Ročník XVIII.

ŤCTV l u 1 X Leden 1988

Časopis československé socialistické opozice

1 / v . / v / 1 Z v l á š t n í c i s l o

Rozhovor Alexandra Dubčeka

s italským deníkem EUnita zveřejněný v lednu 1988

l . N adchází dvacátý rok od „pražského jara 4 \D nes si v Sovětském svazu ve straně a společnosti razí cestu ideje a náměty připomínající mnohé, jež byly ohniskem československého nového kursu r. 1968. Co si myslíte vy, jenž jste byl hlavním představitelem tohoto „nového kursu", oGorbačovove „perestrojce" ?

<rP er es trojka" je objektivne aj subjekthme nevy-hnutná. Odpovedá na nazretéproblémy celého socia-listického spoločenstva. Preto ju vítám a podporujem. V tomto z mysle vidím jej hlboký v nú torný súvis s otázkami, ktoré u nás vyvstalipred20 rokmi, modi-fikované, pravda, konkrétnými podmienkami miesta a času. Je to dlhý čas, keď si pomyslíme, čo všetko sa mohlo za tieto roky z „nového kurzu" realizovat', čo by prospělo nasej krajině, socializmu i celému hnutiu, obohatenému o ďafšiu skúsenosť v sociálnej premene spoločnosti. Súčasne však je mí rok 1968 aj jeho počiatok — předvečer od októbra 1967 — veFmi blízky, lebo sa v mnohomprávě na súčasnýchjavoch vZSSR potvrdzuje, v čom bolí naše idey podnětné a živé.

Chcem s vámi hovoriť o tom všetkom otvorene. Myslím přitom predovšetkým na dnešok i na zajtraj-šok. Keď o mne hovoříte ako o hlavnom představite-lovi „nového kurzu44, beriem to ako výraz súdruž-ského vášho vzťahu ku mne. Dodávám však, že tak ako v každom, aj v našom hnuti bol hlavným predstavi-telbm Fud. N a jeho čelo sa príťažlivým programom postavil ÚV strany, ktorý ma vyzdvihol zo svojho středu. Bol som preto vždy jeden z nich.

Netvrdím, že by sa za tých 20 rokov v ČSSR nič neurobilo. Vykonalo sa vela. O tom hovoria výsledky umu a nik nášho Fudu. Zostali však základné problé-my v politike, hospodárstve, kultuře a vóbcc v spolo-čenskom systéme, hoci na inej úrovni. Kedysi patřila naša republika medzi 10 priemyslovo najrozvinutej-šich š táto v na svete. Teraz sa pohybujeme na spodku prvej dvadsiatky. Nemožno, pravda, mechanicky po-rovnávaťČSSR aZSSR, rok 1968va súčasné obdobie sovietskej všestrannej přestavby. Čas priniesol nové náměty, úsilie novým spósobom nielen myslieť, ale aj konaťdoma, aj v medzinárodných vzťahoch. I ntenziv-nejšie pokročila vo svete vedecko-technická revolúcia, vravi sa o jej štvrtej fáze . . .

Aj keď som bol na októbrovom plene ÚV KSČ v r. 1967 iniciátorom nastolcnia nového politického programu — podia Leninovej terminologie „prvého programu strany44 — a neskór pósobil na čele strany ako jej prvý tajomnik — třeba vidieť, že ďafši vývoj, až po vypracovanie Akčného programu v r. 1968, bol kolektivnym dielom širokého stranického aktivu, zlo-ženého z kádrov zo všetkých klečových odborov nášho spoločenského života. Áno, sústredili sme ko-lektíyny rozum tých, čo svoju prácu zasvátili našej revolúcii.

N estotožňujem vývoj v KSČ a v ČSSR v r, 1968 so sú časným vývoj o m vZSSR aKSSZ. Stotožňovanie by popřelo zvláštnosti, odlišnosti, š^ccifiká vlastné každej z nich. Čas však priniesol jednoznačné fakly o podobě základných inšpiračných z cl roj ov tu aj tam. Prameňom, žriedíom inšpiračných zdrojov stala sa potřeba účinnejšie i všestrannejšic povzniesť socia-lizmus, celu spoločnosť na kvalitativně vyšší stupeň v súlade s dávno začatou vedecko-technickou revolú-ciou vo svete.

Obdoba je v nevyhnutnosti principiálně přebudovat celý ekonomický systém riadenia zásadnou přestav-bou sú časného mechanizmu na báze účinnej sú čin-nosti plánu a trhu — tovaro-peňažných vzťahov, prosperity a zisku, efektivnostipri značnej decentra-lizácii pravomoci výrobcom a demokratizácii. Presnejšie dnes vyjádřené na báze optim álnej vecne-hodnotovej syntézy, v rámci ktorej sa už jednoducho nereprodukujú póvodné kategorie tovarovej výroby, ale — v podmienkach socialistického spoločenského vlastníctva — nadobúdajú nový celonárodohospo-dársky obsah a jemu adekvátne normy.

Podoba je v podněcovaní iniciativy a napínaní pluralitných záujmov socialistických spoločenských, kultúrnych i iných organizácií spoločenského systému.

O bdobnosťje v nutnosti vyjádřiť a napí nať normy iprax každodennej sociálnej spravodlivosti v súlade so spoločensko-ekonomickou zainteresovanosťou jednotlivcov, kolektivov i celejspoločenosti na koneč-ných výsledkoch práce. Podoba je v idei všestrannej demokratizácie strany i spoločnosti, v podněcovaní všestrannej (aj politickej) angažovanosti a iniciativy čo najširšich más pracujúcich na mobilizáciu všetkých zdrojov a přednosti socializmu, ako príťažlivej alterna-tivy budúcej civilizácie Tudstva.

Obdoba je vyjádřená aj v tom, že „základom rozví-jania medzinárodných hospodářských vzťahov bude i naďalej hospodářská spolupráca so Sovietskym zva-

zom a ostatnými socialistickými štátmi, najma so š tát mi z družený mi v RVHP. Táto spolupráca bude stále viac závisieťna konkurenčnejschopnosti našich výrobkov... Budeme aktivně podporovat' rozvíjanie hospodářských vzťahov so všetkými ostatnými kraji-nami světa. . O b d o b a je aj v tom, že ,,základná orientácia čs. zahraničnej politiky . . . je spojenectvo a spolupráca so Sovietskym zvázom a ostatnými socialistickými štátmi. Voči rozvinutým kapitalistickým krajinám budeme aktivně uplatňovat' politiku miero-vého súžitia" (citované z Akčného programuÚ V KSČ zo dna 5. 4. 1968). Koniec koncov náš Akčný pro-gram z r. 1968, vyčerpávajúcejšie ako tu uvádzam, ukazuje podobnosti i paralelv.

N áš obrodný proces vzišiel z ÚV KSČ — kolektiv-neho pochopenia kPúčových problémov rozvoja nasej krajiny a skutočného zovšeobecnenia skúseností nie iba socialistických krajin, ale i Europy. Tento přistup vedenia strany, ÚV a jeho aktivu predpokladal v pro-cese reformného obrodného hnutia rozbitia základnej brzdiacej překážky - D O G M A T I Z M U pósobiaceho v spoločenskom vědomí. Iba poznamenávám, že keď ÚV KSČ nastúpil kurz demokratizácie v straně a spo-ločnosti, tak vedenie Brežneva už nastúpilo kurz obmedzovania demokratizácie.

Pre pochopenie nášho hnutia třeba sa aspoň stručné vrátiť k tomu, čo predchádzalo u nás rok 1968. Mali sme sice už vtedy rad rokov socialistickú ústavu, avšak v našej spoločností. v jej politických, hospodářských i iných Strukturách to riadne „Skřípalo", keďže boli ešte slále poznačené dósledkami nepřekonaných nezá-konností zo začiatku 50. rokov. Nešlo iba o známe velVé „politické procesy'4, ale aj o desaťtisice ďaPších neoprávněně odsúdených čs. občanov. Roku 1968 predchádzalo i obclobie početných deformácii, hospo-dářského stagnovania, zapříčiněného používáním administrativno-prikazovacích metócl a nie metod po-litických a ekonomických. Vznikajúce ,,obrodnč vlny" sa umele zadržiavali. Oficiálně sa přehlasovalo, že je u nás demokracie už privcPa. Roztržka medzi teóriou a praxou, medzi hlásanými názormi a praktickou reali-tou, medzi slovami a činnii narastala. To všetko by si nepochybne žiadalo podrobnější výklad, ale talianski čitatelia, aj Puclia v ČSSR, myslím, že dostatočne vedia, o čo vtedy išlo.

Všetky tieto javy a procesy boli pozadím, zázemím, na ktorom vznikalo a vzniklo v komunistickej straně hnudeza nový obsah, štýl i metody práce oproti dovte-dy používaným metódam, prejavujúcim sa najma v nahradzovani štátnych orgánov stranickými orgánmi až po zrastanie s nimi. Nemalú rolu v tom hrálo i spojenie vrcholnej straníckej a štátnej funkcie v jed-nej osobě. K závažným a zásadným celoštátnym otáz-kám sa přidružovala navýše aj necitlivost'v národnost-nej politike, v praxi riešenia vzťahov Slovákov a Čechov, necitlivost' k mládeži, vo vzťahu ke kultuře, tradiciam atď. To všetko sa stalo uvertúrou známých plén ÚV KSČ od októbra po december 1967, ústia-cich do januára 1968.

Móžem len uvítať(a myslím, že taký názor majů aj mnohi ďalši komunisti v ČSSR, ktorých zo strany vylúčili alebo vyškrtli, rovnako ako aj masy nestra-níkov) ak sa k „perestrojke", ku „glasnostť' přihla-šuje i súčasné politické vedenie r nasej krajině. Chcem jej priebeh nielen pozorné sledovat', ale podPa svojích možnosti k jej všestrannej realízácii v praxi čo najviac prispievať. ZatiaF sa však veci viac prokla-muj út ako fakticky konkrétné uskutočňujú. VePmi

dóležitý je návrh zákona o štátnom podniku. Návrh zákona o socialistickom podniku bol už r. 1968, v rátané zásad činnosti vtedajšich rád pracujúcich. Za 20 rokov vývoja oprávněně třeba požadovat'váčšiu fundovanosť, prepracovanosťdnešných legislativnych návrhov o podnikoch a podnikaní, s akou sa nateraz střetáváme. Predovšetkým i de o to, aby ťudia na všet-kých miestach nielen pociťovali a viděli, ale aj sa mohliopriefo konkrétné výsledky, žesazačína meniť celé ovzdušie v krajině, ktoré by malo zjednocovať všetky tvořivé sily spoločnosti na nových východis-kách principiálně novej politiky skutočnej přestavby. Aby sa přestalo s hrozbami, že nič z o sú časného diania v ZSSR aj v iných krajinách nemá nášmu Fudjí připomínat' obrodný proces roku 1968.

Žijeme však v období, ktoré v svojich hlavných rysoch mnohokrát M. S. Gorbačov charakterizoval: možno hovoriť o autentickosti našej revolučnej teorie, o zhrnuti skúseností celých desaťroči socialistických zápasov a rastúcom úsilí premeniť všetko do praxe Pudského života. Nás inšpirujú najma tieto šlová M. S. Gorbačova: , 3 ez rozvijania procesov v duchov-nej sféře a v sféře demokracie a bez prosadzovania socialistických a všePudských hodnot sa přestavba nepodaří." Keby sa zveřejnil Akčný program z apríla 1968 spolu so vset kým i základnými stranickými a štátnym i do ku mentm i prípra veným i z a tak krátký čas v r. 1968, mohlo by to z rete fne ukázat'na analo-gické pramene, a dnes nám napomócť prijímaťopatre-nia, adekvátně súčasným domácim i zahraničným pomerom.

Stručné zhrňujúc, odstup od r. 1968 aj vývoj za ^osledných 20 rokov v ZSSR aj v iných socialistic-cých krajinách jednoznačné potvrdil, že socializmus už naďalej neznesie stereotypnosť, šablonu, strnulosť, dogmatizmus, sektárstvo, že sa musí obrodzovať, prebudúvať v» súlade s novými nástojčivými potře-bami.

PodPa mójho trvalého presvedčenia socializmus móže a má byť takým spoločensko-politickým, hospo-dářským i kultúrnym usportadanim, ktoré historicky najplnšie a najcelostnejšie vystihne a uskutočni potřeby a záujmy robotníckej triedy a najširších vrstiev pracu-júcich i národov. Jeho duchovným jadrom musí byť najvyššia humanita, hlboká fudskosť, etika a mrav-nost'. Socializmus, mier, rovnoprávnosť, sebarealizácia Pudí a národov patria medzi moje celoživotné kréda. Zaraďujem tieto hodnoty do mimoriadne vše Pudského významu.

Nový kurz — to sú šlová súdruha Luigiho Longa při návštěvě Č SSR r. 1968. Teda nie totožnost', ale pozo-ruhodná podobnost' základných fdeí a prameňov spája terajšiu sovietsku perestrojku a úsilie čs. komunistov v r. 1968. Totožnost* je v dvadsať rokov zadržanej obrodnej vine. Z toho všetkého, čo som uviedol, pramení moja podpora i podpora so mnou rovnako zmýšPajúcich súdruhov sovietskej prestavbe. A mó-žem _povedať, že je to podpora úprimná, bez falše,

jednoznačná. Sovietska přestavba má ďalekosiahlejši význam, vplyv a účinnosť na dianie v socialisdckom spoločenstve i v medzinárodných vzťahoch. Preto je aj obsiahlejšie.

2

2. „Perestrojka" v SSSR ; naproti tomu těžkosti v ostatních zemích Varšavského paktu, projevující se v různých postojích při směřováni k procesu obrody, ale také v samotné kritické analýze krize socialistické společnosti. Proč tyto těžkosti ?

Problémy, o ktorých sa zmieňujete, myslím, že netřeba spájať len s krajinami Varšavskej zmluvy. Bude lepšie, ak sa bude hovoriť o krajinách socialis-tického typu všeobecne. Aj slovko, pojem „kríza" by si žiadalo objasnenie, jednak čo do podstaty,jednak čo sa týka špecifik a rozdielností vo formách prejavu. V ZSSR napr. poukazujú na překonáváme predkrizo-vého stavu. Napokon aj v Československu (na rozdiel od Maďarska v r. 1956 a Pofska 80. rokov) nastúpil ÚV KSČ na čele strany obrodný reformný kurz, aby zabránil prepuknutiu podobnej krizy. Zostrenie, vy-hrotenie vnútropolitického (nie hospodářského) — možno poved ať — krizového vývoj a nastalo u nás až potom, v dósledku známých okolnosti po 21. auguste 1968, ktoré vniesli vonkajšie korekcie do nastúpeného vývinu. Ony vyhrocovali rozpornost' vo vnútri spoloč-nosti.

Nepoužívám terminy „Západ-Výchoď\ Zamieňajú sa tu pojmy politické s geografickými, hoci chápem snahu postihnut' rozdielnosť spoločenských sústav v Európe. ČSSR svojou polohou, tradiciami, skúse-nosťami patři do strednej Európy. Už tu musím pod-čiarknuť, že základna „nového kurzu" r. 1968 bolaaj v tom, že obrodný proces sa uskutečňoval pokojnými prostriedkami — nenásilnou podporou všetkého dobrého a nenásilným odporom voči všetkémuzlému, pri zachovávaní jestvujúcich medzinárodných víta-li o v.

Prejdem však k jádru vašej otázky. Musím zdó-razniť, že rozdiely medzi krajinami socialistického typu sú historického rázu. Každá z nich pri vstupe na cestu socializmu vychádzala z iného hospodářského, politického, sociálneho a kultúrneho stavu, pričom, ako to ukázal vývoj, na tieto skutočnosti sa vždy nepri-hliadalo. Idey socializmu pre nás korrfunistov sú nie-čim, čo odráža spoločenské vzťahy, potřeby i záujmy. V podmienkach ČSSR, v krajině so skúsenosťami s demokratickým systémom, i keď klasického buržoáz-neho typu, mali iné formy prejavu oproti krajinám, kde bolí diktatury róznych reakčných odtieňov, kde bola nižšia úroveň ekonomického rozvoja, iná triedna stra-tifikácia spoločnosti, iné zázemie kultúry atď. Všetko toto. vrátane zásadných otázok vzťahov medzi kraji-nami socialistického typu bude si vyžadovať histo-ricky konkrétny, kritický pohťad, aby nám pomohol lepšie vidieť dopředu. Myslím, že takýto přístup sa už nachádza. Vidno to z viacerých krokov sovietskej poli-tiky: mám na mysli nielen prehlásenie zásad vzájom-nej rovnoprávnosti, spolupráce a solidarity. Skúsenosti ukázali nevyhnutnosť tieto principy v praxi dodržia-vať, rešpektovať suverenitu jednotlivých krajin. Rád registrujern, že od XXVII . zjazdu KSSZ, vlastně od pripravy novej redakcie Programu KSSZ, sa neustále zdórazňuje význam vlastných skúsenosti jednotlivých krajin, potřeba ich rešpektovania druhými a vzájemné obohacovanie sa nimi pri vzájomných stykov.

Vývoj vo viacerých socialistických krajinách uká-zal, že politicko-hospodárske krízy sú možné i v socialistickom usporiadaníspoločnosti, i keď nemajú antagonistický charakter. To v našich učebniciach nebolo. Padla téza, ilúzia, že sa to nás netýká, že je to produkt rozporov vlastných len kapitalizmu, založený na rozpore medzi výrobnými silami a vzťahmi. Prax

socialistickej výstavby potvrdila, že samotné převzat ie základných výrobných prostriedkov ešte nie je ich zospoločenštěním, že priebeh tohto procesu si vyža-duje adekvátně spoločensko-ekonomické zmeny, re-formy, zosúlaďujúce pohyb výrobných vzťahov s vý-robnými silami. Ich omeškávanie vedie ku krizovým javom i v socializme. Prirodzene toto zosúlaďovanic nie je jednorázovým aktom, ale permanentným proce-som v celom systéme, ktorý nemóže ustrnut'. Lenže naše plánován i e roztrhlo od seba užit kovů hodnotu a hodnotu. Zákon hodnoty sice pósobil, ale „neregulo-val". Tovarovo-peňažné vzťahy formálně existovali, fakticky však boli hlboko zdeformované, Spoločcnsky nutné množstvo práce bolo určované monopolnými vý-robeami bez rozhodujúceho vplyvu spotřebitelského dopytu.Hodnota sa nestalasociálno-ekonomickou nofu

mou spájajúcou spoločenské potřeby s rozsahom výro-by. Ilúzia, že v podmienkach socialistického vlastnictva je každá práca bezprostredne hned'od počiatku spolo-čenská, viedla k tomu, že sa spriemeruvaii aj indivi-duálně náklady na nepotrebnú produkciu. Nákladové ceny na báze poskladania spotřeby výrobných čini-tefov, hrubé hodnotové ukazovatele „zjednodušili"4

i prácu riadiacich orgánov i podnikov. Lenže ich plnenie vóbec nemuselo znamenat1 vyššie uspokojo-vanie potrieb obyvatelstva i spoločnosti. Ako to bolo možné tak dlho, keď napr. už v r. 1922-23 sp v sovietskom časopise „Pod znamenem marksizma" dlho a široko diskutovala neudržatcrnosť technickcj verzie určenia hodnoty oproti jej sociálno-ekonomic-kému určeniu ? Prečo tic najhoršie extenzívně ukazo-vatele mali a ešte majů najdlhšiu životnost'? Nazdá-vam sa, že právě nepochopenie obsahu, čo je vlastně množstvo práce v nových socialistických podmienkach vo vzťahu ku rozsahu a skladbě spoločenských potrieb, ktoré v rámci integračných vzťahov má možnosť uspokojovať celé socialistické společenstvo, patří ku koreňom ekonomických ťažkostí. Nedocenenie tova-rovo-peňažných vzťahov, trhu atď. tu působí, ale sú už len následkami následkov a nie příčinami příčin. K ekonomickým deformáciám sa pri druž i li ďafšie chyby (napr. likvidácia drobného maloživnostníckeho podnikania, záhumienkov atď.). Prax a vývoj socia-lizmu dávno vyvrátili teóriu a představu, že v socializ-me nepósobí rozpor medzi spoločenskými a indivi-duálnymizáujmami. Tento rozpor pósobí a nemožno ho jednoducho ignorovať.

K příčinám krizových javov patřili i deformácie v oblasti zákonnosti a porušovania občianskych a Fudských práv. Ako keby sme nevedeli, a či poza-budli, že my komunisti nesmieme spyšnieť, ani sa z bývalých kritikov buržoáznej minulosti premeniť na apologétov všetkého toho, čomu sa dá „socialistická nálepka". Výstavba novej spoločnosti je zložitejšia, náročnejšia etapa, ako vyhřátá revolučná bitka. Ako často sme však přežívali pravý opak a neviděli súvis-losti medzi nedostatkom demokracie v straně, spoloč-nosti a v štáte a potřebou ich samosprávného samo-rozvoja. Kde je kořeň toho, že k takému vývojů dochádza? Veď tieto javy sa prikro priečia tomu, čo socializmus si vytyčuje za svoje ideály í

Rozhodujúcí faktor tohto stavu vidím v panstvcpoli-tického ovzdušia, ktoré potlačuje piliere vlastnej vý-

stavby strany — vnútrostranícku demokraciu. Toto panstvo odzbrojuje stranu, podlamuje jej tvořivost' v samotných základoch jej aktivity. V takom ovzduší teória premieTa známe dogmy a poučky, vysvetluje uznesenia, je apologétom daného stavu. Nepomáhá praxi ani sa praxou neobohacuje. V takej atmosféře kvitol dogmatizmus, strnuloststatika vydávaná za stabilitu. Nekrítičnosť, sektárstvo, diktát z hora, šablonizovanosť tu malí domovské právo. Je to vhodná klíma pre systém úzkej vládnucej vrstvy, koncentrácie moci. Skutočná tvorivosť, hťadanie sa stává podozri-vým a v čase polemik sa ubije nálepkou oportunizmu a revizionizmu. Přitom kozmicko-atómový akompju-terový vek nás priamo núti všestranne rozvinúť mar-xisti cko-len in ské decličstvo. Nevidieť v o všetkom hned obraz nepriatefa. Reagovať, zovšeobecňovať změny světa i života v mene jeho bezpečnosti a rozvoja. Éra industriálneho světa tavila v svojom priemyselnom kotli 1'udí i národy na svoj obraz .Informačno-elektro-nická fáza zbližuje Fudí, triedy i národy na báze rozvij ani a ich identity. To nemóže nemať vplyv na obsah, formy i poňatie triedneho boj a, a kosa prezen-tovali pred 70 či 40 rokmi. Aj obraz kapitalistického spoločenského zriadenia nie je taký, ako bol predtým. Meni sa charakter práce robotníckej triedy i v socialis-tických krajinách. Všetky tieto nové javy a procesy třeba osobitne starostlivo skúmať, analyzovať, hodno-tiť, ak má prisť ku skutočnému súťaženiu dvoch rozďwinych a predsa mierove koexistujúcich sústav. Návrhy M. S. Gorbačova předložené Valnému zasad-nutiu OSN v septembri tr. utvárajú novu klímu nielen pre všeobecnú bezpečnost', ale aj pre tvořivý samo-rozvoj všetkých.Zbližovanie tried, vrstiev, národov, štátov nevedie k ich spoločenskej bez tvárnosti, naopak, oplodňuje ich vzájomné pozná nie.

Snaha tvoriť. hťadať nové dimcnzie komunistickej politiky sa i v ČSSR netraduje, nedatuje „pražským j a ronV \Užv počiatkoch výstavby vZSŠR V. I. L en in v ovefa ťažšíchpodmienkach postreholpohybpraxe a načrtol úlohy Novej ekonomickej politiky (NEPu).

Impulzy ic obrode, tvořivosti, ku hťadaniu bol i i v období N . S. Chruščova po XX. zjazde KSSZ. Žíni', tieto počiatky hťadania nemalí trvalejšie úplatné-nie. Kritický pohťad dodávnej i nedávnej minulosti pri doceneni výsleclkov na našej revolučnej ceste by nám mal pomáhať v postupe vpřed.

T o hlavné dnes je však v komplexnom poznávaní, všestrannom obsiahnutí dnešnej přítomnosti tak jed-notlivých socialistických krajin, ako aj celého socialis-tického spoločenstva vo vzťahu k ostatnému světu. Preto nemóžeme hotové riešenie hťadať v sebamúdrej-šich knihách. Skúmať nové trendy všestrannej intelek-tualizácie výroby, správy, riadenui a hťadať odpovede na nové otázky. M a ť s v o j u představu, reálnu celostnú viziu o budúcom politickom, hospodárskom, kultúr-nom atď. pohybe. Z vejára buducich možnosti progra-movat'možnú budúcnosť v pevnej súčinnosti.K duchu obrodv, ktorej dó lež i té rysy sa prejavujú dnes v Z SÉR > by mala každá socialistická krajina usilo-

vat' o čo najadekvátnejšie riešenie svoj ich vlastných problémov, a to v celej širkepolitiky, hospodárstva, kultúry, civilizovanosti. Len tak móže vari najlepšie obohatiť spoločnú socialistický skúsenosť všetkých krajin.

Najma v takomto pósobení vzrastá význam Fudí, občanov, pracujúcich — subjektivného faktora, v rá-tané politických stráň. Nie všeobecne — proklama-tivne, frázovito, ale vecne, konkrétné tak. aby sa nedala poukazom na tento rastúci ich význam osprave-dlniť akákoIVek činnosť, napr. posilnit' či umocniť dominantné postavenie určitých skupin nad celou spo-ločnosťou. Ako konkrétné, prostrednictvom akých struktur, mechanizmov, organizačnýchforiem vzrastie súčasné úloha státu, samosprávy, komunistickej strany? Klasikovia, ktorých sa mnohí tak radi dovo-lá vajú,pr<?ífra vravia tak o rastejedných prvkov, tak o odumierani iných. Preto by sa malo testovat', aké prvky novo vzniknu, ktoré sa budu rozvijať, ktoré už dosiahli zenit a budu odumierať. To sú niektoré moje myšlienky vzťahujúce sa k obrode socializmu a jeho ideám.

Ak sme sa bránili a bráníme, aby sa rózne krizové javy v socialistických krajinách mechanicky zrovnávali, čo stále má svoje oprávnenie, platí to pre jednotlivé výhFady vpřed. Tie budú živé, pokiaF budú vyrostat' z vlastnej pódy a dobrovolné sa vzájomné oboha-covat' na spoločnom integračnom úsilí postupu do-předu. Budú potom nielen živé, ale aj vzájomné oboha-tené o politicko-hospodárske, sociálně a kulturně efekty z ich vzájomnej súčinnosti. V každom případe dnešok kladie pred nás v Československu, podobné ako v iných socialistických krajinách, jednak staronové otázky, na ktoré třeba dať netradičnú, novů odpověď; jednak celkom nové problémy, pre riešenie ktorých třeba vytvořit' predovšetkým politický priestor.

Ako si v tejto súvislosti nepripomenúť šlová zOsemnástehoBrumaira Ludvika Bonaparta ,,o revo-lúciách, ktoré sa neustále vracajú ku svojím počiat-kom, vysmievajú sa doterajším polovičatostiam a výsledkom a kladu si vyššie ciele . . Pri týchto slovách Karla Marxa sa pred človekom vybaví najma dnes už sedemdesiatročný vývoj socializmu v Z S S R . Čo všetko, aké ťažkosti vnútornej i medzinárodnej povahy museli sovietski komunisti za ten čas překo-nat' ! Dnes sa tak povediac „kopejkové, dřevené Rusko cárov" změnilo na poprednú vel'moc světa. Sám som bol očitým svedkom búrlivých premien. Moji rodičia totiž v rámci medzinárodnej pomoci Sovietskemu Rusku (,interheťpo<4) od r. 1925 aktivně pósobili, a ja sám som v ZSSR přežil 17 rokov svojho života. Aj preto srdcom, umom i svědomím prajem předsednictvu KSSZ a osobné súdruhovi Gorbačovovi výrazné úspěchy v novej politike. Pre sociálnu přeměnu Fud-skej spoločnosti vóbec priniesol sovietsky Fud toFko strádania, obětí ako sotva kto na svete. Z aslúžisi ešte lepšie z/7! Chápem XXVII. zjazd KSSZ i počiny s. Gorbačova ako revolučný obrat.

3. Když přijel z minulého jara Gorbačov na oficiální návštěvu Československa, napsal jste, jak uvádějí západní prameny, generálnímu tajemníkovití V KSSS dopis. Co byste chtěl všeobecně na toto téma říci ?

U ž som sa pokúsil vyjadriť svoj kladný postoj k dnešnej politike Ú V KSSZ, tak výrazné predstavo-vanej osobnosťou M. S. Gorbačova. Z toho i z mojich celkových postojov, keď sa snažím konať realisticky

4

vecne, plynie aj mój pohťad na jeho příchod do ČSSR. Přiznám sa, že neřád hovořím o svojej korešpondencii určenej komukolVek, podobné ako zváčša nedávám publikovat'svoje stanoviská, pokiaťsom na ne nedostal

priamu odpověď. Moje podněty usiluju napomoct' k požit i vněmu prekonaniu tragických událostí spóso-bených vojenským zásahom 2L 8. 1968 a jeho následných dósledkov v polit i ke i v živote u nás.

Napísal som pbsiahlejší list adresovaný předsed-nictvu a plénu ÚV KSC. Voči mne i voči oficiálnej politike UV KSČ v r. 1968 sa povedalo, napisalo vela neprávd a vykonstruovaných záverov, demagogických přehlášeni, nepravdivých a neobjektívnych informacii, tlmočených i spojeneckým krajinám. Preto som poslal tento list i niektorýni vedeniam socialistických krajin v rátané Sovietskeho z vázu. Tiež som poslal po-zdravenie k 70. výročiu VOSR. Napriek všetkému zostali tu biele a otvorené miesta o tejto minulosti, ktorá sa už vtedy nepovažovala za našu vnútronú záležitosť. ale sa internacionalizovala. To, co sa stalo i čo potom přišlo, teda už nebola ani nie je vec čisté našej strany, i keď kl'úč k nej je predo-všetkým v rukách KSČ a našich národov.

Už r. 1974 som napisal svoj názor na vývoj nášho obrodného procesu, jeho zastavenie, aj na dósledky z toho plynúce. Výsledkom toho boli nadmieru zostře-né bezpečnostné opatrenia voči celej rodině a veřejná celoštátna kampaň. (Bez oznámenia, čo som napisal.) V terajšej novej situácii nemohol som opáť nevyjadriť Ú V KSČ svoje názory. Pripomenúť niekdajšie rovnaké hodnotenia a stanoviská vyjádřené aj tými, ktorí majů dnes rozhodujuce slovo v riadeni strany a štátu. Dáť návrh, ako pozitivně prekonať záťaž, ktorá sa tak citlivo týka našich národných dějin. Musel som pouká-zat' na účelový obrat, ktorý sa vonkajšim zásahom udial po r. 1969 voči obrodnej politike strany a vlády, tak presvedčivo vyjadrenej v Akčnom programe, uzne-seniach strany i vo vládnych dokumentoch a už pre-mietnutých do schválených i připravených zákonných noriem v r. 1968.

Okrajové — i keď straně a reformnému hnutiu a tým aj socializmu škodlivé — javysa účelove povýšili na rozhodujúci, či určujúci faktor vývoj a. Tým sa ignorovala pevná pozícia strany a štátu v širokých masách Fudu, budovaná na revolučnom soci a lištič-ko m programe. Tento program s nebývalou iniciativou, spontánně, s nadšením přijala celá strana, naše národy i národnosti, všetok náš Fud. Program doslova strhával mladúgeneráciu do revolučnéhoprúdu našej socialistickej výstavby. Ten, kto to nepoznal, nevidel, nezažil a neprecitil, sotva si vie představit* tú morálnu a ideovú silu, ktorá sa už začala premieňať na silu materiálnu. Túto silu musí strana nového typu nepre-stajne živiť, obnovovať príťažlivosťou, presvedcivosťou svojho programu. Právě tento přistup UV KSČ sa lišil a ovplyvnil náš vývoj, ktorý sa nedá stotožňovať s vývinom v tých stranách a štátnych vedeniach, ktoré v tom čase nehledali cestu obrody, pozdvihnutia a dóvery más v stranu a v socializmus. Preto vonkon-com nemóžem súhlasiť, ak sa náš vývoj v r. 1967-68 stotožňuje s poznaným vývinom v PZRS a spoloč-nosti vPofsku. Náš Pud, robotnicka trieda, rorníctvo, inteligencia podporovali i hájilisvoju stranu, vstupovali do jej radov bez akejkoťvek výzvy. To dnes mnohí nevidia, alebo nechcú vidieť. V tom čase PZRS volila iné cesty, iné spósoby, za ktoré dostávali pochvalu, že všetko držia „na uzde". Nám udefovali rady a po-naučenia a doma, vPLR ichpolitika išla ďalej cestou sektárstva, dogmatizmu, neochoty vidieťnarastajúce rozpory, až vyústila v strate dóvery v masách pracu-júceho Fudu, najma robotnickej triedy a inteligencie, až do tragických událostí, do streFby do robot ní kov.

Aby sa možnost' obdobného vývoj a v ČSSR vy lučila, pravé preto ÚV KSČ nastúpil cestu socialisticky revolučnej obrody, ak chcete československej pře-stavby — „perestrojkyNevidieť tento fakt značí nevidieťcestu vpřed i terajšiu inšpirujúcu cestu soviet-skych komunistov.

Nepřekonanou tragédiou r. 1968 a nasledujúcich rokov, tvrdo postihujúcich predovšetkým komunistov, ale aj mnohých občanov-nestraníkov, sa živí skuteč-nost', že sa to vztahuje napospol k súčasníkom — živým svedkom vtedajšieho diania. Minulost' pozna-čená 21. augustom 1968 a z neho vyplývajúca změna politiky by sa mala prekonať otvorenýni pohPadom na súčasné problémy a na ich riešenie.

Čože v období „otvorenej kontrarevolúcie" pospo-litý československý Pud začne z vlastnej iniciativy, bez výziev vlády nosiť do banky zlaté náramky, hodinky, prstene, brošne a ďaPšie iné rodinné predmety, pamiat-ky, i značné peňažné obnosy na podporu a povzneseme socializmu? Bankoví činitelia museli založiť nové konto na Fond republiky. Mládež si chcela za svoju vziať výstavbu vysokohorskej železnice vo Vysokých Tatrách, podobné ako naša generácia prcdtým Trať mládeže. Cože pospolitý československý 1'ud vo fabri-kách, závodoch, na družstvách, úradoch, róznych inštitúciách pracuje s takým elánom, nadšením, na aké sa súčasnici predtým ani potom nepamátajú preto, že išlo o „kontrarevolučnú situáciu, hroziacu prevratom ku kapitalizmu" ? Až tak naivný náš Pud by azda nebol. Naozaj nebol, a do da točné „přepisy" dej in tieto fakty nezmenia. 1 keď obrodný proces netrval ani celý trištvrterok, celoročné hospodářské výsledky značné převýšili minulé prírastky i priemer ročného tempa rastu národného důchodku ČSSR za roky 1969-1986. Tak sa prejavujú masy Pudí v době samého chaosu, rozvratu celej společnosti ? Kto tomu uveri?

Domnievam sa, že móžem s istotou pevedať, že nebolo vnútorných sil, ba, vzhFadom na spojenecká Varšavská z mluvu, ani sily vonkajšej, čo by bola bývala schopná zvrátiť náš socialistický vývoj. Ba dodám, že nebolo už ani vnútorných sil na zvrat zo sektárskych, dogmatických pozícií. L'ud a masové rozměry obrodného hnutia boli toho pevnou záštitou.

Zdórazňujem, že na tejto skutočnosti nemóžu v hod-notení nič zmeniť ani tie, vtedy jcstvujúce, vývojů odporujúce tendencie, ktoré sa dodnes s takou záPubou dramatizujú (ide o niektoré publicistické a iné extrémy nepodstatných sociálno-politických zložiek spoloč-nosti), z ktorých sa chce vyvodzovať tvrdenie o pria-mych snahách a o akútnom nebezpečí odtrhnutia ČSSR od socialistických krajin, návratu spoločenské-ho poriadku ku kapitalizmu, až k tvrdeniam, že tu už „bol sformovaný blok pravicovorevizionistických sil, ktorý našiel všestrannú politickú, morálnu i materiálnu podporu imperialistických sil. Bol to pokus nie iba o zmarenie výsledkov socialistickej revolúcie v Česko-slovensku, ale o zmarenie výsledkov II. světověj vojny v Európe".

A k si domyslíte moje osobné „hodnotenie44 po vylú-čeni z KSČ, podPa ktorého som „vedúci představitel' pravicovooportunistického, revizionistického směru vo vedení KSČ44, potom sa istotne spýtate, ako som sa vlastně do horeuvedeného „sformovaného bloku" dostal. Naozaj to neviem. Najskór preto, že som veril v silu pracujúcich más a videi inú cestu vývoja, no najma, že som po tom všetkom na tejto ceste zotrval. Stál som na čele stranv. vedel som, ako aj moji spolu-

5

pracovníci i vtedajšiÚV KSČ. že smer novej politikyje správný a 1'udom přijatý.

Nové úlohy, ich otvorené. veřejné zvažovanie a po-tom uskutočňovanie by v súčasnosti mohlo byť tou najschodnejšou cestou, ako prekonať rozdelenie v stá-te, spoločnosti, v straně, čo tak cite!Yie dosial' postihuje náš spoločný štát Čechov a Slovákov./í& poukazu-jem na zodpovědnost vládnutích miest, musím z do-raz niť, že rozhodujúce slovo budú mať nap oko n občania nasej krajiny. Mali by mať možnosť uplatniť svoje názory, aktivně a neformálne sa zaradiť do diskusií, čo už začali prebiehať.Nie však iba preto, aby sa vyslyšal aj ich hlas, ale aby sa už začalo niečo podstatného v nasej praxi, politike. hospodárstve a kultúre principiálně meniť.Nemóžem nevyjadriťvtejto súvislosti svoj protest, nesúhlas, keď ma sústavne, bez možnosti vlastnej obrany kvalifikujú ako protisocialis-tického a protisovietskeho představiteli. Čomu poži-ti vněmu to prospieva ? Keby to bol omyl. chyba, je to však záměrná účelová konštrukcia podfa dobe poplat-ného ,,scenára".Bol som anaďalej zostávamsúčasťou pohybu nášho občianskeho spoločenstva v Českoslo-vensku. Roky 1967-68 boli pre mna novou cestou tvorby i realizácie nového socialistického politicko-spoločenského programu.

Inak som i v tú dobu videi cestu socialistického programu. Svedomie a i odlišné (od vtedy platného)

videnie mi boli zábranou v přijatí politickej linie opúš-ťajúcej platformu Akčného programu.

Na podporu mojich vtedajšich i terajších stanovisk odcitujem pasáž z ,,PrevolaniaiA skupiny pozývatefov spojeneckých vojsk do ČSSR k československému 1'udu. Toto prevolanie opublikovali v piatich našich spojeneckých krajinách 22. 8. 1968 — dodnes však nebolo zverejnené v Československu.

Spominané prevolanie vyzývá náš l'ud k podpore přivolaných spojeneckých vojsk a súčasne sa tu zapri-saháva. že pozývatelbm ide „o znemožnenie tých sil, ktoré ohrožujú nastúpenú cestu v pojanuárovejpoli-tike, platformu nášho socialistického pozdvihnutia, programu, ktorý dostal nebývalú podporu nášho ludu. Táto jednomysel'nosť, podpora, potvrdila spravodli-vosť, silu a priťažlivosť našej novej cesty'4 (Pravda, orgán KSSZ, zo dna 22. 8. 1968).

Kedy se teda Tudu, světověj veřejnosti hovořila pravda? Ani vtedy, ani dnes. Povedzte, chceli by ste, aby som vyratúval, čo postihlo tých 468 tisíc českoslo-venských komunistov, pozbavených členstva a sociál-neho postavenia, z čoho viac ako pojovinu tvořili členovia s členstvom nad 20 rokov v KSČ ? Aké straty to prinieslo našej spoločnosti ? Okrem komunistov boli postihnuti i ďalši občania, ich rodiny, deti. C hcete, aby som ďalej dokumentoval, ako sa ohodnotila a hodnotí dnes naša politika? Asi nie. Veď je vám to známe.

4. Jaké měla tató návštěva podle vás výsledky?

Ešte počas priprav návštěvy a potom najma v jej priebehu československí predstavitelia sa vyjadřovali, že sa plne hlásí a k zásadám novej sovíetskej politiky zamcrancj na hospodářské, sociálně, veclecko-tech-nické urýchlenic socialistického vývoja a budú nasle-dovať sovietske podněty. Generálny tajomník ÚV KSČ, předseda vlády i ďalši z vedenia strany a štátu v svojích vystúpeniach načrtali zameranie politiky strany, orientovanej na československú přestavbu. Móžem to privítať, hoci všetko čaká na konkrétné počiny. Na diskusiu sa dal návrh zákona o štátnom podniku i ďaTšie legislativně návrhy.Mal by sa vypra-covat komplexný dokument o prestavbe (reforme) ekonomického mechanizmu. Veřejnost požaduje a nalieha na ich podstatné principiálnejšie a hlbšiepre-pracovanie. Viaceré opatrenia sa navzájom rušia. Viac sa začalo hovoriť aj o demokratizácii spoločnosti i strany. Takéto šlová možno posudzovať pozitivně, avšak rozhodnu skutočné činy. L'ud porovnává nové prúdy jednak s tými, čo sa založili u nás ešte v r. 1968, aj s praktickými činní i politiky KSSZ v „pereš troj ke". Také boli súradnice pred spominanou návštěvou M. S. Gorbačova.

Myslim si, že třeba brať na zřetel', že náš Fud ho vítal nielen ako generálneho tajomníka KSSZ a vedúceho představitelka s nami spriatelenej krajiny, a/e predovšetkým ako čel nu osobnost novej obrodnej politiky ZSSR, ktorá dáva tak obsiahle a obsažné nádeje celému nášmu socialistickému spoločenstvu.

Nebudem skrývať, že značná časťobčianstvaČSSR spájala s návštěvou příliš veFké ilúzie na obrat v» politike. Teraz jesklamaná, pesimistická v dósledku niektorých jeho voťných poznámok, vyrieknutých na pešej zóne Prahy či v závodoch, týkajúcich sa Česko-slovenska po roku 1968-69, ktoré nie sú v súlade s ich mienkou. To by prirodzene samo o sebe nemálo byť hlavně h Fa disko hodnotenia návštěvy, ktorá mala veťký význam aj pre orientáciu politického kurzu

v KSČ (zadal' orientáciu); kto si pozorné konfrontuje i tieto výroky, musí tu nájsť racionálně východiskové jádro. Ja , podobné ako aj mnohi ini, predtým činní v politike strany, upriamujem svoj pohlad na pozitiva návštěvy, berúco do úvahy miesto i jej čas, reálny stav v našej krajině aj v okolí, a zaznamenávam kl .'né prvky v orientácii našej politiky. Avšak naša najš-.sia verejnosť, pospolitý l'ud sa takto na to nepozerá, a ani to od nich čakať sa nedá. Verejnosť chápe, berie veci a události priamočiarejšie a opodstatněně hfadá pravdu, svoju pravdu, ktorej boli priamymi účast-nikmi, živými svedkami všetkého, čo sa naozaj dialo. Ak sa im nedostává priamej odpovede, upadnu buď do pesimizmu, 1'ahostajnosti, alebo do rozhorčenia. Oni neberú, ba jednoducho nechcú vidieť okolnosti, ktoré bránia vlastnej pravdě a nechcú ich brať za ,,bernú mincu". Paradox je v tom,žesme učili náš l'ud pravdivo myslieť, naraz toto myslenie robi mnohým starosti.

Negativne na veci je, že miesto zjednocujúcej kon-cepcie, programu vpřed, niektori našinavonokstúpenci našej i sovíetskej „perestrojky" dvíhajú opátovne varovný prst na adresu odstavených československých komunistov a dalších občanov-nestraníkov pod pláš-ti kom, že sa vraj tito „chcú na novom kurze přiživit Slovami sa dnes hlásia ku prestavbe, ale súčasne upie-rajú zásadný inšpirujúci význam nášmu ,,prvému44

programu strany z r. 1968. To sú skutočné tendencie, ktoré ako súbežci sa chcú na Gorbačovovej návštěvě a sovíetskej prestavbe priživiť a nie ti — hoci odstaveni komunisti a bezpartijní — ktori rozumom, srdcom, svojim svědomím podporujú skutočné nový kurz KSSZ. Teda nie dvihanie prstu, ale na principiálně novej programovej politike KSČ založený, rozhodný nástup vpřed, zjednocujúci všetky progresivne sily v ČSSR, móže priniesť očakávané ovocie.

Tito stúpenci „tvrdejpaste" miesto hFadaniapozi-tívneho východiska na prekonanie záťaže minulosti

by asi chceli, aby poiovica nášho obyvatelstva na skutočné deje roku 1968 celkorn zabudla, stratila h istorickú pamáť, a tá druhá poiovica, ml adšia, a by sa o r. 1968, jeho fakt och a fuďoch v iiom nič pozi-tivneho nedozvedela. Chcú „v a rov ať* před novým nebezpečím. Ale toto nebezpečie navodzujú právě oni sami, keď vedome či nevedome podsúvajú ..poloviča-tosť1 a odmietajú riešiť tie reality, ktoré doteraz sú otvorené, neriešené.

Zddrazňujem, že to hlavně, čo priniesla návštěva M. S. Gorbačova. je inšpirujúci přiklad, ako naozaj třeba přistupovat' k otázkám přestavby, akú mnoho-rozmernosť musí obsiahnuť a aké kroky časové fázo-vat'. M ali by sme konkrétné, prakticky, principiálně na

tento pnklad nadviazať energickými, pozitivnymi čití-mi. Menej vyčkavať, ako to dopadne. Pravda, upínej-šiu odpověď poskytne nepodkupny čas, ak nebude dlhý. V opačnom případe móžu ísť události svojou cestou, ktorá sa móže odlišovaťod žiadúceho riečišťa.

Ja som od návštěvy s, Gorbačova očakávak že vedenie KSČ a štátu sa přihlásí k přestavbě soviet-skych komunistov. Stalo sa tak. V tom ja vidím význam návštěvy a vítaní to. A však odpoved* na to bude, až keď sa přejde od proklamovania k činom. Súčasne si kla-diem otázku, či by u nás bola čo i len čiastočná pře-stavba, ak by sa ešte nekonala v Sovietskoni zváze. Vychádza mi záporná odpověď. Potom sa mi vynára iná otázka. Prečo v našom hnuti tomu tak je? Je tu niečo nezdravé.

5.1 ntervence S ovětského svazu a Varšavského paktu v Československu v srpnu 1968 otevřela ve vaši zemi hlubokou ránu. Domníváte se, že by tato rána mohla být vyhojena?

Nemóžem akceptovat' časť znenia vašej otázky: intervencia Sovietskeho zvázu a Varšavského paktu. Nezodpovedá to skutočnosti. Vojenský zásah nemožno považovat' za počin Varšavskej zmluvy. Vojenského kroku sa nezúčastnilo Rumunsko a Československo, hoci sú jej členmi.

R anu možno vyhojiť, třeba však dobru medicínu, nie koz met i ku. Z historie sa podstata dejov nedá eli~ m in ova t\ opomenúť, p re či a rknuť, či na hrad iť bielym miestom. Z mnohých stanovisk a vyjádření som počul, že vraj nám čas ranu zahojí a na události obrodného procesu r. 1968 u nás sa zabudne. Typický spósob a postup vytvárania bieleho miesta. Do zabudnutia nemóže upadnuť to, čo má podstatné vzťahy a vazby na históriu, dějiny našich národov. Pamáť národa je pamáťou dědičnou.

Celé naše dějiny sú popretkávané úprimnými vzťah-mi k ruskému národu. Rusofilské tradicie pomáhali procesom nášho národného obrodenia ; živé kultúrne zvázky pretrvávali počas dvoch storočí. So sympa-tiami sa vítala každá revolucionizujúca udalosť v Rusku. Vefká októbrová revolúcia mala pre naše národy ne-smierny význam. Pozorné sa sledoval každý nový krok socialistickej výstavby v ZSSR. Napokon bola to a-je nesmierna vďaka nášho ťudu za oslobodenie našich národov hrdinskou sovietskou armádou z fašistickej poroby. Socialistická výstavba nás ešte pospájala pevnými putami priateFstva, spolupráce a pomoci. Spominaný počin priamo protiřečil naakumulovanému historickému dedičstvu v rozvoji úprimného priatel'-stva. „Vybieliť4 sa to proste nedá.

T o však neznamená, že by sa táto rana mala jatriť, že by sa naďalej malo žiť v minulosti a minulosťou. Život sám je činorodým pohybom — život-„v minu-lostí44 hrozí stratiť perspektivu. Preto by v prvom rade všetci ti, ktori rozpoznali naše jednoznačné smerovanie k socializmu, ktorým leží na srdci záujem strany, záujmy l'udu, bez rozdielu či v straně dnes sú alebo už nie, mali poctivo usilovaťo pozitivněprekonanie tejto minulosti. Najvačšie možnosti i zodpovednosť majů ti, ktori v Č S S R disponujú nástroj mi moci, aby sa vo vzájomných spojeneckých vzťahoch ďaťši vývoj do budúcnosti nezakladal na doterajších východiskách 21. 8. 1968 a riáslednej tomu politike, čo tak tragicky zasiahlo najma stranu a tým celý spoločenský život, ale na novom politickom programovom postupe.O tvo-řený, čestný pohfad historickej pravdě do očí spolu s novým politickým programomKSČ móže byťbázou

znovuzjednotenia strany i spoločnosti, základnou skutočného urýchlenia nášho sociálno-ekonomického vývoja, obnovy jeho dynamizmu. Bez takéhoto přístu-pu, nazdávam sa, sotva možno čakať dóveru 1'udu k novému kurzu československej přestavby.

Vzhfadom na tom, že otázky mi kladete vy, predsta-vitelia komunistickej strany pracujúcej v podmienkach kapitalistického spoločenského poriadku a v opozícii k nemu, nemóžem opomenúť tú skutočnosť, že tragické události roku 1968 v Československu oso bit ne hlboko a negativna zasiahli ctj komunistické hnutie vo svete a najma vEurópe. Prekonanie týchto dósledkov teda nie je i ba našou záležitosťou. Nie vinou Ú V KSČ sa roku 1968 naša vnútorná situácia v straně i v spoloč-nosti zinternacionalizovala, stala vecou komunistic-kého a robotníckeho hnutia v širšom meradle. Vyvstali otázky jednoty vo vnútri celého radu komunistických stráň aj medzi komunistickými stranami. Vznikli v nie-ktorých krajinách dve, ba i tri, komunistické strany. To dokresfuje, že aj v tomto hnutí išlo a ide o zápas obrody socialistických idei a nic je to taktiež zále-žitost1 iba socialistických krajin.

Musím tu citovať stanovisko napr. Francúzskej komunistickej strany z konca júla 1968, ktorým odmietli žiadosť vtedajšieho vedenia KSSZ podporiť známy list piatich komunistických stráň z Varšavy: „Pretože Varšavský list znamená otvorené zasaho-vanie do vnútorných záležitostí bratskej strany, nemó-žeme ho podporiť. Vojenská intervencia do Česko-slovenska by znamenala skutočnú katastrofu pre medzinárodné komunistické hnutíe.44

Čo si myslíte, ako by pochodil súdruh Waldeck Rochet, keby bol s takýmto názorom na mojom mieste ?

Prečo takí súdruhovia, ako Luigi Longo, Waldeck Rochet, Josip Broz Tito viděli náš obrodný proces a vývoj inak, ako napr. Brežnev či Gomulka, ktorý (možno) chcel , jednou ranou zabiť dve muchy" ? Prečo nerozpoznal našu socialistickú pozíciu Walter Ulbricht na rozdiel od súdruha Nicolae Ceausesca, ktorý respektoval našu už odlišnú politiku a mal poro-zumenie pre naše přechodné ťažkosti i nedostatky. Preto tiež spojenecké Rumunsko sa dostalo do „izo-lácie4' pri pripravovanej vojenskej akcii.

Pri „hojení a zahojeni44 rany kfúčová úloha, primát, patří UV KSČ. Nestačí si dať do Ústavy zapísať vedúcu úlohu strany. Najvyšší stranicky orgán přitom si musí v prvom řade uvedomovať svoju nesmíernu zodpovednosť pred Tudom, národmi nasej krajiny.

Rozštiepenie KSČ nastalo niepripřijatí, či v důsled-ku, nového politického o brodné ho kurzu, ani pri nástupe kjeho realizácii, ale v dósledku jeho opuštěnia, následkom jeho prekvalifikovania ako „oportunistický revizionistický a záujmom socializmu škodlivý14.

Tragickú roztržku v straně konzervuje, baprehlbuje okolnost', že autoři,foučenia z krizového vývoja... " včlenili tento „dobový dokument" do stanov strany. Tak sa vytvořila „dómyselná44 zábrana na odstránenie tragických následkov, ktoré „návždy" vyřadili nie iba zo strany, ale i zo spoločenského života komunistov a iných občanov, bývalých druhov, antifašistických bojovnikov za národnú i sociálnu slobodu, exponova-ných budovateFov socializmu, komunistov, čo celým svojim životom a prácou preukázali svoj internaciona-lizmus i vo vzťahu k Sovietskemu zvázu.A k vezmeme do úvahy podmienečne len člen o v strany poz bave-ných členstva v KSČ, s trojči en nou rodinou, príamo sa v ČSSR postihlo 1,5 milión a [udí, Ak k tomu přidáme príbuzných-súrodencov i dalších občan o\>-n es tra ní kov, ktorých postihla diskriminácia za ich postoje, i za postoje ich bratov či sestár, a k tomu přidá tne navýše i ich de ti, skúste porátať, aké úhrnné číslo vo vzťahu k 15-miliánovému obyvatelstvu ČSSR vám vyjde. Mnohí občania ani priamo postihnutí byť nemuseli, avšak čo si naozaj v hlbine svojho vlastného ja myslia ? Čo hovoria svojim deťom o vývoji pred temer 20 rokmí. Určité nie to, čo noví „propagandisti". Systémový mechanizmus zábran a zákazu vykonávať svoje povolanie, poslanie v súlade s kvalifikáciou prcnikol všade a protěžoval vyvolených a potláčal kádrové znemožňovaných, v zaměstnaní, v masových, spoločenských, záujmových, kultúrno-umeleckých i v športových organizáciach. Proste všade.

Victc, v takýchto podmienkach je ovela lahšie byť členom strany ako komunistom, Byť tichým, nezú-častněným než aktívnym, angažovaným občanom. Ale aj to patři kpoznatkom o vývoji nášhohnutia.Jeto leninské ? Nie je,

Istcže nie každý musí so mnou súhlasiť v pred-chádzajúcich úvahách. Ale ja si predsa lámem hlavu nad týmito otázkami, a isto nic som sám. Nadobudol som presvedčenie, že Lenin videi na obzore určité nebezpečenstvo v tomto smere. Rozpoznával to a vy-jádřil v svojom ,,politickom testamente44 tak dlho pred stranou a verejnosťou utajovanom. Táto jeho výstraha je stále aktuálna. Viem, že v dějinách je hybnou silou Pud, ale sa nemóžem ubrániť názoru, že jeho smrťou, skonom začala niekde příliš hlboko zlyhávať naša „navigácia44, i keď naša loď dokázala prejsť perejami dej in až k „Mysu dobrej nádeje44. Aj tu sa mi žiada vyzdvihnut' dějinný význam X X . a XXVII . zjazdu sovietskych komunistov.

Ak som sa zmienil predtým o politíckom význame a niektorých rozpakoch, ktoré návštěva M. S. Gorba-čova v Československu vyvolala, nazdávam sa v tejto súvislosti. ze nové myšlenie musi obsiahnuťi vzťahy socialistických krajin navzájom. Všestranný, analy-ticko-kritický pohl'ad je tým viac třeba, čím zásadnejšie, obsažnejšie sa rozvinu tieto vzťahy v budúcnosti. Ide o komplex politických, spoločenských, hospodářských otázok, vrátane bohatosti socialistického životného spósobu, ajvzťahov vo vede, kultuře. Spoločnésoviet-sko-poťské prehlásenie z posledného stretnutia súdruha Gorbačova so súdruhom Jaruzelským už z toho vy-chádza a usiluje okrem iného aj o prekonávanie „bielych miesť' v historii. Myslím, že ide o všeobecný požiadavok, ktorý možno aplikovať aj na nedávnu

históriu sovietsko-československých vzťahov pri pře-konávaní záťaže z konca 60. rokov.

Dotýkám sa velYni závažných, zložitých, citlivých otázok, presahujúcich rámec nasej krajiny. Som si toho vědomý. Nemóžem však pred svojimi talianskymi priatelmi, súdruhmi skrývat' to, čo sa tak hlboko týka všetkého nášho ludu./í k dnes v Sovietskom z váze bolo poved a né, že nemá byť v spoločnosti žiadne tabu (preto sme v r. 1968 vykonávali vnútormi i zložitú politiku vo vzťahu k spojencom pred tvárou všetkého l'udu},potom to vzťahujem i na moju krajinu. Cítim aj uznávám, že čím je problém závažnější, tým všestran-nejšie, serióznejšie třeba ho posudzovať v ovzduší věcnosti, bez emócií, rešpektujúc základné pravidlá politickej kultury, etiky.

M. S.Gorbačov v interview pre LUnitá sa vyslovil, že „hodnotenie události r. 1968 jepredovšetkým zále-ží tosťou československých sudruhov samotných44. A zda oprávněně mal na mysli prvotnost', potřebu tvořivého, iniciatívneho přístupu UV KSČ.

Pravda, nás československých komunistov v r. 1 y68 nerozdelil názor, či socializmus áno alebo nie, ale ako ďalej (po vstupe vojsk) ísť. Nerozdelil nás názor, či spojenectvo áno alebo nie (ako sa to demagogicky prekruca). Spojenectvo bola naša nezmeniteFná linia zahraničnej politiky, kodifikovaná Varšavskou zmlu-vou a Akčným programom.

Nás československých komunistov rozdělil až august 1968, metoda vojenským zásahom riešiťvnú-tomé československépoměry. Pravda rozdelenie strany i po tomto zásahu definitivně ešte stále nenastalo. Ešte aj přijatá novembrová rezolúcia ÚV KSČ r. 1968

jednomyselne akceptovala pokračovanie politiky obrodného procesu na báze Akčného programu v da-ných nových podmienkach. Definitivne rozdelenie v straně nastalo, keď sa začali stupňovat* vhútomé a vonkajšie tlaky spojené s opuštěním politiky obrod-ného procesu <\A kčného programu KS C.Teda op us te-ti ie predtým jednomyselne přijatej linie rozdělilo stranu; teda,, iný'' ako zakotvený názor na východis-kové cesty aj z poinváznej krizy rozdělil komunistov v KSČ. Rozdelenie stranického vedenia viedlo postupné k rozdéleniu strany i celej československej spoločnosti. Teda nie zjednotenie, ale rozdelenie bolo výsledkom „konsolidácie44.

N a tomto základe sa diala od r. 1970 „očista44

strany od „pravicovooportunistických a revizionistic-kých sil44, tj. sudruhov, ktori vojenský zásah a ná-slednú změnu póvodného politického kurzu neakcep-tovali. Členstvo v straně stratilo 468 tisíc komunistov, s dosahom na póvodné povolanie, pracovné zaradenia a sociálně zabezpečenie ich aj ich rodin. Teda cca 1/3 členstva. A myslím, že ďaťšia rozhodná váčšina členstva strany bola prinútená „prispósobiť sa44. Pre vás je to asi ťažko pochopitelné, ale inak by ďalej rozmnožila rady „postihnutých44 so všetkým mocen-ským dopadom.

Myslím, že právě v nových podmienkach nástupu sovietskych komunistov k radikálnej prestavbe, potře-ba vskutku nového myslenia i procesy prebiehajúce v socialistických krajinách (napr. v Čine, Maďarsku ale aj inde) utvárajú možnosti i priestor pre hťadanie a nájdenie východisk pri riešení tých uzlových problé-mov, ktoré nám minulost' zanechala. Na to však třeba v prvom řade ochotu, morálnu odvahu a povinnosť voči svojmu 1'udu ranu liečiť, aby sa ďalej nejatrila.

Všeobecne sa vie, čo stranu a spoločnosť roz-štiepilo. Členstva pozbavení komunisti, časť nestra-

8

níkov nasej spoločnosti sa potom chceíi zahnať do otvorenej či potenciálnej opozície. Sme při kardinál-ních otázkách, z ktorých dnes nutné musíme hfadať

pozitivně, konstruktivné prekonať fakt rozdelenia strany. Vychádzam z dějinného pouče-nia, že zjednocovacie úsilie v hnutí sa má konať na báze riešenia akútnych problémov vývoj a a progra-mových krátkodobých cielovstranickým masám i naj-širšim vrstvám Pudu zrozumitelného a z jeho túžob vychádzajúceho programu, ktorý nestráca i perspektivu. V našom ceskoslovenskom dnes roztrieštenom revo-lučnom hnuti nie je jednotné stanovisko na proces prekonania záťaže minulosti i cestu vpřed. Nie iba medzi tými, čo su v mocenskej sféře a tými, čo sú pozbaveni možnosti účasti na spoločenskom diani, ale aj v samotných radoch dnes odstavených komunistov. Je to pochopitefne dósledok toho, v akých podmien-kach sa nachádzame bez možnosti otvorenej diskusie a polemiky tak vo vnútri súčasnej mocenskej sféry a tým menej mimo nej. Som toho názoru, že bez snahy o zjednocovanie strany (je to vládnuca strana) na nových jednotiacich programových východiskách nie je možné zjednocovanie nasej spoločnosti. Netřeba si však nahovárať, že niektoré prúdy (na obidvoch póloch) si takýto zjednocovací proces už ani neprajú. ZatiaP v mocenskej sféře převlád ajú tendencie nechať ranu ranou, nechať minulost' pri svojich názoroch a možno vniektorých otázkách „přestavby44 v kozme-tickej úpravě. U mnohých iných dnes odstavených zas vývoj našich událostí v straně i v krajinách socialis-tického spoločenstva za posledných 20 rokov potlačil vieru v možnost'demokratizácie dnes vládnuccj strany a širokej demokratizácie našej spoločnosti. Netřeba pred touto skutočnostbu zakrývat' zrak.

Taktiež týmto úvahám o zjednocovacom procese stoja v ceste vefmi silné tendencie snaž iace sa doslova nahnať odstavených od veřejného života do otvore-nej opozície. Je to krátkozraké, škodlivé, s možnos-ťami d'al'šich následkov. Ale i to tu je a musí sa to překonávat'.

Třeba, pravda, realisticky zvažovat', čo skutočných

stupencov socializmu móže u nás aktivně zjednocovať. V prvom rade sú tu významné podněty, nastolené XXVIL zjazdom i nadvázujúcimi plenami soviet-skvch komunistov. Sú tu i naše vlastně skúsenosti a poznatky z pred 20-ročného ohdohia. Platforma nového programu má teda na začiatok možné pramene. Najejpodrobnom rozpracovaní by sa malí zúčastnit* aj ti komunisti a nestraníci, kiort dosiaf nemalí priestor pre činorodú projesionálne-odbornú i poli-tickú aktivitu.

Z medzinárodného hfadiska iná skladba vedenia vo viaccrých socialistických krajinách móže súdružskými konzultáciami veci napomoct', keďže československé události a ich riešenie v auguste 1968 sa vzťahujú aj na spojcncov .N edo drž a! sa závěr porady komunistických stráň z augusta 1968, konanej v Bratislavě. Porušil sa Moskovský protokol dohodnutý a podpisaný po vstupe vojsk v Moskvě o tom, že naša vnútorná poli-tika bude vychádzaťz májového pléna z r. 1968, na základe čoho sa vypracovala a so sovictskym vede-ním prekonzultovalaNovembrová rezolúcia oďal'áom vývoji. Vývoj po r. 1969 však protiřečil i s dikciou „Prevolania44 pozývatelbv vojsk.

A j európske komunistické strany v súdružskcj vý-měně poznatkov a názorov móžu prispievať KSČ a súčasne upevňovat' a zjednocovať rady svojho členstva, pokial ide o^vzťahy ku

KSČ. Augustové události roku 1968 ČSSR použitou metodou pře-stali byť čisté československou zálež itosťou, z medzi-národní li sa, a preto h fa cla nie východiska nie je iba vecou KS Č, i keďje to predo vset kým jej z álež itosťo u.

K významný požiti varn návštěvy s. Gorbačova u nás patří aj idea „nového myslenia44 oEurópe .Toto nové myslcnie by sa malo i u nás dóslednc presadiťpri překonávaní záťaže minulosti i nástupe za čs. pře-stavbu. Stojí pred nami v procese zjednocovania otázka, ako budovať pre mierový život tak potrcbnú dóveru predovšetkým medzi európskymi národmi a štátmi.Na takejto ceste ja vidím jediné možné riešenie daného stavu a perspektivu do rokov budúcích.

6.Kdysi jste napsal pro československé tiskové orgány svoje prohlášení k snterviewVasilaB ilaka v západo-nčmeckém časopise „Der Sjjiegel", kdeBilak mimo jiné prohlásil, že jste spolu s ním podepsal dokument o kontrarevolučni situaci vCeskoslovensku Jakou jste dostal odpověď od příslušných orgánů ? Co mysfite, že se jeho vystoupením sledovalo?

Žiadnu odpověď som dodnes nedostal, ani písomnú, ani ústnu. Nezveřejnili to. Viete, som (a to nielen iba ja) v takom postaveni, že sa nemám kde toho domá-hat'. Ani zákona. Vytvořilo se také ovzdušie, že sa so mnou nikto nebude rozprávať ani na tom najnižšom článku, nie to ešte v príslušnom ústrednom tlačovom orgáne. Ochrana v zmysle příslušných článkov „Občian-skeho44 a „Trestného zákoníka44 sa de facto tiež nedá uplatniť, lebo všetko je pod politickou kontrolou, žiať i zákon. T o je azda pre vás nepochopitelné.

Keď tvrdenie Vasila BiFaka pozorné čítáte, znie navonok dosť presvedčivo. Veď přehlásil, že to podpi-sal spolu so mnou. To som nemohol podceniť. Čo sa však takou ďalekosiahlou nepravdou sledovalo, to by najlepšie vedel sám jej autor a potom aj ti, čo rozhodli, aby sa nepravda publikovala vo všetkej našej dennej tlači i cez oficiálnu Československú tlačovú kance-láriu. Možno chceli ma ukázať pred svetom i domá-cou verejnosťou ako člověka bezcharakterného, nie takého, za akého ma všade mali a majů — čestného — ale takého, ktorý pred stranou, pred ťudom našej

krajiny, pred světovou verejnosťou pokrytecky zatajil to, čo v skutečnosti v bratislavskom dokumente ešte podpisal. Bez mójho oficiálneho stanoviska by sa to aj takto dalo vyložiť a právě v konfrontácii s mojim vtedajším večerným televiznym vystúpenim na po-čiatku augusta v Bratislavě, kde som přehlásil, že sa okrem zverejneného dokumentu nič iné nepodpísalo.

Neviem, čo malo za vystúpenim V. Bifaka nasle-dovať. Móžem sa iba domnievať, že zverejnenie mójho prehlásenia v LUnitá to překazilo.

I touto cestou ďakujem veden i u vašej red akcie za statočnosť, ktorú ste (iba na základe dóvery v moju pravdivosť) zverejnením mójho prehlásenia preukázali v záujme zachovania historickej pravdy. I tento fakt snažte sa vidieť v kontexte vašich otázok a mojich odpovědí. Napomóže vám to v pohfade na vývoj našich minulých události, poukáže na problém atickosť našej přítomnosti aj na zložitosť východiska z nej.

9

7«Po srpnu 1968 byly socialistické země zasaženy dalšími trýznivými krizemi.Máme na mysli především Polsko, kde útlak vyvolal ve společnosti proces obrody, který byl později tak drasticky ukončen. Myslím však také na společenská a politická napětí, která proběhla a probíhají v dalších zemích Východu. Domníváte se, že tyto krize by mohly, mimo svoje zvláštní národní důvody, mít nějaké společné příčiny ? Domníváte se, že se potíže socialistických režimů prohloubily tím, že zůstal nevyřešen velký problém, který vytyčila KSČ v roce 1968, totiž vztahu mezi demokracií a socialismem?

Ide tu o celý súhrn vzťahov, súvislosti, otázok, ale ony všetky naozaj vyúsťujú do vzťahu demokracie a socializmu. Viem, že mám pred sebou v Taliansku aktívnych a živých spolubesedníkov. Ak sa tohto dotý-kám, musím sa zmieniť aj o niektorých problémoch, ktoré sa vzťahujú aj na iné komunistické strany a krajiny. Objektívne fakty potvrdzujú, že sa náš česko-slovenský vývoj v r. 1968 i neskór neobišiel bez silných a poviem priamo vonkajších vplyvov, ktoré sa napokon stali faktorom rozhodujúcim, určujúcim.

N iečo som už k vývojů Č SSR a PoPska povedal. N áš proces demokratizácie, obrody strany a společnosti postupoval relativne včas, viac zhora, ÚV mal inicia-tivu v rukách a nastolil revolučný socialistický pro-gram riešenia kPučových problémov našej spoločnosti plne na báze socialistickej demokracie. To prirodzene nevylučuje tlaky zdola. Tie však šli predovšetkým zo stranických organizácií, ktoré taktlež cítili pulz svojho prostredia. (V ČSSR, ako iste viete, humanitně a demokratické ideály zakořenili v živote občanov i spo-ločnosti, boji akousi „vnútomou" mierou jednotlivca i 1'udových mas.) Tak sa střetli obidve tendencie a ich syntézou sa stal ucelený Akčný program, na ktorom, pravda, už nebola zainteresovaná iba strana, ale aj československý Pud. Prečo ? Na vypracovaníe progra-mu sa totiž využili početné sociologické prieskumy vo viac ako 600 organizáciach, v ktorých sa, odrážali obzvlášť vcPké nedostatky a problémy. ÚV KSČ počas svojich troch plén — v októbri a decembri r. 1967 a v januári 1968 — rozhodol o nevyhnutel-nosti vypracovat' program nového kurzu obrody socia-lizmu. V procese jeho spracúvania postupné začalo rásťobčianske sebavedomie, vóPa Pudu demokraticky, občiansky sa angažovat' pre vec socializmu, pre jeho novů kvalitu.

K radu spoločenských příčin opodstatňujúcich nový program strany by som okrem iného na prvé miesto položil akutně sociálno-hospodárske problémy, hoci ČSSR to nepociťovala tak „stresovite" ako inde. Hospodářské problémy sa prejavovali rozpadom kon-cepcie III. páťročnice, stagnáciou, ba poklesom národ-ného dóchodku. Naša spoločnosť viděla a cítila, že medzi tým, čo by mohlo a čo v skutočnosti je, narastá, zváčšuje sapriepasť, že reálne možnosti socializmu sa nedostatočne využívajú, že spoločenské, kolektívne i osobné záujmy strácajú silu vplývať na rast efektiv-nosti priemyselnej a poPnohospodárskej výroby. Narastalo neuspokojovánie služieb obyvatePstvu a súhrnným výrazom všetkého toho bola neuspokojivá životná úroveň s narastajúcimi priznakmi sociálnej nespravedlivosti. ZvláŠtnou kapitolou boli otázky kul-túry, vedenia aj riadenia spoločnosti na báze socialis-tickej demokracie, lebo v povědomí Pudu sa zafixovali tragické události politických procesov s osobitne kru-tými rozsudkami i ďaPšich nezákonnosti, ktoré v 50. ro-koch postihli desaťtisice našich občanov.

Žiada sa tu zdórazniť, že sa z politických miest vtedy nereagovalo včas na vznikajúce problémy, nepo-střehli závažnost' potřeby reformných, obrodných zmien. Naopak status quo obhajovali, volili stereotypy

pósobenia vrátane donucovacich mocenských pro-striedkov.Tak sami plodili nespokojnosťtých, ktorých viedli, až sa postupné spoločnosť dostala do stavu, že subjekt moci — Pud — sa postupné stával jej objek-tom. Táto spoločná tendencia mala isteže svoje špeci-fiká, odlišnosti v jednotlivých krajinách, avšak ich menovateP bol naozaj spoločný : vzťah medzi demo-kraciou a socializmom sa otupoval, demokratizmus sa potlačoval. Hrozba zneuživania moci tak narastala.

Komunistická strana musí starostlivo pozorovať a hodnotiť a socialistický stát praktickými opatre-niami výsostne dbať (až po precizne zákonodárné akty), aby fungovanie celého spoločenského systému socializmu na každom stupni činorodo každým dňom fakticky stvrdzovalo, že naozaj Pud je zdrojom všetkej moci v tomto zriadeni. Preto by sa mala plne prejaviť jeho samospráva, jeho samorozvoj, samoriadenie. Rozloženie moci zabezpečit' tak, aby sa nedala nijako zneužiť. Zabránenie recidiv minulosti má dbať, aby v celom mechanizme moci nedošlo k přílišnému sústredeniu moci do jednoho článku, vrátane jednot-livca. Viesť mocou, autoritou mvšlienky, nie mocou násilia, represie. Zdá sa to byť samozrejmosťou, ale skutočnosť je ťažšia, zložitejšia, čo prax zretePne potvrdzovala.

Právně normy musia dať dostatočné, nezviklatePné záruky proti návratu starých metod subjektivizmu, voluntarizmu a mocenskej Pubovóle. Právě socialistická demokracia musi prakticky, dennodenne utvárať ten najširši priestorpre činorodost' každého jednotlivca, každého kolektivu, každého článku riadenia, aby ludia mal i možnosť premýštať, vyjadrovať svoje názory. To musí byť priz mou kádr o v ej politiky bez „stropu" nomenklatúr; kde rozhodujúcim kritériom je všestranná kvalifikovanost'. L'ud, masa má právo vyberať si svojich zástupcov a vedúcich, má právo ich kontrolovať a odvolávat'. Samospráva Pudu by mala mať adekvátne orgány nie len na realizáciu, ale aj pre samotné utváranie štátnej politiky. Aj komunistická strana si musí svoje vedúce politické postavenie v spoločnosti zabezpečiťdemokratickým i po l iiickými prostriedkami, aby Pud jej vedúce miesto dal dobro-voPne, na základe dóvery a priťažlivosti obsahu jej politiky.

Právě o takéto vedúce postavenie strany ÚV KSČ v r. 1968 usiloval. O politiku nenásilnej podpory všet-kého progresívneho, O politiku nenási ného odporu voči politickému a sociálnemu zlu. A dosiahol to. T o je ten najdóležitejší poznatok našej započatej revolučnej obrodnej politiky. Vychádzali sme z toho, že nám v so-cializme predsa nejde iba o oslobodenie pracujúcich od vykorisťovania, ale že tento systém „musí priniesť pre plné uplatnenie osobnosti viac, než móže dať buržoázna demokracia" (Akčný program 1968). Preto chcem i tu potvrdit'oprávněnost dorazu, ktorý kladiete v postaveni otázky vzťahu medzi socializmom a demo-kraciou. Demokracia a socializmus patria k sebe. Oslabenie demokracie, nerešpektovanie vázieb medzi ňou a socializmom, devalvuje socializmus a vedie ku krizovým javom aj v socialistickej krajině. Potiaže

10

socialistických krajin za minulých 20 rokov sa prehí-bili. Ukazuje to nástup v celom rade krajin za hospo-dářské, sociálně a politické povzneseme spoločnosti.

Žiada sa tu ešte povedať, že ovzdušie nedemokra-tičnosti, ktoré panovalo v jednotlivých komunistických stranách socialistických krajin, bolo i vo vzťahoch medzi týmito stranami. Po pripade „demokratický vzťah*4 sa vykladal a uplatňoval jednostranné — v hierarchickom chápaní jednoty.

Preto vysoko hodnotím postoj terajšieho vedenia KSSZ, že ,jednota komunistov nemá nič spoločné s uniformitou a hierarchiou. so zasahovaním jedných stráň do záležitosti iných, so snahami ktorejkoťvek strany o monopol na pravdu. Skutočná jednota komu-nistov je v ich boji za spoločné ciele — mier a socia-lizmus". Žiať, takéto stanovisko nebolo uplatňované pred 20 rokmi.

8. Vraťme se o dvacet roků zpět. Mnozí na Západě maji za to, že právě vytyčení problému vztahu mezi demokracii a socialismem se stalo hlavní příčinou vojenské intervence 21. srpna. Souhlasíte s tím ?

Nezužoval by som to iba na tuto, i keď kFúčovú, podstatná úlohu nášho nového politického programu. V celom Akčnom programe sa prelína úsilie lepšie, plnšie prakticky vyjadriť a napíňať vzťah socializmu a demokracie. V tom sme viděli kl'úč k nášmu revo-lučnému pohybu. Začali sme to uplatňovat* v praxi. Avšak dobré viete, že v tejto práci, v tomto úsilí nám nebol dopriaty dostatok kl'udu ani času. Nedá sa tu taxativně vyratúvať rad oficiálnych i neoficiálnych zásahov do nášho diania zo strany vedenia N D R či PoTska. História to raz zbilancuje. A nedá sa to zužo-vať na Sovietsky zváz, i keď ohťadne vojenského zásahu musel mať rozhodujúce slovo. Z N D R napr. dochádzal, na „súkromný pobyt" k nám do ČSSR tajomnik Ú V SED. Neskór som dostal informáciu, že ilegálnu vysielačku „Vltava44 na kompromitovanie našej politiky umiestnili na územi NDR. Oficiálně i menovite napádali vedúcich našich predstavitelbv československého štátu. V Pofsku bola v tom čase situácia napatá, tlaky narastali v radoch robotníctva aj v PZRS. Je j vedenie však stále viac a viac inklinovalo k politike „tvrdej ruky44, priťahovania úzdy, namiesto riešenia akútnych úloh. Informácie pofskej tlače o vývoji u nás, pokial' boli adekvátne, takejto politike protiřečili. Mohlo to hrať, a podl'a mna aj hrálo nemalú rolu pri voFbe metody vo formě vojenského zásahu.

S vojů úlohu, a história to raz objektivněpresvetlí, tu zohrali aj záměrně skresfované, nadsadzované, zdeformované subjektivne informácie našich domá-cích informátorov do Sovietskeho zvázu. Časť funk-cionárov, spojená s minulými chybami, v tajných vol-bách na konferenciach zdola nahor strácala pozicie. Niektori z nich sa nie vždy s tým dokázali čestne vyrovnať. Ich subjektivne obavy, neistotu preniesli, rozšírili na osud socializmu u nás, spochybňovali ho. Dějiny poznajú nejeden pripad, keď jednotlivec vydává svoj vlastný záujem za záujem celej spoločnosti. Takýmto informátorom z ČSSR, N D R či z PL*R sa doprial sluch. (Nespominam tu ani na iných miestach Maďarsko, ani jeho stranické vedenie, či štátnych predstavitelbv: předpokládám, že sa tu iniciativa neprejavovala, že do čs. události boli vtiahnutí. Opod-statňuje ma k tomuto předpokladu ne sporné vel'mi úspěšný pobyt i rokovanie našej vrcholnej delegácie s vrcholnými představítel'mi MSRS i maďarského štátu v Budapešti, spečatený podpisom spojeneckej zmluvy.)

Nemóžem tu taktiež neuviesť, že nepochybujem o tom, že Z ápadu (Západu vpolit ickom po natí tohto pojmu) neišlo nijako o úspěch československého re-formného hnu ti a. Svojím spósobom im 21. august 1968prišiel vhod. Přitom negeneralizujem. Vážím si všetlcy hlasy, názory, analýzy, závěry, publikácie,

hodnotenia pragmatických a zvlášť demokratických kruhov (prajné i kritické), ktoré v našom novom kurze vybadali možnosti pre cestu zlepšovania vzťahov (použijem vašu terminológiu) medzi Západom a Vý-chodom. Zdórazňujem však, že náš program bol náš, určený straně a Tudu ČSSR, jeho a jej orientácii. Niekedy záměrně nebol tak chápaný. Boli však aj našemu vývojů neprajné postoje tých kruhov Západu, ktoré prispievali k podnecovaniu našich spojencov a nám tak krátili čas, tak přepotřebný pre rozpracovanie tvořívej politiky.

Nemožno ignorovat' zvlášť fakty, že tu bol pokus ustanovit' československá ,,Revoíučnú robotnicko-roPnicku vládu44 a taktiež aj „Revolučný tribunál44. Že už v ich mene sa vykonali dva protiústavné akty: bol menovaný nový minister vnútra a menom tribunálu bolo nariadené „zatknúť čelných pred-stavitelbv strany a štátu44, čo bolo aj vykonané. Domnievam sa, že terminológia „Poučenia44 o „sfor-movanom bloku44 apod. má svoje kořene v arzenáli z tejto doby, lebo „Revolučná vláda44 mala takýmto zásahom proti „kontrarevolucionárom44 znemožnit' „návrat ku kapitalizmu a odtrhnutic republiky od V ar-šavskej zmluvy44.

Záverom k otázke. Dnes 20-ročný odstup evokuje ako odpověď na vašu otázku tento fakt: naša nová obrodná politika vyjádřená v Akčnom programe, a náš odhodlaný, neustupný nástup za jej realizáciu, nebol a v tom Čase pre tých to našich spojencov přija-telná. Svědčí o tom úplná likvidácia ofíciálnej politiky ÚV KSČ, vlády republiky, vyjadrenej a schválenej v Akčnom programe, a potvrdzenej Národným fron-tom i Národným zhromaždením. Odstránenie nosite-lbv tohto programu za to, že zotrvali i po vstupe na jeho politickej platformě. Tak na oltář „obnovenia vedúcej úlohy strany44 a zachovania správného „reálného socializmu4', v boji proti „kontrarevolúcii44 padlo temer polmiiióna československých komunistov, ale aj ďaf-ších, vlastencov, demokratov, stúpencov nového poli-tického kurzu.

Mám v památi noviny Pravdu s vyobrazením, ako moskevski robotnici hlasujú za zákrok proti „kontra-revolúcii" vČeskoslovensku azrejme aj za zachovanie obrodného procesu, ako to stojí „čierne na bielom44

v ,JPrevolaní k československému rudu14 (od pozýva-telbv vojsk). Nemali sa pozývatelia opýtať aj našich robotnikov na ich mienku ? Na niektorých šachtách naši baníci svoj protest vyjadřovali odmietaním vyfá-raťzo šachty. Za nepřítomnosti vedenia strany a štátu robotnici a ich 1'udová milícia vzali v najváčšom pražskom závode Č K D pod ochranu delegátov mimo-riadneho zjazdu strany. Pracujúci v celej vlasti odpo-vedali stávkou.

11

9.U važujete nyní, zda by bylo bývalo možné se vojenské intervenci, která ukončila „nový kurs", vyhnout ?

V otázkejc slovko „teraz44. Beriem ho za východisko v odpovědi.JT^raz> dnes vieme, že sa nedalo. Nebolo to v moci Československa. Počul som i čítal velmi vel'a rád, výhrad, kritik, čo všetko som mal, alebo nemal, urobiť. Nikto sa nepýtá, čo som mohol urobiť. Dnes sa už vie, že pre vtedajšiu konšteláciu nebol ,,nový kurz4' prijatePný. Nezainteresovanému sa iste bude natískať myšlienka, že predsa sa len vojenskej intervencii vyhnúťdalo. Za předpokladu, že sa Akčný program, obrodný proces poprie, zlikviduje „suchou cestou'' vlastnými, vnútomýmisilami (vrátane domá-ceho nasadenia armády, bezpečnosti a irulície atď.).

Lenže takých vnutorných sil v ÚV KSČ, vo vládě republiky, Národnom zhromaždení až po prezidenta republiky nebolo. Teoreticky vzaté, ak by sa predsa k takému kroku legálne siahlo, bolo by sa to střetlo s nesmiernym odporom širokých más, čo je dókazom, že by to bez násilného zvratu (bez vojsk zvonku) nešlo. Spomeňte si, ako náš Pud nenásilne čelil vojenskému vstupu, ako požadoval neúprosne a nepodkupne návrat čelných predstavitePov strany a štátu nazad do republi-ky. Temer 20-ročný vývoj po vstupe dokazuje, že hlav-ným v celej politickej hre bol Akčný program strany a nenásilný, dobrovoPný, demokratický spósob jeho rea-lizácie.

4

V širšom zábere skutočný výsledok ukázal, že do úvahy sa nebrali ani postoje vplyvných komunistic-kých stráň. Širšia mcdzinárodná porada komunistic-kých stráň bez súhlasu KSSZ v tom čase by nebola možná, myslím, že pre hnutie by bol a krajné škodlivá. ťZamietol sa i návrh, aby sa našej porady zúčastnilo Rumunsko či J uhoslávia.) Možno iba teoreticky před-pokládal', že nový prvok do tohoto procesu by mohlo vnicsť v tom čase zvercjncnic rozhodnutia Francúz-skej komunistické) strany, tlmočiaceho ich odmietavé stanovisko k spoménanému Varšavskému listu, ktoré i nám vtedy nebolo známe. Chápem, že vtedajšic ovzdušic vzťahov mcdzi komunistickými stranami aj pre FKS bolo tomu zábranou. Vážim si však ich roz-hotlnutic o odmictnutí podpory zásahu voči našej straně.

Ešte tu pripomeniem, že po přijati dokumentu na poradě šiestich kom. stran v Bratislavě (necelé tri týždne pred vojenským zásahom) som pověřil A lojza Indru, tajomnika ÚV KSČ (dnes předseda Federál-ncho zhromaždenia a člen Předsednictva strany) a tajomnika ÚV KSČ D. Koldera vtedajšich stúpencov

Akčného programu a radjkalnejšich kritikov extréřnov voči oficiálnej politike ÚV kam nesporne patřil tiež V. B iPak (vtedy mali nato právo), aby předložili k záve-rom porady návrh opatření. Až do vstupu vojsk nepředložili nič. P rečo ? Napokon v jeho mene (A lojza Indru) ma určená skupina štátnej bezpečnosti zatkla . . . Vyčerpal som i túto možnosť,aby sme sami riešili naše československé problémy. Takto to je zapisané aj v Bratislavskom dokumente. Povedzte. chcete aby som k tomu na svoju obhajobu ešte niečo dodal?

Tak to bola prvá časť mojej odpovede z pozicie toho, čo sa stalo v tejto tragedii a bolo mimo našich mož-nosti. Druhá časť je nasledovná: Pri dodržani mož-nosti našej volby by sa tomu dalo predísť a zabránit'. Poprvé: — Pootvoril nám nato priestor a vytváral předpoklad závěr porady šiestich kom. stráň v Bratislavě, ktorý překonal Varšavský list piatich stráň. — Předpokládalo to tiež dodržanie zásady — principu vzťahu medzi komunistickými stranami přijatého aj na medzinárodnej poradě v Moskvě. Podruhé: — Uskutočniť už zvolaný mimoriadny zjazd KSČ, ktorý bol po ÚV KSČ vrcholné kompetentný k sank-ciovaniu, či korektúre Akčného programu a na báze záverov májového pléna ÚV KSČ odrazit' pred tvárou celej strany i našej občianskej veřejnosti parazitujúce a prcjavujúce sa pravicové, ale i scktársko-dogmatické javy. Po třetic: — Táto koncepcia riešcnia krízy vnútornej i vznika-júccj vo vzťahoch medzi komunistickými stranami našich spojencov (nie našou vinou vid'. Varšavský list a odpověď pléna ÚV KSČ naň — publikované) předpokládalo neporušiť dokument z Bratislavy zo ciiia 3. 8. 1968: „Účastnici porady vyjádřili pevné odhodlanie učinit' všetko, čo od nich závisí, na pre-klbenie všestrannej spolupráce svojich krajin na zákla-de principov rovnoprávnosti zachovávania suverenity a národnej nezávislosti, územnej nedotknutelnosti, bratskej spolupráce a solidarity*4.

Ozreimujúc si vašu otázku i moju odpověď na ňu, so všetkou rozhodnosťou možem povedať, že pri existen-cii podobného politického vedenia, aké dnes pósobi vZSSR, by bol vojenský zásah piatich armád do Č es kosi o ven ska n emys l i tetný.

10. D omniváte se, že jste tenkrát udělal nějaké chyby ? Nebo lépe : je tu něco, co byste si mohl vyčítat ?

Isto sa aj u vás hovoří, že po bitke je každý generá-lom. A takýchto generálov je neúrekom dosť u nás doma i v zahraničí. Smutnéje, ak o chybách hovoria ti, čo svojho času, hoci v jednotlivostiach, sami nedávali správný, věrný obraz o legitimnej novej politike česko-slovenského nového kurzu. Bol tu aj rad falošných stú-pencov. Niektori z nich vydali o „našich chybách44

celé uznesenia, ba i knihy a dokonca našu přestavbu kvalifikovali ako chybu. Prirodzene na tenže jav, či proces, sa názory lišia : inak k nemu pristupujú, analy-zujú a hodnotia ho stúpenci, inak odporcovia.

Vezmime za přiklad napr. pluralizmus v našom Akčnom programe. Odporcovia v tejto,,chybě44 viděli obnovu pluralizmu na spósob, obraz predmnichov-

skej republiky s desíatkami opozičných politických stráň. Stúpenci zase v ňom viděli socialistický plura-lizmus, možnosť uplatnit' rózne záujmy spoločenských, kultúrnych a ostatných organizácií združených v N á-rodnom fronte, připadne vytvorenie nových organizá-cií, kde by našli uplatnenie ich vlastné záujmy. Boli a sú tu aj rózne naše tradicie spolkov, spolkovej čin-nosti atď. Ale principiálnejšie : ak analyzujeme samot-ného socialistického pracovníka čo len v ekonomických súradniciach, máme do činenia jednak so spoločen-ským vlastnikom, bezprostředným výrobcom ajednak individuálně zainteresovaným spotrebitePom. Ako, akým mechanizmom, organizáciou reprodukovaťjeho spoločensko-vlastnicku fúnkciu, akým zasa jeho fúnkciu

12

9

výrobnu, a akým jeho tunkciu spotrebitefsku V Už tu je „pluralita", ktoru třeba harmonizovat' tak, aby sa nijaká funkci nereprodukovala na úkor dalších dvoch, ale aby naopak dovedná sa navzájom umocňovali, násobili. Náš hospodářsky mechanizmus napr. pracu-jůceho člověka interpretoval iba ako ..pracovnu silu", výrobny faktor, či ako „PudskéhočinitePa" - - z ktorého třeba „vyťažiť". „ustrážit*4. aby sa nevymkol ani plánu ani kontrole. Principiálnym nedostatkom tohto mechanizmu je krajné nedostatočná. neuspokojivá interpretácio člověka ako spoločenského vlastníka, aj ako individuálně zainteresovaného spot re hite Fa.

Z obe rte si ďalej naše dokumenty z tej doby a při-hliadnite tiež k praxi, kcdy sme museli politicky čeliť snahám zPava (voči sektárstvu a dogmatizmu) aj správa (voči prejavom anarchie, protisocialistických tendencii). aby sme mohli dóslednejšie napíňať náš Akčný program.

Áno, vtedy sa vynořil u nás rad javov prcdtým neznámých. Napr. vznikol z občianskej iniciativy Klub 231 (paragraf trestného zákonika 231, pod Fa ktorého boli odsúdeni za protištátnu činnost*), ktorý usiloval o rehabilitáciu neprávom postihnutých obča-nov. Chceli to využit' i niektori nositelia protisocia-listických tendencii a tak vlastně na jednej nezákon-nosti rozvinut' inu. V tom čase sa završila náprava dósledkov vePkých politických procesov. Okrem iného sa přitom zákonité prejavili emocionálne postoje. Preto došlo k dohodě s Klubom 231, že v zmysle Akčného programu československý štát převezme na seba úlohu dósledne napravit' křivdy, aby sa mohlo napredovať bez zbytočných excesov. Tak sa aj stalo. Tým Klub 231 stratil svoje opodstatnenie. Pravda sa však musela přesadit': veď išlo o 36 tisíc pripadov.

Obdobné z občianskej iniciativy vznikol Klub anga-žovaných nestraníkov (KAN), v ktorom naprostá váčšina hPauala svoje miesto í priestor pre činnost' na prospěch obrodného hnutia. Rozprával som sa o tom s jedným renomovaným profesorom. Je pravda, že niektori jednotlivci chceli využit' KAN áj zneužili ho na invektívy. odporujúce Akčnému programu. Medzi záporné javy, ktorýmí sa dnes atakuje vtedajšie vede-nie strany patři aj pokus o obnovenie sociálnej demo-kracie. Už v tejtofáze organizátoři dostali odpověď, že historicky to bolo riešené zjednotenim socialistického hnutia zlúčenimKSČ a Sociálnej demokracie.NaSlo-vensku sa tak stalo už v priebehu národneoslobovacieho boja. K významu tohoto zjednotenia sa v Prahe zvolalo vefké zhromaždenie. Mal som tam hlavné vystúpenie. Taki bol náš politický přístup. Dnešní aktéři ma ob-viňujú z nerozhodnosti a slabosti. Ako sa ukázali silni a rozhodni v boji proti „kontrarevolúcii44 dáva odpověď otázka: Prečo „Revolučný tribunál4' zatkol předsedu vlády a iných a níe organizátora ktorý chcel obnovit' soc. demokraciu a „rozbiť stranu44 ? Na tomto plas-ticky vidno demagógiu (iba demagógiu?) tých, ktori vyťahujú stále inú verziu na zdóvodnenie toho, čo tak citelne poškodilo prestiž socializmu. Ich úmysel níe je rozhodujúci. Rozhodujúci je dopad vojenského zásahu do riešenia vývoja v KSČ a spoločnosti a následný „konsolidačný44 výsledok. V svojom dósledku bolo pre obrodný proces škodlivé tiež počínanie autorov „2000 slov". Objektivne nahrávali sektárskym poziciam a anarchii. .

Předsednictvo UV KSC k týmto a podobným ten-denciám zaujímalo spolu s ÚV KSČ příslušné poli-tické stanoviská, obsiahnuté v dokumentoch. Třeba tiež povedať, že po zrušeni cenzury časť publicistiky

neuvažene „testovala, či naozaj všetko projde". Ne-rozvažnými počinmi vyrábala „argumenty", „nahrávala na smeč", ktorý však vždy sa vrátil na našu hlavu a poškodzoval naše zahraničnopolitické vzťahy. Pravda, časť je len zložkou celku — nemožno ju s celkem stotožniť. generalizovať, Icbo masmédia ako celok plnili úlohy na prospěch obrodného procesu.

Prečo tu uvádzam nicktoré ncžiadúce a cutlzic javy. ktoré protiřečili linii nášho obrodného hnutia ? Najmii tieto javy sú argumcntmi, ktorými sa chce zdovodniť chyba v našom přístupe, dovoPujúca ich vznik i jestvo-vanie pre „nerozhodnost' ich mocensky likvidovat*\ Poviem rovno: takými prostriedkami štát i strana disponovali. Bolo by to však riešenie v duchu politiky, ktom sme začali uplatňovat"? Nic. Naopak, zvicdlo by nás to na sccstie, a v ar i to si aj naši odporcovia prial iJc čirou naivitou (hoc i dnes často i z neu živa nou dema-gógiu i) požadovať a predpokladať, že ta kýto a jemu podobný revolučný pohyb sa obide bez uvedených extrémov, sprievoďných javov. Vedenie strany a státu tieto javy vidělo, analyzovalo, hodnotilo, posudz oválo ich, qj ich odsúdilo metodami a prostriedkami poli-tickými, nie administrativno-mocenskými. Dodám však, že každý z nás, vrátanc nicktorých tých, čo zostali á reprezentuji! terajšiu mocenská štruktúru, vedel a vie, že tieto javy v svojom súhrne netvoria charakteristiku organizovanej vnútomej sily, ktorá by bola bývala schopná uskutočniť mocenský zvrat. Dókazom tohto tvrdenia je fakt, že intervcnčné vojská neobsadili budovy, kde tieto javy vznikli, nastali. Obsadili však všetky stranické a vládne micsta, budovy masmédií. Okrem zatknutia vcdcnia strany a Státu nebol po vstupe spojeneckých vojsk zatknutý nikto z „kontrarevolučného sformovaného bloku44 (vcdcnic strany a štátu — že by bolo onen „sformovaný blok44?).

Iste vám nemusím rozprávať o tom, koPko som sa o všetkom tom, čo ste sa ma v tej to otázke opýtali, napremýšPal. Boli to roky úvah, scbaspytovania, seba-hodnotcnia, keď sa mi prcd očami odvíjal obrázok za obrázkom známých událostí. Myslím, že si nemusím a ani nemám prečo sypat' „popol na hlavu", a cšte v takýchtopodmienkach. Jedni tvrdia, že som mal isť rýchlejšie. ini zasa, že pomalšie. Koniec koncov, keď už vieme, o čo vlastně išlo, po známom výsledku je to vari aj nepodstatné, ba bezpredmetné. Negativné javy sú súputnikom, sprievodcom každého, najmá však vačšieho, závažnejšieho revolučného pohybu .Je to nic náhoda, je to zákonité. Závisí od politického vedenia, akú z možných metód ich ellminácie si zvolí. Vedenie strany a štátu v ČSSR sa riadilo zásadou Akčného programu KSČ: „Strana si uvědomuje, že demokra-tizačný proces sa móžu pokusit' zneužit' ideologícki odporcovia socializmu . . . v podmienkach našej krajiny platí zásada . . . čeliť im len otvorcným ideovým bojom pred tvárou všetkého Pudu.44 A tejto zásadě sme zostali vemi. A j preto náš osud bol taký, ako sa v neskorších rokoch odvíjal. Nemám si čo podstatné vyčítat'. S plným vědomím, v súlade a jed no te s voj ho umu, svedomia, opierajúc sa o fakty z nášho vývoja r. 1968 móžem povedať, že tento náš proces obrody aj politika jeho realizácie v československom ludezví-ťazila. Bola však nepol itickým i fo rmam / překaz en á. Táto tragédia je ešte stále záťažou nášho revolučného socialistického hnutia.

13

11. Jaký byl váš nejdramatičtější okamžik v oněch pro všecky tak dramatických týdnech ?

Prosím vás, nechcite na to moju odpověď.

12. Od okamžiku, kdy jste byl vyloučen z KSČ, jste jen zřídka přerušil mlčení. Ve vaší zemi vám nebylo dovoleno se veřejně vyjádřit. Na Západě byly vydány některé vaše politické texty: připomínám úryvky z vašeho posledního vystoupení na ÚV, dopisFederálnímu shromážděni a Slovenské národní radě, dopis vdově poJosefoviSmrkovském, dopis k úmrtíEnricaBerlinguera, dopis listu L Unita s polemikou sVasi-lem Bilakem. Mohu-li vám položit osobní otázku, proč jste byl tak zdrženlivý?

Zdržanlivý, vra víte . . . Možno, že pře širokú veřej-nost*. Nemóže každý rovnako konať, najma v našich podmienkach. Za to čo poviem, napíšem, mám možno aj váčšiu zodpovědnost'; s tým súvisia aj zodpoveda-júce protiopatření a moci.

Okrem toho, čo ste uviedli, napísal som svoje stano-visko k československým udalostiam niektorým komu-nistickým stranám zúčastněným na vojenskom zákroku v ČSSR (PUR a NDR) . Bolo to r. 1975, ešte pred medzinárodnou poradou komunistických stráň v Ber-líne. Myslím, že s mojím stanoviskom oboznámili všet-kých účastníkov zásahu. Považoval som to vtedy za vnútornú záležitosť komunistických stránv Napísal som rad listov: generálnemu tajomnikovi ÚV KSČ, ÚV KSS, ministru vnútra, předsedovi vlády, generál-nemu prokurátorovi aj Najvyššiemu súdu CSSR a všade nie raz — sú toho celé fascikle. Nedával som tomu, pravda, publicitu. Poviete si, možno, že som kto-pal na dveře voprcd uzamknuté. Ale naprick tomu stále na ne klopem, Výrazom tohto je aj mój list před-sednictvu a plénu UV KSČ z 10. 2. 1987 s příslušnou úvahou ako překonat' uzPové problémy z konca 60. a

ďaPších rokov po nich. Ak sa to aj, čo do počtu, zdá byť zdržanlivé, z hPadiska obsahu má to zásadný význam, Kto sa napr. vráti k obsahu listu Federálnemu zhro-maždeniu ČSSR, napisaného r. 1974, móže tam nájsť mnohé nie iba z minulosti, ale aj vyslovenie prognózy, vrátane krizových vývojov, demokratizácie, předpo-kládaných strát, ak tenže vývoj bude naďalej pretr-vávať, vrátane stranického príživnictva, korupcie i iných neduhov, ktoré taký vývoj prinesie. Pozrite si tento list. Konfrontujte ho s dneškom. Nájdete tam i problémy vzťahujúce sa k ďalšim socialistickým krajinám.

Niekedy nerozhoduje, kto a ako často piše, ale obsah. Koncentroval som sa len na kPúčové problémy. A korešpondenciu (vnútornú či zahraničnú), i tú ne-publikovanú, nepovažujem za zbytočnu. Z tých isjtých dóvodov som vo februári napisal list ÚV KSČ. Či sa s nim plénum oboznámilo — neviem. Rád by som sa mýlil, ale předpokládáni, že im nebol ani prečitaný nie tak daný k úvahe.

13. R ád bych vám položil i další osobní otázkv: J ak se odvíjel váš život od okamžiku, kdy jste byl vyloučen z K S Č ? Co jste dělal? Jaké knihy jste mohl číst? Jakc byly vaše vztahy ke KSČ a vládě?

Oznámenie o mojom vylúčeni priniesla denná tlač r. 1970. T o viete, pre člověka, ktorý so stranou kráčal od r. 1939, prešiel odbojom, so zápalom pracoval na obnově i budovaní socialistickej republiky, presviedčal a viedol k tomu iných, atď. — je to rana, ktorá sa len tak nestrati, ale naopak krváca a nehojí sa. Duševná bolesť je ovePa ťažšia ako fyzická, viern. Pociťoval som jednu i druhů. V 50. rokoch to pociťovali ini. Ani vtedy. ani 0 20 rokov neskór neplatila zásada stanov strany, že každý má možnosť byť přítomný na rokovaní stra-nického orgánu, ktorý prerokúva jeho potrestanie. Na prcdvolanic som prišiel z Turecka. Mala so mnou pohovor určená komisia. Odpovedal som na otázky 1 pripomienky.Taktiež som poslal niektoré nesúhlasné stanoviská pisomne. O potrestaní, či vylúčeni tam nebola reč, ani návrh. Za moiej nepřítomnosti vylúčilo ma předsednictvo ÚV KSC, čo potom, taktiež, za mojej nepřítomnosti, potvrdilo aj plénum ÚV. V tej atmosféře a už v značné preriedenom ústrednom výbore by sa (možno) výsledok nepozmenil, ale bol by som rád niektorým jeho členom aspoň pozřel rovno, priamo do, oči. Tu musím zdórazniť dóležitý fakt. Z ÚV KSČ, ktorý bol zvolený ešte v čase, keď na čele strany stál Antonín Novotný, nebol počas celého procesu obrody v r. 1968 nikto zbavený členstva v ústrednom výbore nasej strany okrem Novotného a to za jeho přítomnosti Aj to vyjadřuje metodu našej

novej obrodnejpolitiky. Neviem, či to dobré vyjád-řím, ak poviem, že skrz naskrz nič nevyrieši, ak sa jedna ,jednota" nahradí druhou Jednotou41 bez jej kvantitativného preporodenia do novej kvality na základe novej programovej koncepcie. A jednota sa neutvára na čísi rozkaz, alebo prianie ; krystalizuje sa, zreje cez nejednotu, mnohohlasnosť, až sa napokon stane živou prúdnicou toku, nie jej „mrtvým" ramenom.

Ako sa mój život ďalej odvijal? Obrazné pově-da né takt ako vázna na st ráž en ej vychádzke v ob-medzenom priestore. Napokon niečo o tom pišem v úvode listu Federálnemu zhromaždeniu a Sloven-skej národnej rade z r. 1974, ale bezvýsledne. Iba po celoštátnej kampani som bol vylúčený aj z odborov.

Mne aj iným tak dali na vedomie, že patřím na „perifériu", okraj spoločnosti i diania. Vyučením som strojný zámočnik. Tak som pracoval ako mechani-zátor lesného podniku. Pred odchodom do dóchodku pri řemesle v dielni. Je to pěkná práca. Niektori hovoria, že je vraj špinavá. Je to však „ a s / á špina". Člověku nevadí, ak si vytlačí prsty na omastenom chlebe, alebo keď si ho ofúka, ak mu náhodou spadne na zem. Jediné, čo ma znepokojovalo, bolo, že „och rančo via" nad o mnou bděli\ a v šel ijako sa při-pomínali Až do návštěvy súdruha M. Gorbačova v ČSSR som ich nevidel Za 19 i . kov toho bolo až

14

při ve la. Třeba nato nervy, ale aj tie niekedy povolili. Čítať som mohol. Nie všetko nahlas. Č itanie je

duchovnou potravou aj v čase. keď je neklud. Vela člověk nájde pře odpočinok duše v beletrii, povied-kach i v básňach. Z poezie som sa po celu tuto dobu najradšej vracal k básňam našich buditelov z polovice 19. storočia. Majů nesmierny náboj, velícú emotivnu i morálnu silu vole aj odhodlania.

Možno sa začudujete, ale čítal som aj povinnu „školskú" literaturu, napr. „Psohlavcov" a iné práce z historickej tvorby Aloisa Jiráska. Stale sa v nich prelína život, práca tmelená statočnosťou našich pred-kov za miestne, městské či národně práva. Medzi posledné patria* „Nahý som prišiel na svěť" od D. Weissa, spomienky „Všetky krásy světa" od Jaroslava Seiferta, ktorému naozaj právom udělili Nobelovu cenu za literaturu a „Mestečko u vody" od Bohumila Hrabala. Zaujimam sa aj o „samizda-tové" čitanie. Vidim z něho, čo sa u nás vydávat' nesmie. A vo chviťach zvláštnej clivoty mám po ruke Haškovho „Dobrého vojaka Švejka". Nájdete tam tofko „múdrych hlupostí" o vojně, policajtoch, o psoch, i o ministroch, že sa neudržíte smiechu, i keby vám predtým bolo do pláču.

V mojom případe som sa musel vratiť i k stále živo-taschopným dielam klasikov — Marxa, Engelsa a Lenina. Mám aj teraz před sebou rad ich myšlienok, v ktorych vidím ich odkaz pre buduce generácie revo-lucionárov.Napr.: , Jedno je však isté : víťazný prole-tariát nemóže nijakému cudziemu národu nanucovať nijaké obšťastnenie, ak nechce podkopat' svoje vlastně viťazstvo" — F. Engels (K. Marx-F. Engels: Vybrané listy, ruské vydanie 1947, str. 356-357). Myslím, že vaše otázky a azda i moje odpovede na ne by našli v nich oporu. Celu našu teóriu chápem ako metodu myslenia a činu, ktorým je spoločná tvořivosti nosný pilier. čo mnohi sotva rešpektujú, hoci sa marxizmom-leninizmom zakaždým oháňaju. Nerešpektujú ho ako celok, nechápu jeho celostnosť.

Sprvu som poznal Gramsciho len letmo. Táto doba, tieto dlhé roky mi ho viac přiblížili. Jeho „Základy politiky" mám od priatďa. Jeho myšiienky sú „križoni-krážom" podčiarknuté, pooznačované navýše osobit-nými ústrižkami papiera. Postrehol dávno prcci nami filozofické problémy industralizácie a i.

Mój vzťah k ÚV KSČ sa vyznačoval tým. že ja im píšem a oni to zakladaju. Nedostalo sa mi žiadncj odpovede. Ale aj to je odpověď.

14. Přemýšlel jste za ta dlouhá léta, že byste jedn v srpnu 1968? Co vám dávalo a dnes dává důvěru

Snažím sa byť predovšetkým užitočný tým, že apc-lujem a snažím sa nabádat' súdruhov v Ustrednom výbore KSČ k takým krokom, ktoré by podfa mój ho názoru a presvedčenia mohli prispiet k prekonaniu onej záťaže z minulosti v záujme upevnenia KSČ i internacionálnej povinnosti, napomoct' spojencom i iným komunistickým stranám zbavit' sa břemena, ktoré všetkých zaťažuje. S novým programom česko-slovenskej přestavby vstúpiť do ďafšej etapy povzne-senia socializmu v našej vlasti, to je hlavný záměr listu z februára tr. adresovaný předsednictvu i plénu ÜV

_ w

KSC. V čom, a ako by som mohol byť nápomocný ešte v tejto veci móžu posudiť ini.

Moja neskrývaná ambicia je v tom, aby mi bola vrátená politická česť, ako aj mojim, so mnou rovnako postihnutým súdruhom. Prislovie hovoří, že nádej zomiera posledná. Ak ju ktokoťvek strati, stratí aj zmysel pre svoju perspektivu, nech už sa to týka cohokol'vek v jeho živote. Dóveru a nádej mi dáva predovšetkým presvedčenie a vier a v správnost] opod-statněnost' náš ho revolučně ho postupu, vyjádřeného pred 20 rokmi v A kčnom programe. Kto sa s nim aj dnes oboznámi, spozná, že má čo poveďať k dnešku —-vyvolať nové podněty na uskutočňovanie ekonomickej reformy, spájanie demokracie so socializmom a socia-lizmu s demokraciou aj náčrt mechanizmov zásadnej, otvorenej činnosti komunistickej strany pred tvárou nášho Pudu. Nádej i dóveru mi poskytol i ďaťši vývoj overený praxou, ktorá ma len ďalej utvrdila v mojom presvedčeni. Idea obrodnejpolitiky v straně aj v na-šom fude žije: nedala sa natrvalo potlačiť, umrtvit! Navonok ako by nepostihnutefná, žije, přetrvala hlboko vo vědomí Fuduu Třeba jej dať súčasnú, dnešku i zaj-trajšku adekvátnu podobu, tvar.

Napokon je to nová politika KSSZ, ktorá ma utvr-dila v nutnosti všestrannej revolučnej obrody socia-listických idei a praxe socialistickej výstavby v novej etape vývoja.

>u mohl pokračovat v práci tak brutálně přerušené a naději ?

Povcclané vašim Gramscim : Nadej mi dáva „filo-zófia praxe".

U končím to našim A kčným programom: naša spoločnosť vstúpila do nelehkého obdobia, připadá nám úloha raziť si cestu cez neznáme podmienky, experimentovat',dávať socialistickému vývojů novu podobu, opierajúc sa o tvořivé marxistické myslcnic i o poznatky medzinárodného robotníckcho hnutia, spalichajúc sa na pravdivé porozumenic podmienkam socialistického vývoja Československa ako krajiny, ktorá pred tvárou medzinárodného komunistického hnutia nesie zodpovědnost' za zhodnotenie a využitic vyspelej materiálnej základné, nevšednej úrovně vzdě-lanosti, kulturnosti 1'udu i ncpopieratcrných demokra-tických tradicii v prospěch socializmu a komunizmu" (Akčný program, str. 62).

+ * *

DovoFte mi ešte niekoťko poznámok na okraj. Keď sa zamýšťam nad vašimi otázkami a mojimi

odpovediami, hlavou mi prebiehajú minulé i súčasné deje. Neřád by som bol, keby moje úvahy o problé-moch spátých predovšetkým so životom a činnosťou KSČ, v ktorej som sledoval určité zameranie jej poli-tiky, vyznievali akosi nadnesene, neprimerane, ako keby som videi len časť z celej skutočnosti a opomínal život a konanie celej našej spoločnosti, ktorej je poli-tická strana určitou súčasťou.

Interview k fundamentálnym otázkám je už istým zovšeobecnením faktov aj pokusom všestranne vidieť priebeh daných javov. Dopracovat* sa k takému pohl'a-du však nie je 1'ahké; tak ako je zložité a ťažké adekvátne uplatňovanie teorie v živote, v jej konfron-tácii s praxou. A právě pokiaf ide o spoločenské problémy, a to považujem za nesmierne závažné a základné, navýše nejestvuje pre overenie správnosti nijaké inéfJaboratórium" ako skutočný spoločenský

15

život. Preto tiež v rcvolučnom hnuti, z ktorého vy-chádzame, je tak životné dóležité a nevyhnutné spoje-nie robotníkov a intelektuáiov.

Snažím saobsiahnuť čo možno najlepšie to, čodnes v našej krajině přežíváme. Viem, že žiadny dnešok nemožno oddeiiť od minulosti, od jeho spoločenských koreňov, rovnako ako v tom dncšnom sa zakladá mnoho z budúceho, čo už převezme na svoje piecia nastupujúca generácia, Zamýšlam sa preto jednak nad vývojom nasej teorie, socialistických ídei, jednak nad vývojom budúcej praxe socialistickej spoločnosti, ako aj kapitalistickej v kontexte vývinu ťudskej spoločnosti v celku vóbec i jej jednotlivostiach. Preto na otázku, či socializmus má budúcnosť, si odpovedám jednoznač-né pozitivně. Áno, má, ale bude takým, ako ho poznáme dnes ? Nie. Akýže teda bude ? Obdobné, aké budú nové socialistické fdey ? Budu teoreticky přepra-cované, vy argumentované, aby mohli byť mate riálnou silou praxe ? Isteže budu. Budu však len také, s akými sa střetáváme dnes? Nie, naskrze nie. Čo prinesie však ích tvořivý rozvoj ? Budúcnosť naplní tieto otázky svojou konkrétnou odpoveďou. Čo dnes celkom určíte vieme je, že socialistickú prax i jej teóriu nesmieme dať zošnurovať do „svieracej kazajky"

V o svojich odpovediach som sa usiloval sprostred-kovať vám svoj pohFad i na súčasné problémy, Predo-všetkým vidím, že mnohostranná, mnohotvárná naša československá súčasnosť sa vidí zúžene a skreslene. Prečo je tomu tak? Příčina spočívá predovšetkým v obmedzeni demokratického života v krajině. Všetci, čo zvlášť pociťujú potřebu vyjadriť sa k našim problé-mom, nemóžu tak urobiť ve rej ne podťa svoj ho prc-svcdčcnia či v konfrontácii s inými stanoviskami, vrátanc stanovisk oficiálnych. A predsa v skutočnosti legitimně móže byť len to, čo je v súlade s vólou rozhodujúcej váčšiny. Nelcgitimnosť sa sice móže róznymi (administratívno-prikazovacími i mocen-skými) metodami presadzovať, ale ide o to, či a ako móže natrvalo ovplyvniť, poznačit' život spoločnosti bez toho, že by sa tento proti tomu nevspieral a nevzo-prel. Je to možné len dočasné. Preto na všetkých úsekoch nášho života třeba utvoriť a zaviesť demo-

>

kratičké pravidlá, platíacepre všetkých. A no, demo-kraciaje diskusia, ale aj práca, činnosť.

Osobné ma teší, ak sa váčšina vylúčených členov KSČ hlásí ku svojniu politickému presvedčeniu, ne-sporné obohatenemu o novů skúsenosť a chudobnej-šiemu o rózne ilúzie. Znamená to prihlásenie sa k aktivnej, oficíálnej politike KSČ z roku 1968, vtedy najplnšie vyjadrenej v Akčnom programe a uznese-n i ach KSČ, a to nie len slovami, ale najma zásadnými postojmi pri posudzovaní a riešeni súčasných problé-mov československej spoločnosti. Nie vždy sa to dá, ani nie vždy je to ťahké, avšak ak si chceme zachovat' svoju tvár, inak sa postupovat' nedá.

Este pár slov o tých príslušnikoch našich národov, čo z najróz nejsi ch dóvodov, či vlastných motívov odišli v posledných rokoch z Československa. N a ras tli počty našich rodákov, ktori žijú odlúčeni od svojej vlasti. Ich rady naďalej rastu, 1'udia z domova utekajú, neraz s nasadenim života. V r. 1968 až do augusta táto emigrácia bola nemysliteíná. Ak by som sám nebol schopný dobrovoíne opustiť vlasť, nemóžem týchto svojich kraj a nov zatracovať. Naopak, prial by som si, aby mohli bez diskriminácie nájsť cestu naspáť do svojej otčiny. Nie všetci sa však k svojej bývalej domovině chovajú rovnako. I v emigrácii tvoria výnimku ti, čo aj v r. 1968 nezaujali kladný

postoj a vzťah k našej obrodnej socialistickej politike. Pre všetkých však, či by sa vrátili alebo nie, by mala platiť možnosťpreukázať svojimi počinmi, že nes tra-til i svoje fudské puto k rodnému krajů, vlasti a o jej dobré meno vo svete dbať

Na závěr svojho „rozhovoru na diafku" chcel by. som ešte sadotknúť možnosti uplatňovania a náplňo-vá nia občianskych, či vóbec ludských práv všetkými tými, čo nesledujú len svoje úzko sobecké záujmy, ale skór vidia v rámci kolektivu ostatných a skrz tento kolektiv sa snažia realizovat' aj svoje ciele. Samo-zřejmé, že my, čo sa naďalej přihlašujeme za komu-nistov, si uvědomujeme dobré Marxové šlová, že sloboda jednotlivca je zárukou slobody všetkých.

Tu sa dostávám k druhej poznámke, že třeba sa nám vyjadřovat' k celému radu konkrétných návrhov, vzni-kajúcich a zrejúcich v našom československom pro-stredi i vo svete, nezávisle na tom, z akej strany k nám prichádzajú. Myslím, že všetci citime, čoje pod-statné. Z dějin roku 1968 v ČSSR. ako som sa ich snažil ukázať, vyplývá, žesúčasná náprava deformá-cií by bola významným pri no som pre budova nie ,,európskeho domu'. Lebo v jeho základoch by mal byť prispevok od každého národa či štátu a skutočne rovnoprávná spolupráca. Potom sú však akékol'vek násilné akcie, či sa stali v minulosti, alebo k nim dochádza dnes, v príkrom rozpore s jeho stavbou, rovnako ako snahy ponechat' si akékoPvek výhody. Nechcem sa tu vyjadřovat' k jednotlivostiam v pro-cese odzbrojenia: vidim na stole medzinárodných rokovaní vel'a zvlášť závažných návrhov počnúc zasta-vením jádrových skúšok, cczobmedzovania a likvidáciu bojových rakiet s najróznejšim dosahom až k túžbe Fuclstva vstúpiť do ďalšieho tisicročia bez jádrových zbraní a tecla bez strachu o prežitie 1'udského rodu,jeho civilizácie. Už realizácia doterajšich návrhov by istotne přispěla k ďalŠiemu posilňovaniu dóvery, potom k po-stupnému procesu skutočného odzbrojenia až po zachovanie všestrannej bezpečnosti na najnižšej mož-nej úrovni výzbrojejednotlivých krajin (najma vel'mocí a supervePmoci) s vyhliadkou zrušenia existujúcich vojensko-politických zoskupení.

Vyjádřil by som sa tu aj k jednému konkrétnému návrhu medzinárodnej povahy. Podobné, ako naša vláda by si v nadváznosti na dokument o mieri a spo-lupráci v Európe priala čo najskór usporiadať konfe-renciu o problematike hospodářského rozvoja a koope-rácie za účasti představ i teFov všetkých krajin zúčast-něných na konferencii v Helsinkách r. 1975, jestvuje tiež dóležitý sovietsky návrh na konferenciu zástup-cov národov a jednotlivých krajin na prerokovanie všetkých aspektov humanitárnych problémov vo svete, ktorá by sa mala zísť v Moskvě. Myslím, že jestvuje oprávnenosť takéhoto návrhu. Pripomienky či námietky proti konaniu takejto konferencie vznášané niektorými krajinami či štátmi nemóžu byť směrodatné. O záváz-koch vyplývajúcich z „tretieho helsinského koša" či o prehrieškoch jednotlivých krajin sa móže rovnako hovoriť na konferencii v Moskvě, či inde. Od ideál-neho stavu sme ešte značné vzdialeni. Myslím, že by sa sovietskemu vedeniu nemalí stavať do cesty umělé překážky, či už v ich všeobecne prospešnej demokra-tizácii, alebo v úsili o utvorenie zdravého ovzdušia vo vzťahoch medzi štátmi, teda ani v usporiadani tejto světověj porady. Překážky skór negativne ovplyvnia ich obrodný proces vrátane úsilia naplniť obsah helsin-ského dokumentu, vrátane 1'udských a občianskych práv. Právě v tejto oblasti jestvujú v jednotlivých

16

krajinách rozdielne východiskové urovné, avšak myslím si, že barienr sa dajú překonat', čo potvrdzujú samotné výsledky z Helsink i dokumenty OSN. Lebo čo najvše-strannejšie posudzovanie uvedenej problematiky (z ktorej by sa nemal nikto vylučovat') by nás přiblížilo k faktickému naplňaniu občianskych a 1'udských prav aj v Európe, i vo svete.

A koje známe, nie som príslušníkom či stúpencom akejkoFvek neoficiálnej alebo paralelnej iniciativy v Československu. Sledujemoficiálnu t lačsjej neustá-le sa opakujúcimi témami pri častom vyhýbaní sa skutočným problémom, hoci vposlednoni čase narástol jej kritický tón.K informovanostiprispievajú aj mate-riály najrozličnejšieho druhu z neoficiálnych struktur.; Pochopitelné, že tak, ako sú často diskutabilně ofi-ciálně stanoviská, platí to v istej miere aj o neoficiál-nych pohFadoch. Predovšetkým ide o to, aby sa všetky témy mohli otvorene prediskutovať. Z mojich odpo-vědi na vaše otázky vidno, čo pozitivně sa mohlo preja-viť. vykrystalizovat' z róznych iniciativ roku 1968 ; čo bolo životaschopné, bolo by sa ujalo a iné zaniklo. Dnešné neoficiálne paralelné štruktúry sú z toho dóvodu, že nemóžu pósobiť, vyjadřovat' sa verejne. Ale aj tak ich hlas počuť. Vzniká potom otázka, prečo je taký jednostranný pohťad oficiálnych štruktúr na rózne javy z r. 1968. Veď — podl'a mójho názoru — v živote móžu jestvovať i také snahy, čo jednoducho sú tu samy od seba, samy sa nikam nezarad\ijú ani sa nedajú zařadit', napr. l'udská iniciativa, obetavosť, pomoc okoliu. bližným, a sú nesporne vel'mi prospěšné * spoločnosti. Dobrý čin je niekedy viac ako přesila slov.

Staviam sa za to, aby návrh na usporiadanie kon-ferencie o Fudských právach v Moskvě bolplne pod-pořený. Nebojím sa přitom vyslovit' svoje presvedče-nie, že právě v Moskvě móže vzniknúťa rozvinúťsa do

všestrannosti myšlienka o čo najváčšej reprezentativ-nosti zhromažtienia, na ktorom dostanu * slovo aj oficiální aj neoficiální predstavitelia, ak majů k tak závažnej prohlematike čo podstatného povedať, V pt-somnom aj v bezprostrednom interview Michail Gorbačov pre LUnita na niekol'kych micstach takúto koncepciu potvrdzuje.

Chccm i tu zdórazniť, ako sme sa v r. 1968 usilovali o takú politiku, hcslom ktorej bolo nie vystupovat' „protř* niečomu, ale „za niečo'\ za to, čo by bolo v tom najváčšom súladc s tužbami nášho rudu. To zdórazňuje pozitivny, konštruktivny smer našej poli-tiky, ktorým sme chceli isť, či už išlo o jcdnotlivcov, komunistov, iných demokratov, poťažne o celú našu spoločnosť. Náš Akčný program cielil právě k tomuto. Přehlásili sme ho za otvorený ďalšiemu vývojů. Ne-smierna podpora, ktorú v celej krajině získal, je sama o sebe výřečným svedectvom. Chystali sme sa všetko opátovne podrobné posúdiť na zjazde KSČ v septembri 1968. vrátane pozitiv i nežiadúcich javov. Zjazd a v ďaFšich dfioch po ňom prax by nám napovcdali. čo a ak ďalej. Žial', našej straně, zvoleným delegátom zjazdu, ÚV KSČ, bol vymedzený len vel'mi krátký časový úsek, kratší než příchod novorodcnca na svet z lona matky.

L'udia, ako je známe (ja sám nie som tu výnimkou ), radi predovšetkým spominajú na tie úseky života, historie svojej krajiny, kedy sa dialo niečo prospěšné, skutočne tvořivé. Tento kladný obsah i realizačný postup nášho programu r. 1968 nemóže nikto zmazat'. Nedá sa zabudnúť, naopak v dějinách mojej vlasti a Eurápy bude stále žiti S účasne sa budu zvažovat' mnohé nove podněty, koreniace jeho páde, v jeho realizačnej atmosféře.

Bratislava

LISTY řídi Jiří Pelikán s redakčním kruhem (Zdenek Hejzlar, Milan H oráček, Vladimír Horský, FrantišekJanouch,CyrilJohn,Karel Kaplan,JiříKosta,KarelKyncl, A .J.Liehm,ZdeněkMlynář, Adolf Müller,J osefPokšten,MichalReiman,MilanSchulz,RadoslavSelucký,OtaŠik,ZdenaTominová,Ruth Tosková). LISTY jsou dvouměsičntk určený především čtenářům v Československu. Přečtěte a předejte známým I

V ZAHRANIČÍ je roční předplatné D M 25,— (nebo ekvivalent v jiné valutě) pro Evropu; DM 30,— pro USA, Kanadu, Izrael a další zámořské země (letecky). D M 35,— pro Austrálii, N . Zéland, Jižní Afriku a Latinskou Ameriku (letecky). PŘEDPLATNÉ a PŘÍSPĚVKY na tiskový fond (nikoli objednávky!) posílejte pouze na LISTY,

Postscheckamt München 112 76-802. OBJEDNÁVKY časopisu a ostatní korespondenci (nikoli peníze !) posílejte pouze na adresu redakce:

LISTY, Via delCorso 57, 00186 Roma.