov zaujímavá z toho h adiska, že žiak opisuje svoje telo, ktoré si sám mohol nafoti , nakresli

a prakticky si precvi uje popis jednotlivých astí tela.

9. Projekt: lovek- kostra

Ro ník: tretí

Cie : spoznáva jednotlivé asti svojho tela, získa predstavu a nau sa odborne pomenova kostru.

Forma práce: individuálna, práca v dvojiciach

Pomôcky: PC, program NaturalArt

Samostatná práca s PC v programe NaturalArt. Žiaci si nájdu cez razítka v pravej asti okna jednotlivé asti

kostry. Snažia sa presúvaním obrázkov- jednotlivých astí kostry posklada kostru loveka. Cez písmo napíšu

text s popisom jednotlivých astí kostry. Takto môžu popisova aj ruku, nohu. Pomôc si môžu vyh adávaním

obrázkov na internete pri ktorých je popis jednotlivých astí. Žiaci pracujú s Google prehliada om.

Úlohy:

1. Otvor si program NaturalArt.

2. Zlož kostru z jednotlivých astí.

3. Popíš cez ikonu písmo jednotlivé asti kostry.

4. Súbor si ulož pod názov kostra tela_meno do prie inka Moje dokumenty, trieda 4.A

5. Otvor si nové pracovné okno a vlož do ho ruku a nohu.

6. Popíš jednotlivé asti ruky a nohy cez ikonu písmo.

7. Súbor si ulož pod názov kostra ruky a nohy _ meno do prie inka Moje dokumenty, trieda 4.A

10. Projekt: Súhvezdia

Ro ník: štvrtý

Cie : Zisti , že jasnejšie hviezdy na oblohe spájame do rôznych obrazcov, ktoré voláme súhvezdia. Spoznáva

jednotlivé súhvezdia a vedie , že sú ozna ované rozli nými názvami, ako Ve ký voz, Malý voz, Baran, Delfín,

Býk.

Forma práce: práca v dvojiciach, skupinová

Pomôcky: PC, program NaturalArt, tla iare

Žiaci na internete alebo v encyklopédiach si nájdu rôzne súhvezdia. Prezrú si ich. Môžu zisti informáciu o tom

pod a oho vznikol daný názov súhvezdia. Samostatná práca s PC v programe NaturalArt prípadne vo

dvojiciach. Žiaci si pomocou ikony výpl vyfarbia vesmír, do ho vložia cez ikonu hviezdu. Postupne nakopírujú

alšie hviezdy ale musia dáva pozor, aby pomocou hviezd vytvorili dané súhvezdie.

Úlohy:

1. Otvor si program NaturalArt.

2. Vyfarbi pozadie pomocou ikony výpl .

3. Napíš názov súhvezdia, ktoré budeš robi pomocou ikony písmo.

4. Zvo vhodnú farbu písma.

5. Vlož 1 hviezdu pomocou ikony.

20

6. Nakopíruj alšie hviezdy tak, aby si vytvoril súhvezdie, ktoré si si vybral.

7. Vytla si svoju prácu.

8. Vyhodnodte si projekt.

9. Spravte výstavku prác v triede, prípadne vo vestibule školy.

11. Projekt: Vesmír priestorová práca

Ro ník: štvrtý

Cie : Zisti , že planéty majú rozli nú ve kos a pohybujú sa v rôznych vzdialenostiach od Slnka po obežných

dráhach, ktoré majú skoro kruhový tvar.

Forma práce: skupinová

Pomôcky: knihy, encyklopédie, PC, polystyrénové gu ky rôznych ve kostí, drôtik, farebný papier, temperové

farby, baliaci papier, špagát, lepidlo, žuva ka na stenu.

( prípadne škrob, lepidlo a novinový papier ak nemáme polystyrénové gu ky)

Žiakov rozdelíme na menšie skupiny. Skupín by malo by 10. Každá skupina bude zis ova informácie

o planétach a Slnku v knihách prípadne na internete. Potom prebehne brainstorming v rámci skupiny a následne

prezentácia skupín pred triedou Zistíme i žiaci budú vedie aplikova poznatky, ktoré získali .Presved íme sa

o tom pri vypracovaní nasledujúcich úloh. Žiaci majú vyfarbi planéty, pod a informácii, ktoré získali

a usporiada ich na obežné dráhy, ktoré vytvoria zo špagátu a ten prilepia na baliaci papier, ktorý nafarbia a bude

predstavova vesmír. Jednotlivé planéty pripevnia bu pomocou lepidla alebo žuva ky na stenu

Úlohy:

1. Zistite informácie o jednej z planét Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, Pluto

a o Slnku.

2. Spravte brainstorming v rámci skupiny o danej planéte.

3. Prezentujte informácie, ako skupina pred triedou.

4. Pod a zistených informácii vyfarbite svoju planétu.

5. Vytvorte obežné dráhy zo špagátu.

6. Pripevnite svoju planétu na správne miesto.

7. Vyjadrite sa k daným aktivitám, porovnajte ich a vyhodno ich .

21

3. as Úlohy

1 lovek

lovekPochopi fungovania udského tela a zdravý životný štýl a vies k aktívnej

ochrane vlastného zdravia.

Ciele

pozna vnútorné orgány a ich funkcie,

pozna a vysvetli vplyv aktivít na srdcovo-cievny systém,

pochopi , o ovplyv uje innos srdca ,pre o sa mení pulz a o ho

ovplyv uje,

nau sa pozorova svoj dych,

pochopi význam stromov pri tvorbe kyslíka, ktorý je nevyhnutný pri

dýchaní,

chápa prevenciu proti zubnému kazu, pozna funkciu zubov,

vedie ur zmysly, ktoré zapájame pri jednotlivých innostiach.

Hodinová dotácia

Vypracovanie úloh: 4 vyu ovacie hodiny

Práca na projektoch : lovek, lovek-kostra, Vnútorný orgán

- 6 vyu ovacích hodín

Miesto realizácie výu by Trieda, po íta ová u eb a, knižnica.

Koncepcia vyu ovania

Problémové a skupinové kooperatívne vyu ovanie.

Metódy: motiva ný rozhovor, diskusia, brainstorming, pojmová mapa,

pozorovanie, projekt.

Vzdelávanie

vzdelávacie innosti sú zamerané na podnecovanie zvedavosti a skúmanie

javov a udalostí,

vyu ovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách.

V tematickom celku „ lovek“ žiaci nadobudnú základné vedomosti o sebe ako dôležitej zložke životného

prostredia. Oboznámia sa s procesmi krvného obehu, nau ia sa, ako sa dá ovplyvni innos srdca, nau ia sa

mera si svoj tep, vníma zmysly pri jednotlivých innostiach, pochopia význam stromov pre tvorbu kyslíka,

nau ia sa pracova s odbornými pojmami a „ pochopia význam zubnej hygieny. Téma lovek je téma zaradená

do u iva 3. a 4.ro níka, preto je vhodné realizova predkladané úlohy so žiakmi týchto ro níkov ZŠ.

V úvodnom motiva nom rozhovore u ite by mal venova pozornos novým pojmom, ktoré sú v jednotlivých

úlohách a dáva priestor motiva ným otázkam a odpovediam. Využíva východiskové poznatky žiakov -

prekoncepty získané z vlastných skúseností a vedomosti nadobudnuté na vyu ovaní, fixované prostredníctvom

dostupných médií a literárnych zdrojov.

22

Práca v triede, pri aktivitách je individuálna, alebo skupinová. Žiaci sú rozdelení do menších skupín. V tre om

ro níku to môžu by aj dvoj lenné skupiny. Skupiny vytvárame heterogénne, ktoré riešia rovnaké úlohy pod a

pokynov v projekte, alebo v jednotlivých úlohách. Dôležité je zmyslové vnímanie, získavanie zážitkov

a praktické zru nosti. Problémové úlohy a hypotézy pomáhajú žiakom aby sa snažili pochopi daný problém,

aby sa nau ili pracova so získanými informáciami a aby ich vedeli vyh adáva . Pri realizácii projektov

a niektorých úloh jednotlivci, alebo skupiny prezentujú výsledky svojich pozorovaní, zistení a tvrdení.

Zdôvod ujú získané údaje. Prezentácia všetkých skupín kon í porovnávaním výsledkov jednotlivých skupín. Pri

riešení projektov sú niektoré úlohy ur ené aj pre samostatnú prácu na doma, zamerané na prácu s literatúrou,

internetom s multimédiami ím rozvíjame i praktické zru nosti žiakov.

Príklady otázok na motiva ný rozhovor:

Pre o je lovek sú as ou živej prírody?

Ktorý živo ích sa najviac podobá loveku?

ím a v om sa odlišuje lovek od ostatných živo íchov?

Kde všade sa nachádza krv?

Ako sa dostáva potrava do nášho tela?

o riadi naše vnútorné orgány?

Pozorujte svoj dych. o sa deje pri každom nádychu a výdychu?

o tvorí oporu nášho tela?

o sa deje so svalmi tvojho tela pri zá aži?

Akú funkciu plnia svaly, o nám umož ujú?

Pre o nazývame kožu ochranným ústrojenstvom?

Ako si môžem zmera svoj tep?

V ktorom období loveka sú tvoji súrodenci?

Aký význam má správna životospráva a dostatok pohybu pre loveka?

Pre o je kostra oporným a ochranným ústroj?

23

Kognitívne procesy Úlohy:

Vedomos – zapamäta si

Vymenuj zmysly.

Popíš tráviacu sústavu.

Prira správne názvy do viet.

Dopl správne slová do viet.

Pomenuj jednotlivé asti tela.

Pomenuj jednotlivé asti tráviacej sústavy.

Pomenuj jednotlivé asti dýchacej sústavy.

Pomenuj vnútorné orgány.

Povedz, kedy sa zvýši tvoj tep.

Porozumenie – porozumie Povedz, o znamená, že tvorí opornú sústavu.

Vysvetli ako funguje niektorý vnútorný orgán.

Ilustruj ho príkladom.

Povedz pre o potrebuješ srdce.

Oprav nesprávne tvrdenie a zdôvodni ho.

Vyjadri vlastnými slovami pre o umývanie zubov pomáha v prevencii

proti zubnému kazu.

Skontroluj tabu ku svojmu spolužiakovi s doplnenými údajmi o po te

stromov pri tvorbe kyslíka.

Aplikácia - aplikova Nakresli obrázok vnútorného orgánu.

Uve príklad aktivít, pri ktorých sa zvýši innos srdca a tiež aj pulz.

Zdôvodni svoje tvrdenie.

Povedz, ako je v tomto príklade použité.

Analýza – analyzova Rozde do skupín jednotlivé innosti pod a použitia zmyslov.

Usporiadaj slová pod a toho, ako prebieha trávenie.

Povedz, pre o si myslí, že krv by sa mala dosta ku všetkým

orgánom.

Povedz, o si sa nau il o udskom tele.

Rozhodni, ktoré z tvrdení je pravdivé.

Hodnotenie – hodnoti Povedz, pre o bola daná skupina lepšia.

Povedz, ktorý projekt dáš na 1. /2. 3./ miesto.

Porovnaj jednotlivé ukážky. ( kresba ruky, nohy, tela).

Syntéza – tvori - Povedz zaujímavos , ktorú si sa dozvedel o udskom tele.

Napíš príbeh o zuboch.

Poskladaj si telo loveka v NaturalArte cez razítka.

Naplánuj si aktivity, jedálny lístok na týžde pre svoje zdravie.

24

1. lovek

1.1 Problém: o je to tlkot srdca?

Hypotéza:

.....................................................................................................................................................................................

...............................................................................................................

Pre o potrebuješ srdce? Je potrebné, aby sa krv dostala ku všetkým orgánom? Ako srdce pumpuje krv? Bije ti

srdce rovnakým tempom?

Postup:

Rozde te sa do skupín po štyroch.

Navzájom si zmerajte pulz a to tak, že jednému žiakovi merajú pulz dvaja žiaci. Jeden na pravej ruke

a druhý na avej ruke. Štvrtý žiak v skupine zapisuje.

o ste zistili? Sú hodnoty rovnaké na obidvoch rukách? Sú hodnoty rovnaké u všetkých spolužiakov?

Výsledok:

..............................................................................................................................................

1.2 Problém: Vieš ako ovplyvni innos srdca?

Napíš zoznam aktivít alebo stimulov, ktoré ovplyv ujú tlkot srdca. Uve aktivity, ktoré vykonáva lovek, pri

ktorých sa zrýchli srdcová innos a tiež impulzy z okolia, ktoré vplývajú na innos srdca.

Svoj návrh over a vyhodno .

________________________________________________________________________

Má význam zrýchlená innos srdca pri týchto aktivitách alebo ako odpove na vonkajšie stimuly?

..............................................................................................................................................

Sandra si pred behaním zmerala pulz. Pulz si merala každých pä minút behu. Po behu si výsledky zaznamenala

0

20

40

60

80

100

120

140

0 5 10 15 20 25 30 35

as v minútach

pulz

X Y

25

do grafu.

Aký bol pulz Sandry pred behaním?

......................................................................................................................................................

o sa stalo s jej pulzom, s innos ou srdca v prvých piatich minútach ke za ala beha ?

...................................................................................................................................................

Opíš pulz Sandry medzi bodmi X a Y.

.....................................................................................................................................................

1.3 Dopíš, ktoré zmysli musela Emka použi pri týchto innostiach:

1. Pozorovala tvar, farbu pohyb ..............................

2. Rozpoznávala tóny, po úvala rozhovor ..............................

3. Rozoznávala slané, kyslé, horké ,sladké ...............................

4. Rozoznávala drsnos , hladkos , chlad ..............................

5. Vo ala, cítila rôzne pachy ..............................

b) Pozoruj svoj dych.

Odhadni ko kokrát za minútu sa nadýchneš a vydýchneš.

Môj odhad: .....................................................................

Porovnaj svoj odhad so skuto nos ou, že za minútu sa lovek nadýchne a vydýchne asi 16 krát.

Jeden dospelý strom vyrobí kyslík asi pre 3 udí na de . Zisti z tabu ky, ko ko stromov musí

vyprodukova kyslík pre tvojich spolužiakov v triede.

c) Dopl tabu ku.

udia 3 6 9 12 18 24

stromy 1 2 3

d) Vyber správny pojem a dopl do viet.

mozog pe úca srdce

žalúdok revá obli ky

Dýchanie nám umož ujú ....................... .

...................... spracuje potravu.

Z krvi sa odstra ujú škodlivé látky v ......................... .

Obeh krvi zabezpe uje .................................. .

26

....................... riadi všetky innosti nášho tela.

........................... je chemickou továr ou.

1.4 Projekt: Vyber si jeden vnútorný orgán a zisti o om o najviac informácii.

a) Vnútorný orgán nakresli.

Porozprávaj o om svojim spolužiakom v triede.

Vedel som : Zistil som:

b) Zisti i sú správne pomenované vnútorné orgány na obrázku. Ak nie , tak ich oprav.

1.5 Štyria žiaci zaznamenali ako asto si umývajú zuby.

Meno Pred ra ajkami Po ra ajkách Pred desiatou Pred spaním

Zuzka

Miško

Lenka

Ferko

27

Pozri sa do tabu ky a odpovedz. Svoju odpove zdôvodni.

a) U ktorého z detí je pravdepodobnos , že bude ma najzdravšie zuby?

.......................................................................................................................................................

b) Pre o umývanie zubov pomáha redukova tvorbu zubného kazu?

.......................................................................................................................................................

c) Ktoré z nasledovných možností by najviac pomohli obmedzi zubný kaz ? Odškrtni jednu z možností:

viac pi pomaran ový džús jes menej cukru

jes menej tuku jes viac zeleniny

d) V ústnej dutine máme rôzne typy zubov. Ktoré majú inú funkciu.

Zisti, akú funkciu majú:

Stoli ky:........................................................................................................................................

Rezáky:.........................................................................................................................................

1.6 Problémová úloha: Vieš opísa , kade v našom tele putuje potrava?

Pomôž zakresli a opíš kade prechádza potrava, ktorú práve zjedla Emka.

Emka si odhryzla z jablka a dala ho do úst, potom jablko išlo cez ..........

28

2 Huby

Huby

Nau sa pracova s mikroskopom a chápa na príklade význam

a využitie mikroskopu. Zisti podmienky tvorenia plesní, pochopi proces

kvasenia, overi si svoje vedomosti praktickými zru nos ami.

Ciele

vedie používa mikroskop a lupu,

osvoji si základné postupy pozorovania,

pozna podmienky na vytvorenie plesní,

zisti spôsob výroby chleba,

uvies význam pôdnych baktérií,

objasni prí inu vzniku plesní,

zisti podmienky na tvorbu plesní,

prezentova svoje produkty a prezentácie.

Hodinová dotácia

Vypracovanie úloh - 2 vyu ovacie hodiny

Práca na projektoch : Urob si svoj vlastný chlieb, Poznáš bojovníka, Rozklad

materiálov v pôde

- 6 vyu ovacích hodín po as mesiaca

- 2 hodiny SJL - sloh

Miesto realizácie výu by Trieda, kuchynka, domácnos



Metódy: motiva ný rozhovor, diskusia, brainstorming, dlhodobé


Vzdelávanie

Vzdelávacie innosti sú zamerané na podnecovanie poznávacej

zvedavosti a skúmanie javov a udalostí, Vyu ovanie je postavené na

pozorovacích a praktických aktivitách.

V tematickom celku „ Huby“ žiaci nadobudnú základné vedomosti o hubách, ako dôležitej zložke životného

prostredia. Oboznámia sa s procesom kysnutia, zistia podmienky vhodné pre tvorbu plesní, nau ia sa, ako sa dá

bojova s ples ou, nau ia sa o sa stane s predmetmi v pôde, nau ia sa pracova s odbornými pojmami„

pochopia o sú to huby a kde všade sa s nimi stretávame. Huby je téma zaradená do u iva 5.ro níka, preto je

vhodné realizova predkladané úlohy so žiakmi piateho ro níka ZŠ.

29

Celá táto téma je zameraná na pozorovanie a získavanie praktických zru ností s prácou s mikroskopom . Získané

údaje je potrebné zaznamenáva si do tabuliek.


o nám môže u ah pozorovanie?

Môže sa zmeni hmotnos chleba po vysušení?

Ako by si postupoval pri pe ení chleba?

Kde dokážeš zisti , ktoré suroviny potrebuješ na výrobu chleba?

Kde všade sa nachádzajú huby?

Ovplyv ujú rôzne podmienky vznik plesní?

o nám môže pomôc v boji proti ples ami?

Rozložia sa v pôde všetky materiály?

o sa deje s rôznymi druhmi materiálov v pôde?

Práca v triede a teréne pri aktivitách je skupinová. Žiaci sú rozdelení do skupín pod a po tu žiakov v triedach.

Skupiny vytvárame heterogénne, ktoré riešia rovnaké úlohy pod a pokynov v projekte, alebo v jednotlivých

úlohách. Dôležité je zmyslové vnímanie, získavanie zážitkov a praktické zru nosti. Problémové úlohy

a hypotézy pomáhajú žiakom aby sa snažili pochopi daný problém, aby sa nau ili pracova so získanými

informáciami a aby ich vedeli vyh adáva . Pri realizácii projektov a niektorých úloh jednotlivci, alebo skupiny

prezentujú výsledky svojich pozorovaní, zistení a tvrdení. Zdôvod ujú získané údaje. Prezentácia všetkých

skupín kon í porovnávaním výsledkov jednotlivých skupín. Pri riešení projektov sú niektoré úlohy ur ené aj pre

samostatnú prácu na doma, napríklad ako pe enie chleba. Pri pe ení chleba je vhodné integrova hodinu aj so

SJL, kedy žiaci opisujú innos . Tvorba slohov.


Vedomos – zapamäta si

Vymenuj huby.

Popíš proces tvorenia plesní.

Prira správne názvy húb k jednotlivým obrázkom.

Vyber vhodné suroviny.

Povedz kde sa naj astejšie tvoria plesne.

Porozumenie – porozumie Povedz, pre o sa zmenšila hmotnos chleba.

Povedz, pre o sa cesnak popasoval s ples ou.

Ur i, i lišajník patrí do skupiny húb.

Aplikácia - aplikova Nakresli obrázok muchotrávky ervenej.

Uve príklady jedlých húb.

Zdôvodni, pre o sú jedovaté huby nebezpe né.

30

Analýza – analyzova Rozde do skupín tieto huby:

Povedz, o si sa nau il o hubách..

Rozhodni, ktoré z tvrdení je pravdivé.

Hodnotenie – hodnoti Povedz, pre o bola daná skupina lepšia.

Povedz, ktorý projekt dáš na 1. /2. 3./ miesto.

Porovnaj dva ubovo né projekty o hubách.

Urob súhrn o hubách do pojmovej mapy.

Syntéza – tvori Napíš príbeh o plechovke a jablku.

Napíš príbeh o zrnku, ktoré sa dostalo až k tebe v podobe chleba.

Naplánuj, kde by si sa mohol vybra v tvojom okolí na huby.

Vytvor si svoj recept na chlieb.

2. Huby

Lenka s Matúšom odvážili hmotnos kúska erstvého chleba. Tento kúsok potom nechali 5 dní v triede.

2.1 Problém: Zmení sa hmotnos chleba po jeho vysušení?

Hypotéza:

.......................................................................................................................................................

Postup:

Zváž krajec chleba.

Chlieb ponechaj na suchom mieste po dobu piatich dní.

Po piatich d och jeho hmotnos odváž ešte raz.

o sa stalo s hmotnos ou chleba? Vzrástla, zmenšila hmotnos alebo sa nezmenila?

Vysvetli:

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

2.2 Vyrob si svoj vlastný chlieb

Skúste si vyrobi chlieb.

Vyrobte chlieb s kváskom a bez kvásku.

Postup:

Potrebujete: 500 g hladkej múky, 2 dcl vlažnej vody, 2 KL cukru, ½ balí ka droždia (3,5 g), 1 PL soli, 1

KL rasce, 1 PL octu.

Kvások- do vlažnej vody dáme cukor, nadrobíme droždie.

31

Za iatok po 5 minútach po 25 minútach

Do nádoby vložíme múku, so , rascu, ocot, všetko premiešame a potom vmiešame kvások.

Z prísad vypracujeme zmes, ktorú necháme ½ - 1 hodinu na teplom mieste.

Vykysnuté cesto preložíme do vymastenej a múkou posypanej formy.

Upe ieme.

Porovnaj oba chleby. o si zistil?

Výsledok:

__________________________________________________________________________________________

______________________________________________________

2.3 Lenka s Matúšom alej skúmali plese . Mali štyri identické kúsky chleba. Každý kúsok vložili do

vrecka na rôzne miesta v kuchyni. Po desiatich d och zaznamenali nasledovné zmeny: Aha škriatok ich

vymazal.

miesto chlebník chladni ka mrazni ka Parapetná doska

Teplota ( C ) 14 4 - 4 19

Plese po 10

och

Do tabu ky zakresli krajec chleba s vytvorenou ples ou. Odpovedz na otázky:

a) Kde je najlepšie miesto pre chlieb aby sa nevytvorila plese ?

.......................................................................................................................................................

b) Opíš ako sa vytvorí plese v závislosti od teploty.

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

2.4 Problém: Poznáš bojovníka, ktorý sa ahko popasuje s ples ou?

Hypotéza:

...................................................................................................................................................

32

Postup:

Pod dva sklenené zvony dajte chlieb s ples ou.

Pod jeden zvon vložte okrem chleba aj roztla ený cesnak. Pod druhý nedajte ni .

Pozorujte.

Zistite, o sa bude dia pod zvonom, kde bol umiestnený cesnak. Sledujte as.

Výsledok:

.....................................................................................................................................................................................

.................................................................................................................

2.5 Projekt: Rozklad materiálov v pôde.

Problém: o sa stane s papierom, ktorý vyhodíte na trávnik a nie do odpadkového koša?

Hypotéza:

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

Materiál: po dva kusy: ohryzok jablka, papier, plechovka, chlebová kôra, pôda, 4 uzatvárate né nádoby, 4

nádoby bez vie ka, lupa

Postup:

Ohryzok, papier, as plechovky a chlieb zahrabte do 4 nádob s pôdou. Ozna te ich menovkou.

Pôdu udržujte vlhkú.

Všetky 4 objekty umiestnite do uzatvárate ných nádob bez pôdy.

Po as 3-5 týžd ov pozorujte zmeny na predmetoch v oboch skupinách predmetov.

Svoje pozorovania zaznamenajte do tabu ky.

predmety Predpokladané zmeny Zmeny po 3-5 týžd och

Ohryzok S pôdou

Bez pôdy

Plechovka S pôdou

Bez pôdy

Chlebová kôrka S pôdou

Bez pôdy

Papier S pôdou

Bez pôdy

Ako sa zmenia predmety v pôde? Ktoré sa zmenia najviac?

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

33

Aké zmeny ste pozorovali?

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................Rozložili sa niektoré predmety

rýchlejšie? Ak áno, ktoré? V ktorej skupine?

.......................................................................................................................................................

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

U ktorých predmetov nenastala zmena? o sa s nimi neskôr deje?

......................................................................................................................................................

......................................................................................................................................................

3 Ekosystém

Ekosystém

Nau sa pochopi rôzne typy ekosystémov, význam základných faktorov

dôležitých pre život organizmov v nich, Pozna typických predstavite ov

daného systému. Nau sa bližšie spoznáva svoje okolie školy – flóru

a faunu.

Ciele

- pozna typických predstavite ov ihli natých a listnatých stromov,

- pochopi po ný a trávnatý ekosystém,

- vedie pomenova asti tela kvitnúcej rastliny a vysvetli ich význam,

- vysvetli význam kyslíka pre vodné organizmy.

- vedie opísa základné asti rastlinnej bunky, ich funkciu,

- pozna lie ivé rastliny v okolí svojho bydliska a oboznámi sa s možnos ami

ich využitia,

- vedie objasni vzájomné vz ahy živých organizmov v po nom a trávnatom

ekosystéme, vo vodnom ekosystéme

- pozna typických predstavite ov bezstavovcov, vtákov, cicavcov žijúcich

v lese a ich vzájomné potravové vz ahy,

- vedie uvies príklad bylinožravého, mäsožravého a všežravého cicavca,

- vedie opísa živo íchov na základe charakteristických znakov, stavby tela,

vedie ich na základe týchto znakov zaradi do skupín,

- vysvetli užito nos jednotlivých živo íchov v prírode

- vedie objasni princíp rozmnožovania živo íchov,

- chápa pojem obojživelník,

- vedie opísa akým spôsobom sa pohybujú živo íchy,

- pozna typických predstavite ov vodných a brehových organizmov,

mikroskopických živo íchov, bezstavovcov, hmyzu, rýb, vtákov

34

a cicavcov,

Hodinová dotácia

Vypracovanie úloh

3.1 - 1 hodina

3.2 - 2 hodiny projekt: Vzájomné vz ahy

3.3 - 1 hodina

3.4 - 1 hodina

3.5 - 1 hodina

3.6 - 1 hodina projekt: Vytvorte si knihu hádaniek

3.7 - 1 hodina projekt: je lovek mäsožravec

3.8 - 1 hodina

3.9 - 1 hodina

3.10 – 1 hodina projekt: Vyber sa do okolia

3.11 - 1hodina projekt: Uvar si aj

Práca na projektoch : Poznávam svoje okolie, Ako si vytvorím jazierko alebo

rybník, Les, Lesné zvieratá, Kvarteto o rastlinách, Vtáky

2 vyu ovacie hodiny na jeden projekt spojené medzipredmetovo s hodinami

SJL, VV a INF

Miesto realizácie výu by Trieda, okolie školy – exteriér, les, park, po íta ová u eb a, knižnica, doma.




pozorovanie, projekt, dramatizácia.

Vzdelávanie


zvedavosti a skúmanie svojho okolia, Vyu ovanie je postavené na

pozorovacích aktivitách a praktických zru nostiach.

V tematickom celku „ Ekosystém“ žiaci nadobudnú základné vedomosti o ekosystéme ako dôležitej zložke

životného prostredia. Oboznámia sa s rôznymi typmi ekosystémov z ich predstavite mi i podmienkami, nau ia

sa opisova jednotlivých živo íchov i rastliny a zara ova ich do tried, , nau ia sa pozorova a vníma svoje

okolie, chápa význam rozmnožovania, uvedomova si odlišné a spolo né znaky, nau ia sa pracova

s odbornými pojmami. Téma ,, Ekosystém“ je téma zaradená do u iva 3.,4 a 5. ro níka, preto je vhodné

realizova predkladané úlohy so žiakmi týchto ro níkov ZŠ.

Dôraz kladieme i na výber projektov, ktoré si musíme vybra a prispôsobi tak, aby boli vhodné a realizovate né

v daných podmienkach školy pre daný ro ník.


Pre o sa živo íchy nepohybujú rovnako?

Ktorý živo ích sa najviac podobá loveku?

35

Aký význam, majú potravinové re azce?

Pre o sa neživia všetky živo íchy rovnakou potravou?

V ktorom ro nom období sa niektoré živo íchy presúvajú do iného prostredia

V om je odlišný obojživelník od ostatných živo íchov?

Môžu ži všetky živo íchy v rovnakom prostredí?

Je odlišné rozmnožovanie u jednotlivých druhov živo íchov ?Pre o?

Ktoré dôležité znaky sú potrebné pri opise živo íchov, prípadne rastlín?

Pre o všetky rastliny nerastú na lúke.

ím sú pre nás prospešné jednotlivé živo íchy?

Ktorého živo ícha by sme nenašli v našich podmienkach?

Môžeš si vytvori jazierko bez dôležitých informácii o om?

ím sa odlišujú živo íchy od loveka?

o všetko majú spolo né rastliny a živo íchy ?

Aký význam majú pre loveka rastliny a živo íchy?

Práca v triede i v teréne je pri aktivitách individuálna, alebo skupinová. Skupiny vytvárame heterogénne, ktoré

riešia rovnaké úlohy pod a pokynov v projekte, alebo v jednotlivých úlohách. Dôležité je spoznávanie svojho

okolia pomocou zmyslov, získavanie zážitkov a praktické zru nosti. Problémové úlohy a hypotézy pomáhajú

žiakom aby sa snažili pochopi daný problém, aby sa nau ili pracova so získanými informáciami a aby ich

vedeli vyh adáva . Pri realizácii projektov a niektorých úloh jednotlivci, alebo skupiny prezentujú výsledky

svojich pozorovaní, zistení a tvrdení. Zdôvod ujú získané údaje. Prezentácia všetkých skupín kon í

porovnávaním výsledkov jednotlivých skupín. Pri riešení projektov sú niektoré úlohy ur ené aj pre samostatnú

prácu na doma, zamerané na prácu s literatúrou, internetom s multimédiami ím rozvíjame i praktické zru nosti

žiakov.


Vedomos – zapamäta si, Vymenuj ihli naté a listnaté stromy.

Popíš stavbu tela rastliny.

Prira názvy bylín k jednotlivým obrázkom..

Vyber a vyzna tie byliny, ktoré rastú v tvojom okolí.

Dopl správne slová do viet.

Pomenuj jednotlivé asti stromu.

Povedz kedy sa ropucha s ahuje z lesa do vody.

Povedz kde nájdeme machy a paprade.

Porozumenie – porozumie Povedz, o znamená, že je živo ích obojživelník.

36

Vysvetli v om je odlišné rozmnožovanie u vtákov a u cicavcov.

Ilustruj príkladom typických živo íchov pre vodný ekosystém.

Povedz pre o, niektoré živo íchy prezimujú v našom podnebnom

pásme a iné nie.

Oprav nesprávne slová v lánku o cicavcoch.

Ur i, i patrí daný živo ích do skupiny stavovcov.

Aplikácia - aplikova Zme potravinový re azec.

Nakresli les aj so živo íchmi aj s rastlinami.

Uve príklad alších živo íchov, ktorí žijú na brehu.

Zdôvodni ,pre o môžu niektoré živo íchy pláva .

Analýza – analyzova Rozde živo íchov do skupín pod a prostredia v ktorom žijú.

Napíš podobné a odlišné znaky u hmyzu a u vtákov.

Usporiadaj živo íchov pod a rýchlosti pohybu, pod a ve kosti.

Povedz, o spôsobilo vyhynutie jednotlivých živo íchov a rastlín.

Povedz o si sa nau il o rastlinách, živo íchoch.

Rozhodni, ktoré z uvedených tvrdení je pravdivé.

Hodnotenie – hodnoti Povedz, ktorý projekt a najviac zaujal a pre o.

Vyjadri pripomienky k práci v skupine.

Povedz ktorú aktivitu dáš na 1. /2. 3./ miesto.

Porovnaj jednotlivé úlohy.

Rozhodni, ktorá úloha bola zaujímavejšia a pre o.

Dokáž, že rastliny potrebujú vodu, svetlo teplo a vzduch.

Syntéza – tvori Povedz príhodu z lesa.

Napíš príbeh o jednom živo íchovi.

Napíš príbeh ,, O om rozprával javor“

Vyrob si rastlinku z odpadových materiálov.

Postav si z lega park.

Vytvor puzzle o rastline alebo o zvieratku pre tvojho kamaráta.

Poskladaj puzzle o zvieratkách.

Poskladaj si psíka pudla a boxera v programe NaturalArt.

37

3. Ekosystémy

3.1 Deti pozorovali živo íchy v rybníku a jeho okolí.

a) Na základe vašich pozorovaní zaškrtni aktivity, ktoré sú charakteristické pre živo íchy:

behajú plávajú lezú rozmnožujú sa

pohybujú sa po ujú robia hluk umývajú sa

rastú lovia vylu ujú

b) Ku každému spôsobu pohybu prira troch živo íchov z tejto skupiny:

užovka, dáž ovka, slimák, žaba, ryba, vydra, klokan, kobylka zelená. Posledného živo ícha dopíš. Ktoré

z nich sa vyskytujú v blízkosti vôd alebo žijú vo vode? Vypíš ich.

Ská u:

Plazia sa:

Plávajú:

c) Prezri si obrázky a napíš názvy organizmov tak, aby si vytvoril potravový re azec.

..................................... .............................................. ..........................................

Larva poto níka mladé žubrienky larva potápnika

38

konzumujú mladé žubrienky konzumujú zelené rastliny konzumujú mladé žubrienky

d) Do tabu ky napíš názov jedného predátora, koristi a producenta.

predátor kori producent

e) Dopl potravinový re azec slovom alebo obrázkom do prázdneho obd žnika.

obilie hraboš jastrab

f) Vymysli a zapíš svoj potravový re azec:

..................................... .............................................. ..........................................

g) Vyh adaj nesprávne tvrdenia. Pod iarkni ich a oprav.

A. Srna lesná je bylinožravec.

B. Dáž ovka oby ajná je stavovec.

C. Mucha domáca je hmyzožravec.

D. Krt oby ajný je hmyzožravec.

E. Ovca domáca je mäsožravec.

F. Hus domáca je hrabavá hydina.

G. Kapor oby ajný je bezstavovec.

h) V lánku o cicavcoch je pä chýb. Zahraj sa na detektíva a vyzna ich. Svoje tvrdenia zdôvodni.

Cicavce sú neživé tvory, ktoré k mia svoje mlá atá materským mliekom. Patria medzi ne napríklad: slony, psy,

myši, ve ryby, morky i zajace. Delíme ich na mäsožravé, žravé, a všežravé. Od ostatných živo íchov sa odlišujú 3

znakmi: 1. Telo majú pokryté chlpmi. 2. Mlá atá nek mia materským mliekom. 3. Majú typický sánkový k b.

Medzi mäsožravce patrí tiger, medzi bylinožravce pes a medzi všežravce medve hnedý.

3.2 Projekt: Vzájomné vz ahy vo vodnom ekosystéme

Použite obrázky organizmov žijúcich vo vode, v blízkosti vody, v lese a pod. Obrázky nalepte na papier alebo na

tabu u aby to žiaci dostato ne videli. alšou možnos ou je obrázky prefoti pre každého žiaka alebo si žiaci

prinesú vystrihnuté z domu.

a) Vyber z nich tie živo íchy, ktoré

1. trvalo žijú vo vode

2. vodu potrebujú len na rozmnožovanie alebo žijú pri vode

3. žijú v lese a zapíš do tabu ky:

39

Žijú vo vode Žijú na brehu Vodu potrebujú len na

rozmnožovanie

b) Pod obrázky na ktorých sú znázornené organizmy žijúce vo vodnom ekosystéme napíšte rodové názvy (napr.

ka ica, š uka, pálka, žaburinka, dafnia, potápnik,...)

c) Nakreslite jazero a obrázky s organizmami si nalep do jazera alebo do blízkosti jazera, pod a toho kde

živo íchy a rastliny žijú.

d) Šípkami v obrázku vyzna jeden potravový re azec so štyrmi organizmami od potravy ku konzumentovi. (

napr. rievi ka – dafnia – potápnik - ka ica)

e) Vyhynutie ktorého organizmu by spôsobilo narušenie biologickej rovnováhy jazera?

Malo by to vplyv na ekosystém jazera?

.....................................................................................................................................................................................

...............................................................................................................

3.3 Janko na jar stretol ropuchu ako sa premiest ovala z lesa k vode.

a) Vieš mu vysvetli dôvod jej návštevy vodného prostredia? Bola ropucha hladná po zime?

.....................................................................................................................................................................................

...............................................................................................................

b) Pomenuj vývinové štádia žaby. Dopíš do obrázka.

40

c) Ako sa nazýva tento spôsob vývinu?

.......................................................................................................................................................

d) ísluj obrázky v správnom poradí. Zdôvodni pre o si tak postupoval.

Vysvetlenie:

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

e) Skokan patrí medzi obojživelníky. Ktorými dvomi orgánmi dýcha po as života?

......................................................................................................................................................

f) Aký je rozdiel medzi ropuchou a skokanom? Zisti v dostupnej literatúre alebo na internete.

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

g) Budú udia pozna ropuchy o pár rokov?

...............................................................................................................................................

h) Zahraj sa: Rozmnožovanie živo íchov

Na kartách je znázornený životný cyklus žaby, dáž ovky, sliepky, potkana a loveka a pod.

Rozdajú sa karty a žiaci si posúvajú karty tak aby si vytvoril životný cyklus jedného zo živo íchov. Vyhráva ten,

ktorý ako prvý bude ma kompletný cyklus.

41

ch) Zisti, ktoré poradie vývinového štádia hmyzu je nesprávne. Vyzna ho.

A. larva, vají ko, kukla, motý

B. larva, kukla, vají ko, motý

C. kukla, larva, vají ko, motý

D. kukla, larva, motý , vají ko

3.4 Inkubácia vajec

Problém: Ako sedia vtáky na vajciach? Nerozbijú sa?

Hypotéza:

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

Postup:

Šes vyfúknutých vajec (najlepšie domácich) umiestnite tesne ved a seba, podobne ako sú vajcia

v hniezde.

Na vajcia položte objemnejšiu knihu (napr. slovník).

Pozoruj.

Potom na ne pozd ž dve knihy príp. viac kníh. Použité knihy odváž.

Hmotnos kníh porovnaj s hmotnos ou sliepky.

Vysvetlenie:

o sa stalo, ke sa na vajcia položila 1 kniha?

.......................................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

o sa stalo, ke sa na vajcia položili 2 knihy?

.......................................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

42

3.5 Pomôž Emke a Adamovi roztriedi živo íchy do prostredia v ktorom žijú.

a) Zapíš živo íchov do pripravenej tabu ky. Dané prostredia správne pomenuj.

ate , veverica, pásavka zemiaková, srna, medve , kapor oby ajný , pijavica lekárska, me zemný, rak,

vážka, kobylka zelená, báboo ka pávooká, zajac po ný ,jašterica zelená , bažant po ný, hraboš po ný

A) .................. B) ....................

C) .................... D) ....................

A B C D

A B C D

me zemný ate bažant po ný kapor oby ajný

kobylka zelená veverica hraboš po ný Pijavica lekárska

jašterica zelená srna zajac po ný rak

báboo ka pávooká medve pásavka zemiaková vážka

b) Pre iarkni rastlinu, ktorá do daného prostredia nepatrí. Svoje vysvetlenie a názvy prostredí napíš pod

tabu ku.

A B C D

hlavá ik jarný jahoda hôrna nezábudka mo iarna žabí vlas

margaréta biela prasli ka lesná slne nica ro ná prvosienka vyššia

materina dúška raž ja me lekno biele

43

leknica žltá papra sam ia cukrová repa žaburienka menšia

A:...................................................................................................................................................

B:...................................................................................................................................................

C:...................................................................................................................................................D:..........................

.........................................................................................................................

Jakub dal Emke hádanku. Pomôž jej vylúšti živo ícha z hádanky.

c) Pre ítaj si text a napíš o kom Jakub hovoril.

1. Telo má pokryté srs ou.

2. Má hmatové fúzy.

3. ucháva potravu.

4. Pazúriky má vtiahnuté.

d) Vytvor podobné 2 opisné hádanky. Použi 4 dôležité znaky. Daj ich dvom spolužiakom v triede.

e) Živo íchy sa pohybujú rôznou rýchlos ou. Pomôž Jakubovi zisti , ktorý živo ích sa pohybuje

najrýchlejšie vo vode, vo vzduchu a na súši.

Kosatka

dravá

Zajac

po ný

Tu niak Pštros Sokol

ahovavý

Gepard Vážka Športový

holub

56 km/h 70 km/h 26 km/h 72 km/h 360km/h 120km/h 58 km/h 170km/h

Najrýchlejšie vo vode sa pohybuje ........................................... .

Najrýchlejšie vo vzduchu sa pohybuje .................................... .

Najrýchlejšie po súši sa pohybuje ........................................... .

3.6 Projekt: Vytvorte si knihu hádaniek o živo íchoch.

Žiaci sa rozdelia do skupín a ur ia si vedúceho skupiny. Každá skupina si vyberie skupinu živo íchov, ktorá žije

v rovnakom prostredí. (napr. v lese, na lúke, na poli, domáce zvieratá) Žiaci v rámci skupiny tvoria hádanky

o daných živo íchoch. Na vytvorenie hádanky je potrebných 5 charakteristických znakov na ktorých sa dohodnú

skupiny. Napr. ve kos , prostredie, farba, ím ma pokryté telo a ím sa živí. Znaky je vhodné napísa na tabu u.

lenovia danej skupiny sa navzájom kontrolujú, i sa daná hádanka dá vyrieši . Skupina si potom rozdelí

vytvorené hádanky medzi sebou. Riadi to všetko vedúci skupiny. Na výkres potom každý žiak napíše hádanky,

ktoré je vhodne ilustrova aj obrázkom – ako riešenie hádanky. Na záver sa každá skupina prezentuje, dáva

44

vytvorené hádanky ostatným žiakom v triede. Každá skupina si takto vytvorí svoju knihu hádaniek, ktorú

môžeme zviaza , prípadne da do fólii a do obalu.

3.7 Projekt: Je lovek mäsožravec?

Žiakom zadáme problémovú úlohu. Je lovek mäsožravec? Na tabu u žiaci napíšu ím všetkým sa môže lovek

živi . Na plagát pripravíme pojmovú mapu do ktorej budú žiaci triedi dané potraviny. Úlohou žiakov však je

zisti na základe oho môžu vytvori rôzne skupiny do ktorých roztriedia dané potraviny. Pomenujú jednotlivé

skupiny, napíšu ich a potom roztriedia danú potravu do jednotlivých kruhov.

Záver:

a) Zistili sme, že lovek je ...........................................................................................................

b) Zisti a vyzna do ktorej skupiny zara ujeme týchto živo íchov. Zdôvodni pre o.

A. zajac, ovca, jele , srna

bylinožravé mäsožravé všežravé

B. vydra, š uka, lienka


C. svi a, vrana, veverica


c) Pre iarkni živo ícha alebo živo íchy, ktoré nepatria do tejto skupiny. Zdôvodni pre o.

vlk, jele , líška, ovca, medve , srna, kô ( vhodná ilustrácia)

d) Dopíš alších dvoch živo íchov, ktorí patria do tejto skupiny.

sova, pinka, drozd, škovránok ......................... , ...............................

Jakub a Emka roztriedili živo íchov do tabu ky do dvoch skupín. Zisti na základe oho vyriešili správne

túto úlohu.

45

e) Pomenuj jednotlivé skupiny.

1. skupina

.....................ryby obojživelníky plazy vtáky cicavce

2. skupina

..................mucha dáž ovka slimák húsenica rak

3.8 Projekt: Zisti pre o je dáž ovka prospešná pre prírodu. Svoje tvrdenia zdôvodni pred celou

triedou.

Zuzka s Miškom zis ovali dôležité informácie o dáž ovke. Správne vyplnili tabu ku?

dáž ovka áno nie

Vyrýva chodbi ky v pôde.

Pohybom vytlá a spodnejšie vrstvy pôdy na povrch.

Neumož uje vyrývaním chodbi iek prenikaniu vzduchu.

Vylú ené zvyšky obsahujú organické látky, ktoré nepodporujú

tvorbu humusu.

Živí sa zvyškami rastlín, ktoré prijíma s pôdou.

Nepremiešava a nekyprí pôdu.

Do chodbi iek v ahuje odumreté zvyšky rastlín.

3.9 Problém: Ktorá as tela ježkov bráni líškam skonzumova ich.

a) Hypotéza:

......................................................................................................................................

Ker poskytuje potravu zo svojich listov.

Potrava ježkov zah a aj slimákov.

b) Spomenuté dve vety opisujú ten istý životný proces: Ktorý životný proces je to ? Urob krížik.

rast pohyb výživa

vylu ovanie zmysel žiadne z týchto

46

Ježkovia rodia mladé. Rozmnožujú sa.

c) Ktoré z nasledovných tvrdení nazna ujú, že aj kry sa rozmnožujú? Zaškrtni:

Nové listy rastú na jar. Listový pú ik sa otvára na jar.

Listy opadávajú na jese . Semienka sa rozpty ujú na jese .

Nasledovný graf zobrazuje ako sa hmotnos sami ky ježka mení po as roka.

d) Prezri si graf. Graf znázor uje straty hmotnosti po as zimovania (ke spí) po as zimy. Taktiež znázor uje

kedy sami ka ježka porodila.

e) V ktorom mesiaci graf znázor uje porodenie mladých? Zdôvodni:

.....................................................................................................................................................................................

................................................................................................................

3.10 Projekt: Vyber sa do okolia svojej školy a zisti, aké druhy stromov sa vyskytujú vo vašom okolí.

Adam s Emkou zis ovali, aké stromy rastú v ich okolí školy. Vybrali sa na vychádzku. Na vychádzke

pozorovali stromy. Po príchode do triedy vyzna ili stromy na obrázku, ktoré rastú v ich okolí. ( ilustrácia

rôznych ihli natých a listnatých stromov)

a) Pozorne si pre ítaj text a na základe pre ítaného textu vyh adaj v prírode a pomenuj o aký druh stromu

ide.

b) Svoje pozorovanie zakresli a popíš vysvetlenie:

I. Na konárikoch mu vyrastá ihli ie v dvoch radoch, ihlice sú ploché na spodnej strane majú dva biele

prúžky. Šišky sú vzpriamené a majú vajcovitý tvar.

0100200300400500600700800900

1000

hmot

a (g

)

mesiace

Zmeny hmotnosti sami ky ježka

Rad…

47

Je to ........................................ .

II. Na konárikoch vyrastajú dlhé zahrotené ihli ie. Ihlice rastú vo zväzo koch po dvoch. Šišky sú

vajcovitého tvaru.

Je to ......................................... .

III. Konáriky sú husto obrastené drobným kon istým ihli ím. Šišky sú valcovité, dozreté sú previsnuté.

Je to ........................................... .

Poznáš dub, buk a brezu?

c) Vyh adaj ich vo svojom okolí, zakresli a popíš, ím sa navzájom líšia.

Podrobnejšie informácie zisti na Internete a vypracuj projekt.V atlasoch na ur ovanie rastlín, v k och na

ur ovanie, v encyklopédii alebo na inertne zisti názvy vyobrazených stromov. Pod obrázky zakresli ich listy

a názvy.

1. 2. 2.

d) Do textu namiesto ísel dopl správny názov stromu a text si pre ítaj ešte raz. Aké nové informácie si

sa dozvedel?

Medzi najstaršie stromy na Slovensku patria: (1)..............., ktorá sa nachádza pri bráne Bojnického zámku. Má

okolo 700 rokov a zasadil ju Matúš ák Tren iansky. V obci Dubinné sa nachádza 750 ro ný (2)...............,

ktorého názov má obec aj v svojom názve a erbe.

48

e) Zahraj sa na detektíva. V lánku o stromoch je 6 chýb. Nájdi ich a vyzna . Svoje tvrdenie zdôvodni.

Život na Zemi by bez nich nemohol existova . Stromy prijímajú zo vzduchu kyslík a vylu ujú oxid uhli itý. Tento

proces sa nazýva fotosyntéza. Korene stromov nespev ujú pôdu. Listy vydávajú ve ké množstvo vodnej pary, ím

sa nepodie ajú na udržiavaní kolobehu vody v prírode. Ihli naté stromy nazývame aj vždyzelené. Patria medzi

ne: borovica, smrek, je ša.

Listnaté stromy majú ihlice, ktoré opadávajú na jese . Medzi ne patria, dub, buk, javor, jed a, lipa i breza.

f) Pre ítaj si text . Dopl vhodné slová na prázdne miesta.

( lese, kmene, pílu, husle, stolár, lykožrútom smrekovým,)

Lesník ozna il v .................... stromy napadnuté ....................stromy. Stromy treba spíli . Lesní robotníci

ich spílili a pozvážali na ..................... Tam ich na strojoch opracovali a nechali usuši . .................... z nich

v diel ach vyrobili nábytok . Z niektorých, ako je javor vyrobili ....................

( stôl, po íta ,drevo, poli ka, varecha, obrus, skri a, strom),

Prírodninou bol: ................. surovinou bolo: ............... a výrobkami boli

.................................................................................................................................................

g) Vieš, ko ko rokov mal tento strom. Zisti a odpovedz.

A) 10 B) 6 C) 7 D) 15

49

3.11 Projekt. Uvar si doma aj. Zapíš si jeho názov a zisti , z akých bylín aj pozostával, aké

lie ivé byliny obsahoval. Opíš svojim spolužiakom , ako si ho pripravoval a o si o om

zistil (chu , vô a, vylúhovanie, ...).

a) Svoje zistenia prezentuj pred spolužiakmi.

b) Na základe vypo utých prezentácií vyfarbi tie názvy bylín z ktorých môže Adam uvari aj:

kovec zlomocný, materina dúška, jesienka oby ajná, lipa, skorocel, vranie oko štvorlisté, repík, prasli ka

ro ná, lykovecjedovat

4 Tie a vesmír

Tie a vesmírUmožni spoznáva javy v prírode a vesmír v takej miere, ako im to

umož uje ich kognitívna úrove .

Ciele

nau sa pozorova tie po as d a,

vedie vysvetli tvorbu tie a,

vedie opísa daný jav,

nau ia sa orientova v ase,

nau ia sa mera a premie jednotky,

prezentova svoje produkty a prezentácie,

nau sa spolupracova a akceptova názory iných pri práci

v skupinách,

vedie , že planéty majú odlišnú ve kos a pohybujú sa okolo Slnka po

obežných dráhach,

vedie zakresli rôzne súhvezdia,

nau sa , že planéty sú k Slnku pri ahované gravita nou silou

zisti , že rovnako ve ké predmety z rôznych materiálov nedopadnú na

Zem v rovnakom asene

Hodinová dotácia

Vypracovanie úloh: 3 vyu ovacie hodiny

Projekty: Peter sedí pred papierom, Nafo si tie

Projekty: Vesmír, Súhvezdia

2 vyu ovacie hodiny na jeden projekt spojené medzipredmetovo s hodinami

VV a INF

Miesto realizácie výu by Trieda, ihrisko, po íta ová u eb a

Koncepcia vyu ovaniaProblémové a skupinové kooperatívne vyu ovanie.

Metódy: motiva ný rozhovor, diskusia, brainstorming, pozorovanie, projekt.

50

VzdelávanieVzdelávacie innosti sú zamerané na skúmanie javov a udalostí, Vyu ovanie

je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách.

V tematickom celku „ Tie a vesmír “ žiaci nadobudnú základné vedomosti o prí inách tvorby tie a

a o planétach a gravita nej sile. Nau ia sa pozorova daný jav po as d a a zaznamenáva dané výsledky, nau ia

sa pracova s mierami a s asovými údajmi. Nau ia sa aplikova poznatky o slne nej sústave. Rozvíja si

priestorovú predstavu o vzájomnej polohe hviezd, planét Slnka a Zeme v priebehu d a, noci i roku .

Téma ,, Tie „ je zaradená do u iva 3. ro níka, ale vzh adom na praktické zru nosti a aplikáciu poznatkov u iva

z matematiky je vhodné realizova predkladané úlohy so žiakmi 4. ro níka ZŠ. Téma Vesmír je zaradená do

iva 4. ro níka.

Ak realizujeme úlohy so žiakmi 3. ro níka, v takomto prípade treba klás vä ší dôraz na teoretický úvod každej

úlohy, ktorý musí by silne motiva ne podfarbený cez zmyslové vnímanie. Najskôr si to so žiakmi vyskúšame

prakticky na ihrisku napríklad s ty ou na skok do výšky v rámci jednej skupiny až potom žiaci pracujú

v menších skupinách na daných úlohách.


Pre o sa vytvára tie ?

o ovplyv uje ve kos tie a?

ím sa odlišuje tie od skuto ného objektu?

Kde všade si videl už tie ?

Ako, a za akých podmienok ho môžeme najlepšie pozorova ?

Pre o nevidíme tie v noci?

Ako sa volajú vesmírne telesá, ktoré obiehajú okolo Slnka?

Pre o Slnko neosvet uje naraz celý povrch Zeme?

o spôsobuje, že sa strieda de a noc.

Pre o sú všetky predmety pri ahované k Zemi gravita nou silou?

Pre o nedopadnú na Zem naraz dva predmety i napriek tomu, že majú rovnakú ve kos ?

Práca v teréne je skupinová v triede pri aktivitách je individuálna, alebo skupinová. Žiaci sú rozdelení do

heterogénnych skupín, ktoré riešia rovnaké úlohy pod a pokynov v projekte, alebo v jednotlivých úlohách.

Potom nasleduje brainstorming, v rámci skupiny. Ide o pochopenie daného javu v rámci skupiny, ktorá je na

približne rovnakej kognitívnej úrovni. Problémové úlohy pomáhajú žiakom aby sa snažili pochopi daný

problém, aby ho vedeli reprodukova v rámci skupiny a nau ili sa vyh adáva informácie, ktoré im pomáhajú

k pochopeniu daného javu. Pri realizácii projektov a niektorých úloh jednotlivci, alebo skupiny prezentujú

výsledky svojich pozorovaní, zistení a tvrdení. Zdôvod ujú získané vedomosti a údaje. Prezentácia všetkých

skupín kon í porovnávaním výsledkov jednotlivých skupín. Pri riešení projektu si skupina pomáha praktickými

aktivitami a dostupnou literatúrou prípadne internetom. Vhodné je vystavi práce žiakov, projekty v triede

prípadne vo vestibule školy.

51


Vedomos – zapamäta si,

Popíš ako si meral/la d žku tie a.

Povedz kedy, bolo najlepšie vidie tie po as d a.

Vymenuj planéty.

Porozumenie – porozumie Vysvetli pre o sa vytvoril tie .

Vysvetli pre o sa strieda de a noc.

Nakresli tie z tvojho hrn eka.

Povedz o si musel/la urobi , aby si videla tie , ktorý si chcela

nakresli .

Aplikácia - aplikova Nakresli 3 obrázky ved a seba, ktoré ukazujú tie ráno, na obed

a ve er.

Uve alšie príklady predmetov, ktoré vytvárajú slabý tie .

Nakresli vesmír.

Analýza – analyzova Povedz, o spôsobilo, že tie o 13: 00 hod bol najkratší.

Hodnotenie – hodnoti Povedz, ktorú aktivitu dáš na 1. /2. 3./ miesto, Porovnaj a rozhodni,

ktoré úlohy boli pre teba náro nejšie a ktoré jednoduchšie.

Zdôvodni pre o.

Vyhodno jednotlivé projekty o vesmíre.

Syntéza – tvori Napíš príbeh ,, Ako ma prenasledoval tie “

Vytvor priestorovú prácu - Vesmír

4. Tie

4.1 Problém: Mení sa tie po as d a?

Juraj s Viktóriou sa rozhodli, že budú mera d žku tie a ty e po as celého d a v lete. Tiene pozorujte aj vy.

Ty postavte na vhodné miesto v školskom areály. Zmeraj d žku ty e a pozoruj tie po as celého d a.

4.1 Problém: Zakresli, ktorým smerom a akej d žky vznikne tie .

Hypotéza:

.......................................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

Najskôr sledovali tie ráno o deviatej hodine.

a) Ako sa vytvorí tie ty e? Opíš alebo zakresli.

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

52

Neskôr sa rozhodli, že sa pozrú na tie o tretej hodine poobede. Zdá sa, že slnko sa nachádza na inom mieste.

Zdá sa nám to len? Hýbe sa slnko? Premiestnilo sa? Vysvetli:

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

O siedmej hodine ve er slnko opä zmenilo svoju pozíciu. Ktoré z obrázkov znázor ujú tie slnka práve

o siedmej hodine ve er? Vyber a zaškrtni.

Tie doprava tie do ava tie rovno

Po všetkých meraniach Juraj zapísal namerané údaje do tabu ky:

as žka tie a

10 132 cm

11 109 cm

12 91 cm

13 80 cm

14 ?

15 108 cm

b) Z daných možností vyber tú, ktorá vyjadruje d žku tie a o 14 00 hodine.

81 cm 90 cm 105 cm 110 cm

c) Pre o bol tie o 13 00 hodine najkratší?

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

Dvaja žiaci držia predmety medzi lampou a stenou. Zistili, že papier vytvorí tmavý tie a plastická fólia

nejasný, slabý tie .

d) Vysvetli, pre o sú vzniknuté tiene rozdielne.

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

e) Zaškrtni predmety, ktoré vytvárajú slabý tie .

Drevená hra ka Pauzovací tie

53

Kniha Zrkadlo

istý plastový pohár

4.2 Projekt: Peter sedí pred ve kým papierom a svieti na neho lampa. Zuzka kreslí na papier Petrov

tie . Vyskúšaj si to.

a) Napíš, ako by mohol Peter vytvori vä ší tie jeho hlavy?

.....................................................................................................................................................................................

........................................................................................................................

b) Zaškrtni správne možnosti ako vytvori vä ší tie :

Priblíži sa bližšie k papieru Použije vä šiu lampu

Lampu priblíži bližšie k Petrovi Použije jasnejšiu lampu

Peter sa priblíži k lampe Posunie lampu alej od neho

c) Vysvetli, ako sa vytvoril Petrov tie na papieri:

.....................................................................................................................................................................................

.....................................................................................................................................................................................

...........................................................................................

4.3 o vidíte na obrázku? Popíšte.

.....................................................................................................................................................................................

...................................................................................................................

a) Ktorý z tie ov je správny A alebo B alebo oba? Vznikol tento tie po as slne ného alebo zamra eného

a? Vysvetli a zdôvodni svoju odpove .

A B

Vysvetlenie:

.......................................................................................................................................................

b) Ktorý z tie ov je správny A alebo B ? Vznikol tento tie po as slne ného alebo zamra eného d a?

Vznikol po as d a alebo v noci? Vysvetli a zdôvodni svoju odpove .

54

A B

Vysvetlenie:

......................................................................................................................................................

c) Ktorý z tie ov je správny A alebo B ? Vznikol tento tie po as slne ného alebo zamra eného d a?

Vznikol po as d a alebo v noci? Vysvetli a zdôvodni svoju odpove .

A B

Vysvetlenie:

.......................................................................................................................................................

d) Pozorne si prezri obrázky. Ktorý z tie ov je správny? Zdôvodni.

A B

Vysvetlenie:

....................................................................................................................................................

e) Pozorne si prezri obrázky. Ktorý z tie ov je správny? Zdôvodni.

A B

Vysvetlenie:

...................................................................................................................................................

f) Pozorne si prezri obrázky. Ktorý z tie ov je správny? Zdôvodni.

55

A B

Vysvetlenie:

...................................................................................................................................................

g) Projekt: Nafo si tie daného obrázku, zisti podmienky za ktorých sa nám objaví tie za

obrázkom ktorý chceš odfoti .

4.4 Jakub mal v ruke 3 rovnako ve ké guli ky ale z rôznych materiálov. Jedna bola z dreva, druhá

s polystyrénu, tretia z kovu. Spustil ich z výšky 10 m na zem.

Hypotéza: Dopadli všetky gu ky naraz. Ak nie zdôvodni svoje tvrdenie pre o.

................................................................................................................................................

5 Látky a ich vlastnosti

Látky a ich vlastnosti

Pochopi , že okolo nás sa nachádzajú rozli né veci, ktoré sa navzájom od seba

odlišujú.

Ciele

Pozna vlastnosti pevných látok,

pozna horniny a ich využitie pri zhotovení výrobkov,

vysvetli vodivos materiálov pre praktické využitie a vedie zdôvodni

pre o je potrebná bezpe nos pri ich práci,

prezentova svoje produkty a prezentácie,

nau sa spolupracova a akceptova názory iných pri práci v skupinách,

56

Hodinová dotácia

Vypracovanie úloh

5.1 – 5.5 : 2 vyu ovacie hodiny

Projekt: Má teplota vplyv na vyparovanie :1 hodina

5.7– 5.10: 2 vyu ovacie hodiny

Miesto realizácie výu by Trieda, špeciálna u eb a na pokusy





Vzdelávanie


zvedavosti a skúmanie látok. Vyu ovanie je postavené na pozorovacích a

výskumných aktivitách.

V tematickom celku „ Látky a ich vlastnosti“ žiaci nadobudnú základné vedomosti o látkach, ktoré sa

nachádzajú všade okolo nich, zistia, ktoré látky sa vo vode rozpúš ajú a ktoré nie. Zistia, že ich môžeme deli na

základe týchto vlastností na rozpustné a nerozpustné. Zistia podmienky rozpustnosti, ktoré sú závislé od teploty.

Nau ia sa pracova s jednotkami objemu. Oboznámia sa s tým, že niektoré látky sú hor avé. Oboznámia sa s

využitím filtrácie, vyparovania, preosievania. Nau ia sa, ako sa dá ovplyvni vyparovanie. Zistia, že látky

vyžívame pri výrobe pod a toho aké majú vlastnosti. Téma,, Látky a ich vlastnosti“ bola zaradená do u iva 3.

ro níka, preto je vhodné realizova predkladané úlohy so žiakmi 3. prípadne 4. ro níka ZŠ.


Môžeme oddeli so od vody? Ako?

Pre o sa niektoré látky vo vode nerozpustia?

ím sa dá ovplyvni rozpustnos cukru?

o sa môže sta s hrncom, ktorý nie je vyrobený z vhodného materiálu?

Pod a oho môžeme zisti o akom druhu horniny rozprávame?

Každý materiál je vhodný na výrobu schodov,

ím môžeš pritiahnu drobný kovový predmet, ktorý sa ti nedá poriadne chyti do ruky.

Pre o je dôležité mera napr. objem tekutín, váži hmotnos niektorých látok?

Na o je potrebné dáva pozor pri pokusoch s vodou s oh om?


Vedomos – zapamäta Vymenuj horniny.

Popíš s udu.

Povedz, ktoré látky sa rozpustia vo vode.

57

Porozumenie – porozumie Povedz pre o, sa nerozpustia všetky látky vo vode.

Povedz pomocou oho môžem pritiahnu menší kovový predmet.

Ur i, i porcelán patrí do skupiny krehkých látok.

Aplikácia - aplikova Zme hmotnos látky ( cukor).

Nakresli obrázky, ktoré ukazujú z kade sa môže vyparova voda.

Uve príklad rozpúš ania látok v domácnosti.

Analýza – analyzova Rozde do skupín nasledujúce látky: papier, benzín, plyn,

malinovka, med, sklo..

Usporiadaj látky pod a tvrdosti. Za ni najtvrdšou.

Povedz, o si sa nau il o látkach.

Roz le potraviny do troch skupín pod a merania hmotnosti, d žky

a objemu. (múka, látka, olej, káva, koberec, voda)

Hodnotenie – hodnoti Povedz, ktorá úloha ti robila najvä šie problémy.

Povedz, ktorá úloha bola pre teba zaujímavá a pre o.

Porovnaj jednotlivé úlohy.

Syntéza – tvori Napíš príbeh o daž ovej kvapke.

Vyrob si plagát o rôznych meradlách.

Urob si doma pokus, ktorý a zaujal.

Zhotov paná ika z rôznych druhov materiálov.

5. Rozpúš anie

5.1 Problém: Dá sa oddeli piesok od cukru?

Hypotéza:

.......................................................................................................................................................

Ako by si oddelil zmes piesku a cukru?

a) Vyber pojem a správne dopl do viet tak aby si oddelil piesok od cukru.

mrznú vypari zahusti zamiešal

prefiltrova rozpusti roztopi

1. Najskôr by som pridal vodu do piesku a cukru a ....................... to .

2. Potom by som dal .......................... zmes, aby som odstránil piesok.

3. Nakoniec by som dal ..................... tekutinu, aby som tam nechal cukor.

b) Vysvetli, o sa stalo s cukrom vo vode?

.......................................................................................................................................................

58

c) Ako sa nazýva zmes po rozpustení hmoty vo vode? Vyber správnu odpove :

usadenina prach roztok filter

5.2 Problém: Ktoré z látok sa rozpustia vo vode?

Zaškrtni svoje tvrdenie. Tvrdenie si over.

so vosk cukor

piesok krieda hlina

5.3 Kamaráti sa rozhodli, že preskúmajú aké množstvo cukru sa rozpustí v 100 dc vody pri izbovej

teplote.

V tabu ke sú ich výsledky:

Po et lyžíc cukru Rozpustilo sa dane množstvo v 100 dc vody?

2 Áno

4 Áno

6 Áno

8 Áno

10 Nie

12 nie

a) Vysvetli, pre o 10 a viac lyžíc cukru sa nerozpustilo v 100 dc vody?

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

b) Preskúmaj, aké množstvo cukru sa rozpustí v 200 dc vody pri izbovej teplote.

Hypotéza:

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

5.4. Problém: Deti rozomleli trávu, okoládové cukríky. Skon ili so zmesou prášku a vä šími

kúskami.

a) Akou metódou by oddelili vä šie kúsky od zmesi?

vyparovanie filtrácia rozpúš anie preosievanie

Zmes prášku a malé kúsky pridali do vody do pohára a zamiešali. Pohár nechali na dve hodiny na stole. Po

dvoch hodinách pozorovali ako sa tekutina zafarbila.

b) Predpoklad:........................................................................................................................

c) Aký proces spôsobil sfarbenie tekutiny na zeleno?

.......................................................................................................................................................

Aj po dvoch hodinách zostali v pohári nejaké iasto ky nerozpustené.

59

d) Akou metódou by sme ich mohli odstráni zo zelenej tekutiny?

filtráciou vyparovaním kondenzáciou rozpúš aním

Odseparovanú zelenú tekutinu jemne zahrievali na radiátore dovtedy kým nezostane len zelená hmota.

e) Vysvetli, o sa stalo s vodou?

.......................................................................................................................................................

f) Závisí tento proces od teploty radiátora?

.......................................................................................................................................................

5.5 Problém: Zmieša sa olej s vodou?

uboš s Evkou zmixovali látky. Rôzny materiál vložili do štyroch istých plastových vrecúšok a zviazali.

Podobné zmesi si priprav aj ty. Pozorovali a výsledok zaznamenali do tabu ky:

zmes pozorovanie

Vrecko A: Hnedý cukor a voda Voda sa zafarbí na hnedo a po chvíli cukor nevidíme

Vrecko B: Olej a voda Olej pláva na povrchu vody

Vrecko C: Sóda bikarbóna a ocot Mnoho sy ania, penivé, vrecko je nafúknuté

Vrecko D: Sóda bikarbóna a olej Sóda sa dostane na dno vo forme hrudy

a) Napíš názvy troch typov tekutín, ktoré deti vytvorili:

1.

2.

3.

b) Pozri sa do tabu ky. V jednom vrecúšku bolo rozpúš anie jedinou zmenou. V ktorom?

.......................................................................................................................................................

c) Pre o sa vrecko C nafúklo?

.......................................................................................................................................................

d) Tri zmesi sa môžu odseparova , len jedna nie, ktorá?

.......................................................................................................................................................

5.6 Projekt: Má vplyv teplota prostredia na vyparovanie vody?

Janko, Anka a Miško uskuto nili test. Všetci použili rovnaké poháre so 100 dc vody. Svoje poháre umiestnili do

troch rôznych miestností s rôznymi teplotami v nich. Tento postup vyskúšajte aj vy.

miestnos teplota v miestnosti oC

60

A 23

B 14

C 18

Po týždni zmerali množstvo vody v každom pohári. St pcový diagram znázor uje ich výsledky – množstvo vody

v jednotlivých pohároch po vyparení za daných teplotných rozdielov. Do grafu dopl písmená A,B,C pod a

toho, v ktorej miestnosti sa daný pohár nachádzal.

a) Pod každý st pec napíš len jedno písmeno (bu A, B alebo C).

......... ........ ........

b) Vysvetli ako množstvo vody ktorá sa vyparí závisí od teploty.

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

Lenka si varí vodu v kovovom hrnci, ktorý má rú ku z umelej hmoty nie kovovú. Voda za ína vrie .

5.7 Problém: Popáli sa Lenka, ke chytí plastovú rú ku? A o v prípade, že by bola rú ka drevená?

a) Hypotéza:

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

b) Vysvetli, pre o sa znížilo množstvo vriacej vody v hrnci.

.....................................................................................................................................................................................

.........................................................................................................................

c) Dopl vetu: Teplomer meria...............................................vody v OC.

d) Lenka varí v kovovom hrnci. Pre o je kov vhodným materiálom na výrobu hrncov?

Je pevný Je neprieh adný

Dobre vedie elektrinu Dobre vedie teplo

e) Po piatich minútach voda za ne vrie . o všetko by sa mohlo de om sta pri varení vody?

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

61

.....................................................................................................................................................................................

.....................................................................................................................................................................................

...........................................................................................

5.8 Prira vlastnosti pevných látok k látkam. Zdôvodni .

a)

plastelín

guma

sklo

porcelán

b) Jakub zis oval tvrdos látok. Látky usporiadal pod a tvrdosti. Najtvrdšia látka bola A.

Zora tieto látky pod a tvrdosti. Do tabu ky napíš názvy.

A

B

C

D

5.9 Zisti o akej hornine a neraste sa píše v nasledujúcich vetách. Napíš jeho názov.

Používa sa ako stavebný kame a štrk. Dá sa dobre lešti . Vidíme v nej vo ným okom: kreme , živec

a s udu.

Je ve mi tvrdý. Má sklovitý lesk. Nájdeme ho skoro všade v podobe balvanov, kamienkov, okruhliakov.

Môže by bezfarebný, alebo rôzne sfarbený.

5.10 Projekt: Opíš túto horninu a zisti, kde všade ju vidíme okolo seba.

a) Zakresli alšie možnosti.

0

10

20

30

40

50

60

oce

plast

drevo

guma

tvrdos

pružnos tvárnos

krehkos

62

Mramorové schody

b) Na základe tabu ky zisti, ktoré predmety magnetovec pri ahuje.

Zdôvodni pre o: ...................................................................................................................

špendlík korok nožnice imbusový pilník drevo plast

áno

nie

63

íslo

úlo

hy

Iden

tifik

ova

a sp

rávn

epo

užív

a z

ákla

dné

pojm

y

Obj

ektív

ne o

písa

zákl

adné

zna

kybi

olog

ický

ch o

bjek

tov

a pr

oces

ov.

Ved

ie v

ysve

tlipo

dsta

tu ja

vov,

proc

esov

a v

zah

ov.

Gra

fické

vní

man

ie,

tvor

ba a

inte

rpre

táci

agr

afov

, tvo

rba

a in

terp

retá

cia

sché

ma

nárto

v.

Apl

ikov

a p

ozna

tky

ask

úsen

osti

vpr

aktic

kých

podm

ienk

ach.

Pred

pokl

ada

a u

rpr

íin

né sú

visl

osti,

pozo

rova

,ex

perim

ento

va a

odha

dova

.

1.1 10 10 80

1.2 10 10 20 20 40

1.3 30 10 10 40 10

1.4 20 40 10 30

1.5 10 50 30 10

1.6 30 10 30 30

2.1 30 20 50

2.2 10 40 50

2.3 20 30 30 10 10

2.4 10 30 60

2.5 10 10 30 20 10 20

3.1 20 10 10 20 40

3.2 40 20 20 20

3.3 10 20 20 10 30 10

3.4 20 80

3.5 30 10 30 20 10

3.6 20 30 50

3.7 20 10 30 40

3.8 10 50 20 20

3.9 20 10 40 30

3.10 20 10 20 30 20

3.11 30 10 10 30 20

4.1 30 40 30

4.2 20 40 20 20

4.3 50 50

4.4 10 90

5.1 40 30 20 10

5.2 20 80

5.3 40 20 20 20

5.4 50 20 30

5.5 10 50 30 10

5.6 30 50 30

5.7 10 20 20 50

64

4. as Riešenia

1.1

Tlkot srdca je vyvolaný rytmickými kontrakciami predsiení a srdcových komôr.

Pulz je možné nahmata na vä ších tepnách umiestnených blízko pod povrchom tela; naj astejšou tepnou pre

meranie pulzu je krkavica (arteria carotis), vretenná tepna (arteria radialis), zápästná tepna (arteria ulnaris), pri

nedostato nom dokrvovaní horných kon atín sa používa pažná tepna (arteria brachialis) a na dolných

kon atinách stehenná tepna (arteria femoralis).

Priemerný srde ný pulz má hodnotu okolo 72 úderov za minútu. Tep však môže by aj u zdravých udí nižší,

obvykle u udí s dobrou fyzickou kondíciou a u športovcov, ktorých srdcia sú schopné pre erpa vä šie

množstvá krvi - hodnota sa môže pohybova aj okolo 40 úderov za min.

1.2

Prevodný systém srdca však nepracuje úplne „nezávisle“ od celého organizmu. Prispôsobovanie innosti srdca

potrebám organizmu zabezpe uje autonómny nervový systém (sympatikus a parasympatikus).

V prípade porúch funkcie prevodného systému srdca vznikajú poruchy srdcového rytmu – dysrytmie. Tieto

môžu predstavova poruchy tvorby vzruchu (vzruch sa tvorí inde ako v sínusovom uzle), poruchy vedenia

vzruchu (vzruch sa šíri inak ako normálnymi dráhami) alebo kombinované poruchy (porucha postihuje tvorbu aj

vedenie vzruchu). Normálna frekvencia innosti srdca je asi 70 úderov za minútu. Ak je frekvencia nižšia ako

60/min hovoríme o bradykardii. Naopak, zrýchlená innos srdca pri frekvencii nad 100/min sa ozna uje ako

tachykardia

Sandrin pulz pred behaním bol 60 úderov za minútu.

Ke za ala beha pulz sa zvýšil na 130 úderov za minútu.

1.3

a)

1.) zrak 2.) sluch 3.) chu 4.) hmat 5.) uch

b) Odhad: a) môj odhad bol presný b) môj odhad bol menší c) môj odhad bol vä ší

c). 4, 6, 8

d)

Dýchanie nám umož ujú .... úca................... .

..............Žalúdok........ spracuje potravu.

Z krvi sa odstra ujú škodlivé látky v ......obli kách................... .

Obeh krvi zabezpe uje ......srdce............................ .

..........Mozog............. riadi všetky innosti nášho tela.

5.8 40 50 10

5.9 80 20

5.10 10 40 50

65

..................Pe ......... je chemickou továr ou.

1.4.

a) Otvorená úloha

b) Nesprávne vyzna ená je: pe a žalúdok

1.5

a) Najzdravšie zuby bude ma Zuzka

b) Kvôli ústnej hygiene – odstra ovanie baktérií.

c) jes menej cukru

d) Stoli ky: pomáhajú žuva potravu

Rezáky: pomáhajú pri uchopení a odhryznutí potravy

1.6

a) 1. pažerák, 2. žalúdok, 3. dvanástnik, 4. tenké revo, 7. hrubé revo, 8. kone ník

b) otvorená úloha

2.1

Chlieb: vä šina druhov chleba obsahuje asi 38 % vody. Vodové sucháre a smotanové krekery majú iba 4 %

vody. Po vysušení chleba stráca vodu a na hmotnosti.

Riešenie: Chlieb s kváskom bol vä ší a cesto jemnejšie nadýchanejšie lebo droždie nám pomohlo pri kysnutí

a tým sa zvä šil sa objem chleba

2.3

a) mrazni ka

b) Plese sa ve mi rýchlo tvorí pri vyššej teplote a suchom prostredí

2.4

Fytoncídy uvo nené z cesnaku ni ia baktérie a iné mikroorganizmy.

2.5

Najviac sa zmení ohryzok a chlebová kôrka.

Zmeny sa neprejavili u papiera a plechovky.

3.1

a) nie umývajú sa

b)

Ská u: žaba, klokan, kobylka zelená

Plazia sa: užovka, dáž ovka, slimák

Plávajú: vydra, ryba, žaba

c) Potravový re azec: larva poto níka, larva potápnika, mladé žubrienky

66

d) Príklad: predátor: líška, koris : škre ok, producent: obilie

e)

obilie hraboš jastrab

Riešenie: líška

f) otvorená úloha, rôzne riešenia

g) Nesprávne tvrdenia:

B)Dáž ovka oby ajná je stavovec. /bezstavovec

E)Ovca domáca je mäsožravec./ bylinožravec

G)Kapor oby ajný je bezstavovec./ stavovec

h) Chyby v texte sú:

Cicavce sú neživé tvory, ktoré k mia svoje mlá atá materským mliekom. Patria medzi ne napríklad: slony, psy,

myši, ve ryby, morky i zajace. Delíme ich na mäsožravé, žravé, a všežravé. Od ostatných živo íchov sa odlišujú

3 znakmi: 1. Telo majú pokryté chlpmi. 2. Mlá atá nek mia materským mliekom. 3. Majú typický sánkový k b.

Medzi mäsožravce patrí tiger, medzi bylinožravce pes a medzi všežravce medve hnedý.

3.2

b) ka ica divá, š uka rie na, pálka úzkolistá, žubrienka, dafnia perloo ko, potápnik obrúbený

d) napr. rievi ka – dafnia – potápnik – ka ica

3.3

a) Do vody vchádza len na jar, ke tam nakladie vají ka.

b)

c) Nepriamy vývin

d)

vají ka

žubrien

malá žaba

Dospelá

67

4 2 3 1

e) v dospelosti dýcha p úcami, vo vývine žiabrami

f) je zavalitejší, má najkratšie zadné kon atiny a škvrnité brucho.

g) otvorená úloha

h) hra

ch)Správna odpove : kukla, larva, vají ko, motý

3.4

Vajcia v aka oblúkovitému tvaru a pevnej škrupine knihu udržali. Vtáky teda nesedia nad vajcami, ale priamo

na nich, vajcia ich udržia.

3.5

a)

A) lúka B) les C) pole D) voda

b) Riešenie:

A: leknica žltá lebo nepatrí na lúku

B: raž, lebo nepatrí do lesa

C: nezábudka mo iarna, lebo nepatrí na pole

D: prvosienka vyššia, lebo nepatrí - do vody

c) Riešenie: ma ka

d) otvorená úloha

e) Riešenie:

Najrýchlejšie vo vode sa pohybuje kosatka.

Najrýchlejšie vo vzduchu sa pohybuje sokol.

Najrýchlejšie po súši sa pohybuje gepard.

3.6.

Projekt: výstup kniha, prípadne asopis

3.7

a) všežravec

b) Riešenie: a) bylinožravce b) mäsožravce c) všežravé

c) Riešenie: ovca, kô , lebo skupinu tvoria živo íchy z lesa

d) Riešenie: slávik, lastovi ka

e) Riešenie: 1. skupina – stavovce 2. skupina- bezstavovce

3.8

Riešenie: kyprí pôdu, prevzduš uje ju, obohacuje ju humusom, v ahuje zvädnuté rastlinné zvyšky do

chodbi iek

68

3.9

a)

b) Riešenie: výživa

c) Riešenie: semienka

d) hmotnos

e) Riešenie: máj, klesla najviac s hmotnos ou.

3.10

a) otvorená úloha

b) Riešenie: a) jed a b) borovica c) smrek

c) Otvorená úloha

d) Riešenie: 1. lipa 2. dub

e) Život na Zemi by bez nich nemohol existova . Stromy prijímajú zo vzduchu kyslík a vylu ujú oxid uhli itý.

Tento proces sa nazýva fotosyntéza. Korene stromov nespev ujú pôdu. Listy vydávajú ve ké množstvo vodnej

pary, ím sa nepodie ajú na udržiavaní kolobehu vody v prírode. Ihli naté stromy nazývame aj vždyzelené.

Patria medzi ne: borovica, smrek, je ša.

Listnaté stromy majú ihlice, ktoré opadávajú na jese . Medzi ne patria, dub, buk, javor, jed a, lipa i breza.

f) Riešenie: lese, lykožrútom smrekovým, pílu, Stolár, husle

Riešenie: strom, drevo, varecha, skri a, poli ka, stôl

g) Riešenie: c – 7 rokov

3.11

a) otvorená úloha

b) Riešenie: materina dúška, jesienka oby ajná, lipa, skorocel, repík, prasli ka ro ná,

4.1

Tie za predmetmi vzniká ako dôsledok priamo iareho sa šírenia svetla. Predmet tvorí prekážku v ceste

svetelným lú om, takže sa za nedostanú. ím je predmet bližšie k zdroju svetla, tým viac svetelných lú ov

zachytáva a tým je jeho tie vä ší.

Rozptyl a odraz svetla na predmetoch môžeme pozorova pomocou zrkadla, kriedy, laserového lú a a hárka

papiera, ktorý použijeme ako tienidlo.

Lú om najskôr zasvietime na zrkadlo. Lú sa od zrkadla odrazí a na papieri sa nám objaví jasný svetelný bod.

Ak ale lú namierime na kriedu, na papieri sa nám objaví slabý svetelný kruh. To znamená, že lú sa na povrchu

kriedy rozptýlil do všetkých smerov.

4.2

a) Ke sa dá bližšie k lampe.

b) Lampu priblíži k Petrovi.. Peter sa priblíži k lampe.

c) Ke sa dá bližšie k lampe tým viac svetelných lú ov zachytáva.

4.3

69

a) B

b) A po as d a

c) A po as slne ného d a

d) A

e) A

f) A

g) Predmet musí by bližšie k zdroju svetla a tým je vä ší a lepšie ho vidno.

4.4

a)Nedopadnú naraz, pretože gravita ná sila závisí od hmotnosti pri ahujúcich sa predmetov. b)Najskôr dopadne

kovová, potom drevená a nakoniec polystyrénová gu ka.

5.1

a) Riešenie: zamiešal/a by som to, prefiltrova , vypari

b) Riešenie: cukor sa vo vode rozpustil

c) Riešenie: roztok

5.2

Riešenie: so , cukor

5.3

a)

b) rôzne riešenia závislé na teplote miestnosti a ve kosti lyžíc

5.4

a) Riešenie: preosievanie

b) Riešenie: filtráciou

c) Riešenie:

d) Riešenie: filtrácia

e) Riešenie: vyparila sa

f) Riešenie. áno, vyššia teplota urýchli proces vyparovania

5.6

a) B, C, A

b) ím vä šia nádoba v ktorej sa voda varí a vä ší ohe tým sa vody vyparí viac.

5.7

a) Riešenie: popáli

b) lebo sa vyparila

c) 100 C

d) dobre vedie teplo

e) mohli by vylia vodu na seba, obari sa , spôsobi si popáleniny

70

5.8

a) Riešenie: tvrdos - sklo, pružnos - guma, tvárnos - plastelína, krehkos - porcelán

b) Riešenie: oce , drevo, plast, guma

5.9

Riešenie: žula, kreme

5.10

a) Riešenie: pomníky, sochy, dosky na varenie

b) Riešenie: špendlík, nožnice, imbusový k - pri ahuje železné predmety

5. as Literatúra

Danihelková, H. a kol.: Prvouka pro 1. Ro ník

Danihelková, H. a kol.: Prvouka pro 2. Ro ník

Dobrowolska, H., Konieczna, A., Wasilewska, K.: Wesota szkota, Warszawa 2000

Doušková, A. :U enie sa žiaka v prírodovednom a spolo enskom kontexte Banská Bystrica, PF UMB,2003

Hantabálová, I.: Pracovný zošit z biológie pre 5. ro ník ZŠ. Bratislava: MAPA Slovakia 2009.

Hudáková, A, Kimáková, K.: Demonštra né pokusy a pozorovania z biológie rastlín, UPJŠ Košice, 2005, 84s.

Jur ák, J. a kol.: P írodov da 4

Jur ák, J. a kol.: P írodov da 5

Kopá ová, J., Kubovi ová, M. : Prírodoveda pre 3. ro ník základných škôl- pracovný zošit, Orbis Pictus

Istropolitana 1999

Labaj, M.: Tajomná živá planéta program environmentálnej výchovy, 2. as o prezrádza zele , zelená linka,

1998, 174s.

Labaj, M.: Tajomná živá planéta program environmentálnej výchovy, 1. as o prezrádza strom, zelená linka,

1997, 138s.

Mladá, J., Podroužek, L.: P írodov da pro 4. ro ník základní školy, SPN

Mladá, J., Podroužek, L.: P írodov da pro 5. ro ník základní školy, SPN

Stanko, J., Stanková, A.: Prírodoveda pre 4. ro ník ZŠ, SPN 1998.

Šimí ková, H. a kol.: Prvouka pro 3. ro ník

Žigová, L., Jan ichová, A., Doušková, A.: Metodická príru ka Prírodovedy pre 1. ro ník, Orbis Pictus, 2009

Žigová, L., Jan ichová, A. Doušková, A.: Metodická príru ka Prírodovedy pre 2. ro ník, Orbis Pictus, 2009

Uhereková, M., Hantabalová, I., Trévalová, I., Margalová, E., Ondrejí ková, Z.: Biológia pre 5.ro ník

základných škôl, Expol pedagogika, 2008.

Vygotskyj, L.S.: Psychologie myšlení a i, Portál Praha, 136s.

Young, D.B.: Nové prístupy vo vyu ovaní prírodných vied: Didaktika bádania proti didaktike prijímania,

Pedagogická revue 48, 1996, .5-6.

www.raft-project.sk/kniznica/download/RAFT_CSCL.pdf

http://www.dortun.sk/upload/product/OEdbWlMfGjxOPEkD.jpg 4.3.2010

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2e/Magendarmkanal.JPG 5.3.2010

http://www.raft-project.sk/kniznica/download/RAFT_CSCL.pdf

http://www.dortun.sk/upload/product/OEdbWlMfGjxOPEkD.jpg

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2e/Magendarmkanal.JPG

Documents

Didaktická príruþka z prírodovedy pre 1. stupe základných škôlpdf.truni.sk/download?dsz/didmat/pri1.pdf · Tento projekt je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom