3 Harmonizovan normy

3.1 Pouitie harmonizovanch noriem

V rmci Eurpskeho spoloenstva stanovila rezolcia Rady zo 7.

mja 1985 o Novom prstupe k technickej harmonizcii a technickm

normm hlavn smery tohto prstupu k eurpskej technickej legislatve.

Smernice Novho prstupu sa obmedzuj na urenie zkladnch

poiadaviek na veobecn otzky, ako s bezpenos, zdravie a ivotn

prostredie pre vek skupiny vrobkov. Vrobky vyroben poda

zkladnch poiadaviek smernc Novho prstupu mono predva

kdekovek na zem Eurpskeho spoloenstva. Dobrovon, harmoni-

zovan normy vytvran eurpskymi normalizanmi organizciami

ponkaj vhodn, ale nie zvzn technick rieenia na splnenie

zkladnch poiadaviek.

POZNMKA. Termn harmonizovan norma sa v tomto prpade

pouva na normu harmonizovan so zvznm prvnym predpisom

(smernica Novho prstupu) a li sa od defincie uvedenej v ISO/IEC

Guide 2 (EN 45020).

Harmonizovan normy pripravuj eurpske normalizan organi-

zcie ako technick pecifikcie (eurpske normy - EN a harmonizovan

dokumenty HD, Komisia ES uprednostuje tvorbu eurpskych noriem)

na zklade Rmcovho dohovoru medzi eurpskymi normalizanmi

organizciami a Komisiou ES z 13. novembra 1984.

Komisia ES vyzva prostrednctvom udeovanch mandtov

eurpske normalizan organizcie, aby vytvrali v zmysle smernc

Novho prstupu harmonizovan normy v tch oblastiach, kde s im

mandty udelen. Eurpske normalizan organizcie vypracvaj poda

jednotlivch mandtov nov normy, ale mu tie oznai u jestvujce

normy, e spaj podmienky mandtu, alebo modifikova jestvujce

normy tak, aby spali tieto podmienky. Rovnako mu oznai

medzinrodn alebo nrodn normy a prevzia ich do sstavy eurpskych

noriem. Pri predkladan noriem eurpske normalizan organizcie

vyznaia zkladn poiadavky, ku ktorm sa dan normy vzahuj.

Vsledn eurpsku normu (alebo HD) potom kvalifikuj ako harmoni-

zovan normu.

Odkaz na Rmcov dohovor je dleit, lebo v jeho rmci sa

predpoklad as vetkch zainteresovanch na prprave noriem,

vrtane orgnov ttnej sprvy, ktor s zodpovedn za zapracovanie

smernc ES do nrodnej legislatvy a zastupuj verejn zujem, priom

vak tieto orgny nemaj v normalizanom procese iadnu hierarchick

pozciu.

Eurpske normy (alebo HD) vypracovan za uvedench podmie-

nok sa v zmysle smernc Novho prstupu stvaj harmonizovanmi

vtedy, ke ich eurpske normalizan organizcie oficilne predloia

Komisii ES a Komisia ES ich vyhlsi v Official Journal of the

European Communities (radn vestnk ES, OJ EC), typ C, najm

preto, aby so zreteom na prvne dsledky bol stanoven dtum, od

ktorho mono zhodu predpoklada a aby vetky hospodrske subjekty

v ES mali rovnak vchodiskov pozciu pri vyuvan harmonizovanch

noriem. Bez tohto vyhlsenia Komisie ES nie je dodriavanie tchto

noriem povaovan za predpoklad zhody.

Zo smernc Novho prstupu vyplva, e harmonizovan eurpska

norma sa m zavies do sstavy nrodnch noriem identickm spso-

bom, aby mohlo djs k predpokladu zhody. To znamen, e k predpo-

kladu zhody nedochdza, ak eurpska norma nebola prebran do sstavy

nrodnch noriem. lensk tty s povinn zverejni odkazy na tie

nrodn normy, do ktorch boli harmonizovan eurpske normy

zapracovan. Poda smernc Novho prstupu sa potom zhoda s nrod-

nmi normami preberajcimi harmonizovan normy, ktor Komisia ES

vyhlsila v OJ EC, povauje za splnenie zkladnch poiadaviek smer-

nc, na ktor sa harmonizovan normy vzahuj. Zhoda s tmito normami

nie je povinn. Smernice Novho prstupu maj by zapracovan do

nrodnej legislatvy.

Zoznam harmonizovanch eurpskych noriem poda jednotlivch

smernc Novho prstupu sa nachdza na Internete, na adrese:

www.newapproach.org.

Pri kliknut na symbol v troch stpcoch vpravo sa objavia tieto daje:

- stpec Informcie o smernici: alie doplnkov informcie k prslunej

smernici;

- stpec Normalizan aktivity: uvdza program prc eurpskych

normalizanch organizci CEN/CENELEC/ETSI rozdelen podrobne

poda jednotlivch oblast smernice, s uvedenm prslunch technickch

komisi TC a s aktulnym stavom pripravovanch dokumentov;

- stpec Odkazy na harmonizovan normy: pln nzov smernice

s dopajcimi dajmi a dtum poslednej aktualizcie oznmenia v

Official Journal of EC (radn vestnk ES); s monosou otvori si

radn vestnk ES vo formte pdf poda jazykovej verzie (riadok

drobnch tvorekov so skratkou prslunho jazyka) a zoznam

harmonizovanch noriem v tabukovej forme.

3.2 Harmonizovan normy v SR

V SR plat od 1. janura 2000 zkon . 264/1999 Z. z. o

technickch poiadavkch na vrobky a o posudzovan zhody a o zmene

a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov. Zkon

kodifikuje spsob ustanovenia technickch poiadaviek na vrobky a

spsoby posudzovania zhody s tmito poiadavkami. Zkon tie upravuje

prva a povinnosti podnikateov a inch prvnickch osb poverench

innosami svisiacimi s tvorbou noriem, posudzovanm zhody,

certifikciou, autorizciou a akreditciou.

Na tento zkon nadvzuj nariadenia vldy obsahujce technick

poiadavky na vrobky, do ktorch s poda legislatvnych pravidiel SR

zapracovan smernice Novho prstupu.

Poda tohto zkona sa harmonizovanou stva slovensk technick

norma vtedy, ak preber EN vyhlsen ako harmonizovan v OJ EC

a NMS SR oznmi vo svojom Vestnku, e harmonizovan slovensk

technick normu mono poui na posudzovanie splnenia technickch

poiadaviek stanovench nariadenm vldy. Dodranie harmonizovanej

slovenskej technickej normy sa povauje za splnenie technickch

poiadaviek urench technickm predpisom (nariadenm vldy).

Dodriavanie harmonizovanej slovenskej technickej normy je dobro-

von.

3.3 Regulovan a neregulovan sfra v E (harmonizovan

a neharmonizovan oblas)

Zvery hodnotenia vntornho trhu E kontatovali, e v rmci

Jednotnho hospodrskeho priestoru (JHP) podlieha povinnmu posudzo-

vaniu zhody alebo povinnmu preukazovaniu zhody vrobku s uritmi

predpsanmi kritriami na zklade poiadaviek trhovej inpekcie 79 %

vymieanch vrobkov. Rozdelenie jednotlivch oblast upravovanch

legislatvou ukazuje, e 51 % z toho podlieha komunitrnej legislatve

(harmonizovan oblas). Sfra vzjomnho uznvania je pomerne nzka

(9 %). Skutonos je vak ete retriktvnejia, pretoe tam, kde vrobok

neupravuje pecifick prvna prava (komunitrna alebo nrodn), plat

zsada povinnej veobecnej bezpenosti vrobkov v zmysle Smernice

92/59/EHS o veobecnej bezpenosti vrobkov. Harmonizovan a nehar-

monizovan regulovan sfra v E s vak sam osebe vyie.

Smernica 92/59/EHS vyjadruje zkladn povinnosti vzahujce sa

na vrobcov (dovozcov, distribtorov osoby, uvdzajce vrobok na

trh), ako aj na lensk krajiny.

Ak na vrobok neplat osobitn predpis poda Novho alebo

Starho prstupu, alebo in technick charakteristiky vrobku, vrobca,

dovozca a distribtor preukazuj bezpenos vrobku zhodou:

a) s nrodnmi technickmi normami, prednostne s tmi, ktor s

nrodnou implementciou eurpskych noriem,

b) s poznatkami vedy a techniky, vzahujcimi sa na bezpenos

vrobkov v ase, ke boli uvdzan na trh.

lensk krajiny s povinn njs inn mechanizmus kontroly

a vynucovania tejto povinnosti vrtane rchlej vmeny informci

o vrobkoch, ktor nespaj zkladn kritrium bezpenosti a vyskytli sa

na niektorom z trhov lenskch krajn.

Zodpovednos za bezpenos vrobkov je adresn, menovite

spova na riaditeovi (tatutrnom zstupcovi) podniku aj v prpade, ke

podnik zbankrotuje. V sdnom konan sa toti uplatuje zodpovednos

voi tatutrovi, aj ke u nie je prvnickou osobou. V komunitrnej

legislatve upravujcej znik podnikov m prednos uplatovanie nro-

kov tohto charakteru, kee jeho dodriavanie a vynucovanie je vo

verejnom, resp. ttnom zujme na zabezpeen ochrany spotrebitea.

3.4 Prelnanie regulovanej a neregulovanej sfry Smernica o veobecnej bezpenosti vrobkov je komplementrnym

opatrenm k osobitne formulovanm prvnym pravm. Uplatuje sa

vade tam, kde nie je in legislatva, ktor upravuje technick poiadavky

na bezpenos vrobkov. Teoreticky sa teda roziruje regulovan sfra

o tzv. siv znu, t. j. na vetky vrobky uvdzan do obehu, priom pri

znanej mnoine vrobkov sa tto fza realizuje zdravou vahou, ke

vrobca poda povahy vrobku me vyhlsi, e je bezpen. Jednm

z dvodov ttneho financovania a podnikateskho sponzorovania tvor-

by noriem a vedeckho vskumu v krajinch E je odahenie podni-

kateskej sfry od vedeckho bdania (deba prce v praxi), kee

technick pecifikcie uvdzan v normch s odrazom vedy a vskumu

v technicko-vrobnej praxi.

Aj Globlna koncepcia a Nov prstup v regulovanej a dobro-

vonej sfre hodnotenia zhody sa prekrvaj v sivej zne, kde m

odberate prvo poadova veobecn bezpenos aj tch vrobkov,

ktor nie s predmetom regulcie. Preto je vhodn zavies Globlnu

koncepciu aj ako nstroj certifikcie v neregulovanej sfre. Odberateom

(zkaznkom) je aj tt, ktor uplatuje svoje prvomoci ovplyvova:

- verejn obstarvanie,

- ochranu spotrebitea,

- ochranu prrodnho prostredia,

- ochranu pracovnkov pri prci,

- ekonomick vdavky na zdravotnctvo,

- zabezpeenie slobodnej sae.

Nov prstup prijat v r. 1985 harmonizciou technickch podmienok na

eurpskej rovni prispel k aliemu vvoju posudzovania zhody.

Veobecn rozdelenie prekok obchodu:

1) technick predpisy,

2) pecifiko