Upload
matus-antolik
View
221
Download
1
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Diplomová práca
Citation preview
Mat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Architektra na pomedz mesta a krajiny (Popradu)
Mat Antolk
vedci prce: doc. Ing. arch. Mrius itansk, PhD.
SLOVENSK TECHNICK UNIVERZITA FAKULTA ARCHITEKTRY
Eviden!n !slo FA-5467-74192
ARCHITEKTRA NA POMEDZ MESTA A KRAJINY
Diplomov prca
"tudijn# program: architektra
"tudijn# odbor: 5.1.1. architektra a urbanizmus
"koliace pracovisko: stav architektry ob!ianskych budov
Vedci prce: doc. Ing. arch. Mrius $it%ansk#, PhD.
Bratislava, 2016
Mat! Antolk, Bc.
Obsahvodn as 1
1.1 Obal1.2 Tituln list1.3 Zadanie diplomovej prce1.4 Poakovanie1.5 Prehlsenie o autorstve1.6 Shrn v ttnom jazyku1.7 Abstrakt v anglickom jazyku1.8 Obsah
Hlavn as 22.1 Textov as
2.1.1 vodn slovo2.1.2 Autorsk textov sprva2.2 Vkresov as
Mesto vo vzahu ku krajine 2.2.1 Regin2.2.2 Vzah k okoliu, hadanie miest2.2.3 Problm rozrastania2.2.4 Kultrna krajina2.2.5 Charakteristika rozhrania2.2.6 Intervencie2.2.7 Materil cesty
Miesta rozhrania 2.2.8 Fotoanalza
Domy 2.2.9 Lvka2.2.10 Dom na kriovatke
2.2.11 TTkova2.2.12 Rozhada nad Vekou2.2.13 Toaleta v krajine2.2.14 Pozorovatea mokrad2.2.15 Klub lyovania
Zveren as 3 Zhrnutie
Prlohy 44.1 Plagt4.2 Model
1.4 Poakovanie
akujem vedcemu prce Mriusovi itanskmu a asistentoviPetrovi Lnyimu za cenn rady a podnety pri spracovvan tejtodiplomovej prce.
akujem tie svojej rodine, priateke a vetkm, ktor mi bolimorlnou podporou poas tvorby tejto prce i poas celho tdia.
1.5 Prehlsenie o autorstve
Prehlasujem, e predloen diplomov prcu som vypracovalsamostatne, za pomoci vedceho prce a s pouitm odbornejliteratry, ktorej zdroje v prci uvdzam.
vodn as Diplomov prca
1.6 Shrn v ttnom jazyku
Tmou diplomovej prce je nachdzanie miest v krajine bezprostredneza mestom, poukzanie na ich hodnotu a nartnutie monho vyuitiapridanm malej architektry. Toto bdanie a nsledn nvrhpokajci sa o skultivovanie vytipovanch miest sa sstreuje naPoprad, 55-tis. mesto na severe Slovenska, obklopen viacerminrodnmi parkami, predovetkm vak Tatrami. Akoby v kontraste svhadom na najvyie slovensk hory je vak krajina za humnamimesta len monokultrnmi poliami s naruenou mierkou z obdobiapdesiatych rokov minulho storoia, odkazom socialistickejkolektivizcie a nslednho spriemyselovania ponohospodrstva.Sie ciest krajinou bola tmto inom naruen alebo na mnohchmiestach plne vymazan a krajina tak statila dovtedy prirodzenlenenie (medze) a pestros. Rozlohou kilometrov parcely pol aperifria mesta zahlten vstavbou jednopodlanch hl nkupnchcentier tak klad otzku, i je k takejto krajine ete mon vytvori si
pozitvny vzah a povaova ju za hodnotn sas Popradu.Prostredia, ktor jeden doke ma v lske a nad krajinou uvaovaako nad krajom, teda domovom. Cestou k tomuto pokusu chce by ajarchitektra nartnut v tejto prci. Vychdzajc z predpokladu, earchitektra v sebe nesie potencil definova charakter miesta auahi tak vytvranie vzahu k uritmu zemiu, rozpracovan nvrhydomov maj by prnosom do diskusie, ako rznorodo je monvyuva krajinu v okol mesta, ktor je de facto jeho sasou. Preuchopenie irokej tmy s takto miesta nachdzan prvotne naokruhu rozhranm, ktor m by pojtkom dvoch prelnajcich sacharakterov, a tie prvm predpokladom ako objavova krajinu zahumnami mesta a vnma jej potencil, resp. problmy. Okruh zrovedefinuje hranicu sdla, ktor je dnes mlo jednoznan a na mnohchmiestach neponka kvalitn vzbu na krajinu.
1.7 English Abstract
The thesis deals with the term of cultural landscape around the townof Poprad, mid-size settlement located in northern Slovakia, underthe High Tatras, the highest slovak mountains. With a contrast to thebeaty of natural landscape of the Tatras, there is a doubt the othertype of landscape surrounding the town is only an area predicted tobe built-up by low-cost development, an unattractive piece of landwhich we do not care about at all. This is partially cause by the act ofcollectivism made in 50 during the communism era, when fieldswhich had been the term of privat property before, have beensuddenly and agresively so-called nationalized. Moreover, an idea ofagriculture as industry have been aplied to the land and in this regard,small fields in natural size and with various contents become onemonocultural piece of land. Also, many roads were destroyed and
they have not been renewed until now. In this light, the question is ifa man is able to find any positive relation to that kind of landscapethough. In an attempt to find an answer, new road at the edge of thetown creates connection between two characteristics (landscape vs.town) and hereby offers a chance to see natural and man-madeentities in another, hopefully useful point of view. It should give achance to realize what has been built in the periphery recently andwhat is the impact to the landscape. As an addtion to the road,several pieces of small architecture are designed to provide attractivebackground on the road. They also act as a reason to give a chance tothe nearest countryside, to go outdoor and to find a kind of happinessfrom being a part of nature.
2.1.1 > Tmou diplomovej prce je nachdzanie miest v krajinebezprostredne za mestom, poukzanie na ich hodnotu a nartnutiemonho vyuitia pridanm malej architektry. Toto bdanie a nslednnvrh pokajci sa o skultivovanie vytipovanch miest sa sstreujena Poprad, 55-tis. mesto na severe Slovenska, obklopen viacerminrodnmi parkami, predovetkm vak Tatrami. Akoby v kontraste svhadom na najvyie slovensk hory vak krajina za humnami mestapsob nevbivo, skr odrdzujco pri rozhodovan sa nad bytm atrvenm asu v nej.Prvotn zmer prce svisel s autorovm nadenm z prostrediamestkch lesov v Kozch chrbtoch, pohor vzdialenom necel 2km juneod mesta. Prejdenie tejto vzdialenosti pri premiestovan samonokultrnou krajinou rozahlch pol do blzkych lesov alevygenerovalo otzku, i je mon hadie na polia za mestom ako nazemie nemenej hodnotn. Popudom k takmuto bdaniu je teda aksisklamanie zo sasnho stavu, ke o krajine za mestom hovorme lenako o zem, ktorm je potrebn o najrchlejie prejs pri ceste zazaujmavejmi miestami, napr. mestkmi lesmi alebo spomnanminrodnmi parkami. Analogicky vak aj ako o spriemyselnench poliacha stavebnch parcelch pre aie (ne)plnovan nkupn centr a inhaly... Vhodnch rieen ako skvalitni a systematicky kultivova krajinuv okol Popradu je nepochybne viacero. Akkovek pouiten vakcelkom urite pramen v citlivom dopan sa vetkch, ktor ku krajinemaj o poveda a vetkch ns, ktorm na vlastnom prostred zle aaj perifriu mesta povauj za sas svojho ivotnho prostredia.Prostredia, ku ktormu sa d budova vzah, ktor si vieme vi.Tto prca chce by teda prnosom do takejto diskusie, akousi ukkou,e aj architektra me prispie k vej radosti z bytia v krajine.Pre zenie irokej tmy a pre potreby tejto prce napokon volm plnebezprostredn okolie mesta, rozhranie dvoch typov kultrnej krajiny.Vychdzajc tak z presvedenia, e as od asu je vhodn sa na mestopozrie spoza jeho hranc, a hoc i len s malm odstupom - s nadhadom.Pohad zvon mnoh vysvetuje.S tm svis plne primrny cie prce, a sce definovanie hranc -vedie, kde kon mesto. Hlavnm motvom pri vytyovan takejtohranice je cesta rozhranm, obchvat na pomedz dvoch charakterov,ktor zaznamenva sasn rozlohu mesta a spja jednotliv sekyzhumennch ciest do plynulho celku. Ponka sa ako analza nho
vodn slovo
psobenia v krajine, minimlne vak ako prost infratruktra, ktorvytvra prepojenia a umouje spoznva miesta za humnami.Sprstupni tto as krajiny je zrove prv predpoklad pri vytvranpozitvneho vzahu k miestam na perifrii, ktor s dnes, a to nielen vprpade Popradu, nchyln na prehliadanie. Definovaniu hranice, resp.jej charakteru a polohovaniu cesty rozhranm som sa zaoberal vpreddiplomovej prci, ktorej vsledky s tu pouit a na ktordiplomov prca nadvzuje.Oznaenm cesty rozhranm za prost infratruktru, premam nadakousi mnoinou, ktor dr cel truktru krajiny pohromade.Sasou takej mnoiny s aj kriovatky (miesta rozhodnut) azastavenia (spravidla objekt, mal architektra), ktor cestu skracuj achc by motivciou v mysle vyda sa na cestu. Alebo len plneelementrne - poskytn pocestnmu zzemie a miesto k odpoinku.Ani to by sn nebolo mlo. Prve takto mal architektra je hlavnmpredmetom prce.myslom pritom bolo ukza zastavenia rzneho charakteru a vyuitia,ktor by alej podnecovali k premaniu nad podobou a nplourozhrania. Akokovek boli miesta a ich atmosfra vyberan azaznamenvan o najprecznejie, autorova predstava o identitemiesta a jeho npln nemus zodpoveda ostatnm oakvaniam. Zadleit vak povaujem sa o charaktere hranc mesta rozprva,naprva chyby a porovnva vetky dostupn rieenia s cieom njsnajlepie mon, nesebeck vyuitie krajiny. Miesta a stavbyrozpracovan na nasledujcich stranch s tak nvrhom architekta,ktormu dnes na perifrii mesta chbaj monosti nevinne sa bavikrajinou. By jej hravou, le zodpovednou sasou.
Diplomov prca
Autorsk sprva Diplomov prca
2.1.2 > Autorsk textov sprvaBdanie obsiahnut v tejto diplomovej prci je hadanm odpovede, ia do akej miery je mon zatraktvni krajinu v okol mesta Popradtak, aby akkovek aie psobenie v nej mohlo by hodnoten akozodpovedn a spenejie, ne za ostatnch zhruba 60 rokov, teda odmomentu kolektivizcie pol a nslednch radiklnych zsahov doprirodzenho biotopu a charakteru krajiny.
Jsme ve vlce o krajinu, sami proti sob.Pli mnoho jsme pehldli, zapomnli,
nebo prohrli.
...
Kolik dobrho jsme bhem poslednchdvacet let v krajin vytvoili?
:Michal ika, mal vci v krajin
Okruh rozhranm
Uvaovanie nad potrebou napravi vzah mesta (resp. jehoobyvateov) a okolitej krajiny pracuje s predpokladom, e najinejieje uini na pomedz tchto dvoch entt. Preto okruh rozhranm,pojtko mesta a krajiny. Poas cesty jeden vnma zaujmav prelnanie.Vhoda malho mesta je v dostupnosti oboch charakterov na malejvzdialenosti, v relatvne krtkom ase. Rozvin tto vhodu apoukza na vznam vytvrania (si) vzjomnho vzahu je cieomtejto prce.
Nartnut okruh nie je nutn vnma ucelene. Nepredstavuje 'atletickdrhu' ani 'opasok', ktor strca vznam preruenm / pretrhnutm.Naopak, je navrhnut s myslom vnies do rozhrania pestros anabra monotnnos krajiny v okol Popradu.
Vznam nadobda aj v podobe malej sasti inho okruhu, ktor,naprklad, vychdza z interiru mesta a v rznych miestach sa prelnas cestou vedcou po rozhran. Injekte, hlavn napojenia na mesto,s len prkladom takhoto vyuitia z centier jednotlivch mestskchast. aie injekte, vrtane napojen na regin, ich loha (prp.dizajn, vyuitie...) s predmetom aieho skmania.
Prechdzkou po rozhran medzi zastavanm a okolm mestazaznamenvam charakteristiku - obraz oboch strn imaginrnehookruhu. Atmosfru zapisujem ako kov slove, ktor charakterizujebezprostredn okolie, teda to, o jeden vnma pri kontakte srozhranm.
Rozhranie trochu nudn - na jednej strane mesto, na druhej pole.Takmer vhradne. Ako bonus leda stpy vysokho naptia na juhu, nasevere dianica. Ale za to na viacerch miestach vhad na Tatry.Napokon, na Tatrch si vonkaj obraz mesta zaklad a zd sa, eakkovek aia npl krajiny navkol nie je podstatn.
Uvedomujem si, e vekos a rozloha pol je to, o ma od akhokovekzujmu o okolie mesta odrdza. Mierka znemoujca vytvori si kzemiu vzah, i len vu prejs sa, oznai nejak as za miesto.
Analyzujem rozhranie ako hadanie alieho potencilu. Na kadom,
seku z mentlnej mapiky sa snam njs mal ciele, ktor bydokzali prebudi zujem o okraj mesta a vytvori si vzah kbezprostrednmu okoliu - krajine. Naprklad ako prevencia knezmyselnmu rozrastaniu mesta baumaxovho typu, plonrozrastanie na kor pdy.
Miesta
Vo chvli, ke vieme v krajine identifikova miesta, ocitme sa jejsasou a dokeme sa v nej orientova. m monotnejia je krajinatm via vzva je takto zmyslupln miesta njs a zveladi. Prvetakto lohu si vak za cie kladie architektra navrhovan prekonkrtne miesta. Tie s pre potreby prce vyberan na zkladeopakovanch prechdzok rozhranm Popradu poas celhoakademickho roka 15/16. Charakterizcii lokalt som sa podrobnejievenoval v preddiplomovej prci, ktorej vsledky s tu pouit a naktor vber estice miest-katalyztorov nadvzuje.
'K nkterm stem krajiny i mst si dokeme najt dvrnj vztahne k jinm; kme jim pak 'msta'.
Architekti umj takov msta uritjivymezit, umocnit jejich jedinen rz,
dt jim hlub vznam.
:Rostislav vcha
Predstavy o atmosfre (ryvky z autorovho blogu) *
SdliskoSlnko sa tu zrna ukazuje vemi skoro - vhoda kotliny otvorenej smeromna vchod. Nejdedno rno svojim teplm svitom zalieva okolit polia alkavo tak nabda zaa de. Vtedy, s tmito prvmi lmi, dvam sa zokna panelkoveho bytu a uisujem sa, e je tra pripraven a tu i tamdokonca spozorujem nejak rann vta, ako u pri servise voskuje lye.Ete ale chvu pokm, dm si raajky, a ke pri skan ierneho ajuzbadm, e sprvca trate u otvoril altn na kopci pri vodrni, zdvihnemsa zo stoliky v kuchyni a idem...Poul som, e takto to robia viacer vmojom veku.
StrePamtm si, ako sme tam cel rodina v nedeu po obede chodievali naprechdzku s nam psom. Najastejie sme z domu preli okolo polok naterasch a zastavili sa pri vodrni, aby sme sa pokochali vhadom naTatry a na Krovu hou. To bolo zakazdm krsne. Ak bolo po dadi,gumky boli povinn vbava, o dcru Annu odrdzalo a neraz ajprechdzkou pohdla.Na prechdzku tam za humn chodm aj dnes, hoc u sama - dom zostalprzdny. Veru, niekedy mm dokonca pocit, e spolu s tm naim aj vetkyostatn na nvsi. Ako ale chodievam dnes u kamennou cestou zahumnami, stretvam tam vea novch tvri, asi udia zo sdliska aleboMatejoviec. Obas s nimi prehodm pr slov, vlastn ostchavos mi vakbrni povypytova sa viac. Beztak, som za tie stretnutia rada.
*ryvky boli zverejnen na http://matusantolik.blogspot.sk/
estica katalyztorov / miest
Lvka cez nevrazn (seznne viditen) mokrade na vchodeDom a kriovatkettkova - edukatvna vyhliadka na TatryRozhada nad VekouToaleta v krajineKlub lyovania na sdlisku juh
Lvka cez mokradeFunkn, pekn svojou elovosou. Prepja cesty, vytvra zitok zputovania. Dreven mostk bez zbradlia.
Stre: dom na kriovatke
Stre boli hraninou osadou niekdajieho Poska a Uhorska, pretotento nzov jednho z piatich pvodnch mesteiek dneszjednotenho Popradu. Prjemne autentick s vidieckou atmosfrou -udia sa tu stle ivia ronctvom a na polkach v intravilne obce tovidno - naprklad na udriavanch terasch, ktor jemne leniasvait tern a kultivovane predchdzaju nezriedkavej erzii vostatnch astiach krajiny.Na nmest pred zvonicou tu apuj dobr pivo, a tm lepie, m viacjednmu pri putovan zhumennoucestou vysmdlo. Nu, aby alesmdn pustovnk vedel, kde na ospevovan pivo do Str odboi,potrebuje znamenie, punkt, a idelne u z diaky rozoznaten, plnenajlepie aj rozpoznaten.Na pivo, prp. aj za inm elom, sa do dediny odbouje na kriovatke4 ciest (zhumenn cesta - dedina - cesta vedca alej do krajinysmer obec svit). By o dleitej kriovatke informovan u z odstupuje dvod, preo si toto miesto zasli signl.Dom na kriovatke je vea, ktor nebrni: ni a sn rovnako takniomu. Je skr signlom pred vstupom do mesta, motivciou vydasa na cestu, objektom pre poteenie. Poloha za mestom ju vystavujenebezpeenstvu (ako kad objekt na rozhran v blzkosti civilizcie),e si ju jeden privlastn a prli... stane sa krytom, nhradou zadomov. Z tohto dvodu, z akejsi prevencie, interr vee poskytujepred poasm len minimlny kryt. Medzery medzi trmkamivytvraj prefkav steny, kvli ktorm vea pri trvalejom dadipreteie, pri silnom vetre prefkne.
Stre: TTkova
Na kopci pri vodrni je miesto, kde sa, prichdzajc z juhu, strskazhumenn cesta kon. Zo ibeninho vrchu sa vak cestarozhranm sta prudko dole k arelu vagnky, k treke, k rieke...ibenin vrch je dobre viditen z ktorhokovek miesta zhumennejcesty, azda aby kedysi kad videl, o neastnka ak. Vhad vakfunguje aj opane. Namiesto novej ibenice ale navrhujem TTkova,objekt, ktor nerozdva tresty, le u identifikova prostredie, vktorom jeden bva. Plat so stanovitiami pre prve jeden (ahkorozpoznaten a/alebo znmy) tatransk tt je ancou naui sarozoznva a identifikova vrcholky Tatier, ktorch panorma je prePoprad neoddelitenou sasou.
Rozhada nad Vekou
Rozhada, akcent cesty na severe mesta, bod na horizonte. Viditenz viacerch lokalt, nka sa ako pozvnka k ceste do krajiny.Forma rozhadne nie je kov, naopak, skr striedm ne utilitrna.
Architektra, ktorou tu rozhada vstupuje do prostredia, je vskutkunudn, archetyplne tvarovan, v snahe o najviac ponknu obsahkrajiny.
Toaleta v krajine
Akt sprevdzan vysokou mierou intimity je v otvorenej krajinechlostiv zleitos. Ale v krajine bez medz azda ete najvmi. To,o nm je inkognito umonen v lese a v krov, je v krajinebezprostredne za Popradom elanm - skolektivizovanponohospodrske plochy takto miesto ponkaj minimlne. Rieenme by viacero. Jednm z monch je sa nad stavom krajinypousmia a nov medz pre tento el vytvori.
V pomyslenom rohu vytenej hranice mesta sa uvaovan cestarohranm zalamuje a pretna rieku. To mono oznai za moment,ktorm miesto naber na vzname. Vhad na obe strany cesty jeneobmedzujci: skolektivizovan ponohospodrske polia. A Tatry.Populrny cyklochodnk sa v tomto seku stva sasou cestyrozhranm, z rieenho miesta kriovatka. Pred prchodom do mestaje dobr sa upravi a odskoi si... Rozsiahle polia bez medz astromov neumouj tandartn do krkov, a preto toaleta v krajine,ktor oemetn situcia nahradzuje - supluje potrebn intmneprostredie k potrebe.
Dom s nepravidelnou pdorysnou stopou a hrubmi 'mrmi', ktorchhrbku definuje subtlny plot a ktorho vplou s stromy, krky.Uprostred takhoto domu je toaleta - latrna bez stien.Hrbka (rka) steny domu nie je kontantn, reagujc na polohucyklochodnka / poa na druhej strane.
Klub lyovania
Okruh beeckho lyovania je rdzo portov zleitos. Ak je vakpohyb krajinou od svojej podstaty prjemn, nie je to vbec mlo.Navrhujem vyuitie obvodu poa na pomedz dvoch najvch sdliskpre okruh vyuiten predovetkm v zime.
Zimy bohat na sneh s za ostatn roky skr vnimkou, Popradnevynmajc. Beeck tra je preto navrhovan spolu so systmomumelho zasneovania. Rovnomerne rozmiestnen tye zasneovaniazrove slia ako orientcia ubehnutej vzdialenosti.
Na rovinatej plni za sdliskom asto fka pomerne siln zpadnvietor, ktor zvykne v zime spsobova snehov zveje na ceste(smer Brezno). Prve nafkan sneh ale me by pravou ternuvyuvan pre beeck trate. V zsade nudn morfolgia je vkladanmmalch ternnych zlomov a ete menej architektry premenen namiesto s mestskou identitou. V krajine.
Sasou vbavy je aj non osvetlenie, ktor podiarkuje vyuitieokruhu ako mestskej zleitosti - vina ud si na trning njde aspravdepodobne a popoludn po prci. Preto osvetlenie.
Aby bol beeck okruh pohodlne dostupn, sasou trat je ajzzemie - nevek objekt so zkladnm servisom pre lyiarov a smonosami na uskladnenie vec nepotrebnch pri trningu. Polohouvak dom sli aj ako sas sdliska... na rozhran v pravom zmysleslova.
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Mesto vo vzahu ku krajineRegin
M
STUFA
ReginMierka, zalesnen zemie a bariry v krajine.
N
Poprad je podhorsk mesto, oho dkazom s predovetkm vhady.Bezprostrednostn a intenzvny kontakt s horami (ako napr. v Zakopanomna opanej strane Tatier) absentuje. Krajinu hraniiacu s mestom monocharakterizova skr ako ponohospodrske polia s otvorenmi vhadmi.
Polohou je sce mesto nesporne najblim vznamnm sdlom VysokchTatier, charakterom a programom je vak niekde inde. Ochan slovnspojenie brna do Tatier psob v tomto svetle trochu nepresvedivo, lenako aksi prestupn bod na mape. Pre atraktvne mesto trochu mlo.
2,5km
5km
10km
20km
Deutschendorf
Vek Slavkov
Sp. Teplica
Svit
Batizovce
Gerlachov
Doln Smokovec
Nov Lesn
Horn Smokovec
Star Smokovec
Tatransk Zruby
Tatransk Lomnica
Star Lesn
Gnovce
Hozelec
vbovce
Kiovce
Hrka
Prmovce
Sp. tiavnik
Hranovnica
Vydrnk
akovce
Vrbov
Abrahmovce
HuncovceVek Lomnica
Mal Slavkov
Kemarok
Strne pod Tatrami
letisko
Sp. Bystr
Kravany
Vikartovce
Lipt. Teplika
Luivn
uava
trba
Mengusovce
tla
Vyn Hgytrbsk Pleso
Tatransk trba
Vaec
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Mesto vo vzahu ku krajineVzah k okoliu, hadanie miest
M 1:2500
STUFA
Vzah k okoliuAkokovek je Poprad asto asociovan s Tatrami,vysokmi horami, okrem vnimonch vhadov adobrho dopravnho spojenia je to vak mesto svlastnm programom a charakterom. Namiesto strmchbo a skutone podtatranskho charakteru (ako napr.v Zakopanom) irok a rovinat popradsk kotlina.
Kozie chrbty: Ak mesto z akchkovek dvodovpotrebuje (pre svojich obyvateov) dostupn hory aleboaspo lesy, v prpade Popradu sa ako najdostupnejie
N
javia Kozie chrbty a dolina Blumenthal s mestskouasou Kvetnica. Pvodnm zmerom tejto prce bolovenova sa prve Kvetnici v Kozch chrbtoch. Mestsklesy, ktor sa tu na nevekch kopcoch rozpriestieraj,chceli by prostriedkom pre vytvranie vzahu ku krajinea zrove monosou ako trvi von as v okol mesta.mysel podchytenia identity mestskch lesov vaksprevdzal problm skutonej dosiahnutenostiobyvatemi - navodenie pocitu lesov ako sastimestskho exteriru.
MiestaNa zklade nadobudnutho poznania z prechdzokrozhranm perifriu mesta lenm na 6 lokalt, s ktormialej pracujem. Niektor s prirodzene vo vzbe namestsk as, in sa prelnaj medzi viacer - podacharakteru a spolonch znakov krajiny.
pole 'baumax'
pole benznka
polepole
strom
oradia
...pole
rieka.
..pole
...'bau
max'
pole
rieka
...'ba
umax
'po
leces
ta 18
...stav
enisk
o
pole...stromorad
iehokej.
tadin
polepane
lky
pole
hor
pole
pane
lky
zhradky pole
gare...zhradky polepole
moiar
polepanelky
skladypole
vrobn haly pole
pole
vro
bn
haly
pole
autose
rvis
pole
hor
rod. domypole
polka p
olezhra
dkypole
horkrky...eleznica
vrobn haly krky...eleznica
hor
...dia
nin
priv
dza
rod.
dom
ypo
le
ron
ick
dru
stv
opo
le
pole
pole
pole
pole
...el
ektr
ika
vod
re
pole
pole
pole
pole
pole
pole
njazd...viadukt
dianica...polecintorn
rodinn domy
rodinn domypole
gare
...sd
lisko
dianica...potok
njazd...viadukt
betonrkacesta 534...rodinn domy
gare
...sd
lisko
pole
pole
pole
pole
hor
Mentlna mapaPrechdzkou po rozhran medzi zastavanm a okolmmesta zaznamenvam charakteristiku - obraz obochstrn imaginrneho okruhu.
Atmosfru zapisujem ako kov slove, ktorcharakterizuje bezprostredn okolie, teda to, o jedenvnma pri kontakte s rozhranm.
Stre
vagnka aMatejovce
Vek
zpad
sdlisko
vchod
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Mesto vo vzahu ku krajineProblm rozrastania a rzne rieenie
M
STUFA
Rozirovanie mestaZa ostatnch cca 15 rokov sa zastavan as mestarozrila o plochu porovnaten s najvm sdliskomJuh. Rozlohou vekmi, jednopodlanmi objektmi sanaprklad zpadn as mesta stala exeplrnymprkladom, ako dnes vyzer rozrastanie sa sdla. Krajinaje nahraden nkupnmi centrami, nzkonkladovmihalami a ulicami dopravnmi koridormi.Existencia takhoto rozirovania mesta (ak to vbecmono za mesto ete povaova), je dan aj naouahostajnosou k zemiu, ktor dnes obklopuje mesto.
K okolitej krajine zva nemme vzah, hovorme o nejlen ako o poliach, nepravdoslovne dokonca o zelenchlkach. Nezle nm, o a ako zaber relatvne rodnpdu, minimlne vak krajinu, ktor je nm dan kzodpovednmu (vy)uvaniu.
Bez vzahu k bezprostrednej krajine, s absenciouoznaenia ohokovek v okol za MIESTO vak monopodobn, rozlohou arogantn rozmach oakva ajnaalej.
N
Rozirovanie mesta
_nov vstavba s vysokmi nrokmi na plochu
Nkupn zna zpad_prklad tzv. baumaxizcia
1
1
23
Nkupn centrum pri sdlisku_predtm nezastavan plocha vo vntri mesta
2 Priemyseln arel vchod_haly, sklady, vrobne
3
Mesto dnes
_Poprad je relatvne kompaktn sdlo, napriek tomu jevo vntri mesta ete stle dostatok priestoru na
zahusovanie. Je potrebn hada citliv argumenty,preo je tto monos lepia ne prvoplnov vstavba
na perifrii
Green Belt
_zahusten mesto, ed zny s potrebnou koncepciounpravy a plochy vylenen pre prpadn rozrastanie
mesta
Aleje
_vsadba alej je gestom ukazujcim Poprad ako mestoso vzahom ku krajine. Aleje tie lemuj hlavn radily,
napr. na juh k mestkm lesom
Radily
_Zdraznen vstupy do mesta, vedie, v ktorom miesteopam mesto a ocitm sa v krajine. Vytipovan radily
maj sprehadni hranice a by obojsmernmi brnami
Aleje 2020Nezmyslupln rozrastanie mesta je umonennejednoznanosou hranc. Naivn, ale rzny krok bypredstavoval projekt Aleje 2020.
Hranice, celkom prirodzene, slobodno prekroi. Naprklad vtedy, kezahusovanie vo vntri mesta u viac nie je mon a iaduce. Pre tentoprpad sme v dvatsiatom roku zasadili po celom obvode mestastromoradia, aby zaklada nov ulice bolo dnes o osi jednoduchie.Prezierav krok, vaka ktormu je nm dnes umonen psobi namiestach s identitou, a o je najdleitejie, stromy ns ntia stavazodpovednejie.
Takto zakladanie alej nazvam green belt. Cestalemovan stromami, mono budca ulica, minimlnevak vytvorenie pretrvvajcej pamte, kam a siahalomesto v roku 2020, naprklad.Die
Alle
e im
Par
k vo
n Sa
int-
Clou
d, H
enri
Rous
seau
*
* zdroj obrzku: [Navtven 9. mja 2016]http://www.myartprints.cz/kunst/henri_julien_felix_rousseau/die_allee_im_park_von_saint_cl.jpg
NA TRBSK!DO LOMNICE! NO,TREBA U VYPADN
Z MESTA
TY, ALE JA TOZAJTRA PO PRCI
ASI NESTHAM MM, TAK NI.DME
MARKZU
HEJ A KEBY ELEN TU NIEO?
:D:D
JAKO ZAMESTOM?
S MILANOM SMESA BAVILI, E TEDA
IDEME DO TOHO BAUMAX 2.0?
NO JASAN.BUDCI TDEN
TAM MME BAGRE TAM ZAMESTOM?
HEJ.VAK NORMLKANA ZELENEJ LKE A NIKTONI?
RDOV OBYVATE
RDOV INVESTOR
:D :D
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Mesto vo vzahu ku krajineKultrna krajina
M
STUFA
MonokultraTo, o obklopuje mesto, s plochou rozsiahlepolia monotnnej nplne. Nekonen vhadyna plodiny jednho druhu, (sovietsky?) modelspriemyselnenho ponohospodrstva spoliami bez medz.Situcia, v ktorej sa pri potrebe bytia v krajineobyvate mesta nevyhne ochanmu'vypadn z mesta'. Bezprostredn okolie zahranicou zastavanosti (vskutku malho mesta)poskytuje len mlo monost s potencilomoslovi obyvatela k trveniu asu v krajine.
N
'Teba si rd tu ve mst a nikdy nepouvm vrazy jako 'vypadnoutz msta'. Kdy tohle nkde zaslechnu, okamit zpozornm. il jsem ve
mst, kde tyhle vci do sebe byly integrovny a prolnuty. Krajinapat do msta stejn jako msto do krajiny.'
:Adam Gebrian
Kultrna krajina vo mne evokuje nieo krsne, aksi zemie, ktorho smesasou a je to tak dobre. Pre ns a rovnako tak pre krajinu, vieme sadopa, tvorme spolu hodnotn identitu. Menme obraz krajiny podasvojich potrieb a predstv, no a prve na charaktere a citlivosti tchtozsahov dokeme ma krajinu v lske. Pri takejto vahe nie je dvodpretvra krajinu proti sebe, ukrti sa o monosti, ktor ponka.Paradoxne vak krajinou za mestom ponc perifriou pohdame.Dokeme ako tak oceni krsy nrodnch parkov, prostredie abezprostredn okolie mesta je vak ete stle najm hromadenmstatkov, vecou itku.
Paradoxne akoby tento vzah prehlbujeme tm viac, m menej smeodkzan na kadodenn kontakt s pdou (kolektivizcia, spriemyselnenieponohospodrstva, baumaxizcia...)Jednm z rieen me by znovu sa zaa krajinou pohybova, zmenimierku vzjomnho vzahu, pribli sa prostm veciam. Objavi krsu vobyajnch, le fungujcich veciach me by odrazovm bodom pri naomaom formovan kultrnej krajiny. Jednm z takchto krokov tak je ajponknu vyuitie krajiny vetkm tm, v ktorch sa ozva potreba po bytv krajine, vytvra si k nej vzah.
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Stre: zhumenn cestaMiesta: dokumentcia
M
STUFA
N
Zhumenn cesta
Putujc zhumennou cestou, zaznamenvam miesta
Za drustvom_upravovan pastviny so rebnom - vdyprjemn obrzky ivej krajiny
1
1
24
3
K cintornu / na nmestie3
Cintorn25
8
Kriovatka_uzol ciest, dleit meisto pre orientciu
4
Kriovatka (v pozad Koziechrbty a Slovensk raj)
4
K doliu popri terskach5
6
Tersky_generciami udriavan starostlivos okrajinu, vhodn mierka k lenitej morfolgii
6
7
V dol pri starej jabloni7
ibenin vrch (Kozie chrbtya vch. as Nzkych Tatier)
8
ibenin vrch nadvagonrskou vodrou
8
9
10
Pri trati10
Pri zhradkch pod stpmi_akoe pastviny
9
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
ZpadMiesta: dokumentcia
M
STUFA
N
Zpad
Oznaenie Zpad sa v Poprade udovo ustlil ako menopre sdlisko a boxy vekch shoping centier pri vjazde zmesta smer Liptovsk Mikul. Prve toto zemie jemon poui ako referenciu k tzv. baumaxizcii mesta,teda nezmyselnmu a vskutku nekoncepnmurozahovaniu sa sdla(?) do krajiny.
1
2
3
4
5
6
Pri betonrke_ps 'nioho' medzi dianicou a cestou doTatier
1
Stok potokov_pod dianinou estakdou sa vlievaGerlachovsk potok do Velickho. Miesto vtieni vch projektov, doslova
2
Pod nsypom_miesto, kde sa dobre hovie, kuk a u
3
Vjazd do mesta_za dvojicou erpacch stanc v smere naSvit uvaovan cesta rozhranm pretnafrekventovan cestu E18
4
Pri rieke_cyklochodnk Svit-Poprad
5
Odpovadlo na kriovatke_vyraden laviky z nmestia sv. Egdia,odpovadlo iniciovan pravdepodobnepopudom z pohodlia v tle 'park&bike'
6
Teplica_vlievajca sa tu do rieky Poprad
7
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Juh mesta a napojenie na Kozie chrbtyMiesta: dokumentcia
M
STUFA
N
Juh mesta: sdlisko
Na pohad monotnne zemie za sdliskom jezaprinen predovetkm mierkou pol. Zrove je vakz juhu mesta, teda zo sdliska, najbliie k mestskmlesom v Kozch chrbtoch. A takmer bezprostrednesused so sdliskom vzcne zemie nadregionlnehovznamu - popradsk raelinisko, posledn zachovalkus krajiny, akou bola kedysi cel popradsk kotlina.
Cyklochodnk k strelnici_asfaltov spojnica s Kozmi chrbtami.Chodnk strcajci sa v horizontalite zemia
3
9
Popradsk raelinisko_ohrozen mokra s mnohmi chrnenmirastlinami a ivochmi. Mokrade na zemdnenho sdliska boli chemicky vysuen,zostalo jedine toto miesto
1
Tvrd hrana zstavby_sdlisko a prechod do krajiny je tu jednm znajrznejch. Na zem naavo odcyklochodnka je plnovan vstavba -rozrenie mesta
2
1
2
3
87
6
4
5
Stpy elektrickho vedenia_cel jun hranica mesta je lemovan lesomso stpmi vysokho naptia. Nevbneprostredia vak mono bra ako vzvu a ajdo budcna so stpmi uvaova ako sosochami v krajine. Ben pohyb popodstpmi nijak nevad a pri predstave, e lniitohto vedenia nie je 5, ale s zjednoten vjeden ps, nemusia by takto sochy vkrajine nechcenm objektom za mestom.
4
Klin_na kus nezastavanej plochy medzi dvominajvmi sdliskami sa d dva ako navchodisko a otvorenie sa do krajiny.Kriovatka dvoch ciest smer Vernr, resp.Vikartovce
5
Kalin_je nevek kopec medzi mestom aKvetnicou (Kozmi chrbtami)
6
Pod kalinom_pastviny s borovicami. Teie tadiaGnovsk potok
7
Cyklochodnk k obalovake_obalovaka je arel na pat Kozchchrbtov, v ktorom sa vyaen trk obalujeasfaltom. Asfaltov chodnk vedci zosdliska okolo rebna kon prve priobalovake
8
Mal kameolom_po ukonen aby pred asi desarom savyhben jama postupne naplnila vodou.Miesto je akmsi vstupom do kpenhodolia Blumenthal, v horcich letnch dochlka odvlivcov na kpanie. Krsne miesto
9
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Mesto vo vzahu ku krajineIntervencie miest
M
STUFA
Intervencie - architektra miestArgument pre zaoberanie sa prvenasledujcimi miestami na rozhran nie jejednotn, prve jedno miesto je vybrat nazklade istho vzahu k okoliu, napr. vhad,poloha v rmci socilnej dostupnosti, nutnosprekona bariru a pod.
N
dom na kriovatke
transbordr
TTkova
rozhadatribna s vhadmi
toaleta v krajine
pozorovatea mokrad
klub be. lyovania
lvka
altn
Lvka
_najvchodnejie z miest na rozhran, mokrade naHozelskom potoku s atrakciou, rovnako vak baririoupri ceste do Str. Lvka predluje zhumenn cestu avytvra prepojenie s cestou vedcou zo sdliska.Jednoduch elov architektra.
Dom na kriovatke
_vea (Stre) ako signl upozorujci na dleitkriovatku zhumennej cesty, informcia prepocestnho viditen z diaky. Ako sprvny dom nakriovatke je tie zzemm pre odpoinok a miestom, kdeje priestor premyslie si cestu, prpadne sa rozhliadnudo okolia, ktorou to cestou sa alej ubera...
TTkova
_ssoie na kopci, ktor niekedy zrejme nahal strach.Intervencia na ibeninom vrchu je pokusom ui savhadom na Tatry, vedie, o ake vlastne panormaobklopuje mesto. TTkova je plat s ukazovkmi nanajvznamnejie tatransk tty.
Transbordr
_aou barirou je rieka. Prevrtenm bariry na vhodusa ale rieka ponka ako forma zbavy, napokon, bavi sakrajinou je presne to, o chce okolie Popradu ponka.Tarnsbordr je kontrukciou s malou klietkou - lanovkou,ktor do pohybu uvdza sm cestujci.
Rozhadna nad Vekou
_z nvria medzi Sp. Sobotou a mestskm cintornom zaVekou je vhad hodn zastavenia. Cel mesto sa tuponka ako na dlani, dobre odtiato vidno cel hrebeKozch chrbtov, ale tie Nzke a samozrejme VysokTatry. Rozhada nad Vekou je lkadlo nabdajcepozrie sa za mesto... a sptne na mesto. S nadhadom.
Toaleta v krajine
_kadmu sa to u stalo. Potreba si odskoi, lene akosinie je kam. V krajine bez medz to me by neprjemnsitucia. Kde medze chbaj, treba si ich vytvori, anaprklad aj vtedy, ke je popudom k takmuto kroku'potreba'. Intervencia, ktor poukazuje na vznam medz(aj zvierat potrebuj skre a intimitu...)
Pozorovatea mokrad
_subtiln, jemn dom na nsype nad popradskmraeliniskom. Prv z domov, ktor sa nesnaia mokraznii vo svoj vlastn prospech, naopak, poukza nahodnotu zemia, ktor akoby zzrakom preilodesaroia agresvnej vstavby mesta. Gesto aospravedlnenie.
Klub lyovania
_niekedy dvno (naposledy v devdesiatych rokoch),ke ete zimy bvali zimami, chodilo na beky dozasneench pol cel sdlisko. Zimy vak ostatn rokybvaj chab, nefungujcu perinbabu nahrdzajzasneovacie del. K tomu vetkmu ale treba zzemie,a ke, tak rovno pekn dom s pridanou hodnotou. Klublyovania je pojtkom dvoch sdlisk, motivciou k pohybu.
Altn
_za sdliskom na uupenom kopci Kalin stoj altn,ktor je sasou arelu beeckho lyovania - projektuako v zime zmysluplne vyuva inak nudn krajinu. Nabekch sa tartuje pri klube a altn je najvym bodomna trase. Tu sa otvra desiata, s odstupom monobezpene ohovra susedov, alebo odtia len takahkovne komentova kontrast menom Poprad-Tatry.
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Cestapovrchy
M
STUFA
Cesta
Sasn nepln cestu rozhranm dopam a zcelujemdo okruhu na perifrii mesta. Celistvos je skr vecoupraktickho vyuitia cesty, predpokladom kpohodlnmu presvaniu sa krajinou, kde tu i tamchodec / cyklista mus prekroi bariry, napr. rieku,frekventovan autostrdu a pod. Zrove ale okruhvytvra ancu k poznaniu takch miest, na ktordoposia nebol dvod s. Miesta za humnami akejsimestskej asti, ku ktorej neviedla in cesta okrem tej zcentra mesta. (Napr. Stre, ktorch zhumenn cestadnes nie je prepojen s perifriou inch mestskch ast,resp. je toto prepojenie popretkvan mnostvom beneneprekroitench barir.)
Cesta rozhranm je predstavou nemonotnnch vrstiev,ktor chc by pestr ako mesto samotn. Poprad nie jejogurt a ani cesta rozhranm by preto nemala bypovrchom / charakterom privemi jednotn. Vbermaterilov cesty sa sna reflektova a dopaatmosfru jednotlivch mestskch ast, obraz krajiny au existujce vyuitie iastkovch sekov okruhu.Vsledkom je plon mozaika ponkajca rznorodospri ceste rozhranm, zkladn kame, ktor je ako prikadej inej ceste v krajine iba jednm z mnohch prvkovtvoriacich atmosfru a zitok cesty.
nbrei
e: trva
Matejov
ce: asfa
lt
Sp. Sob
ota: dre
v. dosky
nad zem
ou
Vek: a
sfalt
zpad:
mla
zpad c
yklocho
dnk: asf
alt
k mestk
m leso
m: trk
sdlisko
: mla vch
od: bet
n
Stre:
kame
Materil
asfalt
_ostva vade tam, kde cesta rozhranm vyuva upostaven cesty
mla
_populrny povrch pre seky vedce poliami a vlhkmzemm niekdajch mokrad. asti mlatovch chodnkov
s do budcna uvaovan ako lnie pre vsadbu alejlemujcich cestu, tvoriacich medze
kamenn cesta
_na zhumennej ceste za Strami miestni ronci rokypracne vyberaj kamene z polok a ukladaj ich na
kpky pri ceste. Tieto kamene navrhujem uloi sp dozeme - ako upgrade ponej cesty nchylnej na blato (a
rozrytie traktotmi)
dreven chodnk - mlo
_za Sp. Sobotou je pole, ktor (ne)pokojne mononazva pou. Extrmne suchou, inokedy premoenou.
Nad takouto krajinou sa treba povznies, naprkladprechdzkou po levitujcom chodnku. Priestor okolo a
pod chodnkom nech je novou medzou, ancou kznovuobnoveniu biotopu v ponohospodrskej krajine.
trva
_cesta vedca po nbre je dnes aj s nbehmi k rieketrvnat a takou by aj mohla zosta. Ak by sa asom ztrvnika stal povrch typu udupan futbalov ihrisko,
bude to znakom, e nbreie za vagnkou je iv miesto.(potrebu meni povrch cesty uke as)
betn
_vea stoj, ale vea znesie. V priemyselnej asti mestana vchode je odpoveou na charakter, ktor mono nie
je nutn potla, le sa mu prispsobi.
trkov cesta
_cesta k mestkm lesom (dolina Blumenthal, Koziechrbty) u sce nie je obvodom mesta, ale ponka
najpriamejie spojenie s mestkou asou Kvetnica aobbenmi 'vreckovmi' horami. Cesta ku kameolomu!
N
Lvka cez mokralvka cez mokra
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: lvka cez mokra na vchodeSitucia, rez lvkou
M 1:1000, M 1:50
STUFA
N
Lvka cez mokra na vchodeInfratruktra v krajine
Dom na kriovatkedom na kriovatke
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Dom na KriovatkeVizualizcia
M
STUFA
Dom na kriovatke
N
TTkovaTTkova
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: ttkovaSitucia, ttky k panorme
M 1:1000
STUFA
Situcia - ibenin vrchNa kopci pri vodrni je miesto, kde sa, prichdzajc zjuhu, strska zhumenn cesta kon. Zo ibeninhovrchu sa vak cesta rozhranm sta prudko dole karelu vagnky, k treke, k rieke...ibenin vrch je dobre viditen z ktorhokovek miestazhumennej cesty, azda aby kedysi kad videl, oneastnka ak. Vhad vak funguje aj opane.
Namiesto novej ibenice ale navrhujem TTkova,objekt, ktor nerozdva tresty, le u identifikovaprostredie, v ktorom jeden bva. Plat so stanovitiamipre prve jeden (ahko rozpoznaten a/alebo znmy)tatransk tt je ancou naui sa rozoznva aidentifikova vrcholky Tatier, ktorch panorma je prePoprad neoddelitenou sasou.
N
cesta rozhranm
k vagnke
vodre
Stre, dom na kriovatke
Gerla
ch
Slav
kovs
k t
t
Brad
avic
a
Kon
ist
Sata
n
Kriv
Lom
nick
t
t
Pros
tred
n h
rot
Vek
Sv
iov
ka
Belianky
Gerlach
Slavkovsk tt
BradavicaKonist
SatanKriv
Lomnick tt
Prostredn hrot
Vek SviovkaBelianky
ibeninvrch
Natoenie jednotlivch stanov (ttkov) definuje spojnica miesta s vrchom, ktor ttok popisuje,poukazuje na.
Najvznamnejie tatransk vrcholy, ahko rozliten z mesta (miesta)
252934
3944
4854
61
68
75
Kriv 26,38km664m + 1,7m
665,7m
2494m
Satan 22,97km
2432m
Konist 18,84km
2538m
Gerlach 18,07km
2655m
Bradavica 17,53km
2476m
Prostredn hrot 17,03km
2441m
Lomnick tt 17,11km
2634m
Vek Sviovka 17,22km
2038m
Belianky (Buja vrch) 19,31km
1946m
664m + 1,7m665,7m
664m + 1,7m665,7m
664m + 1,7m665,7m
664m + 1,7m665,7m
664m + 1,7m665,7m
664m + 1,7m665,7m
664m + 1,7m665,7m
664m + 1,7m665,7m
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: ttkovaPrincp
M 1:1000
STUFA
Tatry v hadiku
Meranie vky stpu - hadika jednotlivch ttov.Pre zameranie je k nadmorskej vke ibeninho vrchupripotan priemern vka podtatranskho loveka,ktor je predpokladanm, najastejm uvateomTTkovaa.
Jedinec s odlinou vkou vzrastu kr kolenami, stoj napikch, vnimone ske, prpadne sed 'na koni' svojhozkonneho zstupcu.
N
Kriv 2,0465m
Satan 2,0845m
Konist 2,1969m
Gerlach 2,2504m
Bradavica 2,2163m
Prostredn hrot 2,2212m
Lomnick tt 2,2752m
Vek Sviovka 2.0985m
Belianky (Buja vrch) 2,0315m
2047
6450
Kriv 2,0465m
vzdialenos vzdunou iarou vka stpu n.v. miestan.v. vrchola
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: TTkovaAxo
M 1:100
STUFA
Axo9x hadik na 9 najdleitejch ttov / kopcov.
N
Klub lyovania
klub lyovania
Pozorovatea mokradpozorovatea mokrad
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
NDomy: pozorovatea mokrad
PredstavenieM 1:100
STUFA
kared katko v meste
Mokrade na zpade s ako kared katko. Dlho smenimi opovrhovali, snaili sa ich znii (vysui, premenina polia, zasypa odpadom, na piltach na nich postavisdlisko...), necha zars. Ani dnes nemaj svojubudcnos ist, avak prtomnos ud z obianskehozdruenia Vky sa nad nimi sna dra ochrann rukua vysvetlova verejnosti, teda vetkm nm, ich hodnotua dvody k ochrane.Aby vak pochopenie vzcnej krajiny bolo jednoduchiea prnosn, navrhujem pozorovateu - subtiln dom nansype, ako impulz k premaniu, o s popradskmraeliniskom. Reverzibiln stavba chce nepravdoslovnepsobi trochu zranitene, presne tak ako samotnmokra. M by prvm domom, kedy sa mieraprispsobovania sa obrti v prospech mokrad. Akogesto krajine, ospravedlnenie sa za konanie doposia.
Pozorovatea na nsype m ponknu vhad amonos sa o vzcnom zem nieo naui. Tm chcevytvori predpoklad, e m viac sa zemie staneviditenejm a prstupnejm, tm vmi ho akospolonos budeme vedie oceni a do budcna budeuetren od zsahov, ktor ho za ostatn desaroiatakmer zahubili.Idel takejto starostlivosti o mokra si monopredstavi ako ete bezprostrednej kontakt s vodou afaunou / flrou, prs k morkadi ete bliie, no pokusyo nun chodnk skrz moiarom v minulosti stroskotalina zloitch majetkovch vzahoch. Preto 'len' paviln snadhadom, osi ako prv citliv zsah, ktor azdaoslov k am...
To vetko u len preto, e mokrade maj zvltne aroobjaviten azda iba naivo. S magick, krsne.
Z vskumu vedenho D. chom zo zdruenia Vky sad popradskmu raelinisku - pozostatku kedysirozsiahlych slatn severnho Slovenska, pripsanadregionlny vznam. Boli tu njdene zanikajce typybiotopov mokrad so zastpenm ohrozench, i
Zdroj fotografi oznaench * a pouitch exaktnch dajov: http://www.vazky.sk/raseliniska/popradske_raselinisko.php [Navtven 4. mja 2016]
Mokra z nsypu na zpade*
Popradsk raelinisko
nadmorsk vka: 670m
rozloha: 4,4ha
priemern ron hrn zrok: 620mm
ohrozen a chrnen druhy: spolu 46
dokonca zanikajcich ivochov a rastln. Aj z tohtodvodu je na uvaovan pozorovateu nahliadan akona pro-aktvneho ochrancu, dom, ktor vysvetuje avzdelva. Zzemiu pre miesto, odkia mono objavova achpa.
Mokra z centra raeliniska*
Biotop slatn*
Vzorkovnk stavebnho odpadu
...nielen stavebnho odpadu
Odkryt nsyp na jeseRozostavan hokejov tadin zansypom*
Orchidea*
Mlok hrebenat *
V suchch letch mokra osdluj ajviacer druhy kobyliek *
autobazr
hokejov tadin(vo vstavbe)
pole
pole
pole
30m
mokra: povrchov voda
trstina
vizulna barira: hranicu tvoriaci nsyp stavebnho odpadu
ohranienie zemia mokrade poda obianskeho zdruenia Vky
hranica pozemkov za nsypom
hlavn cesta E18
cyklochodnk Svit - sdlisko Juh
infopoint
sdlisko
Svit
lka
vymedzenie sa?
peina, vychoden chodnk
(nn) chodnk vedci cez nsyp
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: dom na kriovatkeAxo
M 1:2000
STUFA
N
Situcia
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: pozorovatea mokradPdorysM 1:100
STUFA N
Pdorys
alternatva zavetrenia(celta/PE/anov pltno...) oce. lanko = 12mm
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: pozorovatea mokrad2D pohad, rez
M 1:100
STUFA
N
Pohad a rezV smere pohadu od rozostavanho hokejovhotadina sa dom mierne uzatvra sklonom strechy -pult v spde od moiarov. Pravidelnos modulov vnado zemia poriadok.
16
prdavn krytie - zclona(ahk semi-transparentn tkanina) infotabuka o raelinisku
oce. zemn skrutka
betn. plata(in situ materil)
krytina - translucentnplastov vlnovka
nad povrchom zemeoceov nadstavec skrutky
dka: 33440mmrka: 4000mm (2400 v koridore medzi stpmi)vka: 3400mm (2580 v koridore)
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
NDomy: pozorovatea mokrad
Pohad z chodnkaM
STUFA
Z chodnka
...prichdzajc z juhu.
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: pozorovatea mokradAxo
M 1:100
STUFA
Axo
33,5 m dlh dom-plot. Formou sa vymedzuje voiprebiehajcej vstavbe hokejovho tadina priautobazre za nsypom. Je lkadlom k odboeniu zcyklochodnka, k nahliadnutiu na tundru za mestom.
Hlavn koridor a tabue na avej strane s prleitosouk nataniu si informcii o raelinisku, zatia o 'balkny's nedefinovanm sedenm s vhadom.
Nejak takto predstava:
Je jlov podveer, vrchol tatranskho leta - prjemnch 17 stupov. Zastromami na cyklochodnku pou tlmen davot det nahajcich sa nabicykloch. Hm, przdniny... Sadm si na dreven podlahov dotiky anohy nechvam vone hompa, prsty vytajce zo sandlov sa tu i tamdotkn stebiel vysokch trv. Bola by mi k tomuto staila lavika, aletakto je to pre mnohch iste vie lkadlo, ako naprklad pre toho pna vnmornckch polobotkch na druhom konci domu, ktor si ta jednu zonch tab. Prjemn miesto.
N
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
NDomy: pozorovatea mokrad
FundamentyM 1:100
STUFA
Fundamenty
Pozorovatea je objekt tvoren skupinou 16 drevenchrmov. Jeden takto rm pozostva z dvojice stpikov aprienych klietn - pod podlahou, resp. pod strechou. Vprienom smere s dvojice rmov zavetrovanoceovmi lankami (X), v pozdnom smere striedavodoskou z preglejky, resp. oceovmi lankami (X).Kontinulne cel objekt zvzuje vznika, ktorzabezpeuje priestorov tuhos kontrukcie.
nadstavec k zemnm skrutkm
plastov vlnovka
nosn rmy ako prieny systm,zavetrovan oce. lankom cezspodn a horn klietiny vkrajnch poliach rmov
infotabua - preglejka nescaedukatvny materil, doska aj vofunkcii zavetrovania rmov
podlaha, pozdne ukladan ceztrojicu nosnch rmov (fixovando spodnch priench trmkov)
fix
krokvy v 3 spde
latovanie v pozdnom smere
translucentn krytina
dreven stren la 40x40
dreven krokva 100x48
skrutkov spoj, matica
dreven klietinyspodn 100x48
dreven klietinyhorn 100x48dreven vznika 80x80
dreven vznika 80x80
dreven la 40x40
oce. lanko12mm
oceov dielce I-profilu sdvojitm rubovanm stpa
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: klub lyovaniaSitucia, okruh beeckho lyovania
M 1:100
STUFA
N
Sdlisko juh: situciaKlub lyovania a beeck okruh
Okruh beeckho lyovania je rdzo portov zleitos. Ak je vakpohyb krajinou od svojej podstaty prjemn, nie je to vbec mlo.Navrhujem vyuitie obvodu poa na pomedz dvoch najvch sdliskpre okruh vyuiten predovetkm v zime.
Zimy bohat na sneh s za ostatn roky skr vnimkou, Popradnevynmajc. Beeck tra je preto navrhovan spolu so systmomumelho zasneovania. Rovnomerne rozmiestnen tye zasneovaniazrove slia ako orientcia ubehnutej vzdialenosti.
vytvorenie nsypu a doplnenie valu o pltik zdrazujci hranicu
Princp navrhovanej beeckej trate vedcej popri ceste (po obvodepoa)
zahbenie trate pod rove okolia a premiestnenie zeminy na jej okraj
vytenie beeckej trate
odstrnenie seznne uloench zbran proti tvorbe snehovch zvejov
ak je o i len mlo prrodnho sneu, pri vetre sa uklad do vyhbenia asnen del tak asto ani nie s potrebn
beeck tra
doplnenie stromoradia novouvsadbou stromov
vedenie vysokho naptia
konen zastvka MHD
vodohospodrsky objekt
hotel pre psov
2,3km
1,2km
zzemie beeckch trat, bufet,servis, gar pre rolbu
altn, miesto, kde saotvra desiata
cesta smer Vikartovce
cesta smer Vernr
Na rovinatej plni za sdliskom asto fka pomerne siln zpadnvietor, ktor zvykne v zime spsobova snehov zveje na ceste (smerBrezno). Prve nafkan sneh ale me by pravou ternu vyuvanpre beeck trate. V zsade nudn morfolgia je vkladanm malchternnych zlomov a ete menej architektry premenen na miesto smestskou identitou. V krajine.Aby bol beeck okruh pohodlne dostupn, sasou trat je ajzzemie - nevek objekt so zkladnm servisom pre lyiarov a smonosami na uskladnenie vec nepotrebnch pri trningu.
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: klub lyovaniaVvin
M
STUFA
N
Vvinhadanie najvhodnejej formy objektu pre klub lyovania
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: klub lyovaniaPdorysM 1:100
STUFA
Pdorys
N
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: klub lyovaniaFundamenty a materil vrazu
M
STUFA
N
FundamentyPl z na povrchu obhorench dosiek, fasdy zvntrapatia tvoren transparentnou plastovou vlnovkou, ktorodkrva nosn dreven kontrukciou (dreven stpiky)pohadom zvedavcov, ako funguje dom.
Materil
Vetky tri asti domu s dreven stpikov kontrukcie.Strecha - biely trapz, vonkajie steny ako jednoduchdreven dosky na tup zraz mahnut plameom.Dleit moment je pri ostatnch stench vntornho,povedzme, ndvoria. Stpiky kontrukcie priznan, alepre celistvos fasdy predsalen zakryt -transparentnou plastovou vlnovkou. To s steny, ktors zhmotnenm otvorenosti krajine za mestom,predovetkm vak ku Kozm chrbotm. Analogicky, ajkrajina takto vstupuje do domu a tento vzah jevyjadren odkrytm vntra, kontruckie, ktor je videlnom svete z dreva pochdzajceho prve z lesovKozch chrbtov.
Referencia k transparentnej fasde: FT architects [6. marcahttp://bit.ly/1PW83UO]
Referencia k fasde z dosiek oahanch plameom: Mjlkarchitekti [6. marca http://bit.ly/1S4HN26]
Diplomov prcaMat Antolk: Architektra na pomedz mesta a krajiny
Domy: klub lyovaniaVizualizcie
M
STUFA
N
Leto Zima
Zveren as Diplomov prca
3 > ZhrnutieTma kultrnej krajiny bola od zaiatku rieenia prce vzvou.Nutkanie venova sa zemiu za mestom bolo napokon rozhodnutmpoksi sa definova o obklopuje mesto a niekokmi nvrhmi malchintervenci aj prinies prspevok do diskusie, ak rzny charakterme krajina za mestom ponka. Uchopi rozsiahlu tmu nebolojednoduch, nepochybne vak snaha ostatnch mesiacov otvorilaautorovi nov pohady na problematiku a prehbila zujem aj oprelnajce sa odbory pri tme krajiny.