Constantinersquos LettersI S S N 1 3 3 7 - 8 7 4 0 ( p r i n t ) I S S N 2 4 5 3 - 7 6 7 5 ( o n l i n e ) E V 5 3 4 4 1 6

K

on

štan

tiacuten

ove

lis

ty 1

12

(201

8)

Volume 11 Issue 22018

Constantine the Philosopher University in NitraFaculty of ArtsInstitute for Research of Constantine and Methodiusrsquo Cultural Heritage

Medzinaacuterodnyacute vedeckyacute časopis International scientific journal

Konštantiacutenove listy Constantine rsquos LettersVolume 11 Issue 22018

ISSN 1337 ‑8740 (print) ISSN 2453 ‑7675 (online)

Evidenčneacute čiacuteslo Ministerstva kultuacutery Slovenskej republiky Registration number of the Ministry of Culture of the Slovak Republic EV 534416

Konštantiacutenove listy suacute indexovaneacute v databaacutezach Scopus International medieval bibliography EBSCO a The Central European Journal of Social and Humanities

The journal Constantinersquos Letters is indexed in the following databases Scopus International Medieval Bibliography EBSCO and The Central European Journal of Social and Humanities

Šeacutefredaktor Editor in Chiefdoc PhDr Peter Ivanič PhD

Redakčnaacute rada Editorial Boardprof Dr Maja Angelovska-Panova (Institute of National History Skopje Republic of Macedonia)prof Dr Dimo Češmedžiev PhD (Plovdiv University bdquoPaisii Hilendarskildquo Bulgaria)prof ThDr Viliam Judaacutek PhD (Comenius University in Bratislava Slovakia)prof Dr Abrahim Khan (University of Toronto Canada)prof ThDr Jaacuten Liguš PhD (Charles University in Prague Czech Republic)prof Konstantinos Nichoritis PhD DSc (University of Macedonia Thessaloniki Greece)prof PhDr Alexander T Ruttkay DrSc (Slovak Academy of Sciences in Nitra Slovakia)prof Dr Ulrich Schweier (Ludwig Maximilian University of Munich Germany)prof Maja Jakimovska Tošič PhD (Ss Cyril and Methodius University in Skopje Republic of Macedonia)prof Dr Janez Vodičar SDB (University of Ljubljana Slovenia)prof Giorgio Ziffer (University of Udine Italy)prof ThDr Jaacuten Zozuľak PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)doc PhDr Ing Miroslav Glejtek PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)dr Đura Hardi (University of Novi Sad Serbia)doc PhDr Martin Heteacutenyi PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)dr hab Marcin Hlebionek (Nicolaus Copernicus University in Toruń Poland)doc Mgr Martin Hurbanič PhD (Comenius University in Bratislava Slovakia)DozDr Mihailo Popovic (Austrian Academy of Sciences Vienna Austria)doc PhDr Zvonko Taneski PhD (Comenius University in Bratislava Slovakia)doc PhDr Michal Valčo PhD (University of Prešov Slovakia)doc Mgr Miroslav Vepřek PhD (Palackyacute University Olomouc Czech Republic)Dr Silviu Oţa (National Museum of Romanian History Bucharest Romania)PhDr et Mgr Jakub Zouhar PhD (University of Hradec Kraacuteloveacute Czech Republic)Mgr Martina Bolom-Kotari PhD (University of Hradec Kraacuteloveacute Czech Republic)Mgr Martin Husaacuter PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)Mgr Martina Lukaacutečovaacute PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)Mgr Patrik Petraacuteš PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)

Adresa vydavateľa Published byConstantine the Philosopher University in NitraFaculty of ArtsInstitute for Research of Constantine and Methodius rsquo Cultural HeritageTr Andreja Hlinku 1949 74 NitraSlovakiatel +421 37 6408 503 fax +421 37 6408 387e -mail constantineslettersukfsk

IČO vydavateľa 00157 716

Technickyacute redaktor Sub ‑editorMgr Patrik Petraacuteš PhDdoc PhDr Peter Ivanič PhD

Jazykovaacute uacuteprava ProofreadingMgr Martina Lukaacutečovaacute PhD

Preklad do anglickeacuteho jazyka (naacutezvy člaacutenkov abstrakty kľuacutečoveacute slovaacute zhrnutia korektuacutera) English translation (titles of articles abstracts keywords summaries proofreading)doc PhDr Maacuteria Hrickovaacute PhDMgr Martin Husaacuter PhDMgr Simona Klimkovaacute PhD

Časopis uskutočňuje obojstranne anonymneacute recenzneacute konanie naacutevrhov priacutespevkovThe journal carries out a double -blind peer review evaluation of drafts of contributions

Periodicita vydaacutevania 2x ročne Periodicity twice a year

Daacutetum vydania Publication date31 oktoacutebra 2018 the 31st of October 2018

Naacuteklad Copies 200

Publikaacuteciu podporilaKultuacuterna a edukačnaacute grantovaacute agentuacutera MŠVVaŠ SR (Projekt č 004UKF-42018 s naacutezvom Euroacutepsky stredovek interaktiacutevne) Evropskaacute kulturniacute stezka sv Cyrila a Metoděje zspo

The publication was supported byThe Cultural and Educational Grant Agency of the Ministry of Education Science Research and Sport of the Slovac Republic (the contract No 004UKF-42018 ndash The Middle Ages in Europe interactively)European Cultural Route of Saints Cyril and Methodius IALE

Na obaacutelke časopisu sa nachaacutedza straacutenka z Macedoacutenskeho trioacutedu zo 14 storočiaThe front cover of the journal contains a page from the Macedonian triod dated to the 14th century

Pokyny na publikovanie člaacutenkov v Konštantiacutenovyacutech listoch suacute dostupneacute na webovej straacutenke httpwwwconstantineslettersukfskindexphppublication -guidelines

Publication Guidelines for Constantinersquos Letters are available on the following websitehttpwwwconstantineslettersukfskindexphppublication -guidelines

OBSAH TABLE OF CONTENTS

Člaacutenky Articlesbull Anatolii Makohon Эсхатология воли в учении преподобного Максима

ИсповедникаEschatologyof Willin theTeachingsof Maximusthe Confessor 3

bull Martin Illaacuteš Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskejarchitektuacutereRelationof the pre-RomanesqueChurchatDeviacutento DalmatianArchitecture 14

bull TajanaSekeljIvančanndashTatjanaTkalčecSettlementContinuityatSušineSitenearVirje(NorthCroatia)Throughoutthe MiddleAges 35

bull Roacutebert Jaacuteger Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona TimeDeterminationof the GreatMoravianNomocanon 67

bull Martin Pukanec K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska On the Originof the KievLeafletsfrom the OnomasticPointof View 78

bull Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute Апостольская миссия святыхКириллаиМефодиявконтекстеразвитияфеноменасловавукраинскойкультуреThe ApostolicMissionof SaintsCyriland Methodiusin theContextof the WordPhenomenonDevelopmentin UkrainianCulture 87

bull MilošMarekKaciacuterihereticibludaacuteria zaacutepasprotikaciacuterstvuv stredovekomUhorskomkraacuteľovstveHereticsApostatesSchismaticsand the FightAgainstHeresyin theMedievalKingdomof Hungary 98

bull MiroslavHuťkaCharizmaa poslanieaugustiniaacutenskychklaacuteštorovv stredovekuna uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska Charism and the Mission of MedievalAugustinianMonasteriesin theAreaof ModernSlovakia 132

bull Martina Taneski Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickejrecepcie The Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary HistoricalReception 143

bull JakubZouharAn Outlineof GreekCatholicMonasticismin theCzechLandsand Czechoslovakiathroughoutthe 19thand 20thCentury 151

bull Peter Rusnaacutek Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacutevzťahjazykaaosobyvslovanskommysleniacute)SpecificFeaturesofFlorenskirsquosPersonalism(TheConceptoftheSymbolasaUniqueRelationshipofLanguageandPersonalBeinginSlavicThought) 168

bull JustynaKroczakStaroruskiemotywywtwoacuterczościPawłaFlorenskiego(1882ndash1937)The OldRusrsquoThemesin theWorksof PavelFlorensky(1882ndash1937) 179

bull Adriana Kičkovaacute K problematike vyacuteučby naacuteboženstva v Československupo roku1918ReligiousEducationin Czechoslovakiaafter1918 190

Recenzie Book reviewsbull Doacuteci Viliam Štefan OP Die Seelsorgliche Taumltigkeit der Kaschauer

Predigerbruumlder Ein Dominikanerkonvent im Ambiente von Pfarrei Stadtund Staatim18Jahrhundert(JakubZouhar) 199

Spraacutevy Chroniclebull Zpraacutevao činnostisdruženiacuteEvropskaacutekulturniacutestezkasvCyrilaa Metoděje

v roce2018 202

bull Cyrilskaacutea latinskaacutepiacutesomnaacutekultuacuterabyzantsko-slovanskejtradiacuteciena Sloven-skudo konca18storočia 208

bull Euroacutepskystredovekinteraktiacutevne 211

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 3 |

ЭСХАТОЛОГИЯ ВОЛИ В УЧЕНИИ ПРЕПОДОБНОГО МАКСИМА ИСПОВЕДНИКА

Eschatology of Will in the Teachings of Maximus the Confessor

Anatolii Makohon

DOI1017846CL20181123-13

AbstractMAKOHONAnatoliiEschatology of Will in the Teachings of Maximus the ConfessorThe articleinvestigatesthe willof intelligentbeingsin thestateof deificationAmidvariousstandpoints on presence or absence of gnomic will (γνώμη) in eschaton the authorhas conducted the analysis of the act of will in the teaching of Maximus the ConfessorThe problemof will has been studied in the context of eschatological views of the fatherthe centerof whichbeingthe conceptof ever-movingrepose(ἀεικίνητοςστάσις)The articleinvolves the analysis of texts from Great Ethics byAristotle and Ennead 68 by Plotinuswhich have not been sufficiently studied by researchers in the analysis of philosophicalinfluencesof the Fatherof the ChurchAsa resultof the analysisthe authorbringsforwardan assumptionabouta completeabsenceof the gnomicwilland the processof choiceas suchin theexistenceof beingsafterthe endof the worldAcquiringa divineskillproperty(ἕξις)resultsin deactivationof the gnomicwillprocessatthe fifthstageof the actof willndashsearch(ζήτησις)whichnaturallycancelsthe sixthstageaswellndashconsiderationhesitation(σκέψις)The authorfinishesthe investigationwitha critiqueof personalistictheoriesthatalwaysleavethe choiceprocessin theeschatonand subduethe natureto hypostasisassigningthe formerto the abstract category of a universal and service concept and considering the latterthe stimulusof beingfor the formerleavingbehindthe apophaticrevelationof elusiveessence

KeywordsMaximus the Confessor eschatology gnomic will ever-moving repose free will free choice deification

AbstraktMAKOHONAnatoliiEschatoloacutegia vocircle v učeniacute Maxima VyznaacutevačaV člaacutenkusaskuacutemavocircľarozumovyacutechbytostiacutev stavezbožšteniaNa pozadiacuterocircznychnaacutezorovo priacutetom-nosti alebo absencii gnoacutemickej vocircle v eschatoacutene autor vypracoval analyacutezu vocircľoveacuteho aktuv učeniacuteMaximaVyznaacutevačaProbleacutemvocirclebolskuacutemanyacutev kontexteeschatologickyacutechnaacutezorovtohtoOtcaktoryacutechcentromjekonceptvečnepohybovaneacutehopokojaČlaacutenokzahŕňaanalyacutezutextovz VeľkejetikyAristotelaa Ennead68od Plotiacutenaktoreacutenebolidostatočnespracovaneacutepri analyacutezefilozofickyacutechvplyvovna myslenieuvedeneacutehoOtcaCirkviAkovyacutesledok tejtoanalyacutezyautorpredpokladaacutekompletnuacuteabsenciugnoacutemickejvocirclea procesuvoľbyakotakeacutehov existenciibytostiacutepo skončeniacutesvetaVyacutesledkomnadobuacutedaniaBožejkvalitynaacutevykujede-aktivaacuteciagnoacutemickeacutehovocircľoveacutehoaktuna piatomštaacutediuvocircľoveacutehoaktundashvyhľadaacutevaniaa totosamozrejmerušiacuteajšiesteštaacutediumndashpreskuacutemanievaacutehanieAutorzakončujesvojeuacutevahykri-tikoupersonalistickyacutechteoacuteriiacutektoreacutevždyponechaacutevajuacuteprocesvoľbyv eschatoacutenea podriaďu-juacuteprirodzenosťhypostaacutezekeďv prvejvidiaabstraktnuacutekategoacuteriuvšeobecneacutehoabstraktnyacutekonceptslužbya druhuacutepovažujuacuteza podnecovateľabytiaprvejpričomopuacutešťajuacuteapofatickeacuteodhalenieunikajuacutecejpodstaty

Kľuacutečoveacute slovaacuteMaxim Vyznaacutevač eschatoloacutegia gnoacutemickaacute vocircľa večne pohybovanyacute pokoj slobo-da vocircle sloboda vyacuteberu zbožštenie

Anatolii Makohon

| 4 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

Статья представляет собой часть фундаментальной работы по изучению эсхатологииМаксимаИсповедника (580ndash662)вконтексте трансформацииэллинскихфилософскихпарадигм В данном тексте мы исследуем эсхатологию воли то ее состояние котороедолжны приобрести разумные сущности после конца мира с точки зрения ученияпреподобногоМаксимаВсецитатыиз текстовМаксимаприводятсявнашемпереводекроменекоторыхавторпереводакоторыхспециальноуказывается

1 Введение в проблематикуЭсхатологическим взглядам Максима ученые уделяли мало внимания не посвятивэтомувопросуниоднойфундаментальноймонографииПервоесерьезноерассмотрениеэсхатологии византийского богослова сделал Г У фон Бальтазар где он во-первыхрассмотрелпротологическиеоснованияэсхатологииМаксимавегокритикеоригенизма(von Balthasar 1988 123-126) а во-вторых проанализировал концепт апокатастасиса(ἀποκατάστασις τῶν πάντων) утверждая что преподобный в этом вопросе все-такипридерживался смягченного оригенизма а пассажи говорящие о вечных муках естьлишьпастырскиенаставлениядлябольшинствакоторыевуалируютистинныенамеренияотца скрытые в laquoблагородном молчанииraquo (von Balthasar 1988 355-359) Взгляды Г Уфон Бальтазара были раскритикованы П Шервудом и Б Дейли Первый настаиваетна томчтоМаксимпридерживалсяученияовечныхмукахпроводядефинициюмеждуконцептуальнымпознаниемБогаипричастиемвреальноммистическомопыте(Sherwood1955 205ndash222) а второй утверждал что претерпевание спасения возможно тольков зависимости от свободного выбора существ отвечающих на Божественную любовьавыраженияовечныхмукахотнюдьнеявляютсятолькопастырскиминаставлениямино релевантными богословскими текстами (Daley 1982 334) Взгляды Б Дейли быликритически переработаныЖ-К Ларше который используя ранее неизвестные текстыв отношении видов карающего огня утверждал с одной стороны его временностьа с другойndashвечностьВосстановлениеприродныхсилиспособностейдушивфинальномэсхатоневсеравнобудетсопровождатьсявечными мучениямидлягрешниковиэтимукипричиняет сам Божественный огонь который для праведников напротив есть благо(Larchet1996652ndash662)Претерпеваниетогоилииногосостояниязависитотрасположения(διάθεσις) разумных существ А расположение ndash это прежде всего расположение егоразумнойволиконечноесостояниекоторогоибудетопределятьсудьбучеловека

Последнее содержательное исследование эсхатологии Максима Исповедника провелА АндреопулосвцеломадекватноописавотличиеэсхатологииМаксимаоторигенистскогоциклизма Оригенисты использовали модель ndash laquoпокой (στάσις) ndash движение (κίνησις) ndashстановление(γένεσις)raquondashвкачествеоснованиятворениямиравкоторомдвижениевызванопресыщением(κορος)илижеланиемпознатьреальностьпротивоположнуюблагу(тезло)чтопричиняетдвижениевозвращениявпервоначальноеединство(ἑνάδα)(Andreopoulos2015326)ВтовремякакМаксимменяяпервыйитретийчлентриадыместамивыдвигаетсвоюмодельонтологииndashlaquoстановление(γένεσις)ndashдвижение(κίνησις) ndashпокой(στάσις)raquondashпричем последний член триады он понимает как laquoвечно-движимый покойraquo (ἀεικίνητοςστάσις)Именноэтотвечно-движимыйпокойявляетсяцелевойпричинойчеловеческогобытия laquoЧеловекнемогкакбылоужесказаноразыскать своеначалокотороеосталосьпозадидлятогочтобыпознатьспомощьюнегооставленноепозадиначалотаккакдоэтогооннепозналконецизначалаraquo(MaximusProsThalassium59Maximus1865e613D)ПоэтомуконецуМаксимаметафизическипервичнейначалаЦитируяАристотеляонутверждает

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 5 |

laquoКонецестьторадичегоестьвсесамжеонничегорадиraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1072C)РадиэтогоконцакакцелиБогипривелвбытиесущностьсущих(MaximusProsThalassium60Maximus1865e621A)

Но сразу возникает проблема все ли получат спасение в соответствии с такойлогикойГрехопределяетсянеприродойарасположениемсвободнойволиведьпадениеразрушилоприроднуюволю(θελημα)превративеевгномическую(γνώμη)спровоцировавпроизволение-предпочтение (προαίρεσις) после чего вместо интеллектуально-интуитивногопостиженияБогаразумноесуществовынужденоразмышлятьколебатьсясомневатьсяпреждечемпринятьрешениеОтвергаяавтоматизмспасенияинастаиваяна приматесвободынанезависимостиволиААндреопулоснедостаточнопрояснилвопросееэсхатологиикоторыйдостигостротывполемикевозникшеймеждуправославнымиперсоналистамииихпротивникамиПолемикаперерослаивэсхатологическуюплоскостьв частности в вопросе о состоянии человеческой воли после эсхатона Так Г Беневичнастаивает на отсутствии гномической воли в состоянии обожения в то время какИ Мануссакис напротив утверждает ее наличие Утверждая превосходство личностинад природой последний понимает природу и сущность слишком натуралистичносвязывая ее с физиологическими потребностями (Manoussakis 2013 176) Настаиваяна сохранениигномическойволиуобоженныхлюдейонутверждаетчтонеможетбытьполногоотождествленияволиБогаисвятыхитождествавольсвятыхдругсдругомноестьихконвергенциябесконечноеприближениедругкдругу(Manoussakis2013177ndash180)Толкуя γνώμη в эсхатоне лишь как laquoстилиraquo laquoособенностиraquo laquoязыкиraquo И МануссакиспонимаетсовсемнеточтоподγνώμηпонимаетМаксимкоторыйогномичностипишеттак(впереводеДЧерноглазова)laquoодинбольшеподражаеттомучтопоприродеадругойэтому не подражаетraquo (Maximus Echeiridia theologika 10 Maximus 1965a 137B) В связис этимГ Беневичкажетсяправутверждаяразличиемеждулюдьмивэсхатонесогласномере и характеру любви спасенных которые у каждого свои Это их особый тропоссуществования (Benevich 2014 180) СамМаксим утверждает что в отношении логосаприродыволяувсеходнаавотношенииктропосудвиженияndashразная(MaximusEcheiridiatheologika 1 Maximus 1965a 24Сndash25А) В результате критики персоналистских теорийимеемследующийвзглядlaquoЧеловекневыбираетсвойобразсуществованиявБоге(какобэтомговоритЗизиулас)ауступаетсвоесамовластиеБогуизлюбвикНемувсвоюочередьобретаявмеруэтойлюбвитотуникальныйобраз-тропоскакимБожияволяисполняетсяименновнемraquo(Benevich2014181)

2 Анализ волевого актаСогласившисьсосновнымивыводамиГБеневичаотносительнодеактивациигномическойволи этот вопрос требует более детального философского прояснения в контекстеэсхатологииДляэтогомыпроведеманализволевогоактакакеговидитМаксимИсповедникисопоставимсостояниеволисуществоказавшихсявэсхатонесобщимэсхатологическимучениемпреподобногоучитываяосновныетекстыегоэксплицирующие

Процесс образования волевого акта уМаксима представлен в laquoДиспуте с Пирромraquo(перевод Д Афиногенова) laquoВедь то что по природе разумно обладает разумнымстремлением как природной способностью которая и называется хотением мыслящейдушипосредствомкоторогомыжелаяпомышляемипомышляяижелаяхотимИ желаямы ищем рассматриваем и советуемся и судим и настраиваемся и предпочитаеми видимипользуемсяraquo (Maximus I genomeneMaximus 1865c 294C)Ноподробнее это

Anatolii Makohon

| 6 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

описано в более раннем тексте преподобного Opuscula 1 (в переводе А Шуфрина)laquoВедь разумное по природе обладая в качестве природной способности осмысленнымстремлением(котороеназываетсяволениеммыслящейдуши)стремитсяпомышляетипомысливхочетВедьутверждаетсяпрохотениечтоэтонепростоприродноенокакое-тоопределенноетоестьотнесенноеккакому-топредметуволениеионохотящеищетиищущепредусматриваетипредусматривающеприкидываетиприкидывающерешаетирешающевыбираетивыбирающепобуждаетсяипобуждаясьпользуетсяипользуясьупокаиваетсяотустремленногоктомупредметудвиженияraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a21Dndash24А)

Исходя из сказанного выделим схему строения волевого акта 1) разумная природа(φύσις)2)природная воля (θέλησις)илистремление (ὄρεξις)3)размышление (λογισμός)4)желание-хотение (βούλησις) 5)поиск (ζήτησις) 6)рассмотрение (σκέψις) 7)прикидка(βουλή)8)решение(κρίσις)9)преднамеренный выбор(προαίρεσις)10)побуждение(ὁρμή)11)пользование(χρῆσις)12)упокоение(ἀνάπαυσις)Насинтересуетнакакомэтапеволевогоактаначинается деятельность воли связанная спроизводством греха то чего уХристанемоглобытьиточтодолжнопрекратитьсяуразумныхсуществврезультатеэсхатонаи воскресения Определяя природную волюМаксим в том же сочинении утверждаетlaquoПрироднаяволя(θέλημα)иливоление(θέλησις) ndashэтоспособностьстремленияктомучто соответствует природе и поддержания всех особенностей сущностно природеприсущихИбосущностьприродноохваченнаяволейстремитсябытьжитьидвигатьсясоответственночувствуиумувлекомаякполнотебытиясоответствующейееприродеraquo(Maximus Echeiridia theologika 1 Maximus 1865a 12Cndash12D) Напротив предпочтениеилипреднамеренныйвыбор(προαίρεσις)этоlaquoстремлениеприкидывающеечтовнашейвластиraquo (MaximusEcheiridia theologika 1Maximus 1865a 13A)Максим утверждает чтопреднамеренныйвыбор-этосочетаниестремления(ὄρεξις)прикидки(βουλή)ирешения(κρίσις)тоестьпреднамеренныйвыборобуславливаетсяприбавлениемкестественномустремлению (ὄρεξις) которое соответствует 2-му звену цепи волевого акта 7-го и 8-гозвенаМаксимподчеркиваетчтоlaquoпреднамеренныйвыборнеестьихотение(βούλησις)raquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus186513B)тоесть4-езвеноНочтобыпонятькак проникает зло в человеческую волюМаксимом вводится новое понятие которогоне было у его предшественников разрабатывавших теориюволевого акта (АристотельГригорийНисскийиНемезийЭмесский)Этодовольносложноепонятиегномической воли(γνώμη) или намерения которое в этомже произведении определяетсяМаксимом какlaquoстремлениемктомучтовнашейвластиизкоторогоисходитпреднамеренныйвыборилирасположение(διάθεσις)бывающееприналичиитехвещейчтовнашейвластиокоторыхсделана(свозбуждениемстремления)прикидкаraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a 17C) Здесь же гномическая воля называется расположенным стремлением Какпониматьэторасположение(διάθεσις)илииначеговорянастройТерминрасположение-настроение (διατιθεμεθα) используется в Диспуте с Пирром в вышеуказанной цепочкеобразования волевого акта (Maximus I genomeni Maximus 1865c 294C) Здесь жеприводитсяиноеопределениегномическойволи(впереводеД Афиногеноваиспользуетсятерминнамерение)laquoнамерениеестьнечтоиноекаккакое-нибудьхотениеотносительнопридерживающеесяилинастоящегоилимнимогоблагаraquo(MaximusI genomeniMaximus1865c 308C) Добавляя к этому утверждение изOpuscula 1 что гномическая воля илинамерениестановитсятаковымврезультате стремлениярасположенногок томуочембылорешенонаоснованииприкидки(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17C)Максимвыводитпреднамеренныйвыборизгномическойволи(намерения)говорячтогномическаяволяотноситсякпреднамеренномувыборукакнавык(ἕξις)кдеятельности

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 7 |

(ἐνέργεια) (Maximus Echeiridia theologika 1Maximus 1865a 17C)Поэтому гномическуюволюможнопо-другомуназватьрасположением вошедшим в привычкуиливнавыкчтоиделаютнекоторыеисследователи(Larchet1996138)Иещеотметимчтогномичностьпредполагаетнетолькореальноеноимнимоеблагочтовситуацииэсхатонауженебудетиметьместоибомнимого благабольшенебудет

3 Состояние воли после ВоскресенияВодномизраннихпроизведенийпреподобныйотвечаетнавопроспоповодусомнительногоучениясвГригорияНисскогообапокатастасисеlaquoАтретьеndashтокотороечастоупотреблялГригорийНисскийвсвоихписанияхndashэтовосстановление(ἀποκατάστασις)душевныхсилподвластных греху обратно (παλιν) к тому состоянию в которомонибыли сотвореныИбо необходимо чтобы как вся природа в воскресении плоти получила бессмертиевожидаемоевремя такиизвращенныесилыдушипопрошествиивековотложилибывоспоминанияопорокевнедренныевнееипроходявсевекаиненаходяпокоядостиглибыбеспредельногоБогаТакимобразомпосредствомзнанияанепричастностьюблагамполучитьсилыивосстановиться(ἀποκαταστῆναι)впервоначальномсостоянииичтобыТворец показался как не являющийся причиной грехаraquo (Maximus Pefseis kai Apokriseis1910-22Maximus198217-18)Такимобразомдушапослесвершениявековбольшенебудетвидетьмнимого благакотороеонамоглабыошибочновыбиратьблагодарясвоейгномическойволеДушаполучаетвобоженииподобиеХристакоторыйкакнеоднократноподчеркивалосьпреподобнымне имеет гномической воли(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a192D-193AMaximusI genomeniMaximus1865c308B-313A)

ВиномместеМаксимговоритолюбвивконтекстенеразлучногобытиясБогомчтоиявляетсобойэсхатологическоесостояниеиболюбовьнастраиваетгномическуюволючтобытаследовалаприродеиневосставалапротивнеетогда-томыиобретаемсБогомидругимилюдьмиоднуволюиодножелание(MaximusEpistoli2Maximus1865b396C)ЭтоперекликаетсясдругимвысказываниемМаксимаоединомдействииБогаисвятых(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1076C)породившемцелуюволнукаккритическихзамечаний(Sherwood1955155Riou197368Garrigues1974284)собвинениямираннегоМаксимавмоноэнергизме такинаоборот защитительныхтолкований (Thunberg 1995228-229Larshet1996559-562)СамМаксимуточнялэтураннююформулировкуоlaquoединомдействииБогаисвятыхraquoговорявпозднихтекстахотомчтоlaquoвотношениилогосаприродыволение у всех окажется одним а в отношении тропоса ndash разнымraquo (MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a25А)развеиваявсенедоразумения

Толкуя слова Григория Богослова Максим пишет о состоянии обоженных послесвершения веков laquoИбо тогда не будет чего-либо являемого вне Бога или кажущегосяравным Богу чтобы оно соблазнило уклонить к нему чье-либо влечение посколькувсе ndashиумопостигаемоеичувственноеndashбудетобъятоимвнеизреченномЕгоявлениии пришествииraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1076D-1077A)Мывидимздесь отсутствие выбора мнимого блага который характеризовал гномическую волюТаккакнет уже двусмысленностипреднамеренноговыбораиз-заактуальногосостоянияобожения то действовать будет только природное стремление ума Обоженный будетнаходиться в состоянии наслаждения laquoПресыщение (κόρος) этим наслаждением естьнарастание до бесконечности самого стремления наслаждающихся (так что каждыйнастолькосверхприродноймерыпричаститсянасколькоизошелжеланием)raquo (MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a24С-24D)ЭтовысказываниеМаксимакоррелирует

Anatolii Makohon

| 8 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

с другим его текстом где он говорит о присно-движимом покое (ἀεικίνητος στάσις) како целистремленияисмыслевсегобытияlaquoПрисно-движимыйпокой(ἀεικίνητοςστάσις)вокругпредметажелания [] естьпостоянноеинепрерывноенаслаждениежеланнымraquo(MaximusProsThalassium59Maximus1865e608D)ИменновединениисБогомобоженноесуществоприобретаетсвойство-навык(ἕξις)БогаАэтоттерминкакразхарактеризовалгномическуюволюнотогдаонотносилсякчеловеческомусвойству-навыкурасположениякоторыймог предопределять преднамеренный выбор (προαίρεσις) Теперьже свойство-навыкndashбожественноеионостановитсядостояниемобоженногочеловекакоторыйуженевыбираетБогавбесконечностиЕгопостиженияЕстьнескольковысказыванийМаксимаоприобретениибожественногосвойства-навыка (ἕξις)врезультатеобожения(MaximusEpistoli1Maximus1865b376BMaximusPeridiaforonaporion20Maximus1865d1241CMaximusProsThalassium6Maximus1865e281A)Заметимчтопервыйизэтихфрагментовнаписанвконтекстегибеливсегомирагдеподчеркиваетсячтоlaquoничтоизсуществующегонеостанетсявтеперешнемвидеraquo(MaximusEpistoli1Maximus1865b376B)Поэтомуновоесостояние (ἕξις) человека будет полностью отлично от того которым человек обладалв преходящеммиреикотороехарактеризовалоегогномическоерасположение

4 Философские импликацииО влиянии на Максима сочинения Немесия Эмесского laquoО природе человекаraquoи Аристотелевого текста laquoНикомахова этикаraquo было сказано немало (Petrov 2017) нопрактическиниктокажетсянесделалсерьезногоанализасходстваМаксимовогоученияо προαίρεσιςиγνώμηстекстомАристотеляlaquoБольшаяэтикаraquoгдевопрососвободномвыборе(προαίρεσις)разработанспецифическиивчем-тодажеотчетливейчемвlaquoНикомаховойэтикеraquo

ВlaquoБольшойэтикеraquoосвободномвыборе(προαίρεσις)сказаночтоонсопровождаетсярассуждением (ἡ γὰρ προαίρεσις μετὰ λόγου) а также то что выбор не есть хотение(βούλησις)котороеуМаксимасоответствуетчетвертойстадииволевогоактаикотороеМаксим так же отличает от преднамеренного выбора (Aristoteles Ethikonmegalon 117Aristoteles19351189a 1-13MaximusEcheiridia theologika1Maximus1865a 13В)Выборнаправленнена самуцельанаточтоведеткцелиионкасаетсяпредпочтениялучшегоили худшего (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 15)Но выбора поАристотелю нет и во время мышления (τὸ κατὰ διανοιαν) выбор возникает уже послемышления и принятия решения (βουλεύσασθαι) как laquoнекое стремление соединенноес обдумыванием и решениемraquo (ὄρεξίς τις βουλευτικὴ μετὰ διανοίας) (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 20-21 26-33) Очень похожие выражения можнонайтииуМаксима(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a13А13В13С16С)ДалееАристотель говорит что и добровольное (τὸ ἑκούσιον) - не есть выбор понимаядобровольное как то чтомы совершаем без предварительного обдумывания тогда каквыбор всегда связан уже с обдуманными уже принятым решением (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 32-35) Это высказывание так же коррелируетс высказываниямиМаксимаосвободеволи(ἐξουσία)которуюонопределяеткакточтов нашейвластииликаксамовластие(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17D)Носамоеинтересноесопоставлениеможнопровестис высказываниямиАристотеляпоповодуразличияпрактическихдействий(ἐντοῖςπρακτοῖς)иужеустановленныхправилнауки (ἐνδὲταῖς ἐπιστήμαις)ВыборсовершаетсятольковпервомслучаеИменнотогдавозможнаошибка(ἁμαρτία)(словокотороевхристианствесталообозначатьгрех)тогда

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 9 |

каквобдумыванииврамкахустановленногоправилаеенет(AristotelesEthikonmegalon117Aristoteles19351189b18-23)laquoГденеможетбытьошибкиприобдумываниитамнепринимаетсяирешенийraquo(ἐνοἷςγὰρμήἐστινἡἁμαρτίαἐντῇδιανοίᾳοὐδὲβουλεύονταιὑπὲρτούτων)(AristotelesEthikonmegalon117Aristoteles19351189b23-25)Ноименнотакаяситуацияпознаниябудетсуществоватьвсостоянииобожениякогдачеловекнедействуета претерпеваетвоздействиеобожениясостороныБогаприобретаяБожественноесвойство-навыкА ведьгномическаяволяопределяласьМаксимомкакlaquoстремлениерасположенноектомуочемрешенонаоснованииприкидкиraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17С)Ноеслинет прикидки и решениядажевтеоретическойнаукепоАристотелютоокакойгномическойволеможетидтиречьвсостоянииобожения

ТакжеπροαίρεσιςотсутствуетубоговвнеоплатонизмеКакбылопоказанонекоторымиучеными тенденция противопоставления βούλησις и προαίρεσις идет еще от ЯмвлихакоторыйговоритчтобожественноежеланиеблагапревосходитжизньпопреднамеренномувыборуаПроклужеконкретноутверждаетчтоу богов совершенно нет выбора(προαίρεσις)аестьтолькожелание(βούλησις)иустремлениекблагу(Benevich2013144-146)ЗдесьжезамечаетсячтоМаксимтакопределяетγνωμηкакПроклπροαίρεσιςи точтоуПроклаидругихнеоплатониковестьβούλησιςипринадлежитбогамтоуМаксимаестьθελημαкотораяостаетсяусвятыхвсостоянииобожения(Benevich2013145147)

ИсточниктакоговоззрениясодержитсяуПлотинакоторыйсвободуволиприписываетпростому и непостижимому Единому которое не испытывает нужды в выборе УчениеПлотинаоволениктосерьезнонесравнивалсучениемоволеМаксимаеслинесчитатькраткихупоминанийнаЕннеаду68инесколькихзамечанийДжФаррела(19894650)Но упомянутый автор в своем исследовании впадает в неточность допуская наличиесвободного выбора у святых в эсхатоне как множества объектов в соответствиис множеством предсуществующих в Боге логосов заявляя также что дляМаксима нетразницы между свободой и свободным выбором (Farrell 1989 114 130 154) Тогда какна нашвзглядэтопринципиальнонетакивышемыпоказаличтовыборndashнеестьсвободаволиведьобъектжеланияиволивсостоянииобоженияndashодинэтоndashЕдиныйБогНовоттропосыэтоговолениясовершенноразличныукаждогокакспособылюбвиИэтитропосыкакразисоответствуютмножественностилогосоввединомЛогосеЭтодаетвозможностьМаксимуутверждатьчто laquoмногимилогосамиявляетсяОдинЛогосиОднимndashмногиеи Один ndash многими ndash в соответствии с творческим и непрерывным благоприличнымисхождением(πρόοδον)Единоговсущиеавсоответствиис возвращающим(ἐπιστρεπτικήν)ируководящимперенесениемипромысломмногихк Единомусловнововседержительноеначалоилицентрзаранеесодержащийначалалучей[исходящих]изнегоикаксобирающийвсемногие[являются]Однимraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1081B-C)ТоестьникакогомножестваобъектовжеланияпомимоЕдиногоБогапривозвращениик НемувэсхатоненебудетСоответственнонебудетивыборности

Философия Плотина оказала значительное влияние на взгляды Максима если и ненепосредственнотоблагодаряотцам-каппадокийцамПлотинговоритчтоlaquoмыназываемдобровольным(ἑκούσιον)всечтоделаембезовсякогопринужденияисполнымсознаниемсовершаемогоraquo(PlotinusEnneada68133-34Plotinus1988228)следуявэтомАристотелюНо как платоник он говорит что настоящее добровольное воление должно содержатьистинное знание (PlotinusEnneada681 39-41Plotinus1988230)Далееон говоритчтоlaquoсвободапринадлежитволе (βούλεσιν)наскольковолярасполагаетсявразуме вразумеправильном то есть обладающем правильным знаниемraquo (Plotinus Enneada 683 2-5Plotinus 1988 234) А правильное знание ndash это то которое не зависит от воображенияи не подчинено никаким страстям которые рождаются в ослабленном теле поэтому

Anatolii Makohon

| 10 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

по-настоящемусвободнытолькотесуществакоторыеруководятсятолькоУмомтоестьбогиживущие в согласии сУмоми своимижеланиями соответствующие энергиямУма(Plotinus6838-26Plotinus1988234236)ЭтамысльпослуживисточникомдальнейшихспекуляцийнеоплатонизмаявиласьоснованиемидляМаксимаИсповедникаДляПлотинасовершениеошибкичтоиестьсвобода выбора (нонесвободаволи)связанаспадениемдуши и непроизвольным актом то есть несвободой (ακούσιον) С точки зренияПлотинаlaquoМы действительно выбираем подобное введенные в заблуждение нашим окружениемилинашимистрастямиполагаячтоэтивещипринесутнамразличныеблагаraquo(Rist2005157)ВыборсовершаетсятольковпадшеммиреавсфереУманаоборотцаритсвободаисовершенноезнаниеЭтумысльможносопоставитьисутверждениемМаксимаотомчтоБогнеобладаетведениемсложнымисоставленнымизпротивоположностей(MaximusProsThalassium44Maximus1865e416С)Такоежеведениебудетсвойственнообоженнымсуществамкоторыенебудутбольшенетолькоприкидывать(βουλή)илисудить-решать(κρίσις) (7-я и 8-я стадии волевого акта) но также рассматривать (σκέψις) и искать(ζήτησις) (6-я и 5-я стадии) Отметим что σκέψις помимо рассмотрения означает ещеколебаниеисомнениетоестьтесостояниякоторыхнедолжнобытьуобоженныхсуществапоиск(ζήτησις)небудетиметьместовситуацииуженайденнойцели

5 Выводы об эсхатологическом состоянии волиИтаквсостояниифинальногосвершениямираичеловекасточкизренияэсхатологииволи Максима Исповедника в соответствии с мысленным взором чистых (MaximusMystagogiaI 158-159Maximus201112)когдаБогбудетвсемвовсем(1Кор1528)остаютсятолько первые четыре стадии волевого акта Первая ступень ndash это собственно самаразумная природа(φύσις)которойсоответствуетсвойлогос(λόγοςφύσεως)длякаждогоиз разумных существ Вторая ступень ndash это природная воля или стремление (θέλησιςили ὄρεξις) Третья ступень ndash этомышление (λογισμός) которое в результате обоженияпреображается скорее в νοησις интуитивное умозрение И четвертая ступень ndash этожелание-хотение(βούλησις)котороеврезультатеприобретениябожественногосостояния(ἕξις)преображаетсявлюбовь(ἀγαπη)Такимобразомвсепоследующиеступениволевогоактабудутдеактивированыаразличиямеждусуществамибудутопределятьсясвободойразличных тропосов (τροποςὑπαρξεως)выражениялюбвиипознанияБогааотнюдьнесвободойвыборавгномическомпреднамеренномпроцессе

Делая заключение мы можем как нам кажется отвергнуть точку зренияперсоналистов сохраняющих выборность в вопросе эсхатологии воли Это связанос темчтоониутверждаютпревосходствоипостасинадприродойговорячтоlaquoприроданаходитсяво владенииипостасиraquo(Zizioulas201389)ичтоlaquoличностьпобуждаетприродусуществоватьraquo(Zizioulas201390)чтозвучитнеприемлемовруслевсегосвятоотеческогоученияНе останавливаясьнаподробнойкритикеперсоналистовдобавимчтовихполезренияпопадаетприродаБогатрактуемаяимикакнечтообщееиабстрактноепризванноелишьсплачиватьипостасиаБогпонимаетсянетолькокакединоеноикакединичностьхотя Он есть скорее троичность Здесь как нам видится нет того апофатическогопонимания природы которое только и может отрицательным образом раскрыть своюускользающуюсущностькоторуюперсоналистскийвзглядпытаетсязаключитьвнекуюабстрактнуювсеобщность какдовесоккипостаснойсвободеПерсоналистскийвзглядконечнобудетвынужденоставитьвыборностьигномичностьволиибоиначеволябылабылишьабстрактнойиобщейкатегориейсвоейприродывсеголишьпридаткомксвободе

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 11 |

выбораОднакокакпоказалнашанализсвободнойволивсостоянииобожениядополняяпоследниеисследованияГБеневичапривлечениемтекстовАристотеля(laquoБольшаяэтикаraquo)иПлотинаникакойгномичностииливыборностинеможетбытьуразумногосуществауже после 4-й стадии волевого акта (βούλησις) Это будет эпектатическое желаниенедостижимогоБожестваввечно-движимомпокоелюбовноготомлениякотороеникогдане сможет ни насытиться ни пресытиться желанным в бесконечном приближениик неутолимойноотэтогоещеболеежеланнойсладостиБожественнойблагодати

REFERENCESAndreopoulos Andreas2015Eschatology in Maximusthe ConfessorIn AllenPaulinendashNeil

Bronwen(eds)The OxfordHandbookof Maximusthe ConfessorOxford322-340Aristoteles1935Ethikonmegalon[Magnamoralia]In ArmstrongGCyril(ed)Aristotlevol

18CambridgeMassvon Balthasar Hans Urs 1988 Kosmishe Liturgie Das Weltbild Maximusrsquo des Bekenners

EinsiedelnBenevitch Georgii 2013ОботсутствииΠΡΟΑΙΡΕΣΙΣубоговвнеоплатонизмеипараллель

в христианской мысли [On the Absence Proairesis from the Gods in Neoplatonismand Parallel in Christian Thought] In Вестник русской христианской гуманитарнойакадемии[The Bulletinof RussianChristianHumanitarianAcademy]143143-148

Benevich Georgii2014 Богословско-полемическиесочиненияпрпМаксимаИсповедникаиегополемикапротивмоноэнергизмаимонофелитства[Theological-polemicalwritingsof StMaximusthe Confessorand hispolemicsagainstmonoenergismand monothelitism]In Benevich Georgii (ed) Прп Максим Исповедник Богословско-полемическиесочинения [St Maximus the Confessor Theological-polemical writings] St Petersburg11-298

Daley Brian 1982 Apokatastasis and ldquoHonorable Silencerdquo in Eschatology of Maximusthe Confessor In HeinzerFelixndashSchonbornChristoph(eds)MaximusConfessorActesduSymposiumsurMaximeleConfesseurFribourg2ndash5septembre1980Fribourg309-339

Farell Joseph 1989FreeChoicein StMaximusthe ConfessorSouthCanaanGarrigues Juan Miguel 1976MaximeleConfesseurchariteavenirdivindelrsquohommeParisLarchet Jean-Claude1996LadivinationdelrsquohommeselonsaintMaximleConfesseurParisMaximus 1865aMaximusEcheiridiatheologikakaipolemika[OpusculaTheologicaetPolemica]

In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91ParisMaximus 1865bMaximusEpistolia[Epistola]In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91

ParisMaximus 1865cMaximusI genomeneenAfrikeidialexistouMaximouprosPyrron[Disputacio

cumPyrrho]In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91ParisMaximus 1865dMaximusPeridiaforonaporiontonagionDionysioukaiGregoriou[DeVariis

Difficilibus Locis SanctorumDionysii etGregorii] In Migne Jaques Paul (ed) PatrologiaGraeca91Paris

Maximus 1865e Maximus Pros Thalassion [Ad Thalassium] In Migne Jaques Paul (ed)PatrologiaGraeca90Paris

Maximus 1982MaximusPefseiskaiApokriseis[QuaestionesetDubia]In DecklerckJose(ed)CorpusChristianorumSeriesGraeca10Brepols-Turnhout

Maximus 2011 Maximus Mystagogia [Mystagogia] In Boudignon Cristian (ed) CorpusChristianorumSeriesGraeca69Brepols-Turnhout

Anatolii Makohon

| 12 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

Manoussakis John 2013 The Dialectic of Communion and Otherness in St MaximusrsquoUnderstanding of the Will In VasiljevicMaxim (ed) Knowing the Purpose of Creationthroughthe ResurrectionAlhambra159ndash180

Petrov Valerii 2017AristNicomEthic III41111b4ndash71113b22КакисточникконцептуальногоаппаратавученииМаксимаИсповедникаоволениииволевомакте[AristNicomEthic III41111b4ndash71113b22Asthe Sourceof the ConceptualApparatusIn Maximusthe ConfessorrsquosTeachingaboutWilland VolitionalAct]In ΣΗΟΛΗ[Schole]112393-406

Plotinus 1988 Plotinus Enneads VI 6-9 In Armstrong Arthur Hilary (ed) Plotinus withan EnglishTranslationvolVIICambridge-London

Riou Alain 1973LeMondeetlrsquoEgliseselonMaximeleConfesseurParisRist John 2005Плотинпутькреальности[PlotinusThe Roadto Reality]StPetersburgSherwood Polikarp1955The EarlierAmbiguaof SaintMaximusthe Confessorand HisRefutation

Of OrigenismRomaeThunberg Lars 1995 Microcosm and Mediator The Theological Antropology of Maximus

the ConfessorChicagoand LaSalleZizioulas John2013Personand Naturein theTheologyof StMaximusthe ConfessorIn Vasiljevic

Maxim(ed)Knowingthe Purposeof Creationthroughthe ResurrectionAlhambra85-114

SUMMARY ESCHATOLOGY OF WILL IN THE TEACHINGS OF MAXIMUSTHE CONFESSORThe articlediscussesthe eschatologicalstateof willof intelligentbeingsin the teaching of the Byzantine theologian and philosopher Maximus the ConfessorThe problemof the finalstateof humanexistencerestsin a differentunderstandingof freedomexpressedin thecategoriesof willSomeresearchersacceptthe existenceof the gnomicwillin eschatonotherstalkaboutitsdeactivationWeexaminethe problemthroughthe prismof eschatologicalteachingof the reverendfatherwherethe endof existencemetaphysicallysupersedesthe beginningwhichwasreflectedin Maximusrsquoscritiqueof origenismWefurtherlookintothe processof the actof willthatconsistsof twelvestagesstartingfrom the intelligentnatureand itsvolitionand finishingwithmakinga decisionand reposeWehaveidentifiedstagesatwhichthe naturalwillbecomesa gnomiconetransitioningto the stateof deliberatechoicewhichisconnectedwithsinResearchingMaximusthe Confessorrsquosrelevantworkson deificationand eschatologicalstateof beingswehaveshownthe absenceof the processof choiceand gnomicwillin eschatonThe researchanalysesthe textsof the GreatEthicsbyAristotleand Ennead68byPlotinuswhichhavenotbeensufficientlystudiedin thecontextof the researchon MaximusrsquoseschatologyAsa resultof the analysiswehaveidentifiedthatgnomic process is deactivated at the verge of the stages four (volition) and five (search)whichnaturally leads to the cancelling at the stage six (considerationhesitation) aswellThis allowsusto criticallyreassessthe viewsof personalistson the freechoiceand the freewill Personalists valorize hypostasity at the cost of nature which they understand tooabstractlyand functionallyneglectingitsapophatictruthwhichalsoimpactsthe teachingaboutwillthe freedomof whichaccordingto the teachingof Maximusthe Confessorshouldnotbelimitedbya deliberatechoiceprocess

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 13 |

AnatoliiMakohonPhDstudentSumyStateUniversityDepartmentof Philosophy2Rymskogo-Korsakovast40007SumyUkraineanatolymakogongmailcom

| 14 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

VZŤAH PREDROMAacuteNSKEHO KOSTOLA NA DEVIacuteNE K DALMAacuteTSKEJ ARCHITEKTUacuteRE

Relation of the pre-Romanesque Church at Deviacuten to Dalmatian Architecture

Martin Illaacuteš

DOI1017846CL201811214-34

Abstract ILLAacuteŠMartin Relation of the pre-Romanesque Church at Deviacuten to Dalmatian Architecture The subject of the study is the structural and iconographic-iconologicalanalysisof the ground-planof the pre-RomanesqueGreat-Moravianchurchin DeviacutenCastlefrom the 9thcenturyThe studyalsoattemptsto definethe buildingstagesthatcanbeidentifiedin thebuildingdevelopmentof the ground-planAftera criticalanalysisthe buildingcanbe interpretedasan early-medieval adaptationof a definedmodelof the Dalmatian late-antiquechurchthroughDalmatianpre-RomanesquearchitectureAsthe sourcethe threelate-antique churches in Dalmatia used also in the early-middle ages may be identified(BilicePridragaSutivan)The ground-planof the Deviacutenchurchmaybeanalysedbyseveralconstructionplansbasedon differentplanimetricmethodsof constructionfrom whichonecanbeanalogicallyappliedin theplansof the threeDalmatiantriconchsThe Deviacutenchurchwasprobablyconstructedusinga CarolingianfootThe ground-planof the Deviacutenchurchwasa resultof onebuildingprojectbuttwoground-planelementsareobviouslythe separatebuilding interventionsOne intervention is presented by a middle transverse foundationstripe servingas the baseof the chancel screenwhichwasa partof the originalbuildingplanThe second intervention ispresentedby the additional intervention in themasonryof the northernapsewhichcanbeinterpretedasa rebuildingof the northernapsecausedbythe staticdisorderin thesecondbuildingstage

Keywordschurch triconch Deviacuten Great Moravia pre-Romanesque architecture Dalmatian architecture

Abstrakt ILLAacuteŠMartin Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacute-rePredmetomtejtoštuacutedieještrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapocircdo-rysupredromaacutenskehoveľkomoravskeacutehokostolana Deviacutenskomhradez 9storočiaŠtuacutediasa taktiežpokuacutešadefinovať stavebneacuteetapyktoreacutemožno identifikovaťv stavebnomvyacutevojipocircdorysuPo kritickejanalyacutezemožnostavbuinterpretovaťakovčasnostredovekuacuterecepciudefinovaneacutehomodeludalmaacutetskehoneskoroantickeacutehokostolasprostredkovanuacutedalmaacutetskoupredromaacutenskou architektuacuterou Ako vzor možno identifikovať tri neskoroantickeacute kostolyv Dalmaacuteciiktoreacutebolivyužiacutevaneacute i vovčasnomstredoveku (BilicePridragaSutivan)Pocirc-dorys deviacutenskeho kostolamožno analyzovať pomocou niekoľkyacutech konštrukčnyacutech plaacutenovzaloženyacutechna rocircznychplanimetrickyacutechkonštrukčnyacutechmetoacutedachz ktoryacutechjednumožnoaplikovaťajna pocircdorysytrochdalmaacutetskychtrikonchDeviacutenskykostolbolpravdepodobnekonštruovanyacutes dĺžkovoumieroukaroliacutenskejstopyPocircdorysdeviacutenskehokostolabolvyacutesled-komjedneacutehostavebneacutehoprojektuavšakdvaprvkypocircdorysusuacutezjavnesamostatnyacutemista-vebnyacutemizaacutesahmiPrvyacutezaacutesahpredstavuje strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesktoryacute sluacutežil akozaacutekladpredoltaacuternejpriečkyktoraacutebolasuacutečasťoupocircvodneacutehoprojektuDruhyacutestavebnyacutezaacutesah

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 15 |

predstavujedodatočnyacutezaacutesahdo murivasevernejapsidyktoryacutemožnointerpretovaťakopre-stavbusevernejapsidyvyvolanuacutestatickouporuchoua akodruhuacutestavebnuacuteetapu

Kľuacutečoveacute slovaacutekostol trikoncha Deviacuten Veľkaacute Morava predromaacutenska architektuacutera dalmaacutetska architektuacutera

Predmetomtejtoštuacutedieještrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacuteza1pocircdorysuvčas-nostredovekeacutehokostolana DeviacutenskomhradeŠtuacutediasazaacuteroveňpokuacutešadefinovaťa interpreto-vaťstavebneacutefaacutezyrespstavebneacuteetapyktoreacutemožnov stavebnomvyacutevinepocircdorysuidentifikovaťŠtuacutedianadvaumlzujena skoršiuautorovupraacutecuktorejobsahomjeinterpretaacuteciafunkcieprovenien-ciea priestoroveacutehousporiadaniatejtovčasnostredovekejstavbyna zaacutekladejejformaacutelneja dispo-zičnejanalyacutezya komparaacutecie(Illaacuteš2011b)

Zaacuteklady stavbyboli archeologicky skuacutemaneacutev rokoch1921ndash22 1935a 1980keďbolod-krytyacute jej kompletnyacute pocircdorys (Plachaacute ndash Hlavicovaacute 1981 435-436 stručnyacute prehľad vyacuteskumovv Štefanovičovaacute 1993 308-309 aleboPlachaacute ndashHlavicovaacute 2011 73)Na zaacuteklade vyacutesledkov po-sledneacutehovyacuteskumuz 80rokovbola stavbainterpretovanaacuteakokostola prostredniacutectvomhrobovna okolitompohrebiskuboladatovanaacutedo 2polovice9storočia(Štefanovičovaacute1993309-311PlachaacutendashHlavicovaacute201189-101)2

Malyacute počet hrobov z 9 storočia a ich relatiacutevne veľkaacute vzdialenosť od stavby ako aj značneacutemnožstvo riacutemskeho stavebneacutehomateriaacutelu sekundaacuterne použiteacuteho v murive stavby suacute priacutečinoupochybnostiacute o včasnostredovekom datovaniacute stavby a uacutevah o jeho neskoroantickom datovaniacute(Měřiacutenskyacute2006608Polaacuteček200813)Takeacutedatovanie jevšakvyluacutečeneacutesuperpoziacutecioustavbyk objektuz 5 storočiaa absenciouakeacutehokoľvekrelevantneacutehonaacutelezoveacutehokontextuzo 6až8 sto-ročia ktoryacute by svedčil o vzniku tejtomurovanej stavby v tomtoobdobiacute t j pred 9 storočiacutem(PlachaacutendashHlavicovaacute201175-77)3

Včasnostredovekyacutekostolna Deviacutenskomhradejesvojiacutempocircdorysomvyacutenimočnyacutev sakraacutelnejarchitektuacuterena uacutezemiacuteVeľkejMoravyi v strednejEuroacutepe9storočia4Ideo trikonchus trojicouidentickyacutechapsiacutedna pocircdorysepiacutesmenaU umiestnenyacutechtesnepri sebea spriemerommenšiacutemnežjepriemerlodePozdĺžnaloďstavbyječlenenaacutetromipriečnymizaacutekladovyacutemipaacutesmideliacimipocircdorysna štyrinerovnakoveľkeacuteplochyStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesniejepreviazanyacuteso zaacute-kladmiobvodovyacutechmuacuterovZaacutekladysevernejapsidybolineskocircrdoplneneacutev interieacuteriajexterieacuteriobmurovkou(obr1)

Vyacutenimočnaacutepocircdorysnaacutedispoziacuteciastavbyktoraacutevo vaumlčšineodbornej literatuacuteryvenovanejto-mutokostolustaacuteleostaacutevanevyriešenouotaacutezkoujepriacutečinoudiametraacutelneodlišnyacutechinterpretaacuteciiacutejejpriestoroveacutehoa funkčneacutehousporiadaniaktoreacute suacutezaloženeacutena predpokladečlenenia stavbyna viacmiestnostiacutes rozličnyacutemifunkciami(napriacutekladŠtefanovičovaacute1989118Rodzińska-Chorąży200045-52Vančo200238-39)Viacereacutez tyacutechtoteoretickyacutechvariantovmožnoz viaceryacutechdocircvo-dovvyluacutečiťakonepravdepodobneacutealebocelkomnereaacutelneAkopriacutekladmožnouviesťinterpretaacuteciustavbyakopalaacutecas palaacutecovoukaplnkouktoraacutemaacutebyťnajstaršiacutempriacutekladomspojeniaprofaacutennej

1 Tieto metodickeacute vyacutechodiskaacute na uacutečely vyacuteskumu predromaacutenskej sakraacutelnej architektuacutery v Čechaacutechna Moravea nazaacutepadnomSlovenskuodporuacutečaMVančo(2011152-153)

2 MVančostavbudatujeažna koniec9storočia(200246)Najnovšiesaobjavilauacutevahao datovaniacutekostoladokoncapred polovicu9storočia(Chorvaacutetovaacute2017118-121)

3 KHarmadyovaacute(2012353)nedaacutevnouvaacutedza(bezodkazuna relevantnyacutezdroj)žepod zaacutekladmikostolabolodkrytyacutekolovyacuteobjektz 8storočiačovšaknemaacuteoporuv inejliteratuacutere

4 V stredneja zaacutepadnejEuroacutepemožnov 9storočiacutenaacutejsťlenniekoľkokostolovs trikonchaacutelnympocircdory-somMuumlstairWerdenHalberstadtNeussIngelheimFeacutecampQuerquevillea Wandrille(Illaacuteš2014166Tab VII)

Martin Illaacuteš

| 16 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

a sakraacutelnejstavbyv stredoeuroacutepskomprostrediacutea ktoreacutehomladšiepriacutekladysuacuteznaacutemez viaceryacutechpoľskyacutechlokaliacutetz 2polovice10a z 11storočia(Rodzińska-Chorąży200050-51)Porovnanies ostatnyacutemikostolmia palaacutecovyacutemirespnadštandardnyacutemiobytnyacutemistavbamiv prostrediacuteVeľkejMoravya s ňousuacutevisiacichoblastiach(PanoacuteniaČechy)kderezidenčnyacuteobjektbolvždystriktneoddelenyacuteod sakraacutelnejstavbyvšakvylučuježebytuv 9storočiacutevzniklotakeacutekompaktneacutespojeniesakraacutelnehoa profaacutennehoobjektuakeacutepoznaacutemez druhejpolovice10storočiana uacutezemiacutePoľska(Illaacuteš2011b21)5Z rovnakeacutehodocircvoduktoryacutejepriacutečinourozličnyacutechinterpretaacuteciiacutepriestoroveacutehoa funkčneacutehousporiadaniastavbysarocirczniaajnaacutezoryna identifikaacuteciuproveniencietejtostavbya tood longobardskejčiriacutemskejkuriaacutelnejreprezentačnejarchitektuacuterycezdalmaacutetskučibalkaacutenskuarchitektuacuteruažpo byzantskuacutearchitektuacuteru (Štefanovičovaacute1993311Vančo200239PlachaacutendashHlavicovaacute201184-88Ruttkay201287)

Zovšetkyacutechalternatiacutevinterpretaacuteciefunkciea usporiadaniastavbysapo kritickejanalyacutezeakonajpravdepodobnejšiazdaacuteinterpretaacuteciastavbyakokostolas jednounedelenoupozdĺžnouloďou(Illaacuteš2011b22-23)K tomutozaacuteveruvediena jednejstraneanalyacutezazachovanyacutechmuriacuteva kon-textostatnyacutechsakraacutelnychstaviebna uacutezemiacuteVeľkejMoravya nadruhejstraneformaacutelnaanalyacutezadispoziacuteciestavbya jejkomparaacutecias analogickyusporiadanyacutemikostolmiz 5ndash6storočiana uacuteze-miacute Dalmaacuteciea Noricandashs kostolomsvJaacutenaKrstiteľav Sutivane(Vežić20113843)kostolomsv Martinav Pridrage (Vežić201134-3740-42)kostolomneznaacutemehozasvaumlteniav Biliciach(Vežić20113742)a kostolomsvPetrav Lendorfe-Holziktoryacutesvojukonečnuacutepodobutrikon-chynadobudolpo prestavbev 6storočiacute(Glaser2003427436)Minimaacutelnetriz uvedenyacutechsta-vieb(nachaacutedzajuacutecesav Dalmaacutecii)plnilisvojufunkciuajvo včasnomstredovekua ešteniekoľkoďalšiacutech storočiacute (kostol svMartina v Pridrage je živyacutem kostolom dodnes)Deviacutensky kostol sas tyacutemitostavbamizhodujeanalogickoupocircdorysnoudispoziacutecious typickyacutemicharakteristickyacutemiznakmi(trikonchas vyacuterazne pozdĺžnouloďoua strojicouidentickyacutechalebotakmeridentickyacutechapsiacuted umiestnenyacutechtesnepri sebes menšiacutempriemeromnežjepriemerlode)akoajrozmermiviaceryacutechparametrov(Illaacuteš2011b29-31)Priečnezaacutekladoveacutepaacutesyodkryteacutev deviacutenskejstavbelenbdquovuacuterovnipod dlaacutežkouldquo(napriacutekladPlachaacutendashHlavicovaacute201184)ktoreacutenikdenevystupujuacutedo takejvyacuteškyakozachovaneacuteobvodoveacutemurivoneboliso všetkoupravdepodobnosťouzaacutekladmipriečokaleboli lenzaacutekladmipriacutestennyacutech interieacuterovyacutech lizeacutenPraacuteve takyacutezaacutekladovyacutepaacutesnesuacuteci lenpaacuterpriacutestennyacutechlizeacutenniemurovanuacutepriečkunachaacutedzamev jednompriacutepadedalmaacutetskychneskoroan-tickyacutechkostolov(kostolsvJaacutenaKrstiteľav SutivaneIllaacuteš2011b30-31)6Priečnezaacutekladoveacutepaacutesys lizeacutenamitedadeliliinterieacuterkostolana niekoľkonerovnakyacutechtraveacute

Tietoformaacutelnezhodydeviacutenskehokostolas dalmaacutetskymineskoroantickyacutemikostolmidovoľujuacuteidentifikovaťajnajpravdepodobnejšiuprovenienciudeviacutenskehokostolandashidezrejmeo recepciuurčiteacuteho vymedzeneacuteho modelu dalmaacutetskeho neskoroantickeacuteho kostola prostredniacutectvom dal-maacutetskejpredromaacutenskejarchitektuacuteryktoraacutevo včasnomstredovekuaktiacutevnečipasiacutevnerecipovalaa transformovaladomaacutecedalmaacutetskeneskoroantickeacutevzorya predlohy(Illaacuteš2011b31-3237-38)Hociv samotnejdalmaacutetskejpredromaacutenskejarchitektuacuterenepoznaacutemeanalogickuacutepredromaacutenskustavbuktoraacutebybolavyacutesledkompodobnejrecepcieniejeto prekaacutežkouDalmaacutetskapredromaacutenska

5 Jednouz priacutečinpre ktoreacutev priacutepadedeviacutenskejstavbynemohloiacutesťo rezidenčnyacuteči inyacuteprofaacutennyobjektjeexistenciahrobovktoreacutebysotvamohlibyťuloženeacutek stavbektoraacutenebolakostolomRelatiacutevneveľkaacutevzdialenosťhrobovz 9storočiaod kostolana Deviacutenenemocircžebyťindiacutecioupre interpretaacuteciutejtostavbyakospojeniaobjektus profaacutennou(palaacutec)a sakraacutelnoufunkciou(kaplnka)pričomhrobybyboliukladaneacutepraacutevepri sakraacutelnejčastistavbyakonajnovšieuvažujuacuteMSamuela BPomfyovaacute(2015100)pretožesku-pinauvedenyacutechhrobovsanachaacutedzabližšiepraacutevek domnelejprofaacutennejčastistavbynievšakk domnelejkaplnke

6 Tuacutetointerpretačnuacutemožnosťpriečnychzaacutekladovyacutechpaacutesovdeviacutenskehokostolauvaacutedzano zaacuteroveňodmie-taTRodzińska-Chorąży(20003746)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 17 |

architektuacuteratundashpodobneakov mnohyacutechinyacutechpriacutepadochndashzachovalaneskoroantickeacutekostolyv SutivaneBiliciachi Pridragev celejichzachovanejhmotea s minimaacutelnymizaacutesahmiichadapto-valaprostriedkamipredromaacutenskehoumenianajmaumls ohľadomna včasnostredovekeacutepožiadavkyna liturgickeacutefunkciea členeniesakraacutelnehopriestoru(išlonajmaumlo vybaveniekostolovvnuacutetornoukamenaacuterskouvyacutezdoboupredovšetkyacutempredoltaacuternoupriečkou)7

Pre docircslednuacute komparaacuteciu deviacutenskeho kostola s jeho dalmaacutetskymi neskoroantickyacutemi ana-loacutegiami je potrebneacute pokuacutesiť sa i o štrukturalistickuacute a ikonograficko-ikonologickuacute analyacutezu ichpocircdorysov

V suacutevislosti s viaceryacutemi rozmerovyacutemi zhodamipocircdorysudeviacutenskehokostola s pocircdorysmitrochdalmaacutetskychkostolovjepotrebneacutezistiťakaacutedĺžkovaacutemierabolapoužitaacutepri konštrukciipocirc-dorysudeviacutenskehokostolaTo jemožneacutena zaacutekladezistenia čirozmeryjednotlivyacutechparametrovpocircdorysudeviacutenskehokostolapo vyjadreniacutev niektorejdobovejdĺžkovejmierezodpovedajuacutecelyacutemčiacuteslama činesuacutev sebe určituacutenajmaumlkresťanskuacutenumerologickuacutesymbolikualebomajuacuteaspoňvše-obecneokruacutehlehodnotypriacutepadnečiideo naacutesobkytakyacutechhodnocirct(Vančo2011152)8Do uacutevahyprichaacutedzajuacutev podstatedvedĺžkoveacutemieryktoryacutechpoužitiemožnov strednejEuroacutepe9 storočianajpravdepodobnejšie predpokladať a to riacutemska stopa s typickoudĺžkou 296 cm (ktoruacute všakvo včasnomstredovekuspravidlamožnozaokruacutehliťna 30cm)a karoliacutenskastopas dĺžkouoscilu-juacutecouokolo333cm9

Z 52 sledovanyacutech parametrov pocircdorysu deviacutenskeho kostola (podľa pocircdorysu v Plachaacute ndashHlavicovaacutendashKeller199090)10jemožneacute31vyjadriťv riacutemskychstopaacutecha 27v karoliacutenskychsto-paacutechtakabyrozmeri pozohľadneniacutemaximaacutelnejtolerovateľnejodchyacutelkyv rozsahujednejstopyzodpovedalčiacuteslu s určitoukresťanskousymbolikoualebonejakejvšeobecneokruacutehlejhodnoteNapriek určitej štatistickej prevahe parametrov vyjadriteľnyacutech v riacutemskych stopaacutech však nejdeo rozdieltakvyacuteznamnyacuteabysadalojednoznačnekonštatovaťpoužiteriacutemskejstopyakostavebnejdĺžkovejjednotky

V trochneskoroantickyacutechdalmaacutetskychtrikonchaacutechbolanepochybnepoužitaacutedĺžkovaacutemierariacutemskejstopytakžebybolomožneacutepredpokladaťjejpoužitieajv deviacutenskomkostoleV rozme-rochdeviacutenskehokostolaa trochdalmaacutetskychkostolovmožnodokoncaidentifikovať8zhodnyacutechrozmerovniektoryacutechparametrovNapriektomuvšakniejenevyhnutneacutepredpokladaťajpoužitiezhodnejdĺžkovejmieryAkbolizhodyniektoryacutechrozmerovdeviacutenskehokostolaa trochdalmaacutet-skychkostolovvyacutesledkomuacutemyselnejrecepciemuselibyichhodnotyzodpovedaťsymbolickyacutemčiacuteslamčiinyacutemokruacutehlymhodnotaacutemajvtedyakbyv priacutepadedeviacutenskejstavbybolapoužitaacuteinaacutedĺžkovaacutemieranežv priacutepadetrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolovtjkaroliacutenskastopaTuacutetopodmienkuspĺňa5zhodnyacutechrozmerovJetuvšakajmožnosťžerozmeroveacutezhodyv pocircdorysochdeviacutenskehokostolas podobnyacutemidalmaacutetskymikostolminebolivyacutesledkompriameja uacutemyselnej

7 K otaacutezkevplyvua prispocircsobovanianeskoroantickyacutechkostolovv byzantskeja chorvaacutetskejDalmaacuteciipozriJurković2000182aleboMarasović2008204-211K probleacutemupredromaacutenskejtransformaacutecieneskoroan-tickyacutechkostolovna vyacutechodnomJadranevšeobecnepozriJurković1988-198942

8 Rozmerykostolovbolipri projektovaniacutekostolova konštrukciiichpocircdorysovpriestorova hmotyinten-cionaacutelnevyberaneacuteakourčiteacute ustaacuteleneacutehodnotyrespichnaacutesobkyčipodielyktoreacutebolipodriadeneacutepre-dovšetkyacutemsymbolikeprameniacejzo Svaumlteacutehopiacutesmaa tobuďpriamoalebonepriamoprostredniacutectvomimitovaniainyacutechsakraacutelnychstaviebsluacutežiacichakovzor

9 Použitie tzv langobardskejstopys dĺžkou43cmalebo365cmv našomprostrediacutemožnosotvapred-pokladaťkeďžepoužiacutevaniestocircps toutodĺžkouniejev 9storočiacutev strednejEuroacutepespoľahlivodoloženeacute(napriacutekladVančo2011135)

10 Autorsledovalvšetkyšiacuterkoveacutea dĺžkoveacuteparametrevšetkyacutechštrukturaacutelnychprvkovpocircdorysuNa uacutečelytejtoštuacutediesametrickeacuterozmerypocircdorysuz docircvodunepravidelneacutehopriebehuzachovaneacutehomurivaresplenmaltoveacutehopodzaacutekladoveacuteholocircžkaspravidlazaokruacutehlilina celyacutech5cm

Martin Illaacuteš

| 18 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

recepcie jednotlivyacutechparametrov ale boli docircsledkompoužitia jedneacuteho či viaceryacutech zhodnyacutechalebopodobnyacutechmodulova konštrukčnyacutechplaacutenovPretojepotrebneacutepokuacutesiťsaidentifikovaťvyacute-chodiskoveacutemodulya použiteacutekonštrukčneacuteplaacutenyaplikovaneacutena pocircdorysyvšetkyacutechanalyzovanyacutechstavieb

Na pocircdorys deviacutenskeho kostola možno aplikovať viac konštrukčnyacutech plaacutenov založenyacutechna rocircznych planimetrickyacutech metoacutedach vyacutestavby dynamickeacute štvoruholniacuteky11 kvadratuacutery12X-figuacutery13kružnice14Kriteacuteriom ichpoužiteľnosti je ichkomplexnyacutevzťahk reaacutelnemupocircdory-sutjžekaždyacutez nichmusiacutevymedzovaťniekoľkoparametrovpocircdorysukostolas maximaacutelnoutolerovateľnouodchyacutelkouv rozsahu jednej stopy (Vančo2011138152)15Zaacutekladomkaždeacutehoz aplikovanyacutechkonštrukčnyacutechplaacutenovjepritomjedenzaacutekladnyacutevyacutechodiskovyacuterozmertjmodul16obsahujuacutecičiacuteslos určitoukresťanskousymbolikourespokruacutehlouhodnotou

Konštrukčneacute plaacuteny identifikovaneacute v pocircdoryse deviacutenskeho kostola spolu navzaacutejom suacutevisiaa navzaacutejomsapodmieňujuacutepričomažspoločnevymedzujuacutevšetkypodstatneacuteparametrepocircdorysukostolaJezaujiacutemaveacutežetakmervšetkyaplikovaneacutekonštrukčneacuteplaacutenysapriamoalebonepriamo(prostredniacutectvomineacutehoz plaacutenov)odviacutejajuacuteod stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu(od jehozaacutepadneacuteholiacuteca)Strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretonapriektomuženebolpreviazanyacutes obvo-dovyacutemmurivommuselbyťsuacutečasťoupocircdorysukostolaužod počiatkupričommuselmaťzaacutesadnyacute

11 Ideo planimetrickuacutekonštrukciukdesaštvoruholniacutekyradiaza seboutakžesuacutečetspoločnejdĺžkyprveacute-hoštvoruholniacuteka(štvorca)a najbližšiehosusedneacutehoštvoruholniacutekasarovnaacuteuhlopriečkeprveacutehoz nich(štvorca) suacutečet dĺžok prvyacutech dvoch štvoruholniacutekov a nasledujuacuteceho tretieho štvoruholniacuteka sa rovnaacutespoločnejuhlopriečkeprvyacutechdvochštvoruholniacutekovatďMatematickymožnosuacutečetdĺžokprvyacutechdvochštvoruholniacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic2suacutečetdĺžokprvyacutechtrochštvoruhol-niacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic3suacutečetdĺžokprvyacutechštyrochštvoruholniacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic4t jdvojnaacutesobkuprveacutehoštvorcaatď(napriacutekladVančo200237-38)

12 Ideo aplikaacuteciuštvoruholniacutekovaleboidentickyacutechštvorcovpriacutepadneichpoloviacutecaleboďalšiacutechpodielovaleboajurčiteacutehopočtuidentickyacutechtzvaditiacutevnychobdĺžnikovpridaacutevanyacutechk inyacutemkonštrukčnyacutemplaacute-nomZa osobitnyacutevariantsysteacutemukvadratuacutermožnopovažovaťi tzvmodulovyacuteraster(Hecht19786278)

13 MetoacutedatzvX-figuacuterjevariantomtriangulaacuteciekeďsana pocircdorysaplikujuacuterovnostranneacutetrojuholniacutekytakžezaacutekladňatrojuholniacutekajeumiestnenaacutepriečnena pozdĺžnuosstavbyK použitiutohtosysteacutemupozrinapriacutekladTKuumlntzel(20151-60)

14 Systeacutemkružniacutecmožnobez probleacutemovaplikovaťna polkruhovouzavreteacuteapsidya nacentraacutelnestavbynolenťažkomožnotuacutetometoacuteduaplikovaťna kvadratickeacutepocircdorysyakoto navrholJPošmournyacute(1964187-202)respakoto v podstatebez vyacutehradprijaliďalšiacutebaacutedatelia(napriacutekladStruhaacuter1977Rodzińska-Chorąży200036-37Botek201450-51)napriektomužeJPošmournyacute(akoajAStruhaacutera TRodzińska-Chorążyv priacutepadedeviacutenskehokostola)pri formulaacuteciisvojejhypoteacutezyrektifikovalmoduloveacutesysteacutemyz idealizo-vanyacutecha pretonespraacutevnychpocircdorysovtakžejehozaacuteverysanezakladajuacutena reaacutelnychvyacutechodiskaacutecha suacutemylneacuteKritickyk použitiuPošmourneacutehokružnicoveacutehomodulu(napriacutekladVančo2011136-138)

15 Rozhodujuacutecimi kriteacuteriami pre identifikaacuteciu najpravdepodobnejšie použiteacuteho konštrukčneacuteho plaacutenu jenajmaumljehojednoduchosťkomplexneacutepokrytiehlavnyacutechštrukturaacutelnychprvkova podstatnyacutechparamet-rovpocircdorysu vzaacutejomnaacutesuacutevislosť jednotlivyacutechsuacutečastiacutekonštrukčneacutehoplaacutenua rozmeryzodpovedajuacutecekresťanskej symbolickejnumeroloacutegiiRovnako jedocircležiteacute ak saviacereacutepoužiteľneacutekonštrukčneacuteplaacutenynavzaacutejomdopĺňajuacuteTaktoidentifikovaneacutekonštrukčneacuteplaacutenyskuacutemanejstavbymožnopovažovaťza naj-reaacutelnejšiepričommožnozaacuteroveňpredpokladaťže takyacutetopostupkonštrukciepocircdorysustavbypoužili stredovekyacutestaviteľ

16 DefiniacuteciumoduluformulujeužVitruvius(Vitruvius197999)akočasťcelkuktoraacutejeprijataacuteza vyacutecho-diskoNezaacuteležiacutena tomčiideo čiacuteselnyacuteuacutedajtransformovanyacutedo rozmerovstavbyaleboideo planimetrickyacuteuacutetvarktoreacutehokombinovaniacutemsakonštruujepocircdorysa hmotastavbyTaacutetotransformaacuteciaa kombinaacuteciaspočiacutevav naacutesobeniacutea deleniacutemodulualeajv inommatematickomusporiadaniacute

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 19 |

vyacuteznampre priestoroveacutei funkčneacuteusporiadaniekostolaZdaacutesaženajskocircršloo septumrespcan-cellumtjpredoltaacuternupriečkurozdeľujuacutecuinterieacuterkostolana dvazaacutekladneacutepriestoryndashpriestorpre veriacich(quadratum populi)a priestorpre liturgiua kňazov(presbyterium)(Marasović2008187192196)

Konštrukčnyacuteplaacutendeviacutenskehokostolazaloženyacutena dynamickyacutechštvoruholniacutekoch17sapriamoodviacutejaod zaacutepadneacuteholiacutecastredneacutehozaacutekladoveacutehopaacutesuktoryacutepredstavujejehokonštrukčnyacutestred(obr21)Sieťdynamickyacutechštvoruholniacutekovpozostaacutevazo zaacutepadneja vyacutechodnejčastiZaacutepadnaacutečasťpozostaacutevaz dvochdynamickyacutechštvoruholniacutekovvyacutechodnaacutečasťpozostaacutevazo štyrochdyna-mickyacutechštvoruholniacutekovSieťdynamickyacutechštvoruholniacutekovvymedzujeexterieacuterstavbyna zaacutepade(sodchyacutelkou25cm)zaacutepadnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehovyacutechodneacuteliacuteces odchyacutelkou20 cm)strednyacute priečny zaacutekladovyacute paacutes (jeho zaacutepadneacute liacutece) napojenie severnej a južnej apsidy na loďv exterieacuteri(sodchyacutelkou25cm)zaacutevervyacutechodnejapsidyv interieacuteri t jvyacutechodnyacutezaacuteverceleacutehointerieacuterukostola(sodchyacutelkou10cm)a exterieacuterovuacutešiacuterkulodeVyacutechodiskovyacutemrozmeromt jmodulomjetuexterieacuterovaacutešiacuterkalode(680cm)ktoraacuteurčujerozmeryprveacutehodynamickeacutehoštvo-ruholniacuteka(štvorca)

Nakvadratuacuterachsuacutezaloženeacutetrikonštrukčneacuteplaacutenyktoreacutemožnoidentifikovaťv pocircdorysede-viacutenskehokostolaPrvyacutez nichpriamovychaacutedzaz konštrukčneacutehoplaacutenuzaloženeacutehona dynamic-kyacutechštvoruholniacutekochjevlastnejehoinyacutemvyjadreniacutem(obr22plnaacutečiara)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenpozostaacutevaz radu troch identickyacutechštvorcovz ktoryacutechdvazodpovedajuacuteobomštvorcomktoreacutesuacutečasťousietedynamickyacutechštvoruholniacutekova tretiacutezodpovedaacutetretiemuštvrteacutemua piate-mudynamickeacutemuštvoruholniacutekuvo vyacutechodnejčasti sietedynamickyacutechštvoruholniacutekovTyacutemtokonštrukčnyacutemplaacutenomzaloženyacutemna kvadratuacuterachsuacutevymedzeneacutetotožneacuteparametrepocircdorysuakov priacutepadekonštrukčneacutehoplaacutenuzaloženeacutehona dynamickyacutechštvoruholniacutekoch(svyacutenimkouzaacutepadneacutehoexterieacuterustavby)Modulomjeturovnakoexterieacuterovaacutešiacuterkalode(680cm)ktoraacuteurčujerozmeryidentickyacutechštvorcov

Druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterachpozostaacutevalenz jedneacutehoštvorca(obr22prerušovanaacutečiara)Štvorecnadvaumlzujena konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutechštvoruhol-niacutekocha tona jehovyacutechodneacuteukončenie(sodchyacutelkou10cm)Štvorecmaacute dĺžkustrany1145cmŠtvorecvymedzujezaacutevervyacutechodnejapsidyv interieacuteritjvyacutechodnyacutezaacuteverceleacutehointerieacuterukostolaďalejvyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehozaacutepadneacuteliacutece)a zaacuteverseverneji južnejapsidyv interieacute-ritjcelkovuacuteinterieacuterovuacutešiacuterkupresbyteacuteriaNa tentokonštrukčnyacuteplaacutenbezprostrednenadvaumlzujekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružniciach(viďnižšie)

Tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterach(obr31)nadvaumlzujena konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutech štvoruholniacutekoch respna prvyacutekonštrukčnyacuteplaacuten založenyacutena kvad-ratuacuterach a tona ichkonštrukčnyacute stred (zaacutepadneacute liacutece stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenpozostaacutevaz dvochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacutestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehozaacutepadneacuteliacutece)vyacutechodneacuteukončeniepozdĺžnehopriestorukostolatjviacuteťaznyacuteobluacutekvyacutechodnejapsidy(sodchyacutelkou10cm)a interieacuterovuacutešiacuterkulodeModulomjetuinterieacuterovaacutešiacuterkalode(540cm)Na tentokonštrukčnyacuteplaacutennadvaumlzujekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružni-ciach(pozrinižšie)pretožejeniacutemurčenyacutevyacutechodnyacuteinterieacuterseverneja južnejapsidya tona vyacute-chodnomukončeniacutepozdĺžnehopriestorukostola

17 NapocircdorysdeviacutenskehokostolaaplikovalmetoacutedudynamickyacutechštvoruholniacutekovMVančo(200078107-108200237-38)ktoryacutejuoznačujeakobdquodynamickeacuteobdĺžnikyldquohocijejsuacutečasťouokremobdĺžnikovsuacutei štvorceMVančovšakvo svojejaplikaacuteciidynamickyacutechštvoruholniacutekovna pocircdorysdeviacutenskehokos-tolavychaacutedzalz čiastočnenespraacutevnehopocircdorysupretožepoužiacuteva interieacuterovuacutedĺžkudruheacutehopriesto-ruod vyacutechodukostola(tjmedzivyacutechodnyacutema strednyacutempriečnymzaacutekladovyacutempaacutesom)240cmkyacutemv skutočnostitentopriestormaacuteinterieacuterovuacutedĺžku170cm

Martin Illaacuteš

| 20 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Konštrukčnyacute plaacuten založenyacute na X-figuacuterach nenadvaumlzuje na totožneacute vyacutechodisko ako kaž-dyacute z vyššie opiacutesanyacutech konštrukčnyacutechplaacutenovTento konštrukčnyacuteplaacutenpozostaacuteva z jeden a polX-figuacutery(obr32)Jehokonštrukčnyacutemstredomjeinterkolumniumstredneacutehopriečnehozaacuteklado-veacutehopaacutesuKonštrukčnyacuteplaacutenvymedzujeinterieacuterstavbyna zaacutepadestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehointerkolumnium) zaacutevervyacutechodnejapsidyv exterieacuteria interieacuterovuacutešiacuterkulodeModulomjetuinterieacuterovaacutešiacuterkalode(540cm)Hocitentokonštrukčnyacuteplaacutenvymedzujeniekoľkoparametrovpocircdorysunemaacutes ostatnyacutemiopiacutesanyacutemikonštrukčnyacutemiplaacutenmisuacutevislosťpredovšetkyacutemnemaacuteto-tožneacutevyacutechodisko(zaacutepadneacuteliacutecestredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenniejepre vyacutestavbupocircdorysukostoladocircležityacutekeďženiacutemvymedzeneacuteparametrepocircdorysumožnovymedziťi nazaacuteklade ostatnyacutechopiacutesanyacutechkonštrukčnyacutechplaacutenova manipulaacutecious hruacutebkoumu-riva(65-70respaž75cm)

Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružniciachpozostaacutevaz trochidentickyacutechkružniacutec(obr22)Kružnicenadvaumlzujuacutena druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuteretjna niacutemvymedzeneacuteinterieacuteroveacutezaacuteveryapsiacutedakoaj natretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterachtjna niacutemvymedzeneacuteinterieacuteroveacutevyacutechodneacuteukončeniepozdĺžnehopriestorukostolaktoreacutezaacuteroveňurčujevyacutechodnyacute interieacuter severnej a južnej apsidyKružnice vymedzujuacute interieacuter všetkyacutech troch apsiacutedMajuacutepriemer340cm18

Z uvedenyacutechanalyacutezvyplyacutevažeprimaacuternudocircležitosťmalkonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dyna-mickyacutechštvoruholniacutekocha zaacuteroveňjehovariantv podobeprveacutehokonštrukčneacutehoplaacutenuzalože-neacutehona kvadratuacuterachNa tietodvakonštrukčneacuteplaacutenynadvaumlzujedruhyacutea tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterKonštrukčnyacuteplaacutenkružniacutecnadvaumlzujeažna druhyacutea tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterTietosuacutevislostizaacuteroveňdovoľujuacuterekonštruovaťi postupprojektantapri plaacutenovaniacutepocircdorysu19

Konštrukčnyacuteplaacutendynamickyacutechštvoruholniacutekova prvyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvad-ratuacuterachvymedzujuacutena plochepocircdorysudeviacutenskehokostolaniekoľkoplocircchktoryacutemmožnopri-piacutesaťšpecifickeacutefunkciepriestoroveacutehousporiadaniakostolaNajzaacutepadnejšiacutez dynamickyacutechštvo-ruholniacutekova triidentickeacuteštvorcevymedzujuacuteštyriplochyplochuod zaacutepadneacutehoexterieacuterustavbypo zaacutepadnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesplochuod zaacutepadneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesupo strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesplochuod stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesupo exterieacuteroveacutenapoje-nieapsiacutedna obvodoveacutemuacuterykostola(natejtoplochesanachaacutedzavyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes)a plochuod exterieacuteroveacutehonapojeniaapsiacutedna obvodoveacutemuacuterykostolapo interieacuterovyacutezaacutevervyacutechodnejapsidyTaktovymedzeneacuteplochymožnovzhľadomna obvykleacuteinterieacuteroveacuteusporiadaniekostolov interpretovaťnajskocircr ako vstupneacute traveacute20 ďalej vlastnuacute loď akopriestorpre veriacich(quadratum populi)a presbyteriumpozostaacutevajuacutecez oltaacuternehopriestorua sanktuaacuteriaZaacuteroveňjeobomauvedenyacutemikonštrukčnyacutemiplaacutenmiurčenaacutepravdepodobnaacutepolohapredoltaacuternejpriečkyna strednompriečnomzaacutekladovompaacuteseUmiestnenieoltaacuteramožnopredpokladaťna vyacutechodnom

18 Priemerapsiacutedjevo viacuteťaznomobluacuteku330cmnov najširšommiesteinterieacuteruapsiacuteddosahujeaž340cm(v najzachovalejšiacutechmiestachpocircdorysutjv severneja vyacutechodnejapside)pretosav tejtoštuacutediiberieza zaacutekladkonštrukčneacutehoplaacutenukružniacutecvaumlčšiacutez obochrozmerovApsidymajuacutev docircsledkutohomiernepodkovovityacutepocircdorys

19 Jepravdepodobneacutežestavebniacuteremeselniacuteciajv tereacutenezopakovalivšetkykonštrukčneacuteplanimetrickeacutepo-stupyktoreacutepoužilprojektantbdquozastolomldquov malejmierke(ČihaacutekovaacutendashMuumlller20151319)Plaacutenovaniepocircdorysuv tereacuteneprebiehalonepochybnetounajjednoduchšoumetoacutedoundashpoužitiacutemkolova povrazov(Hecht197879-81)Pri vytyčovaniacutepocircdorysustavbyv tereacutenevo veľkejmierketaknevyhnutnevznikalirocircznechybya nepresnostinotiemohlibyťajdocircsledkommodifikaacuteciea improvizaacuteciepri realizaacuteciistavby(ČihaacutekovaacutendashMuumlller20159)

20 Totovstupneacute traveacute jesvojiacutemumiestneniacutema virtuaacutelnympriestorovyacutemvymedzeniacutemsnaacuteďpozostatkomnarthexučipredlodia(pronaos)v uacuteplneredukovanejformeNarthexanipronaosužvo včasnostredove-komkontexteneplnilisvojuobsahovuacuteaniformaacutelnufunkciu

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 21 |

priečnomzaacutekladovompaacutese(Illaacuteš2011b31)21ktoryacutebolvymedzenyacutedruhyacutemkonštrukčnyacutemplaacute-nomzaloženyacutemna kvadratuacuterachtentodruhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterbytedavymedzovalcelyacuteposvaumltnyacutepriestorkostolaod oltaacuterapo zaacuteveryvšetkyacutechtrochapsiacutedUvedenyacutemipostupmitedamožnoidentifikovaťvšetkypodstatneacuteprvkyinterieacuterukostola

Narozdielod vyššieuvedenyacutechneskoroantickyacutechdalmaacutetskychtrikonchktoreacutepredstavujuacutenajbližšie analoacutegie k deviacutenskemu kostolu presbyteacuteriumdeviacutenskeho kostola zahŕňa všetky triapsidypričom oltaacuter s predoltaacuternoupriečkou jevysunutyacutepred trojapsidovyacutezaacuteverpresbyteacuteriaV uvedenyacutechneskoroantickyacutechtrikonchaacutechbololtaacuterumiestnenyacutevo vyacutechodnejapsidea taacutebolaod ostatneacutehopriestorukostolaoddelenaacutepredoltaacuternoupriečkou respohradouUvedenyacute roz-dielsuacutevisiacuteso zmenouliturgickejorganizaacuteciea funkciebočnyacutechpriestorovpresbyteacuteriaktoreacutesav neskorej antike spravidla využiacutevali akoprothesis a diakonikonVo včasnomstredoveku taacutetoobsahovaacutestraacutenkabočnyacutechpriestorovpresbyteacuteriazaniklarespbolanahradenaacuteinoufunkciou(najmaumlbočneacuteoltaacutere)hociformaacutelneusporiadanieostalozachovaneacute(Jurković1988-198943-44Marasović2008192)Včasnostredovekeacutepriestoroveacutevymedzenietrikonchaacutelnehozaacuteverupodob-neacutedeviacutenskemukostolumocircžemenaacutejsťnapriacutekladv kostoleNajsvaumltejšiehoSpasiteľapri prame-ni Cetiny(4 štvrtina9storočiaChorvaacutetsko)kdeoltaacuternebolumiestnenyacutevo vyacutechodnejapsidealev kriacuteženiacuteosiacutetrochapsiacuteda predoltaacuternapriečkaoddeľovalaod lodeceleacutetrojapsidoveacutepresbyteacute-rium(Marasović201153)

Otaacutezkumocircževzbudzovaťnaacutepadneacutevysunutiepredoltaacuternejpriečkyhlbokodo priestorulodečiacutemjepriestorpre veriacichznačneskraacutetenyacuteTaacutetosituaacutecianiejeažtakvyacutenimočnaacutečineobvyklaacuteakobysamohlozdaťV neskorejantikebolapolohaoltaacuterakresťanskeacutehochraacutemuznačneflexi-bilnaacuteoltaacutermoholbyťumiestnenyacuteažuprostredlodekostolaVo včasnostredovekyacutechkostolochktoreacute tyacutemčionyacutemspocircsobomrecipovaličinadvaumlzovalina neskoroantickeacutevzorya medziktoreacutemožnozaradiťi kostolna Deviacutenemnohokraacutetpreberaliajvyacuterazneacutevysunutieoltaacuteraspolus pre-doltaacuternoupriečkoudo priestorulode(napriacutekladkostolsvPetrav DrageostrovRabChorvaacutetsko1 polovica11storočiaMarasović2009121)Deviacutenskykostolsiacuteceneprevzaltuacutetosituaacuteciuzo svo-jichvzorovalepolohaoltaacuteratuvyplynulaz aplikaacuteciesuacutestavykonštrukčnyacutechplaacutenovz ktoryacutechtenzaacutekladnyacutebolprevzatyacutez neskoroantickyacutechvzorov(viďnižšie)Vyacuterazneacutevysunutiepreoltaacuternejpriečkydo priestorulodevšakniejeneznaacutemeaniv inyacutechvčasnostredovekyacutechkostolochstredneja zaacutepadnejEuroacutepy(napriacutekladkostolsvLuciaWalenstadt8 storočieŠvajčiarskoSennhauser2003201kostolsvRupertatzvVirgilovabazilikaSalzburg774RakuacuteskoJacobsen1989181kostolsvŠtefanaBoumlckweiler11storočieNemeckoDehio1984133)Napokonpriestorpre ve-riacichv deviacutenskomkostolemalv porovnaniacutes ostatnyacutemiveľkomoravskyacutemikostolmištandardnuacutea obvykluacuterozlohuV deviacutenskomkostolemožnoplochupriestorupre veriacichpodľavyššieuve-denyacutechzaacuteverovrekonštruovaťs veľkosťouasi486m2Pre porovnaniemožnouviesťplochulode1kostolav StaromMěstebdquoNaValaacutechldquo(asi39m2)4kostolav MikulčiciachndashValoch(asi34m2)alebokostolasvJaacutenav Modreacute(asi42m2)

Identifikaacuteciakonštrukčnyacutechplaacutenovakoaj modulovktoreacutebolizaacutekladomichvyacutestavbyumož-ňuje zo všetkyacutechparametrovpocircdorysudeviacutenskehokostola vyčleniť štyri hodnoty ktoreacutepred-stavujuacute moduly Ide o exterieacuterovuacute šiacuterku lode (680 cm) celkovuacute interieacuterovuacute šiacuterku presbyteacuteria(1145 cm)interieacuterovuacutešiacuterkulode(540cm)a interieacuterovyacutepriemerapsiacuted(340cm)Priraacutetaťk nimmožno i hruacutebkumuriva (na uacuterovni zachovaneacuteho zaacutekladoveacutehomuriva alebo podzaacutekladoveacutehomaltoveacuteho locircžka 65-70 cm v zachovanomnadzaacutekladovommurivemiestami až 75 cm) ktoraacutev spojeniacutes každyacutemkonštrukčnyacutemplaacutenomdotvorilafinaacutelnypocircdorysnotunejdeo modulŠtyri

21 Niejevyluacutečeneacuteževyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesv deviacutenskomkostolena ktorombolpravdepodobneumiestnenyacuteoltaacutermalzaacuteroveňi funkciustupňazvyacutešenejpodlahypresbyteacuteriandashto všaknemožnozo za-chovanejsituaacutecieodkrytyacutechzaacutekladovvocircbecpreukaacutezať

Martin Illaacuteš

| 22 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

moduloveacute rozmerypredstavujuacute zaacutekladneacutehodnoty podstatneacute pre konštrukciu pocircdorysu Praacutevena zaacuteklade tohtosuacuteborupodstatnyacutechparametrovmožnozodpovedaťotaacutezkuktoraacutedĺžkovaacutemierabolapoužitaacutepri vyacutestavbedeviacutenskehokostola

Lendvaz modulovmožnov suacutelades vyššieuvedenyacutemikriteacuteriamihľadaniapoužitejdĺžko-vejmieryuspokojivovyjadriťv riacutemskychstopaacutechavšakv karoliacutenskychstopaacutechmožnovyjadriťvšetkyštyrimodulyHodnotahruacutebkymurivajevyjadriteľnaacutetakv riacutemskychakoajkaroliacutenskychstopaacutechalekaroliacutenskestopyposkytujuacutemenšieodchyacutelkya jednoznačnejšiuhodnotuTyacutemtospocirc-sobommožnouvedenyacutechpaumlťrozmerovvyjadriťv karoliacutenskychstopaacutech(ks)takto680cm=204ks(ideaacutelne20)1145cm=344ks(ideaacutelne35)540cm=162ks(ideaacutelne16)340cm=102ks(ideaacutelne10)a 65-70až75cm=19-21ksaž23ks(ideaacutelne2)

Uvedeneacutehodnotyobsahujuacute jednak čiacutesla s kresťanskou symbolikou (čiacuteslo10 a čiacuteslo16 akodvojnaacutesobokčiacutesla8)22a jednakčiacuteslas okruacutehlouhodnotu(čiacuteslo20a čiacuteslo35)Hodnotehruacutebkymuriva(čiacuteslo2)nemožnopripisovaťosobitnyacutevyacuteznamkeďžehruacutebkamurivajespravidlalentech-nickyacutemparametrom23Pritomv zachovanejhmotedeviacutenskehokostolaide zvaumlčšaleno zaacutekladoveacutemurivoktoreacutejeužšiea ibav dvochčastiachjevo vaumlčšomrozsahuzachovaneacute nadzaacutekladoveacutemu-rivoširšienežzaacuteklady24takžezistenaacutehruacutebkamurivakoliacuteše

Zdaacutesatedapravdepodobneacutežepocircdorysdeviacutenskehokostolabolkonštruovanyacutes použitiacutemdĺž-kovejmierykaroliacutenskejstopy

Taktovykonanaacuteštrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapocircdorysudeviacutenskehokostoladovoľujejednakvysvetliťfunkčneacuteusporiadaniejednotlivyacutechpriestorovkostolaa ichvzaacute-jomneacutevzťahya jednakpochopiťajzdanlivoproblematickeacuteumiestneniepriečnychzaacutekladovyacutechpaacutesova ichnepravidelnyacuterytmusakoajichfunkciu

Po štrukturalistickej a ikonograficko-ikonologickej analyacutezepocircdorysudeviacutenskehokostola jepotrebneacutevraacutetiťsaku komparaacuteciis vyššieuvedenyacutemidalmaacutetskymitrikonchamia zistiťčijemožneacutev ichpocircdorysochnaacutejsťkonštrukčneacuteplaacutenyanalogickeacuteniektoreacutemuz vyššieidentifikovanyacutech(akoto odporuacutečaMVančo2011152)

Jepozoruhodneacutežev pocircdorysochvšetkyacutechtrochdalmaacutetskychtrikonchktoreacutepredstavujuacutez dispozičneacuteho hľadiska najbližšie analoacutegie k deviacutenskemu kostolumožno identifikovať kon-štrukčneacute plaacuteny analogickeacute svojou vyacutestavbou prveacutemu konštrukčneacutemu plaacutenu kvadratuacuter ktoryacutemožno identifikovať v pocircdoryse deviacutenskeho kostola Nie je pritom samozrejme vyluacutečeneacute žepri konštrukciityacutechtokostolovmohlibyťpoužiteacuteajineacutekonštrukčneacuteplaacutenynapriacutekladzaloženeacutena tzv zlatomreze(Pejaković2000118-119)

V pocircdorysekostolav Biliciach(obr4)ideo radtrochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacuteinterieacuterovuacutešiacuterku lodeexterieacuter stavbyna zaacutepade interkolumniaacutestredneacutehopaacuteru interieacuterovyacutechlizeacutenvyacutechodneacuteliacutecevyacutechodneacutehopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacutena interkolumniaacuteviacuteťazneacutehoobluacutekavyacute-chodnej apsidyNa vyacutechodnomukončeniacute konštrukčneacuteho plaacutenu ležiacute zaacuteroveň stred vyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(550cmideaacutelne18riacutemskychstocircp)

22 Čiacutesloosemsymbolizujeocircsmydeňstvoreniasvetaktoryacutembolav plnostičasovsmrťKristana kriacutežiza od-pusteniehriechovsymbolizujetedazmŕtvychvstaniePaacutena(Lurker2005356)ČiacuteslodesaťsymbolizujenajmaumlpočetBožiacutechprikaacutezaniacute(Lurker200589)

23 Hruacutebkumurivasamotnuacutenemožnopovažovaťza prameňexaktneacutehourčeniaveľkostizaacutekladnejdĺžkovejmierya odvodzovaťz nejmodula ostatneacuterozmerypocircdorysuHruacutebkamuacuteru(ktoruacutenapokonvo vaumlčšinepriacutepadovveľkomoravskejarchitektuacuterypoznaacutemelenv uacuterovnizaacutekladoveacutehomuriva)bolapodmienenaacutepri-maacuternepožiadavkamistatikystavbysekundaacuterneajaplikaacutecioukonštrukčneacutehoplaacutenu(ČihaacutekovaacutendashMuumlller201516)

24 Vsevernejapsidedo vyacutešky90cma v strednejčastiseverneacutehomuacuterulodev miestenapojeniastredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesudo vyacutešky120cm(PlachaacutendashHlavicovaacute201173tiežobr38na s74Samuel ndashPomfyovaacute201598)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 23 |

V pocircdorysekostolasvMartinav Pridrage(obr5)ideo radtrochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacuteinterieacuterovuacutešiacuterkulodeinterkolumniumzaacutepadnejstenylodeinterkolumniaacutestredneacute-hopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacuteninterkolumniaacutevyacutechodneacutehopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacutena interkolumniaacuteviacuteťazneacutehoobluacutekavyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(580cmideaacutelne20riacutem-skychstocircp)

V pocircdorysekostolasvJaacutenaKrstiteľav Sutivane(obr6)ideo raddvochidentickyacutechštvorcova jedneacutehoobdĺžnika s dĺžkou zodpovedajuacutecou23dĺžky štvorca vymedzujuacute interieacuterovuacute šiacuterkulode exterieacuter stavby na zaacutepade (obdĺžnik) zaacutepadneacute liacutece zaacutepadneacuteho paacuteru interieacuterovyacutech lizeacutenvyacutechodneacute liacutece vyacutechodneacuteho paacuteru interieacuterovyacutech lizeacuten a exterieacuteroveacute napojenie vyacutechodnej apsidyna bočneacute apsidyNa vyacutechodnomukončeniacute konštrukčneacutehoplaacutenu ležiacute zaacuteroveň stred vyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(445cmideaacutelne14alebo15riacutemskychstocircp)

Vovšetkyacutechtrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolochsuacuteštvorcamirespobdĺžnikomktoreacutevytvaacuterajuacute konštrukčnyacuteplaacuten zjavne vymedzeneacute funkčnedeterminovaneacuteplochy resp priestorydefinovaneacuteakosamostatneacutetraveacuteNa zaacutepadeideo vstupneacutetraveacute25v stredejevymedzenaacutevlast-naacuteloď(quadratum populipriestorpre zhromaždenielaickyacutechuacutečastniacutekovliturgie)a navyacutechodepresbyteacuteriums apsidami(kdesanachaacutedzaoltaacutera preneskoruacuteantikutypickeacutediakonikonprothesisaleajsubsellia)Tentovzťahkonštrukčneacutehoplaacutenuk funkčneacutemuusporiadaniusakraacutelnehopriesto-ruv dalmaacutetskychtrikonchaacutechopraacutevňujevyššieuvedenyacutepredpokladžepodobnyacutevyacuteznamkon-štrukčneacutehoplaacutenupre funkčneacuteusporiadaniestavbymožnoočakaacutevaťi v deviacutenskomkostole

Deviacutenskykostolsatedazhodujes tromidalmaacutetskymitrikonchaminielenformaacutelnymiznakmipocircdorysnejdispoziacuteciea niektoryacutemirozmermialeajkonštrukčnyacutemplaacutenomzaloženyacutemna kvad-ratuacuterachOtaacutezkumocircževzbudzovaťskutočnosťžemedzivznikomtrochuvedenyacutechneskoroan-tickyacutechdalmaacutetskychkostolovv ktoryacutechsaaplikovaluvedenyacutekonštrukčnyacuteplaacutena vznikompred-romaacutenskehodeviacutenskehokostola keď sa aplikoval znovu uplynulopribližne tri a pol storočiaJe to všaklenzdanlivyacuteprobleacutemVčasnostredovekyacutestaviteľzvolilaplikaacuteciudispoziacutecieakoajkon-štrukčneacutehoplaacutenustaacutelezachovaneacutehoa funkčneacutehokostola(kostolov)Tentokostolrespkostolyktoreacutesistaviteľzvolilza inšpiračnyacutezdrojtakplniliuacutelohuprostredniacutekamedzineskoroantickoua včasnostredovekoustaviteľskoupraxouNavyšev predromaacutenskejdalmaacutetskejarchitektuacuterektoraacuterecipovalaa transformovalaniektoreacuteneskoroantickeacutetypya modelysakraacutelnychstaviebsapros-tredniacutectvomstaviteľskejtradiacuteciemohlizachovaťi metoacutedykonštrukciepocircdorysualebominimaacutelnevedomie o určitom planimetrickom usporiadaniacute pocircdorysov kostolov Včasnostredovekyacute stavi-teľichlenrozvinula komplexneskombinovals inyacutemiplanimetrickyacutemiaplikaacuteciamiK aplikaacuteciineskoroantickyacutechkonštrukčnyacutechmetoacutedvo včasnostredovekej stavbeby sotvamohlodocircjsť akby saneskoroantickeacutekostoly v ktoryacutech sa tietometoacutedyaplikovali vocircbecnedochovalindashnebolby k dispoziacutecii žiadny prostredniacutek ktoryacute by bol nositeľom staviteľskyacutech zvyklostiacute a postupovTradiacuteciastaviteľskyacutechzvyklostiacutepočasdlhyacutechobdobiacutesivyžadujebuďzachovaniestavebneacutehodielaa ideaacutelneaj jehofunkciealeboichopakovaneacuteaplikovaniev priebežnebudovanyacutechstavebnyacutechdielach26V priacutepadetrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolovjenaplnenaacutepodmienkazachovania

25 Akosmeužuviedlimocircžeiacutesťo redukovaneacutepredlodie(pronaos)čiredukovanyacutenarthexktoryacutechfunkciasanapriekredukovanejformemohlav tyacutechtoneskoroantickyacutechstavbaacutecheštezachovať(išlobytedazrejmeo priestorpre katechumenovalebodočasnevyluacutečenyacutechčlenovobcekonajuacutecichpokaacuteniealebovykonaacute-vajuacutecichcirkevnyacutetrest)V kostolev Pridragejezaacutepadneacutevstupneacutetraveacuteakcentovaneacutetromiinterieacuterovyacutemislepyacutemiarkaacutedamispočiacutevajuacutecimina zaacutepadnoma strednompaacuterelizeacuten

26 Vzorya inšpiračneacutezdrojejevždypotrebneacutehľadaťprimaacuternev tyacutechstavbaacutechktoreacuteexistovalia plnilisvojufunkciuv dobevznikuskuacutemanejstavbypriacutepadnektoreacutesiacutecevznikliajomnohoskocircralev dobevznikuanalyzovaneacutehokostolastaacuteleplnilisvojufunkciuInakbybolosotvamožneacutezdocircvodniťžebysapri vznikuskuacutemanejstavbyarchitektonickaacuteideauplatnilabez tohožebybolav danejdobeobsahomnejakejexistu-juacutecejideaacutelneeštefunkčnejstavby(Illaacuteš2014163)

Martin Illaacuteš

| 24 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

neskoroantickyacutechstavebnyacutechdielktoreacutetakmohlisprostredkovaťstaviteľskuacutepraxmedzinesko-rouantikoua včasnyacutemstredovekom

Nazaacutekladeuvedenyacutechzisteniacutemožnovysloviťzaacuteveržetakformaacutelnaakoajštrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapotvrdzujenaacutezoržedeviacutenskykostoljeimportomdalmaacutet-skejpredromaacutenskejarchitektuacuteryktoraacutev tomtopriacutepadeprevzalaosobitnyacutemodelneskoroantickeacute-hotrikonchaacutelnehokostola

Jenavyševeľmipravdepodobneacutežedeviacutenskykostolvznikolpriamoakodielostaviteľaktoryacuteveľmiintiacutemnepoznaldalmaacutetskuarchitektuacuterua ktoryacutez DalmaacuteciepriamopochaacutedzalSvedčiacutepre tojednakvoľbapocircdorysneacutehomodelukostolavyskytujuacutecehosav Dalmaacuteciia jednakznalosťnesko-roantickyacutechstaviebichparametrova planimetrickejštruktuacutery

Veľmipravdepodobneacutejei tožez DalmaacuteciepochaacutedzalidokoncaajstavebniacuteremeselniacuteciktoriacutedeviacutenskykostolvybudovaliStavebniacuteremeselniacuteciovplyvňujuacuteprimaacuternetechnickuacutea technologickuacutestraacutenkustavbypredovšetkyacutemtechnoloacutegiumurovania(Illaacuteš2014171)Murivodeviacutenskehokostolajevybudovaneacutetechnikouopus incertumndashz lenhruboupravenyacutechnepravidelnekladenyacutechkusovlomoveacutehokameňandashniejevybudovaneacutez tenkyacutechkamennyacutechplatniacuteakovaumlčšinakostolovna uacutezemiacuteVeľkejMoravyi strednejEuroacutepyčobolatechnikatypickaacutepre tradiacuteciumerovejsko-karoliacutenskehostaviteľstva(Vančo1998125)Opus incertumjetypickyantickaacutestavebnaacutetechnikaktoraacutevšaknaj-maumlv Dalmaacuteciiostalatakmervyacutelučnepoužiacutevanyacutemspocircsobommurovaniai vovčasnomstredoveku(Marasović2008291)Jejpoužitiena Deviacutenemožnovysvetliťpriamouuacutečasťoudalmaacutetskychsta-vebnyacutechremeselniacutekovpri budovaniacutekostolaPoužitie tejto stavebnej technikyspolus ostatnyacutemivaumlzbamina Dalmaacuteciupodporujespraacutevnosťteacutezyo dalmaacutetskompocircvodedeviacutenskehokostola27

Inou suacutečasťou technickej a technologickej straacutenky stavby je použitaacute dĺžkovaacutemiera Vyacuteberdĺžkovejmierybolzrejmerovnakozaacutevislyacuteod voľbystavebnyacutechremeselniacutekovPodľavyššieuve-denyacutech zisteniacute bola v deviacutenskomkostolepoužitaacute karoliacutenska stopaAk sa vyacutestavbydeviacutenskehokostola zuacutečastňovali stavebniacute remeselniacutecipochaacutedzajuacuteci z Dalmaacuteciemocircže sa zdaťnepravdepo-dobneacutežebypoužiliakostavebnuacutedĺžkovuacutemierukaroliacutenskustopua nieriacutemskustopuktoraacutebolav Dalmaacutecii tradičnepoužiacutevanaacute i vo včasnom stredovekuArchitektuacutera v chorvaacutetskejDalmaacuteciivšakaktiacutevnepreberalapodnetyz karoliacutenskejarchitektuacuterya organizaacutetormiviaceryacutechstavebnyacutechprojektovbolipriamoduchovniacutepochaacutedzajuacuteciz karolovskejriacutešeto rovnakoplatiacutepre staviteľovčimajstrovktoriacutev Dalmaacuteciirealizovalistavebneacuteprojekty28Jetedapravdepodobneacutežev chorvaacutetskejDalmaacuteciipocircsobilii stavebniacuteremeselniacutecipochaacutedzajuacuteciz riacutešea aplikujuacutecikaroliacutenskustopuktorejpoužitiev Dalmaacuteciizdomaacutecnelo

V literatuacuterevenovanejdeviacutenskemukostolusavo všeobecnostizhodnekonštatujejehojedno-faacutezovyacutestavebnyacutevyacutevoj(napriacutekladŠtefanovičovaacute1993309Vančo200236PlachaacutendashHlavicovaacute201175)Pocircdorysdeviacutenskehokostolavznikolv zaacutesadeako jeden stavebnyacuteprojektnevznikolvo viaceryacutechstavebnyacutechfaacutezachNapriektomudvaprvkypocircdorysusuacutezjavnesamostatnyacutemista-vebnyacutemizaacutesahmiJednyacutemjestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesktoryacutenebolpreviazanyacutes obvodovyacutemmurivomdruhyacutemjedodatočneacutezosilneniemuacuterusevernejapsidy

Pokiaľideo strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesjednoznačnemožnoodmietnuťinterpretaacuteciužeišloo vyrovnaniepoklesu tereacutenupod dlaacutežkoukostola29Akbymalo iacutesťo podmurovaniedlaacutež-

27 Tozaacuteroveňsvedčiacuteprotiteacutezeo byzantskompocircvodedeviacutenskehokostola(Ruttkay201287)Indiacuteciouktoraacuterovnakovylučujesuacutevislosťkostolana Deviacutenes byzantskouarchitektuacuteroujeajcharakterjehomaacutelta omie-tokktoreacutenemajuacutežiadnyznakcharakteristickyacutepre byzantskeacutestavebniacutectvondashchyacutebav nichtechnologickaacutepriacutemesživočiacutešnychchlpovčirastlinnyacutechvlaacutekennapriacutekladslamyčikuacutedeľatypickaacutepre byzantskeacuteomiet-ky(Hammer2008126)

28 NapriacutekladTeodobertGumpertusMengaususčiTehoderus(Marasović2008162-163)29 Akosadomnievajuacutenajmaumlautorkyvyacuteskumukostola(napriacutekladPlachaacutendashHlavicovaacute201175)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 25 |

kykostolaz docircvodupoklesupodložiazrejmebytotovyrovnaniebolovykonaneacutev rozsahua spocirc-sobomzodpovedajuacutecimporuchepodložianievšakv architektonickejformepresnevymeraneacute-homuacuteru(Illaacuteš201122)Z vyššieuvedenejštrukturalistickeja konštrukčnejanalyacutezypocircdorysuvyplyacutevažestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesmalpodstatnyacutevyacuteznampre konštrukciua plaacutenovanieceleacutehopocircdorysukostolaa žeso všetkoupravdepodobnosťouplnilfunkciuzaacutekladupredoltaacuternejpriečkyStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretomuselbyťsuacutečasťouprimaacuternehostavebneacutehoprojektuSkutočnosťžejehomurivoniejepreviazaneacutes obvodovyacutemmurivomlodekostolaniejedocirckazomsekundaacuternostitejtočastipocircdorysualevyplyacutevazrejmezo skutočnostižetotomurivoboloakozaacutekladpredoltaacuternejpriečkyvytvoreneacuteažpo vybudovaniacutezaacutekladovstavbyhocijehopolohamuselabyťurčenaacutea fixovanaacuteod počiatkustavebnyacutechpraacuteckeďžeišloo vyacutechodiskovyacuteprvokpocircdorysuNapokonzaacutekladstavebnesamostatnejpredoltaacuternejpriečkynemuselbyťvocircbecpreviazanyacutes ob-vodovyacutemmurivomStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretonie jedokladomnovejstavebnej faacutezyaleboetapy30aledokladompostupupri konštrukciipocircdorysua hmotystavbyv časejejvzniku(obr71)

Dodatočnyacutezaacutesahdo zaacutekladoveacutehomurivasevernejapsidysainterpretujeakostatickeacutezabezpe-čeniezaacutekladovprotinestabiliteklesajuacutecehosvahuv tejtočastipocircdorysu(napriacutekladVančo200236PlachaacutendashHlavicovaacute201173)TentovyacuteškopisnyacutepoklespodložiastavbyjefaktomPri interpre-taacuteciidoplneniazaacutekladovsevernejapsidysavšakignorujeskutočnosťžepodobneakov priacutepadestredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesuajtuideo architektonickuacuteformumurivaktoreacuteso všetkoupravdepodobnosťoumaloajnadzaacutekladovuacutečasťDomurovaniesanachaacutedzav interieacuterii v exterieacuteriprimaacuternehozaacutekladusevernejapsidyInterieacuteroveacutedomurovanieboloumiestneneacutelenv stredezaacuteve-ruapsidyMaacuteformusymetrickeacutehoobluacuteka(hociniepresneacutehosegmentukružnice)ktoryacutezmenšujehĺbkuapsidyasio 60cmExterieacuteroveacutedomurovaniesanachaacutedzalenv severozaacutepadnejčastizaacutekla-dovapsidya v najširšejzachovanejčastijehrubeacute60cmMaacuteformuobluacutekaktoreacutehopriebehv pod-staterešpektujev určitejvzdialenostipriebehobluacutekainterieacuteroveacutehodomurovaniaDomurovaniev exterieacuterijezjavnepoškodeneacutechyacutebajehojužneacutepokračovaniektoreacutesanapaacutejalona severnyacutemuacuterlodektoryacutejev tejtočastirovnakopoškodenyacutea zniacuteženyacuteažna maltoveacutelocircžkoJe zrejmeacutežeinte-rieacuteroveacute i exterieacuteroveacutedomurovanie spolusuacutevisia tvoriacelok jedenstavebnyacutezaacutesahspočiacutevajuacutecivo vybudovaniacuteobluacutekoveacutehomurivahrubeacutehoaž140cmktoreacutez obochstraacutenčiastočneprekryacutevaliacutecemurivasevernejapsidyTentostavebnyacutezaacutesahtrebainterpretovaťakoprebudovaniemurivasevernejapsidyPocircvodneacutemurivoapsidyneboloodstraacuteneneacutealebolodo tejtopremurovkyzahr-nuteacutea vosvojej zaacutepadnejčastisaocitlov jadrenoveacutehoširšiehomurivaVzniklataknovaacuteapsidavybudovanaacutes oveľahrubšiacutema stabilnejšiacutemmurivomPremurovaniesevernejapsidybolozrejmenaozaj vyvolaneacute statickouporuchou spocircsobenouprudkoklesajuacutecimpodložiacutemTento stavebnyacutezaacutesahmožnooznačiťza druhuacutestavebnuacuteetapukostolanievšakza druhuacutestavebnuacutefaacutezukeďžesanemeniacutedispoziacuteciaaništruktuacuterastavbyale išlo leno technickuacuteuacutepravuvyvolanuacutenarušenoustatikou(obr72)K prestavbesevernejapsidymohlodocircjsťniekoľkorokovpo vznikustavbykeďsastatickaacuteporuchaprejavilado tejmieryžesibuďvyžiadalaasanaacuteciusevernejapsidyalebodošlodokoncak samovoľnejdeštrukciiapsidy

Okolnosti za ktoryacutechmohol na VeľkejMorave vzniknuacuteť deviacutensky kostol ako import dal-maacutetskej predromaacutenskej architektuacuterymožnona zaacuteklade viaceryacutech indiacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa cirkev-nyacutecha politickyacutechvzťahovVeľkejMoravycharakteruomietokdeviacutenskehokostolaa svedectvapiacutesomnyacutechprameňovvzťahujuacutecichsak Deviacutenua priestoruBratislavydatovaťdo 50ndash60 ro-kov9storočiaa spojiťichs aktivitamikniežaťaRastislava(Illaacuteš2011b35-36)KontaktyVeľkejMoravys chorvaacutetskouDalmaacutecioumožnodaťdo suacutevislostiso snahouveľkomoravskejelitynaacutejsťvočifranskyacutema bavorskyacutemkňazomalternatiacutevuv inyacutechcirkevnyacutechstrediskaacutech(Měřiacutenskyacute2006

30 ZastavebnuacuteetapuhopovažujeTRodzińska-Chorąży(200037)

Martin Illaacuteš

| 26 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

254-287521-523 Illaacuteš2011b34-35)Bez vyacuteznamuvšaknie suacuteanimožneacuteosobneacuteči rodinneacutevzťahyRastislavas Chorvaacutetmimožnoi s trpimiacuterovskyacutemikniežatami(Steinhuumlbel2012161-162)Rastislavovvzťah s chorvaacutetskymprostrediacutemmocircžemaťpritom i hlbšiekorenemenoRastislav(zachovaneacutevo formeRastizRastiscolao)31maacutekoreňv slovebdquorastildquo(Krajčovič200547)V zaacutepa-doslovanskomndashčižeajveľkomoravskomndashprostrediacutevšakniejepocircvodnaacuteformabdquorastildquoaleformabdquorostildquoFormabdquorastildquojepocircvodnaacutev južnoslovanskomprostrediacute(av neskoršomvyacutevojiajv strednejslovenčinektoraacutebolaovplyvnenaacutevo včasnomstredovekususedstvoms južnoslovanskyacutemjazy-kovyacutemprostrediacutem)32AkRastislavdostalmenos tyacutemtojužnoslovanskyacutemzaacutekladomjeto zrejmedocircsledoktohoženajpravdepodobnejšie jehomatkapochaacutedzalaz južnoslovanskeacutehoprostredia(otecmusellogickypochaacutedzaťz moravskeacutehomojmiacuterovskeacutehoroduaksamalRastislavstaťknie-žaťomIllaacuteš2017219)

Vznikdeviacutenskehokostolana VeľkejMorave je tedaso všetkoupravdepodobnosťouvyacutesled-komaktiviacutetveľkomoravskejelityv oblastivzťahovs cirkvouKorpussakraacutelnejarchitektuacuteryVeľkejMoravy obsahuje i ďalšie stavby ktoreacutemožno bez vaumlčšiacutech pochybnostiacute spojiť s architektuacuterouv oblastiJadranu(čiužideo severneacuteTalianskoaleboDalmaacuteciu)Jeto bazilikana Bratislavskomhradea Xkostolv Mikulčiciach(napriacutekladIllaacuteš2011a252-270)Možnosťtakeacutehopocircvoduďalšiacutechveľkomoravskyacutechkostolov(najmaumlkostolovs polkruhovoukončenouapsidou)ktoreacutesasiacutecečastononiepresvedčivo spaacutejajuacute s oblasťou JadranučiBalkaacutenubudeešte trebapodrobnea kritickypreveriť

REFERENCESBotek Andrej 2014 Veľkomoravskeacutekostolyna Slovenskua odrazichtradiacuteciev neskoršomobdo-

biacuteBratislavaCividalskeacute evanjelium 1999CividalskeacuteevanjeliumIn MarsinaRichard(ed)Pramenek dejinaacutem

Slovenskaa SlovaacutekovIIndashSlovenskoočamicudzincovBudmericendashBratislava169Čihaacutekovaacute Jarmila ndash Muumlller Martin 2015MalostranskyacutekostelsvVaacuteclavav geometrickeacutemsvětě

středoevropskyacutechrotundIn StaletaacutePrahaXXXI12-109Dehio Georg 1984HandbuchderDeutschenKunstdenkmaumllerRheinland-PfalzundSaarland

DruheacuteprepracovaneacutevydanieMniacutechovFuldskeacute anaacutely 1966AnnalesFuldensesIn BartoňkovaacuteDagmarndashHavliacutekLubomiacuterndashMasařiacutek

ZdeněkndashVečerkaRadoslav(eds)MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIPraha85-129Glaser Franz 2003 Der fruumlhchristliche Kirchenbau in der nordoumlstlichen Region (Kaumlrnten

Osttirol) In Sennhauser Hans Rudolf (ed) Fruumlhe Kirchen im oumlstlichen AlpengebietVon der Spaumltantikebisin ottonischeZeitBand2Mniacutechov413-437

Hammer Ivo 2008RestauratorischeBefundsicherung an fruumlhmttelalterlichenWandmalereiendesRegnumMaravorumIn PippalMartinandashDaimFalko(eds)DiefruumlhmittelalterlichenWandmalereienMaumlhrensundderSlowakeiArchaumlologischerKontextherstellungstechnischeAnalyseInnsbruck111-148

Harmadyovaacute Katariacutena 2012Deviacutenv 9a 10storočiacuteIn ŠedivyacuteJurajndashŠtefanovičovaacuteTatiana(eds)DejinyBratislavy1Od počiatkovdo prelomu12a 13storočiaBrezalauspurcna kri-žovatkekultuacuterBratislava351-359

31 Napriacutekladvo FuldskyacutechanaacutelochbdquoRastizldquok roku846(AnnalesFuldensesanno864Fuldskeacuteanaacutely196690)a v marginaacuteliaacutechCividalskeacutehoevanjeliaacuterabdquoRastisclaoldquo(Cividalskeacuteevanjelium1999169)

32 K problematikedivergencie bdquorastildquobdquorostildquonajmaumlKrajčovič 1974 66-67 113 118-119 132-133mapač 15

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 27 |

Hecht Konrad 1978 Zur Geometrie des St Galler Klosterplanes In Abhandlungender BraunschweigischenWissenschaftlichenGesellschaft2957-96

Chorvaacutetovaacute Hana 2017Niekoľko poznaacutemok k datovaniu deviacutenskych pohrebiacutesk z 9 storočiav poloheZa kostoloma nahradnomkopciIn HarmadyovaacuteKatariacutena(ed)DeviacutenVeronikyPlachejZborniacutekk životneacutemujubileuPhDrVPlachejBratislava115-123

Illaacuteš Martin 2011a Adriatickyacute pocircvod niektoryacutech predromaacutenskych kostolov v strednomPodunajskuIn ARS442252-270

Illaacuteš Martin 2011bPredromaacutenskykostolna DeviacuteneIn Historickyacutezborniacutek31119-39Illaacuteš Martin 2014 Přiacutespěvek k interpretaci objevu raně středověkeacuteho kostela na Vyšehradě

In Pražskyacutesborniacutekhistorickyacute42159-182Illaacuteš Martin 2017Niekoľkouacutevaho PribinoviMojmiacuterovcocha VeľkejMorave(priacutespevokk dis-

kusiio včasnostredovekyacutechdejinaacutechMoravya zaacutepadneacutehoSlovenska)In MoravskyacutehistorickyacutesborniacutekRočenkaMoravskeacutehonaacuterodniacutehokongresu2011ndash2016179-247

Jacobsen Werner 1989 Die Abteikirche von Saint-Denis als Kunstgeschichtliches ProblemIn BeiheftederFrancia162151-185

Jurković Miljenko 1988-1989 Problem kontinuiteta između antike i romanike u umjetnostiistočnogJadranaIn RadoviInstitutuza povijestumjetnosti12-1341-48

Jurković Miljenko 2000ArhitekturakarolinškogdobaIn MiloševićAnte(ed)Hrvatii Karolinzi1Raspravei vrelaSplit164-189

Krajčovič Rudolf 1974Slovenčinaa slovanskeacutejazykyIPraslovanskaacutegeneacutezaslovenčinyBratislavaKuumlntzel Thomas 2015DasBau-LaboratoriumderBischoumlfeUumlberlegungenzurKirchenplanung

imfruumlh-undhochmittelalterlichenHildesheimIn Conciliummediiaevi 181-60Lurker Manfred 2005SlovniacuteksymbolůPrahaMarasović Tomislav 2008DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

1RaspravaSplitndashZaacutehrebMarasović Tomislav 2009 DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

2KorpusarhitektureKvarneri SjevernaDalmacijaSplitndashZaacutehrebMarasović Tomislav 2011DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

3KorpusarhitektureSrednjaDalmacijaSplitndashZaacutehrebMěřiacutenskyacute Zdeněk 2006Českeacutezeměod přiacutechoduSlovanůpo VelkouMoravuIIPrahaPejaković Mladen 2000 ZlatnirezZagrebPlachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana 1981Vyacutesledkyarcheologickeacutehovyacuteskumuna hradeDeviacuten

v roku1980In AVANS1234-235435-436Plachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana 2011RanostredovekyacuteDeviacutenBratislavaPlachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana ndash Keller Igor 1990SlovanskyacuteDeviacutenBratislavaPolaacuteček Lumiacuter 2008 Altmaumlhrische Kirchen als archaumlologische Quelle In Pippal Martina ndash

Daim Falko (eds) Die fruumlhmittelalterlichenWandmalereienMaumlhrens und der SlowakeiArchaumlologischerKontextherstellungstechnischeAnalyseInnsbruck11-30

Pošmournyacute Josef 1964CiacuterkevniacutearchitekturaVelkomoravskeacuteřiacutešeIn Uměniacute2187-202Rodzińska-Chorąży Teresa 2000 Veľkomoravskaacutetrikonchana Deviacutenemedziantikoua stredo-

vekomIn BořutovaacuteDanandashOriškoŠtefan (eds) PoctaVaacuteclavoviMencloviZborniacutekštuacutediiacutek otaacutezkaminterpretaacuteciestredoeuroacutepskehoumeniaBratislava33-58

Ruttkay Alexander T 2012 Najstaršie sakraacutelne stavby na Slovensku ako odraz christianizaacuteciea budovaniakresťanskyacutechinštituacuteciiacutev 9ndash11storočiacuteIn PanisBranislavndashRuttkayMatej ndashTurčanVladimiacuter(eds)BratiaktoriacutemenilisvetndashKonštantiacutena MetodPriacutespevkyz konferen-cie(Bratislava21februaacutera2013)Bratislava79-98

Martin Illaacuteš

| 28 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Samuel Mariaacuten ndash Pomfyovaacute Bibiana 2015BratislavačasťDeviacutenhradZaniknuteacuteranostredo-vekeacutesakraacutelnestavbyIn PomfyovaacuteBibiana(ed)StredovekyacutekostolHistorickeacutea funkčneacutepre-menyarchitektuacuteryBratislava97-100

Sennhauser Hans Rudolf 2003KatalogderfruumlhchristlichenundfruumlhmittelalterlichenkirchlichenBauten in derDioumlzeseChurund in dennoumlrdlichund suumldlichangrenzendenLandschaften(A1ndashA125) In Sennhauser Hans Rudolf (ed) Fruumlhe Kirchen im oumlstlichen AlpengebietVon derSpaumltantikebisin ottonischeZeitBand1Mniacutechov43-222

Steinhuumlbel Jaacuten 2012MoravaniaChorvaacutetia Bulhariv plaacutenochpaacutepežskejkuacuterie(860ndash880)In PanisBranislavndashRuttkayMatejndashTurčanVladimiacuter(eds)BratiaktoriacutemenilisvetndashKonštantiacutena MetodPriacutespevkyz konferencie(Bratislava21februaacutera2013)Bratislava157-174

Struhaacuter Alojz 1977Geometrickaacuteharmoacuteniahistorickejarchitektuacuteryna SlovenskuBratislavaŠtefanovičovaacute Tatiana 1989OsudystaryacutechSlovanovMartinŠtefanovičovaacute Tatiana et al 1993NajstaršiedejinyBratislavyBratislavaVančo Martin 1998KaplnkasvMargityAntiochijskejpri KopčanochIn Slovaacutecko40123-134Vančo Martin 2000Stredovekeacuterotundyna Slovensku(9ndash13storočie)BratislavaVančo Martin 2002 Počiatky kresťanskej architektuacutery ndash Veľkomoravskaacute sakraacutelna architektuacute-

rana Slovensku In Bakoš Jaacuten et al (eds) Probleacutemydejiacuten vyacutetvarneacutehoumenia SlovenskaBratislava19-53

Vančo Martin 2011 K metodologii vyacutezkumu velkomoravskeacute architektury In Acta historicaNeosoliensia141-2128-164

Vežić Pavuša 2011DalmatinskitrikonhosiIn Arsadriatica127-66Vitruvius 1979VitruviusDesetkniho architektuřePrekladAloisOtoupaliacutek(=Antickaacuteknihov-

nasv42)Praha

SUMMARY RELATION OF THE PRE-ROMANESQUE CHURCH AT DEVIacuteNTO DALMATIAN ARCHITECTURE The subject of this study is the structuraland iconographic-iconological analysis of the ground-plan of the early-medieval churchin DeviacutenCastleThe studyalsoattemptsto definethe constructionphasesorbuildingstagesthatcanbeidentifiedin thebuildingdevelopmentof the ground-plan

The foundations of the building were archaeologically researched in 1921-22 1935and 1980whenitscompleteground-planwasuncoveredand the buildingwasinterpretedasa churchand datedbackto the 2ndhalfof the 9thcentury

The early-medieval church at the Deviacuten Castle is exceptional among the examplesof the sacredarchitectureof the CentralEuropein the9thcenturyItisa triconchwiththreeidentical juxtaposed apses placedon a U-planThe longitudinal nave is dividedby threetransverse foundation stripesof which the middleone isnotboundwith the foundationof the perimeter walls The foundation of the northern apse was later supplementedin interiorand exteriorbya mantle

Spatial and functional layout of the church is the subject of diametrically differentinterpretations Some of them can be ruled out as unlikely or unrealistic especiallythe interpretationof a palacewith the palacechapelwhichshouldbe the oldestexampleof the connectionof a profaneand sacralstructure in theCentralEuropeanenvironmentand whoseyoungerexamplesareknownfrom severalPolishsitesfrom the 2ndhalfof the 10thand the 11th century Similarly the identification of the provenance of this building isthe subjectof various interpretations from Longobardand RomancourtrepresentationalarchitecturethroughDalmatianorBalkanarchitectureto Byzantinearchitecture

Aftera criticalanalysis the building ismost likely to be interpretedasa churchwithoneundividedlongitudinalnaveThisviewissupportedbythe formalanalysisof the layoutof this building and its comparison with analogically arranged churches from the 5th

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 29 |

to the 6th century in Dalmatia and Noricum (St John the Baptist Church in SutivanSt Martin Church in Pridraga church with unknown dedication in Bilice and St PeterChurchin Lendorf-Holz)Threeof themservedaschurchesstillin theearly-MiddleAgesIn theStJohnthe BaptistChurchin Sutivanthereisa foundationstripecarryingonlya pairof the interiorlisenasnota wallThereforethe transversefoundationstripesin theDeviacutenchurchmayalsobeinterpretedasthe foundationsfor the interiorlisenas

The Deviacutenchurchapparentlypresentsan early-medievaladaptationof a definedmodelof the Dalmatianlate-antiquechurchthroughDalmatianpre-Romanesquearchitecture

For the complete comparison of the Deviacuten church with its Dalmatian late-antiqueanalogiesitisnecessaryto performthe structuraland iconographic-iconologicalanalyzesof theirground-plans

Fromthe analysisof 52parametersof the ground-planof the Deviacutenchurch31canbefiguredin Romanfeet(30cm)and 27in Carolingianfeet(333cm)

Onthe ground-planof the Deviacutenchurchseveralconstructionplansbasedon differentplanimetricmethodsof constructioncanbeapplieddynamicsquaresquadraturesX-figuresand circlesThe basisof eachof the applieddesignplansisonebasicsourcedimensioniemodule

All applied construction plans are directly or indirectly derived from the centraltransverse foundationstripeThe middle transverse foundationstripe thereforehad to beof fundamentalimportancefor the spatialand functionallayoutof the churchItseemsmostlikelyitservedasa septumiea chancelscreen

Twoof the constructionplansdefinefourareaswhichcanbeinterpretedasa reducednarthexorpronaosa naveand a presbyteryconsistingof an altar spaceand a sanctuaryThe locationof the altarcanbeassumedon the easterntransversefoundationstripe

The identificationof the constructionplans and theirmodules allows to define fourground-planparametersrepresentingthe modulesIt isthe exteriornavewidth(680 cm)the totalinteriorwidthof the presbytery(1145cm)the interiorwidthof the nave(540 cm)and the interiordiameterof the apse(340cm)Allfourmodulescanbefiguredin Carolingianfeetwhilein Romanfeetcanbefiguredonlytwoof themItisthereforelikelythatthe ground-planof the Deviacutenchurchwasconstructedusinga Carolingianfoot

Inthe planof the threeDalmatiantriconchsitispossibleto identifythe constructionplansanalogousto oneof the constructionplansappliedin theground-planof the DeviacutenchurchTheseconstructionplansdefinedfunctionallydeterminedareasan entrancetraveacutea nave (quadratum populi) and a triconch presbytery (including diakonikon prothesissubsellia)

The Deviacuten church therefore corresponds with the three Dalmatian triconchs notonlywiththe formalfeaturesof the planlayoutbutalsowithsomedimensionsaswellasthe constructionplan

The ground-plan of the Deviacuten church was in principle a result of one buildingprojectnotmoreof themTwoground-planelementsareobviouslythe separatebuildinginterventionsThe firstoneisthe middletransversefoundationstripewhichhasnotbeenbound with the perimeter foundation the second one is the additional reinforcementof the wallof the northernapseThe middletransversefoundationstripeservedmostlikelyasthe baseof the chancelscreenThe additionalinterventionin themasonryof the northernapseisusuallyinterpretedasstaticsecuringof the foundationsThisadditionalfoundationhasa formof a symmetricalarcItcanbeinterpretedasa rebuildingof the northernapseThe rebuildingof the northernapsewasapparentlycausedbya staticdisordercausedbyrapidlydescendingsubsoilwhenitwaseitherbrokendownoritcollapseditself

The circumstancesof the originof the Deviacutenchurchwereprobablyrelatedto the activitiesof prince Rastislav in the 50s and 60s of the 9th century aimed to find an alternativeto the Frankishand Bavarianpriestsin otherchurchcentresespeciallyin southernEuropeAlso the personal or family relations betweenRastislav and the Croatianprinces arenotexcluded

Martin Illaacuteš

| 30 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

MgrMartinIllaacutešMinistryof Agricultureand RuralDevelopmentof the SlovakRepublicDobrovičova1281109BratislavaSlovakiamartinillas2gmailcom

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 31 |

Priacutelohy Appendix

Obr 1Pocircdoryskostolana DeviacuteneReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller1990s 90

Fig 1The ground-planof the DeviacutenchurchReproAdaptedand completedbyPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

Obr 2Konštrukčneacuteplaacutenypocircdorysukostolana Deviacutene21Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutechštvoruholniacutekoch22Prvyacutea druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuteracha konštrukčnyacuteplaacutenkružniacutecKresbaMIllaacuteš

Fig 2 The construction plans of the ground-plan of the Deviacuten church 21 Construction plan basedon dynamicsquares22The firstand secondconstructionplanbasedon the quadraturesand constructionplanof the circlesDrawingMIllaacuteš

Martin Illaacuteš

| 32 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Obr 3Konštrukčneacuteplaacutenypocircdorysukostolana Deviacutene31Tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacute-rach32Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena X-figuacuterachKresbaMIllaacuteš

Fig 3The constructionplansof the Deviacutenchurch31The thirdconstructionplabasedon the quadratures32Constructionplanbasedon the X-figuresDrawingMIllaacuteš

Obr 4Konštrukčnyacuteplaacutenpocircdorysukostolav Biliciachzaloženyacutena kvadratuacuterachReproUpraveneacutea dopl-neneacutepodľaVežić20113742

Fig 4The construction plan of the ground-plan of the Bilice church based on the quadratures ReproAdaptedand completedbyVežić20113742

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 33 |

Obr 5 Konštrukčnyacute plaacuten pocircdorysu kostola sv Martina v Pridrage založenyacute na kvadratuacuterach ReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaVežić20113440

Fig 5The constructionplanof the ground-planof the StMartinchurchin Pridragabasedon the quadraturesReproAdaptedand completedbyVežić20113440

Obr 6KonštrukčnyacuteplaacutenpocircdorysukostolasvJaacutenaKrstiteľav Sutivanezaloženyacutena kvadratuacuterachReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaVežić20113843

Fig 6 The construction plan of the ground-plan of the St John the Baptist church in Sutivan basedon the quadraturesReproAdaptedand completedbyVežić20113843

Martin Illaacuteš

| 34 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Obr 7Etapystavebneacutehovyacutevojapocircdorysukostolana Deviacutene71Prvaacuteetapas konštrukčnesamostatnyacutemstrednyacutempriečnymzaacutekladovyacutempaacutesom72Druhaacuteetapa s prestavbousevernej apsidyReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

Fig 7The buildingdevelopmentstagesof the ground-planof the Deviacutenchurch71The firststagewiththe structural independent middle transverse foundation stripe 72 The second stage with rebuildingof the northernapseReproAdaptedand completedbyPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 35 |

SETTLEMENT CONTINUITY AT SUŠINE SITE NEAR VIRJE (NORTH CROATIA) THROUGHOUT THE MIDDLE AGES

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

DOI1017846CL201811235-66

Abstract SEKELJIVANČAN Tajana ndashTKALČECTatjanaSettlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages The workdiscussesarchaeologicalmaterialfrom twoarchaeologicalunitsexcavatedwithintrenchS-8atthe siteof Virje-SušineOn the basisof detailedanalysisof fragmentsof potteryvesselsand severalmetalobjectstwohorizonsof settlementwererecognisedatthissiteduringthe MiddleAgesearlierndashsecondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturiesand laterndash11thcenturyand the beginningof the 12thcenturyIn theearlierhorizonprocessingof ironoreand smeltingwereessentialeconomicactivitiesatthe site

Keywords Virje-Sušine settlement pottery bronze strap end Early Middle Ages High Middle Ages

Abstrakt SEKELJIVANČAN Tajana ndashTKALČECTatjanaSiacutedelnaacute kontinuita na lokalite Sušine bliacutezko Virje (severneacute Chorvaacutetsko) počas stredovekuPraacutecapojednaacutevao archeologic-kommateriaacutelyz dvocharcheologickyacutechobjektovskuacutemanyacutechv raacutemcisondyS-8na naacuteleziskuVirje-SušineNa zaacutekladedetailnejanalyacutezyfragmentovkeramickyacutechnaacutedoba niekoľkyacutechko-vovyacutechpredmetovbolipočasstredovekuna spomiacutenanomnaacuteleziskurozpoznaneacutedvasiacutedelneacutehorizontyskoršiacutendashod druhejpolovice8storočiado začiatku9storočiaa neskoršiacutendashod 11storočiado začiatku12storočiaV skoršomhorizontebolizaacutekladnyacutemiekonomickyacutemičin-nosťamina danomnaacuteleziskuspracovanieželeznejrukya jejtavba

Kľuacutečoveacute slovaacute Virje-Sušine siacutedlisko keramika bronzoveacute naacutekončie včasnyacute stredovek vrcholnyacute stredovek

During the several years of archaeological excavations at the site of Sušine at Virje a largearchaeological unit was investigated within trench S-8 whose contents indicated that lifecontinuedatthissitethroughoutseveralmedievalcenturies1Atthisarchaeologicalsitelocatedin thelowlandsof the DravaRiver(Map1)in additionto medievalstructuresand features(SekeljIvančan2017b2018)somefeatureswerealsoinvestigatedfrom the LateIronAge(SekeljIvančan ndashKaravidović2016)aswellasstructuresand featuresrelatedto economicactivitiesthattookplacethroughoutLateAntiquityatthissiteorin relationto smeltingironore(SekeljIvančan ndashMušič

1 ArchaeologicalexcavationsatVirjewereperformedin theperiodfrom 2008to 2014on the basisof whichthe foundationswerelaidfor the scientificresearchprojectcalledTransFERAfterthe projectbeganto befinanceda detailedanalysisof the collectedmaterialwasundertakenaswellasdrawingthe materialThe separated finds and their analysis have thus been undertaken in the framework of the scientificresearchprojectTransFER ndash The Production of Iron along the Drava River in Antiquity and the Middle Ages the creation and transfer of knowledge technology and goods (IP-06-2016-5047)financedbythe CroatianScientificFoundationand carriedoutbythe Instituteof Archaeology

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 36 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

2014)Featuresfrom the PostMedievalperiodwerealsodiscovered2The subjectof thisworkhowever is an analysis of the portablematerial from the large archaeological unit eg largerfeaturewithseveralstratigraphicunitsand from the interrelatedsmallerfeaturewitha circularplan excavated in trench S-8The numerous fragments of pottery vessels and the occasionalmetal object from the larger ensemblepointed to the chronological varietyof materialwithinthe featureitselfwhileduringexcavationsitwasnotedthatpartsof the featurealsodifferin termsof the colour or consistency of the soil and theywere distinguished as separate stratawhilethe findswereseparatedso thattheirrelationscouldultimatelyattemptto bedistinguished

The circumstances of discovery of archaeological features The largearchaeologicalunitdiscussedherewaslocatedwithinthe Trench8witha totalexcavatedareaof around74m2(fig1)The trenchwasopenedon the basisof the resultsof earliergeophysicalinvestigationsatthe spotwhereanomalieswerenotedin theformof largeoval-rectangularredsplotches(Mušičetal2013)

Afterremovalof the ploughedhumuslayera sandyyellowlayerwasfoundwherea largeovalstratumwasnotedof darkbrownsandysoilextendinglengthwiseE-W(SJ315thickness33cmdimensionsof the pitSJ316607x311m)Afterremovalof the surfacesectionof thisdarkbrownsoil in thesouthwesternsectionthe stratumwascomposedof a somewhatdarkersoilalmostblackwhich contained a considerable quantity of daub and broken slag aswell as fragmentsof a potterytuyere(SJ318thickness28cmdimensionsof the pitSJ325261x231m)whilein themoreeasternsectionithada lighterbrowncolour(SJ320thickness28cmdimensionsof the pit SJ 326 215 x 192m) Both stratawere excavated independently and the finds areseparatedfrom oneanotherThe spacebetweenstratumSJ318and stratum320alsohada palercolour (SJ 319) very similar to stratumSJ 315 in theupperpart and a paler colourwas alsoon the surfacefurtherto the west(SJ324)of the almostblackstratumSJ318(SJ324thickness28 cmdimensionsof the pitSJ391144x103m)aswellasthe surfacenorthwest(SJ336)of SJ318(SJ336thickness39cmdimensionsof the pitSJ316+390713(E-W)x415(N-S)m)

Southwestof the largerfeaturewasa circularstratumof palerbrownsoilwithfragmenteddaubin theuppersectionwithdarkburntmaterialnearthe surfacewhilenearthe bottomwerelargepiecesof fireddaub(SJ330thickness38cmdimensionsof the pitSJ331076x057m)

Soilsamplesweretakenfrom allstrata(egfillsof features)duringexcavationsFloatationwithtwosieveswascarriedoutto analysethe archaeobotanicalremainswhichgaveverymodestresults3 All the samples contained non-carbonised seeds of lambrsquos quarters (Chenopodium albumL)and oneun-carbonised(SJ318)and onecarbonised(SJ319)seedof palesmartweed(Polygonum lapathifolium L) aswell as several seedsof undefined speciesOnly in one case(SJ 320) were the carbonised seeds recognised of a cultivated plant millet (Cf Panicum miliaceum L)As the majorityof materialconsistedof weedsthisanalysisdidnotenableany

2 The analysisof the radiocarbon(C14)sample182from SJ304wascarriedoutin the14CHRONOCentreQueensUniversityBelfastNorthernIrelandasChronoUBA-35131ResultsConventualRadiocarbonAgeBP301plusmn27OneSigmaCalibratedresult(68)CalAD1521-1575CalAD1625-1646TwoSigmaCalibratedresult(95)CalAD1492-1602CalAD1615-1651

3 The analysiswascarriedoutbyRenataŠoštarićPhDfrom the BotanicalInstituteof the NaturalHistoryand MathematicsFacultyof the Universityof Zagrebfor whichwearesincerelygratefulThe analysedsamplesU 134ndashbothfractionsU 135and U 136ndashonlyonefractionand U 161ndashbothfractions(SJ318320319and 336)SamplesU 150from SJ330and U 181from SJ336didnotcontainarchaeobotanicalremains

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 37 |

concrete conclusions about the growing harvesting or consummation of plants throughoutthe existingof thisfeature

Whileexcavatingallthe strataof the largeunitcharcoalwasalsocollectedin orderto determinethe typesof woodutilisedin constructionof the possiblewoodenbuildingaswellasto enabledating through radiocarbon analysisMost cases consistedof fragments of oak (Quercus ndash 42specimens+tinyfragments)4whiletwootherspecieswerepresentin twostrataSJ319-beech(Fagusndash3spec)and cherry(Prunus aviumndash2spec)alongwithmaplein stratumSJ320-(Acer ndash5spec)Fragmentsof maplewoodwerealsofoundatthissitein anothertwomedievalfeaturesatSušine(SekeljIvančan2017b)and in oneprehistoricfeatureexcavatedatthe nearbypositionof Volarski breg at Virje (Sekelj Ivančan ndash Botić ndash Culiberg 2018) while charcoal fragmentsclassifiedasbeechand cherrywereonlypresentin theabovestratumOn the otherhandin thesmallerfeature(SJ330)discoveredbythe largeronein additionto oak(2specimens)othertypesof woodwerediscoveredsuchasash(Fraxinus ndash4spec)elm(Ulmus ndash1spec)and hornbeam(Carpinus ndash 4 spec)These are all species that also appear in other features at Sušine (SekeljIvančan2017b)butalsoin theprehistoricformationsfoundatVolarskibreg(SekeljIvančanndashBotićndashCuliberg2018)Altogetheritcanbeconcludedthatalthoughall the piecesof charcoalwereverysmallthe numericallyhighestrepresentationwasof oakwhichwasmostprobablyusedasbuildingmaterialwhilethe otherspeciesweresporadicallypresentand in thecaseof the smallformationwhereseveraltypesof woodwerenotedand consideringthe factthatthe uppersectionwerefullof burntremains(soot)perhapstheyservedasfuelresources(SekeljIvančanndashBotićndashCuliberg2018)A charcoalsample(U145)wasutilisedto makea C14analysiswhichfor stratumSJ320gavethe dateBP1216plusmn23and alternativelyaccordingto OnlineCalPalthe dateCalAD811plusmn415

Therewereremarkablyfewremainsof animalbonesin allstrataof the largerarchaeologicalunitaswellasthe connectedsmallerfeature(onlyoneundefinedfragmentin SJ320)whichwasprobablythe resultof soilaciditythatdidnotallowbonesto bepreservedOnlytwofragmentsof the molarsof smallruminantswerepreserved(SJ315and 319)6

Fromallstrataof the largerarchaeologicalunit17fragmentsof stonewerecollected(961 g)Somefragmentsalthoughverysmallcanbeattributedto a grindstoneorquernin termsof structureand appearancewithonlyonesomewhatlargerpiecepreserved(SJ315l110mmw70mmth26mmwt217g)partlywitha roundedshapeindicatingthatitwasthe edgeof the quern(PN63-fig2)Twofragmentsof stoneonegrey(SJ315l50mmw24mmht22mmwt56g)and the otherochre(S001336l37mmw31mmht26mmwt35g)eachhaveoneortwopolishedsurfacesand canbeassumedto befragmentsof whetstones(fig3)

In addition to the abundance of pottery fragments from ordinary cooking pots and otherobjectsof everydayusethatwillbediscussedlater7duringthe excavationsquitea lotof fireddaub

4 The basicdeterminationof the typeof woodfrom the charcoalwasperformedbyMetkaCulibergPhDof the Biological Institute ldquoJovanHadžijardquo ScientificResearchCenter SAZULjubljanandashnow retiredfor whichwewouldliketo thankher

5 The analysisof the radiocarbon(C14)sample145 from SJ320wasperformedat 14CHRONOCentreQueensUniversityBelfastNorthernIrelandasChronoUBA-27790ResultsConventualRadiocarbonAgeBP1216plusmn23OneSigmaCalibratedresult (68)CalAD770-779CalAD789-868TwoSigmaCalibratedresult(95)CalAD715-743CalAD765-886

6 The analyses were carried out by Snježana Kužir PhD and Tajana Trbojević Vukičević PhDof the VeterinaryFacultyof the Universityof Zagrebfor whichwesincerelythankthemThe samplesU 133U 140and U 148wereanalysed

7 It should bementioned that in the strata SJ 315 318 and 320were found three very tiny fragmentsof pottery(3pieces74g)whichcanotherwisebefoundatthe siteof Sušinewithinarchaeologicalunits

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 38 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

and brokenslagwascollectedthatdisplayedvariouscharacteristics(Table1)The analysisshowedthattherewerevariedfragmentsthatwereclassifiedintoseveralgroups8for examplefragmentsof slagfrom smeltingand blacksmithingwereseparatedaswellasfragmentsof furnacewalls9and alsosmallpiecesof ironand oreOn the basisof the macroscopicanalysesundertakenitcanbeestablished that the greatmajorityof these fragmentsotherwiseconnected to the smeltingactivitiesatthissitewerefoundin strataSJ315and 318(totalof almost55kg)almostthreetimesmorethanin allthe otherexcavatedstrataof the largerfeature(Table1)Itwasalsonotedthatthe slagdisplayingtraitsof discardsfrom blacksmithinghadbeendiscoveredsolelyin stratumSJ318(ca2kg)Findsof fragmentsof ceramicnozzles(tuyeres)shouldalsobeaddedto this(51fragments)10whichweremostlyalsofoundwithinthe abovementionedstratumand in SJ324(Table2)whiletheyonlyappearsporadicallyin theotherstrata(SJ319320and 336)orin thesmallerfeature(SJ330)ortheydo notappearatallIftheydo notin factrepresentsecondaryfindsin thelaterfeaturethe presenceof largequantitiesof thisspecifictypeof wastein certainstrata(SJ315318and 324)leadsto considerationof the connectionof suchfindswitha placewhereactivitiestookplacerelatedto ironprocessingorblacksmithactivity

The basic characteristics of the findsThe greatestamountof dataaboutthe periodof existenceof the archaeologicalfeaturesdiscoveredin trench8isofferedbythe potteryand metalobjectsThereforespecialattentionwillbedirectedto the analysis of basic features as well as the details of medieval potterymaterial in orderfor the differencesin individualsegmentsindicatean exactdating11Allof the findswereseparatedalreadyduringthe archaeologicalexcavationsasin thefieldashasalreadybeennoteditwasseenthatcertaindifferencesexistedin thecolourand consistencyof the soilfrom whichtheycameIn thismannersixstrataweredistinguishedwithinthe largerarchaeologicalunitThe potteryfindsfrom themarediscussedaccordingto the numbersof the stratafrom smallerto larger(Pl1-8)whilethe metalobjectsfrom thesestrataarediscussedlater(Pl88081982-86)12

from the HighMiddleAgesin considerablequantities(SekeljIvančan2018)and theyprobablyarrivedat thissitethanksto chanceandorlaterinterventions

8 The macroscopicanalysisof allthesefindswascarriedoutbyourcolleagueIvanMarijaHrovatinBAfrom Triestewhomwewouldliketo thankThe detailedanalysisof allfindsrelatedto smeltingactivitiesatthissitewillbeperformedsubsequently

9 Amongthe multitudeof amorphousformsof fireddaubseveralexampleswerenotedthatin theirfabricand formdisplayedothercharacteristicsTheseconsistedof a fragmentof a Romantile(85g)and pieceof a curved tile (76g) from SJ318 (N331) and another two fragments (55g) thatdisplayed similarcharacteristicsto the latterfrom SJ320(N740)StratumSJ288containedonemoresuchfragment(60gN739)Allthe citedexampleshererepresentsecondaryfindsof earlier(Roman)layers

10 The exceptional fragmentarynatureof the findsmeant itwasnotpossible to determine the minimalnumberof tuyeresatthisfeaturebutthe fragmentsallhada differentcolour(from ochreto redin varioustones)and forms

11 AsSušineis in facta multilayeredarchaeologicalsiteall the layerscontainedsomepotteryfragmentsfrom earliertimes(prehistoryantiquityndasha totalof 423pieces28758g)SJ315(64pieces3702g)SJ318(43pieces454g)SJ319(86pieces6208g)SJ320(42pieces2361g)SJ324(25pieces2315g)SJ001336(67pieces6321g)SJ336(90pieces2937g)SJ330(6pieces374g)

12 The author of all the drawings is Suzana ČuleThe conservation of the metal finds was performedat the CroatianConservationInstitutein Zagreb

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 39 |

Pottery finds

Inthe analysisof the potterymaterialwewillprimarilydealwiththe functionalformsof the vesselsfoundfollowedbytheirbasicfeaturesParticularattentionwillbepaidto the shapeof the vesselrimand tothe decorationin referenceto the typeof decorationand itslocationon individualparts of the vesselDetails about the fabric and the manner of productionwill also benotedSuch studieddetailsof the collectedmaterial enables viewing chronologicallydistinct featuresand offersa moreaccuratechronologicaldeterminationof the analysedmaterial

Atotalwascollectedwithinallstrataof the largearchaeologicalunitof 1265potteryfragments(144409g)whilein thesmalleronetherewereonly24fragments(3458g)Of functionalformsof vesselseverydaykitchenpotsweremostrepresentedwhilefragmentswerealsopresentthatcould be related to circular baking trays that could have served for baking bread (Backteller Tonscheibe)orrectangularracksthatwouldhavefunctionedasgraindryers(Tonwanne)13

An attempt was made to establish the minimal number of used ordinary kitchen potsin the analysedmaterialfrom the excavatedunitorin factfrom allstratawhichwereclassifiedon the basisof differences in form fabricdecorationetchowever the acquirednumberof asmanyas109exampleswouldcertainlynotindicatetheireverydayusein a givenperiodasthissignificantlyexceedsthe usualnumberof utilisedvesselsin a dwellingstructureHencethe questionarisesasto whetherthisrefersto variousperiodsof functioningof individualstratapitsstructuresand translocationalverticalstratigraphyorevenmaterialdiscardedintoa wastepitata certaintimeAnswers to thesequestionsareofferedby thoroughanalysisof the detailson the potteryvesselsWhat can be immediately noted in the basicmacroscopic examination of the potterymaterialarethe majordifferencesin thefabricof the fragmentsOn the onehandthe fragmentshavean exceptionallycoarsefabricwithconsiderableadmixturesof smalland largegranularstonesirrespectiveof the assumedsizeof the vessel14whileon the otherhandfinerfabricwithadmixturesof grainsof sandarealsofoundin largequantities15Itcanadditionallybenotedthatthe fragmentswitha finer fabricmostlyhavean ochrecolourwhile thosewithcoarse fabriccome in variouscoloursfrom redand brownto darkgreyaswellasvariousnuancesof ochre

The difference in the fabric consistently corresponds to the difference in the formationof the moreorlessevertedrimsof the vessels16On the onehandtheyhavesimplemoldingwitha rounded(nos22022)orsharpcutrim(nos136721232634454647515272)whileon the otherhandrimsappearthatcouldbeconsideredastransitionalformsfrom simpletowardsthe so-calledKragen(collar)rims(nos5824353638)and slightlydividedrims(nos4849)witha roundedlowerlip(nos47374)whilethe so-calledchalice-type(Kelchen) rims

13 Becausethe piecesareso fragmentaryitcannotbeestablishedwithcertaintywhetherthesearecircularbakingtraysorsquaredryingtrayswhichisverydifficultto determineon the basisof the fabricaloneFor thisreasonbothfunctionalformsarenoted

14 The exceptionalfragmentarynatureof the potteryfragmentsmeantthatthe majorityof vesselscouldbemorepreciselydeterminedon the basisof the rimdiameteronlyasseveraltypesof potsThe measurementof the rimdiameterof a poton the basisof which it ispossibly to determinethe volumeorcapacityof the vessel and their classification according to group were carried out according to the modelintroducedbyAPleterski(2011)Mostof themhadmediumdimensions(nos4222346474850637374)and smalldimensions(nos1383435364572)whilelargerpotswerenotrepresentedto suchan extent(nos20214974)

15 Fragmentswithcoarsefabricndashnos1911121316202122232426282930323341425152575860616575Fragmentswithfinerfabricndashnos345678183637384043444647484950535455565964666869707172737476777879

16 Itwasnotpossibleto reconstructa singleentirevesselfrom allof the presentedpotterymaterialand hencethe differencein theformationof wholepotscouldnotbeobserved

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 40 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

werecompletelyabsentFrom the abovea specificshapeof the rimof a potshouldbenoted(no27)whichcanalsobefoundatotherfeaturesin Virjefrom the earlymedievalperiodsuchasat Volarskibreg(SekeljIvančan2017aPl425)and alsoSušine(SekeljIvančan2017b118125Pl123)The fabricof thisrimfragmentfrom a pot(no27)wherethe exteriorpartof the rimisemphasisedand slightlyloweredin relationto the entirerimwitha shallowgrooveon the uppersideof the rimissmoothon the surfacealthoughthe structurecontainsa considerableadmixtureof tinystonesItisclosein formand fabricto fragmentno63whoseanalogycanbefoundin thementionedvesselrimfrom VolarskibregIn contrastto thisfragmentswitha similarlyshapedrimbutwithoutthe grooveon the uppersurfaceand the emphasisedelementon the innersideof the rimhavea quitedifferentfabric(nos253750)Thisisa morerefinedbutstillgranularfabricThe fragmentsareochre-brickcolouredon the exteriorwallsand greyin cross-sectionThe abovevesselsamongwhichnos25and 37arealsoidenticalweremadeon a fastpotterrsquoswheelIfrimsshapedin thismannerwhichappearon vesselsin theearlymedievalperiodwerealsoretainedin thelaterperiodof the HighMiddleAgesand wouldperhapsrepresenta typeof characteristicvesselfor thisregionthroughouta lengthyperiodcanbeconcludedonlywhentherewillbemoreinvestigatedarchaeologicalunitswithpreciselydatedmaterialin thebroaderareaaroundVirje

A connection was noted in the analysis between the specific fabric and specific mannerof manufacturing the vesselsThe vesselswitha coarse fabricweremadewitha slowerwheelafterwhich some finishing toucheswere necessary on the stillmoist clay vessels Subsequentrefinishingbyhandisvisibleon somepiecesin theformof perpendiculartracesof smoothingon the innersidesof the vessels(nos11202223262829303233344246586775)whilean imprintof the axisof the wheelispresenton severalfragmentsin theformof a deepenedhollowon the lowersurfaceof the base(nos928)whichisa characteristicof the manufactureof vesselson a slowpotterrsquoswheel17In contrastto thisvesselswithfinerfabricmostlyhavenosuchtraceson the wallsonlyvesselno46showsvisiblerefinishingon the interiorwallswhilemost of the bases are either flat standing surfaces ormore rarely annular rims on the edgesof the flatbasewithoutanymarks18Thisgroupof vesselswithfinerfabricwasmadeon the fastpotterrsquoswheelThreevesselswhosefabriccouldnotbeassignedto eitherof ourtwogroupsabove(so-calledmiddlefabricnos346775)alsohavevisibletracesof subsequentsmoothingvisibleon the inner sideof the walls and according to the othercharacteristic they should ratherbeconnectedto the exampleswithcoarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelinsteadof the vesselsof finerfabricmadeon a fastpotterrsquoswheel

The decorationof the vesselswasvariedbothin termsof the mannerand typeof decorationas well as the position of a given decoration on individual parts of the vessels Relatedto the positionof the decoration itshouldbenotedthatthe decorationof combedwavy linesstandsouton the innersideof the rimof potno34and onthe exceptionallyfragmentedpiecesnos51and 52whereno51wasalsodecoratedon the exteriorsideAllthreefragmentsbelongto vesselswithrelativelycoarsefabricmadeon a slowwheelwhichcanparticularlybeconcludedfor the better preserved upper part of the pot considering the visible interior perpendicular

17 Otherswithcoarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelwerenos1101213162124314145515257606165

18 Becauseof the exceptionallyfragmentarynatureof the straightand annularbasestheywerenotdepictedin thedrawingsFor the samereasonitcannotbestatedwithcertaintythatthisunitdidnotcontainpotswithmarkson the basebuttheyarenotpresentin theavailablematerialndashperhapstheysimplywerenotdiscoveredduringthe archaeologicalexcavations

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 41 |

smoothing(no34)19Althoughin generalitcouldbesaidthatin termsof decorationirregularcombedwavylinespredominateon the coarsefabricvessels(nos1112132122232430313233414557586165)whichappearaloneorin combinationwithcombedhorizontallines20in factfragmentno34standsoutfor itsdifferentdecorationTheseweresquareshallownotchesmadewitha comb-likeobjectin groupswitha rhomboidappearancewhicharelocatedon the shoulder of the pot (no 34) Similar notches alsomade with a comb-like object butin irregularlyarrangedlinescanbefoundon a fragmentof the bodyof a finefabricvesselmadeon a fastwheel(no79)Itseemsthatalthoughatfirstglancetheyaresimilarthesetwomannersof decoration by incision (nos 34 and 79) cannot be considered directly connected as theyneither reflect the sameperiodnor the samemanufacturingprocessPerpendicularcomb-likenotchesarealsolocatedon the shoulderof anothercoarsefabricvesseland belowthisa combedwavy linecanagainbefound(no1)a combinationof motifs thathasbeenfoundat the sitesof Prečnopoleand Blaževopole in Torčec (Sekelj Ivančan2010Pl1693Pl32205Pl38237)wheretheyaredatedto the 8thand the beginningof the 9thcenturiesalthoughthe abovedecorationof perpendicularmultiplelinesaccordingto LBekićwouldbethe earliestdecorationin the frameworkof earlySlavicpotterywhichappearsin thefirsthalfof the 7thcentury(Bekić201224Pl17)In additionto beingexceptionallyirregularthe combedwavylineson the abovefragmentsaremoredeeplyincisedand havemorevariedamplitudesof the wavesthanon thosewitha morerefinedfabricbutsomeexamplesalsohaveverythincombedincisions(no61)suchascanbefoundatothersitesin theDravaRivervalleyregion(SekeljIvančan2010Pl733Pl1587Pl1692Pl30190)Othermotifsthatshouldbementionedincludethe horizontalincisedlineon fragmentno27asan isolatedexampleof thismotifon vesselswithcoarsefabricwhichhavecloseparallelsin theabovementionedtwovesselsfrom the secondearlymedievalfeatureat Sušine(SekeljIvančan2017b125Pl123)

Onthe otherhandbunchesof horizontallinesoftenappearon fragmentswitha finerfabric(nos4194453565971)aswellascombedwavylines(nos31840465055667276)aloneorin combination(nos3943546470)butconsiderablymoreshallowlyincisedand moreregularlymadeSinglewavylinesalsoappear(nos671568)aswellassinglehorizontallinesin a row(nos1725626978)motifsthatarecompletelymissingon vesselswithcoarsefabricThe onlyexceptionto thisusualand almostuniformdecorativerepertoryisa fragmentwithfinerfabricwherebetweenbunchesof wavylines()and straightlineswasa shallowlyincisedmotifin theformof a palmbranch(no77)

Reviewing the described details it should be noted that the analysed pottery materialfrom trenchS-8didnotcontaina singlevesselmadebyhandand thattherewasonlyonethatwascompletelyundecoratedbutmadeon the wheel(no1)Ifcomparisonsaremadeto the thoroughlyinvestigatedand definedmicro-units supportedby radiocarbondates in the vicinityof Torčecas the closestparallels to this site theseare the characteristicsof potterygroup 1dated therefrom the endof the 6thto the middleof the 7thcenturies(SekeljIvančan2010105-114)althoughvesselsmade by hand are present at other sites in the broader vicinity where they are datedto the sametime(Bekić20122016b94-95fig51)The entirerepertoryalsodoesnotcontainpots on whose externalwalls traces canbe foundof the spinningof a fastwheel in the formof densehorizontalldquolinesrdquoa typeof ldquodecorationrdquothatcanbefoundon materialfrom the second

19 Yetanothervesselbutwithfinerfabricwasdecoratedon the outsiderim(no4)butseeminglythiswasmorea reflexionof the manufacturingprocessthana deliberatelymadedecoration

20 Bunchesof horizontallineswerenotedon somelowersectionsof coarsefabricvesselsthatarepresumedto havehada decorationof combedwavylinesin theareaof the shouldersand upperpartof the body(nos1029)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 42 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

halfof the 13thand the beginningof the 14thcenturiesfrom the Torčecmicro-areawhichservedasa formof paradigmfor ourmaterialIn thislastTorčecpotterygroup5bredpaintingon a whitebasewasalsopresentwhichwasentirelylackingin thediscussedmaterialfrom Sušine(SekeljIvančan2010136)Itshouldfurtherbeemphasisedthatin theHighMiddleAgesand hencein thelastfifthpotterygroupatTorčec(the12thto the beginningof the 14thcenturies)in additionto ordinarycookingpotswhoserimesacquireda chalice-shapedformotherfunctionalformswerealsopresentsuchasjugsceramiccupsand plates(SekeljIvančan2010111)AllthiswascompletelymissingatSušineThereforeon the basisof the describedcharacteristicsof the potterythe chronological framework for all the pots from Sušine corresponds to the Torčec potterygroups23and 4whichencompassthe periodfrom the secondhalfof the 7thto the beginningof the 12thcenturies

In an attempt to chronologically classify this pottery in more detail it was already notedthatconsiderabledifferencesexist in thepottery thatevidentlypoint to differentperiodsof itsutilisationThe firstgroupof potterywitha coarsefabricand variouscoloursmadeon a slowpotterrsquos wheel (small hollow on the lower standing surface of the base) with characteristicdecorations on the shoulder and body dominated by combedwavy lines sometimes locatedon the rimitselfcorrespondcompletelyto the characteristicsof Torčecgroup2whichencompassesthe secondhalfof the 7thand almostthe entire8thcenturies(SekeljIvančan2010115fig99)Suchcharacteristicsarealsopresentatothercontemporaneoussitesin thebroadervicinity(Bekić2016b99101fig56)butalsoon the potteryfrom a previouslypublishedfeaturefrom thissitethatisdatedto the sametime(SJ436SekeljIvančan2017bPl1-4)The secondgroupof vesselswitha finerfabricand an almostuniformochre-greycolourwherea largerrepertoryof decorationappearshascloseparallels to the Torčecpotterygroup4However somedifferencesdo existWhile some other functional forms appear atTorčec in this group (Sekelj Ivančan 2010 111fig97CDEFGH)theyweremissingin ourfeatureaswerethe teardrop-shapednotcheson the shoulder of the potswhichwere characteristic for Torčec group4bAlsomissingwasthe otherwisepopulardecorationmadewitha smallwheelwhichwasconsiderablyrepresentedin groups4aand 4bduringthe 11thand firsthalfof the 12thcenturiesin theTorčecarea(SekeljIvančan2010127-134)and wasotherwisealsoa populardecorationatothersitesin northernCroatiadatedto the transitionfrom the Earlyto the HighMiddleAges(Bekić2010227-241)The completeabsenceof the smallwheeldecorationcanbeinterpretedasan expressionof a localldquofashionrdquo or differences in the preferences of the localmaster potters Related to the absenceof otherfunctionalformsof vesselsotherthanpotsitshouldbementionedthatdifferencesexistamong the contemporaneous pottery discovered atTorčec at the site of Prečno pole and thatfrom the site of Ledine (which together compose pottery group 4a) where that difference isinterpretedasthe appearanceof newlyarrivedinhabitantsatthe siteof Ledinewhobroughtwiththemnewformsfor whichparallelscanbefoundin Hungary(SekeljIvančan2010175)Finallyitshouldbeemphasisedthatthe teardrop-shapeddecorationof the shouldersof potsthatwerenotpresentin thefeaturesunderdiscussionwerenonethelesspresentatthe siteof Sušinein threefeatureslocatedsomewhatfurtherto the southon the slopeof the elevationwherechalice-shapedrims appear aswell as new functional forms of vesselsflaskswith a narrow and ribbedneck(SekeljIvančan2018Pl14)The materialfrom thesethreefeatureshavethe closestparallelswiththe Torčecpotterygroup4bhoweverthe decorationof combedwavylineswasalmostmissingwhilethis is in factsignificantlyrepresentedin thepotterywitha finerfabricthat isdiscussedhereHencethe secondgroupof potteryfrom trenchS-8whichconsistsof vesselwitha finerfabricmadeon a fastpotterrsquoswheelshouldbeplacedto the periodimmediatelybeforethe firstsuchappearanceof the abovedecorationand rimshapeatSušinemeaningthatitimmediately

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 43 |

precededthe potterymaterialfrom the threefeatureslocatedfurtherto the southalongthe slopethataredatedin theframeworkof the 12thand firsthalfof the 13thcenturies

Fragmentstiedto anotherfunctionalformndashbakingordryingtraysndashwerein factthe mostrepresented in all strata within trench 8 although they were also present in other featuresand strata at this site (Sekelj Ivančan 2017b 120-121) however in considerablymoremodestamountswheretheyarrivedasa consequenceof the lengthyinhabitationof thissite(Table3)Thissmalltrenchcontained207largeand smallfragmentswitha totalweightof around4 kgwhich in terms of the smooth fabric with visible irregular hollows in the structure of somepieces(fig4)with parallelsknownfrom othersites in thevicinity(Bekić2016b75107-108fig4163Sekelj Ivančan200073-74fig45)and the formand sizecanberelateddirectlyto baking or drying trays Some of them have a polished side (22 examples) while othersare corner fragments (10 examples)Most come from stratumSJ 318 and from strata SJ 315and 319and theircharacteristicscompletelycorrespondto the bakingordryingtraysdiscoveredat previouslypublishedearlymedieval featuresat thissite (Sekelj Ivančan2017bfig4)Thesefinds tied to the preparation (drying)of grainand (baking)of breadat the siteof Sušinearefurthersupplementedbythe discoveredfragmentsof stonethatcanbedefinedasa grindstoneorquern(fig2)and togetheralthoughnoarchaeobotanicalremainsof cultivatedplantsareknown(exceptmilletin SJ320)additionallyindicateelementsof the dietof the populationthatinhabitedthissitein themedievalperiod

Metal finds

Metalobjectsof everydayuseorpartsof individualironobjectsareveryscarcebutnonethelesslesstheyoffersufficientdatafor certainconclusionsOnlyoneobjectstandsoutndasha bronzestrapend(SJ315ht53mmw16mmth2mmwt8gPN64-Pl880)Thisisa one-partcastbeltstrapendof rectangularshaperoundedin thelowersectionItisquitesmoothon the lowersidewhileon the uppersideitisdecoratedwitha motifof stylisedcircularorS-shapedtendrilsplacedin an incisedrectangularframeThe uppersectionhasa socketfor placementof the beltand atthe toptwoholesfor the rivetsthatservedto attachthe strapendto the beltItsappearanceatfirstglanceshowsthatthisfindisfrom the earlymedievalperiodand thatitbelongsto a groupof objects related to the attire of malemembers of the communityThis small cast strap endis not the main one but rather auxiliary one of the strap ends that were placed on the belton the side From its appearance it can be concluded that itwas cast using a two-partmoldwhilethe mannerof itsattachmentto the beltwitha socketand rivetsin factthe combinationof the mannerof productionthroughcastingand the mechanismof attachmentto the beltusinga socketand rivetsindicatesthatthe strapendcouldhavebeenmadein sometransitionalperiodbetweenthe timeswhenstrapendwithsocketswereused21and thosewhenstrapendsattachedonlywith rivets appeared (Stadler 19881989 213 Pl 4 6)Almost identical strap endswerefoundatthe cemeteryof Tiszafuumlredin northeasternHungarywheresuchsidestrapendswereplacedbyEGaramin the5thchronologicalphaseof the cemeteryand datedto the endof the 8thand beginningof the 9thcenturiesin factbetween780and 810withthe possibilityof a somewhatearlierappearanceaswellasa somewhatlongerretentionin use(plusmn10yearsGaram1985fig96541221fig254Pl161Graumlber1221567)Hereitisnecessaryto notethe deceasedindividual

21 The appearanceof cast strapendswitha socketwasnoted for example in grave4at the SlavicAvarperiod siteof OtoknearVinkovci togetherwith sheetmetal sets thatwere still in use so theauthorsdatedthe abovegraveto the firstdecadesof the 8thcenturybecauseof the appearanceof theseobjectswith differentmannersof manufacture(RapanPapešandashŠmalceljNovaković2016)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 44 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

from grave13discoveredatthe Avarperiodcemeteryin OtoknearVinkovciwhowasplacedin thegravetogetherwitha richbeltsetwitha mainstrapendthatin termsof constructionhasidenticalelementsasthe strapendfrom SušineItwascastin a one-partmoldand hadrivetholesbutalsoa socket(RapanPapešandashŠmalceljNovaković201615-1633)meaningthatthe samemechanismfor attachmentto the beltwaspresenton bothstrapendssomekindof combinationof twodifferentmannersof attachmentA secondelementthatconnectsthemisthatbothweresingle-part strap endswhichwasnot usual for thismanner of production as cast strap endsweretwo-partin mostcasesThe detailedanalysisof allgravefindsfrom thisgraveindicatesthatthe burialof thisprominentmanaccordingthe authorswouldhaveoccurredaroundthe middleorsecondhalfof the 8thcenturyAccordingto the mentionedanalogiesfor the constructionalelementsoursidestrapendcouldbefrom the periodof the secondhalfof the 8thcenturywhichis additionally confirmed by the decoration of the circular tendrilsAccording to the analysisof the vegetaldecorationsin the LateAvarornamentationundertakenbyGSzenthefor the areaof the entire Carpathian Basin this motif would correspond to the Alattyan decorationcharacteristic specifically for the second half of the 8th century (Szente 2013 309 314-315Fig 39)A strapenddecoratedwithverysimilarcirculartendrilscamefrom an unknownsitein the vicinityof Križevcidatedto the endof the 8thcenturywhichrepresentsthe spatiallyclosestanalogyto ourstrapendbutwithonedifferencendash itwasmanufacturedusingthe perforationtechnique(Katalog200090II12a)

The othermetalobjectsincludethe findof an ironbeltbuckleof trapezoidalshapewith an ovalcircularsection()missingthe prong(SJ315ht33-43mmw45mmth2-7mmwt10gPN228ndashPl881)On the narrowsidein themiddleof the bucklethe placewherethe prongwasattachedisvisibleThe buckleisundecoratedwhileitsdimensionsplaceitamongthe largerformsTrapezoidal(andsquare)ironbucklesof largedimensionscouldhavebeenpartof attire(cfGarametal1975)butbecauseof theirdiscoveryin Avarperiodequestriangravesplacedbythe animalsarealsooftentiedto horseequipment(Měchurovaacute198388)Whenlocatedin gravesby the horse theyserved to fasten the saddlegirthaswassuggested in reconstructionsbasedon the excavationsat the cemeteryof TiszafuumlredbyEGaram(1987121-124)A verysimilarbucklewasfoundbythe burialof a horsein equestriangrave13and anotherbya horsein grave14atBrodskiDrenovacwhicharedatedto the beginningof the 9thcentury(Vinski-GasparinindashErcegović1958143PlXII3PlXIII3Katalog200084-86II3fII4d)

Bothobjectsdescribedabovethe sidestrapendand the bucklecomefrom the samecontextndashstratumSJ315whilejudgingfrom theirdatesorratheranalogieswithotherwelldatedsitesthisstratumcouldbeplacedin thesecondhalforendof the 8thcenturyoratthe latestto the beginningof the 9thcenturyasthe cemeteryatBrodskiDrenovacwasdated

The ironobjectshoweverthatwerediscoveredin stratumSJ320weredatedbyradiocarbonanalysisin a broadrangefrom the beginningof the secondhalfof the 8thcenturyto the middleorthe beginningof the secondhalfof the 9thcenturyTheseconsistedof a smallironknife(PN91ndashPl984)and twopiecesthatcouldhavebelongedto the metalhoopsof a woodenbucketOnepieceisnarrowerand thinnerand semicircularlyshaped(PN90ndashPl986)whilethe otherwasbroaderwiththe endsoverlappingand the placewherethe twothinpiecesof sheetmetaloverlapwasfastenedwitha rivet(PN229ndashPl985)22Broadhoopsin thiscaseto 21mmwereusually located on the lower parts and thinner ones in this case 10mm on the upper partsof wooden bucketsThe presumed wooden bucket according to our modest finds and their

22 Fragmentno1preservedl140mmw10mmth2mmwt12gdiaca160mmFragmentno2l41mmw21-25mmthatthe siteof the overlappingof the hoopand the rivetndash7mmatthe siteof onehoopndash2mmwt7gdiaof the rivet7mm

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 45 |

dimensionscertainlywouldhavehadat leasttwoand mostprobablythreehoopsasisusualfor this typeof object (Garam1985372fig225)although therecouldalsohavebeenmoreAccording to an approximate calculation of the diameter of the thinner hoop the presumedwoodenbucketcouldhavehad in themiddle sectionand probablyalso in theupper sectiona diameterof around16cmsimilarto examplescitedbyJZaacutebojniacuteklikean examplewitha clearlyvisiblejoinof twoendsof a hoopfrom oneof the gravesatthe siteof DeviacutenskaNovaacuteVeswherewoodenbucketswerepresent in largequantities(Zaacutebojniacutek2009158Pl2234168Pl12)aswellasin thesettlementstructuresand featuresof the siteof Přeclav-Pohanskowhereseveraldifferentdimensionswerenoted for this typeof objectused in everyday life (Vignatovaacute1980171 fig 6)The upper hoopwas half aswide as the fragmentwith the rivet so it is possiblethatonemorehoopwitha widthof ca15mmwouldhavebeenlocatedin themiddlewhoseremainswerenotdiscoveredin thearchaeologicalexcavationjustlikethe remainsof the woodA closeanalogyexamplecanagainbefoundatthe cemeteryatBrodskiDrenovacin femalegrave16wherea woodenbucketof smalldimensionswithsomewhatmorerobusthoopswasplacedabovethe headof the deceasedwoman(Vinski-GasparinindashErcegović1958147PlXIV2PlXXIV)whichisdatedto the beginningof the 9thcenturyHowevera smallwoodenbucketwasalso found in grave20atVelikaGoricaa grave thatwasdated like the other fourdiscoveredgravesat thatsite to the lastdecadesof the 8thcenturyoraroundthe year800(Vinski196050-5157fig14)orthe beginningof the 9thcentury(Katalog2000108II49b)Evenearlierwasthe childcremationgrave4from the siteof Vinkovci-Dugaul99wherethe remainswerefoundof the hoopsof a woodenbucketwitha widthof 1cm(20pieces)togetherwithothersmallobjectsand a vesselwithan impressedsmallhollowon the lowersurfaceof the baseprobablyburiedplacedin thesoilatsometimefrom the endof the 7thto the middleof the 8thcenturies(SekeljIvančanndashTkalčec2006148-149162-163Pl3Pl767)

The same stratum also contained the earlier mentioned well-preserved small iron single-bladedknifewitha thinhandle(SJ320l81mmwblade13mmwtang5mmth2mmwt5gPl 984)The upperpartof the bladeisstraightatthe enditgentlydescendsintoa roundedtipwhilethe tangfor the handleextendsfrom the upperhalfof the bladeand isalmostatthe samelevelasthe spineof the bladeAccordingto itsdimensionsitbelongsto the classof smallerknifesuchasareusuallydiscoveredin thesettlementsbutalsothe gravesof the earlymedievalperiodbut are poorly indicative in typological and chronological termsThe remaining iron objectsfrom SJ319haveundefinedformsOneexamplecouldpossiblyrepresentthe tangof a smallknifewithtwosmallperforationsthatservedto fasteningthe handlethathadbeenmadefrom someorganicmaterial suchaswood thatwasnotpreserved(l43mmmaxw12mmmax th4 mmwt3gPN104-Pl982)Consideringthe sectionwhichshowsa sharppointon oneenda secondfragmentcouldalsohavebeena knife(l49mmw9mmth2mmwt2gPN103-Pl983)The abovementionedkniveson the basisof the shapecannotservefor definingthe periodof theiruseand eventhe smallknifefrom the otherearlymedievalfeaturefoundatthissitehasa differentshapeand itdatedon the basisof otherfindsfrom the samecontextto the 8thand beginningof the 9thcenturies(SekeljIvančan2017b116-117Pl426)

Concluding thoughtsAfterithasbeenclearlyestablishedthatremainsexistedwithintrench8and the largerexcavatedunitthatcanbeattributedto twodifferentperiodsthe Earlyand the HighMiddleAgesitisalsonecessaryto establishin whatstratathe medievalmaterialwasfoundStratumSJ315containedmixed finds of pottery with coarse and fine fabric approximately in equal amounts as this

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 46 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

representsthe uppermoststratumnotedatthe beginningof excavationof the featurewhileitwasstillnotpossibleto distinguishdifferencesin thecolourand consistencyof the soilHowevertwostratalocatedimmediatelybeneathitSJ318and SJ320displaysignificantdifferencesIn SJ318where236fragmentsof potterywerediscoveredthosewitha coarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelpredominatedwhile therewereonly12piecesof finerpotteryThe situation isreversedin stratumSJ320where231fragmentswerefound201of themhada refinedfabricwhileonly30hadcoarsefabricThe situationissimilarin theotherstrataSJ319(23868)SJ324(3110)and SJ336(15534+1054)wherethe predominantproportionsweregreatly in favourof the fine fabric pottery made on a fast potterrsquos wheel Although minor deviations exist23accordingto the predominantpotteryfindsitcanbeestablishedthatatthe spotwherestratumSJ318extendedtherehadpreviouslyexistedsomesmallfeaturefrom the earlymedievalperiodthatthe followingmetalobjectsdefinitelybelongedtothe bronzestrapendand the trapezoidalbuckle This earlier feature extended in an E-W direction possibly with a small extensiondeviationto the northeast inasmuchaswealsoattributeto the earlymedievalperiodthe areawhereremainswerefoundof the hoopsof a woodenbucketand a smallironknife

Such a spatial image had been acquired in the undertaken geophysical investigationswhichshowedthatanomaliesappearedatplaceswiththermoremanent typesof magnetisationat archaeologicalremainsrelatedto metallurgicalactivitiesatthissite(fig1aMušičetal2013)Thissmallfeaturewithan ovalshapecorrespondsto findsof tinyfragmentsof potterytuyeresnozzles and considerable amounts of smelting debris but also slag from smithing activitiesso thatitcanwitha certaindoseof reserveconsideringthe characterof thissitein theearlierhistoricalperiodsand the quantityof wasteatthe siteitselfbeconnectedwithactivitiesrelatedto the production and workingof iron at this siteOn the otherhand all the other strata (SJ319320324336)representpartof somestructurepossiblya woodenbuildingfrom the HighMiddleAgesorthe transitionfrom the Earlyto the HighMiddleAgeswhichwasbuiltpositionedat the site of an earlier utilised areaThis large oval structurewas orientedNW-SE and wascharacterisedbyfinefabricpotteryvesselsmadeon a fastpotterrsquoswheelfragmentsof whetstonesand metalfragmentsthatcouldperhapsberemainsof ironknivesoneof whichveryprobablyhada handleof organicmaterialAlthoughthe sporadicappearanceof fragmentsof potterytuyeresand some fragmentsof iron-workingdiscardswerenoted in the strataof the larger feature itseemsthatthe characterof thisfeature(woodenbuilding)cannotbetiedto the workingof ironand certainlynotto forgingand probablyalsonotto smelting(Table1)The appearanceof thesefindscanberelatedonlyto the factthatthiswasa sitewheresmeltingactivitieshadbeencarriedout in an earlierperiod and that theywere in fact secondaryfindsA similar conclusionhadbeennoted for the previouslyanalysedand publishedarchaeologicalunitsdated to the periodof the HighMiddleAgesatthissitewheresuchwastewasnotevenpresent(SekeljIvančan2018)

AseparatesmallcircularfeatureSJ330locatedjustbythe largerfeaturecanalsobeattributedto the samelaterperiodand the proportionsin therepresentationof potterywere204in favourof the laterexamplesbutitsprimaryfunctionwasverydifficultto determineonlythe factcanbenotedthattherewasa largequantityof sootin theupperpartsof the fill

Someof the questionsrelatedto the findsdiscussedherefor whichitwillbedifficultto findanswersarerelatedto the circumstancethatthe resultsof the radiocarbonanalysisfrom the charcoalsamplefrom SJ320gavea datein theearlymedievalperiodfor thisstratum(CalAD811plusmn41)whichthe analysedpredominantlypotterymaterialfrom itdoesnotconfirmEvidentlyin thereordering

23 Such deviations could have occurred as a result of disturbance of layers due to the multiple periodsettlementof thissitebutalsothe mannerof excavationwhereitwasnotimmediatelynotedthattherewerevariedfillsduringuncoveringof the feature

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 47 |

of the earlier layers in the form of the reuse of the same area a contamination of the sampleoccurredand duringthe excavationsthe charcoalsampletakenand sentfor analysishadarrivedsecondarilyfrom an earlierfeatureintothe laterunitThe earlierfeaturetrulydidcontainpotterymaterialthatwithcertaintycanbeclassifiedto the periodindicatedbythe C14analysisThe periodof utilisationof the stonequernwillalsoremainundefinedasitsfragmentswerediscoveredin allstrata and any connectionwill also remainunknownbetween it and the fragmentsof bakingdrying trays also scattered throughout all the strata Perhaps it is a positive circumstance thatthe largestamountof fragmentsof the bakingdryingtrayswasfoundin theearlierfeaturethatcanbeclassifiedto the periodin whichsuchvesselswereused(Bekić2016b107-108)whilefutureinvestigationwillperhapsilluminatethe occasionalunclearfactor

Closeanalogiesto the potteryfindsthatareclassifiedhereto the earlymedievalperiodcanbe found in addition to the earlier mentioned area of the northern Drava basinmicro-areain the vicinity of Torčec in the broader Drava River region in Bekićrsquos Drava-Mura-Sava 2aand 2bgroups (Bekić2016b94-95)However it isnecessary to emphasise the siteof Šarnjaknear Šemovecwhere detailed analysis of the materialwas undertaken thatwas supported byradiocarbondatesprimarilybecauseof the factthatatthe sitean ironbeltholderwasdiscoveredwhosesourcewasprobablyidenticalto the sourceof ourbronzestrapend24On onesideitwascoveredbya bronzeengravedplateletdecoratedwitha motifof S-shapedtendrilswithpointedleavesanalogiesfor whichcanbefoundin thegravesof the Avarculturalcircle(likeanalogiesto ourstrapend)on the basisof whichLBekićapproximatelydatedthissomewhatsimplifiedversion of tendrils to the period between 710 and 760 the second third of the 8th centuryOn the basis of the analysis of the entirety of the material however the author nonethelessdatedthe excavatedfeaturesand structuresof thissettlementsomewhatlaterto the verylate8thand the verybeginningof the 9thcenturieswhilethe appearanceof the beltholderasa separateelementof a beltsetwasinterpretedasa objectspreservedin usefor a lengthytime(Bekić2016a228ndash230232Pl5132016b128-129fig85)Ourearlierfindsfrom the featureextendingE-W(lower)canbeattributedto the secondhalfof the 8thcenturyorthe late8thand early9thcenturiesbothpotteryand metalitemsthatcanbeattributedto an ldquoAvarproveniencerdquordquoAvarsourcerdquoSuchindividualobjectsthatcanbeconnectedto the materialcultureof the Avars(andSlavs)mostof thempartsof fragmentedbeltsetsbutalsootherelementsarenotunknownin thepre-Alpineregionin theperiodof the secondhalfof the 8thcenturyand arepresentata dozenarchaeologicalsitesin Slovenia(KarondashKnificndashLubšina-Tušek2011133fig1)Slovenianindividualsettlementfindsareinterpretedvariouslydependingon the typeof sitesatwhichtheywerefoundso thatobjectsdiscoveredatelevatedfortifiedsitesareconsideredtiedto lootfrom the Frankish-Avaricconflictsatthe transitionfrom the 8thto the 9thcenturieswhilethosethatcomefrom lowlandsettlements such as our strap end or rather our sitewould reflect the Avaro-Slavic relationson the edgesof the PannonianPlain(KarondashKnificndashLubšina-Tušek2011144)and thisshouldalsoapplyto thispartof oursiteatSušinedatedto the sameperiod

Ithasbeenshownthatsitesthatwereinhabitedduringthe earlymedievalperiod(7thand 8thcenturies)oftenalsohad a laterhorizonof settlement aswas recognised at Sušine aswell asotherexamplesof excavatedand publishedsettlementsfrom the surroundingDravaRiverregion

24 The discoveryof severalfragmentsof glassprobablyfrom earlierperiodsrepresentsyetanothersimilaritybetweenŠarnjakand Sušinewherea fragmentof the rimof a smallglassvesselwasfoundwhichatoursitecomes from the contactsof the ploughed layerwith the next to the last layer inside trench8butbeyondthe archaeologicalfeatures(Pl987)Thiswastransparentglasswithmanytinyand onelargerldquobubblerdquoa structureindicatingthatitwasa RomanfragmentFragmentsof Romanglasswerealsofoundatthe earlymedievalsiteof Prečnopolein Torčec(SekeljIvančan2010150-151228Pl845)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 48 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

(SekeljIvančan201017-25)the datesof whicharesupportedbyradiocarbondatingOtherthanthe above-mentionedPrečnopoleatTorčec(SekeljIvančan2010)and ŠarnjaknearŠemovec(Bekić2016a)citingonlya fewexamplesthroughuseof the C14methodthe findsweremorepreciselydatedfrom the siteof StaravesnearNedelišćewithremainsfrom the firsthalfof the 7thand againlaterfrom the secondhalfof the 11thcentury(Bekić2006218)aswellasthosefrom the siteof Jakopovec-Bliznawithremainsfrom the 8thand 9thcenturiesand laterfrom the HighMiddleAges(Bekić2006125Pl289-10)and Brezje1nearVaraždinwithtwosettlementhorizonsndashthe 8thndash9thand the 11thndash12thcenturies(Bekić2006289-2912009)from the upperDravaRiverbasinregionbutsimilarsitesarealsoknownfurthereastdownriveron the Dravasuchas the siteof Virovitica-Đotaalsowith two layersof settlement(the7thndash8thand the 10thndash11thcenturiesSekeljIvančanndashTkalčec2008)25Allof thesesiteswereslightlyelevatedin theirindividuallandscapesand werehenceespeciallysuitablefor settlementThe choicesfor locationsfor settlementin thelowlandsalongthe DravaRivercertainlywouldhaverequireda nearbysourceof waterbutalsoprotectionfrom penetrationbyfloodwatersfrom the nearbymajorriverhencethe populationthroughoutall(pre)historicalperiodsincludingthe MiddleAgesutilisedslightlyelevatedterrainand depositedsandcrests for the locationof theirsettlementsaswasthe casefor allthe abovecitedexamplesHenceitisnotunusualthatatSušineon a slightlyelevatedsandbankin an otherwiselowlandenvironmentthe samepositioncontainedremainsfrom the EarlyMiddleAges(secondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturies)and subsequentlyremainsfrom the HighMiddleAgesItshouldbenotedthatin thepartof Sušineexcavatedto the presentcertaindifferenceswerenotedin thepotterymaterialof the HighMiddleAgesin termsof the formsand decorationof ordinarycookingpotsutilisedfor everydayuseTheyindicatethe chronologicaldefinitionof the context from which they came the findsdescribedherewere slightly earlier(11thand beginningof the 12thcenturies)thanthosethatcamefrom the archaeologicalfeaturesin thesouthernpartof the sitethatisdatedfrom the endof the 11thto the beginningof the 13thcenturies(SekeljIvančan2018)On the basisof the availablematerialthe lackof materialtracesfrom the period at the end of the 9th and the 10th centuriesmeans that it cannot be statedat presentwithanydegreeof securitythatan uninterruptedcontinuityof settlementexistedatthissitethroughoutseveralmedievalcenturies

Towhatextenton the otherhandwasthe settlementof thislocationatthe siteof Sušinecausedbyeconomicactivitiesrelatedto the exploitationof ironoreatthe presentlevelof knowledgethiscanperhapsmostpositivelybeconcludedfor the earlierarchaeologicalperiods(theEarlyIronAgeLateAntiquity)and alsomostprobablyfor the horizonof settlementin theearlymedievalperiodNoreliabledataisyetavailablefor the latermedievalperiodbutthe possibilityshouldbenotedthatfuturearchaeologicalexcavationmightchangethisimageMoreextensivearchaeologicalexcavationswhichwouldalsoestablishthe totalnumberof settlementand productionstructuresand features in all archaeological periods of the inhabited positions at Sušine as well asthe spectrumof all kindsof archaeologicalfinds from the structures and featureswould alsoenableanswersfor furtherconsiderationsaboutthissiteand the examinationof potentialreasonsfor the existenceof thissitein variousperiodsatthissamepositionRelatedto thisifthe ideaabouta lackof continuity in economicactivities related to the processingof ironorebetweenthe Earlyand HighMiddleAgesin factremainedunchangeda pathwouldopenfor totallynewinvestigationsthatcouldbeorientedto the questionof the exhaustionof naturalresourcesndashiron

25 Anexpandedlistof earlymedievalruralsiteswherearchaeologicalexcavationhaveconfirmedexistencethroughout several centuries of the Middle Ages from the region of northern Croatia can be foundat the link (httpwwwiarhhrmediaarhivaTablica201_Popis_Naseljapdf) including availableliterature(httpwwwiarhhrmediaarhivanaseljaliteraturapdf22May2018)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 49 |

oresndashspecificallyatthissiteatthe endof the earlymedievalperiodThe impetusfor againraisingthis settlement in the11thcenturyat the samepositionaftera pauseof nearly twocenturiesshould in this case be sought in other reasonsAll of this of course is only relevant ifmoreextensiveinvestigationswouldconfirmthe presentknowledgeabouta lackof settlementof Sušineafterthe beginningof the 9thcenturyand throughoutthe entire10thcentury

BibliographyBekić Luka 2006 Zaštitnaarheologijau okoliciVaraždinaArheološkaistraživanjana autocesti

ZagrebndashGoričani njezinimprilaznimcestamaZagrebBekić Luka 2009RanosrednjovjekovnonaseljeVaraždinndashBrezjeIn TomičićŽeljkondashUglešić

Ante(eds)Zborniko LujiMarunuZbornikradovasaZnanstvenogskupao fraLujiMarunuu povodu150obljetnicerođenja(1857-2007)Skradin-Knin7-8prosinca2007gŠibenik-Zadar-Zagreb205-219

Bekić Luka 2010 Srednjovjekovna jama K 12 s nalazišta JalkovecminusPolice kod VaraždinaIn ArchaeologiaAdriaticaIV227-241

Bekić Luka 2012 Keramika praškog tipa u Hrvatskoj In Šeparović Tomislav (ed) Zbornikradova sa Znanstvenog skupa laquoDani Stjepana Gunjače 2raquo Hrvatska srednjovjekovnapovijesno-arheološkabaštinaMeđunarodnetemeSplit18-21listopada2011gSplit21-35

Bekić Luka 2016aNalazi8i 9stoljećasaŠarnjakakodŠemovcaFindsfrom the 8thand 9thcenturies at Šarnjaknear Šemovec In VjesnikArheološkogmuzejau Zagrebu3 sXLIX219-248

Bekić Luka 2016bRanisrednjivijekizmeđuPanonijei JadranaRanoslavenskikeramičkii ostaliarheološkinalaziod 6do 8stoljećaMonografijei katalozi27ArheološkimuzejIstrePula

Garam Eacuteva 1987 Pferdegraumlber der awarenzeitlichen Graumlberfeldes in Tiszafuumlred Angabender spaumltawarenzeitlichenPferdebestatungenIn AlbaRegia 2365-125

Garam Eacuteva 1995DasawarenzeitlicheGraumlberfeldvonTiszafuumlredCemeteriesof the AvarPeriod(567ndash829)in HungaryVol3Budapest

Garam Eacuteva ndash Kovrig Ilona Szaboacute Jaacutenos Gyoumlzouml ndash Toumlroumlk Gyula 1975AvarFindsin theHungarianNationalMuseumCemeteriesof the AvarPeriod567-829in HungaryVol1Budapest

Karo Špela ndash Knific Timotej ndash Lubština-Tušek Marija 2011 Predmeti avarskega izvoraz arheoloških najdišč v Sloveniji In Vjesnik Arheološkog muzeja u Zagrebu 3 s XLIV131-159

Katalog 2000 Milošević Ante (ed) Hrvati i KarolinziCroats and Carolingians exhibitioncatalogue Muzej hrvatskih arheoloških spomenikaMuseum of Croatian ArchaeologicalMonumentsSplit

Měchurovaacute Zdeňka 1983Třmenya jineacutesoučaacutestisedlaz časneacutestředověkeacutehoobdobiacute[Die Steigbuumlgelund andere Sattelsbestandteile aus dem Fruumlhmittelalter] In Časopis Moravskeacuteho Muzeav BrněVědyspolečenskeacute6861-89

Mušič Branko ndash Medarič Igor ndash Mori Matjaž ndash Nas Eline 2013 Izvješće o geofizičkimistraživanjima na arheološkom lokalitetu Virje ndash Volarski bregSušine Hrvatska Maribor2013ARHINDOKSoftheInstituteofArchaeology(manuscript)

Pleterski Andrej 2011 Das Verhaumlltnis zwischen dem Volumen und dem Durchmesser einesTopfersIn ArchaeologicaAdriatica3(2009)323-333

Rapan Papeša Anita ndash Šmalcelj Novaković Pia 2016 Kasnoavarodobno groblje na Gradiniu OtokuexhibitioncatalogueVinkovci

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 50 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Sekelj Ivančan Tajana 2000 Slučajninalazognjištana lokalitetuBorovljani-SrednjebrdokrajKoprivnice i slični srednjovjekovni nalazi evidentirani na području sjeverne HrvatskeIn PriloziInstitutaza arheologiju1767-88

Sekelj Ivančan Tajana 2010Podravinau ranomsrednjemvijekuRezultatiarheološkihistraživanjaranosrednjovjekovnihnalazištau TorčecuMonographiaeInstitutiArchaeologici2Zagreb

Sekelj Ivančan Tajana 2017a Ranosrednjovjekovno naselje na Volarskom bregu u VirjuIn ZbornikInstitutaza arheologiju6111-131

Sekelj Ivančan Tajana 2017bRanosrednjovjekovniobjektna Sušinamau VirjuIn CrisČasopisPovijesnogdruštvaKriževci XIXno1115-128

Sekelj Ivančan Tajana 2018ArheološkitragovinaseljenostiSušinau VirjutijekomrazvijenogasrednjegvijekaIn ZbornikInstitutaza arheologiju(inpress)

Sekelj Ivančan Tajana ndash Botić Katarina ndash Culiberg Metka 2018 Biljni pokrov Đurđevačkihpijeskai okolicendasharheološkaperspektivastudijaslučajaVirje-VolarskibregHAZUKriževci(inpress)

Sekelj Ivančan Tajana ndash Mušič Branko 2014Geofizička i arheološka istraživanjana nalazištuVirjendashtalioničkaradionicaizvremenakasneantikei ranogsrednjegvijekaIn StarohrvatskaprosvjetaIIIserVol41177-184

Sekelj Ivančan Tajana ndash Karavidović Tena 2016 Tkalački stan iz Virja In Prilozi Institutaza arheologiju33171-235

Sekelj Ivančan Tajana ndash Tkalčec Tatjana 2006 Slavenskopaljevinskogrobljena položajuDugaulica99u VinkovcimaIn PriloziInstitutaza arheologiju 23141-212

Sekelj Ivančan Tajana ndash Tkalčec Tatjana 2008Medieval settlements in theViroviticaRegionof the DravaRiverBasinin theperiodfrom the 7thto the 11thcenturiesIn GuštinMitja(ed)SrednjivekMittelalterNarodnimuzejSlovenijeLjubljanaInštitutza dediščinoSredozemljaZnanstveno-raziskovalnosrediščeKoperUniverzana PrimorskemLjubljana113-128

Stadler Peter 1991 Argumente fuumlr die Echtheit des bdquoAvar Treasure In Mitteilungender AnthropologischenGesellschaftin Wien 118119(198889)193-217

Szenthe Gergely 2013 Vegetal ornaments in the Late Avar decorative art In DissertationesArchaeologicaeSer3No1303-320

Vignatovaacute Jana 1980 Součaacutesti jezdeckeacutevyacutestrojez naacutelezůna Pohanskuu Břeclavě In SborniacutekpraciacuteFilozofickeacutefakultybrněnskeacuteuniverzityŘadaarcheologicko-klasickaacuteE25161-198

Vinski Zdenko 1960 Ranosrednjovjekovni arheološki nalazi u Zagrebu i njegovoj okoliciIn Iz starogi novogZagrebaII47-65

Vinski-Gasparini Ksenija ndash Ercegović Slavica 1958Ranosrednjovjekovnogrobljeu BrodskomDrenovcuIn VjesnikArheološkogmuzejau Zagrebu3serVolI129-161PlI-XXVII

Zaacutebojniacutek Jozef 2009Slovenskoa AvarskyacutekaganaacutetStudiaArchaeologicaetMedievaliaVolIXBratislava

Abbreviationscfndashto comparesomebodysomethingto somebodysomethingcm-centimetrediandashdiametergndashgrammehtndashheightkg-kilogrammelndashlength

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 51 |

maxndashmaximummmndashmillimetrenondashnumbernosndashnumbersSJ-stratigraphicunitthndashthicknesswndashwidthwtndashweight

SUMMARY SETTLEMENT CONTINUITY AT SUŠINE SITE NEAR VIRJE (NORTHCROATIA) THROUGHOUT THEMIDDLE AGESThe work discusses archaeologicalmaterial from two archaeological units excavatedwithin trench S-8 at the site of Virje-Sušine (NorthCroatia)On the basisof detailedanalysisof fragmentsof potteryvesselsand severalmetalobjects twohorizonsof settlementwererecognisedat thissiteduringthe MiddleAges

The basiccharacteristicsof the earlierhorizonconsistof coarsepotsmadeon a slowpotterrsquoswheelthe edgeswithsimplemoldingand a combeddecorationof irregularnotchesorwavylineswhichon the basisof analogiesfrom the surroundingareacanbeassignedto the earlymedievalperiodTheyare joinedbya bronze single-part castbelt strap endan irontrapezoidalbeltbuckleand partsof the hoopsof a woodenbucketand a smallknifewhichcanbedatedto the secondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturies

The latersettlementhorizonatthissitewascharacterisedbypotswitha refinedfabricmade on the fast potterrsquos wheel with more developed edges and more regular combedwavylinesalongwiththe appearanceof otherdecorativemotifssuchassinglewavylinesbunchesof horizontal linesand variouscombinationsOn the basisof the characteristicsof thispottery itcanbeclassified to the HighMiddleAgesmoreprecisely to the periodof the entire11thcenturyand the beginningof the 12thcentury

Slight elevations such as that where the Sušine site is located located in otherwiselow-lyingenvironmentof the DravaRiverlowlandsweresuitablefor long-termretentionof the populationat certainplacesAn essential role in thechoiceof a dwelling locationparticularly in theexampleof the Virje siteswascertainlyheldby the smeltingactivitiesthattookplacein theregionin theEarlyMiddleAgesaswasshownbythe archaeologicalexcavations

drscTajanaSekeljIvančanInstituteof ArchaeologyUlicaLjudevitaGaja3210000ZagrebCroatiatsivancaniarhhr

drscTatjanaTkalčecInstituteof ArchaeologyUlicaLjudevitaGaja3210000ZagrebCroatiattkalceciarhhr

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 52 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Appendix Priacutelohy

Map

1Th

e po

sitio

nof

the

arch

aeolog

icalsite

of S

ušin

elo

cated

betw

een

Virj

ean

d M

olve

in K

opriv

nica

-Križ

evciC

ount

y(b

yK

Tur

kalj)

Map

a 1P

oziacuteciaarc

heolog

ickeacute

hon

aacutelez

iskaSu

šinena

map

ekt

oreacutesa

nac

haacutedz

am

edziV

irjea M

olve

v žup

eKo

privni

ca-K

rižev

ci(a

utor

KT

urka

lj)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 53 |

Fig 1Virje-SušinePlanof the notedand excavatedfillsand pitswithcross-sectionsin trenchS-8a)resultsof geophysicalinvestigationanomaliesin theframeworkof the surfaceof trench8(Mušičetal2013)b)allstratac)pitSJ316390(drawingKJelinčićVučković)

Obr 1Virje-SušinePlaacutenregistrovanyacutech i skuacutemanyacutechvyacuteplniacutea jaacutems prierezmiv sondeS-8a)vyacutesledkygeofyzikaacutelnehobaacutedaniaanomaacuteliev raacutemcipovrchusondy8 (Mušičetal2013)b)všetkyvrstvyc) jamastratigrafickejjednotkySJ316390(kresbaKJelinčićVučković)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 54 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Fig 2Virje-SušineA fragmentof a stonequernfrom SJ315(photoTSekeljIvančan)

Obr 2Virje-SušineFragmentkamenneacutehožarnovazo stratigrafickejjednotkySJ315(fotografiaTSekeljIvančan)

Fig 3Virje-SušineFragmentsof whetstonesa)SJ315greyb)SJ001336ochre(photoTSekeljIvančan)

Obr 3Virje-SušineFragmentybruacutesikova)stratigrafickaacutejednotkaSJ315sivyacuteb)stratigrafickaacutejednotkaSJ001336okrovyacute(fotografiaTSekeljIvančan)

Fig 4Virje-SušineFragmentsof bakingordryingtraysfrom stratumSJ315(photoTSekeljIvančan)

Obr 4Virje-SušineFragmentykeramickyacutechtaacutecokna pečeniea sušeniez vrstvySJ315(fotografiaTSekeljIvančan)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 55 |

Table 1The basicresultsof macroscopicanalysisof the slagand daubfrom trench8atVirje-Sušinesite

Tabela 1Zaacutekladneacutevyacutesledkymakroskopickejanalyacutezytroskya mazanicezo sondy8na naacuteleziskuVirje-Sušine

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 56 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Table 2Fragmentsof potterytuyeresfrom trench8atVirje-Sušinesite

Tabela 2Fragmetykeramickyacutechdyacutezzo sondy8na naacuteleziskuVirje-Sušine

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 57 |

Settlement continuity at Sušine site near Virje (North Croatia) throughout the Middle Ages

Trench (S) Context (SJ)

Findsignature(N)

Numberof fragments

Weightof frag-ments(g) Note

S-7SJ001288 N768 5 72S-7SJ303 N769 2 33S-7SJ317 N770 5 54S-7SJ321 N771 5 53S-7SJ001323 N772 1 12S-7SJ340 N773 6 54S-7SJ351 N774 4 40S-7SJ353 N775 8 62Total S-7 36 380

S-8SJ315 N776 49 657 8fragmentswithpolishedsurface

S-8SJ318 N777 72 1334 11fragmentswithpolishedsurface6of whichareangular

S-8SJ319 N778 22 666 4fragmentsof rims

S-8SJ320 N779 16 342 1fragmentwithpolishedsurface

S-8SJ324 N780 6 59 1fragmentwithpolishedsurface

S-8SJ330 N781 10 267S-8SJ001336 N782 13 156

S-8SJ336 N783 19 499 1fragmentwithpolishedsurface

Total S-8 207 3980

S-10bSJ001002 N784 2 221 1fragmentwithpolishedsurface

S-10bSJ430 N785 1 50

S-10bSJ436 N786 8 870 4largerfragments1of whichisangular

Total S-10 11 1141S-11SJ452 N787 3 37Total S-11 3 37Total all trenches 20 257 5538 28

Table 3Basicdataaboutfragmentsof bakingdryingtraysdiscoveredduringexcavationof the siteof SušinenearVirje

Tabela 3Zaacutekladneacutedaacuteta tyacutekajuacutece sa fragmentov taacutecokna pečeniesušenie ktoreacute sanašli počas vyacuteskumunaacuteleziskaSušinebliacutezkoVirje

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 58 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 1Virje-Sušine1ndash10Fragmentsof potteryvesselsfrom SJ315

Tab 1Virje-Sušine1-10Fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ315

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 59 |

Settlement continuity at Sušine site near Virje (North Croatia) throughout the Middle Ages

Pl 2Virje-Sušine11ndash19fragmentsof potteryvesselsfrom SJ315

Tab 2Virje-Sušine11-19fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ315

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 60 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 3Virje-Sušine20ndash25fragmentsof potteryvesselsfrom SJ318

Tab 3Virje-Sušine20-25fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ318

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 61 |

Pl 4Virje-Sušine26ndash33fragmentsof potteryvesselsfrom SJ318

Tab 4Virje-Sušine26-33fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ318

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 62 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 5Virje-Sušine 34ndash44 fragments of pottery vessels from SJ 319 45ndash46 fragments of pottery vesselsfrom SJ320

Tab 5Virje-Sušine34-44fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ31945-46fragmen-tykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ320

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 63 |

Pl 6Virje-Sušine47ndash59fragmentsof potteryvesselsfrom SJ320

Tab 6Virje-Sušine47-59Fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ320

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 64 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 7Virje-Sušine 60ndash62 fragments of pottery vessels from SJ 324 63ndash65 fragments of pottery vesselsfrom SJ33066ndash71fragmentsof potteryvesselsfrom SJ00133672ndash73fragmentsof potteryvesselsfrom SJ336

Tab 7Virje-Sušinefragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ32463-65fragmentyke-ramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ33066-71fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ00133672-73fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ336

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 65 |

Pl 8Virje-Sušine 74ndash79 fragmentsof pottery vessels from SJ336 80ndash81 a bronze strap endand ironbucklefrom SJ315

Tab 8Virje-Sušine74-79fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ33680-81bronzoveacutenaacutekončiea železnaacuteprackazo stratigrafickejjednotkySJ315

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 66 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 9Virje-Sušine82ndash83fragmentsof undefinedironobjectsfrom SJ31984an ironknifefrom SJ32085ndash86fragmentsof the hoopsof a woodenbucketfrom SJ32087fragmentof a glassvesselfrom SJ001289

Tab 9Virje-Sušine82-83fragmentyneidentifikovanyacutechželeznyacutechpredmetovzo stratigrafickejjednotkySJ31984železnyacutenocircžzo stratigrafickejjednotkySJ32085-86fragmentobručiacutedreveneacutehovedrazo stratigra-fickejjednotkySJ32087fragmentsklenenejnaacutedobyzo stratigrafickejjednotkySJ001289

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 67 |

ČASOVEacute VYMEDZENIE VZNIKU VEĽKOMORAVSKEacuteHO NOMOKAacuteNONA

Time Determination of the Great Moravian Nomocanon

Roacutebert Jaacuteger

DOI1017846CL201811267-77

AbstractJAacuteGERRobertTime Determination of the Great Moravian NomocanonWrittenlegaltexts(so-callednormativelegaltexts)arealsoindispensablefor the studyof the historyof GreatMoraviaThe mostextensiveof themis the GreatMoravianNomocanonwhichis a translation of its Byzantine original while the author has significantly narrowedthe original text Most experts dealing with the history of Great Moravia assume thatthe author of the translation wasMethodius himself In this paper we try to determinewhen the translation of Nomocanon was conducted The previous papers stated thatthe translationwascarriedoutatthe beginningof the Byzantinemissionin GreatMoraviaIn thispaperwepresent the hypothesis that the translationof Nomocanonwasprobablyconductedonlyin thefinalphaseof Methodiusrsquosactivityin GreatMoraviaThishypothesisissupportedbythe timingof the necessity(andurgency)of itstranslationin practiceaswellasby the historicaleventsof the fightbetweenWichingand Methodius

KeywordsNomocanon Great Moravia Methodius Old Church Slavic Language

Abstrakt JAacuteGER Roacutebert Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho NomokaacutenonaPre štuacutediumdejiacutenVeľkejMoravysuacutenepostraacutedateľnyacutemajjejpiacutesomneacutepraacutevnetexty(tzvnor-matiacutevnepraacutevnetexty)Najrozsiahlejšiacutemz nichjeveľkomoravskyacuteNomokaacutenonktoryacutejepre-kladombyzantskejpredlohypričomautorpri prekladepocircvodnyacutetextznačnezuacutežilVaumlčšinaodborniacutekov venujuacutecich sa dejinaacutemVeľkejMoravypredpokladaacute že autoromprekladubolsamotnyacuteMetodV tomtopriacutespevkusapokuacutešameurčiťkedysaprekladNomokaacutenonareali-zovalDoterajšiaspisbauvaacutedzalažeprekladbolrealizovanyacuteužv počiatočnejfaacutezebyzantskejmisiena VeľkejMoraveNaprotitomutuprezentujemehypoteacutezužeprekladNomokaacutenonasapravdepodobnerealizovalažv zaacuteverečnejfaacutezepocircsobeniaMetodana VeľkejMoraveUve-denuacutehypoteacutezupodporujemečasovyacutemvymedzeniacutempotreby(analiehavosti)jehoprekladuv praxihistorickyacutemiudalosťamizaacutepasuMetodas Wichingomaleajpoznatkamilingvistikyo jazykovejstraacutenkeNomokaacutenona

Kľuacutečoveacute slovaacuteNomokaacutenon Veľkaacute Morava Metod staroslovienčina

Historicipri poznaacutevaniacutedejiacuten(nielen)praacutevaVeľkejMoravyprimaacuterneskuacutemajuacutetzvnormatiacutevnetex-tyveľkomoravskeacutehoobdobiaSuacutednyzaacutekonniacutekpre ľudUstanoveniasvaumltyacutechotcovNapomenutievladaacuteromaleajNomokaacutenon1Na rozdielod Suacutednehozaacutekonniacutekapre ľudktoreacutemujev odbornej

1 Nauacutečely tejto štuacutedie termiacutenomnomokaacutenonoznačujemebyzantskuacutepredlohua termiacutenomNomokaacutenon označujemeveľkomoravskyacuteNomokaacutenonVeľkeacutezačiatočneacutepiacutesmenov sloveNomokaacutenon všakpoužiacutevamelenna označenieveľkomoravskeacutehoprekladuabybolozrejmeacuterozliacutešenieod greacuteckychzbierokV staroslo-vienčinesaNomokaacutenonoznačovaltermiacutenomNomokanonъ

Roacutebert Jaacuteger

| 68 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

literatuacutere venovanaacutenajvaumlčšiapozornosť stojiacute na opačnej strane zaacuteujmuNomokaacutenon2Hoci jeNomokaacutenonso svojiacutemrozsahomviacako12000slovvyacuteraznerozsiahlejšiacuteakoSuacutednyzaacutekonniacutekpre ľudUstanoveniasvaumltyacutechotcova Napomenutievladaacuteromdohromadynajmenšiacutezaacuteujemo totojuridikumjeodocircvodňovanyacutenajmaumltyacutemžeNomokaacutenonjeprimaacuternebdquolenldquoprekladombyzantskejpredlohy3bez reflektovaniapraacutevana VeľkejMoraveakoajtyacutemženiejedokaacutezaneacutečisav praacutev-nejpraxiNomokaacutenonpraktickyaplikovalAvšakvzhľadomna nedostatočnosťnovoobjavenyacutechpiacutesomnyacutechprameňovpraacutevaVeľkejMoravysiajNomokaacutenonzasluacutežiopaumltovnuacutepozornosťnajmaumlpre svojubohatosťpocircvodnejmoravskejslovnejzaacutesoby

Preďalšiebaacutedaniev oblastidejiacutenVeľkejMoravybolodocircležityacutemzisteniacutemžev Nomokaacutenonesanachaacutedzajuacuteslovaacuteveľkomoravskeacutehojazykoveacutehoprostrediatzvbdquomoravizmyldquoktoreacutesav neskoršejcirkevnejslovančinenenachaacutedzajuacuteuvarovati(vovyacuteznamebdquoošetrenienovorodeneacutehodieťaťaldquojezrozumiteľneacuteajv dnešnejslovenčinečičeštine)vъzdъšenije ot zlъ(odvraacuteteniesaod zlyacutechskut-kov)obrokъ(plat)tęža (suacutednyspor)kleveta (žaloba) klevetьnikъ(žalobca)OsobitnaacutepozornosťbolavenovanaacuteslovuistinaTitulXLVIstanovuježeakniektoryacuteklerikalebolaikvezmez chraacute-muvoskaleboolejnechjevyluacutečenyacutea vraacutetipaumlťnaacutesobnes bdquoistinouldquotočovzalSlovoistina maacutev staroslovienčinevyacuteznambdquopravdaldquona tomtomiestevšakznamenaacutebdquovecvzataacutekradnutaacuteldquoa maacutetedavyacuteznamakostaročeskeacuteslovojistinaV žiadnominomslovanskomjazykuniejeslovoistinaktoreacutebybolopoužiacutevaneacutev špecifickypraacutevnomvyacuteznamea jevyluacutečeneacutežebytotoslovomohlobyťdo textudosadeneacutepri prepisena Rusikeďžeruskaacutepraacutevnadikciahonepoznaacute(Bartoňkovaacuteetal2013225)PodľaVašicu(196666)jenaviacpozoruhodneacutežeautorprekladupoužiacutevalpri praacuteciajveľkomoravskeacutepraacutevnetermiacutenys ktoryacutemisazoznaacutemilažpri kontaktes domaacutecimobyvateľstvomPraacutevepoznanieo veľkomoravskompocircvodeniektoryacutechslovNomokaacutenonapomohlovyvraacutetiťstar-šienaacutezoryna neskoršiacute(južnoslovanskyacute)pocircvodtohtotextuOsobitnesatejtoproblematikeveno-valaJanaHuťanovaacute(1998)

V suacutečasnejdomaacutecejspisbeužniesuacuteopodstatnenejšiepochybnostio tomžeprekladNomokaacutenonasa realizoval na VeľkejMorave Zaacuteroveň neexistujuacute ani vaacutežnejšie pochybnosti o Metodovomautorstve (prekladua uacutepravy)Nomokaacutenona4Doposiaľvšaknebola jednoznačnezodpovedanaacute

2 Dvapocircvodneacutetypygreacuteckehonomokaacutenonubolipreloženeacutedo staroslovienčiny(avšakjenepravdepodobneacutežebyobaprekladybolirealizovaneacutena VeľkejMoravejedenprekladurobilMetoda ďalšiacutebolurobenyacutepo jehosmrtimimoVeľkuacuteMoravu)PrekladScholastikovejSynagogybolzachovanyacutev dvochrukopisoch1Usťužskyacute(aleboRumjancovskyacute)zapiacutesanyacutena rozhraniacute13a 14storočiaktoryacutesanachaacutedzalv Archan-gelskomklaacuteštorev Usťugu2Joasafovskyacutezapiacutesanyacutena počiatku16storočiaJezrejmeacutežeobaprekladysuacutelenprepisomstaršiacutechverziiacuteuvedenyacutechdokumentovV slovanskyacutechjazykochsav neskoršomobdobiacutezaužiacutevalona označenieprekladovnomokaacutenonovslovneacutespojenieKormčaja knigaV cirkevno-slovanskejliteratuacuterejetotoslovneacutespojenieodvodzovaneacuteod slovakormčijvo vyacuteznamekormidelniacuteklodeKormčaja knigapretomocircžeznamenaťknihapre kormidlovanie(spraacutevnesmerovanie)lodecirkviPozribližšieBar-toňkovaacuteetal2013187porovnajs Brzozowska2013

3 K vplyvubyzantskeacutehopraacutevaa byzantskejkultuacuteryna vyacutevojmateriaacutelnychaspektov spoločnostina VeľkejMoravepozripriacutespevokPetraIvaniča(20163-10)

4 Avšakjeopomiacutenanaacutemožnosťžemus prekladommoholpomaacutehaťajniektoryacutez jehoštudentovpocircsobia-cichna učilištiktoreacuteMetodzaložilPovažujemeza vysokopravdepodobneacutežepri praacutecachna prekladeNomokaacutenonaMetodovinaozajmohlipomaacutehaťajniektoriacutez jehoštudentov (Ajnapriek tomubudemev textepoužiacutevaťslovneacutespojeniebdquoMetodovNomokaacutenonldquoa podPoužiacutevanietohtoslovneacutehospojeniamaacutečistopragmatickyacuteuacutečelzjednodušeniavyjadrovaniasav texte)Nepriamymdocirckazomo takejtoeventuaacutelnejspolupraacutecimocircžebyťkapXVŽivotaMetodovhobdquoPotom sa vytrhol zo všetkyacutech zmaumltkov (sveta) a svoju sta-rostlivosť vložil na Boha Skocircr však (ešte) určil za svojich učeniacutekov dvoch kňazov zdatnyacutech ryacutechlopiscov pre-ložil ryacutechlo uacuteplne všetky knihy (Biblie) okrem Makkabejskyacutech z greacuteckeho jazyka do slovanskeacuteho za šesť me-siacov Teraz však i Nomokaacutenon to je pravidlo zaacutekona a knihy Otcov preložilldquoUvedeniacuteryacutechlopiscimohli

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 69 |

otaacutezkapresnejšiehodatovaniajehovznikuKeďžejevšeobecneakceptovaneacutežeNomokaacutenonvzni-kolna VeľkejMoravepočaspocircsobeniacyrilo-metodskejmisie5ktoraacuteprišla roku8634 a taacutetoskončilaMetodovousmrťouroku885vznikaacutečasoveacuterozpaumltie22rokovkedyNomokaacutenonmoholvzniknuacuteť(svaumlčšiacutemialebomenšiacutemiprestaacutevkamikeďsaMetodnachaacutedzalv zahraničiacute6a v bavor-skomzajatiacute)Doterajšiaspisbaklaacutedladobuvznikutohtodielado rocircznychobdobiacuteDvorniacutek(1970187)tvrdiacutežeNomokaacutenonbolmožnoužpreloženyacutepred priacutechodomsoluacutenskychbratovna Moravu(tentonaacutezorjevšakojedinelyacute)Troicki(1970185)kladiejehovznikbezprostrednepo priacutechodemisiea podobneajPastrnekzastaacutevalnaacutezoržeNomokaacutenonmuselbyťpreloženyacuteužv počiatkochbyzantskejmisiena Morave(Bartoňkovaacuteetal2013210)

Pokuso presnejšiedatovanievznikuNomokaacutenonamocircžemezaložiťna zaacutekladeanalyacutezyjehojazykovejstraacutenkyaleajna zaacutekladepredpokladujehopotrebyV rozmedziacute22rokovkeďmoholNomokaacutenonvzniknuacuteťsasnažiacutemeurčiťobdobiekedybolajehopotrebanajvaumlčšiaAksanaacutempo-dariacutepoukaacutezaťna docircvod(priacutečinu)pre ktoryacuteNomokaacutenonvznikola tentodocircvodzasadiacutemedo his-torickyacutechudalostiacutemocircžemesapokuacutesiťaspoňpribližnezuacutežiť22-ročneacuteobdobiekeďNomokaacutenonvznikol

1 Potreba vytvorenia NomokaacutenonaPrištuacutediuNomokaacutenonasmevenovaliosobitnuacutepozornosťtyacutemjehoustanoveniamktoreacuteupravujuacuteuacutezemnuacutepocircsobnosťpredstaviteľovcirkevnejspraacutevya ichopraacutevneniaPri sumarizaacuteciityacutechtousta-noveniacutesmesivšimlizaujiacutemavuacuteskutočnosťna rozdielod inyacutechopakujuacutecichsačastiacutegreacuteckejpred-lohyktoreacuteMetodvypustilalebozluacutečildo jedneacutehocelkuustanoveniao uacutezemnejpocircsobnostipred-staviteľovcirkevnejspraacutevyzostaliv pocircvodnomnezuacuteženomrozsahuJednaacutesao tietoustanovenia7

- Patriarchovia ustanoveniacute kanonickymajuacute čestneacute postavenie a nikto z nich nesmie obsadiťeparchiupatriacuineacutemuza uacutečelomvysvecovaniaa administratiacutevyaletie(eparchie)čoskocircruchvaacutetilimusianavraacutetiťpoškodenyacutem8

pomaacutehaťnielenpri prekladeBibliealeajpri prekladeNomokaacutenonaVzhľadomna pomerneveľkuacutemnoho-vyacuteznamovosťslovstaroslovienčinyniejenevyhnutneacuteslovobdquoryacutechlopiscildquovykladaťlenv našomsuacutečasnomvyacuteznameNiejevyluacutečeneacutežev dobovomjazykutotoslovomohlomaťajvyacuteznampisateľa ndashprekladateľa

5 K problematike spraacutevneho použiacutevania slovneacuteho spojenia cyrilo-metodskyacute sa vyjadroval Patrik Petraacuteš(2017251-261)

6 ProblematikoucestyKonštantiacutenaa Metodado RiacutemasavenovalPeterIvaniča MartinaLukaacutečovaacute(20149-1120142-132015655-658)OtaacutezkamiceremoniaacutelnehopriebehustretnutiacuteKonštantiacutenaa Metodav Riacutemesavo svojomdielezaujiacutemavovenovalajMartinHusaacuter(201629-38)

7 V nasledujuacutecom texte uvaacutedzame vyacuteber ustanoveniacuteNomokaacutenona ktoreacutemajuacute priamy alebo nepriamyvzťahk vymedzeniu teritoriaacutelnejpocircsobnostinajvyššiacutech cirkevnyacutechpredstaviteľovAk smeznenie slo-venskeacutehoprekladupredmetneacutehoustanoveniaupravilioprotipocircvodneacutemustaroslovienskemutextu(kvocirclijeholepšejzrozumiteľnosti)uvaacutedzamev poznaacutemkepod čiarouza zneniacutemstaroslovienskehotextuajjehoneupravenuacutepodobuRovnakotakv textevyacutenimočneneuvaacutedzameceleacuteznenieniektoryacutechkaacutenonovktoreacutesuacuterozsiahlejšieosobitne akneuvaacutedzaneacutečastinemajuacutepriamyčinepriamyvzťahk prejednaacutevanejprob-lematikeNasledujuacutecitextNomokaacutenonasmeprepiacutesaliz cyrilikydo latinkyna zaacutekladepravidielprepisuobsiahnutyacutechv diele JosefaKurza(196922)Za predlohupre transkripttextuNomokaacutenonasmezvolilitextuvedenyacutev MMFHIV(Bartoňkovaacuteetal2013)

8 I titьl(ъ) aO ustavleněi patriarchomъ kanonьstěi č(ь)sti jako ne dostoitь nikomuže ichъ vъschyštati oblasti inogo dostojanija na s(vę)št(e)nije i strojenije nъ vъschyštenyja uže obiděnymъ daętiO čestnompostaveniacutepatriarchovkanonickyustanovenyacutecha o tomženiktoz nichnesmieobsadiťeparchiupatriacuineacutemuza uacutečelomvysvaumlcovaniaaleboadministratiacutevyaletiektoreacuteuchvaacutetilmusiacutenavraacutetiťpoškodenyacutem

Roacutebert Jaacuteger

| 70 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

- Čestneacutepostaveniemaacuteajmetropolitaustanovenyacutekanonickya metropolitaustanovenyacutecisaacuter-skymilistinamiNesmuacutezaberaťuacutezemiapatriaceineacutemuanirozdeľovaťeparchiuna dve9

- Biskupnesmiebez pozvaniaprechaacutedzaťhranicesvojejdieceacutezyokrem(priacutepadu)abydohliadolna spraacutevusvojhovlastneacutehomajetkua aninesmievykonaacutevaťvysvaumlcovaniemimosvojuacutedel10

- Biskupnesmieopustiťsvojemiestoa mestoa prechaacutedzaťna cudzieposty(stolce)ajaksuacutetietoupraacutezdneneacutea toaniv priacutepadeaknebolprijatyacutev mestepre ktoreacutebolustanovenyacuteAnikleriknesmieprechaacutedzaťz mestado mesta11

- Mimo dieceacutezu nemajuacute biskupi vchaacutedzať do cirkviacute ineacuteho okrsku a nemajuacute pocircsobiť zmaumltokv cirkvaacutech12Bez pozvanianemajuacutebiskupivychaacutedzaťmimodieceacutezuabyvysvaumlcovalialebovykonaacutevalinejakeacuteineacutecirkevneacuteuacutekony13

- Biskupikaždeacutehonaacuterodamajuacutepoznaťsvojhostarešinua považovaťhoza svojuhlavua bezjehopovolenianekonaťniča konaťlentočoimprisluacutechav ichokrskua v krajochktoreacuteimpod-liehajuacuteAletiežnechničnekonajuacutebez poradyso všetkyacutemiTakurčitebudejednomyseľnosťa budeoslaacutevenyacuteOtecSyna DuchSvaumltyacute14

- Biskupnemaacutemimosvojudieceacutezuvykonaacutevaťvysvaumlcovaniev mestaacutecha osadaacutechktoreacutesuacutemimojehopraacutevomocAkbudeusvedčenyacutežetakkonalbez povoleniatohokomupodliehato mestoalebomiestanechjezbavenyacutesvojejhodnostion samotnyacutealeajtenktoreacutehovysvaumltil15

- Biskup nemaacute chodiť do cudziehomesta alebo uacutezemia ktoreacute nie je pod jeho praacutevomocouza uacutečelomvysvecovania ani nesmieustanovovať kňazov alebodiakonov v miestach ktoreacutepatriapod praacutevomoc inyacutechbiskupov lenak so zvoleniacutemmiestnehobiskupaAk saniektoopovaacutežiniečotakeacutejehovysvaumltenienechjezrušeneacutea onnechsapodrobiacutepocircstuustanoveneacutemusnemom16

9 II vO ustavleněi mitropolitomь kanonьstěi č(ь)sti i o mi tropolitěchъ byvajuštichъ ot c(ě)s(a)rьskych gramotъ i jako ne dostoitь imъ preděla vъschyštati inomu lětь sušta ni jedinoja vlasti razdělęti na dvoje O čestnom postaveniacutemetropolitov kanonicky ustanovenyacutech a o metropolitoch ktoriacute sa nimi staacutevajuacutecisaacuterskymilistinamia ženesmuacuteobsadzovaťuacutezemiepatriaceineacutemua anirozdeľovaťeparchiuna dve

10 III titьl(ъ) gJako ne dostoitь ep(i)s(ko)pu strojenija radi nezvanu choditi razvě ašte ne prezrěnija sъtęžanija jemu vlastna ni s(vę)št(a)ti že kromě preděla svojego Biskupnesmiebez pozvaniaprechaacutedzaťhranicesvojejdieceacutezyokremtohoabydohliadolna spraacutevusvojhovlastneacutehomajetkua aninesmievykonaacutevaťvysvaumlcovaniemimosvojuacutedel

11 XII tit(ь)l(ъ) vi Jako ne dostoitь ep(i)s(ko)pu ostavlęti města svojego i grada i na stoly čjuža prechoditi ašte i prazdьni sutь ašte i gradomь vъ nьže s(vę)št(e)ni byša ne prijati byša Nъ ni kliriku že ot grada vъ grad prechoditi

12 I tit(ь)l(ъ) a Čresъ strojenije jep(i)s(ko)p(o)mъ ne dostoitь choditi vъ c(ь)rk(ъ)vi inogo preděla ni razměšati c(ь)rk(ъ)vь

13 Nezvanomъ že ep(i)s(ko)p(o)mъ o strojenii ne prichoditi na s(vę)št(e)nija li na ina strojenija etera c(ь)rk(ъ)vьnaja

14 Ep(i)s(ko)p(o)mъ kogoždo jazyka věděti dostoitь svojego starěišinu iměti i jako glavu i bez volě jego ničtože tvoriti ta že tъkmo tvoriti jaže imъ vъ svojei oblasti dostojatь i jaže podъ nimi sutь strany Nъ ni be-světa vsěchъ da ne tvorętь ničtože Tako bo jedinomyslьje budetь i proslavitь sę o(tь)cь i s(y)nъ i s(vę)tyi d(u)chъ

15 III Tit(ь)l(ъ) g Jako ne dostoitь jep(i)s(ko)pu nezvanu choditi jep(i)s(ko)pu ne dostotitь kromě svojeja oblasti s(vę)štenija tvoriti vъ graděchъ i vъ vsьchъ iže ne sutь vъ oblasti jego Ašte li obličitь sę tvorę bez volě predьržaštago grad(ъ) ili města ta da izveržetь sę samъ i jegože budet(ь) s(vę)tilъ

16 III Tit(ь)l(ъ) g (pokračovanie) Ep(i)s(ko)pu ne dostoitь vъ čjužemь gradě choditi ni vъ město ježe jemu něs(tь) vъ oblasti na s(vę)št(e)nije jetero ni postavlęti popovъ ni dьjakonovъ vъ městěchъ vladomychъ drugychъ ep(i)s(ko)pъ tъkmo ašte ne sъ voleju ep(i)s(ko)pa města togo Ašte li kto dьrzьnetь takovo čto razoreno budi s(vę)št(e)nьstvo jego a tъ jepitemii sborněi da povinetь sę

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 71 |

- Klericinesmuacutebez povoleniasvojhobiskupaodcestovaťa anibez jeholistunemajuacutebyťprijiacute-maniacutev inyacutechmestaacutecha sluacutežiťomšealesaryacutechlonavraacutetiťAknechcuacutebuduacuteryacutechlozbaveniacutehodnosti17

- Kňazia všetciklericimajuacutebyťpodriadeniacutesvojimbiskupoma ničnekonaťprotiichvocirclianiimnekonaťpiklečiuacuteklady18

- Mniacutesimajuacutebyťpodriadeniacutebiskupoma neopuacutešťaťmiestakdebolipostrihnutiacuteaninemajuacutestavaťklaacuteštorybez povoleniasvojhobiskupaaniužzasvaumlteneacute(klaacuteštory)nemajuacutesastaacutevaťoby-čajnyacutemipriacutebytkami19

- O tomkoľkokraacuteta kedysamaacutev provinciikonaťsnema žebiskupnemaacutechyacutebaťna synodaacutechokremnemoci20

- O tomkoľkokraacuteta kedyv provinciiDostalosanaacutemdo ušiacutežev eparchiisanekonajuacutesnemynariadeneacutekanonickya tyacutemmnoheacutecirkevneacutezaacuteležitostipotrebujuacutecenaacutepravusuacuteneusporiada-neacutePretonariadilsvaumltyacutesnemabysapodľakaacutenonovSvaumltyacutechOtcovv každejeparchiizišlikaž-doročnedohromadydvakraacutettamkdebiskupmetropolitneacutehomestakaacutežeabyvyriešilivšetkyvznikajuacuteceotaacutezky21

Pripohľadena tietoustanoveniajezrejmeacutežev nichprevlaacutedaaspektbdquozvrchovanostildquo22mocipred-staviteľacirkevnejspraacutevy(najčastejšiebiskupa)v uacutezemnejjednotke(najčastejšiedieceacuteze)Taacutetobdquozvrchovanosťldquojehomocisaprejavovalasnahouo zabraacuteneniepresahovaniamocijedneacutehobisku-pado spraacutevydieceacutezyineacutehobiskupa23

Metodpri preberaniacutenoriemz greacuteckejpredlohytakmertretinuz pocircvodnyacutechustanoveniacutevy-pustil respektiacuteve niekoľko obsahovo bliacutezkych ustanoveniacute spojil do jedneacuteho (Vašica 1966 65)Motiacutevomvypusteniačispojeniaustanoveniacutebolotožeupravovaliotaacutezkypre VeľkuacuteMoravuv da-nomčasebezpredmetneacutePrečorovnakonepostupovalajv priacutepadeviacnaacutesobnesaopakujuacutecichustanoveniacuteupravujuacutecichproblematikubdquozaacutekazuzasahovaniado zaacuteležitostiacutev cudziacutechjednotkaacutechcirkevnejspraacutevyldquoMotivaacuteciaichnevypusteniaa nespojeniamohlabyťspocircsobenaacutenaopaktyacutemžetietoustanoveniariešiliprobleacutemktoryacutev časetvorbyNomokaacutenonana VeľkejMoravebolveľmiaktuaacutelnym

Maacutemeza tožetyacutemtobdquoaktuaacutelnymprobleacutemomldquoktoryacuteMetodamotivovalnespojiťopakujuacutecesaustanoveniado jedneacutehoboljehospors predstaviteľmibavorskeacutehokleacuteru(reprezentovanyacuteminaj-maumlosobouWichinga)Tentospormalvaacutežnyteritoriaacutelnyaspektbavorskaacutecirkevnaacutehierarchiaod-mietalauznaťMetodav poziacuteciimisijneacutehoarcibiskupapre krajinykdevlaacutedliRastislavSvaumltopluk

17 XX k Jako ne dostoitь klirikomъ bez volě imъ ep(i)s(ko)pa choditi ni bezъ gramotъ že jego priimati ichъ vъ druzěchъ graděchъ ni mьša tvoriti nъ vъskorě vъzvraštati sę ašte ne choštetь vъskorě izverženъ budetь

18 XXII titьl(ъ) kv Jako podobajetь popomъ i vsěmъ klirikomъ svoimъ jep(i)s(ko)p(o)mъ povinovati sę i ničtože čresъ volju ichъ tvoriti ni kovъ že ni kramolъ na nę vъstavlęti

19 XXXIII titьl(ъ) lg Jako podobajetь kalugeromъ povinovati sę ep(i)s(ko)p(o)mъ i ne ostavlęti že městъ vъ nichъže postrigli sę sutь ni sъstavlęti že manastyrь bez velě svoichъ ep(i)s(ko)pъ ni že uže očištenymъ skvьrnьnomъ paki byti žilištemъ

20 XLIX tit(ь)l(ъ) mth O tomь ježe koliždo jeparchi-i kъgda podobajetь byvati sboru I jako nedostoitь jep(i)s(ko)pu sъnьmištь lišiti sę razvě tъkmo bolězni radi

21 XLIX tit(ь)l(ъ) mth O tomь ježe koliždo vъ kojeiždo eparchii Pride vъ sluchy naša jako vъ oblastechъ upravleni sbori ne byvajutь i ot sego mnogy neustrojeny sutь ispravlenija trebujušta c(ь)rk(ъ)vьnyja vešti Těmьže ustavi s(vę)tyi sborъ po o(tь)čьskymъ kanon(o)mъ dvaždy kojegoždo lět(a) sъbirati sęvъkupь jep(i)s(ko)pomь vъ kojeiždo jeparchii idaže starěišago města jep(i)s(ko)pъ velitь ispraviti vsę vъznicajuštaja

22 Akpoužiacutevameslovneacutespojeniebdquozvrchovanosťldquo mocismesivedomiacutežesajednaacuteo neologizmusa tentotermiacutendoboveacutemupraacutevuna VeľkejMoraveznaacutemynebol

23 K problematikespraacutevycirkevnyacutechzaacuteležitostiacutena našomuacutezemiacutepozribližšiedieloViliamaJudaacuteka(1997)

Roacutebert Jaacuteger

| 72 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

a Koceľpretožetietobdquooblastildquopovažovalaza svojemisijneacuteuacutezemiea Svaumltaacutestolicaza svojepriamopodriadeneacuteuacutezemieod daacutevnychčias

Wichingkritizovalpraacutecua pocircsobenieMetodaMetodovopoukazovaniena docircležitosťusta-noveniacuteNomokaacutenonazakazujuacutecichpresahovaniepraacutevomociacutebiskupamimouacutezemiejehodieceacutezymocircžebyťzaacuteroveňsnahouo bdquoprikaacutezanieWichingado hraniacutecldquojehodieceacutezy24

Nazaacutekladeuvedeneacutehosidovoľujemepredpokladaťžejednyacutemz docircvodovtvorbyNomokaacutenonabolsporMetodas bavorskyacutemkleacuteromPodľanaacutešhonaacutezorusatentosporprejavujepraacutevev nezluacute-čeniacutea nevynechaniacutevyššieuvedenyacutechustanoveniacutektoreacutebyMetodzluacutečilčivypustilakbyv časetvorbyNomokaacutenonatakyacutetosporneprebiehal

Aksastotožniacutemes vyššienaznačenouteacutezoumocircžemesapokuacutesiťo zuacuteženie22-ročneacutehoča-soveacutehorozpaumltiakeďmoholNomokaacutenonvzniknuacuteťAkpredpokladaacutemežeNomokaacutenonvznikolv docircsledku sporov s bavorskyacutem kleacuterom obdobie pred vznikom tohto sporumocircžeme vyluacutečiťz 22-ročneacutehosledovaneacutehoobdobiaV nasledujuacutecejkapitolepoukazujemena tokedya akosporvznikola kulminoval

2 Historickeacute predpoklady vzniku NomokaacutenonaMarsina (201322) zaujiacutemavopopisujeobdobienasledujuacutecebezprostrednepo priacutechodemisieTvrdiacuteževo všeobecnostiprevlaacutedanaacutezoržepo priacutechodeKonštantiacutenaa Metodasavšetkopomer-neryacutechlozmenilolebotiacutetoprišlis preloženyacutemSvaumltyacutempiacutesmoma liturgickyacutemitextamia dovtedysalatinskyslaacutevenaacuteliturgiaakobyihneďzačalaslaacuteviťv slovanskomjazykuAvšakk tejtozmenenemohlopriacutesťv kraacutetkejdobeLiturgickeacutetextybolopotrebneacutepreložiťa vyškoliťľudiacutektoriacutebuduacute

24Na miestepopisusporumedziWichingoma Metodomsimocircžemepoložiťotaacutezkuakeacutezaujiacutemalstanovis-kok tomutosporusamotnyacuteSvaumltoplukHistorickeacutepramenenedokaacutežuodpovedaťna tuacutetootaacutezkupriamoJedinaacuteindiacuteciasanachaacutedzav paacutepežskomlisteIndustriae tuaekdejeuvedeneacutežeSvaumltopluka jehodvo-raniamocircžubyťnaďalejuacutečastniacutelatinskyslaacutevenejbohoslužbyLensekundaacuternemocircžemepredpokladaťžeSvaumltopluk sapriklaacuteňalk latinskej liturgii JehopriacuteklonmoholmaťhneďniekoľkoodocircvodneniacuteMohloza niacutem staacuteť Svaumltoplukovo presvedčenie o pravosti učenia podaacutevaneacuteho bdquolatinskyacutemildquo (bavorskyacutemi) kle-rikmiVzhľadomna všeobecnyacuteobrazvlaacutedcuvtedajšiacutechčiassavšaktakeacutetoodocircvodneniejaviacuteažakopriacute-lišidealistickeacutePanovniacutecivtedajšiacutechkrajiacutenboliprimaacuternebojovniacutekmiktoryacutechgramotnosťčiabstraktneacuteotaacutezkyfilozofiea teoloacutegiezaujiacutemaliminimaacutelnea kresťanstvopoužiacutevaliskocircrakoprostriedokzjednoteniakrajinyčipovyacutešeniakrajinyna obrazakceptovateľnyacutev euroacutepskompriestoreAkjenaznačenyacuteobrazdobo-veacutehopanovniacutekaodrazomvlastnostiacuteajSvaumltoplukatakspormedzizaacutestancamilatinskeja staroslovienskejliturgiektoreacuteho teologicko-filozofickeacutemuzaacutekladuSvaumltoplukpravdepodobneaninerozumelhomuselpravdepodobnelenbdquounavovaťldquokeďžesajednaloo probleacutemktoryacuteskocircroslabovaljehokrajinuJehoprav-depodobnaacuteinklinaacuteciak bdquolatinniacutekomldquomocircžemaťineacuteodocircvodnenieMetodvo svojichkaacutezňachopakovanevyzyacutevalk dodržovaniukresťanskyacutechcnostiacutea kresťanskeacutehoobrazuživotaOpakovanepritompoukazovalžetuacutetopovinnosťmajuacuteajbdquovladaacuteria kniežataacutekrajinyldquoAjAdhortaacutecia ku kniežataacutemostroodsudzujemo-raacutelnepoklesky(najmaumlsexuaacutelnehocharakteru)kniežatKomuineacutemumohlabyťadhoraacuteciasmerovanaacuteaknieprimaacuterneSvaumltoplukoviSvaumltopluksibolpravdepodobnevedomyacutenepostraacutedateľneacutehovplyvubyzant-skejmisiena utvaacuteraniacuteorganizaacuteciecirkevnejspraacutevyna VeľkejMoravealenemuselbyťuacuteplnestotožnenyacutes kritizovaniacutemsvojhospocircsobuživotaMiernejšiacutepriacutestupk prehreškomvlaacutedcuzo stranybavorskeacutehokleacuteru(podobneakotomuboloajvo Franskejriacuteši)moholbyťjednouz priacutečinurčitejmieryinklinaacutecieSvaumltoplukak bdquolatinniacutekomldquoNiemaluacutemierutumohlazohraacutevaťajbdquoješitnosťldquopanovniacutekaSamotnyacuteSvaumltyacuteotechov listeIndustriae tuaeoslovovalakosvojhojedineacutehosynaktoreacutehoberiepod svojuochranuBolvlaacutedcomveľkeja pomerneuacutespešnesarozviacutejajuacutecejkrajinyA zaacuteroveňna jehodvorepocircsobilByzantiacutenecktoryacutekritizovaljehospocircsobživotaa skupinabavorskeacutehokleacuteruktoraacutezostaacutevalak tyacutemtoprehreškombdquodiplomatickyldquone-vidiacaAkvyššiepopiacutesanyacuteobrazosobnostiSvaumltoplukaodraacutežajehoskutočneacutevlastnostitakjezrejmeacuteku ktorejskupinebdquomisionaacuterovldquobypanovniacutekinklinoval

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 73 |

v tejto liturgiipocircsobiťLenna vyškoleniežiakovdo takejmieryabymohlibyťvysvaumlteniacutebolotrebaokolotrochrokovBezprostrednepo ichpriacutechodenedošlov tzvkresťanskejsfeacuterek nijakyacutemveľkyacutemzmenaacutembavorskiacuteklericipocircsobilinaďalejna svojichmiestacha zodpovedalisasvojmupredstaveneacutemuZ Pasovariadenaacutecirkevnaacutezložkabavorskeacutehokleacuterunaďalejnerušenepocircsobilav omnohovaumlčšompočteakobyzantskaacutemisiaa vovtedajšompocircsobeniacutebyzantskejmisiepravde-podobnenevidelapre sebažiadnenebezpečenstvo

NepredpokladaacutemetedažeNomokaacutenonmuselbyťpreloženyacuteužv počiatkochbyzantskejmi-sieTaacutetoteacutezajezaloženaacutenielenna predpokladežebezprostrednepo priacutechodebyzantskejmisienebola potreba riešenia cirkevnyacutech sporov akuacutetna ale aj na predpoklade že v danomobdobiacuteboloakuacutetnejšiacutemriešenieinyacutechzaacuteležitostiacuteBolonevyhnutneacutepripraviťpodmienkypre založenieučilišťa a preložiť textypotrebneacutepre vyacutechovukleacuteru a realizovať aj jeho samotnuacute vyacutechovuTožeNomokaacutenonpravdepodobnenebolpreloženyacutev tomtoobdobiacuteodocircvodňujemeaj tyacutemžepo-časprvyacutechtrochrokovsvojejmisieKonštantiacutena Metodnepredpokladaližena VeľkejMoravezostanuacutedlhodobo(Dvorniacutek1970147)Konštantiacutena Metodpravdepodobnena VeľkejMoravechcelipocircsobiťlendovtedypokiaľzaložiaučilištevychovajuacutedomaacutecichkňazova zabezpečiaichvysvaumltenieVysvaumlteniesauskutočniloažv RiacutemePočaspobytuv RiacutemeKonštantiacutenchradola predsmrťoužiadalMetodaabysapo tomčoichčinnosťbolabdquopožehnanaacuteldquoajzo stranysvaumlteacutehootcavraacutetilna VeľkuacuteMoravua pokračovalv ichdiele25

Spory o ktoryacutech predpokladaacuteme že boli podnetom na prekladNomokaacutenona začiacutenajuacute ažpo roku869keďbolMetodvymenovanyacuteza misijneacutehoarcibiskupado krajiacutenkdevlaacutedliRastislavSvaumltopluka KoceľAvšakanibezprostrednepo roku869MetodnemoholvytvoriťNomokaacutenonkeďžev nasledujuacutecichrokochbolv Bavorskomzajatiacutez ktoreacutehosavraacutetilažv roku873

Hypoteacuteze že Nomokaacutenon pravdepodobne nevznikol bezprostredne po priacutechode byzant-skej misie na Veľkuacute Moravu nasvedčujuacute aj poznatky jazykovedy Štuacutedium jazykovej straacutenkyNomokaacutenonanaacutesprivaacutedzak poznaniužeMetodovNomokaacutenonjepevnezrastenyacutes moravskoupocircdoučosamohlostať lendlhšiacutemvyacutevojom(Bartoňkovaacuteetal2013209)Totokonštatovanieje založeneacutena poznatku žeNomokaacutenon veľmi dobre reflektuje špecifickeacute jazykoveacute prostredieVeľkejMoravyv textesuacutepoužiacutevaneacutemnoheacuteslovaacutecharakteristickeacutelenpre zaacutepadoslovanskeacutejazy-koveacuteprostrediektoreacutev slovanskomjazykuKonštantiacutenaa Metodaz okoliaSoluacutenaneboliznaacutemea nepoužiacutevalisaKeďžestaršienormatiacutevnetextyveľkomoravskeacutehoobdobiabdquoniesuacutetakzrasteneacuteldquos jazykovyacutemprostrediacutemVeľkejMoravyakoNomokaacutenonjemožneacutepredpokladaťžeNomokaacutenonjenajmladšiacutemnormatiacutevnymtextom

Uvedeneacutemunasvedčujeajzmienkao zostaveniacuteNomokaacutenonav 15kapitole ŽivotaMetodaAkpredpokladaacutemežeŽivotMetoda(ŽM)popisujeudalostiv Metodovomživotechronologicky(čojevysokopravdepodobneacutekeďžeostatneacuteudalostiMetodovhoživotasuacuteusporiadaneacutespraacutevne)uacutedajo prekladeNomokaacutenonajeuvedenyacuteažpo uacutedajochtyacutekajuacutecichsaMetodovhopobytuv bavor-skomvaumlzeniacute26Predposlednaacuteveta15kapitolyŽMhovoriacuteo tomžeMetodspolus Konštantiacutenomtedabezprostrednepo ichpriacutechodena VeľkuacuteMoravupreložilibdquolenldquožaltaacuter a evanjelium s apošto-

25 ŽivotMetodakap7Porovnajs dielomKristiacutenyPalovičovej(201550)Filozofickyacutemzaacutekladombyzant-skejvzdelanostiz ktoryacutechčerpalvo svojomdieleajKonštantiacutena MetodsavenovalajJaacutenZozuľak(2016110-118)obdobneajVieraZozuľakovaacute(2016149-158)

26 Potom sa vymanil zo všetkyacutech zmaumltkov sveta a starosť svoju zložil Bohu Ešte predtyacutem však zo svojich uče-niacutekov určil dvoch kňazov znamenityacutech ryacutechlopiscov a v kraacutetkom čase preložil všetky knihy Piacutesma okrem kniacuteh Makabejskyacutech za osem mesiacov z jazyka greacuteckeho do staroslovienčiny Od mesiaca marca do 26 dňa mesiaca oktoacutebra Keď praacutecu skončil vzdal naacuteležituacute chvaacutelu a slaacutevu Bohu ktoryacute mu poskytol takuacute milosť a pomoc A keď obetoval s duchovenstvom svaumltuacute a tajomnuacute obetu oslaacutevil pamiatku svaumlteacuteho Demetra Spolu s Filozofom totiž predtyacutem preložil iba žaltaacuter a evanjelium s apoštolom a vybranyacutemi cirkevnyacutemi službami Teraz však preložil i Nomokaacutenon nazyacutevanyacute pravidlom zaacutekona a knihy otcov

Roacutebert Jaacuteger

| 74 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

lom a vybranyacutemi cirkevnyacutemi službami Uacutedajo prekladeNomokaacutenonajeuvaacutedzanyacuteažv neskoršomobdobiacuteMetodovhoživotaldquoTeraz však i Nomokaacutenon to je pravidlo zaacutekona a knihy Otcov preložilldquoAžbdquoterazldquo(vovyacuteznamepo naacutevratez bavorskeacutehovaumlzenia)keďMetods ryacutechlopiscamipreložilvšetkyknihyBibliemoholpreložiťajNomokaacutenon

AksuacutevyššieuvedeneacutehypoteacutezyspraacutevnemocircžemeobdobiekedyNomokaacutenonpravdepodobnevznikol zuacutežiť z pocircvodneacutehorozsahu (r 863 ndash 885)na obdobiemedzi rokmi873ndash885HornuacutehranicuobdobiakedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť(určenuacutena rok885smrťMetoda)samocircže-metaktiežpokuacutesiťzniacutežiťpoukaacutezaniacutemna zmienkuo jehoaplikaacuteciiv praxiTakoutozmienkousuacutepravdepodobneSvaumltoemeraacutemskeglosy

Svaumltoemeraacutemskeglosysuacutezapiacutesaneacutepri latinskomtexteDionysio-Hadrianypri kaacutenonektoryacutesuacutevisiacute so sporom o rozsah Metodovyacutech biskupskyacutech praacutevomociacute Je pravdepodobneacute že textNomokaacutenonasatupoužilpri riešeniacutetohtosporua tona prekladlatinskeacutehotextupriacuteslušneacutehokaacutenonaglosypoznačeneacutepri kaacutenoneobsahujuacuteslovanskyacutetextveľmipodobnyacutezachovanyacutemodpisomNomokaacutenonu Konkreacutetne v časti Hadriany De primatu episcoporum kde sa nachaacutedza pasusbdquogentium singularum scire convenit quis inter eos primus habeatur quem velut caput existiment et nihil amplius preter eius conscientiam gerantldquonaacutejdemenad gentium singularumnadpiacutesaneacutebdquoisiku komusdoldquo (každeacutemunaacuterodu) nad existiment bdquoimetildquo a nadpreter eius conscientiam bdquobe povelenildquo(bezpovolenia)V zachovanomUsťužskomprepiseNomokaacutenonuo 400rokovneskocircrsa ten istyacute pasus vyskytuje v zaacutepise bdquokogoždo jazykaldquo bdquoimětildquo bdquobez volěldquo (Bartoňkovaacute et al2013 209)Ak suacute Svaumltoemeraacutemske glosy naozaj dokladompraktickej aplikaacutecieNomokaacutenonaje pravdepodobneacute že v čase keď tieto glosy vznikli veľkomoravskyacuteNomokaacutenonuž existovalVznikSvaumltoemeraacutemskychglos jedatovanyacutepribližnek roku880Rozmedzie rokovkeďmoholNomokaacutenonna VeľkejMoravevzniknuacuteťtakmocircžemezuacutežiťna obdobierokov873ndash880

ZaacuteverMetodovNomokaacutenonbolsvojiacutemrozsahombdquonajvaumlčšouzbierkoupraacutevnychnoriemldquoveľkomorav-skeacutehopraacutevaTentopriacutevlastokmumožnopriznaťnielenpre kvantitunoriemv ňomobsiahnu-tyacutechaleajpre množstvotermiacutenovktoryacutemisuacutetietonormyvyjadreneacuteTermiacutenypraacutevaobsiahnuteacutev NomokaacutenonereflektujuacutejazykpraacutevaVeľkejMoravyviacakoktoryacutekoľvekinyacutenormatiacutevnytextveľkomoravskeacutehoobdobiaVyacuteznamMetodovhoNomokaacutenonaz pohľadupoznaniajazykapraacutev-nejterminoloacutegiea cirkevnejorganizaacutecieVeľkejMoravyjenepopierateľnyacuteV minulostivšakpre-biehalidiskusieo tomakyacutemalototodielopraktickyacutevyacuteznamna VeľkejMoravea čivocircbecbolov praxipoužiacutevaneacuteKizlink(1969437)pri hodnoteniacutejehovyacuteznamupoprel Vašicovo(196663)tvrdeniežeNomokaacutenonbolbdquosilnyacutemzaacutesahomdo praacutevnychpomerovVeľkejMoravyldquoPodľanehosatotodielopravdepodobnev praacutevnejpraxinepoužiacutevaloJevšakvhodneacutepodotknuacuteťžepodobneakov UstanoveniachsvaumltyacutechotcovpodstatnuacutečasťNomokaacutenonapredstavovalauacutepravacirkevnyacutechzaacuteležitostiacuteNie jemožneacutepretovyluacutečiť jehoaplikovanie aleboaspoňsnahyo jehoaplikovaniev cirkevnopraacutevnejrovine

Pokuso presnejšiedatovanievznikuNomokaacutenonasmev tomtopriacutespevkuzaložilina zaacutekladevšeobecneprijiacutemaneacutehotvrdeniažeautoromprekladuNomokaacutenonajeMetoda žetentovznikolna VeľkejMoraveObdobiepocircsobeniaMetodana VeľkejMorave(863ndash885)smesasnažilizuacutežiťna obdobieužšieV rozmedziacute22 rokovkedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť smesa snažiliur-čiťobdobiekedybolajehopotrebanajvaumlčšiaPoukaacutezaniacutemna nevypustenieopakujuacutecichsačastiacuteNomokaacutenonapopisujuacutecichdocircsledneacutevymedzovanieuacutezemnyacutechkompetenciiacutebiskupa sidovoľu-jemepredpokladať žeNomokaacutenonbol tvorenyacutev obdobiacuteznaacutemehosporuMetodaa WichingaObdobiekeďNomokaacutenonpravdepodobnevznikolsmezuacutežiliz pocircvodneacutehorozsahu(r 863 ndash 885)

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 75 |

na obdobiemedzirokmi873ndash885HornuacutehranicuobdobiakedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť(určenuacutena rok885smrťMetoda)smesapokuacutesilizniacutežiťpoukaacutezaniacutemna zmienkuo jehoprak-tickej aplikaacutecii takouto zmienkou suacute Svaumltoemeraacutemske glosyVznik Svaumltoemeraacutemskychglos jedatovanyacutek roku880RozmedzierokovkedymoholNomokaacutenonna VeľkejMoravevzniknuacuteťtakmocircžemezuacutežiťna obdobierokov873-880

REFERENCESBartoňkovaacute Dagmar et al 1971MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIVPramenyk dějinaacutemVelkeacute

MoravyPrahandashBrnoBartoňkovaacute Dagmar et al 2013MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIVPramenyk dějinaacutemVelkeacute

MoravyPrahandashBrnoBrzozowska Zofia 2013 Recepcia byzantskeacutehopraacutevana uacutezemiacute SlaviaOrthodoxa v 10 až 13

storočiacuteIn HistorianovaVI137-143Dvorniacutek František1970Byzantskeacutemisieu SlovanůPrahaHavliacutek Lubomiacuter1974 PrvniacuteslovanskeacutestaacutetyK charakteruvlaacutedniacutechstruktura počaacutetkůmstaacutetniacutech

formaciacuteIn SlovanskeacutehistorickeacutestudieX5-49Havliacutek Lubomiacuter1964 VelkaacuteMoravaa středoevropštiacuteSlovaneacutePrahaHavliacutekovaacute Lubomiacutera 2007Recepcebyzantskyacutechpraacutevniacutechpamaacutetekveslovanskeacutemzejmeacutenavel-

komoravskeacutemprostrědiacutereflexev českeacutepraacutevniacutehistorii In Poznaacutevaniekultuacuternehodedičstvasv Cyrilaa MetodaNitra21-39

Huťanovaacute Jana 1998LexikastaryacutechslovanskyacutechrukopisovBratislavaHusaacuter Martin 2016Vybraneacuteaspektyceremoacuteniiacutea audienciiacutespojenyacutechs pobytomKonštantiacutena

a Metoda v Riacuteme Otaacutezky procesiiacute a architektuacutery [Selected Aspects of Ceremoniesand AudiencesRegardingConstantineand MethodiusrsquoStayin RomeA Questionof Processionsand Architecture]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]9129-38

Ivanič Peter 2016K problematikebyzantskyacutech importovna uacutezemiacuteVeľkejMoravyv 9 storo-čiacute [Onthe Matterof ImportedArtefacts from the ByzantineEmpireon Territoryof GreatMoraviain the9thCentury)]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]913-10

Ivanič Peter2011 ZaacutepadniacuteSlovaniav rannomstredovekuNitraIvanič Peter ndashLukaacutečovaacute Martina 2014Journeysof StMethodiuswithinthe years860ndash881

In IstorijaJournalof HistoryXLIX198-103Ivanič Peter ndashLukaacutečovaacute Martina 2014aHistoricko-geografickyacutekontextmisiiacutesoluacutenskychbra-

tov(CestysvKonštantiacutena-Cyrilaa Metodado roku867)[Historical-GeographicalContextof the SolunBrotherslsquoMissions(Journeysof StsConstantine-Cyriland Methodiusuntil867)]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]712-13

Ivanič Peter ndash Lukaacutečovaacute Martina 2015 SvaumltyacuteMetod na misijnyacutech a diplomatickyacutech cestaacutech(Historicko-geografickeacutesuacutevislosti)In HistorickyacutečasopisLXIII4655-658

Jakubčovaacute Renaacuteta 2013Vznika vyacutevojslovenskyacutechcirkevnyacutechprovinciiacuteBanskaacuteBystricaKizlink Karel 1969PraacutevoVeľkejMoravyIn PraacutevnickeacuteštuacutedieXVII3165-172Judaacutek Viliam 1997Vyacutevincirkevnejorganizaacuteciev 12ndash19storočiacutena uacutezemiacuteSlovenskaIn MULIacuteK

P(ed)Katoliacuteckacirkeva SlovaacuteciZborniacutekseminaacuterovz odborneacutehoseminaacutera20rokovsamo-statnejcirkevnejprovincieBratislava21-30

Lysyacute Miroslav 2014MoravaniaMojmiacuterovcia FranskaacuteriacutešaŠtuacutediek etnogeneacutezepolitickyacuteminšti-tuacuteciaacutema uacutestavneacutemuzriadeniuna uacutezemiacuteSlovenskavo včasnomstredovekuBratislava

Roacutebert Jaacuteger

| 76 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

Lysyacute Miroslav 2014aKoľkoGentestvorilozaacutekladpolitickeacutehozriadeniana Moravev 9storočiacuteIn Praacutevov priestorea časeZborniacutekvenovanyacutejubileuprofJUDrJozefaBeňuCScBratislava120-135

Marsina Richard 2013Vyacuteznambyzantskejmisiev slovenskyacutechdejinaacutech In Historickaacuterevue22-29

Mičkovaacute Zuzana 2018Latinčinapre študentovpraacutevaBanskaacuteBystricaPavlovičovaacute Kristiacutena 2015StaršiaslovenskaacuteliteratuacuteraStredovekTrnavaPetraacutešPatrik 2017Problematikapoužiacutevaniazloženeacutehoadjektiacutevacyrilo-metodskyacute(cyrilo-me-

todovskyacute) kodifikaacutecia a jazykovaacute prax [TheTopic of theUsage of the ComplexAdjectivelsquocyrilo-metodskyacutersquo (lsquocyrilo-metodovskyacutersquo) Codification and Use in Language Practice]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]251-261

Saturniacutek Theodor 1922Přiacutespěvkyk šiacuteřeniacutebyzantskeacutehopraacutevau SlovanůPrahaSchmidt Heinrich F 1922DieNomokanonUumlbersetzungdesMethodiusLeipzigSchneiderovaacute Anna 2014Lexicaland semantic inaccuracies in thetranslationof specificlegal

textsIn Law and forensic scienceVIII246-62Stanislav Jaacuten 1978StaroslovienskyjazykIBratislavaStanislav Jaacuten1963 OsudyCyrilaa Metodaa ichučeniacutekovv životeKlimentovomBratislavaSteinhűbel Jaacuten 2012Kapitolyz najstaršiacutechčeskyacutechdejiacuten(531ndash1004)KrakovŠkoviera Andrej 2010 Svaumltiacuteslovanskiacutesedmopočetniacuteci BratislavaTroicki Sergije Viktorovič 1970 Nomokanona sv Mefodija i jego važnosť za naše vremja

In Simpozium1100-godišinaod smrttana KirilSolunskiISkopjeVašica Josef 1966LiteraacuterniacutepamaacutetkyepochyvelkomoravskeacutePrahaVašica Josef 1955 MetodejůvpřekladnomokanonuIn SlaviaXXIV9-41Vavřiacutenek Vladimiacuter 2013Cyrila MetodějndashmeziKonstantinopoliacutea ŘiacutememPrahaVepřek Miroslav (ed) 2014VelkaacuteMoravaa velkomoravskaacutestaroslověnštinaOlomoucZozuľak Jaacuten 2016Historickeacutepozadievznikubyzantskejfilozofie[Historicalbackgroundof the originof Byzantinephilosophy]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]91110-118Zozuľak Jaacuten 2016ByzantskaacutefilozofiaPlzeňZozuľakovaacuteViera 2016Praktickaacutefilozofiav životeKonštantiacutenaa Metoda[PracticalPhilosophy

in theLivesof Constantine and Methodius] In Konštantiacutenove listy [ConstantinersquosLetters]149-158

Žeňuch Peter (ed) 2007 Cyrilskeacutea latinskeacutepamiatkyv byzantsko-slovanskomobradovompros-trediacutena Slovensku Bratislava

Žeňuch Peter ndash Zubko Peter et al 2017 Liturgickeacute jazyky v duchovnej kultuacutere SlovanovMonotematickyacutesuacuteborštuacutediiacuteBratislava

SUMMARYTIMEDETERMINATIONOFTHEGREATMORAVIANNOMOCANONAn attemptto givea moreaccuratedateof the originof Nomocanonwasbasedon a generallyacceptedclaim that the authorof the translationof NomocanonwasMethodiusand thatNomocanonoriginatedin GreatMoraviaWetriedto narrowthe periodof Methodiusrsquoactionin GreatMoravia(863-885)to a morelimitedperiodof timeDuringthisperiodof 22yearswhenNomocanoncouldhave appearedwe tried to determine the periodwhen itsneedfor translationwasthe mosturgentBypointingto the failureto repeatpartsof the Nomocanondescribingthe rigorousdefinitionof the bishoplsquosterritorialcompetencieswecanassumethatNomocanonwasformedatthe timeof disputebetweenMethodiusand WichingThe periodwhenNomocanonprobablyoriginatedwenarrowedfrom the originalextent(863ndash885)to the periodbetween873ndash885The upper limitof the periodwhenNomocanoncould

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 77 |

haveoriginated(designatedasthe year885Methodiuslsquosdeath)weattemptedto reducebypointingof the referenceto itspracticalapplicationsuchreferenceisthe SaintEmmeramGlossaryThe originof the SaintEmmeramGlossaryisdated880The rangeof yearswhenNomocanonin GreatMoraviacouldhaveappearedcanbethereforenarrowedto the periodof 873ndash880

DocJUDrPhDrRoacutebertJaacutegerPhDDepartmentof Historyof Stateand LawLawfacultyMatejBelUniversityin BanskaacuteBystricaKomenskeacuteho2097401BanskaacuteBystricaSlovakiarobertjagerumbsk

| 78 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

K POcircVODU KYJEVSKYacuteCH LISTOV Z ONOMASTICKEacuteHO HĽADISKA

On the Origin of the Kiev Leaflets from the Onomastic Point of View

Martin Pukanec

DOI1017846CL201811278-86

Abstract PUKANECMartin On the Origin of the Kiev Leaflets from the Onomastic Point of ViewThispaperseeksto thrownewlighton the originof the KievLeafletsbycomparingthe toponymsin Pannoniaand the toponymsin thenorthernTisaregionIn thenorthernTisa region the Uh-Sotakdialecthasbeen spokenThisdialect seems to bevery archaicand ableto preserveoldlinguisticfeaturesincludingaccentThe accentof the Sotakdialectof Koromľa recordedbyOBroch in 1899 is very similarmaybe identical to one in theKiev LeafletsMoreover in theUh-Sotak dialect we can find all the important phoneticand morphologicalfeaturesof the KievLeafletssuchastjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentheticlroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragoaswellasjь-gti-and thenprīmiprimi I sgm -ъmь-emьD sg teb-Gpl f -achmaybe vьch-gtvьs-and noGsgA plfof ja-stems-ěThe toponymsof the northernTisaregionseemto bein accordancewiththe dialectof the KievLeafletstoo

Keywords Slavic accentology Slavic languages Slovak language Slovak dialectology Old Church Slavonic Kiev Leaflets onomastics

Abstrakt PUKANECMartin K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiskaCieľomtohtočlaacutenkujevniesťnoveacutesvetlodo otaacutezkypocircvoduKyjevskyacutechlistovporovnaniacutemtoponyacutemv Panoacuteniis toponymamiv severnomPotisiacuteV severnomPotisiacutesahovoriacuteužsko-sotaacuteckyminaacuterečiamiTentodialektsajaviacutebyťveľmiarchaickyacutea schopnyacutezachovaacutevaťprastareacutejazykoveacutečrtyvraacutetanepriacutezvukuPriacutezvuksotaacuteckehonaacuterečiaobceKoromľazaznamenanyacuteOBrochomv roku1899jeveľmipodobnyacutepriacutezvukuv Kyjevskyacutechlistochbamožnojes niacutemidentickyacuteV užsko-sotaacuteckychnaacuterečiachmocircžemeokremtohonaacutejsťvšetkydocircležiteacutehlaacuteskoslovneacutea tva-roslovneacuteznakyKyjevskyacutelistovakojetjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentetickeacuteľroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragotakajjь-gti-a naacutesledneprīmiprimiI sgm-ъmь-emьDsgteb-Gplf-achmožnovьch-gtvьs-a nepriacutetomnosť-ěv GsgA plfja-kmeňovToponymaacutev severnomPotisiacutesas naacuterečiacutemKyjevskyacutechlistovrovnakozdajuacutebyťv suacutelade

Kľuacutečoveacute slovaacuteslovanskaacute akcentoloacutegia slovanskeacute jazyky slovenskyacute jazyk slovenskaacute dialektoloacute-gia staroslovienčina Kyjevskeacute listy onomastika

Keďuvažujemeo pocircvodeKyjevskyacutech listovmocircžeme ichpovažovať za česko-slovenskuacute či veľ-komoravskuacuteredakciuprastaroslovienčinyrespklasickejstaroslovienčinyčojedo veľkejmieryopodstatneneacuteTaacutetostarobylaacutehlaholskaacutepiacutesomnosťvšakneprešlabulharsko-macedoacutenskymjazy-kovyacutemprostrediacutemtakžeajpretomocircžemejejpocircvodhľadaťtiežv nejakomkonkreacutetnomnaacuterečiacutepraslovančiny(prediskusiuo tomtopozrinaprSchaeken1987104-121)Najvaumlčšouautoritoučosav tomtoohľadevyjadrilapozitiacutevnejeFKortlandt(19801-3)podľaktoreacutehobdquodieSprache

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 79 |

der KieverBlaumltterdieQuantitaumltendesSerbokroatischenin gewissenFaumlllenaberdieAkzentstelledesSlowakischenaufweistldquoPriacutezvukna prvejslabikezložityacutechviacslabičnyacutechvyacuterazovv Kyjevskyacutechlistochakovsemogъicircvsemogȳidoacutestoinidoacutestoinyapniejevšaklenslovenskyacutealezaacutepadoslo-vanskyacutea neskracovaniecirkumflexovejintonaacuteciev dvojslabičnyacutechslovaacutechtiežniejeevidentnyacutemsrbochorvaacutetskymprvkomAktotoplatiacutepre vyacuterazv Kyjevskyacutechlistochplnъstaršiaslovenčinabaslovenčinadodnesmaacuteajpliena slovesojeplieniťtedas dĺžkouAkpovedaneacuteplatiacuterovnakopre adjektiacutevumsvtъicirctaktutiežtrebauviesťžečeštinaa slovenčinamajuacuteprinajmenšompopriodvodeninaacutechs kraacutetkosťoui odvodeninys dĺžkouFKortlandtv každompriacutepadeumiestnilpocirc-vodKyjevskyacutechlistovdo Panoacuteniečojelogickeacutekeďžepamiatkamaacutejužnoslovanskeacutei zaacutepadoslo-vanskeacutejazykoveacuteznaky

SpomedzislovanskyacutechdialektovktoreacutenevymrelivšaknaacuterečiuKyjevskyacutechlistovnajviaczod-povedajuacuteužsko-sotaacuteckenaacuterečiaktoreacutesuacutearchaickyacutemokrajomvyacutechodneacutehoregioacutenuvyacutechodnejslovenčiny(porovKovaacutečovaacute201576)čosusediacutes nezaacutepadoslovanskyacutemijazykmiMajuacuteclttjkt(d)zltdjščltska stjpodľaSCzambela(1906123)vьs-a nievьš-zriedkavodlgt lzaacutepadoslovanskuacutemetateacutezu s roT- (variantnosť s raT- ukazuje onymia) kontrakciu typudob-rajegogtdobraegogtdobraagogtdobrago (asimilaacutecia či analoacutegiabudeaj v dnešnomsotaacuteckomči širšievyacutechodoslovenskomdobroho)zrejmemohlimaťa ojedinelomajuacuteepentetickeacute ľmalizačiatočneacutei-z jь-a naacutesledneprīmiprimiI sgtvrdyacutechmaskuliacuten-ъmьa asi-emьmaumlkkyacutechv paradigmaacutechmaumlkkyacutechsubstantiacutevnemuselimať-ě lež i-ę (majuacute-y)Dsgod tymajuacuteteb-G plod silazassilochsilacha koreňcir-pre bdquochraacutemcirkevldquoSotaacuteckenaacuterečiaktoreacutev hlaacuteskosloviacutetakmerudržiavajuacutestavakyacutesarekonštruujepre najstaršiuslovenčinumocircžumaťnavyšepotenciaacuteludržiavaťnapriečtisiacutecročiacutemajpriacutezvukpodobneakojeto v priacutepadepomoranskejslovinčinyčičakavčinyTentobolv sotaacuteckejKoromliv 19storočiacute(pozriBroch1899)veľmipodobnyacutepriacutezvukuv Kyjevskyacutechlistochtvaryosobnyacutechzaacutemenmajuacutepriacutezvukna prvejslabiketvaryzaacutemenavьch-majuacutepriacutezvukna predposlednej slabike tvaryslovesabyťmajuacutepriacutezvukna prvej slabike tvarysloviesz paradigmyAP(b)majuacutepriacutezvukna prvejslabiketvarysloviess tematickoumorfeacutemou-ova-majuacutepriacutezvukna jejdruhej slabike tvary imperatiacutevuatematickyacutechsloviesmajuacutepriacutezvukna prvejslabikekoreňatvaryimperatiacutevutematickyacutechsloviesmaacutevajuacutepriacutezvukna poslednejsla-biketvarya-a o-kmeňovz paradigmyAP(a)majuacutepriacutezvukna prvejslabiketvarypocircvodnyacutechs-kmeňovz paradigmyAP(c)malipriacutezvukv Gsgna prvejslabikeatďpričomniektoreacutezaacutemenaacuteči imperatiacutevysuacutesilnyacutemakcentologickyacutemargumentomspaacutejaniaKyjevskyacutech listovso sotaacuteckouoblasťou(pozriviacPukanec2017)

Užsko-sotaacuteckenaacuterečianemocircžubyťpodľanaacutesničiacuteminyacutemakopozostatkompraslovanskeacutehonaacuterečiaVyacutechodnyacutechObodritovktoryacutechJSteinhuumlbelvolaacutesugestiacutevne(anepresne)južniacuteObodritileboichpodľaichdruheacutehomenaPraedenecentipodobneakoDTřeštiacutekpovažujeza Zbojniacutekova tedamuničnebraacuteniklaacutesťichsiacutedlaažna dolnuacuteTisu(pozriSteinhuumlbel200462Třeštiacutek2001103) Tyacutemto zrejme obidvaja naraacutežajuacute na latinskeacute apelatiacuteva praeda bdquokorisťldquo a necāre bdquozabiacutejaťldquoGeografoviOsterabtrezičižeVyacutechodniacuteObodritiniejužniacute(sic)sazvyknuacuteklaacutesťna strednuacutea dol-nuacuteTisu(porovnaprMMFHI 196651)alev prospechtohožeboliskocircrniekdev severnomPotisiacutea žebolivyacutechodnyacutemirespjuhovyacutechodnyacutemisusedmidruhyacutechnaddunajskyacutechMoravanov(Merehanov)BavorskeacutehoGeografasvedčiaminimaacutelnetriargumenty(pozriviacaspoňPukanec201330-33)

1 Hneď po Moravanoch ich nespomiacutena len Bavorskyacute Geograf (po Merehanoch) alei Annales Regni FrancorumbdquoorientaliumSclavorumidestAbodritorumSoraborumWilzorumBeheimorumMarvanorumPraedenecentorumldquo(MMFHI 196650)pričomaj tietovyacuteslovnezdocircrazňujuacutežesuacuteto v relatiacutevnomponiacutemaniacutevyacutechodniacute(sic)niejužniacuteSlovania

2 etnonymumObodriti znamenalo bdquobyacutevajuacuteci okolo Bodroguldquo pretože slovenskeacute hydrony-mumBodrogktoreacutepomenovaacutevaloajceluacuteOndavuziacuteskalopriacuteponu-ogurčiteažprostredniacutectvom

Martin Pukanec

| 80 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

maďarčiny(pozriLuttererndashMajtaacutenndashŠraacutemek198255-56)pomenovanieObodritibolotaktypic-kyvytvorenyacutemslovanskyacutemetnonymomtypupredložka+toponymum(takPolabibolibdquopriLabeldquoPomoranibdquopriMorildquoPosuljanibdquopriSuleldquoPoršanibdquopriRoseldquoZachlumibdquozaChlumomldquoZagozd(i)bdquozaHvozdomldquoČrezpeňanibdquocezPenuldquoa pod)

3slovovulgovo vetebdquoAbodritorumquivulgoPraedenecentivocanturldquo(MMFHI 196651)znamenaacutebdquonielatinskyalev nejakomľudovomjazykuldquo(porovHaefs2004179)a slovanskeacuteetno-nymumPraedenecentiPraedevecentiPraedenescenti(pozriŠafaacuterik1863225)a siacutedelnyacutepriestorjeho nositeľovmusiacute byť vlastne odrazom siacutediel daacuteckeho kmeňa ktoryacute sa u Ptolemaia nazyacutevaPredavensioi (taktoboliČesivolaniacuteakokeltskiacuteBoacutejovia)pričomtyacutechtosaacutemPtolemaioskladiesevernejšie akoKotiacutenov ktoryacutech umiestňuje do severovyacutechodnej častiHornej Panoacutenie (pozriHoops2003470Moacutecsy197457)

CieľomtohtočlaacutenkujeporovnaťtoponymiuPanoacutenskehokniežatstvaktoreacutepri hľadaniacutepocircvo-duKyjevskyacutechlistovuprednostňujeFKortlandta viaceriacuteďalšiacutes toponymiouseverneacutehoPotisiaktoruacute vzhľadomna podobneacute jazykoveacute črtyužsko-sotaacuteckychnaacuterečiacute a naacuterečiaKyjevskyacutech listovmusiacutemepovažovaťza rovnakopravdepodobnuacuteakniepravdepodobnejšiuhypoteacutezumiestapocircvo-dutejtonajstaršejhlaholskejpamiatkyPri tomtoonomastickomporovnaacutevaniacutesabudemeopieraťpredovšetkyacutemo vyacuteskumyJaacutenaStanislavaa všiacutemaťsiibahlaacuteskoslovnerelevantneacutenaacutezvyspredroku1526po ktoromsana danomuacutezemiacutevyacuteraznejšiemeniloosiacutedlenie

V niekdajšejPanoacuteniiv sverozaacutepadnomkuacutetednešneacutehoMaďarskana juhod PrešporskejžupysanachaacutedzaMošonskaacutežupaa na juhod nejŠopronskaacutežupaTietobolidlheacutestaacuteročiaosiacutedleneacuteSlovanmiNapriacutekladna vyacutechodnompovodiacute riekyRaacuteby je doloženyacutech viacero toponyacutem ktoreacutesvedčiao slovenskomjazyku(pozriaspoňStanislav1956152-153)Zo staršiacutechpraslovanskyacutechjavovktoreacutesatyacutekajuacuteKyjevskyacutechlistovmocircžemespomenuacuteťaspoňtožeza praslovanskeacutedjbyacutevadzktoreacutesazapisujev maďarčines dentaacutelnymelementomojkonymumv MošonskejžupeSzőgyedoloženeacuteod 14storočiamusiacutebyťzo Sedza(pozriStanislav1999143Stanislav2004402)a oj-konymumPomogy(Pamhagen)v Mošonskejžupeakoi Pomogy(dnešnyacuteZillingtal)v Šopronskejžupe obe doloženeacute už v 13 storočiacute (pozri Stanislav 1999 145 Stanislav 2004 359) suacute zasz PomedzaSlovinčinamaacutenaprotitomunamiestodjkontinuantja hocido uacutevahyčistoteoretic-kypripadaacuteeštepoľskeacutedza chorvaacutetskeđgeografickysao nichuvažovaťnedaacutePri Neziderskomjazere sa nachaacutedzal Chythtwan 1299 Chydwand 1410 Chythuand 1411 atď čo bude najskocircrzo Ščitovan(y)so zaacutepadoslovanskouskupinouščktoraacutejeajv Kyjevskyacutechlistochležajs chyacuteba-juacutecimľepentetickyacutemtakmaacutesrbochorvaacutetčinanapriacutekladKrižovljane(pozriStanislav2004110)a totov Kyjevskyacutechlistochmaacuteme

V Šopronskej župe sanachaacutedzala dnesnemeckaacuteobec StoobmaďarskyCsaacuteva je doloženaacuteužv 13storočiacuteviackraacutetakoChawačobudezo Ščavaso skupinoušč(pozriStanislav200493-94)akaacutejev KyjevskyacutechlistochV 13storočiacutejedoloženaacuteosadaNeacutevegy(nauacutezemiacutednešnejobceFertőszentmikloacutes)z Nevidzas dz(pozriStanislav1999148)V župesana riekeRaacutebenachaacutedzazaacute-padoslovanskeacuteojkonymumSobor[š-]doloženeacutev roku1314zo slovaVьšeborъgtVšeborgtŠeborlebojužniacuteSlovaniabymalis (pozriStanislav1999152Stanislav2004435)pričomKyjevskeacutelistymajuacutev tejtopoziacuteciinevyhovujuacutece-s-V juhozaacutepadnejčastiŠopronskejžupyjepodobnenaacutezovGyaloacutekadoloženyacutev roku1308(pozriStanislav2004172)po nemeckyJelwickenz Jelovьkaktoryacutepoukazujena v zaacutesadenajmaumljužnoslovanskeacutelza dla ojkonymumGereblyeacuten(časťdnešnejobceZsira) zapiacutesaneacuteakoGarablyan 1319 1323ktoreacuteobsahuje južnoslovanskeacute epentetickeacute ľ (pozriStanislav1956152-153)pričomobatietojavysuacuteajv Kyjevskyacutechlistoch

NasamomzaacutepadeUhorskasana juhod ŠopronskejžupynachaacutedzalaŽeleznaacute(Vašskaacute)župaV nej boli v bliacutezkosti obciacute Szombathely a Saacutervaacuter osady Szeleste [Selešte] v roku 1270 Zeleste(Stanislav2004405) čo skupinou štlt skjukazujena srbochorvaacutetčinupričomKyjevskeacute listymajuacuteščZa praslovanskeacuteorlьnikъbez akuacutetujetuojkonymumRolnikdoloženeacutev roku1388toto

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 81 |

nemocircžebyťjužnoslovanskeacute(Stanislav2004388)To zrejmeaninaacutezovmajetkuJaacutekovcovGeregyedoloženyacute1437čojeuacuteplnepravidelnyacutekontinuantGradzas dzlt dj(pozriStanislav2004161)Od 13 storočia je znaacutemeojkonymumktoreacute je doloženeacute v roku1218 akoTurpuch 1314Tyre buch1399Trebech1424ThrebyczTrebych1437Trebuch1448TerebiczčomocircžebyťvarimajetokPribinovhoveľmožaTrěbica(pozriStanislav2004463-464)ktoreacutehomenomaacutezaacutepadoslovanskyacutesufix-ickdeclttjakov Kyjevskyacutechlistochnonajstaršiezaacutepisypoukazujuacutejednoznačneskocircrna srbochorvaacutetske-ćpriacutepslovinskeacute-č

SoŽeleznoužupouna juhususediacuteZalianskažupana ktorejuacutezemiacutesanachaacutedzalocentrumPanoacutenskehokniežatstvaPribinua Koceľa ichhlavneacutesiacutedlobolov dnešnomZalavaacutereNa vyacutevindjgtdzrespđpoukazujenaacutezovGerengyez Grędjaso zachovanounosovkoučižestarobylyacutea typNeacutevegyltNevidjazaznamenanyacuteod 13storočia(pozriStanislav2004311)PodobnetaknaacutezovNyiraacutedzapiacutesanyacuteužv roku1272akoNerradpoukazujesvojiacutemzaacutepisomz roku1454Nyraghna slovenskeacutedzalebosrbochorvaacutetskeđbolobytupocircvodnepotomNerad-jarespNerad-jьk osobneacutemumenuNerad (pozri Stanislav 2004 318)NaacutezovLengyelLengel 10191370 123312561271atď(pozriStanislav2004265)budezo slovenskeacutehoLędzan(y)priacutepzo srbochorvaacutet-činyktorejđ daacutevav maďarčine rovnakyacutevyacutesledok Iba zaacutepadoslovanskyacutemocircžebyť však zrejmenaacutezovVoumlczkoumlnddoloženyacuteod 15storočiak osobneacutemumenuVackonku ktoreacutemupatriacuteVaacuteclavs clttj(pozriStanislav1956156-157)Zaacutepadoslovanskeacutebuduacuteazdatiežpravdepodobneacutenaacutezvypre rocirczneŠtitaacuteres palatalizovanouskupinou ščakojedoloženaacutev danomojkonymeajna začiatku12storočiapri Nitrev Zalianskejžupejeto obeca samotaChitary1141ndash1161od 14storočiaChatardnesCsataacuterďalšiasamotaCsataacuterzaznamenanaacutev roku1137akoChiatariia od14sto-ročiaakoChatara varii Letenye Chatarv zaacutepisez roku1366(pozriStanislav200493)SkupinuščvšakmocircžemaťajčasťchorvaacutetčinyJužnoslovanskeacuteči stredoslovenskeacutejelltdlv naacutezveKapolcsdoloženomod 11storočia(pozriStanislav2004217) tak je i v KyjevskyacutechlistochV ojkony-meSzoboszloacutedoloženomužv roku1270akoZobozlouz antroponymaSoběslavvidiacutemenaprotitomupotenciaacutelnybohemizmussobě(pozriStanislav1956155-157)čoniejev suacutelades jazykomKyjevskyacutechlistovkdeječastoanalogickeacuteteběakov slovenčinečiu južnyacutechSlovanovV suacutelades Kyjevskyacutemi listaminie jecelkomaniojkonymumv bliacutezkostivŕškuPerjaacuteszloacutektoreacute jev župedoloženeacutev roku1265akovilla Priazo1269Preaszlef1272Preazločomusiacutebyťk antroponymuPrějaslavbez epentetickeacuteho ľktoreacutevidiacutemev analogickomruskomPerejaslavlь (pozriStanislav2004372)Ďalšiacuteprobleacutempredstavujedosťnejasnyacutenaacutezovdoloženyacutev župeužv roku1082akoScerente1275Zerenchetakajv 14storočiacutepretožepochaacutedzazrejmezo srbochorvaacutetskehoSręća(pozriStanislav2004410)kdebyboloćza tjtedaniecnavyšejetuzachovanaacutenosovkatakžetentonaacutezovjestarobylyacutea zaacutesadnyacutea odporujeKyjevskyacutemlistom

S Balatonom susediacute aj Šomodskaacute župa ktoraacute sa nachaacutedzala na vyacutechod a juhovyacutechodod ZalianskejV jej severnejšej časti vidiacuteme ojkonymumOsztopaacuten zapiacutesaneacute v roku 1229 akoOztupan12841348Ztupančobudezo Stupan(y)ltstǫp-jank stǫpabdquoveľkaacutejamana poľovaniezverildquotedabez epentetickeacutehoľ(pozriStanislav2004325)Na juhužupysuacutevšakviacereacutemenaacutektoreacutepoukazujuacutena epentetickeacuteľakojeLepleddoloženyacutev roku1269z pocircvodneacutehoLipľeso zme-nou i gtektoraacuteprebehlav maďarčinev 12storočiacutea s maďarskyacutemdeminutiacutevnymsufixom-d(pozriStanislav2004267)potomstareacutehydronymumDumbulz roku1268kdevidiacutemenosovkuz DǫbľьltDǫb + jь(Stanislav2004144)a napokonvarii ojkonymumRopolyzaznamenaneacuteod 13ndash14storočiaakoRupulv obcisanavyševyacuteslovnespomiacutenajuacuteSlovania(pozriStanislav1999187)SamotaDoumlbroumlgsvojimizaacutepismiv 15storočiacuteDebregh14141423Debreregh1415atďpoukazuje na dentaacutelny element v koncovke slovanskeacuteho kontinuantu pocircvodneacuteho Dobroradjь(pozriStanislav2004133)takajsamotaktoraacutejezaznamenanaacuteužv roku1346akoLytaraghčobudez Ľutoradj(Stanislav2004495)V bliacutezkostidnešnejmaďarsko-chorvaacutetskejhranicebolana-vyšeChovonya1406Chowanya1473Chawonya1486čobudezo Ščaviňas hlaacuteskovouskupinou

Martin Pukanec

| 82 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

šč(pozriStanislav200494)takžesamocircžezdaťžena juhužupysanachaacutedzajuacutelenjavyktoreacutesuacuteajv KyjevskyacutechlistochNiejeto alecelkomtakMaacutemetutotiždoloženyacutenaacutezovBudich1376Bodych1536čobudezo srbochorvaacutetskehoosobneacutehomenaBudić(Stanislav200449)popriPredicz1489ktoryacutenemaacutezapiacutesaneacutechindikujuacutecejužnoslovanskeacutećčič(pozriStanislav2004372)takžebudeasizaacutepadoslovanskyacuteA dokoncaajna severemaacutemedodnesojkonymumAndocsktoreacutepoukazujena palatalizaacuteciu nepriacutetomnuacute v Kyjevskyacutech listoch Zapiacutesaneacute je v roku 1321 akoOnduch 1390Andochatďa budenajskocircrz Andić(pozriStanislav20049)takžeanitunemožnopočiacutetaťso zaacute-padoslovanskouzmenoutjgtcSo zaacutepadoslovanskyacutemcaletrebana druhejstranejednoznačnepočiacutetaťv zjavnestarobylomnaacutezveVinceslav1193ktoreacutejezo zaacutepadoslovanskeacuteho Vęceslavъ(pozriStanislav1999186)a zaacutepadoslovanskaacutepalatalizaacuteciatjgtcjevidieťv rovnakostarobylomorony-meZselicde Siliso10611257atďsilva Selez1083ndash1095apčojez osobneacutehomenaŽilicktoreacutehonositeľbolajPribinovyacutemveľmožom

Ďalej na juhovyacutechod hraničila so Šomodskou Baranskaacute župa Z nej poznaacuteme staryacute naacutezovs nosovkouKyslengeld z roku1474Lengyel 1511 čobudenaisto z Lędjan(y) (pozriStanislav2004265) takže so slovanskyacutem kontinuantoms dentaacutelnymelementomza dj ako jehypote-tickyi v Kyjevskyacutechlistochalenemusiacuteto byťslovenskeacutedzTentoelementmaacuteasitiežzaniknutaacuteBurgungya1397z Burgund-ja (pozriStanislav200478)a Nyvig1015ndash1158NimughNimegz Nevidja(Stanislav1999196)Majetokv juhovyacutechodnejčastižupyRazlouRazlo1330Razlo1425147014711481z pocircvodneacutehoRaslavmaacutev naacutezvezrejmestredoslovenskeacutea južnoslovan-skeacutera-(pozriStanislav2004382)ktoreacutejeajv KyjevskyacutechlistochNaacutezovzaniknuteacutehomajetkuZunduch1330poukazujeazdana pocircvodneacuteslovanskeacuteSǫdić(pozriStanislav2004421)s južnoslo-vanskyacutemćza tjčobyalev suacutelades Kyjevskyacutemilistamisamozrejmenebolonavyšedocircležiteacuteježenaacutezovmocircžebyťstarobylyacutepretožev ňomvidiacutemenosovkuZdaacutesažepri hľadaniacutemiestapocircvoduKyjevskyacutechlistovjeBaranskaacutežupaužpriacutelišna juhutakto aspoňnaznačujeajďalšiacutezaacutesadnyacuteveľmistarobylyacutenaacutezovs nosovkouVenche1370Venthye14171481(Stanislav1999196)ktoreacutebudez VęćaltVętjatedas tyacutemistyacutemnevyhovujuacutecimkontinuantom

Keďtedapocircjdemez Baranskejžupyna severvstuacutepimedo TolnianskejžupyNiekdena hranicityacutechtodvochžuacutepbolbiskupskyacutemajetokTrochan1391Thorosthyan1439z Troščan(y)s palatali-zovanouhlaacuteskovouskupinoušč(pozriStanislav200449)Tuacutetovidiacutemeajv naacutezveKusthan140314101471KuschaKwstha145314541469čobuduacuteasiKoščan(y)(Stanislav2004253)NaacutezovLengyelLengel1322(Stanislav2004265)poukazujena Lędjan(y)so slovanskyacutem kontinuantoms dentaacutelnymelementomza djčonemusiacutebyťlenslovenskeacutedzležajsrbochorvaacutetskeđZaniknutaacuteosadaGoumlszle1305Goumlzle1455byvzhľadomna poľskeacuteGozdlinomohlapoukazovaťna praslovan-skeacutevyacutechodiskoGozdla(Stanislav1999202)a zmenudlgtlOnymaacutev tejtožupetedaneprotirečiajazykuKyjevskyacutechlistovaleanijasnejšieneukazujuacutepotenciaacutelnuhranicumedzistrednousloven-činoua srbčinoua chorvaacutetčinou

Ďalejna severjeBelehradskaacutežupas centromv StoličnomBelehrade(dnesSzeacutekesfeheacutervaacuter)ktoraacutejena zaacutepada severozaacutepadod Balatonua susediacutez juhus KomaacuterňanskoužupouBelehradskaacutežupajesiacutecerozsiahlaalepre svojmočaristyacutetereacutenjepomerneriedkoosiacutedlenaacuteRelevantneacutetopo-nymaacutepre jazykKyjevskyacutech listovv nej častonenachaacutedzameMocircžeme spomenuacuteťaspoňzanik-nutyacuteChathar1285čobudezo Ščitar-Chygler13971436atďktoreacutebymohlobyťzo Ščigla(pozri Stanislav2004 108 112) a potomMeed 1298možno z Medz(a) gtMeacutegy gtMeacuted tedas potenciaacutelnouzmenoudjgtdzostatneacutezaujiacutemaveacutenaacutezvyniesuacutedoloženeacutev stredoveku(porovStanislav1999206-212)takžeichopomiacutenameNa slovenskeacuteuacutezemieďalejna severnemaacutezmy-selvstupovaťpretožev analyzovanejpamiatke suacute jazykoveacutečrtyktoryacutechv zaacutepadneja strednejslovenčine evidentne niet a nebolo alemocircžeme sa vydať na vyacutechod Predtyacutem však ešte trebaspomenuacuteťVespriacutemskužupuktoraacute jena severod Balatonua severovyacutechodod Zalianskej kde

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 83 |

malobyťcentrumPribinovhoa KoceľovhokniežatstvaĎalejna severod Vespriacutemskeja najuhod PrešporskejjemenšiaRaacutebskažupa

Vespriacutemskažupajezaujiacutemavaacutenajmaumlz hľadiskavyacuteskytuepentetickeacuteho ľZ osobneacutehomenaNeostǫpjь pochaacutedza zrejme naacutezov Nuztupe 108613 stor Nuztup 1135 1204 ndash 1235 1258Noztuph1332atďčižebez epentetickeacutehoľ(pozriStanislav2004312-314)aleajbez zachovanejnosovkyZaacutesadnejšiacutejepretov každompriacutepadenaacutezovKoromlakeďžetaacutetomaacutev stredovekyacutechzaacute-pisochnosovkuzachovanuacuteKurumpla1364Koromla1404Korompla1427Koromplya1480atďktoryacutebudez Krǫpľas epentetickyacutemľna Slovenskejzemibolanaprotitomuv PrešporskejžupeKrupaacutendashprvyacutezaacutepismaacuteeštenosovkuCrumba1113(pozriStanislav2004244)Danyacutezaacutepisalemocircževaribyťi sekundaacuternydovezenyacutez užsko-sotaacuteckejoblastipriacutepto mocircžebyťnaopakV župesanachaacutedzalajChatar1233inyacuteChatar1240a ešteajnejakaacuteCsataacuter pusztaz roku1491ktoreacutesuacutezo Ščitar-(pozriStanislav200492-93)so skupinouščakojev KyjevskyacutechlistochNa tuacutetoazdapoukazujeajojkonymumChygle1275Chigla1340Chigle1439ktoreacutebymohlobyťzo Ščiglačoplatiacuteajpre naacutezovosadyna brehuBalatonuChyglerz roku1478(pozriStanislav2004109111-112)V RaacutebskejžupejedocircležiteacutespomenuacuteťChytwan1278Chichwan1325Chytwand14001415147314761480pre dnešnyacuteCsikvaacutendpretožejenajskocircrzo Ščitovan(y)kdejepalatalizovanaacuteskupinašč(pozriStanislav2004110)SuacutetuajdvelokalityPeacuteck pektьktoreacutejeajvyacutechodiskomojkonymaPeštkdevidiacutemebulharskuacuteformuJ StanislavsanazdaacutevažePeacutec jezaacutepadoslovanskyacutetvaralepocircvodnetamboloasisrbskeacutea chorvaacutetskećaleboslovinskeacutečakoukazujuacutezaacutepisyspred15storočiaPech1240Kyspeech1367a Peech1373(pozriStanislav2004341)

Taktoby sadalapribližneopiacutesaťonymiauacutezemiabyacutevaleacutehoPanoacutenskehokniežatstvaPribinua Koceľaa jehookoliaZ hľadiskajazykovyacutechznakovKyjevskyacutechlistovniejetedatentoregioacutenonomastickyuacuteplnepresvedčivyacutehociniektoreacutejehooblastinaznačujuacutemožnuacutespojitosťs jazykomKyjevskyacutechlistovvo vaumlčšejmieretaktoazdapaacuterdokladminapriacutekladTolnianskaa VespriacutemskažupapričomVespriacutemskebiskupstvoboloprvyacutemuhorskyacutembiskupstvomtakžeto nie je irele-vantneacuteOnymiatejtožupyjev suacutelades hlaholskoupamiatkouviacakosusednejZalianskejkdesanachaacutedzalocentrumPanoacutenskehokniežatstvaPribinua KoceľaO niečopresvedčivejšiacutecelkovyacuteonomastickyacuteobrazakov Panoacuteniivarinaacutejdemekeďsavydaacutemeďalejna severovyacutechoddo severneacute-hoPotisiakdemalisiacutedlapravdepodobniacutevyacutechodniacutesusediaMoravanovVyacutechodniacuteObodriti

Užvo vyacuteznamnompomenovaniacuteZempliacutenasamožnoskryacutevaepentetickeacuteľNaacutezovjednejz naj-staršiacutechuhorskyacutechžuacutep(komitaacutetov)sauvaacutedzaužod Anonymaakoajindev 13ndash14storočiacuteZemlinčiZemlynpriacutepadneZemlienZemlyenZemlunZemlum(pozriStanislav2004505)takževyluacutečiťtuepentetickeacuteľnemožnoTo platiacuteajpre samotuZemlyn14291430Zemlen1470v Abovskejžupektoraacutejena zaacutepadrespjuhozaacutepadod Zempliacutenskejhocitentonaacutezovmocircžebyťi sekundaacuterny(pozriStanislav2004506)Ďalejna vyacutechodjev UžskejžupeKoromľaKoromlya1393Koromplya1419čobudez Krǫpľas epentetickyacutemľ(pozriStanislav2004244)pričomzaacutepisyzachovaacutevajuacutenosovkutakžesuacutestarobyleacutea nepocircjdetuurčiteo novšiacutevplyvvyacutechodoslovanskyacutechjazykovTo mocircžeplatiťajpre naacutezovzo Satumarskejžupylacus Sarolyandoloženyacuteod 12storočiaktoryacutebudeku Žeravľan-s epentetickyacutemľ(pozriStanislav2004512)V bliacutezkostivyacutechodneacutehoSlovenskavšaknaacutejdemev se-vernomPotisiacutez hľadiskaKyjevskyacutechlistovajďalšiezaujiacutemaveacutečrty

Najuhod ZempliacutenskejžupyježupaSabločskaacuteV nejsav roku1270spomiacutenaMedwyge locus lutosusa tojez praslovanskeacutehoMedvědje(pozriStanislav2004289)Keďžegv zaacutepisereprezen-tujenajskocircrmaďarskeacutegy [ď]dentaacutelnyelementpoukazuje jednoznačnena kontinuantdz lebosrbochorvaacutetskeđ je tu geografickynepravdepodobneacuteV župe sa v 15 storočiacute spomiacutenaMaghmaďarskyMagyčojemožnoMadz-k Mad-a v roku1329Opoghazdaz Opodz-k podъistej-šiaa starobylejšia(snosovkou)jeKalengaKalangaz roku1345čojez Kolędja(pozriStanislav200428010213)Tenistyacutejavsanachaacutedzav hornomPotisiacutev Berežskejžupetedana vyacutechodeod Užskejv naacutezveobceBatraďna Ukrajinev bliacutezkostislovensko-maďarskejhraniceV maďarčine

Martin Pukanec

| 84 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

znieBoacutetraacutegya zapisujesav rokoch1270a 1272akoBolteraga BoltragVyacutechodiskomjeBoltěradzk osobneacutemumenuBoltěrad(pozriStanislav200463)vo vyacutechodnejslovančine byza djboložZmenudjgtdzvidiacutemeajv maďarskomnaacutezvepotokaZagyvav Abovskejžupe1318ZagoačojeajhydronymumoznačujuacuteceľavyacutepriacutetokTisyv NovohradskejHevešskeja Solnocko-jasovskejžupedoloženeacuteod 13storočiaobojejezo SadzavaltSadjava(pozriStanislav2004500)V Abovskejsa vyskytuje od stredoveku ojkonymumGoegchGogy 12721419 čo je zo slovanskeacuteho Godzso zmenoudjgtdztedak antroponymuGod(porovHodejov)+sufix-jь(pozriStanislav2004153)čojestarobylaacutetvorbaDokladomzmenydjgtdzsuacuteajdvanaacutezvyLengyelfalvak Lędjan-znaacutemeužzo stredovekujedenv Abovskejdruhyacutev Užskejžupe(pozriStanislav2004265)dztuvšakmocircžebyťpoľskeacutekeďžeLengyelznamenaacutebdquoPoliakldquo

NaTiseeštev SabolčskejžupemožnospomenuacuteťojkonymumVencsellő1067Wensellevktoreacutejez VęceslavaleboVęcilovkdeclttjakojev Kyjevskyacutechlistochtakmaacutemev župeajWensez roku1067ktoreacutebudez VętjagtVęcačojednesVacak VaacuteclavtakmaacuteajmaďarskyacuteVacovna Dunaji(pozriStanislav2004483-484)Na hornejTisev Ugočskejžupejedoloženyacutev roku1351naacutezovWereeczetedaasiz VěracaAkonaznačujeslovinskeacuteVeračeajtubudeazdacza tj(Stanislav2004484)ZaujiacutemavosťouPotisiaježesav ňomrovnakoakov Kyjevskyacutechlistochnachaacutedzara-popriro-po metateacutezelikviacuteda todokoncai v tomistomnaacutezveV AbovskejžupebolaRaacuteztokaRoztokadoloženaacutev 15storočiacuteakoPastukafalva t jRaztukafalvaaleajRosthokaa Bozthokat jRozthoka (pozri Stanislav 2004 383)Eštepodstatne vyacutechodnejšie v Satumarskej župe jepodobnehydronymumRakytadoloženeacutez roku1524akoRathkadnesRaacutektaktoreacutezachovaacutevara-aleajRoztokav roku1345zaznamenanaacuteakoRuzticaktoraacutemaacutero-(Stanislav1956264-265)v župesuacuteajRozžal(y)doloženeacutev 14storočiacute(Stanislav2004389)V Zempliacutenskejžupevidiacute-mev naacutezveRozvadzemaďarskyRozvaacutegydoloženeacutev 14storočiacuteakoRosvadRozvaghRozuaghpoprislovenskomdzajzaacutepadoslovanskeacutero-ktoreacutemaacutemetiežv Abovskejžupev naacutezveRozpuchRozpwthzloženomz predponyroz-ltorz-a koreňaputltpǫtьbdquocestaldquo(pozriStanislav2004390)V onymiioblastiniejeneznaacutemaanizaacutepadoslovanskaacutekontrakciatakmaacutenapriacutekladdnešnyacuteLevelekv Sabolčskejžupetjv stredemedziAbovskoua SatumarskoustarobylyacutezaacutepisLevelukyz roku1067hociužs denazalizaacutecioukdeLeveacute (luacuteky)jestiahnuteacutez Levyjě(pozriStanislav1956176-180)V povodiacuteBodrogusav Abovskejžupev roku1483spomiacutenaHaradyschačojeHradiščeso skupinoušč(pozriStanislav2004176)takyacutetotypnaacutezvuso šči šťjedoloženyacutedostatočneajna stredovekomZempliacutenea Boršode(pozriStanislav2004189)baskupinaščdokoncai navyacute-chodev Satumarskejžupev naacutezveGachalltGoščaniku gostьso zmenoungtla Hugachaz tohoisteacutehoroku1332-7čojeu + Gost + jagtUgošča(Stanislav2004152Stanislav1999407)

Všetka onymia oblasti ale nemusiacute byť v suacutelade s Kyjevskyacutemi listamiV Abovskej župe sanachaacutedzaSedlecdoloženyacutev roku1347akoZedlech1427Sedlechapkdejezachovaneacutedl(pozriStanislav2004402)ktoreacutejez hľadiskaKyjevskyacutechlistovnevyhovujuacuteceSamozrejmejeotaacutezkoučiužneďalekaacutestredovekaacuteSeleškanemaacutedlgtlalebojez maďarčinyakosimysliacuteBVarsik(1973219)taktosaajvyacutechodogemerskaacuteSilicauvaacutedzav roku1381Zeliches lalepopriZedlyches dlz roku1386(Varsik1973304-305) takžepocircvodnyacutenaacutezovboldvojtvarSeliceSedlice (porovStanislav 2004 413)Tu trebapodotknuacuteť že priacutepady typuSedlo protiSelo celkovonie suacute asiideaacutelnymidokladmiizoglosydlǁlkeďžepraslovanskeacuteselogravemusiacutebyťpriacutebuzneacutes celyacutemradomgermaacutenskychvyacuterazovs -l-(pozriKroonen2013424)alepredovšetkyacutemi s litovskyacutemsalagravea lo-tyšskyacutemsala(pozriDerksen2015387)a v praslovančinepredpokladaacutemeajsedъlovo vyacuteznamebdquosedadlosedloldquočižebez praslovanskejskupinydlpred zaacutenikomjerovV Zempliacutenskejžupesana juhunavyšenachaacutedzaobecSemjeacutenSemyanSemyen1332ndash1337zo Šemjan(y)ktorejnaacutezovbymoholpoukazovaťna nepriacutetomnosťepentetickeacutehoľ(Stanislav1999394)Tentonaacutezovjevšakbez ľrozšiacuterenyacuteajoveľajužnejšiea jehointerpretaacuteciajenejednoznačnaacute(pozriStanislav2004431-432436)takžepreceňovaťto nemožnoJetutiežv Užskejžupev roku1271zaznamenanaacuteterra

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 85 |

ZubuzlayčobudenajskocircrSoběslav(pozriStanislav2004417)kdebybolzaacutemennyacutetvarsoběčorovnakona prvyacutepohľadniejev suacutelades jazykomKyjevskyacutechlistovv ktoryacutechčastovidiacutemeanalogickeacuteteběakobyacutevav spisovnejslovenčinečiu južnyacutechSlovanovfaktomaleježenaacuterečiana Zempliacutenemajuacutetvartebeales tobusobu(pozriKrajčovič1988291)Problematikaizoglosyzaacutemennyacutechkoreňovyacutechmorfeacutem tob-sob-ǁ teb-seb- jecelkovotrochuzložitejšia (pozriviacKrajčovič197499-100)Tietonienevyhnutnearchaickeacutenaacutezvysuacutetedapotenciaacutelneonomastickeacuteprotiargumenty

Veľmizaujiacutemaveacutejenaprotitomuv tejistejUžskejžupena dnešnejukrajinsko-slovenskejhra-niciv bliacutezkostiužsko-sotaacuteckejoblastiojkonymumPalaďmaďarskyPalaacutegyčojevlastnestarobylaacutetvorbaz praslovanskeacutehoosobneacutehomenaPoladso sufixom-jьčižePoladjьDnešneacuteukrajinskeacuteojkonymumbyza praslovanskeacutedjmalomaťžnieďmaďarskeacutegy[ď]tiežpoukazujena dentaacutelnyelement tedaslovenskeacutedzV dokladochvšaka to jemimoriadnedocircležiteacutemaacutemedoloženuacuteajzmenudjgtzPalad1325PalazPalag1332ndash1337Palagh14361445Palagy1436Polag1479JStanislavuvaacutedzažesatudzmohlofakultatiacutevnevysloviťajakoz a žejeto znamenityacutedoklad(pozriStanislav2004332)z hľadiskahľadaniapocircvodujazykaKyjevskyacutechlistovjemožnokľuacutečo-vyacutekeďženeviemečizmenadjgtⰸjezmenoudjgtdzalebodjgtzAjpretositruacutefamecelkovouzavrieťžeonymiatejtooblastijeo niečoviacv suacutelades jazykomskuacutemanejhlaholskejpamiatkyakoPanoacutenskekniežatstvoa žehľadaťpocircvodKyjevskyacutechlistovna zaacutekladetoponymiemocircžemeasitiežskocircrv severnomPotisiacuteakov okoliacuteBlatenskeacutehojazera

REFERENCESBroch Olaf 1899WeitereStudienvonderslovakisch-kleinrussischenSprachgrenzeimoumlstlichen

UngarnKristianiaCzambel Samo 1906 Slovenskaacute reč a jej miesto v rodine slovanskyacutech jazykov 1 oddelenie

Osnovya inyacutemateriaacutelrečovyacute1čiastkaVyacutechodoslovenskeacutenaacuterečieTurčianskySvMartinDerksen Rick 2015EtymologicalDictionaryof the BalticInheritedLexiconLeidenndashBostonHaefs Hanswilhelm 2004 Ortsnamen und Ortsgeschichten in Schleswig-Holstein zunebst

Fehmarn Lauenburg Helgoland und Nordfriesland Anmerkungen zur GeschichteNorderstedt

Hoops Johannes 2003ReallexikonderGermanischenAltertumskundeBerlinKortlandt Frederik 1980 Zur Akzentuierung der Kiever Blaumltter In Zeitschrift fuumlr Slavische

Philologie4111-4Kovaacutečovaacute Viera 2015Z problematikyarchaizmovv slovenskyacutechnaacuterečiach(s osobitnyacutemzrete-

ľomna sotaacuteckenaacuterečiaseverovyacutechodneacutehoZempliacutena)RužomberokKrajčovič Rudolf 1974Slovenčinaa slovanskeacutejazykyIPraslovanskaacutegeneacutezaslovenčinyBratislavaKrajčovič Rudolf 1988Vyacutevinslovenskeacutehojazykaa dialektoloacutegiaBratislavaKroonen Guus 2013EtymologicalDictionaryof Proto-GermanicLeidenndashBostonLutterer Ivan ndash Majtaacuten Milan ndash Šraacutemek Rudolf 1982ZeměpisnaacutejmeacutenaČeskoslovenskaSlovniacutek

vybranyacutechzeměpisnyacutechjmens vyacuteklademjejichpůvodua historickeacutehovyacutevojePrahaMMFH I 1966MagnaeMoraviaefonteshistoriciI1966PrahaBrnoMoacutecsy Andraacutes 1974Pannoniaand UpperMoesiaa Historyof the MiddleDanubeProvinces

of the RomanEmpireLondonndashBostonPukanec Martin 2013Svaumltoplukovokniežatstvoa staraacuteslovenčinaNitraPukanec Martin 2017K pocircvoduKyjevskyacutechlistovz akcentologickeacutehohľadiskaIn Slovenskaacutereč

822159-168Schaeken Joseph 1987DieKieverBlaumltterAmsterdam

Martin Pukanec

| 86 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

Stanislav Jaacuten 1956DejinyslovenskeacutehojazykaIUacutevoda hlaacuteskoslovieBratislavaStanislav Jaacuten 1999Slovenskyacutejuhv stredovekuIBratislavaStanislav Jaacuten 2004Slovenskyacutejuhv stredovekuIISlovniacutekmiens mapovyacutemipriacutelohamiBratislavaSteinhuumlbel Jaacuten 2004NitrianskekniežatstvoBratislavaŠafaacuterik Pavel Josef 1863SebraneacutespisyDiacutelIIStarožitnostislovanskeacuteokresudruheacutehoPrahaTřeštiacutek Dušan 2001VznikVelkeacuteMoravyMoravaneacuteČechoveacutea středniacuteEvropav letech791ndash

871PrahaVarsik Branislav 1973OsiacutedlenieKošickejkotlinyIIBratislava

SUMMARY ON THEORIGINOF THE KIEV LEAFLETS FROM THEONOMASTICPOINTOFVIEWThe paperseeksto thrownewlighton the originof the KievLeafletsbycomparingthe toponymsin Pannoniaand the toponymsin thenorthernTisaregionIn thenorthernTisaregionthe Uh-SotakdialecthasbeenspokenThisdialectseemsto beveryarchaicand ableto preserveoldlinguisticfeaturesincludingaccentThe accentof the Sotakdialectof KoromľarecordedbyOBroch in 1899 isverysimilarmaybe identical to onein theKievLeafletsMoreoverin theUh-Sotakdialectwecanfindallthe importantphoneticand morphologicalfeaturesof the KievLeafletssuchastjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentheticlroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragoaswellasjь-gti-and thenprīmiprimi I sgm -ъmь-emьD sg teb-Gpl f -achmaybe vьch-gtvьs-and noG sgA pl f of ja-stems -ěThe toponymsof the northernTisa region such asZemlinZemlynZemlienZemlyenZemlunZemlum13thndash14thcenturyZemlynZemlen15thcenturyKoromlya1393Koromplya1419ltKrǫpľaWensellev1067ltVęceslavVęcilovWense1067ltVęcaltVętjaPastukafalva(=Raztuka-)Rosthoka(=Rozthoka)15thcenturyLeveluky 1067lt LevyjěHaradyscha 1483 (=Hradišče)PaladPalazPalag 14th centuryltPoladjьand so onseemto bein accordancewiththe dialectof the KievLeafletstooThe counter-examples in the region are easy to be explained and not necessarily ancientenoughOn the otherhand someof the counter-examples in Pannonia egvilla PriazoPreaszlefPreazlo13thcentury(cfRussianPerejaslavlь)orScerente1082Zerenche13thndash14thcenturyltSręćain thecentralZalaregionetcarefrom the pointof viewof the KievLeafletsdialectinexplicable

DocMgrMartinPukanecPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof SlovakLanguageand LiteratureŠtefaacutenikova6794974NitraSlovakiampukanecukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 87 |

АПОСТОЛЬСКАЯ МИССИЯ СВЯТЫХ КИРИЛЛА И МЕФОДИЯ В КОНТЕКСТЕ РАЗВИТИЯ ФЕНОМЕНА СЛОВА

В УКРАИНСКОЙ КУЛЬТУРЕ

The Apostolic Mission of Saints Cyril and Methodius in the Context of the Word Phenomenon Development in Ukrainian Culture

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

DOI1017846CL201811287-97

AbstractKOVALCHUKNataliandashJAKUBOVSKAacuteVieraThe Apostolic Mission of Saints Cyril and Methodius in the Context of the Word Phenomenon Development in Ukrainian Culture In their contribution the authors examine the issue of the origin of Slavonicliterature the Old Slavonic language connectedwith the important activity of the greatSlavicmissionariesStsCyrilandMethodiusTheformationofthefirststateofEastSlavscoincideswiththeadoptionofChristianityandtheconfirmationofthewordasthedivineLogos In Christian interpretation thewordgainsanontological statusofGodrsquoswisdomTheauthorsexaminethedevelopmentoftheword(intermsofthelanguage)byanalysingthe activities of St Cyril as the founder of the Kiev letters Their attention is focusedon the analysisof the workof GregorySkovorodaTarasHryhorovichShevchenkoLesyaUkrainkaand othersWorksofthesewritersshowthatthewordhasanarchetypalcharacterinUkrainian culture and its symbolic structure penetrates all stages of its developmentThe word takes the form of an laquoapostolic missionraquo reveals and exposes the soulof the UkrainiannationIthasChristianoriginanditsculturalandhistoricalmanifestationsstrengthennationalidentityandthenationstate

Keywords Slavonic writing Old Slavonic language Saints Cyril and Methodius Cyrillo-Methodian mission Prayer Ukrainian Literature

AbstraktKOVALCHUKNataliandashJAKUBOVSKAacuteVieraApoštolskaacute misia sv Cyrila a Me-toda v kontexte rozvoja fenomeacutenu slova v ukrajinskej kultuacutereAutorkyvosvojompriacutespevkuskuacutemajuacuteproblematikuvznikuslovanskejpiacutesomnostistaroslovanskeacutehojazykaktoreacutehovznikbolspojenyacutes vyacuteznamnoučinnosťouveľkyacutechslovanskyacutechvierozvestcovsvCyrilaa MetodaFormovanieprveacutehoštaacutetuvyacutechodnyacutechSlovanovsazhodujesprijatiacutemkresťanstvaapotvrde-niacutemslovaakobožskeacutehologuVkresťanskejinterpretaacuteciinadobuacutedaslovoontologickyacutestatusBožejmuacutedrostiRozvojslovaautorkyskuacutemajuacutepomocouanalyacutezyaktiviacutetsv Cyrilaakoza-kladateľakyjevskejpiacutesomnostiVcentreichpozornostijeanalyacutezatvorbyGregoiraSavitschaSkovoroduTarasaHryhorovyčaŠevčenkaLesyUkrainkyainyacutechIchtvorbasvedčiacuteotomžeslovomaacutevukrajinskejkultuacuterearchetypaacutelnycharakterajehosymbolickaacuteštruktuacuteraprenikaacutevšetky etapyvyacutevoja tejtokultuacutery Slovomaacutepodobubdquoapoštolskeacutehoposlanialdquo spriacutestupňujea odhaľujedušuukrajinskeacutehonaacuterodaMaacutekresťanskyacutepocircvodavosvojichkultuacuterno-historic-kyacutechprejavochutvrdzujenaacuterodneacutebytieanaacuterodnyacuteštaacutet

Kľuacutečoveacute slovaacuteslovanskaacute piacutesomnosť staroslovanskyacute jazyk Svaumltiacute Cyril a Metod cyrilo-metod-skaacute misiamodlitba ukrajinskaacute literatuacutera

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 88 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

ДляXIXвекаи нашеговремениборьбазаутверждениеукраинскогословaи украинскогоязыкаимеетнеменееважноезначениечемвопросыматериальнойжизниэкономическогои государственного строительства Поэтому в Украине языковые политическиегосударственные вопросы и в целом все проблемы национального бытия выступаютнеотделимо от национального слова Более того слову дается функция выражениянациональной идеи Подобно тому как Библия рассказывала о приобретении евреямидуховнойРодиныв религиипослеуничтоженияихгосударственноститаки в Украинеслово представляется как репрезентант духовной Родины национальной почвы Такоеотношениек словунаУкраинеобусловленоспецифическойтрансформациейнародногомировоззрения когда мир раскрывается в символико-мифологических знаковыхформах единства человека и бытия Для украинской ментальности так и для всейславянскойязыческоймифологиив целомприсущантропологическийантропоцентризмотождествление человека и природы в специфических символично образных формах(обрядаритуаладуховно-практическогоосвоениямира)

Именно эти особенности народного мировоззрения были использованы в тойуниверсализации роли слова которая наблюдалась в украинской культуре Этауниверсализация и объясняет то обстоятельство что отношение к слову в украинскомязыкевсегдабылопредметомидеологическойборьбы

Приблизительно 1500 лет назад появилась славянская письменность Ее созданиебыло связано с выдающейся деятельностью и духовным подвигомвеликих славянскихпросветителейсвятыхКириллаи Мефодия

СдуховноndashпросветительскойдеятельностьюсвятыхКириллаи Мефодияисследователисвязывают во второй половине IX столетия перевод одной из глав трактата laquoвеликийапологетикraquo константинопольского патриарха Никифора 1 Осуществив переводlaquoНаписания о правой вереraquo Кирилд впервые изложил на славянском языке основныедогматыправославноговероученияЭтотпереводположилначалосозданиюфилософскойи богословской литературы в результате переводческой деятельности святых Кириллаи Мефодиябылобразованкорпустекстовнаславянскомязыкчтосоздалопредставлениепроосновныенормыи проблемыхристианскогомираи одновременнолитературныйязыкспособныйнатакомжевысокомуровнекакгреческийилатинскийязыкобслуживатьвсесферыобщественнойжизни

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия была настолько значима чтобогословы и церковные историки часто сравнивают их с АпостоломПавломНи одиниз миссионероввосточнойилиЗападнойцерквинесделалтакмногодляраспространенияхристианстваи письменности и неимел такого влиянияна ход событийв славянскоммирекакэтисвятыеЛетописецНесторв laquoПовестивременныхлетraquoподтверждаетвеликоезначениеделасолунскихучителейlaquoЭтиприбылии началискладыватьписьменаазбукии перевели laquoАпостолraquo и Евангелиеraquo и рады были славяне что услышали величие Богана своемязыкеПослеэтогоперевелиlaquoПсалтырьraquoи laquoОктоихraquoи другиек книгиraquo(Повестьвременныхлет199128)

Особое значение в своей миссионерской и просветительской деятельностивизантийскиепросветителипридавалиязыкуОнисчиталичтонерелигияи верадолжныопределятьязыки навязыватьегокаксвященныйместнымжителямаместноенаселениедолжноадаптироватьБожьесловонасвойроднойязыкlaquoЧерезписьмобратьяв полноймере пытались кодифицироватьправовые отношения основанные на культуре обычаевместныхжителейИсходяизположенийчтоцерковнаякультураестьчастьюэтническойкультуры Кирилл и Мефодий в сущности поддерживали разнообразие в церковномединстве в этомпониманиионибылипредставителями славянскихнародностейraquo (Kril

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 89 |

2003 6) Богослужение на родном языке поднимало славянский дух они осознавалисебя не подневольными а свободными не униженными а достойными Исполнениемиссииблаговествованияв восточнойЕвропеи созданиеславянскойписьменностиониначалиименноизКиевскойРусичтоимелорешающеезначениенетольков становлениидавнерусской письменности государственности и культуры но и развитии феноменаслованавсехэтапахразвитияукраинскойкультуры

Говоря о возможных путях исследования украинской культуры выдающийсяукраинскийфилософДЧижевскийписалlaquoПершийзнихmdashцедослідженнянародньоїтворчості другий mdash характеристика найбільш laquoблискучихraquo яскравих виразнихісторичнихепохякіданийнародпереживтретійmdashхарактеристиканайбільшзначнихlaquoвеликихraquoвидатнихпредставниківданогонародуraquo(Chyzhevskyi1992138)

Исследуя феномен слова мы будем использовать характеристик выдающихсялитературных эпох (Киевская Русь и эпоха украинского барокко и великих творцовукраинскойлитературы(ГригорийСковородаТарасШевченкоЛесяУкраинка)Этодаствозможностьвместес логикойразвитияукраинскойпроцессас тысячелетнейисториейраскрытьсущностьфеноменасловав украинскойкультуре

Славянскаяписьменностьестьоднимизважнейшихисточниковразвитияфеноменаслова в украинской культуры в этом контексте большое значение имела деятельностьсвятых Кирилла и Мефодия в создании славянской азбуки Азбука тут выступает нетолькотехническимспособомнои кодексомбытияпоэтомуписьменностьоцениваетсякаквторичноеявлениекотороенаследуетБожьюПремудрость

Сточкизренияэтойонтологиидажебукванепростоединицаязыкав алфавитНапримеркультурный контекст функционирования кирилицы в старокиевской письменностисопоставлял каждую букву с философской идеограммой символических образов laquoТакбуква laquoАзraquo складьівалась из изображений симургов которьіе наподобие сфинксовсимволизироваливечностьначаловсехначалединствомираи изначальньїйсветБукваlaquoведиraquoрисуваласькаклицонаподобиемаскикотороесимволизировалоуглубленностьв себяведовствоглубокоезнаниеасамамаскаобозначалатайнуокружающуюзнаниеБукваlaquoжraquomdashlaquoживетеraquoизображалакакдеревьяптицьіи всесущевходитв человеческоесердце Зто означало единство всех форм бьітия в человеке идею антропоцентризмаБуква laquoзraquo mdash laquoземлеraquo восходит к изображению трилистника в человеческом сердцекоторое в свою очередь как бьі вбирает цветение всего мира и источает мьісльТрилистникпризтомсимволизируетмудростьи просвещениесофийностьбьітияБукваlaquoиraquoсимволизируетсвіязьразьединенногоБукваlaquoмraquomdashlaquoмьіслетеraquoрисоваласьв видедвухрьібаковсвязанньїхдругс другомсетьюс общимуловомЗтосложньїйобразмудрецовзабрасьівающихсетии ловящихмьіслькотораяв своюочередьв видеуловаmdashистиньїуравновешиваетдиалогмеждунимиraquo(Kedrov198218)

Создание славянской азбуки Кириллом и Мефодием привело к формированиюна Руси первого литературного языка mdash церковнославянского Церковнославянскийязык стал важным способом Просвещения и книжности Киевской Руси в летописяхэтого периода закладываются основыПросвещенияСамфакт христианизации страныи развитиелитературногоязыкасвязанногос этимфакторомпридалбольшоезначениесловув проповедяхв проповедяхсловонепосредственнообращаетсяк сердцуи разумучеловека к наиболее известным нам проповедям принадлежат проповеди святогоФеодосияи митрополитаИлларионаИнтересночтословов проповедяхсвятогоФеодосияимеет много функций Слово есть основой сравнений мученики laquoсияют как зориraquoспособомформированияблестящихобразовlaquoпотомучтонетолькосамаеслинебудеттогоктонеюпишети топорнепрославитьсябезтогоктонимрубитraquoиспользованием

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 90 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

антитезы laquoоткроем тут свои грехиперед единственнымчеловеком (священником) чтобытам(на страшномсуде)ихнеоткрыватьпередвсеммиромПафоссловав проповедяхФеодосияпризываетчеловекак праведнойжизник жизнив единствес Богом

ОсновнаятенденцияпроповедейИлларионаmdashпрославлениеновойхристианизацииРусичерезпрославлениееевеликихкнязейЭтапроповедьвошлав украинскуютрадициюкотораяпрослеживаетсяв ГалицковолынскойлетописитворчествеКлиментаСмолятичаи КасиянаСаковичаКонцепциюи стилистикупроповедиИлларионаотображаетмосковскаяи новгородская литература (житие князя Дмитрия Ивановича МосковскогосвятогоЛеонтия Ростовского КонстантинаМуровского и других) а также литература сербская(житие святого Симеона и Савви написанное в XII веке иеромонахом Доментияном)важнымпроизведениемэтойэпохиестьlaquoПоучениеraquoвладимираМономаха

Эпохалитературногоразвитиякотораяначинаетсяв XII mdashXIIIстолетииимеетсвоиопределенныепризнакиГлавныместьточтослововыступаетпреждевсегокаксимволЭто связано с основной чертой всего Средневековья в котором доминирует взглядна мир как символический в котором действительность есть знаком чего-то другогонепосредственнов действительностинеданногоСимволизмв литературенаиболееяркопроявилсяв проповедяхКириллаТуровскогои в laquoСловеополкуИгоревеraquo

Символический характер проповедей Кирилла Туровского основываетсяна интерпретации символического значения религиозных образов Описываяторжественный вход Христа в Иерусалим на вербную неделю Кирилл ТуровскийинтерпретируетегокакдуховноепринятиеХристав светлыеглубинысвоейдуши(проповедьна laquoантипасхуraquo (неделя Фомы) Он объединяет сравнение весны в природе и Пасхис разговоромАпостолаФомы с Христом Другие проповеди опираясь на евангельскоеповествование представляют их символическое значение Последнее laquoСловоraquo КириллаТуровскогопосвященоПротиарианскомусоборуОтцовсобораонсравниваютс воинамиО символическимхарактере laquoСловаоПолкуИгоревеraquoпишет выдающийся украинскийфилософДЧижевский laquoОнонаполненопоэтическимиизысканнымифигурамипочтинет слов которые не имели бы какого нибудь дополнительного значения не несликакой нибудь функции в поэтическим строении произведении Может быть наиболеехарактернойчертойстиляестьсложныйсимволизмlaquoСловаraquo(Chyzhevskyi1991180) К этоймысли присоединяется и другой исследователь слова О Копач laquoСловоmdash это золотойтеремкоторыйвысоковиднеетсяв просторахсимволикии изэтоготеремаотрываетсячитателюдвамирареальныйи символическийraquo(Kopatch199379)

МногочисленныеобразыlaquoСловаополкуИгоревоraquoвсегдаестьсимволамиНапримерптицы о которых часто напоминает певец означают laquoсоловейraquo mdash Боян певец илирадостный вестник утра laquoчерные вороныraquomdash вестницы несчастья laquoорелraquomdash большаяптицасимволпоэтическоговдохновенияиливестникпобеды

Интересным фактом выступает определенный определенное динамическоеразвитиесимволов в контексте laquoСлова о полку Игоревеraquo Рассмотрим например образ солнцаПеред началом похода Игоря солнце предупреждает про угрозу laquoТогда Игорь вьзрьна свблоесонцемвидьотьнеготьмоювсявояприкрьітьіraquo(СловaополкуИгореве198548)Сонлце как быпосылает тьму І поражение Ігоря связано с темнотой предсказаносолнцемlaquoТемнобобьвЗденьдвасонцапомьркостаобабагрянаясальпапогасоста(зтодвакнязяmdashИгорьи всеволод)и сьнимамолодаямьсяцаОлегьи Святьславьmdashтьмоюсяповолокостаи вьморьпогрузистаи великоебуйствоподастахиноваНарьцьнаКаяльтьма свьтьпокрьілаraquo (Слова о полку Игореве 1985 78-80) в конце laquoСловаraquo солнцеужесветитрадостноlaquoСонцесвьтитсянанебесьmdashИгорькнязьв Рускойземлиraquo(Словао полкуИгореве198590)

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 91 |

Другим способом символического изображения есть введение в произведение снови предчувствий Таким например есть сон Святослава в котором автор оперируетзловещимисновидениямиlaquoчернымковромraquo(черныйцветmdashплохаяприметlaquoсинеевинос горемсмешанноеraquo(мутноевиноmdashплохаяпримета)и такдалее

C XVI столетия когда движение полемистов набирает сил в борьбе с униатамии католикамисловоприобретаетспецифическуюсилуОновыступаеткакlaquoмечдуховныйraquo(ИвышенскийЛБарановичи другиеполемисты)и этудуховнуюмиссиюсловопроноситчерезвсюисториюукраинскойкультурывплотьдоЛесиУкраинкикотораяхотелачтобысловобылоlaquoострой

laquoПисателемБожьегооднимизсамыхвыдаюшихсяукраинскихписателейвсехвременraquoназывает Дмитрий Чижевский украинского полемиста Ивана вышенского М Сумцови Д ЧижевскийподчеркиваютчтоИванвыщенскийнапоминаетимпророкаКакизвестнооноставилсветскуюжизньдляжизнидуховнойнашелсебепристанищенаАфонеи откудаобратилсяк своимземляками современникамlaquoТомимыйдуховнойжаждойонудалилсяв Афонскиепустьіниздесьявилсяк немушестикрьільїйСерафим mdashлюбовьк угнетеннойобманутой осмеянной Родинеmdash вьінулизего груди трепетное сердце и вложил в нееугольпьілающийогнемгневаи негодованияоткрьілемузеницьіи обратилеговниманиена все современньїе ему явлення южно-русскойжизни хорошие и дурньїе радостньїеи печальньїе и бедньїй малообразованньїй малороссиянин сразу прозрел в глубинуюжно-русскойжизниувидиллатино-униатскихгадовзаметилпрозябаниехлопаи пошелнаРодинужечьсердцалюдейсвоимгорячимодухотворенньїмсловомraquomdashписалпронегоМСумцов(Sumtsov188525-26)ПеруИвышенскогопринадлежатlaquoАфонистыraquolaquoПисаниековсемв ЛядскойземлеraquolaquoСоветraquolaquoПозорищемысленноеraquoи другие

Церковная программа Ивана выщенского во всех его произведениях нацеленана утверждение старых церковных правил и церковного устава Он выступает толькоза утверждение всего старого Хотя он и соглашается на проповедь народным языкомно все книгикак он считает нужно печатать на славянском языке Славянский языкон ставитдажевышечем греческийи латинскийОнпищет laquoЧинеліпше тебі ізучатиЧасословецьПсалтирАпостоліЄвангелієібутипростимбогоугодникоміжизньвічнуюполучатинежелипостигнутиАристотеляіПлатонаіфілософоммудримсяв жизнісейзватиі в геєнуотітиРозсудиraquo(Chyzhevskyi1991228)

выступаязастародавностизаАпостолиЕвангелиеи противАристотеляи Платоназа церковнославянские книги против перевода их на простой язык И вышенскийтребуетчтобыи в школеучилигреческуюи славянскуюграмматикувместодиалектики ndashчасословец вместо логикии риторикиndashпсалтырьвместофилософииndash laquoосмогласникraquoОн подчеркивает что laquoевангельскую и апостольскую проповедьraquo надо произноситьс простой и понятной интерпретацией в более поздние времена он составляет планпечатания сборника хрестоматии слов Христовы апостольских и святоотеческихкоторыйотчастиосуществилПвеличковский

Самые известные проповеди Кирилла Транквиллиона-Ставровецкого laquoЕвангелиеучительноеraquo и laquoЗерцало Богословияraquo Ивана Галятовского laquoКлюч разуменияraquo АнтонияРадивиловского laquoОгородок Марии Богородицыraquo Лазаря Барановича laquoМеч духовныйraquoи другиеЗначениедеятельностипроповедниковбылосвязанос цельюсберечьи развитьв Украинетрадициюи искусствопроповедиживогословаГлавнаяцельэтихпроповедейвывестиправославиеизкризисногосостоянияукрепитьегоавторитети полемическуюстойкость Эти проповедники много сделали для того чтобы утвердить украинскийязык в философско-богословской литературе накануне создания козацко-гетьманскогогосударства

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 92 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

Важная роль в развитии феномена слова принадлежит украинскому философуГ СковородеДЧижевскийв своеманализетворчествавеликогофилософаподчеркиваетlaquoщосвоїмстилеммовоюобразамиемблематикоютвориГСковородибезпосередньоповrsquoязані з усією київською літературною традицією з творчістю І ГалятовськогоА РадивиловськогоЛБарановичадуховніпісніГСковородиналежатьдотоговидудуховних пісень із яких складені писані збірки або laquoБогословникraquo (Chyzhevskyi 1934175)

ПреждевсегословоуукраинскогофилософавыступаеткаксловоБожиекотороеестьосновойвсегосуществующегов мирекотороекакбезднаможетохватитьвсеразнообразиемикро и макромира Слово есть человеческоймерой вещей через него не человеческоесвязываетсяс нашимсердцемlaquoАщожєсерцеколинедушаЩоєдушаколинебездоннадумокбезодняЩоєдумкаколинекорінь сімrsquoя і зерновсієїнашоїплотікровішкіритаlsquoіншоїзовнішностіБачишщолюдинакотрамирсердечнийпогубилапогубиласвоюголовуісвійкоріньraquo(Skovoroda1994a351)

Г Сковорода во многих своих произведениях сближает категории слова и БожейПремудрости laquoСлово від господа і воноживе в нас істина Господня перебуває вічноraquo(Skovoroda 1994b 312) Слово Божие в Святом Письме создано из символическихобразов и символов Поэтому в Библии слово выступает в двойном значении земноми божественномlaquoТакнеподумаймощословоБожев дійсностієподвійнимподвійнимза сутністю своєю подвійним за тлінням і нетлінням а плоттю і духом з божестваі людяностілицемжеабопостаттюоднейтежraquo(Skovoroda1994c 382)в этомсмыслесловопереживетвечностьпотомучтоономудроlaquoІякунікчемномувексельномупаперціховається імперіал так у тлінній і смертній цих книг тіні і в мороці таїться пречистепресвітлейживеraquo(Skovoroda1994d18)

laquoСловоraquo laquoправдаraquo laquoславаraquo mdash три понятия которые пронизывают все поэтическоетворчествоТарасаШевченка

laquoЩобнашаправданепропалаЩобнашесловоневмиралоraquo(Shevchenko1978257)

Поетборетсязабудущеес помощьюсловаlaquoОрюСвійперелігmdashубогунивуТасіюсловоДобріжниваКолись-тобудутьraquo(Shevchenko

1978310)

Словапоэтав какоймереестьбожьисловапотомучтопоэтБожийпророки правдаи воляи славазависятнетолькоотпоэтическогонои непосредственноотБожьегословаи Божьейволи

laquoНеначесріблокутебитеІсемикратиперелитеОгнемв горниліmdashсловесаТвоїогосподитакіїraquo(Shevchenko1978256)

Словокотороеизменитжизньнародпозоветк новойвсепоэтическоетворчествоmdashтакпредставлялсебепредназначениесловаТарасШевченкоСловообращаетсяк намчерезбиблейныеобразы

У Тараса Шевченка существует весь диапазон функционирования феномена словав украинскойлитературевозможнонаиболеепрезентабельнословопроявляетсебяв такназываемойlaquoязыковоймолитвеraquoпоэтав егоlaquoНеофитахraquo

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 93 |

ПошлименісвятеєсловоСвятоїправдиголосновийІсловорозумомсвятимІоживиіпросвітиПодайдушіубогійсилуЩобогненнозаговорилаЩобсловопламенемвзялосьЩоблюдямсерцерозтопилоІнаУкрайніпонеслосьІнаУкраїнісвятилосьТесловобожеєкадилоКадилоістиниАміньraquo(Shevchenko1978284-285)

Если Тарас Шевченко в поэтической форме показал онтологический вес словато гениальныйисследовательсловаАПотебняначинаетсоструктурныххарактеристиксловаlaquoКаждоесловосостоитнеменеекакизтрехзлементовтоєстьизвнешнейформьі(единствазвука)знака(представлення)и значеннraquo(Potebnya1999212)

Согласно А Потебне laquoпоэзияи проза отличаются тем что в поэзии мысльперестраиваетсячерезконкретнесловокотороесвязанос образомав прозеэтомышлениеосуществляется в слове в котором его значение осуществляется без помощи образуraquo(Potebnya1999233-234)

Что касается науки то именно тут и осуществляется мышление в словах значениякоторыхфиксируютсяв фактахи законахТакимобразомизэтихисследованийА Потебниможносделатьвыводчтословоестьуниверсальнойформойдуховностибез которогонемоглисуществоватьнимифнипоэзиянипрозанинаука

Вмифологическоммышлениисловоисполняетуниверсальнуюфункциювнутреннегои внешнегопотомучтов неместь единствообъективногои субъективного гдеобразпредметисследованияв философскойсфереАлександрПотебнясчитаетчтов каждомслове есть внутренняя форма которая дает понятийное видение мира Даже такоебытовоесловокакlaquoлюлькаraquoвоплощаетодновременнои семантикуигрыи намекнаБогавесельяmdashЛадои образлюбимогочеловекаилиженщины(laquoлельraquo)илиотца(laquoлелькаraquoу гуцулов)и впечатленияотдетскойколяскитоестьцелоемифологическоевидениемирав целом философско-лингвистическая концепция потебнианства исходит из того чтословоndashэтонепростоязыковойспособапринципязыковогосознаниянациив которомзаложеновизуальноевидениемирав украинскойкультуреслововыступаетнетолькокакобразязыкааязыкнетолькокакобразобщенияакакособыйобразобщениятакназываемогоязыковогосознанияЭтопонятиебыловведеновыдающимсяукраинскимфилологомА Потебнеюи означалорасширенноепониманиесловакакмоделидуховногомикрокосм

КонецXIXmdashначалоXXстолетиясвязанос новымэтапомв развитиифеноменасловав украинскойкультуреСлововыступаеткаксимволвыживаниянациикоторойугрожаетутратародногоязыкаважнуюрольв развитиифеноменасловав украинскойкультуресыграла Леся Украинка Огненное слово поэтессы взывало к оружию и решительномунаступлениюнаlaquoтвердынитиранraquoЦиклlaquoНевільничіпісніraquoзавершаетизвестнаяпоэзияraquoСловочомутинетвердакрицяraquo

Десятки раз в литературе Леся Украинка обращалась к теме про роль словав освободительной борьбе и при этом никогда не повторялась всегда находила

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 94 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

оригинальный поворот Например второй цикл сборника laquoРитмиraquo Особенно первыйстихциклаmdashстрастныймонологпронизанныйединымнаступательнымпорывом

laquoПроміннямяснимхвилямибуйнимипрудкимиіскрамилітючимизіркамипалкимиблискавцямимечамихотілабявасвиховатьслова

Щобвилунугірськубудилианестогінщобкраялианетруїлисерцещобпіснеюбулианеквиліннямвражайтеріжтенавітьубивайтенебудьтетількидощикомосіннімпалайтечипалітьтаневrsquoялітьraquo(ЛесяУкраїнка1976191)

Другоестихотворениек первомуи одновременноявляетсяегоантитезойlaquoЧитількижблискавицямилітатисловамотимщозтугинародилисьraquo(ЛесяУкраїнка1976191)

Спрашиваетпоэтессаи раскрываетчрезвычайноебогатствотеми мотивовлирикиАнализируя мифологемы народного сознания Леся Украинка раскрывает

фундаментальныеизмерениянациональногокосмосаПриэтомонаиспользуетархаическислои языкового универсума и создает своеобразный метаязык Таким метаязыкомкоторый используетпоэтесса есть древний натуралистический язык первоэлементовчетырех стихий где laquoводаraquo raquoвоздухraquo laquoземляraquo laquoогоньraquomdash это понятия которые залаютмифологиюжизнии имеюттрадиционнуюсимволическуюсемантикуВ laquoЛісовойпісніraquoпоэтесса показывает что каждая стихия формирует конкретное метафорическое полев котором есть множество образов символов и ассоциаций Язык символов позволяетчитатьприродудуховноадуховныеявленияосмысливатьв контекстыприродыТайнасвязана с тем чтонамне данопонятьнепосредственно визуально в непосредственномвосприятии что скрывается за символикой скрытых смыслов Не удивительно чтоязык символов есть своеобразным метаязыком историческим признанных формчеловеческого духа которые в своих различиях разошлись очень далеко Кроме тогометаязык имплицитно присутствуют в основе конкретного языкового универсамасо всеми признаками особенностей национального менталитета в следствии своейуниверсальности предает художественному произведению общечеловеческого смыслуВ драмеlaquoРуфини ПрисциллаraquoестьтакаярепликаРуфин

laquoЯкщодухувастесамезначитьщоідеятотрудновіритьщобпогануодіжможеноситиякасьідеягарнаraquo(ЛесяУкраїнка1976285)

В этих словахЛесяУкраинка дает ключ для понимания своей символикиИдеи своеготворчестваонаодеваетв одеждусимволовЛесяУкраинкасоздаласвоюсистемусимволовкоторые проявляются не только в драматических произведениях но в эпическихи лирическихИспользуясимволикув своихпроизведенияхпоэтессаставитихпарамиантитетичноСюдаотноситсянапримерпонятиеlaquoдушиraquoи laquoтелаraquoв laquoЛеснойпеснеraquo

МавкатидушудавменіякгострийніждаєвербовийтихійгілціголосЛукашЯдушудавтобіАтілозбавив

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 95 |

бощожтеперзтебеТіньМараМавкаОнежурисязатілоЯснимвогнемзасвітилосьвоновільнимиіскрамивгорузлетілоЛегкийрухкийпопілецьляжевернувшисяв ріднуземлицювкупізводоютамзроститьвербицюmdashстанепочаткомтодімійневолі(ЛесяУкраїнка1976292)

Таким образом язык поэтесса той платформой на которой поэтические и физические явления приближаются один к другому до состояния взаимного влияния Роль поэтического языка в этом сближении заключается в том что она непосредственно переливает физическое в духовное природу в слово Язык поэзии рождается из глубин людской души и Леся Украинка вслушивается в эти глубины чтобы донести содержание этих тайн Ее слово удивительно точное потому что укоренено одновременно и в людской душе и в устройстве бытия

Таким образом в интервале между laquoалфавитной молитвойraquo Святого Кирилла какоснователястародавнейкиевскойписьменностиlaquoязыковоймолитвойraquoТарасаШевченкахарактеристикой слова как laquoмеча духовногоraquo у полемистов презентацией слова какконфигурации laquoалфавита мираraquo у Г Сковороди и трансформация слова в laquoоструюraquoВ творчестве Леси Украинки раскрывается сияние феномена слова в украинскойлитературе

все это свидетельствует о том слово в Украине имеет архетипический характери выступаеттакойсимволическойструктуройкотораяпронизываетвсеэтапыразвитияукраинской культурыФормирование украинского государства в значительной степенисовпадает с принятием христианства и утверждение слова как божественного логосаБольшое значение в этом контексте имеет деятельность святых Мефодия и Кирилласоздавших славянскую азбуку В христианской интерпретации слово приобретаетонтологическийстатусБожьейПремудростиСловов функцииlaquoмечадуховногоraquoв борьбезанациональнуюи конфессиональнуюнезависимостьсвязанос ощущениемнациональногобытия национальной культур национальной независимости Слово приобретаетапостольскую миссию в раскрытии национальной души в своих христианских истокахи культурно-историческихракурсахутверждениянациональногобытияи национальногогосударства

REFERENCESСловаополкуИгореве1985СловаополкуИгореве[The Taleof IgorrsaquosCampaign]LeningradChyzhevskyi Dmytro 1992 Нариси з історії філософії на Україні [Essays on the history

of philosophyin Ukraine]OrionChyzhevskyi Dmytro 1994 Історія української літератури [History of Ukrainian

Literature]TernopilChyzhevskyiDmytro 1934 Философия Г С Сковороди [PhilosophyG S Skovoroda]

WarsawaKedrov Konstantin 1982 Предисловие к альбому laquoБуквицы древнерусского письмаraquo

[Introductionto the AlbumldquoLetterof the Oldrussianalphabetrdquo]Moscow

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 96 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

Kopatch Oleg 1993 Орнаментальний стиль laquoСлова о полку Ігоревімraquo [Ornamental styleof ldquoThe taleof pastyearsrdquo]In ЗбірникнауковихпрацьканадськогоНТШ[Collectedworksof the CanadianscientificsocietynamedafterTarasShevchenko]Toronto50-80

Kril Mychailo2003СвятіКирилотаМефодійудуховномуікультурномужиттісловrsquoянськихнародів[Roleof StCyriland Methodyin theculturaland spiritualslavoniclife]In ІсторіяУкраїни[Historyof Ukraine]134-9

Lesia Ukrainka 1976 Зібрання творів Toм 12 [Collectedworks Тоm 12] KyivПовестьвременныхлет1991[The taleof PastYears]Petrozavodsk

Potebnya Olexandr Afanasoyovych 1999 Психология поэтического и прозаическогов мышлении[Psychologyof poeticaland prosaicthinking]Moscow199-296

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994aРозмовапятиподорожнихпроістиннещастяв життітовариська розмова про дущевний світ Том1) [Dialogue of five strngers about trullyhappynessin lifefriendlyspeechaboutspiritualworldTom1]Kyiv325-358

Skovoroda Hryhoriy Savvych 1994bКнижечкапрочитаннясвятогописьманазванажінкаЛотоваТом2[Littlebookfor HolyScripturereadingnamedwomanLotovaТоm1]Kyiv34-60

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994cКільцеДружнарозмовапродущевнийсвітToм2 [RingFriendlytalkaboutspiritualworldТоm2]Kyiv360-412

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994dКнижечкащоназіваєтьсяsilenusalcibiadisToм 2 [A booknamedsilenusalcibiadisТом2]Kyiv7-33

Shevchenko Taras Hryhorovych1978Творив 5-ти[worksin 5Тоm]KyivSumtsov Nicolai Fyodorovich1885Иоаннвышенский[IvanVyshensky]Kyiv

SUMMARY THE APOSTOLIC MISSION OF SAINTS CYRIL AND METHODIUSIN THECONTEXTOFTHEWORDPHENOMENONDEVELOPMENTINUKRAINIANCULTURELanguagepoliticaland stateproblemshavebeenconnectedwiththe nationallsquowordrsquoin allperiodsof UkrainianhistoryIn Ukrainethe lsquowordrsquorepresentsspiritualhomelandand national ground Slavonic scripture had been created about 1500 years ago and itsoriginisassociatedwiththe activityof greatSlavoniceducatorsStsCyriland MethodiusThe apostolic mission of Sts Cyril and Methodius was so significant that theologiansand Church historians often compare their role with the role of St Paul The missionto the EasternEuropeto proclaimthe Wordof Godand createthe Slavonicalphabethadstarted at the territory of Kyivan Rus the fact which was crucial for the developmentof the phenomenonof the lsquowordrsquo in allperiodsof the developmentof UkrainiancultureCreationof the Slavonic alphabetbyStsCyril and Methodius enabled to invent the firstliterary language on the territory of Kyivan Rus Church Slavonic language playedan importantrolein theperiodof the Enlightenmentatthe territoryof KyivanRusSincethe 16thcenturyasthe controversialmovementwasgettingstrongerin thestruggleagainstthe Catholicsand the Uniatsthe lsquowordrsquophenomenonachieveditsspecificrolerepresentedbya ldquospiritualswordrdquo(cfIvanVyshynskyLazarBaranovychand otherpolemists)HryhorijSkovodorain someof hisworksapproximatesthe notionof the lsquowordrsquo(Logos)to the notionof WisdomTarasShevchenkogivesa widerangeof meaningsto the notionof the lsquowordrsquoin Ukrainian literature An influential researcher of the theory of the wordO Potebnyaconcludedthatthe lsquowordrsquoisa universalformof spiritualitywithoutwhichpoetrymythologyscienceand prosecannotexist

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 97 |

ProfNataliaDmitrievnaKovalchukPhDKievUniversitynamedafterBorisGrinchenkoHistoricaland PhilosophicalUniversityDepartmentof Philosophy04212KievUkrainenataliakovalczukgmailcom

DocMgrVieraJakubovskaacutePhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof PhiposophyHodžova194901NitraSlovakiavjakubovskaukfsk

| 98 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

KACIacuteRI HERETICI BLUDAacuteRI A BOJ PROTI KACIacuteRSTVU V STREDOVEKOM UHORSKOM KRAacuteĽOVSTVE1

Heretics Apostates Schismatics and the Fight Against Heresy in the Medieval Kingdom of Hungary

Miloš Marek

DOI1017846CL201811298-131

Abstract MAREK Miloš Heretics Apostates Schismatics and the Fight Against Heresy in the Medieval Kingdom of Hungary The CatholicChurchhadto dealwiththe ideasdifferentfrom itsofficiallearningalreadyatitsbeginningsThesehereticmovementsthreateneditsunitythereforethe Churchrepresentedbythe Popeand the Churchhierarchyin cooperationwith the worldly power tried to stop such thoughts by the means of ecclesiasticalpunishment To suppress the heresy the institute of inquisition was established Hereticideas also spread in themedieval Kingdom of Hungary Its southern parts for instanceaffected the influence of Bogomilism in the 11th century Since the end of the 14thcenturythe ideasof the Waldensianmovementspreadto the westernpartof the KingdomIn the 15thcenturystudentsfrom the PragueuniversityintroducedradicalHussiteteachingin HungaryThisteachingfounditsaudienceespeciallyin thesouthernpartsof the Kingdomand in TransylvaniaThe ideasof the Lutheranreformationcamefrom the Germanlandsto Hungaryalreadyin the20sof the 16thcenturyTheywerefirstadoptedbythe Germanburghersof the miningtownsin thecentraland easternSlovakiaand in Transylvania

Keywords heretics Catholic Church inquisition Kingdom of Hungary Middle Ages

Abstrakt MAREKMiloš Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstveKatoliacuteckacirkevsaužv jejzačiatkochmuselavysporiadaťs myšlien-kamiodlišnyacutemiod jejoficiaacutelnehoučeniaTietokaciacuterskehnutiaohrozovalijejjednotupretosacirkevreprezentovanaacutepaacutepežoma cirkevnouhierarchiouv spolupraacuteciso svetskoumocousnažila takeacutetomyšlienkyzastaviťprostredniacutectvomcirkevnyacutech trestovNa potlačeniehereacute-zybolzriadenyacuteinštituacutet inkviziacutecieŠiacutereniekaciacuterskychmyšlienokneobišlov stredovekuaniUhorskeacutekraacuteľovstvoOd 11storočiazasiaholjehojužneacutečastivplyvbogomilstvaOd konca14 storočiado zaacutepadnej časti krajinyprenikalimyšlienkyvaldeacutenskehohnutiaV 15 sto-ročiacute saprostredniacutectvomštudentovštudujuacutecichna pražskejuniverzitedostalodo UhorskaradikaacutelnehusitskeacuteučenieUchytilosanajmaumlv južnyacutechčastiachkrajinya v SedmohradskuMyšlienkyluterskejreformaacuteciesaz nemeckyacutechkrajiacutendostalido Uhorskaužv 20rokoch16 storočiaNajskocircr ichprijalonemeckeacutemeštianstvobanskyacutechmiestna strednoma vyacute-chodnomSlovenskua v Sedmohradsku

Kľuacutečoveacute slovaacute kaciacuteri katoliacutecka cirkev inkviziacutecia Uhorskeacute kraacuteľovstvo stredovek

1 ŠtuacutediajevyacutesledkomriešeniaprojektuAPVV-16-0619Riacutemska kuacuteria a Uhorskeacute kraacuteľovstvo v komunikačnej interakcii v stredoveku (s osobitnyacutem zreteľom na uacutezemie dnešneacuteho Slovenska)aprojektuVEGA1005818Hostia na Slovensku v stredoveku Migraacutecia a jej determinanty v kontexte euroacutepskeho vyacutevoja

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 99 |

Užod najstaršiacutechčiassav raacutemcikatoliacuteckejcirkvistretaacutevames naacutezormiktoreacutesaodchyľovaliod jejoficiaacutelnehoučeniaTakeacutetoučeniektoreacutebolov rozporeso zjavenoupravdouschvaacutelenoumagis-teacuteriomcirkvisaoznačovaloakobludhereacutezaalebokaciacuterstvoa jejhlaacutesateliasanazyacutevalihereticialebokaciacuteri(Vragašetal2006181-182)2Obdobieformovaniaučeniacirkviv prvyacutechstoročiachpo Kristoviboloajobdobiacutemvznikurocircznychnaacuteboženskyacutechpruacutedovktoreacutebolina všeobecnyacutechkonciloch katoliacuteckej cirkvi vyhlaacuteseneacute za kaciacuterske (gnosticizmusmanicheizmus nestoriaacutenstvoarianizmusatď)3Katoliacuteckacirkevsasnažilakaciacuterskemyšlienkyužv zaacuterodkupotlaacutečaťa jejšiacuteri-teľovtrestaťpričomhlavnyacutemtrestompre nichbolaexkomunikaacuteciatedavyluacutečeniez cirkevneacutehospoločenstvaa zbavenieuacutečastina naacuteboženskomživote4

NonielentoV suacutevislostis preliacutenaniacutemsvetskeja duchovnejmociziacuteskalacirkeva jejpredsta-viteliaužod čiaskeďsastalaštaacutetnoucirkvoumožnosťžiadaťpre priacutevržencovideovyacutechpruacutedovpovažovanyacutechza kaciacutersketrestsmrtiPresnejšiepovedaneacute ľudiaodmietajuacutecikanonickeacuteučeniecirkvimohlibyťpostihovaniacutesvetskyacutemzaacutekonomCirkevichodovzdaacutevalana potrestaniesvetskejmocipovolaacutevalasina pomocsvetskeacutebrachiaacutelneinštituacuteciedovolaacutevalasaichpodpory(bdquoinvocatoadhoc auxilio brachii secularisldquo) ako sa vtedypaacutepeži a iniacute cirkevniacute predstavitelia vyjadrovalivo svojichpiacutesomnostiachobsahujuacutecichrozsudkyprotikaciacuteromPrvyacutemkresťanskyacutemheretikomodsuacutedenyacutemna trestsmrtibolPrisciliaacutenktoryacutebolv roku386riacutemskousvetskoumocouodsuacutedenyacuteza čarodejniacutectvoa popravenyacutespoluso svojimipiatimipriacutevržencami(Zerner2008181)

Nasledujuacutecestoročiavčasneacutehostredovekuprežiteacutev znameniacutešiacutereniavierynajmaumlna euroacutep-skomkontinentepriniesliv cirkviakeacutesiupokojenieOd 10ndash11storočiavšakužopaumlťzačiacutenajuacuteprenikaťdo kresťanskeacutehoučenianoveacutemyšlienkyktoruacutesuacutes jehooficiaacutelnymučeniacutemv priacutekromrozporeNoveacutemyšlienkoveacutepruacutedyz Aacuteziezakladajuacutecesvojeučeniena neustaacutelombojidobraa zlasaprostredniacutectvomarmeacutenskychpaulikiaacutenovdostaliajna euroacutepskupocircduNa uacutezemiacuteByzantskejriacutešea naBalkaacutenenašlisvojvyacuterazv hnutiacutebogomilovktoreacutesatamšiacuterilood 10storočiaa od11 sto-ročiaajna zaacutepadev južnomFrancuacutezskuzasav sektekatarov(Lorenz20159-66Martin2014Ternovaacutecz 2013 65-76Obolensky 2009 Petrović 2008Angelov 1979Kulcsaacuter 1964Angelov1958374-378Runciman194763-115)

2 S vyacuterazomhereacutezaa heretiksastretaacutevameužv Novomzaacutekonena viaceryacutechmiestachPocircvodnevšaktentotermiacutennemalnegatiacutevnyvyacuteznamJehodefiniacuteciuprinaacutešapo prvyacuterazsvaumltyacuteIrenejz Lyonuv 2storočiacute(Ciacutebik2013181)V Justiniaacutenovomkoacutedexez 5storočiaktoryacutejesuacutečasťouzbierkykodifikovaneacutehoriacutemskehopraacute-vasaza kaciacuterovpovažujuacutebdquotiacutektoriacutestojamimokatoliacuteckejcirkvia nevyznaacutevajuacutepravuacutea svaumltuacutevieruakonapriacutekladzlorečeniacutemanichejcia impodobniacutektoriacutebysaaninemalivocircbecspomenuacuteťkdekoľvekna zemialeboichdotykombynemalobyťničpoškvrneneacuteldquo(CorpIC15122-4)Podľasuacutečasnejdefiniacuteciekatoliacutec-kejcirkvijehereacutezabdquotvrdošijneacutepopieranienejakejpravdyktoruacutetrebaveriťbožskoua katoliacuteckouvieroualebotvrdošijneacutepochybovanieo nejldquo(CIC1983kaacutenon751)Vyacuterazkaciacuter(nemketzer)čikaciacuterizrejmepochaacutedzaz talianskehoslovabdquogazzarildquoktoryacutezasapochaacutedzaz greacuteckehovyacuterazukatharoivo vyacuteznamečistyacuteV ranomstredovekuoznačovalnajmaumlpriacutevržencovheretickeacutehohnutiakatarovktoriacutesav 12a 13storočiacuterozšiacuteriliv južnomFrancuacutezskua severnomTalianskuNeskocircrsataktooznačovalivšetciheretici

3 Zoznamheretickyacutechučeniacutezozbieral svaumltyacuteAugustiacutenvo svojomdielebdquoDeheresibusldquoa IzidorSevillskyacutev ocircsmejknihedielaEtymoloacutegieDehaeresibus (VanderPlaetsendashBeukers 1969PL421841 21-50LindsayLiberVIIIkap I-XILambert2000)K bibliografiio literatuacuterezaoberajuacutecej sa stredovekyacutemihereacutezamipozriGrundmann1967

4 Podľasuacutečasnyacutechzaacutekonov-kaacutenonovkatoliacuteckejcirkvibdquoapostataheretikaleboschizmatikupadaacutedo exkomu-nikaacuteciena zaacutekladerozsudkuužvyneseneacutehopri zachovaniacutepredpisukaacutenonu194sect1bod2klerikmocircžebyťokremtohopotrestanyacutetrestamio ktoryacutechsahovoriacutev kaacutenone1336sect1bod12a 3ldquo(CIC1983kaacutenon1364sect1)Pokiaľideo vyobcovaniez cirkvi(exkomunikaacuteciu)bdquoexkomunikovaneacutemusazakazuje1maťakuacutekoľvekuacutečasťslužbyna slaacuteveniacuteeucharistickejobetyalebona akyacutechkoľvekinyacutechobradochkultu2slaacuteviťsviatostialebosvaumlteninya prijiacutemaťsviatosti3zastaacutevaťakeacutekoľvekcirkevneacuteuacuteradyvykonaacutevaťslužbyalebouacutelohyaleborobiťuacutekonyriadenialdquo(CIC1983kaacutenon1331sect1331bod12a 3)

Miloš Marek

| 100 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Keďžepopulaacuternemyšlienkykaciacuterovsamedziľudomnebezpečnerozširovalia pocircsobenieka-ciacuterskychkazateľovzačaloohrozovaťkatoliacuteckucirkevbolonutneacuteurobiťopatreniaabysatotone-bezpečenstvoodstraacuteniloUždruhyacuteLateraacutenskykoncilv roku1139žiadalsvetskeacutekniežataacuteabypre-nasledovaliznesvaumlcovateľovsviatostiacuteakokaciacuterovpod hrozboutrestuvyobcovaniaz cirkvi(Mansi1776vol21532 čl 23)V podobnomtrende saniesol aj tretiacuteLateraacutenskykoncil v roku1179(Mansi1778vol22231čl27)PaacutepežLuciusIIIv spolupraacutecis cisaacuteromFridrichomBarbarossomvydal4novembra1184bulubdquoAdabolendamldquoktoraacuteexkomunikovalarocirczneskupinykaciacuterovor-ganizovalaichvyhľadaacutevaniea poverovalabiskupovvykonaacutevaniacutemciestza uacutečelomichvyšetrovania(CorpIC10579Mansi1778vol22476-477PL20118551297-1300č 171)

ZostreniebojaprotikaciacuterompriniesolpontifikaacutetpaacutepežovInocentaIII(1198-1216)a GregoraIX (1227ndash1241)koncom12a v prvejpolovici13 storočia Inocent IIIv dekreacutetebdquoVergentisin seniumldquoz roku1199definovalhereacutezunielenakozraduvočiBohualeajakozločinuraacutežkykraacute-ľovskeacutehomajestaacutetus čiacutemsuacuteviselcelyacutekomplextrestovakobolakonfiškaacuteciamajetkua vydedeniePo neuacutespechusnaacuteho odstraacuteneniekatarskejhereacutezyprostredniacutectvomrokovaniaa vraždepaacutepež-skeacuteholegaacutetavyhlaacutesilkriacutežovuacutevyacutepravuakouacutečinnyacuteprostriedokbojaprotikaciacuterom(Zerner2008189)5Pocircvodnaacuteideakriacutežovyacutechvyacutepravzameranyacutechna oslobodenieSvaumltejzemez ruacutekbdquoneveriacichldquotaknadobudlanovyacutevyacuteznamKriacutežoveacutevyacutepravyvyhlasovaneacuteprotikaciacuteroma pohanomsav ďalšiacutechrokochstalidocircležitouformoubojakatoliacuteckejcirkviprotivšetkyacutemjejnepriateľom

Heretikmi teda teacutemouvtedyveľmiaktuaacutelnou saobšiacuternezaoberal štvrtyacuteLateraacutenskykoncilv roku1215V jehotreťomkaacutenonesaustanoviliopatreniaprotikaciacuteromčakalaichpredovšetkyacutemexkomunikaacuteciaa odovzdaniesvetskejmociSvetskeacuteuacuteradyrespsvetskiacutefunkcionaacuteriakchcelibyťpovažovaniacuteza vernyacutechkatoliacuteckejcirkvibolivyzvaniacutea v priacutepadepotrebyajpostrašeniacutehrozboucirkevneacutehotrestuabyv zaacuteujmeobranyvierypodniklivšetkyopatreniaktoreacutebyviedlina uacutezemiacutestojacompod ichjurisdikciouk vykoreneniuvšetkyacutechheretikovoznačenyacutechcirkvouTentosvojzaacutevaumlzokmalipotvrdiťverejnoupriacutesahouAkbyniektoryacutezo svetskyacutechvlaacutedcovpožiadanyacutecirkvounebol ochotnyacute vyčistiť svoje uacutezemie od hereacutezymal byť tiež exkomunikovanyacute spolu s kaciacutermi(CL IVMansi1778vol22986-989Kračunovaacute2001105-129)

Inocentov nasledovniacutek paacutepež Gregor IX zasa v roku 1231 ustanovil aj formaacutelne buloubdquoExcommunicamusldquoorganizačnuacuteformuinkvizičneacutehoprocesuVyšetrovaniekaciacuterovboloposta-veneacutena zaacutekladepovesti(bdquofamaldquo)tedana zaacutekladeanonymneacutehoudaniabez priacutetomnostiobhajcupriznanieku kaciacuterstvusakvocirclinedostatkudocirckazovmohlovymaacutehaťajmučeniacutemNa obvineniez kaciacuterstvastačilolenholeacutepodozreniepričomobvinenyacutesamuselsaacutemočistiťpredloženiacutemdocircka-zu6AksamunepodariloočistiťbdquopadlaldquonaňhoexkomunikaacuteciaA akv nejzotrvaljedenrokbolvyhlaacutesenyacuteza kaciacuteraa odsuacutedenyacuteTakyacutemtoosobaacutemnesmelisudcoviaadvokaacutetialebonotaacuteriposky-tovaťsvojeslužbyV opačnompriacutepademalipriacutesťo svojuacuteradAniduchovneacuteosobyimnesmelivy-sluhovaťcirkevneacutesviatostiDokoncaimnesmeliodsluacutežiťanicirkevnyacutepohrebAkbytakurobilimalibyťexkomunikovaniacutepričomsinezasluhovalianidostaťrozhrešenieibaakbytaktopocho-vanyacutechvlastnyacutemirukamiznovanevyhrabalia telaacutetyacutechtozatratencovverejnenepohodiliDo ta-keacutehotohroboveacutehomiestapo exhumovanomkaciacuterovinesmelbyťviacniktopochovanyacuteLaickyacutemosobaacutembolopriacutesnezakaacutezaneacuteverejnealebosuacutekromnedišputovaťo katoliacuteckejviereSynoviakaciacute-rovaleboobhajcovkaciacuterovnesmeliziacuteskaťcirkevnyacuteuacuteradalebobenefiacuteciumaždo druheacutehopoko-lenia(Mansi1779vol2373-74CorpIC105714Fearns196872-73č 26)Za vykonaacutevateľovtejtokonštituacutecieprotikaciacuteromurčilpaacutepežGregorIXčlenovreholedominikaacutenov7

5 Dekreacutetz 25marca1198(Potthast187461č 643Hageneder1963138-173)6 Akovidnoneskoršiepraacutevnepravidloo prezumpciinevinytuvtedyešteneplatilo7 Bulou bdquoIlle humanis generisldquo poveril vedeniacutem inkviziacutecie dominikaacutenov v Burgundsku Lombardii

Nemeckua Francuacutezsku (Mansi1779 vol 23 74-75Fearns196873-74 č 27)V Nemecku sapaacutepež

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 101 |

BogomiloviaŠiacutereniekaciacuterskychmyšlienoka ideovyacutechpruacutedovodlišnyacutechod učeniaKatoliacuteckejcirkvineobiš-

lov stredovekuaniUhorskeacutekraacuteľovstvoJehojužneacuteoblastiv priamomdotykus Balkaacutenomzasia-holvplyvmyšlienokbogomilstvaUžv dielečanaacutedskehobiskupasvaumlteacutehoGerardabdquoDeliberatioldquoktoreacutejeakyacutemsinaacuteboženskyacutemspisomtraktaacutetomnamierenyacutemprotikaciacuteromv Uhorskusastret-nemeso zmienkamio (kresťanskyacutech)kaciacuterochktoryacutechautoruvaacutedzapopripohanocha židochTiacutetohereticivrajtvrdiližeKristusjelenzdanlivyacutemčlovekomodmietaliStaryacutezaacutekonpodľanichniektoreacutevecipochaacutedzajuacuteod Bohaa ineacuteod diablaniektoreacuteBožievyacutetvorysuacutedobreacuteineacutezasazleacuteHlaacutesalibludyo pekleprekruacutecalirozpraacutevaniebiblieo stvoreniacute tvrdiližez nebazostuacutepivšiacutean-jeli tuacutežilipo teleženiektoriacutez anjelovobcovalis dceacuteramičlovekaa z nichpochaacutedzajuacutesynoviaBožiacuteOdmietalijednotuSvaumltejTrojiceučenieo vzkrieseniacutetelaruacutehalisaKristovmuteluuacutetočiliprotiCirkvia kňazomprekruacutecalialebodokoncaodmietaliobradya almužnyobetovaneacuteza spaacute-su duše zomrelyacutechOsobitne tiež uctievali archanjelaUrielaOsoba tohto štvrteacuteho archanjela(po MichaloviGabrielovia Rafaelovi)savyskytovalav apokryfnyacutechspisochobľuacutebenyacutechmedzibogomilmiGerardspomiacutenaajpriacutetomnosťstuacutepencovMetoda(bdquoMethodianistaeldquo)s ktoryacutechpo-mocoubyvrajmoccirkvik radostikaciacuterovzoslablaOkremdokladusvedčiacehoo pretrvaacutevaniacutekresťanskejtradiacuteciena uacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvaeštez čiassvaumltyacutechCyrilaa Metodazmienkapotvrdzujeajexistenciupriacutevržencovheretickyacutechsiekt(Szegfű1994116-117)

NazaacutekladeGerardovyacutechzmienoksapredpokladaacutepriacutetomnosťbogomilskejhereacutezyna uacutezemiacuteČanaacutedskehobiskupstvahoci jednoznačneacutedocirckazyo ichvyacuteskytenemaacuteme(KaraacutecsonyindashSzegfű1999Szegfű1994165Roacutenay1956471-474)Dokoncaajpohanskeacutepovstaniektoreacutevypuklov Uhorskuv roku1046vrajmalosvojideovyacutezaacutekladpraacutevev bogomilstveV učeniacutetejtosektytotižmožnonaacutejsťodmietanie štaacutetu jeho svetskyacutech inštituacuteciiacute ale i cirkvi a jejpredstaviteľov (Pražaacutek197076-83Muacutecska2004206)Uacutečasťheretikovna pohanskompovstaniacutevyacuteslovnespomiacutenajednauhorskaacutestredovekaacutekronikaPodľasvedectvaKompoziacutecieuhorskyacutechkroniacutekzo 14storočiapraacute-vekaciacuterizabilibiskupaBystriacutekaktoryacutesasnažilpred vojskompohanskyacutechpovstalcovpreplaacutevaťna druhyacutebrehDunaja(Domanovszky19992341-342)Jeto jedinyacutedokladktoryacutetaktopriamospomiacutenapriacutetomnosťkaciacuterovndashbogomilov()v Uhorskomkraacuteľovstve

Naacuteznak priacutetomnosti kaciacuterov v Uhorsku naacutejdeme aj v Mravnyacutech ponaučeniach synoviImrichovikdespomiacutenakraacuteľŠtefanImožneacutesnahyo narušeniejednotysvaumltejTrojicea upozor-ňujehožev tomtopriacutepadeideo heretikova nieo synovsvaumltejCirkvi(Balogh19992621)

TaacutetopasaacutežsavysvetľujeajakosvedectvobojasvaumlteacutehoŠtefanaprotibogomilomIchpriacutetom-nosťv krajinevrajnaznačujeajpasaacutežz prveacutehočlaacutenkuprvejknihyzaacutekonovkraacuteľaŠtefanapodľaktorejjestvovalinerozumneacutenaacutezorytvrdiacežecirkvisanemaacutedaacutevaťmajetok(Zaacutevodszky1904142)Niektoriacutebaacutedateliapretopredpokladajuacuteže isteacuteskupinybogomilovprišlido južnyacutechčastiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvapresnejšiedo oblastiriekyMureşna uacutezemiekniežaťaAchtumaužzačiat-kom11storočiapo poraacutežkeprveacutehoBulharskeacutehocaacuterstva(1018)a potompo poraacutežkepovstaniaPetraDeljanav roku1041PodobneajzaloženieZaacutehrebskeacutehobiskupstvasvaumltyacutemLadislavomv 90rokoch11storočiasadaacutevado suacutevislostis tyacutemitosnahami(Szegfű1968501-516Szegfű198339-41)

Hocibogomiloviapocircsobilina Balkaacuteneužv 10storočiacuteakbysmeneraacutetalidokladyz 11storočiatakdo priamehokonfliktus nimisadostaloUhorskeacutekraacuteľovstvoažzačiatkom13storočiaza po-ntifikaacutetuenergickeacutehopaacutepežaInocentaIII (Ternovaacutecz2013501-523)Zaacutemienkoubolozrejme

obraacutetil na Konraacuteda z Marburgu znaacutemeho spovedniacuteka svaumltej AlžbetyDuriacutenskej ktoryacute bol za paacutepežaInocenta III činnyacute v hlaacutesaniacute kriacutežovej vyacutepravy proti katarom a na dominikaacutenskych priorov z ReznaFriesingua Štrasburgu(Patschovski1981645)

Miloš Marek

| 102 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

vyhnaniekaciacuterskychpatareacutenov8zo Splitua TrogirusplitskyacutemarcibiskupomBernardom ktoriacutenašliuacutetočištea ochranuu bosnianskehobaacutenaKulinaV roku1200vyzvalspomenutyacutepaacutepežuhorskeacutehokraacuteľaImrichaabyv suacutelades dekreacutetomktoryacuteprijalspolus prelaacutetmizdržiavajuacutecimisapri apoštol-skejstolici(bulabdquoVergentisin seniumldquoz predchaacutedzajuacutecehoroka)protinimvystuacutepilPodľanehobolopriacutesnezakaacutezaneacuteprijiacutemaťochraňovaťa podporovaťkaciacuterovAkbysao toniektopokuacutesila neprestalbyv tomanipo prvomalebodruhomnapomenutiacutemalbyťuznanyacuteza vinneacuteho(bdquoipsoiuresitfactusinfamisldquo)Nesmelbyťpripustenyacutek verejnyacutemfunkciaacutemalebodo uacuteradovv mestskejspraacutevejehosvedectvosanemalobraťdo uacutevahystratilpraacutevodediťaleboskladaťtestamentniktomunemalbyťv ničomzaviazanyacuteAkbybolsudcomjehorozsudoknemalnadobudnuacuteťpraacutevnuplatnosťnijakeacutesporymunemalibyťpredkladaneacutena rozsuacutedenieAkbybolpraacutevnymzaacutestupcomjehopraacutevnapomoc sanemalaprijiacutemaťAkbybolnotaacuteromvšetkypiacutesomnostiniacutemvyhotove-neacutemalistratiťpraacutevnusiluAkbybolklerikommalbyťzosadenyacutez každeacutehouacuteradua benefiacuteciaAkbyniekto takyacutemitoosobamipotomakobolicirkvouoznačeneacuteza vyobcovanyacutechodmietolopovrhovaťsaacutemmalbyťexkomunikovanyacuteNa uacutezemiacutepodriadenejpaacutepežovejjurisdikciimalibyťmajetkytyacutechtoosocircbverejnevyhlaacuteseneacuteza majetkyexkomunikovanejosobya naostatnomuacutezemiacuteto očakaacutevalod svetskejvrchnostiktoruacutek tomutovyzyacutevalpriacutesnymnariadeniacutemIchmajetkysaimnemalivraacutetiťskocircrnežsaobraacutetiaa odmietnuspoločnosťkaciacuterov(Potthast1874104č 1142Theiner186312č 20)

Inocentsapretoobraacutetilna kraacuteľaImrichaso žiadosťouabyv tejtoveciKulinapokarhala do-nuacutetilhok vypovedaniutakyacutechtoľudiacutezo svojejzemea skonfiškovaniuichmajetkuO dvarokyneskocircrto spomiacutenav listeadresovanomsplitskeacutemuarcibiskupoviPodľajehoslovv krajinebaacutenaKulinažilomnožstvoľudiacutepodozrivyacutechz uctievaniakatarskejhereacutezyJezaujiacutemaveacutežepaacutepežtyacutechtoľudiacuteoznačiltermiacutenomkatariZaisteajpretožeučeniebogomilova katarovsav mnohyacutechveciachzhodovaloTamojšiacutebosnianskybaacutenKulinvšakuznal lojalitu riacutemskehobiskupaa prijalučenieriacutemsko-katoliacuteckej cirkvi Pravda nie nadlho (PL 1855b 1108 č 110 Potthast 1874 154-155Hageneder1993218-219Majnarić20081-13)

V rokoch1221a 1225ďalšiacutepaacutepežHonoriusIIIopaumlťpobaacutedalUhorskeacutekraacuteľovstvoa jehopred-staviteľovpodniknuacuteťkriacutežovuacutevyacutepravuprotibosnianskymkaciacuterom(Theiner185931-32č 63)V čase keď saproti kataromalebo albigencomv južnomFrancuacutezskukonalakriacutežovaacute vyacutepravav zaacutepadnejEuroacutepesarozšiacuterilchyacuteržeBosnasastalamiestomuacutetočišťaniektoryacutechkatarovbažekatarskyacuteantipaacutepežnazyacutevanyacuteNicetassiacutedlilv Bosne(CDACXI1873173-174Hamilton197844)Ajpretononajmaumlza uacutečelomevanjelizaacuteciea upevneniakresťanstvav krajinaacutechvyacutechodnejEuroacutepysav roku1221rozhodlageneraacutelnakapituladominikaacutenskejreholev Bolognizaložiťdominikaacutenskuprovinciuv UhorskomkraacuteľovstveS tyacutemtocieľombolposlanyacutedo krajinymagisterPavolUhoručiteľpraacutevana BolonskejuniverzitePo priacutechodedo UhorskaPavolvyslalniekoľkospolubratovna juhdo Sriemuktoreacutehoobyvateliaboliv tyacutechčasochschizmaticia verejniacutekaciacuteriakoo tomrozpraacutevakomentaacutero pocircvodeuhorskejdominikaacutenskejprovinciesuacutečasťkronikyreholez polovice13storočiaPočastohtopobytutuspomenutiacutedominikaacutenivrajzažilimnohoutrpenianapriektomusaskonsolidovalia obraacutetilina pravuacutevierualebopriviedlik spojenius katoliacuteckoucirkvouveľaľudiacute(Reichert1896305)

Predchaacutedzajuacutecu vyacutezvu paacutepeža Honoria na akciu proti bosnianskym bogomilom kraacuteľOndrej II akceptoval Realizoval ju však nepriamo prostredniacutectvom kaločskeacuteho arcibiskupaUgrinaNiekedypred rokom1225totiž jemua jehoarcibiskupstvudarovaluacutezemieBosnySoli

8 Patareacuteniboličlenmireformneacutehonaacuteboženskeacutehohnutiav Milaacutenespomiacutenaneacutehov prameňochod 11sto-ročiaSvojemenodostalipodľaštvrtiPatariaobyacutevanejhandraacutermi(vyacuterazpateoznačovalhandru)Vyacuterazpatariužv 12storočiacutezovšeobecnelna označeniepohanovOd 13storočiasatotomenozačalopoužiacutevaťajpre kresťanovv Bosne(Klaniczay1994533)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 103 |

(dnesTuzla)a Ozorya predrokom1227aj(Slavoacutenskej)Požegys tyacutemžeodtiaľvyženiebogomilov(Theiner185955-56č 119)Veďjednouz priacutečinzaloženiatohtoarcibiskupstvaboloajzabraacutene-nierozširovaniabogomilstvado UhorskaOndrejovudonaacuteciupotvrdilajpaacutepežktoryacutearcibiskupapochvaacutelilza jehosnahuvyhnaťkaciacuterovz tejtooblastik čomuhopovzbudzovalajpaacutepežskyacutekaplaacutena legaacutetAcconcius(Theiner185955č 118Barabaacutes201455)Ugrinsapustildo tejtoaktivitys veľkouvervoua v roku1229zriadils paacutepežovyacutempovoleniacutemv Baacutenmonostore(dnesBanoštorv Srbsku) Sriemske biskupstvo (Theiner 1859 88 č 158-159) Proti bogomilomusporiadal ajniekoľkokriacutežovyacutechvyacutepravNebolivšakuacutespešneacute

V rokoch1235a 1238vydalopaumltovnuacutevyacutezvuprotibosnianskymheretikompaacutepežGregorIX(Theiner1859164č 293165č 295168č 301)Reakciouna tobolivyacutepravyvedeneacutebratomBelaIVKolomanomspojeneacuteso snahouo nastolenieuhorskejzvrchovanostiTietovojenskeacuteak-cieišlirukav rukes kristianizačnouaktivitouuhorskyacutechdominikaacutenovPodľasuacutedobejdominikaacuten-skejkronikyvtedyrehoľniacutebratiavykonaliv tejtoveciveľmiveľaMnohyacutechkaciacuterovvrajpriviedlik pravejvierea tyacutechktoriacutesatomuvzpieralidaliupaacuteliťslužobniacutecikniežaťaKolomanaMniacutesitiežopravilizničeneacutekatoliacuteckekostolyv ktoryacutechraacutestlikriacutekya tŕnieZaložilituajdvamniacutešskekon-ventyTievšakpotombogomiloviavypaacutelili(Reichert1896305)Ajposlednaacutezmienkanaznačuježesaanidominikaacutenomnepodarilobogomilstvoz BosnyvykoreniťPoslednyacutepokuso vyacutepravuproti BosneurobilkraacuteľBeloIVv roku1253a opaumlťtamobnoviluhorskuacutezvrchovanosť(RAI21927287-288č 934)Okremdominikaacutenovsav Bosnekristianizačnejaktivitychopiliajčlenoviareholefrantiškaacutenov(Barabaacutes20175-32)

NapriektyacutemtodokladomsamyšlienkybogomilovUhorskapriacutelišnedotkliAkajpredsalennašli v južnyacutechčastiachkraacuteľovstva istyacuteohlasnebolo to v takejmiere akona Balkaacutene Jednouz priacutečinmohlobyťajtožeajv okrajovyacutechoblastiachkrajinybolapevnezakorenenaacutekatoliacuteckacirkevnaacuteorganizaacuteciaKrajinavšakbolavystavenaacutepriacutelivunovyacutechskupiacutenobyvateľstvaktoreacutekres-ťanstvonevyznaacutevaliKumaacutenov JasovRusiacutenovUždlhšie tu žiliPečenehoviaChvaliacutezi čiŽidia(Marek2006a)V tyacutechčasochsaza heretikova schizmatikovoznačovaliajpohaniaa pravoslaacutevnikresťaniaUhorskiacutekraacuteliv obdobiacuteArpaacutedovcovmalioddaacutevnabdquozaacuteľubuldquov obsadzovaniacutespraacutevyhos-podaacuterskychinštituacuteciiacutebdquoorientaacutelnymicudzincamildquoŽidmia SaraceacutenmiNapriekdomaacutecej(uhorskaacutecirkevnaacutehierarchia)i zahraničnej(paacutepež)kritikesatentostavveľminesnažilizmeniť

V takejtosituaacuteciisakaciacuterstvumohlov krajinecelkomdobredariťOstrihomskyacutearcibiskupRoacutebertv roku1232exkomunikoval spraacutevcukraacuteľovskejkomorySamuelapretožebolobvinenyacutea usvedčenyacutez kaciacuterstvaa hocisľuacutebilna svojeočistenievykonaťpuacuteťdo Svaumltejzemeneurobiltak(CDSlI 1971275č 383)Inyacutesľubdalo dvarokyneskocircrmladyacutekraacuteľBeloIVNa žiadosťapoštol-skeacuteholegaacutetaJakubaz Prenesteverejneprisahalžez krajiacutenpodriadenyacutechjehopraacutevomocia ktoreacutemubuduacutev buduacutecnostipodriadeneacutesabudesnažiťpodľasvojichsiacutelvykoreniťvšetkyacutechkaciacuterova takyacutechfalošnyacutechkresťanovktoriacuteopustilikresťanskuacutevierua obraacutetilisana poveruIzmaelitovale-boŽidov(Theiner1859124č 209)AkosmevidelivyššieBeloIVviedolvyacutepravudo Bosnypro-ti tamojšiacutembogomilomdomavšakprotikaciacuteroma pohanomnezasiaholA neurobiliv tomveľaanijehonaacutestupcoviaV roku1272olomouckyacutebiskupBrunonapiacutesalpaacutepežoviGregoroviXspraacutevuo žalostnomstavekresťanstvav krajinekdesaotvoreneprejavujepodporapohanombdquoV tomtokraacuteľovstvesuacuteotvorenepodporovaniacutehereticischizmaticia utečenciz inyacutechkrajiacutenldquo(Theiner1859306-310č 535)9

9 V tejtosuacutevislostimusiacutemespomenuacuteťtzvKošickyacutekoacutedex(Kassaikoacutedex)dominikaacutenskyrukopisktoreacutehočasť(Liberinquisitorum)obsahujeokremineacutehoajinkvizičneacuteprocesyz rokov1227-1498vedeneacuteproti vy-znavačompohanstvandashšamanomv rocircznychčastiachUhorska(zopaacuterajna SlovenskuŠarišKamenicaPloskeacuteŽitnyacuteostrov)Rukopisvrajod roku1556uchovaacutevaliv košickejradniciprešielviaceryacutemimiestamiažsadostaldo Budapeštikdesav roku1950stratilnourobiliz nehofotokoacutepiektoreacutesavšakdodnes

Miloš Marek

| 104 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Taacutetonepriaznivaacutesituaacuteciavyvrcholilaza vlaacutedykraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskehoktoryacutebolsaacutempolokumaacutenskeho pocircvodu a otvorene prejavoval sympatie k tomuto etniku Rozklad uacutestrednejpanovniacuteckejmocianarchiav krajinea uacutetlakkatoliacuteckejcirkviviedlik intervenciizo stranypaacutepež-skeacuteholegaacutetaFilipaz Fermaktoryacutebolvyslanyacutedo Uhorskav roku1278paacutepežomMikulaacutešom III(Theiner 1859 327-328 č 544)Na zhromaždeniacute v Budiacutene 23 juacutena nasledujuacuteceho roka legaacutetprinuacutetilkraacuteľaLadislavak priacutesahektorousazaviazalžebudechraacuteniťslobodukatoliacuteckejcirkvizachovaacute jejstarobyleacutepraacutevaa legaacutetovipomocircževojenskyacutemiprostriedkamiabyz Uhorskaa podria-denyacutech krajiacuten vyhnal kaciacuterov a prijal opatrenia na obmedzenieKumaacutenov (Theiner 1859 339č 556Szaboacute188681)

V nasledujuacutecomrokuobajapanovniacuteciLadislavIVa kraacuteľovnaacuteAlžbetav snaheabysakato-liacuteckacirkevv Mačvianskoma Bosnianskombanaacutetea v komitaacutetochPožegaa Vukovarrozširovalaa kaciacuteriktoriacutesatuacutetocirkevusilujuacutezničiťbolieliminovaniacutesľuacutebililegaacutetovižebuduacutezachovaacutevaťvšetkyustanoveniavydaneacutepaacutepežskoustolicouprotikaciacuteroma kaciacuterskejnepraacutevosti(Theiner1859347-348č 565-566)K zmenevšakneprišloAniiniciatiacutevaďalšiehopaacutepežskeacuteholegaacutetafrantiš-kaacutenaBenvenutaz Gubbianebolaveľmiuacutespešnaacute10PaacutepežMikulaacutešIVmuv roku1290zveriluacuteradlegaacutetas tyacutemžev UhorskuvyhlaacutesikriacutežovuacutevyacutepravunielenprotiTataacuteromSaraceacutenomNeugeroma pohanomktoryacutemisaobklopilkraacuteľLadislavIV11a ichpriacutevržencomaleajprotikaciacuteromkto-riacutevrajakosahovoriloprišliz rozličnyacutechkončiacutensvetaa zhromaždilisana mnohyacutechmiestachpodriadenyacutechlegaacutetovejpraacutevomociUacutečastniacutekomtejtokruciaacutetyudeliltakeacuteodpustkyakeacutesadaacutevaliľuďomodchaacutedzajuacutecimna pomocSvaumltejzemi(Theiner1859361-362č 582)

Keďv roku1299paacutepežBonifaacutecVIIIpotvrdilzvoleneacutehoostrihomskeacutehoarcibiskupaGregoraz Bicskev spraacuteveostrihomskeja stoličnobelehradskejcirkvivyjadrilsažeUhorskeacutekraacuteľovstvojeobklopeneacuteschizmatikmikaciacutermia pohanmiktoriacutehopravidelnenapaacutedajuacutea takpočetjehoobyvateľstvautrpelvaacutežnestraty jehomestaacutea miestaktoreacutebolikedysiplneacute ľudiacute suacute teraz sko-ropraacutezdne keďžemnoho ichobyvateľovbolopozabiacutejanyacutech a odvedenyacutechdo zajatia (Theiner1859382-384č 616CDACV 1864210č 140)12PodľaBonifaacutecavšakhereacutezazasiahlaajsa-motneacuteUhorskoV tomistomrokutotižtentopaacutepežvyzvalzvoleneacutehoostrihomskeacutehoarcibiskupaGregorana vystuacutepenieprotikaciacuteromschizmatikoma pohanomPodľapontifikovyacutechslovz docirc-vodubdquoabyUhorskeacutekraacuteľovstvozostalov mieria prosperiteabyv ňommocnelakatoliacuteckavieraa vykorenilsaz nehomorkaciacuterstvaschizmya pohanstvaa protikaciacuteromschizmatikoma poha-nomichochrancoma podporovateľommoholelektvykonaťprostredniacutectvomvybranyacutechfraacutetrovkazateľova minoritovmenovanyacutechprioroma provinciaacutelomuhorskejprovincieinkvizičneacutekona-niea vykonaťtrestpodľazaacutekonnyacutecha kanonickyacutechsankciiacuteschvaacutelenyacutechpaacutepežskyacutemstolcoma abymoholprotinarušiteľompokojaa mieruv kraacuteľovstvevystuacutepiťa zvolaťcirkevnyacutechprelaacutetova ineacutecirkevneacutea svetskeacuteosobyna potrestanierebelovRiacutemskejcirkvia narušovateľompokojav krajineposkytolzvoleneacutemuarcibiskupoviGregorovimožnosťudeleniaodpustkovv dĺžkejedneacutehoroka

nenašliPrameňbypotvrdzovalslovaacuteolomouckeacutehobiskupaBrunao pretrvaacutevajuacutecomuhorskompohan-stveInformaacuteciuo tomtorukopisepriniesolkoncom60rokov20stroročiamaďarskyacuteautorJenőMaacutetyaacutesFeheacuter(Feheacuter19671968)Z viaceryacutechdocircvodovsavšaktentorukopispovažujeza moderneacutefalzum(Borsa197289-90Borsa1974170-177Kovaacutecs199647-61)

10 K osobeBenvenutaz Orvietabiskupaz Gubbiaktoryacutebolkedysiinkviziacutetoromkaciacuterovv RiacutemepozriviacWaley1966

11 VyacuterazomSaraceacuteniboliv stredovekuoznačovaniacutepriacuteslušniacuteciislamskeacutehonaacuteboženstva(Marek2011a232)K NeugerompozriMarek2006b59

12 V tejtosuacutevislostihovoriacutepaacutepežo kaciacuterochv SrbskuRaškeDalmaacuteciiChorvaacutetskuBosneIstriia SlavoacutenskuV roku1298kaacutezalprovinciaacuteloviminoritovv Slavoacutenskuabytamposlaldvochbratovz reholektoriacutemalipomocirccťtamojšiacuteminkviziacutetoromvo vykonaacutevaniacuteichposlania(CDACVIII1870187-188č 125)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 105 |

a štyridsiatichdniacutepre všetkyacutechktoriacutesana vyzvanieelektapre tentouacutečelzhromaždialdquo(Theiner1858384-385č 617)

Ten istyacuteGregor už akopotvrdenyacute arcibiskup v roku1303udelil kaločskeacutemuarcibiskupo-viŠtefanovipraacutevomocna zakročenieprotivyznavačomkaciacuterskejnaacuteukyv Bosnianskombanaacutetea v oblastiachna juhod Kaločskeacutehoarcibiskupstva smeromk Jadranskeacutemumorukde sa taacutetohereacutezanebezpečnešiacuterilaArcibiskupdostalod paacutepežapovolenieajna toabyv priacutepadenutnos-ti povolal proti kaciacuteromnazyacutevanyacutemaj patareacuteni pomocod svetskejmoci (Theiner 1859 395č 631)Naacutestupnovejpanovniacuteckejdynastiez roduAnjouovcovpevnespaumltyacutechs paacutepežskoukuacuteriouv Avignonevzbudzovalnaacutedejženovyacutepanovniacuteckyroddovŕšikristianizaacuteciukrajinya potlačiacutevšet-kyprejavykaciacuterstvaTedatočosav poslednyacutechrokochtakzanedbaacutevalo

Naacutepomocniacutev tommalibyťajapoštolskiacute legaacutetivysielaniacutepaacutepežskoukuacuteriouabydalido po-riadkurozhaacuteraneacutepomeryv uhorskejkatoliacuteckej cirkviNajznaacutemejšiacutem legaacutetombolasi talianskykardinaacutelGentilisdeMontefiorektoryacutev Uhorskupocircsobilv obdobiacuterokov1308ndash1311(Miranda1998-2018)V roku1309usporiadalv Budiacutenecirkevnuacutesynoduza uacutečastimiestnejcirkevnejhie-rarchieV nejsavenovalajprevenciišiacutereniakaciacuterstvav krajineV jednomz prijatyacutechuzneseniacuteso suacutehlasomsynodynariadilabyniktoktobolpodriadenyacutepraacutevomociGentilisovejlegaacuteciea chcelbyťpovažovanyacuteza katoliacutekasaneopovaacutežildaťsvojudceacuteruvnučkualebopriacutebuznuacuteza ženukaciacute-rompatareacutenomgazarom13schizmatikomalebotyacutemktoriacutesaprotivilikresťanskejvierenajmaumlRusomBulharomSrboma Litovčanomopovrhujuacutecimnielensviatosťoukrstualeajinyacutemisvia-tosťamikatoliacuteckejcirkvi(MVHI21885367č 72)

Situaacuteciavšakbolakomplikovanejšiaa nešlojuzmeniťlentakšvihnutiacutemčarovneacutehopruacutetikaNenadarmopaacutepež JaacutenXXII vyhlaacutesil že do Uhorskeacuteho kraacuteľovstva sa vyrojilo veľkeacutemnožstvoKumaacutenovFilištiacutencov14Tataacuterovpatareacutenova inyacutechneveriacicha schizmatickyacutechnaacuterodovz roz-ličnyacutechpohanskyacutechkrajiacutenktoriacute sa tuusadili a obsadilioblastiuhorskejprovinciektoryacutemi saprechaacutedzapodľazvykureholedo UhorskaTiacutetoKumaacuteniFilištiacutenciTataacuteria patareacuteninemalimestaacuteanivlastnyacutechbiskupovalesapodľavlastnejľubovocirclesťahovaliz krajado krajas ichstanmiro-dinamia dobytkomPaacutepežna ichosvieteniea vykoreneniekaciacuterskychfalošnostiacutez ichsŕdcudelilministrovia fraacutetromtejtoprovinciepraacutevomockaacutezaťBožieslovomedzityacutemitoľuďmia udeľovaťsviatosťkrstuspovedea rozhrešeniasniacutemaťz nichexkomunikaacuteciua poskytovaťimďalšiecirkev-neacutemilosti(MVHI41889113č 150)

Jaacuten XXII musel v roku 1319 trpko konštatovať vo vyčiacutetavom liste bosnianskemu baacutenoviMladenovi Šubićovi že bdquokvocircli nedbalosti spraacutevcovBosny daacutevna vlasť kaciacuterov bola pošpinenaacuteškvrnounevernostiaždo tejmieryžesav nejničilikostolyduchovnyacutestavboluacuteplnevykorenenyacutea Kristovesviatostipošliapaneacutea vysmievaneacuteNepanujetuuacutectaku kriacutežuanik svaumlteacutemuprijiacutemaniunaopakv mnohyacutechkončinaacutechsaignorujesviatosťkrstuktoraacutejevstupomdo spoločenstvacirkviDejesato vďakazhubnyacutemučiteľomktoriacutepošpinilivierujednoduchyacutechľudiacutepod plaacuteštikomnaacutebo-ženstvarozosievaniacutemfalošnyacutechdogiemldquoPaacutepežpretožiadalod baacutenazaacutekrokprotikaciacuteromŠubićsaacutemkatoliacutekvšakbolvočipriacutevržencombosnianskejcirkvi tolerantnyacutea žiadnuakciuproti nimnepodnikol(Theiner1859463-464č 701Karbić200422)15

13 Gazari boli pravdepodobne jedna z hereacutez ovplyvnenaacutemanicheizmom Tyacutemto slovom sa v taliančineoznačovalikatariTyacutemtotermiacutenomvšakpaacutepežskeacutelistinyoznačovaliokremkaciacuterovajnaacuterodChazarov(Bendefy1939138)Ďalšoumožnosťoujehovyacutekladuokremgreacuteckehoslovakatharosježetermiacutenpo-chaacutedzaz talianskehoslovabdquogazarildquoa slovesabdquogazzerareldquoktoreacuteznamenalokaciacuteralebosodomita(Fudge201366)

14 Vyacuterazom Filištiacutenci sa v stredovekom Uhorsku označovali priacuteslušniacuteci iraacutenskeho etnika Jasov (Marek2006a344)

15 V tejtosuacutevislostibysmemaliupozorniťna tožev suacutečasnosti jestvujuacutenaacutezorynajmaumlv radochdomaacute-cich bosnianskych historikov ktoreacute stredovekeacute bosnianske kresťanstvo nestotožňujuacute s bogomilstvom

Miloš Marek

| 106 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

JeznaacutemeženaacutestupAnjouovcovna uhorskyacutetroacutennebolbezprobleacutemovyacuteHocimalanjouov-skyacutepretendentKarolRoacutebertpodporupaacutepežskejkuacuteriemuselzvaacutedzaťo uhorskuacutekorunuostryacuteboj Uhorskaacute šľachta spočiatku daacutevala prednosť českeacutemu kandidaacutetovi Vaacuteclavovi a po jeho re-zignaacuteciizasabavorskeacutemuvojvodoviOttoviNepomohlaanisnahapaacutepežskeacuteho legaacutetaMikulaacutešaBoccasiniho neskoršiehopaacutepežaBenediktaXIktoreacuteholegaacuteciabolaneuacutespešnaacutePodarilosamulenvyobcovaťz cirkviniektoryacutechsvojichodporcov(budiacutenskychmešťanov)(Marek20167-23)Pravdaopoziacuteciabojovala rovnakyacutemi zbraňamibudiacutensky faraacuterĽudoviacutet ktoryacute sa spolu s rich-taacuteromPetermanoma ďalšiacutemiBudiacutenčanmistavaliprotikandidatuacuterepaacutepežskeacutehochraacutenencaex-komunikoval samotneacutehopaacutepežaa spolu s niacutemajostatnuacuteuhorskuacutecirkevnuacutehierarchiu stojacuza KarolomRoacutebertom(Domanovszky19992482)

Konfliktsariešilv roku1307na provinčnejcirkevnejsynodev Dvorochnad ŽitavouPodľa ostri-homskeacutehoarcibiskupaTomaacutešaktoryacutepredsedalsynoderichtaacuterPetermanMartinSlovaacuteka ďalšiacutebudiacutenskimešťaniaboliexkomunikovaniacutejehopredchodcamielektomGregoromapoštolskyacutemle-gaacutetomMikulaacutešomarcibiskupomMichaloma v tejtoexkomunikaacuteciipretrvaacutevaliuž9 rokovnuacutetiacobyvateľovBudiacutenskehohradupočuacutevaťomšekňazaĽudoviacutetaa jehoexkomunikovanyacutechdruhovktoriacutena tomtomiestepodliehajuacutecom interdiktubez Božejbaacutezneslaacuteviliomšea ineacutebohoslužbyTomaacuteštuacutetoexkomunikaacuteciuv roku1307obnovilna všetkyacutechkňazovktoriacutena danommiestece-lebrovaliomšea miestneobyvateľstvopričomichvyhlaacutesilza kaciacuterova schizmatikovZaacuteroveňvy-zvalvernyacutechkresťanovna zhabaniemajetkutyacutechtoBudiacutenčanovza čoimsľuacutebilodpustenietrestovza hriechy(bdquoremissionempeccatorumldquo)Spoluso svojimikolegamina koncilenitrianskymbisku-pomJaacutenompaumlťkostolskyacutembiskupomPetroma jaacutegerskyacutembiskupomMartinomudelilivšetkyacutemkresťanomktoriacute tyacutechto zatvrdilyacutechkňazov a budiacutenskychmešťanovpremocircžu a zajmuacute ich a ichmajetokzhabuacuteindulgenciuv dĺžkeštyridsiatichdniacute(RDSlI 1980221č 478)Budiacutenskyhradsapodarilopre kraacuteľaKaroladobyťv lete1307pričombudiacutenskimešťaniaMartinSlovaacuteka HermanMorhanboliodsuacutedeniacutena smrťrichtaacuterPetermansizachraacutenilživotuacutetekoma faraacuterĽudoviacuteta ďalšiacuteduchovniacuteskončilisvojživotvo vaumlzeniacuteostrihomskeacutehoarcibiskupa(Maloveckaacute2006 204-205)

Tentopriacutekladnaacutemukazuježeza kaciacuteramohlibyťvyhlaacuteseniacutenielen ľudiastavajuacutecisapro-ti oficiaacutelnemuučeniukatoliacuteckej cirkvi ale aj ľudiaktoriacute sa stavaliproti cirkvi a jej (svetskej)politikevo všeobecnostiNeposlušnosťvočidogmeneomylnosticirkvisanetolerovalaod vzbu-ryvoči cirkevnejautoriteviedlaryacutechlaa priamacestak vyhlaacuteseniuza kaciacuteraa kosuduosobyvyobcovanejz cirkevneacutehospoločenstvaa v tomnajhoršompriacutepadeajodsuacutedeniuna smrť

Akokaciacuterisavšakv stredovekuoznačovaliaj ľudiaktoriacutesapostaviliajprotisvetskejauto-riteNeboli to kaciacuteriv tomuacutezkomzmyseslova teda ľudiaodmietajuacutecioficiaacutelnedogmycirkviakoto poznaacutemednesVernosťautoritaacutemlojalitak vlastneacutemupaacutenovibolav stredovekujednouz najdocircležitejšiacutechcnostiacutea zaacuteroveňpovinnostiacuteJejabsenciasapovažovalaza vaacutežnyprečina hriechZvlaacutešťakišloo vernosťvočipanovniacutekoviktoryacutevlaacutedolz Božejmilostia boltedaBohomvyvo-lenoua paacutepežomprotežovanou svetskouautoritouNajznaacutemejšiacutempriacutekladom jeFeliciaacutenZachktoryacutev roku1330spaacutechalatentaacutetna kraacuteľovskuacuterodinuV dobovejlistinesao ňompiacutesaložebolnaplnenyacutebdquoenormnosťoukaciacuterskejnepraacutevostildquo(CDHVIII31832423č CLXXVII)

Fraticelli

a hereacutezouBosnianskacirkevktoraacutesaodtrhlaod Riacutemav polovici13storočiavrajnevykazovalastopybogomilstvabaprotinemuajbojovalaSamabolapravovernaacutepričomvychaacutedzalaz cyrilo-metodskyacutechtradiacuteciiacutea liturgiev slovanskomjazyku(Pospiacutešil200685-101)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 107 |

V prvyacutechdesaťročiach14storočiasado Uhorskeacutehokraacuteľovstvadostaacutevaliz nemeckyacutechkrajiacutenČiecha z Poľskanaacutezoryv raacutemcifrantiškaacutenskejreholehlaacutesajuacutecemyšlienkuo absoluacutetnejchudobeJežišaKristaa jehoapoštolovTentoideaacutelmalipodľanichnasledovaťajmniacutesiSporo chudoburozdelilrehoľuna dvataacuteboryspirituaacutelovnazyacutevanyacutechajfraticellipresadzujuacutecichhorespome-nutyacutenaacutezor a konventuaacutelovPaacutepež JaacutenXXII saotvorenepostavilprotimyšlienke absoluacutetnejchudobyZa tyacutemuacutečelomvydalniekoľkokonštituacuteciiacutea snažil sapotlačiťmyšlienkuabsoluacutetnejchudobypopulaacuternumedzi františkaacutenmiTaacutesavšakšiacuterilaďalejajdo UhorskaA tak21ok-toacutebra1326nariadilprioroviuhorskejprovinciedominikaacutenovabyzačalinkvizičneacutekonanievočiľuďomktoriacutevystupovaliproti jehokonštituacuteciaacutembdquoQuianonnumquamldquo16bdquoAdconditoremldquo17bdquoCuminternonnullosldquo18a bdquoQuiaquorumdamldquo19a šiacuterilibludya hereacutezunamierenuacuteprotikatoliacutec-kejviereV tyacutechtokonštituacuteciaacutechpaacutepežodmietolviacereacutenaacutezoryo chudobecirkvia označilichza heretickeacutePriormalspolus vybranyacutemičlenmireholeuskutočniťvyšetrovanieľudiacutešiacuteriacichpodobneacutenaacutezoryakoprotiheretikoma potrestaťichv suacutelades kanonickyacutemisankciami(Theiner1860a506-507č 779)Taacutetomyšlienkaapoštolskejchudobysarozšiacuterilanielenmedzičlenmirehole ale ajmedzi ostatnyacutemobyvateľstvom Stala sa nebezpečnyacutemnaacutestrojomohrozujuacutecimsvetskeacutepanstvocirkviPaacutepežpretomuselzakročiťprijatiacutemďalšiacutechopatreniacute

Keďžepodľa jeho slov vraj v Uhorskomkraacuteľovstvenepriatelia kriacuteža zo vzdialenyacutechoblastiacuteNemeckaa Poľskaa zokolityacutechkrajiacutenčastoa skrytonapaacutedajuacuteprostyacutechkatoliacutekovtejtokrajinya snažia sa ichnakaziť a odvraacutetiť od pravej cesty svojimiklamlivyacutemi argumentmi aby sa taacutetobdquochorobaldquoďalejnerozširovalavo svojomdekreacutetez 1februaacutera1327udelilplnuacutemocpre členovdominikaacutenskejprovinciev Uhorskuna zriadenieinkviziacutecieprotikaciacuteromVšetkyacutemktoriacutesazuacute-častniana potieraniacutea likvidovaniacutetakyacutechtoheretikovv ichpevnostiacha hradochudelilindul-genciuuvoľneniaod udeleneacutehopokaacuteniav trvaniacutetrochrokova akbynaacutehodoupri tejtoaktivitezahynuliudelilimindulgenciuuvoľneniaz trestuzo všetkyacutechhriechovz ktoryacutechsavyspovedajuacuteDominikaacutenom zaacuteroveň povolil praacutevona žiadaniemilodarov pre tuacuteto aktivitu Zaacuteroveň vyzvalkraacuteľaKarolauhorskeacuteduchovenstvoostrihomskeacutehoa kaločskeacutehoarcibiskupaa jehosufragaacutenovsvetskyacutech feudaacutelov Šalamuacutena župana z Brašova slavoacutenskeho baacutena Mikča sedmohradskeacutehovojvodu Tomaacuteša valašskeacuteho vojvodu Basaraba a ostatnyacutech uhorskyacutech magnaacutetov na podpo-ru inkviziacutecieproti kaciacuterstvuohrozujuacutecehokrajinu ktoreacute vyšlo z nemeckyacutech a poľskyacutechkrajiacuten(Theiner1860a511-512č 787512-513č 789-790)Zo zoznamuoslovenyacutechadresaacutetovmocircžeme

16 V konštituacuteciiz 26marca1322paacutepežJaacutenXXIIrušiacutetrestyurčeneacutekonštituacutecioujehopredchodcupaacutepežaMikulaacutešaIIIpre tyacutechktoriacutebysastavaliprotiregulemenšiacutechbratov(minoritov)založenyacutechsvaumltyacutemFran-tiškomrespprotidiskusiio ichchudobeZaacuteroveňvšakdodaacutevažetyacutemtozrušeniacutemsanedaacutevapovoleniena toabyniektoprotitejtoregulevystupoval(BullariumFranciscanumV 1898224-225č 464)

17 Konštituacutecia z 8 decembra 1322 sa tyacutekala otaacutezky vlastniacutectva majetku rehole minoritov ktoreacute paacutepežMikulaacutešIIIprevzaldo spraacutevya vlastniacutectvapaacutepežaa RiacutemskejcirkviKeďževšakpodľaslovpaacutepežaJaacutenaXXIIužiacutevaniemajetkubez jehovlastniacutectvajenemožneacutenariadilabyodterazakyacutekoľvekmajetokktoryacutemalv buduacutecnostipriacutesťdo ruacutekbratovminoritov(okremkostolovkaplniekdomovkniacuteha šiatvenovanyacutechBožiemukultu)maliv spraacutevepriamominoriti(BullariumFranciscanumV 1898233-246č 486)

18 Dekreacutetzo 14novembra1322vyhlasujeza omylneacutea kaciacutersketvrdeniektoreacutesav tyacutechčasochvyskytovalov školaacutechžeJežišKristusa jehoapoštolinevlastnilinijakeacutevecijednotlivoa anispoločneTototvrdenietotižodporujeSvaumlteacutemupiacutesmukdesahovoriacutena mnohyacutechmiestachžeKristusa jehoapoštolivlastnilinejakyacutemajetok(veci)(ASVRV76fol2rnVBullariumFranciscanumV 1898256-259č 518)

19 Dekreacutetz 10novembra1324bolprijatyacuteakoreakciana ľudiacutepresadzujuacutecichmyšlienkuKristovejabsoluacutetnejchudobysnažiacichsazrušiťpredchaacutedzajuacutecepaacutepežovekonštituacuteciebdquoAdconditoremcanonumldquoa bdquoQuuminternonnullosldquoPaacutepežvyhlaacutesilosobytvrdiacežeJežišKristusmallenužiacutevaciepraacutevona vecia niesku-točneacutevlastniacuteckepraacutevoza hereacutezua ľudiacutektoriacuteoponovaliprijatyacutempaacutepežskyacutemkonštituacuteciaacutemza vzpurnyacutechrebelovKatoliacuteckejcirkvi(BullariumFranciscanumV 1898271-280č 554)

Miloš Marek

| 108 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

usudzovaťkdevšadesatietokaciacuterskemyšlienkyšiacuteriliVyzeraacuteto na južneacuteoblastiUhorskeacutehokraacute-ľovstvaa Sedmohradsko

O trirokyneskocircr16marca1330paacutepežv listeadresovanomprovinčneacutemuprioroviuhor-skyacutechdominikaacutenovhoopaumltovnepoverilvykonaniacutem inkviziacutecienamierenejproti šiacuteriteľomka-ciacuterskychmyšlienokprichaacutedzajuacutecimz Nemeckaa Poľskaa všeobecnemierenouvyacutezvouzakaacutezalrobiťprekaacutežkyuhorskyacuteminkviziacutetorompri prenasledovaniacutetyacutechtokaciacuterov(Theiner1860a527č 815)20

V rovnakom čase paacutepež JaacutenXXII reagoval aj na šiacuterenie ineacuteho druhu kaciacuterstva v južnyacutechčastiachUhorskeacutehokraacuteľovstvaa naBalkaacuteneV dekreacutetez 1februaacutera1327nariadiltomuisteacutemuprioroviabyprostredniacutectvomsvojichľudiacutepo Uhorskomkraacuteľovstvehlaacutesalkrižiackuvyacutepravupro-tivšetkyacutemobyvateľomSedmohradskaBosnya SlavoacuteniektoriacutevrajbolihereticiTyacutemktoriacute sapodujmuacutena vykoreneniekaciacuterovposkytolpraacutevomocna udelenie indulgenciektoraacutesazvyknedaacutevaťuacutečastniacutekomkrižiackejvyacutepravydo Svaumltejzeme(Theiner1859513č 791)V tomtopriacutepadepredpokladaacutemežeišloopaumlťo bogomilov

BogomilskuacutehereacutezusakatoliacuteckejcirkvinedarilovykoreniťJužneacutečastiUhorskeacutehokraacuteľovstvaodolaacutevali tlakuzo stranyvtedajšiacutechduchovnyacutechi svetskyacutechautoriacutetNevyberaveacuteformyobraca-niana katoliacuteckuvieruprostredniacutectvominkviziacuteciemaliskocircropačnyacuteefektSvedčiacuteo tomsťažnosťministra slavoacutenskejprovincieminoritova inkviziacutetorakaciacuterstvav jednejosobeďalejgvardiaacutenaa ostanyacutechmniacutechovzo Zadarskeacutehokonventuktoruacutev roku1308adresovaliapoštolskeacutemulegaacutetoviGentilisoviVeľmiichpobuacuterilainzultaacuteciazo stranyzadarskyacutechkňazovMarinaa ŠimonadiakonaGrisogonaa subdiakonaPetraTiacutetobdquosynoviazatratenialdquoakoichminoritioznačilispolus ďalšiacutemibdquosynminepraacutevostildquoinzultovaliinkviziacutetoraa niekoľkoinyacutechbratovminoritovZauacutetočilina nichso zbraňamia kameňminiekoľkyacutechzbilido krvia niekoľkyacutechdokoncazabiliLegaacutetGentilispre-tonariadilninskeacutemubiskupoviabyprevinilcovvyobcovalcirkvi(MVHI2188553-54č 26)Je škodažesaminoritinezmienilivo svojejsťažnostio docircvodepre ktoryacutesaichspolubratiastaliobeťamiuacutetokuzadarskyacutechobyvateľov

NariadeniacutempaacutepežaJaacutenaXXIIz 1februaacutera1327sav bojiprotikaciacuteromdostalidominikaacutenis františkaacutenmi(minoritmi)do konfliktuVeďužpaacutepežMikulaacutešIVv roku1291špeciaacutelnoulis-tinoupoverilpraacuteveminoritovinkvizičnoučinnosťouv Bosnea potomajpaacutepežBenediktVIIIv roku1298poverilminoritovinkviziacuteciouv Slavoacuteniia udelilpraacutevozvoliťsidvochz tohtoraacuteduktoriacutemalivykonaacutevaťinkviziacuteciuv oblastiSrbskaRaškyDalmaacutecieChorvaacutetskaBosnya Istriea nauacutezemiacutearcidieceacutezDračAntivariDubrovniacutekSplita Zadara dieceacutezv provinciiSlavoacutenia(Theiner1859378č 611381č 614)

Uhorskiacuteminoritisatyacutemciacutetilipoškodeniacutea takpaacutepež1juacutela1327na sťažnosťinkviziacutetorakaciacuter-skejnepraacutevostiv provinciiSlavoacuteniaa vkniežatstveBosnaFabiaacutenaz reholeminoritovzrušilsvojepredchaacutedzajuacutecepovereniev prospechdominikaacutenovktoryacutemzaacuteroveňnariadil aby sanemiešalido praacutevomociktoruacutepaacutepeža jehopredchodcoviaužpredtyacutemudeliliminoritomvo veciachin-kviziacuteciena spomenutomuacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľaKarolasuacutečasnenapomenulabyspomenuteacutemuFabiaacutenovia jehobratompri vykonaacutevaniacuteinkviziacutecieposkytovalpodporua ochranu(Theiner1859514-516č 794-795)

Napriekvšemožneacutemuuacutesiliu riacutemskejkuacuterie sanepodarilo v Bosnepotlačiťmyšlienkybogo-milstvaApoštolskyacutestolecsasnažilajprostredniacutectvomvojenskyacutechakciiacuteuhorskyacutechpanovniacutekov

20 Paacutepež1apriacutela1327oznaacutemilhniezdenskeacutemuarcibiskupovia jehosufragaacutenomďalejbiskupoviz Kaminaa poľskeacutemukraacuteľoviVladislavovižepovažovalza nutneacuteprijaťopatreniaprotikaciacuterstvuprenikajuacutecemudo krajinyz Nemeckaa ČiechPretoudelilpoľskejdominikaacutenskejprovinciiplnuacutemocna zriadenieinkvi-ziacutecieprotikaciacuteroma uvedenyacutechadresaacutetovpožiadalo jejpodporu(Theiner1860b297-298č 380Haupt189028)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 109 |

z roduAnjouovcovo obraacutetenietamojšiehoobyvateľstvaaletietosnahyneboliuacutespešneacuteAjv 14storočiacutetuprevažovalobogomilstvoa toaždo osmanskejokupaacutecietejtooblastiPaacutepežJaacutenXXIIv roku1332udelilkraacuteľoviKarolovia jehovojskupovoleniejesťmaumlsokeďvytiahnedo bojaprotischizmatikomkaciacuteroma neveriacimajv časekeďjepožiacutevaniemaumlsazakaacutezaneacutecirkevnyacutemikaacute-nonmialeboobyčajom(Theiner1859588-589č 871)V roku1340zasapaacutepežBenediktXIIpovzbudzoval kraacuteľaKarola aby všetkyacutemimožnyacutemi spocircsobmipomaacutehal bosnianskemubaacutenoviabymoholvykoreniťz Bosnybdquostaruacutenaacutekazukaciacuterskejnepraacutevostildquo(CDHVIII41832448-449č CCXXX)

V bojiprotikaciacuteromv Bosnea okolityacutechkrajinaacutechpokračovalKarolovsynkraacuteľĽudoviacutetIV tejtoaktivitevšaknešloleno naacuteboženskeacutemotiacutevyaleajo politikuĽudoviacutetchcelrozšiacuteriťsvojmocenskyacute vplyvna Balkaacutene S tyacutemtouacutečelomuzavrelmanželstvo s dceacuteroubosnianskehobaacutenaŠtefanaKotromanićaAlžbetouV roku1356požiadalpaacutepežaInocentaVIabymudovolilusku-točniťkriacutežovuacutevyacutepravuprotikaciacuteroma schizmatikomv Srbskua v oblastiOzoraNebolato všakjehoprvaacutevojenskaacuteakciaprotisusednyacutemnaacuterodomnevyznaacutevajuacutecimkatoliacuteckuvieruEštev roku1357paacutepežInocentVIprenechalkraacuteľoviĽudoviacutetovina trirokypriacutejemz desiatkovz UhorskaKompenzovalmutakjehonaacutekladyktoreacutemalvo vojnaacutechnielenprotisrbskyacutemheretikoma schiz-matikomaleajprotitataacuterskymuctievačomidolova neveriacimLitovčanoma Rusomakooznačiltietonaacuterodyvo svojomlisteriacutemskypontifik(JakoacuteIII2008334č 942)Ľudoviacutetnapokonusku-točnildo Bosnydvevyacutepravyjednuv roku1359a druhuacutev roku1363Na tejtovyacutepravestratilsvojudvojituacutepečaťa v docircsledkutohopotommuselvšetkysvojelistinyktoreacutebolispečateneacutetoutope-čaťoupotvrdiťpečaťounovou(Theiner1860a24-25č 39Kristoacute1988151)Vyacutesledkomvyacutepravbolobohapusteacuteplieneniea vraždenieobyvateľstvaVojenskaacuteaktivitauhorskeacutehokraacuteľana Balkaacuteneoslabilasilutyacutechtokrajiacutenv ichobrannombojiprotiosmanskyacutemTurkom

Bojprotikaciacuteromschizmatikomčineveriacimpohanombolpre paacutepežskuacutekuacuteriurovnakodocirc-ležityacuteDocircsledkytohtopostojabolipre kresťanovv juhovyacutechodnejEuroacutepefataacutelneEštev roku1391udelilpaacutepežBonifaacutecIXkraacuteľoviŽigmundovia jehovojakomodpustky(MVHI3178č 203)akeacutesaudeľovaliľuďomiduacutecimna obranuSvaumltejzemePaacutepežtakchcelŽigmundapodporiťa vyzvaťk obraneUhorskeacutehokraacuteľovstvaDalmaacuteciea susednyacutechkrajiacutenvystavenyacutechčastyacutemvpaacutedomTurkovmanichejcova kaciacuterovktoriacutesatietokrajinypokuacutešalipodriadiťAjz tohtodokladuvidieťžeos-manskiacuteTurcivyužiacutevalimiestneobyvateľstvovo svojejarmaacutedeAkosmeužpovedalibogomilstvoprevlaacutedalov Bosneaždo čiasosmanskejokupaacutecie21

ValdeacutenciOdkonca14storočiasado UhorskeacutehokraacuteľovstvanajmaumljehozaacutepadnejčastidostaacutevajuacutemyšlienkyvaldeacutenskehohnutiaŠiacuterilisaz priľahleacutehoRakuacuteskaa Moravya ujalisapredovšetkyacutemv mestskomprostrediacutemedzi drobnyacutemmeštianstvom najmauml remeselniacutekmi Valdeacutenci označeniacute podľa PierraValdesa(cca1140-cca1205)bohateacutehoobchodniacutekaz Lyonuktoryacutehlaacutesalnaacutevratk prvotnejapoš-tolskejchudobeslovamibdquoNiktonemocircžesluacutežiťdvompaacutenomBohua mamoneldquoodmietaliviacereacutekatoliacuteckedogmyakoočistecodpustkyuacutectusvaumltyacutecha transubstanciaacuteciu(učeniežepri omšovejobetidochaacutedzak premenechlebaa viacutenana praveacuteteloa krvJežišaKrista)V prameňochsaoznačo-valipodľapocircvoduichzakladateľaajakobdquochudobniacutez Lyonuldquo(bdquopauperesdeLugdunoldquo)Valdeacutencisačasomrozšiacuterilitakmerpo celejzaacutepadnejEuroacutepe(vŠpanielskuFrancuacutezskusevernomTaliansku

21 V roku1431označilidubrovniacuteckimešťaniabosnianskehoveľkovojvoduRadoslavaPavlovićaza perfiacuted-nehopatareacutenskehokaciacuteraktoryacutena nichdennedoraacutežaa prosilicisaacuteraŽigmundaabys niacutemneuzatvaacuteralžiadnespojenectvo(GelcichndashThaloacuteczy1887355č 222)

Miloš Marek

| 110 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

ŠvajčiarskuNemeckuRakuacuteskua vČechaacutech) Ichučeniebolopo prvyacutekraacutetodsuacutedeneacutena veron-skomkoncilev roku1184po ktorompaacutepežLuciusIIIvydalznaacutemubulubdquoAdabolendamldquona-mierenuacuteprotikaciacuterom(Mansi1778vol22488PL20118551297-1300č 171VragašetalII363Molnaacuter1991)Napriektomusavaldenskeacutehnutiešiacuteriloďaleja nachaacutedzaloďalšiacutechstuacutepencovNenadarmosadobovyacuteautornechalv roku1260počuťžebdquoferenullaestterrain quahaecsectanonsitldquo(Haupt189019)

Užv 13storočiacutepocircsobilivaldeacutenciv desiatkachdediacutensusedneacutehoRakuacuteskaObjektomprena-sledovaniainkviziacuteciesastalipo svojomprezradeniacutev 60rokochtohtostoročiav docircsledkuvizi-taacuteciepasovskejdieceacutezynariadenejčeskyacutemkraacuteľomPřemyslomOtakaromIIPodľakronikaacuterskejspraacutevytzvpasovskeacutehoAnonymaktoryacutesavtedyosobnezuacutečastnilna prenasledovaniacutevaldeacutencovbolokoloroku1260istyacuteheresiarchatedaarcikaciacuterHeremeisterpopravenyacute(upaacutelenyacute)v lokalitebdquoThewinldquo čo je podľa všetkeacutehomestečkoDeviacuten ležiace na hraniciach s Rakuacuteskom (Schneider198198Hammann1971434-435438Haupt189078)22

Ďalšiacutepohonna valdeacutencovv Rakuacuteskua v susednyacutechkrajinaacutechsazačalv 90rokoch14storo-čiaV septembri1391zatkliinkviziacutetoriv Rakuacuteskuviaceryacutechvaldeacutenskyacutechkazateľovz rocircznychkra-jiacutenmedzinimiajGotfriedašvecaz Uhorska(bdquoGotfridusdeUngariasutorldquo)a Šimonazo Skalicev Uhorskupodľaremeslakrajčiacutera(bdquoSymondeGalitzdeUngariaexartificiosartorldquo)Inkvizičneacuteaktyichoznačujuacuteakobdquospraacutevcovsektyvaldencovldquo(Doumlllinger1890367Holinka1926344-345Holinka1929124-125)Skončilina hranici

Inkviziacutetori pri vyšetrovaniacute valdeacutencov postupovali podľa vopred vypracovaneacuteho vzorcapri ktoromzisťovaliajvieroučneacuteprinciacutepytejtosektya spocircsobichživota23Dozvedelisatako roz-dielochktoryacutemisavaldeacutenciodlišovaliod kresťanovDokladuvaacutedzatietou valdeacutencovspovedaliveriacichajtiacutektoriacutenebolina topovereniacutecirkvouichkazateliakaacutezalina tajnyacutecha suacutekromnyacutechmiestachvaldeacutenciodmietaliočistecpričomtvrdiližesuacutelendvecestypre každeacutehočlovekajednavediedo nebaa druhaacutedo peklaodmietaliajzvoneniezvonovvigiacutelieomšealmužnya akeacutekoľvekcirkevneacutebohoslužbyalebomodlitbyza zosnulyacutech

Pokiaľ ide o ich obyčaje a spocircsob života inkviziacutetori zistili že valdeacutenci ak neboli niekdena cestealebonemaliťažkuacutepraacutecusapostilitrialeboštyrikraacutetdo tyacuteždňao chlebea vodeRobilito vrajpred ichpodriadenyacutemiabysaimzdalisvaumltejšiacuteModlilisasedemkraacutetcezdeňIchstaršiacutezačalmodlitbua odriekaljudlhšiealebokratšiepodľatohoakosamuto pozdaacutevaloa ostatniacutehov modlitbenasledovaliObliekalisado lacnyacutechšiata kamkoľveksavybraliišlipo dvochstaršiacutes mladšiacutemV rečiboliopatrniacutevyhyacutebali saklamstvupriacutesahea akyacutemkoľvek škaredyacutemslovaacutemSvojichpodriadenyacutechučilitomuisteacutemuV prevažnejmiereto bolianalfabetia nevzdelanciĽudiacutena veduacutecepoziacuteciev cirkvivyberalitakyacutemtospocircsobomkeďichstaršiacutepovažovalinejakeacutehomladiacutekanarodeneacutehov sektealebozvedeneacutehodo sektyza počestneacutehoa mravneacutehonehľadelina tokoho

22 HeremeisterbolzamestnaniacutembdquocirothecariusldquotedarukavičkaacuterMožnototojehozamestnanieuacutezkosuacutevisiacutes valdenskouvierouPriacutevržnecivaldenstvav severnomTalianskuvyznaacutevali telesnuacutea duchovnuacutečistotuIch predstavenyacute(perfectus)sanesmeldotyacutekaťhriešnycha nečistyacutechTakistoaničlovekktoryacutepred smrťoudostal sviatosťbdquoconsolamentumldquosanemalnikohodotyacutekaťa praacuteve taksaniktonemaldotyacutekaťani jeho(Hammann1971435)

23 Jeden takyacuteto manuaacutel vypracoval v roku 1321znaacutemy francuacutezsky inkviziacutetor dominikaacuten Bernard GuiVo svojomdielebdquoTractatusdepracticaofficiiinquistionisldquoalebobdquoPracticainquisitionishereticepravitatisldquovymenovalnajznaacutemejšiehereacutezytejdobya stanovilpravidlaacutea postupinkvizičneacutehokonaniapre jednotliveacutedruhykaciacuterstievspocircsobpredvolaniavypočuacutevaniašpeciaacutelneotaacutezkyktoreacutesamaliheretikomklaacutesťzaacutesadyktoreacutesamaliuplatniťna prekonanieichbdquoprefiacutekanostia zlomyseľnostildquoformulyexkomunikaacutecieTrestommohlobyťvaumlzenieviditeľneacuteoznačeniehanbyna tele(šataacutech)povinnosťvykonaniapuacutetepeňažnaacutepokutazhabaniemajetkuzničenieobydliaManuaacutelbolinšpiratiacutevnoupriacuteručkouktorousariadiliinkvizičneacutekona-niav 14storočiacute(Douais1886WakefieldndashEvans1991373-445)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 111 |

to bolsynaleboakeacuteremesloovlaacutedala praacutevetohosizvoliliza buduacutecehomajstraVtedyhodaliniektoreacutemuz majstrovktoryacutehoviedolz krajado krajaa z miestana miestoasijeden-dvarokyPotomhopriviedoldo ichradyalebokapitulyktoraacutesakonalana trhochveľkyacutechmiestkdesazvy-kolzhromaždiťveľkyacutepočetľudiacutea taksatammohliľahšieutajiťTamhopredviedlipred majstrova spyacutetalisahočijespokojnyacuteso svojimživotoma čichcebyťjedenz ichbratovKeďodpovedalžeaacutenovošlis niacutemdo jednejizbyalebona ineacutemiestokdebolizavretiacutevšetcimajstria druhoviatejtosektyPo vyspovedaniacutesazo všetkyacutechhriechovjedneacutemuz nichvtedyvzdelanejšiacutez majstrovvyložilniektoruacutezo sviatostiacutea zosiedmichčlaacutenkovvieryv ktoreacuteveriliPotomsahospyacutetalčiv neveriacuteAkodpovedalžeaacutenopotommurozkaacutezalabyichveriacimsľuacutebildodržiavaťčistotuaždo smrtiOdpovedalžeto buderobiťpokiaľlenbudemocirccťs pomocouBožoua pokiaľmuto dovoliacuteľudskaacutekrehkosťĎalejsľuacutebilžeužviacnebudežiťz praacutecesvojichruacutekaleaždo smrtiibaz almužiena žebezpodmienečnepocircjdedo akejkoľvekkrajinybudeposlanyacutenechužto budebliacutezkoaleboďalekoSľuacutebiltiežžeodterazbudedocircverovaťsvojimrodičoma všetkyacutempriacutebuznyacutemtakakoktoryacutemkoľvekinyacutemľuďomĎalejžesanebudez akeacutehokoľveknebezpečenstvavyslobodzovaťfalošnoupriacutesahouPotomčos tyacutemtovšetkyacutemsuacutehlasila zaviazalsato dodržiavaťpokľakolsina zema majstristaršiacutemuna hlavupoložilirukua tyacutemtouacutekonommuudelilipraacutevomocspovedaťsvojichpodriadenyacutecha robiťvšetkočo s tyacutemsuacutevisiacuteNapokonsazdvihola vidiacmajstrovstaacuteťv radepristuacutepilku každeacute-muz nicha objalhoa každyacutez nichmupovedalbdquoDobresiprišieldobryacutebratterazsiordinovanyacutev našejviereakomajsterapoštolovTakmerkaždyacuterokna svojichzhromaždeniachzvykolmeniťichosadenstvoabynebolispoznaniacutekresťanmia niktoz nichnezostaacutevalvo svojommajstrovstvena jednommiestedlhšieakojeden-dvaroky(Doumlllinger1890367-368)

Uvedeneacuteinformaacuteciektoreacuteziacuteskaliinkviziacutetoripri vyacutesluchuzadržanyacutechvaldeacutencovodhaľujuacuteži-votneacutezaacutesadyobyčajea rituaacutelypriacutevržencovtejtosektyichsnahuo životv chudobev duchovnomživotedocircrazna pravidelneacutemodlitby spovedečipocircstďalej ichkazateľskuacutečinnosť keďchodilipo krajiz miestana miestoa zaacuteroveňajsnahuo utajeniePodľainformaacuteciiacuteziacuteskanyacutechpri vyacutekoneinkviziacuteciezisťujemeže ichpredstaveniacutesanazyacutevalimajstri (bdquomagistrildquo)aleboapoštolik vyššejhierarchiitejtocirkvipatriliajstaršiacute(bdquosenioresldquo)a bratia(bdquofratresldquo)O zaacuteležitostiachsektyroz-hodovalizhromaždenia(bdquoconsilialdquo)ktoreacutesakonaliv časochlokaacutelnychtrhovZ dokladusatieždozvedaacutemeo spocircsobevoľbynoveacutehoadeptana majstrovstvoa jehopovinnostiachKeďže saajvaldeacutenskyacutemajster oddal absoluacutetnej chudobena spocircsob apoštolov žil len z almužienZaacuteroveňvyznaacutevaluacuteplnuacuteposlušnosťrozhodnutiampredstavenyacutechsektykeďakceptovalmožnosťžebudeposlanyacutekvocirclišiacutereniuučeniaajdo vzdialenyacutechkrajiacutenDocircležiteacutepre valdeacutencovboloajtoabysvojiacutemspraacutevaniacutema zovňajškomdaacutevalipriacutekladsvojmuokoliu

Ďalšou lokalitou spojenou s priacutetomnosťou stuacutepencov sekty valdencov bolaTrnavaTu bolav roku1400pod vedeniacutemnemeckeacutehoprovinciaacutelacelestiacutenovzriadenaacuteinkviziacuteciaprotivaldeacutencomPred jejtribunaacutelbolopredvolanyacutechmnohojednotlivcovktoriacutesaoznačovalimedziseboupo ne-meckybdquokundenldquoalebopo latinskybdquonotildquotedaznaacutemiInformaacutecieo celejzaacuteležitostimaacutemez jedneacute-ho latinskeacutehokoacutedexuz 15storočiaktoryacutejeuloženyacutev českejNaacuterodnejknižniciv Klementiacutene24V tomtokoacutedexesaakosuacutečasť jehopocircvodnejvaumlzbyzachovalalistinadatovanaacute11septembra1400ktoruacutev Trnavevydalidvajainkviziacutetoriustanoveniacutepre ostrihomskuacuteprovinciuPeternemeckyacutepro-vinciaacutelcelestiacutenov25a pražskyacutekňazMartinV nejpod hrozbouexkomunikaacutecienariaďujuacutetrnavskeacute-

24 Rukopis je uloženyacute v Oddeleniacute rukopisov a staryacutech tlačiacuteNaacuterodniacute knihovnyČR so signatuacuterouXH7Pocircvodnepatrilcelestiacutenomz Ojviacutenav Čechaacutechktoriacuteuacuteradneacuteaktyinkviziacutetorovpoužiliakovaumlzbukoacutedexu(Truhlaacuteř1903198)

25 InkviziacutetorPeterZwickerpochaacutedzalz vyacutechodneacutehoPruskaBolčlenomraacuteducelestiacutenovprioromklaacuteštorav českomOjviacutenea provinciaacutelomcelejnemeckejprovincietejtoreholeV roku1390bolmenovanyacuteza in-kviziacutetora kaciacuterstvaprevažne v nemeckyhovoriacich krajinaacutech (PomoranskoHorneacute a DolneacuteRakuacutesko

Miloš Marek

| 112 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

murichtaacuteroviabynavštiacutevilElzuzo Šamoriacutena(bdquoSawmmeryensemldquo)a jejnevlastneacutehosynaHenselajejnaacutejomniacutekaKunelaPreymfridla (bdquoPreymfridlyensemldquo)Pavla sluhu ()Wewera syna JekelaPreweraz Holkendorfua matkuMichalaSlyn()a všetkyacutechostatnyacutechz farnostiktoriacutesamedzisebouoznačovalivyacuterazomznaacutemi(bdquoKundenldquo)osobnev ichdomochakbyk nimmalbezpečnyacutepriacutestupa aknie takv kostolepred veriacimiby ichpredvolalpred inkviziacutetorovabysazodpo-vedaliz určityacutechveciacutena ktoreacutesaichchcelispyacutetať(Truhlaacuteř1903196-198Hammann1971436Šimončič ndashWatzka198947)

Okrem tejto listinyobsahovala vaumlzbakoacutedexu aj viacerouacutestrižkov inkvizičnyacutechprotokolovz ktoryacutechsadozvedaacutemesiacuteceuacutetržkovitoalecelkomjasnežeišloo valdeacutencovktoriacutevyznaacutevalirov-nakeacuteprinciacutepyvieryakyacutechsapridržiavalivaldeacutenciv inyacutechčastiachEuroacutepyJednaz vyšetrovanyacutechžienodpovedalažebdquoboliz valdeacutenskejsektyžepochaacutedzalaz Aspachuv RakuacuteskujejotecsavolalKonraacutedNepeka matkaKatrinPocircvodneneboliv sektepriviedoljudo nejistyacuteOrtelaleboOrtolfa povedaljejžebymalaiacutesťza heresiarchom(arcikaciacuterom)pretožejelepšievyznaťhriechyjemuako(katoliacuteckym)kňazomPrvyacutekraacutetsavyspovedalau vodcukaciacuterovasipred 30rokmiTenjejnariadilabyakopokaacutenieza hriechyodriekalapaumlťdesiatkraacutetOtčenaacutešv nedeľustokraacutetpričom savocircbecnemalamodliťmodlitbuZdravasrsquoMaacuteriaPovedalže(valdeacutenski)bratianiesuacutekňazialemajuacutemocdanuacuteod Bohaakoapoštolia lepšiepre ňubudeakjejdajuacuterozhrešenieoniakokňazildquoV ďalšomuacutestrižkusadozvedaacutemeniektoreacutezaacutesadyvieryvaldeacutencovbdquoVeriliibav Bohaa nievo svauml-tyacutechčiPannuMaacuteriualeboočistecldquoNa ďalšomkuacuteskunaacutejdemetvrdeniežebdquoNemožnoprisahaťbez toho aby sa tyacutem spaacutechal hriech Indulgencie (odpustky) a exkomunikaacutecie nemajuacute nijakuacutemocldquoNapokonjednaz vyšetrovanyacutechvyznalažejevernaacutesvojejvierea radšejzomriev sekteakobysamalaobraacutetiťna katoliacuteckuvierupričomkatoliacutekovoznačovalatermiacutenombdquodyvremdenldquotedacudziacute(Truhlaacuteř1903197)

Z informaacuteciiacutecitovanejlistinya uacutetržkovinkvizičneacutehoprotokolusadozvedaacutemeževaldeacutencisadostalido Trnavyz Rakuacuteskačonijakoneprekvapujekeďžes RakuacuteskommalaTrnavačuleacuteob-chodneacutestykya z Rakuacuteskapochaacutedzalomnohonemeckyacutechhostiacuteusadenyacutechv dedinaacutecha mesteč-kaacutechjuhozaacutepadneacutehoSlovenskaStojiacuteza zmienkužejednaz valdeacutenskyacutechveriacichžijuacutecav Trnavepochaacutedzalaz Aspachuvlastnez Anzbachuv DolnomRakuacuteskukdesapodľasvedectvatzvpa-sovskeacutehoAnonymaktoryacutepiacutesalsvojedieloO sektemanichejcovniekedyv rokoch1260ndash1262pripomiacutenaexistenciavaldeacutenskeacutehobiskupaa valdeacutenskejškoly(Patschovsky1981651)O priacutetom-nostivaldeacutencovv inyacutechmestaacutechzaacutepadneacutehoUhorskasvedčianiektoreacuterozsudkyvydaneacuteprotinimv BudiacuteneRaacutebea ŠoproniAjv tomtopriacutepadeišlozvaumlčšao lokalitys prevažujuacutecimnemeckyacutemmeštianskymelementom(Haupt18901778)

Celkom podrobneacute a zaujiacutemaveacute informaacutecie maacuteme o postupe inkviziacutecie proti valdeacutencomv ŠoproniV roku1401dostalidvajainkviziacutetoriPeternemeckyacuteprovinciaacutelcelestiacutenova pražskyacutekňazz kostolaPannyMaacuteriepred TyacutenomMartinplnuacutemocna začatieinkvizičneacutehokonaniapro-tivaldeacutencomna uacutezemiacuteostrihomskejprovinciea osobitne raacutebskejdieceacutezyIšlotedao tieisteacuteoso-byktoreacuteviedliinkvizičnyacutetribunaacutelv TrnaveZ ichčinnostisanaacutemzachovalinkvizičnyacuterozsudokSpomiacutenaniacute inkviziacutetori ho slaacutevnostne vyhlaacutesili 9 januaacutera 1401 v šopronskom farskomkostoleza priacutetomnostimnohyacutechľudiacutektoriacutesatamzhromaždiliakona predstaveniacutenejakeacutehoatraktiacutev-nehodivadla (bdquospectaculumldquo)Vyšetrovaniacutemsa zistilo žek sektevaldencovpatriloveľa ľudiacutemužovi žienAkotvrdilspomenutyacuteinkviziacutetorbdquopridalisak arcikaciacuteromvaldeacutenskejsektykto-ryacutechpovažovaliza dobryacutechľudiacutea zaacutestupcovKristovyacutechapoštolovnonieza vysvaumltenyacutechkňazovPriznalisaženeuctievalianiPannuMaacuteriuaniostatnyacutechsvaumltyacutechnemodlilisak nima nevzyacutevaliichpomoca ochranuneverilianina očisteca neuznaacutevalianimodlitbuza zosnulyacutechveriacich

a zaacutepadnaacutečasťUhorska)Tentouacuteradvykonaacutevalaždo svojejsmrtiv roku1403Vďakajehočinnostisapodarilovaldenskeacutehnutiev Rakuacuteskuvykoreniť(Haupt189057)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 113 |

a suacutehlasilis mnohyacutemimylnyacutemia kaciacuterskymimyšlienkamizavrhnutyacutemia odsuacutedenyacutemisvaumltouRiacutemskoucirkvouPrichaacutedzalina zhromaždeniavaldeacutenskychkazateľova pozyacutevaliichk sebedo-movnapriektomužev kostolesaimfaraacuteria iniacuteortodoxniacutekazateliasnažilivyvraacutetiťichzvraacuteteneacutedogmyldquoPravdakeďichinkvizičnyacutetribunaacutelv mesteodhalilsvetskaacutemocuvaumlznilaa hroziloimnebezpečenstvožebuduacuteodsuacutedeniacutena trestsmrtiakokaciacuteriboliprinuacuteteniacutepriznaťsak hereacutezea žiadaťo naacutevratdo katoliacuteckejcirkviMuselisavšaknajprvverejnea priacutesahouzrieknuťvšetkyacutechdogiemhlaacutesanyacutech valdeacutencamiAž potom ich inkviziacutetori zbavili ťarchy exkomunikaacutecie ktoruacutenad nimipredtyacutemvyhlaacutesiliAkotrestza tožesvojiacutempočiacutenaniacutemzhrešiliprotiBohua katoliacuteckejcirkviodsuacutediliAnnuvdovupo JakuboviBeratungsgotoviz Guumlssinguspolus ďalšiacutemivaldeacutenca-mina verejneacutepokaacutenieNariadiliabysavšetkyichšatyvpreduajvzadunatreliznakommodreacutehokriacutežaTentokriacutežmalinosiťna verejnostinielenv mestealekdekoľvekbysadostali26Muselisatridsaťnasledujuacutecichdniacutezuacutečastňovaťspoločnena omšiachv tamojšiacutechkostolocha v ichstredepokľaknuacuteťa pomodliťsapaumltnaacutesťkraacutetmodlitbuPaacutenaOtčenaacutešZdravasrsquoMaacuteriaa Vyznanievierys docircrazomna pasaacutežbdquosvaumltuacutekatoliacuteckucirkeva spoločenstvosvaumltyacutechldquov ktorejzhrešiliĎalejsamu-selipomodliťtrimodlitbyOtčenaacuteša ZdravasrsquoMaacuteriaza zomrelyacutechInkviziacutetoriďalejnariadiliabybolivšetkydomyktoreacutesluacutežilivaldeacutencomna zhromaždeniazbuacuteraneacutea nikdyviacnebolinanovopostaveneacuteMalisatakstaťnavekyzhromaždiskomnečistotykeďžepredtyacutemboliuacutetočiskomka-ciacuterovVšetkycintoriacutenyna ktoryacutechbolipochovaniacutevaldeacutencimalibyťbiskupomodsvaumlteneacutea ichmŕtvolyvykopaneacutez hrobov ichkostina znakvečneacutehozatratenia spaacuteleneacutea cintoriacutenynanovoposvaumlteneacute(ZsOII1195694-95č 809Haupt189078-79114-116)

Akovidnoinkviziacutetoripocircsobiaciv Šopronia pravdepodobneajv Trnavenikohoz miestnychvaldeacutencovneodsuacutedilimatrestsmrtiJemožneacutežena obvinenyacutechpocircsobilaodstrašujuacutecopovesťktoraacutesprevaacutedzalainkviziacutetoraPetraZwickeraz jehopocircsobeniav Rakuacuteskukdeskončilomnohopriacutevržencovvaldeacutenskejsektyna hraniciDocircležiteacutevšakboloabysapriznalia priacutesahousazrieklisvojejhereacutezyV tomtopriacutepadebolopre nichnajrozšiacuterenejšiacutemtrestomokrempokaacuteniavo formemodlitiebajnosenieznakumodreacutehokriacutežana svojomodeveakoznakuhanbyJedinev priacutepadežeupadlido recidiacutevya znovusavraacutetilik hereacutezeužnastupovalidrastickejšietrestyakonapriacutekladuacutederypruacutetomalebopošliapanieveriacimipri vstupedo kostolarespektiacuteveodovzdaniedo ruacuteksvetskejmocina vykonanieexekuacuteciev priacutepadežebyneodvolalisvojebludya neučinilipokaacutenie(Haupt1890117-124)

HusitiKoncomtohtostoročiaa predovšetkyacutemzačiatkom15storočiasastretaacutevame v zaacutepadnejEuroacutepea ajv Uhorskus novyacutemtypomhereacutezyktorejpriacutevržencisanazyacutevaliviklefovci(latwiklefistae)a naktoryacutechnadviazalaneskoršiareformaacuteciaIchhlavnyacutemideovyacutemprameňombolimyšlienkyanglickeacuteho kazateľa a reformaacutetora JaacutenaViklefa (cca 1330 ndash 1384)Viklef pocircsobil akomajsterna univerzitev OxfordeKritizovalcirkevautoritupaacutepežarehoľnyacuteživotuacutectusvaumltyacutecha transub-stanciaacuteciuViklefovoučenieboloodsuacutedeneacutena Kostnickomkoncilev roku1415a saacutemViklefbolnuacutetenyacuteodvolaťsvojeučenieakokaciacuterskebludy(Kaňaacutek1973)Napriektomujehomyšlienkymaliveľkyacutevplyvna husitov

IchideovyacutevodcaJanHuspocircsobiltakistona univerziteBoluniverzitnyacutemmajstromv Prahekdemalmožnosťšiacuteriť svojeučeniektoreacuteodmietalonaacuteukucirkvio sviatostiachkultesvaumltyacutech

26 Annuktoruacutedo sektyvaldencovpriviedoljejmanžela v sektevytrvaladvanaacutesťrokovinkviziacutetoriodsuacutedilina dvarokypokaacuteniav odeveoznačenommodryacutemkriacutežomĎalšianemenovanaacutekaciacuterkaktoraacutebolame-dzi valdencami26rokovsamalakajaťtrirokyOstatniacutektoriacuteboliv hereacutezeroksamalikajaťjedenmesiac(Haupt1890116)

Miloš Marek

| 114 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

relikviaacutecha odpustkochHussatiežstavalprotivieroučnejautoritecirkvi(Šmahel2013)Jehoučenieodsuacutediliužna teologickejfakulteKarlovejuniverzityv roku1413PriacutevrženciHusovyacutechmyšlienoksas nimidostalido kontaktupočasštuacutediana pražskejuniverziteReformnyacutemkaacutezaniacutemJaacutenaHusaboliovplyvneniacutemnohiacutetamojšiacuteštudentipochaacutedzajuacuteciz UhorskeacutehokraacuteľovstvaPo skon-čeniacuteštuacutediiacutesavracalidomova prinaacutešaliso sebouajhusitskeacutenaacuteukyktoreacutesapotomstalizdrojomprobleacutemovkeďžebolipovažovaneacuteza kaciacuterstvoPretov juacuteli1418paacutepežMartinVustanovilJaacutenakardinaacutelas titulomsvaumlteacutehoSixtaza paacutepežskeacuteholegaacutetaa vyslalhodo Uhorskeacutehoa Českeacutehokraacute-ľovstvaa okolityacutechkrajiacutenkdevrajmyslea srdciamnohyacutechkresťanovzviedliz cestyortodoxnejvieryzhubneacutedogmyJaacutenaViklefa(LukcsicsI 193168č 114)

Knajznaacutemejšiacutempriacutevržencomhusitizmuz radovSlovaacutekovpatrilkňazLukaacutešz NoveacutehoMestanad Vaacutehom ktoreacutehopri naacutevratena Slovensko zajali a s falošnyacutemipeniazmiupaacutelili v mučiarniv Krumlove(Varsik196563)Otaacuteznyjepocircvoda naacuterodnosťnitrianskehokanonikaJaacutenaLaurinihoz Račiacutec27Tentoklerikštudovalna pražskejuniverzitekdeziacuteskalokrembakalaacuterskehoajmagis-terskyacutetitul(1408)V pražskomreformnomprostrediacutesapriklonilk Husovmuučeniua začalhoajverejneobhajovaťV časekeďsazdržiavalna Moravesadostaldo sporus dolanskyacutemfaraacuteromPavlomz PrahySvojeučenieobhajovalajna pocircdepražskejuniverzityZ Moravysapotomvraacutetildo NitryNotuhodobehlajehominulosťV roku1417hopred nitrianskymbiskupskyacutemvikaacuteromdolanskyacute faraacuterPavolz Prahyobvinil z kaciacuterstvaa dosiahol žebiskupHinkoodsuacutedilLaurinihona stratuvšetkeacutehomajetku(štyrochkoniacutea kniacuteh)a vyhlaacutesilza verejneacutehokaciacuteraLaurinitakmuselopustiťuacutezemiedieceacutezyOdišielnaspaumlťna Moravualeneskocircrsaopaumlťdo Nitryvraacutetilkeďžejehoprosbao naacutevratdomovbolazo stranybiskupavypočutaacuteStalosato zrejmepotomakosvojeučenieodvolala zmierilsaso svojouvrchnosťou(ZsOVI1999190202268č 564617899)28

Husitskeacute myšlienky ktoreacute sa snažili radikaacutelne pretvoriť vtedajšiacute spoločenskyacute poriadok sauchytiliajv južnyacutechčastiachkrajinya v SedmohradskuV roku1421prosilpaacutepežaMartinaVminoritskyacuteprovinciaacutelv DalmaacuteciiBaptistazo Šibenikaabybolvyslanyacuteza inkviziacutetorado uhorskeacute-honemeckeacutehoa chorvaacutetskehopohraničiado žuacutepBaraňaŠomoďTolnaa ZalaTentominoritaktoryacutebolužpredtyacutemvyslanyacutedo tyacutechtokrajovabytukaacutezalBožieslovosvojužiadosťodocircvodňo-valtyacutemžev tyacutechtokončinaacutechvpaacutedyTurkovzničilitriminoritskeacuteklaacuteštorya šiacuteriasatukaciacuterskedogmy(LukcsicsI 1931118-119431)V januaacuteri1431sasťažovalcisaacuterŽigmundLuxemburskyacutepaacutepežoviMartinoviVžev Uhorskoma Českomkraacuteľovstvemnohiacutekatoliacutecipomaacutehajuacutekaciacuterompotravinamia inoupodporouPaacutepežimpretopohrozilexkomunikaacuteciou(LukcsicsI 1931261č 1436)V auguste1438poverilpaacutepežEugenIVfrantiškaacutenskehomniacutechaJakubaz Marchie29in-kvizičnoučinnosťouprotistuacutepencomhusitstvapraacutevev tyacutechtojužnyacutechkrajochUhorskeacutehokraacuteľov-stva(Theiner1860a218č 373ToacutethndashSzaboacute1917154)Jakubbolpredtyacutemvikaacuteromminoritovobservantovpre uacutezemie BosnyPo vymenovaniacuteza inkviziacutetorasavzdalvikaacuterstvaa v novejfunk-ciisapustilhorlivodo inkvizičnejaktivityMyšlienkyhusitstvasado tejtooblastidostalizrejmeprostredniacutectvomštudentovna pražskejKarlovejuniverziteMedzištudentmiz Uhorskana nejštudovalookremžiakovzo Slovenskaajniekoľkomladyacutech ľudiacutez južnyacutechčastiacutekrajinyTakyacutemiboliTomaacutešz Paumlťkostolia(maďPeacutecs)a Valentiacutenz Ilokuktoriacutesastalivyacuteznamnyacutemistuacutepencami

27 RačicesuacutesuacutečasťouobceDvorynad Nitricouv okresePrievidzaNiekoľkoRačiacutecsanachaacutedzaajna Moravea v Čechaacutech(Odložiliacutek192565)

28 JaacutenLaurinibolliteraacuternečinnyacuteStalsaznaacutemyakoautortraktaacutetovnaacuteboženskyacutechspisov(Brtaacuteňovaacute2008)29 Marchia(potalianskyMarche)jeoblasťv strednomTalianskuO osobeJakubaz Marchiepodrobnejšie

piacutesalFraknoacuteiVilmos (190329-39Lukcsics II 193820-25)O dvadsať rokovneskocircr (17maacuteja1457)vyslalpaacutepežKalixtIIIJakubaz Marchiedo UhorskaopaumlťTentoraztumalzorganizovaťkriacutežovuacutevyacutepravuprotiTurkom(Kalous2010191)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 115 |

Husovhoučenia30Inakajv Paumlťkostoliacutepocircsobilaod roku1367univerzitaZaložiljukraacuteľĽudoviacutetIV pozadiacutejejvznikuhralauacutelohuakisteajkraacuteľovapolitikana BalkaacuteneZaniklapo smrtijejpod-porovateľaokolo roku1390(Petrovics200529-40Font2002473-479)Ďalšiacuteštudentiz tyacutechtokončiacutenuž študovaliv Prahea poskončeniacute štuacutedia si so sebou prinaacutešaliaj reformneacutemyšlienkyIch tamojšiacutem centrom sa stalaKamenicamestečkona brehudolneacutehoDunaja v Srieme (dnesv Srbsku)

O tomžetakoutocestousasemdostalohusitstvopiacutešeajkronikabosnianskycha uhorskyacutechminoritovod Blažejazo Salkya jehopokračovateľovSpomiacutenapriacutepadisteacutehoBlažejaktoreacutehomeš-ťaniaz Kamenicevyslalina univerzitneacuteštuacutediuma sľuacutebilimužeaksito vyacutesledkamisvojhoštuacutediazasluacutežidarujuacutemudo spraacutevykamenickuacutefarnosťBlažejsavydalštudovaťdo Čiechna pražskuacuteuniverzituZiacuteskaltamsiacutecevzdelaniealebdquopričucholldquoajk myšlienkamhusitstvapovedaneacuteslova-miautorabdquopoškvrnilsahusitskyacutemkaciacuterstvomldquoPo jehonaacutevratedo Kamenicesatietomyšlienkyrozšiacuteriliv celomokoliacute(ToldyndashEacuterszegi1986240)

Praacuteve inkviziacutetor Jakub z Marchie zachytil vo svojom spiseprinciacutepyviery ktoreacute šiacuterili husitina juhuUhorskaa JakubsaichsnažilvykoreniťPodrobneukazujuacuteakeacuteučenievlastnešiacuterilistuacute-pencihusitovbdquov kraacuteľovstveUhrovSikulova SedmohradčanovldquoIchučeniejeobsiahnuteacutev tyacutechto64bodoch1Všetcisuacutepovinniacuteprijiacutemaťpod obojiacutemspocircsobom2Na omšistačiacutečiacutetaťibaepištolua evanjeliuma to bezozdobneacutehoruacutechaa prenosneacutehooltaacuteraso schraacutenkoupre Sviatosťoltaacuternu(viatika)a (omšu)jedovoleneacuteslaacuteviťvšadecezdeňi v noci v domochi v lesochA piesnespie-vajuacutena omšiľudiaobochpohlaviacute3Gramotniacutelaicipripravujuacuteteloa krvPaacutenaa suacutepresvedčeniacuteže (to)mocircžupripravovať 4 (Tvrdia) že vysviacajuacute z drevenyacutech sudov v ktoryacutech jedia a pijuacute5 Že v hostiijeibateloKristovoa v kalichuibakrv6Ževšetkymenaacutesvaumltyacutechvyčiarkliz misaacute-la7ŽePannaMaacuterias inyacutemisvaumltyacuteminaacutemnemohlapomocirccťibasaacutemBoh8ŽesanemusiacutemeklaňaťBlahoslavenejPanneMaacuteriianiinyacutemsvaumltyacutemibasamotneacutemuBohu9Ženikniejepovin-nyacutesapostiťv predvečer(sviatku)svaumltyacutecha cez40-dňovyacutepocircstpretožetotoBohneprikaacutezal10Že niktozo zločincovnesmiebyťzabityacutepretožestepočuližebolopovedaneacutedaacutevnobdquonezabiješldquo11Že nijakyacutesviatoknesmiebyť slaacutevenyacute ibanedeľapretože ineacutesviatkybolivynaacutejdeneacute ľuďmi12Že nesmiemeuctievaťsochypretožejev nichdiabolľuďomna posmechpretožeakjeosliacutekposielanyacutedo ohňautekaacutepred niacutemalekriacutežna pnizhoriacute13Ženesmiemevymaľovaacutevaťkrucifix(ukrižovaneacuteho)anikriacutež14Ženiejetrebažehnaťsaznakomkriacuteža15Ženesmiemeuctievaťrelikviepretožebolivynaacutejdeneacutez chamtivosti16ŽepaacutepežnemaacutevaumlčšiupraacutevomocakoprostyacutekňazpretožehovoriacutebdquoKomuodpustiacutetehriechyldquo17Žeodpustkyniesuacuteskutočneacutea anipaacutepežichnemocircžedaacutevať18Žepaacutepežskeacuteprivileacutegiaacutenetrebadodržiavať19Ženiktonemaacutebyťvaumlčšiacuteanipaacutepežani cisaacuterpretoževšetcismebratiav KristuA akniektomedzivamibychcelbyťvaumlčšiacuteatď20ŽeanipaacutepežanicisaacuternemocircžutvoriťzaacutekonalestačiacutezachovaacutevaťzaacutekonBožiacute21Žeanikriž-maani posledneacutepomazaniea anisvaumltenaacutevodanemajuacutenijakuacutemoc22ŽekrstiteľnicajeľudskyacutevynaacutelezpretožeKristusbolpokrstenyacutev rieke23ŽekňazniejepovinnyacuteodriekaťbohoslužbuibaOtčenaacuteš24Žektoryacutekoľveklaika ženamocircžuspovedaťa daacutevaťrozhrešenie25Že(sa)nemaacutekľa-čaťna spovedipred kňazomibapred Bohom26Žekňazimajuacutestraacutežiťzvierataacuteakoiniacuteľudia27Žemodlitbyza mŕtvychneplatia28ŽepeknenamaľovanaacutePannaMaacuteriavypadaacuteakoneviestka29Žeočistecnieje30Ženetrebaveriťvyacuterokomsvaumltyacutechibasvaumlteacutemupiacutesmu31Žena jednejstranepapieramaľujuacutechudobneacutehoKrista s osloma na druhejpaacutepeža s koňmia pompou32Žezobrazujuacutepaacutepežasluacutežiacehoomšua diabolmu(pritom)posluhujea deacutemonisuacutenaokolo33Že exkomunikaacuteciesanetrebaobaacutevaťanijunetrebazachovaacutevaťpretožekyacutemčlovekzlorečiacuteBohpožehnaacuteva34Že biskupsimocircževziaťza manželkupannua žereholea kanonicisuacutevynaacutelezom

30 Prvyacutebolv matrikeuniverzityzapiacutesanyacutev roku1399a druhyacutev roku1410(Liberdecanorum1830I417JakubovichndashPais1929248HarasztiSzaboacutendashKeleacutenyindashSzoumlgi201638)

Miloš Marek

| 116 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

diabla35Že nesmiebyťničdaneacutena oltaacuteranisviečkypretožejeto simoacuteniaa chamtivosť36Že kňazv priacutepadeuacutemrtianesmiedaacutevaťrozhrešenie37Žeduchovniacutezamestnaniacutesvetskyacutemiveca-misuacuteuacutedmidiabla38ŽeprelaacutetiexkomunikujuacuteciľudBožiacutesuacuteuacutedmidiablaa antikrista39Že du-chovniacuteukazujuacuteci laacuteskuvoči svetskyacutemmajetkomsuacutepokrytci a nepriatelia cirkvi 40Že pyšnyacuteKristovvikaacuterniejehodnyacuterozkazovaťanidievčatku41Žekňazivenujuacutecisadesiatkoma svet-skyacutemveciama uacuteradomsuacutekaciacuteri42Žeriacutemskacirkevjepretvaacuterkaa synagoacutegasatanavynaacutelezľudiacutematkasmilstva pocircvoda žriedlovšetkeacutehozla43Žekňazmajuacutecimajetokmaacutestodeacutemonovv duši44Žetenktochcedostaťrozhrešeniev riacutemskejkuacuteriiprinesieplneacutevreckoa dostanerozhrešenieod všetkyacutechhriechov45Žekňazisatešiaz mŕtvolkvocirclichamtivostiakovrany46Žepriacutesahajeuacuteplnenepriacutepustnaacute47ŽepaacutepežchceabymalivaumlčšiuautoritukaacutenonyakoNovyacutea Staryacutezaacutekon48Žecirkevneacutezaacutekonysuacutena opovrhnutiea posmecha suacutenaruacutešaniacutemspravodliveacutehosuacutedu49Žecirkevneacutezaacutekonyrozpraacutevajuacutevyacutemyslya paacutepežv takyacutechniejepaacutepežalepodvracač50Žetiacutektoriacutesuacutes paacutepežomsuacutenedocircverčiviacutevlcia podvracači51Žeduchovniacutesadaacutevajuacutezbožňovaťakobohoviaale (svaumltyacute)PeternedovolilabybolzbožňovanyacuteKorneacutelioma (tak)nechsuacutepotrestaniacuteakopyšnyacuteNaacuteman3152Žepaacutepežovedanesuacutezaacutekonykaciacuterskejsimoacuteniealelaacuteskunehodnotia53Že patriarchaacutetarcibiskupstvoarcidiakonaacutetsuacutevynaacutejdeneacutez pyacutechya chamtivostia nasledujuacutediabla54Žeprelaacutetisuacutemilovniacutecikoniacutea žiena suacuteložniacuteciso ženamidruhyacutech55Žev riacutemskejkuacuteriiniesuacutepastierialezaacutehubcovia56Žekňazisuacutepastieriprebenda niedušiacute57Žekňazisuacuteprostiacutepoddaniacuteprelaacutetova biskupov58Žez cirkviurobilipelechlotrovskyacutea celebrujuacuteniepre ľudalepre peniaze59Žekeďprelaacutetinariaďujuacutena zaacutekladesvaumltejposlušnostivzyacutevaniacutemKristovhomenaabynekaacutezaliv kaplnkaacutechaleskocircrmajuacutepovedaťbdquovzyacutevaniacutemdiablaa nazaacutekladeantikristanekaacutežtev kapln-kaacutechldquo60Žemocircžekaacutezaťktokoľvek(aj)malyacute61ŽeKristovzaacutekonpostačujek spaacutesebez zaacutekonovvymyslenyacutechčlovekom62Žeuctievačiobrazovsuacuteidololatri63ŽenosiakrvKristovuv koženejflašketajnena prijiacutemanie64Že(platiacute)synodakonanaacute17juacutena142632kdesarozhodlizachovaacute-vaťaždo smrtitietočlaacutenky1Ktoreacutemukoľvekkňazovijedovoleneacutekaacutezaťbez povoleniaprelaacutetov2 Že ktokoľvekjepovinnyacutekaacutezať(ktokoľvekmocircže)prijiacutemaťpod obojiacutemspocircsobomajdetipretožeprijiacutemaťpod jedinyacutemspocircsobomjevyacutemyselľudiacute3Žesvetskaacutemocmocircžeodňaťcirkevneacutemajetkyabysanavraacutetilado pocircvodneacutehostavu4Žeduchovenstvomnemajuacutebyťpaacutechaneacuteverejneacutesmrteľneacutehriechyakosymoniakaciacuterstvovyacuteberpeňaziacuteza krstbirmovkuspoveďprijiacutemanieza svaumlteacuteolejeza sobaacutešza speňaženeacuteomšealebovyacuteročneacuteomšeza zomrelyacutechza pohrebza prebendya benefiacuteciaacutea prelaacutetstva hodnosti predaj odpustkov a ineacutenespočetneacutekaciacuterstva ktoreacute špiniaBožiu cirkevnechsuacutepostaveniacutemimozaacutekoncudzoložniacutecinehanebniacutesmilniacutecinepodstatneacutepredvolaniazdie-ranieprostyacutechľudiacutevyacuteberdaniacuteA žeJaacutenHusjesvaumltyacuteA ktokoľvek(tomu)budeprotirečiťnechjepotrestanyacuteakofalošnyacutekresťanA niesliteloKristovov tajnombireteabyhopodalisvojimľuďomna prijiacutemanieldquo(Lukcsics1938II21-25Doumlllinger1890705-706č 71)

Tietobodyveľmipodrobnepredstavujuacuteučeniektoreacutesašiacuterilov južnyacutechkrajochUhorskeacutehokraacuteľovstvaNiejenaacutehodoužemalouacutespechpraacutevev končinaacutechsusediacichs Balkaacutenomkdesaaniintenziacutevnoučinnosťoukazateľskyacutechraacutedovdominikaacutenova františkaacutenovv 14 storočiacutenepodarilotamojšieobyvateľstvoodvraacutetiťod učeniabogomilstvaPretonašielhusitizmusživnuacutepocircdupraacutevetuAkovidiacutemejehohlavnousnahoubolnaacutevratcirkvik pocircvodnejapoštolskejchudobeodvraacutetenieod materiaacutelnychstatkova naacutevratk duchovnyacutemhodnotaacutemPre duchovnuacutemocbolonebezpečneacute

31 Riacutemsky stotniacutek Korneacutelius bol ako prvyacute pohan pokrstenyacute svaumltyacutem Petrom bez obriezky Spomiacutena sav SkutkochapoštolskyacutechKeďza niacutemprišielPeterabyhopokrstilKorneacuteliusmuvyšielv uacutestretypadolmuk nohaacutema poklonilsamuPeterhovšakzdvihola povedalmubdquoVstaňajjasomlenčlovekldquoSk 101-48StarozaacutekonnaacutepostavasyacuterskyNaacutemanpyšnyacutena sebaa svojuhodnosťbolponiacuteženyacutechoroboumalomocen-stva2Kr51-19

32 Išloo husitskuacutesynodukonanuacutev Prahe(Zilynskaacute198560)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 117 |

odmietaniecirkevnejhierarchiea Riacutemskejcirkviako inštituacutecievocircbecVeľačlaacutenkovsavenovaloodmietaniuuctievaniaobrazovsvaumltyacutechtedatomuna čopotomnadviazalareformaacutecia

Aktivita Jakuba z Marchie spojenaacute s krutyacutem prenasledovaniacutem a nevyberavyacutemimetoacutedamiinkviziacuteciemalauacutespecha hnutiesarozpadloFraacutetrovi Jakubovisapodľasvedectva jehosamot-neacutehopodariloobraacutetiť25tisiacuteckaciacuterovv radochkňazova svetskyacutechosocircb(LukcsicsII193825)KronikaBlažeja zo Salkyuvaacutedza že Jakubpo priacutechodedo Kameniceobraacutetilnaacutesiliacutemna pravuacutevierumnohyacutechkaciacuterskychhusitovžijuacutecichv okolityacutechmestaacutecha dedinaacutechpo obochbrehochDunajaĎalšiacutechnechalupaacuteliťna hraniciJehofanatizmusboltakyacuteveľkyacutežev priebehuvyšetro-vanianevaacutehaldaťvykopaacutevaťz hrobuanimŕtvycha upaľovať ich33Ostatniacute stuacutepenciHusovyacutechmyšlienokutiekliza hranicekrajiny(doMoldavska)kdeďalejšiacuteriliHusoveideaacutely(Szeacutekely1956331-367)34Predovšetkyacutemtutrebaspomenuacuteťhusitskyacutechpriacutevržencova kňazovzo SriemuTomaacutešaz Paumlťkostoliaa Valentiacutenaz Ilokuktoriacutevyhotoviliprvyacuteprekladbibliedo maďarčiny(Foumlldes197380-85Kardos1953)Akovidnonapriekneuacutespechuhusitskeacutehnutiezanechaloisteacutestopyv uhor-skej(maďarskej)kultuacutere

Husitisav 20ndash30rokoch15storočiadostaliajna uacutezemiednešneacutehoSlovenskaPravdatietonaacutevštevynebolipokojneacutealebolisprevaacutedzaneacutebdquoohňoma mečomldquoIchhlavnyacutemcieľomnebolo šiacutere-nievlastnyacutechmyšlienokmedzidomaacutecimobyvateľstvomale pustošenieuacutezemianepriateľacisaacuteraŽigmundaNa niektoryacutechmiestach zanechalihusiti dokoncavojenskeacuteposaacutedky odkiaľ vyraacutežaliza plieneniacutema korisťoudo širokeacutehookoliaV tomtopriacutepadesamohlidostaťajk šiacutereniusvojhoučeniamedzidomaacutecimobyvateľstvomakoo tomsvedčiacutedokladz 11novembra1434Pred kraacuteľaŽigmundavtedypredstuacutepilipredstaviteliamestaKežmarokso sťažnosťouna husitovktoriacutepustošiliSpiša okoliteacutekrajea tamojšiacutechkresťanovobracalina ichbdquozlorečenuacutesektuldquo (SchmaukII244)Postojštaacutetnejmocik husitomsaodzrkadlilajv termiacutenochakyacutemiboliv prameňochoznačovaniacutebdquoperfidissimihusiteldquobdquoimmanissimihusitaehereticildquobdquohusitehereticepravitatiscontagioneinfectildquobdquosectavenenosaJohannisHuzdampnatememorieldquoNiekedysapredpokladaložehusitskeacuterefor-mačneacutemyšlienkyzanechalimedziľudomveľkuacuteodozvua husitinašlina Slovenskuveľanasledov-niacutekovNa jednej strane je to pravdakeďžemyšlienkyo zbaveniacutecirkvi svetskejmocia majetkupocircsobilina obyčajnyacutechľudiacutepriacuteťažlivo35Na druhejstraneichvojenskeacuteakcieso sebouprinaacutešalilenspuacutešťa nivočenieK husitomsatakpridaacutevaliajdomaacutecidobrodruhoviaa pochybneacuteživlyktoreacuteloviliv muacutetnychvodaacutecha husitskuacutepropaganduvyužiacutevalivo svojprospech(Bartl199585-99Mikulka199574-84)

Spomeňmepriacutepadktoryacutesaodohralv roku1430v Kozaacuterovciachv TekovskejžupeŠľachticŠtefanz Plaacutešťoviecvtedyposlalsvojichfamilaacuterovabyvpadlido tejtodedinypatriacejopaacutetovibe-nediktiacutenskehoklaacuteštorav HronskomBeňadikuPredtyacutemsavšakpreobliekliza husitovpoužiliichkaciacuterske()zbrane(bdquovestibusetarmishereticalibusldquo)zamaskovalisitvaacuterea podhrozboupoužitiamečova lukovvyrabovalidomtunajšiehorichtaacuteraJurajaz Chraacuteštian(DF235 811Varsik1965187)Ďalšiacutedokladjezo Spišana ktoryacutevpadlihusitina jar1433dobyliKežmaroka zanechaliv ňomsvojuvojenskuacuteposaacutedkuNepokojes tyacutemspojeneacutevyužilJakubz Trnovcaa istyacuteErhardkeďpraacutevev časevpaacutedutaacuteboritovna Spiš(bdquotemporeinvasionisthaboritarumldquo)vniklido domuPetra

33 V priacutepadebojaprotikaciacuteromto tobolaobvyklaacutestredovekaacutepraxktoraacutesauplatnilaužpri kaacutentreniacutekatarovv južnomFrancuacutezskuExhumovaniekaciacuterovnariaďujeužpaacutepežGregorIXvo svojomdekreacutetez roku1231O exhumovaniacutevaldenskyacutechkaciacuterovv ŠopronismeužpiacutesaliPozrivyššie

34 Kvocirclivykoreneniuhusitizmuv Moldavskueštev roku1445udelilpaacutepežEugenIVminoritomv bosnian-skomvikariaacuteteviacereacuteindulgencie(LukcsicsII1938220-221č 833)

35 Najvyacuteraznejšiacutejev tejtosuacutevislostipriacutepad Bratislavykdesav tomčasevyskytovaloveľasympatizantovhusi-tovv radochmestskejchudobyRakuacuteskyvojvodaAlbrechtv roku1428konštatovalžev mestejeviacako60husitskyacutechzradcovZ ichiniciatiacutevybolozosnovaneacutesprisahaniektoreacutehocieľomboloodovzdaťmestohusitom(DL43 733Varsik1965180-182)

Miloš Marek

| 118 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

z Pariacutežoviec ukradlimudvavolya jehodceacuterešesťstodenaacuterov(DF266 641Varsik1965195)Aj taktonegatiacutevnezapocircsobilohusitskeacuteučeniena miestneobyvateľstvo

Poporaacutežkehusitskeacutehohnutiasamnohohusitskyacutechvojakovdostalodo Uhorskakdevstupo-valido služiebmiestnychfeudaacutelovakožoldnieriŽoldnierskaslužbavšaknebolavečnaacutea po pre-pusteniacutezo služiebpocircsobiliv krajinena vlastnuacutepaumlsťOslovovalisanavzaacutejomvyacuterazombratriacuteci(latbdquofraterculildquo)Grupovalisana odľahlyacutechmiestachodkiaľvyraacutežalina svojeluacutepežneacuteprepadyStalisahrozboupre širokeacuteokoliea vyacutezvoupre uacuteradyabysaprotinimzakročiloPraacutevetiacutetobratriacutecibolinositeľmihusitskyacutechmyšlienokv tomtoobdobiacute(Špirko193779-81Mišiacutek1928)Spocircsobživotaa možnosť koristipriťahoval zopaacuter jedincovaj z radovmiestnychobyvateľovPridali sak nimosobnealeboimlenprejavilisvojesympatieposkytnutiacutemvlastneacutehopriacutestrešiaa uacutekrytu

Vrchnosť však pre to nemala žiadne pochopenie a takyacutechto ľudiacute zaradila do kategoacuterie ka-ciacuterovZa zločinuraacutežky kraacuteľovskeacutehomajestaacutetu boli odsuacutedeniacute na trest smrti a ichmajetky boliskonfiškovaneacutev prospechkraacuteľovskejkorunyNapriacutekladv roku1432keďkraacuteľŽigmunddarovalJurajoviz Bošiana Martinovizo Špačiniecmajetkovyacutepodielv Zarkovciacha v Lipniacutekupo JaacutenoviŽoldošovi (teda žoldnierovi) zo Zarkoviec (Dolnaacute Krnča okr Topoľčany) a Petrovi synoviTomaacutešaKerekaz Lipniacutekaktoriacutekvocircliuraacutežkekraacuteľovskeacutehomajestaacutetuupadlido nemilosti36Podľakraacuteľovhotvrdeniatotižzišliz cestyevanjeliovejpravdya ortodoxnejvierya upadlido kaciacuterskejničomnostiktoraacuteterazvlaacutednev Českomkraacuteľovstvea v Moravskommarkgroacutefstvekeďsaspojilis kraacuteľovyacutemiuacutehlavnyacuteminepriateľminičomnyacutemihusitmia taacuteboritmi(Marek2013211-213č 96)Obamajetkysivšakdlhoneužilikeďže v nasledujuacutecomrokusaichs pomocouhusitovz topoľ-čianskejposaacutedkyzmocniliŠtefanzo Zarkovieca TomaacutešKerekz Lipniacutekaktoriacutebolipriacutevržencamia poplatniacutekmityacutechtohusitov(DF244 003Varsik1965243-244)

PriacutevržencamihusitovboliajJurajsynJaacutenaz Bošiana LadislavsynSynkuz Ludaniacutecktoriacutev roku1433vpadlina majetkyv Bošanocha JanovejVsispomiacutenanyacutechŽigmundovyacutechstuacutepencovJurajasynaŠimonaz Bošiana Martinazo Špačiniecvyplieniliicha ukradnutyacutedobytokzahnalina hradv LudaniciachPraacutevepevnosťv Ludaniciachsastalaakobyzaacutekladňoutyacutechtokraacuteľovyacutechrebelovktoriacutesapridalik husitom(DF244 003Varsik1965244-245)Rodinaz Ludaniacutecpokra-čovalav spolupraacutecis českyacutemihusitmiajv neskoršombratriacuteckomobdobiacuteTomaacutešz LudaniacutecsynLadislavav roku1450spolus Čechmia inyacutemicudzincamivpadoldo mestečkaSereďa vypaacutelilhoPredtyacutemvšakstiholodtiaľpokradnuacuteťveľacenneacutehomajetkučiacutemspocircsobilškoduv hodnote4tisiacuteczlatyacutech(DL14 406Varsik1965249)

Podobnyacuteosudčlovekaktoryacuteupadoldo kraacuteľovejnemilostikvocircli svojejnevernosti stiholajďalšiehošľachticaz tejtooblastiPetraz Chrabrian(okrTopoľčany)ktoryacutesapridalk českeacutemukapitaacutenovia veliteľovitopoľčianskejhusitskejposaacutedkyJaacutenoviŠmikovskeacutemua nadržiavalhusitomKraacuteľŽigmundmuza tov roku1435skonfiškovalmajetokZelenečpri Trnavea darovalOsvaldoviz Bučianktoryacutesavyznamenalv bojochprotihusitom(DF279 602Varsik1965241)

Ďalšiacutetakyacutetopriacutepadjez roku1452keďgubernaacutetorJaacutenHuňadidarovalPetroviz Oponiacutecza jehoverneacuteslužbyv bojiprotiTurkoma ČechompustošiacimhorneacutečastiUhorskamajetkyJurajasynaŠebastiaacutenaz Krušoviec(KrušovceMaleacuteDvoranya Lipovniacutek)ktoryacutesapridalk perfiacutednyma kaciacuter-skymČechoma osobitnek JaacutenoviJiskroviz Brandyacutesaa paacutechalmnoheacutezbojstvaacutea škodyna majetku(Apponyi1906308-309č 146Kanovskyacute199289-93)Niejenaacutehodaževaumlčšinašľachticovktoriacutesapripojilik husitompochaacutedzalaz bližšiehočivzdialenejšiehookoliaTopoľčiankdebolasvojhočasuumiestnenaacutehusitskaacuteposaacutedka Jej vplyv zasiaholnajmaumlmiestnudrobnuacutea strednuacute šľachtuktoraacuteduacutefalažesav spojeniacutes husitmidostanek majetkovyacutemziskom

36 PeterKerekbolna generaacutelnejkongregaacuteciišľachticovNitrianskejžupyza tietočinyproskribovanyacuteStalosato všakažv roku1437tedadaacutevnopo spaacutechaniacuteuvedenyacutechzločinov(Marek201323)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 119 |

Z ineacuteho suacutedka je priacutepad ktoryacute sa stal okolo roku1465Poľskyacute šľachticPredslav z DmošiacutecvtedynapiacutesalmestuBardejovulistv ktoromsaimsťažovalna jaacutegerskeacutehobiskupa37Biskupstojaciv službaacutechkraacuteľaa radcovhovrajzadržala ozbiacutejalo 10tisiacutecfloreacutenovakoničomnyacutekaciacutera klamaacuterkatoliacuteckejviery(bdquohereticuspravusetdeceptorfideikatholiceldquo)ktoryacutesinezasluhujebyťoznačenyacuteza biskupakeďžeprebyacutevav kaciacuterskeja niekatoliacuteckejviereČasybolivtedysuroveacutea hanebnyacutechskutkovakokaciacuterskihusitisadopuacutešťaliajduchovneacuteosoby(Ivaacutenyi1910245č 1603)

Vaumlčšina domaacuteceho obyvateľstva všakmala z tyacutechto ľudiacute strach a obaacutevala sa ich plieneniaSvedčiacuteo tomaj tvrdeniešľachticaMikulaacutešazvaneacutehobdquoRawasldquoz VeľkeacutehoRakovav Turciktoryacutesav roku1453vyjadrilžezo strachupred ničomnyacutemikaciacutermiluacutepežniacutekmibuacuteračmia ničiteľmiuacutezemiaUhorskeacutehokraacuteľovstvaa kvocirclizaacutechranesvojhoživotaa ochranemajetkubyacutevalna hradeBlatnicakdemuv tejtoťažkejsituaacuteciipomoholprežiťa zachraacuteniťsajehobratOndrej(DL90465)

Zrejme takyacutechto ľudiacute mal na mysli kaciacutersky inkviziacutetor a paacutepežskyacute legaacutet Jaacuten Kapistraacutenskyvo svojomlisteadresovanomv roku1456paacutepežoviKalixtoviIIIkeďsasťažovalna utajenyacutechheretikovv Uhorskua Sedmohradsku(Mrva199550)AjpretokraacuteľMatejKorviacutenv roku1462na krajinskomsnemev Budiacutenezaradilverejnyacutechkaciacuterovktoriacutesapridalik zavrhnuteacutemukaciacuterstvumedzizločincova ichskutkyza zločinyvlastizradyalebozločinyuraacutežkykraacuteľovskeacutehomajestaacutetu(bdquonota infidelitatisldquo) za ktoreacutehrozil trest smrti a skonfiškovanie všetkeacutehomajetkuv prospechkoruny38Na druhejstranevšakv tomistomzaacutekonniacutekuzaradilkauzyvo veciachvierya priacutepadykaciacuterovalebo ľudiacutepodozrivyacutechz kaciacuterstvamedzikauzy tyacutekajuacutece saduchovneacutehosuacutedneho foacutera(DRH1989126-127)

Kaciacuteri v proskripčnyacutech listinaacutechZopaacuterkaciacuterovnachaacutedzamezapiacutesanyacutechajv tzvproskripčnyacutechlistinaacutechz 15storočiaIšloo zo-znamyverejnyacutechzločincovodsuacutedenyacutechna smrťktoreacutevzniklina stoličnyacutechalebopalatiacutenskychgeneraacutelnychkongregaacuteciaacutechzvolaacutevanyacutechz iniciatiacutevykraacuteľaa konanyacutechpod predsedniacutectvomžupa-napodžupana(vpriacutepadestoličnyacutech)alebouhorskeacutehopalatiacutena(vpriacutepadepalatiacutenskychzhromaž-deniacute)priacutepadneineacutehočlovekas titulombaroacutena

Uvedeniezločincav zoznameproskribovanyacutechznamenalopraktickyjehoodsuacutedeniena smrťbez suacutednehoprocesuTensaaninemoholkonaťkeďžeprevažnaacutevaumlčšinaobvinenyacutechsanedo-stavilapred stoličneacutesuacutednefoacuterumabysazodpovedalaza svoječinyrespobhaacutejilaSamisi istezvaacutežilisvojemožnostia radšejsana kongregaacuteciunedostaviliĽudiaktoriacutesana zoznamepros-kribovanyacutechocitlimalivaacutežnyprobleacutemBolipostaveniacutemimozaacutekonaTo znamenaacutežeichmoholktokoľvekkdekoľvekna uacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvabeztrestnezabiťa ichmajetoksiponechaťpre sebaĽudiaktoriacutebytakyacutechtoodsuacutedencovchytilipopravilia ichmajetokzabavilimalizaru-čenuacuteistotužeichza tonebudeniktosuacutednestiacutehať(Marek2011b126-168)39

Pokiaľ ideo spocircsobvykonania trestusmrti (bdquocapitalis sententialdquo) liacutešil sapodľa tohoo akyacutedruhzločinu išloNa zlodejov čakala šibenica teda smrťobeseniacutemV priacutepade luacutepežniacutekov ichbuďnapichlina kocirclaleboichlaacutemalina koleseVyhotovovateliafalošnyacutechlistiacutenrytcifalošnyacutech

37 Akjedatovaniespraacutevnemalobyiacutesťo jaacutegerskeacutehobiskupaLadislavaz Heacutedervaacuteruktoryacutena tomtobiskup-skomstolcisedelv rokoch1447ndash1468HocibolLadislavduchovnouosobouvyznamenalsaajna voj-novompoliZuacutečastnilsav znaacutemejbitkepri LučenciprotiJaacutenoviJiskroviz Brandyacutesaa jehohusitskeacutemuvojskuv roku1451kdedokoncapadoldo JiskrovhozajatiaSpoluso Šebastiaacutenomz Rozhanoviecvšakbojovalprotihusitomajna inyacutechmiestachSlovenska(Zaacutevodszky1922IIXXXIII-XXXIV)

38 Totonariadenieprotikaciacuteromsadostaloajmedzizaacutekonneacutečlaacutenkykrajinskeacutehosnemuv roku1495(Nagy ndashKolosvaacuterindashOacutevaacuterindashMaacuterkus1897566čl4sect12)

39 ProblematikousastručnezaoberalaajDanielaDvořaacutekovaacute(2003231-234)

Miloš Marek

| 120 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

pečatidiel a raziči falošnyacutechminciacute spolu s kaciacutermi a čarodejnicami končili na hranici zvyšokzločincovbolodsudzovanyacutena trestsmrtisťatiacutemmečom(KolosvaacuterindashOacutevaacuterindashMaacuterkus189778tit15)

NageneraacutelnejkongregaacuteciiVašskejžupykonanejpri mesteVašvaacuterna zaacutepadeUhorskakto-ruacutev roku1409zvolalkraacuteľŽigmundLuxemburskyacutena potlačeniezločinnostiv celejoblastiboloproskribovanyacutechaž191jednotlivcovVaumlčšinaz nichbolazapiacutesanaacutedo zoznamukvocirclispaacutechaniuzločinukraacutedežea zbojniacutectvaDvajavšakbolioznačeniacuteza kaciacuterovIšloo isteacutehoJaacutenazvaneacutehoPyzdpoddaneacutehošľachticovz Pyzdu40po ktoromnasledovalitriženyobvineneacutez maacutegiea zakliacutenačstvaDruhyacutemkaciacuterombola istaacutevdovapo Mikulaacutešovi synoviIvanadeklarovanaacuteza verejnuacutekaciacuterku(ZsOII21958217-222č 6672)

Akyacutedocircvodmoholbyťza tyacutemžebolitietoosobyobvineneacutez kaciacuterstvaTo saz predchaacutedzajuacute-cehodokladunedozvedaacutemealetennasledujuacutecito do istejmierynaznačujeProskripčnaacutelistinaNitrianskejžupyz roku1424označilaza heretikovMartinafaraacuteraz Bojneja jehokmotruman-želkuMartinazvaneacutehoMikliacutekpretožespolutelesneobcovali(DL72620)

Ďalšiacute proskripčnyacute suacutepis ktoryacute vzišiel z palatiacutenskej generaacutelnej kongregaacutecie Sabolčskeja Berežskejžupyv roku1435uvaacutedzaakopotulneacutehokaciacutera(bdquohereticumvagabundumldquo)ŠtefanazvaneacutehoCigaacutensiacutedliacehov dedineSzoboszloacute(DL54931)V danompriacutepadebysa taacutetoosobamohlapovažovaťajza potulneacutehokazateľaakyacutechbolov stredovekupomerneveľaajv Uhorskomkraacuteľovstve41

Proskripčnyacute zoznamgeneraacutelnej kongregaacutecieZempliacutenskej a Berežskej župy z rokov 1435 ndash1436zaznamenaacuteva71ľudiacutepostavenyacutechmimozaacutekonaOkremmnožstvazlodejova zbojniacutekovsuacutev ňomzapiacutesaniacuteajštyriakaciacuteriz tohodvajapotulniacuteIšloo vdovupo Petroviv dedineGelyenespoddanuacuteLadislavaJakčaz KusaluďalejMichalasynaTiborčkantorapoddaneacutehosrbskeacutehodes-potuv mestečkuBerehove (dnesna Ukrajine) a napokonBlažeja zvaneacutehoKopolt a manželkuJaacutenazvaneacutehoPosonobochpotulnyacutechkaciacuterov(DL48256)Suacutepistiežspomiacutenaajosobyobvineneacutez maacutegiea zakliacutenania(bdquoincantatrixsewffitonissavulgonezewldquo)

ĎalšiacuteproskripčnyacutezoznamjepresnejšienedatovanyacutePochaacutedzapravdepodobnez polovice15storočiaNachaacutedzajuacutesav ňomosobyvystupujuacutecev oblastiHevešskejžupyv časevlaacutedyMatejaKorviacutenaPodľanadpisubdquoRegistrumnobiliumproscriptorumldquoišloo suacutepisproskribovanyacutechšľach-ticovZapiacutesanyacutechjetu36šľachticovktoriacuteboliobvineniacutez rozličnyacutechzločinovpričomsiacuteceajtuprevažujuacutezločinykraacutedežea zbojniacutectvaalev početnejmieretunaacutejdemeajvraždyViaceriacutešľachticibolioznačeniacuteza kaciacuterovtakženyakoajmužiNapriacutekladistaacutešľachtičnaacuteKlaacuteramanželkaLadislavaVerešaz Erdőtelekuktoraacutevrajso svojimkmotromspaacutechalakaciacuterstvoPeterz Tenkuspaacutechalka-ciacuterstvo so svojou švagrinouŠľachtičnaacutepaniMargareacutetamanželka Jaacutena z TenkubolakaciacuterkouŠľachtičnaacuteBarboraČeacutečejovaacutemanželka Štefana z Tenku bola tiež označenaacute za kaciacuterku keďžespaacutechalakaciacuterstvoso synomsvojhomanželaKaciacuterombolajJaacutenHorvaacutetz Tarčea EgiacutedHorvaacutettiežz Tarčektoryacutespaacutechalhereacutezuso svojouvlastnousestrou(BaacutertfaiSzaboacute190510-12)42

Podľavyacuteznamutextutyacutechtoproskripciiacutenešloo hereacutezuv užšomslovazmysletedapriacuteslušnosťk heretickyacutemmyšlienkovyacutempruacutedomaleo hereacutezuv podobepriacuteklonuku skutkomktoreacutesuacutev roz-pores učeniacutemkatoliacuteckejcirkvikonkreacutetneso šiestymBožiacutemprikaacutezaniacutembdquoNezosmilniacutešldquoVoľnyacutem

40 Zaniknutaacutelokalitavo Vašvaacuterskejžupev Maďarsku41 DnesHajduacuteszoboszloacutev Maďarskuv Hajducko-biharskejžupe42 Medziproskribovanyacutemiv tomtozoznamenaacutejdemeajľudiacutektoriacutesapripojilik českyacutemhusitskyacutemžold-

nierompustošiacimv okoliacuteAkoFrantišek z Istenmező (časťmestaOacutezdv župeHeves) ktoryacuteprivie-dolČechovna hradSzandana uacutekorkraacuteľaa kraacuteľovnej(bdquoconductorBohemorumldquo)AleboJaacutensynPavlaNagyfaja z Tenku ktoryacute sa dopustil v krajine podpaľačstva plienenia a pustošenia s Čechmi (bdquocumBohemisldquo)Anijedenz nichvšakneboloznačenyacuteza kaciacutera

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 121 |

sexuaacutelnymživotomžiliv tomčasepraacutevepriacuteslušniacutecirocircznychnaacuteboženskyacutechsiekttedakaciacuterine-uznaacutevajuacutecisviatosťmanželstva43pretoajľudiaktoriacutežiliv smilstvea cudzoložstvebolipovažovaniacuteza kaciacuterovV tomtosmereneuznaacutevaliučeniekatoliacuteckejcirkvisvojiacutemspraacutevaniacutemsaprotinemustavalia vyvolaacutevaliniacutemvo verejnostipohoršenieHocitiacutetoľudianebolipriacuteslušniacutekmistredovekyacutechkaciacuterskychhnutiacuteichhriechbolpovažovanyacuteza kaciacuterstvoa ajza tentozločinimhroziltrestsmrtia skonfiškovanievšetkeacutehomajetku

Vyacuterečnyacute je v tejto suacutevislosti doklad z roku 1521Kraacuteľ Ľudoviacutet II vtedy odmenil BernardaTamaacutešihozo sedmohradskej Naznanfalvy(dnesNaznav Rumunsku)za jehovernosťa udelilmumajetkyisteacutehoLadislavaz BerinduTietomajetkyboliLadislavoviskonfiškovaneacutepretožetenpro-tivšetkyacutemBožiacutema ľudskyacutemzaacutekonomžilniekoľkorokovnezaacutekonnea naspocircsobkaciacuterav man-želskom locircžku s vdovoupo svojombratovi šľachticovi Jaacutenovi Šaacutendorovi zo Szaacuteszkeacutezdu (rumSaschiz)44ČisinapokonLadislavzachraacutenilživota unikoltrestusmrtiktoryacutekaciacuteromhroziluždokladnehovoriacutePravdepodobnevšakaacutenokeďželistinahoneuvaacutedzaakoneboheacuteho

Do tejtokategoacuteriekaciacuterstvamožnopatriacute aj priacutepad isteacutehomešťana z PaacutepyPodľa svedectvatamojšejmestskejradyz roku1477vrajichspolumešťanGregorHydazysaz diabolskeacutehovnuknu-tiadopustilspaacutechanianejakejnepraacutevostičižekaciacuterstvakvocircličomusizasluacutežiltrestsmrtiAby savyholtrestua zachraacutenilsiživotzanechaldomavšetkysvojemobilneacutevecia tajneutiekolz mesta(DL61817)

LuteraacuteniSituaacuteciav katoliacuteckejcirkvisakoncomstredovekunezlepšilapraacutevenaopakkeďžesažiadnevidi-teľneacuteopatreniana naacutepravupomerovneurobilikritikapomerovvo vnuacutetricirkvisastupňovalaSnahyo reformaacuteciuvyvrcholilivystuacutepeniacutemMartinaLutheraLuthervo svojomučeniacutev mnohomnadviazalna myšlienkya ideaacutelyJaacutenaHusaKeďžev ňomkritizovalbohatstvoa moccirkvia uacutepa-dokmravovnašlojehoučenieveľkuacutepopularitumedziľudomMyšlienkyreformaacuteciesaz nemec-kyacutechkrajiacutendostaliveľmiskoroajdo UhorskaPrveacuteichprijalonemeckeacutemeštianstvoslobodnyacutechkraacuteľovskyacutecha banskyacutechmiestna strednoma vyacutechodnomSlovenskua v Sedmohradsku ktoreacutemalopravidelneacutekontaktys nemeckyacutemikrajinamiVeľmiryacutechlosavšakrozšiacuteriliajmedzizvyšnyacutemobyvateľstvomtyacutechtomiestOhrozeniepoziacuteciiacutenuacutetilosvetskuacutea cirkevnuacutemockonať

Užv roku1520vrajľubickyacutefaraacuterTomaacutešPreisnervyhlasovalzo svojejkazateľnicevo farskomkostolev ĽubiciLutheroveteacutezyktoreacutelentrirokypredtyacutemzverejnilLutherna dveraacutechwittem-berskeacutehochraacutemuVtedajšiacutespišskyacuteprepoštJaacutenHorvaacutethktoryacutesaneskocircrtiežpridalk reformaacuteciipovažovalza potrebneacuteprijaťprotibdquoluteraacutenskejfrakciildquopriacutesneopatrenia(Svaacuteby1895139)

Paacutepežisasnažiliajprostredniacutectvomsvojichvyslancovndashlegaacutetovovplyvňovaťsvetskeacuteautorityna prijatieopatreniacuteprotišiacuteriacejsaluteraacutenskejhereacutezeV tyacutechčasochtupocircsobililegaacutetiTomassodeVioLorenzoCampeggioa nunciusAntonioBurgio45Počnuacutecod 24decembra1521bolivydaacute-vaneacutepre jednotliveacutemestaacutekraacuteľovskeacutenariadeniaabyvystuacutepiliprotikaciacuteromVaumlčšinouboliigno-rovaneacuteV niektoryacutechmestaacutechvšakprotikaciacuteromnaozajzakročiliNapriacutekladv Guumlssinguv roku

43 Napriacutekladadamitiradikaacutelnasektav raacutemcihusitstvaktorejčlenoviabolinazyacutevaniacuteajpikardipraktizujuacutecivoľnyacutepohlavnyacutestyk(Jukl2014)

44 bdquocontraomnemdivinamethumanamlegemcumfratrisetconsanguineisuirelictain matrimoniithoroilliciteetmorehereticoquampluresannosvixissediciturldquo(DL31 033)

45 PaacutepežHadriaacutenVImenovaldeViaza legaacutetapre krajinystrednejEuroacutepy(nonajmaumlpre Uhorsko)v roku1523V nasledujuacutecom rokupaacutepežKlementVII ustanovilCapeggia za paacutepežskeacuteho legaacuteta pre krajinystrednejEuroacutepy(Kalous2010378380)Burgiamenovalza paacutepežskeacutehonunciav roku1524(Theiner1860a633č 825)

Miloš Marek

| 122 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

1524upaacuteliliakokaciacuteraJaacutenaBaumgartneraspolus kaciacuterskymispismiprotestantskeacutehoreformaacutetoraKonraacutedaCordatusa(Csermelyi201815)

V bojiprotiprenikaniuLutherovejreformaacuteciesamalopostupovaťzaacutekonnyacuteminariadeniamiktoreacutebolipre tentouacutečelprijateacutePodľačlaacutenku54dekreacutetukraacuteľaĽudoviacutetaIIschvaacuteleneacutehona kra-jinskomsnemev Budiacutenev roku1523všetciluteraacuteni ichpriaznivcia priacutevržencitohtospolkusizasluhujuacutebyťpotrestaniacutekraacuteľovskyacutemmajestaacutetomtakyacutemtrestomakyacuteprisluacutechaverejnyacutemkaciacuteroma nepriateľomnajsvaumltejšejPannyMaacuterietedatrestomsmrtia skonfiškovaniacutemvšetkeacutehomajetku(CIH1899824)Tutrebapovedaťžespočiatkuuhorskaacutešľachtanebolareformaacuteciipozitiacutevnena-klonenaacutePodľainformaacuteciiacutektoreacuteposielalipaacutepežovido RiacutemajehovyslancisavrajnetrebaobaacutevaťpriacuteklonuUhorskak LutherovikeďžebdquoUhorskoa Nemeckosuacuteprirodzeniacutenepriateliaa pretotočojednokraacuteľovstvoprijmesidruheacutekraacuteľovstvoistotnenebudeželaťldquo46Lutherovemyšlienkynašliobhajcovjedinev okruhuporadcovkraacuteľaa kraacuteľovnejna kraacuteľovskomdvore47Pretosaajv suacutevis-lostiso spomenutyacutemčlaacutenkom54uvažuježebolnamierernyacuteprotibrandenburskeacutemumarkgroacutefoviJurajovituacutetorovimladeacutehoĽudoviacutetaIIktoryacutebolstuacutepencomLuthera(Fraknoacutei1902II474)

PaacutepežHadriaacutenVIv roku1523vyslaldo UhorskakardinaacutelaTomassadeViaakosvojholegaacutetas viaceryacutemiuacutelohamiOkremposlaniapaacutepežskyacutechpeňaziacutena bojprotiTurkomto boloajzabraacuteneniešiacutereniuLutherovyacutechkaciacuterskychmyšlienokLegaacutet10novembrana kraacuteľovskejschocircdzkev Bratislaveza uacutečasti uhorskeacuteho kraacuteľa Ľudoviacuteta II rakuacuteskeho arcivojvoduFerdinanda a kancelaacuteraKrištofaSzydlowieckeacutehoktoryacutezastupovalnepriacutetomneacutehopoľskeacutehokraacuteľaŽigmundavystuacutepilprotišiacutereniuluterskejhereacutezy(Nemes2016372)Paacutepežskaacutekuacuteriaod svetskyacutechliacutedrovtyacutechtokrajiacutenočakaacutevalažeprotišiacuteriteľomluteranizmuaktiacutevnevystuacutepiaa buduacutesasnažiťichaktivityzastaviť

NovyacutepaacutepežKlementVIIsav roku1524obraacutetilna uhorskeacutehokraacuteľaĽudoviacutetaIIso žiadosťouabyeislebenskeacutemu()biskupovi(bdquoIslleuiensisldquo)vraacutetilnaspaumlťjehokostolz ktoreacutehobolvyhnanyacutebezbožnyacutemi ľuďmi skazenyacutemi luteraacutenskyminaacutezormiktoriacuteprenasledujuacute svaumltyacutecha vyvolenyacutechBožiacutechNapomiacutenal ho tiež abyochraacutenil vernyacutechkresťanov ktoriacute sanechceli poškvrniť kaciacuter-skymiomylmipred prenasledovaniacutemtyacutechtobezbožnyacutech ľudiacute48Totopaacutepežskeacutebreve je trochupopleteneacutekeďžekostolv Eislebenesanenachaacutedzav Uhorskomkraacuteľovstvea totomestečkoktoreacutebolorodiskomreformaacutetoraMartinaLutheranebolobiskupstvom

O rokneskocircrtenistyacutepaacutepežvo svojomlisteadresovanomuhorskeacutemukraacuteľoviĽudoviacutetoviIIa poľskeacutemukraacuteľoviŽigmundoviktoriacutesamalistretnuacuteťv Olomoucina politickyacutechrokovaniachpovzbudzuje obidvochpanovniacutekov k akciaacutemna potlačenie luterskeacuteho kaciacuterstva (Nemes 2015112-113č 98)

NapodnetďalšiehopaacutepežskeacuteholegaacutetaLorenzaCampeggiana jar1525dalostrihomskyacutear-cibiskupLadislavzo Salkyzatknuacuteťdvochbudiacutenskychkňazovktoriacutekaacutezaliv duchuLutherovyacutechmyšlienokObajaskončiliv ostrihomskomvaumlzeniacute49V letetohoisteacutehorokuzasauvaumlznilabudiacuten-skamestskaacuteradajedneacutehoduchovneacutehoobvineneacutehoz kaciacuterstvaa keďžesanepriznalodsuacutedilahona smrťPriznalsaažna popraviskua popritomprezradilžeajviaceropoprednyacutechbudiacutenskychmešťanovsuacuteLutherovistuacutepenciMnohiacutez konzulovnaliehaliabysazačalivyšetrovaťajmešťaniaktoryacutechkňazvyzradilaleiniacuteprotitomunamietalikeďžesabaacuteližesamestozbaviacutenajpoprednej-

46 V spraacuteveBurgiazo 6februaacutera1525a paacutepežskeacuteholegaacutetaCampeggiaz 8februaacutera1525(Fraknoacutei1902II365474)

47 BenaacutetskyvyslanecGuidottooznaacutemil2januaacutera1525z Budiacutenažebdquonakraacuteľovskomdvorejeveľaluteraacutenovktoriacutenachaacutedzajuacuteobľubuu kraacuteľaa kraacuteľovnejldquo(Fraknoacutei1902II366474)

48 Podľakancelaacuterskejpoznaacutemkylistinanebolaz paacutepežskejkancelaacuterieodoslanaacute(Theiner 1859636č 829Nemes201543-44č 40)

49 SpraacutevalegaacutetaCampeggiaz 18juacutena(Fraknoacutei1902II367474)Ku CampeggiovipozriStoumlve1991Kalous2010382-385

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 123 |

šiacutechmešťanova upadnedo stavuobyčajnejdedinyNa priacutehovorpanovniacutečkyMaacuteriesanakonieccelaacutezaacuteležitosťurovnalabez ďalšiacutechnaacutesledkovpre podozrivyacutechmešťanov50

Nebezpečenstvodefinitiacutevnehorozkoluv cirkvibolov 20rokoch16storočiaužveľmiciteľneacutePaacutepežskiacutelegaacutetisasnažilidiplomatickouaktivitoutentostavzastaviťOkremnemeckejLutherovejreformaacutecie sapokuacutešali riešiť zaacuteležitostikaciacuterskychČiechV tomtoobdobiacute iniciovali rokovaniao zjednoteniacutekatoliacutekova českyacutechutrakvistovV maacutejiroku1525saza tyacutemtouacutečelomkonalostretnu-tiev Budiacutenena ktoromsazuacutečastniliajzaacutestupcoviačeskyacutechstavovRokovaniektoreacuteviedolostri-homskyacutearcibiskupLadislavzo Salkyvšakdopadloneuacutespešnea českiacuteutrakvisti sa s katoliacutekminespojili(Kalous2011188)

Nakrajinskomzhromaždeniacuteuhorskejšľachtyv roku1525v Raacutekošibolprijatyacutemedziinyacutemiajzaacutekonktoryacutenariaďovalvykorenenievšetkyacutechluteraacutenovz kraacuteľovstvaKdekoľvekbolizisteniacutemohlibyťnielencirkevnyacutemialeaj svetskyacutemiosobamislobodnechyteniacutea upaacuteleniacute (CIH1899830člaacutenok4sect4)Tentozaacutekonnasledovalhneďpo zaacutekonezakazujuacutecompriacuteslušniacutekomcudziacutechnaacuterodnostiacutezastaacutevaťvysokeacutepostyv krajineAjostrihomskyacutearcibiskupLadislavzo Salkysasna-žil nariadeniami adresovanyacutemi svojmukleacuteruprekaziť šiacuterenieLutherovyacutechmyšlienok (Kubinyi1994111)V maacutejiroku1525samusťažovalbanskobystrickyacutefaraacuterželuteraacutenskasektaa hereacutezasav oblastibanskyacutechmiestnatoľkorozmohlaa mysleveriacichbolizhubnyacutemučeniacutemLutherovyacutechžiakovnaplneneacutedo tejmieryžeevanjeliovaacutedoktriacutenaa katoliacuteckavierazačalibyťľuďomv tyacutechtomiestachna posmech(BunyitayndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902203č 195)

Z kraacuteľoveja arcibiskupovejiniciatiacutevyboliposielaniacutedo jednotlivyacutechmiesta stoliacutecvyslancialeboinkviziacutetoriabyzistilistavcirkevnyacutechpomerov priacutetomnosťpriacuteslušniacutekovkaciacuterskejsektya napome-nulifaraacuterova kleacuteruscelejstoliceabyvo svojichfarnostiachučilipodľakatoliacuteckejdoktriacutenyV roku1526napriacutekladtiacutetokraacuteľovskiacutekomisaacuteripodaacutevaliarcibiskupovispraacutevuo situaacuteciiv kraacuteľovskommesteŠoproňv ktoromvrajnebolonikohoktobynasledovalluteraacutenskusektupričomna panovniacutekovrozkazspaacutelilivšetkyluteraacutenskeknihyOdtiaľpotomodišlido Bratislavskejstolicekdestraacutevilivy-šetrovaniacutempriacutetomnostiluteraacutenovasitri-štyridni(BunyitayndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902262-263č 250)V BratislavetomutosprievoduktoryacuteviedolistyacutedoktorOndrejvystrojilihostinus rybamiakoo tomsvedčiamestskeacuteuacutečtyPredpokladaacutesažev tomčasev Bratislavea okoliacuteešteneboliziste-neacutestopypo prijiacutemaniacuteluteraacutenskychmyšlienok(Schroumldl190638-39)Šiacutereneacutevšakboliveďrokpred-tyacutemsamuselz mestaporuacutečaťkvocirclisvojmukaacutezaniujedenfrantiškaacutena v roku1528v Bratislavev tamojšomklaacuteštore prednaacutešali v Lutherovomduchu svoje kaacutezneďalšiacute dvaja františkaacuteni jedenzo Švajčiarskaa druhyacutez nemeckeacutehoUlmuSpraacutevcaBratislavskeacutehohraduichvšakneskocircrzadržala uvaumlznilFraacuteterz Ulmunapokonpo mučeniacutekeďhovložilido dreveneacutehosudas opačnenabityacutemiklincamiskončilna hraniciupaacutelenyacute(Ortvay1898II2145Schroumldl190648)

Začiatkomroku1530ostrihomskyacutearcibiskupPavolz Vaacuterdyv listochadresovanyacutechjednotlivyacutemslobodnyacutemkraacuteľovskyacutemmestaacutemv ktoryacutechpocircsobilievanjelickiacuteduchovniacuteichobvinilz diabolskejhereacutezya nariadilichvykaacutezaťz UhorskeacutehokraacuteľovstvaV nasledujuacutecomrokunariadilzorganizova-niesynodyzameranejna vyhnanieluterskeacutehokaciacuterstva(Neacutemeth2017168)

V roku1533uhorskyacutepalatiacutenJaacutenz DolnejLendavypiacutesalpaacutepežoviKlementoviVIIlistv kto-rommu opiacutesal žalostnyacute stav krajiny a vyzdvihol chvaacutelyhodnuacute snahu kraacuteľa Jaacutena Zaacutepoľskeacuteho51znovunastaviťv krajineporiadoka pokojŽiadalpaacutepežaabyvplyacutevalna toabysav kresťanstve

50 SpraacutevynunciaBurgiaz 9a 30augusta(Fraknoacutei1902II367474)AntonioGiovannidaBurgiopocircsobilakonunciusapoštolskejstolicepre krajinystrednejEuroacutepy(ajUhorskeacutehokraacuteľovstva)v rokoch1524ndash1526(RillndashScichilone1972Kalous2010382-385)

51 JaacutenaZaacutepoľskeacutehoakonepriateľakresťanskejvierya kaciacuteraktoryacutesaspolčils Turkamipustošiacimikraacuteľov-stvovyobcovalz cirkvipaacutepežKlementVIIa v roku1528to spomenutyacutepaacutepežurobilešteraz(Bunyitay ndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902390-391č 399)

Miloš Marek

| 124 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

obnovilmiera malpritomna očiachževojnajenajvaumlčšiacutemrozširovateľomkaciacuterstvaktoryacutemjeužajUhorskodovtedajšiaobrannaacutebaštakresťanstvanakazeneacute(Oacutevaacutery189457č 271)

Napriek všetkyacutem tyacutemto opatreniam sa nepodarilo zastaviť šiacuterenie Lutherovyacutech reformač-nyacutechmyšlienokktoreacutekatoliacuteckacirkevpovažovalaza kaciacuterskeAjkeďtrebapovedaťžeuhorskaacutešľachtamalana začiatkuk reformaacuteciinegatiacutevnypostojŠtefanWerbőczyktoryacutebolv roku1521na riacutešskomsnemevo Wormseakočlenuhorskeacutehoposolstvažiadaťo pomocpre Uhorskov bojiproti Turkomsapo naacutevrateobraacutetilna kraacuteľaĽudoviacutetaIIs vyacutezvouabynedopustilšiacuterenietohtokaciacuterstvav krajinePanovniacutekaoslovilokremineacutehotyacutemitoslovamibdquoViemžemladeacutesrdceVaacutešhoveličenstvaplanienaacuteboženskouhorlivosťoua spocircsobomhodnyacutemmladeacutehokraacuteľasapostaraacuteo toabypo storočianajkresťanskejšiekraacuteľovstvoochraacutenilopred luteraacutenskounaacutekazouldquo(Fraknoacutei1899164-167)Autorkronikyanonymneacutehokartuziaacutenasav uacutevodesvojhodielazasavyjadrilbdquoPustilsomsado tohtoohromneacutehodielanajskocircrpretožetakmerceluacuteEuroacutepuničiacuterozkolvo vierea ne-bezpečneacutelutherskeacutekaciacuterstvoktoreacutenajnovšiečiacutehana toabyzahubiloa zničilovyvolenyacuteuhorskyacutenaacuterodTuacutetonepatrnuacutesilučosiacutecepopieraprirodzenosťalepodľavzorumaterskeacutehosuacutecitumipredsalendalalaacuteskaabysomsamupostavilpodľapriacutekladuJeremiaacutešaza nebeskuacutevlasťa za kraacute-ľovstvokedysizasvaumlteneacutePanneMaacuterii(Madas198511)ldquo

REFERENCESAngelov Dimitar 1979IlbogomilismounacuteeresiamedievalebulgaraRomaAngelov Dimitar1958ZurGeschichtedesBogomilismus in Thrakien in der IHaumllftedes14

JahrhundertsIn ByzantinischeZeitschrift 512374-378Apponyi 1906A PeacutecznemzetseacutegApponyiaacutegaacutenakazApponyigroacutefokcsalaacutedileveacuteltaacuteraacutebanőrizett

okleveleiI1241ndash1526BudapestArchivioSegretoVaticanondashVatikaacutenskytajnyacutearchiacutev(ďalejASV)RegistraVaticana(ďalejRV)76

folium(ďalejfol)2rn(ďalejnumerus)VBalogh Iosephus 19992LibellusdeInstitutionemorumIn SzentpeacuteteryEmericus(ed)Scriptores

rerumHungaricarumIIBudapest611-627Barabaacutes Gaacutebor 2011 bdquoeccedilectumfiliumldquoPaumlpstlicheUrkundenin BezugaufdieLegationen

in den zwanziger Jahren des 13 Jahrhunderts In Specimina Nova Pars Prima SectioMediaevalisVIPeacutecs33-52

Barabaacutes Gaacutebor 2014 DasPapstumundUngarnin dererstenHaumllftedes13 Jahrhunderts(ca1198 ndash ca 1241) Paumlpstlichae Einflussnahme ndash Zusammenwirken ndash InteressengegensaumltzeWien

Barabaacutes Gaacutebor 2017 Eretnekek kaloacutezok eacutes lagaacutetusok A boszniai eretnekseacuteg a MagyarKiraacutelysaacutegeacutesa paacutepaacuteka 13szaacutezadelejeacutenIn VilaacutegtoumlrteacutenetA MagyarTudomaacutenyosAkadeacutemiaboumllcseacuteszettudomaacutenyikutatoacutekoumlzponttoumlrteacutenettudomaacutenyifolyoacuteirata7(39)eacutevfolyams5-32

Bartl Juacutelius 1995Husitskeacutehnutiea jehovplyvyna SlovenskoIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorskua v ČechaacutechBratislava85-99

Baacutertfai Szaboacute Laacuteszloacute 1905ProscriptioIMaacutetyaacuteskiraacutelykoraacutebolIn Turul1s10-12Bendefy Laacuteszloacute 1939AzaacutezsiaimagyarokmegtereacuteseIn TheologiandashHittudomaacutenyiFolyoacuteirat6

135-143337-346Borsa Gedeon 1972A bdquoKassaikoacutedexldquohitelesseacutegeacuterőlIn MagyarKoumlnyvszemle197289-90Borsa Gedeon 1974Uacutejraa bdquoKassaikoacutedexldquohitelesseacutegeacuterőlIn MagyarKoumlnyvszemle1974170-177Brtaacuteňovaacute Erika 2008 Lauriniho traktaacutety z hľadiska dobovyacutech kriteacuteriiacute literaacuternosti In Forum

historiae2sp

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 125 |

Bullarium Franciscanum V 1898 Bullarium Franciscanum sive Romanorum pontificumconstitutiones epistolae diplomata tribus ordinibus minorum clarissarum poenitentiuma seraphico patriarcha sancto Francisco institutis ab eorum originibus ad nostra usquetempora concessa BenedictiXIClementisV IoannisXXIImonumenta a ConradoEubeldigestaIncepitIoannesHyacinthusSbaraleacontinuavitConradusEubelTomVRomae

httpdatendigitale-sammlungende~db0009bsb00092863imagesBunyitay Vince ndash Rapaics Rajmund ndash Karaacutecsonyi Jaacutenos (edd) 1902Monumentaecclesiastica

tempora innovatae in Hungaria religionis illustrantia Egyhaacuteztoumlrteacutenelmi emleacutekeka magyarorszaacutegihitujiacutetaacuteskoraacuteboacutelTomusprimus1520ndash1529Budapestini

CDAC V 1864WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)VPest

CDAC VIII 1870WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)VIIIPest

CDAC XI 1873WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)XIPest

CDH VIII3 1832 FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilisVIII3Budae

CDH VIII4 1832 FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilisVIII4Budae

CDSl I 1971MarsinaRichard(ed)CodexdiplomaticusetepistolarisSlovaciaeIBratislavaCiacutebik Marcel 2013RegulaveritatisostensioexScripturisa consonantiau svIrenejaLyonskeacuteho

InNoveacutehorizontyČasopispre teoloacutegiukultuacuterua spoločnosť47181-186CIC 1983 CodexiuriscanoniciKoacutedexkanonickeacutehopraacutevahttpswwwkbsskobsahsekciahdokumenty-a-vyhlaseniapkodex-kanonickeho-pravaCIH 1899CorpusiurisHungariciMagyartoumlrveacutenytaacuter1000ndash1526eacutevitoumlrveacutenyczikkekBudapestCL IVConciliumLateranenseIVa1215httpwwwinternetsvinfoArchiveCLateranense4pdfCorpIC CorpusIurisCivilisAnnotatedJustinianCodeCollegeof LawGeorgeWilliamHopper

Law Library httpwwwuwyoedulawlibblume-justinian_filesdocsbook-1pdfbook201-5pdf

Csermelyi Joacutezsef 2018 Hans von Weispriach eacutes a nyugat-magyarorszaacutegi reformaacutecioacuteIn Egyhaacuteztoumlrteacuteneti szemle 19 1 5-38 lthttprealmtakhu715851HvW_reformacio_kesz_v1pdfgt

Domanovszky Alexander 19992 Chronici Hungarici compositio saeculi XIV In SzentpeacuteteryEmericus(ed)ScriptoresrerumHungaricarumIBudapest217-505

Douais C(eacutelestin) (ed) 1886 PracticainquisitionishereticepravitatisauctoreBernardoGuidonisordinisfratrumPredicatorumParis

Doumlllinger von Ignaz 1890 Beitraumlge zur Sektengeschichte des Mittelalters Zweiter TheilDokumentevornehmlichzurGeschichtedeValdesierundKatharerMuumlnchen

DRH 1989BoacutenisGeorgiusndashFranciscusDoumlryndashEacuterszegiGeisandashTekeSusannaDecretaregniHungariaeGesetzeundVerordnungenUngarns1458ndash1490Budapest

Dvořaacutekovaacute Daniela 2003 Rytier a jeho kraacuteľ Stibor zo Stiboriacutec a Žigmund Luxemburskyacute Budmerice

Fearns James (ed) 1968KetzerundKetzerbekaumlmpfungimHochmittelalterGoumlttingenFeheacuter Maacutetyaacutes Jenő 1967Keacutepeka magyarsaacuteman-inkviziacutecioacutektoumlreneteacutebőlWarrenFeheacuter Maacutetyaacutes Jenő1968KoumlzeacutepkorimagyarinkviziacutecioacuteBuenosAiresFont Maacuterta 2002A koumlzeacutepkori Peacutecsi egyetem In Jelenkor Irodalmi eacutesműveacuteszeti folyoacuteirat 5

473-479

Miloš Marek

| 126 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Foumlldes Eacuteva 1973AzeretnekseacutegekeacutesazanyanyelvikultuacuteraMűvelődeacuteseacuteskoumlzoktataacutesazantifeudaacutelisvallaacutesimozgalmakbanIn Vilaacutegossaacuteg280-85

Fraknoacutei Vilmos 1899 WerbőcziIstvaacuten1458ndash1541BudapestFraknoacutei Vilmos (ed) 1902 Magyarorszaacuteg egyhaacutezi eacutes politikai oumlsszekoumlteteacutesei a roacutemai

szentszeacutekkel IIkoumltet1418ndash1526BudapestFraknoacutei Vilmos (ed) 1903 Magyarorszaacuteg egyhaacutezi eacutes politikai oumlsszekoumlteteacutesei a roacutemai

szentszeacutekkel IIIBudapestFudge A Thomas 2013The Trialof JanHusMedievalHeresyand CriminalProcedureOxfordGelcich Joacutezsef ndash Thaloacuteczy Lajos (eds) 1887 Ragusa eacutes Magyarorszaacuteg oumlsszekoumltteteacuteseinek

okleveacuteltaacuteraBudapestGrundmann Herbert 1967 Bibliographie zurKetzergeschichtedesMittelalters (1900ndash1966)

RomaHageneder Othmar 1963 III Studien zur Dekretale bdquoVergentisldquo (X V 7 10) Ein Beitrag

zur Haumlretikergesetzgebung Innocenzacute III In Zeitschrift der Savigny-Stiftungfuumlr RechtgeschichteKanonistischeAbteilung491138-173

Hageneder Othmar et al (ed) 1993 Die Register Innocenzacute III 5 Band 5 Pontifikatsjahr12021203TexteWien

Hamilton Bernard1978 The Catharcouncilof Saint-FeacutelixreconsideredIn ArchivumFratrumPredicatorumVolXLVIIIRoma23-53

Hammann Gustav 1971 Waldenser in UngarnSiebenbuumlrgenundderSlowakei In ZeitschriftfuumlrOstforschungLaumlnderundVoumllkerimoumlstlichenMitteleuropaBand20MarburgndashLahn428-441

Haraszti Szaboacute Peacuteter ndash Keleacutenyi Borbaacutela ndash Szoumlgi Laacuteszloacute 2016Magyarorszaacutegi diaacutekok a Praacutegaieacutes a Krakkoacutei egyetemeken1348ndash1525 I koumltet Students from Hungaryat the universitiesof Pragueand Krakow1348ndash1525VolumeIBudapest

Haupt Herman 1890WaldenserthumundInquisitionimsuumldoumlstlichenDeutschlandbiszur Mittedes14JahrhundertsFreiburg

Holinka Rudolf 1926K ideovyacutemproudůmstaršiacutehoSlovenskaIn PruacutedyX341-346Holinka Rudolf 1929Sektaacuteřstviacutev ČechaacutechpředrevoluciacutehusitskouBratislavaChaloupeckyacute Vaacuteclav 1925 K dejinaacutemValdenskyacutechv ČechaacutechpředhnutiacutemhusitskyacutemIn Českyacute

časopishistorickyacute31369-382Ivaacutenyi Beacutela (ed) 1910Baacutertfaszabadkiraacutelyivaacuterosleveacuteltaacutera1319ndash1526BudapestJakoacute Sigismundus (ed) 2008 Codex diplomaticus Transsylvaniae (Erdeacutelyi okmaacutenytaacuter)

DiplomataepistolaeetaliainstrumentalitterariaIII(1340ndash1359)BudapestJakubovich Emil ndash Pais Dezső 1929 OacutemagyarolvasoacutekoumlnyvPeacutecsJukl Jakub Jiřiacute 2014 AdamiteacuteHistoriea vyhubeniacutehusitskyacutechnahaacutečůPrahaKalous Antoniacuten 2010 Plenitudo potestatis in partibus Paacutepežštiacute legaacuteti a nuncioveacute ve středniacute

Evropěna koncistředověku(1450ndash1526)BrnoKalous Antoniacuten 2011 Jednaacuteniacute o unii katoliků a utrakvistů ve dvacaacutetyacutech letech 16 stoletiacute

In NovotnyacuteRobertndashŠaacutemalPetreetalZrozeniacutemyacutetuDvaživotyhusitskeacuteepochyK poctěPetraČornejePraha-Lytomyšl183-190

Kanovskyacute Martin 1992Ludanicendashstrediskoslovenskyacutechhusitov In Historickyacutečasopis40189-93

Kaňaacutek Miloslav 1973JohnViklefživota diacuteloanglickeacutehoHusovapředchůdcePrahaKaraacutecsonyi Beacutela - Szegfű Laacuteszloacute (edd) 1999 Deliberatio Gerardi Moresanae aecclesiae sev

CsanadiensisepiscopisuprahymnumtriumPuerorumSzeged

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 127 |

Karbić Damir 2004 Šubići Bribirski do gubitka nasljedne banske časti (1322) In ZbornikOdsjekaza povijesneznanostiZavodaza povijesnei društveneznanostiHrvatskeakademijeznanostii umjetnosti221-26

Kardos Tibor 1953A HuszitaBibliakeletkezeacuteseBudapestKlaniczay Gaacutebor 1994 PatareacutenIn KoraiMagyarToumlrteacutenetiLexikon(9ndash14szaacutezad)Főszerkesztő

KristoacuteGyulaBudapest533Kolosvaacuteri Saacutendor ndash Oacutevaacuteri Kelemen ndash Maacuterkus Dezső (ed) 1897WerbőczyIstvaacutenHaacutermaskoumlnyve

Budapest Kovaacutecs Beacutela 1996 A Kassai koacutedex kritikaacuteja In Taacutersadalomtoumlrteacuteneti Tanulmaacutenyok Miskolc

47-61Kračunovaacute Maacuteria 2001Heretickeacutehnutia11až13storočiana zaacutepadea bojcirkviprotinim

In RočenkaKatedrydejiacutenFHPVPUPrešov105-129Kristoacute Gyula 1988AzAnjou-korhaacuteboruacuteiBudapestKubinyi Andraacutes 1994 SzalkaiLaacuteszloacuteesztergomieacutersekpolitikaiszerepleacuteseIn Aetas101102-119Kulcsaacuter Zsuzsanna 1964 Eretnekmozgalmak a XI ndash XIV szaacutezadban A Budapest Egyetemi

KoumlnyvtaacuterkiadvaacutenyaiBudapestLambert Malcolm 2000Středověkaacutehereze PrahaLiber decanorum 1830 ILiberdecanorumfacultatisphilosophicaeUniversitatisPragensisab anno

Christi1367usqueadannum1585PragaeLindsay Wallace Martin (ed) 1911 IsidoriHispalensisepiscopiEtymologiarumsiveoriginum

libriXXTomusILibrosI-XcontinensOxoniiLoos Milan 1974 DualistHeresyin theMiddleAgesPragueLorenz Manuel 2015BogumiliKatariibosanskikrstjaniTransferdualističkihhereza između

istokai zapada(11ndash13stoljeće)In Historijskatraganja159-66Lukcsics Paacutel (ed) 1931XV szaacutezadipaacutepaacutekoklevelei IKoumltetVMaacutertonpaacutepa (1417ndash1431)

BudapestLukcsics Paacutel (ed) 1938XVszaacutezadipaacutepaacutekokleveleiIIKoumltetIVJenőpaacutepa(1431ndash1447)eacutesV

Mikloacutespaacutepa(1447-1455)BudapestMadas Edit (ed) 1985 A NeacutemaBaraacutetmegszoacutelalBudapestMagyarOrszaacutegosLeveacuteltaacuterNemzetiLeveacuteltaacuteraDiplomatikaiFeacutenykeacutepgyuumljtemeacuteny(DF)MagyarOrszaacutegosLeveacuteltaacuterNemzetiLeveacuteltaacuteraDiplomatikaiLeveacuteltaacuter(DL)Majnarić Ivan 2008PapinskikapelanIvanod Casamarijai bilinopoljskaabjuracija1203Papinski

legatkojito u BosninijebioIn RadZavodapovijznanHAZUZadrusv501-13Maloveckaacute Milota 2006 K uhorskyacutemcirkevnyacutemsynodaacutemv stredoveku(spodrobnouanalyacutezou

provinciaacutelnejsynodykonanejvo Dvorochnad Žitavouv roku1307)In StudiaarcheologicaSlovacaMediaevaliaV197-206

Mansi Ioannes Dominicus 1779 SacrorumconciliorumnovaetamplissimacollectioTomus23AbannoMCCXXVusqueadannumMCCLXVIIIVenetiishttpsbabelhathitrustorgcgiptid=njp32101078252127view=1upseq=49

Marek Miloš 2006aCudzieetnikaacutena stredovekomSlovenskuMartinMarek Miloš 2006b Neugerina SpišiVyplienenieSpišskejkapitulyKumaacutenmikraacuteľaLadislavaIV

In StudiaarcheologicaSlovacamediaevaliaVLevoča49-74Marek Miloš 2011a NaacuterodnostiUhorskaVysokoškolskyacuteučebnyacutetextTrnavaMarek Miloš 2011b Zločinnosťv stredoveku(podľasvedectvaproskripčnyacutechlistiacuten)In Studia

historicaTyrnaviensiaXIIIHistoriaevestigiasequentes 126-168 Marek Miloš (ed) 2013FontesrerumSlovacarumIIIArchivumfamiliaeMajteacuteniStredovekeacute

dejinyrodinyMajteacuteniovcova listinyz jejarchiacutevuKrakoacutewndashTrnava

Miloš Marek

| 128 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Marek Miloš 2016Missionsof PapalLegatesin theMedievalKingdomof HungaryINiccoloacuteBoccassini(1301ndash1302)In SlovakstudiesRivistadellacuteistitutostoricoSlovaccodiRoma1-27-23

Martin Sean 2014The Catharsthe MostSuccesfulHeresyof the MiddleAgesChicagoMikulka Jaromiacuter 1995 K spoločenskeacute uacuteloze heretickyacutech hnutiacute v našiacutech zemiacutech v obdobiacute

do německeacutereformaceIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorskua v ČechaacutechBratislava74-84

Miranda Salvador 1998-2018 MontefioreOFM Gentile da In The Cardinals of the HolyRomanChurchFlorida

httpwebdeptfiuedu~mirandasbios1300htmMontefioreMišiacutek Mikulaacuteš 1928Husitina SlovenskuBanskaacuteBystricaMolnaacuter Amedeo 1991Valdenštiacuteevropskyacuterozměrjejichvzdoru PrahaMrva Ivan 1995Heretickeacutehnutiaa uhorskeacutezaacutekonyIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorsku

a v ČechaacutechBratislava42-56Muacutecska Vincent 2004Bojuhorskeacutehoštaacutetuprotipohanstvuv 11storočiacuteIn KožiakRastislavndash

NemešRastislav(eds)Pohanstvoa kresťanstvoBratislava201-210MVH I2 1885MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI2Actalegationis

cardinalisGentilisII1307ndash1311BudapestMVH I3 1889MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI3BullaeBonifacii

IX1389ndash1396BudapestMVH I4 1889MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI3BullaeBonifacii

IX1396ndash1404BudapestNagy Gyula ndash Kolosvaacuteri Saacutendor ndash Oacutevaacuteri Kelemen ndash Maacuterkus Dezső (ed) 1899 Corpus iuris

HungariciMagyartoumlrveacutenytaacuter1000ndash1526eacutevitoumlrveacutenyczikkekBudapestNemes Gaacutebor (ed) 2015 Brevia Clementina VII Kelemen paacutepamagyar vonatkozaacutesuacute breacuteveacutei

(1523ndash1526)BudapestndashGyőrndashRoacutemaNemes Gaacutebor 2016 Paacutepaikoumlveteka MohaacutecselőttiMagyarorszaacutegonIn Szaacutezadok150369-385Neacutemeth H Istvaacuten 2017 Felekezetvaacuteltaacutes vagy egyűtteacuteleacutes A szabad kiraacutelyi vaacuterosok katolikus

egyhaacutezainak sorsa Egy kutataacutesi projekt első eredmeacutenyi In Egyhaacutezi taacutersadalom a Magyarkiraacutelysaacutegbana 16szaacutezadbanSzerkVargaSzabolcsndashVeacutertesiLaacutezaacuterPeacutecs157-174

Obolensky Dmitri 2009BogumiliStudijao blakanskomneomanihaeizmuZagrebOdložiliacutek Otakar 1925 Z počaacutetkůhusitstviacutena MoravěŠimonz Tišnovaa JanVavřincůvz Račic

BrnoOrtvay Tivadar 1898 PozsonyvaacuterostoumlrteacuteneteIIkoumltetIIreacuteszPozsonyOacutevaacutery Lipoacutet (ed) 1894 A Magyar Tudomaacutenyos Akadeacutemia toumlrteacutenelmi bizottsaacutegaacutenak

okleveacutelmaacutesolatai2A mohaacutecsiveacuteszutaacutenikorszakboacutelszaacutermazoacutes a XVIszaacutezadveacutegeacuteigterjedőoklevelekkivonataiBudapest

Patschovsky Alexander 1968 Der Passauer Anonymus Ein Sammelwerk uumlber Ketzer JudenAntichristausderMittedes13JahrhundertsSchriftenderMonumentaGermaniaeHistoricaBand22Stuttgart

Patschovsky Alexander 1981 ZurKetzerverfolgungKonradsvonMarburgIn DeutschesArchivfuumlrErforschungdesMittelalters37641-693

Petrović Radmilo 2008BogumiliBeogradPetrovics Istvaacuten 2005A koumlzeacutepkoriPeacutecsiegyetemeacutesalapiacutetojaIn Aetas429-40PL 1841MigneJacques-Paul(ed)PatrologiaLatinaTomus42ParisPL 1855aMigneJacques-Paul(ed)PatrologiaLatinaTomus201ParisPL 1855bMigne Jacques-Paul (ed) Patrologia Latina Tomus 214 Innocentius III pontifex

RomanusParis

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 129 |

Pospiacutešil Dimitrij 2006 Zobrazovaacuteniacute Bogomilů a bdquoBosenskeacute ciacuterkveldquo v současneacute bosenskeacutehistoriografii In Studia Balcanica Bohemo-slovaca 6 zv 1 Sekce historie politologiea etnologie Přiacutespěvky předneseneacute na 6 mezinaacuterodniacutem balkanistickeacutem sympoziu v Brněve dnech25-27dubna2005Brno85-101

Potthast Augustinus (ed) 1874RegestapontificumRomanorumindeabapostChristumnatumMCXCVIIIadaMCCCIV VolIBerolini

Pražaacutek Richard 1970Bogomilismusv Uhraacutechv 11stoletiacuteIn Studia balkanica bohemo-slovaca Brno76-83

RA I2 1927 SzentpeacuteteryImre(ed)RegestaregumstirpisArpadianaecritico-diplomaticaI2Budapest

Reichert Benedictus Maria (ed) 1896 Comentariolum de provinciae Hungariae originibusIn Fratris Gerardi de FrachetoOP Vitae fratrumOrdinis Praedicatorum necnon cronicaordinis ab annoMCCIII usque adMCCLIVMonumenta ordinis fratrum PraedicatorumhistoricaVolILovanii305-309

Rill Gerhard ndash Scichilone Giuseppe 1972 Burgio Giovanni Antonio Buglio barone diIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol15

httpwwwtreccaniitenciclopediagiovanni-antonio-buglio-barone-di-burgio_(Dizionario-Biografico)

Roacutenay Gyoumlrgy 1956 Bogumilizmus Magyarorszaacutegon a XI szaacutezad elejeacuten Gelleacutert puumlspoumlkbdquoDeliberatioldquo-jaacutenak tuumlkreacuteben In Irodalomtoumlrteacuteneti Koumlzlemeacutenyek 60 eacutevfolyam 4 fuumlzet471-474

Runciman Steven 1947 The Medieval Manichee A Study of the Christian Dualist HeresyCambridge63-115

Schmauk Michael (ed) 1889 Supplementum analectorum terrae Scepusiensis Pars II Szepesvaacuteraljae

Schneider Martin 1981 Europaumlischer Waldensertum im 13 und 14 JahrhundertGemeinschaftsformndashFroumlmmigkeitsozialerHintergrundBerlinndashNewYork

Schroumldl Joacutezsef 1906 A pozsonyiaacuteghitvevangegyhaacutezkoumlzoumlsseacutegtoumlrteacuteneteIreacuteszPozsonySedlaacutek Vincent (ed) 1980RegestadiplomaticanecnonepistolariaSlovaciaeBratislavaStoumlve Eckehart 1991 DeVioTomassoIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol39httpwwwtreccaniitenciclopediatommaso-de-vio_(Dizionario-Biografico)Svaacuteby Frigyes 1895 A Lengyelorszaacutegnak elzaacutelogosiacutetottXIII szepesi vaacuteros toumlrteacutenete II koumltet

LőcseSzaboacute Kaacuteroly 1886KunLaacuteszloacute1272-1290BudapestSzegfű Laacuteszloacute 1983A bogumileretnekseacuteghataacutesaa XIszaacutezadimagyarsaacutegideoloacutegiaifejlődeacuteseacutere

In Acta Universitatis Szegediensis de Attila Joacutezsef nominatae Dissertationes SlavicaeSupplementum14 39-41

Szegfű Laacuteszloacute 1968 Eretnekseacuteg eacutes tiranizmus In Irodalomtoumlrteacuteneti Koumlzlemeacutenyek LXXIIeacutevfolyam5szaacutem501-516

Szegfű Laacuteszloacute 1994 Bogumilizmus In Korai Magyar Toumlrteacuteneti Lexikon (9-14 szaacutezad)FőszerkesztőKristoacuteGyulaBudapest116-117

Szeacutekely Gyoumlrgy 1956A huszitizmuseacutesa magyarneacutepI-IIIn Szaacutezadok9034-6331-367556-590Šimončič Jozef ndash Watzka Jozef 1989DejinyTrnavyTrnavaŠmahel František 2013JanHusŽivota diacuteloPrahaŠpirko Jozef 1937Husitijiskrovcia bratriacuteciv dejinaacutechSpiša(1431-1462)SpišskaacuteKapitula79-81Ternovaacutecz Baacutelint 2013A bogumileretnekseacutegazEacuteszak-Balkaacutenona 10-11szaacutezadbanIn Micae

MedievalesIIIFiataltoumlrteacuteneacuteszekdolgozataia koumlzzeacutepkoriMagyarorszaacutegroacuteleacutesEuroacutepaacuteroacutelSzerkGAacuteLJuditPEacuteTERFIBenceVADASAndraacutesKRANZIERITZKaacuterolyBudapest65-76

Miloš Marek

| 130 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Theiner Augustinus (ed) 1859 Vetera monumenta historica Hungariam sacram illustrantiaTomusprimusAbHonorioPPIIIusqueadClementemPPVI(1216ndash1352)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1860a Veteramonumenta historicaHungariam sacram illustrantiaTomussecundusAbInnocentioPPVIusqueadClementemPPVII(1352ndash1526)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1860b Vetera monumenta Poloniae et Lithuaniae gentiumquefinitimarumhistoriamillustrantiaTomusprimusAbHonorioPPIIIusqueadGregoriumPPXII(1217ndash1409)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1863VeteramonumentaSlavorummeridionaliumhistoriamillustrantiaTomusprimusAbInnocentioPPIIIusqueadPaulumPPIII(1198ndash1549)Romae

Toldy ndash Eacuterszegi 1986 Blasii de Zalka et continuatorum eius Chronica fratrum minorumde observantia provinciae Boznae et Hungariae In TOLDY Ferenc ndash EacuteRSZEGI Geisa(edd)AnalectamonumentorumHungariaehistoricorumliteratoriorummaximumineditaBudapestini

Toacuteth-Szaboacute Paacutel 1917A cseh-huszitamozgalmakeacutesuralomtoumlrteacuteneteMagyarorszaacutegonBudapestTruhlaacuteř Josef 1903InkvisiceWaldenskyacutechv Trnavěr1400In Českyacutečasopishistorickyacute9196-198Van der Plaetse Roel ndash Beukers Clemens (ed) 1969 CorpusChristianorumSeriesLatina462

AureliiAugustiniOperaTurnholtiVarsik Branislav 1965Husitskeacuterevolučneacutehnutiea SlovenskoBratislavaVragaš Štefan et al 2006Teologickyacutea naacuteboženskyacuteslovniacutekIdielA-KTrnavaWakefield Walter Legett ndash Evans Austin Patterson 1991 Heresiesof the HighMiddleAgesNew

YorkWaley Daniel 1966 BenvenutodaOrvietoIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol8httpwwwtreccaniitenciclopediabenvenuto-da-orvieto_(Dizionario-Biografico)Zaacutevodszky Levente 1904A SzentIstvaacutenSzentLaacuteszloacuteeacutesKaacutelmaacutenkorabeli toumlrveacutenyekeacuteszsinati

hataacuterozatokforraacutesaiBudapestZaacutevodszky Levente 1922 A Heacutedervaacutery-csalaacutedokleveacuteltaacuteraIIBudapestZerner Monique 2008 Hereze In Le Goff Jacques ndash Schmitt Jean-Claude Encyklopedie

středověku Praha181-194Zilynskaacute Blanka 1985 Husitskeacutesynodyv Čechaacutech1418ndash1440Přiacutespěvekk uacutelozeuniverzitniacutech

mistrův histskeacuteciacuterkvia revoluciPrahaZsO II1 1956MaacutelyuszElemeacuter(ed)1956Zsigmond-koriokleveacuteltaacuterII(1400ndash1410)Elsőreacutesz

(1400-1406) BudapestZsO II2 1958MaacutelyuszElemeacuter(ed)1958Zsigmond-koriokleveacuteltaacuterII(1400ndash1410)Maacutesodik

reacutesz(1407-1410)Budapest

Zoznam skratiek2Kr=Druhaacuteknihakraacuteľovcca=circač=čiacutesločl=člaacutenoklat=po latinskyokr=okresSk=Skutkyapoštolskeacutetit=titulusvol=volumen

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 131 |

SUMMARY HERETICS APOSTATES SCHISMATICS AND THE FIGHT AGAINSTHERESYINTHEMEDIEVALKINGDOMOFHUNGARYThe textdealswiththe attitudeof the CatholicChurchand the statetowardsthe deviantstreamsof thoughtcalledhereticalin theMiddleAgesdiffused in theKingdomof HungarySince the CatholicChurchwasvery diverse from its beginnings ideas other than the orthodox learning of the Churchspreadrathereasily from the earliest timesThesedeviantstreamsof thoughtwerecalledhereticaland itspropagatorswerehereticsSincetheythreatenedthe unityof the Churchthe CatholicChurchrepresentedbythe Popeand the Churchhierarchyin co-operationwiththe secularpowersoughtto suppressthese ideasthroughsevereecclesiasticaland secularpunishments From the 12th centuryPopes Lucius III Innocent III and Gregory IXhadissuedseveraldecreesdirectedagainstthemThe ThirdCouncilof the Lateran(1179)alsocondemnedheresyand stressedthe dutyof the secularprincesto suppresshereticsFor thatpurposethe PopeGregoryIXinstitutedthe PapalInquisitionThe hereticswereoutlaweddischarged from the Church (excommunicated) their propertywas confiscated and theywerethreatenedwiththe deathpenaltybyburningNeverthelessthe spreadof heresycouldnotbestoppedThe religiousordersof the Dominicansand Franciscanswerechargedwithdefendingthe Catholicfaithand fightingthe hereticsThe spreadof varioushereticideasalsoaffectedthe Kingdomof Hungaryin theMiddleAgesItssouthernregionsin directcontactwiththe Balkanswereinfluencedbythe ideasof BogomilismIn theendof the 14thcenturyhereticthoughtsof the WaldensiansreachedHungaryTheyspreadfrom neighbouringAustriaand Moraviato the westernpartof the Kingdomand hada vividresponsemainlyin theurbanareasamongthe burghersIn the15thcenturystudentsfrom the PragueuniversitybroughtradicalHussite teaching to HungaryThis teaching trying radically transform the societyfound its audience especially in the southernparts of the Kingdomand in TransylvaniaThe ideasof the Lutheran reformationcame from the German lands to Hungary alreadyin the20sof the 16thcenturyTheywerefirstadoptedbythe Germanburghersof the freeroyaland miningtownsin thecentraland easternSlovakiaand in TransylvaniaAlthoughthe CatholicChurchin cooperationwiththe secularpowertriedto interveneagainstthemand several regulation and lawswere issued to stop them these ideas had great successamongthe population

DocMgrMilošMarekPhDTrnavaUniversityin TrnavaFacultyof Philosophyand ArtsDepartmentof HistoryHornopotočnaacute2391843TrnavaSlovakiamilosmarektrunisk

| 132 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

CHARIZMA A POSLANIE AUGUSTIAacuteNSKYCH KLAacuteŠTOROV V STREDOVEKU NA UacuteZEMIacute DNEŠNEacuteHO SLOVENSKA

Charism and the Mission of Medieval Augustinian Monasteries in the Area of Modern Slovakia

Miroslav Huťka

DOI1017846CL2018112132-142

AbstractHUŤKAMiroslavCharism and the Mission of Medieval Augustinian Monasteries in the Area of Modern SlovakiaIn theMiddleAgesthe mendicantorderof Augustiniansbuiltfourmonasteriesin theareaof modernSlovakialocatedon relativelycompactterritoryin thehistoricalregionsof Spišand Šariš- in VeľkyacuteŠarišHrabkovBardejovand SpišskeacutePodhradie Twomonasteries were in smaller towns - oppidum (Veľkyacute Šariš and SpišskeacutePodhradie) while one was built in a larger town - civitas (Bardejov) The monasteryin Hrabkovwassituatedin a ruralenvironmentAllof thesemonasterieswerebarelya dayrsquosjourneyawayfrom eachotherThisstudywilltryto answerfollowingquestionsWhatwasthe mission of thesemonasteriesWhat function did they performHow did they fulfiltheirmissionto spreadthe GospelWhatroledidtheiraffiliationplayin theirfoundationThe mainobjectivewillbeto clarifythe particularassignmentof the individualprioratesIt seemsthat itwasnot justaboutpastoraldutiesotherwisea monasterywouldnothavebeenbuiltin ruralHrabkovWhatthenwastheirfunction

KeywordsMiddle Ages Slovakia Mendicant Orders Augustinians activity

AbstraktHUŤKAMiroslav Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho SlovenskaŽobravaacuterehoľaaugustiniaacutenovvybudovalav stredovekuna uacuteze-miacutednešneacutehoSlovenskaštyriklaacuteštoryktoreacutesanachaacutedzalina pomernekompaktnomuacutezemiacutehistorickyacutechregioacutenovSpišaa Šarišavo VeľkomŠarišiv Hrabkovev Bardejovea v SpišskomPodhradiacuteDvaklaacuteštorystaacuteliv menšiacutechmestečkaacutechndashoppidum(VeľkyacuteŠariša SpišskeacutePod-hradie)jedenklaacuteštorstaacutelvo vaumlčšommestendashcivitas(Bardejova)noklaacuteštorv Hrabkovestaacutelv dedinskomprostrediacuteVšetkyklaacuteštoryboliod sebavzdialeneacutesotvajedendeňcestypešoV štuacutedii sapokuacutesimenaacutejsťodpoveďna otaacutezkyAkeacuteboloposlanie jednotlivyacutechklaacuteštorovAkuacutefunkciuplniliAkonapĺňalisvojeposlaniešiacuteriťevanjeliumAkuacuteuacutelohupri ichvznikuzohralafiliaacuteciaHlavnyacutemcieľombudeobjasniťkonkreacutetneposlaniejednotlivyacutechprioraacutetovZrejmenešloleno pastoraacuteciuveďinakbynebolvybudovanyacuteklaacuteštorv ruraacutelnomprostrediacuteHrabkovaČobolotedanaacuteplňouichpocircsobenia

Kľuacutečoveacute slovaacutestredovek Slovensko žobraveacute rehole augustiniaacuteni činnosť

Mestskeacuteklaacuteštoryžobravyacutechreholiacuteplnilinezastupiteľnuacutekultuacuterno-spoločenskuacutea najmaumlnaacutebožen-skuacutefunkciuv ktorejkonkurovalihlavnemestskyacutemfaraacuteromZ tohoplynulirocirczneprobleacutemya tonajmaumlv obdobiacutekraacutetkookolovznikupriacuteslušneacutehoklaacuteštorapričommnoheacutemuselriešiťdokoncasa-motnyacutepaacutepežReaacutelnyživotvšakbolzrejmeomnohopestrejšiacuteKlaacuteštorybolitotižajhospodaacuterskymijednotkamiktoreacutesastaralio bezprobleacutemoveacutezaacutesobovanieprestavbysvojichobjektovo obchod

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 133 |

a ineacutePoslaniacutemvšetkyacutechreholiacutevšakbolopredovšetkyacutemšiacuterenieevanjeliaduchovnyacuterozvoj re-hoľniacutekova starostlivosťo naacuteboženskyacuteživotv ichokoliacuteCieľomtohtopriacutespevkubudeanalyacutezapocirc-sobeniaaugustiniaacutenskejreholev obdobiacutestredovekuna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaso zvlaacuteštnymzreteľom na oblasť Šariša a Spiša kde sa nachaacutedzali všetky štyri klaacuteštory Rehole pustovniacutekovsv AugustiacutenaAkeacutebolivzaacutejomneacutekontaktya vaumlzbytyacutechtoneveľmiod sebavzdialenyacutechklaacuteštorovAkospolupracovalialeboakeacuteboloichšpecifickeacutepocircsobeniev regioacuteneAkosastaralio duchovnyacuteživotveriacichv ichokoliacutePrečobol založenyacuteklaacuteštor žobravej reholev dedinskomprostrediacuteNa uacutevodjetaktiežpotrebneacutepripomenuacuteťžesajednaloo klaacuteštoryvo VeľkomŠarišiv Hrabkovev Bardejovea v SpišskomPodhradiacute

Spracovanieteacutemydejiacutenaugustiniaacutenovjeužpomernerozsiahle(Huťka2013b190nn)nostaacute-lesavynaacuterajuacutenoveacuteotaacutezkyNajstaršiacutemzo štyrochaugustiniaacutenskychklaacuteštorovna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskabolPrioraacutetsvStanislavavo VeľkomŠarišiJehozaloženiesavšakspaacutejas pocircsobeniacutemReholesvViliamav pohraničiacuteUhorska(Huťka2013a143-158)Viliamitibolijednouzo štyrochvaumlčšiacutechreholiacutektoreacuteboliv roku1256v tzvVeľkejuacuteniizluacutečeneacutedo novejreholeaugustiniaacutenovPocircvodnoucharizmouviliamitovbolživotv uacutestraniacutenaplnenyacutepraacutecoua modlitbouIchposlaniacutembolaskocircrpoľnohospodaacuterskapraacutecaa kultivaacuteciakrajinyIšlototižo pustovniacuteckurehoľuv duchuRegulysvViliamaz Malavalle1Pretomožnocelkomopraacutevnenepochybovaťo tomžesapustov-niacuteciusadilipod vyacuteznamnyacutemhradomv tesnomsusedstvedynamickysarozviacutejajuacutecejpodhradskejosadyKdesavšakviliamitipocircvodneusadiliniejednesznaacutemenotoponyacutemodvodenyacutechod pus-tovniacutekovjev ŠarišiviacakodosťNa zaacutekladedonačnej listinykraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskehoz roku1274možnovysloviťhypoteacutezužepocircvodnemohlibyťviliamitiusadeniacuteneďalekokrajinskejcestyhneďza pohraničnyacutemizaacutesekmipod vrchomMichalka(dneskoacuteta6523)neďalekoPečovskejNovejVsi(MZAE4invč 5sign41V 1)EšteajdnessatotouacutezemienazyacutevaMniacuteše (Mniacutešske)a o jehopolohehovoriacuteajreambulačnaacutelistinaz roku1322(AOII188136RDSlII1987346-347)TotouacutezemiebolototižsuacutečasťoukraacuteľovskejdonaacuteciepresneohraničeneacutemeacutetamiPresunviliamitovalebopo roku1256už lepšieaugustiniaacutenovdo miestnastaldefinitiacutevneniekedypo roku1266keďsavšetkyviliamitskeacuteklaacuteštoryv Uhorskua Nemeckustalisuacutečasťoureholeaugustiniaacutenov(Elm196289)2čiacutembolanatrvalopotvrdenaacuteajzmenacharakterua charizmycelejreholetransformaacute-cioupustovniacutectva(Ordo eremiticus)na pastoraacuteciu(Ordo apostolicus)PaacutepežAlexanderIVv bulebdquoLicet Ecclesiae Catholicaeldquov roku1256prikaacutezalaugustiniaacutenompresťahovaťsado miestkdemalipomaacutehaťľudomna cestek spaacutese(Empoli162818-20Lujik1964163Roth195321Andrews200686-87)Pocircvodneacuteposlaniesatakdefinitiacutevnezmeniloa augustiniaacuteniužmalipocircsobiťpasto-račneakožobravaacuterehoľaNa tentouacutečelsapretolepšiehodilomestoakobdquopustinaldquo(les)Usadeniesaaugustiniaacutenov(viliamitov)vo VeľkomŠarišitakzrejmeprebehloniekoľkorokovpred rokom1274keďbolavydanaacutelistinakraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskeho

Pastoračnaacute činnosť však klaacuteštoru neprinaacutešala dostatok finančnyacutech prostriedkov a rehoľniacute-ci uacutedajnepre chudobunemohli docircstojne žiť Pretoprior klaacuteštora Štefanpožiadal v roku1285kraacuteľaLadislavaIVo ďalšiudonaacuteciutentorazna dedinuZaacutehradneacutendashScegekerthe (MESII1882199CDHV31830294)Konal tak zrejmeaninie akopredstavenyacuteklaacuteštora žobravej reholealeskocircrakopredstavenyacuteklaacuteštorapustovniacuteckejreholeJetaktiežmožneacutežeokolieneposkytovalo

1 SvViliamz Malavallebolpustovniacutekomna horeMontePisanoodkiaľodišieldo uacutedoliaStabbiodiRodine-ďalekoCastiglionedellaPescaiakdev roku1157umrelJehohrobsastalveľmiskoropuacutetnickyacutemmiestoa jehoživotzačalmaťnasledovniacutekovRehoľaexistovalado roku1847keďbolzatvorenyacuteposlednyacuteklaacuteštorv Huybergenev Holandskua 3augusta1879zomrelostatnyacutepriacuteslušniacutekreholebratvandenBerg

2 Medzirokmi1256ndash1266prebiehalsporaugustiniaacutenovs viliamitmiktoriacutesaodmietlipodriadiťpriacuteka-zuo zluacutečeniacuteobochreholiacutea naďalejviedlizaacutepaso osamostatneniektoryacutebolukončenyacutekompromisomz Viterbav roku1266noichklaacuteštoryv Uhorskua Nemeckuzostaliv rukaacutechaugustiniaacutenov

Miroslav Huťka

| 134 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

mendikantomdostatokpriacuteležitostiacutea tyacutemajprostriedkovk obživemožnopre slabuacuteekonomickuacuterozvinutosť Zaacuteroveň sa v tejto listine po prvyacutekraacutet objavuje aj patrociacuteniumklaacuteštora ktoryacute bolzasvaumltenyacutek uacutectesvStanislavovindashmonasterii S Stanislai de Saacuter (CDHV31830294)

Ďalšiacutemspocircsobomakyacutemsaveľkošarišskiacuteaugustiniaacutenizapaacutejalido životastredovekejspoloč-nostiv oblastiŠarišabolaadministratiacutevnaa notaacuterskafunkciaKlaacuteštorvo VeľkomŠarišistaacutelv cen-trežupyčohona tuacutetouacutelohupriampredurčovaloIšlopredovšetkyacutemo funkciutzvhodnoverneacutehomiesta(locus credibilis)uhorskejobdobynotaacuterskychuacuteradovNapriacutekladužv roku1278vystupo-valiakosvedkoviapri deľbemajetkuv bliacutezkostiČervenicena jednejstranemedzisynmiTekula(Tekuša)komesomTomaacutešoma jehobratmiLedem(Ladislavom)a Martinoma nadruhejstra-neAndrejom synomBuduna (DCS1780 291-292Beňko 1985 203)V raacutemci deľbymajetkumalabyťvyplatenaacutesuma20mariekstriebrav priacutetomnostibratovviliamitovReholesv Augustiacutenaz VeľkeacutehoŠariša(DCS1780292CDHV21829432-434)AugustiniaacutenskypriorJaacutensaspomiacutenaakosvedokspiacutesaniatestamentuViliamaDrugethana Šarišskomhrade9augusta1330(MNLOLDL71270Sedlak200299)3V priacutetomnostiaugustiniaacutenovz VeľkeacutehoŠarišasariešilajsporvia-ceryacutechšľachticovktoryacuteprejednaacutevalkrajinskyacutesudcaa turčianskyžupanMichaldeZich(Zeech)z roku1357(AOVI1891549-550)

Jemožneacutežetuacutetonotaacuterskufunkciuklaacuteštorvykonaacutevalaždo obdobiarokov1351ndash1353keďdošlok reviacuteziipečatiacutea mnoheacuteklaacuteštoryv UhorskutuacutetofunkciustratiliNoklaacuteštoruacutedajnevlast-nilhodnovernuacutepečaťešteajna začiatku16storočia(HudaacutečekndashUličnyacute2010557)S funkciouhodnoverneacutehomiesta suacuteviselaaj skutočnosť žev klaacuteštoremaliuloženeacutedocircležiteacute listinymnoheacutešľachtickeacuterodyakonaprv roku1341AndrejSakerdoš(CDHVIII41832526HudaacutečekndashUličnyacute2010557)

Hlavnyacutemposlaniacutemreholevšakbolapastoraacuteciaa toplatiacuteajo klaacuteštoresvStanislavaPriamedocirckazyo tomneexistujuacutenos pastoraacuteciousaveľmiuacutezkospaacutejakňazskeacutesvaumltenieNa tentouacutečelmaliaugustiniaacutenizriadeneacuteprovinčneacuteštuacutediumnaprv Ostrihomenonajšikovnejšiacuteštudentiodchaacutedzalina univerzitydo zahraničiaJednyacutemz takyacutechtoštudentovbolajJaacutenz VeľkeacutehoŠarišaktoryacutev roku1393študovalvo Verone(Huťka201625)

PustovniacutecisvAugustiacutenasuacutev uhorskyacutechstredovekyacutechdejinaacutechznaacutemitiežakoveduacuteceosob-nostivnuacutetornejajvonkajšejkatoliacuteckejmisieTaacutetočinnosťvyplyacutevalanajmaumlz pastoračneacutehopo-slaniaVnuacutetornoumisioumohli byť povereneacuteniektoreacute klaacuteštory vybudovaneacute v centraacutelnej častiUhorskaNapriacutekladprioraacutetsvAnnyv Ostrihomektoryacutebolzriadenyacutev armeacutenskejčastimestapodobne ako klaacuteštor sv Štefana Prvomučeniacuteka na budiacutenskompredmestiacute sv Petra (Romhaacutenyi200593Romhaacutenyi20001624)V stredovekomUhorskubolilendvelokalitykdesaspomiacutenajuacuteArmeacutenia v obidvochbolivybudovaneacuteklaacuteštoryaugustiniaacutenov(Romhaacutenyi200593)Celuacute tuacutetoproblematikujezrejmepotrebneacutechaacutepaťv širšomkontextepričommohloiacutesťo častimiestnielens armeacutenskymobyvateľstvomaleajs pravoslaacutevnymikresťanmi

Novnuacutetornejmisiisavenovalizrejmeajaugustiniaacutenskeklaacuteštoryzaloženeacutena uacutezemiacuteobyacutevanomkumaacutenskymobyvateľstvomTomutouacutečeluzrejmesluacutežiliklaacuteštoryzaloženeacutev južnoma centraacutelnomUhorskuv Gătaia(Mezősomlyoacute)v Loacutereacutevv Baacutetmonostora možnovo VacoveTo byvysvetľovaloprečoboliniektoreacutez nichlokalizovaneacutedo riedkoosiacutedlenyacutechoblastiacute(Romhaacutenyi200593)

Zdaacutesažepri konverziiKumaacutenovvyacuteznamneacutemiestozastaacutevalaugustiniaacutensvViacutetz Panoacuteniektoryacute prostredniacutectvom svojho kaacutezania uacutedajne obraacutetil na kresťanskuacute vieru viac ako desaťtisiacutecKumaacutenovz ktoryacutechvaumlčšinusaacutemvlastnoručneajpokrstilTentouacutedajneveľmicnostnyacutezbožnyacute

3 V testamentebolimenovaneacutecirkevneacuteosobnostiv poradiacutepodľadocircležitostiNa prvommiestebolPeterprepoštpremonštraacutetskehoklaacuteštorav NižnejMyšliďalejopaacutetklaacuteštorav Kraacutesnejnad HornaacutedomJaacutenJakubkošickyacutefaraacutera ažna štvrtommiestebratJaacutenz VeľkeacutehoŠarišaZaujiacutemavosťoujenepriacutetomnosťvyššiacutechcirkevnyacutechpredstaviteľovalebopredstaviteľovhodnovernyacutechmiest(JasovLelesaleboSpišskaacuteKapitula)

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 135 |

a horlivyacutemužnapokonv roku1297umrelv povesti svaumltosti a jeho telopochovali v augusti-niaacutenskomklaacuteštornomKostole svAnnyv Ostrihome(Huťka2012121-213)Augustiniaacutenihov stredovekuuctievaliakosvaumlteacuteho(Arbesmann196625-29)pričomhoHenrichz Friemardo-koncauvaacutedzavo svojomzoznameaugustiniaacutenskychosobnostiacutez roku1334na čestnomdruhommiestehneďza jednyacutemzo zakladateľovcelejreholeaugustiniaacutenovsvJaacutenomBonusomndashBonom(Friemar1909-1912)

MisiamedziKumaacutenmivšakpokračovalaajv 14storočiacutea zdaacutesažeaugustiniaacuteniajv tom-toobdobiacutepri konverziihrali vyacuteznamnuacuteuacutelohuZnaacuteme jenajmaumlpocircsobenieŠtefana z Ostrova(de Insula)augustiniaacutenskehorehoľniacutekaz klaacuteštorav Loacutereacutevna ostroveCsepelndashpretoz OstrovaaleboSzigeti (Udvaacuterdy1956334-335)Bol absolventompariacutežskejuniverzitya držiteľnajvyš-šieho teologickeacuteho titulu doktor svaumltej teoloacutegie Pre jeho schopnosti ho 11 januaacutera 1350 paacute-pežKlement IV vymenoval za nitrianskehobiskupa (Vurum1835 268) a 10 februaacutera 1367po upraacutezdneniacute stolca v Kaloči sa Štefan z Ostrova (znaacutemy aj pod menomFrankoacutei) stal no-vyacutem kaločskyacutem arcibiskupom (Theiner 1863 250 Udvaacuterdy 1956 330) Angažoval sa nielenpri konverziiKumaacutenov ale aj pri katoliacuteckejmisijnej činnosti v Bosne Bulharsku a Valašskupri ktorejspolupracovalajs františkaacutenmiJehopričineniacutemakopaacutepežskeacuteholegaacutetaboliv tejtooblastierigovaneacutepostupne trinoveacutekatoliacuteckebiskupstvaacutev Severine (1376)v Argens (Curteade Argeş ndashvzniklovo Valašskurozdeleniacutemseveriacutenskehobiskupstvanoexistovaloveľmikraacutetko1381ndash1386)a vo Vidine(Udvaacuterdy1956334-335)V jehopraacutecimupomaacutehaliajďalšiacutedvajaau-gustiniaacutenibratiaPeterz Vraacutebeľa Mikulaacutešobajas vynikajuacutecimuniverzitnyacutemvzdelaniacutemz PariacutežaObajapocircsobili ajna kraacuteľovskomdvoreakokaplaacuteni (MVS II1170Udvaacuterdy1956327-328)V roku1366prišielbiskupŠtefanz Ostrovado Avignonua poprosilpaacutepežaUrbanaVčibyPetraz Vraacutebeľnechalpreskuacutešaťna avignonskejfakultebiskupomz FriualspovedniacutekomSvaumlteacutehoOtcaa čibymuv priacutepadeuacutespechuudeliltitulmagistrateoloacutegieUacutedajnepotrebovalerudovanyacutechľudiacutena bojprotischizmatikom(MVSII1275)

Dokategoacuteriemisijnyacutechklaacuteštorovpravdepodobnemožnozaradiťaj augustiniaacutenskeklaacuteštorysv Duchav Hrabkovea svJaacutenaKrstiteľav BardejoveTuacutetomisijnuacutečinnosťvšakmožnochaacutepaťlenv širšomslovazmysleTotižlenveľmiťažkosahľadaacutedocircvodzaloženiaaugustiniaacutenskehoklaacuteštorav neveľkejdedineHrabkovvzdialenejsotvaniekoľkokilometrov(21)od klaacuteštorasvStanislavavo VeľkomŠarišiIstedocircležityacutemfaktorombolavocircľadonaacutetoranotyacutemtotvrdeniacutemsanedaacutevysvetliťcelaacuteproblematikaAkojeznaacutemeklaacuteštorbolzaloženyacutev roku1334komesomMikulaacutešomz Periacutenaktoryacutehoajpatričneobdaroval(DCS1780517-518CDHVII3712-713SchierndashRosnaacutek177871)PriacutetomnosťHerkehoz VeľkeacutehoŠarišapri fundaacuteciinaznačujefiliaacuteciua možnuacutetesnuacutepreviaza-nosťobochklaacuteštorovnouacutečelsastaacutelenedaacutevysvetliťJednouz možnostiacutejeskutočnosťžehrabkov-skyacuteklaacuteštormoholsluacutežiťakobdquopustovniacuteckeldquozaacutezemiepre rehoľniacutekovz VeľkeacutehoŠarišaktoriacutesachceliobraacutetiťk rehoľneacutemuarchetypundasheremitizmuNoklaacuteštorsvDuchanestaacutelna bdquopustomldquomiesteVysvetleniacutembymohlibyťudalostiz roku1340Mikulaacutešz Periacutenasav tomtorokupokuacutesilv sused-nejdedineKrižovanyzaložiťfrantiškaacutenskyklaacuteštorNa zaacutekladejehožiadostipaacutepežBenediktXIIpoverilostrihomskeacutehoarcibiskupazistiťčijeobjektprimeranevybavenyacutepre potrebyrehoľniacutekova v priacutepadežeaacutenomaacutezabezpečiťjehoprijatiedo uhorskejfrantiškaacutenskejprovincie(DCS1780519-520Raacutebik2006115)PodľaMikulaacutešovyacutechslovndashna jehomajetkuv Križovanochžilovaumlčšiemnožstvoschizmatickeacutehoobyvateľstvarusiacutenskejnaacuterodnostimožnoz Haličektoriacutebolipravde-podobneusadeniacutev zaniknutejdedineVoľaseverneod KrižovianPriacutetomnosťValachovv tomtoregioacuteneužv 14storočiacutejebezpečnedoloženaacute(Raacutebik2006115)PrečosavšakMikulaacutešv priebehušiestichrokovpokuacutešalv susednejdedineHrabkovafundovaťnovyacuteklaacuteštorniejejasneacuteNebolspo-kojnyacutes činnosťouaugustiniaacutenovNavyšemožnopredpokladaťžepravoslaacutevnikresťaniasav tejtooblastidlhonezdržalikeďžezrejmeišloo pastierov(valachov)ktoriacutesačastopresuacutevaliJetedamožneacutežeajaugustiniaacuteniboliusadeniacutev Hrabkovez docircvodukonverziepravoslaacutevnychpastierov

Miroslav Huťka

| 136 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

podobneakofrantiškaacuteniv KrižovanochNofrantiškaacutenskyklaacuteštorzrejmenikdynevznikolpretožeo ňomneexistujuacuteineacutepiacutesomneacutezmienky

PridonaacuteciidedinyHrabkovziacuteskaliaugustiniaacuteniajpatronaacutetnepraacutevonad miestnymkostolomsvŠimonaa Juacutedu(DCS1780518)Po tomakodedinustratilia boliodškodneniacutev roku1361novoudedinouChmiňany takeacutetopatronaacutetnepraacutevoziacuteskaliaj tuNomiestnyKostolsvŠtefanaPrvomučeniacutekabolkraacutetkopred tyacutemtorokomzničenyacutepovodňouspolus celoudedinouMiestniobyvateliapretozačalinavštevovaťKostol svPavlav susednejdedineChminianskaNovaacuteVeskdesanechaacutevaliajpochovaacutevaťMiestnemukňazovi(napriacutekladJaacutenovi)pretoodvaacutedzaliajjednuštvrtinusvojichcirkevnyacutechdesiatkovNevednoz akeacutehodocircvodusato augustiniaacutenomz Hrabkovanepaacutečiloa sťažovalisapri jaacutegerskombiskupoviŠtefanoviktoryacutenariadilv roku1395celuacutezaacuteležitosťvyšetriť (ZsOI 1951461-462Raacutebik2006113)Komisiadošlak zaacuteveru žeobyvateliadedinyChmiňanymajuacuteplatiťcirkevnyacutedesiatokakopredtyacutemAugustiniaacutenivšakmalinaďalejpocitžeimtaacutetoštvrtinapatriacutea pretosav roku1461opaumlťsťažovaliSpišskaacuteKapitulavšakpri vyšetrovaniacutedo-šlak rovnakeacutemuzaacuteveruakokomisiajaacutegerskeacutehobiskupa(MNLOLDL70259)Jednoz vysvetleniacutetohtosporumocircžebyťpastoračnaacutesnahaaugustiniaacutenovktoruacutevšaknemohlidocircslednevykonaacutevaťkeďžeobyvateliaChminiannaďalejajpo storokochnavštevovalikostolv susednejdedinekdemalipochovanyacutechajsvojichbliacutezkych

Hypotetickypodobnuacute funkciu akohrabkovskyacuteklaacuteštormoholplniť aj klaacuteštor v BardejoveV jehopriacutepade všakmožnouvažovať o pokuse (snahe) o konverziupravoslaacutevnejHaliče o čosa logickystaraloprevažnePoľskoO takejtočinnostibardejovskyacutechaugustiniaacutenovvšakniesuacutežiadnespraacutevyNoexistujeveľavravnaacutepoznaacutemkav registrigeneraacutelnychpriorovo tomžeklaacuteštorjesituovanyacutena hraniciachs Haličou(Rutenorum)a soschizmatikmi(BVIII1999176-177)

V mesteBardejovvšakaugustiniaacutenivykonaacutevali aj skriptorskuacutečinnosťo ktorej všakviemelenveľmimaacuteloJednaz informaacuteciiacutepochaacutedzaz roku1428keďpriorklaacuteštoraIzaiaacutešBonervyslaldvochbratovndashpisaacuterovmožnodo Krakovaprepisovaťknihyktoreacuteboliurčeneacutepre jehopotrebu(Feacutejerpataky1885286-287)Niektoriacutehistoricivšakpripisujuacuteaugustiniaacutenskeautorstvoajv priacutepa-deniektoryacutechinyacutechrukopisov(Sopko198019-37)4

Augustiniaacuteniv Bardejovevykonaacutevaliajpastoraacuteciumedziveriacimina ktoruacutevyužiacutevaliajrocircznebratstvaacutektoreacutezačalibyťpopulaacuternenajmaumlod druhejpolovice15 storočia Jednyacutemz nichboloaj Bratstvo blahoslavenej PannyMaacuterie ktoreacute existovalo pri augustiniaacutenskom Klaacuteštore sv JaacutenaKrstiteľa(Domenovaacute2006a206Domenovaacute2006b19)Pomaacutehalozrejmerehoľniacutekompri ichpraacutecis veriacimiv mestea zaacuteroveňdokazujeuacutectuk Božejmatkektoraacutebolav reholiveľmiživaacute

Bardejovskyacute klaacuteštorsaspolus klaacuteštoromv Koumlrmendespomiacutenaakopriacutekladmravneacutehouacutepadkurehoľneacutehoživotauhorskyacutechaugustiniaacutenovna koncistredoveku(Erdeacutelyi2004117-140)Existujuacutetotižnepriamedocirckazyktoreacuteto mocircžunaznačovaťAkopriacutekladmožnospomenuacuteťpriacutesnytoacutenlistuveľkošarišskeacutehoprioraa vikaacuteraaugustiniaacutenovv jaacutegerskejdieceacutezeAmbroacutezaz roku1493adreso-vanyacutebardejovskejmestskejradeNemenovaniacutebratiav ichklaacuteštorežilihriešnyma očierňujuacutecimživotomčiacutemopovrhlisvAugustiacutenomChystalsapriacutesťdo mestaa vyriešiťceluacutezaacuteležitosť(DCS1780532)Nevednovšako čoišloMohlosajednaťo zaacutevažneacuteporušeniediscipliacutenynoajo menšiacuteprehrešoka priacutesnytoacutenAmbroacutezovholistubollenprejavomrazantneacutehopostupuNa druhejstraneo dvarokydošlok ďalšiemuincidentuv klaacuteštorekeďspolubratiaobvinilisvojhopredstaveneacutehoprioraBaltazaacutera z kraacutedeževeciacute ktoreacutepatrili klaacuteštoruPrior sabraacutenilpred mestskou radou žeobvinenianiesuacutepravdiveacutenopriznalsak odcudzeniuposteľnejbielizne(ŠAPOBardejovč 3237

4 JSopkopripisujeaugustiniaacutenomdvazachovaleacutegraduaacutelyuloženeacutev Univerzitnejknižniciv Budapeštiktoreacutesuacutebohatozdobeneacutefarebnyacutemiornamentaacutelnymiiniciaacutelamivychaacutedzajuacutecimištyacutelovoz francuacutez-skychvyacutezdobnyacutechmotiacutevovObakoacutedexysuacutevšakdatovaneacutedo prvejpolovice14storočiatedado dobykeďešteklaacuteštorv Bardejoveneexistoval

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 137 |

Sroka201134Jankovič1975126)Podobnyacuteincidentsazopakovalajv roku1527keďbolpriorMatejobžalovanyacutekrakovskyacutemiaugustiniaacutenmiženevraacutetil2dalmatikyzlatejfarbyza ktoreacutesľuacutebilzaplatiťpeniazmialeboviacutenom(Sroka201137)Do akejmieryvšak tietopokleskyrehoľniacutekovnegatiacutevneovplyvňovaliverejnuacutemienkupodobneakotomubolov mesteKoumlrmende jeotaacutezne(Erdeacutelyi2009184-203)Veďpraacutevev tomtoobdobiacutevrcholilizbožneacuteodkazy(dedičstvaacute)napriacutekladDorotyReichz roku1490a spolupraacutecaklaacuteštoraa mestskejradybolav podstatebezprobleacutemovaacutepričommestouvoľňovalonemaleacuteprostriedkyna prestavbua fungovanieklaacuteštora(Sroka201133)Praacutevev tomtobdquokriacutezovomldquoobdobiacuteklaacuteštordokoncazačalbudovaťv uacutedoliacuteMniacutechovskeacutehopo-tokav katastriobceZlateacutepriestorpre svojuobnovuBolto drevenyacuteobjektktoryacutepravdepodobnesluacutežilakopustovňaBolato jednoduchaacutebudovav polohena Klaacuteštoriskuna ploches rozmermi40x15mktorejvyacutestavbasa datujedo konca15storočia(Slivka199879)

Vyacuteraznecharitatiacutevnoučinnosťousazaoberaliaugustiniaacuteniv KlaacuteštoresvAlžbetyv SpišskomPodhradiacuteZaacutekladnoubaacutezoupre vznik tohtoklaacuteštorabol totižmestskyacute špitaacutel založenyacuteniekedyokolo roku1397miestnym faraacuteromHenczmanusom Špitaacutel bol však tak slaboobdarovanyacute žetrajamiestnispraacutevcovianemohlipre chudobuspravovaťobjekta radšejsasvojhouacuteradudo roku1399vzdaliKraacutetkopo tomšpitaacutelprevzaliaugustiniaacuteninobez suacutehlasumiestnehofaraacuteraTen siacutecenebolschopnyacutezabezpečiťspraacutevcuobjektunoanirehoľniacutekovsivo svojommesteneželalČo bolopriacutečinoutohtoodmietnutiaVzťahymedziplebaacutenmia mendikantmibolivaumlčšinounapaumlteacutenajmaumldo vyriešeniavzaacutejomnyacutechfinančnyacutechvzťahovPodalpretov Ostrihomesťažnosťktoruacutev roku1400prešetrilaSpišskaacuteKapitulaObyvateliamestasivšakželaliabyšpitaacutelspravovalinaďalejau-gustiniaacuteni (ABUacuteSK fHMSKScr5 f9nr15MNLOLDF262 924Wagner I 1774417)DocircvodneochotymiestnehofaraacuteraJaacutenaLibuszaakceptovaťaugustiniaacutenovvyplyacutevaz jehoďalšejsťažnostiz roku1402adresovanejužna vyššiu inštanciuk paacutepežskejkuacuteriiv Riacuteme Jednalosao zasahovanie do praacutevmestskeacuteho faraacutera čiacutem samyslelo na neodvaacutedzanie poplatkov zo štoacutelyktoruacutedostaacutevaliaugustiniaacuteniza vysluhovaniesviatostiacuteRiacutemskypaacutepežBonifaacutecIX(1389ndash1404)vydal9marca1402buluktorouzakazovalzasahovaniedo kompetenciiacutemiestnehofaraacuteraMedzinarušovateľmisavyacuteslovnespomiacutenajuacutežobraviacutebratia(mendicantium fratres)a antoniti(canonici monasterii et domorum sancti Antonii Viennensisordinis sancti Augustini)(MVHI42000424-425)Augustiniaacutenisatusiacuteceexplicitnenespomiacutenajuacutenoakoužbolospomenuteacuteod roku1399v SpišskomPodhradiacutepocircsobilia patrilido skupinyžobravyacutechreholiacute

Prviacuteaugustiniaacutenisatedav SpišskomPodhradiacuteusadiliv drevenejbudovepri kamennejkapln-kesvAlžbetyIchpocircsobeniesapretominimaacutelnespočiatkuspaacutejalos charitatiacutevnoua so sociaacutelnoučinnosťouv miestnomšpitaacuteli

Nov monumentaacutelnomdieleMonasteriologiae regni Hungariae IIsaobjavujespraacutevao existen-ciiveľkeacutehoklaacuteštora(claustrum magnum)rovnakeacutehozasvaumlteniaa toajna Spišskomhradečozrej-mesuacutevisiacutes obrovskourozlohoutohtohradu(FuxhofferndashCzinaacuter1860220Hradszky188438)Na SpišskomhradesaskutočnenachaacutedzalakaplnkasvAlžbetynoo existenciiklaacuteštorana hradeniesuacutehodnoverneacutespraacutevyTaacutetoinformaacuteciapretomocircžesuacutevisieťs tyacutemžepodhradskiacuteaugustiniaacutenimohlimaťvo svojeduchovnejspraacutevehradnuacutekaplnkuĎalšoumožnosťoujedočasnyacutepobytau-gustiniaacutenovna hrademožnov zaacuteverečnomobdobiacuteexistencieklaacuteštoraPo roku1526v Uhorskutotiž prebiehala vojna o naacutestupniacutectvo na uhorskyacute troacuten a Spišskaacute Kapitula Spišskeacute Podhradiea Spišskyacutehradmali v tomtokonflikte svoje zaacuteujmyV 16 storočiacute sa taknapriacuteklad stretaacutevames dominikaacutenmiktoriacutesadočasnezdržiavalina Šarišskomhrade(DCS1780556Čižmaacuter199913-14)Jetedamožneacutežepodhradskiacuteaugustiniaacutenisapodobnedočasnemohlipresiacutedliťpod ochranuSpišskeacutehohradu

Augustiniaacutenivšakpocircsobiliajna inyacutechmiestachdnešneacutehoSlovenskamimosvojichklaacuteštorovVeďarchetypommendikantabolajpotulnyacutekazateľNaterazo tejtočinnostineexistujeveľainformaacute-ciiacuteTaacutetopotulnaacutepastoraacuteciaaugustiniaacutenovpriviedlanapriacutekladdo Košiacuteca do BanskejBystrice

Miroslav Huťka

| 138 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

Užv roku1402sapri paacutepežskejkuacuteriina ichčinnosťsťažovalajkošickyacutemestskyacutefaraacuterŠtefande Caseda ktoryacute zrejme koordinoval svoju apelaacuteciu so spišskopodhradskyacutem faraacuterom JaacutenomLibuszompretožepaacutepežvydalsvoje listinypre obochv rovnakyacutedeň9marcaUacutedajnev mesteKošicedochaacutedzalok neporiadkomktoreacutehosadopuacutešťalifrantiškaacuteni(minoriti)dominikaacutenia au-gustiniaacuteničomalaprešetriťpriacuteslušnaacutecirkevnaacutevrchnosť(MVHI42000423-424Zubko20121326Halaga1992123-124)Išlozrejmepodobneakov SpišskomPodhradiacuteo kraacuteteniepriacutejmovmest-skeacutehofaraacuteraza štoacutelnepoplatkyNofrantiškaacutenia dominikaacuteniužv mestemalisvojeklaacuteštorya takniejejasneacuteprečonemaliusporiadaneacutevzťahys miestnymfaraacuteromAugustiniaacutenivšaksvojklaacuteštorv KošiciacheštenemaliPretokraacutetkona tov roku1422generaacutelnypriorAugustiacutenFavaroniziacuteskalsuacutehlaskraacuteľaŽigmundaLuxemburskeacuteho(1387ndash1437)na založenieklaacuteštorasv JaacutenaEvanjelistua toutouacutelohoupoverilkrakovskeacutehoaugustiniaacutenaIzaiaacutešaBoneraz KrakovazvaneacutehotiežLechius(Bardoacuten1890406Uth193075-76)UžviackraacutetspomiacutenanyacutedoktorsvaumltejteoloacutegieIzaiaacutešBonerjeaugustiniaacutenmiuctievanyacuteakoblahoslavenyacuteOd roku1428pocircsobilakobardejovskyacutepriorpotomakovikaacuterbavorskejprovinciea napokonv Krakoveakolektor(učiteľ)a profesorna Jagelovskejuniverzitekdeumrel8februaacuterav roku1471(Milensius161345-46)

Pokuso fundaacuteciutohtoklaacuteštorajetiežpotrebneacutedaťdo kontextuprenikaniareformnyacutechmyš-lienok hlaacutesajuacutecich priacutesnejšie dodržiavanie Reguly sv Augustiacutena a augustiniaacutenskej konštituacuteciektoreacutesado Uhorskadostaacutevaliz bavorskejprovinciev prvejpolovici15storočia(Erdeacutelyi2004128-131)V Košiciachv tomtoobdobiacute všakužpocircsobili obidvehlavneacute žobraveacute rehole a pretomiestopre tretiuv relatiacutevnemalommesteneboloA tobolzrejmehlavnyacutedocircvodneuacutespechutejtofundaacutecie

O okolnostiachpriacutechodua pocircsobeniaaugustiniaacutenovv BanskejBystriciviemenajmenejTrebapovedaťžetotovyacuteznamneacutebanskeacutemestobolojedinyacutembdquovaumlčšiacutemldquostredovekyacutemmestomna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaktoreacutenemalona svojomuacutezemiacuteklaacuteštornocharitatiacutevnepotrebymešťanovsa-turovalmiestnyšpitaacutelsvAlžbetyPretomožnopredpokladaťminimaacutelnesnahužobravyacutechreholiacuteusadiťsav tomtoprosperujuacutecombaniacuteckommesteNoa augustiniaacuteniboli tomutocieľuzrejmenajbližšiePocircsobilitotižpri KaplnkesvArchanjelaMichalandashneskocircrsvKriacutežav tzvSlovenskomkostole(windische Kirche)v areaacutelimestskeacutehohradukdejeichpocircsobeniedoloženeacutev odpustkovejlistinez roku1406(Matulay198062Reťkovskaacute201029)

Pastoračneacutepotreby a spoločnaacute rehoľnaacutepriacuteslušnosť celkomprirodzene viedli augustiniaacutenovk intenziacutevnej spolupraacuteciDocircležityacutemfaktorombolaajvzaacutejomnaacutegeografickaacutebliacutezkosťNa zaacutekla-depiacutesomneacutehomateriaacutelumožnopotvrdiťveľmiintenziacutevnevzťahymedziklaacuteštorminajmaumlmedziklaacuteštormivo VeľkomŠarišia v Bardejovea medziklaacuteštormiv Bardejovea v KrakoveTutrebaopaumlťzdocircrazniťžeklaacuteštorv Bardejovevznikolfiliaacuteciouz Krakovaa prviacuterehoľniacuteciakoajprioripochaacutedzaliz PoľskaTentostavtrvalmožnolendo tridsiatychrokov15storočiaa v nasledujuacutecomobdobiacutekontaktyochladli(Sroka201131)Ku Krakovusavšakviažejednaz poslednyacutechspraacutevo bardejovskomklaacuteštorez roku1527keďbolbardejovskyacutepriorMatejobžalovanyacutekrakovskyacutemiaugustiniaacutenmičoužbolospomenuteacutevyššie(Sroka201137)

Zachovalosavšakajniekoľkolistiacutenv ktoryacutechpriorklaacuteštorasvStanislavavo VeľkomŠarišipiacutesalbardejovskejmestskej radevo veci ichaugustiniaacutenskehoklaacuteštora (DCS1780547a 552)To neznamenaacutežeVeľkošarišskyacuteklaacuteštorzastaacutevalnejakeacutevyacuteznamnejšiepostaveniealebožebymupatriloveduacutecemiestomedzištyrmiprioraacutetmiNa toneexistujuacutežiadnedocirckazyajkeďto niejevy-luacutečeneacuteBolto predsalennajstaršiacuteaugustiniaacutenskyklaacuteštorMožnovšakpredpokladaťžepodobneacutelistinysipiacutesalipriorinavzaacutejomnozachovalisalenlistyz VeľkeacutehoŠarišado BardejovaNavyšejedenz nichz roku1516piacutesalveľkošarišskyacutepriorŠtefanakouhorskyacuteprovinciaacutel(DCS1780547)Nozaujiacutemavyacutejelistz roku1528v ktoromveľkošarišskyacutepriorMatuacutešzdocircrazňujevzaacutejomnuacuteuacutezkuprepojenosť obochklaacuteštorovPripomenul že aj on alebo lepšie klaacuteštor vo VeľkomŠarišimalpodielna budovaniacutemajetkubardejovskyacutechaugustiniaacutenova tonielenklaacuteštorneacutehoobjektualeaj

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 139 |

rybniacutekana ktoryacutesaokremineacutehoskladaliajjednoduchiacuteľudia(DCS1780550-551)Existujevšakajojedinelaacutespraacutevao opačnomkontaktea toz roku1441keďboloz Bardejovado VeľkeacutehoŠarišaposlaneacutehrubeacutesuacuteknov sume450denaacuterov(Feacutejerpataky1885527)Jemožneacutežesajednaloo laacutetkuna odevpre rehoľniacutekov

O kontaktochmedzi klaacuteštormi sv Stanislava a svDucha v Hrabkove vypovedaacute jedine za-kladacia listina z roku1334 FundaacutecieHrabkovskeacutehoklaacuteštora sa zuacutečastnil ajHerke z VeľkeacutehoŠarišaNespomiacutenasa jeho funkcianomožnopredpokladaťže sa jednaloo prioraV priacutepadetohtovzťahumocircžemehovoriťo filiaacuteciiPri Hrabkovskomklaacuteštorejemožneacutedoložiťajkontaktyso SpišskyacutemPodhradiacutemKeďsatotižv roku1461obnovilsporo jednuštvrtinudesiatkovz dedinyChmiňanypred SpišskouKapitulouktoraacutesporriešilaHrabkovskyacutepriorJaacutensiprizvalajsvojhoSpišskopodhradskeacutehobdquokoleguldquoprioraŠtefana(MNLOLDL70259Raacutebik2006113)

Klaacuteštoryžobravyacutechreholiacutezohralivyacuteznamnuacuteuacutelohupri kultuacuternomspoločenskomnonajmaumlnaacuteboženskom živote spoločnosti predovšetkyacutem v mestaacutech V stredoveku mali nezastupiteľneacutemiestopri bdquokultivaacuteciildquostredovekeacutehočlovekaSvojemiestopocircsobeniasihľadaliajaugustiniaacuteniktoriacute prichaacutedzajuacute relatiacutevneneskoro keďuždocircležiteacutemestaacuteboli bdquoobsadeneacuteldquo františkaacutenmi a do-minikaacutenmiNoajnapriek tomu sa impodarilovytvoriťpomernekompaktneacuteuacutezemiena Spišia v Šarišikdesavzdialenostimedzijednotlivyacutemiprioraacutetmipohybovalinajviacv dĺžkejednod-ňoveacutehopochodu(ccado 30km)Všetkyštyriklaacuteštoryboliz pohľadusvojhoposlaniaa zamera-niačiacutemsivyacutenimočneacuteV prvomradeto istebolapastoraacuteciaa šiacuterenieevanjeliaprostredniacutectvomkaacutezaniaa vysluhovaniasviatostiacuteSťažnostimestskyacutechfaraacuterovv SpišskomPodhradiacutea v Košiciachna ichčinnosťsuacuteveľavravneacuteNa tentouacutečelsibardejovskiacuteaugustiniaacutenizriadiliajspolokzasvauml-tenyacuteBožejMatkeRehoľniacutecivo VeľkomŠarišisazasaokreminyacutechčinnostiacutevenovaliajadmi-nistratiacutevneja notaacuterskejpraacutecikeďžeklaacuteštorstaacutelv centrežupya možnov určitomobdobiacutevlastnilajautentickuacutepečaťPri hrabkovskyacutecha bardejovskyacutechaugustiniaacutenochtrebazobraťdo uacutevahyajmisijneacuteposlaniepri konverziipravoslaacutevnychobyvateľovHaličealeboValachovktoriacutev tomtoob-dobiacutezačiacutenajuacuteosiacutedľovaťhorskeacuteoblastidnešneacutehoSlovenskaCharitatiacutevneja sociaacutelnejčinnostisavenovaliaugustiniaacuteniv KlaacuteštoresvAlžbetyv SpišskomPodhradiacuteMiestnyšpitaacutelbolneobsadenyacutea veľmichudobneobdarenyacuteRehoľniacutecitakpredstavovalipre miestnukomunitujedinuacutemožnosťakotentošpitaacutelprevaacutedzkovaťNevednovšakakodlhošpitaacutelfungovalkeďžev roku1442saobjektspomiacutenaakoklaacuteštorčovšaknevylučujeexistenciušpitaacutelaAugustiniaacuteniv raacutemcipastoraacuteciezrejmezaviacutetaliajna ineacutemiestapričomsazachovalispraacutevyo ichpocircsobeniacutev KošiciachBanskejBystricialeboteoretickyna SpišskomhradeZ pohľadufiliaacuteciemožnorozpoznaťpočiatočnyacutevzťahmedziklaacuteštormivo VeľkomŠarišia HrabkovePocircvodrehoľniacutekovv klaacuteštorev SpišskomPodhradiacutesanedaacutepresvedčivodokaacutezaťnoasinebudemeďalekood pravdykeďpripustiacutemekontaktyna Hrabkovskyacute(26ndash30km)aleboVeľkošarišskyacuteklaacuteštor(40ndash60km)ktoreacutesuacutevzdialeneacutelenniekoľkokilomet-rovPri klaacuteštorev Bardejovemocircžemecelkombezpečnehovoriťo filiaacuteciiz KlaacuteštorasvKatariacutenyv Krakove

REFERENCESABUacute SK f HMSKArchiacutevBiskupskeacutehouacuteraduSpišskaacuteKapitulafondHodnoverneacutemiestoSpišskaacute

Kapitula(ďalejABUacuteSKfHMSK)Scr5f9nr15Andrews Frances 2006The Other Friers The Carmelite Augustinian Sack and Pied Friers

in the MiddleAgesWoodbridgeAO II1881 NagyImre(ed)CodexdiplomaticushungaricusandegavensisAnjoukoriokmaacutenytaacuter

TomusIIBudapest

Miroslav Huťka

| 140 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

AO VI 1891 Nagy Imre (ed) Codex diplomaticus hungaricus andegavensis 1353 ndash 1357AnjoukoriokmaacutenytaacuterTomusVIBudapest

Arbesmann Rudolph 1966A Legendaryof EarlyAugustinianSaintsIn AnalectaAugustiniana295-58

Bardoacuten Lopez (ed) 1890 NicolaiCruseniiOrdSAugustiniParstertiaMonasticiAugustinianiComplectensepitiomenhistoricamFFAugustinensiuma magnaOrdinisunioneusqueadan1620cumadditamentisRevmiPMFrJosephiLanteriejusdemOrdinisTomusIVallisoleti

Beňko Jaacuten 1985OsiacutedlenieseverneacutehoSlovenskaKošiceBV III 1999 Bartholomaei Veneti OSA Registrum generalatus 1389-1393 Tomus III Ed

ArnulfusHartmannRomaeCDH V2 1829FejeacuterGeorgius (ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusV2 BudaeCDH V3 1830FejeacuterGeorgius (ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusV3 BudaeCDH VIII4 1832FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusVIII4 BudaeČižmaacuter Mariaacuten1999Starobylyacutea puacutetnickyacuteVeľkyacuteŠarišLevočaDCS 1780 Wagner Carolus (ed) Diplomatarium comitatus Sarosiensis quod ex tabulariis

et codicibus manuscriptis eruit Carolus Wagner Hungarus zboroviensis bibliothecaeuniversitatisregiaeBudensiscustodPosoniiCassoviae

Domenovaacute Marcela 2006a K stavu a charakteru stredovekyacutech testamentov v BardejoveIn SlančovaacuteDaniela ndashŽarnovskaacute Iveta (eds) 2 študentskaacute vedeckaacute konferencia (zborniacutekpriacutespevkov)Prešov169-210

Domenovaacute Marcela 2006bStredovekeacutetestamentyv BardejoveIn HistoricaCarpatica3715-25Elm Kaspar 1962BeitraumlgezurGeschichtedesWilhelmtenordensKoumllnGrazEmpoli Lorenzo (ed) 1628BullariumordinisEremitarumSAugustini RomeErdeacutelyi Gabriella 2004CrisisorRevivalThe HungarianProvinceof the Orderof Augustinian

Friarsin theLateMiddleAgesIn AnalectaAugustiniana67117-140Erdeacutelyi Gabriella 2009Talesof immoralfriarsmoralityand religionin an earlysixteenth-century

HungariantownIn SocialHistory342184-203Feacutejerpataky Laacuteszloacute (ed) 1885 MagyarorszaacutegivaacuterosokreacutegiszaacutemadaacuteskoumlnyveiBudapestFriemar de Enrico 1909-1912 De Origine et Progressu Ordinis Fratrum Eremitarum

S Augustini et Vero ac Proprio Titulo Eiusdem In Analecta Augustiniana IIIIV 12httpwwwghirardacciorgfilesbibliotecadefriemarpdf

Fuxhoffer Damiaacuteni - Czinaacuter Maurus 1860MonasteriologiaeregniHungariaeTomusIIPestiniHalaga R Ondrej 1992PočiatkyKošiacuteca zrodmetropolyKošiceHradszky Joacuteszef 1884Vaacuterdorlaacutesoka SzepesseacutegenSzepesvaacutereacuteskoumlrnyeacutekeIgloacuteHudaacuteček Pavol ndash Uličnyacute Ferdinand ml 2010VeľkyacuteŠarišIn ŠtefaacutenikMartinndashLukačkaJaacuten(eds)

LexikoacutenstredovekyacutechmiestSlovenskaBratislava552-563Huťka Miroslav 2012 Vitus Pannonius egy keveacutesseacute ismert magyarorszaacutegi koumlzeacutepkori szent

In MagyarSionuacutejfolyam6(98)203-216Huťka Miroslav 2016Intelektuaacutelnaa vzdelanostnaacuteuacuteroveňuhorskyacutechaugustiniaacutenovv stredove-

kuIn Kultuacuternedejiny7Supplement19-30Huťka Miroslav 2013aPočiatkypustovniacutekovsvAugustiacutenavo VeľkomŠarišiIn Historickyacutečaso-

pis611143-158Huťka Miroslav 2013bUhorskiacute augustiniaacuteni v historickej a literaacuternej spisbe (s prihliadnutiacutem

na uacutezemieSlovenska)In Kultuacuternedejiny42190-206

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 141 |

Jankovič Vendeliacuten 1975Neskoryacutefeudalizmusa jehokriacutezapred buržoaacuteznourevoluacuteciouIn DejinyBardejovaKošice

Lujik van Benignus (ed) 1964BullariumOrdinisEremitarumSAugustini1187-1256WuumlrzburgMatulay Ctibor (ed) 1980MestoBanskaacuteBystricaKataloacutegadministratiacutevnycha suacutednychpiacutesom-

nostiacuteI(1020)1255ndash1536BratislavaMES II 1882KnauzFerdinandus(ed)MonumentaEcclesiaeStrigoniensisTomusIIStrigoniiMilensius Felix 1613 Alphabetum felicis Mliensii de monarchis amp monasteris Germaniae

ac SarmatiaeciteriorisordiniseremitarumSAugustiniPragaMNL OL DL Magyar NemzetiLeveacuteltaacuter Orszaacutegos LeveacuteltaacuterDiplomatikai Leveacuteltaacuter(ďalej MNL OL

DL)71 270MVH I4 2000 Vaacuterszegi Asztrik (ed) Monumenta Vaticana historiam regni Hungariae

Illustrantia 14(ďalejMVH) BudapestMVS II1 2009RaacutebikVladimiacuter(ed)MonumentaVaticanaSlovaciaeTomusII1(ďalejMVS)

TrnavaeRomaeMZA E4Moravskyacutezemskyacutearchivv Brně(ďalejMZA)fondAugustiniaacuteniBrnoE4(ďalejE4)

invč 5sign41V 1Dostupneacuteonlinena wwwmonasteriumnetRaacutebik Vladimiacuter 2006Nemeckeacuteosiacutedleniena uacutezemiacutevyacutechodneacutehoSlovenskav stredoveku(Šarišskaacute

župaa slovenskeacutečastižuacutepAbovskejZempliacutenskeja Užskej)BratislavaRDSl II 1987 SedlaacutekVincent(ed)RegestadiplomaticanecnonepistulariaSlovaciaeTomusII

BratislavaReťkovskaacute Adriana 2010 Rehoľaantonitovna SlovenskuIn ActahistoricaNeosoliensia131-2

29Romhaacutenyi Beatrix 2000Kolostorokeacutestarsaskaacuteptalanoka koumlzeacutepkoriMagyarorszaacutegonBudapestRomhaacutenyi Beatrix 2005 Aacutegostonrendi remeteacutek a koumlzeacutepkoriMagyarorszaacutegon In Aetas 204

91-101Roth Francis 1953Cardinal Richard Annibaldi First Protector of the Augustinian Order (1243 ndash

1276) Chapter IV continuation In Augustiniana 3 21-34Sedlak Vincent (ed) 2002 Pod vlaacutedou anjouovskyacutech kraacuteľov Pramene k dejinaacutem Slovenska

a SlovaacutekovIVBratislavaSchier Paacutel Xystus ndash Rosnaacutek Martinus 1778 Memoria provinciae Hungaricae Augustinianae

antiquaeadservata in schedisPXystiSchiereremitaeAugustinianiacdeinperMartinumRosnakejusdeminstitutialumnumin lucempublicamemissaAnnoMDCCLXXVGraecii

Slivka Michal 1998Stredovekeacuterehoľneacutedomyna vyacutechodnomSlovenskuIn Zborniacutekpriacutespevkovk slovenskyacutemdejinaacutemBratislava77-88

Sopko Juacutelius 1980Knižnaacutekultuacuterav Bardejovepred rozšiacutereniacutemkniacutehtlačeIn Knihaacute77Zborniacutekpre probleacutemya dejinyknižnejkultuacuteryna SlovenskuMartin19-37

Sroka A Stanisław 2011Bardejov vXVstoročiacuteštuacutediez dejiacutenmestaBratislavaŠA PO BardejovŠtaacutetnyarchiacutevv PrešovepobočkaBardejovfondMagistraacutetmestaBardejov(ďalej

ŠAPOBardejov)Theiner Augustino (ed) 1863VeteramonumentaSlavorummeridionaliumhistoriamillustrantia

IRomeUdvaacuterdy Joacutezsef 1956EtiennedellsquoIle(dagger1382)ErmitedeStAugustinetarchevecircquedeKalocha

(Hongrie)In Augustiniana6322-335Uth O Grzegorz 1930Szkichistoryczno-biograficznyZakonuaugustjańskiegowPolsceKrakoacutewVurum Josephus 1835EpiscopatusNitriensiseiusquepraesulummemoriacumichnographicis

tabellisexhibentibusprioremacmodernamfaciemcastrietcivitatisNitriensisPosoniiWagner I 1774WagnerCarolus(ed)AnalectaScepusiisacrietprofaniIViennaeZsO I 1951MaacutelyuszElemeacuter(ed)Zsigmondkoriokleveacuteltaacuter1387ndash1399TomusIBudapest

Miroslav Huťka

| 142 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

Zubko Peter 201213KultsvaumltejKrviv Košiciachrozpraacutevanieo stratenyacutechstredovekyacutechrelik-viaacutechKošice

SUMMARY CHARISM AND THE MISSION OF MEDIEVAL AUGUSTINIANMONASTERIES IN THE AREA OF MODERN SLOVAKIA The monasteriesof the mendicant orders played an important role in the cultural social and particularlyreligious life of the medieval society especially in cities In the Middle Ages they hadan irreplaceableplacein theldquocultivationrdquoof a medievalmanAugustiniansalthoughtheyarrivedrelativelylatewhenimportantcitieshadbeenalreadyldquooccupiedrdquobythe Franciscansand Dominicans also sought a space to carry out their work and influence Still theymanagedto createa relativelycompactterritoryin Spišand Šarišwherethe distancesbetweenthe individualpriorateswerethe lengthof one-dayrsquosjourney(upto 30km)atmostAllfourmonasteriesweresomewhatexceptionalin termsof theirmissionand focusFirstof alltherewasthe pastoralworkand the spreadingof the Gospelthroughpreachingand celebratingthe sacramentsthe complaintsof the townpriestsin SpišskeacutePodhradieand KošiceabouttheiractivitiesspeakvolumesFor thispurposethe Augustiniansof Bardejovalsoestablisheda lay association dedicated to the Mother of God The monks in Veľkyacute Šariš devotedthemselvesamongotheractivitiesto administrativeand notaryworksincethe monasterywas located in the centre of the county and it may have even owned an authentic sealIn caseof the Augustiniansof Hrabkovand Bardejovitisalsonecessaryto takeintoaccounttheirpastoralwork in theprocessof the conversionof the Orthodox inhabitantsof Haličor the migrants from Wallachiawho at that timebegan to settle the mountainous areasof modernSlovakiaThe Augustiniansof the StElizabethmonasteryin SpišskeacutePodhradiedevoted themselves to charitable and social activitiesThe local hospitalwas unoccupiedand verypoorlyendowedCivilianadministratorswerenotableto carryon withitbecauseof a lackof fundsThusfor the localcommunityto runthishospitalthe onlyoptionwasthe religiousorderItisnotknownthoughhowlongthishospitalwasin operationsincein 1442the propertywasdescribedasa monasterybutthisdoesnotruleoutthe existenceof a hospitalApparentlyAugustiniansdidpastoral care in otherplaces tooas therearerecordsof theiractivitiesin KošiceBanskaacuteBystricaand atSpišCastle

MgrMiroslavHuťkaPhDCatholicUniversityof RužomberokFacultyof Artsand LettersDepartmentof HistoryHrabovskaacutecesta1B03401RužomberokSlovakiamiroslavhutkakusk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 143 |

EPOS CIRILLO-METODIADA V PERIPETIAacuteCH LITERAacuteRNOHISTORICKEJ RECEPCIE

The Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary Historical Reception

Martina Taneski

DOI1017846CL2018112143-150

Abstract TANESKIMartinaThe Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary Historical Reception The aim of this study is not a redundant accumulation of different opinionsor exhausting cross-section of all present literary critical evaluations of the epos Cirillo-Metodiadabutespeciallyreflectiveand problematicviewingon selectedfactsinfluencingthe receptionof thisworkin pastand nowadaysThereforethe firstpartof the studyoutlinesthe questionof usefulnessor uselessnessof the interpretative returns to worksof literarypast Inthatmannerwecreatethe platformfor the secondpartin whichwetryto noticediscrepancybetweenthe authorrsquosintentionof JaacutenHollyacuteand incompletegripof thisintentionbyreadersand culturalpublicof the particulareraWebasefrom the well-knownterminologyof UmbertoEcowhichrepresentthe discrepancybetweenthe authorrsquosand readerrsquosintentionwhileindependentlyfrom bothof theseintentionspersistthe intentionof the literarytextitselfIn thethirdpartwethinkaboutthe epos Cirillo-Metodiada incontextof the effortsfor an intraliterarytranslationof the workof JaacutenHollyacutewhilethe motivationweseein itsupdatingand alsoaccessingto widerbaseof readers

Keywords Jaacuten Hollyacute Cirillo-Metodiada literary history authorrsquos intention intra literary translation

Abstrakt TANESKI Martina Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej re-cepcieCieľomštuacutedieniejeredundantneacutehromadenienaacutezorovčivyčerpaacutevajuacuteciprierezvšet-kyacutechdoterajšiacutech literaacuterno-kritickyacutechhodnoteniacuteeposuCirillo-Metodiadaalepredovšetkyacutemreflexiacutevneprobleacutemoveacutenazeraniena vybraneacuteskutočnostiovplyvňujuacutecerecepciutohtodielav minulostia dnesPrvaacutečasťpriacutespevkupretonačrtaacutevaotaacutezku(ne)potrebnostineustaacutevajuacutecichinterpretačnyacutechnaacutevratovk dielamliteraacuternejminulostičiacutemsavytvaacuteraplatformapre druhuacutečasťv ktorejsapokuacutešamezaznamenaťdiskrepanciumedziautorskyacutemzaacutemeromJaacutenaHolleacutehoa neuacuteplnyacutemuchopeniacutemtohtozaacutemerudobovoučitateľskoua kultuacuternouverejnosťouOpie-ramesao znaacutemuterminoloacutegiuUmbertaEcaktoraacutevystihujenesuacuteladmedzizaacutemeromautoraa zaacutemeromčitateľapričomnezaacutevisleod obochtyacutechtozaacutemerovpretrvaacutevazaacutemersamotneacutehotextudielaTretiačasťuvažujeo Cirillo-Metodiadev kontextesnaacuteho vnuacutetroliteraacuternyprekladtvorbyJaacutenaHolleacutehočohomotivaacutecioubolojejaktualizovaniea širšiečitateľskeacutespriacutestupnenie

Kľuacutečoveacute slovaacute Jaacuten Hollyacute Cirillo-Metodiada literaacuterna histoacuteria recepcia autorskyacute zaacutemer vnuacutet-roliteraacuterny preklad

Martina Taneski

| 144 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

I Naacutevraty k dielam staršiacutech literaacuternych obdobiacuteNeustaacuteleprehodnocovaniejepriamsignifikantnoučrtousuacutečasnyacutechliteraacuternohistorickyacutechvyacutesku-movktoreacuteokrembaacutedaniaa skuacutemanialiteraacuternejminulostis cieľomobjavovaťnepoznaneacutečorazčastejšieznovuobjavujuacutea reinterpretujuacute

ValeacuterMikula(20135)sak takyacutemtopostupomvyjadrujeužajv suacutevislostis charakteromnašejspoločnostikritickejšiebdquoToto paradoxneacuterozpoloženiendashčakaniena niečočobolondashspocircsobuježeu naacutesdochaacutedzatiežparadoxnek faktickeacutemunedoceňovaniuminulostia zaacuteroveňk preceňo-vaniutohočosao nejpovienapiacutešeAkobysamotnyacutefaktkritickeacutehopodaniamoholtuacuteminulosťzmazaťkyacutemnadšenyacutepriacutestupakobyjubudovalSkraacutetkau naacutessaskocircrčakaacutena Dejinya menejsavraciamek tomučosaskutočneudialoldquoNemožnonesuacutehlasiťs tyacutemžetakmersymptomatickeacutesuacutev tomtozmysleviacereacutesuacutečasneacutei nedaacutevnominuleacuteliteraacuternohistorickeacutepraacutecea štuacutediena ktoreacutedomnievamsaValeacuterMikulav uacutevodesvojejmonografies priacuteznačnyacutemtitulomČakanie na dejiny(2013)taktnenaraacutežalavšakza obzvlaacutešťpozitiacutevnybdquovedľajšiacuteproduktldquoviaceryacutechmonografiiacuteštuacutediiacuteinterpretaacuteciiacute a z nich vyplyacutevajuacutecich diskusiiacute treba považovať aktualizaacuteciu literaacuternohistorickyacutechteacutemakajniepre širšiespoločenskeacutedianieisteaspoňpre tyacutechniekoľkyacutechjednotlivcovmladšiacutechgeneraacuteciiacuteso zaacuteujmomo dejinyliteratuacuterya zložityacuteprocesichformovaniav kontaktes historicko--spoločenskyacutemvyacutevinomaleboeštevaumlčšmipre tyacutechktoriacutepodľahlivlnesuacutečasnyacutechkonšpiračnyacutechteoacuteriiacutea neschopnostioceniťhistorickyacutefaktčiumeleckeacutedieloZ tohtouhlapohľadusaakonad-časovoplatnaacutejaviacutetaktiežmyšlienkaJaacutenaBakoša (200021)bdquoUmeleckeacutedielotrebainterpretovaťjednoduchopretožesameniacutehistorickaacutepovahaumeniaa bezhistorickejrekonštrukcievyacutevinovejsuacutevislostiniesmeschopniacuteadekvaacutetneanivniacutemaťanioceniťvlastnyacuteobsahdielat jjehovyacutevinoveacutemiestopretovyacutevinovaacuterekonštrukciajevlastneaktualizaacutecioudielaldquo

Obhaacutejenienačrtnutyacutechpriacutestupovku skuacutemaniustaršiacutechliteraacuternychobdobiacuteslovenskejlitera-tuacuterynaterazvšaknemusiacutebyťprocesomzdĺhavyacutemnajmaumlakzohľadniacutemeobjektiacutevnuskutočnosťžedejinykaždejnaacuterodnejliteratuacuterymajuacutesvojichtvorcovktoriacutena dielaudalostia okolnostiichvznikunazerajuacute spravidla cezparadigmuuacuterovnedoboveacutehovedeckeacutehopoznania filozofickeacutehosmerovanianeopomiacutenajuacutecvaumlčšiučimenšiumierusubjektiacutevnehovkladuobzvlaacutešťpri hodnoteniacuteumelecko-estetickyacutechkvaliacutettextovpričomnezriedkav tyacutechtohodnotiacichprocesochdochaacutedzaajk uplatňovaniuaxioacutema teoreacutemdobovoaktuaacutelnehopolitickeacutehorežimuV priacutepadetakzvanyacutechmalyacutech literatuacuter jemnohovrstevnyacutea zaacuteroveňabruptnyacuteproces formovaniadejiacutennaacuterodnej lite-ratuacuterynavyšepoznačenyacuteneustaacutelymvymedzovaniacutemvlastnejidentityčojeprocesneraznatoľkokomplikovanyacuteže v niektoryacutechobdobiachabsentujeakeacutekoľvekexaktneacutepoznanieo geneacuteze lite-raacuternehovyacutevinunehovoriaco vyacutevinejazykačiplynulomrozviacutejaniacutemedziliteraacuternychkontaktovNezriedkavyacutejev tejtosuacutevislostijavkeďsao dvojdomyacutecha viacdomyacutechautorovdeliadvealeboviacereacutenaacuterodneacuteliteratuacuterya tedana tejistejkonferenciimocircžeprednaacutešaťslovenskyacuteliteraacuternyvedeco PavloviJozefoviŠafaacuterikovia českyacutehistoriko PavloviJosefoviŠafařiacutekovi1

Doposiaľ uvedeneacute fakty predstavujuacute oporu nami zaujiacutemaneacuteho stanoviska o nevyhnutnostinepretržiteacutehovyhodnocovania širokeacutehodiapazoacutenukritickyacutechpohľadovna konkreacutetne literaacuternedielo zo synchroacutennehoajdiachroacutennehohľadiska a to s prihliadnutiacutemna skutočnosť žedielovznikloa pocircsobilonielenv kraacutetkomintervaleliteraacuternohistorickeacutehovyacutevinua tedanemožnohovniacutemať iba ako akyacutesi literaacuternohistorickyacute artefakt ale zostaacuteva predovšetkyacutem nositeľom obsahua formya akotakeacutedisponujemenšiacutemčivyacuteznamnejšiacutemrecepčnyacutemdobovyacutempresahoma pretomocircžebyťv novšiacutechinterpretaacuteciaacutechaktualizovaneacutepričomtakyacutetoprocesgenerovaniahodnoteniacutesystematickyzobjemňujemnožinupulzujuacutecichuacutevaho (ne)konštantnostipotenciaacutelukonkreacutetneho

1 Podrobnesa viacdomosťouautorovakoajďalšiacutemiotaacutezkamiz oblastiproblematikymedziliteraacuternychspo-ločenstievvo svojejpraacuteciTeoacuteria medziliteraacuterneho procesu I (1995)zaoberalDionyacutezĎurišin

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 145 |

literaacuternehodielaOtaacutezkaktoruacutesiv suacutevislosti s eposomCirillo-Metodiada (1835)v uacutevodekla-diemetedaspočiacutevav možnostiachprehodnoteniajehovyacuteznamua miestav dejinaacutechslovenskejliteratuacutery

II Cirillo-Metodiada vo vyacutevinovo-rekonštrukčnom nazeraniacuteOpaumltovneacute skuacutemaniepostaveniaduchovneacutehoeposuCirillo-Metodiada2 v dejinaacutechslovenskej li-teratuacutery je opodstatneneacute aj skutočnosťou že v diachroacutennemeniacom sa pohľade na vyacuteznamtvorby Jaacutena Holleacuteho zaznamenaacutevame diametraacutelne odlišneacute hodnotenia neraz až nedoceneniea v nedaacutevnejminulostii hroziacedejinneacutebdquoopomenutieldquopre jehonevyhovujuacutecikaacutedrovyacuteposudokTyacutem druhyacutemopodstatneniacutemjenemenejpozoruhodnaacuteokolnosťžeCirillo-Metodiadav ohlasochz obdobia bezprostredne po jej vydaniacute v porovnaniacute so Svatoplukom (1833) vyacuterazne zaostaacutevaIde o faktktoryacuteneprekryje(Mikulomtitulovanyacute)bdquonadšenyacutepriacutestupldquožiadnychneskoršiacutechanisuacute-časnyacutechsnaacuteho docenenieeposučiacutemalepochopiteľnenespochybňujemepotrebuinterpretaacutecietohtodielaz docircvodujehoaktualizaacutecie3

S poznaniacutemžeza najobjektiacutevnejšiacuteatribuacutet literaacuternehodielasameacutehoosebemožnopovažovaťjedinezaacutemer textuktoryacutealenemusiacute(as najvaumlčšoupravdepodobnosťouaninemocircže)byťtotožnyacuteso subjektivizujuacutecimizaacutemermi čitateľovndash literaacuternychkritikova historikovkaždej literaacuternohisto-rickejepochynevyniacutemajuacutecndashjaviacutesaz perspektiacutevysuacutečasneacutehoskuacutemaniavhodneacutezameraťsanajprvna faktamipostihnuteľnejšiacutezaacutemer autora4a tonajmaumlpretoževďakaJozefoviAmbrušovimaacutemek dispoziacuteciieditorskyzostavenuacutea poznaacutemkovoprepracovanuacuteKorešpondenciu Jaacutena Holleacuteho (1967)V tejtopreciacuteznejeditorskejpraacutecinachaacutedzamespoľahlivyacutea doteraznevyčerpanyacuteprameňprostred-niacutectvomktoreacutehomocircžemeaspoňdo určitejmierykonfrontovaťpocircvodnyacutezaacutemer autoras naacuteslednoubezprostrednoui neskoršoudobovourecepciouduchovneacutehoeposuCirillo-Metodiada

Reflektujuacutecvysokuacuteumelecko-estetickuacutehodnotuHolleacutehočasomernyacutecheposovktoreacutev du-chuklasicistickyacutechtvorivyacutechpostupovmaliambiacuteciuprekonaacutevaťsvojeantickeacutepredlohy5mie-nimesazameraťpredovšetkyacutemna ideologickeacutepozadiea motivaacutecieichvznikuJaacutenHollyacutev in-tenciaacutechaktuaacutelnychspoločenskyacutechudalostiacuteobrodzovaciehoprocesus vypaumltiacutemrealizovalsvojideologickyacute autorskyacute zaacutemerktoryacutecharakterizujehistoricko-spoločenskaacuteuvedomelosťkoncep-tuaacutelnosťa ideologickeacutezacieleniev prospechmyšlienkysvojbytneacutehonaacuterodas vlastnyacutemjazykomliteratuacuteroudejinamia kultuacuterouPretoakuvažujemeo Cirillo-Metodiadenemocircžemenevniacutemaťjuv širšomkontextea v uacutezkomprepojeniacutes eposmiSvatopluka Slaacutev(1839)čovo svojichau-torskyacutechdejinaacutechliteratuacuterydocircvodneformulovalStanislavŠmatlaacutek(200133)bdquoTrojicatyacutechtoeposovspracuacutevajuacutecalaacutetkunaacuterodnejprovenienciejevyacutesledkompremyslenejumeleckejaleajkultuacuternohistorickejkoncepcieHolleacutehohrdinskejepikySvatoplukmalukaacutezaťštaacutetnomocenskuacuteslaacutevunašichslovanskyacutechpredkovCirillo-Metodiadamalapoukaacutezaťna ichsiluduchovnuacutea na-pokonSlaacutevmaloživiťichstarobylosťmytologickuacuteldquo

2 ZaradenieeposuCirillo-Metodiadak eposomduchovnyacutemjenielennaacuteležiteacutealev suacutečasnostiužaj učeb-nicovozaužiacutevaneacutečiacutemalenechcea nemocircžebyťopomenutyacutezrejmyacutehistorizujuacutecicharakterdielaTentofaktjeo todocircležitejšiacutežeu JaacutenaHolleacutehohistoacuteria(dejinynaacuteroda)vždynapredujepo bokus duchovnom(s upevňovaniacutemviery)

3 Viacereacutezaujiacutemaveacuteštuacutedienachaacutedzame napriacutekladv suacutečasnyacutechzborniacutekochvedeckyacutechpraacutecLiteraacuternohistorickeacute kolokvium IV Klasicizmus(2017)čiSlovaacute Slovanov(2013)aleajv časopiseKonštantiacutenovelisty(Mihalkovaacute2017165-177)

4 Podrobnejšiek teoacuteriiinterpretaacutecieliteraacuternehodielaa použitejterminoloacutegiiEco1995Eco20095 Bližšieo Holleacuteho cielenomprekonaacutevaniacuteantickyacutechliteraacuternychpredlocirchnapriacutekladv priacutespevkuM Taneski

(201778-88)

Martina Taneski

| 146 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

OporuHolleacutehokultuacuternohistorickejkoncepciis docircrazomna duchovnyacuteprerodSlovaacutekovpo-skytovalo predovšetkyacutem preciacutezne štuacutedium publikovanyacutech vedeckyacutech a odbornyacutech praacutec ktoreacutezaznamenaacutevalidejinyveľkomoravskeacutehoobdobiana uacuterovnidobovoaktuaacutelnychpoznatkov6V listepre JurajaPalkovičaz juacutela1829piacutešebdquoĎekujem teacuteš za pozbiacuteraneacute spraacutevi o Svatoplukovi že tolkuacute praacutecu a unovaacuteňiacute pre mňa podstuacutepit raacutečili Jaacute sem si podobneacute vedomosťi ze Života ss Cirilla a Metoacuteda od neboheacuteho p Dobrovskeacuteho vidaneacuteho a s priloženeacutej na konci chronologie spiacutesalldquo (Hollyacute1967)Z citovaneacutehovyplyacutevažeužpočaspiacutesaniaSvatoplukanadobuacutedalmateriaacutelypotrebneacutepre Cirillo-Metodiadučomožnopovažovaťza jedenz prejavovsystematickeacutehopriacutestupusmerujuacutecehok na-plneniupre nehobytostnedocircležitejautorskejstrateacutegie

V neskoršomlisteadresovanomMartinoviHamuljakovinachaacutedzametaktiežHolleacutehoreflexiuuhorskyacutecheposovktoreacutendashakbyspĺňalinaacuteročneacutežaacutenroveacutea vysokeacuteslohoveacutekriteacuteriaacutendashohrozovalibyjehoautorskyacute zaacutemerspočiacutevajuacutecivo vytvoreniacutejedinečnyacutechdielakyacuteminedisponujuacuteineacutemenšiealeani vaumlčšieslovanskeacutenaacuterodyŽe sao uhorskuacuteliteratuacuteruvysokeacutehoslohus istyacutemiobavamiak-tiacutevnezaujiacutemaldosvedčujejehoprosbao zaslanieHorvaacutetovhoeposuAacuterpaacuted (1831)bdquoPočul sem že jakaacutesi uherskaacute Arpadiaš či Arpadiaša aneb Arpadiada višla Raacuted bich ju čiacutetal Že je pinguis Minerva povedal jeden Polouher čo ju čiacutetalldquo(Hollyacute1967)TentoeposzachytaacutevadejinyMaďarova jekonci-povanyacutepodobneakoVergiacuteliovaEneidaZ hľadiskaumelecko-estetickeacutehotentopokusdo značnejmiery ndash iste aj k spokojnosti JaacutenaHolleacutehondash skutočne vystihuje označenie bdquopinguisMinervaldquopretohoneocenilaanivyššiauhorskaacutespoločnosťTrojicoubernolaacutekovskyacutecheposov(historickyacutemduchovnyacutema mytologickyacutem)napokonHollyacutes jednoznačnyacutemodporomzareagovalna takzvanuacutepodmaniteľskuacuteteoacuteriuktoruacutepertraktovaliajďalšieuhorskeacuteeposy

SuacutečasťouHolleacutehoideoloacutegieboloajrozvinutierodiacehosakultuTatierčiacutemsapribliacutežilnastu-pujuacutecejštuacuterovskejgeneraacuteciiNestalosatakaleprostredniacutectvomveršovuznaacutevaneacutehoSvatoplukaalejeto praacuteveCirillo-MetodiadaktoraacutezačiacutenadvojveršiacutembdquoProspevujem jak viproseniacute s Caacuterihradu bratri Konštantiacuten a Metoacuted ku tatranskiacutem došľi Slovaacutekomldquo (Hollyacute 1950 11) Eva Fordinaacutelovaacute(2003 198) v tejto suacutevislosti uvaacutedza že bdquomedzi eposmiCirillo-Metodiada a Slaacutev nemožno sinepovšimnuacuteťešteďalšiuanaloacutegiundashterazbez potrebyprehodnocovaniaideo kultTatierIstežejehovzniknemožnopripiacutesaťHolleacutemu(počassvojhoživotaichnikdynevidel)Tatryakosyno-nymumslovenskostipovyacutešilana symbolmladaacutenastupujuacutecaromantickaacutegeneraacuteciaAlepraacutevečasbdquorodeniasaldquotohtosymbolumožnov HolleacutehotvorbepozorovaťldquoNa zaacutekladepočetnyacutechzmienoko Tatraacutecha bdquotatranskyacutechldquoSlovaacutekochv eposeCirillo-MetodiadaďalejusudzuježeHollyacutenaacuterodnuacutesymbolikuTatierbez vyacutehradprijiacutemaa toajnapriekzmienkamo bdquonitrianskychldquoa bdquopanoacutenskychldquoSlovaacutekochktoryacutechvyužitiebolo ideovomotivovaneacutevzhľadomna jehorozviacutejajuacutecisaautorskyacute zaacutemerv eposeSlaacutev

V dejinaacutechslovenskejliteratuacuterynachaacutedzameobdobiakeďdieloJaacutenaHolleacutehomuseloodolaacutevaťviacčimenejnegatiacutevnejkritikenočojehoršienežkritikasamotnaacuteje zaacutemerneacutenereflektovanie(napriacutekladrežimovo)nežiaducehodielaV suacutečasnostimocircžemezhodnotiťže v druhejpolovici20storočiatragickeacutemuscenaacuteruzaacutemerneacutehobdquoopomenutialdquoHolleacutehoeposuCirillo-MetodiadaakoajďalšejjehotvorbezabraacutenilipredovšetkyacutempraacutecespomiacutenaneacutehoJozefaAmbrušaktoryacuteokremzostaveniaDiela Jaacutena Holleacuteho I ndash X (1950)pracovalajna vydaniacuteneskoršiehovyacuteberua jetiežauto-rommnohyacutechliteraacuternovednyacutechštuacutediiacutea člaacutenkovNajvyacuteznamnejšiacutemisav tomtokontextestalijehoobjavneacutepraacutece Jaacuten Hollyacute očami svojich suacutečasniacutekov (1964)a Korešpondencia Jaacutena Holleacuteho vďakaktoryacutemsamnoheacuteo dielea životeautoraobjasnilo

6 IstejenutneacutepripomenuacuteťžeJaacutenHollyacuteautorskytvorivoprepojilhistorickeacutefaktys epickoufikcioua tiežpripomenuacuteť že nepoznal Moravsko-pannoacutenske legendy publikovaneacute až v roku 1851 Pavlom JozefomŠafaacuterikom

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 147 |

Vnazeraniacutena literaacuternohistorickuacuterecepciudielaJaacutenaHolleacutehomusiacutemeopaumlťaspoňkraacutetkopri-pomenuacuteťzaacutevažnuacutepolemikuPolakovičaa Rapantaz roku1945keď bolaznaacutemaibačasťHolleacutehokorešpondencieJednyacutemz bodovtejtopolemikybolorozvinutieprobleacutemubdquoHollyacuteverzusKollaacuterldquoJe pravdepodobneacutežebysportrvaldodnesakbyJozef Ambrušv roku1967nevydalKorešpondenciu Jaacutena HolleacutehoktoraacutejedocirckazomprinajmenšomvzaacutejomneacutehorešpektumedziJaacutenomHollyacutema JaacutenomKollaacuteromPraacutevevďakatejtoeditorskejpraacutecimoholv roku1985KarolRosenbaumspoľahlivofor-mulovaťsvojnaacutezoro nevyhrotenostivzťahumedzidvomavelikaacutenmislovenskeacuteholiteraacuternehokla-sicizmu7 Jozef Ambrušnielenže spriacutestupnil život a dielopopredneacutehopredstaviteľa slovenskeacuteholiteraacuternehoklasicizmu ale ajopravil viacereacute chybneacute informaacuteciedovtedajšieho literaacuternovedneacutehovyacuteskumuKoncom20storočiaužakyacutekoľveksystematickyacutepriacutestupk tvorbe JaacutenaHolleacuteho(ViktorKocholKarolRosenbaumStanislavŠmatlaacutekViliamTurčaacutenyEvaFordinaacutelovaacutea i)vychaacutedzaz mi-nucioacutezneholiteraacuternovedneacutehosnaženiaa jehoeditorskyacutechpraacutec

V suacutevislostis eposomCirillo-MetodiadamusiacutemeopaumlťkonštatovaťžepoprinajvydaacutevanejšiacutechSelankaacutech a literaacuternovedne i čitateľsky najreflektovanejšom eposeSvatopluk až dodnes zastaacutevamiestov uacutezadiacutePriacutečinypre ktoreacutečitateľskaacutea kultuacuternaspoločnosťv obdobiacutejehovznikuakoajneskocircrnedokaacutezalačiskocircrnemohlavyššieohodnotiťprepracovanyacuteautorskyacute zaacutemerv suacutečasnostianalyzuje(oi)MiloslavVojtechSvojehodnoteniazhrnulajv jehonajnovšejpublikaacuteciiSlovenskaacute klasicistickaacute a preromantickaacute literatuacutera (2017)a vyplyacutevaz nichžeoprotikompozičnevyvaacuteženeacutemua docircmyselneštruktuacuterovaneacutemuSvatoplukoviktoryacutebolkoncipovanyacutepodľavzoruHomeacuterovejIliadya VergiacuteliovejEneidyCirillo-Metodiadaustrnulav stereotypnejreacutetorickostibez využitiadynamic-keacutehorozpraacutevaniaa epickejšiacuterkypričomidepodľajehonaacutezoruo nezvlaacutednutuacutekompoziacutecius ďalšiacute-mižaacutenrovyacuteminedostatkamiVojtech(2017108)svojusynteacutezuuzatvaacuteratvrdeniacutemžebdquoajneskoršiacutevyacutevinslovenskejepickejpoeacutezie(ale ajproacutezy)v obrodeneckomobdobiacute(zrejmeajpo skuacutesenostiachJaacutenaHolleacuteho)potvrdilžetaacutetotematikastaacutelamimodoboveacutehoautorskeacutehozaacuteujmuldquoNapriektomužesahodnotenieMiloslavaVojtecha(2017104-108)javiacuteakopriacutesnestotožňujemesa s jehonaacutezo-romžeHolleacutehocieleneacutenadvaumlzovaniena pomernebohatuacutecyrilo-metodskuacutetradiacuteciuv slovenskomi slovanskomkultuacuternompovedomiacute8okrembaacutesnickyacutechaluacuteziiacutev priacuteležitostnejpoeacuteziizačiacutenajuacutecichromantickyacutechbaacutesnikovužnenašloďalšiacutechvyacuteraznejšiacutechpokračovateľov

Na zaacutekladeKorešpondencie Jaacutena Holleacuteho zastaacutevame naacutezor že praacuteve do historicko-duchov-nejCirillo-Metodiady vkladalHollyacutepre nehonajvyacuteznamnejšie tvoriveacuteuacutesilie a snahuzapocircsobiťna spoločenskeacute pomery avšak ideoloacutegii nasledujuacutecej generaacutecie akoby postačoval ohromujuacuteciepos Svatopluk ktoryacute predstavoval vyacutebojnosť potrebnuacute pre nadchaacutedzajuacutece naacuterodnouvedomo-vacie snaženia Autorsky zamyacutešľanuacute pocircsobnosť Cirillo-Metodiady napokon čiastočne docielilaž komplexnosťou svojhodiela ktoreacute ako celok premyslene pertraktovaloHerderovufilozofiu

7 UvaacutedzažeHollyacutesledovaltvorbuJaacutenaKollaacuteraa PavlaJozefaŠafaacuterika(piacutešucichv tzvbibličtine)no ndashakovyplyacutevaz jeho listovurčenyacutech JurajoviPalkovičovindashnešloo žiadenneprekonateľnyacute spor bdquoSuacute docirckazyo tomžeJaacutenHollyacutea JaacutenKollaacutertjtaacuteborbiblickejčeštinynestaacuteliprotisebežeichstrohoneoddeľovalirozličneacuteformyspisovneacutehojazykaa aniodlišnaacutekonfesionaacutelnapriacuteslušnosťichneviedlak nepriateľstvuJaacutenKollaacuternikdya nikdeneprotestovalprotibernolaacutekovskejslovenčinetakyacutemspocircsobomakoprotikodifikaacuteciistrednejslovenčinyza spisovnyacutejazyk()AkovidnotlmočnicaKollaacuterovyacutechnaacutezorovSlaacutevydceraveľmimierneposudzujeBernolaacutekovucestubaodvolaacutevasana znaacutešanlivosťa buduacutecnosť()Obidvajabaacutesnicimajuacutečrtyspoločneacutei črtyktoreacuteichodlišujuacutePrestalivšakčasyoddeľovaťichna zaacutekladetyacutechtočŕta nebraťdo uacutevahytočoichspaacutejaldquo (Rosenbaum1995146-147)

8 Tuacuteto teacutemuvo svojichdielacha praacutecachdovtedyrozviacutejaliBenediktSzoumllloumlsiDanielSinapiusHorčičkaMatejBelJaacutenBaltazaacuterMaginPavelDoležalSamuelTimonJurajPapaacutenekJurajFaacutendlyJosefDobrovskyacutea i

Martina Taneski

| 148 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

a kollaacuterovsko-šafaacuterikovskeacute humanizačneacute idey9 Avšak autorskyacute zaacutemer tohto eposu spočiacutevajuacuteciv kontinuiteprepojeniadovtedyintenziacutevneproklamovanejcyrilo-metodskejtradiacutecies novouroz-viacutejajuacutecousasymbolikouTatierzostalčitateľminepovšimnutyacutea tedaz pohľadusamotneacutehoautoraisteaj nedocenenyacute

III Vplyv vnuacutetroliteraacuterneho prekladu tvorby Jaacutena Holleacuteho na suacutečasnuacute re-cepciu KarolRosenbaumautoruacutevodnyacutechtextovv Ambrušovyacutechedičnyacutechpočinochvyslovilpre mno-hyacutech rozporuplnuacute ideu o potrebe transponovať Holleacuteho dielo z bernolaacutekovčiny do suacutečasnejslovenčinyčonapokončiastočneuskutočnil JaacutenKostrav najvydaacutevanejšiacutechSelankaacutechVydaniez roku1965ktoreacuteobsahujeajčastocitovanyacutedoslovJozefaFelixaznamenalopokuso spriacutestup-neniea zjednodušenierecepciedielaJaacutenaHolleacutehohociv tomtopriacutepadechcemevyjadriťsuacutehlass naacutezoromžeajkeďbdquoKostrovprekladSelaniek(kompletnyacutechndashi s tromazaacuteverečnyacuteminaacutebožen-skyacutemildquondashtematikanarodeniaKrista)a Felixovdoslovsastretlis priaznivyacutemohlasomslovenskejkultuacuternejverejnostialebernolaacutekovčinapredsalenzostaacutevajedinečnyacutempeľomna motyacuteliacutechkriacuted-lachHolleacutehopoeacutezieldquo(Fordinaacutelovaacute2007205)

Čojenajdocircležitejšiepridružilasav druhejpolovici20storočiaotaacutezkavnuacutetroliteraacuternehopre-kladupri zodpovedaniacutektorejvychaacutedzamez teacutezyViktoraKochola(1979121-126)ktoryacuteuvaacutedzažeprekladumeleckeacutehodielaniejevyacutelučneprocesomjazykovyacutemaleajtvaacuternyma umeleckyacutemNemeniacutesaibajazykaleajformaa tvarumeleckeacutehotextuTietosuacutevisias ideovyacutemobsahomdielapretojedocircležiteacutevyhnuacuteťsatransformaacuteciioriginaacuteluna parafraacutezuI keďnašiacutemcieľomniejesnahakritickyhodnotiťvšetkydoterajšievydaniadielaJaacutenaHolleacutehonopredsalenmusiacutemevyzdvihnuacuteťvyacuteznamAmbrušovhobibliofilskeacutehospracovaniaDiela Jaacutena Holleacuteho I ndash Xpri zostavovaniacutektoreacute-hosiaholpo pocircvodnomsuacutebornomvydaniacutez rokov1841ndash1842Takeacutetospracovanie(ibas nevy-hnutnyacutemipravopisnyacutemizmenami)z naacutešhopohľaduakojedineacuteeliminujeakuacutekoľvekpotenciaacutelnuhrozbutransformaacutecieoriginaacuteluna parafraacutezuo ktorejsaKocholzmieňujeTyacutemtonaacutezoromvšaknespochybňujemepriacutenosvnuacutetroliteraacuternehoprekladuktoryacutendashakoJozefFelixtvrdilužkoncompaumlťdesiatychrokovminuleacutehostoročiaa svedčiacuteo tomaj KostrovprekladSelaniekmaacutev literatuacuteresvojeopodstatnenie10

Z uvedeneacutehovyplyacutevažetransponovanieHolleacutehotvorbyz bernolaacutekovčinydo suacutečasnejsloven-činynadobuacutedavyacuteznampredovšetkyacutemvzhľadomna potrebuspriacutestupniťtextsuacutečasneacutemučitateľovinodomnievamesažeaniBuzaacutessyhoprekladCirillo-Metodiadyprostredniacutectvomširokodostup-nejediacutecieZlateacutehoFonduslovenskejliteratuacuteryz roku1985vaumlčšminezviditeľnilpocircvodnyacuteautorskyacute zaacutemerktoryacutev suacutevislostis Holleacutehovtedajšiacuteminaacuterodno-obroditeľskyacutemisnaženiamiužtakmeraninedokaacutežemekomplexnepostihnuacuteťOpaumlťsapresviedčameo tomževlažnuacutebezprostrednuacuteodozvuna Holleacutehodruhyacuteeposnemocircženahradiťdodatočnaacuteliteraacuternakritikači reflexiačojepravdepo-dobneajjednouz hlavnyacutechpriacutečinsiacutenusoidneacutehozaacuteujmuo viacereacutedielanašejliteraacuternejhistoacuterieBez ohľaduna vyacuteznamneacutemiestoCirillo-Metodiadyv Holleacutehopremyslenejtriadickejkoncepciižil tentoeposčiskocircrprežiacutevala takajdodnesprežiacutevandashv interpretaacuteciaacutechs neistyacutempotenciaacutelomplnohodnotneuchopiťveľkolepomienenyacuteautorskyacute zaacutemerktoryacutedo nehoJaacutenHollyacutes určitosťouvkladal

9 Podrobneo vzťahuJaacutenaHolleacutehoa ĽudoviacutetaŠtuacuterav kontextehistoricko-spoločenskeacutehodianiapiacutešeEvaFordinaacutelovaacutev publikaacuteciiOtec a syn naacuteroda Vzťah Jaacutena Holleacuteho a Ľudoviacuteta Štuacutera(2015)

10 Podrobnejšiek tejtoproblematikeTomčiacutek1985309-315

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 149 |

Aksaohliadnemeza uacutevodnoučasťoutejtoštuacutediemusiacutemeznovavyjadriťsuacutehlass kritickouteacutezouValeacuteraMikulua konštatovaťžeabsentujuacuteciohlasna eposCirillo-Metodiadabezprostred-nepo jehovydaniacutedoposiaľnevykompenzovaližiadneneskoršiepraacuteceinterpretaacutecieanikritikypreto vpriacutepade tohtokonkreacutetnehodielanie je s dlhšiacutemčasovyacutemodstupommožneacuteanizaacutesad-neacute prehodnotenie jehomiesta v dejinaacutech slovenskej literatuacuteryV tomto kontexte usudzujemeže najvyacuteznamnejšiepocircsobiacutedruhyacuteHolleacutehoeposakosuacutečasťideologickyucelenejkoncepcieautorano Cirillo-Metodiade samotnej ťažkopripiacutesať vaumlčšiacute vyacuteznamnež len takyacute akyacute zohrala v obdobiacutebezprostrednepo svojomprvomvydaniacuteNapriektomundashmikulovskypovedaneacutendashmajuacutebdquoďalšiestateldquoa interpretaacutecietohtoeposuzmyselpredovšetkyacutemv kontextejehoaktualizaacutecie

REFERENCES

Primary sources

Hollyacute Jaacuten 1950DieloJaacutenaHolleacutehoSvaumlzokIVCirillo-MetodiadaTrnavaHollyacute Jaacuten 1985CyrilometodiaacutedaIn DieloIIBratislava9-175Korešpondencia Jaacutena Holleacuteho 1967 Martin httpszlatyfondsmeskdielo1820Holly_

Korespondencia-Jana-Holleho1

Secondary sources

Bakoš Jaacuten 2000Perifeacuteriaa symbolickyacuteskokBratislavaBednaacuterovaacute Katariacutena 2016 K niektoryacutemotaacutezkamvyacutevinovyacutech trajektoacuteriiacuteumeleckeacutehoprekladu

na Slovensku (1945 ndash 1989) [On some aspects of developmental trajectories of literarytranslationin Slovakia(1945ndash1989)]In WorldLiteratureStudies813-23

Ďurišin Dionyacutez 1995 TeoacuteriamedziliteraacuternehoprocesuIBratislavaEco Umberto 1995Interpretaacuteciaa nadinterpretaacuteciaBratislavaEco Umberto 2009MezeinterpretacePrahaFordinaacutelovaacute Eva 2015Oteca synnaacuterodaVzťahJaacutenaHolleacutehoa ĽudoviacutetaŠtuacuteraSkalicaFordinaacutelovaacute Eva 2007JaacutenHollyacutev slovenskomnaacuterodno-kultuacuternomvedomiacuteBratislavaFordinaacutelovaacute Eva 2003JaacutenHollyacute(1785ndash1849)BratislavaFordinaacutelovaacute Eva 2013 PretrvaacutevajuacuteceposolstvoByzantskejmisiev slovenskejduchovnejkultuacuterendash

posolstvopre suacutečasnuacuteeuroacutepskukultuacuteruIn BiacutezikovaacuteMargita(ed)SlovaacuteSlovanovBratislava40-48

Kochol Viktor 1979LiteraacuternereflexieBratislavaMihalkovaacute Gabriela 2017Etickyacuterozmerreflexieveľkomoravskeacutehoobdobiav slovenskejliteratuacute-

rena konci18storočia[The EthicalDimensionof the Reflectionof the GreatMoravianPeriodin theSlovakLiteratureatthe Endof the 18thCentury]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]102165-177

Mikula Valeacuter 2013Čakaniena dejinyStatek slovenskejliteraacuternejhistoacuteriiBratislavaRosenbaum Karol 1985MiestoJaacutenaHolleacutehov literatuacuterenaacuterodneacutehoobrodeniaIn ChovanJuraj

(ed)Pamaumltnicaz oslaacutevdvojsteacutehovyacuteročianarodeniaJaacutenaHolleacutehoMartin146-147Šmatlaacutek Stanislav 2001DejinyslovenskejliteratuacuteryIIBratislavaTaneski Martina 2017 Prekonaacutevanie vzorov ako klasicistickyacute atribuacutet poetiky Jaacutena Holleacuteho

In BrtaacuteňovaacuteErika(ed)LiteraacutenohistorickeacutekolkviumIVKlasicizmusBratislava78-88

Martina Taneski

| 150 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

Tomčiacutek Miloš 1985Klasickyacute odkaz JaacutenaHolleacuteho a vnuacutetroliteraacuterny preklad In Chovan Juraj(ed)Pamaumltnicaz oslaacutevdvojsteacutehovyacuteročianarodeniaJaacutenaHolleacutehoMartin309-315

Valcerovaacute Anna 2016Tradičneacutea moderneacutenašea cudzieakohybneacutesilyvyacutevinubaacutesnickeacutehopre-kladu (sdocircrazomna situaacuteciupo roku1945) [Translationof a poetic text as an expressionof nationalculture]In WorldLiteratureStudies8135-48

Vojtech Miloslav 2017 Slovenskaacuteklasicistickaacutea preromantickaacuteliteratuacuteraBratislavaVojtech Miloslav2013Cyrilo-metodskaacutetradiacuteciav baacutesnickomstvaacuterneniacuteJaacutenaHolleacutehoIn Biacutezikovaacute

Margita(ed)SlovaacuteSlovanovBratislava161-174Zajiacutečkovaacute Martina 2013Cirillo-Metodiadav naacuterodnomkontexte In BiacutezikovaacuteMargita (ed)

SlovaacuteSlovanovBratislava175-185

SUMMARY THE EPOS CIRILLO-METODIADA IN PERIPETEIAS OF LITERARYHISTORICALRECEPTIONThe study deals with the question of possible reassessmentof the meaningand placeof JaacutenHollyacutelsquosepos Cirillo-Metodiada inhistoryof SlovakliteratureJaacutenHollyacute in the intentions of - at that time - actual social events of the revival processhardlyrealizedhisideological authorrsquos intention whichcharacterizethe historicaland socialconsciousnessconceptualityand ideologicalaimsndashallin favorof the ideaof independentnationwithownlanguageliteraturehistoryand cultureIn thestudyweprovethatJaacutenHollyacuteput the most significantcreativeeffortand also the effort to impresson socialconditionspricesly into his historical and spiritual epos Cirillo-Metodiada However it seems thatto nextgenerationand itsideologysufficedthe magnificentepos Svatopluk whichpresentedthe fightneededfor anothernationalawarenesseffortsWealsostatethatpastthe popularwork Selanky and the most reflected epos Svatopluk the epos Cirillo-Metodiada stoodat the edgeof attentionbecause in timesof publishingof thiswork the readers togetherwith cultural society were not able to value the refined atuhorrsquos intention Ultimatelythe meaningof the epos Cirillo-Metodiada was reachedby the complexityof the authorrsquoswork which as a whole thoughtfully discussed the Herderrsquos philosophy and Kollaacuterrsquosand ŠafaacuterikrsquoshumanisticideasIn thisperiodthe authorrsquos intention of the eposconsistingin continuity of interconnection intensely proclaimed tradition of Cyril and Methodremained unnoticed from readerrsquos view and from the view of the author certainly notso wellappreciatedTransposeof Hollyacutersquosworkfrom Bernolakrsquos languageto contemporarySlovaktakeson significanceespeciallyconsideringthe needto makethe textmorereadableto current reader though in the studywe say that the original authorrsquos intention is notgoodto seenotevenin thetranslationof JaacutenBuzaacutessyAbsentreactionon the epos Cirillo-Metodiada immediatelyafteritsfirstpublishingisstillnotenoughcompensatedndashbyanylaterworkinterpretationand criticismItmeansthataftera longtimeitisnotpossibleto reassessthe placeof thisworkin historyof SlovakliteraturemoreconsistentlyNeverthelessanothertextsand interpretationsof Hollyacutersquoseposhavesenseespeciallyin contextof itsupdating

PhDrMartinaTaneskiPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof SlovakLanguageand LiteratureŠtefaacutenikova6794974NitraSlovakiamtaneskiukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 151 |

AN OUTLINE OF GREEK CATHOLIC MONASTICISM IN THE CZECH LANDS AND CZECHOSLOVAKIA THROUGHOUT THE 19TH AND 20TH CENTURY

Jakub Zouhar

God Is Love Letrsquos Love HimBishopricMottoof PavolGojdičOSBM

DOI1017846CL2018112151-167

Abstract ZOUHARJakubAn Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th CenturyByzantine-riteChristianshavealways been of little importance to general public living in Czechoslovakia especiallyto inhabitantsof BohemiaMoreoverSlovakelitesdidnotalwayschoosean even-handedapproach to the Greek Catholic Church This was caused by the different characterof Byzantine-rite Christians very often Rusyns by origin That was why the historyof Byzantine-rite Christians was so complicated within the defined territory throughoutthe 19th and 20th centuries It is even truer of GreekCatholicmonasticismThosewhodecided to bean enemyof the GreekCatholicshad to startwith the eliminationof theirelitendashmonksand nunsThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfof the 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbyCommunistsregimes

KeywordsGreek Catholicism Monasticism Bohemia Moravia Hungary Czech Republic Slovak Republic Czechoslovakia Ukraine the Rusyns 19th Century 20th Century

Abstrakt ZouharJakubPrehľad greacuteckokatoliacuteckeho monasticizmu v Česku a Československu počas 19 a 20 storočiaKresťaniabyzantskeacutehoobradunikdynemalipre širokuacuteverejnosťžijuacutecuv Československupredovšetkyacutempre obyvateľovČiech veľkyacutevyacuteznamAni sloven-skeacuteelitynepristupovalivždyku greacuteckokatoliacuteckej cirkvinestranneBolo to spocircsobeneacuteod-lišnyacutemcharakteromkresťanovbyzantskeacutehoobraduveľmičastopocircvodomRusiacutenovZ tohodocircvodubolahistoacuteriakresťanovbyzantskeacutehoobraduv raacutemcidefinovaneacutehouacutezemiapočas19a 20 storočia pomerne zložitaacuteToto tvrdenie sa vzťahuje aj na greacuteckokatoliacuteckemniacutešstvoKto sarozhodolbyťnepriateľomgreacuteckokatoliacutekovmuselzačaťlikvidaacuteciouichelityndashmniacutechova mniacutešokNajhoršieobdobiepre kresťanovbyzantskeacutehoobradunastalov druhejpolovici20storočiakeďv štaacutetochv ktoryacutechžilivlaacutedlikomunistickeacuterežimy

Kľuacutečoveacute slovaacute greacuteckokatoliacuteci mniacutešstvo Čechy Morava Maďarsko Českaacute republika Slovenskaacute republika Československo Ukrajina Rusiacuteni 19 storočie 20 storočie

Introduction Scattered geographically from the present-day Ukraine to the current Czech Republicthe membersof the GreekCatholicChurchlivingin EasternEuropewereconnectedintellectuallyby their shared passion for their faithThey had however no cohesive organization In facttherewere several brancheswithin the ChurchThat is one of the reasonswhy it is not easy

Jakub Zouhar

| 152 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

to describethe lifeof thesepeoplewhowereforcedto vindicatetheirattitudesfor sucha longtimeEastern(Byzantine)-riteCatholicswereoftenoverlookedin numberand importancenotonlybyOrthodoxbelieversbutalsobyRomanCatholicChristianseventhoughbothgroupsarein communionwiththe Bishopof Rome

Inthe followingparagraphswewillbeableto examineonlya verycomplicatedsituationDespitehavingpublishedmorestudieson the topicitsoonbecameclearthatto describeitcomprehensivelyisan exceptionallydemandingtaskEachhistorianwhoattemptsto writeaboutthe GreekCatholicChurchin theterritoryof formerCzechoslovakiahasto copewitha lackof sourcesespeciallythoserelatedto the periodprior19thcenturyNonethelessseveraltreatiseson the subjecthavealreadybeenpublishedsomeof themservedassourcesfor compilingthistext

Atthe verybeginningof the chapteritisnecessaryto saya fewwordsin orderto introducethe territorial integrity of the region which covers several states todayThese states ndash CzechRepublicSlovakRepublicPolandHungaryand Ukrainendashhavealwaysbeencompletelydifferentfrom eachotherin termsof geographycultureaswellashistoryand languageGreekCatholicsthereforehaveneverlivedin thesamewayof lifewithinthe territoryand theyhavebeenspreadout over it very unevenlyMost of them have been living in the eastern parts of the regionin the present-dayEasternSlovakiaand in themostwesternpartof UkrainecalledCarpathianRuthenia (also Carpatho-Ukraine or Zakarpattia) Czechoslovakia as one of the new statesformedafterthe WorldWarIconsistedof fourmaindistrictsat the timeBohemiaMoravia-SilesiaSlovakiaand CarpathianRutheniawhichwereregardedfrom the standpointof politicalgeographyasoneentireterritoryIn factthesedistrictsdifferedfrom oneanotherto a significantextentGreekCatholicsmostly living in easternregionsof Czechoslovakiacamefrom a poorbackgroundbecausethe easternpartof Czechoslovakiasufferedfrom a shortageof skilledstafffrom timeimmemorialIn spiteof allpoliticalcoupdrsquoeacutetatsthisfactneverchangedduringthe 20thcentury

Greek Catholics in the Defined Territory in Outline1

After the disintegration of the GreatMoravian Empire two successor states emerged in 907Hungaryand the Czech lands (alsoknownas the BohemianKingdomin theMiddleAgesorthe Landsof the CzechCrown)Theyconsistedof severalhistoricalcountriesBohemiaMoraviaSilesia(until1742todaymostlyincorporatedintoPolandthe smallerpartbelongingto CzechRepubliciscalledCzechSilesiatoday)and Lusatia(underthe ruleof Bohemiankingstill1635today in Germany) To further complicate the issue the Czech lands together withHungarybecame part of the HabsburgMonarchy (orHabsburg Empire) from 1526 to 1918Howeverthe Easternritewasimportantin HungarysincethereweremanyGreekmonasteriesthoughitwasgraduallysupersededbythe WesternriteIn 1504the churchwasdividedintoWesternCatholicand EasternOrthodox denominationsThe Cyrillo-Methodian tradition2 was stillmaintained

1 Datausedfor writingtheseparagraphsweretakenfrom Šturaacutek1999HricndashŠturaacutek1998Vladimirusde juxtaHornad[=pseudonym]2004Coranič2013a Slaacutedek2013Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku2018Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku[The GreekCatholicChurchin theCzechRepublic]WikipediaFebruary 62018 httpscswikipediaorgwikiC598eckokatolickC3A1_cC3ADrkev_v_C48CeskuGreacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku 2018 Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku [The Greek CatholicChurchin theSlovakRepublic]WikipediaFebruary62018httpsskwikipediaorgwindexphptitle=GrC3A9ckokatolC3ADcka_cirkev_na_Slovenskuampdirection=nextampoldid=4850122

2 Historicalidentityof the GreekCatholicChurchin Slovakiaisbuilton the convictionthatthe EasternChurch using the Church Slavonic as liturgical language originated in and existed since the time

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 153 |

in EasternSlovakiaand thereismuchevidenceof thisin SpišThroughthe late13thand 14thcenturies shepherdsand Russianpeopleweremoving to Slovakia In 1393TeodorKoriatovičcameto Mukachevo(whichwasincorporatedwiththe CarpathianRutheniaintoCzechoslovakiain 1919) with a group of new settlers They founded over three hundred settlements whichfollowedthe Easternriterevivingthe Cyrillo-Methodiantraditionand slowingdownthe processof latinization

It isbelieved thata monasteryexisted in Mukachevoat the beginningof the 11thcenturyFrom 1491onwardsthereisa definiteproof thatbishopsof the EasternritehadsettledthereThe priestsof thisdenominationdidnothaveallthe privilegesand higherfunctionsthata blessingbyLatinbishopsconferredAfterthe ReformationMukachevobishopsowingto unfavourablecircumstanceslostnearlyalltheirprivilegesand the monasterywasdestroyedReligiouschaosalsoresultedfrom the spreadingof orthodoxyfrom the eastHungariansovereignstriedto solvethisbygettingthe EasternChristiansintoa unificationprocessThe UzhgorodUnionthe solemndeclaration of 63 bishops was concluded on April 24 1646 in the castle chapel of Drugethsin Uzhgorod(alsotwoBasilianmonksndashPeterPartheacutenaPetrovičand GabrielKosovickyacutendashwerepresent)(Šturaacutek199916)Graduallyitgainedacceptanceoverthe wholeareaand by1661thereweremorethanfivehundredpriestsunitedwithRomeThe dioceseof Mukachevostillfunctionedasthe centreof HungarianGreekCatholicsPopeClementXIVissuedthe BullEximia Regalium Principum at EmpressMariaThereacutesersquos instigation which established the independent dioceseof Mukachevoon September191771On July271787thiswasdividedintothreevicariatesMarmoros Satmaacuter and Košice On November 3 1815 the diocese of Prešov was createdfrom the formerKošicevicariatebyEmperorFrancisI withoutthe recognitionof RomeAtitsoutsetithad194parishesand almost150000followersThe emperornominatedGregorTarkovičasthe headof the dioceseThe canonicalfoundationof the diocesewasannouncedbyPopePiusVIIwiththe BullRelata semperof September221818whichalsocontainedregulationsgoverningitsactivitiesand specifiedthe powersof the newdioceseAftermanyproblemsthe newlydesignatedbishopGregorTarkovičtookoverthe leadershipof the dioceseon November171818and itgraduallybeganto developitsactivity

BishopJosefGaganeccontinuedthe hardworkof buildingand developingthe dioceseof PrešovThe cathedralwasrebuiltand about24newbrickcathedralswerebuilttooWhen serfdomwasabolishedin 1848the lifeof GreekCatholicbelieverswasdifficultTheyhadto resistMagyarisationand latinizationof theirriteFrom 1913onwardsStefanNovaacutekwasthe newheadof the diocese(Coranič2013c)Heyieldedto the pressureof Magyarisationand introducedHungarianintochurchschoolsaswellasintochurchceremoniesFor thisreasonheleftfor Hungaryjustafterthe fall

of the missionof SSCyriland MethodiusMoreoveritfollowsthe Cyrillo-Methodianmodelof churchorganizationThereare3basiccharacteristicsof thismodeleasternspiritualityliturgyin a languagecloseto the spokenidiomand the unitywiththe PapalSeein RomeThe modelof the churchhasalwaysbeenviablein theterritorydespiteitsmarginalizationin theMiddleAgesItisalsobelievedthatthe existenceof the GreekCatholicChurch in the territoryof the formerKingdomof Hungary isnotan exclusiveproductof the UnionwithRomeconcludedin 1646The originsof thisecclesiasticalcommunitycannotthereforebeschismaticHoweverthe religiousidentityof the OrthodoxChurchin Slovakiaisequallyand firmly built upon the tradition of direct organization from SS Cyril and Methodius Generallyspeakingthe GreekCatholicChurchhistoriographytendsto underminethe importanceof the Unionof UzhgorodThe Union is interpreted as a formal establishment legal confirmationof the existenceof the GreekCatholicChurchin thenorth-easternterritoriesof the Kingdomof Hungarythatrepresenteda certainlineof separationbetweenthe Eastand the WestThe historiographyalsoemphasizesthe aspectof the voluntaryaccessionto the UnionFor generalcontextsee(Šolteacutes201035-48LichnerndashMarinčaacutek ndashŽeňuch2013)

Jakub Zouhar

| 154 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

of the Austrian-HungarianEmpireand leadershipwastakenoverbyMikulaacutešRussnaacutekAt the timethe new border separated 21 parishes from the diocese of Prešov which became Hungarianbut the parisheswhichwerenowin Czechoslovak territoryremainedunder the administrationof the diocese of Mukachevowith its residence in Uzhgorod In 1918 ndash 1926 GreekCatholicChurchwent througha veryhardand complicatedperiodThe unflatteringeconomicsituationafter the WorldWar I the divisionof clergy into severalnationalbranches and Magyarisationin the Slovak territory were the most serious problems There was Modus Vivendi of 1928an agreement between Vatican and Czechoslovakia which regulated the complex relationshipbetweenthe churchesand the CzechoslovakstateBishopDionyacutezMjaacuteradywassucceededin 1927by Bishop PavolGojdič (1888 ndash 1960 in a Communist prison) in 1927 a Basilian and a manof unusual qualities and a saintly lifeDuringhis leadership the diocese showed a many-sideddevelopmenthoweverthiswasviolentlyinterruptedbythe politicalchangesafterthe WorldWarIIOn December161933the mainparishof StClementin Praguewasestablishedfor allGreekCatholicsfrom BohemiaMoraviaand CzechSilesiaBishopGojdičlatercreateda parishin Brnofor Moravians and SilesiansMoreover the ecclesiastical administrations of the GreekCatholicChurch arose in theBohemian and Moravian townsof LiberecTachovPlaneacute JeleniacuteMikulovand Bruntaacutelshortlyafter1945

Since the renewed Czechoslovakia was in the sphere of influence of the Soviet Unionthe Communistsquicklytookpowerin thestatein 1948and decidedto liquidatethe GreekCatholicChurchassuchAtthe timethe churchin Czechoslovakianumbered345clergymen(including27Basilians29Redemptorists28Basiliannunsand 72SistersServantsof MaryImmaculate)(Šturaacutek199964)242parishoffices11townswithchaplains241parishchurches171localchurches49chapelsand 305600believers(inthe territoryof the present-dayCzechRepublictherewere2parishofficeswith11localchurchesand 68400believers)Havingstageda largeConvocationin Prešovthe Communistsabolishedthe Unionwiththe CatholicChurchand instituteda manifestjoiningof the GreekCatholicsto the OrthodoxChurchManypriestsincludingthe bishopswereinternedin prisonand the churchpropertywastransferredto the OrthodoxChurchThe restof clergywereforcedto moveto Bohemiawheretheyweresubjectedto forcedlaborMostof the congregationsretainedtheirreligionduringthesemostdifficulttimesFollowingthe democraticchangesin 1968the GreekCatholicsalsoappliedfor theirrightsPriestswereableto returnhomeBya governmentdecreeof May291968formerpropertywasrestoredto the GreekCatholicChurchand a furtherresolutionof June131968gavethemthe samerightsasotherchurchesThe schoolswererestoredtogetherwiththe ordersand religiouslifeOn December201968PopePaulVInominatedJaacutenHirkaasthe ordinaryfor the GreekCatholicChurchwiththe rightsof a bishopNonethelessthistimeperioddidnotlastlongAfterthe militaryinvasionin August1968Czechoslovakiareturnedto CommunisttotalitarianismThismarkeda newperiodof oppressionfor the churchesDespitethisfactthe GreekCatholicChurchowingmainlyto itsworkwithyoungpeoplewasdevelopingwithin

Anewstageof developmentfor the Churchstartedafterthe fallof Communistdictatorshipin 1989Followinga government resolutionof May291990 the ownership rights for churchpropertyremovedin 1950wererestoredTherewasa renewalof religiouslifeAfterthe divisionof Czechoslovakia in 1993 a diocesan vicariate was organized in Prague Ivan Ljavinec wasappointedasthe newEpiscopalvicartherePopeJohnPaulIIestablisheda newapostolicExarchateunderthe leadershipof IvanLjavinecin theCzechRepublicon March131996In 2003hewassucceededbyLadislavHučkoOn February251997the archdioceseof KošicewasestablishedPopeBenedictXVIraisedthisto the levelof an Eparchyon January302008and atthe sametime erected the new Byzantine-rite Eparchy of Bratislava He also raised Prešov to the levelof a MetropolitanSeeconstitutingthe SlovakGreekCatholicChurchasa sui iurismetropolitan

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 155 |

Church Nowadays the Archeparchy of Prešov has two suffragans Eparchy of Bratislavaand Eparchyof Košice In their liturgyGreekCatholics in SlovakRepublicusemainlySlovakpartlyalsoOldSlavoniclanguageRuthenianand HungarianrarelyOldGreek

Howeveraccordingto the 2011censustherewere9927GreekCatholicfollowersin theCzechRepublic several thousandbelieversmainly from Slovakiaand Ukrainewhotemporallyworkin thecountryshouldalsobeincludedFor thatreasontherewere25parisheswith35priestsfor 177704faithfulin theCzechRepublicin 2007

Inadditionto secularpriestsseveralordershaveoperatedin thedefinedterritorythroughouthistoryHowevertheyneveroperatedwiththe sameintensitythereand theirstoriesaredifferentaswellAlthoughthe ordersnamely BasilianOrderof StJosaphatSistersof StBasilthe Greatthe Congregation of the MostHoly Redeemer and the Sisters Servants of Mary Immaculateareof greatimportanceto the churchsinceeachpriesthadto partakein thespiritualexercisesin Ružumberok (Jesuits) Michalovce (Redemptorists) or in Trebišov (Basilians) every threeyears (Šturaacutek199970-71)Their social standingoutsideof the churchhasalwaysbeenratherinsignificant particularly in the territory of the present-dayCzechRepublicDespite the factthe Communistregimewasscaredof theseordersbecausetheyrepresentedan insuperableobstaclein thepathof totaldestructionof the GeekCatholicChurchin CzechoslovakiaFor thatreasonthe ordershadto bedecimatedfirstTheywereusuallyaccusedof beinginvolvedin a conspiracyagainstthe regimeveryoftenwiththe assistanceof the Organizationof UkrainianNationalists

Basilian Order of St Josaphat (Ordo S Basilii Magni OSBM) Therearefivebranchesof the orderof StBasilthe Greatwhichcanberankedamongthe oldestreligiousordersin theworld(MagocsindashPop200532-33Vojnar2003142-144)Oneof themisthe BasilianOrderof StJosaphatItisthisbranchpreciselythatpertainsto the mostwidespreadreligiousorderof the GreekCatholicChurchwithinthe definedterritory

Itsorigindatesbackto 1072whenthe ruleof StBasilthe Greatwasintroducedin thePecherskLavramonasteryin Kievthe capitalof UkrainebyStTheodosius(d1074)Subsequentlythe rulebecamethe modelfor othermonasteriesin UkraineBelarusand RussiaThe year1739whenthe Congregationof the Protectionof the HolyVirgin(alsocalledthe RuthenianCongregation)wasformedisregardedasthe keylandmarkin thehistoryof the orderin thedefinedterritoryFouryearslatertwoprovinces(Lithuanianand Ruthenian)werecreatedin thegeneralchapterof DubnoIn 1780the orderwasdividedintofourprovincesdueto the partitionof Poland(1772)Aftertheirnovitiateand religiousprofessionyoungclericalstudentsusuallypursuedphilosophicalstudiesatthe monasteryof ZhytrovytsiFor theologytheywentto WesternEuropewhereUrbanVIIIhad established22 scholarships for them in thepontifical schoolsof the following cities4 in Rome 2 in Vienna 2 in Prague 2 in Olomouc in Moravia 6 in Braunsberg in Prussiaand 6 in GrazBasiliansplayeda keyrolewithinthe GreekCatholicChurchthroughoutthe 17thand 18thcenturiesAllthe metropolitansof Kievfor instancewereof theirorderatthattimeThe membersof the orderalsoincludedsuchpersonalitiesasIoannJozifHodemarskyacute(dagger1716)the bishopof Mukachevothe linguistand theologianArsenijKocak(1737ndash1800)(MagocsindashPop2005251)orMichaelMolčan(1832ndash1872)(MagocsindashPop2005331)whofoughtasa memberof the order against the nullification of autonomy of the eparchies of Mukachevo and Prešovin relationshipto the Vaticanatthe CatholicCongressin Budapestin 1869ndash1871

Provinceswereruledbyprotohegumeni(provincials)monasteriesbyeitherarchimandritesappointed for life or by hegumeni (local superiors) in office for four years Basilians focuspredominantlyon educationof the youthmissionsand exertions

Jakub Zouhar

| 156 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Thereisa solidevidenceaboutthe existenceof oldmonasteries in KraacutesnyBrod(Timkovič2009)3 (originated in the16th centuryBasilians lived thereuntil 1915) and in BukovaHocircrkanearStropkov(Timkovič2004)4(originatedin the18thcenturymonkslivedthereuntil1915)(SzeacutekelyndashMesaacuteroš199753)Bothof themwerelocatedwithinthe present-daySlovakRepublicThe most importantmonasteryhoweverwas locatedoutsideof Slovakiaon ChernechaHora(monkrsquoshill)in MukachevoThe monasteryof the origindatedbackto the 11thcenturyjoinedthe BasilianOrderafterthe Unionof Uzhgorodin 1646In 1862mostof itspremiseswasagaindestroyedbyfirebutrebuiltwithinthreeyearsAfterwardsitrana schooland a librarywhichbecameimportantto the culturaland religiouslifeof the regionIn the1920sthe monasterywasrestructuredand reformswereintroducedbyBasilianmonksfrom Galicia5In 1946the Sovietregimeliquidatedthe UkrainianGreekCatholicChurchand the monasterywasforcedto becomeOrthodox

In the second half of the 19th century the Basilians living in the territory of the present-day Ukraine and Slovakia were faced with a serious identity and economic crisis which hadoriginatedin the1780s6Severalmonasterieswereforciblyclosedand therewasalsoa decreasein thenumberof monksfrom 75in theCarpatho-Rusynprovincein 1805to around20atthe endof the 19th century)A reform thereforewasnecessary In 1882PopeLeoXIIIordered thatthe Jesuitsintroducea reformof the BasilianOrderThe Jesuit-inspiredreformwasnotintroducedinto the Carpatho-Rusynprovinceuntil1921Havingbeenundertakenat the eparchial synodin 1903the fundamentalreformwasnotgreetedwithuniversalacceptance11of the 21monksrefusedto acceptthe changesand eitherleftthe orderoremigratedabroadThe Carpatho-Rusynprovincelikethe Galicianonewasplacedunderthe directjurisdictionof the popeatthattimeOneof the reformedmonkswasPavolGojdičwho later as a bishopof Prešovwas in chargeof the reformedBasiliansThe futurelookedbrightThereweretwoprovincesin CentralEuropeGalicia (covering Poland and the present-day westernUkraine and Belarus) and CarpathianRuthenia(includingCzechoslovakiaHungaryRomaniaand formerYugoslavia)The latterhad163membersof whom100werein Czechoslovakiain the1930sNonethelessHungaryoccupiedthe CarpathianRutheniaon March51939and allmonksof non-Hungarianoriginwereforcedto emigrateMostof themwentto SlovakiawheretheywereunderGojdičrsquosprotectionHeentrustedthemwith the care of the parish in Medzilaborce on June 4 1939 From there the Basiliansorganizedpilgrimages to the ruinsof formermonasteries in KraacutesnyBrodand BukovaHocircrkaAfterovercomingthe difficultieswhichhadarisentheyfoundednewresidencesin BukovaHocircrka(1942)and in Trebišov (1944 in 1947an ordinarymonasterywas founded there)From 1943onwardsthe Basiliansadministrateda residentialcollegefor GreekCatholicteachersin Prešov

3 According to tradition the monasterywas fundedby the CountLaborec in the9thcenturyand laterrefundedbythe CountTeodorKoriatovich(d1414)From the endof the 18thto the early19thcenturyitflourishedas the BasilianPhilosophical-TheologicalUniversity In itsgloriouspast itwasdestroyedfourtimesatthe beginningof the 14thcenturyin 16031708and 1915Lastlyitwasrebuiltin 1999ndash2001butnotin itsoriginalplace(topreserveoldhistoricalruins)but50metersbesideitNowthisnewBasilianmonasteryhas20roomsfor monksTodayfourBasilianhieromonkslivethereVJSedlaacutečekM M BilančiacutekJŠLucaacutekand PPHaľko

4 The historyof the monasterypriorto the 18thcenturyisunknownIn 1742the richpiouscountTomSzirmaydeSzirmarepeatedlyprovidedthe monasterywithpropertyIn 1771ndash1796the constructionof the stonebuildings includinga towerwascompletedDuringthe WorldWarIthe monasterywascompletelydestroyed(in1915the lastmonkleftthe BukovaHorathe roof burntdown)In 1942a smallmonasterywasestablishedThe buildingwasmadeof clayrolls

5 Ahistoricalregionin CentralEuropethatcurrentlystraddlesthe borderbetweenPolandand Ukraine6 For generalcontextseeBeales Derek 1987 2009JosephII2VolsCambridge

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 157 |

In 1945the monksof Trebišovwherethe Slovakheadquarterof the orderwaswentto Pragueto secure the pastoral care there In 1947 theyopened a newmonastery including a novitiatein Prešov In the same year a new Hungarian independent province was formed One yearlaterthe thenGeneraldelegationof Czechoslovakiawasupgradedto the independentprovinceof SSCyriland MethodiusŠebestianSSabolbecameitsfirstprotohegumeni withhisresidencyin PrešovThe newprovince included threemonasteries (Šturaacutek199973) in Prešov (FathersŠebestian S Sabol PolykarpPBulykNikodeacutemMKreacutettMariaacuten J Potaacuteš JozefEHomičko7TeodozTČovban JozefM Lojzak Juraj Bakajsa PeterVarjanAndrej Štefko ŠtefanDankoAntonMKocak)in Trebišov(FathersPolykarpGOlearMariaacutenJSučkoJaacutenMMagurSimeonŠKuzmiakEmilJPetro)in KraacutesnyBrod(JozafaacutetŠKuzmiakHieronymAFedoroňkoPankraacutecPHučkoJozafaacutetJKaminskyacuteMetodMŠvajka)and therewasalsoa parishin Prague(NikodeacutemMKreacutettEmanuelMHlavačInocentJFedoroňkoHilarJBenedikJozafatJBreza)In 1950therewere25Basilians(including15priests)in Czechoslovakia(Šturaacutek199974)

Afterthe Communistcoupof February1948timeswerebleakBasilianscanberankedamongthe main objectors to the constrained orthodoxy Pankraacutec PHučko whowas a parish priestin Praguewasgivena 15-yearsentenceon the basisof falsechargeasearlyasDecember1948(buthehadspent21monthsin custodybefore)The CommunistsalsoimmediatelysentencedŠebestianSSabolasa protohegumenito lifeimprisonmentFortunatelyhehadmanagedto escapethroughAustriato Romeand laterto the USAHoweveranotherdestructionof the orderwason itswayThe secretpolicealsoemployedan agentprovocateurJozafaacutetTorbyča formermonkMeanwhile the Slovak Basilianswere promoted to a new independent province on March 41948Howeveron July191948 the policeraidedallGreekCatholicmonasteries in SlovakiaThe remonstrance of bishopGojdič fell flatOn April 22 1949 (at 1130 pm) the monasteryin Prešov was closed and Fathers Potaš Homička and 9 novices were imprisoned in Ilavaand KošiceThe monasteriesin Trebišovand in Medzilaborcewereclosedon April13141950and monkswereinternedin Podoliacutence(4of 5membersfrom Medzilaborceand 6from Trebišov)The BasiliansNikodeacutemMikulaacutešKreacutett(1912ndash1983)and MariaacutenJaacutenPotaacuteš(1918ndash2006)werealsocondemnedto imprisonmentThe formerwasalreadyin prisonin Slovakiaduringthe existenceof a semi-independentAxisclientstateof NaziGermany(1939ndash1945)againin 1948ndash1954for alleged treason pardoned but on November 11 1954 once again he was given a 3-yearsentence (Vaško 2007 59)The latterwas arrested by the policemany times in 1948 ndash 1950eventuallywascondemnedto 10yearsfor treasonin 1954releasedon parolebutin 1958againcondemnedto 8 yearsEventuallyhewasreleasedin 1960(Vaško200760)

Thisdestructionof the churchin Czechoslovakiawasnosurprisewithrespectto the destructionof the Greek Catholic Church in Western Ukraine (1946) Rumania (1948) and CarpathianRuthenia(1949)(Šturaacutek199953)8

The restorationof the monasteriesof the BasilianOrderof StJosaphatin Czechoslovakiatookplaceafter1990Therearethreemonasteriesin theSlovakRepublicnowadaysin Prešov(theseatof the Province)in KraacutesnyBrod(thenovitiate)and in TrebišovThereisalsoa monasteryin Kula(Serbia)which is included in theSlovakprovince9 In theCzechRepublic there isnoBasilianmonasteryatpresent

7 Heheldthe functionof the judgeof the primaeinstantiaein 1948aswellasthe positionof Professorat the Theologicalfacultyin Prešov(Šturaacutek199960-61)

8 Twomonasteriesin CarpathianRutheniawerere-establishedafter1991(MalyiBereznyiand Imstychovo)9 httpbazilianinetnode10[February62018]

Jakub Zouhar

| 158 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Sisters of St Basil the Great (OSBM)Founded in the 4th century by St Basil the Great and his sister StMacrina the communityof womenisdedicatedto the spiritualand educationalpursuitsof the peopleof GodThe orderhas its foundations in EuropeNorth and SouthAmerica and Australia and serves primarilypeopleof the GreekCatholicChurchBythe 11thcenturyitbecamecenteredin Ukraine(Vojnar2003144-145)

Havingacceptedthe invitationfrom the GeneralVicarof the PrešovEparchyMikulaacutešRussnaacutekthe sisterscameto Czechoslovakiaon August251922(Čepovaacute2013)Theyallcamefrom the townStStanislavin Galiciaand settledin Prešovwheretheytookupa hallof residencefor GreekCatholicschoolgirls(numbering40girls)By193839the sistersworkedasteachersata GreekCatholicschool in MedzilaborceOn September 19 1945 they began to work at an elementary schooland nursery in Sečovce (sisterPauliacutenaVasiľkovaacute taughtMaths and Physics JozafaacutetaHaacutemorskaacuteHistory Russian and Slovak and Pachomia Petriacutekovaacute worked at the nursery) then workingat an orphanagefor childrenwhohadlosttheirparentsduringthe WorldWarIItheyestablishedtheirconventsin Svidniacutekand StropkovUntil1950therewere82sisterslivingin sixcenterswithinthe Prešov Eparchy under the Mather Superior Magdaleacutena Humenjukovaacute10 Prešov (GertuacutedaKarcubovaacutendash the SuperiorAgnesaZenkneacuterovaacutendash the Masterof Novices sistersMaacuteria JavorskaacuteSeveriacutenaMachnikovaacuteParteacuteniaLazoriacutekovaacuteGerarda Ivančovaacute and AntoacuteniaHorvaacutetovaacutenovicesHelenaŽelizňakovaacuteAnnaVoškovaacuteAlžbetaDžukovaacuteMaacuteriaVašutovaacuteAnnaBaraniacutekovaacuteHelenaSakalovaacuteand MaacuteriaFečovaacuteand candidatesZuzanaHraťovaacuteand AlžbětaZvodzovaacute)Medzilaborce(MarcianaHorvaacutetovaacuteand TeodoraGeletejovaacute)Stropkov(AgnesaHalmajovaacuteNaděždaVašutovaacuteand HelenaSolodkovaacute)Sečovce(PauliacutenaVasiľkovaacutePachomiaPetriacutekovaacuteand JozafataHaacutemorskaacute)Svidniacutek(MelaacuteniaBucmanjukovaacuteJeremijaPankuličovaacuteand MetodiaLaurukovaacute)and Teplaacute(IreneaOlexiukovaacuteBaziliaSivčovaacuteand ImeldaJavorskaacute)

From 1948 onwards the sisters were ceaselessly persecuted for the support of refugeesfrom the USSRTheirconventswereraidedbythe policeforceson July191948and alsoduringAugustand SeptemberHoweverthe biggestpoliceassaultagainstthemwascarriedoutin Prešovat night on February 2223 1949 when six sisters (M Javorskaacute I Javorskaacute I OlexiukovaacuteA ZenkneacuterovaacuteAHorvaacutetovaacuteand NadeždaHuňovskaacute)werearrestedThese sisters thenhadto workin a laborcampin NovaacutekyThe restof themwereforcedto leavetheirconventsin September1949and werein hidinginsidethe residenceof the PrešovbishopPPGojdičOSBMIn March1950theyeventuallyhadto leavePrešovfor Trenčiacutenwheretheywereableto workata hospitalthanksto the VincentiansistersElderlyorillsisterswereisolatedin hospitalsAfterAugust311950the sisterswhowerecapableof workingweresentto a detentionmonasteryin KostolnaacutenearTrenčiacutenFinallyon October111951 the sistersunder45yearsof agewere transportedto NorthernBohemia(KraacutesnaacuteLiacutepaMeziměstiacutenearBroumovRumburkand Wansdorf)whenceGerman-speakinginhabitantshadhadto leave(Coranič200993-94)In 1954ndash1989the sisterswereforcedto workin a lunaticasylumin SvitavyOwingto the PragueSpringa periodof politicalliberalization in Czechoslovakia in 1968 the order was able to accept several novicesTheirnumberdoubledOn thataccounttheyweredividedintotwogroupsThe firstonenumbering6sistersleftfor SmilkovnearBenešovin 1974in orderto takecareof the elderlyIn 1986theymovedto MukařovnearPraguewheretheyshouldspendthe restof theirlifeThe secondgroupnumbering8sisterscarriedon workingin Svitavyand wasconsistentlyhumiliatedbythe regimeTheycouldnotreturnto Slovakiauntil1990

10 Asof 1948(Šturaacutek199975)

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 159 |

On May 30 1990 the sisters moved from Mukařov near Prague to Trebišov in EasternSlovakiaand beganto workamongbelieversimmediatelyThe sistersfrom Svitavyleftfor Sečovceon January20to June61991The valuablehelpcamefrom the sisterslivingin theUSAatthattimeOn May8 1994 the new representationof the orderwas established in Sečovce Itwaspromotedto the ViceProvinceof SSCyriland Methodiuson January302001In 1998therewere39sisters(also9novicesand 3candidates)of Rusynand Ukraineoriginin theSlovakRepubliclivingin the Provinceof OurLadyof Sorrows(P Marie Sedmibolestneacute)and 21(including2novices)of Slovakoriginlivingin theViceProvinceof SSCyriland Methodiuswiththeircenterin Sečovce(Babjak199830-38)Nowadaystherearefourcentersin theSlovakRepublicin Sečovce(the seatof ViceProvince)BratislavaTrebišovand Vranovnad TopľouThe sistersteachreligionin publicaswellaschurchschools(PrešovTrebišov)sewliturgicalcassocksand helpin parishesThe orderdoesnotoperatein theCzechRepublic

The Congregation of the Most Holy Redeemer (Congregatio Sanctissimi Redemptoris CSsR) ndash Eastern (Byzantine) RiteMembers of the Congregation Catholic priests and consecrated religious brothers are knownas Redemptorists and minister in more than77 countries around the world (CurleyndashHoegerl2003996-996)The orderwas foundedbyStAlphonsusLiguoriatScalanearAmalfi in Italyin 1732 for the purposeof laboring among the neglected countrypeople in theneighborhoodof NaplesAtthe requestof Alphonsusthe CongregationwasformedbyPopeBenedictXIVin 1749The Redemptoristsfocuson theologicalscholarshiptooAccordingto itsritetherearefourbranchesof the orderwesterneastern(Byzantine)Syro-Malabarand ChaldeanriteThe Redemptoristsof the Easternritewereformedin Canadaatthe turnof the 19thcenturywhenthe BelgianbrothersworkedamongUkraineemigrantsthereThe firstRedemptoristof the EasternritewasPAchielDeleare (1868ndash1939)whoaccepted this rite on August 11 1906 In 1913 the UkraineGreekCatholicVice-Provincefor Canadaand Ukrainewasestablished

The CzechRedemptoristsof the WesternritespecificallyMetodějDominikTrčka(1886ndash1959)(Mandzaacutek2006)11and MikulaacutešNekula(1887ndash1969)cameto Slovakiain October1921Theysettledin a desolateFranciscanmonasterylocatedin StropkovTheychangedthe Westernriteto the Easternonewiththe permissionof theirsuperiorsIn 1931the brothersopeneda newmonastery for Eastern-rite Redemptorists in Michalovce On September 17 the monasterywas consecrated by protohegumeni of Galician Redemptorists Jozef Schrijvers (1876 ndash 1945)The monasteryhasfunctionedasa newmissionarycenterfor easternSlovakiaand the UkraineIn 1935whenthe Redemptoristcommunitiesof the areawerere-organizedMTrčkawasappointedasViceProvincialof the GreekCatholicRedemptoristsIn 1938to 1945the Redemptoristswereunderthreatbecauseof theirnationalityndashmostof themwereCzechbyoriginTheywereforcedto leavethe monasteryin Stropkovin 1942onlythe Western-riteRedemptoristsstayedthereTherewasan air-raidshelterin thebeerhousesituatedin thebuildingof the monasteryin Michalovce

11 Bornon July61886 in the small townof Fryacutedlantnad Ostraviciacute in thepresent-dayCzechRepublicas the seventhand youngestchildof TomaacutešTrčkaand FrantiškaŠtěrbovaacuteheenteredthe ordernovitiatein BilskoPolandwhenhewasonly17yearsoldAftermakinghisfirstprofessionon August251904hereturnedto Obořištěin hishomelandin orderto studyphilosophyand theologyOn July171910hewasordainedbyCardinalLevSkrbenskyacuteto the Presbyteratewithinthe LatinRitebranchof the CatholicChurch After spending some years engaged in the traditional Redemptoristministry of conductingparishmissionshewassentto servethe GreekCatholicsin Galiciain whatisnowthe BanskaacuteBystricaRegionof Slovakia

Jakub Zouhar

| 160 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

in 194445 In January 1945 the Soviet army established its infirmary thereThe independentGreekCatholicVice-Provincewasdefinitelyestablishedon March231946The Byzantine-riteCongregationhaditsmonasteriesin Michalovce(MTrčkaprotohegumenbrothersCyrilZakopalAugustiacutenKliment Jozef Fail JaacutenĎurkan Štefan LazorMikulaacutešĎurkan JozafatMiliacutekHilarSuchyacuteKonštantinČepaAlexejČepaTeodozMichaelBazilMichaličCyrilZelenkaand MatuacutešKošč)in Stropkov(TeofilČeľustkaVladimiacuterArvajJozefCverčkoNikefor Koropčakand JozefOnofrej)and in Sabinov(foundedduringthe WorldWarIIEfreacutemKozelskyacuteAlexejFialaBorisZisand RomanDandar)MoreovertherewerealsoyoungclergymenMichalRusnačokAndrejProkopovičand JaacutenKovaacutečaswellasbrothersstandingoutof thesemonasteriesStanislavNekulaand JaacutenMastiľakTogethertherewere38membersof the Byzantine-riteCongregation(including14priests11consecratedreligiousbrothers3youngclergymenand 10novices)in 195012

The Redemptoristsdirectedthe ldquoHolyRosaryrdquoand issuedthe journalldquoMissionaryrdquo(Misionaacuter)The lastissuewaspublishedin January1949

In the spring of 1948 the Congregation started to be persecuted in SlovakiaOn July 191948the secretpoliceraidedthe monasteryin Michalovcefor the firsttimeThe brotherswerefalselyaccusedof a membershipin theOrganizationof UkrainianNationalistsandon August221948the secretpoliceraidedthe Michalovcemonasteryagainlookingfor weaponsAtthe verybeginningof 1949the regimestoppedthe publicationof the journalMissionarySimultaneouslyFatherŠLazor(1913ndash1996)wasarrestedbythe secretpoliceHespent3monthsunderarrest(January 22 to April 23 1949) but hewas finally released and exiled from Eastern SlovakiaUnfortunatelyhewaslaterarrestedagainthreetimesand thusspenta totalof 7yearsin differentprisons13On March81949twootherbrotherswereconvictedSNNekulawasgivena 2-monthsentenceand a fineof 3000CzechoslovakCrowns(CZK)VJeřaacutebekwasgivena 4-monthsentenceand a fineof 7000CZKIn 1949the independentVice-Provinceof the Easternritewasliquidatedand subordinatedto the Vice-Provinceof the Western(Roman)ritewiththe seatin BratislavaAll threemonasteriesweredefinitely closedon April 1314 1950 In December1949FathersJ C Zakopaland VArvaj(1914ndash1994)werearrestedThe formerwaslaterreleasedbutthe latterwasgivena 5-yearsentencefor treasonHespenttheseyearsin prisonValticein 1954asa citizenof Yugoslaviahewastransportedto the Austrianborder(Vaško200755)On March141950Father JMastiliak was arrested and stood trial with other ninemonks from different ordersfor treason14The procuratordemandeddeathpenaltyhoweverthe courtfinallycondemnedhimto lifeimprisonmentand a fineof 50000CZKHespent16yearsin prisonFurthermoreBrotherMichalMajovskyacute(1923)wasalsoarrestedin 1950Oneyearlaterhehadto completea three-yearmilitaryserviceasa memberof ldquoThe AuxiliaryTechnicalBattalionsrdquo(Pomocneacute technickeacute prapory)ndashspecial forceswhichshouldldquore-educaterdquoCommunistmaleobjectors in the1950s15

12 Asof 1948(Šturaacutek199975)13 For moreinformationsee(Vaško200750)14 The first show trialwas conducted ldquoagainst representatives of selectedmonastic communities named

accordingto PremonstrateAugustinAntoniacutenMachalkawhowasoneof the accusedmonksA groupof selected victims consisted of 10monks from fivemonastic communities which included the onlySlovakthe GreekCatholicRedemptoristJIMastiliakA monstertrialwasan experimentin a waybecause itdesignated the competenceof particularparties to a trial (competenceof attorneygeneralprosecutorschief justiceassessorsboardof auxiliaries)Defendantsand witnessesdidnotmemorizejudicialreportsyetso thattheirdepositionsduringthe mainhearingcorrespondedto themTheydidnotagreewitheverythingbuttriedto defendthemselvesLateronin thefollowingtrialsalsothisphaseof politicaltrialswassophisticatedndashdefendantsand witnesseswereforcedto testifyexactlyaccordingto the minutesfrom the investigationrdquo(Mandzaacutek2008361-362Mandzaacutek2009)

15 Theywerefirstestablishedon September11950and lastedfor 4yearsallthe sameevennowtheyhave

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 161 |

On May231953Majovskyacutewasgivena 7-monthsentencefor ldquoillegalactivitiesrdquoFortunatelyhewasgrantedgeneralpardonand wasreleasedNeverthelessMajovskyacutewasarrestedagainin 1955and labelledasa religiousfanaticbecauseheinsistedon hisCatholicconvictionduringthe trialFor thatreasonhewasgivena 4-yearsentence(Vaško200748-49)Besidesthe TheologystudentbrotherMichalRoško(1928)wasarrestedin 1950spent3yearsin ldquoThe AuxiliaryTechnicalBattalionsrdquoand laterworkedasa X-raytechnicianin KošiceHoweverhewasgivena 25-yearsentencefor hissecrettheologicalstudyin 1962hewasfortunatelyreleasedthe sameyeardueto generalamnestyTenyearslaterRoškofinishedhistheologicalstudiesin Litoměřice(Bohemia)and wasordainedasa priestbybishopHopko(Vaško200761-62)

The ViceProvincialMDTrčkawasarrestedon the eveningof April131950Hewasputon trialand accusedof tryingto obtainfalsepapersin orderto fleethe countryand wassentencedto 12yearsin prisonDuringhisimprisonmentasoneof the Churchleadersheenduredbothtorture and interrogationOn March 23 1959 he died as of pneumonia having been placedin solitary confinement as a punishment for singing Christmas carols In 1969 his remainswereexhumedand placedin theRedemptoristcryptin MichalovceCemeteryFatherDominickwasdeclareda martyrbyPopeJohnPaulIIon April242001and beatifiedbythe samepopeon November42001

Other Eastern-rite Redemptorists were arrested and transported to the detention campin Podoliacutenec later they were transported to different camps of forced labor throughoutCzechoslovakia (Coranič 2009 85-87) For all attempts at restoration of the order in Slovakiain 196816the brothershadto waituntil1990in orderto re-emergeasa publicassociationNowadaysEastern-rite Redemptorists live in Slovak monasteries in Michalovce (the seat of the Vice-Province)Stropkovand StaraacuteĽubovňaIn 1998the Vice-Provinceincluded30members3novicesand 9 candidates(Babjak1998186-189)Therewerealsofoursistersof the Orderof the Easternritein Slovakin 1998butnomonasteryyet(Babjak1998199)

The Sisters Servants of Mary Immaculate (SSMI)Foundedin thehamletof ŽužeľnearLvivin 1892the religiouscongregationof womenisthe firstsuchorganizationin theUkrainianGreekCatholicChurchThe founderswereBlessedJosaphataHordashevska(1869ndash1919)and FatherJeremiahLymnytskyOSBM(1860ndash1915)Hewasamongthe firstmembersof hisOrdertrainedunderPolishJesuitFatherswhohadbeenorderedbyPopeLeoXIIIdueto theirdeclineoverthe centuriesof persecutionAsa resultof hisexperiencewithPolishRomanCatholics Lymnytsky conceived the idea of establishing communities of activereligioussistersto assistthe Basiliansin answeringthe greatsocialneedsof the peopleashademergedthroughoutWesternEuropeduringthateraWithintenyearsthe 8 Sistershadgrownto 128livingin 26conventsthroughoutthe regionof the UkraineThey wereableto holdtheirfirstGeneralChapterin 1902in thecourseof whichSisterJHordashevkawaselectedthe firstSuperior General of the Congregation The Sisters Servants had been founded to ministerto the spiritualmoral intellectualand socialneedsof the UkrainianpeopleAsmanyof them

lostlittlein notorietyTensof thousandsof menndashbothyoungand olderwhohadbeendubbedenemiesof the statendashwereforcedto servecarryingnoweaponssufferinghardlaborand experiencingconstantharassment

16 The Eastern-riteRedemptoristswaseagerto gobackto Stropkovhoweverthe buildingswereownedbythe OrthodoxChurchwhichdidnotwantto giveupusingthispropertyFinallythe Redemptoristshadto waituntil1991Insteadtheybuilta familyhousein Stropkovin 1973whichwasconvertedto a newmonasteryafter1990

Jakub Zouhar

| 162 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

emigrated to other countriesover the years in searchof a better life the Sistersbranchedoutfrom westernUkraine to CanadaYugoslaviaBrazil the USAPolandSlovakia Italy the UKFranceArgentinaGermanyAustraliaand Kazakhstan

The Sisterswereinvitedto CzechoslovakiabybishopGojdičon September141928Therewerefourof themand theysettledin Prešovwheretheyranan orphanagefrom 1934Simultaneouslytheytookcareof poorwomenand girlswhosenumberhadrisenin connectionwiththe GreatDepressionin the1930sIn 1938the Congregationgota newhousein MichalovceItwasa giftfrom the SotaacuteksOn May61938the novitiatefor the sisterswasestablishedbybishopGojdičin PrešovAnotherhousewasopenedin Trebišovin 1940Therewasa schooland a nurseryschoolunder their protection thereThe third house in Slovakia was establishedwith the assistanceof bishopGojdičin Ľutinain 1942Afterthe liquidationof the GalicianProvincein 1947the newSlovakVice-ProvinceentitledHolySpiritwasformedAround30Ukrainiansisterslefttheirhomefor Slovakiaatthe time(Coranič200995)In 1948therewere76sistersnovicesand candidatesas well as these convents in Czechoslovakia (Šturaacutek 1999 76-77) Prešov (Filareta Fedinovaacutethe Superiorof the ProvinceMelaacuteniaLutašovaacutethe Superiorof the conventMytrofanaMichaleckaacutethe Superiorof the Novicesand sistersJozefiacutenaDelkovičovaacuteAndreaHiščakovaacuteAnnaProcivovaacuteBazilia Kucharikovaacute Teofilakta Ostiukovaacute Viera Tutkovaacute Nadežda Gavulovaacute Elia ErdekovaacuteĽubomiacuteraPekarovaacuteŠebestiaacutenaMusnykovaacuteEufeacutemiaNovaacutekovaacuteMagdaleacutenaKarasovaacuteNikeforaPotockaacuteAmbroacutezia Jarošovaacute Pachomia Sučkovaacute PankraacuteciaMusnykovaacute ParaskevaHiščaacutekovaacuteand MaacuteriaProtivňakovaacutenovicesAnastaacuteziaPeľakovaacuteJulianaUjhelskaacuteModestaDiordiovaacuteOľgaŠpicovaacuteJohannaTarziciaand GerardaMikitinovaacuteKlementaTurčanovaacuteIgnaacuteciaTurčaniacutekovaacuteMakriacutena Peleščakovaacute Euzeacutebia Tirpakovaacute and Michaela Tarčovaacute and candidates JohanaNiariašovaacuteAnnaBrozynovaacuteAnna Ištvaniacutekovaacute and JohanaKundratovaacute)Michalovce (TeoniaBlyzniukovaacutethe SuperiorsistersOnisimaFrajtovaacuteLonginaand JozefaŠkovranovaacuteVladimiacuteraTurčanovaacuteLaurentiand MartaTarabčakovaacuteand TeodoacuteziaMišovaacute)Ľutina(Jeremiathe SuperiorsistersIsaiaMitrovkovaacuteEustachiaLegnavskaacuteJustiacutenaSidľarovaacuteCeciacuteliaand VeronikaZbihlejovaacuteIrenaProtivňakovaacuteand NataacuteliaJešinkovaacute)Trebišov(sistersKrescenciaHodovanskaacuteChristofoacuteraOndikovaacute and Jozafata Maľcovskaacute) Libějovice (sisters Dorotea Eunikia Augustiacutena SofiaMinodoraJulianaChlebaand Juraja)and UherskeacuteHradiště(sistersTadeaRudkovaacuteGabrielaTatarovaacuteChryzostomaAuxentiaDariaPavlaNataacuteliaAnastaacuteziaKristiacutenaKatariacutenaMinodoraand Simeona)

From1947onwards the sisterswere consistently victimizedA year later the Communistregimein Czechoslovakiastartedto lookfor allthe Ukrainianand GaliciansistersMostof themleftSlovakiafor MoraviaorBohemiabuttheywerepromptlyarrestedand afteroneyearof detentionin Ilava prison they were transported to Poland On June 8 1949 the sisters were expelledfrom the orphanage in PrešovTheyhad to staywork in different state childrenrsquoshomes onlyfoursisterswereableto workin thebishopricPrešovresidenceuntilApril281950The conventin Libějovicewasclosedin 1949the conventin Trebišovon August301950The sistersthenhadto workin theUherskeacuteHradištěhospitalThe sistersfrom Trebišovweretransportedto the villageof KostelnaacutenearTrenčiacutenon August291950The Vice-ProvinceHolySpiritwasdissolvedon June31949and seizeditspropertiesaswellasthatof allotherreligiousinstitutions

Owingto thesecircumstancesthe SuperiorGeneralof the CongregationVeronikaGirgiľovaacuteaskedthe Congregationfor the OrientalChurchesin Romefor somepermissionsso thatthe sisterscouldlivesecretlivesof dedicationThe Congregationfor the OrientalChurchescompliedwiththe supplicationon April221950and decidedthatthe sistersof the SlovakVice-Provinceareableto takenovicesin anyhousethesenovicesareableto chooseanysistertheylikeand theirfirstvowcanbetakenin frontof anypriestOnlybecauseof thesespecialrulesthe Vic-Provincewasableto operatein Czechoslovakiain the1950sAfter1956the sistersof the ageof 46and more

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 163 |

shouldwork in oldpeoplersquos homes the younger oneswere transported to NorthernBohemiawheretheyworkedin textileindustryTheretheycouldlivetogetherIllsistersorthosewhoweretoooldspentthe restof theirlivesin oldpeoplersquoshomes

The SistersServantsof MaryImmaculatewerearrestedin Czechoslovakiain the1950stooSisterSuperiorFilaretaFedinovaacutewasgivena 7-yearsentenceand SisterOnezimaFrajtovaacutewasgivena 5-yearsentencefor theirrelationshipwithPolishsisters

With the collapse of the Communist regime in Czechoslovakia in 1989 Sisters who hadlived theirconsecrated lives in secretwereable to re-emergeasa publicassociationMembersof the Congregation from all over the world joined together to support and help their Sistersin EasternEuropeIn theSlovakRepublic the Congregationhasitshousesin Prešov(theseatof the Congregationand novitiate)KošiceMichalovce(theyworkin an oldpeoplersquoshomethere)SobranceSninaHumenneacutePopradStaraacuteĽubovňaSpišskaacuteNovaacuteVes(theyworkin a hospitalfor mentally ill people there) Ľutina and Gelnice today In 1998 the Slovak Congregationnumbered77sistersand 5novices(Babjak1998224)Therearenomonasteriesof the orderin theCzechRepublic

ConclusionByzantine-rite Christians have always been of little importance to general public livingin Czechoslovakia specifically to inhabitants of Bohemia This fact has played a key rolein a relationshipamongpeoplewithinthe territoryof formerCzechoslovakiawhose faithhasneverbeenwell-proportionedwithinthe definedterritoryThe politicaladministrativebusinessand cultural center was always in the capital ie in Prague However its citizens includingpoliticiansoftenadopteda half-heartedapproachto the matterof faithIt iseventruer in thecase of Byzantine-rite Christians That was one of the reasons for disapproval of a certainnumberof Slovakiansbefore1993On the otherhand the Slovakelitesdidnotalwayschoosean even-handed approach to the Greek Catholic Church This was caused by the differentcharacterof Byzantine-riteChristiansveryoftenRusynsbyoriginA vitalpartof Slovaksocietyperceived themas foreignersparticularly in theyears1938 to 1945Thatwaswhy the historyof Byzantine-riteChristianswasso complicatedwithinthe definedterritorythroughoutthe 19thand 20thcenturiesAnd if thisholds true for the GreekCatholicChurch in general it iseventruerof itsmonasticismThosewhodecidedto bean enemyof the GreekCatholicshadto startwiththe eliminationof theirelitendashmonksand nunsOwingto the factthatRusynshaveneverhad their own state and someof the governmentswhichhave ruled over themhave ignoredor activelytriedto suppresstheirhistoryandorculturethe Byzantine-ritepriestsand evenmoresignificantlymonksadopteda postureof defensetowardstheirneighbors(SlovaksHungariansPolesUkrainiansand partlyCzechs)whospokedifferent languagesand haddifferentcultureand partlydifferenthistoryThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfof the 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbyCommunistsregimeswhicheven banned the name ldquoRusynrdquo and refused to acknowledge that Rusyns comprise a distinctpeople or nationalityThe GreekCatholicChurch as a symbol of the people was liquidatedin thesestateswithoutanyreferenceto nationalityof itsmembers

The complicatedpossiblywoefulhistoryof the Byzantine-riteChristiansin Centraland EasternEuropeincludingtheirelitendashBrothersand Sisterswhodedicatedtheirlifeto Lord ndashisthe reasonfor littlegeneralknowledgeaboutGreekCatholicmonasticismBeingawarethatthisaccountdoesnotexhaustthe subjectatalloneneverthelesshopesthatitwillserveasa usefulguidefor allthose

Jakub Zouhar

| 164 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

interested in and in needof informationabout the richhistoryof GreekCatholicmonasticismin theCzechlandsand Czechoslovakiaof the 19thand 20thcenturies

REFERENCESAdam Jaacuten 2010 Historiografia Prešovskeacuteho biskupstva v prvej polovici 19 stolečia

[The Historiographyof the PrešovEparchyin the1stHalfof 19thCentury]In MačalaPavol ndashMarekPavelndashHanuš Jiřiacute (ed)Ciacuterkve19a 20 stoletiacuteve slovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno49-58

Babjak Jaacuten 1998Reholea kongregaacuteciena Slovensku [Ordersand Congregationsin theSlovakRepublic]Trnava

Borza Peter ndash Mandzaacutek Atanaacutez Daniel 2010Naacuteboženskyacuteživotgreacuteckokatoliacutekovv rokoch1939-1945[ReligiousLifeof the GreekCatholicsin Slovakiain 1939ndash1945]In SokolovičPeter(ed)Životv SlovenskejrepublikeSlovenskaacuterepublika1939ndash1945očamimladyacutechhistorikov9Bratislava326-335

Borza Peter 2012IlegaacutelneaktivityGreacuteckokatoliacuteckejcirkviv Československuv rokoch1951ndash1958[IllegalActivitiesof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1951ndash1958]In JašekPeter(ed)Protikomunistickyacuteodbojv stredneja vyacutechodnejEuroacutepezborniacutekz medzinaacuterodnejvedeckejkonferencieBratislava14ndash16novembra2011Bratislava92-101

Čepovaacute Antoacutenia Petra 2013 Raacuted sestier sv Bazila Veľkeacuteho v kontexte 90 vyacuteročia priacutechoduna uacutezemiednešneacutehoSlovenska[Sistersof the Orderof StBasilthe Greatin Contextof 90thAnniversary of theirArrival to the Landof the Present-day SlovakRepublic] In CoraničJaroslav(ed)Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIIIPrešov353-366

Coranič Jaroslav 2009 Sonda do procesu likvidaacutecie greacuteckokatoliacuteckych rehoľnyacutech komuniacutetna Slovensku [A Case Study on the Process of Destruction of the Greek CatholicOrdersin Slovakia]In WeisMartinetalKřiacutežpod rudouhvězdouČeskeacuteBudějovice78-97

Coranič Jaroslav 2013a Dejiny Greacuteckokatoliacuteckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1918 ndash 1939[A Historyof the GreekCatholicChurchin Slovakiain 1918ndash1939]Prešov

Coranič Jaroslav (ed) 2013bGreacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIII[The GreekCatholicChurchin Slovakia in theLightof Anniversaries]PrešovCoranič Jaroslav 2013cŽivot a činnosť prešovskeacuteho greacuteckokatoliacuteckeho biskupaDr ŠtefanaNovaacuteka (1913 ndash 1920)[The Lifeand Workof the GreekCatholicBishopof PrešovDrStephanNovaacutek(1913ndash1920)]In CoraničJaroslav(ed)Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIIIPrešov335-351

Coranič Jaroslav 2010Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuv rokoch1918ndash1926[The GreekCatholicChurchin Slovakiain 1918ndash1926]In MačalaPavolndashMarekPavelndashHanušJiřiacute(ed)Ciacuterkve19a 20stoletiacuteveslovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno477-492

Coranič Jaroslav 2014Z dejiacutenGreacuteckokatoliacuteckejcirkvina Slovensku[Onthe Historyof the GreekCatholicChurchin Slovakia]ČeskeacuteBudějovice

Curley M Jndash Hoegerl C 2003RedemptoristsIn NewCatholicEncyclopedia2ndedVol11Detroit993-996

Hanuš Milan 2006(ed)10letApoštolskeacutehoexarchaacutetu [10Yearsof ApostolicExarchate]PrahaHradil Jakub 2008 K dějinaacutem řeckokatolickeacute ciacuterkve v Čechaacutech a na Moravě ve 20 stoletiacute

[On the Historyof the GreekCatholicChurchin Bohemiaand Moraviain the20thCentury]MasterrsquosthesisMasarykrsquosUniversitythe Facultyof EducationBrno

Hric Jaacuten ndash Šturaacutek Peter 1998Prešovskeacutebiskupstvo[The Eparchyof Prešov]Prešov

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 165 |

Leacutetz Roacutebert 2000 Postavenie greacuteckokatoliacutekov slovenskej naacuterodnosti v rokoch 1918ndash1950[The SocialStandingof the GreekCatholicsof the SlovakNationalityin 1918ndash1950]In DoruľaJaacuten (ed) Slovensko-rusiacutensko-ukrajinskeacute vzťahy od obrodenia po suacutečasnosť Bratislava101-118

Lichner Miloš ndash Marinčaacutek Šimon ndash Žeňuch Peter 2013 Kultuacuterna identita greacuteckokatoliacutekovvo svetlecyrilo-metodskeacutehodedičstvaI [CulturalIdentityof the GreekCatholicsin theLightof the Cyril-Method-Heritage]Bratislava

Magocsi Paul Robert ndash Pop Ivan (ed) 2005Encyclopediaof RusynHistoryand CultureTorontoMandzaacutek Daniel Atanaacutez 2006BlahoslavenyacuteMetodDominikTrčka[BtMDTrčka]MichalovceMandzaacutek Daniel Atanaacutez (ed) 2009Dokumentyk procesus AugustinomAMachalkoma spol

[The CriticalEditionof Documentson the TrialldquoAAMachalkaand Companyrdquo]BratislavaMandzaacutek Atanaacutez Daniel 2010AkciabdquoREDEldquo-prenasledovanieredemptoristovv rokoch1961 ndash

1962 [The Case ldquoREDErdquondashPersecutionof the Redemptorists in 1961ndash1962] In JakubčinPavol(ed)Likvidaacuteciareholiacutea ichživotv ilegalitev rokoch1950ndash1989zborniacutekz vedeckejkonferencieBratislava5ndash6maacuteja2010Bratislava81-98

Mandzaacutek Atanaacutez Daniel 2012Odpor greacuteckokatoliacuteckych laikov voči zaacuteverom tzvPrešovskeacutehosoboru v roku 1950 [The Resistanceof the GreekCatholic Laics to Conclusions of Prešov-Clergy-Meetingof 1950]InJašekPeter(ed)Protikomunistickyacuteodbojv stredneja vyacutechodnejEuroacutepezborniacutekz medzinaacuterodnejvedeckejkonferencieBratislava14ndash16novembra2011Bratislava118-151

Mandzaacutek Daniel Atanaacutez 2014 Dokumenty k akcii bdquoPldquo prešovskyacute bdquosoborldquo [Documentson the CaseldquoPrdquoThe Prešov-Clergy-Meeting]Bratislava

Mynaacuterik Jaacuten 2005OsudBanderovcůa trageacutedieřeckokatolickeacuteciacuterkve [The Destinyof the Membersof the Organizationof UkraineNationalistsand the Tragedyof the GreekCatholicChurch]Praha

Myshchyshyn Iryna ndash Tcura Svitlana 2014Contributionof Ordersand Institutesof ConsecratedLife of Ukrainian Greek-Catholic Church to the Formation of National Consciousnessof UkrainianChildrenand YouthIn Czech-polishhistoricaland pedagogical journalVI120-29httpwwwpedmuniczwhisj6o1pdf

Potaš Mariaacuten 1999DarlaacuteskySpomienkyna biskupaPavlaGojdičaOSBM [Blessingof LoveTo the Memoryof BishopPavolGojdičOSBM]Prešov

Slaacutedek Karel et al 2013Řeckokatolickaacuteciacuterkevv českyacutechzemiacutechdějinyidentitadialog[The GreekCatholicChurchin theCzechLandsHistoryIdentityDialog]ČervenyacuteKostelec

Šolteacutes Peter 2010 Dědici Cyrila a Metoda alebo Uniati Probleacutem kontinuity a diskontinuitygreacuteckokatoliacuteckejcirkviv slovenskejhistoriografiia kultuacuternejpamaumlti[The Heirsof SSCyriland Method orUniatesThe Issue of Continuity and Discontinuity of the GreekCatholicChurchasReflectedin theSlovakHistoriographyand CulturalMemory]In MačalaPavol ndashMarekPavelndashHanuš Jiřiacute (ed)Ciacuterkve19a 20 stoletiacuteve slovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno35-48

Šturaacutek Peter 1999 Dejiny Greacuteckokatoliacuteckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 ndash 1989 [A Historyof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1945ndash1989] Prešov1999

ŠturaacutekPeter2010Greacuteckokatolickacirkevv Československuv rokoch1945ndash1950[The GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1945ndash1950]In MačalaPavolndashMarekPavelndashHanušJiřiacute(ed)Ciacuterkve19a 20stoletiacuteveslovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno549-558

Szeacutekely Gabriel ndash Mesaacuteroš Anton 1997 Greacutekokatoliacuteci na Slovensku [The Greek Catholicsin Slovakia]Košice

Timkovič Jozafaacutet Vladimiacuter 2004 Letopis Bukovskeacuteho monastyra Bukova Hora [The Historyof the Monasteryin BukovaHora]Prešov

Jakub Zouhar

| 166 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Timkovič Jozafaacutet Vladimiacuter 2009Dejinybaziliaacutenskehomonastyrav Kraacutesnobrodeod 9storočiapo suacutečasnosť[The Historyof the BasilianMonasteryin KraacutesnyBrodnearthe Medzilaborcefrom the 9thCenturyupto the Present]Košice

Vasiľ Cyril 2000Greacuteckokatoliacutecke liturgickeacuteknihya normyndashprostriedokjednotya priacuteležitosťna konfrontaacuteciu jednotlivyacutech naacuterodnyacutech a cirkevnyacutech spoločenstiev [Greek CatholicLiturgicalBooksand Regulations]In DoruľaJaacuten(ed)Slovensko-rusiacutensko-ukrajinskeacutevzťahyod obrodeniapo suacutečasnosťBratislava285-312

Vaško Vaacuteclav 2007Likvidaceřeckokatolickeacuteciacuterkve [Destructionof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakia]KostelniacuteVydřiacute

Veverkovaacute Kamila 2009Pronaacutesledovaacuteniacuteřeckokatolickeacuteciacuterkvev Československupo uacutenoroveacutempřevratu v roce 1948 [Persecution of the Greek Catholic Church in Czechoslovakiaafter the CommunistCoupin Februaryof 1948]In WeisMartinetal(ed)Křiacutežpod rudouhvězdouČeskeacuteBudějovice110-119

Vladimirus de juxta Hornad [= pseudonym] 2004DejinyGreacuteckokatoliacutekovPodkarpatska(9ndash18storočie)[Historyof the GreekCatholicChurchin SubCarpathiain the9thto 18thCenturies]Košice(acontroversialbook)

Vojnar M M 2003Basilians(Byzantine)In NewCatholicEncyclopedia2ndedVol2Detroit142-144

Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku2018Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku[The GreekCatholicChurchin theCzechRepublic]WikipediaFebruary62018httpscswikipediaorgwikiC598eckokatolickC3A1_cC3ADrkev_v_C48Cesku

Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku 2018 Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku [The GreekCatholicChurchin theSlovakRepublic]WikipediaFebruary62018httpsskwikipediaorgwindexphptitle=GrC3A9ckokatolC3ADcka_cirkev_na_Slovenskuampdirection=nextampoldid=4850122

SUMMARYAN OUTLINEOF GREEKCATHOLICMONASTICISMIN THECZECHLANDSAND CZECHOSLOVAKIATHROUGHOUTTHE 19THAND20THCENTURYByzantine-rite Christians have always been of little importance to general public livingin Czechoslovakiaespeciallyto inhabitantsof BohemiaThisfacthasplayeda crucialrolein the relationships among people within the territory of former Czechoslovakia whosereligious faith has never beenwell-proportionedwithin the defined territoryThosewhodecided to bean enemyof the GreekCatholicshad to startwith the eliminationof theirelite ndashmonks and nunsOwing to the fact that Rusyns have never had their own stateand someof the governmentswhichhave ruledover themhave ignoredoractively triedto suppresstheirhistoryandorculturethe Byzantine-ritepriestsand evenmoresignificantlymonksadopteda postureof defensetowardstheirneighbors(SlovaksHungariansPolesUkrainians and partlyCzechs)who spoke different languages and had different cultureand partlydifferenthistoryThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfthe 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbythe Communistsregimeswhichevenbanned the nameldquoRusynrdquoand refused to acknowledge thatRusynsrepresenta distinctgroupornationalityThe GreekCatholicChurchasa symbolof the peoplewasliquidatedin thesestateswithoutanyreferenceto nationalityof itsmembersThe complicatedpossibly woeful history of the Byzantine-rite Christians in Central and Eastern Europeincluding theirelitendashBrothersand Sisterswhodedicated their life to Lord is the reasonfor littlegeneralknowledgeaboutGreekCatholicmonasticism

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 167 |

PhDretMgrJakubZouharPhDUniversityof HradecKraacuteloveacutePhilosophicalFacultyDepartmentof AuxiliaryHistoricalSciencesand ArchivalScienceNaacuteměstiacuteSvobody331CZ-50003HradecKraacuteloveacuteThe CzechRepublicjakubzouharuhkcz

| 168 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

ŠPECIFIKAacute FLORENSKEacuteHO PERSONALIZMU (SYMBOL AKO JEDINEČNYacute VZŤAH JAZYKA A OSOBY

V SLOVANSKOM MYSLENIacute)1

Specific Features of Florenskirsquos Personalism (The Concept of the Symbol as a Unique Relationship of Language

and Personal Being in Slavic Thought)

Peter Rusnaacutek

DOI1017846CL2018112168-178

Abstract RUSNAacuteK Peter Specific Features of Florenskirsquos Personalism (The Concept of the Symbol as a Unique Relationship of Language and Personal Being in Slavic Thought)Florenskirsquos philosophy examines the notion of truth and at the same time the thoughtof a personalbeingand transcendencein thecontextof originalthemesof SlavicthoughtThe Christianconceptof the personsignificantlyenrichesthe noeticunderstandingof truthbythe meansof the interpersonalrelationshipcharacteristicfor the contextof SlavicculturesFlorenskiunderstandstruthasan existentialrelationshipwitha deepermeaningactualizedin a dialoguewitha personalGodThe maintendenciesof the Russianpersonalistphilosophyarethe presenceof verticalityin relationto the horizontalrelationship(relationshipof onepersonto another)and the effortto linktranscendencewithfactualityon the basisof whichFlorenskiestablisheshisconceptof a personalbeingOnlyveryintenselovecanovercomethe contradictionsin humanlifeThereisnounitynofreedomand notruthoutsideloveGenuineunderstandingof Truthcan takeplaceonly in loveand it is furtherconceivablein loveonlyBasiccharacteristicsof humanbeing(freedomlove)cannotbecategorisedbymeansof rationalthinkingHumanbeingcannotbedefinedin termsof reasoningMancanonlybeunderstoodbymeansof intuitionand bymeansof revelationthroughthe symbol

Keywords Russian philosophy symbolic thinking philosophy of language personal being truth Trinitarian God Slavic culture

AbstraktRUSNAacuteKPeterŠpecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)Pre filozofickeacutemysleniePavlaAFlorenskeacutehojepriacute-značneacute že pojem pravdy aktualizuje zaacuteroveň s mysleniacutem osoby a transcendencie v kon-texteoriginaacutelnych teacutemslovanskeacutehomysleniaKresťanskyacutepojemosoby jej vzťahovanie sana transcendenciuvyacuteznamneobohacujenoetickeacuteuchopeniepravdyskrzeinterpersonaacutelnyvzťahakojeto typickeacutev prostrediacuteslovanskyacutechkultuacuterMysleniacutemtranscendenciesazaacuteroveňruskaacutekresťanskaacutefilozofiausilujerešpektovaťa zachovaacutevaťheterogenituktoraacutejepriacutetomnaacutev každejintersubjektiviteFlorenskeacutehofilozofiarozumiepravdena spocircsob existenciaacutelnehovzťahuktoryacutesarealizujeajna hlbšejuacuterovniv dialoacutegus osobnyacutemBohomPriacutetomnosťverti-kalityktoraacutevstupujedo horizontaacutelnehovzťahovaniasaosobyna Druheacutehospolus pokusomo spojenie transcendencie s konkreacutetnosťou to suacutenajvlastnejšie zaacutemery ruskejpersonalis-

1 Štuacutediajevyacutestupomz grantovejuacutelohyVEGAč 1071516Dostojevskij a Nietzsche v kontextoch česko--slovenskej a ruskej filozofie 19 a 20 storočia a VEGAč 1023118Draacutema ľudskej slobody v ruskom filozofickom mysleniacute 20 storočia

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 169 |

tickejfilozofiena ktorejpozadiacute formulujePAFlorenskij svojukoncepciuchaacutepaniaoso-byRozpornosťpriacutetomnuacutev ľudskom životejemožneacuteprekonaťjedinemocoulaacutesky OsobaktoraacutetaktozakuacutešasvojživotprostredniacutectvomživotaDruheacutehoziacuteskavaexistenciaacutelnepozna-niektoreacute jeneoddeliteľneacuteod skutočnostiMimolaacuteskyvšaknie jemožneacutepoznať jednotuslobodua anipravduAutentickeacutepoznaniePravdysauskutočňujev laacuteskea lenv laacuteske jeďalejmysliteľneacuteZaacutekladneacuteatribuacutetyosoby(sloboda laacuteska)sanedajuacutezachytiťv racionaacutelnychkategoacuteriaacutechĽudskaacuteosobasavymykaacutekaždejrozumovejdefiniacuteciiOsobumocircžemepostihnuacuteťlen v jednote s tajomstvomKrista a to intuitiacutevnymnahliadnutiacutema zjaveniacutem ktoreacute všakpristupujuacutek poznaniuosobycezsymbol

Kľuacutečoveacute slovaacuteruskaacute filozofia symbolickeacute myslenie filozofia jazyka osoba pravda Trojica slovanskaacute kultuacutera

Filozofiadialoacuteguspolus mysleniacutemosobyjejednouz teacutemfilozofickyacutechuacutevahtzvstrieborneacutehovekuSamozrejmev kontextešpecifiacutekruskeacutehomysleniaakyacutemisuacutereflexiateacutemsobornostisofiea istinyaleajteoacuteriesymboluAkospraacutevneupozorňujeSoňaPaštekovaacute(201283)pojemstrieborneacutehovekubdquovzaacutepadnejliteraacuternejvedekorešpondujes inyacutemizaužiacutevanyacutemitermiacutenmiakofin-de-siegraveclesecesiabelleeacutepoquea podJeakyacutemsipoetickejšiacutemsynonymompre obdobiemodernizmuv ruskejliteratuacute-rečasovoajestetickys niacutemv podstatesplyacutevajuacutecimldquoJeto obdobiektoreacuteintegrujeprvkymodernyi avantgardyAktotokonštatovanieo prienikutradičneacutehoa moderneacutehov ruskejfilozofiistriebor-neacutehovekuplatiacutepre viaceryacutechpredstaviteľovruskejreligioacuteznejrenesanciepre filozofickeacutea teologic-keacutedieloFlorenskeacutehoto platiacuteo toviac(Obolevitch2014113)V našomtextesapokuacutesimepoukaacutezaťna špecifikaacutechaacutepaniavyacuteznamuosobyv mysleniacutePavlaAlexandrovičaFlorenskeacutehoa tov kontexterozvojaruskeacutehoavantgardneacutehomysleniašpecifickyv kontextesymbolizmuTo čovždyzostaloambiacuteciouPAFlorenskeacutehotedapoznaacutevaťpravduv životea skrzeňuhľadaťcestuk Bohumocircžemepochopiťakozaacutekladnyacuteodkazjehofilozofickeacutehodielaktoryacutesanapĺňaajvo filozofickom dialoacutegus vedoua ajs umeniacutemToutoštuacutediouchcemepredstaviťmenejznaacutemeFlorenskeacutehofilozofickeacuteuacuteva-hyv ktoryacutechsazaoberalfilozofioujazykaa jejmožnosťamipri odkryacutevaniacutešpecifiacutekporozumeniafenomeacutenupravdya totakakosamuspriacutestupnilv prostrediacuteruskejkultuacuterya naacuteboženskejtradiacutecieVyacutechodneacutehokresťanstva(Rusnaacutek2015168)

Vplyv ruskeacuteho symbolizmu na Florenskeacuteho chaacutepanie jazyka a osobySuacutečasnyacuteznalecFlorenskeacutehofilozofickejtvorbySergejChoružijzdocircrazňuježebdquoFlorenskijsaspo-ločnes VjačeslavomIvanovoma AndrejomBelyacutemjednoznačnezaradilido filozofickeacutehokriacutedlaruskeacutehosymbolizmuldquo(Choružij1994100)a pretojedocircležiteacutejehotvorbuhodnotiťv suacutevislostis doboua napozadiacutejejinšpiračnyacutechzdrojov

Symbolickaacutetvorbaliteraacuternejvyacutetvarneja hudobnejmodernynesmerovalaprogramovok jas-nej formulaacutecii ideiacute nešlo jej o pozitivizmus exaktneacuteho vyjadrenia postojov ale praacuteve naopakklaacutedlasiza cieľprebudiťv samotnomrecipientoviartefaktu(čitateľovialeboposluchaacutečovi)tvoriveacutemožnostiporozumeniapreciacuteteniaa interpretaacutecieAmbiacuteciousymbolizmubolopomocouvizuaacutel-nejpamaumlteemocionaacutelnychobrazovzaacutemerneexpresiacutevnespojenyacutechslovfarieba toacutenovvytvoriťmožnosťobjaviťideutakakobysasamapraacutevezrodilav naacutes

VI Ivanov lokalizovalv literaacuternoma filozofickomsymbolizmedvekontradiktickeacutepoziacuteciektoreacutesaneskocircrukaacutezalibyťvyacuteznamnyacutemtvorivyacutempotenciaacutelomceleacutehosymbolizmujednakmo-dernistickuacuteambiacuteciusymbolickeacutehovyjadreniaskutočnosti(Ivanovhovoriacuteo realistickomsymboliz-mektoryacutetendujek realizmuintuitiacutevnenahliadnuteľnejvyššejtranscendentnejoblastiumeleckejtvorbya ľudskeacutehopoznania)a potomtendenciedekadentneacutehochaacutepaniasvetav umeniacutea filozofii

Peter Rusnaacutek

| 170 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

(subjektivistickyacute symbolizmus ktoryacute uznaacuteva len imanenciu predmetneacuteho empirickeacuteho sveta)Napaumltiemedzityacutemitodvomiformamisymbolizmuneskocircrspocircsobilouacutepadoka zaacuteniksymbolistic-kejškolyhocindashpodľaIvanovandashpotenciaacuteltohtotypumysleniaa chaacutepaniasvetajenesmrteľnyacutema eštelen čakaacutena svojurenesanciuIvanovv tejtosuacutevislostiraacutedhovorilo večnomsymbolizmeakomsisymbolizme perennis (Ivanov199828)

Pre realistickyacute symbolizmusnie suacute symboly len relatiacutevne znaky ľudskej tvorby a mysleniaSymbolysazjavujuacutev samotnejrealitena spocircsobznakovktoreacuteďalejodkazujuacutena podstatuozna-čovaneacutehoV každodennomprežiacutevaniacuteprirodzeneacutehosvetaječlovekkonfrontovanyacutes množstvomsymbolovktoreacutemuotvaacuterajuacutea spriacutestupňujuacutepoznanievyššejrealitya ktoruacutebezprostrednerobiazjavnou

Subjektivistickyacute symbolizmus prirovnaacuteva Ivanov k introspektiacutevnej krajinomaľbe Krajinanaacutespozyacutevado nej vstuacutepiť pričom stopyznaky suacute lennaacuteznakmi ktoreacutebudepotrebneacutedomys-lieť Itineraacutermaacutev rukaacutechkaždyacutedivaacutekaleobrazneponuacutekaviacnež lensaacutemsebaOd sameacutehopočiatku symbolizmu bol vyzdvihovanyacute praacuteve tento vyacuteznam intenzifikaacutecie pocitov Skrytyacutemzaacutemerom symbolizmu sa stalo naznačenie a zamlčovanie ako technika zaacutemerneacuteho atakovaniarecipientovejfantaacuteziea mysleniaFormaacutelnyestetizmusv sebeniesolajzabudnutiesymbolistickejambiacutecieo synteacutezučiacutempredznačilneskoršiacuteuacutepadoksymbolistickeacutehohnutiaNekontrolovateľnaacuterozmarnaacutea bujnaacute fantaacutezia viedlak vytvaacuteraniuprehnane subjektiacutevnychobrazovTietoboli čo-raz viac nepochopiteľneacute a čitateľsky nesmierne naacuteročneacute čiacutem zasa kauzaacutelne vyvolaacutevala reakciapublika v tvorcoch pocit osamelosti nepochopenia a v konečnom docircsledku aj nepotrebnostiumeniaTvorivaacuteenergiasymbolizmusačorazčastejšiesuacutestredilalenna staacutelenoveacuteobjavovaniečorazvyacutenimočnejšiacutechtechnoloacutegiiacuteprenosuumeleckejimaginaacuteciezabuacutedajuacutecna samotnyacutezmyselobraznostiVyacuteznamtranscendentnejrealityunikalpozornostitvorcova umeleckaacutetvorivosťsanaacute-slednestaacutevalasamouacutečelnouExperimentaacutetoriv oblastiumeleckeacutehosenzualizmusazačalipodobaťbdquorozčarovanyacutemiluzionistomveľkňazomveľkeacutehoNihilldquo(Ivanov1998100)Pocircvodnaacutemyšlienkanazretiaduchovneacutehov emocionaacutelnommyšlienkavyjadreniaduchovneacutehoprostredniacutectvomcitovsapostupnetransformovalana absoluacutetnepohŕdanieobjektiacutevnouduchovnourealitoučoviedlok praacutezdnemuexperimentovaniua atmosfeacuterepesimizmuZosilneniesubjektivistickyacutechtendenciiacutev symbolizmena začiatku20storočiaviedlok ochudobneniutvorivejenergieumeniaa filozofiek duchovnejplytkosti a v konečnomdocircsledkuajk rozkladu symbolizmuktoryacute sina začiatkuod sebamnoheacutesľubovalnoktoryacutevšaknedokaacutezalplnevyčerpaťsvojtvorivyacutepotenciaacutel(Rusnaacutek2016198)

MyšlienkyrealistickeacutehosymbolizmusavšakstalinosnyacutemiideamiFlorenskeacutehofilozofiejazykaTensav kontrapoziacuteciik symbolistickeacutemu subjektivizmunekontrolovanejvypraacutezdňujuacutecejfantaacuteziea neplodneacutehopesimizmu obraacutetil k tradiacutecii sakraacutelnehoumenia k tradiacutecii pravoslaacutevnej estetikyktoraacute je tradiacuteciouruskeacutehobdquoduchovneacutehoumenialdquoMyšlienkapestovaniaduchovneacutehoumeniasapre Florenskeacutehostalatakvyacuteznamnoua zaacutesadnoužedokoncapovažovalza potrebneacutea nevyhnutneacutenapiacutesaťsvojejmanželkeOľgezo Soloveckeacutehotaacuteboralist(1691935)v ktoromjejkladiena srdcepotrebupraktizovaťživotneacuteumeniesymbolickeacutehonazeraniaskutočnostiakoliekuna ťaživyacutepocitzuacutefalstvav ruskejdušiFlorenskijdiagnostikujechorobusvojejdobykeďv listepiacutešežebdquoslovanskaacutedušazabuacutedana nutnosťsymbolickeacutehopriacutestupuk životučiacutemnaacuteslednepodliehamaacuternomyseľnostiduchovnejskľuacutečenostimelanchoacuteliia pesimizmuldquo(Florenskij1992420)Florenskijsapritomod-volaacutevana myšlienkyruskeacutehosymbolistuAndrejaBeleacuteho(1880ndash1934)Belyjchaacutepefilozofiuakoalternatiacutevuk vedea umeniualternatiacutevuktoraacutehľadaacutevlastnyacutepriacutestupk nazretiunajvyššejtranscen-dentnejrealitypodobneakoto robiacutenapriacutekladsymbolickeacuteumeniebdquoVyacutevojfilozofickeacutehomysleniastaviafilozofiudo poziacuteciezaacutevislostiod poznaniaprostredniacutectvomzjaveniaod poznaniasymbolic-keacuteho()Spoluso zmenouteoacuteriepoznaniasapotommeniacuteajvzťahfilozofiek umeniuFilozofiastojiacute na ceste smerujuacutecej k poznaniu podstaacutet teda k poznaniu naacuteboženskeacutemuNaacuteboženstvo je

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 171 |

takyacutem systeacutemom postupne poznaacutevanyacutech a odhaľovanyacutech symbolovldquo (Belyj 1994 448) AndrejBelyjsadomnievažeakvedaplaacutenujepoznaacutevaťpriestorovo-časoveacutefenomeacutenymimoichspojenias večnosťouaksausiluje spaacutejaťziacuteskaneacutepoznatkydo jedineacutehoa logickykonzekventneacutehocelkupotomfilozofickyacutepriacutestupk nazeraniufenomeacutenovreflektujejavyv spojeniacutes duchovnourealitoučojemožneacutelencezinakdiskontinuitnyacuteradobrazovktoreacutesuacutespojeneacuteurčityacutemrytmomresphud-boubdquoAkjesymboloknomdo Večnostipotomsanaacutemakyacutekoľveksysteacutemsymbolovnemocircžejaviťnepretržityacutemakojeto napriacutekladv systeacutemochdogmatizmua kriticizmuv ktoryacutechjevšetkospo-jeneacutepomocoulogickeacutehovzťahuAvšakjeto lenradnespojityacutechobrazovktoreacutespriacutestupňujuacuterocircznestraacutenkyjedineacuteholdquo(Belyj1994429)

NajlepšouformousymbolickeacutehopoznaniapotomužniejeformavedeckeacutehotraktaacutetučištuacutediealeskocircrumeleckouinvenciouorganizovanyacutesysteacutemaforizmovbdquoAforizmusumožňujeokamžitepreskuacutemaťakyacutekoľvekhorizontdodržujuacutecpritomvzťahymedzičasťamiAforizmusjenajlepšiacutemspocircsobomkontaktuautoras čitateľomza podmienkyžesaautormajstrovskyvyjadrujea čitateľvšetkeacutemurozumieAforizmuspredstavujeotvoreneacutedverena samostatnuacutecestuna ktorejz jed-neacutehodobreacutehoaforizmumocircžemevyťažiť viacperaacutel akoz obsiahlej a komplikovanejknihy ()SymboljemaximaacutelnenapaumltyacuteaforizmusA pretojeaforizmusmostomk symbolu()Symboljeideaacutelomaforizmuldquo(Belyj1994249-250)

O naacutezorovejpriacutebuznostiBeleacutehosymbolizmua Florenskeacutehofilozofiejazykasvedčiacuteajichspo-ločnyacutenaacutezorpodľaktoreacutehoobajaupozorňujuacutena protikladnuacutebinarituslovaa pojmuKaždyacutepojemnaacutespodľaBeleacutehoorientujena skuacutesenostiz minulostiNokaždeacuteživeacuteslovojeobraacuteteneacutek tvorbebuduacutecehoV každomživomkontaktesavytvaacuteraniečonoveacutenejakaacutenovaacuteskuacutesenosťčinovyacutedu-chovnyacutesvetAndrejBelyjto vyjadriljednoznačnebdquoCieľomkontaktujev dotykudvochvnuacutetor-nyacutechsvetovaktivovaťsvet tretiacute ()K tomujevšakpotrebneacuteabyslovovzaacutejomneacutehokontaktuslovodorozumenianebololenvšeobecnyacutempojmomKaždyacutevšeobecnyacutepojemdefinujepocircsobenieminulyacutechpojmovAvšakcieľomľudstvajevytvaacuteraťsamotneacuteobjektypoznaniacieľomkaždeacutehoživeacutehokontaktujesmerovaniek buduacutecnostiPretovždykeďsavšeobecneacuteslovaacutestaacutevajuacuteznakmidorozumievanianavracajuacutekontaktyľudiacutek tomučoužbolopredtyacutemA naopakživaacutemetaforickaacuterečktorejrozumiemeaktivujev našejfantaacuteziiplameňnovejtvorivostiNovaacutetvorbaslovjevždyzačiatkomnovyacutechpoznaniacuteldquo(Belyj1994228)

ŽiveacuteslovoBelyjpripodobňujekvitnuacutecemuorganizmujevždypoetickeacuteapodobneakopoeacute-ziaajživeacuteslovosausilujev sebespaacutejaťpozemskeacutes nebeskyacutemProzaickeacuteslovoužstraacutecajedinečnuacutezvukovuacutea malebnuacuteobraznosťpoetickeacutehovyjadreniajevšakstaacuteleakobyna polcestek striktneacutemuabstraktneacutemutermiacutenuktoryacutemjebdquomŕtvyldquopojemABelyjsiacuteceuznaacutevaurčituacutekraacutesuvedeckeacutehotermiacutenukraacutesumore geometricono je to kraacutesaanorganickaacuteneživaacutehoci logickykonzistentnaacuteBelyjto vyjadrujesnaacuteďažpriacutelišnaturalistickyalejednaacutesamuo striktneacutevyjadreniespomiacutenanejbinaritybdquoSlovondashpojemjeprekraacutesnynomŕtvykrištaacuteľktoryacutevznikolvďakaukončeneacutemuprocesurozkladaniasaživeacutehoslovaldquo(Belyj1994233)

Vedaktoraacutepracujepomocoujednoznačnevymedzenyacutechpojmovnepriamoalepredsapotie-ranaacuteboženskuacuteskuacutesenosťčlovekaa deštruujemytologickuacutetvorivosťľudstvatvorivosťtakpotreb-nuacutek inejestetickejčiumeleckejtvorivostiA tyacutemvlastneprekaacutežaajvytvaacuteraniunoveacutehoživotabdquoNoveacuteslovoživotajeslovompoetickyacutemEštežijemealežijemelenpretolebosapridržiavameslovHraso slovamijeznakommladostiSpodprachuuacutelomkovrozpadajuacutecejsakultuacuteryvolaacutemea zariekamerečouslovamiViemežejeto jedineacutededičstvoktoreacutebudepotrebneacuteodovzdaťde-ťomldquo(Belyj1994243)

Akouacutevoddo Florenskeacutehofilozofiejazykaa chaacutepaniaosobyv ruskompersonalizmesmesizvo-lilimožnosťodvolaťsana priacutebuznosťFlorenskeacutehofilozofies tendenciamiruskeacutehosymbolizmuPodobneakoBelyjajFlorenskijjepresvedčenyacuteo vyacuteznamejazykapre existovaniekultuacuteryo vyacutez-namemedzigeneračneacutehoprenosuinformaacuteciiacutea skuacutesenostiacutečomurozumieakovyacutezvezachovania

Peter Rusnaacutek

| 172 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

kultuacuternehodedičstvaFlorenskijsimysliacutežepraacutevev slovea skrzeslovovychaacutedzačlovekbdquozahra-nicesvojejobmedzenostia spaacutejasas historickouvocircľoukultuacuteryktoraacuteprevyšujeindividuaacutelnuvocircľujedinca()Spoluso slovomktoreacutevysloviacutemvstupujedo priestoruajmojaskoncentrovanaacutevocircľaa silamojejsuacutestredenejpozornostildquo(Florenskij1990243)

Florenskijzaacuteroveňsuacutehlasiacutes ABelyacutemv tomževedeckyacutepojemniejeschopnyacutepreniesťdu-chovnuacuteenergiukultuacuterya individuaacutelnuenergiujednotlivcas rovnakouintenzitoua vtakejkon-centraacuteciiakoto mocircžedokaacutezaťživeacuteslovoNoFlorenskijsadomnievažeajv exaktnompojmosloviacuteexperimentaacutelnej vedymusiacutebyťpriacutetomnaacute a tedaaj zachovateľnaacuteprvotnaacute energia živeacuteho slovaUacutelohoufilozofiejerozpoznaťtentopotenciaacutelvedya usilovaťsanapomocirccťobmedziťdnesbysmepovedalibdquopostmodernuacuteldquoradosťz expanzienovyacutechv našompriacutepadeexaktnyacutechtermiacutenov

V zaacuteverekapitolytedamocircžemekonštatovaťžefilozofickyacutesymbolizmusPAFlorenskeacutehobolinšpiračnekreovanyacutev podmienkachrozkvetuumeleckeacutehosymbolizmu ruskeacutehokultuacuternehopros-trediana začiatku20storočiaDoplňmelenžePAFlorenskijneboljedinyacutemruskyacutemfilozofomktoryacutesanechalinšpirovaťmyšlienkamisymbolizmuhocijedneszrejmeacutežeajuacutevahyinyacutechmys-liteľov a umelcov (IvanovBlokBrjusovPetrovskijMerežkovskijUspenskijEvdokimov)bolitematickyveľmipriacutebuzneacuteFlorenskeacutehofilozofiijazyka(Rusnaacutek2017105)

Vyacuteznam symbolu vo Florenskeacuteho filozofii osobyTakmer v každejFlorenskeacutehofilozofickejpraacuteci samocircžeme stretnuacuteť (na rocircznychuacuterovniach

tematizaacutecie)s problematikousymboluNosnaacuteďnajkoncentrovanejšiacutezaacuteujemo vyacuteznamsymbolua symbolickeacutehojazykaprejavilFlorenskijv druhejčastidielaPri rozvodiach mysle z roku1922ktoreacutehoprvuacuteverziuvypracovalna spocircsobprednaacutešokpre študentovMoskovskejduchovnejaka-deacutemieužv akademickomroku19171918MysliacutemesižeFlorenskeacutehopokračovaniepraacutecektoraacutepojednaacutevao problematikejazykajeinšpiratiacutevnepodnes

Florenskijv tejtopraacutecipoukazujena vyacuteznamtelesnostičlovekavšetkynaacutestrojektoreacutečlovekvytvorilsuacuteakobypokračovaniacutemjehotelaMikroskopa teleskopsuacutepokračovaniacutemokamecha-nizačneacutestrojesuacuteakobypredĺženyacutemirukamivyacutebuchriadenejstrelyjeakobypredĺženoua mno-honaacutesobne zosilenoupaumlsťouna veľkeacute vzdialenosti Pri vyacuterobenaacutestrojov sa však človek stretaacutevas komplikaacuteciamiktoreacuteoneskorujuacutejehotvorivuacutečinnosťčovšakzaacuteroveňumožňujezapojenieinte-lektudo procesutvorbyprojektučinaacutestrojaPraacutecaintelektujeurčovanaacutepredovšetkyacutempojmovo--koncepčnyacutemmysleniacutemčonakoniecľudskyacuterozumnatoľkozbližujes technickoučinnosťoužesastaacutevaakobyjejorganickousuacutečasťouFlorenskijto vyjadrujetakžebdquorozumjevždypotenciaacutelnoutechnikouA technikajeaktuaacutelnymrozumomInyacutemislovamiobsahomrozumumusiacutebyťniečočoskrzetvorbuzaacuteroveňposkytujenaacutestrojetvorbyalebomyslenialdquo(Florenskij1992132)

PretožeobsahomrozumusuacutepodľaFlorenskeacutehopojmya ichvzaacutejomneacutevzťahypotommocircžemezaacuteroveňkonzekventnetvrdiťžeajnaacutestrojesuacutevlastnematerializovaneacutepojmya pretomocircžubyťmedzizaacutekonmimysleniaa technickyacutemiobjavmivzťahyparalelizmua pevnyacutechvaumlzieb

Akčlovekorgaacutenyľudskeacutehotelanedokaacuteževedomekontrolovaťnedokaacutežeichriadiťna uacuterovnivedomyacutechaktovrozumupotomtechnickeacutenaacutestrojesuacuteprojektmivedomyacutechfunkciiacuterozumupar excellencePAFlorenskijvšaknezabuacutedapodotknuacuteťžepodobneakovedomeacuteaktyrozumusana tvorbetechnickyacutechnaacutestrojovpodieľajuacuteajpodvedomeacutemotivaacuteciea celaacutepudovaacutesfeacutera ľudskejpsychikybdquoVzoromvyacuterobynaacutestrojovsuacutetelesneacuteorgaacutenypretožei naacutestrojei orgaacutenymajuacutetenistyacutetvorivyacutepočiatokktoryacutemjeinštinktiacutevnea neuvedomeleacuteteloTedaexistujesfeacuteraľudskejčinnostiktoraacuteprebiehaprimaacuterneoprotisekundaacuternemuuvedomeleacutemuprocesupričomprvotnyacuteprojekttelesnyacutechorgaacutenovi projekttechnickyacutechnaacutestrojovsuacutena uacuterovnipodvedomiatotožneacutea majuacutespo-ločnuacutebaacutezuktoroujeľudskaacutedušaldquo(Florenskij1992153)Florenskijchcepoukaacutezaťna faktpodľa

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 173 |

ktoreacuteho sa pri každom tvorivomprocese zuacutečastňujuacute suacutečasne vedomie aj podvedomie človekarozumspolus ľudskyacutemiinštinktmiVo vedomiacuteutvaacuteraneacutea ďalejriadeneacutetechnickeacutevynaacutelezylenrozširujuacutea intenzifikujuacutenašespojenies okolitoupriacuterodouzatiaľčočloveka všetkyjehoorgaacutenysuacuteod počiatkukontinuaacutelnespojityacutemiprocesmiktoreacuteprebiehajuacutedo značnejmieryna nevedomejuacuterovniSpojeniečlovekas priacuterodoujevšaknatoľkoorganickeacutežejevždyčlovekuužakosivopredznaacutemeVzťahčlovekak jehoprirodzeneacutemuprostrediuniejevzťahomk neznaacutememubdquoAniľudskaacutemyseľanicitanivzrušeniendashničz tohobyneexistovalokebytaacutetorealitanebolapriacutetomnaacutev hĺbkenaacutešhoduchaV skutočnostijevždypriacutetomnaacutepred niacutemakojejbezprostrednyacuteobsahakomodusspojeniaduchas realitouldquo(Florenskij1992172)

UvedeneacutefilozofickeacutenaacutezorysuacutevlastnegnozeologickyacutemivyacutechodiskamiFlorenskeacutehoteoacuteriesym-boluSymboljepodľaFlorenskeacutehotakourealitouktoraacutejepriacutebuznaacuteinejrealitea toz poziacuteciepruacute-diacejenergieSymbolsavšakod nehoodlišnejrealitepodobaacutelenniektoryacutemivonkajšiacutemiprejavmibdquoSymbolniejesymbolompodľatohočiv sebeobsahujealeboneobsahujetenktoryacutešpecifickyacuteznakalepodľatohočisanachaacutedzav niektorejz realiacutetenergiaodlišnejrealityldquo(Florenskij1992173)Pretomocircžemeo symbolochvypovedaťnielenna zaacutekladepodobnostidvochrealiacutetalepraacutevena zaacutekladeintuitiacutevnehopredpokladuvnuacutetornejjednotyenergiiacutektoreacutegenerovalia ďalejtvoriainakodlišneacutekonkreacutetneveciFlorenskijargumentujetvrdeniacutemžečlovekjepredsalenpo celyacuteživotspo-jenyacuteso svojimokoliacutemnajrocircznejšiacutemidruhmienergiiacutevďakaktoryacutemnadvaumlzujeso svetomvzaacutejomneacutevzťahyFlorenskijpretopovažujeza najadekvaacutetnejšietakeacutepoznanieobjektovktoreacutepracujena zaacute-kladepoznaniapriacutebuznostianalogickyacutechčiidentickyacutechenergiiacutektoreacutespaacutejajuacutečlovekas predmet-nyacutemiobsahmiprirodzeneacutehosvetaPAFlorenskijjepresvedčenyacutežepoznaniesvetaniejemožneacutebez hlbinneacutehopoznaniasebasameacutehobdquoSymbolikaniejeľubovoľnouhrouSymbolikasačlovekuspriacutestupňujeprostredniacutectvomduchav hĺbkachjehopodstatyv centreživotnyacutechsiacutelodkiaľjek nejpriacutestupZaacutekladomsymbolikyniejeľubovocircľaalepriacuterodautajenaacutev podstatečloveka()zaacutekladysymbolickeacutehojazykasuacutepriacutetomneacutev podstatekaždeacutehočlovekaldquo(Florenskij1992173)

Zaacutekladomsymboliky je samotnaacute realitaPre človeka jenajvyacuteznamnejšouvždy takaacute realitaktoraacutevytvaacuterapriacutebuzenskyacutevzťahmedziniacutema svetomAjpretosuacutesymbolickeacutejazykyrocircznychnaacute-rodovveľmipodobneacuteHociPAFlorenskijsuacutehlasiacutes naacutezorompodľaktoreacutehoaktivaacuteciasymbolic-keacutehojazykabynebolacelkomdobremožnaacutebez pocircsobeniavonkajšiacutechsiacutelnaďalejtrvaacutena tomžebdquonapriektomusymbolickyacutejazykvyplyacutevavo svojejpodstatez hlbiacutenosobyldquo(Florenskij1992174)

Tak ako človek často nezmyselne vytvaacutera nepotrebneacute veci vytvaacutera aj nadbytočneacute pojmya zbytočneacutekoncepciečlovekneznečisťujelenživotneacuteprostrediealeajjazyka predstavyo sveteFlorenskijjepresvedčenyacuteževyviesťčlovekaz pseudodemiurgickeacutehoomyluk pocircvodnejrealitepri-viesťhona cestuk sebesameacutemuku skutočneuvedomeleacutemuživotujeschopnyacutejedinesymbolickyacutejazykktoryacuteniejemožneacutevymyslieťalejedineobjaviťLentakyacutejazykjemeacutediompoznaniaskutoč-neacutehozmyslujedinesymbolmaacuteschopnosťotvoriťčlovekupriacutestupku skutočnejrealiteFlorenskijv tomtokontextepiacutešeo introspektiacutevnejcestenazeraniasymbolučojemožneacutelenvtedybdquokeďsasnažiacutemedo hĺbkypochopiťsymbolykeďobjavujemesebasamyacutechalelenkeďsausilujemevniknuacuteťsamido sebalenvtedyobjavujemevo svojomvnuacutetrisymbolyldquo(Florenskij1992175)

SymbolizujuacutecačinnosťduchajeexemplaacuternepriacutetomnaacutepočasspaacutenkukeďjevyacuterazneoslabenaacutekontrolacentiervedomiaľudskejmysleFlorenskijjunachaacutedzaajv imaginatiacutevnejvizuaacutelnejfantaacute-ziiumelcaktoraacutejetaktiežschopnaacuteprekonaacutevaťodporkontrolyzo stranyvedomejvocirclečiacutemvlast-nenapomaacutehaspriacutestupneniunovyacutechvyacuteznamovmentaacutelnejsymbolikyAleajv exaktnejempirickejvedea tonapriekstriktnyacutempožiadavkaacutemmetodologickeacutehomysleniasapri pokusochvedeckeacutehospoločenstvavyriešiťzložityacuteprobleacutemniekedyobjaviatakšťastnezvoleneacutepojmyktoryacutechintenzianapomaacutehak prielomudo hlbiacuteninakanalytickydeskribovanejrealityFlorenskijzaacuteroveňdokla-daacute že praacuteve špecifickyacute a v mnohyacutech kultuacuterach univerzaacutelne priacutetomnyacute charakter naacuteboženskeacuteho

Peter Rusnaacutek

| 174 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

myslenia snaacuteďnajexemplaacuternejšie vykazuje tendencie symbolickeacuteho vyjadrenia reality ktoreacute suacutežriedlomfilozofickeacutehoa špecifickydialogickeacutehomyslenia(Vadiacutekovaacute201124)

PAFlorenskijrozlišujesymbolypodľauacuterovneichpodobnostiZa najvšeobecnejšieuniver-zaacutelnea kultuacuteramnajzrozumiteľnejšiepovažujenaacuteboženskeacutesymbolyktoreacutesprevaacutedzajuacute ľudstvood jehopočiatkovHistorickyneskoršie formyprvyacutech civilizaacuteciiacute pokladaacuteFlorenskij za kultuacuteryv istomzmysleambivalentneacutehociudržiavajuacutevyacuteznamnaacuteboženskej skuacutesenostiv prežiacutevaniacutepri-rodzeneacuteho sveta zaacuteroveň však vytvaacuterajuacute predpoklady pre naacutesilneacute zavaacutedzanie umelyacutech foriempoznaniaktoreacutesikladuacuteza cieľdosiahnutie neprirodzenyacutechcieľovFlorenskijpovažujeza zvlaacutešťnebezpečnuacutetakuacuteformucivilizaacuteciektoraacutecielenebdquonepestujesuacutecitso všetkyacutemživyacutema laacuteskuk ži-votualenaopaksaorientujelenna pragmatickeacutevyacutehodyktoreacutepotlaacutečajuacutea ohrozujuacutesamotnuacutepriacute-roduktoraacutenaacuteslednenedokaacuteženapomocirccťimanentnyacutemprejavomkultuacuteryTakaacutecivilizaacuteciapotomnaacutesilnevnucujecelejspoločnostisvojepragmatickeacutecieleldquo(Florenskij1992188)

Technokratickaacute civilizaacutecia a technickeacute myslenie sa prirodzene usilujuacute stať sa nezaacutevislyacutemiod akyacutechkoľvekprirodzenyacutechzdrojovusilujuacutesaodtrhnuacuteťod antropologickyfundovaneacutehopo-znania ktoreacute je ich vnuacutetornyacutemzdrojompričom tentonaacutesilnyacutepohyb technokraticko-pragma-tickeacutehomyslenianevyhnutnevedieku kriacutezeFlorenskijpodobneakov tomčaseajBerďajevjepresvedčenyacutežejedineantropologickeacutemysleniepersonalistickeacutemysleniev ktoreacutehostredevždystojiacutejedinečnaacutehodnotaosobymocircžebyťadekvaacutetnouodpoveďouutilitaacuternezameraneacutehopriacutestupuk životu(Pružinec2017134-135)

Florenskijsaodvolaacutevana renesančnuacutepredstavumikrokozmickeacutehočlovekaktoryacutejebytostnespojenyacutes prostrediacutemmakrokozmua toprostredniacutectvommnožstvaenergiiacutea teurgickyacutechtelu-rickyacutechpruacutedeniacuteSkutočnepravdiveacutepoznaniesvetajepodmieneneacuteobjaveniacutema poznaniacutemtyacutechtoenergetickyacutechvaumlziebPAFlorenskijsadomnievažečloveknakoniecnemocircžepoznaťničz tohočobyužv ňomnebolopriacutetomneacuteaspoňv zaacuterodkubdquoniejemožneacutesiniečoplneprivlastniťakjemito vo svojejprirodzenosticudziePrivlastniťsiniečoznamenaacuteurobiťpodobnyacutemajtočospo-čiatkunebolopodobnyacutemtedatočosanaacutemnepodobaloa čoaninebolopoznaneacutetjčopre naacutesde factojednoduchoneexistujeldquo(Florenskij1992184-185)

Symbolickeacutemysleniepracujena zaacutekladeprinciacutepupriacutebuznostiz rezervoaacuterupoznatkovvyberaacutetočojeosobebytostnenajbližšiečojepre jejduchovnyacuteživotnajvyacuteznamnejšiea najdocircležitejšieA najdocircležitejšiacutemjevždypoznanieduchovnejPravdyktoraacutejesuacutečasnezaacutekladomvyššejrealityexistenciaacutelnenevyhnutnyacutemfundamentomživotakaždejosobyKaždyacutečloveksapoznaniacutemPravdyotvaacutera v hĺbke svojej osoby tomu čoho viaže k životu čohopuacuteta s vyššou realitou a čomuumožňujenaplniť ľudskyacuteživotzmyslomFlorenskijpredstaviteľscientistickeacutehoskepticizmu jepresvedčenyacuteževšetkyvedeckeacuteteoacuteriev zaacutesadevždyprechaacutedzajuacuteprocesomfalzifikačnyacutechzmiena revoluacuteciiacuteale tuacutežbačloveka jenasmerovanaacuteopačne tendujek uacutesiliuspojiťživots niečiacutemab-soluacutetnyma večnyacutemFilozofickaacuteantropoloacutegia akodiscipliacutena zaoberajuacuteca sapoznaniacutemčlovekaa jehoprirodzeneacutehosvetanemocircžebyťajnaďalejzaloženaacutena parciaacutelnycha nestabilnyacutechpravdaacutechexaktnyacutechviedPravdyndashpojmypriacuterodnyacutechviedstavajuacutena striktneempirickomzaacutekladepričomsapodľaFlorenskeacutehomeniabdquoskaždyacutemzaacutevanomvetraa v našejdobezvlaacutešťryacutechloTakeacutetopojmybyboliveľmichatrnyacutemzaacutekladomkaždejfilozofickejantropoloacutegieNeporovnateľnespoľahlivejšiesuacutev tomtozmyslenapriacutekladzaacutekladneacutepojmylyrikya ešteviacneotrasiteľneacutesuacutestabilneacutesymbolynaacuteboženstvaldquo(Florenskij1992190)

Ľudskeacutepoznaniektoreacutemaacuteschopnosťbyťživotodaacuternymzdrojomorganizmuktoreacutemocircžebyťzaacutekladnouoporoučifundamentomosobyjepoznaniacutemsymbolickyacutema topraacutevepretolebosku-točneacutepoznanie sveta je vždy antropomorfickeacuteZnamenaacute to že takeacutepoznanie zostaacuteva človekunepriacutestupneacute a uzamknuteacute pokiaľ je odtrhnuteacute od nazerania hlbiacuten ľudskej podstaty Florenskijje v zaacutesade presvedčenyacute že len bdquobezprostrednaacute skuacutesenosť osoby so svetommi poskytuje jedi-nečnuacute priacuteležitosť pochopiť permanentne priacutetomnuacutemožnosť empirickej totalizaacutecie sveta jeho

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 175 |

teleologickeacuteusporiadanie podobneacuteusporiadaniu a organizaacuteciimocircjho telaVšetky pojmy kto-reacutevypovedajuacuteo svetevšetkyabstraktneacutescheacutemyktoreacutepopisujuacuteprocesyprebiehajuacutecev priacuterodena zaacutekladekvantifikaacuteciea numeriky()suacuterozhodneantropomorfickeacutetjv konečnomdocircsledkuzobrazujuacuteusporiadaniečlovekajehovonkajšiei vnuacutetorneacuteprocesyktoreacutezaacuteroveňsymbolizujuacuteajvnuacutetorneacuteusporiadaniea vnuacutetorneacutepohybyľudskeacutehoduchaldquo(Florenskij1992187)Avšaktočoskutočnenapĺňaľudskyacuteživotzmyslomtyacutemčojepre človekaontotvorneacutejeu FlorenskeacutehovždyPravdanaacuteboženskaacutečiduchovnaacutePravdaAkospraacutevnepoukazujena antropologicko-religioacuteznycharakterruskejfilozofiestrieborneacutehovekuJaromiacuterFeber(201795-96)vzhľadomna tožetaacutetoduchovnaacutePravdamaacute schopnosť vyjadriť aj najhlbšie vaumlzby človeka s vyššou transcendentnourealitoujeajonanevyhnutneantropologickaacuteInakpovedaneacutekresťanskaacutenaacuteukao Bohu-TrojicijenaacuteukoubytostneantropologickouA inouaninemocircžebyť

Podnetneacuteuacutevahyo vyacuteznamerealistickeacutehosymbolizmunachaacutedzamevo Florenskeacutehoumeno-vednyacutech praacutecach najexemplaacuternejšie však v texte Obraacutetenaacute perspektiacuteva Florenskij na zaacutekladeanalyacutezyrocircznychforiemnaturalizmuv umeniacuteukazuježekaždyacutepokuso uplatneniepocituiluacuteziev umeleckej tvorbe nevyhnutne zlyhaacuteva a v konečnomdocircsledku vždy naruacuteša kontakt človekas podstatourealityTvorivaacuteimaginaacuteciaktoraacutesikladieza cieľfiktiacutevnezobrazenierealityzbavujeumeleckuacuteinvenciuschopnostiplniťsvojezaacutekladneacuteposlaniendashuvaacutedzaťdivaacutekovčitateľovdo du-chovneacutehokontaktu s realitoua naacutesledne tentokrehkyacuteduchovnyacutekontakt rozviacutejaťa upevňovaťPodľaFlorenskeacutehototižpodstatazobrazeniapredmetunezaacuteležiacutena kvalitesamotneacutehozobrazeniapretožebdquopredmetnie jekoacutepiouvecinevytvaacuteradvojniacutekana perifeacuterii sveta alevždypoukazujena samotnyacuteoriginaacutelpoukazujena spocircsobsymboluNaturalizmusakovonkajšiapravdivosťakoverneacutenapodobnenie skutočnosti a teda akoproces vyacuteroby zdvojenia veciacute ani nie je potrebnyacutea v zaacutesadeaniniejemožnyacuteldquo(Florenskij199647)

Florenskij vo svojej takmer platoacutenskej viacutezii umenia argumentuje naacutezorom podľa ktoreacutehosa na podporu naturalistickyacutech iniciatiacutev v maliarstve zvyčajne odvolaacuteva na teoacuteriu perspektiacutevyTechnickeacutezvlaacutednutieperspektiacutevyječastyacutemkriteacuteriomhodnoteniakvalityobrazuFlorenskijnechcesuacutehlasiťs tvrdeniacutempodľaktoreacutehobysnaacuteďv oblastimaliarskehonaturalizmunevznikliskvostneacuteartefaktynoichoriginalitanespočiacutevav striktnomrešpektovaniacutepravidielzobrazovaniaperspektiacutevyPodľaFlorenskeacutehojekaždeacutezobrazenieprimaacuternebdquovždysymbolomKaždeacutezobrazeniezaacuteroveňjei niejeperspektiacutevneUmeleckeacutestvaacuterneniarealitysanavzaacutejomneliacutešiatyacutemžejednysuacutesymbolickeacutea ineacutezasanaturalistickeacutealepraacutevetyacutemžesuacutesymbolmiodlišnyacutechdimenziiacuterealityzobrazeniacutemroz-dielnychpohľadovna vecrozdielnychspocircsobovprežiacutevaniasvetaa rozličnyacutechuacuterovniacutesyntetickostiRozdielnespocircsobyzobrazeniarealityniesuacutevzaacutejomneodlišneacutena uacuterovnirealistickeacutehozobrazeniat jtyacutemakosazobrazovanyacuteobjektodlišujeod svojhozobrazeniaaleichodlišnosťjeprimaacuternezaloženaacutena symbolickejuacuterovnildquo(Florenskij199647)

Florenskijv tejtosuacutevislostipoukazujena faktžeajnajdocircslednejšiacutezaacutestancoviateoacuterieperspek-tiacutevynakoniecvždyporušujuacutejejzaacutesadneacutepožiadavkya tovtedykeďzačiacutenajuacutepociťovaťpotreburie-šiťreaacutelneprobleacutemyumeniaPodľaFlorenskeacutehokaždyacuteskutočnyacuteumelecjeochotnyacuteporušiťpravidlaacutev zaacuteujmezobrazeniaduchovnejperspektiacutevytedanielenperspektiacutevyrealistickeja nutneiluzoacuternejpričomjevedenyacutezaacutemeromumeleckeacutehopocircsobeniana duchovnuacutepremenudivaacutekabdquoUacutelohouvyacute-tvarneacutehoumenianiejezdvojovaťskutočnosťaleposkytovaťhlbšiechaacutepaniejejarchitektonikymateriaacutelua nakoniecajzmysluTo mocircžeumelecdosiahnuťv živomkontaktes realitoupreciacutete-niacutema empatiouDekoratiacutevneumeniesapokuacutešanahraacutedzaťrealitujejzobrazeniacutemJe to všakvždyzdanlivaacuterealitaktorejzobrazeniechcebyťdoslovneacutea tedaasymbolickeacuteDekoraacuteciajeklamomi keďklamompeknyacutemSkutočneacutemaliarstvovšakstojiacutepred vyacutezvoubyťpravdouživotačojemož-neacutelenpomocouvyjadreniasymboluldquo(Florenskij199617)

Z kunsthistorickeacutehohľadiskajenespornezaujiacutemavyacuteFlorenskeacutehopostrehžeteoacuteriaperspek-tiacutevyvyacuteznamnevplyacutevalana umeniepraacutevev obdobiachnaacuteboženskeacutehouacutepadkutedavtedykeďsa

Peter Rusnaacutek

| 176 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

pretrhali vaumlzby človeka s duchovnou realitou Iluzionizmusv umeniacute suacutevisiacute s naacuterastomsekula-rizaacuteciePodľaFlorenskeacutehosaumeniea celaacutekultuacuterastaacuteleviacorientujuacutena človeka-pozorovate-ľaktoryacutepozbavenyacuteduchovneacutehospojenias realitouuprednostňujepraacutezdnepozorovaniejavova prijiacutema rolupasiacutevnehopozorovateľa Svet jemu ľahostajnyacutea všetkyotaacutezkyvyriešeneacute akobyexistovalv naprojektovanejsietiperspektiacutevnychlinieka vedeckyacutechscheacutemMyšlienkao tomžesekularizaacuteciajefenomeacutenomsuacutečasnostidokladaacuteajFlorenskeacutehonaacutezorna minulosťbdquoStredovekyacutečlovekviepre zachovaniejehoexistenciemusiacutežiťv realitea musiacutejurešpektovaťStredovekyacutečlo-vekjerealistaktoryacutestojiacutepevnena zemiktoryacutejepevnezakotvenyacutev realitedňaakhoporovnaacutemes modernyacutemčlovekomktoryacuterešpektujelensvojetuacutežbya plaacutenyktoryacutepresadzujesvojeprianiaa viacutezieldquo(Florenskij199626)Akjetotižčlovekpevnezakorenenyacutev realitea akeštenepretrhalmnohovrstevneacutevaumlzbys realitoupotomjeschopnyacutevniacutemaťsvetveciacutea slovakosvetsymbolovtjjeschopnyacutevidieťviacnežsamubezprostrednedaacutevajeschopnyacuterozumieťhlbšieneždoslovneAvšakvtedykeďčlovekstratilživuacutevaumlzbus realitous jejduchovnouhĺbkouv docircsledkučohosastalbdquoneosobnyacutembytiacutemldquoažvtedysauspokojujes akceptovaniacutemfikcieiluacutezierealityAžvtedysaodvolaacutevana formaacutelnupravdepodobnosťa konzistentnosťinakna zmysleneparticipujuacutecich par-ciaacutelnychfaktova informaacuteciiacutePerspektiacutevnosťpodľaFlorenskeacutehovyplyacutevazo subjektivistickeacutehopo-hľaduna svetbdquoPerspektiacutevnosťjespocircsobomvyjadreniameonizmua impersonalizmuldquo(Florenskij1990344)pričommeonizmus jevlastnealternatiacutevnymoznačeniacutemnihilizmuPodľaFlorenskeacutehojepodstatoumeonizmuapersonalistickeacutechaacutepaniečlovekaktoreacuteďalejkorešpondujes asymbo-lickyacutem vniacutemaniacutem sveta Depersonalizaacutecia odosobnenie a strata symbolickeacuteho vzťahovania sana svetľudiacutea Bohatvoriacutejednutotalitutotalitusekularizovanejkultuacuterytotalituonomoklastickeacute-hovzťahovaniasana realituU Florenskeacutehosuacutetedapersonalizmusa symbolizmusvzaacutejomneor-ganickyprepojeneacutea navzaacutejompodmieneneacutepričomexistenciajedneacutehoniejemysliteľnaacutebez exis-tenciedruheacuteho(Rusnaacutek201798-99)

PodľaFlorenskeacutehovšakk ohrozeniuosobynedochaacutedzalenvplyvomasymbolickyfundovanejsekularizovanejkultuacuteryaleajz docircvoduduchovnejvlažnostiapatiea ľahostajnostičlovekaJednyacutemz aspektovkriacutezysuacutečasnejkultuacuteryjevysokorozvinutaacutešpecializaacuteciavieda discipliacutenpri ktorejabsen-tujenaacuterokhľadaniazmysluhľadaniapocircvodnejjednotyľudskeacutehopoznaniaa muacutedrostiFlorenskijjepresvedčenyacutežena patologickuacutespoločnosťmocircžeterapeutickypocircsobiťpraacutevesymbolickeacutemysleniea kultuacuteraVeďFlorenskijpodobneakou naacutesnapriacutekladĽudoviacutetŠtuacuterneustaacutelezdocircrazňuježepraacutevesymbolysuacutetakyacutemiživyacutemiorgaacutenmiktoreacutemajuacuteschopnosťzjednotiťroztrieštenuacutekultuacuterua takjuuzdraviť(Hamada201119)

Symboljenovyacutemkontaktoms realitouJeorgaacutenomprostredniacutectvomktoreacutehosačlovekuspriacute-stupňujuacuteineacutedimenzieskutočnostiSkrzesymbolysauskutočňujedotyks realitouakeacutesipocircvodneacutenahmataacutevaniePravdy bdquoSymbolyneustaacutele vytvaacuterajuacutemnohotvaacuterne vzťahyk životu Symboly suacutevo svojejpodstateuniverzaacutelnelebondashhocimajuacutesvojpocircvodv človekundashobjektiacutevneexistujuacuteakoprostriedkyporozumeniapriacutestupneacuteceleacutemuľudstvuIchuniverzalitazaacuteroveňpoukazujena priacute-tomnosť zaacuterodku večnosti v ľudskej existenciildquo (Florenskij 1990 347)Objaviť prvok večnostiv časnejexistenciiznamenaacutenaacutejsťspojenies PravdouPretoječlovekschopnyacutelencezsymbolickeacutepoznanienazeraťna Pravdua naacuteslednečerpaťz tohtoživotodaacuternehokontaktuktoryacutedaacutevaexis-tenciizmysel

Symboljetedanajvlastnejšiacutemdotykoms tyacutemčostojiacutepocircvodneakobymimonaacutešhoracionaacutel-nehovedomiapričomzabezpečujekontaktso živouskutočnosťouTakšpecifickyacutekontaktsivšakbudevyžadovaťodvahuvystuacutepiťz obmedzeniacute ľudskej subjektivityvykročiťna cestuaktiacutevnehoa uvedomeleacutehoprehĺbeniainterpersonaacutelnychvzťahovV tomjejadroFlorenskeacutehopersonalizmua v tomvidiacuteFlorenskijnaacutedejpre kultuacuterua spoločnosťnielensvojejdoby

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 177 |

REFERENCES

Primary sources

Beliy Andrej 1994Символизмкакмировоззренъие[Symbolismasaesthetic]MoscowFlorenski Pavol A 1992Детяммоим[Mychildren]MoscowFlorenski Pavol A 1990 УводорaзделовмыслиII[OnWatershedof MindII]MoscowFlorenski Pavol A 1992УводорaзделовмыслиIII[OnWatershedof MindIII]MoscowFlorenski Pavol A 1996Избранныетрудыпоискусству[Selectedpapersfrom Art]MoscowChoružiy Sergej S 1994Послепереыва[Afterthis]Sankt-PetersburgIvanov Viacheslav I 1998ЛикиличиныРоссии[Maskand unmasksof Russia]Moscow

Secondary sources

Feber Jaromiacuter 2017 Reflexečlověkav ruskeacutefilozofii In Feber JaromiacuterndashRusnaacutekPeter (eds)Reflexiačlovekav slovanskomfilozofickomprostrediacuteTrnava95-106

Hamada Milan 2011Slovanstvoa svetbuduacutecnostiv kontexteromantickeacutehoslavianofilstvaa me-sianizmu In HrehovaacuteHelena ndashRusnaacutek Peter (eds) Fenomeacuten kraacutesy v reflexii suacutečasneacutehoslovanskeacutehomysleniaTrnava19-26

Obolevitch Teresa 2014LaPhilosophieReligieuseRusseParisPaštekovaacute Soňa 2012bdquoStriebornyacutevekldquoruskejliteratuacuteryPojmya interpretaacutecieIn WorldLiterature

Studies41s81-88Pružinec Tomaacuteš 2017 Človek a technika Naacutečrt problematiky na pozadiacutemyšlienokNikolaja

AlexandrovičaBerďajevaIn FeberJaromiacuterndashRusnaacutekPeter(eds)Reflexiačlovekav slovan-skomfilozofickomprostrediacuteTrnava134-144

Rusnaacutek Peter 2015 The Significance of Religion in Heideggerrsquos Thinking and the Cultin Florenskyrsquos In Rojek Pawel ndash Obolevitch Teresa (eds) Faith and Reason in RussianThoughtKrakoacutew161-172

Rusnaacutek Peter 2016Noetickyacutesymbolizmusa konkreacutetnametafyzikaakovyacutezvypre suacutečasneacuteruskeacutemyslenieIn HrehovaacuteHelenandashFeberJaromiacuterndashRusnaacutekPeter(eds)Sociaacutelno-etickeacutemotiacutevyv suacutečasnejruskejfilozofiiTrnava194-151

Rusnaacutek Peter 2017 Selected Themes between West European Philosophical Thinkingand P A FlorenskyIn Spaceand Time27196-105

Vadiacutekovaacute Katariacutena 2011Problematikasvedomiav kontextedialogickeacutehopersonalizmuTrnava

SUMMARYSPECIFICFEATURESOFFLORENSKIrsquoSPERSONALISM(THECONCEPTOFTHESYMBOLASAUNIQUERELATIONSHIPOFLANGUAGEANDPERSONALBEING IN SLAVIC THOUGHT) The philosophy of Paul A Florenski examinesthe definitionof truthandatthe sametimeitexaminesthe thoughtof manand GodFlorenskiunderstandstruthasan existentialrelationshipthathasa deepermeaningand whichexistsin a dialoguewitha personalGodAccordingto Florenskitechnicalthoughtisdeterminedbythe worldof objectsThe realknowledgehoweverisnotthe knowledgeof the materialworldand attemptsatthe absolutisationof the relativeresultin forgettingthe TruthHumanbeingcannotbedefinedin termsof reasoningMancanonlybeunderstoodbymeansof intuitionand revelationthroughsymbolThe issueof the theoryof understandingbecomesan issueof the meansof the interpretationof symbolsA symbolisa resultof the mutualsynergeticinterplayof the energiesof beingSymbolicunderstandingisontologicala symbolisa matter

Peter Rusnaacutek

| 178 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

of beingReplacingan ontologicalstatementbypragmaticlanguagesuggestsa functionalistunderstandingof manwhichissimplisticand linkedto the discourseof massculture

docPhDrPeterRusnaacutekPhDUniversityof TrnavaFacultyof Artsand PhilosophyInstituteof Ethicsand MoralPhilosophyHornopotočnaacute2391843TrnavaSlovakiapeterrusnaktrunisk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 179 |

STARORUSKIE MOTYWY W TWOacuteRCZOŚCI PAWŁA FLORENSKIEGO (1882 ndash 1937)1

The Old Rusrsquo themes in the works of Pavel Florensky (1882 ndash 1937)

Justyna Kroczak

raquoŚwięta Ruślaquo to świątynia naszej kulturyDymitrLichaczow

DOI1017846CL2018112179-189

Abstract KROCZAKJustynaThe Old Rusrsquo themes in the works of Pavel Florensky (1882 ndash 1937) The article attempts to trace inspirations by the culture of pre-Mongolian Rusrsquoin the worksof fatherPavelFlorensky(1882-1937)a prominentphilosopherof the Russianreligious renaissance of the early XXth century Relying upon Florenskyrsquos writings OldRussian literary artefacts and scholarly findings of medievalists (mainly art historiansand philologists) the author seeks to highlight an important albeit somewhat forgottensourceof Florenskyrsquosphilosophicalteachingndash the Christianculturaltraditionof OldRusrsquoApparently it is this tradition that played an essential role in Florenskyrsquos developmentinto an originalphilosophershapingfundamentalsof the metaphysicsof All-UnitywhichhasbeenrecognizedasFlorenskyrsquosmainphilosophicalachievement

Keywords P Florensky Kievan Rusrsquo icon Byzantium Church Fathers Cyrillo-Methodian tradition

Abstrakt KROCZAK JustynaStaroruskeacute teacutemy v dielach Pavla Florenskeacuteho (1882 ndash 1937)ŠtuacutediaskuacutemaakyacutemispocircsobmiinšpirovalakultuacuterapredmongolskejRusidielaotcaPavlaFlo-renskeacuteho(1882 ndash1937)znaacutemehofilozofaruskejnaacuteboženskejrenesanciezačiatku20storočiaVyacuteskumsaopierao dielaFlorenskeacutehostaroruskeacuteliteraacuternepramenea vedeckeacutezisteniame-dievalistov(najmaumlhistorikovumeniaa filoloacutegov)Štuacutediapritomzdocircrazňujevyacuteznamnyacutei keďspravidlaopomiacutenanyacutezdrojfilozofickeacutehoučeniaFlorenskeacutehoktoryacutemjekresťanskaacutekultuacuternatradiacuteciaStarejRusiPraacutevetaacutetotradiacuteciaočividnezohralazaacutesadnuacuteuacutelohuvo vyacutevojiFlorenskeacutehoakoautentickeacutehofilozofaa formovalazaacutekladyjehometafyzikyvšejednotyktoraacutejezaacuteroveňajhlavnyacutempriacutenosomFlorenskeacutehodo oblastifilozofie

Kľuacutečoveacute slovaacuteP Florenskij Kyjevskaacute Rus ikona Byzancia cirkevniacute otcovia cyrilo-metodskaacute tradiacutecia

1 Artykuł jest częścią projektu finansowanego ze środkoacutew Narodowego CentrumNauki na podstawiedecyzjinrDEC-201621DHS103396

Justyna Kroczak

| 180 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

WstępCytatzawartyw podtytulebdquoraquoŚwiętaRuślaquoto świątynianaszejkulturyrdquopochodziz tekstuKultura jako jednolita sfera (1994) wspoacutełczesnego rosyjskiego kulturoznawcy Dymitra Lichaczowa(Lichaczow2013)Lichaczowprzekonywałżekulturastaroruska(przedewszystkimw jejaspekciereligijnym)posiadałapierwszoplanowąważnośćw procesieformowaniaświatopoglądurosyjskiegotzw bdquoduszy rosyjskiejrdquo bdquoDusza rosyjskardquo była dziewiętnastowieczną koncepcją rozwijaną przezfilozofoacutew(ktoacuterzyzgodniez tradycjąrosyjskąroacutewnocześniebylipisarzamipublicystamiartystami)w kontekścieposzukiwania tożsamościnarodowejPoszukiwania teufundowanezostałyprzedewszystkimna filozoficznymuzasadnieniuwłasnegostosunkudo przeszłościRosjistądteżwziąłsiękilkudziesięcioletnispoacutersłowianofiloacutewi okcydentalistoacuteworazichkontynuatoroacutewPrawosławniezorientowani przedstawiciele Srebrnego Wieku (przełom XIXXX w) aktywnie zaangażowalisię w interpretację a nawet przywroacutecenie staroruskiej świadomości religijnej uważając jąza integralnączęśćsiebiesamychjakotwoacutercoacutewCzasamiokreślasięichmianemneoromantykoacutewzainteresowanychodtworzeniemprzeszłości(Mazurek20048)Jednymz nichbyłPawełFlorenskidla ktoacuterego wschodniosłowiańskie intuicje religijne stanowiły ważny element wypracowaniaoryginalnej koncepcji filozoficznej ndash metafizyki wszechjedności Florenski określając swoacutejświatopoglądjakobdquoodpowiadającystylowiczternasto-piętnastowiecznegośredniowieczaruskiegordquo(Florenskiy1994 39) akcentowałważnośćkultury epokiRusiMoskiewskiej religijno-ideowymwyrazicielem ktoacuterej był św Sergiusz z Radoneża w formowaniu się własnego światopogląduNie znaczyto jednakżedziedzictwookresuwcześniejszego tjRusiKijowskiej (X-XIIIw)niemiałodlaniegoznaczeniaWręczprzeciwnietradycjaszerokopojętegobizantynizmukultywowanana terenie słowiańszczyzny południowo-wschodniej od dziesiątego stulecia odcisnęła wyraźnepiętnona projekciefilozoficznymFlorenskiegoWtradycjitejważnąrolęodgrywałbdquoprawosławnyestetyzmrdquo tj ukierunkowanie na piękno dla niego samego przejawiający się przedewszystkimw sztucechrześcijańskiejmonastycyzmie i piśmiennictwiecerkiewnym Inspiracjepowyższymielementamiwidaćw twoacuterczościFlorenskiegoi zostanąonepoddaneanalizieWartonadmienićże podjęty temat może stać się przyczynkiem do zagadnienia roli dziedzictwa Dawnej Rusiw formowaniusięrosyjskiejfilozofiireligijneji rosyjskiejświadomościreligijnejw ogoacutele

Bizantynizm cyrylo-metodejskiOkreślenie bizantynizmu cyrylo-metodejskiego oznacza tradycję ukształtowanąpod wpływemmisjichrystianizacyjnejgreckichnauczycieliświętychKonstantyna-Cyrylai MetodegoorazdziełaichbułgarskichucznioacutewDziedzictwocyrylo-metodejskierozprzestrzeniłosięna słowiańszczyźniepołudniowej na przełomie IX i Xw i przyszło na terenyRusiw Xwwraz z tzw pierwszymwpływembułgarskimPostaći dziełoprzedewszystkimKonstantyna-CyrylazajmujewyjątkowemiejsceweFlorenskiegointerpretacjikulturystaroruskiej(iw konsekwencjirosyjskiej)ponieważKonstantyn-Cyrylmiałbdquowizjepraobrazoacutewtychwartościktoacutereokreślająduchakulturyrosyjskiejrdquo(Florenski198415)Osobowośći duchowośćKonstantyna-Cyrylaktoacuteraprzenikniętabyłabdquoideąsofijnąrdquoznalazłaodzwierciedleniew światopoglądzieDawnejRusiWedługFlorenskiegobiblijnaSofia ktoacutera niegdyś przyśniła sięKonstantynowi stała się bdquoorędowniczkąmłodego [ruskiego]narodu chrześcijańskiegordquo (Florenski 1984 59)Wydaje się żepowyższa interpretacja stanowiraczejwyrazpoetycko-lirycznegonatchnienia jejautoraniżnaukowouzasadnionąteorięchoćkoncepcjataw jejgłoacutewnychzarysachznalazłazwolennikoacuteww naucerosyjskiejJednymz nichbyłznanyfilologWłodzimierzToporowktoacuteryanalizującfenomenświętościna ruskimgruncietwierdziłżeduchowatradycjaRusito właśnieKonstantynowi-Cyrylowizawdzięczadogmatyczny

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 181 |

i artystycznysymbolSofii-MądrościBożej(Toporov199528)Symboltenw konsekwencjistałsięskładowąbdquoduszyrosyjskiejrdquo

Koncepcja Toporowa jednak w odroacuteżnieniu od koncepcji Florenskiego nie przeczyustaleniom literaturoznawcoacutew na temat tego że spuścizna Konstantyna-Cyryla i Metodego2znalazłaodzwierciedleniew kulturze staroruskiej tylkow pierwszymwiekupo chrystianizacjipoacuteźniejRuśodchodziod niejna rzeczideiascetyczno-mistycznych

Florenski był swoistymwizjonerem i mistykiem kierującym się raczej ideami niż faktamiJednakniektoacuterepostulatykoncepcjikultury(będącejskładowąjegometafizykiwszechjedności)można uznać za zbieżne z duchem działalności kulturalno-oświatowej Apostołoacutew Słowianna terenachsłowiańszczyznytjz zamysłemorganizacjikulturyna fundamencieświatopoglądureligijnego W obu przypadkach zamysł ten osiągnął duże teoretyczne i społeczne rezultatyMisjaKonstantyna-Cyrylai Metodegodałabodziecdo rozwojupiśmiennictwai chrześcijaństwana terenach słowiańszczyzny stanowiłaogniwodzięki ktoacuteremu los i historiaRusi związały sięz chrześcijaństwemi BizancjumnatomiastfilozofiaFlorenskiegodo dziśinspirujewspoacutełczesnekonserwatywneśrodowiskoprawosławne

Wpływy bułgarsko-bizantyjskie i uczestnictwo w Byzantine commonwealth (Obolensky1971 260-271) czyliwewspoacutelnocie narodoacutew znajdujących się pod kulturalnymprotektoratemBizancjumstanowiływażnykontekstrozwojuDawnejRusialebyłanimroacutewnieżruskatradycjapogańsko-ludowa o czym Florenski często wspominał bdquoDawna Ruś zapaliła znicz swojejkultury bezpośrednio od świętego ognia Bizancjumrdquo (Florenski 1984 16)3 ale roacutewnocześniedodawał bdquokażdy człowiek i naroacutedma swoje własne ograniczenia i przez ich pryzmat pojmujeprawdę chrześcijaństwardquo (Florenskiy 1994 639) Kultura bizantyjska jako określona bdquoformacjastylistycznardquo nadała ton i ukierunkowała kulturę ruskąNależąc do strefy wpływoacutewCesarstwaWschodniorzymskiegoDawnaRuśzachowałajednakautonomięsamodzielnośći oryginalnośćRuśpoddawałasięswoistejakulturacjirozumianejniejakobierneprzyjmowaniealejakodialogi konfrontacjawybieraławedługwłasnych potrzeb ndash niektoacutere elementy przyjmowała niektoacutereodrzucałaa niektoacutereprzekształcaławewłasnymduchuProces tenułatwiał faktna cozwracałuwagęDymitrObolenskyżecywilizacjabizantyjska(mimowyraźnegorysutotalitarnego)prawiezawszedostosowywałaswojewpływydo lokalnychpotrzebi warunkoacutew(Obolensky19764)

Ruskieprawosławiezdobyłonowejakościdziękitemużewschodniosłowiańskaduchowośćludowazawieraław sobiekultsolarnyi mistycznystosunekdo przyrodyDlategoteżwiararosyjskauformowanazostałaz interakcjitrzechsił1)wiarygreckiej2)słowiańskiegopogaństwai 3)ruskiegocharakteruludowegoktoacuteryprzekształciłtęwiaręwedługswojegoupodobaniai temperamentu(Florenskiy1994641-642)Florenskiwidziałspecyfikęprawosławiai światopoglądurosyjskiegowłaśnie w elementach wschodniosłowiańskich kultoacutew pogańskich ktoacutere zostały przezeńwchłonięte Chrześcijaństwo nawet jeśli początkowo przyswojone powierzchownie szukałowyrażenia w stylistyce słowiańskiej i znajdowało je w sferze praktyki społeczno-państwowej(znacznie rzadziej życia indywidualnego gdzie element ludowy tjpogańskibyłdominujący)Praktyka ta objęła swoim zasięgiemmiędzy innymi idee polityczne4 piśmiennictwo religijne

2 PodpojęciemspuściznyApostołoacutewSłowianmamna myśliminpiśmiennictwogłagolickieotwartośćna chrześcijaństwozachodnieideęroacutewnościnarodoacutewchrześcijańskichżycieaktywneIdeetewidzimynpu HilarionaKijowskiego(ok990-1055)WtwoacuterczościruskichmyślicieliXIIwideetezanikają

3 Ważnymkontekstembyłaroacutewnieżkulturazachodniao czymFlorenskijużniewspominał4 Chrześcijaństwoobrządkubizantyńskiego(takiewłaśniezostałoprzyjęteprzezWłodzimierzaWielkiego)

byłochrześcijaństwembdquoupolitycznionymrdquoWCesarstwieBizantyjskimpaństwoi kościoacutełfunkcjonowałyna zasadziesymfoniiktoacuterąsankcjonowałaszoacutestaNovellaz KodeksuJustynianaWielkiegoCzytamytamżewładza cesarska i kapłańska to bdquodwanajwiększedary () obapochodzą z tego samego źroacutedłardquo tjod BogaCytzaMeyendorff2007201-202)

Justyna Kroczak

| 182 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

(oryginalnei przekładowe)monastycyzmobrzędorazsztukęreligijnąWtejostatniejnajgłębiejprzejawiłosiępięknoktoacuterezdaniemFlorenskiegostanowiłosiłęprzenikającącałąrzeczywistość

Świątynia jako synteza sztukWedług Florenskiego dominującym artystyczno-religijnym symbolem epoki bizantynizmuw DawnejRusi(tjepokikijowskiej)byłaSofiaidentyfikowanaz MatkąBoskąZostałauznanaza jednąz dwoacutech(oproacuteczsymboluTroacutejcyświętejzwiązanymz Moskwą)składowychbdquoideiducharosyjskiegordquoczylibdquoświętejRusirdquo(Florenskiy1996409)Florenskiwysnułtakiwniosekna postawieprzedmongolskich sztuk plastycznych architektury i malarstwa Największe świątynie tegookresuw KijowieNowogrodzieWielkimi PołockupoświęconośwSofiiktoacuteraw odroacuteżnieniuod wzorcabizantyjskiegogdzieidentyfikowanabyłaz Chrystusem-Logosemna Rusiotrzymywałaprzeważniecechykobiece(wyjątkiemjestSofiaKijowskaidentyfikowanaz Kościołem)

Świątynie sofijne ozdobione freskamimozaikami i ikonami należało rozpatrywaćwedługFlorenskiego jako syntezę sztuk czyli organiczną jedność architekturydekoracjiwewnętrzneji czynnościreligijnych(tjmisteriumliturgii)Wystroacutejświątyniszczegoacutelniepokrytemalarstwemmonumentalnymścianystanowiąswoistąopowieśćbiblijnąobrazowyprzewodnikpo dogmatachWszystkie elementy sztuki prawosławnej od architektury po hymnografię są ze sobą ściślepowiązane i tworzą bdquocałościową strukturę wewnątrzświątynnych oddziaływań artystycznychrdquo(Florenski198434)jejczęściąjestroacutewnieżczłowiekzeswojąpostawąi przeżyciamiestetycznymiJednakgłoacutewnymi najświętszymobiektemwystrojucerkiewnegojawiłasiędlaFlorenskiegoikona

Ikonografia przedmongolskaIkonę począwszy od drugiej połowy VIII w (Soboacuter Nicejski II) oficjalnie uznaje sięza najważniejszyelementsztukikultua nawetteologiiprawosławnejWtymduchuwypowiadałsięroacutewnieżKonstantyn-Cyrylw rozmowiez patriarchąJanemGramatykiem(ŻywotKonstantyna2000 V)Ważność ikonyw duchowości prawosławnej i w ogoacutelew światopoglądzie religijnymbyła swoistadla twoacuterczościFlorenskiegoalepominąłon ikonografięprzedmongolskąw swychstudiacho uniwersalizmiei wyjątkowościikonyz 1922r(Ikonostas)Pisałtamo bdquociemnejepoceKijowardquoByćmożedlategożelatadwudziesteXXwstanowiądopieropoczątekdługiegoprocesuodkrywaniaikonografiiokresukijowskiegoCowięcejpoczątekXXwokazałsiębardzotrudnymczasemdlaFlorenskiego zewzględuna nasilające się przesłuchania areszty i pierwsze zesłania(w 1928rdo NiżnegoNowgorodua potemw 1933rna DalekiWschoacutedi WyspySołowieckie)

Inicjatoremprocesuodkrywaniastarodawnychikonruskichbyłznanyartystakonserwatori historyk sztuki Igor Grabar Florenski spotkał się z nim w 1918 r kiedy Grabar przybyłdo ŁawryTroicko-Sergiejewskiej aby ocenić znajdującą się tam ikonęTroacutejcy ŚwiętejAndrieja

SergiuszChorużywspoacutełczesnybadaczrosyjskikomentujączapisyKodeksuJustynianaw Bizancjumpisze bdquo[j]est całkowicie jasne że zaroacutewno symfonia jak i cała teologia politycznaBizancjumobejmujesobą określoną orientację religijną albo paradygmaty świadomości religijnej i stanowi to konstrukcję uświęceniasakralizacjisakralnegosankcjonowaniai umacnianiazjawiskrzeczyaspektoacutewziemskiegoukładuświataWtymwypadkuodnosząsięonedo samychfundamentoacutewtegoostatniegodo władzyi państwaw swymapogeumrozprzestrzeniająsiętakżena osobęimperatora-pomazańcajednakniejestonanimiograniczonaKonstrukcjauświęceniawcalenienarodziłasięwrazz chrztemKonstantynaczyteżteoriamiJustynianajestdośćgłębokozakorzenionaw świadomościbizantyjskieji ogoacutelnoprawosławejrdquoIntensywneoddziaływaniebizantyjskich idei politycznych zauważamy jednakdopiero za czasoacutewRusiMoskiewskieja nieKijowskiej(Khoruziy2000207-260)

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 183 |

Rublowa Florenski reprezentował Komisję ds ochrony zabytkoacutew Ławry więc brał udziałwe wszystkichpodobnych spotkaniachWmoskiewskimarchiwumFlorenskiego zachował sięjegolistdo Grabaraz 1926rw ktoacuterymFlorenskidawałwyrazyuznaniadziałalnościwybitnegokonserwatorai prosiło informacjegdziemożnabykupićwydanąprzezniegoksiążkębdquoPytaniakonserwacjirdquo (bdquoВопросы рестварацииrdquo) Ton listu świadczy że dobrze się znali (Trubacheva200320-26)We wspomnianymarchiwumzachowałosięroacutewnieżzaproszeniena trzeciąwystawęsztuki staroruskiejorganizowanąprzezPracowniedsKonserwacjiZabytkoacuteww 1927 r ktoacuterejprzewodniczyłGrabarPokazanona niejkilkaikonprzedmongolskichminMatkęBoskąPieczerskąi DymitraSołuńskiegoNiewiemyczyFlorenskiw niejuczestniczyłalenajprawdopodobniejbrałudziałw innejwystawie tej organizowanej przezAleksandraAnisimowa (ktoacutery podobnie jakFlorenskizesłanyzostałna WyspySołowieckiei w1937rzginął)w 1926rzaprezentowanotamwiele ikonprzedmongolskichminAniołZłoteWłosyZwiastowanie z UstiugaMatkaBoskaWłodzimierskaObrazZbawicielaNieLudzkąRękąUczyniony)Podstawądo przypuszczeniażeFlorenskiwidziałteikonyjestarchiwalnazapiskadotyczącaikonyMatkiBoskiejWłodzimierskiejbdquo[n]iema terazwokoacutełniej ani złotaani iskrzącychsiękamieniNiemaświecniema lampekoliwnych Jednak ta ascetyczność rozbrzmiewa głośniej od jej ryzy Ta skromność przemawiaznaczniebardziejdo naszegosercaTocow ikonieWłodzimierskiejniejestludzkiebędzieterazwszędziebezustannie rozbrzmiewać zaroacutewnow świątyni jak i wmuzeumrdquo (Trubacheva200324)Oszczędnośći surowośćprzedstawieniaikonograficznegodobitnośćkoloroacutewbdquoperspektywaodwroacuteconardquo cechy stylistyczne postaci na niej przedstawionych harmonijność kompozycjiprzebijającawrażliwośći emocjonalnośćtwoacutercybdquowprowadzaświadomośćwidzaw światduchardquo(Florenski 1984 116)Wszystkie ikony są bdquooknami do wiecznościrdquo ich sens jest uniwersalnybdquodeska ta jest zastygłym zjawiskiem pochodzącym ze świata duchowego a jej dekoracja ndashnajgłębszą formą przeniknięcia w rytm i nurt życiardquo (Florenskiy 2000 161) Ikonę wedługFlorenskiegomożnauznaćza wyraznie tylkowizji religijnejaleroacutewnieżsposobuuprawianiaoryginalnieruskiejteologiiRefleksjareligijnana Rusiw odroacuteżnieniuod tejw Bizancjumniebyłaprzesyconaabstrakcjamialeszukaławyrażeniaw konkrecie tjw obrazie(LosskiyUspienskiy199472)Za pomocąsztukiludzieDawnejRusiwyrażaliwartościduchowe(Bychkov198840)i roacutewnocześnie poszukiwali Obrazowość była ważnym elementem staroruskiej świadomościreligijnejRuskierozwiązaniaartystycznewidocznew ikonografiiod końcaXIwodpowiadałysłowiańskiejwrażliwościcojaksięzdajedziałałouspokajającoi zachęcającona ludziredukowaływ pewnymstopniugreckąobcośći inność

PostaćMatkiBoskiejniezwykleczczonana Rusii dlategoczęstoprzedstawianana ikonachzajmowaławażnemiejscew myśliFlorenskiego jegogłoacutewnapracaz zakresuduchowościFilar i podpora prawdy poświęcona została bdquoNajwonniejszemu i Najczystszemu Imieniu Dziewicyi MatkirdquoWdzieletymFlorenskirozwijałmetafizykęsercaw ktoacuterejcentralnąfigurąbyłaMatkaBoskanosicielkaSofii(Sofiofora)DoniosłośćkultuMatkiBoskiejw prawosławiuruskima potemrosyjskim potwierdzają liczne źroacutedła (np Pateryk Kijowsko-pieczerski Powieść o zaboacutejstwie Andrzeja Bogolubskiego Latopis Kijowski Żywot Teodozego Pieczerskiego Żywot Eufrozyny Połockiej Powieść o cudach Matki Boskiej Włodzimierskiej Legenda o bitwie Nowgorodczan z Suzdalcami)

Podejście Florenskiego do sztuki religijnej było roacutewnocześnie historyczne i nowatorskieMożna nazwać go teoretykiem jak każdego uczonego ale roacutewnież praktykiem duchowości tjmistykiemopowiadałbowiemo rzeczachktoacuteresamprzeżyłjegosłowawyrażałydoświadczeniewewnętrzne

Dla Florenskiego dzieło ludzkiej twoacuterczości szczegoacutelnie związane ze sztuką religijną byłoswoistym bdquoowocem małżeństwardquo artysty i poznawanej przez niego rzeczywistości Stanowiłozmaterializowanyaktpoznaniaestetycznegoktoacuteryodzwierciedlałgłębszystopieńdoświadczenia

Justyna Kroczak

| 184 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

rzeczywistości przez człowieka (Florenskiy 2000 250-251) Florenski postrzegał i rozpatrywałprocestwoacuterczyi samąikonęw ramachontologizmu(anawetkosmologizmu)a niepsychologizmuczyli w ramach struktury bytu a nie czynnikoacutew psychologicznych wpływających na artystęKonsekwentnie uznawał ikonę za tzw metafizyką konkretną czyli taką metafizyką ktoacuterejprzedmiotjestw swymtworzywiematerialny(farbydeskaetc)jednakznaczeniendashuniwersalne

Piśmiennictwo staroruskie czyli sztuka słowaFlorenskipełnymigarściamikorzystałz duchowegopiśmiennictwacerkiewnegowidaćto bardzodobrzena przykładziewspomnianegojużFilara i podpory prawdyChętniejkorzystałz literaturybizantyjskiejniżstaroruskiejcojestzrozumiałendashpierwszabyłabowiemzdecydowaniebogatszai lepiejopracowanaw okresiedziałalnościnaukowejFlorenskiegondashaledziedzictwopiśmienniczeRusiKijowskiejpowoliodkrywanoi badanoWpierwszejpołowieXIXwpowstałoTowarzystwoHistoriii StarożytnościprzyUniwersytecieMoskiewskim(rosМосковскоеобществоисториии древностей Российских) ktoacutere regularnie drukowało czasopismo bdquoWykłady w CarskimTowarzystwie Historii i Starożytności Rosyjskichrdquo i wydawnictwa bdquoRosyjska historycznaantologiardquoorazbdquoRosyjskiezabytkisłowardquoWMoskwieistniałoroacutewnieżTowarzystwomiłośnikoacutewpiśmiennościrosyjskiej(rosОбществолюбителейРоссийскойсловесности)Obieinstytucjewielezrobiłydlaopracowania i popularyzacjiwiedzyo DawnejRusiPodobneprzedsięwzięciaorganizowanebyły roacutewnieżw PetersburguprzyCarskiejAkademiiNauk Florenskimiałwięcdo dyspozycjidośćsporymateriałhistoryczno-archeologiczno-literacki jednakw odroacuteżnieniuod niektoacuterych słowianofiloacutew (rodzina Aksakowych Kiriejewskich Michaił Pogodin) niekorzystał z niego aktywnie Wiedza z zakresu archeologii językoznawstwa historii sztukiliteratury filozofii nauk ścisłych byłamupotrzebnado uzasadnienia konieczności religiiNienazwiemyzatemFlorenskiegobadaczemruskiejbizantyjskiejczystarożytnejkulturyaleraczejbadaczemreligiiw ogoacutelejejznaczeniaw życiuczłowiekaspołeczeństwacywilizacjiFlorenskiegointeresowałyzjawiskażyciaduchowegoktoacuterezeswejnaturynieprostei niepojętepowodowałyczęstoudrękiduchoweEtapwątpliwościi męczarniwewnętrznychszczegoacutelniesilniedotknąłgow okresie1904-1910tjw latachstudenckichkryzystrwałdo momentuwstąpieniaw związekmałżeńskiJednąz przeżytychudrękopisałw liścieoacutesmymFilaraptGehennaw ktoacuterymzawarłrefleksjena tematpiekła(Florenski2009169-210)Własnedoświadczeniaoparłna świadectwachojcoacutew KościołaWschodniego i pisarzy chrześcijańskich Jednym z nich okazał się staroruskiświętyz XII wCyrylTurowskiJegotwoacuterczośćokreślasięmianemtwoacuterczościbizantynizującejponieważwykorzystywałon bizantyjskiewzorceretoryczno-homiletyczneWzwiązkuz tymjasnejestżeświetnieznałliteraturępatrystycznąndashcałajegospuściznaporażadojrzałościąwyobraźniąreligijnąerudycjąi świadomościąliteracką

Florenskizwroacuteciłuwagęna Przypowieść o białym duchowieństwie i stanie zakonnym5zewzględuna motywpiekła-tartaru użyty przez śwCyryla i związane z nim asocjacje chłoduOdczuciezimna rozchodzącego się po ciele od wewnątrz stanowiło według Florenskiego świadectwoobecności w nas siły nieczystej Florenski podpowiadał jak się przed tym bronić ratunkiemdlaczłowiekabyłoodrzuceniebdquosamościrdquoczylipamięcio sobieU Cyrylaodnajdujemytensam

5 Florenski korzystał z wydań swojego czasu ktoacutere niestety straciły na aktualności Obecnie inaczejrozszyfrowuje się tekst Cyryla Jeśli brać wspoacutełczesną wersję przypowieści to Cyryl pisał laquoда нераслабѣвшеобьядениемьипьяньствомиплотскымипохотмиданевадьстѣйустанемьпустынии тамо геоньскыми растерзани будем звѣрми и яко толща земная телеса наша просядутсяогнеммучима и расыплются костинашапри адѣraquoWostatniej linijce Florenskiwidział bdquoтартарнесогремыйrdquo(Eremin1956354)

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 185 |

motywucieczkiprzedpiekłemŚwiętyz Turowauważałżenależykultywowaćtradycyjnecnotyascetyczne(modlitwapłaczwstrzemięźliwośćczystość łagodnośćmiłośćpokoramilczeniepost) i troszczyćsięo duszęWswejprzypowieściw sposoacutebmetaforycznystarał sięnakreślićdoskonałość życia monastycznego i udowodnić niebezpieczeństwo braku śledzenia za dusząDuchowewzrastaniewiązałosięnie tylkoz wysiłkiemduchowymalenawetześmierciączyliz doświadczeniemeschatologicznymTematduchowegowzrastaniastanowiłtematklasycznydlagreckiejliteraturypatrystycznejszczegoacutelnietejsynajsko-studyckiej6ZaroacutewnośwCyrylz Turowajaki Florenskiczulisięczęściąwschodniejtradycjimonastycznejw ktoacuterejRuśod Xwroacutewnieżzajmowaławażnemiejsce

WizjeliterackieśwCyrylai Floreskiegosąplastyczneprzemyślanei estetycznetjzorientowanena tocoduchowe7Stawiająsobieza celwywołanieu czytelnikaokreślonychemocjiestetycznychponieważdoświadczenieestetycznepojętejakopięknoktoacutereodwołujesiędo tradycjipatrystykigreckieji doświadczeniereligijneprzystajądo siebie

Innym ciekawymmotywem łączącym twoacuterczość Florenskiego z piśmiennictwem ruskimbyło zagadnienie historii ndash sensu historii indywidualnej lokalnej i globalnej Świadomośćgenealogii własnego rodu i ojczyzny zakorzeniała człowieka w bycie czyniła jego istnienieprawdziwymW tradycji literackiej Rusi domongolskiej zagadnienie sensu historii i miejscaczłowiekaw niejbyłow zasadzietematempodstawowym(oproacuteczkwestiiBogai relacjiczłowiekado niegooczywiście)Dlastaroruskichkniżnikoacutewhistoriarozpoczynałasięwrazz jejchrztemczylito religiaokreślałasenshistoriiKniżnicyszczegoacutelniejedenastowiecznymyślicielHilarionKijowskimitologizowalito wydarzenieuważalibowiemżeprzyjęciechrześcijaństwaoznaczadobrąpomyśląprzyszłośćdlaRusindashRuśstałasięroacutewnainnymnarodomprzedBogiemi dostałaszansędoznaniałaskibożejNiematumowyo koncepcjinaroduwybranegondashwszystkienarodysąjednakowoważnedlaBoga

Hilarion poroacutewnywał czasy pogaństwa z wyschniętą ziemią bdquoziemia nasza była wyschłaprzezpalącesłońcerdquo(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199544)natomiastnadejściechrześcijaństwa użyźniło ją Ludzie ślepi głusi i ubodzy duchem stali się świadomi i mądrzybdquoroznieciłw nas[Boacuteg]światłorozumurdquo(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199544)stanbałwochwalstwaosłabiałbowiemprawidłowąpercepcjęrzeczywistościRuśchrześcijańskapotraktowana została jako pełnoprawny i roacutewnorzędny innym naroacuted a jej historia włączonazostała do historii powszechnej Dzięki chrześcijaństwu państwo zdobyło nową tożsamośći szansęna świetlanąprzyszłośćArgumentoacutewdostarczała tupostaćWłodzimierzaWielkiegowładcy odpowiedzialnego za chrzest Rusi Włodzimierz został poroacutewnany do KonstantynaWielkiegoz uwagina historyczneznaczenieswojegoczynuWłodzimierzchrzczącRuśdokonałczynuktoacuteryw oczachHilarionastawiałgona roacutewninietylkoz cesarzembizantyńskimaletakżez Ewangelistami(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199545)Włodzimierz(chrzestneimię Bazyli) chrzcząc Ruś dał świadectwo swojej mądrości sprawiedliwości i dobroci sercaMądrośćtaprzekazanamuzostałaprzezksiężnąOlgę(890-969)ktoacuterajakojednaz pierwszychprzyjęła chrześcijaństwo z rąk cesarza bizantyjskiego (Powieśćminionych lat 1999 355-356)Z koleidziełoWłodzimierzaugruntowałjegosynJarosław(imięchrzestneGieorgij)wznoszącsoboacuterMądrościBożejw Kijowie bdquogroacuted jaśniejącywspaniałościąrdquo (Metropolity Iłariona Słowoo Prawiei łasce199549)będącysymbolemruskiegooświecenia

Florenskipojmujerolęreligiiw historiiczłowiekai ludzkościw podobnymduchuBez wiaryi uczućreligijnychduszai siłytwoacuterczeczłowiekawysychająi coza tymidziewysychacywilizacjai kultura W odroacuteżnieniu jednak od Hilariona ktoacutery neutralnie a nawet życzliwie odnosił

6 UFlorenskiegoodnajdujemyjeszczeelementyduchowościpoacuteźniejszejathoskiej7 TakestetycznośćrozumienpWiktorByczkowuczeńAleksegoŁosiewa(Bychkov19886)

Justyna Kroczak

| 186 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

się do chrześcijaństwa zachodniego Florenski uważał że cywilizacja zachodnia wzniesionana fundamencie prawa rzymskiego i chrześcijaństwa łacińskiego reprezentując typ kulturyrenesansowej(przeciwstawionejtypowiśredniowiecznemu)charakteryzowałasięrozdrobnieniempowierzchownością i subiektywnością Florenski dodawał że renesansowe odczuwanie świataulokowałoczłowiekaw ontologicznejpustce(Florenskiy2008317)

Sztuka ascezy Florenski powiadał że bdquow średniowieczu płynie treściwa i głęboka rzeka prawdziwej kulturyrdquo(Florenskiy200059-60)dlategopostulowałpowroacutetdo wartościpromowanychprzezśredniowiecze(Florenskiy 1994 39) Średniowiecze było dla Florenskiego żywe i aktualne ponieważ żywei aktualnebyłyprawdyzawartew głoacutewnymśredniowiecznymtypieżyciareligijnegotjw życiumonastyczno-ascetycznymAsceciosobyduchonośnepostrzegałjakouosobionepięknoktoacutereprzekształca rzeczywistość tworzy nowe jakości duchowe Piękno stanowiło dla Florenskiegojakość metafizyczną dlatego historię i praktykę sztuki ascezy rozpatrywała według niegometafizyka

Historyczna postać mnicha-ascety (ale roacutewnocześnie człowieka życiowo aktywnegozadaniowego) przede wszystkim Konstantyna-Cyryla Teodozego Pieczerskiego i Sergiuszaz Radoneża określała typ idealny w antropologii Florenskiego w ktoacuterej człowiek nazywanyzostałhomo religiosus i homo liturgusFilozofięczłowiekaon samnazywałantropodyceączyliusprawiedliwieniem człowieka przed Bogiem Człowieka określa (tj usprawiedliwia) jegoobliczeduchowe i wynikającez niegocele jakieprzed sobą stawiaPomagamuw tymasceza(naktoacuterąskładająsięminczystośćsercaczystośćduchowapokora)będącajednymz narzędzidoskonaleniai wstępowaniaku Boga

Sergiuszz Radoneżaojciec-założycielŁawryTroicko-sergiejewskiejbyłnajbliższyduchowoFlorenskiemu ale jego życie i typ aktywności stanowiły bezpośrednią kontynuację tradycjizapoczątkowanej przez Teodozego Pieczerskiego wielkiego organizatora życia religijnegow Dawnej Rusi Teodozy wybrał posługę monastyczną wbrew woli swojego otoczenia Jegonieustępliwość stałość w podjętej decyzji i kultywowanie tradycyjnych cnoacutet chrześcijańskichszczegoacutelnie pokory skromności posłuszeństwa a także bdquonauki w księgachrdquo sprawiła że byłw konsekwencjiniezwykleszanowanyprzezwładzęndashprzezksięciaIzjasławaJarosławowiczacopotwierdzajegoŻywot

Florenskiemu imponowały tradycyjne i dlatego uniwersalne cnoty chrześcijańskie ktoacuteredoskonalączłowiekaPragnąłnieustannieotaczaćsięwspoacutełczesnymimumistrzamiduchowymii faktycznie w okresie życia sprzed zesłania (przed 1928 r) udawało mu się to Poznałi wspoacutełpracował bowiem z biskupem Antonim (Florensowem) archimandrytą SerapionemMaszkinemi ojcemIzydoremO tymostatnimnapisałnawetapologetycznąksiążkęptSoacutel ziemiOjciecIzydorprzypominałśwSergiuszai Teodozegondashbyłskromnyprostyłagodnyi pokornynatomiastSerapionMaszkinndashśwKonstantyna-Cyrylandashintelektualistęo czystymsercui pięknejosobowości

Samego Florenskiego roacutewnież można nazwać ascetą ponieważ w praktyce życia dążyłdo zdobywaniacnoacutetchrześcijańskichktoacutereniestanowiłydlaniegoarcheologiiależywątradycjęchoćniefunkcjonowałw pełnejizolacjiod świataNiektoacuterzyjemuwspoacutełcześniodbieralito jakofałszywąstylizację8alewydajesiężebyłato postawaszczera

8 Chodzi o Mikołaja Bierdiajewa ktoacutery pisał bdquoNiezwykle oryginalny i utalentowany czuliśmy jednakdo siebiepewnąniechęćOdpychałomnieod Florenskiegozainteresowaniemagiąpoczucieżeświatjest

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 187 |

ZakończenieGłoacutewną propozycją filozoficzną Florenskiego określa się mianem metafizyki wszechjednościktoacutera pytała o to czym jest prawda jak jej doświadczyć i jakie jest jej kryterium Kryteriumprawdystanowiłopięknoa doświadczyć jejmogli ludziektoacuterzystali sięmetafizyczniepiękniCzytającFlorenskiegomożnaodnieśćwrażenieżepanujeu niegobdquosupremacjapięknardquoswoistyestetyzmsynonimicznyz religijnościąi przeciwstawionypragmatyzmowiWedługFlorenskiegoestetycznośćbyłanajgłębszącechąrzeczywistościi wsposoacutebnajpełniejszywyrażałasięw religiiBoacutegbyłpięknemnajwyższymaledziękiłascestworzeniemogłouczestniczyćw tympięknieimwięcejłaskitymwięcejw stworzeniupięknaktoacutereempirycznieprzejawiasięw światłonośnościWtymsensiepięknibyliasceci

Metafizykawszechjedności pytała roacutewnież jak na poziomie bytowym skonstruowana jestrzeczywistośćPrawofunkcjonowaniarzeczywistościzawierałosięw platońskiejformulejednościw wielości(hen kai pan)a głoacutewnymjegomomentembyładialektykaBogai człowiekateodyceai antropodyceaWteodyceiczłowiekbyłpojętyw wiecznościa wantropodyceiw historii

Florenski sformułował swoją teorię na bazie żywego doświadczenia religijności przeżywałraczej duchowość wschodniochrześcijańską w wariancie słowiańsko-bizantyjskim niż jąbadał metodami naukowymi Konstantyna-Cyryla traktował bowiem jako przedstawicielatradycji teologii bizantyjskiej choćw rzeczywistości jegopostawa znacznie się od niej roacuteżniłaRozroacuteżnieniena bizantynizmscholastycznyw typiedamasceńskimi bizantynizmw typiecyrylo-metodejskimzaproponowałi wsposoacutebprzekonywającyuzasadniłrosyjskibadaczWłodzimierzMilkow(Milkov1997359)Twierdzionżetenpierwszynakierowanybyłna wartościascetyczno-mistycznena postawękontemplacyjnąpasywnąWtensposoacutebśwJanaDamasceńskirozumiałtakżefilozofię(ktoacuterązdefiniowałw Źroacutedle wiedzy)9Z koleidrugireprezentowałpostawęaktywnązadaniowąWŻywocie Konstantyna czytamy że filozofia bdquojest to zrozumienie rzeczy Boskich

zaczarowanypasywnośćbrakproblematykiwolnościsłabepoczucieChrystusastylizacjadekadencjaobojętnośćmoralna zastąpienie ocenmoralnych estetycznymi Florenski był subtelnym reakcjonistąnie było w nim autentycznej tradycji Florenski był człowiekiem uniwersalnym Ogromnemutalentowitowarzyszyławielkasłabośćbezsilnawalkaz wątpliwościamisztucznai stylizowanaobronakonserwatywnego prawosławia liryzm paraliżujący energię przewaga żywiołu religijnej paplaninyW jegostrukturzeduchowejbyłocościeplarnianegobrakświeżegopowietrzamoacutewiłsztuczniecichymgłosemmając spuszczone oczy kiedyś w chwili szczerości powiedział że walczy ze swym własnymżywiołemdionizyjskimrdquoWinnymmiejscunazwałgostylizatoremprawosławiardquo(Bierdiajew2002144-145)(Berdaev1996266-284)

9 bdquo1)Filozofiajestpoznaniembytoacutewjakoistniejącychto znaczypoznaniemnaturybytoacutew2)FilozofiajestpoznaniemrzeczyBoskich i ludzkich to znaczywidzialnych i niewidzialnych3)Filozofiaznowu jestnamysłemnad śmierciąz wyborui naturalnąDwasąbowiemrodzajeżycianaturalnektoacuterymżyjemyorazz wyboruwedlektoacuteregoz namiętnościątrzymamysięobecnegożyciaŚmierćtakżejestpodwoacutejnajednanaturalnaktoacutera jestoddzieleniemduszyod ciaładrugaz wyboruwedlektoacuterejgardzącżyciemobecnympodążamydo życiaprzyszłego4)Filozofia jestupodabnianiemsiędo BogaUpodabniamysiędo Bogaprzezmądrośćto znaczyprzezprawdziwepoznaniedobrai wedlesprawiedliwościktoacuterajest sprawiedliwympodziałem i niezważaniemna osobyw sądzie orazwedle świętości ktoacuterawyższajest od sprawiedliwości czyli przez bycie dobrym i czynienie dobra tym ktoacuterzy nam wyrządzająniesprawiedliwość 5) Filozofia jest sztuką sztuk i nauką nauk Albowiem filozofia jest początkiemwszystkich nauk przez nią bowiem każda sztuka i każda nauka została wynaleziona Sztuka wedługniektoacuterychmożew czymśpobłądzićnaukazaśniebłądzia samatylkofilozofiajestnieomylnaWedługinnych zaś sztuka jest wykonywana rękami nauka zaś jest każdą sztuką związaną z działaniem npgramatykąretorykąitp6)FilozofianastępniejestumiłowaniemmądrościPrawdziwazaśmądrośćjestBogiemtakwięcmiłośćdo Bogasamajestprawdziwąfilozofiąrdquo(JanDamasceński201137-38)

Justyna Kroczak

| 188 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

i ludzkich w jakim stopniumoże się człowiek zbliżyć do Boga i jak uczy się przez działaniestawaćna obrazi podobieństwostwoacutercyrdquo(ŻywotKonstantyna2000IV)WdzieleKonstantynazauważamy tolerancję religijnąpewne zapożyczenia z chrześcijaństwazachodniegonatomiastw tradycyjnym bizantynizmie tego nie ma jest raczej ortodoksyjny Na Rusi obie tendencjebyłyobecnei rozwijałysięroacutewnolegleFlorenskiniebadałi niezwracałuwagina takieniuansei roacuteżnorodnośćfaktoacutewhistorycznychcoz jednejstronynegatywnieodzwierciedliłosięna jegoteoriachalez drugiejstrony jegowrażliwośćestetycznaczyniła jegotwoacuterczośćwartościowymdrogowskazemw prawosławnej(ifilozofującej)tradycjipiśmienniczej

REFERENCESBerdaev Nikolay Alexandrovich 1996 Стилизованное православие [The Manneristic

Orthodoxy] InIsupovKonstantin(eds)ПавелАлександровичФлоренскийProetcontra[PavelAleksandrovichFlorenskyiProetcontra]SaintPeterburg266-284

Bierdiajew Mikołaj 2002 AutobiografiafilozoficznaTransbyHPaprockiKętyBychkov Viktor Vasilevitch 1988ЭстетическоесознаниеДревнейРуси[The aestheticidentity

of OldRusrsquo]MoscowDamasceński Jan 2011DialektykaalborozdziałyfilozoficzneO herezjachTransbyAZhyrkova

KrakoacutewEremin Igor Petrovitch 1956 Литературное наследие Кирилла Туровского [Literary

heritageKirillof Turov]In ErminIgor(eds)ТрудыОтделадревнерусскойлитературы[Proceedingsof Departmentof OldRussianLiterature]t12SaintPeterburg340-361

Florenski Paweł 1984Ikonostasi inneszkiceTransbyZPodgoacuterzecWarszawaFlorenski Paweł 2009Filari podporaprawdyProacutebateodyceiprawosławnejw dwunastulistach

TransByJChmielewskiWarszawaFlorenskiy Pavel Alexandrovich 1994Автореферат[Auto-resume]In Сочинениав4-хтомах

[Worksin 4volumes]т1Moscow37-43Florenskiy Pavel Alexandrovich 1994 Православие [Orthodoxy] In Сочинениав4-х томах

[Worksin 4volumes]т1Moscow638-662Florenskiy Pavel Alexandrovich 1996ПисьмоАСМамонтовой[ALetterto ASMamontova]

InСочинениав4-хтомах[Worksin 4volumes]т2Moscow409-410Florenskiy Pavel Alexandrovich 2000 История и философия искусства [The history

and philosophyof artMoscowFlorenskiy Pavel Alexandrovich 2000 Обратная перспектива [Reverse Perspective]

In Сохинениав4-хтомах[Worksin 4volumes]т3(1)Moscow46-103Florenskiy Pavel Alexandrovich2008Уводоразделовмысли[At the cross-roadsof thougts]

In Имена[The Names]Moscow5-322Khoruziy Sergey Sergeevitch 2000 Исихазм в Византии и России исторические связи

антропологическиепроблемы[Hesychasmin Russiahistoricalconnexionsantropologicalproblems]In Остароминовом[Onoldand new]Saint-Peterburg207ndash260

Lichaczow Dymitr 2013 Kultura jako jednolita sfera Trans By Ł Gemziak In Człowieki społeczeństwoXXXV2367-377

Losskiy Vladimir Uspenskiy Leonid 2014Смысликон[The significanceof icons]MoscowMazurek Sławomir 2004 Filantrop czyli nieprzyjaciel i inne szkice o rosyjskim renesansie

filozoficznym Warszawa2004Metropolity Iłariona Słowo o Prawie i łasce 1995 InSłowoo Bogu i człowiekuMyśl religijna

SłowianWschodnichdobystaroruskiejTransByRŁużnyKrakoacutew39-52

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 189 |

Meyendorff John 2007 TeologiabizantyjskaHistoriai doktrynaTransbyJProkopiukKrakoacutewMilkov Vladimir Vladimirovich 1997Кирилло-мефодиевскаятрадицияиееотличиеотиных

[Cyrillo-Methodiantraditionand itsdistinctivefeatures]In MilkovVladimir(eds)ДревняяРусьпересечениетрадиций[OldRusrsquomdashcross-roadof traditions]Moscow327-370

Obolensky Dymitry 1971The ByzantinecommonwealthEasternEurope500-1453NewYorkObolensky Dymitry 1976 Latebyzantinecultureand the slavsA studyin acculturationIn XV

congregravessinternationaldrsquoEacutetudesbyzantinesAthegravenes1976Obolensky Dymitry 1982 The Byzantineinterheranceof EasternEuropeLondonPowieść minionych lat 1999przełFSielickiWrocławToporov Vladimir Nikolaevich 1995 Святостьисвятыеврусскойдуховнойкультуре[Holiness

and saintsin Russianspiritualculture]т1MoscowTrubacheva Maria Sergeevna 2003НеизвестноеписьмоПАФлоренскогокИЭ Грабарю

[Unknown letter from PA Florensky to IE Grabar] In V Грабаревские чтенияМеждународнаянаучнаяконференцияДокладысообщения31январяmdash1февраля2002г[The 5thGrabarrsquosLecturesInternationalScientificConferencePresentationsReports31stof Januaryndash1stof February]Moscow20-26

Żywot Konstantyna 2000 Żywot Konstantyna In Żywoty Konstantyna i Metodego Transby T Lehr-SpławińskiWarszawa

SUMMARY THE OLD RUSrsquo THEMES IN THE WORKS OF PAVEL FLORENSKY(1882 ndash 1937)The tradition of pre-Mongolian Rusrsquo happened to have a great influenceuponphilosophicalthinkingof PavelFlorenskya prominentfigureof the Russianreligiousrenaissance of the early XXth century Florenskyrsquos fascination with the culture of OldRusrsquomostevidentin suchfieldsasvisualartsecclesiasticalwritingsand ascetictraditiontranspiresin hiswritingsespeciallyin thoseconcernedwiththe OrthodoxspiritualityAllthosefields reflect religious commitmentof Florensky and the immense rolehe ascribedto religionin shapingan outlookof an individualcommunityand civilizationThereforeitcanbesaidthatFlorenskywasnota narrowspecialistbutrathera studentof religionatlargeConsiderationson the phenomenonof iconand templeasa ldquosynthesisof artsrdquotakeupa lotof spacein Florenskyrsquosworksthesephenomenaareboundupwiththe conceptof Sophiathe Wisdomof Godwhichcoloredthe religiousatmosphereof OldRusrsquoThe conceptcamefrom Constantine-Cyrilthe PhilosopherwhoselegacyFlorenskyalsostudied

JustynaKroczakPhDUniversityof ZielonaGoraInstituteof PhilosophyWojskaPolskiego71A street65-762ZielonaGora Polandjkroczakifiluzzgorapl

| 190 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

K PROBLEMATIKE VYacuteUČBY NAacuteBOŽENSTVA V ČESKOSLOVENSKU PO ROKU 1918

Religious education in Czechoslovakia after 1918

Adriana Kičkovaacute

DOI1017846CL2018112190-198

Abstract KIČKOVAacuteAdriana Religious education in Czechoslovakia after 1918 Religiouseducation as a compulsory subject played an important role in the educational processThe foundationsof faithacquiredbychildrenin thefamilymilieuwerefollowedupby religiouseducationat schoolAfter1918both the systemof educationand the subjectof religiouseducation itself changedThe textoutlines the formof changes in the teachingof religionafterthe establishmentof the CzechoslovakRepublicin 1918in thecontemporarycontextIt focuseson selectedlegislativechangesaswellason the reactionsin thepressin thatperiod

Keywordsreligion schools Czechoslovak Republic

Abstrakt KIČKOVAacute Adriana K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918Naacuteboženskaacutevyacutechovaakopovinnyacutevyučovaciacutepredmetzohraacutevaladocircležituacuteuacutelohuv edukačnomproceseZaacutekladyvieryziacuteskalidetiv rodinena ktoruacutenadvaumlzovalanaacuteboženskaacutevyacutechovav školePo roku1918došlok uacutepravevzdelaacutevaciehosysteacutemuakoi predmetusamot-neacutehoTextnačrtaacutevapodobuzmienvo vyučovaniacutenaacuteboženstvapo vznikuČeskoslovenskejrepublikyv roku1918v kontextedobovyacutechpruacutedovSuacutestreďujepozornosťna vybraneacutelegis-latiacutevnezmenyakoi reakciedobovejtlače

Kľuacutečoveacute slovaacutenaacuteboženstvo školy Československaacute republika

Etablovaniacutem noveacuteho štaacutetneho uacutetvaru Československej republiky samedzi prvoradeacute uacutelohy za-radilapotrebaupraviťvzdelaacutevaciacutesysteacutemv duchunoveacutehoštaacutetnehozriadeniaBolopotrebneacuteabyvzdelaacutevaniebuduacutecichvoličovsvojouštruktuacuteroualei obsahovounaacuteplňouadekvaacutetnereflektovalopotrebyrepublikyNovyacuteštaacutetnemalv tomtosmerejednoduchuacuteuacutelohuZdedilibačiastočnekom-patibilnyacutevzdelaacutevaciacute systeacutem(Kaacutezmerovaacute201211-14)Predpisya normyo ktoreacute savzdelaacutevanieopieralobolipre českeacutekrajinya uacutezemiednešneacutehoSlovenskaodlišneacutePrvoradouuacutelohoupretobolozjednotiťzaacutekladneacutenormyna ktoryacutechštruktuacuteravzdelaacutevaniaa jejobsahovaacutenaacuteplňstaacutela(Placht ndashHavelka193471)1Pretodovtedykyacutemneboldovŕšenyacutereformnyacuteprocesostaliv obmedzenejplat-nosti viacereacute zaacutekonneacutenormybyacutevaleacuteho štaacutetneho zriadeniaDočasnuacuteplatnosť zaacutekonovbyacutevaleacutehoRakuacutesko-Uhorskeacutehozriadeniado prijatianovyacutechpredpisovumožnilzaacutekonč 11z 28oktoacutebra1918 Transformaacutecia prinaacutešala zmeny ktoreacute hlavne na uacutezemiacute Slovenska nemali vždy pozitiacutevnuodozvuVzhľadomna odlišnosti sauacutepravaobsahuvzdelaacutevaniapre jednotliveacutevyučovaciepred-metyriešilaprostredniacutectvomvyacutenosovministerstvaškolstvaa jemuna Slovenskupodriadeneacutemu

1 Votaacutezkevyučovanianaacuteboženstvasavychaacutedzalopre krajinyčeskeacutez paragrafu1zaacutekonač 62zo 14maacuteja1869Doplňovalhozaacutekonz 2maacuteja1883č 53Na uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaa PodkarpatskejRusiplatilzaacutekonnyacutečlaacutenokXXXVIIIz roku1868DoplnilhočlaacutenokXXVIIIz roku1876

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 191 |

orgaacutenuReferaacutetuministerstvaškolstvav BratislavePredmetybolirozloženeacutev dvochzaacutekladnyacutechkategoacuteriaacutechndashpovinneacute i nepovinneacuteDo prvejkategoacuteriepatrilonaacuteboženstvo2Vyučovanienaacutebo-ženstvaakopredmetuupravovalvyacutenosministerstva školstvaz 11 augusta 1919 č 26183 o po-vinnom vyučovaniacute naacuteboženstva Uvaacutedzal žedanyacutepredmetbolomožneacute zaviesťna určitom typeuacutestavulenvtedyaksak jehovyučovaniuprihlaacutesilominimaacutelne20žiakovzo všetkyacutechtriedkdenaacuteboženstvonebolopovinnyacutempredmetom(išloo necirkevneacuteškolykdenaacuteboženstvoakopredmetnebolopovinneacute)Akyacutekoľveknaacutetlakna žiakovabysaprihlaacutesilido nepovinneacutehonaacuteboženstvabolnepriacutepustnyacute3V zmyslenoveacutehoštaacutetnehozriadeniabolodocircležiteacuteabyučiteľskeacuteosobybolidocircvery-hodneacutečov novyacutechpodmienkachneboloľahkeacutedosiahnuťMinisterstvoškolstvavydalonariadenieč 13378z 8oktoacutebra1919na zaacutekladektoreacutehoupozorňovalospraacutevcovškocirclževyučovaťnaacutebožen-stvomocircžuibaosobyktoreacutezložilisľubvernostiČeskoslovenskejrepublike4V priacutepadeakbydanyacutepredmetvyučovalaosobabez zloženiasľubuministerstvoškolstvazastavilovyplaacutecaniefinančnejodmenyza vyučovaniedaneacutehopredmetu5Otaacutezkouoslobodeniaod vyučovanianaacuteboženstvasazaoberalajneskoršiepublikovanyacutevyacutenosz 17 oktoacutebra 1920 Naacuteboženstvonemuselinavštevovaťdetibez vyznaniaalebodetinaacuteboženstvaštaacutetomneuznaneacutehov priacutepadeakrodičianaacutevštevuhodiacutennaacute-boženstvajasneodmietliHlavnyacutemdocircvodompublikovaniavyacutenosubolisťažnostiktoreacutev hustomslededostaacutevaloministerstvoškolstvaŽiadalioslobodeniedieťaťaz vyučovaniapredmetuavšakbez vyjadrenia nižšiacutech školskyacutech orgaacutenov Predpis preto uložil zemskyacutem i okresnyacutem orgaacutenomabypri každejžiadostizisťovalidocircvodypre ktoreacutesiotecmatkarespektiacuteveporučniacutekneprialiabydieťahodinynaacuteboženstvanavštevovaloUacuteradymalivypracovaťposudoka zhodnotiťčibyuacutečasťdieťaťana vyučovaniacutenaacuteboženstvanespocircsobilavo vyacutechove rozkol (VestniacutekMŠaNO1920417)6Ajna straacutenkachnoviacutensaobyvateľstvovyjadrovalok otaacutezkevyučovanianaacuteboženstvaV prospechpotrebypovinneacutehovyučovanianaacuteboženstvasavyjadrilinapriacutekladnovinyNaacuterodnaacutejednotav mar-ci 1920Požadovali aby sa vyučovanienaacuteboženstvanezanedbaacutevalo a stalo sa povinnyacutemnielenna všetkyacutechľudovyacutechškolaacutechalei naškolaacutechstrednyacutech(NJ19202)

2 Konfesneacutepomeryv republikeovplyvnilipomeryv byacutevalejRakuacutesko-UhorskejmonarchiiPo jejzaacutenikua vznikuČeskoslovenskejrepublikysadanaacuteskutočnosťplneodrazilav novomštaacuteteZvlaacutešťneľahkaacutebolasituaacuteciana SlovenskuDo vznikurepublikydieceacutezyna Slovenskuspadalipod maďarskeacuteHranicedieceacuteznesuacutehlasilis hranicamištaacutetnymiBolopotrebneacuteriešiťotaacutezkucirkevneacutehoškolstvamajetkoveacuteotaacutezkyotaacutez-kubiskupovatďDocircležityacutemkrokomku konsolidaacuteciivzaacutejomnyacutechvzťahovsapretostalazmluva Modusvivendiz roku1928

3 Rovnakyacuteobsahmalvyacutenosz 31oktoacutebra1919č 52420o povinnomnaacuteboženstvepre stredneacuteškoly4 Sľubvernostiučiteľovna zaacutekladevyacutenosuministerstvaškolstvaz 10apriacutela1920č 11861znelbdquoSľubujem

na svoju česť a svedomie že Československej republike budem vždy vernyacute a jej vlaacutede poslušnyacute že budem všetky zaacutekony a nariadenia zachovaacutevať svoje uacuteradneacute povinnosti podľa nich vykonaacutevať pilne svedomite a ne-stranne Uacuteradneacuteho tajomstva nevyzradiacutem a v každom svojom jednaniacute len prospech štaacutetu a zaacuteujem služby budem mať na zretelildquo(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

5 Kbdquoprobleacutemuldquosapridalaajotaacutezkavyučujuacutecehopre danyacutepredmetndashlaickyacuteučiteľalebokatecheacutetaPodľanariadeniaministerstvaškolstvaz decembra1920boloustanoveneacute1Na školaacutechkdežiaciajučiteliabolirovnakeacutehovyznaniavyučovalnaacuteboženstvotriednyučiteľ2Tamkdežiaciboliineacutehovyznaniaakopedagogickyacutezboralenachaacutedzalsatampedagoacutegrovnakeacutehovyznaniaakodetinaacuteboženstvovyučovalaosobamenovanaacuteministerstvom školstva 3Akdeti aj učiteľa boli ineacuteho vyznania a nebol tamučiteľnaacuteboženstvavyučovalichtamojšiacutefaraacuter4Naacuteboženstvosavyučovalov rozsahuakoudaacutevalučebnyacuteplaacutena podľaučebneacutehoprogramuodobreneacutehoministerstvomškolstva(NJ19203)

6 Zaacutekonz 15apriacutela1920č 405savenovalkomplexneotaacutezkenaacuteboženskeacutehovyznaniadieťaťas ohľadomna naacuteboženskuacutepriacuteslušnosťrodičovrespporučniacutekaV školaacutechktoreacutenavštevovalipriacuteslušniacutecirocircznychvy-znaniacutea naacuteboženskyacutechspoločnostiacutemalobyťvyučovanierozdeleneacutetakabyajnaacuteboženskaacutemenšinamohlavykonaacutevaťsvojenaacuteboženskeacutepovinnostiNaacuteboženskyacutemvyznaniacutemsamyslelajstavbez vyznania(Placht ndashHavelka193467-70)

Adriana Kičkovaacute

| 192 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

Zaacutekonnaacuteuacutepravanielenpre vyučovanienaacuteboženstvana ľudovyacutecha meštianskychškolaacutechna-stalapo prijatiacutezaacutekonač 2261922z 13 juacutela Konkreacutetneišloo paragrafy1a 27Podľaparagrafu 1bolo naacuteboženstvo ako predmet povinneacute Vyučovanie zabezpečovali priacuteslušneacute cirkevneacute uacuteradyokremvrchneacutehodozoruktoryacuteprinaacuteležalštaacutetu8Zreteľneopaumlťdeklarovalžeučiteliamalizakaacuteza-neacuteovplyvňovaťdetibuďv prospechaleboprotivyučovaniunaacuteboženstvaOslobodeniacutemohlibyťod vyacuteučbynaacuteboženstvažiaciobecnyacutecha okresnyacutechškocirclktoriacuteprinaacuteležaliniektoreacutemuzo štaacutetomuznanyacutechvyznaniacuteako topožiadalirodičiaalebozaacutestupcoviarodičovOslobodenieod vyučo-vaniapredmetumalospravidlacharakteroznaacutemeniaObsahnariadeniasaneskoršierozšiacuterilajna stredneacuteškolya učiteľskeacuteuacutestavy(VestniacutekMŠaNO1923544)

Malyacuteškolskyacutezaacutekonvšakpriniesolajbdquokonkurenciuldquonaacuteboženskejvyacutechovev podobenoveacutehopovinneacutehopredmetundashobčianskejnaacuteukya vyacutechovyčospocircsobilov častipolitickeacutehospektraprob-leacutemyHlavnyacuteprobleacutems normoumalaSlovenskaacute ľudovaacute stranaJejposlanciaktiacutevnebojovalirocirczny-miprostriedkamiprotiprijatiumaleacutehoškolskeacutehozaacutekonaV zaacutekonenevidelisnahuo zjednoteniealeuacutetokna kresťanstvoPoslancovktoriacutezaacutekonodhlasovalinazyacutevalipokrokaacutermia socialistamiPrezentovali sa ako jedinaacute stranaktoraacutebraacutenikresťansko-katoliacutecke stanovisko Svojepredstavyo riešeniacutenaacuteboženskejvyacuteučbya naacuteukyo spoločnostipublikovalina straacutenkachnoviacutenNievždybolslovniacutekautorovtaktnyacuteProstredniacutectvomdiskusiek bdquoprobleacutemuldquonaacuteboženskejvyacuteučbysasnažiliza-ujaťa prilaacutekaťpotenciaacutelnychvoličovalebosibdquolenldquovylepšiťvlastnyacuteobrazna verejnostiSlovenskaacute pravdanedeľniacutekvydaacutevanyacuteSlovenskou ľudovou stranouna margouvedenejskutočnostinapiacutesalbdquoMy katoliacuteci nebojiacuteme sa ani bdquovoľnej suacuteťaželdquo vo veciach viery Skuacutesenosť dokazuje že pri takyacutechto suacuteťažiach vždy zviacuteťaziacutemeldquo (SP1923b 3)Člaacutenokpoukazovalna skutočnosť žehoci je vyacuteučbanaacuteboženstvapovinnaacuterovnakopovinnyacutejeajpredmetobčianskavyacutechovaZa vinniacutekatejtosituaacutecieboloznačenyacuteVavroŠrobaacuterakobdquonaacuterodnyacute a naacuteboženskyacute hrobaacuterldquo9Poslancisaobaacutevaližeobčianskavyacutechovaakopredmetbude sluacutežiť akoplatformaneveriacimpedagoacutegomna uraacutežanienaacutebožen-skyacutechcitovžiakovV tomtosmerenovinySlovenskaacute pravdavyzyacutevalirodičovdetiacuteabysakaždyacutedeňpyacutetalidetiacutečiimučiteľnezakazovalmodliťsačisaposmešnenevyslovovalo cirkviatď(SP 19221)10Ešteajv roku1938Slovenskyacute hlasvidelobčianskunaacuteukuakopredmetbez tradiacuteciedo kto-reacutehoosnovbolomožneacutevložiťšeličovzhľadomna nejasnuacutehranicumedzinaacuteboženskouvyacuteučboua občianskounaacuteukouAjz uvedeneacutehodocircvodupotrebovalpodľačlaacutenkuzaacutekonreformuabysabdquonestraacutecali vžiteacute kultuacuterne slovenskeacute hodnotyldquo(SH19384)

Prevaacutedzacie pokyny konkretizaacutecie jednotlivyacutech paragrafov zaacutekona sa adaptovali do praxeformouvlaacutednehonariadenia zo 4 apriacutela 1925 č 64 a vyacutenosuministerstva školstva z 15 maacuteja 1925 č 16137-I Platilpre Čechya SlovenskoUsmernenieuvaacutedzalo že žiadostio oslobodenie

7 Išloo tzvmalyacuteškolskyacutezaacutekonkeďžeriešillenčasťprobleacutemovdoboveacutehoškolstvaNešloo reformukom-plexnuacute Školydelilna dva typyndash štaacutetne a neštaacutetne (obecneacute cirkevneacute a suacutekromneacute)Rovnako zaviedolpovinnuacute8-ročnuacuteškolskuacutedochaacutedzkuhocina uacutezemiacuteSlovenskavstuacutepilado platnostiažod školskeacutehoroku19271928Na uacutezemiacute Slovenska na zaacuteklade čl XXXVIII1868 bola dovtedy 6-ročnaacute povinnaacute školskaacutedochaacutedzka

8 Medzipovinneacutepredmetypre ľudoveacuteškolypatrilaokremnaacuteboženstvaajobčianskanaacuteukaa vyacutechovavyu-čovaciacutejazykpočtypriacuterodopispriacuterodospytzemepisa dejepisNepovinneacutepredmetysaotvaacuteralilenvtedyaksana danyacutepredmetprihlaacutesilominimaacutelne20detiacute

9 ObavybolineopodstatneneacuteČiastočneto suacuteviselos absentujuacutecimiučebnyacutemiosnovamiktoreacutemalibyťdefinitiacutevneažpotomakoškolskeacuteuacuteradyziacuteskalidostatočneacutepraktickeacuteskuacutesenostis vyučovaniacutemobčianskejnaacuteukyZaacutekladpredmetumalžiakovoboznamovaťso štaacutetnymzriadeniacuteminštituacuteciamidemokratickyacutemiprinciacutepmiatď

10 Slovenskeacute ľudoveacute novinydňa2481923na s3informovaliv spojitostis probleacutemomo poradeprofesorova katecheacutetovktoraacutesauskutočnilav pondelok27augusta1923o 1700Predmetomrokovaniaboliučeb-nicenaacuteboženstvaalehlavneotaacutezkaakosaspraacutevaťvočinoveacutemupredmetundashobčianskanaacuteukaa vyacutechova

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 193 |

od vyučovaniasamalivybavovaťobratomnajneskocircrdo 14dniacutetakabybolpred začiatkomškol-skeacutehorokaznaacutemypočetdetiacutektoreacutebuduacutenavštevovaťnaacuteboženstvoŽiakomktoriacutebolioslobodeniacuteod vyučovanianaacuteboženstvasana vysvedčeniacutev koloacutenkenaacuteboženstvoobjavilpriacutepiso tomžedieťabolooslobodeneacutePodľanormynemalžiadnydozornyacuteštaacutetnyorgaacutenspraacutevcačiriaditeľškolyovplyv-ňovaťobsaha spocircsobnaacuteboženskeacutehovyučovaniaRovnakopedagogickyacutezbornesmelakyacutemkoľvekspocircsobomovplyvňovaťslobodneacuterozhodovanierodičovrespichzaacutestupcovv prospechaleboprotinaacuteboženskeacutemuvyučovaniuRozsahvyacuteučbypredstavovalidvehodinytyacuteždenneDo rozvrhubolizakomponovaneacutebuďakoprveacutealeboposledneacutehodiny11Na školaacutechkdenaacuteboženstvovyučovaličlenoviaduchovnejspraacutevysahodinynaacuteboženstvaumiestňovalido rozvrhupo dohodes učiteľomnaacuteboženstvaNesmelisaumiestniťpočasvoľnyacutechdniacutepre detiV priacutepadežetakaacutesituaacuteciasanedaladosiahnuťbolomožneacuterealizovaťvyacutenimkua stanoviťvyacuteučbunaacuteboženstvana voľneacutedni12Rozsahučivapre jednotliveacuteškolskeacutestupneustanovovalicirkevneacuteuacuteradyUčitelianaacuteboženstvapri vytvaacuteraniacutepodrobnejučebnejosnovymuseli zohľadniťnielenvonkajšie ale i vnuacutetorneacutepomery školy kdevyučovaliDo obsahupredmetusaradilibiblickeacutedejiny(podľasmerniacutecpuacutetavoa zaujiacutemavo)kate-chetizmus(zaacutekladneacutepravdyvieryza dodržaniazaacutesadynieveľanaraz)cirkevneacutedejiny(odporuacutečalisafarebneacuteprehľadypre detina tabuležiadnediktovaniepoznaacutemok)Odporuacutečalisaajvychaacutedzkyna posvaumltneacutemiestav raacutemcivyučovaniadaneacutehopredmetuavšakza naacuteležitejpriacutepravynaprv spo-jitostis Cyriloma Metodomliturgikaspolus modlitbami(Hronek1935a69-79)Dozornad vy-učovaniacutempredmetuprisluacutechalcirkevnyacutemuacuteradoms vyacutehradoupraacutevavrchneacutehodozorua spraacutevy(PlachtndashHavelka193471)13V zaacuteujmešetreniafinanciiacutenormaodporuacutečalazamestnaacutevaťučiteľanaacuteboženstvana školenastaacuteloaktosamozrejmeokolnostidovoľovaliDanyacutekrokmalviesťk uacutespo-refinančnyacutechprostriedkovnajmaumlv spojitosti s preplaacutecaniacutem cestovnyacutechnaacutekladov14Pre menšiemiesta zabezpečovalvyučovaniepredmetu spravidlamiestnyduchovnyacutepri vaumlčšiacutechobciachza-mestnaacutevalisaučitelianaacuteboženstvaV spojitostis vyučovaniacutemnaacuteboženstvamocircžemehovoriťo trochkategoacuteriaacutechvyučujuacutecichndashučiteliavymenovaniacuteškolskyacutemiuacuteradmiučiteliaz duchovneacutehoprostre-diaa svetskiacute(Hronek1935a96)Osobysvetskeacutektoreacutesapre danyacutekrokrozhodlimuselimaťpriacute-slušneacutevzdelaniea skuacuteškyodbornejspocircsobilosti15To všetkoza predpokladužepriacuteslušnyacutevrchnyacute

11 Početjednotlivyacutechvyučovaciacutechhodiacutenpre jednotliveacutedruhya stupneobecnyacutecha meštianskychškocirclstano-vilvyacutenosministerstvazo 4augusta1923č 92189-I(VestniacutekMŠaNO1923452-456)Stredneacuteškolymalizniacuteženyacutepočetvyučovaciacutechhodiacutennaacuteboženstvana zaacutekladevyacutenosuministerstvaškolstvazo 4septembra1919č 42845Zavaacutedzalnaacuteboženstvoakopredmetpovinnyacutev nižšiacutechtriedach2hodinytyacuteždennevo vyš-šiacutech1hodinatyacuteždenneReformav maacutejiroku1932ponechalana Slovensku2hodinytyacuteždennepre českeacutekrajinybolastanovenaacute1hodinatyacuteždenne

12 Vyučovanienaacuteboženstvaduchovnyacutemiosobami spocircsobovalo v duchovej spraacuteveprobleacutemyČinniacute kňazinemohlinaplniťčasťsvojichfunkciiacuteZ uvedeneacutehodocircvodupredstaviteliaduchovnejspraacutevypožiadališkol-skuacutevrchnosťo riešenieReferaacutetministerstvaškolstvaa naacuterodnejosvetyv Bratislavevyjadrilvyacutenosomzo 16oktoacutebra1929č 63900Isuacutehlasna udelenievyacutenimiekzo zaacutekonač 2261920a vlaacutednehonariadeniač 641925pre školyjedneacutehonaacuteboženskeacutehovyznania

13 Prepotrebyslovenskyacutechkatoliacuteckychškocirclboleditovanyacutepedagogicko-didaktickyacutečasopisSlovenskaacute školaVychaacutedzaljedenkraacutetmesačneVenovalsapedagogickejpraxia novinkaacutemurčenyacutemdo praxeEditovalihoMKopčana MČunderliacutek

14 Išloo člaacutenokIVa Vzaacutekonač 251z 13juacutela1922o služobnyacutechpomerochučiteľstvaMinisterstvoškol-stvavydalo25augusta1921vyacutenosč 75139v ktorominformovaložekatecheacutetovpre ľudoveacuteškolybudev školskomroku19211922odmeňovaťza 1hodinutyacuteždennuacutesumou100koruacutenKatecheacutetina meštian-skychškolaacutechmaliza 1hodinutyacuteždennedostaacutevaťodmenuvo vyacuteške120koruacutenCestovneacuteostaacutevalorovna-keacute30halierovza kilometer(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k2)

15 Prisvetskyacutechučiteľovobochpohlaviacutemuselikandidaacutetipreukaacutezaťstredoškolskeacutevzdelaniekrstnyacutelistpotvr-denieod lekaacuteražemocircžuvykonaacutevaťučiteľskeacutepovolaniea odporuacutečaniepriacuteslušnejfarySkuacuteškaktoraacutesako-naladvarazydo rokapreukazovalakandidaacutetovuznalosťučivanaacuteboženskeacutehopedagogicko-metodologickaacute

Adriana Kičkovaacute

| 194 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

cirkevnyacuteuacuteradvyhlaacutesildanuacuteosobuza spocircsobiluacutevykonaacutevaťuacuteradučiteľanaacuteboženstvaObsadeniemiestaučiteľanaacuteboženstvaspadalodo kompetenciepriacuteslušnejcirkvirespnaacuteboženskejspoločnos-tiOsobaučiteľabolapovinnaacutesvedomitesapripravovaťskoroprichaacutedzaťdo školypoznaťškolskeacutezaacutekonya primeranesaobliekať16Docircležitousuacutečasťoubolipravidelneacutestretnutiaučiteľanaacuteboženstvas rodičmidetiacute17Hocisvetskyacutepedagoacutegnaacuteboženstvapodliehalvyacuteberucirkevnejspraacutevyvšetcibolipovinniacutedodržiavaťzaacutekonya predpisyktoreacutev medziachzaacutekonavydaacutevališkolskeacuteuacuteradyNa druhejstrane ak cirkevneacuteuacuteradyustanoviliniečodo vyučovanianaacuteboženstvamuselidanuacute skutočnosťoznaacutemiťspraacutevcoviškolyrespuacuteraduškolskeacutehoinšpektorapre priacuteslušnyacuteobvodUstanoveniaktoreacuteboli v rozpore s obecnyacutem školskyacutemporiadkomnemali byť oznamovaneacuteučiteľomnaacuteboženstva(PlachtndashHavelka193475)18V spojeniacute s naacuteboženstvom je tedamožneacutehovoriťo dvoch silaacutechstretaacutevajuacutecichsapri vyučovaniacutenaacuteboženstvandashštaacutetua cirkvi

Napriek povinneacutemu naacuteboženstvu sa objavovali situaacutecie indikujuacutece probleacutemy pri vyacuteučbedaneacutehopredmetu19Referaacutetministerstva školstva v Bratislave rozposlal školskyacutem inšpektoromna Slovensku spraacutevupodľa ktorej bol informovanyacute žena niektoryacutech školaacutechna Slovensku sapredmetnaacuteboženstvonevyučovalvocircbecalebosazanedbaacutevalpredpiacutesanyacutepočethodiacutenV niekto-ryacutech priacutepadoch bola vyacuteučba iba niekoľkominuacutet namiesto predpiacutesanyacutech dvoch hodiacuten Referaacutetv Bratislave preto žiadal dozorneacute orgaacuteny školskeacute inšpektoraacutety aby situaacuteciu vo svojich obvo-dochprešetrili20Akzistilinezrovnalosti ichuacutelohoubolo informovaťvo forme spraacutevyReferaacutetv Bratislavea suacutečasnepodniknuacuteťkrokyna naacutepravu(SANndashPATOfSITO1919ndashl949k2)

znalosťznalosťučebniacutecakoi znalosťcirkevnyacutecha školskyacutechpredpisovMaladvečastipiacutesomnuacutea uacutestnuNa uľahčeniepriacutepravysaorganizovališpeciaacutelnekurzypripravujuacutecena skuacuteškyspocircsobilostipre vyučovanienaacuteboženstva(Hronek1935a200-202)

16 Išloo tzvslužobnuacutepragmatikupre naacuterodneacuteškolyzo 1491928č162a vlaacutednenariadeniez 2661930č 91Danyacutepredpissavenovalajdisciplinaacuternejzodpovednostitjdisciplinaacuternymtrestom(vyacutečitkazamiet-nutiepostupuzniacuteženieplatupreloženiena odpočinokprepustenie)a pokutaacutem(vyacutestrahavyacutečitka)

17 Pofinančnejstraacutenkemalsvetskyacutepedagoacutegvyučujuacutecinaacuteboženstvoplatzloženyacutezo sluacutežneho(udeľovalosapodľapočturokovktoreacuteodsluacutežil)a činovneacuteho(vpodstateišloo akeacutesiplatoveacutestupnicepodľaobyvateľstvav štyrochskupinaacutechnaprdo prvejskupinypatrilaPrahaBrnoBratislavado druhejobces viacejako25000obyvateľovdo tretejobceod 2000do 25000obyvateľova doštvrtejobcepod 2000obyvateľov(Hronek1935a229)

18 V suacutevislostis pedagoacutegmibolizisteneacutepriacutepadyneopraacutevnenejkritikyučiteľskyacutechosocircbzo stranykňazovMinisterstvoškolstvaupozorňovalov tomtosmerena paragraf1zaacutekonač 205z 10apriacutela1919podľaktoreacutehobolaslužbana školaacutechverejnyacutemuacuteradoma pretomalobyťkonanieduchovneacutehoaksahodopus-tiloznačeneacuteza nepriacutepustneacute(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

19 Ministers plnoumocoupre spraacutevuSlovenskaadresovalinšpektoroma riaditeľomškocircl3augusta1919vyacutezvukdeichinformovalžesamnožiažalobyna českyacutechpedagoacutegovktoriacutesavrajdopuacutešťalinetaktnostia prečinovvočinaacuteboženstvuPodľavyacutezvymalinešetrnezaobchaacutedzať so žiakmikatoliacuteckehovyznaniamaliimprednaacutešaťveciprotikresťanskeacutezakazovaťžiakomnaacutevštevuv školaacutecha podMinisterpretovyzvalinšpektorova riaditeľovškocirclžeakmalivedomosťo podobnyacutechveciachmalihoobratominformovaťPrisľuacutebilobjektiacutevneprešetriťkaždyacutepriacutepadŠkolskyacuteinšpektoraacutetv Topoľčanochna vyacutezvureagovallistomv ktorompodobnyacutepriacutepadodmietol(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

20 ObjavilisaajpriacutepadyanonymnyacutechobvineniacutepedagoacutegovčeskejnaacuterodnostiAkopriacutekladjemožneacuteuviesťanonymneacutepodanieadresovaneacuteškolskeacutemuinšpektoraacutetuv Topoľčanoch21novembra1919Pisateľ listuoznamovalinšpektorovižedňa8novembra1919sav IVtriedemeštianskejdievčenskejškolymalučiteľKarolPeteliacutekprednaacuteškuo JaacutenoviHusoviPočasnejmalvyzdvihovaťžejedineHusovavierajespaacutesonosnaacutePisateľžiadalpriacutesnezakročenieabypedagoacutegnešpinilkatoliacuteckucirkevDoslovabdquomyneuraacutežameevanjeli-kova husitova vyprosiacutemesiabyajonytaktoneuraacutežalinašecityldquoPo listebolonariadeneacuteuacuteradneacutevyšetrova-nieUskutočnilosa26novembra1919UčiteľobvineniapoprelJehoverziupotvrdiliajžiačkypredmetnejtriedymeštianskejškolyNa zaacutekladevyacutesledkovvyšetrovaniariaditeľmeštianskejškolyVaacuteclavStryhalpo-žiadalinšpektoraacutetabyprešetrilktoudaniepodalO prešetreniežiadalopakovane(SANndashPATOfSITO

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 195 |

Reformnyacute proces v školstve sa opaumltovne dal do pohybu začiatkom 30 rokov 20 storočiaKomisia pre naacuterodneacute školy pod vedeniacutem Vaacuteclava Přiacutehodu siacutece odporuacutečala viacereacute inovaacuteciedo praxesapremietlilenniektoreacutenaprdefinitiacutevneučebneacuteosnovyjednotlivyacutechučenyacutechpredme-tovNa Slovenskusapodľanichzačalovyučovaťod školskeacutehoroka19341935

V druhejpoloviciroku1938došlov školstvek viaceryacutemštrukturaacutelnymzmenaacutemktoreacutereflek-tovalizmeneneacutepolitickeacutepomeryŠkolstvomalobyťpodľanovyacutechpredstaacutevvybudovaneacutev duchukresťanskeacutehoa naacuterodneacutehoUčebnicedejepisuvlastivedya zemepisuboliprveacutekdedošlok pre-skuacutemaniuichobsahus ohľadomna suacutelads novyacutemsmerovaniacutem21Do poprediasaznovadostaacutevadocircležitosťvyučovanianaacuteboženstvaakopovinneacutehopredmetuVyacuteučbanaacuteboženstvasiacuteceostalav in-tenciaacutechparagrafu3zaacutekonač 2261922z 13juacutelaavšakjehopocircsobnosťsarozšiacuterilaDošlok roz-šiacutereniupovinnejvyacuteučbynaacuteboženstvaod roku1939ajna školypriemysloveacuteodborneacutea učňovskeacute22Na štaacutetnychstrednyacutechškolaacutecha vučiteľskyacutechuacutestavochsapredmetstalpovinnyacutemod 11januaacutera193923Uacutepravaučebnyacutechosnovna sebanenechaladlho čakaťPre ľudoveacute školyboli inovovaneacute31juacutela1939č 74355IPredstavovalilenraacutemcoveacuteosnovytedaumožňovaliprispocircsobeniepodľaprostredias docircrazomna zaacutesaduvekuprimeranostiZohľadňovaliideologickeacutesmernicedidaktickeacutezaacutesadyrozmiestneniehodiacutennepovinneacutepredmetyatďPre meštianskeškolyboliosnovyprijateacute31 juacutela1939vyacutenosomč 7848938(meniliosnovyz roku1932z 9 juacutelač 69485)Vyučovanienaacuteboženstvaakopredmetudoplnilozavedeniespoločnejmodlitbyna ľudovyacutechi strednyacutechškolaacutechvyacutenosomč 9601zo 14novembra1939Modlitbousazačiacutenaloi končilovyučovanie24Zaacutekladpo-vinnejvyacuteučbynaacuteboženstvamaloporuajv uacutestavnomzaacutekonez 21juacutela1939v podobeparagrafu90V duchukresťanskeacutehoa naacuterodneacutehobolupravenyacuteajvyučovaciacutepriestorOd 1septembra1939

1919ndash1949k1)Pre prehľaduvaacutedzamžev školskomroku19201921pocircsobilov školskom inšpektoraacutetev Topoľčanochna meštianskychškolaacutech6slovenskyacutecha 14českyacutechpedagoacutegovľudoveacuteštaacutetneškolyza-mestnaacutevali30pedagoacutegovslovenskejnaacuterodnostia 3českejnaacuterodnosti(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k2)

21 Akučebniceodporovaliustanoveniamo naacuteboženstve spoločenskej znaacutešanlivosti zaacutekonomalebobolichybneacutepo straacutenke jazykovej spraacutevnostimohlo ichministerstvo školstva zakaacutezaťV obdobiacute existencieSlovenskejrepublikyv rokoch1939ndash1945sanekontrolovallenobsahučebniacutecalesapristuacutepilok reviacuteziiknižniacutecProskribovaniacuteboliznaacutemizahraničniacuteliteraacutetia autorižidovskeacutehopocircvoduOstrobolasledovanaacuteliteratuacuterapre detia mlaacutedež(PalaacuterikndashMikulaacutešovaacute2016128)

22 Prevaacutedzkoveacute pokyny k dočasnyacutem osnovaacutem z 31 juacutela 1939 publikovali 13 oktoacutebra 1939 vyacutenosomč 9080039

23 Nariadenie rušilo svojouuacutečinnosťouplatnosťvyacutenosuz novembra1922o možnostioslobodeniacutežiakovstrednyacutechškocirclspodvyacuteučbynaacuteboženstva

24 Ministerstvoškolstvaa naacuterodnejosvetyna zaacutekladeobežniacutekač 60zo 14novembra1939zaviedlopre všetkyškolyjednotnuacutemodlitbuPre naacuterodneacuteškolyndashA)pred vyučovaniacutemMilyacute Bože k Tebe zdviacutehame svoje det-skeacute srdcia aby si ich naplnil laacuteskou k praacuteci a k učeniu Ty si všemocnyacute a najmuacutedrejšiacute daj naacutem sily a chuti aby sme svojich učiteľov ochotne a s radosťou posluacutechali a ich pomocou všetko sa dobre naučili k Tvojej cti a slaacuteve k Tvojmu potešeniu ako i na radosť a na osoh našich milyacutech rodičov a drahej vlasti slovenskej Amen B)na koncivyučovania Milyacute Bože končiacuteme praacutecu a odchaacutedzame Sprevaacutedzaj naacutes svojiacutem požehnaniacutem aby sme to čo sme sa naučili použili pre dobro svoje a svojho naacuteroda aby sme boli dobriacute muacutedri a statočniacute a tak sluacutežili Tebe rodičom a vlasti AmenPre školystredneacuteodborneacutea učiteľskeacuteuacutestavy ndashA)pred vyučovaniacutemVšemocnyacute Bože Tvorca všetkej pravdy dobra a kraacutesy k Tebe zdviacutehame svoje srdcia a mysle naplň naacutes laacuteskavo svojiacutem svetlom a povzbuď naacutes k ochote a k pracovitosti aby sme vo všetkej zemskej muacutedrosti Teba hľadali a so všetkou silou a naacutemahou Tebe sluacutežili a tak sa vzmaacutehali v duchu a v milosti pred tebou a pred ľuďmiB)na koncivyučovania Ďakujeme Ti laacuteskavyacute Bože za všetko dobrodenie a za svoj dnešnyacute pokrok vo vedomostiach a prosiacuteme Ťa sprevaacutedzaj mocnyacutem požehnaniacutem všetko naše počiacutenanie Spravuj a ochraňuj naacutes a žehnaj našu drahuacute slovenskuacute vlasť (SANndashPATOfSITO1919ndash1949k31VestniacutekMŠaNO1939č 16970)

Adriana Kičkovaacute

| 196 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

vstuacutepilodo platnostinariadenieč 1293o vyacutezdobemiestnostiacutesymbolomkriacutežaa obrazminaacuterod-nyacutechdejateľov Išloo obrazAndrejaHlinkuktoryacutemalbyťvyhotovenyacutev primeranejumeleckejuacuterovnia z trvanliveacutehomateriaacuteluAbybdquoideaacutely naacuteboženskeacuteldquopreniklihlbšiedo životažiakovbolasuacutečasnepre školskuacutemlaacutedežnariadenaacutepovinnaacuteuacutečasťna všetkyacutechbohoslužobnyacutechuacutekonocha po-božnostiachmimopovinnyacutechvyučovaciacutechhodiacutenvyacutenosomz 26septembra1939č 891781939Uacutečasťpedagogickeacutehozboruna cvičeniachbolapokladanaacuteza integrujuacutecusuacutečasťnaacuteboženskejvyacute-chovy25Od roku1940bolaplatnosťvyacutenosuprenesenaacuteajna stredneacuteškolyKomplexnejšiazmenanajmauml ľudoveacuteho školstvanastala zaacutekonomč 3081940 z 26 novembra 1940 Ukotvil docircležitosťnaacuteboženskejvyacutechovyakopovinneacutehopredmetubez ohľaduna ročniacutek26Ďalšiepovinneacutepredmetymohlov priacutepadepotrebyurčiťministerstvoškolstvaak to verejneacutepotrebyvyžadovaliNepovinneacutepredmetypodliehalischvaacuteleniuministerstvaškolstva27Na zaacutekladeuvedenejnormysamališkolypretvoriťdo dvochrokov

ZaacuteverTransformaacuteciasysteacutemuprispocircsobovaniesanovyacutempodmienkama budovanieštruktuacuteryvzdelaacute-vaniav duchunovyacutechideiacutenebolpo roku1918ľahkyacuteprocesHlavnyacutemprobleacutemombolirozdie-ly zdedeneacutepo Rakuacutesko-Uhorskejmonarchii ktoreacute saodzrkadlili v praxiViditeľne je to mož-neacutepozorovaťna vyučovaniacutenaacuteboženstva akopredmetundash tak v podobe časovejdotaacutecie ako ajv zavaacutedzaniacutejehoalternatiacutevynaacuteukyo spoločnostiV praxisatedastretaacutevalidvetendencienovaacuteviacuteziarepublikya kresťanskaacutetradiacuteciaktoreacutepo roku1918na sebanaraacutežaliNaacuteboženskaacutevyacutechovasastaacutevalaplatformouna ktorejsipolitickeacutestranyvyjasňovalisvojenaacutezoryViditeľnejšiesado po-prediadostaacutevavyučovaciepredmetupo roku1939kedyboluacutezkospojenyacutes vtedajšiacutempolitickyacutemrežimomPredstavovaloopornyacutebodbez ktoreacutehonebolomožneacutebudovaťštaacutetpodľapredstaacutevjehopredstaviteľov

REFERENCES

Primary sources

Štaacutetnyarchiacutevv NitrendashpracoviskoArchiacutevTopoľčany(ďalejSANndashPATO)fond(ďalejf)Školskyacuteinšpektoraacutetv Topoľčanoch(ďalejSITO)1919ndashl949krabica(ďalejk)

Štaacutetnyarchiacutevv NitrendashpracoviskoArchiacutevTopoľčany(ďalejSANndashPATO)fond(ďalejf)OkresnyacuteuacuteradTopoľčany1923ndash1945(ďalejOUTO)krabica(ďalejk)

Slovenskyacutenaacuterodnyacutearchiacutev (ďalej SNA) fond (ďalej f)Referaacutetministerstva školstva a naacuterodnejosvetyv Bratislave1919ndash1955(ďalejRMŠaNO)krabica(ďalejk)

25 Akkatecheacutetavyučovalmenejako10detiacuteneprinaacuteležalamuodmenaza vyučovanieaninaacutehradacestovneacute-hoOd 1septembra1943došlok uacutepravevyacuteškyodmenyza vyučovanienaacuteboženstvanadpočetnyacutechhodiacutenna ľudovyacutecha meštiackychškolaacutecho 50Sumasapohybovalamedzi250až680halierovza 1vyučovaciuhodinuPolepšilisipredovšetkyacutemučiteliaktoriacutemuseliprekonaacutevaťkomunikačneacuteprekaacutežkynaprakvyučo-valina Kopaniciachalebokeďbolaškolavzdialenaacuteod obydliapedagoacutegaviacako2km

26 Nasledovalipredmetyakovyučovaciacute jazykprvokaštaacutetoobčianskanaacuteukavlastivedadejepiszemepispriacuterodopispriacuterodospytpočtya merbapiacutesaniekresleniespevručneacutepraacutecevyacutechovneacutetelesnaacutevyacutechovazdravovedaa naškolaacutechnaacuterodnostnyacutechmenšiacutenslovenskyacutejazyk

27 Bolito predmetyakodruhyacutejazyk(nemeckyacuterusiacutenskyčimaďarskyacute)hudbaryacutechlopispiacutesaniena stroji

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 197 |

Secondary sources

Gašpariacutek Ignaacutec ndash Hanus Juacutelius1929ŠkolskyacuteradcaBratislavaHronek Josef1935aVyučovaacuteniacutenaacuteboženstviacutena naacuterodniacutechškolaacutechPrahaHronek Josef1935bReformanaacuterodniacuteškolyčeskoslovenskeacutePrahaKaacutezmerovaacute Ľubica2012Premenyv školstvea vzdelaacutevaniacutena Slovensku(1918ndash1945)BratislavaKratochvil Rudolf ndash Synek František1934KatechetizmusslovenskeacutehoučiteľstvaŽilinaNJ 1920Ľudoveacutezhromaždeniev SelenčiIn NaacuterodnaacuteJednota I519marca19201-2NJ 1920NaacuterodnaacutejednotaI4417decembra19203Palaacuterik Miroslav ndash Mikulaacutešovaacute Alena 2016LibriprohibitiZaacutesahypolitikydo knižnejprodukcie

a knižničnyacutech fondovpočasdruhej svetovej vojnyna priacuteklademestaNitra (Libri prohibitGovernment interference with book production and book collections during World WarII as exemplified by the city of Nitra) In Muzeoloacutegia a kultuacuterne dedičstvo (Museologyand CulturalHeritage)42117-137

Placht Otto ndash Havelka František1934Přiacuteručkaškolskeacutea osvětoveacutespraacutevyPrahaSH 1938In SlovenskyacutehlasI12126maacuteja19384SĽN 1922aIn Slovenskeacuteľudoveacutenoviny13287juacutela19222SĽN 1922bRečposlancaArnoldaBobokaz 2761922In Slovenskeacuteľudoveacutenoviny132914

juacutela19222SP 1922Katoliacuteckymrodičomdo pozornostiIn SlovenskaacutepravdaIII3710septembra19221SP 1923aIn SlovenskaacutepravdaIV4321oktoacutebra19232SP 1923bPrvyacutevyacutekvetškolskeacutehozaacutekonaIn SlovenskaacutepravdaIV4611novembra19232-3SpraacutevyKatoliacuteckejškolskejradyna Slovensku19293Vestniacutek MŠaNO 1920Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvětyII21417Vestniacutek MŠaNO 1923Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvěty1923PrahaVestniacutek MŠaNO 1939Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvěty1939Praha

SUMMARYRELIGIOUSEDUCATION INCZECHOSLOVAKIAAFTER1918Religionbelonged to the most important teaching subjects in education After the CzechoslovakRepublic had been established in 1918 the changes appeared not only in the stateadministrationbutalsoin thesystemof educationwhichincludedthe teachingof religionTaking intoconsideration strong religious feelings in Slovakia the Ministryof Educationrequestedteachingstaffbearingin minduniquecircumstancesin whichSlovakeducationwasbuiltto preparemoderatelessonsThe statewasawarethatthe CatholicChurchplayedan essentialrolein societyThe adoptionof the legislativereformin theformof the lsquoSmallSchoolLawrsquothe introductionof the subjectof CivicEducationand the abuseof the religiousquestionin politicalcampaignsdidnothelpto settlethe situationItwasCivicEducationthatwasperceivedbyparents as a subject dangerous to childrenrsquosmorals an ideawhichfoundpoliticalsupportin theSlovakPeoplersquosPartyThe teachingof the subjectbecamemorenoticeable after 1939 when it was closely associatedwith the political regimeThe stateand religionwerere-connected

Adriana Kičkovaacute

| 198 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

DocPhDrAdrianaKičkovaacutePhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof HistoryHodžova194974NitraSlovakiaakickovaukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201 bullbullbull | 199 |

RECENZIE BOOK REVIEWS

DOacuteCI Viliam Štefan OP Die Seelsorgliche Taumltigkeit der Kaschauer Predigerbruumlder Ein Dominikanerkonvent im Ambiente von Pfarrei Stadt und Staat im 18 Jahrhundert (= Quellen und Forschungen zur Geschichte des Dominikanerordens Neue Folge Bd 23) Berlin-Boston De Gruyter 2018 327s ISBN 978-3-11-053884-7

Jižv jedneacutezesvyacutechrecenziacutejsempředleacutetyvy-slovil naacutezor že dějiny dominikaacutenskeacuteho řaacutedujsou ve srovnaacuteniacute s jinyacutemi řeholemi staacutele slo-venskoui českouhistoriografiiacutezanedbaacutevaneacute1Ani v roce2018neniacutesituacebohuželjinaacuteO toviacutece ovšem potěšiacute každaacute kvalitniacute publikacena tototeacutemaAutorrecenzovaneacuteknihyViliamŠtefanDoacuteci ( 1978) prezidentHistorickeacutehouacutestavudominikaacutenskeacutehořaacuteduv Řiacuteměneniacuteslo-venskeacuteaničeskeacuteodborneacuteveřejnostiosobnostiacuteneznaacutemou2 Doacuteciho novaacute publikace vychaacuteziacutez jeho doktorskeacute disertačniacute praacutece obhaacutejeneacutev roce 2014 na Katolickeacute teologickeacute fakultěviacutedeňskeacute univerzityMezi slovenskyacutemi i čes-kyacutemihistorikyjevšeobecněznaacutemanaacuteročnost

1 SrovZouhar Jakub 2015GabrielHunčagaOPDominikaacuteni na ceste k intelektuaacutelnym elitaacutemvrcholneacuteho stredoveku (= Studia Christiana7) Krakoacutew-Bratislava Towarzystwo Slowaacutekoww Polsce - Chronos 2013 460s ISBN 978-80-89027-37-8 (Chronos) ISBN 978-83-7490-581-7 (TSP) [recenze] In Českyacute časopis historickyacute1131172-174

2 SrovnapřjehopraacuteceDoacuteci Viliam Štefan 2010Biskupi a rehoľniacuteci Pohľad na zaacutesahy dieceacutez-nychbiskupovdo zaacuteležitostiacute rehoľnejdiscipliacutenykošickyacutech dominikaacutenov v 1 polovici 19 sto-ročia In Studia Historica Tyrnaviensia 9-10186ndash208 Doacuteci Viliam Štefan 2012 Pontesad homines das Leben der Dominikanerin Kaschau(Košice)in dererstenHaumllftedes19Jahrhunderts im Lichte des ErzbischoumlflichenArchivsin KaschauIn MartinaBolom-Kotari ndashJakub Zouhar (eds) Cogito Scribo SperoAuxiliaryHistoricalSciences in CentralEuropeatthe Outsetof the 21stCenturyHradecKraacuteloveacute2012246ndash264

historickeacuteho vyacutezkumu (horno)uherskyacutech dě-jin v době předchaacutezejiacuteciacute 20 stoletiacute Zejmeacutenajazykovaacutevybavenostbadatelemusiacutebyacutetoprotijehozaacutepadoevropskyacutemkolegůmna nepoměr-ně vyššiacute uacuterovni (latina němčina maďaršti-na slovenština kvůli pramenům angličtinafrancouzštinaa italštinakvůliliteratuře)Tytopředpoklady autor zcela splňuje naviacutec jehoškoleniacute na prosluleacutem viacutedeňskeacutem Institut fuumlr oumlsterreichische Geschichtsforschung se v pub-likaci projevilo nejen důkladně zpracovanouheuristikou3 ale i metodologickyacutem nadhle-dem Mnohojazyčnaacute použitaacute literatura jeteacuteměř4 vždy opatřena německyacutem překlademnaacutezvu což čtenaacuteři neznaleacutemu některeacute řečiusnadňujeporozuměniacutetextu

Teacutematu košickyacutech dominikaacutenů se v mi-nulosti věnovali již někteřiacute badateleacute zejmeacutenaBeacutela(=Vojtech)Wick(1873ndash1955)5aleteacutemabylodo DoacutecihopraacutecepraktickynezpracovaneacuteprotožeWickovy knihy jsou pouze stručnyacutemchronologickyacutem přehledem nebo se neza-byacutevajiacute touto otaacutezkou jako svyacutem hlavniacutem teacute-matemOstatněDoacutecivšechny jehopraacuteceznaacutea vyrovnaacutevaacute se s nimi již v uacutevodu sveacute knihy(s 8-9) Daleko pozitivněji hodnotiacute (s 9-10)doktorskoudisertaci obhaacutejenouna budapešť-skeacute univerzitě Eoumltvoumls Loraacutend (2013) BeacutelouVilmosem Mihalikem bdquo Campus ad fidei catholicae inseminationemldquo Katolikus meguacuteju-laacutes az egri egyhaacutezmegyeacuteben a 17 szaacutezad utolsoacute harmadaacuteban [Katolickaacutereformav dieceacuteziEgerJaacutegerv posledniacutetřetině17stoletiacute]Je třebali-tovatžezůstalav rukopisea nebylapřeložena

3 Prameny jsou čerpaneacute z archivů a knihovenv Košiciacutech Bratislavě Brně Budapešti RaacutebuŠtyacuterskeacutem Hradci Linci Řiacutemě Rožnově Viacutednia veZvolenu

4 Škoda že např u tituluGabriel PeterHunčagaOP Historickeacute štuacutedie k dejinaacutem dominikaacutenovna Slovensku Bratislava 2008 tento překladchybiacute

5 K tomuto převaacutežněmaďarsky piacutešiacuteciacutemu histori-kovi srov slovenskyMarkušovaacute Kristiacutena 1997Dr VojtechWick ndash Život a dielo In HistoricaCarpatica27-28101-125

| 200 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201

do slovenštiny ani do žaacutedneacuteho zaacutepadoevrop-skeacutehojazyka

Viliam Štefan Doacuteci po kritice pramenůa dosavadniacuteliteraturyvesveacuteknizenejprvečte-naacuteřezasvětildo komplikovaneacutea i proodbor-niacuteky ndashnestyďmesito přiznatndashodlehleacutesituacekošickyacutechbratřiacuteběhem17a 18stoletiacute(s 12-84)Nevynechaacutevaacuteanizajiacutemavoukapitolupůso-beniacutebratřiacutekazatelůna košickeacuteuniversitě(s 66-69)Ti kdonečtou slovenskynebomaďarskybyli do teacuteto doby odkaacutezaacuteni na studii IsnardaW Franka6Avšaki tudokaacutezalDoacuteciv jednot-livostechdoplnitZdemusiacutememiacutetna pamětiže dějiny uherskeacute řaacutedoveacute provincie existujiacuteciacutev 17 stoletiacute spiacuteše sporadicky se z důvodune-dostatkupramenůrekonstruujiacutepraacutevějenv jed-notlivostech ze zmiacutenek rozesetyacutech v mnohafondechviacutedeňskyacutechbudapešťskyacutech řiacutemskyacutechi slovenskyacutecharchivechV naacutesledujiacuteciacutekapitolesevšakDoacutecizaměřiljižna hlavniacuteteacutemasveacutepraacute-cetjna působeniacutedominikaacutenůmezilidmi(nafarnostech v bratrstvech7 při procesiacutech atp)a zvlaacuteště na jejich kazatelskou činnost kteraacutebylavždybratřiacutemz řaacutedu kazatelskeacutehonejbližšiacuteRozebiacuteraacute vyacuteznamnaacute kaacutezaacuteniacute ukazuje přiacutestupyjednotlivyacutechkazatelůk jejichřemeslupodchy-cujejejichargumentačniacutevyacutezbroja snažiacuteseo re-konstrukcidopadůtěchtokaacutezaacuteniacutena sveacuteposlu-chače(s85-274)VečtvrteacutezaacutevěrečneacutekapitoleDoacutecipřesvědčivěshrnujesveacutevyacutezkumy(s 275-287) Ukazuje že ciacutesař Leopold I použiacutevalciacuterkevniacute řaacutedy jako tmel staacutetu v komplikovaneacutea prokatoliacutekynepraacutevěradostneacutedoběTo do-minikaacutenůmusnadnilojejichzačleněniacutesedo ži-votaKošica rozhodujiacuteciacutemzpůsobempomohlov jejichduchovniacutečinnostimezitamniacutemiměš-ťany (a snad nejen jimi) po boku františkaacutenů

6 Frank Isnard Wilhelm 1973ZurErrichtungderoumlsterreichisch-ungarischenDominikanerprovinzzu Beginn des 18 Jahrhunderts und zu ihrerVorgeschichte (1569 ndash 1704) In ArchivumFratrumPraedicatorum43287-341

7 Při teacuteto přiacuteležitosti věnuje zvlaacuteštniacute pozornostnoveacutemu světci sv Janu Nepomuckeacutemu a jehobratrstvu v Košiciacutech ktereacute zasazuje do širšiacutehokontextuuacutectyk tomutosvětciv raacutemciceleacutehabs-burskeacutemonarchie

a jesuitů Zaacuteroveň prameny nepotvrdily pas-toraacutelniacute (misijniacute) činnost bratřiacutemezimiacutestniacuteminekatoliacuteky(s275)Katoliacutekůalev průběhu18stoletiacute v Košiciacutech přibyacutevalo8 a tak přibyacutevaloi těchkteřiacutetoužilipo duchovniacutechslužbaacutechbra-třiacute kazatelů Doacuteci rovněž přesvědčivě doložilže katoličtiacuteměšťaneacute nechodili za dominikaacutenyjenzezvědavostizaacutejmuz dosudneznaacutemeacutehočiprotožebybratřinabiacutezelinějakyacuteodlišnyacutedruhduchovniacute služby ale zkraacutetka proto že posky-tovalitytoslužbyvevyššiacutekvalitěpozicebratřiacuteveměstěses přibyacutevajiacuteciacutemidekaacutedami18věkustaacuteleupevňovalabdquoDies zeigt sich () fuumlr neue Variationen des klassischen Angebotsldquo(s 276)Na rozdiacutelod františkaacutenůsedominikaacuteniuplat-niliv Košiciacutechi ponařiacutezeniacutechJosefaIIovšemnikoliprotožebysito přaacutelikošičtiacuteměšťaneacutenyacute-bržprotožesito přaacutelysvětskeacutei ciacuterkevniacuteauto-rityktereacutepoklaacutedalybratrykazateleza potřebneacutev duchovniacutepeacutečio obyvateleKošicBratřitedymělinadaacutelepomaacutehatfarniacutemukleacuteruv duchovniacutespraacutevěDoacutecitakdovodilžestaacutetniacuteorgaacutenymělyrozhodujiacuteciacutepodiacutelna opětovneacutempřivedeniacutedo-minikaacutenůdo Košic (mandaacutetLeopoldaIz 16prosince 1697) i na jejichudrženiacute po josefiacuten-skyacutechnařiacutezeniacutechMezitiacutemdošlo21řiacutejna1773k povyacutešeniacutekošickeacuteresidencena řaacutednyacutekonvent(s62ndash65)Jakstaacutetniacutemoctakdominikaacutenimělitotižobdobnyacutezaacutejemvytvořita poteacuteveměstěudržet stabilniacute společenstviacute věřiacuteciacutech (s 278)Toho bratři dociacutelili nejen kaacutezaacuteniacutemi (ktereacute takDoacutecividiacutejakojedenz naacutestrojůk udrženiacutestaacutetniacutea panovnickeacuteloajalitys2859)alezejmeacutenapro-střednictviacutem bratrstev (růžencoveacuteho sv JanaNepomuckeacuteho ad) kteraacute pomaacutehala udržo-vat mezilidskeacute vztahy a kontakty Důležitouuacutelohuzdesehraacutel i řaacutedovyacutepřiacutestupk zemřelyacutem

8 Zatiacutemco na přelomu 17 a 18 stoletiacuteměli pro-testanteacutev Košiciacutechpřevahupoměrsilsevepro-spěchkatoliacutekůzvraacutetiljižv polovině18stoletiacute

9 Srov k tomu větu na s 285 bdquoAus der Sicht der Dominikaner war der wohl gewichtigste Grund sich in den Dienst ihres Koumlnigs zu stellen die Tatsache dass dieser in seiner Eigenschaft als oberster Schirmherr der Kirche den Raum schuf in dem sie unbehindert ihren seelsorglichen Dienst fuumlr das Heil der Menschen ausuumlben konntenldquo

Recenzie Book Reviews

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201 bullbullbull | 201 |

a duchovniacutebdquopeacutečeldquoo něV teacuteostatněkazatelskyacuteřaacuted vždy vynikal Kolem dominikaacutenů se takvytvořil v Košiciacutech okruh přiacuteznivců (někte-řiacute z nich žili i mimoměsto) což bylo rovněžzaacutesadniacute pro udrženiacute řaacutedoveacuteho vlivu ve městěTaktodominikaacuteniudržovalivlivužve středo-věkupo celeacuteEvropějakna toDoacuteciupozorňuje(s 279)Se změnouduchovniacutesituacevestředniacutei středovyacutechodniacute Evropěv 80letech18stole-tiacute nicmeacuteně došlo k vyacuterazneacutemu poklesu vlivudominikaacutenů kteryacute se nevyhnul ani bratřiacutemv Košiciacutech Kniha zmiňuje i nutneacute konfliktymezidominikaacutenya farniacutemkleacuteremkekteryacutemteacuteždochaacutezelood středověkuBratřisezaštito-valipapežskyacutemiprivilegiia pohřbiacutevalivesvyacutechkosteliacutecha na svyacutechhřbitovechi laikyrovněžpři veřejnyacutech procesiacutech brali maacutelo ohledůna miacutestniacutesvětskeacuteknězebdquoDie Konflikte scheinen aufgrund eines unterschiedlichen Verstaumlndnisses vom Verhaumlltnis zwischen (pfarrlich-)territorialer und personaler Heilsvermittlung entstanden zu seinldquo (s 280) Avšak s ubyacutevajiacuteciacutem vlivembratřiacutekazatelůod dobyJosefaIIsei v Košiciacutechkonflikty s farniacutem kleacuterem utišovaly Rovněždominikaacuteniv Košiciacutechvyužiacutevaliuměniacutevesvůjprospěchcožsemjodrazilona jejichmiacutestniacutemkosteleTakeacutekošickeacutebratrytraacutepilnedostatekfi-nanciacutepo celousledovanoudobua praktickyni-kdyfinančniacutepotiacuteženepřekonali(napřv českeacuteřaacutedoveacuteprovinciisebratřis nedostatkemfinanč-niacutechprostředkůpotyacutekalicelyacuteranyacutenovověk)

Praacutece je velice pečlivě zpracovaacutena a vy-tknout lze jen drobnosti Nepřesnaacute je větabdquoErst ab den 1580er Jahren unter Rudolph II (1576ndash1612) der von 1576 bis 1608 als un-garischer Koumlnig Rudolph I regierte versuch-te der Wiener H of durch die Ernennung von Katholiken in das Amt des oberungarischen Generalhauptmanns einen staumlrken Einfluss in der Stadt zu bekommenldquo (s 13) proto-že Rudolf II přesiacutedlil již roku 1583 z Viacutednědo Prahy10Tatonepřesnostsev knizeopakuječastěji(napřs1415)Proslovenskeacutečtenaacuteřejemožnouveacutest z maďarštinypřeloženyacuteživo-topis kardinaacutela Petra Pazmaniho od IstvaacutenaBitskeye11kteryacuteneniacutev recenzovaneacutepublikaciuvedenDoacuteciovšemspraacutevněpoznamenaacutevaacutežekardinaacutel se o uvedeniacute dominikaacutenů do Košicnijakzvlaacutešťnezasloužil(s23)

Na zaacutevěr publikace nechybiacute seznam zkra-tek pečlivyacute soupis pramenů a sekundaacuterniacuteliteratury a miacutestniacute i jmennyacute rejstřiacutek Škodaže se autor viacutece nepokusil obohatit publikacio obrazoveacute prameny byť z vlastniacute zkušenostiviacutemžejichk dominikaacutenskyacutemdějinaacutemraneacutehonovověkuneniacutemnohoZaacutevěremselzejentěšitna dalšiacuteautorůvbadatelskyacutepočinv budoucnu

JakubZouharUniversityof HradecKraacuteloveacute

The CzechRepublic

10 Srov Hausenblasovaacute Jaroslava 2002 DerH of Kaiser Rudolfs II Eine Edition derHofstaatsverzeichnisse1576ndash1612Praha

11 Bitskey Istvaacuten 2010PetruscardinalisPazmaniiArchiepiscopus Strigoniensis Trnava (orig1986) S dvěmadalšiacutemi studiemi tohoto autoraDoacutecipracuje

| 202 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

SPRAacuteVY CHRONICLE

Zpraacuteva o činnosti sdruženiacute Evropskaacute kulturniacute stezka sv Cyrila a Metoděje v roce 2018

1 ŘIacuteZENIacute CYRILOMETODĚJSKEacute STEZKYNejnavštěvovanějšiacute poutniacutemiacutesto na Moravě SvatyacuteHostyacuten (ČR) letos prohlaacutešeneacute za naacuterodniacutekulturniacutepamaacutetkuhostilo19června2018vyacuteročniacuteValnouhromadusdruženiacuteEvropskaacutekulturniacutestezkasvCyrilaa Metoděje(daacuteleEKSCM)Valnaacutehromadaodsouhlasilavyacuteročniacutezpraacutevua hospo-dařeniacuteza rok2017a bylainformovaacutenao aktivitaacutechsekretariaacutetuv roce2018Naacutesledněbyliuacutečast-niacuteciprovedenizaacutestupcemMaticesvatohostyacutenskeacutebazilikoua poutniacutemareaacutelemPřiacutepravnyacuteŘiacutediciacutevyacuteborhostil dne 26 dubna 2018UacuteřadTrnavskeacuteho samospraacutevneacutehokraje v Trnavě Předevšiacutemfinancovaacuteniacuteaktivitsdruženiacutezměnyv členskeacutesiacutetia přiacutepravaprosincoveacuteValneacutehromadybylypřed-mětemjednaacuteniacuteŘiacutediciacutehovyacuteborusdruženiacutekdemajiacutečlenskeacutekrajez Českeacutea Slovenskeacuterepublikya CentraacutelacestovniacutehoruchuVyacutechodniacuteMoravysveacutezaacutestupceVyacuteborsesešel26řiacutejna2018veZliacuteněv tzvBaťověmrakodrapusiacutedleZliacutenskeacutehokraje

Sdruženiacute přijalo noveacute členy z Chorvatska Slovinska a Maďarska

KorespondenčniacutemhlasovaacuteniacutemschvaacutelilaValnaacutehromada26zaacuteřiacute2018přistoupeniacutenovyacutechčlenůTuristickeacutecentraacutelyostrovaNin(Chorvatsko)ndashřaacutednyacutečlenStaroslovanskeacutehoinstitutuv Zaacutehřebu(Chorvatsko)ndashpřidruženyacutečlenSlovinskeacutenaacuterodniacutemariaacutenskeacutesvatyněBrezje(Slovinsko)ndashpři-druženyacutečlena Slovenskeacutesamospraacutevyv Budapešti(Maďarsko)ndashpřidruženyacutečlenČlenstviacutejeplat-neacuteod 1řiacutejna2018

Sekretariaacutet podal žaacutedost o certifikaci Cyrilometodějskeacute stezky coby Kulturniacute stezky Rady Evropy

Nazaacutekladěkonzultaciacutes vedeniacutemEvropskeacutehoinstitutukulturniacutechstezekv Lucemburkusevedeniacutesdruženiacuterozhodlopodatžaacutedosto certifikacistezkyjižletosv zaacuteřiacutePo půlročniacutemhodnoceniacutenezaacute-vislyacutemiexpertybudouv přiacutepaděpostoupeniacutežaacutedostizaacutestupcisdruženiacuteEKSCMpozvaacutenik prezen-tacistezkypředspraacutevniacuteradouRozšiacuteřeniacutedohodyo evropskyacutechkulturniacutechstezkaacutechRadyEvropy(EPA)Nezaacutevisleacutehodnoceniacuteposkytnemanagementusdruženiacutecennouzpětnouvazbu

2 PREZENTAČNIacute AKCEZaacutejemrozviacutejetspolupraacutecina projektuCyrilometodějskeacutestezkydeklarovalanaacuteměstkyněchorvat-skeacutehoministracestovniacutehoruchuOliveraŠarićna českeacuteambasaacuteděv Zaacutehřebuběhemprvniacutepre-zentacesdruženiacutena uacutezemiacuteChorvatskakonaneacute21března2018Utužovaacuteniacutečesko-chorvatskyacutechvztahůprostřednictviacutemspolupraacutecena kulturniacutestezcepodpořil i velvyslanecČRv Zaacutehřebu JEVladimiacuterZavaacutezalNa zorganizovaacuteniacuteakcesepodiacutelelokroměčeskeacutehovelvyslanectviacutetakeacutechorvatskeacute

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 203 |

ministerstvocestovniacutehoruchuPřijelizaacutestupcitakeacutez chorvatskeacutehoministerstvakulturyrůznyacutechchorvatskyacutechkrajůa destinačniacutechspolečnostiacute

Poutnickaacute kancelaacuteř v italskeacute dieceacutezi Vicenza iniciovalamezinaacuterodniacute poutniacute stezku RomeaStratas ciacutelempropojitPobaltskeacutezeměs Řiacutememna zaacutekladěhistorickeacutetrasyZa tiacutemtouacutečelemvzni-kaacutenyniacutev ItaacuteliinoveacutesdruženiacuteV Akvilejisekonala25ndash26června2018uacutevodniacutekonferencek noveacutekulturniacutestezces uacutečastiacutePolaacutekůČechůSlovincůa ItalůZ Itaacuteliezdebylipřiacutetomnikroměpořaacute-dajiacuteciacutedieceacutezenapřpředstaviteleacuteregionuFriulindashVeneziaGiuliaVatikaacutenuVeronyčistezkyViaFrancigenaŘeditelkasdruženiacutezdenavrhlavyužitiacutemoravskeacutecyrilometodějskeacutea svatojakubskeacutetrasypronovyacutepoutnickyacutekoridorprochaacutezejiacuteciacutez Polskado RakouskapřesMoravu

V maďarskeacutemZalavaacuteru se 16 června 2018 sešli vojenštiacute biskupoveacuteMons FrantišekRaacutebekze Slovenskaa MonsLaacuteszloacuteBiacuteroacutez Maďarskaministřiobranya zaacutestupciozbrojenyacutechsložekobourepubliki desiacutetkypoutniacutekůabyuctilipřipamaacutetniacutekusvCyrilaa MetodějejejichodkazZuacutečastnilisetakeacutehosteacutez ČRndashdiplomatZUacutev BudapeštiJozefKollaacuterradniacuteZliacutenskeacutehokrajeJanPijaacutečeka ředitel-kasdruženiacuteEKSCMMartinaJanochovaacuteZalavaacuterdřiacutevenazyacutevanyacutejakoBlatnohrad(teacutežMosaburg)jejedniacutemzestředověkyacutech miacutestkdebyloprokaacutezaacutenopůsobeniacutesoluňskyacutechmisionaacuteřů

V roce 2018 proběhla řada prezentačniacutech akciacute sdruženiacute v Českeacute a Slovenskeacute republice Diacutekyspolupraacutecis CentraacuteloucestovniacutehoruchuVyacutechodniacuteMoravysei letosmohlipracovniacutecisekre-tariaacutetuaktivnězuacutečastnitvelkyacutechlednovyacutechveletrhůcestovniacutehoruchuGORegiontourBrnoa ITFSlovakiatourBratislavaa prezentovatzdena staacutenkuVyacutechodniacuteMoravyCMstezkuDne5 dubnabylyaktivitysdruženiacutepředstavenyv UherskeacutemHradiština VIIIMiniveletrhucestovniacutehoruchua gastronomieSlovaacutecka

Daacutele byla stezka prezentovaacutena na seminaacuteři při setkaacuteniacute klaacutešterniacutech stezek ve Velehradě(10 4)na poutimoravskyacutechmaticv Zašoveacute(154)na odborneacutekonferencicestovniacutehoruchuv Prievidzi(194)diacutekypozvaacuteniacuteTrenčiacutenskeacutehosamospraacutevneacutehokrajena veletrhucestovniacutehoru-chuv Trenčiacuteně(11ndash125)na pozvaacuteniacuteSlovanskeacuteuniena Dnechslovanskeacutekulturyv Hodoniacuteně(16)na DnechlidiacutedobreacutevůleveVelehradě(47)na festivaluNitramilaacuteNitrav Nitře(67)i naCyrilometodějskeacuteslavnostiv Bojneacute(77)V Nitřesdruženiacutezorganizovalo6červenceve spo-lupraacutecisezdejšiacutemipartnery-krajemměstembiskupstviacutemUniverzitouKonstantinaFilozofaArcheologickyacutemuacutestavemSAVZoborskyacutemzkraacutešlovaciacutemspolkemNitranskouorganizaciacutecestov-niacutehoruchua spolkemMilitiaPortaliszaacutežitkoveacuteputovaacuteniacutena 10kmtrasez DražovcůpřesZoborskyacuteklaacuteštera Martinskyacutevrchna Svatoplukovonaacuteměstiacutes možnostiacutenaacutevštěvynitranskeacutehohraduO akciprojevilozaacutejemasi60poutniacuteků

Dne 19 řiacutejna prezentovali zaacutestupci sekretariaacutetu a Nitranskeacuteho samospraacutevneacuteho kraje ak-tivity sdruženiacutea cyrilometodějskeacute trasyv klaacutešteřev Močenkuna seminaacuteřio Cyrilometodějskeacutestezceuskutečněneacutev raacutemciakceGorazdovdvorNavštiacutevili takeacutemiacutestniacute čaacutestGorazdovo s kapliacutesv GorazdaodkudpodlelegendpochaacutezelnaacutestupcearcibiskupaMetodějeBěhemteacutetodvoudenniacutekulturniacuteakcepokračovalatakeacutesoutěžniacutedivadelniacutepřehliacutedkafestivaluGorazdovMočenok

Kolem200zaacutestupcůkulturniacutechstezeka nejrůznějšiacutechinstituciacutesesjelodne27zaacuteřiacutena 8 vyacute-ročniacute poradniacute foacuterum kulturniacutech stezek do Zhořelce (Goumlrlitz) na německo-polskeacute hranici abyzde sdiacuteleli dobreacutepraxe debatovali nad svyacutemiprojekty a možnyacutemi synergickyacutemi efekty spolu-praacutece nejen mezi sebou ale i s evropskyacutemi institucemi a mezinaacuterodniacutemi organizacemi jakoUNESCOa ICOMOSSvyacutemstaacutenkemsezdeprezentovalamezi jinyacutemikandidaacutetskyacutemiprojektyi Cyrilometodějskaacutestezka

| 204 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

3 PROJEKTY SDRUŽENIacute

Partnerstviacute a aktivniacute institucionaacutelniacute siacutetě Cyrilometodějskeacute stezky v moravsko-slovenskeacutem přiacutehraničiacute

Projektpřeshraničniacutespolupraacutece(zkraacuteceněbdquoPartnerstviacuteCMSldquo)dotovanyacutez programuINTERREGVASK-CZ(85)a naacuterodniacutemirozpočty(SR10ČR5)bylzahaacutejenuacutevodniacutemjednaacuteniacutemna kraj-skeacutemuacuteřadě v Bratislavě 20 uacutenora 2018 Představily se zde regionaacutelniacute pracovniacute skupiny a diacutel-čiacutevyacutestupyzapočatyacutechaktivitDne13června2018seuskutečnilav raacutemcifolklorniacutehofestivaluKunovskeacute leacutetona Panskeacutemdvořev KunoviciacutechuacutevodniacutekonferenceprojektuUacutečastnilo se jiacute80českyacutech i slovenskyacutechodborniacutekůz oblastiveřejneacutespraacutevyregionaacutelniacutehorozvojecestovniacutehoru-chu vzdělaacutevaacuteniacute vědy a vyacutezkumu kultury i ciacuterkve aby se zapojili do koordinovaneacuteho rozvojekulturniacute stezkyv moravsko-slovenskeacutempřiacutehraničiacuteNa konferencibylpředstavennovyacutepřiacutestuprozvojeCyrilometodějskeacutestezkyzaloženyacutena spolupraacutecia komunikacis širokouškaacutelousubjek-tůs ciacutelemvyužiacutetuacutezemniacutea lidskyacutepotenciaacutelprovytvořeniacuteuceleneacutehoproduktuCyrilometodějskeacutestezky S partneryprůběžně řešiacute sekretariaacutet sdruženiacuteEKSCManalyacutezu stakeholderůdotazniacutekypro stakeholdery(obcefarnostikulturniacutezařiacutezeniacuteposkytovateleacuteslužebcestovniacutehoruchu)dobreacutepraxektereacutejsoupostupnězveřejňovaacutenyna webuprojektutematickeacutea geografickeacutevymezeniacutestez-kypřipraveneacuteArcheologickyacutemuacutestavemSAVv NitřenaacutevrhslovenskyacutechcyrilometodějskyacutechtraspřiacutepravustrategieproceleacutepřeshraničniacuteuacutezemiacutedefinovaneacutedotačniacutemprogramemViacuteceinformaciacutejezveřejněnona wwwcyril-methodiuseupartnerstvicms

Cyrilometodějskaacute tradice v novodobyacutech československyacutech dějinaacutechCiacutelemprojektujepřispětjakk dialogumeziodborniacutekyna velkomoravskeacutei současneacutedějinytakk dialogumeziodborniacutekyna historiia školniacutemlaacutedežiacutea akcentovatnepřiacutelišrozšiacuteřenousouvislostmezi Cyrilometodějskyacutem dědictviacutem a vyacutevojem novodobyacutech československyacutech dějin PodstatouprojektujepřiacutepravadvoupublikaciacutekolektivniacutemonografiebdquoCyrilometodějskaacutetradicev novodo-byacutechčeskoslovenskyacutechdějinaacutechldquoa publikacek vyacutetvarneacutesoutěžiprožaacutekyzaacutekladniacutecha středniacutechškolna teacutemabdquoPutovaacuteniacutedějinamis Cyrilema MetodějemldquoProjektbylfinančněpodpořen(33 )Ministerstvem kulturyČRNa přiacutepravě projektu se vyacuteznamně podiacutelelaUniverzitaKonstantinaFilozofav Nitře zejmeacutenaprofPhDrPeter IvaničPhD ředitelUacutestavuprovyacutezkumkulturniacutehodědictviacuteKonstantina a Metoděje kteryacute je zaacuteroveň od 27 prosince 2017 předsedouVědeckeacutehovyacuteborusdruženiacuteEKSCMV raacutemciprojektusedne28listopadu2018uskutečniacutečesko-slovenskaacutevědeckaacutekonferencena teacutemabdquoCyrilometodějskaacutetradicev novodobyacutechčeskoslovenskyacutechdějinaacutechldquov JezuitskeacutemsklepuveStareacutemMěstěu UherskeacutehoHradištěkteroupřipravujesdruženiacuteEKSCMvespolupraacutecis UniverzitouKonstantinaFilozofav NitřeměstemStareacuteMěstoSlovaacuteckyacutemmuzeemv UherskeacutemHradištia SŠPHSUherskeacuteHradištěKolektivniacutemonografiebudejedniacutemz hlavniacutechvyacutestupůstejnojmenneacutehojednoleteacutehoprojektuV přiacutepravějetakeacutestudentskeacutefoacuterum(tvůrčiacutebesedažaacutekůZŠa studentůSŠs obliacutebenyacutemihistorikyPhDrBlankouRašticovoua PaedDrJiřiacutemJiliacutekem)na stejneacuteteacutemaktereacuteseuskutečniacutetamteacuteždne29listopadu2018Informaceo projektujsouzveřej-ňovaacutenyna wwwcyril-methodiuseustatnost100

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 205 |

Vyacutestava Putovaacuteniacute dějinami s Cyrilem a Metodějem měla premieacuteru na Ku-novskeacutem leacutetěOdbornaacuteporotavybralaveSlovaacuteckeacutemmuzeuv UherskeacutemHradišti23května2018desiacutetkyvyacutetvar-nyacutechpraciacutezaslanyacutechdo vyacutetvarneacutesoutěžebdquoPutovaacuteniacutedějinamis Cyrilema MetodějemldquopořaacutedaneacutesdruženiacutemEKSCMs ciacutelemuspořaacutedatputovniacutevyacutestavuz vybranyacutechpraciacutektereacutedo soutěžeposlalo40českyacutecha slovenskyacutechškolNěktereacutez moravskyacutechškolvyužilynabiacutedkusdruženiacutea uspořaacutedalyinteraktivniacutebesedus Velkomoravanem(propagaacutetoremtzvživeacutehistorie)Putovniacutevyacutestavazahaacutejilasvojimezinaacuterodniacutecestuv KunoviciacutechběhemKunovskeacuteho leacuteta(13ndash176)od 57do 20 8bylauvedenav nitranskeacuteSynagoacutezea od69v PamaacutetniacutekuVelkeacuteMoravyveStareacutemMěstěkdese21zaacuteřiacute2018uskutečniloslavnostniacutevyhlaacutešeniacutevyacutesledkůsoutěžes předaacutevaacuteniacutemoceněniacute25žaacutekůma studentůmza uacutečastipředstavitelůsdruženiacuteEKSCMměstaStareacutemMěstoa členůodborneacuteporo-tyDoprovodnyacuteprogramzajistiliSlovaacuteckeacutemuzeumv UherskeacutemHradištiZUŠUherskeacuteHradištěa společnost přaacutetel historieMORRIGANV řiacutejnu se vyacutestava přesunula na Slovanskeacute hradištěv Mikulčiciacutech(910ndash211)a v listopaduopětdo StareacutehoMěsta(1711ndash3112)Čaacutestškol-niacutechpraciacutebylatakeacutek viděniacutena festivalukřesťanskeacutehodivadlaGorazdůvMočenok(23ndash277)v MočenkunedalekoNitry

4 POUTNIacute TRASY CYRILOMETODĚJSKEacute STEZKYNazaacutekladědohodyo spolupraacuteci s Klubemčeskyacutech turistuna značeniacute a uacutedržběpoutniacutech trasCyrilometodějskeacutestezkybylov letniacutechměsiacuteciacutechna uacutezemiacuteČeskeacuterepublikyvyznačenopřes 300 kmpoutniacutechtras(VranovndashVelehradPustevnyndashVelehradŽiacutetkovaacute ndashVelehrad)Uacutevodniacutepoutnickaacuteakceproběhlana trasez Vranovado Velehradupod vedeniacutemznaacutemeacutehopoutniacutekaPetraHirscheve dnech18ndash23zaacuteřiacute2018O teacutetopilotniacutepoutivznikaacutediacutekyorganizaacutetorovii kraacutetkeacutevideoktereacutepřipravujes kameramanemTomaacutešemLeacutenaacuterdemPro trasuPustevnyndashVelehradchystaacutePetrHirschadventniacuteputovaacuteniacuteod 28prosince2018Předpodpisemjei raacutemcovaacutesmlouvas Klubemsloven-skyacutechturistůdiacutekyktereacutebymohlo ještě letosdojiacutetk prodlouženiacute trasyz Žiacutetkoveacutena Slovenskodo Skalkynad Vaacutehomu TrenčiacutenaKoncepttrasovaacuteniacutena Slovenskujepředmětemjednaacuteniacuteseslo-venskyacutemičlenya partnerypřeshraničniacutehoprojektuPartnerstviacuteCMS

IngMartinaJanochovaacuteEuropeanCulturalRouteof SaintsCyriland MethodiusIALE

The CzechRepublic

| 206 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

Přiacutelohy Appendix

Obr 1Mšena zaacutekladechbazilikysvHadriaacutenav maďarskeacutemZalavaacuteru

Fig 1HolyMassin thefoundationsof StHadrianlsquosBasilicain Zalavaacuter(Hungary)

Obr 2CyrilometodějskeacuteputovaacuteniacuteNitranskem

Fig 2The Cyrillo-Methodianperegrinationthroughthe NitraRegion

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 207 |

Obr 3 8Foacuterumevropskyacutechkulturniacutechstezekvezhořeleckeacute(Goumlrlitz)synagoze

Fig 3The 8thforumon the Europeanculturalroutesin thesynagogueof Zhořelec(Goumlrlitz)

Obr 4KonferenceprojektuInterregVASK-CZv Kunoviciacutech

Fig 4The conferenceon the projectInterregVASK-CZin Kunovice

| 208 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

Cyrilskaacute a latinskaacute piacutesomnaacute kultuacutera byzantsko-slovanskej tradiacutecie na Slovensku do konca 18 storočia

V dňoch23ndash27oktoacutebra2018prebehlav KošiciachkonferenciaorganizovanaacuteSlavistickyacutemuacutesta-vom JaacutenaStanislavaSAVv spolupraacuteci s Teologickou fakultouTrnavskejuniverzity a CentromspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMichalaLackaKonferenciabolarealizovanaacutev raacutemciprojektupodpo-reneacutehoAgentuacuteroupre vyacuteskuma vyacutevoj(APVV)pod naacutezvomCyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočia (APVV-14-0029)Konferenciabola jednyacutemz finaacutelnychvyacutestupovprojektua bolaspojenaacuteajs jehoverejnouoponentuacuterouPodujatiasazuacutečastniliodborniacuteciz rocircznychob-lastiacute suacutevisiacehovyacuteskumuzo Slovenskaajzo zahraničiakonkreacutetnez PoľskaČeskej republikyUkrajinyBulharskaRuska(Svedčiacuteo tomajprehľadprogramua priacutespevkovjednotlivyacutechuacutečast-niacutekovkonferencie)

Prvyacutedeň ztridnitrvajuacutecejkonferencieobsahovalprevažnepriacutespevkyriešiteľovprojektuktoreacutemalipribliacutežiťa zhrnuacuteť4rokyvedeckovyacuteskumnyacutechaktiviacutetna jehonapĺňaniacuteKonferenciuotvorilikraacutetkymuacutevodnyacutemslovomPŽeňuchzo SlavistickeacutehouacutestavuJaacutenaStanislavaSAVa ŠMarinčaacutekz CentraspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMLackaPŽeňuchzdocircraznilskutočnosťžechyacutebakontinuaacutel-nyvyacuteskumbyzantsko-slovanskejtradiacutecieAvšakpraacutevezapojeniacutemmladyacutechvedeckyacutechpracovniacutekovzo SlavistickeacutehouacutestavuJStanislavaSAVsamocircžepodariťpozitiacutevnyobratvytvaacuteraniavyacuteskumnejkontinuityv tejtooblastiMedzivyacutestupmiprojektusuacutetotižajtridizertačneacutepraacutece

Prvyacuterokovaciacutedeňpozostaacutevalz trochblokovpriacutespevkovUacutevodnyacutepriacutespevokpatrilP ŽeňuchoviktoryacutebolzaacuteroveňhlavnyacutemriešiteľomprojektuV raacutemcipriacutespevkuCyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočia identifikaacutecia a interpretaacutecia prameňov pribliacutežil interdisciplinaacuterny vyacuteskumtradiacuteciespaumltejs byzantsko-slovanskyacutemobradomVyacuteskumprebiehalna zbierkeneznaacutemychalebomaacuteloprebaacutedanyacutechliturgickyacutechapokryfickyacutechbiblickyacutecha inyacutechnaacuteboženskyacutechtextovDoplneneacuteboli zaacutepismi z rozpraacutevačskej tradiacutecie a duchovnej piesňovej tvorby Vyacutesledky vyacuteskumov nielenaktualizujuacutedoterajšiepoznatkyaleprinaacutešajuacutetiežnoveacutezisteniaa faktyktoreacuteupravujuacutedoterajšievyacutekladyprocesov latinizaacuteciepravoslavizaacuteciea uniatizmuNemožnonespomenuacuteťskutočnosťžerealizaacuteciaprojektubolasplnenaacutenad normučosavyacutestupovtyacuteka

P Zubko sa venoval Teologickeacutemu posolstvu Užhorodskeacuteho Pseudozonara Ide o priacuteručkupre kleacuteruss pocircvodomv stredovekuObsahujepredpisya zvykydaneacutehocirkevneacutehospoločenstvaNiektoreacutez opiacutesanyacutechzvykovpretrvaliaždo suacutečasnosti

PrvyacuteblokrokovaniauzavrelSZavarskyacutev priacutespevkuTrnavskeacute dejiny Byzancie od Františka Borgiu Keacuteriho (1738 ndash 1742)OjedineleacuteosemzvaumlzkoveacutedieloEpistomie historiae Byzantinaepred-stavujuacutecechronologickeacutespracovaniedejiacutenByzancies docircrazomna uhorsko-byzantskeacutevzťahysaautorpriacutespevkupokuacutesilvysvetliťv kontextes dobovoupolemikouo byzantskompocircvodekres-ťanstva s postupujuacutecou emancipaacuteciou cirkvi byzantsko-slovanskeacuteho obradu a formovaniacutem jejintelektuaacutelnycheliacutet

Druhyacute blok tvorili priacutespevky pracovniacutekov SUacuteJS SAV a dotyacutekali sa ich vyacuteskumneacuteho okru-hu v raacutemci riešenia projektu APVV K Žeňuchovaacute sa v priacutespevku Cyrilskaacute piacutesomnaacute kultuacutera na Slovensku ako jeden z prameňov vyacuteskumu folkloacuternych prozaickyacutech žaacutenrov (opis a systematizaacutecie folkloacuternych žaacutenrov v cyrilskyacutech rkp zborniacutekoch)venovalavyacutevojupiacutesomnejkultuacuteryv karpatskomregioacutenev oblastineliturgickyacutechcyrilskyacutechpiacutesomnyacutechpamiatoknaprkaacutezňovaacutetvorbaspevniacutekysnaacuterea pod

SVašiacutečkovaacutepriacutespevkomSviaščennogo Pisanija kak istočnik issledovanija kulturnoj kommu-nikacii meždu Vostokomi Zapadompribliacutežiladidaktickeacuteevanjeliaacutektoreacutečastoobsahujuacuteajsvet-skeacutepriacutebehya porovnaniavďakačomumožnorozpoznaťvplyvlokaacutelnychčisusediacichkultuacuter

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 209 |

RokovaniepokračovalopriacutespevkomĽWilšinskejK vyacuteskumu byzantsko-slovanskej monastickej tradiacutecie na priacuteklade latinskej literaacuternej tvorby Joannikija Juraja Baziloviča OSBM (1742 ndash 1821)Priacutespevok zhrňuje vyacutesledky vyacuteskumu ktoryacute reflektujenajmaumldizertačnaacutepraacuteca autorkyVenujesamonastickejtradiacuteciiacuteprezentovanejv dieleJJBazilovičaImago vitae monasticektoryacutempred-stavujeslovanskuacutemniacutešskutradiacuteciuharmonizujuacutecus latinskouliteraacuternoukultuacuterouDruhyacuteblokuzavrelapriacutespevkomLiturgickeacute texty v Bazilovičovho diela Explicatio Tolkovanijev komparaacuteciiM StryacutečkovaacuteAutorkaprezentovala vyacutesledky v oblasti komparatiacutevneho vyacuteskumu cirkevnoslo-vanskeja latinskejliturgickejterminoloacutegieCieľomvyacuteskumujelatinsko-cirkevnoslovanskyacuteglosaacuters vyacutekladomv slovenskomjazykuna zaacutekladedvojjazyčneacutehovyacutekladuliturgiiacutektoryacutebymoholpo-mocirccťustaacuteliťterminologickuacutebaacutezuobradoveja liturgickejlexiky

Poobedňajšiacute blok priacutespevkov otvoril T Mrňaacutevek a jeho Obřad pokaacuteniacute podle Sinajskeacuteho Slovanskeacuteho Hlaholskeacuteho Euchologia Sinaj sl37AutorstvoEucholoacutegiaz 10ndash11storočiajepripi-sovaneacutesvCyrilovia Metodovialeboichžiakomna VeľkejMoraveIdeo jedinečnyacuteliturgickyacutedoku-menturčenyacutepre mniacutešskukomunitumapujuacutecibyzantsko-slovanskuacutetradiacuteciuuvedeneacutehoobdobiaUvedenyacutebol textaj s komentaacutermiRokovaniepokračovalopriacutespevkomŠMarinčaacutekaLiturgickeacute a hudobneacute pamiatky viažuce sa k uacutezemiu dnešneacuteho Slovenska do konca 18 storočiav ktorompribliacute-žilvznikšpecifickejtradiacuteciev oblastiMukačevskejeparchieNa miestnykoloritpocircsobiliprostred-niacutectvomliturgickyacutecha hudobnyacutechkniacutehzdrojea vplyvyz rocircznychkultuacuternychcentierv ktoryacutechbolitietotlačeneacuteNa teacutemucirkevnejhudbynadviazalaajMBlahunkovaacute(Prokipčaacutekovaacute)v priacutespevkuCyrilskeacute hudobneacute pramene byzantsko-slovanskeacuteho obradu na Slovensku (stav suacutečasneacuteho vyacuteskumu a jeho perspektiacutevy)V priacutespevkuzhrnulavyacuteskumnuacutepraacutecuktorejvyacutestupombolaajdizertačnaacutepraacutecaIrmologionyJaacutenaJuhaseviča Skľarskeacuteho (1741 ndash 1814)Komparačnaacuteanalyacutezarukopisnyacutechpamiatokotvorilanoveacutevyacutechodiskaacutepre vyacuteskumliturgickeacutehospevuv karpatskejoblasti

Po treťom rokovacom bloku nasledovala verejnaacute oponentuacutera projektu (APVV-14-0029)Cyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočiaPriacutetomnaacuteodbornaacuteverejnosťvysokooce-nilamultidisciplinaacuterne zameranie projektu a vyzdvihla odbornuacute praacutecu riešiteľskeacuteho kolektiacutevuv doposiaľneveľmiprebaacutedanejoblastiPredneseneacutepripomienkya doplneniabuduacutezapracovaneacute1

ProgramprveacutehodňakonferencieukončilaprednaacuteškaKMDolgovaz Ruskejakadeacutemieviedna teacutemu Vostok Rossija Zapadi Slavianstvo voprosy mirovoj geopolitiki

Poskončeniacuteprogramurokovaniabolivšetcizuacutečastneniacutepozvaniacutena recepciuktoraacutebolapriacute-jemnyacutemzakončeniacutemnaacuteročneacutehorokovaciehodňaZorganizovaloa vosvojichpriestorochjuhos-tiloCentrumspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMLacka

Druhyacute rokovaciacute deň otvorila svojiacutem referaacutetom Od staroslovienčiny k cirkevnej slovančineJ Dudaacutešovaacute-KriššaacutekovaacutePribliacutežilazroda vyacutevojslavistikya paleoslavistikyakoaj ichpohľadna vyacute-vojstaroslovienčinya slovanskyacutechjazykovAutorkavysvetlilapotreburozliacutešeniamedzistaroslo-vienčinoua cirkevnouslovančinouRokovaniepokračovalopriacutespevkomEBeljakovejz RuskaRasprostranenije kirilličeskich pamjatnikov cerkovnogo prava u slavian v ranneje novoje vremiav ktoromsavenovalacyrilskyacutemzdrojomcirkevneacutehopraacutevaIchmeniacasa funkciav priebehustoročiacutesaodrazilaajna prenikaniacutehovorovejrečido textuTretiacutereferaacutetprednieslaDNajdenovaz BulhraskaPokračovalav teacutemeslovanskyacutechtextovz oblasticirkevneacutehopraacutevav priacutespevkuIz is-torii slavianskich juridičeskich tekstov

Poslednyacuteštvrtyacutepriacutespevokprveacutehoblokupredniesol JStradomskyz Poľskas teacutemouPolsko- -ruskie spory o historięi statusbdquowiary greckiejldquo v rejonie Karpat w XVII wiekuZaoberalsakontro-verziamiktoreacutevzniklipo uzavretiacutecirkevnejuacuteniev Breste(1596)

1 Viac informaacuteciiacute k projektu a spraacuteva z verejnej oponentuacutery suacutedostupneacutena straacutenkachprojektuhttpcyrslavsavskindexphp

| 210 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

DruhyacuteprednaacuteškovyacuteblokotvorilRJaacutegera jehopriacutespevokVzťah vlaacutednej moci cirkvi na Veľkej Morave V priacutespevku konštatoval prepojenie oboch sfeacuter ktoreacute aj vysvetlil a odargumentovalNaacutesledne vystuacutepila E BrtaacuteňovaacuteV referaacuteteObraz konfesiiacute a kultuacuter v katoliacuteckej kaacutezňovej proacuteze na Slovensku v 18 storočiacutepribliacutežilarocircznezaujiacutemaveacuteosobneacutei spoločenskeacuteaspektypriacutetomneacutev kaacutez-ňovejtvorbektoreacuteodraacutežalikultuacuternurealitui aktuaacutelnedianienielenv krajinealeajv EuroacutepeRLetzpredniesolpriacutespevokKonfesionalizmus a jeho vyacuteznam pri formovaniacute slovenskej kultuacuteryV ňomna priacutekladevzaacutejomneacutehopocircsobeniarocircznychkonfesiiacutedominantnevšakkatoliacuteckeja evan-jelickej konštatoval že suacutečasnaacute slovenskaacute kultuacutera je vyacutesledkomzložiteacuteho interkonfesionaacutelnehovyacutevojaPrvyacuteajdruhyacuteblokrokovaniaviedlaJDudaacutešovaacute-Kriššaacutekovaacute

TretiacuteblokprednaacutešokmoderovalJStradomskia otvorilhoWBugelz Českejrepublikypriacute-spevkomPolemickeacute spisy M Andrelly Orosvigovskeacuteho Naacutestin charakteristiky vybranyacutech aspektů (formaacutelne-obsahovyacutech lingvistickyacutech teologickyacutech)Predstavilvstupnuacutecharakteristikupraacutectohtoodporcucirkevnejuacuteniena uacutezemiacuteMukačevskejeparchieEKocoacutejz PoľskaTrudne diedzictwo Kościoacuteł w Orawce na pograniczu polsko-slowackim jako źroacutedło do badania wielokulturowego dziedzictwa regionuAutorkapribliacutežilana priacutekladeartefaktovz kostolav Oravkena slovensko--poľskompohraničiacutehistoacuteriuregioacutenua načrtlamožnosťnovyacutechsuacutevislostiacute jejskuacutemaniaJKrškouzavreltentoblokpriacutespevkomVlastneacute menaacute ‒ svedkovia stredovekyacutech byzantsko-slovanskyacutech kul-tuacuternych a jazykovyacutech kontaktovNa zaacutekladetoponyacutema antroponyacutempredstavilvzaacutejomneacutepocircsobe-niepocircvodnyacutechpohanskyacutechkultova šiacuteriacehosakresťanstva

Štvrtyacute blokmoderovanyacuteK Žeňuchovou patril zahraničnyacutem hosťom z Ruska a BulharskaOdzneliv ňomštyripriacutespevkyAkoprvyacuteKarpatskaja narodnaja tradicijav balkanskoj perspektiveod ECUzenevyNaacutesledneMMValencovaprezentovalasvojpriacutespevokChristianskije cennosti v narodnoj tradiciji rusin (na materiale polevych issledovanijv Vostočnoj Slovakii)Teacutemuetnolin-gvistikyv apokryfickyacutechtextochrozobralavo svojompriacutespevkuKMičeva-Pejčevav priacutespevkus naacutezvomEtnolingvistični osobenosti na slovaškii bălgarski apokrifni molitviZaacuteverečnyacutepriacutespevokdruheacutehodňapatrilKKirilovis priacutespevkomTerminologija na jestestvenite naukiv starobălgarska-ta literatura (Šestodnevi Nebesa na Joan Ekzarch)predstavujeinterdisciplinaacuternypriacutestupk teacutemestredovekejbulharskejterminoloacutegiev oblastipriacuterodnyacutechvied

Moderaacutetorkou zaacuteverečneacuteho tretieho dňa konferencie bolaM Blahunkovaacute (Prokipčaacutekovaacute)Rokovanie otvoril I Z Zadorožnyj z Ukrajiny referaacutetom Problematyka doslidžeň ta džerela muzyčnych tekstiv liturhij prostopinija Bokšaja - MalynyčaNaacutesledne JEMedvedykpredstavilsvojpriacutespevokUkrajinsacuteka duchovna pisnjau rukopysnych spivanykach XVIII st ukladenych ta vykorystovuvanych chrystyjanamy Mukačivsacutekoji eparchiji pitannja džereloznavstva tekstolo-hiji incypituvannjaLGrešliacutekdoplnilproblematikuo priacutespevokz oblasti vyacutetvarneacutehoumeniakonkreacutetne Ikony ľudovyacutech a rybotyčskyacutech majstrov na vyacutechodnom Slovensku v 17 a 18 storočiacuteE M Hrdinovaacutez Českejrepublikysavenovalačiacutetaniunaacutepisovv cyrilikena vybranyacutechkonkreacutet-nychpamiatkachIšlonajmaumlo levinskeacutehokocuacuterav priacutespevkuScripta manet Na okraj (konfesne vyklaacutedanyacutechň ruacuteznočteniacute cyrilskeacuteho naacutepisu na Michalovskeacutem kameni v komparaci s vybranyacutemičeskyacutemiparalelamiZaacuteverečnyacutepriacutespevokpatrilVŽeňuchovi s teacutemouMateriaacutelne zabezpečenie uniatskych presbyterov na priacuteklade obce Starina (okr Staraacute Ľubovňa)

Program konferencie uzavrela poobedňajšia exkurzia po prevažne sakraacutelnych pamiatkachmestaKošiceajso sprievodnyacutemvyacutekladom

MgrMiriamaMikulaacutešikovaacuteJanStanislavInstituteof Slavisticsof the SlovakAcademyof Sciences

Slovakia

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 211 |

Euroacutepsky stredovek interaktiacutevne

V roku2018 schvaacutelilaKultuacuternaa edukačnaacutegrantovaacuteagentuacuteraMinisterstva školstva vedy vyacute-skumua športuSlovenskejrepublikyfinancovaniegrantus naacutezvomEuroacutepskystredovekinterak-tiacutevne (Projekt č 004UKF-42018) Filozofickej fakulteUniverzityKonštantiacutena Filozofa v Nitrea FilozofickejfakulteUniverzityKomenskeacutehov BratislaveCieľomjevytvoriťučebnuacutepomocircckuktoraacutebude zverejnenaacuteprostredniacutectvomvytvorenejwebovej straacutenkyna interneteV suacutečasnostistredneacuteškolydisponujuacutemodernouvyacutepočtovoutechnikouNoveacutetechnoloacutegievyžadujuacuteajinovaacutecievo vyučovacomproceseNa strednyacutechškolaacutechsavyužiacutevajuacutetradičneacuteučebnicedejepisuTrendomdnešnejdobyjeprijiacutemaťinformaacuteciezo zdrojovakosuacuteinterneta mobilneacutesieteVyacuteskumyukazujuacutežečiacutemviacvnemovčlovekzapojiacutetyacutemefektiacutevnejšiesavzdelaacutevaZ tohtopohľadusajaviacuteakopotre-bavytvoriťajučebnuacutepomocircckuv predmetedejepisktoraacutebudejednoduchopriacutestupnaacutepre pedagoacute-gova študentovstrednyacutechškocirclPoužiacutevateľtaktoziacuteskakomfortnyacutea bezplatnyacutepriacutestupk učebnejpo-mocircckeprostredniacutectvomPCnotebookovtabletova v neposlednomradeajmobilnyacutechtelefoacutenovTiacutempracovniacutekovUniverzityKonštantiacutenaFilozofav Nitrea UniverzityKomenskeacutehov Bratislavespriacutestupniacuteinformaacutecieo politickyacutechkultuacuternychnaacuteboženskyacutechhospodaacuterskycha sociaacutelnychde-jinaacutechEuroacutepyv obdobiacute stredoveku ktoreacute vychaacutedzajuacute z najnovšiacutechvedeckyacutechpoznatkovČasťvyacutestupovbudevychaacutedzaťz doterajšiacutechvyacutesledkovvedeckeacutehovyacuteskumujednotlivyacutechčlenovrieši-teľskeacutehokolektiacutevuZverejneneacuteinformaacuteciepomocircžuu študentovrozviacutejaťpredstavuo stredovekuakocelkuZaacuteroveňumožniavniacutemaťhistorickeacuteudalosti ktoreacute saodohralina uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskav euroacutepskomkontexteDruhyacutemkrokombudevytvorenieškoliacehopracoviskaktoreacutebyposkytovaloďalšieodborneacuteinštrukciepre pedagoacutegovstrednyacutechškocirclk praacutecis danoudatabaacute-zouTo umožniacutev raacutemciceloživotneacutehovzdelaacutevaniapedagogickyacutechpracovniacutekov strednyacutechškocirclposkytovaťimďalšieodborneacuteporadenstvov danejoblastiVyacutehodouučebnejpomocircckyrealizova-nejvďakaprojektubudeďalšiekvalitatiacutevnerozviacutejaniea zdokonaľovaniena zaacutekladespaumltnejvaumlzbyod participujuacutecichpedagoacutegovstrednyacutechškocircl

profPhDrPeterIvaničPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin Nitra

Slovakia

Zaacutekladniacute logo

českyacute jazyk | anglickyacute jazyk | slovenskyacute jazyk

Je

dn

otn

yacute vi

zuaacute

lniacute

sty

l

Ev

rop

sk

aacute k

ult

urn

iacute s

tez

ka

sv

Cy

rila

a M

eto

dě

je

Constantine the Philosopher University in NitraFaculty of ArtsInstitute for Research of Constantine and Methodiusrsquo Cultural Heritage

Medzinaacuterodnyacute vedeckyacute časopis International scientific journal

Konštantiacutenove listy Constantine rsquos LettersVolume 11 Issue 22018

ISSN 1337 ‑8740 (print) ISSN 2453 ‑7675 (online)

Evidenčneacute čiacuteslo Ministerstva kultuacutery Slovenskej republiky Registration number of the Ministry of Culture of the Slovak Republic EV 534416

Konštantiacutenove listy suacute indexovaneacute v databaacutezach Scopus International medieval bibliography EBSCO a The Central European Journal of Social and Humanities

The journal Constantinersquos Letters is indexed in the following databases Scopus International Medieval Bibliography EBSCO and The Central European Journal of Social and Humanities

Šeacutefredaktor Editor in Chiefdoc PhDr Peter Ivanič PhD

Redakčnaacute rada Editorial Boardprof Dr Maja Angelovska-Panova (Institute of National History Skopje Republic of Macedonia)prof Dr Dimo Češmedžiev PhD (Plovdiv University bdquoPaisii Hilendarskildquo Bulgaria)prof ThDr Viliam Judaacutek PhD (Comenius University in Bratislava Slovakia)prof Dr Abrahim Khan (University of Toronto Canada)prof ThDr Jaacuten Liguš PhD (Charles University in Prague Czech Republic)prof Konstantinos Nichoritis PhD DSc (University of Macedonia Thessaloniki Greece)prof PhDr Alexander T Ruttkay DrSc (Slovak Academy of Sciences in Nitra Slovakia)prof Dr Ulrich Schweier (Ludwig Maximilian University of Munich Germany)prof Maja Jakimovska Tošič PhD (Ss Cyril and Methodius University in Skopje Republic of Macedonia)prof Dr Janez Vodičar SDB (University of Ljubljana Slovenia)prof Giorgio Ziffer (University of Udine Italy)prof ThDr Jaacuten Zozuľak PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)doc PhDr Ing Miroslav Glejtek PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)dr Đura Hardi (University of Novi Sad Serbia)doc PhDr Martin Heteacutenyi PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)dr hab Marcin Hlebionek (Nicolaus Copernicus University in Toruń Poland)doc Mgr Martin Hurbanič PhD (Comenius University in Bratislava Slovakia)DozDr Mihailo Popovic (Austrian Academy of Sciences Vienna Austria)doc PhDr Zvonko Taneski PhD (Comenius University in Bratislava Slovakia)doc PhDr Michal Valčo PhD (University of Prešov Slovakia)doc Mgr Miroslav Vepřek PhD (Palackyacute University Olomouc Czech Republic)Dr Silviu Oţa (National Museum of Romanian History Bucharest Romania)PhDr et Mgr Jakub Zouhar PhD (University of Hradec Kraacuteloveacute Czech Republic)Mgr Martina Bolom-Kotari PhD (University of Hradec Kraacuteloveacute Czech Republic)Mgr Martin Husaacuter PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)Mgr Martina Lukaacutečovaacute PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)Mgr Patrik Petraacuteš PhD (Constantine the Philosopher University in Nitra Slovakia)

Adresa vydavateľa Published byConstantine the Philosopher University in NitraFaculty of ArtsInstitute for Research of Constantine and Methodius rsquo Cultural HeritageTr Andreja Hlinku 1949 74 NitraSlovakiatel +421 37 6408 503 fax +421 37 6408 387e -mail constantineslettersukfsk

IČO vydavateľa 00157 716

Technickyacute redaktor Sub ‑editorMgr Patrik Petraacuteš PhDdoc PhDr Peter Ivanič PhD

Jazykovaacute uacuteprava ProofreadingMgr Martina Lukaacutečovaacute PhD

Preklad do anglickeacuteho jazyka (naacutezvy člaacutenkov abstrakty kľuacutečoveacute slovaacute zhrnutia korektuacutera) English translation (titles of articles abstracts keywords summaries proofreading)doc PhDr Maacuteria Hrickovaacute PhDMgr Martin Husaacuter PhDMgr Simona Klimkovaacute PhD

Časopis uskutočňuje obojstranne anonymneacute recenzneacute konanie naacutevrhov priacutespevkovThe journal carries out a double -blind peer review evaluation of drafts of contributions

Periodicita vydaacutevania 2x ročne Periodicity twice a year

Daacutetum vydania Publication date31 oktoacutebra 2018 the 31st of October 2018

Naacuteklad Copies 200

Publikaacuteciu podporilaKultuacuterna a edukačnaacute grantovaacute agentuacutera MŠVVaŠ SR (Projekt č 004UKF-42018 s naacutezvom Euroacutepsky stredovek interaktiacutevne) Evropskaacute kulturniacute stezka sv Cyrila a Metoděje zspo

The publication was supported byThe Cultural and Educational Grant Agency of the Ministry of Education Science Research and Sport of the Slovac Republic (the contract No 004UKF-42018 ndash The Middle Ages in Europe interactively)European Cultural Route of Saints Cyril and Methodius IALE

Na obaacutelke časopisu sa nachaacutedza straacutenka z Macedoacutenskeho trioacutedu zo 14 storočiaThe front cover of the journal contains a page from the Macedonian triod dated to the 14th century

Pokyny na publikovanie člaacutenkov v Konštantiacutenovyacutech listoch suacute dostupneacute na webovej straacutenke httpwwwconstantineslettersukfskindexphppublication -guidelines

Publication Guidelines for Constantinersquos Letters are available on the following websitehttpwwwconstantineslettersukfskindexphppublication -guidelines

OBSAH TABLE OF CONTENTS

Člaacutenky Articlesbull Anatolii Makohon Эсхатология воли в учении преподобного Максима

ИсповедникаEschatologyof Willin theTeachingsof Maximusthe Confessor 3

bull Martin Illaacuteš Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskejarchitektuacutereRelationof the pre-RomanesqueChurchatDeviacutento DalmatianArchitecture 14

bull TajanaSekeljIvančanndashTatjanaTkalčecSettlementContinuityatSušineSitenearVirje(NorthCroatia)Throughoutthe MiddleAges 35

bull Roacutebert Jaacuteger Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona TimeDeterminationof the GreatMoravianNomocanon 67

bull Martin Pukanec K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska On the Originof the KievLeafletsfrom the OnomasticPointof View 78

bull Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute Апостольская миссия святыхКириллаиМефодиявконтекстеразвитияфеноменасловавукраинскойкультуреThe ApostolicMissionof SaintsCyriland Methodiusin theContextof the WordPhenomenonDevelopmentin UkrainianCulture 87

bull MilošMarekKaciacuterihereticibludaacuteria zaacutepasprotikaciacuterstvuv stredovekomUhorskomkraacuteľovstveHereticsApostatesSchismaticsand the FightAgainstHeresyin theMedievalKingdomof Hungary 98

bull MiroslavHuťkaCharizmaa poslanieaugustiniaacutenskychklaacuteštorovv stredovekuna uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska Charism and the Mission of MedievalAugustinianMonasteriesin theAreaof ModernSlovakia 132

bull Martina Taneski Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickejrecepcie The Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary HistoricalReception 143

bull JakubZouharAn Outlineof GreekCatholicMonasticismin theCzechLandsand Czechoslovakiathroughoutthe 19thand 20thCentury 151

bull Peter Rusnaacutek Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacutevzťahjazykaaosobyvslovanskommysleniacute)SpecificFeaturesofFlorenskirsquosPersonalism(TheConceptoftheSymbolasaUniqueRelationshipofLanguageandPersonalBeinginSlavicThought) 168

bull JustynaKroczakStaroruskiemotywywtwoacuterczościPawłaFlorenskiego(1882ndash1937)The OldRusrsquoThemesin theWorksof PavelFlorensky(1882ndash1937) 179

bull Adriana Kičkovaacute K problematike vyacuteučby naacuteboženstva v Československupo roku1918ReligiousEducationin Czechoslovakiaafter1918 190

Recenzie Book reviewsbull Doacuteci Viliam Štefan OP Die Seelsorgliche Taumltigkeit der Kaschauer

Predigerbruumlder Ein Dominikanerkonvent im Ambiente von Pfarrei Stadtund Staatim18Jahrhundert(JakubZouhar) 199

Spraacutevy Chroniclebull Zpraacutevao činnostisdruženiacuteEvropskaacutekulturniacutestezkasvCyrilaa Metoděje

v roce2018 202

bull Cyrilskaacutea latinskaacutepiacutesomnaacutekultuacuterabyzantsko-slovanskejtradiacuteciena Sloven-skudo konca18storočia 208

bull Euroacutepskystredovekinteraktiacutevne 211

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 3 |

ЭСХАТОЛОГИЯ ВОЛИ В УЧЕНИИ ПРЕПОДОБНОГО МАКСИМА ИСПОВЕДНИКА

Eschatology of Will in the Teachings of Maximus the Confessor

Anatolii Makohon

DOI1017846CL20181123-13

AbstractMAKOHONAnatoliiEschatology of Will in the Teachings of Maximus the ConfessorThe articleinvestigatesthe willof intelligentbeingsin thestateof deificationAmidvariousstandpoints on presence or absence of gnomic will (γνώμη) in eschaton the authorhas conducted the analysis of the act of will in the teaching of Maximus the ConfessorThe problemof will has been studied in the context of eschatological views of the fatherthe centerof whichbeingthe conceptof ever-movingrepose(ἀεικίνητοςστάσις)The articleinvolves the analysis of texts from Great Ethics byAristotle and Ennead 68 by Plotinuswhich have not been sufficiently studied by researchers in the analysis of philosophicalinfluencesof the Fatherof the ChurchAsa resultof the analysisthe authorbringsforwardan assumptionabouta completeabsenceof the gnomicwilland the processof choiceas suchin theexistenceof beingsafterthe endof the worldAcquiringa divineskillproperty(ἕξις)resultsin deactivationof the gnomicwillprocessatthe fifthstageof the actof willndashsearch(ζήτησις)whichnaturallycancelsthe sixthstageaswellndashconsiderationhesitation(σκέψις)The authorfinishesthe investigationwitha critiqueof personalistictheoriesthatalwaysleavethe choiceprocessin theeschatonand subduethe natureto hypostasisassigningthe formerto the abstract category of a universal and service concept and considering the latterthe stimulusof beingfor the formerleavingbehindthe apophaticrevelationof elusiveessence

KeywordsMaximus the Confessor eschatology gnomic will ever-moving repose free will free choice deification

AbstraktMAKOHONAnatoliiEschatoloacutegia vocircle v učeniacute Maxima VyznaacutevačaV člaacutenkusaskuacutemavocircľarozumovyacutechbytostiacutev stavezbožšteniaNa pozadiacuterocircznychnaacutezorovo priacutetom-nosti alebo absencii gnoacutemickej vocircle v eschatoacutene autor vypracoval analyacutezu vocircľoveacuteho aktuv učeniacuteMaximaVyznaacutevačaProbleacutemvocirclebolskuacutemanyacutev kontexteeschatologickyacutechnaacutezorovtohtoOtcaktoryacutechcentromjekonceptvečnepohybovaneacutehopokojaČlaacutenokzahŕňaanalyacutezutextovz VeľkejetikyAristotelaa Ennead68od Plotiacutenaktoreacutenebolidostatočnespracovaneacutepri analyacutezefilozofickyacutechvplyvovna myslenieuvedeneacutehoOtcaCirkviAkovyacutesledok tejtoanalyacutezyautorpredpokladaacutekompletnuacuteabsenciugnoacutemickejvocirclea procesuvoľbyakotakeacutehov existenciibytostiacutepo skončeniacutesvetaVyacutesledkomnadobuacutedaniaBožejkvalitynaacutevykujede-aktivaacuteciagnoacutemickeacutehovocircľoveacutehoaktuna piatomštaacutediuvocircľoveacutehoaktundashvyhľadaacutevaniaa totosamozrejmerušiacuteajšiesteštaacutediumndashpreskuacutemanievaacutehanieAutorzakončujesvojeuacutevahykri-tikoupersonalistickyacutechteoacuteriiacutektoreacutevždyponechaacutevajuacuteprocesvoľbyv eschatoacutenea podriaďu-juacuteprirodzenosťhypostaacutezekeďv prvejvidiaabstraktnuacutekategoacuteriuvšeobecneacutehoabstraktnyacutekonceptslužbya druhuacutepovažujuacuteza podnecovateľabytiaprvejpričomopuacutešťajuacuteapofatickeacuteodhalenieunikajuacutecejpodstaty

Kľuacutečoveacute slovaacuteMaxim Vyznaacutevač eschatoloacutegia gnoacutemickaacute vocircľa večne pohybovanyacute pokoj slobo-da vocircle sloboda vyacuteberu zbožštenie

Anatolii Makohon

| 4 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

Статья представляет собой часть фундаментальной работы по изучению эсхатологииМаксимаИсповедника (580ndash662)вконтексте трансформацииэллинскихфилософскихпарадигм В данном тексте мы исследуем эсхатологию воли то ее состояние котороедолжны приобрести разумные сущности после конца мира с точки зрения ученияпреподобногоМаксимаВсецитатыиз текстовМаксимаприводятсявнашемпереводекроменекоторыхавторпереводакоторыхспециальноуказывается

1 Введение в проблематикуЭсхатологическим взглядам Максима ученые уделяли мало внимания не посвятивэтомувопросуниоднойфундаментальноймонографииПервоесерьезноерассмотрениеэсхатологии византийского богослова сделал Г У фон Бальтазар где он во-первыхрассмотрелпротологическиеоснованияэсхатологииМаксимавегокритикеоригенизма(von Balthasar 1988 123-126) а во-вторых проанализировал концепт апокатастасиса(ἀποκατάστασις τῶν πάντων) утверждая что преподобный в этом вопросе все-такипридерживался смягченного оригенизма а пассажи говорящие о вечных муках естьлишьпастырскиенаставлениядлябольшинствакоторыевуалируютистинныенамеренияотца скрытые в laquoблагородном молчанииraquo (von Balthasar 1988 355-359) Взгляды Г Уфон Бальтазара были раскритикованы П Шервудом и Б Дейли Первый настаиваетна томчтоМаксимпридерживалсяученияовечныхмукахпроводядефинициюмеждуконцептуальнымпознаниемБогаипричастиемвреальноммистическомопыте(Sherwood1955 205ndash222) а второй утверждал что претерпевание спасения возможно тольков зависимости от свободного выбора существ отвечающих на Божественную любовьавыраженияовечныхмукахотнюдьнеявляютсятолькопастырскиминаставлениямино релевантными богословскими текстами (Daley 1982 334) Взгляды Б Дейли быликритически переработаныЖ-К Ларше который используя ранее неизвестные текстыв отношении видов карающего огня утверждал с одной стороны его временностьа с другойndashвечностьВосстановлениеприродныхсилиспособностейдушивфинальномэсхатоневсеравнобудетсопровождатьсявечными мучениямидлягрешниковиэтимукипричиняет сам Божественный огонь который для праведников напротив есть благо(Larchet1996652ndash662)Претерпеваниетогоилииногосостояниязависитотрасположения(διάθεσις) разумных существ А расположение ndash это прежде всего расположение егоразумнойволиконечноесостояниекоторогоибудетопределятьсудьбучеловека

Последнее содержательное исследование эсхатологии Максима Исповедника провелА АндреопулосвцеломадекватноописавотличиеэсхатологииМаксимаоторигенистскогоциклизма Оригенисты использовали модель ndash laquoпокой (στάσις) ndash движение (κίνησις) ndashстановление(γένεσις)raquondashвкачествеоснованиятворениямиравкоторомдвижениевызванопресыщением(κορος)илижеланиемпознатьреальностьпротивоположнуюблагу(тезло)чтопричиняетдвижениевозвращениявпервоначальноеединство(ἑνάδα)(Andreopoulos2015326)ВтовремякакМаксимменяяпервыйитретийчлентриадыместамивыдвигаетсвоюмодельонтологииndashlaquoстановление(γένεσις)ndashдвижение(κίνησις) ndashпокой(στάσις)raquondashпричем последний член триады он понимает как laquoвечно-движимый покойraquo (ἀεικίνητοςστάσις)Именноэтотвечно-движимыйпокойявляетсяцелевойпричинойчеловеческогобытия laquoЧеловекнемогкакбылоужесказаноразыскать своеначалокотороеосталосьпозадидлятогочтобыпознатьспомощьюнегооставленноепозадиначалотаккакдоэтогооннепозналконецизначалаraquo(MaximusProsThalassium59Maximus1865e613D)ПоэтомуконецуМаксимаметафизическипервичнейначалаЦитируяАристотеляонутверждает

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 5 |

laquoКонецестьторадичегоестьвсесамжеонничегорадиraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1072C)РадиэтогоконцакакцелиБогипривелвбытиесущностьсущих(MaximusProsThalassium60Maximus1865e621A)

Но сразу возникает проблема все ли получат спасение в соответствии с такойлогикойГрехопределяетсянеприродойарасположениемсвободнойволиведьпадениеразрушилоприроднуюволю(θελημα)превративеевгномическую(γνώμη)спровоцировавпроизволение-предпочтение (προαίρεσις) после чего вместо интеллектуально-интуитивногопостиженияБогаразумноесуществовынужденоразмышлятьколебатьсясомневатьсяпреждечемпринятьрешениеОтвергаяавтоматизмспасенияинастаиваяна приматесвободынанезависимостиволиААндреопулоснедостаточнопрояснилвопросееэсхатологиикоторыйдостигостротывполемикевозникшеймеждуправославнымиперсоналистамииихпротивникамиПолемикаперерослаивэсхатологическуюплоскостьв частности в вопросе о состоянии человеческой воли после эсхатона Так Г Беневичнастаивает на отсутствии гномической воли в состоянии обожения в то время какИ Мануссакис напротив утверждает ее наличие Утверждая превосходство личностинад природой последний понимает природу и сущность слишком натуралистичносвязывая ее с физиологическими потребностями (Manoussakis 2013 176) Настаиваяна сохранениигномическойволиуобоженныхлюдейонутверждаетчтонеможетбытьполногоотождествленияволиБогаисвятыхитождествавольсвятыхдругсдругомноестьихконвергенциябесконечноеприближениедругкдругу(Manoussakis2013177ndash180)Толкуя γνώμη в эсхатоне лишь как laquoстилиraquo laquoособенностиraquo laquoязыкиraquo И МануссакиспонимаетсовсемнеточтоподγνώμηпонимаетМаксимкоторыйогномичностипишеттак(впереводеДЧерноглазова)laquoодинбольшеподражаеттомучтопоприродеадругойэтому не подражаетraquo (Maximus Echeiridia theologika 10 Maximus 1965a 137B) В связис этимГ Беневичкажетсяправутверждаяразличиемеждулюдьмивэсхатонесогласномере и характеру любви спасенных которые у каждого свои Это их особый тропоссуществования (Benevich 2014 180) СамМаксим утверждает что в отношении логосаприродыволяувсеходнаавотношенииктропосудвиженияndashразная(MaximusEcheiridiatheologika 1 Maximus 1965a 24Сndash25А) В результате критики персоналистских теорийимеемследующийвзглядlaquoЧеловекневыбираетсвойобразсуществованиявБоге(какобэтомговоритЗизиулас)ауступаетсвоесамовластиеБогуизлюбвикНемувсвоюочередьобретаявмеруэтойлюбвитотуникальныйобраз-тропоскакимБожияволяисполняетсяименновнемraquo(Benevich2014181)

2 Анализ волевого актаСогласившисьсосновнымивыводамиГБеневичаотносительнодеактивациигномическойволи этот вопрос требует более детального философского прояснения в контекстеэсхатологииДляэтогомыпроведеманализволевогоактакакеговидитМаксимИсповедникисопоставимсостояниеволисуществоказавшихсявэсхатонесобщимэсхатологическимучениемпреподобногоучитываяосновныетекстыегоэксплицирующие

Процесс образования волевого акта уМаксима представлен в laquoДиспуте с Пирромraquo(перевод Д Афиногенова) laquoВедь то что по природе разумно обладает разумнымстремлением как природной способностью которая и называется хотением мыслящейдушипосредствомкоторогомыжелаяпомышляемипомышляяижелаяхотимИ желаямы ищем рассматриваем и советуемся и судим и настраиваемся и предпочитаеми видимипользуемсяraquo (Maximus I genomeneMaximus 1865c 294C)Ноподробнее это

Anatolii Makohon

| 6 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

описано в более раннем тексте преподобного Opuscula 1 (в переводе А Шуфрина)laquoВедь разумное по природе обладая в качестве природной способности осмысленнымстремлением(котороеназываетсяволениеммыслящейдуши)стремитсяпомышляетипомысливхочетВедьутверждаетсяпрохотениечтоэтонепростоприродноенокакое-тоопределенноетоестьотнесенноеккакому-топредметуволениеионохотящеищетиищущепредусматриваетипредусматривающеприкидываетиприкидывающерешаетирешающевыбираетивыбирающепобуждаетсяипобуждаясьпользуетсяипользуясьупокаиваетсяотустремленногоктомупредметудвиженияraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a21Dndash24А)

Исходя из сказанного выделим схему строения волевого акта 1) разумная природа(φύσις)2)природная воля (θέλησις)илистремление (ὄρεξις)3)размышление (λογισμός)4)желание-хотение (βούλησις) 5)поиск (ζήτησις) 6)рассмотрение (σκέψις) 7)прикидка(βουλή)8)решение(κρίσις)9)преднамеренный выбор(προαίρεσις)10)побуждение(ὁρμή)11)пользование(χρῆσις)12)упокоение(ἀνάπαυσις)Насинтересуетнакакомэтапеволевогоактаначинается деятельность воли связанная спроизводством греха то чего уХристанемоглобытьиточтодолжнопрекратитьсяуразумныхсуществврезультатеэсхатонаи воскресения Определяя природную волюМаксим в том же сочинении утверждаетlaquoПрироднаяволя(θέλημα)иливоление(θέλησις) ndashэтоспособностьстремленияктомучто соответствует природе и поддержания всех особенностей сущностно природеприсущихИбосущностьприродноохваченнаяволейстремитсябытьжитьидвигатьсясоответственночувствуиумувлекомаякполнотебытиясоответствующейееприродеraquo(Maximus Echeiridia theologika 1 Maximus 1865a 12Cndash12D) Напротив предпочтениеилипреднамеренныйвыбор(προαίρεσις)этоlaquoстремлениеприкидывающеечтовнашейвластиraquo (MaximusEcheiridia theologika 1Maximus 1865a 13A)Максим утверждает чтопреднамеренныйвыбор-этосочетаниестремления(ὄρεξις)прикидки(βουλή)ирешения(κρίσις)тоестьпреднамеренныйвыборобуславливаетсяприбавлениемкестественномустремлению (ὄρεξις) которое соответствует 2-му звену цепи волевого акта 7-го и 8-гозвенаМаксимподчеркиваетчтоlaquoпреднамеренныйвыборнеестьихотение(βούλησις)raquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus186513B)тоесть4-езвеноНочтобыпонятькак проникает зло в человеческую волюМаксимом вводится новое понятие которогоне было у его предшественников разрабатывавших теориюволевого акта (АристотельГригорийНисскийиНемезийЭмесский)Этодовольносложноепонятиегномической воли(γνώμη) или намерения которое в этомже произведении определяетсяМаксимом какlaquoстремлениемктомучтовнашейвластиизкоторогоисходитпреднамеренныйвыборилирасположение(διάθεσις)бывающееприналичиитехвещейчтовнашейвластиокоторыхсделана(свозбуждениемстремления)прикидкаraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a 17C) Здесь же гномическая воля называется расположенным стремлением Какпониматьэторасположение(διάθεσις)илииначеговорянастройТерминрасположение-настроение (διατιθεμεθα) используется в Диспуте с Пирром в вышеуказанной цепочкеобразования волевого акта (Maximus I genomeni Maximus 1865c 294C) Здесь жеприводитсяиноеопределениегномическойволи(впереводеД Афиногеноваиспользуетсятерминнамерение)laquoнамерениеестьнечтоиноекаккакое-нибудьхотениеотносительнопридерживающеесяилинастоящегоилимнимогоблагаraquo(MaximusI genomeniMaximus1865c 308C) Добавляя к этому утверждение изOpuscula 1 что гномическая воля илинамерениестановитсятаковымврезультате стремлениярасположенногок томуочембылорешенонаоснованииприкидки(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17C)Максимвыводитпреднамеренныйвыборизгномическойволи(намерения)говорячтогномическаяволяотноситсякпреднамеренномувыборукакнавык(ἕξις)кдеятельности

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 7 |

(ἐνέργεια) (Maximus Echeiridia theologika 1Maximus 1865a 17C)Поэтому гномическуюволюможнопо-другомуназватьрасположением вошедшим в привычкуиливнавыкчтоиделаютнекоторыеисследователи(Larchet1996138)Иещеотметимчтогномичностьпредполагаетнетолькореальноеноимнимоеблагочтовситуацииэсхатонауженебудетиметьместоибомнимого благабольшенебудет

3 Состояние воли после ВоскресенияВодномизраннихпроизведенийпреподобныйотвечаетнавопроспоповодусомнительногоучениясвГригорияНисскогообапокатастасисеlaquoАтретьеndashтокотороечастоупотреблялГригорийНисскийвсвоихписанияхndashэтовосстановление(ἀποκατάστασις)душевныхсилподвластных греху обратно (παλιν) к тому состоянию в которомонибыли сотвореныИбо необходимо чтобы как вся природа в воскресении плоти получила бессмертиевожидаемоевремя такиизвращенныесилыдушипопрошествиивековотложилибывоспоминанияопорокевнедренныевнееипроходявсевекаиненаходяпокоядостиглибыбеспредельногоБогаТакимобразомпосредствомзнанияанепричастностьюблагамполучитьсилыивосстановиться(ἀποκαταστῆναι)впервоначальномсостоянииичтобыТворец показался как не являющийся причиной грехаraquo (Maximus Pefseis kai Apokriseis1910-22Maximus198217-18)Такимобразомдушапослесвершениявековбольшенебудетвидетьмнимого благакотороеонамоглабыошибочновыбиратьблагодарясвоейгномическойволеДушаполучаетвобоженииподобиеХристакоторыйкакнеоднократноподчеркивалосьпреподобнымне имеет гномической воли(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a192D-193AMaximusI genomeniMaximus1865c308B-313A)

ВиномместеМаксимговоритолюбвивконтекстенеразлучногобытиясБогомчтоиявляетсобойэсхатологическоесостояниеиболюбовьнастраиваетгномическуюволючтобытаследовалаприродеиневосставалапротивнеетогда-томыиобретаемсБогомидругимилюдьмиоднуволюиодножелание(MaximusEpistoli2Maximus1865b396C)ЭтоперекликаетсясдругимвысказываниемМаксимаоединомдействииБогаисвятых(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1076C)породившемцелуюволнукаккритическихзамечаний(Sherwood1955155Riou197368Garrigues1974284)собвинениямираннегоМаксимавмоноэнергизме такинаоборот защитительныхтолкований (Thunberg 1995228-229Larshet1996559-562)СамМаксимуточнялэтураннююформулировкуоlaquoединомдействииБогаисвятыхraquoговорявпозднихтекстахотомчтоlaquoвотношениилогосаприродыволение у всех окажется одним а в отношении тропоса ndash разнымraquo (MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a25А)развеиваявсенедоразумения

Толкуя слова Григория Богослова Максим пишет о состоянии обоженных послесвершения веков laquoИбо тогда не будет чего-либо являемого вне Бога или кажущегосяравным Богу чтобы оно соблазнило уклонить к нему чье-либо влечение посколькувсе ndashиумопостигаемоеичувственноеndashбудетобъятоимвнеизреченномЕгоявлениии пришествииraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1076D-1077A)Мывидимздесь отсутствие выбора мнимого блага который характеризовал гномическую волюТаккакнет уже двусмысленностипреднамеренноговыбораиз-заактуальногосостоянияобожения то действовать будет только природное стремление ума Обоженный будетнаходиться в состоянии наслаждения laquoПресыщение (κόρος) этим наслаждением естьнарастание до бесконечности самого стремления наслаждающихся (так что каждыйнастолькосверхприродноймерыпричаститсянасколькоизошелжеланием)raquo (MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a24С-24D)ЭтовысказываниеМаксимакоррелирует

Anatolii Makohon

| 8 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

с другим его текстом где он говорит о присно-движимом покое (ἀεικίνητος στάσις) како целистремленияисмыслевсегобытияlaquoПрисно-движимыйпокой(ἀεικίνητοςστάσις)вокругпредметажелания [] естьпостоянноеинепрерывноенаслаждениежеланнымraquo(MaximusProsThalassium59Maximus1865e608D)ИменновединениисБогомобоженноесуществоприобретаетсвойство-навык(ἕξις)БогаАэтоттерминкакразхарактеризовалгномическуюволюнотогдаонотносилсякчеловеческомусвойству-навыкурасположениякоторыймог предопределять преднамеренный выбор (προαίρεσις) Теперьже свойство-навыкndashбожественноеионостановитсядостояниемобоженногочеловекакоторыйуженевыбираетБогавбесконечностиЕгопостиженияЕстьнескольковысказыванийМаксимаоприобретениибожественногосвойства-навыка (ἕξις)врезультатеобожения(MaximusEpistoli1Maximus1865b376BMaximusPeridiaforonaporion20Maximus1865d1241CMaximusProsThalassium6Maximus1865e281A)Заметимчтопервыйизэтихфрагментовнаписанвконтекстегибеливсегомирагдеподчеркиваетсячтоlaquoничтоизсуществующегонеостанетсявтеперешнемвидеraquo(MaximusEpistoli1Maximus1865b376B)Поэтомуновоесостояние (ἕξις) человека будет полностью отлично от того которым человек обладалв преходящеммиреикотороехарактеризовалоегогномическоерасположение

4 Философские импликацииО влиянии на Максима сочинения Немесия Эмесского laquoО природе человекаraquoи Аристотелевого текста laquoНикомахова этикаraquo было сказано немало (Petrov 2017) нопрактическиниктокажетсянесделалсерьезногоанализасходстваМаксимовогоученияо προαίρεσιςиγνώμηстекстомАристотеляlaquoБольшаяэтикаraquoгдевопрососвободномвыборе(προαίρεσις)разработанспецифическиивчем-тодажеотчетливейчемвlaquoНикомаховойэтикеraquo

ВlaquoБольшойэтикеraquoосвободномвыборе(προαίρεσις)сказаночтоонсопровождаетсярассуждением (ἡ γὰρ προαίρεσις μετὰ λόγου) а также то что выбор не есть хотение(βούλησις)котороеуМаксимасоответствуетчетвертойстадииволевогоактаикотороеМаксим так же отличает от преднамеренного выбора (Aristoteles Ethikonmegalon 117Aristoteles19351189a 1-13MaximusEcheiridia theologika1Maximus1865a 13В)Выборнаправленнена самуцельанаточтоведеткцелиионкасаетсяпредпочтениялучшегоили худшего (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 15)Но выбора поАристотелю нет и во время мышления (τὸ κατὰ διανοιαν) выбор возникает уже послемышления и принятия решения (βουλεύσασθαι) как laquoнекое стремление соединенноес обдумыванием и решениемraquo (ὄρεξίς τις βουλευτικὴ μετὰ διανοίας) (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 20-21 26-33) Очень похожие выражения можнонайтииуМаксима(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a13А13В13С16С)ДалееАристотель говорит что и добровольное (τὸ ἑκούσιον) - не есть выбор понимаядобровольное как то чтомы совершаем без предварительного обдумывания тогда каквыбор всегда связан уже с обдуманными уже принятым решением (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 32-35) Это высказывание так же коррелируетс высказываниямиМаксимаосвободеволи(ἐξουσία)которуюонопределяеткакточтов нашейвластииликаксамовластие(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17D)Носамоеинтересноесопоставлениеможнопровестис высказываниямиАристотеляпоповодуразличияпрактическихдействий(ἐντοῖςπρακτοῖς)иужеустановленныхправилнауки (ἐνδὲταῖς ἐπιστήμαις)ВыборсовершаетсятольковпервомслучаеИменнотогдавозможнаошибка(ἁμαρτία)(словокотороевхристианствесталообозначатьгрех)тогда

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 9 |

каквобдумыванииврамкахустановленногоправилаеенет(AristotelesEthikonmegalon117Aristoteles19351189b18-23)laquoГденеможетбытьошибкиприобдумываниитамнепринимаетсяирешенийraquo(ἐνοἷςγὰρμήἐστινἡἁμαρτίαἐντῇδιανοίᾳοὐδὲβουλεύονταιὑπὲρτούτων)(AristotelesEthikonmegalon117Aristoteles19351189b23-25)Ноименнотакаяситуацияпознаниябудетсуществоватьвсостоянииобожениякогдачеловекнедействуета претерпеваетвоздействиеобожениясостороныБогаприобретаяБожественноесвойство-навыкА ведьгномическаяволяопределяласьМаксимомкакlaquoстремлениерасположенноектомуочемрешенонаоснованииприкидкиraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17С)Ноеслинет прикидки и решениядажевтеоретическойнаукепоАристотелютоокакойгномическойволеможетидтиречьвсостоянииобожения

ТакжеπροαίρεσιςотсутствуетубоговвнеоплатонизмеКакбылопоказанонекоторымиучеными тенденция противопоставления βούλησις и προαίρεσις идет еще от ЯмвлихакоторыйговоритчтобожественноежеланиеблагапревосходитжизньпопреднамеренномувыборуаПроклужеконкретноутверждаетчтоу богов совершенно нет выбора(προαίρεσις)аестьтолькожелание(βούλησις)иустремлениекблагу(Benevich2013144-146)ЗдесьжезамечаетсячтоМаксимтакопределяетγνωμηкакПроклπροαίρεσιςи точтоуПроклаидругихнеоплатониковестьβούλησιςипринадлежитбогамтоуМаксимаестьθελημαкотораяостаетсяусвятыхвсостоянииобожения(Benevich2013145147)

ИсточниктакоговоззрениясодержитсяуПлотинакоторыйсвободуволиприписываетпростому и непостижимому Единому которое не испытывает нужды в выборе УчениеПлотинаоволениктосерьезнонесравнивалсучениемоволеМаксимаеслинесчитатькраткихупоминанийнаЕннеаду68инесколькихзамечанийДжФаррела(19894650)Но упомянутый автор в своем исследовании впадает в неточность допуская наличиесвободного выбора у святых в эсхатоне как множества объектов в соответствиис множеством предсуществующих в Боге логосов заявляя также что дляМаксима нетразницы между свободой и свободным выбором (Farrell 1989 114 130 154) Тогда какна нашвзглядэтопринципиальнонетакивышемыпоказаличтовыборndashнеестьсвободаволиведьобъектжеланияиволивсостоянииобоженияndashодинэтоndashЕдиныйБогНовоттропосыэтоговолениясовершенноразличныукаждогокакспособылюбвиИэтитропосыкакразисоответствуютмножественностилогосоввединомЛогосеЭтодаетвозможностьМаксимуутверждатьчто laquoмногимилогосамиявляетсяОдинЛогосиОднимndashмногиеи Один ndash многими ndash в соответствии с творческим и непрерывным благоприличнымисхождением(πρόοδον)Единоговсущиеавсоответствиис возвращающим(ἐπιστρεπτικήν)ируководящимперенесениемипромысломмногихк Единомусловнововседержительноеначалоилицентрзаранеесодержащийначалалучей[исходящих]изнегоикаксобирающийвсемногие[являются]Однимraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1081B-C)ТоестьникакогомножестваобъектовжеланияпомимоЕдиногоБогапривозвращениик НемувэсхатоненебудетСоответственнонебудетивыборности

Философия Плотина оказала значительное влияние на взгляды Максима если и ненепосредственнотоблагодаряотцам-каппадокийцамПлотинговоритчтоlaquoмыназываемдобровольным(ἑκούσιον)всечтоделаембезовсякогопринужденияисполнымсознаниемсовершаемогоraquo(PlotinusEnneada68133-34Plotinus1988228)следуявэтомАристотелюНо как платоник он говорит что настоящее добровольное воление должно содержатьистинное знание (PlotinusEnneada681 39-41Plotinus1988230)Далееон говоритчтоlaquoсвободапринадлежитволе (βούλεσιν)наскольковолярасполагаетсявразуме вразумеправильном то есть обладающем правильным знаниемraquo (Plotinus Enneada 683 2-5Plotinus 1988 234) А правильное знание ndash это то которое не зависит от воображенияи не подчинено никаким страстям которые рождаются в ослабленном теле поэтому

Anatolii Makohon

| 10 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

по-настоящемусвободнытолькотесуществакоторыеруководятсятолькоУмомтоестьбогиживущие в согласии сУмоми своимижеланиями соответствующие энергиямУма(Plotinus6838-26Plotinus1988234236)ЭтамысльпослуживисточникомдальнейшихспекуляцийнеоплатонизмаявиласьоснованиемидляМаксимаИсповедникаДляПлотинасовершениеошибкичтоиестьсвобода выбора (нонесвободаволи)связанаспадениемдуши и непроизвольным актом то есть несвободой (ακούσιον) С точки зренияПлотинаlaquoМы действительно выбираем подобное введенные в заблуждение нашим окружениемилинашимистрастямиполагаячтоэтивещипринесутнамразличныеблагаraquo(Rist2005157)ВыборсовершаетсятольковпадшеммиреавсфереУманаоборотцаритсвободаисовершенноезнаниеЭтумысльможносопоставитьисутверждениемМаксимаотомчтоБогнеобладаетведениемсложнымисоставленнымизпротивоположностей(MaximusProsThalassium44Maximus1865e416С)Такоежеведениебудетсвойственнообоженнымсуществамкоторыенебудутбольшенетолькоприкидывать(βουλή)илисудить-решать(κρίσις) (7-я и 8-я стадии волевого акта) но также рассматривать (σκέψις) и искать(ζήτησις) (6-я и 5-я стадии) Отметим что σκέψις помимо рассмотрения означает ещеколебаниеисомнениетоестьтесостояниякоторыхнедолжнобытьуобоженныхсуществапоиск(ζήτησις)небудетиметьместовситуацииуженайденнойцели

5 Выводы об эсхатологическом состоянии волиИтаквсостояниифинальногосвершениямираичеловекасточкизренияэсхатологииволи Максима Исповедника в соответствии с мысленным взором чистых (MaximusMystagogiaI 158-159Maximus201112)когдаБогбудетвсемвовсем(1Кор1528)остаютсятолько первые четыре стадии волевого акта Первая ступень ndash это собственно самаразумная природа(φύσις)которойсоответствуетсвойлогос(λόγοςφύσεως)длякаждогоиз разумных существ Вторая ступень ndash это природная воля или стремление (θέλησιςили ὄρεξις) Третья ступень ndash этомышление (λογισμός) которое в результате обоженияпреображается скорее в νοησις интуитивное умозрение И четвертая ступень ndash этожелание-хотение(βούλησις)котороеврезультатеприобретениябожественногосостояния(ἕξις)преображаетсявлюбовь(ἀγαπη)Такимобразомвсепоследующиеступениволевогоактабудутдеактивированыаразличиямеждусуществамибудутопределятьсясвободойразличных тропосов (τροποςὑπαρξεως)выражениялюбвиипознанияБогааотнюдьнесвободойвыборавгномическомпреднамеренномпроцессе

Делая заключение мы можем как нам кажется отвергнуть точку зренияперсоналистов сохраняющих выборность в вопросе эсхатологии воли Это связанос темчтоониутверждаютпревосходствоипостасинадприродойговорячтоlaquoприроданаходитсяво владенииипостасиraquo(Zizioulas201389)ичтоlaquoличностьпобуждаетприродусуществоватьraquo(Zizioulas201390)чтозвучитнеприемлемовруслевсегосвятоотеческогоученияНе останавливаясьнаподробнойкритикеперсоналистовдобавимчтовихполезренияпопадаетприродаБогатрактуемаяимикакнечтообщееиабстрактноепризванноелишьсплачиватьипостасиаБогпонимаетсянетолькокакединоеноикакединичностьхотя Он есть скорее троичность Здесь как нам видится нет того апофатическогопонимания природы которое только и может отрицательным образом раскрыть своюускользающуюсущностькоторуюперсоналистскийвзглядпытаетсязаключитьвнекуюабстрактнуювсеобщность какдовесоккипостаснойсвободеПерсоналистскийвзглядконечнобудетвынужденоставитьвыборностьигномичностьволиибоиначеволябылабылишьабстрактнойиобщейкатегориейсвоейприродывсеголишьпридаткомксвободе

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 11 |

выбораОднакокакпоказалнашанализсвободнойволивсостоянииобожениядополняяпоследниеисследованияГБеневичапривлечениемтекстовАристотеля(laquoБольшаяэтикаraquo)иПлотинаникакойгномичностииливыборностинеможетбытьуразумногосуществауже после 4-й стадии волевого акта (βούλησις) Это будет эпектатическое желаниенедостижимогоБожестваввечно-движимомпокоелюбовноготомлениякотороеникогдане сможет ни насытиться ни пресытиться желанным в бесконечном приближениик неутолимойноотэтогоещеболеежеланнойсладостиБожественнойблагодати

REFERENCESAndreopoulos Andreas2015Eschatology in Maximusthe ConfessorIn AllenPaulinendashNeil

Bronwen(eds)The OxfordHandbookof Maximusthe ConfessorOxford322-340Aristoteles1935Ethikonmegalon[Magnamoralia]In ArmstrongGCyril(ed)Aristotlevol

18CambridgeMassvon Balthasar Hans Urs 1988 Kosmishe Liturgie Das Weltbild Maximusrsquo des Bekenners

EinsiedelnBenevitch Georgii 2013ОботсутствииΠΡΟΑΙΡΕΣΙΣубоговвнеоплатонизмеипараллель

в христианской мысли [On the Absence Proairesis from the Gods in Neoplatonismand Parallel in Christian Thought] In Вестник русской христианской гуманитарнойакадемии[The Bulletinof RussianChristianHumanitarianAcademy]143143-148

Benevich Georgii2014 Богословско-полемическиесочиненияпрпМаксимаИсповедникаиегополемикапротивмоноэнергизмаимонофелитства[Theological-polemicalwritingsof StMaximusthe Confessorand hispolemicsagainstmonoenergismand monothelitism]In Benevich Georgii (ed) Прп Максим Исповедник Богословско-полемическиесочинения [St Maximus the Confessor Theological-polemical writings] St Petersburg11-298

Daley Brian 1982 Apokatastasis and ldquoHonorable Silencerdquo in Eschatology of Maximusthe Confessor In HeinzerFelixndashSchonbornChristoph(eds)MaximusConfessorActesduSymposiumsurMaximeleConfesseurFribourg2ndash5septembre1980Fribourg309-339

Farell Joseph 1989FreeChoicein StMaximusthe ConfessorSouthCanaanGarrigues Juan Miguel 1976MaximeleConfesseurchariteavenirdivindelrsquohommeParisLarchet Jean-Claude1996LadivinationdelrsquohommeselonsaintMaximleConfesseurParisMaximus 1865aMaximusEcheiridiatheologikakaipolemika[OpusculaTheologicaetPolemica]

In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91ParisMaximus 1865bMaximusEpistolia[Epistola]In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91

ParisMaximus 1865cMaximusI genomeneenAfrikeidialexistouMaximouprosPyrron[Disputacio

cumPyrrho]In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91ParisMaximus 1865dMaximusPeridiaforonaporiontonagionDionysioukaiGregoriou[DeVariis

Difficilibus Locis SanctorumDionysii etGregorii] In Migne Jaques Paul (ed) PatrologiaGraeca91Paris

Maximus 1865e Maximus Pros Thalassion [Ad Thalassium] In Migne Jaques Paul (ed)PatrologiaGraeca90Paris

Maximus 1982MaximusPefseiskaiApokriseis[QuaestionesetDubia]In DecklerckJose(ed)CorpusChristianorumSeriesGraeca10Brepols-Turnhout

Maximus 2011 Maximus Mystagogia [Mystagogia] In Boudignon Cristian (ed) CorpusChristianorumSeriesGraeca69Brepols-Turnhout

Anatolii Makohon

| 12 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

Manoussakis John 2013 The Dialectic of Communion and Otherness in St MaximusrsquoUnderstanding of the Will In VasiljevicMaxim (ed) Knowing the Purpose of Creationthroughthe ResurrectionAlhambra159ndash180

Petrov Valerii 2017AristNicomEthic III41111b4ndash71113b22КакисточникконцептуальногоаппаратавученииМаксимаИсповедникаоволениииволевомакте[AristNicomEthic III41111b4ndash71113b22Asthe Sourceof the ConceptualApparatusIn Maximusthe ConfessorrsquosTeachingaboutWilland VolitionalAct]In ΣΗΟΛΗ[Schole]112393-406

Plotinus 1988 Plotinus Enneads VI 6-9 In Armstrong Arthur Hilary (ed) Plotinus withan EnglishTranslationvolVIICambridge-London

Riou Alain 1973LeMondeetlrsquoEgliseselonMaximeleConfesseurParisRist John 2005Плотинпутькреальности[PlotinusThe Roadto Reality]StPetersburgSherwood Polikarp1955The EarlierAmbiguaof SaintMaximusthe Confessorand HisRefutation

Of OrigenismRomaeThunberg Lars 1995 Microcosm and Mediator The Theological Antropology of Maximus

the ConfessorChicagoand LaSalleZizioulas John2013Personand Naturein theTheologyof StMaximusthe ConfessorIn Vasiljevic

Maxim(ed)Knowingthe Purposeof Creationthroughthe ResurrectionAlhambra85-114

SUMMARY ESCHATOLOGY OF WILL IN THE TEACHINGS OF MAXIMUSTHE CONFESSORThe articlediscussesthe eschatologicalstateof willof intelligentbeingsin the teaching of the Byzantine theologian and philosopher Maximus the ConfessorThe problemof the finalstateof humanexistencerestsin a differentunderstandingof freedomexpressedin thecategoriesof willSomeresearchersacceptthe existenceof the gnomicwillin eschatonotherstalkaboutitsdeactivationWeexaminethe problemthroughthe prismof eschatologicalteachingof the reverendfatherwherethe endof existencemetaphysicallysupersedesthe beginningwhichwasreflectedin Maximusrsquoscritiqueof origenismWefurtherlookintothe processof the actof willthatconsistsof twelvestagesstartingfrom the intelligentnatureand itsvolitionand finishingwithmakinga decisionand reposeWehaveidentifiedstagesatwhichthe naturalwillbecomesa gnomiconetransitioningto the stateof deliberatechoicewhichisconnectedwithsinResearchingMaximusthe Confessorrsquosrelevantworkson deificationand eschatologicalstateof beingswehaveshownthe absenceof the processof choiceand gnomicwillin eschatonThe researchanalysesthe textsof the GreatEthicsbyAristotleand Ennead68byPlotinuswhichhavenotbeensufficientlystudiedin thecontextof the researchon MaximusrsquoseschatologyAsa resultof the analysiswehaveidentifiedthatgnomic process is deactivated at the verge of the stages four (volition) and five (search)whichnaturally leads to the cancelling at the stage six (considerationhesitation) aswellThis allowsusto criticallyreassessthe viewsof personalistson the freechoiceand the freewill Personalists valorize hypostasity at the cost of nature which they understand tooabstractlyand functionallyneglectingitsapophatictruthwhichalsoimpactsthe teachingaboutwillthe freedomof whichaccordingto the teachingof Maximusthe Confessorshouldnotbelimitedbya deliberatechoiceprocess

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 13 |

AnatoliiMakohonPhDstudentSumyStateUniversityDepartmentof Philosophy2Rymskogo-Korsakovast40007SumyUkraineanatolymakogongmailcom

| 14 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

VZŤAH PREDROMAacuteNSKEHO KOSTOLA NA DEVIacuteNE K DALMAacuteTSKEJ ARCHITEKTUacuteRE

Relation of the pre-Romanesque Church at Deviacuten to Dalmatian Architecture

Martin Illaacuteš

DOI1017846CL201811214-34

Abstract ILLAacuteŠMartin Relation of the pre-Romanesque Church at Deviacuten to Dalmatian Architecture The subject of the study is the structural and iconographic-iconologicalanalysisof the ground-planof the pre-RomanesqueGreat-Moravianchurchin DeviacutenCastlefrom the 9thcenturyThe studyalsoattemptsto definethe buildingstagesthatcanbeidentifiedin thebuildingdevelopmentof the ground-planAftera criticalanalysisthe buildingcanbe interpretedasan early-medieval adaptationof a definedmodelof the Dalmatian late-antiquechurchthroughDalmatianpre-RomanesquearchitectureAsthe sourcethe threelate-antique churches in Dalmatia used also in the early-middle ages may be identified(BilicePridragaSutivan)The ground-planof the Deviacutenchurchmaybeanalysedbyseveralconstructionplansbasedon differentplanimetricmethodsof constructionfrom whichonecanbeanalogicallyappliedin theplansof the threeDalmatiantriconchsThe Deviacutenchurchwasprobablyconstructedusinga CarolingianfootThe ground-planof the Deviacutenchurchwasa resultof onebuildingprojectbuttwoground-planelementsareobviouslythe separatebuilding interventionsOne intervention is presented by a middle transverse foundationstripe servingas the baseof the chancel screenwhichwasa partof the originalbuildingplanThe second intervention ispresentedby the additional intervention in themasonryof the northernapsewhichcanbeinterpretedasa rebuildingof the northernapsecausedbythe staticdisorderin thesecondbuildingstage

Keywordschurch triconch Deviacuten Great Moravia pre-Romanesque architecture Dalmatian architecture

Abstrakt ILLAacuteŠMartin Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacute-rePredmetomtejtoštuacutedieještrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapocircdo-rysupredromaacutenskehoveľkomoravskeacutehokostolana Deviacutenskomhradez 9storočiaŠtuacutediasa taktiežpokuacutešadefinovať stavebneacuteetapyktoreacutemožno identifikovaťv stavebnomvyacutevojipocircdorysuPo kritickejanalyacutezemožnostavbuinterpretovaťakovčasnostredovekuacuterecepciudefinovaneacutehomodeludalmaacutetskehoneskoroantickeacutehokostolasprostredkovanuacutedalmaacutetskoupredromaacutenskou architektuacuterou Ako vzor možno identifikovať tri neskoroantickeacute kostolyv Dalmaacuteciiktoreacutebolivyužiacutevaneacute i vovčasnomstredoveku (BilicePridragaSutivan)Pocirc-dorys deviacutenskeho kostolamožno analyzovať pomocou niekoľkyacutech konštrukčnyacutech plaacutenovzaloženyacutechna rocircznychplanimetrickyacutechkonštrukčnyacutechmetoacutedachz ktoryacutechjednumožnoaplikovaťajna pocircdorysytrochdalmaacutetskychtrikonchDeviacutenskykostolbolpravdepodobnekonštruovanyacutes dĺžkovoumieroukaroliacutenskejstopyPocircdorysdeviacutenskehokostolabolvyacutesled-komjedneacutehostavebneacutehoprojektuavšakdvaprvkypocircdorysusuacutezjavnesamostatnyacutemista-vebnyacutemizaacutesahmiPrvyacutezaacutesahpredstavuje strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesktoryacute sluacutežil akozaacutekladpredoltaacuternejpriečkyktoraacutebolasuacutečasťoupocircvodneacutehoprojektuDruhyacutestavebnyacutezaacutesah

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 15 |

predstavujedodatočnyacutezaacutesahdo murivasevernejapsidyktoryacutemožnointerpretovaťakopre-stavbusevernejapsidyvyvolanuacutestatickouporuchoua akodruhuacutestavebnuacuteetapu

Kľuacutečoveacute slovaacutekostol trikoncha Deviacuten Veľkaacute Morava predromaacutenska architektuacutera dalmaacutetska architektuacutera

Predmetomtejtoštuacutedieještrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacuteza1pocircdorysuvčas-nostredovekeacutehokostolana DeviacutenskomhradeŠtuacutediasazaacuteroveňpokuacutešadefinovaťa interpreto-vaťstavebneacutefaacutezyrespstavebneacuteetapyktoreacutemožnov stavebnomvyacutevinepocircdorysuidentifikovaťŠtuacutedianadvaumlzujena skoršiuautorovupraacutecuktorejobsahomjeinterpretaacuteciafunkcieprovenien-ciea priestoroveacutehousporiadaniatejtovčasnostredovekejstavbyna zaacutekladejejformaacutelneja dispo-zičnejanalyacutezya komparaacutecie(Illaacuteš2011b)

Zaacuteklady stavbyboli archeologicky skuacutemaneacutev rokoch1921ndash22 1935a 1980keďbolod-krytyacute jej kompletnyacute pocircdorys (Plachaacute ndash Hlavicovaacute 1981 435-436 stručnyacute prehľad vyacuteskumovv Štefanovičovaacute 1993 308-309 aleboPlachaacute ndashHlavicovaacute 2011 73)Na zaacuteklade vyacutesledkov po-sledneacutehovyacuteskumuz 80rokovbola stavbainterpretovanaacuteakokostola prostredniacutectvomhrobovna okolitompohrebiskuboladatovanaacutedo 2polovice9storočia(Štefanovičovaacute1993309-311PlachaacutendashHlavicovaacute201189-101)2

Malyacute počet hrobov z 9 storočia a ich relatiacutevne veľkaacute vzdialenosť od stavby ako aj značneacutemnožstvo riacutemskeho stavebneacutehomateriaacutelu sekundaacuterne použiteacuteho v murive stavby suacute priacutečinoupochybnostiacute o včasnostredovekom datovaniacute stavby a uacutevah o jeho neskoroantickom datovaniacute(Měřiacutenskyacute2006608Polaacuteček200813)Takeacutedatovanie jevšakvyluacutečeneacutesuperpoziacutecioustavbyk objektuz 5 storočiaa absenciouakeacutehokoľvekrelevantneacutehonaacutelezoveacutehokontextuzo 6až8 sto-ročia ktoryacute by svedčil o vzniku tejtomurovanej stavby v tomtoobdobiacute t j pred 9 storočiacutem(PlachaacutendashHlavicovaacute201175-77)3

Včasnostredovekyacutekostolna Deviacutenskomhradejesvojiacutempocircdorysomvyacutenimočnyacutev sakraacutelnejarchitektuacuterena uacutezemiacuteVeľkejMoravyi v strednejEuroacutepe9storočia4Ideo trikonchus trojicouidentickyacutechapsiacutedna pocircdorysepiacutesmenaU umiestnenyacutechtesnepri sebea spriemerommenšiacutemnežjepriemerlodePozdĺžnaloďstavbyječlenenaacutetromipriečnymizaacutekladovyacutemipaacutesmideliacimipocircdorysna štyrinerovnakoveľkeacuteplochyStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesniejepreviazanyacuteso zaacute-kladmiobvodovyacutechmuacuterovZaacutekladysevernejapsidybolineskocircrdoplneneacutev interieacuteriajexterieacuteriobmurovkou(obr1)

Vyacutenimočnaacutepocircdorysnaacutedispoziacuteciastavbyktoraacutevo vaumlčšineodbornej literatuacuteryvenovanejto-mutokostolustaacuteleostaacutevanevyriešenouotaacutezkoujepriacutečinoudiametraacutelneodlišnyacutechinterpretaacuteciiacutejejpriestoroveacutehoa funkčneacutehousporiadaniaktoreacute suacutezaloženeacutena predpokladečlenenia stavbyna viacmiestnostiacutes rozličnyacutemifunkciami(napriacutekladŠtefanovičovaacute1989118Rodzińska-Chorąży200045-52Vančo200238-39)Viacereacutez tyacutechtoteoretickyacutechvariantovmožnoz viaceryacutechdocircvo-dovvyluacutečiťakonepravdepodobneacutealebocelkomnereaacutelneAkopriacutekladmožnouviesťinterpretaacuteciustavbyakopalaacutecas palaacutecovoukaplnkouktoraacutemaacutebyťnajstaršiacutempriacutekladomspojeniaprofaacutennej

1 Tieto metodickeacute vyacutechodiskaacute na uacutečely vyacuteskumu predromaacutenskej sakraacutelnej architektuacutery v Čechaacutechna Moravea nazaacutepadnomSlovenskuodporuacutečaMVančo(2011152-153)

2 MVančostavbudatujeažna koniec9storočia(200246)Najnovšiesaobjavilauacutevahao datovaniacutekostoladokoncapred polovicu9storočia(Chorvaacutetovaacute2017118-121)

3 KHarmadyovaacute(2012353)nedaacutevnouvaacutedza(bezodkazuna relevantnyacutezdroj)žepod zaacutekladmikostolabolodkrytyacutekolovyacuteobjektz 8storočiačovšaknemaacuteoporuv inejliteratuacutere

4 V stredneja zaacutepadnejEuroacutepemožnov 9storočiacutenaacutejsťlenniekoľkokostolovs trikonchaacutelnympocircdory-somMuumlstairWerdenHalberstadtNeussIngelheimFeacutecampQuerquevillea Wandrille(Illaacuteš2014166Tab VII)

Martin Illaacuteš

| 16 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

a sakraacutelnejstavbyv stredoeuroacutepskomprostrediacutea ktoreacutehomladšiepriacutekladysuacuteznaacutemez viaceryacutechpoľskyacutechlokaliacutetz 2polovice10a z 11storočia(Rodzińska-Chorąży200050-51)Porovnanies ostatnyacutemikostolmia palaacutecovyacutemirespnadštandardnyacutemiobytnyacutemistavbamiv prostrediacuteVeľkejMoravya s ňousuacutevisiacichoblastiach(PanoacuteniaČechy)kderezidenčnyacuteobjektbolvždystriktneoddelenyacuteod sakraacutelnejstavbyvšakvylučuježebytuv 9storočiacutevzniklotakeacutekompaktneacutespojeniesakraacutelnehoa profaacutennehoobjektuakeacutepoznaacutemez druhejpolovice10storočiana uacutezemiacutePoľska(Illaacuteš2011b21)5Z rovnakeacutehodocircvoduktoryacutejepriacutečinourozličnyacutechinterpretaacuteciiacutepriestoroveacutehoa funkčneacutehousporiadaniastavbysarocirczniaajnaacutezoryna identifikaacuteciuproveniencietejtostavbya tood longobardskejčiriacutemskejkuriaacutelnejreprezentačnejarchitektuacuterycezdalmaacutetskučibalkaacutenskuarchitektuacuteruažpo byzantskuacutearchitektuacuteru (Štefanovičovaacute1993311Vančo200239PlachaacutendashHlavicovaacute201184-88Ruttkay201287)

Zovšetkyacutechalternatiacutevinterpretaacuteciefunkciea usporiadaniastavbysapo kritickejanalyacutezeakonajpravdepodobnejšiazdaacuteinterpretaacuteciastavbyakokostolas jednounedelenoupozdĺžnouloďou(Illaacuteš2011b22-23)K tomutozaacuteveruvediena jednejstraneanalyacutezazachovanyacutechmuriacuteva kon-textostatnyacutechsakraacutelnychstaviebna uacutezemiacuteVeľkejMoravya nadruhejstraneformaacutelnaanalyacutezadispoziacuteciestavbya jejkomparaacutecias analogickyusporiadanyacutemikostolmiz 5ndash6storočiana uacuteze-miacute Dalmaacuteciea Noricandashs kostolomsvJaacutenaKrstiteľav Sutivane(Vežić20113843)kostolomsv Martinav Pridrage (Vežić201134-3740-42)kostolomneznaacutemehozasvaumlteniav Biliciach(Vežić20113742)a kostolomsvPetrav Lendorfe-Holziktoryacutesvojukonečnuacutepodobutrikon-chynadobudolpo prestavbev 6storočiacute(Glaser2003427436)Minimaacutelnetriz uvedenyacutechsta-vieb(nachaacutedzajuacutecesav Dalmaacutecii)plnilisvojufunkciuajvo včasnomstredovekua ešteniekoľkoďalšiacutech storočiacute (kostol svMartina v Pridrage je živyacutem kostolom dodnes)Deviacutensky kostol sas tyacutemitostavbamizhodujeanalogickoupocircdorysnoudispoziacutecious typickyacutemicharakteristickyacutemiznakmi(trikonchas vyacuterazne pozdĺžnouloďoua strojicouidentickyacutechalebotakmeridentickyacutechapsiacuted umiestnenyacutechtesnepri sebes menšiacutempriemeromnežjepriemerlode)akoajrozmermiviaceryacutechparametrov(Illaacuteš2011b29-31)Priečnezaacutekladoveacutepaacutesyodkryteacutev deviacutenskejstavbelenbdquovuacuterovnipod dlaacutežkouldquo(napriacutekladPlachaacutendashHlavicovaacute201184)ktoreacutenikdenevystupujuacutedo takejvyacuteškyakozachovaneacuteobvodoveacutemurivoneboliso všetkoupravdepodobnosťouzaacutekladmipriečokaleboli lenzaacutekladmipriacutestennyacutech interieacuterovyacutech lizeacutenPraacuteve takyacutezaacutekladovyacutepaacutesnesuacuteci lenpaacuterpriacutestennyacutechlizeacutenniemurovanuacutepriečkunachaacutedzamev jednompriacutepadedalmaacutetskychneskoroan-tickyacutechkostolov(kostolsvJaacutenaKrstiteľav SutivaneIllaacuteš2011b30-31)6Priečnezaacutekladoveacutepaacutesys lizeacutenamitedadeliliinterieacuterkostolana niekoľkonerovnakyacutechtraveacute

Tietoformaacutelnezhodydeviacutenskehokostolas dalmaacutetskymineskoroantickyacutemikostolmidovoľujuacuteidentifikovaťajnajpravdepodobnejšiuprovenienciudeviacutenskehokostolandashidezrejmeo recepciuurčiteacuteho vymedzeneacuteho modelu dalmaacutetskeho neskoroantickeacuteho kostola prostredniacutectvom dal-maacutetskejpredromaacutenskejarchitektuacuteryktoraacutevo včasnomstredovekuaktiacutevnečipasiacutevnerecipovalaa transformovaladomaacutecedalmaacutetskeneskoroantickeacutevzorya predlohy(Illaacuteš2011b31-3237-38)Hociv samotnejdalmaacutetskejpredromaacutenskejarchitektuacuterenepoznaacutemeanalogickuacutepredromaacutenskustavbuktoraacutebybolavyacutesledkompodobnejrecepcieniejeto prekaacutežkouDalmaacutetskapredromaacutenska

5 Jednouz priacutečinpre ktoreacutev priacutepadedeviacutenskejstavbynemohloiacutesťo rezidenčnyacuteči inyacuteprofaacutennyobjektjeexistenciahrobovktoreacutebysotvamohlibyťuloženeacutek stavbektoraacutenebolakostolomRelatiacutevneveľkaacutevzdialenosťhrobovz 9storočiaod kostolana Deviacutenenemocircžebyťindiacutecioupre interpretaacuteciutejtostavbyakospojeniaobjektus profaacutennou(palaacutec)a sakraacutelnoufunkciou(kaplnka)pričomhrobybyboliukladaneacutepraacutevepri sakraacutelnejčastistavbyakonajnovšieuvažujuacuteMSamuela BPomfyovaacute(2015100)pretožesku-pinauvedenyacutechhrobovsanachaacutedzabližšiepraacutevek domnelejprofaacutennejčastistavbynievšakk domnelejkaplnke

6 Tuacutetointerpretačnuacutemožnosťpriečnychzaacutekladovyacutechpaacutesovdeviacutenskehokostolauvaacutedzano zaacuteroveňodmie-taTRodzińska-Chorąży(20003746)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 17 |

architektuacuteratundashpodobneakov mnohyacutechinyacutechpriacutepadochndashzachovalaneskoroantickeacutekostolyv SutivaneBiliciachi Pridragev celejichzachovanejhmotea s minimaacutelnymizaacutesahmiichadapto-valaprostriedkamipredromaacutenskehoumenianajmaumls ohľadomna včasnostredovekeacutepožiadavkyna liturgickeacutefunkciea členeniesakraacutelnehopriestoru(išlonajmaumlo vybaveniekostolovvnuacutetornoukamenaacuterskouvyacutezdoboupredovšetkyacutempredoltaacuternoupriečkou)7

Pre docircslednuacute komparaacuteciu deviacutenskeho kostola s jeho dalmaacutetskymi neskoroantickyacutemi ana-loacutegiami je potrebneacute pokuacutesiť sa i o štrukturalistickuacute a ikonograficko-ikonologickuacute analyacutezu ichpocircdorysov

V suacutevislosti s viaceryacutemi rozmerovyacutemi zhodamipocircdorysudeviacutenskehokostola s pocircdorysmitrochdalmaacutetskychkostolovjepotrebneacutezistiťakaacutedĺžkovaacutemierabolapoužitaacutepri konštrukciipocirc-dorysudeviacutenskehokostolaTo jemožneacutena zaacutekladezistenia čirozmeryjednotlivyacutechparametrovpocircdorysudeviacutenskehokostolapo vyjadreniacutev niektorejdobovejdĺžkovejmierezodpovedajuacutecelyacutemčiacuteslama činesuacutev sebe určituacutenajmaumlkresťanskuacutenumerologickuacutesymbolikualebomajuacuteaspoňvše-obecneokruacutehlehodnotypriacutepadnečiideo naacutesobkytakyacutechhodnocirct(Vančo2011152)8Do uacutevahyprichaacutedzajuacutev podstatedvedĺžkoveacutemieryktoryacutechpoužitiemožnov strednejEuroacutepe9 storočianajpravdepodobnejšie predpokladať a to riacutemska stopa s typickoudĺžkou 296 cm (ktoruacute všakvo včasnomstredovekuspravidlamožnozaokruacutehliťna 30cm)a karoliacutenskastopas dĺžkouoscilu-juacutecouokolo333cm9

Z 52 sledovanyacutech parametrov pocircdorysu deviacutenskeho kostola (podľa pocircdorysu v Plachaacute ndashHlavicovaacutendashKeller199090)10jemožneacute31vyjadriťv riacutemskychstopaacutecha 27v karoliacutenskychsto-paacutechtakabyrozmeri pozohľadneniacutemaximaacutelnejtolerovateľnejodchyacutelkyv rozsahujednejstopyzodpovedalčiacuteslu s určitoukresťanskousymbolikoualebonejakejvšeobecneokruacutehlejhodnoteNapriek určitej štatistickej prevahe parametrov vyjadriteľnyacutech v riacutemskych stopaacutech však nejdeo rozdieltakvyacuteznamnyacuteabysadalojednoznačnekonštatovaťpoužiteriacutemskejstopyakostavebnejdĺžkovejjednotky

V trochneskoroantickyacutechdalmaacutetskychtrikonchaacutechbolanepochybnepoužitaacutedĺžkovaacutemierariacutemskejstopytakžebybolomožneacutepredpokladaťjejpoužitieajv deviacutenskomkostoleV rozme-rochdeviacutenskehokostolaa trochdalmaacutetskychkostolovmožnodokoncaidentifikovať8zhodnyacutechrozmerovniektoryacutechparametrovNapriektomuvšakniejenevyhnutneacutepredpokladaťajpoužitiezhodnejdĺžkovejmieryAkbolizhodyniektoryacutechrozmerovdeviacutenskehokostolaa trochdalmaacutet-skychkostolovvyacutesledkomuacutemyselnejrecepciemuselibyichhodnotyzodpovedaťsymbolickyacutemčiacuteslamčiinyacutemokruacutehlymhodnotaacutemajvtedyakbyv priacutepadedeviacutenskejstavbybolapoužitaacuteinaacutedĺžkovaacutemieranežv priacutepadetrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolovtjkaroliacutenskastopaTuacutetopodmienkuspĺňa5zhodnyacutechrozmerovJetuvšakajmožnosťžerozmeroveacutezhodyv pocircdorysochdeviacutenskehokostolas podobnyacutemidalmaacutetskymikostolminebolivyacutesledkompriameja uacutemyselnej

7 K otaacutezkevplyvua prispocircsobovanianeskoroantickyacutechkostolovv byzantskeja chorvaacutetskejDalmaacuteciipozriJurković2000182aleboMarasović2008204-211K probleacutemupredromaacutenskejtransformaacutecieneskoroan-tickyacutechkostolovna vyacutechodnomJadranevšeobecnepozriJurković1988-198942

8 Rozmerykostolovbolipri projektovaniacutekostolova konštrukciiichpocircdorysovpriestorova hmotyinten-cionaacutelnevyberaneacuteakourčiteacute ustaacuteleneacutehodnotyrespichnaacutesobkyčipodielyktoreacutebolipodriadeneacutepre-dovšetkyacutemsymbolikeprameniacejzo Svaumlteacutehopiacutesmaa tobuďpriamoalebonepriamoprostredniacutectvomimitovaniainyacutechsakraacutelnychstaviebsluacutežiacichakovzor

9 Použitie tzv langobardskejstopys dĺžkou43cmalebo365cmv našomprostrediacutemožnosotvapred-pokladaťkeďžepoužiacutevaniestocircps toutodĺžkouniejev 9storočiacutev strednejEuroacutepespoľahlivodoloženeacute(napriacutekladVančo2011135)

10 Autorsledovalvšetkyšiacuterkoveacutea dĺžkoveacuteparametrevšetkyacutechštrukturaacutelnychprvkovpocircdorysuNa uacutečelytejtoštuacutediesametrickeacuterozmerypocircdorysuz docircvodunepravidelneacutehopriebehuzachovaneacutehomurivaresplenmaltoveacutehopodzaacutekladoveacuteholocircžkaspravidlazaokruacutehlilina celyacutech5cm

Martin Illaacuteš

| 18 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

recepcie jednotlivyacutechparametrov ale boli docircsledkompoužitia jedneacuteho či viaceryacutech zhodnyacutechalebopodobnyacutechmodulova konštrukčnyacutechplaacutenovPretojepotrebneacutepokuacutesiťsaidentifikovaťvyacute-chodiskoveacutemodulya použiteacutekonštrukčneacuteplaacutenyaplikovaneacutena pocircdorysyvšetkyacutechanalyzovanyacutechstavieb

Na pocircdorys deviacutenskeho kostola možno aplikovať viac konštrukčnyacutech plaacutenov založenyacutechna rocircznych planimetrickyacutech metoacutedach vyacutestavby dynamickeacute štvoruholniacuteky11 kvadratuacutery12X-figuacutery13kružnice14Kriteacuteriom ichpoužiteľnosti je ichkomplexnyacutevzťahk reaacutelnemupocircdory-sutjžekaždyacutez nichmusiacutevymedzovaťniekoľkoparametrovpocircdorysukostolas maximaacutelnoutolerovateľnouodchyacutelkouv rozsahu jednej stopy (Vančo2011138152)15Zaacutekladomkaždeacutehoz aplikovanyacutechkonštrukčnyacutechplaacutenovjepritomjedenzaacutekladnyacutevyacutechodiskovyacuterozmertjmodul16obsahujuacutecičiacuteslos určitoukresťanskousymbolikourespokruacutehlouhodnotou

Konštrukčneacute plaacuteny identifikovaneacute v pocircdoryse deviacutenskeho kostola spolu navzaacutejom suacutevisiaa navzaacutejomsapodmieňujuacutepričomažspoločnevymedzujuacutevšetkypodstatneacuteparametrepocircdorysukostolaJezaujiacutemaveacutežetakmervšetkyaplikovaneacutekonštrukčneacuteplaacutenysapriamoalebonepriamo(prostredniacutectvomineacutehoz plaacutenov)odviacutejajuacuteod stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu(od jehozaacutepadneacuteholiacuteca)Strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretonapriektomuženebolpreviazanyacutes obvo-dovyacutemmurivommuselbyťsuacutečasťoupocircdorysukostolaužod počiatkupričommuselmaťzaacutesadnyacute

11 Ideo planimetrickuacutekonštrukciukdesaštvoruholniacutekyradiaza seboutakžesuacutečetspoločnejdĺžkyprveacute-hoštvoruholniacuteka(štvorca)a najbližšiehosusedneacutehoštvoruholniacutekasarovnaacuteuhlopriečkeprveacutehoz nich(štvorca) suacutečet dĺžok prvyacutech dvoch štvoruholniacutekov a nasledujuacuteceho tretieho štvoruholniacuteka sa rovnaacutespoločnejuhlopriečkeprvyacutechdvochštvoruholniacutekovatďMatematickymožnosuacutečetdĺžokprvyacutechdvochštvoruholniacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic2suacutečetdĺžokprvyacutechtrochštvoruhol-niacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic3suacutečetdĺžokprvyacutechštyrochštvoruholniacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic4t jdvojnaacutesobkuprveacutehoštvorcaatď(napriacutekladVančo200237-38)

12 Ideo aplikaacuteciuštvoruholniacutekovaleboidentickyacutechštvorcovpriacutepadneichpoloviacutecaleboďalšiacutechpodielovaleboajurčiteacutehopočtuidentickyacutechtzvaditiacutevnychobdĺžnikovpridaacutevanyacutechk inyacutemkonštrukčnyacutemplaacute-nomZa osobitnyacutevariantsysteacutemukvadratuacutermožnopovažovaťi tzvmodulovyacuteraster(Hecht19786278)

13 MetoacutedatzvX-figuacuterjevariantomtriangulaacuteciekeďsana pocircdorysaplikujuacuterovnostranneacutetrojuholniacutekytakžezaacutekladňatrojuholniacutekajeumiestnenaacutepriečnena pozdĺžnuosstavbyK použitiutohtosysteacutemupozrinapriacutekladTKuumlntzel(20151-60)

14 Systeacutemkružniacutecmožnobez probleacutemovaplikovaťna polkruhovouzavreteacuteapsidya nacentraacutelnestavbynolenťažkomožnotuacutetometoacuteduaplikovaťna kvadratickeacutepocircdorysyakoto navrholJPošmournyacute(1964187-202)respakoto v podstatebez vyacutehradprijaliďalšiacutebaacutedatelia(napriacutekladStruhaacuter1977Rodzińska-Chorąży200036-37Botek201450-51)napriektomužeJPošmournyacute(akoajAStruhaacutera TRodzińska-Chorążyv priacutepadedeviacutenskehokostola)pri formulaacuteciisvojejhypoteacutezyrektifikovalmoduloveacutesysteacutemyz idealizo-vanyacutecha pretonespraacutevnychpocircdorysovtakžejehozaacuteverysanezakladajuacutena reaacutelnychvyacutechodiskaacutecha suacutemylneacuteKritickyk použitiuPošmourneacutehokružnicoveacutehomodulu(napriacutekladVančo2011136-138)

15 Rozhodujuacutecimi kriteacuteriami pre identifikaacuteciu najpravdepodobnejšie použiteacuteho konštrukčneacuteho plaacutenu jenajmaumljehojednoduchosťkomplexneacutepokrytiehlavnyacutechštrukturaacutelnychprvkova podstatnyacutechparamet-rovpocircdorysu vzaacutejomnaacutesuacutevislosť jednotlivyacutechsuacutečastiacutekonštrukčneacutehoplaacutenua rozmeryzodpovedajuacutecekresťanskej symbolickejnumeroloacutegiiRovnako jedocircležiteacute ak saviacereacutepoužiteľneacutekonštrukčneacuteplaacutenynavzaacutejomdopĺňajuacuteTaktoidentifikovaneacutekonštrukčneacuteplaacutenyskuacutemanejstavbymožnopovažovaťza naj-reaacutelnejšiepričommožnozaacuteroveňpredpokladaťže takyacutetopostupkonštrukciepocircdorysustavbypoužili stredovekyacutestaviteľ

16 DefiniacuteciumoduluformulujeužVitruvius(Vitruvius197999)akočasťcelkuktoraacutejeprijataacuteza vyacutecho-diskoNezaacuteležiacutena tomčiideo čiacuteselnyacuteuacutedajtransformovanyacutedo rozmerovstavbyaleboideo planimetrickyacuteuacutetvarktoreacutehokombinovaniacutemsakonštruujepocircdorysa hmotastavbyTaacutetotransformaacuteciaa kombinaacuteciaspočiacutevav naacutesobeniacutea deleniacutemodulualeajv inommatematickomusporiadaniacute

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 19 |

vyacuteznampre priestoroveacutei funkčneacuteusporiadaniekostolaZdaacutesaženajskocircršloo septumrespcan-cellumtjpredoltaacuternupriečkurozdeľujuacutecuinterieacuterkostolana dvazaacutekladneacutepriestoryndashpriestorpre veriacich(quadratum populi)a priestorpre liturgiua kňazov(presbyterium)(Marasović2008187192196)

Konštrukčnyacuteplaacutendeviacutenskehokostolazaloženyacutena dynamickyacutechštvoruholniacutekoch17sapriamoodviacutejaod zaacutepadneacuteholiacutecastredneacutehozaacutekladoveacutehopaacutesuktoryacutepredstavujejehokonštrukčnyacutestred(obr21)Sieťdynamickyacutechštvoruholniacutekovpozostaacutevazo zaacutepadneja vyacutechodnejčastiZaacutepadnaacutečasťpozostaacutevaz dvochdynamickyacutechštvoruholniacutekovvyacutechodnaacutečasťpozostaacutevazo štyrochdyna-mickyacutechštvoruholniacutekovSieťdynamickyacutechštvoruholniacutekovvymedzujeexterieacuterstavbyna zaacutepade(sodchyacutelkou25cm)zaacutepadnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehovyacutechodneacuteliacuteces odchyacutelkou20 cm)strednyacute priečny zaacutekladovyacute paacutes (jeho zaacutepadneacute liacutece) napojenie severnej a južnej apsidy na loďv exterieacuteri(sodchyacutelkou25cm)zaacutevervyacutechodnejapsidyv interieacuteri t jvyacutechodnyacutezaacuteverceleacutehointerieacuterukostola(sodchyacutelkou10cm)a exterieacuterovuacutešiacuterkulodeVyacutechodiskovyacutemrozmeromt jmodulomjetuexterieacuterovaacutešiacuterkalode(680cm)ktoraacuteurčujerozmeryprveacutehodynamickeacutehoštvo-ruholniacuteka(štvorca)

Nakvadratuacuterachsuacutezaloženeacutetrikonštrukčneacuteplaacutenyktoreacutemožnoidentifikovaťv pocircdorysede-viacutenskehokostolaPrvyacutez nichpriamovychaacutedzaz konštrukčneacutehoplaacutenuzaloženeacutehona dynamic-kyacutechštvoruholniacutekochjevlastnejehoinyacutemvyjadreniacutem(obr22plnaacutečiara)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenpozostaacutevaz radu troch identickyacutechštvorcovz ktoryacutechdvazodpovedajuacuteobomštvorcomktoreacutesuacutečasťousietedynamickyacutechštvoruholniacutekova tretiacutezodpovedaacutetretiemuštvrteacutemua piate-mudynamickeacutemuštvoruholniacutekuvo vyacutechodnejčasti sietedynamickyacutechštvoruholniacutekovTyacutemtokonštrukčnyacutemplaacutenomzaloženyacutemna kvadratuacuterachsuacutevymedzeneacutetotožneacuteparametrepocircdorysuakov priacutepadekonštrukčneacutehoplaacutenuzaloženeacutehona dynamickyacutechštvoruholniacutekoch(svyacutenimkouzaacutepadneacutehoexterieacuterustavby)Modulomjeturovnakoexterieacuterovaacutešiacuterkalode(680cm)ktoraacuteurčujerozmeryidentickyacutechštvorcov

Druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterachpozostaacutevalenz jedneacutehoštvorca(obr22prerušovanaacutečiara)Štvorecnadvaumlzujena konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutechštvoruhol-niacutekocha tona jehovyacutechodneacuteukončenie(sodchyacutelkou10cm)Štvorecmaacute dĺžkustrany1145cmŠtvorecvymedzujezaacutevervyacutechodnejapsidyv interieacuteritjvyacutechodnyacutezaacuteverceleacutehointerieacuterukostolaďalejvyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehozaacutepadneacuteliacutece)a zaacuteverseverneji južnejapsidyv interieacute-ritjcelkovuacuteinterieacuterovuacutešiacuterkupresbyteacuteriaNa tentokonštrukčnyacuteplaacutenbezprostrednenadvaumlzujekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružniciach(viďnižšie)

Tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterach(obr31)nadvaumlzujena konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutech štvoruholniacutekoch respna prvyacutekonštrukčnyacuteplaacuten založenyacutena kvad-ratuacuterach a tona ichkonštrukčnyacute stred (zaacutepadneacute liacutece stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenpozostaacutevaz dvochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacutestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehozaacutepadneacuteliacutece)vyacutechodneacuteukončeniepozdĺžnehopriestorukostolatjviacuteťaznyacuteobluacutekvyacutechodnejapsidy(sodchyacutelkou10cm)a interieacuterovuacutešiacuterkulodeModulomjetuinterieacuterovaacutešiacuterkalode(540cm)Na tentokonštrukčnyacuteplaacutennadvaumlzujekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružni-ciach(pozrinižšie)pretožejeniacutemurčenyacutevyacutechodnyacuteinterieacuterseverneja južnejapsidya tona vyacute-chodnomukončeniacutepozdĺžnehopriestorukostola

17 NapocircdorysdeviacutenskehokostolaaplikovalmetoacutedudynamickyacutechštvoruholniacutekovMVančo(200078107-108200237-38)ktoryacutejuoznačujeakobdquodynamickeacuteobdĺžnikyldquohocijejsuacutečasťouokremobdĺžnikovsuacutei štvorceMVančovšakvo svojejaplikaacuteciidynamickyacutechštvoruholniacutekovna pocircdorysdeviacutenskehokos-tolavychaacutedzalz čiastočnenespraacutevnehopocircdorysupretožepoužiacuteva interieacuterovuacutedĺžkudruheacutehopriesto-ruod vyacutechodukostola(tjmedzivyacutechodnyacutema strednyacutempriečnymzaacutekladovyacutempaacutesom)240cmkyacutemv skutočnostitentopriestormaacuteinterieacuterovuacutedĺžku170cm

Martin Illaacuteš

| 20 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Konštrukčnyacute plaacuten založenyacute na X-figuacuterach nenadvaumlzuje na totožneacute vyacutechodisko ako kaž-dyacute z vyššie opiacutesanyacutech konštrukčnyacutechplaacutenovTento konštrukčnyacuteplaacutenpozostaacuteva z jeden a polX-figuacutery(obr32)Jehokonštrukčnyacutemstredomjeinterkolumniumstredneacutehopriečnehozaacuteklado-veacutehopaacutesuKonštrukčnyacuteplaacutenvymedzujeinterieacuterstavbyna zaacutepadestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehointerkolumnium) zaacutevervyacutechodnejapsidyv exterieacuteria interieacuterovuacutešiacuterkulodeModulomjetuinterieacuterovaacutešiacuterkalode(540cm)Hocitentokonštrukčnyacuteplaacutenvymedzujeniekoľkoparametrovpocircdorysunemaacutes ostatnyacutemiopiacutesanyacutemikonštrukčnyacutemiplaacutenmisuacutevislosťpredovšetkyacutemnemaacuteto-tožneacutevyacutechodisko(zaacutepadneacuteliacutecestredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenniejepre vyacutestavbupocircdorysukostoladocircležityacutekeďženiacutemvymedzeneacuteparametrepocircdorysumožnovymedziťi nazaacuteklade ostatnyacutechopiacutesanyacutechkonštrukčnyacutechplaacutenova manipulaacutecious hruacutebkoumu-riva(65-70respaž75cm)

Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružniciachpozostaacutevaz trochidentickyacutechkružniacutec(obr22)Kružnicenadvaumlzujuacutena druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuteretjna niacutemvymedzeneacuteinterieacuteroveacutezaacuteveryapsiacutedakoaj natretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterachtjna niacutemvymedzeneacuteinterieacuteroveacutevyacutechodneacuteukončeniepozdĺžnehopriestorukostolaktoreacutezaacuteroveňurčujevyacutechodnyacute interieacuter severnej a južnej apsidyKružnice vymedzujuacute interieacuter všetkyacutech troch apsiacutedMajuacutepriemer340cm18

Z uvedenyacutechanalyacutezvyplyacutevažeprimaacuternudocircležitosťmalkonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dyna-mickyacutechštvoruholniacutekocha zaacuteroveňjehovariantv podobeprveacutehokonštrukčneacutehoplaacutenuzalože-neacutehona kvadratuacuterachNa tietodvakonštrukčneacuteplaacutenynadvaumlzujedruhyacutea tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterKonštrukčnyacuteplaacutenkružniacutecnadvaumlzujeažna druhyacutea tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterTietosuacutevislostizaacuteroveňdovoľujuacuterekonštruovaťi postupprojektantapri plaacutenovaniacutepocircdorysu19

Konštrukčnyacuteplaacutendynamickyacutechštvoruholniacutekova prvyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvad-ratuacuterachvymedzujuacutena plochepocircdorysudeviacutenskehokostolaniekoľkoplocircchktoryacutemmožnopri-piacutesaťšpecifickeacutefunkciepriestoroveacutehousporiadaniakostolaNajzaacutepadnejšiacutez dynamickyacutechštvo-ruholniacutekova triidentickeacuteštvorcevymedzujuacuteštyriplochyplochuod zaacutepadneacutehoexterieacuterustavbypo zaacutepadnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesplochuod zaacutepadneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesupo strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesplochuod stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesupo exterieacuteroveacutenapoje-nieapsiacutedna obvodoveacutemuacuterykostola(natejtoplochesanachaacutedzavyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes)a plochuod exterieacuteroveacutehonapojeniaapsiacutedna obvodoveacutemuacuterykostolapo interieacuterovyacutezaacutevervyacutechodnejapsidyTaktovymedzeneacuteplochymožnovzhľadomna obvykleacuteinterieacuteroveacuteusporiadaniekostolov interpretovaťnajskocircr ako vstupneacute traveacute20 ďalej vlastnuacute loď akopriestorpre veriacich(quadratum populi)a presbyteriumpozostaacutevajuacutecez oltaacuternehopriestorua sanktuaacuteriaZaacuteroveňjeobomauvedenyacutemikonštrukčnyacutemiplaacutenmiurčenaacutepravdepodobnaacutepolohapredoltaacuternejpriečkyna strednompriečnomzaacutekladovompaacuteseUmiestnenieoltaacuteramožnopredpokladaťna vyacutechodnom

18 Priemerapsiacutedjevo viacuteťaznomobluacuteku330cmnov najširšommiesteinterieacuteruapsiacuteddosahujeaž340cm(v najzachovalejšiacutechmiestachpocircdorysutjv severneja vyacutechodnejapside)pretosav tejtoštuacutediiberieza zaacutekladkonštrukčneacutehoplaacutenukružniacutecvaumlčšiacutez obochrozmerovApsidymajuacutev docircsledkutohomiernepodkovovityacutepocircdorys

19 Jepravdepodobneacutežestavebniacuteremeselniacuteciajv tereacutenezopakovalivšetkykonštrukčneacuteplanimetrickeacutepo-stupyktoreacutepoužilprojektantbdquozastolomldquov malejmierke(ČihaacutekovaacutendashMuumlller20151319)Plaacutenovaniepocircdorysuv tereacuteneprebiehalonepochybnetounajjednoduchšoumetoacutedoundashpoužitiacutemkolova povrazov(Hecht197879-81)Pri vytyčovaniacutepocircdorysustavbyv tereacutenevo veľkejmierketaknevyhnutnevznikalirocircznechybya nepresnostinotiemohlibyťajdocircsledkommodifikaacuteciea improvizaacuteciepri realizaacuteciistavby(ČihaacutekovaacutendashMuumlller20159)

20 Totovstupneacute traveacute jesvojiacutemumiestneniacutema virtuaacutelnympriestorovyacutemvymedzeniacutemsnaacuteďpozostatkomnarthexučipredlodia(pronaos)v uacuteplneredukovanejformeNarthexanipronaosužvo včasnostredove-komkontexteneplnilisvojuobsahovuacuteaniformaacutelnufunkciu

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 21 |

priečnomzaacutekladovompaacutese(Illaacuteš2011b31)21ktoryacutebolvymedzenyacutedruhyacutemkonštrukčnyacutemplaacute-nomzaloženyacutemna kvadratuacuterachtentodruhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterbytedavymedzovalcelyacuteposvaumltnyacutepriestorkostolaod oltaacuterapo zaacuteveryvšetkyacutechtrochapsiacutedUvedenyacutemipostupmitedamožnoidentifikovaťvšetkypodstatneacuteprvkyinterieacuterukostola

Narozdielod vyššieuvedenyacutechneskoroantickyacutechdalmaacutetskychtrikonchktoreacutepredstavujuacutenajbližšie analoacutegie k deviacutenskemu kostolu presbyteacuteriumdeviacutenskeho kostola zahŕňa všetky triapsidypričom oltaacuter s predoltaacuternoupriečkou jevysunutyacutepred trojapsidovyacutezaacuteverpresbyteacuteriaV uvedenyacutechneskoroantickyacutechtrikonchaacutechbololtaacuterumiestnenyacutevo vyacutechodnejapsidea taacutebolaod ostatneacutehopriestorukostolaoddelenaacutepredoltaacuternoupriečkou respohradouUvedenyacute roz-dielsuacutevisiacuteso zmenouliturgickejorganizaacuteciea funkciebočnyacutechpriestorovpresbyteacuteriaktoreacutesav neskorej antike spravidla využiacutevali akoprothesis a diakonikonVo včasnomstredoveku taacutetoobsahovaacutestraacutenkabočnyacutechpriestorovpresbyteacuteriazaniklarespbolanahradenaacuteinoufunkciou(najmaumlbočneacuteoltaacutere)hociformaacutelneusporiadanieostalozachovaneacute(Jurković1988-198943-44Marasović2008192)Včasnostredovekeacutepriestoroveacutevymedzenietrikonchaacutelnehozaacuteverupodob-neacutedeviacutenskemukostolumocircžemenaacutejsťnapriacutekladv kostoleNajsvaumltejšiehoSpasiteľapri prame-ni Cetiny(4 štvrtina9storočiaChorvaacutetsko)kdeoltaacuternebolumiestnenyacutevo vyacutechodnejapsidealev kriacuteženiacuteosiacutetrochapsiacuteda predoltaacuternapriečkaoddeľovalaod lodeceleacutetrojapsidoveacutepresbyteacute-rium(Marasović201153)

Otaacutezkumocircževzbudzovaťnaacutepadneacutevysunutiepredoltaacuternejpriečkyhlbokodo priestorulodečiacutemjepriestorpre veriacichznačneskraacutetenyacuteTaacutetosituaacutecianiejeažtakvyacutenimočnaacutečineobvyklaacuteakobysamohlozdaťV neskorejantikebolapolohaoltaacuterakresťanskeacutehochraacutemuznačneflexi-bilnaacuteoltaacutermoholbyťumiestnenyacuteažuprostredlodekostolaVo včasnostredovekyacutechkostolochktoreacute tyacutemčionyacutemspocircsobomrecipovaličinadvaumlzovalina neskoroantickeacutevzorya medziktoreacutemožnozaradiťi kostolna Deviacutenemnohokraacutetpreberaliajvyacuterazneacutevysunutieoltaacuteraspolus pre-doltaacuternoupriečkoudo priestorulode(napriacutekladkostolsvPetrav DrageostrovRabChorvaacutetsko1 polovica11storočiaMarasović2009121)Deviacutenskykostolsiacuteceneprevzaltuacutetosituaacuteciuzo svo-jichvzorovalepolohaoltaacuteratuvyplynulaz aplikaacuteciesuacutestavykonštrukčnyacutechplaacutenovz ktoryacutechtenzaacutekladnyacutebolprevzatyacutez neskoroantickyacutechvzorov(viďnižšie)Vyacuterazneacutevysunutiepreoltaacuternejpriečkydo priestorulodevšakniejeneznaacutemeaniv inyacutechvčasnostredovekyacutechkostolochstredneja zaacutepadnejEuroacutepy(napriacutekladkostolsvLuciaWalenstadt8 storočieŠvajčiarskoSennhauser2003201kostolsvRupertatzvVirgilovabazilikaSalzburg774RakuacuteskoJacobsen1989181kostolsvŠtefanaBoumlckweiler11storočieNemeckoDehio1984133)Napokonpriestorpre ve-riacichv deviacutenskomkostolemalv porovnaniacutes ostatnyacutemiveľkomoravskyacutemikostolmištandardnuacutea obvykluacuterozlohuV deviacutenskomkostolemožnoplochupriestorupre veriacichpodľavyššieuve-denyacutechzaacuteverovrekonštruovaťs veľkosťouasi486m2Pre porovnaniemožnouviesťplochulode1kostolav StaromMěstebdquoNaValaacutechldquo(asi39m2)4kostolav MikulčiciachndashValoch(asi34m2)alebokostolasvJaacutenav Modreacute(asi42m2)

Identifikaacuteciakonštrukčnyacutechplaacutenovakoaj modulovktoreacutebolizaacutekladomichvyacutestavbyumož-ňuje zo všetkyacutechparametrovpocircdorysudeviacutenskehokostola vyčleniť štyri hodnoty ktoreacutepred-stavujuacute moduly Ide o exterieacuterovuacute šiacuterku lode (680 cm) celkovuacute interieacuterovuacute šiacuterku presbyteacuteria(1145 cm)interieacuterovuacutešiacuterkulode(540cm)a interieacuterovyacutepriemerapsiacuted(340cm)Priraacutetaťk nimmožno i hruacutebkumuriva (na uacuterovni zachovaneacuteho zaacutekladoveacutehomuriva alebo podzaacutekladoveacutehomaltoveacuteho locircžka 65-70 cm v zachovanomnadzaacutekladovommurivemiestami až 75 cm) ktoraacutev spojeniacutes každyacutemkonštrukčnyacutemplaacutenomdotvorilafinaacutelnypocircdorysnotunejdeo modulŠtyri

21 Niejevyluacutečeneacuteževyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesv deviacutenskomkostolena ktorombolpravdepodobneumiestnenyacuteoltaacutermalzaacuteroveňi funkciustupňazvyacutešenejpodlahypresbyteacuteriandashto všaknemožnozo za-chovanejsituaacutecieodkrytyacutechzaacutekladovvocircbecpreukaacutezať

Martin Illaacuteš

| 22 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

moduloveacute rozmerypredstavujuacute zaacutekladneacutehodnoty podstatneacute pre konštrukciu pocircdorysu Praacutevena zaacuteklade tohtosuacuteborupodstatnyacutechparametrovmožnozodpovedaťotaacutezkuktoraacutedĺžkovaacutemierabolapoužitaacutepri vyacutestavbedeviacutenskehokostola

Lendvaz modulovmožnov suacutelades vyššieuvedenyacutemikriteacuteriamihľadaniapoužitejdĺžko-vejmieryuspokojivovyjadriťv riacutemskychstopaacutechavšakv karoliacutenskychstopaacutechmožnovyjadriťvšetkyštyrimodulyHodnotahruacutebkymurivajevyjadriteľnaacutetakv riacutemskychakoajkaroliacutenskychstopaacutechalekaroliacutenskestopyposkytujuacutemenšieodchyacutelkya jednoznačnejšiuhodnotuTyacutemtospocirc-sobommožnouvedenyacutechpaumlťrozmerovvyjadriťv karoliacutenskychstopaacutech(ks)takto680cm=204ks(ideaacutelne20)1145cm=344ks(ideaacutelne35)540cm=162ks(ideaacutelne16)340cm=102ks(ideaacutelne10)a 65-70až75cm=19-21ksaž23ks(ideaacutelne2)

Uvedeneacutehodnotyobsahujuacute jednak čiacutesla s kresťanskou symbolikou (čiacuteslo10 a čiacuteslo16 akodvojnaacutesobokčiacutesla8)22a jednakčiacuteslas okruacutehlouhodnotu(čiacuteslo20a čiacuteslo35)Hodnotehruacutebkymuriva(čiacuteslo2)nemožnopripisovaťosobitnyacutevyacuteznamkeďžehruacutebkamurivajespravidlalentech-nickyacutemparametrom23Pritomv zachovanejhmotedeviacutenskehokostolaide zvaumlčšaleno zaacutekladoveacutemurivoktoreacutejeužšiea ibav dvochčastiachjevo vaumlčšomrozsahuzachovaneacute nadzaacutekladoveacutemu-rivoširšienežzaacuteklady24takžezistenaacutehruacutebkamurivakoliacuteše

Zdaacutesatedapravdepodobneacutežepocircdorysdeviacutenskehokostolabolkonštruovanyacutes použitiacutemdĺž-kovejmierykaroliacutenskejstopy

Taktovykonanaacuteštrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapocircdorysudeviacutenskehokostoladovoľujejednakvysvetliťfunkčneacuteusporiadaniejednotlivyacutechpriestorovkostolaa ichvzaacute-jomneacutevzťahya jednakpochopiťajzdanlivoproblematickeacuteumiestneniepriečnychzaacutekladovyacutechpaacutesova ichnepravidelnyacuterytmusakoajichfunkciu

Po štrukturalistickej a ikonograficko-ikonologickej analyacutezepocircdorysudeviacutenskehokostola jepotrebneacutevraacutetiťsaku komparaacuteciis vyššieuvedenyacutemidalmaacutetskymitrikonchamia zistiťčijemožneacutev ichpocircdorysochnaacutejsťkonštrukčneacuteplaacutenyanalogickeacuteniektoreacutemuz vyššieidentifikovanyacutech(akoto odporuacutečaMVančo2011152)

Jepozoruhodneacutežev pocircdorysochvšetkyacutechtrochdalmaacutetskychtrikonchktoreacutepredstavujuacutez dispozičneacuteho hľadiska najbližšie analoacutegie k deviacutenskemu kostolumožno identifikovať kon-štrukčneacute plaacuteny analogickeacute svojou vyacutestavbou prveacutemu konštrukčneacutemu plaacutenu kvadratuacuter ktoryacutemožno identifikovať v pocircdoryse deviacutenskeho kostola Nie je pritom samozrejme vyluacutečeneacute žepri konštrukciityacutechtokostolovmohlibyťpoužiteacuteajineacutekonštrukčneacuteplaacutenynapriacutekladzaloženeacutena tzv zlatomreze(Pejaković2000118-119)

V pocircdorysekostolav Biliciach(obr4)ideo radtrochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacuteinterieacuterovuacutešiacuterku lodeexterieacuter stavbyna zaacutepade interkolumniaacutestredneacutehopaacuteru interieacuterovyacutechlizeacutenvyacutechodneacuteliacutecevyacutechodneacutehopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacutena interkolumniaacuteviacuteťazneacutehoobluacutekavyacute-chodnej apsidyNa vyacutechodnomukončeniacute konštrukčneacuteho plaacutenu ležiacute zaacuteroveň stred vyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(550cmideaacutelne18riacutemskychstocircp)

22 Čiacutesloosemsymbolizujeocircsmydeňstvoreniasvetaktoryacutembolav plnostičasovsmrťKristana kriacutežiza od-pusteniehriechovsymbolizujetedazmŕtvychvstaniePaacutena(Lurker2005356)ČiacuteslodesaťsymbolizujenajmaumlpočetBožiacutechprikaacutezaniacute(Lurker200589)

23 Hruacutebkumurivasamotnuacutenemožnopovažovaťza prameňexaktneacutehourčeniaveľkostizaacutekladnejdĺžkovejmierya odvodzovaťz nejmodula ostatneacuterozmerypocircdorysuHruacutebkamuacuteru(ktoruacutenapokonvo vaumlčšinepriacutepadovveľkomoravskejarchitektuacuterypoznaacutemelenv uacuterovnizaacutekladoveacutehomuriva)bolapodmienenaacutepri-maacuternepožiadavkamistatikystavbysekundaacuterneajaplikaacutecioukonštrukčneacutehoplaacutenu(ČihaacutekovaacutendashMuumlller201516)

24 Vsevernejapsidedo vyacutešky90cma v strednejčastiseverneacutehomuacuterulodev miestenapojeniastredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesudo vyacutešky120cm(PlachaacutendashHlavicovaacute201173tiežobr38na s74Samuel ndashPomfyovaacute201598)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 23 |

V pocircdorysekostolasvMartinav Pridrage(obr5)ideo radtrochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacuteinterieacuterovuacutešiacuterkulodeinterkolumniumzaacutepadnejstenylodeinterkolumniaacutestredneacute-hopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacuteninterkolumniaacutevyacutechodneacutehopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacutena interkolumniaacuteviacuteťazneacutehoobluacutekavyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(580cmideaacutelne20riacutem-skychstocircp)

V pocircdorysekostolasvJaacutenaKrstiteľav Sutivane(obr6)ideo raddvochidentickyacutechštvorcova jedneacutehoobdĺžnika s dĺžkou zodpovedajuacutecou23dĺžky štvorca vymedzujuacute interieacuterovuacute šiacuterkulode exterieacuter stavby na zaacutepade (obdĺžnik) zaacutepadneacute liacutece zaacutepadneacuteho paacuteru interieacuterovyacutech lizeacutenvyacutechodneacute liacutece vyacutechodneacuteho paacuteru interieacuterovyacutech lizeacuten a exterieacuteroveacute napojenie vyacutechodnej apsidyna bočneacute apsidyNa vyacutechodnomukončeniacute konštrukčneacutehoplaacutenu ležiacute zaacuteroveň stred vyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(445cmideaacutelne14alebo15riacutemskychstocircp)

Vovšetkyacutechtrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolochsuacuteštvorcamirespobdĺžnikomktoreacutevytvaacuterajuacute konštrukčnyacuteplaacuten zjavne vymedzeneacute funkčnedeterminovaneacuteplochy resp priestorydefinovaneacuteakosamostatneacutetraveacuteNa zaacutepadeideo vstupneacutetraveacute25v stredejevymedzenaacutevlast-naacuteloď(quadratum populipriestorpre zhromaždenielaickyacutechuacutečastniacutekovliturgie)a navyacutechodepresbyteacuteriums apsidami(kdesanachaacutedzaoltaacutera preneskoruacuteantikutypickeacutediakonikonprothesisaleajsubsellia)Tentovzťahkonštrukčneacutehoplaacutenuk funkčneacutemuusporiadaniusakraacutelnehopriesto-ruv dalmaacutetskychtrikonchaacutechopraacutevňujevyššieuvedenyacutepredpokladžepodobnyacutevyacuteznamkon-štrukčneacutehoplaacutenupre funkčneacuteusporiadaniestavbymožnoočakaacutevaťi v deviacutenskomkostole

Deviacutenskykostolsatedazhodujes tromidalmaacutetskymitrikonchaminielenformaacutelnymiznakmipocircdorysnejdispoziacuteciea niektoryacutemirozmermialeajkonštrukčnyacutemplaacutenomzaloženyacutemna kvad-ratuacuterachOtaacutezkumocircževzbudzovaťskutočnosťžemedzivznikomtrochuvedenyacutechneskoroan-tickyacutechdalmaacutetskychkostolovv ktoryacutechsaaplikovaluvedenyacutekonštrukčnyacuteplaacutena vznikompred-romaacutenskehodeviacutenskehokostola keď sa aplikoval znovu uplynulopribližne tri a pol storočiaJe to všaklenzdanlivyacuteprobleacutemVčasnostredovekyacutestaviteľzvolilaplikaacuteciudispoziacutecieakoajkon-štrukčneacutehoplaacutenustaacutelezachovaneacutehoa funkčneacutehokostola(kostolov)Tentokostolrespkostolyktoreacutesistaviteľzvolilza inšpiračnyacutezdrojtakplniliuacutelohuprostredniacutekamedzineskoroantickoua včasnostredovekoustaviteľskoupraxouNavyšev predromaacutenskejdalmaacutetskejarchitektuacuterektoraacuterecipovalaa transformovalaniektoreacuteneskoroantickeacutetypya modelysakraacutelnychstaviebsapros-tredniacutectvomstaviteľskejtradiacuteciemohlizachovaťi metoacutedykonštrukciepocircdorysualebominimaacutelnevedomie o určitom planimetrickom usporiadaniacute pocircdorysov kostolov Včasnostredovekyacute stavi-teľichlenrozvinula komplexneskombinovals inyacutemiplanimetrickyacutemiaplikaacuteciamiK aplikaacuteciineskoroantickyacutechkonštrukčnyacutechmetoacutedvo včasnostredovekej stavbeby sotvamohlodocircjsť akby saneskoroantickeacutekostoly v ktoryacutech sa tietometoacutedyaplikovali vocircbecnedochovalindashnebolby k dispoziacutecii žiadny prostredniacutek ktoryacute by bol nositeľom staviteľskyacutech zvyklostiacute a postupovTradiacuteciastaviteľskyacutechzvyklostiacutepočasdlhyacutechobdobiacutesivyžadujebuďzachovaniestavebneacutehodielaa ideaacutelneaj jehofunkciealeboichopakovaneacuteaplikovaniev priebežnebudovanyacutechstavebnyacutechdielach26V priacutepadetrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolovjenaplnenaacutepodmienkazachovania

25 Akosmeužuviedlimocircžeiacutesťo redukovaneacutepredlodie(pronaos)čiredukovanyacutenarthexktoryacutechfunkciasanapriekredukovanejformemohlav tyacutechtoneskoroantickyacutechstavbaacutecheštezachovať(išlobytedazrejmeo priestorpre katechumenovalebodočasnevyluacutečenyacutechčlenovobcekonajuacutecichpokaacuteniealebovykonaacute-vajuacutecichcirkevnyacutetrest)V kostolev Pridragejezaacutepadneacutevstupneacutetraveacuteakcentovaneacutetromiinterieacuterovyacutemislepyacutemiarkaacutedamispočiacutevajuacutecimina zaacutepadnoma strednompaacuterelizeacuten

26 Vzorya inšpiračneacutezdrojejevždypotrebneacutehľadaťprimaacuternev tyacutechstavbaacutechktoreacuteexistovalia plnilisvojufunkciuv dobevznikuskuacutemanejstavbypriacutepadnektoreacutesiacutecevznikliajomnohoskocircralev dobevznikuanalyzovaneacutehokostolastaacuteleplnilisvojufunkciuInakbybolosotvamožneacutezdocircvodniťžebysapri vznikuskuacutemanejstavbyarchitektonickaacuteideauplatnilabez tohožebybolav danejdobeobsahomnejakejexistu-juacutecejideaacutelneeštefunkčnejstavby(Illaacuteš2014163)

Martin Illaacuteš

| 24 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

neskoroantickyacutechstavebnyacutechdielktoreacutetakmohlisprostredkovaťstaviteľskuacutepraxmedzinesko-rouantikoua včasnyacutemstredovekom

Nazaacutekladeuvedenyacutechzisteniacutemožnovysloviťzaacuteveržetakformaacutelnaakoajštrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapotvrdzujenaacutezoržedeviacutenskykostoljeimportomdalmaacutet-skejpredromaacutenskejarchitektuacuteryktoraacutev tomtopriacutepadeprevzalaosobitnyacutemodelneskoroantickeacute-hotrikonchaacutelnehokostola

Jenavyševeľmipravdepodobneacutežedeviacutenskykostolvznikolpriamoakodielostaviteľaktoryacuteveľmiintiacutemnepoznaldalmaacutetskuarchitektuacuterua ktoryacutez DalmaacuteciepriamopochaacutedzalSvedčiacutepre tojednakvoľbapocircdorysneacutehomodelukostolavyskytujuacutecehosav Dalmaacuteciia jednakznalosťnesko-roantickyacutechstaviebichparametrova planimetrickejštruktuacutery

Veľmipravdepodobneacutejei tožez DalmaacuteciepochaacutedzalidokoncaajstavebniacuteremeselniacuteciktoriacutedeviacutenskykostolvybudovaliStavebniacuteremeselniacuteciovplyvňujuacuteprimaacuternetechnickuacutea technologickuacutestraacutenkustavbypredovšetkyacutemtechnoloacutegiumurovania(Illaacuteš2014171)Murivodeviacutenskehokostolajevybudovaneacutetechnikouopus incertumndashz lenhruboupravenyacutechnepravidelnekladenyacutechkusovlomoveacutehokameňandashniejevybudovaneacutez tenkyacutechkamennyacutechplatniacuteakovaumlčšinakostolovna uacutezemiacuteVeľkejMoravyi strednejEuroacutepyčobolatechnikatypickaacutepre tradiacuteciumerovejsko-karoliacutenskehostaviteľstva(Vančo1998125)Opus incertumjetypickyantickaacutestavebnaacutetechnikaktoraacutevšaknaj-maumlv Dalmaacuteciiostalatakmervyacutelučnepoužiacutevanyacutemspocircsobommurovaniai vovčasnomstredoveku(Marasović2008291)Jejpoužitiena Deviacutenemožnovysvetliťpriamouuacutečasťoudalmaacutetskychsta-vebnyacutechremeselniacutekovpri budovaniacutekostolaPoužitie tejto stavebnej technikyspolus ostatnyacutemivaumlzbamina Dalmaacuteciupodporujespraacutevnosťteacutezyo dalmaacutetskompocircvodedeviacutenskehokostola27

Inou suacutečasťou technickej a technologickej straacutenky stavby je použitaacute dĺžkovaacutemiera Vyacuteberdĺžkovejmierybolzrejmerovnakozaacutevislyacuteod voľbystavebnyacutechremeselniacutekovPodľavyššieuve-denyacutech zisteniacute bola v deviacutenskomkostolepoužitaacute karoliacutenska stopaAk sa vyacutestavbydeviacutenskehokostola zuacutečastňovali stavebniacute remeselniacutecipochaacutedzajuacuteci z Dalmaacuteciemocircže sa zdaťnepravdepo-dobneacutežebypoužiliakostavebnuacutedĺžkovuacutemierukaroliacutenskustopua nieriacutemskustopuktoraacutebolav Dalmaacutecii tradičnepoužiacutevanaacute i vo včasnom stredovekuArchitektuacutera v chorvaacutetskejDalmaacuteciivšakaktiacutevnepreberalapodnetyz karoliacutenskejarchitektuacuterya organizaacutetormiviaceryacutechstavebnyacutechprojektovbolipriamoduchovniacutepochaacutedzajuacuteciz karolovskejriacutešeto rovnakoplatiacutepre staviteľovčimajstrovktoriacutev Dalmaacuteciirealizovalistavebneacuteprojekty28Jetedapravdepodobneacutežev chorvaacutetskejDalmaacuteciipocircsobilii stavebniacuteremeselniacutecipochaacutedzajuacuteciz riacutešea aplikujuacutecikaroliacutenskustopuktorejpoužitiev Dalmaacuteciizdomaacutecnelo

V literatuacuterevenovanejdeviacutenskemukostolusavo všeobecnostizhodnekonštatujejehojedno-faacutezovyacutestavebnyacutevyacutevoj(napriacutekladŠtefanovičovaacute1993309Vančo200236PlachaacutendashHlavicovaacute201175)Pocircdorysdeviacutenskehokostolavznikolv zaacutesadeako jeden stavebnyacuteprojektnevznikolvo viaceryacutechstavebnyacutechfaacutezachNapriektomudvaprvkypocircdorysusuacutezjavnesamostatnyacutemista-vebnyacutemizaacutesahmiJednyacutemjestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesktoryacutenebolpreviazanyacutes obvodovyacutemmurivomdruhyacutemjedodatočneacutezosilneniemuacuterusevernejapsidy

Pokiaľideo strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesjednoznačnemožnoodmietnuťinterpretaacuteciužeišloo vyrovnaniepoklesu tereacutenupod dlaacutežkoukostola29Akbymalo iacutesťo podmurovaniedlaacutež-

27 Tozaacuteroveňsvedčiacuteprotiteacutezeo byzantskompocircvodedeviacutenskehokostola(Ruttkay201287)Indiacuteciouktoraacuterovnakovylučujesuacutevislosťkostolana Deviacutenes byzantskouarchitektuacuteroujeajcharakterjehomaacutelta omie-tokktoreacutenemajuacutežiadnyznakcharakteristickyacutepre byzantskeacutestavebniacutectvondashchyacutebav nichtechnologickaacutepriacutemesživočiacutešnychchlpovčirastlinnyacutechvlaacutekennapriacutekladslamyčikuacutedeľatypickaacutepre byzantskeacuteomiet-ky(Hammer2008126)

28 NapriacutekladTeodobertGumpertusMengaususčiTehoderus(Marasović2008162-163)29 Akosadomnievajuacutenajmaumlautorkyvyacuteskumukostola(napriacutekladPlachaacutendashHlavicovaacute201175)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 25 |

kykostolaz docircvodupoklesupodložiazrejmebytotovyrovnaniebolovykonaneacutev rozsahua spocirc-sobomzodpovedajuacutecimporuchepodložianievšakv architektonickejformepresnevymeraneacute-homuacuteru(Illaacuteš201122)Z vyššieuvedenejštrukturalistickeja konštrukčnejanalyacutezypocircdorysuvyplyacutevažestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesmalpodstatnyacutevyacuteznampre konštrukciua plaacutenovanieceleacutehopocircdorysukostolaa žeso všetkoupravdepodobnosťouplnilfunkciuzaacutekladupredoltaacuternejpriečkyStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretomuselbyťsuacutečasťouprimaacuternehostavebneacutehoprojektuSkutočnosťžejehomurivoniejepreviazaneacutes obvodovyacutemmurivomlodekostolaniejedocirckazomsekundaacuternostitejtočastipocircdorysualevyplyacutevazrejmezo skutočnostižetotomurivoboloakozaacutekladpredoltaacuternejpriečkyvytvoreneacuteažpo vybudovaniacutezaacutekladovstavbyhocijehopolohamuselabyťurčenaacutea fixovanaacuteod počiatkustavebnyacutechpraacuteckeďžeišloo vyacutechodiskovyacuteprvokpocircdorysuNapokonzaacutekladstavebnesamostatnejpredoltaacuternejpriečkynemuselbyťvocircbecpreviazanyacutes ob-vodovyacutemmurivomStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretonie jedokladomnovejstavebnej faacutezyaleboetapy30aledokladompostupupri konštrukciipocircdorysua hmotystavbyv časejejvzniku(obr71)

Dodatočnyacutezaacutesahdo zaacutekladoveacutehomurivasevernejapsidysainterpretujeakostatickeacutezabezpe-čeniezaacutekladovprotinestabiliteklesajuacutecehosvahuv tejtočastipocircdorysu(napriacutekladVančo200236PlachaacutendashHlavicovaacute201173)TentovyacuteškopisnyacutepoklespodložiastavbyjefaktomPri interpre-taacuteciidoplneniazaacutekladovsevernejapsidysavšakignorujeskutočnosťžepodobneakov priacutepadestredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesuajtuideo architektonickuacuteformumurivaktoreacuteso všetkoupravdepodobnosťoumaloajnadzaacutekladovuacutečasťDomurovaniesanachaacutedzav interieacuterii v exterieacuteriprimaacuternehozaacutekladusevernejapsidyInterieacuteroveacutedomurovanieboloumiestneneacutelenv stredezaacuteve-ruapsidyMaacuteformusymetrickeacutehoobluacuteka(hociniepresneacutehosegmentukružnice)ktoryacutezmenšujehĺbkuapsidyasio 60cmExterieacuteroveacutedomurovaniesanachaacutedzalenv severozaacutepadnejčastizaacutekla-dovapsidya v najširšejzachovanejčastijehrubeacute60cmMaacuteformuobluacutekaktoreacutehopriebehv pod-staterešpektujev určitejvzdialenostipriebehobluacutekainterieacuteroveacutehodomurovaniaDomurovaniev exterieacuterijezjavnepoškodeneacutechyacutebajehojužneacutepokračovaniektoreacutesanapaacutejalona severnyacutemuacuterlodektoryacutejev tejtočastirovnakopoškodenyacutea zniacuteženyacuteažna maltoveacutelocircžkoJe zrejmeacutežeinte-rieacuteroveacute i exterieacuteroveacutedomurovanie spolusuacutevisia tvoriacelok jedenstavebnyacutezaacutesahspočiacutevajuacutecivo vybudovaniacuteobluacutekoveacutehomurivahrubeacutehoaž140cmktoreacutez obochstraacutenčiastočneprekryacutevaliacutecemurivasevernejapsidyTentostavebnyacutezaacutesahtrebainterpretovaťakoprebudovaniemurivasevernejapsidyPocircvodneacutemurivoapsidyneboloodstraacuteneneacutealebolodo tejtopremurovkyzahr-nuteacutea vosvojej zaacutepadnejčastisaocitlov jadrenoveacutehoširšiehomurivaVzniklataknovaacuteapsidavybudovanaacutes oveľahrubšiacutema stabilnejšiacutemmurivomPremurovaniesevernejapsidybolozrejmenaozaj vyvolaneacute statickouporuchou spocircsobenouprudkoklesajuacutecimpodložiacutemTento stavebnyacutezaacutesahmožnooznačiťza druhuacutestavebnuacuteetapukostolanievšakza druhuacutestavebnuacutefaacutezukeďžesanemeniacutedispoziacuteciaaništruktuacuterastavbyale išlo leno technickuacuteuacutepravuvyvolanuacutenarušenoustatikou(obr72)K prestavbesevernejapsidymohlodocircjsťniekoľkorokovpo vznikustavbykeďsastatickaacuteporuchaprejavilado tejmieryžesibuďvyžiadalaasanaacuteciusevernejapsidyalebodošlodokoncak samovoľnejdeštrukciiapsidy

Okolnosti za ktoryacutechmohol na VeľkejMorave vzniknuacuteť deviacutensky kostol ako import dal-maacutetskej predromaacutenskej architektuacuterymožnona zaacuteklade viaceryacutech indiacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa cirkev-nyacutecha politickyacutechvzťahovVeľkejMoravycharakteruomietokdeviacutenskehokostolaa svedectvapiacutesomnyacutechprameňovvzťahujuacutecichsak Deviacutenua priestoruBratislavydatovaťdo 50ndash60 ro-kov9storočiaa spojiťichs aktivitamikniežaťaRastislava(Illaacuteš2011b35-36)KontaktyVeľkejMoravys chorvaacutetskouDalmaacutecioumožnodaťdo suacutevislostiso snahouveľkomoravskejelitynaacutejsťvočifranskyacutema bavorskyacutemkňazomalternatiacutevuv inyacutechcirkevnyacutechstrediskaacutech(Měřiacutenskyacute2006

30 ZastavebnuacuteetapuhopovažujeTRodzińska-Chorąży(200037)

Martin Illaacuteš

| 26 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

254-287521-523 Illaacuteš2011b34-35)Bez vyacuteznamuvšaknie suacuteanimožneacuteosobneacuteči rodinneacutevzťahyRastislavas Chorvaacutetmimožnoi s trpimiacuterovskyacutemikniežatami(Steinhuumlbel2012161-162)Rastislavovvzťah s chorvaacutetskymprostrediacutemmocircžemaťpritom i hlbšiekorenemenoRastislav(zachovaneacutevo formeRastizRastiscolao)31maacutekoreňv slovebdquorastildquo(Krajčovič200547)V zaacutepa-doslovanskomndashčižeajveľkomoravskomndashprostrediacutevšakniejepocircvodnaacuteformabdquorastildquoaleformabdquorostildquoFormabdquorastildquojepocircvodnaacutev južnoslovanskomprostrediacute(av neskoršomvyacutevojiajv strednejslovenčinektoraacutebolaovplyvnenaacutevo včasnomstredovekususedstvoms južnoslovanskyacutemjazy-kovyacutemprostrediacutem)32AkRastislavdostalmenos tyacutemtojužnoslovanskyacutemzaacutekladomjeto zrejmedocircsledoktohoženajpravdepodobnejšie jehomatkapochaacutedzalaz južnoslovanskeacutehoprostredia(otecmusellogickypochaacutedzaťz moravskeacutehomojmiacuterovskeacutehoroduaksamalRastislavstaťknie-žaťomIllaacuteš2017219)

Vznikdeviacutenskehokostolana VeľkejMorave je tedaso všetkoupravdepodobnosťouvyacutesled-komaktiviacutetveľkomoravskejelityv oblastivzťahovs cirkvouKorpussakraacutelnejarchitektuacuteryVeľkejMoravy obsahuje i ďalšie stavby ktoreacutemožno bez vaumlčšiacutech pochybnostiacute spojiť s architektuacuterouv oblastiJadranu(čiužideo severneacuteTalianskoaleboDalmaacuteciu)Jeto bazilikana Bratislavskomhradea Xkostolv Mikulčiciach(napriacutekladIllaacuteš2011a252-270)Možnosťtakeacutehopocircvoduďalšiacutechveľkomoravskyacutechkostolov(najmaumlkostolovs polkruhovoukončenouapsidou)ktoreacutesasiacutecečastononiepresvedčivo spaacutejajuacute s oblasťou JadranučiBalkaacutenubudeešte trebapodrobnea kritickypreveriť

REFERENCESBotek Andrej 2014 Veľkomoravskeacutekostolyna Slovenskua odrazichtradiacuteciev neskoršomobdo-

biacuteBratislavaCividalskeacute evanjelium 1999CividalskeacuteevanjeliumIn MarsinaRichard(ed)Pramenek dejinaacutem

Slovenskaa SlovaacutekovIIndashSlovenskoočamicudzincovBudmericendashBratislava169Čihaacutekovaacute Jarmila ndash Muumlller Martin 2015MalostranskyacutekostelsvVaacuteclavav geometrickeacutemsvětě

středoevropskyacutechrotundIn StaletaacutePrahaXXXI12-109Dehio Georg 1984HandbuchderDeutschenKunstdenkmaumllerRheinland-PfalzundSaarland

DruheacuteprepracovaneacutevydanieMniacutechovFuldskeacute anaacutely 1966AnnalesFuldensesIn BartoňkovaacuteDagmarndashHavliacutekLubomiacuterndashMasařiacutek

ZdeněkndashVečerkaRadoslav(eds)MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIPraha85-129Glaser Franz 2003 Der fruumlhchristliche Kirchenbau in der nordoumlstlichen Region (Kaumlrnten

Osttirol) In Sennhauser Hans Rudolf (ed) Fruumlhe Kirchen im oumlstlichen AlpengebietVon der Spaumltantikebisin ottonischeZeitBand2Mniacutechov413-437

Hammer Ivo 2008RestauratorischeBefundsicherung an fruumlhmttelalterlichenWandmalereiendesRegnumMaravorumIn PippalMartinandashDaimFalko(eds)DiefruumlhmittelalterlichenWandmalereienMaumlhrensundderSlowakeiArchaumlologischerKontextherstellungstechnischeAnalyseInnsbruck111-148

Harmadyovaacute Katariacutena 2012Deviacutenv 9a 10storočiacuteIn ŠedivyacuteJurajndashŠtefanovičovaacuteTatiana(eds)DejinyBratislavy1Od počiatkovdo prelomu12a 13storočiaBrezalauspurcna kri-žovatkekultuacuterBratislava351-359

31 Napriacutekladvo FuldskyacutechanaacutelochbdquoRastizldquok roku846(AnnalesFuldensesanno864Fuldskeacuteanaacutely196690)a v marginaacuteliaacutechCividalskeacutehoevanjeliaacuterabdquoRastisclaoldquo(Cividalskeacuteevanjelium1999169)

32 K problematikedivergencie bdquorastildquobdquorostildquonajmaumlKrajčovič 1974 66-67 113 118-119 132-133mapač 15

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 27 |

Hecht Konrad 1978 Zur Geometrie des St Galler Klosterplanes In Abhandlungender BraunschweigischenWissenschaftlichenGesellschaft2957-96

Chorvaacutetovaacute Hana 2017Niekoľko poznaacutemok k datovaniu deviacutenskych pohrebiacutesk z 9 storočiav poloheZa kostoloma nahradnomkopciIn HarmadyovaacuteKatariacutena(ed)DeviacutenVeronikyPlachejZborniacutekk životneacutemujubileuPhDrVPlachejBratislava115-123

Illaacuteš Martin 2011a Adriatickyacute pocircvod niektoryacutech predromaacutenskych kostolov v strednomPodunajskuIn ARS442252-270

Illaacuteš Martin 2011bPredromaacutenskykostolna DeviacuteneIn Historickyacutezborniacutek31119-39Illaacuteš Martin 2014 Přiacutespěvek k interpretaci objevu raně středověkeacuteho kostela na Vyšehradě

In Pražskyacutesborniacutekhistorickyacute42159-182Illaacuteš Martin 2017Niekoľkouacutevaho PribinoviMojmiacuterovcocha VeľkejMorave(priacutespevokk dis-

kusiio včasnostredovekyacutechdejinaacutechMoravya zaacutepadneacutehoSlovenska)In MoravskyacutehistorickyacutesborniacutekRočenkaMoravskeacutehonaacuterodniacutehokongresu2011ndash2016179-247

Jacobsen Werner 1989 Die Abteikirche von Saint-Denis als Kunstgeschichtliches ProblemIn BeiheftederFrancia162151-185

Jurković Miljenko 1988-1989 Problem kontinuiteta između antike i romanike u umjetnostiistočnogJadranaIn RadoviInstitutuza povijestumjetnosti12-1341-48

Jurković Miljenko 2000ArhitekturakarolinškogdobaIn MiloševićAnte(ed)Hrvatii Karolinzi1Raspravei vrelaSplit164-189

Krajčovič Rudolf 1974Slovenčinaa slovanskeacutejazykyIPraslovanskaacutegeneacutezaslovenčinyBratislavaKuumlntzel Thomas 2015DasBau-LaboratoriumderBischoumlfeUumlberlegungenzurKirchenplanung

imfruumlh-undhochmittelalterlichenHildesheimIn Conciliummediiaevi 181-60Lurker Manfred 2005SlovniacuteksymbolůPrahaMarasović Tomislav 2008DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

1RaspravaSplitndashZaacutehrebMarasović Tomislav 2009 DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

2KorpusarhitektureKvarneri SjevernaDalmacijaSplitndashZaacutehrebMarasović Tomislav 2011DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

3KorpusarhitektureSrednjaDalmacijaSplitndashZaacutehrebMěřiacutenskyacute Zdeněk 2006Českeacutezeměod přiacutechoduSlovanůpo VelkouMoravuIIPrahaPejaković Mladen 2000 ZlatnirezZagrebPlachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana 1981Vyacutesledkyarcheologickeacutehovyacuteskumuna hradeDeviacuten

v roku1980In AVANS1234-235435-436Plachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana 2011RanostredovekyacuteDeviacutenBratislavaPlachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana ndash Keller Igor 1990SlovanskyacuteDeviacutenBratislavaPolaacuteček Lumiacuter 2008 Altmaumlhrische Kirchen als archaumlologische Quelle In Pippal Martina ndash

Daim Falko (eds) Die fruumlhmittelalterlichenWandmalereienMaumlhrens und der SlowakeiArchaumlologischerKontextherstellungstechnischeAnalyseInnsbruck11-30

Pošmournyacute Josef 1964CiacuterkevniacutearchitekturaVelkomoravskeacuteřiacutešeIn Uměniacute2187-202Rodzińska-Chorąży Teresa 2000 Veľkomoravskaacutetrikonchana Deviacutenemedziantikoua stredo-

vekomIn BořutovaacuteDanandashOriškoŠtefan (eds) PoctaVaacuteclavoviMencloviZborniacutekštuacutediiacutek otaacutezkaminterpretaacuteciestredoeuroacutepskehoumeniaBratislava33-58

Ruttkay Alexander T 2012 Najstaršie sakraacutelne stavby na Slovensku ako odraz christianizaacuteciea budovaniakresťanskyacutechinštituacuteciiacutev 9ndash11storočiacuteIn PanisBranislavndashRuttkayMatej ndashTurčanVladimiacuter(eds)BratiaktoriacutemenilisvetndashKonštantiacutena MetodPriacutespevkyz konferen-cie(Bratislava21februaacutera2013)Bratislava79-98

Martin Illaacuteš

| 28 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Samuel Mariaacuten ndash Pomfyovaacute Bibiana 2015BratislavačasťDeviacutenhradZaniknuteacuteranostredo-vekeacutesakraacutelnestavbyIn PomfyovaacuteBibiana(ed)StredovekyacutekostolHistorickeacutea funkčneacutepre-menyarchitektuacuteryBratislava97-100

Sennhauser Hans Rudolf 2003KatalogderfruumlhchristlichenundfruumlhmittelalterlichenkirchlichenBauten in derDioumlzeseChurund in dennoumlrdlichund suumldlichangrenzendenLandschaften(A1ndashA125) In Sennhauser Hans Rudolf (ed) Fruumlhe Kirchen im oumlstlichen AlpengebietVon derSpaumltantikebisin ottonischeZeitBand1Mniacutechov43-222

Steinhuumlbel Jaacuten 2012MoravaniaChorvaacutetia Bulhariv plaacutenochpaacutepežskejkuacuterie(860ndash880)In PanisBranislavndashRuttkayMatejndashTurčanVladimiacuter(eds)BratiaktoriacutemenilisvetndashKonštantiacutena MetodPriacutespevkyz konferencie(Bratislava21februaacutera2013)Bratislava157-174

Struhaacuter Alojz 1977Geometrickaacuteharmoacuteniahistorickejarchitektuacuteryna SlovenskuBratislavaŠtefanovičovaacute Tatiana 1989OsudystaryacutechSlovanovMartinŠtefanovičovaacute Tatiana et al 1993NajstaršiedejinyBratislavyBratislavaVančo Martin 1998KaplnkasvMargityAntiochijskejpri KopčanochIn Slovaacutecko40123-134Vančo Martin 2000Stredovekeacuterotundyna Slovensku(9ndash13storočie)BratislavaVančo Martin 2002 Počiatky kresťanskej architektuacutery ndash Veľkomoravskaacute sakraacutelna architektuacute-

rana Slovensku In Bakoš Jaacuten et al (eds) Probleacutemydejiacuten vyacutetvarneacutehoumenia SlovenskaBratislava19-53

Vančo Martin 2011 K metodologii vyacutezkumu velkomoravskeacute architektury In Acta historicaNeosoliensia141-2128-164

Vežić Pavuša 2011DalmatinskitrikonhosiIn Arsadriatica127-66Vitruvius 1979VitruviusDesetkniho architektuřePrekladAloisOtoupaliacutek(=Antickaacuteknihov-

nasv42)Praha

SUMMARY RELATION OF THE PRE-ROMANESQUE CHURCH AT DEVIacuteNTO DALMATIAN ARCHITECTURE The subject of this study is the structuraland iconographic-iconological analysis of the ground-plan of the early-medieval churchin DeviacutenCastleThe studyalsoattemptsto definethe constructionphasesorbuildingstagesthatcanbeidentifiedin thebuildingdevelopmentof the ground-plan

The foundations of the building were archaeologically researched in 1921-22 1935and 1980whenitscompleteground-planwasuncoveredand the buildingwasinterpretedasa churchand datedbackto the 2ndhalfof the 9thcentury

The early-medieval church at the Deviacuten Castle is exceptional among the examplesof the sacredarchitectureof the CentralEuropein the9thcenturyItisa triconchwiththreeidentical juxtaposed apses placedon a U-planThe longitudinal nave is dividedby threetransverse foundation stripesof which the middleone isnotboundwith the foundationof the perimeter walls The foundation of the northern apse was later supplementedin interiorand exteriorbya mantle

Spatial and functional layout of the church is the subject of diametrically differentinterpretations Some of them can be ruled out as unlikely or unrealistic especiallythe interpretationof a palacewith the palacechapelwhichshouldbe the oldestexampleof the connectionof a profaneand sacralstructure in theCentralEuropeanenvironmentand whoseyoungerexamplesareknownfrom severalPolishsitesfrom the 2ndhalfof the 10thand the 11th century Similarly the identification of the provenance of this building isthe subjectof various interpretations from Longobardand RomancourtrepresentationalarchitecturethroughDalmatianorBalkanarchitectureto Byzantinearchitecture

Aftera criticalanalysis the building ismost likely to be interpretedasa churchwithoneundividedlongitudinalnaveThisviewissupportedbythe formalanalysisof the layoutof this building and its comparison with analogically arranged churches from the 5th

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 29 |

to the 6th century in Dalmatia and Noricum (St John the Baptist Church in SutivanSt Martin Church in Pridraga church with unknown dedication in Bilice and St PeterChurchin Lendorf-Holz)Threeof themservedaschurchesstillin theearly-MiddleAgesIn theStJohnthe BaptistChurchin Sutivanthereisa foundationstripecarryingonlya pairof the interiorlisenasnota wallThereforethe transversefoundationstripesin theDeviacutenchurchmayalsobeinterpretedasthe foundationsfor the interiorlisenas

The Deviacutenchurchapparentlypresentsan early-medievaladaptationof a definedmodelof the Dalmatianlate-antiquechurchthroughDalmatianpre-Romanesquearchitecture

For the complete comparison of the Deviacuten church with its Dalmatian late-antiqueanalogiesitisnecessaryto performthe structuraland iconographic-iconologicalanalyzesof theirground-plans

Fromthe analysisof 52parametersof the ground-planof the Deviacutenchurch31canbefiguredin Romanfeet(30cm)and 27in Carolingianfeet(333cm)

Onthe ground-planof the Deviacutenchurchseveralconstructionplansbasedon differentplanimetricmethodsof constructioncanbeapplieddynamicsquaresquadraturesX-figuresand circlesThe basisof eachof the applieddesignplansisonebasicsourcedimensioniemodule

All applied construction plans are directly or indirectly derived from the centraltransverse foundationstripeThe middle transverse foundationstripe thereforehad to beof fundamentalimportancefor the spatialand functionallayoutof the churchItseemsmostlikelyitservedasa septumiea chancelscreen

Twoof the constructionplansdefinefourareaswhichcanbeinterpretedasa reducednarthexorpronaosa naveand a presbyteryconsistingof an altar spaceand a sanctuaryThe locationof the altarcanbeassumedon the easterntransversefoundationstripe

The identificationof the constructionplans and theirmodules allows to define fourground-planparametersrepresentingthe modulesIt isthe exteriornavewidth(680 cm)the totalinteriorwidthof the presbytery(1145cm)the interiorwidthof the nave(540 cm)and the interiordiameterof the apse(340cm)Allfourmodulescanbefiguredin Carolingianfeetwhilein Romanfeetcanbefiguredonlytwoof themItisthereforelikelythatthe ground-planof the Deviacutenchurchwasconstructedusinga Carolingianfoot

Inthe planof the threeDalmatiantriconchsitispossibleto identifythe constructionplansanalogousto oneof the constructionplansappliedin theground-planof the DeviacutenchurchTheseconstructionplansdefinedfunctionallydeterminedareasan entrancetraveacutea nave (quadratum populi) and a triconch presbytery (including diakonikon prothesissubsellia)

The Deviacuten church therefore corresponds with the three Dalmatian triconchs notonlywiththe formalfeaturesof the planlayoutbutalsowithsomedimensionsaswellasthe constructionplan

The ground-plan of the Deviacuten church was in principle a result of one buildingprojectnotmoreof themTwoground-planelementsareobviouslythe separatebuildinginterventionsThe firstoneisthe middletransversefoundationstripewhichhasnotbeenbound with the perimeter foundation the second one is the additional reinforcementof the wallof the northernapseThe middletransversefoundationstripeservedmostlikelyasthe baseof the chancelscreenThe additionalinterventionin themasonryof the northernapseisusuallyinterpretedasstaticsecuringof the foundationsThisadditionalfoundationhasa formof a symmetricalarcItcanbeinterpretedasa rebuildingof the northernapseThe rebuildingof the northernapsewasapparentlycausedbya staticdisordercausedbyrapidlydescendingsubsoilwhenitwaseitherbrokendownoritcollapseditself

The circumstancesof the originof the Deviacutenchurchwereprobablyrelatedto the activitiesof prince Rastislav in the 50s and 60s of the 9th century aimed to find an alternativeto the Frankishand Bavarianpriestsin otherchurchcentresespeciallyin southernEuropeAlso the personal or family relations betweenRastislav and the Croatianprinces arenotexcluded

Martin Illaacuteš

| 30 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

MgrMartinIllaacutešMinistryof Agricultureand RuralDevelopmentof the SlovakRepublicDobrovičova1281109BratislavaSlovakiamartinillas2gmailcom

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 31 |

Priacutelohy Appendix

Obr 1Pocircdoryskostolana DeviacuteneReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller1990s 90

Fig 1The ground-planof the DeviacutenchurchReproAdaptedand completedbyPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

Obr 2Konštrukčneacuteplaacutenypocircdorysukostolana Deviacutene21Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutechštvoruholniacutekoch22Prvyacutea druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuteracha konštrukčnyacuteplaacutenkružniacutecKresbaMIllaacuteš

Fig 2 The construction plans of the ground-plan of the Deviacuten church 21 Construction plan basedon dynamicsquares22The firstand secondconstructionplanbasedon the quadraturesand constructionplanof the circlesDrawingMIllaacuteš

Martin Illaacuteš

| 32 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Obr 3Konštrukčneacuteplaacutenypocircdorysukostolana Deviacutene31Tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacute-rach32Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena X-figuacuterachKresbaMIllaacuteš

Fig 3The constructionplansof the Deviacutenchurch31The thirdconstructionplabasedon the quadratures32Constructionplanbasedon the X-figuresDrawingMIllaacuteš

Obr 4Konštrukčnyacuteplaacutenpocircdorysukostolav Biliciachzaloženyacutena kvadratuacuterachReproUpraveneacutea dopl-neneacutepodľaVežić20113742

Fig 4The construction plan of the ground-plan of the Bilice church based on the quadratures ReproAdaptedand completedbyVežić20113742

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 33 |

Obr 5 Konštrukčnyacute plaacuten pocircdorysu kostola sv Martina v Pridrage založenyacute na kvadratuacuterach ReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaVežić20113440

Fig 5The constructionplanof the ground-planof the StMartinchurchin Pridragabasedon the quadraturesReproAdaptedand completedbyVežić20113440

Obr 6KonštrukčnyacuteplaacutenpocircdorysukostolasvJaacutenaKrstiteľav Sutivanezaloženyacutena kvadratuacuterachReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaVežić20113843

Fig 6 The construction plan of the ground-plan of the St John the Baptist church in Sutivan basedon the quadraturesReproAdaptedand completedbyVežić20113843

Martin Illaacuteš

| 34 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Obr 7Etapystavebneacutehovyacutevojapocircdorysukostolana Deviacutene71Prvaacuteetapas konštrukčnesamostatnyacutemstrednyacutempriečnymzaacutekladovyacutempaacutesom72Druhaacuteetapa s prestavbousevernej apsidyReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

Fig 7The buildingdevelopmentstagesof the ground-planof the Deviacutenchurch71The firststagewiththe structural independent middle transverse foundation stripe 72 The second stage with rebuildingof the northernapseReproAdaptedand completedbyPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 35 |

SETTLEMENT CONTINUITY AT SUŠINE SITE NEAR VIRJE (NORTH CROATIA) THROUGHOUT THE MIDDLE AGES

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

DOI1017846CL201811235-66

Abstract SEKELJIVANČAN Tajana ndashTKALČECTatjanaSettlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages The workdiscussesarchaeologicalmaterialfrom twoarchaeologicalunitsexcavatedwithintrenchS-8atthe siteof Virje-SušineOn the basisof detailedanalysisof fragmentsof potteryvesselsand severalmetalobjectstwohorizonsof settlementwererecognisedatthissiteduringthe MiddleAgesearlierndashsecondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturiesand laterndash11thcenturyand the beginningof the 12thcenturyIn theearlierhorizonprocessingof ironoreand smeltingwereessentialeconomicactivitiesatthe site

Keywords Virje-Sušine settlement pottery bronze strap end Early Middle Ages High Middle Ages

Abstrakt SEKELJIVANČAN Tajana ndashTKALČECTatjanaSiacutedelnaacute kontinuita na lokalite Sušine bliacutezko Virje (severneacute Chorvaacutetsko) počas stredovekuPraacutecapojednaacutevao archeologic-kommateriaacutelyz dvocharcheologickyacutechobjektovskuacutemanyacutechv raacutemcisondyS-8na naacuteleziskuVirje-SušineNa zaacutekladedetailnejanalyacutezyfragmentovkeramickyacutechnaacutedoba niekoľkyacutechko-vovyacutechpredmetovbolipočasstredovekuna spomiacutenanomnaacuteleziskurozpoznaneacutedvasiacutedelneacutehorizontyskoršiacutendashod druhejpolovice8storočiado začiatku9storočiaa neskoršiacutendashod 11storočiado začiatku12storočiaV skoršomhorizontebolizaacutekladnyacutemiekonomickyacutemičin-nosťamina danomnaacuteleziskuspracovanieželeznejrukya jejtavba

Kľuacutečoveacute slovaacute Virje-Sušine siacutedlisko keramika bronzoveacute naacutekončie včasnyacute stredovek vrcholnyacute stredovek

During the several years of archaeological excavations at the site of Sušine at Virje a largearchaeological unit was investigated within trench S-8 whose contents indicated that lifecontinuedatthissitethroughoutseveralmedievalcenturies1Atthisarchaeologicalsitelocatedin thelowlandsof the DravaRiver(Map1)in additionto medievalstructuresand features(SekeljIvančan2017b2018)somefeatureswerealsoinvestigatedfrom the LateIronAge(SekeljIvančan ndashKaravidović2016)aswellasstructuresand featuresrelatedto economicactivitiesthattookplacethroughoutLateAntiquityatthissiteorin relationto smeltingironore(SekeljIvančan ndashMušič

1 ArchaeologicalexcavationsatVirjewereperformedin theperiodfrom 2008to 2014on the basisof whichthe foundationswerelaidfor the scientificresearchprojectcalledTransFERAfterthe projectbeganto befinanceda detailedanalysisof the collectedmaterialwasundertakenaswellasdrawingthe materialThe separated finds and their analysis have thus been undertaken in the framework of the scientificresearchprojectTransFER ndash The Production of Iron along the Drava River in Antiquity and the Middle Ages the creation and transfer of knowledge technology and goods (IP-06-2016-5047)financedbythe CroatianScientificFoundationand carriedoutbythe Instituteof Archaeology

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 36 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

2014)Featuresfrom the PostMedievalperiodwerealsodiscovered2The subjectof thisworkhowever is an analysis of the portablematerial from the large archaeological unit eg largerfeaturewithseveralstratigraphicunitsand from the interrelatedsmallerfeaturewitha circularplan excavated in trench S-8The numerous fragments of pottery vessels and the occasionalmetal object from the larger ensemblepointed to the chronological varietyof materialwithinthe featureitselfwhileduringexcavationsitwasnotedthatpartsof the featurealsodifferin termsof the colour or consistency of the soil and theywere distinguished as separate stratawhilethe findswereseparatedso thattheirrelationscouldultimatelyattemptto bedistinguished

The circumstances of discovery of archaeological features The largearchaeologicalunitdiscussedherewaslocatedwithinthe Trench8witha totalexcavatedareaof around74m2(fig1)The trenchwasopenedon the basisof the resultsof earliergeophysicalinvestigationsatthe spotwhereanomalieswerenotedin theformof largeoval-rectangularredsplotches(Mušičetal2013)

Afterremovalof the ploughedhumuslayera sandyyellowlayerwasfoundwherea largeovalstratumwasnotedof darkbrownsandysoilextendinglengthwiseE-W(SJ315thickness33cmdimensionsof the pitSJ316607x311m)Afterremovalof the surfacesectionof thisdarkbrownsoil in thesouthwesternsectionthe stratumwascomposedof a somewhatdarkersoilalmostblackwhich contained a considerable quantity of daub and broken slag aswell as fragmentsof a potterytuyere(SJ318thickness28cmdimensionsof the pitSJ325261x231m)whilein themoreeasternsectionithada lighterbrowncolour(SJ320thickness28cmdimensionsof the pit SJ 326 215 x 192m) Both stratawere excavated independently and the finds areseparatedfrom oneanotherThe spacebetweenstratumSJ318and stratum320alsohada palercolour (SJ 319) very similar to stratumSJ 315 in theupperpart and a paler colourwas alsoon the surfacefurtherto the west(SJ324)of the almostblackstratumSJ318(SJ324thickness28 cmdimensionsof the pitSJ391144x103m)aswellasthe surfacenorthwest(SJ336)of SJ318(SJ336thickness39cmdimensionsof the pitSJ316+390713(E-W)x415(N-S)m)

Southwestof the largerfeaturewasa circularstratumof palerbrownsoilwithfragmenteddaubin theuppersectionwithdarkburntmaterialnearthe surfacewhilenearthe bottomwerelargepiecesof fireddaub(SJ330thickness38cmdimensionsof the pitSJ331076x057m)

Soilsamplesweretakenfrom allstrata(egfillsof features)duringexcavationsFloatationwithtwosieveswascarriedoutto analysethe archaeobotanicalremainswhichgaveverymodestresults3 All the samples contained non-carbonised seeds of lambrsquos quarters (Chenopodium albumL)and oneun-carbonised(SJ318)and onecarbonised(SJ319)seedof palesmartweed(Polygonum lapathifolium L) aswell as several seedsof undefined speciesOnly in one case(SJ 320) were the carbonised seeds recognised of a cultivated plant millet (Cf Panicum miliaceum L)As the majorityof materialconsistedof weedsthisanalysisdidnotenableany

2 The analysisof the radiocarbon(C14)sample182from SJ304wascarriedoutin the14CHRONOCentreQueensUniversityBelfastNorthernIrelandasChronoUBA-35131ResultsConventualRadiocarbonAgeBP301plusmn27OneSigmaCalibratedresult(68)CalAD1521-1575CalAD1625-1646TwoSigmaCalibratedresult(95)CalAD1492-1602CalAD1615-1651

3 The analysiswascarriedoutbyRenataŠoštarićPhDfrom the BotanicalInstituteof the NaturalHistoryand MathematicsFacultyof the Universityof Zagrebfor whichwearesincerelygratefulThe analysedsamplesU 134ndashbothfractionsU 135and U 136ndashonlyonefractionand U 161ndashbothfractions(SJ318320319and 336)SamplesU 150from SJ330and U 181from SJ336didnotcontainarchaeobotanicalremains

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 37 |

concrete conclusions about the growing harvesting or consummation of plants throughoutthe existingof thisfeature

Whileexcavatingallthe strataof the largeunitcharcoalwasalsocollectedin orderto determinethe typesof woodutilisedin constructionof the possiblewoodenbuildingaswellasto enabledating through radiocarbon analysisMost cases consistedof fragments of oak (Quercus ndash 42specimens+tinyfragments)4whiletwootherspecieswerepresentin twostrataSJ319-beech(Fagusndash3spec)and cherry(Prunus aviumndash2spec)alongwithmaplein stratumSJ320-(Acer ndash5spec)Fragmentsof maplewoodwerealsofoundatthissitein anothertwomedievalfeaturesatSušine(SekeljIvančan2017b)and in oneprehistoricfeatureexcavatedatthe nearbypositionof Volarski breg at Virje (Sekelj Ivančan ndash Botić ndash Culiberg 2018) while charcoal fragmentsclassifiedasbeechand cherrywereonlypresentin theabovestratumOn the otherhandin thesmallerfeature(SJ330)discoveredbythe largeronein additionto oak(2specimens)othertypesof woodwerediscoveredsuchasash(Fraxinus ndash4spec)elm(Ulmus ndash1spec)and hornbeam(Carpinus ndash 4 spec)These are all species that also appear in other features at Sušine (SekeljIvančan2017b)butalsoin theprehistoricformationsfoundatVolarskibreg(SekeljIvančanndashBotićndashCuliberg2018)Altogetheritcanbeconcludedthatalthoughall the piecesof charcoalwereverysmallthe numericallyhighestrepresentationwasof oakwhichwasmostprobablyusedasbuildingmaterialwhilethe otherspeciesweresporadicallypresentand in thecaseof the smallformationwhereseveraltypesof woodwerenotedand consideringthe factthatthe uppersectionwerefullof burntremains(soot)perhapstheyservedasfuelresources(SekeljIvančanndashBotićndashCuliberg2018)A charcoalsample(U145)wasutilisedto makea C14analysiswhichfor stratumSJ320gavethe dateBP1216plusmn23and alternativelyaccordingto OnlineCalPalthe dateCalAD811plusmn415

Therewereremarkablyfewremainsof animalbonesin allstrataof the largerarchaeologicalunitaswellasthe connectedsmallerfeature(onlyoneundefinedfragmentin SJ320)whichwasprobablythe resultof soilaciditythatdidnotallowbonesto bepreservedOnlytwofragmentsof the molarsof smallruminantswerepreserved(SJ315and 319)6

Fromallstrataof the largerarchaeologicalunit17fragmentsof stonewerecollected(961 g)Somefragmentsalthoughverysmallcanbeattributedto a grindstoneorquernin termsof structureand appearancewithonlyonesomewhatlargerpiecepreserved(SJ315l110mmw70mmth26mmwt217g)partlywitha roundedshapeindicatingthatitwasthe edgeof the quern(PN63-fig2)Twofragmentsof stoneonegrey(SJ315l50mmw24mmht22mmwt56g)and the otherochre(S001336l37mmw31mmht26mmwt35g)eachhaveoneortwopolishedsurfacesand canbeassumedto befragmentsof whetstones(fig3)

In addition to the abundance of pottery fragments from ordinary cooking pots and otherobjectsof everydayusethatwillbediscussedlater7duringthe excavationsquitea lotof fireddaub

4 The basicdeterminationof the typeof woodfrom the charcoalwasperformedbyMetkaCulibergPhDof the Biological Institute ldquoJovanHadžijardquo ScientificResearchCenter SAZULjubljanandashnow retiredfor whichwewouldliketo thankher

5 The analysisof the radiocarbon(C14)sample145 from SJ320wasperformedat 14CHRONOCentreQueensUniversityBelfastNorthernIrelandasChronoUBA-27790ResultsConventualRadiocarbonAgeBP1216plusmn23OneSigmaCalibratedresult (68)CalAD770-779CalAD789-868TwoSigmaCalibratedresult(95)CalAD715-743CalAD765-886

6 The analyses were carried out by Snježana Kužir PhD and Tajana Trbojević Vukičević PhDof the VeterinaryFacultyof the Universityof Zagrebfor whichwesincerelythankthemThe samplesU 133U 140and U 148wereanalysed

7 It should bementioned that in the strata SJ 315 318 and 320were found three very tiny fragmentsof pottery(3pieces74g)whichcanotherwisebefoundatthe siteof Sušinewithinarchaeologicalunits

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 38 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

and brokenslagwascollectedthatdisplayedvariouscharacteristics(Table1)The analysisshowedthattherewerevariedfragmentsthatwereclassifiedintoseveralgroups8for examplefragmentsof slagfrom smeltingand blacksmithingwereseparatedaswellasfragmentsof furnacewalls9and alsosmallpiecesof ironand oreOn the basisof the macroscopicanalysesundertakenitcanbeestablished that the greatmajorityof these fragmentsotherwiseconnected to the smeltingactivitiesatthissitewerefoundin strataSJ315and 318(totalof almost55kg)almostthreetimesmorethanin allthe otherexcavatedstrataof the largerfeature(Table1)Itwasalsonotedthatthe slagdisplayingtraitsof discardsfrom blacksmithinghadbeendiscoveredsolelyin stratumSJ318(ca2kg)Findsof fragmentsof ceramicnozzles(tuyeres)shouldalsobeaddedto this(51fragments)10whichweremostlyalsofoundwithinthe abovementionedstratumand in SJ324(Table2)whiletheyonlyappearsporadicallyin theotherstrata(SJ319320and 336)orin thesmallerfeature(SJ330)ortheydo notappearatallIftheydo notin factrepresentsecondaryfindsin thelaterfeaturethe presenceof largequantitiesof thisspecifictypeof wastein certainstrata(SJ315318and 324)leadsto considerationof the connectionof suchfindswitha placewhereactivitiestookplacerelatedto ironprocessingorblacksmithactivity

The basic characteristics of the findsThe greatestamountof dataaboutthe periodof existenceof the archaeologicalfeaturesdiscoveredin trench8isofferedbythe potteryand metalobjectsThereforespecialattentionwillbedirectedto the analysis of basic features as well as the details of medieval potterymaterial in orderfor the differencesin individualsegmentsindicatean exactdating11Allof the findswereseparatedalreadyduringthe archaeologicalexcavationsasin thefieldashasalreadybeennoteditwasseenthatcertaindifferencesexistedin thecolourand consistencyof the soilfrom whichtheycameIn thismannersixstrataweredistinguishedwithinthe largerarchaeologicalunitThe potteryfindsfrom themarediscussedaccordingto the numbersof the stratafrom smallerto larger(Pl1-8)whilethe metalobjectsfrom thesestrataarediscussedlater(Pl88081982-86)12

from the HighMiddleAgesin considerablequantities(SekeljIvančan2018)and theyprobablyarrivedat thissitethanksto chanceandorlaterinterventions

8 The macroscopicanalysisof allthesefindswascarriedoutbyourcolleagueIvanMarijaHrovatinBAfrom Triestewhomwewouldliketo thankThe detailedanalysisof allfindsrelatedto smeltingactivitiesatthissitewillbeperformedsubsequently

9 Amongthe multitudeof amorphousformsof fireddaubseveralexampleswerenotedthatin theirfabricand formdisplayedothercharacteristicsTheseconsistedof a fragmentof a Romantile(85g)and pieceof a curved tile (76g) from SJ318 (N331) and another two fragments (55g) thatdisplayed similarcharacteristicsto the latterfrom SJ320(N740)StratumSJ288containedonemoresuchfragment(60gN739)Allthe citedexampleshererepresentsecondaryfindsof earlier(Roman)layers

10 The exceptional fragmentarynatureof the findsmeant itwasnotpossible to determine the minimalnumberof tuyeresatthisfeaturebutthe fragmentsallhada differentcolour(from ochreto redin varioustones)and forms

11 AsSušineis in facta multilayeredarchaeologicalsiteall the layerscontainedsomepotteryfragmentsfrom earliertimes(prehistoryantiquityndasha totalof 423pieces28758g)SJ315(64pieces3702g)SJ318(43pieces454g)SJ319(86pieces6208g)SJ320(42pieces2361g)SJ324(25pieces2315g)SJ001336(67pieces6321g)SJ336(90pieces2937g)SJ330(6pieces374g)

12 The author of all the drawings is Suzana ČuleThe conservation of the metal finds was performedat the CroatianConservationInstitutein Zagreb

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 39 |

Pottery finds

Inthe analysisof the potterymaterialwewillprimarilydealwiththe functionalformsof the vesselsfoundfollowedbytheirbasicfeaturesParticularattentionwillbepaidto the shapeof the vesselrimand tothe decorationin referenceto the typeof decorationand itslocationon individualparts of the vesselDetails about the fabric and the manner of productionwill also benotedSuch studieddetailsof the collectedmaterial enables viewing chronologicallydistinct featuresand offersa moreaccuratechronologicaldeterminationof the analysedmaterial

Atotalwascollectedwithinallstrataof the largearchaeologicalunitof 1265potteryfragments(144409g)whilein thesmalleronetherewereonly24fragments(3458g)Of functionalformsof vesselseverydaykitchenpotsweremostrepresentedwhilefragmentswerealsopresentthatcould be related to circular baking trays that could have served for baking bread (Backteller Tonscheibe)orrectangularracksthatwouldhavefunctionedasgraindryers(Tonwanne)13

An attempt was made to establish the minimal number of used ordinary kitchen potsin the analysedmaterialfrom the excavatedunitorin factfrom allstratawhichwereclassifiedon the basisof differences in form fabricdecorationetchowever the acquirednumberof asmanyas109exampleswouldcertainlynotindicatetheireverydayusein a givenperiodasthissignificantlyexceedsthe usualnumberof utilisedvesselsin a dwellingstructureHencethe questionarisesasto whetherthisrefersto variousperiodsof functioningof individualstratapitsstructuresand translocationalverticalstratigraphyorevenmaterialdiscardedintoa wastepitata certaintimeAnswers to thesequestionsareofferedby thoroughanalysisof the detailson the potteryvesselsWhat can be immediately noted in the basicmacroscopic examination of the potterymaterialarethe majordifferencesin thefabricof the fragmentsOn the onehandthe fragmentshavean exceptionallycoarsefabricwithconsiderableadmixturesof smalland largegranularstonesirrespectiveof the assumedsizeof the vessel14whileon the otherhandfinerfabricwithadmixturesof grainsof sandarealsofoundin largequantities15Itcanadditionallybenotedthatthe fragmentswitha finer fabricmostlyhavean ochrecolourwhile thosewithcoarse fabriccome in variouscoloursfrom redand brownto darkgreyaswellasvariousnuancesof ochre

The difference in the fabric consistently corresponds to the difference in the formationof the moreorlessevertedrimsof the vessels16On the onehandtheyhavesimplemoldingwitha rounded(nos22022)orsharpcutrim(nos136721232634454647515272)whileon the otherhandrimsappearthatcouldbeconsideredastransitionalformsfrom simpletowardsthe so-calledKragen(collar)rims(nos5824353638)and slightlydividedrims(nos4849)witha roundedlowerlip(nos47374)whilethe so-calledchalice-type(Kelchen) rims

13 Becausethe piecesareso fragmentaryitcannotbeestablishedwithcertaintywhetherthesearecircularbakingtraysorsquaredryingtrayswhichisverydifficultto determineon the basisof the fabricaloneFor thisreasonbothfunctionalformsarenoted

14 The exceptionalfragmentarynatureof the potteryfragmentsmeantthatthe majorityof vesselscouldbemorepreciselydeterminedon the basisof the rimdiameteronlyasseveraltypesof potsThe measurementof the rimdiameterof a poton the basisof which it ispossibly to determinethe volumeorcapacityof the vessel and their classification according to group were carried out according to the modelintroducedbyAPleterski(2011)Mostof themhadmediumdimensions(nos4222346474850637374)and smalldimensions(nos1383435364572)whilelargerpotswerenotrepresentedto suchan extent(nos20214974)

15 Fragmentswithcoarsefabricndashnos1911121316202122232426282930323341425152575860616575Fragmentswithfinerfabricndashnos345678183637384043444647484950535455565964666869707172737476777879

16 Itwasnotpossibleto reconstructa singleentirevesselfrom allof the presentedpotterymaterialand hencethe differencein theformationof wholepotscouldnotbeobserved

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 40 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

werecompletelyabsentFrom the abovea specificshapeof the rimof a potshouldbenoted(no27)whichcanalsobefoundatotherfeaturesin Virjefrom the earlymedievalperiodsuchasat Volarskibreg(SekeljIvančan2017aPl425)and alsoSušine(SekeljIvančan2017b118125Pl123)The fabricof thisrimfragmentfrom a pot(no27)wherethe exteriorpartof the rimisemphasisedand slightlyloweredin relationto the entirerimwitha shallowgrooveon the uppersideof the rimissmoothon the surfacealthoughthe structurecontainsa considerableadmixtureof tinystonesItisclosein formand fabricto fragmentno63whoseanalogycanbefoundin thementionedvesselrimfrom VolarskibregIn contrastto thisfragmentswitha similarlyshapedrimbutwithoutthe grooveon the uppersurfaceand the emphasisedelementon the innersideof the rimhavea quitedifferentfabric(nos253750)Thisisa morerefinedbutstillgranularfabricThe fragmentsareochre-brickcolouredon the exteriorwallsand greyin cross-sectionThe abovevesselsamongwhichnos25and 37arealsoidenticalweremadeon a fastpotterrsquoswheelIfrimsshapedin thismannerwhichappearon vesselsin theearlymedievalperiodwerealsoretainedin thelaterperiodof the HighMiddleAgesand wouldperhapsrepresenta typeof characteristicvesselfor thisregionthroughouta lengthyperiodcanbeconcludedonlywhentherewillbemoreinvestigatedarchaeologicalunitswithpreciselydatedmaterialin thebroaderareaaroundVirje

A connection was noted in the analysis between the specific fabric and specific mannerof manufacturing the vesselsThe vesselswitha coarse fabricweremadewitha slowerwheelafterwhich some finishing toucheswere necessary on the stillmoist clay vessels Subsequentrefinishingbyhandisvisibleon somepiecesin theformof perpendiculartracesof smoothingon the innersidesof the vessels(nos11202223262829303233344246586775)whilean imprintof the axisof the wheelispresenton severalfragmentsin theformof a deepenedhollowon the lowersurfaceof the base(nos928)whichisa characteristicof the manufactureof vesselson a slowpotterrsquoswheel17In contrastto thisvesselswithfinerfabricmostlyhavenosuchtraceson the wallsonlyvesselno46showsvisiblerefinishingon the interiorwallswhilemost of the bases are either flat standing surfaces ormore rarely annular rims on the edgesof the flatbasewithoutanymarks18Thisgroupof vesselswithfinerfabricwasmadeon the fastpotterrsquoswheelThreevesselswhosefabriccouldnotbeassignedto eitherof ourtwogroupsabove(so-calledmiddlefabricnos346775)alsohavevisibletracesof subsequentsmoothingvisibleon the inner sideof the walls and according to the othercharacteristic they should ratherbeconnectedto the exampleswithcoarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelinsteadof the vesselsof finerfabricmadeon a fastpotterrsquoswheel

The decorationof the vesselswasvariedbothin termsof the mannerand typeof decorationas well as the position of a given decoration on individual parts of the vessels Relatedto the positionof the decoration itshouldbenotedthatthe decorationof combedwavy linesstandsouton the innersideof the rimof potno34and onthe exceptionallyfragmentedpiecesnos51and 52whereno51wasalsodecoratedon the exteriorsideAllthreefragmentsbelongto vesselswithrelativelycoarsefabricmadeon a slowwheelwhichcanparticularlybeconcludedfor the better preserved upper part of the pot considering the visible interior perpendicular

17 Otherswithcoarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelwerenos1101213162124314145515257606165

18 Becauseof the exceptionallyfragmentarynatureof the straightand annularbasestheywerenotdepictedin thedrawingsFor the samereasonitcannotbestatedwithcertaintythatthisunitdidnotcontainpotswithmarkson the basebuttheyarenotpresentin theavailablematerialndashperhapstheysimplywerenotdiscoveredduringthe archaeologicalexcavations

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 41 |

smoothing(no34)19Althoughin generalitcouldbesaidthatin termsof decorationirregularcombedwavylinespredominateon the coarsefabricvessels(nos1112132122232430313233414557586165)whichappearaloneorin combinationwithcombedhorizontallines20in factfragmentno34standsoutfor itsdifferentdecorationTheseweresquareshallownotchesmadewitha comb-likeobjectin groupswitha rhomboidappearancewhicharelocatedon the shoulder of the pot (no 34) Similar notches alsomade with a comb-like object butin irregularlyarrangedlinescanbefoundon a fragmentof the bodyof a finefabricvesselmadeon a fastwheel(no79)Itseemsthatalthoughatfirstglancetheyaresimilarthesetwomannersof decoration by incision (nos 34 and 79) cannot be considered directly connected as theyneither reflect the sameperiodnor the samemanufacturingprocessPerpendicularcomb-likenotchesarealsolocatedon the shoulderof anothercoarsefabricvesseland belowthisa combedwavy linecanagainbefound(no1)a combinationof motifs thathasbeenfoundat the sitesof Prečnopoleand Blaževopole in Torčec (Sekelj Ivančan2010Pl1693Pl32205Pl38237)wheretheyaredatedto the 8thand the beginningof the 9thcenturiesalthoughthe abovedecorationof perpendicularmultiplelinesaccordingto LBekićwouldbethe earliestdecorationin the frameworkof earlySlavicpotterywhichappearsin thefirsthalfof the 7thcentury(Bekić201224Pl17)In additionto beingexceptionallyirregularthe combedwavylineson the abovefragmentsaremoredeeplyincisedand havemorevariedamplitudesof the wavesthanon thosewitha morerefinedfabricbutsomeexamplesalsohaveverythincombedincisions(no61)suchascanbefoundatothersitesin theDravaRivervalleyregion(SekeljIvančan2010Pl733Pl1587Pl1692Pl30190)Othermotifsthatshouldbementionedincludethe horizontalincisedlineon fragmentno27asan isolatedexampleof thismotifon vesselswithcoarsefabricwhichhavecloseparallelsin theabovementionedtwovesselsfrom the secondearlymedievalfeatureat Sušine(SekeljIvančan2017b125Pl123)

Onthe otherhandbunchesof horizontallinesoftenappearon fragmentswitha finerfabric(nos4194453565971)aswellascombedwavylines(nos31840465055667276)aloneorin combination(nos3943546470)butconsiderablymoreshallowlyincisedand moreregularlymadeSinglewavylinesalsoappear(nos671568)aswellassinglehorizontallinesin a row(nos1725626978)motifsthatarecompletelymissingon vesselswithcoarsefabricThe onlyexceptionto thisusualand almostuniformdecorativerepertoryisa fragmentwithfinerfabricwherebetweenbunchesof wavylines()and straightlineswasa shallowlyincisedmotifin theformof a palmbranch(no77)

Reviewing the described details it should be noted that the analysed pottery materialfrom trenchS-8didnotcontaina singlevesselmadebyhandand thattherewasonlyonethatwascompletelyundecoratedbutmadeon the wheel(no1)Ifcomparisonsaremadeto the thoroughlyinvestigatedand definedmicro-units supportedby radiocarbondates in the vicinityof Torčecas the closestparallels to this site theseare the characteristicsof potterygroup 1dated therefrom the endof the 6thto the middleof the 7thcenturies(SekeljIvančan2010105-114)althoughvesselsmade by hand are present at other sites in the broader vicinity where they are datedto the sametime(Bekić20122016b94-95fig51)The entirerepertoryalsodoesnotcontainpots on whose externalwalls traces canbe foundof the spinningof a fastwheel in the formof densehorizontalldquolinesrdquoa typeof ldquodecorationrdquothatcanbefoundon materialfrom the second

19 Yetanothervesselbutwithfinerfabricwasdecoratedon the outsiderim(no4)butseeminglythiswasmorea reflexionof the manufacturingprocessthana deliberatelymadedecoration

20 Bunchesof horizontallineswerenotedon somelowersectionsof coarsefabricvesselsthatarepresumedto havehada decorationof combedwavylinesin theareaof the shouldersand upperpartof the body(nos1029)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 42 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

halfof the 13thand the beginningof the 14thcenturiesfrom the Torčecmicro-areawhichservedasa formof paradigmfor ourmaterialIn thislastTorčecpotterygroup5bredpaintingon a whitebasewasalsopresentwhichwasentirelylackingin thediscussedmaterialfrom Sušine(SekeljIvančan2010136)Itshouldfurtherbeemphasisedthatin theHighMiddleAgesand hencein thelastfifthpotterygroupatTorčec(the12thto the beginningof the 14thcenturies)in additionto ordinarycookingpotswhoserimesacquireda chalice-shapedformotherfunctionalformswerealsopresentsuchasjugsceramiccupsand plates(SekeljIvančan2010111)AllthiswascompletelymissingatSušineThereforeon the basisof the describedcharacteristicsof the potterythe chronological framework for all the pots from Sušine corresponds to the Torčec potterygroups23and 4whichencompassthe periodfrom the secondhalfof the 7thto the beginningof the 12thcenturies

In an attempt to chronologically classify this pottery in more detail it was already notedthatconsiderabledifferencesexist in thepottery thatevidentlypoint to differentperiodsof itsutilisationThe firstgroupof potterywitha coarsefabricand variouscoloursmadeon a slowpotterrsquos wheel (small hollow on the lower standing surface of the base) with characteristicdecorations on the shoulder and body dominated by combedwavy lines sometimes locatedon the rimitselfcorrespondcompletelyto the characteristicsof Torčecgroup2whichencompassesthe secondhalfof the 7thand almostthe entire8thcenturies(SekeljIvančan2010115fig99)Suchcharacteristicsarealsopresentatothercontemporaneoussitesin thebroadervicinity(Bekić2016b99101fig56)butalsoon the potteryfrom a previouslypublishedfeaturefrom thissitethatisdatedto the sametime(SJ436SekeljIvančan2017bPl1-4)The secondgroupof vesselswitha finerfabricand an almostuniformochre-greycolourwherea largerrepertoryof decorationappearshascloseparallels to the Torčecpotterygroup4However somedifferencesdo existWhile some other functional forms appear atTorčec in this group (Sekelj Ivančan 2010 111fig97CDEFGH)theyweremissingin ourfeatureaswerethe teardrop-shapednotcheson the shoulder of the potswhichwere characteristic for Torčec group4bAlsomissingwasthe otherwisepopulardecorationmadewitha smallwheelwhichwasconsiderablyrepresentedin groups4aand 4bduringthe 11thand firsthalfof the 12thcenturiesin theTorčecarea(SekeljIvančan2010127-134)and wasotherwisealsoa populardecorationatothersitesin northernCroatiadatedto the transitionfrom the Earlyto the HighMiddleAges(Bekić2010227-241)The completeabsenceof the smallwheeldecorationcanbeinterpretedasan expressionof a localldquofashionrdquo or differences in the preferences of the localmaster potters Related to the absenceof otherfunctionalformsof vesselsotherthanpotsitshouldbementionedthatdifferencesexistamong the contemporaneous pottery discovered atTorčec at the site of Prečno pole and thatfrom the site of Ledine (which together compose pottery group 4a) where that difference isinterpretedasthe appearanceof newlyarrivedinhabitantsatthe siteof Ledinewhobroughtwiththemnewformsfor whichparallelscanbefoundin Hungary(SekeljIvančan2010175)Finallyitshouldbeemphasisedthatthe teardrop-shapeddecorationof the shouldersof potsthatwerenotpresentin thefeaturesunderdiscussionwerenonethelesspresentatthe siteof Sušinein threefeatureslocatedsomewhatfurtherto the southon the slopeof the elevationwherechalice-shapedrims appear aswell as new functional forms of vesselsflaskswith a narrow and ribbedneck(SekeljIvančan2018Pl14)The materialfrom thesethreefeatureshavethe closestparallelswiththe Torčecpotterygroup4bhoweverthe decorationof combedwavylineswasalmostmissingwhilethis is in factsignificantlyrepresentedin thepotterywitha finerfabricthat isdiscussedhereHencethe secondgroupof potteryfrom trenchS-8whichconsistsof vesselwitha finerfabricmadeon a fastpotterrsquoswheelshouldbeplacedto the periodimmediatelybeforethe firstsuchappearanceof the abovedecorationand rimshapeatSušinemeaningthatitimmediately

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 43 |

precededthe potterymaterialfrom the threefeatureslocatedfurtherto the southalongthe slopethataredatedin theframeworkof the 12thand firsthalfof the 13thcenturies

Fragmentstiedto anotherfunctionalformndashbakingordryingtraysndashwerein factthe mostrepresented in all strata within trench 8 although they were also present in other featuresand strata at this site (Sekelj Ivančan 2017b 120-121) however in considerablymoremodestamountswheretheyarrivedasa consequenceof the lengthyinhabitationof thissite(Table3)Thissmalltrenchcontained207largeand smallfragmentswitha totalweightof around4 kgwhich in terms of the smooth fabric with visible irregular hollows in the structure of somepieces(fig4)with parallelsknownfrom othersites in thevicinity(Bekić2016b75107-108fig4163Sekelj Ivančan200073-74fig45)and the formand sizecanberelateddirectlyto baking or drying trays Some of them have a polished side (22 examples) while othersare corner fragments (10 examples)Most come from stratumSJ 318 and from strata SJ 315and 319and theircharacteristicscompletelycorrespondto the bakingordryingtraysdiscoveredat previouslypublishedearlymedieval featuresat thissite (Sekelj Ivančan2017bfig4)Thesefinds tied to the preparation (drying)of grainand (baking)of breadat the siteof Sušinearefurthersupplementedbythe discoveredfragmentsof stonethatcanbedefinedasa grindstoneorquern(fig2)and togetheralthoughnoarchaeobotanicalremainsof cultivatedplantsareknown(exceptmilletin SJ320)additionallyindicateelementsof the dietof the populationthatinhabitedthissitein themedievalperiod

Metal finds

Metalobjectsof everydayuseorpartsof individualironobjectsareveryscarcebutnonethelesslesstheyoffersufficientdatafor certainconclusionsOnlyoneobjectstandsoutndasha bronzestrapend(SJ315ht53mmw16mmth2mmwt8gPN64-Pl880)Thisisa one-partcastbeltstrapendof rectangularshaperoundedin thelowersectionItisquitesmoothon the lowersidewhileon the uppersideitisdecoratedwitha motifof stylisedcircularorS-shapedtendrilsplacedin an incisedrectangularframeThe uppersectionhasa socketfor placementof the beltand atthe toptwoholesfor the rivetsthatservedto attachthe strapendto the beltItsappearanceatfirstglanceshowsthatthisfindisfrom the earlymedievalperiodand thatitbelongsto a groupof objects related to the attire of malemembers of the communityThis small cast strap endis not the main one but rather auxiliary one of the strap ends that were placed on the belton the side From its appearance it can be concluded that itwas cast using a two-partmoldwhilethe mannerof itsattachmentto the beltwitha socketand rivetsin factthe combinationof the mannerof productionthroughcastingand the mechanismof attachmentto the beltusinga socketand rivetsindicatesthatthe strapendcouldhavebeenmadein sometransitionalperiodbetweenthe timeswhenstrapendwithsocketswereused21and thosewhenstrapendsattachedonlywith rivets appeared (Stadler 19881989 213 Pl 4 6)Almost identical strap endswerefoundatthe cemeteryof Tiszafuumlredin northeasternHungarywheresuchsidestrapendswereplacedbyEGaramin the5thchronologicalphaseof the cemeteryand datedto the endof the 8thand beginningof the 9thcenturiesin factbetween780and 810withthe possibilityof a somewhatearlierappearanceaswellasa somewhatlongerretentionin use(plusmn10yearsGaram1985fig96541221fig254Pl161Graumlber1221567)Hereitisnecessaryto notethe deceasedindividual

21 The appearanceof cast strapendswitha socketwasnoted for example in grave4at the SlavicAvarperiod siteof OtoknearVinkovci togetherwith sheetmetal sets thatwere still in use so theauthorsdatedthe abovegraveto the firstdecadesof the 8thcenturybecauseof the appearanceof theseobjectswith differentmannersof manufacture(RapanPapešandashŠmalceljNovaković2016)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 44 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

from grave13discoveredatthe Avarperiodcemeteryin OtoknearVinkovciwhowasplacedin thegravetogetherwitha richbeltsetwitha mainstrapendthatin termsof constructionhasidenticalelementsasthe strapendfrom SušineItwascastin a one-partmoldand hadrivetholesbutalsoa socket(RapanPapešandashŠmalceljNovaković201615-1633)meaningthatthe samemechanismfor attachmentto the beltwaspresenton bothstrapendssomekindof combinationof twodifferentmannersof attachmentA secondelementthatconnectsthemisthatbothweresingle-part strap endswhichwasnot usual for thismanner of production as cast strap endsweretwo-partin mostcasesThe detailedanalysisof allgravefindsfrom thisgraveindicatesthatthe burialof thisprominentmanaccordingthe authorswouldhaveoccurredaroundthe middleorsecondhalfof the 8thcenturyAccordingto the mentionedanalogiesfor the constructionalelementsoursidestrapendcouldbefrom the periodof the secondhalfof the 8thcenturywhichis additionally confirmed by the decoration of the circular tendrilsAccording to the analysisof the vegetaldecorationsin the LateAvarornamentationundertakenbyGSzenthefor the areaof the entire Carpathian Basin this motif would correspond to the Alattyan decorationcharacteristic specifically for the second half of the 8th century (Szente 2013 309 314-315Fig 39)A strapenddecoratedwithverysimilarcirculartendrilscamefrom an unknownsitein the vicinityof Križevcidatedto the endof the 8thcenturywhichrepresentsthe spatiallyclosestanalogyto ourstrapendbutwithonedifferencendash itwasmanufacturedusingthe perforationtechnique(Katalog200090II12a)

The othermetalobjectsincludethe findof an ironbeltbuckleof trapezoidalshapewith an ovalcircularsection()missingthe prong(SJ315ht33-43mmw45mmth2-7mmwt10gPN228ndashPl881)On the narrowsidein themiddleof the bucklethe placewherethe prongwasattachedisvisibleThe buckleisundecoratedwhileitsdimensionsplaceitamongthe largerformsTrapezoidal(andsquare)ironbucklesof largedimensionscouldhavebeenpartof attire(cfGarametal1975)butbecauseof theirdiscoveryin Avarperiodequestriangravesplacedbythe animalsarealsooftentiedto horseequipment(Měchurovaacute198388)Whenlocatedin gravesby the horse theyserved to fasten the saddlegirthaswassuggested in reconstructionsbasedon the excavationsat the cemeteryof TiszafuumlredbyEGaram(1987121-124)A verysimilarbucklewasfoundbythe burialof a horsein equestriangrave13and anotherbya horsein grave14atBrodskiDrenovacwhicharedatedto the beginningof the 9thcentury(Vinski-GasparinindashErcegović1958143PlXII3PlXIII3Katalog200084-86II3fII4d)

Bothobjectsdescribedabovethe sidestrapendand the bucklecomefrom the samecontextndashstratumSJ315whilejudgingfrom theirdatesorratheranalogieswithotherwelldatedsitesthisstratumcouldbeplacedin thesecondhalforendof the 8thcenturyoratthe latestto the beginningof the 9thcenturyasthe cemeteryatBrodskiDrenovacwasdated

The ironobjectshoweverthatwerediscoveredin stratumSJ320weredatedbyradiocarbonanalysisin a broadrangefrom the beginningof the secondhalfof the 8thcenturyto the middleorthe beginningof the secondhalfof the 9thcenturyTheseconsistedof a smallironknife(PN91ndashPl984)and twopiecesthatcouldhavebelongedto the metalhoopsof a woodenbucketOnepieceisnarrowerand thinnerand semicircularlyshaped(PN90ndashPl986)whilethe otherwasbroaderwiththe endsoverlappingand the placewherethe twothinpiecesof sheetmetaloverlapwasfastenedwitha rivet(PN229ndashPl985)22Broadhoopsin thiscaseto 21mmwereusually located on the lower parts and thinner ones in this case 10mm on the upper partsof wooden bucketsThe presumed wooden bucket according to our modest finds and their

22 Fragmentno1preservedl140mmw10mmth2mmwt12gdiaca160mmFragmentno2l41mmw21-25mmthatthe siteof the overlappingof the hoopand the rivetndash7mmatthe siteof onehoopndash2mmwt7gdiaof the rivet7mm

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 45 |

dimensionscertainlywouldhavehadat leasttwoand mostprobablythreehoopsasisusualfor this typeof object (Garam1985372fig225)although therecouldalsohavebeenmoreAccording to an approximate calculation of the diameter of the thinner hoop the presumedwoodenbucketcouldhavehad in themiddle sectionand probablyalso in theupper sectiona diameterof around16cmsimilarto examplescitedbyJZaacutebojniacuteklikean examplewitha clearlyvisiblejoinof twoendsof a hoopfrom oneof the gravesatthe siteof DeviacutenskaNovaacuteVeswherewoodenbucketswerepresent in largequantities(Zaacutebojniacutek2009158Pl2234168Pl12)aswellasin thesettlementstructuresand featuresof the siteof Přeclav-Pohanskowhereseveraldifferentdimensionswerenoted for this typeof objectused in everyday life (Vignatovaacute1980171 fig 6)The upper hoopwas half aswide as the fragmentwith the rivet so it is possiblethatonemorehoopwitha widthof ca15mmwouldhavebeenlocatedin themiddlewhoseremainswerenotdiscoveredin thearchaeologicalexcavationjustlikethe remainsof the woodA closeanalogyexamplecanagainbefoundatthe cemeteryatBrodskiDrenovacin femalegrave16wherea woodenbucketof smalldimensionswithsomewhatmorerobusthoopswasplacedabovethe headof the deceasedwoman(Vinski-GasparinindashErcegović1958147PlXIV2PlXXIV)whichisdatedto the beginningof the 9thcenturyHowevera smallwoodenbucketwasalso found in grave20atVelikaGoricaa grave thatwasdated like the other fourdiscoveredgravesat thatsite to the lastdecadesof the 8thcenturyoraroundthe year800(Vinski196050-5157fig14)orthe beginningof the 9thcentury(Katalog2000108II49b)Evenearlierwasthe childcremationgrave4from the siteof Vinkovci-Dugaul99wherethe remainswerefoundof the hoopsof a woodenbucketwitha widthof 1cm(20pieces)togetherwithothersmallobjectsand a vesselwithan impressedsmallhollowon the lowersurfaceof the baseprobablyburiedplacedin thesoilatsometimefrom the endof the 7thto the middleof the 8thcenturies(SekeljIvančanndashTkalčec2006148-149162-163Pl3Pl767)

The same stratum also contained the earlier mentioned well-preserved small iron single-bladedknifewitha thinhandle(SJ320l81mmwblade13mmwtang5mmth2mmwt5gPl 984)The upperpartof the bladeisstraightatthe enditgentlydescendsintoa roundedtipwhilethe tangfor the handleextendsfrom the upperhalfof the bladeand isalmostatthe samelevelasthe spineof the bladeAccordingto itsdimensionsitbelongsto the classof smallerknifesuchasareusuallydiscoveredin thesettlementsbutalsothe gravesof the earlymedievalperiodbut are poorly indicative in typological and chronological termsThe remaining iron objectsfrom SJ319haveundefinedformsOneexamplecouldpossiblyrepresentthe tangof a smallknifewithtwosmallperforationsthatservedto fasteningthe handlethathadbeenmadefrom someorganicmaterial suchaswood thatwasnotpreserved(l43mmmaxw12mmmax th4 mmwt3gPN104-Pl982)Consideringthe sectionwhichshowsa sharppointon oneenda secondfragmentcouldalsohavebeena knife(l49mmw9mmth2mmwt2gPN103-Pl983)The abovementionedkniveson the basisof the shapecannotservefor definingthe periodof theiruseand eventhe smallknifefrom the otherearlymedievalfeaturefoundatthissitehasa differentshapeand itdatedon the basisof otherfindsfrom the samecontextto the 8thand beginningof the 9thcenturies(SekeljIvančan2017b116-117Pl426)

Concluding thoughtsAfterithasbeenclearlyestablishedthatremainsexistedwithintrench8and the largerexcavatedunitthatcanbeattributedto twodifferentperiodsthe Earlyand the HighMiddleAgesitisalsonecessaryto establishin whatstratathe medievalmaterialwasfoundStratumSJ315containedmixed finds of pottery with coarse and fine fabric approximately in equal amounts as this

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 46 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

representsthe uppermoststratumnotedatthe beginningof excavationof the featurewhileitwasstillnotpossibleto distinguishdifferencesin thecolourand consistencyof the soilHowevertwostratalocatedimmediatelybeneathitSJ318and SJ320displaysignificantdifferencesIn SJ318where236fragmentsof potterywerediscoveredthosewitha coarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelpredominatedwhile therewereonly12piecesof finerpotteryThe situation isreversedin stratumSJ320where231fragmentswerefound201of themhada refinedfabricwhileonly30hadcoarsefabricThe situationissimilarin theotherstrataSJ319(23868)SJ324(3110)and SJ336(15534+1054)wherethe predominantproportionsweregreatly in favourof the fine fabric pottery made on a fast potterrsquos wheel Although minor deviations exist23accordingto the predominantpotteryfindsitcanbeestablishedthatatthe spotwherestratumSJ318extendedtherehadpreviouslyexistedsomesmallfeaturefrom the earlymedievalperiodthatthe followingmetalobjectsdefinitelybelongedtothe bronzestrapendand the trapezoidalbuckle This earlier feature extended in an E-W direction possibly with a small extensiondeviationto the northeast inasmuchaswealsoattributeto the earlymedievalperiodthe areawhereremainswerefoundof the hoopsof a woodenbucketand a smallironknife

Such a spatial image had been acquired in the undertaken geophysical investigationswhichshowedthatanomaliesappearedatplaceswiththermoremanent typesof magnetisationat archaeologicalremainsrelatedto metallurgicalactivitiesatthissite(fig1aMušičetal2013)Thissmallfeaturewithan ovalshapecorrespondsto findsof tinyfragmentsof potterytuyeresnozzles and considerable amounts of smelting debris but also slag from smithing activitiesso thatitcanwitha certaindoseof reserveconsideringthe characterof thissitein theearlierhistoricalperiodsand the quantityof wasteatthe siteitselfbeconnectedwithactivitiesrelatedto the production and workingof iron at this siteOn the otherhand all the other strata (SJ319320324336)representpartof somestructurepossiblya woodenbuildingfrom the HighMiddleAgesorthe transitionfrom the Earlyto the HighMiddleAgeswhichwasbuiltpositionedat the site of an earlier utilised areaThis large oval structurewas orientedNW-SE and wascharacterisedbyfinefabricpotteryvesselsmadeon a fastpotterrsquoswheelfragmentsof whetstonesand metalfragmentsthatcouldperhapsberemainsof ironknivesoneof whichveryprobablyhada handleof organicmaterialAlthoughthe sporadicappearanceof fragmentsof potterytuyeresand some fragmentsof iron-workingdiscardswerenoted in the strataof the larger feature itseemsthatthe characterof thisfeature(woodenbuilding)cannotbetiedto the workingof ironand certainlynotto forgingand probablyalsonotto smelting(Table1)The appearanceof thesefindscanberelatedonlyto the factthatthiswasa sitewheresmeltingactivitieshadbeencarriedout in an earlierperiod and that theywere in fact secondaryfindsA similar conclusionhadbeennoted for the previouslyanalysedand publishedarchaeologicalunitsdated to the periodof the HighMiddleAgesatthissitewheresuchwastewasnotevenpresent(SekeljIvančan2018)

AseparatesmallcircularfeatureSJ330locatedjustbythe largerfeaturecanalsobeattributedto the samelaterperiodand the proportionsin therepresentationof potterywere204in favourof the laterexamplesbutitsprimaryfunctionwasverydifficultto determineonlythe factcanbenotedthattherewasa largequantityof sootin theupperpartsof the fill

Someof the questionsrelatedto the findsdiscussedherefor whichitwillbedifficultto findanswersarerelatedto the circumstancethatthe resultsof the radiocarbonanalysisfrom the charcoalsamplefrom SJ320gavea datein theearlymedievalperiodfor thisstratum(CalAD811plusmn41)whichthe analysedpredominantlypotterymaterialfrom itdoesnotconfirmEvidentlyin thereordering

23 Such deviations could have occurred as a result of disturbance of layers due to the multiple periodsettlementof thissitebutalsothe mannerof excavationwhereitwasnotimmediatelynotedthattherewerevariedfillsduringuncoveringof the feature

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 47 |

of the earlier layers in the form of the reuse of the same area a contamination of the sampleoccurredand duringthe excavationsthe charcoalsampletakenand sentfor analysishadarrivedsecondarilyfrom an earlierfeatureintothe laterunitThe earlierfeaturetrulydidcontainpotterymaterialthatwithcertaintycanbeclassifiedto the periodindicatedbythe C14analysisThe periodof utilisationof the stonequernwillalsoremainundefinedasitsfragmentswerediscoveredin allstrata and any connectionwill also remainunknownbetween it and the fragmentsof bakingdrying trays also scattered throughout all the strata Perhaps it is a positive circumstance thatthe largestamountof fragmentsof the bakingdryingtrayswasfoundin theearlierfeaturethatcanbeclassifiedto the periodin whichsuchvesselswereused(Bekić2016b107-108)whilefutureinvestigationwillperhapsilluminatethe occasionalunclearfactor

Closeanalogiesto the potteryfindsthatareclassifiedhereto the earlymedievalperiodcanbe found in addition to the earlier mentioned area of the northern Drava basinmicro-areain the vicinity of Torčec in the broader Drava River region in Bekićrsquos Drava-Mura-Sava 2aand 2bgroups (Bekić2016b94-95)However it isnecessary to emphasise the siteof Šarnjaknear Šemovecwhere detailed analysis of the materialwas undertaken thatwas supported byradiocarbondatesprimarilybecauseof the factthatatthe sitean ironbeltholderwasdiscoveredwhosesourcewasprobablyidenticalto the sourceof ourbronzestrapend24On onesideitwascoveredbya bronzeengravedplateletdecoratedwitha motifof S-shapedtendrilswithpointedleavesanalogiesfor whichcanbefoundin thegravesof the Avarculturalcircle(likeanalogiesto ourstrapend)on the basisof whichLBekićapproximatelydatedthissomewhatsimplifiedversion of tendrils to the period between 710 and 760 the second third of the 8th centuryOn the basis of the analysis of the entirety of the material however the author nonethelessdatedthe excavatedfeaturesand structuresof thissettlementsomewhatlaterto the verylate8thand the verybeginningof the 9thcenturieswhilethe appearanceof the beltholderasa separateelementof a beltsetwasinterpretedasa objectspreservedin usefor a lengthytime(Bekić2016a228ndash230232Pl5132016b128-129fig85)Ourearlierfindsfrom the featureextendingE-W(lower)canbeattributedto the secondhalfof the 8thcenturyorthe late8thand early9thcenturiesbothpotteryand metalitemsthatcanbeattributedto an ldquoAvarproveniencerdquordquoAvarsourcerdquoSuchindividualobjectsthatcanbeconnectedto the materialcultureof the Avars(andSlavs)mostof thempartsof fragmentedbeltsetsbutalsootherelementsarenotunknownin thepre-Alpineregionin theperiodof the secondhalfof the 8thcenturyand arepresentata dozenarchaeologicalsitesin Slovenia(KarondashKnificndashLubšina-Tušek2011133fig1)Slovenianindividualsettlementfindsareinterpretedvariouslydependingon the typeof sitesatwhichtheywerefoundso thatobjectsdiscoveredatelevatedfortifiedsitesareconsideredtiedto lootfrom the Frankish-Avaricconflictsatthe transitionfrom the 8thto the 9thcenturieswhilethosethatcomefrom lowlandsettlements such as our strap end or rather our sitewould reflect the Avaro-Slavic relationson the edgesof the PannonianPlain(KarondashKnificndashLubšina-Tušek2011144)and thisshouldalsoapplyto thispartof oursiteatSušinedatedto the sameperiod

Ithasbeenshownthatsitesthatwereinhabitedduringthe earlymedievalperiod(7thand 8thcenturies)oftenalsohad a laterhorizonof settlement aswas recognised at Sušine aswell asotherexamplesof excavatedand publishedsettlementsfrom the surroundingDravaRiverregion

24 The discoveryof severalfragmentsof glassprobablyfrom earlierperiodsrepresentsyetanothersimilaritybetweenŠarnjakand Sušinewherea fragmentof the rimof a smallglassvesselwasfoundwhichatoursitecomes from the contactsof the ploughed layerwith the next to the last layer inside trench8butbeyondthe archaeologicalfeatures(Pl987)Thiswastransparentglasswithmanytinyand onelargerldquobubblerdquoa structureindicatingthatitwasa RomanfragmentFragmentsof Romanglasswerealsofoundatthe earlymedievalsiteof Prečnopolein Torčec(SekeljIvančan2010150-151228Pl845)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 48 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

(SekeljIvančan201017-25)the datesof whicharesupportedbyradiocarbondatingOtherthanthe above-mentionedPrečnopoleatTorčec(SekeljIvančan2010)and ŠarnjaknearŠemovec(Bekić2016a)citingonlya fewexamplesthroughuseof the C14methodthe findsweremorepreciselydatedfrom the siteof StaravesnearNedelišćewithremainsfrom the firsthalfof the 7thand againlaterfrom the secondhalfof the 11thcentury(Bekić2006218)aswellasthosefrom the siteof Jakopovec-Bliznawithremainsfrom the 8thand 9thcenturiesand laterfrom the HighMiddleAges(Bekić2006125Pl289-10)and Brezje1nearVaraždinwithtwosettlementhorizonsndashthe 8thndash9thand the 11thndash12thcenturies(Bekić2006289-2912009)from the upperDravaRiverbasinregionbutsimilarsitesarealsoknownfurthereastdownriveron the Dravasuchas the siteof Virovitica-Đotaalsowith two layersof settlement(the7thndash8thand the 10thndash11thcenturiesSekeljIvančanndashTkalčec2008)25Allof thesesiteswereslightlyelevatedin theirindividuallandscapesand werehenceespeciallysuitablefor settlementThe choicesfor locationsfor settlementin thelowlandsalongthe DravaRivercertainlywouldhaverequireda nearbysourceof waterbutalsoprotectionfrom penetrationbyfloodwatersfrom the nearbymajorriverhencethe populationthroughoutall(pre)historicalperiodsincludingthe MiddleAgesutilisedslightlyelevatedterrainand depositedsandcrests for the locationof theirsettlementsaswasthe casefor allthe abovecitedexamplesHenceitisnotunusualthatatSušineon a slightlyelevatedsandbankin an otherwiselowlandenvironmentthe samepositioncontainedremainsfrom the EarlyMiddleAges(secondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturies)and subsequentlyremainsfrom the HighMiddleAgesItshouldbenotedthatin thepartof Sušineexcavatedto the presentcertaindifferenceswerenotedin thepotterymaterialof the HighMiddleAgesin termsof the formsand decorationof ordinarycookingpotsutilisedfor everydayuseTheyindicatethe chronologicaldefinitionof the context from which they came the findsdescribedherewere slightly earlier(11thand beginningof the 12thcenturies)thanthosethatcamefrom the archaeologicalfeaturesin thesouthernpartof the sitethatisdatedfrom the endof the 11thto the beginningof the 13thcenturies(SekeljIvančan2018)On the basisof the availablematerialthe lackof materialtracesfrom the period at the end of the 9th and the 10th centuriesmeans that it cannot be statedat presentwithanydegreeof securitythatan uninterruptedcontinuityof settlementexistedatthissitethroughoutseveralmedievalcenturies

Towhatextenton the otherhandwasthe settlementof thislocationatthe siteof Sušinecausedbyeconomicactivitiesrelatedto the exploitationof ironoreatthe presentlevelof knowledgethiscanperhapsmostpositivelybeconcludedfor the earlierarchaeologicalperiods(theEarlyIronAgeLateAntiquity)and alsomostprobablyfor the horizonof settlementin theearlymedievalperiodNoreliabledataisyetavailablefor the latermedievalperiodbutthe possibilityshouldbenotedthatfuturearchaeologicalexcavationmightchangethisimageMoreextensivearchaeologicalexcavationswhichwouldalsoestablishthe totalnumberof settlementand productionstructuresand features in all archaeological periods of the inhabited positions at Sušine as well asthe spectrumof all kindsof archaeologicalfinds from the structures and featureswould alsoenableanswersfor furtherconsiderationsaboutthissiteand the examinationof potentialreasonsfor the existenceof thissitein variousperiodsatthissamepositionRelatedto thisifthe ideaabouta lackof continuity in economicactivities related to the processingof ironorebetweenthe Earlyand HighMiddleAgesin factremainedunchangeda pathwouldopenfor totallynewinvestigationsthatcouldbeorientedto the questionof the exhaustionof naturalresourcesndashiron

25 Anexpandedlistof earlymedievalruralsiteswherearchaeologicalexcavationhaveconfirmedexistencethroughout several centuries of the Middle Ages from the region of northern Croatia can be foundat the link (httpwwwiarhhrmediaarhivaTablica201_Popis_Naseljapdf) including availableliterature(httpwwwiarhhrmediaarhivanaseljaliteraturapdf22May2018)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 49 |

oresndashspecificallyatthissiteatthe endof the earlymedievalperiodThe impetusfor againraisingthis settlement in the11thcenturyat the samepositionaftera pauseof nearly twocenturiesshould in this case be sought in other reasonsAll of this of course is only relevant ifmoreextensiveinvestigationswouldconfirmthe presentknowledgeabouta lackof settlementof Sušineafterthe beginningof the 9thcenturyand throughoutthe entire10thcentury

BibliographyBekić Luka 2006 Zaštitnaarheologijau okoliciVaraždinaArheološkaistraživanjana autocesti

ZagrebndashGoričani njezinimprilaznimcestamaZagrebBekić Luka 2009RanosrednjovjekovnonaseljeVaraždinndashBrezjeIn TomičićŽeljkondashUglešić

Ante(eds)Zborniko LujiMarunuZbornikradovasaZnanstvenogskupao fraLujiMarunuu povodu150obljetnicerođenja(1857-2007)Skradin-Knin7-8prosinca2007gŠibenik-Zadar-Zagreb205-219

Bekić Luka 2010 Srednjovjekovna jama K 12 s nalazišta JalkovecminusPolice kod VaraždinaIn ArchaeologiaAdriaticaIV227-241

Bekić Luka 2012 Keramika praškog tipa u Hrvatskoj In Šeparović Tomislav (ed) Zbornikradova sa Znanstvenog skupa laquoDani Stjepana Gunjače 2raquo Hrvatska srednjovjekovnapovijesno-arheološkabaštinaMeđunarodnetemeSplit18-21listopada2011gSplit21-35

Bekić Luka 2016aNalazi8i 9stoljećasaŠarnjakakodŠemovcaFindsfrom the 8thand 9thcenturies at Šarnjaknear Šemovec In VjesnikArheološkogmuzejau Zagrebu3 sXLIX219-248

Bekić Luka 2016bRanisrednjivijekizmeđuPanonijei JadranaRanoslavenskikeramičkii ostaliarheološkinalaziod 6do 8stoljećaMonografijei katalozi27ArheološkimuzejIstrePula

Garam Eacuteva 1987 Pferdegraumlber der awarenzeitlichen Graumlberfeldes in Tiszafuumlred Angabender spaumltawarenzeitlichenPferdebestatungenIn AlbaRegia 2365-125

Garam Eacuteva 1995DasawarenzeitlicheGraumlberfeldvonTiszafuumlredCemeteriesof the AvarPeriod(567ndash829)in HungaryVol3Budapest

Garam Eacuteva ndash Kovrig Ilona Szaboacute Jaacutenos Gyoumlzouml ndash Toumlroumlk Gyula 1975AvarFindsin theHungarianNationalMuseumCemeteriesof the AvarPeriod567-829in HungaryVol1Budapest

Karo Špela ndash Knific Timotej ndash Lubština-Tušek Marija 2011 Predmeti avarskega izvoraz arheoloških najdišč v Sloveniji In Vjesnik Arheološkog muzeja u Zagrebu 3 s XLIV131-159

Katalog 2000 Milošević Ante (ed) Hrvati i KarolinziCroats and Carolingians exhibitioncatalogue Muzej hrvatskih arheoloških spomenikaMuseum of Croatian ArchaeologicalMonumentsSplit

Měchurovaacute Zdeňka 1983Třmenya jineacutesoučaacutestisedlaz časneacutestředověkeacutehoobdobiacute[Die Steigbuumlgelund andere Sattelsbestandteile aus dem Fruumlhmittelalter] In Časopis Moravskeacuteho Muzeav BrněVědyspolečenskeacute6861-89

Mušič Branko ndash Medarič Igor ndash Mori Matjaž ndash Nas Eline 2013 Izvješće o geofizičkimistraživanjima na arheološkom lokalitetu Virje ndash Volarski bregSušine Hrvatska Maribor2013ARHINDOKSoftheInstituteofArchaeology(manuscript)

Pleterski Andrej 2011 Das Verhaumlltnis zwischen dem Volumen und dem Durchmesser einesTopfersIn ArchaeologicaAdriatica3(2009)323-333

Rapan Papeša Anita ndash Šmalcelj Novaković Pia 2016 Kasnoavarodobno groblje na Gradiniu OtokuexhibitioncatalogueVinkovci

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 50 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Sekelj Ivančan Tajana 2000 Slučajninalazognjištana lokalitetuBorovljani-SrednjebrdokrajKoprivnice i slični srednjovjekovni nalazi evidentirani na području sjeverne HrvatskeIn PriloziInstitutaza arheologiju1767-88

Sekelj Ivančan Tajana 2010Podravinau ranomsrednjemvijekuRezultatiarheološkihistraživanjaranosrednjovjekovnihnalazištau TorčecuMonographiaeInstitutiArchaeologici2Zagreb

Sekelj Ivančan Tajana 2017a Ranosrednjovjekovno naselje na Volarskom bregu u VirjuIn ZbornikInstitutaza arheologiju6111-131

Sekelj Ivančan Tajana 2017bRanosrednjovjekovniobjektna Sušinamau VirjuIn CrisČasopisPovijesnogdruštvaKriževci XIXno1115-128

Sekelj Ivančan Tajana 2018ArheološkitragovinaseljenostiSušinau VirjutijekomrazvijenogasrednjegvijekaIn ZbornikInstitutaza arheologiju(inpress)

Sekelj Ivančan Tajana ndash Botić Katarina ndash Culiberg Metka 2018 Biljni pokrov Đurđevačkihpijeskai okolicendasharheološkaperspektivastudijaslučajaVirje-VolarskibregHAZUKriževci(inpress)

Sekelj Ivančan Tajana ndash Mušič Branko 2014Geofizička i arheološka istraživanjana nalazištuVirjendashtalioničkaradionicaizvremenakasneantikei ranogsrednjegvijekaIn StarohrvatskaprosvjetaIIIserVol41177-184

Sekelj Ivančan Tajana ndash Karavidović Tena 2016 Tkalački stan iz Virja In Prilozi Institutaza arheologiju33171-235

Sekelj Ivančan Tajana ndash Tkalčec Tatjana 2006 Slavenskopaljevinskogrobljena položajuDugaulica99u VinkovcimaIn PriloziInstitutaza arheologiju 23141-212

Sekelj Ivančan Tajana ndash Tkalčec Tatjana 2008Medieval settlements in theViroviticaRegionof the DravaRiverBasinin theperiodfrom the 7thto the 11thcenturiesIn GuštinMitja(ed)SrednjivekMittelalterNarodnimuzejSlovenijeLjubljanaInštitutza dediščinoSredozemljaZnanstveno-raziskovalnosrediščeKoperUniverzana PrimorskemLjubljana113-128

Stadler Peter 1991 Argumente fuumlr die Echtheit des bdquoAvar Treasure In Mitteilungender AnthropologischenGesellschaftin Wien 118119(198889)193-217

Szenthe Gergely 2013 Vegetal ornaments in the Late Avar decorative art In DissertationesArchaeologicaeSer3No1303-320

Vignatovaacute Jana 1980 Součaacutesti jezdeckeacutevyacutestrojez naacutelezůna Pohanskuu Břeclavě In SborniacutekpraciacuteFilozofickeacutefakultybrněnskeacuteuniverzityŘadaarcheologicko-klasickaacuteE25161-198

Vinski Zdenko 1960 Ranosrednjovjekovni arheološki nalazi u Zagrebu i njegovoj okoliciIn Iz starogi novogZagrebaII47-65

Vinski-Gasparini Ksenija ndash Ercegović Slavica 1958Ranosrednjovjekovnogrobljeu BrodskomDrenovcuIn VjesnikArheološkogmuzejau Zagrebu3serVolI129-161PlI-XXVII

Zaacutebojniacutek Jozef 2009Slovenskoa AvarskyacutekaganaacutetStudiaArchaeologicaetMedievaliaVolIXBratislava

Abbreviationscfndashto comparesomebodysomethingto somebodysomethingcm-centimetrediandashdiametergndashgrammehtndashheightkg-kilogrammelndashlength

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 51 |

maxndashmaximummmndashmillimetrenondashnumbernosndashnumbersSJ-stratigraphicunitthndashthicknesswndashwidthwtndashweight

SUMMARY SETTLEMENT CONTINUITY AT SUŠINE SITE NEAR VIRJE (NORTHCROATIA) THROUGHOUT THEMIDDLE AGESThe work discusses archaeologicalmaterial from two archaeological units excavatedwithin trench S-8 at the site of Virje-Sušine (NorthCroatia)On the basisof detailedanalysisof fragmentsof potteryvesselsand severalmetalobjects twohorizonsof settlementwererecognisedat thissiteduringthe MiddleAges

The basiccharacteristicsof the earlierhorizonconsistof coarsepotsmadeon a slowpotterrsquoswheelthe edgeswithsimplemoldingand a combeddecorationof irregularnotchesorwavylineswhichon the basisof analogiesfrom the surroundingareacanbeassignedto the earlymedievalperiodTheyare joinedbya bronze single-part castbelt strap endan irontrapezoidalbeltbuckleand partsof the hoopsof a woodenbucketand a smallknifewhichcanbedatedto the secondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturies

The latersettlementhorizonatthissitewascharacterisedbypotswitha refinedfabricmade on the fast potterrsquos wheel with more developed edges and more regular combedwavylinesalongwiththe appearanceof otherdecorativemotifssuchassinglewavylinesbunchesof horizontal linesand variouscombinationsOn the basisof the characteristicsof thispottery itcanbeclassified to the HighMiddleAgesmoreprecisely to the periodof the entire11thcenturyand the beginningof the 12thcentury

Slight elevations such as that where the Sušine site is located located in otherwiselow-lyingenvironmentof the DravaRiverlowlandsweresuitablefor long-termretentionof the populationat certainplacesAn essential role in thechoiceof a dwelling locationparticularly in theexampleof the Virje siteswascertainlyheldby the smeltingactivitiesthattookplacein theregionin theEarlyMiddleAgesaswasshownbythe archaeologicalexcavations

drscTajanaSekeljIvančanInstituteof ArchaeologyUlicaLjudevitaGaja3210000ZagrebCroatiatsivancaniarhhr

drscTatjanaTkalčecInstituteof ArchaeologyUlicaLjudevitaGaja3210000ZagrebCroatiattkalceciarhhr

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 52 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Appendix Priacutelohy

Map

1Th

e po

sitio

nof

the

arch

aeolog

icalsite

of S

ušin

elo

cated

betw

een

Virj

ean

d M

olve

in K

opriv

nica

-Križ

evciC

ount

y(b

yK

Tur

kalj)

Map

a 1P

oziacuteciaarc

heolog

ickeacute

hon

aacutelez

iskaSu

šinena

map

ekt

oreacutesa

nac

haacutedz

am

edziV

irjea M

olve

v žup

eKo

privni

ca-K

rižev

ci(a

utor

KT

urka

lj)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 53 |

Fig 1Virje-SušinePlanof the notedand excavatedfillsand pitswithcross-sectionsin trenchS-8a)resultsof geophysicalinvestigationanomaliesin theframeworkof the surfaceof trench8(Mušičetal2013)b)allstratac)pitSJ316390(drawingKJelinčićVučković)

Obr 1Virje-SušinePlaacutenregistrovanyacutech i skuacutemanyacutechvyacuteplniacutea jaacutems prierezmiv sondeS-8a)vyacutesledkygeofyzikaacutelnehobaacutedaniaanomaacuteliev raacutemcipovrchusondy8 (Mušičetal2013)b)všetkyvrstvyc) jamastratigrafickejjednotkySJ316390(kresbaKJelinčićVučković)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 54 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Fig 2Virje-SušineA fragmentof a stonequernfrom SJ315(photoTSekeljIvančan)

Obr 2Virje-SušineFragmentkamenneacutehožarnovazo stratigrafickejjednotkySJ315(fotografiaTSekeljIvančan)

Fig 3Virje-SušineFragmentsof whetstonesa)SJ315greyb)SJ001336ochre(photoTSekeljIvančan)

Obr 3Virje-SušineFragmentybruacutesikova)stratigrafickaacutejednotkaSJ315sivyacuteb)stratigrafickaacutejednotkaSJ001336okrovyacute(fotografiaTSekeljIvančan)

Fig 4Virje-SušineFragmentsof bakingordryingtraysfrom stratumSJ315(photoTSekeljIvančan)

Obr 4Virje-SušineFragmentykeramickyacutechtaacutecokna pečeniea sušeniez vrstvySJ315(fotografiaTSekeljIvančan)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 55 |

Table 1The basicresultsof macroscopicanalysisof the slagand daubfrom trench8atVirje-Sušinesite

Tabela 1Zaacutekladneacutevyacutesledkymakroskopickejanalyacutezytroskya mazanicezo sondy8na naacuteleziskuVirje-Sušine

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 56 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Table 2Fragmentsof potterytuyeresfrom trench8atVirje-Sušinesite

Tabela 2Fragmetykeramickyacutechdyacutezzo sondy8na naacuteleziskuVirje-Sušine

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 57 |

Settlement continuity at Sušine site near Virje (North Croatia) throughout the Middle Ages

Trench (S) Context (SJ)

Findsignature(N)

Numberof fragments

Weightof frag-ments(g) Note

S-7SJ001288 N768 5 72S-7SJ303 N769 2 33S-7SJ317 N770 5 54S-7SJ321 N771 5 53S-7SJ001323 N772 1 12S-7SJ340 N773 6 54S-7SJ351 N774 4 40S-7SJ353 N775 8 62Total S-7 36 380

S-8SJ315 N776 49 657 8fragmentswithpolishedsurface

S-8SJ318 N777 72 1334 11fragmentswithpolishedsurface6of whichareangular

S-8SJ319 N778 22 666 4fragmentsof rims

S-8SJ320 N779 16 342 1fragmentwithpolishedsurface

S-8SJ324 N780 6 59 1fragmentwithpolishedsurface

S-8SJ330 N781 10 267S-8SJ001336 N782 13 156

S-8SJ336 N783 19 499 1fragmentwithpolishedsurface

Total S-8 207 3980

S-10bSJ001002 N784 2 221 1fragmentwithpolishedsurface

S-10bSJ430 N785 1 50

S-10bSJ436 N786 8 870 4largerfragments1of whichisangular

Total S-10 11 1141S-11SJ452 N787 3 37Total S-11 3 37Total all trenches 20 257 5538 28

Table 3Basicdataaboutfragmentsof bakingdryingtraysdiscoveredduringexcavationof the siteof SušinenearVirje

Tabela 3Zaacutekladneacutedaacuteta tyacutekajuacutece sa fragmentov taacutecokna pečeniesušenie ktoreacute sanašli počas vyacuteskumunaacuteleziskaSušinebliacutezkoVirje

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 58 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 1Virje-Sušine1ndash10Fragmentsof potteryvesselsfrom SJ315

Tab 1Virje-Sušine1-10Fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ315

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 59 |

Settlement continuity at Sušine site near Virje (North Croatia) throughout the Middle Ages

Pl 2Virje-Sušine11ndash19fragmentsof potteryvesselsfrom SJ315

Tab 2Virje-Sušine11-19fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ315

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 60 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 3Virje-Sušine20ndash25fragmentsof potteryvesselsfrom SJ318

Tab 3Virje-Sušine20-25fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ318

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 61 |

Pl 4Virje-Sušine26ndash33fragmentsof potteryvesselsfrom SJ318

Tab 4Virje-Sušine26-33fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ318

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 62 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 5Virje-Sušine 34ndash44 fragments of pottery vessels from SJ 319 45ndash46 fragments of pottery vesselsfrom SJ320

Tab 5Virje-Sušine34-44fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ31945-46fragmen-tykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ320

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 63 |

Pl 6Virje-Sušine47ndash59fragmentsof potteryvesselsfrom SJ320

Tab 6Virje-Sušine47-59Fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ320

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 64 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 7Virje-Sušine 60ndash62 fragments of pottery vessels from SJ 324 63ndash65 fragments of pottery vesselsfrom SJ33066ndash71fragmentsof potteryvesselsfrom SJ00133672ndash73fragmentsof potteryvesselsfrom SJ336

Tab 7Virje-Sušinefragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ32463-65fragmentyke-ramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ33066-71fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ00133672-73fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ336

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 65 |

Pl 8Virje-Sušine 74ndash79 fragmentsof pottery vessels from SJ336 80ndash81 a bronze strap endand ironbucklefrom SJ315

Tab 8Virje-Sušine74-79fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ33680-81bronzoveacutenaacutekončiea železnaacuteprackazo stratigrafickejjednotkySJ315

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 66 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 9Virje-Sušine82ndash83fragmentsof undefinedironobjectsfrom SJ31984an ironknifefrom SJ32085ndash86fragmentsof the hoopsof a woodenbucketfrom SJ32087fragmentof a glassvesselfrom SJ001289

Tab 9Virje-Sušine82-83fragmentyneidentifikovanyacutechželeznyacutechpredmetovzo stratigrafickejjednotkySJ31984železnyacutenocircžzo stratigrafickejjednotkySJ32085-86fragmentobručiacutedreveneacutehovedrazo stratigra-fickejjednotkySJ32087fragmentsklenenejnaacutedobyzo stratigrafickejjednotkySJ001289

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 67 |

ČASOVEacute VYMEDZENIE VZNIKU VEĽKOMORAVSKEacuteHO NOMOKAacuteNONA

Time Determination of the Great Moravian Nomocanon

Roacutebert Jaacuteger

DOI1017846CL201811267-77

AbstractJAacuteGERRobertTime Determination of the Great Moravian NomocanonWrittenlegaltexts(so-callednormativelegaltexts)arealsoindispensablefor the studyof the historyof GreatMoraviaThe mostextensiveof themis the GreatMoravianNomocanonwhichis a translation of its Byzantine original while the author has significantly narrowedthe original text Most experts dealing with the history of Great Moravia assume thatthe author of the translation wasMethodius himself In this paper we try to determinewhen the translation of Nomocanon was conducted The previous papers stated thatthe translationwascarriedoutatthe beginningof the Byzantinemissionin GreatMoraviaIn thispaperwepresent the hypothesis that the translationof Nomocanonwasprobablyconductedonlyin thefinalphaseof Methodiusrsquosactivityin GreatMoraviaThishypothesisissupportedbythe timingof the necessity(andurgency)of itstranslationin practiceaswellasby the historicaleventsof the fightbetweenWichingand Methodius

KeywordsNomocanon Great Moravia Methodius Old Church Slavic Language

Abstrakt JAacuteGER Roacutebert Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho NomokaacutenonaPre štuacutediumdejiacutenVeľkejMoravysuacutenepostraacutedateľnyacutemajjejpiacutesomneacutepraacutevnetexty(tzvnor-matiacutevnepraacutevnetexty)Najrozsiahlejšiacutemz nichjeveľkomoravskyacuteNomokaacutenonktoryacutejepre-kladombyzantskejpredlohypričomautorpri prekladepocircvodnyacutetextznačnezuacutežilVaumlčšinaodborniacutekov venujuacutecich sa dejinaacutemVeľkejMoravypredpokladaacute že autoromprekladubolsamotnyacuteMetodV tomtopriacutespevkusapokuacutešameurčiťkedysaprekladNomokaacutenonareali-zovalDoterajšiaspisbauvaacutedzalažeprekladbolrealizovanyacuteužv počiatočnejfaacutezebyzantskejmisiena VeľkejMoraveNaprotitomutuprezentujemehypoteacutezužeprekladNomokaacutenonasapravdepodobnerealizovalažv zaacuteverečnejfaacutezepocircsobeniaMetodana VeľkejMoraveUve-denuacutehypoteacutezupodporujemečasovyacutemvymedzeniacutempotreby(analiehavosti)jehoprekladuv praxihistorickyacutemiudalosťamizaacutepasuMetodas Wichingomaleajpoznatkamilingvistikyo jazykovejstraacutenkeNomokaacutenona

Kľuacutečoveacute slovaacuteNomokaacutenon Veľkaacute Morava Metod staroslovienčina

Historicipri poznaacutevaniacutedejiacuten(nielen)praacutevaVeľkejMoravyprimaacuterneskuacutemajuacutetzvnormatiacutevnetex-tyveľkomoravskeacutehoobdobiaSuacutednyzaacutekonniacutekpre ľudUstanoveniasvaumltyacutechotcovNapomenutievladaacuteromaleajNomokaacutenon1Na rozdielod Suacutednehozaacutekonniacutekapre ľudktoreacutemujev odbornej

1 Nauacutečely tejto štuacutedie termiacutenomnomokaacutenonoznačujemebyzantskuacutepredlohua termiacutenomNomokaacutenon označujemeveľkomoravskyacuteNomokaacutenonVeľkeacutezačiatočneacutepiacutesmenov sloveNomokaacutenon všakpoužiacutevamelenna označenieveľkomoravskeacutehoprekladuabybolozrejmeacuterozliacutešenieod greacuteckychzbierokV staroslo-vienčinesaNomokaacutenonoznačovaltermiacutenomNomokanonъ

Roacutebert Jaacuteger

| 68 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

literatuacutere venovanaacutenajvaumlčšiapozornosť stojiacute na opačnej strane zaacuteujmuNomokaacutenon2Hoci jeNomokaacutenonso svojiacutemrozsahomviacako12000slovvyacuteraznerozsiahlejšiacuteakoSuacutednyzaacutekonniacutekpre ľudUstanoveniasvaumltyacutechotcova Napomenutievladaacuteromdohromadynajmenšiacutezaacuteujemo totojuridikumjeodocircvodňovanyacutenajmaumltyacutemžeNomokaacutenonjeprimaacuternebdquolenldquoprekladombyzantskejpredlohy3bez reflektovaniapraacutevana VeľkejMoraveakoajtyacutemženiejedokaacutezaneacutečisav praacutev-nejpraxiNomokaacutenonpraktickyaplikovalAvšakvzhľadomna nedostatočnosťnovoobjavenyacutechpiacutesomnyacutechprameňovpraacutevaVeľkejMoravysiajNomokaacutenonzasluacutežiopaumltovnuacutepozornosťnajmaumlpre svojubohatosťpocircvodnejmoravskejslovnejzaacutesoby

Preďalšiebaacutedaniev oblastidejiacutenVeľkejMoravybolodocircležityacutemzisteniacutemžev Nomokaacutenonesanachaacutedzajuacuteslovaacuteveľkomoravskeacutehojazykoveacutehoprostrediatzvbdquomoravizmyldquoktoreacutesav neskoršejcirkevnejslovančinenenachaacutedzajuacuteuvarovati(vovyacuteznamebdquoošetrenienovorodeneacutehodieťaťaldquojezrozumiteľneacuteajv dnešnejslovenčinečičeštine)vъzdъšenije ot zlъ(odvraacuteteniesaod zlyacutechskut-kov)obrokъ(plat)tęža (suacutednyspor)kleveta (žaloba) klevetьnikъ(žalobca)OsobitnaacutepozornosťbolavenovanaacuteslovuistinaTitulXLVIstanovuježeakniektoryacuteklerikalebolaikvezmez chraacute-muvoskaleboolejnechjevyluacutečenyacutea vraacutetipaumlťnaacutesobnes bdquoistinouldquotočovzalSlovoistina maacutev staroslovienčinevyacuteznambdquopravdaldquona tomtomiestevšakznamenaacutebdquovecvzataacutekradnutaacuteldquoa maacutetedavyacuteznamakostaročeskeacuteslovojistinaV žiadnominomslovanskomjazykuniejeslovoistinaktoreacutebybolopoužiacutevaneacutev špecifickypraacutevnomvyacuteznamea jevyluacutečeneacutežebytotoslovomohlobyťdo textudosadeneacutepri prepisena Rusikeďžeruskaacutepraacutevnadikciahonepoznaacute(Bartoňkovaacuteetal2013225)PodľaVašicu(196666)jenaviacpozoruhodneacutežeautorprekladupoužiacutevalpri praacuteciajveľkomoravskeacutepraacutevnetermiacutenys ktoryacutemisazoznaacutemilažpri kontaktes domaacutecimobyvateľstvomPraacutevepoznanieo veľkomoravskompocircvodeniektoryacutechslovNomokaacutenonapomohlovyvraacutetiťstar-šienaacutezoryna neskoršiacute(južnoslovanskyacute)pocircvodtohtotextuOsobitnesatejtoproblematikeveno-valaJanaHuťanovaacute(1998)

V suacutečasnejdomaacutecejspisbeužniesuacuteopodstatnenejšiepochybnostio tomžeprekladNomokaacutenonasa realizoval na VeľkejMorave Zaacuteroveň neexistujuacute ani vaacutežnejšie pochybnosti o Metodovomautorstve (prekladua uacutepravy)Nomokaacutenona4Doposiaľvšaknebola jednoznačnezodpovedanaacute

2 Dvapocircvodneacutetypygreacuteckehonomokaacutenonubolipreloženeacutedo staroslovienčiny(avšakjenepravdepodobneacutežebyobaprekladybolirealizovaneacutena VeľkejMoravejedenprekladurobilMetoda ďalšiacutebolurobenyacutepo jehosmrtimimoVeľkuacuteMoravu)PrekladScholastikovejSynagogybolzachovanyacutev dvochrukopisoch1Usťužskyacute(aleboRumjancovskyacute)zapiacutesanyacutena rozhraniacute13a 14storočiaktoryacutesanachaacutedzalv Archan-gelskomklaacuteštorev Usťugu2Joasafovskyacutezapiacutesanyacutena počiatku16storočiaJezrejmeacutežeobaprekladysuacutelenprepisomstaršiacutechverziiacuteuvedenyacutechdokumentovV slovanskyacutechjazykochsav neskoršomobdobiacutezaužiacutevalona označenieprekladovnomokaacutenonovslovneacutespojenieKormčaja knigaV cirkevno-slovanskejliteratuacuterejetotoslovneacutespojenieodvodzovaneacuteod slovakormčijvo vyacuteznamekormidelniacuteklodeKormčaja knigapretomocircžeznamenaťknihapre kormidlovanie(spraacutevnesmerovanie)lodecirkviPozribližšieBar-toňkovaacuteetal2013187porovnajs Brzozowska2013

3 K vplyvubyzantskeacutehopraacutevaa byzantskejkultuacuteryna vyacutevojmateriaacutelnychaspektov spoločnostina VeľkejMoravepozripriacutespevokPetraIvaniča(20163-10)

4 Avšakjeopomiacutenanaacutemožnosťžemus prekladommoholpomaacutehaťajniektoryacutez jehoštudentovpocircsobia-cichna učilištiktoreacuteMetodzaložilPovažujemeza vysokopravdepodobneacutežepri praacutecachna prekladeNomokaacutenonaMetodovinaozajmohlipomaacutehaťajniektoriacutez jehoštudentov (Ajnapriek tomubudemev textepoužiacutevaťslovneacutespojeniebdquoMetodovNomokaacutenonldquoa podPoužiacutevanietohtoslovneacutehospojeniamaacutečistopragmatickyacuteuacutečelzjednodušeniavyjadrovaniasav texte)Nepriamymdocirckazomo takejtoeventuaacutelnejspolupraacutecimocircžebyťkapXVŽivotaMetodovhobdquoPotom sa vytrhol zo všetkyacutech zmaumltkov (sveta) a svoju sta-rostlivosť vložil na Boha Skocircr však (ešte) určil za svojich učeniacutekov dvoch kňazov zdatnyacutech ryacutechlopiscov pre-ložil ryacutechlo uacuteplne všetky knihy (Biblie) okrem Makkabejskyacutech z greacuteckeho jazyka do slovanskeacuteho za šesť me-siacov Teraz však i Nomokaacutenon to je pravidlo zaacutekona a knihy Otcov preložilldquoUvedeniacuteryacutechlopiscimohli

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 69 |

otaacutezkapresnejšiehodatovaniajehovznikuKeďžejevšeobecneakceptovaneacutežeNomokaacutenonvzni-kolna VeľkejMoravepočaspocircsobeniacyrilo-metodskejmisie5ktoraacuteprišla roku8634 a taacutetoskončilaMetodovousmrťouroku885vznikaacutečasoveacuterozpaumltie22rokovkedyNomokaacutenonmoholvzniknuacuteť(svaumlčšiacutemialebomenšiacutemiprestaacutevkamikeďsaMetodnachaacutedzalv zahraničiacute6a v bavor-skomzajatiacute)Doterajšiaspisbaklaacutedladobuvznikutohtodielado rocircznychobdobiacuteDvorniacutek(1970187)tvrdiacutežeNomokaacutenonbolmožnoužpreloženyacutepred priacutechodomsoluacutenskychbratovna Moravu(tentonaacutezorjevšakojedinelyacute)Troicki(1970185)kladiejehovznikbezprostrednepo priacutechodemisiea podobneajPastrnekzastaacutevalnaacutezoržeNomokaacutenonmuselbyťpreloženyacuteužv počiatkochbyzantskejmisiena Morave(Bartoňkovaacuteetal2013210)

Pokuso presnejšiedatovanievznikuNomokaacutenonamocircžemezaložiťna zaacutekladeanalyacutezyjehojazykovejstraacutenkyaleajna zaacutekladepredpokladujehopotrebyV rozmedziacute22rokovkeďmoholNomokaacutenonvzniknuacuteťsasnažiacutemeurčiťobdobiekedybolajehopotrebanajvaumlčšiaAksanaacutempo-dariacutepoukaacutezaťna docircvod(priacutečinu)pre ktoryacuteNomokaacutenonvznikola tentodocircvodzasadiacutemedo his-torickyacutechudalostiacutemocircžemesapokuacutesiťaspoňpribližnezuacutežiť22-ročneacuteobdobiekeďNomokaacutenonvznikol

1 Potreba vytvorenia NomokaacutenonaPrištuacutediuNomokaacutenonasmevenovaliosobitnuacutepozornosťtyacutemjehoustanoveniamktoreacuteupravujuacuteuacutezemnuacutepocircsobnosťpredstaviteľovcirkevnejspraacutevya ichopraacutevneniaPri sumarizaacuteciityacutechtousta-noveniacutesmesivšimlizaujiacutemavuacuteskutočnosťna rozdielod inyacutechopakujuacutecichsačastiacutegreacuteckejpred-lohyktoreacuteMetodvypustilalebozluacutečildo jedneacutehocelkuustanoveniao uacutezemnejpocircsobnostipred-staviteľovcirkevnejspraacutevyzostaliv pocircvodnomnezuacuteženomrozsahuJednaacutesao tietoustanovenia7

- Patriarchovia ustanoveniacute kanonickymajuacute čestneacute postavenie a nikto z nich nesmie obsadiťeparchiupatriacuineacutemuza uacutečelomvysvecovaniaa administratiacutevyaletie(eparchie)čoskocircruchvaacutetilimusianavraacutetiťpoškodenyacutem8

pomaacutehaťnielenpri prekladeBibliealeajpri prekladeNomokaacutenonaVzhľadomna pomerneveľkuacutemnoho-vyacuteznamovosťslovstaroslovienčinyniejenevyhnutneacuteslovobdquoryacutechlopiscildquovykladaťlenv našomsuacutečasnomvyacuteznameNiejevyluacutečeneacutežev dobovomjazykutotoslovomohlomaťajvyacuteznampisateľa ndashprekladateľa

5 K problematike spraacutevneho použiacutevania slovneacuteho spojenia cyrilo-metodskyacute sa vyjadroval Patrik Petraacuteš(2017251-261)

6 ProblematikoucestyKonštantiacutenaa Metodado RiacutemasavenovalPeterIvaniča MartinaLukaacutečovaacute(20149-1120142-132015655-658)OtaacutezkamiceremoniaacutelnehopriebehustretnutiacuteKonštantiacutenaa Metodav Riacutemesavo svojomdielezaujiacutemavovenovalajMartinHusaacuter(201629-38)

7 V nasledujuacutecom texte uvaacutedzame vyacuteber ustanoveniacuteNomokaacutenona ktoreacutemajuacute priamy alebo nepriamyvzťahk vymedzeniu teritoriaacutelnejpocircsobnostinajvyššiacutech cirkevnyacutechpredstaviteľovAk smeznenie slo-venskeacutehoprekladupredmetneacutehoustanoveniaupravilioprotipocircvodneacutemustaroslovienskemutextu(kvocirclijeholepšejzrozumiteľnosti)uvaacutedzamev poznaacutemkepod čiarouza zneniacutemstaroslovienskehotextuajjehoneupravenuacutepodobuRovnakotakv textevyacutenimočneneuvaacutedzameceleacuteznenieniektoryacutechkaacutenonovktoreacutesuacuterozsiahlejšieosobitne akneuvaacutedzaneacutečastinemajuacutepriamyčinepriamyvzťahk prejednaacutevanejprob-lematikeNasledujuacutecitextNomokaacutenonasmeprepiacutesaliz cyrilikydo latinkyna zaacutekladepravidielprepisuobsiahnutyacutechv diele JosefaKurza(196922)Za predlohupre transkripttextuNomokaacutenonasmezvolilitextuvedenyacutev MMFHIV(Bartoňkovaacuteetal2013)

8 I titьl(ъ) aO ustavleněi patriarchomъ kanonьstěi č(ь)sti jako ne dostoitь nikomuže ichъ vъschyštati oblasti inogo dostojanija na s(vę)št(e)nije i strojenije nъ vъschyštenyja uže obiděnymъ daętiO čestnompostaveniacutepatriarchovkanonickyustanovenyacutecha o tomženiktoz nichnesmieobsadiťeparchiupatriacuineacutemuza uacutečelomvysvaumlcovaniaaleboadministratiacutevyaletiektoreacuteuchvaacutetilmusiacutenavraacutetiťpoškodenyacutem

Roacutebert Jaacuteger

| 70 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

- Čestneacutepostaveniemaacuteajmetropolitaustanovenyacutekanonickya metropolitaustanovenyacutecisaacuter-skymilistinamiNesmuacutezaberaťuacutezemiapatriaceineacutemuanirozdeľovaťeparchiuna dve9

- Biskupnesmiebez pozvaniaprechaacutedzaťhranicesvojejdieceacutezyokrem(priacutepadu)abydohliadolna spraacutevusvojhovlastneacutehomajetkua aninesmievykonaacutevaťvysvaumlcovaniemimosvojuacutedel10

- Biskupnesmieopustiťsvojemiestoa mestoa prechaacutedzaťna cudzieposty(stolce)ajaksuacutetietoupraacutezdneneacutea toaniv priacutepadeaknebolprijatyacutev mestepre ktoreacutebolustanovenyacuteAnikleriknesmieprechaacutedzaťz mestado mesta11

- Mimo dieceacutezu nemajuacute biskupi vchaacutedzať do cirkviacute ineacuteho okrsku a nemajuacute pocircsobiť zmaumltokv cirkvaacutech12Bez pozvanianemajuacutebiskupivychaacutedzaťmimodieceacutezuabyvysvaumlcovalialebovykonaacutevalinejakeacuteineacutecirkevneacuteuacutekony13

- Biskupikaždeacutehonaacuterodamajuacutepoznaťsvojhostarešinua považovaťhoza svojuhlavua bezjehopovolenianekonaťniča konaťlentočoimprisluacutechav ichokrskua v krajochktoreacuteimpod-liehajuacuteAletiežnechničnekonajuacutebez poradyso všetkyacutemiTakurčitebudejednomyseľnosťa budeoslaacutevenyacuteOtecSyna DuchSvaumltyacute14

- Biskupnemaacutemimosvojudieceacutezuvykonaacutevaťvysvaumlcovaniev mestaacutecha osadaacutechktoreacutesuacutemimojehopraacutevomocAkbudeusvedčenyacutežetakkonalbez povoleniatohokomupodliehato mestoalebomiestanechjezbavenyacutesvojejhodnostion samotnyacutealeajtenktoreacutehovysvaumltil15

- Biskup nemaacute chodiť do cudziehomesta alebo uacutezemia ktoreacute nie je pod jeho praacutevomocouza uacutečelomvysvecovania ani nesmieustanovovať kňazov alebodiakonov v miestach ktoreacutepatriapod praacutevomoc inyacutechbiskupov lenak so zvoleniacutemmiestnehobiskupaAk saniektoopovaacutežiniečotakeacutejehovysvaumltenienechjezrušeneacutea onnechsapodrobiacutepocircstuustanoveneacutemusnemom16

9 II vO ustavleněi mitropolitomь kanonьstěi č(ь)sti i o mi tropolitěchъ byvajuštichъ ot c(ě)s(a)rьskych gramotъ i jako ne dostoitь imъ preděla vъschyštati inomu lětь sušta ni jedinoja vlasti razdělęti na dvoje O čestnom postaveniacutemetropolitov kanonicky ustanovenyacutech a o metropolitoch ktoriacute sa nimi staacutevajuacutecisaacuterskymilistinamia ženesmuacuteobsadzovaťuacutezemiepatriaceineacutemua anirozdeľovaťeparchiuna dve

10 III titьl(ъ) gJako ne dostoitь ep(i)s(ko)pu strojenija radi nezvanu choditi razvě ašte ne prezrěnija sъtęžanija jemu vlastna ni s(vę)št(a)ti že kromě preděla svojego Biskupnesmiebez pozvaniaprechaacutedzaťhranicesvojejdieceacutezyokremtohoabydohliadolna spraacutevusvojhovlastneacutehomajetkua aninesmievykonaacutevaťvysvaumlcovaniemimosvojuacutedel

11 XII tit(ь)l(ъ) vi Jako ne dostoitь ep(i)s(ko)pu ostavlęti města svojego i grada i na stoly čjuža prechoditi ašte i prazdьni sutь ašte i gradomь vъ nьže s(vę)št(e)ni byša ne prijati byša Nъ ni kliriku že ot grada vъ grad prechoditi

12 I tit(ь)l(ъ) a Čresъ strojenije jep(i)s(ko)p(o)mъ ne dostoitь choditi vъ c(ь)rk(ъ)vi inogo preděla ni razměšati c(ь)rk(ъ)vь

13 Nezvanomъ že ep(i)s(ko)p(o)mъ o strojenii ne prichoditi na s(vę)št(e)nija li na ina strojenija etera c(ь)rk(ъ)vьnaja

14 Ep(i)s(ko)p(o)mъ kogoždo jazyka věděti dostoitь svojego starěišinu iměti i jako glavu i bez volě jego ničtože tvoriti ta že tъkmo tvoriti jaže imъ vъ svojei oblasti dostojatь i jaže podъ nimi sutь strany Nъ ni be-světa vsěchъ da ne tvorętь ničtože Tako bo jedinomyslьje budetь i proslavitь sę o(tь)cь i s(y)nъ i s(vę)tyi d(u)chъ

15 III Tit(ь)l(ъ) g Jako ne dostoitь jep(i)s(ko)pu nezvanu choditi jep(i)s(ko)pu ne dostotitь kromě svojeja oblasti s(vę)štenija tvoriti vъ graděchъ i vъ vsьchъ iže ne sutь vъ oblasti jego Ašte li obličitь sę tvorę bez volě predьržaštago grad(ъ) ili města ta da izveržetь sę samъ i jegože budet(ь) s(vę)tilъ

16 III Tit(ь)l(ъ) g (pokračovanie) Ep(i)s(ko)pu ne dostoitь vъ čjužemь gradě choditi ni vъ město ježe jemu něs(tь) vъ oblasti na s(vę)št(e)nije jetero ni postavlęti popovъ ni dьjakonovъ vъ městěchъ vladomychъ drugychъ ep(i)s(ko)pъ tъkmo ašte ne sъ voleju ep(i)s(ko)pa města togo Ašte li kto dьrzьnetь takovo čto razoreno budi s(vę)št(e)nьstvo jego a tъ jepitemii sborněi da povinetь sę

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 71 |

- Klericinesmuacutebez povoleniasvojhobiskupaodcestovaťa anibez jeholistunemajuacutebyťprijiacute-maniacutev inyacutechmestaacutecha sluacutežiťomšealesaryacutechlonavraacutetiťAknechcuacutebuduacuteryacutechlozbaveniacutehodnosti17

- Kňazia všetciklericimajuacutebyťpodriadeniacutesvojimbiskupoma ničnekonaťprotiichvocirclianiimnekonaťpiklečiuacuteklady18

- Mniacutesimajuacutebyťpodriadeniacutebiskupoma neopuacutešťaťmiestakdebolipostrihnutiacuteaninemajuacutestavaťklaacuteštorybez povoleniasvojhobiskupaaniužzasvaumlteneacute(klaacuteštory)nemajuacutesastaacutevaťoby-čajnyacutemipriacutebytkami19

- O tomkoľkokraacuteta kedysamaacutev provinciikonaťsnema žebiskupnemaacutechyacutebaťna synodaacutechokremnemoci20

- O tomkoľkokraacuteta kedyv provinciiDostalosanaacutemdo ušiacutežev eparchiisanekonajuacutesnemynariadeneacutekanonickya tyacutemmnoheacutecirkevneacutezaacuteležitostipotrebujuacutecenaacutepravusuacuteneusporiada-neacutePretonariadilsvaumltyacutesnemabysapodľakaacutenonovSvaumltyacutechOtcovv každejeparchiizišlikaž-doročnedohromadydvakraacutettamkdebiskupmetropolitneacutehomestakaacutežeabyvyriešilivšetkyvznikajuacuteceotaacutezky21

Pripohľadena tietoustanoveniajezrejmeacutežev nichprevlaacutedaaspektbdquozvrchovanostildquo22mocipred-staviteľacirkevnejspraacutevy(najčastejšiebiskupa)v uacutezemnejjednotke(najčastejšiedieceacuteze)Taacutetobdquozvrchovanosťldquojehomocisaprejavovalasnahouo zabraacuteneniepresahovaniamocijedneacutehobisku-pado spraacutevydieceacutezyineacutehobiskupa23

Metodpri preberaniacutenoriemz greacuteckejpredlohytakmertretinuz pocircvodnyacutechustanoveniacutevy-pustil respektiacuteve niekoľko obsahovo bliacutezkych ustanoveniacute spojil do jedneacuteho (Vašica 1966 65)Motiacutevomvypusteniačispojeniaustanoveniacutebolotožeupravovaliotaacutezkypre VeľkuacuteMoravuv da-nomčasebezpredmetneacutePrečorovnakonepostupovalajv priacutepadeviacnaacutesobnesaopakujuacutecichustanoveniacuteupravujuacutecichproblematikubdquozaacutekazuzasahovaniado zaacuteležitostiacutev cudziacutechjednotkaacutechcirkevnejspraacutevyldquoMotivaacuteciaichnevypusteniaa nespojeniamohlabyťspocircsobenaacutenaopaktyacutemžetietoustanoveniariešiliprobleacutemktoryacutev časetvorbyNomokaacutenonana VeľkejMoravebolveľmiaktuaacutelnym

Maacutemeza tožetyacutemtobdquoaktuaacutelnymprobleacutemomldquoktoryacuteMetodamotivovalnespojiťopakujuacutecesaustanoveniado jedneacutehoboljehospors predstaviteľmibavorskeacutehokleacuteru(reprezentovanyacuteminaj-maumlosobouWichinga)Tentospormalvaacutežnyteritoriaacutelnyaspektbavorskaacutecirkevnaacutehierarchiaod-mietalauznaťMetodav poziacuteciimisijneacutehoarcibiskupapre krajinykdevlaacutedliRastislavSvaumltopluk

17 XX k Jako ne dostoitь klirikomъ bez volě imъ ep(i)s(ko)pa choditi ni bezъ gramotъ že jego priimati ichъ vъ druzěchъ graděchъ ni mьša tvoriti nъ vъskorě vъzvraštati sę ašte ne choštetь vъskorě izverženъ budetь

18 XXII titьl(ъ) kv Jako podobajetь popomъ i vsěmъ klirikomъ svoimъ jep(i)s(ko)p(o)mъ povinovati sę i ničtože čresъ volju ichъ tvoriti ni kovъ že ni kramolъ na nę vъstavlęti

19 XXXIII titьl(ъ) lg Jako podobajetь kalugeromъ povinovati sę ep(i)s(ko)p(o)mъ i ne ostavlęti že městъ vъ nichъže postrigli sę sutь ni sъstavlęti že manastyrь bez velě svoichъ ep(i)s(ko)pъ ni že uže očištenymъ skvьrnьnomъ paki byti žilištemъ

20 XLIX tit(ь)l(ъ) mth O tomь ježe koliždo jeparchi-i kъgda podobajetь byvati sboru I jako nedostoitь jep(i)s(ko)pu sъnьmištь lišiti sę razvě tъkmo bolězni radi

21 XLIX tit(ь)l(ъ) mth O tomь ježe koliždo vъ kojeiždo eparchii Pride vъ sluchy naša jako vъ oblastechъ upravleni sbori ne byvajutь i ot sego mnogy neustrojeny sutь ispravlenija trebujušta c(ь)rk(ъ)vьnyja vešti Těmьže ustavi s(vę)tyi sborъ po o(tь)čьskymъ kanon(o)mъ dvaždy kojegoždo lět(a) sъbirati sęvъkupь jep(i)s(ko)pomь vъ kojeiždo jeparchii idaže starěišago města jep(i)s(ko)pъ velitь ispraviti vsę vъznicajuštaja

22 Akpoužiacutevameslovneacutespojeniebdquozvrchovanosťldquo mocismesivedomiacutežesajednaacuteo neologizmusa tentotermiacutendoboveacutemupraacutevuna VeľkejMoraveznaacutemynebol

23 K problematikespraacutevycirkevnyacutechzaacuteležitostiacutena našomuacutezemiacutepozribližšiedieloViliamaJudaacuteka(1997)

Roacutebert Jaacuteger

| 72 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

a Koceľpretožetietobdquooblastildquopovažovalaza svojemisijneacuteuacutezemiea Svaumltaacutestolicaza svojepriamopodriadeneacuteuacutezemieod daacutevnychčias

Wichingkritizovalpraacutecua pocircsobenieMetodaMetodovopoukazovaniena docircležitosťusta-noveniacuteNomokaacutenonazakazujuacutecichpresahovaniepraacutevomociacutebiskupamimouacutezemiejehodieceacutezymocircžebyťzaacuteroveňsnahouo bdquoprikaacutezanieWichingado hraniacutecldquojehodieceacutezy24

Nazaacutekladeuvedeneacutehosidovoľujemepredpokladaťžejednyacutemz docircvodovtvorbyNomokaacutenonabolsporMetodas bavorskyacutemkleacuteromPodľanaacutešhonaacutezorusatentosporprejavujepraacutevev nezluacute-čeniacutea nevynechaniacutevyššieuvedenyacutechustanoveniacutektoreacutebyMetodzluacutečilčivypustilakbyv časetvorbyNomokaacutenonatakyacutetosporneprebiehal

Aksastotožniacutemes vyššienaznačenouteacutezoumocircžemesapokuacutesiťo zuacuteženie22-ročneacutehoča-soveacutehorozpaumltiakeďmoholNomokaacutenonvzniknuacuteťAkpredpokladaacutemežeNomokaacutenonvznikolv docircsledku sporov s bavorskyacutem kleacuterom obdobie pred vznikom tohto sporumocircžeme vyluacutečiťz 22-ročneacutehosledovaneacutehoobdobiaV nasledujuacutecejkapitolepoukazujemena tokedya akosporvznikola kulminoval

2 Historickeacute predpoklady vzniku NomokaacutenonaMarsina (201322) zaujiacutemavopopisujeobdobienasledujuacutecebezprostrednepo priacutechodemisieTvrdiacuteževo všeobecnostiprevlaacutedanaacutezoržepo priacutechodeKonštantiacutenaa Metodasavšetkopomer-neryacutechlozmenilolebotiacutetoprišlis preloženyacutemSvaumltyacutempiacutesmoma liturgickyacutemitextamia dovtedysalatinskyslaacutevenaacuteliturgiaakobyihneďzačalaslaacuteviťv slovanskomjazykuAvšakk tejtozmenenemohlopriacutesťv kraacutetkejdobeLiturgickeacutetextybolopotrebneacutepreložiťa vyškoliťľudiacutektoriacutebuduacute

24Na miestepopisusporumedziWichingoma Metodomsimocircžemepoložiťotaacutezkuakeacutezaujiacutemalstanovis-kok tomutosporusamotnyacuteSvaumltoplukHistorickeacutepramenenedokaacutežuodpovedaťna tuacutetootaacutezkupriamoJedinaacuteindiacuteciasanachaacutedzav paacutepežskomlisteIndustriae tuaekdejeuvedeneacutežeSvaumltopluka jehodvo-raniamocircžubyťnaďalejuacutečastniacutelatinskyslaacutevenejbohoslužbyLensekundaacuternemocircžemepredpokladaťžeSvaumltopluk sapriklaacuteňalk latinskej liturgii JehopriacuteklonmoholmaťhneďniekoľkoodocircvodneniacuteMohloza niacutem staacuteť Svaumltoplukovo presvedčenie o pravosti učenia podaacutevaneacuteho bdquolatinskyacutemildquo (bavorskyacutemi) kle-rikmiVzhľadomna všeobecnyacuteobrazvlaacutedcuvtedajšiacutechčiassavšaktakeacutetoodocircvodneniejaviacuteažakopriacute-lišidealistickeacutePanovniacutecivtedajšiacutechkrajiacutenboliprimaacuternebojovniacutekmiktoryacutechgramotnosťčiabstraktneacuteotaacutezkyfilozofiea teoloacutegiezaujiacutemaliminimaacutelnea kresťanstvopoužiacutevaliskocircrakoprostriedokzjednoteniakrajinyčipovyacutešeniakrajinyna obrazakceptovateľnyacutev euroacutepskompriestoreAkjenaznačenyacuteobrazdobo-veacutehopanovniacutekaodrazomvlastnostiacuteajSvaumltoplukatakspormedzizaacutestancamilatinskeja staroslovienskejliturgiektoreacuteho teologicko-filozofickeacutemuzaacutekladuSvaumltoplukpravdepodobneaninerozumelhomuselpravdepodobnelenbdquounavovaťldquokeďžesajednaloo probleacutemktoryacuteskocircroslabovaljehokrajinuJehoprav-depodobnaacuteinklinaacuteciak bdquolatinniacutekomldquomocircžemaťineacuteodocircvodnenieMetodvo svojichkaacutezňachopakovanevyzyacutevalk dodržovaniukresťanskyacutechcnostiacutea kresťanskeacutehoobrazuživotaOpakovanepritompoukazovalžetuacutetopovinnosťmajuacuteajbdquovladaacuteria kniežataacutekrajinyldquoAjAdhortaacutecia ku kniežataacutemostroodsudzujemo-raacutelnepoklesky(najmaumlsexuaacutelnehocharakteru)kniežatKomuineacutemumohlabyťadhoraacuteciasmerovanaacuteaknieprimaacuterneSvaumltoplukoviSvaumltopluksibolpravdepodobnevedomyacutenepostraacutedateľneacutehovplyvubyzant-skejmisiena utvaacuteraniacuteorganizaacuteciecirkevnejspraacutevyna VeľkejMoravealenemuselbyťuacuteplnestotožnenyacutes kritizovaniacutemsvojhospocircsobuživotaMiernejšiacutepriacutestupk prehreškomvlaacutedcuzo stranybavorskeacutehokleacuteru(podobneakotomuboloajvo Franskejriacuteši)moholbyťjednouz priacutečinurčitejmieryinklinaacutecieSvaumltoplukak bdquolatinniacutekomldquoNiemaluacutemierutumohlazohraacutevaťajbdquoješitnosťldquopanovniacutekaSamotnyacuteSvaumltyacuteotechov listeIndustriae tuaeoslovovalakosvojhojedineacutehosynaktoreacutehoberiepod svojuochranuBolvlaacutedcomveľkeja pomerneuacutespešnesarozviacutejajuacutecejkrajinyA zaacuteroveňna jehodvorepocircsobilByzantiacutenecktoryacutekritizovaljehospocircsobživotaa skupinabavorskeacutehokleacuteruktoraacutezostaacutevalak tyacutemtoprehreškombdquodiplomatickyldquone-vidiacaAkvyššiepopiacutesanyacuteobrazosobnostiSvaumltoplukaodraacutežajehoskutočneacutevlastnostitakjezrejmeacuteku ktorejskupinebdquomisionaacuterovldquobypanovniacutekinklinoval

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 73 |

v tejto liturgiipocircsobiťLenna vyškoleniežiakovdo takejmieryabymohlibyťvysvaumlteniacutebolotrebaokolotrochrokovBezprostrednepo ichpriacutechodenedošlov tzvkresťanskejsfeacuterek nijakyacutemveľkyacutemzmenaacutembavorskiacuteklericipocircsobilinaďalejna svojichmiestacha zodpovedalisasvojmupredstaveneacutemuZ Pasovariadenaacutecirkevnaacutezložkabavorskeacutehokleacuterunaďalejnerušenepocircsobilav omnohovaumlčšompočteakobyzantskaacutemisiaa vovtedajšompocircsobeniacutebyzantskejmisiepravde-podobnenevidelapre sebažiadnenebezpečenstvo

NepredpokladaacutemetedažeNomokaacutenonmuselbyťpreloženyacuteužv počiatkochbyzantskejmi-sieTaacutetoteacutezajezaloženaacutenielenna predpokladežebezprostrednepo priacutechodebyzantskejmisienebola potreba riešenia cirkevnyacutech sporov akuacutetna ale aj na predpoklade že v danomobdobiacuteboloakuacutetnejšiacutemriešenieinyacutechzaacuteležitostiacuteBolonevyhnutneacutepripraviťpodmienkypre založenieučilišťa a preložiť textypotrebneacutepre vyacutechovukleacuteru a realizovať aj jeho samotnuacute vyacutechovuTožeNomokaacutenonpravdepodobnenebolpreloženyacutev tomtoobdobiacuteodocircvodňujemeaj tyacutemžepo-časprvyacutechtrochrokovsvojejmisieKonštantiacutena Metodnepredpokladaližena VeľkejMoravezostanuacutedlhodobo(Dvorniacutek1970147)Konštantiacutena Metodpravdepodobnena VeľkejMoravechcelipocircsobiťlendovtedypokiaľzaložiaučilištevychovajuacutedomaacutecichkňazova zabezpečiaichvysvaumltenieVysvaumlteniesauskutočniloažv RiacutemePočaspobytuv RiacutemeKonštantiacutenchradola predsmrťoužiadalMetodaabysapo tomčoichčinnosťbolabdquopožehnanaacuteldquoajzo stranysvaumlteacutehootcavraacutetilna VeľkuacuteMoravua pokračovalv ichdiele25

Spory o ktoryacutech predpokladaacuteme že boli podnetom na prekladNomokaacutenona začiacutenajuacute ažpo roku869keďbolMetodvymenovanyacuteza misijneacutehoarcibiskupado krajiacutenkdevlaacutedliRastislavSvaumltopluka KoceľAvšakanibezprostrednepo roku869MetodnemoholvytvoriťNomokaacutenonkeďžev nasledujuacutecichrokochbolv Bavorskomzajatiacutez ktoreacutehosavraacutetilažv roku873

Hypoteacuteze že Nomokaacutenon pravdepodobne nevznikol bezprostredne po priacutechode byzant-skej misie na Veľkuacute Moravu nasvedčujuacute aj poznatky jazykovedy Štuacutedium jazykovej straacutenkyNomokaacutenonanaacutesprivaacutedzak poznaniužeMetodovNomokaacutenonjepevnezrastenyacutes moravskoupocircdoučosamohlostať lendlhšiacutemvyacutevojom(Bartoňkovaacuteetal2013209)Totokonštatovanieje založeneacutena poznatku žeNomokaacutenon veľmi dobre reflektuje špecifickeacute jazykoveacute prostredieVeľkejMoravyv textesuacutepoužiacutevaneacutemnoheacuteslovaacutecharakteristickeacutelenpre zaacutepadoslovanskeacutejazy-koveacuteprostrediektoreacutev slovanskomjazykuKonštantiacutenaa Metodaz okoliaSoluacutenaneboliznaacutemea nepoužiacutevalisaKeďžestaršienormatiacutevnetextyveľkomoravskeacutehoobdobiabdquoniesuacutetakzrasteneacuteldquos jazykovyacutemprostrediacutemVeľkejMoravyakoNomokaacutenonjemožneacutepredpokladaťžeNomokaacutenonjenajmladšiacutemnormatiacutevnymtextom

Uvedeneacutemunasvedčujeajzmienkao zostaveniacuteNomokaacutenonav 15kapitole ŽivotaMetodaAkpredpokladaacutemežeŽivotMetoda(ŽM)popisujeudalostiv Metodovomživotechronologicky(čojevysokopravdepodobneacutekeďžeostatneacuteudalostiMetodovhoživotasuacuteusporiadaneacutespraacutevne)uacutedajo prekladeNomokaacutenonajeuvedenyacuteažpo uacutedajochtyacutekajuacutecichsaMetodovhopobytuv bavor-skomvaumlzeniacute26Predposlednaacuteveta15kapitolyŽMhovoriacuteo tomžeMetodspolus Konštantiacutenomtedabezprostrednepo ichpriacutechodena VeľkuacuteMoravupreložilibdquolenldquožaltaacuter a evanjelium s apošto-

25 ŽivotMetodakap7Porovnajs dielomKristiacutenyPalovičovej(201550)Filozofickyacutemzaacutekladombyzant-skejvzdelanostiz ktoryacutechčerpalvo svojomdieleajKonštantiacutena MetodsavenovalajJaacutenZozuľak(2016110-118)obdobneajVieraZozuľakovaacute(2016149-158)

26 Potom sa vymanil zo všetkyacutech zmaumltkov sveta a starosť svoju zložil Bohu Ešte predtyacutem však zo svojich uče-niacutekov určil dvoch kňazov znamenityacutech ryacutechlopiscov a v kraacutetkom čase preložil všetky knihy Piacutesma okrem kniacuteh Makabejskyacutech za osem mesiacov z jazyka greacuteckeho do staroslovienčiny Od mesiaca marca do 26 dňa mesiaca oktoacutebra Keď praacutecu skončil vzdal naacuteležituacute chvaacutelu a slaacutevu Bohu ktoryacute mu poskytol takuacute milosť a pomoc A keď obetoval s duchovenstvom svaumltuacute a tajomnuacute obetu oslaacutevil pamiatku svaumlteacuteho Demetra Spolu s Filozofom totiž predtyacutem preložil iba žaltaacuter a evanjelium s apoštolom a vybranyacutemi cirkevnyacutemi službami Teraz však preložil i Nomokaacutenon nazyacutevanyacute pravidlom zaacutekona a knihy otcov

Roacutebert Jaacuteger

| 74 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

lom a vybranyacutemi cirkevnyacutemi službami Uacutedajo prekladeNomokaacutenonajeuvaacutedzanyacuteažv neskoršomobdobiacuteMetodovhoživotaldquoTeraz však i Nomokaacutenon to je pravidlo zaacutekona a knihy Otcov preložilldquoAžbdquoterazldquo(vovyacuteznamepo naacutevratez bavorskeacutehovaumlzenia)keďMetods ryacutechlopiscamipreložilvšetkyknihyBibliemoholpreložiťajNomokaacutenon

AksuacutevyššieuvedeneacutehypoteacutezyspraacutevnemocircžemeobdobiekedyNomokaacutenonpravdepodobnevznikol zuacutežiť z pocircvodneacutehorozsahu (r 863 ndash 885)na obdobiemedzi rokmi873ndash885HornuacutehranicuobdobiakedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť(určenuacutena rok885smrťMetoda)samocircže-metaktiežpokuacutesiťzniacutežiťpoukaacutezaniacutemna zmienkuo jehoaplikaacuteciiv praxiTakoutozmienkousuacutepravdepodobneSvaumltoemeraacutemskeglosy

Svaumltoemeraacutemskeglosysuacutezapiacutesaneacutepri latinskomtexteDionysio-Hadrianypri kaacutenonektoryacutesuacutevisiacute so sporom o rozsah Metodovyacutech biskupskyacutech praacutevomociacute Je pravdepodobneacute že textNomokaacutenonasatupoužilpri riešeniacutetohtosporua tona prekladlatinskeacutehotextupriacuteslušneacutehokaacutenonaglosypoznačeneacutepri kaacutenoneobsahujuacuteslovanskyacutetextveľmipodobnyacutezachovanyacutemodpisomNomokaacutenonu Konkreacutetne v časti Hadriany De primatu episcoporum kde sa nachaacutedza pasusbdquogentium singularum scire convenit quis inter eos primus habeatur quem velut caput existiment et nihil amplius preter eius conscientiam gerantldquonaacutejdemenad gentium singularumnadpiacutesaneacutebdquoisiku komusdoldquo (každeacutemunaacuterodu) nad existiment bdquoimetildquo a nadpreter eius conscientiam bdquobe povelenildquo(bezpovolenia)V zachovanomUsťužskomprepiseNomokaacutenonuo 400rokovneskocircrsa ten istyacute pasus vyskytuje v zaacutepise bdquokogoždo jazykaldquo bdquoimětildquo bdquobez volěldquo (Bartoňkovaacute et al2013 209)Ak suacute Svaumltoemeraacutemske glosy naozaj dokladompraktickej aplikaacutecieNomokaacutenonaje pravdepodobneacute že v čase keď tieto glosy vznikli veľkomoravskyacuteNomokaacutenonuž existovalVznikSvaumltoemeraacutemskychglos jedatovanyacutepribližnek roku880Rozmedzie rokovkeďmoholNomokaacutenonna VeľkejMoravevzniknuacuteťtakmocircžemezuacutežiťna obdobierokov873ndash880

ZaacuteverMetodovNomokaacutenonbolsvojiacutemrozsahombdquonajvaumlčšouzbierkoupraacutevnychnoriemldquoveľkomorav-skeacutehopraacutevaTentopriacutevlastokmumožnopriznaťnielenpre kvantitunoriemv ňomobsiahnu-tyacutechaleajpre množstvotermiacutenovktoryacutemisuacutetietonormyvyjadreneacuteTermiacutenypraacutevaobsiahnuteacutev NomokaacutenonereflektujuacutejazykpraacutevaVeľkejMoravyviacakoktoryacutekoľvekinyacutenormatiacutevnytextveľkomoravskeacutehoobdobiaVyacuteznamMetodovhoNomokaacutenonaz pohľadupoznaniajazykapraacutev-nejterminoloacutegiea cirkevnejorganizaacutecieVeľkejMoravyjenepopierateľnyacuteV minulostivšakpre-biehalidiskusieo tomakyacutemalototodielopraktickyacutevyacuteznamna VeľkejMoravea čivocircbecbolov praxipoužiacutevaneacuteKizlink(1969437)pri hodnoteniacutejehovyacuteznamupoprel Vašicovo(196663)tvrdeniežeNomokaacutenonbolbdquosilnyacutemzaacutesahomdo praacutevnychpomerovVeľkejMoravyldquoPodľanehosatotodielopravdepodobnev praacutevnejpraxinepoužiacutevaloJevšakvhodneacutepodotknuacuteťžepodobneakov UstanoveniachsvaumltyacutechotcovpodstatnuacutečasťNomokaacutenonapredstavovalauacutepravacirkevnyacutechzaacuteležitostiacuteNie jemožneacutepretovyluacutečiť jehoaplikovanie aleboaspoňsnahyo jehoaplikovaniev cirkevnopraacutevnejrovine

Pokuso presnejšiedatovanievznikuNomokaacutenonasmev tomtopriacutespevkuzaložilina zaacutekladevšeobecneprijiacutemaneacutehotvrdeniažeautoromprekladuNomokaacutenonajeMetoda žetentovznikolna VeľkejMoraveObdobiepocircsobeniaMetodana VeľkejMorave(863ndash885)smesasnažilizuacutežiťna obdobieužšieV rozmedziacute22 rokovkedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť smesa snažiliur-čiťobdobiekedybolajehopotrebanajvaumlčšiaPoukaacutezaniacutemna nevypustenieopakujuacutecichsačastiacuteNomokaacutenonapopisujuacutecichdocircsledneacutevymedzovanieuacutezemnyacutechkompetenciiacutebiskupa sidovoľu-jemepredpokladať žeNomokaacutenonbol tvorenyacutev obdobiacuteznaacutemehosporuMetodaa WichingaObdobiekeďNomokaacutenonpravdepodobnevznikolsmezuacutežiliz pocircvodneacutehorozsahu(r 863 ndash 885)

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 75 |

na obdobiemedzirokmi873ndash885HornuacutehranicuobdobiakedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť(určenuacutena rok885smrťMetoda)smesapokuacutesilizniacutežiťpoukaacutezaniacutemna zmienkuo jehoprak-tickej aplikaacutecii takouto zmienkou suacute Svaumltoemeraacutemske glosyVznik Svaumltoemeraacutemskychglos jedatovanyacutek roku880RozmedzierokovkedymoholNomokaacutenonna VeľkejMoravevzniknuacuteťtakmocircžemezuacutežiťna obdobierokov873-880

REFERENCESBartoňkovaacute Dagmar et al 1971MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIVPramenyk dějinaacutemVelkeacute

MoravyPrahandashBrnoBartoňkovaacute Dagmar et al 2013MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIVPramenyk dějinaacutemVelkeacute

MoravyPrahandashBrnoBrzozowska Zofia 2013 Recepcia byzantskeacutehopraacutevana uacutezemiacute SlaviaOrthodoxa v 10 až 13

storočiacuteIn HistorianovaVI137-143Dvorniacutek František1970Byzantskeacutemisieu SlovanůPrahaHavliacutek Lubomiacuter1974 PrvniacuteslovanskeacutestaacutetyK charakteruvlaacutedniacutechstruktura počaacutetkůmstaacutetniacutech

formaciacuteIn SlovanskeacutehistorickeacutestudieX5-49Havliacutek Lubomiacuter1964 VelkaacuteMoravaa středoevropštiacuteSlovaneacutePrahaHavliacutekovaacute Lubomiacutera 2007Recepcebyzantskyacutechpraacutevniacutechpamaacutetekveslovanskeacutemzejmeacutenavel-

komoravskeacutemprostrědiacutereflexev českeacutepraacutevniacutehistorii In Poznaacutevaniekultuacuternehodedičstvasv Cyrilaa MetodaNitra21-39

Huťanovaacute Jana 1998LexikastaryacutechslovanskyacutechrukopisovBratislavaHusaacuter Martin 2016Vybraneacuteaspektyceremoacuteniiacutea audienciiacutespojenyacutechs pobytomKonštantiacutena

a Metoda v Riacuteme Otaacutezky procesiiacute a architektuacutery [Selected Aspects of Ceremoniesand AudiencesRegardingConstantineand MethodiusrsquoStayin RomeA Questionof Processionsand Architecture]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]9129-38

Ivanič Peter 2016K problematikebyzantskyacutech importovna uacutezemiacuteVeľkejMoravyv 9 storo-čiacute [Onthe Matterof ImportedArtefacts from the ByzantineEmpireon Territoryof GreatMoraviain the9thCentury)]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]913-10

Ivanič Peter2011 ZaacutepadniacuteSlovaniav rannomstredovekuNitraIvanič Peter ndashLukaacutečovaacute Martina 2014Journeysof StMethodiuswithinthe years860ndash881

In IstorijaJournalof HistoryXLIX198-103Ivanič Peter ndashLukaacutečovaacute Martina 2014aHistoricko-geografickyacutekontextmisiiacutesoluacutenskychbra-

tov(CestysvKonštantiacutena-Cyrilaa Metodado roku867)[Historical-GeographicalContextof the SolunBrotherslsquoMissions(Journeysof StsConstantine-Cyriland Methodiusuntil867)]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]712-13

Ivanič Peter ndash Lukaacutečovaacute Martina 2015 SvaumltyacuteMetod na misijnyacutech a diplomatickyacutech cestaacutech(Historicko-geografickeacutesuacutevislosti)In HistorickyacutečasopisLXIII4655-658

Jakubčovaacute Renaacuteta 2013Vznika vyacutevojslovenskyacutechcirkevnyacutechprovinciiacuteBanskaacuteBystricaKizlink Karel 1969PraacutevoVeľkejMoravyIn PraacutevnickeacuteštuacutedieXVII3165-172Judaacutek Viliam 1997Vyacutevincirkevnejorganizaacuteciev 12ndash19storočiacutena uacutezemiacuteSlovenskaIn MULIacuteK

P(ed)Katoliacuteckacirkeva SlovaacuteciZborniacutekseminaacuterovz odborneacutehoseminaacutera20rokovsamo-statnejcirkevnejprovincieBratislava21-30

Lysyacute Miroslav 2014MoravaniaMojmiacuterovcia FranskaacuteriacutešaŠtuacutediek etnogeneacutezepolitickyacuteminšti-tuacuteciaacutema uacutestavneacutemuzriadeniuna uacutezemiacuteSlovenskavo včasnomstredovekuBratislava

Roacutebert Jaacuteger

| 76 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

Lysyacute Miroslav 2014aKoľkoGentestvorilozaacutekladpolitickeacutehozriadeniana Moravev 9storočiacuteIn Praacutevov priestorea časeZborniacutekvenovanyacutejubileuprofJUDrJozefaBeňuCScBratislava120-135

Marsina Richard 2013Vyacuteznambyzantskejmisiev slovenskyacutechdejinaacutech In Historickaacuterevue22-29

Mičkovaacute Zuzana 2018Latinčinapre študentovpraacutevaBanskaacuteBystricaPavlovičovaacute Kristiacutena 2015StaršiaslovenskaacuteliteratuacuteraStredovekTrnavaPetraacutešPatrik 2017Problematikapoužiacutevaniazloženeacutehoadjektiacutevacyrilo-metodskyacute(cyrilo-me-

todovskyacute) kodifikaacutecia a jazykovaacute prax [TheTopic of theUsage of the ComplexAdjectivelsquocyrilo-metodskyacutersquo (lsquocyrilo-metodovskyacutersquo) Codification and Use in Language Practice]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]251-261

Saturniacutek Theodor 1922Přiacutespěvkyk šiacuteřeniacutebyzantskeacutehopraacutevau SlovanůPrahaSchmidt Heinrich F 1922DieNomokanonUumlbersetzungdesMethodiusLeipzigSchneiderovaacute Anna 2014Lexicaland semantic inaccuracies in thetranslationof specificlegal

textsIn Law and forensic scienceVIII246-62Stanislav Jaacuten 1978StaroslovienskyjazykIBratislavaStanislav Jaacuten1963 OsudyCyrilaa Metodaa ichučeniacutekovv životeKlimentovomBratislavaSteinhűbel Jaacuten 2012Kapitolyz najstaršiacutechčeskyacutechdejiacuten(531ndash1004)KrakovŠkoviera Andrej 2010 Svaumltiacuteslovanskiacutesedmopočetniacuteci BratislavaTroicki Sergije Viktorovič 1970 Nomokanona sv Mefodija i jego važnosť za naše vremja

In Simpozium1100-godišinaod smrttana KirilSolunskiISkopjeVašica Josef 1966LiteraacuterniacutepamaacutetkyepochyvelkomoravskeacutePrahaVašica Josef 1955 MetodejůvpřekladnomokanonuIn SlaviaXXIV9-41Vavřiacutenek Vladimiacuter 2013Cyrila MetodějndashmeziKonstantinopoliacutea ŘiacutememPrahaVepřek Miroslav (ed) 2014VelkaacuteMoravaa velkomoravskaacutestaroslověnštinaOlomoucZozuľak Jaacuten 2016Historickeacutepozadievznikubyzantskejfilozofie[Historicalbackgroundof the originof Byzantinephilosophy]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]91110-118Zozuľak Jaacuten 2016ByzantskaacutefilozofiaPlzeňZozuľakovaacuteViera 2016Praktickaacutefilozofiav životeKonštantiacutenaa Metoda[PracticalPhilosophy

in theLivesof Constantine and Methodius] In Konštantiacutenove listy [ConstantinersquosLetters]149-158

Žeňuch Peter (ed) 2007 Cyrilskeacutea latinskeacutepamiatkyv byzantsko-slovanskomobradovompros-trediacutena Slovensku Bratislava

Žeňuch Peter ndash Zubko Peter et al 2017 Liturgickeacute jazyky v duchovnej kultuacutere SlovanovMonotematickyacutesuacuteborštuacutediiacuteBratislava

SUMMARYTIMEDETERMINATIONOFTHEGREATMORAVIANNOMOCANONAn attemptto givea moreaccuratedateof the originof Nomocanonwasbasedon a generallyacceptedclaim that the authorof the translationof NomocanonwasMethodiusand thatNomocanonoriginatedin GreatMoraviaWetriedto narrowthe periodof Methodiusrsquoactionin GreatMoravia(863-885)to a morelimitedperiodof timeDuringthisperiodof 22yearswhenNomocanoncouldhave appearedwe tried to determine the periodwhen itsneedfor translationwasthe mosturgentBypointingto the failureto repeatpartsof the Nomocanondescribingthe rigorousdefinitionof the bishoplsquosterritorialcompetencieswecanassumethatNomocanonwasformedatthe timeof disputebetweenMethodiusand WichingThe periodwhenNomocanonprobablyoriginatedwenarrowedfrom the originalextent(863ndash885)to the periodbetween873ndash885The upper limitof the periodwhenNomocanoncould

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 77 |

haveoriginated(designatedasthe year885Methodiuslsquosdeath)weattemptedto reducebypointingof the referenceto itspracticalapplicationsuchreferenceisthe SaintEmmeramGlossaryThe originof the SaintEmmeramGlossaryisdated880The rangeof yearswhenNomocanonin GreatMoraviacouldhaveappearedcanbethereforenarrowedto the periodof 873ndash880

DocJUDrPhDrRoacutebertJaacutegerPhDDepartmentof Historyof Stateand LawLawfacultyMatejBelUniversityin BanskaacuteBystricaKomenskeacuteho2097401BanskaacuteBystricaSlovakiarobertjagerumbsk

| 78 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

K POcircVODU KYJEVSKYacuteCH LISTOV Z ONOMASTICKEacuteHO HĽADISKA

On the Origin of the Kiev Leaflets from the Onomastic Point of View

Martin Pukanec

DOI1017846CL201811278-86

Abstract PUKANECMartin On the Origin of the Kiev Leaflets from the Onomastic Point of ViewThispaperseeksto thrownewlighton the originof the KievLeafletsbycomparingthe toponymsin Pannoniaand the toponymsin thenorthernTisaregionIn thenorthernTisa region the Uh-Sotakdialecthasbeen spokenThisdialect seems to bevery archaicand ableto preserveoldlinguisticfeaturesincludingaccentThe accentof the Sotakdialectof Koromľa recordedbyOBroch in 1899 is very similarmaybe identical to one in theKiev LeafletsMoreover in theUh-Sotak dialect we can find all the important phoneticand morphologicalfeaturesof the KievLeafletssuchastjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentheticlroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragoaswellasjь-gti-and thenprīmiprimi I sgm -ъmь-emьD sg teb-Gpl f -achmaybe vьch-gtvьs-and noGsgA plfof ja-stems-ěThe toponymsof the northernTisaregionseemto bein accordancewiththe dialectof the KievLeafletstoo

Keywords Slavic accentology Slavic languages Slovak language Slovak dialectology Old Church Slavonic Kiev Leaflets onomastics

Abstrakt PUKANECMartin K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiskaCieľomtohtočlaacutenkujevniesťnoveacutesvetlodo otaacutezkypocircvoduKyjevskyacutechlistovporovnaniacutemtoponyacutemv Panoacuteniis toponymamiv severnomPotisiacuteV severnomPotisiacutesahovoriacuteužsko-sotaacuteckyminaacuterečiamiTentodialektsajaviacutebyťveľmiarchaickyacutea schopnyacutezachovaacutevaťprastareacutejazykoveacutečrtyvraacutetanepriacutezvukuPriacutezvuksotaacuteckehonaacuterečiaobceKoromľazaznamenanyacuteOBrochomv roku1899jeveľmipodobnyacutepriacutezvukuv Kyjevskyacutechlistochbamožnojes niacutemidentickyacuteV užsko-sotaacuteckychnaacuterečiachmocircžemeokremtohonaacutejsťvšetkydocircležiteacutehlaacuteskoslovneacutea tva-roslovneacuteznakyKyjevskyacutelistovakojetjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentetickeacuteľroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragotakajjь-gti-a naacutesledneprīmiprimiI sgm-ъmь-emьDsgteb-Gplf-achmožnovьch-gtvьs-a nepriacutetomnosť-ěv GsgA plfja-kmeňovToponymaacutev severnomPotisiacutesas naacuterečiacutemKyjevskyacutechlistovrovnakozdajuacutebyťv suacutelade

Kľuacutečoveacute slovaacuteslovanskaacute akcentoloacutegia slovanskeacute jazyky slovenskyacute jazyk slovenskaacute dialektoloacute-gia staroslovienčina Kyjevskeacute listy onomastika

Keďuvažujemeo pocircvodeKyjevskyacutech listovmocircžeme ichpovažovať za česko-slovenskuacute či veľ-komoravskuacuteredakciuprastaroslovienčinyrespklasickejstaroslovienčinyčojedo veľkejmieryopodstatneneacuteTaacutetostarobylaacutehlaholskaacutepiacutesomnosťvšakneprešlabulharsko-macedoacutenskymjazy-kovyacutemprostrediacutemtakžeajpretomocircžemejejpocircvodhľadaťtiežv nejakomkonkreacutetnomnaacuterečiacutepraslovančiny(prediskusiuo tomtopozrinaprSchaeken1987104-121)Najvaumlčšouautoritoučosav tomtoohľadevyjadrilapozitiacutevnejeFKortlandt(19801-3)podľaktoreacutehobdquodieSprache

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 79 |

der KieverBlaumltterdieQuantitaumltendesSerbokroatischenin gewissenFaumlllenaberdieAkzentstelledesSlowakischenaufweistldquoPriacutezvukna prvejslabikezložityacutechviacslabičnyacutechvyacuterazovv Kyjevskyacutechlistochakovsemogъicircvsemogȳidoacutestoinidoacutestoinyapniejevšaklenslovenskyacutealezaacutepadoslo-vanskyacutea neskracovaniecirkumflexovejintonaacuteciev dvojslabičnyacutechslovaacutechtiežniejeevidentnyacutemsrbochorvaacutetskymprvkomAktotoplatiacutepre vyacuterazv Kyjevskyacutechlistochplnъstaršiaslovenčinabaslovenčinadodnesmaacuteajpliena slovesojeplieniťtedas dĺžkouAkpovedaneacuteplatiacuterovnakopre adjektiacutevumsvtъicirctaktutiežtrebauviesťžečeštinaa slovenčinamajuacuteprinajmenšompopriodvodeninaacutechs kraacutetkosťoui odvodeninys dĺžkouFKortlandtv každompriacutepadeumiestnilpocirc-vodKyjevskyacutechlistovdo Panoacuteniečojelogickeacutekeďžepamiatkamaacutejužnoslovanskeacutei zaacutepadoslo-vanskeacutejazykoveacuteznaky

SpomedzislovanskyacutechdialektovktoreacutenevymrelivšaknaacuterečiuKyjevskyacutechlistovnajviaczod-povedajuacuteužsko-sotaacuteckenaacuterečiaktoreacutesuacutearchaickyacutemokrajomvyacutechodneacutehoregioacutenuvyacutechodnejslovenčiny(porovKovaacutečovaacute201576)čosusediacutes nezaacutepadoslovanskyacutemijazykmiMajuacuteclttjkt(d)zltdjščltska stjpodľaSCzambela(1906123)vьs-a nievьš-zriedkavodlgt lzaacutepadoslovanskuacutemetateacutezu s roT- (variantnosť s raT- ukazuje onymia) kontrakciu typudob-rajegogtdobraegogtdobraagogtdobrago (asimilaacutecia či analoacutegiabudeaj v dnešnomsotaacuteckomči širšievyacutechodoslovenskomdobroho)zrejmemohlimaťa ojedinelomajuacuteepentetickeacute ľmalizačiatočneacutei-z jь-a naacutesledneprīmiprimiI sgtvrdyacutechmaskuliacuten-ъmьa asi-emьmaumlkkyacutechv paradigmaacutechmaumlkkyacutechsubstantiacutevnemuselimať-ě lež i-ę (majuacute-y)Dsgod tymajuacuteteb-G plod silazassilochsilacha koreňcir-pre bdquochraacutemcirkevldquoSotaacuteckenaacuterečiaktoreacutev hlaacuteskosloviacutetakmerudržiavajuacutestavakyacutesarekonštruujepre najstaršiuslovenčinumocircžumaťnavyšepotenciaacuteludržiavaťnapriečtisiacutecročiacutemajpriacutezvukpodobneakojeto v priacutepadepomoranskejslovinčinyčičakavčinyTentobolv sotaacuteckejKoromliv 19storočiacute(pozriBroch1899)veľmipodobnyacutepriacutezvukuv Kyjevskyacutechlistochtvaryosobnyacutechzaacutemenmajuacutepriacutezvukna prvejslabiketvaryzaacutemenavьch-majuacutepriacutezvukna predposlednej slabike tvaryslovesabyťmajuacutepriacutezvukna prvej slabike tvarysloviesz paradigmyAP(b)majuacutepriacutezvukna prvejslabiketvarysloviess tematickoumorfeacutemou-ova-majuacutepriacutezvukna jejdruhej slabike tvary imperatiacutevuatematickyacutechsloviesmajuacutepriacutezvukna prvejslabikekoreňatvaryimperatiacutevutematickyacutechsloviesmaacutevajuacutepriacutezvukna poslednejsla-biketvarya-a o-kmeňovz paradigmyAP(a)majuacutepriacutezvukna prvejslabiketvarypocircvodnyacutechs-kmeňovz paradigmyAP(c)malipriacutezvukv Gsgna prvejslabikeatďpričomniektoreacutezaacutemenaacuteči imperatiacutevysuacutesilnyacutemakcentologickyacutemargumentomspaacutejaniaKyjevskyacutech listovso sotaacuteckouoblasťou(pozriviacPukanec2017)

Užsko-sotaacuteckenaacuterečianemocircžubyťpodľanaacutesničiacuteminyacutemakopozostatkompraslovanskeacutehonaacuterečiaVyacutechodnyacutechObodritovktoryacutechJSteinhuumlbelvolaacutesugestiacutevne(anepresne)južniacuteObodritileboichpodľaichdruheacutehomenaPraedenecentipodobneakoDTřeštiacutekpovažujeza Zbojniacutekova tedamuničnebraacuteniklaacutesťichsiacutedlaažna dolnuacuteTisu(pozriSteinhuumlbel200462Třeštiacutek2001103) Tyacutemto zrejme obidvaja naraacutežajuacute na latinskeacute apelatiacuteva praeda bdquokorisťldquo a necāre bdquozabiacutejaťldquoGeografoviOsterabtrezičižeVyacutechodniacuteObodritiniejužniacute(sic)sazvyknuacuteklaacutesťna strednuacutea dol-nuacuteTisu(porovnaprMMFHI 196651)alev prospechtohožeboliskocircrniekdev severnomPotisiacutea žebolivyacutechodnyacutemirespjuhovyacutechodnyacutemisusedmidruhyacutechnaddunajskyacutechMoravanov(Merehanov)BavorskeacutehoGeografasvedčiaminimaacutelnetriargumenty(pozriviacaspoňPukanec201330-33)

1 Hneď po Moravanoch ich nespomiacutena len Bavorskyacute Geograf (po Merehanoch) alei Annales Regni FrancorumbdquoorientaliumSclavorumidestAbodritorumSoraborumWilzorumBeheimorumMarvanorumPraedenecentorumldquo(MMFHI 196650)pričomaj tietovyacuteslovnezdocircrazňujuacutežesuacuteto v relatiacutevnomponiacutemaniacutevyacutechodniacute(sic)niejužniacuteSlovania

2 etnonymumObodriti znamenalo bdquobyacutevajuacuteci okolo Bodroguldquo pretože slovenskeacute hydrony-mumBodrogktoreacutepomenovaacutevaloajceluacuteOndavuziacuteskalopriacuteponu-ogurčiteažprostredniacutectvom

Martin Pukanec

| 80 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

maďarčiny(pozriLuttererndashMajtaacutenndashŠraacutemek198255-56)pomenovanieObodritibolotaktypic-kyvytvorenyacutemslovanskyacutemetnonymomtypupredložka+toponymum(takPolabibolibdquopriLabeldquoPomoranibdquopriMorildquoPosuljanibdquopriSuleldquoPoršanibdquopriRoseldquoZachlumibdquozaChlumomldquoZagozd(i)bdquozaHvozdomldquoČrezpeňanibdquocezPenuldquoa pod)

3slovovulgovo vetebdquoAbodritorumquivulgoPraedenecentivocanturldquo(MMFHI 196651)znamenaacutebdquonielatinskyalev nejakomľudovomjazykuldquo(porovHaefs2004179)a slovanskeacuteetno-nymumPraedenecentiPraedevecentiPraedenescenti(pozriŠafaacuterik1863225)a siacutedelnyacutepriestorjeho nositeľovmusiacute byť vlastne odrazom siacutediel daacuteckeho kmeňa ktoryacute sa u Ptolemaia nazyacutevaPredavensioi (taktoboliČesivolaniacuteakokeltskiacuteBoacutejovia)pričomtyacutechtosaacutemPtolemaioskladiesevernejšie akoKotiacutenov ktoryacutech umiestňuje do severovyacutechodnej častiHornej Panoacutenie (pozriHoops2003470Moacutecsy197457)

CieľomtohtočlaacutenkujeporovnaťtoponymiuPanoacutenskehokniežatstvaktoreacutepri hľadaniacutepocircvo-duKyjevskyacutechlistovuprednostňujeFKortlandta viaceriacuteďalšiacutes toponymiouseverneacutehoPotisiaktoruacute vzhľadomna podobneacute jazykoveacute črtyužsko-sotaacuteckychnaacuterečiacute a naacuterečiaKyjevskyacutech listovmusiacutemepovažovaťza rovnakopravdepodobnuacuteakniepravdepodobnejšiuhypoteacutezumiestapocircvo-dutejtonajstaršejhlaholskejpamiatkyPri tomtoonomastickomporovnaacutevaniacutesabudemeopieraťpredovšetkyacutemo vyacuteskumyJaacutenaStanislavaa všiacutemaťsiibahlaacuteskoslovnerelevantneacutenaacutezvyspredroku1526po ktoromsana danomuacutezemiacutevyacuteraznejšiemeniloosiacutedlenie

V niekdajšejPanoacuteniiv sverozaacutepadnomkuacutetednešneacutehoMaďarskana juhod PrešporskejžupysanachaacutedzaMošonskaacutežupaa na juhod nejŠopronskaacutežupaTietobolidlheacutestaacuteročiaosiacutedleneacuteSlovanmiNapriacutekladna vyacutechodnompovodiacute riekyRaacuteby je doloženyacutech viacero toponyacutem ktoreacutesvedčiao slovenskomjazyku(pozriaspoňStanislav1956152-153)Zo staršiacutechpraslovanskyacutechjavovktoreacutesatyacutekajuacuteKyjevskyacutechlistovmocircžemespomenuacuteťaspoňtožeza praslovanskeacutedjbyacutevadzktoreacutesazapisujev maďarčines dentaacutelnymelementomojkonymumv MošonskejžupeSzőgyedoloženeacuteod 14storočiamusiacutebyťzo Sedza(pozriStanislav1999143Stanislav2004402)a oj-konymumPomogy(Pamhagen)v Mošonskejžupeakoi Pomogy(dnešnyacuteZillingtal)v Šopronskejžupe obe doloženeacute už v 13 storočiacute (pozri Stanislav 1999 145 Stanislav 2004 359) suacute zasz PomedzaSlovinčinamaacutenaprotitomunamiestodjkontinuantja hocido uacutevahyčistoteoretic-kypripadaacuteeštepoľskeacutedza chorvaacutetskeđgeografickysao nichuvažovaťnedaacutePri Neziderskomjazere sa nachaacutedzal Chythtwan 1299 Chydwand 1410 Chythuand 1411 atď čo bude najskocircrzo Ščitovan(y)so zaacutepadoslovanskouskupinouščktoraacutejeajv Kyjevskyacutechlistochležajs chyacuteba-juacutecimľepentetickyacutemtakmaacutesrbochorvaacutetčinanapriacutekladKrižovljane(pozriStanislav2004110)a totov Kyjevskyacutechlistochmaacuteme

V Šopronskej župe sanachaacutedzala dnesnemeckaacuteobec StoobmaďarskyCsaacuteva je doloženaacuteužv 13storočiacuteviackraacutetakoChawačobudezo Ščavaso skupinoušč(pozriStanislav200493-94)akaacutejev KyjevskyacutechlistochV 13storočiacutejedoloženaacuteosadaNeacutevegy(nauacutezemiacutednešnejobceFertőszentmikloacutes)z Nevidzas dz(pozriStanislav1999148)V župesana riekeRaacutebenachaacutedzazaacute-padoslovanskeacuteojkonymumSobor[š-]doloženeacutev roku1314zo slovaVьšeborъgtVšeborgtŠeborlebojužniacuteSlovaniabymalis (pozriStanislav1999152Stanislav2004435)pričomKyjevskeacutelistymajuacutev tejtopoziacuteciinevyhovujuacutece-s-V juhozaacutepadnejčastiŠopronskejžupyjepodobnenaacutezovGyaloacutekadoloženyacutev roku1308(pozriStanislav2004172)po nemeckyJelwickenz Jelovьkaktoryacutepoukazujena v zaacutesadenajmaumljužnoslovanskeacutelza dla ojkonymumGereblyeacuten(časťdnešnejobceZsira) zapiacutesaneacuteakoGarablyan 1319 1323ktoreacuteobsahuje južnoslovanskeacute epentetickeacute ľ (pozriStanislav1956152-153)pričomobatietojavysuacuteajv Kyjevskyacutechlistoch

NasamomzaacutepadeUhorskasana juhod ŠopronskejžupynachaacutedzalaŽeleznaacute(Vašskaacute)župaV nej boli v bliacutezkosti obciacute Szombathely a Saacutervaacuter osady Szeleste [Selešte] v roku 1270 Zeleste(Stanislav2004405) čo skupinou štlt skjukazujena srbochorvaacutetčinupričomKyjevskeacute listymajuacuteščZa praslovanskeacuteorlьnikъbez akuacutetujetuojkonymumRolnikdoloženeacutev roku1388toto

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 81 |

nemocircžebyťjužnoslovanskeacute(Stanislav2004388)To zrejmeaninaacutezovmajetkuJaacutekovcovGeregyedoloženyacute1437čojeuacuteplnepravidelnyacutekontinuantGradzas dzlt dj(pozriStanislav2004161)Od 13 storočia je znaacutemeojkonymumktoreacute je doloženeacute v roku1218 akoTurpuch 1314Tyre buch1399Trebech1424ThrebyczTrebych1437Trebuch1448TerebiczčomocircžebyťvarimajetokPribinovhoveľmožaTrěbica(pozriStanislav2004463-464)ktoreacutehomenomaacutezaacutepadoslovanskyacutesufix-ickdeclttjakov Kyjevskyacutechlistochnonajstaršiezaacutepisypoukazujuacutejednoznačneskocircrna srbochorvaacutetske-ćpriacutepslovinskeacute-č

SoŽeleznoužupouna juhususediacuteZalianskažupana ktorejuacutezemiacutesanachaacutedzalocentrumPanoacutenskehokniežatstvaPribinua Koceľa ichhlavneacutesiacutedlobolov dnešnomZalavaacutereNa vyacutevindjgtdzrespđpoukazujenaacutezovGerengyez Grędjaso zachovanounosovkoučižestarobylyacutea typNeacutevegyltNevidjazaznamenanyacuteod 13storočia(pozriStanislav2004311)PodobnetaknaacutezovNyiraacutedzapiacutesanyacuteužv roku1272akoNerradpoukazujesvojiacutemzaacutepisomz roku1454Nyraghna slovenskeacutedzalebosrbochorvaacutetskeđbolobytupocircvodnepotomNerad-jarespNerad-jьk osobneacutemumenuNerad (pozri Stanislav 2004 318)NaacutezovLengyelLengel 10191370 123312561271atď(pozriStanislav2004265)budezo slovenskeacutehoLędzan(y)priacutepzo srbochorvaacutet-činyktorejđ daacutevav maďarčine rovnakyacutevyacutesledok Iba zaacutepadoslovanskyacutemocircžebyť však zrejmenaacutezovVoumlczkoumlnddoloženyacuteod 15storočiak osobneacutemumenuVackonku ktoreacutemupatriacuteVaacuteclavs clttj(pozriStanislav1956156-157)Zaacutepadoslovanskeacutebuduacuteazdatiežpravdepodobneacutenaacutezvypre rocirczneŠtitaacuteres palatalizovanouskupinou ščakojedoloženaacutev danomojkonymeajna začiatku12storočiapri Nitrev Zalianskejžupejeto obeca samotaChitary1141ndash1161od 14storočiaChatardnesCsataacuterďalšiasamotaCsataacuterzaznamenanaacutev roku1137akoChiatariia od14sto-ročiaakoChatara varii Letenye Chatarv zaacutepisez roku1366(pozriStanislav200493)SkupinuščvšakmocircžemaťajčasťchorvaacutetčinyJužnoslovanskeacuteči stredoslovenskeacutejelltdlv naacutezveKapolcsdoloženomod 11storočia(pozriStanislav2004217) tak je i v KyjevskyacutechlistochV ojkony-meSzoboszloacutedoloženomužv roku1270akoZobozlouz antroponymaSoběslavvidiacutemenaprotitomupotenciaacutelnybohemizmussobě(pozriStanislav1956155-157)čoniejev suacutelades jazykomKyjevskyacutechlistovkdeječastoanalogickeacuteteběakov slovenčinečiu južnyacutechSlovanovV suacutelades Kyjevskyacutemi listaminie jecelkomaniojkonymumv bliacutezkostivŕškuPerjaacuteszloacutektoreacute jev župedoloženeacutev roku1265akovilla Priazo1269Preaszlef1272Preazločomusiacutebyťk antroponymuPrějaslavbez epentetickeacuteho ľktoreacutevidiacutemev analogickomruskomPerejaslavlь (pozriStanislav2004372)Ďalšiacuteprobleacutempredstavujedosťnejasnyacutenaacutezovdoloženyacutev župeužv roku1082akoScerente1275Zerenchetakajv 14storočiacutepretožepochaacutedzazrejmezo srbochorvaacutetskehoSręća(pozriStanislav2004410)kdebyboloćza tjtedaniecnavyšejetuzachovanaacutenosovkatakžetentonaacutezovjestarobylyacutea zaacutesadnyacutea odporujeKyjevskyacutemlistom

S Balatonom susediacute aj Šomodskaacute župa ktoraacute sa nachaacutedzala na vyacutechod a juhovyacutechodod ZalianskejV jej severnejšej časti vidiacuteme ojkonymumOsztopaacuten zapiacutesaneacute v roku 1229 akoOztupan12841348Ztupančobudezo Stupan(y)ltstǫp-jank stǫpabdquoveľkaacutejamana poľovaniezverildquotedabez epentetickeacutehoľ(pozriStanislav2004325)Na juhužupysuacutevšakviacereacutemenaacutektoreacutepoukazujuacutena epentetickeacuteľakojeLepleddoloženyacutev roku1269z pocircvodneacutehoLipľeso zme-nou i gtektoraacuteprebehlav maďarčinev 12storočiacutea s maďarskyacutemdeminutiacutevnymsufixom-d(pozriStanislav2004267)potomstareacutehydronymumDumbulz roku1268kdevidiacutemenosovkuz DǫbľьltDǫb + jь(Stanislav2004144)a napokonvarii ojkonymumRopolyzaznamenaneacuteod 13ndash14storočiaakoRupulv obcisanavyševyacuteslovnespomiacutenajuacuteSlovania(pozriStanislav1999187)SamotaDoumlbroumlgsvojimizaacutepismiv 15storočiacuteDebregh14141423Debreregh1415atďpoukazuje na dentaacutelny element v koncovke slovanskeacuteho kontinuantu pocircvodneacuteho Dobroradjь(pozriStanislav2004133)takajsamotaktoraacutejezaznamenanaacuteužv roku1346akoLytaraghčobudez Ľutoradj(Stanislav2004495)V bliacutezkostidnešnejmaďarsko-chorvaacutetskejhranicebolana-vyšeChovonya1406Chowanya1473Chawonya1486čobudezo Ščaviňas hlaacuteskovouskupinou

Martin Pukanec

| 82 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

šč(pozriStanislav200494)takžesamocircžezdaťžena juhužupysanachaacutedzajuacutelenjavyktoreacutesuacuteajv KyjevskyacutechlistochNiejeto alecelkomtakMaacutemetutotiždoloženyacutenaacutezovBudich1376Bodych1536čobudezo srbochorvaacutetskehoosobneacutehomenaBudić(Stanislav200449)popriPredicz1489ktoryacutenemaacutezapiacutesaneacutechindikujuacutecejužnoslovanskeacutećčič(pozriStanislav2004372)takžebudeasizaacutepadoslovanskyacuteA dokoncaajna severemaacutemedodnesojkonymumAndocsktoreacutepoukazujena palatalizaacuteciu nepriacutetomnuacute v Kyjevskyacutech listoch Zapiacutesaneacute je v roku 1321 akoOnduch 1390Andochatďa budenajskocircrz Andić(pozriStanislav20049)takžeanitunemožnopočiacutetaťso zaacute-padoslovanskouzmenoutjgtcSo zaacutepadoslovanskyacutemcaletrebana druhejstranejednoznačnepočiacutetaťv zjavnestarobylomnaacutezveVinceslav1193ktoreacutejezo zaacutepadoslovanskeacuteho Vęceslavъ(pozriStanislav1999186)a zaacutepadoslovanskaacutepalatalizaacuteciatjgtcjevidieťv rovnakostarobylomorony-meZselicde Siliso10611257atďsilva Selez1083ndash1095apčojez osobneacutehomenaŽilicktoreacutehonositeľbolajPribinovyacutemveľmožom

Ďalej na juhovyacutechod hraničila so Šomodskou Baranskaacute župa Z nej poznaacuteme staryacute naacutezovs nosovkouKyslengeld z roku1474Lengyel 1511 čobudenaisto z Lędjan(y) (pozriStanislav2004265) takže so slovanskyacutem kontinuantoms dentaacutelnymelementomza dj ako jehypote-tickyi v Kyjevskyacutechlistochalenemusiacuteto byťslovenskeacutedzTentoelementmaacuteasitiežzaniknutaacuteBurgungya1397z Burgund-ja (pozriStanislav200478)a Nyvig1015ndash1158NimughNimegz Nevidja(Stanislav1999196)Majetokv juhovyacutechodnejčastižupyRazlouRazlo1330Razlo1425147014711481z pocircvodneacutehoRaslavmaacutev naacutezvezrejmestredoslovenskeacutea južnoslovan-skeacutera-(pozriStanislav2004382)ktoreacutejeajv KyjevskyacutechlistochNaacutezovzaniknuteacutehomajetkuZunduch1330poukazujeazdana pocircvodneacuteslovanskeacuteSǫdić(pozriStanislav2004421)s južnoslo-vanskyacutemćza tjčobyalev suacutelades Kyjevskyacutemilistamisamozrejmenebolonavyšedocircležiteacuteježenaacutezovmocircžebyťstarobylyacutepretožev ňomvidiacutemenosovkuZdaacutesažepri hľadaniacutemiestapocircvoduKyjevskyacutechlistovjeBaranskaacutežupaužpriacutelišna juhutakto aspoňnaznačujeajďalšiacutezaacutesadnyacuteveľmistarobylyacutenaacutezovs nosovkouVenche1370Venthye14171481(Stanislav1999196)ktoreacutebudez VęćaltVętjatedas tyacutemistyacutemnevyhovujuacutecimkontinuantom

Keďtedapocircjdemez Baranskejžupyna severvstuacutepimedo TolnianskejžupyNiekdena hranicityacutechtodvochžuacutepbolbiskupskyacutemajetokTrochan1391Thorosthyan1439z Troščan(y)s palatali-zovanouhlaacuteskovouskupinoušč(pozriStanislav200449)Tuacutetovidiacutemeajv naacutezveKusthan140314101471KuschaKwstha145314541469čobuduacuteasiKoščan(y)(Stanislav2004253)NaacutezovLengyelLengel1322(Stanislav2004265)poukazujena Lędjan(y)so slovanskyacutem kontinuantoms dentaacutelnymelementomza djčonemusiacutebyťlenslovenskeacutedzležajsrbochorvaacutetskeđZaniknutaacuteosadaGoumlszle1305Goumlzle1455byvzhľadomna poľskeacuteGozdlinomohlapoukazovaťna praslovan-skeacutevyacutechodiskoGozdla(Stanislav1999202)a zmenudlgtlOnymaacutev tejtožupetedaneprotirečiajazykuKyjevskyacutechlistovaleanijasnejšieneukazujuacutepotenciaacutelnuhranicumedzistrednousloven-činoua srbčinoua chorvaacutetčinou

Ďalejna severjeBelehradskaacutežupas centromv StoličnomBelehrade(dnesSzeacutekesfeheacutervaacuter)ktoraacutejena zaacutepada severozaacutepadod Balatonua susediacutez juhus KomaacuterňanskoužupouBelehradskaacutežupajesiacutecerozsiahlaalepre svojmočaristyacutetereacutenjepomerneriedkoosiacutedlenaacuteRelevantneacutetopo-nymaacutepre jazykKyjevskyacutech listovv nej častonenachaacutedzameMocircžeme spomenuacuteťaspoňzanik-nutyacuteChathar1285čobudezo Ščitar-Chygler13971436atďktoreacutebymohlobyťzo Ščigla(pozri Stanislav2004 108 112) a potomMeed 1298možno z Medz(a) gtMeacutegy gtMeacuted tedas potenciaacutelnouzmenoudjgtdzostatneacutezaujiacutemaveacutenaacutezvyniesuacutedoloženeacutev stredoveku(porovStanislav1999206-212)takžeichopomiacutenameNa slovenskeacuteuacutezemieďalejna severnemaacutezmy-selvstupovaťpretožev analyzovanejpamiatke suacute jazykoveacutečrtyktoryacutechv zaacutepadneja strednejslovenčine evidentne niet a nebolo alemocircžeme sa vydať na vyacutechod Predtyacutem však ešte trebaspomenuacuteťVespriacutemskužupuktoraacute jena severod Balatonua severovyacutechodod Zalianskej kde

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 83 |

malobyťcentrumPribinovhoa KoceľovhokniežatstvaĎalejna severod Vespriacutemskeja najuhod PrešporskejjemenšiaRaacutebskažupa

Vespriacutemskažupajezaujiacutemavaacutenajmaumlz hľadiskavyacuteskytuepentetickeacuteho ľZ osobneacutehomenaNeostǫpjь pochaacutedza zrejme naacutezov Nuztupe 108613 stor Nuztup 1135 1204 ndash 1235 1258Noztuph1332atďčižebez epentetickeacutehoľ(pozriStanislav2004312-314)aleajbez zachovanejnosovkyZaacutesadnejšiacutejepretov každompriacutepadenaacutezovKoromlakeďžetaacutetomaacutev stredovekyacutechzaacute-pisochnosovkuzachovanuacuteKurumpla1364Koromla1404Korompla1427Koromplya1480atďktoryacutebudez Krǫpľas epentetickyacutemľna Slovenskejzemibolanaprotitomuv PrešporskejžupeKrupaacutendashprvyacutezaacutepismaacuteeštenosovkuCrumba1113(pozriStanislav2004244)Danyacutezaacutepisalemocircževaribyťi sekundaacuternydovezenyacutez užsko-sotaacuteckejoblastipriacutepto mocircžebyťnaopakV župesanachaacutedzalajChatar1233inyacuteChatar1240a ešteajnejakaacuteCsataacuter pusztaz roku1491ktoreacutesuacutezo Ščitar-(pozriStanislav200492-93)so skupinouščakojev KyjevskyacutechlistochNa tuacutetoazdapoukazujeajojkonymumChygle1275Chigla1340Chigle1439ktoreacutebymohlobyťzo Ščiglačoplatiacuteajpre naacutezovosadyna brehuBalatonuChyglerz roku1478(pozriStanislav2004109111-112)V RaacutebskejžupejedocircležiteacutespomenuacuteťChytwan1278Chichwan1325Chytwand14001415147314761480pre dnešnyacuteCsikvaacutendpretožejenajskocircrzo Ščitovan(y)kdejepalatalizovanaacuteskupinašč(pozriStanislav2004110)SuacutetuajdvelokalityPeacuteck pektьktoreacutejeajvyacutechodiskomojkonymaPeštkdevidiacutemebulharskuacuteformuJ StanislavsanazdaacutevažePeacutec jezaacutepadoslovanskyacutetvaralepocircvodnetamboloasisrbskeacutea chorvaacutetskećaleboslovinskeacutečakoukazujuacutezaacutepisyspred15storočiaPech1240Kyspeech1367a Peech1373(pozriStanislav2004341)

Taktoby sadalapribližneopiacutesaťonymiauacutezemiabyacutevaleacutehoPanoacutenskehokniežatstvaPribinua Koceľaa jehookoliaZ hľadiskajazykovyacutechznakovKyjevskyacutechlistovniejetedatentoregioacutenonomastickyuacuteplnepresvedčivyacutehociniektoreacutejehooblastinaznačujuacutemožnuacutespojitosťs jazykomKyjevskyacutechlistovvo vaumlčšejmieretaktoazdapaacuterdokladminapriacutekladTolnianskaa VespriacutemskažupapričomVespriacutemskebiskupstvoboloprvyacutemuhorskyacutembiskupstvomtakžeto nie je irele-vantneacuteOnymiatejtožupyjev suacutelades hlaholskoupamiatkouviacakosusednejZalianskejkdesanachaacutedzalocentrumPanoacutenskehokniežatstvaPribinua KoceľaO niečopresvedčivejšiacutecelkovyacuteonomastickyacuteobrazakov Panoacuteniivarinaacutejdemekeďsavydaacutemeďalejna severovyacutechoddo severneacute-hoPotisiakdemalisiacutedlapravdepodobniacutevyacutechodniacutesusediaMoravanovVyacutechodniacuteObodriti

Užvo vyacuteznamnompomenovaniacuteZempliacutenasamožnoskryacutevaepentetickeacuteľNaacutezovjednejz naj-staršiacutechuhorskyacutechžuacutep(komitaacutetov)sauvaacutedzaužod Anonymaakoajindev 13ndash14storočiacuteZemlinčiZemlynpriacutepadneZemlienZemlyenZemlunZemlum(pozriStanislav2004505)takževyluacutečiťtuepentetickeacuteľnemožnoTo platiacuteajpre samotuZemlyn14291430Zemlen1470v Abovskejžupektoraacutejena zaacutepadrespjuhozaacutepadod Zempliacutenskejhocitentonaacutezovmocircžebyťi sekundaacuterny(pozriStanislav2004506)Ďalejna vyacutechodjev UžskejžupeKoromľaKoromlya1393Koromplya1419čobudez Krǫpľas epentetickyacutemľ(pozriStanislav2004244)pričomzaacutepisyzachovaacutevajuacutenosovkutakžesuacutestarobyleacutea nepocircjdetuurčiteo novšiacutevplyvvyacutechodoslovanskyacutechjazykovTo mocircžeplatiťajpre naacutezovzo Satumarskejžupylacus Sarolyandoloženyacuteod 12storočiaktoryacutebudeku Žeravľan-s epentetickyacutemľ(pozriStanislav2004512)V bliacutezkostivyacutechodneacutehoSlovenskavšaknaacutejdemev se-vernomPotisiacutez hľadiskaKyjevskyacutechlistovajďalšiezaujiacutemaveacutečrty

Najuhod ZempliacutenskejžupyježupaSabločskaacuteV nejsav roku1270spomiacutenaMedwyge locus lutosusa tojez praslovanskeacutehoMedvědje(pozriStanislav2004289)Keďžegv zaacutepisereprezen-tujenajskocircrmaďarskeacutegy [ď]dentaacutelnyelementpoukazuje jednoznačnena kontinuantdz lebosrbochorvaacutetskeđ je tu geografickynepravdepodobneacuteV župe sa v 15 storočiacute spomiacutenaMaghmaďarskyMagyčojemožnoMadz-k Mad-a v roku1329Opoghazdaz Opodz-k podъistej-šiaa starobylejšia(snosovkou)jeKalengaKalangaz roku1345čojez Kolędja(pozriStanislav200428010213)Tenistyacutejavsanachaacutedzav hornomPotisiacutev Berežskejžupetedana vyacutechodeod Užskejv naacutezveobceBatraďna Ukrajinev bliacutezkostislovensko-maďarskejhraniceV maďarčine

Martin Pukanec

| 84 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

znieBoacutetraacutegya zapisujesav rokoch1270a 1272akoBolteraga BoltragVyacutechodiskomjeBoltěradzk osobneacutemumenuBoltěrad(pozriStanislav200463)vo vyacutechodnejslovančine byza djboložZmenudjgtdzvidiacutemeajv maďarskomnaacutezvepotokaZagyvav Abovskejžupe1318ZagoačojeajhydronymumoznačujuacuteceľavyacutepriacutetokTisyv NovohradskejHevešskeja Solnocko-jasovskejžupedoloženeacuteod 13storočiaobojejezo SadzavaltSadjava(pozriStanislav2004500)V Abovskejsa vyskytuje od stredoveku ojkonymumGoegchGogy 12721419 čo je zo slovanskeacuteho Godzso zmenoudjgtdztedak antroponymuGod(porovHodejov)+sufix-jь(pozriStanislav2004153)čojestarobylaacutetvorbaDokladomzmenydjgtdzsuacuteajdvanaacutezvyLengyelfalvak Lędjan-znaacutemeužzo stredovekujedenv Abovskejdruhyacutev Užskejžupe(pozriStanislav2004265)dztuvšakmocircžebyťpoľskeacutekeďžeLengyelznamenaacutebdquoPoliakldquo

NaTiseeštev SabolčskejžupemožnospomenuacuteťojkonymumVencsellő1067Wensellevktoreacutejez VęceslavaleboVęcilovkdeclttjakojev Kyjevskyacutechlistochtakmaacutemev župeajWensez roku1067ktoreacutebudez VętjagtVęcačojednesVacak VaacuteclavtakmaacuteajmaďarskyacuteVacovna Dunaji(pozriStanislav2004483-484)Na hornejTisev Ugočskejžupejedoloženyacutev roku1351naacutezovWereeczetedaasiz VěracaAkonaznačujeslovinskeacuteVeračeajtubudeazdacza tj(Stanislav2004484)ZaujiacutemavosťouPotisiaježesav ňomrovnakoakov Kyjevskyacutechlistochnachaacutedzara-popriro-po metateacutezelikviacuteda todokoncai v tomistomnaacutezveV AbovskejžupebolaRaacuteztokaRoztokadoloženaacutev 15storočiacuteakoPastukafalva t jRaztukafalvaaleajRosthokaa Bozthokat jRozthoka (pozri Stanislav 2004 383)Eštepodstatne vyacutechodnejšie v Satumarskej župe jepodobnehydronymumRakytadoloženeacutez roku1524akoRathkadnesRaacutektaktoreacutezachovaacutevara-aleajRoztokav roku1345zaznamenanaacuteakoRuzticaktoraacutemaacutero-(Stanislav1956264-265)v župesuacuteajRozžal(y)doloženeacutev 14storočiacute(Stanislav2004389)V Zempliacutenskejžupevidiacute-mev naacutezveRozvadzemaďarskyRozvaacutegydoloženeacutev 14storočiacuteakoRosvadRozvaghRozuaghpoprislovenskomdzajzaacutepadoslovanskeacutero-ktoreacutemaacutemetiežv Abovskejžupev naacutezveRozpuchRozpwthzloženomz predponyroz-ltorz-a koreňaputltpǫtьbdquocestaldquo(pozriStanislav2004390)V onymiioblastiniejeneznaacutemaanizaacutepadoslovanskaacutekontrakciatakmaacutenapriacutekladdnešnyacuteLevelekv Sabolčskejžupetjv stredemedziAbovskoua SatumarskoustarobylyacutezaacutepisLevelukyz roku1067hociužs denazalizaacutecioukdeLeveacute (luacuteky)jestiahnuteacutez Levyjě(pozriStanislav1956176-180)V povodiacuteBodrogusav Abovskejžupev roku1483spomiacutenaHaradyschačojeHradiščeso skupinoušč(pozriStanislav2004176)takyacutetotypnaacutezvuso šči šťjedoloženyacutedostatočneajna stredovekomZempliacutenea Boršode(pozriStanislav2004189)baskupinaščdokoncai navyacute-chodev Satumarskejžupev naacutezveGachalltGoščaniku gostьso zmenoungtla Hugachaz tohoisteacutehoroku1332-7čojeu + Gost + jagtUgošča(Stanislav2004152Stanislav1999407)

Všetka onymia oblasti ale nemusiacute byť v suacutelade s Kyjevskyacutemi listamiV Abovskej župe sanachaacutedzaSedlecdoloženyacutev roku1347akoZedlech1427Sedlechapkdejezachovaneacutedl(pozriStanislav2004402)ktoreacutejez hľadiskaKyjevskyacutechlistovnevyhovujuacuteceSamozrejmejeotaacutezkoučiužneďalekaacutestredovekaacuteSeleškanemaacutedlgtlalebojez maďarčinyakosimysliacuteBVarsik(1973219)taktosaajvyacutechodogemerskaacuteSilicauvaacutedzav roku1381Zeliches lalepopriZedlyches dlz roku1386(Varsik1973304-305) takžepocircvodnyacutenaacutezovboldvojtvarSeliceSedlice (porovStanislav 2004 413)Tu trebapodotknuacuteť že priacutepady typuSedlo protiSelo celkovonie suacute asiideaacutelnymidokladmiizoglosydlǁlkeďžepraslovanskeacuteselogravemusiacutebyťpriacutebuzneacutes celyacutemradomgermaacutenskychvyacuterazovs -l-(pozriKroonen2013424)alepredovšetkyacutemi s litovskyacutemsalagravea lo-tyšskyacutemsala(pozriDerksen2015387)a v praslovančinepredpokladaacutemeajsedъlovo vyacuteznamebdquosedadlosedloldquočižebez praslovanskejskupinydlpred zaacutenikomjerovV Zempliacutenskejžupesana juhunavyšenachaacutedzaobecSemjeacutenSemyanSemyen1332ndash1337zo Šemjan(y)ktorejnaacutezovbymoholpoukazovaťna nepriacutetomnosťepentetickeacutehoľ(Stanislav1999394)Tentonaacutezovjevšakbez ľrozšiacuterenyacuteajoveľajužnejšiea jehointerpretaacuteciajenejednoznačnaacute(pozriStanislav2004431-432436)takžepreceňovaťto nemožnoJetutiežv Užskejžupev roku1271zaznamenanaacuteterra

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 85 |

ZubuzlayčobudenajskocircrSoběslav(pozriStanislav2004417)kdebybolzaacutemennyacutetvarsoběčorovnakona prvyacutepohľadniejev suacutelades jazykomKyjevskyacutechlistovv ktoryacutechčastovidiacutemeanalogickeacuteteběakobyacutevav spisovnejslovenčinečiu južnyacutechSlovanovfaktomaleježenaacuterečiana Zempliacutenemajuacutetvartebeales tobusobu(pozriKrajčovič1988291)Problematikaizoglosyzaacutemennyacutechkoreňovyacutechmorfeacutem tob-sob-ǁ teb-seb- jecelkovotrochuzložitejšia (pozriviacKrajčovič197499-100)Tietonienevyhnutnearchaickeacutenaacutezvysuacutetedapotenciaacutelneonomastickeacuteprotiargumenty

Veľmizaujiacutemaveacutejenaprotitomuv tejistejUžskejžupena dnešnejukrajinsko-slovenskejhra-niciv bliacutezkostiužsko-sotaacuteckejoblastiojkonymumPalaďmaďarskyPalaacutegyčojevlastnestarobylaacutetvorbaz praslovanskeacutehoosobneacutehomenaPoladso sufixom-jьčižePoladjьDnešneacuteukrajinskeacuteojkonymumbyza praslovanskeacutedjmalomaťžnieďmaďarskeacutegy[ď]tiežpoukazujena dentaacutelnyelement tedaslovenskeacutedzV dokladochvšaka to jemimoriadnedocircležiteacutemaacutemedoloženuacuteajzmenudjgtzPalad1325PalazPalag1332ndash1337Palagh14361445Palagy1436Polag1479JStanislavuvaacutedzažesatudzmohlofakultatiacutevnevysloviťajakoz a žejeto znamenityacutedoklad(pozriStanislav2004332)z hľadiskahľadaniapocircvodujazykaKyjevskyacutechlistovjemožnokľuacutečo-vyacutekeďženeviemečizmenadjgtⰸjezmenoudjgtdzalebodjgtzAjpretositruacutefamecelkovouzavrieťžeonymiatejtooblastijeo niečoviacv suacutelades jazykomskuacutemanejhlaholskejpamiatkyakoPanoacutenskekniežatstvoa žehľadaťpocircvodKyjevskyacutechlistovna zaacutekladetoponymiemocircžemeasitiežskocircrv severnomPotisiacuteakov okoliacuteBlatenskeacutehojazera

REFERENCESBroch Olaf 1899WeitereStudienvonderslovakisch-kleinrussischenSprachgrenzeimoumlstlichen

UngarnKristianiaCzambel Samo 1906 Slovenskaacute reč a jej miesto v rodine slovanskyacutech jazykov 1 oddelenie

Osnovya inyacutemateriaacutelrečovyacute1čiastkaVyacutechodoslovenskeacutenaacuterečieTurčianskySvMartinDerksen Rick 2015EtymologicalDictionaryof the BalticInheritedLexiconLeidenndashBostonHaefs Hanswilhelm 2004 Ortsnamen und Ortsgeschichten in Schleswig-Holstein zunebst

Fehmarn Lauenburg Helgoland und Nordfriesland Anmerkungen zur GeschichteNorderstedt

Hoops Johannes 2003ReallexikonderGermanischenAltertumskundeBerlinKortlandt Frederik 1980 Zur Akzentuierung der Kiever Blaumltter In Zeitschrift fuumlr Slavische

Philologie4111-4Kovaacutečovaacute Viera 2015Z problematikyarchaizmovv slovenskyacutechnaacuterečiach(s osobitnyacutemzrete-

ľomna sotaacuteckenaacuterečiaseverovyacutechodneacutehoZempliacutena)RužomberokKrajčovič Rudolf 1974Slovenčinaa slovanskeacutejazykyIPraslovanskaacutegeneacutezaslovenčinyBratislavaKrajčovič Rudolf 1988Vyacutevinslovenskeacutehojazykaa dialektoloacutegiaBratislavaKroonen Guus 2013EtymologicalDictionaryof Proto-GermanicLeidenndashBostonLutterer Ivan ndash Majtaacuten Milan ndash Šraacutemek Rudolf 1982ZeměpisnaacutejmeacutenaČeskoslovenskaSlovniacutek

vybranyacutechzeměpisnyacutechjmens vyacuteklademjejichpůvodua historickeacutehovyacutevojePrahaMMFH I 1966MagnaeMoraviaefonteshistoriciI1966PrahaBrnoMoacutecsy Andraacutes 1974Pannoniaand UpperMoesiaa Historyof the MiddleDanubeProvinces

of the RomanEmpireLondonndashBostonPukanec Martin 2013Svaumltoplukovokniežatstvoa staraacuteslovenčinaNitraPukanec Martin 2017K pocircvoduKyjevskyacutechlistovz akcentologickeacutehohľadiskaIn Slovenskaacutereč

822159-168Schaeken Joseph 1987DieKieverBlaumltterAmsterdam

Martin Pukanec

| 86 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

Stanislav Jaacuten 1956DejinyslovenskeacutehojazykaIUacutevoda hlaacuteskoslovieBratislavaStanislav Jaacuten 1999Slovenskyacutejuhv stredovekuIBratislavaStanislav Jaacuten 2004Slovenskyacutejuhv stredovekuIISlovniacutekmiens mapovyacutemipriacutelohamiBratislavaSteinhuumlbel Jaacuten 2004NitrianskekniežatstvoBratislavaŠafaacuterik Pavel Josef 1863SebraneacutespisyDiacutelIIStarožitnostislovanskeacuteokresudruheacutehoPrahaTřeštiacutek Dušan 2001VznikVelkeacuteMoravyMoravaneacuteČechoveacutea středniacuteEvropav letech791ndash

871PrahaVarsik Branislav 1973OsiacutedlenieKošickejkotlinyIIBratislava

SUMMARY ON THEORIGINOF THE KIEV LEAFLETS FROM THEONOMASTICPOINTOFVIEWThe paperseeksto thrownewlighton the originof the KievLeafletsbycomparingthe toponymsin Pannoniaand the toponymsin thenorthernTisaregionIn thenorthernTisaregionthe Uh-SotakdialecthasbeenspokenThisdialectseemsto beveryarchaicand ableto preserveoldlinguisticfeaturesincludingaccentThe accentof the Sotakdialectof KoromľarecordedbyOBroch in 1899 isverysimilarmaybe identical to onein theKievLeafletsMoreoverin theUh-Sotakdialectwecanfindallthe importantphoneticand morphologicalfeaturesof the KievLeafletssuchastjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentheticlroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragoaswellasjь-gti-and thenprīmiprimi I sgm -ъmь-emьD sg teb-Gpl f -achmaybe vьch-gtvьs-and noG sgA pl f of ja-stems -ěThe toponymsof the northernTisa region such asZemlinZemlynZemlienZemlyenZemlunZemlum13thndash14thcenturyZemlynZemlen15thcenturyKoromlya1393Koromplya1419ltKrǫpľaWensellev1067ltVęceslavVęcilovWense1067ltVęcaltVętjaPastukafalva(=Raztuka-)Rosthoka(=Rozthoka)15thcenturyLeveluky 1067lt LevyjěHaradyscha 1483 (=Hradišče)PaladPalazPalag 14th centuryltPoladjьand so onseemto bein accordancewiththe dialectof the KievLeafletstooThe counter-examples in the region are easy to be explained and not necessarily ancientenoughOn the otherhand someof the counter-examples in Pannonia egvilla PriazoPreaszlefPreazlo13thcentury(cfRussianPerejaslavlь)orScerente1082Zerenche13thndash14thcenturyltSręćain thecentralZalaregionetcarefrom the pointof viewof the KievLeafletsdialectinexplicable

DocMgrMartinPukanecPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof SlovakLanguageand LiteratureŠtefaacutenikova6794974NitraSlovakiampukanecukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 87 |

АПОСТОЛЬСКАЯ МИССИЯ СВЯТЫХ КИРИЛЛА И МЕФОДИЯ В КОНТЕКСТЕ РАЗВИТИЯ ФЕНОМЕНА СЛОВА

В УКРАИНСКОЙ КУЛЬТУРЕ

The Apostolic Mission of Saints Cyril and Methodius in the Context of the Word Phenomenon Development in Ukrainian Culture

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

DOI1017846CL201811287-97

AbstractKOVALCHUKNataliandashJAKUBOVSKAacuteVieraThe Apostolic Mission of Saints Cyril and Methodius in the Context of the Word Phenomenon Development in Ukrainian Culture In their contribution the authors examine the issue of the origin of Slavonicliterature the Old Slavonic language connectedwith the important activity of the greatSlavicmissionariesStsCyrilandMethodiusTheformationofthefirststateofEastSlavscoincideswiththeadoptionofChristianityandtheconfirmationofthewordasthedivineLogos In Christian interpretation thewordgainsanontological statusofGodrsquoswisdomTheauthorsexaminethedevelopmentoftheword(intermsofthelanguage)byanalysingthe activities of St Cyril as the founder of the Kiev letters Their attention is focusedon the analysisof the workof GregorySkovorodaTarasHryhorovichShevchenkoLesyaUkrainkaand othersWorksofthesewritersshowthatthewordhasanarchetypalcharacterinUkrainian culture and its symbolic structure penetrates all stages of its developmentThe word takes the form of an laquoapostolic missionraquo reveals and exposes the soulof the UkrainiannationIthasChristianoriginanditsculturalandhistoricalmanifestationsstrengthennationalidentityandthenationstate

Keywords Slavonic writing Old Slavonic language Saints Cyril and Methodius Cyrillo-Methodian mission Prayer Ukrainian Literature

AbstraktKOVALCHUKNataliandashJAKUBOVSKAacuteVieraApoštolskaacute misia sv Cyrila a Me-toda v kontexte rozvoja fenomeacutenu slova v ukrajinskej kultuacutereAutorkyvosvojompriacutespevkuskuacutemajuacuteproblematikuvznikuslovanskejpiacutesomnostistaroslovanskeacutehojazykaktoreacutehovznikbolspojenyacutes vyacuteznamnoučinnosťouveľkyacutechslovanskyacutechvierozvestcovsvCyrilaa MetodaFormovanieprveacutehoštaacutetuvyacutechodnyacutechSlovanovsazhodujesprijatiacutemkresťanstvaapotvrde-niacutemslovaakobožskeacutehologuVkresťanskejinterpretaacuteciinadobuacutedaslovoontologickyacutestatusBožejmuacutedrostiRozvojslovaautorkyskuacutemajuacutepomocouanalyacutezyaktiviacutetsv Cyrilaakoza-kladateľakyjevskejpiacutesomnostiVcentreichpozornostijeanalyacutezatvorbyGregoiraSavitschaSkovoroduTarasaHryhorovyčaŠevčenkaLesyUkrainkyainyacutechIchtvorbasvedčiacuteotomžeslovomaacutevukrajinskejkultuacuterearchetypaacutelnycharakterajehosymbolickaacuteštruktuacuteraprenikaacutevšetky etapyvyacutevoja tejtokultuacutery Slovomaacutepodobubdquoapoštolskeacutehoposlanialdquo spriacutestupňujea odhaľujedušuukrajinskeacutehonaacuterodaMaacutekresťanskyacutepocircvodavosvojichkultuacuterno-historic-kyacutechprejavochutvrdzujenaacuterodneacutebytieanaacuterodnyacuteštaacutet

Kľuacutečoveacute slovaacuteslovanskaacute piacutesomnosť staroslovanskyacute jazyk Svaumltiacute Cyril a Metod cyrilo-metod-skaacute misiamodlitba ukrajinskaacute literatuacutera

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 88 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

ДляXIXвекаи нашеговремениборьбазаутверждениеукраинскогословaи украинскогоязыкаимеетнеменееважноезначениечемвопросыматериальнойжизниэкономическогои государственного строительства Поэтому в Украине языковые политическиегосударственные вопросы и в целом все проблемы национального бытия выступаютнеотделимо от национального слова Более того слову дается функция выражениянациональной идеи Подобно тому как Библия рассказывала о приобретении евреямидуховнойРодиныв религиипослеуничтоженияихгосударственноститаки в Украинеслово представляется как репрезентант духовной Родины национальной почвы Такоеотношениек словунаУкраинеобусловленоспецифическойтрансформациейнародногомировоззрения когда мир раскрывается в символико-мифологических знаковыхформах единства человека и бытия Для украинской ментальности так и для всейславянскойязыческоймифологиив целомприсущантропологическийантропоцентризмотождествление человека и природы в специфических символично образных формах(обрядаритуаладуховно-практическогоосвоениямира)

Именно эти особенности народного мировоззрения были использованы в тойуниверсализации роли слова которая наблюдалась в украинской культуре Этауниверсализация и объясняет то обстоятельство что отношение к слову в украинскомязыкевсегдабылопредметомидеологическойборьбы

Приблизительно 1500 лет назад появилась славянская письменность Ее созданиебыло связано с выдающейся деятельностью и духовным подвигомвеликих славянскихпросветителейсвятыхКириллаи Мефодия

СдуховноndashпросветительскойдеятельностьюсвятыхКириллаи Мефодияисследователисвязывают во второй половине IX столетия перевод одной из глав трактата laquoвеликийапологетикraquo константинопольского патриарха Никифора 1 Осуществив переводlaquoНаписания о правой вереraquo Кирилд впервые изложил на славянском языке основныедогматыправославноговероученияЭтотпереводположилначалосозданиюфилософскойи богословской литературы в результате переводческой деятельности святых Кириллаи Мефодиябылобразованкорпустекстовнаславянскомязыкчтосоздалопредставлениепроосновныенормыи проблемыхристианскогомираи одновременнолитературныйязыкспособныйнатакомжевысокомуровнекакгреческийилатинскийязыкобслуживатьвсесферыобщественнойжизни

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия была настолько значима чтобогословы и церковные историки часто сравнивают их с АпостоломПавломНи одиниз миссионероввосточнойилиЗападнойцерквинесделалтакмногодляраспространенияхристианстваи письменности и неимел такого влиянияна ход событийв славянскоммирекакэтисвятыеЛетописецНесторв laquoПовестивременныхлетraquoподтверждаетвеликоезначениеделасолунскихучителейlaquoЭтиприбылии началискладыватьписьменаазбукии перевели laquoАпостолraquo и Евангелиеraquo и рады были славяне что услышали величие Богана своемязыкеПослеэтогоперевелиlaquoПсалтырьraquoи laquoОктоихraquoи другиек книгиraquo(Повестьвременныхлет199128)

Особое значение в своей миссионерской и просветительской деятельностивизантийскиепросветителипридавалиязыкуОнисчиталичтонерелигияи верадолжныопределятьязыки навязыватьегокаксвященныйместнымжителямаместноенаселениедолжноадаптироватьБожьесловонасвойроднойязыкlaquoЧерезписьмобратьяв полноймере пытались кодифицироватьправовые отношения основанные на культуре обычаевместныхжителейИсходяизположенийчтоцерковнаякультураестьчастьюэтническойкультуры Кирилл и Мефодий в сущности поддерживали разнообразие в церковномединстве в этомпониманиионибылипредставителями славянскихнародностейraquo (Kril

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 89 |

2003 6) Богослужение на родном языке поднимало славянский дух они осознавалисебя не подневольными а свободными не униженными а достойными Исполнениемиссииблаговествованияв восточнойЕвропеи созданиеславянскойписьменностиониначалиименноизКиевскойРусичтоимелорешающеезначениенетольков становлениидавнерусской письменности государственности и культуры но и развитии феноменаслованавсехэтапахразвитияукраинскойкультуры

Говоря о возможных путях исследования украинской культуры выдающийсяукраинскийфилософДЧижевскийписалlaquoПершийзнихmdashцедослідженнянародньоїтворчості другий mdash характеристика найбільш laquoблискучихraquo яскравих виразнихісторичнихепохякіданийнародпереживтретійmdashхарактеристиканайбільшзначнихlaquoвеликихraquoвидатнихпредставниківданогонародуraquo(Chyzhevskyi1992138)

Исследуя феномен слова мы будем использовать характеристик выдающихсялитературных эпох (Киевская Русь и эпоха украинского барокко и великих творцовукраинскойлитературы(ГригорийСковородаТарасШевченкоЛесяУкраинка)Этодаствозможностьвместес логикойразвитияукраинскойпроцессас тысячелетнейисториейраскрытьсущностьфеноменасловав украинскойкультуре

Славянскаяписьменностьестьоднимизважнейшихисточниковразвитияфеноменаслова в украинской культуры в этом контексте большое значение имела деятельностьсвятых Кирилла и Мефодия в создании славянской азбуки Азбука тут выступает нетолькотехническимспособомнои кодексомбытияпоэтомуписьменностьоцениваетсякаквторичноеявлениекотороенаследуетБожьюПремудрость

Сточкизренияэтойонтологиидажебукванепростоединицаязыкав алфавитНапримеркультурный контекст функционирования кирилицы в старокиевской письменностисопоставлял каждую букву с философской идеограммой символических образов laquoТакбуква laquoАзraquo складьівалась из изображений симургов которьіе наподобие сфинксовсимволизироваливечностьначаловсехначалединствомираи изначальньїйсветБукваlaquoведиraquoрисуваласькаклицонаподобиемаскикотороесимволизировалоуглубленностьв себяведовствоглубокоезнаниеасамамаскаобозначалатайнуокружающуюзнаниеБукваlaquoжraquomdashlaquoживетеraquoизображалакакдеревьяптицьіи всесущевходитв человеческоесердце Зто означало единство всех форм бьітия в человеке идею антропоцентризмаБуква laquoзraquo mdash laquoземлеraquo восходит к изображению трилистника в человеческом сердцекоторое в свою очередь как бьі вбирает цветение всего мира и источает мьісльТрилистникпризтомсимволизируетмудростьи просвещениесофийностьбьітияБукваlaquoиraquoсимволизируетсвіязьразьединенногоБукваlaquoмraquomdashlaquoмьіслетеraquoрисоваласьв видедвухрьібаковсвязанньїхдругс другомсетьюс общимуловомЗтосложньїйобразмудрецовзабрасьівающихсетии ловящихмьіслькотораяв своюочередьв видеуловаmdashистиньїуравновешиваетдиалогмеждунимиraquo(Kedrov198218)

Создание славянской азбуки Кириллом и Мефодием привело к формированиюна Руси первого литературного языка mdash церковнославянского Церковнославянскийязык стал важным способом Просвещения и книжности Киевской Руси в летописяхэтого периода закладываются основыПросвещенияСамфакт христианизации страныи развитиелитературногоязыкасвязанногос этимфакторомпридалбольшоезначениесловув проповедяхв проповедяхсловонепосредственнообращаетсяк сердцуи разумучеловека к наиболее известным нам проповедям принадлежат проповеди святогоФеодосияи митрополитаИлларионаИнтересночтословов проповедяхсвятогоФеодосияимеет много функций Слово есть основой сравнений мученики laquoсияют как зориraquoспособомформированияблестящихобразовlaquoпотомучтонетолькосамаеслинебудеттогоктонеюпишети топорнепрославитьсябезтогоктонимрубитraquoиспользованием

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 90 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

антитезы laquoоткроем тут свои грехиперед единственнымчеловеком (священником) чтобытам(на страшномсуде)ихнеоткрыватьпередвсеммиромПафоссловав проповедяхФеодосияпризываетчеловекак праведнойжизник жизнив единствес Богом

ОсновнаятенденцияпроповедейИлларионаmdashпрославлениеновойхристианизацииРусичерезпрославлениееевеликихкнязейЭтапроповедьвошлав украинскуютрадициюкотораяпрослеживаетсяв ГалицковолынскойлетописитворчествеКлиментаСмолятичаи КасиянаСаковичаКонцепциюи стилистикупроповедиИлларионаотображаетмосковскаяи новгородская литература (житие князя Дмитрия Ивановича МосковскогосвятогоЛеонтия Ростовского КонстантинаМуровского и других) а также литература сербская(житие святого Симеона и Савви написанное в XII веке иеромонахом Доментияном)важнымпроизведениемэтойэпохиестьlaquoПоучениеraquoвладимираМономаха

Эпохалитературногоразвитиякотораяначинаетсяв XII mdashXIIIстолетииимеетсвоиопределенныепризнакиГлавныместьточтослововыступаетпреждевсегокаксимволЭто связано с основной чертой всего Средневековья в котором доминирует взглядна мир как символический в котором действительность есть знаком чего-то другогонепосредственнов действительностинеданногоСимволизмв литературенаиболееяркопроявилсяв проповедяхКириллаТуровскогои в laquoСловеополкуИгоревеraquo

Символический характер проповедей Кирилла Туровского основываетсяна интерпретации символического значения религиозных образов Описываяторжественный вход Христа в Иерусалим на вербную неделю Кирилл ТуровскийинтерпретируетегокакдуховноепринятиеХристав светлыеглубинысвоейдуши(проповедьна laquoантипасхуraquo (неделя Фомы) Он объединяет сравнение весны в природе и Пасхис разговоромАпостолаФомы с Христом Другие проповеди опираясь на евангельскоеповествование представляют их символическое значение Последнее laquoСловоraquo КириллаТуровскогопосвященоПротиарианскомусоборуОтцовсобораонсравниваютс воинамиО символическимхарактере laquoСловаоПолкуИгоревеraquoпишет выдающийся украинскийфилософДЧижевский laquoОнонаполненопоэтическимиизысканнымифигурамипочтинет слов которые не имели бы какого нибудь дополнительного значения не несликакой нибудь функции в поэтическим строении произведении Может быть наиболеехарактернойчертойстиляестьсложныйсимволизмlaquoСловаraquo(Chyzhevskyi1991180) К этоймысли присоединяется и другой исследователь слова О Копач laquoСловоmdash это золотойтеремкоторыйвысоковиднеетсяв просторахсимволикии изэтоготеремаотрываетсячитателюдвамирареальныйи символическийraquo(Kopatch199379)

МногочисленныеобразыlaquoСловаополкуИгоревоraquoвсегдаестьсимволамиНапримерптицы о которых часто напоминает певец означают laquoсоловейraquo mdash Боян певец илирадостный вестник утра laquoчерные вороныraquomdash вестницы несчастья laquoорелraquomdash большаяптицасимволпоэтическоговдохновенияиливестникпобеды

Интересным фактом выступает определенный определенное динамическоеразвитиесимволов в контексте laquoСлова о полку Игоревеraquo Рассмотрим например образ солнцаПеред началом похода Игоря солнце предупреждает про угрозу laquoТогда Игорь вьзрьна свблоесонцемвидьотьнеготьмоювсявояприкрьітьіraquo(СловaополкуИгореве198548)Сонлце как быпосылает тьму І поражение Ігоря связано с темнотой предсказаносолнцемlaquoТемнобобьвЗденьдвасонцапомьркостаобабагрянаясальпапогасоста(зтодвакнязяmdashИгорьи всеволод)и сьнимамолодаямьсяцаОлегьи Святьславьmdashтьмоюсяповолокостаи вьморьпогрузистаи великоебуйствоподастахиноваНарьцьнаКаяльтьма свьтьпокрьілаraquo (Слова о полку Игореве 1985 78-80) в конце laquoСловаraquo солнцеужесветитрадостноlaquoСонцесвьтитсянанебесьmdashИгорькнязьв Рускойземлиraquo(Словао полкуИгореве198590)

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 91 |

Другим способом символического изображения есть введение в произведение снови предчувствий Таким например есть сон Святослава в котором автор оперируетзловещимисновидениямиlaquoчернымковромraquo(черныйцветmdashплохаяприметlaquoсинеевинос горемсмешанноеraquo(мутноевиноmdashплохаяпримета)и такдалее

C XVI столетия когда движение полемистов набирает сил в борьбе с униатамии католикамисловоприобретаетспецифическуюсилуОновыступаеткакlaquoмечдуховныйraquo(ИвышенскийЛБарановичи другиеполемисты)и этудуховнуюмиссиюсловопроноситчерезвсюисториюукраинскойкультурывплотьдоЛесиУкраинкикотораяхотелачтобысловобылоlaquoострой

laquoПисателемБожьегооднимизсамыхвыдаюшихсяукраинскихписателейвсехвременraquoназывает Дмитрий Чижевский украинского полемиста Ивана вышенского М Сумцови Д ЧижевскийподчеркиваютчтоИванвыщенскийнапоминаетимпророкаКакизвестнооноставилсветскуюжизньдляжизнидуховнойнашелсебепристанищенаАфонеи откудаобратилсяк своимземляками современникамlaquoТомимыйдуховнойжаждойонудалилсяв Афонскиепустьіниздесьявилсяк немушестикрьільїйСерафим mdashлюбовьк угнетеннойобманутой осмеянной Родинеmdash вьінулизего груди трепетное сердце и вложил в нееугольпьілающийогнемгневаи негодованияоткрьілемузеницьіи обратилеговниманиена все современньїе ему явлення южно-русскойжизни хорошие и дурньїе радостньїеи печальньїе и бедньїй малообразованньїй малороссиянин сразу прозрел в глубинуюжно-русскойжизниувидиллатино-униатскихгадовзаметилпрозябаниехлопаи пошелнаРодинужечьсердцалюдейсвоимгорячимодухотворенньїмсловомraquomdashписалпронегоМСумцов(Sumtsov188525-26)ПеруИвышенскогопринадлежатlaquoАфонистыraquolaquoПисаниековсемв ЛядскойземлеraquolaquoСоветraquolaquoПозорищемысленноеraquoи другие

Церковная программа Ивана выщенского во всех его произведениях нацеленана утверждение старых церковных правил и церковного устава Он выступает толькоза утверждение всего старого Хотя он и соглашается на проповедь народным языкомно все книгикак он считает нужно печатать на славянском языке Славянский языкон ставитдажевышечем греческийи латинскийОнпищет laquoЧинеліпше тебі ізучатиЧасословецьПсалтирАпостоліЄвангелієібутипростимбогоугодникоміжизньвічнуюполучатинежелипостигнутиАристотеляіПлатонаіфілософоммудримсяв жизнісейзватиі в геєнуотітиРозсудиraquo(Chyzhevskyi1991228)

выступаязастародавностизаАпостолиЕвангелиеи противАристотеляи Платоназа церковнославянские книги против перевода их на простой язык И вышенскийтребуетчтобыи в школеучилигреческуюи славянскуюграмматикувместодиалектики ndashчасословец вместо логикии риторикиndashпсалтырьвместофилософииndash laquoосмогласникraquoОн подчеркивает что laquoевангельскую и апостольскую проповедьraquo надо произноситьс простой и понятной интерпретацией в более поздние времена он составляет планпечатания сборника хрестоматии слов Христовы апостольских и святоотеческихкоторыйотчастиосуществилПвеличковский

Самые известные проповеди Кирилла Транквиллиона-Ставровецкого laquoЕвангелиеучительноеraquo и laquoЗерцало Богословияraquo Ивана Галятовского laquoКлюч разуменияraquo АнтонияРадивиловского laquoОгородок Марии Богородицыraquo Лазаря Барановича laquoМеч духовныйraquoи другиеЗначениедеятельностипроповедниковбылосвязанос цельюсберечьи развитьв Украинетрадициюи искусствопроповедиживогословаГлавнаяцельэтихпроповедейвывестиправославиеизкризисногосостоянияукрепитьегоавторитети полемическуюстойкость Эти проповедники много сделали для того чтобы утвердить украинскийязык в философско-богословской литературе накануне создания козацко-гетьманскогогосударства

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 92 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

Важная роль в развитии феномена слова принадлежит украинскому философуГ СковородеДЧижевскийв своеманализетворчествавеликогофилософаподчеркиваетlaquoщосвоїмстилеммовоюобразамиемблематикоютвориГСковородибезпосередньоповrsquoязані з усією київською літературною традицією з творчістю І ГалятовськогоА РадивиловськогоЛБарановичадуховніпісніГСковородиналежатьдотоговидудуховних пісень із яких складені писані збірки або laquoБогословникraquo (Chyzhevskyi 1934175)

ПреждевсегословоуукраинскогофилософавыступаеткаксловоБожиекотороеестьосновойвсегосуществующегов мирекотороекакбезднаможетохватитьвсеразнообразиемикро и макромира Слово есть человеческоймерой вещей через него не человеческоесвязываетсяс нашимсердцемlaquoАщожєсерцеколинедушаЩоєдушаколинебездоннадумокбезодняЩоєдумкаколинекорінь сімrsquoя і зерновсієїнашоїплотікровішкіритаlsquoіншоїзовнішностіБачишщолюдинакотрамирсердечнийпогубилапогубиласвоюголовуісвійкоріньraquo(Skovoroda1994a351)

Г Сковорода во многих своих произведениях сближает категории слова и БожейПремудрости laquoСлово від господа і воноживе в нас істина Господня перебуває вічноraquo(Skovoroda 1994b 312) Слово Божие в Святом Письме создано из символическихобразов и символов Поэтому в Библии слово выступает в двойном значении земноми божественномlaquoТакнеподумаймощословоБожев дійсностієподвійнимподвійнимза сутністю своєю подвійним за тлінням і нетлінням а плоттю і духом з божестваі людяностілицемжеабопостаттюоднейтежraquo(Skovoroda1994c 382)в этомсмыслесловопереживетвечностьпотомучтоономудроlaquoІякунікчемномувексельномупаперціховається імперіал так у тлінній і смертній цих книг тіні і в мороці таїться пречистепресвітлейживеraquo(Skovoroda1994d18)

laquoСловоraquo laquoправдаraquo laquoславаraquo mdash три понятия которые пронизывают все поэтическоетворчествоТарасаШевченка

laquoЩобнашаправданепропалаЩобнашесловоневмиралоraquo(Shevchenko1978257)

Поетборетсязабудущеес помощьюсловаlaquoОрюСвійперелігmdashубогунивуТасіюсловоДобріжниваКолись-тобудутьraquo(Shevchenko

1978310)

Словапоэтав какоймереестьбожьисловапотомучтопоэтБожийпророки правдаи воляи славазависятнетолькоотпоэтическогонои непосредственноотБожьегословаи Божьейволи

laquoНеначесріблокутебитеІсемикратиперелитеОгнемв горниліmdashсловесаТвоїогосподитакіїraquo(Shevchenko1978256)

Словокотороеизменитжизньнародпозоветк новойвсепоэтическоетворчествоmdashтакпредставлялсебепредназначениесловаТарасШевченкоСловообращаетсяк намчерезбиблейныеобразы

У Тараса Шевченка существует весь диапазон функционирования феномена словав украинскойлитературевозможнонаиболеепрезентабельнословопроявляетсебяв такназываемойlaquoязыковоймолитвеraquoпоэтав егоlaquoНеофитахraquo

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 93 |

ПошлименісвятеєсловоСвятоїправдиголосновийІсловорозумомсвятимІоживиіпросвітиПодайдушіубогійсилуЩобогненнозаговорилаЩобсловопламенемвзялосьЩоблюдямсерцерозтопилоІнаУкрайніпонеслосьІнаУкраїнісвятилосьТесловобожеєкадилоКадилоістиниАміньraquo(Shevchenko1978284-285)

Если Тарас Шевченко в поэтической форме показал онтологический вес словато гениальныйисследовательсловаАПотебняначинаетсоструктурныххарактеристиксловаlaquoКаждоесловосостоитнеменеекакизтрехзлементовтоєстьизвнешнейформьі(единствазвука)знака(представлення)и значеннraquo(Potebnya1999212)

Согласно А Потебне laquoпоэзияи проза отличаются тем что в поэзии мысльперестраиваетсячерезконкретнесловокотороесвязанос образомав прозеэтомышлениеосуществляется в слове в котором его значение осуществляется без помощи образуraquo(Potebnya1999233-234)

Что касается науки то именно тут и осуществляется мышление в словах значениякоторыхфиксируютсяв фактахи законахТакимобразомизэтихисследованийА Потебниможносделатьвыводчтословоестьуниверсальнойформойдуховностибез которогонемоглисуществоватьнимифнипоэзиянипрозанинаука

Вмифологическоммышлениисловоисполняетуниверсальнуюфункциювнутреннегои внешнегопотомучтов неместь единствообъективногои субъективного гдеобразпредметисследованияв философскойсфереАлександрПотебнясчитаетчтов каждомслове есть внутренняя форма которая дает понятийное видение мира Даже такоебытовоесловокакlaquoлюлькаraquoвоплощаетодновременнои семантикуигрыи намекнаБогавесельяmdashЛадои образлюбимогочеловекаилиженщины(laquoлельraquo)илиотца(laquoлелькаraquoу гуцулов)и впечатленияотдетскойколяскитоестьцелоемифологическоевидениемирав целом философско-лингвистическая концепция потебнианства исходит из того чтословоndashэтонепростоязыковойспособапринципязыковогосознаниянациив которомзаложеновизуальноевидениемирав украинскойкультуреслововыступаетнетолькокакобразязыкааязыкнетолькокакобразобщенияакакособыйобразобщениятакназываемогоязыковогосознанияЭтопонятиебыловведеновыдающимсяукраинскимфилологомА Потебнеюи означалорасширенноепониманиесловакакмоделидуховногомикрокосм

КонецXIXmdashначалоXXстолетиясвязанос новымэтапомв развитиифеноменасловав украинскойкультуреСлововыступаеткаксимволвыживаниянациикоторойугрожаетутратародногоязыкаважнуюрольв развитиифеноменасловав украинскойкультуресыграла Леся Украинка Огненное слово поэтессы взывало к оружию и решительномунаступлениюнаlaquoтвердынитиранraquoЦиклlaquoНевільничіпісніraquoзавершаетизвестнаяпоэзияraquoСловочомутинетвердакрицяraquo

Десятки раз в литературе Леся Украинка обращалась к теме про роль словав освободительной борьбе и при этом никогда не повторялась всегда находила

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 94 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

оригинальный поворот Например второй цикл сборника laquoРитмиraquo Особенно первыйстихциклаmdashстрастныймонологпронизанныйединымнаступательнымпорывом

laquoПроміннямяснимхвилямибуйнимипрудкимиіскрамилітючимизіркамипалкимиблискавцямимечамихотілабявасвиховатьслова

Щобвилунугірськубудилианестогінщобкраялианетруїлисерцещобпіснеюбулианеквиліннямвражайтеріжтенавітьубивайтенебудьтетількидощикомосіннімпалайтечипалітьтаневrsquoялітьraquo(ЛесяУкраїнка1976191)

Другоестихотворениек первомуи одновременноявляетсяегоантитезойlaquoЧитількижблискавицямилітатисловамотимщозтугинародилисьraquo(ЛесяУкраїнка1976191)

Спрашиваетпоэтессаи раскрываетчрезвычайноебогатствотеми мотивовлирикиАнализируя мифологемы народного сознания Леся Украинка раскрывает

фундаментальныеизмерениянациональногокосмосаПриэтомонаиспользуетархаическислои языкового универсума и создает своеобразный метаязык Таким метаязыкомкоторый используетпоэтесса есть древний натуралистический язык первоэлементовчетырех стихий где laquoводаraquo raquoвоздухraquo laquoземляraquo laquoогоньraquomdash это понятия которые залаютмифологиюжизнии имеюттрадиционнуюсимволическуюсемантикуВ laquoЛісовойпісніraquoпоэтесса показывает что каждая стихия формирует конкретное метафорическое полев котором есть множество образов символов и ассоциаций Язык символов позволяетчитатьприродудуховноадуховныеявленияосмысливатьв контекстыприродыТайнасвязана с тем чтонамне данопонятьнепосредственно визуально в непосредственномвосприятии что скрывается за символикой скрытых смыслов Не удивительно чтоязык символов есть своеобразным метаязыком историческим признанных формчеловеческого духа которые в своих различиях разошлись очень далеко Кроме тогометаязык имплицитно присутствуют в основе конкретного языкового универсамасо всеми признаками особенностей национального менталитета в следствии своейуниверсальности предает художественному произведению общечеловеческого смыслуВ драмеlaquoРуфини ПрисциллаraquoестьтакаярепликаРуфин

laquoЯкщодухувастесамезначитьщоідеятотрудновіритьщобпогануодіжможеноситиякасьідеягарнаraquo(ЛесяУкраїнка1976285)

В этих словахЛесяУкраинка дает ключ для понимания своей символикиИдеи своеготворчестваонаодеваетв одеждусимволовЛесяУкраинкасоздаласвоюсистемусимволовкоторые проявляются не только в драматических произведениях но в эпическихи лирическихИспользуясимволикув своихпроизведенияхпоэтессаставитихпарамиантитетичноСюдаотноситсянапримерпонятиеlaquoдушиraquoи laquoтелаraquoв laquoЛеснойпеснеraquo

МавкатидушудавменіякгострийніждаєвербовийтихійгілціголосЛукашЯдушудавтобіАтілозбавив

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 95 |

бощожтеперзтебеТіньМараМавкаОнежурисязатілоЯснимвогнемзасвітилосьвоновільнимиіскрамивгорузлетілоЛегкийрухкийпопілецьляжевернувшисяв ріднуземлицювкупізводоютамзроститьвербицюmdashстанепочаткомтодімійневолі(ЛесяУкраїнка1976292)

Таким образом язык поэтесса той платформой на которой поэтические и физические явления приближаются один к другому до состояния взаимного влияния Роль поэтического языка в этом сближении заключается в том что она непосредственно переливает физическое в духовное природу в слово Язык поэзии рождается из глубин людской души и Леся Украинка вслушивается в эти глубины чтобы донести содержание этих тайн Ее слово удивительно точное потому что укоренено одновременно и в людской душе и в устройстве бытия

Таким образом в интервале между laquoалфавитной молитвойraquo Святого Кирилла какоснователястародавнейкиевскойписьменностиlaquoязыковоймолитвойraquoТарасаШевченкахарактеристикой слова как laquoмеча духовногоraquo у полемистов презентацией слова какконфигурации laquoалфавита мираraquo у Г Сковороди и трансформация слова в laquoоструюraquoВ творчестве Леси Украинки раскрывается сияние феномена слова в украинскойлитературе

все это свидетельствует о том слово в Украине имеет архетипический характери выступаеттакойсимволическойструктуройкотораяпронизываетвсеэтапыразвитияукраинской культурыФормирование украинского государства в значительной степенисовпадает с принятием христианства и утверждение слова как божественного логосаБольшое значение в этом контексте имеет деятельность святых Мефодия и Кирилласоздавших славянскую азбуку В христианской интерпретации слово приобретаетонтологическийстатусБожьейПремудростиСловов функцииlaquoмечадуховногоraquoв борьбезанациональнуюи конфессиональнуюнезависимостьсвязанос ощущениемнациональногобытия национальной культур национальной независимости Слово приобретаетапостольскую миссию в раскрытии национальной души в своих христианских истокахи культурно-историческихракурсахутверждениянациональногобытияи национальногогосударства

REFERENCESСловаополкуИгореве1985СловаополкуИгореве[The Taleof IgorrsaquosCampaign]LeningradChyzhevskyi Dmytro 1992 Нариси з історії філософії на Україні [Essays on the history

of philosophyin Ukraine]OrionChyzhevskyi Dmytro 1994 Історія української літератури [History of Ukrainian

Literature]TernopilChyzhevskyiDmytro 1934 Философия Г С Сковороди [PhilosophyG S Skovoroda]

WarsawaKedrov Konstantin 1982 Предисловие к альбому laquoБуквицы древнерусского письмаraquo

[Introductionto the AlbumldquoLetterof the Oldrussianalphabetrdquo]Moscow

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 96 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

Kopatch Oleg 1993 Орнаментальний стиль laquoСлова о полку Ігоревімraquo [Ornamental styleof ldquoThe taleof pastyearsrdquo]In ЗбірникнауковихпрацьканадськогоНТШ[Collectedworksof the CanadianscientificsocietynamedafterTarasShevchenko]Toronto50-80

Kril Mychailo2003СвятіКирилотаМефодійудуховномуікультурномужиттісловrsquoянськихнародів[Roleof StCyriland Methodyin theculturaland spiritualslavoniclife]In ІсторіяУкраїни[Historyof Ukraine]134-9

Lesia Ukrainka 1976 Зібрання творів Toм 12 [Collectedworks Тоm 12] KyivПовестьвременныхлет1991[The taleof PastYears]Petrozavodsk

Potebnya Olexandr Afanasoyovych 1999 Психология поэтического и прозаическогов мышлении[Psychologyof poeticaland prosaicthinking]Moscow199-296

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994aРозмовапятиподорожнихпроістиннещастяв життітовариська розмова про дущевний світ Том1) [Dialogue of five strngers about trullyhappynessin lifefriendlyspeechaboutspiritualworldTom1]Kyiv325-358

Skovoroda Hryhoriy Savvych 1994bКнижечкапрочитаннясвятогописьманазванажінкаЛотоваТом2[Littlebookfor HolyScripturereadingnamedwomanLotovaТоm1]Kyiv34-60

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994cКільцеДружнарозмовапродущевнийсвітToм2 [RingFriendlytalkaboutspiritualworldТоm2]Kyiv360-412

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994dКнижечкащоназіваєтьсяsilenusalcibiadisToм 2 [A booknamedsilenusalcibiadisТом2]Kyiv7-33

Shevchenko Taras Hryhorovych1978Творив 5-ти[worksin 5Тоm]KyivSumtsov Nicolai Fyodorovich1885Иоаннвышенский[IvanVyshensky]Kyiv

SUMMARY THE APOSTOLIC MISSION OF SAINTS CYRIL AND METHODIUSIN THECONTEXTOFTHEWORDPHENOMENONDEVELOPMENTINUKRAINIANCULTURELanguagepoliticaland stateproblemshavebeenconnectedwiththe nationallsquowordrsquoin allperiodsof UkrainianhistoryIn Ukrainethe lsquowordrsquorepresentsspiritualhomelandand national ground Slavonic scripture had been created about 1500 years ago and itsoriginisassociatedwiththe activityof greatSlavoniceducatorsStsCyriland MethodiusThe apostolic mission of Sts Cyril and Methodius was so significant that theologiansand Church historians often compare their role with the role of St Paul The missionto the EasternEuropeto proclaimthe Wordof Godand createthe Slavonicalphabethadstarted at the territory of Kyivan Rus the fact which was crucial for the developmentof the phenomenonof the lsquowordrsquo in allperiodsof the developmentof UkrainiancultureCreationof the Slavonic alphabetbyStsCyril and Methodius enabled to invent the firstliterary language on the territory of Kyivan Rus Church Slavonic language playedan importantrolein theperiodof the Enlightenmentatthe territoryof KyivanRusSincethe 16thcenturyasthe controversialmovementwasgettingstrongerin thestruggleagainstthe Catholicsand the Uniatsthe lsquowordrsquophenomenonachieveditsspecificrolerepresentedbya ldquospiritualswordrdquo(cfIvanVyshynskyLazarBaranovychand otherpolemists)HryhorijSkovodorain someof hisworksapproximatesthe notionof the lsquowordrsquo(Logos)to the notionof WisdomTarasShevchenkogivesa widerangeof meaningsto the notionof the lsquowordrsquoin Ukrainian literature An influential researcher of the theory of the wordO Potebnyaconcludedthatthe lsquowordrsquoisa universalformof spiritualitywithoutwhichpoetrymythologyscienceand prosecannotexist

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 97 |

ProfNataliaDmitrievnaKovalchukPhDKievUniversitynamedafterBorisGrinchenkoHistoricaland PhilosophicalUniversityDepartmentof Philosophy04212KievUkrainenataliakovalczukgmailcom

DocMgrVieraJakubovskaacutePhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof PhiposophyHodžova194901NitraSlovakiavjakubovskaukfsk

| 98 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

KACIacuteRI HERETICI BLUDAacuteRI A BOJ PROTI KACIacuteRSTVU V STREDOVEKOM UHORSKOM KRAacuteĽOVSTVE1

Heretics Apostates Schismatics and the Fight Against Heresy in the Medieval Kingdom of Hungary

Miloš Marek

DOI1017846CL201811298-131

Abstract MAREK Miloš Heretics Apostates Schismatics and the Fight Against Heresy in the Medieval Kingdom of Hungary The CatholicChurchhadto dealwiththe ideasdifferentfrom itsofficiallearningalreadyatitsbeginningsThesehereticmovementsthreateneditsunitythereforethe Churchrepresentedbythe Popeand the Churchhierarchyin cooperationwith the worldly power tried to stop such thoughts by the means of ecclesiasticalpunishment To suppress the heresy the institute of inquisition was established Hereticideas also spread in themedieval Kingdom of Hungary Its southern parts for instanceaffected the influence of Bogomilism in the 11th century Since the end of the 14thcenturythe ideasof the Waldensianmovementspreadto the westernpartof the KingdomIn the 15thcenturystudentsfrom the PragueuniversityintroducedradicalHussiteteachingin HungaryThisteachingfounditsaudienceespeciallyin thesouthernpartsof the Kingdomand in TransylvaniaThe ideasof the Lutheranreformationcamefrom the Germanlandsto Hungaryalreadyin the20sof the 16thcenturyTheywerefirstadoptedbythe Germanburghersof the miningtownsin thecentraland easternSlovakiaand in Transylvania

Keywords heretics Catholic Church inquisition Kingdom of Hungary Middle Ages

Abstrakt MAREKMiloš Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstveKatoliacuteckacirkevsaužv jejzačiatkochmuselavysporiadaťs myšlien-kamiodlišnyacutemiod jejoficiaacutelnehoučeniaTietokaciacuterskehnutiaohrozovalijejjednotupretosacirkevreprezentovanaacutepaacutepežoma cirkevnouhierarchiouv spolupraacuteciso svetskoumocousnažila takeacutetomyšlienkyzastaviťprostredniacutectvomcirkevnyacutech trestovNa potlačeniehereacute-zybolzriadenyacuteinštituacutet inkviziacutecieŠiacutereniekaciacuterskychmyšlienokneobišlov stredovekuaniUhorskeacutekraacuteľovstvoOd 11storočiazasiaholjehojužneacutečastivplyvbogomilstvaOd konca14 storočiado zaacutepadnej časti krajinyprenikalimyšlienkyvaldeacutenskehohnutiaV 15 sto-ročiacute saprostredniacutectvomštudentovštudujuacutecichna pražskejuniverzitedostalodo UhorskaradikaacutelnehusitskeacuteučenieUchytilosanajmaumlv južnyacutechčastiachkrajinya v SedmohradskuMyšlienkyluterskejreformaacuteciesaz nemeckyacutechkrajiacutendostalido Uhorskaužv 20rokoch16 storočiaNajskocircr ichprijalonemeckeacutemeštianstvobanskyacutechmiestna strednoma vyacute-chodnomSlovenskua v Sedmohradsku

Kľuacutečoveacute slovaacute kaciacuteri katoliacutecka cirkev inkviziacutecia Uhorskeacute kraacuteľovstvo stredovek

1 ŠtuacutediajevyacutesledkomriešeniaprojektuAPVV-16-0619Riacutemska kuacuteria a Uhorskeacute kraacuteľovstvo v komunikačnej interakcii v stredoveku (s osobitnyacutem zreteľom na uacutezemie dnešneacuteho Slovenska)aprojektuVEGA1005818Hostia na Slovensku v stredoveku Migraacutecia a jej determinanty v kontexte euroacutepskeho vyacutevoja

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 99 |

Užod najstaršiacutechčiassav raacutemcikatoliacuteckejcirkvistretaacutevames naacutezormiktoreacutesaodchyľovaliod jejoficiaacutelnehoučeniaTakeacutetoučeniektoreacutebolov rozporeso zjavenoupravdouschvaacutelenoumagis-teacuteriomcirkvisaoznačovaloakobludhereacutezaalebokaciacuterstvoa jejhlaacutesateliasanazyacutevalihereticialebokaciacuteri(Vragašetal2006181-182)2Obdobieformovaniaučeniacirkviv prvyacutechstoročiachpo Kristoviboloajobdobiacutemvznikurocircznychnaacuteboženskyacutechpruacutedovktoreacutebolina všeobecnyacutechkonciloch katoliacuteckej cirkvi vyhlaacuteseneacute za kaciacuterske (gnosticizmusmanicheizmus nestoriaacutenstvoarianizmusatď)3Katoliacuteckacirkevsasnažilakaciacuterskemyšlienkyužv zaacuterodkupotlaacutečaťa jejšiacuteri-teľovtrestaťpričomhlavnyacutemtrestompre nichbolaexkomunikaacuteciatedavyluacutečeniez cirkevneacutehospoločenstvaa zbavenieuacutečastina naacuteboženskomživote4

NonielentoV suacutevislostis preliacutenaniacutemsvetskeja duchovnejmociziacuteskalacirkeva jejpredsta-viteliaužod čiaskeďsastalaštaacutetnoucirkvoumožnosťžiadaťpre priacutevržencovideovyacutechpruacutedovpovažovanyacutechza kaciacutersketrestsmrtiPresnejšiepovedaneacute ľudiaodmietajuacutecikanonickeacuteučeniecirkvimohlibyťpostihovaniacutesvetskyacutemzaacutekonomCirkevichodovzdaacutevalana potrestaniesvetskejmocipovolaacutevalasina pomocsvetskeacutebrachiaacutelneinštituacuteciedovolaacutevalasaichpodpory(bdquoinvocatoadhoc auxilio brachii secularisldquo) ako sa vtedypaacutepeži a iniacute cirkevniacute predstavitelia vyjadrovalivo svojichpiacutesomnostiachobsahujuacutecichrozsudkyprotikaciacuteromPrvyacutemkresťanskyacutemheretikomodsuacutedenyacutemna trestsmrtibolPrisciliaacutenktoryacutebolv roku386riacutemskousvetskoumocouodsuacutedenyacuteza čarodejniacutectvoa popravenyacutespoluso svojimipiatimipriacutevržencami(Zerner2008181)

Nasledujuacutecestoročiavčasneacutehostredovekuprežiteacutev znameniacutešiacutereniavierynajmaumlna euroacutep-skomkontinentepriniesliv cirkviakeacutesiupokojenieOd 10ndash11storočiavšakužopaumlťzačiacutenajuacuteprenikaťdo kresťanskeacutehoučenianoveacutemyšlienkyktoruacutesuacutes jehooficiaacutelnymučeniacutemv priacutekromrozporeNoveacutemyšlienkoveacutepruacutedyz Aacuteziezakladajuacutecesvojeučeniena neustaacutelombojidobraa zlasaprostredniacutectvomarmeacutenskychpaulikiaacutenovdostaliajna euroacutepskupocircduNa uacutezemiacuteByzantskejriacutešea naBalkaacutenenašlisvojvyacuterazv hnutiacutebogomilovktoreacutesatamšiacuterilood 10storočiaa od11 sto-ročiaajna zaacutepadev južnomFrancuacutezskuzasav sektekatarov(Lorenz20159-66Martin2014Ternovaacutecz 2013 65-76Obolensky 2009 Petrović 2008Angelov 1979Kulcsaacuter 1964Angelov1958374-378Runciman194763-115)

2 S vyacuterazomhereacutezaa heretiksastretaacutevameužv Novomzaacutekonena viaceryacutechmiestachPocircvodnevšaktentotermiacutennemalnegatiacutevnyvyacuteznamJehodefiniacuteciuprinaacutešapo prvyacuterazsvaumltyacuteIrenejz Lyonuv 2storočiacute(Ciacutebik2013181)V Justiniaacutenovomkoacutedexez 5storočiaktoryacutejesuacutečasťouzbierkykodifikovaneacutehoriacutemskehopraacute-vasaza kaciacuterovpovažujuacutebdquotiacutektoriacutestojamimokatoliacuteckejcirkvia nevyznaacutevajuacutepravuacutea svaumltuacutevieruakonapriacutekladzlorečeniacutemanichejcia impodobniacutektoriacutebysaaninemalivocircbecspomenuacuteťkdekoľvekna zemialeboichdotykombynemalobyťničpoškvrneneacuteldquo(CorpIC15122-4)Podľasuacutečasnejdefiniacuteciekatoliacutec-kejcirkvijehereacutezabdquotvrdošijneacutepopieranienejakejpravdyktoruacutetrebaveriťbožskoua katoliacuteckouvieroualebotvrdošijneacutepochybovanieo nejldquo(CIC1983kaacutenon751)Vyacuterazkaciacuter(nemketzer)čikaciacuterizrejmepochaacutedzaz talianskehoslovabdquogazzarildquoktoryacutezasapochaacutedzaz greacuteckehovyacuterazukatharoivo vyacuteznamečistyacuteV ranomstredovekuoznačovalnajmaumlpriacutevržencovheretickeacutehohnutiakatarovktoriacutesav 12a 13storočiacuterozšiacuteriliv južnomFrancuacutezskua severnomTalianskuNeskocircrsataktooznačovalivšetciheretici

3 Zoznamheretickyacutechučeniacutezozbieral svaumltyacuteAugustiacutenvo svojomdielebdquoDeheresibusldquoa IzidorSevillskyacutev ocircsmejknihedielaEtymoloacutegieDehaeresibus (VanderPlaetsendashBeukers 1969PL421841 21-50LindsayLiberVIIIkap I-XILambert2000)K bibliografiio literatuacuterezaoberajuacutecej sa stredovekyacutemihereacutezamipozriGrundmann1967

4 Podľasuacutečasnyacutechzaacutekonov-kaacutenonovkatoliacuteckejcirkvibdquoapostataheretikaleboschizmatikupadaacutedo exkomu-nikaacuteciena zaacutekladerozsudkuužvyneseneacutehopri zachovaniacutepredpisukaacutenonu194sect1bod2klerikmocircžebyťokremtohopotrestanyacutetrestamio ktoryacutechsahovoriacutev kaacutenone1336sect1bod12a 3ldquo(CIC1983kaacutenon1364sect1)Pokiaľideo vyobcovaniez cirkvi(exkomunikaacuteciu)bdquoexkomunikovaneacutemusazakazuje1maťakuacutekoľvekuacutečasťslužbyna slaacuteveniacuteeucharistickejobetyalebona akyacutechkoľvekinyacutechobradochkultu2slaacuteviťsviatostialebosvaumlteninya prijiacutemaťsviatosti3zastaacutevaťakeacutekoľvekcirkevneacuteuacuteradyvykonaacutevaťslužbyalebouacutelohyaleborobiťuacutekonyriadenialdquo(CIC1983kaacutenon1331sect1331bod12a 3)

Miloš Marek

| 100 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Keďžepopulaacuternemyšlienkykaciacuterovsamedziľudomnebezpečnerozširovalia pocircsobenieka-ciacuterskychkazateľovzačaloohrozovaťkatoliacuteckucirkevbolonutneacuteurobiťopatreniaabysatotone-bezpečenstvoodstraacuteniloUždruhyacuteLateraacutenskykoncilv roku1139žiadalsvetskeacutekniežataacuteabypre-nasledovaliznesvaumlcovateľovsviatostiacuteakokaciacuterovpod hrozboutrestuvyobcovaniaz cirkvi(Mansi1776vol21532 čl 23)V podobnomtrende saniesol aj tretiacuteLateraacutenskykoncil v roku1179(Mansi1778vol22231čl27)PaacutepežLuciusIIIv spolupraacutecis cisaacuteromFridrichomBarbarossomvydal4novembra1184bulubdquoAdabolendamldquoktoraacuteexkomunikovalarocirczneskupinykaciacuterovor-ganizovalaichvyhľadaacutevaniea poverovalabiskupovvykonaacutevaniacutemciestza uacutečelomichvyšetrovania(CorpIC10579Mansi1778vol22476-477PL20118551297-1300č 171)

ZostreniebojaprotikaciacuterompriniesolpontifikaacutetpaacutepežovInocentaIII(1198-1216)a GregoraIX (1227ndash1241)koncom12a v prvejpolovici13 storočia Inocent IIIv dekreacutetebdquoVergentisin seniumldquoz roku1199definovalhereacutezunielenakozraduvočiBohualeajakozločinuraacutežkykraacute-ľovskeacutehomajestaacutetus čiacutemsuacuteviselcelyacutekomplextrestovakobolakonfiškaacuteciamajetkua vydedeniePo neuacutespechusnaacuteho odstraacuteneniekatarskejhereacutezyprostredniacutectvomrokovaniaa vraždepaacutepež-skeacuteholegaacutetavyhlaacutesilkriacutežovuacutevyacutepravuakouacutečinnyacuteprostriedokbojaprotikaciacuterom(Zerner2008189)5Pocircvodnaacuteideakriacutežovyacutechvyacutepravzameranyacutechna oslobodenieSvaumltejzemez ruacutekbdquoneveriacichldquotaknadobudlanovyacutevyacuteznamKriacutežoveacutevyacutepravyvyhlasovaneacuteprotikaciacuteroma pohanomsav ďalšiacutechrokochstalidocircležitouformoubojakatoliacuteckejcirkviprotivšetkyacutemjejnepriateľom

Heretikmi teda teacutemouvtedyveľmiaktuaacutelnou saobšiacuternezaoberal štvrtyacuteLateraacutenskykoncilv roku1215V jehotreťomkaacutenonesaustanoviliopatreniaprotikaciacuteromčakalaichpredovšetkyacutemexkomunikaacuteciaa odovzdaniesvetskejmociSvetskeacuteuacuteradyrespsvetskiacutefunkcionaacuteriakchcelibyťpovažovaniacuteza vernyacutechkatoliacuteckejcirkvibolivyzvaniacutea v priacutepadepotrebyajpostrašeniacutehrozboucirkevneacutehotrestuabyv zaacuteujmeobranyvierypodniklivšetkyopatreniaktoreacutebyviedlina uacutezemiacutestojacompod ichjurisdikciouk vykoreneniuvšetkyacutechheretikovoznačenyacutechcirkvouTentosvojzaacutevaumlzokmalipotvrdiťverejnoupriacutesahouAkbyniektoryacutezo svetskyacutechvlaacutedcovpožiadanyacutecirkvounebol ochotnyacute vyčistiť svoje uacutezemie od hereacutezymal byť tiež exkomunikovanyacute spolu s kaciacutermi(CL IVMansi1778vol22986-989Kračunovaacute2001105-129)

Inocentov nasledovniacutek paacutepež Gregor IX zasa v roku 1231 ustanovil aj formaacutelne buloubdquoExcommunicamusldquoorganizačnuacuteformuinkvizičneacutehoprocesuVyšetrovaniekaciacuterovboloposta-veneacutena zaacutekladepovesti(bdquofamaldquo)tedana zaacutekladeanonymneacutehoudaniabez priacutetomnostiobhajcupriznanieku kaciacuterstvusakvocirclinedostatkudocirckazovmohlovymaacutehaťajmučeniacutemNa obvineniez kaciacuterstvastačilolenholeacutepodozreniepričomobvinenyacutesamuselsaacutemočistiťpredloženiacutemdocircka-zu6AksamunepodariloočistiťbdquopadlaldquonaňhoexkomunikaacuteciaA akv nejzotrvaljedenrokbolvyhlaacutesenyacuteza kaciacuteraa odsuacutedenyacuteTakyacutemtoosobaacutemnesmelisudcoviaadvokaacutetialebonotaacuteriposky-tovaťsvojeslužbyV opačnompriacutepademalipriacutesťo svojuacuteradAniduchovneacuteosobyimnesmelivy-sluhovaťcirkevneacutesviatostiDokoncaimnesmeliodsluacutežiťanicirkevnyacutepohrebAkbytakurobilimalibyťexkomunikovaniacutepričomsinezasluhovalianidostaťrozhrešenieibaakbytaktopocho-vanyacutechvlastnyacutemirukamiznovanevyhrabalia telaacutetyacutechtozatratencovverejnenepohodiliDo ta-keacutehotohroboveacutehomiestapo exhumovanomkaciacuterovinesmelbyťviacniktopochovanyacuteLaickyacutemosobaacutembolopriacutesnezakaacutezaneacuteverejnealebosuacutekromnedišputovaťo katoliacuteckejviereSynoviakaciacute-rovaleboobhajcovkaciacuterovnesmeliziacuteskaťcirkevnyacuteuacuteradalebobenefiacuteciumaždo druheacutehopoko-lenia(Mansi1779vol2373-74CorpIC105714Fearns196872-73č 26)Za vykonaacutevateľovtejtokonštituacutecieprotikaciacuteromurčilpaacutepežGregorIXčlenovreholedominikaacutenov7

5 Dekreacutetz 25marca1198(Potthast187461č 643Hageneder1963138-173)6 Akovidnoneskoršiepraacutevnepravidloo prezumpciinevinytuvtedyešteneplatilo7 Bulou bdquoIlle humanis generisldquo poveril vedeniacutem inkviziacutecie dominikaacutenov v Burgundsku Lombardii

Nemeckua Francuacutezsku (Mansi1779 vol 23 74-75Fearns196873-74 č 27)V Nemecku sapaacutepež

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 101 |

BogomiloviaŠiacutereniekaciacuterskychmyšlienoka ideovyacutechpruacutedovodlišnyacutechod učeniaKatoliacuteckejcirkvineobiš-

lov stredovekuaniUhorskeacutekraacuteľovstvoJehojužneacuteoblastiv priamomdotykus Balkaacutenomzasia-holvplyvmyšlienokbogomilstvaUžv dielečanaacutedskehobiskupasvaumlteacutehoGerardabdquoDeliberatioldquoktoreacutejeakyacutemsinaacuteboženskyacutemspisomtraktaacutetomnamierenyacutemprotikaciacuteromv Uhorskusastret-nemeso zmienkamio (kresťanskyacutech)kaciacuterochktoryacutechautoruvaacutedzapopripohanocha židochTiacutetohereticivrajtvrdiližeKristusjelenzdanlivyacutemčlovekomodmietaliStaryacutezaacutekonpodľanichniektoreacutevecipochaacutedzajuacuteod Bohaa ineacuteod diablaniektoreacuteBožievyacutetvorysuacutedobreacuteineacutezasazleacuteHlaacutesalibludyo pekleprekruacutecalirozpraacutevaniebiblieo stvoreniacute tvrdiližez nebazostuacutepivšiacutean-jeli tuacutežilipo teleženiektoriacutez anjelovobcovalis dceacuteramičlovekaa z nichpochaacutedzajuacutesynoviaBožiacuteOdmietalijednotuSvaumltejTrojiceučenieo vzkrieseniacutetelaruacutehalisaKristovmuteluuacutetočiliprotiCirkvia kňazomprekruacutecalialebodokoncaodmietaliobradya almužnyobetovaneacuteza spaacute-su duše zomrelyacutechOsobitne tiež uctievali archanjelaUrielaOsoba tohto štvrteacuteho archanjela(po MichaloviGabrielovia Rafaelovi)savyskytovalav apokryfnyacutechspisochobľuacutebenyacutechmedzibogomilmiGerardspomiacutenaajpriacutetomnosťstuacutepencovMetoda(bdquoMethodianistaeldquo)s ktoryacutechpo-mocoubyvrajmoccirkvik radostikaciacuterovzoslablaOkremdokladusvedčiacehoo pretrvaacutevaniacutekresťanskejtradiacuteciena uacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvaeštez čiassvaumltyacutechCyrilaa Metodazmienkapotvrdzujeajexistenciupriacutevržencovheretickyacutechsiekt(Szegfű1994116-117)

NazaacutekladeGerardovyacutechzmienoksapredpokladaacutepriacutetomnosťbogomilskejhereacutezyna uacutezemiacuteČanaacutedskehobiskupstvahoci jednoznačneacutedocirckazyo ichvyacuteskytenemaacuteme(KaraacutecsonyindashSzegfű1999Szegfű1994165Roacutenay1956471-474)Dokoncaajpohanskeacutepovstaniektoreacutevypuklov Uhorskuv roku1046vrajmalosvojideovyacutezaacutekladpraacutevev bogomilstveV učeniacutetejtosektytotižmožnonaacutejsťodmietanie štaacutetu jeho svetskyacutech inštituacuteciiacute ale i cirkvi a jejpredstaviteľov (Pražaacutek197076-83Muacutecska2004206)Uacutečasťheretikovna pohanskompovstaniacutevyacuteslovnespomiacutenajednauhorskaacutestredovekaacutekronikaPodľasvedectvaKompoziacutecieuhorskyacutechkroniacutekzo 14storočiapraacute-vekaciacuterizabilibiskupaBystriacutekaktoryacutesasnažilpred vojskompohanskyacutechpovstalcovpreplaacutevaťna druhyacutebrehDunaja(Domanovszky19992341-342)Jeto jedinyacutedokladktoryacutetaktopriamospomiacutenapriacutetomnosťkaciacuterovndashbogomilov()v Uhorskomkraacuteľovstve

Naacuteznak priacutetomnosti kaciacuterov v Uhorsku naacutejdeme aj v Mravnyacutech ponaučeniach synoviImrichovikdespomiacutenakraacuteľŠtefanImožneacutesnahyo narušeniejednotysvaumltejTrojicea upozor-ňujehožev tomtopriacutepadeideo heretikova nieo synovsvaumltejCirkvi(Balogh19992621)

TaacutetopasaacutežsavysvetľujeajakosvedectvobojasvaumlteacutehoŠtefanaprotibogomilomIchpriacutetom-nosťv krajinevrajnaznačujeajpasaacutežz prveacutehočlaacutenkuprvejknihyzaacutekonovkraacuteľaŠtefanapodľaktorejjestvovalinerozumneacutenaacutezorytvrdiacežecirkvisanemaacutedaacutevaťmajetok(Zaacutevodszky1904142)Niektoriacutebaacutedateliapretopredpokladajuacuteže isteacuteskupinybogomilovprišlido južnyacutechčastiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvapresnejšiedo oblastiriekyMureşna uacutezemiekniežaťaAchtumaužzačiat-kom11storočiapo poraacutežkeprveacutehoBulharskeacutehocaacuterstva(1018)a potompo poraacutežkepovstaniaPetraDeljanav roku1041PodobneajzaloženieZaacutehrebskeacutehobiskupstvasvaumltyacutemLadislavomv 90rokoch11storočiasadaacutevado suacutevislostis tyacutemitosnahami(Szegfű1968501-516Szegfű198339-41)

Hocibogomiloviapocircsobilina Balkaacuteneužv 10storočiacuteakbysmeneraacutetalidokladyz 11storočiatakdo priamehokonfliktus nimisadostaloUhorskeacutekraacuteľovstvoažzačiatkom13storočiaza po-ntifikaacutetuenergickeacutehopaacutepežaInocentaIII (Ternovaacutecz2013501-523)Zaacutemienkoubolozrejme

obraacutetil na Konraacuteda z Marburgu znaacutemeho spovedniacuteka svaumltej AlžbetyDuriacutenskej ktoryacute bol za paacutepežaInocenta III činnyacute v hlaacutesaniacute kriacutežovej vyacutepravy proti katarom a na dominikaacutenskych priorov z ReznaFriesingua Štrasburgu(Patschovski1981645)

Miloš Marek

| 102 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

vyhnaniekaciacuterskychpatareacutenov8zo Splitua TrogirusplitskyacutemarcibiskupomBernardom ktoriacutenašliuacutetočištea ochranuu bosnianskehobaacutenaKulinaV roku1200vyzvalspomenutyacutepaacutepežuhorskeacutehokraacuteľaImrichaabyv suacutelades dekreacutetomktoryacuteprijalspolus prelaacutetmizdržiavajuacutecimisapri apoštol-skejstolici(bulabdquoVergentisin seniumldquoz predchaacutedzajuacutecehoroka)protinimvystuacutepilPodľanehobolopriacutesnezakaacutezaneacuteprijiacutemaťochraňovaťa podporovaťkaciacuterovAkbysao toniektopokuacutesila neprestalbyv tomanipo prvomalebodruhomnapomenutiacutemalbyťuznanyacuteza vinneacuteho(bdquoipsoiuresitfactusinfamisldquo)Nesmelbyťpripustenyacutek verejnyacutemfunkciaacutemalebodo uacuteradovv mestskejspraacutevejehosvedectvosanemalobraťdo uacutevahystratilpraacutevodediťaleboskladaťtestamentniktomunemalbyťv ničomzaviazanyacuteAkbybolsudcomjehorozsudoknemalnadobudnuacuteťpraacutevnuplatnosťnijakeacutesporymunemalibyťpredkladaneacutena rozsuacutedenieAkbybolpraacutevnymzaacutestupcomjehopraacutevnapomoc sanemalaprijiacutemaťAkbybolnotaacuteromvšetkypiacutesomnostiniacutemvyhotove-neacutemalistratiťpraacutevnusiluAkbybolklerikommalbyťzosadenyacutez každeacutehouacuteradua benefiacuteciaAkbyniekto takyacutemitoosobamipotomakobolicirkvouoznačeneacuteza vyobcovanyacutechodmietolopovrhovaťsaacutemmalbyťexkomunikovanyacuteNa uacutezemiacutepodriadenejpaacutepežovejjurisdikciimalibyťmajetkytyacutechtoosocircbverejnevyhlaacuteseneacuteza majetkyexkomunikovanejosobya naostatnomuacutezemiacuteto očakaacutevalod svetskejvrchnostiktoruacutek tomutovyzyacutevalpriacutesnymnariadeniacutemIchmajetkysaimnemalivraacutetiťskocircrnežsaobraacutetiaa odmietnuspoločnosťkaciacuterov(Potthast1874104č 1142Theiner186312č 20)

Inocentsapretoobraacutetilna kraacuteľaImrichaso žiadosťouabyv tejtoveciKulinapokarhala do-nuacutetilhok vypovedaniutakyacutechtoľudiacutezo svojejzemea skonfiškovaniuichmajetkuO dvarokyneskocircrto spomiacutenav listeadresovanomsplitskeacutemuarcibiskupoviPodľajehoslovv krajinebaacutenaKulinažilomnožstvoľudiacutepodozrivyacutechz uctievaniakatarskejhereacutezyJezaujiacutemaveacutežepaacutepežtyacutechtoľudiacuteoznačiltermiacutenomkatariZaisteajpretožeučeniebogomilova katarovsav mnohyacutechveciachzhodovaloTamojšiacutebosnianskybaacutenKulinvšakuznal lojalitu riacutemskehobiskupaa prijalučenieriacutemsko-katoliacuteckej cirkvi Pravda nie nadlho (PL 1855b 1108 č 110 Potthast 1874 154-155Hageneder1993218-219Majnarić20081-13)

V rokoch1221a 1225ďalšiacutepaacutepežHonoriusIIIopaumlťpobaacutedalUhorskeacutekraacuteľovstvoa jehopred-staviteľovpodniknuacuteťkriacutežovuacutevyacutepravuprotibosnianskymkaciacuterom(Theiner185931-32č 63)V čase keď saproti kataromalebo albigencomv južnomFrancuacutezskukonalakriacutežovaacute vyacutepravav zaacutepadnejEuroacutepesarozšiacuterilchyacuteržeBosnasastalamiestomuacutetočišťaniektoryacutechkatarovbažekatarskyacuteantipaacutepežnazyacutevanyacuteNicetassiacutedlilv Bosne(CDACXI1873173-174Hamilton197844)Ajpretononajmaumlza uacutečelomevanjelizaacuteciea upevneniakresťanstvav krajinaacutechvyacutechodnejEuroacutepysav roku1221rozhodlageneraacutelnakapituladominikaacutenskejreholev Bolognizaložiťdominikaacutenskuprovinciuv UhorskomkraacuteľovstveS tyacutemtocieľombolposlanyacutedo krajinymagisterPavolUhoručiteľpraacutevana BolonskejuniverzitePo priacutechodedo UhorskaPavolvyslalniekoľkospolubratovna juhdo Sriemuktoreacutehoobyvateliaboliv tyacutechčasochschizmaticia verejniacutekaciacuteriakoo tomrozpraacutevakomentaacutero pocircvodeuhorskejdominikaacutenskejprovinciesuacutečasťkronikyreholez polovice13storočiaPočastohtopobytutuspomenutiacutedominikaacutenivrajzažilimnohoutrpenianapriektomusaskonsolidovalia obraacutetilina pravuacutevierualebopriviedlik spojenius katoliacuteckoucirkvouveľaľudiacute(Reichert1896305)

Predchaacutedzajuacutecu vyacutezvu paacutepeža Honoria na akciu proti bosnianskym bogomilom kraacuteľOndrej II akceptoval Realizoval ju však nepriamo prostredniacutectvom kaločskeacuteho arcibiskupaUgrinaNiekedypred rokom1225totiž jemua jehoarcibiskupstvudarovaluacutezemieBosnySoli

8 Patareacuteniboličlenmireformneacutehonaacuteboženskeacutehohnutiav Milaacutenespomiacutenaneacutehov prameňochod 11sto-ročiaSvojemenodostalipodľaštvrtiPatariaobyacutevanejhandraacutermi(vyacuterazpateoznačovalhandru)Vyacuterazpatariužv 12storočiacutezovšeobecnelna označeniepohanovOd 13storočiasatotomenozačalopoužiacutevaťajpre kresťanovv Bosne(Klaniczay1994533)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 103 |

(dnesTuzla)a Ozorya predrokom1227aj(Slavoacutenskej)Požegys tyacutemžeodtiaľvyženiebogomilov(Theiner185955-56č 119)Veďjednouz priacutečinzaloženiatohtoarcibiskupstvaboloajzabraacutene-nierozširovaniabogomilstvado UhorskaOndrejovudonaacuteciupotvrdilajpaacutepežktoryacutearcibiskupapochvaacutelilza jehosnahuvyhnaťkaciacuterovz tejtooblastik čomuhopovzbudzovalajpaacutepežskyacutekaplaacutena legaacutetAcconcius(Theiner185955č 118Barabaacutes201455)Ugrinsapustildo tejtoaktivitys veľkouvervoua v roku1229zriadils paacutepežovyacutempovoleniacutemv Baacutenmonostore(dnesBanoštorv Srbsku) Sriemske biskupstvo (Theiner 1859 88 č 158-159) Proti bogomilomusporiadal ajniekoľkokriacutežovyacutechvyacutepravNebolivšakuacutespešneacute

V rokoch1235a 1238vydalopaumltovnuacutevyacutezvuprotibosnianskymheretikompaacutepežGregorIX(Theiner1859164č 293165č 295168č 301)Reakciouna tobolivyacutepravyvedeneacutebratomBelaIVKolomanomspojeneacuteso snahouo nastolenieuhorskejzvrchovanostiTietovojenskeacuteak-cieišlirukav rukes kristianizačnouaktivitouuhorskyacutechdominikaacutenovPodľasuacutedobejdominikaacuten-skejkronikyvtedyrehoľniacutebratiavykonaliv tejtoveciveľmiveľaMnohyacutechkaciacuterovvrajpriviedlik pravejvierea tyacutechktoriacutesatomuvzpieralidaliupaacuteliťslužobniacutecikniežaťaKolomanaMniacutesitiežopravilizničeneacutekatoliacuteckekostolyv ktoryacutechraacutestlikriacutekya tŕnieZaložilituajdvamniacutešskekon-ventyTievšakpotombogomiloviavypaacutelili(Reichert1896305)Ajposlednaacutezmienkanaznačuježesaanidominikaacutenomnepodarilobogomilstvoz BosnyvykoreniťPoslednyacutepokuso vyacutepravuproti BosneurobilkraacuteľBeloIVv roku1253a opaumlťtamobnoviluhorskuacutezvrchovanosť(RAI21927287-288č 934)Okremdominikaacutenovsav Bosnekristianizačnejaktivitychopiliajčlenoviareholefrantiškaacutenov(Barabaacutes20175-32)

NapriektyacutemtodokladomsamyšlienkybogomilovUhorskapriacutelišnedotkliAkajpredsalennašli v južnyacutechčastiachkraacuteľovstva istyacuteohlasnebolo to v takejmiere akona Balkaacutene Jednouz priacutečinmohlobyťajtožeajv okrajovyacutechoblastiachkrajinybolapevnezakorenenaacutekatoliacuteckacirkevnaacuteorganizaacuteciaKrajinavšakbolavystavenaacutepriacutelivunovyacutechskupiacutenobyvateľstvaktoreacutekres-ťanstvonevyznaacutevaliKumaacutenov JasovRusiacutenovUždlhšie tu žiliPečenehoviaChvaliacutezi čiŽidia(Marek2006a)V tyacutechčasochsaza heretikova schizmatikovoznačovaliajpohaniaa pravoslaacutevnikresťaniaUhorskiacutekraacuteliv obdobiacuteArpaacutedovcovmalioddaacutevnabdquozaacuteľubuldquov obsadzovaniacutespraacutevyhos-podaacuterskychinštituacuteciiacutebdquoorientaacutelnymicudzincamildquoŽidmia SaraceacutenmiNapriekdomaacutecej(uhorskaacutecirkevnaacutehierarchia)i zahraničnej(paacutepež)kritikesatentostavveľminesnažilizmeniť

V takejtosituaacuteciisakaciacuterstvumohlov krajinecelkomdobredariťOstrihomskyacutearcibiskupRoacutebertv roku1232exkomunikoval spraacutevcukraacuteľovskejkomorySamuelapretožebolobvinenyacutea usvedčenyacutez kaciacuterstvaa hocisľuacutebilna svojeočistenievykonaťpuacuteťdo Svaumltejzemeneurobiltak(CDSlI 1971275č 383)Inyacutesľubdalo dvarokyneskocircrmladyacutekraacuteľBeloIVNa žiadosťapoštol-skeacuteholegaacutetaJakubaz Prenesteverejneprisahalžez krajiacutenpodriadenyacutechjehopraacutevomocia ktoreacutemubuduacutev buduacutecnostipodriadeneacutesabudesnažiťpodľasvojichsiacutelvykoreniťvšetkyacutechkaciacuterova takyacutechfalošnyacutechkresťanovktoriacuteopustilikresťanskuacutevierua obraacutetilisana poveruIzmaelitovale-boŽidov(Theiner1859124č 209)AkosmevidelivyššieBeloIVviedolvyacutepravudo Bosnypro-ti tamojšiacutembogomilomdomavšakprotikaciacuteroma pohanomnezasiaholA neurobiliv tomveľaanijehonaacutestupcoviaV roku1272olomouckyacutebiskupBrunonapiacutesalpaacutepežoviGregoroviXspraacutevuo žalostnomstavekresťanstvav krajinekdesaotvoreneprejavujepodporapohanombdquoV tomtokraacuteľovstvesuacuteotvorenepodporovaniacutehereticischizmaticia utečenciz inyacutechkrajiacutenldquo(Theiner1859306-310č 535)9

9 V tejtosuacutevislostimusiacutemespomenuacuteťtzvKošickyacutekoacutedex(Kassaikoacutedex)dominikaacutenskyrukopisktoreacutehočasť(Liberinquisitorum)obsahujeokremineacutehoajinkvizičneacuteprocesyz rokov1227-1498vedeneacuteproti vy-znavačompohanstvandashšamanomv rocircznychčastiachUhorska(zopaacuterajna SlovenskuŠarišKamenicaPloskeacuteŽitnyacuteostrov)Rukopisvrajod roku1556uchovaacutevaliv košickejradniciprešielviaceryacutemimiestamiažsadostaldo Budapeštikdesav roku1950stratilnourobiliz nehofotokoacutepiektoreacutesavšakdodnes

Miloš Marek

| 104 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Taacutetonepriaznivaacutesituaacuteciavyvrcholilaza vlaacutedykraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskehoktoryacutebolsaacutempolokumaacutenskeho pocircvodu a otvorene prejavoval sympatie k tomuto etniku Rozklad uacutestrednejpanovniacuteckejmocianarchiav krajinea uacutetlakkatoliacuteckejcirkviviedlik intervenciizo stranypaacutepež-skeacuteholegaacutetaFilipaz Fermaktoryacutebolvyslanyacutedo Uhorskav roku1278paacutepežomMikulaacutešom III(Theiner 1859 327-328 č 544)Na zhromaždeniacute v Budiacutene 23 juacutena nasledujuacuteceho roka legaacutetprinuacutetilkraacuteľaLadislavak priacutesahektorousazaviazalžebudechraacuteniťslobodukatoliacuteckejcirkvizachovaacute jejstarobyleacutepraacutevaa legaacutetovipomocircževojenskyacutemiprostriedkamiabyz Uhorskaa podria-denyacutech krajiacuten vyhnal kaciacuterov a prijal opatrenia na obmedzenieKumaacutenov (Theiner 1859 339č 556Szaboacute188681)

V nasledujuacutecomrokuobajapanovniacuteciLadislavIVa kraacuteľovnaacuteAlžbetav snaheabysakato-liacuteckacirkevv Mačvianskoma Bosnianskombanaacutetea v komitaacutetochPožegaa Vukovarrozširovalaa kaciacuteriktoriacutesatuacutetocirkevusilujuacutezničiťbolieliminovaniacutesľuacutebililegaacutetovižebuduacutezachovaacutevaťvšetkyustanoveniavydaneacutepaacutepežskoustolicouprotikaciacuteroma kaciacuterskejnepraacutevosti(Theiner1859347-348č 565-566)K zmenevšakneprišloAniiniciatiacutevaďalšiehopaacutepežskeacuteholegaacutetafrantiš-kaacutenaBenvenutaz Gubbianebolaveľmiuacutespešnaacute10PaacutepežMikulaacutešIVmuv roku1290zveriluacuteradlegaacutetas tyacutemžev UhorskuvyhlaacutesikriacutežovuacutevyacutepravunielenprotiTataacuteromSaraceacutenomNeugeroma pohanomktoryacutemisaobklopilkraacuteľLadislavIV11a ichpriacutevržencomaleajprotikaciacuteromkto-riacutevrajakosahovoriloprišliz rozličnyacutechkončiacutensvetaa zhromaždilisana mnohyacutechmiestachpodriadenyacutechlegaacutetovejpraacutevomociUacutečastniacutekomtejtokruciaacutetyudeliltakeacuteodpustkyakeacutesadaacutevaliľuďomodchaacutedzajuacutecimna pomocSvaumltejzemi(Theiner1859361-362č 582)

Keďv roku1299paacutepežBonifaacutecVIIIpotvrdilzvoleneacutehoostrihomskeacutehoarcibiskupaGregoraz Bicskev spraacuteveostrihomskeja stoličnobelehradskejcirkvivyjadrilsažeUhorskeacutekraacuteľovstvojeobklopeneacuteschizmatikmikaciacutermia pohanmiktoriacutehopravidelnenapaacutedajuacutea takpočetjehoobyvateľstvautrpelvaacutežnestraty jehomestaacutea miestaktoreacutebolikedysiplneacute ľudiacute suacute teraz sko-ropraacutezdne keďžemnoho ichobyvateľovbolopozabiacutejanyacutech a odvedenyacutechdo zajatia (Theiner1859382-384č 616CDACV 1864210č 140)12PodľaBonifaacutecavšakhereacutezazasiahlaajsa-motneacuteUhorskoV tomistomrokutotižtentopaacutepežvyzvalzvoleneacutehoostrihomskeacutehoarcibiskupaGregorana vystuacutepenieprotikaciacuteromschizmatikoma pohanomPodľapontifikovyacutechslovz docirc-vodubdquoabyUhorskeacutekraacuteľovstvozostalov mieria prosperiteabyv ňommocnelakatoliacuteckavieraa vykorenilsaz nehomorkaciacuterstvaschizmya pohanstvaa protikaciacuteromschizmatikoma poha-nomichochrancoma podporovateľommoholelektvykonaťprostredniacutectvomvybranyacutechfraacutetrovkazateľova minoritovmenovanyacutechprioroma provinciaacutelomuhorskejprovincieinkvizičneacutekona-niea vykonaťtrestpodľazaacutekonnyacutecha kanonickyacutechsankciiacuteschvaacutelenyacutechpaacutepežskyacutemstolcoma abymoholprotinarušiteľompokojaa mieruv kraacuteľovstvevystuacutepiťa zvolaťcirkevnyacutechprelaacutetova ineacutecirkevneacutea svetskeacuteosobyna potrestanierebelovRiacutemskejcirkvia narušovateľompokojav krajineposkytolzvoleneacutemuarcibiskupoviGregorovimožnosťudeleniaodpustkovv dĺžkejedneacutehoroka

nenašliPrameňbypotvrdzovalslovaacuteolomouckeacutehobiskupaBrunao pretrvaacutevajuacutecomuhorskompohan-stveInformaacuteciuo tomtorukopisepriniesolkoncom60rokov20stroročiamaďarskyacuteautorJenőMaacutetyaacutesFeheacuter(Feheacuter19671968)Z viaceryacutechdocircvodovsavšaktentorukopispovažujeza moderneacutefalzum(Borsa197289-90Borsa1974170-177Kovaacutecs199647-61)

10 K osobeBenvenutaz Orvietabiskupaz Gubbiaktoryacutebolkedysiinkviziacutetoromkaciacuterovv RiacutemepozriviacWaley1966

11 VyacuterazomSaraceacuteniboliv stredovekuoznačovaniacutepriacuteslušniacuteciislamskeacutehonaacuteboženstva(Marek2011a232)K NeugerompozriMarek2006b59

12 V tejtosuacutevislostihovoriacutepaacutepežo kaciacuterochv SrbskuRaškeDalmaacuteciiChorvaacutetskuBosneIstriia SlavoacutenskuV roku1298kaacutezalprovinciaacuteloviminoritovv Slavoacutenskuabytamposlaldvochbratovz reholektoriacutemalipomocirccťtamojšiacuteminkviziacutetoromvo vykonaacutevaniacuteichposlania(CDACVIII1870187-188č 125)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 105 |

a štyridsiatichdniacutepre všetkyacutechktoriacutesana vyzvanieelektapre tentouacutečelzhromaždialdquo(Theiner1858384-385č 617)

Ten istyacuteGregor už akopotvrdenyacute arcibiskup v roku1303udelil kaločskeacutemuarcibiskupo-viŠtefanovipraacutevomocna zakročenieprotivyznavačomkaciacuterskejnaacuteukyv Bosnianskombanaacutetea v oblastiachna juhod Kaločskeacutehoarcibiskupstva smeromk Jadranskeacutemumorukde sa taacutetohereacutezanebezpečnešiacuterilaArcibiskupdostalod paacutepežapovolenieajna toabyv priacutepadenutnos-ti povolal proti kaciacuteromnazyacutevanyacutemaj patareacuteni pomocod svetskejmoci (Theiner 1859 395č 631)Naacutestupnovejpanovniacuteckejdynastiez roduAnjouovcovpevnespaumltyacutechs paacutepežskoukuacuteriouv Avignonevzbudzovalnaacutedejženovyacutepanovniacuteckyroddovŕšikristianizaacuteciukrajinya potlačiacutevšet-kyprejavykaciacuterstvaTedatočosav poslednyacutechrokochtakzanedbaacutevalo

Naacutepomocniacutev tommalibyťajapoštolskiacute legaacutetivysielaniacutepaacutepežskoukuacuteriouabydalido po-riadkurozhaacuteraneacutepomeryv uhorskejkatoliacuteckej cirkviNajznaacutemejšiacutem legaacutetombolasi talianskykardinaacutelGentilisdeMontefiorektoryacutev Uhorskupocircsobilv obdobiacuterokov1308ndash1311(Miranda1998-2018)V roku1309usporiadalv Budiacutenecirkevnuacutesynoduza uacutečastimiestnejcirkevnejhie-rarchieV nejsavenovalajprevenciišiacutereniakaciacuterstvav krajineV jednomz prijatyacutechuzneseniacuteso suacutehlasomsynodynariadilabyniktoktobolpodriadenyacutepraacutevomociGentilisovejlegaacuteciea chcelbyťpovažovanyacuteza katoliacutekasaneopovaacutežildaťsvojudceacuteruvnučkualebopriacutebuznuacuteza ženukaciacute-rompatareacutenomgazarom13schizmatikomalebotyacutemktoriacutesaprotivilikresťanskejvierenajmaumlRusomBulharomSrboma Litovčanomopovrhujuacutecimnielensviatosťoukrstualeajinyacutemisvia-tosťamikatoliacuteckejcirkvi(MVHI21885367č 72)

Situaacuteciavšakbolakomplikovanejšiaa nešlojuzmeniťlentakšvihnutiacutemčarovneacutehopruacutetikaNenadarmopaacutepež JaacutenXXII vyhlaacutesil že do Uhorskeacuteho kraacuteľovstva sa vyrojilo veľkeacutemnožstvoKumaacutenovFilištiacutencov14Tataacuterovpatareacutenova inyacutechneveriacicha schizmatickyacutechnaacuterodovz roz-ličnyacutechpohanskyacutechkrajiacutenktoriacute sa tuusadili a obsadilioblastiuhorskejprovinciektoryacutemi saprechaacutedzapodľazvykureholedo UhorskaTiacutetoKumaacuteniFilištiacutenciTataacuteria patareacuteninemalimestaacuteanivlastnyacutechbiskupovalesapodľavlastnejľubovocirclesťahovaliz krajado krajas ichstanmiro-dinamia dobytkomPaacutepežna ichosvieteniea vykoreneniekaciacuterskychfalošnostiacutez ichsŕdcudelilministrovia fraacutetromtejtoprovinciepraacutevomockaacutezaťBožieslovomedzityacutemitoľuďmia udeľovaťsviatosťkrstuspovedea rozhrešeniasniacutemaťz nichexkomunikaacuteciua poskytovaťimďalšiecirkev-neacutemilosti(MVHI41889113č 150)

Jaacuten XXII musel v roku 1319 trpko konštatovať vo vyčiacutetavom liste bosnianskemu baacutenoviMladenovi Šubićovi že bdquokvocircli nedbalosti spraacutevcovBosny daacutevna vlasť kaciacuterov bola pošpinenaacuteškvrnounevernostiaždo tejmieryžesav nejničilikostolyduchovnyacutestavboluacuteplnevykorenenyacutea Kristovesviatostipošliapaneacutea vysmievaneacuteNepanujetuuacutectaku kriacutežuanik svaumlteacutemuprijiacutemaniunaopakv mnohyacutechkončinaacutechsaignorujesviatosťkrstuktoraacutejevstupomdo spoločenstvacirkviDejesato vďakazhubnyacutemučiteľomktoriacutepošpinilivierujednoduchyacutechľudiacutepod plaacuteštikomnaacutebo-ženstvarozosievaniacutemfalošnyacutechdogiemldquoPaacutepežpretožiadalod baacutenazaacutekrokprotikaciacuteromŠubićsaacutemkatoliacutekvšakbolvočipriacutevržencombosnianskejcirkvi tolerantnyacutea žiadnuakciuproti nimnepodnikol(Theiner1859463-464č 701Karbić200422)15

13 Gazari boli pravdepodobne jedna z hereacutez ovplyvnenaacutemanicheizmom Tyacutemto slovom sa v taliančineoznačovalikatariTyacutemtotermiacutenomvšakpaacutepežskeacutelistinyoznačovaliokremkaciacuterovajnaacuterodChazarov(Bendefy1939138)Ďalšoumožnosťoujehovyacutekladuokremgreacuteckehoslovakatharosježetermiacutenpo-chaacutedzaz talianskehoslovabdquogazarildquoa slovesabdquogazzerareldquoktoreacuteznamenalokaciacuteralebosodomita(Fudge201366)

14 Vyacuterazom Filištiacutenci sa v stredovekom Uhorsku označovali priacuteslušniacuteci iraacutenskeho etnika Jasov (Marek2006a344)

15 V tejtosuacutevislostibysmemaliupozorniťna tožev suacutečasnosti jestvujuacutenaacutezorynajmaumlv radochdomaacute-cich bosnianskych historikov ktoreacute stredovekeacute bosnianske kresťanstvo nestotožňujuacute s bogomilstvom

Miloš Marek

| 106 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

JeznaacutemeženaacutestupAnjouovcovna uhorskyacutetroacutennebolbezprobleacutemovyacuteHocimalanjouov-skyacutepretendentKarolRoacutebertpodporupaacutepežskejkuacuteriemuselzvaacutedzaťo uhorskuacutekorunuostryacuteboj Uhorskaacute šľachta spočiatku daacutevala prednosť českeacutemu kandidaacutetovi Vaacuteclavovi a po jeho re-zignaacuteciizasabavorskeacutemuvojvodoviOttoviNepomohlaanisnahapaacutepežskeacuteho legaacutetaMikulaacutešaBoccasiniho neskoršiehopaacutepežaBenediktaXIktoreacuteholegaacuteciabolaneuacutespešnaacutePodarilosamulenvyobcovaťz cirkviniektoryacutechsvojichodporcov(budiacutenskychmešťanov)(Marek20167-23)Pravdaopoziacuteciabojovala rovnakyacutemi zbraňamibudiacutensky faraacuterĽudoviacutet ktoryacute sa spolu s rich-taacuteromPetermanoma ďalšiacutemiBudiacutenčanmistavaliprotikandidatuacuterepaacutepežskeacutehochraacutenencaex-komunikoval samotneacutehopaacutepežaa spolu s niacutemajostatnuacuteuhorskuacutecirkevnuacutehierarchiu stojacuza KarolomRoacutebertom(Domanovszky19992482)

Konfliktsariešilv roku1307na provinčnejcirkevnejsynodev Dvorochnad ŽitavouPodľa ostri-homskeacutehoarcibiskupaTomaacutešaktoryacutepredsedalsynoderichtaacuterPetermanMartinSlovaacuteka ďalšiacutebudiacutenskimešťaniaboliexkomunikovaniacutejehopredchodcamielektomGregoromapoštolskyacutemle-gaacutetomMikulaacutešomarcibiskupomMichaloma v tejtoexkomunikaacuteciipretrvaacutevaliuž9 rokovnuacutetiacobyvateľovBudiacutenskehohradupočuacutevaťomšekňazaĽudoviacutetaa jehoexkomunikovanyacutechdruhovktoriacutena tomtomiestepodliehajuacutecom interdiktubez Božejbaacutezneslaacuteviliomšea ineacutebohoslužbyTomaacuteštuacutetoexkomunikaacuteciuv roku1307obnovilna všetkyacutechkňazovktoriacutena danommiestece-lebrovaliomšea miestneobyvateľstvopričomichvyhlaacutesilza kaciacuterova schizmatikovZaacuteroveňvy-zvalvernyacutechkresťanovna zhabaniemajetkutyacutechtoBudiacutenčanovza čoimsľuacutebilodpustenietrestovza hriechy(bdquoremissionempeccatorumldquo)Spoluso svojimikolegamina koncilenitrianskymbisku-pomJaacutenompaumlťkostolskyacutembiskupomPetroma jaacutegerskyacutembiskupomMartinomudelilivšetkyacutemkresťanomktoriacute tyacutechto zatvrdilyacutechkňazov a budiacutenskychmešťanovpremocircžu a zajmuacute ich a ichmajetokzhabuacuteindulgenciuv dĺžkeštyridsiatichdniacute(RDSlI 1980221č 478)Budiacutenskyhradsapodarilopre kraacuteľaKaroladobyťv lete1307pričombudiacutenskimešťaniaMartinSlovaacuteka HermanMorhanboliodsuacutedeniacutena smrťrichtaacuterPetermansizachraacutenilživotuacutetekoma faraacuterĽudoviacuteta ďalšiacuteduchovniacuteskončilisvojživotvo vaumlzeniacuteostrihomskeacutehoarcibiskupa(Maloveckaacute2006 204-205)

Tentopriacutekladnaacutemukazuježeza kaciacuteramohlibyťvyhlaacuteseniacutenielen ľudiastavajuacutecisapro-ti oficiaacutelnemuučeniukatoliacuteckej cirkvi ale aj ľudiaktoriacute sa stavaliproti cirkvi a jej (svetskej)politikevo všeobecnostiNeposlušnosťvočidogmeneomylnosticirkvisanetolerovalaod vzbu-ryvoči cirkevnejautoriteviedlaryacutechlaa priamacestak vyhlaacuteseniuza kaciacuteraa kosuduosobyvyobcovanejz cirkevneacutehospoločenstvaa v tomnajhoršompriacutepadeajodsuacutedeniuna smrť

Akokaciacuterisavšakv stredovekuoznačovaliaj ľudiaktoriacutesapostaviliajprotisvetskejauto-riteNeboli to kaciacuteriv tomuacutezkomzmyseslova teda ľudiaodmietajuacutecioficiaacutelnedogmycirkviakoto poznaacutemednesVernosťautoritaacutemlojalitak vlastneacutemupaacutenovibolav stredovekujednouz najdocircležitejšiacutechcnostiacutea zaacuteroveňpovinnostiacuteJejabsenciasapovažovalaza vaacutežnyprečina hriechZvlaacutešťakišloo vernosťvočipanovniacutekoviktoryacutevlaacutedolz Božejmilostia boltedaBohomvyvo-lenoua paacutepežomprotežovanou svetskouautoritouNajznaacutemejšiacutempriacutekladom jeFeliciaacutenZachktoryacutev roku1330spaacutechalatentaacutetna kraacuteľovskuacuterodinuV dobovejlistinesao ňompiacutesaložebolnaplnenyacutebdquoenormnosťoukaciacuterskejnepraacutevostildquo(CDHVIII31832423č CLXXVII)

Fraticelli

a hereacutezouBosnianskacirkevktoraacutesaodtrhlaod Riacutemav polovici13storočiavrajnevykazovalastopybogomilstvabaprotinemuajbojovalaSamabolapravovernaacutepričomvychaacutedzalaz cyrilo-metodskyacutechtradiacuteciiacutea liturgiev slovanskomjazyku(Pospiacutešil200685-101)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 107 |

V prvyacutechdesaťročiach14storočiasado Uhorskeacutehokraacuteľovstvadostaacutevaliz nemeckyacutechkrajiacutenČiecha z Poľskanaacutezoryv raacutemcifrantiškaacutenskejreholehlaacutesajuacutecemyšlienkuo absoluacutetnejchudobeJežišaKristaa jehoapoštolovTentoideaacutelmalipodľanichnasledovaťajmniacutesiSporo chudoburozdelilrehoľuna dvataacuteboryspirituaacutelovnazyacutevanyacutechajfraticellipresadzujuacutecichhorespome-nutyacutenaacutezor a konventuaacutelovPaacutepež JaacutenXXII saotvorenepostavilprotimyšlienke absoluacutetnejchudobyZa tyacutemuacutečelomvydalniekoľkokonštituacuteciiacutea snažil sapotlačiťmyšlienkuabsoluacutetnejchudobypopulaacuternumedzi františkaacutenmiTaacutesavšakšiacuterilaďalejajdo UhorskaA tak21ok-toacutebra1326nariadilprioroviuhorskejprovinciedominikaacutenovabyzačalinkvizičneacutekonanievočiľuďomktoriacutevystupovaliproti jehokonštituacuteciaacutembdquoQuianonnumquamldquo16bdquoAdconditoremldquo17bdquoCuminternonnullosldquo18a bdquoQuiaquorumdamldquo19a šiacuterilibludya hereacutezunamierenuacuteprotikatoliacutec-kejviereV tyacutechtokonštituacuteciaacutechpaacutepežodmietolviacereacutenaacutezoryo chudobecirkvia označilichza heretickeacutePriormalspolus vybranyacutemičlenmireholeuskutočniťvyšetrovanieľudiacutešiacuteriacichpodobneacutenaacutezoryakoprotiheretikoma potrestaťichv suacutelades kanonickyacutemisankciami(Theiner1860a506-507č 779)Taacutetomyšlienkaapoštolskejchudobysarozšiacuterilanielenmedzičlenmirehole ale ajmedzi ostatnyacutemobyvateľstvom Stala sa nebezpečnyacutemnaacutestrojomohrozujuacutecimsvetskeacutepanstvocirkviPaacutepežpretomuselzakročiťprijatiacutemďalšiacutechopatreniacute

Keďžepodľa jeho slov vraj v Uhorskomkraacuteľovstvenepriatelia kriacuteža zo vzdialenyacutechoblastiacuteNemeckaa Poľskaa zokolityacutechkrajiacutenčastoa skrytonapaacutedajuacuteprostyacutechkatoliacutekovtejtokrajinya snažia sa ichnakaziť a odvraacutetiť od pravej cesty svojimiklamlivyacutemi argumentmi aby sa taacutetobdquochorobaldquoďalejnerozširovalavo svojomdekreacutetez 1februaacutera1327udelilplnuacutemocpre členovdominikaacutenskejprovinciev Uhorskuna zriadenieinkviziacutecieprotikaciacuteromVšetkyacutemktoriacutesazuacute-častniana potieraniacutea likvidovaniacutetakyacutechtoheretikovv ichpevnostiacha hradochudelilindul-genciuuvoľneniaod udeleneacutehopokaacuteniav trvaniacutetrochrokova akbynaacutehodoupri tejtoaktivitezahynuliudelilimindulgenciuuvoľneniaz trestuzo všetkyacutechhriechovz ktoryacutechsavyspovedajuacuteDominikaacutenom zaacuteroveň povolil praacutevona žiadaniemilodarov pre tuacuteto aktivitu Zaacuteroveň vyzvalkraacuteľaKarolauhorskeacuteduchovenstvoostrihomskeacutehoa kaločskeacutehoarcibiskupaa jehosufragaacutenovsvetskyacutech feudaacutelov Šalamuacutena župana z Brašova slavoacutenskeho baacutena Mikča sedmohradskeacutehovojvodu Tomaacuteša valašskeacuteho vojvodu Basaraba a ostatnyacutech uhorskyacutech magnaacutetov na podpo-ru inkviziacutecieproti kaciacuterstvuohrozujuacutecehokrajinu ktoreacute vyšlo z nemeckyacutech a poľskyacutechkrajiacuten(Theiner1860a511-512č 787512-513č 789-790)Zo zoznamuoslovenyacutechadresaacutetovmocircžeme

16 V konštituacuteciiz 26marca1322paacutepežJaacutenXXIIrušiacutetrestyurčeneacutekonštituacutecioujehopredchodcupaacutepežaMikulaacutešaIIIpre tyacutechktoriacutebysastavaliprotiregulemenšiacutechbratov(minoritov)založenyacutechsvaumltyacutemFran-tiškomrespprotidiskusiio ichchudobeZaacuteroveňvšakdodaacutevažetyacutemtozrušeniacutemsanedaacutevapovoleniena toabyniektoprotitejtoregulevystupoval(BullariumFranciscanumV 1898224-225č 464)

17 Konštituacutecia z 8 decembra 1322 sa tyacutekala otaacutezky vlastniacutectva majetku rehole minoritov ktoreacute paacutepežMikulaacutešIIIprevzaldo spraacutevya vlastniacutectvapaacutepežaa RiacutemskejcirkviKeďževšakpodľaslovpaacutepežaJaacutenaXXIIužiacutevaniemajetkubez jehovlastniacutectvajenemožneacutenariadilabyodterazakyacutekoľvekmajetokktoryacutemalv buduacutecnostipriacutesťdo ruacutekbratovminoritov(okremkostolovkaplniekdomovkniacuteha šiatvenovanyacutechBožiemukultu)maliv spraacutevepriamominoriti(BullariumFranciscanumV 1898233-246č 486)

18 Dekreacutetzo 14novembra1322vyhlasujeza omylneacutea kaciacutersketvrdeniektoreacutesav tyacutechčasochvyskytovalov školaacutechžeJežišKristusa jehoapoštolinevlastnilinijakeacutevecijednotlivoa anispoločneTototvrdenietotižodporujeSvaumlteacutemupiacutesmukdesahovoriacutena mnohyacutechmiestachžeKristusa jehoapoštolivlastnilinejakyacutemajetok(veci)(ASVRV76fol2rnVBullariumFranciscanumV 1898256-259č 518)

19 Dekreacutetz 10novembra1324bolprijatyacuteakoreakciana ľudiacutepresadzujuacutecichmyšlienkuKristovejabsoluacutetnejchudobysnažiacichsazrušiťpredchaacutedzajuacutecepaacutepežovekonštituacuteciebdquoAdconditoremcanonumldquoa bdquoQuuminternonnullosldquoPaacutepežvyhlaacutesilosobytvrdiacežeJežišKristusmallenužiacutevaciepraacutevona vecia niesku-točneacutevlastniacuteckepraacutevoza hereacutezua ľudiacutektoriacuteoponovaliprijatyacutempaacutepežskyacutemkonštituacuteciaacutemza vzpurnyacutechrebelovKatoliacuteckejcirkvi(BullariumFranciscanumV 1898271-280č 554)

Miloš Marek

| 108 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

usudzovaťkdevšadesatietokaciacuterskemyšlienkyšiacuteriliVyzeraacuteto na južneacuteoblastiUhorskeacutehokraacute-ľovstvaa Sedmohradsko

O trirokyneskocircr16marca1330paacutepežv listeadresovanomprovinčneacutemuprioroviuhor-skyacutechdominikaacutenovhoopaumltovnepoverilvykonaniacutem inkviziacutecienamierenejproti šiacuteriteľomka-ciacuterskychmyšlienokprichaacutedzajuacutecimz Nemeckaa Poľskaa všeobecnemierenouvyacutezvouzakaacutezalrobiťprekaacutežkyuhorskyacuteminkviziacutetorompri prenasledovaniacutetyacutechtokaciacuterov(Theiner1860a527č 815)20

V rovnakom čase paacutepež JaacutenXXII reagoval aj na šiacuterenie ineacuteho druhu kaciacuterstva v južnyacutechčastiachUhorskeacutehokraacuteľovstvaa naBalkaacuteneV dekreacutetez 1februaacutera1327nariadiltomuisteacutemuprioroviabyprostredniacutectvomsvojichľudiacutepo Uhorskomkraacuteľovstvehlaacutesalkrižiackuvyacutepravupro-tivšetkyacutemobyvateľomSedmohradskaBosnya SlavoacuteniektoriacutevrajbolihereticiTyacutemktoriacute sapodujmuacutena vykoreneniekaciacuterovposkytolpraacutevomocna udelenie indulgenciektoraacutesazvyknedaacutevaťuacutečastniacutekomkrižiackejvyacutepravydo Svaumltejzeme(Theiner1859513č 791)V tomtopriacutepadepredpokladaacutemežeišloopaumlťo bogomilov

BogomilskuacutehereacutezusakatoliacuteckejcirkvinedarilovykoreniťJužneacutečastiUhorskeacutehokraacuteľovstvaodolaacutevali tlakuzo stranyvtedajšiacutechduchovnyacutechi svetskyacutechautoriacutetNevyberaveacuteformyobraca-niana katoliacuteckuvieruprostredniacutectvominkviziacuteciemaliskocircropačnyacuteefektSvedčiacuteo tomsťažnosťministra slavoacutenskejprovincieminoritova inkviziacutetorakaciacuterstvav jednejosobeďalejgvardiaacutenaa ostanyacutechmniacutechovzo Zadarskeacutehokonventuktoruacutev roku1308adresovaliapoštolskeacutemulegaacutetoviGentilisoviVeľmiichpobuacuterilainzultaacuteciazo stranyzadarskyacutechkňazovMarinaa ŠimonadiakonaGrisogonaa subdiakonaPetraTiacutetobdquosynoviazatratenialdquoakoichminoritioznačilispolus ďalšiacutemibdquosynminepraacutevostildquoinzultovaliinkviziacutetoraa niekoľkoinyacutechbratovminoritovZauacutetočilina nichso zbraňamia kameňminiekoľkyacutechzbilido krvia niekoľkyacutechdokoncazabiliLegaacutetGentilispre-tonariadilninskeacutemubiskupoviabyprevinilcovvyobcovalcirkvi(MVHI2188553-54č 26)Je škodažesaminoritinezmienilivo svojejsťažnostio docircvodepre ktoryacutesaichspolubratiastaliobeťamiuacutetokuzadarskyacutechobyvateľov

NariadeniacutempaacutepežaJaacutenaXXIIz 1februaacutera1327sav bojiprotikaciacuteromdostalidominikaacutenis františkaacutenmi(minoritmi)do konfliktuVeďužpaacutepežMikulaacutešIVv roku1291špeciaacutelnoulis-tinoupoverilpraacuteveminoritovinkvizičnoučinnosťouv Bosnea potomajpaacutepežBenediktVIIIv roku1298poverilminoritovinkviziacuteciouv Slavoacuteniia udelilpraacutevozvoliťsidvochz tohtoraacuteduktoriacutemalivykonaacutevaťinkviziacuteciuv oblastiSrbskaRaškyDalmaacutecieChorvaacutetskaBosnya Istriea nauacutezemiacutearcidieceacutezDračAntivariDubrovniacutekSplita Zadara dieceacutezv provinciiSlavoacutenia(Theiner1859378č 611381č 614)

Uhorskiacuteminoritisatyacutemciacutetilipoškodeniacutea takpaacutepež1juacutela1327na sťažnosťinkviziacutetorakaciacuter-skejnepraacutevostiv provinciiSlavoacuteniaa vkniežatstveBosnaFabiaacutenaz reholeminoritovzrušilsvojepredchaacutedzajuacutecepovereniev prospechdominikaacutenovktoryacutemzaacuteroveňnariadil aby sanemiešalido praacutevomociktoruacutepaacutepeža jehopredchodcoviaužpredtyacutemudeliliminoritomvo veciachin-kviziacuteciena spomenutomuacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľaKarolasuacutečasnenapomenulabyspomenuteacutemuFabiaacutenovia jehobratompri vykonaacutevaniacuteinkviziacutecieposkytovalpodporua ochranu(Theiner1859514-516č 794-795)

Napriekvšemožneacutemuuacutesiliu riacutemskejkuacuterie sanepodarilo v Bosnepotlačiťmyšlienkybogo-milstvaApoštolskyacutestolecsasnažilajprostredniacutectvomvojenskyacutechakciiacuteuhorskyacutechpanovniacutekov

20 Paacutepež1apriacutela1327oznaacutemilhniezdenskeacutemuarcibiskupovia jehosufragaacutenomďalejbiskupoviz Kaminaa poľskeacutemukraacuteľoviVladislavovižepovažovalza nutneacuteprijaťopatreniaprotikaciacuterstvuprenikajuacutecemudo krajinyz Nemeckaa ČiechPretoudelilpoľskejdominikaacutenskejprovinciiplnuacutemocna zriadenieinkvi-ziacutecieprotikaciacuteroma uvedenyacutechadresaacutetovpožiadalo jejpodporu(Theiner1860b297-298č 380Haupt189028)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 109 |

z roduAnjouovcovo obraacutetenietamojšiehoobyvateľstvaaletietosnahyneboliuacutespešneacuteAjv 14storočiacutetuprevažovalobogomilstvoa toaždo osmanskejokupaacutecietejtooblastiPaacutepežJaacutenXXIIv roku1332udelilkraacuteľoviKarolovia jehovojskupovoleniejesťmaumlsokeďvytiahnedo bojaprotischizmatikomkaciacuteroma neveriacimajv časekeďjepožiacutevaniemaumlsazakaacutezaneacutecirkevnyacutemikaacute-nonmialeboobyčajom(Theiner1859588-589č 871)V roku1340zasapaacutepežBenediktXIIpovzbudzoval kraacuteľaKarola aby všetkyacutemimožnyacutemi spocircsobmipomaacutehal bosnianskemubaacutenoviabymoholvykoreniťz Bosnybdquostaruacutenaacutekazukaciacuterskejnepraacutevostildquo(CDHVIII41832448-449č CCXXX)

V bojiprotikaciacuteromv Bosnea okolityacutechkrajinaacutechpokračovalKarolovsynkraacuteľĽudoviacutetIV tejtoaktivitevšaknešloleno naacuteboženskeacutemotiacutevyaleajo politikuĽudoviacutetchcelrozšiacuteriťsvojmocenskyacute vplyvna Balkaacutene S tyacutemtouacutečelomuzavrelmanželstvo s dceacuteroubosnianskehobaacutenaŠtefanaKotromanićaAlžbetouV roku1356požiadalpaacutepežaInocentaVIabymudovolilusku-točniťkriacutežovuacutevyacutepravuprotikaciacuteroma schizmatikomv Srbskua v oblastiOzoraNebolato všakjehoprvaacutevojenskaacuteakciaprotisusednyacutemnaacuterodomnevyznaacutevajuacutecimkatoliacuteckuvieruEštev roku1357paacutepežInocentVIprenechalkraacuteľoviĽudoviacutetovina trirokypriacutejemz desiatkovz UhorskaKompenzovalmutakjehonaacutekladyktoreacutemalvo vojnaacutechnielenprotisrbskyacutemheretikoma schiz-matikomaleajprotitataacuterskymuctievačomidolova neveriacimLitovčanoma Rusomakooznačiltietonaacuterodyvo svojomlisteriacutemskypontifik(JakoacuteIII2008334č 942)Ľudoviacutetnapokonusku-točnildo Bosnydvevyacutepravyjednuv roku1359a druhuacutev roku1363Na tejtovyacutepravestratilsvojudvojituacutepečaťa v docircsledkutohopotommuselvšetkysvojelistinyktoreacutebolispečateneacutetoutope-čaťoupotvrdiťpečaťounovou(Theiner1860a24-25č 39Kristoacute1988151)Vyacutesledkomvyacutepravbolobohapusteacuteplieneniea vraždenieobyvateľstvaVojenskaacuteaktivitauhorskeacutehokraacuteľana Balkaacuteneoslabilasilutyacutechtokrajiacutenv ichobrannombojiprotiosmanskyacutemTurkom

Bojprotikaciacuteromschizmatikomčineveriacimpohanombolpre paacutepežskuacutekuacuteriurovnakodocirc-ležityacuteDocircsledkytohtopostojabolipre kresťanovv juhovyacutechodnejEuroacutepefataacutelneEštev roku1391udelilpaacutepežBonifaacutecIXkraacuteľoviŽigmundovia jehovojakomodpustky(MVHI3178č 203)akeacutesaudeľovaliľuďomiduacutecimna obranuSvaumltejzemePaacutepežtakchcelŽigmundapodporiťa vyzvaťk obraneUhorskeacutehokraacuteľovstvaDalmaacuteciea susednyacutechkrajiacutenvystavenyacutechčastyacutemvpaacutedomTurkovmanichejcova kaciacuterovktoriacutesatietokrajinypokuacutešalipodriadiťAjz tohtodokladuvidieťžeos-manskiacuteTurcivyužiacutevalimiestneobyvateľstvovo svojejarmaacutedeAkosmeužpovedalibogomilstvoprevlaacutedalov Bosneaždo čiasosmanskejokupaacutecie21

ValdeacutenciOdkonca14storočiasado UhorskeacutehokraacuteľovstvanajmaumljehozaacutepadnejčastidostaacutevajuacutemyšlienkyvaldeacutenskehohnutiaŠiacuterilisaz priľahleacutehoRakuacuteskaa Moravya ujalisapredovšetkyacutemv mestskomprostrediacutemedzi drobnyacutemmeštianstvom najmauml remeselniacutekmi Valdeacutenci označeniacute podľa PierraValdesa(cca1140-cca1205)bohateacutehoobchodniacutekaz Lyonuktoryacutehlaacutesalnaacutevratk prvotnejapoš-tolskejchudobeslovamibdquoNiktonemocircžesluacutežiťdvompaacutenomBohua mamoneldquoodmietaliviacereacutekatoliacuteckedogmyakoočistecodpustkyuacutectusvaumltyacutecha transubstanciaacuteciu(učeniežepri omšovejobetidochaacutedzak premenechlebaa viacutenana praveacuteteloa krvJežišaKrista)V prameňochsaoznačo-valipodľapocircvoduichzakladateľaajakobdquochudobniacutez Lyonuldquo(bdquopauperesdeLugdunoldquo)Valdeacutencisačasomrozšiacuterilitakmerpo celejzaacutepadnejEuroacutepe(vŠpanielskuFrancuacutezskusevernomTaliansku

21 V roku1431označilidubrovniacuteckimešťaniabosnianskehoveľkovojvoduRadoslavaPavlovićaza perfiacuted-nehopatareacutenskehokaciacuteraktoryacutena nichdennedoraacutežaa prosilicisaacuteraŽigmundaabys niacutemneuzatvaacuteralžiadnespojenectvo(GelcichndashThaloacuteczy1887355č 222)

Miloš Marek

| 110 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

ŠvajčiarskuNemeckuRakuacuteskua vČechaacutech) Ichučeniebolopo prvyacutekraacutetodsuacutedeneacutena veron-skomkoncilev roku1184po ktorompaacutepežLuciusIIIvydalznaacutemubulubdquoAdabolendamldquona-mierenuacuteprotikaciacuterom(Mansi1778vol22488PL20118551297-1300č 171VragašetalII363Molnaacuter1991)Napriektomusavaldenskeacutehnutiešiacuteriloďaleja nachaacutedzaloďalšiacutechstuacutepencovNenadarmosadobovyacuteautornechalv roku1260počuťžebdquoferenullaestterrain quahaecsectanonsitldquo(Haupt189019)

Užv 13storočiacutepocircsobilivaldeacutenciv desiatkachdediacutensusedneacutehoRakuacuteskaObjektomprena-sledovaniainkviziacuteciesastalipo svojomprezradeniacutev 60rokochtohtostoročiav docircsledkuvizi-taacuteciepasovskejdieceacutezynariadenejčeskyacutemkraacuteľomPřemyslomOtakaromIIPodľakronikaacuterskejspraacutevytzvpasovskeacutehoAnonymaktoryacutesavtedyosobnezuacutečastnilna prenasledovaniacutevaldeacutencovbolokoloroku1260istyacuteheresiarchatedaarcikaciacuterHeremeisterpopravenyacute(upaacutelenyacute)v lokalitebdquoThewinldquo čo je podľa všetkeacutehomestečkoDeviacuten ležiace na hraniciach s Rakuacuteskom (Schneider198198Hammann1971434-435438Haupt189078)22

Ďalšiacutepohonna valdeacutencovv Rakuacuteskua v susednyacutechkrajinaacutechsazačalv 90rokoch14storo-čiaV septembri1391zatkliinkviziacutetoriv Rakuacuteskuviaceryacutechvaldeacutenskyacutechkazateľovz rocircznychkra-jiacutenmedzinimiajGotfriedašvecaz Uhorska(bdquoGotfridusdeUngariasutorldquo)a Šimonazo Skalicev Uhorskupodľaremeslakrajčiacutera(bdquoSymondeGalitzdeUngariaexartificiosartorldquo)Inkvizičneacuteaktyichoznačujuacuteakobdquospraacutevcovsektyvaldencovldquo(Doumlllinger1890367Holinka1926344-345Holinka1929124-125)Skončilina hranici

Inkviziacutetori pri vyšetrovaniacute valdeacutencov postupovali podľa vopred vypracovaneacuteho vzorcapri ktoromzisťovaliajvieroučneacuteprinciacutepytejtosektya spocircsobichživota23Dozvedelisatako roz-dielochktoryacutemisavaldeacutenciodlišovaliod kresťanovDokladuvaacutedzatietou valdeacutencovspovedaliveriacichajtiacutektoriacutenebolina topovereniacutecirkvouichkazateliakaacutezalina tajnyacutecha suacutekromnyacutechmiestachvaldeacutenciodmietaliočistecpričomtvrdiližesuacutelendvecestypre každeacutehočlovekajednavediedo nebaa druhaacutedo peklaodmietaliajzvoneniezvonovvigiacutelieomšealmužnya akeacutekoľvekcirkevneacutebohoslužbyalebomodlitbyza zosnulyacutech

Pokiaľ ide o ich obyčaje a spocircsob života inkviziacutetori zistili že valdeacutenci ak neboli niekdena cestealebonemaliťažkuacutepraacutecusapostilitrialeboštyrikraacutetdo tyacuteždňao chlebea vodeRobilito vrajpred ichpodriadenyacutemiabysaimzdalisvaumltejšiacuteModlilisasedemkraacutetcezdeňIchstaršiacutezačalmodlitbua odriekaljudlhšiealebokratšiepodľatohoakosamuto pozdaacutevaloa ostatniacutehov modlitbenasledovaliObliekalisado lacnyacutechšiata kamkoľveksavybraliišlipo dvochstaršiacutes mladšiacutemV rečiboliopatrniacutevyhyacutebali saklamstvupriacutesahea akyacutemkoľvek škaredyacutemslovaacutemSvojichpodriadenyacutechučilitomuisteacutemuV prevažnejmiereto bolianalfabetia nevzdelanciĽudiacutena veduacutecepoziacuteciev cirkvivyberalitakyacutemtospocircsobomkeďichstaršiacutepovažovalinejakeacutehomladiacutekanarodeneacutehov sektealebozvedeneacutehodo sektyza počestneacutehoa mravneacutehonehľadelina tokoho

22 HeremeisterbolzamestnaniacutembdquocirothecariusldquotedarukavičkaacuterMožnototojehozamestnanieuacutezkosuacutevisiacutes valdenskouvierouPriacutevržnecivaldenstvav severnomTalianskuvyznaacutevali telesnuacutea duchovnuacutečistotuIch predstavenyacute(perfectus)sanesmeldotyacutekaťhriešnycha nečistyacutechTakistoaničlovekktoryacutepred smrťoudostal sviatosťbdquoconsolamentumldquosanemalnikohodotyacutekaťa praacuteve taksaniktonemaldotyacutekaťani jeho(Hammann1971435)

23 Jeden takyacuteto manuaacutel vypracoval v roku 1321znaacutemy francuacutezsky inkviziacutetor dominikaacuten Bernard GuiVo svojomdielebdquoTractatusdepracticaofficiiinquistionisldquoalebobdquoPracticainquisitionishereticepravitatisldquovymenovalnajznaacutemejšiehereacutezytejdobya stanovilpravidlaacutea postupinkvizičneacutehokonaniapre jednotliveacutedruhykaciacuterstievspocircsobpredvolaniavypočuacutevaniašpeciaacutelneotaacutezkyktoreacutesamaliheretikomklaacutesťzaacutesadyktoreacutesamaliuplatniťna prekonanieichbdquoprefiacutekanostia zlomyseľnostildquoformulyexkomunikaacutecieTrestommohlobyťvaumlzenieviditeľneacuteoznačeniehanbyna tele(šataacutech)povinnosťvykonaniapuacutetepeňažnaacutepokutazhabaniemajetkuzničenieobydliaManuaacutelbolinšpiratiacutevnoupriacuteručkouktorousariadiliinkvizičneacutekona-niav 14storočiacute(Douais1886WakefieldndashEvans1991373-445)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 111 |

to bolsynaleboakeacuteremesloovlaacutedala praacutevetohosizvoliliza buduacutecehomajstraVtedyhodaliniektoreacutemuz majstrovktoryacutehoviedolz krajado krajaa z miestana miestoasijeden-dvarokyPotomhopriviedoldo ichradyalebokapitulyktoraacutesakonalana trhochveľkyacutechmiestkdesazvy-kolzhromaždiťveľkyacutepočetľudiacutea taksatammohliľahšieutajiťTamhopredviedlipred majstrova spyacutetalisahočijespokojnyacuteso svojimživotoma čichcebyťjedenz ichbratovKeďodpovedalžeaacutenovošlis niacutemdo jednejizbyalebona ineacutemiestokdebolizavretiacutevšetcimajstria druhoviatejtosektyPo vyspovedaniacutesazo všetkyacutechhriechovjedneacutemuz nichvtedyvzdelanejšiacutez majstrovvyložilniektoruacutezo sviatostiacutea zosiedmichčlaacutenkovvieryv ktoreacuteveriliPotomsahospyacutetalčiv neveriacuteAkodpovedalžeaacutenopotommurozkaacutezalabyichveriacimsľuacutebildodržiavaťčistotuaždo smrtiOdpovedalžeto buderobiťpokiaľlenbudemocirccťs pomocouBožoua pokiaľmuto dovoliacuteľudskaacutekrehkosťĎalejsľuacutebilžeužviacnebudežiťz praacutecesvojichruacutekaleaždo smrtiibaz almužiena žebezpodmienečnepocircjdedo akejkoľvekkrajinybudeposlanyacutenechužto budebliacutezkoaleboďalekoSľuacutebiltiežžeodterazbudedocircverovaťsvojimrodičoma všetkyacutempriacutebuznyacutemtakakoktoryacutemkoľvekinyacutemľuďomĎalejžesanebudez akeacutehokoľveknebezpečenstvavyslobodzovaťfalošnoupriacutesahouPotomčos tyacutemtovšetkyacutemsuacutehlasila zaviazalsato dodržiavaťpokľakolsina zema majstristaršiacutemuna hlavupoložilirukua tyacutemtouacutekonommuudelilipraacutevomocspovedaťsvojichpodriadenyacutecha robiťvšetkočo s tyacutemsuacutevisiacuteNapokonsazdvihola vidiacmajstrovstaacuteťv radepristuacutepilku každeacute-muz nicha objalhoa každyacutez nichmupovedalbdquoDobresiprišieldobryacutebratterazsiordinovanyacutev našejviereakomajsterapoštolovTakmerkaždyacuterokna svojichzhromaždeniachzvykolmeniťichosadenstvoabynebolispoznaniacutekresťanmia niktoz nichnezostaacutevalvo svojommajstrovstvena jednommiestedlhšieakojeden-dvaroky(Doumlllinger1890367-368)

Uvedeneacuteinformaacuteciektoreacuteziacuteskaliinkviziacutetoripri vyacutesluchuzadržanyacutechvaldeacutencovodhaľujuacuteži-votneacutezaacutesadyobyčajea rituaacutelypriacutevržencovtejtosektyichsnahuo životv chudobev duchovnomživotedocircrazna pravidelneacutemodlitby spovedečipocircstďalej ichkazateľskuacutečinnosť keďchodilipo krajiz miestana miestoa zaacuteroveňajsnahuo utajeniePodľainformaacuteciiacuteziacuteskanyacutechpri vyacutekoneinkviziacuteciezisťujemeže ichpredstaveniacutesanazyacutevalimajstri (bdquomagistrildquo)aleboapoštolik vyššejhierarchiitejtocirkvipatriliajstaršiacute(bdquosenioresldquo)a bratia(bdquofratresldquo)O zaacuteležitostiachsektyroz-hodovalizhromaždenia(bdquoconsilialdquo)ktoreacutesakonaliv časochlokaacutelnychtrhovZ dokladusatieždozvedaacutemeo spocircsobevoľbynoveacutehoadeptana majstrovstvoa jehopovinnostiachKeďže saajvaldeacutenskyacutemajster oddal absoluacutetnej chudobena spocircsob apoštolov žil len z almužienZaacuteroveňvyznaacutevaluacuteplnuacuteposlušnosťrozhodnutiampredstavenyacutechsektykeďakceptovalmožnosťžebudeposlanyacutekvocirclišiacutereniuučeniaajdo vzdialenyacutechkrajiacutenDocircležiteacutepre valdeacutencovboloajtoabysvojiacutemspraacutevaniacutema zovňajškomdaacutevalipriacutekladsvojmuokoliu

Ďalšou lokalitou spojenou s priacutetomnosťou stuacutepencov sekty valdencov bolaTrnavaTu bolav roku1400pod vedeniacutemnemeckeacutehoprovinciaacutelacelestiacutenovzriadenaacuteinkviziacuteciaprotivaldeacutencomPred jejtribunaacutelbolopredvolanyacutechmnohojednotlivcovktoriacutesaoznačovalimedziseboupo ne-meckybdquokundenldquoalebopo latinskybdquonotildquotedaznaacutemiInformaacutecieo celejzaacuteležitostimaacutemez jedneacute-ho latinskeacutehokoacutedexuz 15storočiaktoryacutejeuloženyacutev českejNaacuterodnejknižniciv Klementiacutene24V tomtokoacutedexesaakosuacutečasť jehopocircvodnejvaumlzbyzachovalalistinadatovanaacute11septembra1400ktoruacutev Trnavevydalidvajainkviziacutetoriustanoveniacutepre ostrihomskuacuteprovinciuPeternemeckyacutepro-vinciaacutelcelestiacutenov25a pražskyacutekňazMartinV nejpod hrozbouexkomunikaacutecienariaďujuacutetrnavskeacute-

24 Rukopis je uloženyacute v Oddeleniacute rukopisov a staryacutech tlačiacuteNaacuterodniacute knihovnyČR so signatuacuterouXH7Pocircvodnepatrilcelestiacutenomz Ojviacutenav Čechaacutechktoriacuteuacuteradneacuteaktyinkviziacutetorovpoužiliakovaumlzbukoacutedexu(Truhlaacuteř1903198)

25 InkviziacutetorPeterZwickerpochaacutedzalz vyacutechodneacutehoPruskaBolčlenomraacuteducelestiacutenovprioromklaacuteštorav českomOjviacutenea provinciaacutelomcelejnemeckejprovincietejtoreholeV roku1390bolmenovanyacuteza in-kviziacutetora kaciacuterstvaprevažne v nemeckyhovoriacich krajinaacutech (PomoranskoHorneacute a DolneacuteRakuacutesko

Miloš Marek

| 112 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

murichtaacuteroviabynavštiacutevilElzuzo Šamoriacutena(bdquoSawmmeryensemldquo)a jejnevlastneacutehosynaHenselajejnaacutejomniacutekaKunelaPreymfridla (bdquoPreymfridlyensemldquo)Pavla sluhu ()Wewera syna JekelaPreweraz Holkendorfua matkuMichalaSlyn()a všetkyacutechostatnyacutechz farnostiktoriacutesamedzisebouoznačovalivyacuterazomznaacutemi(bdquoKundenldquo)osobnev ichdomochakbyk nimmalbezpečnyacutepriacutestupa aknie takv kostolepred veriacimiby ichpredvolalpred inkviziacutetorovabysazodpo-vedaliz určityacutechveciacutena ktoreacutesaichchcelispyacutetať(Truhlaacuteř1903196-198Hammann1971436Šimončič ndashWatzka198947)

Okrem tejto listinyobsahovala vaumlzbakoacutedexu aj viacerouacutestrižkov inkvizičnyacutechprotokolovz ktoryacutechsadozvedaacutemesiacuteceuacutetržkovitoalecelkomjasnežeišloo valdeacutencovktoriacutevyznaacutevalirov-nakeacuteprinciacutepyvieryakyacutechsapridržiavalivaldeacutenciv inyacutechčastiachEuroacutepyJednaz vyšetrovanyacutechžienodpovedalažebdquoboliz valdeacutenskejsektyžepochaacutedzalaz Aspachuv RakuacuteskujejotecsavolalKonraacutedNepeka matkaKatrinPocircvodneneboliv sektepriviedoljudo nejistyacuteOrtelaleboOrtolfa povedaljejžebymalaiacutesťza heresiarchom(arcikaciacuterom)pretožejelepšievyznaťhriechyjemuako(katoliacuteckym)kňazomPrvyacutekraacutetsavyspovedalau vodcukaciacuterovasipred 30rokmiTenjejnariadilabyakopokaacutenieza hriechyodriekalapaumlťdesiatkraacutetOtčenaacutešv nedeľustokraacutetpričom savocircbecnemalamodliťmodlitbuZdravasrsquoMaacuteriaPovedalže(valdeacutenski)bratianiesuacutekňazialemajuacutemocdanuacuteod Bohaakoapoštolia lepšiepre ňubudeakjejdajuacuterozhrešenieoniakokňazildquoV ďalšomuacutestrižkusadozvedaacutemeniektoreacutezaacutesadyvieryvaldeacutencovbdquoVeriliibav Bohaa nievo svauml-tyacutechčiPannuMaacuteriualeboočistecldquoNa ďalšomkuacuteskunaacutejdemetvrdeniežebdquoNemožnoprisahaťbez toho aby sa tyacutem spaacutechal hriech Indulgencie (odpustky) a exkomunikaacutecie nemajuacute nijakuacutemocldquoNapokonjednaz vyšetrovanyacutechvyznalažejevernaacutesvojejvierea radšejzomriev sekteakobysamalaobraacutetiťna katoliacuteckuvierupričomkatoliacutekovoznačovalatermiacutenombdquodyvremdenldquotedacudziacute(Truhlaacuteř1903197)

Z informaacuteciiacutecitovanejlistinya uacutetržkovinkvizičneacutehoprotokolusadozvedaacutemeževaldeacutencisadostalido Trnavyz Rakuacuteskačonijakoneprekvapujekeďžes RakuacuteskommalaTrnavačuleacuteob-chodneacutestykya z Rakuacuteskapochaacutedzalomnohonemeckyacutechhostiacuteusadenyacutechv dedinaacutecha mesteč-kaacutechjuhozaacutepadneacutehoSlovenskaStojiacuteza zmienkužejednaz valdeacutenskyacutechveriacichžijuacutecav Trnavepochaacutedzalaz Aspachuvlastnez Anzbachuv DolnomRakuacuteskukdesapodľasvedectvatzvpa-sovskeacutehoAnonymaktoryacutepiacutesalsvojedieloO sektemanichejcovniekedyv rokoch1260ndash1262pripomiacutenaexistenciavaldeacutenskeacutehobiskupaa valdeacutenskejškoly(Patschovsky1981651)O priacutetom-nostivaldeacutencovv inyacutechmestaacutechzaacutepadneacutehoUhorskasvedčianiektoreacuterozsudkyvydaneacuteprotinimv BudiacuteneRaacutebea ŠoproniAjv tomtopriacutepadeišlozvaumlčšao lokalitys prevažujuacutecimnemeckyacutemmeštianskymelementom(Haupt18901778)

Celkom podrobneacute a zaujiacutemaveacute informaacutecie maacuteme o postupe inkviziacutecie proti valdeacutencomv ŠoproniV roku1401dostalidvajainkviziacutetoriPeternemeckyacuteprovinciaacutelcelestiacutenova pražskyacutekňazz kostolaPannyMaacuteriepred TyacutenomMartinplnuacutemocna začatieinkvizičneacutehokonaniapro-tivaldeacutencomna uacutezemiacuteostrihomskejprovinciea osobitne raacutebskejdieceacutezyIšlotedao tieisteacuteoso-byktoreacuteviedliinkvizičnyacutetribunaacutelv TrnaveZ ichčinnostisanaacutemzachovalinkvizičnyacuterozsudokSpomiacutenaniacute inkviziacutetori ho slaacutevnostne vyhlaacutesili 9 januaacutera 1401 v šopronskom farskomkostoleza priacutetomnostimnohyacutechľudiacutektoriacutesatamzhromaždiliakona predstaveniacutenejakeacutehoatraktiacutev-nehodivadla (bdquospectaculumldquo)Vyšetrovaniacutemsa zistilo žek sektevaldencovpatriloveľa ľudiacutemužovi žienAkotvrdilspomenutyacuteinkviziacutetorbdquopridalisak arcikaciacuteromvaldeacutenskejsektykto-ryacutechpovažovaliza dobryacutechľudiacutea zaacutestupcovKristovyacutechapoštolovnonieza vysvaumltenyacutechkňazovPriznalisaženeuctievalianiPannuMaacuteriuaniostatnyacutechsvaumltyacutechnemodlilisak nima nevzyacutevaliichpomoca ochranuneverilianina očisteca neuznaacutevalianimodlitbuza zosnulyacutechveriacich

a zaacutepadnaacutečasťUhorska)Tentouacuteradvykonaacutevalaždo svojejsmrtiv roku1403Vďakajehočinnostisapodarilovaldenskeacutehnutiev Rakuacuteskuvykoreniť(Haupt189057)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 113 |

a suacutehlasilis mnohyacutemimylnyacutemia kaciacuterskymimyšlienkamizavrhnutyacutemia odsuacutedenyacutemisvaumltouRiacutemskoucirkvouPrichaacutedzalina zhromaždeniavaldeacutenskychkazateľova pozyacutevaliichk sebedo-movnapriektomužev kostolesaimfaraacuteria iniacuteortodoxniacutekazateliasnažilivyvraacutetiťichzvraacuteteneacutedogmyldquoPravdakeďichinkvizičnyacutetribunaacutelv mesteodhalilsvetskaacutemocuvaumlznilaa hroziloimnebezpečenstvožebuduacuteodsuacutedeniacutena trestsmrtiakokaciacuteriboliprinuacuteteniacutepriznaťsak hereacutezea žiadaťo naacutevratdo katoliacuteckejcirkviMuselisavšaknajprvverejnea priacutesahouzrieknuťvšetkyacutechdogiemhlaacutesanyacutech valdeacutencamiAž potom ich inkviziacutetori zbavili ťarchy exkomunikaacutecie ktoruacutenad nimipredtyacutemvyhlaacutesiliAkotrestza tožesvojiacutempočiacutenaniacutemzhrešiliprotiBohua katoliacuteckejcirkviodsuacutediliAnnuvdovupo JakuboviBeratungsgotoviz Guumlssinguspolus ďalšiacutemivaldeacutenca-mina verejneacutepokaacutenieNariadiliabysavšetkyichšatyvpreduajvzadunatreliznakommodreacutehokriacutežaTentokriacutežmalinosiťna verejnostinielenv mestealekdekoľvekbysadostali26Muselisatridsaťnasledujuacutecichdniacutezuacutečastňovaťspoločnena omšiachv tamojšiacutechkostolocha v ichstredepokľaknuacuteťa pomodliťsapaumltnaacutesťkraacutetmodlitbuPaacutenaOtčenaacutešZdravasrsquoMaacuteriaa Vyznanievierys docircrazomna pasaacutežbdquosvaumltuacutekatoliacuteckucirkeva spoločenstvosvaumltyacutechldquov ktorejzhrešiliĎalejsamu-selipomodliťtrimodlitbyOtčenaacuteša ZdravasrsquoMaacuteriaza zomrelyacutechInkviziacutetoriďalejnariadiliabybolivšetkydomyktoreacutesluacutežilivaldeacutencomna zhromaždeniazbuacuteraneacutea nikdyviacnebolinanovopostaveneacuteMalisatakstaťnavekyzhromaždiskomnečistotykeďžepredtyacutemboliuacutetočiskomka-ciacuterovVšetkycintoriacutenyna ktoryacutechbolipochovaniacutevaldeacutencimalibyťbiskupomodsvaumlteneacutea ichmŕtvolyvykopaneacutez hrobov ichkostina znakvečneacutehozatratenia spaacuteleneacutea cintoriacutenynanovoposvaumlteneacute(ZsOII1195694-95č 809Haupt189078-79114-116)

Akovidnoinkviziacutetoripocircsobiaciv Šopronia pravdepodobneajv Trnavenikohoz miestnychvaldeacutencovneodsuacutedilimatrestsmrtiJemožneacutežena obvinenyacutechpocircsobilaodstrašujuacutecopovesťktoraacutesprevaacutedzalainkviziacutetoraPetraZwickeraz jehopocircsobeniav Rakuacuteskukdeskončilomnohopriacutevržencovvaldeacutenskejsektyna hraniciDocircležiteacutevšakboloabysapriznalia priacutesahousazrieklisvojejhereacutezyV tomtopriacutepadebolopre nichnajrozšiacuterenejšiacutemtrestomokrempokaacuteniavo formemodlitiebajnosenieznakumodreacutehokriacutežana svojomodeveakoznakuhanbyJedinev priacutepadežeupadlido recidiacutevya znovusavraacutetilik hereacutezeužnastupovalidrastickejšietrestyakonapriacutekladuacutederypruacutetomalebopošliapanieveriacimipri vstupedo kostolarespektiacuteveodovzdaniedo ruacuteksvetskejmocina vykonanieexekuacuteciev priacutepadežebyneodvolalisvojebludya neučinilipokaacutenie(Haupt1890117-124)

HusitiKoncomtohtostoročiaa predovšetkyacutemzačiatkom15storočiasastretaacutevame v zaacutepadnejEuroacutepea ajv Uhorskus novyacutemtypomhereacutezyktorejpriacutevržencisanazyacutevaliviklefovci(latwiklefistae)a naktoryacutechnadviazalaneskoršiareformaacuteciaIchhlavnyacutemideovyacutemprameňombolimyšlienkyanglickeacuteho kazateľa a reformaacutetora JaacutenaViklefa (cca 1330 ndash 1384)Viklef pocircsobil akomajsterna univerzitev OxfordeKritizovalcirkevautoritupaacutepežarehoľnyacuteživotuacutectusvaumltyacutecha transub-stanciaacuteciuViklefovoučenieboloodsuacutedeneacutena Kostnickomkoncilev roku1415a saacutemViklefbolnuacutetenyacuteodvolaťsvojeučenieakokaciacuterskebludy(Kaňaacutek1973)Napriektomujehomyšlienkymaliveľkyacutevplyvna husitov

IchideovyacutevodcaJanHuspocircsobiltakistona univerziteBoluniverzitnyacutemmajstromv Prahekdemalmožnosťšiacuteriť svojeučeniektoreacuteodmietalonaacuteukucirkvio sviatostiachkultesvaumltyacutech

26 Annuktoruacutedo sektyvaldencovpriviedoljejmanžela v sektevytrvaladvanaacutesťrokovinkviziacutetoriodsuacutedilina dvarokypokaacuteniav odeveoznačenommodryacutemkriacutežomĎalšianemenovanaacutekaciacuterkaktoraacutebolame-dzi valdencami26rokovsamalakajaťtrirokyOstatniacutektoriacuteboliv hereacutezeroksamalikajaťjedenmesiac(Haupt1890116)

Miloš Marek

| 114 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

relikviaacutecha odpustkochHussatiežstavalprotivieroučnejautoritecirkvi(Šmahel2013)Jehoučenieodsuacutediliužna teologickejfakulteKarlovejuniverzityv roku1413PriacutevrženciHusovyacutechmyšlienoksas nimidostalido kontaktupočasštuacutediana pražskejuniverziteReformnyacutemkaacutezaniacutemJaacutenaHusaboliovplyvneniacutemnohiacutetamojšiacuteštudentipochaacutedzajuacuteciz UhorskeacutehokraacuteľovstvaPo skon-čeniacuteštuacutediiacutesavracalidomova prinaacutešaliso sebouajhusitskeacutenaacuteukyktoreacutesapotomstalizdrojomprobleacutemovkeďžebolipovažovaneacuteza kaciacuterstvoPretov juacuteli1418paacutepežMartinVustanovilJaacutenakardinaacutelas titulomsvaumlteacutehoSixtaza paacutepežskeacuteholegaacutetaa vyslalhodo Uhorskeacutehoa Českeacutehokraacute-ľovstvaa okolityacutechkrajiacutenkdevrajmyslea srdciamnohyacutechkresťanovzviedliz cestyortodoxnejvieryzhubneacutedogmyJaacutenaViklefa(LukcsicsI 193168č 114)

Knajznaacutemejšiacutempriacutevržencomhusitizmuz radovSlovaacutekovpatrilkňazLukaacutešz NoveacutehoMestanad Vaacutehom ktoreacutehopri naacutevratena Slovensko zajali a s falošnyacutemipeniazmiupaacutelili v mučiarniv Krumlove(Varsik196563)Otaacuteznyjepocircvoda naacuterodnosťnitrianskehokanonikaJaacutenaLaurinihoz Račiacutec27Tentoklerikštudovalna pražskejuniverzitekdeziacuteskalokrembakalaacuterskehoajmagis-terskyacutetitul(1408)V pražskomreformnomprostrediacutesapriklonilk Husovmuučeniua začalhoajverejneobhajovaťV časekeďsazdržiavalna Moravesadostaldo sporus dolanskyacutemfaraacuteromPavlomz PrahySvojeučenieobhajovalajna pocircdepražskejuniverzityZ Moravysapotomvraacutetildo NitryNotuhodobehlajehominulosťV roku1417hopred nitrianskymbiskupskyacutemvikaacuteromdolanskyacute faraacuterPavolz Prahyobvinil z kaciacuterstvaa dosiahol žebiskupHinkoodsuacutedilLaurinihona stratuvšetkeacutehomajetku(štyrochkoniacutea kniacuteh)a vyhlaacutesilza verejneacutehokaciacuteraLaurinitakmuselopustiťuacutezemiedieceacutezyOdišielnaspaumlťna Moravualeneskocircrsaopaumlťdo Nitryvraacutetilkeďžejehoprosbao naacutevratdomovbolazo stranybiskupavypočutaacuteStalosato zrejmepotomakosvojeučenieodvolala zmierilsaso svojouvrchnosťou(ZsOVI1999190202268č 564617899)28

Husitskeacute myšlienky ktoreacute sa snažili radikaacutelne pretvoriť vtedajšiacute spoločenskyacute poriadok sauchytiliajv južnyacutechčastiachkrajinya v SedmohradskuV roku1421prosilpaacutepežaMartinaVminoritskyacuteprovinciaacutelv DalmaacuteciiBaptistazo Šibenikaabybolvyslanyacuteza inkviziacutetorado uhorskeacute-honemeckeacutehoa chorvaacutetskehopohraničiado žuacutepBaraňaŠomoďTolnaa ZalaTentominoritaktoryacutebolužpredtyacutemvyslanyacutedo tyacutechtokrajovabytukaacutezalBožieslovosvojužiadosťodocircvodňo-valtyacutemžev tyacutechtokončinaacutechvpaacutedyTurkovzničilitriminoritskeacuteklaacuteštorya šiacuteriasatukaciacuterskedogmy(LukcsicsI 1931118-119431)V januaacuteri1431sasťažovalcisaacuterŽigmundLuxemburskyacutepaacutepežoviMartinoviVžev Uhorskoma Českomkraacuteľovstvemnohiacutekatoliacutecipomaacutehajuacutekaciacuterompotravinamia inoupodporouPaacutepežimpretopohrozilexkomunikaacuteciou(LukcsicsI 1931261č 1436)V auguste1438poverilpaacutepežEugenIVfrantiškaacutenskehomniacutechaJakubaz Marchie29in-kvizičnoučinnosťouprotistuacutepencomhusitstvapraacutevev tyacutechtojužnyacutechkrajochUhorskeacutehokraacuteľov-stva(Theiner1860a218č 373ToacutethndashSzaboacute1917154)Jakubbolpredtyacutemvikaacuteromminoritovobservantovpre uacutezemie BosnyPo vymenovaniacuteza inkviziacutetorasavzdalvikaacuterstvaa v novejfunk-ciisapustilhorlivodo inkvizičnejaktivityMyšlienkyhusitstvasado tejtooblastidostalizrejmeprostredniacutectvomštudentovna pražskejKarlovejuniverziteMedzištudentmiz Uhorskana nejštudovalookremžiakovzo Slovenskaajniekoľkomladyacutech ľudiacutez južnyacutechčastiacutekrajinyTakyacutemiboliTomaacutešz Paumlťkostolia(maďPeacutecs)a Valentiacutenz Ilokuktoriacutesastalivyacuteznamnyacutemistuacutepencami

27 RačicesuacutesuacutečasťouobceDvorynad Nitricouv okresePrievidzaNiekoľkoRačiacutecsanachaacutedzaajna Moravea v Čechaacutech(Odložiliacutek192565)

28 JaacutenLaurinibolliteraacuternečinnyacuteStalsaznaacutemyakoautortraktaacutetovnaacuteboženskyacutechspisov(Brtaacuteňovaacute2008)29 Marchia(potalianskyMarche)jeoblasťv strednomTalianskuO osobeJakubaz Marchiepodrobnejšie

piacutesalFraknoacuteiVilmos (190329-39Lukcsics II 193820-25)O dvadsať rokovneskocircr (17maacuteja1457)vyslalpaacutepežKalixtIIIJakubaz Marchiedo UhorskaopaumlťTentoraztumalzorganizovaťkriacutežovuacutevyacutepravuprotiTurkom(Kalous2010191)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 115 |

Husovhoučenia30Inakajv Paumlťkostoliacutepocircsobilaod roku1367univerzitaZaložiljukraacuteľĽudoviacutetIV pozadiacutejejvznikuhralauacutelohuakisteajkraacuteľovapolitikana BalkaacuteneZaniklapo smrtijejpod-porovateľaokolo roku1390(Petrovics200529-40Font2002473-479)Ďalšiacuteštudentiz tyacutechtokončiacutenuž študovaliv Prahea poskončeniacute štuacutedia si so sebou prinaacutešaliaj reformneacutemyšlienkyIch tamojšiacutem centrom sa stalaKamenicamestečkona brehudolneacutehoDunaja v Srieme (dnesv Srbsku)

O tomžetakoutocestousasemdostalohusitstvopiacutešeajkronikabosnianskycha uhorskyacutechminoritovod Blažejazo Salkya jehopokračovateľovSpomiacutenapriacutepadisteacutehoBlažejaktoreacutehomeš-ťaniaz Kamenicevyslalina univerzitneacuteštuacutediuma sľuacutebilimužeaksito vyacutesledkamisvojhoštuacutediazasluacutežidarujuacutemudo spraacutevykamenickuacutefarnosťBlažejsavydalštudovaťdo Čiechna pražskuacuteuniverzituZiacuteskaltamsiacutecevzdelaniealebdquopričucholldquoajk myšlienkamhusitstvapovedaneacuteslova-miautorabdquopoškvrnilsahusitskyacutemkaciacuterstvomldquoPo jehonaacutevratedo Kamenicesatietomyšlienkyrozšiacuteriliv celomokoliacute(ToldyndashEacuterszegi1986240)

Praacuteve inkviziacutetor Jakub z Marchie zachytil vo svojom spiseprinciacutepyviery ktoreacute šiacuterili husitina juhuUhorskaa JakubsaichsnažilvykoreniťPodrobneukazujuacuteakeacuteučenievlastnešiacuterilistuacute-pencihusitovbdquov kraacuteľovstveUhrovSikulova SedmohradčanovldquoIchučeniejeobsiahnuteacutev tyacutechto64bodoch1Všetcisuacutepovinniacuteprijiacutemaťpod obojiacutemspocircsobom2Na omšistačiacutečiacutetaťibaepištolua evanjeliuma to bezozdobneacutehoruacutechaa prenosneacutehooltaacuteraso schraacutenkoupre Sviatosťoltaacuternu(viatika)a (omšu)jedovoleneacuteslaacuteviťvšadecezdeňi v noci v domochi v lesochA piesnespie-vajuacutena omšiľudiaobochpohlaviacute3Gramotniacutelaicipripravujuacuteteloa krvPaacutenaa suacutepresvedčeniacuteže (to)mocircžupripravovať 4 (Tvrdia) že vysviacajuacute z drevenyacutech sudov v ktoryacutech jedia a pijuacute5 Že v hostiijeibateloKristovoa v kalichuibakrv6Ževšetkymenaacutesvaumltyacutechvyčiarkliz misaacute-la7ŽePannaMaacuterias inyacutemisvaumltyacuteminaacutemnemohlapomocirccťibasaacutemBoh8ŽesanemusiacutemeklaňaťBlahoslavenejPanneMaacuteriianiinyacutemsvaumltyacutemibasamotneacutemuBohu9Ženikniejepovin-nyacutesapostiťv predvečer(sviatku)svaumltyacutecha cez40-dňovyacutepocircstpretožetotoBohneprikaacutezal10Že niktozo zločincovnesmiebyťzabityacutepretožestepočuližebolopovedaneacutedaacutevnobdquonezabiješldquo11Že nijakyacutesviatoknesmiebyť slaacutevenyacute ibanedeľapretože ineacutesviatkybolivynaacutejdeneacute ľuďmi12Že nesmiemeuctievaťsochypretožejev nichdiabolľuďomna posmechpretožeakjeosliacutekposielanyacutedo ohňautekaacutepred niacutemalekriacutežna pnizhoriacute13Ženesmiemevymaľovaacutevaťkrucifix(ukrižovaneacuteho)anikriacutež14Ženiejetrebažehnaťsaznakomkriacuteža15Ženesmiemeuctievaťrelikviepretožebolivynaacutejdeneacutez chamtivosti16ŽepaacutepežnemaacutevaumlčšiupraacutevomocakoprostyacutekňazpretožehovoriacutebdquoKomuodpustiacutetehriechyldquo17Žeodpustkyniesuacuteskutočneacutea anipaacutepežichnemocircžedaacutevať18Žepaacutepežskeacuteprivileacutegiaacutenetrebadodržiavať19Ženiktonemaacutebyťvaumlčšiacuteanipaacutepežani cisaacuterpretoževšetcismebratiav KristuA akniektomedzivamibychcelbyťvaumlčšiacuteatď20ŽeanipaacutepežanicisaacuternemocircžutvoriťzaacutekonalestačiacutezachovaacutevaťzaacutekonBožiacute21Žeanikriž-maani posledneacutepomazaniea anisvaumltenaacutevodanemajuacutenijakuacutemoc22ŽekrstiteľnicajeľudskyacutevynaacutelezpretožeKristusbolpokrstenyacutev rieke23ŽekňazniejepovinnyacuteodriekaťbohoslužbuibaOtčenaacuteš24Žektoryacutekoľveklaika ženamocircžuspovedaťa daacutevaťrozhrešenie25Že(sa)nemaacutekľa-čaťna spovedipred kňazomibapred Bohom26Žekňazimajuacutestraacutežiťzvierataacuteakoiniacuteľudia27Žemodlitbyza mŕtvychneplatia28ŽepeknenamaľovanaacutePannaMaacuteriavypadaacuteakoneviestka29Žeočistecnieje30Ženetrebaveriťvyacuterokomsvaumltyacutechibasvaumlteacutemupiacutesmu31Žena jednejstranepapieramaľujuacutechudobneacutehoKrista s osloma na druhejpaacutepeža s koňmia pompou32Žezobrazujuacutepaacutepežasluacutežiacehoomšua diabolmu(pritom)posluhujea deacutemonisuacutenaokolo33Že exkomunikaacuteciesanetrebaobaacutevaťanijunetrebazachovaacutevaťpretožekyacutemčlovekzlorečiacuteBohpožehnaacuteva34Že biskupsimocircževziaťza manželkupannua žereholea kanonicisuacutevynaacutelezom

30 Prvyacutebolv matrikeuniverzityzapiacutesanyacutev roku1399a druhyacutev roku1410(Liberdecanorum1830I417JakubovichndashPais1929248HarasztiSzaboacutendashKeleacutenyindashSzoumlgi201638)

Miloš Marek

| 116 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

diabla35Že nesmiebyťničdaneacutena oltaacuteranisviečkypretožejeto simoacuteniaa chamtivosť36Že kňazv priacutepadeuacutemrtianesmiedaacutevaťrozhrešenie37Žeduchovniacutezamestnaniacutesvetskyacutemiveca-misuacuteuacutedmidiabla38ŽeprelaacutetiexkomunikujuacuteciľudBožiacutesuacuteuacutedmidiablaa antikrista39Že du-chovniacuteukazujuacuteci laacuteskuvoči svetskyacutemmajetkomsuacutepokrytci a nepriatelia cirkvi 40Že pyšnyacuteKristovvikaacuterniejehodnyacuterozkazovaťanidievčatku41Žekňazivenujuacutecisadesiatkoma svet-skyacutemveciama uacuteradomsuacutekaciacuteri42Žeriacutemskacirkevjepretvaacuterkaa synagoacutegasatanavynaacutelezľudiacutematkasmilstva pocircvoda žriedlovšetkeacutehozla43Žekňazmajuacutecimajetokmaacutestodeacutemonovv duši44Žetenktochcedostaťrozhrešeniev riacutemskejkuacuteriiprinesieplneacutevreckoa dostanerozhrešenieod všetkyacutechhriechov45Žekňazisatešiaz mŕtvolkvocirclichamtivostiakovrany46Žepriacutesahajeuacuteplnenepriacutepustnaacute47ŽepaacutepežchceabymalivaumlčšiuautoritukaacutenonyakoNovyacutea Staryacutezaacutekon48Žecirkevneacutezaacutekonysuacutena opovrhnutiea posmecha suacutenaruacutešaniacutemspravodliveacutehosuacutedu49Žecirkevneacutezaacutekonyrozpraacutevajuacutevyacutemyslya paacutepežv takyacutechniejepaacutepežalepodvracač50Žetiacutektoriacutesuacutes paacutepežomsuacutenedocircverčiviacutevlcia podvracači51Žeduchovniacutesadaacutevajuacutezbožňovaťakobohoviaale (svaumltyacute)PeternedovolilabybolzbožňovanyacuteKorneacutelioma (tak)nechsuacutepotrestaniacuteakopyšnyacuteNaacuteman3152Žepaacutepežovedanesuacutezaacutekonykaciacuterskejsimoacuteniealelaacuteskunehodnotia53Že patriarchaacutetarcibiskupstvoarcidiakonaacutetsuacutevynaacutejdeneacutez pyacutechya chamtivostia nasledujuacutediabla54Žeprelaacutetisuacutemilovniacutecikoniacutea žiena suacuteložniacuteciso ženamidruhyacutech55Žev riacutemskejkuacuteriiniesuacutepastierialezaacutehubcovia56Žekňazisuacutepastieriprebenda niedušiacute57Žekňazisuacuteprostiacutepoddaniacuteprelaacutetova biskupov58Žez cirkviurobilipelechlotrovskyacutea celebrujuacuteniepre ľudalepre peniaze59Žekeďprelaacutetinariaďujuacutena zaacutekladesvaumltejposlušnostivzyacutevaniacutemKristovhomenaabynekaacutezaliv kaplnkaacutechaleskocircrmajuacutepovedaťbdquovzyacutevaniacutemdiablaa nazaacutekladeantikristanekaacutežtev kapln-kaacutechldquo60Žemocircžekaacutezaťktokoľvek(aj)malyacute61ŽeKristovzaacutekonpostačujek spaacutesebez zaacutekonovvymyslenyacutechčlovekom62Žeuctievačiobrazovsuacuteidololatri63ŽenosiakrvKristovuv koženejflašketajnena prijiacutemanie64Že(platiacute)synodakonanaacute17juacutena142632kdesarozhodlizachovaacute-vaťaždo smrtitietočlaacutenky1Ktoreacutemukoľvekkňazovijedovoleneacutekaacutezaťbez povoleniaprelaacutetov2 Že ktokoľvekjepovinnyacutekaacutezať(ktokoľvekmocircže)prijiacutemaťpod obojiacutemspocircsobomajdetipretožeprijiacutemaťpod jedinyacutemspocircsobomjevyacutemyselľudiacute3Žesvetskaacutemocmocircžeodňaťcirkevneacutemajetkyabysanavraacutetilado pocircvodneacutehostavu4Žeduchovenstvomnemajuacutebyťpaacutechaneacuteverejneacutesmrteľneacutehriechyakosymoniakaciacuterstvovyacuteberpeňaziacuteza krstbirmovkuspoveďprijiacutemanieza svaumlteacuteolejeza sobaacutešza speňaženeacuteomšealebovyacuteročneacuteomšeza zomrelyacutechza pohrebza prebendya benefiacuteciaacutea prelaacutetstva hodnosti predaj odpustkov a ineacutenespočetneacutekaciacuterstva ktoreacute špiniaBožiu cirkevnechsuacutepostaveniacutemimozaacutekoncudzoložniacutecinehanebniacutesmilniacutecinepodstatneacutepredvolaniazdie-ranieprostyacutechľudiacutevyacuteberdaniacuteA žeJaacutenHusjesvaumltyacuteA ktokoľvek(tomu)budeprotirečiťnechjepotrestanyacuteakofalošnyacutekresťanA niesliteloKristovov tajnombireteabyhopodalisvojimľuďomna prijiacutemanieldquo(Lukcsics1938II21-25Doumlllinger1890705-706č 71)

Tietobodyveľmipodrobnepredstavujuacuteučeniektoreacutesašiacuterilov južnyacutechkrajochUhorskeacutehokraacuteľovstvaNiejenaacutehodoužemalouacutespechpraacutevev končinaacutechsusediacichs Balkaacutenomkdesaaniintenziacutevnoučinnosťoukazateľskyacutechraacutedovdominikaacutenova františkaacutenovv 14 storočiacutenepodarilotamojšieobyvateľstvoodvraacutetiťod učeniabogomilstvaPretonašielhusitizmusživnuacutepocircdupraacutevetuAkovidiacutemejehohlavnousnahoubolnaacutevratcirkvik pocircvodnejapoštolskejchudobeodvraacutetenieod materiaacutelnychstatkova naacutevratk duchovnyacutemhodnotaacutemPre duchovnuacutemocbolonebezpečneacute

31 Riacutemsky stotniacutek Korneacutelius bol ako prvyacute pohan pokrstenyacute svaumltyacutem Petrom bez obriezky Spomiacutena sav SkutkochapoštolskyacutechKeďza niacutemprišielPeterabyhopokrstilKorneacuteliusmuvyšielv uacutestretypadolmuk nohaacutema poklonilsamuPeterhovšakzdvihola povedalmubdquoVstaňajjasomlenčlovekldquoSk 101-48StarozaacutekonnaacutepostavasyacuterskyNaacutemanpyšnyacutena sebaa svojuhodnosťbolponiacuteženyacutechoroboumalomocen-stva2Kr51-19

32 Išloo husitskuacutesynodukonanuacutev Prahe(Zilynskaacute198560)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 117 |

odmietaniecirkevnejhierarchiea Riacutemskejcirkviako inštituacutecievocircbecVeľačlaacutenkovsavenovaloodmietaniuuctievaniaobrazovsvaumltyacutechtedatomuna čopotomnadviazalareformaacutecia

Aktivita Jakuba z Marchie spojenaacute s krutyacutem prenasledovaniacutem a nevyberavyacutemimetoacutedamiinkviziacuteciemalauacutespecha hnutiesarozpadloFraacutetrovi Jakubovisapodľasvedectva jehosamot-neacutehopodariloobraacutetiť25tisiacuteckaciacuterovv radochkňazova svetskyacutechosocircb(LukcsicsII193825)KronikaBlažeja zo Salkyuvaacutedza že Jakubpo priacutechodedo Kameniceobraacutetilnaacutesiliacutemna pravuacutevierumnohyacutechkaciacuterskychhusitovžijuacutecichv okolityacutechmestaacutecha dedinaacutechpo obochbrehochDunajaĎalšiacutechnechalupaacuteliťna hraniciJehofanatizmusboltakyacuteveľkyacutežev priebehuvyšetro-vanianevaacutehaldaťvykopaacutevaťz hrobuanimŕtvycha upaľovať ich33Ostatniacute stuacutepenciHusovyacutechmyšlienokutiekliza hranicekrajiny(doMoldavska)kdeďalejšiacuteriliHusoveideaacutely(Szeacutekely1956331-367)34Predovšetkyacutemtutrebaspomenuacuteťhusitskyacutechpriacutevržencova kňazovzo SriemuTomaacutešaz Paumlťkostoliaa Valentiacutenaz Ilokuktoriacutevyhotoviliprvyacuteprekladbibliedo maďarčiny(Foumlldes197380-85Kardos1953)Akovidnonapriekneuacutespechuhusitskeacutehnutiezanechaloisteacutestopyv uhor-skej(maďarskej)kultuacutere

Husitisav 20ndash30rokoch15storočiadostaliajna uacutezemiednešneacutehoSlovenskaPravdatietonaacutevštevynebolipokojneacutealebolisprevaacutedzaneacutebdquoohňoma mečomldquoIchhlavnyacutemcieľomnebolo šiacutere-nievlastnyacutechmyšlienokmedzidomaacutecimobyvateľstvomale pustošenieuacutezemianepriateľacisaacuteraŽigmundaNa niektoryacutechmiestach zanechalihusiti dokoncavojenskeacuteposaacutedky odkiaľ vyraacutežaliza plieneniacutema korisťoudo širokeacutehookoliaV tomtopriacutepadesamohlidostaťajk šiacutereniusvojhoučeniamedzidomaacutecimobyvateľstvomakoo tomsvedčiacutedokladz 11novembra1434Pred kraacuteľaŽigmundavtedypredstuacutepilipredstaviteliamestaKežmarokso sťažnosťouna husitovktoriacutepustošiliSpiša okoliteacutekrajea tamojšiacutechkresťanovobracalina ichbdquozlorečenuacutesektuldquo (SchmaukII244)Postojštaacutetnejmocik husitomsaodzrkadlilajv termiacutenochakyacutemiboliv prameňochoznačovaniacutebdquoperfidissimihusiteldquobdquoimmanissimihusitaehereticildquobdquohusitehereticepravitatiscontagioneinfectildquobdquosectavenenosaJohannisHuzdampnatememorieldquoNiekedysapredpokladaložehusitskeacuterefor-mačneacutemyšlienkyzanechalimedziľudomveľkuacuteodozvua husitinašlina Slovenskuveľanasledov-niacutekovNa jednej strane je to pravdakeďžemyšlienkyo zbaveniacutecirkvi svetskejmocia majetkupocircsobilina obyčajnyacutechľudiacutepriacuteťažlivo35Na druhejstraneichvojenskeacuteakcieso sebouprinaacutešalilenspuacutešťa nivočenieK husitomsatakpridaacutevaliajdomaacutecidobrodruhoviaa pochybneacuteživlyktoreacuteloviliv muacutetnychvodaacutecha husitskuacutepropaganduvyužiacutevalivo svojprospech(Bartl199585-99Mikulka199574-84)

Spomeňmepriacutepadktoryacutesaodohralv roku1430v Kozaacuterovciachv TekovskejžupeŠľachticŠtefanz Plaacutešťoviecvtedyposlalsvojichfamilaacuterovabyvpadlido tejtodedinypatriacejopaacutetovibe-nediktiacutenskehoklaacuteštorav HronskomBeňadikuPredtyacutemsavšakpreobliekliza husitovpoužiliichkaciacuterske()zbrane(bdquovestibusetarmishereticalibusldquo)zamaskovalisitvaacuterea podhrozboupoužitiamečova lukovvyrabovalidomtunajšiehorichtaacuteraJurajaz Chraacuteštian(DF235 811Varsik1965187)Ďalšiacutedokladjezo Spišana ktoryacutevpadlihusitina jar1433dobyliKežmaroka zanechaliv ňomsvojuvojenskuacuteposaacutedkuNepokojes tyacutemspojeneacutevyužilJakubz Trnovcaa istyacuteErhardkeďpraacutevev časevpaacutedutaacuteboritovna Spiš(bdquotemporeinvasionisthaboritarumldquo)vniklido domuPetra

33 V priacutepadebojaprotikaciacuteromto tobolaobvyklaacutestredovekaacutepraxktoraacutesauplatnilaužpri kaacutentreniacutekatarovv južnomFrancuacutezskuExhumovaniekaciacuterovnariaďujeužpaacutepežGregorIXvo svojomdekreacutetez roku1231O exhumovaniacutevaldenskyacutechkaciacuterovv ŠopronismeužpiacutesaliPozrivyššie

34 Kvocirclivykoreneniuhusitizmuv Moldavskueštev roku1445udelilpaacutepežEugenIVminoritomv bosnian-skomvikariaacuteteviacereacuteindulgencie(LukcsicsII1938220-221č 833)

35 Najvyacuteraznejšiacutejev tejtosuacutevislostipriacutepad Bratislavykdesav tomčasevyskytovaloveľasympatizantovhusi-tovv radochmestskejchudobyRakuacuteskyvojvodaAlbrechtv roku1428konštatovalžev mestejeviacako60husitskyacutechzradcovZ ichiniciatiacutevybolozosnovaneacutesprisahaniektoreacutehocieľomboloodovzdaťmestohusitom(DL43 733Varsik1965180-182)

Miloš Marek

| 118 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

z Pariacutežoviec ukradlimudvavolya jehodceacuterešesťstodenaacuterov(DF266 641Varsik1965195)Aj taktonegatiacutevnezapocircsobilohusitskeacuteučeniena miestneobyvateľstvo

Poporaacutežkehusitskeacutehohnutiasamnohohusitskyacutechvojakovdostalodo Uhorskakdevstupo-valido služiebmiestnychfeudaacutelovakožoldnieriŽoldnierskaslužbavšaknebolavečnaacutea po pre-pusteniacutezo služiebpocircsobiliv krajinena vlastnuacutepaumlsťOslovovalisanavzaacutejomvyacuterazombratriacuteci(latbdquofraterculildquo)Grupovalisana odľahlyacutechmiestachodkiaľvyraacutežalina svojeluacutepežneacuteprepadyStalisahrozboupre širokeacuteokoliea vyacutezvoupre uacuteradyabysaprotinimzakročiloPraacutevetiacutetobratriacutecibolinositeľmihusitskyacutechmyšlienokv tomtoobdobiacute(Špirko193779-81Mišiacutek1928)Spocircsobživotaa možnosť koristipriťahoval zopaacuter jedincovaj z radovmiestnychobyvateľovPridali sak nimosobnealeboimlenprejavilisvojesympatieposkytnutiacutemvlastneacutehopriacutestrešiaa uacutekrytu

Vrchnosť však pre to nemala žiadne pochopenie a takyacutechto ľudiacute zaradila do kategoacuterie ka-ciacuterovZa zločinuraacutežky kraacuteľovskeacutehomajestaacutetu boli odsuacutedeniacute na trest smrti a ichmajetky boliskonfiškovaneacutev prospechkraacuteľovskejkorunyNapriacutekladv roku1432keďkraacuteľŽigmunddarovalJurajoviz Bošiana Martinovizo Špačiniecmajetkovyacutepodielv Zarkovciacha v Lipniacutekupo JaacutenoviŽoldošovi (teda žoldnierovi) zo Zarkoviec (Dolnaacute Krnča okr Topoľčany) a Petrovi synoviTomaacutešaKerekaz Lipniacutekaktoriacutekvocircliuraacutežkekraacuteľovskeacutehomajestaacutetuupadlido nemilosti36Podľakraacuteľovhotvrdeniatotižzišliz cestyevanjeliovejpravdya ortodoxnejvierya upadlido kaciacuterskejničomnostiktoraacuteterazvlaacutednev Českomkraacuteľovstvea v Moravskommarkgroacutefstvekeďsaspojilis kraacuteľovyacutemiuacutehlavnyacuteminepriateľminičomnyacutemihusitmia taacuteboritmi(Marek2013211-213č 96)Obamajetkysivšakdlhoneužilikeďže v nasledujuacutecomrokusaichs pomocouhusitovz topoľ-čianskejposaacutedkyzmocniliŠtefanzo Zarkovieca TomaacutešKerekz Lipniacutekaktoriacutebolipriacutevržencamia poplatniacutekmityacutechtohusitov(DF244 003Varsik1965243-244)

PriacutevržencamihusitovboliajJurajsynJaacutenaz Bošiana LadislavsynSynkuz Ludaniacutecktoriacutev roku1433vpadlina majetkyv Bošanocha JanovejVsispomiacutenanyacutechŽigmundovyacutechstuacutepencovJurajasynaŠimonaz Bošiana Martinazo Špačiniecvyplieniliicha ukradnutyacutedobytokzahnalina hradv LudaniciachPraacutevepevnosťv Ludaniciachsastalaakobyzaacutekladňoutyacutechtokraacuteľovyacutechrebelovktoriacutesapridalik husitom(DF244 003Varsik1965244-245)Rodinaz Ludaniacutecpokra-čovalav spolupraacutecis českyacutemihusitmiajv neskoršombratriacuteckomobdobiacuteTomaacutešz LudaniacutecsynLadislavav roku1450spolus Čechmia inyacutemicudzincamivpadoldo mestečkaSereďa vypaacutelilhoPredtyacutemvšakstiholodtiaľpokradnuacuteťveľacenneacutehomajetkučiacutemspocircsobilškoduv hodnote4tisiacuteczlatyacutech(DL14 406Varsik1965249)

Podobnyacuteosudčlovekaktoryacuteupadoldo kraacuteľovejnemilostikvocircli svojejnevernosti stiholajďalšiehošľachticaz tejtooblastiPetraz Chrabrian(okrTopoľčany)ktoryacutesapridalk českeacutemukapitaacutenovia veliteľovitopoľčianskejhusitskejposaacutedkyJaacutenoviŠmikovskeacutemua nadržiavalhusitomKraacuteľŽigmundmuza tov roku1435skonfiškovalmajetokZelenečpri Trnavea darovalOsvaldoviz Bučianktoryacutesavyznamenalv bojochprotihusitom(DF279 602Varsik1965241)

Ďalšiacutetakyacutetopriacutepadjez roku1452keďgubernaacutetorJaacutenHuňadidarovalPetroviz Oponiacutecza jehoverneacuteslužbyv bojiprotiTurkoma ČechompustošiacimhorneacutečastiUhorskamajetkyJurajasynaŠebastiaacutenaz Krušoviec(KrušovceMaleacuteDvoranya Lipovniacutek)ktoryacutesapridalk perfiacutednyma kaciacuter-skymČechoma osobitnek JaacutenoviJiskroviz Brandyacutesaa paacutechalmnoheacutezbojstvaacutea škodyna majetku(Apponyi1906308-309č 146Kanovskyacute199289-93)Niejenaacutehodaževaumlčšinašľachticovktoriacutesapripojilik husitompochaacutedzalaz bližšiehočivzdialenejšiehookoliaTopoľčiankdebolasvojhočasuumiestnenaacutehusitskaacuteposaacutedka Jej vplyv zasiaholnajmaumlmiestnudrobnuacutea strednuacute šľachtuktoraacuteduacutefalažesav spojeniacutes husitmidostanek majetkovyacutemziskom

36 PeterKerekbolna generaacutelnejkongregaacuteciišľachticovNitrianskejžupyza tietočinyproskribovanyacuteStalosato všakažv roku1437tedadaacutevnopo spaacutechaniacuteuvedenyacutechzločinov(Marek201323)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 119 |

Z ineacuteho suacutedka je priacutepad ktoryacute sa stal okolo roku1465Poľskyacute šľachticPredslav z DmošiacutecvtedynapiacutesalmestuBardejovulistv ktoromsaimsťažovalna jaacutegerskeacutehobiskupa37Biskupstojaciv službaacutechkraacuteľaa radcovhovrajzadržala ozbiacutejalo 10tisiacutecfloreacutenovakoničomnyacutekaciacutera klamaacuterkatoliacuteckejviery(bdquohereticuspravusetdeceptorfideikatholiceldquo)ktoryacutesinezasluhujebyťoznačenyacuteza biskupakeďžeprebyacutevav kaciacuterskeja niekatoliacuteckejviereČasybolivtedysuroveacutea hanebnyacutechskutkovakokaciacuterskihusitisadopuacutešťaliajduchovneacuteosoby(Ivaacutenyi1910245č 1603)

Vaumlčšina domaacuteceho obyvateľstva všakmala z tyacutechto ľudiacute strach a obaacutevala sa ich plieneniaSvedčiacuteo tomaj tvrdeniešľachticaMikulaacutešazvaneacutehobdquoRawasldquoz VeľkeacutehoRakovav Turciktoryacutesav roku1453vyjadrilžezo strachupred ničomnyacutemikaciacutermiluacutepežniacutekmibuacuteračmia ničiteľmiuacutezemiaUhorskeacutehokraacuteľovstvaa kvocirclizaacutechranesvojhoživotaa ochranemajetkubyacutevalna hradeBlatnicakdemuv tejtoťažkejsituaacuteciipomoholprežiťa zachraacuteniťsajehobratOndrej(DL90465)

Zrejme takyacutechto ľudiacute mal na mysli kaciacutersky inkviziacutetor a paacutepežskyacute legaacutet Jaacuten Kapistraacutenskyvo svojomlisteadresovanomv roku1456paacutepežoviKalixtoviIIIkeďsasťažovalna utajenyacutechheretikovv Uhorskua Sedmohradsku(Mrva199550)AjpretokraacuteľMatejKorviacutenv roku1462na krajinskomsnemev Budiacutenezaradilverejnyacutechkaciacuterovktoriacutesapridalik zavrhnuteacutemukaciacuterstvumedzizločincova ichskutkyza zločinyvlastizradyalebozločinyuraacutežkykraacuteľovskeacutehomajestaacutetu(bdquonota infidelitatisldquo) za ktoreacutehrozil trest smrti a skonfiškovanie všetkeacutehomajetkuv prospechkoruny38Na druhejstranevšakv tomistomzaacutekonniacutekuzaradilkauzyvo veciachvierya priacutepadykaciacuterovalebo ľudiacutepodozrivyacutechz kaciacuterstvamedzikauzy tyacutekajuacutece saduchovneacutehosuacutedneho foacutera(DRH1989126-127)

Kaciacuteri v proskripčnyacutech listinaacutechZopaacuterkaciacuterovnachaacutedzamezapiacutesanyacutechajv tzvproskripčnyacutechlistinaacutechz 15storočiaIšloo zo-znamyverejnyacutechzločincovodsuacutedenyacutechna smrťktoreacutevzniklina stoličnyacutechalebopalatiacutenskychgeneraacutelnychkongregaacuteciaacutechzvolaacutevanyacutechz iniciatiacutevykraacuteľaa konanyacutechpod predsedniacutectvomžupa-napodžupana(vpriacutepadestoličnyacutech)alebouhorskeacutehopalatiacutena(vpriacutepadepalatiacutenskychzhromaž-deniacute)priacutepadneineacutehočlovekas titulombaroacutena

Uvedeniezločincav zoznameproskribovanyacutechznamenalopraktickyjehoodsuacutedeniena smrťbez suacutednehoprocesuTensaaninemoholkonaťkeďžeprevažnaacutevaumlčšinaobvinenyacutechsanedo-stavilapred stoličneacutesuacutednefoacuterumabysazodpovedalaza svoječinyrespobhaacutejilaSamisi istezvaacutežilisvojemožnostia radšejsana kongregaacuteciunedostaviliĽudiaktoriacutesana zoznamepros-kribovanyacutechocitlimalivaacutežnyprobleacutemBolipostaveniacutemimozaacutekonaTo znamenaacutežeichmoholktokoľvekkdekoľvekna uacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvabeztrestnezabiťa ichmajetoksiponechaťpre sebaĽudiaktoriacutebytakyacutechtoodsuacutedencovchytilipopravilia ichmajetokzabavilimalizaru-čenuacuteistotužeichza tonebudeniktosuacutednestiacutehať(Marek2011b126-168)39

Pokiaľ ideo spocircsobvykonania trestusmrti (bdquocapitalis sententialdquo) liacutešil sapodľa tohoo akyacutedruhzločinu išloNa zlodejov čakala šibenica teda smrťobeseniacutemV priacutepade luacutepežniacutekov ichbuďnapichlina kocirclaleboichlaacutemalina koleseVyhotovovateliafalošnyacutechlistiacutenrytcifalošnyacutech

37 Akjedatovaniespraacutevnemalobyiacutesťo jaacutegerskeacutehobiskupaLadislavaz Heacutedervaacuteruktoryacutena tomtobiskup-skomstolcisedelv rokoch1447ndash1468HocibolLadislavduchovnouosobouvyznamenalsaajna voj-novompoliZuacutečastnilsav znaacutemejbitkepri LučenciprotiJaacutenoviJiskroviz Brandyacutesaa jehohusitskeacutemuvojskuv roku1451kdedokoncapadoldo JiskrovhozajatiaSpoluso Šebastiaacutenomz Rozhanoviecvšakbojovalprotihusitomajna inyacutechmiestachSlovenska(Zaacutevodszky1922IIXXXIII-XXXIV)

38 Totonariadenieprotikaciacuteromsadostaloajmedzizaacutekonneacutečlaacutenkykrajinskeacutehosnemuv roku1495(Nagy ndashKolosvaacuterindashOacutevaacuterindashMaacuterkus1897566čl4sect12)

39 ProblematikousastručnezaoberalaajDanielaDvořaacutekovaacute(2003231-234)

Miloš Marek

| 120 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

pečatidiel a raziči falošnyacutechminciacute spolu s kaciacutermi a čarodejnicami končili na hranici zvyšokzločincovbolodsudzovanyacutena trestsmrtisťatiacutemmečom(KolosvaacuterindashOacutevaacuterindashMaacuterkus189778tit15)

NageneraacutelnejkongregaacuteciiVašskejžupykonanejpri mesteVašvaacuterna zaacutepadeUhorskakto-ruacutev roku1409zvolalkraacuteľŽigmundLuxemburskyacutena potlačeniezločinnostiv celejoblastiboloproskribovanyacutechaž191jednotlivcovVaumlčšinaz nichbolazapiacutesanaacutedo zoznamukvocirclispaacutechaniuzločinukraacutedežea zbojniacutectvaDvajavšakbolioznačeniacuteza kaciacuterovIšloo isteacutehoJaacutenazvaneacutehoPyzdpoddaneacutehošľachticovz Pyzdu40po ktoromnasledovalitriženyobvineneacutez maacutegiea zakliacutenačstvaDruhyacutemkaciacuterombola istaacutevdovapo Mikulaacutešovi synoviIvanadeklarovanaacuteza verejnuacutekaciacuterku(ZsOII21958217-222č 6672)

Akyacutedocircvodmoholbyťza tyacutemžebolitietoosobyobvineneacutez kaciacuterstvaTo saz predchaacutedzajuacute-cehodokladunedozvedaacutemealetennasledujuacutecito do istejmierynaznačujeProskripčnaacutelistinaNitrianskejžupyz roku1424označilaza heretikovMartinafaraacuteraz Bojneja jehokmotruman-želkuMartinazvaneacutehoMikliacutekpretožespolutelesneobcovali(DL72620)

Ďalšiacute proskripčnyacute suacutepis ktoryacute vzišiel z palatiacutenskej generaacutelnej kongregaacutecie Sabolčskeja Berežskejžupyv roku1435uvaacutedzaakopotulneacutehokaciacutera(bdquohereticumvagabundumldquo)ŠtefanazvaneacutehoCigaacutensiacutedliacehov dedineSzoboszloacute(DL54931)V danompriacutepadebysa taacutetoosobamohlapovažovaťajza potulneacutehokazateľaakyacutechbolov stredovekupomerneveľaajv Uhorskomkraacuteľovstve41

Proskripčnyacute zoznamgeneraacutelnej kongregaacutecieZempliacutenskej a Berežskej župy z rokov 1435 ndash1436zaznamenaacuteva71ľudiacutepostavenyacutechmimozaacutekonaOkremmnožstvazlodejova zbojniacutekovsuacutev ňomzapiacutesaniacuteajštyriakaciacuteriz tohodvajapotulniacuteIšloo vdovupo Petroviv dedineGelyenespoddanuacuteLadislavaJakčaz KusaluďalejMichalasynaTiborčkantorapoddaneacutehosrbskeacutehodes-potuv mestečkuBerehove (dnesna Ukrajine) a napokonBlažeja zvaneacutehoKopolt a manželkuJaacutenazvaneacutehoPosonobochpotulnyacutechkaciacuterov(DL48256)Suacutepistiežspomiacutenaajosobyobvineneacutez maacutegiea zakliacutenania(bdquoincantatrixsewffitonissavulgonezewldquo)

ĎalšiacuteproskripčnyacutezoznamjepresnejšienedatovanyacutePochaacutedzapravdepodobnez polovice15storočiaNachaacutedzajuacutesav ňomosobyvystupujuacutecev oblastiHevešskejžupyv časevlaacutedyMatejaKorviacutenaPodľanadpisubdquoRegistrumnobiliumproscriptorumldquoišloo suacutepisproskribovanyacutechšľach-ticovZapiacutesanyacutechjetu36šľachticovktoriacuteboliobvineniacutez rozličnyacutechzločinovpričomsiacuteceajtuprevažujuacutezločinykraacutedežea zbojniacutectvaalev početnejmieretunaacutejdemeajvraždyViaceriacutešľachticibolioznačeniacuteza kaciacuterovtakženyakoajmužiNapriacutekladistaacutešľachtičnaacuteKlaacuteramanželkaLadislavaVerešaz Erdőtelekuktoraacutevrajso svojimkmotromspaacutechalakaciacuterstvoPeterz Tenkuspaacutechalka-ciacuterstvo so svojou švagrinouŠľachtičnaacutepaniMargareacutetamanželka Jaacutena z TenkubolakaciacuterkouŠľachtičnaacuteBarboraČeacutečejovaacutemanželka Štefana z Tenku bola tiež označenaacute za kaciacuterku keďžespaacutechalakaciacuterstvoso synomsvojhomanželaKaciacuterombolajJaacutenHorvaacutetz Tarčea EgiacutedHorvaacutettiežz Tarčektoryacutespaacutechalhereacutezuso svojouvlastnousestrou(BaacutertfaiSzaboacute190510-12)42

Podľavyacuteznamutextutyacutechtoproskripciiacutenešloo hereacutezuv užšomslovazmysletedapriacuteslušnosťk heretickyacutemmyšlienkovyacutempruacutedomaleo hereacutezuv podobepriacuteklonuku skutkomktoreacutesuacutev roz-pores učeniacutemkatoliacuteckejcirkvikonkreacutetneso šiestymBožiacutemprikaacutezaniacutembdquoNezosmilniacutešldquoVoľnyacutem

40 Zaniknutaacutelokalitavo Vašvaacuterskejžupev Maďarsku41 DnesHajduacuteszoboszloacutev Maďarskuv Hajducko-biharskejžupe42 Medziproskribovanyacutemiv tomtozoznamenaacutejdemeajľudiacutektoriacutesapripojilik českyacutemhusitskyacutemžold-

nierompustošiacimv okoliacuteAkoFrantišek z Istenmező (časťmestaOacutezdv župeHeves) ktoryacuteprivie-dolČechovna hradSzandana uacutekorkraacuteľaa kraacuteľovnej(bdquoconductorBohemorumldquo)AleboJaacutensynPavlaNagyfaja z Tenku ktoryacute sa dopustil v krajine podpaľačstva plienenia a pustošenia s Čechmi (bdquocumBohemisldquo)Anijedenz nichvšakneboloznačenyacuteza kaciacutera

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 121 |

sexuaacutelnymživotomžiliv tomčasepraacutevepriacuteslušniacutecirocircznychnaacuteboženskyacutechsiekttedakaciacuterine-uznaacutevajuacutecisviatosťmanželstva43pretoajľudiaktoriacutežiliv smilstvea cudzoložstvebolipovažovaniacuteza kaciacuterovV tomtosmereneuznaacutevaliučeniekatoliacuteckejcirkvisvojiacutemspraacutevaniacutemsaprotinemustavalia vyvolaacutevaliniacutemvo verejnostipohoršenieHocitiacutetoľudianebolipriacuteslušniacutekmistredovekyacutechkaciacuterskychhnutiacuteichhriechbolpovažovanyacuteza kaciacuterstvoa ajza tentozločinimhroziltrestsmrtia skonfiškovanievšetkeacutehomajetku

Vyacuterečnyacute je v tejto suacutevislosti doklad z roku 1521Kraacuteľ Ľudoviacutet II vtedy odmenil BernardaTamaacutešihozo sedmohradskej Naznanfalvy(dnesNaznav Rumunsku)za jehovernosťa udelilmumajetkyisteacutehoLadislavaz BerinduTietomajetkyboliLadislavoviskonfiškovaneacutepretožetenpro-tivšetkyacutemBožiacutema ľudskyacutemzaacutekonomžilniekoľkorokovnezaacutekonnea naspocircsobkaciacuterav man-želskom locircžku s vdovoupo svojombratovi šľachticovi Jaacutenovi Šaacutendorovi zo Szaacuteszkeacutezdu (rumSaschiz)44ČisinapokonLadislavzachraacutenilživota unikoltrestusmrtiktoryacutekaciacuteromhroziluždokladnehovoriacutePravdepodobnevšakaacutenokeďželistinahoneuvaacutedzaakoneboheacuteho

Do tejtokategoacuteriekaciacuterstvamožnopatriacute aj priacutepad isteacutehomešťana z PaacutepyPodľa svedectvatamojšejmestskejradyz roku1477vrajichspolumešťanGregorHydazysaz diabolskeacutehovnuknu-tiadopustilspaacutechanianejakejnepraacutevostičižekaciacuterstvakvocircličomusizasluacutežiltrestsmrtiAby savyholtrestua zachraacutenilsiživotzanechaldomavšetkysvojemobilneacutevecia tajneutiekolz mesta(DL61817)

LuteraacuteniSituaacuteciav katoliacuteckejcirkvisakoncomstredovekunezlepšilapraacutevenaopakkeďžesažiadnevidi-teľneacuteopatreniana naacutepravupomerovneurobilikritikapomerovvo vnuacutetricirkvisastupňovalaSnahyo reformaacuteciuvyvrcholilivystuacutepeniacutemMartinaLutheraLuthervo svojomučeniacutev mnohomnadviazalna myšlienkya ideaacutelyJaacutenaHusaKeďžev ňomkritizovalbohatstvoa moccirkvia uacutepa-dokmravovnašlojehoučenieveľkuacutepopularitumedziľudomMyšlienkyreformaacuteciesaz nemec-kyacutechkrajiacutendostaliveľmiskoroajdo UhorskaPrveacuteichprijalonemeckeacutemeštianstvoslobodnyacutechkraacuteľovskyacutecha banskyacutechmiestna strednoma vyacutechodnomSlovenskua v Sedmohradsku ktoreacutemalopravidelneacutekontaktys nemeckyacutemikrajinamiVeľmiryacutechlosavšakrozšiacuteriliajmedzizvyšnyacutemobyvateľstvomtyacutechtomiestOhrozeniepoziacuteciiacutenuacutetilosvetskuacutea cirkevnuacutemockonať

Užv roku1520vrajľubickyacutefaraacuterTomaacutešPreisnervyhlasovalzo svojejkazateľnicevo farskomkostolev ĽubiciLutheroveteacutezyktoreacutelentrirokypredtyacutemzverejnilLutherna dveraacutechwittem-berskeacutehochraacutemuVtedajšiacutespišskyacuteprepoštJaacutenHorvaacutethktoryacutesaneskocircrtiežpridalk reformaacuteciipovažovalza potrebneacuteprijaťprotibdquoluteraacutenskejfrakciildquopriacutesneopatrenia(Svaacuteby1895139)

Paacutepežisasnažiliajprostredniacutectvomsvojichvyslancovndashlegaacutetovovplyvňovaťsvetskeacuteautorityna prijatieopatreniacuteprotišiacuteriacejsaluteraacutenskejhereacutezeV tyacutechčasochtupocircsobililegaacutetiTomassodeVioLorenzoCampeggioa nunciusAntonioBurgio45Počnuacutecod 24decembra1521bolivydaacute-vaneacutepre jednotliveacutemestaacutekraacuteľovskeacutenariadeniaabyvystuacutepiliprotikaciacuteromVaumlčšinouboliigno-rovaneacuteV niektoryacutechmestaacutechvšakprotikaciacuteromnaozajzakročiliNapriacutekladv Guumlssinguv roku

43 Napriacutekladadamitiradikaacutelnasektav raacutemcihusitstvaktorejčlenoviabolinazyacutevaniacuteajpikardipraktizujuacutecivoľnyacutepohlavnyacutestyk(Jukl2014)

44 bdquocontraomnemdivinamethumanamlegemcumfratrisetconsanguineisuirelictain matrimoniithoroilliciteetmorehereticoquampluresannosvixissediciturldquo(DL31 033)

45 PaacutepežHadriaacutenVImenovaldeViaza legaacutetapre krajinystrednejEuroacutepy(nonajmaumlpre Uhorsko)v roku1523V nasledujuacutecom rokupaacutepežKlementVII ustanovilCapeggia za paacutepežskeacuteho legaacuteta pre krajinystrednejEuroacutepy(Kalous2010378380)Burgiamenovalza paacutepežskeacutehonunciav roku1524(Theiner1860a633č 825)

Miloš Marek

| 122 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

1524upaacuteliliakokaciacuteraJaacutenaBaumgartneraspolus kaciacuterskymispismiprotestantskeacutehoreformaacutetoraKonraacutedaCordatusa(Csermelyi201815)

V bojiprotiprenikaniuLutherovejreformaacuteciesamalopostupovaťzaacutekonnyacuteminariadeniamiktoreacutebolipre tentouacutečelprijateacutePodľačlaacutenku54dekreacutetukraacuteľaĽudoviacutetaIIschvaacuteleneacutehona kra-jinskomsnemev Budiacutenev roku1523všetciluteraacuteni ichpriaznivcia priacutevržencitohtospolkusizasluhujuacutebyťpotrestaniacutekraacuteľovskyacutemmajestaacutetomtakyacutemtrestomakyacuteprisluacutechaverejnyacutemkaciacuteroma nepriateľomnajsvaumltejšejPannyMaacuterietedatrestomsmrtia skonfiškovaniacutemvšetkeacutehomajetku(CIH1899824)Tutrebapovedaťžespočiatkuuhorskaacutešľachtanebolareformaacuteciipozitiacutevnena-klonenaacutePodľainformaacuteciiacutektoreacuteposielalipaacutepežovido RiacutemajehovyslancisavrajnetrebaobaacutevaťpriacuteklonuUhorskak LutherovikeďžebdquoUhorskoa Nemeckosuacuteprirodzeniacutenepriateliaa pretotočojednokraacuteľovstvoprijmesidruheacutekraacuteľovstvoistotnenebudeželaťldquo46Lutherovemyšlienkynašliobhajcovjedinev okruhuporadcovkraacuteľaa kraacuteľovnejna kraacuteľovskomdvore47Pretosaajv suacutevis-lostiso spomenutyacutemčlaacutenkom54uvažuježebolnamierernyacuteprotibrandenburskeacutemumarkgroacutefoviJurajovituacutetorovimladeacutehoĽudoviacutetaIIktoryacutebolstuacutepencomLuthera(Fraknoacutei1902II474)

PaacutepežHadriaacutenVIv roku1523vyslaldo UhorskakardinaacutelaTomassadeViaakosvojholegaacutetas viaceryacutemiuacutelohamiOkremposlaniapaacutepežskyacutechpeňaziacutena bojprotiTurkomto boloajzabraacuteneniešiacutereniuLutherovyacutechkaciacuterskychmyšlienokLegaacutet10novembrana kraacuteľovskejschocircdzkev Bratislaveza uacutečasti uhorskeacuteho kraacuteľa Ľudoviacuteta II rakuacuteskeho arcivojvoduFerdinanda a kancelaacuteraKrištofaSzydlowieckeacutehoktoryacutezastupovalnepriacutetomneacutehopoľskeacutehokraacuteľaŽigmundavystuacutepilprotišiacutereniuluterskejhereacutezy(Nemes2016372)Paacutepežskaacutekuacuteriaod svetskyacutechliacutedrovtyacutechtokrajiacutenočakaacutevalažeprotišiacuteriteľomluteranizmuaktiacutevnevystuacutepiaa buduacutesasnažiťichaktivityzastaviť

NovyacutepaacutepežKlementVIIsav roku1524obraacutetilna uhorskeacutehokraacuteľaĽudoviacutetaIIso žiadosťouabyeislebenskeacutemu()biskupovi(bdquoIslleuiensisldquo)vraacutetilnaspaumlťjehokostolz ktoreacutehobolvyhnanyacutebezbožnyacutemi ľuďmi skazenyacutemi luteraacutenskyminaacutezormiktoriacuteprenasledujuacute svaumltyacutecha vyvolenyacutechBožiacutechNapomiacutenal ho tiež abyochraacutenil vernyacutechkresťanov ktoriacute sanechceli poškvrniť kaciacuter-skymiomylmipred prenasledovaniacutemtyacutechtobezbožnyacutech ľudiacute48Totopaacutepežskeacutebreve je trochupopleteneacutekeďžekostolv Eislebenesanenachaacutedzav Uhorskomkraacuteľovstvea totomestečkoktoreacutebolorodiskomreformaacutetoraMartinaLutheranebolobiskupstvom

O rokneskocircrtenistyacutepaacutepežvo svojomlisteadresovanomuhorskeacutemukraacuteľoviĽudoviacutetoviIIa poľskeacutemukraacuteľoviŽigmundoviktoriacutesamalistretnuacuteťv Olomoucina politickyacutechrokovaniachpovzbudzuje obidvochpanovniacutekov k akciaacutemna potlačenie luterskeacuteho kaciacuterstva (Nemes 2015112-113č 98)

NapodnetďalšiehopaacutepežskeacuteholegaacutetaLorenzaCampeggiana jar1525dalostrihomskyacutear-cibiskupLadislavzo Salkyzatknuacuteťdvochbudiacutenskychkňazovktoriacutekaacutezaliv duchuLutherovyacutechmyšlienokObajaskončiliv ostrihomskomvaumlzeniacute49V letetohoisteacutehorokuzasauvaumlznilabudiacuten-skamestskaacuteradajedneacutehoduchovneacutehoobvineneacutehoz kaciacuterstvaa keďžesanepriznalodsuacutedilahona smrťPriznalsaažna popraviskua popritomprezradilžeajviaceropoprednyacutechbudiacutenskychmešťanovsuacuteLutherovistuacutepenciMnohiacutez konzulovnaliehaliabysazačalivyšetrovaťajmešťaniaktoryacutechkňazvyzradilaleiniacuteprotitomunamietalikeďžesabaacuteližesamestozbaviacutenajpoprednej-

46 V spraacuteveBurgiazo 6februaacutera1525a paacutepežskeacuteholegaacutetaCampeggiaz 8februaacutera1525(Fraknoacutei1902II365474)

47 BenaacutetskyvyslanecGuidottooznaacutemil2januaacutera1525z Budiacutenažebdquonakraacuteľovskomdvorejeveľaluteraacutenovktoriacutenachaacutedzajuacuteobľubuu kraacuteľaa kraacuteľovnejldquo(Fraknoacutei1902II366474)

48 Podľakancelaacuterskejpoznaacutemkylistinanebolaz paacutepežskejkancelaacuterieodoslanaacute(Theiner 1859636č 829Nemes201543-44č 40)

49 SpraacutevalegaacutetaCampeggiaz 18juacutena(Fraknoacutei1902II367474)Ku CampeggiovipozriStoumlve1991Kalous2010382-385

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 123 |

šiacutechmešťanova upadnedo stavuobyčajnejdedinyNa priacutehovorpanovniacutečkyMaacuteriesanakonieccelaacutezaacuteležitosťurovnalabez ďalšiacutechnaacutesledkovpre podozrivyacutechmešťanov50

Nebezpečenstvodefinitiacutevnehorozkoluv cirkvibolov 20rokoch16storočiaužveľmiciteľneacutePaacutepežskiacutelegaacutetisasnažilidiplomatickouaktivitoutentostavzastaviťOkremnemeckejLutherovejreformaacutecie sapokuacutešali riešiť zaacuteležitostikaciacuterskychČiechV tomtoobdobiacute iniciovali rokovaniao zjednoteniacutekatoliacutekova českyacutechutrakvistovV maacutejiroku1525saza tyacutemtouacutečelomkonalostretnu-tiev Budiacutenena ktoromsazuacutečastniliajzaacutestupcoviačeskyacutechstavovRokovaniektoreacuteviedolostri-homskyacutearcibiskupLadislavzo Salkyvšakdopadloneuacutespešnea českiacuteutrakvisti sa s katoliacutekminespojili(Kalous2011188)

Nakrajinskomzhromaždeniacuteuhorskejšľachtyv roku1525v Raacutekošibolprijatyacutemedziinyacutemiajzaacutekonktoryacutenariaďovalvykorenenievšetkyacutechluteraacutenovz kraacuteľovstvaKdekoľvekbolizisteniacutemohlibyťnielencirkevnyacutemialeaj svetskyacutemiosobamislobodnechyteniacutea upaacuteleniacute (CIH1899830člaacutenok4sect4)Tentozaacutekonnasledovalhneďpo zaacutekonezakazujuacutecompriacuteslušniacutekomcudziacutechnaacuterodnostiacutezastaacutevaťvysokeacutepostyv krajineAjostrihomskyacutearcibiskupLadislavzo Salkysasna-žil nariadeniami adresovanyacutemi svojmukleacuteruprekaziť šiacuterenieLutherovyacutechmyšlienok (Kubinyi1994111)V maacutejiroku1525samusťažovalbanskobystrickyacutefaraacuterželuteraacutenskasektaa hereacutezasav oblastibanskyacutechmiestnatoľkorozmohlaa mysleveriacichbolizhubnyacutemučeniacutemLutherovyacutechžiakovnaplneneacutedo tejmieryžeevanjeliovaacutedoktriacutenaa katoliacuteckavierazačalibyťľuďomv tyacutechtomiestachna posmech(BunyitayndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902203č 195)

Z kraacuteľoveja arcibiskupovejiniciatiacutevyboliposielaniacutedo jednotlivyacutechmiesta stoliacutecvyslancialeboinkviziacutetoriabyzistilistavcirkevnyacutechpomerov priacutetomnosťpriacuteslušniacutekovkaciacuterskejsektya napome-nulifaraacuterova kleacuteruscelejstoliceabyvo svojichfarnostiachučilipodľakatoliacuteckejdoktriacutenyV roku1526napriacutekladtiacutetokraacuteľovskiacutekomisaacuteripodaacutevaliarcibiskupovispraacutevuo situaacuteciiv kraacuteľovskommesteŠoproňv ktoromvrajnebolonikohoktobynasledovalluteraacutenskusektupričomna panovniacutekovrozkazspaacutelilivšetkyluteraacutenskeknihyOdtiaľpotomodišlido Bratislavskejstolicekdestraacutevilivy-šetrovaniacutempriacutetomnostiluteraacutenovasitri-štyridni(BunyitayndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902262-263č 250)V BratislavetomutosprievoduktoryacuteviedolistyacutedoktorOndrejvystrojilihostinus rybamiakoo tomsvedčiamestskeacuteuacutečtyPredpokladaacutesažev tomčasev Bratislavea okoliacuteešteneboliziste-neacutestopypo prijiacutemaniacuteluteraacutenskychmyšlienok(Schroumldl190638-39)Šiacutereneacutevšakboliveďrokpred-tyacutemsamuselz mestaporuacutečaťkvocirclisvojmukaacutezaniujedenfrantiškaacutena v roku1528v Bratislavev tamojšomklaacuteštore prednaacutešali v Lutherovomduchu svoje kaacutezneďalšiacute dvaja františkaacuteni jedenzo Švajčiarskaa druhyacutez nemeckeacutehoUlmuSpraacutevcaBratislavskeacutehohraduichvšakneskocircrzadržala uvaumlznilFraacuteterz Ulmunapokonpo mučeniacutekeďhovložilido dreveneacutehosudas opačnenabityacutemiklincamiskončilna hraniciupaacutelenyacute(Ortvay1898II2145Schroumldl190648)

Začiatkomroku1530ostrihomskyacutearcibiskupPavolz Vaacuterdyv listochadresovanyacutechjednotlivyacutemslobodnyacutemkraacuteľovskyacutemmestaacutemv ktoryacutechpocircsobilievanjelickiacuteduchovniacuteichobvinilz diabolskejhereacutezya nariadilichvykaacutezaťz UhorskeacutehokraacuteľovstvaV nasledujuacutecomrokunariadilzorganizova-niesynodyzameranejna vyhnanieluterskeacutehokaciacuterstva(Neacutemeth2017168)

V roku1533uhorskyacutepalatiacutenJaacutenz DolnejLendavypiacutesalpaacutepežoviKlementoviVIIlistv kto-rommu opiacutesal žalostnyacute stav krajiny a vyzdvihol chvaacutelyhodnuacute snahu kraacuteľa Jaacutena Zaacutepoľskeacuteho51znovunastaviťv krajineporiadoka pokojŽiadalpaacutepežaabyvplyacutevalna toabysav kresťanstve

50 SpraacutevynunciaBurgiaz 9a 30augusta(Fraknoacutei1902II367474)AntonioGiovannidaBurgiopocircsobilakonunciusapoštolskejstolicepre krajinystrednejEuroacutepy(ajUhorskeacutehokraacuteľovstva)v rokoch1524ndash1526(RillndashScichilone1972Kalous2010382-385)

51 JaacutenaZaacutepoľskeacutehoakonepriateľakresťanskejvierya kaciacuteraktoryacutesaspolčils Turkamipustošiacimikraacuteľov-stvovyobcovalz cirkvipaacutepežKlementVIIa v roku1528to spomenutyacutepaacutepežurobilešteraz(Bunyitay ndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902390-391č 399)

Miloš Marek

| 124 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

obnovilmiera malpritomna očiachževojnajenajvaumlčšiacutemrozširovateľomkaciacuterstvaktoryacutemjeužajUhorskodovtedajšiaobrannaacutebaštakresťanstvanakazeneacute(Oacutevaacutery189457č 271)

Napriek všetkyacutem tyacutemto opatreniam sa nepodarilo zastaviť šiacuterenie Lutherovyacutech reformač-nyacutechmyšlienokktoreacutekatoliacuteckacirkevpovažovalaza kaciacuterskeAjkeďtrebapovedaťžeuhorskaacutešľachtamalana začiatkuk reformaacuteciinegatiacutevnypostojŠtefanWerbőczyktoryacutebolv roku1521na riacutešskomsnemevo Wormseakočlenuhorskeacutehoposolstvažiadaťo pomocpre Uhorskov bojiproti Turkomsapo naacutevrateobraacutetilna kraacuteľaĽudoviacutetaIIs vyacutezvouabynedopustilšiacuterenietohtokaciacuterstvav krajinePanovniacutekaoslovilokremineacutehotyacutemitoslovamibdquoViemžemladeacutesrdceVaacutešhoveličenstvaplanienaacuteboženskouhorlivosťoua spocircsobomhodnyacutemmladeacutehokraacuteľasapostaraacuteo toabypo storočianajkresťanskejšiekraacuteľovstvoochraacutenilopred luteraacutenskounaacutekazouldquo(Fraknoacutei1899164-167)Autorkronikyanonymneacutehokartuziaacutenasav uacutevodesvojhodielazasavyjadrilbdquoPustilsomsado tohtoohromneacutehodielanajskocircrpretožetakmerceluacuteEuroacutepuničiacuterozkolvo vierea ne-bezpečneacutelutherskeacutekaciacuterstvoktoreacutenajnovšiečiacutehana toabyzahubiloa zničilovyvolenyacuteuhorskyacutenaacuterodTuacutetonepatrnuacutesilučosiacutecepopieraprirodzenosťalepodľavzorumaterskeacutehosuacutecitumipredsalendalalaacuteskaabysomsamupostavilpodľapriacutekladuJeremiaacutešaza nebeskuacutevlasťa za kraacute-ľovstvokedysizasvaumlteneacutePanneMaacuterii(Madas198511)ldquo

REFERENCESAngelov Dimitar 1979IlbogomilismounacuteeresiamedievalebulgaraRomaAngelov Dimitar1958ZurGeschichtedesBogomilismus in Thrakien in der IHaumllftedes14

JahrhundertsIn ByzantinischeZeitschrift 512374-378Apponyi 1906A PeacutecznemzetseacutegApponyiaacutegaacutenakazApponyigroacutefokcsalaacutedileveacuteltaacuteraacutebanőrizett

okleveleiI1241ndash1526BudapestArchivioSegretoVaticanondashVatikaacutenskytajnyacutearchiacutev(ďalejASV)RegistraVaticana(ďalejRV)76

folium(ďalejfol)2rn(ďalejnumerus)VBalogh Iosephus 19992LibellusdeInstitutionemorumIn SzentpeacuteteryEmericus(ed)Scriptores

rerumHungaricarumIIBudapest611-627Barabaacutes Gaacutebor 2011 bdquoeccedilectumfiliumldquoPaumlpstlicheUrkundenin BezugaufdieLegationen

in den zwanziger Jahren des 13 Jahrhunderts In Specimina Nova Pars Prima SectioMediaevalisVIPeacutecs33-52

Barabaacutes Gaacutebor 2014 DasPapstumundUngarnin dererstenHaumllftedes13 Jahrhunderts(ca1198 ndash ca 1241) Paumlpstlichae Einflussnahme ndash Zusammenwirken ndash InteressengegensaumltzeWien

Barabaacutes Gaacutebor 2017 Eretnekek kaloacutezok eacutes lagaacutetusok A boszniai eretnekseacuteg a MagyarKiraacutelysaacutegeacutesa paacutepaacuteka 13szaacutezadelejeacutenIn VilaacutegtoumlrteacutenetA MagyarTudomaacutenyosAkadeacutemiaboumllcseacuteszettudomaacutenyikutatoacutekoumlzponttoumlrteacutenettudomaacutenyifolyoacuteirata7(39)eacutevfolyams5-32

Bartl Juacutelius 1995Husitskeacutehnutiea jehovplyvyna SlovenskoIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorskua v ČechaacutechBratislava85-99

Baacutertfai Szaboacute Laacuteszloacute 1905ProscriptioIMaacutetyaacuteskiraacutelykoraacutebolIn Turul1s10-12Bendefy Laacuteszloacute 1939AzaacutezsiaimagyarokmegtereacuteseIn TheologiandashHittudomaacutenyiFolyoacuteirat6

135-143337-346Borsa Gedeon 1972A bdquoKassaikoacutedexldquohitelesseacutegeacuterőlIn MagyarKoumlnyvszemle197289-90Borsa Gedeon 1974Uacutejraa bdquoKassaikoacutedexldquohitelesseacutegeacuterőlIn MagyarKoumlnyvszemle1974170-177Brtaacuteňovaacute Erika 2008 Lauriniho traktaacutety z hľadiska dobovyacutech kriteacuteriiacute literaacuternosti In Forum

historiae2sp

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 125 |

Bullarium Franciscanum V 1898 Bullarium Franciscanum sive Romanorum pontificumconstitutiones epistolae diplomata tribus ordinibus minorum clarissarum poenitentiuma seraphico patriarcha sancto Francisco institutis ab eorum originibus ad nostra usquetempora concessa BenedictiXIClementisV IoannisXXIImonumenta a ConradoEubeldigestaIncepitIoannesHyacinthusSbaraleacontinuavitConradusEubelTomVRomae

httpdatendigitale-sammlungende~db0009bsb00092863imagesBunyitay Vince ndash Rapaics Rajmund ndash Karaacutecsonyi Jaacutenos (edd) 1902Monumentaecclesiastica

tempora innovatae in Hungaria religionis illustrantia Egyhaacuteztoumlrteacutenelmi emleacutekeka magyarorszaacutegihitujiacutetaacuteskoraacuteboacutelTomusprimus1520ndash1529Budapestini

CDAC V 1864WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)VPest

CDAC VIII 1870WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)VIIIPest

CDAC XI 1873WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)XIPest

CDH VIII3 1832 FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilisVIII3Budae

CDH VIII4 1832 FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilisVIII4Budae

CDSl I 1971MarsinaRichard(ed)CodexdiplomaticusetepistolarisSlovaciaeIBratislavaCiacutebik Marcel 2013RegulaveritatisostensioexScripturisa consonantiau svIrenejaLyonskeacuteho

InNoveacutehorizontyČasopispre teoloacutegiukultuacuterua spoločnosť47181-186CIC 1983 CodexiuriscanoniciKoacutedexkanonickeacutehopraacutevahttpswwwkbsskobsahsekciahdokumenty-a-vyhlaseniapkodex-kanonickeho-pravaCIH 1899CorpusiurisHungariciMagyartoumlrveacutenytaacuter1000ndash1526eacutevitoumlrveacutenyczikkekBudapestCL IVConciliumLateranenseIVa1215httpwwwinternetsvinfoArchiveCLateranense4pdfCorpIC CorpusIurisCivilisAnnotatedJustinianCodeCollegeof LawGeorgeWilliamHopper

Law Library httpwwwuwyoedulawlibblume-justinian_filesdocsbook-1pdfbook201-5pdf

Csermelyi Joacutezsef 2018 Hans von Weispriach eacutes a nyugat-magyarorszaacutegi reformaacutecioacuteIn Egyhaacuteztoumlrteacuteneti szemle 19 1 5-38 lthttprealmtakhu715851HvW_reformacio_kesz_v1pdfgt

Domanovszky Alexander 19992 Chronici Hungarici compositio saeculi XIV In SzentpeacuteteryEmericus(ed)ScriptoresrerumHungaricarumIBudapest217-505

Douais C(eacutelestin) (ed) 1886 PracticainquisitionishereticepravitatisauctoreBernardoGuidonisordinisfratrumPredicatorumParis

Doumlllinger von Ignaz 1890 Beitraumlge zur Sektengeschichte des Mittelalters Zweiter TheilDokumentevornehmlichzurGeschichtedeValdesierundKatharerMuumlnchen

DRH 1989BoacutenisGeorgiusndashFranciscusDoumlryndashEacuterszegiGeisandashTekeSusannaDecretaregniHungariaeGesetzeundVerordnungenUngarns1458ndash1490Budapest

Dvořaacutekovaacute Daniela 2003 Rytier a jeho kraacuteľ Stibor zo Stiboriacutec a Žigmund Luxemburskyacute Budmerice

Fearns James (ed) 1968KetzerundKetzerbekaumlmpfungimHochmittelalterGoumlttingenFeheacuter Maacutetyaacutes Jenő 1967Keacutepeka magyarsaacuteman-inkviziacutecioacutektoumlreneteacutebőlWarrenFeheacuter Maacutetyaacutes Jenő1968KoumlzeacutepkorimagyarinkviziacutecioacuteBuenosAiresFont Maacuterta 2002A koumlzeacutepkori Peacutecsi egyetem In Jelenkor Irodalmi eacutesműveacuteszeti folyoacuteirat 5

473-479

Miloš Marek

| 126 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Foumlldes Eacuteva 1973AzeretnekseacutegekeacutesazanyanyelvikultuacuteraMűvelődeacuteseacuteskoumlzoktataacutesazantifeudaacutelisvallaacutesimozgalmakbanIn Vilaacutegossaacuteg280-85

Fraknoacutei Vilmos 1899 WerbőcziIstvaacuten1458ndash1541BudapestFraknoacutei Vilmos (ed) 1902 Magyarorszaacuteg egyhaacutezi eacutes politikai oumlsszekoumlteteacutesei a roacutemai

szentszeacutekkel IIkoumltet1418ndash1526BudapestFraknoacutei Vilmos (ed) 1903 Magyarorszaacuteg egyhaacutezi eacutes politikai oumlsszekoumlteteacutesei a roacutemai

szentszeacutekkel IIIBudapestFudge A Thomas 2013The Trialof JanHusMedievalHeresyand CriminalProcedureOxfordGelcich Joacutezsef ndash Thaloacuteczy Lajos (eds) 1887 Ragusa eacutes Magyarorszaacuteg oumlsszekoumltteteacuteseinek

okleveacuteltaacuteraBudapestGrundmann Herbert 1967 Bibliographie zurKetzergeschichtedesMittelalters (1900ndash1966)

RomaHageneder Othmar 1963 III Studien zur Dekretale bdquoVergentisldquo (X V 7 10) Ein Beitrag

zur Haumlretikergesetzgebung Innocenzacute III In Zeitschrift der Savigny-Stiftungfuumlr RechtgeschichteKanonistischeAbteilung491138-173

Hageneder Othmar et al (ed) 1993 Die Register Innocenzacute III 5 Band 5 Pontifikatsjahr12021203TexteWien

Hamilton Bernard1978 The Catharcouncilof Saint-FeacutelixreconsideredIn ArchivumFratrumPredicatorumVolXLVIIIRoma23-53

Hammann Gustav 1971 Waldenser in UngarnSiebenbuumlrgenundderSlowakei In ZeitschriftfuumlrOstforschungLaumlnderundVoumllkerimoumlstlichenMitteleuropaBand20MarburgndashLahn428-441

Haraszti Szaboacute Peacuteter ndash Keleacutenyi Borbaacutela ndash Szoumlgi Laacuteszloacute 2016Magyarorszaacutegi diaacutekok a Praacutegaieacutes a Krakkoacutei egyetemeken1348ndash1525 I koumltet Students from Hungaryat the universitiesof Pragueand Krakow1348ndash1525VolumeIBudapest

Haupt Herman 1890WaldenserthumundInquisitionimsuumldoumlstlichenDeutschlandbiszur Mittedes14JahrhundertsFreiburg

Holinka Rudolf 1926K ideovyacutemproudůmstaršiacutehoSlovenskaIn PruacutedyX341-346Holinka Rudolf 1929Sektaacuteřstviacutev ČechaacutechpředrevoluciacutehusitskouBratislavaChaloupeckyacute Vaacuteclav 1925 K dejinaacutemValdenskyacutechv ČechaacutechpředhnutiacutemhusitskyacutemIn Českyacute

časopishistorickyacute31369-382Ivaacutenyi Beacutela (ed) 1910Baacutertfaszabadkiraacutelyivaacuterosleveacuteltaacutera1319ndash1526BudapestJakoacute Sigismundus (ed) 2008 Codex diplomaticus Transsylvaniae (Erdeacutelyi okmaacutenytaacuter)

DiplomataepistolaeetaliainstrumentalitterariaIII(1340ndash1359)BudapestJakubovich Emil ndash Pais Dezső 1929 OacutemagyarolvasoacutekoumlnyvPeacutecsJukl Jakub Jiřiacute 2014 AdamiteacuteHistoriea vyhubeniacutehusitskyacutechnahaacutečůPrahaKalous Antoniacuten 2010 Plenitudo potestatis in partibus Paacutepežštiacute legaacuteti a nuncioveacute ve středniacute

Evropěna koncistředověku(1450ndash1526)BrnoKalous Antoniacuten 2011 Jednaacuteniacute o unii katoliků a utrakvistů ve dvacaacutetyacutech letech 16 stoletiacute

In NovotnyacuteRobertndashŠaacutemalPetreetalZrozeniacutemyacutetuDvaživotyhusitskeacuteepochyK poctěPetraČornejePraha-Lytomyšl183-190

Kanovskyacute Martin 1992Ludanicendashstrediskoslovenskyacutechhusitov In Historickyacutečasopis40189-93

Kaňaacutek Miloslav 1973JohnViklefživota diacuteloanglickeacutehoHusovapředchůdcePrahaKaraacutecsonyi Beacutela - Szegfű Laacuteszloacute (edd) 1999 Deliberatio Gerardi Moresanae aecclesiae sev

CsanadiensisepiscopisuprahymnumtriumPuerorumSzeged

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 127 |

Karbić Damir 2004 Šubići Bribirski do gubitka nasljedne banske časti (1322) In ZbornikOdsjekaza povijesneznanostiZavodaza povijesnei društveneznanostiHrvatskeakademijeznanostii umjetnosti221-26

Kardos Tibor 1953A HuszitaBibliakeletkezeacuteseBudapestKlaniczay Gaacutebor 1994 PatareacutenIn KoraiMagyarToumlrteacutenetiLexikon(9ndash14szaacutezad)Főszerkesztő

KristoacuteGyulaBudapest533Kolosvaacuteri Saacutendor ndash Oacutevaacuteri Kelemen ndash Maacuterkus Dezső (ed) 1897WerbőczyIstvaacutenHaacutermaskoumlnyve

Budapest Kovaacutecs Beacutela 1996 A Kassai koacutedex kritikaacuteja In Taacutersadalomtoumlrteacuteneti Tanulmaacutenyok Miskolc

47-61Kračunovaacute Maacuteria 2001Heretickeacutehnutia11až13storočiana zaacutepadea bojcirkviprotinim

In RočenkaKatedrydejiacutenFHPVPUPrešov105-129Kristoacute Gyula 1988AzAnjou-korhaacuteboruacuteiBudapestKubinyi Andraacutes 1994 SzalkaiLaacuteszloacuteesztergomieacutersekpolitikaiszerepleacuteseIn Aetas101102-119Kulcsaacuter Zsuzsanna 1964 Eretnekmozgalmak a XI ndash XIV szaacutezadban A Budapest Egyetemi

KoumlnyvtaacuterkiadvaacutenyaiBudapestLambert Malcolm 2000Středověkaacutehereze PrahaLiber decanorum 1830 ILiberdecanorumfacultatisphilosophicaeUniversitatisPragensisab anno

Christi1367usqueadannum1585PragaeLindsay Wallace Martin (ed) 1911 IsidoriHispalensisepiscopiEtymologiarumsiveoriginum

libriXXTomusILibrosI-XcontinensOxoniiLoos Milan 1974 DualistHeresyin theMiddleAgesPragueLorenz Manuel 2015BogumiliKatariibosanskikrstjaniTransferdualističkihhereza između

istokai zapada(11ndash13stoljeće)In Historijskatraganja159-66Lukcsics Paacutel (ed) 1931XV szaacutezadipaacutepaacutekoklevelei IKoumltetVMaacutertonpaacutepa (1417ndash1431)

BudapestLukcsics Paacutel (ed) 1938XVszaacutezadipaacutepaacutekokleveleiIIKoumltetIVJenőpaacutepa(1431ndash1447)eacutesV

Mikloacutespaacutepa(1447-1455)BudapestMadas Edit (ed) 1985 A NeacutemaBaraacutetmegszoacutelalBudapestMagyarOrszaacutegosLeveacuteltaacuterNemzetiLeveacuteltaacuteraDiplomatikaiFeacutenykeacutepgyuumljtemeacuteny(DF)MagyarOrszaacutegosLeveacuteltaacuterNemzetiLeveacuteltaacuteraDiplomatikaiLeveacuteltaacuter(DL)Majnarić Ivan 2008PapinskikapelanIvanod Casamarijai bilinopoljskaabjuracija1203Papinski

legatkojito u BosninijebioIn RadZavodapovijznanHAZUZadrusv501-13Maloveckaacute Milota 2006 K uhorskyacutemcirkevnyacutemsynodaacutemv stredoveku(spodrobnouanalyacutezou

provinciaacutelnejsynodykonanejvo Dvorochnad Žitavouv roku1307)In StudiaarcheologicaSlovacaMediaevaliaV197-206

Mansi Ioannes Dominicus 1779 SacrorumconciliorumnovaetamplissimacollectioTomus23AbannoMCCXXVusqueadannumMCCLXVIIIVenetiishttpsbabelhathitrustorgcgiptid=njp32101078252127view=1upseq=49

Marek Miloš 2006aCudzieetnikaacutena stredovekomSlovenskuMartinMarek Miloš 2006b Neugerina SpišiVyplienenieSpišskejkapitulyKumaacutenmikraacuteľaLadislavaIV

In StudiaarcheologicaSlovacamediaevaliaVLevoča49-74Marek Miloš 2011a NaacuterodnostiUhorskaVysokoškolskyacuteučebnyacutetextTrnavaMarek Miloš 2011b Zločinnosťv stredoveku(podľasvedectvaproskripčnyacutechlistiacuten)In Studia

historicaTyrnaviensiaXIIIHistoriaevestigiasequentes 126-168 Marek Miloš (ed) 2013FontesrerumSlovacarumIIIArchivumfamiliaeMajteacuteniStredovekeacute

dejinyrodinyMajteacuteniovcova listinyz jejarchiacutevuKrakoacutewndashTrnava

Miloš Marek

| 128 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Marek Miloš 2016Missionsof PapalLegatesin theMedievalKingdomof HungaryINiccoloacuteBoccassini(1301ndash1302)In SlovakstudiesRivistadellacuteistitutostoricoSlovaccodiRoma1-27-23

Martin Sean 2014The Catharsthe MostSuccesfulHeresyof the MiddleAgesChicagoMikulka Jaromiacuter 1995 K spoločenskeacute uacuteloze heretickyacutech hnutiacute v našiacutech zemiacutech v obdobiacute

do německeacutereformaceIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorskua v ČechaacutechBratislava74-84

Miranda Salvador 1998-2018 MontefioreOFM Gentile da In The Cardinals of the HolyRomanChurchFlorida

httpwebdeptfiuedu~mirandasbios1300htmMontefioreMišiacutek Mikulaacuteš 1928Husitina SlovenskuBanskaacuteBystricaMolnaacuter Amedeo 1991Valdenštiacuteevropskyacuterozměrjejichvzdoru PrahaMrva Ivan 1995Heretickeacutehnutiaa uhorskeacutezaacutekonyIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorsku

a v ČechaacutechBratislava42-56Muacutecska Vincent 2004Bojuhorskeacutehoštaacutetuprotipohanstvuv 11storočiacuteIn KožiakRastislavndash

NemešRastislav(eds)Pohanstvoa kresťanstvoBratislava201-210MVH I2 1885MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI2Actalegationis

cardinalisGentilisII1307ndash1311BudapestMVH I3 1889MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI3BullaeBonifacii

IX1389ndash1396BudapestMVH I4 1889MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI3BullaeBonifacii

IX1396ndash1404BudapestNagy Gyula ndash Kolosvaacuteri Saacutendor ndash Oacutevaacuteri Kelemen ndash Maacuterkus Dezső (ed) 1899 Corpus iuris

HungariciMagyartoumlrveacutenytaacuter1000ndash1526eacutevitoumlrveacutenyczikkekBudapestNemes Gaacutebor (ed) 2015 Brevia Clementina VII Kelemen paacutepamagyar vonatkozaacutesuacute breacuteveacutei

(1523ndash1526)BudapestndashGyőrndashRoacutemaNemes Gaacutebor 2016 Paacutepaikoumlveteka MohaacutecselőttiMagyarorszaacutegonIn Szaacutezadok150369-385Neacutemeth H Istvaacuten 2017 Felekezetvaacuteltaacutes vagy egyűtteacuteleacutes A szabad kiraacutelyi vaacuterosok katolikus

egyhaacutezainak sorsa Egy kutataacutesi projekt első eredmeacutenyi In Egyhaacutezi taacutersadalom a Magyarkiraacutelysaacutegbana 16szaacutezadbanSzerkVargaSzabolcsndashVeacutertesiLaacutezaacuterPeacutecs157-174

Obolensky Dmitri 2009BogumiliStudijao blakanskomneomanihaeizmuZagrebOdložiliacutek Otakar 1925 Z počaacutetkůhusitstviacutena MoravěŠimonz Tišnovaa JanVavřincůvz Račic

BrnoOrtvay Tivadar 1898 PozsonyvaacuterostoumlrteacuteneteIIkoumltetIIreacuteszPozsonyOacutevaacutery Lipoacutet (ed) 1894 A Magyar Tudomaacutenyos Akadeacutemia toumlrteacutenelmi bizottsaacutegaacutenak

okleveacutelmaacutesolatai2A mohaacutecsiveacuteszutaacutenikorszakboacutelszaacutermazoacutes a XVIszaacutezadveacutegeacuteigterjedőoklevelekkivonataiBudapest

Patschovsky Alexander 1968 Der Passauer Anonymus Ein Sammelwerk uumlber Ketzer JudenAntichristausderMittedes13JahrhundertsSchriftenderMonumentaGermaniaeHistoricaBand22Stuttgart

Patschovsky Alexander 1981 ZurKetzerverfolgungKonradsvonMarburgIn DeutschesArchivfuumlrErforschungdesMittelalters37641-693

Petrović Radmilo 2008BogumiliBeogradPetrovics Istvaacuten 2005A koumlzeacutepkoriPeacutecsiegyetemeacutesalapiacutetojaIn Aetas429-40PL 1841MigneJacques-Paul(ed)PatrologiaLatinaTomus42ParisPL 1855aMigneJacques-Paul(ed)PatrologiaLatinaTomus201ParisPL 1855bMigne Jacques-Paul (ed) Patrologia Latina Tomus 214 Innocentius III pontifex

RomanusParis

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 129 |

Pospiacutešil Dimitrij 2006 Zobrazovaacuteniacute Bogomilů a bdquoBosenskeacute ciacuterkveldquo v současneacute bosenskeacutehistoriografii In Studia Balcanica Bohemo-slovaca 6 zv 1 Sekce historie politologiea etnologie Přiacutespěvky předneseneacute na 6 mezinaacuterodniacutem balkanistickeacutem sympoziu v Brněve dnech25-27dubna2005Brno85-101

Potthast Augustinus (ed) 1874RegestapontificumRomanorumindeabapostChristumnatumMCXCVIIIadaMCCCIV VolIBerolini

Pražaacutek Richard 1970Bogomilismusv Uhraacutechv 11stoletiacuteIn Studia balkanica bohemo-slovaca Brno76-83

RA I2 1927 SzentpeacuteteryImre(ed)RegestaregumstirpisArpadianaecritico-diplomaticaI2Budapest

Reichert Benedictus Maria (ed) 1896 Comentariolum de provinciae Hungariae originibusIn Fratris Gerardi de FrachetoOP Vitae fratrumOrdinis Praedicatorum necnon cronicaordinis ab annoMCCIII usque adMCCLIVMonumenta ordinis fratrum PraedicatorumhistoricaVolILovanii305-309

Rill Gerhard ndash Scichilone Giuseppe 1972 Burgio Giovanni Antonio Buglio barone diIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol15

httpwwwtreccaniitenciclopediagiovanni-antonio-buglio-barone-di-burgio_(Dizionario-Biografico)

Roacutenay Gyoumlrgy 1956 Bogumilizmus Magyarorszaacutegon a XI szaacutezad elejeacuten Gelleacutert puumlspoumlkbdquoDeliberatioldquo-jaacutenak tuumlkreacuteben In Irodalomtoumlrteacuteneti Koumlzlemeacutenyek 60 eacutevfolyam 4 fuumlzet471-474

Runciman Steven 1947 The Medieval Manichee A Study of the Christian Dualist HeresyCambridge63-115

Schmauk Michael (ed) 1889 Supplementum analectorum terrae Scepusiensis Pars II Szepesvaacuteraljae

Schneider Martin 1981 Europaumlischer Waldensertum im 13 und 14 JahrhundertGemeinschaftsformndashFroumlmmigkeitsozialerHintergrundBerlinndashNewYork

Schroumldl Joacutezsef 1906 A pozsonyiaacuteghitvevangegyhaacutezkoumlzoumlsseacutegtoumlrteacuteneteIreacuteszPozsonySedlaacutek Vincent (ed) 1980RegestadiplomaticanecnonepistolariaSlovaciaeBratislavaStoumlve Eckehart 1991 DeVioTomassoIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol39httpwwwtreccaniitenciclopediatommaso-de-vio_(Dizionario-Biografico)Svaacuteby Frigyes 1895 A Lengyelorszaacutegnak elzaacutelogosiacutetottXIII szepesi vaacuteros toumlrteacutenete II koumltet

LőcseSzaboacute Kaacuteroly 1886KunLaacuteszloacute1272-1290BudapestSzegfű Laacuteszloacute 1983A bogumileretnekseacuteghataacutesaa XIszaacutezadimagyarsaacutegideoloacutegiaifejlődeacuteseacutere

In Acta Universitatis Szegediensis de Attila Joacutezsef nominatae Dissertationes SlavicaeSupplementum14 39-41

Szegfű Laacuteszloacute 1968 Eretnekseacuteg eacutes tiranizmus In Irodalomtoumlrteacuteneti Koumlzlemeacutenyek LXXIIeacutevfolyam5szaacutem501-516

Szegfű Laacuteszloacute 1994 Bogumilizmus In Korai Magyar Toumlrteacuteneti Lexikon (9-14 szaacutezad)FőszerkesztőKristoacuteGyulaBudapest116-117

Szeacutekely Gyoumlrgy 1956A huszitizmuseacutesa magyarneacutepI-IIIn Szaacutezadok9034-6331-367556-590Šimončič Jozef ndash Watzka Jozef 1989DejinyTrnavyTrnavaŠmahel František 2013JanHusŽivota diacuteloPrahaŠpirko Jozef 1937Husitijiskrovcia bratriacuteciv dejinaacutechSpiša(1431-1462)SpišskaacuteKapitula79-81Ternovaacutecz Baacutelint 2013A bogumileretnekseacutegazEacuteszak-Balkaacutenona 10-11szaacutezadbanIn Micae

MedievalesIIIFiataltoumlrteacuteneacuteszekdolgozataia koumlzzeacutepkoriMagyarorszaacutegroacuteleacutesEuroacutepaacuteroacutelSzerkGAacuteLJuditPEacuteTERFIBenceVADASAndraacutesKRANZIERITZKaacuterolyBudapest65-76

Miloš Marek

| 130 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Theiner Augustinus (ed) 1859 Vetera monumenta historica Hungariam sacram illustrantiaTomusprimusAbHonorioPPIIIusqueadClementemPPVI(1216ndash1352)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1860a Veteramonumenta historicaHungariam sacram illustrantiaTomussecundusAbInnocentioPPVIusqueadClementemPPVII(1352ndash1526)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1860b Vetera monumenta Poloniae et Lithuaniae gentiumquefinitimarumhistoriamillustrantiaTomusprimusAbHonorioPPIIIusqueadGregoriumPPXII(1217ndash1409)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1863VeteramonumentaSlavorummeridionaliumhistoriamillustrantiaTomusprimusAbInnocentioPPIIIusqueadPaulumPPIII(1198ndash1549)Romae

Toldy ndash Eacuterszegi 1986 Blasii de Zalka et continuatorum eius Chronica fratrum minorumde observantia provinciae Boznae et Hungariae In TOLDY Ferenc ndash EacuteRSZEGI Geisa(edd)AnalectamonumentorumHungariaehistoricorumliteratoriorummaximumineditaBudapestini

Toacuteth-Szaboacute Paacutel 1917A cseh-huszitamozgalmakeacutesuralomtoumlrteacuteneteMagyarorszaacutegonBudapestTruhlaacuteř Josef 1903InkvisiceWaldenskyacutechv Trnavěr1400In Českyacutečasopishistorickyacute9196-198Van der Plaetse Roel ndash Beukers Clemens (ed) 1969 CorpusChristianorumSeriesLatina462

AureliiAugustiniOperaTurnholtiVarsik Branislav 1965Husitskeacuterevolučneacutehnutiea SlovenskoBratislavaVragaš Štefan et al 2006Teologickyacutea naacuteboženskyacuteslovniacutekIdielA-KTrnavaWakefield Walter Legett ndash Evans Austin Patterson 1991 Heresiesof the HighMiddleAgesNew

YorkWaley Daniel 1966 BenvenutodaOrvietoIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol8httpwwwtreccaniitenciclopediabenvenuto-da-orvieto_(Dizionario-Biografico)Zaacutevodszky Levente 1904A SzentIstvaacutenSzentLaacuteszloacuteeacutesKaacutelmaacutenkorabeli toumlrveacutenyekeacuteszsinati

hataacuterozatokforraacutesaiBudapestZaacutevodszky Levente 1922 A Heacutedervaacutery-csalaacutedokleveacuteltaacuteraIIBudapestZerner Monique 2008 Hereze In Le Goff Jacques ndash Schmitt Jean-Claude Encyklopedie

středověku Praha181-194Zilynskaacute Blanka 1985 Husitskeacutesynodyv Čechaacutech1418ndash1440Přiacutespěvekk uacutelozeuniverzitniacutech

mistrův histskeacuteciacuterkvia revoluciPrahaZsO II1 1956MaacutelyuszElemeacuter(ed)1956Zsigmond-koriokleveacuteltaacuterII(1400ndash1410)Elsőreacutesz

(1400-1406) BudapestZsO II2 1958MaacutelyuszElemeacuter(ed)1958Zsigmond-koriokleveacuteltaacuterII(1400ndash1410)Maacutesodik

reacutesz(1407-1410)Budapest

Zoznam skratiek2Kr=Druhaacuteknihakraacuteľovcca=circač=čiacutesločl=člaacutenoklat=po latinskyokr=okresSk=Skutkyapoštolskeacutetit=titulusvol=volumen

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 131 |

SUMMARY HERETICS APOSTATES SCHISMATICS AND THE FIGHT AGAINSTHERESYINTHEMEDIEVALKINGDOMOFHUNGARYThe textdealswiththe attitudeof the CatholicChurchand the statetowardsthe deviantstreamsof thoughtcalledhereticalin theMiddleAgesdiffused in theKingdomof HungarySince the CatholicChurchwasvery diverse from its beginnings ideas other than the orthodox learning of the Churchspreadrathereasily from the earliest timesThesedeviantstreamsof thoughtwerecalledhereticaland itspropagatorswerehereticsSincetheythreatenedthe unityof the Churchthe CatholicChurchrepresentedbythe Popeand the Churchhierarchyin co-operationwiththe secularpowersoughtto suppressthese ideasthroughsevereecclesiasticaland secularpunishments From the 12th centuryPopes Lucius III Innocent III and Gregory IXhadissuedseveraldecreesdirectedagainstthemThe ThirdCouncilof the Lateran(1179)alsocondemnedheresyand stressedthe dutyof the secularprincesto suppresshereticsFor thatpurposethe PopeGregoryIXinstitutedthe PapalInquisitionThe hereticswereoutlaweddischarged from the Church (excommunicated) their propertywas confiscated and theywerethreatenedwiththe deathpenaltybyburningNeverthelessthe spreadof heresycouldnotbestoppedThe religiousordersof the Dominicansand Franciscanswerechargedwithdefendingthe Catholicfaithand fightingthe hereticsThe spreadof varioushereticideasalsoaffectedthe Kingdomof Hungaryin theMiddleAgesItssouthernregionsin directcontactwiththe Balkanswereinfluencedbythe ideasof BogomilismIn theendof the 14thcenturyhereticthoughtsof the WaldensiansreachedHungaryTheyspreadfrom neighbouringAustriaand Moraviato the westernpartof the Kingdomand hada vividresponsemainlyin theurbanareasamongthe burghersIn the15thcenturystudentsfrom the PragueuniversitybroughtradicalHussite teaching to HungaryThis teaching trying radically transform the societyfound its audience especially in the southernparts of the Kingdomand in TransylvaniaThe ideasof the Lutheran reformationcame from the German lands to Hungary alreadyin the20sof the 16thcenturyTheywerefirstadoptedbythe Germanburghersof the freeroyaland miningtownsin thecentraland easternSlovakiaand in TransylvaniaAlthoughthe CatholicChurchin cooperationwiththe secularpowertriedto interveneagainstthemand several regulation and lawswere issued to stop them these ideas had great successamongthe population

DocMgrMilošMarekPhDTrnavaUniversityin TrnavaFacultyof Philosophyand ArtsDepartmentof HistoryHornopotočnaacute2391843TrnavaSlovakiamilosmarektrunisk

| 132 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

CHARIZMA A POSLANIE AUGUSTIAacuteNSKYCH KLAacuteŠTOROV V STREDOVEKU NA UacuteZEMIacute DNEŠNEacuteHO SLOVENSKA

Charism and the Mission of Medieval Augustinian Monasteries in the Area of Modern Slovakia

Miroslav Huťka

DOI1017846CL2018112132-142

AbstractHUŤKAMiroslavCharism and the Mission of Medieval Augustinian Monasteries in the Area of Modern SlovakiaIn theMiddleAgesthe mendicantorderof Augustiniansbuiltfourmonasteriesin theareaof modernSlovakialocatedon relativelycompactterritoryin thehistoricalregionsof Spišand Šariš- in VeľkyacuteŠarišHrabkovBardejovand SpišskeacutePodhradie Twomonasteries were in smaller towns - oppidum (Veľkyacute Šariš and SpišskeacutePodhradie) while one was built in a larger town - civitas (Bardejov) The monasteryin Hrabkovwassituatedin a ruralenvironmentAllof thesemonasterieswerebarelya dayrsquosjourneyawayfrom eachotherThisstudywilltryto answerfollowingquestionsWhatwasthe mission of thesemonasteriesWhat function did they performHow did they fulfiltheirmissionto spreadthe GospelWhatroledidtheiraffiliationplayin theirfoundationThe mainobjectivewillbeto clarifythe particularassignmentof the individualprioratesIt seemsthat itwasnot justaboutpastoraldutiesotherwisea monasterywouldnothavebeenbuiltin ruralHrabkovWhatthenwastheirfunction

KeywordsMiddle Ages Slovakia Mendicant Orders Augustinians activity

AbstraktHUŤKAMiroslav Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho SlovenskaŽobravaacuterehoľaaugustiniaacutenovvybudovalav stredovekuna uacuteze-miacutednešneacutehoSlovenskaštyriklaacuteštoryktoreacutesanachaacutedzalina pomernekompaktnomuacutezemiacutehistorickyacutechregioacutenovSpišaa Šarišavo VeľkomŠarišiv Hrabkovev Bardejovea v SpišskomPodhradiacuteDvaklaacuteštorystaacuteliv menšiacutechmestečkaacutechndashoppidum(VeľkyacuteŠariša SpišskeacutePod-hradie)jedenklaacuteštorstaacutelvo vaumlčšommestendashcivitas(Bardejova)noklaacuteštorv Hrabkovestaacutelv dedinskomprostrediacuteVšetkyklaacuteštoryboliod sebavzdialeneacutesotvajedendeňcestypešoV štuacutedii sapokuacutesimenaacutejsťodpoveďna otaacutezkyAkeacuteboloposlanie jednotlivyacutechklaacuteštorovAkuacutefunkciuplniliAkonapĺňalisvojeposlaniešiacuteriťevanjeliumAkuacuteuacutelohupri ichvznikuzohralafiliaacuteciaHlavnyacutemcieľombudeobjasniťkonkreacutetneposlaniejednotlivyacutechprioraacutetovZrejmenešloleno pastoraacuteciuveďinakbynebolvybudovanyacuteklaacuteštorv ruraacutelnomprostrediacuteHrabkovaČobolotedanaacuteplňouichpocircsobenia

Kľuacutečoveacute slovaacutestredovek Slovensko žobraveacute rehole augustiniaacuteni činnosť

Mestskeacuteklaacuteštoryžobravyacutechreholiacuteplnilinezastupiteľnuacutekultuacuterno-spoločenskuacutea najmaumlnaacutebožen-skuacutefunkciuv ktorejkonkurovalihlavnemestskyacutemfaraacuteromZ tohoplynulirocirczneprobleacutemya tonajmaumlv obdobiacutekraacutetkookolovznikupriacuteslušneacutehoklaacuteštorapričommnoheacutemuselriešiťdokoncasa-motnyacutepaacutepežReaacutelnyživotvšakbolzrejmeomnohopestrejšiacuteKlaacuteštorybolitotižajhospodaacuterskymijednotkamiktoreacutesastaralio bezprobleacutemoveacutezaacutesobovanieprestavbysvojichobjektovo obchod

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 133 |

a ineacutePoslaniacutemvšetkyacutechreholiacutevšakbolopredovšetkyacutemšiacuterenieevanjeliaduchovnyacuterozvoj re-hoľniacutekova starostlivosťo naacuteboženskyacuteživotv ichokoliacuteCieľomtohtopriacutespevkubudeanalyacutezapocirc-sobeniaaugustiniaacutenskejreholev obdobiacutestredovekuna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaso zvlaacuteštnymzreteľom na oblasť Šariša a Spiša kde sa nachaacutedzali všetky štyri klaacuteštory Rehole pustovniacutekovsv AugustiacutenaAkeacutebolivzaacutejomneacutekontaktya vaumlzbytyacutechtoneveľmiod sebavzdialenyacutechklaacuteštorovAkospolupracovalialeboakeacuteboloichšpecifickeacutepocircsobeniev regioacuteneAkosastaralio duchovnyacuteživotveriacichv ichokoliacutePrečobol založenyacuteklaacuteštor žobravej reholev dedinskomprostrediacuteNa uacutevodjetaktiežpotrebneacutepripomenuacuteťžesajednaloo klaacuteštoryvo VeľkomŠarišiv Hrabkovev Bardejovea v SpišskomPodhradiacute

Spracovanieteacutemydejiacutenaugustiniaacutenovjeužpomernerozsiahle(Huťka2013b190nn)nostaacute-lesavynaacuterajuacutenoveacuteotaacutezkyNajstaršiacutemzo štyrochaugustiniaacutenskychklaacuteštorovna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskabolPrioraacutetsvStanislavavo VeľkomŠarišiJehozaloženiesavšakspaacutejas pocircsobeniacutemReholesvViliamav pohraničiacuteUhorska(Huťka2013a143-158)Viliamitibolijednouzo štyrochvaumlčšiacutechreholiacutektoreacuteboliv roku1256v tzvVeľkejuacuteniizluacutečeneacutedo novejreholeaugustiniaacutenovPocircvodnoucharizmouviliamitovbolživotv uacutestraniacutenaplnenyacutepraacutecoua modlitbouIchposlaniacutembolaskocircrpoľnohospodaacuterskapraacutecaa kultivaacuteciakrajinyIšlototižo pustovniacuteckurehoľuv duchuRegulysvViliamaz Malavalle1Pretomožnocelkomopraacutevnenepochybovaťo tomžesapustov-niacuteciusadilipod vyacuteznamnyacutemhradomv tesnomsusedstvedynamickysarozviacutejajuacutecejpodhradskejosadyKdesavšakviliamitipocircvodneusadiliniejednesznaacutemenotoponyacutemodvodenyacutechod pus-tovniacutekovjev ŠarišiviacakodosťNa zaacutekladedonačnej listinykraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskehoz roku1274možnovysloviťhypoteacutezužepocircvodnemohlibyťviliamitiusadeniacuteneďalekokrajinskejcestyhneďza pohraničnyacutemizaacutesekmipod vrchomMichalka(dneskoacuteta6523)neďalekoPečovskejNovejVsi(MZAE4invč 5sign41V 1)EšteajdnessatotouacutezemienazyacutevaMniacuteše (Mniacutešske)a o jehopolohehovoriacuteajreambulačnaacutelistinaz roku1322(AOII188136RDSlII1987346-347)TotouacutezemiebolototižsuacutečasťoukraacuteľovskejdonaacuteciepresneohraničeneacutemeacutetamiPresunviliamitovalebopo roku1256už lepšieaugustiniaacutenovdo miestnastaldefinitiacutevneniekedypo roku1266keďsavšetkyviliamitskeacuteklaacuteštoryv Uhorskua Nemeckustalisuacutečasťoureholeaugustiniaacutenov(Elm196289)2čiacutembolanatrvalopotvrdenaacuteajzmenacharakterua charizmycelejreholetransformaacute-cioupustovniacutectva(Ordo eremiticus)na pastoraacuteciu(Ordo apostolicus)PaacutepežAlexanderIVv bulebdquoLicet Ecclesiae Catholicaeldquov roku1256prikaacutezalaugustiniaacutenompresťahovaťsado miestkdemalipomaacutehaťľudomna cestek spaacutese(Empoli162818-20Lujik1964163Roth195321Andrews200686-87)Pocircvodneacuteposlaniesatakdefinitiacutevnezmeniloa augustiniaacuteniužmalipocircsobiťpasto-račneakožobravaacuterehoľaNa tentouacutečelsapretolepšiehodilomestoakobdquopustinaldquo(les)Usadeniesaaugustiniaacutenov(viliamitov)vo VeľkomŠarišitakzrejmeprebehloniekoľkorokovpred rokom1274keďbolavydanaacutelistinakraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskeho

Pastoračnaacute činnosť však klaacuteštoru neprinaacutešala dostatok finančnyacutech prostriedkov a rehoľniacute-ci uacutedajnepre chudobunemohli docircstojne žiť Pretoprior klaacuteštora Štefanpožiadal v roku1285kraacuteľaLadislavaIVo ďalšiudonaacuteciutentorazna dedinuZaacutehradneacutendashScegekerthe (MESII1882199CDHV31830294)Konal tak zrejmeaninie akopredstavenyacuteklaacuteštora žobravej reholealeskocircrakopredstavenyacuteklaacuteštorapustovniacuteckejreholeJetaktiežmožneacutežeokolieneposkytovalo

1 SvViliamz Malavallebolpustovniacutekomna horeMontePisanoodkiaľodišieldo uacutedoliaStabbiodiRodine-ďalekoCastiglionedellaPescaiakdev roku1157umrelJehohrobsastalveľmiskoropuacutetnickyacutemmiestoa jehoživotzačalmaťnasledovniacutekovRehoľaexistovalado roku1847keďbolzatvorenyacuteposlednyacuteklaacuteštorv Huybergenev Holandskua 3augusta1879zomrelostatnyacutepriacuteslušniacutekreholebratvandenBerg

2 Medzirokmi1256ndash1266prebiehalsporaugustiniaacutenovs viliamitmiktoriacutesaodmietlipodriadiťpriacuteka-zuo zluacutečeniacuteobochreholiacutea naďalejviedlizaacutepaso osamostatneniektoryacutebolukončenyacutekompromisomz Viterbav roku1266noichklaacuteštoryv Uhorskua Nemeckuzostaliv rukaacutechaugustiniaacutenov

Miroslav Huťka

| 134 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

mendikantomdostatokpriacuteležitostiacutea tyacutemajprostriedkovk obživemožnopre slabuacuteekonomickuacuterozvinutosť Zaacuteroveň sa v tejto listine po prvyacutekraacutet objavuje aj patrociacuteniumklaacuteštora ktoryacute bolzasvaumltenyacutek uacutectesvStanislavovindashmonasterii S Stanislai de Saacuter (CDHV31830294)

Ďalšiacutemspocircsobomakyacutemsaveľkošarišskiacuteaugustiniaacutenizapaacutejalido životastredovekejspoloč-nostiv oblastiŠarišabolaadministratiacutevnaa notaacuterskafunkciaKlaacuteštorvo VeľkomŠarišistaacutelv cen-trežupyčohona tuacutetouacutelohupriampredurčovaloIšlopredovšetkyacutemo funkciutzvhodnoverneacutehomiesta(locus credibilis)uhorskejobdobynotaacuterskychuacuteradovNapriacutekladužv roku1278vystupo-valiakosvedkoviapri deľbemajetkuv bliacutezkostiČervenicena jednejstranemedzisynmiTekula(Tekuša)komesomTomaacutešoma jehobratmiLedem(Ladislavom)a Martinoma nadruhejstra-neAndrejom synomBuduna (DCS1780 291-292Beňko 1985 203)V raacutemci deľbymajetkumalabyťvyplatenaacutesuma20mariekstriebrav priacutetomnostibratovviliamitovReholesv Augustiacutenaz VeľkeacutehoŠariša(DCS1780292CDHV21829432-434)AugustiniaacutenskypriorJaacutensaspomiacutenaakosvedokspiacutesaniatestamentuViliamaDrugethana Šarišskomhrade9augusta1330(MNLOLDL71270Sedlak200299)3V priacutetomnostiaugustiniaacutenovz VeľkeacutehoŠarišasariešilajsporvia-ceryacutechšľachticovktoryacuteprejednaacutevalkrajinskyacutesudcaa turčianskyžupanMichaldeZich(Zeech)z roku1357(AOVI1891549-550)

Jemožneacutežetuacutetonotaacuterskufunkciuklaacuteštorvykonaacutevalaždo obdobiarokov1351ndash1353keďdošlok reviacuteziipečatiacutea mnoheacuteklaacuteštoryv UhorskutuacutetofunkciustratiliNoklaacuteštoruacutedajnevlast-nilhodnovernuacutepečaťešteajna začiatku16storočia(HudaacutečekndashUličnyacute2010557)S funkciouhodnoverneacutehomiesta suacuteviselaaj skutočnosť žev klaacuteštoremaliuloženeacutedocircležiteacute listinymnoheacutešľachtickeacuterodyakonaprv roku1341AndrejSakerdoš(CDHVIII41832526HudaacutečekndashUličnyacute2010557)

Hlavnyacutemposlaniacutemreholevšakbolapastoraacuteciaa toplatiacuteajo klaacuteštoresvStanislavaPriamedocirckazyo tomneexistujuacutenos pastoraacuteciousaveľmiuacutezkospaacutejakňazskeacutesvaumltenieNa tentouacutečelmaliaugustiniaacutenizriadeneacuteprovinčneacuteštuacutediumnaprv Ostrihomenonajšikovnejšiacuteštudentiodchaacutedzalina univerzitydo zahraničiaJednyacutemz takyacutechtoštudentovbolajJaacutenz VeľkeacutehoŠarišaktoryacutev roku1393študovalvo Verone(Huťka201625)

PustovniacutecisvAugustiacutenasuacutev uhorskyacutechstredovekyacutechdejinaacutechznaacutemitiežakoveduacuteceosob-nostivnuacutetornejajvonkajšejkatoliacuteckejmisieTaacutetočinnosťvyplyacutevalanajmaumlz pastoračneacutehopo-slaniaVnuacutetornoumisioumohli byť povereneacuteniektoreacute klaacuteštory vybudovaneacute v centraacutelnej častiUhorskaNapriacutekladprioraacutetsvAnnyv Ostrihomektoryacutebolzriadenyacutev armeacutenskejčastimestapodobne ako klaacuteštor sv Štefana Prvomučeniacuteka na budiacutenskompredmestiacute sv Petra (Romhaacutenyi200593Romhaacutenyi20001624)V stredovekomUhorskubolilendvelokalitykdesaspomiacutenajuacuteArmeacutenia v obidvochbolivybudovaneacuteklaacuteštoryaugustiniaacutenov(Romhaacutenyi200593)Celuacute tuacutetoproblematikujezrejmepotrebneacutechaacutepaťv širšomkontextepričommohloiacutesťo častimiestnielens armeacutenskymobyvateľstvomaleajs pravoslaacutevnymikresťanmi

Novnuacutetornejmisiisavenovalizrejmeajaugustiniaacutenskeklaacuteštoryzaloženeacutena uacutezemiacuteobyacutevanomkumaacutenskymobyvateľstvomTomutouacutečeluzrejmesluacutežiliklaacuteštoryzaloženeacutev južnoma centraacutelnomUhorskuv Gătaia(Mezősomlyoacute)v Loacutereacutevv Baacutetmonostora možnovo VacoveTo byvysvetľovaloprečoboliniektoreacutez nichlokalizovaneacutedo riedkoosiacutedlenyacutechoblastiacute(Romhaacutenyi200593)

Zdaacutesažepri konverziiKumaacutenovvyacuteznamneacutemiestozastaacutevalaugustiniaacutensvViacutetz Panoacuteniektoryacute prostredniacutectvom svojho kaacutezania uacutedajne obraacutetil na kresťanskuacute vieru viac ako desaťtisiacutecKumaacutenovz ktoryacutechvaumlčšinusaacutemvlastnoručneajpokrstilTentouacutedajneveľmicnostnyacutezbožnyacute

3 V testamentebolimenovaneacutecirkevneacuteosobnostiv poradiacutepodľadocircležitostiNa prvommiestebolPeterprepoštpremonštraacutetskehoklaacuteštorav NižnejMyšliďalejopaacutetklaacuteštorav Kraacutesnejnad HornaacutedomJaacutenJakubkošickyacutefaraacutera ažna štvrtommiestebratJaacutenz VeľkeacutehoŠarišaZaujiacutemavosťoujenepriacutetomnosťvyššiacutechcirkevnyacutechpredstaviteľovalebopredstaviteľovhodnovernyacutechmiest(JasovLelesaleboSpišskaacuteKapitula)

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 135 |

a horlivyacutemužnapokonv roku1297umrelv povesti svaumltosti a jeho telopochovali v augusti-niaacutenskomklaacuteštornomKostole svAnnyv Ostrihome(Huťka2012121-213)Augustiniaacutenihov stredovekuuctievaliakosvaumlteacuteho(Arbesmann196625-29)pričomhoHenrichz Friemardo-koncauvaacutedzavo svojomzoznameaugustiniaacutenskychosobnostiacutez roku1334na čestnomdruhommiestehneďza jednyacutemzo zakladateľovcelejreholeaugustiniaacutenovsvJaacutenomBonusomndashBonom(Friemar1909-1912)

MisiamedziKumaacutenmivšakpokračovalaajv 14storočiacutea zdaacutesažeaugustiniaacuteniajv tom-toobdobiacutepri konverziihrali vyacuteznamnuacuteuacutelohuZnaacuteme jenajmaumlpocircsobenieŠtefana z Ostrova(de Insula)augustiniaacutenskehorehoľniacutekaz klaacuteštorav Loacutereacutevna ostroveCsepelndashpretoz OstrovaaleboSzigeti (Udvaacuterdy1956334-335)Bol absolventompariacutežskejuniverzitya držiteľnajvyš-šieho teologickeacuteho titulu doktor svaumltej teoloacutegie Pre jeho schopnosti ho 11 januaacutera 1350 paacute-pežKlement IV vymenoval za nitrianskehobiskupa (Vurum1835 268) a 10 februaacutera 1367po upraacutezdneniacute stolca v Kaloči sa Štefan z Ostrova (znaacutemy aj pod menomFrankoacutei) stal no-vyacutem kaločskyacutem arcibiskupom (Theiner 1863 250 Udvaacuterdy 1956 330) Angažoval sa nielenpri konverziiKumaacutenov ale aj pri katoliacuteckejmisijnej činnosti v Bosne Bulharsku a Valašskupri ktorejspolupracovalajs františkaacutenmiJehopričineniacutemakopaacutepežskeacuteholegaacutetaboliv tejtooblastierigovaneacutepostupne trinoveacutekatoliacuteckebiskupstvaacutev Severine (1376)v Argens (Curteade Argeş ndashvzniklovo Valašskurozdeleniacutemseveriacutenskehobiskupstvanoexistovaloveľmikraacutetko1381ndash1386)a vo Vidine(Udvaacuterdy1956334-335)V jehopraacutecimupomaacutehaliajďalšiacutedvajaau-gustiniaacutenibratiaPeterz Vraacutebeľa Mikulaacutešobajas vynikajuacutecimuniverzitnyacutemvzdelaniacutemz PariacutežaObajapocircsobili ajna kraacuteľovskomdvoreakokaplaacuteni (MVS II1170Udvaacuterdy1956327-328)V roku1366prišielbiskupŠtefanz Ostrovado Avignonua poprosilpaacutepežaUrbanaVčibyPetraz Vraacutebeľnechalpreskuacutešaťna avignonskejfakultebiskupomz FriualspovedniacutekomSvaumlteacutehoOtcaa čibymuv priacutepadeuacutespechuudeliltitulmagistrateoloacutegieUacutedajnepotrebovalerudovanyacutechľudiacutena bojprotischizmatikom(MVSII1275)

Dokategoacuteriemisijnyacutechklaacuteštorovpravdepodobnemožnozaradiťaj augustiniaacutenskeklaacuteštorysv Duchav Hrabkovea svJaacutenaKrstiteľav BardejoveTuacutetomisijnuacutečinnosťvšakmožnochaacutepaťlenv širšomslovazmysleTotižlenveľmiťažkosahľadaacutedocircvodzaloženiaaugustiniaacutenskehoklaacuteštorav neveľkejdedineHrabkovvzdialenejsotvaniekoľkokilometrov(21)od klaacuteštorasvStanislavavo VeľkomŠarišiIstedocircležityacutemfaktorombolavocircľadonaacutetoranotyacutemtotvrdeniacutemsanedaacutevysvetliťcelaacuteproblematikaAkojeznaacutemeklaacuteštorbolzaloženyacutev roku1334komesomMikulaacutešomz Periacutenaktoryacutehoajpatričneobdaroval(DCS1780517-518CDHVII3712-713SchierndashRosnaacutek177871)PriacutetomnosťHerkehoz VeľkeacutehoŠarišapri fundaacuteciinaznačujefiliaacuteciua možnuacutetesnuacutepreviaza-nosťobochklaacuteštorovnouacutečelsastaacutelenedaacutevysvetliťJednouz možnostiacutejeskutočnosťžehrabkov-skyacuteklaacuteštormoholsluacutežiťakobdquopustovniacuteckeldquozaacutezemiepre rehoľniacutekovz VeľkeacutehoŠarišaktoriacutesachceliobraacutetiťk rehoľneacutemuarchetypundasheremitizmuNoklaacuteštorsvDuchanestaacutelna bdquopustomldquomiesteVysvetleniacutembymohlibyťudalostiz roku1340Mikulaacutešz Periacutenasav tomtorokupokuacutesilv sused-nejdedineKrižovanyzaložiťfrantiškaacutenskyklaacuteštorNa zaacutekladejehožiadostipaacutepežBenediktXIIpoverilostrihomskeacutehoarcibiskupazistiťčijeobjektprimeranevybavenyacutepre potrebyrehoľniacutekova v priacutepadežeaacutenomaacutezabezpečiťjehoprijatiedo uhorskejfrantiškaacutenskejprovincie(DCS1780519-520Raacutebik2006115)PodľaMikulaacutešovyacutechslovndashna jehomajetkuv Križovanochžilovaumlčšiemnožstvoschizmatickeacutehoobyvateľstvarusiacutenskejnaacuterodnostimožnoz Haličektoriacutebolipravde-podobneusadeniacutev zaniknutejdedineVoľaseverneod KrižovianPriacutetomnosťValachovv tomtoregioacuteneužv 14storočiacutejebezpečnedoloženaacute(Raacutebik2006115)PrečosavšakMikulaacutešv priebehušiestichrokovpokuacutešalv susednejdedineHrabkovafundovaťnovyacuteklaacuteštorniejejasneacuteNebolspo-kojnyacutes činnosťouaugustiniaacutenovNavyšemožnopredpokladaťžepravoslaacutevnikresťaniasav tejtooblastidlhonezdržalikeďžezrejmeišloo pastierov(valachov)ktoriacutesačastopresuacutevaliJetedamožneacutežeajaugustiniaacuteniboliusadeniacutev Hrabkovez docircvodukonverziepravoslaacutevnychpastierov

Miroslav Huťka

| 136 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

podobneakofrantiškaacuteniv KrižovanochNofrantiškaacutenskyklaacuteštorzrejmenikdynevznikolpretožeo ňomneexistujuacuteineacutepiacutesomneacutezmienky

PridonaacuteciidedinyHrabkovziacuteskaliaugustiniaacuteniajpatronaacutetnepraacutevonad miestnymkostolomsvŠimonaa Juacutedu(DCS1780518)Po tomakodedinustratilia boliodškodneniacutev roku1361novoudedinouChmiňany takeacutetopatronaacutetnepraacutevoziacuteskaliaj tuNomiestnyKostolsvŠtefanaPrvomučeniacutekabolkraacutetkopred tyacutemtorokomzničenyacutepovodňouspolus celoudedinouMiestniobyvateliapretozačalinavštevovaťKostol svPavlav susednejdedineChminianskaNovaacuteVeskdesanechaacutevaliajpochovaacutevaťMiestnemukňazovi(napriacutekladJaacutenovi)pretoodvaacutedzaliajjednuštvrtinusvojichcirkevnyacutechdesiatkovNevednoz akeacutehodocircvodusato augustiniaacutenomz Hrabkovanepaacutečiloa sťažovalisapri jaacutegerskombiskupoviŠtefanoviktoryacutenariadilv roku1395celuacutezaacuteležitosťvyšetriť (ZsOI 1951461-462Raacutebik2006113)Komisiadošlak zaacuteveru žeobyvateliadedinyChmiňanymajuacuteplatiťcirkevnyacutedesiatokakopredtyacutemAugustiniaacutenivšakmalinaďalejpocitžeimtaacutetoštvrtinapatriacutea pretosav roku1461opaumlťsťažovaliSpišskaacuteKapitulavšakpri vyšetrovaniacutedo-šlak rovnakeacutemuzaacuteveruakokomisiajaacutegerskeacutehobiskupa(MNLOLDL70259)Jednoz vysvetleniacutetohtosporumocircžebyťpastoračnaacutesnahaaugustiniaacutenovktoruacutevšaknemohlidocircslednevykonaacutevaťkeďžeobyvateliaChminiannaďalejajpo storokochnavštevovalikostolv susednejdedinekdemalipochovanyacutechajsvojichbliacutezkych

Hypotetickypodobnuacute funkciu akohrabkovskyacuteklaacuteštormoholplniť aj klaacuteštor v BardejoveV jehopriacutepade všakmožnouvažovať o pokuse (snahe) o konverziupravoslaacutevnejHaliče o čosa logickystaraloprevažnePoľskoO takejtočinnostibardejovskyacutechaugustiniaacutenovvšakniesuacutežiadnespraacutevyNoexistujeveľavravnaacutepoznaacutemkav registrigeneraacutelnychpriorovo tomžeklaacuteštorjesituovanyacutena hraniciachs Haličou(Rutenorum)a soschizmatikmi(BVIII1999176-177)

V mesteBardejovvšakaugustiniaacutenivykonaacutevali aj skriptorskuacutečinnosťo ktorej všakviemelenveľmimaacuteloJednaz informaacuteciiacutepochaacutedzaz roku1428keďpriorklaacuteštoraIzaiaacutešBonervyslaldvochbratovndashpisaacuterovmožnodo Krakovaprepisovaťknihyktoreacuteboliurčeneacutepre jehopotrebu(Feacutejerpataky1885286-287)Niektoriacutehistoricivšakpripisujuacuteaugustiniaacutenskeautorstvoajv priacutepa-deniektoryacutechinyacutechrukopisov(Sopko198019-37)4

Augustiniaacuteniv Bardejovevykonaacutevaliajpastoraacuteciumedziveriacimina ktoruacutevyužiacutevaliajrocircznebratstvaacutektoreacutezačalibyťpopulaacuternenajmaumlod druhejpolovice15 storočia Jednyacutemz nichboloaj Bratstvo blahoslavenej PannyMaacuterie ktoreacute existovalo pri augustiniaacutenskom Klaacuteštore sv JaacutenaKrstiteľa(Domenovaacute2006a206Domenovaacute2006b19)Pomaacutehalozrejmerehoľniacutekompri ichpraacutecis veriacimiv mestea zaacuteroveňdokazujeuacutectuk Božejmatkektoraacutebolav reholiveľmiživaacute

Bardejovskyacute klaacuteštorsaspolus klaacuteštoromv Koumlrmendespomiacutenaakopriacutekladmravneacutehouacutepadkurehoľneacutehoživotauhorskyacutechaugustiniaacutenovna koncistredoveku(Erdeacutelyi2004117-140)Existujuacutetotižnepriamedocirckazyktoreacuteto mocircžunaznačovaťAkopriacutekladmožnospomenuacuteťpriacutesnytoacutenlistuveľkošarišskeacutehoprioraa vikaacuteraaugustiniaacutenovv jaacutegerskejdieceacutezeAmbroacutezaz roku1493adreso-vanyacutebardejovskejmestskejradeNemenovaniacutebratiav ichklaacuteštorežilihriešnyma očierňujuacutecimživotomčiacutemopovrhlisvAugustiacutenomChystalsapriacutesťdo mestaa vyriešiťceluacutezaacuteležitosť(DCS1780532)Nevednovšako čoišloMohlosajednaťo zaacutevažneacuteporušeniediscipliacutenynoajo menšiacuteprehrešoka priacutesnytoacutenAmbroacutezovholistubollenprejavomrazantneacutehopostupuNa druhejstraneo dvarokydošlok ďalšiemuincidentuv klaacuteštorekeďspolubratiaobvinilisvojhopredstaveneacutehoprioraBaltazaacutera z kraacutedeževeciacute ktoreacutepatrili klaacuteštoruPrior sabraacutenilpred mestskou radou žeobvinenianiesuacutepravdiveacutenopriznalsak odcudzeniuposteľnejbielizne(ŠAPOBardejovč 3237

4 JSopkopripisujeaugustiniaacutenomdvazachovaleacutegraduaacutelyuloženeacutev Univerzitnejknižniciv Budapeštiktoreacutesuacutebohatozdobeneacutefarebnyacutemiornamentaacutelnymiiniciaacutelamivychaacutedzajuacutecimištyacutelovoz francuacutez-skychvyacutezdobnyacutechmotiacutevovObakoacutedexysuacutevšakdatovaneacutedo prvejpolovice14storočiatedado dobykeďešteklaacuteštorv Bardejoveneexistoval

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 137 |

Sroka201134Jankovič1975126)Podobnyacuteincidentsazopakovalajv roku1527keďbolpriorMatejobžalovanyacutekrakovskyacutemiaugustiniaacutenmiženevraacutetil2dalmatikyzlatejfarbyza ktoreacutesľuacutebilzaplatiťpeniazmialeboviacutenom(Sroka201137)Do akejmieryvšak tietopokleskyrehoľniacutekovnegatiacutevneovplyvňovaliverejnuacutemienkupodobneakotomubolov mesteKoumlrmende jeotaacutezne(Erdeacutelyi2009184-203)Veďpraacutevev tomtoobdobiacutevrcholilizbožneacuteodkazy(dedičstvaacute)napriacutekladDorotyReichz roku1490a spolupraacutecaklaacuteštoraa mestskejradybolav podstatebezprobleacutemovaacutepričommestouvoľňovalonemaleacuteprostriedkyna prestavbua fungovanieklaacuteštora(Sroka201133)Praacutevev tomtobdquokriacutezovomldquoobdobiacuteklaacuteštordokoncazačalbudovaťv uacutedoliacuteMniacutechovskeacutehopo-tokav katastriobceZlateacutepriestorpre svojuobnovuBolto drevenyacuteobjektktoryacutepravdepodobnesluacutežilakopustovňaBolato jednoduchaacutebudovav polohena Klaacuteštoriskuna ploches rozmermi40x15mktorejvyacutestavbasa datujedo konca15storočia(Slivka199879)

Vyacuteraznecharitatiacutevnoučinnosťousazaoberaliaugustiniaacuteniv KlaacuteštoresvAlžbetyv SpišskomPodhradiacuteZaacutekladnoubaacutezoupre vznik tohtoklaacuteštorabol totižmestskyacute špitaacutel založenyacuteniekedyokolo roku1397miestnym faraacuteromHenczmanusom Špitaacutel bol však tak slaboobdarovanyacute žetrajamiestnispraacutevcovianemohlipre chudobuspravovaťobjekta radšejsasvojhouacuteradudo roku1399vzdaliKraacutetkopo tomšpitaacutelprevzaliaugustiniaacuteninobez suacutehlasumiestnehofaraacuteraTen siacutecenebolschopnyacutezabezpečiťspraacutevcuobjektunoanirehoľniacutekovsivo svojommesteneželalČo bolopriacutečinoutohtoodmietnutiaVzťahymedziplebaacutenmia mendikantmibolivaumlčšinounapaumlteacutenajmaumldo vyriešeniavzaacutejomnyacutechfinančnyacutechvzťahovPodalpretov Ostrihomesťažnosťktoruacutev roku1400prešetrilaSpišskaacuteKapitulaObyvateliamestasivšakželaliabyšpitaacutelspravovalinaďalejau-gustiniaacuteni (ABUacuteSK fHMSKScr5 f9nr15MNLOLDF262 924Wagner I 1774417)DocircvodneochotymiestnehofaraacuteraJaacutenaLibuszaakceptovaťaugustiniaacutenovvyplyacutevaz jehoďalšejsťažnostiz roku1402adresovanejužna vyššiu inštanciuk paacutepežskejkuacuteriiv Riacuteme Jednalosao zasahovanie do praacutevmestskeacuteho faraacutera čiacutem samyslelo na neodvaacutedzanie poplatkov zo štoacutelyktoruacutedostaacutevaliaugustiniaacuteniza vysluhovaniesviatostiacuteRiacutemskypaacutepežBonifaacutecIX(1389ndash1404)vydal9marca1402buluktorouzakazovalzasahovaniedo kompetenciiacutemiestnehofaraacuteraMedzinarušovateľmisavyacuteslovnespomiacutenajuacutežobraviacutebratia(mendicantium fratres)a antoniti(canonici monasterii et domorum sancti Antonii Viennensisordinis sancti Augustini)(MVHI42000424-425)Augustiniaacutenisatusiacuteceexplicitnenespomiacutenajuacutenoakoužbolospomenuteacuteod roku1399v SpišskomPodhradiacutepocircsobilia patrilido skupinyžobravyacutechreholiacute

Prviacuteaugustiniaacutenisatedav SpišskomPodhradiacuteusadiliv drevenejbudovepri kamennejkapln-kesvAlžbetyIchpocircsobeniesapretominimaacutelnespočiatkuspaacutejalos charitatiacutevnoua so sociaacutelnoučinnosťouv miestnomšpitaacuteli

Nov monumentaacutelnomdieleMonasteriologiae regni Hungariae IIsaobjavujespraacutevao existen-ciiveľkeacutehoklaacuteštora(claustrum magnum)rovnakeacutehozasvaumlteniaa toajna Spišskomhradečozrej-mesuacutevisiacutes obrovskourozlohoutohtohradu(FuxhofferndashCzinaacuter1860220Hradszky188438)Na SpišskomhradesaskutočnenachaacutedzalakaplnkasvAlžbetynoo existenciiklaacuteštorana hradeniesuacutehodnoverneacutespraacutevyTaacutetoinformaacuteciapretomocircžesuacutevisieťs tyacutemžepodhradskiacuteaugustiniaacutenimohlimaťvo svojeduchovnejspraacutevehradnuacutekaplnkuĎalšoumožnosťoujedočasnyacutepobytau-gustiniaacutenovna hrademožnov zaacuteverečnomobdobiacuteexistencieklaacuteštoraPo roku1526v Uhorskutotiž prebiehala vojna o naacutestupniacutectvo na uhorskyacute troacuten a Spišskaacute Kapitula Spišskeacute Podhradiea Spišskyacutehradmali v tomtokonflikte svoje zaacuteujmyV 16 storočiacute sa taknapriacuteklad stretaacutevames dominikaacutenmiktoriacutesadočasnezdržiavalina Šarišskomhrade(DCS1780556Čižmaacuter199913-14)Jetedamožneacutežepodhradskiacuteaugustiniaacutenisapodobnedočasnemohlipresiacutedliťpod ochranuSpišskeacutehohradu

Augustiniaacutenivšakpocircsobiliajna inyacutechmiestachdnešneacutehoSlovenskamimosvojichklaacuteštorovVeďarchetypommendikantabolajpotulnyacutekazateľNaterazo tejtočinnostineexistujeveľainformaacute-ciiacuteTaacutetopotulnaacutepastoraacuteciaaugustiniaacutenovpriviedlanapriacutekladdo Košiacuteca do BanskejBystrice

Miroslav Huťka

| 138 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

Užv roku1402sapri paacutepežskejkuacuteriina ichčinnosťsťažovalajkošickyacutemestskyacutefaraacuterŠtefande Caseda ktoryacute zrejme koordinoval svoju apelaacuteciu so spišskopodhradskyacutem faraacuterom JaacutenomLibuszompretožepaacutepežvydalsvoje listinypre obochv rovnakyacutedeň9marcaUacutedajnev mesteKošicedochaacutedzalok neporiadkomktoreacutehosadopuacutešťalifrantiškaacuteni(minoriti)dominikaacutenia au-gustiniaacuteničomalaprešetriťpriacuteslušnaacutecirkevnaacutevrchnosť(MVHI42000423-424Zubko20121326Halaga1992123-124)Išlozrejmepodobneakov SpišskomPodhradiacuteo kraacuteteniepriacutejmovmest-skeacutehofaraacuteraza štoacutelnepoplatkyNofrantiškaacutenia dominikaacuteniužv mestemalisvojeklaacuteštorya takniejejasneacuteprečonemaliusporiadaneacutevzťahys miestnymfaraacuteromAugustiniaacutenivšaksvojklaacuteštorv KošiciacheštenemaliPretokraacutetkona tov roku1422generaacutelnypriorAugustiacutenFavaroniziacuteskalsuacutehlaskraacuteľaŽigmundaLuxemburskeacuteho(1387ndash1437)na založenieklaacuteštorasv JaacutenaEvanjelistua toutouacutelohoupoverilkrakovskeacutehoaugustiniaacutenaIzaiaacutešaBoneraz KrakovazvaneacutehotiežLechius(Bardoacuten1890406Uth193075-76)UžviackraacutetspomiacutenanyacutedoktorsvaumltejteoloacutegieIzaiaacutešBonerjeaugustiniaacutenmiuctievanyacuteakoblahoslavenyacuteOd roku1428pocircsobilakobardejovskyacutepriorpotomakovikaacuterbavorskejprovinciea napokonv Krakoveakolektor(učiteľ)a profesorna Jagelovskejuniverzitekdeumrel8februaacuterav roku1471(Milensius161345-46)

Pokuso fundaacuteciutohtoklaacuteštorajetiežpotrebneacutedaťdo kontextuprenikaniareformnyacutechmyš-lienok hlaacutesajuacutecich priacutesnejšie dodržiavanie Reguly sv Augustiacutena a augustiniaacutenskej konštituacuteciektoreacutesado Uhorskadostaacutevaliz bavorskejprovinciev prvejpolovici15storočia(Erdeacutelyi2004128-131)V Košiciachv tomtoobdobiacute všakužpocircsobili obidvehlavneacute žobraveacute rehole a pretomiestopre tretiuv relatiacutevnemalommesteneboloA tobolzrejmehlavnyacutedocircvodneuacutespechutejtofundaacutecie

O okolnostiachpriacutechodua pocircsobeniaaugustiniaacutenovv BanskejBystriciviemenajmenejTrebapovedaťžetotovyacuteznamneacutebanskeacutemestobolojedinyacutembdquovaumlčšiacutemldquostredovekyacutemmestomna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaktoreacutenemalona svojomuacutezemiacuteklaacuteštornocharitatiacutevnepotrebymešťanovsa-turovalmiestnyšpitaacutelsvAlžbetyPretomožnopredpokladaťminimaacutelnesnahužobravyacutechreholiacuteusadiťsav tomtoprosperujuacutecombaniacuteckommesteNoa augustiniaacuteniboli tomutocieľuzrejmenajbližšiePocircsobilitotižpri KaplnkesvArchanjelaMichalandashneskocircrsvKriacutežav tzvSlovenskomkostole(windische Kirche)v areaacutelimestskeacutehohradukdejeichpocircsobeniedoloženeacutev odpustkovejlistinez roku1406(Matulay198062Reťkovskaacute201029)

Pastoračneacutepotreby a spoločnaacute rehoľnaacutepriacuteslušnosť celkomprirodzene viedli augustiniaacutenovk intenziacutevnej spolupraacuteciDocircležityacutemfaktorombolaajvzaacutejomnaacutegeografickaacutebliacutezkosťNa zaacutekla-depiacutesomneacutehomateriaacutelumožnopotvrdiťveľmiintenziacutevnevzťahymedziklaacuteštorminajmaumlmedziklaacuteštormivo VeľkomŠarišia v Bardejovea medziklaacuteštormiv Bardejovea v KrakoveTutrebaopaumlťzdocircrazniťžeklaacuteštorv Bardejovevznikolfiliaacuteciouz Krakovaa prviacuterehoľniacuteciakoajprioripochaacutedzaliz PoľskaTentostavtrvalmožnolendo tridsiatychrokov15storočiaa v nasledujuacutecomobdobiacutekontaktyochladli(Sroka201131)Ku Krakovusavšakviažejednaz poslednyacutechspraacutevo bardejovskomklaacuteštorez roku1527keďbolbardejovskyacutepriorMatejobžalovanyacutekrakovskyacutemiaugustiniaacutenmičoužbolospomenuteacutevyššie(Sroka201137)

Zachovalosavšakajniekoľkolistiacutenv ktoryacutechpriorklaacuteštorasvStanislavavo VeľkomŠarišipiacutesalbardejovskejmestskej radevo veci ichaugustiniaacutenskehoklaacuteštora (DCS1780547a 552)To neznamenaacutežeVeľkošarišskyacuteklaacuteštorzastaacutevalnejakeacutevyacuteznamnejšiepostaveniealebožebymupatriloveduacutecemiestomedzištyrmiprioraacutetmiNa toneexistujuacutežiadnedocirckazyajkeďto niejevy-luacutečeneacuteBolto predsalennajstaršiacuteaugustiniaacutenskyklaacuteštorMožnovšakpredpokladaťžepodobneacutelistinysipiacutesalipriorinavzaacutejomnozachovalisalenlistyz VeľkeacutehoŠarišado BardejovaNavyšejedenz nichz roku1516piacutesalveľkošarišskyacutepriorŠtefanakouhorskyacuteprovinciaacutel(DCS1780547)Nozaujiacutemavyacutejelistz roku1528v ktoromveľkošarišskyacutepriorMatuacutešzdocircrazňujevzaacutejomnuacuteuacutezkuprepojenosť obochklaacuteštorovPripomenul že aj on alebo lepšie klaacuteštor vo VeľkomŠarišimalpodielna budovaniacutemajetkubardejovskyacutechaugustiniaacutenova tonielenklaacuteštorneacutehoobjektualeaj

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 139 |

rybniacutekana ktoryacutesaokremineacutehoskladaliajjednoduchiacuteľudia(DCS1780550-551)Existujevšakajojedinelaacutespraacutevao opačnomkontaktea toz roku1441keďboloz Bardejovado VeľkeacutehoŠarišaposlaneacutehrubeacutesuacuteknov sume450denaacuterov(Feacutejerpataky1885527)Jemožneacutežesajednaloo laacutetkuna odevpre rehoľniacutekov

O kontaktochmedzi klaacuteštormi sv Stanislava a svDucha v Hrabkove vypovedaacute jedine za-kladacia listina z roku1334 FundaacutecieHrabkovskeacutehoklaacuteštora sa zuacutečastnil ajHerke z VeľkeacutehoŠarišaNespomiacutenasa jeho funkcianomožnopredpokladaťže sa jednaloo prioraV priacutepadetohtovzťahumocircžemehovoriťo filiaacuteciiPri Hrabkovskomklaacuteštorejemožneacutedoložiťajkontaktyso SpišskyacutemPodhradiacutemKeďsatotižv roku1461obnovilsporo jednuštvrtinudesiatkovz dedinyChmiňanypred SpišskouKapitulouktoraacutesporriešilaHrabkovskyacutepriorJaacutensiprizvalajsvojhoSpišskopodhradskeacutehobdquokoleguldquoprioraŠtefana(MNLOLDL70259Raacutebik2006113)

Klaacuteštoryžobravyacutechreholiacutezohralivyacuteznamnuacuteuacutelohupri kultuacuternomspoločenskomnonajmaumlnaacuteboženskom živote spoločnosti predovšetkyacutem v mestaacutech V stredoveku mali nezastupiteľneacutemiestopri bdquokultivaacuteciildquostredovekeacutehočlovekaSvojemiestopocircsobeniasihľadaliajaugustiniaacuteniktoriacute prichaacutedzajuacute relatiacutevneneskoro keďuždocircležiteacutemestaacuteboli bdquoobsadeneacuteldquo františkaacutenmi a do-minikaacutenmiNoajnapriek tomu sa impodarilovytvoriťpomernekompaktneacuteuacutezemiena Spišia v Šarišikdesavzdialenostimedzijednotlivyacutemiprioraacutetmipohybovalinajviacv dĺžkejednod-ňoveacutehopochodu(ccado 30km)Všetkyštyriklaacuteštoryboliz pohľadusvojhoposlaniaa zamera-niačiacutemsivyacutenimočneacuteV prvomradeto istebolapastoraacuteciaa šiacuterenieevanjeliaprostredniacutectvomkaacutezaniaa vysluhovaniasviatostiacuteSťažnostimestskyacutechfaraacuterovv SpišskomPodhradiacutea v Košiciachna ichčinnosťsuacuteveľavravneacuteNa tentouacutečelsibardejovskiacuteaugustiniaacutenizriadiliajspolokzasvauml-tenyacuteBožejMatkeRehoľniacutecivo VeľkomŠarišisazasaokreminyacutechčinnostiacutevenovaliajadmi-nistratiacutevneja notaacuterskejpraacutecikeďžeklaacuteštorstaacutelv centrežupya možnov určitomobdobiacutevlastnilajautentickuacutepečaťPri hrabkovskyacutecha bardejovskyacutechaugustiniaacutenochtrebazobraťdo uacutevahyajmisijneacuteposlaniepri konverziipravoslaacutevnychobyvateľovHaličealeboValachovktoriacutev tomtoob-dobiacutezačiacutenajuacuteosiacutedľovaťhorskeacuteoblastidnešneacutehoSlovenskaCharitatiacutevneja sociaacutelnejčinnostisavenovaliaugustiniaacuteniv KlaacuteštoresvAlžbetyv SpišskomPodhradiacuteMiestnyšpitaacutelbolneobsadenyacutea veľmichudobneobdarenyacuteRehoľniacutecitakpredstavovalipre miestnukomunitujedinuacutemožnosťakotentošpitaacutelprevaacutedzkovaťNevednovšakakodlhošpitaacutelfungovalkeďžev roku1442saobjektspomiacutenaakoklaacuteštorčovšaknevylučujeexistenciušpitaacutelaAugustiniaacuteniv raacutemcipastoraacuteciezrejmezaviacutetaliajna ineacutemiestapričomsazachovalispraacutevyo ichpocircsobeniacutev KošiciachBanskejBystricialeboteoretickyna SpišskomhradeZ pohľadufiliaacuteciemožnorozpoznaťpočiatočnyacutevzťahmedziklaacuteštormivo VeľkomŠarišia HrabkovePocircvodrehoľniacutekovv klaacuteštorev SpišskomPodhradiacutesanedaacutepresvedčivodokaacutezaťnoasinebudemeďalekood pravdykeďpripustiacutemekontaktyna Hrabkovskyacute(26ndash30km)aleboVeľkošarišskyacuteklaacuteštor(40ndash60km)ktoreacutesuacutevzdialeneacutelenniekoľkokilomet-rovPri klaacuteštorev Bardejovemocircžemecelkombezpečnehovoriťo filiaacuteciiz KlaacuteštorasvKatariacutenyv Krakove

REFERENCESABUacute SK f HMSKArchiacutevBiskupskeacutehouacuteraduSpišskaacuteKapitulafondHodnoverneacutemiestoSpišskaacute

Kapitula(ďalejABUacuteSKfHMSK)Scr5f9nr15Andrews Frances 2006The Other Friers The Carmelite Augustinian Sack and Pied Friers

in the MiddleAgesWoodbridgeAO II1881 NagyImre(ed)CodexdiplomaticushungaricusandegavensisAnjoukoriokmaacutenytaacuter

TomusIIBudapest

Miroslav Huťka

| 140 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

AO VI 1891 Nagy Imre (ed) Codex diplomaticus hungaricus andegavensis 1353 ndash 1357AnjoukoriokmaacutenytaacuterTomusVIBudapest

Arbesmann Rudolph 1966A Legendaryof EarlyAugustinianSaintsIn AnalectaAugustiniana295-58

Bardoacuten Lopez (ed) 1890 NicolaiCruseniiOrdSAugustiniParstertiaMonasticiAugustinianiComplectensepitiomenhistoricamFFAugustinensiuma magnaOrdinisunioneusqueadan1620cumadditamentisRevmiPMFrJosephiLanteriejusdemOrdinisTomusIVallisoleti

Beňko Jaacuten 1985OsiacutedlenieseverneacutehoSlovenskaKošiceBV III 1999 Bartholomaei Veneti OSA Registrum generalatus 1389-1393 Tomus III Ed

ArnulfusHartmannRomaeCDH V2 1829FejeacuterGeorgius (ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusV2 BudaeCDH V3 1830FejeacuterGeorgius (ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusV3 BudaeCDH VIII4 1832FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusVIII4 BudaeČižmaacuter Mariaacuten1999Starobylyacutea puacutetnickyacuteVeľkyacuteŠarišLevočaDCS 1780 Wagner Carolus (ed) Diplomatarium comitatus Sarosiensis quod ex tabulariis

et codicibus manuscriptis eruit Carolus Wagner Hungarus zboroviensis bibliothecaeuniversitatisregiaeBudensiscustodPosoniiCassoviae

Domenovaacute Marcela 2006a K stavu a charakteru stredovekyacutech testamentov v BardejoveIn SlančovaacuteDaniela ndashŽarnovskaacute Iveta (eds) 2 študentskaacute vedeckaacute konferencia (zborniacutekpriacutespevkov)Prešov169-210

Domenovaacute Marcela 2006bStredovekeacutetestamentyv BardejoveIn HistoricaCarpatica3715-25Elm Kaspar 1962BeitraumlgezurGeschichtedesWilhelmtenordensKoumllnGrazEmpoli Lorenzo (ed) 1628BullariumordinisEremitarumSAugustini RomeErdeacutelyi Gabriella 2004CrisisorRevivalThe HungarianProvinceof the Orderof Augustinian

Friarsin theLateMiddleAgesIn AnalectaAugustiniana67117-140Erdeacutelyi Gabriella 2009Talesof immoralfriarsmoralityand religionin an earlysixteenth-century

HungariantownIn SocialHistory342184-203Feacutejerpataky Laacuteszloacute (ed) 1885 MagyarorszaacutegivaacuterosokreacutegiszaacutemadaacuteskoumlnyveiBudapestFriemar de Enrico 1909-1912 De Origine et Progressu Ordinis Fratrum Eremitarum

S Augustini et Vero ac Proprio Titulo Eiusdem In Analecta Augustiniana IIIIV 12httpwwwghirardacciorgfilesbibliotecadefriemarpdf

Fuxhoffer Damiaacuteni - Czinaacuter Maurus 1860MonasteriologiaeregniHungariaeTomusIIPestiniHalaga R Ondrej 1992PočiatkyKošiacuteca zrodmetropolyKošiceHradszky Joacuteszef 1884Vaacuterdorlaacutesoka SzepesseacutegenSzepesvaacutereacuteskoumlrnyeacutekeIgloacuteHudaacuteček Pavol ndash Uličnyacute Ferdinand ml 2010VeľkyacuteŠarišIn ŠtefaacutenikMartinndashLukačkaJaacuten(eds)

LexikoacutenstredovekyacutechmiestSlovenskaBratislava552-563Huťka Miroslav 2012 Vitus Pannonius egy keveacutesseacute ismert magyarorszaacutegi koumlzeacutepkori szent

In MagyarSionuacutejfolyam6(98)203-216Huťka Miroslav 2016Intelektuaacutelnaa vzdelanostnaacuteuacuteroveňuhorskyacutechaugustiniaacutenovv stredove-

kuIn Kultuacuternedejiny7Supplement19-30Huťka Miroslav 2013aPočiatkypustovniacutekovsvAugustiacutenavo VeľkomŠarišiIn Historickyacutečaso-

pis611143-158Huťka Miroslav 2013bUhorskiacute augustiniaacuteni v historickej a literaacuternej spisbe (s prihliadnutiacutem

na uacutezemieSlovenska)In Kultuacuternedejiny42190-206

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 141 |

Jankovič Vendeliacuten 1975Neskoryacutefeudalizmusa jehokriacutezapred buržoaacuteznourevoluacuteciouIn DejinyBardejovaKošice

Lujik van Benignus (ed) 1964BullariumOrdinisEremitarumSAugustini1187-1256WuumlrzburgMatulay Ctibor (ed) 1980MestoBanskaacuteBystricaKataloacutegadministratiacutevnycha suacutednychpiacutesom-

nostiacuteI(1020)1255ndash1536BratislavaMES II 1882KnauzFerdinandus(ed)MonumentaEcclesiaeStrigoniensisTomusIIStrigoniiMilensius Felix 1613 Alphabetum felicis Mliensii de monarchis amp monasteris Germaniae

ac SarmatiaeciteriorisordiniseremitarumSAugustiniPragaMNL OL DL Magyar NemzetiLeveacuteltaacuter Orszaacutegos LeveacuteltaacuterDiplomatikai Leveacuteltaacuter(ďalej MNL OL

DL)71 270MVH I4 2000 Vaacuterszegi Asztrik (ed) Monumenta Vaticana historiam regni Hungariae

Illustrantia 14(ďalejMVH) BudapestMVS II1 2009RaacutebikVladimiacuter(ed)MonumentaVaticanaSlovaciaeTomusII1(ďalejMVS)

TrnavaeRomaeMZA E4Moravskyacutezemskyacutearchivv Brně(ďalejMZA)fondAugustiniaacuteniBrnoE4(ďalejE4)

invč 5sign41V 1Dostupneacuteonlinena wwwmonasteriumnetRaacutebik Vladimiacuter 2006Nemeckeacuteosiacutedleniena uacutezemiacutevyacutechodneacutehoSlovenskav stredoveku(Šarišskaacute

župaa slovenskeacutečastižuacutepAbovskejZempliacutenskeja Užskej)BratislavaRDSl II 1987 SedlaacutekVincent(ed)RegestadiplomaticanecnonepistulariaSlovaciaeTomusII

BratislavaReťkovskaacute Adriana 2010 Rehoľaantonitovna SlovenskuIn ActahistoricaNeosoliensia131-2

29Romhaacutenyi Beatrix 2000Kolostorokeacutestarsaskaacuteptalanoka koumlzeacutepkoriMagyarorszaacutegonBudapestRomhaacutenyi Beatrix 2005 Aacutegostonrendi remeteacutek a koumlzeacutepkoriMagyarorszaacutegon In Aetas 204

91-101Roth Francis 1953Cardinal Richard Annibaldi First Protector of the Augustinian Order (1243 ndash

1276) Chapter IV continuation In Augustiniana 3 21-34Sedlak Vincent (ed) 2002 Pod vlaacutedou anjouovskyacutech kraacuteľov Pramene k dejinaacutem Slovenska

a SlovaacutekovIVBratislavaSchier Paacutel Xystus ndash Rosnaacutek Martinus 1778 Memoria provinciae Hungaricae Augustinianae

antiquaeadservata in schedisPXystiSchiereremitaeAugustinianiacdeinperMartinumRosnakejusdeminstitutialumnumin lucempublicamemissaAnnoMDCCLXXVGraecii

Slivka Michal 1998Stredovekeacuterehoľneacutedomyna vyacutechodnomSlovenskuIn Zborniacutekpriacutespevkovk slovenskyacutemdejinaacutemBratislava77-88

Sopko Juacutelius 1980Knižnaacutekultuacuterav Bardejovepred rozšiacutereniacutemkniacutehtlačeIn Knihaacute77Zborniacutekpre probleacutemya dejinyknižnejkultuacuteryna SlovenskuMartin19-37

Sroka A Stanisław 2011Bardejov vXVstoročiacuteštuacutediez dejiacutenmestaBratislavaŠA PO BardejovŠtaacutetnyarchiacutevv PrešovepobočkaBardejovfondMagistraacutetmestaBardejov(ďalej

ŠAPOBardejov)Theiner Augustino (ed) 1863VeteramonumentaSlavorummeridionaliumhistoriamillustrantia

IRomeUdvaacuterdy Joacutezsef 1956EtiennedellsquoIle(dagger1382)ErmitedeStAugustinetarchevecircquedeKalocha

(Hongrie)In Augustiniana6322-335Uth O Grzegorz 1930Szkichistoryczno-biograficznyZakonuaugustjańskiegowPolsceKrakoacutewVurum Josephus 1835EpiscopatusNitriensiseiusquepraesulummemoriacumichnographicis

tabellisexhibentibusprioremacmodernamfaciemcastrietcivitatisNitriensisPosoniiWagner I 1774WagnerCarolus(ed)AnalectaScepusiisacrietprofaniIViennaeZsO I 1951MaacutelyuszElemeacuter(ed)Zsigmondkoriokleveacuteltaacuter1387ndash1399TomusIBudapest

Miroslav Huťka

| 142 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

Zubko Peter 201213KultsvaumltejKrviv Košiciachrozpraacutevanieo stratenyacutechstredovekyacutechrelik-viaacutechKošice

SUMMARY CHARISM AND THE MISSION OF MEDIEVAL AUGUSTINIANMONASTERIES IN THE AREA OF MODERN SLOVAKIA The monasteriesof the mendicant orders played an important role in the cultural social and particularlyreligious life of the medieval society especially in cities In the Middle Ages they hadan irreplaceableplacein theldquocultivationrdquoof a medievalmanAugustiniansalthoughtheyarrivedrelativelylatewhenimportantcitieshadbeenalreadyldquooccupiedrdquobythe Franciscansand Dominicans also sought a space to carry out their work and influence Still theymanagedto createa relativelycompactterritoryin Spišand Šarišwherethe distancesbetweenthe individualpriorateswerethe lengthof one-dayrsquosjourney(upto 30km)atmostAllfourmonasteriesweresomewhatexceptionalin termsof theirmissionand focusFirstof alltherewasthe pastoralworkand the spreadingof the Gospelthroughpreachingand celebratingthe sacramentsthe complaintsof the townpriestsin SpišskeacutePodhradieand KošiceabouttheiractivitiesspeakvolumesFor thispurposethe Augustiniansof Bardejovalsoestablisheda lay association dedicated to the Mother of God The monks in Veľkyacute Šariš devotedthemselvesamongotheractivitiesto administrativeand notaryworksincethe monasterywas located in the centre of the county and it may have even owned an authentic sealIn caseof the Augustiniansof Hrabkovand Bardejovitisalsonecessaryto takeintoaccounttheirpastoralwork in theprocessof the conversionof the Orthodox inhabitantsof Haličor the migrants from Wallachiawho at that timebegan to settle the mountainous areasof modernSlovakiaThe Augustiniansof the StElizabethmonasteryin SpišskeacutePodhradiedevoted themselves to charitable and social activitiesThe local hospitalwas unoccupiedand verypoorlyendowedCivilianadministratorswerenotableto carryon withitbecauseof a lackof fundsThusfor the localcommunityto runthishospitalthe onlyoptionwasthe religiousorderItisnotknownthoughhowlongthishospitalwasin operationsincein 1442the propertywasdescribedasa monasterybutthisdoesnotruleoutthe existenceof a hospitalApparentlyAugustiniansdidpastoral care in otherplaces tooas therearerecordsof theiractivitiesin KošiceBanskaacuteBystricaand atSpišCastle

MgrMiroslavHuťkaPhDCatholicUniversityof RužomberokFacultyof Artsand LettersDepartmentof HistoryHrabovskaacutecesta1B03401RužomberokSlovakiamiroslavhutkakusk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 143 |

EPOS CIRILLO-METODIADA V PERIPETIAacuteCH LITERAacuteRNOHISTORICKEJ RECEPCIE

The Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary Historical Reception

Martina Taneski

DOI1017846CL2018112143-150

Abstract TANESKIMartinaThe Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary Historical Reception The aim of this study is not a redundant accumulation of different opinionsor exhausting cross-section of all present literary critical evaluations of the epos Cirillo-Metodiadabutespeciallyreflectiveand problematicviewingon selectedfactsinfluencingthe receptionof thisworkin pastand nowadaysThereforethe firstpartof the studyoutlinesthe questionof usefulnessor uselessnessof the interpretative returns to worksof literarypast Inthatmannerwecreatethe platformfor the secondpartin whichwetryto noticediscrepancybetweenthe authorrsquosintentionof JaacutenHollyacuteand incompletegripof thisintentionbyreadersand culturalpublicof the particulareraWebasefrom the well-knownterminologyof UmbertoEcowhichrepresentthe discrepancybetweenthe authorrsquosand readerrsquosintentionwhileindependentlyfrom bothof theseintentionspersistthe intentionof the literarytextitselfIn thethirdpartwethinkaboutthe epos Cirillo-Metodiada incontextof the effortsfor an intraliterarytranslationof the workof JaacutenHollyacutewhilethe motivationweseein itsupdatingand alsoaccessingto widerbaseof readers

Keywords Jaacuten Hollyacute Cirillo-Metodiada literary history authorrsquos intention intra literary translation

Abstrakt TANESKI Martina Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej re-cepcieCieľomštuacutedieniejeredundantneacutehromadenienaacutezorovčivyčerpaacutevajuacuteciprierezvšet-kyacutechdoterajšiacutech literaacuterno-kritickyacutechhodnoteniacuteeposuCirillo-Metodiadaalepredovšetkyacutemreflexiacutevneprobleacutemoveacutenazeraniena vybraneacuteskutočnostiovplyvňujuacutecerecepciutohtodielav minulostia dnesPrvaacutečasťpriacutespevkupretonačrtaacutevaotaacutezku(ne)potrebnostineustaacutevajuacutecichinterpretačnyacutechnaacutevratovk dielamliteraacuternejminulostičiacutemsavytvaacuteraplatformapre druhuacutečasťv ktorejsapokuacutešamezaznamenaťdiskrepanciumedziautorskyacutemzaacutemeromJaacutenaHolleacutehoa neuacuteplnyacutemuchopeniacutemtohtozaacutemerudobovoučitateľskoua kultuacuternouverejnosťouOpie-ramesao znaacutemuterminoloacutegiuUmbertaEcaktoraacutevystihujenesuacuteladmedzizaacutemeromautoraa zaacutemeromčitateľapričomnezaacutevisleod obochtyacutechtozaacutemerovpretrvaacutevazaacutemersamotneacutehotextudielaTretiačasťuvažujeo Cirillo-Metodiadev kontextesnaacuteho vnuacutetroliteraacuternyprekladtvorbyJaacutenaHolleacutehočohomotivaacutecioubolojejaktualizovaniea širšiečitateľskeacutespriacutestupnenie

Kľuacutečoveacute slovaacute Jaacuten Hollyacute Cirillo-Metodiada literaacuterna histoacuteria recepcia autorskyacute zaacutemer vnuacutet-roliteraacuterny preklad

Martina Taneski

| 144 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

I Naacutevraty k dielam staršiacutech literaacuternych obdobiacuteNeustaacuteleprehodnocovaniejepriamsignifikantnoučrtousuacutečasnyacutechliteraacuternohistorickyacutechvyacutesku-movktoreacuteokrembaacutedaniaa skuacutemanialiteraacuternejminulostis cieľomobjavovaťnepoznaneacutečorazčastejšieznovuobjavujuacutea reinterpretujuacute

ValeacuterMikula(20135)sak takyacutemtopostupomvyjadrujeužajv suacutevislostis charakteromnašejspoločnostikritickejšiebdquoToto paradoxneacuterozpoloženiendashčakaniena niečočobolondashspocircsobuježeu naacutesdochaacutedzatiežparadoxnek faktickeacutemunedoceňovaniuminulostia zaacuteroveňk preceňo-vaniutohočosao nejpovienapiacutešeAkobysamotnyacutefaktkritickeacutehopodaniamoholtuacuteminulosťzmazaťkyacutemnadšenyacutepriacutestupakobyjubudovalSkraacutetkau naacutessaskocircrčakaacutena Dejinya menejsavraciamek tomučosaskutočneudialoldquoNemožnonesuacutehlasiťs tyacutemžetakmersymptomatickeacutesuacutev tomtozmysleviacereacutesuacutečasneacutei nedaacutevnominuleacuteliteraacuternohistorickeacutepraacutecea štuacutediena ktoreacutedomnievamsaValeacuterMikulav uacutevodesvojejmonografies priacuteznačnyacutemtitulomČakanie na dejiny(2013)taktnenaraacutežalavšakza obzvlaacutešťpozitiacutevnybdquovedľajšiacuteproduktldquoviaceryacutechmonografiiacuteštuacutediiacuteinterpretaacuteciiacute a z nich vyplyacutevajuacutecich diskusiiacute treba považovať aktualizaacuteciu literaacuternohistorickyacutechteacutemakajniepre širšiespoločenskeacutedianieisteaspoňpre tyacutechniekoľkyacutechjednotlivcovmladšiacutechgeneraacuteciiacuteso zaacuteujmomo dejinyliteratuacuterya zložityacuteprocesichformovaniav kontaktes historicko--spoločenskyacutemvyacutevinomaleboeštevaumlčšmipre tyacutechktoriacutepodľahlivlnesuacutečasnyacutechkonšpiračnyacutechteoacuteriiacutea neschopnostioceniťhistorickyacutefaktčiumeleckeacutedieloZ tohtouhlapohľadusaakonad-časovoplatnaacutejaviacutetaktiežmyšlienkaJaacutenaBakoša (200021)bdquoUmeleckeacutedielotrebainterpretovaťjednoduchopretožesameniacutehistorickaacutepovahaumeniaa bezhistorickejrekonštrukcievyacutevinovejsuacutevislostiniesmeschopniacuteadekvaacutetneanivniacutemaťanioceniťvlastnyacuteobsahdielat jjehovyacutevinoveacutemiestopretovyacutevinovaacuterekonštrukciajevlastneaktualizaacutecioudielaldquo

Obhaacutejenienačrtnutyacutechpriacutestupovku skuacutemaniustaršiacutechliteraacuternychobdobiacuteslovenskejlitera-tuacuterynaterazvšaknemusiacutebyťprocesomzdĺhavyacutemnajmaumlakzohľadniacutemeobjektiacutevnuskutočnosťžedejinykaždejnaacuterodnejliteratuacuterymajuacutesvojichtvorcovktoriacutena dielaudalostia okolnostiichvznikunazerajuacute spravidla cezparadigmuuacuterovnedoboveacutehovedeckeacutehopoznania filozofickeacutehosmerovanianeopomiacutenajuacutecvaumlčšiučimenšiumierusubjektiacutevnehovkladuobzvlaacutešťpri hodnoteniacuteumelecko-estetickyacutechkvaliacutettextovpričomnezriedkav tyacutechtohodnotiacichprocesochdochaacutedzaajk uplatňovaniuaxioacutema teoreacutemdobovoaktuaacutelnehopolitickeacutehorežimuV priacutepadetakzvanyacutechmalyacutech literatuacuter jemnohovrstevnyacutea zaacuteroveňabruptnyacuteproces formovaniadejiacutennaacuterodnej lite-ratuacuterynavyšepoznačenyacuteneustaacutelymvymedzovaniacutemvlastnejidentityčojeprocesneraznatoľkokomplikovanyacuteže v niektoryacutechobdobiachabsentujeakeacutekoľvekexaktneacutepoznanieo geneacuteze lite-raacuternehovyacutevinunehovoriaco vyacutevinejazykačiplynulomrozviacutejaniacutemedziliteraacuternychkontaktovNezriedkavyacutejev tejtosuacutevislostijavkeďsao dvojdomyacutecha viacdomyacutechautorovdeliadvealeboviacereacutenaacuterodneacuteliteratuacuterya tedana tejistejkonferenciimocircžeprednaacutešaťslovenskyacuteliteraacuternyvedeco PavloviJozefoviŠafaacuterikovia českyacutehistoriko PavloviJosefoviŠafařiacutekovi1

Doposiaľ uvedeneacute fakty predstavujuacute oporu nami zaujiacutemaneacuteho stanoviska o nevyhnutnostinepretržiteacutehovyhodnocovania širokeacutehodiapazoacutenukritickyacutechpohľadovna konkreacutetne literaacuternedielo zo synchroacutennehoajdiachroacutennehohľadiska a to s prihliadnutiacutemna skutočnosť žedielovznikloa pocircsobilonielenv kraacutetkomintervaleliteraacuternohistorickeacutehovyacutevinua tedanemožnohovniacutemať iba ako akyacutesi literaacuternohistorickyacute artefakt ale zostaacuteva predovšetkyacutem nositeľom obsahua formya akotakeacutedisponujemenšiacutemčivyacuteznamnejšiacutemrecepčnyacutemdobovyacutempresahoma pretomocircžebyťv novšiacutechinterpretaacuteciaacutechaktualizovaneacutepričomtakyacutetoprocesgenerovaniahodnoteniacutesystematickyzobjemňujemnožinupulzujuacutecichuacutevaho (ne)konštantnostipotenciaacutelukonkreacutetneho

1 Podrobnesa viacdomosťouautorovakoajďalšiacutemiotaacutezkamiz oblastiproblematikymedziliteraacuternychspo-ločenstievvo svojejpraacuteciTeoacuteria medziliteraacuterneho procesu I (1995)zaoberalDionyacutezĎurišin

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 145 |

literaacuternehodielaOtaacutezkaktoruacutesiv suacutevislosti s eposomCirillo-Metodiada (1835)v uacutevodekla-diemetedaspočiacutevav možnostiachprehodnoteniajehovyacuteznamua miestav dejinaacutechslovenskejliteratuacutery

II Cirillo-Metodiada vo vyacutevinovo-rekonštrukčnom nazeraniacuteOpaumltovneacute skuacutemaniepostaveniaduchovneacutehoeposuCirillo-Metodiada2 v dejinaacutechslovenskej li-teratuacutery je opodstatneneacute aj skutočnosťou že v diachroacutennemeniacom sa pohľade na vyacuteznamtvorby Jaacutena Holleacuteho zaznamenaacutevame diametraacutelne odlišneacute hodnotenia neraz až nedoceneniea v nedaacutevnejminulostii hroziacedejinneacutebdquoopomenutieldquopre jehonevyhovujuacutecikaacutedrovyacuteposudokTyacutem druhyacutemopodstatneniacutemjenemenejpozoruhodnaacuteokolnosťžeCirillo-Metodiadav ohlasochz obdobia bezprostredne po jej vydaniacute v porovnaniacute so Svatoplukom (1833) vyacuterazne zaostaacutevaIde o faktktoryacuteneprekryje(Mikulomtitulovanyacute)bdquonadšenyacutepriacutestupldquožiadnychneskoršiacutechanisuacute-časnyacutechsnaacuteho docenenieeposučiacutemalepochopiteľnenespochybňujemepotrebuinterpretaacutecietohtodielaz docircvodujehoaktualizaacutecie3

S poznaniacutemžeza najobjektiacutevnejšiacuteatribuacutet literaacuternehodielasameacutehoosebemožnopovažovaťjedinezaacutemer textuktoryacutealenemusiacute(as najvaumlčšoupravdepodobnosťouaninemocircže)byťtotožnyacuteso subjektivizujuacutecimizaacutemermi čitateľovndash literaacuternychkritikova historikovkaždej literaacuternohisto-rickejepochynevyniacutemajuacutecndashjaviacutesaz perspektiacutevysuacutečasneacutehoskuacutemaniavhodneacutezameraťsanajprvna faktamipostihnuteľnejšiacutezaacutemer autora4a tonajmaumlpretoževďakaJozefoviAmbrušovimaacutemek dispoziacuteciieditorskyzostavenuacutea poznaacutemkovoprepracovanuacuteKorešpondenciu Jaacutena Holleacuteho (1967)V tejtopreciacuteznejeditorskejpraacutecinachaacutedzamespoľahlivyacutea doteraznevyčerpanyacuteprameňprostred-niacutectvomktoreacutehomocircžemeaspoňdo určitejmierykonfrontovaťpocircvodnyacutezaacutemer autoras naacuteslednoubezprostrednoui neskoršoudobovourecepciouduchovneacutehoeposuCirillo-Metodiada

Reflektujuacutecvysokuacuteumelecko-estetickuacutehodnotuHolleacutehočasomernyacutecheposovktoreacutev du-chuklasicistickyacutechtvorivyacutechpostupovmaliambiacuteciuprekonaacutevaťsvojeantickeacutepredlohy5mie-nimesazameraťpredovšetkyacutemna ideologickeacutepozadiea motivaacutecieichvznikuJaacutenHollyacutev in-tenciaacutechaktuaacutelnychspoločenskyacutechudalostiacuteobrodzovaciehoprocesus vypaumltiacutemrealizovalsvojideologickyacute autorskyacute zaacutemerktoryacutecharakterizujehistoricko-spoločenskaacuteuvedomelosťkoncep-tuaacutelnosťa ideologickeacutezacieleniev prospechmyšlienkysvojbytneacutehonaacuterodas vlastnyacutemjazykomliteratuacuteroudejinamia kultuacuterouPretoakuvažujemeo Cirillo-Metodiadenemocircžemenevniacutemaťjuv širšomkontextea v uacutezkomprepojeniacutes eposmiSvatopluka Slaacutev(1839)čovo svojichau-torskyacutechdejinaacutechliteratuacuterydocircvodneformulovalStanislavŠmatlaacutek(200133)bdquoTrojicatyacutechtoeposovspracuacutevajuacutecalaacutetkunaacuterodnejprovenienciejevyacutesledkompremyslenejumeleckejaleajkultuacuternohistorickejkoncepcieHolleacutehohrdinskejepikySvatoplukmalukaacutezaťštaacutetnomocenskuacuteslaacutevunašichslovanskyacutechpredkovCirillo-Metodiadamalapoukaacutezaťna ichsiluduchovnuacutea na-pokonSlaacutevmaloživiťichstarobylosťmytologickuacuteldquo

2 ZaradenieeposuCirillo-Metodiadak eposomduchovnyacutemjenielennaacuteležiteacutealev suacutečasnostiužaj učeb-nicovozaužiacutevaneacutečiacutemalenechcea nemocircžebyťopomenutyacutezrejmyacutehistorizujuacutecicharakterdielaTentofaktjeo todocircležitejšiacutežeu JaacutenaHolleacutehohistoacuteria(dejinynaacuteroda)vždynapredujepo bokus duchovnom(s upevňovaniacutemviery)

3 Viacereacutezaujiacutemaveacuteštuacutedienachaacutedzame napriacutekladv suacutečasnyacutechzborniacutekochvedeckyacutechpraacutecLiteraacuternohistorickeacute kolokvium IV Klasicizmus(2017)čiSlovaacute Slovanov(2013)aleajv časopiseKonštantiacutenovelisty(Mihalkovaacute2017165-177)

4 Podrobnejšiek teoacuteriiinterpretaacutecieliteraacuternehodielaa použitejterminoloacutegiiEco1995Eco20095 Bližšieo Holleacuteho cielenomprekonaacutevaniacuteantickyacutechliteraacuternychpredlocirchnapriacutekladv priacutespevkuM Taneski

(201778-88)

Martina Taneski

| 146 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

OporuHolleacutehokultuacuternohistorickejkoncepciis docircrazomna duchovnyacuteprerodSlovaacutekovpo-skytovalo predovšetkyacutem preciacutezne štuacutedium publikovanyacutech vedeckyacutech a odbornyacutech praacutec ktoreacutezaznamenaacutevalidejinyveľkomoravskeacutehoobdobiana uacuterovnidobovoaktuaacutelnychpoznatkov6V listepre JurajaPalkovičaz juacutela1829piacutešebdquoĎekujem teacuteš za pozbiacuteraneacute spraacutevi o Svatoplukovi že tolkuacute praacutecu a unovaacuteňiacute pre mňa podstuacutepit raacutečili Jaacute sem si podobneacute vedomosťi ze Života ss Cirilla a Metoacuteda od neboheacuteho p Dobrovskeacuteho vidaneacuteho a s priloženeacutej na konci chronologie spiacutesalldquo (Hollyacute1967)Z citovaneacutehovyplyacutevažeužpočaspiacutesaniaSvatoplukanadobuacutedalmateriaacutelypotrebneacutepre Cirillo-Metodiadučomožnopovažovaťza jedenz prejavovsystematickeacutehopriacutestupusmerujuacutecehok na-plneniupre nehobytostnedocircležitejautorskejstrateacutegie

V neskoršomlisteadresovanomMartinoviHamuljakovinachaacutedzametaktiežHolleacutehoreflexiuuhorskyacutecheposovktoreacutendashakbyspĺňalinaacuteročneacutežaacutenroveacutea vysokeacuteslohoveacutekriteacuteriaacutendashohrozovalibyjehoautorskyacute zaacutemerspočiacutevajuacutecivo vytvoreniacutejedinečnyacutechdielakyacuteminedisponujuacuteineacutemenšiealeani vaumlčšieslovanskeacutenaacuterodyŽe sao uhorskuacuteliteratuacuteruvysokeacutehoslohus istyacutemiobavamiak-tiacutevnezaujiacutemaldosvedčujejehoprosbao zaslanieHorvaacutetovhoeposuAacuterpaacuted (1831)bdquoPočul sem že jakaacutesi uherskaacute Arpadiaš či Arpadiaša aneb Arpadiada višla Raacuted bich ju čiacutetal Že je pinguis Minerva povedal jeden Polouher čo ju čiacutetalldquo(Hollyacute1967)TentoeposzachytaacutevadejinyMaďarova jekonci-povanyacutepodobneakoVergiacuteliovaEneidaZ hľadiskaumelecko-estetickeacutehotentopokusdo značnejmiery ndash iste aj k spokojnosti JaacutenaHolleacutehondash skutočne vystihuje označenie bdquopinguisMinervaldquopretohoneocenilaanivyššiauhorskaacutespoločnosťTrojicoubernolaacutekovskyacutecheposov(historickyacutemduchovnyacutema mytologickyacutem)napokonHollyacutes jednoznačnyacutemodporomzareagovalna takzvanuacutepodmaniteľskuacuteteoacuteriuktoruacutepertraktovaliajďalšieuhorskeacuteeposy

SuacutečasťouHolleacutehoideoloacutegieboloajrozvinutierodiacehosakultuTatierčiacutemsapribliacutežilnastu-pujuacutecejštuacuterovskejgeneraacuteciiNestalosatakaleprostredniacutectvomveršovuznaacutevaneacutehoSvatoplukaalejeto praacuteveCirillo-MetodiadaktoraacutezačiacutenadvojveršiacutembdquoProspevujem jak viproseniacute s Caacuterihradu bratri Konštantiacuten a Metoacuted ku tatranskiacutem došľi Slovaacutekomldquo (Hollyacute 1950 11) Eva Fordinaacutelovaacute(2003 198) v tejto suacutevislosti uvaacutedza že bdquomedzi eposmiCirillo-Metodiada a Slaacutev nemožno sinepovšimnuacuteťešteďalšiuanaloacutegiundashterazbez potrebyprehodnocovaniaideo kultTatierIstežejehovzniknemožnopripiacutesaťHolleacutemu(počassvojhoživotaichnikdynevidel)Tatryakosyno-nymumslovenskostipovyacutešilana symbolmladaacutenastupujuacutecaromantickaacutegeneraacuteciaAlepraacutevečasbdquorodeniasaldquotohtosymbolumožnov HolleacutehotvorbepozorovaťldquoNa zaacutekladepočetnyacutechzmienoko Tatraacutecha bdquotatranskyacutechldquoSlovaacutekochv eposeCirillo-MetodiadaďalejusudzuježeHollyacutenaacuterodnuacutesymbolikuTatierbez vyacutehradprijiacutemaa toajnapriekzmienkamo bdquonitrianskychldquoa bdquopanoacutenskychldquoSlovaacutekochktoryacutechvyužitiebolo ideovomotivovaneacutevzhľadomna jehorozviacutejajuacutecisaautorskyacute zaacutemerv eposeSlaacutev

V dejinaacutechslovenskejliteratuacuterynachaacutedzameobdobiakeďdieloJaacutenaHolleacutehomuseloodolaacutevaťviacčimenejnegatiacutevnejkritikenočojehoršienežkritikasamotnaacuteje zaacutemerneacutenereflektovanie(napriacutekladrežimovo)nežiaducehodielaV suacutečasnostimocircžemezhodnotiťže v druhejpolovici20storočiatragickeacutemuscenaacuteruzaacutemerneacutehobdquoopomenutialdquoHolleacutehoeposuCirillo-MetodiadaakoajďalšejjehotvorbezabraacutenilipredovšetkyacutempraacutecespomiacutenaneacutehoJozefaAmbrušaktoryacuteokremzostaveniaDiela Jaacutena Holleacuteho I ndash X (1950)pracovalajna vydaniacuteneskoršiehovyacuteberua jetiežauto-rommnohyacutechliteraacuternovednyacutechštuacutediiacutea člaacutenkovNajvyacuteznamnejšiacutemisav tomtokontextestalijehoobjavneacutepraacutece Jaacuten Hollyacute očami svojich suacutečasniacutekov (1964)a Korešpondencia Jaacutena Holleacuteho vďakaktoryacutemsamnoheacuteo dielea životeautoraobjasnilo

6 IstejenutneacutepripomenuacuteťžeJaacutenHollyacuteautorskytvorivoprepojilhistorickeacutefaktys epickoufikcioua tiežpripomenuacuteť že nepoznal Moravsko-pannoacutenske legendy publikovaneacute až v roku 1851 Pavlom JozefomŠafaacuterikom

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 147 |

Vnazeraniacutena literaacuternohistorickuacuterecepciudielaJaacutenaHolleacutehomusiacutemeopaumlťaspoňkraacutetkopri-pomenuacuteťzaacutevažnuacutepolemikuPolakovičaa Rapantaz roku1945keď bolaznaacutemaibačasťHolleacutehokorešpondencieJednyacutemz bodovtejtopolemikybolorozvinutieprobleacutemubdquoHollyacuteverzusKollaacuterldquoJe pravdepodobneacutežebysportrvaldodnesakbyJozef Ambrušv roku1967nevydalKorešpondenciu Jaacutena HolleacutehoktoraacutejedocirckazomprinajmenšomvzaacutejomneacutehorešpektumedziJaacutenomHollyacutema JaacutenomKollaacuteromPraacutevevďakatejtoeditorskejpraacutecimoholv roku1985KarolRosenbaumspoľahlivofor-mulovaťsvojnaacutezoro nevyhrotenostivzťahumedzidvomavelikaacutenmislovenskeacuteholiteraacuternehokla-sicizmu7 Jozef Ambrušnielenže spriacutestupnil život a dielopopredneacutehopredstaviteľa slovenskeacuteholiteraacuternehoklasicizmu ale ajopravil viacereacute chybneacute informaacuteciedovtedajšieho literaacuternovedneacutehovyacuteskumuKoncom20storočiaužakyacutekoľveksystematickyacutepriacutestupk tvorbe JaacutenaHolleacuteho(ViktorKocholKarolRosenbaumStanislavŠmatlaacutekViliamTurčaacutenyEvaFordinaacutelovaacutea i)vychaacutedzaz mi-nucioacutezneholiteraacuternovedneacutehosnaženiaa jehoeditorskyacutechpraacutec

V suacutevislostis eposomCirillo-MetodiadamusiacutemeopaumlťkonštatovaťžepoprinajvydaacutevanejšiacutechSelankaacutech a literaacuternovedne i čitateľsky najreflektovanejšom eposeSvatopluk až dodnes zastaacutevamiestov uacutezadiacutePriacutečinypre ktoreacutečitateľskaacutea kultuacuternaspoločnosťv obdobiacutejehovznikuakoajneskocircrnedokaacutezalačiskocircrnemohlavyššieohodnotiťprepracovanyacuteautorskyacute zaacutemerv suacutečasnostianalyzuje(oi)MiloslavVojtechSvojehodnoteniazhrnulajv jehonajnovšejpublikaacuteciiSlovenskaacute klasicistickaacute a preromantickaacute literatuacutera (2017)a vyplyacutevaz nichžeoprotikompozičnevyvaacuteženeacutemua docircmyselneštruktuacuterovaneacutemuSvatoplukoviktoryacutebolkoncipovanyacutepodľavzoruHomeacuterovejIliadya VergiacuteliovejEneidyCirillo-Metodiadaustrnulav stereotypnejreacutetorickostibez využitiadynamic-keacutehorozpraacutevaniaa epickejšiacuterkypričomidepodľajehonaacutezoruo nezvlaacutednutuacutekompoziacutecius ďalšiacute-mižaacutenrovyacuteminedostatkamiVojtech(2017108)svojusynteacutezuuzatvaacuteratvrdeniacutemžebdquoajneskoršiacutevyacutevinslovenskejepickejpoeacutezie(ale ajproacutezy)v obrodeneckomobdobiacute(zrejmeajpo skuacutesenostiachJaacutenaHolleacuteho)potvrdilžetaacutetotematikastaacutelamimodoboveacutehoautorskeacutehozaacuteujmuldquoNapriektomužesahodnotenieMiloslavaVojtecha(2017104-108)javiacuteakopriacutesnestotožňujemesa s jehonaacutezo-romžeHolleacutehocieleneacutenadvaumlzovaniena pomernebohatuacutecyrilo-metodskuacutetradiacuteciuv slovenskomi slovanskomkultuacuternompovedomiacute8okrembaacutesnickyacutechaluacuteziiacutev priacuteležitostnejpoeacuteziizačiacutenajuacutecichromantickyacutechbaacutesnikovužnenašloďalšiacutechvyacuteraznejšiacutechpokračovateľov

Na zaacutekladeKorešpondencie Jaacutena Holleacuteho zastaacutevame naacutezor že praacuteve do historicko-duchov-nejCirillo-Metodiady vkladalHollyacutepre nehonajvyacuteznamnejšie tvoriveacuteuacutesilie a snahuzapocircsobiťna spoločenskeacute pomery avšak ideoloacutegii nasledujuacutecej generaacutecie akoby postačoval ohromujuacuteciepos Svatopluk ktoryacute predstavoval vyacutebojnosť potrebnuacute pre nadchaacutedzajuacutece naacuterodnouvedomo-vacie snaženia Autorsky zamyacutešľanuacute pocircsobnosť Cirillo-Metodiady napokon čiastočne docielilaž komplexnosťou svojhodiela ktoreacute ako celok premyslene pertraktovaloHerderovufilozofiu

7 UvaacutedzažeHollyacutesledovaltvorbuJaacutenaKollaacuteraa PavlaJozefaŠafaacuterika(piacutešucichv tzvbibličtine)no ndashakovyplyacutevaz jeho listovurčenyacutech JurajoviPalkovičovindashnešloo žiadenneprekonateľnyacute spor bdquoSuacute docirckazyo tomžeJaacutenHollyacutea JaacutenKollaacutertjtaacuteborbiblickejčeštinynestaacuteliprotisebežeichstrohoneoddeľovalirozličneacuteformyspisovneacutehojazykaa aniodlišnaacutekonfesionaacutelnapriacuteslušnosťichneviedlak nepriateľstvuJaacutenKollaacuternikdya nikdeneprotestovalprotibernolaacutekovskejslovenčinetakyacutemspocircsobomakoprotikodifikaacuteciistrednejslovenčinyza spisovnyacutejazyk()AkovidnotlmočnicaKollaacuterovyacutechnaacutezorovSlaacutevydceraveľmimierneposudzujeBernolaacutekovucestubaodvolaacutevasana znaacutešanlivosťa buduacutecnosť()Obidvajabaacutesnicimajuacutečrtyspoločneacutei črtyktoreacuteichodlišujuacutePrestalivšakčasyoddeľovaťichna zaacutekladetyacutechtočŕta nebraťdo uacutevahytočoichspaacutejaldquo (Rosenbaum1995146-147)

8 Tuacuteto teacutemuvo svojichdielacha praacutecachdovtedyrozviacutejaliBenediktSzoumllloumlsiDanielSinapiusHorčičkaMatejBelJaacutenBaltazaacuterMaginPavelDoležalSamuelTimonJurajPapaacutenekJurajFaacutendlyJosefDobrovskyacutea i

Martina Taneski

| 148 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

a kollaacuterovsko-šafaacuterikovskeacute humanizačneacute idey9 Avšak autorskyacute zaacutemer tohto eposu spočiacutevajuacuteciv kontinuiteprepojeniadovtedyintenziacutevneproklamovanejcyrilo-metodskejtradiacutecies novouroz-viacutejajuacutecousasymbolikouTatierzostalčitateľminepovšimnutyacutea tedaz pohľadusamotneacutehoautoraisteaj nedocenenyacute

III Vplyv vnuacutetroliteraacuterneho prekladu tvorby Jaacutena Holleacuteho na suacutečasnuacute re-cepciu KarolRosenbaumautoruacutevodnyacutechtextovv Ambrušovyacutechedičnyacutechpočinochvyslovilpre mno-hyacutech rozporuplnuacute ideu o potrebe transponovať Holleacuteho dielo z bernolaacutekovčiny do suacutečasnejslovenčinyčonapokončiastočneuskutočnil JaacutenKostrav najvydaacutevanejšiacutechSelankaacutechVydaniez roku1965ktoreacuteobsahujeajčastocitovanyacutedoslovJozefaFelixaznamenalopokuso spriacutestup-neniea zjednodušenierecepciedielaJaacutenaHolleacutehohociv tomtopriacutepadechcemevyjadriťsuacutehlass naacutezoromžeajkeďbdquoKostrovprekladSelaniek(kompletnyacutechndashi s tromazaacuteverečnyacuteminaacutebožen-skyacutemildquondashtematikanarodeniaKrista)a Felixovdoslovsastretlis priaznivyacutemohlasomslovenskejkultuacuternejverejnostialebernolaacutekovčinapredsalenzostaacutevajedinečnyacutempeľomna motyacuteliacutechkriacuted-lachHolleacutehopoeacutezieldquo(Fordinaacutelovaacute2007205)

Čojenajdocircležitejšiepridružilasav druhejpolovici20storočiaotaacutezkavnuacutetroliteraacuternehopre-kladupri zodpovedaniacutektorejvychaacutedzamez teacutezyViktoraKochola(1979121-126)ktoryacuteuvaacutedzažeprekladumeleckeacutehodielaniejevyacutelučneprocesomjazykovyacutemaleajtvaacuternyma umeleckyacutemNemeniacutesaibajazykaleajformaa tvarumeleckeacutehotextuTietosuacutevisias ideovyacutemobsahomdielapretojedocircležiteacutevyhnuacuteťsatransformaacuteciioriginaacuteluna parafraacutezuI keďnašiacutemcieľomniejesnahakritickyhodnotiťvšetkydoterajšievydaniadielaJaacutenaHolleacutehonopredsalenmusiacutemevyzdvihnuacuteťvyacuteznamAmbrušovhobibliofilskeacutehospracovaniaDiela Jaacutena Holleacuteho I ndash Xpri zostavovaniacutektoreacute-hosiaholpo pocircvodnomsuacutebornomvydaniacutez rokov1841ndash1842Takeacutetospracovanie(ibas nevy-hnutnyacutemipravopisnyacutemizmenami)z naacutešhopohľaduakojedineacuteeliminujeakuacutekoľvekpotenciaacutelnuhrozbutransformaacutecieoriginaacuteluna parafraacutezuo ktorejsaKocholzmieňujeTyacutemtonaacutezoromvšaknespochybňujemepriacutenosvnuacutetroliteraacuternehoprekladuktoryacutendashakoJozefFelixtvrdilužkoncompaumlťdesiatychrokovminuleacutehostoročiaa svedčiacuteo tomaj KostrovprekladSelaniekmaacutev literatuacuteresvojeopodstatnenie10

Z uvedeneacutehovyplyacutevažetransponovanieHolleacutehotvorbyz bernolaacutekovčinydo suacutečasnejsloven-činynadobuacutedavyacuteznampredovšetkyacutemvzhľadomna potrebuspriacutestupniťtextsuacutečasneacutemučitateľovinodomnievamesažeaniBuzaacutessyhoprekladCirillo-Metodiadyprostredniacutectvomširokodostup-nejediacutecieZlateacutehoFonduslovenskejliteratuacuteryz roku1985vaumlčšminezviditeľnilpocircvodnyacuteautorskyacute zaacutemerktoryacutev suacutevislostis Holleacutehovtedajšiacuteminaacuterodno-obroditeľskyacutemisnaženiamiužtakmeraninedokaacutežemekomplexnepostihnuacuteťOpaumlťsapresviedčameo tomževlažnuacutebezprostrednuacuteodozvuna Holleacutehodruhyacuteeposnemocircženahradiťdodatočnaacuteliteraacuternakritikači reflexiačojepravdepo-dobneajjednouz hlavnyacutechpriacutečinsiacutenusoidneacutehozaacuteujmuo viacereacutedielanašejliteraacuternejhistoacuterieBez ohľaduna vyacuteznamneacutemiestoCirillo-Metodiadyv Holleacutehopremyslenejtriadickejkoncepciižil tentoeposčiskocircrprežiacutevala takajdodnesprežiacutevandashv interpretaacuteciaacutechs neistyacutempotenciaacutelomplnohodnotneuchopiťveľkolepomienenyacuteautorskyacute zaacutemerktoryacutedo nehoJaacutenHollyacutes určitosťouvkladal

9 Podrobneo vzťahuJaacutenaHolleacutehoa ĽudoviacutetaŠtuacuterav kontextehistoricko-spoločenskeacutehodianiapiacutešeEvaFordinaacutelovaacutev publikaacuteciiOtec a syn naacuteroda Vzťah Jaacutena Holleacuteho a Ľudoviacuteta Štuacutera(2015)

10 Podrobnejšiek tejtoproblematikeTomčiacutek1985309-315

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 149 |

Aksaohliadnemeza uacutevodnoučasťoutejtoštuacutediemusiacutemeznovavyjadriťsuacutehlass kritickouteacutezouValeacuteraMikulua konštatovaťžeabsentujuacuteciohlasna eposCirillo-Metodiadabezprostred-nepo jehovydaniacutedoposiaľnevykompenzovaližiadneneskoršiepraacuteceinterpretaacutecieanikritikypreto vpriacutepade tohtokonkreacutetnehodielanie je s dlhšiacutemčasovyacutemodstupommožneacuteanizaacutesad-neacute prehodnotenie jehomiesta v dejinaacutech slovenskej literatuacuteryV tomto kontexte usudzujemeže najvyacuteznamnejšiepocircsobiacutedruhyacuteHolleacutehoeposakosuacutečasťideologickyucelenejkoncepcieautorano Cirillo-Metodiade samotnej ťažkopripiacutesať vaumlčšiacute vyacuteznamnež len takyacute akyacute zohrala v obdobiacutebezprostrednepo svojomprvomvydaniacuteNapriektomundashmikulovskypovedaneacutendashmajuacutebdquoďalšiestateldquoa interpretaacutecietohtoeposuzmyselpredovšetkyacutemv kontextejehoaktualizaacutecie

REFERENCES

Primary sources

Hollyacute Jaacuten 1950DieloJaacutenaHolleacutehoSvaumlzokIVCirillo-MetodiadaTrnavaHollyacute Jaacuten 1985CyrilometodiaacutedaIn DieloIIBratislava9-175Korešpondencia Jaacutena Holleacuteho 1967 Martin httpszlatyfondsmeskdielo1820Holly_

Korespondencia-Jana-Holleho1

Secondary sources

Bakoš Jaacuten 2000Perifeacuteriaa symbolickyacuteskokBratislavaBednaacuterovaacute Katariacutena 2016 K niektoryacutemotaacutezkamvyacutevinovyacutech trajektoacuteriiacuteumeleckeacutehoprekladu

na Slovensku (1945 ndash 1989) [On some aspects of developmental trajectories of literarytranslationin Slovakia(1945ndash1989)]In WorldLiteratureStudies813-23

Ďurišin Dionyacutez 1995 TeoacuteriamedziliteraacuternehoprocesuIBratislavaEco Umberto 1995Interpretaacuteciaa nadinterpretaacuteciaBratislavaEco Umberto 2009MezeinterpretacePrahaFordinaacutelovaacute Eva 2015Oteca synnaacuterodaVzťahJaacutenaHolleacutehoa ĽudoviacutetaŠtuacuteraSkalicaFordinaacutelovaacute Eva 2007JaacutenHollyacutev slovenskomnaacuterodno-kultuacuternomvedomiacuteBratislavaFordinaacutelovaacute Eva 2003JaacutenHollyacute(1785ndash1849)BratislavaFordinaacutelovaacute Eva 2013 PretrvaacutevajuacuteceposolstvoByzantskejmisiev slovenskejduchovnejkultuacuterendash

posolstvopre suacutečasnuacuteeuroacutepskukultuacuteruIn BiacutezikovaacuteMargita(ed)SlovaacuteSlovanovBratislava40-48

Kochol Viktor 1979LiteraacuternereflexieBratislavaMihalkovaacute Gabriela 2017Etickyacuterozmerreflexieveľkomoravskeacutehoobdobiav slovenskejliteratuacute-

rena konci18storočia[The EthicalDimensionof the Reflectionof the GreatMoravianPeriodin theSlovakLiteratureatthe Endof the 18thCentury]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]102165-177

Mikula Valeacuter 2013Čakaniena dejinyStatek slovenskejliteraacuternejhistoacuteriiBratislavaRosenbaum Karol 1985MiestoJaacutenaHolleacutehov literatuacuterenaacuterodneacutehoobrodeniaIn ChovanJuraj

(ed)Pamaumltnicaz oslaacutevdvojsteacutehovyacuteročianarodeniaJaacutenaHolleacutehoMartin146-147Šmatlaacutek Stanislav 2001DejinyslovenskejliteratuacuteryIIBratislavaTaneski Martina 2017 Prekonaacutevanie vzorov ako klasicistickyacute atribuacutet poetiky Jaacutena Holleacuteho

In BrtaacuteňovaacuteErika(ed)LiteraacutenohistorickeacutekolkviumIVKlasicizmusBratislava78-88

Martina Taneski

| 150 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

Tomčiacutek Miloš 1985Klasickyacute odkaz JaacutenaHolleacuteho a vnuacutetroliteraacuterny preklad In Chovan Juraj(ed)Pamaumltnicaz oslaacutevdvojsteacutehovyacuteročianarodeniaJaacutenaHolleacutehoMartin309-315

Valcerovaacute Anna 2016Tradičneacutea moderneacutenašea cudzieakohybneacutesilyvyacutevinubaacutesnickeacutehopre-kladu (sdocircrazomna situaacuteciupo roku1945) [Translationof a poetic text as an expressionof nationalculture]In WorldLiteratureStudies8135-48

Vojtech Miloslav 2017 Slovenskaacuteklasicistickaacutea preromantickaacuteliteratuacuteraBratislavaVojtech Miloslav2013Cyrilo-metodskaacutetradiacuteciav baacutesnickomstvaacuterneniacuteJaacutenaHolleacutehoIn Biacutezikovaacute

Margita(ed)SlovaacuteSlovanovBratislava161-174Zajiacutečkovaacute Martina 2013Cirillo-Metodiadav naacuterodnomkontexte In BiacutezikovaacuteMargita (ed)

SlovaacuteSlovanovBratislava175-185

SUMMARY THE EPOS CIRILLO-METODIADA IN PERIPETEIAS OF LITERARYHISTORICALRECEPTIONThe study deals with the question of possible reassessmentof the meaningand placeof JaacutenHollyacutelsquosepos Cirillo-Metodiada inhistoryof SlovakliteratureJaacutenHollyacute in the intentions of - at that time - actual social events of the revival processhardlyrealizedhisideological authorrsquos intention whichcharacterizethe historicaland socialconsciousnessconceptualityand ideologicalaimsndashallin favorof the ideaof independentnationwithownlanguageliteraturehistoryand cultureIn thestudyweprovethatJaacutenHollyacuteput the most significantcreativeeffortand also the effort to impresson socialconditionspricesly into his historical and spiritual epos Cirillo-Metodiada However it seems thatto nextgenerationand itsideologysufficedthe magnificentepos Svatopluk whichpresentedthe fightneededfor anothernationalawarenesseffortsWealsostatethatpastthe popularwork Selanky and the most reflected epos Svatopluk the epos Cirillo-Metodiada stoodat the edgeof attentionbecause in timesof publishingof thiswork the readers togetherwith cultural society were not able to value the refined atuhorrsquos intention Ultimatelythe meaningof the epos Cirillo-Metodiada was reachedby the complexityof the authorrsquoswork which as a whole thoughtfully discussed the Herderrsquos philosophy and Kollaacuterrsquosand ŠafaacuterikrsquoshumanisticideasIn thisperiodthe authorrsquos intention of the eposconsistingin continuity of interconnection intensely proclaimed tradition of Cyril and Methodremained unnoticed from readerrsquos view and from the view of the author certainly notso wellappreciatedTransposeof Hollyacutersquosworkfrom Bernolakrsquos languageto contemporarySlovaktakeson significanceespeciallyconsideringthe needto makethe textmorereadableto current reader though in the studywe say that the original authorrsquos intention is notgoodto seenotevenin thetranslationof JaacutenBuzaacutessyAbsentreactionon the epos Cirillo-Metodiada immediatelyafteritsfirstpublishingisstillnotenoughcompensatedndashbyanylaterworkinterpretationand criticismItmeansthataftera longtimeitisnotpossibleto reassessthe placeof thisworkin historyof SlovakliteraturemoreconsistentlyNeverthelessanothertextsand interpretationsof Hollyacutersquoseposhavesenseespeciallyin contextof itsupdating

PhDrMartinaTaneskiPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof SlovakLanguageand LiteratureŠtefaacutenikova6794974NitraSlovakiamtaneskiukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 151 |

AN OUTLINE OF GREEK CATHOLIC MONASTICISM IN THE CZECH LANDS AND CZECHOSLOVAKIA THROUGHOUT THE 19TH AND 20TH CENTURY

Jakub Zouhar

God Is Love Letrsquos Love HimBishopricMottoof PavolGojdičOSBM

DOI1017846CL2018112151-167

Abstract ZOUHARJakubAn Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th CenturyByzantine-riteChristianshavealways been of little importance to general public living in Czechoslovakia especiallyto inhabitantsof BohemiaMoreoverSlovakelitesdidnotalwayschoosean even-handedapproach to the Greek Catholic Church This was caused by the different characterof Byzantine-rite Christians very often Rusyns by origin That was why the historyof Byzantine-rite Christians was so complicated within the defined territory throughoutthe 19th and 20th centuries It is even truer of GreekCatholicmonasticismThosewhodecided to bean enemyof the GreekCatholicshad to startwith the eliminationof theirelitendashmonksand nunsThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfof the 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbyCommunistsregimes

KeywordsGreek Catholicism Monasticism Bohemia Moravia Hungary Czech Republic Slovak Republic Czechoslovakia Ukraine the Rusyns 19th Century 20th Century

Abstrakt ZouharJakubPrehľad greacuteckokatoliacuteckeho monasticizmu v Česku a Československu počas 19 a 20 storočiaKresťaniabyzantskeacutehoobradunikdynemalipre širokuacuteverejnosťžijuacutecuv Československupredovšetkyacutempre obyvateľovČiech veľkyacutevyacuteznamAni sloven-skeacuteelitynepristupovalivždyku greacuteckokatoliacuteckej cirkvinestranneBolo to spocircsobeneacuteod-lišnyacutemcharakteromkresťanovbyzantskeacutehoobraduveľmičastopocircvodomRusiacutenovZ tohodocircvodubolahistoacuteriakresťanovbyzantskeacutehoobraduv raacutemcidefinovaneacutehouacutezemiapočas19a 20 storočia pomerne zložitaacuteToto tvrdenie sa vzťahuje aj na greacuteckokatoliacuteckemniacutešstvoKto sarozhodolbyťnepriateľomgreacuteckokatoliacutekovmuselzačaťlikvidaacuteciouichelityndashmniacutechova mniacutešokNajhoršieobdobiepre kresťanovbyzantskeacutehoobradunastalov druhejpolovici20storočiakeďv štaacutetochv ktoryacutechžilivlaacutedlikomunistickeacuterežimy

Kľuacutečoveacute slovaacute greacuteckokatoliacuteci mniacutešstvo Čechy Morava Maďarsko Českaacute republika Slovenskaacute republika Československo Ukrajina Rusiacuteni 19 storočie 20 storočie

Introduction Scattered geographically from the present-day Ukraine to the current Czech Republicthe membersof the GreekCatholicChurchlivingin EasternEuropewereconnectedintellectuallyby their shared passion for their faithThey had however no cohesive organization In facttherewere several brancheswithin the ChurchThat is one of the reasonswhy it is not easy

Jakub Zouhar

| 152 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

to describethe lifeof thesepeoplewhowereforcedto vindicatetheirattitudesfor sucha longtimeEastern(Byzantine)-riteCatholicswereoftenoverlookedin numberand importancenotonlybyOrthodoxbelieversbutalsobyRomanCatholicChristianseventhoughbothgroupsarein communionwiththe Bishopof Rome

Inthe followingparagraphswewillbeableto examineonlya verycomplicatedsituationDespitehavingpublishedmorestudieson the topicitsoonbecameclearthatto describeitcomprehensivelyisan exceptionallydemandingtaskEachhistorianwhoattemptsto writeaboutthe GreekCatholicChurchin theterritoryof formerCzechoslovakiahasto copewitha lackof sourcesespeciallythoserelatedto the periodprior19thcenturyNonethelessseveraltreatiseson the subjecthavealreadybeenpublishedsomeof themservedassourcesfor compilingthistext

Atthe verybeginningof the chapteritisnecessaryto saya fewwordsin orderto introducethe territorial integrity of the region which covers several states todayThese states ndash CzechRepublicSlovakRepublicPolandHungaryand Ukrainendashhavealwaysbeencompletelydifferentfrom eachotherin termsof geographycultureaswellashistoryand languageGreekCatholicsthereforehaveneverlivedin thesamewayof lifewithinthe territoryand theyhavebeenspreadout over it very unevenlyMost of them have been living in the eastern parts of the regionin the present-dayEasternSlovakiaand in themostwesternpartof UkrainecalledCarpathianRuthenia (also Carpatho-Ukraine or Zakarpattia) Czechoslovakia as one of the new statesformedafterthe WorldWarIconsistedof fourmaindistrictsat the timeBohemiaMoravia-SilesiaSlovakiaand CarpathianRutheniawhichwereregardedfrom the standpointof politicalgeographyasoneentireterritoryIn factthesedistrictsdifferedfrom oneanotherto a significantextentGreekCatholicsmostly living in easternregionsof Czechoslovakiacamefrom a poorbackgroundbecausethe easternpartof Czechoslovakiasufferedfrom a shortageof skilledstafffrom timeimmemorialIn spiteof allpoliticalcoupdrsquoeacutetatsthisfactneverchangedduringthe 20thcentury

Greek Catholics in the Defined Territory in Outline1

After the disintegration of the GreatMoravian Empire two successor states emerged in 907Hungaryand the Czech lands (alsoknownas the BohemianKingdomin theMiddleAgesorthe Landsof the CzechCrown)Theyconsistedof severalhistoricalcountriesBohemiaMoraviaSilesia(until1742todaymostlyincorporatedintoPolandthe smallerpartbelongingto CzechRepubliciscalledCzechSilesiatoday)and Lusatia(underthe ruleof Bohemiankingstill1635today in Germany) To further complicate the issue the Czech lands together withHungarybecame part of the HabsburgMonarchy (orHabsburg Empire) from 1526 to 1918Howeverthe Easternritewasimportantin HungarysincethereweremanyGreekmonasteriesthoughitwasgraduallysupersededbythe WesternriteIn 1504the churchwasdividedintoWesternCatholicand EasternOrthodox denominationsThe Cyrillo-Methodian tradition2 was stillmaintained

1 Datausedfor writingtheseparagraphsweretakenfrom Šturaacutek1999HricndashŠturaacutek1998Vladimirusde juxtaHornad[=pseudonym]2004Coranič2013a Slaacutedek2013Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku2018Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku[The GreekCatholicChurchin theCzechRepublic]WikipediaFebruary 62018 httpscswikipediaorgwikiC598eckokatolickC3A1_cC3ADrkev_v_C48CeskuGreacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku 2018 Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku [The Greek CatholicChurchin theSlovakRepublic]WikipediaFebruary62018httpsskwikipediaorgwindexphptitle=GrC3A9ckokatolC3ADcka_cirkev_na_Slovenskuampdirection=nextampoldid=4850122

2 Historicalidentityof the GreekCatholicChurchin Slovakiaisbuilton the convictionthatthe EasternChurch using the Church Slavonic as liturgical language originated in and existed since the time

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 153 |

in EasternSlovakiaand thereismuchevidenceof thisin SpišThroughthe late13thand 14thcenturies shepherdsand Russianpeopleweremoving to Slovakia In 1393TeodorKoriatovičcameto Mukachevo(whichwasincorporatedwiththe CarpathianRutheniaintoCzechoslovakiain 1919) with a group of new settlers They founded over three hundred settlements whichfollowedthe Easternriterevivingthe Cyrillo-Methodiantraditionand slowingdownthe processof latinization

It isbelieved thata monasteryexisted in Mukachevoat the beginningof the 11thcenturyFrom 1491onwardsthereisa definiteproof thatbishopsof the EasternritehadsettledthereThe priestsof thisdenominationdidnothaveallthe privilegesand higherfunctionsthata blessingbyLatinbishopsconferredAfterthe ReformationMukachevobishopsowingto unfavourablecircumstanceslostnearlyalltheirprivilegesand the monasterywasdestroyedReligiouschaosalsoresultedfrom the spreadingof orthodoxyfrom the eastHungariansovereignstriedto solvethisbygettingthe EasternChristiansintoa unificationprocessThe UzhgorodUnionthe solemndeclaration of 63 bishops was concluded on April 24 1646 in the castle chapel of Drugethsin Uzhgorod(alsotwoBasilianmonksndashPeterPartheacutenaPetrovičand GabrielKosovickyacutendashwerepresent)(Šturaacutek199916)Graduallyitgainedacceptanceoverthe wholeareaand by1661thereweremorethanfivehundredpriestsunitedwithRomeThe dioceseof Mukachevostillfunctionedasthe centreof HungarianGreekCatholicsPopeClementXIVissuedthe BullEximia Regalium Principum at EmpressMariaThereacutesersquos instigation which established the independent dioceseof Mukachevoon September191771On July271787thiswasdividedintothreevicariatesMarmoros Satmaacuter and Košice On November 3 1815 the diocese of Prešov was createdfrom the formerKošicevicariatebyEmperorFrancisI withoutthe recognitionof RomeAtitsoutsetithad194parishesand almost150000followersThe emperornominatedGregorTarkovičasthe headof the dioceseThe canonicalfoundationof the diocesewasannouncedbyPopePiusVIIwiththe BullRelata semperof September221818whichalsocontainedregulationsgoverningitsactivitiesand specifiedthe powersof the newdioceseAftermanyproblemsthe newlydesignatedbishopGregorTarkovičtookoverthe leadershipof the dioceseon November171818and itgraduallybeganto developitsactivity

BishopJosefGaganeccontinuedthe hardworkof buildingand developingthe dioceseof PrešovThe cathedralwasrebuiltand about24newbrickcathedralswerebuilttooWhen serfdomwasabolishedin 1848the lifeof GreekCatholicbelieverswasdifficultTheyhadto resistMagyarisationand latinizationof theirriteFrom 1913onwardsStefanNovaacutekwasthe newheadof the diocese(Coranič2013c)Heyieldedto the pressureof Magyarisationand introducedHungarianintochurchschoolsaswellasintochurchceremoniesFor thisreasonheleftfor Hungaryjustafterthe fall

of the missionof SSCyriland MethodiusMoreoveritfollowsthe Cyrillo-Methodianmodelof churchorganizationThereare3basiccharacteristicsof thismodeleasternspiritualityliturgyin a languagecloseto the spokenidiomand the unitywiththe PapalSeein RomeThe modelof the churchhasalwaysbeenviablein theterritorydespiteitsmarginalizationin theMiddleAgesItisalsobelievedthatthe existenceof the GreekCatholicChurch in the territoryof the formerKingdomof Hungary isnotan exclusiveproductof the UnionwithRomeconcludedin 1646The originsof thisecclesiasticalcommunitycannotthereforebeschismaticHoweverthe religiousidentityof the OrthodoxChurchin Slovakiaisequallyand firmly built upon the tradition of direct organization from SS Cyril and Methodius Generallyspeakingthe GreekCatholicChurchhistoriographytendsto underminethe importanceof the Unionof UzhgorodThe Union is interpreted as a formal establishment legal confirmationof the existenceof the GreekCatholicChurchin thenorth-easternterritoriesof the Kingdomof Hungarythatrepresenteda certainlineof separationbetweenthe Eastand the WestThe historiographyalsoemphasizesthe aspectof the voluntaryaccessionto the UnionFor generalcontextsee(Šolteacutes201035-48LichnerndashMarinčaacutek ndashŽeňuch2013)

Jakub Zouhar

| 154 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

of the Austrian-HungarianEmpireand leadershipwastakenoverbyMikulaacutešRussnaacutekAt the timethe new border separated 21 parishes from the diocese of Prešov which became Hungarianbut the parisheswhichwerenowin Czechoslovak territoryremainedunder the administrationof the diocese of Mukachevowith its residence in Uzhgorod In 1918 ndash 1926 GreekCatholicChurchwent througha veryhardand complicatedperiodThe unflatteringeconomicsituationafter the WorldWar I the divisionof clergy into severalnationalbranches and Magyarisationin the Slovak territory were the most serious problems There was Modus Vivendi of 1928an agreement between Vatican and Czechoslovakia which regulated the complex relationshipbetweenthe churchesand the CzechoslovakstateBishopDionyacutezMjaacuteradywassucceededin 1927by Bishop PavolGojdič (1888 ndash 1960 in a Communist prison) in 1927 a Basilian and a manof unusual qualities and a saintly lifeDuringhis leadership the diocese showed a many-sideddevelopmenthoweverthiswasviolentlyinterruptedbythe politicalchangesafterthe WorldWarIIOn December161933the mainparishof StClementin Praguewasestablishedfor allGreekCatholicsfrom BohemiaMoraviaand CzechSilesiaBishopGojdičlatercreateda parishin Brnofor Moravians and SilesiansMoreover the ecclesiastical administrations of the GreekCatholicChurch arose in theBohemian and Moravian townsof LiberecTachovPlaneacute JeleniacuteMikulovand Bruntaacutelshortlyafter1945

Since the renewed Czechoslovakia was in the sphere of influence of the Soviet Unionthe Communistsquicklytookpowerin thestatein 1948and decidedto liquidatethe GreekCatholicChurchassuchAtthe timethe churchin Czechoslovakianumbered345clergymen(including27Basilians29Redemptorists28Basiliannunsand 72SistersServantsof MaryImmaculate)(Šturaacutek199964)242parishoffices11townswithchaplains241parishchurches171localchurches49chapelsand 305600believers(inthe territoryof the present-dayCzechRepublictherewere2parishofficeswith11localchurchesand 68400believers)Havingstageda largeConvocationin Prešovthe Communistsabolishedthe Unionwiththe CatholicChurchand instituteda manifestjoiningof the GreekCatholicsto the OrthodoxChurchManypriestsincludingthe bishopswereinternedin prisonand the churchpropertywastransferredto the OrthodoxChurchThe restof clergywereforcedto moveto Bohemiawheretheyweresubjectedto forcedlaborMostof the congregationsretainedtheirreligionduringthesemostdifficulttimesFollowingthe democraticchangesin 1968the GreekCatholicsalsoappliedfor theirrightsPriestswereableto returnhomeBya governmentdecreeof May291968formerpropertywasrestoredto the GreekCatholicChurchand a furtherresolutionof June131968gavethemthe samerightsasotherchurchesThe schoolswererestoredtogetherwiththe ordersand religiouslifeOn December201968PopePaulVInominatedJaacutenHirkaasthe ordinaryfor the GreekCatholicChurchwiththe rightsof a bishopNonethelessthistimeperioddidnotlastlongAfterthe militaryinvasionin August1968Czechoslovakiareturnedto CommunisttotalitarianismThismarkeda newperiodof oppressionfor the churchesDespitethisfactthe GreekCatholicChurchowingmainlyto itsworkwithyoungpeoplewasdevelopingwithin

Anewstageof developmentfor the Churchstartedafterthe fallof Communistdictatorshipin 1989Followinga government resolutionof May291990 the ownership rights for churchpropertyremovedin 1950wererestoredTherewasa renewalof religiouslifeAfterthe divisionof Czechoslovakia in 1993 a diocesan vicariate was organized in Prague Ivan Ljavinec wasappointedasthe newEpiscopalvicartherePopeJohnPaulIIestablisheda newapostolicExarchateunderthe leadershipof IvanLjavinecin theCzechRepublicon March131996In 2003hewassucceededbyLadislavHučkoOn February251997the archdioceseof KošicewasestablishedPopeBenedictXVIraisedthisto the levelof an Eparchyon January302008and atthe sametime erected the new Byzantine-rite Eparchy of Bratislava He also raised Prešov to the levelof a MetropolitanSeeconstitutingthe SlovakGreekCatholicChurchasa sui iurismetropolitan

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 155 |

Church Nowadays the Archeparchy of Prešov has two suffragans Eparchy of Bratislavaand Eparchyof Košice In their liturgyGreekCatholics in SlovakRepublicusemainlySlovakpartlyalsoOldSlavoniclanguageRuthenianand HungarianrarelyOldGreek

Howeveraccordingto the 2011censustherewere9927GreekCatholicfollowersin theCzechRepublic several thousandbelieversmainly from Slovakiaand Ukrainewhotemporallyworkin thecountryshouldalsobeincludedFor thatreasontherewere25parisheswith35priestsfor 177704faithfulin theCzechRepublicin 2007

Inadditionto secularpriestsseveralordershaveoperatedin thedefinedterritorythroughouthistoryHowevertheyneveroperatedwiththe sameintensitythereand theirstoriesaredifferentaswellAlthoughthe ordersnamely BasilianOrderof StJosaphatSistersof StBasilthe Greatthe Congregation of the MostHoly Redeemer and the Sisters Servants of Mary Immaculateareof greatimportanceto the churchsinceeachpriesthadto partakein thespiritualexercisesin Ružumberok (Jesuits) Michalovce (Redemptorists) or in Trebišov (Basilians) every threeyears (Šturaacutek199970-71)Their social standingoutsideof the churchhasalwaysbeenratherinsignificant particularly in the territory of the present-dayCzechRepublicDespite the factthe Communistregimewasscaredof theseordersbecausetheyrepresentedan insuperableobstaclein thepathof totaldestructionof the GeekCatholicChurchin CzechoslovakiaFor thatreasonthe ordershadto bedecimatedfirstTheywereusuallyaccusedof beinginvolvedin a conspiracyagainstthe regimeveryoftenwiththe assistanceof the Organizationof UkrainianNationalists

Basilian Order of St Josaphat (Ordo S Basilii Magni OSBM) Therearefivebranchesof the orderof StBasilthe Greatwhichcanberankedamongthe oldestreligiousordersin theworld(MagocsindashPop200532-33Vojnar2003142-144)Oneof themisthe BasilianOrderof StJosaphatItisthisbranchpreciselythatpertainsto the mostwidespreadreligiousorderof the GreekCatholicChurchwithinthe definedterritory

Itsorigindatesbackto 1072whenthe ruleof StBasilthe Greatwasintroducedin thePecherskLavramonasteryin Kievthe capitalof UkrainebyStTheodosius(d1074)Subsequentlythe rulebecamethe modelfor othermonasteriesin UkraineBelarusand RussiaThe year1739whenthe Congregationof the Protectionof the HolyVirgin(alsocalledthe RuthenianCongregation)wasformedisregardedasthe keylandmarkin thehistoryof the orderin thedefinedterritoryFouryearslatertwoprovinces(Lithuanianand Ruthenian)werecreatedin thegeneralchapterof DubnoIn 1780the orderwasdividedintofourprovincesdueto the partitionof Poland(1772)Aftertheirnovitiateand religiousprofessionyoungclericalstudentsusuallypursuedphilosophicalstudiesatthe monasteryof ZhytrovytsiFor theologytheywentto WesternEuropewhereUrbanVIIIhad established22 scholarships for them in thepontifical schoolsof the following cities4 in Rome 2 in Vienna 2 in Prague 2 in Olomouc in Moravia 6 in Braunsberg in Prussiaand 6 in GrazBasiliansplayeda keyrolewithinthe GreekCatholicChurchthroughoutthe 17thand 18thcenturiesAllthe metropolitansof Kievfor instancewereof theirorderatthattimeThe membersof the orderalsoincludedsuchpersonalitiesasIoannJozifHodemarskyacute(dagger1716)the bishopof Mukachevothe linguistand theologianArsenijKocak(1737ndash1800)(MagocsindashPop2005251)orMichaelMolčan(1832ndash1872)(MagocsindashPop2005331)whofoughtasa memberof the order against the nullification of autonomy of the eparchies of Mukachevo and Prešovin relationshipto the Vaticanatthe CatholicCongressin Budapestin 1869ndash1871

Provinceswereruledbyprotohegumeni(provincials)monasteriesbyeitherarchimandritesappointed for life or by hegumeni (local superiors) in office for four years Basilians focuspredominantlyon educationof the youthmissionsand exertions

Jakub Zouhar

| 156 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Thereisa solidevidenceaboutthe existenceof oldmonasteries in KraacutesnyBrod(Timkovič2009)3 (originated in the16th centuryBasilians lived thereuntil 1915) and in BukovaHocircrkanearStropkov(Timkovič2004)4(originatedin the18thcenturymonkslivedthereuntil1915)(SzeacutekelyndashMesaacuteroš199753)Bothof themwerelocatedwithinthe present-daySlovakRepublicThe most importantmonasteryhoweverwas locatedoutsideof Slovakiaon ChernechaHora(monkrsquoshill)in MukachevoThe monasteryof the origindatedbackto the 11thcenturyjoinedthe BasilianOrderafterthe Unionof Uzhgorodin 1646In 1862mostof itspremiseswasagaindestroyedbyfirebutrebuiltwithinthreeyearsAfterwardsitrana schooland a librarywhichbecameimportantto the culturaland religiouslifeof the regionIn the1920sthe monasterywasrestructuredand reformswereintroducedbyBasilianmonksfrom Galicia5In 1946the Sovietregimeliquidatedthe UkrainianGreekCatholicChurchand the monasterywasforcedto becomeOrthodox

In the second half of the 19th century the Basilians living in the territory of the present-day Ukraine and Slovakia were faced with a serious identity and economic crisis which hadoriginatedin the1780s6Severalmonasterieswereforciblyclosedand therewasalsoa decreasein thenumberof monksfrom 75in theCarpatho-Rusynprovincein 1805to around20atthe endof the 19th century)A reform thereforewasnecessary In 1882PopeLeoXIIIordered thatthe Jesuitsintroducea reformof the BasilianOrderThe Jesuit-inspiredreformwasnotintroducedinto the Carpatho-Rusynprovinceuntil1921Havingbeenundertakenat the eparchial synodin 1903the fundamentalreformwasnotgreetedwithuniversalacceptance11of the 21monksrefusedto acceptthe changesand eitherleftthe orderoremigratedabroadThe Carpatho-Rusynprovincelikethe Galicianonewasplacedunderthe directjurisdictionof the popeatthattimeOneof the reformedmonkswasPavolGojdičwho later as a bishopof Prešovwas in chargeof the reformedBasiliansThe futurelookedbrightThereweretwoprovincesin CentralEuropeGalicia (covering Poland and the present-day westernUkraine and Belarus) and CarpathianRuthenia(includingCzechoslovakiaHungaryRomaniaand formerYugoslavia)The latterhad163membersof whom100werein Czechoslovakiain the1930sNonethelessHungaryoccupiedthe CarpathianRutheniaon March51939and allmonksof non-Hungarianoriginwereforcedto emigrateMostof themwentto SlovakiawheretheywereunderGojdičrsquosprotectionHeentrustedthemwith the care of the parish in Medzilaborce on June 4 1939 From there the Basiliansorganizedpilgrimages to the ruinsof formermonasteries in KraacutesnyBrodand BukovaHocircrkaAfterovercomingthe difficultieswhichhadarisentheyfoundednewresidencesin BukovaHocircrka(1942)and in Trebišov (1944 in 1947an ordinarymonasterywas founded there)From 1943onwardsthe Basiliansadministrateda residentialcollegefor GreekCatholicteachersin Prešov

3 According to tradition the monasterywas fundedby the CountLaborec in the9thcenturyand laterrefundedbythe CountTeodorKoriatovich(d1414)From the endof the 18thto the early19thcenturyitflourishedas the BasilianPhilosophical-TheologicalUniversity In itsgloriouspast itwasdestroyedfourtimesatthe beginningof the 14thcenturyin 16031708and 1915Lastlyitwasrebuiltin 1999ndash2001butnotin itsoriginalplace(topreserveoldhistoricalruins)but50metersbesideitNowthisnewBasilianmonasteryhas20roomsfor monksTodayfourBasilianhieromonkslivethereVJSedlaacutečekM M BilančiacutekJŠLucaacutekand PPHaľko

4 The historyof the monasterypriorto the 18thcenturyisunknownIn 1742the richpiouscountTomSzirmaydeSzirmarepeatedlyprovidedthe monasterywithpropertyIn 1771ndash1796the constructionof the stonebuildings includinga towerwascompletedDuringthe WorldWarIthe monasterywascompletelydestroyed(in1915the lastmonkleftthe BukovaHorathe roof burntdown)In 1942a smallmonasterywasestablishedThe buildingwasmadeof clayrolls

5 Ahistoricalregionin CentralEuropethatcurrentlystraddlesthe borderbetweenPolandand Ukraine6 For generalcontextseeBeales Derek 1987 2009JosephII2VolsCambridge

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 157 |

In 1945the monksof Trebišovwherethe Slovakheadquarterof the orderwaswentto Pragueto secure the pastoral care there In 1947 theyopened a newmonastery including a novitiatein Prešov In the same year a new Hungarian independent province was formed One yearlaterthe thenGeneraldelegationof Czechoslovakiawasupgradedto the independentprovinceof SSCyriland MethodiusŠebestianSSabolbecameitsfirstprotohegumeni withhisresidencyin PrešovThe newprovince included threemonasteries (Šturaacutek199973) in Prešov (FathersŠebestian S Sabol PolykarpPBulykNikodeacutemMKreacutettMariaacuten J Potaacuteš JozefEHomičko7TeodozTČovban JozefM Lojzak Juraj Bakajsa PeterVarjanAndrej Štefko ŠtefanDankoAntonMKocak)in Trebišov(FathersPolykarpGOlearMariaacutenJSučkoJaacutenMMagurSimeonŠKuzmiakEmilJPetro)in KraacutesnyBrod(JozafaacutetŠKuzmiakHieronymAFedoroňkoPankraacutecPHučkoJozafaacutetJKaminskyacuteMetodMŠvajka)and therewasalsoa parishin Prague(NikodeacutemMKreacutettEmanuelMHlavačInocentJFedoroňkoHilarJBenedikJozafatJBreza)In 1950therewere25Basilians(including15priests)in Czechoslovakia(Šturaacutek199974)

Afterthe Communistcoupof February1948timeswerebleakBasilianscanberankedamongthe main objectors to the constrained orthodoxy Pankraacutec PHučko whowas a parish priestin Praguewasgivena 15-yearsentenceon the basisof falsechargeasearlyasDecember1948(buthehadspent21monthsin custodybefore)The CommunistsalsoimmediatelysentencedŠebestianSSabolasa protohegumenito lifeimprisonmentFortunatelyhehadmanagedto escapethroughAustriato Romeand laterto the USAHoweveranotherdestructionof the orderwason itswayThe secretpolicealsoemployedan agentprovocateurJozafaacutetTorbyča formermonkMeanwhile the Slovak Basilianswere promoted to a new independent province on March 41948Howeveron July191948 the policeraidedallGreekCatholicmonasteries in SlovakiaThe remonstrance of bishopGojdič fell flatOn April 22 1949 (at 1130 pm) the monasteryin Prešov was closed and Fathers Potaš Homička and 9 novices were imprisoned in Ilavaand KošiceThe monasteriesin Trebišovand in Medzilaborcewereclosedon April13141950and monkswereinternedin Podoliacutence(4of 5membersfrom Medzilaborceand 6from Trebišov)The BasiliansNikodeacutemMikulaacutešKreacutett(1912ndash1983)and MariaacutenJaacutenPotaacuteš(1918ndash2006)werealsocondemnedto imprisonmentThe formerwasalreadyin prisonin Slovakiaduringthe existenceof a semi-independentAxisclientstateof NaziGermany(1939ndash1945)againin 1948ndash1954for alleged treason pardoned but on November 11 1954 once again he was given a 3-yearsentence (Vaško 2007 59)The latterwas arrested by the policemany times in 1948 ndash 1950eventuallywascondemnedto 10yearsfor treasonin 1954releasedon parolebutin 1958againcondemnedto 8 yearsEventuallyhewasreleasedin 1960(Vaško200760)

Thisdestructionof the churchin Czechoslovakiawasnosurprisewithrespectto the destructionof the Greek Catholic Church in Western Ukraine (1946) Rumania (1948) and CarpathianRuthenia(1949)(Šturaacutek199953)8

The restorationof the monasteriesof the BasilianOrderof StJosaphatin Czechoslovakiatookplaceafter1990Therearethreemonasteriesin theSlovakRepublicnowadaysin Prešov(theseatof the Province)in KraacutesnyBrod(thenovitiate)and in TrebišovThereisalsoa monasteryin Kula(Serbia)which is included in theSlovakprovince9 In theCzechRepublic there isnoBasilianmonasteryatpresent

7 Heheldthe functionof the judgeof the primaeinstantiaein 1948aswellasthe positionof Professorat the Theologicalfacultyin Prešov(Šturaacutek199960-61)

8 Twomonasteriesin CarpathianRutheniawerere-establishedafter1991(MalyiBereznyiand Imstychovo)9 httpbazilianinetnode10[February62018]

Jakub Zouhar

| 158 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Sisters of St Basil the Great (OSBM)Founded in the 4th century by St Basil the Great and his sister StMacrina the communityof womenisdedicatedto the spiritualand educationalpursuitsof the peopleof GodThe orderhas its foundations in EuropeNorth and SouthAmerica and Australia and serves primarilypeopleof the GreekCatholicChurchBythe 11thcenturyitbecamecenteredin Ukraine(Vojnar2003144-145)

Havingacceptedthe invitationfrom the GeneralVicarof the PrešovEparchyMikulaacutešRussnaacutekthe sisterscameto Czechoslovakiaon August251922(Čepovaacute2013)Theyallcamefrom the townStStanislavin Galiciaand settledin Prešovwheretheytookupa hallof residencefor GreekCatholicschoolgirls(numbering40girls)By193839the sistersworkedasteachersata GreekCatholicschool in MedzilaborceOn September 19 1945 they began to work at an elementary schooland nursery in Sečovce (sisterPauliacutenaVasiľkovaacute taughtMaths and Physics JozafaacutetaHaacutemorskaacuteHistory Russian and Slovak and Pachomia Petriacutekovaacute worked at the nursery) then workingat an orphanagefor childrenwhohadlosttheirparentsduringthe WorldWarIItheyestablishedtheirconventsin Svidniacutekand StropkovUntil1950therewere82sisterslivingin sixcenterswithinthe Prešov Eparchy under the Mather Superior Magdaleacutena Humenjukovaacute10 Prešov (GertuacutedaKarcubovaacutendash the SuperiorAgnesaZenkneacuterovaacutendash the Masterof Novices sistersMaacuteria JavorskaacuteSeveriacutenaMachnikovaacuteParteacuteniaLazoriacutekovaacuteGerarda Ivančovaacute and AntoacuteniaHorvaacutetovaacutenovicesHelenaŽelizňakovaacuteAnnaVoškovaacuteAlžbetaDžukovaacuteMaacuteriaVašutovaacuteAnnaBaraniacutekovaacuteHelenaSakalovaacuteand MaacuteriaFečovaacuteand candidatesZuzanaHraťovaacuteand AlžbětaZvodzovaacute)Medzilaborce(MarcianaHorvaacutetovaacuteand TeodoraGeletejovaacute)Stropkov(AgnesaHalmajovaacuteNaděždaVašutovaacuteand HelenaSolodkovaacute)Sečovce(PauliacutenaVasiľkovaacutePachomiaPetriacutekovaacuteand JozafataHaacutemorskaacute)Svidniacutek(MelaacuteniaBucmanjukovaacuteJeremijaPankuličovaacuteand MetodiaLaurukovaacute)and Teplaacute(IreneaOlexiukovaacuteBaziliaSivčovaacuteand ImeldaJavorskaacute)

From 1948 onwards the sisters were ceaselessly persecuted for the support of refugeesfrom the USSRTheirconventswereraidedbythe policeforceson July191948and alsoduringAugustand SeptemberHoweverthe biggestpoliceassaultagainstthemwascarriedoutin Prešovat night on February 2223 1949 when six sisters (M Javorskaacute I Javorskaacute I OlexiukovaacuteA ZenkneacuterovaacuteAHorvaacutetovaacuteand NadeždaHuňovskaacute)werearrestedThese sisters thenhadto workin a laborcampin NovaacutekyThe restof themwereforcedto leavetheirconventsin September1949and werein hidinginsidethe residenceof the PrešovbishopPPGojdičOSBMIn March1950theyeventuallyhadto leavePrešovfor Trenčiacutenwheretheywereableto workata hospitalthanksto the VincentiansistersElderlyorillsisterswereisolatedin hospitalsAfterAugust311950the sisterswhowerecapableof workingweresentto a detentionmonasteryin KostolnaacutenearTrenčiacutenFinallyon October111951 the sistersunder45yearsof agewere transportedto NorthernBohemia(KraacutesnaacuteLiacutepaMeziměstiacutenearBroumovRumburkand Wansdorf)whenceGerman-speakinginhabitantshadhadto leave(Coranič200993-94)In 1954ndash1989the sisterswereforcedto workin a lunaticasylumin SvitavyOwingto the PragueSpringa periodof politicalliberalization in Czechoslovakia in 1968 the order was able to accept several novicesTheirnumberdoubledOn thataccounttheyweredividedintotwogroupsThe firstonenumbering6sistersleftfor SmilkovnearBenešovin 1974in orderto takecareof the elderlyIn 1986theymovedto MukařovnearPraguewheretheyshouldspendthe restof theirlifeThe secondgroupnumbering8sisterscarriedon workingin Svitavyand wasconsistentlyhumiliatedbythe regimeTheycouldnotreturnto Slovakiauntil1990

10 Asof 1948(Šturaacutek199975)

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 159 |

On May 30 1990 the sisters moved from Mukařov near Prague to Trebišov in EasternSlovakiaand beganto workamongbelieversimmediatelyThe sistersfrom Svitavyleftfor Sečovceon January20to June61991The valuablehelpcamefrom the sisterslivingin theUSAatthattimeOn May8 1994 the new representationof the orderwas established in Sečovce Itwaspromotedto the ViceProvinceof SSCyriland Methodiuson January302001In 1998therewere39sisters(also9novicesand 3candidates)of Rusynand Ukraineoriginin theSlovakRepubliclivingin the Provinceof OurLadyof Sorrows(P Marie Sedmibolestneacute)and 21(including2novices)of Slovakoriginlivingin theViceProvinceof SSCyriland Methodiuswiththeircenterin Sečovce(Babjak199830-38)Nowadaystherearefourcentersin theSlovakRepublicin Sečovce(the seatof ViceProvince)BratislavaTrebišovand Vranovnad TopľouThe sistersteachreligionin publicaswellaschurchschools(PrešovTrebišov)sewliturgicalcassocksand helpin parishesThe orderdoesnotoperatein theCzechRepublic

The Congregation of the Most Holy Redeemer (Congregatio Sanctissimi Redemptoris CSsR) ndash Eastern (Byzantine) RiteMembers of the Congregation Catholic priests and consecrated religious brothers are knownas Redemptorists and minister in more than77 countries around the world (CurleyndashHoegerl2003996-996)The orderwas foundedbyStAlphonsusLiguoriatScalanearAmalfi in Italyin 1732 for the purposeof laboring among the neglected countrypeople in theneighborhoodof NaplesAtthe requestof Alphonsusthe CongregationwasformedbyPopeBenedictXIVin 1749The Redemptoristsfocuson theologicalscholarshiptooAccordingto itsritetherearefourbranchesof the orderwesterneastern(Byzantine)Syro-Malabarand ChaldeanriteThe Redemptoristsof the Easternritewereformedin Canadaatthe turnof the 19thcenturywhenthe BelgianbrothersworkedamongUkraineemigrantsthereThe firstRedemptoristof the EasternritewasPAchielDeleare (1868ndash1939)whoaccepted this rite on August 11 1906 In 1913 the UkraineGreekCatholicVice-Provincefor Canadaand Ukrainewasestablished

The CzechRedemptoristsof the WesternritespecificallyMetodějDominikTrčka(1886ndash1959)(Mandzaacutek2006)11and MikulaacutešNekula(1887ndash1969)cameto Slovakiain October1921Theysettledin a desolateFranciscanmonasterylocatedin StropkovTheychangedthe Westernriteto the Easternonewiththe permissionof theirsuperiorsIn 1931the brothersopeneda newmonastery for Eastern-rite Redemptorists in Michalovce On September 17 the monasterywas consecrated by protohegumeni of Galician Redemptorists Jozef Schrijvers (1876 ndash 1945)The monasteryhasfunctionedasa newmissionarycenterfor easternSlovakiaand the UkraineIn 1935whenthe Redemptoristcommunitiesof the areawerere-organizedMTrčkawasappointedasViceProvincialof the GreekCatholicRedemptoristsIn 1938to 1945the Redemptoristswereunderthreatbecauseof theirnationalityndashmostof themwereCzechbyoriginTheywereforcedto leavethe monasteryin Stropkovin 1942onlythe Western-riteRedemptoristsstayedthereTherewasan air-raidshelterin thebeerhousesituatedin thebuildingof the monasteryin Michalovce

11 Bornon July61886 in the small townof Fryacutedlantnad Ostraviciacute in thepresent-dayCzechRepublicas the seventhand youngestchildof TomaacutešTrčkaand FrantiškaŠtěrbovaacuteheenteredthe ordernovitiatein BilskoPolandwhenhewasonly17yearsoldAftermakinghisfirstprofessionon August251904hereturnedto Obořištěin hishomelandin orderto studyphilosophyand theologyOn July171910hewasordainedbyCardinalLevSkrbenskyacuteto the Presbyteratewithinthe LatinRitebranchof the CatholicChurch After spending some years engaged in the traditional Redemptoristministry of conductingparishmissionshewassentto servethe GreekCatholicsin Galiciain whatisnowthe BanskaacuteBystricaRegionof Slovakia

Jakub Zouhar

| 160 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

in 194445 In January 1945 the Soviet army established its infirmary thereThe independentGreekCatholicVice-Provincewasdefinitelyestablishedon March231946The Byzantine-riteCongregationhaditsmonasteriesin Michalovce(MTrčkaprotohegumenbrothersCyrilZakopalAugustiacutenKliment Jozef Fail JaacutenĎurkan Štefan LazorMikulaacutešĎurkan JozafatMiliacutekHilarSuchyacuteKonštantinČepaAlexejČepaTeodozMichaelBazilMichaličCyrilZelenkaand MatuacutešKošč)in Stropkov(TeofilČeľustkaVladimiacuterArvajJozefCverčkoNikefor Koropčakand JozefOnofrej)and in Sabinov(foundedduringthe WorldWarIIEfreacutemKozelskyacuteAlexejFialaBorisZisand RomanDandar)MoreovertherewerealsoyoungclergymenMichalRusnačokAndrejProkopovičand JaacutenKovaacutečaswellasbrothersstandingoutof thesemonasteriesStanislavNekulaand JaacutenMastiľakTogethertherewere38membersof the Byzantine-riteCongregation(including14priests11consecratedreligiousbrothers3youngclergymenand 10novices)in 195012

The Redemptoristsdirectedthe ldquoHolyRosaryrdquoand issuedthe journalldquoMissionaryrdquo(Misionaacuter)The lastissuewaspublishedin January1949

In the spring of 1948 the Congregation started to be persecuted in SlovakiaOn July 191948the secretpoliceraidedthe monasteryin Michalovcefor the firsttimeThe brotherswerefalselyaccusedof a membershipin theOrganizationof UkrainianNationalistsandon August221948the secretpoliceraidedthe Michalovcemonasteryagainlookingfor weaponsAtthe verybeginningof 1949the regimestoppedthe publicationof the journalMissionarySimultaneouslyFatherŠLazor(1913ndash1996)wasarrestedbythe secretpoliceHespent3monthsunderarrest(January 22 to April 23 1949) but hewas finally released and exiled from Eastern SlovakiaUnfortunatelyhewaslaterarrestedagainthreetimesand thusspenta totalof 7yearsin differentprisons13On March81949twootherbrotherswereconvictedSNNekulawasgivena 2-monthsentenceand a fineof 3000CzechoslovakCrowns(CZK)VJeřaacutebekwasgivena 4-monthsentenceand a fineof 7000CZKIn 1949the independentVice-Provinceof the Easternritewasliquidatedand subordinatedto the Vice-Provinceof the Western(Roman)ritewiththe seatin BratislavaAll threemonasteriesweredefinitely closedon April 1314 1950 In December1949FathersJ C Zakopaland VArvaj(1914ndash1994)werearrestedThe formerwaslaterreleasedbutthe latterwasgivena 5-yearsentencefor treasonHespenttheseyearsin prisonValticein 1954asa citizenof Yugoslaviahewastransportedto the Austrianborder(Vaško200755)On March141950Father JMastiliak was arrested and stood trial with other ninemonks from different ordersfor treason14The procuratordemandeddeathpenaltyhoweverthe courtfinallycondemnedhimto lifeimprisonmentand a fineof 50000CZKHespent16yearsin prisonFurthermoreBrotherMichalMajovskyacute(1923)wasalsoarrestedin 1950Oneyearlaterhehadto completea three-yearmilitaryserviceasa memberof ldquoThe AuxiliaryTechnicalBattalionsrdquo(Pomocneacute technickeacute prapory)ndashspecial forceswhichshouldldquore-educaterdquoCommunistmaleobjectors in the1950s15

12 Asof 1948(Šturaacutek199975)13 For moreinformationsee(Vaško200750)14 The first show trialwas conducted ldquoagainst representatives of selectedmonastic communities named

accordingto PremonstrateAugustinAntoniacutenMachalkawhowasoneof the accusedmonksA groupof selected victims consisted of 10monks from fivemonastic communities which included the onlySlovakthe GreekCatholicRedemptoristJIMastiliakA monstertrialwasan experimentin a waybecause itdesignated the competenceof particularparties to a trial (competenceof attorneygeneralprosecutorschief justiceassessorsboardof auxiliaries)Defendantsand witnessesdidnotmemorizejudicialreportsyetso thattheirdepositionsduringthe mainhearingcorrespondedto themTheydidnotagreewitheverythingbuttriedto defendthemselvesLateronin thefollowingtrialsalsothisphaseof politicaltrialswassophisticatedndashdefendantsand witnesseswereforcedto testifyexactlyaccordingto the minutesfrom the investigationrdquo(Mandzaacutek2008361-362Mandzaacutek2009)

15 Theywerefirstestablishedon September11950and lastedfor 4yearsallthe sameevennowtheyhave

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 161 |

On May231953Majovskyacutewasgivena 7-monthsentencefor ldquoillegalactivitiesrdquoFortunatelyhewasgrantedgeneralpardonand wasreleasedNeverthelessMajovskyacutewasarrestedagainin 1955and labelledasa religiousfanaticbecauseheinsistedon hisCatholicconvictionduringthe trialFor thatreasonhewasgivena 4-yearsentence(Vaško200748-49)Besidesthe TheologystudentbrotherMichalRoško(1928)wasarrestedin 1950spent3yearsin ldquoThe AuxiliaryTechnicalBattalionsrdquoand laterworkedasa X-raytechnicianin KošiceHoweverhewasgivena 25-yearsentencefor hissecrettheologicalstudyin 1962hewasfortunatelyreleasedthe sameyeardueto generalamnestyTenyearslaterRoškofinishedhistheologicalstudiesin Litoměřice(Bohemia)and wasordainedasa priestbybishopHopko(Vaško200761-62)

The ViceProvincialMDTrčkawasarrestedon the eveningof April131950Hewasputon trialand accusedof tryingto obtainfalsepapersin orderto fleethe countryand wassentencedto 12yearsin prisonDuringhisimprisonmentasoneof the Churchleadersheenduredbothtorture and interrogationOn March 23 1959 he died as of pneumonia having been placedin solitary confinement as a punishment for singing Christmas carols In 1969 his remainswereexhumedand placedin theRedemptoristcryptin MichalovceCemeteryFatherDominickwasdeclareda martyrbyPopeJohnPaulIIon April242001and beatifiedbythe samepopeon November42001

Other Eastern-rite Redemptorists were arrested and transported to the detention campin Podoliacutenec later they were transported to different camps of forced labor throughoutCzechoslovakia (Coranič 2009 85-87) For all attempts at restoration of the order in Slovakiain 196816the brothershadto waituntil1990in orderto re-emergeasa publicassociationNowadaysEastern-rite Redemptorists live in Slovak monasteries in Michalovce (the seat of the Vice-Province)Stropkovand StaraacuteĽubovňaIn 1998the Vice-Provinceincluded30members3novicesand 9 candidates(Babjak1998186-189)Therewerealsofoursistersof the Orderof the Easternritein Slovakin 1998butnomonasteryyet(Babjak1998199)

The Sisters Servants of Mary Immaculate (SSMI)Foundedin thehamletof ŽužeľnearLvivin 1892the religiouscongregationof womenisthe firstsuchorganizationin theUkrainianGreekCatholicChurchThe founderswereBlessedJosaphataHordashevska(1869ndash1919)and FatherJeremiahLymnytskyOSBM(1860ndash1915)Hewasamongthe firstmembersof hisOrdertrainedunderPolishJesuitFatherswhohadbeenorderedbyPopeLeoXIIIdueto theirdeclineoverthe centuriesof persecutionAsa resultof hisexperiencewithPolishRomanCatholics Lymnytsky conceived the idea of establishing communities of activereligioussistersto assistthe Basiliansin answeringthe greatsocialneedsof the peopleashademergedthroughoutWesternEuropeduringthateraWithintenyearsthe 8 Sistershadgrownto 128livingin 26conventsthroughoutthe regionof the UkraineThey wereableto holdtheirfirstGeneralChapterin 1902in thecourseof whichSisterJHordashevkawaselectedthe firstSuperior General of the Congregation The Sisters Servants had been founded to ministerto the spiritualmoral intellectualand socialneedsof the UkrainianpeopleAsmanyof them

lostlittlein notorietyTensof thousandsof menndashbothyoungand olderwhohadbeendubbedenemiesof the statendashwereforcedto servecarryingnoweaponssufferinghardlaborand experiencingconstantharassment

16 The Eastern-riteRedemptoristswaseagerto gobackto Stropkovhoweverthe buildingswereownedbythe OrthodoxChurchwhichdidnotwantto giveupusingthispropertyFinallythe Redemptoristshadto waituntil1991Insteadtheybuilta familyhousein Stropkovin 1973whichwasconvertedto a newmonasteryafter1990

Jakub Zouhar

| 162 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

emigrated to other countriesover the years in searchof a better life the Sistersbranchedoutfrom westernUkraine to CanadaYugoslaviaBrazil the USAPolandSlovakia Italy the UKFranceArgentinaGermanyAustraliaand Kazakhstan

The Sisterswereinvitedto CzechoslovakiabybishopGojdičon September141928Therewerefourof themand theysettledin Prešovwheretheyranan orphanagefrom 1934Simultaneouslytheytookcareof poorwomenand girlswhosenumberhadrisenin connectionwiththe GreatDepressionin the1930sIn 1938the Congregationgota newhousein MichalovceItwasa giftfrom the SotaacuteksOn May61938the novitiatefor the sisterswasestablishedbybishopGojdičin PrešovAnotherhousewasopenedin Trebišovin 1940Therewasa schooland a nurseryschoolunder their protection thereThe third house in Slovakia was establishedwith the assistanceof bishopGojdičin Ľutinain 1942Afterthe liquidationof the GalicianProvincein 1947the newSlovakVice-ProvinceentitledHolySpiritwasformedAround30Ukrainiansisterslefttheirhomefor Slovakiaatthe time(Coranič200995)In 1948therewere76sistersnovicesand candidatesas well as these convents in Czechoslovakia (Šturaacutek 1999 76-77) Prešov (Filareta Fedinovaacutethe Superiorof the ProvinceMelaacuteniaLutašovaacutethe Superiorof the conventMytrofanaMichaleckaacutethe Superiorof the Novicesand sistersJozefiacutenaDelkovičovaacuteAndreaHiščakovaacuteAnnaProcivovaacuteBazilia Kucharikovaacute Teofilakta Ostiukovaacute Viera Tutkovaacute Nadežda Gavulovaacute Elia ErdekovaacuteĽubomiacuteraPekarovaacuteŠebestiaacutenaMusnykovaacuteEufeacutemiaNovaacutekovaacuteMagdaleacutenaKarasovaacuteNikeforaPotockaacuteAmbroacutezia Jarošovaacute Pachomia Sučkovaacute PankraacuteciaMusnykovaacute ParaskevaHiščaacutekovaacuteand MaacuteriaProtivňakovaacutenovicesAnastaacuteziaPeľakovaacuteJulianaUjhelskaacuteModestaDiordiovaacuteOľgaŠpicovaacuteJohannaTarziciaand GerardaMikitinovaacuteKlementaTurčanovaacuteIgnaacuteciaTurčaniacutekovaacuteMakriacutena Peleščakovaacute Euzeacutebia Tirpakovaacute and Michaela Tarčovaacute and candidates JohanaNiariašovaacuteAnnaBrozynovaacuteAnna Ištvaniacutekovaacute and JohanaKundratovaacute)Michalovce (TeoniaBlyzniukovaacutethe SuperiorsistersOnisimaFrajtovaacuteLonginaand JozefaŠkovranovaacuteVladimiacuteraTurčanovaacuteLaurentiand MartaTarabčakovaacuteand TeodoacuteziaMišovaacute)Ľutina(Jeremiathe SuperiorsistersIsaiaMitrovkovaacuteEustachiaLegnavskaacuteJustiacutenaSidľarovaacuteCeciacuteliaand VeronikaZbihlejovaacuteIrenaProtivňakovaacuteand NataacuteliaJešinkovaacute)Trebišov(sistersKrescenciaHodovanskaacuteChristofoacuteraOndikovaacute and Jozafata Maľcovskaacute) Libějovice (sisters Dorotea Eunikia Augustiacutena SofiaMinodoraJulianaChlebaand Juraja)and UherskeacuteHradiště(sistersTadeaRudkovaacuteGabrielaTatarovaacuteChryzostomaAuxentiaDariaPavlaNataacuteliaAnastaacuteziaKristiacutenaKatariacutenaMinodoraand Simeona)

From1947onwards the sisterswere consistently victimizedA year later the Communistregimein Czechoslovakiastartedto lookfor allthe Ukrainianand GaliciansistersMostof themleftSlovakiafor MoraviaorBohemiabuttheywerepromptlyarrestedand afteroneyearof detentionin Ilava prison they were transported to Poland On June 8 1949 the sisters were expelledfrom the orphanage in PrešovTheyhad to staywork in different state childrenrsquoshomes onlyfoursisterswereableto workin thebishopricPrešovresidenceuntilApril281950The conventin Libějovicewasclosedin 1949the conventin Trebišovon August301950The sistersthenhadto workin theUherskeacuteHradištěhospitalThe sistersfrom Trebišovweretransportedto the villageof KostelnaacutenearTrenčiacutenon August291950The Vice-ProvinceHolySpiritwasdissolvedon June31949and seizeditspropertiesaswellasthatof allotherreligiousinstitutions

Owingto thesecircumstancesthe SuperiorGeneralof the CongregationVeronikaGirgiľovaacuteaskedthe Congregationfor the OrientalChurchesin Romefor somepermissionsso thatthe sisterscouldlivesecretlivesof dedicationThe Congregationfor the OrientalChurchescompliedwiththe supplicationon April221950and decidedthatthe sistersof the SlovakVice-Provinceareableto takenovicesin anyhousethesenovicesareableto chooseanysistertheylikeand theirfirstvowcanbetakenin frontof anypriestOnlybecauseof thesespecialrulesthe Vic-Provincewasableto operatein Czechoslovakiain the1950sAfter1956the sistersof the ageof 46and more

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 163 |

shouldwork in oldpeoplersquos homes the younger oneswere transported to NorthernBohemiawheretheyworkedin textileindustryTheretheycouldlivetogetherIllsistersorthosewhoweretoooldspentthe restof theirlivesin oldpeoplersquoshomes

The SistersServantsof MaryImmaculatewerearrestedin Czechoslovakiain the1950stooSisterSuperiorFilaretaFedinovaacutewasgivena 7-yearsentenceand SisterOnezimaFrajtovaacutewasgivena 5-yearsentencefor theirrelationshipwithPolishsisters

With the collapse of the Communist regime in Czechoslovakia in 1989 Sisters who hadlived theirconsecrated lives in secretwereable to re-emergeasa publicassociationMembersof the Congregation from all over the world joined together to support and help their Sistersin EasternEuropeIn theSlovakRepublic the Congregationhasitshousesin Prešov(theseatof the Congregationand novitiate)KošiceMichalovce(theyworkin an oldpeoplersquoshomethere)SobranceSninaHumenneacutePopradStaraacuteĽubovňaSpišskaacuteNovaacuteVes(theyworkin a hospitalfor mentally ill people there) Ľutina and Gelnice today In 1998 the Slovak Congregationnumbered77sistersand 5novices(Babjak1998224)Therearenomonasteriesof the orderin theCzechRepublic

ConclusionByzantine-rite Christians have always been of little importance to general public livingin Czechoslovakia specifically to inhabitants of Bohemia This fact has played a key rolein a relationshipamongpeoplewithinthe territoryof formerCzechoslovakiawhose faithhasneverbeenwell-proportionedwithinthe definedterritoryThe politicaladministrativebusinessand cultural center was always in the capital ie in Prague However its citizens includingpoliticiansoftenadopteda half-heartedapproachto the matterof faithIt iseventruer in thecase of Byzantine-rite Christians That was one of the reasons for disapproval of a certainnumberof Slovakiansbefore1993On the otherhand the Slovakelitesdidnotalwayschoosean even-handed approach to the Greek Catholic Church This was caused by the differentcharacterof Byzantine-riteChristiansveryoftenRusynsbyoriginA vitalpartof Slovaksocietyperceived themas foreignersparticularly in theyears1938 to 1945Thatwaswhy the historyof Byzantine-riteChristianswasso complicatedwithinthe definedterritorythroughoutthe 19thand 20thcenturiesAnd if thisholds true for the GreekCatholicChurch in general it iseventruerof itsmonasticismThosewhodecidedto bean enemyof the GreekCatholicshadto startwiththe eliminationof theirelitendashmonksand nunsOwingto the factthatRusynshaveneverhad their own state and someof the governmentswhichhave ruled over themhave ignoredor activelytriedto suppresstheirhistoryandorculturethe Byzantine-ritepriestsand evenmoresignificantlymonksadopteda postureof defensetowardstheirneighbors(SlovaksHungariansPolesUkrainiansand partlyCzechs)whospokedifferent languagesand haddifferentcultureand partlydifferenthistoryThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfof the 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbyCommunistsregimeswhicheven banned the name ldquoRusynrdquo and refused to acknowledge that Rusyns comprise a distinctpeople or nationalityThe GreekCatholicChurch as a symbol of the people was liquidatedin thesestateswithoutanyreferenceto nationalityof itsmembers

The complicatedpossiblywoefulhistoryof the Byzantine-riteChristiansin Centraland EasternEuropeincludingtheirelitendashBrothersand Sisterswhodedicatedtheirlifeto Lord ndashisthe reasonfor littlegeneralknowledgeaboutGreekCatholicmonasticismBeingawarethatthisaccountdoesnotexhaustthe subjectatalloneneverthelesshopesthatitwillserveasa usefulguidefor allthose

Jakub Zouhar

| 164 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

interested in and in needof informationabout the richhistoryof GreekCatholicmonasticismin theCzechlandsand Czechoslovakiaof the 19thand 20thcenturies

REFERENCESAdam Jaacuten 2010 Historiografia Prešovskeacuteho biskupstva v prvej polovici 19 stolečia

[The Historiographyof the PrešovEparchyin the1stHalfof 19thCentury]In MačalaPavol ndashMarekPavelndashHanuš Jiřiacute (ed)Ciacuterkve19a 20 stoletiacuteve slovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno49-58

Babjak Jaacuten 1998Reholea kongregaacuteciena Slovensku [Ordersand Congregationsin theSlovakRepublic]Trnava

Borza Peter ndash Mandzaacutek Atanaacutez Daniel 2010Naacuteboženskyacuteživotgreacuteckokatoliacutekovv rokoch1939-1945[ReligiousLifeof the GreekCatholicsin Slovakiain 1939ndash1945]In SokolovičPeter(ed)Životv SlovenskejrepublikeSlovenskaacuterepublika1939ndash1945očamimladyacutechhistorikov9Bratislava326-335

Borza Peter 2012IlegaacutelneaktivityGreacuteckokatoliacuteckejcirkviv Československuv rokoch1951ndash1958[IllegalActivitiesof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1951ndash1958]In JašekPeter(ed)Protikomunistickyacuteodbojv stredneja vyacutechodnejEuroacutepezborniacutekz medzinaacuterodnejvedeckejkonferencieBratislava14ndash16novembra2011Bratislava92-101

Čepovaacute Antoacutenia Petra 2013 Raacuted sestier sv Bazila Veľkeacuteho v kontexte 90 vyacuteročia priacutechoduna uacutezemiednešneacutehoSlovenska[Sistersof the Orderof StBasilthe Greatin Contextof 90thAnniversary of theirArrival to the Landof the Present-day SlovakRepublic] In CoraničJaroslav(ed)Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIIIPrešov353-366

Coranič Jaroslav 2009 Sonda do procesu likvidaacutecie greacuteckokatoliacuteckych rehoľnyacutech komuniacutetna Slovensku [A Case Study on the Process of Destruction of the Greek CatholicOrdersin Slovakia]In WeisMartinetalKřiacutežpod rudouhvězdouČeskeacuteBudějovice78-97

Coranič Jaroslav 2013a Dejiny Greacuteckokatoliacuteckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1918 ndash 1939[A Historyof the GreekCatholicChurchin Slovakiain 1918ndash1939]Prešov

Coranič Jaroslav (ed) 2013bGreacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIII[The GreekCatholicChurchin Slovakia in theLightof Anniversaries]PrešovCoranič Jaroslav 2013cŽivot a činnosť prešovskeacuteho greacuteckokatoliacuteckeho biskupaDr ŠtefanaNovaacuteka (1913 ndash 1920)[The Lifeand Workof the GreekCatholicBishopof PrešovDrStephanNovaacutek(1913ndash1920)]In CoraničJaroslav(ed)Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIIIPrešov335-351

Coranič Jaroslav 2010Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuv rokoch1918ndash1926[The GreekCatholicChurchin Slovakiain 1918ndash1926]In MačalaPavolndashMarekPavelndashHanušJiřiacute(ed)Ciacuterkve19a 20stoletiacuteveslovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno477-492

Coranič Jaroslav 2014Z dejiacutenGreacuteckokatoliacuteckejcirkvina Slovensku[Onthe Historyof the GreekCatholicChurchin Slovakia]ČeskeacuteBudějovice

Curley M Jndash Hoegerl C 2003RedemptoristsIn NewCatholicEncyclopedia2ndedVol11Detroit993-996

Hanuš Milan 2006(ed)10letApoštolskeacutehoexarchaacutetu [10Yearsof ApostolicExarchate]PrahaHradil Jakub 2008 K dějinaacutem řeckokatolickeacute ciacuterkve v Čechaacutech a na Moravě ve 20 stoletiacute

[On the Historyof the GreekCatholicChurchin Bohemiaand Moraviain the20thCentury]MasterrsquosthesisMasarykrsquosUniversitythe Facultyof EducationBrno

Hric Jaacuten ndash Šturaacutek Peter 1998Prešovskeacutebiskupstvo[The Eparchyof Prešov]Prešov

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 165 |

Leacutetz Roacutebert 2000 Postavenie greacuteckokatoliacutekov slovenskej naacuterodnosti v rokoch 1918ndash1950[The SocialStandingof the GreekCatholicsof the SlovakNationalityin 1918ndash1950]In DoruľaJaacuten (ed) Slovensko-rusiacutensko-ukrajinskeacute vzťahy od obrodenia po suacutečasnosť Bratislava101-118

Lichner Miloš ndash Marinčaacutek Šimon ndash Žeňuch Peter 2013 Kultuacuterna identita greacuteckokatoliacutekovvo svetlecyrilo-metodskeacutehodedičstvaI [CulturalIdentityof the GreekCatholicsin theLightof the Cyril-Method-Heritage]Bratislava

Magocsi Paul Robert ndash Pop Ivan (ed) 2005Encyclopediaof RusynHistoryand CultureTorontoMandzaacutek Daniel Atanaacutez 2006BlahoslavenyacuteMetodDominikTrčka[BtMDTrčka]MichalovceMandzaacutek Daniel Atanaacutez (ed) 2009Dokumentyk procesus AugustinomAMachalkoma spol

[The CriticalEditionof Documentson the TrialldquoAAMachalkaand Companyrdquo]BratislavaMandzaacutek Atanaacutez Daniel 2010AkciabdquoREDEldquo-prenasledovanieredemptoristovv rokoch1961 ndash

1962 [The Case ldquoREDErdquondashPersecutionof the Redemptorists in 1961ndash1962] In JakubčinPavol(ed)Likvidaacuteciareholiacutea ichživotv ilegalitev rokoch1950ndash1989zborniacutekz vedeckejkonferencieBratislava5ndash6maacuteja2010Bratislava81-98

Mandzaacutek Atanaacutez Daniel 2012Odpor greacuteckokatoliacuteckych laikov voči zaacuteverom tzvPrešovskeacutehosoboru v roku 1950 [The Resistanceof the GreekCatholic Laics to Conclusions of Prešov-Clergy-Meetingof 1950]InJašekPeter(ed)Protikomunistickyacuteodbojv stredneja vyacutechodnejEuroacutepezborniacutekz medzinaacuterodnejvedeckejkonferencieBratislava14ndash16novembra2011Bratislava118-151

Mandzaacutek Daniel Atanaacutez 2014 Dokumenty k akcii bdquoPldquo prešovskyacute bdquosoborldquo [Documentson the CaseldquoPrdquoThe Prešov-Clergy-Meeting]Bratislava

Mynaacuterik Jaacuten 2005OsudBanderovcůa trageacutedieřeckokatolickeacuteciacuterkve [The Destinyof the Membersof the Organizationof UkraineNationalistsand the Tragedyof the GreekCatholicChurch]Praha

Myshchyshyn Iryna ndash Tcura Svitlana 2014Contributionof Ordersand Institutesof ConsecratedLife of Ukrainian Greek-Catholic Church to the Formation of National Consciousnessof UkrainianChildrenand YouthIn Czech-polishhistoricaland pedagogical journalVI120-29httpwwwpedmuniczwhisj6o1pdf

Potaš Mariaacuten 1999DarlaacuteskySpomienkyna biskupaPavlaGojdičaOSBM [Blessingof LoveTo the Memoryof BishopPavolGojdičOSBM]Prešov

Slaacutedek Karel et al 2013Řeckokatolickaacuteciacuterkevv českyacutechzemiacutechdějinyidentitadialog[The GreekCatholicChurchin theCzechLandsHistoryIdentityDialog]ČervenyacuteKostelec

Šolteacutes Peter 2010 Dědici Cyrila a Metoda alebo Uniati Probleacutem kontinuity a diskontinuitygreacuteckokatoliacuteckejcirkviv slovenskejhistoriografiia kultuacuternejpamaumlti[The Heirsof SSCyriland Method orUniatesThe Issue of Continuity and Discontinuity of the GreekCatholicChurchasReflectedin theSlovakHistoriographyand CulturalMemory]In MačalaPavol ndashMarekPavelndashHanuš Jiřiacute (ed)Ciacuterkve19a 20 stoletiacuteve slovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno35-48

Šturaacutek Peter 1999 Dejiny Greacuteckokatoliacuteckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 ndash 1989 [A Historyof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1945ndash1989] Prešov1999

ŠturaacutekPeter2010Greacuteckokatolickacirkevv Československuv rokoch1945ndash1950[The GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1945ndash1950]In MačalaPavolndashMarekPavelndashHanušJiřiacute(ed)Ciacuterkve19a 20stoletiacuteveslovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno549-558

Szeacutekely Gabriel ndash Mesaacuteroš Anton 1997 Greacutekokatoliacuteci na Slovensku [The Greek Catholicsin Slovakia]Košice

Timkovič Jozafaacutet Vladimiacuter 2004 Letopis Bukovskeacuteho monastyra Bukova Hora [The Historyof the Monasteryin BukovaHora]Prešov

Jakub Zouhar

| 166 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Timkovič Jozafaacutet Vladimiacuter 2009Dejinybaziliaacutenskehomonastyrav Kraacutesnobrodeod 9storočiapo suacutečasnosť[The Historyof the BasilianMonasteryin KraacutesnyBrodnearthe Medzilaborcefrom the 9thCenturyupto the Present]Košice

Vasiľ Cyril 2000Greacuteckokatoliacutecke liturgickeacuteknihya normyndashprostriedokjednotya priacuteležitosťna konfrontaacuteciu jednotlivyacutech naacuterodnyacutech a cirkevnyacutech spoločenstiev [Greek CatholicLiturgicalBooksand Regulations]In DoruľaJaacuten(ed)Slovensko-rusiacutensko-ukrajinskeacutevzťahyod obrodeniapo suacutečasnosťBratislava285-312

Vaško Vaacuteclav 2007Likvidaceřeckokatolickeacuteciacuterkve [Destructionof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakia]KostelniacuteVydřiacute

Veverkovaacute Kamila 2009Pronaacutesledovaacuteniacuteřeckokatolickeacuteciacuterkvev Československupo uacutenoroveacutempřevratu v roce 1948 [Persecution of the Greek Catholic Church in Czechoslovakiaafter the CommunistCoupin Februaryof 1948]In WeisMartinetal(ed)Křiacutežpod rudouhvězdouČeskeacuteBudějovice110-119

Vladimirus de juxta Hornad [= pseudonym] 2004DejinyGreacuteckokatoliacutekovPodkarpatska(9ndash18storočie)[Historyof the GreekCatholicChurchin SubCarpathiain the9thto 18thCenturies]Košice(acontroversialbook)

Vojnar M M 2003Basilians(Byzantine)In NewCatholicEncyclopedia2ndedVol2Detroit142-144

Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku2018Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku[The GreekCatholicChurchin theCzechRepublic]WikipediaFebruary62018httpscswikipediaorgwikiC598eckokatolickC3A1_cC3ADrkev_v_C48Cesku

Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku 2018 Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku [The GreekCatholicChurchin theSlovakRepublic]WikipediaFebruary62018httpsskwikipediaorgwindexphptitle=GrC3A9ckokatolC3ADcka_cirkev_na_Slovenskuampdirection=nextampoldid=4850122

SUMMARYAN OUTLINEOF GREEKCATHOLICMONASTICISMIN THECZECHLANDSAND CZECHOSLOVAKIATHROUGHOUTTHE 19THAND20THCENTURYByzantine-rite Christians have always been of little importance to general public livingin Czechoslovakiaespeciallyto inhabitantsof BohemiaThisfacthasplayeda crucialrolein the relationships among people within the territory of former Czechoslovakia whosereligious faith has never beenwell-proportionedwithin the defined territoryThosewhodecided to bean enemyof the GreekCatholicshad to startwith the eliminationof theirelite ndashmonks and nunsOwing to the fact that Rusyns have never had their own stateand someof the governmentswhichhave ruledover themhave ignoredoractively triedto suppresstheirhistoryandorculturethe Byzantine-ritepriestsand evenmoresignificantlymonksadopteda postureof defensetowardstheirneighbors(SlovaksHungariansPolesUkrainians and partlyCzechs)who spoke different languages and had different cultureand partlydifferenthistoryThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfthe 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbythe Communistsregimeswhichevenbanned the nameldquoRusynrdquoand refused to acknowledge thatRusynsrepresenta distinctgroupornationalityThe GreekCatholicChurchasa symbolof the peoplewasliquidatedin thesestateswithoutanyreferenceto nationalityof itsmembersThe complicatedpossibly woeful history of the Byzantine-rite Christians in Central and Eastern Europeincluding theirelitendashBrothersand Sisterswhodedicated their life to Lord is the reasonfor littlegeneralknowledgeaboutGreekCatholicmonasticism

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 167 |

PhDretMgrJakubZouharPhDUniversityof HradecKraacuteloveacutePhilosophicalFacultyDepartmentof AuxiliaryHistoricalSciencesand ArchivalScienceNaacuteměstiacuteSvobody331CZ-50003HradecKraacuteloveacuteThe CzechRepublicjakubzouharuhkcz

| 168 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

ŠPECIFIKAacute FLORENSKEacuteHO PERSONALIZMU (SYMBOL AKO JEDINEČNYacute VZŤAH JAZYKA A OSOBY

V SLOVANSKOM MYSLENIacute)1

Specific Features of Florenskirsquos Personalism (The Concept of the Symbol as a Unique Relationship of Language

and Personal Being in Slavic Thought)

Peter Rusnaacutek

DOI1017846CL2018112168-178

Abstract RUSNAacuteK Peter Specific Features of Florenskirsquos Personalism (The Concept of the Symbol as a Unique Relationship of Language and Personal Being in Slavic Thought)Florenskirsquos philosophy examines the notion of truth and at the same time the thoughtof a personalbeingand transcendencein thecontextof originalthemesof SlavicthoughtThe Christianconceptof the personsignificantlyenrichesthe noeticunderstandingof truthbythe meansof the interpersonalrelationshipcharacteristicfor the contextof SlavicculturesFlorenskiunderstandstruthasan existentialrelationshipwitha deepermeaningactualizedin a dialoguewitha personalGodThe maintendenciesof the Russianpersonalistphilosophyarethe presenceof verticalityin relationto the horizontalrelationship(relationshipof onepersonto another)and the effortto linktranscendencewithfactualityon the basisof whichFlorenskiestablisheshisconceptof a personalbeingOnlyveryintenselovecanovercomethe contradictionsin humanlifeThereisnounitynofreedomand notruthoutsideloveGenuineunderstandingof Truthcan takeplaceonly in loveand it is furtherconceivablein loveonlyBasiccharacteristicsof humanbeing(freedomlove)cannotbecategorisedbymeansof rationalthinkingHumanbeingcannotbedefinedin termsof reasoningMancanonlybeunderstoodbymeansof intuitionand bymeansof revelationthroughthe symbol

Keywords Russian philosophy symbolic thinking philosophy of language personal being truth Trinitarian God Slavic culture

AbstraktRUSNAacuteKPeterŠpecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)Pre filozofickeacutemysleniePavlaAFlorenskeacutehojepriacute-značneacute že pojem pravdy aktualizuje zaacuteroveň s mysleniacutem osoby a transcendencie v kon-texteoriginaacutelnych teacutemslovanskeacutehomysleniaKresťanskyacutepojemosoby jej vzťahovanie sana transcendenciuvyacuteznamneobohacujenoetickeacuteuchopeniepravdyskrzeinterpersonaacutelnyvzťahakojeto typickeacutev prostrediacuteslovanskyacutechkultuacuterMysleniacutemtranscendenciesazaacuteroveňruskaacutekresťanskaacutefilozofiausilujerešpektovaťa zachovaacutevaťheterogenituktoraacutejepriacutetomnaacutev každejintersubjektiviteFlorenskeacutehofilozofiarozumiepravdena spocircsob existenciaacutelnehovzťahuktoryacutesarealizujeajna hlbšejuacuterovniv dialoacutegus osobnyacutemBohomPriacutetomnosťverti-kalityktoraacutevstupujedo horizontaacutelnehovzťahovaniasaosobyna Druheacutehospolus pokusomo spojenie transcendencie s konkreacutetnosťou to suacutenajvlastnejšie zaacutemery ruskejpersonalis-

1 Štuacutediajevyacutestupomz grantovejuacutelohyVEGAč 1071516Dostojevskij a Nietzsche v kontextoch česko--slovenskej a ruskej filozofie 19 a 20 storočia a VEGAč 1023118Draacutema ľudskej slobody v ruskom filozofickom mysleniacute 20 storočia

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 169 |

tickejfilozofiena ktorejpozadiacute formulujePAFlorenskij svojukoncepciuchaacutepaniaoso-byRozpornosťpriacutetomnuacutev ľudskom životejemožneacuteprekonaťjedinemocoulaacutesky OsobaktoraacutetaktozakuacutešasvojživotprostredniacutectvomživotaDruheacutehoziacuteskavaexistenciaacutelnepozna-niektoreacute jeneoddeliteľneacuteod skutočnostiMimolaacuteskyvšaknie jemožneacutepoznať jednotuslobodua anipravduAutentickeacutepoznaniePravdysauskutočňujev laacuteskea lenv laacuteske jeďalejmysliteľneacuteZaacutekladneacuteatribuacutetyosoby(sloboda laacuteska)sanedajuacutezachytiťv racionaacutelnychkategoacuteriaacutechĽudskaacuteosobasavymykaacutekaždejrozumovejdefiniacuteciiOsobumocircžemepostihnuacuteťlen v jednote s tajomstvomKrista a to intuitiacutevnymnahliadnutiacutema zjaveniacutem ktoreacute všakpristupujuacutek poznaniuosobycezsymbol

Kľuacutečoveacute slovaacuteruskaacute filozofia symbolickeacute myslenie filozofia jazyka osoba pravda Trojica slovanskaacute kultuacutera

Filozofiadialoacuteguspolus mysleniacutemosobyjejednouz teacutemfilozofickyacutechuacutevahtzvstrieborneacutehovekuSamozrejmev kontextešpecifiacutekruskeacutehomysleniaakyacutemisuacutereflexiateacutemsobornostisofiea istinyaleajteoacuteriesymboluAkospraacutevneupozorňujeSoňaPaštekovaacute(201283)pojemstrieborneacutehovekubdquovzaacutepadnejliteraacuternejvedekorešpondujes inyacutemizaužiacutevanyacutemitermiacutenmiakofin-de-siegraveclesecesiabelleeacutepoquea podJeakyacutemsipoetickejšiacutemsynonymompre obdobiemodernizmuv ruskejliteratuacute-rečasovoajestetickys niacutemv podstatesplyacutevajuacutecimldquoJeto obdobiektoreacuteintegrujeprvkymodernyi avantgardyAktotokonštatovanieo prienikutradičneacutehoa moderneacutehov ruskejfilozofiistriebor-neacutehovekuplatiacutepre viaceryacutechpredstaviteľovruskejreligioacuteznejrenesanciepre filozofickeacutea teologic-keacutedieloFlorenskeacutehoto platiacuteo toviac(Obolevitch2014113)V našomtextesapokuacutesimepoukaacutezaťna špecifikaacutechaacutepaniavyacuteznamuosobyv mysleniacutePavlaAlexandrovičaFlorenskeacutehoa tov kontexterozvojaruskeacutehoavantgardneacutehomysleniašpecifickyv kontextesymbolizmuTo čovždyzostaloambiacuteciouPAFlorenskeacutehotedapoznaacutevaťpravduv životea skrzeňuhľadaťcestuk Bohumocircžemepochopiťakozaacutekladnyacuteodkazjehofilozofickeacutehodielaktoryacutesanapĺňaajvo filozofickom dialoacutegus vedoua ajs umeniacutemToutoštuacutediouchcemepredstaviťmenejznaacutemeFlorenskeacutehofilozofickeacuteuacuteva-hyv ktoryacutechsazaoberalfilozofioujazykaa jejmožnosťamipri odkryacutevaniacutešpecifiacutekporozumeniafenomeacutenupravdya totakakosamuspriacutestupnilv prostrediacuteruskejkultuacuterya naacuteboženskejtradiacutecieVyacutechodneacutehokresťanstva(Rusnaacutek2015168)

Vplyv ruskeacuteho symbolizmu na Florenskeacuteho chaacutepanie jazyka a osobySuacutečasnyacuteznalecFlorenskeacutehofilozofickejtvorbySergejChoružijzdocircrazňuježebdquoFlorenskijsaspo-ločnes VjačeslavomIvanovoma AndrejomBelyacutemjednoznačnezaradilido filozofickeacutehokriacutedlaruskeacutehosymbolizmuldquo(Choružij1994100)a pretojedocircležiteacutejehotvorbuhodnotiťv suacutevislostis doboua napozadiacutejejinšpiračnyacutechzdrojov

Symbolickaacutetvorbaliteraacuternejvyacutetvarneja hudobnejmodernynesmerovalaprogramovok jas-nej formulaacutecii ideiacute nešlo jej o pozitivizmus exaktneacuteho vyjadrenia postojov ale praacuteve naopakklaacutedlasiza cieľprebudiťv samotnomrecipientoviartefaktu(čitateľovialeboposluchaacutečovi)tvoriveacutemožnostiporozumeniapreciacuteteniaa interpretaacutecieAmbiacuteciousymbolizmubolopomocouvizuaacutel-nejpamaumlteemocionaacutelnychobrazovzaacutemerneexpresiacutevnespojenyacutechslovfarieba toacutenovvytvoriťmožnosťobjaviťideutakakobysasamapraacutevezrodilav naacutes

VI Ivanov lokalizovalv literaacuternoma filozofickomsymbolizmedvekontradiktickeacutepoziacuteciektoreacutesaneskocircrukaacutezalibyťvyacuteznamnyacutemtvorivyacutempotenciaacutelomceleacutehosymbolizmujednakmo-dernistickuacuteambiacuteciusymbolickeacutehovyjadreniaskutočnosti(Ivanovhovoriacuteo realistickomsymboliz-mektoryacutetendujek realizmuintuitiacutevnenahliadnuteľnejvyššejtranscendentnejoblastiumeleckejtvorbya ľudskeacutehopoznania)a potomtendenciedekadentneacutehochaacutepaniasvetav umeniacutea filozofii

Peter Rusnaacutek

| 170 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

(subjektivistickyacute symbolizmus ktoryacute uznaacuteva len imanenciu predmetneacuteho empirickeacuteho sveta)Napaumltiemedzityacutemitodvomiformamisymbolizmuneskocircrspocircsobilouacutepadoka zaacuteniksymbolistic-kejškolyhocindashpodľaIvanovandashpotenciaacuteltohtotypumysleniaa chaacutepaniasvetajenesmrteľnyacutema eštelen čakaacutena svojurenesanciuIvanovv tejtosuacutevislostiraacutedhovorilo večnomsymbolizmeakomsisymbolizme perennis (Ivanov199828)

Pre realistickyacute symbolizmusnie suacute symboly len relatiacutevne znaky ľudskej tvorby a mysleniaSymbolysazjavujuacutev samotnejrealitena spocircsobznakovktoreacuteďalejodkazujuacutena podstatuozna-čovaneacutehoV každodennomprežiacutevaniacuteprirodzeneacutehosvetaječlovekkonfrontovanyacutes množstvomsymbolovktoreacutemuotvaacuterajuacutea spriacutestupňujuacutepoznanievyššejrealitya ktoruacutebezprostrednerobiazjavnou

Subjektivistickyacute symbolizmus prirovnaacuteva Ivanov k introspektiacutevnej krajinomaľbe Krajinanaacutespozyacutevado nej vstuacutepiť pričom stopyznaky suacute lennaacuteznakmi ktoreacutebudepotrebneacutedomys-lieť Itineraacutermaacutev rukaacutechkaždyacutedivaacutekaleobrazneponuacutekaviacnež lensaacutemsebaOd sameacutehopočiatku symbolizmu bol vyzdvihovanyacute praacuteve tento vyacuteznam intenzifikaacutecie pocitov Skrytyacutemzaacutemerom symbolizmu sa stalo naznačenie a zamlčovanie ako technika zaacutemerneacuteho atakovaniarecipientovejfantaacuteziea mysleniaFormaacutelnyestetizmusv sebeniesolajzabudnutiesymbolistickejambiacutecieo synteacutezučiacutempredznačilneskoršiacuteuacutepadoksymbolistickeacutehohnutiaNekontrolovateľnaacuterozmarnaacutea bujnaacute fantaacutezia viedlak vytvaacuteraniuprehnane subjektiacutevnychobrazovTietoboli čo-raz viac nepochopiteľneacute a čitateľsky nesmierne naacuteročneacute čiacutem zasa kauzaacutelne vyvolaacutevala reakciapublika v tvorcoch pocit osamelosti nepochopenia a v konečnom docircsledku aj nepotrebnostiumeniaTvorivaacuteenergiasymbolizmusačorazčastejšiesuacutestredilalenna staacutelenoveacuteobjavovaniečorazvyacutenimočnejšiacutechtechnoloacutegiiacuteprenosuumeleckejimaginaacuteciezabuacutedajuacutecna samotnyacutezmyselobraznostiVyacuteznamtranscendentnejrealityunikalpozornostitvorcova umeleckaacutetvorivosťsanaacute-slednestaacutevalasamouacutečelnouExperimentaacutetoriv oblastiumeleckeacutehosenzualizmusazačalipodobaťbdquorozčarovanyacutemiluzionistomveľkňazomveľkeacutehoNihilldquo(Ivanov1998100)Pocircvodnaacutemyšlienkanazretiaduchovneacutehov emocionaacutelnommyšlienkavyjadreniaduchovneacutehoprostredniacutectvomcitovsapostupnetransformovalana absoluacutetnepohŕdanieobjektiacutevnouduchovnourealitoučoviedlok praacutezdnemuexperimentovaniua atmosfeacuterepesimizmuZosilneniesubjektivistickyacutechtendenciiacutev symbolizmena začiatku20storočiaviedlok ochudobneniutvorivejenergieumeniaa filozofiek duchovnejplytkosti a v konečnomdocircsledkuajk rozkladu symbolizmuktoryacute sina začiatkuod sebamnoheacutesľubovalnoktoryacutevšaknedokaacutezalplnevyčerpaťsvojtvorivyacutepotenciaacutel(Rusnaacutek2016198)

MyšlienkyrealistickeacutehosymbolizmusavšakstalinosnyacutemiideamiFlorenskeacutehofilozofiejazykaTensav kontrapoziacuteciik symbolistickeacutemu subjektivizmunekontrolovanejvypraacutezdňujuacutecejfantaacuteziea neplodneacutehopesimizmu obraacutetil k tradiacutecii sakraacutelnehoumenia k tradiacutecii pravoslaacutevnej estetikyktoraacute je tradiacuteciouruskeacutehobdquoduchovneacutehoumenialdquoMyšlienkapestovaniaduchovneacutehoumeniasapre Florenskeacutehostalatakvyacuteznamnoua zaacutesadnoužedokoncapovažovalza potrebneacutea nevyhnutneacutenapiacutesaťsvojejmanželkeOľgezo Soloveckeacutehotaacuteboralist(1691935)v ktoromjejkladiena srdcepotrebupraktizovaťživotneacuteumeniesymbolickeacutehonazeraniaskutočnostiakoliekuna ťaživyacutepocitzuacutefalstvav ruskejdušiFlorenskijdiagnostikujechorobusvojejdobykeďv listepiacutešežebdquoslovanskaacutedušazabuacutedana nutnosťsymbolickeacutehopriacutestupuk životučiacutemnaacuteslednepodliehamaacuternomyseľnostiduchovnejskľuacutečenostimelanchoacuteliia pesimizmuldquo(Florenskij1992420)Florenskijsapritomod-volaacutevana myšlienkyruskeacutehosymbolistuAndrejaBeleacuteho(1880ndash1934)Belyjchaacutepefilozofiuakoalternatiacutevuk vedea umeniualternatiacutevuktoraacutehľadaacutevlastnyacutepriacutestupk nazretiunajvyššejtranscen-dentnejrealitypodobneakoto robiacutenapriacutekladsymbolickeacuteumeniebdquoVyacutevojfilozofickeacutehomysleniastaviafilozofiudo poziacuteciezaacutevislostiod poznaniaprostredniacutectvomzjaveniaod poznaniasymbolic-keacuteho()Spoluso zmenouteoacuteriepoznaniasapotommeniacuteajvzťahfilozofiek umeniuFilozofiastojiacute na ceste smerujuacutecej k poznaniu podstaacutet teda k poznaniu naacuteboženskeacutemuNaacuteboženstvo je

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 171 |

takyacutem systeacutemom postupne poznaacutevanyacutech a odhaľovanyacutech symbolovldquo (Belyj 1994 448) AndrejBelyjsadomnievažeakvedaplaacutenujepoznaacutevaťpriestorovo-časoveacutefenomeacutenymimoichspojenias večnosťouaksausiluje spaacutejaťziacuteskaneacutepoznatkydo jedineacutehoa logickykonzekventneacutehocelkupotomfilozofickyacutepriacutestupk nazeraniufenomeacutenovreflektujejavyv spojeniacutes duchovnourealitoučojemožneacutelencezinakdiskontinuitnyacuteradobrazovktoreacutesuacutespojeneacuteurčityacutemrytmomresphud-boubdquoAkjesymboloknomdo Večnostipotomsanaacutemakyacutekoľveksysteacutemsymbolovnemocircžejaviťnepretržityacutemakojeto napriacutekladv systeacutemochdogmatizmua kriticizmuv ktoryacutechjevšetkospo-jeneacutepomocoulogickeacutehovzťahuAvšakjeto lenradnespojityacutechobrazovktoreacutespriacutestupňujuacuterocircznestraacutenkyjedineacuteholdquo(Belyj1994429)

NajlepšouformousymbolickeacutehopoznaniapotomužniejeformavedeckeacutehotraktaacutetučištuacutediealeskocircrumeleckouinvenciouorganizovanyacutesysteacutemaforizmovbdquoAforizmusumožňujeokamžitepreskuacutemaťakyacutekoľvekhorizontdodržujuacutecpritomvzťahymedzičasťamiAforizmusjenajlepšiacutemspocircsobomkontaktuautoras čitateľomza podmienkyžesaautormajstrovskyvyjadrujea čitateľvšetkeacutemurozumieAforizmuspredstavujeotvoreneacutedverena samostatnuacutecestuna ktorejz jed-neacutehodobreacutehoaforizmumocircžemevyťažiť viacperaacutel akoz obsiahlej a komplikovanejknihy ()SymboljemaximaacutelnenapaumltyacuteaforizmusA pretojeaforizmusmostomk symbolu()Symboljeideaacutelomaforizmuldquo(Belyj1994249-250)

O naacutezorovejpriacutebuznostiBeleacutehosymbolizmua Florenskeacutehofilozofiejazykasvedčiacuteajichspo-ločnyacutenaacutezorpodľaktoreacutehoobajaupozorňujuacutena protikladnuacutebinarituslovaa pojmuKaždyacutepojemnaacutespodľaBeleacutehoorientujena skuacutesenostiz minulostiNokaždeacuteživeacuteslovojeobraacuteteneacutek tvorbebuduacutecehoV každomživomkontaktesavytvaacuteraniečonoveacutenejakaacutenovaacuteskuacutesenosťčinovyacutedu-chovnyacutesvetAndrejBelyjto vyjadriljednoznačnebdquoCieľomkontaktujev dotykudvochvnuacutetor-nyacutechsvetovaktivovaťsvet tretiacute ()K tomujevšakpotrebneacuteabyslovovzaacutejomneacutehokontaktuslovodorozumenianebololenvšeobecnyacutempojmomKaždyacutevšeobecnyacutepojemdefinujepocircsobenieminulyacutechpojmovAvšakcieľomľudstvajevytvaacuteraťsamotneacuteobjektypoznaniacieľomkaždeacutehoživeacutehokontaktujesmerovaniek buduacutecnostiPretovždykeďsavšeobecneacuteslovaacutestaacutevajuacuteznakmidorozumievanianavracajuacutekontaktyľudiacutek tomučoužbolopredtyacutemA naopakživaacutemetaforickaacuterečktorejrozumiemeaktivujev našejfantaacuteziiplameňnovejtvorivostiNovaacutetvorbaslovjevždyzačiatkomnovyacutechpoznaniacuteldquo(Belyj1994228)

ŽiveacuteslovoBelyjpripodobňujekvitnuacutecemuorganizmujevždypoetickeacuteapodobneakopoeacute-ziaajživeacuteslovosausilujev sebespaacutejaťpozemskeacutes nebeskyacutemProzaickeacuteslovoužstraacutecajedinečnuacutezvukovuacutea malebnuacuteobraznosťpoetickeacutehovyjadreniajevšakstaacuteleakobyna polcestek striktneacutemuabstraktneacutemutermiacutenuktoryacutemjebdquomŕtvyldquopojemABelyjsiacuteceuznaacutevaurčituacutekraacutesuvedeckeacutehotermiacutenukraacutesumore geometricono je to kraacutesaanorganickaacuteneživaacutehoci logickykonzistentnaacuteBelyjto vyjadrujesnaacuteďažpriacutelišnaturalistickyalejednaacutesamuo striktneacutevyjadreniespomiacutenanejbinaritybdquoSlovondashpojemjeprekraacutesnynomŕtvykrištaacuteľktoryacutevznikolvďakaukončeneacutemuprocesurozkladaniasaživeacutehoslovaldquo(Belyj1994233)

Vedaktoraacutepracujepomocoujednoznačnevymedzenyacutechpojmovnepriamoalepredsapotie-ranaacuteboženskuacuteskuacutesenosťčlovekaa deštruujemytologickuacutetvorivosťľudstvatvorivosťtakpotreb-nuacutek inejestetickejčiumeleckejtvorivostiA tyacutemvlastneprekaacutežaajvytvaacuteraniunoveacutehoživotabdquoNoveacuteslovoživotajeslovompoetickyacutemEštežijemealežijemelenpretolebosapridržiavameslovHraso slovamijeznakommladostiSpodprachuuacutelomkovrozpadajuacutecejsakultuacuteryvolaacutemea zariekamerečouslovamiViemežejeto jedineacutededičstvoktoreacutebudepotrebneacuteodovzdaťde-ťomldquo(Belyj1994243)

Akouacutevoddo Florenskeacutehofilozofiejazykaa chaacutepaniaosobyv ruskompersonalizmesmesizvo-lilimožnosťodvolaťsana priacutebuznosťFlorenskeacutehofilozofies tendenciamiruskeacutehosymbolizmuPodobneakoBelyjajFlorenskijjepresvedčenyacuteo vyacuteznamejazykapre existovaniekultuacuteryo vyacutez-namemedzigeneračneacutehoprenosuinformaacuteciiacutea skuacutesenostiacutečomurozumieakovyacutezvezachovania

Peter Rusnaacutek

| 172 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

kultuacuternehodedičstvaFlorenskijsimysliacutežepraacutevev slovea skrzeslovovychaacutedzačlovekbdquozahra-nicesvojejobmedzenostia spaacutejasas historickouvocircľoukultuacuteryktoraacuteprevyšujeindividuaacutelnuvocircľujedinca()Spoluso slovomktoreacutevysloviacutemvstupujedo priestoruajmojaskoncentrovanaacutevocircľaa silamojejsuacutestredenejpozornostildquo(Florenskij1990243)

Florenskijzaacuteroveňsuacutehlasiacutes ABelyacutemv tomževedeckyacutepojemniejeschopnyacutepreniesťdu-chovnuacuteenergiukultuacuterya individuaacutelnuenergiujednotlivcas rovnakouintenzitoua vtakejkon-centraacuteciiakoto mocircžedokaacutezaťživeacuteslovoNoFlorenskijsadomnievažeajv exaktnompojmosloviacuteexperimentaacutelnej vedymusiacutebyťpriacutetomnaacute a tedaaj zachovateľnaacuteprvotnaacute energia živeacuteho slovaUacutelohoufilozofiejerozpoznaťtentopotenciaacutelvedya usilovaťsanapomocirccťobmedziťdnesbysmepovedalibdquopostmodernuacuteldquoradosťz expanzienovyacutechv našompriacutepadeexaktnyacutechtermiacutenov

V zaacuteverekapitolytedamocircžemekonštatovaťžefilozofickyacutesymbolizmusPAFlorenskeacutehobolinšpiračnekreovanyacutev podmienkachrozkvetuumeleckeacutehosymbolizmu ruskeacutehokultuacuternehopros-trediana začiatku20storočiaDoplňmelenžePAFlorenskijneboljedinyacutemruskyacutemfilozofomktoryacutesanechalinšpirovaťmyšlienkamisymbolizmuhocijedneszrejmeacutežeajuacutevahyinyacutechmys-liteľov a umelcov (IvanovBlokBrjusovPetrovskijMerežkovskijUspenskijEvdokimov)bolitematickyveľmipriacutebuzneacuteFlorenskeacutehofilozofiijazyka(Rusnaacutek2017105)

Vyacuteznam symbolu vo Florenskeacuteho filozofii osobyTakmer v každejFlorenskeacutehofilozofickejpraacuteci samocircžeme stretnuacuteť (na rocircznychuacuterovniach

tematizaacutecie)s problematikousymboluNosnaacuteďnajkoncentrovanejšiacutezaacuteujemo vyacuteznamsymbolua symbolickeacutehojazykaprejavilFlorenskijv druhejčastidielaPri rozvodiach mysle z roku1922ktoreacutehoprvuacuteverziuvypracovalna spocircsobprednaacutešokpre študentovMoskovskejduchovnejaka-deacutemieužv akademickomroku19171918MysliacutemesižeFlorenskeacutehopokračovaniepraacutecektoraacutepojednaacutevao problematikejazykajeinšpiratiacutevnepodnes

Florenskijv tejtopraacutecipoukazujena vyacuteznamtelesnostičlovekavšetkynaacutestrojektoreacutečlovekvytvorilsuacuteakobypokračovaniacutemjehotelaMikroskopa teleskopsuacutepokračovaniacutemokamecha-nizačneacutestrojesuacuteakobypredĺženyacutemirukamivyacutebuchriadenejstrelyjeakobypredĺženoua mno-honaacutesobne zosilenoupaumlsťouna veľkeacute vzdialenosti Pri vyacuterobenaacutestrojov sa však človek stretaacutevas komplikaacuteciamiktoreacuteoneskorujuacutejehotvorivuacutečinnosťčovšakzaacuteroveňumožňujezapojenieinte-lektudo procesutvorbyprojektučinaacutestrojaPraacutecaintelektujeurčovanaacutepredovšetkyacutempojmovo--koncepčnyacutemmysleniacutemčonakoniecľudskyacuterozumnatoľkozbližujes technickoučinnosťoužesastaacutevaakobyjejorganickousuacutečasťouFlorenskijto vyjadrujetakžebdquorozumjevždypotenciaacutelnoutechnikouA technikajeaktuaacutelnymrozumomInyacutemislovamiobsahomrozumumusiacutebyťniečočoskrzetvorbuzaacuteroveňposkytujenaacutestrojetvorbyalebomyslenialdquo(Florenskij1992132)

PretožeobsahomrozumusuacutepodľaFlorenskeacutehopojmya ichvzaacutejomneacutevzťahypotommocircžemezaacuteroveňkonzekventnetvrdiťžeajnaacutestrojesuacutevlastnematerializovaneacutepojmya pretomocircžubyťmedzizaacutekonmimysleniaa technickyacutemiobjavmivzťahyparalelizmua pevnyacutechvaumlzieb

Akčlovekorgaacutenyľudskeacutehotelanedokaacuteževedomekontrolovaťnedokaacutežeichriadiťna uacuterovnivedomyacutechaktovrozumupotomtechnickeacutenaacutestrojesuacuteprojektmivedomyacutechfunkciiacuterozumupar excellencePAFlorenskijvšaknezabuacutedapodotknuacuteťžepodobneakovedomeacuteaktyrozumusana tvorbetechnickyacutechnaacutestrojovpodieľajuacuteajpodvedomeacutemotivaacuteciea celaacutepudovaacutesfeacutera ľudskejpsychikybdquoVzoromvyacuterobynaacutestrojovsuacutetelesneacuteorgaacutenypretožei naacutestrojei orgaacutenymajuacutetenistyacutetvorivyacutepočiatokktoryacutemjeinštinktiacutevnea neuvedomeleacuteteloTedaexistujesfeacuteraľudskejčinnostiktoraacuteprebiehaprimaacuterneoprotisekundaacuternemuuvedomeleacutemuprocesupričomprvotnyacuteprojekttelesnyacutechorgaacutenovi projekttechnickyacutechnaacutestrojovsuacutena uacuterovnipodvedomiatotožneacutea majuacutespo-ločnuacutebaacutezuktoroujeľudskaacutedušaldquo(Florenskij1992153)Florenskijchcepoukaacutezaťna faktpodľa

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 173 |

ktoreacuteho sa pri každom tvorivomprocese zuacutečastňujuacute suacutečasne vedomie aj podvedomie človekarozumspolus ľudskyacutemiinštinktmiVo vedomiacuteutvaacuteraneacutea ďalejriadeneacutetechnickeacutevynaacutelezylenrozširujuacutea intenzifikujuacutenašespojenies okolitoupriacuterodouzatiaľčočloveka všetkyjehoorgaacutenysuacuteod počiatkukontinuaacutelnespojityacutemiprocesmiktoreacuteprebiehajuacutedo značnejmieryna nevedomejuacuterovniSpojeniečlovekas priacuterodoujevšaknatoľkoorganickeacutežejevždyčlovekuužakosivopredznaacutemeVzťahčlovekak jehoprirodzeneacutemuprostrediuniejevzťahomk neznaacutememubdquoAniľudskaacutemyseľanicitanivzrušeniendashničz tohobyneexistovalokebytaacutetorealitanebolapriacutetomnaacutev hĺbkenaacutešhoduchaV skutočnostijevždypriacutetomnaacutepred niacutemakojejbezprostrednyacuteobsahakomodusspojeniaduchas realitouldquo(Florenskij1992172)

UvedeneacutefilozofickeacutenaacutezorysuacutevlastnegnozeologickyacutemivyacutechodiskamiFlorenskeacutehoteoacuteriesym-boluSymboljepodľaFlorenskeacutehotakourealitouktoraacutejepriacutebuznaacuteinejrealitea toz poziacuteciepruacute-diacejenergieSymbolsavšakod nehoodlišnejrealitepodobaacutelenniektoryacutemivonkajšiacutemiprejavmibdquoSymbolniejesymbolompodľatohočiv sebeobsahujealeboneobsahujetenktoryacutešpecifickyacuteznakalepodľatohočisanachaacutedzav niektorejz realiacutetenergiaodlišnejrealityldquo(Florenskij1992173)Pretomocircžemeo symbolochvypovedaťnielenna zaacutekladepodobnostidvochrealiacutetalepraacutevena zaacutekladeintuitiacutevnehopredpokladuvnuacutetornejjednotyenergiiacutektoreacutegenerovalia ďalejtvoriainakodlišneacutekonkreacutetneveciFlorenskijargumentujetvrdeniacutemžečlovekjepredsalenpo celyacuteživotspo-jenyacuteso svojimokoliacutemnajrocircznejšiacutemidruhmienergiiacutevďakaktoryacutemnadvaumlzujeso svetomvzaacutejomneacutevzťahyFlorenskijpretopovažujeza najadekvaacutetnejšietakeacutepoznanieobjektovktoreacutepracujena zaacute-kladepoznaniapriacutebuznostianalogickyacutechčiidentickyacutechenergiiacutektoreacutespaacutejajuacutečlovekas predmet-nyacutemiobsahmiprirodzeneacutehosvetaPAFlorenskijjepresvedčenyacutežepoznaniesvetaniejemožneacutebez hlbinneacutehopoznaniasebasameacutehobdquoSymbolikaniejeľubovoľnouhrouSymbolikasačlovekuspriacutestupňujeprostredniacutectvomduchav hĺbkachjehopodstatyv centreživotnyacutechsiacutelodkiaľjek nejpriacutestupZaacutekladomsymbolikyniejeľubovocircľaalepriacuterodautajenaacutev podstatečloveka()zaacutekladysymbolickeacutehojazykasuacutepriacutetomneacutev podstatekaždeacutehočlovekaldquo(Florenskij1992173)

Zaacutekladomsymboliky je samotnaacute realitaPre človeka jenajvyacuteznamnejšouvždy takaacute realitaktoraacutevytvaacuterapriacutebuzenskyacutevzťahmedziniacutema svetomAjpretosuacutesymbolickeacutejazykyrocircznychnaacute-rodovveľmipodobneacuteHociPAFlorenskijsuacutehlasiacutes naacutezorompodľaktoreacutehoaktivaacuteciasymbolic-keacutehojazykabynebolacelkomdobremožnaacutebez pocircsobeniavonkajšiacutechsiacutelnaďalejtrvaacutena tomžebdquonapriektomusymbolickyacutejazykvyplyacutevavo svojejpodstatez hlbiacutenosobyldquo(Florenskij1992174)

Tak ako človek často nezmyselne vytvaacutera nepotrebneacute veci vytvaacutera aj nadbytočneacute pojmya zbytočneacutekoncepciečlovekneznečisťujelenživotneacuteprostrediealeajjazyka predstavyo sveteFlorenskijjepresvedčenyacuteževyviesťčlovekaz pseudodemiurgickeacutehoomyluk pocircvodnejrealitepri-viesťhona cestuk sebesameacutemuku skutočneuvedomeleacutemuživotujeschopnyacutejedinesymbolickyacutejazykktoryacuteniejemožneacutevymyslieťalejedineobjaviťLentakyacutejazykjemeacutediompoznaniaskutoč-neacutehozmyslujedinesymbolmaacuteschopnosťotvoriťčlovekupriacutestupku skutočnejrealiteFlorenskijv tomtokontextepiacutešeo introspektiacutevnejcestenazeraniasymbolučojemožneacutelenvtedybdquokeďsasnažiacutemedo hĺbkypochopiťsymbolykeďobjavujemesebasamyacutechalelenkeďsausilujemevniknuacuteťsamido sebalenvtedyobjavujemevo svojomvnuacutetrisymbolyldquo(Florenskij1992175)

SymbolizujuacutecačinnosťduchajeexemplaacuternepriacutetomnaacutepočasspaacutenkukeďjevyacuterazneoslabenaacutekontrolacentiervedomiaľudskejmysleFlorenskijjunachaacutedzaajv imaginatiacutevnejvizuaacutelnejfantaacute-ziiumelcaktoraacutejetaktiežschopnaacuteprekonaacutevaťodporkontrolyzo stranyvedomejvocirclečiacutemvlast-nenapomaacutehaspriacutestupneniunovyacutechvyacuteznamovmentaacutelnejsymbolikyAleajv exaktnejempirickejvedea tonapriekstriktnyacutempožiadavkaacutemmetodologickeacutehomysleniasapri pokusochvedeckeacutehospoločenstvavyriešiťzložityacuteprobleacutemniekedyobjaviatakšťastnezvoleneacutepojmyktoryacutechintenzianapomaacutehak prielomudo hlbiacuteninakanalytickydeskribovanejrealityFlorenskijzaacuteroveňdokla-daacute že praacuteve špecifickyacute a v mnohyacutech kultuacuterach univerzaacutelne priacutetomnyacute charakter naacuteboženskeacuteho

Peter Rusnaacutek

| 174 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

myslenia snaacuteďnajexemplaacuternejšie vykazuje tendencie symbolickeacuteho vyjadrenia reality ktoreacute suacutežriedlomfilozofickeacutehoa špecifickydialogickeacutehomyslenia(Vadiacutekovaacute201124)

PAFlorenskijrozlišujesymbolypodľauacuterovneichpodobnostiZa najvšeobecnejšieuniver-zaacutelnea kultuacuteramnajzrozumiteľnejšiepovažujenaacuteboženskeacutesymbolyktoreacutesprevaacutedzajuacute ľudstvood jehopočiatkovHistorickyneskoršie formyprvyacutech civilizaacuteciiacute pokladaacuteFlorenskij za kultuacuteryv istomzmysleambivalentneacutehociudržiavajuacutevyacuteznamnaacuteboženskej skuacutesenostiv prežiacutevaniacutepri-rodzeneacuteho sveta zaacuteroveň však vytvaacuterajuacute predpoklady pre naacutesilneacute zavaacutedzanie umelyacutech foriempoznaniaktoreacutesikladuacuteza cieľdosiahnutie neprirodzenyacutechcieľovFlorenskijpovažujeza zvlaacutešťnebezpečnuacutetakuacuteformucivilizaacuteciektoraacutecielenebdquonepestujesuacutecitso všetkyacutemživyacutema laacuteskuk ži-votualenaopaksaorientujelenna pragmatickeacutevyacutehodyktoreacutepotlaacutečajuacutea ohrozujuacutesamotnuacutepriacute-roduktoraacutenaacuteslednenedokaacuteženapomocirccťimanentnyacutemprejavomkultuacuteryTakaacutecivilizaacuteciapotomnaacutesilnevnucujecelejspoločnostisvojepragmatickeacutecieleldquo(Florenskij1992188)

Technokratickaacute civilizaacutecia a technickeacute myslenie sa prirodzene usilujuacute stať sa nezaacutevislyacutemiod akyacutechkoľvekprirodzenyacutechzdrojovusilujuacutesaodtrhnuacuteťod antropologickyfundovaneacutehopo-znania ktoreacute je ich vnuacutetornyacutemzdrojompričom tentonaacutesilnyacutepohyb technokraticko-pragma-tickeacutehomyslenianevyhnutnevedieku kriacutezeFlorenskijpodobneakov tomčaseajBerďajevjepresvedčenyacutežejedineantropologickeacutemysleniepersonalistickeacutemysleniev ktoreacutehostredevždystojiacutejedinečnaacutehodnotaosobymocircžebyťadekvaacutetnouodpoveďouutilitaacuternezameraneacutehopriacutestupuk životu(Pružinec2017134-135)

Florenskijsaodvolaacutevana renesančnuacutepredstavumikrokozmickeacutehočlovekaktoryacutejebytostnespojenyacutes prostrediacutemmakrokozmua toprostredniacutectvommnožstvaenergiiacutea teurgickyacutechtelu-rickyacutechpruacutedeniacuteSkutočnepravdiveacutepoznaniesvetajepodmieneneacuteobjaveniacutema poznaniacutemtyacutechtoenergetickyacutechvaumlziebPAFlorenskijsadomnievažečloveknakoniecnemocircžepoznaťničz tohočobyužv ňomnebolopriacutetomneacuteaspoňv zaacuterodkubdquoniejemožneacutesiniečoplneprivlastniťakjemito vo svojejprirodzenosticudziePrivlastniťsiniečoznamenaacuteurobiťpodobnyacutemajtočospo-čiatkunebolopodobnyacutemtedatočosanaacutemnepodobaloa čoaninebolopoznaneacutetjčopre naacutesde factojednoduchoneexistujeldquo(Florenskij1992184-185)

Symbolickeacutemysleniepracujena zaacutekladeprinciacutepupriacutebuznostiz rezervoaacuterupoznatkovvyberaacutetočojeosobebytostnenajbližšiečojepre jejduchovnyacuteživotnajvyacuteznamnejšiea najdocircležitejšieA najdocircležitejšiacutemjevždypoznanieduchovnejPravdyktoraacutejesuacutečasnezaacutekladomvyššejrealityexistenciaacutelnenevyhnutnyacutemfundamentomživotakaždejosobyKaždyacutečloveksapoznaniacutemPravdyotvaacutera v hĺbke svojej osoby tomu čoho viaže k životu čohopuacuteta s vyššou realitou a čomuumožňujenaplniť ľudskyacuteživotzmyslomFlorenskijpredstaviteľscientistickeacutehoskepticizmu jepresvedčenyacuteževšetkyvedeckeacuteteoacuteriev zaacutesadevždyprechaacutedzajuacuteprocesomfalzifikačnyacutechzmiena revoluacuteciiacuteale tuacutežbačloveka jenasmerovanaacuteopačne tendujek uacutesiliuspojiťživots niečiacutemab-soluacutetnyma večnyacutemFilozofickaacuteantropoloacutegia akodiscipliacutena zaoberajuacuteca sapoznaniacutemčlovekaa jehoprirodzeneacutehosvetanemocircžebyťajnaďalejzaloženaacutena parciaacutelnycha nestabilnyacutechpravdaacutechexaktnyacutechviedPravdyndashpojmypriacuterodnyacutechviedstavajuacutena striktneempirickomzaacutekladepričomsapodľaFlorenskeacutehomeniabdquoskaždyacutemzaacutevanomvetraa v našejdobezvlaacutešťryacutechloTakeacutetopojmybyboliveľmichatrnyacutemzaacutekladomkaždejfilozofickejantropoloacutegieNeporovnateľnespoľahlivejšiesuacutev tomtozmyslenapriacutekladzaacutekladneacutepojmylyrikya ešteviacneotrasiteľneacutesuacutestabilneacutesymbolynaacuteboženstvaldquo(Florenskij1992190)

Ľudskeacutepoznaniektoreacutemaacuteschopnosťbyťživotodaacuternymzdrojomorganizmuktoreacutemocircžebyťzaacutekladnouoporoučifundamentomosobyjepoznaniacutemsymbolickyacutema topraacutevepretolebosku-točneacutepoznanie sveta je vždy antropomorfickeacuteZnamenaacute to že takeacutepoznanie zostaacuteva človekunepriacutestupneacute a uzamknuteacute pokiaľ je odtrhnuteacute od nazerania hlbiacuten ľudskej podstaty Florenskijje v zaacutesade presvedčenyacute že len bdquobezprostrednaacute skuacutesenosť osoby so svetommi poskytuje jedi-nečnuacute priacuteležitosť pochopiť permanentne priacutetomnuacutemožnosť empirickej totalizaacutecie sveta jeho

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 175 |

teleologickeacuteusporiadanie podobneacuteusporiadaniu a organizaacuteciimocircjho telaVšetky pojmy kto-reacutevypovedajuacuteo svetevšetkyabstraktneacutescheacutemyktoreacutepopisujuacuteprocesyprebiehajuacutecev priacuterodena zaacutekladekvantifikaacuteciea numeriky()suacuterozhodneantropomorfickeacutetjv konečnomdocircsledkuzobrazujuacuteusporiadaniečlovekajehovonkajšiei vnuacutetorneacuteprocesyktoreacutezaacuteroveňsymbolizujuacuteajvnuacutetorneacuteusporiadaniea vnuacutetorneacutepohybyľudskeacutehoduchaldquo(Florenskij1992187)Avšaktočoskutočnenapĺňaľudskyacuteživotzmyslomtyacutemčojepre človekaontotvorneacutejeu FlorenskeacutehovždyPravdanaacuteboženskaacutečiduchovnaacutePravdaAkospraacutevnepoukazujena antropologicko-religioacuteznycharakterruskejfilozofiestrieborneacutehovekuJaromiacuterFeber(201795-96)vzhľadomna tožetaacutetoduchovnaacutePravdamaacute schopnosť vyjadriť aj najhlbšie vaumlzby človeka s vyššou transcendentnourealitoujeajonanevyhnutneantropologickaacuteInakpovedaneacutekresťanskaacutenaacuteukao Bohu-TrojicijenaacuteukoubytostneantropologickouA inouaninemocircžebyť

Podnetneacuteuacutevahyo vyacuteznamerealistickeacutehosymbolizmunachaacutedzamevo Florenskeacutehoumeno-vednyacutech praacutecach najexemplaacuternejšie však v texte Obraacutetenaacute perspektiacuteva Florenskij na zaacutekladeanalyacutezyrocircznychforiemnaturalizmuv umeniacuteukazuježekaždyacutepokuso uplatneniepocituiluacuteziev umeleckej tvorbe nevyhnutne zlyhaacuteva a v konečnomdocircsledku vždy naruacuteša kontakt človekas podstatourealityTvorivaacuteimaginaacuteciaktoraacutesikladieza cieľfiktiacutevnezobrazenierealityzbavujeumeleckuacuteinvenciuschopnostiplniťsvojezaacutekladneacuteposlaniendashuvaacutedzaťdivaacutekovčitateľovdo du-chovneacutehokontaktu s realitoua naacutesledne tentokrehkyacuteduchovnyacutekontakt rozviacutejaťa upevňovaťPodľaFlorenskeacutehototižpodstatazobrazeniapredmetunezaacuteležiacutena kvalitesamotneacutehozobrazeniapretožebdquopredmetnie jekoacutepiouvecinevytvaacuteradvojniacutekana perifeacuterii sveta alevždypoukazujena samotnyacuteoriginaacutelpoukazujena spocircsobsymboluNaturalizmusakovonkajšiapravdivosťakoverneacutenapodobnenie skutočnosti a teda akoproces vyacuteroby zdvojenia veciacute ani nie je potrebnyacutea v zaacutesadeaniniejemožnyacuteldquo(Florenskij199647)

Florenskij vo svojej takmer platoacutenskej viacutezii umenia argumentuje naacutezorom podľa ktoreacutehosa na podporu naturalistickyacutech iniciatiacutev v maliarstve zvyčajne odvolaacuteva na teoacuteriu perspektiacutevyTechnickeacutezvlaacutednutieperspektiacutevyječastyacutemkriteacuteriomhodnoteniakvalityobrazuFlorenskijnechcesuacutehlasiťs tvrdeniacutempodľaktoreacutehobysnaacuteďv oblastimaliarskehonaturalizmunevznikliskvostneacuteartefaktynoichoriginalitanespočiacutevav striktnomrešpektovaniacutepravidielzobrazovaniaperspektiacutevyPodľaFlorenskeacutehojekaždeacutezobrazenieprimaacuternebdquovždysymbolomKaždeacutezobrazeniezaacuteroveňjei niejeperspektiacutevneUmeleckeacutestvaacuterneniarealitysanavzaacutejomneliacutešiatyacutemžejednysuacutesymbolickeacutea ineacutezasanaturalistickeacutealepraacutevetyacutemžesuacutesymbolmiodlišnyacutechdimenziiacuterealityzobrazeniacutemroz-dielnychpohľadovna vecrozdielnychspocircsobovprežiacutevaniasvetaa rozličnyacutechuacuterovniacutesyntetickostiRozdielnespocircsobyzobrazeniarealityniesuacutevzaacutejomneodlišneacutena uacuterovnirealistickeacutehozobrazeniat jtyacutemakosazobrazovanyacuteobjektodlišujeod svojhozobrazeniaaleichodlišnosťjeprimaacuternezaloženaacutena symbolickejuacuterovnildquo(Florenskij199647)

Florenskijv tejtosuacutevislostipoukazujena faktžeajnajdocircslednejšiacutezaacutestancoviateoacuterieperspek-tiacutevynakoniecvždyporušujuacutejejzaacutesadneacutepožiadavkya tovtedykeďzačiacutenajuacutepociťovaťpotreburie-šiťreaacutelneprobleacutemyumeniaPodľaFlorenskeacutehokaždyacuteskutočnyacuteumelecjeochotnyacuteporušiťpravidlaacutev zaacuteujmezobrazeniaduchovnejperspektiacutevytedanielenperspektiacutevyrealistickeja nutneiluzoacuternejpričomjevedenyacutezaacutemeromumeleckeacutehopocircsobeniana duchovnuacutepremenudivaacutekabdquoUacutelohouvyacute-tvarneacutehoumenianiejezdvojovaťskutočnosťaleposkytovaťhlbšiechaacutepaniejejarchitektonikymateriaacutelua nakoniecajzmysluTo mocircžeumelecdosiahnuťv živomkontaktes realitoupreciacutete-niacutema empatiouDekoratiacutevneumeniesapokuacutešanahraacutedzaťrealitujejzobrazeniacutemJe to všakvždyzdanlivaacuterealitaktorejzobrazeniechcebyťdoslovneacutea tedaasymbolickeacuteDekoraacuteciajeklamomi keďklamompeknyacutemSkutočneacutemaliarstvovšakstojiacutepred vyacutezvoubyťpravdouživotačojemož-neacutelenpomocouvyjadreniasymboluldquo(Florenskij199617)

Z kunsthistorickeacutehohľadiskajenespornezaujiacutemavyacuteFlorenskeacutehopostrehžeteoacuteriaperspek-tiacutevyvyacuteznamnevplyacutevalana umeniepraacutevev obdobiachnaacuteboženskeacutehouacutepadkutedavtedykeďsa

Peter Rusnaacutek

| 176 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

pretrhali vaumlzby človeka s duchovnou realitou Iluzionizmusv umeniacute suacutevisiacute s naacuterastomsekula-rizaacuteciePodľaFlorenskeacutehosaumeniea celaacutekultuacuterastaacuteleviacorientujuacutena človeka-pozorovate-ľaktoryacutepozbavenyacuteduchovneacutehospojenias realitouuprednostňujepraacutezdnepozorovaniejavova prijiacutema rolupasiacutevnehopozorovateľa Svet jemu ľahostajnyacutea všetkyotaacutezkyvyriešeneacute akobyexistovalv naprojektovanejsietiperspektiacutevnychlinieka vedeckyacutechscheacutemMyšlienkao tomžesekularizaacuteciajefenomeacutenomsuacutečasnostidokladaacuteajFlorenskeacutehonaacutezorna minulosťbdquoStredovekyacutečlovekviepre zachovaniejehoexistenciemusiacutežiťv realitea musiacutejurešpektovaťStredovekyacutečlo-vekjerealistaktoryacutestojiacutepevnena zemiktoryacutejepevnezakotvenyacutev realitedňaakhoporovnaacutemes modernyacutemčlovekomktoryacuterešpektujelensvojetuacutežbya plaacutenyktoryacutepresadzujesvojeprianiaa viacutezieldquo(Florenskij199626)Akjetotižčlovekpevnezakorenenyacutev realitea akeštenepretrhalmnohovrstevneacutevaumlzbys realitoupotomjeschopnyacutevniacutemaťsvetveciacutea slovakosvetsymbolovtjjeschopnyacutevidieťviacnežsamubezprostrednedaacutevajeschopnyacuterozumieťhlbšieneždoslovneAvšakvtedykeďčlovekstratilživuacutevaumlzbus realitous jejduchovnouhĺbkouv docircsledkučohosastalbdquoneosobnyacutembytiacutemldquoažvtedysauspokojujes akceptovaniacutemfikcieiluacutezierealityAžvtedysaodvolaacutevana formaacutelnupravdepodobnosťa konzistentnosťinakna zmysleneparticipujuacutecich par-ciaacutelnychfaktova informaacuteciiacutePerspektiacutevnosťpodľaFlorenskeacutehovyplyacutevazo subjektivistickeacutehopo-hľaduna svetbdquoPerspektiacutevnosťjespocircsobomvyjadreniameonizmua impersonalizmuldquo(Florenskij1990344)pričommeonizmus jevlastnealternatiacutevnymoznačeniacutemnihilizmuPodľaFlorenskeacutehojepodstatoumeonizmuapersonalistickeacutechaacutepaniečlovekaktoreacuteďalejkorešpondujes asymbo-lickyacutem vniacutemaniacutem sveta Depersonalizaacutecia odosobnenie a strata symbolickeacuteho vzťahovania sana svetľudiacutea Bohatvoriacutejednutotalitutotalitusekularizovanejkultuacuterytotalituonomoklastickeacute-hovzťahovaniasana realituU Florenskeacutehosuacutetedapersonalizmusa symbolizmusvzaacutejomneor-ganickyprepojeneacutea navzaacutejompodmieneneacutepričomexistenciajedneacutehoniejemysliteľnaacutebez exis-tenciedruheacuteho(Rusnaacutek201798-99)

PodľaFlorenskeacutehovšakk ohrozeniuosobynedochaacutedzalenvplyvomasymbolickyfundovanejsekularizovanejkultuacuteryaleajz docircvoduduchovnejvlažnostiapatiea ľahostajnostičlovekaJednyacutemz aspektovkriacutezysuacutečasnejkultuacuteryjevysokorozvinutaacutešpecializaacuteciavieda discipliacutenpri ktorejabsen-tujenaacuterokhľadaniazmysluhľadaniapocircvodnejjednotyľudskeacutehopoznaniaa muacutedrostiFlorenskijjepresvedčenyacutežena patologickuacutespoločnosťmocircžeterapeutickypocircsobiťpraacutevesymbolickeacutemysleniea kultuacuteraVeďFlorenskijpodobneakou naacutesnapriacutekladĽudoviacutetŠtuacuterneustaacutelezdocircrazňuježepraacutevesymbolysuacutetakyacutemiživyacutemiorgaacutenmiktoreacutemajuacuteschopnosťzjednotiťroztrieštenuacutekultuacuterua takjuuzdraviť(Hamada201119)

Symboljenovyacutemkontaktoms realitouJeorgaacutenomprostredniacutectvomktoreacutehosačlovekuspriacute-stupňujuacuteineacutedimenzieskutočnostiSkrzesymbolysauskutočňujedotyks realitouakeacutesipocircvodneacutenahmataacutevaniePravdy bdquoSymbolyneustaacutele vytvaacuterajuacutemnohotvaacuterne vzťahyk životu Symboly suacutevo svojejpodstateuniverzaacutelnelebondashhocimajuacutesvojpocircvodv človekundashobjektiacutevneexistujuacuteakoprostriedkyporozumeniapriacutestupneacuteceleacutemuľudstvuIchuniverzalitazaacuteroveňpoukazujena priacute-tomnosť zaacuterodku večnosti v ľudskej existenciildquo (Florenskij 1990 347)Objaviť prvok večnostiv časnejexistenciiznamenaacutenaacutejsťspojenies PravdouPretoječlovekschopnyacutelencezsymbolickeacutepoznanienazeraťna Pravdua naacuteslednečerpaťz tohtoživotodaacuternehokontaktuktoryacutedaacutevaexis-tenciizmysel

Symboljetedanajvlastnejšiacutemdotykoms tyacutemčostojiacutepocircvodneakobymimonaacutešhoracionaacutel-nehovedomiapričomzabezpečujekontaktso živouskutočnosťouTakšpecifickyacutekontaktsivšakbudevyžadovaťodvahuvystuacutepiťz obmedzeniacute ľudskej subjektivityvykročiťna cestuaktiacutevnehoa uvedomeleacutehoprehĺbeniainterpersonaacutelnychvzťahovV tomjejadroFlorenskeacutehopersonalizmua v tomvidiacuteFlorenskijnaacutedejpre kultuacuterua spoločnosťnielensvojejdoby

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 177 |

REFERENCES

Primary sources

Beliy Andrej 1994Символизмкакмировоззренъие[Symbolismasaesthetic]MoscowFlorenski Pavol A 1992Детяммоим[Mychildren]MoscowFlorenski Pavol A 1990 УводорaзделовмыслиII[OnWatershedof MindII]MoscowFlorenski Pavol A 1992УводорaзделовмыслиIII[OnWatershedof MindIII]MoscowFlorenski Pavol A 1996Избранныетрудыпоискусству[Selectedpapersfrom Art]MoscowChoružiy Sergej S 1994Послепереыва[Afterthis]Sankt-PetersburgIvanov Viacheslav I 1998ЛикиличиныРоссии[Maskand unmasksof Russia]Moscow

Secondary sources

Feber Jaromiacuter 2017 Reflexečlověkav ruskeacutefilozofii In Feber JaromiacuterndashRusnaacutekPeter (eds)Reflexiačlovekav slovanskomfilozofickomprostrediacuteTrnava95-106

Hamada Milan 2011Slovanstvoa svetbuduacutecnostiv kontexteromantickeacutehoslavianofilstvaa me-sianizmu In HrehovaacuteHelena ndashRusnaacutek Peter (eds) Fenomeacuten kraacutesy v reflexii suacutečasneacutehoslovanskeacutehomysleniaTrnava19-26

Obolevitch Teresa 2014LaPhilosophieReligieuseRusseParisPaštekovaacute Soňa 2012bdquoStriebornyacutevekldquoruskejliteratuacuteryPojmya interpretaacutecieIn WorldLiterature

Studies41s81-88Pružinec Tomaacuteš 2017 Človek a technika Naacutečrt problematiky na pozadiacutemyšlienokNikolaja

AlexandrovičaBerďajevaIn FeberJaromiacuterndashRusnaacutekPeter(eds)Reflexiačlovekav slovan-skomfilozofickomprostrediacuteTrnava134-144

Rusnaacutek Peter 2015 The Significance of Religion in Heideggerrsquos Thinking and the Cultin Florenskyrsquos In Rojek Pawel ndash Obolevitch Teresa (eds) Faith and Reason in RussianThoughtKrakoacutew161-172

Rusnaacutek Peter 2016Noetickyacutesymbolizmusa konkreacutetnametafyzikaakovyacutezvypre suacutečasneacuteruskeacutemyslenieIn HrehovaacuteHelenandashFeberJaromiacuterndashRusnaacutekPeter(eds)Sociaacutelno-etickeacutemotiacutevyv suacutečasnejruskejfilozofiiTrnava194-151

Rusnaacutek Peter 2017 Selected Themes between West European Philosophical Thinkingand P A FlorenskyIn Spaceand Time27196-105

Vadiacutekovaacute Katariacutena 2011Problematikasvedomiav kontextedialogickeacutehopersonalizmuTrnava

SUMMARYSPECIFICFEATURESOFFLORENSKIrsquoSPERSONALISM(THECONCEPTOFTHESYMBOLASAUNIQUERELATIONSHIPOFLANGUAGEANDPERSONALBEING IN SLAVIC THOUGHT) The philosophy of Paul A Florenski examinesthe definitionof truthandatthe sametimeitexaminesthe thoughtof manand GodFlorenskiunderstandstruthasan existentialrelationshipthathasa deepermeaningand whichexistsin a dialoguewitha personalGodAccordingto Florenskitechnicalthoughtisdeterminedbythe worldof objectsThe realknowledgehoweverisnotthe knowledgeof the materialworldand attemptsatthe absolutisationof the relativeresultin forgettingthe TruthHumanbeingcannotbedefinedin termsof reasoningMancanonlybeunderstoodbymeansof intuitionand revelationthroughsymbolThe issueof the theoryof understandingbecomesan issueof the meansof the interpretationof symbolsA symbolisa resultof the mutualsynergeticinterplayof the energiesof beingSymbolicunderstandingisontologicala symbolisa matter

Peter Rusnaacutek

| 178 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

of beingReplacingan ontologicalstatementbypragmaticlanguagesuggestsa functionalistunderstandingof manwhichissimplisticand linkedto the discourseof massculture

docPhDrPeterRusnaacutekPhDUniversityof TrnavaFacultyof Artsand PhilosophyInstituteof Ethicsand MoralPhilosophyHornopotočnaacute2391843TrnavaSlovakiapeterrusnaktrunisk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 179 |

STARORUSKIE MOTYWY W TWOacuteRCZOŚCI PAWŁA FLORENSKIEGO (1882 ndash 1937)1

The Old Rusrsquo themes in the works of Pavel Florensky (1882 ndash 1937)

Justyna Kroczak

raquoŚwięta Ruślaquo to świątynia naszej kulturyDymitrLichaczow

DOI1017846CL2018112179-189

Abstract KROCZAKJustynaThe Old Rusrsquo themes in the works of Pavel Florensky (1882 ndash 1937) The article attempts to trace inspirations by the culture of pre-Mongolian Rusrsquoin the worksof fatherPavelFlorensky(1882-1937)a prominentphilosopherof the Russianreligious renaissance of the early XXth century Relying upon Florenskyrsquos writings OldRussian literary artefacts and scholarly findings of medievalists (mainly art historiansand philologists) the author seeks to highlight an important albeit somewhat forgottensourceof Florenskyrsquosphilosophicalteachingndash the Christianculturaltraditionof OldRusrsquoApparently it is this tradition that played an essential role in Florenskyrsquos developmentinto an originalphilosophershapingfundamentalsof the metaphysicsof All-UnitywhichhasbeenrecognizedasFlorenskyrsquosmainphilosophicalachievement

Keywords P Florensky Kievan Rusrsquo icon Byzantium Church Fathers Cyrillo-Methodian tradition

Abstrakt KROCZAK JustynaStaroruskeacute teacutemy v dielach Pavla Florenskeacuteho (1882 ndash 1937)ŠtuacutediaskuacutemaakyacutemispocircsobmiinšpirovalakultuacuterapredmongolskejRusidielaotcaPavlaFlo-renskeacuteho(1882 ndash1937)znaacutemehofilozofaruskejnaacuteboženskejrenesanciezačiatku20storočiaVyacuteskumsaopierao dielaFlorenskeacutehostaroruskeacuteliteraacuternepramenea vedeckeacutezisteniame-dievalistov(najmaumlhistorikovumeniaa filoloacutegov)Štuacutediapritomzdocircrazňujevyacuteznamnyacutei keďspravidlaopomiacutenanyacutezdrojfilozofickeacutehoučeniaFlorenskeacutehoktoryacutemjekresťanskaacutekultuacuternatradiacuteciaStarejRusiPraacutevetaacutetotradiacuteciaočividnezohralazaacutesadnuacuteuacutelohuvo vyacutevojiFlorenskeacutehoakoautentickeacutehofilozofaa formovalazaacutekladyjehometafyzikyvšejednotyktoraacutejezaacuteroveňajhlavnyacutempriacutenosomFlorenskeacutehodo oblastifilozofie

Kľuacutečoveacute slovaacuteP Florenskij Kyjevskaacute Rus ikona Byzancia cirkevniacute otcovia cyrilo-metodskaacute tradiacutecia

1 Artykuł jest częścią projektu finansowanego ze środkoacutew Narodowego CentrumNauki na podstawiedecyzjinrDEC-201621DHS103396

Justyna Kroczak

| 180 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

WstępCytatzawartyw podtytulebdquoraquoŚwiętaRuślaquoto świątynianaszejkulturyrdquopochodziz tekstuKultura jako jednolita sfera (1994) wspoacutełczesnego rosyjskiego kulturoznawcy Dymitra Lichaczowa(Lichaczow2013)Lichaczowprzekonywałżekulturastaroruska(przedewszystkimw jejaspekciereligijnym)posiadałapierwszoplanowąważnośćw procesieformowaniaświatopoglądurosyjskiegotzw bdquoduszy rosyjskiejrdquo bdquoDusza rosyjskardquo była dziewiętnastowieczną koncepcją rozwijaną przezfilozofoacutew(ktoacuterzyzgodniez tradycjąrosyjskąroacutewnocześniebylipisarzamipublicystamiartystami)w kontekścieposzukiwania tożsamościnarodowejPoszukiwania teufundowanezostałyprzedewszystkimna filozoficznymuzasadnieniuwłasnegostosunkudo przeszłościRosjistądteżwziąłsiękilkudziesięcioletnispoacutersłowianofiloacutewi okcydentalistoacuteworazichkontynuatoroacutewPrawosławniezorientowani przedstawiciele Srebrnego Wieku (przełom XIXXX w) aktywnie zaangażowalisię w interpretację a nawet przywroacutecenie staroruskiej świadomości religijnej uważając jąza integralnączęśćsiebiesamychjakotwoacutercoacutewCzasamiokreślasięichmianemneoromantykoacutewzainteresowanychodtworzeniemprzeszłości(Mazurek20048)Jednymz nichbyłPawełFlorenskidla ktoacuterego wschodniosłowiańskie intuicje religijne stanowiły ważny element wypracowaniaoryginalnej koncepcji filozoficznej ndash metafizyki wszechjedności Florenski określając swoacutejświatopoglądjakobdquoodpowiadającystylowiczternasto-piętnastowiecznegośredniowieczaruskiegordquo(Florenskiy1994 39) akcentowałważnośćkultury epokiRusiMoskiewskiej religijno-ideowymwyrazicielem ktoacuterej był św Sergiusz z Radoneża w formowaniu się własnego światopogląduNie znaczyto jednakżedziedzictwookresuwcześniejszego tjRusiKijowskiej (X-XIIIw)niemiałodlaniegoznaczeniaWręczprzeciwnietradycjaszerokopojętegobizantynizmukultywowanana terenie słowiańszczyzny południowo-wschodniej od dziesiątego stulecia odcisnęła wyraźnepiętnona projekciefilozoficznymFlorenskiegoWtradycjitejważnąrolęodgrywałbdquoprawosławnyestetyzmrdquo tj ukierunkowanie na piękno dla niego samego przejawiający się przedewszystkimw sztucechrześcijańskiejmonastycyzmie i piśmiennictwiecerkiewnym Inspiracjepowyższymielementamiwidaćw twoacuterczościFlorenskiegoi zostanąonepoddaneanalizieWartonadmienićże podjęty temat może stać się przyczynkiem do zagadnienia roli dziedzictwa Dawnej Rusiw formowaniusięrosyjskiejfilozofiireligijneji rosyjskiejświadomościreligijnejw ogoacutele

Bizantynizm cyrylo-metodejskiOkreślenie bizantynizmu cyrylo-metodejskiego oznacza tradycję ukształtowanąpod wpływemmisjichrystianizacyjnejgreckichnauczycieliświętychKonstantyna-Cyrylai MetodegoorazdziełaichbułgarskichucznioacutewDziedzictwocyrylo-metodejskierozprzestrzeniłosięna słowiańszczyźniepołudniowej na przełomie IX i Xw i przyszło na terenyRusiw Xwwraz z tzw pierwszymwpływembułgarskimPostaći dziełoprzedewszystkimKonstantyna-CyrylazajmujewyjątkowemiejsceweFlorenskiegointerpretacjikulturystaroruskiej(iw konsekwencjirosyjskiej)ponieważKonstantyn-Cyrylmiałbdquowizjepraobrazoacutewtychwartościktoacutereokreślająduchakulturyrosyjskiejrdquo(Florenski198415)Osobowośći duchowośćKonstantyna-Cyrylaktoacuteraprzenikniętabyłabdquoideąsofijnąrdquoznalazłaodzwierciedleniew światopoglądzieDawnejRusiWedługFlorenskiegobiblijnaSofia ktoacutera niegdyś przyśniła sięKonstantynowi stała się bdquoorędowniczkąmłodego [ruskiego]narodu chrześcijańskiegordquo (Florenski 1984 59)Wydaje się żepowyższa interpretacja stanowiraczejwyrazpoetycko-lirycznegonatchnienia jejautoraniżnaukowouzasadnionąteorięchoćkoncepcjataw jejgłoacutewnychzarysachznalazłazwolennikoacuteww naucerosyjskiejJednymz nichbyłznanyfilologWłodzimierzToporowktoacuteryanalizującfenomenświętościna ruskimgruncietwierdziłżeduchowatradycjaRusito właśnieKonstantynowi-Cyrylowizawdzięczadogmatyczny

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 181 |

i artystycznysymbolSofii-MądrościBożej(Toporov199528)Symboltenw konsekwencjistałsięskładowąbdquoduszyrosyjskiejrdquo

Koncepcja Toporowa jednak w odroacuteżnieniu od koncepcji Florenskiego nie przeczyustaleniom literaturoznawcoacutew na temat tego że spuścizna Konstantyna-Cyryla i Metodego2znalazłaodzwierciedleniew kulturze staroruskiej tylkow pierwszymwiekupo chrystianizacjipoacuteźniejRuśodchodziod niejna rzeczideiascetyczno-mistycznych

Florenski był swoistymwizjonerem i mistykiem kierującym się raczej ideami niż faktamiJednakniektoacuterepostulatykoncepcjikultury(będącejskładowąjegometafizykiwszechjedności)można uznać za zbieżne z duchem działalności kulturalno-oświatowej Apostołoacutew Słowianna terenachsłowiańszczyznytjz zamysłemorganizacjikulturyna fundamencieświatopoglądureligijnego W obu przypadkach zamysł ten osiągnął duże teoretyczne i społeczne rezultatyMisjaKonstantyna-Cyrylai Metodegodałabodziecdo rozwojupiśmiennictwai chrześcijaństwana terenach słowiańszczyzny stanowiłaogniwodzięki ktoacuteremu los i historiaRusi związały sięz chrześcijaństwemi BizancjumnatomiastfilozofiaFlorenskiegodo dziśinspirujewspoacutełczesnekonserwatywneśrodowiskoprawosławne

Wpływy bułgarsko-bizantyjskie i uczestnictwo w Byzantine commonwealth (Obolensky1971 260-271) czyliwewspoacutelnocie narodoacutew znajdujących się pod kulturalnymprotektoratemBizancjumstanowiływażnykontekstrozwojuDawnejRusialebyłanimroacutewnieżruskatradycjapogańsko-ludowa o czym Florenski często wspominał bdquoDawna Ruś zapaliła znicz swojejkultury bezpośrednio od świętego ognia Bizancjumrdquo (Florenski 1984 16)3 ale roacutewnocześniedodawał bdquokażdy człowiek i naroacutedma swoje własne ograniczenia i przez ich pryzmat pojmujeprawdę chrześcijaństwardquo (Florenskiy 1994 639) Kultura bizantyjska jako określona bdquoformacjastylistycznardquo nadała ton i ukierunkowała kulturę ruskąNależąc do strefy wpływoacutewCesarstwaWschodniorzymskiegoDawnaRuśzachowałajednakautonomięsamodzielnośći oryginalnośćRuśpoddawałasięswoistejakulturacjirozumianejniejakobierneprzyjmowaniealejakodialogi konfrontacjawybieraławedługwłasnych potrzeb ndash niektoacutere elementy przyjmowała niektoacutereodrzucałaa niektoacutereprzekształcaławewłasnymduchuProces tenułatwiał faktna cozwracałuwagęDymitrObolenskyżecywilizacjabizantyjska(mimowyraźnegorysutotalitarnego)prawiezawszedostosowywałaswojewpływydo lokalnychpotrzebi warunkoacutew(Obolensky19764)

Ruskieprawosławiezdobyłonowejakościdziękitemużewschodniosłowiańskaduchowośćludowazawieraław sobiekultsolarnyi mistycznystosunekdo przyrodyDlategoteżwiararosyjskauformowanazostałaz interakcjitrzechsił1)wiarygreckiej2)słowiańskiegopogaństwai 3)ruskiegocharakteruludowegoktoacuteryprzekształciłtęwiaręwedługswojegoupodobaniai temperamentu(Florenskiy1994641-642)Florenskiwidziałspecyfikęprawosławiai światopoglądurosyjskiegowłaśnie w elementach wschodniosłowiańskich kultoacutew pogańskich ktoacutere zostały przezeńwchłonięte Chrześcijaństwo nawet jeśli początkowo przyswojone powierzchownie szukałowyrażenia w stylistyce słowiańskiej i znajdowało je w sferze praktyki społeczno-państwowej(znacznie rzadziej życia indywidualnego gdzie element ludowy tjpogańskibyłdominujący)Praktyka ta objęła swoim zasięgiemmiędzy innymi idee polityczne4 piśmiennictwo religijne

2 PodpojęciemspuściznyApostołoacutewSłowianmamna myśliminpiśmiennictwogłagolickieotwartośćna chrześcijaństwozachodnieideęroacutewnościnarodoacutewchrześcijańskichżycieaktywneIdeetewidzimynpu HilarionaKijowskiego(ok990-1055)WtwoacuterczościruskichmyślicieliXIIwideetezanikają

3 Ważnymkontekstembyłaroacutewnieżkulturazachodniao czymFlorenskijużniewspominał4 Chrześcijaństwoobrządkubizantyńskiego(takiewłaśniezostałoprzyjęteprzezWłodzimierzaWielkiego)

byłochrześcijaństwembdquoupolitycznionymrdquoWCesarstwieBizantyjskimpaństwoi kościoacutełfunkcjonowałyna zasadziesymfoniiktoacuterąsankcjonowałaszoacutestaNovellaz KodeksuJustynianaWielkiegoCzytamytamżewładza cesarska i kapłańska to bdquodwanajwiększedary () obapochodzą z tego samego źroacutedłardquo tjod BogaCytzaMeyendorff2007201-202)

Justyna Kroczak

| 182 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

(oryginalnei przekładowe)monastycyzmobrzędorazsztukęreligijnąWtejostatniejnajgłębiejprzejawiłosiępięknoktoacuterezdaniemFlorenskiegostanowiłosiłęprzenikającącałąrzeczywistość

Świątynia jako synteza sztukWedług Florenskiego dominującym artystyczno-religijnym symbolem epoki bizantynizmuw DawnejRusi(tjepokikijowskiej)byłaSofiaidentyfikowanaz MatkąBoskąZostałauznanaza jednąz dwoacutech(oproacuteczsymboluTroacutejcyświętejzwiązanymz Moskwą)składowychbdquoideiducharosyjskiegordquoczylibdquoświętejRusirdquo(Florenskiy1996409)Florenskiwysnułtakiwniosekna postawieprzedmongolskich sztuk plastycznych architektury i malarstwa Największe świątynie tegookresuw KijowieNowogrodzieWielkimi PołockupoświęconośwSofiiktoacuteraw odroacuteżnieniuod wzorcabizantyjskiegogdzieidentyfikowanabyłaz Chrystusem-Logosemna Rusiotrzymywałaprzeważniecechykobiece(wyjątkiemjestSofiaKijowskaidentyfikowanaz Kościołem)

Świątynie sofijne ozdobione freskamimozaikami i ikonami należało rozpatrywaćwedługFlorenskiego jako syntezę sztuk czyli organiczną jedność architekturydekoracjiwewnętrzneji czynnościreligijnych(tjmisteriumliturgii)Wystroacutejświątyniszczegoacutelniepokrytemalarstwemmonumentalnymścianystanowiąswoistąopowieśćbiblijnąobrazowyprzewodnikpo dogmatachWszystkie elementy sztuki prawosławnej od architektury po hymnografię są ze sobą ściślepowiązane i tworzą bdquocałościową strukturę wewnątrzświątynnych oddziaływań artystycznychrdquo(Florenski198434)jejczęściąjestroacutewnieżczłowiekzeswojąpostawąi przeżyciamiestetycznymiJednakgłoacutewnymi najświętszymobiektemwystrojucerkiewnegojawiłasiędlaFlorenskiegoikona

Ikonografia przedmongolskaIkonę począwszy od drugiej połowy VIII w (Soboacuter Nicejski II) oficjalnie uznaje sięza najważniejszyelementsztukikultua nawetteologiiprawosławnejWtymduchuwypowiadałsięroacutewnieżKonstantyn-Cyrylw rozmowiez patriarchąJanemGramatykiem(ŻywotKonstantyna2000 V)Ważność ikonyw duchowości prawosławnej i w ogoacutelew światopoglądzie religijnymbyła swoistadla twoacuterczościFlorenskiegoalepominąłon ikonografięprzedmongolskąw swychstudiacho uniwersalizmiei wyjątkowościikonyz 1922r(Ikonostas)Pisałtamo bdquociemnejepoceKijowardquoByćmożedlategożelatadwudziesteXXwstanowiądopieropoczątekdługiegoprocesuodkrywaniaikonografiiokresukijowskiegoCowięcejpoczątekXXwokazałsiębardzotrudnymczasemdlaFlorenskiego zewzględuna nasilające się przesłuchania areszty i pierwsze zesłania(w 1928rdo NiżnegoNowgorodua potemw 1933rna DalekiWschoacutedi WyspySołowieckie)

Inicjatoremprocesuodkrywaniastarodawnychikonruskichbyłznanyartystakonserwatori historyk sztuki Igor Grabar Florenski spotkał się z nim w 1918 r kiedy Grabar przybyłdo ŁawryTroicko-Sergiejewskiej aby ocenić znajdującą się tam ikonęTroacutejcy ŚwiętejAndrieja

SergiuszChorużywspoacutełczesnybadaczrosyjskikomentujączapisyKodeksuJustynianaw Bizancjumpisze bdquo[j]est całkowicie jasne że zaroacutewno symfonia jak i cała teologia politycznaBizancjumobejmujesobą określoną orientację religijną albo paradygmaty świadomości religijnej i stanowi to konstrukcję uświęceniasakralizacjisakralnegosankcjonowaniai umacnianiazjawiskrzeczyaspektoacutewziemskiegoukładuświataWtymwypadkuodnosząsięonedo samychfundamentoacutewtegoostatniegodo władzyi państwaw swymapogeumrozprzestrzeniająsiętakżena osobęimperatora-pomazańcajednakniejestonanimiograniczonaKonstrukcjauświęceniawcalenienarodziłasięwrazz chrztemKonstantynaczyteżteoriamiJustynianajestdośćgłębokozakorzenionaw świadomościbizantyjskieji ogoacutelnoprawosławejrdquoIntensywneoddziaływaniebizantyjskich idei politycznych zauważamy jednakdopiero za czasoacutewRusiMoskiewskieja nieKijowskiej(Khoruziy2000207-260)

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 183 |

Rublowa Florenski reprezentował Komisję ds ochrony zabytkoacutew Ławry więc brał udziałwe wszystkichpodobnych spotkaniachWmoskiewskimarchiwumFlorenskiego zachował sięjegolistdo Grabaraz 1926rw ktoacuterymFlorenskidawałwyrazyuznaniadziałalnościwybitnegokonserwatorai prosiło informacjegdziemożnabykupićwydanąprzezniegoksiążkębdquoPytaniakonserwacjirdquo (bdquoВопросы рестварацииrdquo) Ton listu świadczy że dobrze się znali (Trubacheva200320-26)We wspomnianymarchiwumzachowałosięroacutewnieżzaproszeniena trzeciąwystawęsztuki staroruskiejorganizowanąprzezPracowniedsKonserwacjiZabytkoacuteww 1927 r ktoacuterejprzewodniczyłGrabarPokazanona niejkilkaikonprzedmongolskichminMatkęBoskąPieczerskąi DymitraSołuńskiegoNiewiemyczyFlorenskiw niejuczestniczyłalenajprawdopodobniejbrałudziałw innejwystawie tej organizowanej przezAleksandraAnisimowa (ktoacutery podobnie jakFlorenskizesłanyzostałna WyspySołowieckiei w1937rzginął)w 1926rzaprezentowanotamwiele ikonprzedmongolskichminAniołZłoteWłosyZwiastowanie z UstiugaMatkaBoskaWłodzimierskaObrazZbawicielaNieLudzkąRękąUczyniony)Podstawądo przypuszczeniażeFlorenskiwidziałteikonyjestarchiwalnazapiskadotyczącaikonyMatkiBoskiejWłodzimierskiejbdquo[n]iema terazwokoacutełniej ani złotaani iskrzącychsiękamieniNiemaświecniema lampekoliwnych Jednak ta ascetyczność rozbrzmiewa głośniej od jej ryzy Ta skromność przemawiaznaczniebardziejdo naszegosercaTocow ikonieWłodzimierskiejniejestludzkiebędzieterazwszędziebezustannie rozbrzmiewać zaroacutewnow świątyni jak i wmuzeumrdquo (Trubacheva200324)Oszczędnośći surowośćprzedstawieniaikonograficznegodobitnośćkoloroacutewbdquoperspektywaodwroacuteconardquo cechy stylistyczne postaci na niej przedstawionych harmonijność kompozycjiprzebijającawrażliwośći emocjonalnośćtwoacutercybdquowprowadzaświadomośćwidzaw światduchardquo(Florenski 1984 116)Wszystkie ikony są bdquooknami do wiecznościrdquo ich sens jest uniwersalnybdquodeska ta jest zastygłym zjawiskiem pochodzącym ze świata duchowego a jej dekoracja ndashnajgłębszą formą przeniknięcia w rytm i nurt życiardquo (Florenskiy 2000 161) Ikonę wedługFlorenskiegomożnauznaćza wyraznie tylkowizji religijnejaleroacutewnieżsposobuuprawianiaoryginalnieruskiejteologiiRefleksjareligijnana Rusiw odroacuteżnieniuod tejw Bizancjumniebyłaprzesyconaabstrakcjamialeszukaławyrażeniaw konkrecie tjw obrazie(LosskiyUspienskiy199472)Za pomocąsztukiludzieDawnejRusiwyrażaliwartościduchowe(Bychkov198840)i roacutewnocześnie poszukiwali Obrazowość była ważnym elementem staroruskiej świadomościreligijnejRuskierozwiązaniaartystycznewidocznew ikonografiiod końcaXIwodpowiadałysłowiańskiejwrażliwościcojaksięzdajedziałałouspokajającoi zachęcającona ludziredukowaływ pewnymstopniugreckąobcośći inność

PostaćMatkiBoskiejniezwykleczczonana Rusii dlategoczęstoprzedstawianana ikonachzajmowaławażnemiejscew myśliFlorenskiego jegogłoacutewnapracaz zakresuduchowościFilar i podpora prawdy poświęcona została bdquoNajwonniejszemu i Najczystszemu Imieniu Dziewicyi MatkirdquoWdzieletymFlorenskirozwijałmetafizykęsercaw ktoacuterejcentralnąfigurąbyłaMatkaBoskanosicielkaSofii(Sofiofora)DoniosłośćkultuMatkiBoskiejw prawosławiuruskima potemrosyjskim potwierdzają liczne źroacutedła (np Pateryk Kijowsko-pieczerski Powieść o zaboacutejstwie Andrzeja Bogolubskiego Latopis Kijowski Żywot Teodozego Pieczerskiego Żywot Eufrozyny Połockiej Powieść o cudach Matki Boskiej Włodzimierskiej Legenda o bitwie Nowgorodczan z Suzdalcami)

Podejście Florenskiego do sztuki religijnej było roacutewnocześnie historyczne i nowatorskieMożna nazwać go teoretykiem jak każdego uczonego ale roacutewnież praktykiem duchowości tjmistykiemopowiadałbowiemo rzeczachktoacuteresamprzeżyłjegosłowawyrażałydoświadczeniewewnętrzne

Dla Florenskiego dzieło ludzkiej twoacuterczości szczegoacutelnie związane ze sztuką religijną byłoswoistym bdquoowocem małżeństwardquo artysty i poznawanej przez niego rzeczywistości Stanowiłozmaterializowanyaktpoznaniaestetycznegoktoacuteryodzwierciedlałgłębszystopieńdoświadczenia

Justyna Kroczak

| 184 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

rzeczywistości przez człowieka (Florenskiy 2000 250-251) Florenski postrzegał i rozpatrywałprocestwoacuterczyi samąikonęw ramachontologizmu(anawetkosmologizmu)a niepsychologizmuczyli w ramach struktury bytu a nie czynnikoacutew psychologicznych wpływających na artystęKonsekwentnie uznawał ikonę za tzw metafizyką konkretną czyli taką metafizyką ktoacuterejprzedmiotjestw swymtworzywiematerialny(farbydeskaetc)jednakznaczeniendashuniwersalne

Piśmiennictwo staroruskie czyli sztuka słowaFlorenskipełnymigarściamikorzystałz duchowegopiśmiennictwacerkiewnegowidaćto bardzodobrzena przykładziewspomnianegojużFilara i podpory prawdyChętniejkorzystałz literaturybizantyjskiejniżstaroruskiejcojestzrozumiałendashpierwszabyłabowiemzdecydowaniebogatszai lepiejopracowanaw okresiedziałalnościnaukowejFlorenskiegondashaledziedzictwopiśmienniczeRusiKijowskiejpowoliodkrywanoi badanoWpierwszejpołowieXIXwpowstałoTowarzystwoHistoriii StarożytnościprzyUniwersytecieMoskiewskim(rosМосковскоеобществоисториии древностей Российских) ktoacutere regularnie drukowało czasopismo bdquoWykłady w CarskimTowarzystwie Historii i Starożytności Rosyjskichrdquo i wydawnictwa bdquoRosyjska historycznaantologiardquoorazbdquoRosyjskiezabytkisłowardquoWMoskwieistniałoroacutewnieżTowarzystwomiłośnikoacutewpiśmiennościrosyjskiej(rosОбществолюбителейРоссийскойсловесности)Obieinstytucjewielezrobiłydlaopracowania i popularyzacjiwiedzyo DawnejRusiPodobneprzedsięwzięciaorganizowanebyły roacutewnieżw PetersburguprzyCarskiejAkademiiNauk Florenskimiałwięcdo dyspozycjidośćsporymateriałhistoryczno-archeologiczno-literacki jednakw odroacuteżnieniuod niektoacuterych słowianofiloacutew (rodzina Aksakowych Kiriejewskich Michaił Pogodin) niekorzystał z niego aktywnie Wiedza z zakresu archeologii językoznawstwa historii sztukiliteratury filozofii nauk ścisłych byłamupotrzebnado uzasadnienia konieczności religiiNienazwiemyzatemFlorenskiegobadaczemruskiejbizantyjskiejczystarożytnejkulturyaleraczejbadaczemreligiiw ogoacutelejejznaczeniaw życiuczłowiekaspołeczeństwacywilizacjiFlorenskiegointeresowałyzjawiskażyciaduchowegoktoacuterezeswejnaturynieprostei niepojętepowodowałyczęstoudrękiduchoweEtapwątpliwościi męczarniwewnętrznychszczegoacutelniesilniedotknąłgow okresie1904-1910tjw latachstudenckichkryzystrwałdo momentuwstąpieniaw związekmałżeńskiJednąz przeżytychudrękopisałw liścieoacutesmymFilaraptGehennaw ktoacuterymzawarłrefleksjena tematpiekła(Florenski2009169-210)Własnedoświadczeniaoparłna świadectwachojcoacutew KościołaWschodniego i pisarzy chrześcijańskich Jednym z nich okazał się staroruskiświętyz XII wCyrylTurowskiJegotwoacuterczośćokreślasięmianemtwoacuterczościbizantynizującejponieważwykorzystywałon bizantyjskiewzorceretoryczno-homiletyczneWzwiązkuz tymjasnejestżeświetnieznałliteraturępatrystycznąndashcałajegospuściznaporażadojrzałościąwyobraźniąreligijnąerudycjąi świadomościąliteracką

Florenskizwroacuteciłuwagęna Przypowieść o białym duchowieństwie i stanie zakonnym5zewzględuna motywpiekła-tartaru użyty przez śwCyryla i związane z nim asocjacje chłoduOdczuciezimna rozchodzącego się po ciele od wewnątrz stanowiło według Florenskiego świadectwoobecności w nas siły nieczystej Florenski podpowiadał jak się przed tym bronić ratunkiemdlaczłowiekabyłoodrzuceniebdquosamościrdquoczylipamięcio sobieU Cyrylaodnajdujemytensam

5 Florenski korzystał z wydań swojego czasu ktoacutere niestety straciły na aktualności Obecnie inaczejrozszyfrowuje się tekst Cyryla Jeśli brać wspoacutełczesną wersję przypowieści to Cyryl pisał laquoда нераслабѣвшеобьядениемьипьяньствомиплотскымипохотмиданевадьстѣйустанемьпустынии тамо геоньскыми растерзани будем звѣрми и яко толща земная телеса наша просядутсяогнеммучима и расыплются костинашапри адѣraquoWostatniej linijce Florenskiwidział bdquoтартарнесогремыйrdquo(Eremin1956354)

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 185 |

motywucieczkiprzedpiekłemŚwiętyz Turowauważałżenależykultywowaćtradycyjnecnotyascetyczne(modlitwapłaczwstrzemięźliwośćczystość łagodnośćmiłośćpokoramilczeniepost) i troszczyćsięo duszęWswejprzypowieściw sposoacutebmetaforycznystarał sięnakreślićdoskonałość życia monastycznego i udowodnić niebezpieczeństwo braku śledzenia za dusząDuchowewzrastaniewiązałosięnie tylkoz wysiłkiemduchowymalenawetześmierciączyliz doświadczeniemeschatologicznymTematduchowegowzrastaniastanowiłtematklasycznydlagreckiejliteraturypatrystycznejszczegoacutelnietejsynajsko-studyckiej6ZaroacutewnośwCyrylz Turowajaki Florenskiczulisięczęściąwschodniejtradycjimonastycznejw ktoacuterejRuśod Xwroacutewnieżzajmowaławażnemiejsce

WizjeliterackieśwCyrylai Floreskiegosąplastyczneprzemyślanei estetycznetjzorientowanena tocoduchowe7Stawiająsobieza celwywołanieu czytelnikaokreślonychemocjiestetycznychponieważdoświadczenieestetycznepojętejakopięknoktoacutereodwołujesiędo tradycjipatrystykigreckieji doświadczeniereligijneprzystajądo siebie

Innym ciekawymmotywem łączącym twoacuterczość Florenskiego z piśmiennictwem ruskimbyło zagadnienie historii ndash sensu historii indywidualnej lokalnej i globalnej Świadomośćgenealogii własnego rodu i ojczyzny zakorzeniała człowieka w bycie czyniła jego istnienieprawdziwymW tradycji literackiej Rusi domongolskiej zagadnienie sensu historii i miejscaczłowiekaw niejbyłow zasadzietematempodstawowym(oproacuteczkwestiiBogai relacjiczłowiekado niegooczywiście)Dlastaroruskichkniżnikoacutewhistoriarozpoczynałasięwrazz jejchrztemczylito religiaokreślałasenshistoriiKniżnicyszczegoacutelniejedenastowiecznymyślicielHilarionKijowskimitologizowalito wydarzenieuważalibowiemżeprzyjęciechrześcijaństwaoznaczadobrąpomyśląprzyszłośćdlaRusindashRuśstałasięroacutewnainnymnarodomprzedBogiemi dostałaszansędoznaniałaskibożejNiematumowyo koncepcjinaroduwybranegondashwszystkienarodysąjednakowoważnedlaBoga

Hilarion poroacutewnywał czasy pogaństwa z wyschniętą ziemią bdquoziemia nasza była wyschłaprzezpalącesłońcerdquo(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199544)natomiastnadejściechrześcijaństwa użyźniło ją Ludzie ślepi głusi i ubodzy duchem stali się świadomi i mądrzybdquoroznieciłw nas[Boacuteg]światłorozumurdquo(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199544)stanbałwochwalstwaosłabiałbowiemprawidłowąpercepcjęrzeczywistościRuśchrześcijańskapotraktowana została jako pełnoprawny i roacutewnorzędny innym naroacuted a jej historia włączonazostała do historii powszechnej Dzięki chrześcijaństwu państwo zdobyło nową tożsamośći szansęna świetlanąprzyszłośćArgumentoacutewdostarczała tupostaćWłodzimierzaWielkiegowładcy odpowiedzialnego za chrzest Rusi Włodzimierz został poroacutewnany do KonstantynaWielkiegoz uwagina historyczneznaczenieswojegoczynuWłodzimierzchrzczącRuśdokonałczynuktoacuteryw oczachHilarionastawiałgona roacutewninietylkoz cesarzembizantyńskimaletakżez Ewangelistami(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199545)Włodzimierz(chrzestneimię Bazyli) chrzcząc Ruś dał świadectwo swojej mądrości sprawiedliwości i dobroci sercaMądrośćtaprzekazanamuzostałaprzezksiężnąOlgę(890-969)ktoacuterajakojednaz pierwszychprzyjęła chrześcijaństwo z rąk cesarza bizantyjskiego (Powieśćminionych lat 1999 355-356)Z koleidziełoWłodzimierzaugruntowałjegosynJarosław(imięchrzestneGieorgij)wznoszącsoboacuterMądrościBożejw Kijowie bdquogroacuted jaśniejącywspaniałościąrdquo (Metropolity Iłariona Słowoo Prawiei łasce199549)będącysymbolemruskiegooświecenia

Florenskipojmujerolęreligiiw historiiczłowiekai ludzkościw podobnymduchuBez wiaryi uczućreligijnychduszai siłytwoacuterczeczłowiekawysychająi coza tymidziewysychacywilizacjai kultura W odroacuteżnieniu jednak od Hilariona ktoacutery neutralnie a nawet życzliwie odnosił

6 UFlorenskiegoodnajdujemyjeszczeelementyduchowościpoacuteźniejszejathoskiej7 TakestetycznośćrozumienpWiktorByczkowuczeńAleksegoŁosiewa(Bychkov19886)

Justyna Kroczak

| 186 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

się do chrześcijaństwa zachodniego Florenski uważał że cywilizacja zachodnia wzniesionana fundamencie prawa rzymskiego i chrześcijaństwa łacińskiego reprezentując typ kulturyrenesansowej(przeciwstawionejtypowiśredniowiecznemu)charakteryzowałasięrozdrobnieniempowierzchownością i subiektywnością Florenski dodawał że renesansowe odczuwanie świataulokowałoczłowiekaw ontologicznejpustce(Florenskiy2008317)

Sztuka ascezy Florenski powiadał że bdquow średniowieczu płynie treściwa i głęboka rzeka prawdziwej kulturyrdquo(Florenskiy200059-60)dlategopostulowałpowroacutetdo wartościpromowanychprzezśredniowiecze(Florenskiy 1994 39) Średniowiecze było dla Florenskiego żywe i aktualne ponieważ żywei aktualnebyłyprawdyzawartew głoacutewnymśredniowiecznymtypieżyciareligijnegotjw życiumonastyczno-ascetycznymAsceciosobyduchonośnepostrzegałjakouosobionepięknoktoacutereprzekształca rzeczywistość tworzy nowe jakości duchowe Piękno stanowiło dla Florenskiegojakość metafizyczną dlatego historię i praktykę sztuki ascezy rozpatrywała według niegometafizyka

Historyczna postać mnicha-ascety (ale roacutewnocześnie człowieka życiowo aktywnegozadaniowego) przede wszystkim Konstantyna-Cyryla Teodozego Pieczerskiego i Sergiuszaz Radoneża określała typ idealny w antropologii Florenskiego w ktoacuterej człowiek nazywanyzostałhomo religiosus i homo liturgusFilozofięczłowiekaon samnazywałantropodyceączyliusprawiedliwieniem człowieka przed Bogiem Człowieka określa (tj usprawiedliwia) jegoobliczeduchowe i wynikającez niegocele jakieprzed sobą stawiaPomagamuw tymasceza(naktoacuterąskładająsięminczystośćsercaczystośćduchowapokora)będącajednymz narzędzidoskonaleniai wstępowaniaku Boga

Sergiuszz Radoneżaojciec-założycielŁawryTroicko-sergiejewskiejbyłnajbliższyduchowoFlorenskiemu ale jego życie i typ aktywności stanowiły bezpośrednią kontynuację tradycjizapoczątkowanej przez Teodozego Pieczerskiego wielkiego organizatora życia religijnegow Dawnej Rusi Teodozy wybrał posługę monastyczną wbrew woli swojego otoczenia Jegonieustępliwość stałość w podjętej decyzji i kultywowanie tradycyjnych cnoacutet chrześcijańskichszczegoacutelnie pokory skromności posłuszeństwa a także bdquonauki w księgachrdquo sprawiła że byłw konsekwencjiniezwykleszanowanyprzezwładzęndashprzezksięciaIzjasławaJarosławowiczacopotwierdzajegoŻywot

Florenskiemu imponowały tradycyjne i dlatego uniwersalne cnoty chrześcijańskie ktoacuteredoskonalączłowiekaPragnąłnieustannieotaczaćsięwspoacutełczesnymimumistrzamiduchowymii faktycznie w okresie życia sprzed zesłania (przed 1928 r) udawało mu się to Poznałi wspoacutełpracował bowiem z biskupem Antonim (Florensowem) archimandrytą SerapionemMaszkinemi ojcemIzydoremO tymostatnimnapisałnawetapologetycznąksiążkęptSoacutel ziemiOjciecIzydorprzypominałśwSergiuszai Teodozegondashbyłskromnyprostyłagodnyi pokornynatomiastSerapionMaszkinndashśwKonstantyna-Cyrylandashintelektualistęo czystymsercui pięknejosobowości

Samego Florenskiego roacutewnież można nazwać ascetą ponieważ w praktyce życia dążyłdo zdobywaniacnoacutetchrześcijańskichktoacutereniestanowiłydlaniegoarcheologiiależywątradycjęchoćniefunkcjonowałw pełnejizolacjiod świataNiektoacuterzyjemuwspoacutełcześniodbieralito jakofałszywąstylizację8alewydajesiężebyłato postawaszczera

8 Chodzi o Mikołaja Bierdiajewa ktoacutery pisał bdquoNiezwykle oryginalny i utalentowany czuliśmy jednakdo siebiepewnąniechęćOdpychałomnieod Florenskiegozainteresowaniemagiąpoczucieżeświatjest

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 187 |

ZakończenieGłoacutewną propozycją filozoficzną Florenskiego określa się mianem metafizyki wszechjednościktoacutera pytała o to czym jest prawda jak jej doświadczyć i jakie jest jej kryterium Kryteriumprawdystanowiłopięknoa doświadczyć jejmogli ludziektoacuterzystali sięmetafizyczniepiękniCzytającFlorenskiegomożnaodnieśćwrażenieżepanujeu niegobdquosupremacjapięknardquoswoistyestetyzmsynonimicznyz religijnościąi przeciwstawionypragmatyzmowiWedługFlorenskiegoestetycznośćbyłanajgłębszącechąrzeczywistościi wsposoacutebnajpełniejszywyrażałasięw religiiBoacutegbyłpięknemnajwyższymaledziękiłascestworzeniemogłouczestniczyćw tympięknieimwięcejłaskitymwięcejw stworzeniupięknaktoacutereempirycznieprzejawiasięw światłonośnościWtymsensiepięknibyliasceci

Metafizykawszechjedności pytała roacutewnież jak na poziomie bytowym skonstruowana jestrzeczywistośćPrawofunkcjonowaniarzeczywistościzawierałosięw platońskiejformulejednościw wielości(hen kai pan)a głoacutewnymjegomomentembyładialektykaBogai człowiekateodyceai antropodyceaWteodyceiczłowiekbyłpojętyw wiecznościa wantropodyceiw historii

Florenski sformułował swoją teorię na bazie żywego doświadczenia religijności przeżywałraczej duchowość wschodniochrześcijańską w wariancie słowiańsko-bizantyjskim niż jąbadał metodami naukowymi Konstantyna-Cyryla traktował bowiem jako przedstawicielatradycji teologii bizantyjskiej choćw rzeczywistości jegopostawa znacznie się od niej roacuteżniłaRozroacuteżnieniena bizantynizmscholastycznyw typiedamasceńskimi bizantynizmw typiecyrylo-metodejskimzaproponowałi wsposoacutebprzekonywającyuzasadniłrosyjskibadaczWłodzimierzMilkow(Milkov1997359)Twierdzionżetenpierwszynakierowanybyłna wartościascetyczno-mistycznena postawękontemplacyjnąpasywnąWtensposoacutebśwJanaDamasceńskirozumiałtakżefilozofię(ktoacuterązdefiniowałw Źroacutedle wiedzy)9Z koleidrugireprezentowałpostawęaktywnązadaniowąWŻywocie Konstantyna czytamy że filozofia bdquojest to zrozumienie rzeczy Boskich

zaczarowanypasywnośćbrakproblematykiwolnościsłabepoczucieChrystusastylizacjadekadencjaobojętnośćmoralna zastąpienie ocenmoralnych estetycznymi Florenski był subtelnym reakcjonistąnie było w nim autentycznej tradycji Florenski był człowiekiem uniwersalnym Ogromnemutalentowitowarzyszyławielkasłabośćbezsilnawalkaz wątpliwościamisztucznai stylizowanaobronakonserwatywnego prawosławia liryzm paraliżujący energię przewaga żywiołu religijnej paplaninyW jegostrukturzeduchowejbyłocościeplarnianegobrakświeżegopowietrzamoacutewiłsztuczniecichymgłosemmając spuszczone oczy kiedyś w chwili szczerości powiedział że walczy ze swym własnymżywiołemdionizyjskimrdquoWinnymmiejscunazwałgostylizatoremprawosławiardquo(Bierdiajew2002144-145)(Berdaev1996266-284)

9 bdquo1)Filozofiajestpoznaniembytoacutewjakoistniejącychto znaczypoznaniemnaturybytoacutew2)FilozofiajestpoznaniemrzeczyBoskich i ludzkich to znaczywidzialnych i niewidzialnych3)Filozofiaznowu jestnamysłemnad śmierciąz wyborui naturalnąDwasąbowiemrodzajeżycianaturalnektoacuterymżyjemyorazz wyboruwedlektoacuteregoz namiętnościątrzymamysięobecnegożyciaŚmierćtakżejestpodwoacutejnajednanaturalnaktoacutera jestoddzieleniemduszyod ciaładrugaz wyboruwedlektoacuterejgardzącżyciemobecnympodążamydo życiaprzyszłego4)Filozofia jestupodabnianiemsiędo BogaUpodabniamysiędo Bogaprzezmądrośćto znaczyprzezprawdziwepoznaniedobrai wedlesprawiedliwościktoacuterajest sprawiedliwympodziałem i niezważaniemna osobyw sądzie orazwedle świętości ktoacuterawyższajest od sprawiedliwości czyli przez bycie dobrym i czynienie dobra tym ktoacuterzy nam wyrządzająniesprawiedliwość 5) Filozofia jest sztuką sztuk i nauką nauk Albowiem filozofia jest początkiemwszystkich nauk przez nią bowiem każda sztuka i każda nauka została wynaleziona Sztuka wedługniektoacuterychmożew czymśpobłądzićnaukazaśniebłądzia samatylkofilozofiajestnieomylnaWedługinnych zaś sztuka jest wykonywana rękami nauka zaś jest każdą sztuką związaną z działaniem npgramatykąretorykąitp6)FilozofianastępniejestumiłowaniemmądrościPrawdziwazaśmądrośćjestBogiemtakwięcmiłośćdo Bogasamajestprawdziwąfilozofiąrdquo(JanDamasceński201137-38)

Justyna Kroczak

| 188 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

i ludzkich w jakim stopniumoże się człowiek zbliżyć do Boga i jak uczy się przez działaniestawaćna obrazi podobieństwostwoacutercyrdquo(ŻywotKonstantyna2000IV)WdzieleKonstantynazauważamy tolerancję religijnąpewne zapożyczenia z chrześcijaństwazachodniegonatomiastw tradycyjnym bizantynizmie tego nie ma jest raczej ortodoksyjny Na Rusi obie tendencjebyłyobecnei rozwijałysięroacutewnolegleFlorenskiniebadałi niezwracałuwagina takieniuansei roacuteżnorodnośćfaktoacutewhistorycznychcoz jednejstronynegatywnieodzwierciedliłosięna jegoteoriachalez drugiejstrony jegowrażliwośćestetycznaczyniła jegotwoacuterczośćwartościowymdrogowskazemw prawosławnej(ifilozofującej)tradycjipiśmienniczej

REFERENCESBerdaev Nikolay Alexandrovich 1996 Стилизованное православие [The Manneristic

Orthodoxy] InIsupovKonstantin(eds)ПавелАлександровичФлоренскийProetcontra[PavelAleksandrovichFlorenskyiProetcontra]SaintPeterburg266-284

Bierdiajew Mikołaj 2002 AutobiografiafilozoficznaTransbyHPaprockiKętyBychkov Viktor Vasilevitch 1988ЭстетическоесознаниеДревнейРуси[The aestheticidentity

of OldRusrsquo]MoscowDamasceński Jan 2011DialektykaalborozdziałyfilozoficzneO herezjachTransbyAZhyrkova

KrakoacutewEremin Igor Petrovitch 1956 Литературное наследие Кирилла Туровского [Literary

heritageKirillof Turov]In ErminIgor(eds)ТрудыОтделадревнерусскойлитературы[Proceedingsof Departmentof OldRussianLiterature]t12SaintPeterburg340-361

Florenski Paweł 1984Ikonostasi inneszkiceTransbyZPodgoacuterzecWarszawaFlorenski Paweł 2009Filari podporaprawdyProacutebateodyceiprawosławnejw dwunastulistach

TransByJChmielewskiWarszawaFlorenskiy Pavel Alexandrovich 1994Автореферат[Auto-resume]In Сочинениав4-хтомах

[Worksin 4volumes]т1Moscow37-43Florenskiy Pavel Alexandrovich 1994 Православие [Orthodoxy] In Сочинениав4-х томах

[Worksin 4volumes]т1Moscow638-662Florenskiy Pavel Alexandrovich 1996ПисьмоАСМамонтовой[ALetterto ASMamontova]

InСочинениав4-хтомах[Worksin 4volumes]т2Moscow409-410Florenskiy Pavel Alexandrovich 2000 История и философия искусства [The history

and philosophyof artMoscowFlorenskiy Pavel Alexandrovich 2000 Обратная перспектива [Reverse Perspective]

In Сохинениав4-хтомах[Worksin 4volumes]т3(1)Moscow46-103Florenskiy Pavel Alexandrovich2008Уводоразделовмысли[At the cross-roadsof thougts]

In Имена[The Names]Moscow5-322Khoruziy Sergey Sergeevitch 2000 Исихазм в Византии и России исторические связи

антропологическиепроблемы[Hesychasmin Russiahistoricalconnexionsantropologicalproblems]In Остароминовом[Onoldand new]Saint-Peterburg207ndash260

Lichaczow Dymitr 2013 Kultura jako jednolita sfera Trans By Ł Gemziak In Człowieki społeczeństwoXXXV2367-377

Losskiy Vladimir Uspenskiy Leonid 2014Смысликон[The significanceof icons]MoscowMazurek Sławomir 2004 Filantrop czyli nieprzyjaciel i inne szkice o rosyjskim renesansie

filozoficznym Warszawa2004Metropolity Iłariona Słowo o Prawie i łasce 1995 InSłowoo Bogu i człowiekuMyśl religijna

SłowianWschodnichdobystaroruskiejTransByRŁużnyKrakoacutew39-52

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 189 |

Meyendorff John 2007 TeologiabizantyjskaHistoriai doktrynaTransbyJProkopiukKrakoacutewMilkov Vladimir Vladimirovich 1997Кирилло-мефодиевскаятрадицияиееотличиеотиных

[Cyrillo-Methodiantraditionand itsdistinctivefeatures]In MilkovVladimir(eds)ДревняяРусьпересечениетрадиций[OldRusrsquomdashcross-roadof traditions]Moscow327-370

Obolensky Dymitry 1971The ByzantinecommonwealthEasternEurope500-1453NewYorkObolensky Dymitry 1976 Latebyzantinecultureand the slavsA studyin acculturationIn XV

congregravessinternationaldrsquoEacutetudesbyzantinesAthegravenes1976Obolensky Dymitry 1982 The Byzantineinterheranceof EasternEuropeLondonPowieść minionych lat 1999przełFSielickiWrocławToporov Vladimir Nikolaevich 1995 Святостьисвятыеврусскойдуховнойкультуре[Holiness

and saintsin Russianspiritualculture]т1MoscowTrubacheva Maria Sergeevna 2003НеизвестноеписьмоПАФлоренскогокИЭ Грабарю

[Unknown letter from PA Florensky to IE Grabar] In V Грабаревские чтенияМеждународнаянаучнаяконференцияДокладысообщения31январяmdash1февраля2002г[The 5thGrabarrsquosLecturesInternationalScientificConferencePresentationsReports31stof Januaryndash1stof February]Moscow20-26

Żywot Konstantyna 2000 Żywot Konstantyna In Żywoty Konstantyna i Metodego Transby T Lehr-SpławińskiWarszawa

SUMMARY THE OLD RUSrsquo THEMES IN THE WORKS OF PAVEL FLORENSKY(1882 ndash 1937)The tradition of pre-Mongolian Rusrsquo happened to have a great influenceuponphilosophicalthinkingof PavelFlorenskya prominentfigureof the Russianreligiousrenaissance of the early XXth century Florenskyrsquos fascination with the culture of OldRusrsquomostevidentin suchfieldsasvisualartsecclesiasticalwritingsand ascetictraditiontranspiresin hiswritingsespeciallyin thoseconcernedwiththe OrthodoxspiritualityAllthosefields reflect religious commitmentof Florensky and the immense rolehe ascribedto religionin shapingan outlookof an individualcommunityand civilizationThereforeitcanbesaidthatFlorenskywasnota narrowspecialistbutrathera studentof religionatlargeConsiderationson the phenomenonof iconand templeasa ldquosynthesisof artsrdquotakeupa lotof spacein Florenskyrsquosworksthesephenomenaareboundupwiththe conceptof Sophiathe Wisdomof Godwhichcoloredthe religiousatmosphereof OldRusrsquoThe conceptcamefrom Constantine-Cyrilthe PhilosopherwhoselegacyFlorenskyalsostudied

JustynaKroczakPhDUniversityof ZielonaGoraInstituteof PhilosophyWojskaPolskiego71A street65-762ZielonaGora Polandjkroczakifiluzzgorapl

| 190 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

K PROBLEMATIKE VYacuteUČBY NAacuteBOŽENSTVA V ČESKOSLOVENSKU PO ROKU 1918

Religious education in Czechoslovakia after 1918

Adriana Kičkovaacute

DOI1017846CL2018112190-198

Abstract KIČKOVAacuteAdriana Religious education in Czechoslovakia after 1918 Religiouseducation as a compulsory subject played an important role in the educational processThe foundationsof faithacquiredbychildrenin thefamilymilieuwerefollowedupby religiouseducationat schoolAfter1918both the systemof educationand the subjectof religiouseducation itself changedThe textoutlines the formof changes in the teachingof religionafterthe establishmentof the CzechoslovakRepublicin 1918in thecontemporarycontextIt focuseson selectedlegislativechangesaswellason the reactionsin thepressin thatperiod

Keywordsreligion schools Czechoslovak Republic

Abstrakt KIČKOVAacute Adriana K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918Naacuteboženskaacutevyacutechovaakopovinnyacutevyučovaciacutepredmetzohraacutevaladocircležituacuteuacutelohuv edukačnomproceseZaacutekladyvieryziacuteskalidetiv rodinena ktoruacutenadvaumlzovalanaacuteboženskaacutevyacutechovav školePo roku1918došlok uacutepravevzdelaacutevaciehosysteacutemuakoi predmetusamot-neacutehoTextnačrtaacutevapodobuzmienvo vyučovaniacutenaacuteboženstvapo vznikuČeskoslovenskejrepublikyv roku1918v kontextedobovyacutechpruacutedovSuacutestreďujepozornosťna vybraneacutelegis-latiacutevnezmenyakoi reakciedobovejtlače

Kľuacutečoveacute slovaacutenaacuteboženstvo školy Československaacute republika

Etablovaniacutem noveacuteho štaacutetneho uacutetvaru Československej republiky samedzi prvoradeacute uacutelohy za-radilapotrebaupraviťvzdelaacutevaciacutesysteacutemv duchunoveacutehoštaacutetnehozriadeniaBolopotrebneacuteabyvzdelaacutevaniebuduacutecichvoličovsvojouštruktuacuteroualei obsahovounaacuteplňouadekvaacutetnereflektovalopotrebyrepublikyNovyacuteštaacutetnemalv tomtosmerejednoduchuacuteuacutelohuZdedilibačiastočnekom-patibilnyacutevzdelaacutevaciacute systeacutem(Kaacutezmerovaacute201211-14)Predpisya normyo ktoreacute savzdelaacutevanieopieralobolipre českeacutekrajinya uacutezemiednešneacutehoSlovenskaodlišneacutePrvoradouuacutelohoupretobolozjednotiťzaacutekladneacutenormyna ktoryacutechštruktuacuteravzdelaacutevaniaa jejobsahovaacutenaacuteplňstaacutela(Placht ndashHavelka193471)1Pretodovtedykyacutemneboldovŕšenyacutereformnyacuteprocesostaliv obmedzenejplat-nosti viacereacute zaacutekonneacutenormybyacutevaleacuteho štaacutetneho zriadeniaDočasnuacuteplatnosť zaacutekonovbyacutevaleacutehoRakuacutesko-Uhorskeacutehozriadeniado prijatianovyacutechpredpisovumožnilzaacutekonč 11z 28oktoacutebra1918 Transformaacutecia prinaacutešala zmeny ktoreacute hlavne na uacutezemiacute Slovenska nemali vždy pozitiacutevnuodozvuVzhľadomna odlišnosti sauacutepravaobsahuvzdelaacutevaniapre jednotliveacutevyučovaciepred-metyriešilaprostredniacutectvomvyacutenosovministerstvaškolstvaa jemuna Slovenskupodriadeneacutemu

1 Votaacutezkevyučovanianaacuteboženstvasavychaacutedzalopre krajinyčeskeacutez paragrafu1zaacutekonač 62zo 14maacuteja1869Doplňovalhozaacutekonz 2maacuteja1883č 53Na uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaa PodkarpatskejRusiplatilzaacutekonnyacutečlaacutenokXXXVIIIz roku1868DoplnilhočlaacutenokXXVIIIz roku1876

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 191 |

orgaacutenuReferaacutetuministerstvaškolstvav BratislavePredmetybolirozloženeacutev dvochzaacutekladnyacutechkategoacuteriaacutechndashpovinneacute i nepovinneacuteDo prvejkategoacuteriepatrilonaacuteboženstvo2Vyučovanienaacutebo-ženstvaakopredmetuupravovalvyacutenosministerstva školstvaz 11 augusta 1919 č 26183 o po-vinnom vyučovaniacute naacuteboženstva Uvaacutedzal žedanyacutepredmetbolomožneacute zaviesťna určitom typeuacutestavulenvtedyaksak jehovyučovaniuprihlaacutesilominimaacutelne20žiakovzo všetkyacutechtriedkdenaacuteboženstvonebolopovinnyacutempredmetom(išloo necirkevneacuteškolykdenaacuteboženstvoakopredmetnebolopovinneacute)Akyacutekoľveknaacutetlakna žiakovabysaprihlaacutesilido nepovinneacutehonaacuteboženstvabolnepriacutepustnyacute3V zmyslenoveacutehoštaacutetnehozriadeniabolodocircležiteacuteabyučiteľskeacuteosobybolidocircvery-hodneacutečov novyacutechpodmienkachneboloľahkeacutedosiahnuťMinisterstvoškolstvavydalonariadenieč 13378z 8oktoacutebra1919na zaacutekladektoreacutehoupozorňovalospraacutevcovškocirclževyučovaťnaacutebožen-stvomocircžuibaosobyktoreacutezložilisľubvernostiČeskoslovenskejrepublike4V priacutepadeakbydanyacutepredmetvyučovalaosobabez zloženiasľubuministerstvoškolstvazastavilovyplaacutecaniefinančnejodmenyza vyučovaniedaneacutehopredmetu5Otaacutezkouoslobodeniaod vyučovanianaacuteboženstvasazaoberalajneskoršiepublikovanyacutevyacutenosz 17 oktoacutebra 1920 Naacuteboženstvonemuselinavštevovaťdetibez vyznaniaalebodetinaacuteboženstvaštaacutetomneuznaneacutehov priacutepadeakrodičianaacutevštevuhodiacutennaacute-boženstvajasneodmietliHlavnyacutemdocircvodompublikovaniavyacutenosubolisťažnostiktoreacutev hustomslededostaacutevaloministerstvoškolstvaŽiadalioslobodeniedieťaťaz vyučovaniapredmetuavšakbez vyjadrenia nižšiacutech školskyacutech orgaacutenov Predpis preto uložil zemskyacutem i okresnyacutem orgaacutenomabypri každejžiadostizisťovalidocircvodypre ktoreacutesiotecmatkarespektiacuteveporučniacutekneprialiabydieťahodinynaacuteboženstvanavštevovaloUacuteradymalivypracovaťposudoka zhodnotiťčibyuacutečasťdieťaťana vyučovaniacutenaacuteboženstvanespocircsobilavo vyacutechove rozkol (VestniacutekMŠaNO1920417)6Ajna straacutenkachnoviacutensaobyvateľstvovyjadrovalok otaacutezkevyučovanianaacuteboženstvaV prospechpotrebypovinneacutehovyučovanianaacuteboženstvasavyjadrilinapriacutekladnovinyNaacuterodnaacutejednotav mar-ci 1920Požadovali aby sa vyučovanienaacuteboženstvanezanedbaacutevalo a stalo sa povinnyacutemnielenna všetkyacutechľudovyacutechškolaacutechalei naškolaacutechstrednyacutech(NJ19202)

2 Konfesneacutepomeryv republikeovplyvnilipomeryv byacutevalejRakuacutesko-UhorskejmonarchiiPo jejzaacutenikua vznikuČeskoslovenskejrepublikysadanaacuteskutočnosťplneodrazilav novomštaacuteteZvlaacutešťneľahkaacutebolasituaacuteciana SlovenskuDo vznikurepublikydieceacutezyna Slovenskuspadalipod maďarskeacuteHranicedieceacuteznesuacutehlasilis hranicamištaacutetnymiBolopotrebneacuteriešiťotaacutezkucirkevneacutehoškolstvamajetkoveacuteotaacutezkyotaacutez-kubiskupovatďDocircležityacutemkrokomku konsolidaacuteciivzaacutejomnyacutechvzťahovsapretostalazmluva Modusvivendiz roku1928

3 Rovnakyacuteobsahmalvyacutenosz 31oktoacutebra1919č 52420o povinnomnaacuteboženstvepre stredneacuteškoly4 Sľubvernostiučiteľovna zaacutekladevyacutenosuministerstvaškolstvaz 10apriacutela1920č 11861znelbdquoSľubujem

na svoju česť a svedomie že Československej republike budem vždy vernyacute a jej vlaacutede poslušnyacute že budem všetky zaacutekony a nariadenia zachovaacutevať svoje uacuteradneacute povinnosti podľa nich vykonaacutevať pilne svedomite a ne-stranne Uacuteradneacuteho tajomstva nevyzradiacutem a v každom svojom jednaniacute len prospech štaacutetu a zaacuteujem služby budem mať na zretelildquo(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

5 Kbdquoprobleacutemuldquosapridalaajotaacutezkavyučujuacutecehopre danyacutepredmetndashlaickyacuteučiteľalebokatecheacutetaPodľanariadeniaministerstvaškolstvaz decembra1920boloustanoveneacute1Na školaacutechkdežiaciajučiteliabolirovnakeacutehovyznaniavyučovalnaacuteboženstvotriednyučiteľ2Tamkdežiaciboliineacutehovyznaniaakopedagogickyacutezboralenachaacutedzalsatampedagoacutegrovnakeacutehovyznaniaakodetinaacuteboženstvovyučovalaosobamenovanaacuteministerstvom školstva 3Akdeti aj učiteľa boli ineacuteho vyznania a nebol tamučiteľnaacuteboženstvavyučovalichtamojšiacutefaraacuter4Naacuteboženstvosavyučovalov rozsahuakoudaacutevalučebnyacuteplaacutena podľaučebneacutehoprogramuodobreneacutehoministerstvomškolstva(NJ19203)

6 Zaacutekonz 15apriacutela1920č 405savenovalkomplexneotaacutezkenaacuteboženskeacutehovyznaniadieťaťas ohľadomna naacuteboženskuacutepriacuteslušnosťrodičovrespporučniacutekaV školaacutechktoreacutenavštevovalipriacuteslušniacutecirocircznychvy-znaniacutea naacuteboženskyacutechspoločnostiacutemalobyťvyučovanierozdeleneacutetakabyajnaacuteboženskaacutemenšinamohlavykonaacutevaťsvojenaacuteboženskeacutepovinnostiNaacuteboženskyacutemvyznaniacutemsamyslelajstavbez vyznania(Placht ndashHavelka193467-70)

Adriana Kičkovaacute

| 192 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

Zaacutekonnaacuteuacutepravanielenpre vyučovanienaacuteboženstvana ľudovyacutecha meštianskychškolaacutechna-stalapo prijatiacutezaacutekonač 2261922z 13 juacutela Konkreacutetneišloo paragrafy1a 27Podľaparagrafu 1bolo naacuteboženstvo ako predmet povinneacute Vyučovanie zabezpečovali priacuteslušneacute cirkevneacute uacuteradyokremvrchneacutehodozoruktoryacuteprinaacuteležalštaacutetu8Zreteľneopaumlťdeklarovalžeučiteliamalizakaacuteza-neacuteovplyvňovaťdetibuďv prospechaleboprotivyučovaniunaacuteboženstvaOslobodeniacutemohlibyťod vyacuteučbynaacuteboženstvažiaciobecnyacutecha okresnyacutechškocirclktoriacuteprinaacuteležaliniektoreacutemuzo štaacutetomuznanyacutechvyznaniacuteako topožiadalirodičiaalebozaacutestupcoviarodičovOslobodenieod vyučo-vaniapredmetumalospravidlacharakteroznaacutemeniaObsahnariadeniasaneskoršierozšiacuterilajna stredneacuteškolya učiteľskeacuteuacutestavy(VestniacutekMŠaNO1923544)

Malyacuteškolskyacutezaacutekonvšakpriniesolajbdquokonkurenciuldquonaacuteboženskejvyacutechovev podobenoveacutehopovinneacutehopredmetundashobčianskejnaacuteukya vyacutechovyčospocircsobilov častipolitickeacutehospektraprob-leacutemyHlavnyacuteprobleacutems normoumalaSlovenskaacute ľudovaacute stranaJejposlanciaktiacutevnebojovalirocirczny-miprostriedkamiprotiprijatiumaleacutehoškolskeacutehozaacutekonaV zaacutekonenevidelisnahuo zjednoteniealeuacutetokna kresťanstvoPoslancovktoriacutezaacutekonodhlasovalinazyacutevalipokrokaacutermia socialistamiPrezentovali sa ako jedinaacute stranaktoraacutebraacutenikresťansko-katoliacutecke stanovisko Svojepredstavyo riešeniacutenaacuteboženskejvyacuteučbya naacuteukyo spoločnostipublikovalina straacutenkachnoviacutenNievždybolslovniacutekautorovtaktnyacuteProstredniacutectvomdiskusiek bdquoprobleacutemuldquonaacuteboženskejvyacuteučbysasnažiliza-ujaťa prilaacutekaťpotenciaacutelnychvoličovalebosibdquolenldquovylepšiťvlastnyacuteobrazna verejnostiSlovenskaacute pravdanedeľniacutekvydaacutevanyacuteSlovenskou ľudovou stranouna margouvedenejskutočnostinapiacutesalbdquoMy katoliacuteci nebojiacuteme sa ani bdquovoľnej suacuteťaželdquo vo veciach viery Skuacutesenosť dokazuje že pri takyacutechto suacuteťažiach vždy zviacuteťaziacutemeldquo (SP1923b 3)Člaacutenokpoukazovalna skutočnosť žehoci je vyacuteučbanaacuteboženstvapovinnaacuterovnakopovinnyacutejeajpredmetobčianskavyacutechovaZa vinniacutekatejtosituaacutecieboloznačenyacuteVavroŠrobaacuterakobdquonaacuterodnyacute a naacuteboženskyacute hrobaacuterldquo9Poslancisaobaacutevaližeobčianskavyacutechovaakopredmetbude sluacutežiť akoplatformaneveriacimpedagoacutegomna uraacutežanienaacutebožen-skyacutechcitovžiakovV tomtosmerenovinySlovenskaacute pravdavyzyacutevalirodičovdetiacuteabysakaždyacutedeňpyacutetalidetiacutečiimučiteľnezakazovalmodliťsačisaposmešnenevyslovovalo cirkviatď(SP 19221)10Ešteajv roku1938Slovenskyacute hlasvidelobčianskunaacuteukuakopredmetbez tradiacuteciedo kto-reacutehoosnovbolomožneacutevložiťšeličovzhľadomna nejasnuacutehranicumedzinaacuteboženskouvyacuteučboua občianskounaacuteukouAjz uvedeneacutehodocircvodupotrebovalpodľačlaacutenkuzaacutekonreformuabysabdquonestraacutecali vžiteacute kultuacuterne slovenskeacute hodnotyldquo(SH19384)

Prevaacutedzacie pokyny konkretizaacutecie jednotlivyacutech paragrafov zaacutekona sa adaptovali do praxeformouvlaacutednehonariadenia zo 4 apriacutela 1925 č 64 a vyacutenosuministerstva školstva z 15 maacuteja 1925 č 16137-I Platilpre Čechya SlovenskoUsmernenieuvaacutedzalo že žiadostio oslobodenie

7 Išloo tzvmalyacuteškolskyacutezaacutekonkeďžeriešillenčasťprobleacutemovdoboveacutehoškolstvaNešloo reformukom-plexnuacute Školydelilna dva typyndash štaacutetne a neštaacutetne (obecneacute cirkevneacute a suacutekromneacute)Rovnako zaviedolpovinnuacute8-ročnuacuteškolskuacutedochaacutedzkuhocina uacutezemiacuteSlovenskavstuacutepilado platnostiažod školskeacutehoroku19271928Na uacutezemiacute Slovenska na zaacuteklade čl XXXVIII1868 bola dovtedy 6-ročnaacute povinnaacute školskaacutedochaacutedzka

8 Medzipovinneacutepredmetypre ľudoveacuteškolypatrilaokremnaacuteboženstvaajobčianskanaacuteukaa vyacutechovavyu-čovaciacutejazykpočtypriacuterodopispriacuterodospytzemepisa dejepisNepovinneacutepredmetysaotvaacuteralilenvtedyaksana danyacutepredmetprihlaacutesilominimaacutelne20detiacute

9 ObavybolineopodstatneneacuteČiastočneto suacuteviselos absentujuacutecimiučebnyacutemiosnovamiktoreacutemalibyťdefinitiacutevneažpotomakoškolskeacuteuacuteradyziacuteskalidostatočneacutepraktickeacuteskuacutesenostis vyučovaniacutemobčianskejnaacuteukyZaacutekladpredmetumalžiakovoboznamovaťso štaacutetnymzriadeniacuteminštituacuteciamidemokratickyacutemiprinciacutepmiatď

10 Slovenskeacute ľudoveacute novinydňa2481923na s3informovaliv spojitostis probleacutemomo poradeprofesorova katecheacutetovktoraacutesauskutočnilav pondelok27augusta1923o 1700Predmetomrokovaniaboliučeb-nicenaacuteboženstvaalehlavneotaacutezkaakosaspraacutevaťvočinoveacutemupredmetundashobčianskanaacuteukaa vyacutechova

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 193 |

od vyučovaniasamalivybavovaťobratomnajneskocircrdo 14dniacutetakabybolpred začiatkomškol-skeacutehorokaznaacutemypočetdetiacutektoreacutebuduacutenavštevovaťnaacuteboženstvoŽiakomktoriacutebolioslobodeniacuteod vyučovanianaacuteboženstvasana vysvedčeniacutev koloacutenkenaacuteboženstvoobjavilpriacutepiso tomžedieťabolooslobodeneacutePodľanormynemalžiadnydozornyacuteštaacutetnyorgaacutenspraacutevcačiriaditeľškolyovplyv-ňovaťobsaha spocircsobnaacuteboženskeacutehovyučovaniaRovnakopedagogickyacutezbornesmelakyacutemkoľvekspocircsobomovplyvňovaťslobodneacuterozhodovanierodičovrespichzaacutestupcovv prospechaleboprotinaacuteboženskeacutemuvyučovaniuRozsahvyacuteučbypredstavovalidvehodinytyacuteždenneDo rozvrhubolizakomponovaneacutebuďakoprveacutealeboposledneacutehodiny11Na školaacutechkdenaacuteboženstvovyučovaličlenoviaduchovnejspraacutevysahodinynaacuteboženstvaumiestňovalido rozvrhupo dohodes učiteľomnaacuteboženstvaNesmelisaumiestniťpočasvoľnyacutechdniacutepre detiV priacutepadežetakaacutesituaacuteciasanedaladosiahnuťbolomožneacuterealizovaťvyacutenimkua stanoviťvyacuteučbunaacuteboženstvana voľneacutedni12Rozsahučivapre jednotliveacuteškolskeacutestupneustanovovalicirkevneacuteuacuteradyUčitelianaacuteboženstvapri vytvaacuteraniacutepodrobnejučebnejosnovymuseli zohľadniťnielenvonkajšie ale i vnuacutetorneacutepomery školy kdevyučovaliDo obsahupredmetusaradilibiblickeacutedejiny(podľasmerniacutecpuacutetavoa zaujiacutemavo)kate-chetizmus(zaacutekladneacutepravdyvieryza dodržaniazaacutesadynieveľanaraz)cirkevneacutedejiny(odporuacutečalisafarebneacuteprehľadypre detina tabuležiadnediktovaniepoznaacutemok)Odporuacutečalisaajvychaacutedzkyna posvaumltneacutemiestav raacutemcivyučovaniadaneacutehopredmetuavšakza naacuteležitejpriacutepravynaprv spo-jitostis Cyriloma Metodomliturgikaspolus modlitbami(Hronek1935a69-79)Dozornad vy-učovaniacutempredmetuprisluacutechalcirkevnyacutemuacuteradoms vyacutehradoupraacutevavrchneacutehodozorua spraacutevy(PlachtndashHavelka193471)13V zaacuteujmešetreniafinanciiacutenormaodporuacutečalazamestnaacutevaťučiteľanaacuteboženstvana školenastaacuteloaktosamozrejmeokolnostidovoľovaliDanyacutekrokmalviesťk uacutespo-refinančnyacutechprostriedkovnajmaumlv spojitosti s preplaacutecaniacutem cestovnyacutechnaacutekladov14Pre menšiemiesta zabezpečovalvyučovaniepredmetu spravidlamiestnyduchovnyacutepri vaumlčšiacutechobciachza-mestnaacutevalisaučitelianaacuteboženstvaV spojitostis vyučovaniacutemnaacuteboženstvamocircžemehovoriťo trochkategoacuteriaacutechvyučujuacutecichndashučiteliavymenovaniacuteškolskyacutemiuacuteradmiučiteliaz duchovneacutehoprostre-diaa svetskiacute(Hronek1935a96)Osobysvetskeacutektoreacutesapre danyacutekrokrozhodlimuselimaťpriacute-slušneacutevzdelaniea skuacuteškyodbornejspocircsobilosti15To všetkoza predpokladužepriacuteslušnyacutevrchnyacute

11 Početjednotlivyacutechvyučovaciacutechhodiacutenpre jednotliveacutedruhya stupneobecnyacutecha meštianskychškocirclstano-vilvyacutenosministerstvazo 4augusta1923č 92189-I(VestniacutekMŠaNO1923452-456)Stredneacuteškolymalizniacuteženyacutepočetvyučovaciacutechhodiacutennaacuteboženstvana zaacutekladevyacutenosuministerstvaškolstvazo 4septembra1919č 42845Zavaacutedzalnaacuteboženstvoakopredmetpovinnyacutev nižšiacutechtriedach2hodinytyacuteždennevo vyš-šiacutech1hodinatyacuteždenneReformav maacutejiroku1932ponechalana Slovensku2hodinytyacuteždennepre českeacutekrajinybolastanovenaacute1hodinatyacuteždenne

12 Vyučovanienaacuteboženstvaduchovnyacutemiosobami spocircsobovalo v duchovej spraacuteveprobleacutemyČinniacute kňazinemohlinaplniťčasťsvojichfunkciiacuteZ uvedeneacutehodocircvodupredstaviteliaduchovnejspraacutevypožiadališkol-skuacutevrchnosťo riešenieReferaacutetministerstvaškolstvaa naacuterodnejosvetyv Bratislavevyjadrilvyacutenosomzo 16oktoacutebra1929č 63900Isuacutehlasna udelenievyacutenimiekzo zaacutekonač 2261920a vlaacutednehonariadeniač 641925pre školyjedneacutehonaacuteboženskeacutehovyznania

13 Prepotrebyslovenskyacutechkatoliacuteckychškocirclboleditovanyacutepedagogicko-didaktickyacutečasopisSlovenskaacute školaVychaacutedzaljedenkraacutetmesačneVenovalsapedagogickejpraxia novinkaacutemurčenyacutemdo praxeEditovalihoMKopčana MČunderliacutek

14 Išloo člaacutenokIVa Vzaacutekonač 251z 13juacutela1922o služobnyacutechpomerochučiteľstvaMinisterstvoškol-stvavydalo25augusta1921vyacutenosč 75139v ktorominformovaložekatecheacutetovpre ľudoveacuteškolybudev školskomroku19211922odmeňovaťza 1hodinutyacuteždennuacutesumou100koruacutenKatecheacutetina meštian-skychškolaacutechmaliza 1hodinutyacuteždennedostaacutevaťodmenuvo vyacuteške120koruacutenCestovneacuteostaacutevalorovna-keacute30halierovza kilometer(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k2)

15 Prisvetskyacutechučiteľovobochpohlaviacutemuselikandidaacutetipreukaacutezaťstredoškolskeacutevzdelaniekrstnyacutelistpotvr-denieod lekaacuteražemocircžuvykonaacutevaťučiteľskeacutepovolaniea odporuacutečaniepriacuteslušnejfarySkuacuteškaktoraacutesako-naladvarazydo rokapreukazovalakandidaacutetovuznalosťučivanaacuteboženskeacutehopedagogicko-metodologickaacute

Adriana Kičkovaacute

| 194 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

cirkevnyacuteuacuteradvyhlaacutesildanuacuteosobuza spocircsobiluacutevykonaacutevaťuacuteradučiteľanaacuteboženstvaObsadeniemiestaučiteľanaacuteboženstvaspadalodo kompetenciepriacuteslušnejcirkvirespnaacuteboženskejspoločnos-tiOsobaučiteľabolapovinnaacutesvedomitesapripravovaťskoroprichaacutedzaťdo školypoznaťškolskeacutezaacutekonya primeranesaobliekať16Docircležitousuacutečasťoubolipravidelneacutestretnutiaučiteľanaacuteboženstvas rodičmidetiacute17Hocisvetskyacutepedagoacutegnaacuteboženstvapodliehalvyacuteberucirkevnejspraacutevyvšetcibolipovinniacutedodržiavaťzaacutekonya predpisyktoreacutev medziachzaacutekonavydaacutevališkolskeacuteuacuteradyNa druhejstrane ak cirkevneacuteuacuteradyustanoviliniečodo vyučovanianaacuteboženstvamuselidanuacute skutočnosťoznaacutemiťspraacutevcoviškolyrespuacuteraduškolskeacutehoinšpektorapre priacuteslušnyacuteobvodUstanoveniaktoreacuteboli v rozpore s obecnyacutem školskyacutemporiadkomnemali byť oznamovaneacuteučiteľomnaacuteboženstva(PlachtndashHavelka193475)18V spojeniacute s naacuteboženstvom je tedamožneacutehovoriťo dvoch silaacutechstretaacutevajuacutecichsapri vyučovaniacutenaacuteboženstvandashštaacutetua cirkvi

Napriek povinneacutemu naacuteboženstvu sa objavovali situaacutecie indikujuacutece probleacutemy pri vyacuteučbedaneacutehopredmetu19Referaacutetministerstva školstva v Bratislave rozposlal školskyacutem inšpektoromna Slovensku spraacutevupodľa ktorej bol informovanyacute žena niektoryacutech školaacutechna Slovensku sapredmetnaacuteboženstvonevyučovalvocircbecalebosazanedbaacutevalpredpiacutesanyacutepočethodiacutenV niekto-ryacutech priacutepadoch bola vyacuteučba iba niekoľkominuacutet namiesto predpiacutesanyacutech dvoch hodiacuten Referaacutetv Bratislave preto žiadal dozorneacute orgaacuteny školskeacute inšpektoraacutety aby situaacuteciu vo svojich obvo-dochprešetrili20Akzistilinezrovnalosti ichuacutelohoubolo informovaťvo forme spraacutevyReferaacutetv Bratislavea suacutečasnepodniknuacuteťkrokyna naacutepravu(SANndashPATOfSITO1919ndashl949k2)

znalosťznalosťučebniacutecakoi znalosťcirkevnyacutecha školskyacutechpredpisovMaladvečastipiacutesomnuacutea uacutestnuNa uľahčeniepriacutepravysaorganizovališpeciaacutelnekurzypripravujuacutecena skuacuteškyspocircsobilostipre vyučovanienaacuteboženstva(Hronek1935a200-202)

16 Išloo tzvslužobnuacutepragmatikupre naacuterodneacuteškolyzo 1491928č162a vlaacutednenariadeniez 2661930č 91Danyacutepredpissavenovalajdisciplinaacuternejzodpovednostitjdisciplinaacuternymtrestom(vyacutečitkazamiet-nutiepostupuzniacuteženieplatupreloženiena odpočinokprepustenie)a pokutaacutem(vyacutestrahavyacutečitka)

17 Pofinančnejstraacutenkemalsvetskyacutepedagoacutegvyučujuacutecinaacuteboženstvoplatzloženyacutezo sluacutežneho(udeľovalosapodľapočturokovktoreacuteodsluacutežil)a činovneacuteho(vpodstateišloo akeacutesiplatoveacutestupnicepodľaobyvateľstvav štyrochskupinaacutechnaprdo prvejskupinypatrilaPrahaBrnoBratislavado druhejobces viacejako25000obyvateľovdo tretejobceod 2000do 25000obyvateľova doštvrtejobcepod 2000obyvateľov(Hronek1935a229)

18 V suacutevislostis pedagoacutegmibolizisteneacutepriacutepadyneopraacutevnenejkritikyučiteľskyacutechosocircbzo stranykňazovMinisterstvoškolstvaupozorňovalov tomtosmerena paragraf1zaacutekonač 205z 10apriacutela1919podľaktoreacutehobolaslužbana školaacutechverejnyacutemuacuteradoma pretomalobyťkonanieduchovneacutehoaksahodopus-tiloznačeneacuteza nepriacutepustneacute(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

19 Ministers plnoumocoupre spraacutevuSlovenskaadresovalinšpektoroma riaditeľomškocircl3augusta1919vyacutezvukdeichinformovalžesamnožiažalobyna českyacutechpedagoacutegovktoriacutesavrajdopuacutešťalinetaktnostia prečinovvočinaacuteboženstvuPodľavyacutezvymalinešetrnezaobchaacutedzať so žiakmikatoliacuteckehovyznaniamaliimprednaacutešaťveciprotikresťanskeacutezakazovaťžiakomnaacutevštevuv školaacutecha podMinisterpretovyzvalinšpektorova riaditeľovškocirclžeakmalivedomosťo podobnyacutechveciachmalihoobratominformovaťPrisľuacutebilobjektiacutevneprešetriťkaždyacutepriacutepadŠkolskyacuteinšpektoraacutetv Topoľčanochna vyacutezvureagovallistomv ktorompodobnyacutepriacutepadodmietol(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

20 ObjavilisaajpriacutepadyanonymnyacutechobvineniacutepedagoacutegovčeskejnaacuterodnostiAkopriacutekladjemožneacuteuviesťanonymneacutepodanieadresovaneacuteškolskeacutemuinšpektoraacutetuv Topoľčanoch21novembra1919Pisateľ listuoznamovalinšpektorovižedňa8novembra1919sav IVtriedemeštianskejdievčenskejškolymalučiteľKarolPeteliacutekprednaacuteškuo JaacutenoviHusoviPočasnejmalvyzdvihovaťžejedineHusovavierajespaacutesonosnaacutePisateľžiadalpriacutesnezakročenieabypedagoacutegnešpinilkatoliacuteckucirkevDoslovabdquomyneuraacutežameevanjeli-kova husitova vyprosiacutemesiabyajonytaktoneuraacutežalinašecityldquoPo listebolonariadeneacuteuacuteradneacutevyšetrova-nieUskutočnilosa26novembra1919UčiteľobvineniapoprelJehoverziupotvrdiliajžiačkypredmetnejtriedymeštianskejškolyNa zaacutekladevyacutesledkovvyšetrovaniariaditeľmeštianskejškolyVaacuteclavStryhalpo-žiadalinšpektoraacutetabyprešetrilktoudaniepodalO prešetreniežiadalopakovane(SANndashPATOfSITO

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 195 |

Reformnyacute proces v školstve sa opaumltovne dal do pohybu začiatkom 30 rokov 20 storočiaKomisia pre naacuterodneacute školy pod vedeniacutem Vaacuteclava Přiacutehodu siacutece odporuacutečala viacereacute inovaacuteciedo praxesapremietlilenniektoreacutenaprdefinitiacutevneučebneacuteosnovyjednotlivyacutechučenyacutechpredme-tovNa Slovenskusapodľanichzačalovyučovaťod školskeacutehoroka19341935

V druhejpoloviciroku1938došlov školstvek viaceryacutemštrukturaacutelnymzmenaacutemktoreacutereflek-tovalizmeneneacutepolitickeacutepomeryŠkolstvomalobyťpodľanovyacutechpredstaacutevvybudovaneacutev duchukresťanskeacutehoa naacuterodneacutehoUčebnicedejepisuvlastivedya zemepisuboliprveacutekdedošlok pre-skuacutemaniuichobsahus ohľadomna suacutelads novyacutemsmerovaniacutem21Do poprediasaznovadostaacutevadocircležitosťvyučovanianaacuteboženstvaakopovinneacutehopredmetuVyacuteučbanaacuteboženstvasiacuteceostalav in-tenciaacutechparagrafu3zaacutekonač 2261922z 13juacutelaavšakjehopocircsobnosťsarozšiacuterilaDošlok roz-šiacutereniupovinnejvyacuteučbynaacuteboženstvaod roku1939ajna školypriemysloveacuteodborneacutea učňovskeacute22Na štaacutetnychstrednyacutechškolaacutecha vučiteľskyacutechuacutestavochsapredmetstalpovinnyacutemod 11januaacutera193923Uacutepravaučebnyacutechosnovna sebanenechaladlho čakaťPre ľudoveacute školyboli inovovaneacute31juacutela1939č 74355IPredstavovalilenraacutemcoveacuteosnovytedaumožňovaliprispocircsobeniepodľaprostredias docircrazomna zaacutesaduvekuprimeranostiZohľadňovaliideologickeacutesmernicedidaktickeacutezaacutesadyrozmiestneniehodiacutennepovinneacutepredmetyatďPre meštianskeškolyboliosnovyprijateacute31 juacutela1939vyacutenosomč 7848938(meniliosnovyz roku1932z 9 juacutelač 69485)Vyučovanienaacuteboženstvaakopredmetudoplnilozavedeniespoločnejmodlitbyna ľudovyacutechi strednyacutechškolaacutechvyacutenosomč 9601zo 14novembra1939Modlitbousazačiacutenaloi končilovyučovanie24Zaacutekladpo-vinnejvyacuteučbynaacuteboženstvamaloporuajv uacutestavnomzaacutekonez 21juacutela1939v podobeparagrafu90V duchukresťanskeacutehoa naacuterodneacutehobolupravenyacuteajvyučovaciacutepriestorOd 1septembra1939

1919ndash1949k1)Pre prehľaduvaacutedzamžev školskomroku19201921pocircsobilov školskom inšpektoraacutetev Topoľčanochna meštianskychškolaacutech6slovenskyacutecha 14českyacutechpedagoacutegovľudoveacuteštaacutetneškolyza-mestnaacutevali30pedagoacutegovslovenskejnaacuterodnostia 3českejnaacuterodnosti(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k2)

21 Akučebniceodporovaliustanoveniamo naacuteboženstve spoločenskej znaacutešanlivosti zaacutekonomalebobolichybneacutepo straacutenke jazykovej spraacutevnostimohlo ichministerstvo školstva zakaacutezaťV obdobiacute existencieSlovenskejrepublikyv rokoch1939ndash1945sanekontrolovallenobsahučebniacutecalesapristuacutepilok reviacuteziiknižniacutecProskribovaniacuteboliznaacutemizahraničniacuteliteraacutetia autorižidovskeacutehopocircvoduOstrobolasledovanaacuteliteratuacuterapre detia mlaacutedež(PalaacuterikndashMikulaacutešovaacute2016128)

22 Prevaacutedzkoveacute pokyny k dočasnyacutem osnovaacutem z 31 juacutela 1939 publikovali 13 oktoacutebra 1939 vyacutenosomč 9080039

23 Nariadenie rušilo svojouuacutečinnosťouplatnosťvyacutenosuz novembra1922o možnostioslobodeniacutežiakovstrednyacutechškocirclspodvyacuteučbynaacuteboženstva

24 Ministerstvoškolstvaa naacuterodnejosvetyna zaacutekladeobežniacutekač 60zo 14novembra1939zaviedlopre všetkyškolyjednotnuacutemodlitbuPre naacuterodneacuteškolyndashA)pred vyučovaniacutemMilyacute Bože k Tebe zdviacutehame svoje det-skeacute srdcia aby si ich naplnil laacuteskou k praacuteci a k učeniu Ty si všemocnyacute a najmuacutedrejšiacute daj naacutem sily a chuti aby sme svojich učiteľov ochotne a s radosťou posluacutechali a ich pomocou všetko sa dobre naučili k Tvojej cti a slaacuteve k Tvojmu potešeniu ako i na radosť a na osoh našich milyacutech rodičov a drahej vlasti slovenskej Amen B)na koncivyučovania Milyacute Bože končiacuteme praacutecu a odchaacutedzame Sprevaacutedzaj naacutes svojiacutem požehnaniacutem aby sme to čo sme sa naučili použili pre dobro svoje a svojho naacuteroda aby sme boli dobriacute muacutedri a statočniacute a tak sluacutežili Tebe rodičom a vlasti AmenPre školystredneacuteodborneacutea učiteľskeacuteuacutestavy ndashA)pred vyučovaniacutemVšemocnyacute Bože Tvorca všetkej pravdy dobra a kraacutesy k Tebe zdviacutehame svoje srdcia a mysle naplň naacutes laacuteskavo svojiacutem svetlom a povzbuď naacutes k ochote a k pracovitosti aby sme vo všetkej zemskej muacutedrosti Teba hľadali a so všetkou silou a naacutemahou Tebe sluacutežili a tak sa vzmaacutehali v duchu a v milosti pred tebou a pred ľuďmiB)na koncivyučovania Ďakujeme Ti laacuteskavyacute Bože za všetko dobrodenie a za svoj dnešnyacute pokrok vo vedomostiach a prosiacuteme Ťa sprevaacutedzaj mocnyacutem požehnaniacutem všetko naše počiacutenanie Spravuj a ochraňuj naacutes a žehnaj našu drahuacute slovenskuacute vlasť (SANndashPATOfSITO1919ndash1949k31VestniacutekMŠaNO1939č 16970)

Adriana Kičkovaacute

| 196 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

vstuacutepilodo platnostinariadenieč 1293o vyacutezdobemiestnostiacutesymbolomkriacutežaa obrazminaacuterod-nyacutechdejateľov Išloo obrazAndrejaHlinkuktoryacutemalbyťvyhotovenyacutev primeranejumeleckejuacuterovnia z trvanliveacutehomateriaacuteluAbybdquoideaacutely naacuteboženskeacuteldquopreniklihlbšiedo životažiakovbolasuacutečasnepre školskuacutemlaacutedežnariadenaacutepovinnaacuteuacutečasťna všetkyacutechbohoslužobnyacutechuacutekonocha po-božnostiachmimopovinnyacutechvyučovaciacutechhodiacutenvyacutenosomz 26septembra1939č 891781939Uacutečasťpedagogickeacutehozboruna cvičeniachbolapokladanaacuteza integrujuacutecusuacutečasťnaacuteboženskejvyacute-chovy25Od roku1940bolaplatnosťvyacutenosuprenesenaacuteajna stredneacuteškolyKomplexnejšiazmenanajmauml ľudoveacuteho školstvanastala zaacutekonomč 3081940 z 26 novembra 1940 Ukotvil docircležitosťnaacuteboženskejvyacutechovyakopovinneacutehopredmetubez ohľaduna ročniacutek26Ďalšiepovinneacutepredmetymohlov priacutepadepotrebyurčiťministerstvoškolstvaak to verejneacutepotrebyvyžadovaliNepovinneacutepredmetypodliehalischvaacuteleniuministerstvaškolstva27Na zaacutekladeuvedenejnormysamališkolypretvoriťdo dvochrokov

ZaacuteverTransformaacuteciasysteacutemuprispocircsobovaniesanovyacutempodmienkama budovanieštruktuacuteryvzdelaacute-vaniav duchunovyacutechideiacutenebolpo roku1918ľahkyacuteprocesHlavnyacutemprobleacutemombolirozdie-ly zdedeneacutepo Rakuacutesko-Uhorskejmonarchii ktoreacute saodzrkadlili v praxiViditeľne je to mož-neacutepozorovaťna vyučovaniacutenaacuteboženstva akopredmetundash tak v podobe časovejdotaacutecie ako ajv zavaacutedzaniacutejehoalternatiacutevynaacuteukyo spoločnostiV praxisatedastretaacutevalidvetendencienovaacuteviacuteziarepublikya kresťanskaacutetradiacuteciaktoreacutepo roku1918na sebanaraacutežaliNaacuteboženskaacutevyacutechovasastaacutevalaplatformouna ktorejsipolitickeacutestranyvyjasňovalisvojenaacutezoryViditeľnejšiesado po-prediadostaacutevavyučovaciepredmetupo roku1939kedyboluacutezkospojenyacutes vtedajšiacutempolitickyacutemrežimomPredstavovaloopornyacutebodbez ktoreacutehonebolomožneacutebudovaťštaacutetpodľapredstaacutevjehopredstaviteľov

REFERENCES

Primary sources

Štaacutetnyarchiacutevv NitrendashpracoviskoArchiacutevTopoľčany(ďalejSANndashPATO)fond(ďalejf)Školskyacuteinšpektoraacutetv Topoľčanoch(ďalejSITO)1919ndashl949krabica(ďalejk)

Štaacutetnyarchiacutevv NitrendashpracoviskoArchiacutevTopoľčany(ďalejSANndashPATO)fond(ďalejf)OkresnyacuteuacuteradTopoľčany1923ndash1945(ďalejOUTO)krabica(ďalejk)

Slovenskyacutenaacuterodnyacutearchiacutev (ďalej SNA) fond (ďalej f)Referaacutetministerstva školstva a naacuterodnejosvetyv Bratislave1919ndash1955(ďalejRMŠaNO)krabica(ďalejk)

25 Akkatecheacutetavyučovalmenejako10detiacuteneprinaacuteležalamuodmenaza vyučovanieaninaacutehradacestovneacute-hoOd 1septembra1943došlok uacutepravevyacuteškyodmenyza vyučovanienaacuteboženstvanadpočetnyacutechhodiacutenna ľudovyacutecha meštiackychškolaacutecho 50Sumasapohybovalamedzi250až680halierovza 1vyučovaciuhodinuPolepšilisipredovšetkyacutemučiteliaktoriacutemuseliprekonaacutevaťkomunikačneacuteprekaacutežkynaprakvyučo-valina Kopaniciachalebokeďbolaškolavzdialenaacuteod obydliapedagoacutegaviacako2km

26 Nasledovalipredmetyakovyučovaciacute jazykprvokaštaacutetoobčianskanaacuteukavlastivedadejepiszemepispriacuterodopispriacuterodospytpočtya merbapiacutesaniekresleniespevručneacutepraacutecevyacutechovneacutetelesnaacutevyacutechovazdravovedaa naškolaacutechnaacuterodnostnyacutechmenšiacutenslovenskyacutejazyk

27 Bolito predmetyakodruhyacutejazyk(nemeckyacuterusiacutenskyčimaďarskyacute)hudbaryacutechlopispiacutesaniena stroji

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 197 |

Secondary sources

Gašpariacutek Ignaacutec ndash Hanus Juacutelius1929ŠkolskyacuteradcaBratislavaHronek Josef1935aVyučovaacuteniacutenaacuteboženstviacutena naacuterodniacutechškolaacutechPrahaHronek Josef1935bReformanaacuterodniacuteškolyčeskoslovenskeacutePrahaKaacutezmerovaacute Ľubica2012Premenyv školstvea vzdelaacutevaniacutena Slovensku(1918ndash1945)BratislavaKratochvil Rudolf ndash Synek František1934KatechetizmusslovenskeacutehoučiteľstvaŽilinaNJ 1920Ľudoveacutezhromaždeniev SelenčiIn NaacuterodnaacuteJednota I519marca19201-2NJ 1920NaacuterodnaacutejednotaI4417decembra19203Palaacuterik Miroslav ndash Mikulaacutešovaacute Alena 2016LibriprohibitiZaacutesahypolitikydo knižnejprodukcie

a knižničnyacutech fondovpočasdruhej svetovej vojnyna priacuteklademestaNitra (Libri prohibitGovernment interference with book production and book collections during World WarII as exemplified by the city of Nitra) In Muzeoloacutegia a kultuacuterne dedičstvo (Museologyand CulturalHeritage)42117-137

Placht Otto ndash Havelka František1934Přiacuteručkaškolskeacutea osvětoveacutespraacutevyPrahaSH 1938In SlovenskyacutehlasI12126maacuteja19384SĽN 1922aIn Slovenskeacuteľudoveacutenoviny13287juacutela19222SĽN 1922bRečposlancaArnoldaBobokaz 2761922In Slovenskeacuteľudoveacutenoviny132914

juacutela19222SP 1922Katoliacuteckymrodičomdo pozornostiIn SlovenskaacutepravdaIII3710septembra19221SP 1923aIn SlovenskaacutepravdaIV4321oktoacutebra19232SP 1923bPrvyacutevyacutekvetškolskeacutehozaacutekonaIn SlovenskaacutepravdaIV4611novembra19232-3SpraacutevyKatoliacuteckejškolskejradyna Slovensku19293Vestniacutek MŠaNO 1920Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvětyII21417Vestniacutek MŠaNO 1923Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvěty1923PrahaVestniacutek MŠaNO 1939Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvěty1939Praha

SUMMARYRELIGIOUSEDUCATION INCZECHOSLOVAKIAAFTER1918Religionbelonged to the most important teaching subjects in education After the CzechoslovakRepublic had been established in 1918 the changes appeared not only in the stateadministrationbutalsoin thesystemof educationwhichincludedthe teachingof religionTaking intoconsideration strong religious feelings in Slovakia the Ministryof Educationrequestedteachingstaffbearingin minduniquecircumstancesin whichSlovakeducationwasbuiltto preparemoderatelessonsThe statewasawarethatthe CatholicChurchplayedan essentialrolein societyThe adoptionof the legislativereformin theformof the lsquoSmallSchoolLawrsquothe introductionof the subjectof CivicEducationand the abuseof the religiousquestionin politicalcampaignsdidnothelpto settlethe situationItwasCivicEducationthatwasperceivedbyparents as a subject dangerous to childrenrsquosmorals an ideawhichfoundpoliticalsupportin theSlovakPeoplersquosPartyThe teachingof the subjectbecamemorenoticeable after 1939 when it was closely associatedwith the political regimeThe stateand religionwerere-connected

Adriana Kičkovaacute

| 198 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

DocPhDrAdrianaKičkovaacutePhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof HistoryHodžova194974NitraSlovakiaakickovaukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201 bullbullbull | 199 |

RECENZIE BOOK REVIEWS

DOacuteCI Viliam Štefan OP Die Seelsorgliche Taumltigkeit der Kaschauer Predigerbruumlder Ein Dominikanerkonvent im Ambiente von Pfarrei Stadt und Staat im 18 Jahrhundert (= Quellen und Forschungen zur Geschichte des Dominikanerordens Neue Folge Bd 23) Berlin-Boston De Gruyter 2018 327s ISBN 978-3-11-053884-7

Jižv jedneacutezesvyacutechrecenziacutejsempředleacutetyvy-slovil naacutezor že dějiny dominikaacutenskeacuteho řaacutedujsou ve srovnaacuteniacute s jinyacutemi řeholemi staacutele slo-venskoui českouhistoriografiiacutezanedbaacutevaneacute1Ani v roce2018neniacutesituacebohuželjinaacuteO toviacutece ovšem potěšiacute každaacute kvalitniacute publikacena tototeacutemaAutorrecenzovaneacuteknihyViliamŠtefanDoacuteci ( 1978) prezidentHistorickeacutehouacutestavudominikaacutenskeacutehořaacuteduv Řiacuteměneniacuteslo-venskeacuteaničeskeacuteodborneacuteveřejnostiosobnostiacuteneznaacutemou2 Doacuteciho novaacute publikace vychaacuteziacutez jeho doktorskeacute disertačniacute praacutece obhaacutejeneacutev roce 2014 na Katolickeacute teologickeacute fakultěviacutedeňskeacute univerzityMezi slovenskyacutemi i čes-kyacutemihistorikyjevšeobecněznaacutemanaacuteročnost

1 SrovZouhar Jakub 2015GabrielHunčagaOPDominikaacuteni na ceste k intelektuaacutelnym elitaacutemvrcholneacuteho stredoveku (= Studia Christiana7) Krakoacutew-Bratislava Towarzystwo Slowaacutekoww Polsce - Chronos 2013 460s ISBN 978-80-89027-37-8 (Chronos) ISBN 978-83-7490-581-7 (TSP) [recenze] In Českyacute časopis historickyacute1131172-174

2 SrovnapřjehopraacuteceDoacuteci Viliam Štefan 2010Biskupi a rehoľniacuteci Pohľad na zaacutesahy dieceacutez-nychbiskupovdo zaacuteležitostiacute rehoľnejdiscipliacutenykošickyacutech dominikaacutenov v 1 polovici 19 sto-ročia In Studia Historica Tyrnaviensia 9-10186ndash208 Doacuteci Viliam Štefan 2012 Pontesad homines das Leben der Dominikanerin Kaschau(Košice)in dererstenHaumllftedes19Jahrhunderts im Lichte des ErzbischoumlflichenArchivsin KaschauIn MartinaBolom-Kotari ndashJakub Zouhar (eds) Cogito Scribo SperoAuxiliaryHistoricalSciences in CentralEuropeatthe Outsetof the 21stCenturyHradecKraacuteloveacute2012246ndash264

historickeacuteho vyacutezkumu (horno)uherskyacutech dě-jin v době předchaacutezejiacuteciacute 20 stoletiacute Zejmeacutenajazykovaacutevybavenostbadatelemusiacutebyacutetoprotijehozaacutepadoevropskyacutemkolegůmna nepoměr-ně vyššiacute uacuterovni (latina němčina maďaršti-na slovenština kvůli pramenům angličtinafrancouzštinaa italštinakvůliliteratuře)Tytopředpoklady autor zcela splňuje naviacutec jehoškoleniacute na prosluleacutem viacutedeňskeacutem Institut fuumlr oumlsterreichische Geschichtsforschung se v pub-likaci projevilo nejen důkladně zpracovanouheuristikou3 ale i metodologickyacutem nadhle-dem Mnohojazyčnaacute použitaacute literatura jeteacuteměř4 vždy opatřena německyacutem překlademnaacutezvu což čtenaacuteři neznaleacutemu některeacute řečiusnadňujeporozuměniacutetextu

Teacutematu košickyacutech dominikaacutenů se v mi-nulosti věnovali již někteřiacute badateleacute zejmeacutenaBeacutela(=Vojtech)Wick(1873ndash1955)5aleteacutemabylodo DoacutecihopraacutecepraktickynezpracovaneacuteprotožeWickovy knihy jsou pouze stručnyacutemchronologickyacutem přehledem nebo se neza-byacutevajiacute touto otaacutezkou jako svyacutem hlavniacutem teacute-matemOstatněDoacutecivšechny jehopraacuteceznaacutea vyrovnaacutevaacute se s nimi již v uacutevodu sveacute knihy(s 8-9) Daleko pozitivněji hodnotiacute (s 9-10)doktorskoudisertaci obhaacutejenouna budapešť-skeacute univerzitě Eoumltvoumls Loraacutend (2013) BeacutelouVilmosem Mihalikem bdquo Campus ad fidei catholicae inseminationemldquo Katolikus meguacuteju-laacutes az egri egyhaacutezmegyeacuteben a 17 szaacutezad utolsoacute harmadaacuteban [Katolickaacutereformav dieceacuteziEgerJaacutegerv posledniacutetřetině17stoletiacute]Je třebali-tovatžezůstalav rukopisea nebylapřeložena

3 Prameny jsou čerpaneacute z archivů a knihovenv Košiciacutech Bratislavě Brně Budapešti RaacutebuŠtyacuterskeacutem Hradci Linci Řiacutemě Rožnově Viacutednia veZvolenu

4 Škoda že např u tituluGabriel PeterHunčagaOP Historickeacute štuacutedie k dejinaacutem dominikaacutenovna Slovensku Bratislava 2008 tento překladchybiacute

5 K tomuto převaacutežněmaďarsky piacutešiacuteciacutemu histori-kovi srov slovenskyMarkušovaacute Kristiacutena 1997Dr VojtechWick ndash Život a dielo In HistoricaCarpatica27-28101-125

| 200 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201

do slovenštiny ani do žaacutedneacuteho zaacutepadoevrop-skeacutehojazyka

Viliam Štefan Doacuteci po kritice pramenůa dosavadniacuteliteraturyvesveacuteknizenejprvečte-naacuteřezasvětildo komplikovaneacutea i proodbor-niacuteky ndashnestyďmesito přiznatndashodlehleacutesituacekošickyacutechbratřiacuteběhem17a 18stoletiacute(s 12-84)Nevynechaacutevaacuteanizajiacutemavoukapitolupůso-beniacutebratřiacutekazatelůna košickeacuteuniversitě(s 66-69)Ti kdonečtou slovenskynebomaďarskybyli do teacuteto doby odkaacutezaacuteni na studii IsnardaW Franka6Avšaki tudokaacutezalDoacuteciv jednot-livostechdoplnitZdemusiacutememiacutetna pamětiže dějiny uherskeacute řaacutedoveacute provincie existujiacuteciacutev 17 stoletiacute spiacuteše sporadicky se z důvodune-dostatkupramenůrekonstruujiacutepraacutevějenv jed-notlivostech ze zmiacutenek rozesetyacutech v mnohafondechviacutedeňskyacutechbudapešťskyacutech řiacutemskyacutechi slovenskyacutecharchivechV naacutesledujiacuteciacutekapitolesevšakDoacutecizaměřiljižna hlavniacuteteacutemasveacutepraacute-cetjna působeniacutedominikaacutenůmezilidmi(nafarnostech v bratrstvech7 při procesiacutech atp)a zvlaacuteště na jejich kazatelskou činnost kteraacutebylavždybratřiacutemz řaacutedu kazatelskeacutehonejbližšiacuteRozebiacuteraacute vyacuteznamnaacute kaacutezaacuteniacute ukazuje přiacutestupyjednotlivyacutechkazatelůk jejichřemeslupodchy-cujejejichargumentačniacutevyacutezbroja snažiacuteseo re-konstrukcidopadůtěchtokaacutezaacuteniacutena sveacuteposlu-chače(s85-274)VečtvrteacutezaacutevěrečneacutekapitoleDoacutecipřesvědčivěshrnujesveacutevyacutezkumy(s 275-287) Ukazuje že ciacutesař Leopold I použiacutevalciacuterkevniacute řaacutedy jako tmel staacutetu v komplikovaneacutea prokatoliacutekynepraacutevěradostneacutedoběTo do-minikaacutenůmusnadnilojejichzačleněniacutesedo ži-votaKošica rozhodujiacuteciacutemzpůsobempomohlov jejichduchovniacutečinnostimezitamniacutemiměš-ťany (a snad nejen jimi) po boku františkaacutenů

6 Frank Isnard Wilhelm 1973ZurErrichtungderoumlsterreichisch-ungarischenDominikanerprovinzzu Beginn des 18 Jahrhunderts und zu ihrerVorgeschichte (1569 ndash 1704) In ArchivumFratrumPraedicatorum43287-341

7 Při teacuteto přiacuteležitosti věnuje zvlaacuteštniacute pozornostnoveacutemu světci sv Janu Nepomuckeacutemu a jehobratrstvu v Košiciacutech ktereacute zasazuje do širšiacutehokontextuuacutectyk tomutosvětciv raacutemciceleacutehabs-burskeacutemonarchie

a jesuitů Zaacuteroveň prameny nepotvrdily pas-toraacutelniacute (misijniacute) činnost bratřiacutemezimiacutestniacuteminekatoliacuteky(s275)Katoliacutekůalev průběhu18stoletiacute v Košiciacutech přibyacutevalo8 a tak přibyacutevaloi těchkteřiacutetoužilipo duchovniacutechslužbaacutechbra-třiacute kazatelů Doacuteci rovněž přesvědčivě doložilže katoličtiacuteměšťaneacute nechodili za dominikaacutenyjenzezvědavostizaacutejmuz dosudneznaacutemeacutehočiprotožebybratřinabiacutezelinějakyacuteodlišnyacutedruhduchovniacute služby ale zkraacutetka proto že posky-tovalitytoslužbyvevyššiacutekvalitěpozicebratřiacuteveměstěses přibyacutevajiacuteciacutemidekaacutedami18věkustaacuteleupevňovalabdquoDies zeigt sich () fuumlr neue Variationen des klassischen Angebotsldquo(s 276)Na rozdiacutelod františkaacutenůsedominikaacuteniuplat-niliv Košiciacutechi ponařiacutezeniacutechJosefaIIovšemnikoliprotožebysito přaacutelikošičtiacuteměšťaneacutenyacute-bržprotožesito přaacutelysvětskeacutei ciacuterkevniacuteauto-rityktereacutepoklaacutedalybratrykazateleza potřebneacutev duchovniacutepeacutečio obyvateleKošicBratřitedymělinadaacutelepomaacutehatfarniacutemukleacuteruv duchovniacutespraacutevěDoacutecitakdovodilžestaacutetniacuteorgaacutenymělyrozhodujiacuteciacutepodiacutelna opětovneacutempřivedeniacutedo-minikaacutenůdo Košic (mandaacutetLeopoldaIz 16prosince 1697) i na jejichudrženiacute po josefiacuten-skyacutechnařiacutezeniacutechMezitiacutemdošlo21řiacutejna1773k povyacutešeniacutekošickeacuteresidencena řaacutednyacutekonvent(s62ndash65)Jakstaacutetniacutemoctakdominikaacutenimělitotižobdobnyacutezaacutejemvytvořita poteacuteveměstěudržet stabilniacute společenstviacute věřiacuteciacutech (s 278)Toho bratři dociacutelili nejen kaacutezaacuteniacutemi (ktereacute takDoacutecividiacutejakojedenz naacutestrojůk udrženiacutestaacutetniacutea panovnickeacuteloajalitys2859)alezejmeacutenapro-střednictviacutem bratrstev (růžencoveacuteho sv JanaNepomuckeacuteho ad) kteraacute pomaacutehala udržo-vat mezilidskeacute vztahy a kontakty Důležitouuacutelohuzdesehraacutel i řaacutedovyacutepřiacutestupk zemřelyacutem

8 Zatiacutemco na přelomu 17 a 18 stoletiacuteměli pro-testanteacutev Košiciacutechpřevahupoměrsilsevepro-spěchkatoliacutekůzvraacutetiljižv polovině18stoletiacute

9 Srov k tomu větu na s 285 bdquoAus der Sicht der Dominikaner war der wohl gewichtigste Grund sich in den Dienst ihres Koumlnigs zu stellen die Tatsache dass dieser in seiner Eigenschaft als oberster Schirmherr der Kirche den Raum schuf in dem sie unbehindert ihren seelsorglichen Dienst fuumlr das Heil der Menschen ausuumlben konntenldquo

Recenzie Book Reviews

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201 bullbullbull | 201 |

a duchovniacutebdquopeacutečeldquoo něV teacuteostatněkazatelskyacuteřaacuted vždy vynikal Kolem dominikaacutenů se takvytvořil v Košiciacutech okruh přiacuteznivců (někte-řiacute z nich žili i mimoměsto) což bylo rovněžzaacutesadniacute pro udrženiacute řaacutedoveacuteho vlivu ve městěTaktodominikaacuteniudržovalivlivužve středo-věkupo celeacuteEvropějakna toDoacuteciupozorňuje(s 279)Se změnouduchovniacutesituacevestředniacutei středovyacutechodniacute Evropěv 80letech18stole-tiacute nicmeacuteně došlo k vyacuterazneacutemu poklesu vlivudominikaacutenů kteryacute se nevyhnul ani bratřiacutemv Košiciacutech Kniha zmiňuje i nutneacute konfliktymezidominikaacutenya farniacutemkleacuteremkekteryacutemteacuteždochaacutezelood středověkuBratřisezaštito-valipapežskyacutemiprivilegiia pohřbiacutevalivesvyacutechkosteliacutecha na svyacutechhřbitovechi laikyrovněžpři veřejnyacutech procesiacutech brali maacutelo ohledůna miacutestniacutesvětskeacuteknězebdquoDie Konflikte scheinen aufgrund eines unterschiedlichen Verstaumlndnisses vom Verhaumlltnis zwischen (pfarrlich-)territorialer und personaler Heilsvermittlung entstanden zu seinldquo (s 280) Avšak s ubyacutevajiacuteciacutem vlivembratřiacutekazatelůod dobyJosefaIIsei v Košiciacutechkonflikty s farniacutem kleacuterem utišovaly Rovněždominikaacuteniv Košiciacutechvyužiacutevaliuměniacutevesvůjprospěchcožsemjodrazilona jejichmiacutestniacutemkosteleTakeacutekošickeacutebratrytraacutepilnedostatekfi-nanciacutepo celousledovanoudobua praktickyni-kdyfinančniacutepotiacuteženepřekonali(napřv českeacuteřaacutedoveacuteprovinciisebratřis nedostatkemfinanč-niacutechprostředkůpotyacutekalicelyacuteranyacutenovověk)

Praacutece je velice pečlivě zpracovaacutena a vy-tknout lze jen drobnosti Nepřesnaacute je větabdquoErst ab den 1580er Jahren unter Rudolph II (1576ndash1612) der von 1576 bis 1608 als un-garischer Koumlnig Rudolph I regierte versuch-te der Wiener H of durch die Ernennung von Katholiken in das Amt des oberungarischen Generalhauptmanns einen staumlrken Einfluss in der Stadt zu bekommenldquo (s 13) proto-že Rudolf II přesiacutedlil již roku 1583 z Viacutednědo Prahy10Tatonepřesnostsev knizeopakuječastěji(napřs1415)Proslovenskeacutečtenaacuteřejemožnouveacutest z maďarštinypřeloženyacuteživo-topis kardinaacutela Petra Pazmaniho od IstvaacutenaBitskeye11kteryacuteneniacutev recenzovaneacutepublikaciuvedenDoacuteciovšemspraacutevněpoznamenaacutevaacutežekardinaacutel se o uvedeniacute dominikaacutenů do Košicnijakzvlaacutešťnezasloužil(s23)

Na zaacutevěr publikace nechybiacute seznam zkra-tek pečlivyacute soupis pramenů a sekundaacuterniacuteliteratury a miacutestniacute i jmennyacute rejstřiacutek Škodaže se autor viacutece nepokusil obohatit publikacio obrazoveacute prameny byť z vlastniacute zkušenostiviacutemžejichk dominikaacutenskyacutemdějinaacutemraneacutehonovověkuneniacutemnohoZaacutevěremselzejentěšitna dalšiacuteautorůvbadatelskyacutepočinv budoucnu

JakubZouharUniversityof HradecKraacuteloveacute

The CzechRepublic

10 Srov Hausenblasovaacute Jaroslava 2002 DerH of Kaiser Rudolfs II Eine Edition derHofstaatsverzeichnisse1576ndash1612Praha

11 Bitskey Istvaacuten 2010PetruscardinalisPazmaniiArchiepiscopus Strigoniensis Trnava (orig1986) S dvěmadalšiacutemi studiemi tohoto autoraDoacutecipracuje

| 202 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

SPRAacuteVY CHRONICLE

Zpraacuteva o činnosti sdruženiacute Evropskaacute kulturniacute stezka sv Cyrila a Metoděje v roce 2018

1 ŘIacuteZENIacute CYRILOMETODĚJSKEacute STEZKYNejnavštěvovanějšiacute poutniacutemiacutesto na Moravě SvatyacuteHostyacuten (ČR) letos prohlaacutešeneacute za naacuterodniacutekulturniacutepamaacutetkuhostilo19června2018vyacuteročniacuteValnouhromadusdruženiacuteEvropskaacutekulturniacutestezkasvCyrilaa Metoděje(daacuteleEKSCM)Valnaacutehromadaodsouhlasilavyacuteročniacutezpraacutevua hospo-dařeniacuteza rok2017a bylainformovaacutenao aktivitaacutechsekretariaacutetuv roce2018Naacutesledněbyliuacutečast-niacuteciprovedenizaacutestupcemMaticesvatohostyacutenskeacutebazilikoua poutniacutemareaacutelemPřiacutepravnyacuteŘiacutediciacutevyacuteborhostil dne 26 dubna 2018UacuteřadTrnavskeacuteho samospraacutevneacutehokraje v Trnavě Předevšiacutemfinancovaacuteniacuteaktivitsdruženiacutezměnyv členskeacutesiacutetia přiacutepravaprosincoveacuteValneacutehromadybylypřed-mětemjednaacuteniacuteŘiacutediciacutehovyacuteborusdruženiacutekdemajiacutečlenskeacutekrajez Českeacutea Slovenskeacuterepublikya CentraacutelacestovniacutehoruchuVyacutechodniacuteMoravysveacutezaacutestupceVyacuteborsesešel26řiacutejna2018veZliacuteněv tzvBaťověmrakodrapusiacutedleZliacutenskeacutehokraje

Sdruženiacute přijalo noveacute členy z Chorvatska Slovinska a Maďarska

KorespondenčniacutemhlasovaacuteniacutemschvaacutelilaValnaacutehromada26zaacuteřiacute2018přistoupeniacutenovyacutechčlenůTuristickeacutecentraacutelyostrovaNin(Chorvatsko)ndashřaacutednyacutečlenStaroslovanskeacutehoinstitutuv Zaacutehřebu(Chorvatsko)ndashpřidruženyacutečlenSlovinskeacutenaacuterodniacutemariaacutenskeacutesvatyněBrezje(Slovinsko)ndashpři-druženyacutečlena Slovenskeacutesamospraacutevyv Budapešti(Maďarsko)ndashpřidruženyacutečlenČlenstviacutejeplat-neacuteod 1řiacutejna2018

Sekretariaacutet podal žaacutedost o certifikaci Cyrilometodějskeacute stezky coby Kulturniacute stezky Rady Evropy

Nazaacutekladěkonzultaciacutes vedeniacutemEvropskeacutehoinstitutukulturniacutechstezekv Lucemburkusevedeniacutesdruženiacuterozhodlopodatžaacutedosto certifikacistezkyjižletosv zaacuteřiacutePo půlročniacutemhodnoceniacutenezaacute-vislyacutemiexpertybudouv přiacutepaděpostoupeniacutežaacutedostizaacutestupcisdruženiacuteEKSCMpozvaacutenik prezen-tacistezkypředspraacutevniacuteradouRozšiacuteřeniacutedohodyo evropskyacutechkulturniacutechstezkaacutechRadyEvropy(EPA)Nezaacutevisleacutehodnoceniacuteposkytnemanagementusdruženiacutecennouzpětnouvazbu

2 PREZENTAČNIacute AKCEZaacutejemrozviacutejetspolupraacutecina projektuCyrilometodějskeacutestezkydeklarovalanaacuteměstkyněchorvat-skeacutehoministracestovniacutehoruchuOliveraŠarićna českeacuteambasaacuteděv Zaacutehřebuběhemprvniacutepre-zentacesdruženiacutena uacutezemiacuteChorvatskakonaneacute21března2018Utužovaacuteniacutečesko-chorvatskyacutechvztahůprostřednictviacutemspolupraacutecena kulturniacutestezcepodpořil i velvyslanecČRv Zaacutehřebu JEVladimiacuterZavaacutezalNa zorganizovaacuteniacuteakcesepodiacutelelokroměčeskeacutehovelvyslanectviacutetakeacutechorvatskeacute

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 203 |

ministerstvocestovniacutehoruchuPřijelizaacutestupcitakeacutez chorvatskeacutehoministerstvakulturyrůznyacutechchorvatskyacutechkrajůa destinačniacutechspolečnostiacute

Poutnickaacute kancelaacuteř v italskeacute dieceacutezi Vicenza iniciovalamezinaacuterodniacute poutniacute stezku RomeaStratas ciacutelempropojitPobaltskeacutezeměs Řiacutememna zaacutekladěhistorickeacutetrasyZa tiacutemtouacutečelemvzni-kaacutenyniacutev ItaacuteliinoveacutesdruženiacuteV Akvilejisekonala25ndash26června2018uacutevodniacutekonferencek noveacutekulturniacutestezces uacutečastiacutePolaacutekůČechůSlovincůa ItalůZ Itaacuteliezdebylipřiacutetomnikroměpořaacute-dajiacuteciacutedieceacutezenapřpředstaviteleacuteregionuFriulindashVeneziaGiuliaVatikaacutenuVeronyčistezkyViaFrancigenaŘeditelkasdruženiacutezdenavrhlavyužitiacutemoravskeacutecyrilometodějskeacutea svatojakubskeacutetrasypronovyacutepoutnickyacutekoridorprochaacutezejiacuteciacutez Polskado RakouskapřesMoravu

V maďarskeacutemZalavaacuteru se 16 června 2018 sešli vojenštiacute biskupoveacuteMons FrantišekRaacutebekze Slovenskaa MonsLaacuteszloacuteBiacuteroacutez Maďarskaministřiobranya zaacutestupciozbrojenyacutechsložekobourepubliki desiacutetkypoutniacutekůabyuctilipřipamaacutetniacutekusvCyrilaa MetodějejejichodkazZuacutečastnilisetakeacutehosteacutez ČRndashdiplomatZUacutev BudapeštiJozefKollaacuterradniacuteZliacutenskeacutehokrajeJanPijaacutečeka ředitel-kasdruženiacuteEKSCMMartinaJanochovaacuteZalavaacuterdřiacutevenazyacutevanyacutejakoBlatnohrad(teacutežMosaburg)jejedniacutemzestředověkyacutech miacutestkdebyloprokaacutezaacutenopůsobeniacutesoluňskyacutechmisionaacuteřů

V roce 2018 proběhla řada prezentačniacutech akciacute sdruženiacute v Českeacute a Slovenskeacute republice Diacutekyspolupraacutecis CentraacuteloucestovniacutehoruchuVyacutechodniacuteMoravysei letosmohlipracovniacutecisekre-tariaacutetuaktivnězuacutečastnitvelkyacutechlednovyacutechveletrhůcestovniacutehoruchuGORegiontourBrnoa ITFSlovakiatourBratislavaa prezentovatzdena staacutenkuVyacutechodniacuteMoravyCMstezkuDne5 dubnabylyaktivitysdruženiacutepředstavenyv UherskeacutemHradiština VIIIMiniveletrhucestovniacutehoruchua gastronomieSlovaacutecka

Daacutele byla stezka prezentovaacutena na seminaacuteři při setkaacuteniacute klaacutešterniacutech stezek ve Velehradě(10 4)na poutimoravskyacutechmaticv Zašoveacute(154)na odborneacutekonferencicestovniacutehoruchuv Prievidzi(194)diacutekypozvaacuteniacuteTrenčiacutenskeacutehosamospraacutevneacutehokrajena veletrhucestovniacutehoru-chuv Trenčiacuteně(11ndash125)na pozvaacuteniacuteSlovanskeacuteuniena Dnechslovanskeacutekulturyv Hodoniacuteně(16)na DnechlidiacutedobreacutevůleveVelehradě(47)na festivaluNitramilaacuteNitrav Nitře(67)i naCyrilometodějskeacuteslavnostiv Bojneacute(77)V Nitřesdruženiacutezorganizovalo6červenceve spo-lupraacutecisezdejšiacutemipartnery-krajemměstembiskupstviacutemUniverzitouKonstantinaFilozofaArcheologickyacutemuacutestavemSAVZoborskyacutemzkraacutešlovaciacutemspolkemNitranskouorganizaciacutecestov-niacutehoruchua spolkemMilitiaPortaliszaacutežitkoveacuteputovaacuteniacutena 10kmtrasez DražovcůpřesZoborskyacuteklaacuteštera Martinskyacutevrchna Svatoplukovonaacuteměstiacutes možnostiacutenaacutevštěvynitranskeacutehohraduO akciprojevilozaacutejemasi60poutniacuteků

Dne 19 řiacutejna prezentovali zaacutestupci sekretariaacutetu a Nitranskeacuteho samospraacutevneacuteho kraje ak-tivity sdruženiacutea cyrilometodějskeacute trasyv klaacutešteřev Močenkuna seminaacuteřio Cyrilometodějskeacutestezceuskutečněneacutev raacutemciakceGorazdovdvorNavštiacutevili takeacutemiacutestniacute čaacutestGorazdovo s kapliacutesv GorazdaodkudpodlelegendpochaacutezelnaacutestupcearcibiskupaMetodějeBěhemteacutetodvoudenniacutekulturniacuteakcepokračovalatakeacutesoutěžniacutedivadelniacutepřehliacutedkafestivaluGorazdovMočenok

Kolem200zaacutestupcůkulturniacutechstezeka nejrůznějšiacutechinstituciacutesesjelodne27zaacuteřiacutena 8 vyacute-ročniacute poradniacute foacuterum kulturniacutech stezek do Zhořelce (Goumlrlitz) na německo-polskeacute hranici abyzde sdiacuteleli dobreacutepraxe debatovali nad svyacutemiprojekty a možnyacutemi synergickyacutemi efekty spolu-praacutece nejen mezi sebou ale i s evropskyacutemi institucemi a mezinaacuterodniacutemi organizacemi jakoUNESCOa ICOMOSSvyacutemstaacutenkemsezdeprezentovalamezi jinyacutemikandidaacutetskyacutemiprojektyi Cyrilometodějskaacutestezka

| 204 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

3 PROJEKTY SDRUŽENIacute

Partnerstviacute a aktivniacute institucionaacutelniacute siacutetě Cyrilometodějskeacute stezky v moravsko-slovenskeacutem přiacutehraničiacute

Projektpřeshraničniacutespolupraacutece(zkraacuteceněbdquoPartnerstviacuteCMSldquo)dotovanyacutez programuINTERREGVASK-CZ(85)a naacuterodniacutemirozpočty(SR10ČR5)bylzahaacutejenuacutevodniacutemjednaacuteniacutemna kraj-skeacutemuacuteřadě v Bratislavě 20 uacutenora 2018 Představily se zde regionaacutelniacute pracovniacute skupiny a diacutel-čiacutevyacutestupyzapočatyacutechaktivitDne13června2018seuskutečnilav raacutemcifolklorniacutehofestivaluKunovskeacute leacutetona Panskeacutemdvořev KunoviciacutechuacutevodniacutekonferenceprojektuUacutečastnilo se jiacute80českyacutech i slovenskyacutechodborniacutekůz oblastiveřejneacutespraacutevyregionaacutelniacutehorozvojecestovniacutehoru-chu vzdělaacutevaacuteniacute vědy a vyacutezkumu kultury i ciacuterkve aby se zapojili do koordinovaneacuteho rozvojekulturniacute stezkyv moravsko-slovenskeacutempřiacutehraničiacuteNa konferencibylpředstavennovyacutepřiacutestuprozvojeCyrilometodějskeacutestezkyzaloženyacutena spolupraacutecia komunikacis širokouškaacutelousubjek-tůs ciacutelemvyužiacutetuacutezemniacutea lidskyacutepotenciaacutelprovytvořeniacuteuceleneacutehoproduktuCyrilometodějskeacutestezky S partneryprůběžně řešiacute sekretariaacutet sdruženiacuteEKSCManalyacutezu stakeholderůdotazniacutekypro stakeholdery(obcefarnostikulturniacutezařiacutezeniacuteposkytovateleacuteslužebcestovniacutehoruchu)dobreacutepraxektereacutejsoupostupnězveřejňovaacutenyna webuprojektutematickeacutea geografickeacutevymezeniacutestez-kypřipraveneacuteArcheologickyacutemuacutestavemSAVv NitřenaacutevrhslovenskyacutechcyrilometodějskyacutechtraspřiacutepravustrategieproceleacutepřeshraničniacuteuacutezemiacutedefinovaneacutedotačniacutemprogramemViacuteceinformaciacutejezveřejněnona wwwcyril-methodiuseupartnerstvicms

Cyrilometodějskaacute tradice v novodobyacutech československyacutech dějinaacutechCiacutelemprojektujepřispětjakk dialogumeziodborniacutekyna velkomoravskeacutei současneacutedějinytakk dialogumeziodborniacutekyna historiia školniacutemlaacutedežiacutea akcentovatnepřiacutelišrozšiacuteřenousouvislostmezi Cyrilometodějskyacutem dědictviacutem a vyacutevojem novodobyacutech československyacutech dějin PodstatouprojektujepřiacutepravadvoupublikaciacutekolektivniacutemonografiebdquoCyrilometodějskaacutetradicev novodo-byacutechčeskoslovenskyacutechdějinaacutechldquoa publikacek vyacutetvarneacutesoutěžiprožaacutekyzaacutekladniacutecha středniacutechškolna teacutemabdquoPutovaacuteniacutedějinamis Cyrilema MetodějemldquoProjektbylfinančněpodpořen(33 )Ministerstvem kulturyČRNa přiacutepravě projektu se vyacuteznamně podiacutelelaUniverzitaKonstantinaFilozofav Nitře zejmeacutenaprofPhDrPeter IvaničPhD ředitelUacutestavuprovyacutezkumkulturniacutehodědictviacuteKonstantina a Metoděje kteryacute je zaacuteroveň od 27 prosince 2017 předsedouVědeckeacutehovyacuteborusdruženiacuteEKSCMV raacutemciprojektusedne28listopadu2018uskutečniacutečesko-slovenskaacutevědeckaacutekonferencena teacutemabdquoCyrilometodějskaacutetradicev novodobyacutechčeskoslovenskyacutechdějinaacutechldquov JezuitskeacutemsklepuveStareacutemMěstěu UherskeacutehoHradištěkteroupřipravujesdruženiacuteEKSCMvespolupraacutecis UniverzitouKonstantinaFilozofav NitřeměstemStareacuteMěstoSlovaacuteckyacutemmuzeemv UherskeacutemHradištia SŠPHSUherskeacuteHradištěKolektivniacutemonografiebudejedniacutemz hlavniacutechvyacutestupůstejnojmenneacutehojednoleteacutehoprojektuV přiacutepravějetakeacutestudentskeacutefoacuterum(tvůrčiacutebesedažaacutekůZŠa studentůSŠs obliacutebenyacutemihistorikyPhDrBlankouRašticovoua PaedDrJiřiacutemJiliacutekem)na stejneacuteteacutemaktereacuteseuskutečniacutetamteacuteždne29listopadu2018Informaceo projektujsouzveřej-ňovaacutenyna wwwcyril-methodiuseustatnost100

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 205 |

Vyacutestava Putovaacuteniacute dějinami s Cyrilem a Metodějem měla premieacuteru na Ku-novskeacutem leacutetěOdbornaacuteporotavybralaveSlovaacuteckeacutemmuzeuv UherskeacutemHradišti23května2018desiacutetkyvyacutetvar-nyacutechpraciacutezaslanyacutechdo vyacutetvarneacutesoutěžebdquoPutovaacuteniacutedějinamis Cyrilema MetodějemldquopořaacutedaneacutesdruženiacutemEKSCMs ciacutelemuspořaacutedatputovniacutevyacutestavuz vybranyacutechpraciacutektereacutedo soutěžeposlalo40českyacutecha slovenskyacutechškolNěktereacutez moravskyacutechškolvyužilynabiacutedkusdruženiacutea uspořaacutedalyinteraktivniacutebesedus Velkomoravanem(propagaacutetoremtzvživeacutehistorie)Putovniacutevyacutestavazahaacutejilasvojimezinaacuterodniacutecestuv KunoviciacutechběhemKunovskeacuteho leacuteta(13ndash176)od 57do 20 8bylauvedenav nitranskeacuteSynagoacutezea od69v PamaacutetniacutekuVelkeacuteMoravyveStareacutemMěstěkdese21zaacuteřiacute2018uskutečniloslavnostniacutevyhlaacutešeniacutevyacutesledkůsoutěžes předaacutevaacuteniacutemoceněniacute25žaacutekůma studentůmza uacutečastipředstavitelůsdruženiacuteEKSCMměstaStareacutemMěstoa členůodborneacuteporo-tyDoprovodnyacuteprogramzajistiliSlovaacuteckeacutemuzeumv UherskeacutemHradištiZUŠUherskeacuteHradištěa společnost přaacutetel historieMORRIGANV řiacutejnu se vyacutestava přesunula na Slovanskeacute hradištěv Mikulčiciacutech(910ndash211)a v listopaduopětdo StareacutehoMěsta(1711ndash3112)Čaacutestškol-niacutechpraciacutebylatakeacutek viděniacutena festivalukřesťanskeacutehodivadlaGorazdůvMočenok(23ndash277)v MočenkunedalekoNitry

4 POUTNIacute TRASY CYRILOMETODĚJSKEacute STEZKYNazaacutekladědohodyo spolupraacuteci s Klubemčeskyacutech turistuna značeniacute a uacutedržběpoutniacutech trasCyrilometodějskeacutestezkybylov letniacutechměsiacuteciacutechna uacutezemiacuteČeskeacuterepublikyvyznačenopřes 300 kmpoutniacutechtras(VranovndashVelehradPustevnyndashVelehradŽiacutetkovaacute ndashVelehrad)Uacutevodniacutepoutnickaacuteakceproběhlana trasez Vranovado Velehradupod vedeniacutemznaacutemeacutehopoutniacutekaPetraHirscheve dnech18ndash23zaacuteřiacute2018O teacutetopilotniacutepoutivznikaacutediacutekyorganizaacutetorovii kraacutetkeacutevideoktereacutepřipravujes kameramanemTomaacutešemLeacutenaacuterdemPro trasuPustevnyndashVelehradchystaacutePetrHirschadventniacuteputovaacuteniacuteod 28prosince2018Předpodpisemjei raacutemcovaacutesmlouvas Klubemsloven-skyacutechturistůdiacutekyktereacutebymohlo ještě letosdojiacutetk prodlouženiacute trasyz Žiacutetkoveacutena Slovenskodo Skalkynad Vaacutehomu TrenčiacutenaKoncepttrasovaacuteniacutena Slovenskujepředmětemjednaacuteniacuteseslo-venskyacutemičlenya partnerypřeshraničniacutehoprojektuPartnerstviacuteCMS

IngMartinaJanochovaacuteEuropeanCulturalRouteof SaintsCyriland MethodiusIALE

The CzechRepublic

| 206 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

Přiacutelohy Appendix

Obr 1Mšena zaacutekladechbazilikysvHadriaacutenav maďarskeacutemZalavaacuteru

Fig 1HolyMassin thefoundationsof StHadrianlsquosBasilicain Zalavaacuter(Hungary)

Obr 2CyrilometodějskeacuteputovaacuteniacuteNitranskem

Fig 2The Cyrillo-Methodianperegrinationthroughthe NitraRegion

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 207 |

Obr 3 8Foacuterumevropskyacutechkulturniacutechstezekvezhořeleckeacute(Goumlrlitz)synagoze

Fig 3The 8thforumon the Europeanculturalroutesin thesynagogueof Zhořelec(Goumlrlitz)

Obr 4KonferenceprojektuInterregVASK-CZv Kunoviciacutech

Fig 4The conferenceon the projectInterregVASK-CZin Kunovice

| 208 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

Cyrilskaacute a latinskaacute piacutesomnaacute kultuacutera byzantsko-slovanskej tradiacutecie na Slovensku do konca 18 storočia

V dňoch23ndash27oktoacutebra2018prebehlav KošiciachkonferenciaorganizovanaacuteSlavistickyacutemuacutesta-vom JaacutenaStanislavaSAVv spolupraacuteci s Teologickou fakultouTrnavskejuniverzity a CentromspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMichalaLackaKonferenciabolarealizovanaacutev raacutemciprojektupodpo-reneacutehoAgentuacuteroupre vyacuteskuma vyacutevoj(APVV)pod naacutezvomCyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočia (APVV-14-0029)Konferenciabola jednyacutemz finaacutelnychvyacutestupovprojektua bolaspojenaacuteajs jehoverejnouoponentuacuterouPodujatiasazuacutečastniliodborniacuteciz rocircznychob-lastiacute suacutevisiacehovyacuteskumuzo Slovenskaajzo zahraničiakonkreacutetnez PoľskaČeskej republikyUkrajinyBulharskaRuska(Svedčiacuteo tomajprehľadprogramua priacutespevkovjednotlivyacutechuacutečast-niacutekovkonferencie)

Prvyacutedeň ztridnitrvajuacutecejkonferencieobsahovalprevažnepriacutespevkyriešiteľovprojektuktoreacutemalipribliacutežiťa zhrnuacuteť4rokyvedeckovyacuteskumnyacutechaktiviacutetna jehonapĺňaniacuteKonferenciuotvorilikraacutetkymuacutevodnyacutemslovomPŽeňuchzo SlavistickeacutehouacutestavuJaacutenaStanislavaSAVa ŠMarinčaacutekz CentraspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMLackaPŽeňuchzdocircraznilskutočnosťžechyacutebakontinuaacutel-nyvyacuteskumbyzantsko-slovanskejtradiacutecieAvšakpraacutevezapojeniacutemmladyacutechvedeckyacutechpracovniacutekovzo SlavistickeacutehouacutestavuJStanislavaSAVsamocircžepodariťpozitiacutevnyobratvytvaacuteraniavyacuteskumnejkontinuityv tejtooblastiMedzivyacutestupmiprojektusuacutetotižajtridizertačneacutepraacutece

Prvyacuterokovaciacutedeňpozostaacutevalz trochblokovpriacutespevkovUacutevodnyacutepriacutespevokpatrilP ŽeňuchoviktoryacutebolzaacuteroveňhlavnyacutemriešiteľomprojektuV raacutemcipriacutespevkuCyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočia identifikaacutecia a interpretaacutecia prameňov pribliacutežil interdisciplinaacuterny vyacuteskumtradiacuteciespaumltejs byzantsko-slovanskyacutemobradomVyacuteskumprebiehalna zbierkeneznaacutemychalebomaacuteloprebaacutedanyacutechliturgickyacutechapokryfickyacutechbiblickyacutecha inyacutechnaacuteboženskyacutechtextovDoplneneacuteboli zaacutepismi z rozpraacutevačskej tradiacutecie a duchovnej piesňovej tvorby Vyacutesledky vyacuteskumov nielenaktualizujuacutedoterajšiepoznatkyaleprinaacutešajuacutetiežnoveacutezisteniaa faktyktoreacuteupravujuacutedoterajšievyacutekladyprocesov latinizaacuteciepravoslavizaacuteciea uniatizmuNemožnonespomenuacuteťskutočnosťžerealizaacuteciaprojektubolasplnenaacutenad normučosavyacutestupovtyacuteka

P Zubko sa venoval Teologickeacutemu posolstvu Užhorodskeacuteho Pseudozonara Ide o priacuteručkupre kleacuteruss pocircvodomv stredovekuObsahujepredpisya zvykydaneacutehocirkevneacutehospoločenstvaNiektoreacutez opiacutesanyacutechzvykovpretrvaliaždo suacutečasnosti

PrvyacuteblokrokovaniauzavrelSZavarskyacutev priacutespevkuTrnavskeacute dejiny Byzancie od Františka Borgiu Keacuteriho (1738 ndash 1742)OjedineleacuteosemzvaumlzkoveacutedieloEpistomie historiae Byzantinaepred-stavujuacutecechronologickeacutespracovaniedejiacutenByzancies docircrazomna uhorsko-byzantskeacutevzťahysaautorpriacutespevkupokuacutesilvysvetliťv kontextes dobovoupolemikouo byzantskompocircvodekres-ťanstva s postupujuacutecou emancipaacuteciou cirkvi byzantsko-slovanskeacuteho obradu a formovaniacutem jejintelektuaacutelnycheliacutet

Druhyacute blok tvorili priacutespevky pracovniacutekov SUacuteJS SAV a dotyacutekali sa ich vyacuteskumneacuteho okru-hu v raacutemci riešenia projektu APVV K Žeňuchovaacute sa v priacutespevku Cyrilskaacute piacutesomnaacute kultuacutera na Slovensku ako jeden z prameňov vyacuteskumu folkloacuternych prozaickyacutech žaacutenrov (opis a systematizaacutecie folkloacuternych žaacutenrov v cyrilskyacutech rkp zborniacutekoch)venovalavyacutevojupiacutesomnejkultuacuteryv karpatskomregioacutenev oblastineliturgickyacutechcyrilskyacutechpiacutesomnyacutechpamiatoknaprkaacutezňovaacutetvorbaspevniacutekysnaacuterea pod

SVašiacutečkovaacutepriacutespevkomSviaščennogo Pisanija kak istočnik issledovanija kulturnoj kommu-nikacii meždu Vostokomi Zapadompribliacutežiladidaktickeacuteevanjeliaacutektoreacutečastoobsahujuacuteajsvet-skeacutepriacutebehya porovnaniavďakačomumožnorozpoznaťvplyvlokaacutelnychčisusediacichkultuacuter

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 209 |

RokovaniepokračovalopriacutespevkomĽWilšinskejK vyacuteskumu byzantsko-slovanskej monastickej tradiacutecie na priacuteklade latinskej literaacuternej tvorby Joannikija Juraja Baziloviča OSBM (1742 ndash 1821)Priacutespevok zhrňuje vyacutesledky vyacuteskumu ktoryacute reflektujenajmaumldizertačnaacutepraacuteca autorkyVenujesamonastickejtradiacuteciiacuteprezentovanejv dieleJJBazilovičaImago vitae monasticektoryacutempred-stavujeslovanskuacutemniacutešskutradiacuteciuharmonizujuacutecus latinskouliteraacuternoukultuacuterouDruhyacuteblokuzavrelapriacutespevkomLiturgickeacute texty v Bazilovičovho diela Explicatio Tolkovanijev komparaacuteciiM StryacutečkovaacuteAutorkaprezentovala vyacutesledky v oblasti komparatiacutevneho vyacuteskumu cirkevnoslo-vanskeja latinskejliturgickejterminoloacutegieCieľomvyacuteskumujelatinsko-cirkevnoslovanskyacuteglosaacuters vyacutekladomv slovenskomjazykuna zaacutekladedvojjazyčneacutehovyacutekladuliturgiiacutektoryacutebymoholpo-mocirccťustaacuteliťterminologickuacutebaacutezuobradoveja liturgickejlexiky

Poobedňajšiacute blok priacutespevkov otvoril T Mrňaacutevek a jeho Obřad pokaacuteniacute podle Sinajskeacuteho Slovanskeacuteho Hlaholskeacuteho Euchologia Sinaj sl37AutorstvoEucholoacutegiaz 10ndash11storočiajepripi-sovaneacutesvCyrilovia Metodovialeboichžiakomna VeľkejMoraveIdeo jedinečnyacuteliturgickyacutedoku-menturčenyacutepre mniacutešskukomunitumapujuacutecibyzantsko-slovanskuacutetradiacuteciuuvedeneacutehoobdobiaUvedenyacutebol textaj s komentaacutermiRokovaniepokračovalopriacutespevkomŠMarinčaacutekaLiturgickeacute a hudobneacute pamiatky viažuce sa k uacutezemiu dnešneacuteho Slovenska do konca 18 storočiav ktorompribliacute-žilvznikšpecifickejtradiacuteciev oblastiMukačevskejeparchieNa miestnykoloritpocircsobiliprostred-niacutectvomliturgickyacutecha hudobnyacutechkniacutehzdrojea vplyvyz rocircznychkultuacuternychcentierv ktoryacutechbolitietotlačeneacuteNa teacutemucirkevnejhudbynadviazalaajMBlahunkovaacute(Prokipčaacutekovaacute)v priacutespevkuCyrilskeacute hudobneacute pramene byzantsko-slovanskeacuteho obradu na Slovensku (stav suacutečasneacuteho vyacuteskumu a jeho perspektiacutevy)V priacutespevkuzhrnulavyacuteskumnuacutepraacutecuktorejvyacutestupombolaajdizertačnaacutepraacutecaIrmologionyJaacutenaJuhaseviča Skľarskeacuteho (1741 ndash 1814)Komparačnaacuteanalyacutezarukopisnyacutechpamiatokotvorilanoveacutevyacutechodiskaacutepre vyacuteskumliturgickeacutehospevuv karpatskejoblasti

Po treťom rokovacom bloku nasledovala verejnaacute oponentuacutera projektu (APVV-14-0029)Cyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočiaPriacutetomnaacuteodbornaacuteverejnosťvysokooce-nilamultidisciplinaacuterne zameranie projektu a vyzdvihla odbornuacute praacutecu riešiteľskeacuteho kolektiacutevuv doposiaľneveľmiprebaacutedanejoblastiPredneseneacutepripomienkya doplneniabuduacutezapracovaneacute1

ProgramprveacutehodňakonferencieukončilaprednaacuteškaKMDolgovaz Ruskejakadeacutemieviedna teacutemu Vostok Rossija Zapadi Slavianstvo voprosy mirovoj geopolitiki

Poskončeniacuteprogramurokovaniabolivšetcizuacutečastneniacutepozvaniacutena recepciuktoraacutebolapriacute-jemnyacutemzakončeniacutemnaacuteročneacutehorokovaciehodňaZorganizovaloa vosvojichpriestorochjuhos-tiloCentrumspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMLacka

Druhyacute rokovaciacute deň otvorila svojiacutem referaacutetom Od staroslovienčiny k cirkevnej slovančineJ Dudaacutešovaacute-KriššaacutekovaacutePribliacutežilazroda vyacutevojslavistikya paleoslavistikyakoaj ichpohľadna vyacute-vojstaroslovienčinya slovanskyacutechjazykovAutorkavysvetlilapotreburozliacutešeniamedzistaroslo-vienčinoua cirkevnouslovančinouRokovaniepokračovalopriacutespevkomEBeljakovejz RuskaRasprostranenije kirilličeskich pamjatnikov cerkovnogo prava u slavian v ranneje novoje vremiav ktoromsavenovalacyrilskyacutemzdrojomcirkevneacutehopraacutevaIchmeniacasa funkciav priebehustoročiacutesaodrazilaajna prenikaniacutehovorovejrečido textuTretiacutereferaacutetprednieslaDNajdenovaz BulhraskaPokračovalav teacutemeslovanskyacutechtextovz oblasticirkevneacutehopraacutevav priacutespevkuIz is-torii slavianskich juridičeskich tekstov

Poslednyacuteštvrtyacutepriacutespevokprveacutehoblokupredniesol JStradomskyz Poľskas teacutemouPolsko- -ruskie spory o historięi statusbdquowiary greckiejldquo v rejonie Karpat w XVII wiekuZaoberalsakontro-verziamiktoreacutevzniklipo uzavretiacutecirkevnejuacuteniev Breste(1596)

1 Viac informaacuteciiacute k projektu a spraacuteva z verejnej oponentuacutery suacutedostupneacutena straacutenkachprojektuhttpcyrslavsavskindexphp

| 210 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

DruhyacuteprednaacuteškovyacuteblokotvorilRJaacutegera jehopriacutespevokVzťah vlaacutednej moci cirkvi na Veľkej Morave V priacutespevku konštatoval prepojenie oboch sfeacuter ktoreacute aj vysvetlil a odargumentovalNaacutesledne vystuacutepila E BrtaacuteňovaacuteV referaacuteteObraz konfesiiacute a kultuacuter v katoliacuteckej kaacutezňovej proacuteze na Slovensku v 18 storočiacutepribliacutežilarocircznezaujiacutemaveacuteosobneacutei spoločenskeacuteaspektypriacutetomneacutev kaacutez-ňovejtvorbektoreacuteodraacutežalikultuacuternurealitui aktuaacutelnedianienielenv krajinealeajv EuroacutepeRLetzpredniesolpriacutespevokKonfesionalizmus a jeho vyacuteznam pri formovaniacute slovenskej kultuacuteryV ňomna priacutekladevzaacutejomneacutehopocircsobeniarocircznychkonfesiiacutedominantnevšakkatoliacuteckeja evan-jelickej konštatoval že suacutečasnaacute slovenskaacute kultuacutera je vyacutesledkomzložiteacuteho interkonfesionaacutelnehovyacutevojaPrvyacuteajdruhyacuteblokrokovaniaviedlaJDudaacutešovaacute-Kriššaacutekovaacute

TretiacuteblokprednaacutešokmoderovalJStradomskia otvorilhoWBugelz Českejrepublikypriacute-spevkomPolemickeacute spisy M Andrelly Orosvigovskeacuteho Naacutestin charakteristiky vybranyacutech aspektů (formaacutelne-obsahovyacutech lingvistickyacutech teologickyacutech)Predstavilvstupnuacutecharakteristikupraacutectohtoodporcucirkevnejuacuteniena uacutezemiacuteMukačevskejeparchieEKocoacutejz PoľskaTrudne diedzictwo Kościoacuteł w Orawce na pograniczu polsko-slowackim jako źroacutedło do badania wielokulturowego dziedzictwa regionuAutorkapribliacutežilana priacutekladeartefaktovz kostolav Oravkena slovensko--poľskompohraničiacutehistoacuteriuregioacutenua načrtlamožnosťnovyacutechsuacutevislostiacute jejskuacutemaniaJKrškouzavreltentoblokpriacutespevkomVlastneacute menaacute ‒ svedkovia stredovekyacutech byzantsko-slovanskyacutech kul-tuacuternych a jazykovyacutech kontaktovNa zaacutekladetoponyacutema antroponyacutempredstavilvzaacutejomneacutepocircsobe-niepocircvodnyacutechpohanskyacutechkultova šiacuteriacehosakresťanstva

Štvrtyacute blokmoderovanyacuteK Žeňuchovou patril zahraničnyacutem hosťom z Ruska a BulharskaOdzneliv ňomštyripriacutespevkyAkoprvyacuteKarpatskaja narodnaja tradicijav balkanskoj perspektiveod ECUzenevyNaacutesledneMMValencovaprezentovalasvojpriacutespevokChristianskije cennosti v narodnoj tradiciji rusin (na materiale polevych issledovanijv Vostočnoj Slovakii)Teacutemuetnolin-gvistikyv apokryfickyacutechtextochrozobralavo svojompriacutespevkuKMičeva-Pejčevav priacutespevkus naacutezvomEtnolingvistični osobenosti na slovaškii bălgarski apokrifni molitviZaacuteverečnyacutepriacutespevokdruheacutehodňapatrilKKirilovis priacutespevkomTerminologija na jestestvenite naukiv starobălgarska-ta literatura (Šestodnevi Nebesa na Joan Ekzarch)predstavujeinterdisciplinaacuternypriacutestupk teacutemestredovekejbulharskejterminoloacutegiev oblastipriacuterodnyacutechvied

Moderaacutetorkou zaacuteverečneacuteho tretieho dňa konferencie bolaM Blahunkovaacute (Prokipčaacutekovaacute)Rokovanie otvoril I Z Zadorožnyj z Ukrajiny referaacutetom Problematyka doslidžeň ta džerela muzyčnych tekstiv liturhij prostopinija Bokšaja - MalynyčaNaacutesledne JEMedvedykpredstavilsvojpriacutespevokUkrajinsacuteka duchovna pisnjau rukopysnych spivanykach XVIII st ukladenych ta vykorystovuvanych chrystyjanamy Mukačivsacutekoji eparchiji pitannja džereloznavstva tekstolo-hiji incypituvannjaLGrešliacutekdoplnilproblematikuo priacutespevokz oblasti vyacutetvarneacutehoumeniakonkreacutetne Ikony ľudovyacutech a rybotyčskyacutech majstrov na vyacutechodnom Slovensku v 17 a 18 storočiacuteE M Hrdinovaacutez Českejrepublikysavenovalačiacutetaniunaacutepisovv cyrilikena vybranyacutechkonkreacutet-nychpamiatkachIšlonajmaumlo levinskeacutehokocuacuterav priacutespevkuScripta manet Na okraj (konfesne vyklaacutedanyacutechň ruacuteznočteniacute cyrilskeacuteho naacutepisu na Michalovskeacutem kameni v komparaci s vybranyacutemičeskyacutemiparalelamiZaacuteverečnyacutepriacutespevokpatrilVŽeňuchovi s teacutemouMateriaacutelne zabezpečenie uniatskych presbyterov na priacuteklade obce Starina (okr Staraacute Ľubovňa)

Program konferencie uzavrela poobedňajšia exkurzia po prevažne sakraacutelnych pamiatkachmestaKošiceajso sprievodnyacutemvyacutekladom

MgrMiriamaMikulaacutešikovaacuteJanStanislavInstituteof Slavisticsof the SlovakAcademyof Sciences

Slovakia

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 211 |

Euroacutepsky stredovek interaktiacutevne

V roku2018 schvaacutelilaKultuacuternaa edukačnaacutegrantovaacuteagentuacuteraMinisterstva školstva vedy vyacute-skumua športuSlovenskejrepublikyfinancovaniegrantus naacutezvomEuroacutepskystredovekinterak-tiacutevne (Projekt č 004UKF-42018) Filozofickej fakulteUniverzityKonštantiacutena Filozofa v Nitrea FilozofickejfakulteUniverzityKomenskeacutehov BratislaveCieľomjevytvoriťučebnuacutepomocircckuktoraacutebude zverejnenaacuteprostredniacutectvomvytvorenejwebovej straacutenkyna interneteV suacutečasnostistredneacuteškolydisponujuacutemodernouvyacutepočtovoutechnikouNoveacutetechnoloacutegievyžadujuacuteajinovaacutecievo vyučovacomproceseNa strednyacutechškolaacutechsavyužiacutevajuacutetradičneacuteučebnicedejepisuTrendomdnešnejdobyjeprijiacutemaťinformaacuteciezo zdrojovakosuacuteinterneta mobilneacutesieteVyacuteskumyukazujuacutežečiacutemviacvnemovčlovekzapojiacutetyacutemefektiacutevnejšiesavzdelaacutevaZ tohtopohľadusajaviacuteakopotre-bavytvoriťajučebnuacutepomocircckuv predmetedejepisktoraacutebudejednoduchopriacutestupnaacutepre pedagoacute-gova študentovstrednyacutechškocirclPoužiacutevateľtaktoziacuteskakomfortnyacutea bezplatnyacutepriacutestupk učebnejpo-mocircckeprostredniacutectvomPCnotebookovtabletova v neposlednomradeajmobilnyacutechtelefoacutenovTiacutempracovniacutekovUniverzityKonštantiacutenaFilozofav Nitrea UniverzityKomenskeacutehov Bratislavespriacutestupniacuteinformaacutecieo politickyacutechkultuacuternychnaacuteboženskyacutechhospodaacuterskycha sociaacutelnychde-jinaacutechEuroacutepyv obdobiacute stredoveku ktoreacute vychaacutedzajuacute z najnovšiacutechvedeckyacutechpoznatkovČasťvyacutestupovbudevychaacutedzaťz doterajšiacutechvyacutesledkovvedeckeacutehovyacuteskumujednotlivyacutechčlenovrieši-teľskeacutehokolektiacutevuZverejneneacuteinformaacuteciepomocircžuu študentovrozviacutejaťpredstavuo stredovekuakocelkuZaacuteroveňumožniavniacutemaťhistorickeacuteudalosti ktoreacute saodohralina uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskav euroacutepskomkontexteDruhyacutemkrokombudevytvorenieškoliacehopracoviskaktoreacutebyposkytovaloďalšieodborneacuteinštrukciepre pedagoacutegovstrednyacutechškocirclk praacutecis danoudatabaacute-zouTo umožniacutev raacutemciceloživotneacutehovzdelaacutevaniapedagogickyacutechpracovniacutekov strednyacutechškocirclposkytovaťimďalšieodborneacuteporadenstvov danejoblastiVyacutehodouučebnejpomocircckyrealizova-nejvďakaprojektubudeďalšiekvalitatiacutevnerozviacutejaniea zdokonaľovaniena zaacutekladespaumltnejvaumlzbyod participujuacutecichpedagoacutegovstrednyacutechškocircl

profPhDrPeterIvaničPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin Nitra

Slovakia

Zaacutekladniacute logo

českyacute jazyk | anglickyacute jazyk | slovenskyacute jazyk

Je

dn

otn

yacute vi

zuaacute

lniacute

sty

l

Ev

rop

sk

aacute k

ult

urn

iacute s

tez

ka

sv

Cy

rila

a M

eto

dě

je

OBSAH TABLE OF CONTENTS

Člaacutenky Articlesbull Anatolii Makohon Эсхатология воли в учении преподобного Максима

ИсповедникаEschatologyof Willin theTeachingsof Maximusthe Confessor 3

bull Martin Illaacuteš Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskejarchitektuacutereRelationof the pre-RomanesqueChurchatDeviacutento DalmatianArchitecture 14

bull TajanaSekeljIvančanndashTatjanaTkalčecSettlementContinuityatSušineSitenearVirje(NorthCroatia)Throughoutthe MiddleAges 35

bull Roacutebert Jaacuteger Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona TimeDeterminationof the GreatMoravianNomocanon 67

bull Martin Pukanec K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska On the Originof the KievLeafletsfrom the OnomasticPointof View 78

bull Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute Апостольская миссия святыхКириллаиМефодиявконтекстеразвитияфеноменасловавукраинскойкультуреThe ApostolicMissionof SaintsCyriland Methodiusin theContextof the WordPhenomenonDevelopmentin UkrainianCulture 87

bull MilošMarekKaciacuterihereticibludaacuteria zaacutepasprotikaciacuterstvuv stredovekomUhorskomkraacuteľovstveHereticsApostatesSchismaticsand the FightAgainstHeresyin theMedievalKingdomof Hungary 98

bull MiroslavHuťkaCharizmaa poslanieaugustiniaacutenskychklaacuteštorovv stredovekuna uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska Charism and the Mission of MedievalAugustinianMonasteriesin theAreaof ModernSlovakia 132

bull Martina Taneski Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickejrecepcie The Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary HistoricalReception 143

bull JakubZouharAn Outlineof GreekCatholicMonasticismin theCzechLandsand Czechoslovakiathroughoutthe 19thand 20thCentury 151

bull Peter Rusnaacutek Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacutevzťahjazykaaosobyvslovanskommysleniacute)SpecificFeaturesofFlorenskirsquosPersonalism(TheConceptoftheSymbolasaUniqueRelationshipofLanguageandPersonalBeinginSlavicThought) 168

bull JustynaKroczakStaroruskiemotywywtwoacuterczościPawłaFlorenskiego(1882ndash1937)The OldRusrsquoThemesin theWorksof PavelFlorensky(1882ndash1937) 179

bull Adriana Kičkovaacute K problematike vyacuteučby naacuteboženstva v Československupo roku1918ReligiousEducationin Czechoslovakiaafter1918 190

Recenzie Book reviewsbull Doacuteci Viliam Štefan OP Die Seelsorgliche Taumltigkeit der Kaschauer

Predigerbruumlder Ein Dominikanerkonvent im Ambiente von Pfarrei Stadtund Staatim18Jahrhundert(JakubZouhar) 199

Spraacutevy Chroniclebull Zpraacutevao činnostisdruženiacuteEvropskaacutekulturniacutestezkasvCyrilaa Metoděje

v roce2018 202

bull Cyrilskaacutea latinskaacutepiacutesomnaacutekultuacuterabyzantsko-slovanskejtradiacuteciena Sloven-skudo konca18storočia 208

bull Euroacutepskystredovekinteraktiacutevne 211

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 3 |

ЭСХАТОЛОГИЯ ВОЛИ В УЧЕНИИ ПРЕПОДОБНОГО МАКСИМА ИСПОВЕДНИКА

Eschatology of Will in the Teachings of Maximus the Confessor

Anatolii Makohon

DOI1017846CL20181123-13

AbstractMAKOHONAnatoliiEschatology of Will in the Teachings of Maximus the ConfessorThe articleinvestigatesthe willof intelligentbeingsin thestateof deificationAmidvariousstandpoints on presence or absence of gnomic will (γνώμη) in eschaton the authorhas conducted the analysis of the act of will in the teaching of Maximus the ConfessorThe problemof will has been studied in the context of eschatological views of the fatherthe centerof whichbeingthe conceptof ever-movingrepose(ἀεικίνητοςστάσις)The articleinvolves the analysis of texts from Great Ethics byAristotle and Ennead 68 by Plotinuswhich have not been sufficiently studied by researchers in the analysis of philosophicalinfluencesof the Fatherof the ChurchAsa resultof the analysisthe authorbringsforwardan assumptionabouta completeabsenceof the gnomicwilland the processof choiceas suchin theexistenceof beingsafterthe endof the worldAcquiringa divineskillproperty(ἕξις)resultsin deactivationof the gnomicwillprocessatthe fifthstageof the actof willndashsearch(ζήτησις)whichnaturallycancelsthe sixthstageaswellndashconsiderationhesitation(σκέψις)The authorfinishesthe investigationwitha critiqueof personalistictheoriesthatalwaysleavethe choiceprocessin theeschatonand subduethe natureto hypostasisassigningthe formerto the abstract category of a universal and service concept and considering the latterthe stimulusof beingfor the formerleavingbehindthe apophaticrevelationof elusiveessence

KeywordsMaximus the Confessor eschatology gnomic will ever-moving repose free will free choice deification

AbstraktMAKOHONAnatoliiEschatoloacutegia vocircle v učeniacute Maxima VyznaacutevačaV člaacutenkusaskuacutemavocircľarozumovyacutechbytostiacutev stavezbožšteniaNa pozadiacuterocircznychnaacutezorovo priacutetom-nosti alebo absencii gnoacutemickej vocircle v eschatoacutene autor vypracoval analyacutezu vocircľoveacuteho aktuv učeniacuteMaximaVyznaacutevačaProbleacutemvocirclebolskuacutemanyacutev kontexteeschatologickyacutechnaacutezorovtohtoOtcaktoryacutechcentromjekonceptvečnepohybovaneacutehopokojaČlaacutenokzahŕňaanalyacutezutextovz VeľkejetikyAristotelaa Ennead68od Plotiacutenaktoreacutenebolidostatočnespracovaneacutepri analyacutezefilozofickyacutechvplyvovna myslenieuvedeneacutehoOtcaCirkviAkovyacutesledok tejtoanalyacutezyautorpredpokladaacutekompletnuacuteabsenciugnoacutemickejvocirclea procesuvoľbyakotakeacutehov existenciibytostiacutepo skončeniacutesvetaVyacutesledkomnadobuacutedaniaBožejkvalitynaacutevykujede-aktivaacuteciagnoacutemickeacutehovocircľoveacutehoaktuna piatomštaacutediuvocircľoveacutehoaktundashvyhľadaacutevaniaa totosamozrejmerušiacuteajšiesteštaacutediumndashpreskuacutemanievaacutehanieAutorzakončujesvojeuacutevahykri-tikoupersonalistickyacutechteoacuteriiacutektoreacutevždyponechaacutevajuacuteprocesvoľbyv eschatoacutenea podriaďu-juacuteprirodzenosťhypostaacutezekeďv prvejvidiaabstraktnuacutekategoacuteriuvšeobecneacutehoabstraktnyacutekonceptslužbya druhuacutepovažujuacuteza podnecovateľabytiaprvejpričomopuacutešťajuacuteapofatickeacuteodhalenieunikajuacutecejpodstaty

Kľuacutečoveacute slovaacuteMaxim Vyznaacutevač eschatoloacutegia gnoacutemickaacute vocircľa večne pohybovanyacute pokoj slobo-da vocircle sloboda vyacuteberu zbožštenie

Anatolii Makohon

| 4 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

Статья представляет собой часть фундаментальной работы по изучению эсхатологииМаксимаИсповедника (580ndash662)вконтексте трансформацииэллинскихфилософскихпарадигм В данном тексте мы исследуем эсхатологию воли то ее состояние котороедолжны приобрести разумные сущности после конца мира с точки зрения ученияпреподобногоМаксимаВсецитатыиз текстовМаксимаприводятсявнашемпереводекроменекоторыхавторпереводакоторыхспециальноуказывается

1 Введение в проблематикуЭсхатологическим взглядам Максима ученые уделяли мало внимания не посвятивэтомувопросуниоднойфундаментальноймонографииПервоесерьезноерассмотрениеэсхатологии византийского богослова сделал Г У фон Бальтазар где он во-первыхрассмотрелпротологическиеоснованияэсхатологииМаксимавегокритикеоригенизма(von Balthasar 1988 123-126) а во-вторых проанализировал концепт апокатастасиса(ἀποκατάστασις τῶν πάντων) утверждая что преподобный в этом вопросе все-такипридерживался смягченного оригенизма а пассажи говорящие о вечных муках естьлишьпастырскиенаставлениядлябольшинствакоторыевуалируютистинныенамеренияотца скрытые в laquoблагородном молчанииraquo (von Balthasar 1988 355-359) Взгляды Г Уфон Бальтазара были раскритикованы П Шервудом и Б Дейли Первый настаиваетна томчтоМаксимпридерживалсяученияовечныхмукахпроводядефинициюмеждуконцептуальнымпознаниемБогаипричастиемвреальноммистическомопыте(Sherwood1955 205ndash222) а второй утверждал что претерпевание спасения возможно тольков зависимости от свободного выбора существ отвечающих на Божественную любовьавыраженияовечныхмукахотнюдьнеявляютсятолькопастырскиминаставлениямино релевантными богословскими текстами (Daley 1982 334) Взгляды Б Дейли быликритически переработаныЖ-К Ларше который используя ранее неизвестные текстыв отношении видов карающего огня утверждал с одной стороны его временностьа с другойndashвечностьВосстановлениеприродныхсилиспособностейдушивфинальномэсхатоневсеравнобудетсопровождатьсявечными мучениямидлягрешниковиэтимукипричиняет сам Божественный огонь который для праведников напротив есть благо(Larchet1996652ndash662)Претерпеваниетогоилииногосостояниязависитотрасположения(διάθεσις) разумных существ А расположение ndash это прежде всего расположение егоразумнойволиконечноесостояниекоторогоибудетопределятьсудьбучеловека

Последнее содержательное исследование эсхатологии Максима Исповедника провелА АндреопулосвцеломадекватноописавотличиеэсхатологииМаксимаоторигенистскогоциклизма Оригенисты использовали модель ndash laquoпокой (στάσις) ndash движение (κίνησις) ndashстановление(γένεσις)raquondashвкачествеоснованиятворениямиравкоторомдвижениевызванопресыщением(κορος)илижеланиемпознатьреальностьпротивоположнуюблагу(тезло)чтопричиняетдвижениевозвращениявпервоначальноеединство(ἑνάδα)(Andreopoulos2015326)ВтовремякакМаксимменяяпервыйитретийчлентриадыместамивыдвигаетсвоюмодельонтологииndashlaquoстановление(γένεσις)ndashдвижение(κίνησις) ndashпокой(στάσις)raquondashпричем последний член триады он понимает как laquoвечно-движимый покойraquo (ἀεικίνητοςστάσις)Именноэтотвечно-движимыйпокойявляетсяцелевойпричинойчеловеческогобытия laquoЧеловекнемогкакбылоужесказаноразыскать своеначалокотороеосталосьпозадидлятогочтобыпознатьспомощьюнегооставленноепозадиначалотаккакдоэтогооннепозналконецизначалаraquo(MaximusProsThalassium59Maximus1865e613D)ПоэтомуконецуМаксимаметафизическипервичнейначалаЦитируяАристотеляонутверждает

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 5 |

laquoКонецестьторадичегоестьвсесамжеонничегорадиraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1072C)РадиэтогоконцакакцелиБогипривелвбытиесущностьсущих(MaximusProsThalassium60Maximus1865e621A)

Но сразу возникает проблема все ли получат спасение в соответствии с такойлогикойГрехопределяетсянеприродойарасположениемсвободнойволиведьпадениеразрушилоприроднуюволю(θελημα)превративеевгномическую(γνώμη)спровоцировавпроизволение-предпочтение (προαίρεσις) после чего вместо интеллектуально-интуитивногопостиженияБогаразумноесуществовынужденоразмышлятьколебатьсясомневатьсяпреждечемпринятьрешениеОтвергаяавтоматизмспасенияинастаиваяна приматесвободынанезависимостиволиААндреопулоснедостаточнопрояснилвопросееэсхатологиикоторыйдостигостротывполемикевозникшеймеждуправославнымиперсоналистамииихпротивникамиПолемикаперерослаивэсхатологическуюплоскостьв частности в вопросе о состоянии человеческой воли после эсхатона Так Г Беневичнастаивает на отсутствии гномической воли в состоянии обожения в то время какИ Мануссакис напротив утверждает ее наличие Утверждая превосходство личностинад природой последний понимает природу и сущность слишком натуралистичносвязывая ее с физиологическими потребностями (Manoussakis 2013 176) Настаиваяна сохранениигномическойволиуобоженныхлюдейонутверждаетчтонеможетбытьполногоотождествленияволиБогаисвятыхитождествавольсвятыхдругсдругомноестьихконвергенциябесконечноеприближениедругкдругу(Manoussakis2013177ndash180)Толкуя γνώμη в эсхатоне лишь как laquoстилиraquo laquoособенностиraquo laquoязыкиraquo И МануссакиспонимаетсовсемнеточтоподγνώμηпонимаетМаксимкоторыйогномичностипишеттак(впереводеДЧерноглазова)laquoодинбольшеподражаеттомучтопоприродеадругойэтому не подражаетraquo (Maximus Echeiridia theologika 10 Maximus 1965a 137B) В связис этимГ Беневичкажетсяправутверждаяразличиемеждулюдьмивэсхатонесогласномере и характеру любви спасенных которые у каждого свои Это их особый тропоссуществования (Benevich 2014 180) СамМаксим утверждает что в отношении логосаприродыволяувсеходнаавотношенииктропосудвиженияndashразная(MaximusEcheiridiatheologika 1 Maximus 1965a 24Сndash25А) В результате критики персоналистских теорийимеемследующийвзглядlaquoЧеловекневыбираетсвойобразсуществованиявБоге(какобэтомговоритЗизиулас)ауступаетсвоесамовластиеБогуизлюбвикНемувсвоюочередьобретаявмеруэтойлюбвитотуникальныйобраз-тропоскакимБожияволяисполняетсяименновнемraquo(Benevich2014181)

2 Анализ волевого актаСогласившисьсосновнымивыводамиГБеневичаотносительнодеактивациигномическойволи этот вопрос требует более детального философского прояснения в контекстеэсхатологииДляэтогомыпроведеманализволевогоактакакеговидитМаксимИсповедникисопоставимсостояниеволисуществоказавшихсявэсхатонесобщимэсхатологическимучениемпреподобногоучитываяосновныетекстыегоэксплицирующие

Процесс образования волевого акта уМаксима представлен в laquoДиспуте с Пирромraquo(перевод Д Афиногенова) laquoВедь то что по природе разумно обладает разумнымстремлением как природной способностью которая и называется хотением мыслящейдушипосредствомкоторогомыжелаяпомышляемипомышляяижелаяхотимИ желаямы ищем рассматриваем и советуемся и судим и настраиваемся и предпочитаеми видимипользуемсяraquo (Maximus I genomeneMaximus 1865c 294C)Ноподробнее это

Anatolii Makohon

| 6 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

описано в более раннем тексте преподобного Opuscula 1 (в переводе А Шуфрина)laquoВедь разумное по природе обладая в качестве природной способности осмысленнымстремлением(котороеназываетсяволениеммыслящейдуши)стремитсяпомышляетипомысливхочетВедьутверждаетсяпрохотениечтоэтонепростоприродноенокакое-тоопределенноетоестьотнесенноеккакому-топредметуволениеионохотящеищетиищущепредусматриваетипредусматривающеприкидываетиприкидывающерешаетирешающевыбираетивыбирающепобуждаетсяипобуждаясьпользуетсяипользуясьупокаиваетсяотустремленногоктомупредметудвиженияraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a21Dndash24А)

Исходя из сказанного выделим схему строения волевого акта 1) разумная природа(φύσις)2)природная воля (θέλησις)илистремление (ὄρεξις)3)размышление (λογισμός)4)желание-хотение (βούλησις) 5)поиск (ζήτησις) 6)рассмотрение (σκέψις) 7)прикидка(βουλή)8)решение(κρίσις)9)преднамеренный выбор(προαίρεσις)10)побуждение(ὁρμή)11)пользование(χρῆσις)12)упокоение(ἀνάπαυσις)Насинтересуетнакакомэтапеволевогоактаначинается деятельность воли связанная спроизводством греха то чего уХристанемоглобытьиточтодолжнопрекратитьсяуразумныхсуществврезультатеэсхатонаи воскресения Определяя природную волюМаксим в том же сочинении утверждаетlaquoПрироднаяволя(θέλημα)иливоление(θέλησις) ndashэтоспособностьстремленияктомучто соответствует природе и поддержания всех особенностей сущностно природеприсущихИбосущностьприродноохваченнаяволейстремитсябытьжитьидвигатьсясоответственночувствуиумувлекомаякполнотебытиясоответствующейееприродеraquo(Maximus Echeiridia theologika 1 Maximus 1865a 12Cndash12D) Напротив предпочтениеилипреднамеренныйвыбор(προαίρεσις)этоlaquoстремлениеприкидывающеечтовнашейвластиraquo (MaximusEcheiridia theologika 1Maximus 1865a 13A)Максим утверждает чтопреднамеренныйвыбор-этосочетаниестремления(ὄρεξις)прикидки(βουλή)ирешения(κρίσις)тоестьпреднамеренныйвыборобуславливаетсяприбавлениемкестественномустремлению (ὄρεξις) которое соответствует 2-му звену цепи волевого акта 7-го и 8-гозвенаМаксимподчеркиваетчтоlaquoпреднамеренныйвыборнеестьихотение(βούλησις)raquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus186513B)тоесть4-езвеноНочтобыпонятькак проникает зло в человеческую волюМаксимом вводится новое понятие которогоне было у его предшественников разрабатывавших теориюволевого акта (АристотельГригорийНисскийиНемезийЭмесский)Этодовольносложноепонятиегномической воли(γνώμη) или намерения которое в этомже произведении определяетсяМаксимом какlaquoстремлениемктомучтовнашейвластиизкоторогоисходитпреднамеренныйвыборилирасположение(διάθεσις)бывающееприналичиитехвещейчтовнашейвластиокоторыхсделана(свозбуждениемстремления)прикидкаraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a 17C) Здесь же гномическая воля называется расположенным стремлением Какпониматьэторасположение(διάθεσις)илииначеговорянастройТерминрасположение-настроение (διατιθεμεθα) используется в Диспуте с Пирром в вышеуказанной цепочкеобразования волевого акта (Maximus I genomeni Maximus 1865c 294C) Здесь жеприводитсяиноеопределениегномическойволи(впереводеД Афиногеноваиспользуетсятерминнамерение)laquoнамерениеестьнечтоиноекаккакое-нибудьхотениеотносительнопридерживающеесяилинастоящегоилимнимогоблагаraquo(MaximusI genomeniMaximus1865c 308C) Добавляя к этому утверждение изOpuscula 1 что гномическая воля илинамерениестановитсятаковымврезультате стремлениярасположенногок томуочембылорешенонаоснованииприкидки(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17C)Максимвыводитпреднамеренныйвыборизгномическойволи(намерения)говорячтогномическаяволяотноситсякпреднамеренномувыборукакнавык(ἕξις)кдеятельности

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 7 |

(ἐνέργεια) (Maximus Echeiridia theologika 1Maximus 1865a 17C)Поэтому гномическуюволюможнопо-другомуназватьрасположением вошедшим в привычкуиливнавыкчтоиделаютнекоторыеисследователи(Larchet1996138)Иещеотметимчтогномичностьпредполагаетнетолькореальноеноимнимоеблагочтовситуацииэсхатонауженебудетиметьместоибомнимого благабольшенебудет

3 Состояние воли после ВоскресенияВодномизраннихпроизведенийпреподобныйотвечаетнавопроспоповодусомнительногоучениясвГригорияНисскогообапокатастасисеlaquoАтретьеndashтокотороечастоупотреблялГригорийНисскийвсвоихписанияхndashэтовосстановление(ἀποκατάστασις)душевныхсилподвластных греху обратно (παλιν) к тому состоянию в которомонибыли сотвореныИбо необходимо чтобы как вся природа в воскресении плоти получила бессмертиевожидаемоевремя такиизвращенныесилыдушипопрошествиивековотложилибывоспоминанияопорокевнедренныевнееипроходявсевекаиненаходяпокоядостиглибыбеспредельногоБогаТакимобразомпосредствомзнанияанепричастностьюблагамполучитьсилыивосстановиться(ἀποκαταστῆναι)впервоначальномсостоянииичтобыТворец показался как не являющийся причиной грехаraquo (Maximus Pefseis kai Apokriseis1910-22Maximus198217-18)Такимобразомдушапослесвершениявековбольшенебудетвидетьмнимого благакотороеонамоглабыошибочновыбиратьблагодарясвоейгномическойволеДушаполучаетвобоженииподобиеХристакоторыйкакнеоднократноподчеркивалосьпреподобнымне имеет гномической воли(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a192D-193AMaximusI genomeniMaximus1865c308B-313A)

ВиномместеМаксимговоритолюбвивконтекстенеразлучногобытиясБогомчтоиявляетсобойэсхатологическоесостояниеиболюбовьнастраиваетгномическуюволючтобытаследовалаприродеиневосставалапротивнеетогда-томыиобретаемсБогомидругимилюдьмиоднуволюиодножелание(MaximusEpistoli2Maximus1865b396C)ЭтоперекликаетсясдругимвысказываниемМаксимаоединомдействииБогаисвятых(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1076C)породившемцелуюволнукаккритическихзамечаний(Sherwood1955155Riou197368Garrigues1974284)собвинениямираннегоМаксимавмоноэнергизме такинаоборот защитительныхтолкований (Thunberg 1995228-229Larshet1996559-562)СамМаксимуточнялэтураннююформулировкуоlaquoединомдействииБогаисвятыхraquoговорявпозднихтекстахотомчтоlaquoвотношениилогосаприродыволение у всех окажется одним а в отношении тропоса ndash разнымraquo (MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a25А)развеиваявсенедоразумения

Толкуя слова Григория Богослова Максим пишет о состоянии обоженных послесвершения веков laquoИбо тогда не будет чего-либо являемого вне Бога или кажущегосяравным Богу чтобы оно соблазнило уклонить к нему чье-либо влечение посколькувсе ndashиумопостигаемоеичувственноеndashбудетобъятоимвнеизреченномЕгоявлениии пришествииraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1076D-1077A)Мывидимздесь отсутствие выбора мнимого блага который характеризовал гномическую волюТаккакнет уже двусмысленностипреднамеренноговыбораиз-заактуальногосостоянияобожения то действовать будет только природное стремление ума Обоженный будетнаходиться в состоянии наслаждения laquoПресыщение (κόρος) этим наслаждением естьнарастание до бесконечности самого стремления наслаждающихся (так что каждыйнастолькосверхприродноймерыпричаститсянасколькоизошелжеланием)raquo (MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a24С-24D)ЭтовысказываниеМаксимакоррелирует

Anatolii Makohon

| 8 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

с другим его текстом где он говорит о присно-движимом покое (ἀεικίνητος στάσις) како целистремленияисмыслевсегобытияlaquoПрисно-движимыйпокой(ἀεικίνητοςστάσις)вокругпредметажелания [] естьпостоянноеинепрерывноенаслаждениежеланнымraquo(MaximusProsThalassium59Maximus1865e608D)ИменновединениисБогомобоженноесуществоприобретаетсвойство-навык(ἕξις)БогаАэтоттерминкакразхарактеризовалгномическуюволюнотогдаонотносилсякчеловеческомусвойству-навыкурасположениякоторыймог предопределять преднамеренный выбор (προαίρεσις) Теперьже свойство-навыкndashбожественноеионостановитсядостояниемобоженногочеловекакоторыйуженевыбираетБогавбесконечностиЕгопостиженияЕстьнескольковысказыванийМаксимаоприобретениибожественногосвойства-навыка (ἕξις)врезультатеобожения(MaximusEpistoli1Maximus1865b376BMaximusPeridiaforonaporion20Maximus1865d1241CMaximusProsThalassium6Maximus1865e281A)Заметимчтопервыйизэтихфрагментовнаписанвконтекстегибеливсегомирагдеподчеркиваетсячтоlaquoничтоизсуществующегонеостанетсявтеперешнемвидеraquo(MaximusEpistoli1Maximus1865b376B)Поэтомуновоесостояние (ἕξις) человека будет полностью отлично от того которым человек обладалв преходящеммиреикотороехарактеризовалоегогномическоерасположение

4 Философские импликацииО влиянии на Максима сочинения Немесия Эмесского laquoО природе человекаraquoи Аристотелевого текста laquoНикомахова этикаraquo было сказано немало (Petrov 2017) нопрактическиниктокажетсянесделалсерьезногоанализасходстваМаксимовогоученияо προαίρεσιςиγνώμηстекстомАристотеляlaquoБольшаяэтикаraquoгдевопрососвободномвыборе(προαίρεσις)разработанспецифическиивчем-тодажеотчетливейчемвlaquoНикомаховойэтикеraquo

ВlaquoБольшойэтикеraquoосвободномвыборе(προαίρεσις)сказаночтоонсопровождаетсярассуждением (ἡ γὰρ προαίρεσις μετὰ λόγου) а также то что выбор не есть хотение(βούλησις)котороеуМаксимасоответствуетчетвертойстадииволевогоактаикотороеМаксим так же отличает от преднамеренного выбора (Aristoteles Ethikonmegalon 117Aristoteles19351189a 1-13MaximusEcheiridia theologika1Maximus1865a 13В)Выборнаправленнена самуцельанаточтоведеткцелиионкасаетсяпредпочтениялучшегоили худшего (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 15)Но выбора поАристотелю нет и во время мышления (τὸ κατὰ διανοιαν) выбор возникает уже послемышления и принятия решения (βουλεύσασθαι) как laquoнекое стремление соединенноес обдумыванием и решениемraquo (ὄρεξίς τις βουλευτικὴ μετὰ διανοίας) (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 20-21 26-33) Очень похожие выражения можнонайтииуМаксима(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a13А13В13С16С)ДалееАристотель говорит что и добровольное (τὸ ἑκούσιον) - не есть выбор понимаядобровольное как то чтомы совершаем без предварительного обдумывания тогда каквыбор всегда связан уже с обдуманными уже принятым решением (Aristoteles Ethikonmegalon 117 Aristoteles 1935 1189a 32-35) Это высказывание так же коррелируетс высказываниямиМаксимаосвободеволи(ἐξουσία)которуюонопределяеткакточтов нашейвластииликаксамовластие(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17D)Носамоеинтересноесопоставлениеможнопровестис высказываниямиАристотеляпоповодуразличияпрактическихдействий(ἐντοῖςπρακτοῖς)иужеустановленныхправилнауки (ἐνδὲταῖς ἐπιστήμαις)ВыборсовершаетсятольковпервомслучаеИменнотогдавозможнаошибка(ἁμαρτία)(словокотороевхристианствесталообозначатьгрех)тогда

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 9 |

каквобдумыванииврамкахустановленногоправилаеенет(AristotelesEthikonmegalon117Aristoteles19351189b18-23)laquoГденеможетбытьошибкиприобдумываниитамнепринимаетсяирешенийraquo(ἐνοἷςγὰρμήἐστινἡἁμαρτίαἐντῇδιανοίᾳοὐδὲβουλεύονταιὑπὲρτούτων)(AristotelesEthikonmegalon117Aristoteles19351189b23-25)Ноименнотакаяситуацияпознаниябудетсуществоватьвсостоянииобожениякогдачеловекнедействуета претерпеваетвоздействиеобожениясостороныБогаприобретаяБожественноесвойство-навыкА ведьгномическаяволяопределяласьМаксимомкакlaquoстремлениерасположенноектомуочемрешенонаоснованииприкидкиraquo(MaximusEcheiridiatheologika1Maximus1865a17С)Ноеслинет прикидки и решениядажевтеоретическойнаукепоАристотелютоокакойгномическойволеможетидтиречьвсостоянииобожения

ТакжеπροαίρεσιςотсутствуетубоговвнеоплатонизмеКакбылопоказанонекоторымиучеными тенденция противопоставления βούλησις и προαίρεσις идет еще от ЯмвлихакоторыйговоритчтобожественноежеланиеблагапревосходитжизньпопреднамеренномувыборуаПроклужеконкретноутверждаетчтоу богов совершенно нет выбора(προαίρεσις)аестьтолькожелание(βούλησις)иустремлениекблагу(Benevich2013144-146)ЗдесьжезамечаетсячтоМаксимтакопределяетγνωμηкакПроклπροαίρεσιςи точтоуПроклаидругихнеоплатониковестьβούλησιςипринадлежитбогамтоуМаксимаестьθελημαкотораяостаетсяусвятыхвсостоянииобожения(Benevich2013145147)

ИсточниктакоговоззрениясодержитсяуПлотинакоторыйсвободуволиприписываетпростому и непостижимому Единому которое не испытывает нужды в выборе УчениеПлотинаоволениктосерьезнонесравнивалсучениемоволеМаксимаеслинесчитатькраткихупоминанийнаЕннеаду68инесколькихзамечанийДжФаррела(19894650)Но упомянутый автор в своем исследовании впадает в неточность допуская наличиесвободного выбора у святых в эсхатоне как множества объектов в соответствиис множеством предсуществующих в Боге логосов заявляя также что дляМаксима нетразницы между свободой и свободным выбором (Farrell 1989 114 130 154) Тогда какна нашвзглядэтопринципиальнонетакивышемыпоказаличтовыборndashнеестьсвободаволиведьобъектжеланияиволивсостоянииобоженияndashодинэтоndashЕдиныйБогНовоттропосыэтоговолениясовершенноразличныукаждогокакспособылюбвиИэтитропосыкакразисоответствуютмножественностилогосоввединомЛогосеЭтодаетвозможностьМаксимуутверждатьчто laquoмногимилогосамиявляетсяОдинЛогосиОднимndashмногиеи Один ndash многими ndash в соответствии с творческим и непрерывным благоприличнымисхождением(πρόοδον)Единоговсущиеавсоответствиис возвращающим(ἐπιστρεπτικήν)ируководящимперенесениемипромысломмногихк Единомусловнововседержительноеначалоилицентрзаранеесодержащийначалалучей[исходящих]изнегоикаксобирающийвсемногие[являются]Однимraquo(MaximusPeridiaforonaporion7Maximus1865d1081B-C)ТоестьникакогомножестваобъектовжеланияпомимоЕдиногоБогапривозвращениик НемувэсхатоненебудетСоответственнонебудетивыборности

Философия Плотина оказала значительное влияние на взгляды Максима если и ненепосредственнотоблагодаряотцам-каппадокийцамПлотинговоритчтоlaquoмыназываемдобровольным(ἑκούσιον)всечтоделаембезовсякогопринужденияисполнымсознаниемсовершаемогоraquo(PlotinusEnneada68133-34Plotinus1988228)следуявэтомАристотелюНо как платоник он говорит что настоящее добровольное воление должно содержатьистинное знание (PlotinusEnneada681 39-41Plotinus1988230)Далееон говоритчтоlaquoсвободапринадлежитволе (βούλεσιν)наскольковолярасполагаетсявразуме вразумеправильном то есть обладающем правильным знаниемraquo (Plotinus Enneada 683 2-5Plotinus 1988 234) А правильное знание ndash это то которое не зависит от воображенияи не подчинено никаким страстям которые рождаются в ослабленном теле поэтому

Anatolii Makohon

| 10 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

по-настоящемусвободнытолькотесуществакоторыеруководятсятолькоУмомтоестьбогиживущие в согласии сУмоми своимижеланиями соответствующие энергиямУма(Plotinus6838-26Plotinus1988234236)ЭтамысльпослуживисточникомдальнейшихспекуляцийнеоплатонизмаявиласьоснованиемидляМаксимаИсповедникаДляПлотинасовершениеошибкичтоиестьсвобода выбора (нонесвободаволи)связанаспадениемдуши и непроизвольным актом то есть несвободой (ακούσιον) С точки зренияПлотинаlaquoМы действительно выбираем подобное введенные в заблуждение нашим окружениемилинашимистрастямиполагаячтоэтивещипринесутнамразличныеблагаraquo(Rist2005157)ВыборсовершаетсятольковпадшеммиреавсфереУманаоборотцаритсвободаисовершенноезнаниеЭтумысльможносопоставитьисутверждениемМаксимаотомчтоБогнеобладаетведениемсложнымисоставленнымизпротивоположностей(MaximusProsThalassium44Maximus1865e416С)Такоежеведениебудетсвойственнообоженнымсуществамкоторыенебудутбольшенетолькоприкидывать(βουλή)илисудить-решать(κρίσις) (7-я и 8-я стадии волевого акта) но также рассматривать (σκέψις) и искать(ζήτησις) (6-я и 5-я стадии) Отметим что σκέψις помимо рассмотрения означает ещеколебаниеисомнениетоестьтесостояниякоторыхнедолжнобытьуобоженныхсуществапоиск(ζήτησις)небудетиметьместовситуацииуженайденнойцели

5 Выводы об эсхатологическом состоянии волиИтаквсостояниифинальногосвершениямираичеловекасточкизренияэсхатологииволи Максима Исповедника в соответствии с мысленным взором чистых (MaximusMystagogiaI 158-159Maximus201112)когдаБогбудетвсемвовсем(1Кор1528)остаютсятолько первые четыре стадии волевого акта Первая ступень ndash это собственно самаразумная природа(φύσις)которойсоответствуетсвойлогос(λόγοςφύσεως)длякаждогоиз разумных существ Вторая ступень ndash это природная воля или стремление (θέλησιςили ὄρεξις) Третья ступень ndash этомышление (λογισμός) которое в результате обоженияпреображается скорее в νοησις интуитивное умозрение И четвертая ступень ndash этожелание-хотение(βούλησις)котороеврезультатеприобретениябожественногосостояния(ἕξις)преображаетсявлюбовь(ἀγαπη)Такимобразомвсепоследующиеступениволевогоактабудутдеактивированыаразличиямеждусуществамибудутопределятьсясвободойразличных тропосов (τροποςὑπαρξεως)выражениялюбвиипознанияБогааотнюдьнесвободойвыборавгномическомпреднамеренномпроцессе

Делая заключение мы можем как нам кажется отвергнуть точку зренияперсоналистов сохраняющих выборность в вопросе эсхатологии воли Это связанос темчтоониутверждаютпревосходствоипостасинадприродойговорячтоlaquoприроданаходитсяво владенииипостасиraquo(Zizioulas201389)ичтоlaquoличностьпобуждаетприродусуществоватьraquo(Zizioulas201390)чтозвучитнеприемлемовруслевсегосвятоотеческогоученияНе останавливаясьнаподробнойкритикеперсоналистовдобавимчтовихполезренияпопадаетприродаБогатрактуемаяимикакнечтообщееиабстрактноепризванноелишьсплачиватьипостасиаБогпонимаетсянетолькокакединоеноикакединичностьхотя Он есть скорее троичность Здесь как нам видится нет того апофатическогопонимания природы которое только и может отрицательным образом раскрыть своюускользающуюсущностькоторуюперсоналистскийвзглядпытаетсязаключитьвнекуюабстрактнуювсеобщность какдовесоккипостаснойсвободеПерсоналистскийвзглядконечнобудетвынужденоставитьвыборностьигномичностьволиибоиначеволябылабылишьабстрактнойиобщейкатегориейсвоейприродывсеголишьпридаткомксвободе

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 11 |

выбораОднакокакпоказалнашанализсвободнойволивсостоянииобожениядополняяпоследниеисследованияГБеневичапривлечениемтекстовАристотеля(laquoБольшаяэтикаraquo)иПлотинаникакойгномичностииливыборностинеможетбытьуразумногосуществауже после 4-й стадии волевого акта (βούλησις) Это будет эпектатическое желаниенедостижимогоБожестваввечно-движимомпокоелюбовноготомлениякотороеникогдане сможет ни насытиться ни пресытиться желанным в бесконечном приближениик неутолимойноотэтогоещеболеежеланнойсладостиБожественнойблагодати

REFERENCESAndreopoulos Andreas2015Eschatology in Maximusthe ConfessorIn AllenPaulinendashNeil

Bronwen(eds)The OxfordHandbookof Maximusthe ConfessorOxford322-340Aristoteles1935Ethikonmegalon[Magnamoralia]In ArmstrongGCyril(ed)Aristotlevol

18CambridgeMassvon Balthasar Hans Urs 1988 Kosmishe Liturgie Das Weltbild Maximusrsquo des Bekenners

EinsiedelnBenevitch Georgii 2013ОботсутствииΠΡΟΑΙΡΕΣΙΣубоговвнеоплатонизмеипараллель

в христианской мысли [On the Absence Proairesis from the Gods in Neoplatonismand Parallel in Christian Thought] In Вестник русской христианской гуманитарнойакадемии[The Bulletinof RussianChristianHumanitarianAcademy]143143-148

Benevich Georgii2014 Богословско-полемическиесочиненияпрпМаксимаИсповедникаиегополемикапротивмоноэнергизмаимонофелитства[Theological-polemicalwritingsof StMaximusthe Confessorand hispolemicsagainstmonoenergismand monothelitism]In Benevich Georgii (ed) Прп Максим Исповедник Богословско-полемическиесочинения [St Maximus the Confessor Theological-polemical writings] St Petersburg11-298

Daley Brian 1982 Apokatastasis and ldquoHonorable Silencerdquo in Eschatology of Maximusthe Confessor In HeinzerFelixndashSchonbornChristoph(eds)MaximusConfessorActesduSymposiumsurMaximeleConfesseurFribourg2ndash5septembre1980Fribourg309-339

Farell Joseph 1989FreeChoicein StMaximusthe ConfessorSouthCanaanGarrigues Juan Miguel 1976MaximeleConfesseurchariteavenirdivindelrsquohommeParisLarchet Jean-Claude1996LadivinationdelrsquohommeselonsaintMaximleConfesseurParisMaximus 1865aMaximusEcheiridiatheologikakaipolemika[OpusculaTheologicaetPolemica]

In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91ParisMaximus 1865bMaximusEpistolia[Epistola]In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91

ParisMaximus 1865cMaximusI genomeneenAfrikeidialexistouMaximouprosPyrron[Disputacio

cumPyrrho]In MigneJaquesPaul(ed)PatrologiaGraeca91ParisMaximus 1865dMaximusPeridiaforonaporiontonagionDionysioukaiGregoriou[DeVariis

Difficilibus Locis SanctorumDionysii etGregorii] In Migne Jaques Paul (ed) PatrologiaGraeca91Paris

Maximus 1865e Maximus Pros Thalassion [Ad Thalassium] In Migne Jaques Paul (ed)PatrologiaGraeca90Paris

Maximus 1982MaximusPefseiskaiApokriseis[QuaestionesetDubia]In DecklerckJose(ed)CorpusChristianorumSeriesGraeca10Brepols-Turnhout

Maximus 2011 Maximus Mystagogia [Mystagogia] In Boudignon Cristian (ed) CorpusChristianorumSeriesGraeca69Brepols-Turnhout

Anatolii Makohon

| 12 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13

Manoussakis John 2013 The Dialectic of Communion and Otherness in St MaximusrsquoUnderstanding of the Will In VasiljevicMaxim (ed) Knowing the Purpose of Creationthroughthe ResurrectionAlhambra159ndash180

Petrov Valerii 2017AristNicomEthic III41111b4ndash71113b22КакисточникконцептуальногоаппаратавученииМаксимаИсповедникаоволениииволевомакте[AristNicomEthic III41111b4ndash71113b22Asthe Sourceof the ConceptualApparatusIn Maximusthe ConfessorrsquosTeachingaboutWilland VolitionalAct]In ΣΗΟΛΗ[Schole]112393-406

Plotinus 1988 Plotinus Enneads VI 6-9 In Armstrong Arthur Hilary (ed) Plotinus withan EnglishTranslationvolVIICambridge-London

Riou Alain 1973LeMondeetlrsquoEgliseselonMaximeleConfesseurParisRist John 2005Плотинпутькреальности[PlotinusThe Roadto Reality]StPetersburgSherwood Polikarp1955The EarlierAmbiguaof SaintMaximusthe Confessorand HisRefutation

Of OrigenismRomaeThunberg Lars 1995 Microcosm and Mediator The Theological Antropology of Maximus

the ConfessorChicagoand LaSalleZizioulas John2013Personand Naturein theTheologyof StMaximusthe ConfessorIn Vasiljevic

Maxim(ed)Knowingthe Purposeof Creationthroughthe ResurrectionAlhambra85-114

SUMMARY ESCHATOLOGY OF WILL IN THE TEACHINGS OF MAXIMUSTHE CONFESSORThe articlediscussesthe eschatologicalstateof willof intelligentbeingsin the teaching of the Byzantine theologian and philosopher Maximus the ConfessorThe problemof the finalstateof humanexistencerestsin a differentunderstandingof freedomexpressedin thecategoriesof willSomeresearchersacceptthe existenceof the gnomicwillin eschatonotherstalkaboutitsdeactivationWeexaminethe problemthroughthe prismof eschatologicalteachingof the reverendfatherwherethe endof existencemetaphysicallysupersedesthe beginningwhichwasreflectedin Maximusrsquoscritiqueof origenismWefurtherlookintothe processof the actof willthatconsistsof twelvestagesstartingfrom the intelligentnatureand itsvolitionand finishingwithmakinga decisionand reposeWehaveidentifiedstagesatwhichthe naturalwillbecomesa gnomiconetransitioningto the stateof deliberatechoicewhichisconnectedwithsinResearchingMaximusthe Confessorrsquosrelevantworkson deificationand eschatologicalstateof beingswehaveshownthe absenceof the processof choiceand gnomicwillin eschatonThe researchanalysesthe textsof the GreatEthicsbyAristotleand Ennead68byPlotinuswhichhavenotbeensufficientlystudiedin thecontextof the researchon MaximusrsquoseschatologyAsa resultof the analysiswehaveidentifiedthatgnomic process is deactivated at the verge of the stages four (volition) and five (search)whichnaturally leads to the cancelling at the stage six (considerationhesitation) aswellThis allowsusto criticallyreassessthe viewsof personalistson the freechoiceand the freewill Personalists valorize hypostasity at the cost of nature which they understand tooabstractlyand functionallyneglectingitsapophatictruthwhichalsoimpactsthe teachingaboutwillthe freedomof whichaccordingto the teachingof Maximusthe Confessorshouldnotbelimitedbya deliberatechoiceprocess

Эсхатология воли в учении преподобного Максима Исповедника

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 3 ndash 13 bullbullbull | 13 |

AnatoliiMakohonPhDstudentSumyStateUniversityDepartmentof Philosophy2Rymskogo-Korsakovast40007SumyUkraineanatolymakogongmailcom

| 14 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

VZŤAH PREDROMAacuteNSKEHO KOSTOLA NA DEVIacuteNE K DALMAacuteTSKEJ ARCHITEKTUacuteRE

Relation of the pre-Romanesque Church at Deviacuten to Dalmatian Architecture

Martin Illaacuteš

DOI1017846CL201811214-34

Abstract ILLAacuteŠMartin Relation of the pre-Romanesque Church at Deviacuten to Dalmatian Architecture The subject of the study is the structural and iconographic-iconologicalanalysisof the ground-planof the pre-RomanesqueGreat-Moravianchurchin DeviacutenCastlefrom the 9thcenturyThe studyalsoattemptsto definethe buildingstagesthatcanbeidentifiedin thebuildingdevelopmentof the ground-planAftera criticalanalysisthe buildingcanbe interpretedasan early-medieval adaptationof a definedmodelof the Dalmatian late-antiquechurchthroughDalmatianpre-RomanesquearchitectureAsthe sourcethe threelate-antique churches in Dalmatia used also in the early-middle ages may be identified(BilicePridragaSutivan)The ground-planof the Deviacutenchurchmaybeanalysedbyseveralconstructionplansbasedon differentplanimetricmethodsof constructionfrom whichonecanbeanalogicallyappliedin theplansof the threeDalmatiantriconchsThe Deviacutenchurchwasprobablyconstructedusinga CarolingianfootThe ground-planof the Deviacutenchurchwasa resultof onebuildingprojectbuttwoground-planelementsareobviouslythe separatebuilding interventionsOne intervention is presented by a middle transverse foundationstripe servingas the baseof the chancel screenwhichwasa partof the originalbuildingplanThe second intervention ispresentedby the additional intervention in themasonryof the northernapsewhichcanbeinterpretedasa rebuildingof the northernapsecausedbythe staticdisorderin thesecondbuildingstage

Keywordschurch triconch Deviacuten Great Moravia pre-Romanesque architecture Dalmatian architecture

Abstrakt ILLAacuteŠMartin Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacute-rePredmetomtejtoštuacutedieještrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapocircdo-rysupredromaacutenskehoveľkomoravskeacutehokostolana Deviacutenskomhradez 9storočiaŠtuacutediasa taktiežpokuacutešadefinovať stavebneacuteetapyktoreacutemožno identifikovaťv stavebnomvyacutevojipocircdorysuPo kritickejanalyacutezemožnostavbuinterpretovaťakovčasnostredovekuacuterecepciudefinovaneacutehomodeludalmaacutetskehoneskoroantickeacutehokostolasprostredkovanuacutedalmaacutetskoupredromaacutenskou architektuacuterou Ako vzor možno identifikovať tri neskoroantickeacute kostolyv Dalmaacuteciiktoreacutebolivyužiacutevaneacute i vovčasnomstredoveku (BilicePridragaSutivan)Pocirc-dorys deviacutenskeho kostolamožno analyzovať pomocou niekoľkyacutech konštrukčnyacutech plaacutenovzaloženyacutechna rocircznychplanimetrickyacutechkonštrukčnyacutechmetoacutedachz ktoryacutechjednumožnoaplikovaťajna pocircdorysytrochdalmaacutetskychtrikonchDeviacutenskykostolbolpravdepodobnekonštruovanyacutes dĺžkovoumieroukaroliacutenskejstopyPocircdorysdeviacutenskehokostolabolvyacutesled-komjedneacutehostavebneacutehoprojektuavšakdvaprvkypocircdorysusuacutezjavnesamostatnyacutemista-vebnyacutemizaacutesahmiPrvyacutezaacutesahpredstavuje strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesktoryacute sluacutežil akozaacutekladpredoltaacuternejpriečkyktoraacutebolasuacutečasťoupocircvodneacutehoprojektuDruhyacutestavebnyacutezaacutesah

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 15 |

predstavujedodatočnyacutezaacutesahdo murivasevernejapsidyktoryacutemožnointerpretovaťakopre-stavbusevernejapsidyvyvolanuacutestatickouporuchoua akodruhuacutestavebnuacuteetapu

Kľuacutečoveacute slovaacutekostol trikoncha Deviacuten Veľkaacute Morava predromaacutenska architektuacutera dalmaacutetska architektuacutera

Predmetomtejtoštuacutedieještrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacuteza1pocircdorysuvčas-nostredovekeacutehokostolana DeviacutenskomhradeŠtuacutediasazaacuteroveňpokuacutešadefinovaťa interpreto-vaťstavebneacutefaacutezyrespstavebneacuteetapyktoreacutemožnov stavebnomvyacutevinepocircdorysuidentifikovaťŠtuacutedianadvaumlzujena skoršiuautorovupraacutecuktorejobsahomjeinterpretaacuteciafunkcieprovenien-ciea priestoroveacutehousporiadaniatejtovčasnostredovekejstavbyna zaacutekladejejformaacutelneja dispo-zičnejanalyacutezya komparaacutecie(Illaacuteš2011b)

Zaacuteklady stavbyboli archeologicky skuacutemaneacutev rokoch1921ndash22 1935a 1980keďbolod-krytyacute jej kompletnyacute pocircdorys (Plachaacute ndash Hlavicovaacute 1981 435-436 stručnyacute prehľad vyacuteskumovv Štefanovičovaacute 1993 308-309 aleboPlachaacute ndashHlavicovaacute 2011 73)Na zaacuteklade vyacutesledkov po-sledneacutehovyacuteskumuz 80rokovbola stavbainterpretovanaacuteakokostola prostredniacutectvomhrobovna okolitompohrebiskuboladatovanaacutedo 2polovice9storočia(Štefanovičovaacute1993309-311PlachaacutendashHlavicovaacute201189-101)2

Malyacute počet hrobov z 9 storočia a ich relatiacutevne veľkaacute vzdialenosť od stavby ako aj značneacutemnožstvo riacutemskeho stavebneacutehomateriaacutelu sekundaacuterne použiteacuteho v murive stavby suacute priacutečinoupochybnostiacute o včasnostredovekom datovaniacute stavby a uacutevah o jeho neskoroantickom datovaniacute(Měřiacutenskyacute2006608Polaacuteček200813)Takeacutedatovanie jevšakvyluacutečeneacutesuperpoziacutecioustavbyk objektuz 5 storočiaa absenciouakeacutehokoľvekrelevantneacutehonaacutelezoveacutehokontextuzo 6až8 sto-ročia ktoryacute by svedčil o vzniku tejtomurovanej stavby v tomtoobdobiacute t j pred 9 storočiacutem(PlachaacutendashHlavicovaacute201175-77)3

Včasnostredovekyacutekostolna Deviacutenskomhradejesvojiacutempocircdorysomvyacutenimočnyacutev sakraacutelnejarchitektuacuterena uacutezemiacuteVeľkejMoravyi v strednejEuroacutepe9storočia4Ideo trikonchus trojicouidentickyacutechapsiacutedna pocircdorysepiacutesmenaU umiestnenyacutechtesnepri sebea spriemerommenšiacutemnežjepriemerlodePozdĺžnaloďstavbyječlenenaacutetromipriečnymizaacutekladovyacutemipaacutesmideliacimipocircdorysna štyrinerovnakoveľkeacuteplochyStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesniejepreviazanyacuteso zaacute-kladmiobvodovyacutechmuacuterovZaacutekladysevernejapsidybolineskocircrdoplneneacutev interieacuteriajexterieacuteriobmurovkou(obr1)

Vyacutenimočnaacutepocircdorysnaacutedispoziacuteciastavbyktoraacutevo vaumlčšineodbornej literatuacuteryvenovanejto-mutokostolustaacuteleostaacutevanevyriešenouotaacutezkoujepriacutečinoudiametraacutelneodlišnyacutechinterpretaacuteciiacutejejpriestoroveacutehoa funkčneacutehousporiadaniaktoreacute suacutezaloženeacutena predpokladečlenenia stavbyna viacmiestnostiacutes rozličnyacutemifunkciami(napriacutekladŠtefanovičovaacute1989118Rodzińska-Chorąży200045-52Vančo200238-39)Viacereacutez tyacutechtoteoretickyacutechvariantovmožnoz viaceryacutechdocircvo-dovvyluacutečiťakonepravdepodobneacutealebocelkomnereaacutelneAkopriacutekladmožnouviesťinterpretaacuteciustavbyakopalaacutecas palaacutecovoukaplnkouktoraacutemaacutebyťnajstaršiacutempriacutekladomspojeniaprofaacutennej

1 Tieto metodickeacute vyacutechodiskaacute na uacutečely vyacuteskumu predromaacutenskej sakraacutelnej architektuacutery v Čechaacutechna Moravea nazaacutepadnomSlovenskuodporuacutečaMVančo(2011152-153)

2 MVančostavbudatujeažna koniec9storočia(200246)Najnovšiesaobjavilauacutevahao datovaniacutekostoladokoncapred polovicu9storočia(Chorvaacutetovaacute2017118-121)

3 KHarmadyovaacute(2012353)nedaacutevnouvaacutedza(bezodkazuna relevantnyacutezdroj)žepod zaacutekladmikostolabolodkrytyacutekolovyacuteobjektz 8storočiačovšaknemaacuteoporuv inejliteratuacutere

4 V stredneja zaacutepadnejEuroacutepemožnov 9storočiacutenaacutejsťlenniekoľkokostolovs trikonchaacutelnympocircdory-somMuumlstairWerdenHalberstadtNeussIngelheimFeacutecampQuerquevillea Wandrille(Illaacuteš2014166Tab VII)

Martin Illaacuteš

| 16 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

a sakraacutelnejstavbyv stredoeuroacutepskomprostrediacutea ktoreacutehomladšiepriacutekladysuacuteznaacutemez viaceryacutechpoľskyacutechlokaliacutetz 2polovice10a z 11storočia(Rodzińska-Chorąży200050-51)Porovnanies ostatnyacutemikostolmia palaacutecovyacutemirespnadštandardnyacutemiobytnyacutemistavbamiv prostrediacuteVeľkejMoravya s ňousuacutevisiacichoblastiach(PanoacuteniaČechy)kderezidenčnyacuteobjektbolvždystriktneoddelenyacuteod sakraacutelnejstavbyvšakvylučuježebytuv 9storočiacutevzniklotakeacutekompaktneacutespojeniesakraacutelnehoa profaacutennehoobjektuakeacutepoznaacutemez druhejpolovice10storočiana uacutezemiacutePoľska(Illaacuteš2011b21)5Z rovnakeacutehodocircvoduktoryacutejepriacutečinourozličnyacutechinterpretaacuteciiacutepriestoroveacutehoa funkčneacutehousporiadaniastavbysarocirczniaajnaacutezoryna identifikaacuteciuproveniencietejtostavbya tood longobardskejčiriacutemskejkuriaacutelnejreprezentačnejarchitektuacuterycezdalmaacutetskučibalkaacutenskuarchitektuacuteruažpo byzantskuacutearchitektuacuteru (Štefanovičovaacute1993311Vančo200239PlachaacutendashHlavicovaacute201184-88Ruttkay201287)

Zovšetkyacutechalternatiacutevinterpretaacuteciefunkciea usporiadaniastavbysapo kritickejanalyacutezeakonajpravdepodobnejšiazdaacuteinterpretaacuteciastavbyakokostolas jednounedelenoupozdĺžnouloďou(Illaacuteš2011b22-23)K tomutozaacuteveruvediena jednejstraneanalyacutezazachovanyacutechmuriacuteva kon-textostatnyacutechsakraacutelnychstaviebna uacutezemiacuteVeľkejMoravya nadruhejstraneformaacutelnaanalyacutezadispoziacuteciestavbya jejkomparaacutecias analogickyusporiadanyacutemikostolmiz 5ndash6storočiana uacuteze-miacute Dalmaacuteciea Noricandashs kostolomsvJaacutenaKrstiteľav Sutivane(Vežić20113843)kostolomsv Martinav Pridrage (Vežić201134-3740-42)kostolomneznaacutemehozasvaumlteniav Biliciach(Vežić20113742)a kostolomsvPetrav Lendorfe-Holziktoryacutesvojukonečnuacutepodobutrikon-chynadobudolpo prestavbev 6storočiacute(Glaser2003427436)Minimaacutelnetriz uvedenyacutechsta-vieb(nachaacutedzajuacutecesav Dalmaacutecii)plnilisvojufunkciuajvo včasnomstredovekua ešteniekoľkoďalšiacutech storočiacute (kostol svMartina v Pridrage je živyacutem kostolom dodnes)Deviacutensky kostol sas tyacutemitostavbamizhodujeanalogickoupocircdorysnoudispoziacutecious typickyacutemicharakteristickyacutemiznakmi(trikonchas vyacuterazne pozdĺžnouloďoua strojicouidentickyacutechalebotakmeridentickyacutechapsiacuted umiestnenyacutechtesnepri sebes menšiacutempriemeromnežjepriemerlode)akoajrozmermiviaceryacutechparametrov(Illaacuteš2011b29-31)Priečnezaacutekladoveacutepaacutesyodkryteacutev deviacutenskejstavbelenbdquovuacuterovnipod dlaacutežkouldquo(napriacutekladPlachaacutendashHlavicovaacute201184)ktoreacutenikdenevystupujuacutedo takejvyacuteškyakozachovaneacuteobvodoveacutemurivoneboliso všetkoupravdepodobnosťouzaacutekladmipriečokaleboli lenzaacutekladmipriacutestennyacutech interieacuterovyacutech lizeacutenPraacuteve takyacutezaacutekladovyacutepaacutesnesuacuteci lenpaacuterpriacutestennyacutechlizeacutenniemurovanuacutepriečkunachaacutedzamev jednompriacutepadedalmaacutetskychneskoroan-tickyacutechkostolov(kostolsvJaacutenaKrstiteľav SutivaneIllaacuteš2011b30-31)6Priečnezaacutekladoveacutepaacutesys lizeacutenamitedadeliliinterieacuterkostolana niekoľkonerovnakyacutechtraveacute

Tietoformaacutelnezhodydeviacutenskehokostolas dalmaacutetskymineskoroantickyacutemikostolmidovoľujuacuteidentifikovaťajnajpravdepodobnejšiuprovenienciudeviacutenskehokostolandashidezrejmeo recepciuurčiteacuteho vymedzeneacuteho modelu dalmaacutetskeho neskoroantickeacuteho kostola prostredniacutectvom dal-maacutetskejpredromaacutenskejarchitektuacuteryktoraacutevo včasnomstredovekuaktiacutevnečipasiacutevnerecipovalaa transformovaladomaacutecedalmaacutetskeneskoroantickeacutevzorya predlohy(Illaacuteš2011b31-3237-38)Hociv samotnejdalmaacutetskejpredromaacutenskejarchitektuacuterenepoznaacutemeanalogickuacutepredromaacutenskustavbuktoraacutebybolavyacutesledkompodobnejrecepcieniejeto prekaacutežkouDalmaacutetskapredromaacutenska

5 Jednouz priacutečinpre ktoreacutev priacutepadedeviacutenskejstavbynemohloiacutesťo rezidenčnyacuteči inyacuteprofaacutennyobjektjeexistenciahrobovktoreacutebysotvamohlibyťuloženeacutek stavbektoraacutenebolakostolomRelatiacutevneveľkaacutevzdialenosťhrobovz 9storočiaod kostolana Deviacutenenemocircžebyťindiacutecioupre interpretaacuteciutejtostavbyakospojeniaobjektus profaacutennou(palaacutec)a sakraacutelnoufunkciou(kaplnka)pričomhrobybyboliukladaneacutepraacutevepri sakraacutelnejčastistavbyakonajnovšieuvažujuacuteMSamuela BPomfyovaacute(2015100)pretožesku-pinauvedenyacutechhrobovsanachaacutedzabližšiepraacutevek domnelejprofaacutennejčastistavbynievšakk domnelejkaplnke

6 Tuacutetointerpretačnuacutemožnosťpriečnychzaacutekladovyacutechpaacutesovdeviacutenskehokostolauvaacutedzano zaacuteroveňodmie-taTRodzińska-Chorąży(20003746)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 17 |

architektuacuteratundashpodobneakov mnohyacutechinyacutechpriacutepadochndashzachovalaneskoroantickeacutekostolyv SutivaneBiliciachi Pridragev celejichzachovanejhmotea s minimaacutelnymizaacutesahmiichadapto-valaprostriedkamipredromaacutenskehoumenianajmaumls ohľadomna včasnostredovekeacutepožiadavkyna liturgickeacutefunkciea členeniesakraacutelnehopriestoru(išlonajmaumlo vybaveniekostolovvnuacutetornoukamenaacuterskouvyacutezdoboupredovšetkyacutempredoltaacuternoupriečkou)7

Pre docircslednuacute komparaacuteciu deviacutenskeho kostola s jeho dalmaacutetskymi neskoroantickyacutemi ana-loacutegiami je potrebneacute pokuacutesiť sa i o štrukturalistickuacute a ikonograficko-ikonologickuacute analyacutezu ichpocircdorysov

V suacutevislosti s viaceryacutemi rozmerovyacutemi zhodamipocircdorysudeviacutenskehokostola s pocircdorysmitrochdalmaacutetskychkostolovjepotrebneacutezistiťakaacutedĺžkovaacutemierabolapoužitaacutepri konštrukciipocirc-dorysudeviacutenskehokostolaTo jemožneacutena zaacutekladezistenia čirozmeryjednotlivyacutechparametrovpocircdorysudeviacutenskehokostolapo vyjadreniacutev niektorejdobovejdĺžkovejmierezodpovedajuacutecelyacutemčiacuteslama činesuacutev sebe určituacutenajmaumlkresťanskuacutenumerologickuacutesymbolikualebomajuacuteaspoňvše-obecneokruacutehlehodnotypriacutepadnečiideo naacutesobkytakyacutechhodnocirct(Vančo2011152)8Do uacutevahyprichaacutedzajuacutev podstatedvedĺžkoveacutemieryktoryacutechpoužitiemožnov strednejEuroacutepe9 storočianajpravdepodobnejšie predpokladať a to riacutemska stopa s typickoudĺžkou 296 cm (ktoruacute všakvo včasnomstredovekuspravidlamožnozaokruacutehliťna 30cm)a karoliacutenskastopas dĺžkouoscilu-juacutecouokolo333cm9

Z 52 sledovanyacutech parametrov pocircdorysu deviacutenskeho kostola (podľa pocircdorysu v Plachaacute ndashHlavicovaacutendashKeller199090)10jemožneacute31vyjadriťv riacutemskychstopaacutecha 27v karoliacutenskychsto-paacutechtakabyrozmeri pozohľadneniacutemaximaacutelnejtolerovateľnejodchyacutelkyv rozsahujednejstopyzodpovedalčiacuteslu s určitoukresťanskousymbolikoualebonejakejvšeobecneokruacutehlejhodnoteNapriek určitej štatistickej prevahe parametrov vyjadriteľnyacutech v riacutemskych stopaacutech však nejdeo rozdieltakvyacuteznamnyacuteabysadalojednoznačnekonštatovaťpoužiteriacutemskejstopyakostavebnejdĺžkovejjednotky

V trochneskoroantickyacutechdalmaacutetskychtrikonchaacutechbolanepochybnepoužitaacutedĺžkovaacutemierariacutemskejstopytakžebybolomožneacutepredpokladaťjejpoužitieajv deviacutenskomkostoleV rozme-rochdeviacutenskehokostolaa trochdalmaacutetskychkostolovmožnodokoncaidentifikovať8zhodnyacutechrozmerovniektoryacutechparametrovNapriektomuvšakniejenevyhnutneacutepredpokladaťajpoužitiezhodnejdĺžkovejmieryAkbolizhodyniektoryacutechrozmerovdeviacutenskehokostolaa trochdalmaacutet-skychkostolovvyacutesledkomuacutemyselnejrecepciemuselibyichhodnotyzodpovedaťsymbolickyacutemčiacuteslamčiinyacutemokruacutehlymhodnotaacutemajvtedyakbyv priacutepadedeviacutenskejstavbybolapoužitaacuteinaacutedĺžkovaacutemieranežv priacutepadetrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolovtjkaroliacutenskastopaTuacutetopodmienkuspĺňa5zhodnyacutechrozmerovJetuvšakajmožnosťžerozmeroveacutezhodyv pocircdorysochdeviacutenskehokostolas podobnyacutemidalmaacutetskymikostolminebolivyacutesledkompriameja uacutemyselnej

7 K otaacutezkevplyvua prispocircsobovanianeskoroantickyacutechkostolovv byzantskeja chorvaacutetskejDalmaacuteciipozriJurković2000182aleboMarasović2008204-211K probleacutemupredromaacutenskejtransformaacutecieneskoroan-tickyacutechkostolovna vyacutechodnomJadranevšeobecnepozriJurković1988-198942

8 Rozmerykostolovbolipri projektovaniacutekostolova konštrukciiichpocircdorysovpriestorova hmotyinten-cionaacutelnevyberaneacuteakourčiteacute ustaacuteleneacutehodnotyrespichnaacutesobkyčipodielyktoreacutebolipodriadeneacutepre-dovšetkyacutemsymbolikeprameniacejzo Svaumlteacutehopiacutesmaa tobuďpriamoalebonepriamoprostredniacutectvomimitovaniainyacutechsakraacutelnychstaviebsluacutežiacichakovzor

9 Použitie tzv langobardskejstopys dĺžkou43cmalebo365cmv našomprostrediacutemožnosotvapred-pokladaťkeďžepoužiacutevaniestocircps toutodĺžkouniejev 9storočiacutev strednejEuroacutepespoľahlivodoloženeacute(napriacutekladVančo2011135)

10 Autorsledovalvšetkyšiacuterkoveacutea dĺžkoveacuteparametrevšetkyacutechštrukturaacutelnychprvkovpocircdorysuNa uacutečelytejtoštuacutediesametrickeacuterozmerypocircdorysuz docircvodunepravidelneacutehopriebehuzachovaneacutehomurivaresplenmaltoveacutehopodzaacutekladoveacuteholocircžkaspravidlazaokruacutehlilina celyacutech5cm

Martin Illaacuteš

| 18 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

recepcie jednotlivyacutechparametrov ale boli docircsledkompoužitia jedneacuteho či viaceryacutech zhodnyacutechalebopodobnyacutechmodulova konštrukčnyacutechplaacutenovPretojepotrebneacutepokuacutesiťsaidentifikovaťvyacute-chodiskoveacutemodulya použiteacutekonštrukčneacuteplaacutenyaplikovaneacutena pocircdorysyvšetkyacutechanalyzovanyacutechstavieb

Na pocircdorys deviacutenskeho kostola možno aplikovať viac konštrukčnyacutech plaacutenov založenyacutechna rocircznych planimetrickyacutech metoacutedach vyacutestavby dynamickeacute štvoruholniacuteky11 kvadratuacutery12X-figuacutery13kružnice14Kriteacuteriom ichpoužiteľnosti je ichkomplexnyacutevzťahk reaacutelnemupocircdory-sutjžekaždyacutez nichmusiacutevymedzovaťniekoľkoparametrovpocircdorysukostolas maximaacutelnoutolerovateľnouodchyacutelkouv rozsahu jednej stopy (Vančo2011138152)15Zaacutekladomkaždeacutehoz aplikovanyacutechkonštrukčnyacutechplaacutenovjepritomjedenzaacutekladnyacutevyacutechodiskovyacuterozmertjmodul16obsahujuacutecičiacuteslos určitoukresťanskousymbolikourespokruacutehlouhodnotou

Konštrukčneacute plaacuteny identifikovaneacute v pocircdoryse deviacutenskeho kostola spolu navzaacutejom suacutevisiaa navzaacutejomsapodmieňujuacutepričomažspoločnevymedzujuacutevšetkypodstatneacuteparametrepocircdorysukostolaJezaujiacutemaveacutežetakmervšetkyaplikovaneacutekonštrukčneacuteplaacutenysapriamoalebonepriamo(prostredniacutectvomineacutehoz plaacutenov)odviacutejajuacuteod stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu(od jehozaacutepadneacuteholiacuteca)Strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretonapriektomuženebolpreviazanyacutes obvo-dovyacutemmurivommuselbyťsuacutečasťoupocircdorysukostolaužod počiatkupričommuselmaťzaacutesadnyacute

11 Ideo planimetrickuacutekonštrukciukdesaštvoruholniacutekyradiaza seboutakžesuacutečetspoločnejdĺžkyprveacute-hoštvoruholniacuteka(štvorca)a najbližšiehosusedneacutehoštvoruholniacutekasarovnaacuteuhlopriečkeprveacutehoz nich(štvorca) suacutečet dĺžok prvyacutech dvoch štvoruholniacutekov a nasledujuacuteceho tretieho štvoruholniacuteka sa rovnaacutespoločnejuhlopriečkeprvyacutechdvochštvoruholniacutekovatďMatematickymožnosuacutečetdĺžokprvyacutechdvochštvoruholniacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic2suacutečetdĺžokprvyacutechtrochštvoruhol-niacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic3suacutečetdĺžokprvyacutechštyrochštvoruholniacutekovvyjadriťakosuacutečindĺžkyprveacutehoz nich(štvorca)a radic4t jdvojnaacutesobkuprveacutehoštvorcaatď(napriacutekladVančo200237-38)

12 Ideo aplikaacuteciuštvoruholniacutekovaleboidentickyacutechštvorcovpriacutepadneichpoloviacutecaleboďalšiacutechpodielovaleboajurčiteacutehopočtuidentickyacutechtzvaditiacutevnychobdĺžnikovpridaacutevanyacutechk inyacutemkonštrukčnyacutemplaacute-nomZa osobitnyacutevariantsysteacutemukvadratuacutermožnopovažovaťi tzvmodulovyacuteraster(Hecht19786278)

13 MetoacutedatzvX-figuacuterjevariantomtriangulaacuteciekeďsana pocircdorysaplikujuacuterovnostranneacutetrojuholniacutekytakžezaacutekladňatrojuholniacutekajeumiestnenaacutepriečnena pozdĺžnuosstavbyK použitiutohtosysteacutemupozrinapriacutekladTKuumlntzel(20151-60)

14 Systeacutemkružniacutecmožnobez probleacutemovaplikovaťna polkruhovouzavreteacuteapsidya nacentraacutelnestavbynolenťažkomožnotuacutetometoacuteduaplikovaťna kvadratickeacutepocircdorysyakoto navrholJPošmournyacute(1964187-202)respakoto v podstatebez vyacutehradprijaliďalšiacutebaacutedatelia(napriacutekladStruhaacuter1977Rodzińska-Chorąży200036-37Botek201450-51)napriektomužeJPošmournyacute(akoajAStruhaacutera TRodzińska-Chorążyv priacutepadedeviacutenskehokostola)pri formulaacuteciisvojejhypoteacutezyrektifikovalmoduloveacutesysteacutemyz idealizo-vanyacutecha pretonespraacutevnychpocircdorysovtakžejehozaacuteverysanezakladajuacutena reaacutelnychvyacutechodiskaacutecha suacutemylneacuteKritickyk použitiuPošmourneacutehokružnicoveacutehomodulu(napriacutekladVančo2011136-138)

15 Rozhodujuacutecimi kriteacuteriami pre identifikaacuteciu najpravdepodobnejšie použiteacuteho konštrukčneacuteho plaacutenu jenajmaumljehojednoduchosťkomplexneacutepokrytiehlavnyacutechštrukturaacutelnychprvkova podstatnyacutechparamet-rovpocircdorysu vzaacutejomnaacutesuacutevislosť jednotlivyacutechsuacutečastiacutekonštrukčneacutehoplaacutenua rozmeryzodpovedajuacutecekresťanskej symbolickejnumeroloacutegiiRovnako jedocircležiteacute ak saviacereacutepoužiteľneacutekonštrukčneacuteplaacutenynavzaacutejomdopĺňajuacuteTaktoidentifikovaneacutekonštrukčneacuteplaacutenyskuacutemanejstavbymožnopovažovaťza naj-reaacutelnejšiepričommožnozaacuteroveňpredpokladaťže takyacutetopostupkonštrukciepocircdorysustavbypoužili stredovekyacutestaviteľ

16 DefiniacuteciumoduluformulujeužVitruvius(Vitruvius197999)akočasťcelkuktoraacutejeprijataacuteza vyacutecho-diskoNezaacuteležiacutena tomčiideo čiacuteselnyacuteuacutedajtransformovanyacutedo rozmerovstavbyaleboideo planimetrickyacuteuacutetvarktoreacutehokombinovaniacutemsakonštruujepocircdorysa hmotastavbyTaacutetotransformaacuteciaa kombinaacuteciaspočiacutevav naacutesobeniacutea deleniacutemodulualeajv inommatematickomusporiadaniacute

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 19 |

vyacuteznampre priestoroveacutei funkčneacuteusporiadaniekostolaZdaacutesaženajskocircršloo septumrespcan-cellumtjpredoltaacuternupriečkurozdeľujuacutecuinterieacuterkostolana dvazaacutekladneacutepriestoryndashpriestorpre veriacich(quadratum populi)a priestorpre liturgiua kňazov(presbyterium)(Marasović2008187192196)

Konštrukčnyacuteplaacutendeviacutenskehokostolazaloženyacutena dynamickyacutechštvoruholniacutekoch17sapriamoodviacutejaod zaacutepadneacuteholiacutecastredneacutehozaacutekladoveacutehopaacutesuktoryacutepredstavujejehokonštrukčnyacutestred(obr21)Sieťdynamickyacutechštvoruholniacutekovpozostaacutevazo zaacutepadneja vyacutechodnejčastiZaacutepadnaacutečasťpozostaacutevaz dvochdynamickyacutechštvoruholniacutekovvyacutechodnaacutečasťpozostaacutevazo štyrochdyna-mickyacutechštvoruholniacutekovSieťdynamickyacutechštvoruholniacutekovvymedzujeexterieacuterstavbyna zaacutepade(sodchyacutelkou25cm)zaacutepadnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehovyacutechodneacuteliacuteces odchyacutelkou20 cm)strednyacute priečny zaacutekladovyacute paacutes (jeho zaacutepadneacute liacutece) napojenie severnej a južnej apsidy na loďv exterieacuteri(sodchyacutelkou25cm)zaacutevervyacutechodnejapsidyv interieacuteri t jvyacutechodnyacutezaacuteverceleacutehointerieacuterukostola(sodchyacutelkou10cm)a exterieacuterovuacutešiacuterkulodeVyacutechodiskovyacutemrozmeromt jmodulomjetuexterieacuterovaacutešiacuterkalode(680cm)ktoraacuteurčujerozmeryprveacutehodynamickeacutehoštvo-ruholniacuteka(štvorca)

Nakvadratuacuterachsuacutezaloženeacutetrikonštrukčneacuteplaacutenyktoreacutemožnoidentifikovaťv pocircdorysede-viacutenskehokostolaPrvyacutez nichpriamovychaacutedzaz konštrukčneacutehoplaacutenuzaloženeacutehona dynamic-kyacutechštvoruholniacutekochjevlastnejehoinyacutemvyjadreniacutem(obr22plnaacutečiara)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenpozostaacutevaz radu troch identickyacutechštvorcovz ktoryacutechdvazodpovedajuacuteobomštvorcomktoreacutesuacutečasťousietedynamickyacutechštvoruholniacutekova tretiacutezodpovedaacutetretiemuštvrteacutemua piate-mudynamickeacutemuštvoruholniacutekuvo vyacutechodnejčasti sietedynamickyacutechštvoruholniacutekovTyacutemtokonštrukčnyacutemplaacutenomzaloženyacutemna kvadratuacuterachsuacutevymedzeneacutetotožneacuteparametrepocircdorysuakov priacutepadekonštrukčneacutehoplaacutenuzaloženeacutehona dynamickyacutechštvoruholniacutekoch(svyacutenimkouzaacutepadneacutehoexterieacuterustavby)Modulomjeturovnakoexterieacuterovaacutešiacuterkalode(680cm)ktoraacuteurčujerozmeryidentickyacutechštvorcov

Druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterachpozostaacutevalenz jedneacutehoštvorca(obr22prerušovanaacutečiara)Štvorecnadvaumlzujena konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutechštvoruhol-niacutekocha tona jehovyacutechodneacuteukončenie(sodchyacutelkou10cm)Štvorecmaacute dĺžkustrany1145cmŠtvorecvymedzujezaacutevervyacutechodnejapsidyv interieacuteritjvyacutechodnyacutezaacuteverceleacutehointerieacuterukostolaďalejvyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehozaacutepadneacuteliacutece)a zaacuteverseverneji južnejapsidyv interieacute-ritjcelkovuacuteinterieacuterovuacutešiacuterkupresbyteacuteriaNa tentokonštrukčnyacuteplaacutenbezprostrednenadvaumlzujekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružniciach(viďnižšie)

Tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterach(obr31)nadvaumlzujena konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutech štvoruholniacutekoch respna prvyacutekonštrukčnyacuteplaacuten založenyacutena kvad-ratuacuterach a tona ichkonštrukčnyacute stred (zaacutepadneacute liacutece stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenpozostaacutevaz dvochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacutestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehozaacutepadneacuteliacutece)vyacutechodneacuteukončeniepozdĺžnehopriestorukostolatjviacuteťaznyacuteobluacutekvyacutechodnejapsidy(sodchyacutelkou10cm)a interieacuterovuacutešiacuterkulodeModulomjetuinterieacuterovaacutešiacuterkalode(540cm)Na tentokonštrukčnyacuteplaacutennadvaumlzujekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružni-ciach(pozrinižšie)pretožejeniacutemurčenyacutevyacutechodnyacuteinterieacuterseverneja južnejapsidya tona vyacute-chodnomukončeniacutepozdĺžnehopriestorukostola

17 NapocircdorysdeviacutenskehokostolaaplikovalmetoacutedudynamickyacutechštvoruholniacutekovMVančo(200078107-108200237-38)ktoryacutejuoznačujeakobdquodynamickeacuteobdĺžnikyldquohocijejsuacutečasťouokremobdĺžnikovsuacutei štvorceMVančovšakvo svojejaplikaacuteciidynamickyacutechštvoruholniacutekovna pocircdorysdeviacutenskehokos-tolavychaacutedzalz čiastočnenespraacutevnehopocircdorysupretožepoužiacuteva interieacuterovuacutedĺžkudruheacutehopriesto-ruod vyacutechodukostola(tjmedzivyacutechodnyacutema strednyacutempriečnymzaacutekladovyacutempaacutesom)240cmkyacutemv skutočnostitentopriestormaacuteinterieacuterovuacutedĺžku170cm

Martin Illaacuteš

| 20 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Konštrukčnyacute plaacuten založenyacute na X-figuacuterach nenadvaumlzuje na totožneacute vyacutechodisko ako kaž-dyacute z vyššie opiacutesanyacutech konštrukčnyacutechplaacutenovTento konštrukčnyacuteplaacutenpozostaacuteva z jeden a polX-figuacutery(obr32)Jehokonštrukčnyacutemstredomjeinterkolumniumstredneacutehopriečnehozaacuteklado-veacutehopaacutesuKonštrukčnyacuteplaacutenvymedzujeinterieacuterstavbyna zaacutepadestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes(jehointerkolumnium) zaacutevervyacutechodnejapsidyv exterieacuteria interieacuterovuacutešiacuterkulodeModulomjetuinterieacuterovaacutešiacuterkalode(540cm)Hocitentokonštrukčnyacuteplaacutenvymedzujeniekoľkoparametrovpocircdorysunemaacutes ostatnyacutemiopiacutesanyacutemikonštrukčnyacutemiplaacutenmisuacutevislosťpredovšetkyacutemnemaacuteto-tožneacutevyacutechodisko(zaacutepadneacuteliacutecestredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesu)Tentokonštrukčnyacuteplaacutenniejepre vyacutestavbupocircdorysukostoladocircležityacutekeďženiacutemvymedzeneacuteparametrepocircdorysumožnovymedziťi nazaacuteklade ostatnyacutechopiacutesanyacutechkonštrukčnyacutechplaacutenova manipulaacutecious hruacutebkoumu-riva(65-70respaž75cm)

Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kružniciachpozostaacutevaz trochidentickyacutechkružniacutec(obr22)Kružnicenadvaumlzujuacutena druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuteretjna niacutemvymedzeneacuteinterieacuteroveacutezaacuteveryapsiacutedakoaj natretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuterachtjna niacutemvymedzeneacuteinterieacuteroveacutevyacutechodneacuteukončeniepozdĺžnehopriestorukostolaktoreacutezaacuteroveňurčujevyacutechodnyacute interieacuter severnej a južnej apsidyKružnice vymedzujuacute interieacuter všetkyacutech troch apsiacutedMajuacutepriemer340cm18

Z uvedenyacutechanalyacutezvyplyacutevažeprimaacuternudocircležitosťmalkonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dyna-mickyacutechštvoruholniacutekocha zaacuteroveňjehovariantv podobeprveacutehokonštrukčneacutehoplaacutenuzalože-neacutehona kvadratuacuterachNa tietodvakonštrukčneacuteplaacutenynadvaumlzujedruhyacutea tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterKonštrukčnyacuteplaacutenkružniacutecnadvaumlzujeažna druhyacutea tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterTietosuacutevislostizaacuteroveňdovoľujuacuterekonštruovaťi postupprojektantapri plaacutenovaniacutepocircdorysu19

Konštrukčnyacuteplaacutendynamickyacutechštvoruholniacutekova prvyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvad-ratuacuterachvymedzujuacutena plochepocircdorysudeviacutenskehokostolaniekoľkoplocircchktoryacutemmožnopri-piacutesaťšpecifickeacutefunkciepriestoroveacutehousporiadaniakostolaNajzaacutepadnejšiacutez dynamickyacutechštvo-ruholniacutekova triidentickeacuteštvorcevymedzujuacuteštyriplochyplochuod zaacutepadneacutehoexterieacuterustavbypo zaacutepadnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesplochuod zaacutepadneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesupo strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesplochuod stredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesupo exterieacuteroveacutenapoje-nieapsiacutedna obvodoveacutemuacuterykostola(natejtoplochesanachaacutedzavyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutes)a plochuod exterieacuteroveacutehonapojeniaapsiacutedna obvodoveacutemuacuterykostolapo interieacuterovyacutezaacutevervyacutechodnejapsidyTaktovymedzeneacuteplochymožnovzhľadomna obvykleacuteinterieacuteroveacuteusporiadaniekostolov interpretovaťnajskocircr ako vstupneacute traveacute20 ďalej vlastnuacute loď akopriestorpre veriacich(quadratum populi)a presbyteriumpozostaacutevajuacutecez oltaacuternehopriestorua sanktuaacuteriaZaacuteroveňjeobomauvedenyacutemikonštrukčnyacutemiplaacutenmiurčenaacutepravdepodobnaacutepolohapredoltaacuternejpriečkyna strednompriečnomzaacutekladovompaacuteseUmiestnenieoltaacuteramožnopredpokladaťna vyacutechodnom

18 Priemerapsiacutedjevo viacuteťaznomobluacuteku330cmnov najširšommiesteinterieacuteruapsiacuteddosahujeaž340cm(v najzachovalejšiacutechmiestachpocircdorysutjv severneja vyacutechodnejapside)pretosav tejtoštuacutediiberieza zaacutekladkonštrukčneacutehoplaacutenukružniacutecvaumlčšiacutez obochrozmerovApsidymajuacutev docircsledkutohomiernepodkovovityacutepocircdorys

19 Jepravdepodobneacutežestavebniacuteremeselniacuteciajv tereacutenezopakovalivšetkykonštrukčneacuteplanimetrickeacutepo-stupyktoreacutepoužilprojektantbdquozastolomldquov malejmierke(ČihaacutekovaacutendashMuumlller20151319)Plaacutenovaniepocircdorysuv tereacuteneprebiehalonepochybnetounajjednoduchšoumetoacutedoundashpoužitiacutemkolova povrazov(Hecht197879-81)Pri vytyčovaniacutepocircdorysustavbyv tereacutenevo veľkejmierketaknevyhnutnevznikalirocircznechybya nepresnostinotiemohlibyťajdocircsledkommodifikaacuteciea improvizaacuteciepri realizaacuteciistavby(ČihaacutekovaacutendashMuumlller20159)

20 Totovstupneacute traveacute jesvojiacutemumiestneniacutema virtuaacutelnympriestorovyacutemvymedzeniacutemsnaacuteďpozostatkomnarthexučipredlodia(pronaos)v uacuteplneredukovanejformeNarthexanipronaosužvo včasnostredove-komkontexteneplnilisvojuobsahovuacuteaniformaacutelnufunkciu

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 21 |

priečnomzaacutekladovompaacutese(Illaacuteš2011b31)21ktoryacutebolvymedzenyacutedruhyacutemkonštrukčnyacutemplaacute-nomzaloženyacutemna kvadratuacuterachtentodruhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenkvadratuacuterbytedavymedzovalcelyacuteposvaumltnyacutepriestorkostolaod oltaacuterapo zaacuteveryvšetkyacutechtrochapsiacutedUvedenyacutemipostupmitedamožnoidentifikovaťvšetkypodstatneacuteprvkyinterieacuterukostola

Narozdielod vyššieuvedenyacutechneskoroantickyacutechdalmaacutetskychtrikonchktoreacutepredstavujuacutenajbližšie analoacutegie k deviacutenskemu kostolu presbyteacuteriumdeviacutenskeho kostola zahŕňa všetky triapsidypričom oltaacuter s predoltaacuternoupriečkou jevysunutyacutepred trojapsidovyacutezaacuteverpresbyteacuteriaV uvedenyacutechneskoroantickyacutechtrikonchaacutechbololtaacuterumiestnenyacutevo vyacutechodnejapsidea taacutebolaod ostatneacutehopriestorukostolaoddelenaacutepredoltaacuternoupriečkou respohradouUvedenyacute roz-dielsuacutevisiacuteso zmenouliturgickejorganizaacuteciea funkciebočnyacutechpriestorovpresbyteacuteriaktoreacutesav neskorej antike spravidla využiacutevali akoprothesis a diakonikonVo včasnomstredoveku taacutetoobsahovaacutestraacutenkabočnyacutechpriestorovpresbyteacuteriazaniklarespbolanahradenaacuteinoufunkciou(najmaumlbočneacuteoltaacutere)hociformaacutelneusporiadanieostalozachovaneacute(Jurković1988-198943-44Marasović2008192)Včasnostredovekeacutepriestoroveacutevymedzenietrikonchaacutelnehozaacuteverupodob-neacutedeviacutenskemukostolumocircžemenaacutejsťnapriacutekladv kostoleNajsvaumltejšiehoSpasiteľapri prame-ni Cetiny(4 štvrtina9storočiaChorvaacutetsko)kdeoltaacuternebolumiestnenyacutevo vyacutechodnejapsidealev kriacuteženiacuteosiacutetrochapsiacuteda predoltaacuternapriečkaoddeľovalaod lodeceleacutetrojapsidoveacutepresbyteacute-rium(Marasović201153)

Otaacutezkumocircževzbudzovaťnaacutepadneacutevysunutiepredoltaacuternejpriečkyhlbokodo priestorulodečiacutemjepriestorpre veriacichznačneskraacutetenyacuteTaacutetosituaacutecianiejeažtakvyacutenimočnaacutečineobvyklaacuteakobysamohlozdaťV neskorejantikebolapolohaoltaacuterakresťanskeacutehochraacutemuznačneflexi-bilnaacuteoltaacutermoholbyťumiestnenyacuteažuprostredlodekostolaVo včasnostredovekyacutechkostolochktoreacute tyacutemčionyacutemspocircsobomrecipovaličinadvaumlzovalina neskoroantickeacutevzorya medziktoreacutemožnozaradiťi kostolna Deviacutenemnohokraacutetpreberaliajvyacuterazneacutevysunutieoltaacuteraspolus pre-doltaacuternoupriečkoudo priestorulode(napriacutekladkostolsvPetrav DrageostrovRabChorvaacutetsko1 polovica11storočiaMarasović2009121)Deviacutenskykostolsiacuteceneprevzaltuacutetosituaacuteciuzo svo-jichvzorovalepolohaoltaacuteratuvyplynulaz aplikaacuteciesuacutestavykonštrukčnyacutechplaacutenovz ktoryacutechtenzaacutekladnyacutebolprevzatyacutez neskoroantickyacutechvzorov(viďnižšie)Vyacuterazneacutevysunutiepreoltaacuternejpriečkydo priestorulodevšakniejeneznaacutemeaniv inyacutechvčasnostredovekyacutechkostolochstredneja zaacutepadnejEuroacutepy(napriacutekladkostolsvLuciaWalenstadt8 storočieŠvajčiarskoSennhauser2003201kostolsvRupertatzvVirgilovabazilikaSalzburg774RakuacuteskoJacobsen1989181kostolsvŠtefanaBoumlckweiler11storočieNemeckoDehio1984133)Napokonpriestorpre ve-riacichv deviacutenskomkostolemalv porovnaniacutes ostatnyacutemiveľkomoravskyacutemikostolmištandardnuacutea obvykluacuterozlohuV deviacutenskomkostolemožnoplochupriestorupre veriacichpodľavyššieuve-denyacutechzaacuteverovrekonštruovaťs veľkosťouasi486m2Pre porovnaniemožnouviesťplochulode1kostolav StaromMěstebdquoNaValaacutechldquo(asi39m2)4kostolav MikulčiciachndashValoch(asi34m2)alebokostolasvJaacutenav Modreacute(asi42m2)

Identifikaacuteciakonštrukčnyacutechplaacutenovakoaj modulovktoreacutebolizaacutekladomichvyacutestavbyumož-ňuje zo všetkyacutechparametrovpocircdorysudeviacutenskehokostola vyčleniť štyri hodnoty ktoreacutepred-stavujuacute moduly Ide o exterieacuterovuacute šiacuterku lode (680 cm) celkovuacute interieacuterovuacute šiacuterku presbyteacuteria(1145 cm)interieacuterovuacutešiacuterkulode(540cm)a interieacuterovyacutepriemerapsiacuted(340cm)Priraacutetaťk nimmožno i hruacutebkumuriva (na uacuterovni zachovaneacuteho zaacutekladoveacutehomuriva alebo podzaacutekladoveacutehomaltoveacuteho locircžka 65-70 cm v zachovanomnadzaacutekladovommurivemiestami až 75 cm) ktoraacutev spojeniacutes každyacutemkonštrukčnyacutemplaacutenomdotvorilafinaacutelnypocircdorysnotunejdeo modulŠtyri

21 Niejevyluacutečeneacuteževyacutechodnyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesv deviacutenskomkostolena ktorombolpravdepodobneumiestnenyacuteoltaacutermalzaacuteroveňi funkciustupňazvyacutešenejpodlahypresbyteacuteriandashto všaknemožnozo za-chovanejsituaacutecieodkrytyacutechzaacutekladovvocircbecpreukaacutezať

Martin Illaacuteš

| 22 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

moduloveacute rozmerypredstavujuacute zaacutekladneacutehodnoty podstatneacute pre konštrukciu pocircdorysu Praacutevena zaacuteklade tohtosuacuteborupodstatnyacutechparametrovmožnozodpovedaťotaacutezkuktoraacutedĺžkovaacutemierabolapoužitaacutepri vyacutestavbedeviacutenskehokostola

Lendvaz modulovmožnov suacutelades vyššieuvedenyacutemikriteacuteriamihľadaniapoužitejdĺžko-vejmieryuspokojivovyjadriťv riacutemskychstopaacutechavšakv karoliacutenskychstopaacutechmožnovyjadriťvšetkyštyrimodulyHodnotahruacutebkymurivajevyjadriteľnaacutetakv riacutemskychakoajkaroliacutenskychstopaacutechalekaroliacutenskestopyposkytujuacutemenšieodchyacutelkya jednoznačnejšiuhodnotuTyacutemtospocirc-sobommožnouvedenyacutechpaumlťrozmerovvyjadriťv karoliacutenskychstopaacutech(ks)takto680cm=204ks(ideaacutelne20)1145cm=344ks(ideaacutelne35)540cm=162ks(ideaacutelne16)340cm=102ks(ideaacutelne10)a 65-70až75cm=19-21ksaž23ks(ideaacutelne2)

Uvedeneacutehodnotyobsahujuacute jednak čiacutesla s kresťanskou symbolikou (čiacuteslo10 a čiacuteslo16 akodvojnaacutesobokčiacutesla8)22a jednakčiacuteslas okruacutehlouhodnotu(čiacuteslo20a čiacuteslo35)Hodnotehruacutebkymuriva(čiacuteslo2)nemožnopripisovaťosobitnyacutevyacuteznamkeďžehruacutebkamurivajespravidlalentech-nickyacutemparametrom23Pritomv zachovanejhmotedeviacutenskehokostolaide zvaumlčšaleno zaacutekladoveacutemurivoktoreacutejeužšiea ibav dvochčastiachjevo vaumlčšomrozsahuzachovaneacute nadzaacutekladoveacutemu-rivoširšienežzaacuteklady24takžezistenaacutehruacutebkamurivakoliacuteše

Zdaacutesatedapravdepodobneacutežepocircdorysdeviacutenskehokostolabolkonštruovanyacutes použitiacutemdĺž-kovejmierykaroliacutenskejstopy

Taktovykonanaacuteštrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapocircdorysudeviacutenskehokostoladovoľujejednakvysvetliťfunkčneacuteusporiadaniejednotlivyacutechpriestorovkostolaa ichvzaacute-jomneacutevzťahya jednakpochopiťajzdanlivoproblematickeacuteumiestneniepriečnychzaacutekladovyacutechpaacutesova ichnepravidelnyacuterytmusakoajichfunkciu

Po štrukturalistickej a ikonograficko-ikonologickej analyacutezepocircdorysudeviacutenskehokostola jepotrebneacutevraacutetiťsaku komparaacuteciis vyššieuvedenyacutemidalmaacutetskymitrikonchamia zistiťčijemožneacutev ichpocircdorysochnaacutejsťkonštrukčneacuteplaacutenyanalogickeacuteniektoreacutemuz vyššieidentifikovanyacutech(akoto odporuacutečaMVančo2011152)

Jepozoruhodneacutežev pocircdorysochvšetkyacutechtrochdalmaacutetskychtrikonchktoreacutepredstavujuacutez dispozičneacuteho hľadiska najbližšie analoacutegie k deviacutenskemu kostolumožno identifikovať kon-štrukčneacute plaacuteny analogickeacute svojou vyacutestavbou prveacutemu konštrukčneacutemu plaacutenu kvadratuacuter ktoryacutemožno identifikovať v pocircdoryse deviacutenskeho kostola Nie je pritom samozrejme vyluacutečeneacute žepri konštrukciityacutechtokostolovmohlibyťpoužiteacuteajineacutekonštrukčneacuteplaacutenynapriacutekladzaloženeacutena tzv zlatomreze(Pejaković2000118-119)

V pocircdorysekostolav Biliciach(obr4)ideo radtrochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacuteinterieacuterovuacutešiacuterku lodeexterieacuter stavbyna zaacutepade interkolumniaacutestredneacutehopaacuteru interieacuterovyacutechlizeacutenvyacutechodneacuteliacutecevyacutechodneacutehopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacutena interkolumniaacuteviacuteťazneacutehoobluacutekavyacute-chodnej apsidyNa vyacutechodnomukončeniacute konštrukčneacuteho plaacutenu ležiacute zaacuteroveň stred vyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(550cmideaacutelne18riacutemskychstocircp)

22 Čiacutesloosemsymbolizujeocircsmydeňstvoreniasvetaktoryacutembolav plnostičasovsmrťKristana kriacutežiza od-pusteniehriechovsymbolizujetedazmŕtvychvstaniePaacutena(Lurker2005356)ČiacuteslodesaťsymbolizujenajmaumlpočetBožiacutechprikaacutezaniacute(Lurker200589)

23 Hruacutebkumurivasamotnuacutenemožnopovažovaťza prameňexaktneacutehourčeniaveľkostizaacutekladnejdĺžkovejmierya odvodzovaťz nejmodula ostatneacuterozmerypocircdorysuHruacutebkamuacuteru(ktoruacutenapokonvo vaumlčšinepriacutepadovveľkomoravskejarchitektuacuterypoznaacutemelenv uacuterovnizaacutekladoveacutehomuriva)bolapodmienenaacutepri-maacuternepožiadavkamistatikystavbysekundaacuterneajaplikaacutecioukonštrukčneacutehoplaacutenu(ČihaacutekovaacutendashMuumlller201516)

24 Vsevernejapsidedo vyacutešky90cma v strednejčastiseverneacutehomuacuterulodev miestenapojeniastredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesudo vyacutešky120cm(PlachaacutendashHlavicovaacute201173tiežobr38na s74Samuel ndashPomfyovaacute201598)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 23 |

V pocircdorysekostolasvMartinav Pridrage(obr5)ideo radtrochidentickyacutechštvorcovktoreacutevymedzujuacuteinterieacuterovuacutešiacuterkulodeinterkolumniumzaacutepadnejstenylodeinterkolumniaacutestredneacute-hopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacuteninterkolumniaacutevyacutechodneacutehopaacuteruinterieacuterovyacutechlizeacutena interkolumniaacuteviacuteťazneacutehoobluacutekavyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(580cmideaacutelne20riacutem-skychstocircp)

V pocircdorysekostolasvJaacutenaKrstiteľav Sutivane(obr6)ideo raddvochidentickyacutechštvorcova jedneacutehoobdĺžnika s dĺžkou zodpovedajuacutecou23dĺžky štvorca vymedzujuacute interieacuterovuacute šiacuterkulode exterieacuter stavby na zaacutepade (obdĺžnik) zaacutepadneacute liacutece zaacutepadneacuteho paacuteru interieacuterovyacutech lizeacutenvyacutechodneacute liacutece vyacutechodneacuteho paacuteru interieacuterovyacutech lizeacuten a exterieacuteroveacute napojenie vyacutechodnej apsidyna bočneacute apsidyNa vyacutechodnomukončeniacute konštrukčneacutehoplaacutenu ležiacute zaacuteroveň stred vyacutechodnejapsidyModulomjeinterieacuterovaacutešiacuterkalode(445cmideaacutelne14alebo15riacutemskychstocircp)

Vovšetkyacutechtrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolochsuacuteštvorcamirespobdĺžnikomktoreacutevytvaacuterajuacute konštrukčnyacuteplaacuten zjavne vymedzeneacute funkčnedeterminovaneacuteplochy resp priestorydefinovaneacuteakosamostatneacutetraveacuteNa zaacutepadeideo vstupneacutetraveacute25v stredejevymedzenaacutevlast-naacuteloď(quadratum populipriestorpre zhromaždenielaickyacutechuacutečastniacutekovliturgie)a navyacutechodepresbyteacuteriums apsidami(kdesanachaacutedzaoltaacutera preneskoruacuteantikutypickeacutediakonikonprothesisaleajsubsellia)Tentovzťahkonštrukčneacutehoplaacutenuk funkčneacutemuusporiadaniusakraacutelnehopriesto-ruv dalmaacutetskychtrikonchaacutechopraacutevňujevyššieuvedenyacutepredpokladžepodobnyacutevyacuteznamkon-štrukčneacutehoplaacutenupre funkčneacuteusporiadaniestavbymožnoočakaacutevaťi v deviacutenskomkostole

Deviacutenskykostolsatedazhodujes tromidalmaacutetskymitrikonchaminielenformaacutelnymiznakmipocircdorysnejdispoziacuteciea niektoryacutemirozmermialeajkonštrukčnyacutemplaacutenomzaloženyacutemna kvad-ratuacuterachOtaacutezkumocircževzbudzovaťskutočnosťžemedzivznikomtrochuvedenyacutechneskoroan-tickyacutechdalmaacutetskychkostolovv ktoryacutechsaaplikovaluvedenyacutekonštrukčnyacuteplaacutena vznikompred-romaacutenskehodeviacutenskehokostola keď sa aplikoval znovu uplynulopribližne tri a pol storočiaJe to všaklenzdanlivyacuteprobleacutemVčasnostredovekyacutestaviteľzvolilaplikaacuteciudispoziacutecieakoajkon-štrukčneacutehoplaacutenustaacutelezachovaneacutehoa funkčneacutehokostola(kostolov)Tentokostolrespkostolyktoreacutesistaviteľzvolilza inšpiračnyacutezdrojtakplniliuacutelohuprostredniacutekamedzineskoroantickoua včasnostredovekoustaviteľskoupraxouNavyšev predromaacutenskejdalmaacutetskejarchitektuacuterektoraacuterecipovalaa transformovalaniektoreacuteneskoroantickeacutetypya modelysakraacutelnychstaviebsapros-tredniacutectvomstaviteľskejtradiacuteciemohlizachovaťi metoacutedykonštrukciepocircdorysualebominimaacutelnevedomie o určitom planimetrickom usporiadaniacute pocircdorysov kostolov Včasnostredovekyacute stavi-teľichlenrozvinula komplexneskombinovals inyacutemiplanimetrickyacutemiaplikaacuteciamiK aplikaacuteciineskoroantickyacutechkonštrukčnyacutechmetoacutedvo včasnostredovekej stavbeby sotvamohlodocircjsť akby saneskoroantickeacutekostoly v ktoryacutech sa tietometoacutedyaplikovali vocircbecnedochovalindashnebolby k dispoziacutecii žiadny prostredniacutek ktoryacute by bol nositeľom staviteľskyacutech zvyklostiacute a postupovTradiacuteciastaviteľskyacutechzvyklostiacutepočasdlhyacutechobdobiacutesivyžadujebuďzachovaniestavebneacutehodielaa ideaacutelneaj jehofunkciealeboichopakovaneacuteaplikovaniev priebežnebudovanyacutechstavebnyacutechdielach26V priacutepadetrochuvedenyacutechdalmaacutetskychkostolovjenaplnenaacutepodmienkazachovania

25 Akosmeužuviedlimocircžeiacutesťo redukovaneacutepredlodie(pronaos)čiredukovanyacutenarthexktoryacutechfunkciasanapriekredukovanejformemohlav tyacutechtoneskoroantickyacutechstavbaacutecheštezachovať(išlobytedazrejmeo priestorpre katechumenovalebodočasnevyluacutečenyacutechčlenovobcekonajuacutecichpokaacuteniealebovykonaacute-vajuacutecichcirkevnyacutetrest)V kostolev Pridragejezaacutepadneacutevstupneacutetraveacuteakcentovaneacutetromiinterieacuterovyacutemislepyacutemiarkaacutedamispočiacutevajuacutecimina zaacutepadnoma strednompaacuterelizeacuten

26 Vzorya inšpiračneacutezdrojejevždypotrebneacutehľadaťprimaacuternev tyacutechstavbaacutechktoreacuteexistovalia plnilisvojufunkciuv dobevznikuskuacutemanejstavbypriacutepadnektoreacutesiacutecevznikliajomnohoskocircralev dobevznikuanalyzovaneacutehokostolastaacuteleplnilisvojufunkciuInakbybolosotvamožneacutezdocircvodniťžebysapri vznikuskuacutemanejstavbyarchitektonickaacuteideauplatnilabez tohožebybolav danejdobeobsahomnejakejexistu-juacutecejideaacutelneeštefunkčnejstavby(Illaacuteš2014163)

Martin Illaacuteš

| 24 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

neskoroantickyacutechstavebnyacutechdielktoreacutetakmohlisprostredkovaťstaviteľskuacutepraxmedzinesko-rouantikoua včasnyacutemstredovekom

Nazaacutekladeuvedenyacutechzisteniacutemožnovysloviťzaacuteveržetakformaacutelnaakoajštrukturalistickaacutea ikonograficko-ikonologickaacuteanalyacutezapotvrdzujenaacutezoržedeviacutenskykostoljeimportomdalmaacutet-skejpredromaacutenskejarchitektuacuteryktoraacutev tomtopriacutepadeprevzalaosobitnyacutemodelneskoroantickeacute-hotrikonchaacutelnehokostola

Jenavyševeľmipravdepodobneacutežedeviacutenskykostolvznikolpriamoakodielostaviteľaktoryacuteveľmiintiacutemnepoznaldalmaacutetskuarchitektuacuterua ktoryacutez DalmaacuteciepriamopochaacutedzalSvedčiacutepre tojednakvoľbapocircdorysneacutehomodelukostolavyskytujuacutecehosav Dalmaacuteciia jednakznalosťnesko-roantickyacutechstaviebichparametrova planimetrickejštruktuacutery

Veľmipravdepodobneacutejei tožez DalmaacuteciepochaacutedzalidokoncaajstavebniacuteremeselniacuteciktoriacutedeviacutenskykostolvybudovaliStavebniacuteremeselniacuteciovplyvňujuacuteprimaacuternetechnickuacutea technologickuacutestraacutenkustavbypredovšetkyacutemtechnoloacutegiumurovania(Illaacuteš2014171)Murivodeviacutenskehokostolajevybudovaneacutetechnikouopus incertumndashz lenhruboupravenyacutechnepravidelnekladenyacutechkusovlomoveacutehokameňandashniejevybudovaneacutez tenkyacutechkamennyacutechplatniacuteakovaumlčšinakostolovna uacutezemiacuteVeľkejMoravyi strednejEuroacutepyčobolatechnikatypickaacutepre tradiacuteciumerovejsko-karoliacutenskehostaviteľstva(Vančo1998125)Opus incertumjetypickyantickaacutestavebnaacutetechnikaktoraacutevšaknaj-maumlv Dalmaacuteciiostalatakmervyacutelučnepoužiacutevanyacutemspocircsobommurovaniai vovčasnomstredoveku(Marasović2008291)Jejpoužitiena Deviacutenemožnovysvetliťpriamouuacutečasťoudalmaacutetskychsta-vebnyacutechremeselniacutekovpri budovaniacutekostolaPoužitie tejto stavebnej technikyspolus ostatnyacutemivaumlzbamina Dalmaacuteciupodporujespraacutevnosťteacutezyo dalmaacutetskompocircvodedeviacutenskehokostola27

Inou suacutečasťou technickej a technologickej straacutenky stavby je použitaacute dĺžkovaacutemiera Vyacuteberdĺžkovejmierybolzrejmerovnakozaacutevislyacuteod voľbystavebnyacutechremeselniacutekovPodľavyššieuve-denyacutech zisteniacute bola v deviacutenskomkostolepoužitaacute karoliacutenska stopaAk sa vyacutestavbydeviacutenskehokostola zuacutečastňovali stavebniacute remeselniacutecipochaacutedzajuacuteci z Dalmaacuteciemocircže sa zdaťnepravdepo-dobneacutežebypoužiliakostavebnuacutedĺžkovuacutemierukaroliacutenskustopua nieriacutemskustopuktoraacutebolav Dalmaacutecii tradičnepoužiacutevanaacute i vo včasnom stredovekuArchitektuacutera v chorvaacutetskejDalmaacuteciivšakaktiacutevnepreberalapodnetyz karoliacutenskejarchitektuacuterya organizaacutetormiviaceryacutechstavebnyacutechprojektovbolipriamoduchovniacutepochaacutedzajuacuteciz karolovskejriacutešeto rovnakoplatiacutepre staviteľovčimajstrovktoriacutev Dalmaacuteciirealizovalistavebneacuteprojekty28Jetedapravdepodobneacutežev chorvaacutetskejDalmaacuteciipocircsobilii stavebniacuteremeselniacutecipochaacutedzajuacuteciz riacutešea aplikujuacutecikaroliacutenskustopuktorejpoužitiev Dalmaacuteciizdomaacutecnelo

V literatuacuterevenovanejdeviacutenskemukostolusavo všeobecnostizhodnekonštatujejehojedno-faacutezovyacutestavebnyacutevyacutevoj(napriacutekladŠtefanovičovaacute1993309Vančo200236PlachaacutendashHlavicovaacute201175)Pocircdorysdeviacutenskehokostolavznikolv zaacutesadeako jeden stavebnyacuteprojektnevznikolvo viaceryacutechstavebnyacutechfaacutezachNapriektomudvaprvkypocircdorysusuacutezjavnesamostatnyacutemista-vebnyacutemizaacutesahmiJednyacutemjestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesktoryacutenebolpreviazanyacutes obvodovyacutemmurivomdruhyacutemjedodatočneacutezosilneniemuacuterusevernejapsidy

Pokiaľideo strednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesjednoznačnemožnoodmietnuťinterpretaacuteciužeišloo vyrovnaniepoklesu tereacutenupod dlaacutežkoukostola29Akbymalo iacutesťo podmurovaniedlaacutež-

27 Tozaacuteroveňsvedčiacuteprotiteacutezeo byzantskompocircvodedeviacutenskehokostola(Ruttkay201287)Indiacuteciouktoraacuterovnakovylučujesuacutevislosťkostolana Deviacutenes byzantskouarchitektuacuteroujeajcharakterjehomaacutelta omie-tokktoreacutenemajuacutežiadnyznakcharakteristickyacutepre byzantskeacutestavebniacutectvondashchyacutebav nichtechnologickaacutepriacutemesživočiacutešnychchlpovčirastlinnyacutechvlaacutekennapriacutekladslamyčikuacutedeľatypickaacutepre byzantskeacuteomiet-ky(Hammer2008126)

28 NapriacutekladTeodobertGumpertusMengaususčiTehoderus(Marasović2008162-163)29 Akosadomnievajuacutenajmaumlautorkyvyacuteskumukostola(napriacutekladPlachaacutendashHlavicovaacute201175)

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 25 |

kykostolaz docircvodupoklesupodložiazrejmebytotovyrovnaniebolovykonaneacutev rozsahua spocirc-sobomzodpovedajuacutecimporuchepodložianievšakv architektonickejformepresnevymeraneacute-homuacuteru(Illaacuteš201122)Z vyššieuvedenejštrukturalistickeja konštrukčnejanalyacutezypocircdorysuvyplyacutevažestrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutesmalpodstatnyacutevyacuteznampre konštrukciua plaacutenovanieceleacutehopocircdorysukostolaa žeso všetkoupravdepodobnosťouplnilfunkciuzaacutekladupredoltaacuternejpriečkyStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretomuselbyťsuacutečasťouprimaacuternehostavebneacutehoprojektuSkutočnosťžejehomurivoniejepreviazaneacutes obvodovyacutemmurivomlodekostolaniejedocirckazomsekundaacuternostitejtočastipocircdorysualevyplyacutevazrejmezo skutočnostižetotomurivoboloakozaacutekladpredoltaacuternejpriečkyvytvoreneacuteažpo vybudovaniacutezaacutekladovstavbyhocijehopolohamuselabyťurčenaacutea fixovanaacuteod počiatkustavebnyacutechpraacuteckeďžeišloo vyacutechodiskovyacuteprvokpocircdorysuNapokonzaacutekladstavebnesamostatnejpredoltaacuternejpriečkynemuselbyťvocircbecpreviazanyacutes ob-vodovyacutemmurivomStrednyacutepriečnyzaacutekladovyacutepaacutespretonie jedokladomnovejstavebnej faacutezyaleboetapy30aledokladompostupupri konštrukciipocircdorysua hmotystavbyv časejejvzniku(obr71)

Dodatočnyacutezaacutesahdo zaacutekladoveacutehomurivasevernejapsidysainterpretujeakostatickeacutezabezpe-čeniezaacutekladovprotinestabiliteklesajuacutecehosvahuv tejtočastipocircdorysu(napriacutekladVančo200236PlachaacutendashHlavicovaacute201173)TentovyacuteškopisnyacutepoklespodložiastavbyjefaktomPri interpre-taacuteciidoplneniazaacutekladovsevernejapsidysavšakignorujeskutočnosťžepodobneakov priacutepadestredneacutehopriečnehozaacutekladoveacutehopaacutesuajtuideo architektonickuacuteformumurivaktoreacuteso všetkoupravdepodobnosťoumaloajnadzaacutekladovuacutečasťDomurovaniesanachaacutedzav interieacuterii v exterieacuteriprimaacuternehozaacutekladusevernejapsidyInterieacuteroveacutedomurovanieboloumiestneneacutelenv stredezaacuteve-ruapsidyMaacuteformusymetrickeacutehoobluacuteka(hociniepresneacutehosegmentukružnice)ktoryacutezmenšujehĺbkuapsidyasio 60cmExterieacuteroveacutedomurovaniesanachaacutedzalenv severozaacutepadnejčastizaacutekla-dovapsidya v najširšejzachovanejčastijehrubeacute60cmMaacuteformuobluacutekaktoreacutehopriebehv pod-staterešpektujev určitejvzdialenostipriebehobluacutekainterieacuteroveacutehodomurovaniaDomurovaniev exterieacuterijezjavnepoškodeneacutechyacutebajehojužneacutepokračovaniektoreacutesanapaacutejalona severnyacutemuacuterlodektoryacutejev tejtočastirovnakopoškodenyacutea zniacuteženyacuteažna maltoveacutelocircžkoJe zrejmeacutežeinte-rieacuteroveacute i exterieacuteroveacutedomurovanie spolusuacutevisia tvoriacelok jedenstavebnyacutezaacutesahspočiacutevajuacutecivo vybudovaniacuteobluacutekoveacutehomurivahrubeacutehoaž140cmktoreacutez obochstraacutenčiastočneprekryacutevaliacutecemurivasevernejapsidyTentostavebnyacutezaacutesahtrebainterpretovaťakoprebudovaniemurivasevernejapsidyPocircvodneacutemurivoapsidyneboloodstraacuteneneacutealebolodo tejtopremurovkyzahr-nuteacutea vosvojej zaacutepadnejčastisaocitlov jadrenoveacutehoširšiehomurivaVzniklataknovaacuteapsidavybudovanaacutes oveľahrubšiacutema stabilnejšiacutemmurivomPremurovaniesevernejapsidybolozrejmenaozaj vyvolaneacute statickouporuchou spocircsobenouprudkoklesajuacutecimpodložiacutemTento stavebnyacutezaacutesahmožnooznačiťza druhuacutestavebnuacuteetapukostolanievšakza druhuacutestavebnuacutefaacutezukeďžesanemeniacutedispoziacuteciaaništruktuacuterastavbyale išlo leno technickuacuteuacutepravuvyvolanuacutenarušenoustatikou(obr72)K prestavbesevernejapsidymohlodocircjsťniekoľkorokovpo vznikustavbykeďsastatickaacuteporuchaprejavilado tejmieryžesibuďvyžiadalaasanaacuteciusevernejapsidyalebodošlodokoncak samovoľnejdeštrukciiapsidy

Okolnosti za ktoryacutechmohol na VeľkejMorave vzniknuacuteť deviacutensky kostol ako import dal-maacutetskej predromaacutenskej architektuacuterymožnona zaacuteklade viaceryacutech indiacuteciiacute tyacutekajuacutecich sa cirkev-nyacutecha politickyacutechvzťahovVeľkejMoravycharakteruomietokdeviacutenskehokostolaa svedectvapiacutesomnyacutechprameňovvzťahujuacutecichsak Deviacutenua priestoruBratislavydatovaťdo 50ndash60 ro-kov9storočiaa spojiťichs aktivitamikniežaťaRastislava(Illaacuteš2011b35-36)KontaktyVeľkejMoravys chorvaacutetskouDalmaacutecioumožnodaťdo suacutevislostiso snahouveľkomoravskejelitynaacutejsťvočifranskyacutema bavorskyacutemkňazomalternatiacutevuv inyacutechcirkevnyacutechstrediskaacutech(Měřiacutenskyacute2006

30 ZastavebnuacuteetapuhopovažujeTRodzińska-Chorąży(200037)

Martin Illaacuteš

| 26 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

254-287521-523 Illaacuteš2011b34-35)Bez vyacuteznamuvšaknie suacuteanimožneacuteosobneacuteči rodinneacutevzťahyRastislavas Chorvaacutetmimožnoi s trpimiacuterovskyacutemikniežatami(Steinhuumlbel2012161-162)Rastislavovvzťah s chorvaacutetskymprostrediacutemmocircžemaťpritom i hlbšiekorenemenoRastislav(zachovaneacutevo formeRastizRastiscolao)31maacutekoreňv slovebdquorastildquo(Krajčovič200547)V zaacutepa-doslovanskomndashčižeajveľkomoravskomndashprostrediacutevšakniejepocircvodnaacuteformabdquorastildquoaleformabdquorostildquoFormabdquorastildquojepocircvodnaacutev južnoslovanskomprostrediacute(av neskoršomvyacutevojiajv strednejslovenčinektoraacutebolaovplyvnenaacutevo včasnomstredovekususedstvoms južnoslovanskyacutemjazy-kovyacutemprostrediacutem)32AkRastislavdostalmenos tyacutemtojužnoslovanskyacutemzaacutekladomjeto zrejmedocircsledoktohoženajpravdepodobnejšie jehomatkapochaacutedzalaz južnoslovanskeacutehoprostredia(otecmusellogickypochaacutedzaťz moravskeacutehomojmiacuterovskeacutehoroduaksamalRastislavstaťknie-žaťomIllaacuteš2017219)

Vznikdeviacutenskehokostolana VeľkejMorave je tedaso všetkoupravdepodobnosťouvyacutesled-komaktiviacutetveľkomoravskejelityv oblastivzťahovs cirkvouKorpussakraacutelnejarchitektuacuteryVeľkejMoravy obsahuje i ďalšie stavby ktoreacutemožno bez vaumlčšiacutech pochybnostiacute spojiť s architektuacuterouv oblastiJadranu(čiužideo severneacuteTalianskoaleboDalmaacuteciu)Jeto bazilikana Bratislavskomhradea Xkostolv Mikulčiciach(napriacutekladIllaacuteš2011a252-270)Možnosťtakeacutehopocircvoduďalšiacutechveľkomoravskyacutechkostolov(najmaumlkostolovs polkruhovoukončenouapsidou)ktoreacutesasiacutecečastononiepresvedčivo spaacutejajuacute s oblasťou JadranučiBalkaacutenubudeešte trebapodrobnea kritickypreveriť

REFERENCESBotek Andrej 2014 Veľkomoravskeacutekostolyna Slovenskua odrazichtradiacuteciev neskoršomobdo-

biacuteBratislavaCividalskeacute evanjelium 1999CividalskeacuteevanjeliumIn MarsinaRichard(ed)Pramenek dejinaacutem

Slovenskaa SlovaacutekovIIndashSlovenskoočamicudzincovBudmericendashBratislava169Čihaacutekovaacute Jarmila ndash Muumlller Martin 2015MalostranskyacutekostelsvVaacuteclavav geometrickeacutemsvětě

středoevropskyacutechrotundIn StaletaacutePrahaXXXI12-109Dehio Georg 1984HandbuchderDeutschenKunstdenkmaumllerRheinland-PfalzundSaarland

DruheacuteprepracovaneacutevydanieMniacutechovFuldskeacute anaacutely 1966AnnalesFuldensesIn BartoňkovaacuteDagmarndashHavliacutekLubomiacuterndashMasařiacutek

ZdeněkndashVečerkaRadoslav(eds)MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIPraha85-129Glaser Franz 2003 Der fruumlhchristliche Kirchenbau in der nordoumlstlichen Region (Kaumlrnten

Osttirol) In Sennhauser Hans Rudolf (ed) Fruumlhe Kirchen im oumlstlichen AlpengebietVon der Spaumltantikebisin ottonischeZeitBand2Mniacutechov413-437

Hammer Ivo 2008RestauratorischeBefundsicherung an fruumlhmttelalterlichenWandmalereiendesRegnumMaravorumIn PippalMartinandashDaimFalko(eds)DiefruumlhmittelalterlichenWandmalereienMaumlhrensundderSlowakeiArchaumlologischerKontextherstellungstechnischeAnalyseInnsbruck111-148

Harmadyovaacute Katariacutena 2012Deviacutenv 9a 10storočiacuteIn ŠedivyacuteJurajndashŠtefanovičovaacuteTatiana(eds)DejinyBratislavy1Od počiatkovdo prelomu12a 13storočiaBrezalauspurcna kri-žovatkekultuacuterBratislava351-359

31 Napriacutekladvo FuldskyacutechanaacutelochbdquoRastizldquok roku846(AnnalesFuldensesanno864Fuldskeacuteanaacutely196690)a v marginaacuteliaacutechCividalskeacutehoevanjeliaacuterabdquoRastisclaoldquo(Cividalskeacuteevanjelium1999169)

32 K problematikedivergencie bdquorastildquobdquorostildquonajmaumlKrajčovič 1974 66-67 113 118-119 132-133mapač 15

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 27 |

Hecht Konrad 1978 Zur Geometrie des St Galler Klosterplanes In Abhandlungender BraunschweigischenWissenschaftlichenGesellschaft2957-96

Chorvaacutetovaacute Hana 2017Niekoľko poznaacutemok k datovaniu deviacutenskych pohrebiacutesk z 9 storočiav poloheZa kostoloma nahradnomkopciIn HarmadyovaacuteKatariacutena(ed)DeviacutenVeronikyPlachejZborniacutekk životneacutemujubileuPhDrVPlachejBratislava115-123

Illaacuteš Martin 2011a Adriatickyacute pocircvod niektoryacutech predromaacutenskych kostolov v strednomPodunajskuIn ARS442252-270

Illaacuteš Martin 2011bPredromaacutenskykostolna DeviacuteneIn Historickyacutezborniacutek31119-39Illaacuteš Martin 2014 Přiacutespěvek k interpretaci objevu raně středověkeacuteho kostela na Vyšehradě

In Pražskyacutesborniacutekhistorickyacute42159-182Illaacuteš Martin 2017Niekoľkouacutevaho PribinoviMojmiacuterovcocha VeľkejMorave(priacutespevokk dis-

kusiio včasnostredovekyacutechdejinaacutechMoravya zaacutepadneacutehoSlovenska)In MoravskyacutehistorickyacutesborniacutekRočenkaMoravskeacutehonaacuterodniacutehokongresu2011ndash2016179-247

Jacobsen Werner 1989 Die Abteikirche von Saint-Denis als Kunstgeschichtliches ProblemIn BeiheftederFrancia162151-185

Jurković Miljenko 1988-1989 Problem kontinuiteta između antike i romanike u umjetnostiistočnogJadranaIn RadoviInstitutuza povijestumjetnosti12-1341-48

Jurković Miljenko 2000ArhitekturakarolinškogdobaIn MiloševićAnte(ed)Hrvatii Karolinzi1Raspravei vrelaSplit164-189

Krajčovič Rudolf 1974Slovenčinaa slovanskeacutejazykyIPraslovanskaacutegeneacutezaslovenčinyBratislavaKuumlntzel Thomas 2015DasBau-LaboratoriumderBischoumlfeUumlberlegungenzurKirchenplanung

imfruumlh-undhochmittelalterlichenHildesheimIn Conciliummediiaevi 181-60Lurker Manfred 2005SlovniacuteksymbolůPrahaMarasović Tomislav 2008DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

1RaspravaSplitndashZaacutehrebMarasović Tomislav 2009 DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

2KorpusarhitektureKvarneri SjevernaDalmacijaSplitndashZaacutehrebMarasović Tomislav 2011DalmatiaPraeromanicaRanosrednjovjekovnograditeljstvou Dalmaciji

3KorpusarhitektureSrednjaDalmacijaSplitndashZaacutehrebMěřiacutenskyacute Zdeněk 2006Českeacutezeměod přiacutechoduSlovanůpo VelkouMoravuIIPrahaPejaković Mladen 2000 ZlatnirezZagrebPlachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana 1981Vyacutesledkyarcheologickeacutehovyacuteskumuna hradeDeviacuten

v roku1980In AVANS1234-235435-436Plachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana 2011RanostredovekyacuteDeviacutenBratislavaPlachaacute Veronika ndash Hlavicovaacute Jana ndash Keller Igor 1990SlovanskyacuteDeviacutenBratislavaPolaacuteček Lumiacuter 2008 Altmaumlhrische Kirchen als archaumlologische Quelle In Pippal Martina ndash

Daim Falko (eds) Die fruumlhmittelalterlichenWandmalereienMaumlhrens und der SlowakeiArchaumlologischerKontextherstellungstechnischeAnalyseInnsbruck11-30

Pošmournyacute Josef 1964CiacuterkevniacutearchitekturaVelkomoravskeacuteřiacutešeIn Uměniacute2187-202Rodzińska-Chorąży Teresa 2000 Veľkomoravskaacutetrikonchana Deviacutenemedziantikoua stredo-

vekomIn BořutovaacuteDanandashOriškoŠtefan (eds) PoctaVaacuteclavoviMencloviZborniacutekštuacutediiacutek otaacutezkaminterpretaacuteciestredoeuroacutepskehoumeniaBratislava33-58

Ruttkay Alexander T 2012 Najstaršie sakraacutelne stavby na Slovensku ako odraz christianizaacuteciea budovaniakresťanskyacutechinštituacuteciiacutev 9ndash11storočiacuteIn PanisBranislavndashRuttkayMatej ndashTurčanVladimiacuter(eds)BratiaktoriacutemenilisvetndashKonštantiacutena MetodPriacutespevkyz konferen-cie(Bratislava21februaacutera2013)Bratislava79-98

Martin Illaacuteš

| 28 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Samuel Mariaacuten ndash Pomfyovaacute Bibiana 2015BratislavačasťDeviacutenhradZaniknuteacuteranostredo-vekeacutesakraacutelnestavbyIn PomfyovaacuteBibiana(ed)StredovekyacutekostolHistorickeacutea funkčneacutepre-menyarchitektuacuteryBratislava97-100

Sennhauser Hans Rudolf 2003KatalogderfruumlhchristlichenundfruumlhmittelalterlichenkirchlichenBauten in derDioumlzeseChurund in dennoumlrdlichund suumldlichangrenzendenLandschaften(A1ndashA125) In Sennhauser Hans Rudolf (ed) Fruumlhe Kirchen im oumlstlichen AlpengebietVon derSpaumltantikebisin ottonischeZeitBand1Mniacutechov43-222

Steinhuumlbel Jaacuten 2012MoravaniaChorvaacutetia Bulhariv plaacutenochpaacutepežskejkuacuterie(860ndash880)In PanisBranislavndashRuttkayMatejndashTurčanVladimiacuter(eds)BratiaktoriacutemenilisvetndashKonštantiacutena MetodPriacutespevkyz konferencie(Bratislava21februaacutera2013)Bratislava157-174

Struhaacuter Alojz 1977Geometrickaacuteharmoacuteniahistorickejarchitektuacuteryna SlovenskuBratislavaŠtefanovičovaacute Tatiana 1989OsudystaryacutechSlovanovMartinŠtefanovičovaacute Tatiana et al 1993NajstaršiedejinyBratislavyBratislavaVančo Martin 1998KaplnkasvMargityAntiochijskejpri KopčanochIn Slovaacutecko40123-134Vančo Martin 2000Stredovekeacuterotundyna Slovensku(9ndash13storočie)BratislavaVančo Martin 2002 Počiatky kresťanskej architektuacutery ndash Veľkomoravskaacute sakraacutelna architektuacute-

rana Slovensku In Bakoš Jaacuten et al (eds) Probleacutemydejiacuten vyacutetvarneacutehoumenia SlovenskaBratislava19-53

Vančo Martin 2011 K metodologii vyacutezkumu velkomoravskeacute architektury In Acta historicaNeosoliensia141-2128-164

Vežić Pavuša 2011DalmatinskitrikonhosiIn Arsadriatica127-66Vitruvius 1979VitruviusDesetkniho architektuřePrekladAloisOtoupaliacutek(=Antickaacuteknihov-

nasv42)Praha

SUMMARY RELATION OF THE PRE-ROMANESQUE CHURCH AT DEVIacuteNTO DALMATIAN ARCHITECTURE The subject of this study is the structuraland iconographic-iconological analysis of the ground-plan of the early-medieval churchin DeviacutenCastleThe studyalsoattemptsto definethe constructionphasesorbuildingstagesthatcanbeidentifiedin thebuildingdevelopmentof the ground-plan

The foundations of the building were archaeologically researched in 1921-22 1935and 1980whenitscompleteground-planwasuncoveredand the buildingwasinterpretedasa churchand datedbackto the 2ndhalfof the 9thcentury

The early-medieval church at the Deviacuten Castle is exceptional among the examplesof the sacredarchitectureof the CentralEuropein the9thcenturyItisa triconchwiththreeidentical juxtaposed apses placedon a U-planThe longitudinal nave is dividedby threetransverse foundation stripesof which the middleone isnotboundwith the foundationof the perimeter walls The foundation of the northern apse was later supplementedin interiorand exteriorbya mantle

Spatial and functional layout of the church is the subject of diametrically differentinterpretations Some of them can be ruled out as unlikely or unrealistic especiallythe interpretationof a palacewith the palacechapelwhichshouldbe the oldestexampleof the connectionof a profaneand sacralstructure in theCentralEuropeanenvironmentand whoseyoungerexamplesareknownfrom severalPolishsitesfrom the 2ndhalfof the 10thand the 11th century Similarly the identification of the provenance of this building isthe subjectof various interpretations from Longobardand RomancourtrepresentationalarchitecturethroughDalmatianorBalkanarchitectureto Byzantinearchitecture

Aftera criticalanalysis the building ismost likely to be interpretedasa churchwithoneundividedlongitudinalnaveThisviewissupportedbythe formalanalysisof the layoutof this building and its comparison with analogically arranged churches from the 5th

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 29 |

to the 6th century in Dalmatia and Noricum (St John the Baptist Church in SutivanSt Martin Church in Pridraga church with unknown dedication in Bilice and St PeterChurchin Lendorf-Holz)Threeof themservedaschurchesstillin theearly-MiddleAgesIn theStJohnthe BaptistChurchin Sutivanthereisa foundationstripecarryingonlya pairof the interiorlisenasnota wallThereforethe transversefoundationstripesin theDeviacutenchurchmayalsobeinterpretedasthe foundationsfor the interiorlisenas

The Deviacutenchurchapparentlypresentsan early-medievaladaptationof a definedmodelof the Dalmatianlate-antiquechurchthroughDalmatianpre-Romanesquearchitecture

For the complete comparison of the Deviacuten church with its Dalmatian late-antiqueanalogiesitisnecessaryto performthe structuraland iconographic-iconologicalanalyzesof theirground-plans

Fromthe analysisof 52parametersof the ground-planof the Deviacutenchurch31canbefiguredin Romanfeet(30cm)and 27in Carolingianfeet(333cm)

Onthe ground-planof the Deviacutenchurchseveralconstructionplansbasedon differentplanimetricmethodsof constructioncanbeapplieddynamicsquaresquadraturesX-figuresand circlesThe basisof eachof the applieddesignplansisonebasicsourcedimensioniemodule

All applied construction plans are directly or indirectly derived from the centraltransverse foundationstripeThe middle transverse foundationstripe thereforehad to beof fundamentalimportancefor the spatialand functionallayoutof the churchItseemsmostlikelyitservedasa septumiea chancelscreen

Twoof the constructionplansdefinefourareaswhichcanbeinterpretedasa reducednarthexorpronaosa naveand a presbyteryconsistingof an altar spaceand a sanctuaryThe locationof the altarcanbeassumedon the easterntransversefoundationstripe

The identificationof the constructionplans and theirmodules allows to define fourground-planparametersrepresentingthe modulesIt isthe exteriornavewidth(680 cm)the totalinteriorwidthof the presbytery(1145cm)the interiorwidthof the nave(540 cm)and the interiordiameterof the apse(340cm)Allfourmodulescanbefiguredin Carolingianfeetwhilein Romanfeetcanbefiguredonlytwoof themItisthereforelikelythatthe ground-planof the Deviacutenchurchwasconstructedusinga Carolingianfoot

Inthe planof the threeDalmatiantriconchsitispossibleto identifythe constructionplansanalogousto oneof the constructionplansappliedin theground-planof the DeviacutenchurchTheseconstructionplansdefinedfunctionallydeterminedareasan entrancetraveacutea nave (quadratum populi) and a triconch presbytery (including diakonikon prothesissubsellia)

The Deviacuten church therefore corresponds with the three Dalmatian triconchs notonlywiththe formalfeaturesof the planlayoutbutalsowithsomedimensionsaswellasthe constructionplan

The ground-plan of the Deviacuten church was in principle a result of one buildingprojectnotmoreof themTwoground-planelementsareobviouslythe separatebuildinginterventionsThe firstoneisthe middletransversefoundationstripewhichhasnotbeenbound with the perimeter foundation the second one is the additional reinforcementof the wallof the northernapseThe middletransversefoundationstripeservedmostlikelyasthe baseof the chancelscreenThe additionalinterventionin themasonryof the northernapseisusuallyinterpretedasstaticsecuringof the foundationsThisadditionalfoundationhasa formof a symmetricalarcItcanbeinterpretedasa rebuildingof the northernapseThe rebuildingof the northernapsewasapparentlycausedbya staticdisordercausedbyrapidlydescendingsubsoilwhenitwaseitherbrokendownoritcollapseditself

The circumstancesof the originof the Deviacutenchurchwereprobablyrelatedto the activitiesof prince Rastislav in the 50s and 60s of the 9th century aimed to find an alternativeto the Frankishand Bavarianpriestsin otherchurchcentresespeciallyin southernEuropeAlso the personal or family relations betweenRastislav and the Croatianprinces arenotexcluded

Martin Illaacuteš

| 30 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

MgrMartinIllaacutešMinistryof Agricultureand RuralDevelopmentof the SlovakRepublicDobrovičova1281109BratislavaSlovakiamartinillas2gmailcom

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 31 |

Priacutelohy Appendix

Obr 1Pocircdoryskostolana DeviacuteneReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller1990s 90

Fig 1The ground-planof the DeviacutenchurchReproAdaptedand completedbyPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

Obr 2Konštrukčneacuteplaacutenypocircdorysukostolana Deviacutene21Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena dynamickyacutechštvoruholniacutekoch22Prvyacutea druhyacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacuteracha konštrukčnyacuteplaacutenkružniacutecKresbaMIllaacuteš

Fig 2 The construction plans of the ground-plan of the Deviacuten church 21 Construction plan basedon dynamicsquares22The firstand secondconstructionplanbasedon the quadraturesand constructionplanof the circlesDrawingMIllaacuteš

Martin Illaacuteš

| 32 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Obr 3Konštrukčneacuteplaacutenypocircdorysukostolana Deviacutene31Tretiacutekonštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena kvadratuacute-rach32Konštrukčnyacuteplaacutenzaloženyacutena X-figuacuterachKresbaMIllaacuteš

Fig 3The constructionplansof the Deviacutenchurch31The thirdconstructionplabasedon the quadratures32Constructionplanbasedon the X-figuresDrawingMIllaacuteš

Obr 4Konštrukčnyacuteplaacutenpocircdorysukostolav Biliciachzaloženyacutena kvadratuacuterachReproUpraveneacutea dopl-neneacutepodľaVežić20113742

Fig 4The construction plan of the ground-plan of the Bilice church based on the quadratures ReproAdaptedand completedbyVežić20113742

Vzťah predromaacutenskeho kostola na Deviacutene k dalmaacutetskej architektuacutere

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34 bullbullbull | 33 |

Obr 5 Konštrukčnyacute plaacuten pocircdorysu kostola sv Martina v Pridrage založenyacute na kvadratuacuterach ReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaVežić20113440

Fig 5The constructionplanof the ground-planof the StMartinchurchin Pridragabasedon the quadraturesReproAdaptedand completedbyVežić20113440

Obr 6KonštrukčnyacuteplaacutenpocircdorysukostolasvJaacutenaKrstiteľav Sutivanezaloženyacutena kvadratuacuterachReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaVežić20113843

Fig 6 The construction plan of the ground-plan of the St John the Baptist church in Sutivan basedon the quadraturesReproAdaptedand completedbyVežić20113843

Martin Illaacuteš

| 34 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 14 ndash 34

Obr 7Etapystavebneacutehovyacutevojapocircdorysukostolana Deviacutene71Prvaacuteetapas konštrukčnesamostatnyacutemstrednyacutempriečnymzaacutekladovyacutempaacutesom72Druhaacuteetapa s prestavbousevernej apsidyReproUpraveneacutea doplneneacutepodľaPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

Fig 7The buildingdevelopmentstagesof the ground-planof the Deviacutenchurch71The firststagewiththe structural independent middle transverse foundation stripe 72 The second stage with rebuildingof the northernapseReproAdaptedand completedbyPlachaacutendashHlavicovaacutendashKeller199090

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 35 |

SETTLEMENT CONTINUITY AT SUŠINE SITE NEAR VIRJE (NORTH CROATIA) THROUGHOUT THE MIDDLE AGES

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

DOI1017846CL201811235-66

Abstract SEKELJIVANČAN Tajana ndashTKALČECTatjanaSettlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages The workdiscussesarchaeologicalmaterialfrom twoarchaeologicalunitsexcavatedwithintrenchS-8atthe siteof Virje-SušineOn the basisof detailedanalysisof fragmentsof potteryvesselsand severalmetalobjectstwohorizonsof settlementwererecognisedatthissiteduringthe MiddleAgesearlierndashsecondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturiesand laterndash11thcenturyand the beginningof the 12thcenturyIn theearlierhorizonprocessingof ironoreand smeltingwereessentialeconomicactivitiesatthe site

Keywords Virje-Sušine settlement pottery bronze strap end Early Middle Ages High Middle Ages

Abstrakt SEKELJIVANČAN Tajana ndashTKALČECTatjanaSiacutedelnaacute kontinuita na lokalite Sušine bliacutezko Virje (severneacute Chorvaacutetsko) počas stredovekuPraacutecapojednaacutevao archeologic-kommateriaacutelyz dvocharcheologickyacutechobjektovskuacutemanyacutechv raacutemcisondyS-8na naacuteleziskuVirje-SušineNa zaacutekladedetailnejanalyacutezyfragmentovkeramickyacutechnaacutedoba niekoľkyacutechko-vovyacutechpredmetovbolipočasstredovekuna spomiacutenanomnaacuteleziskurozpoznaneacutedvasiacutedelneacutehorizontyskoršiacutendashod druhejpolovice8storočiado začiatku9storočiaa neskoršiacutendashod 11storočiado začiatku12storočiaV skoršomhorizontebolizaacutekladnyacutemiekonomickyacutemičin-nosťamina danomnaacuteleziskuspracovanieželeznejrukya jejtavba

Kľuacutečoveacute slovaacute Virje-Sušine siacutedlisko keramika bronzoveacute naacutekončie včasnyacute stredovek vrcholnyacute stredovek

During the several years of archaeological excavations at the site of Sušine at Virje a largearchaeological unit was investigated within trench S-8 whose contents indicated that lifecontinuedatthissitethroughoutseveralmedievalcenturies1Atthisarchaeologicalsitelocatedin thelowlandsof the DravaRiver(Map1)in additionto medievalstructuresand features(SekeljIvančan2017b2018)somefeatureswerealsoinvestigatedfrom the LateIronAge(SekeljIvančan ndashKaravidović2016)aswellasstructuresand featuresrelatedto economicactivitiesthattookplacethroughoutLateAntiquityatthissiteorin relationto smeltingironore(SekeljIvančan ndashMušič

1 ArchaeologicalexcavationsatVirjewereperformedin theperiodfrom 2008to 2014on the basisof whichthe foundationswerelaidfor the scientificresearchprojectcalledTransFERAfterthe projectbeganto befinanceda detailedanalysisof the collectedmaterialwasundertakenaswellasdrawingthe materialThe separated finds and their analysis have thus been undertaken in the framework of the scientificresearchprojectTransFER ndash The Production of Iron along the Drava River in Antiquity and the Middle Ages the creation and transfer of knowledge technology and goods (IP-06-2016-5047)financedbythe CroatianScientificFoundationand carriedoutbythe Instituteof Archaeology

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 36 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

2014)Featuresfrom the PostMedievalperiodwerealsodiscovered2The subjectof thisworkhowever is an analysis of the portablematerial from the large archaeological unit eg largerfeaturewithseveralstratigraphicunitsand from the interrelatedsmallerfeaturewitha circularplan excavated in trench S-8The numerous fragments of pottery vessels and the occasionalmetal object from the larger ensemblepointed to the chronological varietyof materialwithinthe featureitselfwhileduringexcavationsitwasnotedthatpartsof the featurealsodifferin termsof the colour or consistency of the soil and theywere distinguished as separate stratawhilethe findswereseparatedso thattheirrelationscouldultimatelyattemptto bedistinguished

The circumstances of discovery of archaeological features The largearchaeologicalunitdiscussedherewaslocatedwithinthe Trench8witha totalexcavatedareaof around74m2(fig1)The trenchwasopenedon the basisof the resultsof earliergeophysicalinvestigationsatthe spotwhereanomalieswerenotedin theformof largeoval-rectangularredsplotches(Mušičetal2013)

Afterremovalof the ploughedhumuslayera sandyyellowlayerwasfoundwherea largeovalstratumwasnotedof darkbrownsandysoilextendinglengthwiseE-W(SJ315thickness33cmdimensionsof the pitSJ316607x311m)Afterremovalof the surfacesectionof thisdarkbrownsoil in thesouthwesternsectionthe stratumwascomposedof a somewhatdarkersoilalmostblackwhich contained a considerable quantity of daub and broken slag aswell as fragmentsof a potterytuyere(SJ318thickness28cmdimensionsof the pitSJ325261x231m)whilein themoreeasternsectionithada lighterbrowncolour(SJ320thickness28cmdimensionsof the pit SJ 326 215 x 192m) Both stratawere excavated independently and the finds areseparatedfrom oneanotherThe spacebetweenstratumSJ318and stratum320alsohada palercolour (SJ 319) very similar to stratumSJ 315 in theupperpart and a paler colourwas alsoon the surfacefurtherto the west(SJ324)of the almostblackstratumSJ318(SJ324thickness28 cmdimensionsof the pitSJ391144x103m)aswellasthe surfacenorthwest(SJ336)of SJ318(SJ336thickness39cmdimensionsof the pitSJ316+390713(E-W)x415(N-S)m)

Southwestof the largerfeaturewasa circularstratumof palerbrownsoilwithfragmenteddaubin theuppersectionwithdarkburntmaterialnearthe surfacewhilenearthe bottomwerelargepiecesof fireddaub(SJ330thickness38cmdimensionsof the pitSJ331076x057m)

Soilsamplesweretakenfrom allstrata(egfillsof features)duringexcavationsFloatationwithtwosieveswascarriedoutto analysethe archaeobotanicalremainswhichgaveverymodestresults3 All the samples contained non-carbonised seeds of lambrsquos quarters (Chenopodium albumL)and oneun-carbonised(SJ318)and onecarbonised(SJ319)seedof palesmartweed(Polygonum lapathifolium L) aswell as several seedsof undefined speciesOnly in one case(SJ 320) were the carbonised seeds recognised of a cultivated plant millet (Cf Panicum miliaceum L)As the majorityof materialconsistedof weedsthisanalysisdidnotenableany

2 The analysisof the radiocarbon(C14)sample182from SJ304wascarriedoutin the14CHRONOCentreQueensUniversityBelfastNorthernIrelandasChronoUBA-35131ResultsConventualRadiocarbonAgeBP301plusmn27OneSigmaCalibratedresult(68)CalAD1521-1575CalAD1625-1646TwoSigmaCalibratedresult(95)CalAD1492-1602CalAD1615-1651

3 The analysiswascarriedoutbyRenataŠoštarićPhDfrom the BotanicalInstituteof the NaturalHistoryand MathematicsFacultyof the Universityof Zagrebfor whichwearesincerelygratefulThe analysedsamplesU 134ndashbothfractionsU 135and U 136ndashonlyonefractionand U 161ndashbothfractions(SJ318320319and 336)SamplesU 150from SJ330and U 181from SJ336didnotcontainarchaeobotanicalremains

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 37 |

concrete conclusions about the growing harvesting or consummation of plants throughoutthe existingof thisfeature

Whileexcavatingallthe strataof the largeunitcharcoalwasalsocollectedin orderto determinethe typesof woodutilisedin constructionof the possiblewoodenbuildingaswellasto enabledating through radiocarbon analysisMost cases consistedof fragments of oak (Quercus ndash 42specimens+tinyfragments)4whiletwootherspecieswerepresentin twostrataSJ319-beech(Fagusndash3spec)and cherry(Prunus aviumndash2spec)alongwithmaplein stratumSJ320-(Acer ndash5spec)Fragmentsof maplewoodwerealsofoundatthissitein anothertwomedievalfeaturesatSušine(SekeljIvančan2017b)and in oneprehistoricfeatureexcavatedatthe nearbypositionof Volarski breg at Virje (Sekelj Ivančan ndash Botić ndash Culiberg 2018) while charcoal fragmentsclassifiedasbeechand cherrywereonlypresentin theabovestratumOn the otherhandin thesmallerfeature(SJ330)discoveredbythe largeronein additionto oak(2specimens)othertypesof woodwerediscoveredsuchasash(Fraxinus ndash4spec)elm(Ulmus ndash1spec)and hornbeam(Carpinus ndash 4 spec)These are all species that also appear in other features at Sušine (SekeljIvančan2017b)butalsoin theprehistoricformationsfoundatVolarskibreg(SekeljIvančanndashBotićndashCuliberg2018)Altogetheritcanbeconcludedthatalthoughall the piecesof charcoalwereverysmallthe numericallyhighestrepresentationwasof oakwhichwasmostprobablyusedasbuildingmaterialwhilethe otherspeciesweresporadicallypresentand in thecaseof the smallformationwhereseveraltypesof woodwerenotedand consideringthe factthatthe uppersectionwerefullof burntremains(soot)perhapstheyservedasfuelresources(SekeljIvančanndashBotićndashCuliberg2018)A charcoalsample(U145)wasutilisedto makea C14analysiswhichfor stratumSJ320gavethe dateBP1216plusmn23and alternativelyaccordingto OnlineCalPalthe dateCalAD811plusmn415

Therewereremarkablyfewremainsof animalbonesin allstrataof the largerarchaeologicalunitaswellasthe connectedsmallerfeature(onlyoneundefinedfragmentin SJ320)whichwasprobablythe resultof soilaciditythatdidnotallowbonesto bepreservedOnlytwofragmentsof the molarsof smallruminantswerepreserved(SJ315and 319)6

Fromallstrataof the largerarchaeologicalunit17fragmentsof stonewerecollected(961 g)Somefragmentsalthoughverysmallcanbeattributedto a grindstoneorquernin termsof structureand appearancewithonlyonesomewhatlargerpiecepreserved(SJ315l110mmw70mmth26mmwt217g)partlywitha roundedshapeindicatingthatitwasthe edgeof the quern(PN63-fig2)Twofragmentsof stoneonegrey(SJ315l50mmw24mmht22mmwt56g)and the otherochre(S001336l37mmw31mmht26mmwt35g)eachhaveoneortwopolishedsurfacesand canbeassumedto befragmentsof whetstones(fig3)

In addition to the abundance of pottery fragments from ordinary cooking pots and otherobjectsof everydayusethatwillbediscussedlater7duringthe excavationsquitea lotof fireddaub

4 The basicdeterminationof the typeof woodfrom the charcoalwasperformedbyMetkaCulibergPhDof the Biological Institute ldquoJovanHadžijardquo ScientificResearchCenter SAZULjubljanandashnow retiredfor whichwewouldliketo thankher

5 The analysisof the radiocarbon(C14)sample145 from SJ320wasperformedat 14CHRONOCentreQueensUniversityBelfastNorthernIrelandasChronoUBA-27790ResultsConventualRadiocarbonAgeBP1216plusmn23OneSigmaCalibratedresult (68)CalAD770-779CalAD789-868TwoSigmaCalibratedresult(95)CalAD715-743CalAD765-886

6 The analyses were carried out by Snježana Kužir PhD and Tajana Trbojević Vukičević PhDof the VeterinaryFacultyof the Universityof Zagrebfor whichwesincerelythankthemThe samplesU 133U 140and U 148wereanalysed

7 It should bementioned that in the strata SJ 315 318 and 320were found three very tiny fragmentsof pottery(3pieces74g)whichcanotherwisebefoundatthe siteof Sušinewithinarchaeologicalunits

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 38 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

and brokenslagwascollectedthatdisplayedvariouscharacteristics(Table1)The analysisshowedthattherewerevariedfragmentsthatwereclassifiedintoseveralgroups8for examplefragmentsof slagfrom smeltingand blacksmithingwereseparatedaswellasfragmentsof furnacewalls9and alsosmallpiecesof ironand oreOn the basisof the macroscopicanalysesundertakenitcanbeestablished that the greatmajorityof these fragmentsotherwiseconnected to the smeltingactivitiesatthissitewerefoundin strataSJ315and 318(totalof almost55kg)almostthreetimesmorethanin allthe otherexcavatedstrataof the largerfeature(Table1)Itwasalsonotedthatthe slagdisplayingtraitsof discardsfrom blacksmithinghadbeendiscoveredsolelyin stratumSJ318(ca2kg)Findsof fragmentsof ceramicnozzles(tuyeres)shouldalsobeaddedto this(51fragments)10whichweremostlyalsofoundwithinthe abovementionedstratumand in SJ324(Table2)whiletheyonlyappearsporadicallyin theotherstrata(SJ319320and 336)orin thesmallerfeature(SJ330)ortheydo notappearatallIftheydo notin factrepresentsecondaryfindsin thelaterfeaturethe presenceof largequantitiesof thisspecifictypeof wastein certainstrata(SJ315318and 324)leadsto considerationof the connectionof suchfindswitha placewhereactivitiestookplacerelatedto ironprocessingorblacksmithactivity

The basic characteristics of the findsThe greatestamountof dataaboutthe periodof existenceof the archaeologicalfeaturesdiscoveredin trench8isofferedbythe potteryand metalobjectsThereforespecialattentionwillbedirectedto the analysis of basic features as well as the details of medieval potterymaterial in orderfor the differencesin individualsegmentsindicatean exactdating11Allof the findswereseparatedalreadyduringthe archaeologicalexcavationsasin thefieldashasalreadybeennoteditwasseenthatcertaindifferencesexistedin thecolourand consistencyof the soilfrom whichtheycameIn thismannersixstrataweredistinguishedwithinthe largerarchaeologicalunitThe potteryfindsfrom themarediscussedaccordingto the numbersof the stratafrom smallerto larger(Pl1-8)whilethe metalobjectsfrom thesestrataarediscussedlater(Pl88081982-86)12

from the HighMiddleAgesin considerablequantities(SekeljIvančan2018)and theyprobablyarrivedat thissitethanksto chanceandorlaterinterventions

8 The macroscopicanalysisof allthesefindswascarriedoutbyourcolleagueIvanMarijaHrovatinBAfrom Triestewhomwewouldliketo thankThe detailedanalysisof allfindsrelatedto smeltingactivitiesatthissitewillbeperformedsubsequently

9 Amongthe multitudeof amorphousformsof fireddaubseveralexampleswerenotedthatin theirfabricand formdisplayedothercharacteristicsTheseconsistedof a fragmentof a Romantile(85g)and pieceof a curved tile (76g) from SJ318 (N331) and another two fragments (55g) thatdisplayed similarcharacteristicsto the latterfrom SJ320(N740)StratumSJ288containedonemoresuchfragment(60gN739)Allthe citedexampleshererepresentsecondaryfindsof earlier(Roman)layers

10 The exceptional fragmentarynatureof the findsmeant itwasnotpossible to determine the minimalnumberof tuyeresatthisfeaturebutthe fragmentsallhada differentcolour(from ochreto redin varioustones)and forms

11 AsSušineis in facta multilayeredarchaeologicalsiteall the layerscontainedsomepotteryfragmentsfrom earliertimes(prehistoryantiquityndasha totalof 423pieces28758g)SJ315(64pieces3702g)SJ318(43pieces454g)SJ319(86pieces6208g)SJ320(42pieces2361g)SJ324(25pieces2315g)SJ001336(67pieces6321g)SJ336(90pieces2937g)SJ330(6pieces374g)

12 The author of all the drawings is Suzana ČuleThe conservation of the metal finds was performedat the CroatianConservationInstitutein Zagreb

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 39 |

Pottery finds

Inthe analysisof the potterymaterialwewillprimarilydealwiththe functionalformsof the vesselsfoundfollowedbytheirbasicfeaturesParticularattentionwillbepaidto the shapeof the vesselrimand tothe decorationin referenceto the typeof decorationand itslocationon individualparts of the vesselDetails about the fabric and the manner of productionwill also benotedSuch studieddetailsof the collectedmaterial enables viewing chronologicallydistinct featuresand offersa moreaccuratechronologicaldeterminationof the analysedmaterial

Atotalwascollectedwithinallstrataof the largearchaeologicalunitof 1265potteryfragments(144409g)whilein thesmalleronetherewereonly24fragments(3458g)Of functionalformsof vesselseverydaykitchenpotsweremostrepresentedwhilefragmentswerealsopresentthatcould be related to circular baking trays that could have served for baking bread (Backteller Tonscheibe)orrectangularracksthatwouldhavefunctionedasgraindryers(Tonwanne)13

An attempt was made to establish the minimal number of used ordinary kitchen potsin the analysedmaterialfrom the excavatedunitorin factfrom allstratawhichwereclassifiedon the basisof differences in form fabricdecorationetchowever the acquirednumberof asmanyas109exampleswouldcertainlynotindicatetheireverydayusein a givenperiodasthissignificantlyexceedsthe usualnumberof utilisedvesselsin a dwellingstructureHencethe questionarisesasto whetherthisrefersto variousperiodsof functioningof individualstratapitsstructuresand translocationalverticalstratigraphyorevenmaterialdiscardedintoa wastepitata certaintimeAnswers to thesequestionsareofferedby thoroughanalysisof the detailson the potteryvesselsWhat can be immediately noted in the basicmacroscopic examination of the potterymaterialarethe majordifferencesin thefabricof the fragmentsOn the onehandthe fragmentshavean exceptionallycoarsefabricwithconsiderableadmixturesof smalland largegranularstonesirrespectiveof the assumedsizeof the vessel14whileon the otherhandfinerfabricwithadmixturesof grainsof sandarealsofoundin largequantities15Itcanadditionallybenotedthatthe fragmentswitha finer fabricmostlyhavean ochrecolourwhile thosewithcoarse fabriccome in variouscoloursfrom redand brownto darkgreyaswellasvariousnuancesof ochre

The difference in the fabric consistently corresponds to the difference in the formationof the moreorlessevertedrimsof the vessels16On the onehandtheyhavesimplemoldingwitha rounded(nos22022)orsharpcutrim(nos136721232634454647515272)whileon the otherhandrimsappearthatcouldbeconsideredastransitionalformsfrom simpletowardsthe so-calledKragen(collar)rims(nos5824353638)and slightlydividedrims(nos4849)witha roundedlowerlip(nos47374)whilethe so-calledchalice-type(Kelchen) rims

13 Becausethe piecesareso fragmentaryitcannotbeestablishedwithcertaintywhetherthesearecircularbakingtraysorsquaredryingtrayswhichisverydifficultto determineon the basisof the fabricaloneFor thisreasonbothfunctionalformsarenoted

14 The exceptionalfragmentarynatureof the potteryfragmentsmeantthatthe majorityof vesselscouldbemorepreciselydeterminedon the basisof the rimdiameteronlyasseveraltypesof potsThe measurementof the rimdiameterof a poton the basisof which it ispossibly to determinethe volumeorcapacityof the vessel and their classification according to group were carried out according to the modelintroducedbyAPleterski(2011)Mostof themhadmediumdimensions(nos4222346474850637374)and smalldimensions(nos1383435364572)whilelargerpotswerenotrepresentedto suchan extent(nos20214974)

15 Fragmentswithcoarsefabricndashnos1911121316202122232426282930323341425152575860616575Fragmentswithfinerfabricndashnos345678183637384043444647484950535455565964666869707172737476777879

16 Itwasnotpossibleto reconstructa singleentirevesselfrom allof the presentedpotterymaterialand hencethe differencein theformationof wholepotscouldnotbeobserved

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 40 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

werecompletelyabsentFrom the abovea specificshapeof the rimof a potshouldbenoted(no27)whichcanalsobefoundatotherfeaturesin Virjefrom the earlymedievalperiodsuchasat Volarskibreg(SekeljIvančan2017aPl425)and alsoSušine(SekeljIvančan2017b118125Pl123)The fabricof thisrimfragmentfrom a pot(no27)wherethe exteriorpartof the rimisemphasisedand slightlyloweredin relationto the entirerimwitha shallowgrooveon the uppersideof the rimissmoothon the surfacealthoughthe structurecontainsa considerableadmixtureof tinystonesItisclosein formand fabricto fragmentno63whoseanalogycanbefoundin thementionedvesselrimfrom VolarskibregIn contrastto thisfragmentswitha similarlyshapedrimbutwithoutthe grooveon the uppersurfaceand the emphasisedelementon the innersideof the rimhavea quitedifferentfabric(nos253750)Thisisa morerefinedbutstillgranularfabricThe fragmentsareochre-brickcolouredon the exteriorwallsand greyin cross-sectionThe abovevesselsamongwhichnos25and 37arealsoidenticalweremadeon a fastpotterrsquoswheelIfrimsshapedin thismannerwhichappearon vesselsin theearlymedievalperiodwerealsoretainedin thelaterperiodof the HighMiddleAgesand wouldperhapsrepresenta typeof characteristicvesselfor thisregionthroughouta lengthyperiodcanbeconcludedonlywhentherewillbemoreinvestigatedarchaeologicalunitswithpreciselydatedmaterialin thebroaderareaaroundVirje

A connection was noted in the analysis between the specific fabric and specific mannerof manufacturing the vesselsThe vesselswitha coarse fabricweremadewitha slowerwheelafterwhich some finishing toucheswere necessary on the stillmoist clay vessels Subsequentrefinishingbyhandisvisibleon somepiecesin theformof perpendiculartracesof smoothingon the innersidesof the vessels(nos11202223262829303233344246586775)whilean imprintof the axisof the wheelispresenton severalfragmentsin theformof a deepenedhollowon the lowersurfaceof the base(nos928)whichisa characteristicof the manufactureof vesselson a slowpotterrsquoswheel17In contrastto thisvesselswithfinerfabricmostlyhavenosuchtraceson the wallsonlyvesselno46showsvisiblerefinishingon the interiorwallswhilemost of the bases are either flat standing surfaces ormore rarely annular rims on the edgesof the flatbasewithoutanymarks18Thisgroupof vesselswithfinerfabricwasmadeon the fastpotterrsquoswheelThreevesselswhosefabriccouldnotbeassignedto eitherof ourtwogroupsabove(so-calledmiddlefabricnos346775)alsohavevisibletracesof subsequentsmoothingvisibleon the inner sideof the walls and according to the othercharacteristic they should ratherbeconnectedto the exampleswithcoarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelinsteadof the vesselsof finerfabricmadeon a fastpotterrsquoswheel

The decorationof the vesselswasvariedbothin termsof the mannerand typeof decorationas well as the position of a given decoration on individual parts of the vessels Relatedto the positionof the decoration itshouldbenotedthatthe decorationof combedwavy linesstandsouton the innersideof the rimof potno34and onthe exceptionallyfragmentedpiecesnos51and 52whereno51wasalsodecoratedon the exteriorsideAllthreefragmentsbelongto vesselswithrelativelycoarsefabricmadeon a slowwheelwhichcanparticularlybeconcludedfor the better preserved upper part of the pot considering the visible interior perpendicular

17 Otherswithcoarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelwerenos1101213162124314145515257606165

18 Becauseof the exceptionallyfragmentarynatureof the straightand annularbasestheywerenotdepictedin thedrawingsFor the samereasonitcannotbestatedwithcertaintythatthisunitdidnotcontainpotswithmarkson the basebuttheyarenotpresentin theavailablematerialndashperhapstheysimplywerenotdiscoveredduringthe archaeologicalexcavations

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 41 |

smoothing(no34)19Althoughin generalitcouldbesaidthatin termsof decorationirregularcombedwavylinespredominateon the coarsefabricvessels(nos1112132122232430313233414557586165)whichappearaloneorin combinationwithcombedhorizontallines20in factfragmentno34standsoutfor itsdifferentdecorationTheseweresquareshallownotchesmadewitha comb-likeobjectin groupswitha rhomboidappearancewhicharelocatedon the shoulder of the pot (no 34) Similar notches alsomade with a comb-like object butin irregularlyarrangedlinescanbefoundon a fragmentof the bodyof a finefabricvesselmadeon a fastwheel(no79)Itseemsthatalthoughatfirstglancetheyaresimilarthesetwomannersof decoration by incision (nos 34 and 79) cannot be considered directly connected as theyneither reflect the sameperiodnor the samemanufacturingprocessPerpendicularcomb-likenotchesarealsolocatedon the shoulderof anothercoarsefabricvesseland belowthisa combedwavy linecanagainbefound(no1)a combinationof motifs thathasbeenfoundat the sitesof Prečnopoleand Blaževopole in Torčec (Sekelj Ivančan2010Pl1693Pl32205Pl38237)wheretheyaredatedto the 8thand the beginningof the 9thcenturiesalthoughthe abovedecorationof perpendicularmultiplelinesaccordingto LBekićwouldbethe earliestdecorationin the frameworkof earlySlavicpotterywhichappearsin thefirsthalfof the 7thcentury(Bekić201224Pl17)In additionto beingexceptionallyirregularthe combedwavylineson the abovefragmentsaremoredeeplyincisedand havemorevariedamplitudesof the wavesthanon thosewitha morerefinedfabricbutsomeexamplesalsohaveverythincombedincisions(no61)suchascanbefoundatothersitesin theDravaRivervalleyregion(SekeljIvančan2010Pl733Pl1587Pl1692Pl30190)Othermotifsthatshouldbementionedincludethe horizontalincisedlineon fragmentno27asan isolatedexampleof thismotifon vesselswithcoarsefabricwhichhavecloseparallelsin theabovementionedtwovesselsfrom the secondearlymedievalfeatureat Sušine(SekeljIvančan2017b125Pl123)

Onthe otherhandbunchesof horizontallinesoftenappearon fragmentswitha finerfabric(nos4194453565971)aswellascombedwavylines(nos31840465055667276)aloneorin combination(nos3943546470)butconsiderablymoreshallowlyincisedand moreregularlymadeSinglewavylinesalsoappear(nos671568)aswellassinglehorizontallinesin a row(nos1725626978)motifsthatarecompletelymissingon vesselswithcoarsefabricThe onlyexceptionto thisusualand almostuniformdecorativerepertoryisa fragmentwithfinerfabricwherebetweenbunchesof wavylines()and straightlineswasa shallowlyincisedmotifin theformof a palmbranch(no77)

Reviewing the described details it should be noted that the analysed pottery materialfrom trenchS-8didnotcontaina singlevesselmadebyhandand thattherewasonlyonethatwascompletelyundecoratedbutmadeon the wheel(no1)Ifcomparisonsaremadeto the thoroughlyinvestigatedand definedmicro-units supportedby radiocarbondates in the vicinityof Torčecas the closestparallels to this site theseare the characteristicsof potterygroup 1dated therefrom the endof the 6thto the middleof the 7thcenturies(SekeljIvančan2010105-114)althoughvesselsmade by hand are present at other sites in the broader vicinity where they are datedto the sametime(Bekić20122016b94-95fig51)The entirerepertoryalsodoesnotcontainpots on whose externalwalls traces canbe foundof the spinningof a fastwheel in the formof densehorizontalldquolinesrdquoa typeof ldquodecorationrdquothatcanbefoundon materialfrom the second

19 Yetanothervesselbutwithfinerfabricwasdecoratedon the outsiderim(no4)butseeminglythiswasmorea reflexionof the manufacturingprocessthana deliberatelymadedecoration

20 Bunchesof horizontallineswerenotedon somelowersectionsof coarsefabricvesselsthatarepresumedto havehada decorationof combedwavylinesin theareaof the shouldersand upperpartof the body(nos1029)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 42 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

halfof the 13thand the beginningof the 14thcenturiesfrom the Torčecmicro-areawhichservedasa formof paradigmfor ourmaterialIn thislastTorčecpotterygroup5bredpaintingon a whitebasewasalsopresentwhichwasentirelylackingin thediscussedmaterialfrom Sušine(SekeljIvančan2010136)Itshouldfurtherbeemphasisedthatin theHighMiddleAgesand hencein thelastfifthpotterygroupatTorčec(the12thto the beginningof the 14thcenturies)in additionto ordinarycookingpotswhoserimesacquireda chalice-shapedformotherfunctionalformswerealsopresentsuchasjugsceramiccupsand plates(SekeljIvančan2010111)AllthiswascompletelymissingatSušineThereforeon the basisof the describedcharacteristicsof the potterythe chronological framework for all the pots from Sušine corresponds to the Torčec potterygroups23and 4whichencompassthe periodfrom the secondhalfof the 7thto the beginningof the 12thcenturies

In an attempt to chronologically classify this pottery in more detail it was already notedthatconsiderabledifferencesexist in thepottery thatevidentlypoint to differentperiodsof itsutilisationThe firstgroupof potterywitha coarsefabricand variouscoloursmadeon a slowpotterrsquos wheel (small hollow on the lower standing surface of the base) with characteristicdecorations on the shoulder and body dominated by combedwavy lines sometimes locatedon the rimitselfcorrespondcompletelyto the characteristicsof Torčecgroup2whichencompassesthe secondhalfof the 7thand almostthe entire8thcenturies(SekeljIvančan2010115fig99)Suchcharacteristicsarealsopresentatothercontemporaneoussitesin thebroadervicinity(Bekić2016b99101fig56)butalsoon the potteryfrom a previouslypublishedfeaturefrom thissitethatisdatedto the sametime(SJ436SekeljIvančan2017bPl1-4)The secondgroupof vesselswitha finerfabricand an almostuniformochre-greycolourwherea largerrepertoryof decorationappearshascloseparallels to the Torčecpotterygroup4However somedifferencesdo existWhile some other functional forms appear atTorčec in this group (Sekelj Ivančan 2010 111fig97CDEFGH)theyweremissingin ourfeatureaswerethe teardrop-shapednotcheson the shoulder of the potswhichwere characteristic for Torčec group4bAlsomissingwasthe otherwisepopulardecorationmadewitha smallwheelwhichwasconsiderablyrepresentedin groups4aand 4bduringthe 11thand firsthalfof the 12thcenturiesin theTorčecarea(SekeljIvančan2010127-134)and wasotherwisealsoa populardecorationatothersitesin northernCroatiadatedto the transitionfrom the Earlyto the HighMiddleAges(Bekić2010227-241)The completeabsenceof the smallwheeldecorationcanbeinterpretedasan expressionof a localldquofashionrdquo or differences in the preferences of the localmaster potters Related to the absenceof otherfunctionalformsof vesselsotherthanpotsitshouldbementionedthatdifferencesexistamong the contemporaneous pottery discovered atTorčec at the site of Prečno pole and thatfrom the site of Ledine (which together compose pottery group 4a) where that difference isinterpretedasthe appearanceof newlyarrivedinhabitantsatthe siteof Ledinewhobroughtwiththemnewformsfor whichparallelscanbefoundin Hungary(SekeljIvančan2010175)Finallyitshouldbeemphasisedthatthe teardrop-shapeddecorationof the shouldersof potsthatwerenotpresentin thefeaturesunderdiscussionwerenonethelesspresentatthe siteof Sušinein threefeatureslocatedsomewhatfurtherto the southon the slopeof the elevationwherechalice-shapedrims appear aswell as new functional forms of vesselsflaskswith a narrow and ribbedneck(SekeljIvančan2018Pl14)The materialfrom thesethreefeatureshavethe closestparallelswiththe Torčecpotterygroup4bhoweverthe decorationof combedwavylineswasalmostmissingwhilethis is in factsignificantlyrepresentedin thepotterywitha finerfabricthat isdiscussedhereHencethe secondgroupof potteryfrom trenchS-8whichconsistsof vesselwitha finerfabricmadeon a fastpotterrsquoswheelshouldbeplacedto the periodimmediatelybeforethe firstsuchappearanceof the abovedecorationand rimshapeatSušinemeaningthatitimmediately

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 43 |

precededthe potterymaterialfrom the threefeatureslocatedfurtherto the southalongthe slopethataredatedin theframeworkof the 12thand firsthalfof the 13thcenturies

Fragmentstiedto anotherfunctionalformndashbakingordryingtraysndashwerein factthe mostrepresented in all strata within trench 8 although they were also present in other featuresand strata at this site (Sekelj Ivančan 2017b 120-121) however in considerablymoremodestamountswheretheyarrivedasa consequenceof the lengthyinhabitationof thissite(Table3)Thissmalltrenchcontained207largeand smallfragmentswitha totalweightof around4 kgwhich in terms of the smooth fabric with visible irregular hollows in the structure of somepieces(fig4)with parallelsknownfrom othersites in thevicinity(Bekić2016b75107-108fig4163Sekelj Ivančan200073-74fig45)and the formand sizecanberelateddirectlyto baking or drying trays Some of them have a polished side (22 examples) while othersare corner fragments (10 examples)Most come from stratumSJ 318 and from strata SJ 315and 319and theircharacteristicscompletelycorrespondto the bakingordryingtraysdiscoveredat previouslypublishedearlymedieval featuresat thissite (Sekelj Ivančan2017bfig4)Thesefinds tied to the preparation (drying)of grainand (baking)of breadat the siteof Sušinearefurthersupplementedbythe discoveredfragmentsof stonethatcanbedefinedasa grindstoneorquern(fig2)and togetheralthoughnoarchaeobotanicalremainsof cultivatedplantsareknown(exceptmilletin SJ320)additionallyindicateelementsof the dietof the populationthatinhabitedthissitein themedievalperiod

Metal finds

Metalobjectsof everydayuseorpartsof individualironobjectsareveryscarcebutnonethelesslesstheyoffersufficientdatafor certainconclusionsOnlyoneobjectstandsoutndasha bronzestrapend(SJ315ht53mmw16mmth2mmwt8gPN64-Pl880)Thisisa one-partcastbeltstrapendof rectangularshaperoundedin thelowersectionItisquitesmoothon the lowersidewhileon the uppersideitisdecoratedwitha motifof stylisedcircularorS-shapedtendrilsplacedin an incisedrectangularframeThe uppersectionhasa socketfor placementof the beltand atthe toptwoholesfor the rivetsthatservedto attachthe strapendto the beltItsappearanceatfirstglanceshowsthatthisfindisfrom the earlymedievalperiodand thatitbelongsto a groupof objects related to the attire of malemembers of the communityThis small cast strap endis not the main one but rather auxiliary one of the strap ends that were placed on the belton the side From its appearance it can be concluded that itwas cast using a two-partmoldwhilethe mannerof itsattachmentto the beltwitha socketand rivetsin factthe combinationof the mannerof productionthroughcastingand the mechanismof attachmentto the beltusinga socketand rivetsindicatesthatthe strapendcouldhavebeenmadein sometransitionalperiodbetweenthe timeswhenstrapendwithsocketswereused21and thosewhenstrapendsattachedonlywith rivets appeared (Stadler 19881989 213 Pl 4 6)Almost identical strap endswerefoundatthe cemeteryof Tiszafuumlredin northeasternHungarywheresuchsidestrapendswereplacedbyEGaramin the5thchronologicalphaseof the cemeteryand datedto the endof the 8thand beginningof the 9thcenturiesin factbetween780and 810withthe possibilityof a somewhatearlierappearanceaswellasa somewhatlongerretentionin use(plusmn10yearsGaram1985fig96541221fig254Pl161Graumlber1221567)Hereitisnecessaryto notethe deceasedindividual

21 The appearanceof cast strapendswitha socketwasnoted for example in grave4at the SlavicAvarperiod siteof OtoknearVinkovci togetherwith sheetmetal sets thatwere still in use so theauthorsdatedthe abovegraveto the firstdecadesof the 8thcenturybecauseof the appearanceof theseobjectswith differentmannersof manufacture(RapanPapešandashŠmalceljNovaković2016)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 44 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

from grave13discoveredatthe Avarperiodcemeteryin OtoknearVinkovciwhowasplacedin thegravetogetherwitha richbeltsetwitha mainstrapendthatin termsof constructionhasidenticalelementsasthe strapendfrom SušineItwascastin a one-partmoldand hadrivetholesbutalsoa socket(RapanPapešandashŠmalceljNovaković201615-1633)meaningthatthe samemechanismfor attachmentto the beltwaspresenton bothstrapendssomekindof combinationof twodifferentmannersof attachmentA secondelementthatconnectsthemisthatbothweresingle-part strap endswhichwasnot usual for thismanner of production as cast strap endsweretwo-partin mostcasesThe detailedanalysisof allgravefindsfrom thisgraveindicatesthatthe burialof thisprominentmanaccordingthe authorswouldhaveoccurredaroundthe middleorsecondhalfof the 8thcenturyAccordingto the mentionedanalogiesfor the constructionalelementsoursidestrapendcouldbefrom the periodof the secondhalfof the 8thcenturywhichis additionally confirmed by the decoration of the circular tendrilsAccording to the analysisof the vegetaldecorationsin the LateAvarornamentationundertakenbyGSzenthefor the areaof the entire Carpathian Basin this motif would correspond to the Alattyan decorationcharacteristic specifically for the second half of the 8th century (Szente 2013 309 314-315Fig 39)A strapenddecoratedwithverysimilarcirculartendrilscamefrom an unknownsitein the vicinityof Križevcidatedto the endof the 8thcenturywhichrepresentsthe spatiallyclosestanalogyto ourstrapendbutwithonedifferencendash itwasmanufacturedusingthe perforationtechnique(Katalog200090II12a)

The othermetalobjectsincludethe findof an ironbeltbuckleof trapezoidalshapewith an ovalcircularsection()missingthe prong(SJ315ht33-43mmw45mmth2-7mmwt10gPN228ndashPl881)On the narrowsidein themiddleof the bucklethe placewherethe prongwasattachedisvisibleThe buckleisundecoratedwhileitsdimensionsplaceitamongthe largerformsTrapezoidal(andsquare)ironbucklesof largedimensionscouldhavebeenpartof attire(cfGarametal1975)butbecauseof theirdiscoveryin Avarperiodequestriangravesplacedbythe animalsarealsooftentiedto horseequipment(Měchurovaacute198388)Whenlocatedin gravesby the horse theyserved to fasten the saddlegirthaswassuggested in reconstructionsbasedon the excavationsat the cemeteryof TiszafuumlredbyEGaram(1987121-124)A verysimilarbucklewasfoundbythe burialof a horsein equestriangrave13and anotherbya horsein grave14atBrodskiDrenovacwhicharedatedto the beginningof the 9thcentury(Vinski-GasparinindashErcegović1958143PlXII3PlXIII3Katalog200084-86II3fII4d)

Bothobjectsdescribedabovethe sidestrapendand the bucklecomefrom the samecontextndashstratumSJ315whilejudgingfrom theirdatesorratheranalogieswithotherwelldatedsitesthisstratumcouldbeplacedin thesecondhalforendof the 8thcenturyoratthe latestto the beginningof the 9thcenturyasthe cemeteryatBrodskiDrenovacwasdated

The ironobjectshoweverthatwerediscoveredin stratumSJ320weredatedbyradiocarbonanalysisin a broadrangefrom the beginningof the secondhalfof the 8thcenturyto the middleorthe beginningof the secondhalfof the 9thcenturyTheseconsistedof a smallironknife(PN91ndashPl984)and twopiecesthatcouldhavebelongedto the metalhoopsof a woodenbucketOnepieceisnarrowerand thinnerand semicircularlyshaped(PN90ndashPl986)whilethe otherwasbroaderwiththe endsoverlappingand the placewherethe twothinpiecesof sheetmetaloverlapwasfastenedwitha rivet(PN229ndashPl985)22Broadhoopsin thiscaseto 21mmwereusually located on the lower parts and thinner ones in this case 10mm on the upper partsof wooden bucketsThe presumed wooden bucket according to our modest finds and their

22 Fragmentno1preservedl140mmw10mmth2mmwt12gdiaca160mmFragmentno2l41mmw21-25mmthatthe siteof the overlappingof the hoopand the rivetndash7mmatthe siteof onehoopndash2mmwt7gdiaof the rivet7mm

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 45 |

dimensionscertainlywouldhavehadat leasttwoand mostprobablythreehoopsasisusualfor this typeof object (Garam1985372fig225)although therecouldalsohavebeenmoreAccording to an approximate calculation of the diameter of the thinner hoop the presumedwoodenbucketcouldhavehad in themiddle sectionand probablyalso in theupper sectiona diameterof around16cmsimilarto examplescitedbyJZaacutebojniacuteklikean examplewitha clearlyvisiblejoinof twoendsof a hoopfrom oneof the gravesatthe siteof DeviacutenskaNovaacuteVeswherewoodenbucketswerepresent in largequantities(Zaacutebojniacutek2009158Pl2234168Pl12)aswellasin thesettlementstructuresand featuresof the siteof Přeclav-Pohanskowhereseveraldifferentdimensionswerenoted for this typeof objectused in everyday life (Vignatovaacute1980171 fig 6)The upper hoopwas half aswide as the fragmentwith the rivet so it is possiblethatonemorehoopwitha widthof ca15mmwouldhavebeenlocatedin themiddlewhoseremainswerenotdiscoveredin thearchaeologicalexcavationjustlikethe remainsof the woodA closeanalogyexamplecanagainbefoundatthe cemeteryatBrodskiDrenovacin femalegrave16wherea woodenbucketof smalldimensionswithsomewhatmorerobusthoopswasplacedabovethe headof the deceasedwoman(Vinski-GasparinindashErcegović1958147PlXIV2PlXXIV)whichisdatedto the beginningof the 9thcenturyHowevera smallwoodenbucketwasalso found in grave20atVelikaGoricaa grave thatwasdated like the other fourdiscoveredgravesat thatsite to the lastdecadesof the 8thcenturyoraroundthe year800(Vinski196050-5157fig14)orthe beginningof the 9thcentury(Katalog2000108II49b)Evenearlierwasthe childcremationgrave4from the siteof Vinkovci-Dugaul99wherethe remainswerefoundof the hoopsof a woodenbucketwitha widthof 1cm(20pieces)togetherwithothersmallobjectsand a vesselwithan impressedsmallhollowon the lowersurfaceof the baseprobablyburiedplacedin thesoilatsometimefrom the endof the 7thto the middleof the 8thcenturies(SekeljIvančanndashTkalčec2006148-149162-163Pl3Pl767)

The same stratum also contained the earlier mentioned well-preserved small iron single-bladedknifewitha thinhandle(SJ320l81mmwblade13mmwtang5mmth2mmwt5gPl 984)The upperpartof the bladeisstraightatthe enditgentlydescendsintoa roundedtipwhilethe tangfor the handleextendsfrom the upperhalfof the bladeand isalmostatthe samelevelasthe spineof the bladeAccordingto itsdimensionsitbelongsto the classof smallerknifesuchasareusuallydiscoveredin thesettlementsbutalsothe gravesof the earlymedievalperiodbut are poorly indicative in typological and chronological termsThe remaining iron objectsfrom SJ319haveundefinedformsOneexamplecouldpossiblyrepresentthe tangof a smallknifewithtwosmallperforationsthatservedto fasteningthe handlethathadbeenmadefrom someorganicmaterial suchaswood thatwasnotpreserved(l43mmmaxw12mmmax th4 mmwt3gPN104-Pl982)Consideringthe sectionwhichshowsa sharppointon oneenda secondfragmentcouldalsohavebeena knife(l49mmw9mmth2mmwt2gPN103-Pl983)The abovementionedkniveson the basisof the shapecannotservefor definingthe periodof theiruseand eventhe smallknifefrom the otherearlymedievalfeaturefoundatthissitehasa differentshapeand itdatedon the basisof otherfindsfrom the samecontextto the 8thand beginningof the 9thcenturies(SekeljIvančan2017b116-117Pl426)

Concluding thoughtsAfterithasbeenclearlyestablishedthatremainsexistedwithintrench8and the largerexcavatedunitthatcanbeattributedto twodifferentperiodsthe Earlyand the HighMiddleAgesitisalsonecessaryto establishin whatstratathe medievalmaterialwasfoundStratumSJ315containedmixed finds of pottery with coarse and fine fabric approximately in equal amounts as this

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 46 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

representsthe uppermoststratumnotedatthe beginningof excavationof the featurewhileitwasstillnotpossibleto distinguishdifferencesin thecolourand consistencyof the soilHowevertwostratalocatedimmediatelybeneathitSJ318and SJ320displaysignificantdifferencesIn SJ318where236fragmentsof potterywerediscoveredthosewitha coarsefabricmadeon a slowpotterrsquoswheelpredominatedwhile therewereonly12piecesof finerpotteryThe situation isreversedin stratumSJ320where231fragmentswerefound201of themhada refinedfabricwhileonly30hadcoarsefabricThe situationissimilarin theotherstrataSJ319(23868)SJ324(3110)and SJ336(15534+1054)wherethe predominantproportionsweregreatly in favourof the fine fabric pottery made on a fast potterrsquos wheel Although minor deviations exist23accordingto the predominantpotteryfindsitcanbeestablishedthatatthe spotwherestratumSJ318extendedtherehadpreviouslyexistedsomesmallfeaturefrom the earlymedievalperiodthatthe followingmetalobjectsdefinitelybelongedtothe bronzestrapendand the trapezoidalbuckle This earlier feature extended in an E-W direction possibly with a small extensiondeviationto the northeast inasmuchaswealsoattributeto the earlymedievalperiodthe areawhereremainswerefoundof the hoopsof a woodenbucketand a smallironknife

Such a spatial image had been acquired in the undertaken geophysical investigationswhichshowedthatanomaliesappearedatplaceswiththermoremanent typesof magnetisationat archaeologicalremainsrelatedto metallurgicalactivitiesatthissite(fig1aMušičetal2013)Thissmallfeaturewithan ovalshapecorrespondsto findsof tinyfragmentsof potterytuyeresnozzles and considerable amounts of smelting debris but also slag from smithing activitiesso thatitcanwitha certaindoseof reserveconsideringthe characterof thissitein theearlierhistoricalperiodsand the quantityof wasteatthe siteitselfbeconnectedwithactivitiesrelatedto the production and workingof iron at this siteOn the otherhand all the other strata (SJ319320324336)representpartof somestructurepossiblya woodenbuildingfrom the HighMiddleAgesorthe transitionfrom the Earlyto the HighMiddleAgeswhichwasbuiltpositionedat the site of an earlier utilised areaThis large oval structurewas orientedNW-SE and wascharacterisedbyfinefabricpotteryvesselsmadeon a fastpotterrsquoswheelfragmentsof whetstonesand metalfragmentsthatcouldperhapsberemainsof ironknivesoneof whichveryprobablyhada handleof organicmaterialAlthoughthe sporadicappearanceof fragmentsof potterytuyeresand some fragmentsof iron-workingdiscardswerenoted in the strataof the larger feature itseemsthatthe characterof thisfeature(woodenbuilding)cannotbetiedto the workingof ironand certainlynotto forgingand probablyalsonotto smelting(Table1)The appearanceof thesefindscanberelatedonlyto the factthatthiswasa sitewheresmeltingactivitieshadbeencarriedout in an earlierperiod and that theywere in fact secondaryfindsA similar conclusionhadbeennoted for the previouslyanalysedand publishedarchaeologicalunitsdated to the periodof the HighMiddleAgesatthissitewheresuchwastewasnotevenpresent(SekeljIvančan2018)

AseparatesmallcircularfeatureSJ330locatedjustbythe largerfeaturecanalsobeattributedto the samelaterperiodand the proportionsin therepresentationof potterywere204in favourof the laterexamplesbutitsprimaryfunctionwasverydifficultto determineonlythe factcanbenotedthattherewasa largequantityof sootin theupperpartsof the fill

Someof the questionsrelatedto the findsdiscussedherefor whichitwillbedifficultto findanswersarerelatedto the circumstancethatthe resultsof the radiocarbonanalysisfrom the charcoalsamplefrom SJ320gavea datein theearlymedievalperiodfor thisstratum(CalAD811plusmn41)whichthe analysedpredominantlypotterymaterialfrom itdoesnotconfirmEvidentlyin thereordering

23 Such deviations could have occurred as a result of disturbance of layers due to the multiple periodsettlementof thissitebutalsothe mannerof excavationwhereitwasnotimmediatelynotedthattherewerevariedfillsduringuncoveringof the feature

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 47 |

of the earlier layers in the form of the reuse of the same area a contamination of the sampleoccurredand duringthe excavationsthe charcoalsampletakenand sentfor analysishadarrivedsecondarilyfrom an earlierfeatureintothe laterunitThe earlierfeaturetrulydidcontainpotterymaterialthatwithcertaintycanbeclassifiedto the periodindicatedbythe C14analysisThe periodof utilisationof the stonequernwillalsoremainundefinedasitsfragmentswerediscoveredin allstrata and any connectionwill also remainunknownbetween it and the fragmentsof bakingdrying trays also scattered throughout all the strata Perhaps it is a positive circumstance thatthe largestamountof fragmentsof the bakingdryingtrayswasfoundin theearlierfeaturethatcanbeclassifiedto the periodin whichsuchvesselswereused(Bekić2016b107-108)whilefutureinvestigationwillperhapsilluminatethe occasionalunclearfactor

Closeanalogiesto the potteryfindsthatareclassifiedhereto the earlymedievalperiodcanbe found in addition to the earlier mentioned area of the northern Drava basinmicro-areain the vicinity of Torčec in the broader Drava River region in Bekićrsquos Drava-Mura-Sava 2aand 2bgroups (Bekić2016b94-95)However it isnecessary to emphasise the siteof Šarnjaknear Šemovecwhere detailed analysis of the materialwas undertaken thatwas supported byradiocarbondatesprimarilybecauseof the factthatatthe sitean ironbeltholderwasdiscoveredwhosesourcewasprobablyidenticalto the sourceof ourbronzestrapend24On onesideitwascoveredbya bronzeengravedplateletdecoratedwitha motifof S-shapedtendrilswithpointedleavesanalogiesfor whichcanbefoundin thegravesof the Avarculturalcircle(likeanalogiesto ourstrapend)on the basisof whichLBekićapproximatelydatedthissomewhatsimplifiedversion of tendrils to the period between 710 and 760 the second third of the 8th centuryOn the basis of the analysis of the entirety of the material however the author nonethelessdatedthe excavatedfeaturesand structuresof thissettlementsomewhatlaterto the verylate8thand the verybeginningof the 9thcenturieswhilethe appearanceof the beltholderasa separateelementof a beltsetwasinterpretedasa objectspreservedin usefor a lengthytime(Bekić2016a228ndash230232Pl5132016b128-129fig85)Ourearlierfindsfrom the featureextendingE-W(lower)canbeattributedto the secondhalfof the 8thcenturyorthe late8thand early9thcenturiesbothpotteryand metalitemsthatcanbeattributedto an ldquoAvarproveniencerdquordquoAvarsourcerdquoSuchindividualobjectsthatcanbeconnectedto the materialcultureof the Avars(andSlavs)mostof thempartsof fragmentedbeltsetsbutalsootherelementsarenotunknownin thepre-Alpineregionin theperiodof the secondhalfof the 8thcenturyand arepresentata dozenarchaeologicalsitesin Slovenia(KarondashKnificndashLubšina-Tušek2011133fig1)Slovenianindividualsettlementfindsareinterpretedvariouslydependingon the typeof sitesatwhichtheywerefoundso thatobjectsdiscoveredatelevatedfortifiedsitesareconsideredtiedto lootfrom the Frankish-Avaricconflictsatthe transitionfrom the 8thto the 9thcenturieswhilethosethatcomefrom lowlandsettlements such as our strap end or rather our sitewould reflect the Avaro-Slavic relationson the edgesof the PannonianPlain(KarondashKnificndashLubšina-Tušek2011144)and thisshouldalsoapplyto thispartof oursiteatSušinedatedto the sameperiod

Ithasbeenshownthatsitesthatwereinhabitedduringthe earlymedievalperiod(7thand 8thcenturies)oftenalsohad a laterhorizonof settlement aswas recognised at Sušine aswell asotherexamplesof excavatedand publishedsettlementsfrom the surroundingDravaRiverregion

24 The discoveryof severalfragmentsof glassprobablyfrom earlierperiodsrepresentsyetanothersimilaritybetweenŠarnjakand Sušinewherea fragmentof the rimof a smallglassvesselwasfoundwhichatoursitecomes from the contactsof the ploughed layerwith the next to the last layer inside trench8butbeyondthe archaeologicalfeatures(Pl987)Thiswastransparentglasswithmanytinyand onelargerldquobubblerdquoa structureindicatingthatitwasa RomanfragmentFragmentsof Romanglasswerealsofoundatthe earlymedievalsiteof Prečnopolein Torčec(SekeljIvančan2010150-151228Pl845)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 48 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

(SekeljIvančan201017-25)the datesof whicharesupportedbyradiocarbondatingOtherthanthe above-mentionedPrečnopoleatTorčec(SekeljIvančan2010)and ŠarnjaknearŠemovec(Bekić2016a)citingonlya fewexamplesthroughuseof the C14methodthe findsweremorepreciselydatedfrom the siteof StaravesnearNedelišćewithremainsfrom the firsthalfof the 7thand againlaterfrom the secondhalfof the 11thcentury(Bekić2006218)aswellasthosefrom the siteof Jakopovec-Bliznawithremainsfrom the 8thand 9thcenturiesand laterfrom the HighMiddleAges(Bekić2006125Pl289-10)and Brezje1nearVaraždinwithtwosettlementhorizonsndashthe 8thndash9thand the 11thndash12thcenturies(Bekić2006289-2912009)from the upperDravaRiverbasinregionbutsimilarsitesarealsoknownfurthereastdownriveron the Dravasuchas the siteof Virovitica-Đotaalsowith two layersof settlement(the7thndash8thand the 10thndash11thcenturiesSekeljIvančanndashTkalčec2008)25Allof thesesiteswereslightlyelevatedin theirindividuallandscapesand werehenceespeciallysuitablefor settlementThe choicesfor locationsfor settlementin thelowlandsalongthe DravaRivercertainlywouldhaverequireda nearbysourceof waterbutalsoprotectionfrom penetrationbyfloodwatersfrom the nearbymajorriverhencethe populationthroughoutall(pre)historicalperiodsincludingthe MiddleAgesutilisedslightlyelevatedterrainand depositedsandcrests for the locationof theirsettlementsaswasthe casefor allthe abovecitedexamplesHenceitisnotunusualthatatSušineon a slightlyelevatedsandbankin an otherwiselowlandenvironmentthe samepositioncontainedremainsfrom the EarlyMiddleAges(secondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturies)and subsequentlyremainsfrom the HighMiddleAgesItshouldbenotedthatin thepartof Sušineexcavatedto the presentcertaindifferenceswerenotedin thepotterymaterialof the HighMiddleAgesin termsof the formsand decorationof ordinarycookingpotsutilisedfor everydayuseTheyindicatethe chronologicaldefinitionof the context from which they came the findsdescribedherewere slightly earlier(11thand beginningof the 12thcenturies)thanthosethatcamefrom the archaeologicalfeaturesin thesouthernpartof the sitethatisdatedfrom the endof the 11thto the beginningof the 13thcenturies(SekeljIvančan2018)On the basisof the availablematerialthe lackof materialtracesfrom the period at the end of the 9th and the 10th centuriesmeans that it cannot be statedat presentwithanydegreeof securitythatan uninterruptedcontinuityof settlementexistedatthissitethroughoutseveralmedievalcenturies

Towhatextenton the otherhandwasthe settlementof thislocationatthe siteof Sušinecausedbyeconomicactivitiesrelatedto the exploitationof ironoreatthe presentlevelof knowledgethiscanperhapsmostpositivelybeconcludedfor the earlierarchaeologicalperiods(theEarlyIronAgeLateAntiquity)and alsomostprobablyfor the horizonof settlementin theearlymedievalperiodNoreliabledataisyetavailablefor the latermedievalperiodbutthe possibilityshouldbenotedthatfuturearchaeologicalexcavationmightchangethisimageMoreextensivearchaeologicalexcavationswhichwouldalsoestablishthe totalnumberof settlementand productionstructuresand features in all archaeological periods of the inhabited positions at Sušine as well asthe spectrumof all kindsof archaeologicalfinds from the structures and featureswould alsoenableanswersfor furtherconsiderationsaboutthissiteand the examinationof potentialreasonsfor the existenceof thissitein variousperiodsatthissamepositionRelatedto thisifthe ideaabouta lackof continuity in economicactivities related to the processingof ironorebetweenthe Earlyand HighMiddleAgesin factremainedunchangeda pathwouldopenfor totallynewinvestigationsthatcouldbeorientedto the questionof the exhaustionof naturalresourcesndashiron

25 Anexpandedlistof earlymedievalruralsiteswherearchaeologicalexcavationhaveconfirmedexistencethroughout several centuries of the Middle Ages from the region of northern Croatia can be foundat the link (httpwwwiarhhrmediaarhivaTablica201_Popis_Naseljapdf) including availableliterature(httpwwwiarhhrmediaarhivanaseljaliteraturapdf22May2018)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 49 |

oresndashspecificallyatthissiteatthe endof the earlymedievalperiodThe impetusfor againraisingthis settlement in the11thcenturyat the samepositionaftera pauseof nearly twocenturiesshould in this case be sought in other reasonsAll of this of course is only relevant ifmoreextensiveinvestigationswouldconfirmthe presentknowledgeabouta lackof settlementof Sušineafterthe beginningof the 9thcenturyand throughoutthe entire10thcentury

BibliographyBekić Luka 2006 Zaštitnaarheologijau okoliciVaraždinaArheološkaistraživanjana autocesti

ZagrebndashGoričani njezinimprilaznimcestamaZagrebBekić Luka 2009RanosrednjovjekovnonaseljeVaraždinndashBrezjeIn TomičićŽeljkondashUglešić

Ante(eds)Zborniko LujiMarunuZbornikradovasaZnanstvenogskupao fraLujiMarunuu povodu150obljetnicerođenja(1857-2007)Skradin-Knin7-8prosinca2007gŠibenik-Zadar-Zagreb205-219

Bekić Luka 2010 Srednjovjekovna jama K 12 s nalazišta JalkovecminusPolice kod VaraždinaIn ArchaeologiaAdriaticaIV227-241

Bekić Luka 2012 Keramika praškog tipa u Hrvatskoj In Šeparović Tomislav (ed) Zbornikradova sa Znanstvenog skupa laquoDani Stjepana Gunjače 2raquo Hrvatska srednjovjekovnapovijesno-arheološkabaštinaMeđunarodnetemeSplit18-21listopada2011gSplit21-35

Bekić Luka 2016aNalazi8i 9stoljećasaŠarnjakakodŠemovcaFindsfrom the 8thand 9thcenturies at Šarnjaknear Šemovec In VjesnikArheološkogmuzejau Zagrebu3 sXLIX219-248

Bekić Luka 2016bRanisrednjivijekizmeđuPanonijei JadranaRanoslavenskikeramičkii ostaliarheološkinalaziod 6do 8stoljećaMonografijei katalozi27ArheološkimuzejIstrePula

Garam Eacuteva 1987 Pferdegraumlber der awarenzeitlichen Graumlberfeldes in Tiszafuumlred Angabender spaumltawarenzeitlichenPferdebestatungenIn AlbaRegia 2365-125

Garam Eacuteva 1995DasawarenzeitlicheGraumlberfeldvonTiszafuumlredCemeteriesof the AvarPeriod(567ndash829)in HungaryVol3Budapest

Garam Eacuteva ndash Kovrig Ilona Szaboacute Jaacutenos Gyoumlzouml ndash Toumlroumlk Gyula 1975AvarFindsin theHungarianNationalMuseumCemeteriesof the AvarPeriod567-829in HungaryVol1Budapest

Karo Špela ndash Knific Timotej ndash Lubština-Tušek Marija 2011 Predmeti avarskega izvoraz arheoloških najdišč v Sloveniji In Vjesnik Arheološkog muzeja u Zagrebu 3 s XLIV131-159

Katalog 2000 Milošević Ante (ed) Hrvati i KarolinziCroats and Carolingians exhibitioncatalogue Muzej hrvatskih arheoloških spomenikaMuseum of Croatian ArchaeologicalMonumentsSplit

Měchurovaacute Zdeňka 1983Třmenya jineacutesoučaacutestisedlaz časneacutestředověkeacutehoobdobiacute[Die Steigbuumlgelund andere Sattelsbestandteile aus dem Fruumlhmittelalter] In Časopis Moravskeacuteho Muzeav BrněVědyspolečenskeacute6861-89

Mušič Branko ndash Medarič Igor ndash Mori Matjaž ndash Nas Eline 2013 Izvješće o geofizičkimistraživanjima na arheološkom lokalitetu Virje ndash Volarski bregSušine Hrvatska Maribor2013ARHINDOKSoftheInstituteofArchaeology(manuscript)

Pleterski Andrej 2011 Das Verhaumlltnis zwischen dem Volumen und dem Durchmesser einesTopfersIn ArchaeologicaAdriatica3(2009)323-333

Rapan Papeša Anita ndash Šmalcelj Novaković Pia 2016 Kasnoavarodobno groblje na Gradiniu OtokuexhibitioncatalogueVinkovci

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 50 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Sekelj Ivančan Tajana 2000 Slučajninalazognjištana lokalitetuBorovljani-SrednjebrdokrajKoprivnice i slični srednjovjekovni nalazi evidentirani na području sjeverne HrvatskeIn PriloziInstitutaza arheologiju1767-88

Sekelj Ivančan Tajana 2010Podravinau ranomsrednjemvijekuRezultatiarheološkihistraživanjaranosrednjovjekovnihnalazištau TorčecuMonographiaeInstitutiArchaeologici2Zagreb

Sekelj Ivančan Tajana 2017a Ranosrednjovjekovno naselje na Volarskom bregu u VirjuIn ZbornikInstitutaza arheologiju6111-131

Sekelj Ivančan Tajana 2017bRanosrednjovjekovniobjektna Sušinamau VirjuIn CrisČasopisPovijesnogdruštvaKriževci XIXno1115-128

Sekelj Ivančan Tajana 2018ArheološkitragovinaseljenostiSušinau VirjutijekomrazvijenogasrednjegvijekaIn ZbornikInstitutaza arheologiju(inpress)

Sekelj Ivančan Tajana ndash Botić Katarina ndash Culiberg Metka 2018 Biljni pokrov Đurđevačkihpijeskai okolicendasharheološkaperspektivastudijaslučajaVirje-VolarskibregHAZUKriževci(inpress)

Sekelj Ivančan Tajana ndash Mušič Branko 2014Geofizička i arheološka istraživanjana nalazištuVirjendashtalioničkaradionicaizvremenakasneantikei ranogsrednjegvijekaIn StarohrvatskaprosvjetaIIIserVol41177-184

Sekelj Ivančan Tajana ndash Karavidović Tena 2016 Tkalački stan iz Virja In Prilozi Institutaza arheologiju33171-235

Sekelj Ivančan Tajana ndash Tkalčec Tatjana 2006 Slavenskopaljevinskogrobljena položajuDugaulica99u VinkovcimaIn PriloziInstitutaza arheologiju 23141-212

Sekelj Ivančan Tajana ndash Tkalčec Tatjana 2008Medieval settlements in theViroviticaRegionof the DravaRiverBasinin theperiodfrom the 7thto the 11thcenturiesIn GuštinMitja(ed)SrednjivekMittelalterNarodnimuzejSlovenijeLjubljanaInštitutza dediščinoSredozemljaZnanstveno-raziskovalnosrediščeKoperUniverzana PrimorskemLjubljana113-128

Stadler Peter 1991 Argumente fuumlr die Echtheit des bdquoAvar Treasure In Mitteilungender AnthropologischenGesellschaftin Wien 118119(198889)193-217

Szenthe Gergely 2013 Vegetal ornaments in the Late Avar decorative art In DissertationesArchaeologicaeSer3No1303-320

Vignatovaacute Jana 1980 Součaacutesti jezdeckeacutevyacutestrojez naacutelezůna Pohanskuu Břeclavě In SborniacutekpraciacuteFilozofickeacutefakultybrněnskeacuteuniverzityŘadaarcheologicko-klasickaacuteE25161-198

Vinski Zdenko 1960 Ranosrednjovjekovni arheološki nalazi u Zagrebu i njegovoj okoliciIn Iz starogi novogZagrebaII47-65

Vinski-Gasparini Ksenija ndash Ercegović Slavica 1958Ranosrednjovjekovnogrobljeu BrodskomDrenovcuIn VjesnikArheološkogmuzejau Zagrebu3serVolI129-161PlI-XXVII

Zaacutebojniacutek Jozef 2009Slovenskoa AvarskyacutekaganaacutetStudiaArchaeologicaetMedievaliaVolIXBratislava

Abbreviationscfndashto comparesomebodysomethingto somebodysomethingcm-centimetrediandashdiametergndashgrammehtndashheightkg-kilogrammelndashlength

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 51 |

maxndashmaximummmndashmillimetrenondashnumbernosndashnumbersSJ-stratigraphicunitthndashthicknesswndashwidthwtndashweight

SUMMARY SETTLEMENT CONTINUITY AT SUŠINE SITE NEAR VIRJE (NORTHCROATIA) THROUGHOUT THEMIDDLE AGESThe work discusses archaeologicalmaterial from two archaeological units excavatedwithin trench S-8 at the site of Virje-Sušine (NorthCroatia)On the basisof detailedanalysisof fragmentsof potteryvesselsand severalmetalobjects twohorizonsof settlementwererecognisedat thissiteduringthe MiddleAges

The basiccharacteristicsof the earlierhorizonconsistof coarsepotsmadeon a slowpotterrsquoswheelthe edgeswithsimplemoldingand a combeddecorationof irregularnotchesorwavylineswhichon the basisof analogiesfrom the surroundingareacanbeassignedto the earlymedievalperiodTheyare joinedbya bronze single-part castbelt strap endan irontrapezoidalbeltbuckleand partsof the hoopsof a woodenbucketand a smallknifewhichcanbedatedto the secondhalfof the 8thand beginningof the 9thcenturies

The latersettlementhorizonatthissitewascharacterisedbypotswitha refinedfabricmade on the fast potterrsquos wheel with more developed edges and more regular combedwavylinesalongwiththe appearanceof otherdecorativemotifssuchassinglewavylinesbunchesof horizontal linesand variouscombinationsOn the basisof the characteristicsof thispottery itcanbeclassified to the HighMiddleAgesmoreprecisely to the periodof the entire11thcenturyand the beginningof the 12thcentury

Slight elevations such as that where the Sušine site is located located in otherwiselow-lyingenvironmentof the DravaRiverlowlandsweresuitablefor long-termretentionof the populationat certainplacesAn essential role in thechoiceof a dwelling locationparticularly in theexampleof the Virje siteswascertainlyheldby the smeltingactivitiesthattookplacein theregionin theEarlyMiddleAgesaswasshownbythe archaeologicalexcavations

drscTajanaSekeljIvančanInstituteof ArchaeologyUlicaLjudevitaGaja3210000ZagrebCroatiatsivancaniarhhr

drscTatjanaTkalčecInstituteof ArchaeologyUlicaLjudevitaGaja3210000ZagrebCroatiattkalceciarhhr

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 52 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Appendix Priacutelohy

Map

1Th

e po

sitio

nof

the

arch

aeolog

icalsite

of S

ušin

elo

cated

betw

een

Virj

ean

d M

olve

in K

opriv

nica

-Križ

evciC

ount

y(b

yK

Tur

kalj)

Map

a 1P

oziacuteciaarc

heolog

ickeacute

hon

aacutelez

iskaSu

šinena

map

ekt

oreacutesa

nac

haacutedz

am

edziV

irjea M

olve

v žup

eKo

privni

ca-K

rižev

ci(a

utor

KT

urka

lj)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 53 |

Fig 1Virje-SušinePlanof the notedand excavatedfillsand pitswithcross-sectionsin trenchS-8a)resultsof geophysicalinvestigationanomaliesin theframeworkof the surfaceof trench8(Mušičetal2013)b)allstratac)pitSJ316390(drawingKJelinčićVučković)

Obr 1Virje-SušinePlaacutenregistrovanyacutech i skuacutemanyacutechvyacuteplniacutea jaacutems prierezmiv sondeS-8a)vyacutesledkygeofyzikaacutelnehobaacutedaniaanomaacuteliev raacutemcipovrchusondy8 (Mušičetal2013)b)všetkyvrstvyc) jamastratigrafickejjednotkySJ316390(kresbaKJelinčićVučković)

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 54 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Fig 2Virje-SušineA fragmentof a stonequernfrom SJ315(photoTSekeljIvančan)

Obr 2Virje-SušineFragmentkamenneacutehožarnovazo stratigrafickejjednotkySJ315(fotografiaTSekeljIvančan)

Fig 3Virje-SušineFragmentsof whetstonesa)SJ315greyb)SJ001336ochre(photoTSekeljIvančan)

Obr 3Virje-SušineFragmentybruacutesikova)stratigrafickaacutejednotkaSJ315sivyacuteb)stratigrafickaacutejednotkaSJ001336okrovyacute(fotografiaTSekeljIvančan)

Fig 4Virje-SušineFragmentsof bakingordryingtraysfrom stratumSJ315(photoTSekeljIvančan)

Obr 4Virje-SušineFragmentykeramickyacutechtaacutecokna pečeniea sušeniez vrstvySJ315(fotografiaTSekeljIvančan)

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 55 |

Table 1The basicresultsof macroscopicanalysisof the slagand daubfrom trench8atVirje-Sušinesite

Tabela 1Zaacutekladneacutevyacutesledkymakroskopickejanalyacutezytroskya mazanicezo sondy8na naacuteleziskuVirje-Sušine

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 56 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Table 2Fragmentsof potterytuyeresfrom trench8atVirje-Sušinesite

Tabela 2Fragmetykeramickyacutechdyacutezzo sondy8na naacuteleziskuVirje-Sušine

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 57 |

Settlement continuity at Sušine site near Virje (North Croatia) throughout the Middle Ages

Trench (S) Context (SJ)

Findsignature(N)

Numberof fragments

Weightof frag-ments(g) Note

S-7SJ001288 N768 5 72S-7SJ303 N769 2 33S-7SJ317 N770 5 54S-7SJ321 N771 5 53S-7SJ001323 N772 1 12S-7SJ340 N773 6 54S-7SJ351 N774 4 40S-7SJ353 N775 8 62Total S-7 36 380

S-8SJ315 N776 49 657 8fragmentswithpolishedsurface

S-8SJ318 N777 72 1334 11fragmentswithpolishedsurface6of whichareangular

S-8SJ319 N778 22 666 4fragmentsof rims

S-8SJ320 N779 16 342 1fragmentwithpolishedsurface

S-8SJ324 N780 6 59 1fragmentwithpolishedsurface

S-8SJ330 N781 10 267S-8SJ001336 N782 13 156

S-8SJ336 N783 19 499 1fragmentwithpolishedsurface

Total S-8 207 3980

S-10bSJ001002 N784 2 221 1fragmentwithpolishedsurface

S-10bSJ430 N785 1 50

S-10bSJ436 N786 8 870 4largerfragments1of whichisangular

Total S-10 11 1141S-11SJ452 N787 3 37Total S-11 3 37Total all trenches 20 257 5538 28

Table 3Basicdataaboutfragmentsof bakingdryingtraysdiscoveredduringexcavationof the siteof SušinenearVirje

Tabela 3Zaacutekladneacutedaacuteta tyacutekajuacutece sa fragmentov taacutecokna pečeniesušenie ktoreacute sanašli počas vyacuteskumunaacuteleziskaSušinebliacutezkoVirje

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 58 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 1Virje-Sušine1ndash10Fragmentsof potteryvesselsfrom SJ315

Tab 1Virje-Sušine1-10Fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ315

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 59 |

Settlement continuity at Sušine site near Virje (North Croatia) throughout the Middle Ages

Pl 2Virje-Sušine11ndash19fragmentsof potteryvesselsfrom SJ315

Tab 2Virje-Sušine11-19fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ315

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 60 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 3Virje-Sušine20ndash25fragmentsof potteryvesselsfrom SJ318

Tab 3Virje-Sušine20-25fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ318

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 61 |

Pl 4Virje-Sušine26ndash33fragmentsof potteryvesselsfrom SJ318

Tab 4Virje-Sušine26-33fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ318

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 62 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 5Virje-Sušine 34ndash44 fragments of pottery vessels from SJ 319 45ndash46 fragments of pottery vesselsfrom SJ320

Tab 5Virje-Sušine34-44fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ31945-46fragmen-tykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ320

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 63 |

Pl 6Virje-Sušine47ndash59fragmentsof potteryvesselsfrom SJ320

Tab 6Virje-Sušine47-59Fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ320

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 64 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 7Virje-Sušine 60ndash62 fragments of pottery vessels from SJ 324 63ndash65 fragments of pottery vesselsfrom SJ33066ndash71fragmentsof potteryvesselsfrom SJ00133672ndash73fragmentsof potteryvesselsfrom SJ336

Tab 7Virje-Sušinefragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ32463-65fragmentyke-ramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ33066-71fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ00133672-73fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ336

Settlement Continuity at Sušine Site near Virje (North Croatia) Throughout the Middle Ages

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66 bullbullbull | 65 |

Pl 8Virje-Sušine 74ndash79 fragmentsof pottery vessels from SJ336 80ndash81 a bronze strap endand ironbucklefrom SJ315

Tab 8Virje-Sušine74-79fragmentykeramickyacutechnaacutedobzo stratigrafickejjednotkySJ33680-81bronzoveacutenaacutekončiea železnaacuteprackazo stratigrafickejjednotkySJ315

Tajana Sekelj Ivančan ndash Tatjana Tkalčec

| 66 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 35 ndash 66

Pl 9Virje-Sušine82ndash83fragmentsof undefinedironobjectsfrom SJ31984an ironknifefrom SJ32085ndash86fragmentsof the hoopsof a woodenbucketfrom SJ32087fragmentof a glassvesselfrom SJ001289

Tab 9Virje-Sušine82-83fragmentyneidentifikovanyacutechželeznyacutechpredmetovzo stratigrafickejjednotkySJ31984železnyacutenocircžzo stratigrafickejjednotkySJ32085-86fragmentobručiacutedreveneacutehovedrazo stratigra-fickejjednotkySJ32087fragmentsklenenejnaacutedobyzo stratigrafickejjednotkySJ001289

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 67 |

ČASOVEacute VYMEDZENIE VZNIKU VEĽKOMORAVSKEacuteHO NOMOKAacuteNONA

Time Determination of the Great Moravian Nomocanon

Roacutebert Jaacuteger

DOI1017846CL201811267-77

AbstractJAacuteGERRobertTime Determination of the Great Moravian NomocanonWrittenlegaltexts(so-callednormativelegaltexts)arealsoindispensablefor the studyof the historyof GreatMoraviaThe mostextensiveof themis the GreatMoravianNomocanonwhichis a translation of its Byzantine original while the author has significantly narrowedthe original text Most experts dealing with the history of Great Moravia assume thatthe author of the translation wasMethodius himself In this paper we try to determinewhen the translation of Nomocanon was conducted The previous papers stated thatthe translationwascarriedoutatthe beginningof the Byzantinemissionin GreatMoraviaIn thispaperwepresent the hypothesis that the translationof Nomocanonwasprobablyconductedonlyin thefinalphaseof Methodiusrsquosactivityin GreatMoraviaThishypothesisissupportedbythe timingof the necessity(andurgency)of itstranslationin practiceaswellasby the historicaleventsof the fightbetweenWichingand Methodius

KeywordsNomocanon Great Moravia Methodius Old Church Slavic Language

Abstrakt JAacuteGER Roacutebert Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho NomokaacutenonaPre štuacutediumdejiacutenVeľkejMoravysuacutenepostraacutedateľnyacutemajjejpiacutesomneacutepraacutevnetexty(tzvnor-matiacutevnepraacutevnetexty)Najrozsiahlejšiacutemz nichjeveľkomoravskyacuteNomokaacutenonktoryacutejepre-kladombyzantskejpredlohypričomautorpri prekladepocircvodnyacutetextznačnezuacutežilVaumlčšinaodborniacutekov venujuacutecich sa dejinaacutemVeľkejMoravypredpokladaacute že autoromprekladubolsamotnyacuteMetodV tomtopriacutespevkusapokuacutešameurčiťkedysaprekladNomokaacutenonareali-zovalDoterajšiaspisbauvaacutedzalažeprekladbolrealizovanyacuteužv počiatočnejfaacutezebyzantskejmisiena VeľkejMoraveNaprotitomutuprezentujemehypoteacutezužeprekladNomokaacutenonasapravdepodobnerealizovalažv zaacuteverečnejfaacutezepocircsobeniaMetodana VeľkejMoraveUve-denuacutehypoteacutezupodporujemečasovyacutemvymedzeniacutempotreby(analiehavosti)jehoprekladuv praxihistorickyacutemiudalosťamizaacutepasuMetodas Wichingomaleajpoznatkamilingvistikyo jazykovejstraacutenkeNomokaacutenona

Kľuacutečoveacute slovaacuteNomokaacutenon Veľkaacute Morava Metod staroslovienčina

Historicipri poznaacutevaniacutedejiacuten(nielen)praacutevaVeľkejMoravyprimaacuterneskuacutemajuacutetzvnormatiacutevnetex-tyveľkomoravskeacutehoobdobiaSuacutednyzaacutekonniacutekpre ľudUstanoveniasvaumltyacutechotcovNapomenutievladaacuteromaleajNomokaacutenon1Na rozdielod Suacutednehozaacutekonniacutekapre ľudktoreacutemujev odbornej

1 Nauacutečely tejto štuacutedie termiacutenomnomokaacutenonoznačujemebyzantskuacutepredlohua termiacutenomNomokaacutenon označujemeveľkomoravskyacuteNomokaacutenonVeľkeacutezačiatočneacutepiacutesmenov sloveNomokaacutenon všakpoužiacutevamelenna označenieveľkomoravskeacutehoprekladuabybolozrejmeacuterozliacutešenieod greacuteckychzbierokV staroslo-vienčinesaNomokaacutenonoznačovaltermiacutenomNomokanonъ

Roacutebert Jaacuteger

| 68 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

literatuacutere venovanaacutenajvaumlčšiapozornosť stojiacute na opačnej strane zaacuteujmuNomokaacutenon2Hoci jeNomokaacutenonso svojiacutemrozsahomviacako12000slovvyacuteraznerozsiahlejšiacuteakoSuacutednyzaacutekonniacutekpre ľudUstanoveniasvaumltyacutechotcova Napomenutievladaacuteromdohromadynajmenšiacutezaacuteujemo totojuridikumjeodocircvodňovanyacutenajmaumltyacutemžeNomokaacutenonjeprimaacuternebdquolenldquoprekladombyzantskejpredlohy3bez reflektovaniapraacutevana VeľkejMoraveakoajtyacutemženiejedokaacutezaneacutečisav praacutev-nejpraxiNomokaacutenonpraktickyaplikovalAvšakvzhľadomna nedostatočnosťnovoobjavenyacutechpiacutesomnyacutechprameňovpraacutevaVeľkejMoravysiajNomokaacutenonzasluacutežiopaumltovnuacutepozornosťnajmaumlpre svojubohatosťpocircvodnejmoravskejslovnejzaacutesoby

Preďalšiebaacutedaniev oblastidejiacutenVeľkejMoravybolodocircležityacutemzisteniacutemžev Nomokaacutenonesanachaacutedzajuacuteslovaacuteveľkomoravskeacutehojazykoveacutehoprostrediatzvbdquomoravizmyldquoktoreacutesav neskoršejcirkevnejslovančinenenachaacutedzajuacuteuvarovati(vovyacuteznamebdquoošetrenienovorodeneacutehodieťaťaldquojezrozumiteľneacuteajv dnešnejslovenčinečičeštine)vъzdъšenije ot zlъ(odvraacuteteniesaod zlyacutechskut-kov)obrokъ(plat)tęža (suacutednyspor)kleveta (žaloba) klevetьnikъ(žalobca)OsobitnaacutepozornosťbolavenovanaacuteslovuistinaTitulXLVIstanovuježeakniektoryacuteklerikalebolaikvezmez chraacute-muvoskaleboolejnechjevyluacutečenyacutea vraacutetipaumlťnaacutesobnes bdquoistinouldquotočovzalSlovoistina maacutev staroslovienčinevyacuteznambdquopravdaldquona tomtomiestevšakznamenaacutebdquovecvzataacutekradnutaacuteldquoa maacutetedavyacuteznamakostaročeskeacuteslovojistinaV žiadnominomslovanskomjazykuniejeslovoistinaktoreacutebybolopoužiacutevaneacutev špecifickypraacutevnomvyacuteznamea jevyluacutečeneacutežebytotoslovomohlobyťdo textudosadeneacutepri prepisena Rusikeďžeruskaacutepraacutevnadikciahonepoznaacute(Bartoňkovaacuteetal2013225)PodľaVašicu(196666)jenaviacpozoruhodneacutežeautorprekladupoužiacutevalpri praacuteciajveľkomoravskeacutepraacutevnetermiacutenys ktoryacutemisazoznaacutemilažpri kontaktes domaacutecimobyvateľstvomPraacutevepoznanieo veľkomoravskompocircvodeniektoryacutechslovNomokaacutenonapomohlovyvraacutetiťstar-šienaacutezoryna neskoršiacute(južnoslovanskyacute)pocircvodtohtotextuOsobitnesatejtoproblematikeveno-valaJanaHuťanovaacute(1998)

V suacutečasnejdomaacutecejspisbeužniesuacuteopodstatnenejšiepochybnostio tomžeprekladNomokaacutenonasa realizoval na VeľkejMorave Zaacuteroveň neexistujuacute ani vaacutežnejšie pochybnosti o Metodovomautorstve (prekladua uacutepravy)Nomokaacutenona4Doposiaľvšaknebola jednoznačnezodpovedanaacute

2 Dvapocircvodneacutetypygreacuteckehonomokaacutenonubolipreloženeacutedo staroslovienčiny(avšakjenepravdepodobneacutežebyobaprekladybolirealizovaneacutena VeľkejMoravejedenprekladurobilMetoda ďalšiacutebolurobenyacutepo jehosmrtimimoVeľkuacuteMoravu)PrekladScholastikovejSynagogybolzachovanyacutev dvochrukopisoch1Usťužskyacute(aleboRumjancovskyacute)zapiacutesanyacutena rozhraniacute13a 14storočiaktoryacutesanachaacutedzalv Archan-gelskomklaacuteštorev Usťugu2Joasafovskyacutezapiacutesanyacutena počiatku16storočiaJezrejmeacutežeobaprekladysuacutelenprepisomstaršiacutechverziiacuteuvedenyacutechdokumentovV slovanskyacutechjazykochsav neskoršomobdobiacutezaužiacutevalona označenieprekladovnomokaacutenonovslovneacutespojenieKormčaja knigaV cirkevno-slovanskejliteratuacuterejetotoslovneacutespojenieodvodzovaneacuteod slovakormčijvo vyacuteznamekormidelniacuteklodeKormčaja knigapretomocircžeznamenaťknihapre kormidlovanie(spraacutevnesmerovanie)lodecirkviPozribližšieBar-toňkovaacuteetal2013187porovnajs Brzozowska2013

3 K vplyvubyzantskeacutehopraacutevaa byzantskejkultuacuteryna vyacutevojmateriaacutelnychaspektov spoločnostina VeľkejMoravepozripriacutespevokPetraIvaniča(20163-10)

4 Avšakjeopomiacutenanaacutemožnosťžemus prekladommoholpomaacutehaťajniektoryacutez jehoštudentovpocircsobia-cichna učilištiktoreacuteMetodzaložilPovažujemeza vysokopravdepodobneacutežepri praacutecachna prekladeNomokaacutenonaMetodovinaozajmohlipomaacutehaťajniektoriacutez jehoštudentov (Ajnapriek tomubudemev textepoužiacutevaťslovneacutespojeniebdquoMetodovNomokaacutenonldquoa podPoužiacutevanietohtoslovneacutehospojeniamaacutečistopragmatickyacuteuacutečelzjednodušeniavyjadrovaniasav texte)Nepriamymdocirckazomo takejtoeventuaacutelnejspolupraacutecimocircžebyťkapXVŽivotaMetodovhobdquoPotom sa vytrhol zo všetkyacutech zmaumltkov (sveta) a svoju sta-rostlivosť vložil na Boha Skocircr však (ešte) určil za svojich učeniacutekov dvoch kňazov zdatnyacutech ryacutechlopiscov pre-ložil ryacutechlo uacuteplne všetky knihy (Biblie) okrem Makkabejskyacutech z greacuteckeho jazyka do slovanskeacuteho za šesť me-siacov Teraz však i Nomokaacutenon to je pravidlo zaacutekona a knihy Otcov preložilldquoUvedeniacuteryacutechlopiscimohli

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 69 |

otaacutezkapresnejšiehodatovaniajehovznikuKeďžejevšeobecneakceptovaneacutežeNomokaacutenonvzni-kolna VeľkejMoravepočaspocircsobeniacyrilo-metodskejmisie5ktoraacuteprišla roku8634 a taacutetoskončilaMetodovousmrťouroku885vznikaacutečasoveacuterozpaumltie22rokovkedyNomokaacutenonmoholvzniknuacuteť(svaumlčšiacutemialebomenšiacutemiprestaacutevkamikeďsaMetodnachaacutedzalv zahraničiacute6a v bavor-skomzajatiacute)Doterajšiaspisbaklaacutedladobuvznikutohtodielado rocircznychobdobiacuteDvorniacutek(1970187)tvrdiacutežeNomokaacutenonbolmožnoužpreloženyacutepred priacutechodomsoluacutenskychbratovna Moravu(tentonaacutezorjevšakojedinelyacute)Troicki(1970185)kladiejehovznikbezprostrednepo priacutechodemisiea podobneajPastrnekzastaacutevalnaacutezoržeNomokaacutenonmuselbyťpreloženyacuteužv počiatkochbyzantskejmisiena Morave(Bartoňkovaacuteetal2013210)

Pokuso presnejšiedatovanievznikuNomokaacutenonamocircžemezaložiťna zaacutekladeanalyacutezyjehojazykovejstraacutenkyaleajna zaacutekladepredpokladujehopotrebyV rozmedziacute22rokovkeďmoholNomokaacutenonvzniknuacuteťsasnažiacutemeurčiťobdobiekedybolajehopotrebanajvaumlčšiaAksanaacutempo-dariacutepoukaacutezaťna docircvod(priacutečinu)pre ktoryacuteNomokaacutenonvznikola tentodocircvodzasadiacutemedo his-torickyacutechudalostiacutemocircžemesapokuacutesiťaspoňpribližnezuacutežiť22-ročneacuteobdobiekeďNomokaacutenonvznikol

1 Potreba vytvorenia NomokaacutenonaPrištuacutediuNomokaacutenonasmevenovaliosobitnuacutepozornosťtyacutemjehoustanoveniamktoreacuteupravujuacuteuacutezemnuacutepocircsobnosťpredstaviteľovcirkevnejspraacutevya ichopraacutevneniaPri sumarizaacuteciityacutechtousta-noveniacutesmesivšimlizaujiacutemavuacuteskutočnosťna rozdielod inyacutechopakujuacutecichsačastiacutegreacuteckejpred-lohyktoreacuteMetodvypustilalebozluacutečildo jedneacutehocelkuustanoveniao uacutezemnejpocircsobnostipred-staviteľovcirkevnejspraacutevyzostaliv pocircvodnomnezuacuteženomrozsahuJednaacutesao tietoustanovenia7

- Patriarchovia ustanoveniacute kanonickymajuacute čestneacute postavenie a nikto z nich nesmie obsadiťeparchiupatriacuineacutemuza uacutečelomvysvecovaniaa administratiacutevyaletie(eparchie)čoskocircruchvaacutetilimusianavraacutetiťpoškodenyacutem8

pomaacutehaťnielenpri prekladeBibliealeajpri prekladeNomokaacutenonaVzhľadomna pomerneveľkuacutemnoho-vyacuteznamovosťslovstaroslovienčinyniejenevyhnutneacuteslovobdquoryacutechlopiscildquovykladaťlenv našomsuacutečasnomvyacuteznameNiejevyluacutečeneacutežev dobovomjazykutotoslovomohlomaťajvyacuteznampisateľa ndashprekladateľa

5 K problematike spraacutevneho použiacutevania slovneacuteho spojenia cyrilo-metodskyacute sa vyjadroval Patrik Petraacuteš(2017251-261)

6 ProblematikoucestyKonštantiacutenaa Metodado RiacutemasavenovalPeterIvaniča MartinaLukaacutečovaacute(20149-1120142-132015655-658)OtaacutezkamiceremoniaacutelnehopriebehustretnutiacuteKonštantiacutenaa Metodav Riacutemesavo svojomdielezaujiacutemavovenovalajMartinHusaacuter(201629-38)

7 V nasledujuacutecom texte uvaacutedzame vyacuteber ustanoveniacuteNomokaacutenona ktoreacutemajuacute priamy alebo nepriamyvzťahk vymedzeniu teritoriaacutelnejpocircsobnostinajvyššiacutech cirkevnyacutechpredstaviteľovAk smeznenie slo-venskeacutehoprekladupredmetneacutehoustanoveniaupravilioprotipocircvodneacutemustaroslovienskemutextu(kvocirclijeholepšejzrozumiteľnosti)uvaacutedzamev poznaacutemkepod čiarouza zneniacutemstaroslovienskehotextuajjehoneupravenuacutepodobuRovnakotakv textevyacutenimočneneuvaacutedzameceleacuteznenieniektoryacutechkaacutenonovktoreacutesuacuterozsiahlejšieosobitne akneuvaacutedzaneacutečastinemajuacutepriamyčinepriamyvzťahk prejednaacutevanejprob-lematikeNasledujuacutecitextNomokaacutenonasmeprepiacutesaliz cyrilikydo latinkyna zaacutekladepravidielprepisuobsiahnutyacutechv diele JosefaKurza(196922)Za predlohupre transkripttextuNomokaacutenonasmezvolilitextuvedenyacutev MMFHIV(Bartoňkovaacuteetal2013)

8 I titьl(ъ) aO ustavleněi patriarchomъ kanonьstěi č(ь)sti jako ne dostoitь nikomuže ichъ vъschyštati oblasti inogo dostojanija na s(vę)št(e)nije i strojenije nъ vъschyštenyja uže obiděnymъ daętiO čestnompostaveniacutepatriarchovkanonickyustanovenyacutecha o tomženiktoz nichnesmieobsadiťeparchiupatriacuineacutemuza uacutečelomvysvaumlcovaniaaleboadministratiacutevyaletiektoreacuteuchvaacutetilmusiacutenavraacutetiťpoškodenyacutem

Roacutebert Jaacuteger

| 70 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

- Čestneacutepostaveniemaacuteajmetropolitaustanovenyacutekanonickya metropolitaustanovenyacutecisaacuter-skymilistinamiNesmuacutezaberaťuacutezemiapatriaceineacutemuanirozdeľovaťeparchiuna dve9

- Biskupnesmiebez pozvaniaprechaacutedzaťhranicesvojejdieceacutezyokrem(priacutepadu)abydohliadolna spraacutevusvojhovlastneacutehomajetkua aninesmievykonaacutevaťvysvaumlcovaniemimosvojuacutedel10

- Biskupnesmieopustiťsvojemiestoa mestoa prechaacutedzaťna cudzieposty(stolce)ajaksuacutetietoupraacutezdneneacutea toaniv priacutepadeaknebolprijatyacutev mestepre ktoreacutebolustanovenyacuteAnikleriknesmieprechaacutedzaťz mestado mesta11

- Mimo dieceacutezu nemajuacute biskupi vchaacutedzať do cirkviacute ineacuteho okrsku a nemajuacute pocircsobiť zmaumltokv cirkvaacutech12Bez pozvanianemajuacutebiskupivychaacutedzaťmimodieceacutezuabyvysvaumlcovalialebovykonaacutevalinejakeacuteineacutecirkevneacuteuacutekony13

- Biskupikaždeacutehonaacuterodamajuacutepoznaťsvojhostarešinua považovaťhoza svojuhlavua bezjehopovolenianekonaťniča konaťlentočoimprisluacutechav ichokrskua v krajochktoreacuteimpod-liehajuacuteAletiežnechničnekonajuacutebez poradyso všetkyacutemiTakurčitebudejednomyseľnosťa budeoslaacutevenyacuteOtecSyna DuchSvaumltyacute14

- Biskupnemaacutemimosvojudieceacutezuvykonaacutevaťvysvaumlcovaniev mestaacutecha osadaacutechktoreacutesuacutemimojehopraacutevomocAkbudeusvedčenyacutežetakkonalbez povoleniatohokomupodliehato mestoalebomiestanechjezbavenyacutesvojejhodnostion samotnyacutealeajtenktoreacutehovysvaumltil15

- Biskup nemaacute chodiť do cudziehomesta alebo uacutezemia ktoreacute nie je pod jeho praacutevomocouza uacutečelomvysvecovania ani nesmieustanovovať kňazov alebodiakonov v miestach ktoreacutepatriapod praacutevomoc inyacutechbiskupov lenak so zvoleniacutemmiestnehobiskupaAk saniektoopovaacutežiniečotakeacutejehovysvaumltenienechjezrušeneacutea onnechsapodrobiacutepocircstuustanoveneacutemusnemom16

9 II vO ustavleněi mitropolitomь kanonьstěi č(ь)sti i o mi tropolitěchъ byvajuštichъ ot c(ě)s(a)rьskych gramotъ i jako ne dostoitь imъ preděla vъschyštati inomu lětь sušta ni jedinoja vlasti razdělęti na dvoje O čestnom postaveniacutemetropolitov kanonicky ustanovenyacutech a o metropolitoch ktoriacute sa nimi staacutevajuacutecisaacuterskymilistinamia ženesmuacuteobsadzovaťuacutezemiepatriaceineacutemua anirozdeľovaťeparchiuna dve

10 III titьl(ъ) gJako ne dostoitь ep(i)s(ko)pu strojenija radi nezvanu choditi razvě ašte ne prezrěnija sъtęžanija jemu vlastna ni s(vę)št(a)ti že kromě preděla svojego Biskupnesmiebez pozvaniaprechaacutedzaťhranicesvojejdieceacutezyokremtohoabydohliadolna spraacutevusvojhovlastneacutehomajetkua aninesmievykonaacutevaťvysvaumlcovaniemimosvojuacutedel

11 XII tit(ь)l(ъ) vi Jako ne dostoitь ep(i)s(ko)pu ostavlęti města svojego i grada i na stoly čjuža prechoditi ašte i prazdьni sutь ašte i gradomь vъ nьže s(vę)št(e)ni byša ne prijati byša Nъ ni kliriku že ot grada vъ grad prechoditi

12 I tit(ь)l(ъ) a Čresъ strojenije jep(i)s(ko)p(o)mъ ne dostoitь choditi vъ c(ь)rk(ъ)vi inogo preděla ni razměšati c(ь)rk(ъ)vь

13 Nezvanomъ že ep(i)s(ko)p(o)mъ o strojenii ne prichoditi na s(vę)št(e)nija li na ina strojenija etera c(ь)rk(ъ)vьnaja

14 Ep(i)s(ko)p(o)mъ kogoždo jazyka věděti dostoitь svojego starěišinu iměti i jako glavu i bez volě jego ničtože tvoriti ta že tъkmo tvoriti jaže imъ vъ svojei oblasti dostojatь i jaže podъ nimi sutь strany Nъ ni be-světa vsěchъ da ne tvorętь ničtože Tako bo jedinomyslьje budetь i proslavitь sę o(tь)cь i s(y)nъ i s(vę)tyi d(u)chъ

15 III Tit(ь)l(ъ) g Jako ne dostoitь jep(i)s(ko)pu nezvanu choditi jep(i)s(ko)pu ne dostotitь kromě svojeja oblasti s(vę)štenija tvoriti vъ graděchъ i vъ vsьchъ iže ne sutь vъ oblasti jego Ašte li obličitь sę tvorę bez volě predьržaštago grad(ъ) ili města ta da izveržetь sę samъ i jegože budet(ь) s(vę)tilъ

16 III Tit(ь)l(ъ) g (pokračovanie) Ep(i)s(ko)pu ne dostoitь vъ čjužemь gradě choditi ni vъ město ježe jemu něs(tь) vъ oblasti na s(vę)št(e)nije jetero ni postavlęti popovъ ni dьjakonovъ vъ městěchъ vladomychъ drugychъ ep(i)s(ko)pъ tъkmo ašte ne sъ voleju ep(i)s(ko)pa města togo Ašte li kto dьrzьnetь takovo čto razoreno budi s(vę)št(e)nьstvo jego a tъ jepitemii sborněi da povinetь sę

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 71 |

- Klericinesmuacutebez povoleniasvojhobiskupaodcestovaťa anibez jeholistunemajuacutebyťprijiacute-maniacutev inyacutechmestaacutecha sluacutežiťomšealesaryacutechlonavraacutetiťAknechcuacutebuduacuteryacutechlozbaveniacutehodnosti17

- Kňazia všetciklericimajuacutebyťpodriadeniacutesvojimbiskupoma ničnekonaťprotiichvocirclianiimnekonaťpiklečiuacuteklady18

- Mniacutesimajuacutebyťpodriadeniacutebiskupoma neopuacutešťaťmiestakdebolipostrihnutiacuteaninemajuacutestavaťklaacuteštorybez povoleniasvojhobiskupaaniužzasvaumlteneacute(klaacuteštory)nemajuacutesastaacutevaťoby-čajnyacutemipriacutebytkami19

- O tomkoľkokraacuteta kedysamaacutev provinciikonaťsnema žebiskupnemaacutechyacutebaťna synodaacutechokremnemoci20

- O tomkoľkokraacuteta kedyv provinciiDostalosanaacutemdo ušiacutežev eparchiisanekonajuacutesnemynariadeneacutekanonickya tyacutemmnoheacutecirkevneacutezaacuteležitostipotrebujuacutecenaacutepravusuacuteneusporiada-neacutePretonariadilsvaumltyacutesnemabysapodľakaacutenonovSvaumltyacutechOtcovv každejeparchiizišlikaž-doročnedohromadydvakraacutettamkdebiskupmetropolitneacutehomestakaacutežeabyvyriešilivšetkyvznikajuacuteceotaacutezky21

Pripohľadena tietoustanoveniajezrejmeacutežev nichprevlaacutedaaspektbdquozvrchovanostildquo22mocipred-staviteľacirkevnejspraacutevy(najčastejšiebiskupa)v uacutezemnejjednotke(najčastejšiedieceacuteze)Taacutetobdquozvrchovanosťldquojehomocisaprejavovalasnahouo zabraacuteneniepresahovaniamocijedneacutehobisku-pado spraacutevydieceacutezyineacutehobiskupa23

Metodpri preberaniacutenoriemz greacuteckejpredlohytakmertretinuz pocircvodnyacutechustanoveniacutevy-pustil respektiacuteve niekoľko obsahovo bliacutezkych ustanoveniacute spojil do jedneacuteho (Vašica 1966 65)Motiacutevomvypusteniačispojeniaustanoveniacutebolotožeupravovaliotaacutezkypre VeľkuacuteMoravuv da-nomčasebezpredmetneacutePrečorovnakonepostupovalajv priacutepadeviacnaacutesobnesaopakujuacutecichustanoveniacuteupravujuacutecichproblematikubdquozaacutekazuzasahovaniado zaacuteležitostiacutev cudziacutechjednotkaacutechcirkevnejspraacutevyldquoMotivaacuteciaichnevypusteniaa nespojeniamohlabyťspocircsobenaacutenaopaktyacutemžetietoustanoveniariešiliprobleacutemktoryacutev časetvorbyNomokaacutenonana VeľkejMoravebolveľmiaktuaacutelnym

Maacutemeza tožetyacutemtobdquoaktuaacutelnymprobleacutemomldquoktoryacuteMetodamotivovalnespojiťopakujuacutecesaustanoveniado jedneacutehoboljehospors predstaviteľmibavorskeacutehokleacuteru(reprezentovanyacuteminaj-maumlosobouWichinga)Tentospormalvaacutežnyteritoriaacutelnyaspektbavorskaacutecirkevnaacutehierarchiaod-mietalauznaťMetodav poziacuteciimisijneacutehoarcibiskupapre krajinykdevlaacutedliRastislavSvaumltopluk

17 XX k Jako ne dostoitь klirikomъ bez volě imъ ep(i)s(ko)pa choditi ni bezъ gramotъ že jego priimati ichъ vъ druzěchъ graděchъ ni mьša tvoriti nъ vъskorě vъzvraštati sę ašte ne choštetь vъskorě izverženъ budetь

18 XXII titьl(ъ) kv Jako podobajetь popomъ i vsěmъ klirikomъ svoimъ jep(i)s(ko)p(o)mъ povinovati sę i ničtože čresъ volju ichъ tvoriti ni kovъ že ni kramolъ na nę vъstavlęti

19 XXXIII titьl(ъ) lg Jako podobajetь kalugeromъ povinovati sę ep(i)s(ko)p(o)mъ i ne ostavlęti že městъ vъ nichъže postrigli sę sutь ni sъstavlęti že manastyrь bez velě svoichъ ep(i)s(ko)pъ ni že uže očištenymъ skvьrnьnomъ paki byti žilištemъ

20 XLIX tit(ь)l(ъ) mth O tomь ježe koliždo jeparchi-i kъgda podobajetь byvati sboru I jako nedostoitь jep(i)s(ko)pu sъnьmištь lišiti sę razvě tъkmo bolězni radi

21 XLIX tit(ь)l(ъ) mth O tomь ježe koliždo vъ kojeiždo eparchii Pride vъ sluchy naša jako vъ oblastechъ upravleni sbori ne byvajutь i ot sego mnogy neustrojeny sutь ispravlenija trebujušta c(ь)rk(ъ)vьnyja vešti Těmьže ustavi s(vę)tyi sborъ po o(tь)čьskymъ kanon(o)mъ dvaždy kojegoždo lět(a) sъbirati sęvъkupь jep(i)s(ko)pomь vъ kojeiždo jeparchii idaže starěišago města jep(i)s(ko)pъ velitь ispraviti vsę vъznicajuštaja

22 Akpoužiacutevameslovneacutespojeniebdquozvrchovanosťldquo mocismesivedomiacutežesajednaacuteo neologizmusa tentotermiacutendoboveacutemupraacutevuna VeľkejMoraveznaacutemynebol

23 K problematikespraacutevycirkevnyacutechzaacuteležitostiacutena našomuacutezemiacutepozribližšiedieloViliamaJudaacuteka(1997)

Roacutebert Jaacuteger

| 72 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

a Koceľpretožetietobdquooblastildquopovažovalaza svojemisijneacuteuacutezemiea Svaumltaacutestolicaza svojepriamopodriadeneacuteuacutezemieod daacutevnychčias

Wichingkritizovalpraacutecua pocircsobenieMetodaMetodovopoukazovaniena docircležitosťusta-noveniacuteNomokaacutenonazakazujuacutecichpresahovaniepraacutevomociacutebiskupamimouacutezemiejehodieceacutezymocircžebyťzaacuteroveňsnahouo bdquoprikaacutezanieWichingado hraniacutecldquojehodieceacutezy24

Nazaacutekladeuvedeneacutehosidovoľujemepredpokladaťžejednyacutemz docircvodovtvorbyNomokaacutenonabolsporMetodas bavorskyacutemkleacuteromPodľanaacutešhonaacutezorusatentosporprejavujepraacutevev nezluacute-čeniacutea nevynechaniacutevyššieuvedenyacutechustanoveniacutektoreacutebyMetodzluacutečilčivypustilakbyv časetvorbyNomokaacutenonatakyacutetosporneprebiehal

Aksastotožniacutemes vyššienaznačenouteacutezoumocircžemesapokuacutesiťo zuacuteženie22-ročneacutehoča-soveacutehorozpaumltiakeďmoholNomokaacutenonvzniknuacuteťAkpredpokladaacutemežeNomokaacutenonvznikolv docircsledku sporov s bavorskyacutem kleacuterom obdobie pred vznikom tohto sporumocircžeme vyluacutečiťz 22-ročneacutehosledovaneacutehoobdobiaV nasledujuacutecejkapitolepoukazujemena tokedya akosporvznikola kulminoval

2 Historickeacute predpoklady vzniku NomokaacutenonaMarsina (201322) zaujiacutemavopopisujeobdobienasledujuacutecebezprostrednepo priacutechodemisieTvrdiacuteževo všeobecnostiprevlaacutedanaacutezoržepo priacutechodeKonštantiacutenaa Metodasavšetkopomer-neryacutechlozmenilolebotiacutetoprišlis preloženyacutemSvaumltyacutempiacutesmoma liturgickyacutemitextamia dovtedysalatinskyslaacutevenaacuteliturgiaakobyihneďzačalaslaacuteviťv slovanskomjazykuAvšakk tejtozmenenemohlopriacutesťv kraacutetkejdobeLiturgickeacutetextybolopotrebneacutepreložiťa vyškoliťľudiacutektoriacutebuduacute

24Na miestepopisusporumedziWichingoma Metodomsimocircžemepoložiťotaacutezkuakeacutezaujiacutemalstanovis-kok tomutosporusamotnyacuteSvaumltoplukHistorickeacutepramenenedokaacutežuodpovedaťna tuacutetootaacutezkupriamoJedinaacuteindiacuteciasanachaacutedzav paacutepežskomlisteIndustriae tuaekdejeuvedeneacutežeSvaumltopluka jehodvo-raniamocircžubyťnaďalejuacutečastniacutelatinskyslaacutevenejbohoslužbyLensekundaacuternemocircžemepredpokladaťžeSvaumltopluk sapriklaacuteňalk latinskej liturgii JehopriacuteklonmoholmaťhneďniekoľkoodocircvodneniacuteMohloza niacutem staacuteť Svaumltoplukovo presvedčenie o pravosti učenia podaacutevaneacuteho bdquolatinskyacutemildquo (bavorskyacutemi) kle-rikmiVzhľadomna všeobecnyacuteobrazvlaacutedcuvtedajšiacutechčiassavšaktakeacutetoodocircvodneniejaviacuteažakopriacute-lišidealistickeacutePanovniacutecivtedajšiacutechkrajiacutenboliprimaacuternebojovniacutekmiktoryacutechgramotnosťčiabstraktneacuteotaacutezkyfilozofiea teoloacutegiezaujiacutemaliminimaacutelnea kresťanstvopoužiacutevaliskocircrakoprostriedokzjednoteniakrajinyčipovyacutešeniakrajinyna obrazakceptovateľnyacutev euroacutepskompriestoreAkjenaznačenyacuteobrazdobo-veacutehopanovniacutekaodrazomvlastnostiacuteajSvaumltoplukatakspormedzizaacutestancamilatinskeja staroslovienskejliturgiektoreacuteho teologicko-filozofickeacutemuzaacutekladuSvaumltoplukpravdepodobneaninerozumelhomuselpravdepodobnelenbdquounavovaťldquokeďžesajednaloo probleacutemktoryacuteskocircroslabovaljehokrajinuJehoprav-depodobnaacuteinklinaacuteciak bdquolatinniacutekomldquomocircžemaťineacuteodocircvodnenieMetodvo svojichkaacutezňachopakovanevyzyacutevalk dodržovaniukresťanskyacutechcnostiacutea kresťanskeacutehoobrazuživotaOpakovanepritompoukazovalžetuacutetopovinnosťmajuacuteajbdquovladaacuteria kniežataacutekrajinyldquoAjAdhortaacutecia ku kniežataacutemostroodsudzujemo-raacutelnepoklesky(najmaumlsexuaacutelnehocharakteru)kniežatKomuineacutemumohlabyťadhoraacuteciasmerovanaacuteaknieprimaacuterneSvaumltoplukoviSvaumltopluksibolpravdepodobnevedomyacutenepostraacutedateľneacutehovplyvubyzant-skejmisiena utvaacuteraniacuteorganizaacuteciecirkevnejspraacutevyna VeľkejMoravealenemuselbyťuacuteplnestotožnenyacutes kritizovaniacutemsvojhospocircsobuživotaMiernejšiacutepriacutestupk prehreškomvlaacutedcuzo stranybavorskeacutehokleacuteru(podobneakotomuboloajvo Franskejriacuteši)moholbyťjednouz priacutečinurčitejmieryinklinaacutecieSvaumltoplukak bdquolatinniacutekomldquoNiemaluacutemierutumohlazohraacutevaťajbdquoješitnosťldquopanovniacutekaSamotnyacuteSvaumltyacuteotechov listeIndustriae tuaeoslovovalakosvojhojedineacutehosynaktoreacutehoberiepod svojuochranuBolvlaacutedcomveľkeja pomerneuacutespešnesarozviacutejajuacutecejkrajinyA zaacuteroveňna jehodvorepocircsobilByzantiacutenecktoryacutekritizovaljehospocircsobživotaa skupinabavorskeacutehokleacuteruktoraacutezostaacutevalak tyacutemtoprehreškombdquodiplomatickyldquone-vidiacaAkvyššiepopiacutesanyacuteobrazosobnostiSvaumltoplukaodraacutežajehoskutočneacutevlastnostitakjezrejmeacuteku ktorejskupinebdquomisionaacuterovldquobypanovniacutekinklinoval

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 73 |

v tejto liturgiipocircsobiťLenna vyškoleniežiakovdo takejmieryabymohlibyťvysvaumlteniacutebolotrebaokolotrochrokovBezprostrednepo ichpriacutechodenedošlov tzvkresťanskejsfeacuterek nijakyacutemveľkyacutemzmenaacutembavorskiacuteklericipocircsobilinaďalejna svojichmiestacha zodpovedalisasvojmupredstaveneacutemuZ Pasovariadenaacutecirkevnaacutezložkabavorskeacutehokleacuterunaďalejnerušenepocircsobilav omnohovaumlčšompočteakobyzantskaacutemisiaa vovtedajšompocircsobeniacutebyzantskejmisiepravde-podobnenevidelapre sebažiadnenebezpečenstvo

NepredpokladaacutemetedažeNomokaacutenonmuselbyťpreloženyacuteužv počiatkochbyzantskejmi-sieTaacutetoteacutezajezaloženaacutenielenna predpokladežebezprostrednepo priacutechodebyzantskejmisienebola potreba riešenia cirkevnyacutech sporov akuacutetna ale aj na predpoklade že v danomobdobiacuteboloakuacutetnejšiacutemriešenieinyacutechzaacuteležitostiacuteBolonevyhnutneacutepripraviťpodmienkypre založenieučilišťa a preložiť textypotrebneacutepre vyacutechovukleacuteru a realizovať aj jeho samotnuacute vyacutechovuTožeNomokaacutenonpravdepodobnenebolpreloženyacutev tomtoobdobiacuteodocircvodňujemeaj tyacutemžepo-časprvyacutechtrochrokovsvojejmisieKonštantiacutena Metodnepredpokladaližena VeľkejMoravezostanuacutedlhodobo(Dvorniacutek1970147)Konštantiacutena Metodpravdepodobnena VeľkejMoravechcelipocircsobiťlendovtedypokiaľzaložiaučilištevychovajuacutedomaacutecichkňazova zabezpečiaichvysvaumltenieVysvaumlteniesauskutočniloažv RiacutemePočaspobytuv RiacutemeKonštantiacutenchradola predsmrťoužiadalMetodaabysapo tomčoichčinnosťbolabdquopožehnanaacuteldquoajzo stranysvaumlteacutehootcavraacutetilna VeľkuacuteMoravua pokračovalv ichdiele25

Spory o ktoryacutech predpokladaacuteme že boli podnetom na prekladNomokaacutenona začiacutenajuacute ažpo roku869keďbolMetodvymenovanyacuteza misijneacutehoarcibiskupado krajiacutenkdevlaacutedliRastislavSvaumltopluka KoceľAvšakanibezprostrednepo roku869MetodnemoholvytvoriťNomokaacutenonkeďžev nasledujuacutecichrokochbolv Bavorskomzajatiacutez ktoreacutehosavraacutetilažv roku873

Hypoteacuteze že Nomokaacutenon pravdepodobne nevznikol bezprostredne po priacutechode byzant-skej misie na Veľkuacute Moravu nasvedčujuacute aj poznatky jazykovedy Štuacutedium jazykovej straacutenkyNomokaacutenonanaacutesprivaacutedzak poznaniužeMetodovNomokaacutenonjepevnezrastenyacutes moravskoupocircdoučosamohlostať lendlhšiacutemvyacutevojom(Bartoňkovaacuteetal2013209)Totokonštatovanieje založeneacutena poznatku žeNomokaacutenon veľmi dobre reflektuje špecifickeacute jazykoveacute prostredieVeľkejMoravyv textesuacutepoužiacutevaneacutemnoheacuteslovaacutecharakteristickeacutelenpre zaacutepadoslovanskeacutejazy-koveacuteprostrediektoreacutev slovanskomjazykuKonštantiacutenaa Metodaz okoliaSoluacutenaneboliznaacutemea nepoužiacutevalisaKeďžestaršienormatiacutevnetextyveľkomoravskeacutehoobdobiabdquoniesuacutetakzrasteneacuteldquos jazykovyacutemprostrediacutemVeľkejMoravyakoNomokaacutenonjemožneacutepredpokladaťžeNomokaacutenonjenajmladšiacutemnormatiacutevnymtextom

Uvedeneacutemunasvedčujeajzmienkao zostaveniacuteNomokaacutenonav 15kapitole ŽivotaMetodaAkpredpokladaacutemežeŽivotMetoda(ŽM)popisujeudalostiv Metodovomživotechronologicky(čojevysokopravdepodobneacutekeďžeostatneacuteudalostiMetodovhoživotasuacuteusporiadaneacutespraacutevne)uacutedajo prekladeNomokaacutenonajeuvedenyacuteažpo uacutedajochtyacutekajuacutecichsaMetodovhopobytuv bavor-skomvaumlzeniacute26Predposlednaacuteveta15kapitolyŽMhovoriacuteo tomžeMetodspolus Konštantiacutenomtedabezprostrednepo ichpriacutechodena VeľkuacuteMoravupreložilibdquolenldquožaltaacuter a evanjelium s apošto-

25 ŽivotMetodakap7Porovnajs dielomKristiacutenyPalovičovej(201550)Filozofickyacutemzaacutekladombyzant-skejvzdelanostiz ktoryacutechčerpalvo svojomdieleajKonštantiacutena MetodsavenovalajJaacutenZozuľak(2016110-118)obdobneajVieraZozuľakovaacute(2016149-158)

26 Potom sa vymanil zo všetkyacutech zmaumltkov sveta a starosť svoju zložil Bohu Ešte predtyacutem však zo svojich uče-niacutekov určil dvoch kňazov znamenityacutech ryacutechlopiscov a v kraacutetkom čase preložil všetky knihy Piacutesma okrem kniacuteh Makabejskyacutech za osem mesiacov z jazyka greacuteckeho do staroslovienčiny Od mesiaca marca do 26 dňa mesiaca oktoacutebra Keď praacutecu skončil vzdal naacuteležituacute chvaacutelu a slaacutevu Bohu ktoryacute mu poskytol takuacute milosť a pomoc A keď obetoval s duchovenstvom svaumltuacute a tajomnuacute obetu oslaacutevil pamiatku svaumlteacuteho Demetra Spolu s Filozofom totiž predtyacutem preložil iba žaltaacuter a evanjelium s apoštolom a vybranyacutemi cirkevnyacutemi službami Teraz však preložil i Nomokaacutenon nazyacutevanyacute pravidlom zaacutekona a knihy otcov

Roacutebert Jaacuteger

| 74 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

lom a vybranyacutemi cirkevnyacutemi službami Uacutedajo prekladeNomokaacutenonajeuvaacutedzanyacuteažv neskoršomobdobiacuteMetodovhoživotaldquoTeraz však i Nomokaacutenon to je pravidlo zaacutekona a knihy Otcov preložilldquoAžbdquoterazldquo(vovyacuteznamepo naacutevratez bavorskeacutehovaumlzenia)keďMetods ryacutechlopiscamipreložilvšetkyknihyBibliemoholpreložiťajNomokaacutenon

AksuacutevyššieuvedeneacutehypoteacutezyspraacutevnemocircžemeobdobiekedyNomokaacutenonpravdepodobnevznikol zuacutežiť z pocircvodneacutehorozsahu (r 863 ndash 885)na obdobiemedzi rokmi873ndash885HornuacutehranicuobdobiakedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť(určenuacutena rok885smrťMetoda)samocircže-metaktiežpokuacutesiťzniacutežiťpoukaacutezaniacutemna zmienkuo jehoaplikaacuteciiv praxiTakoutozmienkousuacutepravdepodobneSvaumltoemeraacutemskeglosy

Svaumltoemeraacutemskeglosysuacutezapiacutesaneacutepri latinskomtexteDionysio-Hadrianypri kaacutenonektoryacutesuacutevisiacute so sporom o rozsah Metodovyacutech biskupskyacutech praacutevomociacute Je pravdepodobneacute že textNomokaacutenonasatupoužilpri riešeniacutetohtosporua tona prekladlatinskeacutehotextupriacuteslušneacutehokaacutenonaglosypoznačeneacutepri kaacutenoneobsahujuacuteslovanskyacutetextveľmipodobnyacutezachovanyacutemodpisomNomokaacutenonu Konkreacutetne v časti Hadriany De primatu episcoporum kde sa nachaacutedza pasusbdquogentium singularum scire convenit quis inter eos primus habeatur quem velut caput existiment et nihil amplius preter eius conscientiam gerantldquonaacutejdemenad gentium singularumnadpiacutesaneacutebdquoisiku komusdoldquo (každeacutemunaacuterodu) nad existiment bdquoimetildquo a nadpreter eius conscientiam bdquobe povelenildquo(bezpovolenia)V zachovanomUsťužskomprepiseNomokaacutenonuo 400rokovneskocircrsa ten istyacute pasus vyskytuje v zaacutepise bdquokogoždo jazykaldquo bdquoimětildquo bdquobez volěldquo (Bartoňkovaacute et al2013 209)Ak suacute Svaumltoemeraacutemske glosy naozaj dokladompraktickej aplikaacutecieNomokaacutenonaje pravdepodobneacute že v čase keď tieto glosy vznikli veľkomoravskyacuteNomokaacutenonuž existovalVznikSvaumltoemeraacutemskychglos jedatovanyacutepribližnek roku880Rozmedzie rokovkeďmoholNomokaacutenonna VeľkejMoravevzniknuacuteťtakmocircžemezuacutežiťna obdobierokov873ndash880

ZaacuteverMetodovNomokaacutenonbolsvojiacutemrozsahombdquonajvaumlčšouzbierkoupraacutevnychnoriemldquoveľkomorav-skeacutehopraacutevaTentopriacutevlastokmumožnopriznaťnielenpre kvantitunoriemv ňomobsiahnu-tyacutechaleajpre množstvotermiacutenovktoryacutemisuacutetietonormyvyjadreneacuteTermiacutenypraacutevaobsiahnuteacutev NomokaacutenonereflektujuacutejazykpraacutevaVeľkejMoravyviacakoktoryacutekoľvekinyacutenormatiacutevnytextveľkomoravskeacutehoobdobiaVyacuteznamMetodovhoNomokaacutenonaz pohľadupoznaniajazykapraacutev-nejterminoloacutegiea cirkevnejorganizaacutecieVeľkejMoravyjenepopierateľnyacuteV minulostivšakpre-biehalidiskusieo tomakyacutemalototodielopraktickyacutevyacuteznamna VeľkejMoravea čivocircbecbolov praxipoužiacutevaneacuteKizlink(1969437)pri hodnoteniacutejehovyacuteznamupoprel Vašicovo(196663)tvrdeniežeNomokaacutenonbolbdquosilnyacutemzaacutesahomdo praacutevnychpomerovVeľkejMoravyldquoPodľanehosatotodielopravdepodobnev praacutevnejpraxinepoužiacutevaloJevšakvhodneacutepodotknuacuteťžepodobneakov UstanoveniachsvaumltyacutechotcovpodstatnuacutečasťNomokaacutenonapredstavovalauacutepravacirkevnyacutechzaacuteležitostiacuteNie jemožneacutepretovyluacutečiť jehoaplikovanie aleboaspoňsnahyo jehoaplikovaniev cirkevnopraacutevnejrovine

Pokuso presnejšiedatovanievznikuNomokaacutenonasmev tomtopriacutespevkuzaložilina zaacutekladevšeobecneprijiacutemaneacutehotvrdeniažeautoromprekladuNomokaacutenonajeMetoda žetentovznikolna VeľkejMoraveObdobiepocircsobeniaMetodana VeľkejMorave(863ndash885)smesasnažilizuacutežiťna obdobieužšieV rozmedziacute22 rokovkedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť smesa snažiliur-čiťobdobiekedybolajehopotrebanajvaumlčšiaPoukaacutezaniacutemna nevypustenieopakujuacutecichsačastiacuteNomokaacutenonapopisujuacutecichdocircsledneacutevymedzovanieuacutezemnyacutechkompetenciiacutebiskupa sidovoľu-jemepredpokladať žeNomokaacutenonbol tvorenyacutev obdobiacuteznaacutemehosporuMetodaa WichingaObdobiekeďNomokaacutenonpravdepodobnevznikolsmezuacutežiliz pocircvodneacutehorozsahu(r 863 ndash 885)

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 75 |

na obdobiemedzirokmi873ndash885HornuacutehranicuobdobiakedymoholNomokaacutenonvzniknuacuteť(určenuacutena rok885smrťMetoda)smesapokuacutesilizniacutežiťpoukaacutezaniacutemna zmienkuo jehoprak-tickej aplikaacutecii takouto zmienkou suacute Svaumltoemeraacutemske glosyVznik Svaumltoemeraacutemskychglos jedatovanyacutek roku880RozmedzierokovkedymoholNomokaacutenonna VeľkejMoravevzniknuacuteťtakmocircžemezuacutežiťna obdobierokov873-880

REFERENCESBartoňkovaacute Dagmar et al 1971MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIVPramenyk dějinaacutemVelkeacute

MoravyPrahandashBrnoBartoňkovaacute Dagmar et al 2013MagnaeMoraviaeFontesHistoriciIVPramenyk dějinaacutemVelkeacute

MoravyPrahandashBrnoBrzozowska Zofia 2013 Recepcia byzantskeacutehopraacutevana uacutezemiacute SlaviaOrthodoxa v 10 až 13

storočiacuteIn HistorianovaVI137-143Dvorniacutek František1970Byzantskeacutemisieu SlovanůPrahaHavliacutek Lubomiacuter1974 PrvniacuteslovanskeacutestaacutetyK charakteruvlaacutedniacutechstruktura počaacutetkůmstaacutetniacutech

formaciacuteIn SlovanskeacutehistorickeacutestudieX5-49Havliacutek Lubomiacuter1964 VelkaacuteMoravaa středoevropštiacuteSlovaneacutePrahaHavliacutekovaacute Lubomiacutera 2007Recepcebyzantskyacutechpraacutevniacutechpamaacutetekveslovanskeacutemzejmeacutenavel-

komoravskeacutemprostrědiacutereflexev českeacutepraacutevniacutehistorii In Poznaacutevaniekultuacuternehodedičstvasv Cyrilaa MetodaNitra21-39

Huťanovaacute Jana 1998LexikastaryacutechslovanskyacutechrukopisovBratislavaHusaacuter Martin 2016Vybraneacuteaspektyceremoacuteniiacutea audienciiacutespojenyacutechs pobytomKonštantiacutena

a Metoda v Riacuteme Otaacutezky procesiiacute a architektuacutery [Selected Aspects of Ceremoniesand AudiencesRegardingConstantineand MethodiusrsquoStayin RomeA Questionof Processionsand Architecture]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]9129-38

Ivanič Peter 2016K problematikebyzantskyacutech importovna uacutezemiacuteVeľkejMoravyv 9 storo-čiacute [Onthe Matterof ImportedArtefacts from the ByzantineEmpireon Territoryof GreatMoraviain the9thCentury)]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]913-10

Ivanič Peter2011 ZaacutepadniacuteSlovaniav rannomstredovekuNitraIvanič Peter ndashLukaacutečovaacute Martina 2014Journeysof StMethodiuswithinthe years860ndash881

In IstorijaJournalof HistoryXLIX198-103Ivanič Peter ndashLukaacutečovaacute Martina 2014aHistoricko-geografickyacutekontextmisiiacutesoluacutenskychbra-

tov(CestysvKonštantiacutena-Cyrilaa Metodado roku867)[Historical-GeographicalContextof the SolunBrotherslsquoMissions(Journeysof StsConstantine-Cyriland Methodiusuntil867)]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]712-13

Ivanič Peter ndash Lukaacutečovaacute Martina 2015 SvaumltyacuteMetod na misijnyacutech a diplomatickyacutech cestaacutech(Historicko-geografickeacutesuacutevislosti)In HistorickyacutečasopisLXIII4655-658

Jakubčovaacute Renaacuteta 2013Vznika vyacutevojslovenskyacutechcirkevnyacutechprovinciiacuteBanskaacuteBystricaKizlink Karel 1969PraacutevoVeľkejMoravyIn PraacutevnickeacuteštuacutedieXVII3165-172Judaacutek Viliam 1997Vyacutevincirkevnejorganizaacuteciev 12ndash19storočiacutena uacutezemiacuteSlovenskaIn MULIacuteK

P(ed)Katoliacuteckacirkeva SlovaacuteciZborniacutekseminaacuterovz odborneacutehoseminaacutera20rokovsamo-statnejcirkevnejprovincieBratislava21-30

Lysyacute Miroslav 2014MoravaniaMojmiacuterovcia FranskaacuteriacutešaŠtuacutediek etnogeneacutezepolitickyacuteminšti-tuacuteciaacutema uacutestavneacutemuzriadeniuna uacutezemiacuteSlovenskavo včasnomstredovekuBratislava

Roacutebert Jaacuteger

| 76 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77

Lysyacute Miroslav 2014aKoľkoGentestvorilozaacutekladpolitickeacutehozriadeniana Moravev 9storočiacuteIn Praacutevov priestorea časeZborniacutekvenovanyacutejubileuprofJUDrJozefaBeňuCScBratislava120-135

Marsina Richard 2013Vyacuteznambyzantskejmisiev slovenskyacutechdejinaacutech In Historickaacuterevue22-29

Mičkovaacute Zuzana 2018Latinčinapre študentovpraacutevaBanskaacuteBystricaPavlovičovaacute Kristiacutena 2015StaršiaslovenskaacuteliteratuacuteraStredovekTrnavaPetraacutešPatrik 2017Problematikapoužiacutevaniazloženeacutehoadjektiacutevacyrilo-metodskyacute(cyrilo-me-

todovskyacute) kodifikaacutecia a jazykovaacute prax [TheTopic of theUsage of the ComplexAdjectivelsquocyrilo-metodskyacutersquo (lsquocyrilo-metodovskyacutersquo) Codification and Use in Language Practice]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]251-261

Saturniacutek Theodor 1922Přiacutespěvkyk šiacuteřeniacutebyzantskeacutehopraacutevau SlovanůPrahaSchmidt Heinrich F 1922DieNomokanonUumlbersetzungdesMethodiusLeipzigSchneiderovaacute Anna 2014Lexicaland semantic inaccuracies in thetranslationof specificlegal

textsIn Law and forensic scienceVIII246-62Stanislav Jaacuten 1978StaroslovienskyjazykIBratislavaStanislav Jaacuten1963 OsudyCyrilaa Metodaa ichučeniacutekovv životeKlimentovomBratislavaSteinhűbel Jaacuten 2012Kapitolyz najstaršiacutechčeskyacutechdejiacuten(531ndash1004)KrakovŠkoviera Andrej 2010 Svaumltiacuteslovanskiacutesedmopočetniacuteci BratislavaTroicki Sergije Viktorovič 1970 Nomokanona sv Mefodija i jego važnosť za naše vremja

In Simpozium1100-godišinaod smrttana KirilSolunskiISkopjeVašica Josef 1966LiteraacuterniacutepamaacutetkyepochyvelkomoravskeacutePrahaVašica Josef 1955 MetodejůvpřekladnomokanonuIn SlaviaXXIV9-41Vavřiacutenek Vladimiacuter 2013Cyrila MetodějndashmeziKonstantinopoliacutea ŘiacutememPrahaVepřek Miroslav (ed) 2014VelkaacuteMoravaa velkomoravskaacutestaroslověnštinaOlomoucZozuľak Jaacuten 2016Historickeacutepozadievznikubyzantskejfilozofie[Historicalbackgroundof the originof Byzantinephilosophy]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]91110-118Zozuľak Jaacuten 2016ByzantskaacutefilozofiaPlzeňZozuľakovaacuteViera 2016Praktickaacutefilozofiav životeKonštantiacutenaa Metoda[PracticalPhilosophy

in theLivesof Constantine and Methodius] In Konštantiacutenove listy [ConstantinersquosLetters]149-158

Žeňuch Peter (ed) 2007 Cyrilskeacutea latinskeacutepamiatkyv byzantsko-slovanskomobradovompros-trediacutena Slovensku Bratislava

Žeňuch Peter ndash Zubko Peter et al 2017 Liturgickeacute jazyky v duchovnej kultuacutere SlovanovMonotematickyacutesuacuteborštuacutediiacuteBratislava

SUMMARYTIMEDETERMINATIONOFTHEGREATMORAVIANNOMOCANONAn attemptto givea moreaccuratedateof the originof Nomocanonwasbasedon a generallyacceptedclaim that the authorof the translationof NomocanonwasMethodiusand thatNomocanonoriginatedin GreatMoraviaWetriedto narrowthe periodof Methodiusrsquoactionin GreatMoravia(863-885)to a morelimitedperiodof timeDuringthisperiodof 22yearswhenNomocanoncouldhave appearedwe tried to determine the periodwhen itsneedfor translationwasthe mosturgentBypointingto the failureto repeatpartsof the Nomocanondescribingthe rigorousdefinitionof the bishoplsquosterritorialcompetencieswecanassumethatNomocanonwasformedatthe timeof disputebetweenMethodiusand WichingThe periodwhenNomocanonprobablyoriginatedwenarrowedfrom the originalextent(863ndash885)to the periodbetween873ndash885The upper limitof the periodwhenNomocanoncould

Časoveacute vymedzenie vzniku veľkomoravskeacuteho Nomokaacutenona

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 67 ndash 77 bullbullbull | 77 |

haveoriginated(designatedasthe year885Methodiuslsquosdeath)weattemptedto reducebypointingof the referenceto itspracticalapplicationsuchreferenceisthe SaintEmmeramGlossaryThe originof the SaintEmmeramGlossaryisdated880The rangeof yearswhenNomocanonin GreatMoraviacouldhaveappearedcanbethereforenarrowedto the periodof 873ndash880

DocJUDrPhDrRoacutebertJaacutegerPhDDepartmentof Historyof Stateand LawLawfacultyMatejBelUniversityin BanskaacuteBystricaKomenskeacuteho2097401BanskaacuteBystricaSlovakiarobertjagerumbsk

| 78 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

K POcircVODU KYJEVSKYacuteCH LISTOV Z ONOMASTICKEacuteHO HĽADISKA

On the Origin of the Kiev Leaflets from the Onomastic Point of View

Martin Pukanec

DOI1017846CL201811278-86

Abstract PUKANECMartin On the Origin of the Kiev Leaflets from the Onomastic Point of ViewThispaperseeksto thrownewlighton the originof the KievLeafletsbycomparingthe toponymsin Pannoniaand the toponymsin thenorthernTisaregionIn thenorthernTisa region the Uh-Sotakdialecthasbeen spokenThisdialect seems to bevery archaicand ableto preserveoldlinguisticfeaturesincludingaccentThe accentof the Sotakdialectof Koromľa recordedbyOBroch in 1899 is very similarmaybe identical to one in theKiev LeafletsMoreover in theUh-Sotak dialect we can find all the important phoneticand morphologicalfeaturesof the KievLeafletssuchastjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentheticlroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragoaswellasjь-gti-and thenprīmiprimi I sgm -ъmь-emьD sg teb-Gpl f -achmaybe vьch-gtvьs-and noGsgA plfof ja-stems-ěThe toponymsof the northernTisaregionseemto bein accordancewiththe dialectof the KievLeafletstoo

Keywords Slavic accentology Slavic languages Slovak language Slovak dialectology Old Church Slavonic Kiev Leaflets onomastics

Abstrakt PUKANECMartin K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiskaCieľomtohtočlaacutenkujevniesťnoveacutesvetlodo otaacutezkypocircvoduKyjevskyacutechlistovporovnaniacutemtoponyacutemv Panoacuteniis toponymamiv severnomPotisiacuteV severnomPotisiacutesahovoriacuteužsko-sotaacuteckyminaacuterečiamiTentodialektsajaviacutebyťveľmiarchaickyacutea schopnyacutezachovaacutevaťprastareacutejazykoveacutečrtyvraacutetanepriacutezvukuPriacutezvuksotaacuteckehonaacuterečiaobceKoromľazaznamenanyacuteOBrochomv roku1899jeveľmipodobnyacutepriacutezvukuv Kyjevskyacutechlistochbamožnojes niacutemidentickyacuteV užsko-sotaacuteckychnaacuterečiachmocircžemeokremtohonaacutejsťvšetkydocircležiteacutehlaacuteskoslovneacutea tva-roslovneacuteznakyKyjevskyacutelistovakojetjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentetickeacuteľroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragotakajjь-gti-a naacutesledneprīmiprimiI sgm-ъmь-emьDsgteb-Gplf-achmožnovьch-gtvьs-a nepriacutetomnosť-ěv GsgA plfja-kmeňovToponymaacutev severnomPotisiacutesas naacuterečiacutemKyjevskyacutechlistovrovnakozdajuacutebyťv suacutelade

Kľuacutečoveacute slovaacuteslovanskaacute akcentoloacutegia slovanskeacute jazyky slovenskyacute jazyk slovenskaacute dialektoloacute-gia staroslovienčina Kyjevskeacute listy onomastika

Keďuvažujemeo pocircvodeKyjevskyacutech listovmocircžeme ichpovažovať za česko-slovenskuacute či veľ-komoravskuacuteredakciuprastaroslovienčinyrespklasickejstaroslovienčinyčojedo veľkejmieryopodstatneneacuteTaacutetostarobylaacutehlaholskaacutepiacutesomnosťvšakneprešlabulharsko-macedoacutenskymjazy-kovyacutemprostrediacutemtakžeajpretomocircžemejejpocircvodhľadaťtiežv nejakomkonkreacutetnomnaacuterečiacutepraslovančiny(prediskusiuo tomtopozrinaprSchaeken1987104-121)Najvaumlčšouautoritoučosav tomtoohľadevyjadrilapozitiacutevnejeFKortlandt(19801-3)podľaktoreacutehobdquodieSprache

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 79 |

der KieverBlaumltterdieQuantitaumltendesSerbokroatischenin gewissenFaumlllenaberdieAkzentstelledesSlowakischenaufweistldquoPriacutezvukna prvejslabikezložityacutechviacslabičnyacutechvyacuterazovv Kyjevskyacutechlistochakovsemogъicircvsemogȳidoacutestoinidoacutestoinyapniejevšaklenslovenskyacutealezaacutepadoslo-vanskyacutea neskracovaniecirkumflexovejintonaacuteciev dvojslabičnyacutechslovaacutechtiežniejeevidentnyacutemsrbochorvaacutetskymprvkomAktotoplatiacutepre vyacuterazv Kyjevskyacutechlistochplnъstaršiaslovenčinabaslovenčinadodnesmaacuteajpliena slovesojeplieniťtedas dĺžkouAkpovedaneacuteplatiacuterovnakopre adjektiacutevumsvtъicirctaktutiežtrebauviesťžečeštinaa slovenčinamajuacuteprinajmenšompopriodvodeninaacutechs kraacutetkosťoui odvodeninys dĺžkouFKortlandtv každompriacutepadeumiestnilpocirc-vodKyjevskyacutechlistovdo Panoacuteniečojelogickeacutekeďžepamiatkamaacutejužnoslovanskeacutei zaacutepadoslo-vanskeacutejazykoveacuteznaky

SpomedzislovanskyacutechdialektovktoreacutenevymrelivšaknaacuterečiuKyjevskyacutechlistovnajviaczod-povedajuacuteužsko-sotaacuteckenaacuterečiaktoreacutesuacutearchaickyacutemokrajomvyacutechodneacutehoregioacutenuvyacutechodnejslovenčiny(porovKovaacutečovaacute201576)čosusediacutes nezaacutepadoslovanskyacutemijazykmiMajuacuteclttjkt(d)zltdjščltska stjpodľaSCzambela(1906123)vьs-a nievьš-zriedkavodlgt lzaacutepadoslovanskuacutemetateacutezu s roT- (variantnosť s raT- ukazuje onymia) kontrakciu typudob-rajegogtdobraegogtdobraagogtdobrago (asimilaacutecia či analoacutegiabudeaj v dnešnomsotaacuteckomči širšievyacutechodoslovenskomdobroho)zrejmemohlimaťa ojedinelomajuacuteepentetickeacute ľmalizačiatočneacutei-z jь-a naacutesledneprīmiprimiI sgtvrdyacutechmaskuliacuten-ъmьa asi-emьmaumlkkyacutechv paradigmaacutechmaumlkkyacutechsubstantiacutevnemuselimať-ě lež i-ę (majuacute-y)Dsgod tymajuacuteteb-G plod silazassilochsilacha koreňcir-pre bdquochraacutemcirkevldquoSotaacuteckenaacuterečiaktoreacutev hlaacuteskosloviacutetakmerudržiavajuacutestavakyacutesarekonštruujepre najstaršiuslovenčinumocircžumaťnavyšepotenciaacuteludržiavaťnapriečtisiacutecročiacutemajpriacutezvukpodobneakojeto v priacutepadepomoranskejslovinčinyčičakavčinyTentobolv sotaacuteckejKoromliv 19storočiacute(pozriBroch1899)veľmipodobnyacutepriacutezvukuv Kyjevskyacutechlistochtvaryosobnyacutechzaacutemenmajuacutepriacutezvukna prvejslabiketvaryzaacutemenavьch-majuacutepriacutezvukna predposlednej slabike tvaryslovesabyťmajuacutepriacutezvukna prvej slabike tvarysloviesz paradigmyAP(b)majuacutepriacutezvukna prvejslabiketvarysloviess tematickoumorfeacutemou-ova-majuacutepriacutezvukna jejdruhej slabike tvary imperatiacutevuatematickyacutechsloviesmajuacutepriacutezvukna prvejslabikekoreňatvaryimperatiacutevutematickyacutechsloviesmaacutevajuacutepriacutezvukna poslednejsla-biketvarya-a o-kmeňovz paradigmyAP(a)majuacutepriacutezvukna prvejslabiketvarypocircvodnyacutechs-kmeňovz paradigmyAP(c)malipriacutezvukv Gsgna prvejslabikeatďpričomniektoreacutezaacutemenaacuteči imperatiacutevysuacutesilnyacutemakcentologickyacutemargumentomspaacutejaniaKyjevskyacutech listovso sotaacuteckouoblasťou(pozriviacPukanec2017)

Užsko-sotaacuteckenaacuterečianemocircžubyťpodľanaacutesničiacuteminyacutemakopozostatkompraslovanskeacutehonaacuterečiaVyacutechodnyacutechObodritovktoryacutechJSteinhuumlbelvolaacutesugestiacutevne(anepresne)južniacuteObodritileboichpodľaichdruheacutehomenaPraedenecentipodobneakoDTřeštiacutekpovažujeza Zbojniacutekova tedamuničnebraacuteniklaacutesťichsiacutedlaažna dolnuacuteTisu(pozriSteinhuumlbel200462Třeštiacutek2001103) Tyacutemto zrejme obidvaja naraacutežajuacute na latinskeacute apelatiacuteva praeda bdquokorisťldquo a necāre bdquozabiacutejaťldquoGeografoviOsterabtrezičižeVyacutechodniacuteObodritiniejužniacute(sic)sazvyknuacuteklaacutesťna strednuacutea dol-nuacuteTisu(porovnaprMMFHI 196651)alev prospechtohožeboliskocircrniekdev severnomPotisiacutea žebolivyacutechodnyacutemirespjuhovyacutechodnyacutemisusedmidruhyacutechnaddunajskyacutechMoravanov(Merehanov)BavorskeacutehoGeografasvedčiaminimaacutelnetriargumenty(pozriviacaspoňPukanec201330-33)

1 Hneď po Moravanoch ich nespomiacutena len Bavorskyacute Geograf (po Merehanoch) alei Annales Regni FrancorumbdquoorientaliumSclavorumidestAbodritorumSoraborumWilzorumBeheimorumMarvanorumPraedenecentorumldquo(MMFHI 196650)pričomaj tietovyacuteslovnezdocircrazňujuacutežesuacuteto v relatiacutevnomponiacutemaniacutevyacutechodniacute(sic)niejužniacuteSlovania

2 etnonymumObodriti znamenalo bdquobyacutevajuacuteci okolo Bodroguldquo pretože slovenskeacute hydrony-mumBodrogktoreacutepomenovaacutevaloajceluacuteOndavuziacuteskalopriacuteponu-ogurčiteažprostredniacutectvom

Martin Pukanec

| 80 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

maďarčiny(pozriLuttererndashMajtaacutenndashŠraacutemek198255-56)pomenovanieObodritibolotaktypic-kyvytvorenyacutemslovanskyacutemetnonymomtypupredložka+toponymum(takPolabibolibdquopriLabeldquoPomoranibdquopriMorildquoPosuljanibdquopriSuleldquoPoršanibdquopriRoseldquoZachlumibdquozaChlumomldquoZagozd(i)bdquozaHvozdomldquoČrezpeňanibdquocezPenuldquoa pod)

3slovovulgovo vetebdquoAbodritorumquivulgoPraedenecentivocanturldquo(MMFHI 196651)znamenaacutebdquonielatinskyalev nejakomľudovomjazykuldquo(porovHaefs2004179)a slovanskeacuteetno-nymumPraedenecentiPraedevecentiPraedenescenti(pozriŠafaacuterik1863225)a siacutedelnyacutepriestorjeho nositeľovmusiacute byť vlastne odrazom siacutediel daacuteckeho kmeňa ktoryacute sa u Ptolemaia nazyacutevaPredavensioi (taktoboliČesivolaniacuteakokeltskiacuteBoacutejovia)pričomtyacutechtosaacutemPtolemaioskladiesevernejšie akoKotiacutenov ktoryacutech umiestňuje do severovyacutechodnej častiHornej Panoacutenie (pozriHoops2003470Moacutecsy197457)

CieľomtohtočlaacutenkujeporovnaťtoponymiuPanoacutenskehokniežatstvaktoreacutepri hľadaniacutepocircvo-duKyjevskyacutechlistovuprednostňujeFKortlandta viaceriacuteďalšiacutes toponymiouseverneacutehoPotisiaktoruacute vzhľadomna podobneacute jazykoveacute črtyužsko-sotaacuteckychnaacuterečiacute a naacuterečiaKyjevskyacutech listovmusiacutemepovažovaťza rovnakopravdepodobnuacuteakniepravdepodobnejšiuhypoteacutezumiestapocircvo-dutejtonajstaršejhlaholskejpamiatkyPri tomtoonomastickomporovnaacutevaniacutesabudemeopieraťpredovšetkyacutemo vyacuteskumyJaacutenaStanislavaa všiacutemaťsiibahlaacuteskoslovnerelevantneacutenaacutezvyspredroku1526po ktoromsana danomuacutezemiacutevyacuteraznejšiemeniloosiacutedlenie

V niekdajšejPanoacuteniiv sverozaacutepadnomkuacutetednešneacutehoMaďarskana juhod PrešporskejžupysanachaacutedzaMošonskaacutežupaa na juhod nejŠopronskaacutežupaTietobolidlheacutestaacuteročiaosiacutedleneacuteSlovanmiNapriacutekladna vyacutechodnompovodiacute riekyRaacuteby je doloženyacutech viacero toponyacutem ktoreacutesvedčiao slovenskomjazyku(pozriaspoňStanislav1956152-153)Zo staršiacutechpraslovanskyacutechjavovktoreacutesatyacutekajuacuteKyjevskyacutechlistovmocircžemespomenuacuteťaspoňtožeza praslovanskeacutedjbyacutevadzktoreacutesazapisujev maďarčines dentaacutelnymelementomojkonymumv MošonskejžupeSzőgyedoloženeacuteod 14storočiamusiacutebyťzo Sedza(pozriStanislav1999143Stanislav2004402)a oj-konymumPomogy(Pamhagen)v Mošonskejžupeakoi Pomogy(dnešnyacuteZillingtal)v Šopronskejžupe obe doloženeacute už v 13 storočiacute (pozri Stanislav 1999 145 Stanislav 2004 359) suacute zasz PomedzaSlovinčinamaacutenaprotitomunamiestodjkontinuantja hocido uacutevahyčistoteoretic-kypripadaacuteeštepoľskeacutedza chorvaacutetskeđgeografickysao nichuvažovaťnedaacutePri Neziderskomjazere sa nachaacutedzal Chythtwan 1299 Chydwand 1410 Chythuand 1411 atď čo bude najskocircrzo Ščitovan(y)so zaacutepadoslovanskouskupinouščktoraacutejeajv Kyjevskyacutechlistochležajs chyacuteba-juacutecimľepentetickyacutemtakmaacutesrbochorvaacutetčinanapriacutekladKrižovljane(pozriStanislav2004110)a totov Kyjevskyacutechlistochmaacuteme

V Šopronskej župe sanachaacutedzala dnesnemeckaacuteobec StoobmaďarskyCsaacuteva je doloženaacuteužv 13storočiacuteviackraacutetakoChawačobudezo Ščavaso skupinoušč(pozriStanislav200493-94)akaacutejev KyjevskyacutechlistochV 13storočiacutejedoloženaacuteosadaNeacutevegy(nauacutezemiacutednešnejobceFertőszentmikloacutes)z Nevidzas dz(pozriStanislav1999148)V župesana riekeRaacutebenachaacutedzazaacute-padoslovanskeacuteojkonymumSobor[š-]doloženeacutev roku1314zo slovaVьšeborъgtVšeborgtŠeborlebojužniacuteSlovaniabymalis (pozriStanislav1999152Stanislav2004435)pričomKyjevskeacutelistymajuacutev tejtopoziacuteciinevyhovujuacutece-s-V juhozaacutepadnejčastiŠopronskejžupyjepodobnenaacutezovGyaloacutekadoloženyacutev roku1308(pozriStanislav2004172)po nemeckyJelwickenz Jelovьkaktoryacutepoukazujena v zaacutesadenajmaumljužnoslovanskeacutelza dla ojkonymumGereblyeacuten(časťdnešnejobceZsira) zapiacutesaneacuteakoGarablyan 1319 1323ktoreacuteobsahuje južnoslovanskeacute epentetickeacute ľ (pozriStanislav1956152-153)pričomobatietojavysuacuteajv Kyjevskyacutechlistoch

NasamomzaacutepadeUhorskasana juhod ŠopronskejžupynachaacutedzalaŽeleznaacute(Vašskaacute)župaV nej boli v bliacutezkosti obciacute Szombathely a Saacutervaacuter osady Szeleste [Selešte] v roku 1270 Zeleste(Stanislav2004405) čo skupinou štlt skjukazujena srbochorvaacutetčinupričomKyjevskeacute listymajuacuteščZa praslovanskeacuteorlьnikъbez akuacutetujetuojkonymumRolnikdoloženeacutev roku1388toto

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 81 |

nemocircžebyťjužnoslovanskeacute(Stanislav2004388)To zrejmeaninaacutezovmajetkuJaacutekovcovGeregyedoloženyacute1437čojeuacuteplnepravidelnyacutekontinuantGradzas dzlt dj(pozriStanislav2004161)Od 13 storočia je znaacutemeojkonymumktoreacute je doloženeacute v roku1218 akoTurpuch 1314Tyre buch1399Trebech1424ThrebyczTrebych1437Trebuch1448TerebiczčomocircžebyťvarimajetokPribinovhoveľmožaTrěbica(pozriStanislav2004463-464)ktoreacutehomenomaacutezaacutepadoslovanskyacutesufix-ickdeclttjakov Kyjevskyacutechlistochnonajstaršiezaacutepisypoukazujuacutejednoznačneskocircrna srbochorvaacutetske-ćpriacutepslovinskeacute-č

SoŽeleznoužupouna juhususediacuteZalianskažupana ktorejuacutezemiacutesanachaacutedzalocentrumPanoacutenskehokniežatstvaPribinua Koceľa ichhlavneacutesiacutedlobolov dnešnomZalavaacutereNa vyacutevindjgtdzrespđpoukazujenaacutezovGerengyez Grędjaso zachovanounosovkoučižestarobylyacutea typNeacutevegyltNevidjazaznamenanyacuteod 13storočia(pozriStanislav2004311)PodobnetaknaacutezovNyiraacutedzapiacutesanyacuteužv roku1272akoNerradpoukazujesvojiacutemzaacutepisomz roku1454Nyraghna slovenskeacutedzalebosrbochorvaacutetskeđbolobytupocircvodnepotomNerad-jarespNerad-jьk osobneacutemumenuNerad (pozri Stanislav 2004 318)NaacutezovLengyelLengel 10191370 123312561271atď(pozriStanislav2004265)budezo slovenskeacutehoLędzan(y)priacutepzo srbochorvaacutet-činyktorejđ daacutevav maďarčine rovnakyacutevyacutesledok Iba zaacutepadoslovanskyacutemocircžebyť však zrejmenaacutezovVoumlczkoumlnddoloženyacuteod 15storočiak osobneacutemumenuVackonku ktoreacutemupatriacuteVaacuteclavs clttj(pozriStanislav1956156-157)Zaacutepadoslovanskeacutebuduacuteazdatiežpravdepodobneacutenaacutezvypre rocirczneŠtitaacuteres palatalizovanouskupinou ščakojedoloženaacutev danomojkonymeajna začiatku12storočiapri Nitrev Zalianskejžupejeto obeca samotaChitary1141ndash1161od 14storočiaChatardnesCsataacuterďalšiasamotaCsataacuterzaznamenanaacutev roku1137akoChiatariia od14sto-ročiaakoChatara varii Letenye Chatarv zaacutepisez roku1366(pozriStanislav200493)SkupinuščvšakmocircžemaťajčasťchorvaacutetčinyJužnoslovanskeacuteči stredoslovenskeacutejelltdlv naacutezveKapolcsdoloženomod 11storočia(pozriStanislav2004217) tak je i v KyjevskyacutechlistochV ojkony-meSzoboszloacutedoloženomužv roku1270akoZobozlouz antroponymaSoběslavvidiacutemenaprotitomupotenciaacutelnybohemizmussobě(pozriStanislav1956155-157)čoniejev suacutelades jazykomKyjevskyacutechlistovkdeječastoanalogickeacuteteběakov slovenčinečiu južnyacutechSlovanovV suacutelades Kyjevskyacutemi listaminie jecelkomaniojkonymumv bliacutezkostivŕškuPerjaacuteszloacutektoreacute jev župedoloženeacutev roku1265akovilla Priazo1269Preaszlef1272Preazločomusiacutebyťk antroponymuPrějaslavbez epentetickeacuteho ľktoreacutevidiacutemev analogickomruskomPerejaslavlь (pozriStanislav2004372)Ďalšiacuteprobleacutempredstavujedosťnejasnyacutenaacutezovdoloženyacutev župeužv roku1082akoScerente1275Zerenchetakajv 14storočiacutepretožepochaacutedzazrejmezo srbochorvaacutetskehoSręća(pozriStanislav2004410)kdebyboloćza tjtedaniecnavyšejetuzachovanaacutenosovkatakžetentonaacutezovjestarobylyacutea zaacutesadnyacutea odporujeKyjevskyacutemlistom

S Balatonom susediacute aj Šomodskaacute župa ktoraacute sa nachaacutedzala na vyacutechod a juhovyacutechodod ZalianskejV jej severnejšej časti vidiacuteme ojkonymumOsztopaacuten zapiacutesaneacute v roku 1229 akoOztupan12841348Ztupančobudezo Stupan(y)ltstǫp-jank stǫpabdquoveľkaacutejamana poľovaniezverildquotedabez epentetickeacutehoľ(pozriStanislav2004325)Na juhužupysuacutevšakviacereacutemenaacutektoreacutepoukazujuacutena epentetickeacuteľakojeLepleddoloženyacutev roku1269z pocircvodneacutehoLipľeso zme-nou i gtektoraacuteprebehlav maďarčinev 12storočiacutea s maďarskyacutemdeminutiacutevnymsufixom-d(pozriStanislav2004267)potomstareacutehydronymumDumbulz roku1268kdevidiacutemenosovkuz DǫbľьltDǫb + jь(Stanislav2004144)a napokonvarii ojkonymumRopolyzaznamenaneacuteod 13ndash14storočiaakoRupulv obcisanavyševyacuteslovnespomiacutenajuacuteSlovania(pozriStanislav1999187)SamotaDoumlbroumlgsvojimizaacutepismiv 15storočiacuteDebregh14141423Debreregh1415atďpoukazuje na dentaacutelny element v koncovke slovanskeacuteho kontinuantu pocircvodneacuteho Dobroradjь(pozriStanislav2004133)takajsamotaktoraacutejezaznamenanaacuteužv roku1346akoLytaraghčobudez Ľutoradj(Stanislav2004495)V bliacutezkostidnešnejmaďarsko-chorvaacutetskejhranicebolana-vyšeChovonya1406Chowanya1473Chawonya1486čobudezo Ščaviňas hlaacuteskovouskupinou

Martin Pukanec

| 82 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

šč(pozriStanislav200494)takžesamocircžezdaťžena juhužupysanachaacutedzajuacutelenjavyktoreacutesuacuteajv KyjevskyacutechlistochNiejeto alecelkomtakMaacutemetutotiždoloženyacutenaacutezovBudich1376Bodych1536čobudezo srbochorvaacutetskehoosobneacutehomenaBudić(Stanislav200449)popriPredicz1489ktoryacutenemaacutezapiacutesaneacutechindikujuacutecejužnoslovanskeacutećčič(pozriStanislav2004372)takžebudeasizaacutepadoslovanskyacuteA dokoncaajna severemaacutemedodnesojkonymumAndocsktoreacutepoukazujena palatalizaacuteciu nepriacutetomnuacute v Kyjevskyacutech listoch Zapiacutesaneacute je v roku 1321 akoOnduch 1390Andochatďa budenajskocircrz Andić(pozriStanislav20049)takžeanitunemožnopočiacutetaťso zaacute-padoslovanskouzmenoutjgtcSo zaacutepadoslovanskyacutemcaletrebana druhejstranejednoznačnepočiacutetaťv zjavnestarobylomnaacutezveVinceslav1193ktoreacutejezo zaacutepadoslovanskeacuteho Vęceslavъ(pozriStanislav1999186)a zaacutepadoslovanskaacutepalatalizaacuteciatjgtcjevidieťv rovnakostarobylomorony-meZselicde Siliso10611257atďsilva Selez1083ndash1095apčojez osobneacutehomenaŽilicktoreacutehonositeľbolajPribinovyacutemveľmožom

Ďalej na juhovyacutechod hraničila so Šomodskou Baranskaacute župa Z nej poznaacuteme staryacute naacutezovs nosovkouKyslengeld z roku1474Lengyel 1511 čobudenaisto z Lędjan(y) (pozriStanislav2004265) takže so slovanskyacutem kontinuantoms dentaacutelnymelementomza dj ako jehypote-tickyi v Kyjevskyacutechlistochalenemusiacuteto byťslovenskeacutedzTentoelementmaacuteasitiežzaniknutaacuteBurgungya1397z Burgund-ja (pozriStanislav200478)a Nyvig1015ndash1158NimughNimegz Nevidja(Stanislav1999196)Majetokv juhovyacutechodnejčastižupyRazlouRazlo1330Razlo1425147014711481z pocircvodneacutehoRaslavmaacutev naacutezvezrejmestredoslovenskeacutea južnoslovan-skeacutera-(pozriStanislav2004382)ktoreacutejeajv KyjevskyacutechlistochNaacutezovzaniknuteacutehomajetkuZunduch1330poukazujeazdana pocircvodneacuteslovanskeacuteSǫdić(pozriStanislav2004421)s južnoslo-vanskyacutemćza tjčobyalev suacutelades Kyjevskyacutemilistamisamozrejmenebolonavyšedocircležiteacuteježenaacutezovmocircžebyťstarobylyacutepretožev ňomvidiacutemenosovkuZdaacutesažepri hľadaniacutemiestapocircvoduKyjevskyacutechlistovjeBaranskaacutežupaužpriacutelišna juhutakto aspoňnaznačujeajďalšiacutezaacutesadnyacuteveľmistarobylyacutenaacutezovs nosovkouVenche1370Venthye14171481(Stanislav1999196)ktoreacutebudez VęćaltVętjatedas tyacutemistyacutemnevyhovujuacutecimkontinuantom

Keďtedapocircjdemez Baranskejžupyna severvstuacutepimedo TolnianskejžupyNiekdena hranicityacutechtodvochžuacutepbolbiskupskyacutemajetokTrochan1391Thorosthyan1439z Troščan(y)s palatali-zovanouhlaacuteskovouskupinoušč(pozriStanislav200449)Tuacutetovidiacutemeajv naacutezveKusthan140314101471KuschaKwstha145314541469čobuduacuteasiKoščan(y)(Stanislav2004253)NaacutezovLengyelLengel1322(Stanislav2004265)poukazujena Lędjan(y)so slovanskyacutem kontinuantoms dentaacutelnymelementomza djčonemusiacutebyťlenslovenskeacutedzležajsrbochorvaacutetskeđZaniknutaacuteosadaGoumlszle1305Goumlzle1455byvzhľadomna poľskeacuteGozdlinomohlapoukazovaťna praslovan-skeacutevyacutechodiskoGozdla(Stanislav1999202)a zmenudlgtlOnymaacutev tejtožupetedaneprotirečiajazykuKyjevskyacutechlistovaleanijasnejšieneukazujuacutepotenciaacutelnuhranicumedzistrednousloven-činoua srbčinoua chorvaacutetčinou

Ďalejna severjeBelehradskaacutežupas centromv StoličnomBelehrade(dnesSzeacutekesfeheacutervaacuter)ktoraacutejena zaacutepada severozaacutepadod Balatonua susediacutez juhus KomaacuterňanskoužupouBelehradskaacutežupajesiacutecerozsiahlaalepre svojmočaristyacutetereacutenjepomerneriedkoosiacutedlenaacuteRelevantneacutetopo-nymaacutepre jazykKyjevskyacutech listovv nej častonenachaacutedzameMocircžeme spomenuacuteťaspoňzanik-nutyacuteChathar1285čobudezo Ščitar-Chygler13971436atďktoreacutebymohlobyťzo Ščigla(pozri Stanislav2004 108 112) a potomMeed 1298možno z Medz(a) gtMeacutegy gtMeacuted tedas potenciaacutelnouzmenoudjgtdzostatneacutezaujiacutemaveacutenaacutezvyniesuacutedoloženeacutev stredoveku(porovStanislav1999206-212)takžeichopomiacutenameNa slovenskeacuteuacutezemieďalejna severnemaacutezmy-selvstupovaťpretožev analyzovanejpamiatke suacute jazykoveacutečrtyktoryacutechv zaacutepadneja strednejslovenčine evidentne niet a nebolo alemocircžeme sa vydať na vyacutechod Predtyacutem však ešte trebaspomenuacuteťVespriacutemskužupuktoraacute jena severod Balatonua severovyacutechodod Zalianskej kde

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 83 |

malobyťcentrumPribinovhoa KoceľovhokniežatstvaĎalejna severod Vespriacutemskeja najuhod PrešporskejjemenšiaRaacutebskažupa

Vespriacutemskažupajezaujiacutemavaacutenajmaumlz hľadiskavyacuteskytuepentetickeacuteho ľZ osobneacutehomenaNeostǫpjь pochaacutedza zrejme naacutezov Nuztupe 108613 stor Nuztup 1135 1204 ndash 1235 1258Noztuph1332atďčižebez epentetickeacutehoľ(pozriStanislav2004312-314)aleajbez zachovanejnosovkyZaacutesadnejšiacutejepretov každompriacutepadenaacutezovKoromlakeďžetaacutetomaacutev stredovekyacutechzaacute-pisochnosovkuzachovanuacuteKurumpla1364Koromla1404Korompla1427Koromplya1480atďktoryacutebudez Krǫpľas epentetickyacutemľna Slovenskejzemibolanaprotitomuv PrešporskejžupeKrupaacutendashprvyacutezaacutepismaacuteeštenosovkuCrumba1113(pozriStanislav2004244)Danyacutezaacutepisalemocircževaribyťi sekundaacuternydovezenyacutez užsko-sotaacuteckejoblastipriacutepto mocircžebyťnaopakV župesanachaacutedzalajChatar1233inyacuteChatar1240a ešteajnejakaacuteCsataacuter pusztaz roku1491ktoreacutesuacutezo Ščitar-(pozriStanislav200492-93)so skupinouščakojev KyjevskyacutechlistochNa tuacutetoazdapoukazujeajojkonymumChygle1275Chigla1340Chigle1439ktoreacutebymohlobyťzo Ščiglačoplatiacuteajpre naacutezovosadyna brehuBalatonuChyglerz roku1478(pozriStanislav2004109111-112)V RaacutebskejžupejedocircležiteacutespomenuacuteťChytwan1278Chichwan1325Chytwand14001415147314761480pre dnešnyacuteCsikvaacutendpretožejenajskocircrzo Ščitovan(y)kdejepalatalizovanaacuteskupinašč(pozriStanislav2004110)SuacutetuajdvelokalityPeacuteck pektьktoreacutejeajvyacutechodiskomojkonymaPeštkdevidiacutemebulharskuacuteformuJ StanislavsanazdaacutevažePeacutec jezaacutepadoslovanskyacutetvaralepocircvodnetamboloasisrbskeacutea chorvaacutetskećaleboslovinskeacutečakoukazujuacutezaacutepisyspred15storočiaPech1240Kyspeech1367a Peech1373(pozriStanislav2004341)

Taktoby sadalapribližneopiacutesaťonymiauacutezemiabyacutevaleacutehoPanoacutenskehokniežatstvaPribinua Koceľaa jehookoliaZ hľadiskajazykovyacutechznakovKyjevskyacutechlistovniejetedatentoregioacutenonomastickyuacuteplnepresvedčivyacutehociniektoreacutejehooblastinaznačujuacutemožnuacutespojitosťs jazykomKyjevskyacutechlistovvo vaumlčšejmieretaktoazdapaacuterdokladminapriacutekladTolnianskaa VespriacutemskažupapričomVespriacutemskebiskupstvoboloprvyacutemuhorskyacutembiskupstvomtakžeto nie je irele-vantneacuteOnymiatejtožupyjev suacutelades hlaholskoupamiatkouviacakosusednejZalianskejkdesanachaacutedzalocentrumPanoacutenskehokniežatstvaPribinua KoceľaO niečopresvedčivejšiacutecelkovyacuteonomastickyacuteobrazakov Panoacuteniivarinaacutejdemekeďsavydaacutemeďalejna severovyacutechoddo severneacute-hoPotisiakdemalisiacutedlapravdepodobniacutevyacutechodniacutesusediaMoravanovVyacutechodniacuteObodriti

Užvo vyacuteznamnompomenovaniacuteZempliacutenasamožnoskryacutevaepentetickeacuteľNaacutezovjednejz naj-staršiacutechuhorskyacutechžuacutep(komitaacutetov)sauvaacutedzaužod Anonymaakoajindev 13ndash14storočiacuteZemlinčiZemlynpriacutepadneZemlienZemlyenZemlunZemlum(pozriStanislav2004505)takževyluacutečiťtuepentetickeacuteľnemožnoTo platiacuteajpre samotuZemlyn14291430Zemlen1470v Abovskejžupektoraacutejena zaacutepadrespjuhozaacutepadod Zempliacutenskejhocitentonaacutezovmocircžebyťi sekundaacuterny(pozriStanislav2004506)Ďalejna vyacutechodjev UžskejžupeKoromľaKoromlya1393Koromplya1419čobudez Krǫpľas epentetickyacutemľ(pozriStanislav2004244)pričomzaacutepisyzachovaacutevajuacutenosovkutakžesuacutestarobyleacutea nepocircjdetuurčiteo novšiacutevplyvvyacutechodoslovanskyacutechjazykovTo mocircžeplatiťajpre naacutezovzo Satumarskejžupylacus Sarolyandoloženyacuteod 12storočiaktoryacutebudeku Žeravľan-s epentetickyacutemľ(pozriStanislav2004512)V bliacutezkostivyacutechodneacutehoSlovenskavšaknaacutejdemev se-vernomPotisiacutez hľadiskaKyjevskyacutechlistovajďalšiezaujiacutemaveacutečrty

Najuhod ZempliacutenskejžupyježupaSabločskaacuteV nejsav roku1270spomiacutenaMedwyge locus lutosusa tojez praslovanskeacutehoMedvědje(pozriStanislav2004289)Keďžegv zaacutepisereprezen-tujenajskocircrmaďarskeacutegy [ď]dentaacutelnyelementpoukazuje jednoznačnena kontinuantdz lebosrbochorvaacutetskeđ je tu geografickynepravdepodobneacuteV župe sa v 15 storočiacute spomiacutenaMaghmaďarskyMagyčojemožnoMadz-k Mad-a v roku1329Opoghazdaz Opodz-k podъistej-šiaa starobylejšia(snosovkou)jeKalengaKalangaz roku1345čojez Kolędja(pozriStanislav200428010213)Tenistyacutejavsanachaacutedzav hornomPotisiacutev Berežskejžupetedana vyacutechodeod Užskejv naacutezveobceBatraďna Ukrajinev bliacutezkostislovensko-maďarskejhraniceV maďarčine

Martin Pukanec

| 84 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

znieBoacutetraacutegya zapisujesav rokoch1270a 1272akoBolteraga BoltragVyacutechodiskomjeBoltěradzk osobneacutemumenuBoltěrad(pozriStanislav200463)vo vyacutechodnejslovančine byza djboložZmenudjgtdzvidiacutemeajv maďarskomnaacutezvepotokaZagyvav Abovskejžupe1318ZagoačojeajhydronymumoznačujuacuteceľavyacutepriacutetokTisyv NovohradskejHevešskeja Solnocko-jasovskejžupedoloženeacuteod 13storočiaobojejezo SadzavaltSadjava(pozriStanislav2004500)V Abovskejsa vyskytuje od stredoveku ojkonymumGoegchGogy 12721419 čo je zo slovanskeacuteho Godzso zmenoudjgtdztedak antroponymuGod(porovHodejov)+sufix-jь(pozriStanislav2004153)čojestarobylaacutetvorbaDokladomzmenydjgtdzsuacuteajdvanaacutezvyLengyelfalvak Lędjan-znaacutemeužzo stredovekujedenv Abovskejdruhyacutev Užskejžupe(pozriStanislav2004265)dztuvšakmocircžebyťpoľskeacutekeďžeLengyelznamenaacutebdquoPoliakldquo

NaTiseeštev SabolčskejžupemožnospomenuacuteťojkonymumVencsellő1067Wensellevktoreacutejez VęceslavaleboVęcilovkdeclttjakojev Kyjevskyacutechlistochtakmaacutemev župeajWensez roku1067ktoreacutebudez VętjagtVęcačojednesVacak VaacuteclavtakmaacuteajmaďarskyacuteVacovna Dunaji(pozriStanislav2004483-484)Na hornejTisev Ugočskejžupejedoloženyacutev roku1351naacutezovWereeczetedaasiz VěracaAkonaznačujeslovinskeacuteVeračeajtubudeazdacza tj(Stanislav2004484)ZaujiacutemavosťouPotisiaježesav ňomrovnakoakov Kyjevskyacutechlistochnachaacutedzara-popriro-po metateacutezelikviacuteda todokoncai v tomistomnaacutezveV AbovskejžupebolaRaacuteztokaRoztokadoloženaacutev 15storočiacuteakoPastukafalva t jRaztukafalvaaleajRosthokaa Bozthokat jRozthoka (pozri Stanislav 2004 383)Eštepodstatne vyacutechodnejšie v Satumarskej župe jepodobnehydronymumRakytadoloženeacutez roku1524akoRathkadnesRaacutektaktoreacutezachovaacutevara-aleajRoztokav roku1345zaznamenanaacuteakoRuzticaktoraacutemaacutero-(Stanislav1956264-265)v župesuacuteajRozžal(y)doloženeacutev 14storočiacute(Stanislav2004389)V Zempliacutenskejžupevidiacute-mev naacutezveRozvadzemaďarskyRozvaacutegydoloženeacutev 14storočiacuteakoRosvadRozvaghRozuaghpoprislovenskomdzajzaacutepadoslovanskeacutero-ktoreacutemaacutemetiežv Abovskejžupev naacutezveRozpuchRozpwthzloženomz predponyroz-ltorz-a koreňaputltpǫtьbdquocestaldquo(pozriStanislav2004390)V onymiioblastiniejeneznaacutemaanizaacutepadoslovanskaacutekontrakciatakmaacutenapriacutekladdnešnyacuteLevelekv Sabolčskejžupetjv stredemedziAbovskoua SatumarskoustarobylyacutezaacutepisLevelukyz roku1067hociužs denazalizaacutecioukdeLeveacute (luacuteky)jestiahnuteacutez Levyjě(pozriStanislav1956176-180)V povodiacuteBodrogusav Abovskejžupev roku1483spomiacutenaHaradyschačojeHradiščeso skupinoušč(pozriStanislav2004176)takyacutetotypnaacutezvuso šči šťjedoloženyacutedostatočneajna stredovekomZempliacutenea Boršode(pozriStanislav2004189)baskupinaščdokoncai navyacute-chodev Satumarskejžupev naacutezveGachalltGoščaniku gostьso zmenoungtla Hugachaz tohoisteacutehoroku1332-7čojeu + Gost + jagtUgošča(Stanislav2004152Stanislav1999407)

Všetka onymia oblasti ale nemusiacute byť v suacutelade s Kyjevskyacutemi listamiV Abovskej župe sanachaacutedzaSedlecdoloženyacutev roku1347akoZedlech1427Sedlechapkdejezachovaneacutedl(pozriStanislav2004402)ktoreacutejez hľadiskaKyjevskyacutechlistovnevyhovujuacuteceSamozrejmejeotaacutezkoučiužneďalekaacutestredovekaacuteSeleškanemaacutedlgtlalebojez maďarčinyakosimysliacuteBVarsik(1973219)taktosaajvyacutechodogemerskaacuteSilicauvaacutedzav roku1381Zeliches lalepopriZedlyches dlz roku1386(Varsik1973304-305) takžepocircvodnyacutenaacutezovboldvojtvarSeliceSedlice (porovStanislav 2004 413)Tu trebapodotknuacuteť že priacutepady typuSedlo protiSelo celkovonie suacute asiideaacutelnymidokladmiizoglosydlǁlkeďžepraslovanskeacuteselogravemusiacutebyťpriacutebuzneacutes celyacutemradomgermaacutenskychvyacuterazovs -l-(pozriKroonen2013424)alepredovšetkyacutemi s litovskyacutemsalagravea lo-tyšskyacutemsala(pozriDerksen2015387)a v praslovančinepredpokladaacutemeajsedъlovo vyacuteznamebdquosedadlosedloldquočižebez praslovanskejskupinydlpred zaacutenikomjerovV Zempliacutenskejžupesana juhunavyšenachaacutedzaobecSemjeacutenSemyanSemyen1332ndash1337zo Šemjan(y)ktorejnaacutezovbymoholpoukazovaťna nepriacutetomnosťepentetickeacutehoľ(Stanislav1999394)Tentonaacutezovjevšakbez ľrozšiacuterenyacuteajoveľajužnejšiea jehointerpretaacuteciajenejednoznačnaacute(pozriStanislav2004431-432436)takžepreceňovaťto nemožnoJetutiežv Užskejžupev roku1271zaznamenanaacuteterra

K pocircvodu Kyjevskyacutech listov z onomastickeacuteho hľadiska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86 bullbullbull | 85 |

ZubuzlayčobudenajskocircrSoběslav(pozriStanislav2004417)kdebybolzaacutemennyacutetvarsoběčorovnakona prvyacutepohľadniejev suacutelades jazykomKyjevskyacutechlistovv ktoryacutechčastovidiacutemeanalogickeacuteteběakobyacutevav spisovnejslovenčinečiu južnyacutechSlovanovfaktomaleježenaacuterečiana Zempliacutenemajuacutetvartebeales tobusobu(pozriKrajčovič1988291)Problematikaizoglosyzaacutemennyacutechkoreňovyacutechmorfeacutem tob-sob-ǁ teb-seb- jecelkovotrochuzložitejšia (pozriviacKrajčovič197499-100)Tietonienevyhnutnearchaickeacutenaacutezvysuacutetedapotenciaacutelneonomastickeacuteprotiargumenty

Veľmizaujiacutemaveacutejenaprotitomuv tejistejUžskejžupena dnešnejukrajinsko-slovenskejhra-niciv bliacutezkostiužsko-sotaacuteckejoblastiojkonymumPalaďmaďarskyPalaacutegyčojevlastnestarobylaacutetvorbaz praslovanskeacutehoosobneacutehomenaPoladso sufixom-jьčižePoladjьDnešneacuteukrajinskeacuteojkonymumbyza praslovanskeacutedjmalomaťžnieďmaďarskeacutegy[ď]tiežpoukazujena dentaacutelnyelement tedaslovenskeacutedzV dokladochvšaka to jemimoriadnedocircležiteacutemaacutemedoloženuacuteajzmenudjgtzPalad1325PalazPalag1332ndash1337Palagh14361445Palagy1436Polag1479JStanislavuvaacutedzažesatudzmohlofakultatiacutevnevysloviťajakoz a žejeto znamenityacutedoklad(pozriStanislav2004332)z hľadiskahľadaniapocircvodujazykaKyjevskyacutechlistovjemožnokľuacutečo-vyacutekeďženeviemečizmenadjgtⰸjezmenoudjgtdzalebodjgtzAjpretositruacutefamecelkovouzavrieťžeonymiatejtooblastijeo niečoviacv suacutelades jazykomskuacutemanejhlaholskejpamiatkyakoPanoacutenskekniežatstvoa žehľadaťpocircvodKyjevskyacutechlistovna zaacutekladetoponymiemocircžemeasitiežskocircrv severnomPotisiacuteakov okoliacuteBlatenskeacutehojazera

REFERENCESBroch Olaf 1899WeitereStudienvonderslovakisch-kleinrussischenSprachgrenzeimoumlstlichen

UngarnKristianiaCzambel Samo 1906 Slovenskaacute reč a jej miesto v rodine slovanskyacutech jazykov 1 oddelenie

Osnovya inyacutemateriaacutelrečovyacute1čiastkaVyacutechodoslovenskeacutenaacuterečieTurčianskySvMartinDerksen Rick 2015EtymologicalDictionaryof the BalticInheritedLexiconLeidenndashBostonHaefs Hanswilhelm 2004 Ortsnamen und Ortsgeschichten in Schleswig-Holstein zunebst

Fehmarn Lauenburg Helgoland und Nordfriesland Anmerkungen zur GeschichteNorderstedt

Hoops Johannes 2003ReallexikonderGermanischenAltertumskundeBerlinKortlandt Frederik 1980 Zur Akzentuierung der Kiever Blaumltter In Zeitschrift fuumlr Slavische

Philologie4111-4Kovaacutečovaacute Viera 2015Z problematikyarchaizmovv slovenskyacutechnaacuterečiach(s osobitnyacutemzrete-

ľomna sotaacuteckenaacuterečiaseverovyacutechodneacutehoZempliacutena)RužomberokKrajčovič Rudolf 1974Slovenčinaa slovanskeacutejazykyIPraslovanskaacutegeneacutezaslovenčinyBratislavaKrajčovič Rudolf 1988Vyacutevinslovenskeacutehojazykaa dialektoloacutegiaBratislavaKroonen Guus 2013EtymologicalDictionaryof Proto-GermanicLeidenndashBostonLutterer Ivan ndash Majtaacuten Milan ndash Šraacutemek Rudolf 1982ZeměpisnaacutejmeacutenaČeskoslovenskaSlovniacutek

vybranyacutechzeměpisnyacutechjmens vyacuteklademjejichpůvodua historickeacutehovyacutevojePrahaMMFH I 1966MagnaeMoraviaefonteshistoriciI1966PrahaBrnoMoacutecsy Andraacutes 1974Pannoniaand UpperMoesiaa Historyof the MiddleDanubeProvinces

of the RomanEmpireLondonndashBostonPukanec Martin 2013Svaumltoplukovokniežatstvoa staraacuteslovenčinaNitraPukanec Martin 2017K pocircvoduKyjevskyacutechlistovz akcentologickeacutehohľadiskaIn Slovenskaacutereč

822159-168Schaeken Joseph 1987DieKieverBlaumltterAmsterdam

Martin Pukanec

| 86 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 78 ndash 86

Stanislav Jaacuten 1956DejinyslovenskeacutehojazykaIUacutevoda hlaacuteskoslovieBratislavaStanislav Jaacuten 1999Slovenskyacutejuhv stredovekuIBratislavaStanislav Jaacuten 2004Slovenskyacutejuhv stredovekuIISlovniacutekmiens mapovyacutemipriacutelohamiBratislavaSteinhuumlbel Jaacuten 2004NitrianskekniežatstvoBratislavaŠafaacuterik Pavel Josef 1863SebraneacutespisyDiacutelIIStarožitnostislovanskeacuteokresudruheacutehoPrahaTřeštiacutek Dušan 2001VznikVelkeacuteMoravyMoravaneacuteČechoveacutea středniacuteEvropav letech791ndash

871PrahaVarsik Branislav 1973OsiacutedlenieKošickejkotlinyIIBratislava

SUMMARY ON THEORIGINOF THE KIEV LEAFLETS FROM THEONOMASTICPOINTOFVIEWThe paperseeksto thrownewlighton the originof the KievLeafletsbycomparingthe toponymsin Pannoniaand the toponymsin thenorthernTisaregionIn thenorthernTisaregionthe Uh-SotakdialecthasbeenspokenThisdialectseemsto beveryarchaicand ableto preserveoldlinguisticfeaturesincludingaccentThe accentof the Sotakdialectof KoromľarecordedbyOBroch in 1899 isverysimilarmaybe identical to onein theKievLeafletsMoreoverin theUh-Sotakdialectwecanfindallthe importantphoneticand morphologicalfeaturesof the KievLeafletssuchastjktgtcdjgt(d)zskstjgtščdlgtlepentheticlroT-dobrajegogtdobraegogtdobraagogtdobragoaswellasjь-gti-and thenprīmiprimi I sgm -ъmь-emьD sg teb-Gpl f -achmaybe vьch-gtvьs-and noG sgA pl f of ja-stems -ěThe toponymsof the northernTisa region such asZemlinZemlynZemlienZemlyenZemlunZemlum13thndash14thcenturyZemlynZemlen15thcenturyKoromlya1393Koromplya1419ltKrǫpľaWensellev1067ltVęceslavVęcilovWense1067ltVęcaltVętjaPastukafalva(=Raztuka-)Rosthoka(=Rozthoka)15thcenturyLeveluky 1067lt LevyjěHaradyscha 1483 (=Hradišče)PaladPalazPalag 14th centuryltPoladjьand so onseemto bein accordancewiththe dialectof the KievLeafletstooThe counter-examples in the region are easy to be explained and not necessarily ancientenoughOn the otherhand someof the counter-examples in Pannonia egvilla PriazoPreaszlefPreazlo13thcentury(cfRussianPerejaslavlь)orScerente1082Zerenche13thndash14thcenturyltSręćain thecentralZalaregionetcarefrom the pointof viewof the KievLeafletsdialectinexplicable

DocMgrMartinPukanecPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof SlovakLanguageand LiteratureŠtefaacutenikova6794974NitraSlovakiampukanecukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 87 |

АПОСТОЛЬСКАЯ МИССИЯ СВЯТЫХ КИРИЛЛА И МЕФОДИЯ В КОНТЕКСТЕ РАЗВИТИЯ ФЕНОМЕНА СЛОВА

В УКРАИНСКОЙ КУЛЬТУРЕ

The Apostolic Mission of Saints Cyril and Methodius in the Context of the Word Phenomenon Development in Ukrainian Culture

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

DOI1017846CL201811287-97

AbstractKOVALCHUKNataliandashJAKUBOVSKAacuteVieraThe Apostolic Mission of Saints Cyril and Methodius in the Context of the Word Phenomenon Development in Ukrainian Culture In their contribution the authors examine the issue of the origin of Slavonicliterature the Old Slavonic language connectedwith the important activity of the greatSlavicmissionariesStsCyrilandMethodiusTheformationofthefirststateofEastSlavscoincideswiththeadoptionofChristianityandtheconfirmationofthewordasthedivineLogos In Christian interpretation thewordgainsanontological statusofGodrsquoswisdomTheauthorsexaminethedevelopmentoftheword(intermsofthelanguage)byanalysingthe activities of St Cyril as the founder of the Kiev letters Their attention is focusedon the analysisof the workof GregorySkovorodaTarasHryhorovichShevchenkoLesyaUkrainkaand othersWorksofthesewritersshowthatthewordhasanarchetypalcharacterinUkrainian culture and its symbolic structure penetrates all stages of its developmentThe word takes the form of an laquoapostolic missionraquo reveals and exposes the soulof the UkrainiannationIthasChristianoriginanditsculturalandhistoricalmanifestationsstrengthennationalidentityandthenationstate

Keywords Slavonic writing Old Slavonic language Saints Cyril and Methodius Cyrillo-Methodian mission Prayer Ukrainian Literature

AbstraktKOVALCHUKNataliandashJAKUBOVSKAacuteVieraApoštolskaacute misia sv Cyrila a Me-toda v kontexte rozvoja fenomeacutenu slova v ukrajinskej kultuacutereAutorkyvosvojompriacutespevkuskuacutemajuacuteproblematikuvznikuslovanskejpiacutesomnostistaroslovanskeacutehojazykaktoreacutehovznikbolspojenyacutes vyacuteznamnoučinnosťouveľkyacutechslovanskyacutechvierozvestcovsvCyrilaa MetodaFormovanieprveacutehoštaacutetuvyacutechodnyacutechSlovanovsazhodujesprijatiacutemkresťanstvaapotvrde-niacutemslovaakobožskeacutehologuVkresťanskejinterpretaacuteciinadobuacutedaslovoontologickyacutestatusBožejmuacutedrostiRozvojslovaautorkyskuacutemajuacutepomocouanalyacutezyaktiviacutetsv Cyrilaakoza-kladateľakyjevskejpiacutesomnostiVcentreichpozornostijeanalyacutezatvorbyGregoiraSavitschaSkovoroduTarasaHryhorovyčaŠevčenkaLesyUkrainkyainyacutechIchtvorbasvedčiacuteotomžeslovomaacutevukrajinskejkultuacuterearchetypaacutelnycharakterajehosymbolickaacuteštruktuacuteraprenikaacutevšetky etapyvyacutevoja tejtokultuacutery Slovomaacutepodobubdquoapoštolskeacutehoposlanialdquo spriacutestupňujea odhaľujedušuukrajinskeacutehonaacuterodaMaacutekresťanskyacutepocircvodavosvojichkultuacuterno-historic-kyacutechprejavochutvrdzujenaacuterodneacutebytieanaacuterodnyacuteštaacutet

Kľuacutečoveacute slovaacuteslovanskaacute piacutesomnosť staroslovanskyacute jazyk Svaumltiacute Cyril a Metod cyrilo-metod-skaacute misiamodlitba ukrajinskaacute literatuacutera

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 88 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

ДляXIXвекаи нашеговремениборьбазаутверждениеукраинскогословaи украинскогоязыкаимеетнеменееважноезначениечемвопросыматериальнойжизниэкономическогои государственного строительства Поэтому в Украине языковые политическиегосударственные вопросы и в целом все проблемы национального бытия выступаютнеотделимо от национального слова Более того слову дается функция выражениянациональной идеи Подобно тому как Библия рассказывала о приобретении евреямидуховнойРодиныв религиипослеуничтоженияихгосударственноститаки в Украинеслово представляется как репрезентант духовной Родины национальной почвы Такоеотношениек словунаУкраинеобусловленоспецифическойтрансформациейнародногомировоззрения когда мир раскрывается в символико-мифологических знаковыхформах единства человека и бытия Для украинской ментальности так и для всейславянскойязыческоймифологиив целомприсущантропологическийантропоцентризмотождествление человека и природы в специфических символично образных формах(обрядаритуаладуховно-практическогоосвоениямира)

Именно эти особенности народного мировоззрения были использованы в тойуниверсализации роли слова которая наблюдалась в украинской культуре Этауниверсализация и объясняет то обстоятельство что отношение к слову в украинскомязыкевсегдабылопредметомидеологическойборьбы

Приблизительно 1500 лет назад появилась славянская письменность Ее созданиебыло связано с выдающейся деятельностью и духовным подвигомвеликих славянскихпросветителейсвятыхКириллаи Мефодия

СдуховноndashпросветительскойдеятельностьюсвятыхКириллаи Мефодияисследователисвязывают во второй половине IX столетия перевод одной из глав трактата laquoвеликийапологетикraquo константинопольского патриарха Никифора 1 Осуществив переводlaquoНаписания о правой вереraquo Кирилд впервые изложил на славянском языке основныедогматыправославноговероученияЭтотпереводположилначалосозданиюфилософскойи богословской литературы в результате переводческой деятельности святых Кириллаи Мефодиябылобразованкорпустекстовнаславянскомязыкчтосоздалопредставлениепроосновныенормыи проблемыхристианскогомираи одновременнолитературныйязыкспособныйнатакомжевысокомуровнекакгреческийилатинскийязыкобслуживатьвсесферыобщественнойжизни

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия была настолько значима чтобогословы и церковные историки часто сравнивают их с АпостоломПавломНи одиниз миссионероввосточнойилиЗападнойцерквинесделалтакмногодляраспространенияхристианстваи письменности и неимел такого влиянияна ход событийв славянскоммирекакэтисвятыеЛетописецНесторв laquoПовестивременныхлетraquoподтверждаетвеликоезначениеделасолунскихучителейlaquoЭтиприбылии началискладыватьписьменаазбукии перевели laquoАпостолraquo и Евангелиеraquo и рады были славяне что услышали величие Богана своемязыкеПослеэтогоперевелиlaquoПсалтырьraquoи laquoОктоихraquoи другиек книгиraquo(Повестьвременныхлет199128)

Особое значение в своей миссионерской и просветительской деятельностивизантийскиепросветителипридавалиязыкуОнисчиталичтонерелигияи верадолжныопределятьязыки навязыватьегокаксвященныйместнымжителямаместноенаселениедолжноадаптироватьБожьесловонасвойроднойязыкlaquoЧерезписьмобратьяв полноймере пытались кодифицироватьправовые отношения основанные на культуре обычаевместныхжителейИсходяизположенийчтоцерковнаякультураестьчастьюэтническойкультуры Кирилл и Мефодий в сущности поддерживали разнообразие в церковномединстве в этомпониманиионибылипредставителями славянскихнародностейraquo (Kril

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 89 |

2003 6) Богослужение на родном языке поднимало славянский дух они осознавалисебя не подневольными а свободными не униженными а достойными Исполнениемиссииблаговествованияв восточнойЕвропеи созданиеславянскойписьменностиониначалиименноизКиевскойРусичтоимелорешающеезначениенетольков становлениидавнерусской письменности государственности и культуры но и развитии феноменаслованавсехэтапахразвитияукраинскойкультуры

Говоря о возможных путях исследования украинской культуры выдающийсяукраинскийфилософДЧижевскийписалlaquoПершийзнихmdashцедослідженнянародньоїтворчості другий mdash характеристика найбільш laquoблискучихraquo яскравих виразнихісторичнихепохякіданийнародпереживтретійmdashхарактеристиканайбільшзначнихlaquoвеликихraquoвидатнихпредставниківданогонародуraquo(Chyzhevskyi1992138)

Исследуя феномен слова мы будем использовать характеристик выдающихсялитературных эпох (Киевская Русь и эпоха украинского барокко и великих творцовукраинскойлитературы(ГригорийСковородаТарасШевченкоЛесяУкраинка)Этодаствозможностьвместес логикойразвитияукраинскойпроцессас тысячелетнейисториейраскрытьсущностьфеноменасловав украинскойкультуре

Славянскаяписьменностьестьоднимизважнейшихисточниковразвитияфеноменаслова в украинской культуры в этом контексте большое значение имела деятельностьсвятых Кирилла и Мефодия в создании славянской азбуки Азбука тут выступает нетолькотехническимспособомнои кодексомбытияпоэтомуписьменностьоцениваетсякаквторичноеявлениекотороенаследуетБожьюПремудрость

Сточкизренияэтойонтологиидажебукванепростоединицаязыкав алфавитНапримеркультурный контекст функционирования кирилицы в старокиевской письменностисопоставлял каждую букву с философской идеограммой символических образов laquoТакбуква laquoАзraquo складьівалась из изображений симургов которьіе наподобие сфинксовсимволизироваливечностьначаловсехначалединствомираи изначальньїйсветБукваlaquoведиraquoрисуваласькаклицонаподобиемаскикотороесимволизировалоуглубленностьв себяведовствоглубокоезнаниеасамамаскаобозначалатайнуокружающуюзнаниеБукваlaquoжraquomdashlaquoживетеraquoизображалакакдеревьяптицьіи всесущевходитв человеческоесердце Зто означало единство всех форм бьітия в человеке идею антропоцентризмаБуква laquoзraquo mdash laquoземлеraquo восходит к изображению трилистника в человеческом сердцекоторое в свою очередь как бьі вбирает цветение всего мира и источает мьісльТрилистникпризтомсимволизируетмудростьи просвещениесофийностьбьітияБукваlaquoиraquoсимволизируетсвіязьразьединенногоБукваlaquoмraquomdashlaquoмьіслетеraquoрисоваласьв видедвухрьібаковсвязанньїхдругс другомсетьюс общимуловомЗтосложньїйобразмудрецовзабрасьівающихсетии ловящихмьіслькотораяв своюочередьв видеуловаmdashистиньїуравновешиваетдиалогмеждунимиraquo(Kedrov198218)

Создание славянской азбуки Кириллом и Мефодием привело к формированиюна Руси первого литературного языка mdash церковнославянского Церковнославянскийязык стал важным способом Просвещения и книжности Киевской Руси в летописяхэтого периода закладываются основыПросвещенияСамфакт христианизации страныи развитиелитературногоязыкасвязанногос этимфакторомпридалбольшоезначениесловув проповедяхв проповедяхсловонепосредственнообращаетсяк сердцуи разумучеловека к наиболее известным нам проповедям принадлежат проповеди святогоФеодосияи митрополитаИлларионаИнтересночтословов проповедяхсвятогоФеодосияимеет много функций Слово есть основой сравнений мученики laquoсияют как зориraquoспособомформированияблестящихобразовlaquoпотомучтонетолькосамаеслинебудеттогоктонеюпишети топорнепрославитьсябезтогоктонимрубитraquoиспользованием

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 90 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

антитезы laquoоткроем тут свои грехиперед единственнымчеловеком (священником) чтобытам(на страшномсуде)ихнеоткрыватьпередвсеммиромПафоссловав проповедяхФеодосияпризываетчеловекак праведнойжизник жизнив единствес Богом

ОсновнаятенденцияпроповедейИлларионаmdashпрославлениеновойхристианизацииРусичерезпрославлениееевеликихкнязейЭтапроповедьвошлав украинскуютрадициюкотораяпрослеживаетсяв ГалицковолынскойлетописитворчествеКлиментаСмолятичаи КасиянаСаковичаКонцепциюи стилистикупроповедиИлларионаотображаетмосковскаяи новгородская литература (житие князя Дмитрия Ивановича МосковскогосвятогоЛеонтия Ростовского КонстантинаМуровского и других) а также литература сербская(житие святого Симеона и Савви написанное в XII веке иеромонахом Доментияном)важнымпроизведениемэтойэпохиестьlaquoПоучениеraquoвладимираМономаха

Эпохалитературногоразвитиякотораяначинаетсяв XII mdashXIIIстолетииимеетсвоиопределенныепризнакиГлавныместьточтослововыступаетпреждевсегокаксимволЭто связано с основной чертой всего Средневековья в котором доминирует взглядна мир как символический в котором действительность есть знаком чего-то другогонепосредственнов действительностинеданногоСимволизмв литературенаиболееяркопроявилсяв проповедяхКириллаТуровскогои в laquoСловеополкуИгоревеraquo

Символический характер проповедей Кирилла Туровского основываетсяна интерпретации символического значения религиозных образов Описываяторжественный вход Христа в Иерусалим на вербную неделю Кирилл ТуровскийинтерпретируетегокакдуховноепринятиеХристав светлыеглубинысвоейдуши(проповедьна laquoантипасхуraquo (неделя Фомы) Он объединяет сравнение весны в природе и Пасхис разговоромАпостолаФомы с Христом Другие проповеди опираясь на евангельскоеповествование представляют их символическое значение Последнее laquoСловоraquo КириллаТуровскогопосвященоПротиарианскомусоборуОтцовсобораонсравниваютс воинамиО символическимхарактере laquoСловаоПолкуИгоревеraquoпишет выдающийся украинскийфилософДЧижевский laquoОнонаполненопоэтическимиизысканнымифигурамипочтинет слов которые не имели бы какого нибудь дополнительного значения не несликакой нибудь функции в поэтическим строении произведении Может быть наиболеехарактернойчертойстиляестьсложныйсимволизмlaquoСловаraquo(Chyzhevskyi1991180) К этоймысли присоединяется и другой исследователь слова О Копач laquoСловоmdash это золотойтеремкоторыйвысоковиднеетсяв просторахсимволикии изэтоготеремаотрываетсячитателюдвамирареальныйи символическийraquo(Kopatch199379)

МногочисленныеобразыlaquoСловаополкуИгоревоraquoвсегдаестьсимволамиНапримерптицы о которых часто напоминает певец означают laquoсоловейraquo mdash Боян певец илирадостный вестник утра laquoчерные вороныraquomdash вестницы несчастья laquoорелraquomdash большаяптицасимволпоэтическоговдохновенияиливестникпобеды

Интересным фактом выступает определенный определенное динамическоеразвитиесимволов в контексте laquoСлова о полку Игоревеraquo Рассмотрим например образ солнцаПеред началом похода Игоря солнце предупреждает про угрозу laquoТогда Игорь вьзрьна свблоесонцемвидьотьнеготьмоювсявояприкрьітьіraquo(СловaополкуИгореве198548)Сонлце как быпосылает тьму І поражение Ігоря связано с темнотой предсказаносолнцемlaquoТемнобобьвЗденьдвасонцапомьркостаобабагрянаясальпапогасоста(зтодвакнязяmdashИгорьи всеволод)и сьнимамолодаямьсяцаОлегьи Святьславьmdashтьмоюсяповолокостаи вьморьпогрузистаи великоебуйствоподастахиноваНарьцьнаКаяльтьма свьтьпокрьілаraquo (Слова о полку Игореве 1985 78-80) в конце laquoСловаraquo солнцеужесветитрадостноlaquoСонцесвьтитсянанебесьmdashИгорькнязьв Рускойземлиraquo(Словао полкуИгореве198590)

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 91 |

Другим способом символического изображения есть введение в произведение снови предчувствий Таким например есть сон Святослава в котором автор оперируетзловещимисновидениямиlaquoчернымковромraquo(черныйцветmdashплохаяприметlaquoсинеевинос горемсмешанноеraquo(мутноевиноmdashплохаяпримета)и такдалее

C XVI столетия когда движение полемистов набирает сил в борьбе с униатамии католикамисловоприобретаетспецифическуюсилуОновыступаеткакlaquoмечдуховныйraquo(ИвышенскийЛБарановичи другиеполемисты)и этудуховнуюмиссиюсловопроноситчерезвсюисториюукраинскойкультурывплотьдоЛесиУкраинкикотораяхотелачтобысловобылоlaquoострой

laquoПисателемБожьегооднимизсамыхвыдаюшихсяукраинскихписателейвсехвременraquoназывает Дмитрий Чижевский украинского полемиста Ивана вышенского М Сумцови Д ЧижевскийподчеркиваютчтоИванвыщенскийнапоминаетимпророкаКакизвестнооноставилсветскуюжизньдляжизнидуховнойнашелсебепристанищенаАфонеи откудаобратилсяк своимземляками современникамlaquoТомимыйдуховнойжаждойонудалилсяв Афонскиепустьіниздесьявилсяк немушестикрьільїйСерафим mdashлюбовьк угнетеннойобманутой осмеянной Родинеmdash вьінулизего груди трепетное сердце и вложил в нееугольпьілающийогнемгневаи негодованияоткрьілемузеницьіи обратилеговниманиена все современньїе ему явлення южно-русскойжизни хорошие и дурньїе радостньїеи печальньїе и бедньїй малообразованньїй малороссиянин сразу прозрел в глубинуюжно-русскойжизниувидиллатино-униатскихгадовзаметилпрозябаниехлопаи пошелнаРодинужечьсердцалюдейсвоимгорячимодухотворенньїмсловомraquomdashписалпронегоМСумцов(Sumtsov188525-26)ПеруИвышенскогопринадлежатlaquoАфонистыraquolaquoПисаниековсемв ЛядскойземлеraquolaquoСоветraquolaquoПозорищемысленноеraquoи другие

Церковная программа Ивана выщенского во всех его произведениях нацеленана утверждение старых церковных правил и церковного устава Он выступает толькоза утверждение всего старого Хотя он и соглашается на проповедь народным языкомно все книгикак он считает нужно печатать на славянском языке Славянский языкон ставитдажевышечем греческийи латинскийОнпищет laquoЧинеліпше тебі ізучатиЧасословецьПсалтирАпостоліЄвангелієібутипростимбогоугодникоміжизньвічнуюполучатинежелипостигнутиАристотеляіПлатонаіфілософоммудримсяв жизнісейзватиі в геєнуотітиРозсудиraquo(Chyzhevskyi1991228)

выступаязастародавностизаАпостолиЕвангелиеи противАристотеляи Платоназа церковнославянские книги против перевода их на простой язык И вышенскийтребуетчтобыи в школеучилигреческуюи славянскуюграмматикувместодиалектики ndashчасословец вместо логикии риторикиndashпсалтырьвместофилософииndash laquoосмогласникraquoОн подчеркивает что laquoевангельскую и апостольскую проповедьraquo надо произноситьс простой и понятной интерпретацией в более поздние времена он составляет планпечатания сборника хрестоматии слов Христовы апостольских и святоотеческихкоторыйотчастиосуществилПвеличковский

Самые известные проповеди Кирилла Транквиллиона-Ставровецкого laquoЕвангелиеучительноеraquo и laquoЗерцало Богословияraquo Ивана Галятовского laquoКлюч разуменияraquo АнтонияРадивиловского laquoОгородок Марии Богородицыraquo Лазаря Барановича laquoМеч духовныйraquoи другиеЗначениедеятельностипроповедниковбылосвязанос цельюсберечьи развитьв Украинетрадициюи искусствопроповедиживогословаГлавнаяцельэтихпроповедейвывестиправославиеизкризисногосостоянияукрепитьегоавторитети полемическуюстойкость Эти проповедники много сделали для того чтобы утвердить украинскийязык в философско-богословской литературе накануне создания козацко-гетьманскогогосударства

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 92 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

Важная роль в развитии феномена слова принадлежит украинскому философуГ СковородеДЧижевскийв своеманализетворчествавеликогофилософаподчеркиваетlaquoщосвоїмстилеммовоюобразамиемблематикоютвориГСковородибезпосередньоповrsquoязані з усією київською літературною традицією з творчістю І ГалятовськогоА РадивиловськогоЛБарановичадуховніпісніГСковородиналежатьдотоговидудуховних пісень із яких складені писані збірки або laquoБогословникraquo (Chyzhevskyi 1934175)

ПреждевсегословоуукраинскогофилософавыступаеткаксловоБожиекотороеестьосновойвсегосуществующегов мирекотороекакбезднаможетохватитьвсеразнообразиемикро и макромира Слово есть человеческоймерой вещей через него не человеческоесвязываетсяс нашимсердцемlaquoАщожєсерцеколинедушаЩоєдушаколинебездоннадумокбезодняЩоєдумкаколинекорінь сімrsquoя і зерновсієїнашоїплотікровішкіритаlsquoіншоїзовнішностіБачишщолюдинакотрамирсердечнийпогубилапогубиласвоюголовуісвійкоріньraquo(Skovoroda1994a351)

Г Сковорода во многих своих произведениях сближает категории слова и БожейПремудрости laquoСлово від господа і воноживе в нас істина Господня перебуває вічноraquo(Skovoroda 1994b 312) Слово Божие в Святом Письме создано из символическихобразов и символов Поэтому в Библии слово выступает в двойном значении земноми божественномlaquoТакнеподумаймощословоБожев дійсностієподвійнимподвійнимза сутністю своєю подвійним за тлінням і нетлінням а плоттю і духом з божестваі людяностілицемжеабопостаттюоднейтежraquo(Skovoroda1994c 382)в этомсмыслесловопереживетвечностьпотомучтоономудроlaquoІякунікчемномувексельномупаперціховається імперіал так у тлінній і смертній цих книг тіні і в мороці таїться пречистепресвітлейживеraquo(Skovoroda1994d18)

laquoСловоraquo laquoправдаraquo laquoславаraquo mdash три понятия которые пронизывают все поэтическоетворчествоТарасаШевченка

laquoЩобнашаправданепропалаЩобнашесловоневмиралоraquo(Shevchenko1978257)

Поетборетсязабудущеес помощьюсловаlaquoОрюСвійперелігmdashубогунивуТасіюсловоДобріжниваКолись-тобудутьraquo(Shevchenko

1978310)

Словапоэтав какоймереестьбожьисловапотомучтопоэтБожийпророки правдаи воляи славазависятнетолькоотпоэтическогонои непосредственноотБожьегословаи Божьейволи

laquoНеначесріблокутебитеІсемикратиперелитеОгнемв горниліmdashсловесаТвоїогосподитакіїraquo(Shevchenko1978256)

Словокотороеизменитжизньнародпозоветк новойвсепоэтическоетворчествоmdashтакпредставлялсебепредназначениесловаТарасШевченкоСловообращаетсяк намчерезбиблейныеобразы

У Тараса Шевченка существует весь диапазон функционирования феномена словав украинскойлитературевозможнонаиболеепрезентабельнословопроявляетсебяв такназываемойlaquoязыковоймолитвеraquoпоэтав егоlaquoНеофитахraquo

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 93 |

ПошлименісвятеєсловоСвятоїправдиголосновийІсловорозумомсвятимІоживиіпросвітиПодайдушіубогійсилуЩобогненнозаговорилаЩобсловопламенемвзялосьЩоблюдямсерцерозтопилоІнаУкрайніпонеслосьІнаУкраїнісвятилосьТесловобожеєкадилоКадилоістиниАміньraquo(Shevchenko1978284-285)

Если Тарас Шевченко в поэтической форме показал онтологический вес словато гениальныйисследовательсловаАПотебняначинаетсоструктурныххарактеристиксловаlaquoКаждоесловосостоитнеменеекакизтрехзлементовтоєстьизвнешнейформьі(единствазвука)знака(представлення)и значеннraquo(Potebnya1999212)

Согласно А Потебне laquoпоэзияи проза отличаются тем что в поэзии мысльперестраиваетсячерезконкретнесловокотороесвязанос образомав прозеэтомышлениеосуществляется в слове в котором его значение осуществляется без помощи образуraquo(Potebnya1999233-234)

Что касается науки то именно тут и осуществляется мышление в словах значениякоторыхфиксируютсяв фактахи законахТакимобразомизэтихисследованийА Потебниможносделатьвыводчтословоестьуниверсальнойформойдуховностибез которогонемоглисуществоватьнимифнипоэзиянипрозанинаука

Вмифологическоммышлениисловоисполняетуниверсальнуюфункциювнутреннегои внешнегопотомучтов неместь единствообъективногои субъективного гдеобразпредметисследованияв философскойсфереАлександрПотебнясчитаетчтов каждомслове есть внутренняя форма которая дает понятийное видение мира Даже такоебытовоесловокакlaquoлюлькаraquoвоплощаетодновременнои семантикуигрыи намекнаБогавесельяmdashЛадои образлюбимогочеловекаилиженщины(laquoлельraquo)илиотца(laquoлелькаraquoу гуцулов)и впечатленияотдетскойколяскитоестьцелоемифологическоевидениемирав целом философско-лингвистическая концепция потебнианства исходит из того чтословоndashэтонепростоязыковойспособапринципязыковогосознаниянациив которомзаложеновизуальноевидениемирав украинскойкультуреслововыступаетнетолькокакобразязыкааязыкнетолькокакобразобщенияакакособыйобразобщениятакназываемогоязыковогосознанияЭтопонятиебыловведеновыдающимсяукраинскимфилологомА Потебнеюи означалорасширенноепониманиесловакакмоделидуховногомикрокосм

КонецXIXmdashначалоXXстолетиясвязанос новымэтапомв развитиифеноменасловав украинскойкультуреСлововыступаеткаксимволвыживаниянациикоторойугрожаетутратародногоязыкаважнуюрольв развитиифеноменасловав украинскойкультуресыграла Леся Украинка Огненное слово поэтессы взывало к оружию и решительномунаступлениюнаlaquoтвердынитиранraquoЦиклlaquoНевільничіпісніraquoзавершаетизвестнаяпоэзияraquoСловочомутинетвердакрицяraquo

Десятки раз в литературе Леся Украинка обращалась к теме про роль словав освободительной борьбе и при этом никогда не повторялась всегда находила

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 94 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

оригинальный поворот Например второй цикл сборника laquoРитмиraquo Особенно первыйстихциклаmdashстрастныймонологпронизанныйединымнаступательнымпорывом

laquoПроміннямяснимхвилямибуйнимипрудкимиіскрамилітючимизіркамипалкимиблискавцямимечамихотілабявасвиховатьслова

Щобвилунугірськубудилианестогінщобкраялианетруїлисерцещобпіснеюбулианеквиліннямвражайтеріжтенавітьубивайтенебудьтетількидощикомосіннімпалайтечипалітьтаневrsquoялітьraquo(ЛесяУкраїнка1976191)

Другоестихотворениек первомуи одновременноявляетсяегоантитезойlaquoЧитількижблискавицямилітатисловамотимщозтугинародилисьraquo(ЛесяУкраїнка1976191)

Спрашиваетпоэтессаи раскрываетчрезвычайноебогатствотеми мотивовлирикиАнализируя мифологемы народного сознания Леся Украинка раскрывает

фундаментальныеизмерениянациональногокосмосаПриэтомонаиспользуетархаическислои языкового универсума и создает своеобразный метаязык Таким метаязыкомкоторый используетпоэтесса есть древний натуралистический язык первоэлементовчетырех стихий где laquoводаraquo raquoвоздухraquo laquoземляraquo laquoогоньraquomdash это понятия которые залаютмифологиюжизнии имеюттрадиционнуюсимволическуюсемантикуВ laquoЛісовойпісніraquoпоэтесса показывает что каждая стихия формирует конкретное метафорическое полев котором есть множество образов символов и ассоциаций Язык символов позволяетчитатьприродудуховноадуховныеявленияосмысливатьв контекстыприродыТайнасвязана с тем чтонамне данопонятьнепосредственно визуально в непосредственномвосприятии что скрывается за символикой скрытых смыслов Не удивительно чтоязык символов есть своеобразным метаязыком историческим признанных формчеловеческого духа которые в своих различиях разошлись очень далеко Кроме тогометаязык имплицитно присутствуют в основе конкретного языкового универсамасо всеми признаками особенностей национального менталитета в следствии своейуниверсальности предает художественному произведению общечеловеческого смыслуВ драмеlaquoРуфини ПрисциллаraquoестьтакаярепликаРуфин

laquoЯкщодухувастесамезначитьщоідеятотрудновіритьщобпогануодіжможеноситиякасьідеягарнаraquo(ЛесяУкраїнка1976285)

В этих словахЛесяУкраинка дает ключ для понимания своей символикиИдеи своеготворчестваонаодеваетв одеждусимволовЛесяУкраинкасоздаласвоюсистемусимволовкоторые проявляются не только в драматических произведениях но в эпическихи лирическихИспользуясимволикув своихпроизведенияхпоэтессаставитихпарамиантитетичноСюдаотноситсянапримерпонятиеlaquoдушиraquoи laquoтелаraquoв laquoЛеснойпеснеraquo

МавкатидушудавменіякгострийніждаєвербовийтихійгілціголосЛукашЯдушудавтобіАтілозбавив

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 95 |

бощожтеперзтебеТіньМараМавкаОнежурисязатілоЯснимвогнемзасвітилосьвоновільнимиіскрамивгорузлетілоЛегкийрухкийпопілецьляжевернувшисяв ріднуземлицювкупізводоютамзроститьвербицюmdashстанепочаткомтодімійневолі(ЛесяУкраїнка1976292)

Таким образом язык поэтесса той платформой на которой поэтические и физические явления приближаются один к другому до состояния взаимного влияния Роль поэтического языка в этом сближении заключается в том что она непосредственно переливает физическое в духовное природу в слово Язык поэзии рождается из глубин людской души и Леся Украинка вслушивается в эти глубины чтобы донести содержание этих тайн Ее слово удивительно точное потому что укоренено одновременно и в людской душе и в устройстве бытия

Таким образом в интервале между laquoалфавитной молитвойraquo Святого Кирилла какоснователястародавнейкиевскойписьменностиlaquoязыковоймолитвойraquoТарасаШевченкахарактеристикой слова как laquoмеча духовногоraquo у полемистов презентацией слова какконфигурации laquoалфавита мираraquo у Г Сковороди и трансформация слова в laquoоструюraquoВ творчестве Леси Украинки раскрывается сияние феномена слова в украинскойлитературе

все это свидетельствует о том слово в Украине имеет архетипический характери выступаеттакойсимволическойструктуройкотораяпронизываетвсеэтапыразвитияукраинской культурыФормирование украинского государства в значительной степенисовпадает с принятием христианства и утверждение слова как божественного логосаБольшое значение в этом контексте имеет деятельность святых Мефодия и Кирилласоздавших славянскую азбуку В христианской интерпретации слово приобретаетонтологическийстатусБожьейПремудростиСловов функцииlaquoмечадуховногоraquoв борьбезанациональнуюи конфессиональнуюнезависимостьсвязанос ощущениемнациональногобытия национальной культур национальной независимости Слово приобретаетапостольскую миссию в раскрытии национальной души в своих христианских истокахи культурно-историческихракурсахутверждениянациональногобытияи национальногогосударства

REFERENCESСловаополкуИгореве1985СловаополкуИгореве[The Taleof IgorrsaquosCampaign]LeningradChyzhevskyi Dmytro 1992 Нариси з історії філософії на Україні [Essays on the history

of philosophyin Ukraine]OrionChyzhevskyi Dmytro 1994 Історія української літератури [History of Ukrainian

Literature]TernopilChyzhevskyiDmytro 1934 Философия Г С Сковороди [PhilosophyG S Skovoroda]

WarsawaKedrov Konstantin 1982 Предисловие к альбому laquoБуквицы древнерусского письмаraquo

[Introductionto the AlbumldquoLetterof the Oldrussianalphabetrdquo]Moscow

Natalia Kovalchuk ndash Viera Jakubovskaacute

| 96 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97

Kopatch Oleg 1993 Орнаментальний стиль laquoСлова о полку Ігоревімraquo [Ornamental styleof ldquoThe taleof pastyearsrdquo]In ЗбірникнауковихпрацьканадськогоНТШ[Collectedworksof the CanadianscientificsocietynamedafterTarasShevchenko]Toronto50-80

Kril Mychailo2003СвятіКирилотаМефодійудуховномуікультурномужиттісловrsquoянськихнародів[Roleof StCyriland Methodyin theculturaland spiritualslavoniclife]In ІсторіяУкраїни[Historyof Ukraine]134-9

Lesia Ukrainka 1976 Зібрання творів Toм 12 [Collectedworks Тоm 12] KyivПовестьвременныхлет1991[The taleof PastYears]Petrozavodsk

Potebnya Olexandr Afanasoyovych 1999 Психология поэтического и прозаическогов мышлении[Psychologyof poeticaland prosaicthinking]Moscow199-296

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994aРозмовапятиподорожнихпроістиннещастяв життітовариська розмова про дущевний світ Том1) [Dialogue of five strngers about trullyhappynessin lifefriendlyspeechaboutspiritualworldTom1]Kyiv325-358

Skovoroda Hryhoriy Savvych 1994bКнижечкапрочитаннясвятогописьманазванажінкаЛотоваТом2[Littlebookfor HolyScripturereadingnamedwomanLotovaТоm1]Kyiv34-60

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994cКільцеДружнарозмовапродущевнийсвітToм2 [RingFriendlytalkaboutspiritualworldТоm2]Kyiv360-412

Skovoroda Hryhoriy Savvych1994dКнижечкащоназіваєтьсяsilenusalcibiadisToм 2 [A booknamedsilenusalcibiadisТом2]Kyiv7-33

Shevchenko Taras Hryhorovych1978Творив 5-ти[worksin 5Тоm]KyivSumtsov Nicolai Fyodorovich1885Иоаннвышенский[IvanVyshensky]Kyiv

SUMMARY THE APOSTOLIC MISSION OF SAINTS CYRIL AND METHODIUSIN THECONTEXTOFTHEWORDPHENOMENONDEVELOPMENTINUKRAINIANCULTURELanguagepoliticaland stateproblemshavebeenconnectedwiththe nationallsquowordrsquoin allperiodsof UkrainianhistoryIn Ukrainethe lsquowordrsquorepresentsspiritualhomelandand national ground Slavonic scripture had been created about 1500 years ago and itsoriginisassociatedwiththe activityof greatSlavoniceducatorsStsCyriland MethodiusThe apostolic mission of Sts Cyril and Methodius was so significant that theologiansand Church historians often compare their role with the role of St Paul The missionto the EasternEuropeto proclaimthe Wordof Godand createthe Slavonicalphabethadstarted at the territory of Kyivan Rus the fact which was crucial for the developmentof the phenomenonof the lsquowordrsquo in allperiodsof the developmentof UkrainiancultureCreationof the Slavonic alphabetbyStsCyril and Methodius enabled to invent the firstliterary language on the territory of Kyivan Rus Church Slavonic language playedan importantrolein theperiodof the Enlightenmentatthe territoryof KyivanRusSincethe 16thcenturyasthe controversialmovementwasgettingstrongerin thestruggleagainstthe Catholicsand the Uniatsthe lsquowordrsquophenomenonachieveditsspecificrolerepresentedbya ldquospiritualswordrdquo(cfIvanVyshynskyLazarBaranovychand otherpolemists)HryhorijSkovodorain someof hisworksapproximatesthe notionof the lsquowordrsquo(Logos)to the notionof WisdomTarasShevchenkogivesa widerangeof meaningsto the notionof the lsquowordrsquoin Ukrainian literature An influential researcher of the theory of the wordO Potebnyaconcludedthatthe lsquowordrsquoisa universalformof spiritualitywithoutwhichpoetrymythologyscienceand prosecannotexist

Апостольская миссия святых Кирилла и Мефодия в контексте развития феномена слова в украинской культуре

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 87 ndash 97 bullbullbull | 97 |

ProfNataliaDmitrievnaKovalchukPhDKievUniversitynamedafterBorisGrinchenkoHistoricaland PhilosophicalUniversityDepartmentof Philosophy04212KievUkrainenataliakovalczukgmailcom

DocMgrVieraJakubovskaacutePhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof PhiposophyHodžova194901NitraSlovakiavjakubovskaukfsk

| 98 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

KACIacuteRI HERETICI BLUDAacuteRI A BOJ PROTI KACIacuteRSTVU V STREDOVEKOM UHORSKOM KRAacuteĽOVSTVE1

Heretics Apostates Schismatics and the Fight Against Heresy in the Medieval Kingdom of Hungary

Miloš Marek

DOI1017846CL201811298-131

Abstract MAREK Miloš Heretics Apostates Schismatics and the Fight Against Heresy in the Medieval Kingdom of Hungary The CatholicChurchhadto dealwiththe ideasdifferentfrom itsofficiallearningalreadyatitsbeginningsThesehereticmovementsthreateneditsunitythereforethe Churchrepresentedbythe Popeand the Churchhierarchyin cooperationwith the worldly power tried to stop such thoughts by the means of ecclesiasticalpunishment To suppress the heresy the institute of inquisition was established Hereticideas also spread in themedieval Kingdom of Hungary Its southern parts for instanceaffected the influence of Bogomilism in the 11th century Since the end of the 14thcenturythe ideasof the Waldensianmovementspreadto the westernpartof the KingdomIn the 15thcenturystudentsfrom the PragueuniversityintroducedradicalHussiteteachingin HungaryThisteachingfounditsaudienceespeciallyin thesouthernpartsof the Kingdomand in TransylvaniaThe ideasof the Lutheranreformationcamefrom the Germanlandsto Hungaryalreadyin the20sof the 16thcenturyTheywerefirstadoptedbythe Germanburghersof the miningtownsin thecentraland easternSlovakiaand in Transylvania

Keywords heretics Catholic Church inquisition Kingdom of Hungary Middle Ages

Abstrakt MAREKMiloš Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstveKatoliacuteckacirkevsaužv jejzačiatkochmuselavysporiadaťs myšlien-kamiodlišnyacutemiod jejoficiaacutelnehoučeniaTietokaciacuterskehnutiaohrozovalijejjednotupretosacirkevreprezentovanaacutepaacutepežoma cirkevnouhierarchiouv spolupraacuteciso svetskoumocousnažila takeacutetomyšlienkyzastaviťprostredniacutectvomcirkevnyacutech trestovNa potlačeniehereacute-zybolzriadenyacuteinštituacutet inkviziacutecieŠiacutereniekaciacuterskychmyšlienokneobišlov stredovekuaniUhorskeacutekraacuteľovstvoOd 11storočiazasiaholjehojužneacutečastivplyvbogomilstvaOd konca14 storočiado zaacutepadnej časti krajinyprenikalimyšlienkyvaldeacutenskehohnutiaV 15 sto-ročiacute saprostredniacutectvomštudentovštudujuacutecichna pražskejuniverzitedostalodo UhorskaradikaacutelnehusitskeacuteučenieUchytilosanajmaumlv južnyacutechčastiachkrajinya v SedmohradskuMyšlienkyluterskejreformaacuteciesaz nemeckyacutechkrajiacutendostalido Uhorskaužv 20rokoch16 storočiaNajskocircr ichprijalonemeckeacutemeštianstvobanskyacutechmiestna strednoma vyacute-chodnomSlovenskua v Sedmohradsku

Kľuacutečoveacute slovaacute kaciacuteri katoliacutecka cirkev inkviziacutecia Uhorskeacute kraacuteľovstvo stredovek

1 ŠtuacutediajevyacutesledkomriešeniaprojektuAPVV-16-0619Riacutemska kuacuteria a Uhorskeacute kraacuteľovstvo v komunikačnej interakcii v stredoveku (s osobitnyacutem zreteľom na uacutezemie dnešneacuteho Slovenska)aprojektuVEGA1005818Hostia na Slovensku v stredoveku Migraacutecia a jej determinanty v kontexte euroacutepskeho vyacutevoja

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 99 |

Užod najstaršiacutechčiassav raacutemcikatoliacuteckejcirkvistretaacutevames naacutezormiktoreacutesaodchyľovaliod jejoficiaacutelnehoučeniaTakeacutetoučeniektoreacutebolov rozporeso zjavenoupravdouschvaacutelenoumagis-teacuteriomcirkvisaoznačovaloakobludhereacutezaalebokaciacuterstvoa jejhlaacutesateliasanazyacutevalihereticialebokaciacuteri(Vragašetal2006181-182)2Obdobieformovaniaučeniacirkviv prvyacutechstoročiachpo Kristoviboloajobdobiacutemvznikurocircznychnaacuteboženskyacutechpruacutedovktoreacutebolina všeobecnyacutechkonciloch katoliacuteckej cirkvi vyhlaacuteseneacute za kaciacuterske (gnosticizmusmanicheizmus nestoriaacutenstvoarianizmusatď)3Katoliacuteckacirkevsasnažilakaciacuterskemyšlienkyužv zaacuterodkupotlaacutečaťa jejšiacuteri-teľovtrestaťpričomhlavnyacutemtrestompre nichbolaexkomunikaacuteciatedavyluacutečeniez cirkevneacutehospoločenstvaa zbavenieuacutečastina naacuteboženskomživote4

NonielentoV suacutevislostis preliacutenaniacutemsvetskeja duchovnejmociziacuteskalacirkeva jejpredsta-viteliaužod čiaskeďsastalaštaacutetnoucirkvoumožnosťžiadaťpre priacutevržencovideovyacutechpruacutedovpovažovanyacutechza kaciacutersketrestsmrtiPresnejšiepovedaneacute ľudiaodmietajuacutecikanonickeacuteučeniecirkvimohlibyťpostihovaniacutesvetskyacutemzaacutekonomCirkevichodovzdaacutevalana potrestaniesvetskejmocipovolaacutevalasina pomocsvetskeacutebrachiaacutelneinštituacuteciedovolaacutevalasaichpodpory(bdquoinvocatoadhoc auxilio brachii secularisldquo) ako sa vtedypaacutepeži a iniacute cirkevniacute predstavitelia vyjadrovalivo svojichpiacutesomnostiachobsahujuacutecichrozsudkyprotikaciacuteromPrvyacutemkresťanskyacutemheretikomodsuacutedenyacutemna trestsmrtibolPrisciliaacutenktoryacutebolv roku386riacutemskousvetskoumocouodsuacutedenyacuteza čarodejniacutectvoa popravenyacutespoluso svojimipiatimipriacutevržencami(Zerner2008181)

Nasledujuacutecestoročiavčasneacutehostredovekuprežiteacutev znameniacutešiacutereniavierynajmaumlna euroacutep-skomkontinentepriniesliv cirkviakeacutesiupokojenieOd 10ndash11storočiavšakužopaumlťzačiacutenajuacuteprenikaťdo kresťanskeacutehoučenianoveacutemyšlienkyktoruacutesuacutes jehooficiaacutelnymučeniacutemv priacutekromrozporeNoveacutemyšlienkoveacutepruacutedyz Aacuteziezakladajuacutecesvojeučeniena neustaacutelombojidobraa zlasaprostredniacutectvomarmeacutenskychpaulikiaacutenovdostaliajna euroacutepskupocircduNa uacutezemiacuteByzantskejriacutešea naBalkaacutenenašlisvojvyacuterazv hnutiacutebogomilovktoreacutesatamšiacuterilood 10storočiaa od11 sto-ročiaajna zaacutepadev južnomFrancuacutezskuzasav sektekatarov(Lorenz20159-66Martin2014Ternovaacutecz 2013 65-76Obolensky 2009 Petrović 2008Angelov 1979Kulcsaacuter 1964Angelov1958374-378Runciman194763-115)

2 S vyacuterazomhereacutezaa heretiksastretaacutevameužv Novomzaacutekonena viaceryacutechmiestachPocircvodnevšaktentotermiacutennemalnegatiacutevnyvyacuteznamJehodefiniacuteciuprinaacutešapo prvyacuterazsvaumltyacuteIrenejz Lyonuv 2storočiacute(Ciacutebik2013181)V Justiniaacutenovomkoacutedexez 5storočiaktoryacutejesuacutečasťouzbierkykodifikovaneacutehoriacutemskehopraacute-vasaza kaciacuterovpovažujuacutebdquotiacutektoriacutestojamimokatoliacuteckejcirkvia nevyznaacutevajuacutepravuacutea svaumltuacutevieruakonapriacutekladzlorečeniacutemanichejcia impodobniacutektoriacutebysaaninemalivocircbecspomenuacuteťkdekoľvekna zemialeboichdotykombynemalobyťničpoškvrneneacuteldquo(CorpIC15122-4)Podľasuacutečasnejdefiniacuteciekatoliacutec-kejcirkvijehereacutezabdquotvrdošijneacutepopieranienejakejpravdyktoruacutetrebaveriťbožskoua katoliacuteckouvieroualebotvrdošijneacutepochybovanieo nejldquo(CIC1983kaacutenon751)Vyacuterazkaciacuter(nemketzer)čikaciacuterizrejmepochaacutedzaz talianskehoslovabdquogazzarildquoktoryacutezasapochaacutedzaz greacuteckehovyacuterazukatharoivo vyacuteznamečistyacuteV ranomstredovekuoznačovalnajmaumlpriacutevržencovheretickeacutehohnutiakatarovktoriacutesav 12a 13storočiacuterozšiacuteriliv južnomFrancuacutezskua severnomTalianskuNeskocircrsataktooznačovalivšetciheretici

3 Zoznamheretickyacutechučeniacutezozbieral svaumltyacuteAugustiacutenvo svojomdielebdquoDeheresibusldquoa IzidorSevillskyacutev ocircsmejknihedielaEtymoloacutegieDehaeresibus (VanderPlaetsendashBeukers 1969PL421841 21-50LindsayLiberVIIIkap I-XILambert2000)K bibliografiio literatuacuterezaoberajuacutecej sa stredovekyacutemihereacutezamipozriGrundmann1967

4 Podľasuacutečasnyacutechzaacutekonov-kaacutenonovkatoliacuteckejcirkvibdquoapostataheretikaleboschizmatikupadaacutedo exkomu-nikaacuteciena zaacutekladerozsudkuužvyneseneacutehopri zachovaniacutepredpisukaacutenonu194sect1bod2klerikmocircžebyťokremtohopotrestanyacutetrestamio ktoryacutechsahovoriacutev kaacutenone1336sect1bod12a 3ldquo(CIC1983kaacutenon1364sect1)Pokiaľideo vyobcovaniez cirkvi(exkomunikaacuteciu)bdquoexkomunikovaneacutemusazakazuje1maťakuacutekoľvekuacutečasťslužbyna slaacuteveniacuteeucharistickejobetyalebona akyacutechkoľvekinyacutechobradochkultu2slaacuteviťsviatostialebosvaumlteninya prijiacutemaťsviatosti3zastaacutevaťakeacutekoľvekcirkevneacuteuacuteradyvykonaacutevaťslužbyalebouacutelohyaleborobiťuacutekonyriadenialdquo(CIC1983kaacutenon1331sect1331bod12a 3)

Miloš Marek

| 100 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Keďžepopulaacuternemyšlienkykaciacuterovsamedziľudomnebezpečnerozširovalia pocircsobenieka-ciacuterskychkazateľovzačaloohrozovaťkatoliacuteckucirkevbolonutneacuteurobiťopatreniaabysatotone-bezpečenstvoodstraacuteniloUždruhyacuteLateraacutenskykoncilv roku1139žiadalsvetskeacutekniežataacuteabypre-nasledovaliznesvaumlcovateľovsviatostiacuteakokaciacuterovpod hrozboutrestuvyobcovaniaz cirkvi(Mansi1776vol21532 čl 23)V podobnomtrende saniesol aj tretiacuteLateraacutenskykoncil v roku1179(Mansi1778vol22231čl27)PaacutepežLuciusIIIv spolupraacutecis cisaacuteromFridrichomBarbarossomvydal4novembra1184bulubdquoAdabolendamldquoktoraacuteexkomunikovalarocirczneskupinykaciacuterovor-ganizovalaichvyhľadaacutevaniea poverovalabiskupovvykonaacutevaniacutemciestza uacutečelomichvyšetrovania(CorpIC10579Mansi1778vol22476-477PL20118551297-1300č 171)

ZostreniebojaprotikaciacuterompriniesolpontifikaacutetpaacutepežovInocentaIII(1198-1216)a GregoraIX (1227ndash1241)koncom12a v prvejpolovici13 storočia Inocent IIIv dekreacutetebdquoVergentisin seniumldquoz roku1199definovalhereacutezunielenakozraduvočiBohualeajakozločinuraacutežkykraacute-ľovskeacutehomajestaacutetus čiacutemsuacuteviselcelyacutekomplextrestovakobolakonfiškaacuteciamajetkua vydedeniePo neuacutespechusnaacuteho odstraacuteneniekatarskejhereacutezyprostredniacutectvomrokovaniaa vraždepaacutepež-skeacuteholegaacutetavyhlaacutesilkriacutežovuacutevyacutepravuakouacutečinnyacuteprostriedokbojaprotikaciacuterom(Zerner2008189)5Pocircvodnaacuteideakriacutežovyacutechvyacutepravzameranyacutechna oslobodenieSvaumltejzemez ruacutekbdquoneveriacichldquotaknadobudlanovyacutevyacuteznamKriacutežoveacutevyacutepravyvyhlasovaneacuteprotikaciacuteroma pohanomsav ďalšiacutechrokochstalidocircležitouformoubojakatoliacuteckejcirkviprotivšetkyacutemjejnepriateľom

Heretikmi teda teacutemouvtedyveľmiaktuaacutelnou saobšiacuternezaoberal štvrtyacuteLateraacutenskykoncilv roku1215V jehotreťomkaacutenonesaustanoviliopatreniaprotikaciacuteromčakalaichpredovšetkyacutemexkomunikaacuteciaa odovzdaniesvetskejmociSvetskeacuteuacuteradyrespsvetskiacutefunkcionaacuteriakchcelibyťpovažovaniacuteza vernyacutechkatoliacuteckejcirkvibolivyzvaniacutea v priacutepadepotrebyajpostrašeniacutehrozboucirkevneacutehotrestuabyv zaacuteujmeobranyvierypodniklivšetkyopatreniaktoreacutebyviedlina uacutezemiacutestojacompod ichjurisdikciouk vykoreneniuvšetkyacutechheretikovoznačenyacutechcirkvouTentosvojzaacutevaumlzokmalipotvrdiťverejnoupriacutesahouAkbyniektoryacutezo svetskyacutechvlaacutedcovpožiadanyacutecirkvounebol ochotnyacute vyčistiť svoje uacutezemie od hereacutezymal byť tiež exkomunikovanyacute spolu s kaciacutermi(CL IVMansi1778vol22986-989Kračunovaacute2001105-129)

Inocentov nasledovniacutek paacutepež Gregor IX zasa v roku 1231 ustanovil aj formaacutelne buloubdquoExcommunicamusldquoorganizačnuacuteformuinkvizičneacutehoprocesuVyšetrovaniekaciacuterovboloposta-veneacutena zaacutekladepovesti(bdquofamaldquo)tedana zaacutekladeanonymneacutehoudaniabez priacutetomnostiobhajcupriznanieku kaciacuterstvusakvocirclinedostatkudocirckazovmohlovymaacutehaťajmučeniacutemNa obvineniez kaciacuterstvastačilolenholeacutepodozreniepričomobvinenyacutesamuselsaacutemočistiťpredloženiacutemdocircka-zu6AksamunepodariloočistiťbdquopadlaldquonaňhoexkomunikaacuteciaA akv nejzotrvaljedenrokbolvyhlaacutesenyacuteza kaciacuteraa odsuacutedenyacuteTakyacutemtoosobaacutemnesmelisudcoviaadvokaacutetialebonotaacuteriposky-tovaťsvojeslužbyV opačnompriacutepademalipriacutesťo svojuacuteradAniduchovneacuteosobyimnesmelivy-sluhovaťcirkevneacutesviatostiDokoncaimnesmeliodsluacutežiťanicirkevnyacutepohrebAkbytakurobilimalibyťexkomunikovaniacutepričomsinezasluhovalianidostaťrozhrešenieibaakbytaktopocho-vanyacutechvlastnyacutemirukamiznovanevyhrabalia telaacutetyacutechtozatratencovverejnenepohodiliDo ta-keacutehotohroboveacutehomiestapo exhumovanomkaciacuterovinesmelbyťviacniktopochovanyacuteLaickyacutemosobaacutembolopriacutesnezakaacutezaneacuteverejnealebosuacutekromnedišputovaťo katoliacuteckejviereSynoviakaciacute-rovaleboobhajcovkaciacuterovnesmeliziacuteskaťcirkevnyacuteuacuteradalebobenefiacuteciumaždo druheacutehopoko-lenia(Mansi1779vol2373-74CorpIC105714Fearns196872-73č 26)Za vykonaacutevateľovtejtokonštituacutecieprotikaciacuteromurčilpaacutepežGregorIXčlenovreholedominikaacutenov7

5 Dekreacutetz 25marca1198(Potthast187461č 643Hageneder1963138-173)6 Akovidnoneskoršiepraacutevnepravidloo prezumpciinevinytuvtedyešteneplatilo7 Bulou bdquoIlle humanis generisldquo poveril vedeniacutem inkviziacutecie dominikaacutenov v Burgundsku Lombardii

Nemeckua Francuacutezsku (Mansi1779 vol 23 74-75Fearns196873-74 č 27)V Nemecku sapaacutepež

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 101 |

BogomiloviaŠiacutereniekaciacuterskychmyšlienoka ideovyacutechpruacutedovodlišnyacutechod učeniaKatoliacuteckejcirkvineobiš-

lov stredovekuaniUhorskeacutekraacuteľovstvoJehojužneacuteoblastiv priamomdotykus Balkaacutenomzasia-holvplyvmyšlienokbogomilstvaUžv dielečanaacutedskehobiskupasvaumlteacutehoGerardabdquoDeliberatioldquoktoreacutejeakyacutemsinaacuteboženskyacutemspisomtraktaacutetomnamierenyacutemprotikaciacuteromv Uhorskusastret-nemeso zmienkamio (kresťanskyacutech)kaciacuterochktoryacutechautoruvaacutedzapopripohanocha židochTiacutetohereticivrajtvrdiližeKristusjelenzdanlivyacutemčlovekomodmietaliStaryacutezaacutekonpodľanichniektoreacutevecipochaacutedzajuacuteod Bohaa ineacuteod diablaniektoreacuteBožievyacutetvorysuacutedobreacuteineacutezasazleacuteHlaacutesalibludyo pekleprekruacutecalirozpraacutevaniebiblieo stvoreniacute tvrdiližez nebazostuacutepivšiacutean-jeli tuacutežilipo teleženiektoriacutez anjelovobcovalis dceacuteramičlovekaa z nichpochaacutedzajuacutesynoviaBožiacuteOdmietalijednotuSvaumltejTrojiceučenieo vzkrieseniacutetelaruacutehalisaKristovmuteluuacutetočiliprotiCirkvia kňazomprekruacutecalialebodokoncaodmietaliobradya almužnyobetovaneacuteza spaacute-su duše zomrelyacutechOsobitne tiež uctievali archanjelaUrielaOsoba tohto štvrteacuteho archanjela(po MichaloviGabrielovia Rafaelovi)savyskytovalav apokryfnyacutechspisochobľuacutebenyacutechmedzibogomilmiGerardspomiacutenaajpriacutetomnosťstuacutepencovMetoda(bdquoMethodianistaeldquo)s ktoryacutechpo-mocoubyvrajmoccirkvik radostikaciacuterovzoslablaOkremdokladusvedčiacehoo pretrvaacutevaniacutekresťanskejtradiacuteciena uacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvaeštez čiassvaumltyacutechCyrilaa Metodazmienkapotvrdzujeajexistenciupriacutevržencovheretickyacutechsiekt(Szegfű1994116-117)

NazaacutekladeGerardovyacutechzmienoksapredpokladaacutepriacutetomnosťbogomilskejhereacutezyna uacutezemiacuteČanaacutedskehobiskupstvahoci jednoznačneacutedocirckazyo ichvyacuteskytenemaacuteme(KaraacutecsonyindashSzegfű1999Szegfű1994165Roacutenay1956471-474)Dokoncaajpohanskeacutepovstaniektoreacutevypuklov Uhorskuv roku1046vrajmalosvojideovyacutezaacutekladpraacutevev bogomilstveV učeniacutetejtosektytotižmožnonaacutejsťodmietanie štaacutetu jeho svetskyacutech inštituacuteciiacute ale i cirkvi a jejpredstaviteľov (Pražaacutek197076-83Muacutecska2004206)Uacutečasťheretikovna pohanskompovstaniacutevyacuteslovnespomiacutenajednauhorskaacutestredovekaacutekronikaPodľasvedectvaKompoziacutecieuhorskyacutechkroniacutekzo 14storočiapraacute-vekaciacuterizabilibiskupaBystriacutekaktoryacutesasnažilpred vojskompohanskyacutechpovstalcovpreplaacutevaťna druhyacutebrehDunaja(Domanovszky19992341-342)Jeto jedinyacutedokladktoryacutetaktopriamospomiacutenapriacutetomnosťkaciacuterovndashbogomilov()v Uhorskomkraacuteľovstve

Naacuteznak priacutetomnosti kaciacuterov v Uhorsku naacutejdeme aj v Mravnyacutech ponaučeniach synoviImrichovikdespomiacutenakraacuteľŠtefanImožneacutesnahyo narušeniejednotysvaumltejTrojicea upozor-ňujehožev tomtopriacutepadeideo heretikova nieo synovsvaumltejCirkvi(Balogh19992621)

TaacutetopasaacutežsavysvetľujeajakosvedectvobojasvaumlteacutehoŠtefanaprotibogomilomIchpriacutetom-nosťv krajinevrajnaznačujeajpasaacutežz prveacutehočlaacutenkuprvejknihyzaacutekonovkraacuteľaŠtefanapodľaktorejjestvovalinerozumneacutenaacutezorytvrdiacežecirkvisanemaacutedaacutevaťmajetok(Zaacutevodszky1904142)Niektoriacutebaacutedateliapretopredpokladajuacuteže isteacuteskupinybogomilovprišlido južnyacutechčastiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvapresnejšiedo oblastiriekyMureşna uacutezemiekniežaťaAchtumaužzačiat-kom11storočiapo poraacutežkeprveacutehoBulharskeacutehocaacuterstva(1018)a potompo poraacutežkepovstaniaPetraDeljanav roku1041PodobneajzaloženieZaacutehrebskeacutehobiskupstvasvaumltyacutemLadislavomv 90rokoch11storočiasadaacutevado suacutevislostis tyacutemitosnahami(Szegfű1968501-516Szegfű198339-41)

Hocibogomiloviapocircsobilina Balkaacuteneužv 10storočiacuteakbysmeneraacutetalidokladyz 11storočiatakdo priamehokonfliktus nimisadostaloUhorskeacutekraacuteľovstvoažzačiatkom13storočiaza po-ntifikaacutetuenergickeacutehopaacutepežaInocentaIII (Ternovaacutecz2013501-523)Zaacutemienkoubolozrejme

obraacutetil na Konraacuteda z Marburgu znaacutemeho spovedniacuteka svaumltej AlžbetyDuriacutenskej ktoryacute bol za paacutepežaInocenta III činnyacute v hlaacutesaniacute kriacutežovej vyacutepravy proti katarom a na dominikaacutenskych priorov z ReznaFriesingua Štrasburgu(Patschovski1981645)

Miloš Marek

| 102 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

vyhnaniekaciacuterskychpatareacutenov8zo Splitua TrogirusplitskyacutemarcibiskupomBernardom ktoriacutenašliuacutetočištea ochranuu bosnianskehobaacutenaKulinaV roku1200vyzvalspomenutyacutepaacutepežuhorskeacutehokraacuteľaImrichaabyv suacutelades dekreacutetomktoryacuteprijalspolus prelaacutetmizdržiavajuacutecimisapri apoštol-skejstolici(bulabdquoVergentisin seniumldquoz predchaacutedzajuacutecehoroka)protinimvystuacutepilPodľanehobolopriacutesnezakaacutezaneacuteprijiacutemaťochraňovaťa podporovaťkaciacuterovAkbysao toniektopokuacutesila neprestalbyv tomanipo prvomalebodruhomnapomenutiacutemalbyťuznanyacuteza vinneacuteho(bdquoipsoiuresitfactusinfamisldquo)Nesmelbyťpripustenyacutek verejnyacutemfunkciaacutemalebodo uacuteradovv mestskejspraacutevejehosvedectvosanemalobraťdo uacutevahystratilpraacutevodediťaleboskladaťtestamentniktomunemalbyťv ničomzaviazanyacuteAkbybolsudcomjehorozsudoknemalnadobudnuacuteťpraacutevnuplatnosťnijakeacutesporymunemalibyťpredkladaneacutena rozsuacutedenieAkbybolpraacutevnymzaacutestupcomjehopraacutevnapomoc sanemalaprijiacutemaťAkbybolnotaacuteromvšetkypiacutesomnostiniacutemvyhotove-neacutemalistratiťpraacutevnusiluAkbybolklerikommalbyťzosadenyacutez každeacutehouacuteradua benefiacuteciaAkbyniekto takyacutemitoosobamipotomakobolicirkvouoznačeneacuteza vyobcovanyacutechodmietolopovrhovaťsaacutemmalbyťexkomunikovanyacuteNa uacutezemiacutepodriadenejpaacutepežovejjurisdikciimalibyťmajetkytyacutechtoosocircbverejnevyhlaacuteseneacuteza majetkyexkomunikovanejosobya naostatnomuacutezemiacuteto očakaacutevalod svetskejvrchnostiktoruacutek tomutovyzyacutevalpriacutesnymnariadeniacutemIchmajetkysaimnemalivraacutetiťskocircrnežsaobraacutetiaa odmietnuspoločnosťkaciacuterov(Potthast1874104č 1142Theiner186312č 20)

Inocentsapretoobraacutetilna kraacuteľaImrichaso žiadosťouabyv tejtoveciKulinapokarhala do-nuacutetilhok vypovedaniutakyacutechtoľudiacutezo svojejzemea skonfiškovaniuichmajetkuO dvarokyneskocircrto spomiacutenav listeadresovanomsplitskeacutemuarcibiskupoviPodľajehoslovv krajinebaacutenaKulinažilomnožstvoľudiacutepodozrivyacutechz uctievaniakatarskejhereacutezyJezaujiacutemaveacutežepaacutepežtyacutechtoľudiacuteoznačiltermiacutenomkatariZaisteajpretožeučeniebogomilova katarovsav mnohyacutechveciachzhodovaloTamojšiacutebosnianskybaacutenKulinvšakuznal lojalitu riacutemskehobiskupaa prijalučenieriacutemsko-katoliacuteckej cirkvi Pravda nie nadlho (PL 1855b 1108 č 110 Potthast 1874 154-155Hageneder1993218-219Majnarić20081-13)

V rokoch1221a 1225ďalšiacutepaacutepežHonoriusIIIopaumlťpobaacutedalUhorskeacutekraacuteľovstvoa jehopred-staviteľovpodniknuacuteťkriacutežovuacutevyacutepravuprotibosnianskymkaciacuterom(Theiner185931-32č 63)V čase keď saproti kataromalebo albigencomv južnomFrancuacutezskukonalakriacutežovaacute vyacutepravav zaacutepadnejEuroacutepesarozšiacuterilchyacuteržeBosnasastalamiestomuacutetočišťaniektoryacutechkatarovbažekatarskyacuteantipaacutepežnazyacutevanyacuteNicetassiacutedlilv Bosne(CDACXI1873173-174Hamilton197844)Ajpretononajmaumlza uacutečelomevanjelizaacuteciea upevneniakresťanstvav krajinaacutechvyacutechodnejEuroacutepysav roku1221rozhodlageneraacutelnakapituladominikaacutenskejreholev Bolognizaložiťdominikaacutenskuprovinciuv UhorskomkraacuteľovstveS tyacutemtocieľombolposlanyacutedo krajinymagisterPavolUhoručiteľpraacutevana BolonskejuniverzitePo priacutechodedo UhorskaPavolvyslalniekoľkospolubratovna juhdo Sriemuktoreacutehoobyvateliaboliv tyacutechčasochschizmaticia verejniacutekaciacuteriakoo tomrozpraacutevakomentaacutero pocircvodeuhorskejdominikaacutenskejprovinciesuacutečasťkronikyreholez polovice13storočiaPočastohtopobytutuspomenutiacutedominikaacutenivrajzažilimnohoutrpenianapriektomusaskonsolidovalia obraacutetilina pravuacutevierualebopriviedlik spojenius katoliacuteckoucirkvouveľaľudiacute(Reichert1896305)

Predchaacutedzajuacutecu vyacutezvu paacutepeža Honoria na akciu proti bosnianskym bogomilom kraacuteľOndrej II akceptoval Realizoval ju však nepriamo prostredniacutectvom kaločskeacuteho arcibiskupaUgrinaNiekedypred rokom1225totiž jemua jehoarcibiskupstvudarovaluacutezemieBosnySoli

8 Patareacuteniboličlenmireformneacutehonaacuteboženskeacutehohnutiav Milaacutenespomiacutenaneacutehov prameňochod 11sto-ročiaSvojemenodostalipodľaštvrtiPatariaobyacutevanejhandraacutermi(vyacuterazpateoznačovalhandru)Vyacuterazpatariužv 12storočiacutezovšeobecnelna označeniepohanovOd 13storočiasatotomenozačalopoužiacutevaťajpre kresťanovv Bosne(Klaniczay1994533)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 103 |

(dnesTuzla)a Ozorya predrokom1227aj(Slavoacutenskej)Požegys tyacutemžeodtiaľvyženiebogomilov(Theiner185955-56č 119)Veďjednouz priacutečinzaloženiatohtoarcibiskupstvaboloajzabraacutene-nierozširovaniabogomilstvado UhorskaOndrejovudonaacuteciupotvrdilajpaacutepežktoryacutearcibiskupapochvaacutelilza jehosnahuvyhnaťkaciacuterovz tejtooblastik čomuhopovzbudzovalajpaacutepežskyacutekaplaacutena legaacutetAcconcius(Theiner185955č 118Barabaacutes201455)Ugrinsapustildo tejtoaktivitys veľkouvervoua v roku1229zriadils paacutepežovyacutempovoleniacutemv Baacutenmonostore(dnesBanoštorv Srbsku) Sriemske biskupstvo (Theiner 1859 88 č 158-159) Proti bogomilomusporiadal ajniekoľkokriacutežovyacutechvyacutepravNebolivšakuacutespešneacute

V rokoch1235a 1238vydalopaumltovnuacutevyacutezvuprotibosnianskymheretikompaacutepežGregorIX(Theiner1859164č 293165č 295168č 301)Reakciouna tobolivyacutepravyvedeneacutebratomBelaIVKolomanomspojeneacuteso snahouo nastolenieuhorskejzvrchovanostiTietovojenskeacuteak-cieišlirukav rukes kristianizačnouaktivitouuhorskyacutechdominikaacutenovPodľasuacutedobejdominikaacuten-skejkronikyvtedyrehoľniacutebratiavykonaliv tejtoveciveľmiveľaMnohyacutechkaciacuterovvrajpriviedlik pravejvierea tyacutechktoriacutesatomuvzpieralidaliupaacuteliťslužobniacutecikniežaťaKolomanaMniacutesitiežopravilizničeneacutekatoliacuteckekostolyv ktoryacutechraacutestlikriacutekya tŕnieZaložilituajdvamniacutešskekon-ventyTievšakpotombogomiloviavypaacutelili(Reichert1896305)Ajposlednaacutezmienkanaznačuježesaanidominikaacutenomnepodarilobogomilstvoz BosnyvykoreniťPoslednyacutepokuso vyacutepravuproti BosneurobilkraacuteľBeloIVv roku1253a opaumlťtamobnoviluhorskuacutezvrchovanosť(RAI21927287-288č 934)Okremdominikaacutenovsav Bosnekristianizačnejaktivitychopiliajčlenoviareholefrantiškaacutenov(Barabaacutes20175-32)

NapriektyacutemtodokladomsamyšlienkybogomilovUhorskapriacutelišnedotkliAkajpredsalennašli v južnyacutechčastiachkraacuteľovstva istyacuteohlasnebolo to v takejmiere akona Balkaacutene Jednouz priacutečinmohlobyťajtožeajv okrajovyacutechoblastiachkrajinybolapevnezakorenenaacutekatoliacuteckacirkevnaacuteorganizaacuteciaKrajinavšakbolavystavenaacutepriacutelivunovyacutechskupiacutenobyvateľstvaktoreacutekres-ťanstvonevyznaacutevaliKumaacutenov JasovRusiacutenovUždlhšie tu žiliPečenehoviaChvaliacutezi čiŽidia(Marek2006a)V tyacutechčasochsaza heretikova schizmatikovoznačovaliajpohaniaa pravoslaacutevnikresťaniaUhorskiacutekraacuteliv obdobiacuteArpaacutedovcovmalioddaacutevnabdquozaacuteľubuldquov obsadzovaniacutespraacutevyhos-podaacuterskychinštituacuteciiacutebdquoorientaacutelnymicudzincamildquoŽidmia SaraceacutenmiNapriekdomaacutecej(uhorskaacutecirkevnaacutehierarchia)i zahraničnej(paacutepež)kritikesatentostavveľminesnažilizmeniť

V takejtosituaacuteciisakaciacuterstvumohlov krajinecelkomdobredariťOstrihomskyacutearcibiskupRoacutebertv roku1232exkomunikoval spraacutevcukraacuteľovskejkomorySamuelapretožebolobvinenyacutea usvedčenyacutez kaciacuterstvaa hocisľuacutebilna svojeočistenievykonaťpuacuteťdo Svaumltejzemeneurobiltak(CDSlI 1971275č 383)Inyacutesľubdalo dvarokyneskocircrmladyacutekraacuteľBeloIVNa žiadosťapoštol-skeacuteholegaacutetaJakubaz Prenesteverejneprisahalžez krajiacutenpodriadenyacutechjehopraacutevomocia ktoreacutemubuduacutev buduacutecnostipodriadeneacutesabudesnažiťpodľasvojichsiacutelvykoreniťvšetkyacutechkaciacuterova takyacutechfalošnyacutechkresťanovktoriacuteopustilikresťanskuacutevierua obraacutetilisana poveruIzmaelitovale-boŽidov(Theiner1859124č 209)AkosmevidelivyššieBeloIVviedolvyacutepravudo Bosnypro-ti tamojšiacutembogomilomdomavšakprotikaciacuteroma pohanomnezasiaholA neurobiliv tomveľaanijehonaacutestupcoviaV roku1272olomouckyacutebiskupBrunonapiacutesalpaacutepežoviGregoroviXspraacutevuo žalostnomstavekresťanstvav krajinekdesaotvoreneprejavujepodporapohanombdquoV tomtokraacuteľovstvesuacuteotvorenepodporovaniacutehereticischizmaticia utečenciz inyacutechkrajiacutenldquo(Theiner1859306-310č 535)9

9 V tejtosuacutevislostimusiacutemespomenuacuteťtzvKošickyacutekoacutedex(Kassaikoacutedex)dominikaacutenskyrukopisktoreacutehočasť(Liberinquisitorum)obsahujeokremineacutehoajinkvizičneacuteprocesyz rokov1227-1498vedeneacuteproti vy-znavačompohanstvandashšamanomv rocircznychčastiachUhorska(zopaacuterajna SlovenskuŠarišKamenicaPloskeacuteŽitnyacuteostrov)Rukopisvrajod roku1556uchovaacutevaliv košickejradniciprešielviaceryacutemimiestamiažsadostaldo Budapeštikdesav roku1950stratilnourobiliz nehofotokoacutepiektoreacutesavšakdodnes

Miloš Marek

| 104 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Taacutetonepriaznivaacutesituaacuteciavyvrcholilaza vlaacutedykraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskehoktoryacutebolsaacutempolokumaacutenskeho pocircvodu a otvorene prejavoval sympatie k tomuto etniku Rozklad uacutestrednejpanovniacuteckejmocianarchiav krajinea uacutetlakkatoliacuteckejcirkviviedlik intervenciizo stranypaacutepež-skeacuteholegaacutetaFilipaz Fermaktoryacutebolvyslanyacutedo Uhorskav roku1278paacutepežomMikulaacutešom III(Theiner 1859 327-328 č 544)Na zhromaždeniacute v Budiacutene 23 juacutena nasledujuacuteceho roka legaacutetprinuacutetilkraacuteľaLadislavak priacutesahektorousazaviazalžebudechraacuteniťslobodukatoliacuteckejcirkvizachovaacute jejstarobyleacutepraacutevaa legaacutetovipomocircževojenskyacutemiprostriedkamiabyz Uhorskaa podria-denyacutech krajiacuten vyhnal kaciacuterov a prijal opatrenia na obmedzenieKumaacutenov (Theiner 1859 339č 556Szaboacute188681)

V nasledujuacutecomrokuobajapanovniacuteciLadislavIVa kraacuteľovnaacuteAlžbetav snaheabysakato-liacuteckacirkevv Mačvianskoma Bosnianskombanaacutetea v komitaacutetochPožegaa Vukovarrozširovalaa kaciacuteriktoriacutesatuacutetocirkevusilujuacutezničiťbolieliminovaniacutesľuacutebililegaacutetovižebuduacutezachovaacutevaťvšetkyustanoveniavydaneacutepaacutepežskoustolicouprotikaciacuteroma kaciacuterskejnepraacutevosti(Theiner1859347-348č 565-566)K zmenevšakneprišloAniiniciatiacutevaďalšiehopaacutepežskeacuteholegaacutetafrantiš-kaacutenaBenvenutaz Gubbianebolaveľmiuacutespešnaacute10PaacutepežMikulaacutešIVmuv roku1290zveriluacuteradlegaacutetas tyacutemžev UhorskuvyhlaacutesikriacutežovuacutevyacutepravunielenprotiTataacuteromSaraceacutenomNeugeroma pohanomktoryacutemisaobklopilkraacuteľLadislavIV11a ichpriacutevržencomaleajprotikaciacuteromkto-riacutevrajakosahovoriloprišliz rozličnyacutechkončiacutensvetaa zhromaždilisana mnohyacutechmiestachpodriadenyacutechlegaacutetovejpraacutevomociUacutečastniacutekomtejtokruciaacutetyudeliltakeacuteodpustkyakeacutesadaacutevaliľuďomodchaacutedzajuacutecimna pomocSvaumltejzemi(Theiner1859361-362č 582)

Keďv roku1299paacutepežBonifaacutecVIIIpotvrdilzvoleneacutehoostrihomskeacutehoarcibiskupaGregoraz Bicskev spraacuteveostrihomskeja stoličnobelehradskejcirkvivyjadrilsažeUhorskeacutekraacuteľovstvojeobklopeneacuteschizmatikmikaciacutermia pohanmiktoriacutehopravidelnenapaacutedajuacutea takpočetjehoobyvateľstvautrpelvaacutežnestraty jehomestaacutea miestaktoreacutebolikedysiplneacute ľudiacute suacute teraz sko-ropraacutezdne keďžemnoho ichobyvateľovbolopozabiacutejanyacutech a odvedenyacutechdo zajatia (Theiner1859382-384č 616CDACV 1864210č 140)12PodľaBonifaacutecavšakhereacutezazasiahlaajsa-motneacuteUhorskoV tomistomrokutotižtentopaacutepežvyzvalzvoleneacutehoostrihomskeacutehoarcibiskupaGregorana vystuacutepenieprotikaciacuteromschizmatikoma pohanomPodľapontifikovyacutechslovz docirc-vodubdquoabyUhorskeacutekraacuteľovstvozostalov mieria prosperiteabyv ňommocnelakatoliacuteckavieraa vykorenilsaz nehomorkaciacuterstvaschizmya pohanstvaa protikaciacuteromschizmatikoma poha-nomichochrancoma podporovateľommoholelektvykonaťprostredniacutectvomvybranyacutechfraacutetrovkazateľova minoritovmenovanyacutechprioroma provinciaacutelomuhorskejprovincieinkvizičneacutekona-niea vykonaťtrestpodľazaacutekonnyacutecha kanonickyacutechsankciiacuteschvaacutelenyacutechpaacutepežskyacutemstolcoma abymoholprotinarušiteľompokojaa mieruv kraacuteľovstvevystuacutepiťa zvolaťcirkevnyacutechprelaacutetova ineacutecirkevneacutea svetskeacuteosobyna potrestanierebelovRiacutemskejcirkvia narušovateľompokojav krajineposkytolzvoleneacutemuarcibiskupoviGregorovimožnosťudeleniaodpustkovv dĺžkejedneacutehoroka

nenašliPrameňbypotvrdzovalslovaacuteolomouckeacutehobiskupaBrunao pretrvaacutevajuacutecomuhorskompohan-stveInformaacuteciuo tomtorukopisepriniesolkoncom60rokov20stroročiamaďarskyacuteautorJenőMaacutetyaacutesFeheacuter(Feheacuter19671968)Z viaceryacutechdocircvodovsavšaktentorukopispovažujeza moderneacutefalzum(Borsa197289-90Borsa1974170-177Kovaacutecs199647-61)

10 K osobeBenvenutaz Orvietabiskupaz Gubbiaktoryacutebolkedysiinkviziacutetoromkaciacuterovv RiacutemepozriviacWaley1966

11 VyacuterazomSaraceacuteniboliv stredovekuoznačovaniacutepriacuteslušniacuteciislamskeacutehonaacuteboženstva(Marek2011a232)K NeugerompozriMarek2006b59

12 V tejtosuacutevislostihovoriacutepaacutepežo kaciacuterochv SrbskuRaškeDalmaacuteciiChorvaacutetskuBosneIstriia SlavoacutenskuV roku1298kaacutezalprovinciaacuteloviminoritovv Slavoacutenskuabytamposlaldvochbratovz reholektoriacutemalipomocirccťtamojšiacuteminkviziacutetoromvo vykonaacutevaniacuteichposlania(CDACVIII1870187-188č 125)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 105 |

a štyridsiatichdniacutepre všetkyacutechktoriacutesana vyzvanieelektapre tentouacutečelzhromaždialdquo(Theiner1858384-385č 617)

Ten istyacuteGregor už akopotvrdenyacute arcibiskup v roku1303udelil kaločskeacutemuarcibiskupo-viŠtefanovipraacutevomocna zakročenieprotivyznavačomkaciacuterskejnaacuteukyv Bosnianskombanaacutetea v oblastiachna juhod Kaločskeacutehoarcibiskupstva smeromk Jadranskeacutemumorukde sa taacutetohereacutezanebezpečnešiacuterilaArcibiskupdostalod paacutepežapovolenieajna toabyv priacutepadenutnos-ti povolal proti kaciacuteromnazyacutevanyacutemaj patareacuteni pomocod svetskejmoci (Theiner 1859 395č 631)Naacutestupnovejpanovniacuteckejdynastiez roduAnjouovcovpevnespaumltyacutechs paacutepežskoukuacuteriouv Avignonevzbudzovalnaacutedejženovyacutepanovniacuteckyroddovŕšikristianizaacuteciukrajinya potlačiacutevšet-kyprejavykaciacuterstvaTedatočosav poslednyacutechrokochtakzanedbaacutevalo

Naacutepomocniacutev tommalibyťajapoštolskiacute legaacutetivysielaniacutepaacutepežskoukuacuteriouabydalido po-riadkurozhaacuteraneacutepomeryv uhorskejkatoliacuteckej cirkviNajznaacutemejšiacutem legaacutetombolasi talianskykardinaacutelGentilisdeMontefiorektoryacutev Uhorskupocircsobilv obdobiacuterokov1308ndash1311(Miranda1998-2018)V roku1309usporiadalv Budiacutenecirkevnuacutesynoduza uacutečastimiestnejcirkevnejhie-rarchieV nejsavenovalajprevenciišiacutereniakaciacuterstvav krajineV jednomz prijatyacutechuzneseniacuteso suacutehlasomsynodynariadilabyniktoktobolpodriadenyacutepraacutevomociGentilisovejlegaacuteciea chcelbyťpovažovanyacuteza katoliacutekasaneopovaacutežildaťsvojudceacuteruvnučkualebopriacutebuznuacuteza ženukaciacute-rompatareacutenomgazarom13schizmatikomalebotyacutemktoriacutesaprotivilikresťanskejvierenajmaumlRusomBulharomSrboma Litovčanomopovrhujuacutecimnielensviatosťoukrstualeajinyacutemisvia-tosťamikatoliacuteckejcirkvi(MVHI21885367č 72)

Situaacuteciavšakbolakomplikovanejšiaa nešlojuzmeniťlentakšvihnutiacutemčarovneacutehopruacutetikaNenadarmopaacutepež JaacutenXXII vyhlaacutesil že do Uhorskeacuteho kraacuteľovstva sa vyrojilo veľkeacutemnožstvoKumaacutenovFilištiacutencov14Tataacuterovpatareacutenova inyacutechneveriacicha schizmatickyacutechnaacuterodovz roz-ličnyacutechpohanskyacutechkrajiacutenktoriacute sa tuusadili a obsadilioblastiuhorskejprovinciektoryacutemi saprechaacutedzapodľazvykureholedo UhorskaTiacutetoKumaacuteniFilištiacutenciTataacuteria patareacuteninemalimestaacuteanivlastnyacutechbiskupovalesapodľavlastnejľubovocirclesťahovaliz krajado krajas ichstanmiro-dinamia dobytkomPaacutepežna ichosvieteniea vykoreneniekaciacuterskychfalošnostiacutez ichsŕdcudelilministrovia fraacutetromtejtoprovinciepraacutevomockaacutezaťBožieslovomedzityacutemitoľuďmia udeľovaťsviatosťkrstuspovedea rozhrešeniasniacutemaťz nichexkomunikaacuteciua poskytovaťimďalšiecirkev-neacutemilosti(MVHI41889113č 150)

Jaacuten XXII musel v roku 1319 trpko konštatovať vo vyčiacutetavom liste bosnianskemu baacutenoviMladenovi Šubićovi že bdquokvocircli nedbalosti spraacutevcovBosny daacutevna vlasť kaciacuterov bola pošpinenaacuteškvrnounevernostiaždo tejmieryžesav nejničilikostolyduchovnyacutestavboluacuteplnevykorenenyacutea Kristovesviatostipošliapaneacutea vysmievaneacuteNepanujetuuacutectaku kriacutežuanik svaumlteacutemuprijiacutemaniunaopakv mnohyacutechkončinaacutechsaignorujesviatosťkrstuktoraacutejevstupomdo spoločenstvacirkviDejesato vďakazhubnyacutemučiteľomktoriacutepošpinilivierujednoduchyacutechľudiacutepod plaacuteštikomnaacutebo-ženstvarozosievaniacutemfalošnyacutechdogiemldquoPaacutepežpretožiadalod baacutenazaacutekrokprotikaciacuteromŠubićsaacutemkatoliacutekvšakbolvočipriacutevržencombosnianskejcirkvi tolerantnyacutea žiadnuakciuproti nimnepodnikol(Theiner1859463-464č 701Karbić200422)15

13 Gazari boli pravdepodobne jedna z hereacutez ovplyvnenaacutemanicheizmom Tyacutemto slovom sa v taliančineoznačovalikatariTyacutemtotermiacutenomvšakpaacutepežskeacutelistinyoznačovaliokremkaciacuterovajnaacuterodChazarov(Bendefy1939138)Ďalšoumožnosťoujehovyacutekladuokremgreacuteckehoslovakatharosježetermiacutenpo-chaacutedzaz talianskehoslovabdquogazarildquoa slovesabdquogazzerareldquoktoreacuteznamenalokaciacuteralebosodomita(Fudge201366)

14 Vyacuterazom Filištiacutenci sa v stredovekom Uhorsku označovali priacuteslušniacuteci iraacutenskeho etnika Jasov (Marek2006a344)

15 V tejtosuacutevislostibysmemaliupozorniťna tožev suacutečasnosti jestvujuacutenaacutezorynajmaumlv radochdomaacute-cich bosnianskych historikov ktoreacute stredovekeacute bosnianske kresťanstvo nestotožňujuacute s bogomilstvom

Miloš Marek

| 106 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

JeznaacutemeženaacutestupAnjouovcovna uhorskyacutetroacutennebolbezprobleacutemovyacuteHocimalanjouov-skyacutepretendentKarolRoacutebertpodporupaacutepežskejkuacuteriemuselzvaacutedzaťo uhorskuacutekorunuostryacuteboj Uhorskaacute šľachta spočiatku daacutevala prednosť českeacutemu kandidaacutetovi Vaacuteclavovi a po jeho re-zignaacuteciizasabavorskeacutemuvojvodoviOttoviNepomohlaanisnahapaacutepežskeacuteho legaacutetaMikulaacutešaBoccasiniho neskoršiehopaacutepežaBenediktaXIktoreacuteholegaacuteciabolaneuacutespešnaacutePodarilosamulenvyobcovaťz cirkviniektoryacutechsvojichodporcov(budiacutenskychmešťanov)(Marek20167-23)Pravdaopoziacuteciabojovala rovnakyacutemi zbraňamibudiacutensky faraacuterĽudoviacutet ktoryacute sa spolu s rich-taacuteromPetermanoma ďalšiacutemiBudiacutenčanmistavaliprotikandidatuacuterepaacutepežskeacutehochraacutenencaex-komunikoval samotneacutehopaacutepežaa spolu s niacutemajostatnuacuteuhorskuacutecirkevnuacutehierarchiu stojacuza KarolomRoacutebertom(Domanovszky19992482)

Konfliktsariešilv roku1307na provinčnejcirkevnejsynodev Dvorochnad ŽitavouPodľa ostri-homskeacutehoarcibiskupaTomaacutešaktoryacutepredsedalsynoderichtaacuterPetermanMartinSlovaacuteka ďalšiacutebudiacutenskimešťaniaboliexkomunikovaniacutejehopredchodcamielektomGregoromapoštolskyacutemle-gaacutetomMikulaacutešomarcibiskupomMichaloma v tejtoexkomunikaacuteciipretrvaacutevaliuž9 rokovnuacutetiacobyvateľovBudiacutenskehohradupočuacutevaťomšekňazaĽudoviacutetaa jehoexkomunikovanyacutechdruhovktoriacutena tomtomiestepodliehajuacutecom interdiktubez Božejbaacutezneslaacuteviliomšea ineacutebohoslužbyTomaacuteštuacutetoexkomunikaacuteciuv roku1307obnovilna všetkyacutechkňazovktoriacutena danommiestece-lebrovaliomšea miestneobyvateľstvopričomichvyhlaacutesilza kaciacuterova schizmatikovZaacuteroveňvy-zvalvernyacutechkresťanovna zhabaniemajetkutyacutechtoBudiacutenčanovza čoimsľuacutebilodpustenietrestovza hriechy(bdquoremissionempeccatorumldquo)Spoluso svojimikolegamina koncilenitrianskymbisku-pomJaacutenompaumlťkostolskyacutembiskupomPetroma jaacutegerskyacutembiskupomMartinomudelilivšetkyacutemkresťanomktoriacute tyacutechto zatvrdilyacutechkňazov a budiacutenskychmešťanovpremocircžu a zajmuacute ich a ichmajetokzhabuacuteindulgenciuv dĺžkeštyridsiatichdniacute(RDSlI 1980221č 478)Budiacutenskyhradsapodarilopre kraacuteľaKaroladobyťv lete1307pričombudiacutenskimešťaniaMartinSlovaacuteka HermanMorhanboliodsuacutedeniacutena smrťrichtaacuterPetermansizachraacutenilživotuacutetekoma faraacuterĽudoviacuteta ďalšiacuteduchovniacuteskončilisvojživotvo vaumlzeniacuteostrihomskeacutehoarcibiskupa(Maloveckaacute2006 204-205)

Tentopriacutekladnaacutemukazuježeza kaciacuteramohlibyťvyhlaacuteseniacutenielen ľudiastavajuacutecisapro-ti oficiaacutelnemuučeniukatoliacuteckej cirkvi ale aj ľudiaktoriacute sa stavaliproti cirkvi a jej (svetskej)politikevo všeobecnostiNeposlušnosťvočidogmeneomylnosticirkvisanetolerovalaod vzbu-ryvoči cirkevnejautoriteviedlaryacutechlaa priamacestak vyhlaacuteseniuza kaciacuteraa kosuduosobyvyobcovanejz cirkevneacutehospoločenstvaa v tomnajhoršompriacutepadeajodsuacutedeniuna smrť

Akokaciacuterisavšakv stredovekuoznačovaliaj ľudiaktoriacutesapostaviliajprotisvetskejauto-riteNeboli to kaciacuteriv tomuacutezkomzmyseslova teda ľudiaodmietajuacutecioficiaacutelnedogmycirkviakoto poznaacutemednesVernosťautoritaacutemlojalitak vlastneacutemupaacutenovibolav stredovekujednouz najdocircležitejšiacutechcnostiacutea zaacuteroveňpovinnostiacuteJejabsenciasapovažovalaza vaacutežnyprečina hriechZvlaacutešťakišloo vernosťvočipanovniacutekoviktoryacutevlaacutedolz Božejmilostia boltedaBohomvyvo-lenoua paacutepežomprotežovanou svetskouautoritouNajznaacutemejšiacutempriacutekladom jeFeliciaacutenZachktoryacutev roku1330spaacutechalatentaacutetna kraacuteľovskuacuterodinuV dobovejlistinesao ňompiacutesaložebolnaplnenyacutebdquoenormnosťoukaciacuterskejnepraacutevostildquo(CDHVIII31832423č CLXXVII)

Fraticelli

a hereacutezouBosnianskacirkevktoraacutesaodtrhlaod Riacutemav polovici13storočiavrajnevykazovalastopybogomilstvabaprotinemuajbojovalaSamabolapravovernaacutepričomvychaacutedzalaz cyrilo-metodskyacutechtradiacuteciiacutea liturgiev slovanskomjazyku(Pospiacutešil200685-101)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 107 |

V prvyacutechdesaťročiach14storočiasado Uhorskeacutehokraacuteľovstvadostaacutevaliz nemeckyacutechkrajiacutenČiecha z Poľskanaacutezoryv raacutemcifrantiškaacutenskejreholehlaacutesajuacutecemyšlienkuo absoluacutetnejchudobeJežišaKristaa jehoapoštolovTentoideaacutelmalipodľanichnasledovaťajmniacutesiSporo chudoburozdelilrehoľuna dvataacuteboryspirituaacutelovnazyacutevanyacutechajfraticellipresadzujuacutecichhorespome-nutyacutenaacutezor a konventuaacutelovPaacutepež JaacutenXXII saotvorenepostavilprotimyšlienke absoluacutetnejchudobyZa tyacutemuacutečelomvydalniekoľkokonštituacuteciiacutea snažil sapotlačiťmyšlienkuabsoluacutetnejchudobypopulaacuternumedzi františkaacutenmiTaacutesavšakšiacuterilaďalejajdo UhorskaA tak21ok-toacutebra1326nariadilprioroviuhorskejprovinciedominikaacutenovabyzačalinkvizičneacutekonanievočiľuďomktoriacutevystupovaliproti jehokonštituacuteciaacutembdquoQuianonnumquamldquo16bdquoAdconditoremldquo17bdquoCuminternonnullosldquo18a bdquoQuiaquorumdamldquo19a šiacuterilibludya hereacutezunamierenuacuteprotikatoliacutec-kejviereV tyacutechtokonštituacuteciaacutechpaacutepežodmietolviacereacutenaacutezoryo chudobecirkvia označilichza heretickeacutePriormalspolus vybranyacutemičlenmireholeuskutočniťvyšetrovanieľudiacutešiacuteriacichpodobneacutenaacutezoryakoprotiheretikoma potrestaťichv suacutelades kanonickyacutemisankciami(Theiner1860a506-507č 779)Taacutetomyšlienkaapoštolskejchudobysarozšiacuterilanielenmedzičlenmirehole ale ajmedzi ostatnyacutemobyvateľstvom Stala sa nebezpečnyacutemnaacutestrojomohrozujuacutecimsvetskeacutepanstvocirkviPaacutepežpretomuselzakročiťprijatiacutemďalšiacutechopatreniacute

Keďžepodľa jeho slov vraj v Uhorskomkraacuteľovstvenepriatelia kriacuteža zo vzdialenyacutechoblastiacuteNemeckaa Poľskaa zokolityacutechkrajiacutenčastoa skrytonapaacutedajuacuteprostyacutechkatoliacutekovtejtokrajinya snažia sa ichnakaziť a odvraacutetiť od pravej cesty svojimiklamlivyacutemi argumentmi aby sa taacutetobdquochorobaldquoďalejnerozširovalavo svojomdekreacutetez 1februaacutera1327udelilplnuacutemocpre členovdominikaacutenskejprovinciev Uhorskuna zriadenieinkviziacutecieprotikaciacuteromVšetkyacutemktoriacutesazuacute-častniana potieraniacutea likvidovaniacutetakyacutechtoheretikovv ichpevnostiacha hradochudelilindul-genciuuvoľneniaod udeleneacutehopokaacuteniav trvaniacutetrochrokova akbynaacutehodoupri tejtoaktivitezahynuliudelilimindulgenciuuvoľneniaz trestuzo všetkyacutechhriechovz ktoryacutechsavyspovedajuacuteDominikaacutenom zaacuteroveň povolil praacutevona žiadaniemilodarov pre tuacuteto aktivitu Zaacuteroveň vyzvalkraacuteľaKarolauhorskeacuteduchovenstvoostrihomskeacutehoa kaločskeacutehoarcibiskupaa jehosufragaacutenovsvetskyacutech feudaacutelov Šalamuacutena župana z Brašova slavoacutenskeho baacutena Mikča sedmohradskeacutehovojvodu Tomaacuteša valašskeacuteho vojvodu Basaraba a ostatnyacutech uhorskyacutech magnaacutetov na podpo-ru inkviziacutecieproti kaciacuterstvuohrozujuacutecehokrajinu ktoreacute vyšlo z nemeckyacutech a poľskyacutechkrajiacuten(Theiner1860a511-512č 787512-513č 789-790)Zo zoznamuoslovenyacutechadresaacutetovmocircžeme

16 V konštituacuteciiz 26marca1322paacutepežJaacutenXXIIrušiacutetrestyurčeneacutekonštituacutecioujehopredchodcupaacutepežaMikulaacutešaIIIpre tyacutechktoriacutebysastavaliprotiregulemenšiacutechbratov(minoritov)založenyacutechsvaumltyacutemFran-tiškomrespprotidiskusiio ichchudobeZaacuteroveňvšakdodaacutevažetyacutemtozrušeniacutemsanedaacutevapovoleniena toabyniektoprotitejtoregulevystupoval(BullariumFranciscanumV 1898224-225č 464)

17 Konštituacutecia z 8 decembra 1322 sa tyacutekala otaacutezky vlastniacutectva majetku rehole minoritov ktoreacute paacutepežMikulaacutešIIIprevzaldo spraacutevya vlastniacutectvapaacutepežaa RiacutemskejcirkviKeďževšakpodľaslovpaacutepežaJaacutenaXXIIužiacutevaniemajetkubez jehovlastniacutectvajenemožneacutenariadilabyodterazakyacutekoľvekmajetokktoryacutemalv buduacutecnostipriacutesťdo ruacutekbratovminoritov(okremkostolovkaplniekdomovkniacuteha šiatvenovanyacutechBožiemukultu)maliv spraacutevepriamominoriti(BullariumFranciscanumV 1898233-246č 486)

18 Dekreacutetzo 14novembra1322vyhlasujeza omylneacutea kaciacutersketvrdeniektoreacutesav tyacutechčasochvyskytovalov školaacutechžeJežišKristusa jehoapoštolinevlastnilinijakeacutevecijednotlivoa anispoločneTototvrdenietotižodporujeSvaumlteacutemupiacutesmukdesahovoriacutena mnohyacutechmiestachžeKristusa jehoapoštolivlastnilinejakyacutemajetok(veci)(ASVRV76fol2rnVBullariumFranciscanumV 1898256-259č 518)

19 Dekreacutetz 10novembra1324bolprijatyacuteakoreakciana ľudiacutepresadzujuacutecichmyšlienkuKristovejabsoluacutetnejchudobysnažiacichsazrušiťpredchaacutedzajuacutecepaacutepežovekonštituacuteciebdquoAdconditoremcanonumldquoa bdquoQuuminternonnullosldquoPaacutepežvyhlaacutesilosobytvrdiacežeJežišKristusmallenužiacutevaciepraacutevona vecia niesku-točneacutevlastniacuteckepraacutevoza hereacutezua ľudiacutektoriacuteoponovaliprijatyacutempaacutepežskyacutemkonštituacuteciaacutemza vzpurnyacutechrebelovKatoliacuteckejcirkvi(BullariumFranciscanumV 1898271-280č 554)

Miloš Marek

| 108 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

usudzovaťkdevšadesatietokaciacuterskemyšlienkyšiacuteriliVyzeraacuteto na južneacuteoblastiUhorskeacutehokraacute-ľovstvaa Sedmohradsko

O trirokyneskocircr16marca1330paacutepežv listeadresovanomprovinčneacutemuprioroviuhor-skyacutechdominikaacutenovhoopaumltovnepoverilvykonaniacutem inkviziacutecienamierenejproti šiacuteriteľomka-ciacuterskychmyšlienokprichaacutedzajuacutecimz Nemeckaa Poľskaa všeobecnemierenouvyacutezvouzakaacutezalrobiťprekaacutežkyuhorskyacuteminkviziacutetorompri prenasledovaniacutetyacutechtokaciacuterov(Theiner1860a527č 815)20

V rovnakom čase paacutepež JaacutenXXII reagoval aj na šiacuterenie ineacuteho druhu kaciacuterstva v južnyacutechčastiachUhorskeacutehokraacuteľovstvaa naBalkaacuteneV dekreacutetez 1februaacutera1327nariadiltomuisteacutemuprioroviabyprostredniacutectvomsvojichľudiacutepo Uhorskomkraacuteľovstvehlaacutesalkrižiackuvyacutepravupro-tivšetkyacutemobyvateľomSedmohradskaBosnya SlavoacuteniektoriacutevrajbolihereticiTyacutemktoriacute sapodujmuacutena vykoreneniekaciacuterovposkytolpraacutevomocna udelenie indulgenciektoraacutesazvyknedaacutevaťuacutečastniacutekomkrižiackejvyacutepravydo Svaumltejzeme(Theiner1859513č 791)V tomtopriacutepadepredpokladaacutemežeišloopaumlťo bogomilov

BogomilskuacutehereacutezusakatoliacuteckejcirkvinedarilovykoreniťJužneacutečastiUhorskeacutehokraacuteľovstvaodolaacutevali tlakuzo stranyvtedajšiacutechduchovnyacutechi svetskyacutechautoriacutetNevyberaveacuteformyobraca-niana katoliacuteckuvieruprostredniacutectvominkviziacuteciemaliskocircropačnyacuteefektSvedčiacuteo tomsťažnosťministra slavoacutenskejprovincieminoritova inkviziacutetorakaciacuterstvav jednejosobeďalejgvardiaacutenaa ostanyacutechmniacutechovzo Zadarskeacutehokonventuktoruacutev roku1308adresovaliapoštolskeacutemulegaacutetoviGentilisoviVeľmiichpobuacuterilainzultaacuteciazo stranyzadarskyacutechkňazovMarinaa ŠimonadiakonaGrisogonaa subdiakonaPetraTiacutetobdquosynoviazatratenialdquoakoichminoritioznačilispolus ďalšiacutemibdquosynminepraacutevostildquoinzultovaliinkviziacutetoraa niekoľkoinyacutechbratovminoritovZauacutetočilina nichso zbraňamia kameňminiekoľkyacutechzbilido krvia niekoľkyacutechdokoncazabiliLegaacutetGentilispre-tonariadilninskeacutemubiskupoviabyprevinilcovvyobcovalcirkvi(MVHI2188553-54č 26)Je škodažesaminoritinezmienilivo svojejsťažnostio docircvodepre ktoryacutesaichspolubratiastaliobeťamiuacutetokuzadarskyacutechobyvateľov

NariadeniacutempaacutepežaJaacutenaXXIIz 1februaacutera1327sav bojiprotikaciacuteromdostalidominikaacutenis františkaacutenmi(minoritmi)do konfliktuVeďužpaacutepežMikulaacutešIVv roku1291špeciaacutelnoulis-tinoupoverilpraacuteveminoritovinkvizičnoučinnosťouv Bosnea potomajpaacutepežBenediktVIIIv roku1298poverilminoritovinkviziacuteciouv Slavoacuteniia udelilpraacutevozvoliťsidvochz tohtoraacuteduktoriacutemalivykonaacutevaťinkviziacuteciuv oblastiSrbskaRaškyDalmaacutecieChorvaacutetskaBosnya Istriea nauacutezemiacutearcidieceacutezDračAntivariDubrovniacutekSplita Zadara dieceacutezv provinciiSlavoacutenia(Theiner1859378č 611381č 614)

Uhorskiacuteminoritisatyacutemciacutetilipoškodeniacutea takpaacutepež1juacutela1327na sťažnosťinkviziacutetorakaciacuter-skejnepraacutevostiv provinciiSlavoacuteniaa vkniežatstveBosnaFabiaacutenaz reholeminoritovzrušilsvojepredchaacutedzajuacutecepovereniev prospechdominikaacutenovktoryacutemzaacuteroveňnariadil aby sanemiešalido praacutevomociktoruacutepaacutepeža jehopredchodcoviaužpredtyacutemudeliliminoritomvo veciachin-kviziacuteciena spomenutomuacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľaKarolasuacutečasnenapomenulabyspomenuteacutemuFabiaacutenovia jehobratompri vykonaacutevaniacuteinkviziacutecieposkytovalpodporua ochranu(Theiner1859514-516č 794-795)

Napriekvšemožneacutemuuacutesiliu riacutemskejkuacuterie sanepodarilo v Bosnepotlačiťmyšlienkybogo-milstvaApoštolskyacutestolecsasnažilajprostredniacutectvomvojenskyacutechakciiacuteuhorskyacutechpanovniacutekov

20 Paacutepež1apriacutela1327oznaacutemilhniezdenskeacutemuarcibiskupovia jehosufragaacutenomďalejbiskupoviz Kaminaa poľskeacutemukraacuteľoviVladislavovižepovažovalza nutneacuteprijaťopatreniaprotikaciacuterstvuprenikajuacutecemudo krajinyz Nemeckaa ČiechPretoudelilpoľskejdominikaacutenskejprovinciiplnuacutemocna zriadenieinkvi-ziacutecieprotikaciacuteroma uvedenyacutechadresaacutetovpožiadalo jejpodporu(Theiner1860b297-298č 380Haupt189028)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 109 |

z roduAnjouovcovo obraacutetenietamojšiehoobyvateľstvaaletietosnahyneboliuacutespešneacuteAjv 14storočiacutetuprevažovalobogomilstvoa toaždo osmanskejokupaacutecietejtooblastiPaacutepežJaacutenXXIIv roku1332udelilkraacuteľoviKarolovia jehovojskupovoleniejesťmaumlsokeďvytiahnedo bojaprotischizmatikomkaciacuteroma neveriacimajv časekeďjepožiacutevaniemaumlsazakaacutezaneacutecirkevnyacutemikaacute-nonmialeboobyčajom(Theiner1859588-589č 871)V roku1340zasapaacutepežBenediktXIIpovzbudzoval kraacuteľaKarola aby všetkyacutemimožnyacutemi spocircsobmipomaacutehal bosnianskemubaacutenoviabymoholvykoreniťz Bosnybdquostaruacutenaacutekazukaciacuterskejnepraacutevostildquo(CDHVIII41832448-449č CCXXX)

V bojiprotikaciacuteromv Bosnea okolityacutechkrajinaacutechpokračovalKarolovsynkraacuteľĽudoviacutetIV tejtoaktivitevšaknešloleno naacuteboženskeacutemotiacutevyaleajo politikuĽudoviacutetchcelrozšiacuteriťsvojmocenskyacute vplyvna Balkaacutene S tyacutemtouacutečelomuzavrelmanželstvo s dceacuteroubosnianskehobaacutenaŠtefanaKotromanićaAlžbetouV roku1356požiadalpaacutepežaInocentaVIabymudovolilusku-točniťkriacutežovuacutevyacutepravuprotikaciacuteroma schizmatikomv Srbskua v oblastiOzoraNebolato všakjehoprvaacutevojenskaacuteakciaprotisusednyacutemnaacuterodomnevyznaacutevajuacutecimkatoliacuteckuvieruEštev roku1357paacutepežInocentVIprenechalkraacuteľoviĽudoviacutetovina trirokypriacutejemz desiatkovz UhorskaKompenzovalmutakjehonaacutekladyktoreacutemalvo vojnaacutechnielenprotisrbskyacutemheretikoma schiz-matikomaleajprotitataacuterskymuctievačomidolova neveriacimLitovčanoma Rusomakooznačiltietonaacuterodyvo svojomlisteriacutemskypontifik(JakoacuteIII2008334č 942)Ľudoviacutetnapokonusku-točnildo Bosnydvevyacutepravyjednuv roku1359a druhuacutev roku1363Na tejtovyacutepravestratilsvojudvojituacutepečaťa v docircsledkutohopotommuselvšetkysvojelistinyktoreacutebolispečateneacutetoutope-čaťoupotvrdiťpečaťounovou(Theiner1860a24-25č 39Kristoacute1988151)Vyacutesledkomvyacutepravbolobohapusteacuteplieneniea vraždenieobyvateľstvaVojenskaacuteaktivitauhorskeacutehokraacuteľana Balkaacuteneoslabilasilutyacutechtokrajiacutenv ichobrannombojiprotiosmanskyacutemTurkom

Bojprotikaciacuteromschizmatikomčineveriacimpohanombolpre paacutepežskuacutekuacuteriurovnakodocirc-ležityacuteDocircsledkytohtopostojabolipre kresťanovv juhovyacutechodnejEuroacutepefataacutelneEštev roku1391udelilpaacutepežBonifaacutecIXkraacuteľoviŽigmundovia jehovojakomodpustky(MVHI3178č 203)akeacutesaudeľovaliľuďomiduacutecimna obranuSvaumltejzemePaacutepežtakchcelŽigmundapodporiťa vyzvaťk obraneUhorskeacutehokraacuteľovstvaDalmaacuteciea susednyacutechkrajiacutenvystavenyacutechčastyacutemvpaacutedomTurkovmanichejcova kaciacuterovktoriacutesatietokrajinypokuacutešalipodriadiťAjz tohtodokladuvidieťžeos-manskiacuteTurcivyužiacutevalimiestneobyvateľstvovo svojejarmaacutedeAkosmeužpovedalibogomilstvoprevlaacutedalov Bosneaždo čiasosmanskejokupaacutecie21

ValdeacutenciOdkonca14storočiasado UhorskeacutehokraacuteľovstvanajmaumljehozaacutepadnejčastidostaacutevajuacutemyšlienkyvaldeacutenskehohnutiaŠiacuterilisaz priľahleacutehoRakuacuteskaa Moravya ujalisapredovšetkyacutemv mestskomprostrediacutemedzi drobnyacutemmeštianstvom najmauml remeselniacutekmi Valdeacutenci označeniacute podľa PierraValdesa(cca1140-cca1205)bohateacutehoobchodniacutekaz Lyonuktoryacutehlaacutesalnaacutevratk prvotnejapoš-tolskejchudobeslovamibdquoNiktonemocircžesluacutežiťdvompaacutenomBohua mamoneldquoodmietaliviacereacutekatoliacuteckedogmyakoočistecodpustkyuacutectusvaumltyacutecha transubstanciaacuteciu(učeniežepri omšovejobetidochaacutedzak premenechlebaa viacutenana praveacuteteloa krvJežišaKrista)V prameňochsaoznačo-valipodľapocircvoduichzakladateľaajakobdquochudobniacutez Lyonuldquo(bdquopauperesdeLugdunoldquo)Valdeacutencisačasomrozšiacuterilitakmerpo celejzaacutepadnejEuroacutepe(vŠpanielskuFrancuacutezskusevernomTaliansku

21 V roku1431označilidubrovniacuteckimešťaniabosnianskehoveľkovojvoduRadoslavaPavlovićaza perfiacuted-nehopatareacutenskehokaciacuteraktoryacutena nichdennedoraacutežaa prosilicisaacuteraŽigmundaabys niacutemneuzatvaacuteralžiadnespojenectvo(GelcichndashThaloacuteczy1887355č 222)

Miloš Marek

| 110 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

ŠvajčiarskuNemeckuRakuacuteskua vČechaacutech) Ichučeniebolopo prvyacutekraacutetodsuacutedeneacutena veron-skomkoncilev roku1184po ktorompaacutepežLuciusIIIvydalznaacutemubulubdquoAdabolendamldquona-mierenuacuteprotikaciacuterom(Mansi1778vol22488PL20118551297-1300č 171VragašetalII363Molnaacuter1991)Napriektomusavaldenskeacutehnutiešiacuteriloďaleja nachaacutedzaloďalšiacutechstuacutepencovNenadarmosadobovyacuteautornechalv roku1260počuťžebdquoferenullaestterrain quahaecsectanonsitldquo(Haupt189019)

Užv 13storočiacutepocircsobilivaldeacutenciv desiatkachdediacutensusedneacutehoRakuacuteskaObjektomprena-sledovaniainkviziacuteciesastalipo svojomprezradeniacutev 60rokochtohtostoročiav docircsledkuvizi-taacuteciepasovskejdieceacutezynariadenejčeskyacutemkraacuteľomPřemyslomOtakaromIIPodľakronikaacuterskejspraacutevytzvpasovskeacutehoAnonymaktoryacutesavtedyosobnezuacutečastnilna prenasledovaniacutevaldeacutencovbolokoloroku1260istyacuteheresiarchatedaarcikaciacuterHeremeisterpopravenyacute(upaacutelenyacute)v lokalitebdquoThewinldquo čo je podľa všetkeacutehomestečkoDeviacuten ležiace na hraniciach s Rakuacuteskom (Schneider198198Hammann1971434-435438Haupt189078)22

Ďalšiacutepohonna valdeacutencovv Rakuacuteskua v susednyacutechkrajinaacutechsazačalv 90rokoch14storo-čiaV septembri1391zatkliinkviziacutetoriv Rakuacuteskuviaceryacutechvaldeacutenskyacutechkazateľovz rocircznychkra-jiacutenmedzinimiajGotfriedašvecaz Uhorska(bdquoGotfridusdeUngariasutorldquo)a Šimonazo Skalicev Uhorskupodľaremeslakrajčiacutera(bdquoSymondeGalitzdeUngariaexartificiosartorldquo)Inkvizičneacuteaktyichoznačujuacuteakobdquospraacutevcovsektyvaldencovldquo(Doumlllinger1890367Holinka1926344-345Holinka1929124-125)Skončilina hranici

Inkviziacutetori pri vyšetrovaniacute valdeacutencov postupovali podľa vopred vypracovaneacuteho vzorcapri ktoromzisťovaliajvieroučneacuteprinciacutepytejtosektya spocircsobichživota23Dozvedelisatako roz-dielochktoryacutemisavaldeacutenciodlišovaliod kresťanovDokladuvaacutedzatietou valdeacutencovspovedaliveriacichajtiacutektoriacutenebolina topovereniacutecirkvouichkazateliakaacutezalina tajnyacutecha suacutekromnyacutechmiestachvaldeacutenciodmietaliočistecpričomtvrdiližesuacutelendvecestypre každeacutehočlovekajednavediedo nebaa druhaacutedo peklaodmietaliajzvoneniezvonovvigiacutelieomšealmužnya akeacutekoľvekcirkevneacutebohoslužbyalebomodlitbyza zosnulyacutech

Pokiaľ ide o ich obyčaje a spocircsob života inkviziacutetori zistili že valdeacutenci ak neboli niekdena cestealebonemaliťažkuacutepraacutecusapostilitrialeboštyrikraacutetdo tyacuteždňao chlebea vodeRobilito vrajpred ichpodriadenyacutemiabysaimzdalisvaumltejšiacuteModlilisasedemkraacutetcezdeňIchstaršiacutezačalmodlitbua odriekaljudlhšiealebokratšiepodľatohoakosamuto pozdaacutevaloa ostatniacutehov modlitbenasledovaliObliekalisado lacnyacutechšiata kamkoľveksavybraliišlipo dvochstaršiacutes mladšiacutemV rečiboliopatrniacutevyhyacutebali saklamstvupriacutesahea akyacutemkoľvek škaredyacutemslovaacutemSvojichpodriadenyacutechučilitomuisteacutemuV prevažnejmiereto bolianalfabetia nevzdelanciĽudiacutena veduacutecepoziacuteciev cirkvivyberalitakyacutemtospocircsobomkeďichstaršiacutepovažovalinejakeacutehomladiacutekanarodeneacutehov sektealebozvedeneacutehodo sektyza počestneacutehoa mravneacutehonehľadelina tokoho

22 HeremeisterbolzamestnaniacutembdquocirothecariusldquotedarukavičkaacuterMožnototojehozamestnanieuacutezkosuacutevisiacutes valdenskouvierouPriacutevržnecivaldenstvav severnomTalianskuvyznaacutevali telesnuacutea duchovnuacutečistotuIch predstavenyacute(perfectus)sanesmeldotyacutekaťhriešnycha nečistyacutechTakistoaničlovekktoryacutepred smrťoudostal sviatosťbdquoconsolamentumldquosanemalnikohodotyacutekaťa praacuteve taksaniktonemaldotyacutekaťani jeho(Hammann1971435)

23 Jeden takyacuteto manuaacutel vypracoval v roku 1321znaacutemy francuacutezsky inkviziacutetor dominikaacuten Bernard GuiVo svojomdielebdquoTractatusdepracticaofficiiinquistionisldquoalebobdquoPracticainquisitionishereticepravitatisldquovymenovalnajznaacutemejšiehereacutezytejdobya stanovilpravidlaacutea postupinkvizičneacutehokonaniapre jednotliveacutedruhykaciacuterstievspocircsobpredvolaniavypočuacutevaniašpeciaacutelneotaacutezkyktoreacutesamaliheretikomklaacutesťzaacutesadyktoreacutesamaliuplatniťna prekonanieichbdquoprefiacutekanostia zlomyseľnostildquoformulyexkomunikaacutecieTrestommohlobyťvaumlzenieviditeľneacuteoznačeniehanbyna tele(šataacutech)povinnosťvykonaniapuacutetepeňažnaacutepokutazhabaniemajetkuzničenieobydliaManuaacutelbolinšpiratiacutevnoupriacuteručkouktorousariadiliinkvizičneacutekona-niav 14storočiacute(Douais1886WakefieldndashEvans1991373-445)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 111 |

to bolsynaleboakeacuteremesloovlaacutedala praacutevetohosizvoliliza buduacutecehomajstraVtedyhodaliniektoreacutemuz majstrovktoryacutehoviedolz krajado krajaa z miestana miestoasijeden-dvarokyPotomhopriviedoldo ichradyalebokapitulyktoraacutesakonalana trhochveľkyacutechmiestkdesazvy-kolzhromaždiťveľkyacutepočetľudiacutea taksatammohliľahšieutajiťTamhopredviedlipred majstrova spyacutetalisahočijespokojnyacuteso svojimživotoma čichcebyťjedenz ichbratovKeďodpovedalžeaacutenovošlis niacutemdo jednejizbyalebona ineacutemiestokdebolizavretiacutevšetcimajstria druhoviatejtosektyPo vyspovedaniacutesazo všetkyacutechhriechovjedneacutemuz nichvtedyvzdelanejšiacutez majstrovvyložilniektoruacutezo sviatostiacutea zosiedmichčlaacutenkovvieryv ktoreacuteveriliPotomsahospyacutetalčiv neveriacuteAkodpovedalžeaacutenopotommurozkaacutezalabyichveriacimsľuacutebildodržiavaťčistotuaždo smrtiOdpovedalžeto buderobiťpokiaľlenbudemocirccťs pomocouBožoua pokiaľmuto dovoliacuteľudskaacutekrehkosťĎalejsľuacutebilžeužviacnebudežiťz praacutecesvojichruacutekaleaždo smrtiibaz almužiena žebezpodmienečnepocircjdedo akejkoľvekkrajinybudeposlanyacutenechužto budebliacutezkoaleboďalekoSľuacutebiltiežžeodterazbudedocircverovaťsvojimrodičoma všetkyacutempriacutebuznyacutemtakakoktoryacutemkoľvekinyacutemľuďomĎalejžesanebudez akeacutehokoľveknebezpečenstvavyslobodzovaťfalošnoupriacutesahouPotomčos tyacutemtovšetkyacutemsuacutehlasila zaviazalsato dodržiavaťpokľakolsina zema majstristaršiacutemuna hlavupoložilirukua tyacutemtouacutekonommuudelilipraacutevomocspovedaťsvojichpodriadenyacutecha robiťvšetkočo s tyacutemsuacutevisiacuteNapokonsazdvihola vidiacmajstrovstaacuteťv radepristuacutepilku každeacute-muz nicha objalhoa každyacutez nichmupovedalbdquoDobresiprišieldobryacutebratterazsiordinovanyacutev našejviereakomajsterapoštolovTakmerkaždyacuterokna svojichzhromaždeniachzvykolmeniťichosadenstvoabynebolispoznaniacutekresťanmia niktoz nichnezostaacutevalvo svojommajstrovstvena jednommiestedlhšieakojeden-dvaroky(Doumlllinger1890367-368)

Uvedeneacuteinformaacuteciektoreacuteziacuteskaliinkviziacutetoripri vyacutesluchuzadržanyacutechvaldeacutencovodhaľujuacuteži-votneacutezaacutesadyobyčajea rituaacutelypriacutevržencovtejtosektyichsnahuo životv chudobev duchovnomživotedocircrazna pravidelneacutemodlitby spovedečipocircstďalej ichkazateľskuacutečinnosť keďchodilipo krajiz miestana miestoa zaacuteroveňajsnahuo utajeniePodľainformaacuteciiacuteziacuteskanyacutechpri vyacutekoneinkviziacuteciezisťujemeže ichpredstaveniacutesanazyacutevalimajstri (bdquomagistrildquo)aleboapoštolik vyššejhierarchiitejtocirkvipatriliajstaršiacute(bdquosenioresldquo)a bratia(bdquofratresldquo)O zaacuteležitostiachsektyroz-hodovalizhromaždenia(bdquoconsilialdquo)ktoreacutesakonaliv časochlokaacutelnychtrhovZ dokladusatieždozvedaacutemeo spocircsobevoľbynoveacutehoadeptana majstrovstvoa jehopovinnostiachKeďže saajvaldeacutenskyacutemajster oddal absoluacutetnej chudobena spocircsob apoštolov žil len z almužienZaacuteroveňvyznaacutevaluacuteplnuacuteposlušnosťrozhodnutiampredstavenyacutechsektykeďakceptovalmožnosťžebudeposlanyacutekvocirclišiacutereniuučeniaajdo vzdialenyacutechkrajiacutenDocircležiteacutepre valdeacutencovboloajtoabysvojiacutemspraacutevaniacutema zovňajškomdaacutevalipriacutekladsvojmuokoliu

Ďalšou lokalitou spojenou s priacutetomnosťou stuacutepencov sekty valdencov bolaTrnavaTu bolav roku1400pod vedeniacutemnemeckeacutehoprovinciaacutelacelestiacutenovzriadenaacuteinkviziacuteciaprotivaldeacutencomPred jejtribunaacutelbolopredvolanyacutechmnohojednotlivcovktoriacutesaoznačovalimedziseboupo ne-meckybdquokundenldquoalebopo latinskybdquonotildquotedaznaacutemiInformaacutecieo celejzaacuteležitostimaacutemez jedneacute-ho latinskeacutehokoacutedexuz 15storočiaktoryacutejeuloženyacutev českejNaacuterodnejknižniciv Klementiacutene24V tomtokoacutedexesaakosuacutečasť jehopocircvodnejvaumlzbyzachovalalistinadatovanaacute11septembra1400ktoruacutev Trnavevydalidvajainkviziacutetoriustanoveniacutepre ostrihomskuacuteprovinciuPeternemeckyacutepro-vinciaacutelcelestiacutenov25a pražskyacutekňazMartinV nejpod hrozbouexkomunikaacutecienariaďujuacutetrnavskeacute-

24 Rukopis je uloženyacute v Oddeleniacute rukopisov a staryacutech tlačiacuteNaacuterodniacute knihovnyČR so signatuacuterouXH7Pocircvodnepatrilcelestiacutenomz Ojviacutenav Čechaacutechktoriacuteuacuteradneacuteaktyinkviziacutetorovpoužiliakovaumlzbukoacutedexu(Truhlaacuteř1903198)

25 InkviziacutetorPeterZwickerpochaacutedzalz vyacutechodneacutehoPruskaBolčlenomraacuteducelestiacutenovprioromklaacuteštorav českomOjviacutenea provinciaacutelomcelejnemeckejprovincietejtoreholeV roku1390bolmenovanyacuteza in-kviziacutetora kaciacuterstvaprevažne v nemeckyhovoriacich krajinaacutech (PomoranskoHorneacute a DolneacuteRakuacutesko

Miloš Marek

| 112 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

murichtaacuteroviabynavštiacutevilElzuzo Šamoriacutena(bdquoSawmmeryensemldquo)a jejnevlastneacutehosynaHenselajejnaacutejomniacutekaKunelaPreymfridla (bdquoPreymfridlyensemldquo)Pavla sluhu ()Wewera syna JekelaPreweraz Holkendorfua matkuMichalaSlyn()a všetkyacutechostatnyacutechz farnostiktoriacutesamedzisebouoznačovalivyacuterazomznaacutemi(bdquoKundenldquo)osobnev ichdomochakbyk nimmalbezpečnyacutepriacutestupa aknie takv kostolepred veriacimiby ichpredvolalpred inkviziacutetorovabysazodpo-vedaliz určityacutechveciacutena ktoreacutesaichchcelispyacutetať(Truhlaacuteř1903196-198Hammann1971436Šimončič ndashWatzka198947)

Okrem tejto listinyobsahovala vaumlzbakoacutedexu aj viacerouacutestrižkov inkvizičnyacutechprotokolovz ktoryacutechsadozvedaacutemesiacuteceuacutetržkovitoalecelkomjasnežeišloo valdeacutencovktoriacutevyznaacutevalirov-nakeacuteprinciacutepyvieryakyacutechsapridržiavalivaldeacutenciv inyacutechčastiachEuroacutepyJednaz vyšetrovanyacutechžienodpovedalažebdquoboliz valdeacutenskejsektyžepochaacutedzalaz Aspachuv RakuacuteskujejotecsavolalKonraacutedNepeka matkaKatrinPocircvodneneboliv sektepriviedoljudo nejistyacuteOrtelaleboOrtolfa povedaljejžebymalaiacutesťza heresiarchom(arcikaciacuterom)pretožejelepšievyznaťhriechyjemuako(katoliacuteckym)kňazomPrvyacutekraacutetsavyspovedalau vodcukaciacuterovasipred 30rokmiTenjejnariadilabyakopokaacutenieza hriechyodriekalapaumlťdesiatkraacutetOtčenaacutešv nedeľustokraacutetpričom savocircbecnemalamodliťmodlitbuZdravasrsquoMaacuteriaPovedalže(valdeacutenski)bratianiesuacutekňazialemajuacutemocdanuacuteod Bohaakoapoštolia lepšiepre ňubudeakjejdajuacuterozhrešenieoniakokňazildquoV ďalšomuacutestrižkusadozvedaacutemeniektoreacutezaacutesadyvieryvaldeacutencovbdquoVeriliibav Bohaa nievo svauml-tyacutechčiPannuMaacuteriualeboočistecldquoNa ďalšomkuacuteskunaacutejdemetvrdeniežebdquoNemožnoprisahaťbez toho aby sa tyacutem spaacutechal hriech Indulgencie (odpustky) a exkomunikaacutecie nemajuacute nijakuacutemocldquoNapokonjednaz vyšetrovanyacutechvyznalažejevernaacutesvojejvierea radšejzomriev sekteakobysamalaobraacutetiťna katoliacuteckuvierupričomkatoliacutekovoznačovalatermiacutenombdquodyvremdenldquotedacudziacute(Truhlaacuteř1903197)

Z informaacuteciiacutecitovanejlistinya uacutetržkovinkvizičneacutehoprotokolusadozvedaacutemeževaldeacutencisadostalido Trnavyz Rakuacuteskačonijakoneprekvapujekeďžes RakuacuteskommalaTrnavačuleacuteob-chodneacutestykya z Rakuacuteskapochaacutedzalomnohonemeckyacutechhostiacuteusadenyacutechv dedinaacutecha mesteč-kaacutechjuhozaacutepadneacutehoSlovenskaStojiacuteza zmienkužejednaz valdeacutenskyacutechveriacichžijuacutecav Trnavepochaacutedzalaz Aspachuvlastnez Anzbachuv DolnomRakuacuteskukdesapodľasvedectvatzvpa-sovskeacutehoAnonymaktoryacutepiacutesalsvojedieloO sektemanichejcovniekedyv rokoch1260ndash1262pripomiacutenaexistenciavaldeacutenskeacutehobiskupaa valdeacutenskejškoly(Patschovsky1981651)O priacutetom-nostivaldeacutencovv inyacutechmestaacutechzaacutepadneacutehoUhorskasvedčianiektoreacuterozsudkyvydaneacuteprotinimv BudiacuteneRaacutebea ŠoproniAjv tomtopriacutepadeišlozvaumlčšao lokalitys prevažujuacutecimnemeckyacutemmeštianskymelementom(Haupt18901778)

Celkom podrobneacute a zaujiacutemaveacute informaacutecie maacuteme o postupe inkviziacutecie proti valdeacutencomv ŠoproniV roku1401dostalidvajainkviziacutetoriPeternemeckyacuteprovinciaacutelcelestiacutenova pražskyacutekňazz kostolaPannyMaacuteriepred TyacutenomMartinplnuacutemocna začatieinkvizičneacutehokonaniapro-tivaldeacutencomna uacutezemiacuteostrihomskejprovinciea osobitne raacutebskejdieceacutezyIšlotedao tieisteacuteoso-byktoreacuteviedliinkvizičnyacutetribunaacutelv TrnaveZ ichčinnostisanaacutemzachovalinkvizičnyacuterozsudokSpomiacutenaniacute inkviziacutetori ho slaacutevnostne vyhlaacutesili 9 januaacutera 1401 v šopronskom farskomkostoleza priacutetomnostimnohyacutechľudiacutektoriacutesatamzhromaždiliakona predstaveniacutenejakeacutehoatraktiacutev-nehodivadla (bdquospectaculumldquo)Vyšetrovaniacutemsa zistilo žek sektevaldencovpatriloveľa ľudiacutemužovi žienAkotvrdilspomenutyacuteinkviziacutetorbdquopridalisak arcikaciacuteromvaldeacutenskejsektykto-ryacutechpovažovaliza dobryacutechľudiacutea zaacutestupcovKristovyacutechapoštolovnonieza vysvaumltenyacutechkňazovPriznalisaženeuctievalianiPannuMaacuteriuaniostatnyacutechsvaumltyacutechnemodlilisak nima nevzyacutevaliichpomoca ochranuneverilianina očisteca neuznaacutevalianimodlitbuza zosnulyacutechveriacich

a zaacutepadnaacutečasťUhorska)Tentouacuteradvykonaacutevalaždo svojejsmrtiv roku1403Vďakajehočinnostisapodarilovaldenskeacutehnutiev Rakuacuteskuvykoreniť(Haupt189057)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 113 |

a suacutehlasilis mnohyacutemimylnyacutemia kaciacuterskymimyšlienkamizavrhnutyacutemia odsuacutedenyacutemisvaumltouRiacutemskoucirkvouPrichaacutedzalina zhromaždeniavaldeacutenskychkazateľova pozyacutevaliichk sebedo-movnapriektomužev kostolesaimfaraacuteria iniacuteortodoxniacutekazateliasnažilivyvraacutetiťichzvraacuteteneacutedogmyldquoPravdakeďichinkvizičnyacutetribunaacutelv mesteodhalilsvetskaacutemocuvaumlznilaa hroziloimnebezpečenstvožebuduacuteodsuacutedeniacutena trestsmrtiakokaciacuteriboliprinuacuteteniacutepriznaťsak hereacutezea žiadaťo naacutevratdo katoliacuteckejcirkviMuselisavšaknajprvverejnea priacutesahouzrieknuťvšetkyacutechdogiemhlaacutesanyacutech valdeacutencamiAž potom ich inkviziacutetori zbavili ťarchy exkomunikaacutecie ktoruacutenad nimipredtyacutemvyhlaacutesiliAkotrestza tožesvojiacutempočiacutenaniacutemzhrešiliprotiBohua katoliacuteckejcirkviodsuacutediliAnnuvdovupo JakuboviBeratungsgotoviz Guumlssinguspolus ďalšiacutemivaldeacutenca-mina verejneacutepokaacutenieNariadiliabysavšetkyichšatyvpreduajvzadunatreliznakommodreacutehokriacutežaTentokriacutežmalinosiťna verejnostinielenv mestealekdekoľvekbysadostali26Muselisatridsaťnasledujuacutecichdniacutezuacutečastňovaťspoločnena omšiachv tamojšiacutechkostolocha v ichstredepokľaknuacuteťa pomodliťsapaumltnaacutesťkraacutetmodlitbuPaacutenaOtčenaacutešZdravasrsquoMaacuteriaa Vyznanievierys docircrazomna pasaacutežbdquosvaumltuacutekatoliacuteckucirkeva spoločenstvosvaumltyacutechldquov ktorejzhrešiliĎalejsamu-selipomodliťtrimodlitbyOtčenaacuteša ZdravasrsquoMaacuteriaza zomrelyacutechInkviziacutetoriďalejnariadiliabybolivšetkydomyktoreacutesluacutežilivaldeacutencomna zhromaždeniazbuacuteraneacutea nikdyviacnebolinanovopostaveneacuteMalisatakstaťnavekyzhromaždiskomnečistotykeďžepredtyacutemboliuacutetočiskomka-ciacuterovVšetkycintoriacutenyna ktoryacutechbolipochovaniacutevaldeacutencimalibyťbiskupomodsvaumlteneacutea ichmŕtvolyvykopaneacutez hrobov ichkostina znakvečneacutehozatratenia spaacuteleneacutea cintoriacutenynanovoposvaumlteneacute(ZsOII1195694-95č 809Haupt189078-79114-116)

Akovidnoinkviziacutetoripocircsobiaciv Šopronia pravdepodobneajv Trnavenikohoz miestnychvaldeacutencovneodsuacutedilimatrestsmrtiJemožneacutežena obvinenyacutechpocircsobilaodstrašujuacutecopovesťktoraacutesprevaacutedzalainkviziacutetoraPetraZwickeraz jehopocircsobeniav Rakuacuteskukdeskončilomnohopriacutevržencovvaldeacutenskejsektyna hraniciDocircležiteacutevšakboloabysapriznalia priacutesahousazrieklisvojejhereacutezyV tomtopriacutepadebolopre nichnajrozšiacuterenejšiacutemtrestomokrempokaacuteniavo formemodlitiebajnosenieznakumodreacutehokriacutežana svojomodeveakoznakuhanbyJedinev priacutepadežeupadlido recidiacutevya znovusavraacutetilik hereacutezeužnastupovalidrastickejšietrestyakonapriacutekladuacutederypruacutetomalebopošliapanieveriacimipri vstupedo kostolarespektiacuteveodovzdaniedo ruacuteksvetskejmocina vykonanieexekuacuteciev priacutepadežebyneodvolalisvojebludya neučinilipokaacutenie(Haupt1890117-124)

HusitiKoncomtohtostoročiaa predovšetkyacutemzačiatkom15storočiasastretaacutevame v zaacutepadnejEuroacutepea ajv Uhorskus novyacutemtypomhereacutezyktorejpriacutevržencisanazyacutevaliviklefovci(latwiklefistae)a naktoryacutechnadviazalaneskoršiareformaacuteciaIchhlavnyacutemideovyacutemprameňombolimyšlienkyanglickeacuteho kazateľa a reformaacutetora JaacutenaViklefa (cca 1330 ndash 1384)Viklef pocircsobil akomajsterna univerzitev OxfordeKritizovalcirkevautoritupaacutepežarehoľnyacuteživotuacutectusvaumltyacutecha transub-stanciaacuteciuViklefovoučenieboloodsuacutedeneacutena Kostnickomkoncilev roku1415a saacutemViklefbolnuacutetenyacuteodvolaťsvojeučenieakokaciacuterskebludy(Kaňaacutek1973)Napriektomujehomyšlienkymaliveľkyacutevplyvna husitov

IchideovyacutevodcaJanHuspocircsobiltakistona univerziteBoluniverzitnyacutemmajstromv Prahekdemalmožnosťšiacuteriť svojeučeniektoreacuteodmietalonaacuteukucirkvio sviatostiachkultesvaumltyacutech

26 Annuktoruacutedo sektyvaldencovpriviedoljejmanžela v sektevytrvaladvanaacutesťrokovinkviziacutetoriodsuacutedilina dvarokypokaacuteniav odeveoznačenommodryacutemkriacutežomĎalšianemenovanaacutekaciacuterkaktoraacutebolame-dzi valdencami26rokovsamalakajaťtrirokyOstatniacutektoriacuteboliv hereacutezeroksamalikajaťjedenmesiac(Haupt1890116)

Miloš Marek

| 114 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

relikviaacutecha odpustkochHussatiežstavalprotivieroučnejautoritecirkvi(Šmahel2013)Jehoučenieodsuacutediliužna teologickejfakulteKarlovejuniverzityv roku1413PriacutevrženciHusovyacutechmyšlienoksas nimidostalido kontaktupočasštuacutediana pražskejuniverziteReformnyacutemkaacutezaniacutemJaacutenaHusaboliovplyvneniacutemnohiacutetamojšiacuteštudentipochaacutedzajuacuteciz UhorskeacutehokraacuteľovstvaPo skon-čeniacuteštuacutediiacutesavracalidomova prinaacutešaliso sebouajhusitskeacutenaacuteukyktoreacutesapotomstalizdrojomprobleacutemovkeďžebolipovažovaneacuteza kaciacuterstvoPretov juacuteli1418paacutepežMartinVustanovilJaacutenakardinaacutelas titulomsvaumlteacutehoSixtaza paacutepežskeacuteholegaacutetaa vyslalhodo Uhorskeacutehoa Českeacutehokraacute-ľovstvaa okolityacutechkrajiacutenkdevrajmyslea srdciamnohyacutechkresťanovzviedliz cestyortodoxnejvieryzhubneacutedogmyJaacutenaViklefa(LukcsicsI 193168č 114)

Knajznaacutemejšiacutempriacutevržencomhusitizmuz radovSlovaacutekovpatrilkňazLukaacutešz NoveacutehoMestanad Vaacutehom ktoreacutehopri naacutevratena Slovensko zajali a s falošnyacutemipeniazmiupaacutelili v mučiarniv Krumlove(Varsik196563)Otaacuteznyjepocircvoda naacuterodnosťnitrianskehokanonikaJaacutenaLaurinihoz Račiacutec27Tentoklerikštudovalna pražskejuniverzitekdeziacuteskalokrembakalaacuterskehoajmagis-terskyacutetitul(1408)V pražskomreformnomprostrediacutesapriklonilk Husovmuučeniua začalhoajverejneobhajovaťV časekeďsazdržiavalna Moravesadostaldo sporus dolanskyacutemfaraacuteromPavlomz PrahySvojeučenieobhajovalajna pocircdepražskejuniverzityZ Moravysapotomvraacutetildo NitryNotuhodobehlajehominulosťV roku1417hopred nitrianskymbiskupskyacutemvikaacuteromdolanskyacute faraacuterPavolz Prahyobvinil z kaciacuterstvaa dosiahol žebiskupHinkoodsuacutedilLaurinihona stratuvšetkeacutehomajetku(štyrochkoniacutea kniacuteh)a vyhlaacutesilza verejneacutehokaciacuteraLaurinitakmuselopustiťuacutezemiedieceacutezyOdišielnaspaumlťna Moravualeneskocircrsaopaumlťdo Nitryvraacutetilkeďžejehoprosbao naacutevratdomovbolazo stranybiskupavypočutaacuteStalosato zrejmepotomakosvojeučenieodvolala zmierilsaso svojouvrchnosťou(ZsOVI1999190202268č 564617899)28

Husitskeacute myšlienky ktoreacute sa snažili radikaacutelne pretvoriť vtedajšiacute spoločenskyacute poriadok sauchytiliajv južnyacutechčastiachkrajinya v SedmohradskuV roku1421prosilpaacutepežaMartinaVminoritskyacuteprovinciaacutelv DalmaacuteciiBaptistazo Šibenikaabybolvyslanyacuteza inkviziacutetorado uhorskeacute-honemeckeacutehoa chorvaacutetskehopohraničiado žuacutepBaraňaŠomoďTolnaa ZalaTentominoritaktoryacutebolužpredtyacutemvyslanyacutedo tyacutechtokrajovabytukaacutezalBožieslovosvojužiadosťodocircvodňo-valtyacutemžev tyacutechtokončinaacutechvpaacutedyTurkovzničilitriminoritskeacuteklaacuteštorya šiacuteriasatukaciacuterskedogmy(LukcsicsI 1931118-119431)V januaacuteri1431sasťažovalcisaacuterŽigmundLuxemburskyacutepaacutepežoviMartinoviVžev Uhorskoma Českomkraacuteľovstvemnohiacutekatoliacutecipomaacutehajuacutekaciacuterompotravinamia inoupodporouPaacutepežimpretopohrozilexkomunikaacuteciou(LukcsicsI 1931261č 1436)V auguste1438poverilpaacutepežEugenIVfrantiškaacutenskehomniacutechaJakubaz Marchie29in-kvizičnoučinnosťouprotistuacutepencomhusitstvapraacutevev tyacutechtojužnyacutechkrajochUhorskeacutehokraacuteľov-stva(Theiner1860a218č 373ToacutethndashSzaboacute1917154)Jakubbolpredtyacutemvikaacuteromminoritovobservantovpre uacutezemie BosnyPo vymenovaniacuteza inkviziacutetorasavzdalvikaacuterstvaa v novejfunk-ciisapustilhorlivodo inkvizičnejaktivityMyšlienkyhusitstvasado tejtooblastidostalizrejmeprostredniacutectvomštudentovna pražskejKarlovejuniverziteMedzištudentmiz Uhorskana nejštudovalookremžiakovzo Slovenskaajniekoľkomladyacutech ľudiacutez južnyacutechčastiacutekrajinyTakyacutemiboliTomaacutešz Paumlťkostolia(maďPeacutecs)a Valentiacutenz Ilokuktoriacutesastalivyacuteznamnyacutemistuacutepencami

27 RačicesuacutesuacutečasťouobceDvorynad Nitricouv okresePrievidzaNiekoľkoRačiacutecsanachaacutedzaajna Moravea v Čechaacutech(Odložiliacutek192565)

28 JaacutenLaurinibolliteraacuternečinnyacuteStalsaznaacutemyakoautortraktaacutetovnaacuteboženskyacutechspisov(Brtaacuteňovaacute2008)29 Marchia(potalianskyMarche)jeoblasťv strednomTalianskuO osobeJakubaz Marchiepodrobnejšie

piacutesalFraknoacuteiVilmos (190329-39Lukcsics II 193820-25)O dvadsať rokovneskocircr (17maacuteja1457)vyslalpaacutepežKalixtIIIJakubaz Marchiedo UhorskaopaumlťTentoraztumalzorganizovaťkriacutežovuacutevyacutepravuprotiTurkom(Kalous2010191)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 115 |

Husovhoučenia30Inakajv Paumlťkostoliacutepocircsobilaod roku1367univerzitaZaložiljukraacuteľĽudoviacutetIV pozadiacutejejvznikuhralauacutelohuakisteajkraacuteľovapolitikana BalkaacuteneZaniklapo smrtijejpod-porovateľaokolo roku1390(Petrovics200529-40Font2002473-479)Ďalšiacuteštudentiz tyacutechtokončiacutenuž študovaliv Prahea poskončeniacute štuacutedia si so sebou prinaacutešaliaj reformneacutemyšlienkyIch tamojšiacutem centrom sa stalaKamenicamestečkona brehudolneacutehoDunaja v Srieme (dnesv Srbsku)

O tomžetakoutocestousasemdostalohusitstvopiacutešeajkronikabosnianskycha uhorskyacutechminoritovod Blažejazo Salkya jehopokračovateľovSpomiacutenapriacutepadisteacutehoBlažejaktoreacutehomeš-ťaniaz Kamenicevyslalina univerzitneacuteštuacutediuma sľuacutebilimužeaksito vyacutesledkamisvojhoštuacutediazasluacutežidarujuacutemudo spraacutevykamenickuacutefarnosťBlažejsavydalštudovaťdo Čiechna pražskuacuteuniverzituZiacuteskaltamsiacutecevzdelaniealebdquopričucholldquoajk myšlienkamhusitstvapovedaneacuteslova-miautorabdquopoškvrnilsahusitskyacutemkaciacuterstvomldquoPo jehonaacutevratedo Kamenicesatietomyšlienkyrozšiacuteriliv celomokoliacute(ToldyndashEacuterszegi1986240)

Praacuteve inkviziacutetor Jakub z Marchie zachytil vo svojom spiseprinciacutepyviery ktoreacute šiacuterili husitina juhuUhorskaa JakubsaichsnažilvykoreniťPodrobneukazujuacuteakeacuteučenievlastnešiacuterilistuacute-pencihusitovbdquov kraacuteľovstveUhrovSikulova SedmohradčanovldquoIchučeniejeobsiahnuteacutev tyacutechto64bodoch1Všetcisuacutepovinniacuteprijiacutemaťpod obojiacutemspocircsobom2Na omšistačiacutečiacutetaťibaepištolua evanjeliuma to bezozdobneacutehoruacutechaa prenosneacutehooltaacuteraso schraacutenkoupre Sviatosťoltaacuternu(viatika)a (omšu)jedovoleneacuteslaacuteviťvšadecezdeňi v noci v domochi v lesochA piesnespie-vajuacutena omšiľudiaobochpohlaviacute3Gramotniacutelaicipripravujuacuteteloa krvPaacutenaa suacutepresvedčeniacuteže (to)mocircžupripravovať 4 (Tvrdia) že vysviacajuacute z drevenyacutech sudov v ktoryacutech jedia a pijuacute5 Že v hostiijeibateloKristovoa v kalichuibakrv6Ževšetkymenaacutesvaumltyacutechvyčiarkliz misaacute-la7ŽePannaMaacuterias inyacutemisvaumltyacuteminaacutemnemohlapomocirccťibasaacutemBoh8ŽesanemusiacutemeklaňaťBlahoslavenejPanneMaacuteriianiinyacutemsvaumltyacutemibasamotneacutemuBohu9Ženikniejepovin-nyacutesapostiťv predvečer(sviatku)svaumltyacutecha cez40-dňovyacutepocircstpretožetotoBohneprikaacutezal10Že niktozo zločincovnesmiebyťzabityacutepretožestepočuližebolopovedaneacutedaacutevnobdquonezabiješldquo11Že nijakyacutesviatoknesmiebyť slaacutevenyacute ibanedeľapretože ineacutesviatkybolivynaacutejdeneacute ľuďmi12Že nesmiemeuctievaťsochypretožejev nichdiabolľuďomna posmechpretožeakjeosliacutekposielanyacutedo ohňautekaacutepred niacutemalekriacutežna pnizhoriacute13Ženesmiemevymaľovaacutevaťkrucifix(ukrižovaneacuteho)anikriacutež14Ženiejetrebažehnaťsaznakomkriacuteža15Ženesmiemeuctievaťrelikviepretožebolivynaacutejdeneacutez chamtivosti16ŽepaacutepežnemaacutevaumlčšiupraacutevomocakoprostyacutekňazpretožehovoriacutebdquoKomuodpustiacutetehriechyldquo17Žeodpustkyniesuacuteskutočneacutea anipaacutepežichnemocircžedaacutevať18Žepaacutepežskeacuteprivileacutegiaacutenetrebadodržiavať19Ženiktonemaacutebyťvaumlčšiacuteanipaacutepežani cisaacuterpretoževšetcismebratiav KristuA akniektomedzivamibychcelbyťvaumlčšiacuteatď20ŽeanipaacutepežanicisaacuternemocircžutvoriťzaacutekonalestačiacutezachovaacutevaťzaacutekonBožiacute21Žeanikriž-maani posledneacutepomazaniea anisvaumltenaacutevodanemajuacutenijakuacutemoc22ŽekrstiteľnicajeľudskyacutevynaacutelezpretožeKristusbolpokrstenyacutev rieke23ŽekňazniejepovinnyacuteodriekaťbohoslužbuibaOtčenaacuteš24Žektoryacutekoľveklaika ženamocircžuspovedaťa daacutevaťrozhrešenie25Že(sa)nemaacutekľa-čaťna spovedipred kňazomibapred Bohom26Žekňazimajuacutestraacutežiťzvierataacuteakoiniacuteľudia27Žemodlitbyza mŕtvychneplatia28ŽepeknenamaľovanaacutePannaMaacuteriavypadaacuteakoneviestka29Žeočistecnieje30Ženetrebaveriťvyacuterokomsvaumltyacutechibasvaumlteacutemupiacutesmu31Žena jednejstranepapieramaľujuacutechudobneacutehoKrista s osloma na druhejpaacutepeža s koňmia pompou32Žezobrazujuacutepaacutepežasluacutežiacehoomšua diabolmu(pritom)posluhujea deacutemonisuacutenaokolo33Že exkomunikaacuteciesanetrebaobaacutevaťanijunetrebazachovaacutevaťpretožekyacutemčlovekzlorečiacuteBohpožehnaacuteva34Že biskupsimocircževziaťza manželkupannua žereholea kanonicisuacutevynaacutelezom

30 Prvyacutebolv matrikeuniverzityzapiacutesanyacutev roku1399a druhyacutev roku1410(Liberdecanorum1830I417JakubovichndashPais1929248HarasztiSzaboacutendashKeleacutenyindashSzoumlgi201638)

Miloš Marek

| 116 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

diabla35Že nesmiebyťničdaneacutena oltaacuteranisviečkypretožejeto simoacuteniaa chamtivosť36Že kňazv priacutepadeuacutemrtianesmiedaacutevaťrozhrešenie37Žeduchovniacutezamestnaniacutesvetskyacutemiveca-misuacuteuacutedmidiabla38ŽeprelaacutetiexkomunikujuacuteciľudBožiacutesuacuteuacutedmidiablaa antikrista39Že du-chovniacuteukazujuacuteci laacuteskuvoči svetskyacutemmajetkomsuacutepokrytci a nepriatelia cirkvi 40Že pyšnyacuteKristovvikaacuterniejehodnyacuterozkazovaťanidievčatku41Žekňazivenujuacutecisadesiatkoma svet-skyacutemveciama uacuteradomsuacutekaciacuteri42Žeriacutemskacirkevjepretvaacuterkaa synagoacutegasatanavynaacutelezľudiacutematkasmilstva pocircvoda žriedlovšetkeacutehozla43Žekňazmajuacutecimajetokmaacutestodeacutemonovv duši44Žetenktochcedostaťrozhrešeniev riacutemskejkuacuteriiprinesieplneacutevreckoa dostanerozhrešenieod všetkyacutechhriechov45Žekňazisatešiaz mŕtvolkvocirclichamtivostiakovrany46Žepriacutesahajeuacuteplnenepriacutepustnaacute47ŽepaacutepežchceabymalivaumlčšiuautoritukaacutenonyakoNovyacutea Staryacutezaacutekon48Žecirkevneacutezaacutekonysuacutena opovrhnutiea posmecha suacutenaruacutešaniacutemspravodliveacutehosuacutedu49Žecirkevneacutezaacutekonyrozpraacutevajuacutevyacutemyslya paacutepežv takyacutechniejepaacutepežalepodvracač50Žetiacutektoriacutesuacutes paacutepežomsuacutenedocircverčiviacutevlcia podvracači51Žeduchovniacutesadaacutevajuacutezbožňovaťakobohoviaale (svaumltyacute)PeternedovolilabybolzbožňovanyacuteKorneacutelioma (tak)nechsuacutepotrestaniacuteakopyšnyacuteNaacuteman3152Žepaacutepežovedanesuacutezaacutekonykaciacuterskejsimoacuteniealelaacuteskunehodnotia53Že patriarchaacutetarcibiskupstvoarcidiakonaacutetsuacutevynaacutejdeneacutez pyacutechya chamtivostia nasledujuacutediabla54Žeprelaacutetisuacutemilovniacutecikoniacutea žiena suacuteložniacuteciso ženamidruhyacutech55Žev riacutemskejkuacuteriiniesuacutepastierialezaacutehubcovia56Žekňazisuacutepastieriprebenda niedušiacute57Žekňazisuacuteprostiacutepoddaniacuteprelaacutetova biskupov58Žez cirkviurobilipelechlotrovskyacutea celebrujuacuteniepre ľudalepre peniaze59Žekeďprelaacutetinariaďujuacutena zaacutekladesvaumltejposlušnostivzyacutevaniacutemKristovhomenaabynekaacutezaliv kaplnkaacutechaleskocircrmajuacutepovedaťbdquovzyacutevaniacutemdiablaa nazaacutekladeantikristanekaacutežtev kapln-kaacutechldquo60Žemocircžekaacutezaťktokoľvek(aj)malyacute61ŽeKristovzaacutekonpostačujek spaacutesebez zaacutekonovvymyslenyacutechčlovekom62Žeuctievačiobrazovsuacuteidololatri63ŽenosiakrvKristovuv koženejflašketajnena prijiacutemanie64Že(platiacute)synodakonanaacute17juacutena142632kdesarozhodlizachovaacute-vaťaždo smrtitietočlaacutenky1Ktoreacutemukoľvekkňazovijedovoleneacutekaacutezaťbez povoleniaprelaacutetov2 Že ktokoľvekjepovinnyacutekaacutezať(ktokoľvekmocircže)prijiacutemaťpod obojiacutemspocircsobomajdetipretožeprijiacutemaťpod jedinyacutemspocircsobomjevyacutemyselľudiacute3Žesvetskaacutemocmocircžeodňaťcirkevneacutemajetkyabysanavraacutetilado pocircvodneacutehostavu4Žeduchovenstvomnemajuacutebyťpaacutechaneacuteverejneacutesmrteľneacutehriechyakosymoniakaciacuterstvovyacuteberpeňaziacuteza krstbirmovkuspoveďprijiacutemanieza svaumlteacuteolejeza sobaacutešza speňaženeacuteomšealebovyacuteročneacuteomšeza zomrelyacutechza pohrebza prebendya benefiacuteciaacutea prelaacutetstva hodnosti predaj odpustkov a ineacutenespočetneacutekaciacuterstva ktoreacute špiniaBožiu cirkevnechsuacutepostaveniacutemimozaacutekoncudzoložniacutecinehanebniacutesmilniacutecinepodstatneacutepredvolaniazdie-ranieprostyacutechľudiacutevyacuteberdaniacuteA žeJaacutenHusjesvaumltyacuteA ktokoľvek(tomu)budeprotirečiťnechjepotrestanyacuteakofalošnyacutekresťanA niesliteloKristovov tajnombireteabyhopodalisvojimľuďomna prijiacutemanieldquo(Lukcsics1938II21-25Doumlllinger1890705-706č 71)

Tietobodyveľmipodrobnepredstavujuacuteučeniektoreacutesašiacuterilov južnyacutechkrajochUhorskeacutehokraacuteľovstvaNiejenaacutehodoužemalouacutespechpraacutevev končinaacutechsusediacichs Balkaacutenomkdesaaniintenziacutevnoučinnosťoukazateľskyacutechraacutedovdominikaacutenova františkaacutenovv 14 storočiacutenepodarilotamojšieobyvateľstvoodvraacutetiťod učeniabogomilstvaPretonašielhusitizmusživnuacutepocircdupraacutevetuAkovidiacutemejehohlavnousnahoubolnaacutevratcirkvik pocircvodnejapoštolskejchudobeodvraacutetenieod materiaacutelnychstatkova naacutevratk duchovnyacutemhodnotaacutemPre duchovnuacutemocbolonebezpečneacute

31 Riacutemsky stotniacutek Korneacutelius bol ako prvyacute pohan pokrstenyacute svaumltyacutem Petrom bez obriezky Spomiacutena sav SkutkochapoštolskyacutechKeďza niacutemprišielPeterabyhopokrstilKorneacuteliusmuvyšielv uacutestretypadolmuk nohaacutema poklonilsamuPeterhovšakzdvihola povedalmubdquoVstaňajjasomlenčlovekldquoSk 101-48StarozaacutekonnaacutepostavasyacuterskyNaacutemanpyšnyacutena sebaa svojuhodnosťbolponiacuteženyacutechoroboumalomocen-stva2Kr51-19

32 Išloo husitskuacutesynodukonanuacutev Prahe(Zilynskaacute198560)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 117 |

odmietaniecirkevnejhierarchiea Riacutemskejcirkviako inštituacutecievocircbecVeľačlaacutenkovsavenovaloodmietaniuuctievaniaobrazovsvaumltyacutechtedatomuna čopotomnadviazalareformaacutecia

Aktivita Jakuba z Marchie spojenaacute s krutyacutem prenasledovaniacutem a nevyberavyacutemimetoacutedamiinkviziacuteciemalauacutespecha hnutiesarozpadloFraacutetrovi Jakubovisapodľasvedectva jehosamot-neacutehopodariloobraacutetiť25tisiacuteckaciacuterovv radochkňazova svetskyacutechosocircb(LukcsicsII193825)KronikaBlažeja zo Salkyuvaacutedza že Jakubpo priacutechodedo Kameniceobraacutetilnaacutesiliacutemna pravuacutevierumnohyacutechkaciacuterskychhusitovžijuacutecichv okolityacutechmestaacutecha dedinaacutechpo obochbrehochDunajaĎalšiacutechnechalupaacuteliťna hraniciJehofanatizmusboltakyacuteveľkyacutežev priebehuvyšetro-vanianevaacutehaldaťvykopaacutevaťz hrobuanimŕtvycha upaľovať ich33Ostatniacute stuacutepenciHusovyacutechmyšlienokutiekliza hranicekrajiny(doMoldavska)kdeďalejšiacuteriliHusoveideaacutely(Szeacutekely1956331-367)34Predovšetkyacutemtutrebaspomenuacuteťhusitskyacutechpriacutevržencova kňazovzo SriemuTomaacutešaz Paumlťkostoliaa Valentiacutenaz Ilokuktoriacutevyhotoviliprvyacuteprekladbibliedo maďarčiny(Foumlldes197380-85Kardos1953)Akovidnonapriekneuacutespechuhusitskeacutehnutiezanechaloisteacutestopyv uhor-skej(maďarskej)kultuacutere

Husitisav 20ndash30rokoch15storočiadostaliajna uacutezemiednešneacutehoSlovenskaPravdatietonaacutevštevynebolipokojneacutealebolisprevaacutedzaneacutebdquoohňoma mečomldquoIchhlavnyacutemcieľomnebolo šiacutere-nievlastnyacutechmyšlienokmedzidomaacutecimobyvateľstvomale pustošenieuacutezemianepriateľacisaacuteraŽigmundaNa niektoryacutechmiestach zanechalihusiti dokoncavojenskeacuteposaacutedky odkiaľ vyraacutežaliza plieneniacutema korisťoudo širokeacutehookoliaV tomtopriacutepadesamohlidostaťajk šiacutereniusvojhoučeniamedzidomaacutecimobyvateľstvomakoo tomsvedčiacutedokladz 11novembra1434Pred kraacuteľaŽigmundavtedypredstuacutepilipredstaviteliamestaKežmarokso sťažnosťouna husitovktoriacutepustošiliSpiša okoliteacutekrajea tamojšiacutechkresťanovobracalina ichbdquozlorečenuacutesektuldquo (SchmaukII244)Postojštaacutetnejmocik husitomsaodzrkadlilajv termiacutenochakyacutemiboliv prameňochoznačovaniacutebdquoperfidissimihusiteldquobdquoimmanissimihusitaehereticildquobdquohusitehereticepravitatiscontagioneinfectildquobdquosectavenenosaJohannisHuzdampnatememorieldquoNiekedysapredpokladaložehusitskeacuterefor-mačneacutemyšlienkyzanechalimedziľudomveľkuacuteodozvua husitinašlina Slovenskuveľanasledov-niacutekovNa jednej strane je to pravdakeďžemyšlienkyo zbaveniacutecirkvi svetskejmocia majetkupocircsobilina obyčajnyacutechľudiacutepriacuteťažlivo35Na druhejstraneichvojenskeacuteakcieso sebouprinaacutešalilenspuacutešťa nivočenieK husitomsatakpridaacutevaliajdomaacutecidobrodruhoviaa pochybneacuteživlyktoreacuteloviliv muacutetnychvodaacutecha husitskuacutepropaganduvyužiacutevalivo svojprospech(Bartl199585-99Mikulka199574-84)

Spomeňmepriacutepadktoryacutesaodohralv roku1430v Kozaacuterovciachv TekovskejžupeŠľachticŠtefanz Plaacutešťoviecvtedyposlalsvojichfamilaacuterovabyvpadlido tejtodedinypatriacejopaacutetovibe-nediktiacutenskehoklaacuteštorav HronskomBeňadikuPredtyacutemsavšakpreobliekliza husitovpoužiliichkaciacuterske()zbrane(bdquovestibusetarmishereticalibusldquo)zamaskovalisitvaacuterea podhrozboupoužitiamečova lukovvyrabovalidomtunajšiehorichtaacuteraJurajaz Chraacuteštian(DF235 811Varsik1965187)Ďalšiacutedokladjezo Spišana ktoryacutevpadlihusitina jar1433dobyliKežmaroka zanechaliv ňomsvojuvojenskuacuteposaacutedkuNepokojes tyacutemspojeneacutevyužilJakubz Trnovcaa istyacuteErhardkeďpraacutevev časevpaacutedutaacuteboritovna Spiš(bdquotemporeinvasionisthaboritarumldquo)vniklido domuPetra

33 V priacutepadebojaprotikaciacuteromto tobolaobvyklaacutestredovekaacutepraxktoraacutesauplatnilaužpri kaacutentreniacutekatarovv južnomFrancuacutezskuExhumovaniekaciacuterovnariaďujeužpaacutepežGregorIXvo svojomdekreacutetez roku1231O exhumovaniacutevaldenskyacutechkaciacuterovv ŠopronismeužpiacutesaliPozrivyššie

34 Kvocirclivykoreneniuhusitizmuv Moldavskueštev roku1445udelilpaacutepežEugenIVminoritomv bosnian-skomvikariaacuteteviacereacuteindulgencie(LukcsicsII1938220-221č 833)

35 Najvyacuteraznejšiacutejev tejtosuacutevislostipriacutepad Bratislavykdesav tomčasevyskytovaloveľasympatizantovhusi-tovv radochmestskejchudobyRakuacuteskyvojvodaAlbrechtv roku1428konštatovalžev mestejeviacako60husitskyacutechzradcovZ ichiniciatiacutevybolozosnovaneacutesprisahaniektoreacutehocieľomboloodovzdaťmestohusitom(DL43 733Varsik1965180-182)

Miloš Marek

| 118 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

z Pariacutežoviec ukradlimudvavolya jehodceacuterešesťstodenaacuterov(DF266 641Varsik1965195)Aj taktonegatiacutevnezapocircsobilohusitskeacuteučeniena miestneobyvateľstvo

Poporaacutežkehusitskeacutehohnutiasamnohohusitskyacutechvojakovdostalodo Uhorskakdevstupo-valido služiebmiestnychfeudaacutelovakožoldnieriŽoldnierskaslužbavšaknebolavečnaacutea po pre-pusteniacutezo služiebpocircsobiliv krajinena vlastnuacutepaumlsťOslovovalisanavzaacutejomvyacuterazombratriacuteci(latbdquofraterculildquo)Grupovalisana odľahlyacutechmiestachodkiaľvyraacutežalina svojeluacutepežneacuteprepadyStalisahrozboupre širokeacuteokoliea vyacutezvoupre uacuteradyabysaprotinimzakročiloPraacutevetiacutetobratriacutecibolinositeľmihusitskyacutechmyšlienokv tomtoobdobiacute(Špirko193779-81Mišiacutek1928)Spocircsobživotaa možnosť koristipriťahoval zopaacuter jedincovaj z radovmiestnychobyvateľovPridali sak nimosobnealeboimlenprejavilisvojesympatieposkytnutiacutemvlastneacutehopriacutestrešiaa uacutekrytu

Vrchnosť však pre to nemala žiadne pochopenie a takyacutechto ľudiacute zaradila do kategoacuterie ka-ciacuterovZa zločinuraacutežky kraacuteľovskeacutehomajestaacutetu boli odsuacutedeniacute na trest smrti a ichmajetky boliskonfiškovaneacutev prospechkraacuteľovskejkorunyNapriacutekladv roku1432keďkraacuteľŽigmunddarovalJurajoviz Bošiana Martinovizo Špačiniecmajetkovyacutepodielv Zarkovciacha v Lipniacutekupo JaacutenoviŽoldošovi (teda žoldnierovi) zo Zarkoviec (Dolnaacute Krnča okr Topoľčany) a Petrovi synoviTomaacutešaKerekaz Lipniacutekaktoriacutekvocircliuraacutežkekraacuteľovskeacutehomajestaacutetuupadlido nemilosti36Podľakraacuteľovhotvrdeniatotižzišliz cestyevanjeliovejpravdya ortodoxnejvierya upadlido kaciacuterskejničomnostiktoraacuteterazvlaacutednev Českomkraacuteľovstvea v Moravskommarkgroacutefstvekeďsaspojilis kraacuteľovyacutemiuacutehlavnyacuteminepriateľminičomnyacutemihusitmia taacuteboritmi(Marek2013211-213č 96)Obamajetkysivšakdlhoneužilikeďže v nasledujuacutecomrokusaichs pomocouhusitovz topoľ-čianskejposaacutedkyzmocniliŠtefanzo Zarkovieca TomaacutešKerekz Lipniacutekaktoriacutebolipriacutevržencamia poplatniacutekmityacutechtohusitov(DF244 003Varsik1965243-244)

PriacutevržencamihusitovboliajJurajsynJaacutenaz Bošiana LadislavsynSynkuz Ludaniacutecktoriacutev roku1433vpadlina majetkyv Bošanocha JanovejVsispomiacutenanyacutechŽigmundovyacutechstuacutepencovJurajasynaŠimonaz Bošiana Martinazo Špačiniecvyplieniliicha ukradnutyacutedobytokzahnalina hradv LudaniciachPraacutevepevnosťv Ludaniciachsastalaakobyzaacutekladňoutyacutechtokraacuteľovyacutechrebelovktoriacutesapridalik husitom(DF244 003Varsik1965244-245)Rodinaz Ludaniacutecpokra-čovalav spolupraacutecis českyacutemihusitmiajv neskoršombratriacuteckomobdobiacuteTomaacutešz LudaniacutecsynLadislavav roku1450spolus Čechmia inyacutemicudzincamivpadoldo mestečkaSereďa vypaacutelilhoPredtyacutemvšakstiholodtiaľpokradnuacuteťveľacenneacutehomajetkučiacutemspocircsobilškoduv hodnote4tisiacuteczlatyacutech(DL14 406Varsik1965249)

Podobnyacuteosudčlovekaktoryacuteupadoldo kraacuteľovejnemilostikvocircli svojejnevernosti stiholajďalšiehošľachticaz tejtooblastiPetraz Chrabrian(okrTopoľčany)ktoryacutesapridalk českeacutemukapitaacutenovia veliteľovitopoľčianskejhusitskejposaacutedkyJaacutenoviŠmikovskeacutemua nadržiavalhusitomKraacuteľŽigmundmuza tov roku1435skonfiškovalmajetokZelenečpri Trnavea darovalOsvaldoviz Bučianktoryacutesavyznamenalv bojochprotihusitom(DF279 602Varsik1965241)

Ďalšiacutetakyacutetopriacutepadjez roku1452keďgubernaacutetorJaacutenHuňadidarovalPetroviz Oponiacutecza jehoverneacuteslužbyv bojiprotiTurkoma ČechompustošiacimhorneacutečastiUhorskamajetkyJurajasynaŠebastiaacutenaz Krušoviec(KrušovceMaleacuteDvoranya Lipovniacutek)ktoryacutesapridalk perfiacutednyma kaciacuter-skymČechoma osobitnek JaacutenoviJiskroviz Brandyacutesaa paacutechalmnoheacutezbojstvaacutea škodyna majetku(Apponyi1906308-309č 146Kanovskyacute199289-93)Niejenaacutehodaževaumlčšinašľachticovktoriacutesapripojilik husitompochaacutedzalaz bližšiehočivzdialenejšiehookoliaTopoľčiankdebolasvojhočasuumiestnenaacutehusitskaacuteposaacutedka Jej vplyv zasiaholnajmaumlmiestnudrobnuacutea strednuacute šľachtuktoraacuteduacutefalažesav spojeniacutes husitmidostanek majetkovyacutemziskom

36 PeterKerekbolna generaacutelnejkongregaacuteciišľachticovNitrianskejžupyza tietočinyproskribovanyacuteStalosato všakažv roku1437tedadaacutevnopo spaacutechaniacuteuvedenyacutechzločinov(Marek201323)

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 119 |

Z ineacuteho suacutedka je priacutepad ktoryacute sa stal okolo roku1465Poľskyacute šľachticPredslav z DmošiacutecvtedynapiacutesalmestuBardejovulistv ktoromsaimsťažovalna jaacutegerskeacutehobiskupa37Biskupstojaciv službaacutechkraacuteľaa radcovhovrajzadržala ozbiacutejalo 10tisiacutecfloreacutenovakoničomnyacutekaciacutera klamaacuterkatoliacuteckejviery(bdquohereticuspravusetdeceptorfideikatholiceldquo)ktoryacutesinezasluhujebyťoznačenyacuteza biskupakeďžeprebyacutevav kaciacuterskeja niekatoliacuteckejviereČasybolivtedysuroveacutea hanebnyacutechskutkovakokaciacuterskihusitisadopuacutešťaliajduchovneacuteosoby(Ivaacutenyi1910245č 1603)

Vaumlčšina domaacuteceho obyvateľstva všakmala z tyacutechto ľudiacute strach a obaacutevala sa ich plieneniaSvedčiacuteo tomaj tvrdeniešľachticaMikulaacutešazvaneacutehobdquoRawasldquoz VeľkeacutehoRakovav Turciktoryacutesav roku1453vyjadrilžezo strachupred ničomnyacutemikaciacutermiluacutepežniacutekmibuacuteračmia ničiteľmiuacutezemiaUhorskeacutehokraacuteľovstvaa kvocirclizaacutechranesvojhoživotaa ochranemajetkubyacutevalna hradeBlatnicakdemuv tejtoťažkejsituaacuteciipomoholprežiťa zachraacuteniťsajehobratOndrej(DL90465)

Zrejme takyacutechto ľudiacute mal na mysli kaciacutersky inkviziacutetor a paacutepežskyacute legaacutet Jaacuten Kapistraacutenskyvo svojomlisteadresovanomv roku1456paacutepežoviKalixtoviIIIkeďsasťažovalna utajenyacutechheretikovv Uhorskua Sedmohradsku(Mrva199550)AjpretokraacuteľMatejKorviacutenv roku1462na krajinskomsnemev Budiacutenezaradilverejnyacutechkaciacuterovktoriacutesapridalik zavrhnuteacutemukaciacuterstvumedzizločincova ichskutkyza zločinyvlastizradyalebozločinyuraacutežkykraacuteľovskeacutehomajestaacutetu(bdquonota infidelitatisldquo) za ktoreacutehrozil trest smrti a skonfiškovanie všetkeacutehomajetkuv prospechkoruny38Na druhejstranevšakv tomistomzaacutekonniacutekuzaradilkauzyvo veciachvierya priacutepadykaciacuterovalebo ľudiacutepodozrivyacutechz kaciacuterstvamedzikauzy tyacutekajuacutece saduchovneacutehosuacutedneho foacutera(DRH1989126-127)

Kaciacuteri v proskripčnyacutech listinaacutechZopaacuterkaciacuterovnachaacutedzamezapiacutesanyacutechajv tzvproskripčnyacutechlistinaacutechz 15storočiaIšloo zo-znamyverejnyacutechzločincovodsuacutedenyacutechna smrťktoreacutevzniklina stoličnyacutechalebopalatiacutenskychgeneraacutelnychkongregaacuteciaacutechzvolaacutevanyacutechz iniciatiacutevykraacuteľaa konanyacutechpod predsedniacutectvomžupa-napodžupana(vpriacutepadestoličnyacutech)alebouhorskeacutehopalatiacutena(vpriacutepadepalatiacutenskychzhromaž-deniacute)priacutepadneineacutehočlovekas titulombaroacutena

Uvedeniezločincav zoznameproskribovanyacutechznamenalopraktickyjehoodsuacutedeniena smrťbez suacutednehoprocesuTensaaninemoholkonaťkeďžeprevažnaacutevaumlčšinaobvinenyacutechsanedo-stavilapred stoličneacutesuacutednefoacuterumabysazodpovedalaza svoječinyrespobhaacutejilaSamisi istezvaacutežilisvojemožnostia radšejsana kongregaacuteciunedostaviliĽudiaktoriacutesana zoznamepros-kribovanyacutechocitlimalivaacutežnyprobleacutemBolipostaveniacutemimozaacutekonaTo znamenaacutežeichmoholktokoľvekkdekoľvekna uacutezemiacuteUhorskeacutehokraacuteľovstvabeztrestnezabiťa ichmajetoksiponechaťpre sebaĽudiaktoriacutebytakyacutechtoodsuacutedencovchytilipopravilia ichmajetokzabavilimalizaru-čenuacuteistotužeichza tonebudeniktosuacutednestiacutehať(Marek2011b126-168)39

Pokiaľ ideo spocircsobvykonania trestusmrti (bdquocapitalis sententialdquo) liacutešil sapodľa tohoo akyacutedruhzločinu išloNa zlodejov čakala šibenica teda smrťobeseniacutemV priacutepade luacutepežniacutekov ichbuďnapichlina kocirclaleboichlaacutemalina koleseVyhotovovateliafalošnyacutechlistiacutenrytcifalošnyacutech

37 Akjedatovaniespraacutevnemalobyiacutesťo jaacutegerskeacutehobiskupaLadislavaz Heacutedervaacuteruktoryacutena tomtobiskup-skomstolcisedelv rokoch1447ndash1468HocibolLadislavduchovnouosobouvyznamenalsaajna voj-novompoliZuacutečastnilsav znaacutemejbitkepri LučenciprotiJaacutenoviJiskroviz Brandyacutesaa jehohusitskeacutemuvojskuv roku1451kdedokoncapadoldo JiskrovhozajatiaSpoluso Šebastiaacutenomz Rozhanoviecvšakbojovalprotihusitomajna inyacutechmiestachSlovenska(Zaacutevodszky1922IIXXXIII-XXXIV)

38 Totonariadenieprotikaciacuteromsadostaloajmedzizaacutekonneacutečlaacutenkykrajinskeacutehosnemuv roku1495(Nagy ndashKolosvaacuterindashOacutevaacuterindashMaacuterkus1897566čl4sect12)

39 ProblematikousastručnezaoberalaajDanielaDvořaacutekovaacute(2003231-234)

Miloš Marek

| 120 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

pečatidiel a raziči falošnyacutechminciacute spolu s kaciacutermi a čarodejnicami končili na hranici zvyšokzločincovbolodsudzovanyacutena trestsmrtisťatiacutemmečom(KolosvaacuterindashOacutevaacuterindashMaacuterkus189778tit15)

NageneraacutelnejkongregaacuteciiVašskejžupykonanejpri mesteVašvaacuterna zaacutepadeUhorskakto-ruacutev roku1409zvolalkraacuteľŽigmundLuxemburskyacutena potlačeniezločinnostiv celejoblastiboloproskribovanyacutechaž191jednotlivcovVaumlčšinaz nichbolazapiacutesanaacutedo zoznamukvocirclispaacutechaniuzločinukraacutedežea zbojniacutectvaDvajavšakbolioznačeniacuteza kaciacuterovIšloo isteacutehoJaacutenazvaneacutehoPyzdpoddaneacutehošľachticovz Pyzdu40po ktoromnasledovalitriženyobvineneacutez maacutegiea zakliacutenačstvaDruhyacutemkaciacuterombola istaacutevdovapo Mikulaacutešovi synoviIvanadeklarovanaacuteza verejnuacutekaciacuterku(ZsOII21958217-222č 6672)

Akyacutedocircvodmoholbyťza tyacutemžebolitietoosobyobvineneacutez kaciacuterstvaTo saz predchaacutedzajuacute-cehodokladunedozvedaacutemealetennasledujuacutecito do istejmierynaznačujeProskripčnaacutelistinaNitrianskejžupyz roku1424označilaza heretikovMartinafaraacuteraz Bojneja jehokmotruman-želkuMartinazvaneacutehoMikliacutekpretožespolutelesneobcovali(DL72620)

Ďalšiacute proskripčnyacute suacutepis ktoryacute vzišiel z palatiacutenskej generaacutelnej kongregaacutecie Sabolčskeja Berežskejžupyv roku1435uvaacutedzaakopotulneacutehokaciacutera(bdquohereticumvagabundumldquo)ŠtefanazvaneacutehoCigaacutensiacutedliacehov dedineSzoboszloacute(DL54931)V danompriacutepadebysa taacutetoosobamohlapovažovaťajza potulneacutehokazateľaakyacutechbolov stredovekupomerneveľaajv Uhorskomkraacuteľovstve41

Proskripčnyacute zoznamgeneraacutelnej kongregaacutecieZempliacutenskej a Berežskej župy z rokov 1435 ndash1436zaznamenaacuteva71ľudiacutepostavenyacutechmimozaacutekonaOkremmnožstvazlodejova zbojniacutekovsuacutev ňomzapiacutesaniacuteajštyriakaciacuteriz tohodvajapotulniacuteIšloo vdovupo Petroviv dedineGelyenespoddanuacuteLadislavaJakčaz KusaluďalejMichalasynaTiborčkantorapoddaneacutehosrbskeacutehodes-potuv mestečkuBerehove (dnesna Ukrajine) a napokonBlažeja zvaneacutehoKopolt a manželkuJaacutenazvaneacutehoPosonobochpotulnyacutechkaciacuterov(DL48256)Suacutepistiežspomiacutenaajosobyobvineneacutez maacutegiea zakliacutenania(bdquoincantatrixsewffitonissavulgonezewldquo)

ĎalšiacuteproskripčnyacutezoznamjepresnejšienedatovanyacutePochaacutedzapravdepodobnez polovice15storočiaNachaacutedzajuacutesav ňomosobyvystupujuacutecev oblastiHevešskejžupyv časevlaacutedyMatejaKorviacutenaPodľanadpisubdquoRegistrumnobiliumproscriptorumldquoišloo suacutepisproskribovanyacutechšľach-ticovZapiacutesanyacutechjetu36šľachticovktoriacuteboliobvineniacutez rozličnyacutechzločinovpričomsiacuteceajtuprevažujuacutezločinykraacutedežea zbojniacutectvaalev početnejmieretunaacutejdemeajvraždyViaceriacutešľachticibolioznačeniacuteza kaciacuterovtakženyakoajmužiNapriacutekladistaacutešľachtičnaacuteKlaacuteramanželkaLadislavaVerešaz Erdőtelekuktoraacutevrajso svojimkmotromspaacutechalakaciacuterstvoPeterz Tenkuspaacutechalka-ciacuterstvo so svojou švagrinouŠľachtičnaacutepaniMargareacutetamanželka Jaacutena z TenkubolakaciacuterkouŠľachtičnaacuteBarboraČeacutečejovaacutemanželka Štefana z Tenku bola tiež označenaacute za kaciacuterku keďžespaacutechalakaciacuterstvoso synomsvojhomanželaKaciacuterombolajJaacutenHorvaacutetz Tarčea EgiacutedHorvaacutettiežz Tarčektoryacutespaacutechalhereacutezuso svojouvlastnousestrou(BaacutertfaiSzaboacute190510-12)42

Podľavyacuteznamutextutyacutechtoproskripciiacutenešloo hereacutezuv užšomslovazmysletedapriacuteslušnosťk heretickyacutemmyšlienkovyacutempruacutedomaleo hereacutezuv podobepriacuteklonuku skutkomktoreacutesuacutev roz-pores učeniacutemkatoliacuteckejcirkvikonkreacutetneso šiestymBožiacutemprikaacutezaniacutembdquoNezosmilniacutešldquoVoľnyacutem

40 Zaniknutaacutelokalitavo Vašvaacuterskejžupev Maďarsku41 DnesHajduacuteszoboszloacutev Maďarskuv Hajducko-biharskejžupe42 Medziproskribovanyacutemiv tomtozoznamenaacutejdemeajľudiacutektoriacutesapripojilik českyacutemhusitskyacutemžold-

nierompustošiacimv okoliacuteAkoFrantišek z Istenmező (časťmestaOacutezdv župeHeves) ktoryacuteprivie-dolČechovna hradSzandana uacutekorkraacuteľaa kraacuteľovnej(bdquoconductorBohemorumldquo)AleboJaacutensynPavlaNagyfaja z Tenku ktoryacute sa dopustil v krajine podpaľačstva plienenia a pustošenia s Čechmi (bdquocumBohemisldquo)Anijedenz nichvšakneboloznačenyacuteza kaciacutera

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 121 |

sexuaacutelnymživotomžiliv tomčasepraacutevepriacuteslušniacutecirocircznychnaacuteboženskyacutechsiekttedakaciacuterine-uznaacutevajuacutecisviatosťmanželstva43pretoajľudiaktoriacutežiliv smilstvea cudzoložstvebolipovažovaniacuteza kaciacuterovV tomtosmereneuznaacutevaliučeniekatoliacuteckejcirkvisvojiacutemspraacutevaniacutemsaprotinemustavalia vyvolaacutevaliniacutemvo verejnostipohoršenieHocitiacutetoľudianebolipriacuteslušniacutekmistredovekyacutechkaciacuterskychhnutiacuteichhriechbolpovažovanyacuteza kaciacuterstvoa ajza tentozločinimhroziltrestsmrtia skonfiškovanievšetkeacutehomajetku

Vyacuterečnyacute je v tejto suacutevislosti doklad z roku 1521Kraacuteľ Ľudoviacutet II vtedy odmenil BernardaTamaacutešihozo sedmohradskej Naznanfalvy(dnesNaznav Rumunsku)za jehovernosťa udelilmumajetkyisteacutehoLadislavaz BerinduTietomajetkyboliLadislavoviskonfiškovaneacutepretožetenpro-tivšetkyacutemBožiacutema ľudskyacutemzaacutekonomžilniekoľkorokovnezaacutekonnea naspocircsobkaciacuterav man-želskom locircžku s vdovoupo svojombratovi šľachticovi Jaacutenovi Šaacutendorovi zo Szaacuteszkeacutezdu (rumSaschiz)44ČisinapokonLadislavzachraacutenilživota unikoltrestusmrtiktoryacutekaciacuteromhroziluždokladnehovoriacutePravdepodobnevšakaacutenokeďželistinahoneuvaacutedzaakoneboheacuteho

Do tejtokategoacuteriekaciacuterstvamožnopatriacute aj priacutepad isteacutehomešťana z PaacutepyPodľa svedectvatamojšejmestskejradyz roku1477vrajichspolumešťanGregorHydazysaz diabolskeacutehovnuknu-tiadopustilspaacutechanianejakejnepraacutevostičižekaciacuterstvakvocircličomusizasluacutežiltrestsmrtiAby savyholtrestua zachraacutenilsiživotzanechaldomavšetkysvojemobilneacutevecia tajneutiekolz mesta(DL61817)

LuteraacuteniSituaacuteciav katoliacuteckejcirkvisakoncomstredovekunezlepšilapraacutevenaopakkeďžesažiadnevidi-teľneacuteopatreniana naacutepravupomerovneurobilikritikapomerovvo vnuacutetricirkvisastupňovalaSnahyo reformaacuteciuvyvrcholilivystuacutepeniacutemMartinaLutheraLuthervo svojomučeniacutev mnohomnadviazalna myšlienkya ideaacutelyJaacutenaHusaKeďžev ňomkritizovalbohatstvoa moccirkvia uacutepa-dokmravovnašlojehoučenieveľkuacutepopularitumedziľudomMyšlienkyreformaacuteciesaz nemec-kyacutechkrajiacutendostaliveľmiskoroajdo UhorskaPrveacuteichprijalonemeckeacutemeštianstvoslobodnyacutechkraacuteľovskyacutecha banskyacutechmiestna strednoma vyacutechodnomSlovenskua v Sedmohradsku ktoreacutemalopravidelneacutekontaktys nemeckyacutemikrajinamiVeľmiryacutechlosavšakrozšiacuteriliajmedzizvyšnyacutemobyvateľstvomtyacutechtomiestOhrozeniepoziacuteciiacutenuacutetilosvetskuacutea cirkevnuacutemockonať

Užv roku1520vrajľubickyacutefaraacuterTomaacutešPreisnervyhlasovalzo svojejkazateľnicevo farskomkostolev ĽubiciLutheroveteacutezyktoreacutelentrirokypredtyacutemzverejnilLutherna dveraacutechwittem-berskeacutehochraacutemuVtedajšiacutespišskyacuteprepoštJaacutenHorvaacutethktoryacutesaneskocircrtiežpridalk reformaacuteciipovažovalza potrebneacuteprijaťprotibdquoluteraacutenskejfrakciildquopriacutesneopatrenia(Svaacuteby1895139)

Paacutepežisasnažiliajprostredniacutectvomsvojichvyslancovndashlegaacutetovovplyvňovaťsvetskeacuteautorityna prijatieopatreniacuteprotišiacuteriacejsaluteraacutenskejhereacutezeV tyacutechčasochtupocircsobililegaacutetiTomassodeVioLorenzoCampeggioa nunciusAntonioBurgio45Počnuacutecod 24decembra1521bolivydaacute-vaneacutepre jednotliveacutemestaacutekraacuteľovskeacutenariadeniaabyvystuacutepiliprotikaciacuteromVaumlčšinouboliigno-rovaneacuteV niektoryacutechmestaacutechvšakprotikaciacuteromnaozajzakročiliNapriacutekladv Guumlssinguv roku

43 Napriacutekladadamitiradikaacutelnasektav raacutemcihusitstvaktorejčlenoviabolinazyacutevaniacuteajpikardipraktizujuacutecivoľnyacutepohlavnyacutestyk(Jukl2014)

44 bdquocontraomnemdivinamethumanamlegemcumfratrisetconsanguineisuirelictain matrimoniithoroilliciteetmorehereticoquampluresannosvixissediciturldquo(DL31 033)

45 PaacutepežHadriaacutenVImenovaldeViaza legaacutetapre krajinystrednejEuroacutepy(nonajmaumlpre Uhorsko)v roku1523V nasledujuacutecom rokupaacutepežKlementVII ustanovilCapeggia za paacutepežskeacuteho legaacuteta pre krajinystrednejEuroacutepy(Kalous2010378380)Burgiamenovalza paacutepežskeacutehonunciav roku1524(Theiner1860a633č 825)

Miloš Marek

| 122 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

1524upaacuteliliakokaciacuteraJaacutenaBaumgartneraspolus kaciacuterskymispismiprotestantskeacutehoreformaacutetoraKonraacutedaCordatusa(Csermelyi201815)

V bojiprotiprenikaniuLutherovejreformaacuteciesamalopostupovaťzaacutekonnyacuteminariadeniamiktoreacutebolipre tentouacutečelprijateacutePodľačlaacutenku54dekreacutetukraacuteľaĽudoviacutetaIIschvaacuteleneacutehona kra-jinskomsnemev Budiacutenev roku1523všetciluteraacuteni ichpriaznivcia priacutevržencitohtospolkusizasluhujuacutebyťpotrestaniacutekraacuteľovskyacutemmajestaacutetomtakyacutemtrestomakyacuteprisluacutechaverejnyacutemkaciacuteroma nepriateľomnajsvaumltejšejPannyMaacuterietedatrestomsmrtia skonfiškovaniacutemvšetkeacutehomajetku(CIH1899824)Tutrebapovedaťžespočiatkuuhorskaacutešľachtanebolareformaacuteciipozitiacutevnena-klonenaacutePodľainformaacuteciiacutektoreacuteposielalipaacutepežovido RiacutemajehovyslancisavrajnetrebaobaacutevaťpriacuteklonuUhorskak LutherovikeďžebdquoUhorskoa Nemeckosuacuteprirodzeniacutenepriateliaa pretotočojednokraacuteľovstvoprijmesidruheacutekraacuteľovstvoistotnenebudeželaťldquo46Lutherovemyšlienkynašliobhajcovjedinev okruhuporadcovkraacuteľaa kraacuteľovnejna kraacuteľovskomdvore47Pretosaajv suacutevis-lostiso spomenutyacutemčlaacutenkom54uvažuježebolnamierernyacuteprotibrandenburskeacutemumarkgroacutefoviJurajovituacutetorovimladeacutehoĽudoviacutetaIIktoryacutebolstuacutepencomLuthera(Fraknoacutei1902II474)

PaacutepežHadriaacutenVIv roku1523vyslaldo UhorskakardinaacutelaTomassadeViaakosvojholegaacutetas viaceryacutemiuacutelohamiOkremposlaniapaacutepežskyacutechpeňaziacutena bojprotiTurkomto boloajzabraacuteneniešiacutereniuLutherovyacutechkaciacuterskychmyšlienokLegaacutet10novembrana kraacuteľovskejschocircdzkev Bratislaveza uacutečasti uhorskeacuteho kraacuteľa Ľudoviacuteta II rakuacuteskeho arcivojvoduFerdinanda a kancelaacuteraKrištofaSzydlowieckeacutehoktoryacutezastupovalnepriacutetomneacutehopoľskeacutehokraacuteľaŽigmundavystuacutepilprotišiacutereniuluterskejhereacutezy(Nemes2016372)Paacutepežskaacutekuacuteriaod svetskyacutechliacutedrovtyacutechtokrajiacutenočakaacutevalažeprotišiacuteriteľomluteranizmuaktiacutevnevystuacutepiaa buduacutesasnažiťichaktivityzastaviť

NovyacutepaacutepežKlementVIIsav roku1524obraacutetilna uhorskeacutehokraacuteľaĽudoviacutetaIIso žiadosťouabyeislebenskeacutemu()biskupovi(bdquoIslleuiensisldquo)vraacutetilnaspaumlťjehokostolz ktoreacutehobolvyhnanyacutebezbožnyacutemi ľuďmi skazenyacutemi luteraacutenskyminaacutezormiktoriacuteprenasledujuacute svaumltyacutecha vyvolenyacutechBožiacutechNapomiacutenal ho tiež abyochraacutenil vernyacutechkresťanov ktoriacute sanechceli poškvrniť kaciacuter-skymiomylmipred prenasledovaniacutemtyacutechtobezbožnyacutech ľudiacute48Totopaacutepežskeacutebreve je trochupopleteneacutekeďžekostolv Eislebenesanenachaacutedzav Uhorskomkraacuteľovstvea totomestečkoktoreacutebolorodiskomreformaacutetoraMartinaLutheranebolobiskupstvom

O rokneskocircrtenistyacutepaacutepežvo svojomlisteadresovanomuhorskeacutemukraacuteľoviĽudoviacutetoviIIa poľskeacutemukraacuteľoviŽigmundoviktoriacutesamalistretnuacuteťv Olomoucina politickyacutechrokovaniachpovzbudzuje obidvochpanovniacutekov k akciaacutemna potlačenie luterskeacuteho kaciacuterstva (Nemes 2015112-113č 98)

NapodnetďalšiehopaacutepežskeacuteholegaacutetaLorenzaCampeggiana jar1525dalostrihomskyacutear-cibiskupLadislavzo Salkyzatknuacuteťdvochbudiacutenskychkňazovktoriacutekaacutezaliv duchuLutherovyacutechmyšlienokObajaskončiliv ostrihomskomvaumlzeniacute49V letetohoisteacutehorokuzasauvaumlznilabudiacuten-skamestskaacuteradajedneacutehoduchovneacutehoobvineneacutehoz kaciacuterstvaa keďžesanepriznalodsuacutedilahona smrťPriznalsaažna popraviskua popritomprezradilžeajviaceropoprednyacutechbudiacutenskychmešťanovsuacuteLutherovistuacutepenciMnohiacutez konzulovnaliehaliabysazačalivyšetrovaťajmešťaniaktoryacutechkňazvyzradilaleiniacuteprotitomunamietalikeďžesabaacuteližesamestozbaviacutenajpoprednej-

46 V spraacuteveBurgiazo 6februaacutera1525a paacutepežskeacuteholegaacutetaCampeggiaz 8februaacutera1525(Fraknoacutei1902II365474)

47 BenaacutetskyvyslanecGuidottooznaacutemil2januaacutera1525z Budiacutenažebdquonakraacuteľovskomdvorejeveľaluteraacutenovktoriacutenachaacutedzajuacuteobľubuu kraacuteľaa kraacuteľovnejldquo(Fraknoacutei1902II366474)

48 Podľakancelaacuterskejpoznaacutemkylistinanebolaz paacutepežskejkancelaacuterieodoslanaacute(Theiner 1859636č 829Nemes201543-44č 40)

49 SpraacutevalegaacutetaCampeggiaz 18juacutena(Fraknoacutei1902II367474)Ku CampeggiovipozriStoumlve1991Kalous2010382-385

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 123 |

šiacutechmešťanova upadnedo stavuobyčajnejdedinyNa priacutehovorpanovniacutečkyMaacuteriesanakonieccelaacutezaacuteležitosťurovnalabez ďalšiacutechnaacutesledkovpre podozrivyacutechmešťanov50

Nebezpečenstvodefinitiacutevnehorozkoluv cirkvibolov 20rokoch16storočiaužveľmiciteľneacutePaacutepežskiacutelegaacutetisasnažilidiplomatickouaktivitoutentostavzastaviťOkremnemeckejLutherovejreformaacutecie sapokuacutešali riešiť zaacuteležitostikaciacuterskychČiechV tomtoobdobiacute iniciovali rokovaniao zjednoteniacutekatoliacutekova českyacutechutrakvistovV maacutejiroku1525saza tyacutemtouacutečelomkonalostretnu-tiev Budiacutenena ktoromsazuacutečastniliajzaacutestupcoviačeskyacutechstavovRokovaniektoreacuteviedolostri-homskyacutearcibiskupLadislavzo Salkyvšakdopadloneuacutespešnea českiacuteutrakvisti sa s katoliacutekminespojili(Kalous2011188)

Nakrajinskomzhromaždeniacuteuhorskejšľachtyv roku1525v Raacutekošibolprijatyacutemedziinyacutemiajzaacutekonktoryacutenariaďovalvykorenenievšetkyacutechluteraacutenovz kraacuteľovstvaKdekoľvekbolizisteniacutemohlibyťnielencirkevnyacutemialeaj svetskyacutemiosobamislobodnechyteniacutea upaacuteleniacute (CIH1899830člaacutenok4sect4)Tentozaacutekonnasledovalhneďpo zaacutekonezakazujuacutecompriacuteslušniacutekomcudziacutechnaacuterodnostiacutezastaacutevaťvysokeacutepostyv krajineAjostrihomskyacutearcibiskupLadislavzo Salkysasna-žil nariadeniami adresovanyacutemi svojmukleacuteruprekaziť šiacuterenieLutherovyacutechmyšlienok (Kubinyi1994111)V maacutejiroku1525samusťažovalbanskobystrickyacutefaraacuterželuteraacutenskasektaa hereacutezasav oblastibanskyacutechmiestnatoľkorozmohlaa mysleveriacichbolizhubnyacutemučeniacutemLutherovyacutechžiakovnaplneneacutedo tejmieryžeevanjeliovaacutedoktriacutenaa katoliacuteckavierazačalibyťľuďomv tyacutechtomiestachna posmech(BunyitayndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902203č 195)

Z kraacuteľoveja arcibiskupovejiniciatiacutevyboliposielaniacutedo jednotlivyacutechmiesta stoliacutecvyslancialeboinkviziacutetoriabyzistilistavcirkevnyacutechpomerov priacutetomnosťpriacuteslušniacutekovkaciacuterskejsektya napome-nulifaraacuterova kleacuteruscelejstoliceabyvo svojichfarnostiachučilipodľakatoliacuteckejdoktriacutenyV roku1526napriacutekladtiacutetokraacuteľovskiacutekomisaacuteripodaacutevaliarcibiskupovispraacutevuo situaacuteciiv kraacuteľovskommesteŠoproňv ktoromvrajnebolonikohoktobynasledovalluteraacutenskusektupričomna panovniacutekovrozkazspaacutelilivšetkyluteraacutenskeknihyOdtiaľpotomodišlido Bratislavskejstolicekdestraacutevilivy-šetrovaniacutempriacutetomnostiluteraacutenovasitri-štyridni(BunyitayndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902262-263č 250)V BratislavetomutosprievoduktoryacuteviedolistyacutedoktorOndrejvystrojilihostinus rybamiakoo tomsvedčiamestskeacuteuacutečtyPredpokladaacutesažev tomčasev Bratislavea okoliacuteešteneboliziste-neacutestopypo prijiacutemaniacuteluteraacutenskychmyšlienok(Schroumldl190638-39)Šiacutereneacutevšakboliveďrokpred-tyacutemsamuselz mestaporuacutečaťkvocirclisvojmukaacutezaniujedenfrantiškaacutena v roku1528v Bratislavev tamojšomklaacuteštore prednaacutešali v Lutherovomduchu svoje kaacutezneďalšiacute dvaja františkaacuteni jedenzo Švajčiarskaa druhyacutez nemeckeacutehoUlmuSpraacutevcaBratislavskeacutehohraduichvšakneskocircrzadržala uvaumlznilFraacuteterz Ulmunapokonpo mučeniacutekeďhovložilido dreveneacutehosudas opačnenabityacutemiklincamiskončilna hraniciupaacutelenyacute(Ortvay1898II2145Schroumldl190648)

Začiatkomroku1530ostrihomskyacutearcibiskupPavolz Vaacuterdyv listochadresovanyacutechjednotlivyacutemslobodnyacutemkraacuteľovskyacutemmestaacutemv ktoryacutechpocircsobilievanjelickiacuteduchovniacuteichobvinilz diabolskejhereacutezya nariadilichvykaacutezaťz UhorskeacutehokraacuteľovstvaV nasledujuacutecomrokunariadilzorganizova-niesynodyzameranejna vyhnanieluterskeacutehokaciacuterstva(Neacutemeth2017168)

V roku1533uhorskyacutepalatiacutenJaacutenz DolnejLendavypiacutesalpaacutepežoviKlementoviVIIlistv kto-rommu opiacutesal žalostnyacute stav krajiny a vyzdvihol chvaacutelyhodnuacute snahu kraacuteľa Jaacutena Zaacutepoľskeacuteho51znovunastaviťv krajineporiadoka pokojŽiadalpaacutepežaabyvplyacutevalna toabysav kresťanstve

50 SpraacutevynunciaBurgiaz 9a 30augusta(Fraknoacutei1902II367474)AntonioGiovannidaBurgiopocircsobilakonunciusapoštolskejstolicepre krajinystrednejEuroacutepy(ajUhorskeacutehokraacuteľovstva)v rokoch1524ndash1526(RillndashScichilone1972Kalous2010382-385)

51 JaacutenaZaacutepoľskeacutehoakonepriateľakresťanskejvierya kaciacuteraktoryacutesaspolčils Turkamipustošiacimikraacuteľov-stvovyobcovalz cirkvipaacutepežKlementVIIa v roku1528to spomenutyacutepaacutepežurobilešteraz(Bunyitay ndashRapaicsndashKaraacutecsonyi1902390-391č 399)

Miloš Marek

| 124 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

obnovilmiera malpritomna očiachževojnajenajvaumlčšiacutemrozširovateľomkaciacuterstvaktoryacutemjeužajUhorskodovtedajšiaobrannaacutebaštakresťanstvanakazeneacute(Oacutevaacutery189457č 271)

Napriek všetkyacutem tyacutemto opatreniam sa nepodarilo zastaviť šiacuterenie Lutherovyacutech reformač-nyacutechmyšlienokktoreacutekatoliacuteckacirkevpovažovalaza kaciacuterskeAjkeďtrebapovedaťžeuhorskaacutešľachtamalana začiatkuk reformaacuteciinegatiacutevnypostojŠtefanWerbőczyktoryacutebolv roku1521na riacutešskomsnemevo Wormseakočlenuhorskeacutehoposolstvažiadaťo pomocpre Uhorskov bojiproti Turkomsapo naacutevrateobraacutetilna kraacuteľaĽudoviacutetaIIs vyacutezvouabynedopustilšiacuterenietohtokaciacuterstvav krajinePanovniacutekaoslovilokremineacutehotyacutemitoslovamibdquoViemžemladeacutesrdceVaacutešhoveličenstvaplanienaacuteboženskouhorlivosťoua spocircsobomhodnyacutemmladeacutehokraacuteľasapostaraacuteo toabypo storočianajkresťanskejšiekraacuteľovstvoochraacutenilopred luteraacutenskounaacutekazouldquo(Fraknoacutei1899164-167)Autorkronikyanonymneacutehokartuziaacutenasav uacutevodesvojhodielazasavyjadrilbdquoPustilsomsado tohtoohromneacutehodielanajskocircrpretožetakmerceluacuteEuroacutepuničiacuterozkolvo vierea ne-bezpečneacutelutherskeacutekaciacuterstvoktoreacutenajnovšiečiacutehana toabyzahubiloa zničilovyvolenyacuteuhorskyacutenaacuterodTuacutetonepatrnuacutesilučosiacutecepopieraprirodzenosťalepodľavzorumaterskeacutehosuacutecitumipredsalendalalaacuteskaabysomsamupostavilpodľapriacutekladuJeremiaacutešaza nebeskuacutevlasťa za kraacute-ľovstvokedysizasvaumlteneacutePanneMaacuterii(Madas198511)ldquo

REFERENCESAngelov Dimitar 1979IlbogomilismounacuteeresiamedievalebulgaraRomaAngelov Dimitar1958ZurGeschichtedesBogomilismus in Thrakien in der IHaumllftedes14

JahrhundertsIn ByzantinischeZeitschrift 512374-378Apponyi 1906A PeacutecznemzetseacutegApponyiaacutegaacutenakazApponyigroacutefokcsalaacutedileveacuteltaacuteraacutebanőrizett

okleveleiI1241ndash1526BudapestArchivioSegretoVaticanondashVatikaacutenskytajnyacutearchiacutev(ďalejASV)RegistraVaticana(ďalejRV)76

folium(ďalejfol)2rn(ďalejnumerus)VBalogh Iosephus 19992LibellusdeInstitutionemorumIn SzentpeacuteteryEmericus(ed)Scriptores

rerumHungaricarumIIBudapest611-627Barabaacutes Gaacutebor 2011 bdquoeccedilectumfiliumldquoPaumlpstlicheUrkundenin BezugaufdieLegationen

in den zwanziger Jahren des 13 Jahrhunderts In Specimina Nova Pars Prima SectioMediaevalisVIPeacutecs33-52

Barabaacutes Gaacutebor 2014 DasPapstumundUngarnin dererstenHaumllftedes13 Jahrhunderts(ca1198 ndash ca 1241) Paumlpstlichae Einflussnahme ndash Zusammenwirken ndash InteressengegensaumltzeWien

Barabaacutes Gaacutebor 2017 Eretnekek kaloacutezok eacutes lagaacutetusok A boszniai eretnekseacuteg a MagyarKiraacutelysaacutegeacutesa paacutepaacuteka 13szaacutezadelejeacutenIn VilaacutegtoumlrteacutenetA MagyarTudomaacutenyosAkadeacutemiaboumllcseacuteszettudomaacutenyikutatoacutekoumlzponttoumlrteacutenettudomaacutenyifolyoacuteirata7(39)eacutevfolyams5-32

Bartl Juacutelius 1995Husitskeacutehnutiea jehovplyvyna SlovenskoIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorskua v ČechaacutechBratislava85-99

Baacutertfai Szaboacute Laacuteszloacute 1905ProscriptioIMaacutetyaacuteskiraacutelykoraacutebolIn Turul1s10-12Bendefy Laacuteszloacute 1939AzaacutezsiaimagyarokmegtereacuteseIn TheologiandashHittudomaacutenyiFolyoacuteirat6

135-143337-346Borsa Gedeon 1972A bdquoKassaikoacutedexldquohitelesseacutegeacuterőlIn MagyarKoumlnyvszemle197289-90Borsa Gedeon 1974Uacutejraa bdquoKassaikoacutedexldquohitelesseacutegeacuterőlIn MagyarKoumlnyvszemle1974170-177Brtaacuteňovaacute Erika 2008 Lauriniho traktaacutety z hľadiska dobovyacutech kriteacuteriiacute literaacuternosti In Forum

historiae2sp

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 125 |

Bullarium Franciscanum V 1898 Bullarium Franciscanum sive Romanorum pontificumconstitutiones epistolae diplomata tribus ordinibus minorum clarissarum poenitentiuma seraphico patriarcha sancto Francisco institutis ab eorum originibus ad nostra usquetempora concessa BenedictiXIClementisV IoannisXXIImonumenta a ConradoEubeldigestaIncepitIoannesHyacinthusSbaraleacontinuavitConradusEubelTomVRomae

httpdatendigitale-sammlungende~db0009bsb00092863imagesBunyitay Vince ndash Rapaics Rajmund ndash Karaacutecsonyi Jaacutenos (edd) 1902Monumentaecclesiastica

tempora innovatae in Hungaria religionis illustrantia Egyhaacuteztoumlrteacutenelmi emleacutekeka magyarorszaacutegihitujiacutetaacuteskoraacuteboacutelTomusprimus1520ndash1529Budapestini

CDAC V 1864WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)VPest

CDAC VIII 1870WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)VIIIPest

CDAC XI 1873WenzelGusztaacutev(ed)CodexdiplomaticusArpadianuscontinuatus(Aacuterpaacutedkoriuacutejokmaacutenytaacuter)XIPest

CDH VIII3 1832 FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilisVIII3Budae

CDH VIII4 1832 FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilisVIII4Budae

CDSl I 1971MarsinaRichard(ed)CodexdiplomaticusetepistolarisSlovaciaeIBratislavaCiacutebik Marcel 2013RegulaveritatisostensioexScripturisa consonantiau svIrenejaLyonskeacuteho

InNoveacutehorizontyČasopispre teoloacutegiukultuacuterua spoločnosť47181-186CIC 1983 CodexiuriscanoniciKoacutedexkanonickeacutehopraacutevahttpswwwkbsskobsahsekciahdokumenty-a-vyhlaseniapkodex-kanonickeho-pravaCIH 1899CorpusiurisHungariciMagyartoumlrveacutenytaacuter1000ndash1526eacutevitoumlrveacutenyczikkekBudapestCL IVConciliumLateranenseIVa1215httpwwwinternetsvinfoArchiveCLateranense4pdfCorpIC CorpusIurisCivilisAnnotatedJustinianCodeCollegeof LawGeorgeWilliamHopper

Law Library httpwwwuwyoedulawlibblume-justinian_filesdocsbook-1pdfbook201-5pdf

Csermelyi Joacutezsef 2018 Hans von Weispriach eacutes a nyugat-magyarorszaacutegi reformaacutecioacuteIn Egyhaacuteztoumlrteacuteneti szemle 19 1 5-38 lthttprealmtakhu715851HvW_reformacio_kesz_v1pdfgt

Domanovszky Alexander 19992 Chronici Hungarici compositio saeculi XIV In SzentpeacuteteryEmericus(ed)ScriptoresrerumHungaricarumIBudapest217-505

Douais C(eacutelestin) (ed) 1886 PracticainquisitionishereticepravitatisauctoreBernardoGuidonisordinisfratrumPredicatorumParis

Doumlllinger von Ignaz 1890 Beitraumlge zur Sektengeschichte des Mittelalters Zweiter TheilDokumentevornehmlichzurGeschichtedeValdesierundKatharerMuumlnchen

DRH 1989BoacutenisGeorgiusndashFranciscusDoumlryndashEacuterszegiGeisandashTekeSusannaDecretaregniHungariaeGesetzeundVerordnungenUngarns1458ndash1490Budapest

Dvořaacutekovaacute Daniela 2003 Rytier a jeho kraacuteľ Stibor zo Stiboriacutec a Žigmund Luxemburskyacute Budmerice

Fearns James (ed) 1968KetzerundKetzerbekaumlmpfungimHochmittelalterGoumlttingenFeheacuter Maacutetyaacutes Jenő 1967Keacutepeka magyarsaacuteman-inkviziacutecioacutektoumlreneteacutebőlWarrenFeheacuter Maacutetyaacutes Jenő1968KoumlzeacutepkorimagyarinkviziacutecioacuteBuenosAiresFont Maacuterta 2002A koumlzeacutepkori Peacutecsi egyetem In Jelenkor Irodalmi eacutesműveacuteszeti folyoacuteirat 5

473-479

Miloš Marek

| 126 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Foumlldes Eacuteva 1973AzeretnekseacutegekeacutesazanyanyelvikultuacuteraMűvelődeacuteseacuteskoumlzoktataacutesazantifeudaacutelisvallaacutesimozgalmakbanIn Vilaacutegossaacuteg280-85

Fraknoacutei Vilmos 1899 WerbőcziIstvaacuten1458ndash1541BudapestFraknoacutei Vilmos (ed) 1902 Magyarorszaacuteg egyhaacutezi eacutes politikai oumlsszekoumlteteacutesei a roacutemai

szentszeacutekkel IIkoumltet1418ndash1526BudapestFraknoacutei Vilmos (ed) 1903 Magyarorszaacuteg egyhaacutezi eacutes politikai oumlsszekoumlteteacutesei a roacutemai

szentszeacutekkel IIIBudapestFudge A Thomas 2013The Trialof JanHusMedievalHeresyand CriminalProcedureOxfordGelcich Joacutezsef ndash Thaloacuteczy Lajos (eds) 1887 Ragusa eacutes Magyarorszaacuteg oumlsszekoumltteteacuteseinek

okleveacuteltaacuteraBudapestGrundmann Herbert 1967 Bibliographie zurKetzergeschichtedesMittelalters (1900ndash1966)

RomaHageneder Othmar 1963 III Studien zur Dekretale bdquoVergentisldquo (X V 7 10) Ein Beitrag

zur Haumlretikergesetzgebung Innocenzacute III In Zeitschrift der Savigny-Stiftungfuumlr RechtgeschichteKanonistischeAbteilung491138-173

Hageneder Othmar et al (ed) 1993 Die Register Innocenzacute III 5 Band 5 Pontifikatsjahr12021203TexteWien

Hamilton Bernard1978 The Catharcouncilof Saint-FeacutelixreconsideredIn ArchivumFratrumPredicatorumVolXLVIIIRoma23-53

Hammann Gustav 1971 Waldenser in UngarnSiebenbuumlrgenundderSlowakei In ZeitschriftfuumlrOstforschungLaumlnderundVoumllkerimoumlstlichenMitteleuropaBand20MarburgndashLahn428-441

Haraszti Szaboacute Peacuteter ndash Keleacutenyi Borbaacutela ndash Szoumlgi Laacuteszloacute 2016Magyarorszaacutegi diaacutekok a Praacutegaieacutes a Krakkoacutei egyetemeken1348ndash1525 I koumltet Students from Hungaryat the universitiesof Pragueand Krakow1348ndash1525VolumeIBudapest

Haupt Herman 1890WaldenserthumundInquisitionimsuumldoumlstlichenDeutschlandbiszur Mittedes14JahrhundertsFreiburg

Holinka Rudolf 1926K ideovyacutemproudůmstaršiacutehoSlovenskaIn PruacutedyX341-346Holinka Rudolf 1929Sektaacuteřstviacutev ČechaacutechpředrevoluciacutehusitskouBratislavaChaloupeckyacute Vaacuteclav 1925 K dejinaacutemValdenskyacutechv ČechaacutechpředhnutiacutemhusitskyacutemIn Českyacute

časopishistorickyacute31369-382Ivaacutenyi Beacutela (ed) 1910Baacutertfaszabadkiraacutelyivaacuterosleveacuteltaacutera1319ndash1526BudapestJakoacute Sigismundus (ed) 2008 Codex diplomaticus Transsylvaniae (Erdeacutelyi okmaacutenytaacuter)

DiplomataepistolaeetaliainstrumentalitterariaIII(1340ndash1359)BudapestJakubovich Emil ndash Pais Dezső 1929 OacutemagyarolvasoacutekoumlnyvPeacutecsJukl Jakub Jiřiacute 2014 AdamiteacuteHistoriea vyhubeniacutehusitskyacutechnahaacutečůPrahaKalous Antoniacuten 2010 Plenitudo potestatis in partibus Paacutepežštiacute legaacuteti a nuncioveacute ve středniacute

Evropěna koncistředověku(1450ndash1526)BrnoKalous Antoniacuten 2011 Jednaacuteniacute o unii katoliků a utrakvistů ve dvacaacutetyacutech letech 16 stoletiacute

In NovotnyacuteRobertndashŠaacutemalPetreetalZrozeniacutemyacutetuDvaživotyhusitskeacuteepochyK poctěPetraČornejePraha-Lytomyšl183-190

Kanovskyacute Martin 1992Ludanicendashstrediskoslovenskyacutechhusitov In Historickyacutečasopis40189-93

Kaňaacutek Miloslav 1973JohnViklefživota diacuteloanglickeacutehoHusovapředchůdcePrahaKaraacutecsonyi Beacutela - Szegfű Laacuteszloacute (edd) 1999 Deliberatio Gerardi Moresanae aecclesiae sev

CsanadiensisepiscopisuprahymnumtriumPuerorumSzeged

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 127 |

Karbić Damir 2004 Šubići Bribirski do gubitka nasljedne banske časti (1322) In ZbornikOdsjekaza povijesneznanostiZavodaza povijesnei društveneznanostiHrvatskeakademijeznanostii umjetnosti221-26

Kardos Tibor 1953A HuszitaBibliakeletkezeacuteseBudapestKlaniczay Gaacutebor 1994 PatareacutenIn KoraiMagyarToumlrteacutenetiLexikon(9ndash14szaacutezad)Főszerkesztő

KristoacuteGyulaBudapest533Kolosvaacuteri Saacutendor ndash Oacutevaacuteri Kelemen ndash Maacuterkus Dezső (ed) 1897WerbőczyIstvaacutenHaacutermaskoumlnyve

Budapest Kovaacutecs Beacutela 1996 A Kassai koacutedex kritikaacuteja In Taacutersadalomtoumlrteacuteneti Tanulmaacutenyok Miskolc

47-61Kračunovaacute Maacuteria 2001Heretickeacutehnutia11až13storočiana zaacutepadea bojcirkviprotinim

In RočenkaKatedrydejiacutenFHPVPUPrešov105-129Kristoacute Gyula 1988AzAnjou-korhaacuteboruacuteiBudapestKubinyi Andraacutes 1994 SzalkaiLaacuteszloacuteesztergomieacutersekpolitikaiszerepleacuteseIn Aetas101102-119Kulcsaacuter Zsuzsanna 1964 Eretnekmozgalmak a XI ndash XIV szaacutezadban A Budapest Egyetemi

KoumlnyvtaacuterkiadvaacutenyaiBudapestLambert Malcolm 2000Středověkaacutehereze PrahaLiber decanorum 1830 ILiberdecanorumfacultatisphilosophicaeUniversitatisPragensisab anno

Christi1367usqueadannum1585PragaeLindsay Wallace Martin (ed) 1911 IsidoriHispalensisepiscopiEtymologiarumsiveoriginum

libriXXTomusILibrosI-XcontinensOxoniiLoos Milan 1974 DualistHeresyin theMiddleAgesPragueLorenz Manuel 2015BogumiliKatariibosanskikrstjaniTransferdualističkihhereza između

istokai zapada(11ndash13stoljeće)In Historijskatraganja159-66Lukcsics Paacutel (ed) 1931XV szaacutezadipaacutepaacutekoklevelei IKoumltetVMaacutertonpaacutepa (1417ndash1431)

BudapestLukcsics Paacutel (ed) 1938XVszaacutezadipaacutepaacutekokleveleiIIKoumltetIVJenőpaacutepa(1431ndash1447)eacutesV

Mikloacutespaacutepa(1447-1455)BudapestMadas Edit (ed) 1985 A NeacutemaBaraacutetmegszoacutelalBudapestMagyarOrszaacutegosLeveacuteltaacuterNemzetiLeveacuteltaacuteraDiplomatikaiFeacutenykeacutepgyuumljtemeacuteny(DF)MagyarOrszaacutegosLeveacuteltaacuterNemzetiLeveacuteltaacuteraDiplomatikaiLeveacuteltaacuter(DL)Majnarić Ivan 2008PapinskikapelanIvanod Casamarijai bilinopoljskaabjuracija1203Papinski

legatkojito u BosninijebioIn RadZavodapovijznanHAZUZadrusv501-13Maloveckaacute Milota 2006 K uhorskyacutemcirkevnyacutemsynodaacutemv stredoveku(spodrobnouanalyacutezou

provinciaacutelnejsynodykonanejvo Dvorochnad Žitavouv roku1307)In StudiaarcheologicaSlovacaMediaevaliaV197-206

Mansi Ioannes Dominicus 1779 SacrorumconciliorumnovaetamplissimacollectioTomus23AbannoMCCXXVusqueadannumMCCLXVIIIVenetiishttpsbabelhathitrustorgcgiptid=njp32101078252127view=1upseq=49

Marek Miloš 2006aCudzieetnikaacutena stredovekomSlovenskuMartinMarek Miloš 2006b Neugerina SpišiVyplienenieSpišskejkapitulyKumaacutenmikraacuteľaLadislavaIV

In StudiaarcheologicaSlovacamediaevaliaVLevoča49-74Marek Miloš 2011a NaacuterodnostiUhorskaVysokoškolskyacuteučebnyacutetextTrnavaMarek Miloš 2011b Zločinnosťv stredoveku(podľasvedectvaproskripčnyacutechlistiacuten)In Studia

historicaTyrnaviensiaXIIIHistoriaevestigiasequentes 126-168 Marek Miloš (ed) 2013FontesrerumSlovacarumIIIArchivumfamiliaeMajteacuteniStredovekeacute

dejinyrodinyMajteacuteniovcova listinyz jejarchiacutevuKrakoacutewndashTrnava

Miloš Marek

| 128 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Marek Miloš 2016Missionsof PapalLegatesin theMedievalKingdomof HungaryINiccoloacuteBoccassini(1301ndash1302)In SlovakstudiesRivistadellacuteistitutostoricoSlovaccodiRoma1-27-23

Martin Sean 2014The Catharsthe MostSuccesfulHeresyof the MiddleAgesChicagoMikulka Jaromiacuter 1995 K spoločenskeacute uacuteloze heretickyacutech hnutiacute v našiacutech zemiacutech v obdobiacute

do německeacutereformaceIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorskua v ČechaacutechBratislava74-84

Miranda Salvador 1998-2018 MontefioreOFM Gentile da In The Cardinals of the HolyRomanChurchFlorida

httpwebdeptfiuedu~mirandasbios1300htmMontefioreMišiacutek Mikulaacuteš 1928Husitina SlovenskuBanskaacuteBystricaMolnaacuter Amedeo 1991Valdenštiacuteevropskyacuterozměrjejichvzdoru PrahaMrva Ivan 1995Heretickeacutehnutiaa uhorskeacutezaacutekonyIn Naacuteboženskeacutea sociaacutelnehnutiev Uhorsku

a v ČechaacutechBratislava42-56Muacutecska Vincent 2004Bojuhorskeacutehoštaacutetuprotipohanstvuv 11storočiacuteIn KožiakRastislavndash

NemešRastislav(eds)Pohanstvoa kresťanstvoBratislava201-210MVH I2 1885MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI2Actalegationis

cardinalisGentilisII1307ndash1311BudapestMVH I3 1889MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI3BullaeBonifacii

IX1389ndash1396BudapestMVH I4 1889MonumentaVaticanahistoriamregniHungariaeillustrantiaI3BullaeBonifacii

IX1396ndash1404BudapestNagy Gyula ndash Kolosvaacuteri Saacutendor ndash Oacutevaacuteri Kelemen ndash Maacuterkus Dezső (ed) 1899 Corpus iuris

HungariciMagyartoumlrveacutenytaacuter1000ndash1526eacutevitoumlrveacutenyczikkekBudapestNemes Gaacutebor (ed) 2015 Brevia Clementina VII Kelemen paacutepamagyar vonatkozaacutesuacute breacuteveacutei

(1523ndash1526)BudapestndashGyőrndashRoacutemaNemes Gaacutebor 2016 Paacutepaikoumlveteka MohaacutecselőttiMagyarorszaacutegonIn Szaacutezadok150369-385Neacutemeth H Istvaacuten 2017 Felekezetvaacuteltaacutes vagy egyűtteacuteleacutes A szabad kiraacutelyi vaacuterosok katolikus

egyhaacutezainak sorsa Egy kutataacutesi projekt első eredmeacutenyi In Egyhaacutezi taacutersadalom a Magyarkiraacutelysaacutegbana 16szaacutezadbanSzerkVargaSzabolcsndashVeacutertesiLaacutezaacuterPeacutecs157-174

Obolensky Dmitri 2009BogumiliStudijao blakanskomneomanihaeizmuZagrebOdložiliacutek Otakar 1925 Z počaacutetkůhusitstviacutena MoravěŠimonz Tišnovaa JanVavřincůvz Račic

BrnoOrtvay Tivadar 1898 PozsonyvaacuterostoumlrteacuteneteIIkoumltetIIreacuteszPozsonyOacutevaacutery Lipoacutet (ed) 1894 A Magyar Tudomaacutenyos Akadeacutemia toumlrteacutenelmi bizottsaacutegaacutenak

okleveacutelmaacutesolatai2A mohaacutecsiveacuteszutaacutenikorszakboacutelszaacutermazoacutes a XVIszaacutezadveacutegeacuteigterjedőoklevelekkivonataiBudapest

Patschovsky Alexander 1968 Der Passauer Anonymus Ein Sammelwerk uumlber Ketzer JudenAntichristausderMittedes13JahrhundertsSchriftenderMonumentaGermaniaeHistoricaBand22Stuttgart

Patschovsky Alexander 1981 ZurKetzerverfolgungKonradsvonMarburgIn DeutschesArchivfuumlrErforschungdesMittelalters37641-693

Petrović Radmilo 2008BogumiliBeogradPetrovics Istvaacuten 2005A koumlzeacutepkoriPeacutecsiegyetemeacutesalapiacutetojaIn Aetas429-40PL 1841MigneJacques-Paul(ed)PatrologiaLatinaTomus42ParisPL 1855aMigneJacques-Paul(ed)PatrologiaLatinaTomus201ParisPL 1855bMigne Jacques-Paul (ed) Patrologia Latina Tomus 214 Innocentius III pontifex

RomanusParis

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 129 |

Pospiacutešil Dimitrij 2006 Zobrazovaacuteniacute Bogomilů a bdquoBosenskeacute ciacuterkveldquo v současneacute bosenskeacutehistoriografii In Studia Balcanica Bohemo-slovaca 6 zv 1 Sekce historie politologiea etnologie Přiacutespěvky předneseneacute na 6 mezinaacuterodniacutem balkanistickeacutem sympoziu v Brněve dnech25-27dubna2005Brno85-101

Potthast Augustinus (ed) 1874RegestapontificumRomanorumindeabapostChristumnatumMCXCVIIIadaMCCCIV VolIBerolini

Pražaacutek Richard 1970Bogomilismusv Uhraacutechv 11stoletiacuteIn Studia balkanica bohemo-slovaca Brno76-83

RA I2 1927 SzentpeacuteteryImre(ed)RegestaregumstirpisArpadianaecritico-diplomaticaI2Budapest

Reichert Benedictus Maria (ed) 1896 Comentariolum de provinciae Hungariae originibusIn Fratris Gerardi de FrachetoOP Vitae fratrumOrdinis Praedicatorum necnon cronicaordinis ab annoMCCIII usque adMCCLIVMonumenta ordinis fratrum PraedicatorumhistoricaVolILovanii305-309

Rill Gerhard ndash Scichilone Giuseppe 1972 Burgio Giovanni Antonio Buglio barone diIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol15

httpwwwtreccaniitenciclopediagiovanni-antonio-buglio-barone-di-burgio_(Dizionario-Biografico)

Roacutenay Gyoumlrgy 1956 Bogumilizmus Magyarorszaacutegon a XI szaacutezad elejeacuten Gelleacutert puumlspoumlkbdquoDeliberatioldquo-jaacutenak tuumlkreacuteben In Irodalomtoumlrteacuteneti Koumlzlemeacutenyek 60 eacutevfolyam 4 fuumlzet471-474

Runciman Steven 1947 The Medieval Manichee A Study of the Christian Dualist HeresyCambridge63-115

Schmauk Michael (ed) 1889 Supplementum analectorum terrae Scepusiensis Pars II Szepesvaacuteraljae

Schneider Martin 1981 Europaumlischer Waldensertum im 13 und 14 JahrhundertGemeinschaftsformndashFroumlmmigkeitsozialerHintergrundBerlinndashNewYork

Schroumldl Joacutezsef 1906 A pozsonyiaacuteghitvevangegyhaacutezkoumlzoumlsseacutegtoumlrteacuteneteIreacuteszPozsonySedlaacutek Vincent (ed) 1980RegestadiplomaticanecnonepistolariaSlovaciaeBratislavaStoumlve Eckehart 1991 DeVioTomassoIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol39httpwwwtreccaniitenciclopediatommaso-de-vio_(Dizionario-Biografico)Svaacuteby Frigyes 1895 A Lengyelorszaacutegnak elzaacutelogosiacutetottXIII szepesi vaacuteros toumlrteacutenete II koumltet

LőcseSzaboacute Kaacuteroly 1886KunLaacuteszloacute1272-1290BudapestSzegfű Laacuteszloacute 1983A bogumileretnekseacuteghataacutesaa XIszaacutezadimagyarsaacutegideoloacutegiaifejlődeacuteseacutere

In Acta Universitatis Szegediensis de Attila Joacutezsef nominatae Dissertationes SlavicaeSupplementum14 39-41

Szegfű Laacuteszloacute 1968 Eretnekseacuteg eacutes tiranizmus In Irodalomtoumlrteacuteneti Koumlzlemeacutenyek LXXIIeacutevfolyam5szaacutem501-516

Szegfű Laacuteszloacute 1994 Bogumilizmus In Korai Magyar Toumlrteacuteneti Lexikon (9-14 szaacutezad)FőszerkesztőKristoacuteGyulaBudapest116-117

Szeacutekely Gyoumlrgy 1956A huszitizmuseacutesa magyarneacutepI-IIIn Szaacutezadok9034-6331-367556-590Šimončič Jozef ndash Watzka Jozef 1989DejinyTrnavyTrnavaŠmahel František 2013JanHusŽivota diacuteloPrahaŠpirko Jozef 1937Husitijiskrovcia bratriacuteciv dejinaacutechSpiša(1431-1462)SpišskaacuteKapitula79-81Ternovaacutecz Baacutelint 2013A bogumileretnekseacutegazEacuteszak-Balkaacutenona 10-11szaacutezadbanIn Micae

MedievalesIIIFiataltoumlrteacuteneacuteszekdolgozataia koumlzzeacutepkoriMagyarorszaacutegroacuteleacutesEuroacutepaacuteroacutelSzerkGAacuteLJuditPEacuteTERFIBenceVADASAndraacutesKRANZIERITZKaacuterolyBudapest65-76

Miloš Marek

| 130 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131

Theiner Augustinus (ed) 1859 Vetera monumenta historica Hungariam sacram illustrantiaTomusprimusAbHonorioPPIIIusqueadClementemPPVI(1216ndash1352)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1860a Veteramonumenta historicaHungariam sacram illustrantiaTomussecundusAbInnocentioPPVIusqueadClementemPPVII(1352ndash1526)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1860b Vetera monumenta Poloniae et Lithuaniae gentiumquefinitimarumhistoriamillustrantiaTomusprimusAbHonorioPPIIIusqueadGregoriumPPXII(1217ndash1409)Romae

Theiner Augustinus (ed) 1863VeteramonumentaSlavorummeridionaliumhistoriamillustrantiaTomusprimusAbInnocentioPPIIIusqueadPaulumPPIII(1198ndash1549)Romae

Toldy ndash Eacuterszegi 1986 Blasii de Zalka et continuatorum eius Chronica fratrum minorumde observantia provinciae Boznae et Hungariae In TOLDY Ferenc ndash EacuteRSZEGI Geisa(edd)AnalectamonumentorumHungariaehistoricorumliteratoriorummaximumineditaBudapestini

Toacuteth-Szaboacute Paacutel 1917A cseh-huszitamozgalmakeacutesuralomtoumlrteacuteneteMagyarorszaacutegonBudapestTruhlaacuteř Josef 1903InkvisiceWaldenskyacutechv Trnavěr1400In Českyacutečasopishistorickyacute9196-198Van der Plaetse Roel ndash Beukers Clemens (ed) 1969 CorpusChristianorumSeriesLatina462

AureliiAugustiniOperaTurnholtiVarsik Branislav 1965Husitskeacuterevolučneacutehnutiea SlovenskoBratislavaVragaš Štefan et al 2006Teologickyacutea naacuteboženskyacuteslovniacutekIdielA-KTrnavaWakefield Walter Legett ndash Evans Austin Patterson 1991 Heresiesof the HighMiddleAgesNew

YorkWaley Daniel 1966 BenvenutodaOrvietoIn DizionarioBiograficodegliItalianiVol8httpwwwtreccaniitenciclopediabenvenuto-da-orvieto_(Dizionario-Biografico)Zaacutevodszky Levente 1904A SzentIstvaacutenSzentLaacuteszloacuteeacutesKaacutelmaacutenkorabeli toumlrveacutenyekeacuteszsinati

hataacuterozatokforraacutesaiBudapestZaacutevodszky Levente 1922 A Heacutedervaacutery-csalaacutedokleveacuteltaacuteraIIBudapestZerner Monique 2008 Hereze In Le Goff Jacques ndash Schmitt Jean-Claude Encyklopedie

středověku Praha181-194Zilynskaacute Blanka 1985 Husitskeacutesynodyv Čechaacutech1418ndash1440Přiacutespěvekk uacutelozeuniverzitniacutech

mistrův histskeacuteciacuterkvia revoluciPrahaZsO II1 1956MaacutelyuszElemeacuter(ed)1956Zsigmond-koriokleveacuteltaacuterII(1400ndash1410)Elsőreacutesz

(1400-1406) BudapestZsO II2 1958MaacutelyuszElemeacuter(ed)1958Zsigmond-koriokleveacuteltaacuterII(1400ndash1410)Maacutesodik

reacutesz(1407-1410)Budapest

Zoznam skratiek2Kr=Druhaacuteknihakraacuteľovcca=circač=čiacutesločl=člaacutenoklat=po latinskyokr=okresSk=Skutkyapoštolskeacutetit=titulusvol=volumen

Kaciacuteri heretici bludaacuteri a zaacutepas proti kaciacuterstvu v stredovekom Uhorskom kraacuteľovstve

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 98 ndash 131 bullbullbull | 131 |

SUMMARY HERETICS APOSTATES SCHISMATICS AND THE FIGHT AGAINSTHERESYINTHEMEDIEVALKINGDOMOFHUNGARYThe textdealswiththe attitudeof the CatholicChurchand the statetowardsthe deviantstreamsof thoughtcalledhereticalin theMiddleAgesdiffused in theKingdomof HungarySince the CatholicChurchwasvery diverse from its beginnings ideas other than the orthodox learning of the Churchspreadrathereasily from the earliest timesThesedeviantstreamsof thoughtwerecalledhereticaland itspropagatorswerehereticsSincetheythreatenedthe unityof the Churchthe CatholicChurchrepresentedbythe Popeand the Churchhierarchyin co-operationwiththe secularpowersoughtto suppressthese ideasthroughsevereecclesiasticaland secularpunishments From the 12th centuryPopes Lucius III Innocent III and Gregory IXhadissuedseveraldecreesdirectedagainstthemThe ThirdCouncilof the Lateran(1179)alsocondemnedheresyand stressedthe dutyof the secularprincesto suppresshereticsFor thatpurposethe PopeGregoryIXinstitutedthe PapalInquisitionThe hereticswereoutlaweddischarged from the Church (excommunicated) their propertywas confiscated and theywerethreatenedwiththe deathpenaltybyburningNeverthelessthe spreadof heresycouldnotbestoppedThe religiousordersof the Dominicansand Franciscanswerechargedwithdefendingthe Catholicfaithand fightingthe hereticsThe spreadof varioushereticideasalsoaffectedthe Kingdomof Hungaryin theMiddleAgesItssouthernregionsin directcontactwiththe Balkanswereinfluencedbythe ideasof BogomilismIn theendof the 14thcenturyhereticthoughtsof the WaldensiansreachedHungaryTheyspreadfrom neighbouringAustriaand Moraviato the westernpartof the Kingdomand hada vividresponsemainlyin theurbanareasamongthe burghersIn the15thcenturystudentsfrom the PragueuniversitybroughtradicalHussite teaching to HungaryThis teaching trying radically transform the societyfound its audience especially in the southernparts of the Kingdomand in TransylvaniaThe ideasof the Lutheran reformationcame from the German lands to Hungary alreadyin the20sof the 16thcenturyTheywerefirstadoptedbythe Germanburghersof the freeroyaland miningtownsin thecentraland easternSlovakiaand in TransylvaniaAlthoughthe CatholicChurchin cooperationwiththe secularpowertriedto interveneagainstthemand several regulation and lawswere issued to stop them these ideas had great successamongthe population

DocMgrMilošMarekPhDTrnavaUniversityin TrnavaFacultyof Philosophyand ArtsDepartmentof HistoryHornopotočnaacute2391843TrnavaSlovakiamilosmarektrunisk

| 132 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

CHARIZMA A POSLANIE AUGUSTIAacuteNSKYCH KLAacuteŠTOROV V STREDOVEKU NA UacuteZEMIacute DNEŠNEacuteHO SLOVENSKA

Charism and the Mission of Medieval Augustinian Monasteries in the Area of Modern Slovakia

Miroslav Huťka

DOI1017846CL2018112132-142

AbstractHUŤKAMiroslavCharism and the Mission of Medieval Augustinian Monasteries in the Area of Modern SlovakiaIn theMiddleAgesthe mendicantorderof Augustiniansbuiltfourmonasteriesin theareaof modernSlovakialocatedon relativelycompactterritoryin thehistoricalregionsof Spišand Šariš- in VeľkyacuteŠarišHrabkovBardejovand SpišskeacutePodhradie Twomonasteries were in smaller towns - oppidum (Veľkyacute Šariš and SpišskeacutePodhradie) while one was built in a larger town - civitas (Bardejov) The monasteryin Hrabkovwassituatedin a ruralenvironmentAllof thesemonasterieswerebarelya dayrsquosjourneyawayfrom eachotherThisstudywilltryto answerfollowingquestionsWhatwasthe mission of thesemonasteriesWhat function did they performHow did they fulfiltheirmissionto spreadthe GospelWhatroledidtheiraffiliationplayin theirfoundationThe mainobjectivewillbeto clarifythe particularassignmentof the individualprioratesIt seemsthat itwasnot justaboutpastoraldutiesotherwisea monasterywouldnothavebeenbuiltin ruralHrabkovWhatthenwastheirfunction

KeywordsMiddle Ages Slovakia Mendicant Orders Augustinians activity

AbstraktHUŤKAMiroslav Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho SlovenskaŽobravaacuterehoľaaugustiniaacutenovvybudovalav stredovekuna uacuteze-miacutednešneacutehoSlovenskaštyriklaacuteštoryktoreacutesanachaacutedzalina pomernekompaktnomuacutezemiacutehistorickyacutechregioacutenovSpišaa Šarišavo VeľkomŠarišiv Hrabkovev Bardejovea v SpišskomPodhradiacuteDvaklaacuteštorystaacuteliv menšiacutechmestečkaacutechndashoppidum(VeľkyacuteŠariša SpišskeacutePod-hradie)jedenklaacuteštorstaacutelvo vaumlčšommestendashcivitas(Bardejova)noklaacuteštorv Hrabkovestaacutelv dedinskomprostrediacuteVšetkyklaacuteštoryboliod sebavzdialeneacutesotvajedendeňcestypešoV štuacutedii sapokuacutesimenaacutejsťodpoveďna otaacutezkyAkeacuteboloposlanie jednotlivyacutechklaacuteštorovAkuacutefunkciuplniliAkonapĺňalisvojeposlaniešiacuteriťevanjeliumAkuacuteuacutelohupri ichvznikuzohralafiliaacuteciaHlavnyacutemcieľombudeobjasniťkonkreacutetneposlaniejednotlivyacutechprioraacutetovZrejmenešloleno pastoraacuteciuveďinakbynebolvybudovanyacuteklaacuteštorv ruraacutelnomprostrediacuteHrabkovaČobolotedanaacuteplňouichpocircsobenia

Kľuacutečoveacute slovaacutestredovek Slovensko žobraveacute rehole augustiniaacuteni činnosť

Mestskeacuteklaacuteštoryžobravyacutechreholiacuteplnilinezastupiteľnuacutekultuacuterno-spoločenskuacutea najmaumlnaacutebožen-skuacutefunkciuv ktorejkonkurovalihlavnemestskyacutemfaraacuteromZ tohoplynulirocirczneprobleacutemya tonajmaumlv obdobiacutekraacutetkookolovznikupriacuteslušneacutehoklaacuteštorapričommnoheacutemuselriešiťdokoncasa-motnyacutepaacutepežReaacutelnyživotvšakbolzrejmeomnohopestrejšiacuteKlaacuteštorybolitotižajhospodaacuterskymijednotkamiktoreacutesastaralio bezprobleacutemoveacutezaacutesobovanieprestavbysvojichobjektovo obchod

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 133 |

a ineacutePoslaniacutemvšetkyacutechreholiacutevšakbolopredovšetkyacutemšiacuterenieevanjeliaduchovnyacuterozvoj re-hoľniacutekova starostlivosťo naacuteboženskyacuteživotv ichokoliacuteCieľomtohtopriacutespevkubudeanalyacutezapocirc-sobeniaaugustiniaacutenskejreholev obdobiacutestredovekuna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaso zvlaacuteštnymzreteľom na oblasť Šariša a Spiša kde sa nachaacutedzali všetky štyri klaacuteštory Rehole pustovniacutekovsv AugustiacutenaAkeacutebolivzaacutejomneacutekontaktya vaumlzbytyacutechtoneveľmiod sebavzdialenyacutechklaacuteštorovAkospolupracovalialeboakeacuteboloichšpecifickeacutepocircsobeniev regioacuteneAkosastaralio duchovnyacuteživotveriacichv ichokoliacutePrečobol založenyacuteklaacuteštor žobravej reholev dedinskomprostrediacuteNa uacutevodjetaktiežpotrebneacutepripomenuacuteťžesajednaloo klaacuteštoryvo VeľkomŠarišiv Hrabkovev Bardejovea v SpišskomPodhradiacute

Spracovanieteacutemydejiacutenaugustiniaacutenovjeužpomernerozsiahle(Huťka2013b190nn)nostaacute-lesavynaacuterajuacutenoveacuteotaacutezkyNajstaršiacutemzo štyrochaugustiniaacutenskychklaacuteštorovna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskabolPrioraacutetsvStanislavavo VeľkomŠarišiJehozaloženiesavšakspaacutejas pocircsobeniacutemReholesvViliamav pohraničiacuteUhorska(Huťka2013a143-158)Viliamitibolijednouzo štyrochvaumlčšiacutechreholiacutektoreacuteboliv roku1256v tzvVeľkejuacuteniizluacutečeneacutedo novejreholeaugustiniaacutenovPocircvodnoucharizmouviliamitovbolživotv uacutestraniacutenaplnenyacutepraacutecoua modlitbouIchposlaniacutembolaskocircrpoľnohospodaacuterskapraacutecaa kultivaacuteciakrajinyIšlototižo pustovniacuteckurehoľuv duchuRegulysvViliamaz Malavalle1Pretomožnocelkomopraacutevnenepochybovaťo tomžesapustov-niacuteciusadilipod vyacuteznamnyacutemhradomv tesnomsusedstvedynamickysarozviacutejajuacutecejpodhradskejosadyKdesavšakviliamitipocircvodneusadiliniejednesznaacutemenotoponyacutemodvodenyacutechod pus-tovniacutekovjev ŠarišiviacakodosťNa zaacutekladedonačnej listinykraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskehoz roku1274možnovysloviťhypoteacutezužepocircvodnemohlibyťviliamitiusadeniacuteneďalekokrajinskejcestyhneďza pohraničnyacutemizaacutesekmipod vrchomMichalka(dneskoacuteta6523)neďalekoPečovskejNovejVsi(MZAE4invč 5sign41V 1)EšteajdnessatotouacutezemienazyacutevaMniacuteše (Mniacutešske)a o jehopolohehovoriacuteajreambulačnaacutelistinaz roku1322(AOII188136RDSlII1987346-347)TotouacutezemiebolototižsuacutečasťoukraacuteľovskejdonaacuteciepresneohraničeneacutemeacutetamiPresunviliamitovalebopo roku1256už lepšieaugustiniaacutenovdo miestnastaldefinitiacutevneniekedypo roku1266keďsavšetkyviliamitskeacuteklaacuteštoryv Uhorskua Nemeckustalisuacutečasťoureholeaugustiniaacutenov(Elm196289)2čiacutembolanatrvalopotvrdenaacuteajzmenacharakterua charizmycelejreholetransformaacute-cioupustovniacutectva(Ordo eremiticus)na pastoraacuteciu(Ordo apostolicus)PaacutepežAlexanderIVv bulebdquoLicet Ecclesiae Catholicaeldquov roku1256prikaacutezalaugustiniaacutenompresťahovaťsado miestkdemalipomaacutehaťľudomna cestek spaacutese(Empoli162818-20Lujik1964163Roth195321Andrews200686-87)Pocircvodneacuteposlaniesatakdefinitiacutevnezmeniloa augustiniaacuteniužmalipocircsobiťpasto-račneakožobravaacuterehoľaNa tentouacutečelsapretolepšiehodilomestoakobdquopustinaldquo(les)Usadeniesaaugustiniaacutenov(viliamitov)vo VeľkomŠarišitakzrejmeprebehloniekoľkorokovpred rokom1274keďbolavydanaacutelistinakraacuteľaLadislavaIVKumaacutenskeho

Pastoračnaacute činnosť však klaacuteštoru neprinaacutešala dostatok finančnyacutech prostriedkov a rehoľniacute-ci uacutedajnepre chudobunemohli docircstojne žiť Pretoprior klaacuteštora Štefanpožiadal v roku1285kraacuteľaLadislavaIVo ďalšiudonaacuteciutentorazna dedinuZaacutehradneacutendashScegekerthe (MESII1882199CDHV31830294)Konal tak zrejmeaninie akopredstavenyacuteklaacuteštora žobravej reholealeskocircrakopredstavenyacuteklaacuteštorapustovniacuteckejreholeJetaktiežmožneacutežeokolieneposkytovalo

1 SvViliamz Malavallebolpustovniacutekomna horeMontePisanoodkiaľodišieldo uacutedoliaStabbiodiRodine-ďalekoCastiglionedellaPescaiakdev roku1157umrelJehohrobsastalveľmiskoropuacutetnickyacutemmiestoa jehoživotzačalmaťnasledovniacutekovRehoľaexistovalado roku1847keďbolzatvorenyacuteposlednyacuteklaacuteštorv Huybergenev Holandskua 3augusta1879zomrelostatnyacutepriacuteslušniacutekreholebratvandenBerg

2 Medzirokmi1256ndash1266prebiehalsporaugustiniaacutenovs viliamitmiktoriacutesaodmietlipodriadiťpriacuteka-zuo zluacutečeniacuteobochreholiacutea naďalejviedlizaacutepaso osamostatneniektoryacutebolukončenyacutekompromisomz Viterbav roku1266noichklaacuteštoryv Uhorskua Nemeckuzostaliv rukaacutechaugustiniaacutenov

Miroslav Huťka

| 134 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

mendikantomdostatokpriacuteležitostiacutea tyacutemajprostriedkovk obživemožnopre slabuacuteekonomickuacuterozvinutosť Zaacuteroveň sa v tejto listine po prvyacutekraacutet objavuje aj patrociacuteniumklaacuteštora ktoryacute bolzasvaumltenyacutek uacutectesvStanislavovindashmonasterii S Stanislai de Saacuter (CDHV31830294)

Ďalšiacutemspocircsobomakyacutemsaveľkošarišskiacuteaugustiniaacutenizapaacutejalido životastredovekejspoloč-nostiv oblastiŠarišabolaadministratiacutevnaa notaacuterskafunkciaKlaacuteštorvo VeľkomŠarišistaacutelv cen-trežupyčohona tuacutetouacutelohupriampredurčovaloIšlopredovšetkyacutemo funkciutzvhodnoverneacutehomiesta(locus credibilis)uhorskejobdobynotaacuterskychuacuteradovNapriacutekladužv roku1278vystupo-valiakosvedkoviapri deľbemajetkuv bliacutezkostiČervenicena jednejstranemedzisynmiTekula(Tekuša)komesomTomaacutešoma jehobratmiLedem(Ladislavom)a Martinoma nadruhejstra-neAndrejom synomBuduna (DCS1780 291-292Beňko 1985 203)V raacutemci deľbymajetkumalabyťvyplatenaacutesuma20mariekstriebrav priacutetomnostibratovviliamitovReholesv Augustiacutenaz VeľkeacutehoŠariša(DCS1780292CDHV21829432-434)AugustiniaacutenskypriorJaacutensaspomiacutenaakosvedokspiacutesaniatestamentuViliamaDrugethana Šarišskomhrade9augusta1330(MNLOLDL71270Sedlak200299)3V priacutetomnostiaugustiniaacutenovz VeľkeacutehoŠarišasariešilajsporvia-ceryacutechšľachticovktoryacuteprejednaacutevalkrajinskyacutesudcaa turčianskyžupanMichaldeZich(Zeech)z roku1357(AOVI1891549-550)

Jemožneacutežetuacutetonotaacuterskufunkciuklaacuteštorvykonaacutevalaždo obdobiarokov1351ndash1353keďdošlok reviacuteziipečatiacutea mnoheacuteklaacuteštoryv UhorskutuacutetofunkciustratiliNoklaacuteštoruacutedajnevlast-nilhodnovernuacutepečaťešteajna začiatku16storočia(HudaacutečekndashUličnyacute2010557)S funkciouhodnoverneacutehomiesta suacuteviselaaj skutočnosť žev klaacuteštoremaliuloženeacutedocircležiteacute listinymnoheacutešľachtickeacuterodyakonaprv roku1341AndrejSakerdoš(CDHVIII41832526HudaacutečekndashUličnyacute2010557)

Hlavnyacutemposlaniacutemreholevšakbolapastoraacuteciaa toplatiacuteajo klaacuteštoresvStanislavaPriamedocirckazyo tomneexistujuacutenos pastoraacuteciousaveľmiuacutezkospaacutejakňazskeacutesvaumltenieNa tentouacutečelmaliaugustiniaacutenizriadeneacuteprovinčneacuteštuacutediumnaprv Ostrihomenonajšikovnejšiacuteštudentiodchaacutedzalina univerzitydo zahraničiaJednyacutemz takyacutechtoštudentovbolajJaacutenz VeľkeacutehoŠarišaktoryacutev roku1393študovalvo Verone(Huťka201625)

PustovniacutecisvAugustiacutenasuacutev uhorskyacutechstredovekyacutechdejinaacutechznaacutemitiežakoveduacuteceosob-nostivnuacutetornejajvonkajšejkatoliacuteckejmisieTaacutetočinnosťvyplyacutevalanajmaumlz pastoračneacutehopo-slaniaVnuacutetornoumisioumohli byť povereneacuteniektoreacute klaacuteštory vybudovaneacute v centraacutelnej častiUhorskaNapriacutekladprioraacutetsvAnnyv Ostrihomektoryacutebolzriadenyacutev armeacutenskejčastimestapodobne ako klaacuteštor sv Štefana Prvomučeniacuteka na budiacutenskompredmestiacute sv Petra (Romhaacutenyi200593Romhaacutenyi20001624)V stredovekomUhorskubolilendvelokalitykdesaspomiacutenajuacuteArmeacutenia v obidvochbolivybudovaneacuteklaacuteštoryaugustiniaacutenov(Romhaacutenyi200593)Celuacute tuacutetoproblematikujezrejmepotrebneacutechaacutepaťv širšomkontextepričommohloiacutesťo častimiestnielens armeacutenskymobyvateľstvomaleajs pravoslaacutevnymikresťanmi

Novnuacutetornejmisiisavenovalizrejmeajaugustiniaacutenskeklaacuteštoryzaloženeacutena uacutezemiacuteobyacutevanomkumaacutenskymobyvateľstvomTomutouacutečeluzrejmesluacutežiliklaacuteštoryzaloženeacutev južnoma centraacutelnomUhorskuv Gătaia(Mezősomlyoacute)v Loacutereacutevv Baacutetmonostora možnovo VacoveTo byvysvetľovaloprečoboliniektoreacutez nichlokalizovaneacutedo riedkoosiacutedlenyacutechoblastiacute(Romhaacutenyi200593)

Zdaacutesažepri konverziiKumaacutenovvyacuteznamneacutemiestozastaacutevalaugustiniaacutensvViacutetz Panoacuteniektoryacute prostredniacutectvom svojho kaacutezania uacutedajne obraacutetil na kresťanskuacute vieru viac ako desaťtisiacutecKumaacutenovz ktoryacutechvaumlčšinusaacutemvlastnoručneajpokrstilTentouacutedajneveľmicnostnyacutezbožnyacute

3 V testamentebolimenovaneacutecirkevneacuteosobnostiv poradiacutepodľadocircležitostiNa prvommiestebolPeterprepoštpremonštraacutetskehoklaacuteštorav NižnejMyšliďalejopaacutetklaacuteštorav Kraacutesnejnad HornaacutedomJaacutenJakubkošickyacutefaraacutera ažna štvrtommiestebratJaacutenz VeľkeacutehoŠarišaZaujiacutemavosťoujenepriacutetomnosťvyššiacutechcirkevnyacutechpredstaviteľovalebopredstaviteľovhodnovernyacutechmiest(JasovLelesaleboSpišskaacuteKapitula)

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 135 |

a horlivyacutemužnapokonv roku1297umrelv povesti svaumltosti a jeho telopochovali v augusti-niaacutenskomklaacuteštornomKostole svAnnyv Ostrihome(Huťka2012121-213)Augustiniaacutenihov stredovekuuctievaliakosvaumlteacuteho(Arbesmann196625-29)pričomhoHenrichz Friemardo-koncauvaacutedzavo svojomzoznameaugustiniaacutenskychosobnostiacutez roku1334na čestnomdruhommiestehneďza jednyacutemzo zakladateľovcelejreholeaugustiniaacutenovsvJaacutenomBonusomndashBonom(Friemar1909-1912)

MisiamedziKumaacutenmivšakpokračovalaajv 14storočiacutea zdaacutesažeaugustiniaacuteniajv tom-toobdobiacutepri konverziihrali vyacuteznamnuacuteuacutelohuZnaacuteme jenajmaumlpocircsobenieŠtefana z Ostrova(de Insula)augustiniaacutenskehorehoľniacutekaz klaacuteštorav Loacutereacutevna ostroveCsepelndashpretoz OstrovaaleboSzigeti (Udvaacuterdy1956334-335)Bol absolventompariacutežskejuniverzitya držiteľnajvyš-šieho teologickeacuteho titulu doktor svaumltej teoloacutegie Pre jeho schopnosti ho 11 januaacutera 1350 paacute-pežKlement IV vymenoval za nitrianskehobiskupa (Vurum1835 268) a 10 februaacutera 1367po upraacutezdneniacute stolca v Kaloči sa Štefan z Ostrova (znaacutemy aj pod menomFrankoacutei) stal no-vyacutem kaločskyacutem arcibiskupom (Theiner 1863 250 Udvaacuterdy 1956 330) Angažoval sa nielenpri konverziiKumaacutenov ale aj pri katoliacuteckejmisijnej činnosti v Bosne Bulharsku a Valašskupri ktorejspolupracovalajs františkaacutenmiJehopričineniacutemakopaacutepežskeacuteholegaacutetaboliv tejtooblastierigovaneacutepostupne trinoveacutekatoliacuteckebiskupstvaacutev Severine (1376)v Argens (Curteade Argeş ndashvzniklovo Valašskurozdeleniacutemseveriacutenskehobiskupstvanoexistovaloveľmikraacutetko1381ndash1386)a vo Vidine(Udvaacuterdy1956334-335)V jehopraacutecimupomaacutehaliajďalšiacutedvajaau-gustiniaacutenibratiaPeterz Vraacutebeľa Mikulaacutešobajas vynikajuacutecimuniverzitnyacutemvzdelaniacutemz PariacutežaObajapocircsobili ajna kraacuteľovskomdvoreakokaplaacuteni (MVS II1170Udvaacuterdy1956327-328)V roku1366prišielbiskupŠtefanz Ostrovado Avignonua poprosilpaacutepežaUrbanaVčibyPetraz Vraacutebeľnechalpreskuacutešaťna avignonskejfakultebiskupomz FriualspovedniacutekomSvaumlteacutehoOtcaa čibymuv priacutepadeuacutespechuudeliltitulmagistrateoloacutegieUacutedajnepotrebovalerudovanyacutechľudiacutena bojprotischizmatikom(MVSII1275)

Dokategoacuteriemisijnyacutechklaacuteštorovpravdepodobnemožnozaradiťaj augustiniaacutenskeklaacuteštorysv Duchav Hrabkovea svJaacutenaKrstiteľav BardejoveTuacutetomisijnuacutečinnosťvšakmožnochaacutepaťlenv širšomslovazmysleTotižlenveľmiťažkosahľadaacutedocircvodzaloženiaaugustiniaacutenskehoklaacuteštorav neveľkejdedineHrabkovvzdialenejsotvaniekoľkokilometrov(21)od klaacuteštorasvStanislavavo VeľkomŠarišiIstedocircležityacutemfaktorombolavocircľadonaacutetoranotyacutemtotvrdeniacutemsanedaacutevysvetliťcelaacuteproblematikaAkojeznaacutemeklaacuteštorbolzaloženyacutev roku1334komesomMikulaacutešomz Periacutenaktoryacutehoajpatričneobdaroval(DCS1780517-518CDHVII3712-713SchierndashRosnaacutek177871)PriacutetomnosťHerkehoz VeľkeacutehoŠarišapri fundaacuteciinaznačujefiliaacuteciua možnuacutetesnuacutepreviaza-nosťobochklaacuteštorovnouacutečelsastaacutelenedaacutevysvetliťJednouz možnostiacutejeskutočnosťžehrabkov-skyacuteklaacuteštormoholsluacutežiťakobdquopustovniacuteckeldquozaacutezemiepre rehoľniacutekovz VeľkeacutehoŠarišaktoriacutesachceliobraacutetiťk rehoľneacutemuarchetypundasheremitizmuNoklaacuteštorsvDuchanestaacutelna bdquopustomldquomiesteVysvetleniacutembymohlibyťudalostiz roku1340Mikulaacutešz Periacutenasav tomtorokupokuacutesilv sused-nejdedineKrižovanyzaložiťfrantiškaacutenskyklaacuteštorNa zaacutekladejehožiadostipaacutepežBenediktXIIpoverilostrihomskeacutehoarcibiskupazistiťčijeobjektprimeranevybavenyacutepre potrebyrehoľniacutekova v priacutepadežeaacutenomaacutezabezpečiťjehoprijatiedo uhorskejfrantiškaacutenskejprovincie(DCS1780519-520Raacutebik2006115)PodľaMikulaacutešovyacutechslovndashna jehomajetkuv Križovanochžilovaumlčšiemnožstvoschizmatickeacutehoobyvateľstvarusiacutenskejnaacuterodnostimožnoz Haličektoriacutebolipravde-podobneusadeniacutev zaniknutejdedineVoľaseverneod KrižovianPriacutetomnosťValachovv tomtoregioacuteneužv 14storočiacutejebezpečnedoloženaacute(Raacutebik2006115)PrečosavšakMikulaacutešv priebehušiestichrokovpokuacutešalv susednejdedineHrabkovafundovaťnovyacuteklaacuteštorniejejasneacuteNebolspo-kojnyacutes činnosťouaugustiniaacutenovNavyšemožnopredpokladaťžepravoslaacutevnikresťaniasav tejtooblastidlhonezdržalikeďžezrejmeišloo pastierov(valachov)ktoriacutesačastopresuacutevaliJetedamožneacutežeajaugustiniaacuteniboliusadeniacutev Hrabkovez docircvodukonverziepravoslaacutevnychpastierov

Miroslav Huťka

| 136 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

podobneakofrantiškaacuteniv KrižovanochNofrantiškaacutenskyklaacuteštorzrejmenikdynevznikolpretožeo ňomneexistujuacuteineacutepiacutesomneacutezmienky

PridonaacuteciidedinyHrabkovziacuteskaliaugustiniaacuteniajpatronaacutetnepraacutevonad miestnymkostolomsvŠimonaa Juacutedu(DCS1780518)Po tomakodedinustratilia boliodškodneniacutev roku1361novoudedinouChmiňany takeacutetopatronaacutetnepraacutevoziacuteskaliaj tuNomiestnyKostolsvŠtefanaPrvomučeniacutekabolkraacutetkopred tyacutemtorokomzničenyacutepovodňouspolus celoudedinouMiestniobyvateliapretozačalinavštevovaťKostol svPavlav susednejdedineChminianskaNovaacuteVeskdesanechaacutevaliajpochovaacutevaťMiestnemukňazovi(napriacutekladJaacutenovi)pretoodvaacutedzaliajjednuštvrtinusvojichcirkevnyacutechdesiatkovNevednoz akeacutehodocircvodusato augustiniaacutenomz Hrabkovanepaacutečiloa sťažovalisapri jaacutegerskombiskupoviŠtefanoviktoryacutenariadilv roku1395celuacutezaacuteležitosťvyšetriť (ZsOI 1951461-462Raacutebik2006113)Komisiadošlak zaacuteveru žeobyvateliadedinyChmiňanymajuacuteplatiťcirkevnyacutedesiatokakopredtyacutemAugustiniaacutenivšakmalinaďalejpocitžeimtaacutetoštvrtinapatriacutea pretosav roku1461opaumlťsťažovaliSpišskaacuteKapitulavšakpri vyšetrovaniacutedo-šlak rovnakeacutemuzaacuteveruakokomisiajaacutegerskeacutehobiskupa(MNLOLDL70259)Jednoz vysvetleniacutetohtosporumocircžebyťpastoračnaacutesnahaaugustiniaacutenovktoruacutevšaknemohlidocircslednevykonaacutevaťkeďžeobyvateliaChminiannaďalejajpo storokochnavštevovalikostolv susednejdedinekdemalipochovanyacutechajsvojichbliacutezkych

Hypotetickypodobnuacute funkciu akohrabkovskyacuteklaacuteštormoholplniť aj klaacuteštor v BardejoveV jehopriacutepade všakmožnouvažovať o pokuse (snahe) o konverziupravoslaacutevnejHaliče o čosa logickystaraloprevažnePoľskoO takejtočinnostibardejovskyacutechaugustiniaacutenovvšakniesuacutežiadnespraacutevyNoexistujeveľavravnaacutepoznaacutemkav registrigeneraacutelnychpriorovo tomžeklaacuteštorjesituovanyacutena hraniciachs Haličou(Rutenorum)a soschizmatikmi(BVIII1999176-177)

V mesteBardejovvšakaugustiniaacutenivykonaacutevali aj skriptorskuacutečinnosťo ktorej všakviemelenveľmimaacuteloJednaz informaacuteciiacutepochaacutedzaz roku1428keďpriorklaacuteštoraIzaiaacutešBonervyslaldvochbratovndashpisaacuterovmožnodo Krakovaprepisovaťknihyktoreacuteboliurčeneacutepre jehopotrebu(Feacutejerpataky1885286-287)Niektoriacutehistoricivšakpripisujuacuteaugustiniaacutenskeautorstvoajv priacutepa-deniektoryacutechinyacutechrukopisov(Sopko198019-37)4

Augustiniaacuteniv Bardejovevykonaacutevaliajpastoraacuteciumedziveriacimina ktoruacutevyužiacutevaliajrocircznebratstvaacutektoreacutezačalibyťpopulaacuternenajmaumlod druhejpolovice15 storočia Jednyacutemz nichboloaj Bratstvo blahoslavenej PannyMaacuterie ktoreacute existovalo pri augustiniaacutenskom Klaacuteštore sv JaacutenaKrstiteľa(Domenovaacute2006a206Domenovaacute2006b19)Pomaacutehalozrejmerehoľniacutekompri ichpraacutecis veriacimiv mestea zaacuteroveňdokazujeuacutectuk Božejmatkektoraacutebolav reholiveľmiživaacute

Bardejovskyacute klaacuteštorsaspolus klaacuteštoromv Koumlrmendespomiacutenaakopriacutekladmravneacutehouacutepadkurehoľneacutehoživotauhorskyacutechaugustiniaacutenovna koncistredoveku(Erdeacutelyi2004117-140)Existujuacutetotižnepriamedocirckazyktoreacuteto mocircžunaznačovaťAkopriacutekladmožnospomenuacuteťpriacutesnytoacutenlistuveľkošarišskeacutehoprioraa vikaacuteraaugustiniaacutenovv jaacutegerskejdieceacutezeAmbroacutezaz roku1493adreso-vanyacutebardejovskejmestskejradeNemenovaniacutebratiav ichklaacuteštorežilihriešnyma očierňujuacutecimživotomčiacutemopovrhlisvAugustiacutenomChystalsapriacutesťdo mestaa vyriešiťceluacutezaacuteležitosť(DCS1780532)Nevednovšako čoišloMohlosajednaťo zaacutevažneacuteporušeniediscipliacutenynoajo menšiacuteprehrešoka priacutesnytoacutenAmbroacutezovholistubollenprejavomrazantneacutehopostupuNa druhejstraneo dvarokydošlok ďalšiemuincidentuv klaacuteštorekeďspolubratiaobvinilisvojhopredstaveneacutehoprioraBaltazaacutera z kraacutedeževeciacute ktoreacutepatrili klaacuteštoruPrior sabraacutenilpred mestskou radou žeobvinenianiesuacutepravdiveacutenopriznalsak odcudzeniuposteľnejbielizne(ŠAPOBardejovč 3237

4 JSopkopripisujeaugustiniaacutenomdvazachovaleacutegraduaacutelyuloženeacutev Univerzitnejknižniciv Budapeštiktoreacutesuacutebohatozdobeneacutefarebnyacutemiornamentaacutelnymiiniciaacutelamivychaacutedzajuacutecimištyacutelovoz francuacutez-skychvyacutezdobnyacutechmotiacutevovObakoacutedexysuacutevšakdatovaneacutedo prvejpolovice14storočiatedado dobykeďešteklaacuteštorv Bardejoveneexistoval

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 137 |

Sroka201134Jankovič1975126)Podobnyacuteincidentsazopakovalajv roku1527keďbolpriorMatejobžalovanyacutekrakovskyacutemiaugustiniaacutenmiženevraacutetil2dalmatikyzlatejfarbyza ktoreacutesľuacutebilzaplatiťpeniazmialeboviacutenom(Sroka201137)Do akejmieryvšak tietopokleskyrehoľniacutekovnegatiacutevneovplyvňovaliverejnuacutemienkupodobneakotomubolov mesteKoumlrmende jeotaacutezne(Erdeacutelyi2009184-203)Veďpraacutevev tomtoobdobiacutevrcholilizbožneacuteodkazy(dedičstvaacute)napriacutekladDorotyReichz roku1490a spolupraacutecaklaacuteštoraa mestskejradybolav podstatebezprobleacutemovaacutepričommestouvoľňovalonemaleacuteprostriedkyna prestavbua fungovanieklaacuteštora(Sroka201133)Praacutevev tomtobdquokriacutezovomldquoobdobiacuteklaacuteštordokoncazačalbudovaťv uacutedoliacuteMniacutechovskeacutehopo-tokav katastriobceZlateacutepriestorpre svojuobnovuBolto drevenyacuteobjektktoryacutepravdepodobnesluacutežilakopustovňaBolato jednoduchaacutebudovav polohena Klaacuteštoriskuna ploches rozmermi40x15mktorejvyacutestavbasa datujedo konca15storočia(Slivka199879)

Vyacuteraznecharitatiacutevnoučinnosťousazaoberaliaugustiniaacuteniv KlaacuteštoresvAlžbetyv SpišskomPodhradiacuteZaacutekladnoubaacutezoupre vznik tohtoklaacuteštorabol totižmestskyacute špitaacutel založenyacuteniekedyokolo roku1397miestnym faraacuteromHenczmanusom Špitaacutel bol však tak slaboobdarovanyacute žetrajamiestnispraacutevcovianemohlipre chudobuspravovaťobjekta radšejsasvojhouacuteradudo roku1399vzdaliKraacutetkopo tomšpitaacutelprevzaliaugustiniaacuteninobez suacutehlasumiestnehofaraacuteraTen siacutecenebolschopnyacutezabezpečiťspraacutevcuobjektunoanirehoľniacutekovsivo svojommesteneželalČo bolopriacutečinoutohtoodmietnutiaVzťahymedziplebaacutenmia mendikantmibolivaumlčšinounapaumlteacutenajmaumldo vyriešeniavzaacutejomnyacutechfinančnyacutechvzťahovPodalpretov Ostrihomesťažnosťktoruacutev roku1400prešetrilaSpišskaacuteKapitulaObyvateliamestasivšakželaliabyšpitaacutelspravovalinaďalejau-gustiniaacuteni (ABUacuteSK fHMSKScr5 f9nr15MNLOLDF262 924Wagner I 1774417)DocircvodneochotymiestnehofaraacuteraJaacutenaLibuszaakceptovaťaugustiniaacutenovvyplyacutevaz jehoďalšejsťažnostiz roku1402adresovanejužna vyššiu inštanciuk paacutepežskejkuacuteriiv Riacuteme Jednalosao zasahovanie do praacutevmestskeacuteho faraacutera čiacutem samyslelo na neodvaacutedzanie poplatkov zo štoacutelyktoruacutedostaacutevaliaugustiniaacuteniza vysluhovaniesviatostiacuteRiacutemskypaacutepežBonifaacutecIX(1389ndash1404)vydal9marca1402buluktorouzakazovalzasahovaniedo kompetenciiacutemiestnehofaraacuteraMedzinarušovateľmisavyacuteslovnespomiacutenajuacutežobraviacutebratia(mendicantium fratres)a antoniti(canonici monasterii et domorum sancti Antonii Viennensisordinis sancti Augustini)(MVHI42000424-425)Augustiniaacutenisatusiacuteceexplicitnenespomiacutenajuacutenoakoužbolospomenuteacuteod roku1399v SpišskomPodhradiacutepocircsobilia patrilido skupinyžobravyacutechreholiacute

Prviacuteaugustiniaacutenisatedav SpišskomPodhradiacuteusadiliv drevenejbudovepri kamennejkapln-kesvAlžbetyIchpocircsobeniesapretominimaacutelnespočiatkuspaacutejalos charitatiacutevnoua so sociaacutelnoučinnosťouv miestnomšpitaacuteli

Nov monumentaacutelnomdieleMonasteriologiae regni Hungariae IIsaobjavujespraacutevao existen-ciiveľkeacutehoklaacuteštora(claustrum magnum)rovnakeacutehozasvaumlteniaa toajna Spišskomhradečozrej-mesuacutevisiacutes obrovskourozlohoutohtohradu(FuxhofferndashCzinaacuter1860220Hradszky188438)Na SpišskomhradesaskutočnenachaacutedzalakaplnkasvAlžbetynoo existenciiklaacuteštorana hradeniesuacutehodnoverneacutespraacutevyTaacutetoinformaacuteciapretomocircžesuacutevisieťs tyacutemžepodhradskiacuteaugustiniaacutenimohlimaťvo svojeduchovnejspraacutevehradnuacutekaplnkuĎalšoumožnosťoujedočasnyacutepobytau-gustiniaacutenovna hrademožnov zaacuteverečnomobdobiacuteexistencieklaacuteštoraPo roku1526v Uhorskutotiž prebiehala vojna o naacutestupniacutectvo na uhorskyacute troacuten a Spišskaacute Kapitula Spišskeacute Podhradiea Spišskyacutehradmali v tomtokonflikte svoje zaacuteujmyV 16 storočiacute sa taknapriacuteklad stretaacutevames dominikaacutenmiktoriacutesadočasnezdržiavalina Šarišskomhrade(DCS1780556Čižmaacuter199913-14)Jetedamožneacutežepodhradskiacuteaugustiniaacutenisapodobnedočasnemohlipresiacutedliťpod ochranuSpišskeacutehohradu

Augustiniaacutenivšakpocircsobiliajna inyacutechmiestachdnešneacutehoSlovenskamimosvojichklaacuteštorovVeďarchetypommendikantabolajpotulnyacutekazateľNaterazo tejtočinnostineexistujeveľainformaacute-ciiacuteTaacutetopotulnaacutepastoraacuteciaaugustiniaacutenovpriviedlanapriacutekladdo Košiacuteca do BanskejBystrice

Miroslav Huťka

| 138 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

Užv roku1402sapri paacutepežskejkuacuteriina ichčinnosťsťažovalajkošickyacutemestskyacutefaraacuterŠtefande Caseda ktoryacute zrejme koordinoval svoju apelaacuteciu so spišskopodhradskyacutem faraacuterom JaacutenomLibuszompretožepaacutepežvydalsvoje listinypre obochv rovnakyacutedeň9marcaUacutedajnev mesteKošicedochaacutedzalok neporiadkomktoreacutehosadopuacutešťalifrantiškaacuteni(minoriti)dominikaacutenia au-gustiniaacuteničomalaprešetriťpriacuteslušnaacutecirkevnaacutevrchnosť(MVHI42000423-424Zubko20121326Halaga1992123-124)Išlozrejmepodobneakov SpišskomPodhradiacuteo kraacuteteniepriacutejmovmest-skeacutehofaraacuteraza štoacutelnepoplatkyNofrantiškaacutenia dominikaacuteniužv mestemalisvojeklaacuteštorya takniejejasneacuteprečonemaliusporiadaneacutevzťahys miestnymfaraacuteromAugustiniaacutenivšaksvojklaacuteštorv KošiciacheštenemaliPretokraacutetkona tov roku1422generaacutelnypriorAugustiacutenFavaroniziacuteskalsuacutehlaskraacuteľaŽigmundaLuxemburskeacuteho(1387ndash1437)na založenieklaacuteštorasv JaacutenaEvanjelistua toutouacutelohoupoverilkrakovskeacutehoaugustiniaacutenaIzaiaacutešaBoneraz KrakovazvaneacutehotiežLechius(Bardoacuten1890406Uth193075-76)UžviackraacutetspomiacutenanyacutedoktorsvaumltejteoloacutegieIzaiaacutešBonerjeaugustiniaacutenmiuctievanyacuteakoblahoslavenyacuteOd roku1428pocircsobilakobardejovskyacutepriorpotomakovikaacuterbavorskejprovinciea napokonv Krakoveakolektor(učiteľ)a profesorna Jagelovskejuniverzitekdeumrel8februaacuterav roku1471(Milensius161345-46)

Pokuso fundaacuteciutohtoklaacuteštorajetiežpotrebneacutedaťdo kontextuprenikaniareformnyacutechmyš-lienok hlaacutesajuacutecich priacutesnejšie dodržiavanie Reguly sv Augustiacutena a augustiniaacutenskej konštituacuteciektoreacutesado Uhorskadostaacutevaliz bavorskejprovinciev prvejpolovici15storočia(Erdeacutelyi2004128-131)V Košiciachv tomtoobdobiacute všakužpocircsobili obidvehlavneacute žobraveacute rehole a pretomiestopre tretiuv relatiacutevnemalommesteneboloA tobolzrejmehlavnyacutedocircvodneuacutespechutejtofundaacutecie

O okolnostiachpriacutechodua pocircsobeniaaugustiniaacutenovv BanskejBystriciviemenajmenejTrebapovedaťžetotovyacuteznamneacutebanskeacutemestobolojedinyacutembdquovaumlčšiacutemldquostredovekyacutemmestomna uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaktoreacutenemalona svojomuacutezemiacuteklaacuteštornocharitatiacutevnepotrebymešťanovsa-turovalmiestnyšpitaacutelsvAlžbetyPretomožnopredpokladaťminimaacutelnesnahužobravyacutechreholiacuteusadiťsav tomtoprosperujuacutecombaniacuteckommesteNoa augustiniaacuteniboli tomutocieľuzrejmenajbližšiePocircsobilitotižpri KaplnkesvArchanjelaMichalandashneskocircrsvKriacutežav tzvSlovenskomkostole(windische Kirche)v areaacutelimestskeacutehohradukdejeichpocircsobeniedoloženeacutev odpustkovejlistinez roku1406(Matulay198062Reťkovskaacute201029)

Pastoračneacutepotreby a spoločnaacute rehoľnaacutepriacuteslušnosť celkomprirodzene viedli augustiniaacutenovk intenziacutevnej spolupraacuteciDocircležityacutemfaktorombolaajvzaacutejomnaacutegeografickaacutebliacutezkosťNa zaacutekla-depiacutesomneacutehomateriaacutelumožnopotvrdiťveľmiintenziacutevnevzťahymedziklaacuteštorminajmaumlmedziklaacuteštormivo VeľkomŠarišia v Bardejovea medziklaacuteštormiv Bardejovea v KrakoveTutrebaopaumlťzdocircrazniťžeklaacuteštorv Bardejovevznikolfiliaacuteciouz Krakovaa prviacuterehoľniacuteciakoajprioripochaacutedzaliz PoľskaTentostavtrvalmožnolendo tridsiatychrokov15storočiaa v nasledujuacutecomobdobiacutekontaktyochladli(Sroka201131)Ku Krakovusavšakviažejednaz poslednyacutechspraacutevo bardejovskomklaacuteštorez roku1527keďbolbardejovskyacutepriorMatejobžalovanyacutekrakovskyacutemiaugustiniaacutenmičoužbolospomenuteacutevyššie(Sroka201137)

Zachovalosavšakajniekoľkolistiacutenv ktoryacutechpriorklaacuteštorasvStanislavavo VeľkomŠarišipiacutesalbardejovskejmestskej radevo veci ichaugustiniaacutenskehoklaacuteštora (DCS1780547a 552)To neznamenaacutežeVeľkošarišskyacuteklaacuteštorzastaacutevalnejakeacutevyacuteznamnejšiepostaveniealebožebymupatriloveduacutecemiestomedzištyrmiprioraacutetmiNa toneexistujuacutežiadnedocirckazyajkeďto niejevy-luacutečeneacuteBolto predsalennajstaršiacuteaugustiniaacutenskyklaacuteštorMožnovšakpredpokladaťžepodobneacutelistinysipiacutesalipriorinavzaacutejomnozachovalisalenlistyz VeľkeacutehoŠarišado BardejovaNavyšejedenz nichz roku1516piacutesalveľkošarišskyacutepriorŠtefanakouhorskyacuteprovinciaacutel(DCS1780547)Nozaujiacutemavyacutejelistz roku1528v ktoromveľkošarišskyacutepriorMatuacutešzdocircrazňujevzaacutejomnuacuteuacutezkuprepojenosť obochklaacuteštorovPripomenul že aj on alebo lepšie klaacuteštor vo VeľkomŠarišimalpodielna budovaniacutemajetkubardejovskyacutechaugustiniaacutenova tonielenklaacuteštorneacutehoobjektualeaj

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 139 |

rybniacutekana ktoryacutesaokremineacutehoskladaliajjednoduchiacuteľudia(DCS1780550-551)Existujevšakajojedinelaacutespraacutevao opačnomkontaktea toz roku1441keďboloz Bardejovado VeľkeacutehoŠarišaposlaneacutehrubeacutesuacuteknov sume450denaacuterov(Feacutejerpataky1885527)Jemožneacutežesajednaloo laacutetkuna odevpre rehoľniacutekov

O kontaktochmedzi klaacuteštormi sv Stanislava a svDucha v Hrabkove vypovedaacute jedine za-kladacia listina z roku1334 FundaacutecieHrabkovskeacutehoklaacuteštora sa zuacutečastnil ajHerke z VeľkeacutehoŠarišaNespomiacutenasa jeho funkcianomožnopredpokladaťže sa jednaloo prioraV priacutepadetohtovzťahumocircžemehovoriťo filiaacuteciiPri Hrabkovskomklaacuteštorejemožneacutedoložiťajkontaktyso SpišskyacutemPodhradiacutemKeďsatotižv roku1461obnovilsporo jednuštvrtinudesiatkovz dedinyChmiňanypred SpišskouKapitulouktoraacutesporriešilaHrabkovskyacutepriorJaacutensiprizvalajsvojhoSpišskopodhradskeacutehobdquokoleguldquoprioraŠtefana(MNLOLDL70259Raacutebik2006113)

Klaacuteštoryžobravyacutechreholiacutezohralivyacuteznamnuacuteuacutelohupri kultuacuternomspoločenskomnonajmaumlnaacuteboženskom živote spoločnosti predovšetkyacutem v mestaacutech V stredoveku mali nezastupiteľneacutemiestopri bdquokultivaacuteciildquostredovekeacutehočlovekaSvojemiestopocircsobeniasihľadaliajaugustiniaacuteniktoriacute prichaacutedzajuacute relatiacutevneneskoro keďuždocircležiteacutemestaacuteboli bdquoobsadeneacuteldquo františkaacutenmi a do-minikaacutenmiNoajnapriek tomu sa impodarilovytvoriťpomernekompaktneacuteuacutezemiena Spišia v Šarišikdesavzdialenostimedzijednotlivyacutemiprioraacutetmipohybovalinajviacv dĺžkejednod-ňoveacutehopochodu(ccado 30km)Všetkyštyriklaacuteštoryboliz pohľadusvojhoposlaniaa zamera-niačiacutemsivyacutenimočneacuteV prvomradeto istebolapastoraacuteciaa šiacuterenieevanjeliaprostredniacutectvomkaacutezaniaa vysluhovaniasviatostiacuteSťažnostimestskyacutechfaraacuterovv SpišskomPodhradiacutea v Košiciachna ichčinnosťsuacuteveľavravneacuteNa tentouacutečelsibardejovskiacuteaugustiniaacutenizriadiliajspolokzasvauml-tenyacuteBožejMatkeRehoľniacutecivo VeľkomŠarišisazasaokreminyacutechčinnostiacutevenovaliajadmi-nistratiacutevneja notaacuterskejpraacutecikeďžeklaacuteštorstaacutelv centrežupya možnov určitomobdobiacutevlastnilajautentickuacutepečaťPri hrabkovskyacutecha bardejovskyacutechaugustiniaacutenochtrebazobraťdo uacutevahyajmisijneacuteposlaniepri konverziipravoslaacutevnychobyvateľovHaličealeboValachovktoriacutev tomtoob-dobiacutezačiacutenajuacuteosiacutedľovaťhorskeacuteoblastidnešneacutehoSlovenskaCharitatiacutevneja sociaacutelnejčinnostisavenovaliaugustiniaacuteniv KlaacuteštoresvAlžbetyv SpišskomPodhradiacuteMiestnyšpitaacutelbolneobsadenyacutea veľmichudobneobdarenyacuteRehoľniacutecitakpredstavovalipre miestnukomunitujedinuacutemožnosťakotentošpitaacutelprevaacutedzkovaťNevednovšakakodlhošpitaacutelfungovalkeďžev roku1442saobjektspomiacutenaakoklaacuteštorčovšaknevylučujeexistenciušpitaacutelaAugustiniaacuteniv raacutemcipastoraacuteciezrejmezaviacutetaliajna ineacutemiestapričomsazachovalispraacutevyo ichpocircsobeniacutev KošiciachBanskejBystricialeboteoretickyna SpišskomhradeZ pohľadufiliaacuteciemožnorozpoznaťpočiatočnyacutevzťahmedziklaacuteštormivo VeľkomŠarišia HrabkovePocircvodrehoľniacutekovv klaacuteštorev SpišskomPodhradiacutesanedaacutepresvedčivodokaacutezaťnoasinebudemeďalekood pravdykeďpripustiacutemekontaktyna Hrabkovskyacute(26ndash30km)aleboVeľkošarišskyacuteklaacuteštor(40ndash60km)ktoreacutesuacutevzdialeneacutelenniekoľkokilomet-rovPri klaacuteštorev Bardejovemocircžemecelkombezpečnehovoriťo filiaacuteciiz KlaacuteštorasvKatariacutenyv Krakove

REFERENCESABUacute SK f HMSKArchiacutevBiskupskeacutehouacuteraduSpišskaacuteKapitulafondHodnoverneacutemiestoSpišskaacute

Kapitula(ďalejABUacuteSKfHMSK)Scr5f9nr15Andrews Frances 2006The Other Friers The Carmelite Augustinian Sack and Pied Friers

in the MiddleAgesWoodbridgeAO II1881 NagyImre(ed)CodexdiplomaticushungaricusandegavensisAnjoukoriokmaacutenytaacuter

TomusIIBudapest

Miroslav Huťka

| 140 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

AO VI 1891 Nagy Imre (ed) Codex diplomaticus hungaricus andegavensis 1353 ndash 1357AnjoukoriokmaacutenytaacuterTomusVIBudapest

Arbesmann Rudolph 1966A Legendaryof EarlyAugustinianSaintsIn AnalectaAugustiniana295-58

Bardoacuten Lopez (ed) 1890 NicolaiCruseniiOrdSAugustiniParstertiaMonasticiAugustinianiComplectensepitiomenhistoricamFFAugustinensiuma magnaOrdinisunioneusqueadan1620cumadditamentisRevmiPMFrJosephiLanteriejusdemOrdinisTomusIVallisoleti

Beňko Jaacuten 1985OsiacutedlenieseverneacutehoSlovenskaKošiceBV III 1999 Bartholomaei Veneti OSA Registrum generalatus 1389-1393 Tomus III Ed

ArnulfusHartmannRomaeCDH V2 1829FejeacuterGeorgius (ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusV2 BudaeCDH V3 1830FejeacuterGeorgius (ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusV3 BudaeCDH VIII4 1832FejeacuterGeorgius(ed)CodexdiplomaticusHungariaeecclesiasticusaccivilis

StudioetoperaGeorgiiFejeacuterTomusVIII4 BudaeČižmaacuter Mariaacuten1999Starobylyacutea puacutetnickyacuteVeľkyacuteŠarišLevočaDCS 1780 Wagner Carolus (ed) Diplomatarium comitatus Sarosiensis quod ex tabulariis

et codicibus manuscriptis eruit Carolus Wagner Hungarus zboroviensis bibliothecaeuniversitatisregiaeBudensiscustodPosoniiCassoviae

Domenovaacute Marcela 2006a K stavu a charakteru stredovekyacutech testamentov v BardejoveIn SlančovaacuteDaniela ndashŽarnovskaacute Iveta (eds) 2 študentskaacute vedeckaacute konferencia (zborniacutekpriacutespevkov)Prešov169-210

Domenovaacute Marcela 2006bStredovekeacutetestamentyv BardejoveIn HistoricaCarpatica3715-25Elm Kaspar 1962BeitraumlgezurGeschichtedesWilhelmtenordensKoumllnGrazEmpoli Lorenzo (ed) 1628BullariumordinisEremitarumSAugustini RomeErdeacutelyi Gabriella 2004CrisisorRevivalThe HungarianProvinceof the Orderof Augustinian

Friarsin theLateMiddleAgesIn AnalectaAugustiniana67117-140Erdeacutelyi Gabriella 2009Talesof immoralfriarsmoralityand religionin an earlysixteenth-century

HungariantownIn SocialHistory342184-203Feacutejerpataky Laacuteszloacute (ed) 1885 MagyarorszaacutegivaacuterosokreacutegiszaacutemadaacuteskoumlnyveiBudapestFriemar de Enrico 1909-1912 De Origine et Progressu Ordinis Fratrum Eremitarum

S Augustini et Vero ac Proprio Titulo Eiusdem In Analecta Augustiniana IIIIV 12httpwwwghirardacciorgfilesbibliotecadefriemarpdf

Fuxhoffer Damiaacuteni - Czinaacuter Maurus 1860MonasteriologiaeregniHungariaeTomusIIPestiniHalaga R Ondrej 1992PočiatkyKošiacuteca zrodmetropolyKošiceHradszky Joacuteszef 1884Vaacuterdorlaacutesoka SzepesseacutegenSzepesvaacutereacuteskoumlrnyeacutekeIgloacuteHudaacuteček Pavol ndash Uličnyacute Ferdinand ml 2010VeľkyacuteŠarišIn ŠtefaacutenikMartinndashLukačkaJaacuten(eds)

LexikoacutenstredovekyacutechmiestSlovenskaBratislava552-563Huťka Miroslav 2012 Vitus Pannonius egy keveacutesseacute ismert magyarorszaacutegi koumlzeacutepkori szent

In MagyarSionuacutejfolyam6(98)203-216Huťka Miroslav 2016Intelektuaacutelnaa vzdelanostnaacuteuacuteroveňuhorskyacutechaugustiniaacutenovv stredove-

kuIn Kultuacuternedejiny7Supplement19-30Huťka Miroslav 2013aPočiatkypustovniacutekovsvAugustiacutenavo VeľkomŠarišiIn Historickyacutečaso-

pis611143-158Huťka Miroslav 2013bUhorskiacute augustiniaacuteni v historickej a literaacuternej spisbe (s prihliadnutiacutem

na uacutezemieSlovenska)In Kultuacuternedejiny42190-206

Charizma a poslanie augustiniaacutenskych klaacuteštorov v stredoveku na uacutezemiacute dnešneacuteho Slovenska

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142 bullbullbull | 141 |

Jankovič Vendeliacuten 1975Neskoryacutefeudalizmusa jehokriacutezapred buržoaacuteznourevoluacuteciouIn DejinyBardejovaKošice

Lujik van Benignus (ed) 1964BullariumOrdinisEremitarumSAugustini1187-1256WuumlrzburgMatulay Ctibor (ed) 1980MestoBanskaacuteBystricaKataloacutegadministratiacutevnycha suacutednychpiacutesom-

nostiacuteI(1020)1255ndash1536BratislavaMES II 1882KnauzFerdinandus(ed)MonumentaEcclesiaeStrigoniensisTomusIIStrigoniiMilensius Felix 1613 Alphabetum felicis Mliensii de monarchis amp monasteris Germaniae

ac SarmatiaeciteriorisordiniseremitarumSAugustiniPragaMNL OL DL Magyar NemzetiLeveacuteltaacuter Orszaacutegos LeveacuteltaacuterDiplomatikai Leveacuteltaacuter(ďalej MNL OL

DL)71 270MVH I4 2000 Vaacuterszegi Asztrik (ed) Monumenta Vaticana historiam regni Hungariae

Illustrantia 14(ďalejMVH) BudapestMVS II1 2009RaacutebikVladimiacuter(ed)MonumentaVaticanaSlovaciaeTomusII1(ďalejMVS)

TrnavaeRomaeMZA E4Moravskyacutezemskyacutearchivv Brně(ďalejMZA)fondAugustiniaacuteniBrnoE4(ďalejE4)

invč 5sign41V 1Dostupneacuteonlinena wwwmonasteriumnetRaacutebik Vladimiacuter 2006Nemeckeacuteosiacutedleniena uacutezemiacutevyacutechodneacutehoSlovenskav stredoveku(Šarišskaacute

župaa slovenskeacutečastižuacutepAbovskejZempliacutenskeja Užskej)BratislavaRDSl II 1987 SedlaacutekVincent(ed)RegestadiplomaticanecnonepistulariaSlovaciaeTomusII

BratislavaReťkovskaacute Adriana 2010 Rehoľaantonitovna SlovenskuIn ActahistoricaNeosoliensia131-2

29Romhaacutenyi Beatrix 2000Kolostorokeacutestarsaskaacuteptalanoka koumlzeacutepkoriMagyarorszaacutegonBudapestRomhaacutenyi Beatrix 2005 Aacutegostonrendi remeteacutek a koumlzeacutepkoriMagyarorszaacutegon In Aetas 204

91-101Roth Francis 1953Cardinal Richard Annibaldi First Protector of the Augustinian Order (1243 ndash

1276) Chapter IV continuation In Augustiniana 3 21-34Sedlak Vincent (ed) 2002 Pod vlaacutedou anjouovskyacutech kraacuteľov Pramene k dejinaacutem Slovenska

a SlovaacutekovIVBratislavaSchier Paacutel Xystus ndash Rosnaacutek Martinus 1778 Memoria provinciae Hungaricae Augustinianae

antiquaeadservata in schedisPXystiSchiereremitaeAugustinianiacdeinperMartinumRosnakejusdeminstitutialumnumin lucempublicamemissaAnnoMDCCLXXVGraecii

Slivka Michal 1998Stredovekeacuterehoľneacutedomyna vyacutechodnomSlovenskuIn Zborniacutekpriacutespevkovk slovenskyacutemdejinaacutemBratislava77-88

Sopko Juacutelius 1980Knižnaacutekultuacuterav Bardejovepred rozšiacutereniacutemkniacutehtlačeIn Knihaacute77Zborniacutekpre probleacutemya dejinyknižnejkultuacuteryna SlovenskuMartin19-37

Sroka A Stanisław 2011Bardejov vXVstoročiacuteštuacutediez dejiacutenmestaBratislavaŠA PO BardejovŠtaacutetnyarchiacutevv PrešovepobočkaBardejovfondMagistraacutetmestaBardejov(ďalej

ŠAPOBardejov)Theiner Augustino (ed) 1863VeteramonumentaSlavorummeridionaliumhistoriamillustrantia

IRomeUdvaacuterdy Joacutezsef 1956EtiennedellsquoIle(dagger1382)ErmitedeStAugustinetarchevecircquedeKalocha

(Hongrie)In Augustiniana6322-335Uth O Grzegorz 1930Szkichistoryczno-biograficznyZakonuaugustjańskiegowPolsceKrakoacutewVurum Josephus 1835EpiscopatusNitriensiseiusquepraesulummemoriacumichnographicis

tabellisexhibentibusprioremacmodernamfaciemcastrietcivitatisNitriensisPosoniiWagner I 1774WagnerCarolus(ed)AnalectaScepusiisacrietprofaniIViennaeZsO I 1951MaacutelyuszElemeacuter(ed)Zsigmondkoriokleveacuteltaacuter1387ndash1399TomusIBudapest

Miroslav Huťka

| 142 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 132 ndash 142

Zubko Peter 201213KultsvaumltejKrviv Košiciachrozpraacutevanieo stratenyacutechstredovekyacutechrelik-viaacutechKošice

SUMMARY CHARISM AND THE MISSION OF MEDIEVAL AUGUSTINIANMONASTERIES IN THE AREA OF MODERN SLOVAKIA The monasteriesof the mendicant orders played an important role in the cultural social and particularlyreligious life of the medieval society especially in cities In the Middle Ages they hadan irreplaceableplacein theldquocultivationrdquoof a medievalmanAugustiniansalthoughtheyarrivedrelativelylatewhenimportantcitieshadbeenalreadyldquooccupiedrdquobythe Franciscansand Dominicans also sought a space to carry out their work and influence Still theymanagedto createa relativelycompactterritoryin Spišand Šarišwherethe distancesbetweenthe individualpriorateswerethe lengthof one-dayrsquosjourney(upto 30km)atmostAllfourmonasteriesweresomewhatexceptionalin termsof theirmissionand focusFirstof alltherewasthe pastoralworkand the spreadingof the Gospelthroughpreachingand celebratingthe sacramentsthe complaintsof the townpriestsin SpišskeacutePodhradieand KošiceabouttheiractivitiesspeakvolumesFor thispurposethe Augustiniansof Bardejovalsoestablisheda lay association dedicated to the Mother of God The monks in Veľkyacute Šariš devotedthemselvesamongotheractivitiesto administrativeand notaryworksincethe monasterywas located in the centre of the county and it may have even owned an authentic sealIn caseof the Augustiniansof Hrabkovand Bardejovitisalsonecessaryto takeintoaccounttheirpastoralwork in theprocessof the conversionof the Orthodox inhabitantsof Haličor the migrants from Wallachiawho at that timebegan to settle the mountainous areasof modernSlovakiaThe Augustiniansof the StElizabethmonasteryin SpišskeacutePodhradiedevoted themselves to charitable and social activitiesThe local hospitalwas unoccupiedand verypoorlyendowedCivilianadministratorswerenotableto carryon withitbecauseof a lackof fundsThusfor the localcommunityto runthishospitalthe onlyoptionwasthe religiousorderItisnotknownthoughhowlongthishospitalwasin operationsincein 1442the propertywasdescribedasa monasterybutthisdoesnotruleoutthe existenceof a hospitalApparentlyAugustiniansdidpastoral care in otherplaces tooas therearerecordsof theiractivitiesin KošiceBanskaacuteBystricaand atSpišCastle

MgrMiroslavHuťkaPhDCatholicUniversityof RužomberokFacultyof Artsand LettersDepartmentof HistoryHrabovskaacutecesta1B03401RužomberokSlovakiamiroslavhutkakusk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 143 |

EPOS CIRILLO-METODIADA V PERIPETIAacuteCH LITERAacuteRNOHISTORICKEJ RECEPCIE

The Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary Historical Reception

Martina Taneski

DOI1017846CL2018112143-150

Abstract TANESKIMartinaThe Epos Cirillo-Metodiada in Peripeteias of Literary Historical Reception The aim of this study is not a redundant accumulation of different opinionsor exhausting cross-section of all present literary critical evaluations of the epos Cirillo-Metodiadabutespeciallyreflectiveand problematicviewingon selectedfactsinfluencingthe receptionof thisworkin pastand nowadaysThereforethe firstpartof the studyoutlinesthe questionof usefulnessor uselessnessof the interpretative returns to worksof literarypast Inthatmannerwecreatethe platformfor the secondpartin whichwetryto noticediscrepancybetweenthe authorrsquosintentionof JaacutenHollyacuteand incompletegripof thisintentionbyreadersand culturalpublicof the particulareraWebasefrom the well-knownterminologyof UmbertoEcowhichrepresentthe discrepancybetweenthe authorrsquosand readerrsquosintentionwhileindependentlyfrom bothof theseintentionspersistthe intentionof the literarytextitselfIn thethirdpartwethinkaboutthe epos Cirillo-Metodiada incontextof the effortsfor an intraliterarytranslationof the workof JaacutenHollyacutewhilethe motivationweseein itsupdatingand alsoaccessingto widerbaseof readers

Keywords Jaacuten Hollyacute Cirillo-Metodiada literary history authorrsquos intention intra literary translation

Abstrakt TANESKI Martina Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej re-cepcieCieľomštuacutedieniejeredundantneacutehromadenienaacutezorovčivyčerpaacutevajuacuteciprierezvšet-kyacutechdoterajšiacutech literaacuterno-kritickyacutechhodnoteniacuteeposuCirillo-Metodiadaalepredovšetkyacutemreflexiacutevneprobleacutemoveacutenazeraniena vybraneacuteskutočnostiovplyvňujuacutecerecepciutohtodielav minulostia dnesPrvaacutečasťpriacutespevkupretonačrtaacutevaotaacutezku(ne)potrebnostineustaacutevajuacutecichinterpretačnyacutechnaacutevratovk dielamliteraacuternejminulostičiacutemsavytvaacuteraplatformapre druhuacutečasťv ktorejsapokuacutešamezaznamenaťdiskrepanciumedziautorskyacutemzaacutemeromJaacutenaHolleacutehoa neuacuteplnyacutemuchopeniacutemtohtozaacutemerudobovoučitateľskoua kultuacuternouverejnosťouOpie-ramesao znaacutemuterminoloacutegiuUmbertaEcaktoraacutevystihujenesuacuteladmedzizaacutemeromautoraa zaacutemeromčitateľapričomnezaacutevisleod obochtyacutechtozaacutemerovpretrvaacutevazaacutemersamotneacutehotextudielaTretiačasťuvažujeo Cirillo-Metodiadev kontextesnaacuteho vnuacutetroliteraacuternyprekladtvorbyJaacutenaHolleacutehočohomotivaacutecioubolojejaktualizovaniea širšiečitateľskeacutespriacutestupnenie

Kľuacutečoveacute slovaacute Jaacuten Hollyacute Cirillo-Metodiada literaacuterna histoacuteria recepcia autorskyacute zaacutemer vnuacutet-roliteraacuterny preklad

Martina Taneski

| 144 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

I Naacutevraty k dielam staršiacutech literaacuternych obdobiacuteNeustaacuteleprehodnocovaniejepriamsignifikantnoučrtousuacutečasnyacutechliteraacuternohistorickyacutechvyacutesku-movktoreacuteokrembaacutedaniaa skuacutemanialiteraacuternejminulostis cieľomobjavovaťnepoznaneacutečorazčastejšieznovuobjavujuacutea reinterpretujuacute

ValeacuterMikula(20135)sak takyacutemtopostupomvyjadrujeužajv suacutevislostis charakteromnašejspoločnostikritickejšiebdquoToto paradoxneacuterozpoloženiendashčakaniena niečočobolondashspocircsobuježeu naacutesdochaacutedzatiežparadoxnek faktickeacutemunedoceňovaniuminulostia zaacuteroveňk preceňo-vaniutohočosao nejpovienapiacutešeAkobysamotnyacutefaktkritickeacutehopodaniamoholtuacuteminulosťzmazaťkyacutemnadšenyacutepriacutestupakobyjubudovalSkraacutetkau naacutessaskocircrčakaacutena Dejinya menejsavraciamek tomučosaskutočneudialoldquoNemožnonesuacutehlasiťs tyacutemžetakmersymptomatickeacutesuacutev tomtozmysleviacereacutesuacutečasneacutei nedaacutevnominuleacuteliteraacuternohistorickeacutepraacutecea štuacutediena ktoreacutedomnievamsaValeacuterMikulav uacutevodesvojejmonografies priacuteznačnyacutemtitulomČakanie na dejiny(2013)taktnenaraacutežalavšakza obzvlaacutešťpozitiacutevnybdquovedľajšiacuteproduktldquoviaceryacutechmonografiiacuteštuacutediiacuteinterpretaacuteciiacute a z nich vyplyacutevajuacutecich diskusiiacute treba považovať aktualizaacuteciu literaacuternohistorickyacutechteacutemakajniepre širšiespoločenskeacutedianieisteaspoňpre tyacutechniekoľkyacutechjednotlivcovmladšiacutechgeneraacuteciiacuteso zaacuteujmomo dejinyliteratuacuterya zložityacuteprocesichformovaniav kontaktes historicko--spoločenskyacutemvyacutevinomaleboeštevaumlčšmipre tyacutechktoriacutepodľahlivlnesuacutečasnyacutechkonšpiračnyacutechteoacuteriiacutea neschopnostioceniťhistorickyacutefaktčiumeleckeacutedieloZ tohtouhlapohľadusaakonad-časovoplatnaacutejaviacutetaktiežmyšlienkaJaacutenaBakoša (200021)bdquoUmeleckeacutedielotrebainterpretovaťjednoduchopretožesameniacutehistorickaacutepovahaumeniaa bezhistorickejrekonštrukcievyacutevinovejsuacutevislostiniesmeschopniacuteadekvaacutetneanivniacutemaťanioceniťvlastnyacuteobsahdielat jjehovyacutevinoveacutemiestopretovyacutevinovaacuterekonštrukciajevlastneaktualizaacutecioudielaldquo

Obhaacutejenienačrtnutyacutechpriacutestupovku skuacutemaniustaršiacutechliteraacuternychobdobiacuteslovenskejlitera-tuacuterynaterazvšaknemusiacutebyťprocesomzdĺhavyacutemnajmaumlakzohľadniacutemeobjektiacutevnuskutočnosťžedejinykaždejnaacuterodnejliteratuacuterymajuacutesvojichtvorcovktoriacutena dielaudalostia okolnostiichvznikunazerajuacute spravidla cezparadigmuuacuterovnedoboveacutehovedeckeacutehopoznania filozofickeacutehosmerovanianeopomiacutenajuacutecvaumlčšiučimenšiumierusubjektiacutevnehovkladuobzvlaacutešťpri hodnoteniacuteumelecko-estetickyacutechkvaliacutettextovpričomnezriedkav tyacutechtohodnotiacichprocesochdochaacutedzaajk uplatňovaniuaxioacutema teoreacutemdobovoaktuaacutelnehopolitickeacutehorežimuV priacutepadetakzvanyacutechmalyacutech literatuacuter jemnohovrstevnyacutea zaacuteroveňabruptnyacuteproces formovaniadejiacutennaacuterodnej lite-ratuacuterynavyšepoznačenyacuteneustaacutelymvymedzovaniacutemvlastnejidentityčojeprocesneraznatoľkokomplikovanyacuteže v niektoryacutechobdobiachabsentujeakeacutekoľvekexaktneacutepoznanieo geneacuteze lite-raacuternehovyacutevinunehovoriaco vyacutevinejazykačiplynulomrozviacutejaniacutemedziliteraacuternychkontaktovNezriedkavyacutejev tejtosuacutevislostijavkeďsao dvojdomyacutecha viacdomyacutechautorovdeliadvealeboviacereacutenaacuterodneacuteliteratuacuterya tedana tejistejkonferenciimocircžeprednaacutešaťslovenskyacuteliteraacuternyvedeco PavloviJozefoviŠafaacuterikovia českyacutehistoriko PavloviJosefoviŠafařiacutekovi1

Doposiaľ uvedeneacute fakty predstavujuacute oporu nami zaujiacutemaneacuteho stanoviska o nevyhnutnostinepretržiteacutehovyhodnocovania širokeacutehodiapazoacutenukritickyacutechpohľadovna konkreacutetne literaacuternedielo zo synchroacutennehoajdiachroacutennehohľadiska a to s prihliadnutiacutemna skutočnosť žedielovznikloa pocircsobilonielenv kraacutetkomintervaleliteraacuternohistorickeacutehovyacutevinua tedanemožnohovniacutemať iba ako akyacutesi literaacuternohistorickyacute artefakt ale zostaacuteva predovšetkyacutem nositeľom obsahua formya akotakeacutedisponujemenšiacutemčivyacuteznamnejšiacutemrecepčnyacutemdobovyacutempresahoma pretomocircžebyťv novšiacutechinterpretaacuteciaacutechaktualizovaneacutepričomtakyacutetoprocesgenerovaniahodnoteniacutesystematickyzobjemňujemnožinupulzujuacutecichuacutevaho (ne)konštantnostipotenciaacutelukonkreacutetneho

1 Podrobnesa viacdomosťouautorovakoajďalšiacutemiotaacutezkamiz oblastiproblematikymedziliteraacuternychspo-ločenstievvo svojejpraacuteciTeoacuteria medziliteraacuterneho procesu I (1995)zaoberalDionyacutezĎurišin

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 145 |

literaacuternehodielaOtaacutezkaktoruacutesiv suacutevislosti s eposomCirillo-Metodiada (1835)v uacutevodekla-diemetedaspočiacutevav možnostiachprehodnoteniajehovyacuteznamua miestav dejinaacutechslovenskejliteratuacutery

II Cirillo-Metodiada vo vyacutevinovo-rekonštrukčnom nazeraniacuteOpaumltovneacute skuacutemaniepostaveniaduchovneacutehoeposuCirillo-Metodiada2 v dejinaacutechslovenskej li-teratuacutery je opodstatneneacute aj skutočnosťou že v diachroacutennemeniacom sa pohľade na vyacuteznamtvorby Jaacutena Holleacuteho zaznamenaacutevame diametraacutelne odlišneacute hodnotenia neraz až nedoceneniea v nedaacutevnejminulostii hroziacedejinneacutebdquoopomenutieldquopre jehonevyhovujuacutecikaacutedrovyacuteposudokTyacutem druhyacutemopodstatneniacutemjenemenejpozoruhodnaacuteokolnosťžeCirillo-Metodiadav ohlasochz obdobia bezprostredne po jej vydaniacute v porovnaniacute so Svatoplukom (1833) vyacuterazne zaostaacutevaIde o faktktoryacuteneprekryje(Mikulomtitulovanyacute)bdquonadšenyacutepriacutestupldquožiadnychneskoršiacutechanisuacute-časnyacutechsnaacuteho docenenieeposučiacutemalepochopiteľnenespochybňujemepotrebuinterpretaacutecietohtodielaz docircvodujehoaktualizaacutecie3

S poznaniacutemžeza najobjektiacutevnejšiacuteatribuacutet literaacuternehodielasameacutehoosebemožnopovažovaťjedinezaacutemer textuktoryacutealenemusiacute(as najvaumlčšoupravdepodobnosťouaninemocircže)byťtotožnyacuteso subjektivizujuacutecimizaacutemermi čitateľovndash literaacuternychkritikova historikovkaždej literaacuternohisto-rickejepochynevyniacutemajuacutecndashjaviacutesaz perspektiacutevysuacutečasneacutehoskuacutemaniavhodneacutezameraťsanajprvna faktamipostihnuteľnejšiacutezaacutemer autora4a tonajmaumlpretoževďakaJozefoviAmbrušovimaacutemek dispoziacuteciieditorskyzostavenuacutea poznaacutemkovoprepracovanuacuteKorešpondenciu Jaacutena Holleacuteho (1967)V tejtopreciacuteznejeditorskejpraacutecinachaacutedzamespoľahlivyacutea doteraznevyčerpanyacuteprameňprostred-niacutectvomktoreacutehomocircžemeaspoňdo určitejmierykonfrontovaťpocircvodnyacutezaacutemer autoras naacuteslednoubezprostrednoui neskoršoudobovourecepciouduchovneacutehoeposuCirillo-Metodiada

Reflektujuacutecvysokuacuteumelecko-estetickuacutehodnotuHolleacutehočasomernyacutecheposovktoreacutev du-chuklasicistickyacutechtvorivyacutechpostupovmaliambiacuteciuprekonaacutevaťsvojeantickeacutepredlohy5mie-nimesazameraťpredovšetkyacutemna ideologickeacutepozadiea motivaacutecieichvznikuJaacutenHollyacutev in-tenciaacutechaktuaacutelnychspoločenskyacutechudalostiacuteobrodzovaciehoprocesus vypaumltiacutemrealizovalsvojideologickyacute autorskyacute zaacutemerktoryacutecharakterizujehistoricko-spoločenskaacuteuvedomelosťkoncep-tuaacutelnosťa ideologickeacutezacieleniev prospechmyšlienkysvojbytneacutehonaacuterodas vlastnyacutemjazykomliteratuacuteroudejinamia kultuacuterouPretoakuvažujemeo Cirillo-Metodiadenemocircžemenevniacutemaťjuv širšomkontextea v uacutezkomprepojeniacutes eposmiSvatopluka Slaacutev(1839)čovo svojichau-torskyacutechdejinaacutechliteratuacuterydocircvodneformulovalStanislavŠmatlaacutek(200133)bdquoTrojicatyacutechtoeposovspracuacutevajuacutecalaacutetkunaacuterodnejprovenienciejevyacutesledkompremyslenejumeleckejaleajkultuacuternohistorickejkoncepcieHolleacutehohrdinskejepikySvatoplukmalukaacutezaťštaacutetnomocenskuacuteslaacutevunašichslovanskyacutechpredkovCirillo-Metodiadamalapoukaacutezaťna ichsiluduchovnuacutea na-pokonSlaacutevmaloživiťichstarobylosťmytologickuacuteldquo

2 ZaradenieeposuCirillo-Metodiadak eposomduchovnyacutemjenielennaacuteležiteacutealev suacutečasnostiužaj učeb-nicovozaužiacutevaneacutečiacutemalenechcea nemocircžebyťopomenutyacutezrejmyacutehistorizujuacutecicharakterdielaTentofaktjeo todocircležitejšiacutežeu JaacutenaHolleacutehohistoacuteria(dejinynaacuteroda)vždynapredujepo bokus duchovnom(s upevňovaniacutemviery)

3 Viacereacutezaujiacutemaveacuteštuacutedienachaacutedzame napriacutekladv suacutečasnyacutechzborniacutekochvedeckyacutechpraacutecLiteraacuternohistorickeacute kolokvium IV Klasicizmus(2017)čiSlovaacute Slovanov(2013)aleajv časopiseKonštantiacutenovelisty(Mihalkovaacute2017165-177)

4 Podrobnejšiek teoacuteriiinterpretaacutecieliteraacuternehodielaa použitejterminoloacutegiiEco1995Eco20095 Bližšieo Holleacuteho cielenomprekonaacutevaniacuteantickyacutechliteraacuternychpredlocirchnapriacutekladv priacutespevkuM Taneski

(201778-88)

Martina Taneski

| 146 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

OporuHolleacutehokultuacuternohistorickejkoncepciis docircrazomna duchovnyacuteprerodSlovaacutekovpo-skytovalo predovšetkyacutem preciacutezne štuacutedium publikovanyacutech vedeckyacutech a odbornyacutech praacutec ktoreacutezaznamenaacutevalidejinyveľkomoravskeacutehoobdobiana uacuterovnidobovoaktuaacutelnychpoznatkov6V listepre JurajaPalkovičaz juacutela1829piacutešebdquoĎekujem teacuteš za pozbiacuteraneacute spraacutevi o Svatoplukovi že tolkuacute praacutecu a unovaacuteňiacute pre mňa podstuacutepit raacutečili Jaacute sem si podobneacute vedomosťi ze Života ss Cirilla a Metoacuteda od neboheacuteho p Dobrovskeacuteho vidaneacuteho a s priloženeacutej na konci chronologie spiacutesalldquo (Hollyacute1967)Z citovaneacutehovyplyacutevažeužpočaspiacutesaniaSvatoplukanadobuacutedalmateriaacutelypotrebneacutepre Cirillo-Metodiadučomožnopovažovaťza jedenz prejavovsystematickeacutehopriacutestupusmerujuacutecehok na-plneniupre nehobytostnedocircležitejautorskejstrateacutegie

V neskoršomlisteadresovanomMartinoviHamuljakovinachaacutedzametaktiežHolleacutehoreflexiuuhorskyacutecheposovktoreacutendashakbyspĺňalinaacuteročneacutežaacutenroveacutea vysokeacuteslohoveacutekriteacuteriaacutendashohrozovalibyjehoautorskyacute zaacutemerspočiacutevajuacutecivo vytvoreniacutejedinečnyacutechdielakyacuteminedisponujuacuteineacutemenšiealeani vaumlčšieslovanskeacutenaacuterodyŽe sao uhorskuacuteliteratuacuteruvysokeacutehoslohus istyacutemiobavamiak-tiacutevnezaujiacutemaldosvedčujejehoprosbao zaslanieHorvaacutetovhoeposuAacuterpaacuted (1831)bdquoPočul sem že jakaacutesi uherskaacute Arpadiaš či Arpadiaša aneb Arpadiada višla Raacuted bich ju čiacutetal Že je pinguis Minerva povedal jeden Polouher čo ju čiacutetalldquo(Hollyacute1967)TentoeposzachytaacutevadejinyMaďarova jekonci-povanyacutepodobneakoVergiacuteliovaEneidaZ hľadiskaumelecko-estetickeacutehotentopokusdo značnejmiery ndash iste aj k spokojnosti JaacutenaHolleacutehondash skutočne vystihuje označenie bdquopinguisMinervaldquopretohoneocenilaanivyššiauhorskaacutespoločnosťTrojicoubernolaacutekovskyacutecheposov(historickyacutemduchovnyacutema mytologickyacutem)napokonHollyacutes jednoznačnyacutemodporomzareagovalna takzvanuacutepodmaniteľskuacuteteoacuteriuktoruacutepertraktovaliajďalšieuhorskeacuteeposy

SuacutečasťouHolleacutehoideoloacutegieboloajrozvinutierodiacehosakultuTatierčiacutemsapribliacutežilnastu-pujuacutecejštuacuterovskejgeneraacuteciiNestalosatakaleprostredniacutectvomveršovuznaacutevaneacutehoSvatoplukaalejeto praacuteveCirillo-MetodiadaktoraacutezačiacutenadvojveršiacutembdquoProspevujem jak viproseniacute s Caacuterihradu bratri Konštantiacuten a Metoacuted ku tatranskiacutem došľi Slovaacutekomldquo (Hollyacute 1950 11) Eva Fordinaacutelovaacute(2003 198) v tejto suacutevislosti uvaacutedza že bdquomedzi eposmiCirillo-Metodiada a Slaacutev nemožno sinepovšimnuacuteťešteďalšiuanaloacutegiundashterazbez potrebyprehodnocovaniaideo kultTatierIstežejehovzniknemožnopripiacutesaťHolleacutemu(počassvojhoživotaichnikdynevidel)Tatryakosyno-nymumslovenskostipovyacutešilana symbolmladaacutenastupujuacutecaromantickaacutegeneraacuteciaAlepraacutevečasbdquorodeniasaldquotohtosymbolumožnov HolleacutehotvorbepozorovaťldquoNa zaacutekladepočetnyacutechzmienoko Tatraacutecha bdquotatranskyacutechldquoSlovaacutekochv eposeCirillo-MetodiadaďalejusudzuježeHollyacutenaacuterodnuacutesymbolikuTatierbez vyacutehradprijiacutemaa toajnapriekzmienkamo bdquonitrianskychldquoa bdquopanoacutenskychldquoSlovaacutekochktoryacutechvyužitiebolo ideovomotivovaneacutevzhľadomna jehorozviacutejajuacutecisaautorskyacute zaacutemerv eposeSlaacutev

V dejinaacutechslovenskejliteratuacuterynachaacutedzameobdobiakeďdieloJaacutenaHolleacutehomuseloodolaacutevaťviacčimenejnegatiacutevnejkritikenočojehoršienežkritikasamotnaacuteje zaacutemerneacutenereflektovanie(napriacutekladrežimovo)nežiaducehodielaV suacutečasnostimocircžemezhodnotiťže v druhejpolovici20storočiatragickeacutemuscenaacuteruzaacutemerneacutehobdquoopomenutialdquoHolleacutehoeposuCirillo-MetodiadaakoajďalšejjehotvorbezabraacutenilipredovšetkyacutempraacutecespomiacutenaneacutehoJozefaAmbrušaktoryacuteokremzostaveniaDiela Jaacutena Holleacuteho I ndash X (1950)pracovalajna vydaniacuteneskoršiehovyacuteberua jetiežauto-rommnohyacutechliteraacuternovednyacutechštuacutediiacutea člaacutenkovNajvyacuteznamnejšiacutemisav tomtokontextestalijehoobjavneacutepraacutece Jaacuten Hollyacute očami svojich suacutečasniacutekov (1964)a Korešpondencia Jaacutena Holleacuteho vďakaktoryacutemsamnoheacuteo dielea životeautoraobjasnilo

6 IstejenutneacutepripomenuacuteťžeJaacutenHollyacuteautorskytvorivoprepojilhistorickeacutefaktys epickoufikcioua tiežpripomenuacuteť že nepoznal Moravsko-pannoacutenske legendy publikovaneacute až v roku 1851 Pavlom JozefomŠafaacuterikom

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 147 |

Vnazeraniacutena literaacuternohistorickuacuterecepciudielaJaacutenaHolleacutehomusiacutemeopaumlťaspoňkraacutetkopri-pomenuacuteťzaacutevažnuacutepolemikuPolakovičaa Rapantaz roku1945keď bolaznaacutemaibačasťHolleacutehokorešpondencieJednyacutemz bodovtejtopolemikybolorozvinutieprobleacutemubdquoHollyacuteverzusKollaacuterldquoJe pravdepodobneacutežebysportrvaldodnesakbyJozef Ambrušv roku1967nevydalKorešpondenciu Jaacutena HolleacutehoktoraacutejedocirckazomprinajmenšomvzaacutejomneacutehorešpektumedziJaacutenomHollyacutema JaacutenomKollaacuteromPraacutevevďakatejtoeditorskejpraacutecimoholv roku1985KarolRosenbaumspoľahlivofor-mulovaťsvojnaacutezoro nevyhrotenostivzťahumedzidvomavelikaacutenmislovenskeacuteholiteraacuternehokla-sicizmu7 Jozef Ambrušnielenže spriacutestupnil život a dielopopredneacutehopredstaviteľa slovenskeacuteholiteraacuternehoklasicizmu ale ajopravil viacereacute chybneacute informaacuteciedovtedajšieho literaacuternovedneacutehovyacuteskumuKoncom20storočiaužakyacutekoľveksystematickyacutepriacutestupk tvorbe JaacutenaHolleacuteho(ViktorKocholKarolRosenbaumStanislavŠmatlaacutekViliamTurčaacutenyEvaFordinaacutelovaacutea i)vychaacutedzaz mi-nucioacutezneholiteraacuternovedneacutehosnaženiaa jehoeditorskyacutechpraacutec

V suacutevislostis eposomCirillo-MetodiadamusiacutemeopaumlťkonštatovaťžepoprinajvydaacutevanejšiacutechSelankaacutech a literaacuternovedne i čitateľsky najreflektovanejšom eposeSvatopluk až dodnes zastaacutevamiestov uacutezadiacutePriacutečinypre ktoreacutečitateľskaacutea kultuacuternaspoločnosťv obdobiacutejehovznikuakoajneskocircrnedokaacutezalačiskocircrnemohlavyššieohodnotiťprepracovanyacuteautorskyacute zaacutemerv suacutečasnostianalyzuje(oi)MiloslavVojtechSvojehodnoteniazhrnulajv jehonajnovšejpublikaacuteciiSlovenskaacute klasicistickaacute a preromantickaacute literatuacutera (2017)a vyplyacutevaz nichžeoprotikompozičnevyvaacuteženeacutemua docircmyselneštruktuacuterovaneacutemuSvatoplukoviktoryacutebolkoncipovanyacutepodľavzoruHomeacuterovejIliadya VergiacuteliovejEneidyCirillo-Metodiadaustrnulav stereotypnejreacutetorickostibez využitiadynamic-keacutehorozpraacutevaniaa epickejšiacuterkypričomidepodľajehonaacutezoruo nezvlaacutednutuacutekompoziacutecius ďalšiacute-mižaacutenrovyacuteminedostatkamiVojtech(2017108)svojusynteacutezuuzatvaacuteratvrdeniacutemžebdquoajneskoršiacutevyacutevinslovenskejepickejpoeacutezie(ale ajproacutezy)v obrodeneckomobdobiacute(zrejmeajpo skuacutesenostiachJaacutenaHolleacuteho)potvrdilžetaacutetotematikastaacutelamimodoboveacutehoautorskeacutehozaacuteujmuldquoNapriektomužesahodnotenieMiloslavaVojtecha(2017104-108)javiacuteakopriacutesnestotožňujemesa s jehonaacutezo-romžeHolleacutehocieleneacutenadvaumlzovaniena pomernebohatuacutecyrilo-metodskuacutetradiacuteciuv slovenskomi slovanskomkultuacuternompovedomiacute8okrembaacutesnickyacutechaluacuteziiacutev priacuteležitostnejpoeacuteziizačiacutenajuacutecichromantickyacutechbaacutesnikovužnenašloďalšiacutechvyacuteraznejšiacutechpokračovateľov

Na zaacutekladeKorešpondencie Jaacutena Holleacuteho zastaacutevame naacutezor že praacuteve do historicko-duchov-nejCirillo-Metodiady vkladalHollyacutepre nehonajvyacuteznamnejšie tvoriveacuteuacutesilie a snahuzapocircsobiťna spoločenskeacute pomery avšak ideoloacutegii nasledujuacutecej generaacutecie akoby postačoval ohromujuacuteciepos Svatopluk ktoryacute predstavoval vyacutebojnosť potrebnuacute pre nadchaacutedzajuacutece naacuterodnouvedomo-vacie snaženia Autorsky zamyacutešľanuacute pocircsobnosť Cirillo-Metodiady napokon čiastočne docielilaž komplexnosťou svojhodiela ktoreacute ako celok premyslene pertraktovaloHerderovufilozofiu

7 UvaacutedzažeHollyacutesledovaltvorbuJaacutenaKollaacuteraa PavlaJozefaŠafaacuterika(piacutešucichv tzvbibličtine)no ndashakovyplyacutevaz jeho listovurčenyacutech JurajoviPalkovičovindashnešloo žiadenneprekonateľnyacute spor bdquoSuacute docirckazyo tomžeJaacutenHollyacutea JaacutenKollaacutertjtaacuteborbiblickejčeštinynestaacuteliprotisebežeichstrohoneoddeľovalirozličneacuteformyspisovneacutehojazykaa aniodlišnaacutekonfesionaacutelnapriacuteslušnosťichneviedlak nepriateľstvuJaacutenKollaacuternikdya nikdeneprotestovalprotibernolaacutekovskejslovenčinetakyacutemspocircsobomakoprotikodifikaacuteciistrednejslovenčinyza spisovnyacutejazyk()AkovidnotlmočnicaKollaacuterovyacutechnaacutezorovSlaacutevydceraveľmimierneposudzujeBernolaacutekovucestubaodvolaacutevasana znaacutešanlivosťa buduacutecnosť()Obidvajabaacutesnicimajuacutečrtyspoločneacutei črtyktoreacuteichodlišujuacutePrestalivšakčasyoddeľovaťichna zaacutekladetyacutechtočŕta nebraťdo uacutevahytočoichspaacutejaldquo (Rosenbaum1995146-147)

8 Tuacuteto teacutemuvo svojichdielacha praacutecachdovtedyrozviacutejaliBenediktSzoumllloumlsiDanielSinapiusHorčičkaMatejBelJaacutenBaltazaacuterMaginPavelDoležalSamuelTimonJurajPapaacutenekJurajFaacutendlyJosefDobrovskyacutea i

Martina Taneski

| 148 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

a kollaacuterovsko-šafaacuterikovskeacute humanizačneacute idey9 Avšak autorskyacute zaacutemer tohto eposu spočiacutevajuacuteciv kontinuiteprepojeniadovtedyintenziacutevneproklamovanejcyrilo-metodskejtradiacutecies novouroz-viacutejajuacutecousasymbolikouTatierzostalčitateľminepovšimnutyacutea tedaz pohľadusamotneacutehoautoraisteaj nedocenenyacute

III Vplyv vnuacutetroliteraacuterneho prekladu tvorby Jaacutena Holleacuteho na suacutečasnuacute re-cepciu KarolRosenbaumautoruacutevodnyacutechtextovv Ambrušovyacutechedičnyacutechpočinochvyslovilpre mno-hyacutech rozporuplnuacute ideu o potrebe transponovať Holleacuteho dielo z bernolaacutekovčiny do suacutečasnejslovenčinyčonapokončiastočneuskutočnil JaacutenKostrav najvydaacutevanejšiacutechSelankaacutechVydaniez roku1965ktoreacuteobsahujeajčastocitovanyacutedoslovJozefaFelixaznamenalopokuso spriacutestup-neniea zjednodušenierecepciedielaJaacutenaHolleacutehohociv tomtopriacutepadechcemevyjadriťsuacutehlass naacutezoromžeajkeďbdquoKostrovprekladSelaniek(kompletnyacutechndashi s tromazaacuteverečnyacuteminaacutebožen-skyacutemildquondashtematikanarodeniaKrista)a Felixovdoslovsastretlis priaznivyacutemohlasomslovenskejkultuacuternejverejnostialebernolaacutekovčinapredsalenzostaacutevajedinečnyacutempeľomna motyacuteliacutechkriacuted-lachHolleacutehopoeacutezieldquo(Fordinaacutelovaacute2007205)

Čojenajdocircležitejšiepridružilasav druhejpolovici20storočiaotaacutezkavnuacutetroliteraacuternehopre-kladupri zodpovedaniacutektorejvychaacutedzamez teacutezyViktoraKochola(1979121-126)ktoryacuteuvaacutedzažeprekladumeleckeacutehodielaniejevyacutelučneprocesomjazykovyacutemaleajtvaacuternyma umeleckyacutemNemeniacutesaibajazykaleajformaa tvarumeleckeacutehotextuTietosuacutevisias ideovyacutemobsahomdielapretojedocircležiteacutevyhnuacuteťsatransformaacuteciioriginaacuteluna parafraacutezuI keďnašiacutemcieľomniejesnahakritickyhodnotiťvšetkydoterajšievydaniadielaJaacutenaHolleacutehonopredsalenmusiacutemevyzdvihnuacuteťvyacuteznamAmbrušovhobibliofilskeacutehospracovaniaDiela Jaacutena Holleacuteho I ndash Xpri zostavovaniacutektoreacute-hosiaholpo pocircvodnomsuacutebornomvydaniacutez rokov1841ndash1842Takeacutetospracovanie(ibas nevy-hnutnyacutemipravopisnyacutemizmenami)z naacutešhopohľaduakojedineacuteeliminujeakuacutekoľvekpotenciaacutelnuhrozbutransformaacutecieoriginaacuteluna parafraacutezuo ktorejsaKocholzmieňujeTyacutemtonaacutezoromvšaknespochybňujemepriacutenosvnuacutetroliteraacuternehoprekladuktoryacutendashakoJozefFelixtvrdilužkoncompaumlťdesiatychrokovminuleacutehostoročiaa svedčiacuteo tomaj KostrovprekladSelaniekmaacutev literatuacuteresvojeopodstatnenie10

Z uvedeneacutehovyplyacutevažetransponovanieHolleacutehotvorbyz bernolaacutekovčinydo suacutečasnejsloven-činynadobuacutedavyacuteznampredovšetkyacutemvzhľadomna potrebuspriacutestupniťtextsuacutečasneacutemučitateľovinodomnievamesažeaniBuzaacutessyhoprekladCirillo-Metodiadyprostredniacutectvomširokodostup-nejediacutecieZlateacutehoFonduslovenskejliteratuacuteryz roku1985vaumlčšminezviditeľnilpocircvodnyacuteautorskyacute zaacutemerktoryacutev suacutevislostis Holleacutehovtedajšiacuteminaacuterodno-obroditeľskyacutemisnaženiamiužtakmeraninedokaacutežemekomplexnepostihnuacuteťOpaumlťsapresviedčameo tomževlažnuacutebezprostrednuacuteodozvuna Holleacutehodruhyacuteeposnemocircženahradiťdodatočnaacuteliteraacuternakritikači reflexiačojepravdepo-dobneajjednouz hlavnyacutechpriacutečinsiacutenusoidneacutehozaacuteujmuo viacereacutedielanašejliteraacuternejhistoacuterieBez ohľaduna vyacuteznamneacutemiestoCirillo-Metodiadyv Holleacutehopremyslenejtriadickejkoncepciižil tentoeposčiskocircrprežiacutevala takajdodnesprežiacutevandashv interpretaacuteciaacutechs neistyacutempotenciaacutelomplnohodnotneuchopiťveľkolepomienenyacuteautorskyacute zaacutemerktoryacutedo nehoJaacutenHollyacutes určitosťouvkladal

9 Podrobneo vzťahuJaacutenaHolleacutehoa ĽudoviacutetaŠtuacuterav kontextehistoricko-spoločenskeacutehodianiapiacutešeEvaFordinaacutelovaacutev publikaacuteciiOtec a syn naacuteroda Vzťah Jaacutena Holleacuteho a Ľudoviacuteta Štuacutera(2015)

10 Podrobnejšiek tejtoproblematikeTomčiacutek1985309-315

Epos Cirillo-Metodiada v peripetiaacutech literaacuternohistorickej recepcie

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150 bullbullbull | 149 |

Aksaohliadnemeza uacutevodnoučasťoutejtoštuacutediemusiacutemeznovavyjadriťsuacutehlass kritickouteacutezouValeacuteraMikulua konštatovaťžeabsentujuacuteciohlasna eposCirillo-Metodiadabezprostred-nepo jehovydaniacutedoposiaľnevykompenzovaližiadneneskoršiepraacuteceinterpretaacutecieanikritikypreto vpriacutepade tohtokonkreacutetnehodielanie je s dlhšiacutemčasovyacutemodstupommožneacuteanizaacutesad-neacute prehodnotenie jehomiesta v dejinaacutech slovenskej literatuacuteryV tomto kontexte usudzujemeže najvyacuteznamnejšiepocircsobiacutedruhyacuteHolleacutehoeposakosuacutečasťideologickyucelenejkoncepcieautorano Cirillo-Metodiade samotnej ťažkopripiacutesať vaumlčšiacute vyacuteznamnež len takyacute akyacute zohrala v obdobiacutebezprostrednepo svojomprvomvydaniacuteNapriektomundashmikulovskypovedaneacutendashmajuacutebdquoďalšiestateldquoa interpretaacutecietohtoeposuzmyselpredovšetkyacutemv kontextejehoaktualizaacutecie

REFERENCES

Primary sources

Hollyacute Jaacuten 1950DieloJaacutenaHolleacutehoSvaumlzokIVCirillo-MetodiadaTrnavaHollyacute Jaacuten 1985CyrilometodiaacutedaIn DieloIIBratislava9-175Korešpondencia Jaacutena Holleacuteho 1967 Martin httpszlatyfondsmeskdielo1820Holly_

Korespondencia-Jana-Holleho1

Secondary sources

Bakoš Jaacuten 2000Perifeacuteriaa symbolickyacuteskokBratislavaBednaacuterovaacute Katariacutena 2016 K niektoryacutemotaacutezkamvyacutevinovyacutech trajektoacuteriiacuteumeleckeacutehoprekladu

na Slovensku (1945 ndash 1989) [On some aspects of developmental trajectories of literarytranslationin Slovakia(1945ndash1989)]In WorldLiteratureStudies813-23

Ďurišin Dionyacutez 1995 TeoacuteriamedziliteraacuternehoprocesuIBratislavaEco Umberto 1995Interpretaacuteciaa nadinterpretaacuteciaBratislavaEco Umberto 2009MezeinterpretacePrahaFordinaacutelovaacute Eva 2015Oteca synnaacuterodaVzťahJaacutenaHolleacutehoa ĽudoviacutetaŠtuacuteraSkalicaFordinaacutelovaacute Eva 2007JaacutenHollyacutev slovenskomnaacuterodno-kultuacuternomvedomiacuteBratislavaFordinaacutelovaacute Eva 2003JaacutenHollyacute(1785ndash1849)BratislavaFordinaacutelovaacute Eva 2013 PretrvaacutevajuacuteceposolstvoByzantskejmisiev slovenskejduchovnejkultuacuterendash

posolstvopre suacutečasnuacuteeuroacutepskukultuacuteruIn BiacutezikovaacuteMargita(ed)SlovaacuteSlovanovBratislava40-48

Kochol Viktor 1979LiteraacuternereflexieBratislavaMihalkovaacute Gabriela 2017Etickyacuterozmerreflexieveľkomoravskeacutehoobdobiav slovenskejliteratuacute-

rena konci18storočia[The EthicalDimensionof the Reflectionof the GreatMoravianPeriodin theSlovakLiteratureatthe Endof the 18thCentury]In Konštantiacutenovelisty[ConstantinersquosLetters]102165-177

Mikula Valeacuter 2013Čakaniena dejinyStatek slovenskejliteraacuternejhistoacuteriiBratislavaRosenbaum Karol 1985MiestoJaacutenaHolleacutehov literatuacuterenaacuterodneacutehoobrodeniaIn ChovanJuraj

(ed)Pamaumltnicaz oslaacutevdvojsteacutehovyacuteročianarodeniaJaacutenaHolleacutehoMartin146-147Šmatlaacutek Stanislav 2001DejinyslovenskejliteratuacuteryIIBratislavaTaneski Martina 2017 Prekonaacutevanie vzorov ako klasicistickyacute atribuacutet poetiky Jaacutena Holleacuteho

In BrtaacuteňovaacuteErika(ed)LiteraacutenohistorickeacutekolkviumIVKlasicizmusBratislava78-88

Martina Taneski

| 150 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 143 ndash 150

Tomčiacutek Miloš 1985Klasickyacute odkaz JaacutenaHolleacuteho a vnuacutetroliteraacuterny preklad In Chovan Juraj(ed)Pamaumltnicaz oslaacutevdvojsteacutehovyacuteročianarodeniaJaacutenaHolleacutehoMartin309-315

Valcerovaacute Anna 2016Tradičneacutea moderneacutenašea cudzieakohybneacutesilyvyacutevinubaacutesnickeacutehopre-kladu (sdocircrazomna situaacuteciupo roku1945) [Translationof a poetic text as an expressionof nationalculture]In WorldLiteratureStudies8135-48

Vojtech Miloslav 2017 Slovenskaacuteklasicistickaacutea preromantickaacuteliteratuacuteraBratislavaVojtech Miloslav2013Cyrilo-metodskaacutetradiacuteciav baacutesnickomstvaacuterneniacuteJaacutenaHolleacutehoIn Biacutezikovaacute

Margita(ed)SlovaacuteSlovanovBratislava161-174Zajiacutečkovaacute Martina 2013Cirillo-Metodiadav naacuterodnomkontexte In BiacutezikovaacuteMargita (ed)

SlovaacuteSlovanovBratislava175-185

SUMMARY THE EPOS CIRILLO-METODIADA IN PERIPETEIAS OF LITERARYHISTORICALRECEPTIONThe study deals with the question of possible reassessmentof the meaningand placeof JaacutenHollyacutelsquosepos Cirillo-Metodiada inhistoryof SlovakliteratureJaacutenHollyacute in the intentions of - at that time - actual social events of the revival processhardlyrealizedhisideological authorrsquos intention whichcharacterizethe historicaland socialconsciousnessconceptualityand ideologicalaimsndashallin favorof the ideaof independentnationwithownlanguageliteraturehistoryand cultureIn thestudyweprovethatJaacutenHollyacuteput the most significantcreativeeffortand also the effort to impresson socialconditionspricesly into his historical and spiritual epos Cirillo-Metodiada However it seems thatto nextgenerationand itsideologysufficedthe magnificentepos Svatopluk whichpresentedthe fightneededfor anothernationalawarenesseffortsWealsostatethatpastthe popularwork Selanky and the most reflected epos Svatopluk the epos Cirillo-Metodiada stoodat the edgeof attentionbecause in timesof publishingof thiswork the readers togetherwith cultural society were not able to value the refined atuhorrsquos intention Ultimatelythe meaningof the epos Cirillo-Metodiada was reachedby the complexityof the authorrsquoswork which as a whole thoughtfully discussed the Herderrsquos philosophy and Kollaacuterrsquosand ŠafaacuterikrsquoshumanisticideasIn thisperiodthe authorrsquos intention of the eposconsistingin continuity of interconnection intensely proclaimed tradition of Cyril and Methodremained unnoticed from readerrsquos view and from the view of the author certainly notso wellappreciatedTransposeof Hollyacutersquosworkfrom Bernolakrsquos languageto contemporarySlovaktakeson significanceespeciallyconsideringthe needto makethe textmorereadableto current reader though in the studywe say that the original authorrsquos intention is notgoodto seenotevenin thetranslationof JaacutenBuzaacutessyAbsentreactionon the epos Cirillo-Metodiada immediatelyafteritsfirstpublishingisstillnotenoughcompensatedndashbyanylaterworkinterpretationand criticismItmeansthataftera longtimeitisnotpossibleto reassessthe placeof thisworkin historyof SlovakliteraturemoreconsistentlyNeverthelessanothertextsand interpretationsof Hollyacutersquoseposhavesenseespeciallyin contextof itsupdating

PhDrMartinaTaneskiPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof SlovakLanguageand LiteratureŠtefaacutenikova6794974NitraSlovakiamtaneskiukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 151 |

AN OUTLINE OF GREEK CATHOLIC MONASTICISM IN THE CZECH LANDS AND CZECHOSLOVAKIA THROUGHOUT THE 19TH AND 20TH CENTURY

Jakub Zouhar

God Is Love Letrsquos Love HimBishopricMottoof PavolGojdičOSBM

DOI1017846CL2018112151-167

Abstract ZOUHARJakubAn Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th CenturyByzantine-riteChristianshavealways been of little importance to general public living in Czechoslovakia especiallyto inhabitantsof BohemiaMoreoverSlovakelitesdidnotalwayschoosean even-handedapproach to the Greek Catholic Church This was caused by the different characterof Byzantine-rite Christians very often Rusyns by origin That was why the historyof Byzantine-rite Christians was so complicated within the defined territory throughoutthe 19th and 20th centuries It is even truer of GreekCatholicmonasticismThosewhodecided to bean enemyof the GreekCatholicshad to startwith the eliminationof theirelitendashmonksand nunsThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfof the 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbyCommunistsregimes

KeywordsGreek Catholicism Monasticism Bohemia Moravia Hungary Czech Republic Slovak Republic Czechoslovakia Ukraine the Rusyns 19th Century 20th Century

Abstrakt ZouharJakubPrehľad greacuteckokatoliacuteckeho monasticizmu v Česku a Československu počas 19 a 20 storočiaKresťaniabyzantskeacutehoobradunikdynemalipre širokuacuteverejnosťžijuacutecuv Československupredovšetkyacutempre obyvateľovČiech veľkyacutevyacuteznamAni sloven-skeacuteelitynepristupovalivždyku greacuteckokatoliacuteckej cirkvinestranneBolo to spocircsobeneacuteod-lišnyacutemcharakteromkresťanovbyzantskeacutehoobraduveľmičastopocircvodomRusiacutenovZ tohodocircvodubolahistoacuteriakresťanovbyzantskeacutehoobraduv raacutemcidefinovaneacutehouacutezemiapočas19a 20 storočia pomerne zložitaacuteToto tvrdenie sa vzťahuje aj na greacuteckokatoliacuteckemniacutešstvoKto sarozhodolbyťnepriateľomgreacuteckokatoliacutekovmuselzačaťlikvidaacuteciouichelityndashmniacutechova mniacutešokNajhoršieobdobiepre kresťanovbyzantskeacutehoobradunastalov druhejpolovici20storočiakeďv štaacutetochv ktoryacutechžilivlaacutedlikomunistickeacuterežimy

Kľuacutečoveacute slovaacute greacuteckokatoliacuteci mniacutešstvo Čechy Morava Maďarsko Českaacute republika Slovenskaacute republika Československo Ukrajina Rusiacuteni 19 storočie 20 storočie

Introduction Scattered geographically from the present-day Ukraine to the current Czech Republicthe membersof the GreekCatholicChurchlivingin EasternEuropewereconnectedintellectuallyby their shared passion for their faithThey had however no cohesive organization In facttherewere several brancheswithin the ChurchThat is one of the reasonswhy it is not easy

Jakub Zouhar

| 152 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

to describethe lifeof thesepeoplewhowereforcedto vindicatetheirattitudesfor sucha longtimeEastern(Byzantine)-riteCatholicswereoftenoverlookedin numberand importancenotonlybyOrthodoxbelieversbutalsobyRomanCatholicChristianseventhoughbothgroupsarein communionwiththe Bishopof Rome

Inthe followingparagraphswewillbeableto examineonlya verycomplicatedsituationDespitehavingpublishedmorestudieson the topicitsoonbecameclearthatto describeitcomprehensivelyisan exceptionallydemandingtaskEachhistorianwhoattemptsto writeaboutthe GreekCatholicChurchin theterritoryof formerCzechoslovakiahasto copewitha lackof sourcesespeciallythoserelatedto the periodprior19thcenturyNonethelessseveraltreatiseson the subjecthavealreadybeenpublishedsomeof themservedassourcesfor compilingthistext

Atthe verybeginningof the chapteritisnecessaryto saya fewwordsin orderto introducethe territorial integrity of the region which covers several states todayThese states ndash CzechRepublicSlovakRepublicPolandHungaryand Ukrainendashhavealwaysbeencompletelydifferentfrom eachotherin termsof geographycultureaswellashistoryand languageGreekCatholicsthereforehaveneverlivedin thesamewayof lifewithinthe territoryand theyhavebeenspreadout over it very unevenlyMost of them have been living in the eastern parts of the regionin the present-dayEasternSlovakiaand in themostwesternpartof UkrainecalledCarpathianRuthenia (also Carpatho-Ukraine or Zakarpattia) Czechoslovakia as one of the new statesformedafterthe WorldWarIconsistedof fourmaindistrictsat the timeBohemiaMoravia-SilesiaSlovakiaand CarpathianRutheniawhichwereregardedfrom the standpointof politicalgeographyasoneentireterritoryIn factthesedistrictsdifferedfrom oneanotherto a significantextentGreekCatholicsmostly living in easternregionsof Czechoslovakiacamefrom a poorbackgroundbecausethe easternpartof Czechoslovakiasufferedfrom a shortageof skilledstafffrom timeimmemorialIn spiteof allpoliticalcoupdrsquoeacutetatsthisfactneverchangedduringthe 20thcentury

Greek Catholics in the Defined Territory in Outline1

After the disintegration of the GreatMoravian Empire two successor states emerged in 907Hungaryand the Czech lands (alsoknownas the BohemianKingdomin theMiddleAgesorthe Landsof the CzechCrown)Theyconsistedof severalhistoricalcountriesBohemiaMoraviaSilesia(until1742todaymostlyincorporatedintoPolandthe smallerpartbelongingto CzechRepubliciscalledCzechSilesiatoday)and Lusatia(underthe ruleof Bohemiankingstill1635today in Germany) To further complicate the issue the Czech lands together withHungarybecame part of the HabsburgMonarchy (orHabsburg Empire) from 1526 to 1918Howeverthe Easternritewasimportantin HungarysincethereweremanyGreekmonasteriesthoughitwasgraduallysupersededbythe WesternriteIn 1504the churchwasdividedintoWesternCatholicand EasternOrthodox denominationsThe Cyrillo-Methodian tradition2 was stillmaintained

1 Datausedfor writingtheseparagraphsweretakenfrom Šturaacutek1999HricndashŠturaacutek1998Vladimirusde juxtaHornad[=pseudonym]2004Coranič2013a Slaacutedek2013Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku2018Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku[The GreekCatholicChurchin theCzechRepublic]WikipediaFebruary 62018 httpscswikipediaorgwikiC598eckokatolickC3A1_cC3ADrkev_v_C48CeskuGreacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku 2018 Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku [The Greek CatholicChurchin theSlovakRepublic]WikipediaFebruary62018httpsskwikipediaorgwindexphptitle=GrC3A9ckokatolC3ADcka_cirkev_na_Slovenskuampdirection=nextampoldid=4850122

2 Historicalidentityof the GreekCatholicChurchin Slovakiaisbuilton the convictionthatthe EasternChurch using the Church Slavonic as liturgical language originated in and existed since the time

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 153 |

in EasternSlovakiaand thereismuchevidenceof thisin SpišThroughthe late13thand 14thcenturies shepherdsand Russianpeopleweremoving to Slovakia In 1393TeodorKoriatovičcameto Mukachevo(whichwasincorporatedwiththe CarpathianRutheniaintoCzechoslovakiain 1919) with a group of new settlers They founded over three hundred settlements whichfollowedthe Easternriterevivingthe Cyrillo-Methodiantraditionand slowingdownthe processof latinization

It isbelieved thata monasteryexisted in Mukachevoat the beginningof the 11thcenturyFrom 1491onwardsthereisa definiteproof thatbishopsof the EasternritehadsettledthereThe priestsof thisdenominationdidnothaveallthe privilegesand higherfunctionsthata blessingbyLatinbishopsconferredAfterthe ReformationMukachevobishopsowingto unfavourablecircumstanceslostnearlyalltheirprivilegesand the monasterywasdestroyedReligiouschaosalsoresultedfrom the spreadingof orthodoxyfrom the eastHungariansovereignstriedto solvethisbygettingthe EasternChristiansintoa unificationprocessThe UzhgorodUnionthe solemndeclaration of 63 bishops was concluded on April 24 1646 in the castle chapel of Drugethsin Uzhgorod(alsotwoBasilianmonksndashPeterPartheacutenaPetrovičand GabrielKosovickyacutendashwerepresent)(Šturaacutek199916)Graduallyitgainedacceptanceoverthe wholeareaand by1661thereweremorethanfivehundredpriestsunitedwithRomeThe dioceseof Mukachevostillfunctionedasthe centreof HungarianGreekCatholicsPopeClementXIVissuedthe BullEximia Regalium Principum at EmpressMariaThereacutesersquos instigation which established the independent dioceseof Mukachevoon September191771On July271787thiswasdividedintothreevicariatesMarmoros Satmaacuter and Košice On November 3 1815 the diocese of Prešov was createdfrom the formerKošicevicariatebyEmperorFrancisI withoutthe recognitionof RomeAtitsoutsetithad194parishesand almost150000followersThe emperornominatedGregorTarkovičasthe headof the dioceseThe canonicalfoundationof the diocesewasannouncedbyPopePiusVIIwiththe BullRelata semperof September221818whichalsocontainedregulationsgoverningitsactivitiesand specifiedthe powersof the newdioceseAftermanyproblemsthe newlydesignatedbishopGregorTarkovičtookoverthe leadershipof the dioceseon November171818and itgraduallybeganto developitsactivity

BishopJosefGaganeccontinuedthe hardworkof buildingand developingthe dioceseof PrešovThe cathedralwasrebuiltand about24newbrickcathedralswerebuilttooWhen serfdomwasabolishedin 1848the lifeof GreekCatholicbelieverswasdifficultTheyhadto resistMagyarisationand latinizationof theirriteFrom 1913onwardsStefanNovaacutekwasthe newheadof the diocese(Coranič2013c)Heyieldedto the pressureof Magyarisationand introducedHungarianintochurchschoolsaswellasintochurchceremoniesFor thisreasonheleftfor Hungaryjustafterthe fall

of the missionof SSCyriland MethodiusMoreoveritfollowsthe Cyrillo-Methodianmodelof churchorganizationThereare3basiccharacteristicsof thismodeleasternspiritualityliturgyin a languagecloseto the spokenidiomand the unitywiththe PapalSeein RomeThe modelof the churchhasalwaysbeenviablein theterritorydespiteitsmarginalizationin theMiddleAgesItisalsobelievedthatthe existenceof the GreekCatholicChurch in the territoryof the formerKingdomof Hungary isnotan exclusiveproductof the UnionwithRomeconcludedin 1646The originsof thisecclesiasticalcommunitycannotthereforebeschismaticHoweverthe religiousidentityof the OrthodoxChurchin Slovakiaisequallyand firmly built upon the tradition of direct organization from SS Cyril and Methodius Generallyspeakingthe GreekCatholicChurchhistoriographytendsto underminethe importanceof the Unionof UzhgorodThe Union is interpreted as a formal establishment legal confirmationof the existenceof the GreekCatholicChurchin thenorth-easternterritoriesof the Kingdomof Hungarythatrepresenteda certainlineof separationbetweenthe Eastand the WestThe historiographyalsoemphasizesthe aspectof the voluntaryaccessionto the UnionFor generalcontextsee(Šolteacutes201035-48LichnerndashMarinčaacutek ndashŽeňuch2013)

Jakub Zouhar

| 154 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

of the Austrian-HungarianEmpireand leadershipwastakenoverbyMikulaacutešRussnaacutekAt the timethe new border separated 21 parishes from the diocese of Prešov which became Hungarianbut the parisheswhichwerenowin Czechoslovak territoryremainedunder the administrationof the diocese of Mukachevowith its residence in Uzhgorod In 1918 ndash 1926 GreekCatholicChurchwent througha veryhardand complicatedperiodThe unflatteringeconomicsituationafter the WorldWar I the divisionof clergy into severalnationalbranches and Magyarisationin the Slovak territory were the most serious problems There was Modus Vivendi of 1928an agreement between Vatican and Czechoslovakia which regulated the complex relationshipbetweenthe churchesand the CzechoslovakstateBishopDionyacutezMjaacuteradywassucceededin 1927by Bishop PavolGojdič (1888 ndash 1960 in a Communist prison) in 1927 a Basilian and a manof unusual qualities and a saintly lifeDuringhis leadership the diocese showed a many-sideddevelopmenthoweverthiswasviolentlyinterruptedbythe politicalchangesafterthe WorldWarIIOn December161933the mainparishof StClementin Praguewasestablishedfor allGreekCatholicsfrom BohemiaMoraviaand CzechSilesiaBishopGojdičlatercreateda parishin Brnofor Moravians and SilesiansMoreover the ecclesiastical administrations of the GreekCatholicChurch arose in theBohemian and Moravian townsof LiberecTachovPlaneacute JeleniacuteMikulovand Bruntaacutelshortlyafter1945

Since the renewed Czechoslovakia was in the sphere of influence of the Soviet Unionthe Communistsquicklytookpowerin thestatein 1948and decidedto liquidatethe GreekCatholicChurchassuchAtthe timethe churchin Czechoslovakianumbered345clergymen(including27Basilians29Redemptorists28Basiliannunsand 72SistersServantsof MaryImmaculate)(Šturaacutek199964)242parishoffices11townswithchaplains241parishchurches171localchurches49chapelsand 305600believers(inthe territoryof the present-dayCzechRepublictherewere2parishofficeswith11localchurchesand 68400believers)Havingstageda largeConvocationin Prešovthe Communistsabolishedthe Unionwiththe CatholicChurchand instituteda manifestjoiningof the GreekCatholicsto the OrthodoxChurchManypriestsincludingthe bishopswereinternedin prisonand the churchpropertywastransferredto the OrthodoxChurchThe restof clergywereforcedto moveto Bohemiawheretheyweresubjectedto forcedlaborMostof the congregationsretainedtheirreligionduringthesemostdifficulttimesFollowingthe democraticchangesin 1968the GreekCatholicsalsoappliedfor theirrightsPriestswereableto returnhomeBya governmentdecreeof May291968formerpropertywasrestoredto the GreekCatholicChurchand a furtherresolutionof June131968gavethemthe samerightsasotherchurchesThe schoolswererestoredtogetherwiththe ordersand religiouslifeOn December201968PopePaulVInominatedJaacutenHirkaasthe ordinaryfor the GreekCatholicChurchwiththe rightsof a bishopNonethelessthistimeperioddidnotlastlongAfterthe militaryinvasionin August1968Czechoslovakiareturnedto CommunisttotalitarianismThismarkeda newperiodof oppressionfor the churchesDespitethisfactthe GreekCatholicChurchowingmainlyto itsworkwithyoungpeoplewasdevelopingwithin

Anewstageof developmentfor the Churchstartedafterthe fallof Communistdictatorshipin 1989Followinga government resolutionof May291990 the ownership rights for churchpropertyremovedin 1950wererestoredTherewasa renewalof religiouslifeAfterthe divisionof Czechoslovakia in 1993 a diocesan vicariate was organized in Prague Ivan Ljavinec wasappointedasthe newEpiscopalvicartherePopeJohnPaulIIestablisheda newapostolicExarchateunderthe leadershipof IvanLjavinecin theCzechRepublicon March131996In 2003hewassucceededbyLadislavHučkoOn February251997the archdioceseof KošicewasestablishedPopeBenedictXVIraisedthisto the levelof an Eparchyon January302008and atthe sametime erected the new Byzantine-rite Eparchy of Bratislava He also raised Prešov to the levelof a MetropolitanSeeconstitutingthe SlovakGreekCatholicChurchasa sui iurismetropolitan

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 155 |

Church Nowadays the Archeparchy of Prešov has two suffragans Eparchy of Bratislavaand Eparchyof Košice In their liturgyGreekCatholics in SlovakRepublicusemainlySlovakpartlyalsoOldSlavoniclanguageRuthenianand HungarianrarelyOldGreek

Howeveraccordingto the 2011censustherewere9927GreekCatholicfollowersin theCzechRepublic several thousandbelieversmainly from Slovakiaand Ukrainewhotemporallyworkin thecountryshouldalsobeincludedFor thatreasontherewere25parisheswith35priestsfor 177704faithfulin theCzechRepublicin 2007

Inadditionto secularpriestsseveralordershaveoperatedin thedefinedterritorythroughouthistoryHowevertheyneveroperatedwiththe sameintensitythereand theirstoriesaredifferentaswellAlthoughthe ordersnamely BasilianOrderof StJosaphatSistersof StBasilthe Greatthe Congregation of the MostHoly Redeemer and the Sisters Servants of Mary Immaculateareof greatimportanceto the churchsinceeachpriesthadto partakein thespiritualexercisesin Ružumberok (Jesuits) Michalovce (Redemptorists) or in Trebišov (Basilians) every threeyears (Šturaacutek199970-71)Their social standingoutsideof the churchhasalwaysbeenratherinsignificant particularly in the territory of the present-dayCzechRepublicDespite the factthe Communistregimewasscaredof theseordersbecausetheyrepresentedan insuperableobstaclein thepathof totaldestructionof the GeekCatholicChurchin CzechoslovakiaFor thatreasonthe ordershadto bedecimatedfirstTheywereusuallyaccusedof beinginvolvedin a conspiracyagainstthe regimeveryoftenwiththe assistanceof the Organizationof UkrainianNationalists

Basilian Order of St Josaphat (Ordo S Basilii Magni OSBM) Therearefivebranchesof the orderof StBasilthe Greatwhichcanberankedamongthe oldestreligiousordersin theworld(MagocsindashPop200532-33Vojnar2003142-144)Oneof themisthe BasilianOrderof StJosaphatItisthisbranchpreciselythatpertainsto the mostwidespreadreligiousorderof the GreekCatholicChurchwithinthe definedterritory

Itsorigindatesbackto 1072whenthe ruleof StBasilthe Greatwasintroducedin thePecherskLavramonasteryin Kievthe capitalof UkrainebyStTheodosius(d1074)Subsequentlythe rulebecamethe modelfor othermonasteriesin UkraineBelarusand RussiaThe year1739whenthe Congregationof the Protectionof the HolyVirgin(alsocalledthe RuthenianCongregation)wasformedisregardedasthe keylandmarkin thehistoryof the orderin thedefinedterritoryFouryearslatertwoprovinces(Lithuanianand Ruthenian)werecreatedin thegeneralchapterof DubnoIn 1780the orderwasdividedintofourprovincesdueto the partitionof Poland(1772)Aftertheirnovitiateand religiousprofessionyoungclericalstudentsusuallypursuedphilosophicalstudiesatthe monasteryof ZhytrovytsiFor theologytheywentto WesternEuropewhereUrbanVIIIhad established22 scholarships for them in thepontifical schoolsof the following cities4 in Rome 2 in Vienna 2 in Prague 2 in Olomouc in Moravia 6 in Braunsberg in Prussiaand 6 in GrazBasiliansplayeda keyrolewithinthe GreekCatholicChurchthroughoutthe 17thand 18thcenturiesAllthe metropolitansof Kievfor instancewereof theirorderatthattimeThe membersof the orderalsoincludedsuchpersonalitiesasIoannJozifHodemarskyacute(dagger1716)the bishopof Mukachevothe linguistand theologianArsenijKocak(1737ndash1800)(MagocsindashPop2005251)orMichaelMolčan(1832ndash1872)(MagocsindashPop2005331)whofoughtasa memberof the order against the nullification of autonomy of the eparchies of Mukachevo and Prešovin relationshipto the Vaticanatthe CatholicCongressin Budapestin 1869ndash1871

Provinceswereruledbyprotohegumeni(provincials)monasteriesbyeitherarchimandritesappointed for life or by hegumeni (local superiors) in office for four years Basilians focuspredominantlyon educationof the youthmissionsand exertions

Jakub Zouhar

| 156 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Thereisa solidevidenceaboutthe existenceof oldmonasteries in KraacutesnyBrod(Timkovič2009)3 (originated in the16th centuryBasilians lived thereuntil 1915) and in BukovaHocircrkanearStropkov(Timkovič2004)4(originatedin the18thcenturymonkslivedthereuntil1915)(SzeacutekelyndashMesaacuteroš199753)Bothof themwerelocatedwithinthe present-daySlovakRepublicThe most importantmonasteryhoweverwas locatedoutsideof Slovakiaon ChernechaHora(monkrsquoshill)in MukachevoThe monasteryof the origindatedbackto the 11thcenturyjoinedthe BasilianOrderafterthe Unionof Uzhgorodin 1646In 1862mostof itspremiseswasagaindestroyedbyfirebutrebuiltwithinthreeyearsAfterwardsitrana schooland a librarywhichbecameimportantto the culturaland religiouslifeof the regionIn the1920sthe monasterywasrestructuredand reformswereintroducedbyBasilianmonksfrom Galicia5In 1946the Sovietregimeliquidatedthe UkrainianGreekCatholicChurchand the monasterywasforcedto becomeOrthodox

In the second half of the 19th century the Basilians living in the territory of the present-day Ukraine and Slovakia were faced with a serious identity and economic crisis which hadoriginatedin the1780s6Severalmonasterieswereforciblyclosedand therewasalsoa decreasein thenumberof monksfrom 75in theCarpatho-Rusynprovincein 1805to around20atthe endof the 19th century)A reform thereforewasnecessary In 1882PopeLeoXIIIordered thatthe Jesuitsintroducea reformof the BasilianOrderThe Jesuit-inspiredreformwasnotintroducedinto the Carpatho-Rusynprovinceuntil1921Havingbeenundertakenat the eparchial synodin 1903the fundamentalreformwasnotgreetedwithuniversalacceptance11of the 21monksrefusedto acceptthe changesand eitherleftthe orderoremigratedabroadThe Carpatho-Rusynprovincelikethe Galicianonewasplacedunderthe directjurisdictionof the popeatthattimeOneof the reformedmonkswasPavolGojdičwho later as a bishopof Prešovwas in chargeof the reformedBasiliansThe futurelookedbrightThereweretwoprovincesin CentralEuropeGalicia (covering Poland and the present-day westernUkraine and Belarus) and CarpathianRuthenia(includingCzechoslovakiaHungaryRomaniaand formerYugoslavia)The latterhad163membersof whom100werein Czechoslovakiain the1930sNonethelessHungaryoccupiedthe CarpathianRutheniaon March51939and allmonksof non-Hungarianoriginwereforcedto emigrateMostof themwentto SlovakiawheretheywereunderGojdičrsquosprotectionHeentrustedthemwith the care of the parish in Medzilaborce on June 4 1939 From there the Basiliansorganizedpilgrimages to the ruinsof formermonasteries in KraacutesnyBrodand BukovaHocircrkaAfterovercomingthe difficultieswhichhadarisentheyfoundednewresidencesin BukovaHocircrka(1942)and in Trebišov (1944 in 1947an ordinarymonasterywas founded there)From 1943onwardsthe Basiliansadministrateda residentialcollegefor GreekCatholicteachersin Prešov

3 According to tradition the monasterywas fundedby the CountLaborec in the9thcenturyand laterrefundedbythe CountTeodorKoriatovich(d1414)From the endof the 18thto the early19thcenturyitflourishedas the BasilianPhilosophical-TheologicalUniversity In itsgloriouspast itwasdestroyedfourtimesatthe beginningof the 14thcenturyin 16031708and 1915Lastlyitwasrebuiltin 1999ndash2001butnotin itsoriginalplace(topreserveoldhistoricalruins)but50metersbesideitNowthisnewBasilianmonasteryhas20roomsfor monksTodayfourBasilianhieromonkslivethereVJSedlaacutečekM M BilančiacutekJŠLucaacutekand PPHaľko

4 The historyof the monasterypriorto the 18thcenturyisunknownIn 1742the richpiouscountTomSzirmaydeSzirmarepeatedlyprovidedthe monasterywithpropertyIn 1771ndash1796the constructionof the stonebuildings includinga towerwascompletedDuringthe WorldWarIthe monasterywascompletelydestroyed(in1915the lastmonkleftthe BukovaHorathe roof burntdown)In 1942a smallmonasterywasestablishedThe buildingwasmadeof clayrolls

5 Ahistoricalregionin CentralEuropethatcurrentlystraddlesthe borderbetweenPolandand Ukraine6 For generalcontextseeBeales Derek 1987 2009JosephII2VolsCambridge

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 157 |

In 1945the monksof Trebišovwherethe Slovakheadquarterof the orderwaswentto Pragueto secure the pastoral care there In 1947 theyopened a newmonastery including a novitiatein Prešov In the same year a new Hungarian independent province was formed One yearlaterthe thenGeneraldelegationof Czechoslovakiawasupgradedto the independentprovinceof SSCyriland MethodiusŠebestianSSabolbecameitsfirstprotohegumeni withhisresidencyin PrešovThe newprovince included threemonasteries (Šturaacutek199973) in Prešov (FathersŠebestian S Sabol PolykarpPBulykNikodeacutemMKreacutettMariaacuten J Potaacuteš JozefEHomičko7TeodozTČovban JozefM Lojzak Juraj Bakajsa PeterVarjanAndrej Štefko ŠtefanDankoAntonMKocak)in Trebišov(FathersPolykarpGOlearMariaacutenJSučkoJaacutenMMagurSimeonŠKuzmiakEmilJPetro)in KraacutesnyBrod(JozafaacutetŠKuzmiakHieronymAFedoroňkoPankraacutecPHučkoJozafaacutetJKaminskyacuteMetodMŠvajka)and therewasalsoa parishin Prague(NikodeacutemMKreacutettEmanuelMHlavačInocentJFedoroňkoHilarJBenedikJozafatJBreza)In 1950therewere25Basilians(including15priests)in Czechoslovakia(Šturaacutek199974)

Afterthe Communistcoupof February1948timeswerebleakBasilianscanberankedamongthe main objectors to the constrained orthodoxy Pankraacutec PHučko whowas a parish priestin Praguewasgivena 15-yearsentenceon the basisof falsechargeasearlyasDecember1948(buthehadspent21monthsin custodybefore)The CommunistsalsoimmediatelysentencedŠebestianSSabolasa protohegumenito lifeimprisonmentFortunatelyhehadmanagedto escapethroughAustriato Romeand laterto the USAHoweveranotherdestructionof the orderwason itswayThe secretpolicealsoemployedan agentprovocateurJozafaacutetTorbyča formermonkMeanwhile the Slovak Basilianswere promoted to a new independent province on March 41948Howeveron July191948 the policeraidedallGreekCatholicmonasteries in SlovakiaThe remonstrance of bishopGojdič fell flatOn April 22 1949 (at 1130 pm) the monasteryin Prešov was closed and Fathers Potaš Homička and 9 novices were imprisoned in Ilavaand KošiceThe monasteriesin Trebišovand in Medzilaborcewereclosedon April13141950and monkswereinternedin Podoliacutence(4of 5membersfrom Medzilaborceand 6from Trebišov)The BasiliansNikodeacutemMikulaacutešKreacutett(1912ndash1983)and MariaacutenJaacutenPotaacuteš(1918ndash2006)werealsocondemnedto imprisonmentThe formerwasalreadyin prisonin Slovakiaduringthe existenceof a semi-independentAxisclientstateof NaziGermany(1939ndash1945)againin 1948ndash1954for alleged treason pardoned but on November 11 1954 once again he was given a 3-yearsentence (Vaško 2007 59)The latterwas arrested by the policemany times in 1948 ndash 1950eventuallywascondemnedto 10yearsfor treasonin 1954releasedon parolebutin 1958againcondemnedto 8 yearsEventuallyhewasreleasedin 1960(Vaško200760)

Thisdestructionof the churchin Czechoslovakiawasnosurprisewithrespectto the destructionof the Greek Catholic Church in Western Ukraine (1946) Rumania (1948) and CarpathianRuthenia(1949)(Šturaacutek199953)8

The restorationof the monasteriesof the BasilianOrderof StJosaphatin Czechoslovakiatookplaceafter1990Therearethreemonasteriesin theSlovakRepublicnowadaysin Prešov(theseatof the Province)in KraacutesnyBrod(thenovitiate)and in TrebišovThereisalsoa monasteryin Kula(Serbia)which is included in theSlovakprovince9 In theCzechRepublic there isnoBasilianmonasteryatpresent

7 Heheldthe functionof the judgeof the primaeinstantiaein 1948aswellasthe positionof Professorat the Theologicalfacultyin Prešov(Šturaacutek199960-61)

8 Twomonasteriesin CarpathianRutheniawerere-establishedafter1991(MalyiBereznyiand Imstychovo)9 httpbazilianinetnode10[February62018]

Jakub Zouhar

| 158 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Sisters of St Basil the Great (OSBM)Founded in the 4th century by St Basil the Great and his sister StMacrina the communityof womenisdedicatedto the spiritualand educationalpursuitsof the peopleof GodThe orderhas its foundations in EuropeNorth and SouthAmerica and Australia and serves primarilypeopleof the GreekCatholicChurchBythe 11thcenturyitbecamecenteredin Ukraine(Vojnar2003144-145)

Havingacceptedthe invitationfrom the GeneralVicarof the PrešovEparchyMikulaacutešRussnaacutekthe sisterscameto Czechoslovakiaon August251922(Čepovaacute2013)Theyallcamefrom the townStStanislavin Galiciaand settledin Prešovwheretheytookupa hallof residencefor GreekCatholicschoolgirls(numbering40girls)By193839the sistersworkedasteachersata GreekCatholicschool in MedzilaborceOn September 19 1945 they began to work at an elementary schooland nursery in Sečovce (sisterPauliacutenaVasiľkovaacute taughtMaths and Physics JozafaacutetaHaacutemorskaacuteHistory Russian and Slovak and Pachomia Petriacutekovaacute worked at the nursery) then workingat an orphanagefor childrenwhohadlosttheirparentsduringthe WorldWarIItheyestablishedtheirconventsin Svidniacutekand StropkovUntil1950therewere82sisterslivingin sixcenterswithinthe Prešov Eparchy under the Mather Superior Magdaleacutena Humenjukovaacute10 Prešov (GertuacutedaKarcubovaacutendash the SuperiorAgnesaZenkneacuterovaacutendash the Masterof Novices sistersMaacuteria JavorskaacuteSeveriacutenaMachnikovaacuteParteacuteniaLazoriacutekovaacuteGerarda Ivančovaacute and AntoacuteniaHorvaacutetovaacutenovicesHelenaŽelizňakovaacuteAnnaVoškovaacuteAlžbetaDžukovaacuteMaacuteriaVašutovaacuteAnnaBaraniacutekovaacuteHelenaSakalovaacuteand MaacuteriaFečovaacuteand candidatesZuzanaHraťovaacuteand AlžbětaZvodzovaacute)Medzilaborce(MarcianaHorvaacutetovaacuteand TeodoraGeletejovaacute)Stropkov(AgnesaHalmajovaacuteNaděždaVašutovaacuteand HelenaSolodkovaacute)Sečovce(PauliacutenaVasiľkovaacutePachomiaPetriacutekovaacuteand JozafataHaacutemorskaacute)Svidniacutek(MelaacuteniaBucmanjukovaacuteJeremijaPankuličovaacuteand MetodiaLaurukovaacute)and Teplaacute(IreneaOlexiukovaacuteBaziliaSivčovaacuteand ImeldaJavorskaacute)

From 1948 onwards the sisters were ceaselessly persecuted for the support of refugeesfrom the USSRTheirconventswereraidedbythe policeforceson July191948and alsoduringAugustand SeptemberHoweverthe biggestpoliceassaultagainstthemwascarriedoutin Prešovat night on February 2223 1949 when six sisters (M Javorskaacute I Javorskaacute I OlexiukovaacuteA ZenkneacuterovaacuteAHorvaacutetovaacuteand NadeždaHuňovskaacute)werearrestedThese sisters thenhadto workin a laborcampin NovaacutekyThe restof themwereforcedto leavetheirconventsin September1949and werein hidinginsidethe residenceof the PrešovbishopPPGojdičOSBMIn March1950theyeventuallyhadto leavePrešovfor Trenčiacutenwheretheywereableto workata hospitalthanksto the VincentiansistersElderlyorillsisterswereisolatedin hospitalsAfterAugust311950the sisterswhowerecapableof workingweresentto a detentionmonasteryin KostolnaacutenearTrenčiacutenFinallyon October111951 the sistersunder45yearsof agewere transportedto NorthernBohemia(KraacutesnaacuteLiacutepaMeziměstiacutenearBroumovRumburkand Wansdorf)whenceGerman-speakinginhabitantshadhadto leave(Coranič200993-94)In 1954ndash1989the sisterswereforcedto workin a lunaticasylumin SvitavyOwingto the PragueSpringa periodof politicalliberalization in Czechoslovakia in 1968 the order was able to accept several novicesTheirnumberdoubledOn thataccounttheyweredividedintotwogroupsThe firstonenumbering6sistersleftfor SmilkovnearBenešovin 1974in orderto takecareof the elderlyIn 1986theymovedto MukařovnearPraguewheretheyshouldspendthe restof theirlifeThe secondgroupnumbering8sisterscarriedon workingin Svitavyand wasconsistentlyhumiliatedbythe regimeTheycouldnotreturnto Slovakiauntil1990

10 Asof 1948(Šturaacutek199975)

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 159 |

On May 30 1990 the sisters moved from Mukařov near Prague to Trebišov in EasternSlovakiaand beganto workamongbelieversimmediatelyThe sistersfrom Svitavyleftfor Sečovceon January20to June61991The valuablehelpcamefrom the sisterslivingin theUSAatthattimeOn May8 1994 the new representationof the orderwas established in Sečovce Itwaspromotedto the ViceProvinceof SSCyriland Methodiuson January302001In 1998therewere39sisters(also9novicesand 3candidates)of Rusynand Ukraineoriginin theSlovakRepubliclivingin the Provinceof OurLadyof Sorrows(P Marie Sedmibolestneacute)and 21(including2novices)of Slovakoriginlivingin theViceProvinceof SSCyriland Methodiuswiththeircenterin Sečovce(Babjak199830-38)Nowadaystherearefourcentersin theSlovakRepublicin Sečovce(the seatof ViceProvince)BratislavaTrebišovand Vranovnad TopľouThe sistersteachreligionin publicaswellaschurchschools(PrešovTrebišov)sewliturgicalcassocksand helpin parishesThe orderdoesnotoperatein theCzechRepublic

The Congregation of the Most Holy Redeemer (Congregatio Sanctissimi Redemptoris CSsR) ndash Eastern (Byzantine) RiteMembers of the Congregation Catholic priests and consecrated religious brothers are knownas Redemptorists and minister in more than77 countries around the world (CurleyndashHoegerl2003996-996)The orderwas foundedbyStAlphonsusLiguoriatScalanearAmalfi in Italyin 1732 for the purposeof laboring among the neglected countrypeople in theneighborhoodof NaplesAtthe requestof Alphonsusthe CongregationwasformedbyPopeBenedictXIVin 1749The Redemptoristsfocuson theologicalscholarshiptooAccordingto itsritetherearefourbranchesof the orderwesterneastern(Byzantine)Syro-Malabarand ChaldeanriteThe Redemptoristsof the Easternritewereformedin Canadaatthe turnof the 19thcenturywhenthe BelgianbrothersworkedamongUkraineemigrantsthereThe firstRedemptoristof the EasternritewasPAchielDeleare (1868ndash1939)whoaccepted this rite on August 11 1906 In 1913 the UkraineGreekCatholicVice-Provincefor Canadaand Ukrainewasestablished

The CzechRedemptoristsof the WesternritespecificallyMetodějDominikTrčka(1886ndash1959)(Mandzaacutek2006)11and MikulaacutešNekula(1887ndash1969)cameto Slovakiain October1921Theysettledin a desolateFranciscanmonasterylocatedin StropkovTheychangedthe Westernriteto the Easternonewiththe permissionof theirsuperiorsIn 1931the brothersopeneda newmonastery for Eastern-rite Redemptorists in Michalovce On September 17 the monasterywas consecrated by protohegumeni of Galician Redemptorists Jozef Schrijvers (1876 ndash 1945)The monasteryhasfunctionedasa newmissionarycenterfor easternSlovakiaand the UkraineIn 1935whenthe Redemptoristcommunitiesof the areawerere-organizedMTrčkawasappointedasViceProvincialof the GreekCatholicRedemptoristsIn 1938to 1945the Redemptoristswereunderthreatbecauseof theirnationalityndashmostof themwereCzechbyoriginTheywereforcedto leavethe monasteryin Stropkovin 1942onlythe Western-riteRedemptoristsstayedthereTherewasan air-raidshelterin thebeerhousesituatedin thebuildingof the monasteryin Michalovce

11 Bornon July61886 in the small townof Fryacutedlantnad Ostraviciacute in thepresent-dayCzechRepublicas the seventhand youngestchildof TomaacutešTrčkaand FrantiškaŠtěrbovaacuteheenteredthe ordernovitiatein BilskoPolandwhenhewasonly17yearsoldAftermakinghisfirstprofessionon August251904hereturnedto Obořištěin hishomelandin orderto studyphilosophyand theologyOn July171910hewasordainedbyCardinalLevSkrbenskyacuteto the Presbyteratewithinthe LatinRitebranchof the CatholicChurch After spending some years engaged in the traditional Redemptoristministry of conductingparishmissionshewassentto servethe GreekCatholicsin Galiciain whatisnowthe BanskaacuteBystricaRegionof Slovakia

Jakub Zouhar

| 160 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

in 194445 In January 1945 the Soviet army established its infirmary thereThe independentGreekCatholicVice-Provincewasdefinitelyestablishedon March231946The Byzantine-riteCongregationhaditsmonasteriesin Michalovce(MTrčkaprotohegumenbrothersCyrilZakopalAugustiacutenKliment Jozef Fail JaacutenĎurkan Štefan LazorMikulaacutešĎurkan JozafatMiliacutekHilarSuchyacuteKonštantinČepaAlexejČepaTeodozMichaelBazilMichaličCyrilZelenkaand MatuacutešKošč)in Stropkov(TeofilČeľustkaVladimiacuterArvajJozefCverčkoNikefor Koropčakand JozefOnofrej)and in Sabinov(foundedduringthe WorldWarIIEfreacutemKozelskyacuteAlexejFialaBorisZisand RomanDandar)MoreovertherewerealsoyoungclergymenMichalRusnačokAndrejProkopovičand JaacutenKovaacutečaswellasbrothersstandingoutof thesemonasteriesStanislavNekulaand JaacutenMastiľakTogethertherewere38membersof the Byzantine-riteCongregation(including14priests11consecratedreligiousbrothers3youngclergymenand 10novices)in 195012

The Redemptoristsdirectedthe ldquoHolyRosaryrdquoand issuedthe journalldquoMissionaryrdquo(Misionaacuter)The lastissuewaspublishedin January1949

In the spring of 1948 the Congregation started to be persecuted in SlovakiaOn July 191948the secretpoliceraidedthe monasteryin Michalovcefor the firsttimeThe brotherswerefalselyaccusedof a membershipin theOrganizationof UkrainianNationalistsandon August221948the secretpoliceraidedthe Michalovcemonasteryagainlookingfor weaponsAtthe verybeginningof 1949the regimestoppedthe publicationof the journalMissionarySimultaneouslyFatherŠLazor(1913ndash1996)wasarrestedbythe secretpoliceHespent3monthsunderarrest(January 22 to April 23 1949) but hewas finally released and exiled from Eastern SlovakiaUnfortunatelyhewaslaterarrestedagainthreetimesand thusspenta totalof 7yearsin differentprisons13On March81949twootherbrotherswereconvictedSNNekulawasgivena 2-monthsentenceand a fineof 3000CzechoslovakCrowns(CZK)VJeřaacutebekwasgivena 4-monthsentenceand a fineof 7000CZKIn 1949the independentVice-Provinceof the Easternritewasliquidatedand subordinatedto the Vice-Provinceof the Western(Roman)ritewiththe seatin BratislavaAll threemonasteriesweredefinitely closedon April 1314 1950 In December1949FathersJ C Zakopaland VArvaj(1914ndash1994)werearrestedThe formerwaslaterreleasedbutthe latterwasgivena 5-yearsentencefor treasonHespenttheseyearsin prisonValticein 1954asa citizenof Yugoslaviahewastransportedto the Austrianborder(Vaško200755)On March141950Father JMastiliak was arrested and stood trial with other ninemonks from different ordersfor treason14The procuratordemandeddeathpenaltyhoweverthe courtfinallycondemnedhimto lifeimprisonmentand a fineof 50000CZKHespent16yearsin prisonFurthermoreBrotherMichalMajovskyacute(1923)wasalsoarrestedin 1950Oneyearlaterhehadto completea three-yearmilitaryserviceasa memberof ldquoThe AuxiliaryTechnicalBattalionsrdquo(Pomocneacute technickeacute prapory)ndashspecial forceswhichshouldldquore-educaterdquoCommunistmaleobjectors in the1950s15

12 Asof 1948(Šturaacutek199975)13 For moreinformationsee(Vaško200750)14 The first show trialwas conducted ldquoagainst representatives of selectedmonastic communities named

accordingto PremonstrateAugustinAntoniacutenMachalkawhowasoneof the accusedmonksA groupof selected victims consisted of 10monks from fivemonastic communities which included the onlySlovakthe GreekCatholicRedemptoristJIMastiliakA monstertrialwasan experimentin a waybecause itdesignated the competenceof particularparties to a trial (competenceof attorneygeneralprosecutorschief justiceassessorsboardof auxiliaries)Defendantsand witnessesdidnotmemorizejudicialreportsyetso thattheirdepositionsduringthe mainhearingcorrespondedto themTheydidnotagreewitheverythingbuttriedto defendthemselvesLateronin thefollowingtrialsalsothisphaseof politicaltrialswassophisticatedndashdefendantsand witnesseswereforcedto testifyexactlyaccordingto the minutesfrom the investigationrdquo(Mandzaacutek2008361-362Mandzaacutek2009)

15 Theywerefirstestablishedon September11950and lastedfor 4yearsallthe sameevennowtheyhave

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 161 |

On May231953Majovskyacutewasgivena 7-monthsentencefor ldquoillegalactivitiesrdquoFortunatelyhewasgrantedgeneralpardonand wasreleasedNeverthelessMajovskyacutewasarrestedagainin 1955and labelledasa religiousfanaticbecauseheinsistedon hisCatholicconvictionduringthe trialFor thatreasonhewasgivena 4-yearsentence(Vaško200748-49)Besidesthe TheologystudentbrotherMichalRoško(1928)wasarrestedin 1950spent3yearsin ldquoThe AuxiliaryTechnicalBattalionsrdquoand laterworkedasa X-raytechnicianin KošiceHoweverhewasgivena 25-yearsentencefor hissecrettheologicalstudyin 1962hewasfortunatelyreleasedthe sameyeardueto generalamnestyTenyearslaterRoškofinishedhistheologicalstudiesin Litoměřice(Bohemia)and wasordainedasa priestbybishopHopko(Vaško200761-62)

The ViceProvincialMDTrčkawasarrestedon the eveningof April131950Hewasputon trialand accusedof tryingto obtainfalsepapersin orderto fleethe countryand wassentencedto 12yearsin prisonDuringhisimprisonmentasoneof the Churchleadersheenduredbothtorture and interrogationOn March 23 1959 he died as of pneumonia having been placedin solitary confinement as a punishment for singing Christmas carols In 1969 his remainswereexhumedand placedin theRedemptoristcryptin MichalovceCemeteryFatherDominickwasdeclareda martyrbyPopeJohnPaulIIon April242001and beatifiedbythe samepopeon November42001

Other Eastern-rite Redemptorists were arrested and transported to the detention campin Podoliacutenec later they were transported to different camps of forced labor throughoutCzechoslovakia (Coranič 2009 85-87) For all attempts at restoration of the order in Slovakiain 196816the brothershadto waituntil1990in orderto re-emergeasa publicassociationNowadaysEastern-rite Redemptorists live in Slovak monasteries in Michalovce (the seat of the Vice-Province)Stropkovand StaraacuteĽubovňaIn 1998the Vice-Provinceincluded30members3novicesand 9 candidates(Babjak1998186-189)Therewerealsofoursistersof the Orderof the Easternritein Slovakin 1998butnomonasteryyet(Babjak1998199)

The Sisters Servants of Mary Immaculate (SSMI)Foundedin thehamletof ŽužeľnearLvivin 1892the religiouscongregationof womenisthe firstsuchorganizationin theUkrainianGreekCatholicChurchThe founderswereBlessedJosaphataHordashevska(1869ndash1919)and FatherJeremiahLymnytskyOSBM(1860ndash1915)Hewasamongthe firstmembersof hisOrdertrainedunderPolishJesuitFatherswhohadbeenorderedbyPopeLeoXIIIdueto theirdeclineoverthe centuriesof persecutionAsa resultof hisexperiencewithPolishRomanCatholics Lymnytsky conceived the idea of establishing communities of activereligioussistersto assistthe Basiliansin answeringthe greatsocialneedsof the peopleashademergedthroughoutWesternEuropeduringthateraWithintenyearsthe 8 Sistershadgrownto 128livingin 26conventsthroughoutthe regionof the UkraineThey wereableto holdtheirfirstGeneralChapterin 1902in thecourseof whichSisterJHordashevkawaselectedthe firstSuperior General of the Congregation The Sisters Servants had been founded to ministerto the spiritualmoral intellectualand socialneedsof the UkrainianpeopleAsmanyof them

lostlittlein notorietyTensof thousandsof menndashbothyoungand olderwhohadbeendubbedenemiesof the statendashwereforcedto servecarryingnoweaponssufferinghardlaborand experiencingconstantharassment

16 The Eastern-riteRedemptoristswaseagerto gobackto Stropkovhoweverthe buildingswereownedbythe OrthodoxChurchwhichdidnotwantto giveupusingthispropertyFinallythe Redemptoristshadto waituntil1991Insteadtheybuilta familyhousein Stropkovin 1973whichwasconvertedto a newmonasteryafter1990

Jakub Zouhar

| 162 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

emigrated to other countriesover the years in searchof a better life the Sistersbranchedoutfrom westernUkraine to CanadaYugoslaviaBrazil the USAPolandSlovakia Italy the UKFranceArgentinaGermanyAustraliaand Kazakhstan

The Sisterswereinvitedto CzechoslovakiabybishopGojdičon September141928Therewerefourof themand theysettledin Prešovwheretheyranan orphanagefrom 1934Simultaneouslytheytookcareof poorwomenand girlswhosenumberhadrisenin connectionwiththe GreatDepressionin the1930sIn 1938the Congregationgota newhousein MichalovceItwasa giftfrom the SotaacuteksOn May61938the novitiatefor the sisterswasestablishedbybishopGojdičin PrešovAnotherhousewasopenedin Trebišovin 1940Therewasa schooland a nurseryschoolunder their protection thereThe third house in Slovakia was establishedwith the assistanceof bishopGojdičin Ľutinain 1942Afterthe liquidationof the GalicianProvincein 1947the newSlovakVice-ProvinceentitledHolySpiritwasformedAround30Ukrainiansisterslefttheirhomefor Slovakiaatthe time(Coranič200995)In 1948therewere76sistersnovicesand candidatesas well as these convents in Czechoslovakia (Šturaacutek 1999 76-77) Prešov (Filareta Fedinovaacutethe Superiorof the ProvinceMelaacuteniaLutašovaacutethe Superiorof the conventMytrofanaMichaleckaacutethe Superiorof the Novicesand sistersJozefiacutenaDelkovičovaacuteAndreaHiščakovaacuteAnnaProcivovaacuteBazilia Kucharikovaacute Teofilakta Ostiukovaacute Viera Tutkovaacute Nadežda Gavulovaacute Elia ErdekovaacuteĽubomiacuteraPekarovaacuteŠebestiaacutenaMusnykovaacuteEufeacutemiaNovaacutekovaacuteMagdaleacutenaKarasovaacuteNikeforaPotockaacuteAmbroacutezia Jarošovaacute Pachomia Sučkovaacute PankraacuteciaMusnykovaacute ParaskevaHiščaacutekovaacuteand MaacuteriaProtivňakovaacutenovicesAnastaacuteziaPeľakovaacuteJulianaUjhelskaacuteModestaDiordiovaacuteOľgaŠpicovaacuteJohannaTarziciaand GerardaMikitinovaacuteKlementaTurčanovaacuteIgnaacuteciaTurčaniacutekovaacuteMakriacutena Peleščakovaacute Euzeacutebia Tirpakovaacute and Michaela Tarčovaacute and candidates JohanaNiariašovaacuteAnnaBrozynovaacuteAnna Ištvaniacutekovaacute and JohanaKundratovaacute)Michalovce (TeoniaBlyzniukovaacutethe SuperiorsistersOnisimaFrajtovaacuteLonginaand JozefaŠkovranovaacuteVladimiacuteraTurčanovaacuteLaurentiand MartaTarabčakovaacuteand TeodoacuteziaMišovaacute)Ľutina(Jeremiathe SuperiorsistersIsaiaMitrovkovaacuteEustachiaLegnavskaacuteJustiacutenaSidľarovaacuteCeciacuteliaand VeronikaZbihlejovaacuteIrenaProtivňakovaacuteand NataacuteliaJešinkovaacute)Trebišov(sistersKrescenciaHodovanskaacuteChristofoacuteraOndikovaacute and Jozafata Maľcovskaacute) Libějovice (sisters Dorotea Eunikia Augustiacutena SofiaMinodoraJulianaChlebaand Juraja)and UherskeacuteHradiště(sistersTadeaRudkovaacuteGabrielaTatarovaacuteChryzostomaAuxentiaDariaPavlaNataacuteliaAnastaacuteziaKristiacutenaKatariacutenaMinodoraand Simeona)

From1947onwards the sisterswere consistently victimizedA year later the Communistregimein Czechoslovakiastartedto lookfor allthe Ukrainianand GaliciansistersMostof themleftSlovakiafor MoraviaorBohemiabuttheywerepromptlyarrestedand afteroneyearof detentionin Ilava prison they were transported to Poland On June 8 1949 the sisters were expelledfrom the orphanage in PrešovTheyhad to staywork in different state childrenrsquoshomes onlyfoursisterswereableto workin thebishopricPrešovresidenceuntilApril281950The conventin Libějovicewasclosedin 1949the conventin Trebišovon August301950The sistersthenhadto workin theUherskeacuteHradištěhospitalThe sistersfrom Trebišovweretransportedto the villageof KostelnaacutenearTrenčiacutenon August291950The Vice-ProvinceHolySpiritwasdissolvedon June31949and seizeditspropertiesaswellasthatof allotherreligiousinstitutions

Owingto thesecircumstancesthe SuperiorGeneralof the CongregationVeronikaGirgiľovaacuteaskedthe Congregationfor the OrientalChurchesin Romefor somepermissionsso thatthe sisterscouldlivesecretlivesof dedicationThe Congregationfor the OrientalChurchescompliedwiththe supplicationon April221950and decidedthatthe sistersof the SlovakVice-Provinceareableto takenovicesin anyhousethesenovicesareableto chooseanysistertheylikeand theirfirstvowcanbetakenin frontof anypriestOnlybecauseof thesespecialrulesthe Vic-Provincewasableto operatein Czechoslovakiain the1950sAfter1956the sistersof the ageof 46and more

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 163 |

shouldwork in oldpeoplersquos homes the younger oneswere transported to NorthernBohemiawheretheyworkedin textileindustryTheretheycouldlivetogetherIllsistersorthosewhoweretoooldspentthe restof theirlivesin oldpeoplersquoshomes

The SistersServantsof MaryImmaculatewerearrestedin Czechoslovakiain the1950stooSisterSuperiorFilaretaFedinovaacutewasgivena 7-yearsentenceand SisterOnezimaFrajtovaacutewasgivena 5-yearsentencefor theirrelationshipwithPolishsisters

With the collapse of the Communist regime in Czechoslovakia in 1989 Sisters who hadlived theirconsecrated lives in secretwereable to re-emergeasa publicassociationMembersof the Congregation from all over the world joined together to support and help their Sistersin EasternEuropeIn theSlovakRepublic the Congregationhasitshousesin Prešov(theseatof the Congregationand novitiate)KošiceMichalovce(theyworkin an oldpeoplersquoshomethere)SobranceSninaHumenneacutePopradStaraacuteĽubovňaSpišskaacuteNovaacuteVes(theyworkin a hospitalfor mentally ill people there) Ľutina and Gelnice today In 1998 the Slovak Congregationnumbered77sistersand 5novices(Babjak1998224)Therearenomonasteriesof the orderin theCzechRepublic

ConclusionByzantine-rite Christians have always been of little importance to general public livingin Czechoslovakia specifically to inhabitants of Bohemia This fact has played a key rolein a relationshipamongpeoplewithinthe territoryof formerCzechoslovakiawhose faithhasneverbeenwell-proportionedwithinthe definedterritoryThe politicaladministrativebusinessand cultural center was always in the capital ie in Prague However its citizens includingpoliticiansoftenadopteda half-heartedapproachto the matterof faithIt iseventruer in thecase of Byzantine-rite Christians That was one of the reasons for disapproval of a certainnumberof Slovakiansbefore1993On the otherhand the Slovakelitesdidnotalwayschoosean even-handed approach to the Greek Catholic Church This was caused by the differentcharacterof Byzantine-riteChristiansveryoftenRusynsbyoriginA vitalpartof Slovaksocietyperceived themas foreignersparticularly in theyears1938 to 1945Thatwaswhy the historyof Byzantine-riteChristianswasso complicatedwithinthe definedterritorythroughoutthe 19thand 20thcenturiesAnd if thisholds true for the GreekCatholicChurch in general it iseventruerof itsmonasticismThosewhodecidedto bean enemyof the GreekCatholicshadto startwiththe eliminationof theirelitendashmonksand nunsOwingto the factthatRusynshaveneverhad their own state and someof the governmentswhichhave ruled over themhave ignoredor activelytriedto suppresstheirhistoryandorculturethe Byzantine-ritepriestsand evenmoresignificantlymonksadopteda postureof defensetowardstheirneighbors(SlovaksHungariansPolesUkrainiansand partlyCzechs)whospokedifferent languagesand haddifferentcultureand partlydifferenthistoryThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfof the 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbyCommunistsregimeswhicheven banned the name ldquoRusynrdquo and refused to acknowledge that Rusyns comprise a distinctpeople or nationalityThe GreekCatholicChurch as a symbol of the people was liquidatedin thesestateswithoutanyreferenceto nationalityof itsmembers

The complicatedpossiblywoefulhistoryof the Byzantine-riteChristiansin Centraland EasternEuropeincludingtheirelitendashBrothersand Sisterswhodedicatedtheirlifeto Lord ndashisthe reasonfor littlegeneralknowledgeaboutGreekCatholicmonasticismBeingawarethatthisaccountdoesnotexhaustthe subjectatalloneneverthelesshopesthatitwillserveasa usefulguidefor allthose

Jakub Zouhar

| 164 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

interested in and in needof informationabout the richhistoryof GreekCatholicmonasticismin theCzechlandsand Czechoslovakiaof the 19thand 20thcenturies

REFERENCESAdam Jaacuten 2010 Historiografia Prešovskeacuteho biskupstva v prvej polovici 19 stolečia

[The Historiographyof the PrešovEparchyin the1stHalfof 19thCentury]In MačalaPavol ndashMarekPavelndashHanuš Jiřiacute (ed)Ciacuterkve19a 20 stoletiacuteve slovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno49-58

Babjak Jaacuten 1998Reholea kongregaacuteciena Slovensku [Ordersand Congregationsin theSlovakRepublic]Trnava

Borza Peter ndash Mandzaacutek Atanaacutez Daniel 2010Naacuteboženskyacuteživotgreacuteckokatoliacutekovv rokoch1939-1945[ReligiousLifeof the GreekCatholicsin Slovakiain 1939ndash1945]In SokolovičPeter(ed)Životv SlovenskejrepublikeSlovenskaacuterepublika1939ndash1945očamimladyacutechhistorikov9Bratislava326-335

Borza Peter 2012IlegaacutelneaktivityGreacuteckokatoliacuteckejcirkviv Československuv rokoch1951ndash1958[IllegalActivitiesof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1951ndash1958]In JašekPeter(ed)Protikomunistickyacuteodbojv stredneja vyacutechodnejEuroacutepezborniacutekz medzinaacuterodnejvedeckejkonferencieBratislava14ndash16novembra2011Bratislava92-101

Čepovaacute Antoacutenia Petra 2013 Raacuted sestier sv Bazila Veľkeacuteho v kontexte 90 vyacuteročia priacutechoduna uacutezemiednešneacutehoSlovenska[Sistersof the Orderof StBasilthe Greatin Contextof 90thAnniversary of theirArrival to the Landof the Present-day SlovakRepublic] In CoraničJaroslav(ed)Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIIIPrešov353-366

Coranič Jaroslav 2009 Sonda do procesu likvidaacutecie greacuteckokatoliacuteckych rehoľnyacutech komuniacutetna Slovensku [A Case Study on the Process of Destruction of the Greek CatholicOrdersin Slovakia]In WeisMartinetalKřiacutežpod rudouhvězdouČeskeacuteBudějovice78-97

Coranič Jaroslav 2013a Dejiny Greacuteckokatoliacuteckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1918 ndash 1939[A Historyof the GreekCatholicChurchin Slovakiain 1918ndash1939]Prešov

Coranič Jaroslav (ed) 2013bGreacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIII[The GreekCatholicChurchin Slovakia in theLightof Anniversaries]PrešovCoranič Jaroslav 2013cŽivot a činnosť prešovskeacuteho greacuteckokatoliacuteckeho biskupaDr ŠtefanaNovaacuteka (1913 ndash 1920)[The Lifeand Workof the GreekCatholicBishopof PrešovDrStephanNovaacutek(1913ndash1920)]In CoraničJaroslav(ed)Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuvo svetlevyacuteročiacuteIIIPrešov335-351

Coranič Jaroslav 2010Greacuteckokatoliacuteckacirkevna Slovenskuv rokoch1918ndash1926[The GreekCatholicChurchin Slovakiain 1918ndash1926]In MačalaPavolndashMarekPavelndashHanušJiřiacute(ed)Ciacuterkve19a 20stoletiacuteveslovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno477-492

Coranič Jaroslav 2014Z dejiacutenGreacuteckokatoliacuteckejcirkvina Slovensku[Onthe Historyof the GreekCatholicChurchin Slovakia]ČeskeacuteBudějovice

Curley M Jndash Hoegerl C 2003RedemptoristsIn NewCatholicEncyclopedia2ndedVol11Detroit993-996

Hanuš Milan 2006(ed)10letApoštolskeacutehoexarchaacutetu [10Yearsof ApostolicExarchate]PrahaHradil Jakub 2008 K dějinaacutem řeckokatolickeacute ciacuterkve v Čechaacutech a na Moravě ve 20 stoletiacute

[On the Historyof the GreekCatholicChurchin Bohemiaand Moraviain the20thCentury]MasterrsquosthesisMasarykrsquosUniversitythe Facultyof EducationBrno

Hric Jaacuten ndash Šturaacutek Peter 1998Prešovskeacutebiskupstvo[The Eparchyof Prešov]Prešov

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 165 |

Leacutetz Roacutebert 2000 Postavenie greacuteckokatoliacutekov slovenskej naacuterodnosti v rokoch 1918ndash1950[The SocialStandingof the GreekCatholicsof the SlovakNationalityin 1918ndash1950]In DoruľaJaacuten (ed) Slovensko-rusiacutensko-ukrajinskeacute vzťahy od obrodenia po suacutečasnosť Bratislava101-118

Lichner Miloš ndash Marinčaacutek Šimon ndash Žeňuch Peter 2013 Kultuacuterna identita greacuteckokatoliacutekovvo svetlecyrilo-metodskeacutehodedičstvaI [CulturalIdentityof the GreekCatholicsin theLightof the Cyril-Method-Heritage]Bratislava

Magocsi Paul Robert ndash Pop Ivan (ed) 2005Encyclopediaof RusynHistoryand CultureTorontoMandzaacutek Daniel Atanaacutez 2006BlahoslavenyacuteMetodDominikTrčka[BtMDTrčka]MichalovceMandzaacutek Daniel Atanaacutez (ed) 2009Dokumentyk procesus AugustinomAMachalkoma spol

[The CriticalEditionof Documentson the TrialldquoAAMachalkaand Companyrdquo]BratislavaMandzaacutek Atanaacutez Daniel 2010AkciabdquoREDEldquo-prenasledovanieredemptoristovv rokoch1961 ndash

1962 [The Case ldquoREDErdquondashPersecutionof the Redemptorists in 1961ndash1962] In JakubčinPavol(ed)Likvidaacuteciareholiacutea ichživotv ilegalitev rokoch1950ndash1989zborniacutekz vedeckejkonferencieBratislava5ndash6maacuteja2010Bratislava81-98

Mandzaacutek Atanaacutez Daniel 2012Odpor greacuteckokatoliacuteckych laikov voči zaacuteverom tzvPrešovskeacutehosoboru v roku 1950 [The Resistanceof the GreekCatholic Laics to Conclusions of Prešov-Clergy-Meetingof 1950]InJašekPeter(ed)Protikomunistickyacuteodbojv stredneja vyacutechodnejEuroacutepezborniacutekz medzinaacuterodnejvedeckejkonferencieBratislava14ndash16novembra2011Bratislava118-151

Mandzaacutek Daniel Atanaacutez 2014 Dokumenty k akcii bdquoPldquo prešovskyacute bdquosoborldquo [Documentson the CaseldquoPrdquoThe Prešov-Clergy-Meeting]Bratislava

Mynaacuterik Jaacuten 2005OsudBanderovcůa trageacutedieřeckokatolickeacuteciacuterkve [The Destinyof the Membersof the Organizationof UkraineNationalistsand the Tragedyof the GreekCatholicChurch]Praha

Myshchyshyn Iryna ndash Tcura Svitlana 2014Contributionof Ordersand Institutesof ConsecratedLife of Ukrainian Greek-Catholic Church to the Formation of National Consciousnessof UkrainianChildrenand YouthIn Czech-polishhistoricaland pedagogical journalVI120-29httpwwwpedmuniczwhisj6o1pdf

Potaš Mariaacuten 1999DarlaacuteskySpomienkyna biskupaPavlaGojdičaOSBM [Blessingof LoveTo the Memoryof BishopPavolGojdičOSBM]Prešov

Slaacutedek Karel et al 2013Řeckokatolickaacuteciacuterkevv českyacutechzemiacutechdějinyidentitadialog[The GreekCatholicChurchin theCzechLandsHistoryIdentityDialog]ČervenyacuteKostelec

Šolteacutes Peter 2010 Dědici Cyrila a Metoda alebo Uniati Probleacutem kontinuity a diskontinuitygreacuteckokatoliacuteckejcirkviv slovenskejhistoriografiia kultuacuternejpamaumlti[The Heirsof SSCyriland Method orUniatesThe Issue of Continuity and Discontinuity of the GreekCatholicChurchasReflectedin theSlovakHistoriographyand CulturalMemory]In MačalaPavol ndashMarekPavelndashHanuš Jiřiacute (ed)Ciacuterkve19a 20 stoletiacuteve slovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno35-48

Šturaacutek Peter 1999 Dejiny Greacuteckokatoliacuteckej cirkvi v Československu v rokoch 1945 ndash 1989 [A Historyof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1945ndash1989] Prešov1999

ŠturaacutekPeter2010Greacuteckokatolickacirkevv Československuv rokoch1945ndash1950[The GreekCatholicChurchin Czechoslovakiain 1945ndash1950]In MačalaPavolndashMarekPavelndashHanušJiřiacute(ed)Ciacuterkve19a 20stoletiacuteveslovenskeacutea českeacutehistoriografiiBrno549-558

Szeacutekely Gabriel ndash Mesaacuteroš Anton 1997 Greacutekokatoliacuteci na Slovensku [The Greek Catholicsin Slovakia]Košice

Timkovič Jozafaacutet Vladimiacuter 2004 Letopis Bukovskeacuteho monastyra Bukova Hora [The Historyof the Monasteryin BukovaHora]Prešov

Jakub Zouhar

| 166 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167

Timkovič Jozafaacutet Vladimiacuter 2009Dejinybaziliaacutenskehomonastyrav Kraacutesnobrodeod 9storočiapo suacutečasnosť[The Historyof the BasilianMonasteryin KraacutesnyBrodnearthe Medzilaborcefrom the 9thCenturyupto the Present]Košice

Vasiľ Cyril 2000Greacuteckokatoliacutecke liturgickeacuteknihya normyndashprostriedokjednotya priacuteležitosťna konfrontaacuteciu jednotlivyacutech naacuterodnyacutech a cirkevnyacutech spoločenstiev [Greek CatholicLiturgicalBooksand Regulations]In DoruľaJaacuten(ed)Slovensko-rusiacutensko-ukrajinskeacutevzťahyod obrodeniapo suacutečasnosťBratislava285-312

Vaško Vaacuteclav 2007Likvidaceřeckokatolickeacuteciacuterkve [Destructionof the GreekCatholicChurchin Czechoslovakia]KostelniacuteVydřiacute

Veverkovaacute Kamila 2009Pronaacutesledovaacuteniacuteřeckokatolickeacuteciacuterkvev Československupo uacutenoroveacutempřevratu v roce 1948 [Persecution of the Greek Catholic Church in Czechoslovakiaafter the CommunistCoupin Februaryof 1948]In WeisMartinetal(ed)Křiacutežpod rudouhvězdouČeskeacuteBudějovice110-119

Vladimirus de juxta Hornad [= pseudonym] 2004DejinyGreacuteckokatoliacutekovPodkarpatska(9ndash18storočie)[Historyof the GreekCatholicChurchin SubCarpathiain the9thto 18thCenturies]Košice(acontroversialbook)

Vojnar M M 2003Basilians(Byzantine)In NewCatholicEncyclopedia2ndedVol2Detroit142-144

Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku2018Řeckokatolickaacuteciacuterkevv Česku[The GreekCatholicChurchin theCzechRepublic]WikipediaFebruary62018httpscswikipediaorgwikiC598eckokatolickC3A1_cC3ADrkev_v_C48Cesku

Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku 2018 Greacuteckokatoliacutecka cirkev na Slovensku [The GreekCatholicChurchin theSlovakRepublic]WikipediaFebruary62018httpsskwikipediaorgwindexphptitle=GrC3A9ckokatolC3ADcka_cirkev_na_Slovenskuampdirection=nextampoldid=4850122

SUMMARYAN OUTLINEOF GREEKCATHOLICMONASTICISMIN THECZECHLANDSAND CZECHOSLOVAKIATHROUGHOUTTHE 19THAND20THCENTURYByzantine-rite Christians have always been of little importance to general public livingin Czechoslovakiaespeciallyto inhabitantsof BohemiaThisfacthasplayeda crucialrolein the relationships among people within the territory of former Czechoslovakia whosereligious faith has never beenwell-proportionedwithin the defined territoryThosewhodecided to bean enemyof the GreekCatholicshad to startwith the eliminationof theirelite ndashmonks and nunsOwing to the fact that Rusyns have never had their own stateand someof the governmentswhichhave ruledover themhave ignoredoractively triedto suppresstheirhistoryandorculturethe Byzantine-ritepriestsand evenmoresignificantlymonksadopteda postureof defensetowardstheirneighbors(SlovaksHungariansPolesUkrainians and partlyCzechs)who spoke different languages and had different cultureand partlydifferenthistoryThe worsttimefor Byzantine-riteChristianscamein thesecondhalfthe 20thcenturywhenthe stateswheretheylivedwereruledbythe Communistsregimeswhichevenbanned the nameldquoRusynrdquoand refused to acknowledge thatRusynsrepresenta distinctgroupornationalityThe GreekCatholicChurchasa symbolof the peoplewasliquidatedin thesestateswithoutanyreferenceto nationalityof itsmembersThe complicatedpossibly woeful history of the Byzantine-rite Christians in Central and Eastern Europeincluding theirelitendashBrothersand Sisterswhodedicated their life to Lord is the reasonfor littlegeneralknowledgeaboutGreekCatholicmonasticism

An Outline of Greek Catholic Monasticism in the Czech Lands and Czechoslovakia throughout the 19th and 20th Century

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 151 ndash 167 bullbullbull | 167 |

PhDretMgrJakubZouharPhDUniversityof HradecKraacuteloveacutePhilosophicalFacultyDepartmentof AuxiliaryHistoricalSciencesand ArchivalScienceNaacuteměstiacuteSvobody331CZ-50003HradecKraacuteloveacuteThe CzechRepublicjakubzouharuhkcz

| 168 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

ŠPECIFIKAacute FLORENSKEacuteHO PERSONALIZMU (SYMBOL AKO JEDINEČNYacute VZŤAH JAZYKA A OSOBY

V SLOVANSKOM MYSLENIacute)1

Specific Features of Florenskirsquos Personalism (The Concept of the Symbol as a Unique Relationship of Language

and Personal Being in Slavic Thought)

Peter Rusnaacutek

DOI1017846CL2018112168-178

Abstract RUSNAacuteK Peter Specific Features of Florenskirsquos Personalism (The Concept of the Symbol as a Unique Relationship of Language and Personal Being in Slavic Thought)Florenskirsquos philosophy examines the notion of truth and at the same time the thoughtof a personalbeingand transcendencein thecontextof originalthemesof SlavicthoughtThe Christianconceptof the personsignificantlyenrichesthe noeticunderstandingof truthbythe meansof the interpersonalrelationshipcharacteristicfor the contextof SlavicculturesFlorenskiunderstandstruthasan existentialrelationshipwitha deepermeaningactualizedin a dialoguewitha personalGodThe maintendenciesof the Russianpersonalistphilosophyarethe presenceof verticalityin relationto the horizontalrelationship(relationshipof onepersonto another)and the effortto linktranscendencewithfactualityon the basisof whichFlorenskiestablisheshisconceptof a personalbeingOnlyveryintenselovecanovercomethe contradictionsin humanlifeThereisnounitynofreedomand notruthoutsideloveGenuineunderstandingof Truthcan takeplaceonly in loveand it is furtherconceivablein loveonlyBasiccharacteristicsof humanbeing(freedomlove)cannotbecategorisedbymeansof rationalthinkingHumanbeingcannotbedefinedin termsof reasoningMancanonlybeunderstoodbymeansof intuitionand bymeansof revelationthroughthe symbol

Keywords Russian philosophy symbolic thinking philosophy of language personal being truth Trinitarian God Slavic culture

AbstraktRUSNAacuteKPeterŠpecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)Pre filozofickeacutemysleniePavlaAFlorenskeacutehojepriacute-značneacute že pojem pravdy aktualizuje zaacuteroveň s mysleniacutem osoby a transcendencie v kon-texteoriginaacutelnych teacutemslovanskeacutehomysleniaKresťanskyacutepojemosoby jej vzťahovanie sana transcendenciuvyacuteznamneobohacujenoetickeacuteuchopeniepravdyskrzeinterpersonaacutelnyvzťahakojeto typickeacutev prostrediacuteslovanskyacutechkultuacuterMysleniacutemtranscendenciesazaacuteroveňruskaacutekresťanskaacutefilozofiausilujerešpektovaťa zachovaacutevaťheterogenituktoraacutejepriacutetomnaacutev každejintersubjektiviteFlorenskeacutehofilozofiarozumiepravdena spocircsob existenciaacutelnehovzťahuktoryacutesarealizujeajna hlbšejuacuterovniv dialoacutegus osobnyacutemBohomPriacutetomnosťverti-kalityktoraacutevstupujedo horizontaacutelnehovzťahovaniasaosobyna Druheacutehospolus pokusomo spojenie transcendencie s konkreacutetnosťou to suacutenajvlastnejšie zaacutemery ruskejpersonalis-

1 Štuacutediajevyacutestupomz grantovejuacutelohyVEGAč 1071516Dostojevskij a Nietzsche v kontextoch česko--slovenskej a ruskej filozofie 19 a 20 storočia a VEGAč 1023118Draacutema ľudskej slobody v ruskom filozofickom mysleniacute 20 storočia

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 169 |

tickejfilozofiena ktorejpozadiacute formulujePAFlorenskij svojukoncepciuchaacutepaniaoso-byRozpornosťpriacutetomnuacutev ľudskom životejemožneacuteprekonaťjedinemocoulaacutesky OsobaktoraacutetaktozakuacutešasvojživotprostredniacutectvomživotaDruheacutehoziacuteskavaexistenciaacutelnepozna-niektoreacute jeneoddeliteľneacuteod skutočnostiMimolaacuteskyvšaknie jemožneacutepoznať jednotuslobodua anipravduAutentickeacutepoznaniePravdysauskutočňujev laacuteskea lenv laacuteske jeďalejmysliteľneacuteZaacutekladneacuteatribuacutetyosoby(sloboda laacuteska)sanedajuacutezachytiťv racionaacutelnychkategoacuteriaacutechĽudskaacuteosobasavymykaacutekaždejrozumovejdefiniacuteciiOsobumocircžemepostihnuacuteťlen v jednote s tajomstvomKrista a to intuitiacutevnymnahliadnutiacutema zjaveniacutem ktoreacute všakpristupujuacutek poznaniuosobycezsymbol

Kľuacutečoveacute slovaacuteruskaacute filozofia symbolickeacute myslenie filozofia jazyka osoba pravda Trojica slovanskaacute kultuacutera

Filozofiadialoacuteguspolus mysleniacutemosobyjejednouz teacutemfilozofickyacutechuacutevahtzvstrieborneacutehovekuSamozrejmev kontextešpecifiacutekruskeacutehomysleniaakyacutemisuacutereflexiateacutemsobornostisofiea istinyaleajteoacuteriesymboluAkospraacutevneupozorňujeSoňaPaštekovaacute(201283)pojemstrieborneacutehovekubdquovzaacutepadnejliteraacuternejvedekorešpondujes inyacutemizaužiacutevanyacutemitermiacutenmiakofin-de-siegraveclesecesiabelleeacutepoquea podJeakyacutemsipoetickejšiacutemsynonymompre obdobiemodernizmuv ruskejliteratuacute-rečasovoajestetickys niacutemv podstatesplyacutevajuacutecimldquoJeto obdobiektoreacuteintegrujeprvkymodernyi avantgardyAktotokonštatovanieo prienikutradičneacutehoa moderneacutehov ruskejfilozofiistriebor-neacutehovekuplatiacutepre viaceryacutechpredstaviteľovruskejreligioacuteznejrenesanciepre filozofickeacutea teologic-keacutedieloFlorenskeacutehoto platiacuteo toviac(Obolevitch2014113)V našomtextesapokuacutesimepoukaacutezaťna špecifikaacutechaacutepaniavyacuteznamuosobyv mysleniacutePavlaAlexandrovičaFlorenskeacutehoa tov kontexterozvojaruskeacutehoavantgardneacutehomysleniašpecifickyv kontextesymbolizmuTo čovždyzostaloambiacuteciouPAFlorenskeacutehotedapoznaacutevaťpravduv životea skrzeňuhľadaťcestuk Bohumocircžemepochopiťakozaacutekladnyacuteodkazjehofilozofickeacutehodielaktoryacutesanapĺňaajvo filozofickom dialoacutegus vedoua ajs umeniacutemToutoštuacutediouchcemepredstaviťmenejznaacutemeFlorenskeacutehofilozofickeacuteuacuteva-hyv ktoryacutechsazaoberalfilozofioujazykaa jejmožnosťamipri odkryacutevaniacutešpecifiacutekporozumeniafenomeacutenupravdya totakakosamuspriacutestupnilv prostrediacuteruskejkultuacuterya naacuteboženskejtradiacutecieVyacutechodneacutehokresťanstva(Rusnaacutek2015168)

Vplyv ruskeacuteho symbolizmu na Florenskeacuteho chaacutepanie jazyka a osobySuacutečasnyacuteznalecFlorenskeacutehofilozofickejtvorbySergejChoružijzdocircrazňuježebdquoFlorenskijsaspo-ločnes VjačeslavomIvanovoma AndrejomBelyacutemjednoznačnezaradilido filozofickeacutehokriacutedlaruskeacutehosymbolizmuldquo(Choružij1994100)a pretojedocircležiteacutejehotvorbuhodnotiťv suacutevislostis doboua napozadiacutejejinšpiračnyacutechzdrojov

Symbolickaacutetvorbaliteraacuternejvyacutetvarneja hudobnejmodernynesmerovalaprogramovok jas-nej formulaacutecii ideiacute nešlo jej o pozitivizmus exaktneacuteho vyjadrenia postojov ale praacuteve naopakklaacutedlasiza cieľprebudiťv samotnomrecipientoviartefaktu(čitateľovialeboposluchaacutečovi)tvoriveacutemožnostiporozumeniapreciacuteteniaa interpretaacutecieAmbiacuteciousymbolizmubolopomocouvizuaacutel-nejpamaumlteemocionaacutelnychobrazovzaacutemerneexpresiacutevnespojenyacutechslovfarieba toacutenovvytvoriťmožnosťobjaviťideutakakobysasamapraacutevezrodilav naacutes

VI Ivanov lokalizovalv literaacuternoma filozofickomsymbolizmedvekontradiktickeacutepoziacuteciektoreacutesaneskocircrukaacutezalibyťvyacuteznamnyacutemtvorivyacutempotenciaacutelomceleacutehosymbolizmujednakmo-dernistickuacuteambiacuteciusymbolickeacutehovyjadreniaskutočnosti(Ivanovhovoriacuteo realistickomsymboliz-mektoryacutetendujek realizmuintuitiacutevnenahliadnuteľnejvyššejtranscendentnejoblastiumeleckejtvorbya ľudskeacutehopoznania)a potomtendenciedekadentneacutehochaacutepaniasvetav umeniacutea filozofii

Peter Rusnaacutek

| 170 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

(subjektivistickyacute symbolizmus ktoryacute uznaacuteva len imanenciu predmetneacuteho empirickeacuteho sveta)Napaumltiemedzityacutemitodvomiformamisymbolizmuneskocircrspocircsobilouacutepadoka zaacuteniksymbolistic-kejškolyhocindashpodľaIvanovandashpotenciaacuteltohtotypumysleniaa chaacutepaniasvetajenesmrteľnyacutema eštelen čakaacutena svojurenesanciuIvanovv tejtosuacutevislostiraacutedhovorilo večnomsymbolizmeakomsisymbolizme perennis (Ivanov199828)

Pre realistickyacute symbolizmusnie suacute symboly len relatiacutevne znaky ľudskej tvorby a mysleniaSymbolysazjavujuacutev samotnejrealitena spocircsobznakovktoreacuteďalejodkazujuacutena podstatuozna-čovaneacutehoV každodennomprežiacutevaniacuteprirodzeneacutehosvetaječlovekkonfrontovanyacutes množstvomsymbolovktoreacutemuotvaacuterajuacutea spriacutestupňujuacutepoznanievyššejrealitya ktoruacutebezprostrednerobiazjavnou

Subjektivistickyacute symbolizmus prirovnaacuteva Ivanov k introspektiacutevnej krajinomaľbe Krajinanaacutespozyacutevado nej vstuacutepiť pričom stopyznaky suacute lennaacuteznakmi ktoreacutebudepotrebneacutedomys-lieť Itineraacutermaacutev rukaacutechkaždyacutedivaacutekaleobrazneponuacutekaviacnež lensaacutemsebaOd sameacutehopočiatku symbolizmu bol vyzdvihovanyacute praacuteve tento vyacuteznam intenzifikaacutecie pocitov Skrytyacutemzaacutemerom symbolizmu sa stalo naznačenie a zamlčovanie ako technika zaacutemerneacuteho atakovaniarecipientovejfantaacuteziea mysleniaFormaacutelnyestetizmusv sebeniesolajzabudnutiesymbolistickejambiacutecieo synteacutezučiacutempredznačilneskoršiacuteuacutepadoksymbolistickeacutehohnutiaNekontrolovateľnaacuterozmarnaacutea bujnaacute fantaacutezia viedlak vytvaacuteraniuprehnane subjektiacutevnychobrazovTietoboli čo-raz viac nepochopiteľneacute a čitateľsky nesmierne naacuteročneacute čiacutem zasa kauzaacutelne vyvolaacutevala reakciapublika v tvorcoch pocit osamelosti nepochopenia a v konečnom docircsledku aj nepotrebnostiumeniaTvorivaacuteenergiasymbolizmusačorazčastejšiesuacutestredilalenna staacutelenoveacuteobjavovaniečorazvyacutenimočnejšiacutechtechnoloacutegiiacuteprenosuumeleckejimaginaacuteciezabuacutedajuacutecna samotnyacutezmyselobraznostiVyacuteznamtranscendentnejrealityunikalpozornostitvorcova umeleckaacutetvorivosťsanaacute-slednestaacutevalasamouacutečelnouExperimentaacutetoriv oblastiumeleckeacutehosenzualizmusazačalipodobaťbdquorozčarovanyacutemiluzionistomveľkňazomveľkeacutehoNihilldquo(Ivanov1998100)Pocircvodnaacutemyšlienkanazretiaduchovneacutehov emocionaacutelnommyšlienkavyjadreniaduchovneacutehoprostredniacutectvomcitovsapostupnetransformovalana absoluacutetnepohŕdanieobjektiacutevnouduchovnourealitoučoviedlok praacutezdnemuexperimentovaniua atmosfeacuterepesimizmuZosilneniesubjektivistickyacutechtendenciiacutev symbolizmena začiatku20storočiaviedlok ochudobneniutvorivejenergieumeniaa filozofiek duchovnejplytkosti a v konečnomdocircsledkuajk rozkladu symbolizmuktoryacute sina začiatkuod sebamnoheacutesľubovalnoktoryacutevšaknedokaacutezalplnevyčerpaťsvojtvorivyacutepotenciaacutel(Rusnaacutek2016198)

MyšlienkyrealistickeacutehosymbolizmusavšakstalinosnyacutemiideamiFlorenskeacutehofilozofiejazykaTensav kontrapoziacuteciik symbolistickeacutemu subjektivizmunekontrolovanejvypraacutezdňujuacutecejfantaacuteziea neplodneacutehopesimizmu obraacutetil k tradiacutecii sakraacutelnehoumenia k tradiacutecii pravoslaacutevnej estetikyktoraacute je tradiacuteciouruskeacutehobdquoduchovneacutehoumenialdquoMyšlienkapestovaniaduchovneacutehoumeniasapre Florenskeacutehostalatakvyacuteznamnoua zaacutesadnoužedokoncapovažovalza potrebneacutea nevyhnutneacutenapiacutesaťsvojejmanželkeOľgezo Soloveckeacutehotaacuteboralist(1691935)v ktoromjejkladiena srdcepotrebupraktizovaťživotneacuteumeniesymbolickeacutehonazeraniaskutočnostiakoliekuna ťaživyacutepocitzuacutefalstvav ruskejdušiFlorenskijdiagnostikujechorobusvojejdobykeďv listepiacutešežebdquoslovanskaacutedušazabuacutedana nutnosťsymbolickeacutehopriacutestupuk životučiacutemnaacuteslednepodliehamaacuternomyseľnostiduchovnejskľuacutečenostimelanchoacuteliia pesimizmuldquo(Florenskij1992420)Florenskijsapritomod-volaacutevana myšlienkyruskeacutehosymbolistuAndrejaBeleacuteho(1880ndash1934)Belyjchaacutepefilozofiuakoalternatiacutevuk vedea umeniualternatiacutevuktoraacutehľadaacutevlastnyacutepriacutestupk nazretiunajvyššejtranscen-dentnejrealitypodobneakoto robiacutenapriacutekladsymbolickeacuteumeniebdquoVyacutevojfilozofickeacutehomysleniastaviafilozofiudo poziacuteciezaacutevislostiod poznaniaprostredniacutectvomzjaveniaod poznaniasymbolic-keacuteho()Spoluso zmenouteoacuteriepoznaniasapotommeniacuteajvzťahfilozofiek umeniuFilozofiastojiacute na ceste smerujuacutecej k poznaniu podstaacutet teda k poznaniu naacuteboženskeacutemuNaacuteboženstvo je

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 171 |

takyacutem systeacutemom postupne poznaacutevanyacutech a odhaľovanyacutech symbolovldquo (Belyj 1994 448) AndrejBelyjsadomnievažeakvedaplaacutenujepoznaacutevaťpriestorovo-časoveacutefenomeacutenymimoichspojenias večnosťouaksausiluje spaacutejaťziacuteskaneacutepoznatkydo jedineacutehoa logickykonzekventneacutehocelkupotomfilozofickyacutepriacutestupk nazeraniufenomeacutenovreflektujejavyv spojeniacutes duchovnourealitoučojemožneacutelencezinakdiskontinuitnyacuteradobrazovktoreacutesuacutespojeneacuteurčityacutemrytmomresphud-boubdquoAkjesymboloknomdo Večnostipotomsanaacutemakyacutekoľveksysteacutemsymbolovnemocircžejaviťnepretržityacutemakojeto napriacutekladv systeacutemochdogmatizmua kriticizmuv ktoryacutechjevšetkospo-jeneacutepomocoulogickeacutehovzťahuAvšakjeto lenradnespojityacutechobrazovktoreacutespriacutestupňujuacuterocircznestraacutenkyjedineacuteholdquo(Belyj1994429)

NajlepšouformousymbolickeacutehopoznaniapotomužniejeformavedeckeacutehotraktaacutetučištuacutediealeskocircrumeleckouinvenciouorganizovanyacutesysteacutemaforizmovbdquoAforizmusumožňujeokamžitepreskuacutemaťakyacutekoľvekhorizontdodržujuacutecpritomvzťahymedzičasťamiAforizmusjenajlepšiacutemspocircsobomkontaktuautoras čitateľomza podmienkyžesaautormajstrovskyvyjadrujea čitateľvšetkeacutemurozumieAforizmuspredstavujeotvoreneacutedverena samostatnuacutecestuna ktorejz jed-neacutehodobreacutehoaforizmumocircžemevyťažiť viacperaacutel akoz obsiahlej a komplikovanejknihy ()SymboljemaximaacutelnenapaumltyacuteaforizmusA pretojeaforizmusmostomk symbolu()Symboljeideaacutelomaforizmuldquo(Belyj1994249-250)

O naacutezorovejpriacutebuznostiBeleacutehosymbolizmua Florenskeacutehofilozofiejazykasvedčiacuteajichspo-ločnyacutenaacutezorpodľaktoreacutehoobajaupozorňujuacutena protikladnuacutebinarituslovaa pojmuKaždyacutepojemnaacutespodľaBeleacutehoorientujena skuacutesenostiz minulostiNokaždeacuteživeacuteslovojeobraacuteteneacutek tvorbebuduacutecehoV každomživomkontaktesavytvaacuteraniečonoveacutenejakaacutenovaacuteskuacutesenosťčinovyacutedu-chovnyacutesvetAndrejBelyjto vyjadriljednoznačnebdquoCieľomkontaktujev dotykudvochvnuacutetor-nyacutechsvetovaktivovaťsvet tretiacute ()K tomujevšakpotrebneacuteabyslovovzaacutejomneacutehokontaktuslovodorozumenianebololenvšeobecnyacutempojmomKaždyacutevšeobecnyacutepojemdefinujepocircsobenieminulyacutechpojmovAvšakcieľomľudstvajevytvaacuteraťsamotneacuteobjektypoznaniacieľomkaždeacutehoživeacutehokontaktujesmerovaniek buduacutecnostiPretovždykeďsavšeobecneacuteslovaacutestaacutevajuacuteznakmidorozumievanianavracajuacutekontaktyľudiacutek tomučoužbolopredtyacutemA naopakživaacutemetaforickaacuterečktorejrozumiemeaktivujev našejfantaacuteziiplameňnovejtvorivostiNovaacutetvorbaslovjevždyzačiatkomnovyacutechpoznaniacuteldquo(Belyj1994228)

ŽiveacuteslovoBelyjpripodobňujekvitnuacutecemuorganizmujevždypoetickeacuteapodobneakopoeacute-ziaajživeacuteslovosausilujev sebespaacutejaťpozemskeacutes nebeskyacutemProzaickeacuteslovoužstraacutecajedinečnuacutezvukovuacutea malebnuacuteobraznosťpoetickeacutehovyjadreniajevšakstaacuteleakobyna polcestek striktneacutemuabstraktneacutemutermiacutenuktoryacutemjebdquomŕtvyldquopojemABelyjsiacuteceuznaacutevaurčituacutekraacutesuvedeckeacutehotermiacutenukraacutesumore geometricono je to kraacutesaanorganickaacuteneživaacutehoci logickykonzistentnaacuteBelyjto vyjadrujesnaacuteďažpriacutelišnaturalistickyalejednaacutesamuo striktneacutevyjadreniespomiacutenanejbinaritybdquoSlovondashpojemjeprekraacutesnynomŕtvykrištaacuteľktoryacutevznikolvďakaukončeneacutemuprocesurozkladaniasaživeacutehoslovaldquo(Belyj1994233)

Vedaktoraacutepracujepomocoujednoznačnevymedzenyacutechpojmovnepriamoalepredsapotie-ranaacuteboženskuacuteskuacutesenosťčlovekaa deštruujemytologickuacutetvorivosťľudstvatvorivosťtakpotreb-nuacutek inejestetickejčiumeleckejtvorivostiA tyacutemvlastneprekaacutežaajvytvaacuteraniunoveacutehoživotabdquoNoveacuteslovoživotajeslovompoetickyacutemEštežijemealežijemelenpretolebosapridržiavameslovHraso slovamijeznakommladostiSpodprachuuacutelomkovrozpadajuacutecejsakultuacuteryvolaacutemea zariekamerečouslovamiViemežejeto jedineacutededičstvoktoreacutebudepotrebneacuteodovzdaťde-ťomldquo(Belyj1994243)

Akouacutevoddo Florenskeacutehofilozofiejazykaa chaacutepaniaosobyv ruskompersonalizmesmesizvo-lilimožnosťodvolaťsana priacutebuznosťFlorenskeacutehofilozofies tendenciamiruskeacutehosymbolizmuPodobneakoBelyjajFlorenskijjepresvedčenyacuteo vyacuteznamejazykapre existovaniekultuacuteryo vyacutez-namemedzigeneračneacutehoprenosuinformaacuteciiacutea skuacutesenostiacutečomurozumieakovyacutezvezachovania

Peter Rusnaacutek

| 172 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

kultuacuternehodedičstvaFlorenskijsimysliacutežepraacutevev slovea skrzeslovovychaacutedzačlovekbdquozahra-nicesvojejobmedzenostia spaacutejasas historickouvocircľoukultuacuteryktoraacuteprevyšujeindividuaacutelnuvocircľujedinca()Spoluso slovomktoreacutevysloviacutemvstupujedo priestoruajmojaskoncentrovanaacutevocircľaa silamojejsuacutestredenejpozornostildquo(Florenskij1990243)

Florenskijzaacuteroveňsuacutehlasiacutes ABelyacutemv tomževedeckyacutepojemniejeschopnyacutepreniesťdu-chovnuacuteenergiukultuacuterya individuaacutelnuenergiujednotlivcas rovnakouintenzitoua vtakejkon-centraacuteciiakoto mocircžedokaacutezaťživeacuteslovoNoFlorenskijsadomnievažeajv exaktnompojmosloviacuteexperimentaacutelnej vedymusiacutebyťpriacutetomnaacute a tedaaj zachovateľnaacuteprvotnaacute energia živeacuteho slovaUacutelohoufilozofiejerozpoznaťtentopotenciaacutelvedya usilovaťsanapomocirccťobmedziťdnesbysmepovedalibdquopostmodernuacuteldquoradosťz expanzienovyacutechv našompriacutepadeexaktnyacutechtermiacutenov

V zaacuteverekapitolytedamocircžemekonštatovaťžefilozofickyacutesymbolizmusPAFlorenskeacutehobolinšpiračnekreovanyacutev podmienkachrozkvetuumeleckeacutehosymbolizmu ruskeacutehokultuacuternehopros-trediana začiatku20storočiaDoplňmelenžePAFlorenskijneboljedinyacutemruskyacutemfilozofomktoryacutesanechalinšpirovaťmyšlienkamisymbolizmuhocijedneszrejmeacutežeajuacutevahyinyacutechmys-liteľov a umelcov (IvanovBlokBrjusovPetrovskijMerežkovskijUspenskijEvdokimov)bolitematickyveľmipriacutebuzneacuteFlorenskeacutehofilozofiijazyka(Rusnaacutek2017105)

Vyacuteznam symbolu vo Florenskeacuteho filozofii osobyTakmer v každejFlorenskeacutehofilozofickejpraacuteci samocircžeme stretnuacuteť (na rocircznychuacuterovniach

tematizaacutecie)s problematikousymboluNosnaacuteďnajkoncentrovanejšiacutezaacuteujemo vyacuteznamsymbolua symbolickeacutehojazykaprejavilFlorenskijv druhejčastidielaPri rozvodiach mysle z roku1922ktoreacutehoprvuacuteverziuvypracovalna spocircsobprednaacutešokpre študentovMoskovskejduchovnejaka-deacutemieužv akademickomroku19171918MysliacutemesižeFlorenskeacutehopokračovaniepraacutecektoraacutepojednaacutevao problematikejazykajeinšpiratiacutevnepodnes

Florenskijv tejtopraacutecipoukazujena vyacuteznamtelesnostičlovekavšetkynaacutestrojektoreacutečlovekvytvorilsuacuteakobypokračovaniacutemjehotelaMikroskopa teleskopsuacutepokračovaniacutemokamecha-nizačneacutestrojesuacuteakobypredĺženyacutemirukamivyacutebuchriadenejstrelyjeakobypredĺženoua mno-honaacutesobne zosilenoupaumlsťouna veľkeacute vzdialenosti Pri vyacuterobenaacutestrojov sa však človek stretaacutevas komplikaacuteciamiktoreacuteoneskorujuacutejehotvorivuacutečinnosťčovšakzaacuteroveňumožňujezapojenieinte-lektudo procesutvorbyprojektučinaacutestrojaPraacutecaintelektujeurčovanaacutepredovšetkyacutempojmovo--koncepčnyacutemmysleniacutemčonakoniecľudskyacuterozumnatoľkozbližujes technickoučinnosťoužesastaacutevaakobyjejorganickousuacutečasťouFlorenskijto vyjadrujetakžebdquorozumjevždypotenciaacutelnoutechnikouA technikajeaktuaacutelnymrozumomInyacutemislovamiobsahomrozumumusiacutebyťniečočoskrzetvorbuzaacuteroveňposkytujenaacutestrojetvorbyalebomyslenialdquo(Florenskij1992132)

PretožeobsahomrozumusuacutepodľaFlorenskeacutehopojmya ichvzaacutejomneacutevzťahypotommocircžemezaacuteroveňkonzekventnetvrdiťžeajnaacutestrojesuacutevlastnematerializovaneacutepojmya pretomocircžubyťmedzizaacutekonmimysleniaa technickyacutemiobjavmivzťahyparalelizmua pevnyacutechvaumlzieb

Akčlovekorgaacutenyľudskeacutehotelanedokaacuteževedomekontrolovaťnedokaacutežeichriadiťna uacuterovnivedomyacutechaktovrozumupotomtechnickeacutenaacutestrojesuacuteprojektmivedomyacutechfunkciiacuterozumupar excellencePAFlorenskijvšaknezabuacutedapodotknuacuteťžepodobneakovedomeacuteaktyrozumusana tvorbetechnickyacutechnaacutestrojovpodieľajuacuteajpodvedomeacutemotivaacuteciea celaacutepudovaacutesfeacutera ľudskejpsychikybdquoVzoromvyacuterobynaacutestrojovsuacutetelesneacuteorgaacutenypretožei naacutestrojei orgaacutenymajuacutetenistyacutetvorivyacutepočiatokktoryacutemjeinštinktiacutevnea neuvedomeleacuteteloTedaexistujesfeacuteraľudskejčinnostiktoraacuteprebiehaprimaacuterneoprotisekundaacuternemuuvedomeleacutemuprocesupričomprvotnyacuteprojekttelesnyacutechorgaacutenovi projekttechnickyacutechnaacutestrojovsuacutena uacuterovnipodvedomiatotožneacutea majuacutespo-ločnuacutebaacutezuktoroujeľudskaacutedušaldquo(Florenskij1992153)Florenskijchcepoukaacutezaťna faktpodľa

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 173 |

ktoreacuteho sa pri každom tvorivomprocese zuacutečastňujuacute suacutečasne vedomie aj podvedomie človekarozumspolus ľudskyacutemiinštinktmiVo vedomiacuteutvaacuteraneacutea ďalejriadeneacutetechnickeacutevynaacutelezylenrozširujuacutea intenzifikujuacutenašespojenies okolitoupriacuterodouzatiaľčočloveka všetkyjehoorgaacutenysuacuteod počiatkukontinuaacutelnespojityacutemiprocesmiktoreacuteprebiehajuacutedo značnejmieryna nevedomejuacuterovniSpojeniečlovekas priacuterodoujevšaknatoľkoorganickeacutežejevždyčlovekuužakosivopredznaacutemeVzťahčlovekak jehoprirodzeneacutemuprostrediuniejevzťahomk neznaacutememubdquoAniľudskaacutemyseľanicitanivzrušeniendashničz tohobyneexistovalokebytaacutetorealitanebolapriacutetomnaacutev hĺbkenaacutešhoduchaV skutočnostijevždypriacutetomnaacutepred niacutemakojejbezprostrednyacuteobsahakomodusspojeniaduchas realitouldquo(Florenskij1992172)

UvedeneacutefilozofickeacutenaacutezorysuacutevlastnegnozeologickyacutemivyacutechodiskamiFlorenskeacutehoteoacuteriesym-boluSymboljepodľaFlorenskeacutehotakourealitouktoraacutejepriacutebuznaacuteinejrealitea toz poziacuteciepruacute-diacejenergieSymbolsavšakod nehoodlišnejrealitepodobaacutelenniektoryacutemivonkajšiacutemiprejavmibdquoSymbolniejesymbolompodľatohočiv sebeobsahujealeboneobsahujetenktoryacutešpecifickyacuteznakalepodľatohočisanachaacutedzav niektorejz realiacutetenergiaodlišnejrealityldquo(Florenskij1992173)Pretomocircžemeo symbolochvypovedaťnielenna zaacutekladepodobnostidvochrealiacutetalepraacutevena zaacutekladeintuitiacutevnehopredpokladuvnuacutetornejjednotyenergiiacutektoreacutegenerovalia ďalejtvoriainakodlišneacutekonkreacutetneveciFlorenskijargumentujetvrdeniacutemžečlovekjepredsalenpo celyacuteživotspo-jenyacuteso svojimokoliacutemnajrocircznejšiacutemidruhmienergiiacutevďakaktoryacutemnadvaumlzujeso svetomvzaacutejomneacutevzťahyFlorenskijpretopovažujeza najadekvaacutetnejšietakeacutepoznanieobjektovktoreacutepracujena zaacute-kladepoznaniapriacutebuznostianalogickyacutechčiidentickyacutechenergiiacutektoreacutespaacutejajuacutečlovekas predmet-nyacutemiobsahmiprirodzeneacutehosvetaPAFlorenskijjepresvedčenyacutežepoznaniesvetaniejemožneacutebez hlbinneacutehopoznaniasebasameacutehobdquoSymbolikaniejeľubovoľnouhrouSymbolikasačlovekuspriacutestupňujeprostredniacutectvomduchav hĺbkachjehopodstatyv centreživotnyacutechsiacutelodkiaľjek nejpriacutestupZaacutekladomsymbolikyniejeľubovocircľaalepriacuterodautajenaacutev podstatečloveka()zaacutekladysymbolickeacutehojazykasuacutepriacutetomneacutev podstatekaždeacutehočlovekaldquo(Florenskij1992173)

Zaacutekladomsymboliky je samotnaacute realitaPre človeka jenajvyacuteznamnejšouvždy takaacute realitaktoraacutevytvaacuterapriacutebuzenskyacutevzťahmedziniacutema svetomAjpretosuacutesymbolickeacutejazykyrocircznychnaacute-rodovveľmipodobneacuteHociPAFlorenskijsuacutehlasiacutes naacutezorompodľaktoreacutehoaktivaacuteciasymbolic-keacutehojazykabynebolacelkomdobremožnaacutebez pocircsobeniavonkajšiacutechsiacutelnaďalejtrvaacutena tomžebdquonapriektomusymbolickyacutejazykvyplyacutevavo svojejpodstatez hlbiacutenosobyldquo(Florenskij1992174)

Tak ako človek často nezmyselne vytvaacutera nepotrebneacute veci vytvaacutera aj nadbytočneacute pojmya zbytočneacutekoncepciečlovekneznečisťujelenživotneacuteprostrediealeajjazyka predstavyo sveteFlorenskijjepresvedčenyacuteževyviesťčlovekaz pseudodemiurgickeacutehoomyluk pocircvodnejrealitepri-viesťhona cestuk sebesameacutemuku skutočneuvedomeleacutemuživotujeschopnyacutejedinesymbolickyacutejazykktoryacuteniejemožneacutevymyslieťalejedineobjaviťLentakyacutejazykjemeacutediompoznaniaskutoč-neacutehozmyslujedinesymbolmaacuteschopnosťotvoriťčlovekupriacutestupku skutočnejrealiteFlorenskijv tomtokontextepiacutešeo introspektiacutevnejcestenazeraniasymbolučojemožneacutelenvtedybdquokeďsasnažiacutemedo hĺbkypochopiťsymbolykeďobjavujemesebasamyacutechalelenkeďsausilujemevniknuacuteťsamido sebalenvtedyobjavujemevo svojomvnuacutetrisymbolyldquo(Florenskij1992175)

SymbolizujuacutecačinnosťduchajeexemplaacuternepriacutetomnaacutepočasspaacutenkukeďjevyacuterazneoslabenaacutekontrolacentiervedomiaľudskejmysleFlorenskijjunachaacutedzaajv imaginatiacutevnejvizuaacutelnejfantaacute-ziiumelcaktoraacutejetaktiežschopnaacuteprekonaacutevaťodporkontrolyzo stranyvedomejvocirclečiacutemvlast-nenapomaacutehaspriacutestupneniunovyacutechvyacuteznamovmentaacutelnejsymbolikyAleajv exaktnejempirickejvedea tonapriekstriktnyacutempožiadavkaacutemmetodologickeacutehomysleniasapri pokusochvedeckeacutehospoločenstvavyriešiťzložityacuteprobleacutemniekedyobjaviatakšťastnezvoleneacutepojmyktoryacutechintenzianapomaacutehak prielomudo hlbiacuteninakanalytickydeskribovanejrealityFlorenskijzaacuteroveňdokla-daacute že praacuteve špecifickyacute a v mnohyacutech kultuacuterach univerzaacutelne priacutetomnyacute charakter naacuteboženskeacuteho

Peter Rusnaacutek

| 174 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

myslenia snaacuteďnajexemplaacuternejšie vykazuje tendencie symbolickeacuteho vyjadrenia reality ktoreacute suacutežriedlomfilozofickeacutehoa špecifickydialogickeacutehomyslenia(Vadiacutekovaacute201124)

PAFlorenskijrozlišujesymbolypodľauacuterovneichpodobnostiZa najvšeobecnejšieuniver-zaacutelnea kultuacuteramnajzrozumiteľnejšiepovažujenaacuteboženskeacutesymbolyktoreacutesprevaacutedzajuacute ľudstvood jehopočiatkovHistorickyneskoršie formyprvyacutech civilizaacuteciiacute pokladaacuteFlorenskij za kultuacuteryv istomzmysleambivalentneacutehociudržiavajuacutevyacuteznamnaacuteboženskej skuacutesenostiv prežiacutevaniacutepri-rodzeneacuteho sveta zaacuteroveň však vytvaacuterajuacute predpoklady pre naacutesilneacute zavaacutedzanie umelyacutech foriempoznaniaktoreacutesikladuacuteza cieľdosiahnutie neprirodzenyacutechcieľovFlorenskijpovažujeza zvlaacutešťnebezpečnuacutetakuacuteformucivilizaacuteciektoraacutecielenebdquonepestujesuacutecitso všetkyacutemživyacutema laacuteskuk ži-votualenaopaksaorientujelenna pragmatickeacutevyacutehodyktoreacutepotlaacutečajuacutea ohrozujuacutesamotnuacutepriacute-roduktoraacutenaacuteslednenedokaacuteženapomocirccťimanentnyacutemprejavomkultuacuteryTakaacutecivilizaacuteciapotomnaacutesilnevnucujecelejspoločnostisvojepragmatickeacutecieleldquo(Florenskij1992188)

Technokratickaacute civilizaacutecia a technickeacute myslenie sa prirodzene usilujuacute stať sa nezaacutevislyacutemiod akyacutechkoľvekprirodzenyacutechzdrojovusilujuacutesaodtrhnuacuteťod antropologickyfundovaneacutehopo-znania ktoreacute je ich vnuacutetornyacutemzdrojompričom tentonaacutesilnyacutepohyb technokraticko-pragma-tickeacutehomyslenianevyhnutnevedieku kriacutezeFlorenskijpodobneakov tomčaseajBerďajevjepresvedčenyacutežejedineantropologickeacutemysleniepersonalistickeacutemysleniev ktoreacutehostredevždystojiacutejedinečnaacutehodnotaosobymocircžebyťadekvaacutetnouodpoveďouutilitaacuternezameraneacutehopriacutestupuk životu(Pružinec2017134-135)

Florenskijsaodvolaacutevana renesančnuacutepredstavumikrokozmickeacutehočlovekaktoryacutejebytostnespojenyacutes prostrediacutemmakrokozmua toprostredniacutectvommnožstvaenergiiacutea teurgickyacutechtelu-rickyacutechpruacutedeniacuteSkutočnepravdiveacutepoznaniesvetajepodmieneneacuteobjaveniacutema poznaniacutemtyacutechtoenergetickyacutechvaumlziebPAFlorenskijsadomnievažečloveknakoniecnemocircžepoznaťničz tohočobyužv ňomnebolopriacutetomneacuteaspoňv zaacuterodkubdquoniejemožneacutesiniečoplneprivlastniťakjemito vo svojejprirodzenosticudziePrivlastniťsiniečoznamenaacuteurobiťpodobnyacutemajtočospo-čiatkunebolopodobnyacutemtedatočosanaacutemnepodobaloa čoaninebolopoznaneacutetjčopre naacutesde factojednoduchoneexistujeldquo(Florenskij1992184-185)

Symbolickeacutemysleniepracujena zaacutekladeprinciacutepupriacutebuznostiz rezervoaacuterupoznatkovvyberaacutetočojeosobebytostnenajbližšiečojepre jejduchovnyacuteživotnajvyacuteznamnejšiea najdocircležitejšieA najdocircležitejšiacutemjevždypoznanieduchovnejPravdyktoraacutejesuacutečasnezaacutekladomvyššejrealityexistenciaacutelnenevyhnutnyacutemfundamentomživotakaždejosobyKaždyacutečloveksapoznaniacutemPravdyotvaacutera v hĺbke svojej osoby tomu čoho viaže k životu čohopuacuteta s vyššou realitou a čomuumožňujenaplniť ľudskyacuteživotzmyslomFlorenskijpredstaviteľscientistickeacutehoskepticizmu jepresvedčenyacuteževšetkyvedeckeacuteteoacuteriev zaacutesadevždyprechaacutedzajuacuteprocesomfalzifikačnyacutechzmiena revoluacuteciiacuteale tuacutežbačloveka jenasmerovanaacuteopačne tendujek uacutesiliuspojiťživots niečiacutemab-soluacutetnyma večnyacutemFilozofickaacuteantropoloacutegia akodiscipliacutena zaoberajuacuteca sapoznaniacutemčlovekaa jehoprirodzeneacutehosvetanemocircžebyťajnaďalejzaloženaacutena parciaacutelnycha nestabilnyacutechpravdaacutechexaktnyacutechviedPravdyndashpojmypriacuterodnyacutechviedstavajuacutena striktneempirickomzaacutekladepričomsapodľaFlorenskeacutehomeniabdquoskaždyacutemzaacutevanomvetraa v našejdobezvlaacutešťryacutechloTakeacutetopojmybyboliveľmichatrnyacutemzaacutekladomkaždejfilozofickejantropoloacutegieNeporovnateľnespoľahlivejšiesuacutev tomtozmyslenapriacutekladzaacutekladneacutepojmylyrikya ešteviacneotrasiteľneacutesuacutestabilneacutesymbolynaacuteboženstvaldquo(Florenskij1992190)

Ľudskeacutepoznaniektoreacutemaacuteschopnosťbyťživotodaacuternymzdrojomorganizmuktoreacutemocircžebyťzaacutekladnouoporoučifundamentomosobyjepoznaniacutemsymbolickyacutema topraacutevepretolebosku-točneacutepoznanie sveta je vždy antropomorfickeacuteZnamenaacute to že takeacutepoznanie zostaacuteva človekunepriacutestupneacute a uzamknuteacute pokiaľ je odtrhnuteacute od nazerania hlbiacuten ľudskej podstaty Florenskijje v zaacutesade presvedčenyacute že len bdquobezprostrednaacute skuacutesenosť osoby so svetommi poskytuje jedi-nečnuacute priacuteležitosť pochopiť permanentne priacutetomnuacutemožnosť empirickej totalizaacutecie sveta jeho

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 175 |

teleologickeacuteusporiadanie podobneacuteusporiadaniu a organizaacuteciimocircjho telaVšetky pojmy kto-reacutevypovedajuacuteo svetevšetkyabstraktneacutescheacutemyktoreacutepopisujuacuteprocesyprebiehajuacutecev priacuterodena zaacutekladekvantifikaacuteciea numeriky()suacuterozhodneantropomorfickeacutetjv konečnomdocircsledkuzobrazujuacuteusporiadaniečlovekajehovonkajšiei vnuacutetorneacuteprocesyktoreacutezaacuteroveňsymbolizujuacuteajvnuacutetorneacuteusporiadaniea vnuacutetorneacutepohybyľudskeacutehoduchaldquo(Florenskij1992187)Avšaktočoskutočnenapĺňaľudskyacuteživotzmyslomtyacutemčojepre človekaontotvorneacutejeu FlorenskeacutehovždyPravdanaacuteboženskaacutečiduchovnaacutePravdaAkospraacutevnepoukazujena antropologicko-religioacuteznycharakterruskejfilozofiestrieborneacutehovekuJaromiacuterFeber(201795-96)vzhľadomna tožetaacutetoduchovnaacutePravdamaacute schopnosť vyjadriť aj najhlbšie vaumlzby človeka s vyššou transcendentnourealitoujeajonanevyhnutneantropologickaacuteInakpovedaneacutekresťanskaacutenaacuteukao Bohu-TrojicijenaacuteukoubytostneantropologickouA inouaninemocircžebyť

Podnetneacuteuacutevahyo vyacuteznamerealistickeacutehosymbolizmunachaacutedzamevo Florenskeacutehoumeno-vednyacutech praacutecach najexemplaacuternejšie však v texte Obraacutetenaacute perspektiacuteva Florenskij na zaacutekladeanalyacutezyrocircznychforiemnaturalizmuv umeniacuteukazuježekaždyacutepokuso uplatneniepocituiluacuteziev umeleckej tvorbe nevyhnutne zlyhaacuteva a v konečnomdocircsledku vždy naruacuteša kontakt človekas podstatourealityTvorivaacuteimaginaacuteciaktoraacutesikladieza cieľfiktiacutevnezobrazenierealityzbavujeumeleckuacuteinvenciuschopnostiplniťsvojezaacutekladneacuteposlaniendashuvaacutedzaťdivaacutekovčitateľovdo du-chovneacutehokontaktu s realitoua naacutesledne tentokrehkyacuteduchovnyacutekontakt rozviacutejaťa upevňovaťPodľaFlorenskeacutehototižpodstatazobrazeniapredmetunezaacuteležiacutena kvalitesamotneacutehozobrazeniapretožebdquopredmetnie jekoacutepiouvecinevytvaacuteradvojniacutekana perifeacuterii sveta alevždypoukazujena samotnyacuteoriginaacutelpoukazujena spocircsobsymboluNaturalizmusakovonkajšiapravdivosťakoverneacutenapodobnenie skutočnosti a teda akoproces vyacuteroby zdvojenia veciacute ani nie je potrebnyacutea v zaacutesadeaniniejemožnyacuteldquo(Florenskij199647)

Florenskij vo svojej takmer platoacutenskej viacutezii umenia argumentuje naacutezorom podľa ktoreacutehosa na podporu naturalistickyacutech iniciatiacutev v maliarstve zvyčajne odvolaacuteva na teoacuteriu perspektiacutevyTechnickeacutezvlaacutednutieperspektiacutevyječastyacutemkriteacuteriomhodnoteniakvalityobrazuFlorenskijnechcesuacutehlasiťs tvrdeniacutempodľaktoreacutehobysnaacuteďv oblastimaliarskehonaturalizmunevznikliskvostneacuteartefaktynoichoriginalitanespočiacutevav striktnomrešpektovaniacutepravidielzobrazovaniaperspektiacutevyPodľaFlorenskeacutehojekaždeacutezobrazenieprimaacuternebdquovždysymbolomKaždeacutezobrazeniezaacuteroveňjei niejeperspektiacutevneUmeleckeacutestvaacuterneniarealitysanavzaacutejomneliacutešiatyacutemžejednysuacutesymbolickeacutea ineacutezasanaturalistickeacutealepraacutevetyacutemžesuacutesymbolmiodlišnyacutechdimenziiacuterealityzobrazeniacutemroz-dielnychpohľadovna vecrozdielnychspocircsobovprežiacutevaniasvetaa rozličnyacutechuacuterovniacutesyntetickostiRozdielnespocircsobyzobrazeniarealityniesuacutevzaacutejomneodlišneacutena uacuterovnirealistickeacutehozobrazeniat jtyacutemakosazobrazovanyacuteobjektodlišujeod svojhozobrazeniaaleichodlišnosťjeprimaacuternezaloženaacutena symbolickejuacuterovnildquo(Florenskij199647)

Florenskijv tejtosuacutevislostipoukazujena faktžeajnajdocircslednejšiacutezaacutestancoviateoacuterieperspek-tiacutevynakoniecvždyporušujuacutejejzaacutesadneacutepožiadavkya tovtedykeďzačiacutenajuacutepociťovaťpotreburie-šiťreaacutelneprobleacutemyumeniaPodľaFlorenskeacutehokaždyacuteskutočnyacuteumelecjeochotnyacuteporušiťpravidlaacutev zaacuteujmezobrazeniaduchovnejperspektiacutevytedanielenperspektiacutevyrealistickeja nutneiluzoacuternejpričomjevedenyacutezaacutemeromumeleckeacutehopocircsobeniana duchovnuacutepremenudivaacutekabdquoUacutelohouvyacute-tvarneacutehoumenianiejezdvojovaťskutočnosťaleposkytovaťhlbšiechaacutepaniejejarchitektonikymateriaacutelua nakoniecajzmysluTo mocircžeumelecdosiahnuťv živomkontaktes realitoupreciacutete-niacutema empatiouDekoratiacutevneumeniesapokuacutešanahraacutedzaťrealitujejzobrazeniacutemJe to všakvždyzdanlivaacuterealitaktorejzobrazeniechcebyťdoslovneacutea tedaasymbolickeacuteDekoraacuteciajeklamomi keďklamompeknyacutemSkutočneacutemaliarstvovšakstojiacutepred vyacutezvoubyťpravdouživotačojemož-neacutelenpomocouvyjadreniasymboluldquo(Florenskij199617)

Z kunsthistorickeacutehohľadiskajenespornezaujiacutemavyacuteFlorenskeacutehopostrehžeteoacuteriaperspek-tiacutevyvyacuteznamnevplyacutevalana umeniepraacutevev obdobiachnaacuteboženskeacutehouacutepadkutedavtedykeďsa

Peter Rusnaacutek

| 176 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

pretrhali vaumlzby človeka s duchovnou realitou Iluzionizmusv umeniacute suacutevisiacute s naacuterastomsekula-rizaacuteciePodľaFlorenskeacutehosaumeniea celaacutekultuacuterastaacuteleviacorientujuacutena človeka-pozorovate-ľaktoryacutepozbavenyacuteduchovneacutehospojenias realitouuprednostňujepraacutezdnepozorovaniejavova prijiacutema rolupasiacutevnehopozorovateľa Svet jemu ľahostajnyacutea všetkyotaacutezkyvyriešeneacute akobyexistovalv naprojektovanejsietiperspektiacutevnychlinieka vedeckyacutechscheacutemMyšlienkao tomžesekularizaacuteciajefenomeacutenomsuacutečasnostidokladaacuteajFlorenskeacutehonaacutezorna minulosťbdquoStredovekyacutečlovekviepre zachovaniejehoexistenciemusiacutežiťv realitea musiacutejurešpektovaťStredovekyacutečlo-vekjerealistaktoryacutestojiacutepevnena zemiktoryacutejepevnezakotvenyacutev realitedňaakhoporovnaacutemes modernyacutemčlovekomktoryacuterešpektujelensvojetuacutežbya plaacutenyktoryacutepresadzujesvojeprianiaa viacutezieldquo(Florenskij199626)Akjetotižčlovekpevnezakorenenyacutev realitea akeštenepretrhalmnohovrstevneacutevaumlzbys realitoupotomjeschopnyacutevniacutemaťsvetveciacutea slovakosvetsymbolovtjjeschopnyacutevidieťviacnežsamubezprostrednedaacutevajeschopnyacuterozumieťhlbšieneždoslovneAvšakvtedykeďčlovekstratilživuacutevaumlzbus realitous jejduchovnouhĺbkouv docircsledkučohosastalbdquoneosobnyacutembytiacutemldquoažvtedysauspokojujes akceptovaniacutemfikcieiluacutezierealityAžvtedysaodvolaacutevana formaacutelnupravdepodobnosťa konzistentnosťinakna zmysleneparticipujuacutecich par-ciaacutelnychfaktova informaacuteciiacutePerspektiacutevnosťpodľaFlorenskeacutehovyplyacutevazo subjektivistickeacutehopo-hľaduna svetbdquoPerspektiacutevnosťjespocircsobomvyjadreniameonizmua impersonalizmuldquo(Florenskij1990344)pričommeonizmus jevlastnealternatiacutevnymoznačeniacutemnihilizmuPodľaFlorenskeacutehojepodstatoumeonizmuapersonalistickeacutechaacutepaniečlovekaktoreacuteďalejkorešpondujes asymbo-lickyacutem vniacutemaniacutem sveta Depersonalizaacutecia odosobnenie a strata symbolickeacuteho vzťahovania sana svetľudiacutea Bohatvoriacutejednutotalitutotalitusekularizovanejkultuacuterytotalituonomoklastickeacute-hovzťahovaniasana realituU Florenskeacutehosuacutetedapersonalizmusa symbolizmusvzaacutejomneor-ganickyprepojeneacutea navzaacutejompodmieneneacutepričomexistenciajedneacutehoniejemysliteľnaacutebez exis-tenciedruheacuteho(Rusnaacutek201798-99)

PodľaFlorenskeacutehovšakk ohrozeniuosobynedochaacutedzalenvplyvomasymbolickyfundovanejsekularizovanejkultuacuteryaleajz docircvoduduchovnejvlažnostiapatiea ľahostajnostičlovekaJednyacutemz aspektovkriacutezysuacutečasnejkultuacuteryjevysokorozvinutaacutešpecializaacuteciavieda discipliacutenpri ktorejabsen-tujenaacuterokhľadaniazmysluhľadaniapocircvodnejjednotyľudskeacutehopoznaniaa muacutedrostiFlorenskijjepresvedčenyacutežena patologickuacutespoločnosťmocircžeterapeutickypocircsobiťpraacutevesymbolickeacutemysleniea kultuacuteraVeďFlorenskijpodobneakou naacutesnapriacutekladĽudoviacutetŠtuacuterneustaacutelezdocircrazňuježepraacutevesymbolysuacutetakyacutemiživyacutemiorgaacutenmiktoreacutemajuacuteschopnosťzjednotiťroztrieštenuacutekultuacuterua takjuuzdraviť(Hamada201119)

Symboljenovyacutemkontaktoms realitouJeorgaacutenomprostredniacutectvomktoreacutehosačlovekuspriacute-stupňujuacuteineacutedimenzieskutočnostiSkrzesymbolysauskutočňujedotyks realitouakeacutesipocircvodneacutenahmataacutevaniePravdy bdquoSymbolyneustaacutele vytvaacuterajuacutemnohotvaacuterne vzťahyk životu Symboly suacutevo svojejpodstateuniverzaacutelnelebondashhocimajuacutesvojpocircvodv človekundashobjektiacutevneexistujuacuteakoprostriedkyporozumeniapriacutestupneacuteceleacutemuľudstvuIchuniverzalitazaacuteroveňpoukazujena priacute-tomnosť zaacuterodku večnosti v ľudskej existenciildquo (Florenskij 1990 347)Objaviť prvok večnostiv časnejexistenciiznamenaacutenaacutejsťspojenies PravdouPretoječlovekschopnyacutelencezsymbolickeacutepoznanienazeraťna Pravdua naacuteslednečerpaťz tohtoživotodaacuternehokontaktuktoryacutedaacutevaexis-tenciizmysel

Symboljetedanajvlastnejšiacutemdotykoms tyacutemčostojiacutepocircvodneakobymimonaacutešhoracionaacutel-nehovedomiapričomzabezpečujekontaktso živouskutočnosťouTakšpecifickyacutekontaktsivšakbudevyžadovaťodvahuvystuacutepiťz obmedzeniacute ľudskej subjektivityvykročiťna cestuaktiacutevnehoa uvedomeleacutehoprehĺbeniainterpersonaacutelnychvzťahovV tomjejadroFlorenskeacutehopersonalizmua v tomvidiacuteFlorenskijnaacutedejpre kultuacuterua spoločnosťnielensvojejdoby

Špecifikaacute Florenskeacuteho personalizmu (Symbol ako jedinečnyacute vzťah jazyka a osoby v slovanskom mysleniacute)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178 bullbullbull | 177 |

REFERENCES

Primary sources

Beliy Andrej 1994Символизмкакмировоззренъие[Symbolismasaesthetic]MoscowFlorenski Pavol A 1992Детяммоим[Mychildren]MoscowFlorenski Pavol A 1990 УводорaзделовмыслиII[OnWatershedof MindII]MoscowFlorenski Pavol A 1992УводорaзделовмыслиIII[OnWatershedof MindIII]MoscowFlorenski Pavol A 1996Избранныетрудыпоискусству[Selectedpapersfrom Art]MoscowChoružiy Sergej S 1994Послепереыва[Afterthis]Sankt-PetersburgIvanov Viacheslav I 1998ЛикиличиныРоссии[Maskand unmasksof Russia]Moscow

Secondary sources

Feber Jaromiacuter 2017 Reflexečlověkav ruskeacutefilozofii In Feber JaromiacuterndashRusnaacutekPeter (eds)Reflexiačlovekav slovanskomfilozofickomprostrediacuteTrnava95-106

Hamada Milan 2011Slovanstvoa svetbuduacutecnostiv kontexteromantickeacutehoslavianofilstvaa me-sianizmu In HrehovaacuteHelena ndashRusnaacutek Peter (eds) Fenomeacuten kraacutesy v reflexii suacutečasneacutehoslovanskeacutehomysleniaTrnava19-26

Obolevitch Teresa 2014LaPhilosophieReligieuseRusseParisPaštekovaacute Soňa 2012bdquoStriebornyacutevekldquoruskejliteratuacuteryPojmya interpretaacutecieIn WorldLiterature

Studies41s81-88Pružinec Tomaacuteš 2017 Človek a technika Naacutečrt problematiky na pozadiacutemyšlienokNikolaja

AlexandrovičaBerďajevaIn FeberJaromiacuterndashRusnaacutekPeter(eds)Reflexiačlovekav slovan-skomfilozofickomprostrediacuteTrnava134-144

Rusnaacutek Peter 2015 The Significance of Religion in Heideggerrsquos Thinking and the Cultin Florenskyrsquos In Rojek Pawel ndash Obolevitch Teresa (eds) Faith and Reason in RussianThoughtKrakoacutew161-172

Rusnaacutek Peter 2016Noetickyacutesymbolizmusa konkreacutetnametafyzikaakovyacutezvypre suacutečasneacuteruskeacutemyslenieIn HrehovaacuteHelenandashFeberJaromiacuterndashRusnaacutekPeter(eds)Sociaacutelno-etickeacutemotiacutevyv suacutečasnejruskejfilozofiiTrnava194-151

Rusnaacutek Peter 2017 Selected Themes between West European Philosophical Thinkingand P A FlorenskyIn Spaceand Time27196-105

Vadiacutekovaacute Katariacutena 2011Problematikasvedomiav kontextedialogickeacutehopersonalizmuTrnava

SUMMARYSPECIFICFEATURESOFFLORENSKIrsquoSPERSONALISM(THECONCEPTOFTHESYMBOLASAUNIQUERELATIONSHIPOFLANGUAGEANDPERSONALBEING IN SLAVIC THOUGHT) The philosophy of Paul A Florenski examinesthe definitionof truthandatthe sametimeitexaminesthe thoughtof manand GodFlorenskiunderstandstruthasan existentialrelationshipthathasa deepermeaningand whichexistsin a dialoguewitha personalGodAccordingto Florenskitechnicalthoughtisdeterminedbythe worldof objectsThe realknowledgehoweverisnotthe knowledgeof the materialworldand attemptsatthe absolutisationof the relativeresultin forgettingthe TruthHumanbeingcannotbedefinedin termsof reasoningMancanonlybeunderstoodbymeansof intuitionand revelationthroughsymbolThe issueof the theoryof understandingbecomesan issueof the meansof the interpretationof symbolsA symbolisa resultof the mutualsynergeticinterplayof the energiesof beingSymbolicunderstandingisontologicala symbolisa matter

Peter Rusnaacutek

| 178 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 168 ndash 178

of beingReplacingan ontologicalstatementbypragmaticlanguagesuggestsa functionalistunderstandingof manwhichissimplisticand linkedto the discourseof massculture

docPhDrPeterRusnaacutekPhDUniversityof TrnavaFacultyof Artsand PhilosophyInstituteof Ethicsand MoralPhilosophyHornopotočnaacute2391843TrnavaSlovakiapeterrusnaktrunisk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 179 |

STARORUSKIE MOTYWY W TWOacuteRCZOŚCI PAWŁA FLORENSKIEGO (1882 ndash 1937)1

The Old Rusrsquo themes in the works of Pavel Florensky (1882 ndash 1937)

Justyna Kroczak

raquoŚwięta Ruślaquo to świątynia naszej kulturyDymitrLichaczow

DOI1017846CL2018112179-189

Abstract KROCZAKJustynaThe Old Rusrsquo themes in the works of Pavel Florensky (1882 ndash 1937) The article attempts to trace inspirations by the culture of pre-Mongolian Rusrsquoin the worksof fatherPavelFlorensky(1882-1937)a prominentphilosopherof the Russianreligious renaissance of the early XXth century Relying upon Florenskyrsquos writings OldRussian literary artefacts and scholarly findings of medievalists (mainly art historiansand philologists) the author seeks to highlight an important albeit somewhat forgottensourceof Florenskyrsquosphilosophicalteachingndash the Christianculturaltraditionof OldRusrsquoApparently it is this tradition that played an essential role in Florenskyrsquos developmentinto an originalphilosophershapingfundamentalsof the metaphysicsof All-UnitywhichhasbeenrecognizedasFlorenskyrsquosmainphilosophicalachievement

Keywords P Florensky Kievan Rusrsquo icon Byzantium Church Fathers Cyrillo-Methodian tradition

Abstrakt KROCZAK JustynaStaroruskeacute teacutemy v dielach Pavla Florenskeacuteho (1882 ndash 1937)ŠtuacutediaskuacutemaakyacutemispocircsobmiinšpirovalakultuacuterapredmongolskejRusidielaotcaPavlaFlo-renskeacuteho(1882 ndash1937)znaacutemehofilozofaruskejnaacuteboženskejrenesanciezačiatku20storočiaVyacuteskumsaopierao dielaFlorenskeacutehostaroruskeacuteliteraacuternepramenea vedeckeacutezisteniame-dievalistov(najmaumlhistorikovumeniaa filoloacutegov)Štuacutediapritomzdocircrazňujevyacuteznamnyacutei keďspravidlaopomiacutenanyacutezdrojfilozofickeacutehoučeniaFlorenskeacutehoktoryacutemjekresťanskaacutekultuacuternatradiacuteciaStarejRusiPraacutevetaacutetotradiacuteciaočividnezohralazaacutesadnuacuteuacutelohuvo vyacutevojiFlorenskeacutehoakoautentickeacutehofilozofaa formovalazaacutekladyjehometafyzikyvšejednotyktoraacutejezaacuteroveňajhlavnyacutempriacutenosomFlorenskeacutehodo oblastifilozofie

Kľuacutečoveacute slovaacuteP Florenskij Kyjevskaacute Rus ikona Byzancia cirkevniacute otcovia cyrilo-metodskaacute tradiacutecia

1 Artykuł jest częścią projektu finansowanego ze środkoacutew Narodowego CentrumNauki na podstawiedecyzjinrDEC-201621DHS103396

Justyna Kroczak

| 180 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

WstępCytatzawartyw podtytulebdquoraquoŚwiętaRuślaquoto świątynianaszejkulturyrdquopochodziz tekstuKultura jako jednolita sfera (1994) wspoacutełczesnego rosyjskiego kulturoznawcy Dymitra Lichaczowa(Lichaczow2013)Lichaczowprzekonywałżekulturastaroruska(przedewszystkimw jejaspekciereligijnym)posiadałapierwszoplanowąważnośćw procesieformowaniaświatopoglądurosyjskiegotzw bdquoduszy rosyjskiejrdquo bdquoDusza rosyjskardquo była dziewiętnastowieczną koncepcją rozwijaną przezfilozofoacutew(ktoacuterzyzgodniez tradycjąrosyjskąroacutewnocześniebylipisarzamipublicystamiartystami)w kontekścieposzukiwania tożsamościnarodowejPoszukiwania teufundowanezostałyprzedewszystkimna filozoficznymuzasadnieniuwłasnegostosunkudo przeszłościRosjistądteżwziąłsiękilkudziesięcioletnispoacutersłowianofiloacutewi okcydentalistoacuteworazichkontynuatoroacutewPrawosławniezorientowani przedstawiciele Srebrnego Wieku (przełom XIXXX w) aktywnie zaangażowalisię w interpretację a nawet przywroacutecenie staroruskiej świadomości religijnej uważając jąza integralnączęśćsiebiesamychjakotwoacutercoacutewCzasamiokreślasięichmianemneoromantykoacutewzainteresowanychodtworzeniemprzeszłości(Mazurek20048)Jednymz nichbyłPawełFlorenskidla ktoacuterego wschodniosłowiańskie intuicje religijne stanowiły ważny element wypracowaniaoryginalnej koncepcji filozoficznej ndash metafizyki wszechjedności Florenski określając swoacutejświatopoglądjakobdquoodpowiadającystylowiczternasto-piętnastowiecznegośredniowieczaruskiegordquo(Florenskiy1994 39) akcentowałważnośćkultury epokiRusiMoskiewskiej religijno-ideowymwyrazicielem ktoacuterej był św Sergiusz z Radoneża w formowaniu się własnego światopogląduNie znaczyto jednakżedziedzictwookresuwcześniejszego tjRusiKijowskiej (X-XIIIw)niemiałodlaniegoznaczeniaWręczprzeciwnietradycjaszerokopojętegobizantynizmukultywowanana terenie słowiańszczyzny południowo-wschodniej od dziesiątego stulecia odcisnęła wyraźnepiętnona projekciefilozoficznymFlorenskiegoWtradycjitejważnąrolęodgrywałbdquoprawosławnyestetyzmrdquo tj ukierunkowanie na piękno dla niego samego przejawiający się przedewszystkimw sztucechrześcijańskiejmonastycyzmie i piśmiennictwiecerkiewnym Inspiracjepowyższymielementamiwidaćw twoacuterczościFlorenskiegoi zostanąonepoddaneanalizieWartonadmienićże podjęty temat może stać się przyczynkiem do zagadnienia roli dziedzictwa Dawnej Rusiw formowaniusięrosyjskiejfilozofiireligijneji rosyjskiejświadomościreligijnejw ogoacutele

Bizantynizm cyrylo-metodejskiOkreślenie bizantynizmu cyrylo-metodejskiego oznacza tradycję ukształtowanąpod wpływemmisjichrystianizacyjnejgreckichnauczycieliświętychKonstantyna-Cyrylai MetodegoorazdziełaichbułgarskichucznioacutewDziedzictwocyrylo-metodejskierozprzestrzeniłosięna słowiańszczyźniepołudniowej na przełomie IX i Xw i przyszło na terenyRusiw Xwwraz z tzw pierwszymwpływembułgarskimPostaći dziełoprzedewszystkimKonstantyna-CyrylazajmujewyjątkowemiejsceweFlorenskiegointerpretacjikulturystaroruskiej(iw konsekwencjirosyjskiej)ponieważKonstantyn-Cyrylmiałbdquowizjepraobrazoacutewtychwartościktoacutereokreślająduchakulturyrosyjskiejrdquo(Florenski198415)Osobowośći duchowośćKonstantyna-Cyrylaktoacuteraprzenikniętabyłabdquoideąsofijnąrdquoznalazłaodzwierciedleniew światopoglądzieDawnejRusiWedługFlorenskiegobiblijnaSofia ktoacutera niegdyś przyśniła sięKonstantynowi stała się bdquoorędowniczkąmłodego [ruskiego]narodu chrześcijańskiegordquo (Florenski 1984 59)Wydaje się żepowyższa interpretacja stanowiraczejwyrazpoetycko-lirycznegonatchnienia jejautoraniżnaukowouzasadnionąteorięchoćkoncepcjataw jejgłoacutewnychzarysachznalazłazwolennikoacuteww naucerosyjskiejJednymz nichbyłznanyfilologWłodzimierzToporowktoacuteryanalizującfenomenświętościna ruskimgruncietwierdziłżeduchowatradycjaRusito właśnieKonstantynowi-Cyrylowizawdzięczadogmatyczny

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 181 |

i artystycznysymbolSofii-MądrościBożej(Toporov199528)Symboltenw konsekwencjistałsięskładowąbdquoduszyrosyjskiejrdquo

Koncepcja Toporowa jednak w odroacuteżnieniu od koncepcji Florenskiego nie przeczyustaleniom literaturoznawcoacutew na temat tego że spuścizna Konstantyna-Cyryla i Metodego2znalazłaodzwierciedleniew kulturze staroruskiej tylkow pierwszymwiekupo chrystianizacjipoacuteźniejRuśodchodziod niejna rzeczideiascetyczno-mistycznych

Florenski był swoistymwizjonerem i mistykiem kierującym się raczej ideami niż faktamiJednakniektoacuterepostulatykoncepcjikultury(będącejskładowąjegometafizykiwszechjedności)można uznać za zbieżne z duchem działalności kulturalno-oświatowej Apostołoacutew Słowianna terenachsłowiańszczyznytjz zamysłemorganizacjikulturyna fundamencieświatopoglądureligijnego W obu przypadkach zamysł ten osiągnął duże teoretyczne i społeczne rezultatyMisjaKonstantyna-Cyrylai Metodegodałabodziecdo rozwojupiśmiennictwai chrześcijaństwana terenach słowiańszczyzny stanowiłaogniwodzięki ktoacuteremu los i historiaRusi związały sięz chrześcijaństwemi BizancjumnatomiastfilozofiaFlorenskiegodo dziśinspirujewspoacutełczesnekonserwatywneśrodowiskoprawosławne

Wpływy bułgarsko-bizantyjskie i uczestnictwo w Byzantine commonwealth (Obolensky1971 260-271) czyliwewspoacutelnocie narodoacutew znajdujących się pod kulturalnymprotektoratemBizancjumstanowiływażnykontekstrozwojuDawnejRusialebyłanimroacutewnieżruskatradycjapogańsko-ludowa o czym Florenski często wspominał bdquoDawna Ruś zapaliła znicz swojejkultury bezpośrednio od świętego ognia Bizancjumrdquo (Florenski 1984 16)3 ale roacutewnocześniedodawał bdquokażdy człowiek i naroacutedma swoje własne ograniczenia i przez ich pryzmat pojmujeprawdę chrześcijaństwardquo (Florenskiy 1994 639) Kultura bizantyjska jako określona bdquoformacjastylistycznardquo nadała ton i ukierunkowała kulturę ruskąNależąc do strefy wpływoacutewCesarstwaWschodniorzymskiegoDawnaRuśzachowałajednakautonomięsamodzielnośći oryginalnośćRuśpoddawałasięswoistejakulturacjirozumianejniejakobierneprzyjmowaniealejakodialogi konfrontacjawybieraławedługwłasnych potrzeb ndash niektoacutere elementy przyjmowała niektoacutereodrzucałaa niektoacutereprzekształcaławewłasnymduchuProces tenułatwiał faktna cozwracałuwagęDymitrObolenskyżecywilizacjabizantyjska(mimowyraźnegorysutotalitarnego)prawiezawszedostosowywałaswojewpływydo lokalnychpotrzebi warunkoacutew(Obolensky19764)

Ruskieprawosławiezdobyłonowejakościdziękitemużewschodniosłowiańskaduchowośćludowazawieraław sobiekultsolarnyi mistycznystosunekdo przyrodyDlategoteżwiararosyjskauformowanazostałaz interakcjitrzechsił1)wiarygreckiej2)słowiańskiegopogaństwai 3)ruskiegocharakteruludowegoktoacuteryprzekształciłtęwiaręwedługswojegoupodobaniai temperamentu(Florenskiy1994641-642)Florenskiwidziałspecyfikęprawosławiai światopoglądurosyjskiegowłaśnie w elementach wschodniosłowiańskich kultoacutew pogańskich ktoacutere zostały przezeńwchłonięte Chrześcijaństwo nawet jeśli początkowo przyswojone powierzchownie szukałowyrażenia w stylistyce słowiańskiej i znajdowało je w sferze praktyki społeczno-państwowej(znacznie rzadziej życia indywidualnego gdzie element ludowy tjpogańskibyłdominujący)Praktyka ta objęła swoim zasięgiemmiędzy innymi idee polityczne4 piśmiennictwo religijne

2 PodpojęciemspuściznyApostołoacutewSłowianmamna myśliminpiśmiennictwogłagolickieotwartośćna chrześcijaństwozachodnieideęroacutewnościnarodoacutewchrześcijańskichżycieaktywneIdeetewidzimynpu HilarionaKijowskiego(ok990-1055)WtwoacuterczościruskichmyślicieliXIIwideetezanikają

3 Ważnymkontekstembyłaroacutewnieżkulturazachodniao czymFlorenskijużniewspominał4 Chrześcijaństwoobrządkubizantyńskiego(takiewłaśniezostałoprzyjęteprzezWłodzimierzaWielkiego)

byłochrześcijaństwembdquoupolitycznionymrdquoWCesarstwieBizantyjskimpaństwoi kościoacutełfunkcjonowałyna zasadziesymfoniiktoacuterąsankcjonowałaszoacutestaNovellaz KodeksuJustynianaWielkiegoCzytamytamżewładza cesarska i kapłańska to bdquodwanajwiększedary () obapochodzą z tego samego źroacutedłardquo tjod BogaCytzaMeyendorff2007201-202)

Justyna Kroczak

| 182 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

(oryginalnei przekładowe)monastycyzmobrzędorazsztukęreligijnąWtejostatniejnajgłębiejprzejawiłosiępięknoktoacuterezdaniemFlorenskiegostanowiłosiłęprzenikającącałąrzeczywistość

Świątynia jako synteza sztukWedług Florenskiego dominującym artystyczno-religijnym symbolem epoki bizantynizmuw DawnejRusi(tjepokikijowskiej)byłaSofiaidentyfikowanaz MatkąBoskąZostałauznanaza jednąz dwoacutech(oproacuteczsymboluTroacutejcyświętejzwiązanymz Moskwą)składowychbdquoideiducharosyjskiegordquoczylibdquoświętejRusirdquo(Florenskiy1996409)Florenskiwysnułtakiwniosekna postawieprzedmongolskich sztuk plastycznych architektury i malarstwa Największe świątynie tegookresuw KijowieNowogrodzieWielkimi PołockupoświęconośwSofiiktoacuteraw odroacuteżnieniuod wzorcabizantyjskiegogdzieidentyfikowanabyłaz Chrystusem-Logosemna Rusiotrzymywałaprzeważniecechykobiece(wyjątkiemjestSofiaKijowskaidentyfikowanaz Kościołem)

Świątynie sofijne ozdobione freskamimozaikami i ikonami należało rozpatrywaćwedługFlorenskiego jako syntezę sztuk czyli organiczną jedność architekturydekoracjiwewnętrzneji czynnościreligijnych(tjmisteriumliturgii)Wystroacutejświątyniszczegoacutelniepokrytemalarstwemmonumentalnymścianystanowiąswoistąopowieśćbiblijnąobrazowyprzewodnikpo dogmatachWszystkie elementy sztuki prawosławnej od architektury po hymnografię są ze sobą ściślepowiązane i tworzą bdquocałościową strukturę wewnątrzświątynnych oddziaływań artystycznychrdquo(Florenski198434)jejczęściąjestroacutewnieżczłowiekzeswojąpostawąi przeżyciamiestetycznymiJednakgłoacutewnymi najświętszymobiektemwystrojucerkiewnegojawiłasiędlaFlorenskiegoikona

Ikonografia przedmongolskaIkonę począwszy od drugiej połowy VIII w (Soboacuter Nicejski II) oficjalnie uznaje sięza najważniejszyelementsztukikultua nawetteologiiprawosławnejWtymduchuwypowiadałsięroacutewnieżKonstantyn-Cyrylw rozmowiez patriarchąJanemGramatykiem(ŻywotKonstantyna2000 V)Ważność ikonyw duchowości prawosławnej i w ogoacutelew światopoglądzie religijnymbyła swoistadla twoacuterczościFlorenskiegoalepominąłon ikonografięprzedmongolskąw swychstudiacho uniwersalizmiei wyjątkowościikonyz 1922r(Ikonostas)Pisałtamo bdquociemnejepoceKijowardquoByćmożedlategożelatadwudziesteXXwstanowiądopieropoczątekdługiegoprocesuodkrywaniaikonografiiokresukijowskiegoCowięcejpoczątekXXwokazałsiębardzotrudnymczasemdlaFlorenskiego zewzględuna nasilające się przesłuchania areszty i pierwsze zesłania(w 1928rdo NiżnegoNowgorodua potemw 1933rna DalekiWschoacutedi WyspySołowieckie)

Inicjatoremprocesuodkrywaniastarodawnychikonruskichbyłznanyartystakonserwatori historyk sztuki Igor Grabar Florenski spotkał się z nim w 1918 r kiedy Grabar przybyłdo ŁawryTroicko-Sergiejewskiej aby ocenić znajdującą się tam ikonęTroacutejcy ŚwiętejAndrieja

SergiuszChorużywspoacutełczesnybadaczrosyjskikomentujączapisyKodeksuJustynianaw Bizancjumpisze bdquo[j]est całkowicie jasne że zaroacutewno symfonia jak i cała teologia politycznaBizancjumobejmujesobą określoną orientację religijną albo paradygmaty świadomości religijnej i stanowi to konstrukcję uświęceniasakralizacjisakralnegosankcjonowaniai umacnianiazjawiskrzeczyaspektoacutewziemskiegoukładuświataWtymwypadkuodnosząsięonedo samychfundamentoacutewtegoostatniegodo władzyi państwaw swymapogeumrozprzestrzeniająsiętakżena osobęimperatora-pomazańcajednakniejestonanimiograniczonaKonstrukcjauświęceniawcalenienarodziłasięwrazz chrztemKonstantynaczyteżteoriamiJustynianajestdośćgłębokozakorzenionaw świadomościbizantyjskieji ogoacutelnoprawosławejrdquoIntensywneoddziaływaniebizantyjskich idei politycznych zauważamy jednakdopiero za czasoacutewRusiMoskiewskieja nieKijowskiej(Khoruziy2000207-260)

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 183 |

Rublowa Florenski reprezentował Komisję ds ochrony zabytkoacutew Ławry więc brał udziałwe wszystkichpodobnych spotkaniachWmoskiewskimarchiwumFlorenskiego zachował sięjegolistdo Grabaraz 1926rw ktoacuterymFlorenskidawałwyrazyuznaniadziałalnościwybitnegokonserwatorai prosiło informacjegdziemożnabykupićwydanąprzezniegoksiążkębdquoPytaniakonserwacjirdquo (bdquoВопросы рестварацииrdquo) Ton listu świadczy że dobrze się znali (Trubacheva200320-26)We wspomnianymarchiwumzachowałosięroacutewnieżzaproszeniena trzeciąwystawęsztuki staroruskiejorganizowanąprzezPracowniedsKonserwacjiZabytkoacuteww 1927 r ktoacuterejprzewodniczyłGrabarPokazanona niejkilkaikonprzedmongolskichminMatkęBoskąPieczerskąi DymitraSołuńskiegoNiewiemyczyFlorenskiw niejuczestniczyłalenajprawdopodobniejbrałudziałw innejwystawie tej organizowanej przezAleksandraAnisimowa (ktoacutery podobnie jakFlorenskizesłanyzostałna WyspySołowieckiei w1937rzginął)w 1926rzaprezentowanotamwiele ikonprzedmongolskichminAniołZłoteWłosyZwiastowanie z UstiugaMatkaBoskaWłodzimierskaObrazZbawicielaNieLudzkąRękąUczyniony)Podstawądo przypuszczeniażeFlorenskiwidziałteikonyjestarchiwalnazapiskadotyczącaikonyMatkiBoskiejWłodzimierskiejbdquo[n]iema terazwokoacutełniej ani złotaani iskrzącychsiękamieniNiemaświecniema lampekoliwnych Jednak ta ascetyczność rozbrzmiewa głośniej od jej ryzy Ta skromność przemawiaznaczniebardziejdo naszegosercaTocow ikonieWłodzimierskiejniejestludzkiebędzieterazwszędziebezustannie rozbrzmiewać zaroacutewnow świątyni jak i wmuzeumrdquo (Trubacheva200324)Oszczędnośći surowośćprzedstawieniaikonograficznegodobitnośćkoloroacutewbdquoperspektywaodwroacuteconardquo cechy stylistyczne postaci na niej przedstawionych harmonijność kompozycjiprzebijającawrażliwośći emocjonalnośćtwoacutercybdquowprowadzaświadomośćwidzaw światduchardquo(Florenski 1984 116)Wszystkie ikony są bdquooknami do wiecznościrdquo ich sens jest uniwersalnybdquodeska ta jest zastygłym zjawiskiem pochodzącym ze świata duchowego a jej dekoracja ndashnajgłębszą formą przeniknięcia w rytm i nurt życiardquo (Florenskiy 2000 161) Ikonę wedługFlorenskiegomożnauznaćza wyraznie tylkowizji religijnejaleroacutewnieżsposobuuprawianiaoryginalnieruskiejteologiiRefleksjareligijnana Rusiw odroacuteżnieniuod tejw Bizancjumniebyłaprzesyconaabstrakcjamialeszukaławyrażeniaw konkrecie tjw obrazie(LosskiyUspienskiy199472)Za pomocąsztukiludzieDawnejRusiwyrażaliwartościduchowe(Bychkov198840)i roacutewnocześnie poszukiwali Obrazowość była ważnym elementem staroruskiej świadomościreligijnejRuskierozwiązaniaartystycznewidocznew ikonografiiod końcaXIwodpowiadałysłowiańskiejwrażliwościcojaksięzdajedziałałouspokajającoi zachęcającona ludziredukowaływ pewnymstopniugreckąobcośći inność

PostaćMatkiBoskiejniezwykleczczonana Rusii dlategoczęstoprzedstawianana ikonachzajmowaławażnemiejscew myśliFlorenskiego jegogłoacutewnapracaz zakresuduchowościFilar i podpora prawdy poświęcona została bdquoNajwonniejszemu i Najczystszemu Imieniu Dziewicyi MatkirdquoWdzieletymFlorenskirozwijałmetafizykęsercaw ktoacuterejcentralnąfigurąbyłaMatkaBoskanosicielkaSofii(Sofiofora)DoniosłośćkultuMatkiBoskiejw prawosławiuruskima potemrosyjskim potwierdzają liczne źroacutedła (np Pateryk Kijowsko-pieczerski Powieść o zaboacutejstwie Andrzeja Bogolubskiego Latopis Kijowski Żywot Teodozego Pieczerskiego Żywot Eufrozyny Połockiej Powieść o cudach Matki Boskiej Włodzimierskiej Legenda o bitwie Nowgorodczan z Suzdalcami)

Podejście Florenskiego do sztuki religijnej było roacutewnocześnie historyczne i nowatorskieMożna nazwać go teoretykiem jak każdego uczonego ale roacutewnież praktykiem duchowości tjmistykiemopowiadałbowiemo rzeczachktoacuteresamprzeżyłjegosłowawyrażałydoświadczeniewewnętrzne

Dla Florenskiego dzieło ludzkiej twoacuterczości szczegoacutelnie związane ze sztuką religijną byłoswoistym bdquoowocem małżeństwardquo artysty i poznawanej przez niego rzeczywistości Stanowiłozmaterializowanyaktpoznaniaestetycznegoktoacuteryodzwierciedlałgłębszystopieńdoświadczenia

Justyna Kroczak

| 184 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

rzeczywistości przez człowieka (Florenskiy 2000 250-251) Florenski postrzegał i rozpatrywałprocestwoacuterczyi samąikonęw ramachontologizmu(anawetkosmologizmu)a niepsychologizmuczyli w ramach struktury bytu a nie czynnikoacutew psychologicznych wpływających na artystęKonsekwentnie uznawał ikonę za tzw metafizyką konkretną czyli taką metafizyką ktoacuterejprzedmiotjestw swymtworzywiematerialny(farbydeskaetc)jednakznaczeniendashuniwersalne

Piśmiennictwo staroruskie czyli sztuka słowaFlorenskipełnymigarściamikorzystałz duchowegopiśmiennictwacerkiewnegowidaćto bardzodobrzena przykładziewspomnianegojużFilara i podpory prawdyChętniejkorzystałz literaturybizantyjskiejniżstaroruskiejcojestzrozumiałendashpierwszabyłabowiemzdecydowaniebogatszai lepiejopracowanaw okresiedziałalnościnaukowejFlorenskiegondashaledziedzictwopiśmienniczeRusiKijowskiejpowoliodkrywanoi badanoWpierwszejpołowieXIXwpowstałoTowarzystwoHistoriii StarożytnościprzyUniwersytecieMoskiewskim(rosМосковскоеобществоисториии древностей Российских) ktoacutere regularnie drukowało czasopismo bdquoWykłady w CarskimTowarzystwie Historii i Starożytności Rosyjskichrdquo i wydawnictwa bdquoRosyjska historycznaantologiardquoorazbdquoRosyjskiezabytkisłowardquoWMoskwieistniałoroacutewnieżTowarzystwomiłośnikoacutewpiśmiennościrosyjskiej(rosОбществолюбителейРоссийскойсловесности)Obieinstytucjewielezrobiłydlaopracowania i popularyzacjiwiedzyo DawnejRusiPodobneprzedsięwzięciaorganizowanebyły roacutewnieżw PetersburguprzyCarskiejAkademiiNauk Florenskimiałwięcdo dyspozycjidośćsporymateriałhistoryczno-archeologiczno-literacki jednakw odroacuteżnieniuod niektoacuterych słowianofiloacutew (rodzina Aksakowych Kiriejewskich Michaił Pogodin) niekorzystał z niego aktywnie Wiedza z zakresu archeologii językoznawstwa historii sztukiliteratury filozofii nauk ścisłych byłamupotrzebnado uzasadnienia konieczności religiiNienazwiemyzatemFlorenskiegobadaczemruskiejbizantyjskiejczystarożytnejkulturyaleraczejbadaczemreligiiw ogoacutelejejznaczeniaw życiuczłowiekaspołeczeństwacywilizacjiFlorenskiegointeresowałyzjawiskażyciaduchowegoktoacuterezeswejnaturynieprostei niepojętepowodowałyczęstoudrękiduchoweEtapwątpliwościi męczarniwewnętrznychszczegoacutelniesilniedotknąłgow okresie1904-1910tjw latachstudenckichkryzystrwałdo momentuwstąpieniaw związekmałżeńskiJednąz przeżytychudrękopisałw liścieoacutesmymFilaraptGehennaw ktoacuterymzawarłrefleksjena tematpiekła(Florenski2009169-210)Własnedoświadczeniaoparłna świadectwachojcoacutew KościołaWschodniego i pisarzy chrześcijańskich Jednym z nich okazał się staroruskiświętyz XII wCyrylTurowskiJegotwoacuterczośćokreślasięmianemtwoacuterczościbizantynizującejponieważwykorzystywałon bizantyjskiewzorceretoryczno-homiletyczneWzwiązkuz tymjasnejestżeświetnieznałliteraturępatrystycznąndashcałajegospuściznaporażadojrzałościąwyobraźniąreligijnąerudycjąi świadomościąliteracką

Florenskizwroacuteciłuwagęna Przypowieść o białym duchowieństwie i stanie zakonnym5zewzględuna motywpiekła-tartaru użyty przez śwCyryla i związane z nim asocjacje chłoduOdczuciezimna rozchodzącego się po ciele od wewnątrz stanowiło według Florenskiego świadectwoobecności w nas siły nieczystej Florenski podpowiadał jak się przed tym bronić ratunkiemdlaczłowiekabyłoodrzuceniebdquosamościrdquoczylipamięcio sobieU Cyrylaodnajdujemytensam

5 Florenski korzystał z wydań swojego czasu ktoacutere niestety straciły na aktualności Obecnie inaczejrozszyfrowuje się tekst Cyryla Jeśli brać wspoacutełczesną wersję przypowieści to Cyryl pisał laquoда нераслабѣвшеобьядениемьипьяньствомиплотскымипохотмиданевадьстѣйустанемьпустынии тамо геоньскыми растерзани будем звѣрми и яко толща земная телеса наша просядутсяогнеммучима и расыплются костинашапри адѣraquoWostatniej linijce Florenskiwidział bdquoтартарнесогремыйrdquo(Eremin1956354)

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 185 |

motywucieczkiprzedpiekłemŚwiętyz Turowauważałżenależykultywowaćtradycyjnecnotyascetyczne(modlitwapłaczwstrzemięźliwośćczystość łagodnośćmiłośćpokoramilczeniepost) i troszczyćsięo duszęWswejprzypowieściw sposoacutebmetaforycznystarał sięnakreślićdoskonałość życia monastycznego i udowodnić niebezpieczeństwo braku śledzenia za dusząDuchowewzrastaniewiązałosięnie tylkoz wysiłkiemduchowymalenawetześmierciączyliz doświadczeniemeschatologicznymTematduchowegowzrastaniastanowiłtematklasycznydlagreckiejliteraturypatrystycznejszczegoacutelnietejsynajsko-studyckiej6ZaroacutewnośwCyrylz Turowajaki Florenskiczulisięczęściąwschodniejtradycjimonastycznejw ktoacuterejRuśod Xwroacutewnieżzajmowaławażnemiejsce

WizjeliterackieśwCyrylai Floreskiegosąplastyczneprzemyślanei estetycznetjzorientowanena tocoduchowe7Stawiająsobieza celwywołanieu czytelnikaokreślonychemocjiestetycznychponieważdoświadczenieestetycznepojętejakopięknoktoacutereodwołujesiędo tradycjipatrystykigreckieji doświadczeniereligijneprzystajądo siebie

Innym ciekawymmotywem łączącym twoacuterczość Florenskiego z piśmiennictwem ruskimbyło zagadnienie historii ndash sensu historii indywidualnej lokalnej i globalnej Świadomośćgenealogii własnego rodu i ojczyzny zakorzeniała człowieka w bycie czyniła jego istnienieprawdziwymW tradycji literackiej Rusi domongolskiej zagadnienie sensu historii i miejscaczłowiekaw niejbyłow zasadzietematempodstawowym(oproacuteczkwestiiBogai relacjiczłowiekado niegooczywiście)Dlastaroruskichkniżnikoacutewhistoriarozpoczynałasięwrazz jejchrztemczylito religiaokreślałasenshistoriiKniżnicyszczegoacutelniejedenastowiecznymyślicielHilarionKijowskimitologizowalito wydarzenieuważalibowiemżeprzyjęciechrześcijaństwaoznaczadobrąpomyśląprzyszłośćdlaRusindashRuśstałasięroacutewnainnymnarodomprzedBogiemi dostałaszansędoznaniałaskibożejNiematumowyo koncepcjinaroduwybranegondashwszystkienarodysąjednakowoważnedlaBoga

Hilarion poroacutewnywał czasy pogaństwa z wyschniętą ziemią bdquoziemia nasza była wyschłaprzezpalącesłońcerdquo(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199544)natomiastnadejściechrześcijaństwa użyźniło ją Ludzie ślepi głusi i ubodzy duchem stali się świadomi i mądrzybdquoroznieciłw nas[Boacuteg]światłorozumurdquo(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199544)stanbałwochwalstwaosłabiałbowiemprawidłowąpercepcjęrzeczywistościRuśchrześcijańskapotraktowana została jako pełnoprawny i roacutewnorzędny innym naroacuted a jej historia włączonazostała do historii powszechnej Dzięki chrześcijaństwu państwo zdobyło nową tożsamośći szansęna świetlanąprzyszłośćArgumentoacutewdostarczała tupostaćWłodzimierzaWielkiegowładcy odpowiedzialnego za chrzest Rusi Włodzimierz został poroacutewnany do KonstantynaWielkiegoz uwagina historyczneznaczenieswojegoczynuWłodzimierzchrzczącRuśdokonałczynuktoacuteryw oczachHilarionastawiałgona roacutewninietylkoz cesarzembizantyńskimaletakżez Ewangelistami(MetropolityIłarionaSłowoo Prawiei łasce199545)Włodzimierz(chrzestneimię Bazyli) chrzcząc Ruś dał świadectwo swojej mądrości sprawiedliwości i dobroci sercaMądrośćtaprzekazanamuzostałaprzezksiężnąOlgę(890-969)ktoacuterajakojednaz pierwszychprzyjęła chrześcijaństwo z rąk cesarza bizantyjskiego (Powieśćminionych lat 1999 355-356)Z koleidziełoWłodzimierzaugruntowałjegosynJarosław(imięchrzestneGieorgij)wznoszącsoboacuterMądrościBożejw Kijowie bdquogroacuted jaśniejącywspaniałościąrdquo (Metropolity Iłariona Słowoo Prawiei łasce199549)będącysymbolemruskiegooświecenia

Florenskipojmujerolęreligiiw historiiczłowiekai ludzkościw podobnymduchuBez wiaryi uczućreligijnychduszai siłytwoacuterczeczłowiekawysychająi coza tymidziewysychacywilizacjai kultura W odroacuteżnieniu jednak od Hilariona ktoacutery neutralnie a nawet życzliwie odnosił

6 UFlorenskiegoodnajdujemyjeszczeelementyduchowościpoacuteźniejszejathoskiej7 TakestetycznośćrozumienpWiktorByczkowuczeńAleksegoŁosiewa(Bychkov19886)

Justyna Kroczak

| 186 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

się do chrześcijaństwa zachodniego Florenski uważał że cywilizacja zachodnia wzniesionana fundamencie prawa rzymskiego i chrześcijaństwa łacińskiego reprezentując typ kulturyrenesansowej(przeciwstawionejtypowiśredniowiecznemu)charakteryzowałasięrozdrobnieniempowierzchownością i subiektywnością Florenski dodawał że renesansowe odczuwanie świataulokowałoczłowiekaw ontologicznejpustce(Florenskiy2008317)

Sztuka ascezy Florenski powiadał że bdquow średniowieczu płynie treściwa i głęboka rzeka prawdziwej kulturyrdquo(Florenskiy200059-60)dlategopostulowałpowroacutetdo wartościpromowanychprzezśredniowiecze(Florenskiy 1994 39) Średniowiecze było dla Florenskiego żywe i aktualne ponieważ żywei aktualnebyłyprawdyzawartew głoacutewnymśredniowiecznymtypieżyciareligijnegotjw życiumonastyczno-ascetycznymAsceciosobyduchonośnepostrzegałjakouosobionepięknoktoacutereprzekształca rzeczywistość tworzy nowe jakości duchowe Piękno stanowiło dla Florenskiegojakość metafizyczną dlatego historię i praktykę sztuki ascezy rozpatrywała według niegometafizyka

Historyczna postać mnicha-ascety (ale roacutewnocześnie człowieka życiowo aktywnegozadaniowego) przede wszystkim Konstantyna-Cyryla Teodozego Pieczerskiego i Sergiuszaz Radoneża określała typ idealny w antropologii Florenskiego w ktoacuterej człowiek nazywanyzostałhomo religiosus i homo liturgusFilozofięczłowiekaon samnazywałantropodyceączyliusprawiedliwieniem człowieka przed Bogiem Człowieka określa (tj usprawiedliwia) jegoobliczeduchowe i wynikającez niegocele jakieprzed sobą stawiaPomagamuw tymasceza(naktoacuterąskładająsięminczystośćsercaczystośćduchowapokora)będącajednymz narzędzidoskonaleniai wstępowaniaku Boga

Sergiuszz Radoneżaojciec-założycielŁawryTroicko-sergiejewskiejbyłnajbliższyduchowoFlorenskiemu ale jego życie i typ aktywności stanowiły bezpośrednią kontynuację tradycjizapoczątkowanej przez Teodozego Pieczerskiego wielkiego organizatora życia religijnegow Dawnej Rusi Teodozy wybrał posługę monastyczną wbrew woli swojego otoczenia Jegonieustępliwość stałość w podjętej decyzji i kultywowanie tradycyjnych cnoacutet chrześcijańskichszczegoacutelnie pokory skromności posłuszeństwa a także bdquonauki w księgachrdquo sprawiła że byłw konsekwencjiniezwykleszanowanyprzezwładzęndashprzezksięciaIzjasławaJarosławowiczacopotwierdzajegoŻywot

Florenskiemu imponowały tradycyjne i dlatego uniwersalne cnoty chrześcijańskie ktoacuteredoskonalączłowiekaPragnąłnieustannieotaczaćsięwspoacutełczesnymimumistrzamiduchowymii faktycznie w okresie życia sprzed zesłania (przed 1928 r) udawało mu się to Poznałi wspoacutełpracował bowiem z biskupem Antonim (Florensowem) archimandrytą SerapionemMaszkinemi ojcemIzydoremO tymostatnimnapisałnawetapologetycznąksiążkęptSoacutel ziemiOjciecIzydorprzypominałśwSergiuszai Teodozegondashbyłskromnyprostyłagodnyi pokornynatomiastSerapionMaszkinndashśwKonstantyna-Cyrylandashintelektualistęo czystymsercui pięknejosobowości

Samego Florenskiego roacutewnież można nazwać ascetą ponieważ w praktyce życia dążyłdo zdobywaniacnoacutetchrześcijańskichktoacutereniestanowiłydlaniegoarcheologiiależywątradycjęchoćniefunkcjonowałw pełnejizolacjiod świataNiektoacuterzyjemuwspoacutełcześniodbieralito jakofałszywąstylizację8alewydajesiężebyłato postawaszczera

8 Chodzi o Mikołaja Bierdiajewa ktoacutery pisał bdquoNiezwykle oryginalny i utalentowany czuliśmy jednakdo siebiepewnąniechęćOdpychałomnieod Florenskiegozainteresowaniemagiąpoczucieżeświatjest

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 187 |

ZakończenieGłoacutewną propozycją filozoficzną Florenskiego określa się mianem metafizyki wszechjednościktoacutera pytała o to czym jest prawda jak jej doświadczyć i jakie jest jej kryterium Kryteriumprawdystanowiłopięknoa doświadczyć jejmogli ludziektoacuterzystali sięmetafizyczniepiękniCzytającFlorenskiegomożnaodnieśćwrażenieżepanujeu niegobdquosupremacjapięknardquoswoistyestetyzmsynonimicznyz religijnościąi przeciwstawionypragmatyzmowiWedługFlorenskiegoestetycznośćbyłanajgłębszącechąrzeczywistościi wsposoacutebnajpełniejszywyrażałasięw religiiBoacutegbyłpięknemnajwyższymaledziękiłascestworzeniemogłouczestniczyćw tympięknieimwięcejłaskitymwięcejw stworzeniupięknaktoacutereempirycznieprzejawiasięw światłonośnościWtymsensiepięknibyliasceci

Metafizykawszechjedności pytała roacutewnież jak na poziomie bytowym skonstruowana jestrzeczywistośćPrawofunkcjonowaniarzeczywistościzawierałosięw platońskiejformulejednościw wielości(hen kai pan)a głoacutewnymjegomomentembyładialektykaBogai człowiekateodyceai antropodyceaWteodyceiczłowiekbyłpojętyw wiecznościa wantropodyceiw historii

Florenski sformułował swoją teorię na bazie żywego doświadczenia religijności przeżywałraczej duchowość wschodniochrześcijańską w wariancie słowiańsko-bizantyjskim niż jąbadał metodami naukowymi Konstantyna-Cyryla traktował bowiem jako przedstawicielatradycji teologii bizantyjskiej choćw rzeczywistości jegopostawa znacznie się od niej roacuteżniłaRozroacuteżnieniena bizantynizmscholastycznyw typiedamasceńskimi bizantynizmw typiecyrylo-metodejskimzaproponowałi wsposoacutebprzekonywającyuzasadniłrosyjskibadaczWłodzimierzMilkow(Milkov1997359)Twierdzionżetenpierwszynakierowanybyłna wartościascetyczno-mistycznena postawękontemplacyjnąpasywnąWtensposoacutebśwJanaDamasceńskirozumiałtakżefilozofię(ktoacuterązdefiniowałw Źroacutedle wiedzy)9Z koleidrugireprezentowałpostawęaktywnązadaniowąWŻywocie Konstantyna czytamy że filozofia bdquojest to zrozumienie rzeczy Boskich

zaczarowanypasywnośćbrakproblematykiwolnościsłabepoczucieChrystusastylizacjadekadencjaobojętnośćmoralna zastąpienie ocenmoralnych estetycznymi Florenski był subtelnym reakcjonistąnie było w nim autentycznej tradycji Florenski był człowiekiem uniwersalnym Ogromnemutalentowitowarzyszyławielkasłabośćbezsilnawalkaz wątpliwościamisztucznai stylizowanaobronakonserwatywnego prawosławia liryzm paraliżujący energię przewaga żywiołu religijnej paplaninyW jegostrukturzeduchowejbyłocościeplarnianegobrakświeżegopowietrzamoacutewiłsztuczniecichymgłosemmając spuszczone oczy kiedyś w chwili szczerości powiedział że walczy ze swym własnymżywiołemdionizyjskimrdquoWinnymmiejscunazwałgostylizatoremprawosławiardquo(Bierdiajew2002144-145)(Berdaev1996266-284)

9 bdquo1)Filozofiajestpoznaniembytoacutewjakoistniejącychto znaczypoznaniemnaturybytoacutew2)FilozofiajestpoznaniemrzeczyBoskich i ludzkich to znaczywidzialnych i niewidzialnych3)Filozofiaznowu jestnamysłemnad śmierciąz wyborui naturalnąDwasąbowiemrodzajeżycianaturalnektoacuterymżyjemyorazz wyboruwedlektoacuteregoz namiętnościątrzymamysięobecnegożyciaŚmierćtakżejestpodwoacutejnajednanaturalnaktoacutera jestoddzieleniemduszyod ciaładrugaz wyboruwedlektoacuterejgardzącżyciemobecnympodążamydo życiaprzyszłego4)Filozofia jestupodabnianiemsiędo BogaUpodabniamysiędo Bogaprzezmądrośćto znaczyprzezprawdziwepoznaniedobrai wedlesprawiedliwościktoacuterajest sprawiedliwympodziałem i niezważaniemna osobyw sądzie orazwedle świętości ktoacuterawyższajest od sprawiedliwości czyli przez bycie dobrym i czynienie dobra tym ktoacuterzy nam wyrządzająniesprawiedliwość 5) Filozofia jest sztuką sztuk i nauką nauk Albowiem filozofia jest początkiemwszystkich nauk przez nią bowiem każda sztuka i każda nauka została wynaleziona Sztuka wedługniektoacuterychmożew czymśpobłądzićnaukazaśniebłądzia samatylkofilozofiajestnieomylnaWedługinnych zaś sztuka jest wykonywana rękami nauka zaś jest każdą sztuką związaną z działaniem npgramatykąretorykąitp6)FilozofianastępniejestumiłowaniemmądrościPrawdziwazaśmądrośćjestBogiemtakwięcmiłośćdo Bogasamajestprawdziwąfilozofiąrdquo(JanDamasceński201137-38)

Justyna Kroczak

| 188 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189

i ludzkich w jakim stopniumoże się człowiek zbliżyć do Boga i jak uczy się przez działaniestawaćna obrazi podobieństwostwoacutercyrdquo(ŻywotKonstantyna2000IV)WdzieleKonstantynazauważamy tolerancję religijnąpewne zapożyczenia z chrześcijaństwazachodniegonatomiastw tradycyjnym bizantynizmie tego nie ma jest raczej ortodoksyjny Na Rusi obie tendencjebyłyobecnei rozwijałysięroacutewnolegleFlorenskiniebadałi niezwracałuwagina takieniuansei roacuteżnorodnośćfaktoacutewhistorycznychcoz jednejstronynegatywnieodzwierciedliłosięna jegoteoriachalez drugiejstrony jegowrażliwośćestetycznaczyniła jegotwoacuterczośćwartościowymdrogowskazemw prawosławnej(ifilozofującej)tradycjipiśmienniczej

REFERENCESBerdaev Nikolay Alexandrovich 1996 Стилизованное православие [The Manneristic

Orthodoxy] InIsupovKonstantin(eds)ПавелАлександровичФлоренскийProetcontra[PavelAleksandrovichFlorenskyiProetcontra]SaintPeterburg266-284

Bierdiajew Mikołaj 2002 AutobiografiafilozoficznaTransbyHPaprockiKętyBychkov Viktor Vasilevitch 1988ЭстетическоесознаниеДревнейРуси[The aestheticidentity

of OldRusrsquo]MoscowDamasceński Jan 2011DialektykaalborozdziałyfilozoficzneO herezjachTransbyAZhyrkova

KrakoacutewEremin Igor Petrovitch 1956 Литературное наследие Кирилла Туровского [Literary

heritageKirillof Turov]In ErminIgor(eds)ТрудыОтделадревнерусскойлитературы[Proceedingsof Departmentof OldRussianLiterature]t12SaintPeterburg340-361

Florenski Paweł 1984Ikonostasi inneszkiceTransbyZPodgoacuterzecWarszawaFlorenski Paweł 2009Filari podporaprawdyProacutebateodyceiprawosławnejw dwunastulistach

TransByJChmielewskiWarszawaFlorenskiy Pavel Alexandrovich 1994Автореферат[Auto-resume]In Сочинениав4-хтомах

[Worksin 4volumes]т1Moscow37-43Florenskiy Pavel Alexandrovich 1994 Православие [Orthodoxy] In Сочинениав4-х томах

[Worksin 4volumes]т1Moscow638-662Florenskiy Pavel Alexandrovich 1996ПисьмоАСМамонтовой[ALetterto ASMamontova]

InСочинениав4-хтомах[Worksin 4volumes]т2Moscow409-410Florenskiy Pavel Alexandrovich 2000 История и философия искусства [The history

and philosophyof artMoscowFlorenskiy Pavel Alexandrovich 2000 Обратная перспектива [Reverse Perspective]

In Сохинениав4-хтомах[Worksin 4volumes]т3(1)Moscow46-103Florenskiy Pavel Alexandrovich2008Уводоразделовмысли[At the cross-roadsof thougts]

In Имена[The Names]Moscow5-322Khoruziy Sergey Sergeevitch 2000 Исихазм в Византии и России исторические связи

антропологическиепроблемы[Hesychasmin Russiahistoricalconnexionsantropologicalproblems]In Остароминовом[Onoldand new]Saint-Peterburg207ndash260

Lichaczow Dymitr 2013 Kultura jako jednolita sfera Trans By Ł Gemziak In Człowieki społeczeństwoXXXV2367-377

Losskiy Vladimir Uspenskiy Leonid 2014Смысликон[The significanceof icons]MoscowMazurek Sławomir 2004 Filantrop czyli nieprzyjaciel i inne szkice o rosyjskim renesansie

filozoficznym Warszawa2004Metropolity Iłariona Słowo o Prawie i łasce 1995 InSłowoo Bogu i człowiekuMyśl religijna

SłowianWschodnichdobystaroruskiejTransByRŁużnyKrakoacutew39-52

Staroruskie motywy w twoacuterczości Pawła Florenskiego (1882 ndash 1937)

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 179 ndash 189 bullbullbull | 189 |

Meyendorff John 2007 TeologiabizantyjskaHistoriai doktrynaTransbyJProkopiukKrakoacutewMilkov Vladimir Vladimirovich 1997Кирилло-мефодиевскаятрадицияиееотличиеотиных

[Cyrillo-Methodiantraditionand itsdistinctivefeatures]In MilkovVladimir(eds)ДревняяРусьпересечениетрадиций[OldRusrsquomdashcross-roadof traditions]Moscow327-370

Obolensky Dymitry 1971The ByzantinecommonwealthEasternEurope500-1453NewYorkObolensky Dymitry 1976 Latebyzantinecultureand the slavsA studyin acculturationIn XV

congregravessinternationaldrsquoEacutetudesbyzantinesAthegravenes1976Obolensky Dymitry 1982 The Byzantineinterheranceof EasternEuropeLondonPowieść minionych lat 1999przełFSielickiWrocławToporov Vladimir Nikolaevich 1995 Святостьисвятыеврусскойдуховнойкультуре[Holiness

and saintsin Russianspiritualculture]т1MoscowTrubacheva Maria Sergeevna 2003НеизвестноеписьмоПАФлоренскогокИЭ Грабарю

[Unknown letter from PA Florensky to IE Grabar] In V Грабаревские чтенияМеждународнаянаучнаяконференцияДокладысообщения31январяmdash1февраля2002г[The 5thGrabarrsquosLecturesInternationalScientificConferencePresentationsReports31stof Januaryndash1stof February]Moscow20-26

Żywot Konstantyna 2000 Żywot Konstantyna In Żywoty Konstantyna i Metodego Transby T Lehr-SpławińskiWarszawa

SUMMARY THE OLD RUSrsquo THEMES IN THE WORKS OF PAVEL FLORENSKY(1882 ndash 1937)The tradition of pre-Mongolian Rusrsquo happened to have a great influenceuponphilosophicalthinkingof PavelFlorenskya prominentfigureof the Russianreligiousrenaissance of the early XXth century Florenskyrsquos fascination with the culture of OldRusrsquomostevidentin suchfieldsasvisualartsecclesiasticalwritingsand ascetictraditiontranspiresin hiswritingsespeciallyin thoseconcernedwiththe OrthodoxspiritualityAllthosefields reflect religious commitmentof Florensky and the immense rolehe ascribedto religionin shapingan outlookof an individualcommunityand civilizationThereforeitcanbesaidthatFlorenskywasnota narrowspecialistbutrathera studentof religionatlargeConsiderationson the phenomenonof iconand templeasa ldquosynthesisof artsrdquotakeupa lotof spacein Florenskyrsquosworksthesephenomenaareboundupwiththe conceptof Sophiathe Wisdomof Godwhichcoloredthe religiousatmosphereof OldRusrsquoThe conceptcamefrom Constantine-Cyrilthe PhilosopherwhoselegacyFlorenskyalsostudied

JustynaKroczakPhDUniversityof ZielonaGoraInstituteof PhilosophyWojskaPolskiego71A street65-762ZielonaGora Polandjkroczakifiluzzgorapl

| 190 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

K PROBLEMATIKE VYacuteUČBY NAacuteBOŽENSTVA V ČESKOSLOVENSKU PO ROKU 1918

Religious education in Czechoslovakia after 1918

Adriana Kičkovaacute

DOI1017846CL2018112190-198

Abstract KIČKOVAacuteAdriana Religious education in Czechoslovakia after 1918 Religiouseducation as a compulsory subject played an important role in the educational processThe foundationsof faithacquiredbychildrenin thefamilymilieuwerefollowedupby religiouseducationat schoolAfter1918both the systemof educationand the subjectof religiouseducation itself changedThe textoutlines the formof changes in the teachingof religionafterthe establishmentof the CzechoslovakRepublicin 1918in thecontemporarycontextIt focuseson selectedlegislativechangesaswellason the reactionsin thepressin thatperiod

Keywordsreligion schools Czechoslovak Republic

Abstrakt KIČKOVAacute Adriana K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918Naacuteboženskaacutevyacutechovaakopovinnyacutevyučovaciacutepredmetzohraacutevaladocircležituacuteuacutelohuv edukačnomproceseZaacutekladyvieryziacuteskalidetiv rodinena ktoruacutenadvaumlzovalanaacuteboženskaacutevyacutechovav školePo roku1918došlok uacutepravevzdelaacutevaciehosysteacutemuakoi predmetusamot-neacutehoTextnačrtaacutevapodobuzmienvo vyučovaniacutenaacuteboženstvapo vznikuČeskoslovenskejrepublikyv roku1918v kontextedobovyacutechpruacutedovSuacutestreďujepozornosťna vybraneacutelegis-latiacutevnezmenyakoi reakciedobovejtlače

Kľuacutečoveacute slovaacutenaacuteboženstvo školy Československaacute republika

Etablovaniacutem noveacuteho štaacutetneho uacutetvaru Československej republiky samedzi prvoradeacute uacutelohy za-radilapotrebaupraviťvzdelaacutevaciacutesysteacutemv duchunoveacutehoštaacutetnehozriadeniaBolopotrebneacuteabyvzdelaacutevaniebuduacutecichvoličovsvojouštruktuacuteroualei obsahovounaacuteplňouadekvaacutetnereflektovalopotrebyrepublikyNovyacuteštaacutetnemalv tomtosmerejednoduchuacuteuacutelohuZdedilibačiastočnekom-patibilnyacutevzdelaacutevaciacute systeacutem(Kaacutezmerovaacute201211-14)Predpisya normyo ktoreacute savzdelaacutevanieopieralobolipre českeacutekrajinya uacutezemiednešneacutehoSlovenskaodlišneacutePrvoradouuacutelohoupretobolozjednotiťzaacutekladneacutenormyna ktoryacutechštruktuacuteravzdelaacutevaniaa jejobsahovaacutenaacuteplňstaacutela(Placht ndashHavelka193471)1Pretodovtedykyacutemneboldovŕšenyacutereformnyacuteprocesostaliv obmedzenejplat-nosti viacereacute zaacutekonneacutenormybyacutevaleacuteho štaacutetneho zriadeniaDočasnuacuteplatnosť zaacutekonovbyacutevaleacutehoRakuacutesko-Uhorskeacutehozriadeniado prijatianovyacutechpredpisovumožnilzaacutekonč 11z 28oktoacutebra1918 Transformaacutecia prinaacutešala zmeny ktoreacute hlavne na uacutezemiacute Slovenska nemali vždy pozitiacutevnuodozvuVzhľadomna odlišnosti sauacutepravaobsahuvzdelaacutevaniapre jednotliveacutevyučovaciepred-metyriešilaprostredniacutectvomvyacutenosovministerstvaškolstvaa jemuna Slovenskupodriadeneacutemu

1 Votaacutezkevyučovanianaacuteboženstvasavychaacutedzalopre krajinyčeskeacutez paragrafu1zaacutekonač 62zo 14maacuteja1869Doplňovalhozaacutekonz 2maacuteja1883č 53Na uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskaa PodkarpatskejRusiplatilzaacutekonnyacutečlaacutenokXXXVIIIz roku1868DoplnilhočlaacutenokXXVIIIz roku1876

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 191 |

orgaacutenuReferaacutetuministerstvaškolstvav BratislavePredmetybolirozloženeacutev dvochzaacutekladnyacutechkategoacuteriaacutechndashpovinneacute i nepovinneacuteDo prvejkategoacuteriepatrilonaacuteboženstvo2Vyučovanienaacutebo-ženstvaakopredmetuupravovalvyacutenosministerstva školstvaz 11 augusta 1919 č 26183 o po-vinnom vyučovaniacute naacuteboženstva Uvaacutedzal žedanyacutepredmetbolomožneacute zaviesťna určitom typeuacutestavulenvtedyaksak jehovyučovaniuprihlaacutesilominimaacutelne20žiakovzo všetkyacutechtriedkdenaacuteboženstvonebolopovinnyacutempredmetom(išloo necirkevneacuteškolykdenaacuteboženstvoakopredmetnebolopovinneacute)Akyacutekoľveknaacutetlakna žiakovabysaprihlaacutesilido nepovinneacutehonaacuteboženstvabolnepriacutepustnyacute3V zmyslenoveacutehoštaacutetnehozriadeniabolodocircležiteacuteabyučiteľskeacuteosobybolidocircvery-hodneacutečov novyacutechpodmienkachneboloľahkeacutedosiahnuťMinisterstvoškolstvavydalonariadenieč 13378z 8oktoacutebra1919na zaacutekladektoreacutehoupozorňovalospraacutevcovškocirclževyučovaťnaacutebožen-stvomocircžuibaosobyktoreacutezložilisľubvernostiČeskoslovenskejrepublike4V priacutepadeakbydanyacutepredmetvyučovalaosobabez zloženiasľubuministerstvoškolstvazastavilovyplaacutecaniefinančnejodmenyza vyučovaniedaneacutehopredmetu5Otaacutezkouoslobodeniaod vyučovanianaacuteboženstvasazaoberalajneskoršiepublikovanyacutevyacutenosz 17 oktoacutebra 1920 Naacuteboženstvonemuselinavštevovaťdetibez vyznaniaalebodetinaacuteboženstvaštaacutetomneuznaneacutehov priacutepadeakrodičianaacutevštevuhodiacutennaacute-boženstvajasneodmietliHlavnyacutemdocircvodompublikovaniavyacutenosubolisťažnostiktoreacutev hustomslededostaacutevaloministerstvoškolstvaŽiadalioslobodeniedieťaťaz vyučovaniapredmetuavšakbez vyjadrenia nižšiacutech školskyacutech orgaacutenov Predpis preto uložil zemskyacutem i okresnyacutem orgaacutenomabypri každejžiadostizisťovalidocircvodypre ktoreacutesiotecmatkarespektiacuteveporučniacutekneprialiabydieťahodinynaacuteboženstvanavštevovaloUacuteradymalivypracovaťposudoka zhodnotiťčibyuacutečasťdieťaťana vyučovaniacutenaacuteboženstvanespocircsobilavo vyacutechove rozkol (VestniacutekMŠaNO1920417)6Ajna straacutenkachnoviacutensaobyvateľstvovyjadrovalok otaacutezkevyučovanianaacuteboženstvaV prospechpotrebypovinneacutehovyučovanianaacuteboženstvasavyjadrilinapriacutekladnovinyNaacuterodnaacutejednotav mar-ci 1920Požadovali aby sa vyučovanienaacuteboženstvanezanedbaacutevalo a stalo sa povinnyacutemnielenna všetkyacutechľudovyacutechškolaacutechalei naškolaacutechstrednyacutech(NJ19202)

2 Konfesneacutepomeryv republikeovplyvnilipomeryv byacutevalejRakuacutesko-UhorskejmonarchiiPo jejzaacutenikua vznikuČeskoslovenskejrepublikysadanaacuteskutočnosťplneodrazilav novomštaacuteteZvlaacutešťneľahkaacutebolasituaacuteciana SlovenskuDo vznikurepublikydieceacutezyna Slovenskuspadalipod maďarskeacuteHranicedieceacuteznesuacutehlasilis hranicamištaacutetnymiBolopotrebneacuteriešiťotaacutezkucirkevneacutehoškolstvamajetkoveacuteotaacutezkyotaacutez-kubiskupovatďDocircležityacutemkrokomku konsolidaacuteciivzaacutejomnyacutechvzťahovsapretostalazmluva Modusvivendiz roku1928

3 Rovnakyacuteobsahmalvyacutenosz 31oktoacutebra1919č 52420o povinnomnaacuteboženstvepre stredneacuteškoly4 Sľubvernostiučiteľovna zaacutekladevyacutenosuministerstvaškolstvaz 10apriacutela1920č 11861znelbdquoSľubujem

na svoju česť a svedomie že Československej republike budem vždy vernyacute a jej vlaacutede poslušnyacute že budem všetky zaacutekony a nariadenia zachovaacutevať svoje uacuteradneacute povinnosti podľa nich vykonaacutevať pilne svedomite a ne-stranne Uacuteradneacuteho tajomstva nevyzradiacutem a v každom svojom jednaniacute len prospech štaacutetu a zaacuteujem služby budem mať na zretelildquo(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

5 Kbdquoprobleacutemuldquosapridalaajotaacutezkavyučujuacutecehopre danyacutepredmetndashlaickyacuteučiteľalebokatecheacutetaPodľanariadeniaministerstvaškolstvaz decembra1920boloustanoveneacute1Na školaacutechkdežiaciajučiteliabolirovnakeacutehovyznaniavyučovalnaacuteboženstvotriednyučiteľ2Tamkdežiaciboliineacutehovyznaniaakopedagogickyacutezboralenachaacutedzalsatampedagoacutegrovnakeacutehovyznaniaakodetinaacuteboženstvovyučovalaosobamenovanaacuteministerstvom školstva 3Akdeti aj učiteľa boli ineacuteho vyznania a nebol tamučiteľnaacuteboženstvavyučovalichtamojšiacutefaraacuter4Naacuteboženstvosavyučovalov rozsahuakoudaacutevalučebnyacuteplaacutena podľaučebneacutehoprogramuodobreneacutehoministerstvomškolstva(NJ19203)

6 Zaacutekonz 15apriacutela1920č 405savenovalkomplexneotaacutezkenaacuteboženskeacutehovyznaniadieťaťas ohľadomna naacuteboženskuacutepriacuteslušnosťrodičovrespporučniacutekaV školaacutechktoreacutenavštevovalipriacuteslušniacutecirocircznychvy-znaniacutea naacuteboženskyacutechspoločnostiacutemalobyťvyučovanierozdeleneacutetakabyajnaacuteboženskaacutemenšinamohlavykonaacutevaťsvojenaacuteboženskeacutepovinnostiNaacuteboženskyacutemvyznaniacutemsamyslelajstavbez vyznania(Placht ndashHavelka193467-70)

Adriana Kičkovaacute

| 192 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

Zaacutekonnaacuteuacutepravanielenpre vyučovanienaacuteboženstvana ľudovyacutecha meštianskychškolaacutechna-stalapo prijatiacutezaacutekonač 2261922z 13 juacutela Konkreacutetneišloo paragrafy1a 27Podľaparagrafu 1bolo naacuteboženstvo ako predmet povinneacute Vyučovanie zabezpečovali priacuteslušneacute cirkevneacute uacuteradyokremvrchneacutehodozoruktoryacuteprinaacuteležalštaacutetu8Zreteľneopaumlťdeklarovalžeučiteliamalizakaacuteza-neacuteovplyvňovaťdetibuďv prospechaleboprotivyučovaniunaacuteboženstvaOslobodeniacutemohlibyťod vyacuteučbynaacuteboženstvažiaciobecnyacutecha okresnyacutechškocirclktoriacuteprinaacuteležaliniektoreacutemuzo štaacutetomuznanyacutechvyznaniacuteako topožiadalirodičiaalebozaacutestupcoviarodičovOslobodenieod vyučo-vaniapredmetumalospravidlacharakteroznaacutemeniaObsahnariadeniasaneskoršierozšiacuterilajna stredneacuteškolya učiteľskeacuteuacutestavy(VestniacutekMŠaNO1923544)

Malyacuteškolskyacutezaacutekonvšakpriniesolajbdquokonkurenciuldquonaacuteboženskejvyacutechovev podobenoveacutehopovinneacutehopredmetundashobčianskejnaacuteukya vyacutechovyčospocircsobilov častipolitickeacutehospektraprob-leacutemyHlavnyacuteprobleacutems normoumalaSlovenskaacute ľudovaacute stranaJejposlanciaktiacutevnebojovalirocirczny-miprostriedkamiprotiprijatiumaleacutehoškolskeacutehozaacutekonaV zaacutekonenevidelisnahuo zjednoteniealeuacutetokna kresťanstvoPoslancovktoriacutezaacutekonodhlasovalinazyacutevalipokrokaacutermia socialistamiPrezentovali sa ako jedinaacute stranaktoraacutebraacutenikresťansko-katoliacutecke stanovisko Svojepredstavyo riešeniacutenaacuteboženskejvyacuteučbya naacuteukyo spoločnostipublikovalina straacutenkachnoviacutenNievždybolslovniacutekautorovtaktnyacuteProstredniacutectvomdiskusiek bdquoprobleacutemuldquonaacuteboženskejvyacuteučbysasnažiliza-ujaťa prilaacutekaťpotenciaacutelnychvoličovalebosibdquolenldquovylepšiťvlastnyacuteobrazna verejnostiSlovenskaacute pravdanedeľniacutekvydaacutevanyacuteSlovenskou ľudovou stranouna margouvedenejskutočnostinapiacutesalbdquoMy katoliacuteci nebojiacuteme sa ani bdquovoľnej suacuteťaželdquo vo veciach viery Skuacutesenosť dokazuje že pri takyacutechto suacuteťažiach vždy zviacuteťaziacutemeldquo (SP1923b 3)Člaacutenokpoukazovalna skutočnosť žehoci je vyacuteučbanaacuteboženstvapovinnaacuterovnakopovinnyacutejeajpredmetobčianskavyacutechovaZa vinniacutekatejtosituaacutecieboloznačenyacuteVavroŠrobaacuterakobdquonaacuterodnyacute a naacuteboženskyacute hrobaacuterldquo9Poslancisaobaacutevaližeobčianskavyacutechovaakopredmetbude sluacutežiť akoplatformaneveriacimpedagoacutegomna uraacutežanienaacutebožen-skyacutechcitovžiakovV tomtosmerenovinySlovenskaacute pravdavyzyacutevalirodičovdetiacuteabysakaždyacutedeňpyacutetalidetiacutečiimučiteľnezakazovalmodliťsačisaposmešnenevyslovovalo cirkviatď(SP 19221)10Ešteajv roku1938Slovenskyacute hlasvidelobčianskunaacuteukuakopredmetbez tradiacuteciedo kto-reacutehoosnovbolomožneacutevložiťšeličovzhľadomna nejasnuacutehranicumedzinaacuteboženskouvyacuteučboua občianskounaacuteukouAjz uvedeneacutehodocircvodupotrebovalpodľačlaacutenkuzaacutekonreformuabysabdquonestraacutecali vžiteacute kultuacuterne slovenskeacute hodnotyldquo(SH19384)

Prevaacutedzacie pokyny konkretizaacutecie jednotlivyacutech paragrafov zaacutekona sa adaptovali do praxeformouvlaacutednehonariadenia zo 4 apriacutela 1925 č 64 a vyacutenosuministerstva školstva z 15 maacuteja 1925 č 16137-I Platilpre Čechya SlovenskoUsmernenieuvaacutedzalo že žiadostio oslobodenie

7 Išloo tzvmalyacuteškolskyacutezaacutekonkeďžeriešillenčasťprobleacutemovdoboveacutehoškolstvaNešloo reformukom-plexnuacute Školydelilna dva typyndash štaacutetne a neštaacutetne (obecneacute cirkevneacute a suacutekromneacute)Rovnako zaviedolpovinnuacute8-ročnuacuteškolskuacutedochaacutedzkuhocina uacutezemiacuteSlovenskavstuacutepilado platnostiažod školskeacutehoroku19271928Na uacutezemiacute Slovenska na zaacuteklade čl XXXVIII1868 bola dovtedy 6-ročnaacute povinnaacute školskaacutedochaacutedzka

8 Medzipovinneacutepredmetypre ľudoveacuteškolypatrilaokremnaacuteboženstvaajobčianskanaacuteukaa vyacutechovavyu-čovaciacutejazykpočtypriacuterodopispriacuterodospytzemepisa dejepisNepovinneacutepredmetysaotvaacuteralilenvtedyaksana danyacutepredmetprihlaacutesilominimaacutelne20detiacute

9 ObavybolineopodstatneneacuteČiastočneto suacuteviselos absentujuacutecimiučebnyacutemiosnovamiktoreacutemalibyťdefinitiacutevneažpotomakoškolskeacuteuacuteradyziacuteskalidostatočneacutepraktickeacuteskuacutesenostis vyučovaniacutemobčianskejnaacuteukyZaacutekladpredmetumalžiakovoboznamovaťso štaacutetnymzriadeniacuteminštituacuteciamidemokratickyacutemiprinciacutepmiatď

10 Slovenskeacute ľudoveacute novinydňa2481923na s3informovaliv spojitostis probleacutemomo poradeprofesorova katecheacutetovktoraacutesauskutočnilav pondelok27augusta1923o 1700Predmetomrokovaniaboliučeb-nicenaacuteboženstvaalehlavneotaacutezkaakosaspraacutevaťvočinoveacutemupredmetundashobčianskanaacuteukaa vyacutechova

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 193 |

od vyučovaniasamalivybavovaťobratomnajneskocircrdo 14dniacutetakabybolpred začiatkomškol-skeacutehorokaznaacutemypočetdetiacutektoreacutebuduacutenavštevovaťnaacuteboženstvoŽiakomktoriacutebolioslobodeniacuteod vyučovanianaacuteboženstvasana vysvedčeniacutev koloacutenkenaacuteboženstvoobjavilpriacutepiso tomžedieťabolooslobodeneacutePodľanormynemalžiadnydozornyacuteštaacutetnyorgaacutenspraacutevcačiriaditeľškolyovplyv-ňovaťobsaha spocircsobnaacuteboženskeacutehovyučovaniaRovnakopedagogickyacutezbornesmelakyacutemkoľvekspocircsobomovplyvňovaťslobodneacuterozhodovanierodičovrespichzaacutestupcovv prospechaleboprotinaacuteboženskeacutemuvyučovaniuRozsahvyacuteučbypredstavovalidvehodinytyacuteždenneDo rozvrhubolizakomponovaneacutebuďakoprveacutealeboposledneacutehodiny11Na školaacutechkdenaacuteboženstvovyučovaličlenoviaduchovnejspraacutevysahodinynaacuteboženstvaumiestňovalido rozvrhupo dohodes učiteľomnaacuteboženstvaNesmelisaumiestniťpočasvoľnyacutechdniacutepre detiV priacutepadežetakaacutesituaacuteciasanedaladosiahnuťbolomožneacuterealizovaťvyacutenimkua stanoviťvyacuteučbunaacuteboženstvana voľneacutedni12Rozsahučivapre jednotliveacuteškolskeacutestupneustanovovalicirkevneacuteuacuteradyUčitelianaacuteboženstvapri vytvaacuteraniacutepodrobnejučebnejosnovymuseli zohľadniťnielenvonkajšie ale i vnuacutetorneacutepomery školy kdevyučovaliDo obsahupredmetusaradilibiblickeacutedejiny(podľasmerniacutecpuacutetavoa zaujiacutemavo)kate-chetizmus(zaacutekladneacutepravdyvieryza dodržaniazaacutesadynieveľanaraz)cirkevneacutedejiny(odporuacutečalisafarebneacuteprehľadypre detina tabuležiadnediktovaniepoznaacutemok)Odporuacutečalisaajvychaacutedzkyna posvaumltneacutemiestav raacutemcivyučovaniadaneacutehopredmetuavšakza naacuteležitejpriacutepravynaprv spo-jitostis Cyriloma Metodomliturgikaspolus modlitbami(Hronek1935a69-79)Dozornad vy-učovaniacutempredmetuprisluacutechalcirkevnyacutemuacuteradoms vyacutehradoupraacutevavrchneacutehodozorua spraacutevy(PlachtndashHavelka193471)13V zaacuteujmešetreniafinanciiacutenormaodporuacutečalazamestnaacutevaťučiteľanaacuteboženstvana školenastaacuteloaktosamozrejmeokolnostidovoľovaliDanyacutekrokmalviesťk uacutespo-refinančnyacutechprostriedkovnajmaumlv spojitosti s preplaacutecaniacutem cestovnyacutechnaacutekladov14Pre menšiemiesta zabezpečovalvyučovaniepredmetu spravidlamiestnyduchovnyacutepri vaumlčšiacutechobciachza-mestnaacutevalisaučitelianaacuteboženstvaV spojitostis vyučovaniacutemnaacuteboženstvamocircžemehovoriťo trochkategoacuteriaacutechvyučujuacutecichndashučiteliavymenovaniacuteškolskyacutemiuacuteradmiučiteliaz duchovneacutehoprostre-diaa svetskiacute(Hronek1935a96)Osobysvetskeacutektoreacutesapre danyacutekrokrozhodlimuselimaťpriacute-slušneacutevzdelaniea skuacuteškyodbornejspocircsobilosti15To všetkoza predpokladužepriacuteslušnyacutevrchnyacute

11 Početjednotlivyacutechvyučovaciacutechhodiacutenpre jednotliveacutedruhya stupneobecnyacutecha meštianskychškocirclstano-vilvyacutenosministerstvazo 4augusta1923č 92189-I(VestniacutekMŠaNO1923452-456)Stredneacuteškolymalizniacuteženyacutepočetvyučovaciacutechhodiacutennaacuteboženstvana zaacutekladevyacutenosuministerstvaškolstvazo 4septembra1919č 42845Zavaacutedzalnaacuteboženstvoakopredmetpovinnyacutev nižšiacutechtriedach2hodinytyacuteždennevo vyš-šiacutech1hodinatyacuteždenneReformav maacutejiroku1932ponechalana Slovensku2hodinytyacuteždennepre českeacutekrajinybolastanovenaacute1hodinatyacuteždenne

12 Vyučovanienaacuteboženstvaduchovnyacutemiosobami spocircsobovalo v duchovej spraacuteveprobleacutemyČinniacute kňazinemohlinaplniťčasťsvojichfunkciiacuteZ uvedeneacutehodocircvodupredstaviteliaduchovnejspraacutevypožiadališkol-skuacutevrchnosťo riešenieReferaacutetministerstvaškolstvaa naacuterodnejosvetyv Bratislavevyjadrilvyacutenosomzo 16oktoacutebra1929č 63900Isuacutehlasna udelenievyacutenimiekzo zaacutekonač 2261920a vlaacutednehonariadeniač 641925pre školyjedneacutehonaacuteboženskeacutehovyznania

13 Prepotrebyslovenskyacutechkatoliacuteckychškocirclboleditovanyacutepedagogicko-didaktickyacutečasopisSlovenskaacute školaVychaacutedzaljedenkraacutetmesačneVenovalsapedagogickejpraxia novinkaacutemurčenyacutemdo praxeEditovalihoMKopčana MČunderliacutek

14 Išloo člaacutenokIVa Vzaacutekonač 251z 13juacutela1922o služobnyacutechpomerochučiteľstvaMinisterstvoškol-stvavydalo25augusta1921vyacutenosč 75139v ktorominformovaložekatecheacutetovpre ľudoveacuteškolybudev školskomroku19211922odmeňovaťza 1hodinutyacuteždennuacutesumou100koruacutenKatecheacutetina meštian-skychškolaacutechmaliza 1hodinutyacuteždennedostaacutevaťodmenuvo vyacuteške120koruacutenCestovneacuteostaacutevalorovna-keacute30halierovza kilometer(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k2)

15 Prisvetskyacutechučiteľovobochpohlaviacutemuselikandidaacutetipreukaacutezaťstredoškolskeacutevzdelaniekrstnyacutelistpotvr-denieod lekaacuteražemocircžuvykonaacutevaťučiteľskeacutepovolaniea odporuacutečaniepriacuteslušnejfarySkuacuteškaktoraacutesako-naladvarazydo rokapreukazovalakandidaacutetovuznalosťučivanaacuteboženskeacutehopedagogicko-metodologickaacute

Adriana Kičkovaacute

| 194 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

cirkevnyacuteuacuteradvyhlaacutesildanuacuteosobuza spocircsobiluacutevykonaacutevaťuacuteradučiteľanaacuteboženstvaObsadeniemiestaučiteľanaacuteboženstvaspadalodo kompetenciepriacuteslušnejcirkvirespnaacuteboženskejspoločnos-tiOsobaučiteľabolapovinnaacutesvedomitesapripravovaťskoroprichaacutedzaťdo školypoznaťškolskeacutezaacutekonya primeranesaobliekať16Docircležitousuacutečasťoubolipravidelneacutestretnutiaučiteľanaacuteboženstvas rodičmidetiacute17Hocisvetskyacutepedagoacutegnaacuteboženstvapodliehalvyacuteberucirkevnejspraacutevyvšetcibolipovinniacutedodržiavaťzaacutekonya predpisyktoreacutev medziachzaacutekonavydaacutevališkolskeacuteuacuteradyNa druhejstrane ak cirkevneacuteuacuteradyustanoviliniečodo vyučovanianaacuteboženstvamuselidanuacute skutočnosťoznaacutemiťspraacutevcoviškolyrespuacuteraduškolskeacutehoinšpektorapre priacuteslušnyacuteobvodUstanoveniaktoreacuteboli v rozpore s obecnyacutem školskyacutemporiadkomnemali byť oznamovaneacuteučiteľomnaacuteboženstva(PlachtndashHavelka193475)18V spojeniacute s naacuteboženstvom je tedamožneacutehovoriťo dvoch silaacutechstretaacutevajuacutecichsapri vyučovaniacutenaacuteboženstvandashštaacutetua cirkvi

Napriek povinneacutemu naacuteboženstvu sa objavovali situaacutecie indikujuacutece probleacutemy pri vyacuteučbedaneacutehopredmetu19Referaacutetministerstva školstva v Bratislave rozposlal školskyacutem inšpektoromna Slovensku spraacutevupodľa ktorej bol informovanyacute žena niektoryacutech školaacutechna Slovensku sapredmetnaacuteboženstvonevyučovalvocircbecalebosazanedbaacutevalpredpiacutesanyacutepočethodiacutenV niekto-ryacutech priacutepadoch bola vyacuteučba iba niekoľkominuacutet namiesto predpiacutesanyacutech dvoch hodiacuten Referaacutetv Bratislave preto žiadal dozorneacute orgaacuteny školskeacute inšpektoraacutety aby situaacuteciu vo svojich obvo-dochprešetrili20Akzistilinezrovnalosti ichuacutelohoubolo informovaťvo forme spraacutevyReferaacutetv Bratislavea suacutečasnepodniknuacuteťkrokyna naacutepravu(SANndashPATOfSITO1919ndashl949k2)

znalosťznalosťučebniacutecakoi znalosťcirkevnyacutecha školskyacutechpredpisovMaladvečastipiacutesomnuacutea uacutestnuNa uľahčeniepriacutepravysaorganizovališpeciaacutelnekurzypripravujuacutecena skuacuteškyspocircsobilostipre vyučovanienaacuteboženstva(Hronek1935a200-202)

16 Išloo tzvslužobnuacutepragmatikupre naacuterodneacuteškolyzo 1491928č162a vlaacutednenariadeniez 2661930č 91Danyacutepredpissavenovalajdisciplinaacuternejzodpovednostitjdisciplinaacuternymtrestom(vyacutečitkazamiet-nutiepostupuzniacuteženieplatupreloženiena odpočinokprepustenie)a pokutaacutem(vyacutestrahavyacutečitka)

17 Pofinančnejstraacutenkemalsvetskyacutepedagoacutegvyučujuacutecinaacuteboženstvoplatzloženyacutezo sluacutežneho(udeľovalosapodľapočturokovktoreacuteodsluacutežil)a činovneacuteho(vpodstateišloo akeacutesiplatoveacutestupnicepodľaobyvateľstvav štyrochskupinaacutechnaprdo prvejskupinypatrilaPrahaBrnoBratislavado druhejobces viacejako25000obyvateľovdo tretejobceod 2000do 25000obyvateľova doštvrtejobcepod 2000obyvateľov(Hronek1935a229)

18 V suacutevislostis pedagoacutegmibolizisteneacutepriacutepadyneopraacutevnenejkritikyučiteľskyacutechosocircbzo stranykňazovMinisterstvoškolstvaupozorňovalov tomtosmerena paragraf1zaacutekonač 205z 10apriacutela1919podľaktoreacutehobolaslužbana školaacutechverejnyacutemuacuteradoma pretomalobyťkonanieduchovneacutehoaksahodopus-tiloznačeneacuteza nepriacutepustneacute(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

19 Ministers plnoumocoupre spraacutevuSlovenskaadresovalinšpektoroma riaditeľomškocircl3augusta1919vyacutezvukdeichinformovalžesamnožiažalobyna českyacutechpedagoacutegovktoriacutesavrajdopuacutešťalinetaktnostia prečinovvočinaacuteboženstvuPodľavyacutezvymalinešetrnezaobchaacutedzať so žiakmikatoliacuteckehovyznaniamaliimprednaacutešaťveciprotikresťanskeacutezakazovaťžiakomnaacutevštevuv školaacutecha podMinisterpretovyzvalinšpektorova riaditeľovškocirclžeakmalivedomosťo podobnyacutechveciachmalihoobratominformovaťPrisľuacutebilobjektiacutevneprešetriťkaždyacutepriacutepadŠkolskyacuteinšpektoraacutetv Topoľčanochna vyacutezvureagovallistomv ktorompodobnyacutepriacutepadodmietol(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k1)

20 ObjavilisaajpriacutepadyanonymnyacutechobvineniacutepedagoacutegovčeskejnaacuterodnostiAkopriacutekladjemožneacuteuviesťanonymneacutepodanieadresovaneacuteškolskeacutemuinšpektoraacutetuv Topoľčanoch21novembra1919Pisateľ listuoznamovalinšpektorovižedňa8novembra1919sav IVtriedemeštianskejdievčenskejškolymalučiteľKarolPeteliacutekprednaacuteškuo JaacutenoviHusoviPočasnejmalvyzdvihovaťžejedineHusovavierajespaacutesonosnaacutePisateľžiadalpriacutesnezakročenieabypedagoacutegnešpinilkatoliacuteckucirkevDoslovabdquomyneuraacutežameevanjeli-kova husitova vyprosiacutemesiabyajonytaktoneuraacutežalinašecityldquoPo listebolonariadeneacuteuacuteradneacutevyšetrova-nieUskutočnilosa26novembra1919UčiteľobvineniapoprelJehoverziupotvrdiliajžiačkypredmetnejtriedymeštianskejškolyNa zaacutekladevyacutesledkovvyšetrovaniariaditeľmeštianskejškolyVaacuteclavStryhalpo-žiadalinšpektoraacutetabyprešetrilktoudaniepodalO prešetreniežiadalopakovane(SANndashPATOfSITO

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 195 |

Reformnyacute proces v školstve sa opaumltovne dal do pohybu začiatkom 30 rokov 20 storočiaKomisia pre naacuterodneacute školy pod vedeniacutem Vaacuteclava Přiacutehodu siacutece odporuacutečala viacereacute inovaacuteciedo praxesapremietlilenniektoreacutenaprdefinitiacutevneučebneacuteosnovyjednotlivyacutechučenyacutechpredme-tovNa Slovenskusapodľanichzačalovyučovaťod školskeacutehoroka19341935

V druhejpoloviciroku1938došlov školstvek viaceryacutemštrukturaacutelnymzmenaacutemktoreacutereflek-tovalizmeneneacutepolitickeacutepomeryŠkolstvomalobyťpodľanovyacutechpredstaacutevvybudovaneacutev duchukresťanskeacutehoa naacuterodneacutehoUčebnicedejepisuvlastivedya zemepisuboliprveacutekdedošlok pre-skuacutemaniuichobsahus ohľadomna suacutelads novyacutemsmerovaniacutem21Do poprediasaznovadostaacutevadocircležitosťvyučovanianaacuteboženstvaakopovinneacutehopredmetuVyacuteučbanaacuteboženstvasiacuteceostalav in-tenciaacutechparagrafu3zaacutekonač 2261922z 13juacutelaavšakjehopocircsobnosťsarozšiacuterilaDošlok roz-šiacutereniupovinnejvyacuteučbynaacuteboženstvaod roku1939ajna školypriemysloveacuteodborneacutea učňovskeacute22Na štaacutetnychstrednyacutechškolaacutecha vučiteľskyacutechuacutestavochsapredmetstalpovinnyacutemod 11januaacutera193923Uacutepravaučebnyacutechosnovna sebanenechaladlho čakaťPre ľudoveacute školyboli inovovaneacute31juacutela1939č 74355IPredstavovalilenraacutemcoveacuteosnovytedaumožňovaliprispocircsobeniepodľaprostredias docircrazomna zaacutesaduvekuprimeranostiZohľadňovaliideologickeacutesmernicedidaktickeacutezaacutesadyrozmiestneniehodiacutennepovinneacutepredmetyatďPre meštianskeškolyboliosnovyprijateacute31 juacutela1939vyacutenosomč 7848938(meniliosnovyz roku1932z 9 juacutelač 69485)Vyučovanienaacuteboženstvaakopredmetudoplnilozavedeniespoločnejmodlitbyna ľudovyacutechi strednyacutechškolaacutechvyacutenosomč 9601zo 14novembra1939Modlitbousazačiacutenaloi končilovyučovanie24Zaacutekladpo-vinnejvyacuteučbynaacuteboženstvamaloporuajv uacutestavnomzaacutekonez 21juacutela1939v podobeparagrafu90V duchukresťanskeacutehoa naacuterodneacutehobolupravenyacuteajvyučovaciacutepriestorOd 1septembra1939

1919ndash1949k1)Pre prehľaduvaacutedzamžev školskomroku19201921pocircsobilov školskom inšpektoraacutetev Topoľčanochna meštianskychškolaacutech6slovenskyacutecha 14českyacutechpedagoacutegovľudoveacuteštaacutetneškolyza-mestnaacutevali30pedagoacutegovslovenskejnaacuterodnostia 3českejnaacuterodnosti(SANndashPATOfSITO1919ndash1949k2)

21 Akučebniceodporovaliustanoveniamo naacuteboženstve spoločenskej znaacutešanlivosti zaacutekonomalebobolichybneacutepo straacutenke jazykovej spraacutevnostimohlo ichministerstvo školstva zakaacutezaťV obdobiacute existencieSlovenskejrepublikyv rokoch1939ndash1945sanekontrolovallenobsahučebniacutecalesapristuacutepilok reviacuteziiknižniacutecProskribovaniacuteboliznaacutemizahraničniacuteliteraacutetia autorižidovskeacutehopocircvoduOstrobolasledovanaacuteliteratuacuterapre detia mlaacutedež(PalaacuterikndashMikulaacutešovaacute2016128)

22 Prevaacutedzkoveacute pokyny k dočasnyacutem osnovaacutem z 31 juacutela 1939 publikovali 13 oktoacutebra 1939 vyacutenosomč 9080039

23 Nariadenie rušilo svojouuacutečinnosťouplatnosťvyacutenosuz novembra1922o možnostioslobodeniacutežiakovstrednyacutechškocirclspodvyacuteučbynaacuteboženstva

24 Ministerstvoškolstvaa naacuterodnejosvetyna zaacutekladeobežniacutekač 60zo 14novembra1939zaviedlopre všetkyškolyjednotnuacutemodlitbuPre naacuterodneacuteškolyndashA)pred vyučovaniacutemMilyacute Bože k Tebe zdviacutehame svoje det-skeacute srdcia aby si ich naplnil laacuteskou k praacuteci a k učeniu Ty si všemocnyacute a najmuacutedrejšiacute daj naacutem sily a chuti aby sme svojich učiteľov ochotne a s radosťou posluacutechali a ich pomocou všetko sa dobre naučili k Tvojej cti a slaacuteve k Tvojmu potešeniu ako i na radosť a na osoh našich milyacutech rodičov a drahej vlasti slovenskej Amen B)na koncivyučovania Milyacute Bože končiacuteme praacutecu a odchaacutedzame Sprevaacutedzaj naacutes svojiacutem požehnaniacutem aby sme to čo sme sa naučili použili pre dobro svoje a svojho naacuteroda aby sme boli dobriacute muacutedri a statočniacute a tak sluacutežili Tebe rodičom a vlasti AmenPre školystredneacuteodborneacutea učiteľskeacuteuacutestavy ndashA)pred vyučovaniacutemVšemocnyacute Bože Tvorca všetkej pravdy dobra a kraacutesy k Tebe zdviacutehame svoje srdcia a mysle naplň naacutes laacuteskavo svojiacutem svetlom a povzbuď naacutes k ochote a k pracovitosti aby sme vo všetkej zemskej muacutedrosti Teba hľadali a so všetkou silou a naacutemahou Tebe sluacutežili a tak sa vzmaacutehali v duchu a v milosti pred tebou a pred ľuďmiB)na koncivyučovania Ďakujeme Ti laacuteskavyacute Bože za všetko dobrodenie a za svoj dnešnyacute pokrok vo vedomostiach a prosiacuteme Ťa sprevaacutedzaj mocnyacutem požehnaniacutem všetko naše počiacutenanie Spravuj a ochraňuj naacutes a žehnaj našu drahuacute slovenskuacute vlasť (SANndashPATOfSITO1919ndash1949k31VestniacutekMŠaNO1939č 16970)

Adriana Kičkovaacute

| 196 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

vstuacutepilodo platnostinariadenieč 1293o vyacutezdobemiestnostiacutesymbolomkriacutežaa obrazminaacuterod-nyacutechdejateľov Išloo obrazAndrejaHlinkuktoryacutemalbyťvyhotovenyacutev primeranejumeleckejuacuterovnia z trvanliveacutehomateriaacuteluAbybdquoideaacutely naacuteboženskeacuteldquopreniklihlbšiedo životažiakovbolasuacutečasnepre školskuacutemlaacutedežnariadenaacutepovinnaacuteuacutečasťna všetkyacutechbohoslužobnyacutechuacutekonocha po-božnostiachmimopovinnyacutechvyučovaciacutechhodiacutenvyacutenosomz 26septembra1939č 891781939Uacutečasťpedagogickeacutehozboruna cvičeniachbolapokladanaacuteza integrujuacutecusuacutečasťnaacuteboženskejvyacute-chovy25Od roku1940bolaplatnosťvyacutenosuprenesenaacuteajna stredneacuteškolyKomplexnejšiazmenanajmauml ľudoveacuteho školstvanastala zaacutekonomč 3081940 z 26 novembra 1940 Ukotvil docircležitosťnaacuteboženskejvyacutechovyakopovinneacutehopredmetubez ohľaduna ročniacutek26Ďalšiepovinneacutepredmetymohlov priacutepadepotrebyurčiťministerstvoškolstvaak to verejneacutepotrebyvyžadovaliNepovinneacutepredmetypodliehalischvaacuteleniuministerstvaškolstva27Na zaacutekladeuvedenejnormysamališkolypretvoriťdo dvochrokov

ZaacuteverTransformaacuteciasysteacutemuprispocircsobovaniesanovyacutempodmienkama budovanieštruktuacuteryvzdelaacute-vaniav duchunovyacutechideiacutenebolpo roku1918ľahkyacuteprocesHlavnyacutemprobleacutemombolirozdie-ly zdedeneacutepo Rakuacutesko-Uhorskejmonarchii ktoreacute saodzrkadlili v praxiViditeľne je to mož-neacutepozorovaťna vyučovaniacutenaacuteboženstva akopredmetundash tak v podobe časovejdotaacutecie ako ajv zavaacutedzaniacutejehoalternatiacutevynaacuteukyo spoločnostiV praxisatedastretaacutevalidvetendencienovaacuteviacuteziarepublikya kresťanskaacutetradiacuteciaktoreacutepo roku1918na sebanaraacutežaliNaacuteboženskaacutevyacutechovasastaacutevalaplatformouna ktorejsipolitickeacutestranyvyjasňovalisvojenaacutezoryViditeľnejšiesado po-prediadostaacutevavyučovaciepredmetupo roku1939kedyboluacutezkospojenyacutes vtedajšiacutempolitickyacutemrežimomPredstavovaloopornyacutebodbez ktoreacutehonebolomožneacutebudovaťštaacutetpodľapredstaacutevjehopredstaviteľov

REFERENCES

Primary sources

Štaacutetnyarchiacutevv NitrendashpracoviskoArchiacutevTopoľčany(ďalejSANndashPATO)fond(ďalejf)Školskyacuteinšpektoraacutetv Topoľčanoch(ďalejSITO)1919ndashl949krabica(ďalejk)

Štaacutetnyarchiacutevv NitrendashpracoviskoArchiacutevTopoľčany(ďalejSANndashPATO)fond(ďalejf)OkresnyacuteuacuteradTopoľčany1923ndash1945(ďalejOUTO)krabica(ďalejk)

Slovenskyacutenaacuterodnyacutearchiacutev (ďalej SNA) fond (ďalej f)Referaacutetministerstva školstva a naacuterodnejosvetyv Bratislave1919ndash1955(ďalejRMŠaNO)krabica(ďalejk)

25 Akkatecheacutetavyučovalmenejako10detiacuteneprinaacuteležalamuodmenaza vyučovanieaninaacutehradacestovneacute-hoOd 1septembra1943došlok uacutepravevyacuteškyodmenyza vyučovanienaacuteboženstvanadpočetnyacutechhodiacutenna ľudovyacutecha meštiackychškolaacutecho 50Sumasapohybovalamedzi250až680halierovza 1vyučovaciuhodinuPolepšilisipredovšetkyacutemučiteliaktoriacutemuseliprekonaacutevaťkomunikačneacuteprekaacutežkynaprakvyučo-valina Kopaniciachalebokeďbolaškolavzdialenaacuteod obydliapedagoacutegaviacako2km

26 Nasledovalipredmetyakovyučovaciacute jazykprvokaštaacutetoobčianskanaacuteukavlastivedadejepiszemepispriacuterodopispriacuterodospytpočtya merbapiacutesaniekresleniespevručneacutepraacutecevyacutechovneacutetelesnaacutevyacutechovazdravovedaa naškolaacutechnaacuterodnostnyacutechmenšiacutenslovenskyacutejazyk

27 Bolito predmetyakodruhyacutejazyk(nemeckyacuterusiacutenskyčimaďarskyacute)hudbaryacutechlopispiacutesaniena stroji

K problematike vyučovania naacuteboženstva v Československu po roku 1918

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198 bullbullbull | 197 |

Secondary sources

Gašpariacutek Ignaacutec ndash Hanus Juacutelius1929ŠkolskyacuteradcaBratislavaHronek Josef1935aVyučovaacuteniacutenaacuteboženstviacutena naacuterodniacutechškolaacutechPrahaHronek Josef1935bReformanaacuterodniacuteškolyčeskoslovenskeacutePrahaKaacutezmerovaacute Ľubica2012Premenyv školstvea vzdelaacutevaniacutena Slovensku(1918ndash1945)BratislavaKratochvil Rudolf ndash Synek František1934KatechetizmusslovenskeacutehoučiteľstvaŽilinaNJ 1920Ľudoveacutezhromaždeniev SelenčiIn NaacuterodnaacuteJednota I519marca19201-2NJ 1920NaacuterodnaacutejednotaI4417decembra19203Palaacuterik Miroslav ndash Mikulaacutešovaacute Alena 2016LibriprohibitiZaacutesahypolitikydo knižnejprodukcie

a knižničnyacutech fondovpočasdruhej svetovej vojnyna priacuteklademestaNitra (Libri prohibitGovernment interference with book production and book collections during World WarII as exemplified by the city of Nitra) In Muzeoloacutegia a kultuacuterne dedičstvo (Museologyand CulturalHeritage)42117-137

Placht Otto ndash Havelka František1934Přiacuteručkaškolskeacutea osvětoveacutespraacutevyPrahaSH 1938In SlovenskyacutehlasI12126maacuteja19384SĽN 1922aIn Slovenskeacuteľudoveacutenoviny13287juacutela19222SĽN 1922bRečposlancaArnoldaBobokaz 2761922In Slovenskeacuteľudoveacutenoviny132914

juacutela19222SP 1922Katoliacuteckymrodičomdo pozornostiIn SlovenskaacutepravdaIII3710septembra19221SP 1923aIn SlovenskaacutepravdaIV4321oktoacutebra19232SP 1923bPrvyacutevyacutekvetškolskeacutehozaacutekonaIn SlovenskaacutepravdaIV4611novembra19232-3SpraacutevyKatoliacuteckejškolskejradyna Slovensku19293Vestniacutek MŠaNO 1920Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvětyII21417Vestniacutek MŠaNO 1923Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvěty1923PrahaVestniacutek MŠaNO 1939Věstniacutekministerstvaškolstviacutea naacuterodniacuteosvěty1939Praha

SUMMARYRELIGIOUSEDUCATION INCZECHOSLOVAKIAAFTER1918Religionbelonged to the most important teaching subjects in education After the CzechoslovakRepublic had been established in 1918 the changes appeared not only in the stateadministrationbutalsoin thesystemof educationwhichincludedthe teachingof religionTaking intoconsideration strong religious feelings in Slovakia the Ministryof Educationrequestedteachingstaffbearingin minduniquecircumstancesin whichSlovakeducationwasbuiltto preparemoderatelessonsThe statewasawarethatthe CatholicChurchplayedan essentialrolein societyThe adoptionof the legislativereformin theformof the lsquoSmallSchoolLawrsquothe introductionof the subjectof CivicEducationand the abuseof the religiousquestionin politicalcampaignsdidnothelpto settlethe situationItwasCivicEducationthatwasperceivedbyparents as a subject dangerous to childrenrsquosmorals an ideawhichfoundpoliticalsupportin theSlovakPeoplersquosPartyThe teachingof the subjectbecamemorenoticeable after 1939 when it was closely associatedwith the political regimeThe stateand religionwerere-connected

Adriana Kičkovaacute

| 198 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 190 ndash 198

DocPhDrAdrianaKičkovaacutePhDConstantinethe PhilosopherUniversityin NitraFacultyof ArtsDepartmentof HistoryHodžova194974NitraSlovakiaakickovaukfsk

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201 bullbullbull | 199 |

RECENZIE BOOK REVIEWS

DOacuteCI Viliam Štefan OP Die Seelsorgliche Taumltigkeit der Kaschauer Predigerbruumlder Ein Dominikanerkonvent im Ambiente von Pfarrei Stadt und Staat im 18 Jahrhundert (= Quellen und Forschungen zur Geschichte des Dominikanerordens Neue Folge Bd 23) Berlin-Boston De Gruyter 2018 327s ISBN 978-3-11-053884-7

Jižv jedneacutezesvyacutechrecenziacutejsempředleacutetyvy-slovil naacutezor že dějiny dominikaacutenskeacuteho řaacutedujsou ve srovnaacuteniacute s jinyacutemi řeholemi staacutele slo-venskoui českouhistoriografiiacutezanedbaacutevaneacute1Ani v roce2018neniacutesituacebohuželjinaacuteO toviacutece ovšem potěšiacute každaacute kvalitniacute publikacena tototeacutemaAutorrecenzovaneacuteknihyViliamŠtefanDoacuteci ( 1978) prezidentHistorickeacutehouacutestavudominikaacutenskeacutehořaacuteduv Řiacuteměneniacuteslo-venskeacuteaničeskeacuteodborneacuteveřejnostiosobnostiacuteneznaacutemou2 Doacuteciho novaacute publikace vychaacuteziacutez jeho doktorskeacute disertačniacute praacutece obhaacutejeneacutev roce 2014 na Katolickeacute teologickeacute fakultěviacutedeňskeacute univerzityMezi slovenskyacutemi i čes-kyacutemihistorikyjevšeobecněznaacutemanaacuteročnost

1 SrovZouhar Jakub 2015GabrielHunčagaOPDominikaacuteni na ceste k intelektuaacutelnym elitaacutemvrcholneacuteho stredoveku (= Studia Christiana7) Krakoacutew-Bratislava Towarzystwo Slowaacutekoww Polsce - Chronos 2013 460s ISBN 978-80-89027-37-8 (Chronos) ISBN 978-83-7490-581-7 (TSP) [recenze] In Českyacute časopis historickyacute1131172-174

2 SrovnapřjehopraacuteceDoacuteci Viliam Štefan 2010Biskupi a rehoľniacuteci Pohľad na zaacutesahy dieceacutez-nychbiskupovdo zaacuteležitostiacute rehoľnejdiscipliacutenykošickyacutech dominikaacutenov v 1 polovici 19 sto-ročia In Studia Historica Tyrnaviensia 9-10186ndash208 Doacuteci Viliam Štefan 2012 Pontesad homines das Leben der Dominikanerin Kaschau(Košice)in dererstenHaumllftedes19Jahrhunderts im Lichte des ErzbischoumlflichenArchivsin KaschauIn MartinaBolom-Kotari ndashJakub Zouhar (eds) Cogito Scribo SperoAuxiliaryHistoricalSciences in CentralEuropeatthe Outsetof the 21stCenturyHradecKraacuteloveacute2012246ndash264

historickeacuteho vyacutezkumu (horno)uherskyacutech dě-jin v době předchaacutezejiacuteciacute 20 stoletiacute Zejmeacutenajazykovaacutevybavenostbadatelemusiacutebyacutetoprotijehozaacutepadoevropskyacutemkolegůmna nepoměr-ně vyššiacute uacuterovni (latina němčina maďaršti-na slovenština kvůli pramenům angličtinafrancouzštinaa italštinakvůliliteratuře)Tytopředpoklady autor zcela splňuje naviacutec jehoškoleniacute na prosluleacutem viacutedeňskeacutem Institut fuumlr oumlsterreichische Geschichtsforschung se v pub-likaci projevilo nejen důkladně zpracovanouheuristikou3 ale i metodologickyacutem nadhle-dem Mnohojazyčnaacute použitaacute literatura jeteacuteměř4 vždy opatřena německyacutem překlademnaacutezvu což čtenaacuteři neznaleacutemu některeacute řečiusnadňujeporozuměniacutetextu

Teacutematu košickyacutech dominikaacutenů se v mi-nulosti věnovali již někteřiacute badateleacute zejmeacutenaBeacutela(=Vojtech)Wick(1873ndash1955)5aleteacutemabylodo DoacutecihopraacutecepraktickynezpracovaneacuteprotožeWickovy knihy jsou pouze stručnyacutemchronologickyacutem přehledem nebo se neza-byacutevajiacute touto otaacutezkou jako svyacutem hlavniacutem teacute-matemOstatněDoacutecivšechny jehopraacuteceznaacutea vyrovnaacutevaacute se s nimi již v uacutevodu sveacute knihy(s 8-9) Daleko pozitivněji hodnotiacute (s 9-10)doktorskoudisertaci obhaacutejenouna budapešť-skeacute univerzitě Eoumltvoumls Loraacutend (2013) BeacutelouVilmosem Mihalikem bdquo Campus ad fidei catholicae inseminationemldquo Katolikus meguacuteju-laacutes az egri egyhaacutezmegyeacuteben a 17 szaacutezad utolsoacute harmadaacuteban [Katolickaacutereformav dieceacuteziEgerJaacutegerv posledniacutetřetině17stoletiacute]Je třebali-tovatžezůstalav rukopisea nebylapřeložena

3 Prameny jsou čerpaneacute z archivů a knihovenv Košiciacutech Bratislavě Brně Budapešti RaacutebuŠtyacuterskeacutem Hradci Linci Řiacutemě Rožnově Viacutednia veZvolenu

4 Škoda že např u tituluGabriel PeterHunčagaOP Historickeacute štuacutedie k dejinaacutem dominikaacutenovna Slovensku Bratislava 2008 tento překladchybiacute

5 K tomuto převaacutežněmaďarsky piacutešiacuteciacutemu histori-kovi srov slovenskyMarkušovaacute Kristiacutena 1997Dr VojtechWick ndash Život a dielo In HistoricaCarpatica27-28101-125

| 200 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201

do slovenštiny ani do žaacutedneacuteho zaacutepadoevrop-skeacutehojazyka

Viliam Štefan Doacuteci po kritice pramenůa dosavadniacuteliteraturyvesveacuteknizenejprvečte-naacuteřezasvětildo komplikovaneacutea i proodbor-niacuteky ndashnestyďmesito přiznatndashodlehleacutesituacekošickyacutechbratřiacuteběhem17a 18stoletiacute(s 12-84)Nevynechaacutevaacuteanizajiacutemavoukapitolupůso-beniacutebratřiacutekazatelůna košickeacuteuniversitě(s 66-69)Ti kdonečtou slovenskynebomaďarskybyli do teacuteto doby odkaacutezaacuteni na studii IsnardaW Franka6Avšaki tudokaacutezalDoacuteciv jednot-livostechdoplnitZdemusiacutememiacutetna pamětiže dějiny uherskeacute řaacutedoveacute provincie existujiacuteciacutev 17 stoletiacute spiacuteše sporadicky se z důvodune-dostatkupramenůrekonstruujiacutepraacutevějenv jed-notlivostech ze zmiacutenek rozesetyacutech v mnohafondechviacutedeňskyacutechbudapešťskyacutech řiacutemskyacutechi slovenskyacutecharchivechV naacutesledujiacuteciacutekapitolesevšakDoacutecizaměřiljižna hlavniacuteteacutemasveacutepraacute-cetjna působeniacutedominikaacutenůmezilidmi(nafarnostech v bratrstvech7 při procesiacutech atp)a zvlaacuteště na jejich kazatelskou činnost kteraacutebylavždybratřiacutemz řaacutedu kazatelskeacutehonejbližšiacuteRozebiacuteraacute vyacuteznamnaacute kaacutezaacuteniacute ukazuje přiacutestupyjednotlivyacutechkazatelůk jejichřemeslupodchy-cujejejichargumentačniacutevyacutezbroja snažiacuteseo re-konstrukcidopadůtěchtokaacutezaacuteniacutena sveacuteposlu-chače(s85-274)VečtvrteacutezaacutevěrečneacutekapitoleDoacutecipřesvědčivěshrnujesveacutevyacutezkumy(s 275-287) Ukazuje že ciacutesař Leopold I použiacutevalciacuterkevniacute řaacutedy jako tmel staacutetu v komplikovaneacutea prokatoliacutekynepraacutevěradostneacutedoběTo do-minikaacutenůmusnadnilojejichzačleněniacutesedo ži-votaKošica rozhodujiacuteciacutemzpůsobempomohlov jejichduchovniacutečinnostimezitamniacutemiměš-ťany (a snad nejen jimi) po boku františkaacutenů

6 Frank Isnard Wilhelm 1973ZurErrichtungderoumlsterreichisch-ungarischenDominikanerprovinzzu Beginn des 18 Jahrhunderts und zu ihrerVorgeschichte (1569 ndash 1704) In ArchivumFratrumPraedicatorum43287-341

7 Při teacuteto přiacuteležitosti věnuje zvlaacuteštniacute pozornostnoveacutemu světci sv Janu Nepomuckeacutemu a jehobratrstvu v Košiciacutech ktereacute zasazuje do širšiacutehokontextuuacutectyk tomutosvětciv raacutemciceleacutehabs-burskeacutemonarchie

a jesuitů Zaacuteroveň prameny nepotvrdily pas-toraacutelniacute (misijniacute) činnost bratřiacutemezimiacutestniacuteminekatoliacuteky(s275)Katoliacutekůalev průběhu18stoletiacute v Košiciacutech přibyacutevalo8 a tak přibyacutevaloi těchkteřiacutetoužilipo duchovniacutechslužbaacutechbra-třiacute kazatelů Doacuteci rovněž přesvědčivě doložilže katoličtiacuteměšťaneacute nechodili za dominikaacutenyjenzezvědavostizaacutejmuz dosudneznaacutemeacutehočiprotožebybratřinabiacutezelinějakyacuteodlišnyacutedruhduchovniacute služby ale zkraacutetka proto že posky-tovalitytoslužbyvevyššiacutekvalitěpozicebratřiacuteveměstěses přibyacutevajiacuteciacutemidekaacutedami18věkustaacuteleupevňovalabdquoDies zeigt sich () fuumlr neue Variationen des klassischen Angebotsldquo(s 276)Na rozdiacutelod františkaacutenůsedominikaacuteniuplat-niliv Košiciacutechi ponařiacutezeniacutechJosefaIIovšemnikoliprotožebysito přaacutelikošičtiacuteměšťaneacutenyacute-bržprotožesito přaacutelysvětskeacutei ciacuterkevniacuteauto-rityktereacutepoklaacutedalybratrykazateleza potřebneacutev duchovniacutepeacutečio obyvateleKošicBratřitedymělinadaacutelepomaacutehatfarniacutemukleacuteruv duchovniacutespraacutevěDoacutecitakdovodilžestaacutetniacuteorgaacutenymělyrozhodujiacuteciacutepodiacutelna opětovneacutempřivedeniacutedo-minikaacutenůdo Košic (mandaacutetLeopoldaIz 16prosince 1697) i na jejichudrženiacute po josefiacuten-skyacutechnařiacutezeniacutechMezitiacutemdošlo21řiacutejna1773k povyacutešeniacutekošickeacuteresidencena řaacutednyacutekonvent(s62ndash65)Jakstaacutetniacutemoctakdominikaacutenimělitotižobdobnyacutezaacutejemvytvořita poteacuteveměstěudržet stabilniacute společenstviacute věřiacuteciacutech (s 278)Toho bratři dociacutelili nejen kaacutezaacuteniacutemi (ktereacute takDoacutecividiacutejakojedenz naacutestrojůk udrženiacutestaacutetniacutea panovnickeacuteloajalitys2859)alezejmeacutenapro-střednictviacutem bratrstev (růžencoveacuteho sv JanaNepomuckeacuteho ad) kteraacute pomaacutehala udržo-vat mezilidskeacute vztahy a kontakty Důležitouuacutelohuzdesehraacutel i řaacutedovyacutepřiacutestupk zemřelyacutem

8 Zatiacutemco na přelomu 17 a 18 stoletiacuteměli pro-testanteacutev Košiciacutechpřevahupoměrsilsevepro-spěchkatoliacutekůzvraacutetiljižv polovině18stoletiacute

9 Srov k tomu větu na s 285 bdquoAus der Sicht der Dominikaner war der wohl gewichtigste Grund sich in den Dienst ihres Koumlnigs zu stellen die Tatsache dass dieser in seiner Eigenschaft als oberster Schirmherr der Kirche den Raum schuf in dem sie unbehindert ihren seelsorglichen Dienst fuumlr das Heil der Menschen ausuumlben konntenldquo

Recenzie Book Reviews

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 199 ndash 201 bullbullbull | 201 |

a duchovniacutebdquopeacutečeldquoo něV teacuteostatněkazatelskyacuteřaacuted vždy vynikal Kolem dominikaacutenů se takvytvořil v Košiciacutech okruh přiacuteznivců (někte-řiacute z nich žili i mimoměsto) což bylo rovněžzaacutesadniacute pro udrženiacute řaacutedoveacuteho vlivu ve městěTaktodominikaacuteniudržovalivlivužve středo-věkupo celeacuteEvropějakna toDoacuteciupozorňuje(s 279)Se změnouduchovniacutesituacevestředniacutei středovyacutechodniacute Evropěv 80letech18stole-tiacute nicmeacuteně došlo k vyacuterazneacutemu poklesu vlivudominikaacutenů kteryacute se nevyhnul ani bratřiacutemv Košiciacutech Kniha zmiňuje i nutneacute konfliktymezidominikaacutenya farniacutemkleacuteremkekteryacutemteacuteždochaacutezelood středověkuBratřisezaštito-valipapežskyacutemiprivilegiia pohřbiacutevalivesvyacutechkosteliacutecha na svyacutechhřbitovechi laikyrovněžpři veřejnyacutech procesiacutech brali maacutelo ohledůna miacutestniacutesvětskeacuteknězebdquoDie Konflikte scheinen aufgrund eines unterschiedlichen Verstaumlndnisses vom Verhaumlltnis zwischen (pfarrlich-)territorialer und personaler Heilsvermittlung entstanden zu seinldquo (s 280) Avšak s ubyacutevajiacuteciacutem vlivembratřiacutekazatelůod dobyJosefaIIsei v Košiciacutechkonflikty s farniacutem kleacuterem utišovaly Rovněždominikaacuteniv Košiciacutechvyužiacutevaliuměniacutevesvůjprospěchcožsemjodrazilona jejichmiacutestniacutemkosteleTakeacutekošickeacutebratrytraacutepilnedostatekfi-nanciacutepo celousledovanoudobua praktickyni-kdyfinančniacutepotiacuteženepřekonali(napřv českeacuteřaacutedoveacuteprovinciisebratřis nedostatkemfinanč-niacutechprostředkůpotyacutekalicelyacuteranyacutenovověk)

Praacutece je velice pečlivě zpracovaacutena a vy-tknout lze jen drobnosti Nepřesnaacute je větabdquoErst ab den 1580er Jahren unter Rudolph II (1576ndash1612) der von 1576 bis 1608 als un-garischer Koumlnig Rudolph I regierte versuch-te der Wiener H of durch die Ernennung von Katholiken in das Amt des oberungarischen Generalhauptmanns einen staumlrken Einfluss in der Stadt zu bekommenldquo (s 13) proto-že Rudolf II přesiacutedlil již roku 1583 z Viacutednědo Prahy10Tatonepřesnostsev knizeopakuječastěji(napřs1415)Proslovenskeacutečtenaacuteřejemožnouveacutest z maďarštinypřeloženyacuteživo-topis kardinaacutela Petra Pazmaniho od IstvaacutenaBitskeye11kteryacuteneniacutev recenzovaneacutepublikaciuvedenDoacuteciovšemspraacutevněpoznamenaacutevaacutežekardinaacutel se o uvedeniacute dominikaacutenů do Košicnijakzvlaacutešťnezasloužil(s23)

Na zaacutevěr publikace nechybiacute seznam zkra-tek pečlivyacute soupis pramenů a sekundaacuterniacuteliteratury a miacutestniacute i jmennyacute rejstřiacutek Škodaže se autor viacutece nepokusil obohatit publikacio obrazoveacute prameny byť z vlastniacute zkušenostiviacutemžejichk dominikaacutenskyacutemdějinaacutemraneacutehonovověkuneniacutemnohoZaacutevěremselzejentěšitna dalšiacuteautorůvbadatelskyacutepočinv budoucnu

JakubZouharUniversityof HradecKraacuteloveacute

The CzechRepublic

10 Srov Hausenblasovaacute Jaroslava 2002 DerH of Kaiser Rudolfs II Eine Edition derHofstaatsverzeichnisse1576ndash1612Praha

11 Bitskey Istvaacuten 2010PetruscardinalisPazmaniiArchiepiscopus Strigoniensis Trnava (orig1986) S dvěmadalšiacutemi studiemi tohoto autoraDoacutecipracuje

| 202 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

SPRAacuteVY CHRONICLE

Zpraacuteva o činnosti sdruženiacute Evropskaacute kulturniacute stezka sv Cyrila a Metoděje v roce 2018

1 ŘIacuteZENIacute CYRILOMETODĚJSKEacute STEZKYNejnavštěvovanějšiacute poutniacutemiacutesto na Moravě SvatyacuteHostyacuten (ČR) letos prohlaacutešeneacute za naacuterodniacutekulturniacutepamaacutetkuhostilo19června2018vyacuteročniacuteValnouhromadusdruženiacuteEvropskaacutekulturniacutestezkasvCyrilaa Metoděje(daacuteleEKSCM)Valnaacutehromadaodsouhlasilavyacuteročniacutezpraacutevua hospo-dařeniacuteza rok2017a bylainformovaacutenao aktivitaacutechsekretariaacutetuv roce2018Naacutesledněbyliuacutečast-niacuteciprovedenizaacutestupcemMaticesvatohostyacutenskeacutebazilikoua poutniacutemareaacutelemPřiacutepravnyacuteŘiacutediciacutevyacuteborhostil dne 26 dubna 2018UacuteřadTrnavskeacuteho samospraacutevneacutehokraje v Trnavě Předevšiacutemfinancovaacuteniacuteaktivitsdruženiacutezměnyv členskeacutesiacutetia přiacutepravaprosincoveacuteValneacutehromadybylypřed-mětemjednaacuteniacuteŘiacutediciacutehovyacuteborusdruženiacutekdemajiacutečlenskeacutekrajez Českeacutea Slovenskeacuterepublikya CentraacutelacestovniacutehoruchuVyacutechodniacuteMoravysveacutezaacutestupceVyacuteborsesešel26řiacutejna2018veZliacuteněv tzvBaťověmrakodrapusiacutedleZliacutenskeacutehokraje

Sdruženiacute přijalo noveacute členy z Chorvatska Slovinska a Maďarska

KorespondenčniacutemhlasovaacuteniacutemschvaacutelilaValnaacutehromada26zaacuteřiacute2018přistoupeniacutenovyacutechčlenůTuristickeacutecentraacutelyostrovaNin(Chorvatsko)ndashřaacutednyacutečlenStaroslovanskeacutehoinstitutuv Zaacutehřebu(Chorvatsko)ndashpřidruženyacutečlenSlovinskeacutenaacuterodniacutemariaacutenskeacutesvatyněBrezje(Slovinsko)ndashpři-druženyacutečlena Slovenskeacutesamospraacutevyv Budapešti(Maďarsko)ndashpřidruženyacutečlenČlenstviacutejeplat-neacuteod 1řiacutejna2018

Sekretariaacutet podal žaacutedost o certifikaci Cyrilometodějskeacute stezky coby Kulturniacute stezky Rady Evropy

Nazaacutekladěkonzultaciacutes vedeniacutemEvropskeacutehoinstitutukulturniacutechstezekv Lucemburkusevedeniacutesdruženiacuterozhodlopodatžaacutedosto certifikacistezkyjižletosv zaacuteřiacutePo půlročniacutemhodnoceniacutenezaacute-vislyacutemiexpertybudouv přiacutepaděpostoupeniacutežaacutedostizaacutestupcisdruženiacuteEKSCMpozvaacutenik prezen-tacistezkypředspraacutevniacuteradouRozšiacuteřeniacutedohodyo evropskyacutechkulturniacutechstezkaacutechRadyEvropy(EPA)Nezaacutevisleacutehodnoceniacuteposkytnemanagementusdruženiacutecennouzpětnouvazbu

2 PREZENTAČNIacute AKCEZaacutejemrozviacutejetspolupraacutecina projektuCyrilometodějskeacutestezkydeklarovalanaacuteměstkyněchorvat-skeacutehoministracestovniacutehoruchuOliveraŠarićna českeacuteambasaacuteděv Zaacutehřebuběhemprvniacutepre-zentacesdruženiacutena uacutezemiacuteChorvatskakonaneacute21března2018Utužovaacuteniacutečesko-chorvatskyacutechvztahůprostřednictviacutemspolupraacutecena kulturniacutestezcepodpořil i velvyslanecČRv Zaacutehřebu JEVladimiacuterZavaacutezalNa zorganizovaacuteniacuteakcesepodiacutelelokroměčeskeacutehovelvyslanectviacutetakeacutechorvatskeacute

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 203 |

ministerstvocestovniacutehoruchuPřijelizaacutestupcitakeacutez chorvatskeacutehoministerstvakulturyrůznyacutechchorvatskyacutechkrajůa destinačniacutechspolečnostiacute

Poutnickaacute kancelaacuteř v italskeacute dieceacutezi Vicenza iniciovalamezinaacuterodniacute poutniacute stezku RomeaStratas ciacutelempropojitPobaltskeacutezeměs Řiacutememna zaacutekladěhistorickeacutetrasyZa tiacutemtouacutečelemvzni-kaacutenyniacutev ItaacuteliinoveacutesdruženiacuteV Akvilejisekonala25ndash26června2018uacutevodniacutekonferencek noveacutekulturniacutestezces uacutečastiacutePolaacutekůČechůSlovincůa ItalůZ Itaacuteliezdebylipřiacutetomnikroměpořaacute-dajiacuteciacutedieceacutezenapřpředstaviteleacuteregionuFriulindashVeneziaGiuliaVatikaacutenuVeronyčistezkyViaFrancigenaŘeditelkasdruženiacutezdenavrhlavyužitiacutemoravskeacutecyrilometodějskeacutea svatojakubskeacutetrasypronovyacutepoutnickyacutekoridorprochaacutezejiacuteciacutez Polskado RakouskapřesMoravu

V maďarskeacutemZalavaacuteru se 16 června 2018 sešli vojenštiacute biskupoveacuteMons FrantišekRaacutebekze Slovenskaa MonsLaacuteszloacuteBiacuteroacutez Maďarskaministřiobranya zaacutestupciozbrojenyacutechsložekobourepubliki desiacutetkypoutniacutekůabyuctilipřipamaacutetniacutekusvCyrilaa MetodějejejichodkazZuacutečastnilisetakeacutehosteacutez ČRndashdiplomatZUacutev BudapeštiJozefKollaacuterradniacuteZliacutenskeacutehokrajeJanPijaacutečeka ředitel-kasdruženiacuteEKSCMMartinaJanochovaacuteZalavaacuterdřiacutevenazyacutevanyacutejakoBlatnohrad(teacutežMosaburg)jejedniacutemzestředověkyacutech miacutestkdebyloprokaacutezaacutenopůsobeniacutesoluňskyacutechmisionaacuteřů

V roce 2018 proběhla řada prezentačniacutech akciacute sdruženiacute v Českeacute a Slovenskeacute republice Diacutekyspolupraacutecis CentraacuteloucestovniacutehoruchuVyacutechodniacuteMoravysei letosmohlipracovniacutecisekre-tariaacutetuaktivnězuacutečastnitvelkyacutechlednovyacutechveletrhůcestovniacutehoruchuGORegiontourBrnoa ITFSlovakiatourBratislavaa prezentovatzdena staacutenkuVyacutechodniacuteMoravyCMstezkuDne5 dubnabylyaktivitysdruženiacutepředstavenyv UherskeacutemHradiština VIIIMiniveletrhucestovniacutehoruchua gastronomieSlovaacutecka

Daacutele byla stezka prezentovaacutena na seminaacuteři při setkaacuteniacute klaacutešterniacutech stezek ve Velehradě(10 4)na poutimoravskyacutechmaticv Zašoveacute(154)na odborneacutekonferencicestovniacutehoruchuv Prievidzi(194)diacutekypozvaacuteniacuteTrenčiacutenskeacutehosamospraacutevneacutehokrajena veletrhucestovniacutehoru-chuv Trenčiacuteně(11ndash125)na pozvaacuteniacuteSlovanskeacuteuniena Dnechslovanskeacutekulturyv Hodoniacuteně(16)na DnechlidiacutedobreacutevůleveVelehradě(47)na festivaluNitramilaacuteNitrav Nitře(67)i naCyrilometodějskeacuteslavnostiv Bojneacute(77)V Nitřesdruženiacutezorganizovalo6červenceve spo-lupraacutecisezdejšiacutemipartnery-krajemměstembiskupstviacutemUniverzitouKonstantinaFilozofaArcheologickyacutemuacutestavemSAVZoborskyacutemzkraacutešlovaciacutemspolkemNitranskouorganizaciacutecestov-niacutehoruchua spolkemMilitiaPortaliszaacutežitkoveacuteputovaacuteniacutena 10kmtrasez DražovcůpřesZoborskyacuteklaacuteštera Martinskyacutevrchna Svatoplukovonaacuteměstiacutes možnostiacutenaacutevštěvynitranskeacutehohraduO akciprojevilozaacutejemasi60poutniacuteků

Dne 19 řiacutejna prezentovali zaacutestupci sekretariaacutetu a Nitranskeacuteho samospraacutevneacuteho kraje ak-tivity sdruženiacutea cyrilometodějskeacute trasyv klaacutešteřev Močenkuna seminaacuteřio Cyrilometodějskeacutestezceuskutečněneacutev raacutemciakceGorazdovdvorNavštiacutevili takeacutemiacutestniacute čaacutestGorazdovo s kapliacutesv GorazdaodkudpodlelegendpochaacutezelnaacutestupcearcibiskupaMetodějeBěhemteacutetodvoudenniacutekulturniacuteakcepokračovalatakeacutesoutěžniacutedivadelniacutepřehliacutedkafestivaluGorazdovMočenok

Kolem200zaacutestupcůkulturniacutechstezeka nejrůznějšiacutechinstituciacutesesjelodne27zaacuteřiacutena 8 vyacute-ročniacute poradniacute foacuterum kulturniacutech stezek do Zhořelce (Goumlrlitz) na německo-polskeacute hranici abyzde sdiacuteleli dobreacutepraxe debatovali nad svyacutemiprojekty a možnyacutemi synergickyacutemi efekty spolu-praacutece nejen mezi sebou ale i s evropskyacutemi institucemi a mezinaacuterodniacutemi organizacemi jakoUNESCOa ICOMOSSvyacutemstaacutenkemsezdeprezentovalamezi jinyacutemikandidaacutetskyacutemiprojektyi Cyrilometodějskaacutestezka

| 204 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

3 PROJEKTY SDRUŽENIacute

Partnerstviacute a aktivniacute institucionaacutelniacute siacutetě Cyrilometodějskeacute stezky v moravsko-slovenskeacutem přiacutehraničiacute

Projektpřeshraničniacutespolupraacutece(zkraacuteceněbdquoPartnerstviacuteCMSldquo)dotovanyacutez programuINTERREGVASK-CZ(85)a naacuterodniacutemirozpočty(SR10ČR5)bylzahaacutejenuacutevodniacutemjednaacuteniacutemna kraj-skeacutemuacuteřadě v Bratislavě 20 uacutenora 2018 Představily se zde regionaacutelniacute pracovniacute skupiny a diacutel-čiacutevyacutestupyzapočatyacutechaktivitDne13června2018seuskutečnilav raacutemcifolklorniacutehofestivaluKunovskeacute leacutetona Panskeacutemdvořev KunoviciacutechuacutevodniacutekonferenceprojektuUacutečastnilo se jiacute80českyacutech i slovenskyacutechodborniacutekůz oblastiveřejneacutespraacutevyregionaacutelniacutehorozvojecestovniacutehoru-chu vzdělaacutevaacuteniacute vědy a vyacutezkumu kultury i ciacuterkve aby se zapojili do koordinovaneacuteho rozvojekulturniacute stezkyv moravsko-slovenskeacutempřiacutehraničiacuteNa konferencibylpředstavennovyacutepřiacutestuprozvojeCyrilometodějskeacutestezkyzaloženyacutena spolupraacutecia komunikacis širokouškaacutelousubjek-tůs ciacutelemvyužiacutetuacutezemniacutea lidskyacutepotenciaacutelprovytvořeniacuteuceleneacutehoproduktuCyrilometodějskeacutestezky S partneryprůběžně řešiacute sekretariaacutet sdruženiacuteEKSCManalyacutezu stakeholderůdotazniacutekypro stakeholdery(obcefarnostikulturniacutezařiacutezeniacuteposkytovateleacuteslužebcestovniacutehoruchu)dobreacutepraxektereacutejsoupostupnězveřejňovaacutenyna webuprojektutematickeacutea geografickeacutevymezeniacutestez-kypřipraveneacuteArcheologickyacutemuacutestavemSAVv NitřenaacutevrhslovenskyacutechcyrilometodějskyacutechtraspřiacutepravustrategieproceleacutepřeshraničniacuteuacutezemiacutedefinovaneacutedotačniacutemprogramemViacuteceinformaciacutejezveřejněnona wwwcyril-methodiuseupartnerstvicms

Cyrilometodějskaacute tradice v novodobyacutech československyacutech dějinaacutechCiacutelemprojektujepřispětjakk dialogumeziodborniacutekyna velkomoravskeacutei současneacutedějinytakk dialogumeziodborniacutekyna historiia školniacutemlaacutedežiacutea akcentovatnepřiacutelišrozšiacuteřenousouvislostmezi Cyrilometodějskyacutem dědictviacutem a vyacutevojem novodobyacutech československyacutech dějin PodstatouprojektujepřiacutepravadvoupublikaciacutekolektivniacutemonografiebdquoCyrilometodějskaacutetradicev novodo-byacutechčeskoslovenskyacutechdějinaacutechldquoa publikacek vyacutetvarneacutesoutěžiprožaacutekyzaacutekladniacutecha středniacutechškolna teacutemabdquoPutovaacuteniacutedějinamis Cyrilema MetodějemldquoProjektbylfinančněpodpořen(33 )Ministerstvem kulturyČRNa přiacutepravě projektu se vyacuteznamně podiacutelelaUniverzitaKonstantinaFilozofav Nitře zejmeacutenaprofPhDrPeter IvaničPhD ředitelUacutestavuprovyacutezkumkulturniacutehodědictviacuteKonstantina a Metoděje kteryacute je zaacuteroveň od 27 prosince 2017 předsedouVědeckeacutehovyacuteborusdruženiacuteEKSCMV raacutemciprojektusedne28listopadu2018uskutečniacutečesko-slovenskaacutevědeckaacutekonferencena teacutemabdquoCyrilometodějskaacutetradicev novodobyacutechčeskoslovenskyacutechdějinaacutechldquov JezuitskeacutemsklepuveStareacutemMěstěu UherskeacutehoHradištěkteroupřipravujesdruženiacuteEKSCMvespolupraacutecis UniverzitouKonstantinaFilozofav NitřeměstemStareacuteMěstoSlovaacuteckyacutemmuzeemv UherskeacutemHradištia SŠPHSUherskeacuteHradištěKolektivniacutemonografiebudejedniacutemz hlavniacutechvyacutestupůstejnojmenneacutehojednoleteacutehoprojektuV přiacutepravějetakeacutestudentskeacutefoacuterum(tvůrčiacutebesedažaacutekůZŠa studentůSŠs obliacutebenyacutemihistorikyPhDrBlankouRašticovoua PaedDrJiřiacutemJiliacutekem)na stejneacuteteacutemaktereacuteseuskutečniacutetamteacuteždne29listopadu2018Informaceo projektujsouzveřej-ňovaacutenyna wwwcyril-methodiuseustatnost100

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 205 |

Vyacutestava Putovaacuteniacute dějinami s Cyrilem a Metodějem měla premieacuteru na Ku-novskeacutem leacutetěOdbornaacuteporotavybralaveSlovaacuteckeacutemmuzeuv UherskeacutemHradišti23května2018desiacutetkyvyacutetvar-nyacutechpraciacutezaslanyacutechdo vyacutetvarneacutesoutěžebdquoPutovaacuteniacutedějinamis Cyrilema MetodějemldquopořaacutedaneacutesdruženiacutemEKSCMs ciacutelemuspořaacutedatputovniacutevyacutestavuz vybranyacutechpraciacutektereacutedo soutěžeposlalo40českyacutecha slovenskyacutechškolNěktereacutez moravskyacutechškolvyužilynabiacutedkusdruženiacutea uspořaacutedalyinteraktivniacutebesedus Velkomoravanem(propagaacutetoremtzvživeacutehistorie)Putovniacutevyacutestavazahaacutejilasvojimezinaacuterodniacutecestuv KunoviciacutechběhemKunovskeacuteho leacuteta(13ndash176)od 57do 20 8bylauvedenav nitranskeacuteSynagoacutezea od69v PamaacutetniacutekuVelkeacuteMoravyveStareacutemMěstěkdese21zaacuteřiacute2018uskutečniloslavnostniacutevyhlaacutešeniacutevyacutesledkůsoutěžes předaacutevaacuteniacutemoceněniacute25žaacutekůma studentůmza uacutečastipředstavitelůsdruženiacuteEKSCMměstaStareacutemMěstoa členůodborneacuteporo-tyDoprovodnyacuteprogramzajistiliSlovaacuteckeacutemuzeumv UherskeacutemHradištiZUŠUherskeacuteHradištěa společnost přaacutetel historieMORRIGANV řiacutejnu se vyacutestava přesunula na Slovanskeacute hradištěv Mikulčiciacutech(910ndash211)a v listopaduopětdo StareacutehoMěsta(1711ndash3112)Čaacutestškol-niacutechpraciacutebylatakeacutek viděniacutena festivalukřesťanskeacutehodivadlaGorazdůvMočenok(23ndash277)v MočenkunedalekoNitry

4 POUTNIacute TRASY CYRILOMETODĚJSKEacute STEZKYNazaacutekladědohodyo spolupraacuteci s Klubemčeskyacutech turistuna značeniacute a uacutedržběpoutniacutech trasCyrilometodějskeacutestezkybylov letniacutechměsiacuteciacutechna uacutezemiacuteČeskeacuterepublikyvyznačenopřes 300 kmpoutniacutechtras(VranovndashVelehradPustevnyndashVelehradŽiacutetkovaacute ndashVelehrad)Uacutevodniacutepoutnickaacuteakceproběhlana trasez Vranovado Velehradupod vedeniacutemznaacutemeacutehopoutniacutekaPetraHirscheve dnech18ndash23zaacuteřiacute2018O teacutetopilotniacutepoutivznikaacutediacutekyorganizaacutetorovii kraacutetkeacutevideoktereacutepřipravujes kameramanemTomaacutešemLeacutenaacuterdemPro trasuPustevnyndashVelehradchystaacutePetrHirschadventniacuteputovaacuteniacuteod 28prosince2018Předpodpisemjei raacutemcovaacutesmlouvas Klubemsloven-skyacutechturistůdiacutekyktereacutebymohlo ještě letosdojiacutetk prodlouženiacute trasyz Žiacutetkoveacutena Slovenskodo Skalkynad Vaacutehomu TrenčiacutenaKoncepttrasovaacuteniacutena Slovenskujepředmětemjednaacuteniacuteseslo-venskyacutemičlenya partnerypřeshraničniacutehoprojektuPartnerstviacuteCMS

IngMartinaJanochovaacuteEuropeanCulturalRouteof SaintsCyriland MethodiusIALE

The CzechRepublic

| 206 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

Přiacutelohy Appendix

Obr 1Mšena zaacutekladechbazilikysvHadriaacutenav maďarskeacutemZalavaacuteru

Fig 1HolyMassin thefoundationsof StHadrianlsquosBasilicain Zalavaacuter(Hungary)

Obr 2CyrilometodějskeacuteputovaacuteniacuteNitranskem

Fig 2The Cyrillo-Methodianperegrinationthroughthe NitraRegion

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 207 |

Obr 3 8Foacuterumevropskyacutechkulturniacutechstezekvezhořeleckeacute(Goumlrlitz)synagoze

Fig 3The 8thforumon the Europeanculturalroutesin thesynagogueof Zhořelec(Goumlrlitz)

Obr 4KonferenceprojektuInterregVASK-CZv Kunoviciacutech

Fig 4The conferenceon the projectInterregVASK-CZin Kunovice

| 208 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

Cyrilskaacute a latinskaacute piacutesomnaacute kultuacutera byzantsko-slovanskej tradiacutecie na Slovensku do konca 18 storočia

V dňoch23ndash27oktoacutebra2018prebehlav KošiciachkonferenciaorganizovanaacuteSlavistickyacutemuacutesta-vom JaacutenaStanislavaSAVv spolupraacuteci s Teologickou fakultouTrnavskejuniverzity a CentromspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMichalaLackaKonferenciabolarealizovanaacutev raacutemciprojektupodpo-reneacutehoAgentuacuteroupre vyacuteskuma vyacutevoj(APVV)pod naacutezvomCyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočia (APVV-14-0029)Konferenciabola jednyacutemz finaacutelnychvyacutestupovprojektua bolaspojenaacuteajs jehoverejnouoponentuacuterouPodujatiasazuacutečastniliodborniacuteciz rocircznychob-lastiacute suacutevisiacehovyacuteskumuzo Slovenskaajzo zahraničiakonkreacutetnez PoľskaČeskej republikyUkrajinyBulharskaRuska(Svedčiacuteo tomajprehľadprogramua priacutespevkovjednotlivyacutechuacutečast-niacutekovkonferencie)

Prvyacutedeň ztridnitrvajuacutecejkonferencieobsahovalprevažnepriacutespevkyriešiteľovprojektuktoreacutemalipribliacutežiťa zhrnuacuteť4rokyvedeckovyacuteskumnyacutechaktiviacutetna jehonapĺňaniacuteKonferenciuotvorilikraacutetkymuacutevodnyacutemslovomPŽeňuchzo SlavistickeacutehouacutestavuJaacutenaStanislavaSAVa ŠMarinčaacutekz CentraspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMLackaPŽeňuchzdocircraznilskutočnosťžechyacutebakontinuaacutel-nyvyacuteskumbyzantsko-slovanskejtradiacutecieAvšakpraacutevezapojeniacutemmladyacutechvedeckyacutechpracovniacutekovzo SlavistickeacutehouacutestavuJStanislavaSAVsamocircžepodariťpozitiacutevnyobratvytvaacuteraniavyacuteskumnejkontinuityv tejtooblastiMedzivyacutestupmiprojektusuacutetotižajtridizertačneacutepraacutece

Prvyacuterokovaciacutedeňpozostaacutevalz trochblokovpriacutespevkovUacutevodnyacutepriacutespevokpatrilP ŽeňuchoviktoryacutebolzaacuteroveňhlavnyacutemriešiteľomprojektuV raacutemcipriacutespevkuCyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočia identifikaacutecia a interpretaacutecia prameňov pribliacutežil interdisciplinaacuterny vyacuteskumtradiacuteciespaumltejs byzantsko-slovanskyacutemobradomVyacuteskumprebiehalna zbierkeneznaacutemychalebomaacuteloprebaacutedanyacutechliturgickyacutechapokryfickyacutechbiblickyacutecha inyacutechnaacuteboženskyacutechtextovDoplneneacuteboli zaacutepismi z rozpraacutevačskej tradiacutecie a duchovnej piesňovej tvorby Vyacutesledky vyacuteskumov nielenaktualizujuacutedoterajšiepoznatkyaleprinaacutešajuacutetiežnoveacutezisteniaa faktyktoreacuteupravujuacutedoterajšievyacutekladyprocesov latinizaacuteciepravoslavizaacuteciea uniatizmuNemožnonespomenuacuteťskutočnosťžerealizaacuteciaprojektubolasplnenaacutenad normučosavyacutestupovtyacuteka

P Zubko sa venoval Teologickeacutemu posolstvu Užhorodskeacuteho Pseudozonara Ide o priacuteručkupre kleacuteruss pocircvodomv stredovekuObsahujepredpisya zvykydaneacutehocirkevneacutehospoločenstvaNiektoreacutez opiacutesanyacutechzvykovpretrvaliaždo suacutečasnosti

PrvyacuteblokrokovaniauzavrelSZavarskyacutev priacutespevkuTrnavskeacute dejiny Byzancie od Františka Borgiu Keacuteriho (1738 ndash 1742)OjedineleacuteosemzvaumlzkoveacutedieloEpistomie historiae Byzantinaepred-stavujuacutecechronologickeacutespracovaniedejiacutenByzancies docircrazomna uhorsko-byzantskeacutevzťahysaautorpriacutespevkupokuacutesilvysvetliťv kontextes dobovoupolemikouo byzantskompocircvodekres-ťanstva s postupujuacutecou emancipaacuteciou cirkvi byzantsko-slovanskeacuteho obradu a formovaniacutem jejintelektuaacutelnycheliacutet

Druhyacute blok tvorili priacutespevky pracovniacutekov SUacuteJS SAV a dotyacutekali sa ich vyacuteskumneacuteho okru-hu v raacutemci riešenia projektu APVV K Žeňuchovaacute sa v priacutespevku Cyrilskaacute piacutesomnaacute kultuacutera na Slovensku ako jeden z prameňov vyacuteskumu folkloacuternych prozaickyacutech žaacutenrov (opis a systematizaacutecie folkloacuternych žaacutenrov v cyrilskyacutech rkp zborniacutekoch)venovalavyacutevojupiacutesomnejkultuacuteryv karpatskomregioacutenev oblastineliturgickyacutechcyrilskyacutechpiacutesomnyacutechpamiatoknaprkaacutezňovaacutetvorbaspevniacutekysnaacuterea pod

SVašiacutečkovaacutepriacutespevkomSviaščennogo Pisanija kak istočnik issledovanija kulturnoj kommu-nikacii meždu Vostokomi Zapadompribliacutežiladidaktickeacuteevanjeliaacutektoreacutečastoobsahujuacuteajsvet-skeacutepriacutebehya porovnaniavďakačomumožnorozpoznaťvplyvlokaacutelnychčisusediacichkultuacuter

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 209 |

RokovaniepokračovalopriacutespevkomĽWilšinskejK vyacuteskumu byzantsko-slovanskej monastickej tradiacutecie na priacuteklade latinskej literaacuternej tvorby Joannikija Juraja Baziloviča OSBM (1742 ndash 1821)Priacutespevok zhrňuje vyacutesledky vyacuteskumu ktoryacute reflektujenajmaumldizertačnaacutepraacuteca autorkyVenujesamonastickejtradiacuteciiacuteprezentovanejv dieleJJBazilovičaImago vitae monasticektoryacutempred-stavujeslovanskuacutemniacutešskutradiacuteciuharmonizujuacutecus latinskouliteraacuternoukultuacuterouDruhyacuteblokuzavrelapriacutespevkomLiturgickeacute texty v Bazilovičovho diela Explicatio Tolkovanijev komparaacuteciiM StryacutečkovaacuteAutorkaprezentovala vyacutesledky v oblasti komparatiacutevneho vyacuteskumu cirkevnoslo-vanskeja latinskejliturgickejterminoloacutegieCieľomvyacuteskumujelatinsko-cirkevnoslovanskyacuteglosaacuters vyacutekladomv slovenskomjazykuna zaacutekladedvojjazyčneacutehovyacutekladuliturgiiacutektoryacutebymoholpo-mocirccťustaacuteliťterminologickuacutebaacutezuobradoveja liturgickejlexiky

Poobedňajšiacute blok priacutespevkov otvoril T Mrňaacutevek a jeho Obřad pokaacuteniacute podle Sinajskeacuteho Slovanskeacuteho Hlaholskeacuteho Euchologia Sinaj sl37AutorstvoEucholoacutegiaz 10ndash11storočiajepripi-sovaneacutesvCyrilovia Metodovialeboichžiakomna VeľkejMoraveIdeo jedinečnyacuteliturgickyacutedoku-menturčenyacutepre mniacutešskukomunitumapujuacutecibyzantsko-slovanskuacutetradiacuteciuuvedeneacutehoobdobiaUvedenyacutebol textaj s komentaacutermiRokovaniepokračovalopriacutespevkomŠMarinčaacutekaLiturgickeacute a hudobneacute pamiatky viažuce sa k uacutezemiu dnešneacuteho Slovenska do konca 18 storočiav ktorompribliacute-žilvznikšpecifickejtradiacuteciev oblastiMukačevskejeparchieNa miestnykoloritpocircsobiliprostred-niacutectvomliturgickyacutecha hudobnyacutechkniacutehzdrojea vplyvyz rocircznychkultuacuternychcentierv ktoryacutechbolitietotlačeneacuteNa teacutemucirkevnejhudbynadviazalaajMBlahunkovaacute(Prokipčaacutekovaacute)v priacutespevkuCyrilskeacute hudobneacute pramene byzantsko-slovanskeacuteho obradu na Slovensku (stav suacutečasneacuteho vyacuteskumu a jeho perspektiacutevy)V priacutespevkuzhrnulavyacuteskumnuacutepraacutecuktorejvyacutestupombolaajdizertačnaacutepraacutecaIrmologionyJaacutenaJuhaseviča Skľarskeacuteho (1741 ndash 1814)Komparačnaacuteanalyacutezarukopisnyacutechpamiatokotvorilanoveacutevyacutechodiskaacutepre vyacuteskumliturgickeacutehospevuv karpatskejoblasti

Po treťom rokovacom bloku nasledovala verejnaacute oponentuacutera projektu (APVV-14-0029)Cyrilskeacute piacutesomniacutectvo na Slovensku do konca 18 storočiaPriacutetomnaacuteodbornaacuteverejnosťvysokooce-nilamultidisciplinaacuterne zameranie projektu a vyzdvihla odbornuacute praacutecu riešiteľskeacuteho kolektiacutevuv doposiaľneveľmiprebaacutedanejoblastiPredneseneacutepripomienkya doplneniabuduacutezapracovaneacute1

ProgramprveacutehodňakonferencieukončilaprednaacuteškaKMDolgovaz Ruskejakadeacutemieviedna teacutemu Vostok Rossija Zapadi Slavianstvo voprosy mirovoj geopolitiki

Poskončeniacuteprogramurokovaniabolivšetcizuacutečastneniacutepozvaniacutena recepciuktoraacutebolapriacute-jemnyacutemzakončeniacutemnaacuteročneacutehorokovaciehodňaZorganizovaloa vosvojichpriestorochjuhos-tiloCentrumspiritualityVyacutechod-ZaacutepadMLacka

Druhyacute rokovaciacute deň otvorila svojiacutem referaacutetom Od staroslovienčiny k cirkevnej slovančineJ Dudaacutešovaacute-KriššaacutekovaacutePribliacutežilazroda vyacutevojslavistikya paleoslavistikyakoaj ichpohľadna vyacute-vojstaroslovienčinya slovanskyacutechjazykovAutorkavysvetlilapotreburozliacutešeniamedzistaroslo-vienčinoua cirkevnouslovančinouRokovaniepokračovalopriacutespevkomEBeljakovejz RuskaRasprostranenije kirilličeskich pamjatnikov cerkovnogo prava u slavian v ranneje novoje vremiav ktoromsavenovalacyrilskyacutemzdrojomcirkevneacutehopraacutevaIchmeniacasa funkciav priebehustoročiacutesaodrazilaajna prenikaniacutehovorovejrečido textuTretiacutereferaacutetprednieslaDNajdenovaz BulhraskaPokračovalav teacutemeslovanskyacutechtextovz oblasticirkevneacutehopraacutevav priacutespevkuIz is-torii slavianskich juridičeskich tekstov

Poslednyacuteštvrtyacutepriacutespevokprveacutehoblokupredniesol JStradomskyz Poľskas teacutemouPolsko- -ruskie spory o historięi statusbdquowiary greckiejldquo v rejonie Karpat w XVII wiekuZaoberalsakontro-verziamiktoreacutevzniklipo uzavretiacutecirkevnejuacuteniev Breste(1596)

1 Viac informaacuteciiacute k projektu a spraacuteva z verejnej oponentuacutery suacutedostupneacutena straacutenkachprojektuhttpcyrslavsavskindexphp

| 210 | bullbullbull KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211

DruhyacuteprednaacuteškovyacuteblokotvorilRJaacutegera jehopriacutespevokVzťah vlaacutednej moci cirkvi na Veľkej Morave V priacutespevku konštatoval prepojenie oboch sfeacuter ktoreacute aj vysvetlil a odargumentovalNaacutesledne vystuacutepila E BrtaacuteňovaacuteV referaacuteteObraz konfesiiacute a kultuacuter v katoliacuteckej kaacutezňovej proacuteze na Slovensku v 18 storočiacutepribliacutežilarocircznezaujiacutemaveacuteosobneacutei spoločenskeacuteaspektypriacutetomneacutev kaacutez-ňovejtvorbektoreacuteodraacutežalikultuacuternurealitui aktuaacutelnedianienielenv krajinealeajv EuroacutepeRLetzpredniesolpriacutespevokKonfesionalizmus a jeho vyacuteznam pri formovaniacute slovenskej kultuacuteryV ňomna priacutekladevzaacutejomneacutehopocircsobeniarocircznychkonfesiiacutedominantnevšakkatoliacuteckeja evan-jelickej konštatoval že suacutečasnaacute slovenskaacute kultuacutera je vyacutesledkomzložiteacuteho interkonfesionaacutelnehovyacutevojaPrvyacuteajdruhyacuteblokrokovaniaviedlaJDudaacutešovaacute-Kriššaacutekovaacute

TretiacuteblokprednaacutešokmoderovalJStradomskia otvorilhoWBugelz Českejrepublikypriacute-spevkomPolemickeacute spisy M Andrelly Orosvigovskeacuteho Naacutestin charakteristiky vybranyacutech aspektů (formaacutelne-obsahovyacutech lingvistickyacutech teologickyacutech)Predstavilvstupnuacutecharakteristikupraacutectohtoodporcucirkevnejuacuteniena uacutezemiacuteMukačevskejeparchieEKocoacutejz PoľskaTrudne diedzictwo Kościoacuteł w Orawce na pograniczu polsko-slowackim jako źroacutedło do badania wielokulturowego dziedzictwa regionuAutorkapribliacutežilana priacutekladeartefaktovz kostolav Oravkena slovensko--poľskompohraničiacutehistoacuteriuregioacutenua načrtlamožnosťnovyacutechsuacutevislostiacute jejskuacutemaniaJKrškouzavreltentoblokpriacutespevkomVlastneacute menaacute ‒ svedkovia stredovekyacutech byzantsko-slovanskyacutech kul-tuacuternych a jazykovyacutech kontaktovNa zaacutekladetoponyacutema antroponyacutempredstavilvzaacutejomneacutepocircsobe-niepocircvodnyacutechpohanskyacutechkultova šiacuteriacehosakresťanstva

Štvrtyacute blokmoderovanyacuteK Žeňuchovou patril zahraničnyacutem hosťom z Ruska a BulharskaOdzneliv ňomštyripriacutespevkyAkoprvyacuteKarpatskaja narodnaja tradicijav balkanskoj perspektiveod ECUzenevyNaacutesledneMMValencovaprezentovalasvojpriacutespevokChristianskije cennosti v narodnoj tradiciji rusin (na materiale polevych issledovanijv Vostočnoj Slovakii)Teacutemuetnolin-gvistikyv apokryfickyacutechtextochrozobralavo svojompriacutespevkuKMičeva-Pejčevav priacutespevkus naacutezvomEtnolingvistični osobenosti na slovaškii bălgarski apokrifni molitviZaacuteverečnyacutepriacutespevokdruheacutehodňapatrilKKirilovis priacutespevkomTerminologija na jestestvenite naukiv starobălgarska-ta literatura (Šestodnevi Nebesa na Joan Ekzarch)predstavujeinterdisciplinaacuternypriacutestupk teacutemestredovekejbulharskejterminoloacutegiev oblastipriacuterodnyacutechvied

Moderaacutetorkou zaacuteverečneacuteho tretieho dňa konferencie bolaM Blahunkovaacute (Prokipčaacutekovaacute)Rokovanie otvoril I Z Zadorožnyj z Ukrajiny referaacutetom Problematyka doslidžeň ta džerela muzyčnych tekstiv liturhij prostopinija Bokšaja - MalynyčaNaacutesledne JEMedvedykpredstavilsvojpriacutespevokUkrajinsacuteka duchovna pisnjau rukopysnych spivanykach XVIII st ukladenych ta vykorystovuvanych chrystyjanamy Mukačivsacutekoji eparchiji pitannja džereloznavstva tekstolo-hiji incypituvannjaLGrešliacutekdoplnilproblematikuo priacutespevokz oblasti vyacutetvarneacutehoumeniakonkreacutetne Ikony ľudovyacutech a rybotyčskyacutech majstrov na vyacutechodnom Slovensku v 17 a 18 storočiacuteE M Hrdinovaacutez Českejrepublikysavenovalačiacutetaniunaacutepisovv cyrilikena vybranyacutechkonkreacutet-nychpamiatkachIšlonajmaumlo levinskeacutehokocuacuterav priacutespevkuScripta manet Na okraj (konfesne vyklaacutedanyacutechň ruacuteznočteniacute cyrilskeacuteho naacutepisu na Michalovskeacutem kameni v komparaci s vybranyacutemičeskyacutemiparalelamiZaacuteverečnyacutepriacutespevokpatrilVŽeňuchovi s teacutemouMateriaacutelne zabezpečenie uniatskych presbyterov na priacuteklade obce Starina (okr Staraacute Ľubovňa)

Program konferencie uzavrela poobedňajšia exkurzia po prevažne sakraacutelnych pamiatkachmestaKošiceajso sprievodnyacutemvyacutekladom

MgrMiriamaMikulaacutešikovaacuteJanStanislavInstituteof Slavisticsof the SlovakAcademyof Sciences

Slovakia

Spraacutevy Chronicle

KONŠTANTIacuteNOVE LISTY 11 2 (2018) pp 202 ndash 211 bullbullbull | 211 |

Euroacutepsky stredovek interaktiacutevne

V roku2018 schvaacutelilaKultuacuternaa edukačnaacutegrantovaacuteagentuacuteraMinisterstva školstva vedy vyacute-skumua športuSlovenskejrepublikyfinancovaniegrantus naacutezvomEuroacutepskystredovekinterak-tiacutevne (Projekt č 004UKF-42018) Filozofickej fakulteUniverzityKonštantiacutena Filozofa v Nitrea FilozofickejfakulteUniverzityKomenskeacutehov BratislaveCieľomjevytvoriťučebnuacutepomocircckuktoraacutebude zverejnenaacuteprostredniacutectvomvytvorenejwebovej straacutenkyna interneteV suacutečasnostistredneacuteškolydisponujuacutemodernouvyacutepočtovoutechnikouNoveacutetechnoloacutegievyžadujuacuteajinovaacutecievo vyučovacomproceseNa strednyacutechškolaacutechsavyužiacutevajuacutetradičneacuteučebnicedejepisuTrendomdnešnejdobyjeprijiacutemaťinformaacuteciezo zdrojovakosuacuteinterneta mobilneacutesieteVyacuteskumyukazujuacutežečiacutemviacvnemovčlovekzapojiacutetyacutemefektiacutevnejšiesavzdelaacutevaZ tohtopohľadusajaviacuteakopotre-bavytvoriťajučebnuacutepomocircckuv predmetedejepisktoraacutebudejednoduchopriacutestupnaacutepre pedagoacute-gova študentovstrednyacutechškocirclPoužiacutevateľtaktoziacuteskakomfortnyacutea bezplatnyacutepriacutestupk učebnejpo-mocircckeprostredniacutectvomPCnotebookovtabletova v neposlednomradeajmobilnyacutechtelefoacutenovTiacutempracovniacutekovUniverzityKonštantiacutenaFilozofav Nitrea UniverzityKomenskeacutehov Bratislavespriacutestupniacuteinformaacutecieo politickyacutechkultuacuternychnaacuteboženskyacutechhospodaacuterskycha sociaacutelnychde-jinaacutechEuroacutepyv obdobiacute stredoveku ktoreacute vychaacutedzajuacute z najnovšiacutechvedeckyacutechpoznatkovČasťvyacutestupovbudevychaacutedzaťz doterajšiacutechvyacutesledkovvedeckeacutehovyacuteskumujednotlivyacutechčlenovrieši-teľskeacutehokolektiacutevuZverejneneacuteinformaacuteciepomocircžuu študentovrozviacutejaťpredstavuo stredovekuakocelkuZaacuteroveňumožniavniacutemaťhistorickeacuteudalosti ktoreacute saodohralina uacutezemiacutednešneacutehoSlovenskav euroacutepskomkontexteDruhyacutemkrokombudevytvorenieškoliacehopracoviskaktoreacutebyposkytovaloďalšieodborneacuteinštrukciepre pedagoacutegovstrednyacutechškocirclk praacutecis danoudatabaacute-zouTo umožniacutev raacutemciceloživotneacutehovzdelaacutevaniapedagogickyacutechpracovniacutekov strednyacutechškocirclposkytovaťimďalšieodborneacuteporadenstvov danejoblastiVyacutehodouučebnejpomocircckyrealizova-nejvďakaprojektubudeďalšiekvalitatiacutevnerozviacutejaniea zdokonaľovaniena zaacutekladespaumltnejvaumlzbyod participujuacutecichpedagoacutegovstrednyacutechškocircl

profPhDrPeterIvaničPhDConstantinethe PhilosopherUniversityin Nitra

Slovakia

Zaacutekladniacute logo

českyacute jazyk | anglickyacute jazyk | slovenskyacute jazyk

Je

dn

otn

yacute vi

zuaacute

lniacute

sty

l

Ev

rop

sk

aacute k

ult

urn

iacute s

tez

ka

sv

Cy

rila

a M

eto

dě

je