Elektromechanické zapisovačeElektromechanické zapisovače su analógové meracie prístroje ,ktoré majú okrem ručičkového ukazovateľa aj zapisovacie zariadenie. Zapisovacie zariadenie obsahuje písadlo ,ktoré obyčajné v pravouhlých súradniciach zapisuje časový priebeh meranej veličiny na posúvajúci sa záznamový papier. Posuv záznamového papiera obstaráva hodinový stroj.Pri pri elektromechanických zapisovačoch sa používajú také druhy elektromechanických prístrojov ,ktoré môžu vyvinúť veľký pohybový moment. Väčšinu sa vyžaduje zmeniť otáčavý pohyb elektromechanického postroja na priamočiary pohyb ukazovateľa a zapisovacieho pera, teda ak majú byt súradnice času na záznamovom papieri kolmé. Umožňuje nám to Elipsovitý prevod.

Obrázok Číslo 1

Vnútornú časť zapisovača tvory merací blok a časomerná jednotka. Merací blok zabezpečuje premenu meranej veličiny na priamočiaru výchylku ukazovateľa so zapisovacím perom.

Princíp činnosti:

Zapisovacie pero sa zásobuje atramentom cez tenkú ,veľmi ohybnú hadičku, ktorou sa atrament pomocou kapilárnej vzlínavosti privádza do pera. Špička zapisovacieho pera a hladina v prednej nádobke zásobníka sú na rovnakej úrovni. Výška hladiny v prednej zásobníkovej nádržke nezávisí od výšky hladiny v zadnej zásobníkovej nádržke. To ma za následok stále a rovnaké písanie ,aj keď meraná veličina pomerne rýchlo kolíše pri každej rýchlosti posuvu registračného papiera. Výhodou tohto usporiadania je ľahké dopĺňanie atramentu do zásobníka .V zjednodušených prípadoch sa ako zásobník používa dlhá stočená kapilára, ktorú treba ručné plniť injekčnou striekačkou.

Elektricky diaľkový prenos(technické prostriedky)

Miesta kde sa ma meranie realizovať ,môžu byt od seba rôzne vzdialene (metre až kilometre).Pri veľkých prenosových vzdialenostiach sa meraním získaný elektricky signál zmení na iný pomocný elektricky signál ,vhodnejší na prenos na veľké vzdialenosti. Tento signál predstavuje mieronosnú veličinu, z elektrickej stránky často kvalitatívne odlišnú od pôvodnej elektrickej veličiny. Veľkosť pôvodnej meranej veličiny sa musí jednoznačné určiť niektorými vlastnosťami mieronostnej veličiny. Diaľkové elektrické prenosy sú preto uskutočňované rôznymi sústavami mieronostných veličín. Sústava diaľkového prenosu elektrického prenosu je spôsob fyzikálnych prevodov meranej veličiny na výstupnú veličinu pri diaľkovom prenose. Sústavy na elektricky diaľkový prenos delíme takto:

1,Podla charakteru mieronosnej veličiny:

a, Analógové sústavy (s plynule sa meniacou mierunostnou veličinou)

b, Číslicové- digitálne sústavy (s diskrétne sa meniacom mierunostnov veličinou)

2, Podľa použitej mieronosnej veličiny:

a, Amplitúdové sústavy (intenzívne)

b, Frekvenčne sústavy

c, impulzne sústavy

Spojenie medzi vysielačov a prijímacou sústavou sa realizuje ako

A, jednoduché vedenie

B, Niekolkonásobné frekvenčné využité vedenie

C, Rádiospoj (bezdrôtové vedenie)

Automatické OvládanieOvládaním rozumieme riadenie bez spätnej kontroly meraním. Môže byt ručné alebo automatické. Pri používaní automatických a regulačných zariadení sa pri niektorých úkonoch nevyhneme ručnému ovládaniu. Ide o zapínanie a vypínanie jednoduchých a zložitých výrobných zariadení ,zmenu niektorého parametru ovládaného zariadenia(teplota odporovej pece,....)

Ručné ovládanie

Princíp ručného ovládania si ukážeme na ovládaní elektromotora. Asynchrónne motory s kotvou na krátko sú najmä pohonom pre menšie výrobne zariadenia a stroje. Môžu sa pripájať na sieť priamo alebo sa spúšťajú prepínaním z hviezdy do trojuholníka, pripadne inom spôsobom. Na obrázku číslo 2 je schéma ručného ovládania asynchrónneho motora ,pripájaného štikacom na sieť.

Automatické ovládanie

Väčšie asynchrónne motory sa nesmú spúšťať upriamim pripojením na sieť pre veľký prúdový naraz zo siete a tím rušenie ďalších spotrebičov pripojených na siet. Pripájajú sa preto tak, že pri normálnom chode ma spojene statorové vinutie do trojuholníka. Pri spustení sa toto vinutie prechodne spoji do hviezdy a tým sa napätie na jednotlivých fázach vinutia zníži asi na 60 percent a prúdový naraz zo siete sa zníži a jednu tretinu oproti priamemu pripojeniu do trojuholníka. Po určitom čaše sa statorové vinutie prepojí z hviezdy

do trojuholníka a motor môže pracovať z plných výkonom. Na obrázku číslo 3 je silnoprúdová schéma pripojenia a rozbehu motora s prepínaním z hviezdy na trojuholník. Ide o programové ovládanie, ktoré sa skladá z niektorých operácii ,pričom ich sled je funkciou času. Sled informácii sa riadi vopred nastaveným programom.

Automatická SignalizáciaAutomatická signalizácia je súčasť automatickej kontroly kontrolovaného procesu. Pri signalizácii ide obyčajné o upozorňovanie obsluhy na chybu alebo okamžitý chod, pripadne stav zariadenia. Výstup obvodu automatickej signalizácie generuje obyčajné Akusticky ,svetelný alebo iný optický signál (padáčik). Pri malých zariadeniach vystačí spravidla svetelný neprerušovaný signál s jednou alebo dvoma žiarovkami. Ak sa signalizácia vykonáva jednou žiarovkou a ide signalizáciu poruchy môžeme voliť signalizáciu poruchy (ale aj iného stavu) na tmu alebo na svetlo. Pri indikácii na tmu žiarovka pri správnom stave zariadenia svieti a pri poruche zhasne. Pri indikácii na svetlo nesvieti keď je všetko v poriadku ale ak nastane porucha tak sa rozviati. Pri pretavení vlákna žiarovky môže nastať falošná indikácia (žiarovka nesiete hoci je porucha) Preto je vhodnejšia signalizácia dvoma žiarovkami, z ktorých každá vyjadruje svetlom jeden stav zariadenia (chod vypnutie, chod a porucha). Jedna z obidvoch žiaroviek musí svietiť. Ak nesvieti ani jedna, je v signalizačných obvodoch porucha. V niektorých prípadoch je preto vhodne zvoliť na signalizovanie prerušované svetlo. Najlepšie farebne rozlíšené jednotlivé prevádzkové a poruchové stavy. Pozívame tieto farebne signály:

Zelený signál- signalizuje pokojový stav, zariadenie bez napätia, regulátor nepôsobí na regulovanú sústavu

Červený signál- prevádzkový stav, zariadenie je pod napätím, regulátor pôsobí na regulovanú veličinu

Žltý signál- signalizuje mimoriadny prevádzkový stav, kriticky, poruchový stav, napr. prekročenie požadovaných hodnôt, zvýšené tepoty atd...

Modry signál- používa sa na signalizovanie stavov.

Ako akustická signalizácia sa často používa húkačka a zvonček, ktoré musí uviesť do činnosti porucha alebo stav ktorý to ma signalizovať.

Pneumatické vysielačeÚlohou pneumatických vysielačov je merať hodnotu fyzikálnej veličiny a zmeniť ju na unifikovaný pneumaticky signál ,tlak vzduchu meniaci sa v rozsahu 0,02 az 0,1 MPA tak aby závislosť výstupného signálu od vstupného bola lineárna.

Prevodník CLONA-DýZA –KLAPKA (obr. 1,1 / závislosť výstupného tlaku od výchylky klapky obr. 1,2)

Pneumatické vysielače obsahujú obyčajné prevodník clona-dyza-klapka , ktorý mení vstupný signál v tvare mechanickej výchylky na výstupný signál (meniteľný tlak). Napájací tlak Px=0,14 MPa sa privádza na clonu , do komory a odtiaľ na dýzu do atmosféry. Clonu tvorí kapilára, ktorej prietokový priemer býva 0,2 až 0,4 mm. Priemer prietokového otvoru dyni je asi dvakrat väčší ako pri clone. Keď sa klapka priblíži k dýze zväčší sa jej tlakový odpor ,prietok vzduchu cez dýzu klesne, čím sa zvecni tlak v komore. Ak sa klapka oddiali od dyzi zmenší sa výtokový odpor dyni a zväčší sa množstvo vzduchu ktoré prechádza cez dýzu do okolitého priestoru. Tým klesá tlak v komore. Závislosť tlaku od vzdialenosti je na obr. 1,2. Využíva sa tu lineárna časť závislosti. Pneumatická komora (naplnená stlačením vzduchom) je vlastne kondenzátor tlakovej energie a pri zmene tlaku sa komora napĺňa alebo vyprázdňuje. Prietokové pneumatické komory s dvoma alebo viacerými odpormi (clina ,dyza) sa používajú často ako deliče pretlakov.

Pneumatické prijímačeTlakový signál prenášaný v spájacích potrubiach sa zužitkuje z hľadiska merania v pneumatických prijímačoch. Pneumaticke prijímače sú vlastne manometre vhodného meracieho rozsahu, často kalibrovane v jednotkách meranej veličiny. Na obrázku číslo 4 je prijímač realizovaný vlnovcom a ukazovacím pákovým systémom, Meraná hodnota tlaku sa privádza do vnútorného priestoru valca. Pri zvýšení tlaku vlnovec zväčší svoj objem a tlačnim hrotom pôsobí na rameno okolo pevného čapu. Rameno L2 zaujme Inú polohu , pričom riadiaca pružina sa viac napína. Ustálená poloha ramena L2 je v je výslednicou momentu sily od vlnovca v a od riadiacej pružiny . Tým sa posunie aj rameno L1 otočné okolo pevného čapu. Koniec ukazovacieho ramena sa pohybuje po predlženej, malo zakrivenej dráhe, ktorej zodpovedá aj tvar stupnice na číselníku.

ObrázkyČíslo jedna

Číslo dva

Číslo štyri