ÚVOD

Historické parky a záhrady sú neoddeliteľnou súčasťou krajinného obrazu,

duchovnej hodnoty krajiny, ktorá predstavuje kultúrne dedičstvo zveľaďované po

stáročia minulými civilizáciami a preto je potrebné ich chrániť a snažiť sa zachovať aj pre

ďalšie generácie. Tieto unikátne diela sú odrazom humanizovaného prírodného prostredia,

odzrkadľujú v sebe obraz minulej doby, na čo sa často pozabúda.

Historické záhrady podliehajú množstvu negatívnych vplyvov ,ovplyvňujú ich nie

len biotické a abiotické faktory, ale aj ľudská nerozvážnosť, nevedomosť a ľahostajnosť.

Parky boli v minulosti súčasťou významných stavebných objektov, hradov,

zámkov, kaštieľov a starostlivosť o ne bola vždy dobre zabezpečená.

Zmenou spoločenského systému a novými výrobnými vzťahmi sa zmenila

štruktúra i poslanie týchto objektov a následne začína zanikať  záujem o ich údržbu, začali

chátrať a strácať na svojej hodnote. Dostávajú sa do súkromného vlastníctva ,alebo sa

stávajú využívané širokou verejnosťou .Dopĺňané sú o nové funkčné objekty, ako napr.

detské ihriská, amfiteátre, letné kiná, reštaurácie, čím sa výrazne mení ich štruktúra a tým

aj kultúrna výpovedná hodnota. Samotná zmena funkcie nemusí hneď pôsobiť negatívne,

avšak zvýšený podiel návštevníkov sa často odzrkadlí aj na jeho estetických

i kvalitatívnych vlastnostiach.

V devädesiatych rokoch 20. storočia záujem o parky či záhrady, ktorý vyšiel najmä

z ekologického hnutia, dosiahol vrchol, ktorý trvá dodnes. Do povedomia verejnosti sa

stále viac dostáva otázka obnovy historickej zelene.

Voľba samotnej metódy obnovy je komplikovanou záležitosťou ,pretože závisí od

mnohých okolností .V prvom rade sú to miera zachovania jednotlivých vývojových

etáp, funkčné využitie daného objektu a v neposlednom rade finančné prostriedky

investora.

Neblahý osud postihol i prírodne- krajinársky park v obci Sobotište.

Nová funkčná zmena úplne pozmenila jeho spoločenskú i historickú hodnotu.

Postupným rozširovaním výstavby v obci v 50-tych rokoch, začal strácať nie len na svojej

hodnote ale i veľkosti. Až napokon jeho historická hodnota úplne zanikla. Do dnešnej

podoby sa v parku nič z pôvodnej kompozície nezachovalo. Nová funkčná náplň tohto

parkového objektu a absencia historických podkladov obnovu do pôvodného stavu

10

bohužiaľ neumožňuje , preto sa v tejto práci sa budeme zaoberať alternatívnym funkčno-

priestorovým návrhom tohto objektu.

Podnetom pre spracovanie tohto návrhu bola absencia verejného, plnohodnotne,

funkčne vybaveného priestranstva v obci, ktoré by spĺňalo základné predpoklady a

potreby pre obyvateľov a návštevníkov obce so zameraním na oddych a relaxáciu.

Napriek tomu, že park je iba regionálne významný, vybrala som si ho práve preto ,

lebo danú obec dobre poznám, mám k nej vytvorený citový vzťah a chcela by som svojím

pričinením prispieť k zveľadeniu obce.

11

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠNEJ PROBLEMATIKY

1.1 Pojem historický park a jeho využitie v súčasnosti

Koncepcia historických záhrad vychádza z presvedčenia, že parky a záhrady podobne

ako hudba, alebo obraz potrebujú nezastrené zmysly a otvorené srdce viac ako racionálny

výklad. Nie sú totiž iba pamiatkou ale ako všetky skutočné umelecké diela majú

schopnosť osloviť priamo naše vnútro. Kto ich reč raz započuje , neprestane si priať aby

sa celý svet zmenil na záhradu (Dvořák,2007).

 Parky a záhrady vzniknuté v minulosti ako unikátne vzájomné diela človeka

a prírody predstavujú kultúrne bohatstvo našej krajiny a sú súčasťou nášho kultúrneho

dedičstva. Zväčša ich označujeme pojmom historické parky a záhrady.

Florentská charta (1981), ktorú prijal medzinárodný výbor pre historické parky

a záhrady (ICOMOS/IFLA) definuje historickú záhradu ako architektonickú a vegetačnú

kompozíciu, ktorá je z hľadiska dejín alebo umenia celospoločensky významná. Ako taká

je považovaná za pamiatku.

Historická záhrada vyjadruje úzke vzťahy medzi civilizáciou a prírodou. Vytvára

miesto pohody, podnecuje človeka k zamysleniu či vychováva jeho dušu. Historická

záhrada takto nadobúda kozmický zmysel v idealizovaní obrazu sveta, stáva sa rajom

v etymologickom pohľade a zároveň svedčí o kultúre, o štýle príslušnej epochy, prípadne

o osobnosti a originalite jeho tvorcu (Chalupová, 2007).

Park tvorí syntézu prírodných prvkov, architektúry a umenia, v ktorom sa využíva,

obohacuje a vyjadruje bohatstvo rozmanitých prírodných prvkov. Park ako kultúrny výtvor

tvoria umelo koncipované a vytvorené spoločenstvá rastlín rôzneho pôvodu, charakteru,

požiadaviek a nárokov ,ktoré tvoria tzv. kultúrne fytocenózy parkového charakteru

(Tomaško - Supuka,2003).

Otruba (2002) definuje park ako chránený, ucelený útvar zelene, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou urbánnej štruktúry sídla alebo jeho časti. Spravidla je verejne

prístupný a jeho plošný rozsah nie je rozhodujúci.

Historické parky sú buď samostatné objekty alebo spolu s architektúrou objektov

(hrady, zámky, kaštiele, kláštory) vytvárajú jedinečné súbory architektúry a prírodného

12

prostredia. Ide o kultúrne dedičstvo, ktoré je potrebné chrániť kultivovať a dnes najmä

rekonštruovať a udržiavať. Na údržbu a rekonštrukciu historickej zelene sa využívajú

pestovateľsko - technologické disciplíny zamerané na dopestovanie materiálov ,ich

následnú výsadbu, zakladanie a údržbu, komunikačné siete, prvky drobnej architektúry,

výtvarné prvky hygienických zariadení a vodných diel najmä na uplatnenie biologického

materiálu (trávnik, výsadby kvetín ,stromové a krovité porasty, skupiny a solitéry drevín)

(Tomaško-Supuka,2003).

Pod pojmom historická zeleň Tomaško (2004) uvádza také parkové objekty

a záhrady, ktoré majú určitú historickú, biologickú, architektonickú, krajinársku a kultúrnu

hodnotu.

Historický park Wagner (1990) definuje ako objekt ,ktorý je často súčasťou

stavebnej pamiatky, bol založený v niektorom slohovom období a je taktiež v tomto pojatí

o udržiavaný. Za historické parky považuje i všetky hodnotné sadovnícke úpravy, ktoré

dosiahli vrchol svojho estetického a biologického vývoja. Všetky tieto plochy sú studnicou

poznania vývoja sadovníckej tvorby a biologickou bankou najmä introdukovaných drevín.

Využitie obnovovaných parkových objektov.

Pre dnešnú dobu je príznačné ,že hodnoty nevyčísliteľné na peniazmi nedokážeme

oceniť. Množstvo historických záhrad zaniklo alebo sa zmenilo na verejnú zeleň. Iné sú

zanedbané a spustnuté. Niektoré tvoria kulisu slávnych stavebných pamiatok. V povedomí

našej verejnosti chýba informácia o tom, že historická záhrada a park sú kultúrnou

pamiatkou rovnocennou historickým budovám, že starostlivosť o ne má svoje pravidlá

a metódy. Symptómom tohto javu je i nepochopiteľný fakt ,že v bohatej bibliografii našich

historických pamiatok úplne chýba obrazová publikácia, ktorá by poskytovala

reprezentatívne svedectvo o kráse historických záhrad (Dvořák,2007).

V súčasnej dobe i historické parky podliehajú tlaku obyvateľov ,a postupne

nadobúdajú rôznorodé funkcie. Dopĺňajú sa detské ihriská ,kúpaliská, letné kiná, ihriská

pre dospelých ,plochy pre zimné športy. Každopádne by to však nemali byť funkcie, ktoré

nejakým spôsobom narúšajú hodnoty niektorých častí parku .V žiadnom prípade však

nemajú byť v historicky cennom prírodnom parku vykonávané jednorazové masové akcie

ako ľudové zábavy, žne, vinobrania alebo hodové zábavy. Pri rozľahlejších parkoch je

možné vytvoriť sekundárne okružné trasy pre bežcov, alebo pre povozy a kone. Jazde

motorovými vozidlami by sme mali zabrániť. Trasy musia byť vedené tak, aby neprišlo so

stretom s pešími návštevníkmi.

13

Prírodné parky boli koncipované pre iný životný štandard a iné spoločenské vrstvy.

Napríklad odľahlé časti boli komponované na jazdu na kočoch a preto sa do kompozície

parkov nezaraďovali také detaily ako pri komponované parkov pre peších návštevníkov.

Pracovalo sa s väčšími hmotami v dôsledku čoho pešiemu návštevníkovi pripadá cesta

takto komponovaným parkom zdĺhavá, chudobná a prázdna, pretože trasa sa

psychologicky predĺži až 5krát.

Zmenou majetkoprávnych vzťahov sa zmenilo i novodobé využitie prírodných

parkov širokou verejnosťou.

Pešie trasy sa dopĺňajú a udržujú tak, aby u návštevníka vyvolali napätie

a psychologický program odpovedal jeho chápaniu, rýchlosti chôdze ,a časovým

možnostiam. Nesmie sa však tento fakt chápať tak, že priestor by mal byť doplňujúcimi

prvkami preplnený. Dôležitou súčasťou parku sú aj pokojné úseky, kde pozorovateľ môže

naslúchať vtáčiemu spevu, cítiť vôňu drevín a kvetín.

Za najdôležitejšie prvky záujmu sa pokladá priehľady a pohľady, ktorými sa

porasty vhodne rozčleňujú a naopak, príliš dlhé prázdne priestory sa doplňujú atraktívnymi

drevinami v menších skupinách.

Vopred sa stanoví program zatraktívnenia a v porastoch sa vyberajú stromy a kry

pre vytvorenie rámca priehľadu. Musia byť zdravé ,mať peknú zdravú rastúcu korunu

alebo korunu schopnú v krátkej dobe do potrebnej estetickej a biologickej hodnoty

regenerovať (Wagner ,1990).

1.2 Problematika obnovy historických parkových objektov

Necitlivý prístup človeka v posledných desaťročiach spôsobil mnohé jazvy na

„tvári“ týchto obdivuhodných diel. Ich pôvodná funkcia a historická výpovedná hodnota sa

pomaly stráca, a tak záujem a náležitá pozornosť spoločnosti, ktorú by si tieto historické

skvosty zaslúžili, klesá.

  V súčasnosti v mnohých parkoch prakticky po 50 ročnom zanedbávaní údržby

prichádza k vysychaniu vegetácie.         Existuje len malé množstvo kvalitných vzdelávacích inštitúcií venujúcich sa

prednostne problematike historických parkov a záhrad. Zriedkavo sa vyskytujú i vedecké s

konferencie či sympóziá a semináre venujúce sa problematike historických parkov

a záhrad, ako na domácej tak i na medzinárodnej úrovni (Chalupová, 2007).

14

Využívanie parkových objektov a záhrad verejnosťou alebo len súkromne sa

odráža na úrovni údržby ,to znamená že i na súčasnom stave, od ktorého sa odvodzuje

obnoviteľnosť alebo revitalizácia Na základe výskumu z rokov 1995- 2001 bolo zistené,

že na Slovensku sa kedysi udržiavalo až 416 parkových plôch s rozlohou väčšou ako 0,5

ha.

V priebehu 35 - 50 rokov bolo s touto zeleňou zle hospodárené. Výsledky ukázali

že iba 10% týchto objektov je stále dobre udržiavaná a  150 objektov je v takom stave ,že

ich obnova je možná a žiaduca z dôvodov vedeckých architektonických a historických.

Paradoxné, avšak pravdivé je , že pri chránených architektonických dielach (hrady, kaštiele

a zemianske kúrie) ostali spustnuté a devastované parkové objekty ,ktoré v minulosti boli

súčasťou architektúry budovy alebo jej následným pokračovaní.

K rekonštrukciám vždy treba pristupovať zodpovedne. Dôležité je aj hľadisko

ďalšieho spôsobu využitia, ktoré pri voľbe spôsobu alebo stupňa renovácie pôsobí neraz

ako rozhodujúci činiteľ. Pri rekonštrukciách parkových objektov , v snahe zachovať cennú

hodnotu, neslobodno sa vyhýbať ani komplikovanejším stavebným a sadovníckym

zásahom(Tomaško- Supuka,2003).

1.3 Modernizácia parkových objektov a metódy ich ochrany a obnovy

Modernizácia parkových objektov by mala prebiehať permanentne. Vzhľadom na

skutočnosť že v minulosti boli parky a historické objekty dlhoročne neudržiavané

a postupne chátrali, a ani najnutnejšie objekty a aktivity neboli obnovované ,je potrebné

aby tieto práce boli zahrnuté do programu obnovy.

V rámci obnovy parkového prostredia je dôležité zodpovedne posúdiť stav

porastov, ich funkčnosť a celkový estetický vzhľad. Od stavu porastov sa zvyčajne odvíja

i celková intenzita renovačného procesu(Wagner,1990).

Obnova prvkov historickej zelene je závislá od kompozično - priestorového typu,

od historického významu, od funkčného typu a od druhového zastúpenia drevín

( Tomaško-Supuka, 2003).

Do oblasti modernizácie objektov a aktivít pri obnove historických záhrad a parkov

patria podľa Wagnera (1990) najmä:

- obnova osvetlenia historických objektov a v niektorých prípadoch aj zavedenie

osvetlenia v plenéri vôbec,

15

- obnova historického oplotenia,

- drobné doplnky pri obnove historickej zeleni,

- rozšírenie služieb návštevníkom pri obnove.

Zhodnotenie súčasného stavu architektonicko – priestorovej kompozície parku sa

v priebehu jednotlivých analýz rozkladá na posúdenie stavu nasledovných komponentov

parku:

- stromovej vegetácie,

- bylinnej vegetácie,

- vodného systému,

- cestnej siete,

- prvkov drobnej architektúry,

- výtvarných doplnkov (Tomaško-Supuka,2003).

Metódy pre ochranu a obnovu parkových objektov

1.Konzervačné metódy zvyškov architektúr a a parkových porastov

2.Slohovo- rekonštrukčná metóda záhradnej architektúry a architektúry krajin,

3. Syntetická a analytická metóda parciálne pre architektúru a biologické zložky

4.Náznaková rekonštrukcia čiastočných komponentov parkového prostredia

5.Novotvar architektonického slohového riešenia a reštitúcií parkových porastov pre

spôsob využitia.

1. Konzervačné metódy zvyškov architektúry a parkových porastov

Ide o problematiku záchrany zvyškov architektúry a pozmenených vegetačných spoločenstiev:

- v čistej podobe je používaná pri požiadavke maximálnej autenticity fragmentu (napr.

drobnej architektúry, fontán, parterov, a pod.),

- na Slovensku dominuje názor minimálnej architektonizácie , a to aj v prípade

architektonických objektov a parkov.

Konzervačné metódy z  architektonického hľadiska:

- zachovávajú zvyšky v nálezovom stave, s prípadným doplnením nepodstatných

chýbajúcich častí do takej miery, aby originál nestratil výpovednú hodnotu originálu a bol

zastabilizovaný ,

16

- identické časti treba prezentovať v pôvodnom stave torza a doplnené môžu byť iba

nepodstatné časti, za účelom maximálnej estetickej hodnoty zvyškového súboru,

chápaného ako esteticko- architektonický alebo biologický objekt (v prípade parku),

- dopĺňajú sa najmä identické časti celku, aby výpovedná schopnosť o pôvodných väzbách

bola čo najvyššia.

2.Slohovo - rekonštrukčné metódy

Využívajú sa v nasledovných prípadoch ak :

- objekt je zachovaný do takej miery, že na základe výskumu je možné zistiť jeho jednotlivé

slohové úpravy. V takomto prípade hovoríme o exaktnej rekonštrukcii.

- Objekt má zachované identické časti do takej miery, že do slohovej podoby je ho možné

obnoviť na základe podobných analogických príkladov. Tento typ obnovy sa nazýva

hypotetická alebo analogická rekonštrukcia.

Slohovú rekonštrukciu možno definovať ako maximálny možný návrat objektu do niektorej

jeho ucelenej, často najviac zachovanej architektonizovanej fázy v interiéry (park, záhrada) ako aj

v exteriéry (krajine).

Slohovo- rekonštrukčná metóda sa používa pri objektoch , pri ktorých sa počíta s ich

plnohodnotným využitím. Ak sa v urbanistickom kontexte neurčí priorita prezentácie kultúrnej

vrstvy celku, hrozí pri individuálnej obnove jednotlivých objektov vytvorenie štýlovo

heterogénneho priestoru, nesúceho prvky rôznych štýlov. V takomto prípade už nemožno hovoriť

o autentickom prostredí ale o slohovo odlišných objektoch , chápaných ako muzeálne exponáty.

3 .Analyticko – syntetické metódy

Táto metóda je často využívaná ako sprievodná metóda pri konzervačných a slohovo-

rekonštrukčných metódach obnovy. Používa sa s cieľom prezentovania viacerých kultúrnych

vrstiev súbežne a to v polohe architektonických diel ako aj porastov. Aplikácia tejto metódy na

technickom objekte potiera často atribúty architektúry ,konkrétnej zjednocujúcej vrstvy, do

fázy ,ktorej bol objekt ako celok obnovovaný. V prípade problematickej analytickej prezentácie sa

miesto nálezu dopĺňa fotografickou, grafickou alebo prípadne modelovou dokumentáciou o náleze

ako celku.

17

4. Náznaková rekonštrukcia čiastkových komponentov parkového prostredia

Ide o metodický postup, pri ktorom sa zaniknuté časti jednotlivých kultúrnych vrstiev, o ktorých

existencii :

- je dostatok exaktných informácií, ale význam zaniknutej kultúrnej vrstvy nebol taký

vysoký, aby bolo potrebné pristúpiť k obnove metódou kópie,

- nemáme dostatok informácií o zaniknutej kultúrnej vrstve, aby bolo možné pristúpiť k jeho

obnove metódou kópie, ale zachovanú časť originálu je potrebné v zmysle charakteru

pôvodnej koncepcie parku.

V prípade parkového objektu je to veľmi náročný proces.

5. Novotvar architektonického slohového riešenia a reštitúcia porastov

Ide o metodický postup dotvorenia historických pamiatkových štruktúr ,používa sa v nasledovných

prípadoch ak :

- ide o dotvorenie ešte nezastavaného územia a intenzifikaný proces si vyžiada novú

stavbu parku alebo prvkov drobnej architektúry ako súčasti parkového prostredia.,

- sú pamiatkové štruktúry natoľko zdeštruované, že ich pamiatková obnova nie je

možná a nové navrhované riešenie bude vytvárať predel medzi pamiatkovou

štruktúrou a zdeštruovanými časťami ,ako náznak alebo vizuálna clona,

- je navrhnutý ako prostredie chrániace zvyšky parku alebo záhrady

- vytvára akýsi medzičlánok medzi archeologickou prezentáciou originálu a novším

okolitým prostredím.

V určitom veku sú aj pri dobre ošetrovaných parkových objektoch zásadné opatrenia

biologického charakteru. Podľa účelu a rozsahu prác rozlišujeme ,asanáciu, adaptáciu,

reštitúciu a rekonštrukciu parkových porastov .Výsledkom je celková revitalizácia

parkového objektu.

Asanácia (odstránenie) v sebe zahŕňa opatrenia smerujúce k odstráneniu nevhodných

objektov (prevažne drevín),napr. suchých, ohrozujúcich prevádzkovú bezpečnosť objektov,

náletových drevín prípadne nekoncepčných výsadieb.

Adaptácia je prispôsobenie objektu novému účelu prípadne celková modernizácia

úprav.

Z pôvodného stavu sa zachováva všetko čo možno využiť , najmä odrastené dreviny.

18

Rekonštrukcia ( z lat.) – obnova pôvodného stavu, alebo jej cieľom je zásadná

zmena vo vzhľade a funkcii. Ide o návrh ,ale aj jeho praktické uskutočnenie.

Stupeň intenzity obnovy závisí od:

- súčasného stavu pamiatky,

- dostupných historických materiálov,

- ekonomického potenciálu vlastníka pre obnovu a údržbu objektu

Modernizácia - upravenie , prispôsobenie sa moderným vymoženostiam a požiadavkám.

Renovácia- menšie zmeny objektu smerujúce k zachovaniu jeho

Reštitúcia- náhrada porastov.

Revitalizácia - je celková obnova ,proces navrátenia k pôvodným materiálom, pôvodným

tvarom (Tomaško-Supuka, 2003).

1.4 Areály materských škôl – zásady ich zakladania a obnovy

Materská škola situovaná v historickom parku je neoddeliteľnou súčasťou nami

riešeného objektu. Preto pri celkovej revitalizácii prírodne krajinárskeho parku v Sobotišti

sa budeme v krátkosti zaoberať nesledujúcou problematikou detských ihrísk. Pre realizáciu

a obnovu areálov materských škôl platia nasledovné zásady:

Prostredie musí byť vysoko hygienické a dostatočne bezpečné. Preto základom

záhrad by mal byť dostatočne veľký a pravidelne udržiavaný trávnik. Normy uvádzajú

plochu na jedno dieťa pri materských školách 50m2.

Pôdorysná dispozícia pozemku býva obvykle pravidelná, ale to nevylučuje

voľnejšie riešenie. Pokiaľ je trávnik perfektne udržiavaný (a to by mal byť predovšetkým),

nemusia sa okrem prístupovej cesty budovať žiadne chodníky, ale deti sa môžu pohybovať

po celej ploche. Na dosiahnutie potrebného tienenia sa môže k južnej strane pozemku

vysadiť strom alebo skupina stromov.

Zeleň na detských ihriskách je nevyhnutnou súčasťou celej plochy. Ak nie sú pri

novo zakladaných ihriskách staré stromy, vysádza sa určitý podiel vyrastených alebo

rýchlorastúcich druhov ,aby zeleň už pri uvedení ihriska do používania plnila svoje funkcie

(Hurych, 1985).

Areály materských škôl by mali byť pôdorysne disponované podľa počtu oddelení

jasieľ alebo materskej školy , pretože z hygienickej funkcie by každé oddelenie malo byť

akusticky a vizuálne oddelené. Avšak v súčasnej dobe v reálnej praxi sa s týmto

19

nestretávame, napriek tomu , že by to malo byť prvým predpokladom starostlivosti

o životné prostredie detí. Je preto veľmi dôležité izolovať aspoň detské ihrisko

(Wagner,1990).

Sortiment použitých druhov a kultivarov môže byť pestrejší, ale zelená farba by tu

mala prevládať. Z bezpečnostných dôvodov sa nevysádzajú dreviny s nepriaznivými

vlastnosťami, zvlášť tŕnisté a s jedovatými a nejedlými plodmi. Neodporúčajú sa ani

dreviny s jedlými plodmi, pretože lákajú deti ku konzumácii plodov aj v nezrelom stave.

Pokiaľ to plocha dovoľuje ,je možné do programu zaradiť aj menšie záhony so

známymi rastlinami, aby sa tak deti zoznamovali s prírodou (Rózová, 2003).

Zeleň sa vysádza najmä po obvode ihriska, pričom sa musí myslieť na oslnenie v priebehu

dňa i v roku (Hurych, 1985).

1.5 Základné požiadavky na vybavenosť detského ihriska

Podľa Hurycha ( 1985) je pieskovisko nenahraditeľný a najbežnejší prvok ihrísk

pre deti všetkých kategórií. Minimálna vrstva piesku by mala byť 50cm.Nepostrádateľná je

dokonalá drenáž a pri väčších pieskoviskách možno doporučiť, aby časť pieskoviska bola

chránená pred dažďom. Pieskoviská umiestňujeme na teplom a slnečnom mieste. Do

pieskoviska sa môžu osadiť sedadlá, hracie stoly aj kĺzačky, preliezačky, šplhacie veže

a pod.

Kľudová plocha v pieskovisku sa nemôže miešať s pohybovou hrou na rôznych

atrakciách pieskoviska (Štencel-Souček-Šonský,1983).

Pre detské bazény tiež nie sú ideálne podmienky a preto sa odporúča len zaoblená

prehĺbená plocha so zahmlievacími tryskami. Trávnaté ihrisko môže byť využívané podľa

časového programu aj pre viac skupiny detí.

Pre vyššie ročníky materských škôl by mali byť vytvorené izolované boxy pre

výučbu v prírode, kde každé dieťa má svoje vlastné miesto.

Špecifickou problematikou je náradie a objekty pre hranie detí, ktoré by nemali byť

paušalizované na celom území štátu, mali by rozvíjať hravosť a fyzickú zdatnosť detí.

Z umeleckých doplnkov sa odporúčajú plastiky, ktoré rozvíjajú detskú

obrazotvornosť a môžu byť aj romantického až rozprávkového charakteru, v žiadnom

prípade to však nesmú byť gýče (Rózová, 2003).

20

Vybavenie a atrakcie by mali byť zaujímavo farebne riešené, aby boli pre deti ešte

príťažlivejšie. Môžu to byť farby prírodné, alebo naopak žiarivé .Odpočinkové miesta,

ktoré sú prirodzenou potrebou detí predškolského veku je vhodné vytvárať v nadväznosti

na zeleň (Strnadová,1995).

Na Slovensku pre detské ihriská platia normy STN EN 1176 a STN EN 1177,

platné pre celú Európu.

21

2.CIEĽ

Cieľom diplomovej práce je návrh revitalizácie prírodno-krajinárskeho parku pri

kaštieli v Sobotišti s ohľadom na aktuálne a potenciálne funkčno-priestorové využitie

objektu. 

Spracuje sa harmonogram prác pre revitalizáciu objektu ako aj manažment

starostlivosti o výsadby drevín a trvaliek ,prvkov drobnej stavby a drobnej architektúry.

22

3.METODIKA PRÁCE A METÓDY SKÚMANIA

3.1 Prírodné podmienky

3.1.1 KLIMATICKÉ POMERY

Obec Sobotište sa nachádza na Záhorí v časti nazývanej Horné Záhorie. Základným

klimatickým typom Záhoria je nížinná klíma - v západnej časti teplá , vo východnej

prevažne teplá. V oblasti Horného Záhoria prevláda juhovýchodné prúdenie vetrov.

Teploty v lete v tejto časti sú nižšie ako v západnej časti, je tu vyšší úhrn zrážok a vyšší

počet dní so snehovou pokrývkou a snežením. Podnebie je tu kontinentálne s menšími

ročnými teplotnými výkyvmi. Priemerné ročné teploty vzduchu dosahujú hodnotu 9,5º C,

priemerné júlové teploty 20 ºC a priemerné januárové teploty – 1,9 º C. Počet dní so

snehovou pokrývkou sa pohybuje v rozmedzí 20- 30.

Podnebie je z hľadiska zrážok mierne vlhké s miernou zimou. Priemerný ročný

úhrn zrážok je 600- 650 mm. So stúpajúcou nadmorskou výškou na svahoch sa zvyšuje

i množstvo zrážok, znižuje sa teplota a pribúda dní v roku so snehovou pokrývkou

(Krumpolcová,2008).

3.1.2 GEOLOGICKÉ POMERY

Oblasť Horného Záhoria hraničí na severe s Bielymi Karpatmi, na východe

s Malými Karpatmi na juhu so Záhorskou nížinou a na západe s riekou Moravou. Jej

povrch charakterizujú široké plošiny, ktoré sú pozostatkom z mladších treťohôr.

Pahorkatinu nachádzajúcu sa na tomto území rozčleňujú široké a plytké doliny oddelené

plochými zaoblenými chrbtami .Pás pohorí pokračuje Myjavskou pahorkatinou.

Pahorkatinový až vrchovinový ráz chotára obce tvoria treťohorné ílovce ,pieskovce a íly,

zriedkavejšie vápence. Údolie v ktorom obec leží je orientované v smere sever – juh.

Severná časť je úzka ,miestami iba 100 m, južná časť je sa rozšírila až na 500metrov na

dne údolia. Niva na ktorej je obec vybudovaná ,je vytvorená štvrťohornými nánosmi

štrkov, pieskov a hliny (Krumpolcová,2008).

23

3.1.3 HYDROLOGICKÉ POMERY

Popri parku preteká potok Teplica, nazývaný aj Malina. Katastrálne územie patrí do

povodia rieky Morava ,ktorá je hraničnou riekou s Českou republikou a Rakúskom tvorí

štátnu hranicu po ústie do Dunaja. Potok Teplica je prítokom rieky Myjava. Priemerný

prietok v obci Sobotište je 0,48m3/s a pri ústí do rieky Myjava 0,60m3/s.

(Krumpolcová,2008).

3.1.4 POTENCIÁLNA A SÚČASNÁ VEGETÁCIA

Potenciálnu vegetáciu obce tvoria karpatské dubovo - hrabové lesy v zastúpení

druhov - Quercus petraea, Carpinus betulus, Tilia cordata, Acer campestre a dubové

a dubovo cerové lesy v zastúpení druhov ako Quercus cerris a Quercus petraea

(Kolény,Barka,1993).

Nelesnú drevitú vegetáciu tvoria na území obce Sobotišťa najmä skupinové

a líniové spoločenstvá drevín a krovín. Solitéry sa vyskytujú iba ojedinele. Tieto typy

vegetačné prvky pokrývajú neobrábané terénne depresie alebo rastú pozdĺž vodných

tokov, vodnej nádrže alebo poľných ciest. Zaujímavosťou je ,že na k. ú. obce sa nachádza

až 70 kusov vzácnej dreviny Sorbus aucuparia.

Na vlhkých stanovištiach prevládajú druhy ako Alnus glutinosa , Salix alba a Populus

nigra.

Suchšie lokality majú drevinovú skladbu zloženú z druhov ako Carpinus betulus,

Quercus robur ,Robinia pseudoacacia , Acer campestre, Tilia cordata a Fraxinus ornus.

NDV vystupuje z potoka Teplica do svahov predhoria Bielych Karpát a oživujú

veľkoplošné lány ornej pôdy. Na severných a východných svahoch sú rozšírené plochy

neudržiavaných plôch pasienkov a lúk s riedkym porastom stromov a krov. Sú to plochy

s veľkým sklonom ,ekologicky veľmi hodnotné, pretože majú typickú prirodzenú

vegetáciu.

Sú to plochy:

1- starý kameňolom pri ceste na Myjavu v lokalite Kubina ,kde je prirodzený sukcesný

porast tráv, krovín a stromov,

2- lúčne spoločenstvo na severovýchodnom svahu nad obcou pod Šlachovcom,

3- lúčne a krovité spoločenstvá na severnom svahu pri ceste od Častkova v lokalite

Drahy,

24

4- severný okraj vodnej nádrže Kunov s litorálnymi spoločenstvami v lokalite Podlužie

(Krumpolcová, 2008).

3.2 História obce Sobotište

Najstaršia hodnoverná zmienka o obci pochádza z roku 1251, uhorský kráľ Belo

IV v nej potvrdzuje predaj územia, ktoré sa nazýva Sobotište (Zobodycha), magistrovi

Abovi..Názov obce pochádza vraj z toho, že každú sobotu úradník sobotištského panstva

prinášal horským drevorubačom výplatu.

Zemepisná poloha obce bola priaznivá a príťažlivá : pre husitov, ktorí ju obsadili v

roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských

kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (Habánov),

ktorí si tu založili Habánsky dvor v roku 1620 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a

hospodársky život tohto kraja.

František Nyári poznal habánov ako vyhľadávaných remeselníkov a dobrých

pracovníkov preto ich s ochotou prijal aj do Sobotišťa.

Viaceré nobilitované rodiny mali tu i svoje kaštiele , ako napríklad i Nyáriovci, či

podžupan Nitrianskej stolice Vietoris, ktorý viackrát ponúkol obci možnosť aby sa stala

sídlom okresu.

Kaštieľ v centre obce dal vybudovať Ľudovít Nyári v roku 1630, čoho dôkazom sú

erby nad portálom kaštieľa. Ide o erb spomínaného majiteľa kaštieľa a jeho manželky

Anny Wizkeletyovej. Kráľ Matej povolil v roku 1613 usporadúvať v obci jarmoky .Židia

tu však mohli mať iba štyri stánky. Po zriadení mesta Senica okresným sídlom, začali tieto

trhy upadať( Zajíčková - Drahošová,2002).

V obrodeneckých časoch zohral významnú úlohu v dejinách obce Sobotište Samuel

Jurkovič. V roku 1831 sa do obce prisťahoval ako učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište

medzi slávne slovenské obce. V roku 1841 tu bolo založené Slovenské národné divadlo

nitranské a o štyri roky neskôr tu Jurkovič založil Gazdovský spolok.

Po založení Gazdovského spolku sa jeho členovia rozhodli vysadiť lipy na

pamiatku založenia prvého úverového družstva. Pod vedením Samuela Jurkoviča vyčistili

zanedbaný prameň, obnovili močiar a upravili celé okolie. Vyčistený prameň dostal názov

studnička Anička. Samuel Jurkovič radil vysadiť stromčekmi výmole a jarky nad miestnou

25

časťou nazývanou Kalvínske hroby. Do 24. apríla 1845 vysadili 160 lipiek. Každá lipa

dostala meno osoby, ktorá ju zasadila alebo meno iného, členovi milého človeka .

Tak tu rástla lipka Jozefa Miloslava Hurbana , Anny Jurkovočovej, Ľudovíta

Šuleka a iných.

Ešte rok predtým Jurkovič spolu so svojou dcérou Aničkou dal opraviť studničku

zvanú Anička ,dal urobiť chodník, postaviť lavičku a vysadiť sedem líp. Táto miestna časť

obce Savarka, nazývaná tiež lipnica je pamiatkou na priekopnícky čin Samuela Jurkoviča.

3.2.1 HISTÓRIA NYÁRIOVSKÉHO KAŠTIEĽA A PRIĽAHLÉHO PARKU

Ako kronika obce hovorí...

Kaštieľ s nárožnými vežami a s malou plochou zelene niekdajšieho parku na

námestí obce postavili na základoch hradu, ktorý poznáme iba z rytín zo 17. storočia. Po

požiari kaštieľa v roku 1663 obnovili na štvorkrídlovú budovu, s bastiónmi a vodnou

priekopou. Súčasnú podobu kaštieľ získal po rokokovo-klasicistickej úprave v druhej

tretine 18.storočia. Je to jednoposchodová budova s obdĺžnikovým pôdorysom,

dvojposchodovou strednou časťou a barokovo- rokokovou fasádou .

Kaštieľ Nyáriovcov potom odkúpila obec Sobotište a umiestnila tu školu, čím

provizórne vyriešila problém umiestnenia školy v obci. Takto sa stal kaštieľ v Sobotišti

sídlom školy i kultúry vôbec až do roku 1965.V budove kaštieľa sa vyučovalo od roku

1883.V začiatkoch tu bola umiestnená štátna ľudová škola .V roku 1965 dostáva škola

v Sobotišti nový pekný stánok v novom modernom školskom areáli.

V rokoch 1976 - 1981 sa uskutočnila renovácia kaštieľa, ktorý sa stal domovom

exponátov Záhorského múzea v Skalici so zameraním na poľnohospodársku tematiku.

Postupne sa stal aj sídlom knižnice a obecného úradu.

V súčasnosti sa v objekte nachádza Múzeum Samuela Jurkoviča s expozíciou dejín

slovenského družstevníctva.

Historický park sa nachádza v centre obce, v tichej lokalite pri Nyáriovskom

kaštieli. Šľachta mala vlastného záhradníka ktorého dom bol postavený v parku pri potoku.

Ako kronika obce hovorí : ,, Prostred parku bola stromová alej ,ktorá sa tiahla k východu

a na desať krokov od brehu potoka tvorila s druhou alejou tlačené T. ´´Východná časť

parku bola vysádzaná pagaštanmi .Aleje boli vysádzane platanmi. Na okraji pôvodného

parku ,v časti ktorá je dnes už nevyužívaná a ohľadom na históriu úplne pozabudnutá ,sa

26

v minulosti nachádzali dve väčšie jazierka. Celý park bol prispôsobený jazdám na koňoch

s povozmi. No do súčasnosti sa z pôvodných výsadieb a úprav nič nezachovalo.

Historické záznamy hovoria, že majiteľ kaštieľa bol veľmi pohostinný a miloval

exotické zábavy, ktoré so svojimi župnými priateľmi a senickými pánmi vo svojom parku

uskutočňoval. Na tento podnet si dal vystavať letohrádok. ,bol dvojposchodový ,mal

intímny charakter .Jeho gotické okienka boli navrhnuté s výhľadom na mesto Senica.

Postavená bola z kameňa, podľa čoho dostal aj príslušný názov ,,Kamenica´. Zo západnej

strany viedli k letohrádku dve oblúkovité brány. Verejne známe bolo, že oslavy

uskutočňované na tomto letohrádku končili vždy orgiami. Rozsiahly park postupne spustol.

V roku 1885 z letohrádku ostali iba základy a časť parku bola premenená na ornú pôdu.

Posledný majiteľom kaštieľa pred prevratom bol barón Kuffner .Už v tomto období sa

z parku zachovali iba dva prekrásne platany.

3.3 Metodické postupy pri spracovaní podkladových materiálov

Podkladový materiál:

- kronika obce Sobotište

- územný plán obce Sobotište z roku 2008

- historická mapa parku z konca 18. Storočia

- katastrálna mapa obce

- situačný výkres parku (bez geodetického zamerania) M 1:500

3.3.1 PRIESKUM HISTORICÉHO OBJEKTU

Prieskum parku spočíval vo vizuálnom zhodnotení súčasné stavu vegetačných

prvkov, spevnených a trávnatých plôch, prvkov drobnej stavby a mabiliáru. Terénnym

prieskumom bolo zistené , že park bol novodobo upravený a zo svojej pôvodnej

historickej hodnoty si nič nezachoval. Nadobudol úplne nové funkčné využitie

nezlúčiteľné s pôvodnou funkciou.

27

3.3.2 HISTORICKÝ PRIESKUM

Predmetom historického prieskumu bolo získať informácie o histórii obce vo

vzájomnej súvislosti s riešeným parkovým objektom, na základe historických mapových

podkladov a súčasného využitia parku vytvoriť historickú analýzu obce a samotného parku

a stanoviť najvhodnejšiu metódu obnovy historického parkového objektu. Ako

podkladový materiál slúžila historická mapa získaná z pamiatkového úradu v Bratislave.

Historické fotografie z parku sa nezachovali, dostupné sú iba fotografie kaštieľa v období

jeho rekonštrukcie v roku 1930, z ktorý nebolo možné stanoviť historickú analýzu zelene v

parku. Historické fotografie a v práci uvedený historický opis parku sme získali z kroniky

obce Sobotište (prílohy č.6 -výkres č.2).

3.3.3 INVENTARIZÁCIA DREVÍN

Systém inventarizácie spočívajúci v podrobnej lokalizácii jednotlivých stromov

a porastov s priradením všetkých potrebných atribútov ku každému jedincovi, priradený

záznam sa zapísal do inventarizačnej tabuľky a následne zakreslil do mapy (prílohy č.-

výkres č. 5).

Namerané hodnoty boli zapísané do inventarizačných tabuliek,  následne boli

spracované a vyhodnotené. Výstupom tohto prieskumu bolo určenie drevín na výrub

(prílohy 6- výkres č.6), a na jej základe sa vypracovali mapové podklady, ktoré slúžili ako

ďalší východiskový podklady pre stanovenie hlavného cieľa diplomovej práce.

Pri inventarizácii bola použitá metodika od Machovca (1982,1997).

3.3.4 FUNČNÉ VYUŽITIE PAROVÉHO OBJEKTU

Funkčné využitie parkového objektu bolo spracované na základe zakreslenia

jednotlivých prvkov vybavenosti parku a jeho blízkeho okolia do mapového podkladu.

Terénny prieskum nebol v tomto prípade potrebný, pretože riešené územie je nám dobre

známe. Priradili sa jednotlivým objektom funkcie a následne sa zaradili do príslušnej

kategórie ( individuálna bytová zástavba, občianska vybavenosť obce - s presným využitím

daného objektu pr. kaštieľ, reštaurácia, verejná, súkromná zeleň,.... ),(prĺohy č.6 -výkres

č.3 a č.4). Pre bližšie zoznámenie sa s jednotlivými objektmi bol nápomocný územný plán

obce z  roku 2008.

28

Samotné stanovenie funkčno-priestorovej analýzy je dôležité z hľadiska objasnenia

vzájomných prevádzkových vzťahov medzi objektmi.

3.3.5 HODNOTENIE SÚČASNÉHO STAVU AREÁLU MATERSKEJ ŠKOLY

OHĽADOM NA JEHO FUNKČNOSŤ A VYBAVENOSŤ

Terénnym prieskumom, a naštudovaním danej problematiky bolo vizuálne

zhodnotenie areálu ako celok, a zhodnotila sa jeho funkčnú vybavenosť, následne sme

navrhli menšie úpravy v danom objekte.

3.4 Postup inventarizácie drevín a analýza súčasného stavu drevín  

Základnou úlohou inventarizácie bolo získať úplné sadovnícke zhodnotenie drevín

a porastov v parku a na jej základe vypracovať program revitalizácie zelene. Postup

inventarizácie zelene zahrňujúci hodnotenie drevín (presné druhové - taxonomické určenie

drevín, meranie hodnôt ako priemer kmeňa, priemer koruny, vek a výška dreviny) .

Na základe vizuálnych vlastností a vedomostí z danej problematiky bola určená

sadovnícka a spoločenská hodnota drevín. Na základe spracovaných výsledkov boli

vytvorené mapové podklady predchádzajúce samotnému sadovnícko – architektonickému

návrhu. Inventarizácia bola vypracovaná na základe metodiky prof. Ing. Jaroslava

Machovca CS. (Machovec, 1982, 1997).

Druhový názov - bol určený latinským názvoslovím. Ak nebolo možné rodový názov

určiť ,označili sme ho prívlastkom sp.(len vo výnimočných prípadoch)

Obvod kmeňa - sme merali vo výške 1,3 m. Pri stromoch rozkonárujúcich sa vo výške

menšej ako 1,3 m je údaj meraný 0,1 m pod jeho rozkonárením.

Priemer kmeňa - sa meria v prsnej výške t.j. v 1,3m. Pre potreby inventarizácie sa

namerané hodnoty kategorizujú nasledovne:

1...........0 – 0,05 m

2......0,05 – 0,10 m

3.......0,10 – 0,20m

4.......0,20 – 0,40m

5.......0,40 – 0,60m

6.......0,60 – 0,80m

7.......0,80 – 1,00m

29

8.............1,0 a viac

Priemer koruny - aritmetický priemer dvoch na seba kolmých priemetov koruny ,

Údaje v tabuľke sú zaradené do jednotlivých kategórií s presnosťou na 2m, pri drevinách

s priemerom väčším ako 10 m s presnosťou na 5 m.

Kategórie sú nasledovné:

1...........0- 2 m

2.......... 2 - 4 m

3..........4 - 6 m

4..........6 - 8 m

5........8 - 12 m

6.........10-15 m

7........15- 20 m

8.........20- 25 m

9. .......25 a viac

Výška stromu - sa zisťuje pomocou výškomera. Vyjadruje sa v rozpätí po 5 m. My sme

výšku určovali odhadom, ako oporné body nám slúžili okolité stavby (kaštieľ, kultúrny

dom a materská škola) a technické prvky so známou výškou.

1......... 0-5 m

2....... 5-10 m

3..... 10-15 m

4...... 15-20 m

5.......20-25 m

6.......25-30 m

7.......35-40 m

Veková kategória - hodnotí sa na základe výšky dreviny a hrúbky kmeňa. Pri listnatých

stromoch je možné použiť metódu, pri ktorej sa pri vyšších drevinách vek určí

odpočítavaním ročných prírastkov. U ihličnatých drevín zase odpočítavaním praslenov.

Hodnotené dreviny sú zoradené do jednotlivých vekových kategórií :

1.........0 - 20 rokov

2........ 20 - 40 rokov

3.........40 - 60 rokov

4.........60 - 100 rokov

5.............100 rokov a viac

30

3.4.1 SADOVNÍCKA HODNOTA DREVÍN

Sadovnícke hodnotenie v sebe zjednocuje všetky kvality drevín, ktoré nemožno

iným spôsobom odmerať. Sadovnícka hodnota zaraďuje na základe 5-tich bodov dreviny

do nasledovných kategórií:

5 bodov dreviny najhodnotnejšie

4 body dreviny veľmi hodnotné

3 body dreviny priemernej hodnoty

2 body dreviny podpriemernej hodnoty

1 bod dreviny nevyhovujúce

5 bodov

Dreviny

- zdravé, vôbec nepoškodené, tvarom a habitusom koruny zodpovedajúce danému

druhu dreviny ,veľkostne rozvinuté avšak ešte v plnom raste a vývoji, zavetvené až

k zemi s predpokladom plnenia svojej sadovnícko - krajinárskej funkcie ešte

niekoľko desaťročí ,zachovávame ich vo všetkých prípadoch i za cenu pretvorenia

a prehodnotenia sadovníckeho priestoru.

4 body

Dreviny

- zdravé stromy s typickým tvarom koruny, zavetvené až k zemi ,iba málo poškodené

alebo porušené, veľkostne dosahujúce aspoň polovicu rozmerov dosahujúcich na

pôvodnom stanovišti, mierne naklonené, s predpokladom rastu a rozvoja i v ďalších

desaťročiach s udržaním si dosiahnutej kvality. Je potrebné tieto dreviny chrániť

i za cenu pretvorenia a prehodnotenia sadovníckej kompozície, odstraňujeme iba vo

výnimočných prípadoch.

3 body

Dreviny

- dravé, málo preschnuté ale bez rozšírenia schopných chorôb a škodcov, atypické

tvary drevín s jednostrannou ale stabilnou korunou ,vysoko vyvetvené

s predpokladom obrastania po osvetlení kmeňa, menšieho vzrastu nedosahujúce

pôvodných rozmerov na danom stanovišti ,možno predpokladať dlhodobé udržanie

31

si sadovníckej hodnoty, prípadne jej zlepšenie, s predpokladom na ponechanie pre

ďalší vývoj ,zriedkavo určené na odstránenie iba ak si to vyžaduje zámer.

2 body

Dreviny

- dosť poškodené, vysoko vyvetvené, staré ,málo vitálne, výrazne presychajúce, duté,

nepredpokladá sa zlepšenie ich kvalitatívnych vlastností, neohrozujú bezpečnosť

návštevníkov a porastov - počítame s ich postupným odstránením. Výnimku tvoria

dreviny vysokej dendrologickej hodnoty, pamätné stromy chránené torzá

ponechané na dožitie.

1 bod

Dreviny

- určené na odstránenie, bez predpokladov na ďalší vývoj odumreté,

odumierajúce ,silne poškodené, napadnuté škodcami (hrozí rozšírenie na ostatné

porasty), ohrozujúce bezpečnosť návštevníkov, poškodzujúce kvalitu iných cenný

exemplárov, ohrozujúce daný priestor a jeho vývoj.

3.4.2 SPOLOČENSKÁ HODNOTA DREVÍN

Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta v súlade zo Zbierkou zákonov Slovenskej

republiky, čiastka 13 uverejnená 31 januára 2003

24. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva

zákon č. 543/ 2002 Z .z o ochrane prírody a krajiny ,podľa § 36 a § 37.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR (zákon č. 24/2003 Z.z.) hovorí, že

spoločenská hodnota drevín sa vyjadruje v slovenských korunách v rámci troch skupín:

I. skupina – vždyzelené listnaté dreviny

II. skupina - ihličnaté dreviny

III. skupina - listnaté opadavé dreviny

Základná spoločenská hodnota sa stanoví na základe zaradenia drevín do

skupín a následne u stromov podľa výšky a obvodu kmeňa

v centimetroch, u krov a krovitých porastov podľa plošného priemetu,

ktorý pokrývajú v m2 a u lián pomocou obvodu kmienka a jeho dĺžky.

32

Nasledovné skupiny:

I. skupinu tvoria –vždyzelené listnaté dreviny

II. skupinu tvoria ihličnaté dreviny

III. skupinu tvoria listnaté opadavé dreviny

Spoločenskú hodnotu drevín upravíme prirážkovým indexom.

K základnej hodnote dreviny je priradený príslušný prirážkový index

podľa nasledovných kritérií:

Prirážkové indexy drevín

0,4 - výrazne znížená fyziologický hodnota dreviny, ťažké poškodenie dreviny nad 60%.0,6 - stredne znížená fyziologická hodnota v rozpätí 26-60% prípadne drevina nepriaznivo

vplýva na statiku stavieb alebo drevín, ohrozuje prevádzkyschopnosť objektov alebo

inžinierskych sietí,

0,8 - slabo znížená fyziologická hodnota v rozsahu 11- 25%,dreviny z výmladkov

a náletov,

0,9 - krátkoveké dreviny

1 - stredneveké dreviny

1,1 - dlhoveké dreviny

1,2 - dreviny staršie ako 100 rokov, dreviny priemyselných a hospodárskych areálov,

dreviny školských areálov ,zdravotných stredísk ,cintorínov religióznych objektov,

pietnych miest a špecifických objektov.

1,3 - dreviny brehových porastov, vetrolamov, pramenísk ,rašelinísk, opustených

ťažobných háld výsypiek a odvalov,

1,4 - dreviny parkov, stromoradí, verejných sadov, historických jadier, mestských

centrálnych zón,

1,5 - dreviny v arboretách ,historických parkoch, botanických, zoologických záhradách,

liečebných a kúpeľných areáloch, ak nie sú vyhlásené za chránené územia ,rastúce

v chránených územiach s druhým stupňom ochrany, druhy vzácne z hľadiska

introdukcie ,prípadne vzácne svojím tvarom, vzrastom alebo farbou listov či kvetov,

2,0 - dreviny národných parkov a chránených území s tretím stupňom ochrany

2,5 - dreviny chránených areálov, prírodných pamiatok a rezervácií, na miestach so

štvrtým stupňom ochrany.

33

3,0 - chránené stromy, dreviny národnej prírodnej rezervácie alebo v národnej prírodnej

pamiatke.

3.5 Metodika obnovy historickej zelene a architektúry

Na základe získaných historických podkladov a prihliadnutí na súčasnú funkciu

sme si stanovili metódu obnovy parkového objektu .

Keďže na základe získaných historických podkladov nebolo možné park do

pôvodného stavu obnoviť a jeho súčasná funkčná náplň sa vôbec pôvodnej funkcii ani

nepribližuje, zvolili sme metódu „Novotvaru architektonického slohového riešenia”.

Tento druh dotvorenia historických pamiatkových štruktúr je používaný v prípade ak:

- ide o dotvorenie ešte nezastavaného územia, alebo intenzifikačný proces si vyžiada

novú stavbu, prvky drobnej architektúry alebo nové založenie parku,

- ak pamiatková obnova znehodnotených pamiatkových štruktúr nie je možná a novo

navrhnuté riešenie vytvára harmonický predel medzi navrhnutými a

zdeštruovanými časťami ako náznak alebo vizuálna clona,

- navrhnuté prvky vytvárajú ochranné prostredie pre zvyšky parku alebo záhrady,

- vytvára medzičlánok medzi prezentáciou archeologických prvkov originálu

a novším kultúrnym kontextom a iné.

Pri novostavbách je nutné dodržať princíp ,že výrazovo indiferentná architektúra spĺňa

požiadavku dominantného vnímania historického kultúrneho kontextu.

Za určitých okolností v určitom veku sú aj pri dobre ošetrovaných parkových

objektoch potrebné zásadné opatrenia biologického charakteru. Podľa účelu a rozsahu prác

sa rozlišujú nasledovné opatrenia :

- asanácia,

- adaptácia,

- reštitúcia,

- rekonštrukcia parkových porastov.

Výsledkom je celková revitalizácia parkového prostredia ( Tomaško ,Supuka , 2003).

34

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

4.1 Charakteristika súčasného stavu parkového objektu

4.1.1 ŠIRŠIE VZŤAHY OBCE SO ZAMERANÍM NA PARKOVÝ OBJEKT

Obec: Sobotište

Okres : Senica

Kraj :Trnavský

Počet obyvateľov obce : 1600

Riešené územie: Park pri kaštieli v obci Sobotište

Rozloha parku: 1,7 ha

Rozloha obce 3225,1 ha

Poloha: Park je situovaný za kaštieľom v centre obce.

Nadmorská výška 240m.n.m

Parcely :128/2, 128/1, 129/4, 129/1, 129/2, 123

Bližší popis širších vzťahov je uvedený v výkresovej časti.(prílohy č. 6- výkres č.1)

Sobotište je obec lokálneho významu, zabezpečuje základné vybavenie pre

obyvateľov najbližších priľahlých obcí predovšetkým v nasledovných oblastiach :

- školstva - základných a materských škôl

- zdravotníctva - zdravotných stredísk s ambulanciami všeobecných lekárov

..............a lekárňami,

- spojov a telekomunikácií - pôšt,

- služieb - stravovacích zariadení,

- kultúrnospoločenských- kín, kultúrnych domov a knižníc,

- športu a rekreácie- telocviční a otvorených športových ihrísk,

- obchodov s komplexným základným sortimentom tovaru.

4.1.2 DOPRAVNÁ ANALÝZA OBCE SOBOTIŠTE

Polohu riešeného územia obce možno charakterizovať z pohľadu dopravných

vzťahov viažucich sa na celosídelnú úroveň a zároveň úroveň ,ktorá je určovaná

priemetom dopravných vzťahov vychádzajúcich z regionálnej i vyššej úrovne. V rámci

35

cestnej dopravy komunikačný systém v obci tvoria cesty s miestnou i regionálnou úrovňou

,cesty s dopravno-administratívnym významom hlavných cestných ťahov resp. ciest II. -

hých a III. -tích tried. Cesta II/581 plní funkciu východno-západného komunikačného

prepojenia vo väzbe na cestné koridory ciest I. -vých tried I/51a I/54,resp.I/61.

Z pohľadu dopravno-funkčných vzťahov reprezentuje cesta II/500 vyššiu úroveň.

Vyšší dopravno-funkčný význam sa viaže na medzinárodné dopravné vzťahy súvisiace

s dopravným kordónom česko-slovenského priechodu Vrbovce- Veľká nad Veličkou.

Dopravná dôležitosť tejto cesty vychádza z funkcie prepojenia sídiel vyššieho významu

na dopravno-urbanizačnej osi Kúty -Senica –Sobotište- hranica ČR/SR

Cesta II/581 je súčasťou regionálnej trasy nižšieho rádu. Do územia obce prechádza zo

smeru Častkov a zo smeru Myjava.

Obe cesty sú hodnotené v úrovni zberných komunikácií funkčnej triedy B1.

Cesta III/50022 vychádza z cesty II/581 je s ohľadom na jej dopravnú funkciu i polohu

hodnotená na úrovni obslužnej komunikácie funkčnej triedy C1.

Komunikačnú sieť na miestnej ,obvodovej a zonálnej úrovni vytvárajú v zásade

obslužné komunikácie nižších funkčných tried C2 a C3.Komunikačný dopravný priestor

tvorí vozovka a chodníková časť. V zastavaných častiach obslužné komunikácie tvoria

nižších funkčných tried prechádzajú do komunikácií funkčnej triedy D1.

4.1.3 FUNKČNE- PRIESTOROVÁ ANALÝZA OBCE

Obec predstavuje zmiešané územie s prevažne vidieckou štruktúrou, s plochami

určenými na bývanie v rodinných domoch doplnené o plochy na občiansku vybavenosť, na

budovy a zariadenia turistického ruchu, miesta na zhromažďovanie. Vytvárajú centrum

obce, v ktorom sa koncentrujú jednotlivé funkcie a slúžia prevažne na lokalizáciu a rozvoj

komerčnej obchodno- obslužnej siete. Územie v minulosti tvorilo centrum habánskej

kultúry. Je vymedzené hranicami vyhlásenej pamiatkovej zóny s ochranným pásmom.

Vidiecky charakter zástavby jednoznačne v obci prevažuje, tvorí až 94%.

Katastrálne územie obce je charakterizované dvoma formami osídlenia o to

kompaktným - samostatná obec a a formami rozptýleného osídlenia- tzv. kopanicami-

osadami. V rámci k. ú. Sobotište na nachádza 32 osád, ktoré sú v súčasnosti minimálne

obývané. Bytová fond v rámci týchto osád je prevažne využívaný ako druhé bývanie,

rekreačné , ide najmä o chalupy v oblasti kopaníc.

Materskú školu, lokalizovanú v areáli parku navštevuje 40 detí v dvoch triedach.

36

Základná škola je plnoorganizovaná a patrí do siete štátnych základných škôl. Školu

navštevuje 220 žiakov zapísaných do desiatich tried. V rámci areálu školy sa nachádza

hviezdáreň, ktorá bola vybudovaná v. r. 1971.V kupole je umiestnený teleskop Cassegrain

1150/2250, na tomto základe bol v obci založený Slovenský zväz astronómov- amatérov.

Súčasťou areálu sú školské ihriská ,kde sú volejbalové (antukové),hádzanárske

a basketbalové ihriská (asfaltové).Z hľadiska priestorových pre zabezpečenie školskej

dochádzky zariadenie postačuje. K základnej škole ďalej patrí plne vybavená telocvičňa ,

futbalové ihrisko, skleník a pokusné políčka na pestovanie zeleniny.

Kultúrne zariadenia reprezentuje Múzeum Samuela Jurkoviča ,lokalizované

v priestoroch Nyáriovského kaštieľa, v ktorom má sídlo obecný úrad, a knižnica. V múzeu

je stála expozícia ,ktorá približuje históriu obce život a dielo Samuela Jurkoviča,

zakladateľa Gazdovského spolku a zakladateľa počiatkov družstevníctva.

Funkčne priestorová analýza obce a riešeného územia (výkres 3, výkres 4)

Chránené územia

V k. ú. obce Sobotište sa z hľadiska ochrany prírody vyskytujú nasledovné územia,

ktoré si vyžadujú ochranu:

Severná časť katastrálneho územia leží v CHKO Biele Karpaty, ktoré v zmysle zákona č.

287/94 Z. z. sú zaradené do II. stupňa ochrany.

Predmet ochrany pamiatkovej zóny

Krajský úrad v Trnave vyhlásil v roku 1999 časť územia obce Sobotište, časť Habánsky

dvor za pamiatkovú zónu.

4.1.4 CHARAKTERISTIKA VEGETÁCIE V OBCI

V obci sú zastúpené všetky kategórie vegetácie vidieckeho sídla. Medzi plochy

verejnej vegetácie patria vegetačné úpravy pred obecným úradom a na návsi,

pozostávajúce zo solitérov drevín v  trávnatej ploche (Picea pungens, Tilia cordata).

Náves lemuje stromoradie s podsadbou kvetín. Okolie obchodu až po základnú

školu je bez vegetácie. V areáli základnej školy sa nachádza stromoradie - Betula pendula

a plochy trávnika so solitérmi aj skupinovými výsadbami drevín- Taxus baccata, Tilia

cordata, Larix decidua, Acer campestre, Acer pseudoplatanus, Pinus sylvestris a Pinus

nigra.

37

Udržiavaná výsadba je tiež v okolí kostola tvorená staršími jedincami druhov

Tilia cordata a Tilia platyphyllos, Picea pungens a druhmi rodu Juniperus. Celkovo možno

povedať ,že v obci je dostatok plôch vegetácie vzhľadom na prítomnosť predzáhradiek

rodinných domov a krajinných prvkov vegetácie, ktoré nadväzujú na okolitú krajinu.

Špecifickú formu vegetácie tvoria vegetačné úpravy cintorínov: ide o  solitérne udržiavané

stromy pietneho charakteru.

4.1.5 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU PARKOVÉHO OBJEKTU

Samotnej analýze predchádzal terénny prieskum, pri ktorom sa hodnotili estetické

a kvalitatívne vlastnosti jednotlivých komponentov danej kompozície na základe

získaných zrakových vnemov a vedomostných poznatkov o danej problematike. Pri

vypracovaní analýzy súčasného stavu architektonicko- priestorovej kompozície boli

posudzované nasledovné komponenty:

1- stavebných objektov,

2- cestnej siete,

3- prvkov drobnej architektúry,

4- bylinnej vegetácie,

5- stromovej vegetácie.

V súčasnosti je park využívaný miestnym obyvateľstvom na krátkodobú relaxáciu

a prechádzky. Má charakter verejného parku, bez obmedzení prístupu. Dnes park zaberá

rozlohu 1,7 ha čo predstavuje asi ¼ pôvodnej rozlohy parku.

Park je situovaný v centre obce pri kaštieli (obr.1) a má prírodne -krajinársky

charakter. Stal sa postupne miestom využívaným na kultúrne podujatia. Vystúpenia detí,

miestom konania sa každoročných „Petropavlovských zábav”, či každoročných

martinských jarmokov.

38

Obr.1- kaštieľ Obr.2 - kultúrny dom a chodníky

Hranice parku tvoria kaštieľ zo západnej strany, potok Teplica zo severnej

a východnej strany, habánsky kanál a oplotenie materskej školy z južnej strany.

1 - Stavebné objekty:

Ako už bolo spomenuté, budova kaštieľa (obr.1) sa nachádza pri vstupe do parku.

Ide o dvojpodlažnú  historickú budovu, upravenú a rekonštruovanú v rokokovo -

klasicistickom štýle. Budova je v dobrom stave, a považujeme ju za jediný pozitívny

prvok zo všetkých stavebných objektov.

Centrálnu časť parku tvorí kultúrny dom (obr.2) a popri ňom i materská škola.

Kultúrny dom bol postavený v roku 1981.Súčasťou budovy je malá a veľká sála, jedáleň

a kinosála. Príslušná terasa je zdevastovaná neudržiavaná a nevyužívaná (obr.3).

V areáli materskej školy sa nachádzajú dve budovy (obr.4)

Obr.3 - terasa kultúrneho domu Obr.4 - materská škola

S výstavbou staršej budovy materskej školy sa začalo v roku 1948. Budova je dnes

už využívaná iba ako skladové priestory. Nová budova, ktorá je plne funkčne, vybavená

bola postavená v roku 1992. Príslušné bufetové, nefunkčné zariadenie je zdevastované do

takej miery, že je ťažké si predstaviť jeho pôvodnú funkciu ( obr.5).

39

Obr.5 – asfaltová, tanečná plocha, bufet Obr.6 – detské ihrisko

Jednotlivé stavebné objekty nesú prvky rôznych štýlov. Vzájomne pôsobia veľmi

rušivo, a celkovú parkovú kompozíciu narúšajú, pretože nevytvárajú spolu harmonický

celok ale práve naopak, vytvárajú akoby samostatné jednotky v danej kompozícii.

2 - Cestná sieť :

Cesty a chodníčky nachádzajúce sa v parku priamo navádzajú k týmto objektom.

Povrchová úprava ciest a chodníkov je rôznorodá, nejednotná. Cesta k materskej škole

a kultúrnemu domu je asfaltová (obr.2 ). Zámková dlažba sa nachádza na chodníku pri

studni. Prístupová cesta k vedľajšiemu vstupu do kultúrneho domu je zasa z betónových

blokov(obr.2). Asfaltová plocha nefunkčnej tanečnej plochy je dnes nevyužívaná. (obr.5)

Rozmanitosť použitých materiálov znižuje estetickú hodnotu parku.

3- Prvky drobnej architektúry :

Súčasťou parku je  novovybudované detské ihrisko (obr.6) v blízkosti materskej

školy. Detské ihrisko zahŕňa škálu hracích prvkov pre deti rôznych vekových kategórií.

V parku sa nachádzajú lavičky, stojany na bicykle a odpadkové koše. Mobiliár

nachádzajúci sa v parku je rozmanitý ,často nevyhovujúci základným

estetickým, funkčným a bezpečnostným kritériám. Niektoré typy mobiliáru sa dokonca

v parku ani neopakujú Niektoré lavičky sú rozlámané, odpadkové koše sú nevhodne

umiestnené a ukotvené pri kmeni stromov. Osvetlenie sa nachádza iba v okolí kultúrneho

domu a materskej školy.

4 - Zeleň :

Zeleň v  areáli materskej školy má síce vyhovujúce druhové zloženie a však

zdravotný stav niektorých stromov je nevyhovujúci ,preto boli navrhnuté na odstránenie

(prílohy č.6 - výkres č.6 ) Aplikáciou výrubov sa docieli zvýšenie bezpečnostného

hľadiska a zároveň sa areál presvetlí.

40

Obr.7 – trávnatá plocha z kultúrnym dom Obr.8 – neudržiavané dreviny

Vegetačná skladba parku je jednotvárna. Porasty sú prestarnuté (obr.8) , neudržiavané,

vyžadujúce radikálny zásah.

V druhovom zastúpení výrazne prevažujú listnaté dreviny nad ihličnatými.

Ihličnany sa tu vyskytujú iba sporadicky. Z listnatých drevín prevažujú druhy ako javor

poľný ,javor mliečny a pagaštan konský. Výsadby krov a kvetinových záhonov sa v parku

vôbec nevyskytujú. Súčasný stav zelene je podrobne popísaný v nasledujúcej samotnej

kapitole.

4 - Bylinná vegetácia:

Terén je zatrávnený zmesou trávy a vytrvalých burín (obr.8) . Je veľmi rôznorodý

čo sa týka aj druhového zloženia, tak aj jeho kvality. Trávnik je kosený, nie je však

odburiňovaný, hnojený ani iným spôsobom udržiavaný. V areáli materskej školy je

viditeľne lokálne poškodený .Zjavný výpadok trávnika je i okolí kultúrneho domu, a to na

úkor absencie parkovacích miest v areáli parku.

Záhony sa v parku nenachádzajú, iba pred kultúrnym domom možno badať

pozostatok z výsadby kvetín.

Sadovnícka úprava v okolí studne bola realizované len nedávno, avšak do celkovej

kompozície parku vôbec nezapadá. Nevhodné trasovanie chodníka ako aj výsadby

tují ,ktoré ho lemujú sú nezmyselné, pôsobia rušivo, dreviny sú vysadené bez ohľadu na

ich budúci rozvoj ,farebná zámková dlažba použitá na tomto chodníku bola použitá

nevhodne, pretože nenadväzuje na žiadne spevnené plochy tvorené rovnakým povrchom.

Funkcia parku je rekreačná, reprezentatívna. Najčastejšími návštevníkmi sú miestni

obyvatelia, deti a psíčkari.

41

4.1.6 SÚČASNÝ STAV ZELENE

Zvýšenie kvalitatívnych hodnôt parku si vyžiada prehodnotenie stavu

a spracovanie vhodnej sadovníckej koncepcie. Zlý zdravotný stav a nízku sadovnícku

hodnotu drevín je možné zlepšiť len výrubom, dôsledným ošetrením a údržbou. Údržba

a kontrola drevín v parku by mala byť pravidelná, a ošetrenie stromov by malo byť

primerané poškodeniu.

Na základe hodnôt nameraných pri inventarizácii boli tabuľky vyhodnotené

a následne sme dospeli k týmto záverom:

V parku sa nachádza 256 stromov z toho 60ks novo vysadených, 6 krov,7 rozvoľnených

skupín drevín zaberajúcich plochu 1075m2.

Celkový stav vegetácie je v zlom stave najmä pri prehustených porastoch

v sektore B pri potoku a pri asfaltovej ploche bývalej tančiarne.

Dendrologický prieskum ukázal, že v parku jednoznačne prevažujú listnaté dreviny

nad ihličnatými.

Ihličnany sa tu vyskytujú len sporadicky ( ak nepočítame novozaloženú výsadbu

Thuja occidentalis okolo studne – 60ks).

Druhová skladba drevín

Listnaté dreviny: Acer platanoides, Acer platanoides, Acer pseudoplatanus ,Acer

campestre ,Fraxinus excelsior, Betula pendula, Tilia platyphyllos ,Tilia cordata ,Populus

nigra,Prunus avium,,Prunus domestica, Pyrus communis ,Salix alba, Alnus glutinosa,

Carpinus betulus, Juglans regia, Aesculus hippocastanum, Morus alba,Robinia

pseudoacacia, Thuja occidentalis, Fraxinus angustifolia, Catalpa bignonioides.

Ihličnaté dreviny:

Thuja occidentalis, Picea pungens, Pinus sylvestris ´Watereri´.

Najväčšie druhové zastúpenie v parku má Acer campestre 33%, Acer platanoides

14%, Aesculus hippocastanum 11% a  Robinia pseudoacacia 11%.

Najstaršie dreviny sa nachádzajú v kategórii 4, čiže vo vekovom rozpätí 60-100

rokov. Patria sem dreviny ako Acer campestre,- 9ks, pagaštan konský Aesculus

hippocastanum, -7 ks, Tilia platyphyllos -2ks, Tilia cordata -5ks, Acer platanoides ,

Carpinus betulus - 2ks a orech kráľovský - Juglans regia.

42

Sadovnícka hodnota

Graf percentuálneho zastúpenia sadovníckych hodnôt v parku

0% 9%

38%

36%

17%

5bodov

4body

3body

2body

1bod

4.2 Návrh revitalizácie parkového objektu pri kaštieli

Vytvoreniu samotného návrhu predchádzalo na základe súčasného stavu drevín

a porastov stanoviť dreviny určené na výrub.

Na základe zadaných cieľov bol vytvorený sadovnícko - architektonický návrh

zahŕňajúci revitalizáciu zelene a celého parkového objektu.

Celý návrh sa zakladá na modernizácii objektu, oživení a aktivovaní existujúcej

parkovej štruktúry a vytvorení pestrejšej zážitkovej ponuky pre návštevníka. Park je

riešený ako polyfunkčný komplex rozdelený na funkčné zóny podľa charakteru a

prevládajúcich funkcií konkrétnej zóny, čím pokrýva požiadavky na využitie parku pre

všetky vekové skupiny občanov .

Jednotlivé zóny akceptujú súčasný charakter parku a spolu tvoria jeho programovú

náplň . Navrhnuté aktivity poskytujú možnosť krátkodobej rekreácie prípadne športu v

prírodnom prostredí. Urbanistické riešenie parku vychádza z väzieb na okolitú štruktúru a

rešpektuje využívané komunikačné väzby v území. Ponechané sú pôvodné a využívané

vstupy a najfrekventovanejší peší prechod k vstupu do materskej školy a kultúrneho domu .

Výsadbou menších skupín kvitnúcich krov zvýši nielen estetická hodnotu parku,

ale aj vytvorí vizuálnu bariéra od nepekných konkrétnych pohľadov .

Touto výsadbou sme opticky park izolovali od rodinných záhrad a od cesty.

Vizuálna bariéra bude vnímaná pozorovateľom najmä pri prechode parkom. Jarný efekt

rýchlo pučiacich drevín kompozíciu jednoznačne oživí a priláka návštevníkov i v jarnom

období.

43

Sektor A

Nástupná časť parku s predpolím kaštieľa slúži ako plocha na krátkodobý

odpočinok a prechádzky. Ponechané sú súčasné vstupy ale navrhnutý bol i nový vstup do

parku (sektor C).

Vstupná časť do parku je ponímaná ako reprezentatívna časť, s intenzívne

udržiavanými trávnatými plochami ,kvetinovým ,celoročne pôsobiacim záhonom ,

fontánou s posedením, odpočívadlami a osvetlením.

Posedenie je komponované tak, aby poskytovalo výhľady a priehľady na kaštieľ,

studňu s výsadbou ruží a zeleň v okolí.

Chodníková sieť je celá obnovená, zredukovaná (sektor A ) , avšak navrhnutý bol i

nový chodník ,poskytujúci návštevníkovi možnosť prechádzky celým parkom( sektor C).

Nový prístupový , vedľajší vstup do parku nám ponúka väčšiu variabilitu pohybu

návštevníkov. Kvetinový rabatový záhon pri vstupe do kaštieľa celkovú kompozíciu

rozžiari a dodá jej energickosť a reprezentatívny charakter. Kombináciou vhodných

druhov rastlín sme vytvorili záhon , ktorý svoju funkciu bude plniť počas celého roka, nie

len vo vegetačnom období ako je obvyklé pri bežných trvalkových výsadbách verejných

priestranstiev a parkov. Začiatkom marca sa záhon začína prebúdzať .V priebehu 6-tich

týždňov sa kombináciou rôznych druhov tulipánov vytvorí efekt prelínania sa farieb od

žltej cez ružovú až po červenú. Postupne začína záhon hrať kontrastnými farbami až

vygraduje paletou všetkých farieb v plnom lete. Letný aspekt je najbohatší. Na jeseň

nastúpia v plnom kvete astry v ružovo – fialových tónoch. V zimnom období súkvetia

vybraných druhov trvaliek pôsobia v kombinácii s trávami veľmi dekoratívne.

Dynamickým prvkom celej kompozície je fontána v strede centrálneho posedenia.

Posedenie okrúhleho tvaru obohnané živým plotom s výhľadom na fontán a výsadbu ruží

a kaštieľ vytvára priestor pre príjemné posedenie a oddych návštevníkov parku.

Sadovnícko - architektonická úprava v okolí studne nesie prvky opakujúce sa pri

centrálnom posedení. Sú to okrúhla ornamentálna nízko strihaná obruba zo živého plota

a výsadba pôdopokryvných ruží rovnakých druhou avšak rôznych farebných odrôd.

Sektor B

V sektore B predstavujúcom časť parku za kultúrnym domom sme navrhli

obnovenie dnes už nefunkčnej terasy kultúrneho domu. Priestranná terasa bude využívaná

ako priestor na konanie menších osláv stretnutí či podujatí. Vstup na terasu z hlavnej sály

44

bude zachovaný. Zrušením asfaltovej plochy na tancovanie sa nám naskytla otázka

nahradenia tejto funkcie na inom mieste. Tento priestor je vhodným riešením, pretože

terasa je dobre prístupná v každom počasí, navrhnuté pergola poskytuje chránené miesto

pred priamym slnkom. A vyriešený bude i problém s prívodom elektrickej energie oproti

pôvodnému riešeniu.

Terasa bude doplnená mobilnou zeleňou.

Po odstránení asfaltovej plochy pôvodných chodníkov a drevín určených na výrub nám

vznikne nová nový obraz celej tejto časti. Celá plocha trávnika bude novoobnovená, nie

však ako parkový trávnik ale ako kvetinová lúčka .Ide o extenzívne udržiavaný trávnik ,v

ktorom sa v menších skupinách budú nachádzať kvitnúce byliny, Celým sektorom bude

prechádzať vôkol mlatový chodník ,napojený na nový navrhovaný vstup do parku, cez

drevenú lávku, ktorá je vedená nad potokom Teplica predeľujúcim parkový objekt od

cesty.

Sektoru C

Areál materskej školy je v dobrom stave, kompozične a funkčne zodpovedá

základným požiadavkám na vytvorenie a fungovanie detských ihrísk a areálov. V areáli sa

nachádza i detský bazén ,pre ktorý v tejto oblasti nie sú vytvorené vyhovujúce

podmienky. ,preto je v navrhnutý na odstránenie .

Zeleň v areáli materskej školy má síce vyhovujúce druhové zloženie a však zdravotný

stav niektorých stromov je nevyhovujúci, preto boli navrhnuté na odstránenie. Aplikáciou

výrubov docielime zvýšenie bezpečnostného hľadiska a zároveň sa areál presvetlí.

Výrazné negatívum tohto objektu bolo ,poškodené a tým pádom nebezpečné oplotenie.

Navrhnuté bolo na odstránenie, a nahradené bude novým dekoračným kovaným oplotením

s veselým motívom.

Ďalej tu bola navrhnutá plocha pre založenie záhonov na pestovanie v rámci výučby

a spoznávania rastlinného materiálu deťmi. Materská škola v Sobotišti je pre tento typ

výučby ideálnym miestom ,pretože na pomerne rozsiahly areál ju navštevuje málo detí,

takže tento typ výučby tu je možné aplikovať. V areáli materskej školy bola navrhnutá

čiastočná poškodeného trávnika. Výkresová dokumentácia je uvedená v prílohách (prílohy

č.6 ,výkresy č. 8,9).

45

4.2.1 HARMONOGRAM PRÁC PRI REALIZÁCII NÁVRHU

Harmonogram prác bol vypracovaný pre  časový horizont 8- mich mesiacov v následnej

postupnosti:

1- výruby v 1 etape ( február 2011),

2- búracie práce spevnených plôch, betónových obrubníkov a ostatných objektov

navrhnutých na odstránenie (oplotenie materskej školy, detský bazén, drobná

stavba – občerstvovacie zariadenie), ( apríl 2011),

3- založenie závlahového systému paralelné s výstavbou asfaltovej cesty a chodníkov,

založenie nového osvetlenia a výstavby nádrže pre fontánu (máj -jún 2011),

4-  výstavbou oplotenia a položenia dlažby , následne osadenia pergoly na terase

kultúrneho domu ,založenie mlatových chodníkov (júl 2011),

5- príprava stanovišťa pred založením vegetačných prvkov ( 1/2 augusta 2011),

6- výsadba drevín a krov (2/2 augusta 2011),

7- zakladanie trvalkového záhona paralelne s výsadbou ruží a cibuľovín (2/2 augusta

2011) ,

8- založenie trávnika výsevom (2/2 augusta – 1/ 2 september 2011 ).

4.2.2 VÝRUBY

Výruby budú vykonané v mimo vegetačnom v jeden etape.

Zeleň v parku je v zlom zdravotnom stave. Dreviny sú neudržiavané, prestarnuté,

poškodené najmä vplyvom abiotických činiteľov. Dá sa jednoznačne povedať že údržba

parku bola dlhé roky zanedbaná čo sa odzrkadlí na nasledovných navrhnutých opatreniach.

Výruby budú vykonané v mimo vegetačnom období v jeden etape. Na odstránenie boli

dreviny navrhnuté z nasledovných dôvodov:

- zlý zdravotný stav,

- nevhodná druhová skladba,

- kompozičné hľadisko.

Spolu bolo odstránených 149 kusov stromov, - toho 60ks novo založenej výsadby , 6 krov,

a 7 rozvoľnených skupín drevín – zaberajúcich plochu 1075 m2 .

46

Sektor A

V tejto časti budú odstránené všetky porasty spolu zaberajúce 122m2 ,6 krov 60 ks

novej výsadby (Thuja occidentalis) a 47 stromov.

Sektor B

V tomto sektore bolo navrhnutých na odstránenie 42 stromov a porast pri potoku

s rozlohou 635m2.

Sektor C

V areáli materskej školy bolo navrhnutých na odstránenie 11 stromov , jeden

porast vzniknutý z náletu na ploche 32m 2 a jeden porast za areálom materskej školy

zaberajúci plochu 286m2, spadajúci do riešeného územia areálu parku.

.Náhradná výsadba za dreviny navrhnuté na odstránenie bude v súlade so zákonom

č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vykonávacej vyhlášky MŽP č. 24 / 2003 Z.

z. a rozhodnutia orgánu ochrany prírody k výrubu drevín a stanovenia náhradnej výsadby.

Zoznam drevín určených na výrub je uvedený vo výkresovej a tabuľkovej dokumentácii

(prílohy č.3-tabuľka výrubov, prílohy č. 6 – výkres š. 6)

Spoločenská hodnota drevín navrhnutých na výrub je uvedená v prílohách (prílohy č.7).

4.2.3 BÚRACIE PRÁCE

Búracie práce pozostávajú z búrania všetkých existujúcich spevnených plôch

a odstránenia nefunkčného bufetového zariadenia obdĺžnikového pôdorysného tvaru

( 3,7m2) v zadnej časti parku pri bývalej tanečnej ploche v Sektore B. V rámci búracích

prác budú odstránené nasledovné plochy:

- asfaltový chodník s cestou ( 378 m2 ),

- odstránenie asfaltového chodníka ( 51 m2),

- bývala tanečná asfaltová plocha (76,3 m2),

- betónový chodník (122 m2),

- chodník zo zámkovej dlažby (26 m2 ),

- dlažba a betónové obrubníky záhonov (98m2),

- detský betónový bazén v areáli materskej školy (19,2m2),

- oplotenie materskej školy (iba predná časť od vstupu do areálu) 50m.

47

Pri búracích prácach bývalej tanečnej plochy asfaltovej plochy musíme odstraňovať

asfalt v blízkosti stromov ručne ,aby neprišlo k poškodeniu koreňového systému drevín.

Dreviny v priamom kontakte s búranou plochou budeme chrániť dreveným debnením.

V rámci búracích prác počítame i so vzniknutým odpadom a jeho  odvozom na skládku

a ich likvidáciou podľa platnej legislatívy. Je potrebné s odpadmi nakladať podľa platných

vyhlášok MŽP SR č. 283/2001, MŽP SR 284/2001 a v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z.

o odpadoch. Všetky plochy určené na odstránenie sú zaznamenané vo výkresovej

dokumentácii ( prílohy č.6-výkres č.7 ).

4.2.4 PRÍPRAVA STANOVIŠŤA

Pred založením nových vegetačných prvkov je nutné plochu vyčistiť od

nevyhovujúcich vegetačných prvkov ( dreviny určené na výrub) a od stavebného odpadu

(odpad vzniknutý pri búracích prácach).Plochu následne ošetríme chemickým prípravkom

Roundup (5l/ha) proti burinám, povrch pôdy splanírujeme, urovnáme a pridáme výsadbový

substrát pre novozaložené vegetačné prvky.

Príprava pôdy spočíva v :

- odstránení pôvodnej mačiny,

- spracovaním pôdy rotavátorom do hĺbky 150 mm,

- v obrobení pôdy hrabaním 2 krát

- v chemickom odburinení (Roundup 5 l/ha)

- obrobením pôdy valcovaním na rovine pred výsevom trávnika.

4.2.5 ZAKLADANIE VEGETAČNÝCH PRVKOV A MANAŽMENT ÚDRŽBY

Sadovnícke úpravy spočívajú v :

- založení a údržbe parkového trávnika,

- založení a údržbe kvitnúcej lúky,

- v revitalizácii existujúceho trávnika v materskej škole,

- vo výsadbe a rozvojovej starostlivosti vzrastlých drevín,

- vo výsadbe a rozvojovej starostlivosti krov,

- vo výsadbe a rozvojovej starostlivosti živého plota,

- vo výsadbe pôdopokryvných ruží,

- v založení a údržbe trvalkového záhona,

48

- vo výsadbe cibuľovín.

4.2.5.1 Parkový trávnik

Výmera parkového trávnika : 2200m2

Výmera kvitnúcej lúky: 1250m2

Výmera poškodeného trávnika určeného na revitalizáciu dosievaním :110m2

Hnojenie pôdy dlhodobým hnojivom NPK STARTER 20g/m2

V parku zakladáme trávnik výsevom. V sektore A zakladáme reprezentatívny

intenzívne udržiavaný trávnik, pre ktorý bol navrhnutý i automatický závlahový systém. V

sektore B bol navrhnutý kvitnúci trávnik s vysokým podielom kvitnúcich bylín a v sektore

C sme navrhli dosev trávnika na revitalizáciu poškodených plôch . Po odstránení mačiny

pôvodného trávnika, povrch upravíme kultivátorom do hĺbky 10 - 15cm, chemicky

odburiníme (sektor A) odstránime nečistoty a kamene, povrch pripravíme na výsev.

Pomocou rozmetadla aplikujeme štartovacie hnojivo NPK STARTER.

Výsev trávneho osiva pre parkový trávnik

K zakladaniu trávnych plôch bude použitá trávnu zmes .Pred aplikovaním osiva je

potrebné dodať pôde všetky živiny, ktoré sú dôležité pre rast trávy. Samotný výsev sa bude

robiť pomocou sejacieho stroja v druhej polovici augusta .Výsevné množstvo je 20 -

30g /m2, .čo predstavuje 66 kilogramov parkovej trávnej zmesi na celú plochu sektoru A.

Pre klíčenie trávnych semien je najvhodnejšia rovnomerná vlhkosť pôdy a teplota

od 8°C . Po výseve sa osivo ľahko zapraví do pôdy hrabľami do hĺbky 2–3 mm, povrch

pôdy sa utuží záhradným valcom. Pôdu treba pravidelne zavlažovať aby nedošlo

k zaschnutiu naklíčeného osiva. Dostatok vlahy zabezpečí navrhnutý závlahový systém od

firmy Hunter.

Závlahový systém poskytne optimálne podmienky pre klíčenie semien a nenastane

problém s nerovnomernou závlahou alebo vyplavovaním osiva z pôdy. Semená tráv

začínajú klíčiť v priebehu 10-14 dní, v teplom počasí i skôr. V prípade vytvorenia kôry na

povrchu pôdy sa na rozrušenie použije ježkový alebo mriežkový valec. Na trávnik sa

počas klíčenia nevstupuje, vyklíčené buriny sa , odstránia neskôr chemickým prípravkom.

49

Údržba

Kosenie

Kosenie novozaloženého trávnika sa robí pri výške kosienka cca 80–100 mm, po

treťom kosení už na 40 -60 mm.Výška sa znižuje maximálne o.jednu tretinu z celkovej

výšky listovej plochy. Prvým kosením zlikvidujeme viac ako 90 % jednoročných burín,

ktoré vyklíčia súčasne s osivom tráv (buriny z pôdnej zásoby). Po treťom kosení

novozaložený trávnik možno kosiť už na požadovanú výšku. Ďalšie kosenie sa opakuje

podľa typu trávnika a prírastku trávnej hmoty v priemere 1- krát týždenne pri intenzívne

udržiavanom trávniku v sektore A.

Termín prvej kosby v nasledujúcom roku je závislý najmä od počasia. Najčastejšie

je to v našich podmienkach marec. Z trávnika odstránime plsť a mach. Vertikulačnými

hrablami sa prerezáva mačina do hĺbky 3-5mm,čím sa trávnik prevzdušní. Následnou

aerifikáciu sa trávnik prevzdušní Aplikujeme kombinované NPK hnojivo (20g/m2).

V lete trávnik pravidelne kosíme, výška kosienka stanovíme na 40-60 mm.

Trávnik je po lete vyčerpaný ,preto mu dodáme živiny pomocou kombinovaného hnojiva

avšak s menším podielom dusíka, podporujúceho intenzívny rast. Hnojivo možno

aplikovať pomocou rozmetadla hustých hnojív alebo formou vodorozpustých hnojív

automatickým závlahovým systémom. Ak sa v trávniku vyskytlo väčšie množstvo burín,

tak v tomto období aplikujeme selektívny herbicíd ako napr. Bofix, Lontel, atď. V

novembri vykonáme posledné kosenie. Pred zimou vyhrabeme z trávnika starinu. Počas

snehovej pokrývky a odmäku po trávniku nechodíme.

Vertikutácia

Vertikutácia patrí .popri kosení k základným operáciám pri údržbe trávnika.

Zabraňuje vytvoreniu hustej plsti na trávniku.

Vertikálny rez môžeme prevádzať v roku niekoľkokrát, na jar pred začiatkom

vegetácie trávnika, a potom v závislosti od potreby pri častej frekvencie kosenia.

50

Aerifikácia

Je nevyhnutná pri intenzívne ošetrovaných trávnikoch ( sektor A) , kde ponechané

zvyšky trávy pri kosení porast zahusťujú. Utlačené trávne plochy neprepúšťajú vzduch ku

koreňom, takže trávy zaostávajú v raste, neťahajú sa do hĺbky a trávnik vykazuje nízku

odolnosť voči stresu. Aby sa tomu zabránilo, je potrebné prevzdušnenie trávnika.

Prevzdušňovanie ,čiže aerifikácia sa na väčších plochách sa bude robiť

aerifikátormi .

Hnojenie

Častým kosením sa odoberá z trávnikov veľká časť organickej nadzemnej hmoty,

čím sa odčerpávajú z pôdy živiny, ktoré musia byť pravidelne dopĺňané. Spotreba

intenzívne pestovaných trávnikov je zhruba 25 g dusíka ročne v čistých živinách na 1 m2.

Základné živiny, ktoré potrebuje trávnik pre svoj rast sú dusík, fosfor a draslík.

Hnojivo ( NPK STARTER ) aplikujeme skoro na jar. Ak v trávniku vzniknú prázdne

miesta hnojenie opakujeme i v lete.

Na jeseň sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom draslíka, pretože draslík podporí

jeho lepšie prezimovanie. Trávnik potrebuje pravidelnú výživu. Najvhodnejšia doba je po

kosení dva dni za sucha pred dažďom, alebo pred zavlažením.

Hnojivá sa neaplikujú v čase intenzívneho slnečného žiarenia alebo daždivého

počasia .Hnojivá budú aplikované zálievkou cez automatický závlahový systém formou

postreku roztoku. Tento typ hnojenia je najefektívnejší avšak treba ho dvakrát mesačne

opakovať.

4.2.5.2 Kvitnúca lúka

V sektore B (časť parku za kultúrnym domom ) bude založená kvetinová lúčka

s neskorým jarným ,a skorým letným efektom kvitnutia. Ide o typ trávnika v ktorom sú

rozptýlené kvitnúce bylinné druhy v menších skupinách. Jarný efekt kvitnutia zabezpečia

(prvosienka jarná, fialka voňavá, sedmokráska obyčajná).

Letný efekt kvitnutia (repík lekársky, klinčeky, ďatelina horská ,ďatelina lúčna

skorocel kopijovitý skorocel  prostredný a králik biely).

51

Trávna miešanka by mala obsahovať trávy s menšou konkurenčnou schopnosťou ,

druhy odolnejšie voči suchu ,pretože trávnik nebude intenzívne zavlažovaný.

Zmes trávnej miešanky v správnom pomere trávnatej a bylinnej zložky dodá

špecializovaná firma Planta Naturalis.

Výsev

Príprava pôdy pred výsevom je obdobná ako pri parkovom trávniku avšak samotný

výsev sa robí v dvoch fázach. V prvej fáze sa vysejú hrubosemenné druhy bylín a v druhej

fáze jemnosemenné druhy .

Skupiny kvitnúcich bylín budú vysiate iba na miesta bez trvalého zatienenia, teda

na plochy pod stromami použijeme iba osivo zmesi tráv. Takýto postup sa volí z dôvodu

možného rizika nerovnomerného rozmiešania jednotlivých semien v zmesi a taktiež

z dôvodu, že byliny sú vhodné iba na slnečné až mierne zatienené stanovište.

Kosenie

Keďže ide o extenzívne udržiavaný trávnik, kosiť sa bude 3- 4krát do roky

s prihliadnutím na dobu kvitnutia bylín v trávniku.

4.2.5.3 Revitalizácia trávnika dosievaním

Poškodené plochy v sektore C budú revitalizované pomocou dosievania trávneho

osiva. Poškodené plochy sa obrobia kultivátorom, pohnoja ,prípadne pridáme substrát

a podsevom zregenerujeme. Plochy navrhnuté na revitalizáciu sa vyskytujú iba lokálne,

predstavujú plochu asi 10% celkovej plochy trávnika. Použité bude osivo Aros Eko Plus

doporučené na revitalizáciu trávnikových intenzívne udržiavaných plôch.

4.2.5 .4 Stromy

Tabuľka č.2

Sortiment navrhovaných drevín    skratka názov veľkosť ,typ počet ks

AP Acer platanoides bal 3xp 16-18 1SC Cercis siliquastrum bal 3xp 12-14 1TC Tilia cordata bal 3xp 16-18 1PA Platanus x acerifolia bal 3xp 16-18 2

  celkom:   5 ks

52

Výsadba

Na realizáciu návrhu budú použité vzrastlé stromy s obvodom kmienka 12 - 14 a16

- 18cm ,s nasadením koruny vo výške 2,2 metra. Dreviny budú vysadené v mimo

vegetačnom období na jeseň ( po opadnutí listov) . Na výsadbu sa vyberie iba kvalitný

sadbový materiál bez mechanických poškodení ,s priamym kmeňom, dobre vyvinutým

koreňovým systémom ,ktorý bol v škôlke každé tri roky ošetrovaný a presádzaný,

s korunou priamou, dobre zavetvenou, tvarovo a kvalitatívne zodpovedajúcou danému

druhu. Výsadbová jama pre .stromy by mala byť asi 1,5- 2 krát.väčšia ako koreňový bal

dreviny, keďže dreviny budú vysadené do pôvodnej zeminy, do výsadbovej jamy bude

pridaný kvalitný výsadbový substrát a tabletové hnojivo Silvamix forte ( 30g /1 strom).

Dreviny sa ukotvia tromi kolmi a vytvorí sa výsadbovú misu veľkosti 1m2 pre

jednu drevinu. Výsadbová misa bude vyplnená 5 -8 cm hrubou vrstvou mulčovacieho

materiálu ,čím sa docieli zníženie výparu ,a zadržiavanie vlahy v pôdnom profile. Koly

kotvenie budú osadené do zemi ešte pred samotnou výsadbou , aby neprišlo k poškodeniu

koreňového balu dreviny. Kmeň sa v mieste upevnenia na koly obalí mäkkým prírodným

materiálom z juty. Spotreba materiálu je 1meter na jeden strom. Ochranu proti ohrýzaniu

zverou zabezpečí plastovým komponentom KLIMAWIT 220,ktorého spotreba je asi 0,7

metra na jeden strom.

Rozvojová starostlivosť je určená na 3 roky po výsadbe

V našich podmienkach trvá zakorenenie drevín asi dve vegetačné obdobia.

Ukazovateľom môžu byť jednoročné výhony , ktoré sú pri bežných taxónoch asi 20 cm

dlhé.

Pre ujatie vysadených drevín je prvé dva roky veľmi dôležitá pravidelná a výdatná

zálievka ( asi 100 l /1 strom), najmä v suchom letnom období. Zalievať by sa malo

v intervaloch 14 dní ,v suchom lete i častejšie. Stres zo suchého obdobia znížime pridaním

pôdneho kondicionéra Teraccoton ( 300g/ 1strom) priamo do výsadbovej misy pri výsadbe.

. Po troch rokoch končí rozvojová starostlivosť ujatím drevín. Odstráni sa kotvenie

drevín a zatrávni sa výsadbová misa.

53

4.2.5.5 Kry

Tabuľka č. 3

Sortiment navrhovaných krov    skratka názov veľkosť ,typ počet ks

AC Aucuba japonica 60-80,kon. 9BDbb Buddleia davidii ´Butterfly bush´ 60-80,kon. 3

CC Cotinus coggygria 60-80,kon. 4CHJts Chaenomeles japonica ´Texas Scarlet ´ 60-80,kon. 9

FI Forsithia x intermedia 60-80,kon. 5KJ Keria japonica 60-80,kon. 6PC Philadelphus coronarius 60-80,kon. 6

PCO Pyracantha coccinea 60-80,kon. 4SVH Spiraea van heuttei 60-80,kon. 7BSs Buxus sempervirens ´Suffruticosa 20-30,kon. 256 ks

  celkom :   309 ks

Výsadba

Na výsadbu sa bude použitý kvalitný kontajnerovaný materiál. Na podporu rastu sa

výsadby krov pohnoja hnojivom Silvamix forte (10g/1 ker). Do pôdy bude zapracovaný

pôdny kondicionér Teraccoton ( 10g/1 ker).

Rozvojová starostlivosť je určená na 2 roky

Nové výsadby treba udržiavať v bezburinnom stave nie len z estetických dôvodov,

ale aj z dôvodu odoberania vody, a živín inými rastlinami. Odburiňovanie je dôležité u

mladých skupín krov a musí sa robiť až kým rastliny nevytvoria súvislý porast, ktorý

potlačí rast burín. Robíme ho ručne okopávaním.

Rez krov

Rez nie je.jednotný pre všetky druhy, treba brať do úvahy ich prirodzený vzrast,

hustotu.vetvenia, obdobie kvitnutia Kry sa režú najčastejšie v období vegetačného pokoja

(s výnimkou silných mrazov) prípadne skoro na jar. Len kry, kvitnúce na jar na vlaňajších

výhonoch, (Forsithia x intermedia , Philadelphus coronarius, Chaenomeles japonica) je

najlepšie rezať hneď po odkvitnutí. .

54

Pokiaľ by boli rezané v zime, odstránili by sa tak ich na jar kvitnúce vetvy. Rez je

dôležitý vtedy, keď sa majú skrátiť vlaňajšie prírastky alebo pri zmladení. Každoročným

rezom týchto skoro kvitnúcich krov sa docieli bohaté kvitnutie. Kry ako Chaenomeles

japonica a Aucuba japinica nebudú rezané vôbec. Kry kvitnúce v neskorom lete

(Buddleia) kvitnú na jednoročných výhonoch budú rezané v predjarí na 2-3 púčiky,

hlboko, aby vytvorili čo najviac jednoročných výhonov a tým sa zaručilo bohaté kvitnutie

v nasledujúcom roku.

4.2.5.6 Živý plot

Výsadba

Vysádzame v období vegetačného pokoja, t.j. na jeseň koncom septembra

Použité budú kontajnerované sadenice. Línia živého plotu sa najprv vytýči. Vykopaná zem

sa môžeme obohatiť rašelinou, kompostom alebo použijeme pôdny kondicionér

Teraccoton (10g/1 rastlina).

. Aby živý plot z Buxus sempervirens ´Sufruticossa´ bol dostatočne hustý, volíme

hustejší spon medzi rastlinami 20 -25 centimetrov.

Rozvojová starostlivosť 2 roky

Na jar sa živý plot asi 10-15 cm nad pôdou zreže, aby sa konáriky rozvetvili. Pri

vhodnom polievaní začne rastlina veľmi rýchlo rásť . V priebehu leta sa aspoň ešte raz

orežú dlhé výhonky minimálne na polovicu a na jeseň znova. Odporúča sa však živý plot

mesačne raz orezať, aby sa rastlinky poriadne zahusťovali. Pri poslednom zrezaní koncom

jesene sa zreže na rovnakú výšku.

V prvom roku sa nenechá vyrásť plot vyššie ako 0,8 metra, dbáme na to aby sa

zahustil. Na jar druhého roka ho môžno nechať dorásť a vyššie, koncom jari sa môže

orezať na pekný tvar. Požadovaná výška živého plota bude 1meter.

55

4.2.3.7 Ruže

Tabuľka č.4

Sortiment navrhovaných ruží    skratka názov veľkosť ,typ počet ks

Rtfp Rosa´The Fairly Pink´ kon. 12Rsrw Rosa ´Sunny Rosa Wikordes´ kon. 12Rc Rosa ´Cubana´ kon. 12Rg Rosa ´Gärtnerfreunde´ kon. 12Rd Rosa ´Diamant´ kon. 12  celkom:   60ks

Výsadba

Výsadba bude realizovaná na jeseň (september, október). Pri jesennej výsadbe

jamku vyhĺbime väčšiu ako je koreňový bal rastliny, vložíme do nej organické hnojivo.

Korene skrátime až po živé , zdravé drevo i nadzemnú časť skrátime. Pri jarnej výsadbe

skrátime výhony na 4 - 6 očiek. Je dôležité dbať na to aby koreňový krčok bol tesne nad

povrchom pôdy. Pre výsadbu pôdopokryvných ruží používame trojuholníkový spon 5

sadeníc na 1 m². Do výsadbovej jamy pridáme výsadbový substrát pre ruže. Vysadené

rastliny dôkladne polejeme. Použitím mulčovacej kôry v hrúbke 5- 8 centimetrov

dosiahneme ochranu pred rozširovaním burín, stratou vlahy a poškodení koreňového krčka

namrznutím.

Údržba

Rozvojová starostlivosť 2 roky

Jarný rez

- každoročne pri výsadbách z predchádzajúcej jesennej výsadby ako aj u zapojenej

výsadby

Letný rez

- počas kvitnutia. Odstraňujeme odkvitnuté ešte neopadané kvety i s neúplnými

listami a s jedným úplným.

56

Zimovanie ruží

Odstránenie opadaných listov nie je iba otázkou estetiky ale najmä dôležité

zdravotné hľadisko. V opadanom lístí sa nachádza veľké množstvo škodcov

a potenciálnych hubových ochorení.

Po vyčistení a odburinení záhonov sa nakopí zemina smerom ku krčku tak, aby bol

zakrytý, teda dostatočne chránený pred mrazom. Do substrátu sa pridá kvalitný vyzretý

hnoj.

Hnojenie

Základným hnojivám pridávaným na jar i počas celého vegetačného obdobia je

hnojivo Cererit. Ide o granulované hnojivo, ktoré obsahuje 11% dusíku, 9% fosforu, 14%

síranovej formy draslíku , 5% horčíku a najviac vápnik, síru, mangán, bór, molybdén

zinok a meď. Tablety rozpustené vo vode sa aplikujú na povrch pôdy.

4.2.5.8 Trvalkový rabatový záhon

Tabuľka kvitnutia (prílohy č.4)

Osadzovací plán (prílohy 6- výkres č.11)

Výsadba

Samotnej výsadbe trvalkového záhona bude predchádzať jeho vytýčenie. Záhon

bude vytýčený od novo založeného chodníka.

Navrhnutý záhon pred kaštieľom predstavuje reprezentatívny rabatový záhon

kvitnúci od apríla do konca októbra. Kvitnutie začína skorými jarnými cibuľovinami

a končí na jeseň trvalkami. Keďže bude záhon založený na mieste, kde sa doteraz

nachádzal trávnik, pôdu treba dôkladne na výsadbu pripraviť. Po odstránení mačiny pôdu

treba upraviť rotavátorom a selektívnym herbicídom (Roundup) odstrániť zvyšky koreňov

dvojklíčnolistých rastlín. Terén urovnáme odstránime nečistoty, kamene z pôdy a doplníme

výsadbový substrát. Na základe osadzovacieho plánu najprv rastliny rozložíme po

záhone ,tak ako sú v  pláne zakreslené a začneme s výsadbou. Používame trojuholníkový

spon. Pri práci postupujeme systematicky. Začíname s výsadbou kostrových trvaliek potom

57

skupinových a výplňových až nakoniec vysadíme cibuľoviny. Napokon doplníme jemný

mulčovací materiál.

Rozvojová starostlivosť 2 roky

Dostatok vlahy zabezpečí automatický závlahový systém. Kvapková závlaha je

navrhnutá tak aby fungovala i samostatne bez spustenie závlahy trávnika.

Ku kostrovým trvalkám náchylným na poliehanie sa dajú opory z troch

bambusových tyčí. Pravidelne budú odstraňované odkvitnuté časti rastlín, čím sa zabráni

ich vysemeňovaniu a u niektorých druhov sa podporí opätovné kvitnutie zrezaním rastliny

až po zelenú časť (druhy rodu Delphinium, Veronica, Salvia).

Druhom rodu Paeonia sa odstraňujú po odkvitnutí iba okvetné lístky, tobolky

ponechajú na dekoráciu. Celú rastlinu sa režú na jeseň. Na jeseň trvalky sa zrežú a ž k báze

rastliny (okrem druhov Brunnera macrophylla - na jeseň iba odkvitnuté časti, Sedum

hybride´ Autumn Joy )´.

Všetky trávy budú ponechané na zimný efekt prípadne zviazané aby pod ťarchou

snehu neprišlo k poškodeniu bázy stoniek a rezané budú až na jar. Na zimný efekt sa

necháva i kvetenstvo druhov ako Eremurus , Rudbeckia a Echinacea .Musí sa však

počítať so zvýšenou údržbu na jar , pretože Rudbeckia má tendenciu bohato sa

vysemeňovať. Papaver sa čistí hneď po odkvete. Druhy rodu Aster sa režú hneď na jeseň

po odkvitnutí aby sme zabránili vysemeňovaniu. Na jar sa vyčistí celý záhon.

4.2.5.9 Cibuľoviny

Cibuľoviny navrhnuté v záhone zabezpečujú nie len jarný efekt ale aj výrazne

dopĺňajú koncepciu záhona v letnom období. Vhodne zvolenou kombináciou odrôd

tulipánov sa docielilo postupné striedanie farieb od žlto – oranžovej, cez ružovú až po

červenú.

Príprava pôdy

Pôda by mala byť pred výsadbou dobre pripravená, skyprená, vyhnojená, nikdy

však nie nevyzretým kompostom.

58

Výsadba

Cibuľoviny kvitnúce na jar vysádzame na konci leta. Hĺbka výsadby závisí od

veľkosti cibúľ, tulipány a narcisy sadíme do hĺbky asi 10cm, okrasné cesnaky 15-20cm,

fritilarie asi 30cm.Vo všeobecnosti platí pravidlo, že hĺbka výsadby zodpovedá 2,5

násobku veľkosti cibule. Jednotlivé druhy sadíme v menších skupinách- ,,tuffoch”.

Tulipány sadíme po 10 kusov v rámci jednej skupiny, väčšie cibule cesnakov a fritilárií

sadíme po 3 kusoch . V rámci jednej skupiny kombinujeme odrody jedného druhu skoro

i neskoro kvitnúce, tak aby plocha záhona bola rovnomerne pokrytá kvitnúcimi i ešte

nerozkvitnutými rastlinami. V skupine kombinujeme rôzne odrody ,nie však druhy

navzájom.

Údržba

Súkvetia odstránime po odkvete ,stonky zrežeme na 1/3-nu, listy odstraňujeme

neskôr, keď rastlina začne zaťahovať a listy žltnúť. Po úplnom zatiahnutí cibúľ ,listy

zrežeme. Cibule nechávame na záhone na splanenie .Na zimu ich zo záhona nevyberáme.

4.2.6 VYBAVENOSŤ OBJEKTU A PRVKY DROBNEJ ARCHITEKTÚRY

4.2.6.1 Fontána

Výkopové práce a základy

Pred výstavbou samotnej nádrže budú vykonané výkopové práce pre založenie

betónového základu. Betónové základy sú navrhnuté do hĺbky 300 mm. Na vybudovanie

základov bude použitý prostý betón B15 (tr. II.) a zhutnený štrkopiesok v hrúbke 100mm.

Napokon všetky zásypy zhutníme na úroveň pôvodného terénu.

Navrhnutá fontána v centrálnej časti mlatovej plochy pri posedení má okrúhly tvar.

Tvorená je murovanou nádržou na vodu okrúhleho tvaru s polomerom 2 metre.

Výška nádrže na vodu je 450 mm. Na vrchu sa nachádza kamenná dekoračná

platňa široká 500mm a hrubá 50mm. Povrchová úprava nádrže bude rovnaká ako na

studni v parku. Obklad bude teda tvoriť umelý kameň

59

Fontánu tvorí sústava 6-ich dýz prechádzajúcich potrubím cez kovové misy

v rôznych výškových úrovniach. Voda z dýzy misu naplní a pretekaním vody cez okraj

misy, voda vytvorí ako keby ,,vodný valec´´. Na takomto princípe fungujú všetky dýzy vo

fontáne.

Jednotlivé kovové misy majú rôzne priemery aj výšky. Kolobeh vody zabezpečuje

obehové čerpadlo uložené v šachte. Kovové časti fontány sú ošetrené proti korodujúcim

náterom. V zime fontánu vypustíme a zazimujeme.

4.2.6.2Oplotenie

Zdevastované oplotenie v materskej škole bolo odstránené a nahradené novým

oplotením. Ide o vysoko dekoratívne oplotenie s veselým motívom na kovanej konštrukcii.

Kované oplotenie sa nachádza iba na vstupnej strane do areálu materskej školy. Bočné

oplotenie je tvorené kovovými stĺpikmi a pletivom.

Celá dĺžka navrhovaného dekoratívneho plotenia je 50 m. Oplotenie v sebe zahŕňa

vstupnú bránku a bránu, murované stĺpiky a kované výplne oplotenia: Výplň dekoračných

tulipánov tvorí farebné, žlté, červené a zelené plexisklo hrúbky 50mm. Jednotlivé časti

oplotenia sú podrobne popísané prílohách ( výkres č, 21,22,23).

Výkopové práce a základy

Pred výstavbou nového oplotenia budú vykonané búracie práce starého oplotenia.

Po výkopových prácach osadíme novo navrhnuté základy pre múry oplotenia . Betónové

základy sú navrhnuté pozdĺž celého oplotenia do hĺbky 800mm.Na vybudovanie základov

bude použitý prostý betón B15 (tr. II.) a zhutnený štrkopiesok v hrúbke 100mm.Napokon

všetky zásypy zhutníme na úroveň pôvodného terénu. Po výstavbe múru a stĺpom

použijeme špárovací materiál.

Zvislé konštrukcie

Zvislé konštrukcie oplotenia predstavujú múry z tehál a kovaná výplň oplotenia ,brány

a bránky s dekoračnými prvkami v tvare tulipánov vyplnených farebnými plexisklami.

60

Múry budú zhotovené z tehál a ukladané do maltového lôžka. Rozmery

murovaného stĺpika sú 1800 x 450 x 450 mm. Na vrchu každého múra je navrhnutá krycia

platňa čo estetickú hodnotu oplotenia ešte viac umocňuje.

Plotová výplň je tvorená z kovaného železa. Ide o produkt umeleckého kováčstva.

Dodané budú všetky typy výplní v celku. K montáži kovaných dielcov dodávateľ dodá

kompletné uchytenie tzv. skoby a skrutky ,ktoré sa skrutkujú do stĺpového múrika o ktorý

bude plotový dielec uchytený.

V prípade dvojkrídlovej brány a bránky budú dodané nastaviteľné závesy za

pomocou ktorých sa nastaví požadovaný doraz a tým sa dosiahne presné osadenie

jednotlivých krídiel brány.

Vodorovné konštrukcie

Vodorovné konštrukcie medzi dvomi stĺpikmi tvorí tehlový múr výšky 400mm

pozdĺž celého oplotenia s výnimkou vstupov do objektu (brány a bránky).Šírka múra je

taká istá ako šírka murovaných stĺpikov 450mm.

Bezpečnosť a ochrana zdravia

Pri vykonávaní stavebno - montážnych prác je potrebné dodržať vyhlášku 374/90

Zb. Slovenského úradu bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach.

4.2.6.3Osvetlenie

Výkopové práce a základy

Pre založenie osvetlenia budú vykonané výkopové práce pre založenie betónových

základov, uloženie napájacieho kábla a zemného pásika.

Verejné osvetlenie bude tvoriť jeden samostatný okruh s bežným režimom

osvetlenia. Osvetlenie je navrhnuté na hlavnom okružnom ťahu parkom a v areáli

materskej školy. Navrhované sú atypické osvetľovacie stožiare dĺžky 4 m so svietidlami

s úsporným režimom 70W IP 54.

Navrhované osvetlenie bude napájané na verejné osvetlenie v obci. Jednotlivé

stožiare budú od seba vzdialené cca 15 metrov. Stožiare verejného osvetlenia budú

61

ukotvené betónovým základom 0,60 x 1x 1,2 m. Použitý bude prostý betón B 15 (tr. II.)

a zhutnený štrkopiesok hrúbky 200 mm.

Všetky stožiare budú vzájomne poprepájané zemným pásikom FeZn 30/4 uloženým

vo spoločnom výkope s napájacím káblom verejného osvetlenia. Napojenie jednotlivých

stožiarov bude realizované slučkovaním. Technický výkres osvetlenia je v prílohách.

4.2.6.4Pergola

Projekt drobnej stavy – pergoly bol vypracovaný pre jej umiestnenie na parcele č.

129/1 na terase kultúrneho domu .

Pergola je lokalizovaná na vyvýšenej terase, na ktorú je priamy vstup z kultúrneho

domu z hlavnej sály. Slúžiť by mala najmä návštevníkom kultúrneho domu pri rôznych

príležitostiach ( svadby, oslavy, výstavy, miestne zábavy,...) na príjemné posedenie na

terase chránené pred priamym slnečným žiarením. Rozmery pergoly sú 7 m x 5,5m.

Všeobecný popis

Jedná sa o pergolu z borovicového dreva, ktorá má obdĺžniková pôdorys a jej

celková výmera je 38,5 m2. Pergola je navrhnutá na vyvýšenej terase, doplnená je

dreveným oplotením a to nielen z estetických no najmä bezpečnostných dôvodov.

Oplotenie sa nachádza iba na zadnej a bočnej strane pergoly .

Pergola je jednou stranou ukotvená o stenu budovy. Vstup na terasu, na ktorej sa

drobná stavba nachádza je zabezpečený bočným východom z kultúrneho domu, alebo

i priamo z parku ,v ktorom je kultúrny dom situovaný. Drevenú konštrukciu i oplotenie je

potrebné chrániť protiplesňovým náterovým moridlom až napokon bezfarebným,

matným ,priehľadným lakom určeným na drevené prvky v exteriéry.

Výkopové práce a základy

Pre predmetnú stavbu nebude potrebné realizovať výkopové práce.

Objekt bude osadený pomocou chemického kotvenia do už existujúceho betónovej terasy.

Použitá bude tekutá kotva vinylesterová SF.

Popis jednotlivých a drevených častí je uvedeny vo výkresovej časti.

62

Podlahy

Priestor pod pergolou je riešený ako betónová plocha na ktorej sa nachádza dlažba

rozmerov 200 mm x 200 mm x 38 mm( farba olivovo sivá), lepená špeciálnym lepidlom

kleber.

Bezpečnosť a ochrana zdravia

Pri vykonávaní stavebno-montážnych prác je potrebné dodržať vyhlášku 374/90

Zb. Slovenského úradu bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach.

4.2.6. 5 Mobiliár

Navrhovaný mobiliár, jeho rozmiestnenie a vizuálne prevedenie je vo vzájomnom

súlade a korešponduje s danou lokalitou. Použité boli navrhované atypické prvky pre danú

lokalitu (lavičky) ale i typizované prvky ( odpadkové koše DG 165t )

Prehľad použitého mobiliáru :

- parková lavička typu A,

- parková lavička typu B,

- parková lavička typu C,

- typizovaný odpadkový kôš.

Lavička typ A

Lavička je zhotovená z borovicového dreva ošetrená moridlom a bezfarebným

lesklým lakom. Dĺžka sedadla i operadla je1600mm, výška lavičky 1000mm. Drevenú

časť tvora latky rozmerov d = 1600mm, š = 100 mm v = 50mm. Vzdialenosť jednotlivých

drevených častí od seba je 50mm.Kovové, železné časti konštrukcie sú natreté základovou

a následne krycou tmavohnedou farbou, chrániacou konštrukciu pred koróziou.

Parková lavička typu B a C

Lavička typu B je zrkadlovým odrazom lavičky typu C.

Zaoblené lavičky bez operadla sú vyhotovené z borovicového dreva. Konštrukciu lavičky

tvorí železo, natreté základovou a krycou tmavohnedou farbou, chrániacou pred koróziou.

63

Rozmery lavičky sú 2500 x 600mm. Drevenú konštrukciu tvoria drevené latky s rozmermi

d = 600mm, š = 80 mm, v = 30mm vzdialené od seba 30mmm .Lavičky nebude ukotvená

betónovou pätkou pre ľahšiu manipuláciu pri údržbe živého plota, ktorý sa nachádza hneď

za nimi.

Typizovaný odpadkový kôš

Odpadkový kôš

Typizovaný odpadkový kôš so strieškou je zložený z kovu a drevených prvkov. Jeho

rozmery sú d = 380 mm, š = 380mm, v = 925mm.

4.2.7 SPEVNENÉ PLOCHY

4.2.7.1 Asfaltová cesta

Asfaltový povrch bude založený ako prístupová cesta ku kultúrnemu domu a pred

kaštieľom smerom od kaštieľa vedie až k materskej škole. Tam sa ma ňu napája mlatový

chodník .,vedúci vôkol celým sektorom B. Ďalšie napojenie je v pri chodníku vedúcom

k posedeniu s fontánou. v mieste Lem asfaltovej cesty budú tvoriť obrubníky. Jej zloženie

je nasledovné:

- asfaltový kryt hr. 50mm,

- zhutnený štrkový násyp hr.100mm.

4.2.7.2 Mlatový chodník

Chodník z minerálneho betónu, čiže mlatu je navrhovaný bez predpokladaného

dopravného zaťaženia.

Prístupová komunikácia bude obrúbená betónovým obrubníkom osadeným do betónu

s bočnou betónovou oporou. Pri napojení mlatového chodníka na asfaltovú cestu sa

betónový obrubník zapustí. Odvodnenie podkladových vrstiev je zabezpečené drenážnym

systémom.

Mlatový chodník bol navrhnutý ako prístupový chodník k fontáne a chodník

v smere od materskej školy prechádzajúci sektorom B, končí na hranici sektoru A a B pri

64

kultúrnom dome. Ide o plochu 280m2.Podklavovú vrstvu tvoria štrková vrstva hrúbky 80

mm a lomový kameň hrúbky 250mm.

Chodník z mlatu je vlastne minerálny betón ,čiže vrstva zmesi najmenej dvoch

frakcií (0 - 4, 4-8 a 8- 16 mm ) prírodného alebo umelého kameniva rozprestretého

a zhutneného za podmienok maximálnej únosnosti Maximálna únosnosť sa stanovuje

laboratórnymi skúškami. Pri hutnení je dôležité dodržať predpísanú vlhkosť zmesi frakcií.

Hranicu medzi mlatovým chodníkom a trávnikom tvorí oceľová pásovina.

Údržba spočíva v pravidelnom čistení, a to odstraňovaní nečistôt a prerastajúcich burín

a dopĺňaní mlatu.

4.2.7.3 Dlažba

Dlažba v areáli materskej školy

Dlažba bude vkladaná do štrkového lôžka nad betónovým podkladom podľa kladačského

plánu.

Použitá bola dlažba od firmy Semmel rock Castello Antico ,farba okrová, spotreba

materiálu viď kladačský plán (výkres č.15)

Dlažba na terase kultúrneho domu

Použitá bola dlažba od firmy Semmelrock Corona Brillant , farba alpínska zelená, lepená

na betónový povrch, (spotreba materiáli viď kladačský plán- výkres č. 15 )

4.2.8 AUTOMATICKÝ ZÁVLAHOVÝ SYSTÉM

Závlahový systém pozostáva z hlavného potrubia DN 40 , ktoré je napojené na

čerpadlo Complet 2 PWN 230 umiestnené v uzamknuteľnej šachte v studni, a vedľajších

sekčných rozvodov , ktoré sú pripojovacím potrubím napojené na jednotlivé postrekovače.

Z hlavného rozvodu sú vedené vývody na povrch , kde sú napojené sprejové (v časti pri

kaštieli) a rotačné (po celej ploche trávnika v sektore A) rozprašovače. Pre rabatový záhon

pri kaštieli bola navrhnutá kvapková závlaha.

Zavlažovanie väčších trávnatých plôch zabezpečujú rotačné postrekovače

HUNTER s dostrekom cca 5,2 –8,5 m. Závlahu menších trávnatých plôch zabezpečujú

65

rozprašovacie postrekovače HUNTER SPRAY s polomerom dostreku 2,4 -3m. Všetky

postrekovače sú podzemné ,v prevedení s nastaviteľnou dĺžkou dostreku a s výsuvom cca

10 cm nad úroveň terénu. Výsuvná časť postrekovača (výsuvník) sa aktivuje tlakom vody,

ktorá je automaticky vpúšťaná do jednotlivej sekcie pomocou elektromagnetického ventilu.

Zdrojom vody je kopaná studňa ,nachádzajúca sa v trávniku pred kaštieľom.

Potrubie DN 40 je celé umiestnené asi 30- 40 cm pod povrchom. Od hlavného

potrubia je voda k postrekovaču privádzaná pružným pripojovacím potubím. Ovládacia

jednotka sa nachádza pod strechou na stene kaštieľa. K jednotke je pripojené čidlo

atmosférických zrážok MINI CLIK, ktoré pri dosiahnutí vopred určeného a nastaveného

úhrnu zrážok od 3 – 25mm celý systém zablokuje. K opätovnému spusteniu príde

automaticky po odparení týchto zrážok.

Ovládacou jednotkou možno naprogramovať rôznu intenzitu závlahy, čas kedy

bude závlaha spustená , časový interval opakovania. Možno ňou aplikovať i vodorozpustné

hnojivá.

Navrhnutých bolo osem sektorov , ktoré môžu pracovať súčasne alebo samostatne.

Použitých bolo 83rotačných postrekovačov z rady PGJ a 39 sprejových postrekovačov

triedy PRO SPRAY.

Založenie závlahového systému

Po vytýčení postrekovačov a rozvodov sa ručne alebo drážkovačom začnú

výkopové práce pre rozvody .Do hĺbky 30 – 40 cm sa uložia rozvody vody

a elektrorozvody. Na rúrach sa pripraví montáž postrekovačov. Potom sa výkopy zahrnú

a utlačia, aby nedochádzalo k prepadaniu terénu.

V ďalšom kroku sa zavlažovací systém pripojí na zdroj vody. Zapojíme riadiacu

jednotku ovládajúcu elektromagnetické ventily - spúšťače prívodu vody zo studne do

rozvodového potrubia. Napokon sa k riadiacej jednotke pripoja senzory vlhkosti vzduchu

a zrážok. Zavlažovací systém je potrebné pred príchodom zimy vždy vypnúť pre

zabezpečenie funkčnosti a vysokej životnosti systému. Zazimovanie automatického

závlahového systému odborne zabezpečí špecializovaná firma.

66

5 ZÁVER

Pri vypracovaní tejto práce bolo našim cieľom vypracovať návrh funkčne -

priestorového využitia v parku pri kaštieli v obci Sobotište. Pri vypracovaní diplomovej

práce sme sa zamerali i na spracovanie prírodných podmienok, širších územných vzťahov,

historickej, dopravnej a funkčne - priestorovej a dopravnej analýzy čo bolo dôležité pre

stanovenie prevádzkových vzťahov objektu a jeho naviazanosť na okolia.

Na základe terénneho prieskumu s použitím príslušnej metodiky inventarizácie

a klasifikácie drevín sme vypracovali podrobný zoznam drevinového zloženia

parku ,vypracovali návrh na výrubov ktorý bol n podkladom pre l ako podkladový

materiál pre revitalizáciou zelene. Týmto prieskumom sme ďalej zhodnotili súčasný stav

ostatných vegetačných prvkov, spevnených plôch a prvkov drobnej architektúry.

Zámerom historického prieskumu bolo zhromaždenie historických podkladov

a dokumentov na základe ktorých by bola možná obnova parku do pôvodnej podoby.

Samotný návrh funkčne - priestorového využitia parku však v sebe nezahŕňa naviazanosť

na historické aspekty , pretože na základe získaných podkladových materiálov

a prihliadnutia na súčasné využitie parkového objektu a stanovení príslušných analýz

obnova parku do pôvodnej podoby nebola možná. Preto bol objekt revitalizovaný metódou

obnovy založenia novotvarom. Pri spracovaní samotného návrhu sa prihliadalo na potreby

návštevníkov parku finančné a reálne možnosti realizácie. Súčasťou parkového objektu je

i areál materskej školy, v ktorom boli navrhnuté iba drobné úpravy na zvýšenie funkčnosti

daného objektu.

Celý návrh sa zakladá na modernizácii parku, oživení, aktivovaní existujúcej

parkovej štruktúry a vytvorení pestrejšej zážitkovej ponuky pre návštevníka. Doplnenie

vybavenosti zvýrazňujúcej charakter prostredia, posilňujúci jeho kultúrny charakter.

Pre návrh a realizáciu boli spracované výkresové a textové podklady.

Pre realizáciu návrhu bol vypracovaný časový harmonogram prác pre revitalizáciu

objektu a manažment starostlivosti o výsadby drevín a trvaliek ako aj o prvky drobnej

architektúry.

Podstatou obnovy parkového objektu bolo revitalizovať porasty drevín , vytvoriť

návrh na logickú chodníkovú sieť, navádzajúcu k jednotlivým objektom, vytvoriť

plnohodnotný priestor pre oddychovú a relaxačnú zónu s cielenými výhľadmi na historickú

67

budovu kaštieľa a zeleň. V rámci návrhu bol park rozdelený na 3 sektory ,kde v rámci

každého sektora bola do popredia vyzdvihnutá jeho hlavná funkcia.

V celom parku bol navrhnutý nový mobiliár.Dosadby drevín sú navrhnté v sektore

A. Návrhom osvetlenia sme sa snažili docieliť prístupnosť parku i vo večerných hodinách.

Sektor A bude tvoriť reprezentatívnu funkciu, navrhnutá fontána s posedením

a výsadbou ruží vytvorí priestor intímneho charakteru, kompozíciu bude dotvárať obruba

zo živého plota.

V sektore B po zrušení asfaltovej plochy bol navrhnutý chodník, ktorý prechádza

celým parkom a zároveň sa napája na nový vstup do parku. Navrhnutím kvitnúcej trávnatej

lúčky sme sa snažili znížiť nároky na údržbu v tejto časti parku a zároveň dodať tejto

ploche prírodný

V sektore C bude navrhnuté nové dekoratívne oplotenie, revitalizovaný trávnik,

odstránený

Pri štúdii a hodnotení areálu materskej školy sme prihliadali na všeobecne platné zásady

pravidlá uplatňujúce sa pri realizácii a obnove týchto objektov

Pred realizáciou návrhu budú vykonané výruby drevín a odstránené pôvodne

spevnené plochy ako aj odstránená dlažba pred kultúrnym domom a na jeho terase.

Oplotenie materskej školy bude zbúrané a celá plocha sa pripraví na založenie nových

spevnených plôch a vegetačných prvkov .

68

6 POUŽITÁ LITERATÚRA

1,Dvořáček, P. 2007.Historické zahrady do kapsy: 1 vyd. KMa s.r. o .Brno

2, Hurych a kol. 1985.Sadovnictví 1,1. vyd. Praha SZN 362s

3,MACHOVEC, J., 1985: Hodnocení vzrostlé zeleně v mestkých parcích.In: ŽP

4,MACHOVEC, J. – HRUBÍK, P. – VREŠTIAK, P. 2000: Sadovnícka dendrológia. Nitra: SPU,

2000. 228 s. ISBN 80- 7137- 702- 3

5, OTRUBA ,I. 2002,Záhradní architektura, Tvorba zahrad a parků, 1 vyd. ERA Group, 550 s.

ISBN 80-86517-13-6

6, Rózová, Z.-Halajová, D. 2003. Vegetačné úpravy v krajine: Školské a predškolské zariadenia.

Nitra:2003 .130s.Vydavateľstvo Michala Vaška ISBN 80—8050-637-X.

7,SUPUKA,J., FERIANCOVÁ, Ľ., SHLAMOVÁ,T.,JANČURA,P.2004.Krajinárska tvorba,

1.vyd.Nitra: SPU,2004.256s.ISBN 80-8069-334-X

8, STEINHÜBEL,D.1990.Slovenské parky a záhrady, Martin : Osveta,1990.144s ISBN 80-217-

0158-7

9,TOMAŠKO,I.-SUPUKA,J. 2003.Obnova historickej zelene. Nitra: SPU, 2003.76s ISBN 80-

8069-190-8

10, TOMAŠKO, I.2004, Historické parky a záhrady na Slovensku, Historická zeleň – kultúrne

dedičstvo, VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied ,Bratislava 2004,135s

11,ZAJÍČKOVÁ, M. DRAHOŠOVÁ, V. 2002: Habáni v Sobotišti: Zborník príspevkov zo

seminára. Národné osvetové centrum v Bratislave: 2002, str. 8- 11,

ISBN 80- 85446- 44-8

12,WAGNER, Bohdan . 1990. Sadovnícka tvorba 2 : Obnova historické zeleně sadovnických

úprav. In Doplňkové objekty a aktivity přírodních parků. Praha: Státní zemědelské nakladatelství ,

1990.s 274. ISBN 80-209-0112-4.

13, WAGNER, Bohdan . 1990. Sadovnícka tvorba 2 : Obnova historické zeleně sadovnických

úprav. In Funkčné změny vyvolané novým posláním. Praha: Státní zemědelské nakladatelství ,

1990.s 274. ISBN 80-209-0112-4.

14,WAGNER, Bohdan . 1990. Sadovnícka tvorba 2 : Obnova historické zeleně sadovnických

úprav. In Zahrady jaslí a materských škol. Praha: Státní zemědelské nakladatelství , 1990.s 55.

ISBN 80-209-0112-4.

15, WAGNER, Bohdan . 1990. Sadovnícka tvorba 2 : Obnova historické zeleně sadovnických

úprav.In Problematika starých stromů v přirodních parcích. Praha: Státní zemědelské

nakladatelství , 1990. s. 283. ISBN 80-209-0112-4.

69

16, WAGNER, Bohdan . 1990. Sadovnícka tvorba 2 : Obnova historické zeleně sadovnických

úprav.InM odernizace objektů a aktivit při obnově . Praha: Státní zemědelské nakladatelství , 1990.

s. 292. ISBN 80-209-0112-4.

17,WAGNER, Bohdan . 1990. Sadovnícka tvorba 2 : Obnova historické zeleně sadovnických

úprav. In Zahrady jaslí a materských škol. Praha: Státní zemědelské nakladatelství , 1990.s 55.

ISBN 80-209-0112-4

18.Krumpolcová, 2008 Územný plán obce,

 http://www.historickeparky.nt.sk/stranka/Sucasny-stav-a-problemy-historickych-parkov-a-zahrad

70

7 PRÍLOHYPríloha č.1 - Fotodokumentácia- súčasný stav

Príloha č.2 - Inventarizačná tabuľka

Príloha č.3 - Tabuľka výrubov

Príloha č.4 - Tabuľka kvitnutia rabatového záhona

Príloha č.5 - Výkaz výmer

Príloha č.6 - Výkresová časť

1.Širšie vzťahy 2 x A4

2.Historická analýza obce Sobotište 2 x A4

3.Funkčno - priestorová analýza obce Sobotište 4 x A4

4.Funkčno - priestorová analýza parku a jeho okolia 4 x A4

5.Súčasný stav zelene v parku 6 x A4

6.Výkres výrubov 4 x A4

7.Vykres búracích prác 4 x A4

8.Sadovnícko - architektonický návrh 2 x A4

9.Stav objektu po realizácii návrhu 2 x A4

10.Osadzovací a  plán stromov a krov 2 x A4

11.Osadzovací plán záhonov 2 x A4

12. Vytyčovací výkres spevnených plôch 4x A4

13. Technické výkresy - Kladačský plán dlažby 2 x A4

14.Technické výkres - Pôdorys pergoly 2 x A4

15.Technické výkresy - Pergola pohľady 2 x A4

16.Technické výkresy - Pergola pohľad z hora 2 x A4

17.Technické výkresy - Pôdorys pergoly - rez vo výške 0,6m 2 x A4

18.Technické výkresy - Rezy pergolou 2 x A4

19.Technické výkresy – Pergola , chemické kotvenie 2 x A4

20.Technické výkresy - Fontána 2 x A4

21.Technické výkresy - Pôdorys oplotenia 2 x A4

22.Technické výkresy - Rez oplotením 2 x A4

23.Technické výkresy - Oplotenie – pohľady 2xA4

24.Technické výkresy - Lavička, osvetlenie, odpadkový kôš 2xA4

25.Technické výkresy - Drevená lavička typu B,C 2xA4

71

26. Alternatívny návrh lavičky 2 x A4.

27. Návrh automatického závlahového systém 4 x A4

28.Vizualizácie 2xA4

29.Vizualizácie 2 XA4

72