2222BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

13. 10. 2011Ročník LVI Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 3

Hroby padlých v Kamienkeneostanú opustené

str. 5

Učiteľ, bojovník, záchranca Pajerstr. 10

Spomienky na Slovenské národné povstanie

ISSN 03223-2018

Na zamyslenie:Na zamyslenie:SENECASENECA

V čase výročia kladieme k nim kvety a vence. Neklaniame sa im, ale pamiatke, ktorú vyjadrujú. Nejde tu, historicky, o všetko to, čo spadá pod tzv. Pamiatkový zákon, teda artefakty a významné predmety (ale aj udalosti) od ich archeologického horizontu. Je dnes, a nie náhodou, potrebné sústrediť sa na to, čo z nášho pohľadu má a musí byť prioritou. Historicky a kvalitatívne.

Z historického hľadiska je východiskovo isto dôležitý Devín. Aj kvôli štúrovcom, ale aj kvôli tomu, že sme to zvládli – napomôcť rozumnejšej Európe. Lenže bralo, na ktorom stojí ruina hradu, potrebuje koncepčné, technologicko-reštaurátorské kapacity a riešenia. Pokiaľ ide o hrady, Slovensko pokročilo, a to aj z hľadiska historizujúcich slávností a podujatí. Avšak Devín od čias „buržoáznych nacionalistov“ nie je primerane živým slovanským centrom a miestom očakávaných kultúrno-spoločenských aktivít.

Pokiaľ ide o Kulichovho Svätopluka na Bra ti-slav skom hrade, aj po čase mrzí, že geniálne dielo narazilo na bohapustý spravodajský lapák. Vo vzťahu ku kultúrnym hodnotám treba rešpektovať – aj osobnostné (nie velikášske) kvality a povahu autora, ale aj povinné učivo.

Nie je to až tak známe, ale už štúrovci mali obdobie, v ktorom sa venovali osobnostiam svojich tradícií. Povedľa odhaľovaného Pomníka Jána Hollého v Hlbokom rečnil Ľudovít Štúr. Slovenskí matičiari v čase vzniku Matice vybrali v prospech svojho národa primárny symbol (zrejme cyrilometodský) niekdajšieho Uhorska. Všetci o tom vieme. Ale vyskúšajme sa – ponechali korunku v dotyku kríža a Tatry?

Z pomníkmi a pamätníkmi tradície antifašizmu je to zložitejšie. Znamenajú mená skutočne geniálnych autorov – M. Benku, Š. Bednára, Ľ. Fullu, J. Ale-xyho, J. Koniarka, D. Jurkoviča, F. Štefunku, J. Kost ku, J. Svetlíka, D. Kuzmu, J. Kulicha, A. Tri-zuljaka, K. Pataki, L. Snopka, T. Bártfaya, V. Re-meňa, J. Jankoviča, atď., atď. Diela a súbory diel ako Dukla, Slavín, Banská Bystrica, Priekopa, Nemecká, Ostredok, Bratislava – Nám. SNP, Brno, Kováčová, Humenné, a podobne nemožno nechápať ako mimoriadne pevný a vzácny pilier slovenských pokrokových výtvarných tradícií. Starostlivosť o pomníky a pamätníky odboja treba profesionalizovať (!). Sú v enormnom počte a sú in situ (často v teréne). Vznikali ako rozsiahle a náročné investorské aktivity, pričom pripomeňme aj lenártovské a dubčekovské, ale aj husákovské a válkovské zásluhy pri ich vzniku. Kedysi tvorili nadšenostnú, a neskôr zautomatizovanú rozsiahlu organizačnú základňu, pre ktorú pomníky a pamätníky boli prioritou. Dnes, žiaľ, trpia na absenciu adekvátnych zdrojov. Platí to dvojnásobne – na ich údržbu a obnovu /nie devastovanie!/ a na tie nové. Je tu nutná koncepcia a sú tu očakávané iniciatívy.

Chudobný sa smeje bezstarostnejšie a častejšie ako bohatý.Chudobný sa smeje bezstarostnejšie a častejšie ako bohatý.

LADISLAVSKRAK

Pamätníky

Karpatsko-dukliansku operáciu si pripomenuli stovky ľudí

Delegácie Českého zväzu bojovníkov za slobodu, Československej obce legionárskej a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pri kladení vencov pri pamätníku Červenej armády vo Svidníku (sprava do ľava) Foto: RH

Prvý bol Kalinov

Oslavy oslobodenia Kalinova Foto: PH

Stovky ľudí si 4. októbra pri Pamätníku československých vojakov na Dukle pripome-nuli 67. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá je podľa odborníkov pova-žovaná za jednu z najťažších bitiek v strednej Európe po-čas druhej svetovej vojny.

Pamiatku zosnulých vojakov, ktorí zahynuli v týchto bo-joch, si položením venca uctil minister Ľubomír Galko. Na pietnom akte sa zúčastnili zástupcovia Ozbrojených síl SR, vojnoví veteráni, členo-via Zväzu protifašistických bojovníkov, zástupcovia štát-

nych orgánov a samospráv.„Dnes si tu na Dukle pri-

pomíname pamiatku tisícov vojakov, ktorí položili svoje životy za náš mier a slobodu. Odkaz týchto padlých hrdi-nov znie: ‚Môžeme odpúš-ťať, ale nikdy nezabúdajme.‘ A toto je vlastne motto, ktoré

si môžeme z dnešnej pietnej spomienky odniesť,“ povedal šéf rezortu obrany.

Pri príležitosti spomien-kovej akcie Galko odovzdal Pamätnú medailu ministra obrany SR 3. stupňa ôsmim vojnovým veteránom, ktorí

(Pokračovanie na str. 2)

S nadľudským úsilím bola 21. septem-bra 1944 v obedňajších hodinách oslobo-dená obec Kalinov. Kalinov oslobodili červenoarmejci 3. horského streleckého zboru 1. gardovej armády 4. ukrajinského frontu počas bojov v rámci Karpatsko-duklianskej operácie.

V bojoch o obec bol zničený takmer celý nemecký horský strelecký pluk pe-šej divízie. Straty boli aj na strane soviet-skych vojsk. Prekročením hranice bývalé-ho Československa sa začalo oslobodzo-vanie našej krajiny, čím môžeme nazvať Lupkovský priesmyk bránou slobody.

Túto udalosť vstupu Sovietskej armá-dy na naše územie si pripomenuli obča-nia obce a početná účasť delegácií nášho spoločenského života na spomienkových oslavách v obci Kalinov 24. septembra.

(Pokračovanie na str. 2

BOJOVNÍK / 22 2

Karpatsko-dukliansku operáciusi pripomenuli stovky ľudí

Minister Galko odovzdal Pamätnú medailu ministra obrany SR 3. stup-ňa ôsmim vojnovým veteránom. Foto: MO SR - I. Kelement

sa zúčastnili bojov v druhej sveto-vej vojne. Minister obrany sa zú-častnil aj na pietnej spomienke pri Pamätníku sovietskej armády vo Svidníku a pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu. Tu sa stretol aj s jeho dcérou Zoe Klusá-kovou Svobodovou a dcérou mar-šala Koneva Natáliou.

„S pohnutím pripomíname sláv-ne a historické chvíle bojov o prí-stupy k Duklianskemu priesmyku. Nech padlí hrdinovia, ktorým dnes vzdávame česť, navždy zostanú v našej pamäti a sú zdrojom nášho poznania, našich tradícií. Ako posvätný dar chráňme slobodu a demokraciu, za ktorú oni bojo-vali a umierali. Chráňme ich živý odkaz a nehynúcu pamiatku.“ Po-vedal v príhovore predseda SZPB Pavol Sečkár.

„Pre našu činnosť je a bude dôležité túto pravdivú, novodo-bú históriu vysvetľovať mladším generáciám. Využívať pri tom učiteľov, historikov, vzdelávanie, poznávanie, cestovanie a ďalšie formy v práci oblastných a základ-ných organizácií,“ dodal s tým, že Dukla a víťazstvo nad nemeckým

nacizmom bola nádej na mier, na lepší a šťastný život.

Dňom obetí Dukly, ktorý pripa-dá na 6. októbra, si najmä na Slo-vensku pripomíname jednu z naj-krvavejších operácií druhej sve-tovej vojny. V priestore Duklian-skeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Prí-slušníci 1. československého ar-mádneho zboru pod velením ge-nerála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej do-moviny – Československa. Preto sa tento dátum stal základom pre budúci pamätný deň Slovenskej republiky – Deň obetí Dukly.

O zaradení tohto dátumu medzi pamätné dni SR rozhodli poslanci Národnej rady SR Zákonom číslo 241 z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného po-koja a pamätných dňoch a v znení jeho neskorších úprav.

Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 defi nitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červe-nej armády (ČA) začali oslobo-dzovať jednotlivé dediny a mestá

od fašistov. Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. strelec-kého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozá-padne od Duklianskeho priesmy-ku. Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. diví-ziu, ktorá sa prebojovala pri Kraj-nej Porúbke k československým hraniciam, 1. československým ar mádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR). Tým-to rozkazom umožnil českosloven-ským vojakom, aby ako prví pre-nikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti.

Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východ-ného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armá-dy a Československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Ope-rácia sa na poli vojenských a his-torických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády

SNP. Jej cieľom bolo spojenie voj-sk ČA s povstaleckými oddielmi.

Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Česko-slovenska. Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvoj-hodinovej delostreleckej príprave. Jednotky Československého ar-mádneho zboru vstúpili v priesto-re Dukly na územie domoviny 6. októbra. Zo strategicko-vojenské-ho hľadiska operácia nebola naj-vhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte. Nebo-la ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc povstaniu

si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska.

V čase, keď vojská 1. česko-slovenského armádneho zboru prekročili štátne hranice v priesto-re Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23 151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov. Operácia sa skončila 28. októbra 1944.

V celej Východokarpatskej ope-rácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21 000 vojakov, 84 000 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky 1. čes-koslovenského armádneho zboru priniesli vysoké obete: 844 mŕt-vych a 4068 zranených. luc TASR

Je to jedna z najvýznamnejších uda-losti, s ktorou východné Slovensko a osud jeho občanov je spojený. Sú-časťou spomienkových osláv oslo-bodenia obce Kalinov bol pietny akt kladenia vencov k pamätníku sovietskeho vojaka držiaceho dieťa nad hlavou.

Spomienkové oslavy sa začali už tradične v miestnom gréckokato-líckom Chráme Presvätej Bohoro-dičky zádušnou svätou liturgiou za všetkých padlých počas oslobodzo-vania obce v septembri 1944. Po pa-nychíde sa účastníci osláv presunuli do stredu obce, kde sa uskutočnil pietny akt položenia vencov a kytíc vďaky k Pamätníku oslobodenia so súsoším akad. soch. Fraňa Gibalu znázorňujúcim sovietskeho voja-ka-osloboditeľa držiaceho v rukách nad hlavou dieťa – symbol nového života.

„Boje, ktoré sa vo Východných Karpatoch vtedy odohrali, sa do histórie druhej svetovej vojny zapí-sali ako mimoriadne ťažké a krva-vé. Bola to vojna, v ktorej umierali milióny ľudí. Vojna plná krutostí,

vraždenia a nesmierneho utrpenia. Vojna, ktorá zničila veľkú časť Európy,“ uviedla podpredsedníčka SZPB Gabriela Rosičová. Zároveň upozornila na existujúce nebezpe-čenstvá vojnových konfl iktov v sú-časnosti, ako aj silnejúce prejavy extrémizmu. Spomienkových osláv sa zúčastnil aj zakladateľ Štafetové-ho behu vďaky Milan Sidor, ktorý pozdravil a oboznámil prítomných s históriou behu. Po príhovoroch program pokračoval prijatím hostí starostom obce Jozefom Kocanom na obecnom úrade spojenom so zá-pisom do pamätnej knihy. Nasledo-valo malé občerstvenie, počas kto-rého prítomní zotrvali v družných rozhovoroch. Vyvrcholením osláv, ktorými si Kalinovčania i početní hostia pripomenuli vyše štyristoroč-nú existenciu obce, ako aj dramatic-ké okamihy jej oslobodenia spred šesťdesiatich siedmich rokov a dôs-tojne si uctili pamiatku obetí oslo-bodzovacích bojov, vrátane padlých z radov miestnych občanov, bol po-poludňajší bohatý kultúrny program určený pre širokú verejnosť.

Peter HRINKO, Gabriela ROSIČOVÁ

Prvý bol Kalinov

(Dokončenie zo str. 1)

(Dokončenie zo str. 1)

Pietna spomienka v Kalinove Foto: GR

23. SEPTEMBERNeverejný súdny proces s his-

torikom Michailom Suprunovom, ktorý v rámci vedeckej práce zhro-mažďoval údaje o sovietskych vy-hnancoch a nemeckých zajatcoch z 2. svetovej vojny, sa začal v se-veroruskom meste Archangeľsk. Obvinený sa na pojednávaní nezú-častnil, zato v sále boli zástupcovia Nemcov, ktorých súkromné údaje mal vedec zhromažďovať bez ich vedomia. Išlo o 5000 sovietskych Nemcov a Poliakov, ktorých Stalin považoval za „nespoľahlivých“, a tak ich násilne poslal po 2. sveto-vej vojne na sever Ruska.

26. SEPTEMBERPri západnom Írsku našli poto-

penú loď plnú striebra v hodnote vyše 170 miliónov eur. Britské-mu parníku, ktorý bol roku 1941 počas 2. svetovej vojny na ceste z Indie do vlasti, ku koncu plavby dochádzalo palivo. Preto chcel ne-plánovane zakotviť v írskom Gal-way. Tesne pred prístavom ho však spozorovala nemecká ponorka a potopila ho. Spolu s parníkom sa na dne Atlantického oceánu ocitlo aj dvesto ton striebra. Až 80 per-cent jeho hodnoty dostane nálezca, americká fi rma Odyssey Marine, zvyšok britská štátna pokladnica.

27. SEPTEMBERV Rakúsku stúpli zločiny z ne-

návisti spáchané krajnou pravicou o 28 percent. Ministerstvo vnútra v správe o kriminalite v minulom roku konštatovalo, že zaznamena-lo 580 takýchto trestných činov, medzi nimi xenofóbne, rasistické, islamofóbne, antisemitské a ďal-šie. Vyše 48 percent z nich vla-

ni úspešne vyšetrili. Islamofóbia v tejto alpskej krajine v posledných rokoch zosilnela. Slobodná strana Rakúska, ktorej voličmi sú aj ne-onacistickí sympatizanti, využíva protimoslimské nálady na získanie lacnej popularity.

28. SEPTEMBER Tokio ofi ciálne požiadalo ju-

hokórejskú vládu, aby zabránila postaveniu pamätníka ženám, kto-ré sa počas 2. svetovej vojny stali obeťami sexuálneho zotročovania

japonskou armádou. Združenie za-stupujúce kórejské ženy chce tzv. Mierový monument vztýčiť v de-cembri neďaleko japonskej amba-sády v Soule, pred ktorou každú stredu organizuje demonštrácie a žiada ospravedlnenie a odškodné pre obete. Sexuálne zotročovanie kórejských žien ozbrojenými silami patrí k najspornejšiemu dedičstvu japonskej okupácie Kórejského polostrova z rokov 1910 až 1945. Tokio odmieta obete odškodniť individuálne s odôvodnením, že sa celá záležitosť vyriešila už zmlu-vou z roku 1965.

3. OKTÓBERZa účasti ukrajinského preziden-

ta Viktora Janukovyča, premiéra Mykolu Azarova a podpredsedu iz-raelskej vlády Avigdora Lieberma-na sa neďaleko Kyjeva uskutočnilo spomienkové podujatie pri príleži-tosti 70. výročia masakry takmer

34-tisíc Židov silami SS, ktorej dejiskom sa stala roklina Babij Jar. Ku krviprelievaniu tam došlo 29. a 30. septembra 1941 po tom, čo ozbrojené sily nacistického Ne-mecka obsadili Kyjev. Až do roku 1943 využívali okupanti túto loka-litu ako tábor a popravisko, takže tu smrť našlo celkovo až 100-tisíc ľudí.

4. OKTÓBERSlovinský ústavný súd zakázal

mestu Ľubľana pomenovať ulicu po niekdajšom juhoslovanskom prezidentovi Josipovi Brozovi Ti-tovi. „Titovo meno symbolizuje nielen oslobodenie Slovinska od fašistickej okupácie v 2. svetovej vojne,“ uvádza sa vo verdikte, „ale tiež totalitný komunistický režim, ktorý poznačilo obrovské a hrubé porušovanie ľudských práv a zá-kladných slobôd.“ Ľubľančania ofi ciálne pomenovali ulicu v roku 2009 s tým, že Tito bol významná historická postava. Konzervatívna strana Nové Slovinsko potom dala podnet na ústavný súd.

5. OKTÓBERNemeckí prokurátori obnovili

stovky pozastavených vyšetrovaní bývalých dozorcov z nacistických koncentračných táborov a ďalších osôb, ktoré by mohli v súčasnosti obviniť podľa nového precedensu. Ten vznikol odsúdením americ-kého automechanika na dôchod-ku, 91-ročného Johna Demjanju-ka. Toho v máji 2011 odsúdil i za spoluúčasť na vyvraždení 28 060 Židov v koncentračnom tábore Sobibor v Nemcami okupovanom Poľsku, kde pracoval ako dozorca.

(ao)

stalo saVO SVETE

23. 9.–5. 10. 2011

3 BOJOVNÍK / 22

Hroby padlých v Kamienke neostanú opustenéV rámci tohtoročných spomien-

kových osláv 67. výročia SNP sa 8. septembra stala Kamienka, obec ležiaca na severozápadnom úpätí Vihorlatských vrchov, opäť po roku miestom už tradičného stretnutia odbojárov z regiónov Humenné a Snina s členmi SZPB, ako aj ďalšími občanmi obce,

v ktorej aktívne pracuje miestna ZO SZPB. Stretnutie bolo veno-vané ucteniu si pamiatky pad-lých partizánov, hroby ktorých sú roztrúsené v chotári Kamien-ky, a spolupráci obyvateľov obce s partizánskymi jednotkami ope-rujúcimi v lete a na jeseň 1944 v jej okolí.

Všetci účastníci sa spoločne presunuli do lokality Za Hanco-vým lazom (pri ceste z Kamienky do Porúbky) k pomníku (pôvod-nému hrobu) majora Červenej armády Jakova Tevosoviča Ilikč-jana, náčelníka štábu partizánske-ho oddielu Pugačov (jeho telesné pozostatky dnes odpočívajú na

humenskom vojenskom cintoríne – pamätnom cintoríne sovietskej armády). O pomník sa stará a na vlastné náklady ho udržiava Stred-ná odborná škola polytechnická v Humennom. Nasledoval pietny akt položenia venca a kytíc.

Po ňom G. Rosičová privítala prítomných hostí a štvorčlennú delegáciu Všeukrajinského zvä-zu účastníkov vojny (VUZUV) z Užhorodu (Zakarpatská oblasť Ukrajiny) vedenú Vladimirom Tichonovičom Bužanom, ako aj členov SZPB z Humenného, zo Sniny a z Kamienky. Zároveň vy-zdvihla dlhodobú spoluprácu vy-plývajúcu z dohody uzatvorenej medzi sninskou ZO SZPB a orga-nizáciou VUZUV.

Po privítaní oboznámila účast-níkov so stručnou históriou proti-fašistického odboja v obci a v jej okolí, kde pôsobili partizánska brigáda Kriváň, oddiely a sku-piny Pugačov, Bohun, Jastrib, Veža a Borkaňuk. Starosta obce Benjamín Bláha ocenil každoroč-né stretávanie členov humenskej oblastnej organizácie SZPB pri príležitosti výročí SNP. Po prího-voroch sa účastníci stretnutia vy-dali pešo po náučnom turistickom chodníku, ktorý vybudovala obec

Kamienka. Cieľom bol hrob pad-lého partizána Ihnata Bielorusa, člena skupiny Jastrib v chotárnej časti Babej. Tento hrob, podobne ako aj ďalšie hroby v extraviláne obce, udržiavajú dobrovoľníci z Kamienky spolu so zamestnan-cami Vojenských lesov a majet-kov, odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Slávnostnú atmo-sféru po pietnom akte umocnila prednáška s besedou, počas ktorej Andrej Škuba priblížil históriu partizánskeho hnutia na východ-nom Slovensku, podrobne zhod-notil pôsobenie partizánskych skupín v okolí Kamienky a uvie-dol konkrétne príklady obetavosti a formy pomoci miestneho oby-vateľstva partizánom. Stretnutie zavŕšilo posedenie pri chutnom guláši a opekaní klobásy a slani-ny. Rokovalo sa aj o ďalšej spo-lupráci s ukrajinskými odbojármi. Príjemnú náladu udržiaval har-monikár Ján Stebila, partizánske piesne striedali rezké ľudové – slovenské, rusínske, ukrajinské. Na spiatočnej ceste sa účastníci ešte zastavili pri pamätnej tabu-li SNP na stene obecného úradu a v areáli kultúrneho domu si pre-zreli protilietadlový kanón vz. 44 kalibru 85 mm. Gabriela ROSIČOVÁ

Odhalili pamätnú tabuľuV meste Sliač, ktoré je bohaté na

udalosti v protifašistickom odbo-ji, sme si pripomenuli 67. výročie SNP spomienkovými oslavami 26. augusta. Spomienkové oslavy sa začali položením kvetov pri pamät-níku padlých v 1. a 2. svetovej voj-ne a pri pomníku 40 príslušníkov čs. paradesantnej brigády a soviet-skych vojakov na cintoríne v časti Hájniky, ktorí zahynuli pri havárii lietadiel pri prílete na letisko Tri Duby. Na cintoríne sa k prítomným prihovoril člen výboru ZO SZPB J. Bobor, ktorý hovoril o význa-me a prínose SNP pre náš národ a o potrebe zachovať odkaz SNP a nedopustiť jeho znevažovanie.

Po štátnych hymnách Sloven-skej a Českej republiky odhalili pamätnú tabuľu s textom: „Z tohto domu v čase príprav SNP tajnou vysielačkou VÍT zabezpečoval kapitán Jaroslav Krátky a rotník Miroslav Zolvík spravodajskú a spojovaciu činnosť medzi domá-

cim a československým zahranič-ným odbojom v Londýne“. Prího-vor predniesol poslanec mestské-ho zastupiteľstva M. Šimončík. Historici S. Mičev, J. Jablonický a účastník odboja v spravodajskej činnosti M. Bobocký stručne do-plnili úvodné vystúpenie ďalšími skutočnosťami.

Oslavy SNP pokračovali v are-áli kúpeľov Sliač pri pamätníku povstaleckých letcov.

Príhovory predniesli primátor mesta D. Dunčko, veliteľ Zmieša-ného krídla plk. V. Lisý a predse-da OblV SZPB Zvolen P. Šebeň. Vo svojich vystúpeniach zvýraz-nili podiel Sliača v protifašistic-kom odboji a zdôraznili potrebu zachovania odkazu SNP a nepri-pustiť šírenie neofašizmu, naci-onalistickej ideológie a znevažo-vanie revolučného zápasu nášho národa, ktorého výsledky vzišli z nesmiernych ľudských obetí.

Milan ZEMKO

Pamätná tabuľa na Sliači. Foto: MZ

Účastníci stretnutia v Kamieneke. Foto: GR

Spomienka pri pamätníku

Poznávajme svoj regiónSedemnásteho septembra sme

v rámci akcie Spoznaj ZO SZPB v regióne navštívili obec Badín. Približne 65 členov SZPB a pria-mych účastníkov SNP privítal za

ZO SZPB Martin Hudoba. Na Obecnom úrade nás prijala vi-cestarostka obce Viera Kadlecová, ktorá nás oboznámila s históriou obce, s jej premenami, s priebe-

hom bojov a činnosťou občanov počas SNP a 2. svetovej vojny, ako aj v nasledujúcich rokoch. Folklórny súbor Javory – lieska a žiačky ZŠ predviedli kultúrny program. Potom sme sa presunuli k Pamätníku II. Čs. paradesantnej brigády, kde sme si položením ky-tice kvetov a pietnou spomienkou uctili pamiatku padlých bojovní-kov a občanov obce. Pokračovali sme do štátnej prírodnej rezervá-cie Badínsky prales, ktorý je zau-jímavý zvyškami bukovo jedľové-ho pralesa. Po peknej prechádzke sme si pochutili na vynikajúcom guláši. Predseda OV SZPB Vladi-mír Kucej poďakoval členom ZO SZPB Badín, ako aj vicestarostke obce, za milé prijatie a zaujímavý program. Eva BROZMANOVÁ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)V Badíne sme si pripomenuli udalosti 2. svetovej vojny. Foto: EB

Kultúrno-spoločenské a športove podujatie pri príležitosti ukončenia 2.svetovej vojny a 67. výročia SNP sme v miestnej časti Prešov-Solivar uskutočnili 29. augusta. Naši obča-nia s radosťou spomínali a na znak vďaky ako prví pristúpili k výstav-be pamätníka na námestí Oslobo-diteľov slávnej sovietskej Červenej armády. Pri našom pamätníku sme začali s programom, vystúpením žien Seniorky, ktoré zaspievali ob-ľúbené vojenské a partizánske pies-ne. V príhovore vystúpil priamy účastník Emil Chlapeček. Spomien-kovým vystúpením priblížil, hlavne strednej a mladej generácii, že je potrebné o zverstvách, ktoré fašis-tické hordy páchali na občanoch našej vlasti a občanoch Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, hovoriť. Sláv-

nostný akt bol pri pamätníku ukon-čený Českou a Slovenskou hymnou a salvou účastníkov odboja. Ne-chýbali ani športové súťaže – hod šišiek, hod do basketbalového koša,

kop loptou do hokejovej bránky, ša-chová dáma a šachy. Víťazi jednot-livých disciplín boli vyhodnotení trojčlennou komisiou a odmenení vecnými cenami. Rudlf ADAMČK

Pietna spomienka pri pamätníku. Foto: RA

BOJOVNÍK / 22 4

Personálne zmeny v Starej ĽubovniLen čo ukončil Filozofi ckú fakultu Univerzity

Komenského v Bratislave, prišiel pracovať do redakcie Smeny. Rodák z Hlohovca sa zaujímal nielen o historické udalosti minulých rokov, ale predovšetkým si pozorne všímal osudy ľudí, ich aktivity, prínos spoločnosti.

Postupne prešiel viacerými redakciami a zo-znam jeho novinárskych záujmov sa rozširoval. V posledných rokoch života sa osobitne veno-val zostavovaniu Ročenky odbojárov. S profe-sionálnym zanietením skúseného novinára sledo-val osudy desiatok účastníkov protifašistického odboja, vysvetľoval historické súvislosti, ktoré nás sprevádzali v minulom storočí, ale aj udalosti vo svete, vyhľadával a predstavoval práce nových autorov, aj mladých. Svojou bezprostrednou po-vahou si získaval mnoho priateľov. Hoci mu už zdravie dobre neslúžilo, venoval sa stále práci. Srdce ho však zradilo. Zomrel 24. augusta vo veku 82 rokov.

Česť jeho pamiatke! mk

Oblastný výbor SZPB v Starej Ľubovni zasadal 22. septembra. Zaoberal sa vý-ročnými členskými schôdza-mi v ZO SZPB a zmenou vo funkcii tajomníka OblV SZPB. Predseda OblV SZPB Václav Homišan v správe o činnosti oblastnej organi-zácie SZPB zhodnotil prácu výborov ZO SZPB, prácu členov organizácie a pred-sedníctva OblV SZPB. Klad-ne sa vyjadril za splnenie sprievodných akcií k 66. vý-ročiu ukončenia 2. svetovej vojny a 67. výročiu Sloven-ského národného povstania. Vyzdvihol pomoc, ktorá sa dostáva oblastnej orga-nizácii od starostov obcí,

primátorov miest a ich za-stupiteľstiev. Ocenil aktívnu prácu ZO SZPB ako sú ZO v Hniezdnom, Jarabine, Ja-kubanoch, Starej Ľubovni, Kamienke, Kyjove, Čirči a ďalšie. Kriticky sa vyjad-ril k rozširovaniu členskej základne, kde v tomto roku bolo prijatých iba 15 nových členov. V závere správy pou-kázal na hlavné úlohy, ktoré je nutné splniť do konca roka 2011.

Potom tajomník OblV SZPB Jozef Kluka rozo-bral smernicu k vykonaniu VČS v ZO SZPB a oblastnej konferencie. Ku každej ZO SZPB bol delegovaný na prí-pravu a pomoc člen predsed-

níctva OblV SZPB. Smerni-ca bola po prerokovaní a dis-kusii spresnená a schválená.

Pred diskusiou sa tajom-ník OblV SZPB Jozef Klu-ka vzdal funkcie z dôvodu dlhodobej choroby. Násled-ne bol do OblV kooptovaný a zvolený za tajomníka Ladi-slav Šľachtovský. Predseda OblV SZPB Václav Homi-šan sa poďakoval Jozefovi Klukovi za jeho prácu, ktorú vykonával v prospech SZPB, mnohokrát aj na úkor svojho osobného voľna. Jozef Klu-ka bol telom aj dušou spätý so SZPB, človek skromný, ale na druhej strane usilovný a pracovitý. Jeho prácu si ce-níme a navrhujeme mu ude-

liť titul „zaslúžilý funkcio-nár“. Novozvolený tajomník Ladislav Šľachtovský je čerstvým dôchodcom, pred-tým pracoval vo vedúcich funkciách viacerých fi riem a inštitúcií. Okrem SZPB je organizovaný v turistickom oddiele, JDS a Zväze zá-hradkárov.

Po diskusii a prijatí uzne-senia predseda OblV SZPB sa všetkým poďakoval za do-terajšiu prácu v neľahkých ekonomických podmienkach a vyzval celý OblV SZPB na naplnenie cieľov prípra-vy oblastnej konferencie SZPB a následne XV. zjazdu SZPB. Václav HOMIŠAN(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Za Milanom Piovarčim

VAŠE NÁZORY

Kresťanské nepokradnešStalo sa to za čias, keď sa náš

Stvoriteľ z času na čas stretával aj so svojimi veriacimi. Vybral si niekoho vhodného z našich praotcov, porozprával sa s ním a cestou neho zanechal ľudstvu nejaký dôležitý odkaz. Tak tomu bolo aj v prípade Mojžiša, ktorý vtedy putoval so svojím národom z egyptského zajatia. Nadiktoval mu na hore Sinaj Desatoro Bo-žích prikázaní a Mojžiš ich vyte-sal do kameňa, aby sa na večné časy zachovalo, ako majú ľudia žiť. Ľudia sa však neriadili jeho zákonmi a veľmi často ich poru-šovali hlavne v prípade „Nepo-kradneš“.

Vždy sa našiel niekto, kto chcel mať viac a pažravosť týchto ľudí nepoznala hranice. Dokázali sa navzájom zabíjať a vraždiť, len aby mali viac ako tí ostatní. Boli z toho vojny, prevraty, násilnos-ti a aj tie najjednoduchšie zále-žitosti sa riešili iba so zbraňou v ruke. Na Božie „Desatoro“ sa veľmi rýchlo zabudlo, ľudia si vy-

mysleli svoje vlastné zákony a aj ten najhlavnejší „Nepokradneš“ prispôsobili svojim predstavám, aby aj naďalej mohli beztrestne uspokojovať svoju pažravosť. Stvoriteľ však nezanevrel na ľud-stvo za jeho hriechy a ešte raz sa pokúsil nasmerovať ich na správ-nu cestu. Poslal na Zem svojho syna, aby národom pripomenul, ako majú žiť. Pribili ho však na kríž, aby nenarušoval ich spôsob života. Od tých čias, akoby Svätá Trojica – Otec, Syn i Duch svätý, zanechala ľudstvo napospas sa-mým sebe.

Boli síce aj svetlé okamžiky v histórii ľudstva, keď sa ľu-dia pokúsili zabrániť pažravosti niektorých ľudí, ktorých potom-kovia si ešte i dnes myslia, že ich privilégia a majetky sú im dané od Boha a že sú aj Bohom na veky posvätené. Napríklad krvavé re-volúcie vo Francúzsku, v Rusku... ...aj tie ostatné boli vždy vyvo-lané iba kvôli nesmiernej biede a utrpeniu na jednej strane a bo-

hatstvom a prepychom na strane druhej. V takýchto chvíľach sa ľudia podľa desatora nikdy ne-riadia. Neriadili sa ním ani pri Nežnej revolúcii v našej krajine, keď sa rozdeľoval a rozkrádal obrovský majetok. Ktoré Božie prikázanie z „desatora“ bolo do-držané?Ľudia však napriek tomuto

všetkému neprestali veriť v Bo-žiu spravodlivosť, aj naďalej dôverujú viere svojich predkov. Pravidelne napríklad chodia počas Veľkej noci a Vianoc pre tzv. „Svätý oheň“ do Jeruzale-ma a v špeciálnych lampášikoch si ho prevážajú aj letecky do svojich kostolov, odkiaľ putuje do všetkých príbytkov, v ktorých sa viera zachováva. Takéto pla-mienky v sebe sme si odnášali do svojich príbytkov aj z námestí, na ktorých sa pred viac ako dvad-siatimi rokmi rozhodovalo o no-vých poriadkoch a novom živote v našom, vtedy ešte Českoslo-vensku. Bože, ako sme len verili

mužom vo vyťahaných svetroch, ktorí nám toho toľko nasľubo-vali a ostalo z toho pre väčšinu ľudí iba uťahovanie opaskov. Čo ostalo z tých plamienkov, ktoré sme si v sebe odnášali z námes-tí? Čo uhasilo našu vieru v nové poriadky? Znova je to pažravosť jednotlivcov, pred ktorou nás ne-ochránila ani Svätá Trojica. Táto pažravosť, legalizovaná zákonmi, zadúša našu vieru v spravodli-vosť. Ako môžeme veriť niekomu, kto zošľapuje ľudí do chudoby a večného odriekania, na druhej strane však plným priehrštím roz-dáva milióny svojim privilegova-ným prívržencom, nominantom a to na platoch, odmenách alebo odstupnom?

Niet vari dňa, aby nám média nepriniesli nové poburujúce od-halenia o obrovských fi nančných prilepšeniach alebo majetkových škandálov zo spoločnosti tých, ktorí by mali byť jej piliermi. A to máme v politike dve silné politické strany, nesúce vo svojich názvoch informáciu, že sú kresťanské. Čí-tali už títo páni čo i len niektoré vyhlásenia Svätých Otcov z Va-tikánu o sociálnej problematike

alebo spravodlivosti aj na tomto svete, a nie iba o tom po smrti? Skutočne sú presvedčení, že ich sociálna politika je kresťanská a najspravodlivejšia na svete? Škoda, že Svätá Trojica sa už k ta-kýmto pozemským záležitostiam nevyjadruje a necháva vykoná-vanie sociálnej spravodlivosti v rukách tých, čo s tým nemajú problémy. Uzákonili a posvietili si svoje konanie podľa vlastných potrieb a predstáv. Neviem, v koľ-kých domácnostiach našich po-predných politikov svietia alebo budú svietiť počas sviatkov, alebo aj vo všedných dňoch, svetiel-ka zo Svätej zeme, no títo ľudia by mali vedieť aj to, že svetielka z novembrových čias roku 1989 už iba „žindria“. Zadúša ich chudo-ba, zdražovanie, nezamestnanosť ...na jednej strane a nenásytnosť a pažravosť na strane druhej. Za-dúša ich nespravodlivá sociálna politika, ktorá už toľkokrát bola príčinou revolúcií a prevratov. Ak majú títo politici vieru v Boha Otca, Syna i Ducha svätého, ak im záleží na odkaze z novembra 1989, mali by sa spamätať.

Rudolf SLEZÁK

Základná organizácia SZPB v Ľubietovej má výbornú spoluprácu so ZŠ s MŠ T.G.Masaryka v Ľubietovej. Pri organizovaní podujatí pre žiakov sa v škole stretne vždy s pochopením a podporou pripravovaných podujatí. Vý-sledkom tejto peknej spolupráce s vedením školy bola prí-prava prehliadky Národnej kultúrnej pamiatky na Kališti.

Krásne septembrové počasie len umocnilo zážitky detí z prehliadky. Všetko ich úprimne zaujímalo. Sprievodcom po náučnom chodníku bol pracovník Múzea SNP v Ban-skej Bystrici, ktorý vedel žiakov vhodne zaujať a v krátkej súťaži sa deti rozbehli do Sadu života hľadať názvy ďal-ších vypálených obcí. Zastavili sa aj pri pamätníku, kde ešte videli vence a kytice kvetov z osláv SNP. Chvíľkou ticha okolo pamätníka si uctili pamiatku tých, ktorým ďa-kujú za takéto pekné dni vo svojom živote. Cestou späť si pozreli miesto, kde stála škola pre deti z Kališta a v škole ich už čakal chutný obed.

Náučný chodník na Kališti je miesto ako stvorené na spoznávanie histórie našich predkov v boji za slobodu a na realizáciu regionálnej výchovy. Milena VACHOVÁ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Deti a Kalište

Na Kališti spoznali školáci časť vojnovej histórie. Foto: MV

5 BOJOVNÍK / 22

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Potrebujem pomoc právnika, aby som sa mohol obrátiť na súd. Viem, že vy nie ste právnik, ale štát chudobným ľuďom poskytuje právnika bezplatne. Som dôchodca a moja penzia je necelých 300 €. Mám na bezplatného právnika nárok? A ak áno, kam sa mám obrátiť? Peter Horečný, Spišská Stará Ves

Bezplatnú právnu pomoc poskytuje štát ľuďom, ktorých príjem ne-presahuje 1,4-násobok životného minima. Pre posúdenie nároku na takúto pomoc je rozhodujúca výška čistého príjmu. Hranicou príj-mu, ktorú nesmiete prekročiť je teda v súčasnosti suma 265,51 € čis-tého príjmu. Podľa toho, čo ste o svojom príjme napísali, nespĺňate túto podmienku a teda nemáte nárok na bezplatnú právnu pomoc.

Nepíšete však, či žijete sám, alebo v spoločnej domácnosti ešte s niekým. Pre nárok na bezplatného právnika sa totiž posudzuje prí-jem celej domácnosti, čiže všetkých, ktorí majú s vami trvalé alebo prechodné bydlisko. Ak s Vami bývajú ľudia bez príjmu, prípadne nezaopatrené (študujúce) dieťa, môže sa stať, že po zarátaní ich príj-mových hraníc, napokon predsa len nárok na bezplatného právnika budete mať. Preto bude najlepšie obrátiť sa na Centrum právnej po-moci, dať im presnú informáciu o počte členov domácnosti a ich príjmoch a oni vám povedia, či vám môžu pomôcť.

Do príjmov sa totiž neráta napr. štipendium či jednorazové soci-álne dávky. Naopak, okrem príjmu sa posudzuje aj majetok. Dom so záhradou na vlastné bývanie nezaváži, ale ak vlastníte garáž, iné záhrady, pozemky, pole, les, vinicu, či dokonca chatu alebo ďalší dom (byt) – to všetko môžete predať, preto v takom prípade nebude-te mať nárok na bezplatného právnika ani pri nízkom príjme. Preto pri žiadosti o túto pomoc budete musieť predložiť doklady o príjme, prípadne o majetku.

Aby vám právnik pomohol, musí ísť o spor, ktorého hodnota je vyššia ako 317 €, ak to je možné vyčísliť. Taktiež musí právnik usú-diť, že má šancu súd vyhrať. Ak by ho predsa prehral, súd od vás môže požadovať zaplatenie nákladov na súdny proces.

Adresa Centra právnej pomoci je Nám. Slobody 12, P. O. Box 18, 810 05 Bratislava 15, tel.: 02/496 83 505, e-mail: info@legalaid.sk. Kancelárie sú aj v Hlohovci, N. Zámkoch, B. Bystrici, R. Sobote, Žiline, L. Mikuláši, Tvrdošíne, Košiciach, Prešove, Svidníku a Hu-mennom a konzultačné pracoviská aj v Prievidzi, V. Krtíši, Čadci, Sobranciach a v Moldave n/Bodvou.

Káva má povzbudivé účinkyVýsledky väčšiny štúdií nazna-

čujú, že káva aj samotný kofeín majú povzbudivé, stimulačné účinky na centrálny nervový sys-tém aj pamäť. Hlavne na dlhodo-bú, ale tiež krátkodobú. Uviedol to Peter Minárik, odborný garant In-štitútu kávy. Kávu by však mali piť predovšetkým zdra-ví ľudia.

Minárik priblížil, že káva podporu-je schopnosť učiť sa, vnímať, prijí-mať nové informá-cie jednak priamo, cez zlepšenie pa-mäťových funkcií, nepriamo spôsobu-je lepšie vnímanie a učenie a tým, že odstraňuje únavu, zvyšuje bdelosť, ostražitosť, zlep-šuje náladu, „čo možno niekto na sebe cíti, niekto nie. A umožňuje ľuďom učiť sa aj v čase, kedy by už inokedy boli unavení a za-spávali“.

Celkové množ-stvo vypitej kávy by nemalo prekro-čiť dennú odporúčanú dávku. Na väčšine dospelej zdravej popu-lácie, ktorá konzumuje kávu, sa podľa Minárika zistilo, že 200 – 300 miligramov (mg) kofeínu skonzumovaného denne nemá pre dospelého človeka, ktorý je zdravý, žiadne nežiaduce účinky a prinesie mu to optimum pozi-tívnych očakávaných účinkov na bdelosť a zníženie spavosti. Mi-

nárik vysvetlil, že 300 mg kávy predstavujú väčšinou asi štyri šálky zalievanej kávy. Tolerancia ľudí na kávu a kofeín je značne individuálna a mnohí znesú aj viac šálok kávy, napríklad päť až

šesť za deň. Naopak, citlivejším konzumentom budú stačiť aj dve až tri šálky kávy denne.

Minárik ďalej pripomenul, že ani s kofeínom to ľudia nesmú preháňať, pretože pri nadmernom užívaní môže mať jednak neblahé účinky na srdcovo-cievny systém a pri veľmi vysokých dávkach pa-radoxne utlmujúce účinky. „Čiže, také to priemerné, spoločensky,

ale aj osobne únosné dávkovanie, je veľmi dôležité,“ zdôraznil.Ľudia by mali piť kávu pre-

dovšetkým, keď sú zdraví. Ak sú chorí, či už trpia na srdcovo-cievne ochorenia alebo ochorenia

zažívacieho traktu, ak majú duševné, neurologické poru-chy, alebo ide o te-hotné či dojčiace ženy, „nech kon-zultujú indikáciu alebo kontraindiká-ciu pitia kofeínovej kávy so svojimi lekármi. Ale zdra-ví ľudia v bežnom dávkova com mode-li by sa báť nemali“. Rozsiahle klinické a vedecké štúdie potvrdzujú, že pra-videlná konzumácia kávy znižuje riziko cukrovky 2. typu, má protinádorové účinky a pomáha pri prevencii Alzhe-imerovej choroby. Káva navyše obsa-huje viac ako 200 zdraviu prospeš-ných látok s antioi-xidačnou aktivitou.

Minárik priblížil, že na Slovensku je

spotreba kávy v porovnaní so sve-tom nižšia, hlavne ak sa porovná-vame s krajinami, kde sa pije veľa kávy, ako napríklad vo Švédsku či Fínsku. To bol aj jeden z dôvo-dov, prečo vznikol Inštitút kávy, ktorý by mal neutralizovať alebo zmenšiť obavy z kávy, ale aj pri-niesť pravdivé informácie, kedy je už káva a obsah kofeínu rizikový a u ktorých ľudí. TASR, ilustr. foto: luc

Postupne získavajú nový šatŠtudent učiteľského ústavu v Banskej Bystrici, rodák

z Klenovca, sa v roku 1939 nezmieril s nastupujúcim fa-šizmom na Slovensku. Písal a roznášal proti nemu letáky. Štátna bezpečnosť a gestapo si jeho činnosť všimli. Hrozi-lo mu väzenie. S kamarátmi sa spoločne rozhodli odísť do Francúzska a v boji pokračovať. V marci 1940 sa prihlásil do formujúceho sa československého vojska, ktorému spočiat-ku velil generál R. Viest. Československá pešia divízia mala 13 614 vojakov, z nich bolo 5107 Slovákov. Po porážke Fran-cúzska odišla časť vojakov do Anglicka, Karol Pajer zostal v okolí Marseille, kde boli tisíce utečencov z celej Európy. S Jozefom Fišerom vytvorili skupinu, ktorá pomáhala slo-venským, českým, poľským, ale predovšetkým židovským deťom. V tábore MACE ich učili. Pred prenasledovaním ich premiestnili na iné miesto, čím zachránili pred likvidáciou 667 detí, prevažne židovských.

Karol Pajer v bojoch pokračoval. Pripojil sa k partizá-nom a zúčastňoval sa bojových akcií proti nemeckej armáde Z viacerých akcií vychádzali víťazne. Pri jednej z nich, keď ustupovali z obkľúčenia v početnej prevahe, kryl ústup parti-zánov a v boji pri výšine Mont-Mouchet 11. júna 1944 padol. Na výšine je dnes pamätník odvážnym partizánom. Po vojne udelili Karolovi Pajerovi vysoké francúzske i českosloven-ské vyznamenania. Túto časť málo známej histórie nášho odboja pripomína panelová výstava v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Pripravili ju spoločne s Vojenským historickým ústavom, Klubom vojenských veteránov v Trenčíne a Klu-bom priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline. Martin KUČEK

Učiteľ, bojovník, záchranca PajerPriaznivci vojnovej histórie realizujú

na východe Slovenska rekonštrukciu cintorínov z čias 1. svetovej vojny. Tri pietne miesta so stovkami pochova-ných vojakov postupne získajú nový šat v katastroch obcí Palota a Výrava v Medzilaboreckom okrese. „Momen-tálne sa nachádzane na vojnovom cin-toríne v Palote. Dobrovoľníci z Klubu vojenskej histórie (KVH) Beskydy tu začali rekonštrukčné práce ešte v roku

2009,“ informoval predseda klubu Martin Drobňák.

Ako dodal, prvotné práce v Palo-te zamerali dobrovoľníci na výstavbu oplotenia pietneho miesta a vďaka prí-spevku jednej z rakúskych organizácií, ktorá podporuje obnovu vojnových cintorínov z čias 1. svetovej vojny, ná-sledne KVH fi nancoval výrobu krížov pre jednotlivé hrobové miesta. „Betó-nujeme tu železné konzoly, na ktoré ich

následne osadíme,“ vysvetlil Drobňák.Podľa jeho slov je v súčasnosti celý

areál cintorína zároveň pokosený a ob-vodový plot získal nový náter. Potom sa presunuli do Výravy, kde sa nachá-dzajú dva vojnové cintoríny.

Posledné miesta odpočinku padlých vojakov v lesnom prostredí pri Výrave oplotia a na jednom z cintorínov vylo-žia centrálny priestor prírodným kame-ňom. K obom z nich by mal následne v budúcnosti smerovať turistický chod-ník. „Prepojením na obec Valentovce by sa tak mali nachádzať na tejto trase štyri vojnové cintoríny a jedna zacho-vaná zákopová línia z čias prvej sve-tovej vojny. Máme teda pred sebou zhruba dva roky práce,“ konštatoval Drobňák.

Na cintorínoch pri Výrave sú podľa jeho slov pochovaní rakúsko-uhorskí, ruskí, ako aj nemeckí vojaci. V prípa-de Paloty ide o padlých rakúsko-uhor-ských a ruských vojakov.

Občianske združenie KVH Beskydy vzniklo v roku 2004. Od svojho vzni-ku sa jeho členovia venujú výskumu problematiky prvej svetovej vojny na severovýchode Slovenska, publikačnej činnosti, ako aj praktickým opravám viacerých vojnových cintorínov. TASR

Vojnový cintorín v Palote. Foto: KVH Beskydy – M. Drobňák

BOJOVNÍK / 22 6

Slovenské umenie proti fašizmu – SpÚspešný projekt v KyjeveÚspešný projekt Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri Ústrednej rade Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov formou prezentácie tvorby slovenských umelcov predstavovať tradície a hodnoty boja proti fašizmu, boja za mier a demokraciu tento raz pokračoval v Memoriálnom komplexe dejín Veľkej vlas-teneckej vojny rokov 1941 – 1945 v Kyjeve. Aj keď táto výstava nadväzuje na podobné výstavy, ktoré tento klub už uskutočnil v Moskve, vo Viedni, či v Berlíne, ide vždy o jedinečný a neopako-vateľný projekt, ktorý sa tvorí podľa podmienok, kde sa realizuje.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď sa tieto projekty reali-zovali s fi nančnou podporou rôz-nych grantových schém, či pria-mo štátnych orgánov, tento raz sme, napriek viacnásobnej snahe, nezískali podporu ani od predsed-níčky vlády, predsedu Národnej rady SR, či Ministerstva kultúry SR. Výstavu sa podarilo usku-točniť len vďaka podpore niekto-rých súkromných subjektov. A to napriek tomu, že ide o projekt reprezentatívny, prezentujúci nie-len slovenské umenie, ale najmä Slovenskú republiku v zahraničí, jej históriu, hodnoty a súčasnosť.

Naopak, vzácne pochopenie sme našli u veľvyslanca Slo-venskej republiky na Ukrajine, Pavla Hamžíka, ktorý nám spolu so svojimi spolupracovníkmi po-skytol všestrannú pomoc a pod-poru. Nielenže nám pomohli pri realizácii výstavy, ale zahrnuli ju do ofi ciálnej prezentácie a aktivít Slovenskej republiky na Ukrajine. Otvorenie výstavy 9. septembra sa stalo súčasťou ofi ciálneho progra-mu osláv Slovenského národného povstania a Dňa ústavy v Kyjeve. Vďaka tomu získala naša výstava na prestíži a význame.

Aj zo strany ukrajinského part-nera sme sa stretli s úžasnou ústre-tovosťou a porozumením. Vďaka pochopeniu a spolupráci s ná-mestníčkou riaditeľa národného múzea Memoriálny komplex de-jín Veľkej vlasteneckej vojny ro-kov 1941 – 1945 v Kyjeve Ľubov Legasovej a vedúcej odborného úseku Mariny Ševčenko sme zís-kali možnosť uskutočniť naše zá-mery v tomto prestížnom priesto-re, ktorý je jedinečný svojim vý-znamom, veľkosťou, realizáciou i návštevnosťou (ročne až 800 000 návštevníkov). Odbornosť a pro-fesionalita pracovníkov múzea sa prejavili v citlivej a estetickej inštalácii výstavy, ktorá podporila prezentáciu jednotlivých umelec-kých diel. Ročná spolupráca na projekte sa prejavila v realizácii samostatnej výstavy – Ukrajinci v bojoch na slovenskom území, ktorá doplnila našu výstavu a tak sa nám podarilo vytvoriť spoloč-ný výstavný diptych, čo obohatilo celý projekt.

Vzhľadom na uvedené súvis-losti nie je prekvapením, že otvo-renie výstavy Slovenské umenie proti fašizmu – Spoločne v boji proti fašizmu v Kyjeve bolo mi-moriadnou udalosťou. Na sláv-

nostnom otvorení sa zúčastnila delegácia Ministerstva kultúry Ukrajiny vedená námestníčkou ministra Viktóriou Lisniča, dele-gácia ministerstva zahraničných vecí Ukrajiny vedená riaditeľom odboru kultúrno-humanitárnej spolupráce Vladimírom Jacenkiv-ským, predseda Národného zdru-ženia umelcov Ukrajiny Vladimír Čepelik, riaditeľ centrálneho štát-neho archívu Ukrajiny Vladimír Lozickij, veľvyslanci Slovenskej republiky a Francúzska na Ukra-jine, vojenskí atašé viacerých krajín.

Pre našu delegáciu Sloven-ského zväzu protifašistických bojovníkov (Pavol Sečkár, pred-seda SZPB, Roman Hradecký, koordinátor projektu a tajomník ÚR SZPB a Ladislav Skrak, ku-rátor výstavy a predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri ÚR SZPB) bola na otvore-ní výstavy mimoriadne vzácnou účasť vojnových veteránov, pria-mych účastníkov Slovenského národného povstania i oslobo-dzovania Slovenska. Využili sme vernisáž na poďakovanie sa im za ich osobný prínos k našej slobo-de a odovzdali sme piatim z nich zväzové vyznamenania. Súčasne sme využili príležitosť nadviazať kontakty s predstaviteľmi Rady organizácií veteránov Ukrajiny, ako aj viacerých organizácií voj-nových veteránov a partizánov na Ukrajine.

Vďaka pochopeniu nášho veľ-vyslanca pána Pavla Hamžíka sme mali možnosť navštíviť aj mesteč-ko Ovruč, kde zomrel kpt. Ján Ná-lepka a položiť k jeho pamätníku kyticu kvetov. Vzhľadom na to, že na budúci rok je 100. výročie narodenia kpt. Jána Nálepku sme radi, že sa nám podarilo nadviazať kontakty s predstaviteľmi mesta, miestneho múzea kpt. Nálepku i so Základnou školou kpt. Jána Nálepku. Veríme, že sa nám spo-ločne podarí dôstojne si pripome-núť toto významné výročie.

Úspešná realizácie projektu výstavy Slovenské umenie proti fašizmu – Spoločne v boji proti fašizmu opäť potvrdila, že umenie je krásnym a silným nástrojom komunikácie, otvára dvere i srd-cia k spolupráci, vytvára nové nečakané prínosy i hodnoty a je vzácne prijateľnou formou pre-zentácie hodnôt boja proti fašiz-mu, boja za mier a demokraciu.

Roman HRADECKÝ

V ukrajinsko-slovenských vý-tvarných vzťahoch je toho nemá-lo, a mohlo by toho byť viac. Tak, ako na Slovensku všetko vzdelané pripadlo kedysi Viedni a latinčine, tak aj Ukrajine cár prikázal, že má vládnuť ruština. V umení a v kultú-re. Málo vieme na Slovensku o tom, že Taras Ševčenko bol maliarom, že I. J. Rjepin bol Ukrajincom, ale aj v Kyjeve málo vedia o tom, že Slo-vensko má svojho Rjepina – Marti-na Benku. Stále má svoju slovanskú hodnotu tradícia nášho Jánošíka, ale aj bytostne blízke tradície ľudo-vého umenia – Slovákov, Rusínov a Ukrajincov. Na východe Sloven-ska, ale aj hlboko v slovenskom úze-mí, výrazne sa poslovenčil región, avšak ako niečo svetoznáme a sve-taborné oceňujeme aj dnes enklávu, v ktorej prírode a osídleniu vládnu

kostolíky východného obradu. Nie náhodou tvoria súčasť na Slovensku riadne evidovaného svetového kul-túrneho dedičstva. Pripomeňme aj Andyho Warhola. Výrazne ho vrátil Slovensku a Európe niekdajší čes-koslovenský minister zahraničných vecí B. Chňoupek. Ako Rusín, a či ako Ukrajinec.

Naša výstava v Kyjeve je však koncipovaná analytickejšie a témou a postojom zrejme antifašisticky. Okrem národno-historického zá-kladu väčšmi kladie dôraz na tému a podnety 2. svetovej vojny. Výstav-ný celok Slovenské umenie proti fašizmu ponúka na báze originálov výtvarných diel mimoriadne a sku-točne autentické hodnoty. Napríklad dochovaný vojnový plagát A. A. Kokorekina z roku 1944 – s heslom o dobytí Berlína, a to v slovenči-

ne. Ale aj faksimile povstaleckého plagátu Smrť nacizmu! z fondov Múzea SNP v Banskej Bystrici od autora Štefana Bednára. Ba aj prvé povojnové plagáty – najmä ten k 1. výročiu oslobodenia Bratislavy od Ľudovíta Ilečka. Aj pamätnú me-dailu k 1. výročiu oslobodenia Bra-tislavy od majstra Rudolfa Pribiša. A dokonca aj Rad Slovenského ná-rodného povstania II. stupňa z roku 1945 – výtvor sochára Jozefa Kost-ku. Išlo o národných umelcov a pria-mych účastníkov Povstania.

Sú tu zastúpené, samozrejme, aj mnohé ďalšie slávne mená sloven-ských moderných výtvarných de-jín – Martin Benka, Ľudovít Fulla, Vincent Hložník, Elena Lazinovská, Dagmar Rosulková, Fraňo Štefun-ko, Albín Brunovský, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ar-

Mimoriadne a autentické hodnoty

Pohľad na memoriálny klomplex, celá výstavná časť je zakomponovaná do pravého brehu Dnepra v podzemí pod so

Pohľad na inštalovanú výstavu – slovenská výtvarná časť

7 BOJOVNÍK / 22

poločne v boji proti fašizmu v KyjeveMemoriálny komplexNárodného múzea v Kyjeve

Hoci názov vrcholnej antifašis-tickej múzejnej inštitúcie Kyjeva a Ukrajiny je príliš rozsiahly, je potrebné uviesť ho gramaticky a významovo presne – Memori-álny komplex Národné múzeum dejín Veľkej vlasteneckej vojny rokov 1941 – 1945 v Kyjeve. Práve pojem Memoriálny kom-plex znamená jedinečnú funkčnú a umelecko-historickú významo-vosť. Tá je z architektonického hľadiska takmer totožná s pojma-mi ako areál, ansámbl, komplet, avšak ide o to najadekvátnejšie vyjadrenie architektonicky konci-povaného rozsiahlejšieho súboru výtvarných a architektonických celkov. V prípade kyjevského memoriálneho komplexu ide o rozsiahly komplet takýchto diel ležiaci na ploche 10 hektárov, a to v priamom (hoci nie tesnom) susedstve Kyjevsko-pečorskej lavry. Aj tento celok je výrazne riešený prírodno-krajinársky, pri-čom monumentalita dominanty – sochy Matky-vlasti a funkčného muzeálneho architektonického celku sú vyjadrené plne v súlade s hodnotovosťou Memoriálne-ho komplexu – ide o významové a ľudské merítko vyjadrovaných historických, múzejných význa-mov. Vrátane poetizujúcej stránky interpretácie historických faktov.

Z vývinového hľadiska ide o zavŕšenie takých etáp vývinu sovietskej viacnárodnej pomní-kovej tradície, ktorej začiatky možno pobadať aj u nás v dielach architektov Červenej armády na našom území v rokoch 1944 – 1945. Architektonickosť nadobú-da v závere 40-tych rokov nový význam v spojení s funkcionali-tou pohrebiska, resp. memoriálne-ho prostredia. Už pri zrode tohto fenoménu v roku 1949 v Berlíne-Treptove bol sochár Jevgenij Vu-četič. Je známy nie iba ako autor sovietskeho vojaka – osloboditeľa z Treptova, ale pripomeňme ho aj ako autora Matky-vlasti z Ma-majevovského kurgana vo Vol-gograde (Stalingrade) z konca 60. rokov 20. stor. V tomto období so-vietska pomníková škola výrazne uskutočňovala koncepcie memo-riálnych ansánblov – s uplatne-ním akustických a peripatetic-kých (dynamika rôznorodých uh-lov vizuálneho vnemu) a takmer halucinačných, tragických, de-sivých stránok zobrazenia. Bolo príznačné pre Ukrajinu, Bielorus-ko, pobaltské republiky, vtedajší Leningrad, atď. Jevgenij Vučetič stál pri zrode aj v prípade kyjev-ského Memoriálneho komplexu a skonal v čase pokročilých prác na celkovej sochársko–architek-tonickej koncepcii. Autorom ar-

chitektúry komplexu je Jevgenij Stamo.

Dohotovené rozsiahle dielo slávnostne otvárali 9. mája 1981. Možno ho považovať za zavŕšenie sovietskej pomníkovej memoriál-nej tradície, a to aj z funkčného hľadiska. Nie je iba ansámblom diel, ale aj súborom funkčných celkov – Galérie sochárskych bronzových reliéfov, pod názvom Hrdinovia Frontu a tyla, inštalo-vaných v betónovom architekto-nickom koridore s rozsiahlymi priezormi a charakterom iluzívnej fortifi kácie. Ďalej z funkčného objektu večného ohňa – Oheň slávy a rozsiahlych súsoší – kom-pozícií Prekonávanie Dnepra a Odovzdávanie zbraní. A najmä z náročnej kompozície interiérov múzea, ktoré tvoria precizovaný základ traktovania expozície mú-zea. A tá je – striedmo povedané – geniálna. V členení sekvencií – etáp priebehu 2. svetovej vojny na ukrajinskom území, v prízna-kovosti a výrazovosti, v pocitovej a edukačnej účinnosti. Sú tu pa-norámy, sú tu schémy vojensko-taktických operácií. A je tu aj – utrpenie ľudu Ukrajiny.

Expozíciu ukončuje a završuje sieň slávy. Bilancuje mená Hr-dinov Sovietskeho zväzu v hie-rarchii podľa počtu udelených vyznamenaní. Kopulu siene tu horizontálne člení prstenec mo-zaiky s výtvarne štylizovanými motívmi vojnovej drámy. Na pô-doryse a základe tejto architektú-ry je osadená socha Matky-vlasti. Jej autorom je ukrajinský sochár Vasilij Borodaj.

Monumentálna socha je zo zvá-ranej leštenej ocele, kde bolo špe-ciálnou technológiou urobených viac ako 32 kilometrov zvarov. Pri jej päte vo výške 36 metrov je situovaná vyhliadková ochodza. Socha Matky-vlasti znamená okrem iného aj turistickú atrakti-vitu. Je funkčná aj ako špeciali-zovaná panoramatická rozhľadňa (za štítom so znakom niekdaj-šieho ZSSR). Celková výška skulptúry je 62 m (po hrot meča) a celková výška vrátane bázickej architektúry objektu je 102 m. Má hmotnosť cca 500 ton.

Na vzniku memoriálneho kom-plexu sa zúčastňoval autorský kolektív sochárov a architek-tov Kyjeva a Moskvy. Vedúcim tohto kolektívu bol V. Jelizarov. Z tých ďalších architektov, sochá-rov a maliarov-monumentalistov okrem V. Borodaja ako ústrednej postavy pri vzniku tohto rozsiah-leho a hodnotného diela uveďme aj I. Ivanova, G. Kislija, I. Mezen-ceva, F. Sogojana, N. Feščenka, V. Švecova a ďalších. Ladislav SKRAK

pád Račko, Jozef Baláž, Ferdinand Hložník, Oto Lupták, Imro Weiner Kráľ, Ján Ilavský, Ľubomír Zelina, Stanislav Harangozó, Marián Polon-ský, Milan Rašla, atď. Pripomeňme portréty Ludvíka Svobodu a Laca Novomeského – diela majstra Jána Kulicha. Ale aj súbor diel pria-mych účastníkov Povstania – sochy a medaile Vojtecha Remeňa, smalt s podpismi partizánskych veliteľov Milana Gašpara, umeleckú fotogra-fi u – pamätné miesta – diela Karola Kállaya a Alexandra Molnára. Foto-grafi cké portréty slávneho rakúske-ho sochára Alfreda Hrdlicku, ktorý je autorom významných antifašis-tických pamätníkov v Hamburgu a vo Viedni, vystavuje fotograf Ti-bor Huszár. V Kyjeve vystavujeme aj pozoruhodné dielo jedného zo slávnych maliarskych manželov, o ktorých veľvyslanec P. Hamžík raz povedal, že ide o najlepších sloven-ských maliarov. Myslel tým Vieru

Žilinčanovú a Michala Jakabčica. Ide o dielo Jarné ráno V. Žilinčano-vej s motívom letiaceho holuba, ví-ťazné dielo z Medinárodného bianá-le maľby v Košiciach v roku 1978.

Tie ďalšie sú sochárskymi die-lami. Sú to vrcholné diela tvorby Alexandra Trizuljaka Arpáda Rač-ka a Kláry Patakyovej. Symbolický portrét – hlava sovietskeho vojaka je exponovaný na pylóne Pamätníka Červenej armády na bratislavskom Slavíne. Je tu aj dielo sochára Ar-páda Račka s názvom Niké. Má nad hlavou palmu víťazstva. To aby sme nezabudli, že vždy išlo aj o víťazstvo (aténskej) demokracie. Súsošie Klá-ry Patakyovej nesie hrdý a radost-ný názov - Deň víťazstva. Tvorilo ústredný motív našej výstavy Hod-noty a odkazy – Slovenské umenie proti fašizmu, s ktorou sme úspešne obstáli v Berlíne v čase 65. výročia víťazstva nad fašizmom. Ukrajinskí hostitelia si ho uctili v tej miere, že

víta na pôde našej výstavy a múzea a zaradili ho na plagát a titulnú stra-nu bulletinu-katalógu výstavy.

Druhá časť výstavného diptychu – Ukrajinci v bojoch na sloven-skom území – povedľa múzejných zbierok a predmetov prezentuje aj živú galériu – portrétov hrdinov. Ide o súbor kresebných portrétov Borisa Kosteckého, ktoré vytvoril už v ča-soch Povstania a v rokoch dávnej mladosti partizánskych veliteľov – slovenských, ukrajinských, ruských. Obsahuje aj scény zaznamenané ako vzácne a dosiaľ neznáme maliarske škice z čias povstaleckého vzplanu-tia v Martine, a neskôr v horách. Po-važoval by som za nedocenenie šta-tútu Múzea SNP v Banskej Bystrici, ak by S. Mičev už teraz a protekčne nezaradil do plánov uskutočnenie tejto časti výstavy. Je sviežo ľudská, ba dokonca – frajerská. Niekdajší ge-roji mali by mať na Slovensko aspoň takýto voľný vstup. Ladislav SKRAK

ochou Matky vlasť Foto: RH

Otvorenie výstavy, sprava: veľvyslanec Francúzska na Ukrajine, ná-mestníčka ministra kultúry Ukrajiny, veľvyslanec Slovenskej republiky Pavol Hamžík, vojenský pridelenec SR na Ukrajíine, pracovník vojen-ského oddelenia Slovenského veľvyslanectva na Ukrajine Foto: RH

Delegácia SZPB spolu so zástupkyňou primátora mesta Ovruč pri kladení kytice k pamätníku ktp. Jána Nálepku Foto: RH

Delegácia SZPB s vyznamenanými ukrajinskými odbojármi a pra-covníkmi vojenského oddelenia Slovenského veľvyslanectva na Ukrajine Foto: RH

Foto: RH

BOJOVNÍK / 22 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍJán Smrek(16. 12. 1898 – 8. 12. 1982) BÁSNIK

Jedného decembrového dňa v roku 1923 si mladý básnik, štu-dent teológie, vykračoval hore bratislavským korzom. Vo svet-lách petrolejových lámp sa trblie-tali hviezdičky snehu. Romantic-ký podvečer sa zakrádal do jeho citlivej duše. „Odrazu môj po-hľad pritiahla postava kráčajúca predo mnou. Dobre formovaná ženská postava. Bol v nej mag-netizmus. Zapôsobil na kovové struny vo mne. Začali zvučať. Začal som prosto, ako keby som sa jej prihovoril: Pozerám na vás, sprevádzam vás stále, / dovoľte aspoň slovo, krásna pani! Chytro som si to hodil na papier a poná-hľal sa za ňou ďalej.“ Po chvíli zastal a žena zašla za roh. Vedel, že už sa netreba náhliť, obraz túž-by, nádeje, lásky mal jasne v pa-mäti, báseň bola na svete… Tak sa zrodila jedna z najkrajších slo-venských ľúbostných básnických skladieb Básnik a žena, ktorou sa preslávil jej autor – básnik Ján Smrek.

Jeho život sa nezačal veľmi po-eticky – narodil sa 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom. Vlastným menom sa volal Ján Čietek a v rodnej dedine žil iba prvých deväť rokov. Začal chodiť do ľudovej školy v Kochanov-ciach, ale keď mu zomrel otec a o pár rokov neskôr aj matka, vzali ho na výchovu do evanje-lického sirotinca v Modre a tam dokončil základnú školu. Potom sa vyučil za obchodného pomoc-níka u J. Godru v Petrovci a krát-ko pracoval v obchode F. Houd-ka v Ružomberku. V roku 1918 narukoval a jeho životný príbeh sa ešte väčšmi zamotával. Ako vojak rakúsko-uhorskej armá-dy sa dostal do Istanbulu, odtiaľ na palestínsky front. Ochorel na maláriu a vystriedal nemocnice v Damasku, Alepe a Kadiköji. Našťastie vyzdravel a cez Odesu, Ukrajinu a Halič sa vrátil do Bu-dapešti a odtiaľ na Slovensko.

Učenie mu nikdy nerobilo problémy, preto po návrate do-mov začal študovať v Učiteľskom ústave v Modre. V roku 1920 si šikovného študenta všimol Šte-

fan Krčméry a pozval ho na prax do Národných novín v Martine, kde sa zoznámil s takisto talento-vaným nádejným básnikom Emilom Boleslavom Lu-káčom. Vtedajší šéfredaktor Národ-ných novín Ivan Turzo nahováral Jána, aby zostal v redakcii, lebo čitatelia si veľmi obľúbili jeho úvod-níky. Priateľ Emil ho zas presviedčal, aby išiel študovať s ním na Evanjelic-kú bohosloveckú fakultu do Brati-slavy, kde sa bude môcť venovať viac poézii. Dokonca sa zaňho prihovoril u dekana, a keď ho do školy zobrali, začal študovať te-ológiu, ale štúdium nedokončil. Žurna-listika bolo preňho väčším lákadlom. V roku 1924 sa stal redaktorom Národ-ných novín v Bra-tislave a v rokoch 1925 – 1929 bol redaktorom Národ-ných novín v Mar-tine. Potom prijal ponuku vydavateľa Leopolda Mazáča a odišiel praco-vať do Prahy, kde okrem práce vo vy-davateľstve založil a redigoval sloven-ský literárny časo-pis Elán, ktorý po rozdelení Česko-slovenska v rokoch 1939 – 1944 vychádzal v Bratislave. V kultúr-nom živote Slovákov zohral časo-pis významnú úlohu, prispievali doň renomovaní básnici a spiso-vatelia, ale priestor poskytoval aj výtvarníkom, hudobníkom a diva-delníkom. Tam sa spoznal a spria-telil s mnohými umelcami, s kto-rými udržiaval kontakt po celý

život. O stretnutiach bratislavskej bohémy vo viechach a krčmič-kách sa tradujú rôzne príbehy. Ján

Smrek najradšej chodil do Luxor-ky a s rukopismi pre Elán ho bolo vídať aj v Štefánke.

Na svoj literárny talent upozor-nil už prvými prácami uverejnený-mi v novinách a časopisoch. Kniž-ne debutoval zbierkou básní Od-súdení k večitej žizni z roku 1922. Básne zbierky boli ovplyvnené českým symbolizmom, ale autor

sa chcel nimi vyrovnať i s nera-dostným vojnovými zážitkami. Smrekova tvorba sa neskôr ube-

rala celkom iným smerom. Oveľa optimistickejší pohľad na život je v básňach z druhej zbierky Cvála-júce dni, ktoré vyjadrujú radosť zo života, sú oslavou krásy a lásky. Napokon, práve takými básňami sa najviac preslávil a výnimočné miesto v slovenskej poézii pat-rí jeho básnickej skladbe z roku 1934 Básnik a žena, kde veršami

vyrozprával príbeh o žene a vy-jadril obdiv a úctu jej čaru. Medzi riadkami veršov sa zamýšľal nad vzťahom muža a ženy, nad láskou a erotikou, nad ženou ako večnou múzou umelcov, ale i nad poéziou a jej poslaním.

Začiatok druhej svetovej voj-ny znovu rozžialil citlivú dušu básnika a básne, ktoré vyšli po vojne, sú plné smútku a boles-ti. Vnútorne zranený umelec sa s nešťastím vyrovnával po svo-jom, komentoval všetko, čo ho trápilo, a knihy z tohto obdobia majú formu akéhosi denníka. Nič, čo sa dialo v spoločnosti, mu nebolo ľahostajné, vždy stál na strane humanizmu a ľudskosti.

Zmenená spoločenská a po-litická situácia po roku 1948 ho odsunula na vedľajšiu koľaj, bás-nicky sa odmlčal a napísal knihy pre deti – Maľovaná abeceda a Machule. Popritom sa venoval prekladovej tvorbe, knižne vyšli jeho preklady maďarských básni-kov E. Adyho, A. Józsea, S. Pető-fi ho, preklad Villonovho Veľkého testamentu a Puškinovej básnic-kej skladby Ruslan a Ľudmila. V ďalšej tvorivej etape sa defi no-val ako básnik prírody, v ktorej hľadal zdroj inšpirácie, ale ani vtedy nezabúdal na človeka a na vzťahy medzi ľuďmi.

Básnik Ján Smrek má svoje osobitné miesto v slovenskej lite-ratúre 20. storočia, stal sa knieža-ťom slovenskej poézie. No pred slovom básne mal vždy neuveri-teľný rešpekt. Vo svojom memo-árovom diele Poézia moja láska výstižne napísal: „Poézia vie, ako má zatočiť s človekom, ktorého si vyberie, aby bol jej panošom. Osud básnika musí byť krivoľa-ký, plný konfl iktov s pani Fortú-nou, lebo bez toho niet impulzov a niet náplne pre dramatické dia-lógy básnika so svetom, životom a dokonca aj s márnosťou a smr-ťou, aj so záhrobím a Nihilom.“

Miláčik múz – nezabudnuteľný básnik zomrel v Bratislave 8. de-cembra 1982, urna s jeho pozo-statkami je od roku 1983 uložená na Národnom cintoríne v Marti-ne. Jozef LEIKERT

Stará pravda hovorí, že kniha je jedným zo zdrojov vzdelania a múdrosti. Potvrdzuje to aj ob-razová publikácia autorov Jozefa Leikerta a Alexandra Vojčeka 55 najkrajších miest a mestečiek Slovenska, ktorá vyšla nedáv-no vo vydavateľstve Príroda. Zo starých historických záznamov okrem iného uvádza, že na hra-de Čičva vo Vranove nad Top-ľou viedli Knihu lží a luhárov, do ktorej zapisovali všetky lži a nepravdy spolu s menami kla-márov. Na Slovensku je známa ako Čičovská kniha. Pri radnici

v Levoči dodnes stojí mrežova-ná a návštevníkmi mesta hojne navštevovaná Klietka hanby, kam umiestňovali vinníkov za menšie hriechy a priestupky, aby ich verejne pranierovali. Pravda, bolo to na rozhraní 16. a 17. storočia, dnes už svojmu účelu neslúži, stala sa iba turistickou atrakciou.

Staré tradície sú užitočné ako skúsenosť ľudstva, ale „aktivity“ niektorých ľudí a skupín by si v posledných rokoch určite za-slúžili obnovenie týchto tradícií. Je tu však oprávnená úvaha: Na

toľko klamstiev a podvodov, kto-rých sme denne svedkami, výtrž-níctva, násilia, vandalizmu, žiaľ

aj na futbalových štadiónoch, by v mnohých mestách knihy a klietky hanby vôbec nestačili?

Pri tohtoročných výročiach SNP si niektorí priami účastní-ci Povstania smutne pripome-nuli, že do klietok hanby a ve-rejného pranierovania, do kníh lží by patrili aj niektorí súčasní poprední politici, podvodníc-ki „podnikatelia“, „investori“ s rozkrádaním majetku, ktorí po krátkej činnosti zanechávajú po sebe ekonomickú spúšť, rozvrá-tené podniky, stovky nezamest-naných ľudí. A biedu tisícov ro-dín. A spomínajú aj na nedávnu minulosť, keď na popredných miestach boli čestné tabule s fo-tografi ami a krátkym textom

o vzorných pracovníkoch v pod-nikoch, o zlepšovateľoch a no-vátoroch v práci a vedeckom vý-skume, ale aj poprední predsta-vitelia protifašistického odboja. Dnes ich nenájdete. A veru by sa pre poučenie mladým generáci-ám zišli ako prepotrebná soľ či voda života.

Aký z toho plynie záver? Oplatí sa vrátiť a obnoviť niektoré staré tradície, ktoré boli v živote ľudí užitočné a va-rovali klamárov, podvodníkov a im podobných ziskuchtivých ľudí pred následkami a verejnou hanbou. Mnohým by sa možno aspoň dodatočne zatriaslo sve-domie. Nájde sa na to v súčasnej spoločnosti odvaha? Martin KUČEK

Zdroje múdrosti

Ján Smrek Ilustr. foto: archív TASR

9 BOJOVNÍK / 22

Bratislava 16 s 91-ročným Vladimírom Trangošom. Hažlín s 91-ročným Ondrejom Marcinom, 85-ročnou Annou Šoltesovou, 83-ročným Jánom Marcinom, 82-ročným Pavlom Marcinom a 79-ročnou Máriou Hricovou. Kojšov s 92-ročnou Máriou Verbovou.

Myjava s 91-ročným Pavlom Kulíškom. Prievidza s 85-ročnou Oľgou Frolovou. Trenčín 1 s 92-ročným Sa-muelom Vozárikom a 86-ročnou Elenou Fabianovou. Trenčín 2 s 84-ročnou Irenou Ujovou.Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili ZO SZPB v Ubli má 16 členov a z toho len troch žijúcich priamych účastníkov odboja. Me-dzi najstarších patrí pán Ján Svitič zo Šmigovca, ktorý sa dožil krásnych 95 rokov. Členky výbo-ru mu boli zaželať veľa zdravia, šťastia a síl do ďalších dní. Zároveň mu odovzdali vyzname-nanie.

Blahoželanie

V týchto dňoch sa dožil krás-nych 91 rokov vzácny človek – major v. v. IMRICH CHORVÁT z bratislavskej ZO č. 24, v ktorej je členom od roku 1968. Náš ju-bilant je vojnový veterán, ktorý za slobodu bojoval, či už v ilega-lite alebo so zbraňou v ruke, od marca 1939 až do oslobodenia. Za významnú činnosť v protifa-šistickom odboji, dlhoročnú zá-služnú prácu v orgánoch zväzu, presadzovanie demokratických humanitných tradícií boja za slobodu dostal veľa domácich i zahraničných vyznamenaní. Nechýba medzi nimi ani zlatá Medaila M.R. Štefánika I. stup-ňa. V ostatnom roku si prevzal od ÚR SZPB Čestné uznanie za zásluhy v národnom odboji za oslobodenie, za rozvíjanie od-kazu SNP, za dlhoročnú aktívnu zväzovú činnosť a spoluprácu.

Redakcii prichodí zaželať mu pri tomto životnom jubileu veľa zdravia, vitality a preňho príslo-večného optimizmu, ktorý ho stále neopúšťa. zh

Jubilant ChorvátSlávnostné zasadnutieZasadnutie výboru ZO SZPB

v Myjave, ktoré sa konalo 10. augusta, bolo slávnostné. Všetci prítomní zablahoželali Emílii Pi-kartovej, k jej životnému jubileu, 80. narodeninám. Oslávenkyňa je členkou SZPB už 20 rokov a osem rokov je predsedníčkou kontrolnej a revíznej komisie.

Na fotografi i výbor ZO SZPB v Myjave, zľava: Oľga Dodrvová, Anna Knotková, Milada Kavická, Oľga Madlušková, Viera Smeta-nová, Anna Kostelná, Benjamín Hrivnák, Alžbeta Kutálková, ju-bilantka Emília Pikartová, Ivan Šimo, Anna Mertelová.

Text a foto: Viliam Solovič

Blahoželanie partizánke Božene Palackovej. Foto: ZO SZPB Brezno

• Andrejová: Anna Hudáková 88 a Anna Olearčinová 50 rokov.• Bardejov 1: Anna Holovačová 92, Helena Vabnová 90, Helena Šutoro-vá 88 a MVDr. František Šarišský 83 rokov.• Bardejov 2: Ing. Milan Kučečka 60 rokov.• Bardejov 3: Ján Soroka 60 a Jozef Vojtek 55 rokov.• Becherov: Mária Žurbejová 89 ro-kov.• Bratislava 4: Oľga Turčanová 92, Jaroslav Lenko 91, Ľudovít Andil a Vojtech Grác 90, Mária Poloniová 86 rokov.• Bratislava 7: Michal Rjabik 91 a Igor Páv 89 rokov.• Bratislava 9: Gabriela Kamenická 92, Etela Gabulová 89 a Viera Bab-ničová 83 rokov.• Bratislava 15: Vlasta Kratochvílo-vá 88 rokov.• Bratislava 16: Mária Hucíková 80 rokov.• Bratislava 18: Jarmila Štúrová 87 a Ema Guspanová 81 rokov.• Bratislava 24: prof. Ondrej Filo, DrSc. 84 rokov.• Bratislava 44: Ján Chovanec 83 rokov.• Bratislava 46: Vladimír Chlebo 92 rokov.• Badín: Ing. Pavel Moravčík 89 a Anna Pršancová 65 rokov.• Bzince p/Javorinou: Monika Švikruhová 35 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Vla-

dimír Babiak 88 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Peter Spodniak 70 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Ing. Jozef Beťko 65 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda/B: Emília Strelcová 92 a Jolana Dono-valová 80 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Anna Krúdyová 86 rokov.• Brezno 2: Božena Palacková 86 rokov.• Bežovce: Anna Nemešová 85 ro-kov.• Budkovce: Ján Polák 85 a Anna Adamová 81 rokov.• Cigeľka: Peter Mochnacký 88 ro-kov.• Čierny Balog: Mária Giertlová 91, Viera Dobišová 88, Mária Giertlová 86, Anna Belková 82 a Olina Turňo-vá 80 a Anton Pôbiš 75 rokov.• Čabiny: Anna Doničová 92 rokov.• Dunajská Streda: Ján Svetlovský 86 a Margita Firbasová 70 rokov.• Hrachovo: Vladimír Silavecký 65 rokov.• Humenné 1: Mária Šuľáková 84 rokov.• Hnúšťa: Judita Balašková 83 a Pa-vel Nadok 80 rokov.• Hatalov: Anna Pavlová 85 a Anna Hreščová 60 rokov.• Jasenie: Helena Bublová 85 a Du-šan Babjak 60 rokov.• Krivé: Žofi a Steranková 88 rokov.• Lenartov: Michal Bľanda 90 ro-kov.

• Lehota p/Vtáčnikom: Zdenka Cipovová 75 a Elena Balašková 65 rokov.• Lipany: Anna Timčová 80 rokov.• Liptovský Mikuláš: Anna Vyšná a Michal Bazela 88 rokov.• Lučenec 2: Ján Penziviater 60 ro-kov.• Modra: Jozef Valera 70 rokov.• Miezgovce: Ing. Ján Holička 65 rokov.• Myjava: Imrich Bagala 88 a Bohu-mír Havíř 84 rokov.• Martin – Stred: Mária Gírová 85 rokov.• Medzilaborce: Pavlína Gregová 80, Viera Vojtková a Andrej Kurečka 60 rokov.• Michalovce 1: Michal Cibík 88, Anna Todorová 84, Mária Pavliková a Pavol Šaranič 81, PhDr. Darina Pu-čeková 65 rokov.• Osádka: Juraj Murina 83 rokov.• Ostrý Grúň: Anna Debnárová 75 rokov.• Pezinok: Štefan Vraštiak 88 a Alojz Sloboda 75 rokov.• Púchov: Ladislav Luhový 85 ro-kov.• Považská Bystrica: Mária Baláko-vá a Viola Gregorová 65, Ing. Viliam Haviar a Margita Hrenáková 60 ro-kov.• Palín: Alžbeta Smereková 84 a Mária Iškovská 80 rokov.• Pavlovce n/Uhom: Mária Masaro-šová 88 rokov.• Porúbka: Mária Tutková 82 rokov.• Prievidza: Lukáč Minich 90 a Alžbeta Pavlová 82 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ondrej Antal 90 a Ján Barto 88 rokov.

• Rimavská Sobota 2: Alica Krkoš-ková 70 a Vojtech Kökény 55 rokov.• Ružomberok: Anna Buková 89 rokov.• Raslavice: Margita Janošková 84 rokov.• Radvaň n/Laborcom: Michal Zvi-rinský 81 a Mária Hnatová 75 rokov.• Sukov: Mária Kačúrová 86 rokov.• Selce: Mária Masná 80 rokov.• Sliač: Zuzana Pavlíková 92 rokov.• Senica: Anna Bartoňová 82 rokov.• Stará Turá: Ing. Bohdan Görö 50 rokov.• Sučany: Andrejka Mikušová 83, Elena Jamrišková 81 a Ing. Dušan Jamriška 60 rokov.• Staré Hory: Rozália Štrbáková 85,

Božena Rýsová 83, Ján Kováč 60 a Peter Bačkor 45 rokov.• Stebník: Mária Peregrimová 83 rokov.• Tlmače: PhDr. Ján Hrúzik 82 ro-kov.• Trnava 1: PhDr. Pavol Križo 97 a Ing. Ondrej Juriga 80 rokov-• Trnava 2: Štefan Mokrý 91, Stel-la Kovačičová 90, Vojtech Dobozy 89, Jaroslav Žilák 84, Štefan Illo 83, Margita Fabiánová 70 a František Tamaška 60 rokov.• Tisovec: Zuzana Pardupová 90, Ľubomíra Murtínová 84, Ing. Anna Krišková a Ján Kraus 70, Zora Kořínková 65 a Ing. Peter Mináč 55 rokov.• Trenčín 2: Zitka Michalcová 90 a Rozália Majerníková 82 rokov.• Topoľčany 2: Július Kaiser 88, Karel Kohl 83, Jozef Bystričan 80, Mária Eibischová 75 a Mariana Krš-ková 70 rokov.• Trhovište: Zuzana Varkondová 86 rokov.• Klub Úbrež: Michal Beganič 87 a Marta Pacoňová 65 rokov.• Utekáč: Gizka Schrenková 80 ro-kov.• Veľké Teriakovce: Helena Balcia-rová 84 rokov.• Vráble: Koloman Hamar 89 a Mar-gita Holková 86 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Magdaléna Vaňová 60 rokov.• Veľký Krtíš: Mgr. Milan Nemec 91, Ján Bačík 90, Jozef Salva 85 a Marta Gáliková 82 rokov.• Vysoká n/Kysucou: Anna Vrábli-ková 86 rokov.• Vyšné Nemecké: Pavol Gavula 87, Helena Bogdanová 85 a Alžbeta Ku-siková 81 rokov.• Vojčice: Mária Mikitová 82 rokov.• Zbudza: Mária Pesteňová 82 ro-kov.• Zvolen – Centrum 4: Ján Sluka 90, Martin Gubančok 87, Alžbeta Digová 86, Alfonzia Zaliberová 82 a Ing. Ivan Marko 50 rokov.• Zlaté Moravce: Zuzana Melíško-vá 89 a Marek Paukov 84 rokov.• Zemianske Kostoľany: Anna Ko-maneková a Jozef Boško 65 rokov.• Zvolenská Slatina: Anna Mikulá-šová 84 rokov.• Žilina 1: Juraj Trávnik 86 a Antó-nia Sedlačková 84 rokov.• Žilina 12: Ignác Balážia 91 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

BOJOVNÍK / 22 10

Spomienky na Slovenské národné povstanieV posledných dvoch Bojovníkoch sme odprezentovali oslavy Slo-venského národného povstania v rôznych mestách a obciach po celom Slovensku. Nie všetky sa nám však do Bojovníka zmestili. Preto sa téme venujeme aj v tomto čísle.

Levočania si pripomenuli SNP. Foto: PH

LevočaSlovenský zväz protifašistic-

kých bojovníkov v Levoči v spo-lupráci s mestom Levoča uspo-riadal oslavy 67. výročia SNP pri pamätníku v Levoči a tiež v loka-lite Vinná.

Slávnostný príhovor na Vinnej predniesol Štefan Sopko, pred-seda ZO SZPB v Levoči, ktorý podal históriu vzniku, priebehu a význam SNP pre dnešnú dobu. Člen SZPB Peter Hromjak vy-svetlil históriu osláv SNP na Vinnej. Po príhovoroch skupina mužov zaspievala známu parti-zánsku pieseň, ku ktorej pridali vlastnú štvrtú slohu. K spevu sa pridali aj ďalší účastníci slávnost-ného podu jatia.

Koncom decembra 1943 bola podpísaná zmluva medzi ČSR-ZSSR o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci. Na základe tejto zmluvy prichá-dzala zo Sovietskeho zväzu okrem iného aj všestranná morálna a ma-teriálna pomoc s ľuďmi so zbra-

ňami a strelivom. Žiaľ, nie všetky lietadlá doleteli. V levočských horách došlo k havárii lietadla LI-2 č.30, ktoré 23. októbra 1944 zostrelili Nemci. Zahynula takmer celá posádka, traja slovenskí voja-ci, štyria ranení francúzski vojaci, ošetrovateľka Alica Braunová – Rutkayová z Bratislavy, ktorej sa predtým podarilo ujsť v Lučenci zo židovského koncentračného tá-bora. Haváriu prežil pilot lietadla kpt. Gubin, ktorý zoskočil posled-ný na jednom padáku spolu s na-vigátorom. Na zemi ich ranilo, ale s veľkými ťažkosťami sa dotiahli 30 km horami k partizánom a tí ich zachránili. Haváriu lietadla prežil tiež čatár Anton Koprda zo Sliepčan pri Nitre, ktorý bol v chvostovej časti lietadla.

Na mieste havárie lietadla bol 20. augusta 1965 odhalený pa-mätník obetiam a každoročne pri výročiach SNP sú pietne spo-mienkové stretnutia členov SZPB a verejnosti s kladením vencov a kytíc. Peter HROMJAK

Trenčianske Teplice Trenčianskoteplický park zažil

29. augusta ukážku bojov parti-zánov s fašistami. Videli a počuli sme výbuchy mín, streľbu graná-tov. Takouto formou ožili udalos-ti spred 67 rokov. Túto zaujímavú ukážku bojov, po ofi ciálnej časti kladenia vencov k pamätníku SNP a príhovore hostí, predviedli členovia Klubu vojenskej histó-rie. Priamym účastníkom pripo-menuli udalosti, ktoré zažili na vlastnej koži, mladým priblížili, aká bola vojna. Akcia pritiahla veľa občanov mesta, kúpeľných hostí a aj mladých ľudí. Bolo dô-ležité vidieť históriu E.H.

Turiec a MartinV Turci si okrem skôr narode-

ných prišli uctiť 67. výročie SNP športom cez kopce Veľkej Fatry aj mladí ľudia. XXXIV. ročník behu Gaderskou dolinou (15 km) sa konal 20. augusta a zúčastnilo sa na ňom 59 ľudí.

Tretí ročník cyklomaratónu cestou SNP, 99-kilometrovou

dráhou obcami, kde sa boje odo-hrávali, sa konal 28. augusta. Zú-častnilo sa ho 156 mladých špor-tovcov nielen z Martina, ale z ce-lého Slovenska. Peletón vyštarto-val predpoludním z Divadelného námestia v Martine. Najrýchlejší v cieli bol Banskobystričan Mar-tin Haring. Popoludní sa usku-točnil pietny akt kladenia vencov a kytíc pri pamätníku Pušky a na Cintoríne padlých v Martine – Priekope, kde sa za OblV SZPB prihovorili pplk. v. v. Ondrej Slo-vák – priamy účastník východné-ho odboja, ktorý sa zúčastnil aj na oslobodzovaní Martina, člen-ka OblV SZPB Emília Šenšelo-vá a viceprimátor mesta Martin Alexander Lilge. Prítomný bol aj poslanec NR SR Braňo Ondruš.

Mestu Martin ďakujeme za vyčistenie pamiatok, ktoré po-striekali vandali na Cintoríne padlých, čo stojí nemalé fi nanč-né prostriedky z rozpočtu štátu a mesta.

* * *Slávnostné zasadnutie zastupi-

teľstva mesta Vrútky sa konalo 23. augusta. Na pietnom akte pri pamätníku 1. a 2. svetovej vojny sa zúčastnil aj predseda HDK SZPB Ján Holiga. Slávnostné zasadnutie OblV SZPB Martin k 67. výročiu SNP sa uskutočnilo 16. augusta 2011. V základných organizáciách SZPB boli zorga-nizované oslavy „67. SNP“ spo-ločne so starostami obcí a predse-dom ZO SZPB.

Mária TRPIŠOVÁ

Považská BystricaOkresná rada SMER-SD v Po-

važskej Bystrici v spolupráci s OblV SZPB uskutočnila pri prí-ležitosti 67. výročia SNP – TU-RISTICKÝ POCHOD po trase Považská Bystrica – Kostelec – Vrchteplá, k tamojšiemu pamät-níku padlých príslušníkov parti-zánskeho oddielu Pavla Zozulova v boji s nepriateľom. Partizánsky oddiel P. Zozulova bol súčasťou Druhej československej partizán-skej brigády M. R. Štefánika.

Vladimír FRAŇO

Po stopách SNP na severnom Slovensku

Prvá zastávka bola pri Ústred-nom pamätníku na Vojenskom cintoríne na Bôriku. Tu nás ča-kala tajomníčka Oblastného vý-boru SZPB zo Žiliny, ktorá nás oboznámila s týmto pietnym miestom posledného odpočinku 1786 vojakov Sovietskej armá-dy. Dozvedeli sme sa nielen to, že ústredný pamätník je ako je-diný na Slovensku projektovaný sovietskymi architektmi, ale tiež o problémoch s údržbou a opra-vami cintorína.

Druhá naša zastávka bola pri Pamätníku francúzskych partizá-nov na vŕšku Zvonica pri Streč-ne. Zoznámili sme sa s históriou prudkých bojov, ktoré tu zviedla nemecká armáda a účastníci SNP. Vojenských operácií sa na strane povstalcov zúčastnila aj skupina

52 Francúzov pod vedením ka-pitána Georgesa de Lannuriena. Málokto dnes vie, najmä zo stra-ny mladých ľudí, že pod pamätní-kom sa nachádza krypta, v ktorej sú uložené telesné pozostatky 24 partizánov. Okrem histórie nás zaujal aj prekrásny výhľad na okolitú krajinu v pozadí so Streč-nianskym hradom.

Treťou zastávkou bol Parti-zánsky cintorín na Veľkej stráni v Priekope, voľakedy samostat-nej obce, dnes je súčasťou mes-ta Martin. Aj tu nás čakal lektor z ObV SZPB z Martina, ktorý nás bližšie zasvätil do histórie intenzívnych bojov SNP, ktoré tu trvali 22 dní. Tu našlo posledný odpočinok 719 účastníkov oslo-bodzovacích bojov – chlapci a dievčatá zo Slovenska, Česka,

z bývalých republík ZSSR, Fran-cúzska a iných krajín. Aj tu sme si vypočuli kritické slová na po-riadok a najmä na údržbu verej-nej zelene. Veď socha partizána v nadživotnej veľkosti, ktorú dlhé roky bolo vidieť z auta na ceste z Martina do Žiliny, je schovaná v hustej málo udržiavanej zeleni.

Na všetkých troch miestach sme si po-ložením vencov uctili pamiatku tých, ktorí položili svoje životy za oslobodenie našej krajiny spod fašistickej okupácie a jednak, aby sme pripomenuli hrôzy, ktorým bolo ľudstvo vystavené počas druhej svetovej vojny.

Zároveň sme si pri-pomenuli a zároveň upozornili, že sme zne-

pokojení nárastom tendencií glorifi kovať osobnosti, ktoré sa pričinili o vznik autoritatívneho režimu slovenského štátu a že v Európe znova počuť hlasy ne-

onacistov, obhajujúcich fašizmus a jeho pohlavárov a hlasy hnutí popierajúcich základné ľudské práva a slobody.

Ľubomír JANČO

V polovici septembra, tak ako je už dlhoročným zvykom, sa 47 členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiari nad Hronom vydalo na cestu po severnom Slovensku. Tentokrát si vybrali trasu: Žilina – Strečno – Priekopa a Turčianske Teplice.

Členovia SZPB v Žiari nad Hronom sa vybrali po stopách SNP na severnom Slovensku.

Pietny akt v Považskej Bystrici. Foto: VF

11 BOJOVNÍK / 22

Oslavy 67. výročia SNP vo Zvolene sa začali 26. augusta 2011. Spomienková slávnosť sa uskutočnila na Námestí SNP pri pamätníku – Valaške a pietnym aktom pokračovali pri Pamätníku gen. Golianovi a Viestovi, pred veliteľskou budovou Vzdušných síl OS SR. Vence a kytice polo-žili predstavitelia veľvyslanec-tiev Ruskej federácie, Rumunska, Bieloruska a Ukrajiny, predstavi-telia NR SR, BBSK, MsZ Zvo-len, ŠS a napokon i predstavitelia SZPB a politických strán a hnutí. Slávnostnú spomienku pri oboch pamätníkoch ukončila hymnická pieseň v podaní Posádkovej hud-by MO SR.

Popoludní sa konali spomien-kové slávnosti spolu s pietnymi aktmi v Krupine, Detve a Sliači. V Detve pri pamätníku SNP po pietnom akte a príležitostnej básni so slávnostným prejavom vystú-pil Pavol Nigríni, ktorý pozdravil cca 150 prítomných tak v mene Predsedníctva ÚR SZPB, ako aj v mene oblastných orgánov. Ná-sledne sa k prítomným prihovoril aj poslanec NR SR B. Ondruš.

V nedeľu 28. augusta sa konali spomienkové slávnosti v Hriňo-vej a aj vo Zvolenskej Slatine, kde sa uskutočnili v obradnej sieni Obecného úradu. Po slávnostnom prejave nasledovalo literárne pás-mo venované spomienke na SNP. Nasledovali pietne akty pri pa-mätnej tabuli rim.-kat. kňaza Ve-selého, ktorý bol popravený v Ko-váčovej, a pri pamätníku SNP. Tu sa k prítomným prihovoril tajom-ník OblV SZPB P. Nigríni.

V Očovej po pietnom akte, na ktorom sa 28. augusta zúčastnili členovia ZO SZPB, predstavitelia obce a desiatky občanov, sa všetci presunuli do kina KD, kde v rám-ci osláv premietli nový český fi lm Lidice. Plná kinosála potleskom ocenila tento netradičný program osláv SNP a úroveň fi lmu.

Ani ostatné obce všetkých troch okresov, na území ktorých pôsobí oblastná organizácia, nezostali bokom a takmer vo všetkých si 67. výročie SNP pripomenuli.

Pavel NIGRÍNI

Aj v Starej Ľubovni sa spomínaloObyvatelia staroľubovnianske-

ho regiónu si koncom augusta pripomenuli 67. výročie SNP. Pamiatke hrdinov SNP a druhej svetovej vojny sa na pietnych slávnostiach prišli pokloniť zá-stupcovia ObV SZPB, ZO SZPB, predstavitelia samosprávy a štát-nej správy, vzdelávacích i kultúr-nych inštitúcií, politických strán a hnutí.

„SNP to nie je vecou ideoló-gie, ale prejav občianskeho po-stoja k hodnotám antifašizmu, demokracie, humanizmu, tole-rancie a mieru,“ zdôraznil počas spomienkovej slávnosti v Starej Ľubovni predseda oblastného vý-boru SZPB Václav Homišan, kto-rý sa takýmito slovami prihovoril občanom mesta. Po slávnostnom príhovore si všetci prítomní uctili pamiatku hrdinov SNP, ktorú spe-čatili položením kytíc k pamät-níku obetí druhej svetovej vojny. Vzápätí po pietnom akte nasledo-val kultúrny program. Rezonoval v ňom mierový odkaz povstania pre súčasné generácie, kde okrem iného pestrú kyticu umenia uvi-la dychová hudba Ľubovnian-ka a folklórny súbor Ľubovňan z Gymnázia T. Vansovej.

Históriu SNP si členovia a sym-patizanti ZO SZPB v Starej Ľubov-

ni taktiež pripomenuli turistickým pochodom na masív Marmon, kde 15. septembra 1944 havarovalo sovietske lietadlo s letcom – poru-

číkom J. I. Archipovom. V regió-ne Stará Ľubovňa sa uskutočnili aj ďalšie spomienkové podujatia ve-nované SNP. Hrdinom povstania

sa poklonili v Jarabine, Čirči, Ka-mienke, Šambrone, Hniezdnom, ale i v meste Podolínec.

Edita OLÁHOVÁ

Výročie SNP prišiel pozdraviť mládežnícky súbor Kalinka, ktorý do staroľubovnianskeho regiónu zavítal z Moskvy. Foto: eo

Pri príležitosti 67. výročia SNP Klub vojenských dô-chodcov v Seredi pripravil posedenie pri partizánskej vatre v areáli futbalového ihriska v Strednom Čepeni. Toto posedenie spojili s osla-vou 10. výročia založenia športového klubu Rozkvet. Pri príležitosti 67. výročia SNP varili guláš ŠK Rozkvet v Strednom Čepeni a Klub vojenských dôchodcov v Se-redi.

Predseda ZO SZPB v Se-redi privítal účastníkov zhromaždenia a poukázal na historický význam SNP ako novodobej tradície slo-venského národa. Vyzdvihol podiel slovenských občanov v prípravnom období SNP, ktorí zabezpečovali prechod francúzskych občanov cez slovensko-maďarské hranice do domu pekárskeho maj-stra Stoklasu, ktorý im spolu s manželkou poskytol stravu, ošatenie a ubytovanie až do ich odchodu na povstalecké územie.

Po vystúpení predsedu ZO SZPB bola zapálená partizán-ska vatra. Na tejto spoločen-skej akcii sa zúčastnilo okolo 150 občanov staršej i mladšej generácie. Pri chutnom gulá-ši, opekaní špekáčikov a dob-rej hudbe bola veselá nálada, družná zábava, ktorá trvala do večerných hodín.

Jozef MITRÍK

Partizánskavatra

V rámci augustových osláv 67. výročia SNP ZO SZPB Kom-jatice usporiadala 7. septembra spomienkové udalosti v obci na miestnom cintoríne pri pamätní-ku padlých. Ako prvý účinkoval spevácky súbor Nádej s povsta-leckými piesňami pod vedením Magdy Novákovej. Báseň Vďa-ka za mier predniesla žiačka ZŠ Erika Bartová. Na podujatí sa zúčastnili aj hlavní predstavite-lia Komjatíc. Starosta obce Peter Hlavatý vo svojom prejave pou-kázal na najhoršiu históriu v de-jinách ľudstva, keď človek musí brániť svoju domovinu so zbra-ňou v ruke. Za ÚR SZPB a OblV

SZPB Nové Zámky prehovorila Magda Nováková. „Povstaním sme účinne vstúpili na svetovú scénu boja pokrokových síl proti hitlerovskému fašizmu so žela-ním obhájiť svoju identitu,“ po-vedala.

Predsedníčka ZO SZPB Mária Rajnohová pripomenula, že SNP sa stalo neoddeliteľnou súčasťou celoeurópskeho antifašistického odboja v 2. svetovej vojne. Po kladení vencov a zapálení ka-hančekov zaspieval Spevácky zbor pri Matici slovenskej pod vedením Oľgy Kelešiovej piesne Matka a Kto za pravdu horí.

Mária RAJNOHOVÁ

Komjatice spomínali

Spevácky súbor Nádej pod vedením M. Novákovej. Foto mr

Opäť sme navštívili pamätné miestaOblastný výbor SZPB v Barde-

jove zorganizoval 16. a 17. sep-tembra pre svojich členov zájazd pod názvom Po stopách našej his-tórie, ktorá sa viaže k SNP.

Na Kališti nám lektor z Múzea SNP v Banskej Bystrici podrobne opísal udalosti, ktoré sa odohrali v tejto obci. Dnes je už táto obec iba symbolicky zachovaná, aby generácie, ktoré vojnu nezažili, sa dozvedeli o zverstvách spácha-ných na nevinných obyvateľoch. Ostali tu iba dve dreveničky, ktoré dnes slúžia ako múzeum , základy vypálených domov sú postavené z kameňa, na každom z týchto domov je tabuľka s menami oby-vateľov, ktorých nacisti zastrelili, alebo zaživa upálili. Tento strašný deň sa odohral 18. marca 1945.Celkom bolo zastrelených alebo upálených 34 obetí. Na blízkej

lúke sú vysadené ovocné stromy, sad je venovaný všetkým vypále-ným obciam na Slovensku. K pa-mätníku sme položili kvety a po-klonili sa obetiam tejto tragédie.

Dedina Kremnička sa smutne preslávila v období od 5.novem-bra do 11. februára 1945.Po potla-čení povstania tu fašisti popravili v protitankových zákopoch 747 civilistov z toho 211 žien, 58 detí od 6 do 14 rokov. Obete ležali v 6 masových hroboch. Bol to jeden z najväčších nacistických zloči-nov na Slovensku .V roku 1949 bol na mieste vybudovaný veľký kamenný pamätník, dielo Duša-na Jurkoviča. Aj tu sme položili kvety a poklonili sme sa týmto obetiam.

Kľak je jedna z obcí, kde sa na-cisti pomstili na nevinných obe-tiach. Protipartizánska nemecká

jednotka pod názvom EDELWE-ISS 21. januára 1945 obec vypáli-la a zavraždila 84 obyvateľov.

V obci je zriadená pamätná izba, v ktorej je najmä fotodoku-mentačný materiál, ale aj rôzne iné pamiatky na vtedajšiu hroz-nú udalosť. Potom sme navštívili Ostrý Grúň.

Na druhý deň sme navštívili Vo-jenský cintoríne vo Zvolene. Ta-jomník OV SZPB Pavel Nigríni nám porozprával o národnooslo-bodzovacom boji na strednom Slovensku a potom aj o cintoríne, na ktorom sú pochovaní vojaci Červenej armády a v ďalšej časti vojaci rumunskej armády. Ďalšia cesta nás viedla do kopcov, kde sa nachádza banícke mestečko Špa-nia Dolina.

Poslednou našou zastávkou bol skanzen Vlkolínec. Anna PETRIČOVÁ

Dôstojné oslavy

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 20 znie: Drang nach Osten fašizmu stroskotal.Knihu od darkyne Oľgy Grniakovej z kníhkupectva v Krupine posielame Štefanovi Hudákovi do Svidníka.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Šišky s jablkami

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 1 vajce, 50 g cukru, 1 ČL strúhanej citrónovej kôry, 180 g polohrubej múky, 1 ČL kypriaceho prášku do pečiva, 1 PL rozpusteného masla, 8 PL smotany, 2 kyslejšie jablká, olej na praženie, práško-vý cukor.Ako na to: Vajcia s cukrom, citrónovou kô-rou a soľou vymiešame do peny, pridáme múku zmiešanú s práškom do pečiva, maslo

a smotanu. Všetko spracujeme do hladkého cesta. Jablká nastrú-hame a rýchlo vmiešame do cesta, aby nezhnedli. Šišky vykrajuje-me dvoma lyžicami, vytvarujeme do guľky a vyprážame v tukovom kúpeli alebo vo fritéze do zlatohneda. Pred podávaním pocukruje-me, podávame ešte horúce. Vhodná príloha: Ríbezľový rôsol alebo brusnicový kompót. Zdroj: Internet

pomoc:NIŠ, ŠČI,MALAGA.

semitka

vojenskéhlásenie(hist.)

2. časťtajničky

skratkamutácie

amerícium

január,po česky

skratkaalabastra

1. časťtajničky

riedidlo(chemicky)

papagáj

španiel-ske mesto

rádium

rumunskárieka

časťprístavu

činovníkv umení

povelpsovi

časťprístavu

poplatkyštátu

4. časťtajničky

5. časťtajničky

mínusovýstav účtu

pozemnýhmyzo-žravec

malý, ponemecky

opak dnu

čínskež. meno

MPZRumunska

astát

odbor rádio lokácie(skr.)

klknutie

ruskýsúhlas

veľká roľa

Alena,dôverne

3. časťtajničky

Olina, doma

prvádvojhláska

dolná časťvlnovky

iba

vojnovýakt(zločinný)

inak(z latinčiny)

EČV Ilavy

ž. meno

českámena

latinskýpozdrav

arabskýčlen

ruskápolievka

neón

cudziem. meno

náčiniedrevorubača

srbskésídlo

49, porímsky

nemajúcevlastníka

druhádvojhláska

domáci(aj divý)vták

približne(príslovka)

anilín,po česky

jestvujete

HISTORICKÝ KALENDÁR30. septembra1938 – Československá vláda a pre-zident vyslovili súhlas s uznesením mníchovskej konferencie o odstúpe-ní pohraničných území obývaných nemeckou menšinou Nemecku. Ná-sledne bola aj československá armá-da stiahnutá z pohraničia.

1. októbra1946 – V Norimbergu sa skončil proces s 22 hlavnými nemeckými nacistickými vojnovými zločincami, z ktorých 12 odsúdili na trest smrti.

2. októbra1944 – Varšavské protinemecké povstanie (vypuklo 1.8.1944) bolo krvavo potlačené nemeckými vojen-skými silami. Počas povstania zahy-nulo približne 200.000 Poliakov.

3. októbra1942 – Na nemeckej skúšobnej zá-kladni sa uskutočnil prvý let riade-nej strely V2.

4. októbra1944 – Britské vojská sa vylodili v Grécku.

5. októbra1938 – Abdikoval prezident ČSR Edvard Beneš.

6. októbra1938 – Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS)v Žiline schválila tzv. Žilinský manifest, v ktorom vyhlá-sila autonómiu Slovenska. Na čelo vytvorenej autonómnej slovenskej vlády sa postavil Jozef Tiso.1944 – Druhá svetová vojna: Česko-slovenskí vojaci, ktorí sa formovali v Sovietskom zväze spolu s oddiel-

mi sovietskej armády, prekročili hranicu Slovenska v Duklianskom priesmyku. Duklianska operácia sa stala začiatkom oslobodzovania územia Slovenska.

7. októbra1938 – Bola vymenovaná prvá au-tonómna slovenská vláda, ktorej predsedom bol Jozef Tiso a minis-trami Pavol Teplanský, Ferdinand Ďurčanský, Matúš Černák a Ján Lichner.1944 – SNP: Generál Rudolf Viest prevzal funkciu hlavného veliteľa povstaleckej armády.

9. októbra1938 – Začalo sa v Komárne roko-vanie (trvalo do 13.10.) medzi Čes-ko-Slovenskom a Maďarskom o od-stúpení južných oblastí Slovenska obývaných maďarskou menšinou Maďarsku, čo vyplynulo z Mní-chovskej dohody.

10. októbra1938 – Jednotky nemeckej armády obsadili Petržalku.

11. októbra1939 – Alexander Sachs odovzdal americkému prezidentovi Frankli-novi D. Rooseveltovi list, v ktorom Albert Einstein spolu s ďalšími americkými vedcami informovali prezidenta o možnostiach vyvinutia atómovej bomby zo strany Nemec-ka.

13. októbra1943 – Druhá svetová vojna: Nová talianska vláda, ktorá sa ujala moci po zvrhnutí Benita Mussoliniho, vy-hlásila vojnu Nemecku. Zdroj: TASR

– Prečo humor lieči?– Lebo nepatrí pod naše zdra-

votníctvo.* * *

Idú štyri blondínky pod jedným dáždnikom a aj tak sú všetky su-ché.

Ako je to možné?– Neprší.

* * *Aký je rozdiel medzi trabantom

a 15-ročnou tehotnou dievčinou?

– Žiadny, obidva sú hanbou rodiny. * * *Čo je to lekvár?– Produkt šialenej myšlienky

neurobiť zo všetkých sliviek sli-vovicu. * * *

Aký je rozdiel medzi ženou, ktorá má 17 rokov, a ženou, ktorá má 27 rokov?

– Žiadny, aj jedna aj druhá vám povie, že má 21. Zdroj: Internet

Dvaja dlhovekí vietnamskí manželia, ktorí spolu žijú už 82 rokov, sa chcú dostať do Guinnessovej knihy svetových rekordov s najdlhším existujú-cim manželstvom. Stodesaťročný Huynh Van Lac a jeho 106-ročná manželka prekonali minulý týž-deň vietnamský národný rekord v dĺžke manžel-stva, uviedol riaditeľ vietnamského centra Knihy rekordov. „Keď zhromaždíme všetky dokumenty, odovzdáme ich Guinnessovej knihe svetových re-

kordov ako najdlhšie existujúce manželstvo,“ po-vedal riaditeľ.

Lac pripisuje úspech svojho dlhoročného man-želstva schopnosti spolunažívať s ďalšími a vy-hýbať sa hádkam. Podľa jeho manželky Lanh je dôležité „pravidelne cvičiť a pokúšať sa myslieť pozitívne“.

Guinnessova kniha svetových rekordov uvádza ako najdlhšie trvajúce manželstvo Herberta a Zel-myry Fisherovcov z USA, ktoré trvalo 86 rokov. Herbert tento rok zomrel. TASR

Manželia už 82 rokov

Pod oblúkmi starého vodovoduV samom srdci Španielska

sa rozprestiera mesto Segovia. Z diaľky pripomína divadelnú oponu zavesenú medzi modravou oblohou a štítmi pohoria Guadar-ramy. Hlboké údolia, čo sformova-li rieky Eresma a Clamores, zvý-razňujú siluetu mesta a jeho hrad Alcazár nad sútokom oboch riek.

Segovia má pohnutú históriu. Počas rímskej kolonizácie rástla pod šikovnými rukami staviteľov neuveriteľne rýchlo. Z tej doby sa zachoval na námestí Azoguejo rímsky vodovod, svojím riešením grandiózne staviteľské dielo. Úc-tyhodná dĺžka 728 metrov, 118 neporušených oblúkov, najväčšia výška 29 metrov svedčí o veľkom umení staviteľov. Nie je známy presný rok dokončenia, ale moder-nými výskumami sa zistilo, že ho postavili v druhej polovici prvého a začiatkom druhého storočia, za panovania Vespasiana a Trajana.

Alcazár, hrad na vysokej skale, sa stal javiskom významných, ale aj potupných udalostí segianov-skej oblasti. Za éry visigotského panstva začal úpadok mesta a po-kračoval pod takmer 200-ročnou arabskou nadvládou. Až koncom stredoveku sa stalo dôležitým cen-

trom politického a hospodárskeho života. V roku 1474 na hrade ko-runovali za kráľovnú Kastílie Iza-belu de Católicu a sídlila v ňom aj počas panovania. V 18. storočí za vlády Bourbonovcov vybudovali

palác La Granja, obľúbené sídlo španielskych kráľov a kráľovien, ktoré vyrástlo do nezvyčajnej krá-sy a prepychu. Z tohto obdobia vy-niká majstrovský interpret farieb a svetla maliar Ignácio Zuolago a veľký poet Španielska António Machado.

Ak kráčame pešo od Plaza Azaguejo Cervantesovou ulicou a ulicou Juana Brava ku kated-rále nazývanej „Dáma medzi ka-tedrálami“, musíme si premietať prítomnosť s minulosťou, ktorá sa

odráža v životnom štýle obyvate-ľov, v prostredí, kultúre a jej tra-díciách. Veľký požiar mesta v roku 1862 zničil dôležité stavby a hrad, ale dlhodobá rekonštrukcia hradu zvýraznila jeho grandióznosť.

Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pohľad na Segoviu s hradom v popredí. Foto GS