CORPUS DELICTI 1/2014

Adresa redakcie:Časopis Corpus Delicti,

Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Kollárova 10, 917 01 Trnava

E-mail: [email protected]

Obálka a grafika: Filip JUROVATÝ

Redakčná radaŠéfredaktorka: Monika MARTIŠKOVÁ,

Zástupkyňa šéfredaktorky: Bc. Veronika BERECOVÁRedaktori: Mgr. Juraj ŠELIGA, Milan GRIEČ

Externý spolupracovník: Mgr. Ján JURAN

Konzultanti: Mgr. Kristián ČECHMÁNEK, Mgr. Martin CSÁSZÁR, Mgr. Naďa KVAKOVÁ

Odborní garanti: doc. JUDr. Tomáš STRÉMY, PhD.,

JUDr. Anton ŠKREKO, PhD.

Dátum vydania: máj 2014, IČO: 36 093 971, periodicita vydávania: dvakrát ročne

Corpus DelictiČasopis študentov Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

CORPUS DELICTI 4/2012 3

Obsah

Ďalší akademický rok sa nám končí a Corpus Delicti prináša mnoho noviniek. Ako navonok, tak aj vo vnútri. Zmenila sa vizuálna podoba časopisu a rovnako aj re-dakčná rada. Dúfam teda, že sa Vám, čitateľom, bude toto číslo páčiť a spríjemní Vám či už voľ-né chvíle alebo prestávky v rámci prípravy na skúšky.

Naša Právnická fakulta bola obnovená v roku 1998, no na-priek svojej krátkej histórii len máloktorý študent vie aj niečo

viac o jej založení. Tieto okolnosti nám preto priblížili v rozhovore dvaja zo zakladateľov prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., Dr. h. c. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. a prof. PhDr. Gustáv Dianiška, CSc., ktorý sa k zakladateľom fakulty pridal neskôr. Profesori sa s nami podelili aj o ich osobný pohľad, čoho výsledkom je, že ich

spomienky sú o to výnimočnejšie, za čo by som sa im rada touto cestou veľmi poďakovala.

Možno ste posledné mesiace započuli na chodbách fakul-ty ruský prízvuk. Nezdalo sa vám to, šiesti študenti z mesta Omsk sa totiž rozhodli stráviť pár mesiacov štúdiom práva v Európe. Niektorí z nich nám porozprávali o tom, čo im je-den akademický rok na Slovensku priniesol, a kam ich v ži-vote posunul.

Odborné články študentov Právnickej fakulty sa zameria-vajú na mnohé oblasti práva, niektoré na netradičné problé-my v praxi, ako napríklad posudzovanie spôsobilosti ľadovej plochy pri hokejovom zápase, či aktuálnu právnu úpravu, ktorá prináša rozporuplné otázky v praxi, a mnohé ďalšie.

Prajem Vám príjemné čítanie a krásne leto plné oddychu, aby sme všetci načerpali veľa síl do ďalšieho akademického roka!

Monika MARTIŠKOVÁšéfredaktorka

obsah

Úvodník


Vážený pedagogický zbor, milé študentky a študenti!

AktualityVII. ročník Vedeckej študentskej konferencie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2Inštitucionálna návšteva do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Zboru väzenskej a justičnej stráže Leopoldov . . . . . . . . . 3Študenti z Omsku v Trnave . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

RozhovoryMyšlienka založenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave . . . . . . . . . 6

ČlánkyPrávo a povinnosť rozhodcu ľadového hokeja vyhlásiť ľadovú plochu za nespôsobilú . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Cítite sa skôr ako muž alebo ako žena? O právnych následkoch zmeny pohlavia . . . . . 11Výbor OSN proti mučeniu a jeho rozhodovacia činnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12Stratila Slovenská republika suverenitu vstupom do Európskej únie? . . . . . . . . . . 15Sága Kadi končí . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17Lobing - mäso a krv politických procesov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20Prokúra ako inštitút sui generis . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2210.04.2014 – začiatok konca pirátstva!? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26Medzinárodné zmluvy verzus Ústava Slovenskej republiky . . . . . . . . . . . . . . . . . 28

CORPUS DELICTI 4/20124

VII. ročník Vedeckej študentskej konferencieTento rok bol v poradí už siedmym

rokom, kedy sa na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave usporiadala Vedecká študentská konfe-rencia organizovaná Európskym zdru-žením študentov práva (ELSA) Trna-va za spolupráce s vedením Právnickej fakulty. Vedecká študentská kon-ferencia je pritom udalosť, uskutoč-ňovaná na Právnickej fakulte s roč-nou pravidelnosťou, ktorá poskytuje študentom práva priestor predstaviť svoje názory, postrehy a úvahy k oblas-tiam s právnou tematikou prostredníc-tvom príspevku prezentovaného pred odbornou komisiou, pozostávajúcou ako z členov pedagogického zboru, tak aj z radov samotných študentov fakulty. Na VII. ročníku Vedeckej štu-dentskej konferencie, ktorý sa uskutoč-nil dňa 24. marca 2014, sa zúčastnilo 25 účastníkov. Na základe príslušnos-ti tém prác jednotlivých študentov sa otvorilo 5 sekcií, a to konkrétne: Sek-cia ústavného a správneho práva; Sek-cia trestného práva a kriminológie; Sekcia medzinárodného a európskeho práva a medzinárodných vzťahov; Sekcia občianskeho a obchodné-ho práva; a Sekcia historickoprávna a teórie práva.

Napriek tomu, že v porovnaní s os-tatnými rokmi, nebol počet aktívnych účastníkov až tak veľký, príspevky tým nestratili na kvalite, nakoľko boli študentmi odborne vypracované a na úrovni odprezentované pred hodno-tiacou komisiou. A aj keď nebolo pre členov komisie jednoduché vybrať vý-

hercov, na základe výsledného bodo-vého hodnotenia sa v sekcii ústavné-ho a správneho práva umiestnila na 1. mieste Petra Lukáčiková a na 2. mieste Michaela Pajtinková. V sekcii trestného práva a kriminológie 1. miesto obsadil Mgr. Bc. Maroš Černák a 2. miesto Bc. Veronika Sporová. V rámci sekcii medzinárodného a európskeho prá-va bolo vzhľadom na počet príspevok ohodnocované iba 1. miesto a na tom sa umiestnil Bc. Daniel Arbet. Sekcia občianskeho a obchodného práva bola najpočetnejšia, čím došlo k obsadeniu všetkých troch miest a to 1. miesto Bc. Martinom Samcom, 2. miesto Matejom Gerom a 3. miesto Bc. Radkou Kolku-

sovou. Rovnako len jedno víťaz-né miesto bolo o b s a d z o v a n é v sekcii historic-koprávnej a teó-rie práva a to zís-kala Bc. Kristína Potomová.

Víťazi spolu s výherným dip-lomom získali nielen finanč-ný príspevok zabezpečený for-mou motivačné-ho štipendia, ale zároveň aj pekné

a užitočné právnické tituly poskyt-nuté samotnou fakultou, aj projektový-mi partnermi združenia ELSA Trnava. Siedmy ročník Vedeckej študentskej konferencie však výnimočný aj vďaka účasti študenta Právnickej fakulty Ma-sarykovej univerzity v Brne – Mateja Geru, ktorý so svojim príspevok nielen vystúpil na tohtoročnej konferencii, ale v rámci občianskoprávnej sekcii obsa-dil 2. miesto, ako už bolo spomínané. Víťazné príspevky budú zároveň pub-likované v zborníku, ktorý pre tento rok vyjde v elektronickej, aj v tlačenej podobne.

Veľká vďaka za spoločnú organizá-ciu a pomoc patrí pani doc. JUDr. Mi-roslave Vráblovej, PhD., vedeniu Práv-nickej fakulty a organizačnému tímu ELSA Trnava. Vďaka patrí aj čle-nom komisie a v neposlednom rade aj samotným účastníkom a všetkým prí-tomným kolegom. Dúfam, že Vedecká študentská konferencia pre tento rok naplnila očakávania študentov a pevne verím, že budúci rok bude ešte úspeš-nejšia.

Adam Keseg

aktuality

2 CORPUS DELICTI 1/2014

Víťazi jednotlivých sekcií


aktuality


Barbora Rafajdusová

Vstupná brána do objektu väzenia

Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave sa vždy snažila a i naďalej sa usilu-je pripravovať svojich študentov, budúcich absolventov práva na svoju profesiu kvali-fikovane a odborne. Dosahuje to prostred-níctvom odovzdávania bohatých a cenných skúseností právnych pedagógov z praxe počas výučby, ako i organizáciou rozličných seminárov, konferencií a prednášok, na ktoré sú pozývané významné osob-nosti z právnych odvetví. I vďaka týmto aktivitám zo strany fakulty sa právny obzor študentov rozširuje a majú možnosť kon-frontovať svoje vedomosti zapojením sa do diskusií, kladením otázok, ako i vyjad-rením svojich názorov. A keďže právnickej fakulte veľmi záleží na tom, aby poznatky a vedomosti u študentov rástli, rozhodla sa zorganizovať v spolupráci s katedrou trest-ného práva a kriminológie a študentskou organizáciou ELSA Trnava inštitucionálnu návštevu do Ústavu na výkonu trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Zboru väzenskej a justičnej stráže Leopoldov.

Po vybavení všetkých podstatných orga-nizačných záležitosti, sme netrpezlivo čaka-li na 26. marec, kedy sa naša exkurzia mala uskutočniť. Vstup do objektu priestorov väznice bol Zborom justičnej a väzenskej stráže odsúhlasený pre 40 študentov (me-dzi nimi boli i 3 ruskí študenti z mesta Omsk študujúci na fakulte v rámci výmen-ného pobytu) a 2 pedagógov – doc. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD. za katedru trestné-ho práva a kriminológie – s pomocou, kto-rého bola táto návšteva uskutočnená a JUDr. Mgr. Daniela Krošláka LL.M.

Prehliadka najstaršej väznice na Slo-vensku (za čias panovníka Leopolda to bola protiturecká pevnosť), sa pre nás začala o 8:00 hod., keď nás v priestoroch toh-to zabezpečeného objektu privítali vedúci príslušníci ústavu. Po úvodnom príhovore

a privítaní sme sa roz-delili do dvoch skupín, pričom každú skupina bola sprevádzaná po-verenými príslušník-mi. Našu skupinu vie-dol príslušník zboru zabezpečujúci v ústave pedagogickú činnosť.

Naša úplne prvá zastávka smerovala do vnútorných priesto-rov objektu Hrad (ústav na výkon tres-tu). Dozvedeli sme sa, že táto neprehliadnu-teľná žltá poschodová budova bola nanovo

zrekonštruovaná a daná do prevádzky opä-tovne v roku 2004, keďže v roku 1991 bola vypálená a zničená v dôsledku tzv. leopoldovskej masakry. V budove sme mali možnosť prezrieť si miestnosti, v ktorých prebiehajú kontaktné, ako i bezkontaktné návštevy, taktiež vidieť cely disciplinárnych trestov, cely, kde sú umiestnení odsúdení na doživotie, ako i cely pre odsúdených, ktorí majú nariadený bezpečnostný režim stráženia.

Následne sme sa premiestnili do von-kajších priestorov objektu, kde sa nachá-dzala veľká strážna veža a športové dvorce pre odsúdených.

Ďalšou našou zastávkou bola historická budova - tzv. stará väzba. Dnes sa z nej využíva už iba prízemie, ktoré slúžili orgá-nom činným v trestnom konaní a taktiež ako priestor slúžiaci pre celoštátny zvoz

eskort. V týchto priestoroch nám o činnosti na tomto úseku porozprával vedúci väzby, ktorý takisto zodpovedal i všetky naše otáz-ky. Mali sme tu možnosť si prakticky vy-skúšať i spútavacie retiazky, ktoré ako jeden z donucovacích prostriedkov vo väzniciach využívajú.

Našu návštevu sme ukončili v priesto-roch ústavu na výkon väzby – tzv. nová väzba, kde sa nachádzali obvinení .

Naša návšteva presiahla tri hodiny, počas ktorých sme sa nielen oboznámili s priestormi objektu, ale získali sme i vy-nikajúci pohľad na problematiku justície a väzenstva, a mohli sme tak mnohé nado-budnuté vedomosti z predmetov trestného práva a kriminológie vidieť uskutočňované priamo v praxi.

Na záver sa s nami o svoje pocity z tejto exkurzie podelil ruský študent Sergej Fe-dorkin: „Pre mňa táto návšteva väzenia bola prvou, na akej som vôbec bol. Bolo to pre mňa trošku vzrušujúce, pretože vždy som chcel vedieť, aký život väzňov je a ako sa vo väzení správajú. Podobalo sa to nie-čomu takému, ako som videl vo filmoch. Zistil som, že slovenské väznice vytvárajú dobré podmienky pre svojich väzňov. Majú všetko, čo by mohli potrebovať. Zaujímavé bolo vidieť väzňov, ktorým je odňatá slobo-da. Mali sme možnosť nazrieť aj do ich ciel a vidieť tam doživotne odsúdených. Keď sme sa však dostali von z väzenia, mohli sme plne prežívať emócie a najmä to, že sme voľní. Cítiť vzduch, slobodu, takmer všetko bolo odlišné, ako tam vo vnútri.“

Inštitucionálna návšteva do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby

Zboru väzenskej a justičnej stráže Leopoldov


aktuality

Šesť študentov zo štátnej Právnic-kej fakulty Dostojevského Univerzity v Omsku sa rozhodlo využiť príležitosť zúčastniť sa študentskej mobility, kto-rú im ponúkla Právnická fakulta Tr-navskej univerzity v Trnave. Z nasle-dujúcich riadkov sa môžete dozvedieť, ako traja z týchto študentov vnímajú celý akademický rok 2013/2014, po-čas ktorého neprerušili svoje štúdium v Rusku, a zároveň študovali aj našej Právnickej fakulte v Trnave.

Pred dvoma rokmi, počas svojho po-bytu v Omsku, navrhol JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. možnosť takejto mobility svojmu priateľovi, dekanovi štátnej Právnickej fakulty Dostojevského univerzity v Omsku. Po-čas celého akademického roka sa týmto študentom príkladne venoval, a pre-to teda aj on pár slovami zhodnotil štú-dium a pôsobenie týchto šiestich skve-lých ľudí na našej alma mater a prínos ich pobytu či už pre fakultu alebo pre jej slovenských študentov, a poukázal aj na význam mobility.

O štúdiu a pobyte týchto ruských študentov na Slovensku bola dňa 20.01.2014 odvysielaná aj reportáž na RTVS, v programe Národnostný ma-gazín, ktorú je stále možné stiahnuť z archívu.

Anya PodgorbunskikhSpočiatku, keď sme opustili Rusko,

netušili sme, čo nás tu čaká, ako sa k nám postavia ľudia, a ako sa nám tu bude žiť. No keď sme pristáli na letisku, slniečko na nás svietilo, vítal nás Ró-bert Dobrovodský, a my sme hneď po-chopili, že ľudia sú veľmi milí a tunaj-šie prostredie sa nám bude páčiť.

Nemôžem porovnať náš ruský štu-dijný program s tým slovenským, pre-tože v Omsku máme úplne iný systém výučby, rozvrhy, rozdelenie do tried. Štúdium v Trnave je pre nás ako vý-menný program. Vedeli sme, že sa bu-deme musieť učiť súčasne aj na naše skúšky v Rusku. Ale napriek tomu sa nám výučba tu páči natoľko, že som šťastná, že som mala tú možnosť štu-dovať práve na tejto Právnickej fakulte v Trnave. Keby som mala šancu zostať tu dlhšie, zostanem. No nanešťastie tento program trvá iba jeden rok.

Sergey FedorkinPre mňa bol tento rok najlepším

rokom v mojom živote. Spoznal som mnoho nových ľudí, ktorých mám veľ-mi rád. Navštívil som rôzne miesta a viacero krajín v Európe. Študujem na najlepšej Právnickej fakulte na Slo-vensku. Som rád, že môžem úprimne zhodnotiť, že úroveň vzdelávania je na vysokom stupni. Skutočne oce-ňujem spôsob, akým nám vyučujúci sprostredkúvajú informácie. Tento spôsob výučby bol pre mňa úplne nový, pretože v Rusku máme odlišný systém vzdelávania.

Porovnávanie ma donútilo otvoriť oči a vidieť mnoho odlišností vo vzde-lávacom procese. Štúdium v Trnave mi prinieslo mnoho zaujímavých a užitoč-ných životných situácií, z ktorých mô-žem ďalej čerpať a pomáhajú mi dotvo-riť moje plány do budúcnosti. Milujem to tu! :)

Olenka TalyzinaChcem Vám povedať príbeh, prečo

som tu a prečo som rada, že môžem byť študentkou Právnickej fakulty v Trna-ve. Štúdium pre mňa veľa znamená, je to prekrásna skúsenosť. Objavila som úplne všetky nové informácie, poznat-ky, nadobudla nespočetné množstvo vedomostí, spoznala všetkých ľudí a prečítala všetky knihy v knižnici. Žar-tujem! Ale úprimne môžem povedať, že som sa rozhodla správne, a som hrdá na to, že študujem práve tu, na Trnav-skej univerzite.

Prvou výhodou je veľká perspektíva do budúcna. Môj rodný jazyk je ruština, a učím sa anglický a slovenský jazyk. Ovládanie týchto jazykov je veľkým be-nefitom pre moju budúcu prácu. Takto budem môcť mať ako právnička aj veľa zahraničných klientov. Druhým pozi-tívnym aspektom sú moje profesijné skúsenosti a znalosť práva Európskej únie. V európskom práve je mnoho odvetví, a zaujali ma všetky. Preto som veľmi rada, že budem mať čas dozve-dieť sa o nich oveľa viac, keďže plánu-jem pokračovať v mojom vzdelávaní na Právnickej fakulte Trnavskej univer-zity aj na magisterskom stupni štúdia.

Som šťastná, že som mohla stráviť rok na Slovensku. Je to úžasná krajina, kde žije mnoho priateľských ľudí, ktorí sú kedykoľvek ochotní mi pomôcť. Už


Sergey Fedorkin a Olenka Talyzina

Študenti z Omsku v Trnave

Anya Podgorbunskikh

Sergey Fedorkin


aktuality


teraz tu mám pár dobrých priateľov, a viem, že keď budem staršia, budem môcť rozprávať o tom, aký som mala skvelý študentský život s pravými pria-teľmi! Ešte by som chcela dodať na záver, že ak veríte v seba samého, ste na správnej ceste! :)

JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.

Som veľmi rád, že naša pilotná jed-noročná mobilita s ruskými študentmi bola úspešná. Keď som s odstupom času, spolu s mojím priateľom Maxi-mom Stanislavovichom, dekanom štát-nej Právnickej fakulty Dostojevského univerzity v Omsku, hodnotil prínosy, povedal mi, že taký úspech mobility a radosť ich študentov ani neočaká-val. Dôverne mi spomenul, že keď som im asi pred dvomi rokmi počas môj-ho pobytu v Omsku navrhol mobilitu, bol skeptický. Dôvodom počiatočnej skepsy bolo, že o spoluprácu s ázijskou sibírskou časťou Ruskej federácie ne-majú krajiny západnej Európy reálny záujem. Ich záujem sa končí v Moskve, maximálne na Urale.

Naša fakulta a jej jednoročný štu-dijný program s viac ako dvadsiatimi predmetmi v angličtine prekonala ich očakávania, čoho dôkazom je spokoj-nosť študentov. Tí sa veľmi dobre zžili s prostredím a vybudovali si výborné osobné vzťahy s našimi študentmi. Sú snaživí a motivovaní učiť sa nielen našu európsku právnu kultúru, ale majú aj úprimnú snahu preniknúť do sloven-skej spoločnosti znalosťou slovenčiny, zvykov a tradícií.

Akademické mobility študentov a pedagógov smerom na Východ (Omsk, Minsk, Tbilisi, Jerevan, Moskva) pova-žujem za vykopanie brázdy pre našich študentov a budúce generácie právni-kov. Popri kvalitnom vzdelaní, ktoré dostávajú naši študenti, je možnosť zúčastniť sa mobility dar – akási pri-daná hodnota - od alma mater. Tkvie v možnosti nájsť si miesto nielen v srd-ciach našich východných priateľov, ale aj v zjednodušení cesty k rozvíja-niu trhovej či kultúrnej výmeny. Či sa to niekomu páči alebo nie, len veľmi ťažko možno spochybniť vzostupujúcu geopolitickú a ekonomickú silu krajín východnej Európy a Ázie. Za jazykové kurzy ruštiny sa platia vysoké sumy. Nehovoriac o právnickej ruštine, o vý-mene obchodných a právnych infor-mácií či poznávaní rusky hovoriacich krajín.

Študenti a pedagógovia, Vám všet-kým (vrátane externého štúdia) sa po-núkajú akademické mobility do uve-dených krajín. Využite túto možnosť! Ako novozvolený prodekan budem mať

okrem iného na starosti aj spomínané akademické mobility. Vynaložím ma-ximálne úsilie, aby ste si dopriali túto výhodu.

Monika Martišková


rozhovory


Mnoho študentov Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave by mohla zaujímať história ich alma mater. Práve preto sme sa rozhodli vyspovedať niektoré z osobností, ktoré sa výrazne podieľali, a dodnes sa aj podieľajú, na jej rozvoji. Rozhovor nám poskytli Dr.h.c. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc., súčasná dekanka fa-kulty - prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.a prof. PhDr. Gustáv Dianiška, CSc.

Myšlienka založenia či znovuobnovenia Právnickej fakulty sa v Trnave objavila už dávnejšie, a to najmä z toho dôvodu, že vedenie obnovenej Trnavskej univerzity ponímalo poslanie univerzity v Tr-nave rovnako, ako to bolo už na starovekej univerzite. Obnovenej univerzite teda chýbala právnická fakulta. Zakladatelia existujúcej právnickej fakulty prišli v roku 1998 do Trnavy s cieľom splniť si svoj sen o inom spôsobe výchovy mladých ľudí pre právnické po-volanie práve na Trnavskej univerzite. Ich odhodlanie bolo obdivu-hodné. Medzi zakladateľov patria prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., Dr.h.c. prof. JUDr. Peter Blaho, CSc., prof. JUDr. Jozef Pru-sák, CSc. a prof. JUDr. Alexandra Krsková, CSc.

Zakladatelia fakulty a tí, ktorí sa k nim neskôr pridali, spojili s osudom obnovenej Právnickej fakulty v Trnave aj svoj osobný život a svoju úspešnú profesijnú kariéru v oblasti právnych vied. Tieto osobnosti svojím bezúhonným životom, vedeckou náročnos-ťou a osobným príkladom aj naďalej stimulujú rozvoj fakulty vo všetkých oblastiach jej činnosti.

Dr.h.c. prof. JUDr. PETER BLAHO, CSc.

Ako sa zrodila idea no-vozriadenia Právnickej fa-kulty v Trnave?

Myšlienka založenia fakulty sa zrodila z Trnavskej univerzity. Pán rektor, prof. RNDr. Dr.h.c. Anton Hajduk, DrSc., prišiel s predstavou, aby novozriadená Trnavská univerzita pokračovala v tých obsahových aj formálnych intenciách, ako historická uni-verzita, ktorá tu v Trnave vznikla v roku 1635 a existovala do roku

1777. Na tejto historickej Trnavskej univerzite fungovala právnic-ká fakulta. Pán rektor chcel, aby sa súčasťou obnovenej Trnavskej univerzity, ktorá bola obnovená ešte za existencie Československa, stala aj právnická fakulta. V roku 1994 sa začali vážne rozhovory o fungovaní Právnickej fakulty v Trnave s poľským rektorom z uni-verzity Łódź. Prítomná na rokovaní bola prof. JUDr. Helena Ba-rancová, Dr.Sc. a docent Marek Šmid (dnes prof. doc. JUDr. Marek Šmid, PhD.). Z toho vyplýva, že obaja vypracovali Návrh na zria-denie Právnickej fakulty v Trnave, a predložili ho pánovi rektorovi Hajdukovi, ktorý na základe toho začal o rok neskôr so mnou roko-vanie o založení Právnickej fakulty v Trnave. Rokovanie sa začalo v Bratislave. Okrem nás dvoch bola na rokovaní prítomná prof. Ba-rancová. Vtedy som pánovi rektorovi povedal asi toto: „Myšlienka o zriadení právnickej fakulty je vynikajúca, ale ja nemôžem v tejto veci nič urobiť.“ Takže Právnická fakulta v Trnave v tom istom roku nevznikla.

Situácia na Právnickej fakulte v Bratislave sa personálne zme-nila natoľko, že roku 1997 sme niektorí učitelia začali rozmýšľať o novej právnickej fakulte, a to sme netušili, že sa v budúcnosti roz-hodneme pre Trnavu. Nový rektor, prof. MUDr. Ladislav Šoltés, Dr.Sc., Dr.h.c., tiež pokračoval v myšlienke prof. Hajduka. My sme sa v januári 1998 stretli s pánom rektorom Šoltésom v jeho

pracovni v Trnave, a začali sme s ním rokovanie o zriadení práv-nickej fakulty.

Pán rektor nás požiadal, aby sme vypracovali študijný zámer novej fakulty na 5-ročné magisterské štúdium. Návrh o zriadení fakulty bol prerokovaný v akademickom senáte univerzity dňa 5. marca 1998 a senát návrh schválil.

Aké boli ďalšie kroky?Rektor univerzity urobil ďalší krok - obrátil sa so žiadosťou na

akreditačnú komisiu. Žiadali sme od akreditačnej komisie, aby ude-lila súhlas na akreditáciu nielen magisterského štúdia, ale aj akre-ditáciu rigorózneho konania, habilitačného konania, inauguračné-ho konania a doktorandské štúdium. Skôr než akreditačná komisia zasadala, poverila preskúmaním rektorovej žiadosti komisiu, ktorú na tento účel zriadila. Tá komisia chcela od rektora kompletný spis, a rokovala 24. septembra 1998. Zasadnutia akreditačnej komisie sa spolu so mnou zúčastnili prof. Prusák, prof. Lazar, a predseda uni-verzitného akademického senátu, ktorým bol prof. Štefan Kopecký. Akreditačná komisia nás zasypala otázkami, ale nakoniec všetko dobre dopadlo, a súhlasila so zriadením fakulty v Trnave.

Potom sa rektor Trnavskej univerzity obrátil na Ministerstvo školstva o súhlas so zriadením fakulty. Ministerka školstva Eva Slavkovská poslala pánovi rektorovi Šoltésovi súhlasné stanovis-ko o zriadení Právnickej fakulty v Trnave. Celý schvaľovací proces teda mohol pán rektor ukončiť dňa 1. októbra 1998 a vystavil Zria-ďovaciu listinu o Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

Nemali ste problémy so získavaním prvých študentov?Pán rektor poveril mňa ako štatutára, aby som rozbehol čin-

nosť fakulty. Ako obyčajne, začiatky bývajú ťažké. Rozhýbať sa 1. októbra je mimoriadne neskoro. Vypísal som prijímacie konanie na novozriadenú fakultu a čakali sme, či sa vôbec niekto prihlá-si. Prihlásili sa, a do prvého ročníka sme prijali 94 uchádzačov. Mali sme dosť učiteľov, ale ja som nemal financie, aby som mohol učiteľov zaplatiť. Napísal som teda budúcim študentom, že sa ich právnické štúdium odkladá až do času, keď fakulta zoženie finanč-né prostriedky. V decembri nový minister školstva, Milan Ftáčnik, navštívil Trnavskú univerzitu. Pri príležitosti jeho návštevy som oznámil pánovi ministrovi školstva, že bola platne zriadená práv-nická fakulta, už sme vykonali prijímacie skúšky, a nemáme penia-ze na chod novozriadenej fakulty. A keď to počul, tak mal len jednu podmienku, aby som mu garantoval kompletné 5-ročné magister-ské štúdium. Ja som mu to prisľúbil a on peniaze pre prvý ročník poslal. Prví študenti sa ukázali ako vynikajúci, na nich sa preniesol entuziazmus, ktorý bolo cítiť na fakulte ešte pár rokov.

Ste spokojný s tým, ako funguje fakulta dnes?Môžem potvrdiť, že sme dosiahli za krátky čas výsledky, že v pra-

videlnom hodnotení nezávislou akademickou ratingovou a rankin-govou agentúrou je naša fakulta už tri roky za sebou vyhodnotená ako najlepšia právnická fakulta na Slovensku. To znamená, že by som mal byť spokojný, čo aj som.

Máte teda pocit, že to všetko úsilie stálo za to?Myslím, že áno. A je oprávnená otázka, prečo sme to uro-

bili. V Trnave sme založili fakultu z viacerých dôvodov. Jednak sme chceli, aby novozriadená fakulta predstavovala vo svojej vzde-lávacej a vedeckej práci mravné hodnoty. Preto sme očakávali od každého učiteľa/učiteľky, aby vyznávali mravné hodnoty, aby boli kompetentní, aby ovládali detailne a dobre svoj predmet a aby boli slušní. Pretože učiteľ má nielen vzdelávať, ale má aj vychovávať svojich študentov, stáť im ako vzor. Exempla trahunt (lat.), vzor priťahuje. Mladý človek potrebuje pred sebou staršieho, aby mu

Myšlienka založenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave


rozhovory


mohol veriť. Ale to je možné iba na základe kompetentného, sluš-ného a mravne hodnotného učiteľa, inak to nejde. A potom sa vplyv učiteľa na študentoch prejaví. Našim ideálom bola takáto predsta-va o učiteľovi, a samozrejme, aj predstava o absolventovi fakulty. Finalizáciou vzdelávania je absolvent fakulty, a to taký, aby to bol právnik vzdelaný, dobrý, aby mal prehľad v právnych predpisoch a hlavne v právnej teórii. Aby študenti kriticky a samostatne roz-mýšľali a nebáli sa hovoriť pravdu, ale vyjadrovali sa slušne, kom-petentne, ako ich učitelia. S týmto ideálom sme prišli do Trnavy.

Mali ste aj víziu, ktorá sa nenaplnila?Nie všetko sa splnilo, najmä čo sa týka finančných a priestoro-

vých možností našej fakulty. Stále nemáme vlastnú aulu, kde by sme mohli prednášať, kde by sme sa mohli schádzať pri slávnost-ných príležitostiach. Ale v podstate by som za seba vyjadril veľkú spokojnosť, pretože cieľ, ktorý sme sledovali, sme dokázali splniť. Nebolo to ľahké, ale stálo to za to.

prof. JUDr. HELENA BARANCOVÁ, DrSc

Ako si vy spomínate na myšlienku založenia Práv-nickej fakulty v Trnave?

„Táto myšlienka znamenala možnosť uskutočniť sen o inom spôsobe výchovy mladých ľudí pre právnické povolanie. Akade-mická komunita Právnickej fa-kulty Trnavskej univerzity , ktorá položila základy kvalitnej práv-nickej fakulty, bola plná odhodla-nia, chuti, aj schopnosti rozvíjať

kvalitnú právnu vedu a stále vytvárať pre rozvoj poctivej vedy veľmi žičlivé akademické prostredie.“1

Už štyri roky predtým, než bola založená Právnická fakulta v Trnave, sme s pánom Dr.h.c. prof. JUDr. Petrom Blahom, CsC., prof. doc. JUDr. Marekom Šmidom, PhD. a s jeho manželkou Mgr. Máriou Šmidovou, PhD. vypracovali Návrh študijného programu v slovenskom a anglickom jazyku. Medzičasom sme navštevovali aj zahraničie, boli sme na návšteve na poľských katolíckych univerzi-tách v Łódźi, v Lubline, aby sme sa inšpirovali ich študijnými po-riadkami. Vtedajší prezident rektorskej konferencie v Poľsku, rek-tor Łódźskej univerzity, prof. Dr. Michal Sewerynsky, si zobral na tri dni dovolenku, aby sa nám mohol venovať. Počas nášho pobytu nám poskytol mnoho cenných rád a k myšlienke založenia Právnic-kej fakulty v Trnave bol veľmi priaznivo naklonený. Keďže bol kres-ťansky orientovaný, stotožňoval sa myšlienkou takej právnickej fa-kulty, akú sme plánovali vytvoriť. Prof. Sewerynsky bol osobným priateľom Svätého otca, Jána Pavla II. Keď sa dozvedel o predpok-lade zriadenia Právnickej fakulty v Trnave, bolo vecou jeho osobnej cti, aby sa na Slovensku podarilo vytvoriť takú fakultu, ktorá by sa ideovo podobala tej poľskej. „Aj dnes sa hlásime k historickému a morálnemu odkazu starobylej Právnickej fakulty Trnavskej univer-zity zo 17. a 18. storočia, podľa ktorého veda je veľkým dobrodením pre ľudstvo a s plným nasadením sa usilujeme rozvíjať vedu, ktorá slúži dôstojnosti a prirodzeným právam človeka, a je podriadená mravným princípom a kritériám.“2

Pre mňa osobne však rozhodnutie podieľať sa na obnovovaní Právnickej fakulty v Trnave bolo jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote. Bolo potrebné rozhodnúť sa, či mám odísť z istoty pracovného miesta a pohodlia, veľkej vybavenej pracovne či ukáž-kovej knižnice do obrovskej neistoty. Presvedčilo ma to, že som bola kresťansky orientovaná. Všetky právnické fakulty boli príliš ideologické, preto som myšlienku novej právnickej fakulty priví-

1 Jubilejný pamätník (1998-2008) pre Právnickú fakultu Trnavskej univerzity v Trnave, Trnava: TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS. 2008, s. 6.2 Ibidem, s. 6.

tala. Nakoniec som sa odhodlala odísť z istej prítomnosti do ne-istej budúcnosti. „Všetkých tých, ktorí sa pre myšlienku založenia Právnickej fakulty Trnavskej univerzity odhodlali ako prví, ako aj tých, ktorí sa k nim neskôr pridali, spájala viera a presvedčenie, že vybudujú právnickú fakultu na mravných princípoch, na princí-poch spojenia morálky a práva. Spájala ich nádej, že kladú základy fakulty, ktorá by mohla byť z hľadiska mravného a vedeckého pro-filu azda aj najlepšou na Slovensku.“3

Prišlo ťažké obdobie, kedy naša fakulta nemala ani vlastnú bu-dovu. Vyhliadka na súčasnú budovu nás preto potešila. Dúfali sme, že sa to podarí. Našťastie sa nám to aj podarilo, a naša fakulta zís-kala nové sídlo, kde už bolo všetko jednoduchšie. Avšak stavbu bolo treba renovovať, takže na dva roky sme sa museli znovu rozpŕchnuť po celej Trnave. Bolo to veľmi zložité tak pre nás vyučujúcich, ako aj pre študentov. V roku 2007 sme sa presťahovali naspäť do bu-dovy, kde má dnes naša fakulta sídlo. Fakulta fungovala už oveľa lepšie, my zakladatelia sme sa pravidelne schádzali a zamýšľali sme sa nad skvalitnením študijného programu. Vedeli sme, akú fakul-tu chceme budovať. Mala to byť právnická fakulta iná ako všetky ostatné, fakulta budovaná na iných základoch a princípoch a bez korupcie. Mimoriadne dôsledne sme si dali záležať na výberových konaniach, kde sme vyberali obsadenie profesijného zboru. Dostali sme sa aj do takej situácie, že prebehli tri výberové konania a nevy-brali sme z nich žiadneho uchádzača. Boli sme tak nároční. Veľmi nám na tom záležalo, a stále záleží. Okrem základných právnických predmetov sme do študijného programu zahrnuli aj predmety za-merané na rozvíjanie profesijnej etiky, morálky a zodpovednosti. Najdôležitejšie je, aby absolventi našej fakulty dokázali skĺbiť kva-litné právnické vzdelanie so zmyslom pre spravodlivosť. Aby vede-li, že v praxi nesmie platiť právo silnejšieho, ale sila práva.

Čím sa naša právnická fakulta odlišuje od tých ostat-ných?

Odlišuje sa v mnohom. „Najdôležitejšie sú morálne bezúhonné vedecké autority právnikov, ktoré tvoria základ našej fakulty. Bolo ich treba hľadať a niektorých aj presvedčovať. V dobe zakladania fakulty sa podarilo nájsť osoby z právnickej akademickej obce s vy-sokým morálnym a vedeckým kreditom. Nebola to náhoda, skôr Božie riadenie. Zakladatelia, aj všetci tí, ktorí tvoria akademickú komunitu na obnovenej Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, majú v sebe hlboko zakorenený cit pre spravodlivosť, dôve-ru, pravdu a morálku. Nadovšetko si ctia všetky akademické slobo-dy a demokratické princípy sú súčasťou ich identity. Tieto hodnoty, ktorým zasvätili celý svoj nielen profesijný život, sú pripravení pre-sadzovať a brániť aj v budúcnosti“4

Rada by som spomenula aj proces prijímacích pohovorov na našu fakultu. Je veľká škoda, že nie je zvečnené, ako pán profesor Prusák dbal na to, aby každý jeden nepoužitý test bol za prítomnos-ti všetkých prodekanov dôsledne zlikvidovaný. Prísne podmienky sprevádzali celý prijímací proces nových študentov, čím prispeli k vysokej úrovni a kvalite. Pätnásť rokov sa proces prijímania na školu nezmenil. O všetkom, čo prispievalo k tomu, aby sa zachova-la čistota akademickej oblasti rozhodovalo vedenie a zakladatelia fakulty. Každý rok štyria vyučujúci čiastkovo pripravovali otázky na prijímacie skúšky. Tie potom v zalepenej obálke čakali v sejfe na ich spracovanie. Otázky kombinoval jeden jediný človek na celej fakulte, ktorý mal na starosti všetku organizáciu. Takže v prípade akéhokoľvek pochybenia by bol zodpovedný len on. Proces prípra-vy testov je odlišný od prijímacích pohovorov na iných fakultách. Minulý rok sa na našu fakultu dostal len každý piaty študent, takže tieto organizačne aj obsahovo náročné prijímacie skúšky majú výz-nam a o našu fakultu je stále záujem.

Špecifikom tejto inštitúcie je aj to, že každé vedenie fakulty dba-lo na to, aby sa rozvíjala naša knižnica. Minulý rok bolo vydaných deväť učebných textov z rôznych predmetov v slovenčine a sedem-násť učebníc v anglickom jazyku, čo sa za históriu tejto právnickej

3 Ibidem, s. 110.4 Ibidem, s. 110.


rozhovory


fakulty ešte nestalo. Naša tvrdá práca prináša výsledky. Najlepším vyznamenaním je nezávislé hodnotenie našej vedeckej činnosti.

Prezradíte nám, čo pripravuje naša fakulta do budúc-na?

Novou úlohou pre nás je anglický študijný program. Tento rok u nás študuje šesť ruských študentov, a na budúci rok už máme pri-hlásených ďalších ôsmych. Aj preto chceme začať s magisterským študijným anglickým programom, a to s tým istým rozsahom vyu-čovaných predmetov ako v slovenčine, tak, ako to povoľuje zákon o vysokých školách. Dlho sme váhali, no rozhodli sme sa, že ideme do toho. Radi by sme sprístupnili tento akreditovaný program v angličtine všetkým študentom. Chceli by sme začať už od budúce-ho akademického roka s malou skupinou študentov. Dúfame, že sa nám to podarí.

prof. PhDr. GUSTÁV DIANIŠKA, CSc.

Ako prebiehalo znovuobno-venie fakulty a čo všetko obná-šalo? Aké prekážky sa vyskyt-li?

Bola to skutočne mimoriadna udalosť. V roku 1998 sa o znovu-obnovenie fakulty zaslúžili skvelí právnici ako prof. Blaho, prof. Ba-rancová, prof. Prusák, prof. Krsko-vá, prof. Lazar a ďalší. Ja, prof. Šimovček, prof. Baláž sme prišli na fakultu okolo r. 2000. Pán prof.

Blaho nás požiadal o spoluprácu a spolupodiel na jej obnove. No, a tá ponuka ma naozaj oslovila. Pracoval som vtedy na Aka-démii Policajného zboru v Bratislave ako prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť a zahraničné styky, viedol som katedru spolo-čenských vied a podieľal sa na výskumne a rozvoji policajnej vedy. Nebol som však s atmosférou v tejto inštitúcii úplne spokojný. Po-nuka prof. Blaha ma oslovila preto, že nová fakulta oceňuje nielen vedeckú a pedagogickú kompetentnosť, ale zároveň morálku a etiku právnickej profesie. Postaviť fakultu na hodnotných spoločenských princípoch ma veľmi lákalo. Často som rozmýšľal o úlohe práva a vadili mi jeho mnohé deformácie. Z hľadiska mojej profesie psy-chológa som osobitne vnímal nízku kvalitu právneho vedomia. Bol som presvedčený o tom, že vonkajšia právna norma, je najsilnejšia vtedy, keď sa stane vnútornou hodnotou človeka.

Moje začiatky na fakulte mali dva protirečivé znaky: 1) nedosta-tok pracovného priestoru; 2) stretnutie s kompetentnými, príjem-nými ľuďmi. V čase môjho príchodu fakulta mala len tri miestnos-ti. V jednej miestnosti bol dekan, v druhej bol sekretariát a v tej tretej bola zasadačka, a tam sme mali vedenie. Časom zasadaciu miestnosť prehradili o jednu tretinu a úradovala tam naša účtov-níčka. Porady vedenia však boli akčné, invenčné a nechýbal vtip a úsmev. Zapojil som sa do prípravy akreditačného spisu. Na podnet profesorov fakulty som kandidoval do akademického senátu a bol som zvolený do funkcie jeho predsedu. V tejto funkcii som sa zú-častnil obhajoby akreditačného spisu pred akreditačnou komisiou vlády SR. Ako predseda akademického senátu som pracoval sedem rokov. Zúčastňoval som sa pravidelne ako hosť zasadnutí vedenia fakulty a venoval som mnoho úsilia organizovaniu aktivít posilňu-júcich rozvoj fakulty.

Akreditácia bola úspešná. Prekážky, s ktorými sme sa stretávali, sa dotýkali predovšetkým materiálnych podmienok a finančného zabezpečenia chodu fakulty. Mimoriadne nás zaťažovala rekon-štrukcia budovy. Imponovalo mi úsilie a elán dekana prof. Pru-sáka o jej dostavbu. V poslednom roku dostavby som sa stal čle-nom stavebnej komisie a zažil som radosti i strasti budovania na vlastnej koži. V tejto súvislosti spomeniem jednu bizardnú epizódu z prestavby budovy. Spolu s prof. Prusákom som sprevádzal pri

prehliadke rozostavanej ľavej časti budovy ministra školstva, ktorý bol známy ako odborník na stavbu mostov. Pri vzájomnom rozho-vore poznamenal, že rozostavaná stojaca stavba sa veľmi predražu-je. Nechcem túto poznámku preceňovať, ale od tej doby prestavba budovy postupovala rýchlejšie.

V dobe vzniku fakulty sme mali najviac profesorov z právnic-kých fakúlt na Slovensku, čo bol vynikajúci základ pre jej budúcu úspešnú činnosť. Čo je však možno ešte dôležitejšie, na fakulte sa zišli prajní profesori. Mali sme zároveň šťastie na zloženie našich prvých študentov. Podarilo sa to, čo každá dobrá vysokoškolská fakulta potrebuje, t.j. kvalitnú interakciu pedagógov a študentov, založenú na vzájomnej úcte, porozumení a pomoci.

Aké podujatia sa organizovali? Zachovali sa do dnes?Od počiatku bolo na fakulte v tomto smere živo. Čo sa týka

mňa, navrhol som organizovanie študentskej vedeckej konferen-cie. Myšlienka sa postupne presadila a vytvoril sa tak priestor pre vedecké aktivity študentov. Výdatne mi pri tejto aktivite pomáhala študentská organizácia ELSA, a našiel som pochopenie a pomoc u mnohých pedagógov. Spomínam si na právnické super aktivity ,,elzáčky“ Zuzany Kliskej, či ďalších funkcionárov ELSY, ochotných vždy pomôcť. Teší ma, že konferencia sa stala nielen realitou, ale i dobrou tradíciou, a že spolupráca ELSY a prodekanky doc. Miro-slavy Vráblovej kultivuje túto tradíciu.

Nezabudlo sa ani na organizovanie športových podujatí. Príkla-dom je už dnes tradičný futbalový turnaj, prebiehajúci každoročne v rámci Dňa právnickej fakulty. Bol to nápad prof. Prusáka, ktorý mimo iné pracoval v medzinárodných športových organizáciách ako právny expert. Viackrát ma potešil úlohou otvoriť tento turnaj a zahájiť súťaž čestným výkopom. Pokúsili sme sa tiež o zavedenie volejbalového turnaja pre študentky. Žiaľ, zatiaľ sa konal len jeden ročník.

Vedenie fakulty dbalo na upevňovanie a kultiváciu vysokoškol-ských tradícií. Pravidelne sme organizovali imatrikulácie a podpo-rovali konanie beánií. Realizáciu beánie vždy skvele zabezpečovali funkcionári ELSY za podpory študentskej akademickej obce. Nedá mi nespomenúť každoročné Dni právnickej fakulty, ktorí boli nie-len príležitosťou vypočuť si významných verejných činiteľov, ale zá-roveň boli i pôdou pre neformálne stretnutia učiteľov a študentov.

Aké boli vaše ďalšie plány? Tie sa týkali mojej činnosti ako vedúceho katedry propedeu-

tiky právnických predmetov. Vedenie fakulty mi dalo možnosti a priestor pre uplatnenie psychológie v právnickom vzdelávaní. Dnes predmety ,,Sociálna psychológia pre právnikov“, ,,Forenzná psychológia“ ako aj ,,Kriminológia“ tvoria organickú a invenčnú súčasť tohto vzdelávania. Prof. Prusák, ako dekan fakulty, uvažoval aj o prepojení práva a ekonomiky. Aj predmety z toho odboru sa úspešne ujali, a vytvárajú potrebné pozadie pre lepšie uplatnenie našich študentov v praxi. Vo funkcii prodekana pre rozvoj som sa spolu s pani dekankou prof. Barancovou snažil zlepšiť priestorové možnosti fakulty. Osobitne sa jednalo o vybudovanie auly a ďalších moderných výučbových priestorov na mieste bývalého mestského kina. Priznám sa, že do dnes mám veľmi nepríjemné pocity, keď si spomeniem na obštrukcie a neochotu ľudí, s ktorými sme rokovali. Rád by som sa dožil dňa, kedy sa z ruiny kina stane funkčný aka-demický priestor.

Akí boli prví študenti?Prví študenti boli aktívni, ochotne spolupracovali. Chápali naše

problémy, a my sme chápali tie ich. Od počiatku sa zapájali do rôz-nych aktivít, o ktorých som už hovoril. Začala fungovať študentská organizácia ELSA. Vznikla a realizovala sa myšlienka študentské-ho časopisu Corpus Delicti. Študenti sa zapájali do prípravy Dňa právnickej fakulty. Dokonca jeden z ročníkov moderoval študent Roman Juraško. Spomínam si na mnohých našich prvých študen-tov, medzi ktorých patril napríklad Peter Mach či Anton Škreko. Z prezidentov ELSY mi utkveli v pamäti mnohí študenti, osobitne však Tomáš Strémy.


Právo a povinnosť rozhodcu ľadového hokeja vyhlásiť ľadovú plochu za nespôsobilú*

rozhovory / články


Ste spokojný s tým, kde je fakulta dnes, splnila Vaše očakávania?

Ja osobne som spokojný. Mal som, a mám šancu pracovať na kvalitnej fakulte. Je to výnimočný pocit. Mám okolo seba ľudí, ktorí sú kompetentní a ktorí sú mi schopní kedykoľvek pomôcť. Takisto aj ja som pripravený pomôcť im. Čo sa týka fakulty, dosiahla veľ-ké úspechy, o čom svedčí aj jej hodnotenie nezávislou inštitúciou ARRA. Ale myslím si, že by sme mali zotrvať v takej zdravej nespo-kojnosti. Preto, aby bolo kam fakultu posunúť či už z materiálneho hľadiska, vedy, ako aj z hľadiska modernizácie učebných predme-tov. Mám na mysli osobitne metodiku výučby, aby stretávanie so študentmi bolo živšie, upevňovalo dobré vzťahy a lepšie ich pripra-vilo na budúcu prax.

Plánuje sa výstavba univerzitnej auly v blízkosti našej fakulty. Viete nám povedať, v akom je to štádiu? Súhla-síte s tým, aby bola táto aula pre celú univerzitu, alebo by ste preferovali samostatnú aulu pre Právnickú fakultu Trnavskej univerzity?

Odpovedať na túto otázku nie som kompetentný. Výstavba auly, ako viem, sa plánuje, kedy však dôjde k realizácii naozaj neviem. Je veľká škoda, že sa nám to nepodarilo zrealizovať už pri prestav-be budovy fakulty. Naša funkcionalistická budova mala byť prepo-jená skleneným koridorom s novou budovou na mieste bývalého

kina. Spájalo sa s tým však veľmi veľa problémov, ktoré sa dotýkali rozšírenia parcely a nedostatku finančných prostriedkov. Dnes sa plánuje výstavba univerzitnej auly na parcele súčasnej záhrady. Ak sa ma pýtate na preferenciu (naša - univerzitná), nepovažujem to v tejto situácii za dôležité. Bol by som skôr rád, keby sa od slov prešlo k činom. Viacúčelová univerzitná aula by čiastočne mohla uspokojiť aj naše potreby.

Mám pochopiteľne želania, ktoré by sa v rámci prestavby bý-valého kina či výstavby novej auly mohli realizovať. Rád by som si ešte „užil“ veľkú a kvalitnú prednáškovú miestnosť. Viem si pred-staviť viesť praktické prípady z forenznej psychológie v cvičebnej súdnej sieni. Želám si väčšie priestory pre našu knižnicu, zdoko-nalené učebne, viac pracovní pre vyučujúcich, ktoré by poskytova-li variabilné možnosti a komfort pre výchovno-vzdelávací proces a invenčnú vedeckú prácu.

Profesor Dianiška dúfa, že keď odíde z fakulty, to, čo pomohol vybudovať, zostane v dobrých rukách a preto sa snaží už teraz podporovať mnohých docentov, aby sa čím skôr stali profesormi. Tým práca, ktorú všetci profesori vynaložili pri obnovení fakulty pôjde ďalej, a bude sa rozvíjať výchovno-vzdelávací proces spolu s vedeckou činnosťou. Začiatky boli hektické, ale dobroprajnosť ľudí všetko zjednodušila a dúfame, že to tak bude aj naďalej.

Monika Martišková, Veronika Berecová

Hra ľadový hokej sa hrá na ľadovej ploche, ktorá sa nazýva ihrisko. Definíciu ihriska môžeme nájsť v pravidlách ľadového hokeja (ďalej len „pravidlá“), ktoré definujú ihrisko vo svojom pravidle č. 100, ktoré uvá-dza, že: hra ľadový hokej sa hrá na bielej ľadovej ploche nazývanej ih-risko.1 Preto, aby sa zápas vôbec mohol uskutočniť, je potrebné, aby toto ihrisko malo predpísané rozmery a spĺňalo kritériá obsiahnuté v pra-vidlách. Musí spĺňať najmä rozmery, ktoré sú definované v pravidle č. 101, ako aj ďalšie náležitosti vyplývajúce z nasledovných pravidiel. Na to, aby sa na ihrisku mohol uskutočniť vôbec nejaký hokejový zápas, je po-trebných mnoho technických revízií a rovnako tak posudok od riadiace-ho orgánu súťaže, v ktorej bude dané družstvo nastupovať počas sezóny. Posudok bude určovať, či dané ihrisko spĺňa alebo nespĺňa požadované technické parametre a potrebné vybavenie.

Pred stretnutím alebo počas stretnutia sa však môžu vyskytnúť situá-cie, ktoré neumožňujú alebo čiastočne znemožňujú začiatok uskutočne-nia stretnutia alebo jeho priebeh. Takého situácie sú zväčša náhodnými situáciami. Ale pomerne zriedkavo sa stávajú aj situácie, ktoré sú výsled-kom priamej úmyselnej činnosti znemožniť začiatok alebo priebeh hoke-jového stretnutia. V praxi môže ísť o nespôsobilosť ľadovej plochy k hre z dôvodu poruchy technického zariadenia slúžiaceho na úpravu ľadovej plochy, alebo úmyselné konanie spočívajúce vo vypnutí elektrickej ener-gie pred alebo po zápase. V takomto prípade vzniká podľa rozpisu súťaží SZĽH (ďalej len „rozpis“) krízová situácia, na ktorú daný rozpis ponúka rozhodcom ľadového hokeja riešenie. Podľa tohto rozpisu, ak sa ľadová plocha javí ako nespôsobilá, alebo ak domáci klub nemá predpísaný tech-nický prostriedok na úpravu ľadovej plochy, sa bude postupovať podľa súťažného poriadku SZĽH (ďalej len ,,súťažný poriadok“), ktorý upra-vuje tieto situácie vo svojich článkoch.2 Je zrejmé, že rozhodca ľadového hokeja musí pri týchto situáciách postupovať obzvlášť presne, nakoľko predčasné ukončenie stretnutia nesie so sebou nielen závažné dôsledky vyplývajúce z určenia konečného výsledku stretnutia, ale aj ekonomic-ké dôsledky pre daný klub, najmä vtedy, ak sa dodatočne preukáže, že

* Článok recenzoval doc. JUDr. PhDr. Tomáš Gábriš, PhD. LLM. MA, pedagóg Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, športový právnik1 Pravidlá ľadového hokeja 2010 -2014, pravidlo č. 100 2 Rozpis súťaží riadených SZĽH 2013/2014, Prehľad legislatívnych zdrojov po-trebných na riešenie krízových situácii pri stretnutiach ľadového hokeja , str. 32 bod. 8

predčasné ukončenie stretnutia rozhodcom bolo neoprávnené a nebolo v súlade s internými predpismi alebo pravidlami.

Riešenie takej krízovej situácie, akou je nespôsobilosť ľadovej plochy, má vo všeobecnosti dve fázy. Prvou fázou je posúdenie ľadovej plochy ako nespôsobilej a druhou fázou je predčasné ukončenie resp. neukončenie konkrétneho stretnutia.

Rozhodcovia stretnutiaPri posudzovaní toho, či je ľadová plocha naozaj nespôsobilou, Sú-

ťažný poriadok túto právomoc zveruje rozhodcom stretnutia.3 Definíciu toho, kto je rozhodcom stretnutia, súťažný poriadok nevymedzuje vo svo-jej preambule tak, ako pri činovníkoch stretnutia.4 Keďže definíciu, kto je rozhodcom stretnutia nenájdeme v súťažnom poriadku, musíme po-stupovať podľa pravidiel, z ktorých sa dozvieme, koho pravidlá považujú a koho nepovažujú za rozhodcu ľadového hokeja. Podľa pravidiel sa za rozhodcov stretnutia považujú len jeden alebo dvaja hlavní rozhodcovia a dvaja čiaroví rozhodcovia.5 Za rozhodcov stretnutia sa teda nepovažujú video rozhodca alebo bránkoví rozhodcovia, keďže ich pravidlá označujú spoločným názvom: ,,funkcionári mimo ľadovej plochy“.6 Takže môžeme dospieť k tomu, že o nespôsobilosti ľadovej plochy budú pri danom zápa-se rozhodujúce minimálne dva, a v systéme štyroch rozhodcov až štyri ná-zory. Musíme podotknúť, že sa jedná do istej miery o subjektívne názory rozhodcov stretnutia.

Prvým problémom je to, že nikde nenájdeme vymedzenie pojmu, kedy je ľadová plocha nespôsobilá pre uskutočnenie hokejového stretnutia. Pri posudzovaní spôsobilosti a nespôsobilosti ľadovej plochy sú tak roz-hodcovia ľadového hokeja nútení zohľadniť svoje všeobecné priemerné znalosti a skúsenosti z rozhodovania na to, aby posúdili, či je plocha na-ozaj nespôsobilá. Je namieste podotknúť, že neexistencia definície, kedy je ľadová plocha nespôsobilá pre uskutočnenie zápasu, zakladá možnosť posudzovania týchto situácií medzi jednotlivými rozhodcami rozdielne a nejednotne, pričom sa zvyšuje význam subjektívneho názoru v koneč-

3 Článok 31 c)4 Za činovníka stretnutia sa v zmysle Súťažného poriadku SZĽH považuje: delego-vaný hlavný alebo čiarový rozhodca, inštruktor rozhodcov, supervízor stretnutia, lekár stretnutia, vedúci a zástupca družstva, hlavný usporiadateľ stretnutia, ma-nažér klubu. 5 Pravidlá ľadového hokeja 2010 - 2014 článok 300 6 Pravidlá ľadového hokeja 2010 - 2014 článok 320 a nasledujúce


články


nom verdikte rozhodcov ľadového hokeja. Na tomto mieste je potrebné si všimnúť, že kým súťažný poriadok zve-

ruje rozhodovanie o nespôsobilosti ľadovej plochy ,,rozhodcom“ stretnu-tia, právo predčasne ukončiť stretnutie má len ,,rozhodca“ stretnutia. Z povahy veci vyplýva, že tak urobí hlavný rozhodca stretnutia. Nie je však vylúčené, že takého rozhodnutie môže urobiť aj čiarový rozhodca, ak sa napríklad hlavný rozhodca v priebehu hry zraní a odstúpi z rozhodova-nia stretnutia, a až následne sa stane ľadová plocha nespôsobilou.

Z uvedeného článku však jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom rozhodcovia stretnutia dospejú k tomu, že ľadová plocha je nespôsobi-lou. Ako sme už podotkli, ide o subjektívne názory rozhodcov stretnutia a niekedy je veľmi ťažké posúdiť, či ľadová plocha bude nespôsobilou ale-bo nie. Môže sa stať, že v systéme štyroch rozhodcov budú dvaja rozhod-covia stretnutia za to, že ľadová plocha je nespôsobilá a ďalší dvaja za to, že ľadová plocha je spôsobilá k hre, alebo v systéme dvoch rozhodcov jeden čiarových rozhodcov bude toho názoru, že hracia plocha je a druhý z nich, že hracia plocha nie je spôsobilá. Uvedené názory sú podľa nášho názoru vzhľadom k článku 31 ods. c) súťažného poriadku rovnocenné. 7 Naopak, zo spomínaného článku súťažného poriadku zároveň vyplýva, že konečný verdikt o predčasnom ukončení stretnutia má právo spraviť rozhodca stretnutia. Nie je však uvedené, ktorý z dvojice hlavných alebo čiarových rozhodcov to má byť. Tento verdikt bude v končenom dôsledku urobený po vzájomnej dohode hlavných alebo čiarových rozhodcov. Pri tom však konečný verdikt nemusí predstavovať subjektívny názor o nespôsobilosti ľadovej plochy jedného z dvoch hlavných rozhodcov, ale-bo jedného z čiarových rozhodcov, alebo dokonca pri klasickom systéme troch rozhodcov ani obidvoch čiarových rozhodcov, keďže pri systéme troch rozhodcov z povahy veci vyplýva, že tento záverečný verdikt spraví hlavný rozhodca.

Následok nespôsobilosti ihriskaPri danej situácii je potrebné poznamenať, že pri nespôsobilej ploche

ihriska má rozhodca stretnutia obligatórne povinnosť, ako aj fakulta-tívne možnosť, predčasne ukončiť stretnutie. Ak sa hracia plocha stala nespôsobilou v priebehu hry, rozhodca má povinnosť predčasne ukončiť stretnutie.8 Ak sa hracia plocha stala nespôsobilou ešte pred úradným začiatkom stretnutia, rozhodca má právo ukončiť stretnutie, nie je to teda jeho povinnosťou.9

Právo rozhodcu predčasne ukončiť stretnutie pri nespôso-bilosti ihriska

Podľa článku 45 d) súťažného poriadku má rozhodca právo predčasne ukončiť stretnutie, ak: ,,sa ihrisko stane nespôsobilé, resp. ak technická závada na jeho zariadení nebola odstránená do 40 minút, alebo ak nie je funkčný mechanický prostriedok pre úpravu ľadovej plochy.“10

V prvom rade je potrebné podotknúť, že nespôsobilosť hracej plochy musí nastať pred úradným začiatkom stretnutia. Nepriamo to možno vy-vodiť aj z článku 44 f) 1 súťažného poriadku, podľa ktorého: ,,má roz-hodca povinnosť predčasne ukončiť stretnutie pre nespôsobilosť hracej plochy, ktorá nastala v priebehu hry.“11

Definícia ihriska a hracej plochyV citovaných ustanoveniach sú použité rozdielne pojmy, a to „hracia

plocha“ a „ihrisko“. Pojem ihrisko máme definovaný v pravidlách - kon-krétne v pravidle č.100, ktoré obsahuje definíciu ihriska: ,,Hra ľadový ho-kej sa hrá na bielej ľadovej ploche nazývanej ihrisko“. Táto definícia môže v praxi robiť veľké problémy, pretože samotným ihriskom je teda len bie-la ľadová plocha nazývaná ihrisko v zmysle citovaného pravidla.

V reálnej situácii sa môže stať ihrisko nespôsobilé, ak naň niekto vy-sype soľ. Čo však v prípade, ak sa pred úradným začiatkom stretnutia na rozcvičke hráčov rozbije ochranné sklo? Spadá práve ochranné sklo pod pojem ihrisko podľa pravidla č.100? Keďže v pravidlách v ich prvej čas-ti sú systematicky za sebou radené pojmy ako definícia ihriska, rozmery mantinelu, odrazovej lišty alebo ochranného skla, nie je možné na tomto mieste jednoznačne tvrdiť, že ihriskom je alebo nie je aj mantinel alebo ochranné sklo. Definícia ihriska v pravidle č. 100 je naformulovaná pres-ne a jednoznačne bez zmienky o tom, čo sa považuje alebo nepovažuje za súčasť ihriska. Ak by sme si bližšie rozobrali pravidlo č. 102 a), ktoré ustanovuje, že: ,,ihrisko musí byť ohraničené bielym plastovým alebo dreveným mantinelom“, ponúkajú sa nám dva rôzne výklady. Prvým vý-kladom je, že mantinel je súčasťou bielej ľadovej plochy. Druhý výkladom môžeme dospieť k tomu, že biela ľadová plocha je jedna hmotná vec, a musí byť ohraničená mantinelom ako druhou hmotnou vecou. Medzi týmito hmotnými vecami existuje reálna hranica, a teda vieme ich od seba

7 Súťažný poriadok článok 31 c) 8 Súťažný poriadok článok 44 f) ods. 1 9 Súťažný poriadok článok 45 d) 10 Súťažný poriadok článok 45 d)11 Súťažný poriadok článok 44 f) ods. 1

reálne oddeliť a rozlíšiť.12 V pravidle č. 105 a) je naopak uvedené, že: ,,ochranné sklo umiestnené nad mantinelom na koncoch ihriska musí byť vysoké... .“13

Z tohto pravidla sa nám, naopak, javí, že mantinely a ochranné sklá sú súčasťou ihriska – bielej ľadovej plochy. Na úplné doplnenie problemati-ky pravidlá na strane č. 10 zobrazujú ,,ihrisko“, kde sú ako súčasť ihriska vyobrazené aj hráčske a trestné lavice. Podľa nášho názoru však takého zobrazenie úplne nekorešponduje s už spomínaným pravidlom č. 100, kde je jasne uvedené, že: ,,hra ľadový hokej sa hrá na bielej ľadovej ploche nazývanej ihrisko“. Záverom možno konštatovať, že v praxi sa za ihrisko považujú aj mantinely či ochranné sklá, a neprikladá sa význam použitým rozdielnym pojmom.

Na porovnanie treba na tomto mieste uviesť práve článok 44 f) 1 súťažného poriadku, kedy má rozhodca povinnosť predčasne ukončiť stretnutie pre nespôsobilosť hracej plochy, ktorá nastala v priebehu hry. Definíciu hracej plochy nenájdeme nikde v súťažnom poriadku, ani v pravidlách ľadového hokeja. Môžeme však konštatovať, že pojem hracia plocha je pojmom širším ako pojem ihrisko, pretože hracou plochou je nielen samotné ihrisko, ale aj hráčske alebo trestné lavice, mantinely, ako aj ochranné sklá.

Čakacia doba štyridsať minút Ak sa stane hracia plocha nespôsobilou pred úradným začiatkom

stretnutia, tzv. condicio sine qua non (nevyhnutnou podmienkou) je čakacia doba 40 minút. Nie je však jednoznačne uvedené, od ktoré-ho okamihu sa týchto 40 minút začne počítať. Či od úradného začiatku stretnutia alebo od skutočnosti, ktorá sa napríklad vyskytla už v priebehu rozcvičenia hráčov na ľadovej ploche, ktorá mala za následok nespôsobi-losť ľadovej plochy. V praxi sa však táto situácia rieši tak, že táto čakacia doba začína plynúť od úradného začiatku stretnutia.

Rovnako z článku 45 d) súťažného poriadku, ktorý znie: ,,sa ihrisko stane nespôsobilé, resp. ak technická závada na jeho zariadení nebola odstránená do 40 minút, alebo ak nie je funkčný mechanický prostrie-dok pre úpravu ľadovej plochy“ nie je zrejmé, či sa táto čakacia doba vzťahuje aj na situáciu prvú - keď je ihrisko vo všeobecnosti nespôsobilé, teda už na prvý pohľad je zrejmé, že sa na ňom nemôže a nebude hrať (čo môže byť v praxi situácia so soľou na ľadovej ploche alebo prípad, že je ľad roztopený) - alebo len na situáciu druhú - ak vznikne technická závada na jeho zariadení a nebola odstránená do 40 minút. V každom prípade máme za to, že sa táto čakacia doba nevzťahuje na tretiu situáciu, keď nie je funkčný mechanický prostriedok pre úpravu ľadovej plochy a rozhodca má právo okamžite po úradnom začiatku stretnutia predčasne ukončiť stretnutie.

Taktiež nie je jednoznačné, či táto čakacia doba môže byť predĺžená. V každom prípade je zrejmé, že by nemala byť kratšia ako je ustanove-né v súťažnom poriadku. Na základe všeobecnej zásada platnej pre roz-hodcov, ktorá znie: ,,rozhodca má urobiť všetko preto, aby sa stretnutie odohralo“ , máme za to, že - pri možnosti predčasne ukončiť stretnutie pre nespôsobilé ihrisko - táto lehota môže byť primerane predĺžená pod-ľa úvahy rozhodcov. Nie však neprimerane, nakoľko by to mohlo narušiť rovnosť súťaženia obidvoch súperov, a je potrebné každý prípad posudzo-vať individuálne. V duchu a v zmysle tohto ustanovenia súťažný poriadok nezakazuje rozhodcom ľadového hokeja rozhodnúť o tom, že by táto le-hota nemohla byť primerane predĺžená. Cieľom tohto článku je poskytnúť primerane dlhú čakaciu dobu na to, aby technická závada na ihrisku bola odstránená. A ak by mohla byť závada odstránená napríklad do 45 minút a mohlo by sa začať hrať, určiť, že nie je dôvod na to, aby sa zápas nezačal hrať.

Zaujímavá situácia môže vzniknúť (keďže ide len o právo rozhodcu predčasne ukončiť stretnutie a nie jeho povinnosť) v prípade, keď obi-dve mužstvá na danom ihrisku - ktoré je inak nespôsobilé podľa mienky rozhodcov - chcú začať hrať zápas, alebo naopak ihrisko nie je spôsobilé a mužstvá nechcú hrať, a hlavný rozhodca aj tak nariadi začať hru. V kaž-dom prípade sa uplatní pravidlo č. 312 pravidiel ľadového hokeja a jeho rozhodnutie v prípade akéhokoľvek sporu je konečné. Rovnako je možné použiť aj § 24 ods.3 zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že: ,,konkrétne rozhodnutia rozhodcu sú v priebehu hry konečné.“14 Na tomto mieste je potrebné uviesť, kedy rozhodnutie rozhodcu v priebehu hry konečné nie je. Vyplýva to z ustanovenia § 24 ods.4, ktorý ustanovuje, že: ,,ak došlo v konkrétnej hre k takému vážnemu porušeniu pravidiel športovej súťa-že, že je tým narušená rovnosť súťaženia, národný športový zväz môže v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim z pravidiel športovej súťaže dosiah-nutý výsledok alebo výkon anulovať, a začať disciplinárne konanie voči

12 Pravidlá ľadového hokeja 2010 -2014, pravidlo č. 102 a) 13 Pravidlá ľadového hokeja 2010 -2014, pravidlo č. 105 a)14 Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v z.n.p § 24 ods.3


Bc. Jozef Greguš, študent prvého ročníka magisterského

štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave,

študent Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne - zimný semester

2013/2014 - program freemover: predmet Czech family law (súčasné štúdium),

rozhodca ľadového hokeja.

Zoznam použitej literatúry: Interné predpisy SZĽH: Pravidlá ľadového hokeja 2010 -2014Rozpis súťaží riadených SZĽH 2013/2014Súťažný poriadok SZĽH Právne predpisy:Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v z.n.p

Cítite sa skôr ako muž alebo ako žena? O právnych následkoch zmeny pohlavia*

Pre mnohých je táto otázka absurdná, pretože každý z nás sa narodil buď ako žena alebo ako muž. Tým bola z istej časti ovplyvnená aj naša výchova, a celý život. No nie je to až tak dávno, keď medicínsky pokrok umožnil, aby osoby, ktorým sa rozchádza ich identita s telesnou pohlavnou príslušnos-ťou, napravili tento problém a podstúpili operáciu na zmenu pohlavia.

Prednedávnom som bola svedkom toho, ako sa dvaja mladí ľudia po-smešne rozprávajú o ich spolužiakovi, ktorý počas štúdia podstúpil ope-ráciu na zmenu pohlavia. To ma donútilo zamyslieť sa, ako to z právneho hľadiska v našom štáte funguje. Je asi prirodzené, že to určitá skupina ľudí tomuto chlapcovi - dnes už žene - nikdy nezabudne a dajú mu to patrične pocítiť. V súčasnosti však už nie je nezvyčajné, či prekvapivé, ak sa táto žena presťahuje, aby v úplne neznámom prostredí mohla žiť plnohodnotným ži-votom vo „svojej“ koži, bez toho, aby niekto vedel, že bola niekedy mužom.

V našej judikatúre som nenašla žiadny známy prípad, ktorý by sa do-týkal tejto problematiky. No podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva záväznou výkladovou smernicou pri aplikácii právnej úpravy základných práv a slo-bôd zakotvených v druhej hlave Ústavy SR. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva možno vidieť evolutívny vývoj v prípade partnerských vzťahov transexuálov, ktorí sa domáhali toho, aby ich biologicky zmene-né pohlavie bolo uznané aj právne. Okrem porušenia článku 8 Európske-ho dohovoru, sa domáhali aj uznania porušenia článku 12, pretože právne neuznanie zmeny ich pohlavia im bránilo uzatvoriť manželstvo s osobou rovnakého pohlavia, akého boli oni pred operáciou.1

Povedané slovami štrasburského súdu: Dohovor „je živý nástroj, kto-rý musí byť interpretovaný vo svetle súčasných podmienok života” (Tyrer, rozsudok z 25. apríla 1978, § 31) a „vývoja modernej spoločnosti” (Marckx, rozsudok 13. júna 1979, § 41) a že „vo vnútri svojej aplikačnej pôsobnos-ti smeruje k dosiahnutiu skutočnej a konkrétnej ochrany jednotlivca” (cit. rozsudok Airey, § 26). Keby súd neuplatňoval dynamický a evolutívny prí-stup, takýto postoj by mohol byť prekážkou každej reformy alebo obratu k lepšiemu.

* Článok recenzoval JUDr. Peter Lišiak, PhD., ktorý pôsobí na katedre ústavného páva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

Keď sa vrátime k 80-tym rokom minulého storočia veľmi významným v tejto oblasti bol prípad Rees v. Spojené kráľovstvo. Sťažovateľom bola osoba v matrike zapísaná ako žena. Od útleho veku však prejavovala isté znaky chlapčenského správania, a jej vonkajší zjav bol nejednoznačný. Pod-stúpila operáciu na zmenu pohlavia a stal sa z nej muž. Pokúšal sa o to, aby sa presadil zákon, ktorý mu umožní byť mužom aj po právnej stránke, pretože v rodnom liste bol stále zapísaný ako žena. Podobný bol aj prípad Cossey v. Spojené kráľovstvo, v ktorom Európsky súd rozhodol rovnako ako v tomto prípade. Súd však nedospel k názoru, že došlo k porušeniu spo-mínaných článkov, pretože tie sa vzťahujú k tradičnému chápaniu manžel-stva medzi osobami odlišného biologického pohlavia. Takisto rozhodol, že ochrana práva podľa čl. 12 sa netýka transsexuálov.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Európsky súd pre ľudské práva ešte vždy pridržiaval spomenutej judikovanej doktríny. Zákaz uzavrieť manžel-stvo uložený osobe, ktorá ho chcela uzavrieť s osobou pohlavia totožného s pohlavím pred zmenou pohlavia, nie je porušením práva podľa ustano-venia čl. 12 z dôvodu, že toto ustanovenie vychádza z tradičnej koncepcie uzavierania manželstva osobami odlišného pohlavia. Tento rozsudok bol permanentne kritizovaný, a preto sa o niekoľko rokov neskôr sudcovia od-klonili od judikatúry, čo sa považuje skôr za raritu. Európsky súd pre ľud-ské práva sa zväčša pridržiava svojej judikatúry. Avšak kvôli viditeľnému medicínskemu pokroku pri transexuálnych operáciách a úplnej možnosti prevzatia sociálnej roly osoby zmeneného pohlavia Európsky súd bol nútení prehodnotiť svoj postoj.

V druhom prelomovom prípade môžeme zaznamenať tento posun v chápaní ľudských práv. Pred pojednávaním prípadu Goodwin v. Spoje-né kráľovstvo bolo nemysliteľné, aby transsexuálom boli priznané rovnaké práva ako homosexuálom, hlavne čo sa týka práva uzatvoriť manželstvo. Tento prípad bol prelomovým. Európsky súd pre ľudské práva už pri výkla-de pojmov muž a žena nevychádzal z pohlavia získaného pri narodení, ale rozhodujúce bolo pohlavie po operácii, teda v čase uzatvorenia manželstva.

Podľa aktuálnej slovenskej právnej úpravy sa osoba, ktorá postúpila operáciu na zmenu pohlavia, stane iným pohlavím nielen po fyzickej strán-ke, ale aj po stránke právnej. Zákon o mene a priezvisku umožňuje osobe, ktorá zmenila pohlavie aj bez povolenia, aby si zmenila meno a priezvisko. Následne sa takáto zmena mena a priezviska vykoná aj v matrike - na zák-

články


rozhodcovi, športovcovi alebo športovému klubu.“1 ,,Technická závada na zariadení ihriska“Rovnako nenájdeme ani výklad k pojmu technická závada na zaria-

dení ihriska. Ak by sme za ihrisko považovali len bielu ľadovú plochu, na ktorej sa hrá ľadový hokej, technickou závadou na ihrisku môže byť v praxi len diera v ľade, roztopený ľad, alebo problémy s chladením a pod. Je namieste položiť si otázku, či aj výpadok elektrickej energie na zimnom štadióne treba považovať za inak povedané: ,,technickú závadu na zariadení bielej ľadovej plochy?“ Ak by sme dospeli k záveru, že vý-padok elektrickej energie nie je možné subsumovať pod technickú závadu na zariadení ihriska, išlo by len o prvú skutkovú podstatu, a síce že ihrisko je nespôsobilé. Či sa aj na túto situáciu vzťahuje čakacia doba 40 minút sme už zmienili.

Povinnosť rozhodcu predčasne ukončiť stretnutie pri nespô-sobilosti ihriska

Súťažný poriadok rozhodcom ľadového hokeja stanovuje aj povinnosť predčasne ukončiť stretnutie v zmysle článku 44 f) 1. Na základe tohto článku súťažného poriadku má rozhodca povinnosť predčasne ukončiť stretnutie pre nespôsobilosť hracej plochy, ktorá nastala v priebehu hry. Na tomto mieste považujeme za vhodné zaradenie slovného spojenia

1 Zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v z.n.p § 24 ods.4

,,hracia plocha“ do kontextu celej vety, pretože sa jedná o pojem širší ako pojem ,,ihrisko“ v zmysle pravidiel. A zahŕňa viac situácii, ktoré môžu mať za následok, že hracia plocha sa stane nespôsobilou pre ďalšie po-kračovanie v priebehu zápasu. Pri tomto článku súťažný poriadok neusta-novuje žiadnu čakaciu dobu, čo sa v praxi hlavne pri nižších súťažiach nerešpektuje. Máme za to, že by bolo vhodné, ak by sa v priebehu hry vy-skytla situácia, následkom ktorej by bolo, že sa hracia plocha stane nespô-sobilou, aby bola de lege ferenda poskytnutá domácemu usporiadateľovi primeraná čakacia doba podobne, ako je to pri nespôsobilom ihrisku pred úradným začiatkom stretnutia podľa článku 45 d) súťažného poriadku.

ZáverCieľom tohto článku bolo porovnať možnosť ale aj povinnosť rozhod-

cu ľadového hokeja rozhodnúť, kedy rozhodca ľadového hokeja vyhlási ľadovú plochu za nespôsobilú. Tento článok načrtol určité interpretačné problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť pri posudzovaní a následnom vyhlá-sení ľadovej plochy za nespôsobilú. Je potrebné skonštatovať, že interné predpisy SZĽH upravujúce vyhlásenie ľadovej plochy za nespôsobilú tr-pia určitými nedostatkami, ktoré by bolo vhodné odstrániť, aby nedochá-dzalo v praxi k aplikačným problémom pri výklade jednotlivých ustano-vení súťažného poriadku SZĽH.


lade písomného vyhlásenia osoby, ktorej sa táto zmena týka. Okrem pred-loženia lekárskeho posudku sa nič iné nevyžaduje. Zákon o rodnom čísle v platnom znení ustanovuje, že ministerstvo vnútra vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia oso-by. O zmenu rodného čísla z dôvodu zmeny pohlavia musí dotknutá osoba požiadať bezodkladne. Táto osoba sa stane na základe medicínskeho pokro-ku pohlavím rozdielnym od toho, akým bola pri narodení, tak z biologickej, ako aj z právnej stránky.

Čo sa týka problematiky uzatvárania manželstva, má osoba, ktorá zme-nila pohlavie, právo uzatvoriť manželstvo s opačným pohlavím. Vidím to ako veľmi pokrokovú možnosť, ktorá umožňuje týmto osobám žiť plnohod-notnejší život bez komplikácií, ktoré by ich postretli, ak by takúto možnosť nemali.

Na krátkom zhrnutí tejto témy možno vidieť, že právo zohráva dyna-mickú rolu a snaží sa reagovať na situácie, ktoré doposiaľ neboli upravené

prostredníctvom právnych noriem. Pre ľudí, ktorí podstúpili zmenu pohla-via sú zmeny z právneho hľadiska mimoriadne pozitívne, na druhej strane je ale potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na citlivosť tejto problematiky budú pretrvávať i presne opačné názory.

články


Mária Mazúrová, študentka tretieho ročníka bakalárskeho

štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Zaujíma sa o ústavné

a občianske právo.

Výbor OSN proti mučeniu a jeho rozhodovacia činnosť*

Ľuďom žijúcim v krajinách západnej a strednej Európy by sa mohlo zdať, že mučenie je v dnešnom svete neaktuálnym pojmom. No napriek tomu je v mnohých krajinách sveta dodnes každodenne vykonávané. Mučenie je využívané rôznymi štátnymi orgánmi ale-bo bezpečnostnými silami nielen na získavanie informácií od podo-zrivých, ktorí patria k politickej opozícii, ale slúži aj k zastrašovaniu obyvateľstva za účelom ľahšieho dosiahnutia ekonomických a po-litických záujmov. Zákaz mučenia je zakotvený vo viacerých ľud-sko-právnych a humanitárnych zmluvách a stal sa súčasťou oby-čajového medzinárodného práva. Odstránenie mučenia po celom svete bolo jednou z najväčších výziev Organizácie Spojených náro-dov1, a to už pár rokov po tom, ako táto organizácia vznikla. OSN na zaistenie adekvátnej ochrany pre všetkých ľudí proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádza-niu prijala viacero príslušných univerzálnych noriem. Medzníkom v kodifikačnom procese v boji proti mučeniu bolo prijate Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu2 Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1984. Dohovor nadobudol platnosť 26. júna 1987. Skla-dá sa z troch častí, ktoré pozostávajú z 33 článkov. Jeho prvá časť určuje zmluvným štátom pravidlá a povinnosti, ktoré sú povinné dodržiavať. V druhej časti sa nachádza organizácia, funkcie a prá-vomoci kontrolného orgánu - Výboru proti mučeniu. Tretia časť obsahuje všeobecné ustanovenia o schválení, ratifikácii a prístupe k Dohovoru. Docent Jankuv píše vo svojej monografii, že „Dohovor je významným dokumentom, ktorého cieľom je predchádzať a trestať konania, ktoré napĺňajú znaky definície mučenia v zmysle článku 1 tohto Dohovoru proti jednotlivcovi zo strany alebo so súhlasom štátnych orgánov. Preto musia zmluvné strany podľa článku 2 pri-jať dostatočne účinné opatrenia legislatívneho, správneho, súdne-ho či iného charakteru.“3

OSN podľa článku 17 Dohovoru vytvorila kontrolný orgán, ktorý sa nazýva Výbor proti mučeniu4. Jeho organizácia, funkcie a prá-vomoci sú upravené v článkoch 17 až 24 Dohovoru. Tento Výbor sa skladá z desiatich členov, ktorí majú vysoký morálny charakter, dl-horočné skúsenosti a uznávané schopnosti v oblasti ľudských práv. Výbor sa pravidelne schádza dva krát ročne. Jeho hlavnou funkciou je kontrolovať a zabezpečiť dodržiavanie a realizáciu Dohovoru prostredníctvom kontrolných procedúr, ktorými sú spravodajská procedúra, procedúra medzištátnych sťažností a procedúra indivi-

* Článok recenzovala JUDr. Dagmar Lantajová, Phd., ktorá pôsobí ako vedúca katedry medzinárodného práva a európskeho práva na Právnickej fakulte Trnavs-kej univerzity v Trnave.1 ďalej len OSN2 ďalej len Dohovor3 JANKUV, J. Medzinárodné a európske mechanizmy ochrany ľudských práv. Bra-tislava: Iura Edition, 2006. s. 1054 ďalej len Výbor

duálnych sťažností. Výbor je taktiež oprávnený iniciovať dôverné vyšetrovanie na základe článku 20 Dohovoru.

Rozhodnutia Výboru proti mučeniu sa týkajú prípadov, kde osoba využíva možnosť priznanú Dohovorom podať individuálnu sťažnosť voči zmluvnému štátu Dohovoru, kde namieta porušenie niektorého z ustanovení Dohovoru. V tomto článku sa zameriava-me na rozhodnutia Výboru, v ktorých riešil porušenie článku 3 Do-hovoru zmluvným štátom, ku ktorému dochádza pri vyhosťovaní jednotlivca z územia konkrétneho zmluvného štátu do krajiny jeho pôvodu. Článok 3 sa skladá z dvoch odsekov. Prvý odsek hovorí, že „žiadny štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto Dohovoru, nevypo-vie, nevráti alebo nevydá osobu inému štátu, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by jej v ňom hrozilo nebezpečenstvo mučenia.“5 Odsek 2 ustanovuje, že príslušné orgány sú povinné vziať do úvahy všetky súvisiace okolnosti pri určovaní toho, či existujú tieto vážne dôvody, najmä či v danom štáte existuje trvalé hrubé, zrejmé alebo masové porušovanie ľudských práv.

Najčastejšie sa obeťami porušenia článku 3 stávajú utečenci. Preto na problematiku v oblasti práv utečencov je často používa-ný aj Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľud-skému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. Utečenci opúšťajú svoju domovskú krajinu najmä preto, lebo im v nej veľakrát hrozí mu-čenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo prenasledo-vanie. Utečenec, ktorý sa nachádza mimo krajiny svojho pôvodu má právo požiadať o udelenie azylu v inom štáte. Týmto sa stáva žiadateľom o azyl a je povinný preukázať svoje oprávnené obavy z prenasledovania, mučenia alebo neľudského zaobchádzania v do-movskom štáte. Krajinami, v ktorých utečenci žiadajú o azyl sú pre-važne demokratické štáty sveta ako Švédsko, Kanada a iné. Kritériá na udelenie azylu sú v jednotlivých štátoch odlišné. V niektorých štátoch sú kritériá posudzované veľmi prísne a azyl udeľujú len vtedy, ak je to naozaj nevyhnutné. Ak je utečencovi zamiet-nutá žiadosť o poskytnutie azylu v príslušnom štáte, hrozí mu vyhostenie do jeho domovskej krajiny. V tomto prípade má uteče-nec oprávnenie podať individuálnu sťažnosť Výboru proti mučeniu v súlade s článkom 22 pre porušenie niektorého z ustanovení Do-hovoru. Individuálnu sťažnosť môže podať, len ak vyčerpal všetky dostupné vnútroštátne opravné prostriedky. Ak táto osoba tvrdí, že sa stala obeťou porušenia článku 3 Dohovoru, úlohou Výboru proti mučeniu je posúdiť, či jej vyhostením do krajiny pôvodu zmluvným štátom, v nej naozaj hrozí reálne nebezpečenstvo mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania, či prenasledovania. Výbor sa od-voláva na jeho všeobecnú poznámku6, týkajúcu sa implementácie článku 3 Dohovoru, ktorá stanovuje, že nebezpečenstvo mučenia

5 Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu za-obchádzaniu alebo trestaniu. [online]. [Cit.2014.2.18]. Dostupné na internete: <http://www.zvjs.sk/dokumenty/legislativa/dohovor88.pdf>.6 angl. general comment


články


musí byť vysoko pravdepodobné, predvídateľné, musí byť osobné a skutočné. Sťažovateľ nesie dôkazné bremeno a musí preukázať, že riziko mučenia nie je len jeho teória alebo podozrenie.7

Každý štát má právo poskytnúť osobe azyl na svojom území. Najčastejšie sa využíva územný azyl. Územný azyl je definovaný ako právo štátu poskytnúť útočisko, resp. azyl na svojom území osobám, ktoré o to požiadajú a taktiež im poskytnúť aktívnu ochra-nu jeho štátnymi orgánmi.8 Osoba, ktorá je prenasledovaná a žia-da o azyl, by nemala byť odmietnutá na hraniciach. Ak už osoba prekročila hranice krajiny, kde podala žiadosť o azyl, nemala by byť automaticky vrátená alebo vypovedaná. Štát nemôže odmietnuť utečenca na hranici, ani ho vrátiť, ak by tým mohlo dôjsť k ohro-zeniu jeho života alebo osoby. Toto obmedzenie sa nazýva princíp non-refoulement.

V nasledujúcich odsekov sa bližšie pozrieme na dva vy-brané prípady Výboru proti mučeniu, v ktorých jednotlivci podali individuálnu sťažnosť proti Švédsku a Kanade, kde namietali práve porušenie článku 3 Dohovoru a dovolávali sa princípu non-refoule-ment.

ŠvédskoŠvédsko už počas deväťdesiatych rokov minulého storočia pri-

jímalo najviac zo všetkých štátov sveta utečencov z bývalej Juho-slávie a neskôr z Iraku. Svoje migračné kritéria po rokoch opäť zmiernilo. Po vypuknutí vojny v Sýrii ako prvá krajina ponúkla azyl sýrskym utečencom. Všetci sýrski utečenci, ktorí si vo Švédsku po-dali žiadosť o azyl, ju mali okamžite schválenú. Prípad, ktorý sme vybrali a ktorý uvádzame v nasledujúcom texte, dokazuje, že ne-možno jednoznačne o Švédsku povedať, že je v oblasti udeľovania azylu príliš benevolentné.

M.A.M.A. et al. v. Švédsko - CAT/C/48/D/391/2009V tomto rozhodnutí, vydanom 23.mája 2012, sa Výbor zaobe-

ral sťažnosťou podanou egyptskou rodinou pozostávajúcou z otca, matky a ich šiestich detí.9 Sťažovatelia sú egyptskými občanmi, ktorí sa v súčasnosti zdržiavajú vo Švédsku. Tvrdia, že ich nútené vysťahovanie zo Švédska do Egypta by bolo porušením článkov 3 a 16 Dohovoru.

Výbor ako prvý posudzoval prípad otca rodiny10, ktorý po tom, čo sa v Egypte dostal k moci prezident Muhammad Anwar al-Sadat, vstúpil do študentskej organizácie a stal sa politicky aktívnym. Jeho politická aktivita spočívala v písaní poézie s kritickým podtónom voči vláde a účasti na rôznych demonštráciách, na ktorých mával rečnícke prejavy. Dňa 6. októbra 1981 bol na prezidenta Al-Sadata spáchaný atentát, z ktorého bol usvedčený sťažovateľov bratranec Khalid Islambouli. V dôsledku tejto udalosti sa zmenil život celej sťažovateľovej rodiny, ktorá začala byť prenasledovaná egyptskými orgánmi. Sťažovateľ bol zatknutý a väznený päť dní. Vo väzení bol podľa jeho slov bitý, mučený a vypočúvaný vo veci vraždy preziden-ta Al-Sadata a bratrancovej príslušnosti k teroristickej organizácii. Po niekoľkých mesiacoch od atentátu na prezidenta sťažovateľ zorganizoval demonštráciu za lepšiu zdravotnú starostlivosť, soci-álne reformy a za zmenu politiky voči Izraelu. Hoci demonštrácia prebiehala pokojne, polícia na protestujúcich použila slzný plyn, obušky a slepé náboje. Sťažovateľ bol opäť zatknutý a väznený 45 dní, počas ktorých bol sústavne surovo mučený. Uviedol, že mu priviazali ruky o strop a musel stáť 14 hodín každý deň. Brutálnym spôsobom ho sexuálne zneužívali, fyzicky týrali a ponižovali. Le-kár ho pravidelne vyšetroval, aby určil koľko týrania ešte znesie. Opakovane sa ho pýtali na jeho bratranca a na jeho príslušnosť k Moslimskému bratstvu. Keď ho prepustili, vrátil sa do školy, aby dokončil štúdium na vysokej škole. Svoje politické aktivity ukončil a študentskú organizáciu opustil. Mal zakázané cestovať dokonca aj vo vnútrozemí a musel sa pravidelne hlásiť na polícii.

V druhej polovici osemdesiatych rokov bol sťažovateľ opäť zat-

7 SHAW, M. N. International law, Sixth edition, Cambridge University Press, 2008, s. 3298 JANKUV, J. Medzinárodné a európske mechanizmy ochrany ľudských práv. Bra-tislava: Iura Edition, 2006, s. 2539 ďalej len sťažovatelia10 ďalej len sťažovateľ

knutý a väznený štyri mesiace bez riadneho súdneho procesu. Po-čas jeho väznenia ho opäť mučili a vypočúvali v tej istej veci. V roku 1987 sa rozhodol utiecť do Saudskej Arábie.

Sťažovateľ s rodinou žil v Saudskej Arábii do roku 1997, kedy boli násilne vysťahovaní po tom, čo sťažovateľ založil organizáciu na ochranu práv migrujúcich pracovníkov a dostal sa do konflik-tu so saudskoarabskými orgánmi. Presťahovali sa do Ománu, kde vytvoril web stránku, na ktorej zverejnil zoznam najbohatších ľudí v krajine, medzi ktorými bol aj sultán. Z tejto príčiny boli vyká-zaní aj z Ománu. Hneď po príchode do Švédska sťažovateľ rozbe-hol kampaň, aby prinútil OSN vyšetriť vraždu Al-Sadata a tým by očistil meno jeho bratranca. Začal zverejňovať články na internete s informáciami o vražde prezidenta Al-Sadata. Sťažovateľ sa aj pre-to domnieva, že by mu po návrate do Egypta hrozilo mučenie.

Kruté zaobchádzanie si v Egypte nevytrpel len sťažovateľ, ale aj jeho dve deti. Ešte počas pobytu tejto rodiny v Ománe sa sťažovate-ľova dcéra vrátila do Egypta, kde chcela začať študovať na univer-zite. Hneď po jej príchode sa voči nej začala séria vypočúvaní o jej otcovi. Policajti sa pri výsluchu správali k nej hrubo, nadávali jej a sexuálne ju obťažovali. Viackrát sa jej vyhrážali zabitím.

Sťažovateľov syn sa taktiež rozhodol študovať na univerzite v Egypte. V deň príletu do Egypta ho zastavili na pasovej kontro-le na letisku, kde ho vypočúvali ohľadom jeho otca a jeho miesta pobytu. Približne o dva mesiace neskôr bol predvolaný na políciu. Tam ho zviazali, dali mu vrece na hlavu a odviezli ho do iného mes-ta. Na druhý deň ho opäť vypočúvali, nadávali mu, ponižovali ho a bili. Nasledujúce 3 roky bol ešte zatknutý, väznený a vypočúvaný približne šesťkrát. Počas väznenia bol fyzicky a psychicky týraný a viacnásobne brutálne sexuálne zneužitý. Chcel opustiť krajinu, ale nemohol, pretože mal zakázané cestovať. Vyšetrovanie však nechcel začínať, pretože sa bál o svoj život. Neskôr sa mu podarilo vybaviť si za úplatok cestovné povolenie, tak ušiel späť do Ománu.

Sťažovatelia odišli z Ománu do Švédska, kde podali žiadosť o azyl Migračnej rade11. Žiadosť bola podaná spolu so žiadosťou o pobyt a pracovné povolenie. Migračná rada zamietla všetky žia-dosti o povolenia na pobyt, žiadosti o utečenecký status a cestovné doklady a rozhodla o ich vyhostení do Egypta, preto sa odvolali na Migračný súd12. Migračný súd toto odvolanie zamietol a v odôvod-není uviedol, že pravdepodobnosť opätovného mučenia prvého sťažovateľa je nízka, keďže sa tieto udalosti stali v osemdesiatych rokoch a egyptské orgány o rodinu už neprejavujú záujem. Sťažo-vatelia sa odvolali aj voči tomuto rozhodnutiu na Migračný odvo-lací súd13. Ten uviedol, že nechce podceňovať obavy sťažovateľov vzhľadom na situáciu v oblasti ľudských práv v Egypte, ale dôkazy predložené sťažovateľmi považuje za nedostatočné.

Sťažovatelia podali doplňujúce podanie 26. októbra 2011. Uvied-li v ňom, že aj keď prezident Mubarak a jeho vláda sa po revolúcii stiahli, vojsko a bezpečnostná polícia zostala. Keďže sťažovatelia boli tyranizovaní vojenskou políciou, nevylučujú, že sa rovnaká situácia nebude opakovať aj po ich návrate do Egypta. Zároveň uviedli, že vojenská polícia považuje sťažovateľa za člena teroris-tickej organizácie, a preto sa určite o nich budú zaujímať. Pripomí-najú, že sťažovateľ stále uverejňuje na internete články, v ktorých kritizuje vojenský režim v Egypte. Najvyššia rada ozbrojených síl Egypta vydala varovanie, že kritizovať vojenský režim je protizá-konné.

Výbor v tomto prípade rozhodol tak, že deportácia otca, sťa-žovateľa, sťažovateľovej dcéry a syna by bola porušením článku 3 Dohovoru. Pokiaľ sa jedná o udelenie azylu, sťažovatelia majú byť považovaní za rodinu. To znamená, že pokiaľ má sťažovateľ ako otec právo na azyl, toto právo má mať aj jeho rodina. Uznal tvrde-nie sťažovateľa, že hoci od atentátu na prezidenta Al-Sadata ubehlo veľa rokov, egyptská polícia sa bude o jeho osobu stále zaujímať. Polícia sa podľa Výboru bude zaujímať aj o jeho súčasnú činnosť na internete, kde uverejňuje príspevky o nepotrestaní ozajstného

11 angl.: Migration Board12 angl.: Migration Court13 angl.: Migration Court of Appeal


články


vinníka za Al-Sadatovu smrť. 14 Vzhľadom na uvedené skutočnos-ti hrozí predvídateľné, reálne a osobné riziko mučenia v Egypte aj jeho deťom. Usúdil tak vzhľadom na nimi predložené dôkazy a ar-gumenty, ktoré pokladá za pravdivé a opodstatnené.

KanadaKanadská vláda na vlastnej internetovej stránke hovorí o sebe

ako o priateľskom štáte k imigrantom a utečencom, ktorých prijí-ma s otvorenou náručou. „Spomedzi všetkých štátov sveta je Kana-da uznávaná pre jej vedúce postavenie v poskytovaní bezpečného útočiska pre ľudí, ktorí potrebujú utečeneckú ochranu. Kanada po-skytuje ochranu pre tých, ktorí požiadajú o túto utečeneckú ochra-nu a pomôže im usadiť sa.“15 Kanada je vlastne krajinou, ktorej obyvateľstvo tvoria prisťahovalci. Z tejto skutočnosti možno odvo-diť aj jej pozitívny vzťah k imigrantom.

H. E-M. v. Kanada - CAT/C/46/D/395/2009V rozhodnutí z 23. mája 2011 Výbor riešil sťažnosť podanú liba-

nonským štátnym príslušníkom, ktorý sa v čase podania sťažnosti nachádzal v Kanade. Sťažovateľ vyhlasoval, že bol členom libanon-skej politickej strany s názvom „Shia“ a jeho brat bol jej predseda. Sťažovateľ tvrdí, že v roku 1989 sa obaja stali terčom streľby prís-lušníkov teroristickej organizácie Hizballáh. O pár mesiacov neskôr v tom istom roku prišli do ich domu členova sýrskej armády a vy-hrážali sa im zabitím. V roku 1993 bol sťažovateľ zadržaný sýrskou armádou a väznený sedem dní, kde bol podľa jeho slov surovo bitý.

V apríli 1996 sťažovateľ ušiel do Kanady, kde požiadal o azyl. V decembri 1998 mu bol udelený status utečenca a v roku 2000 získal v Kanade trvalý pobyt. V novembri 2007 bol odsúdený na dva roky väzenia za ťažké ublíženie na zdraví s priťažujúcimi okol-nosťami, ktorý predchádzal útoku nožom na jeho bývalú manželku. Počas odpykávania rozsudku vo väzení, bol sťažovateľ odsúdený na ďalších tridsať dní väzenia za obťažovanie jeho bývalej manželky cez mobilný telefón. V júni 2008 Agentúra kanadskej pohraničnej služby16 informovala sťažovateľa o svojom zámere požiadať kanad-ského ministra pre občianstvo, prisťahovalectvo a multikulturaliz-mus17 o stanovisko, či sťažovateľ predstavuje nebezpečenstvo pre kanadskú verejnosť na základe článku 115 ods. 2 písm. a) kanadské-ho zákona o prisťahovalectve a ochrane utečencov18. V marci 2009 minister vydal tzv. „Danger Opinion“, týkajúci sa sťažovateľa, v

14 M.A.M.A. et al. v. Švédsko, Communication No. 391/2009. Rozhodnu-tie Výboru proti mučeniu z 23. mája 2012 - CAT/C/48/D/391/2009, para. 9.6. . [online]. [Cit.2014.2.12]. Dostupné na internete: <http://tbinter-net.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbolno=-CAT%2fC%2f48%2fD%2f391%2f2009&Lang=en>.15 Government of Canada. In Refugees [online]. [Cit.2014.2.25]. Dostupné na internete: <http://www.cic.gc.ca/english/refugees/help.asp>. 16 angl.: Canada Border Services Agency17 angl.: Canadian Minister of Citizenship, Immigration and Multiculturalism18 angl.: Immigration and Refugee Protection Act

ktorom zhodnotil jeho sklon k agresivite odvolávajúc sa na násil-nosti ním páchané voči jeho bývalej manželke, údajné vyhrážanie sa jeho bratovi a tri disciplinárne delikty spáchané vo väzení. Čo sa týka sťažovateľovho tvrdenia, že by bol po návrate do Libano-nu vystavený mučeniu, minister v „Danger Opinion“ usúdil, že si-tuácia sa v Libanone výrazne zmenila. Od konca občianskej vojny v Libanone Hizballáh nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo. Navyše sýrske vojská sa z Libanonu stiahli v roku 2005 a odvtedy už neovládajú jeho územie.19 Na základe týchto skutočností sa minister vyslovil pre vyhostenie sťažovateľa do Libanonu a pre zrušenie jeho trvalého pobytu na kanadskom území, čo predstavuje menšie za zlo než to, aby ho ponecha-li v Kanade a predstavoval by nebezpečenstvo pre obyvateľov. Podľa kanadských orgánov sťažovateľovi aj tak nehrozí v prípade jeho návratu žiadne riziko mučenia alebo iného neľudského zaob-chádzania. Zdôvodnil to tým, že sťažovateľ nijako nepreukázal jeho členstvo v opozičnej politickej strane.

Výbor dal vo svojom rozhodnutí za pravdu kanadským orgánom a vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú. Rozhodol tak najmä z dôvodu, že sťažovateľovi bolo viackrát umožnené, aby predložil dôkazy o ri-ziku mučenia, ktoré mu hrozí v Libanone, no neurobil tak. Ďalej súhlasil s kanadskými orgánmi, že sťažovateľ predstavuje pre oby-vateľov nebezpečenstvo a preto by bolo lepšie, ak by ho z krajiny vyhostili.

Z oboch sťažností možno usúdiť, že Švédsko a Kanada nepo-skytuje azyl každému, kto o neho požiada, ale pozorne skúma, či utečenec nebude predstavovať nebezpečenstvo pre obyvateľstvo. Oba štáty si dávajú záležať na dôkladnom posúdení argumentov a dôkazných materiálov, ktoré žiadatelia o azyl predložia.

19 H. E-M. v. Kanada, Communication No. 395/2009. Rozhodnutie Výbo-ru proti mučeniu z 23. mája 2011 - CAT/C/46/D/395/2009, para. 2.3. [online]. [Cit.2014.2.17]. Dostupné na internete:<http://tbinternet.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbol-no=CAT%2fC%2f46%2fD%2f395%2f2009&Lang=en>.

Zoznam použitej literatúry:FORSYTHE, D. P., Encyklopedia of human rights, Volume 5, Oxford University Press, 2009. s. 51-80. ISBN: 978-0-19-533688-7.JANKUV, J. Medzinárodné a európske mechanizmy ochrany ľudských práv. Bratislava: Iura Edition, 2006. 358 s. ISBN 80-8078-096-XSHAW, M. N. International law. Sixth edition. Cambridge University Press, 2008. ISBN-13 978-0-511-45559-9Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. [online]. [Cit.2014.2.18]. Dostupné na internete: <http://www.zvjs.sk/dokumenty/legislativa/dohovor88.pdf>. H. E-M. v. Kanada, Communication No. 395/2009. Rozhodnutie Výboru proti mučeniu z 23. mája 2011 - CAT/C/46/D/395/2009. [online]. [Cit.2014.2.17]. Dostupné na internete:<http://tbinternet.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbolno=CAT%2fC%2f46%2fD%2f395%2f2009&Lang=en>.Government of Canada. In Refugees [online]. [Cit.2014.2.25]. Dostupné na internete: <http://www.cic.gc.ca/english/refugees/help.asp>. M.A.M.A. et al. v. Švédsko, Communication No. 391/2009. Rozhodnutie Výboru proti mučeniu z 23. mája 2012 - CAT/C/48/D/391/2009. [online]. [Cit.2014.2.12]. Dostupné na internete: <http://tbinternet.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbolno=CAT%2fC%2f48%2fD%2f391%2f2009&Lang=en>.OFFICE OF THE UNITED NATIONS HIGH COMMISSIONER FOR HUMAN RIGHTS. The Committee against Torture, Fact Sheet No.17. [onli-ne]. United Nations, Geneva 2007, [cit. 2014.02.17.] Dostupné na internete: <http://www.ohchr.org/Documents/Publications/FactSheet17en.pdf>. ISSN 1014-5567.United Nations Human Rights. In Charter-based and Treaty-based Bodies [online]. [Cit.2013.12.10]. Dostupné na internete: <http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/Pages/HumanRightsBodies.aspx>.

Pavlína Holická, študentka tretieho ročníka bakalárskeho

štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave,

zaujíma sa o medzinárodné a európske právo a o medzinárodnú politiku.


Stratila Slovenská republika suverenitu vstupom do Európskej únie?*

články


V tomto článku sa budeme venovať jednému z neoddeliteľných znakov štátnej moci – suverenite. Položili sme si otázku či Európ-ska únia ohrozuje suverénne postavenie národných štátov alebo nie. Cieľom je zistiť, či Slovenská republika vstupom do Európskej únie stratila svoju zvrchovanú moc. Pri hľadaní odpovede na po-loženú otázku je nutné suverenitu najskôr definovať. S jasnejšou predstavou o význame tohto pojmu sa môžeme pozrieť na ústav-noprávnu úpravu a rovnako aj na závery Ústavného súdu Českej republiky, ktorý sa strate suverenity venoval v dvoch svojich nále-zoch. V záverečnej časti článku si priblížime možnosť spätného pre-nosu kompetencií na členské štáty. V minulosti zakladajúce zmluvy nezakotvovali možnosť vystúpenia členského štátu z EÚ, túto no-vinku priniesla až Lisabonská zmluva. Preto sa pokúsime zistiť, či SR o svoju suverenitu skutočne prišla.

Na počiatku bola sebestačnosť štátu...K vzniku a definovaniu suverenity prispeli najmä historické

a politické vplyvy. V období antiky ešte nepoznali tento pojem. Čr-tou antického štátu bola sebestačnosť, prostredníctvom ktorej sa napĺňala ľudská snaha po utvorení nezávislého štátu. Aby sa štát dal považovať za sebestačný, nepotrebuje ku svojej existencii žiad-ne cudzie spoločenstvo. To však neodporuje faktu, že môže byť na cudzom ľudskom spoločenstve závislý, pokiaľ je splnený predpo-klad, že štát môže existovať aj bez toho, aby bol na ňom závislý.1

Slovenská republika je napojená na Európsku úniu, ale toto puto nie je podmienkou jej existencie. Aby Slovenská republika existo-vala, nemusí byť súčasťou integračného zoskupenia európskych štátov. Nevyhnutnou podmienkou pretrvávajúcej sebestačnosti teda je, že ak by závislosť od Európskej únie zanikla, Slovenská re-publika by mohla existovať aj naďalej. Sebestačnosť teda môžeme ponímať aj ako možnosť závislosti na nadradenom celku v prípa-doch, ak by štát nedokázal napĺňať svoje základné funkcie aj bez tejto závislosti. Sebestačnosť však ani v prípade spojenia so závis-losťou nebráni slobodnému rozhodovaniu štátu o jeho smerovaní, pri tvorbe právnych predpisov, správe vnútorných záležitostí, ani pri jeho krokoch v otázkach zahraničnej politiky. 2

Z uvedeného by sme teda mohli usúdiť, že SR je aj po vstupe do EÚ stále sebestačná. Ako je to však s jej zvrchovanosťou? V rámci historického vývoja tohto pojmu máme pred sebou ešte pár storočí.

Cesta k pomenovaniu suverenity bola v stredoveku prepletená neutíchajúcim zápasom svetskej a cirkevnej moci, rovnako bojom medzi panovníkmi a ľudom. Snahy o jednotu podnietili úvahy o suverenite a boli zavŕšené tým, že ľud nakoniec preniesol svoju suverenitu na štát, ktorý tým získal zvrchovanú moc. Ľud teda vy-užil svoje právo rozhodnúť sa, či vytvorí všeľudské impérium alebo národný suverénny štát, v ktorom je zákonodarná moc nadradená moci výkonnej a možnosť donútenia je obsiahnutá v práve, ktoré je predpokladom moci štátu.3

„Podstatou modernej myšlienky štátu je poňatie práva ako prí-kazu, a bola to absencia tohto pojmu, ktorá bránila vzniku teórie suverenity. Akonáhle sa objavil vládca, ktorého vôľa bola považo-vaná za právo nie preto, že to bol výraz vyššieho zákona, ale len preto, že to bola jeho vôľa, začala byť teória suverenity braná ako nevyhnutná samozrejmosť.“4 Suverenita nie je znakom panovníka, ale podstatou legitimity štátu. Jean Bodin definoval suverénnu moc ako „najvyššiu moc nad občanmi a poddanými, neobmedzenú zá-

* Článok recenzoval Mgr. Marek Káčer, PhD., ktorý pôsobí na Katedre teórie práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.1 Jellinek, G.: Všeobecná státověda. Praha: J. Laichter, 1906, s. 458-9.2 Ibidem, s. 459. 3 Krsková, A.: Kapitoly z dejín európskeho politického a právneho myslenia. 1. Vyd. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1997, s. 100-1. 4 Handler, B.: Towards the sociology of sovereignty. In The Canadian Journal of Economics and Political Science, Vol. 2, No. 3 (Aug., 1936), s. 425.

konmi“.5 Táto teória nadobudla veľkú praktickú prevahu. Ďalšie pohľady na definíciu suverenity boli vždy len akýmsi pri-

spôsobovaním obsahu tohto pojmu k dobe a k pomerom v štáto-vedeckom myslení. Dodnes sa vedú polemiky, ktoré majú za cieľ jasnú definíciu tohto pojmu. Hlavnou myšlienkou však vždy bola nadradenosť politickej moci nad tými ostatnými. Každý národný štát sa opiera o suverenitu svojho ľudu a v pojme suverenity sa na-chádza politická vôľa a súčasne normativita ústavy.6

Zakotvenie prenosu časti suverenity SR už v ústavnom zákone č. 90/2001 Z.z. a pohľad Ústavného súdu Českej republiky

Preskočme dlhé obdobie od čias definovania suverenity až k dátumu 16.4.2003, kedy Slovenská republika preukázateľne odo-vzdala časť svojej suverenity podpisom Zmluvy o pristúpení k EÚ na summite Európskej rady v Aténach. Keďže táto prístupová zmluva bola o mesiac neskôr deklaratórne potvrdená referendom, a 1.7.2003 ratifikovaná Národnou radou Slovenskej republiky7, môžeme sa teraz pozrieť na stratu suverenity z pohľadu Ústavy Slo-venskej republiky.

„Euronovela ústavy“ už v roku 2001 pripravila integráciu Slo-venska do EÚ a NATO a umožnila splniť všetko, k čomu sme sa zaviazali pri podpise integračných zmlúv. V čase prijatia ústavné-ho zákona č. 90/2001 Z.z. ešte EÚ nedisponovala medzinárodno-právnou subjektivitou a napriek tomu ústavodarca v spomínanom článku 7 odsek 2 Ústavy SR „explicitne hovorí o prenose výkonu časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu, hovorí o prenose časti suverenity na EÚ. Teda akoby predpokladal a uznal, že EÚ je samostatný subjekt medzinárodného práva“8, aj keď tým sa stala až o osem rokov neskôr nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy.

Jediným ústavodarným orgánom SR je Národná rada SR, kto-rá prijala tento ústavný zákon. Presnejšie, jej poslanci, kto-rí sú v zmysle ústavy definovaní ako zástupcovia občanov. Re-flexiou princípu suverenity ľudu je suverenita parlamentu. Teda parlament mohol túto suverenitu presunúť ďalej. Ale nebolo to v tom čase nadbytočné? Ako sme už spomenuli, v čase prijatia tohto ústavného zákona EÚ ešte nemala priznanú spôsobilosť na právne úkony, a teda nemohla vykonávať práva, ktoré na ňu SR preniesla.9

Ústavný súd Českej republiky sa vo svojom náleze, sp.zn. Pl.ÚS 19/08, vyjadril k Európskej únii ako k entite sui generis, ktorá sa nedá zaradiť do základných štátovedeckých kategórií a naznačil, že pri označovaní straty suverenity či kompetencií v rámci integrač-ného procesu ide skôr o jazykovednú otázku, pretože môže ísť aj o „propůjčení, postoupení“ časti kompetencie suveréna. Práve to, že suverén sa môže svojej suverenity vzdať, nie je prejavom ne-dostatku suveréna, ale jeho úplnej zvrchovanosti.10 Český ústavný súd vidí stratu časti suverenity pozitívne pre členské štáty: „In-tegrační charakter, v tomto ohledu i v případě Evropské unie, může v konečném důsledku přinést ochranu a posílení suverenity člen-ských států vůči vnějším, zejména geopolitickým a ekonomickým

5 Dunning, Wm. A.: Jean Bodin on Sovereignty. In Political Science Quarterly, Vol. 11, No. 1 (Mar., 1896), s. 82. 6 Přibáň, J.: Sebareferenčná sémantika a genealógia suverenity: európske skúse-nosti, globálne zmeny. In Procházka, R. – Káčer, M. (eds.): Exemplo Ducti, Pocta k životnému jubileu Jozefa Prusáka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012, s. 128. 7 Karas, V., Králik, A.: Právo Európskej únie. Praha: C.H.Beck, 2012, s. 35. 8 Ibidem, s. 50. 9 Treba však rozlišovať medzi Európskou úniou a vtedajšími Európskymi spolo-čenstvami, ktorým všetky tri zakladajúce zmluvy priznávali samostatnú medziná-rodnoprávnu subjektivitu, konkrétne v pôvodnom čl. 281 ZES, čl. 6 ZESUO a čl. 184 ZEURATOM, ktorý znie: „Spoločenstvo má právnu subjektivitu.“ (Ibidem, s. 42) 10 Nález Ústavného súdu ČR, Pl.ÚS 19/08, rozhodnutie z 26.11.2008, bod 104.


články


faktorům; to např. i vůči nově nastupujícím světovým velmocem, u nichž lze jen těžko odhadovat budoucí hodnotové priority, kte-rým budou ochotny budování nového řádu globalizovaného světa podřizovat.“11

Spomínaný nález českého ústavného súdu objasňuje aj vývojovú premenu suverenity: „Všeobecně se má za to, že stát a jeho suve-renita prodělávají proměnu a že žádný stát již není tak jednotnou oddělenou organizací, jak předpokládaly klasické teorie v minulos-ti. I suverénní legitimní moc státu musí nutně sledovat probíhající vývojové tendence a snažit se jim přiblížit, porozumět jim a postupně podřídit tento spontánní proces globalizace postrádají-cí hierarchické uspořádání řádu demokratické legitimity.“12 Možno z toho vyvodiť, že tak ako Česká republika, ani Slovenská repub-lika nemali veľmi na výber a rozhodnutím vstúpiť do EÚ sa len podriadili očakávaniam, že nezaostanú za ostatnými štátmi Európy a prispôsobia sa vývoju nášho kontinentu, ktorý čím ďalej, tým viac smeruje k tomu, aby sa všetky európske štáty spojili a tým dosiahli silu a mohli sa stať plnohodnotným hráčom na svetovej scéne.

Mesiac pred podpisom Lisabonskej zmluvy sa český ústavný súd druhýkrát vyjadril k suverenite Českej republiky a štátnej moci. Re-agoval tým na návrh, v ktorom bol namietaný rozpor medzi Zmlu-vou o EÚ a Zmluvou o fungovaní EÚ ako celkami a charakteristikou Českej republiky ako zvrchovaného štátu. Dôvodom bol fakt, že na základe týchto zmlúv môže vzniknúť spoločná európska obrana ako jeden z cieľov európskej integrácie, čo bráni vlastnej obrane, ktorá je jednou z právomocí, ktorú si musí štát uchovať, aby sa mohol považovať za zvrchovaný. Ďalším dôvodom bolo, že spôsob, akým Lisabonská zmluva upravuje zakladajúce zmluvy nevylučuje, že v budúcnosti môže vzniknúť spoločný európsky federálny štát. Navr-hovatelia taktiež tvrdili, že EÚ bude mať výrazný vplyv na zloženie obyvateľstva a jeho kultúrny a spoločenský charakter, keďže získa právomoc podieľať sa na rozhodnutiach o zložení a počte utečen-cov napríklad aj v Českej republike, ktorá tým pádom nebude mať dosah ani kontrolu nad svojím obyvateľstvom. Navrhovate-ľom z článku 83 ZFEÚ vyplýva, že EÚ nadobudne vlastnú trest-noprávnu právomoc, čo odporuje textu českej ústavy. A zároveň sa domnievajú, že prenos právomocí na EÚ preto nie je „ohraničený, rozpoznateľný a dostatočne určitý.“13

Vo svojom náleze ústavný súd odkazuje na závery zo svojho pre-došlého rozhodnutia Pl.ÚS 19/08. Vysvetľuje, že suverenita mo-derného demokratického štátu nie je sama o sebe účelom, je len prostriedkom realizujúcim základné hodnoty. Kompetencie, ktoré štát slobodne prenesie, bude môcť aj naďalej vykonávať vopred do-hodnutým spôsobom. To značí, že nejde o oslabenie zvrchovanosti štátu, ale naopak výsledkom môže byť jej posilnenie v rámci spo-ločných postupov integrovaného celku. Európska únia zdokonalila svoj koncept zdieľanej suverenity, a tak členské štáty môžu aj na-ďalej so svojou zvrchovanosťou alebo jej časťou nakladať a svoje kompetencie môžu dočasne alebo trvalo postúpiť.14

Ústavný súd ČR vo všeobecnosti uznal fungovanie inštitucio-nálneho rámca EÚ, ktorý zaisťuje kontrolu výkonu prenesených právomocí. Zároveň zdôraznil, že toto jeho stanovisko sa môže v budúcnosti zmeniť kedykoľvek, keď sa ukáže, že tento inštitucio-nálny rámec sa preukázateľne znefunkčnil. „I Ústavní soud České republiky bude (může) působit jako ultima ratio a může zkoumat, zda některý akt orgánů Unie nevybočil z pravomocí, které Česká republika na Evropskou unii přenesla. Ústavní soud však předpo-kládá, že taková situace může nastat jen v případech zcela výjimeč-ných; za ty by bylo možné považovat zejména opuštění hodnotové identity a překročení rozsahu svěřených kompetencí.“15

Nad rámec návrhov ešte ústavný súd dodal, že zvrchovanosť štá-tov nie je žiadnym spôsobom narušená vytváraním medzištátnych

11 Ibidem, bod 102. 12 Nález Ústavného súdu ČR, Pl.ÚS 19/08, rozhodnutie z 26.11.2008, bod 105. 13 Nález Ústavného súdu ČR, Pl.ÚS 29/09, rozhodnutie z 03.11.2009, bod 145. 14 Ibidem, bod 147. 15 Ibidem, bod 150.

systémov kolektívnej obrany. Keby to tak bolo, Česká republika by stratila zvrchovanosť už dátumom podpisu zmluvy o spoločnej ob-rane, ktorou pristúpila k NATO. Čo sa týka kontroly prisťahovalec-tva, azylu a hraničných kontrol, Lisabonská zmluva len posilňuje participáciu Európskeho parlamentu na rozhodnutiach EÚ, avšak regulačný mechanizmus pohybu osôb z tretích krajín zostáva v prá-vomoci členských štátov.16

Tvrdenie, že spôsob, akým Lisabonská zmluva mení ZEÚ a ZFEÚ ako celky, je protiústavný, navrhovatelia odôvodnili tým, že „tieto zmluvy nevylučujú ako konečný cieľ vznik spoločného federálneho štátu“.17 Obsahom oboch zmlúv je však len pozitívny výpočet cieľov EÚ, ktoré nie sú rozporuplné s právnym poriadkom ČR. Ústavný súd ešte upozornil, že nemohol preskúmať celú ZEÚ a celú ZFEÚ, ale posudzoval to, ako ich mení Lisabonská zmlu-va. Tento nález teda ako celok preskúmal Lisabonskú zmluvu, nie zmluvy zakladajúce EÚ.18

Členské štáty si môžu svoju suverenitu vziať späťLisabonská zmluva explicitne ustanovuje možnosť spätného

prenosu kompetencií na členské štáty v situácii, keď už nie je nut-né, aby ich vykonávala EÚ. Taktiež upravuje aj možnosť vystúpiť z EÚ. Článok 50 ZEÚ obsahuje tzv. withdrawal clause: „Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade. V zmysle usmernení Európ-skej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho bu-dúcich vzťahov s Úniou. Uzatvára ju v mene Únie Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.“ 19

Tak, ako Slovenská republika dobrovoľne odovzdala časť svojej suverenity, rovnako si ju môže vziať späť. Možno tvrdiť, že o ňu nikdy v skutočnosti ani neprišla. Keď si ju môže vziať späť vystúpe-ním z EÚ, znamená to, že jej stále patrí. Uvedené možno podporiť argumentom Ústavného súdu ČR, ktorý vo svojom náleze z roku 2008 pri posudzovaní Lisabonskej zmluvy uviedol: „Je důležité poukázat na možnost členského státu z Evropské unie vystoupit postupem stanoveným v čl. 50 Smlouvy o EU; explicitní artikula-ce této možnosti v Lisabonské smlouvě je nesporným potvrzením principu States are the Masters of the Treaty a trvající svrchova-nosti členských států.“ 20

Myšlienka pretrvávajúcej suverenity môže stáť aj na predpo-klade, že suverénom je ten, kto má právomoc stanoviť si vlastné kompetencie. Existujú dve možnosti, aby EÚ nemohla brániť člen-skému štátu vykonávať jeho kompetencie. Prvou je, že kompetencie zostanú členskému štátu. Druhá možnosť - v prípade, že kompeten-cie členský štát prenesie na EÚ - je, že EÚ nesmie rozširovať tieto svoje kompetencie bez súhlasu členského štátu. Vtedy členský štát zostáva suverénom.

Spomínaný nález českého ústavného súdu reaguje aj na rozhod-nutie Spolkového ústavného súdu, ktoré objasňuje tzv. kompetenč-nú kompetenciu: „Německý Spolkový ústavní soud si vyhradil prá-vo konečného slova v otázce, zda některý komunitární akt překročil hranice, které dalo Společenství německé právo a které komunitár-ní akty jsou tedy ultra vires, mimo kompetenci EU. Z perspektivy německého práva je tak teoreticky možné, že se překročení působ-nosti Společenství dopustí i sám Soudní dvůr (např. tím, že jeho výklad již nebude výkladem zakládacích smluv, ale bude naopak nepřípustnou normotvorbou). Pokud by Spolkový ústavní soud do-vodil, že tyto akty jsou ultra vires, zakládá to jejich neaplikovatel-nost (nikoliv neplatnost či nulitu) v rámci Německa. Maastrichtská doktrína Spolkového ústavního soudu (kompetenz-kompetenz) má spíše povahu potenciální výstrahy, ale nemusí být v praxi ani nikdy

16 Ibidem, bod 152, 154. 17 Ibidem, bod 153. 18 Ibidem, bod 153. 19 Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii, Úradný vestník EÚ, C 83/15, 30.3.2010. 20 Nález Ústavného súdu ČR, Pl.ÚS 19/08, rozhodnutie z 26.11.2008, bod 106.


Monika Martišková,študentka tretieho ročníka bakalárskeho štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave,

právna asistentka v advokátskej kancelárii. Zaujíma sa o filozofiu a teóriu práva.

články


použitá.“21 Kontrola právomocí zo strany členského štátu síce môže pôsobiť

len ako, citujeme, „výstraha“, avšak po prvý krát už v roku 2000 samotný Súdny dvor priznal, že európskym aktom boli prekročené právomoci, ktoré vyplývali z pôvodných zmlúv Európskych spo-ločenstiev, a to konkrétne v prípade, keď Súdny dvor rozsudkom zrušil smernicu Rady o regulácii tabakovej reklamy.22 Je teda na-mieste, aby parlamenty členských štátov mali právomoc dohliadať na svoje prenesené kompetencie, a tým si mohli „strážiť“ svoju su-verenitu.

ZáverRozhodnutie Slovenskej republiky stať sa členským štátom

EÚ so sebou nieslo okrem mnohých záväzkov aj odovzdanie čas-ti štátnej suverenity. O tom niet pochýb. EÚ teda dnes vykonáva právomoci, ktoré na ňu členské štáty preniesli, a členské štáty vy-konávajú tie právomoci, ktoré si ponechali. V prípade, že by EÚ zasahovala do právomocí nad ustanovený rámec, môžu sa členské štáty prostredníctvom svojich vlád a národných parlamentov do-máhať zrušenia právnych aktov, ktoré sú v rozpore s právomocami EÚ. To znamená, že členské štáty úplne nestratili dosah nad právo-mocami, ktoré prenechali EÚ a môžu kontrolovať EÚ v ich výkone. Prekročenie právomocí Európskou úniou by totiž znamenalo zásah

21 Ibidem, bod 139. 22 Ibidem, bod 139. (Išlo konkrétne o Rozsudok zo dňa 5. 10. 2000, Nemecko v. Parlament a Rada, C-376/98, Recueil, s. I-8419.)

do suverenity jednotlivých členských štátov. Vertikálna deľba moci teda obmedzuje právomoci EÚ a tým chráni suverenitu členských štátov.

Zodpovedali sme hlavnú otázku tohto článku, a teda či naša re-publika skutočne stratila suverenitu vstupom do EÚ, a dospeli sme k záveru, že sme o tú suverenitu úplne neprišli, lebo ju stále máme a môžeme z EÚ vystúpiť, a tým si ju vziať späť. Aj keď to samozrej-me nie je také jednoduché. Dnes je síce SR súčasťou EÚ, ale toto puto nie je podmienkou jej existencie. SR zostala suverénnou a EÚ jej len pomáha v napĺňaní cieľov, podporovaní hodnôt a záujmov, taktiež prispieva k ochrane občanov a vytvára lepšie podmienky pre jednotlivých obyvateľov štátov EÚ. Prenos časti suverenity teda ne-bol stratou, ale práve demonštráciou zvrchovanosti štátu.

Zoznam použitej literatúry:Jellinek, G.: Všeobecná státověda. Praha: J. Laichter, 1906.Krsková, A.: Kapitoly z dejín európskeho politického a právneho myslenia. 1. Vyd. Bratislava: Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 1997.Handler, B.: Towards the sociology of sovereignty. In The Canadian Journal of Economics and Political Science, Vol. 2, No. 3 (Aug., 1936).Dunning, Wm. A.: Jean Bodin on Sovereignty. In Political Science Quarterly, Vol. 11, No. 1 (Mar., 1896.Přibáň, J.: Sebareferenčná sémantika a genealógia suverenity: európske skúsenosti, globálne zmeny. In Procházka, R. – Káčer, M. (eds.): Exemplo Ducti, Pocta k životnému jubileu Jozefa Prusáka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012.Karas, V., Králik, A.: Právo Európskej únie. Praha: C.H.Beck, 2012.Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii, Úradný vestník EÚ, C 83/15, 30.3.2010.Nález Ústavného súdu ČR, Pl.ÚS 19/08, rozhodnutie z 26.11.2008.Nález Ústavného súdu ČR, Pl.ÚS 29/09, rozhodnutie z 03.11.2009.

Sága Kadi končí*Prípad Kadi I sa stal jedným z najdôležitejších v oblasti exter-

ných vzťahov EÚ. V roku 2008 bolo Súdnym dvorom rozhodnuté, že všetky právne akty EÚ by mali byť preskúmateľné súdmi Spo-ločenstva, čo sa vzťahuje aj na nariadenia, ktorými je preberaný súhrnný zoznam výboru pre sankcie Bezpečnostnej rady OSN (ďa-lej ako „výbor pre sankcie“), obsahujúci mená osôb podozrivých z terorizmu alebo podpory terorizmu, na základe čoho sú voči tým-to jednotlivcom uplatnené tzv. smart sanctions.1

Podrobnejšie priblíženie tohto prípadu bolo predmetom textu publikovaného v predošlom čísle časopisu Corpus Delicti pod ná-zvom Sága Kadi začína. Vzhľadom na skutočnosť, že proces pred súdmi EÚ pokračoval aj po právoplatnosti rozhodnutia, táto téma je ďalej spracovaná práve na tomto mieste. Prípad Kadi II je vý-znamný v tom smere, že ním boli mierne modifikované, avšak v zá-sade potvrdené princípy rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Kadi I. I keď toto rozhodnutie nespôsobilo medzi odbornou verejnosťou až taký rozruch ako jeho predchodca, rozhodne si zaslúži pozornosť každého, kto sa zaujíma o európske, medzinárodné verejné alebo trestné právo.

* Článok recenzoval JUDr. Andrej Králik, LLM., PhD., ktorý pôsobí na katedre medzinárodného a európskeho práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a vedúci tlačového a politického oddelenia v zastúpení Európskej komisie na Slovensku1 Bližšie pozri rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Kadi I, bod 331 a nasledujúce.

Skutkový stav po nadobudnutí právoplatnosti rozhod-nutia Kadi I

Hoci bolo v uvedenom rozhodnutí konštatované, že základné práva pána Kadiho boli porušené, rozsudok Súdneho dvora sa vy-značoval znateľnou mierou pragmatizmu spočívajúceho v tom, že dotyčný nebol automaticky odstránený zo súhrnného zoznamu. Súdom bolo stanovené obdobie neprekračujúce tri mesiace, počas ktorého malo dôjsť k napraveniu vytýkaných nedostatkov.2

Za účelom odstránenia nedostatkov zápisu požiadal zástupca Francúzska pri OSN výbor pre sankcie, aby zverejnil dôvody zápisu pána Kadiho na svojom webovom sídle. Tak sa aj stalo, pričom zve-rejnené dôvody už boli známe z konania vo veci Kadi I. Následne zástupca Francúzska pri OSN odoslal odôvodnenie Komisii, kto-rá o zmienených dôvodoch zápisu informovala pána Kadiho. Ten v reakcii na tieto dôvody odoslal Komisii svoje vyjadrenie k zverej-neným dôvodom zápisu. Je možné konštatovať, že v plnom rozsahu trval na tom, že zápis do zoznamu nebol dôvodný, avšak zo strany Komisie nedošlo k akceptovaniu jeho postoja.

Výsledkom bolo, že dňa 28.11.2008 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 1190/2008 novelizujúce nariadenie č. 881/2002. Sága Kadi preto mohla pokračovať, pričom predmet sporu bol podobný ako v prípade Kadi I, avšak ako podstatný rozdiel je nutné zdôrazniť, že súdy boli pri rozhodovaní vo veci Kadi II de facto viazané závermi Súdneho dvora vo veci Kadi I, kedy sa súd dostal do pozície blízkej

2 Tamže, bod 376.


články


ústavodarcovi.3 Po rozhodnutí Kadi I došlo zo strany OSN k vykonaniu opat-

rení, ktorých účelom bolo odstrániť nedostatky vytýkané Súdnym dvorom, konkrétne zabezpečiť efektívnu súdnu ochranu na úrovni OSN. Už v roku 2007 bolo zriadené kontaktné miesto, ktoré slúžilo na prijímanie žiadostí o odstránenie zo zoznamu. Po druhostupňo-vom rozhodnutí Kadi I došlo v decembri 2009 k zriadeniu úradu ombudsmana, ktorý od roku 2010 zastáva kanadská sudkyňa Kim-berly Prost, v minulosti pôsobiaca na Medzinárodnom trestnom tribunáli pre bývalú Juhosláviu.4

Činnosť ombudsmana nahradila funkciu kontaktného miesta a v zásade je ju možné rozdeliť na dve fázy. V prvej z nich dochádza k zberu informácií o zapísanej osobe, na čo nadväzuje dialóg me-dzi ombudsmanom a výborom pre sankcie. Napriek dôležitej úlohe ombudsmana v tomto procese mu neprináleží rozhodnúť vo veci odstránenia zo zoznamu. 5

Konanie pred Všeobecným súdomKadi nehodlal pasívne akceptovať výsledok tohto procesu a tak

sa obrátil na Všeobecný súd, s cieľom dosiahnuť zrušenie napadnu-tého rozhodnutia v rozsahu, ktorý sa ho týkal. Dovedna uviedol päť žalobných dôvodov, a to: i) nedostatočný právny základ nariadenia, ii) porušenie práva na obhajobu a na účinnú súdnu ochranu, iii) porušenie povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 253 ES, iv) zjavne nesprávne posúdenie skutkového stavu a v) porušenie zása-dy proporcionality. 6

K figurovaniu na verejne dostupnom zozname a zmrazeniu úč-tov poznamenal, že svojou povahou sú takéto opatrenie sankciou, pretože je verejne klasifikovaný ako terorista alebo prívrženec tero-rizmu.7 Pokračoval tým, že jeho aktíva boli zmrazené od roku 2001, pričom Komisia by sa mala skôr sústrediť na kritérium aktuálnej alebo budúcej hrozby, nie na správanie v minulosti ako také. 8

Kadi tvrdil, že na základe rozhodnutia Kadi I nemá žiaden práv-ny akt EÚ súdnu imunitu. Naopak, Komisia a vedľajší účastní-ci zhodne zastávali postoj, že Súdny dvor sa ešte stále nevyjadril k úrovni súdneho preskúmania. Rada sa domnievala, že Všeobecný súd nemôže a nesmie skúmať vecnú podstatu posúdenia, čo podľa nej patrí do výlučnej právomoci vlád v rámci boja proti terorizmu.9

Všeobecný súd potvrdil už skôr judikované a síce, že prostred-níctvom súdov musí byť zabezpečené v zásade úplné preskúmanie zákonnosti, a to až kým výbor pre sankcie neposkytne záruky účin-nej súdnej ochrany.10 Uvedené sa vzťahuje aj na zavedenie postu ombudsmana, pričom zo strany Všeobecného súdu boli zdôrazne-né jeho kompetencie nezahŕňajúce meritórne rozhodovanie vo veci odstránenia jednotlivcov zo zoznamu.

Súd taktiež vyjadril pochybnosti o povahe dlhodobého zmraze-nia účtov, ktorým mohlo dôjsť k prekročeniu cieľa OSN. Konkrétne v prípade pána Kadiho sa v čase rozhodnutia Všeobecného súdu jednalo o dobu dosahujúcu takmer 10 rokov (prvýkrát sa na súd Spoločenstva obrátil už v roku 2001).11

Samotné zaslanie zhrnutia dôkazov zapísanému jednotlivcovi nemožno považovať za dostatočné dodržanie zásady účinnej súdnej ochrany: „V rámci „v zásade úplného“ súdneho preskúmania zá-konnosti napadnutého nariadenia vzhľadom na základné práva (rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 326) a keďže toto nariadenie nepožíva žiadnu „súdnu imunitu“ (rozsudok Súdneho dvora Kadi, bod 327), z tvrdení a vysvetlení predložených Komisiou a Radou najmä v rámci ich predbežných pripomienok k vhodnej úrov-ni súdneho preskúmania v prejednávanej veci jasne vyplýva, že právo žalobcu na obhajobu bolo „rešpektované“ len čisto formálne

3 Cuyvers, A., s. 503. 4 Kokott, J., Sobotta, Ch., s. 1020. 5 Bližšie pozri rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1989 (2011), body 21-35. S čin-nosťou úradu ombudsmana je možné oboznámiť sa na internetovej stránke http://www.un.org/en/sc/ombudsperson/status.shtml 6 Rozsudok Všeobecného súdu vo veci Kadi II, bod 79. 7 Tamže, bod 83. 8 Tamže, bod 85. 9 Tamže, body 90, 91 a 107. 10 Tamže, body 126 a 127. 11 Tamže, body 148-151.

a zdanlivo, keďže Komisia v skutočnosti považovala samu seba za striktne viazanú posúdeniami výboru pre sankcie, a preto v žiad-nom okamihu nezamýšľala spochybniť tieto posúdenia vo svetle žalobcových pripomienok.“12

V závere rozhodnutia bolo poznamenané, že Kadimu bol odo-pretý čo i len minimálny prístup k dôkazom v jeho neprospech, pri-čom Komisia sa zároveň nevysporiadala s dôkazmi, ktoré predložil na vlastnú obranu.

Všeobecný súd judikoval, že žalobný dôvod je opodstatne-ný v časti týkajúcej sa porušenia práva na obhajobu, ako aj v časti namietajúcej porušenie zásady účinnej súdnej ochrany. Rozhodnu-tie neponechalo podobnú trojmesačnú dobu na odstránenie nedo-statkov, ako sme mohli vidieť pri rozhodnutí Súdneho dvora vo veci Kadi I, k vyčiarknutiu Kadiho mena zo zoznamu však nedo-šlo z dôvodu podania opravného prostriedku. Súdny dvor rozhodol o predmetnom odvolaní v júni roku 2013.

Konanie pred Súdnym dvoromSúdny dvor sa mal vo veci Kadi II zaoberať tromi otázkami: i)

tým, či existuje súdna imunita prevzatých právnych aktov, ii) roz-sahom a intenzitou ich prípadného súdneho preskúmavania a iii) otázkou chráneného obsahu základných práv, na ktoré sa v tomto prípade odvoláva pán Kadi.

Z hľadiska dopadu na tento konkrétny prípad malo konanie pred Súdnym dvorom relatívne nízky význam. Vyplýva to zo sku-točnosti, že výbor pre sankcie dňa 05.10.2012 rozhodol o výmaze pána Kadiho zo zoznamu, na čo nadväzovalo zrušenie nariadenia v rozsahu, v ktorom sa ho týkalo. V čase rozhodnutia a aj v obdo-bí tomu predchádzajúcom teda jeho účty neboli na území Európ-skej únie naďalej zmrazené. Možno tu preto badať výraznú snahu odvolateľa a vedľajších účastníkov, aby týmto odvolaním došlo k zrušeniu alebo prinajmenšom k podstatnému oslabeniu záverov vyplývajúcich z rozsudku Súdneho dvora vo veci Kadi I.13

Hneď na úvod rozhodnutia však bol (nie veľmi prekvapujúco) opätovne sformulovaný záver týkajúci sa neexistencie súdnej imu-nity takéhoto právneho aktu. Slovami generálneho advokáta Yvesa Bota, predmetom diskusie už nemôže byť otázka, či súdne preskú-manie je, alebo nie je možné, ale otázka, aké sú jeho pravidlá.14 Uvedené bolo taktiež medzičasom potvrdené, napr. rozsudkom Súdneho dvora vo veci Bank Melli Iran proti Komisii, preto nebolo možné rozumne očakávať, že by s takým malým časovým odstu-pom a bez dostatočného odôvodnenia došlo k zvráteniu rozhodnu-tia Súdneho dvora Kadi I. Mohlo sa preto prejsť k zodpovedaniu ďalších, diskutabilnejších otázok, ktoré boli súdom posudzované spoločne.

Súdny dvor skonštatoval, že napriek uskutočneniu zmien v rámci OSN nemožno výsledok považovať za porovnateľný s účin-nou súdnou ochranou. To platí aj napriek posilneniu kompeten-cií ombudsmana od prijatia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1989 (2011) z 19.06.2011, na základe ktorého nepodlieha výmaz zo súhrnného zoznamu jednomyseľnému schváleniu výborom pre sankcie. Stále totiž platí, že ombudsman o zotrvaní zapísaného jednotlivca v zozname nerozhoduje, dáva len odporúčania. I keď je nepochybné, že vzhľadom na zastávanie tejto pozície osobou požívajúcou vážnosť je možné vysloviť záver hovoriaci o pôsobení úradu ombudsmana prostredníctvom svojej autority, tieto odporú-čania nemusia byť vždy akceptované. V prípade nesúhlasu sa môže člen výboru pre sankcie obrátiť na Bezpečnostnú radu OSN, kde je na ponechanie osoby na zozname potrebné schválenie minimálne deviatimi z pätnástich hlasov, súčasne ale i v tejto situácii existuje možnosť využitia práva veta všetkých piatich stálych členov.

Zároveň je potrebné uviesť, že ombudsman má od prijatia zmie-nenej rezolúcie oklieštené právomoci, ktoré sa vzťahujú už len na sieť Al-Káida, nie na Taliban. Do kompetencií ombudsmana na-vyše nikdy nespadali ostatné individuálne sankčné režimy týkajúce sa Somálska, Pobrežia Slonoviny alebo Konga.15

12 Tamže, bod 171. 13 Porovnaj Lester, M. s Tzanakopoulos, A. 14 Návrhy generálneho advokáta Yvesa Bota vo veci Kadi II, bod 51. 15 Kokott, J., Sobotta, Ch., s. 1024.


články


K uvedeným dôvodom zahrnutia pána Kadiho do súhrnného zoznamu poznamenal súd nasledovné: „Súdne preskúmanie ne-bolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odô-vodnenie tohto rozhodnutia, podložené.“16

Kadi bol na zoznam umiestnený kvôli piatim rôznym dôvodom, týkajúcim sa jeho minulosti a spojitosti s osobami blízkymi sieti Usámovi bin Ládinovi. Súdny dvor zdôraznil, že z hľadiska zotrva-nia na zozname by bolo postačujúce, ak by bolo možné považovať za dostatočne seriózny čo i len jeden z dôvodov zápisu. Nesprí-stupnenie dôkazov, ktoré EÚ nemá k dispozícii, nie je samo osebe porušením práva na obhajobu alebo na účinnú súdnu ochranu. 17 Dôležitá je dostatočná presnosť a konkrétnosť informácií.

Všeobecný súd rázne odmietol ako postačujúci dôvod tvrdenie, že v banke, ktorej akcionárom bol Kadi, sa možno konali stretnu-tia, počas ktorých boli plánované útoky na americké ciele v Saud-skej Arábii. Súdny dvor ale zaujal v tejto veci odlišné stanovisko: „Podmieňovací spôsob použitý v súvislosti s údajom týkajúcim sa stretnutí venovaných príprave tohto údajného projektu nena-ráža na požiadavky vyplývajúce z povinnosti odôvodnenia, lebo dôvody určitého zápisu na zoznam Únie môžu spočívať na podo-zreniach o zapojení do teroristických aktivít, čím nie je dotknuté overenie dôvodnosti týchto podozrení.“18

Podľa Súdneho dvora sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia veci v bodoch 138 až 140 a 142 až 149 svojho rozhodnu-tia. Súd napriek tomu musel vyhodnotiť, či bolo možné k prvostup-ňovému výroku dôjsť na základe iných právnych dôvodov.19

Po analýze jednotlivých dôvodov zápisu na súhrnný zoznam sa Súdny dvor dopracoval k záveru hovoriacom o tom, že „žiadne z obvinení uvedených proti pánovi Kadimu v zhrnutí predloženom výborom pre sankcie neumožňuje odôvodniť prijatie obmedzujú-cich opatrení namierených proti tejto osobe na úrovni Únie, a to preto, že buď chýba odôvodnenie, alebo neexistujú informácie ale-bo dôkazy, ktoré by mohli podporiť daný dôvod proti podrobným popretiam zo strany dotknutej osoby.“20 Odvolanie bolo z tohto dôvodu zamietnuté.

16 Rozsudok Súdneho dvora vo veci Kadi II, bod 119. 17 Tamže, bod 139.18 Tamže, bod 149. 19 Tamže, bod 150 20 Tamže, bod 163.

ZhrnutiePri hodnotení rozhodnutia Kadi II je dôležité zmieniť, že zo stra-

ny Všeobecného súdu došlo k málo vídanému nesúhlasu so závermi rozhodnutia Kadi I, ktoré však boli s nevôľou akceptované.21

Úrad ombudsmana síce zlepšil ochranu v rámci systému OSN22, ak ale máme brať slovné spojenie účinná súdna ochrana doslovne, jeho obsah ním nie je a ani nemôže byť naplnený.23 Vyvstáva preto otázka, či EÚ v prvom rade chcela chrániť základné práva a slobo-dy v čo najväčšom rozsahu alebo či sa skôr jednalo o „demonštráciu sily“ voči OSN. Z rozhodnutia Kadi II vieme vydedukovať, čo všetko nie je splnením požadovaného štandardu, prihliadnuc na uvedené sme ale toho názoru, že je nereálne, aby boli akoukoľvek rezolúciou OSN prijaté vyžadované zmeny právnej úpravy.

Na druhej strane, argumenty zástancov pozície OSN musia če-liť protiotázke, či takýto súdny prieskum implementovaného zne-nia na úrovni EÚ skutočne oslabuje jednotnosť medzinárodného právneho poriadku až takým vážnym spôsobom, ako je z ich stra-ny proklamované. Larik vo svojom príspevku poukazuje na to, že z jeho pohľadu dochádza k oslabeniu postavenia omnoho viac na základe vymenovaných nedodržaní medzinárodného práva, vráta-ne porušenia zákazu použitia sily v súvislosti s inváziou do Iraku v roku 2003.24

Je neodškriepiteľným faktom, že orgány EÚ, ako aj OSN, sa do-stali do nezávideniahodnej situácie, ktorú snáď ani nebolo možné vyriešiť ideálnym spôsobom. Ako možný postup bolo navrhnuté riešiť situáciu viac politicky, než právne, a síce blokovať zápis alebo ponechanie jednotlivca na súhrnnom zozname v prípade sporných okolností. To by malo byť zabezpečené tým, že v Bezpečnostnej rade OSN sú stálymi členmi s právom veta i dva členské štáty EÚ.25

Podľa všetkého je sága Kadi na svojom konci, no najmä rozhod-nutie Súdneho dvora Kadi I bude v budúcnosti zohrávať dôleži-tú úlohu v súvislosti s prípadmi týkajúcimi sa externých vzťahov EÚ.

21 Bližšie pozri Cuyvers, A., s. 488-490 a Tzanakopoulos, A.22 Ako bolo vyššie zmienené, neznamená to, že by sa jednalo o markantné zlep-šenie, pomerne slabé právomoci sa stali aj terčom takpovediac internej kritiky. Bližšie pozri Scheinin, M.23 Porovnaj tiež s čl. 14 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. 24 Larik, J.25 Ginsborg, L., Scheinin, M., s. 10.

Zoznam použitej literatúry:Cuyvers, A. The Kadi II Judgment of the General Court: The ECJ´s Predi-cament and the Consequences for Member States. In European Constitutio-nal Law Review. 2011, roč. 7, č. 3, s. 481-510. Ginsborg, L., Scheinin, M. Judicial powers, due processand evidence in the Security Council 1267 Terrorist Sanctions Regime. the Kadi II conundrum. EUI Working Paper RSCAS 2011/44. 2011. 12 s.Kokott, J., Sobotta, Ch. The Kadi Case - Constitutional Core Values and In-ternational Law - Finding the Balance? In The European Journal of Internati-onal Law. 2012, roč. 23, č. 4, s. 1015-1024.Larik, J. If the Legal Orders Don´t Fit, You Must Acquit: Kadi II and the Supremacy of the UN Charter. In European Law Blog. 13.09.2013. Dostupné na internete: http://europeanlawblog.eu/?p=1909 [online]. [20.04.2014].Lester, M. The Standard of Judicial Review in Sanctions Cases: Advocate General Bot´s Opinion in Kadi II. In European Sanctions. 19.03.2013. Dostupné na internete: http://europeansanctions.com/2013/03/19/the-standard-of-judicial-review-in-sanctions-cases-advocate-general-bots-opinion-in-kadi-ii/ [online]. [20.04.2014].Scheinin, M. Human rights / Counter terrorism: the new UN listing regimes for the Taliban and Al-Qaida - Statement by the Special Rapporteur on human rights and counter terrorism, Martin Scheinin. United Nations Human Rights. Office of the High Commissioner for Human Rights. 29.06.2011. Dostupné na internete: http://www.ohchr.org/en/NewsEvents/Pages/DisplayNews.aspx?NewsID=11191&LangID=E [online]. [20.04.2014].Tzanakopoulos, A. Kadi Showdown: Substantive review of (UN) Sanctions by the ECJ. In EJIL: Talk! 19.07.2013. Dostupné na internete: http://www.ejiltalk.org/kadi-showdown/ [online]. [20.04.2014].---Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci Kadi I (3. september 2008)Rozsudok Všeobecného súdu vo veci Kadi II (30. september 2010)Návrhy generálneho advokáta Yvesa Bota vo veci Kadi II (prednesené 19. marca 2013)Rozsudok Súdneho dvora vo veci Kadi II (18. júl 2013)Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN 1989 (2011) prijatá 17. júna 2011

Mgr. Ján Juran, hlavný radca na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, absolvent Právnickej

fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2013).


Lobing - mäso a krv politických procesov*články


ÚvodomO tejto prirodzenej súčasti každej demokracie je v spoločnosti

zaužívaný všeobecný stereotyp až mém1, ktorý konanie lobistov do značnej miery mystifikuje. Jasnejšiemu výkladu lobizmu v kon-texte politických procesov však ešte stále bráni mnoho nedostat-kov. Za ten najciteľnejší možno označiť samotnú politickú kultúru, často vyvolávajúcu príkry rozpor s morálnymi a etickým zásadami. Tá však neprežíva v akomsi vákuu, nakoľko je nespochybniteľným výsledkom procesu optimalizácie spoločenských hodnôt. Podsta-tou sebareflexie nie je jej akt, ale dôsledok. V titulku tohto článku som si dovolil interpretovať výrok Rinusa van Schendelena.2

DefiníciaNa otázku, čo presne lobing je, neexistuje jednoznačná odpo-

veď. Všeobecne sa za lobing považujú aktivity jednotlivcov alebo záujmových skupín, ktorých cieľom je ovplyvniť rozhodnutia orgá-nov a inštitúcií politickej moci. Rozsiahla úprava lobingu jestvuje hlavne v USA, Kanade a Austrálii. Úpravy v týchto krajinách špeci-fikujú definície lobingu (čo je a čo nie je lobing), definície subjektov (kto sú lobisti, kto sú lobovaní, čo je lobistický kontakt, prípadne kto nesmie byť lobista a pod.), podmienky a spôsob registrácie lo-bistov, povinnosti dotknutých strán (správy o činnosti, evidencia kontaktov, etický kódex lobistov), ekonomické aspekty fungovania lobistov ako aj sankcionovanie za prípadné nedodržanie podmie-nok.To sú zrejme aj minimálne zásady, ktoré by zákon o lobingu mal obsahovať.

SlovenskoSlovenská legislatíva lobizmus expressis verbis neupravuje.

V minulosti predpokladalo ustanovenie § 55 zrušeného zákona č.312/2001 Z. z. o štátnej službe, že štátni zamestnanci na pozíci-ách mimoriadnej významnosti sú povinní viesť verejne prístupný zoznam stretnutí aj s osobami, ktorých záujmy ovplyvňujú konanie štátneho zamestnanca a ktoré sú účastníkmi konania pred služob-ným úradom dotknutého štátneho zamestnanca. Zákon obsahoval viacero nedostatkov - nedefinoval pojmy ako sú lobista, stretnutie, povinnosť druhej strany deklarovať zastupovanie určitého záujmu ani povinnosť zverejňovať zoznamy stretnutí iných skupín osôb štátnych zamestnancov.

Výkon legitímneho lobingu sa napriek tomu deje v zmysle Le-gislatívnych pravidiel vlády SR. Podľa ich čl.13 ods.1 sa návrh zákona prerokuje so štátnymi orgánmi a príslušnými inštitúciami v pripomienkovom konaní ,podľa ods.3 ale aj s vyššími územný-mi celkami, Združením samosprávnych krajov SK 8, Združením miest a obcí Slovenska, Úniou miest Slovenska, hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislavou a mestami, ktoré sú sídlom kraja a s orgánmi a inštitúciami, ktorým sa ukladajú úlohy alebo ktorých sa problematika návrhu zákona týka, ako aj s verejnosťou, a to ešte pred predložením návrhu zákona na rokovanie vlády. Zástupcovia záujmových skupín sa na legislatívnom procese môžu zúčastniť aj prostredníctvom rozporového konania ktoré sa môže uskutočniť, ak predkladateľ nevyhovel pripomienke, ktorú uplatnil väčší počet fyzických osôb alebo právnických osôb zo strany verejnosti a záro-veň súčasťou pripomienky je splnomocnenie zástupcovi verejnosti na ich zastupovanie (hromadná pripomienka). Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak predkladateľ nevy-hovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 500 fyzických osôb alebo právnických osôb. Ak sa hromadná pripo-mienka3 uplatnila v elektronickej podobe prostredníctvom portá-

* Článok recenzoval Dr. iur. Michal Nižňan, ktorý vyštudoval právo na Universität Wien so zameraním na oblasť medzinárodného a európskeho práva, pôsobí ako EU Affairs Counsel, v advokátskej kancelárii Ružička Csekes s.r.o., kde poskytuje poradenstvo klientom z verejného aj súkromného sektora v oblasti európskeho práva so zameraním na transpozíciu do sloven-ského právneho poriadku, tiež pracuje pre National Democratic Institute.1 Mém- základný prvok kultúry, ktorý je dedičný negenetickou cestou 2 Prof.Dr.M.P.C.M Rinus Van Schendelen, profesor politických vied na Erasmus Univer-sity Rotterdam,uznávaný odborník,považuje sa za mentora lobizmu v EÚ,jeho publikácie, The Unseen Hand:Unelected EU Legislators (2000) a Machiavelli in Brussels: The Art of Lobbying the EU (2002), sa v odbornej obci považujú za prelomové štúdie lobingu3 Hromadné pripomienky eviduje Portál právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: https://lt.justice.

lu, zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa stotožnili s hromadnou pripomienkou, možno predkladateľovi zaslať aj iným spôsobom ako prostredníctvom portálu.

Prijatím zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k in-formáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“)., ktorý do zákonnej úpravy premietol princíp „čo nie je tajné, je verejné“, sa v Slovenskej republike presadil princíp publicity (otvorenosti) verejnej správy. Prístup k informáciám je pre demokratickú spoloč-nosť životne dôležitý. Bez prístupu občanov k nim nie je existencia skutočnej demokracie možná. Právo na informácie ako základné ústavné právo zakotvuje Ústava Slovenskej republiky a Listina zák-ladných práv a slobôd. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sú sloboda prejavu a právo na informácie zaručené. Prvá veta ods. 2 oprávňuje každého na vyjadrenie svojich názorov slovom,písmom, tlačou, ob-razom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Argument, že sa nad Tatrou prestáva blýskať, podkopáva absen-cia politickej vôle prijať zákon o lobingu, ktorý by vymedzil určité pojmy. Jasnými legislatívnymi zámermi boli vládny návrh zákona o lobingu zo 17.júna 20054 a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a or-ganizácii ústrednej štátnej správy z 31.mája 2013.5 Ani na jednom z nich sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neuzniesli schválením.

Pozitívny príklad USALobing ako profesionálne ovplyvňovanie vládnych rozhodnu-

tí pomocou sprostredkovateľov reprezentujúcich ciele záujmo-vých skupín je známy v Spojených štátoch približne od roku 1830. V tomto čase sa stretávali zástupcovia záujmových skupín vo vstup-ných halách - lobby Kongresu a štátnych legislatívnych zborov.

Právo na lobing sa odvodzuje z prvého dodatku Ústavy USA: “The right to petition the Government for a redress of grievance-su“6 . Kongres teda nesmie vydať zákon, ktorý by zakazoval ľuďom podávať vládne petície alebo sťažnosti, a tak sa vyjadrovať k najroz-ličnejším rozhodnutiam a legislatíve. Od prvého pokusu o regulá-ciu určitej časti lobingu a špecifickej skupiny lobistov (The Foreign Agents Registration Act – FARA z roku 1938)7 prešla federálna legislatíva USA ďalšími 4 podstatnými zákonnými zmenami8 . V sú-časnosti upravuje lobizmus The Lobbying Disclosure Act of 1995, právny akt deliaci sa na 24 častí, prijatý 19. decembra 1995.

Zákon v úvode vyjadruje snahu zvýšiť verejnú dôveru v bezú-honnosť vlády, obsahuje rozsiahle definície pojmov akými sú naj-mä: pracovník výkonnej moci v štáte, predstaviteľ zákonodarnej moci v štáte, lobistické aktivity, lobistický kontakt, lobistická firma a samotný lobista. Za účelom obmedzenia nejasnosti výkladu lo-bistického kontaktu uvádza aj to, čo ním nie je. Práve o tejto časti sa zrejme bude viesť dlhá diskusia bez vyhliadok na konsenzus. To, čím sa stáva federálna lobistická legislatíva USA príkladom okrem väčšiny krajín aj pre Slovensko, sú povinná registrácia a pravidelné správy.

RegistráciaRegistrácia9 lobistu sa riadi jednak základným všeobecným

gov.sk/Default.aspx . 4 [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?-sid=zakony/zakon&MasterID=1707.5 [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?-sid=zakony/zakon&MasterID=4505.6 The right to petition government for redress of grievances (Right to petiton) je prvým dodatkom Ústavy Spojených štátov amerických, jej základ možno nájsť v Listine práv (1689), Petícii práv (1628) a v Magma Charte (1215).7 Reguloval najmä vplyv zahraničných štátov na domácu politiku za účelom boja proti fašistickej a nacistickej propagandy niektorých štátov Európy.Už táto úprava predpokladala povinné registrácie a pravidelné správy,zatiaľ však len zahraničných agentov.8 Boli nimi The Lobbying Registration Act (1946),Amendment to the Foreign Agent Regist-ration Act (1966),Lobbying Disclosure Bills of 1976 and 1977 a Lobbying Disclosure Bill of 19939 Prebieha elektronickou formou prostredníctvom federálneho webového portálu, [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://www.lobbyingdisclosu-


články


pravidlom, z ktorého však existujú aj výnimky. Tým je povinnosť registrácie lobistu najneskôr do 45 dní potom, čo lobista nadvia-zal prvý lobistický kontakt alebo je poverený ho nadviazať,podľa toho,čo vykonal skôr. alebo prijal úlohu urobiť lobistický kontakt, podľa toho, k čomu došlo skôr. Organizácia zamestnávajúca jedné-ho alebo viacerých zamestnancov, ktorí sú lobistami, musí vyplniť registráciu za každého lobistu a každého klienta, pre ktorého lobis-ta koná.

Pravidelné správyNajneskôr do 45 dní po 1. januári a 1. júli musí registrovaný

každoročne vyplniť správu o lobistických aktivitách počas polroč-ného obdobia. Samostatné správy sa vypĺňajú pre každého klienta. Obsahujú najmä informácie o príjmoch a výdavkoch registrované-ho lobistu. Sankciou za nedodržanie zákona a podávanie nepravdi-vých správ je pokuta až do výšky 50.000 USD.

V americkej praxi10 sa zaužíval pojem The Revolving Door Con-cept (princíp otáčavých dverí).11 Definuje sa ním pohyb medzi lo-bistami a lobovanými osobami. Toto poradie sa striktne nedodr-žiava. Politickí analytici tvrdia, že nezdravý vzťah sa môže vyvinúť medzi súkromným sektorom a vládou, a to na základe udelenia opätovných privilégií na úkor verejného záujmu,ktorý môže viesť až ku regulačnému zajatiu.

„Dobrovoľná“ Európska úniaV prípade Európskej únie sa prijala všeobecná definícia sfor-

mulovaná Európskou komisiou (ďalej len „EK“), podľa ktorej sú lobingom „všetky činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť proces tvorby politiky a rozhodovania európskych inštitúcií“. Európsky parlament sa už 8.mája 2008 uzniesol na Vytvorení rámca pre činnosť predstaviteľov záujmových skupín (lobistov) v inštitúci-ách EÚ [2007/2115(INI)].12 Európska komisia v ňom vyzýva všet-kých zástupcov záujmových skupín, ktorí lobujú v európskych in-štitúciách s cieľom ovplyvniť legislatívu EÚ k tomu, aby sa zapísali do elektronického registra. Výzva je adresovaná všetkým firmám aj jednotlivcom, ktorí komunikujú s členmi alebo úradníkmi inštitú-cií EÚ s cieľom ovplyvniť ich rozhodovanie. Registrácia je dobro-voľná a organizácie pri nej musia zverejniť kto sú,aké sú ich ciele a poslanie,na aké politiky sa špecializujú, ich finančné zdroje, aby bolo možné určiť ich pozadie, mená klientov, za ktorých lobujú.

Otvorenosť, čestnosť a bezúhonnosť sú hlavné zásady, ktoré EK vyžaduje od lobistov pôsobiacich v Bruseli. Sú obsiahnuté aj v etic-kom kódexe správania, ktorý pre lobistov vydala Komisia.

Elektronický register zástupcov záujmových skupín bol sprí-stupnený už 23.júna 2008. Celý proces bol výsledkom Európskej iniciatívy za transparentnosť13 , ktorú za Slovensko podpísal Ma-roš Šefčovič14 , vtedajší komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež.Referenčnými dokumentmi Registra lobistov a jeho zásad sú Do-hoda medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou o zriadení registra transparentnosti pre organizácie a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa podieľajú na tvorbe a vykoná-vaní politiky Európskej únie15 a Rozhodnutie Európskeho parla-mentu o uzavretí medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Komisiou o spoločnom registri transparentnos-

re.house.gov/amended_lda_guide.html#section4.10 V súčasnej dobe digitálnych médii sa problematike lobigu venujú viaceré webové portály, [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://www.opensecrets.org/., http://www.legistorm.com/.11 Interdisciplinárna definícia,ktorá sa využíva takmer vo všetkých spoločenských vedách12 Na návrhu sa 8.mája 2008 uznieslo 553 poslancov Európskeho parlamentu z 631 hlasujúcich,zo 14 slovenských zástupcov sa vyslovilo za všetkých 13 hlasujúcich a zároveň na hlasovaní aj prítomných, [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://old.votewatch.eu/cx_vote_details.php?id_act=4193&lang=en.13 European Transparency Initiative (ETI),návrh komisie z roku 2006 , v ktorom sa v prvej kapitole hovorí dobrovoľnej registrácií lobistov, v druhej o tzv.etickom kódexe a v tretej o zverejnení príjemcov finančných prostriedkov EÚ, [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://europa.eu/legislation_summaries/institutional_affairs/decisionmaking_pro-cess/ai0003_en.htm.14 Maroš Šefčovič,v súčasnosti podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitu-cionálne vzťahy a administratívu (od 9.2.2012), v minulosti dočasný podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu a zdravie a spotrebi-teľskú politiku (16.10.2012-28.11.2012) a podpredseda Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie,odbornú prípravu,kultúru a mládež (1.10.2009-8.2.2010)15 [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:191:0029:0038:SK:PDF.

ti.16 11.mája 2011 došlo ku zatiaľ poslednej úprave Registra lobistov. Nový Register transparentnosti17 zlúčil existujúce registre lo-

bistov pôsobiacich v Parlamente a Komisii. Občania tak už dnes nájdu na jednom mieste všetky informácie o osobách a organizáci-ách, ktoré sú v kontakte s inštitúciami EÚ. Tento „one-stop shop“18 systém zefektívňuje registráciu zástupcov osobitných záujmov. Zmena názvu z registra lobistov na „register transparentnosti“ tiež uľahčí registráciu ďalších, nekomerčných organizácií do toh-to zoznamu, vrátane výskumných inštitútov (tzv. think-tankov) či organizácií, ktoré zastupujú cirkvi a náboženské spoločnosti. Hoci mnoho poslancov vyzvalo na zavedenie povinnej registrácie všet-kých lobistov v novom spoločnom registri Európskeho parlamentu (ďalej len EP) a EK, text dohody medzi oboma inštitúciami, ktorý EP schválil, stanovuje len dobrovoľnú registráciu. Parlament sa preto rozhodol vyžadovať povinnú registráciu lobistov aspoň vo svojom prípade. Prijatý text vyzval Radu, aby sa k tomuto registru taktiež čo najskôr pripojila a uvítal jej signály o tom, či s tým súhla-sí. Plénum EP tiež podporilo návrh o tzv. „legislatívnej stope“, pod-ľa ktorého sa ku každej legislatívnej správe bude prikladať príloha - zoznam všetkých lobistov, s ktorými sa stretli parlamentní spra-vodajcovia počas vypracovávania svojich pozmeňovacích návrhov.Okrem toho má nový spoločný register poskytovať aj ďalšie infor-mácie, ako napr. počet osôb zapojených do akejkoľvek činnosti tý-kajúcej sa registra, ako aj údaje o každej finančnej podpore či fon-doch, ktoré žiadateľ o registráciu (lobista, záujmová skupina, atď.) získal z prostriedkov EÚ. Register bude tiež obsahovať postupy pre vybavovanie sťažností a uvádzať sankcie za porušenie pravidiel.

V oddelenom hlasovaní o vnútorných predpisoch Európskeho parlamentu poslanci rozhodli, že budú aktualizovať svoje finančné vyhlásenia hneď, ako dôjde k nejakej zmene, minimálne však raz za rok. Ku dňu odovzdania tohto článku na uverejnenie (14. apríl 2014) bolo v zozname registrovaných 6524 subjektov.

Úvaha na záverDeficit komplexnej legitimizácie účasti na rozhodovaní verejnej

moci vytvára priestor pre opodstatnenú kritiku a vypovedá o úrov-ni politickej kultúry. Nevyhnutným predpokladom sprehľadnenia výkonu lobingu je transparetnejšia spoločnosť. Jej súčasťou by mal byť prirodzene aj apel na indentifikáciu lobistov prostredníctvom konkrétneho registra. Zámer vytvoriť na Slovensku jednotnú pro-fesijnú komoru dohliadajúcu na prax a etický kódex je však behom na dlhú trať, ak nie utópiou. Absentuje regulácia riešiaca súčas-nú asymetriu informácii o lobingu, teda o tom kto, v koho mene, s akým cieľom, zdrojom a aktivitami lobuje. V skutočne vyspelých demokraciách určila jasná hranica medzi legitímnym a nelegitím-nym konaním pravidlá v duchu fair-play.

16 [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2011-0222+0+DOC+XML+V0//SK.17 [online]. [cit. 2014.13.04.]. Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/transparencyregi-ster/info/homePage.do.18 podnik alebo úrad ponúkajúci tovary alebo služby,ktoré spotrebiteľ či zákazník,klient dostane hneď alebo na počkanie

Milan Grieč, študent druhého ročníka bakalárskeho štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave,

právny asistent v advokátskej kancelárii, zaujíma sa o právnu filozofiu a o ústavné právo.


články


Zoznam použitej literatúry:Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe kinformáciám v znení neskorších predpisovLegislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky[online]. [cit. 2014.13.04.]. http://static.cream.sk/zbierka.sk/webroots/www/content/mediagallery/zbierka_document/file/example/file/7. df [online]. [cit. 2014.13.04.]. http://www.opensecrets.org/[online]. [cit. 2014.13.04.]. http://www.legistorm.com/[online]. [cit. 2014.13.04.]. http://old.votewatch.eu/index.php[online]. [cit. 2014.13.04.]. http://ec.europa.eu/transparencyregister/info/homePage.do[online]. [cit. 2014.13.04.]. http://www.lobing.eu/[online]. [cit. 2014.13.04.]. http://www.nrsr.sk/web/

Prokúra ako inštitút sui generis*Prokúra patrí medzi inštitúty súkromného práva. Konkrétne sa

zaraďuje a svoje využitie nachádza v obchodnom práve. Legálne za-kotvenie prokúry nájdeme v § 14 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj OBZ). Tento typ zastúpenia má svoje špecifiká, ktorými sa odlišuje od všeobecnej úpravy zakotvenej v Občianskom zákonníku (ďalej aj OZ). Občian-sky zákonník upravuje zastúpenie v tretej hlave prvej časti, kde upravuje vrátane zákonného zastúpenia aj zastúpenie na základe plnomocenstva. Občiansky zákonník pojem prokúra ale nepozná. Avšak to neznamená, že môžeme úplne vylúčiť prepojenie prokúry a všeobecného predpisu súkromného práva, ktorým je OZ. V tom-to smere je potrebné vychádzať zo zásady subsidiarity, na ktorú sa odvoláva priamo aj Obchodný zákonník v jeho úvodných ustanove-niach.1 Z uvedeného vyplýva, že v prípade výskytu určitých otázok súvisiacich s prokúrou, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákon-níku, sa použijú všeobecné ustanovenia OZ upravujúce zastúpenie. Prokúra je osobitným inštitútom obchodného práva sui generis. Je prispôsobeným typom zastupovania pre obchodnoprávne vzťahy, kde jej účelom je zabezpečenie vykonávania právnych úkonov, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku inou osobou ako podni-kateľom, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.

Tento inštitút patrí medzi kontraktuálne zastúpenie, ktoré vzni-ká na základe dohody o plnomocenstve. Súčasná právna úprava je v tejto otázke zmätočná nakoľko z § 31 ods. 1 OZ vyplýva, že zastúpenie vzniká na základe jednostranného právneho úkonu spl-nomocniteľa t.j. na základe udelenia plnomocenstva.2 Zastávame názor, že v tomto prípade ide o dohodu o plnomocenstve a z toho dôvodu môžeme prokúru zaradiť k zmluvnému typu zastúpenia.3 Vo všeobecnosti slúži zastúpenie na to, aby fyzické alebo právnic-ké osoby, ktoré nie sú spôsobilé uskutočňovať právne úkony, alebo z rôznych iných dôvodov či už objektívnych alebo subjektívnych ne-môžu, alebo nechcú konať osobne. Účelom zastúpenia je teda uľah-čenie a v niektorých prípadoch aj samotné umožnenie vstupu do právnych vzťahov a následné uspokojovanie potrieb jednotlivých subjektov práva. Z historického hľadiska malo na vývoj zastúpenia, ako jedného zo základných inštitútov súkromného práva vplyv pri-rodzené právo, ktoré v sebe nieslo ideu autonómie vôle. Hugo Gro-tius sa vyjadril ohľadne zastúpenia, že sľub môže byť daný v mene osoby, ktorá veci prijme, a v takom prípade vlastníctvo priamo na-dobudne osoba, v mene ktorej bol prevod uskutočnený. Na Grotia nadviazal a chápanie zastúpenia posunul o úroveň vyššie Christian Wolff, ktorý presadzoval názor, že prokurista v rámci výkonu jeho funkcie môže pre zastúpeného nielen nadobúdať práva, ale ho aj zaväzovať.4

Prokurista a pracovné právo?V tejto časti textu sa budeme snažiť nájsť odpoveď či existuje

vzťah medzi prokúrou a pracovným právom, ako aj porovnať po-stavenie prokuristu, ktorý vykonáva prokúru ako obchodnoprávny

* Článok recenzovala JUDr. Zuzana Nevolná, PhD., ktorá pôsobí na katedre občianskeho a obchodného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.1 §1 ods. 2. zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov2 Škrinár, A. Nevolná, Z. a kol.: Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čenek. 2012.s. 313 Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné, Bratislava. 2010, s. 177 4 Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné, Bratislava. 2010, s. 168 - 169

inštitút sui generis a vedúceho organizačnej zložky, ktorého posta-venie upravujú právne predpisy obchodného práva, ako aj pracov-ného práva. V súvislosti s touto témou sa naskytujú najmä otázky, či sa na prokuristu vzťahuje Zákonník práce (ďalej ZP), či je pro-kurista viazaný internými predpismi vydanými zamestnávateľom (pracovným poriadkom), či vedúci organizačnej zložky má právo uzatvárať zmluvy a zaväzovať zamestnávateľa a pod.

V prvom rade je potrebné vymedziť právny vzťah medzi tými-to subjektmi a podnikateľom, resp. zamestnávateľom. V prípade prokuristu ide o zmluvný vzťah zastúpenia, ktorý sa riadi OBZ a podporne OZ. Medzi prokuristom a podnikateľom, ktorý ho usta-novil do tejto funkcie vzniká zmluvný vzťah na základe dohody o výkone prokúry, v ktorej si zmluvné strany upravia vzájomné prá-va a povinnosti. Judikatúra potvrdzuje aplikáciu ustanovení OBZ na vzťah prokuristu a podnikateľa, a zároveň deklaruje, že na ich zmluvný vzťah, ak nie je dohodnuté inak, sa použijú ustanovenia OBZ o mandátnej zmluve.5 Ďalším argumentom, ktorý vyvracia možnosť aplikácie ZP na funkciu prokuristu je rozhodnutie NS ČR:

„Prokura je zvláštním druhem plné moci, kterou může udělit jen podnikatel. Vztah mezi prokuristou a podnikatelem, jde-li o prokuru, nemůže být vztahem pracovně právním. Funkce pro-kuristy totiž nen ídruhem práce ve smyslu ustanovení § 29 odst. 1 písm. a) zák. práce a vznik a zánik tohoto právního vztahu není ani upraven pracovně právními předpisy; řídí se ustanovením i obchodního zákoníku, případně obsahem společenské smlouvy. Právní předpisy však nebrání tomu, aby jiné činnosti pro tutéž obchodní společnost (společnost s ručením omezeným) vykonáva-ly fyzické osoby na základěpracovněprávníchvztahů.“ 6

Na funkciu prokuristu sa teda nebude aplikovať ZP, nakoľko nespĺňa pojmové znaky jednak závislej práce podľa §1 ZP a ani pojmu zamestnanec v zmysle §11 ZP.

Na druhej strane, pokiaľ ide o vedúceho organizačnej zložky právnickej osoby, ten uzatvára so zamestnávateľom spravidla pra-covnú zmluvu, a teda vystupuje v pozícii zamestnanca, čo znamená, že sa na výkon jeho funkcie bude aplikovať ZP. Ako zamestnáva-teľ môže v tomto prípade vystupovať aj samotná organizačná jed-notka, v zmysle §7 ods. 2 ZP v prípade, že to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Organizačné zložky vo všeobecnosti nemajú právnu subjektivitu, čo znamená, že nemôžu vystupovať v právnych vzťahoch a nadobúdať práva a povinnosti. Ako také sú len súčasťou právnickej osoby. Osobi-tosťou pracovného práva je, že aj organizačná jednotka právnickej osoby má pracovnoprávnu subjektivitu, čo znamená, že má rovna-ké postavenie ako zamestnávateľ.7

Príkladom organizačnej zložky je odštepný závod. Na čele tejto zložky stojí vedúci, ktorý sa rovnako ako odštepný závod zapisuje do obchodného registra. V zmysle § 13 ods. 5 OBZ je vedúci spl-nomocnený (oprávnený) robiť za podnikateľa všetky právne úkony týkajúce sa daného odštepného závodu.

Na základe uvedených argumentov je možné konštatovať, že prokurista pri výkone funkcie prokuristu nemá postavenie zamest-

5 Rozsudok NS ČR z 25.11. 2009, sp. zn. 23 Cdo 2713/20096 Rozsudok NS ČR z 23.04. 2005, sp. zn. 21 Cdo 894/20057 Jurčová, M. Pavelková, B. Nevolná, Z. Olšovská A. Smyčková, R.: Zastúpenie v súkromnom práve, Praha: C.H. Beck. 2012, s. 181


články


nanca a nebude sa na neho vzťahovať ZP. Je ale potrebné mať na zreteli skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu pro-kuristu, môže zároveň byť zamestnaná u toho istého podnikateľa. V tom prípade sa ako zamestnanec aplikácii ZP nevyhne, avšak pri výkone prokúry bude jeho postavenie a činnosť spravovaná ustano-veniami OBZ a OZ.

Prokurista vs. vedúci organizačnej zložky/odštepného závodu

Na tomto mieste je vhodné konfrontovať postavenie vedúceho odštepného závodu a prokuristu. Významným rozdielom medzi nimi je právny titul, na základe ktorého vykonávajú svoju funkciu. Pokiaľ ide o vedúceho organizačnej zložky podľa § 13 ods. 5 OBZ ide o formu zákonného splnomocnenia, naopak prokurista vyko-náva svoju činnosť na základe zmluvy, a teda ide o zmluvné zastú-penie.

Spoločným znakom prokuristu aj vedúceho odštepného závodu je, že sú splnomocnení na výkon všetkých právnych úkonov týkajú-cich sa zastupovanej jednotky. Zároveň však je potrebné upozorniť, že pokiaľ ide o prokuristu, toho splnomocňuje podnikateľ v zmysle § 14 ods. 1 OBZ na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na nevyžaduje osobitné plnomocen-stvo.

Prokurista v tomto prípade má pomerne rozsiahle právomoci, nakoľko sa jeho funkcia vzťahuje na prevádzku celého podniku. Le-gálnu definíciu podniku poskytuje § 5 OBZ, ktorý ho definuje ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnika-nia.

Prokurista vykonáva právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Z tohto vyplýva, že spravidla ide o také úkony, ktoré sú pri prevádzke podniku bežné, ku ktorým môže dôjsť, a kto-ré sú pre fungovanie podniku žiaduce. Ide napr. o nákup a predaj tovaru, dopravných prostriedkov, prenájom nebytových priesto-rov, zaväzovanie podnikateľa pri ďalších obchodných veciach, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Prokurista má napr. aj oprávnenie prijímať či prepúšťať zamestnancov, ako aj zriadiť po-bočku resp. odštepný závod. Zákon vyslovene neupravuje negatív-ne vymedzenie činnosti prokuristu okrem zákazu scudzovať a za-ťažovať nehnuteľnosti – ak to nie je v prokúre výslovne zahrnuté. Podľa Feketeho prokurista nie je oprávnený najmä:

1. konať za podnikateľa v záležitostiach, ktoré sú viazané na jeho osobu,

2. robiť právne úkony, ktoré nesúvisia s prevádzkou podniku,3. robiť právne úkony, ktoré sú zákonom vyňaté z pôsobnosti

prokuristu.8 Vedúci odštepného závodu, ktorý podlieha aplikácii § 13 ods. 5

OBZ je splnomocnenýrobiť za podnikateľa všetky právne úkony týkajúce sa danej or-

ganizačnej zložky.Odštepným závodom sa v zmysle § 7 ods. 2 rozumie organizačná

zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchod-nom registri. Pri prevádzke odštepného závodu sa používa ob-chodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod. Aj v tomto zákonodarca vyjadruje nesamostatnosť organizačnej zlož-ky, ktorá môže vystupovať len pod obchodným menom podnika-teľa. Vedúci odštepného závodu teda nemá také široké právomoci ako prokurista, nakoľko jeho pôsobnosť a právomoc je obmedzená len na konkrétny odštepný závod. Prokurista má dokonca právo-moc zriadiť takýto odštepný závod.

Keďže sa v tejto časti zamýšľame nad vzájomným vzťahom pro-kuristu a vedúceho odštepného závodu, považujeme za potrebné poukázať na inštitút čiastkovej prokúry, ktorý úzko súvisí s obidvo-ma funkciami.

Čiastková prokúra de lege ferendaČiastková prokúra predstavuje prípad, keď je prokurista ustano-

vený pre odštepný závod alebo pre inú organizačnú zložku a svoji-mi úkonmi môže zaväzovať len daný odštepný závod alebo organi-

8 Fekete, I.: Rozsah prokúry a substitučné zastúpenie prokuristu. Justičná revue, 60, 2008, č. 4, s. 552 – 562

začnú zložku.9 Ako je spomínané v predchádzajúcom texte, vedúci odštepného

závodu spravidla vystupuje ako zamestnanec a má uzavretú pra-covnú zmluvu. Zákon expresis verbis neupravuje, v ktorých ob-lastiach vedúci odštepného závodu môže vykonávať právne úkony za podnikateľa. Zo zákona len vyplýva, že sa to musí týkať daného odštepného závodu. Preto je nielen vhodné, ale aj žiaduce, aby mal vedúci odštepného závodu, priamo v pracovnej zmluve, resp. v ná-plni práce upravené, v ktorých oblastiach je oprávnený konať za za-mestnávateľa, teda či môže prijímať zamestnancov, uzatvárať napr. úverové zmluvy a zaväzovať podnikateľa a pod. Je však nevyhnutné poznamenať, že obdobne ako pri prokuristovi, uplatní sa aj v tomto prípade ochrana tretích osôb, a teda konanie vedúceho odštepného závodu je v zásade neobmedzené a vo vzťahu k tretím osobám aj neobmedziteľné.10 To znamená, že vedúci je oprávnený vykonávať všetky právne úkony týkajúce sa daného odštepného závodu a pod-nikateľ bude týmito úkonmi vo vzťahu k tretím osobám viazaný za predpokladu, že sa nepreukáže, že tretia osoba vedela o tomto prekročení právomoci.

V praxi sa môže naskytnúť situácia, kde vedúci bude mať v pra-covnej zmluve výslovne vymedzený okruh právomocí a napriek tomu bude konať nad ich rámec. V tom prípade je v zmysle § 13 ods. 5 OBZ podnikateľ viazaný jeho konaním vo vzťahu k tretím osobám a zároveň, keďže ide o zamestnanca, ktorý konal v rozpore so svojou náplňou práce je toto správanie možné charakterizovať ako porušenie pracovnej disciplíny. Je však potrebné postupovať veľmi opatrne a individuálne v posudzovaní, čo je hrubé porušenie pracovnej disciplíny (čo by mohlo viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru) a čo nie.

Naproti tomu, prokurista v zásade okrem vyššie uvedených prípadov, nemá nijaké obmedzenia pri výkone jeho funkcie. Ak sa teda zamyslíme nad zavedením čiastkovej prokúry do našej práv-nej úpravy, je potrebné si v prvom rade uvedomiť potrebu tohto inštitútu. Zavedením čiastkovej prokúry by sa umožnilo zriade-nie funkcie prokuristu pre jednu konkrétnu alebo viac organizač-ných zložiek, a teda aj odštepných závodov. Celkovou podstatou prokuristu je zastúpenie podnikateľa a dopomôcť mu k lepšiemu a efektívnejšiemu riadeniu podniku. V prípade čiastkovej prokúry by došlo podľa nášho názoru k odbremeneniu vedúcich organizač-nej zložky (odštepného závodu), ktorí v súčasnej dobe vykonávajú všetky úkony súvisiace s danou organizačnou zložkou. Máme za to, že by bolo pre podnikateľa prínosné, keby mohlo dôjsť k rozdeleniu právomocí medzi osobu vedúceho odštepného závodu a osobu, kto-rá by vykonávala čiastkovú prokúru. Vedúci by mal v náplni práce pracovnoprávnu agendu súvisiacu s prijímaním zamestnancov, prideľovaním pracovných činností, dozorom, skončením pracov-ného pomeru atď., zatiaľ čo osoba vykonávajúca čiastkovú prokúru by sa starala o obchodnú agendu ako napr. uzatváranie úverových a nájomných zmlúv.

Výhodou zavedenia čiastkovej prokúry by bola aj skutočnosť, že je ju možné zriadiť pre jednu alebo viac organizačných zložiek, pokým vedúci organizačnej zložky zodpovedá, len za jednu kon-krétnu organizačnú zložku. Pozitívum vidíme aj v tom smere, že by tým mohlo dôjsť k delegovaniu právomocí nad určitou zemepis-nou oblasťou, v ktorej sa nachádzajú viaceré pobočky, čo by viedlo k efektívnejšej a menej nákladnej správe a riadeniu organizačných zložiek.

De lege lata nie je možné udeliť prokúru osobe len pre určitú organizačnú zložku, ale len pre podnik ako celok. V prípade, ak by aj podnikateľ vnútornými pokynmi obmedzil jeho činnosť len na vybrané organizačné jednotky, bolo by toto obmedzenie v zmysle § 14 ods. 3 neplatné voči tretím osobám a konanie prokuristu by podnikateľa zaväzovalo. Aj z tohto dôvodu máme za to, že inštitút čiastkovej prokúry by bol cenným prínosom do našej právnej úpra-vy. V praxi môže nastať situácia, že podnikateľ nebude mať záujem, aby prokurista mohol zaväzovať podnik ako celok, napr. uzatvárať

9 Škrinár, A. Nevolná, Z. a kol.: Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čenek. 2012. s 3310 Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: 2013 s. 56


články


úverové zmluvy, ale naopak potreboval by zástupcu pre jednu ale-bo viac organizačných zložiek, v súvislosti s ktorými by mohol tak učiniť.

Výhodu v zavedení čiastkovej prokúry vidíme aj v tom, že v ob-lasti zodpovednosti za škodu sa zlepší postavenie podnikateľa voči zamestnancovi, ktorý spôsobil škodu. Súčasná právna úprava je v tomto smere pre podnikateľa ako zamestnávateľa pomerne prísna najmä, v oblasti zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnancom z nedbanlivosti. V prípade, že dôjde k prekročeniu právomoci na strane vedúceho odštepného závodu ako zamestnanca a zároveň k vzniku škody na strane zamestnávateľa/podnikateľa, prichádza do úvahy aplikácia § 186 ZP, ktorý upravuje rozsah náhrady škody. V zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozlišovať medzi:

A. škodou spôsobenou úmyselne – v takom prípade je zamest-nanec povinný nahradiť skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu ne-odstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto náhradu škody zamestnávateľ požaduje,

B. škodou spôsobenou z nedbanlivosti – vtedy nesmie u jednot-livého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.

Preukazovanie úmyslu alebo nedbanlivosti môže byť v súdnom konaní veľmi obtiažne a v niektorých prípadoch až nemožné, a pre-to je pre podnikateľa veľmi rizikový najmä bod B.

Na druhej strane pokiaľ ide o prokuristu, resp. v našom prípade o osobu vykonávajúcu čiastkovú prokúru, tá spadá pod aplikáciu tretej časti OBZ konkrétne § 373 a nasl., ktoré upravujú náhradu škody. V týchto ustanoveniach nenájdeme rozlišovanie medzi úmyselne spôsobenou škodou a škodou spôsobenou z nedbanli-vosti. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak osoba vykonávajúca čiastkovú prokúru poruší pri výkone svojej funkcie, svoje povin-nosti vyplývajúce z dohody o udelení čiastkovej prokúry a zároveň týmto konaním/opomenutím konania spôsobí podnikateľovi ško-du, bude za ňu zodpovedať bez ohľadu na zavinenie. OBZ však na ochranu tejto strany ustanovuje, že v prípade, ak porušuje svoje povinnosti alebo ak s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu, je povinná ozná-miť tieto skutočnosti druhej strane bezodkladne podanou správou. Ak si túto povinnosť nesplní zodpovedá za náhradu škody v plnom rozsahu.

V prípade zavedenia čiastkovej prokúry, by sa zabezpečila mož-nosť voľby podnikateľa, komu zverí tak veľké právomoci a zároveň sa zabezpečí väčšia miera ochrany podnikateľa a jeho obchodného majetku z dôvodu, že osoba vykonávajúca čiastkovú prokúru, by zodpovedala za škodu spôsobenú jej činnosťou bez ohľadu na za-vinenie.

Inštitút čiastkovej prokúry nie je nijakou novinkou, keďže bol aj súčasťou našej právnej úpravy do roku 1964.11 Čiastkovú prokúru zaviedol aj Nový občiansky zákonník v Českej republike, po vzo-re najmä nemeckej a rakúskej právnej úpravy. Podľa § 450 ods. 2 druhá veta:

„Uděluje-li podnikatel prokuru pro některou pobočku svého ob-chodního závodu nebo pro některý z několika svých obchodních závodů, označí výslovně pobočku nebo obchodní závod.“

Podľa nemeckého HGB (Handelsgesetzbuch)12 je obmedzenie prokúry platné aj voči tretím osobám vtedy, ak ide o samostatné organizačné jednotky spoločnosti.13

11 Dôvodová správa k NOZ, s. 115, Dostupné na: http://obcanskyzakonik.justice.cz/fileadmin/Duvodova-zprava-NOZ-konsolidovana-verze.pdf (videné dňa 20.3. 2014)12 Handelsgesetzbuch in der im Bundesgesetzblatt Teil III, Gliederungsnummer 4100-1, veröffentlichten bereinigten Fassung, das zuletzt durch Artikel 1 des Gesetzes vom 4. Oktober 2013 (BGBl. I S. 3746).13 §50 ods. 3 HGB: „Eine Beschränkung der Prokura auf den Betrieb einer von mehreren Niederlassungen des Geschäftsinhabers ist Dritten gegenüber nur wirksam, wenn die Niederlassungen unter verschiedenen Firmen betrieben werden. Eine Verschiedenheit der Firmen im Sinne dieser Vorschrift wird auch dadurch begründet, daß für eine Zweigniederlassung der Firma ein Zusatz bei-gefügt wird, der sie als Firma der Zweigniederlassung bezeichnet.“

Opierajúc sa o uvedené argumenty, ako aj o zahraničnú právnu úpravu sme názoru, že inštitút čiastkovej prokúry by bol význam-ným prínosom pre slovenský právny poriadok a mal by byť súčas-ťou novej rekodifikovanej právnej úpravy súkromného práva.

V ďalšom texte sa zameriame na porovnanie súčasnej sloven-skej a novej českej právnej úpravy, ako na inšpiratívny zdroj pre obchodné právo so zameraním na inštitút prokúry.

Porovnanie slovenskej právnej úpravy s českou práv-nou úpravou

V poslednom období prebehla významná rekodifikácia súkrom-ného práva v Českej republike. Od 1.1. 2014 nadobudol účinnosť nový občiansky zákonník, ako aj zákon o obchodných korporáciách. Niektoré inštitúty, ktoré sú vlastné iba obchodnému právu sú v súčasnosti upravené v novom občianskom zákonníku (ďalej NOZ). Obdobne je to tak aj s prokúrou. Tento obchodnoprávny inštitút je zaradený do prvej všeobecnej časti. Vyčlenenie prokúry z ob-chodnoprávnej úpravy a jej zakotvenie do občianskeho zákonníka je možné logicky odvodzovať z priamej nadväznosti prokúry, ako špeciálneho zmluvného zastúpenia na všeobecnú úpravu, čo má zároveň za cieľ uľahčiť výklad príslušných ustanovení. V ďalšom texte poukážeme na jednotlivé vybrané rozdiely v úprave prokúry medzi slovenskou právnou úpravou a českou právnou úpravou, kde samotnou príčinou diferencie je práve spomínaná rozsiahla rekodi-fikácia súkromného práva v Českej republike.

Podľa našej platnej právnej úpravy sa na nadobudnutie účin-nosti prokúry v zmysle §14 ods. 6 OBZ vyžaduje zápis do obchod-ného registra. Udelenie prokúry sa zapisuje na registrovom súde, v ktorom je zapísaná osoba, ktorá prokúru udelila. Do obchodného registra sa prokúra zapíše na základe návrhu, na ktorého podanie je aktívne legitimovaný podnikateľ, ktorý prokúru udeľuje.14 Návrh musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. V tomto smere má zá-pis do obchodného registra významné právne následky. Keďže od tohto momentu je prokurista oprávnený zaväzovať podnikateľa, hovoríme o konštitutívnych účinkoch zápisu.

Na rozdiel od toho v českej platnej právnej úprave sa upustilo od spájania účinnosti udelenej prokúry s jej zápisom do obchod-ného registra. Tento spôsob úpravy, ktorý je u nás stále v platnosti vychádza zo zákona č. 101/1963 Zb. zákon o medzinárodnom ob-chode, ktorý je ovplyvnený administratívnym spôsobom prístupu k inštitútom súkromného práva. Prokúra v podmienkach Českej re-publiky sa stáva teda účinnou už okamihom jej udelenia a zápis do obchodného registra má len deklaratórny charakter. Z dôvodovej správy k NOZ vyplýva, že týmto spôsobom nadobudnutia účinnosti však nie je dotknuté pravidlo, podľa ktorého prokúra musí byť za-písaná do obchodného registra, s ktorým sa viažu účinky publicity. Preto platí do obdobia pokým nebude prokúra do obchodného re-gistra zapísaná, dobrá viera tretích osôb, ktorá je zároveň chránená ustanoveniami občianskeho zákonníka.15

„Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo.“16 Z uvedeného ustanovenia je možné odvodiť, že prokúrou splnomocňuje podni-kateľ konkrétnu fyzickú osobu (prokuristu), aby za neho vykonával všetky právne úkony súvisiace s prevádzkou podniku. V praxi však môže nastať problém či sa udelenie prokúry vzťahuje iba na kon-krétnu osobu, a tá je oprávnená výkon prokúry postupovať ďalej, alebo naopak toto oprávnenie nemá. Zo samotného znenia usta-novenia jednoznačne nevyplýva či je prokurista oprávnený poveriť zastupovaním podnikateľa inú osobu, ako je on sám. Táto otázka je veľmi citlivá a rozporuplná, nakoľko sa rôznia názory právnych teoretikov a zároveň sa k tomu pridáva nejednotná súdna prax.17

14 Škrinár, A. Nevolná, Z. a kol.: Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čenek. 2012. s. 3515 § 444 zákona č. 89/2012 Sb.: Kdo vlastní vinou vyvolá u třetí osoby domněn-ku, že zmocnil někohojiného k právnímujednání, nemůžesedovolat nedostatku zmocnění, byla-li třetí osoba v dobré víře a mohla-li rozumně předpokládat, že zmocnění bylo uděleno.16 § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka17 Rozhodnutie NS SR z 29.09. 2002, sp. zn. M OBdo V 2/2002 : „Prokúra je


články


Celú problematiku je možné chápať v rôznych smeroch a z rôznych uhlov pohľadu. V prvom rade je potrebné rozlíšiť, medzi udelením plnomocenstva na výkon určitých úkonov súvisiacich s prevádzkou podniku, ktoré udelí prokurista a poverením na výkon celej funkcie prokuristu, ktoré taktiež udelí samotný prokurista inej osobe.

Prvá skupina teoretikov presadzuje názor, ktorý zjavne vychá-dza z výkladu právnych predpisov podľa zmyslu a účelu zákona. Vyvodzujeme to z tvrdenia, že aj keď napriek tomu, že OBZ výslov-ne neupravuje zákaz preniesť prokúru na inú osobu, je potrebné vychádzať z účelu právnej úpravy a nie len zo samotného znenia zákona.18 Je možné sa zamýšľať, aký účel má toto ustanovenie a argumenty pre svoj „účel“ nájde ktorákoľvek skupina teoretikov. Podľa nášho názoru, v tomto prípade ide o zjavnú nedôslednosť na strane zákonodarcu, ktorý opomenul špeciálnu úpravu prokúry v tejto otázke v OBZ, a tým pádom sa nevyhol aplikácii všeobecných ustanovení OZ o udelení plnomocenstva.

Keby sme vychádzali zo všeobecných ustanovení OZ o zastúpe-ní, v zmysle § 33a je splnomocnenec, v našom prípade prokurista, oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa. Predmetné ustanovenie OZ podmie-ňuje svoju aplikáciu tým, že vyžaduje, aby bolo vyslovene v plno-mocenstve uvedené oprávnenie udeliť plnomocenstvo inej osobe. Nakoľko prokuristom môže byť iba fyzická osoba druhá zákonná podmienka podľa písm. b), od prvej nezávislá, je v našom prípade irelevantná. Je možné teda konštatovať, že samotné udelenie plnej moci prokuristom inej osobe, nie je v zákone explicitne vyjadre-né, a preto je potrebné túto skutočnosť upraviť v samotnej listine o udelení prokúry.19

Týmto sme v podstate načrtli hlavnú ideu druhej skupiny teore-tikov, ktorí sa odvolávajú na všeobecnú aplikáciu OZ, a tým pádom sa prikláňajú k názoru, že udelenie plnomocenstva prokuristom ďalšej osobe je možné a platné. Zároveň však konštatujú, že proku-rista je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe len vo veciach, ktoré sa kryjú s rozsahom prokúry, a teda vyjadrujú názor, že pro-kurista nie je oprávnený preniesť svoju prokúru na inú osobu ako celok, ale iba na konkrétny obchodný prípad.

Odlišný prístup v úprave otázky udelenia plnej moci prokuris-tom inej osobe, čo sa týka zákonnej formulácie, zaujal zákonodarca v Českej republike. V zmysle § 451 NOZ prokurista nie je oprávnený preniesť prokúru na niekoho iného ani udeliť ďalšiu prokúru, na ďalšie dojednania sa neprihliada. Prostredníctvom takéhoto zá-konného obmedzenia je upravená otázka prokúry v tomto smere veľmi jasne a zrozumiteľne. Zákonodarca sa tým vyhol aplikácii všeobecných ustanovení o zastupovaní a udelení plnomocenstva ďalšej osobe. Účelom tohto ustanovenia je akési „zosobnenie“ vý-konu funkcie prokuristu. Predpokladáme, že ak podnikateľ zveril výkon prokúry konkrétnej fyzickej osobe, má v úmysle, aby túto funkciu vykonávala práve táto konkrétna osoba a zákonodarca chcel dopomôcť k právnej istote splnomocniteľa aj takýmto zákon-ným obmedzením.20

Osobný a starostlivý výkon funkcie prokuristu je umocnený aj § 454 NOZ, podľa ktorého prokurista vykonáva prokúru so starostli-vosťou riadneho hospodára. Zákon však bližšie nešpecifikuje čo je potrebné rozumieť pod pojmom starostlivosť riadneho hospodára. Menované ustanovenie v sebe odráža aj dôležitosť funkcie proku-ristu pre podnik, nakoľko je mu zverené uskutočňovať všetky práv-ne úkony súvisiace s prevádzkou podniku.

Významným ustanovením upravujúcim prokúru je § 14 ods. 3 : „Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne

zvláštnym druhom obchodného plnomocenstva upraveného Obchodným zákonní-kom. Nejde o zastúpenie podľa § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto proku-rista je pri prevádzke podniku oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aj keď nejde o prípady uvedené v ustanovení § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka.“18 Jurčová, M. Pavelková, B. Nevolná, Z. Olšovská A. Smyčková, R.: Zastúpenie v súkromnom práve. Praha: C.H. Beck. 2012, s. 159 - 16019 Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: 2013 s. 5920 Jurčová, M. Pavelková, B. Nevolná, Z. Olšovská A. Smyčková, R.: Zastúpenie v súkromnom práve, Praha: C.H. Beck. 2012 s. 161

následky voči tretím osobám.“ V našej právnej úprave chýba vý-slovná úprava, že obmedzenie nie je účinné ani v prípade, že bolo zverejnené, ako je tomu pri štatutárnom orgáne podľa § 13 ods. 4. V prípade aplikácie všeobecnej úpravy podľa OZ by mohlo dôjsť k tomu, že osoba, s ktorou sa konalo, by nemala oprávnenie požado-vať splnenie záväzku alebo náhrady škody, a teda nemala by nijakú právnu ochranu. Podľa Patakyovej je v tomto prípade potrebné použiť tzv. argumentum a simili, na základe ktorého sa prihliadne na podobnosť so štatutárnymi orgánmi, keďže ide o obsahovo naj-rozsiahlejšie zastúpenie, ktorého účinky sa viažu do obchodného registra.21 S použitím týchto argumentov je možné súhlasiť, avšak za účelom vyššej právnej istoty a právnej ochrany tretích osôb je žiaduce, aby zákonodarca aj toto ustanovenie doplnil o rozoberaný dovetok.

Práve v novom českom občianskom zákonníku zákonodarca správne a umne zakotvil v § 453 , že obmedzenie prokúry vnútor-nými pokynmi nemá účinky voči tretím osobám, aj keď bolo zve-rejnené.

Slovenský Obchodný zákonník upravuje špeciálne vznik, ako aj obsah samotnej prokúry. Pre zánik prokúry, ako špeciálneho inšti-tútu zmluvného zastúpenia v obchodnom práve, však prekvapujú-co chýbajú špeciálne ustanovenia v OBZ. Výnimkou je ustanovenie §125 ods. 2., ktoré upravuje zánik prokúry spôsobom, že ak stanovy alebo spoločenská zmluva neurčuje inak, rozhoduje valné zhro-maždenie (spoločnosti s ručením obmedzeným) aj o vymenovaní a odvolaní prokuristu. Je ale potrebné podotknúť, že pokiaľ ide o vzťah medzi prokuristom a obchodnou spoločnosťou, tento vzťah je potrebné chápať ako obchodnoprávny vzťah a je ho potrebné po-sudzovať najskôr podľa tretej časti OBZ. Toto zmýšľanie následne vedie k interpretácii, že sa na tento vzťah použijú príslušné ustano-venia o zániku obchodnoprávnych vzťahov.22 V prípade, že nedôjde k aplikácii lex specialis sa táto otázka bude musieť posudzovať pod-ľa všeobecných ustanovení OZ, konkrétne ustanovenia §33b OZ. Prokúra teda zaniká najmä odvolaním prokuristu, prokuristovou výpoveďou alebo aj smrťou prokuristu. Je potrebné konštatovať, že výmaz prokúry z obchodného registra nie je podmienkou, kto-rá by spôsobovala zánik prokúry, ale účinky zápisov v obchodnom registri a ich zverejnenie budú pôsobiť aj v tomto prípade.23 Sme toho názoru, že nakoľko ide o tak špecifický inštitút, ktorý nemá v iných oblastiach súkromného práva obdobu, vyžaduje si aj špeci-álnu úpravu zániku, kde by sa zohľadnili špecifiká prokúry. Podľa právnej úpravy de lege lata je preto v záujme každého podnikate-ľa, aby si upravil dôvody, ako aj spôsob odvolania v spoločenskej zmluve, zakladateľskej listine alebo v stanovách.

Práve cestou špeciálnej úpravy sa rozhodli ísť v NOZ, ktorý v ustanoveniach o prokúre v § 456 upravuje špeciálne spôsoby záni-ku: „Prokúra zaniká aj prevodom alebo prenájmom obchodného závodu alebo pobočky, pre ktorý bola udelená. Smrťou podnikate-ľa prokúra nezaniká, iba ak by bolo dojednané niečo iné.“

Táto špeciálna zákonná úprava má nadväzovať na všeobec-nú, čo je možné odvodiť od slovíčka „aj“ a nepriamo odkazuje na použitie ustanovení o zániku plnomocenstva. Toto ustanovenie vo svojom závere naviac demonštruje samotný charakter NOZ, ktorý umožňuje aplikáciu autonómie slobodnej vôle, čo vyplýva už z jeho úvodných ustanovení.24

ZáverÚčelom článku je priblížiť inštitút prokúry, ako špeciálnu formu

zastúpenia upravenú obchodným právom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že nakoľko ide o obchodnoprávny inštitút, jeho pova-ha a charakter bude výlučne spätá s predpismi obchodného prá-va. Naopak, aj keď je upravený iba v Obchodnom zákonníku, má svoje korene vo všeobecnom súkromnoprávnom predpise, akým je Občiansky zákonník. Podľa nášho názoru, by sa z hľadiska logiky

21 Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: 2013 s. 5922 Škrinár, A. Nevolná, Z. a kol.: Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čenek. 2012. 3723 Patakyová a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: 2013 s. 6124 §1 zákona č. 89/2012 Sb.


články


a systematiky začlenenia, malo uvažovať o úprave tohto inštitútu v novom rekodifikovanom Občianskom zákonníku, podobne ako tomu je momentálne v novej súkromnoprávnej úprave v Českej re-publike. Snažili sme sa poukázať na zjavné rozdiely medzi týmito dvoma právnymi úpravami a prezentovať názor, že aktuálna práv-na úprava je v tomto smere nepostačujúca pre tak významnú oblasť akou je obchodné právo. Preto v tejto súvislosti je potrebné sa za-myslieť nad právnou úpravou de lege ferenda a po vzore vyspelých európskych krajín prijať potrebné zmeny, ktoré prispejú k vyššej právnej istote, ako aj k zefektívneniu bežného obchodnoprávneho styku v praxi. Ako príklad uvádzame inštitút čiastkovej prokúry, ktorý by podľa nášho názoru mal mať svoje miesto v obchodno-právnej úprave zmluvného zastúpenia.

Bc. Jakub Cvejkuš, študent prvého ročníka magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej

univerzity v Trnave, zaujíma sa o oblasť obchodného, občianskeho a

športového práva.

Zoznam použitej literatúry:JURČOVÁ, M. PAVELKOVÁ, B.NEVOLNÁ, Z. OLŠOVSKÁ A. SMYČKOVÁ,R.: Zastúpenie v súkromnom práve. Praha: C.H. Beck. 2012, 272 s. ISBN 9788074004209LAZÁR, J. a kol.: Občianske právo hmotné. Bratislava: IuraEdition. 2010, 714 s. ISBN 978-808078- 346-4PATAKYOVÁ, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2013, 1704 s.ŠKRINÁR, A. NEVOLNÁ, Z. A KOL.: Obchodné právo. Plzeň: Aleš Čenek. 2012. 335 s.FEKETE, I.: Rozsah prokúry a substitučné zastúpenie prokuristu. Justičná revue, 60, 2008, č. 4, s. 552 – 562.Rozhodnutie NS SR z 29.09. 2004, sp. zn. M OBdo V 2/2002Rozsudok NS ČR z 25.11. 2009, sp. zn. 23 Cdo 2713/2009Rozsudok NS ČR z 23. 04. 2005, sp. zn. 21 Cdo 894/2005Zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov – Občiansky zákonníkZákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov – Obchodný zákonníkZákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov – Zákonník práce Zákon č. 89/2012 Sb. – Nový Občanský zákonník Dôvodová správa k zákonu č. 89/2012 Sb.Handelsgesetzbuch in der im Bundesgesetzblatt Teil III Gliederungsnummer 4100-1, veröffentlichten bereinigten Fassung, das zuletzt durch Artikel 1 des Gesetzes vom 4. Oktober 2013 (BGBl. I S. 3746)Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 363/2002Webová stránka Ústavu informácií a prognóz školstva: www.uips.sk

10.04.2014 – začiatok konca pirátstva!?* ÚvodUž dlhšiu dobu sa diskutovalo, či možno vyhotoviť legálnu roz-

množeninu autorského diela aj z nelegálneho zdroja alebo len z legálneho, resp. rečou civilistu, či možno vytvoriť z nepráva prá-vo. Ako už dobrým zvykom býva, koľko právnikov, toľko názorov a preto aj v tomto prípade sa postupne vyprofilovali dva rozličné názory. Jeden zastával názor, že legálne možno vyhotovovať roz-množeniny len z legálneho zdroja a pre druhý názor bola otázka legálnosti zdroja irelevantná.1

Podobnú otázku, ale ako prejudiciálnu začal riešiť Súdny dvor vo veci ACI Adam a i. v. Stichting de Thuiskopie a i. (C 435/12) ešte v roku 2012 pričom rozsudok bol vydaný dňa 10.04.2014. To, ako rozhodol a aké dôsledky má rozsudok v predmetnej veci rozo-beráme v tomto článku spolu s právnym rámcom vyhotovovania rozmnoženín pre osobnú potrebu.

Zákon, jeho výnimky a výnimky z jeho výnimiek a zdroj – download

V časoch, kedy ešte neboli dostupné technológie na vytváranie rozmnoženín diel ako dnes (napr. PC, notebooky, a pod), mal zá-ujemca o autorovo dielo prakticky dve možnosti, ako nadobudnúť umelecký výtvor autora. Po prvé mohol uzavrieť s autorom kúpnu zmluvu resp. licenčnú zmluvu, spravidla za určitú protihodnotu. Druhou možnosťou bolo dielo ukradnúť, čo bolo síce zadarmo, no za to zvyčajne zlodeja postihol trest. Spolu s rozvojom práva a so vznikom práva duševného vlastníctva sa zavádzala aj ochrana pre autorov a ich diela. Ruka v ruke sa zavádzali spolu s právami aj výnimky, kedy bolo možné obmedziť práva nositeľov práv k dielu.

Do 10.04.2014, umožňoval extenzívny výklad práva spolu so zá-sadou „všetko je dovolené, čo nie je zakázané“ akýsi kompromis medzi vyššie spomenutými možnosťami. Zákon č. 618/2003 Z.z.

* Článok recenzovala JUDr. Zuzana Adamová, PhD., ktorá pôsobí ako riaditeľka Ústavu práva duševného vlastníctva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (au-torský zákon) v znení neskorších predpisov, (ďalej len „AZ“) umož-ňoval o.i. u hudobných a audiovizuálnych diel legálne vyhotoviť rozmnoženinu bez toho, aby o tom vedel nositeľ práv, samozrejme bez nutnosti úhrady odmeny. Hudbu a kinematografiu uloženú v dátovom úložisku si bolo možné legálne stiahnuť – vyhotoviť roz-množeninu a užívať v zákonom vymedzenom rozsahu.

Download vs. PrávoPrávnu oporu je možné nájsť ešte v Bernskom dohovore o ochra-

ne literárnych diel a umeleckých diel, no je ju potebné hľadať pre-dovšetkým v únijnom práve a to v smernici 2001/29/ES o zosúla-dení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len „smernica”) a v AZ. Download je potrebné v zmysle AZ chápať ako vyhotovovanie rozmnoženiny diela, čo predstavuje prenesenie diela na iný hmotný podklad pria-mo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela do-časne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek for-me; rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie.

Smernica priznávala monopol na udeľovanie súhlasu na vyhoto-vovanie rozmnoženín (v znení smernice „rozmnožovanie“) výlučne nositeľom autorských práv. Toto právo je v slovenskom AZ poňaté ako výlučné majetkové právo a len nositeľ práv k dielu môže udeliť súhlas na vyhotovenie jeho rozmnoženiny. Takýto súhlas je potreb-né získať licenčnou zmluvou.

Výnimky a výnimky z výnimiekKaždé pravidlo má svoju výnimku, čo tiež platí aj pri autorských

právach. Smernica v čl. 5 ods. 2 písm b) ako aj AZ ustanovujú sys-tém zákonných licencií (§ 24 - § 37 AZ), pri ktorých skutkové


článkypodstaty vymedzujú, kedy možno obmedziť majetkové právo no-siteľa práv k dielu. V zmysle § 24 AZ rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani ne-priamo obchodný; za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

Citované ustanovenie zavádza prakticky tri podmienky kedy si možno stiahnuť dielo zadarmo a pritom neporušiť autorské práva. Zásadne môže rozmnožovať dielo len fyzická osoba a len pre svoju osobnú potrebu (nie pre súkromnú). Rovnako platí, že účel také-hoto rozmnožovania nesmie byť obchodný. Za vytvorenie takejto rozmnoženiny nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu a ani nie je potrebný mať jeho súhlas. Nie je preto nevyhnutné si vyžia-dať od nositeľa práv súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny, teda netreba uzatvoriť žiadnu licenčnú zmluvu. Napokon aj samotný AZ zákonné licencie označuje ako „obmedzenie“ majetkových práv a preto nejde o ich porušenie či neoprávnený zásah do práv.

Túto výnimku dopĺňa výnimka z tejto výnimky, ktorá upresňuje, z čoho nemožno vyhotovať rozmnoženiny v zmysle § 24 AZ. Podľa § 24 ods. 3 AZ sa táto výnimka nevzťahuje o.i. na celé literárne die-lo, hudobné dielo zaznamenanom v písomnej podobe či počítačový program. O hudobnom diele zaznamenanom v digitálnej forme nie je zmienka rovnako ani o audiovizuálnom diele, čo v znamená, že hudbu a filmy či seriály možno legálne stiahnuť.

Podobne situáciu rieši aj český Autorský zákon, ktorý však na-rozdiel od slovenského, vôbec nepovažuje vyhotovovanie rozmno-ženín diela v súlade so zákonnou licenciou za užitie diela v zmysle českého Autorského zákona.

Späť ale k slovenskej právnej úprave. Zákonnej licencii sekundu-je ešte tzv. trojstupňový test. Ten má oporu v čl. 5 ods. 5 smerni-ce, ktorý sa premietol do § 38 AZ, pričom znenie týchto ustanovení je prakticky totožné. V zmysle § 38 AZ, sú obmedzenia majetkových práv autora dovolené len v osobitných prípadoch ustanovených v ustanoveniach § 24 až 37 AZ; nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.

V žiadnom ustanovení však nie je napísané, že z akého zdroja možno vyhotoviť rozmnoženinu, teda či len z legálneho alebo aj ne-legálneho. Pod pojmom legálny zdroj treba rozumieť zdroj, ktorý neporušuje autorské právo. Napr. tak často skloňované úložisko „uloz.to“ disponuje cca 45.000.000 súboromi. Tie súbory, ktoré sú naň uložené bez potrebného súhlasu nositeľa práv, predstavujú ne-legálny zdroj (nie však úložisko samotné). AZ každopádne dovoľuje vyhotovovanie rozmnoženín z autorských diel, ale zdroju, z ktorého sa rozmnoženiny smú vyhotovať, sa nevenuje.

Zaujímavé je aj postavenie a zodpovednosť samotnej filehostin-govej služby. Poskytovateľ filehostingovej služby nemá v zmysle čl. 15 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode (ďalej len „SEO“) žiadnu všeobecnú povinnosť monitorovať obsah na-hratý na servery úložiska. Podiel jeho zodpovednosti je iba v tom, že je prípadne povinný vymazať súbory porušujúce autorské práva ale až po tom, čo je o to požiadaný nositeľom práv k dielu.

Je teda takýto download, ktorý je v súlade s zákonnou licenciou, úplne zadarmo?

Nie. Pozrime sa znova na § 24 AZ; ten síce v ods. 1 ustanovuje, že rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba vyhoto-viť bez súhlasu autora; za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Napokon aj Smernica zavádza pra-vidlo, že ak štát zavedie výnimky k rozmnožovaniu, musí zabezpe-čiť, že nositelia práv dostanú primeranú kompenzáciu.

Táto primeraná kompenzácia sa v zmysle § 24 ods. 4 AZ označuje ako náhrada odmeny a uhrádza sa autorovi, ktorého diela mož-no rozmnožovať. Náhradu odmeny podľa ods. 4 uhradí predajca prostredníctvom organizácie kolektívnej správy za každý nenahra-tý nosič záznamu, prístroj na vyhotovovanie rozmnoženín, a pod. ako určité percento z jeho predajnej ceny. Uhrádzanie náhrady od-meny niekedy označovanej aj ako pirátska daň či pirátsky poplatok, prezumuje, že každý, kto si zakúpi zariadenie alebo nosič, ktoré je schopné vyhotovovať rozmnoženiny, ich bude aj vyhotovovať.

Vyhotovovanie rozmnoženín a zdrojOtázku zdroja právna úprava nikdy neriešila a hoci odborné

názory na ňu sa rozdeľovali, správnosť názoru nebola nikdy úplne nespochybniteľná a táto oblasť ako taká predstavovala šedú zónu v právnej úprave.

Až vydaním rozsudku vo veci C 435/12 ACI Adam BV a i. proti Stichting de Thuiskopie a i., Súdny dovor poskytol výklad zákon-nej výnimke a trojkrokovému testu čím sa mení aj ceľkový pohľad na vyhotovovanie rozmnoženín pre osobnú potrebu.

Súdnemu dvoru boli položené tri prejudiciálne otázky. Prvou a druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta či sa prá-vo Únie, konkrétne článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29/ES v spojení s odsekom 5 tohto článku, má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá nerozlišuje medzi situáciou, v ktorej je zdroj, z ktorého sa vyhotoví rozmno-ženina na súkromné použitie, legálny, a situáciou, v kto-rej je tento zdroj nelegálny.

Súdny dvor rozhodol, že právo Únie, konkrétne článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29/ES v spojení s odsekom 5 tohto článku sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úpra-ve, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá nerozlišuje medzi situáciou, v ktorej je zdroj, z ktorého sa vyhotoví rozmnože-nina na súkromné použitie, legálny, a situáciou, v ktorej je tento zdroj nelegálny.

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa smernica 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníc-tva má vykladať v tom zmysle, že ju možno uplatniť v konaní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom osoby povinné zaplatiť primeranú kompenzáciu navrhujú, aby uvedený súd rozhodol v neprospech organizácie poverenej výberom a rozdelením tejto odmeny medzi nositeľov autorských práv, ktorá sa proti tomuto návrhu bráni.

O tretej Súdny dvor rozhodol tak, že smernica Európskeho par-lamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní v kona-ní, ako je konanie vo veci samej, v ktorom osoby povinné zaplatiť primeranú kompenzáciu navrhujú, aby vnútroštátny súd rozhodol v neprospech organizácie poverenej výberom a rozdelením tejto odmeny medzi nositeľov autorských práv, ktorá sa proti tomuto návrhu bráni.

Záver Súdny dvor svojím rozhodnutím prakticky povedal, že vyhoto-

viť rozmnoženinu možno len z legálneho zdroja. Takto skutková podstata zákonnej výnimky sa vzťahuje tak napr. na ripnutie hu-dobného CD (pokiaľ nie je chránené technologickými ochrannými opatreniami) a tak vyhotovenie si rozmnoženiny na pevný disk v počítači. Takúto rozmnoženinu si možno skopírovať do hudobné-ho prehrávača, smartphonu či ďalej napáliť na iné nenahrané CD.

Spolu s rozhodnutím sa naskytujú aj ďalšie otázky, a to, napr.: Ako, resp. na základe akých kritérií sa bude vyhodnocovať legálnosť (nelegálnosť) zdroja? Čo s doteraz vyhotovenými rozmnoženinami vyhotovených dobromyseľne a v súlade s AZ, pričom (pravdepo-dobne) vyhotovených z nelegálnych zdrojov?

Ďalšou otázkou zostáva aj to, ako sa zmení právna úprava podľa zákona č. 300/2005 Z.z. trestný zákon v znení neskorších pred-pisov. V zmysle trestného zákona je porušenie autorského práva trestným činom, pričom najmiernejší trest predstavuje trest od-ňatia slobody až na dva roky; naprísnejší trest predstavuje trest odňatia slobody na tri až osem rokov. Základným problémom je však škoda a jej presné určenie jej výšky, ktorá vznikla nositeľovi práv, pričom tá sa pri púhom stiahutí diela pohybuje iba na úrovni niekoľkých eur. Je preto dôvodné predpokladať, že súdy pri prejed-návaní a rozohodovaní sporov vzniknutých porušením práv dušev-ného vlastníctva budú účastníkov odkazovať na občianskoprávne konanie a nie vydávať odsudzujúce rozsudky podľa trestného prá-va.

Z iného pohľadu na vec sa prakticky nič nemení, pretože Súd-



články


Medzinárodné zmluvy verzus Ústava Slovenskej republiky*

Bc. Richard Sanák, študent prvého ročníka magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v

Trnave.

Zoznam použitej literatúry:VOJČÍK, P. a kol. 2012, Právo duševného vlastníctva, Plzeň: Aleš Čeňek 2012,ISBN: 978-80-7380-373-5LÁZIKOVÁ, J. 2013, Autorský zákon Komentár, Bratislava: Iura Edition 2013,ISBN: 978-80-8078-593-2LAZAR, J. 2010, Občianske právo hmotné, Bratislava: Iura Edition 2010, ISBN: 978-808078-346-4SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnostiSMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)Zákon č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník Zákon č. 300/2005 Z.z. trestný zákonRozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-435/12 ACI Adam a iní proti Stichting de Thuiskopie

Táto téma nie je tak často diskutovaná na akademickej pôde ako mnohé iné, a preto by som sa ňou chcela v nasledujúcom texte zao-berať. Cieľom je oboznámiť najmä študentov bakalárskeho stupňa štúdia o konaní pred Ústavným súdom o súlade medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej re-publiky.

V prvej časti článku sa rozoberá aktuálna právna úprava konania podľa čl. 125a Ústavy Slovenskej republiky.

Druhá časť poukazuje na vybrané skutočnosti týkajúce sa Zá-kladnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá podľa môjho názoru nie je v súlade s ústavou. Mohli by sa teda zástancovia iného vierovyznania ako katolíckeho cítiť diskri-minovaní?

Konanie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy

Ústavný článok 125a bol vložený do Ústavy Slovenskej repub-liky ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z. a nadobudol účinnosť 1. januára 2002. Týmto článkom sa rozšírila kompetencia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚS SR“) a zároveň sa ním vytvoril aj základ pre nový typ konania pred Ústavným súdom Slo-venskej republiky, ktorým sa stalo konanie o súlade medzinárod-ných zmlúv podľa § 41 c) - e) zákona č. 38/1993 Z. z o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o posta-vení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. 1

Keďže prostredníctvom čl. 125a došlo k rozšíreniu kompetencií, môžu nastať určité diskusie o tom, či ÚS SR má napr. aj právomoc zrušiť účinky odporujúcich ustanovení medzinárodných zmlúv v prípade, ak bude zistený ich nesúlad s ústavou alebo či rozhodnu-tie ústavného súdu môže priamo ovplyvňovať text samotnej medzi-národnej zmluvy, či ústavy.

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti. Intenciou priznania kompetencie Ústavnému

* Článok recenzovala Mgr. Lucia Berdisvoá, PhD., ktorá pôsobí na Katedre ústavného pravá Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave1 DRGONEC, J.: Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky . Šamorín: Heuréka, 2008. s. 132.

súdu podľa ústavného článku 125a ods. 1 je ochrana Slovenskej re-publiky pred prípadnou zodpovednosťou za porušenie zmluvného záväzku, ktorá by mohla nastať schválením medzinárodnej zmluvy odporujúcej Ústave Slovenskej republiky alebo ústavnému zákonu. V zmysle Ústavy má totiž Ústava prednosť aj pred medzinárod-nou zmluvou. Kompetencia podľa čl. 125a sa nevzťahuje na všetky medzinárodné zmluvy. Je obmedzená tromi kumulatívnymi pod-mienkami. Jednou z nich je, že sa musí jednať o medzinárodné zmluvy, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej re-publiky. Druhou podmienkou je „dojednanie“ zmluvy.2 A napokon treťou podmienkou je, že zmluva ešte nebola ratifikovaná a vyhlá-sená zákonom ustanoveným spôsobom.

Z pohľadu medzinárodného práva je irelevantné, aký vnút-roštátny predpis bráni presadeniu medzinárodnej zmluvy. Ak sa nedodrží zmluva, automaticky dochádza k porušeniu záväzkov Slo-venskou republikou.

Podľa môjho názoru je dobré mať vo vnútroštátnom právnom poriadku takýto inštitút preventívnej ochrany ústavnosti. Štáty sa tak vyhnú viacerým zbytočným komplikáciám, ktoré by mohli na-stať prijatím medzinárodnej zmluvy odporujúcej ústave.3

Takéto medzinárodné zmluvy sú obsiahnuté v čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Ako sme už vyššie spomínali, jednou z troch podmienok je „do-jednanie“ zmluvy. Ide o tie medzinárodné zmluvy, ktoré po skonče-ní procesu ustanovenia ich obsahu podliehajú vo svojich zmluvných stranách vnútroštátnemu prerokovaniu, ktoré môže vyústiť do ich ratifikácie, prijatia alebo schválenia (čl. 16 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969 - vyhl. Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 15/1988 Zb.).

Právomoc Ústavného súdu sa vzťahuje na medzinárodné zmluvy dvojstranné aj mnohostranné. Preskúmavanie súladu dojednanej medzinárodnej zmluvy s prameňmi vnútroštátneho práva Sloven-

2 Tamtiež.3 Práve vďaka tomuto inštitútu nemôže v našom právnom poriadku nastať situá-cia, kedy by napr. určitá medzinárodná zmluva ukladala práva resp. povinnosti, ktoré by neskôr mohli byť konštatované ako protiústavné. Takto práva/povinnosti, ktoré priznáva medzinárodná zmluva by si tak nebolo možné uplatňovať z pohľa-du vnútroštátneho práva.

ny dvor len vyložil právo Únie, ktoré je v zmysle Smernice platné už od roku 2001. Podľa nášho názoru sa sťahovať bude aj naďalej i s vedomím, že právny rámec zákonných licencií už neposkytuje nejasný výklad na bezplatné sťahovanie autorských diel z úložísk.


články


skej republiky sa týka len jej súladu s i) Ústavou Slovenskej repub-liky a ii) ústavnými zákonmi.

Kompetencia Ústavného súdu sa ďalej týka aj súladu celej me-dzinárodnej zmluvy s celou Ústavou alebo s celým ústavným zá-konom, ale i súladu časti medzinárodnej zmluvy (jej jednotlivých ustanovení) s častou Ústavy Slovenskej republiky alebo s časťou ústavného zákona.

Meritum konania je podľa čl. 125a nesúlad dojednanej medziná-rodnej zmluvy s vnútroštátnymi prameňmi práva. Dodržanie zásad medzinárodného práva, iných medzinárodných zmlúv alebo aké-hokoľvek iného prameňa medzinárodného práva nevylučuje exis-tenciu nesúladu medzinárodnej zmluvy s Ústavou alebo s ústav-ným zákonom.

Štát sa nemôže odvolávať na svoje vnútroštátne právo (ani Ústavu) ako dôvod pre nesplnenie medzinárodného záväzku a to v zmysle čl. 27 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969 uvádza, že „Strana sa nemôže dovolávať ustanovení svojho vnútroštátneho práva ako dôvodu pre neplnenie zmluvy.“

V prípade, ak nastane nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu (Ústavy Slovenskej republiky) s medzinárodnými zmlu-vami, tak sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za porušenie medzi-národnoprávneho záväzku odvolaním sa na vnútroštátny právny poriadok, napr. na odlišné ustanovenia ústavy alebo zákonov.4

Toto všeobecné pravidlo bolo potvrdené v judikatúre, v obyčajo-vom a teraz zmluvnom medzinárodnom práve o medzinárodných zmluvách, v ústavách mnohých štátov, v náuke a aj v doktríne me-dzinárodného práva.5

Ako sme už spomínali, právomoc Ústavného súdu sa nevzťahuje na všetky medzinárodné zmluvy, ale len na tie, na ktorých uzatvo-renie je potrebný súhlas Národnej rady SR. Ostatné medzinárodné zmluvy sú vylúčené z právomoci ÚS SR podľa čl. 125a . Takéto me-dzinárodné zmluvy (napr. vládne zmluvy), ktoré sú vylúčené spod kompetencie Ústavného súdu, nie sú ním preskúmateľné a nemu-sia byť teda vždy v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, čo nevylučuje vznik medzinárodnej zodpovednosti Slovenskej re-publiky v prípade prijatia medzinárodného záväzku z medzinárod-nej zmluvy nepreskúmateľnej ÚS SR v rámci preventívnej ochrany ústavnosti. Myslím si, že ústavodarca pri tvorení tejto kompetencie nepremyslel výskyt takejto možnosti vzniku medzinárodnej zodpo-vednosti. Ak to ústavodarca predpokladal, mohol zároveň vytvoriť aj iný inštitút, ktorý by predchádzal vzniku tejto medzinárodnej zodpovednosti.

Konanie vo veci samej

Ústava zakladá povinnosť ÚS SR rozhodnúť v merite veci v zá-konom ustanovenej lehote. Podľa § 41 d) zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov: ,,ústavný súd rozhodne o návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia.“ Ústavný súd SR má síce povin-nosť rozhodnúť o návrhu do 60 dní odo dňa doručenia, ale márne uplynutie tejto lehoty sa nespája s právnym účinkom.

Toto je podľa mojej mienky taktiež následok nedôslednosti zá-konodarcu pri tvorbe tohto zákonného ustanovenia. Navrhovala by som, aby bol vytvorený istý kontrolný mechanizmus, ktorého účelom by bolo napomínať na to, že 60 dňová lehota už ubehla a že je potrebné, aby Ústavný súd rozhodol v merite veci. Záro-veň by sa stanovila nová lehota, za ktorej nedodržanie by sa mohli ukladať disciplinárne opatrenia. Takéto sankcionovanie by som navrhovala ale iba v tom prípade, ak by nedodržanie tejto lehoty spočívalo v zbytočných prieťahoch v konaní na strane sudcov. Ak by nedodržanie lehoty bolo riadne odôvodnené, sudcovia by mohli pred uplynutím lehoty spolu s odôvodnením požadovať jej predĺ-ženie .

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom, ktorý sa doručí navrhovateľovi a Národnej rade Slovenskej republiky. Ak Ústavný

4 AZUD, J.: K otázke rozhodovania Ústavného súdu SR o súlade Ústavy SR s medzinárodnými zmluvami (o ľudských právach). Právny obzor, 1993, s. 295.5 Tamtiež.

súd rozhodol, že dojednaná medzinárodná zmluva je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavnými zákonmi, nemož-no ju ratifikovať.

Rozhodnutie Ústavného sudu o nesúlade dojednanej medziná-rodnej zmluvy s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavným zákonom nemá priamy účinok na obsah medzinárodnej zmluvy, ani na obsah Ústavy Slovenskej republiky alebo ústavného zákona. Treba teda zdôrazniť, že Ústavný súd nemá priamo kompetenciu zmeniť všeobecný právny predpis (ústavu) či dojednanú medziná-rodnú zmluvu.

,,Ústavným súdom Slovenskej republiky zistiteľný nesúlad medzinárodnej zmluvy s Ústavou Slovenskej republiky alebo s ústavným zákonom možno odstrániť tak, že sa novelizuje ústava alebo ústavný zákon, aby sa z vnútroštátneho právneho poriadku odstránila úprava, ktorá zapríčinila vznik nesúladu medzi dojed-nanou medzinárodnou zmluvou a ústavou alebo ústavným záko-nom.“6

Rozhodnutím ÚS SR o nesúlade dojednanej medzinárodnej zmluvy s Ústavou sa podľa čl. 125a nepozastavuje účinnosť vnút-roštátnej úpravy po dobu 6 mesiacov , iba vzniká dôvod, aby Ná-rodná rada Slovenskej republiky ústavu alebo ústavný zákon no-velizovala.7

Existovalo by však aj opačné riešene. Medzinárodnú zmluvu by bolo možné vyjednať inak. Gestor zastúpený rezortným ministrom by žiadal ministra o spolupodpísanie materiálu na rokovanie vlá-dy. Rovnako by žiadal ministra o stanovisko k návrhu na uzavretie, zmenu či ukončenie platnosti akejkoľvek medzinárodnej zmluvy. V rokovaniach by bolo možné upraviť návrhy odporujúcich usta-novení tak, aby boli v súlade s ústavou. Ak by nebolo možné me-dzinárodnú zmluvu vyjednať, nemuselo by dôjsť ku jej následnej ratifikácii.

Polemika o súlade Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou s Ústavou Slovenskej repub-liky

V praxi sa vyskytujú rozličné názory na Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.8 Táto zmluva je podľa názoru JUDr. Kataríny Zavackej neprijateľná. Takéto vyjadrenie uvádza vo svojom stanovisku. Tvrdí, že zmluva je svojim obsahom v rozpore s Ústavou SR a s právnym poriadkom Európskej únie. Za najneprijateľnejší sporný článok Základnej zmluvy, považu-je článok 1 ods. 2 :,,Zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických osôb a fy-zických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa kánonického práva.“ JUDr. Katarína Za-vacká je toho názoru, že kánonické právo sa prostredníctvom tohto ustanovenia nadradilo nad právo Slovenskej republiky, pretože ak by napr. právna subjektivita určitej fyzickej alebo právnickej osoby nebola v súlade s právom Slovenskej republiky, ale bola by iba v súlade s kánonickým právom, v takomto prípade by platilo na území Slovenskej republiky uznanie právnej subjektivity tejto fyzickej, alebo právnickej osoby, a to len na základe kánonického práva.9

Podľa môjho názoru Slovenská republika tým, že ratifikovala Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, akoby uprednostnila katolícku cirkev pred inými registrovanými cirkvami. Vysvetlím to na príklade možnej životnej situácie. Člo-vek protestantskej viery je nepriamo diskriminovaný, pretože on sa na rozdiel od katolíka nemôže dovolávať niektorých ustanovení

6 DRGONEC, J.: Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky . Šamorín: Heuréka, 2008. s. 136. ISBN:97880891224867 Tamtiež.8 Predmetná zmluva bola uverejnená v Zbierke zákonov 28. novembra 2002 pod číslom 648/2002.9 Bližšie pozri: ZAVACKÁ, K. 2006. Právne stanovisko k návrhu zmluvy o výhra-de svedomia. [online]. 2006. [cit. 2014-04-19]. Dostupné na internete: http://vatikanskezmluvy.wordpress.com/2010/08/28/zavacka-stanovisko-k-zmluve-o-vy-hrade-svedomia/


Zoznam použitej literatúry:Knihy:DRGONEC, J.: Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Šamorín: Heuréka, 2008. ISBN: 9788089122486.Časopisy:AZUD, J.: K otázke rozhodovania Ústavného súdu SR o súlade Ústavy SR s medzinárodnými zmluvami (o ľudských právach). Právny obzor, 1993, s. 295. Právne predpisy: Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Slovenský preklad Dohovoru: Vyhláška FMZV č. 15/1988 Zb.Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky pred ním a o postavení jeho sudcov.Základná zmluva č. 326/2001 Z. z. medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženskýchspoločností.Zmluva č. 250/2002 Z. z. medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.Európsky dohovor o ľudských právach.Rozhodnutia Ústavného súdu:Rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 2/1995.Internet:ZAVACKÁ, K. 2006. Právne stanovisko k návrhu zmluvy o výhrade svedomia. [online]. 2006. [cit. 2014-04-19]. Dostupné na internete: http://vatikanskezmluvy.wordpress.com/2010/08/28/zavacka-stanovisko-k-zmluve-o-vyhrade-svedomia/

Bc. Veronika Berecová, študentka prvého ročníka

magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

články


zmluvy, pretože Slovenská republika nemá takúto zmluvu ratifi-kovanú s predstaviteľmi protestantskej viery, ktorá by mala aspoň taký dopad na slovenský právny poriadok ako Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Berúc do úvahy čl. 16 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorý v ods. 1 uvádza: ,,Katolícka cirkev má právo vyko-návať pastoračnú, duchovnú, vzdelávaciu a výchovnú činnosť vo všetkých štátnych vzdelávacích, výchovných a zdravotníckych zariadeniach, štátnych zariadeniach sociálnych služieb, vrátane zariadení pre osoby s nariadenou ústavnou výchovou a v štát-nych zariadeniach vykonávajúcich liečbu a resocializáciu dro-govo a inak závislých osôb v súlade s podmienkami dohodnu-tými medzi Katolíckou cirkvou a týmito zariadeniami. Slovenská republika zabezpečí primerané podmienky na výkon tohto práva. Osoby, ktoré sú v starostlivosti týchto zariadení majú právo zú-častňovať sa bohoslužieb v nedeľu a v dňoch prikázaných cirkev-ných sviatkov a slobodne vykonávať všetky náboženské úkony.“, by som chcela upriamiť pozornosť najmä na druhú vetu citovaného článku ,,Slovenská republika zabezpečí primerané podmienky na výkon tohto práva.“. Ustanovenie § 6 ods. 1 d) zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností síce umožňuje cirkvám a náboženským spoločnostiam vyučovať náboženstvo, neviem však o žiadnej takej zmluve medzi Slovenskou republikou a riadne registrovanou cirkvou a nábo-ženskou spoločnosťou (okrem katolíckej) podľa už spomínaného zákona, ktorá by zabezpečovala napríklad výuku už spomínanej protestantskej výchovy v štátnych základných školách. Čo sa týka zmluvy uverejnenej pod č. 250/2002 Z.z. medzi Slovenskou repub-likou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami, tak napríklad z jej paragrafu 13 ods. 9)10 jasne vyplýva, že osobit-nými dohodami (zákonmi) môže byť všetko uvedené ustanovené inak. Avšak medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, čiže takáto zmluva sa zmeniť zákonmi nemôže.

Keďže podľa môjho názoru sa tu vyskytuje istá miera nepria-mej diskriminácie, tak dochádza k porušeniu čl. 14 „Zákaz diskri-minácie“ Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý uvádza: ,,Užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť

10 § 13 ods. 9) uvádza: ,,Ďalšie pravidlá týkajúce sa škôl a školských zariadení uvedených v odseku 1, vyučovania náboženstva a náboženskej výchovy detí, bo-hosloveckých fakúlt a výchovno-vzdelávacích ustanovizní upraví Slovenská repub-lika a registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v osobitných dohodách.“

zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, prísluš-nosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.“ 11 Taktiež dochádza k porušeniu ústavného čl. 12 ods. 2, ktorý sta-novuje: ,,Základné práva a slobody sa zaručujú na území Sloven-skej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej sku-pine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

Na záver by som chcela konštatovať, že meritom konania podľa článku 125a Ústavy slovenskej republiky je nesúlad medzinárod-ných zmlúv s vnútroštátnymi prameňmi. S touto súvislosťou by som chcela zdôrazniť, že Ústavný súd Slovenskej republiky teda nemá priamo kompetenciu zmeniť všeobecný záväzný predpis (Ústavu) či dojednanú medzinárodnú zmluvu.

Čo sa týka Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, navrhovala by som, aby si zákonodarca vždy dal pozor na to, aby zákonná úroveň zástancov všetkých vierovyznaní bola vždy presne rovnaká. Taktiež dúfam, že v budúcnosti už ne-bude prijatá žiadna medzinárodná zmluva, ktorá by bola v rozpore s ústavou a rovnako aj v nesúlade s európskym zákonodarstvom. Aby takéto zmluvy na jednej strane nemohli spôsobovať obmedzo-vanie práv a na strane druhej zvýhodnenie.

11 Bližšie pozri aj čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rím, 4.11.2000).

Ste študentom, pedagógom alebo členom akademickej obce Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave?

Práve Vám je adresovaná táto výzva!

Chcete sa stať súčasťou časopisu Corpus Delicti?

Napíšte článok v rozsahu 3 - 6 A4 (písmo Times New Roman, veľkosť 12, jednoduché riadkovanie) na ľubovoľnú tému, samozrejme, týkajúcu sa práva.

Prosíme o dodržiavanie citačných pravidiel podľa STN. Za vlastným článkom uveďte použitú literatúru.

Príspevok musí byť recenzovaný právnym pedagógom, právnym vedcom alebo iným odborníkom

zaoberajúcim sa tematikou daného článku!

Recenzovaný článok spolu s aktuálnou farebnou fotografiou Vašej tváre (formát JPEG, min. 300 dpi) a

biografickou charakteristikou autora (najviac na 3 riadky) zašlite na mailovú adresu:

[email protected]

V prípade, že nás svojim článkom zaujmete, bude uverejnený v najbližšom čísle 2/2014 pre zimný semester

akademického roku 2014/2015.

Uzávierka pre číslo 2/2014 je 15.11.2014.

Redakcia si vyhradzuje právo článok upraviť čo do štylistiky a gramatiky, ako aj právo článok odmietnuť z

kapacitných dôvodov!

Tešíme sa na Vaše príspevky !

Časopis Corpus Delicti je evidovaný Ministerstvom kultúry SR pod evidenčným číslom EV 4594/12 . Vychádza na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V roku 2014 vychádza siedmy

ročník obnoveného časopisu Corpus Delicti. Časopis vydáva ELSA Trnava, Kollárova 10, 917 01 Trnava (www.tt.elsa.sk) v spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave,

Hornopotočná 23, 918 43 Trnava (iuridica.truni.sk).Tlač zabezpečuje Polygrafické centrum, Tomášikova 26, 821 01 Bratislava.

Online verziu časopisu môžete nájsť na týchto webových stránkach: www.tt.elsa.sk a iuridica.truni.sk

Sťažnosti, žiadosti, podnetyCieľom fakulty je neustále sa zlepšovať. Pomôžte jej k tomu

Vašimi postrehmi. Váš pohľad je dôležitý a podstatný! Buďte spokojní na Vašejfakulte! Máte právo podieľať sa na jej riadení a smerovaní!

Je množstvo spôsobov, ako na to. Ak sa nehanbíte za svoj názor,využite možnosť osobného stretnutia s dekankou alebo

prodekankou pre denné bakalárske štúdium, denné magisterské štúdium a sociálnu starostlivosť o študentov. Nezabúdajte ani na

svoje študijné referentky!Taktiež možno využiť email zamestnancov fakulty zverejnený na webstránke fakulty. Poslúži aj schránka pri študijnom oddelení. Pomôcť môže i Váš zástupca v akademickom senáte. Preverujú

sa aj anonymné podnety! Je to jednoduché, neváhajte využiť všetky prostriedky, ktoré máte!

VÝZVAPoznáte študenta našej fakulty, ktorý sa úspešne zapája do vedeckých, výskumných, vývojových a ďalších tvorivých

aktivít, ktoré si zasluhujú uznanie a ktoré prispievajú k prehĺbeniu poznania (účasť na vedeckom projekte,

vedeckovýskumnej činnosti a ďalších aktivitách), alebo ktorý úspešne reprezentuje fakultu, univerzitu alebo Slovenskú

republiku v umeleckej, športovej alebo inej oblasti? Ste to práve Vy? Viete o úspešnom či nasledovaniahodnom absolventovi

našej alma mater?Práve o takomto inšpiratívnom človeku môže byť v

nasledujúcom čísle časopisu Corpus Delicti uverejnený článok s cieľom, aby sa o jeho schopnostiach a úspechoch dozvedela

celá naša malá akademická obec.Tak neváhajte a DAJTE NÁM O ŇOM VEDIEŤ!

Pre súčasných študentov našej fakulty môže byť inšpiráciou aj možno získať motivačné štipendium na základe rozhodnutia dekanky alebo rektora (bližšie informácie ohľadom možnosti

získať motivačné štipendium Vám ochotne poskytne Ing. Zuzana Lukačovičová zo študijného oddelenia fakulty).

Upozornenie!Redakcia časopisu Corpus Delicti

nezodpovedá za obsahjednotlivých článkov,

ich pravdivosť a výpovednú hodnotu.

Články v časopise Corpus Delicti podliehajú recenzii.
