Slovenská lekárska spoločnosť, Legionárska 4, 813 22 BratislavaTel: +421 2 555 656 75, fax: +421 2 554 223 63,e-mail: secretarysma@ba.telecom.sk

Všetkým výborom odborných spoločností SLS, členom Predsedníctva SLS a Revíznej komisii SLS

Bratislava, 31.08.2004

Minister zdravotníctva vyzval Slovenskú lekársku spoločnosť osobitným listom k spolupráci k oponentúre vzorových špecializačných a certifikačných programov. V tejto súvislosti sa obraciame na Vás so žiadosťou, aby ste využili možnosť spolupracovať pri tvorbe uvedených dokumentov za Váš odbor. Vzorové špecializačné študijné programy, ktoré poskytlo MZ SR, Vám posielame v elektronickej forme.

Vaše návrhy a pripomienky zašlite najneskôr do 23. septembra 2004 na Sekretariát SLS (secretarysma@ba.telecom.sk).

So srdečným pozdravom

doc. MUDr. Peter Pružinec, CSc., v.r. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc., v.r. vedecký sekretár SLS prezident SLS

A. KATEGÓRIA LEKÁR

Všeobecné ustanovenia

Špecializačné štúdium v medicíneŠpecializačné štúdium je externou formou štúdia v Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU) alebo v inej akreditovanej vzdelávacej ustanovizni (ďalej len vzdelávacia ustanovizeň). Zaradenie do špecializačného štúdia vykonáva Slovenská zdravotnícka univerzita centrálne pre všetky vzdelávacie ustanovizne v Slovenskej republike. Súčasne uchádzačovi vydáva index odbornosti, záznamník o vykonaných zdravotníckych výkonoch a iných odborných aktivitách (ďalej len záznamník), akreditovaný študijný program (národné pravidlá špecializačného štúdia) pre zvolený špecializačný odbor a Chartu prípravy medicínskych špecialistov v EÚ podľa pravidiel UEMS.

Do indexu odbornosti sa zaznamenáva zaradenie do špecializačného študijného odboru, priebeh špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a sústavného vzdelávania.

Jednotlivé odborné aktivity a výkony sa zaznamenávajú do záznamníka. Záznamník je majetkom školenca, ale za vecnú a časovú správnosť záznamov nesie spoluzodpovednosť jeho školiteľ a vedúci školiteľ. Záznamník umožňuje kontrolu priebežného plnenia špecializačného štúdia a súčasne predstavuje určitú formu záväzku medzi školiteľom a školencom, ktorého zmyslom je zvýšiť kvalitu špecializačného štúdia. Hlavným zmyslom záznamníka je zabezpečenie dokumentovanej formy vzdelávacieho procesu školenca, za účelom kontroly plnenia špecializačného študijného programu zo strany školenca, ako aj zo strany školiteľa a zodpovedného školiteľa. Aktivity zdokumentované v záznamníku sa stávajú súčasťou hodnotenia školenca pri jeho špecializačnej skúške. Podľa kritérii UEMS by mal záznamník obsahovať zoznam a opis základných, povinných študijných/výcvikových požiadaviek, špecifické vzdelávacie ciele a iné odborné aktivity (klinický výcvik, externé kurzy, workshopy, študijné pobyty, výskum, publikácie, prezentácie a iné).

Kvalifikačné a pracovno – právne predpoklady pre zaradenie do špecializačného odboru Kvalifikačným predpokladom pre zaradenie do špecializačného odboru je ukončené vysokoškolské štúdium v odbore všeobecné lekárstvo a získanie diplomu Medicinae Universae Doctor (MUDr.). Všeobecnou podmienkou je odborná, zdravotná a etická spôsobilosť na výkon práce v zdravotníctve a pracovný pomer v štátnom alebo neštátnom zdravotníckom zariadení, ktoré je držiteľom povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti. Kandidát musí mať jazykové znalosti zo slovenčiny, aby mohol komunikovať s personálom a s pacientmi. Zaradenie do špecializačného štúdia v odbore vykonáva SZU na návrh zamestnávateľa alebo lekára samosprávneho kraja na základe žiadosti uchádzača, prípadne ho na základe žiadosti môže zaradiť MZ SR ako samoplatcu (pozri §7 Nariadenia vlády SR č. 213/2004 Z. z.). Na zaradenie do odboru sa zatiaľ nevzťahuje numerus clausus.

Rozdelenie kompetencií medzi zodpovedným školiteľom/vzdelávacou ustanovizňou a školiteľmi/školiacimi pracoviskami zdravotníckych zariadeníZa školiace pracovisko sa považuje zdravotnícke zariadenie, v ktorom školenec vykonáva odbornú zdravotnícku prax. Treba rozlišovať vysoko špecializované zariadenia, v ktorých sa môže vykonávať iba časovo a vecne obmedzené štúdium (napr. v trvaní 3-6 mesiacov) a zariadenia schopné zabezpečiť časovo a vecne kompletný program štúdia. Tu je nevyhnutná rotácia v rôznych častiach zariadenia podľa študijného plánu.

Školiteľom môže byť každý lekár – špecialista v príslušnom špecializačnom odbore, ktorý pracuje v školiacom zariadení. Školiteľ v certifikovanej činnosti musí mať vlastné dostatočne rosiahle skúsenosti v tejto činnosti, musí byť držiteľom príslušného certifikátu a jeho pedagogická spôsobilosť musí byť uznaná vzdelávacou ustanovizňou.Vedúci školiteľ je v zariadení zodpovedný za organizáciu, vykonávanie, priebeh a riadenie vzdelávania (po dosiahnutí špecializácie by mal mať najmenej päťročnú klinickú prax v príslušnom odbore). Na plnenie funkcie školliaceho pracoviska musí toto pracovisko a vedúci školiteľ získať akreditáciu podľa osobitného predpisu.

Pod vzdelávacou ustanovizňou sa rozumie Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU), osobitne jej Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií (FZŠŠ), prípadne iná kompetentná vysokoškolská inštitúcia, napr. lekárska fakulta, ak podľa osobitného predpisu získa akreditáciu na vykonávanie špecializačných študijných programov. Pedagogický útvar vzdelávacej ustanovizne:

navrhuje výučbové základne a školiace pracoviská vzdelávacej ustanovizne pre príslušný odbor, navrhuje školitela a raz za 5 rokov robí inšpekciu školiteľov a akreditovaných školiacich

pracovísk, hodnotí záznamníky školencov a odporúča termín špecializačnej skúšky, navrhuje členov skúšobných komisí, v odboroch so špecializačnými licenciami po špecializačných skúškach navrhuje vydávanie

licencií v odbore, kontroluje a obnovuje špecializačné licencie a stará sa o odborné externé vedenie (skúšobné testy, školiace miesta, kurzy a i.)

Pod zodpovedným školiteľom sa rozumie vedúci príslušného pedagogického útvaru vzdelávacej ustanovizne (vedúci katedry špecializačného odboru), prípadne ním poverený pracovník tohto pedagogického útvaru. Nevyhnutným doplnkom pedagogického útvaru je výučbová základňa (klinika, laboratórium, ambulancie a pod.). Vzdelávacia ustanovizeň a zodpovední školitelia sú oprávnení kontrolovať kvalitu, časový harmonogram a plnenie študijných programov na školiacich pracoviskách. Súčasne sú povinní spolupracovať so školiacimi pracoviskami a so školiteľmi pri individuálnom špecifikovaní špecializačného študijného programu a pri zostavovaní študijného plánu.

Realizácia študijného programuŠpecializačné štúdium vedie Slovenská zdravotnícka univerzita ako národná inštitúcia. Špecializačné štúdium sa vykonáva na akreditovaných odborných pracoviskách, ktoré získali na vzdelávanie spôsobilosť. Špecializačné štúdium organizuje a zabezpečuje vedúci školiteľ školiaceho pracoviska v spolupráci so zodpovedným školiteľom, pedagogickým pracovníkom vzdelávacej ustanovizne.Školenec študuje podľa akreditovaného študijného programu. Na základe študijného programu vypracuje školiteľ so školencom študijný plán. Výber školiteľa, ktorý musí mať príslušnú odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností, ako aj vypracovaný študijný plán, schvaľuje zodpovedný školiteľ – pracovník pedagogického útvaru vzdelávacej ustanovizne pre príslušný špecializačný odbor.Špecializačné štúdium sa uskutočňuje pod priamym vedením školiteľa. Školiteľ je buď primár príslušného oddelenia zdravotmíckeho zariadenia, v ktorom je uchádzač zamestnaný, alebo primárom určený lekár - špecialista, ktorý zabezpečuje,  kontroluje a eviduje pokroky v teoretickej príprave, počet a kvalitu výkonov predpísanej praktickej prípravy. Najväčšia časť teoretickej a praktickej prípravy sa absolvuje na domácom pracovisku. Vzdelávacia ustanovizeň bude slúžiť ako konzultačné a overovacie zariadenie, ktoré sa podieľa na príprave uchádzačov na špecializačnú skúšku.Školiteľ priebežne kontroluje plnenia študijného plánu aj dokumentáciu v záznamníku, kde sa v chronologickom poradí zaznamenávajú všetky predpísané zdravotné výkony a iné odborné aktivity, osobne uskutočnené školencom, v rámci a v rozsahu špecializačného študijného programu. Školiteľ potvrdí len tie zdravotné výkony a odborné aktivity, ktoré boli uskutočnené v požadovanom rozsahu a sú záznamenané v príslušnej zdravotnej dokumentácii, resp. školenec predloží potvrdený doklad o vykonaní príslušnej odbornej aktivity. V prípade pochybnosti, vzdelávacia ustanovizeň môže požiadať príslušné zdravotnícke zariadenie o umožnenie overenia vykazovaných výkonov v záznamníku.Zodpovedný školiteľ priebežne (1-2x ročne) kontroluje priebeh a plnenie špecializačného študijného programu formou testu alebo ústneho pohovoru so školencom, za prítomnosti školiteľa. Súčasne vykoná aj kontrolu plnenia predpísaných činností a aktivít v záznamníku.

Kreditový systém štúdia

V študijných programoch špecializačného štúdia sa používajú prvky kreditového systému. V predpísaných (požadovaných) činnostiach a aktivitách je potrebné vykonať určený počet výkonov, nadobudúť určitý počet bodov vo vzdelávaní a získať určitý počet kreditov v stanovenom období. Vzhľadom na nejednotnosť kreditového systému, ktorý sa v EÚ rozpracúva osobitne pre kontinuálne vzdelávanie a osobitne pre špecializačné štúdium, možno uviesť do praxe iba niektoré zásady, najmä princíp časovej kvantifikácie jednotlivých odborných činností a výkonov.Vykonané aktivity a získané kredity sa dokumentujú v záznamníku, pričom kredity požadované v rámci jednej aktivity sa nedajú nahradiť kreditmi získanými v inej aktivite. Pokým sa pri jednotlivých odboroch neuvádza inak, vychádza sa z konvencie, že počet kreditov za jeden rok je 100 (100 % práce, ktorá sa započíta do špeciallizačného štúdia) a jeden kredit predstavuje orientačne 20 hodín práce. Jeden kredit tak predstavuje komplexné ošetrenie 5 pacientov v ústavnom zariadení (prijatie, vyšetrenie, liečba a odovzdanie do ďalšej starostlivosti), alebo vyšetrenie 20 ambulantných pacientov, alebo 20 špeciálnych výkonov, alebo 20 hodín štúdia, alebo 2,5 dňa školiacej akcie. Podrobný rozpis jednotllivých odborných aktivít a výkonov sa uvádza v záznamníku. Každoročne by uchádzač mal získať 80 – 100 kreditov, ak sa pri jednotlivých špecializáciach neuvádza inak. Výpočet kreditov slúži na orientáciu o splnení podmienok špecializačného štúdia a nemožno ho používať na vykazovanie práce či dochádzky do práce v pracovno-právnych vzťahoch, ani na žiadne iné účely.

Účasť na vedecko – odborných podujatiach a publikačnej činnostiOd školencov sa vyžaduje splnenie teoretickej aj praktickej časti špecializačného štúdia, sústavné vzdelávanie, pravidelná účasť na odborných podujatiach v odbore špecializačného štúdia usporiadaných vzdelávacou ustanovizňou, Slovenskou lekárskou spoločnosťou, Slovenskou lekárskou komorou, ďalšími organizáciami a zariadeniami, najmä na akreditovaných postgraduálnych školiacich akciách a akreditovaných odborných konferenciách, ročne najmenej 100 hodín. Účasť na medzinárodných odborných a vedeckých podujatiach sa uznáva v plnom rozsahu. Vyžaduje sa najmenej jedna publikácia v domácej alebo zahraničnej odbornej literatúre uskutočnená počas špecializačného štúdia.

Podmienky pre pozvanie ku špecializačnej skúške Podmienky na pozvanie ku špecializačnej skúške sú:

Absolvovanie špecializačného študijného programu v odbore, získanie predpísaného počtu kreditov v teoretickej a praktickej časti (školiace akcie vzdelávacej ustanovizne, odborná prax, špecializované činnosti) potvrdené v indexe odbornosti.

Absolvovanie špecializačnej prípravy v certifikovaných činnostiach, ak prebehli súčasne so špecializačným štúdiom v špecializačnom odbore (ako jeho súčasť alebo doplnenie).

Absolvovanie predpísaného počtu vzdelávacích akcií v sústavnom vzdelávaní, Vykonanie predpísaného počtu požadovaných výkonov a odborných aktivít overených

v záznamníku. Odborná pripravenosť na špecializačnú skúšku s odporúčaním školiteľov. Spravidla sa

vykonáva záverečný pohovor so zodpovedným školiteľom alebo vstupný písomný test, ktorý zostavuje príslušný pedagogický útvar vzdelávacej ustanovizne.

Spísanie písomnej práce k špecializačnej skúške a jej odporúčanie na obhajobu zo strany školiteľa. Tému písomnej práce k špecializačnej skúške určuje zodpovedný školiteľ – vedúci pedagogického útvaru vzdelávacej ustanovizne pre príslušný odbor, pričom berie do úvahy návrhy uchádzača. Rozsah práce je najmenej 25 strán normovaného textu (jedna strana má 30 riadkov, 60-70 úderov v riadku) + schémy, obrázky, obsah, zoznam skratiek, zoznam použitej literatúry. Počet citácií odbornej literatúry je najmenej 25, najmenej polovica nie staršie ako 3 roky. Štruktúra a citácie odbornej literatúry majú byť podľa normy STN 690 (01 0197) (používa sa napr. v odbornom časopise MZ SR a SZU Lekársky obzor). Odbornými školiteľmi sú pracovníci pedagogického útvaru vzdelávacej ustanovizne. Možno určiť aj školiteľa – konzultanta spomedzi uznávaných odborníkov. Každá práca má jedného alebo dvoch oponentov. Oponenti sú pracovníci pedagogického útvaru a poprední špecialisti v odbore. Uchádzač prednesie krátke tézy práce na seminári výučbovej základne vzdelávacej ustanovizne s diskusiou, referátmi oponentov a posúdením práce.

Doklad o autorstve odbornej publikácie. Pripravenosť na skúšku z jedného cudzieho jazyka, prípadne preukázanie predpísanej úrovne

jeho znalosti (úspešné absolvovanie uznanej jazykovej skúšky – zoznam takýchto skúšok pre jednotlivé jazyky vydáva pedagogický útvar vzdelávacej ustanovizne pre jazyky).

Splnenie prípadných ďalších požiadaviek zo strany školiteľov, zodpovedného školiteľa alebo vzdelávacej ustanovizne.

Školiteľ a zodpovedný školiteľ (vzdelávacia ustanovizeň) môže upraviť požiadavky na školencov a navrhovať ďalšie doplnenia študijného programu a splnenie ďalších podmienok..

Špecializačná skúškaKandidát sa na skúšku prihlási vyplnenou prihláškou, s priloženým indexom odbornosti a záznamníkom, prípadne s ďalšími dokladmi o aktivitách vrátane pedagogickej, prednáškovej a publikačnej činnosti. Kandidát súčasne predloží dobrozdanie vedúceho pracovníka zariadenia – školiteľa a jeho odporúčanie vykonať špecializačnú skúšku. Špecializačná skúška spravidla pozostáva z písomného testu, z praktickej časti (spracovanie chorobopisu, odborný výkon), z odbornej teoretickej časti (2 alebo 3 otázky), zo skúšky v organizácii zdravotníctva a z jazykovej skúšky. Ak je súčasťou špecializačného štúdia aj certifikačná príprava, súčasťou špecializačnej skúšky je aj preskúšanie z certifikovaných odborných činností. Špecializačná skúška sa vykonáva pred komisiou, ktorú vymenúva vzdelávacia ustanovizeň. Po úspešnom zložení špecializačnej skúšky SZU vydá absolventovi diplom o špecializácii. Ak sú súčasťou špecializačnej skúšky aj certifikované činnosti, SZU súčasne vydá absolventovi aj príslušné certifikáty.V prípade neúspechu pri špecializačnej skúške ju možno opakovať najskôr po roku.

Uznávanie praxe a študijných pobytov na zahraničných pracoviskáchVzdelávacia ustanovizeň započítava do špecializačného štúdia občanovi SR alebo cudzincovi odbornú zdravotnícku prax vykonanú v zahraničí v špecializačnom odbore, ak obsahom a rozsahom zodpovedá akreditovanému špecializačnému programu v SR. Žiadosť o započítanie odbornej zdravotníckej praxe vykonanej v zahraničí sa predkladá vo vzdelávacej ustanovizni spolu s dokladom o jej vykonaní potvrdeným pracoviskom.

Uznávanie diplomov Diplomy o špecializácii uvedené v Prístupovej zmluve a získané podľa Nariadenia vlády č. 213/2004 Z. z. sa automaticky uznávajú v krajinách EÚ. Diplomy o špecializácii uvedené v Prístupovej zmluve získané v inej krajine EÚ sa automaticky uznávajú v SR. Ostatné diplomy o špecializácii po posúdení obsahu a rozsahu uznáva MZ SR.

Špecializačný študijný program pre špecializačný odbor klinická biochémia

Charakteristika špecializačného odboruKlinická biochémia je odbor, ktorý sa zaoberá biochemickými analýzami telesných tekutín, buniek a tkanív ako aj interpretáciou získaných výsledkov v zdraví a chorobe. Odbor nie je obmedzený len na laboratórium, ale má úzky vzťah ku klinike. Moderná klinickobiochemická diagnostika si vyžaduje znalosti a praktické zručnosti nielen z oblasti biochémie, ale aj z molekulárnej biológie, hematológie, imunológie, mikrobiológie, bakteriológie, virológie a parazitológie.

Kvalifikačné a pracovnoprávne predpoklady pre zaradenie do odboruAbsolvovanie vysokoškolského štúdia v jednom z odborov:všeobecné lekárstvolaboratórne vyšetrovacie metódy – laboratórna medicínabiomedicínska fyzikabiológia so zameraním na bunkovú a molekulovú biológiubiológia so zameraním na fyziológiu živočíchov a človekafyzika so zameraním na biofyziku a chemickú fyzikuchémia so zameraním na biochémiubiotechnológiabiochémia a biotechnológiachémia a technológia životného prostrediabiomedicínske inžinierstvo

Rozsah teoretických vedomostíZákladné vedomostiBiochémiaHematológiaMikrobiológiaVirológiaParazitológia

Rozsah praktických zručnostíKlinické vyhodnocovanie laboratórnych dátIndikácie klinicko chemických vyšetreníZber a skladovanie biologického materiáluAnalytické princípy a technikyMetodológia vyhodnocovania analytických nálezovHematológia a imunohematológiaKazuistika v laboratórnej diagnostikeKlinikaVýskum a vývojManažment a kvalita

Organizačná forma štúdiaI ročník ZS: Spoločný kmeň LS: Spoločný kmeň

II ročník ZS: Klinika LS: Klinika III. ročník ZS: Klinická biochémia I LS: Klinická biochémia I IV ročník ZS: Hematológia LS: Mikrobiológia V ročník ZS: Klinická biochémia II LS: Klinická biochémia II

Kredity

5 rokov: 250 kreditov, 1 rok: 50 kreditov, 1 semester: 25 kreditov

I ročník ZS:Spoločný kmeň 25LS:Spoločný kmeň 25II ročník ZS: Klinika 25LS: Klinika 25III. ročník ZS: Klinická biochémia I 25LS: Klinická biochémia I 25IV ročník ZS: Hematológia 25LS: Mikrobiológia 25V ročník ZS: Klinická biochémia II 25LS: Klinická biochémia II 25

Dĺžka štúdia a jej odôvodnenieRočník: Spoločný kmeň

Základné vedomostiKlinické hodnotenie laboratórnych dátIndikácie laboratórnych vyšetreníZber a skladovanie biologického materiáluAnalytické princípy a technikyHodnotenie metodíkHematológia a imunohematológiaKonzultačná činnosťKlinické skúsenostiVýskum a vývojLaboratórny manažment a kontrola kvality

Ročník: Klinická prax

VizitySemináreKazuistikyOrgánové funkcie, anatómia a fyziológiaMetabolizmusBiochemické skúmanie a testyVariácia fyziológie vedúca ku patológii a chorobe

Ročník: Klinická biochémia I

CukryTukyBielkovinyNukleové kyselinyPorfyrínyBiogénne amínyVoda a elektrolytyAcidobáza a krvné plynyKrvinky a dostičkyHemokoaguláciaImúnny systémEnzýmy

Ročník: Klinická biochémia II

Tráviaci traktExokrinná funkcia pankreasuPečeň a biliárny traktObličky a močový traktHypertenziaKostný a svalový systémEndokrinný systémTehotenstvo a perinatálna analýzaMonitorovanie liekovToxikológia

Ročník:

Hematológia ( 0.5 roka ): Morfológia a krvotvorbaHemostázaImunohematológia a transfuziológia

Mikrobiológia ( 0.5 roka )Všeobecné aspektyDiagnostické postupyBaktérie a vírusyInfekčné choroby a symptómyParazitológia

LiteratúraBurtis CA, Ashwood ER, Tietz NW: textbook of clinical chemistry, Philadelphia: WB Saunders Company, 1998Greiling H, Gressner AM: Lehrbuch der Klinischen Chemie und Pathobiochemie, 3 Auflage, Stuttgart: FK Schattauer Verlag, 1995Thomas L.: Clinical Laboratory Diagnostics, Frankfurt am Main: T-H Books, 1998Johnstone A., Thorpe R.: Immunoschemistry in Practice, Oxford: Blackwell Scientific Inc, 1996Rose BD, Post T, Narrins L.: Clinical Physiology of Acid Base and Electrolytes Disorders, New York, McGraw-Hill Book Company, 1994Greenspan FS, Strewler GJ: Basic and Clinical Endocrinology, Los Altos: Appleton and Lange Medical Publications, 1997Felig P, Baxter JD, Frohman LA: Endocrinology and Metabolism, New York: McGraaw-Hill Book Company, 1995Sackett DL, Haynes RB, Tugwell P: Clinical epidemiology, a basic science for clinical medicine, Boston: Little, Brown and Company, 1991Friedman RB, Young DS: Effects of disease on clinical laboratory tests, Washington: AACC Press, 1997Young DS: Effects of Drugs on Clinical Laboratory Tests, Washington: AACC Press, 1995Young DS: Effects of preanalytical variables on clinical laboratory tests, Washington: AACC Press, 1993

Richard-Lee GL, Foster J, Lukens J, Wintrobe MM: Wintrobe´s Clinical heamtology, Philadelphia: „Lea and Febiger, 1998Dacie JV, Lewis SM: Practical hematology, London: Churchill Livingstone, 1995Spivak JL, Eichenr ER: The fundamentals of clinical hematology, Cambridge: Harper and Row Publishers, 1993Bloom AL, Forbes CD, Thomas DD: Haemostasis and thrombosis, London: Churchill Livingstone, 1994Engelfried CP, Contreras M, Mollison PL: Blood transfusion in clinical medicine, Ixfird: Blackwell Science Inc, 1997Babior BM Stossel TP: Haematology – a pathophysiological approach, New York: Churchill Livingstone, 1994Hall R, Malia RG: Medical laboratory hematology, London, Butterworths, 1991Colman RW, Hirsh J, Marder VJ, Salzman EW: Hemaostsis and thrombosis – basic principles and clinical practice, Philadelphia: JB Lippincott Company, 1994Stiene Martin EA, Lotspeich-Steininger ChA, Koepke JA: Clinical hematology – principles, procedures, correlations, Philadelphia: JP Lippincott Company, 1998Harmening DM: Clinical hematology and fundamentals of heamostasis, Philadelphia: FA Davies Company, 1996Hofbrand AV, Petit JE: Essential Heamtology, Oxford: Blackwell Scientific Publications, 1993Adelberg EA, Jawetz E, Melnick JL: review of medical Microbiology, Lost Altos: Lange Medical Publications, 1993Murray PR, Baron EJ, Pfaller MA: Manual of Clinical Microbiology, Washington: American Soceity for Microbiology, 1999Bangert SK, Marshall WJ, Clinical biochemistry – metabolic and clinical aspects, London: Churchill Livingstone, 1995

ČasopisyAnnals of Clinical BiochemistryBritish Medical JournalClinical ChemistryClinical chemistry and laboratory medicineClinica Chimica ActaCurrent Advances ion Clinical ChemistryCurrent ContentsJournal of Biological ChemistryJournal of clinical endocrinology and metabolismNatureNew England Journal of MedicineScandinavian Journadl of Clinical and Laboratory InvestigationsScienceThe Lancet

Doplnky1. Lekár, ktorý získal špecializáciu špecializáciu II. stupňa podľa predpisov platných do 28. 3. 2002, a ktorému bola základná špecializácia priznaná podľa doterajších predpisov, je spôsobilý na výkon špecializovaných pracovných činností podľa Nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve z 1. 5. 2004

2. Iný zdravotnícky pracovník, ktorý získal špeciálnu prípravu na výkon práce v zdravotníctve podľa predpisov platných do 28. 3. 2002 a ktorému bola priznaná príprava iného zdravotníckeho pracovníka podľa doterajších predpisov, je spôsobilý na výkon špecializovaných pracovných činností pod ľa Nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve z 1. 5. 2004 ak ku dňu účinnosti tohto nariadenia vykonáva zdravotnícku prax v príslušnom odbore.

3. Rovnocennosť diplomov o špecializácii získaných podľa doterajších predpisov s diplomami o špecializácii podľa Nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve v prípade potreby posudzuje SZU

4. Doterajší základný špecializačný odbor klinická biochémia nezodpovedá predpísaným kritériám na automatické uznanie podľa Európskeho sylabu pre postgraduálne vzdelávanie v klinickej chémii takto:

Absolventi I a II atestácie z klinickej biochémie podľa doterajších predpisov nespĺňajú kritériá rozšíreného vzdelania v hematológii, imunológii, mikrobiológii a parazitológiiAbsolventi I atestácie podľa doterajších predpisov nespĺňajú naviac predpísanú dĺžku štúdia 5 rokovDoplnenie príslušného štúdia podľa požadovaných kritérií preto predpokladá absolvovanie štúdia v príslušnej dĺžke a doplnenie štúdia o hematológiu, imunológiu, mikrobiológiu a parazitológiu

5. Ak sa kandidát rozhodne zmeniť už nadobudnutú špecializáciu musí splniť tieto podmienky:a) Návrh na zmenu špecializácie z klinickej biochémie na endokrinológiuAk chce klinický biochemik zmeniť nadobudnutú špecializáciu z klinickej biochémie na endokrinológiu, zo špecializačného odboru sa mu uznajú tieto kredity:Klinika 50 ( 1 rok )Spoločný kmeň 50 ( 1 rok )Klinická biochémia I 50 ( 1 rok )Klinická biochémia II 50 ( 1 rok )SPOLU 200 ( 4 roky )Zvyšné kredity/roky potrebné na získanie zo špecializačného odboru endokrinológia sa upravujú takto:Spoločný internistický kmeň 50 1 rokEndokrinológia 100 2 rokyb) Návrh na zmenu špecializácie z klinickej biochémie na laboratórnu medicínu

6. Ak chce klinický biochemik zmeniť nadobudnutú špecializáciu z klinickej biochémie na laboratórnu medicínu, zo špecializačného štúdia klinická biochémia sa mu uznajú tieto kredity:Spoločný kmeň 50 ( 1 rok )Klinika 50 ( 1 rok )Klinická biochémia 50 ( 1 rok )Hematológia 25 ( 1/2 roka )Mikrobiológia 25 ( 1/2 roka )SPOLU 200 ( 4 roky )Zvyšné kredity/roky potrebné na získanie zo špecializačného odboru laboratórna medicína sa upravujú takto:Laboratórna medicína 50 ( 1 rok )

7. Klinická biochémia nemá žiadne certifikované odbory alebo certifikované metódy.

8. Podľa nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve z 1. 5. 2004 je minimálna dĺžka trvania špecializačného štúdia 4 roky. V súlade s chartou UEMS o postgraduálnej príprave v medicínskej biopatológii – monovalentný typ štúdia „klinická biochémia“ trvá príprava 5 rokov.

9. Uznávanie kreditov v príbuzných odboroch – endokrinológia, hematológia a transfuziológia, klinická mikrobiológia, imunológia a alergológia a laboratórna medicína sa definitívne upraví po zverejnení študijných materiálov z týchto odborov a ich vzájomnej harmonizácii

10. Doklady o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctveAkreditovaný špecializačný študijný programCharta prípravy medicínskych špecialistov v medicínskej biopatológiiIndex odbornostiZáznamník zdravotných výkonov a iných odborných aktivít

11. Akreditovaný špecializačný študjiný programZákladné vedomostiKlinické vyhodnocovanie laboratórnych dátIndikácie klinicko chemických vyšetreníZber a skladovanie biologického materiáluAnalytické princípy a technikyMetodológia vyhodnocovania analytických nálezovHematológia a imunohematológiaKazuistika v laboratórnej diagnostikeKlinikaVýskum a vývojManažment a kvalita

Rozšírená biochémiaRozšírená hematológiaMikrobiológia-virológiaParazitológia

12. Charta prípravy medicínskych špecialistov v medicínskej biopatológii uvádza tieto podmienky postgraduálneho špecializačného štúdia:kompetitívny výber a trvanie 5 rokov :1 rok kliniky1 rok spoločný kmeň/spoločný základ 1 rok – hematológia, mikrobiológia, biochémia, imunológia3 roky príprava polyvalentného špecialistu v odbore laboratórna medicína3 roky príprava monovalentného špecialistu v jednotlivých odboroch: mikrobiológia, biochemik, hematológia, imunológia

Špecializačný študijný program pre špecializačný odbor laboratórna medicína

Charakteristika špecializačného odboruLaboratórna medicína je odbor, ktorý sa zaoberá laboratórnymi analýzami telesných tekutín, buniek a tkanív a interpretáciou takto získaných laboratórnych výsledkov v zdraví a chorobeOdbor má ťažisko vo využívaní širokého spektra laboratórnych metód v prospech pacienta, a preto jeho činnosť nie je obmedzená len na laboratórium, ale má tiež veľmi úzky vzťah ku klinikeModerná laboratórna diagnostika si vyžaduje znalosti a praktické zručnosti z viacerých oblastí – manažmentu, ekonomiky, kontroly kvality, molekulárnej biológie, klinickej biochémie, hematológie, imunológie, hlavného histokompatibilitného systému, mikrobiológie, mikroskopie, analýzy moča a likvoru, transfuziológie ako aj kliniky

Kvalifikačné a pracovnoprávne predpoklady pre zaradenie do odboruPredpokladom do zaradenia je absolvovanie vysokoškolského štúdia v jednom z nižšie uvedených odborov:všeobecné lekárstvolaboratórne vyšetrovacie metódy – laboratórna medicínabiomedicínska fyzikabiológia so zameraním na bunkovú a molekulovú biológiubiológia so zameraním na fyziológiu živočíchov a človekafyzika so zameraním na biofyziku a chemickú fyzikuchémia so zameraním na biochémiubiotechnológiabiochémia a biotechnológiachémia a technológia životného prostrediabiomedicínske inžinierstvo

Rozsah teoretických vedomostíPrincípy základných laboratórnych činnostíMolekulárna patológiaKlinická chémiaMikroskopia a analýza močaCytogenetikaHlavný histokompatibilitný systémHematológiaKoaguláciaMikrobiológiaImunopatológiaTransfúzna medicína

Rozsah praktických zručnostíZákladné laboratórne činnostiMetódy molekulárnej patológieMetódy klinickej chémie Metódy mikroskopie a analýzy moča Metódy cytogenetikyMetódy na vyšetrenie hlavného histokompatibilitného systému Metódy hematológieMetódy koagulácie

Metódy mikrobiológieMetódy imunopatológie Metódy transfúznej medicíny

Organizačná forma štúdiaI ročník ZS Spoločný kmeň ILS Spoločný kmeň IIII ročník ZS Klinika ILS Klinika IIIII ročník ZS Základné laboratórne činnosti Mikroskopia a analýza močaLS Klinická chémia IV ročník ZS Cytogenetika Molekulárna biológiaLS Hematológia Koagulácia TransfuziológiaV ročník ZS MikrobiológiaLS Imunopatológia Hlavný histokompatibilný systém Kredity5 rokov: 250 kreditov, 1 rok: 50 kreditov, 1 semester: 25 kreditov

I ročník ZS Spoločný kmeň I 25LS Spoločný kmeň 25II ročník ZS Klinika I 25LS Klinika II 25III ročník ZS Základné laboratórne činnosti 15 Mikroskopia a analýza moča 10LS Klinická chémia 25IV ročník ZS Cytogenetika 10 Molekulárna biológia 15LS Hematológia 10 Koagulácia 5 Transfuziológia 10V. ročník ZS Mikrobiológia 25LS Imunopatológia 20 Hlavný histokompatibilný systém 5

Dĺžka štúdia a jej odôvodnenie

Spoločný kmeň 12 mesiacovKlinická prax 12 mesiacovZákladné laboratórne činnosti 4 mesiaceMikroskopia a analýza moča 2 mesiaceKlinická chémia 6 mesiacovCytogenetika 2 mesiace

Molekulárna biológia 4 mesiaceHematológia 4 mesiaceKoagulácia 2 mesiaceTransfuziológia 2 mesiaceMikrobiológia 6 mesiacovImunopatológia 2 mesiaceHlavný histokompatibilný systém 2 mesiace

1 ročník: Spoločný kmeň

Základné vedomostiKlinické hodnotenie laboratórnych dátIndikácie laboratórnych vyšetreníZber a skladovanie biologického materiáluAnalytické princípy a technikyHodnotenie metodíkHematológia a imunohematológiaKonzultačná činnosťKlinické skúsenostiVýskum a vývojLaboratórny manažment a kontrola kvality

2. Ročník: Klinická prax

VizitySemináreKazuistikyOrgánové funkcie, anatómia a fyziológiaMetabolizmusBiochemické skúmanie a testyVariácia fyziológie vedúca ku patológii a chorobe

3 ročník

Základné laboratórne činnosti 4 mesiaceMikroskopia a analýza moča 2 mesiaceKlinická chémia 6 mesiacov

4 ročník

Cytogenetika 2 mesiaceMolekulárna biológia 4 mesiaceHematológia 4 mesiaceKoagulácia 2 mesiace

5 ročník

Transfuziológia 2 mesiaceMikrobiológia 6 mesiacovImunopatológia 2 mesiaceHlavný histokompatibilný systém 2 mesiace

Odporúčaná literatúraZahraničná:ADELBERG EA, JAWETZ E, MELNICK JL: review of medical Microbiology, Lost Altos: Lange Medical Publications, 1993BABIOR BM STOSSEL TP: Haematology – a pathophysiological approach, New York: Churchill Livingstone, 1994

BANGERT SK, MARSHALL WJ, Clinical biochemistry – metabolic and clinical aspects, London: Churchill Livingstone, 1995BLOOM AL, FORBES CD, THOMAS DD: Haemostasis and thrombosis, London: Churchill Livingstone, 1994BURTIS CA, ASHWOOD ER, TIETZ NW: textbook of clinical chemistry, Philadelphia: WB Saunders Company, 1998CLATCHEY K.: Clinical Laboratory MedicineCOLMAN RW, HIRSH J, MARDER VJ, SALZMAN EW: Hemaostsis and thrombosis – basic principles and clinical practice, Philadelphia: JB Lippincott Company, 1994DACIE JV, LEWIS SM: Practical hematology, London: Churchill Livingstone, 1995ENGELFRIED CP, CONTRERAS M, MOLLISON PL: Blood transfusion in clinical medicine, Ixfird: Blackwell Science Inc, 1997FELIG P, BAXTER JD, FROHMAN LA: Endocrinology and Metabolism, New York: McGraaw-Hill Book Company, 1995FRIEDMAN RB, YOUNG DS: Effects of disease on clinical laboratory tests, Washington: AACC Press, 1997GREENSPAN FS, STREWLER GJ: Basic and Clinical Endocrinology, Los Altos: Appleton and Lange Medical Publications, 1997HALL R, MALIA RG: Medical laboratory hematology, London, Butterworths, 1991HARMENING DM: Clinical hematology and fundamentals of heamostasis, Philadelphia: FA Davies Company, 1996HOFBRAND AV, PETIT JE: Essential Heamtology, Oxford: Blackwell Scientific Publications, 1993JOHNSTONE A., THORPE R.: Immunoschemistry in Practice, Oxford: Blackwell Scientific Inc, 1996MURRAY PR, BARON EJ, PFALLER MA: Manual of Clinical Microbiology, Washington: American Soceity for Microbiology, 1999ROSE BD, POST T, NARRINS L.: Clinical Physiology of Acid Base and Electrolytes Disorders, New York, McGraw-Hill Book Company, 1994RICHARD-LEE GL, FOSTER J, LUKENS J, WINTROBE MM: WINTROBE´s Clinical heamtology, Philadelphia: „Lea and Febiger, 1998SACKETT DL, HAYNES RB, TUGWELL P: Clinical epidemiology, a basic science for clinical medicine, Boston: Little, Brown and Company, 1991SPIVAK JL, EICHENR ER: The fundamentals of clinical hematology, Cambridge: Harper and Row Publishers, 1993STIENE MARTIN EA, LOTSPEICH-STEININGER CHA, KOEPKE JA: Clinical hematology – principles, procedures, correlations, Philadelphia: JP Lippincott Company, 1998THOMAS L.: Clinical Laboratory Diagnostics, Frankfurt am Main: T-H Books, 1998YOUNG DS: Effects of Drugs on Clinical Laboratory Tests, Washington: AACC Press, 1995YOUNG DS: Effects of preanalytical variables on clinical laboratory tests, Washington: AACC Press, 1993

Časopisy

British Medical JournalClinical ChemistryClinical chemistry and laboratory medicineCurrent ContentsJournal of Biological ChemistryJournal of clinical endocrinology and metabolismNatureNew England Journal of MedicineScandinavian Journal of Clinical and Laboratory InvestigationsScienceThe Lancet

Doplnky1. Ustanovenie o automatickom uznaní špecializačného odboru na základe získanej špecializácie podľa doterajších predpisovLekár, ktorý získal špecializáciu špecializáciu II. stupňa podľa predpisov platných do 28. 3. 2002, a ktorému bola základná špecializácia priznaná podľa doterajších predpisov, je spôsobilý na výkon

špecializovaných pracovných činností podľa Nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve z 1. 5. 2004Iný zdravotnícky pracovník, ktorý získal špeciálnu prípravu na výkon práce v zdravotníctve podľa predpisov platných do 28. 3: 2002 a ktorému bola priznaná príprava iného zdravotníckeho pracovníka podľa doterajších predpisov, je spôsobilý na výkon špecializovaných pracovných činností pod ľa Nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve z 1. 5. 2004 ak ku dňu účinnosti tohto nariadenia vykonáva zdravotnícku prax v príslušnom odbore.Rovnocennosť diplomov o špecializácii získaných podľa doterajších predpisov s diplomami o špecializácii podľa Nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve v prípade potreby posudzuje SZU

2. Ustanovenie o novom názve špecializačného odboruPodľa prílohy číslo 1 Nariadenia vlády z 1. 5. 2004 o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve je laboratórna medicína špecializačný odbor s minimálnou dĺžkou trvania špecializačného štúdia 4 roky.

3. Ustanovenie o doplnení špecializačného štúdia ( I a II špecializácia )Doterajší základný špecializačný odbor laboratórna medicína zodpovedá predpísaným kritériám na automatické uznanie podľa EUMS Charty pre postgraduálne vzdelávanie v medicínskej biopatológii

4. Ustanovenie o podmienkach zmeny nadobudnutej špecializácieAk sa kandidát rozhodne zmeniť už nadobudnutú špecializáciu musí splniť tieto podmienky:Ak chce klinický biochemik zmeniť nadobudnutú špecializáciu z klinickej biochémie na laboratórnu medicínu, zo špecializačného štúdia klinická biochémia sa mu uznajú tieto kredity:

Spoločný kmeň 50 ( 1 rok )Klinika 50 ( 1 rok )Klinická biochémia 50 ( 1 rok )Hematológia 25 ( 1/2 rok )Mikrobiológia 25 ( 1/2 rok )SPOLU 200 ( 4 roky )

Zvyšné kredity/roky potrebné na získanie zo špecializačného odboru laboratórna medicína sa upravujú takto:

Laboratórna medicína 50 ( 1 rok )

5. Laboratórna medicína nemá žiadne certifikované odbory ani certifikované metódy

6. Podľa nariadenia vlády o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve z 1. 5. 2004 je minimálna dĺžka trvania špecializačnej prípravy 4 rokyV súlade s chartou EUMS o postgraduálnej príprave v medicínskej biopatológii – polyvalentný typ štúdia „laboratórna medicína“ trvá príprava 5 rokovUznávanie kreditov v príbuzných odboroch – endokrinológia, hematológia a transfuziológia, klinická mikrobiológia, imunológia a alergológia a laboratórna medicína sa definitívne upraví po zverejnení študijných materiálov z týchto odborov a ich vzájomnej harmonizácii

7. Doklady o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctvea) Akreditovaný špecializačný študjiný program

Základné laboratórne činnostiMolekulárna patológiaKlinická chémiaMikroskopia a analýza močaCytogenetikaHlavný histokompatibilitný systémHematológiaKoaguláciaMikrobiológiaImunopatológiaTransfúzna medicína

b) Charta postgraduálnej prípravy medicínskych špecialistov v medicínskej biopatológiic) Charta prípravy medicínskych špecialistov v medicínskej biopatológii uvádza tieto podmienky postgraduálnej špecializačnej prípravy:kompetitívny výber a trvanie 5 rokov :

1 rok kliniky1 rokspoločný kmeň/spoločný základ 1 rok – hematológia, mikrobiológia, biochémia, imunológia3 roky príprava polyvalentného špecialistu v odbore laboratórna medicína3 roky príprava monovalentného špecialistu v jednotlivých odboroch: mikrobiológia, biochemik, hematológia, imunológia

a) Index odbornostie) Záznamník zdravotných výkonov a iných odborných aktivít