ANDRAGOGIKA

Základné východiská ,predmet skúmania a

štruktúra andragogiky

Východiská:

• Členenie vied o výchove na základe ontogenetického hľadiska

• Terminologický základ – grécko-latinský-odvodené od pedagogika

• Jochmannovo ponímanie integrálnej andragogiky

• Snaha o rozvoj systematickej andragogiky

CHARAKTER ANDRAGOGICKEJ VEDY

• Väčšina autorov ju označuje za vedu prevažne praktickú

• To však neznamená že neprodukuje vlastné sústavy teoretického poznania a vlastnú bázu empirických poznatkov

• Posilňuje sa základný výskum a integratívne metodologické prístupy

• Problém charakteru andragogickej vedy ostáva otvorený

FUNKCIE ANDRAGOGIKY AKO VEDY

• poznávacia• – skúmanie vývoja a súčasného stavu vzdelávania dos-

pelých, komparácia rozličných systémov vzdelávania dospelých, analýza cieľov, obsahu, metód a foriem ďalšieho vzdelávania a pod.; diagnosticko-prognostická

• – diagnostikovanie problémov na základe poznania spomínaných procesov, hľadanie riešení a utváranie prognóz ďalšieho rozvoja;

• inštrukčná – formulovanie odporúčaní pre prax.•

PREDMET SKÚMANIA ANDRAGOGIKY

• Andragogika ako veda oedukácii dospelých

VýchovaVzdelávaniePoradenstvo

ČO JE TEDA VÝCHOVA ?

Výchova je predovšetkým

proces zámerného a cieľavedomého vytvárania a ovplyvňovania podmienok umožňujúci optimálny rozvoj každého jednotlivca v súlade individuálnymi dispozíciami a stimulujúcich jeho vlastnú snahu stáť sa autentickou, vnútorne integrovanou a socializovanou osobnosťou.

Výchovno-sociálny aspekt

• Výchova je stálym celoživotným procesom, i keď s vekom sa presúva z cieľavedomého pôsobenia vychovávateľov do sféry sebapôsobenia, nezámerného pôsobenia sociálneho prostredia a sociálneho učenia.

• Úlohu tu zohráva vzdelanosť človeka, jeho vzdelávateľnosť a ochota učiť sa. Významné sú najmä procesy reedukácie, podnikového a občianskeho vzdelávania, ale i kultúrno-výchovného pôsobenia.

• – seba motivácia,• – sebapoznávanie,• – voľba sebavýchovných cieľov,• – výber metód a prostriedkov • sebavýchovy,• – sebahodnotenie.

SEBAVÝCHOVA

• Dospelý človek odsúva dominantný po-diel vonkajšieho prostredia na riadení a formovaní svojej osobnosti a v súlade so subjektívnymi potrebami, možnosťami a požiadavkami užšieho a širšieho sociálneho prostredia sa stáva rozhodujúcim činiteľom utvárania svojej osobnosti sám

VZDELÁVANIE• Vzdelávanie znamená pôsobenie na človeka s cieľom

získavania ve-domostí, utvárania návykov, postojov, spôsobov správania, intelektuálnej a fyzickej pripravenosti.

• Vzdelávanie na rozdiel od výcviku súvisí s pochopením zmyslu, vyžaduje vysoký stupeň porozumenia a uvedomenia. Nejde o opakovanie činností typických pre výcvikové metódy, o algorit-mické či imitačné postupy, ale o objasňovanie, zdôvodňovanie, dokazovanie, hodnotenie a iné vyššie myšlienkové postupy.

VÝCVIK

• Výcvik – ide o vzdelávacie podujatia resp. učenie orientované na osvojenie si zručností, spôsobilostí (intelektuálnych, motorických, senzo-motorických). Ide o praktickú prípravu, výcvik, zvládnuť určitú pracovnú rolu resp. pracovnú činnosť. Orientované je zvyčajne na súčasnú prácu. Treba si uvedomiť, že nie každá výučba je výcvikom, ale každý výcvik je výučbou.

SEBAVZDELÁVANIE

• Proces vzdelávania, v ktorom si jednotlivec prevažne sám stanovuje ciele, vyberá učivo, volí metódy, sám seba motivuje, riadi a kon-troluje, hodnotí kvalitu svojho učenia a prijíma ďalšie rozhodnutia. Závisí od osobnosti jednotlivca podmienok, v ktorých žije. Má rozličné podoby, od úplne individuálneho až po rozličné typy čiastočne usmerňovaného učenia, napr. dištančné vzdelávanie

Osobitosti učenia sa dospelého človeka

Dospelý je v neustálej interakcii so svojim prostredím a jeho vývoj je

predovšetkým výsledkom jeho aktívneho rozhodovania

Pedagogika Andragogika

Učiaci sa -závislosť, učiteľ je tým kto určuje čo, kedy a ako je nutné naštudovať a potom to preveruje

-snaha o nezávislosť, sebariadenie.Učiteľ povzbudzuje a podporuje k týmto tendenciám

Skúsenosti učiaceho sa

Nie sú príliš cenné, majú malý význam.Vyučovacie metódy majú didaktický charakter

Sú bohatým zdrojom pre učenie, vyučovacie metódy sú orientované na diskusiu a riešenie problémov

Pohotovosť-ochota učiť sa

Učiaci sú orientovaní na to čo je od nich očakávané, učebné plány sú štandardizované

Učiaci sa učia to čo potrebujú vedieť, učebné plány sú pripravované v nadväznosti na možnosť praktického využitia

Motivácia vonkajšia vnútorná

Orientácia k štúdiu

Získavanie vedomostí v určitých predmetoch.učebný plán je zostavený podľa predmetov

Získavanie znalostí na základe problémov

KNOWLES, M.S.

Cieľové skupiny vo VD

• Cieľovou skupinou vo vzdelávaní dospelých rozumieme skupinu ľudí s približne rovnakými vzdelávacími potrebami

• Môže byť utváraná napríklad na základe profesie, organizácie, veku, znevýhodnenia apod.

• Každá vyžaduje osobitý metodický prístup

Špecifické cieľové skupiny

• Staršia populácia „vekový rasizmus“• Ľudia na okraji spoločnosti /vylúčení zo spoločnosti• Nezamestnaní• Nevzdelaní• Chudobní• Prisťahovalci, menšiny apod.

PROFESIONALIZÁCIA

• PROSTREDIA

• OSOBNOSTI

ČLENENIE ANDRAGOGIKY

Teoretické disciplíny

Aplikované disciplíny

Hraničné disciplíny

Systematická andragogika

Determinanty potreby inovácie metód vzdelávania dospelých

• Globalizácia• Znalostná spoločnosť• Trh práce• Európska únia• Osobitosti dospelého človeka

UČIACA SA SPOLOČNOSŤ• Angažovanosť všetkých článkov organizácie do procesov

učenia sa• Vnímanie vzdelávania ako predpokladu budúceho úspechu• Posudzovanie vzdelávania ako nikdy sa nekončiaceho

procesu• Systémové myslenie• Tvorivosť vo všetkých článkoch organizácie• Slobodný prístup k informáciám• Prenos právomocí na nižšie články• Tvorba integrálnych väzieb medzi jednotlivými článkami

organizácie.

ZNALOSTNÁ SPOLOČNOSŤ

Základ – pojem vzdelanej osobnosti

Znalosti bývajú vždy stelesnené v určitej osobe- knihy a počítače nosia len informácie

Európska úniaMemorandum a Lisabonská stratégia

Memorandum1. Nové základné zručnosti pre všetkých

2. Viac investícií do ľudských zdrojov3. Inovácie vo vyučovaní a vzdelávaní sa

4. Oceňovanie vzdelávania5. Nový prístup k profesijnému vzdelávaniu

a poradenstvu6. Priblíženie sa vzdelávania k domovom

LISABONSKÁ STRATÉGIA

• Strategická úloha č. 1.

• Zlepšiť kvalitu a efektívnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy EU, z hľadiska nových požiadaviek vedomostne orientovanej spoločnosti a meniacich sa modelov vyučovania a učenia sa.

• Cieľ 1.1. Zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu učiteľov a školiteľov.

• Cieľ 1.2. Rozvíjať zručnosti pre vedomostne orientovanú spoločnosť.

• Cieľ 1.3. Zabezpečiť prístup k informačným a komunikačným technológiám pre všetkých.

• Cieľ 1.4. Zvyšovať nábor na vedecké a technické štúdium.

• Cieľ 1.5. Lepšie využívať zdroje.

Strategická úloha č. 2.

• Uľahčiť prístup do systémov vzdelávania a odbornej

prípravy pre všetkých, z hľadiska hlavného princípu celoživotného vzdelávania, podpora zamestnateľnosti a rozvoja kariéry, ako aj aktívneho občianstva, rovnosti prí-ležitostí a sociálnej súdržnosti:

• Cieľ 2.1. Vytvoriť otvorené vzdelávacie prostredie.

• Cieľ 2.2.Zatraktívniť proces vzdelávania.• Cieľ 2.3. Podporiť aktívne občianstvo, rovnosť

príležitostí a sociálnu súdržnosť.

Strategická úloha č. 3.

• Otvoriť systémy vzdelávania a odbornej prípravy širšiemu svetu, z hľadiska základnej potreby podporiť význam práce a spoločnosti a využiť výhody vyplývajúce z globalizácie.

SITUÁCIA PO ROKU 1990

• Potreba riešenia vzťahu – vzdelanie a práca• Chápanie kvalifikácie nielen ako ukončeného

vzdelania. Potreba rekvalifikácie• Iný pohľad jednotlivca na vzdelanie• Vznik množstva vzdelávacích inštitúcií• Potreba riešenia funkčnej gramotnosti, etnických

skupín,prisťahovalectva, regionálnej a komunitnej výchovy a vzdelávania

AKO SA PROBLÉMY VZNIKNUTÉ NOVOU SITUÁCIOU RIESILI ?

• Zákon o ďalšom vzdelávaní - 1998• Koncepcia celoživotného vzdelávania 2004• Memorandum a národná správa o CŽV• Projekty Europskeho sociálneho fondu• Národný projekt Tvorba, rozvoj a implementácia

otvoreného systému CŽV v SR pre trh práce• Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010• Vzdelávanie a odborná príprava 2010

NIEKTORÉ MOŽNOSTI ROZVOJA ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA

• Stratégia CŽV• Spolupráca a koordinácia• Regionálna úroveň• Kontinuita vo vertikálnej a horizontálnej rovine /

celoživotné a širokoživotné vzdelávanie/

• Vzájomné prelínanie štruktúr vzdelávania/formálne a neformálne/

• Otvorenie univerzít novým cieľovým skupinám• Európsky a svetový kontexte vzdelávania

TERMINOLOGICKÉ POZASTAVENIE

• Štandard povolania – normatívna kategória, ktorá obsahuje relatívne stále charakteristiky povolania.

• Kvalifikácia – spôsobilosť na vykonávanie určitého povolania získaná na základe odbornej profesijnej prípravy. Je orientovaná vecne a elementy individuálnej schopnosti konania sa dajú certifikovať.

• Kompetencia – komplexná schopnosť vykonávať určité profesijné činnosti na základe teoretických vedomostí, praktických zručností, sociálnych a iných kvalít osobnosti

PROFESIONALIZÁCIA

• PROSTREDIA

• OSOBNOSTI

ANDRAGOGICKÉ PROFESIE

• Manažér edukácie dospelých• Koncepčný pracovník v edukácii dospelých• Edukačný poradca, konzultant• Metodický pracovník v edukácii dospelých• Učiteľ, lektor, cvičiteľ, tréner• Tútor, mentor alebo vedúci skupiny

účastníkov

Kompetencieresp. kľúčové kvalifikácie

• Sociálne kompetencie – kooperácia, komunikácia , riešenie konfliiktov

• Kompetencie vo vzťahu k vlastnej osobe – napr. sebapoznanie, sebamotivácia , sebariadenie, tvorivosť

• Metodické kompetencie – napr. plánovanie, riadenie

Kvalita vzdelávacích inštitúcií

• Vývoj a aplikácia štandardov vzdelávania• Model certifikácie vzdelávacích inštitúcií a

akreditácie vzdelávacích programov• Systém profesionalizácie manažérov

vzdelávania, lektorov, konzultantov, poradcov• Kvalita riadenia, personálu a produktu

Neoverené hypotézy• Veľký počet inštitúcií s počtom zamestnancov 1- 5• Narastá záujem škôl o ďalšie vzdelávanie• V niektorých profesiách sa prechádza na dlhodobejšie formy

prípravy, ktoré preberajú školské inštitúcie• Mnohé inštitúcie absolvujú akreditáciu programov ale ich

nerealizujú• Zvyšuje sa cena vzdelávacích podujatí• Veľká rozmanitosť a počet vzdelávacích subjektov vytvára

problémy transparentnosti, a to tak z hľadiska prístupu k ponuke ako aj z hľadiska adekvátnosti kvality

Poslanie a stratégia vzdelávacej inštitúcie

• - Má definované svoje poslanie a ciele?• - Sú vyvážené odborné a obchodné záujmy?• - Na akú klientelu sa zameriava?• - Ako s vyrovnáva s rýchlymi zmenami v podnikateľskej

a manažérskej komunite.?• - Aký blízky je jej profil k vášmu vlastnému pojatiu

vzdelávania a zmien v manažérskej praxi?• - Kto inštitúciu riadi a akú víziu pri tom uplatňuje?

Prečo poradenstvo vo vzdelávaní dospelých?

• Vzrastá miera zodpovednosti človeka za svoj vlastný rozvoj, profesijnú orientáciu a do určitej miery aj za uplatnenie na trhu práce

• Profesijné vzdelávanie má významný dopad na kvalitu života človeka

• Podiel poradenstva na vývoji jednotlivca ako socializujúceho činiteľa narastá so vstupom jednotlivca do dospelosti

Čo je poradenstvo?

• Pomoc človeku, ktorý sa nachádza v novej, pre neho ťažkej situácii

• Vo vzdelávaní , zvyčajne túto pomoc potrebuječlovek, ktorý sa nevie rozhodnúť či a ako sa ďalej zdokonaľovať vo svojej profesii, vo svojom kariérovom raste resp. či sa odhodlať zmeniť kvalifikáciu a ako.

Oblasti poradenstva vo vzdelávaní

• Inštitucionalizácia poradenstva

• Profesionalizácia poradenstva

• Procesualizácia poradenstva

Porovnajme:

• Poradenstvo je dávanie informácií,poskytovanie rád, návodov, receptov a disponuje univerzálnymi prostriedkami na okamžité riešenie problémov

• Poradenstvo pomoc človeku, pričom snahou poradcu je podporiť rast, rozvoj, zrelosť a lepšie uplatnenie klienta v spoločnosti.zaoberá sa uľahčovaním sebahodnotenia na základe predošlého učenia a umožňuje naplánovať ďalšie vzdelávanie

Čo poskytuje poradenstvo

• Informáciu týka sa inštitúcií, kurzov,programov, obsahu,podmienok

• OrientáciuAnalýzu možností, odporučenie najvhodnejšieho výberu, jeho analýza, odporúčanie foriem, metód a prostriedkov

• Intenzívne poradenstvoDlhodobejšia pomoc zameraná na „prebudenie“ a

vymedzenie vzdelávacích potrieb spoločne s identifikovaním ťažkostí a ich eliminovaním

Vzdelávanie a poradenstvo

• Aké sú hranice medzi vzdelávaním a poradenstvom ? Sú?

• Aká je úloha vzdelávateľa a aká je úloha poradcu vo vzdelávaní?

• Aké sú poradenské úlohy manažéra vzdelávania?

Čo by mal vedieť poradca vo vzdelávaní?

„znalostný poradca“

Mal by :• Vedieť získať veľké množstvo informácií vo vzťahu k

potrebám klienta • Mať vysokú úroveň schopností spracovávať a

analyzovať tieto informácie• Pomáhať ľuďom pri hľadaní cesty v labyrinte

informácií –ako nájsť zmysluplné a užitočné informácie

Poradenské služby vo vzdelávaní majú byť prístupné lokálne

Čo ich podmieňuje?• Osobné a sociálne podmienky• Profil miestneho trhu práce• Potreby zamestnávateľa• Profesijná orientácia a poradenstvo prepojené na siete

súvisiacich osobných , sociálnych a vzdelávacích služieb• Inštitucionálne zoskupenia/štátne, súkromné, občianske/• Stanovenie minimálnych štandardov kvality poradenských

služieb vo vzdelávaní a vymedzenie oprávnení verejným sektorom.

Kto je skutočným poradcom?

Ten kto dokáže vo svojich klientoch:• Roznietiť túžbu po dalšom poznávaní• Objaviť schopnosti, o ktorých nemali tušenia• Priviesť ich k tomu, aby sa každý snažil „byť

sám sebou“, aby pochopil svoje možnosti a veril sám sebe.

Koho sa týka koncepcia vzdelávania v organizácii?

• Každý v rámci organizácie by mal mať nejaký stupeň zodpovednosti za vzdelávanie a vývoj.

• Schopnosť vytvoriť reálnu politiku vzdelávania pre úspešné dosiahnutie cieľov stratégie organizácie

• Jednotlivec má však tiež zodpovednosť za rozvoj svojej kariéry

Úloha lektora v organizácii

• Profesionalita lektora• Jeho dôveryhodnosť• Vývojové programy• Mzdové systémy

Charakteristiky zistené u neúspešných lektorov

• Vysoko direktívny štýl• Nerealistické predpoklady o úrovni účastníkov• prejavy netrpezlivosti alebo netolerancie, keď poslucháči

nechápu alebo sa učia pomaly• Nedostatočný vzťah k odboru• Nedostatky v komunikácii – verbálnej i neverbálnej• Snaha naučiť príliš mnoho a príliš rýchlo• Odmietanie kritiky alebo rady týkajúcej sa vyučovacích

met´d• Nedostatok záujmu o poslucháčov a priateľského

prístupu

Aké kvalitné stránky majú dobrí lektori?

• Demonštrujú vysokú kvalitu svojej odbornosti• Vedia učiť a vidieť , že učenie im robí radosť• Je im vlastná vysoká úroveň sociálnej komunikácie a majú

úprimný záujem o ľudí• Vedia dobre počúvať a pýtať sa• Sú pružní pri využívaní učebných metód a techník• Oceňujú potrebu dôkladného plánovania a prípravy• Akceptujú podiel zodpovednosti za budúci výkon účastníkov

vzdelávania

Kultúra expertov

• Vzdelávatelia v nej majú úlohu sprostredkovateľa odborných vedomostí. Je orientovaná na hľadanie poznatkov, presvedčovanie a integráciu poznatkov do už existujúcej poznatkovej štruktúry.

• Nevýhoda – málo zreteľa na hodnoty a city.

• Vzdelávateľ sa orientuje predovšetkým na výcvik. Možno použiť metaforu „odborná resp. pracovná dielňa“ kde účastníci získavajú určité spôsobilosti tým, že veci precvičujú a transformujú ich do svojej činnostnej štruktúry. Tu nie je na prvom mieste pozícia vzdelávateľa ako didaktika a nositeľa informácií, ale ako manažéra procesu plánovanej zmeny.

• Nevýhoda – tendencia preceńovania aktivity a malá miera všeobecnejšieho využitia.

Kultúra inžinierska

• Základné schopnosti „prorockého“ vzdelávateľa nespočívajú na prvom mieste na expertízach alebo na legitímnych pozíciách, ale na jeho charizme a identifikácii účastníkov vzdelávania s morálnym modelom. Preto v prorockej kultúre vzdelávania sú morálna integrita a čestnosť vzdelávateľov dôležitejšie ako ich znalosti. Je tu výrazná orientácia na hodnoty, etické modely.

• Nevýhoda- moralizovanie, malý pragmatický význam.

Kultúra prorocká

.

• Ústrednou myšlienkou tejto kultúry je: „Byť znamená komunikovať, učiť sa znamená viesť dialóg“

• V komunikačnej kultúre ide o hľadanie spoločného porozumenia a konsenzu v konaní. Tí, ktorí sa učia si vymieňajú skúsenosti a rozvíjajú vzájomne empatické schopnosti. Vzdelávateľ tu má pozíciu komunikátora a pomocníka. Stimuluje, povzbudzuje zúčastnených k tomu, aby hovorili a počúvali.

• Nevýhoda – malý zreteľ ku globálnym problémom.

Kultúra komunikatívna

Vzdelávatelia dospelých

• Lektor• Tútor• Mentor• Inštruktor• Kouč• Konzultant

Nové modely vzdelávania

• Spojené s technológiami vzdelávania• Vzdelávanie prestáva byť obmedzené časom a

miestom• Stúpa dôležitosť sebavzdelávania• Úloha vzdelávateľa je tu výnimočná• Nastáva diferenciácia v poslaní vzdelávateľov

dospelých – okrem tradičného vzdelávania v učebniach je aj vzdelávanie na pracovisku v pracovnom procese a dištančné vzdelávanie

TÚTOR

• je pomocníkom , konzultantom alebo poradcom na celú dobu vzdelávania

• nevyučuje formálnym spôsobom, ale poskytuje individuálne usmernenie,

• Najčastejšie v rámci dištančného vzdelávania

MENTOR

• Mentor je vzdelávateľ dospelých, ktorý prostredníctvom mentoringu,

ako metodiky vzdelávania dospelých, radí pracovníkovi , ktorý mu je zverený . Mentora si volí pracovník sám. Určuje si taktiež spôsob a frekvenciu spolupráce. Ide o individualizované a neformálne vzdelávanie.

KAUČ

• forma vzdelávania na pracovisku, pri pracovnom výkone usmerňovaná určeným konzultantom

• zamestnanec je priebežne informovaný o hodnotení svojej činnosti, bezprostredne spolupracuje s kaučom, vzdelávanie je individuálne a smerované podľa určenej kariérovej cesty.

KONZULTANT

• Zvyčajne sa viaže k pomoci účastníkom vzdelávania pri vypracovávaní písomných prác

• Jeho úloha je určená zvyčajne krátkodobo a je vymedzená konkrétnou úlohou. Niekedy je tento pojem používaný ako synonymum pojmu tútor.

DRUHY LEKTOROV PODĽA OBSAHU

• Lektor odborných predmetov

• Lektor všeobecných predmetov

• Lektor sociálnych kompetencií

DRUHY LEKTOROV PODĽA OBSAHU

• Lektor odborných predmetov

• Lektor všeobecných predmetov

• Lektor sociálnych kompetencií

Možnosti analýzy postavenia lektora vo vzdelávaní dospelých na

Slovensku• Transparentnosť a kompatibilita kvalifikácie

lektorov v rámci EU je dôležitou požiadavkou pri evalvácii ďalšieho vzdelávania a mobilite pracovných síl

• Dôležité je stanovenie požiadaviek na pracovnú pozíciu lektora

Kde lektori pôsobia ?

• Vzdelávacie inštitúcie - štátne - príspevkové - verejnoprávne - súkromné - cirkevné - občianske združenia - iné

• Podniky• Školy• Nadácie• Iné

KVALITA

• Neexistuje ucelený systém vzdelávania lektorov

• Chýbajú štandardy profesie, i keď sa v posledných rokoch začína formovať lektorovanie ako profesia

• Nejestvuje systém monitorovania vzdelávacích potrieb lektorov

• Chýba systém kontroly kvality