Banská BystricaJakub Rybář 8.B

Banská Bystrica sa rozkladá v kotline do ktorej sa zvažujú tri pohoria: Nízke Tatry, Slovenské rudohorie a Kremnické vrchy. Leží pri sútoku potoka Bystrice a Hrona na križovatke ciest.

Priemysel Banskej Bystrice bol pred niekoľkými rokmi dosť členitý.Fabriky, ktoré tu fungovali mali dosť veľký význam pre zamestnanosť a rozvoj mesta. Zrušili sa tu fabriky ako napr.: zápalkáreň, cementáreň , a pod. Dnes tu funguje.:-Smrečina – ktorá spracúva drevo z ihličnatých stromov.-Slovenka – textilný priemysel -Fatra – potravinársky priemysel -Petrochema – chemický priemysel – výroba technick0ho benzínu- Železiarne Podbrezová – hutnícky priemysel

Prvý písomný dokument o Banskej Bystrici pochádza z roku 1255. Uhorský kráľ Béla IV. vydal v tomto roku osadníkom Banskej Bystrice privilegiálny diplom, v ktorom určuje chotár budúceho mesta a výsady banského podnikania. V meste sa ťažilo najmä striebro, meď a železné rudy. Mesto sa tak stalo jedným z popredných banských miest na Slovensku. V 15. a 16.storočí bola ťažba hlavným zdrojom bohatstva obyvateľov mesta.

Banská Bystrica – mesto rôznych podôb, podmanivého koloritu, dávneho ryžovania zlata, rozsiahlej ťažby striebra a medi, vyspelého baníctva a hutníctva. Výstavné mesto hodnostnej architektúry patricijov, biedy a hladu plebejcov pod mestskými hradbami a za nimi. Mesto s viacerými názvami a premenlivými osudmi v čase a priestore – Nova villa Bistriciensis, Neusohl, Beszterczebánya. Mesto heroických dní Povstania, začiatku moderných dejín slovenského národa. Prvé stopy najstaršieho osídlenia Banskej Bystrice a okolia uložené v múzeách, pochádzajú zo sídliska lužickej kultúry z rímskeho obdobia. Obyvatelia starej slovanskej osady na území dnešného mesta sa živia rybolovom, poľnohospodárstvom, ryžovaním zlata v prítokoch Hrona a ťažbou rúd v povrchových jamách. V roku 1241 sa cez naše územie preženie tatárska smršť, ktorá svojou ničivou silou zasiahne aj osadu Bystricu.

Zakladacia listina panovníka Belu IV. z roku 1255 znamená znovuzrodenie starej osady, ale na iných základoch. Nova villa Bistriciensis dostáva rozsiahle mestské výsady. Cudzím hosťom nemeckým kolonistom, umožňuje hľadať zlato a iné kovy po celej Zvolenskej župe. Slobodné kráľovské mesto dýcha voľnejšie, postupne rastie, rozširuje sa. Nemeckí banskí ťažiari, waldburgeri, rýchlo bohatnú.

V druhej polovici 13.storočia stavajú na konci námestia na miernej vyvýšenine románsky kostol. Prestavajú ho, rozširujú a po pustošivých požiaroch opätovne obnovujú. Veľmi vzácna je kaplnka s gotickým oltárom sv. Barbory, patrónky baníkov. Pochádza z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče.

Banskobystrická meď sa lestne po celej Európe. Pod mestským erbom z konca 13. storočia, ktorého štít sa skladá z červených a strieborných pásov, dvíhajú sa na námestí vznešené meštianske domy, znamenia

bohatstva a prepychu. Mešťania nadväzujú obchodné styky s Krakovom, Gdanskom, Bratislavou

a Benátkami.

V meste prekvitajú remeslá a obchod so vzdialenými krajinami, mimoriadne sa darí banskému podnikaniu, hoci ťažbu rúd čoraz väčšmi ohrozujú spodné vody.

V Banskobystrickom revíre, podobne ako v kremnickom a štiavnickom sa do popredia

nástojčivo tlačí banská technika, ktorá si žiada veľké investície.

Rozvoj Banskej Bystrice sa spája s mnohými menami banských ťažiarov, ale zo zažltnutých listín 14.storočia sa najčastejšie vynára meno Petra Karla, majiteľa viacerých baní, okolitých usadlostí a domov v meste. Jemu sa pripisuje stavba nemocnice sv. Alžbety pre chorých a nevládnych baníkov.

Univerzita Mateja Bela

Situácia areálu mestského hradu

1. Farský kostol Panny Márie. Zaraďujeme ho k najstarším, architektonicky a umelecky najvzácnejším objektom mesta. Osobitne je vzácna gotická kaplnka sv. Barbory s oltárom patrónky baníkov.

2. Pisárska bašta.

3. Kostol sv. Kríža. Označovaný ako slovenský (chodili sem prevažne slovenskí obyvatelia).

4. Matejov dom. Päťpodlažná neskorogotická budova. Pozornosť si zaslúži gotický portál a kamenný konzolový balkón.

5. Banícka bašta.

6. Farská bašta.

7. Barbakan s vežou. Do hradného objektu sa vstupovalo po padacom moste nad umelo vybudovanou vodnou priekopou. Na veži sú tri zvony najväčší z nich váži 9900 kg.

8. Radnica. Budova postavená po roku 1500 a okrem gotických stavebných prvkov obsahuje aj renesančné prvky. Dnes je tu umiestnená Oblastná galéria.

9. Múhlsteinova bašta.

Thurzov dom

V tomto dome sídlila thurzovsko - fuggerovská spoločnosť. Vo vnútri domu sa nachádza vzácny drevený trámový strop. Ojedinelé maľby v tzv. zelenej sieni s biblickými a profánnymi námetmi (Posledný súd, Zuzana v kúpeli). V súčasnej dobe slúži ako galéria.

Beniczkého dom

K jednému z najkrajších meštiackych domov patrí Beniczkého dom. Pôsobivá je najmä arkádová loggia, ktorá má šesť oblúkov.

Pred vchodom je umiestnený szentiványiovský erb a postavy dvoch baníkov.

Radnica

Dom bol postavený v 15. storočí a jeho prvým známym majiteľom bol ťažiar Muhlstein, ktorý zastával aj funkciu župana.V budove bola radnica.V tomto období je budova v rekonštrukcii.

Kostol sv. Františka

Xaverského

Výstavba kostola začala v roku 1695 a súvisela s pôsobením jezuitov v meste. V roku 1844 kostol predĺžili a

na priečelí postavili dve veže. V interiéri je viacero vzácnych kultúrnych pamiatok. V súčasnosti slúži ako

kostol rímsko - katolíckej cirkvi.

Hodinová veža

Hodinovú vežu postavili v roku 1552 k mestskej vážnici. Hodiny na nej boli postavené už od konca 16. storočia. V suteréne bola

väznica a mučiareň. Ambitom obchádzala stráž, ktorá dávala pozor na nepriateľa a požiare. Dnes slúži ako výhliadková veža.

Pohľad na námestie SNP

Pohľad na hlavné námestie. Okrem každotýždenných pondelkových trhov, ktorých tradícia siahala hlboko do stredoveku, sa na hlavnom námestí od roku 1677 konali štyrikrát v roku výročné jarmoky. Dnes je to pešia zóna.

Po prvý raz sa Badín spomína v listinách z r. 1232, no pôvod obce siaha až do predslovanskej doby.

Na ploche 30,75 ha sa rozprestiera známa Štátna prírodná rezervácia

Badínsky prales. K pamiatkam patrí gotický rím.kat. kostol z r.

1397 s renesančným opevnením z r. 1636. Od r. 1865 stojí v Badíne

ev. kostol, s obrazom J. B. Klemensa. V 19. stor. pôsobil v obci slovenský národovec A. H.

Krčméry. Obec s 1678 obyvateľmi je moderne vybavená. Stále sa

rozvíja, k čomu prispieva aj nová individuálna výstavba.

Obec Badín

Obec Vlkanová

Pod výbežkami Slovenského Rudohoria leží v údolí Hrona obec

Vlkanová s rozlohou chotára 844 ha. Prvé zmienky o osídľovaní chotára siahajú do r. 1250. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a

remeselníckou výrobou – nožiarstvom a hrebenárstvom.

Návštevníkov pekne rozvinutej a vybudovanej obce zaujme

renesančný kaštieľ zo 17. stor., v ktorom sa narodil historik a

literárny kritik Alexander Matuška. Dnes sa kaštieľ využíva ako hotel,

vináreň, v ďalšej budove sa nachádza škola, školský klub a

kultúrny dom.

Kaštieľ Bocian

Obec Hronsek

Historicky bohatá obec, známa od r. 1250, zaujme hostí hlavne svojimi pamiatkami. Najstarší je opevnený goticko-renesančný kaštieľ z r. 1576. Soosovsko-Géczyovský barokový kaštieľ pochádza z r. 1775. Vzácnou pamiatkou je drevený artikulárny kostol z r. 1726 a drevená zvonica. V tomto kostole sa dňa 15. septembra 1847 uzavrel sobáš básnik Andrej Sládkovič s Antóniou Sekovičovou.

Prezentácia Banskej Bystrici