10-Uvodom k Jadru_rev

7/24/2019 10-Uvodom k Jadru_rev

1/67

1

Vladimr Sluge

vodom k jadru

December 2012


2/67

2

ObsahObsah .............................................................................................................................................. 21. vod ........................................................................................................................................... 3vod ku knihe Atmy na Slovensku .............................................................................................. 5Hriene mylienky .......................................................................................................................... 7

Niekoko poznmok ku vzdelvaniu v jadrovej energetike na FEI STU ...................................... 9Do novho roku 2007 s smevom!............................................................................................... 13O EURATOMe a jeho vzname 50 rokov po zaloen ............................................................... 14oe je to pdesiatka, ke...? ..................................................................................................... 17Na vod roka 2008 ....................................................................................................................... 18Nemajme v tom hokej! ................................................................................................................. 20O vstavbe novch jadrovch blokov na Slovensku.................................................................... 22Pocta Marekovi Ebenovi .............................................................................................................. 25Je dnes mon Bohunice znovu spusti? ...................................................................................... 27vod ku knihe Jadrov elektrreA1 v kocke ............................................................................ 28Nie je nutn vedievetko ... ........................................................................................................ 31

Cestou domov ............................................................................................................................... 32Z histrie franczskej jadrovej energetiky ................................................................................... 34Mil WIN-ky, srdene Vs zdravm! ........................................................................................... 36Nieo o Eurpskej nuklernej spolonosti ................................................................................... 37Kde tla SNUS topnka? ............................................................................................................. 38Konferenn ponauenia .............................................................................................................. 39Vetko dobr v novom roku 2011! ............................................................................................... 41Zelen energia z naej peaenky ................................................................................................ 43Starostlivoso starostov ............................................................................................................... 45Na kriovatke niekde za Fukuimou ............................................................................................ 46Pouenie z protijadrovho vvoja v Nemecku ............................................................................. 48

Na o je nm dobr fyzika? .......................................................................................................... 50Do novho roku 2012 ................................................................................................................... 51Od Jnoka k Pachovi ................................................................................................................. 522. Jadro ......................................................................................................................................... 53Jadro a jeho blzke okolie ............................................................................................................. 54Ako funguje jadrov elektrre? Ale strune, mm len minutu................................................... 57iarenie je vonkaj prejav energie .............................................................................................. 58Vetko v mene bezpenosti .......................................................................................................... 61Globlne otepovanie. A o s tm m jadrov energetika? ......................................................... 63Fzny reaktor ITER ...................................................................................................................... 65Pohad na jadrov mapu sveta ..................................................................................................... 66

3. Zver ..................................................................................................................................... 67

Vladimir SlugeISBN 978-80-969943-7-3


3/67

3

1. vodAugust 2012

K psaniu vodnkov som sa dostal nhodou, ktorej som sa ale vemi nebrnil. Naviac,nie som si ist, e nasledujce texty s naozaj vodnky, ale vinou tak boli publikovanv obasnku Bulletin Slovenskej nuklernej spolonosti (SNUS) v rokoch 2005-2012 alebov knihch, ktor SNUS v tomto obdob vydala. Reagovali na svoju dobu a udalosti v jadrovejtechnike a energetike s cieom priniesitateovi moje vnmanie problmov. Priznvam, e mjpohad mohol by profesionlne deformovan dlhoronou prcou v danej oblasti i funkcioupredsedu SNUS.

Nmety vznikali v rznych diskusich s priatemi i verejnosou. Za poslednch 25rokov som mnohokrt vysvetoval vhody, prnosy, i skalia jadrovej energetiky jejpriaznivcom i odporcom. Musel som sa nauinevnucovainm svoj nzor, ale aj vedienjssi priestor a spsob zretene ho poveda. Obhajova jadrov energetiku je niekedyadrenalnovm portom. Poveda niekomu, e jadrov elektrrne s dnes najbezpenejoua ekologicky najlepou cestou vroby elektrickej energie je nieo podobn ako v krmev Terchovej vyhlsi, e Ji Jnok bol maarsk id..., len s tm rozdielom, e prv asvetypovaujem za pravdiv. Zistil som, e m viac toho udia o jadrovej energetike vedia, tmmenej sa jej boja. Bsa treba udskej nezodpovednosti, chamtivosti a hlposti, s ktorou sa jemon stretn vade a v jadrovej energetike je mimoriadne nebezpen. Na takto zistenienetreba titul profesora, i hlbok znalosti z jadrovej fyziky, ale zdrav rozum, ktor v ns snete ostal. V ndeji, e sa itatelia radi zamyslia i nad niektormi zkladnmi pojmamiv jadrovej technike, som pridal k vodnkom i aliu as, v ktorej sa snam priblisa k jadruproblmu za pomoci zkladnch informci o jadre urnu a svojm asto hrubmzjednoduenm. No ak sa chcete dozvedie ete viac, budem rd, ak zanete chodi na mojeprednky na FEI STU z Jadrovch zariaden, z Prevdzky jadrovch elektrrn, i zBezpenosti a spoahlivosti energetickch zariaden.

Texty s doplnen ilustrciami mladch vtvarnkov zo koly umeleckho vtvarnctvaJozefa Vydru v Bratislave, ktorch som poprosil o ich abstraktn pohad na jadrov energiu.

Prjemn tanie.

Roman Mayer


4/67

4

Alena Tundrov


5/67

5

vod ku knihe Atmy na SlovenskuAprl 2005

KnihaAtmy na Slovenskuje jednm z prspevkov Slovenskej nuklernej spolonosti kSvetovmu roku fyziky. Eurpska fyziklna spolonos vyhlsila rok 2005 za Svetov rok

fyziky pri prleitosti stho vroia od prvho publikovania terie relativity AlbertomEinsteinom a 50. vroia jeho smrti. Zrovesa Svetovm rokom fyziky vzdva esi objavomv jadrovej a neutrnovej fyzike, ktor vznamnm spsobom ovplyvnili technick pokrok zaposlednch 100 rokov. Kniha vznikala tri roky a pozostva z prspevkov takmer stovky autorov,ktor sa poksili zmapova najm obdobie po druhej svetovej vojne a rozvoj jadrovej fyziky,techniky a energetiky na Slovensku.

Slovensk nuklerna spolonos(SNUS) je apolitick, neziskov, profesijn organizciazdruujca v sasnosti pribline 600 individulnych a 32 kolektvnych lenov. V tomto roku sipripomna 15 rokov od svojho vzniku.V zmysle prijatch stanov s hlavn ciele innosti SNUS:

- koordincia a podpora tvorivej aktivity a uspokojovanie odbornch zujmov lenov a

prenos informci pre ich potrebu,- inicializcia a podpora dialgu s verejnosou, ktor by bol zameran na rieeniebezpenostnch a ekologickch priort rozvoja jadrovej energetiky ako sasti sboruzdrojov.Sme radi, e lenmi SNUS s najvznamnej slovensk odbornci v jadrovch

disciplnach. Pri psan knihy sme ich oslovili so snahou verne zachovaspomienky na obdobievzniku a formovania jadrovej fyziky, techniky a energetiky pohadom pamtnkov a priblitoto obdobie alm genercim. irok zber autorov i redaknej rady je v tomto prpadezkladom objektvnosti v zobrazovan minulosti. Hoci ide o vek mnostvo subjektvnychpohadov na uplynul roky, verme, e ich prelnanie, doplnen obrazovou dokumentciou,vytvor plastick obraz histrie atmu na Slovensku.

Rozvoj jadrovej fyziky, techniky a energetiky na Slovensku do roku 1990 je nutnchpa v rmci eskoslovenska s dominantnmi impulzmi najm zo Sovietskeho zvzu.Prevan vina starch slovenskch expertov zskavala svoje odborn vzdelanie na FJFTv Prahe alebo na MEI v Moskve. Zahranin ste a nron lohy, ktor bolo treba rieinajm v svislosti s vstavbou prvej eskoslovenskej jadrovej elektrrne A-1 v JaslovskchBohuniciach pomohli vyrs nadanm slovenskm jadrrom, ktorch uznva cel svet.Genercia mladch kvalifikovanch expertov, ktor vstpili do brlivo sa rozvjajcich odvetvjadrovej techniky a energetiky v esdesiatych, resp. sedemdesiatych rokoch, odchdza v tomtoobdob do dchodku. Ich neoceniten sksenosti a odbornos, zskan i za cenu vlastnchomylov, sa vytrcaj spolu s nimi. Mono sa v tejto knihe zachov aspo urit as ichpoznania vyuiten pre mladch itateov.

Jadrov energetika prela za uplynulch 50 rokov svojimi vkami i pdmi.V esdesiatych rokoch bol naprklad vskumn reaktor sasou skoro kadej vej svetovejuniverzity. Plny vstavby jadrovch elektrrn v sedemdesiatych rokoch v mnohch krajinchvyraj svojou smelosou dych i dnes. Na druhej strane, odpor verejnosti voi jadrovmzariadeniam po havrii v ernobyle znamenal prudk pokles aktivt v jadrovej fyzike, technikei energetike.

V porovnan so sedemdesiatymi a osemdesiatymi rokmi vieme dnes vemi mnoho oohrozen svetovej klmy plynmi, spsobujcimi sklenkov efekt, osobitne kyslinkomuhliitm - koncovm produktom spaovania vetkch foslnych palv. Slovensk republika sa


6/67

6

Kjtskym protokolom medzinrodne zaviazala obmedzi exhalcie tohto nebezpenho plynudo roku 2010 o 20 %. tlmom jadrovej energetiky by tto redukcia bola takmer nemon.Pokiaobnoviten zdroje energie (vrtane termonuklernej fzie ahkch jadier) zskaj vpodiel na zsobovan energiami, je potrebn vynaloi znan silie vo vskume a ichpriemyselnch aplikcich. Tento proces bude nepochybne trva ete niekoko desaro, keprve jadrov energetika bude neodmysliten pre trvalo udraten rozvoj.

Pred mladou generciou jadrovch technikov stoja viacer vzvy. Jadrov energetikachyt druh dych. Popri novch Eurpskych tlakovodnch reaktoroch (EPR) pokraujvvojov prce na reaktoroch Generation IV. V Cadarache (Franczsko) sa zahjila vstavbaITERu (International Thermonuclear Experimental Reactor), ktor otvra nov dimenziujadrovej energetiky. Verme, e budce kapitoly histrieAtmov na Slovenskubud minimlnetak obsan, ako tie ktor dnes uvdzame.

Barbora Horvthov


7/67

7

Hriene mylienkyMj 2006

vahy o monom znen vzdelanostnej rovne operatvneho prevdzkovho personlupovaujem za mimoriadne nebezpen, ba a hriene.

Ke sa v 50-tych rokoch prof. estmr imn snail vysvetli vtedajm vldnympredstaviteom nutnospecializovanho vysokokolskho vzdelvania pre jadrov energetiku,pomohol si zjednoduujcim prkladom (aby to pochopili aj zlievai alebo krajri ...): Mmdvoch strcov. Jeden stri zemiaky a druh zlato a cenn papiere. Ktormu asi musm viaczaplati za jeho prcu? Jasne e tomu, kto stri zlato. Ak mm kuria a opertora jadrovejelektrrne, kto z nich m mavyie vzdelanie? Jasne, e opertor! Ba dokonca sa zhodneme natom, e opertor jadrovej elektrrne by mal by nielen mimoriadne vysoko vzdelan, ale ajmimoriadne dobre platen, pretoe jeho nesprvna innos me napcha obrovsk kodya problmom sa m vyhnsvojm vzdelanm, morlkou a predvdavosou.

Vetci to vtedy pochopili a v eskoslovensku bola zaloen jadrovo-ininierska fakultav Prahe a opertori boli odmeovan finanne i morlne. Neskr vetci opertori (OSO-opertor

sekundrneho okruhu, OPO-opertor primrneho okruhu, VRB-vedci reaktorovho bloku, ...)museli ma ukonen nielen vysokokolsk vzdelanie, ale aj 2 roky pecializovanej prpravyzakonen skkami odbornej spsobilosti pred ttnou skobnou komisiou. Samozrejmosousa stali i psychotesty, ktor vyradili viac ako 50% uchdzaov ete pred zahjenmpecializovanej prpravy.

Mylienka, e opertor reaktora by u ns u nepotreboval rozumiefyzike a procesom,o sa v reaktore dej, je pre ma neprijaten. Viem, e pochdza z obkukovania zpadnchsksenost. no, vo viacerch krajinch zpadnej Eurpy vykonvaj funkcie OSO a OPObakalri, prpadne stredokolsky vzdelan absolventi. Vyplynulo to z minulosti, kedy ttoprevdzkari prichdzali najm z vojenskch zariaden. Rozsah ich innost bol prsne limitovana skuton prevdzku vykonval VRB s univerzitnm vzdelanm. Odvtedy sa vak situcia aj

v tchto krajinch zmenila. Vina OPO a OSO m vysokokolsk vzdelanie, aj ke topredpisy ete niekde nevyaduj. Problmom je aj veobecn a celoeurpsky nedostatokopertorov.

Nezabdajme na to, e km v 60-tych rokoch v SSR nastupovalo na vysok koly len10% populcie, dnes je to takmer 50% (hoci vetci neskonia aj napriek vemonmu siliuuniverzt, ktor s nezmyselne platen od potu tudentov...). Vemi zjednoduene memez tohto faktu usudzova, e kto dnes nem vysokokolsk vzdelanie, nem proste zujema predpoklady vykonvasofistikovan prcu a je bliie ku strcovi zemiakov.

Vysokokolsk vzdelanie nie je iba o zskavan vedomost, ale aj o schopnostisamostatne pracova, o prekonvan prekok, o vli a zodpovednosti, o vecnej a technickejkomunikcii, o schopnosti analyzovasitucie a syntetizova poznatky. Vme si prosm nae

vzdelanie! Aspot, ktor sme ho nedostali zadarmo.Opertor predsa nie je na elektrrni len na to, aby zapnal tlatka, ke mu to

automatick systmy dovolia. Ak to u nechc vediemanari elektrrenskch spolonost, vieto asporad jadrovho dozoru SR, ktor na vysokokolskom vzdelan operatvneho personluJE stle trv.


8/67

8

Na jar sa vodia 15-ron deti za ruky.

V hlavch im chodia prv krsne hriene mylienky.

Na jesechodia zamyslen mui na rauty.

V hlavch im vta, ako znipersonlne nklady.

Barbora Horvthov


9/67

9

Niekoko poznmok ku vzdelvaniu v jadrovej energetike na FEISTUOktber 2006

Slovensk republika vyrba takmer 60% elektrickej energie v jadrovch elektrrach.

Plnuje sa odstvka dvoch blokov VVER-440 v Jaslovskch Bohuniciach i dostavba dvochblokov v Mochovciach. Vstavba, prevdzka, drba i likvidcia jadrovch elektrrn je spojens mnostvom technickch problmov, ktor s schopn rieilen kvalitne pripraven odbornci.Vysok rove zamestnancov jadrovch elektrrn ako aj prslunch ininierskych avskumnch pracovsk i pracovnkov dozoru nad jadrovou bezpenosou podmieuje bezpen,ekologick a ekonomicky efektvnu prevdzku slovenskch jadrovch elektrrn. Vo svojomprspevku sa snam upozornina:- potrebu zachovania vedomost a zrunost v jadrovej fyzike, technike a energetike nauniverzitch, pretoe riadne vysokokolsk tdium danch oborov je nenahraditen;- nevyhnutnosa dleitosrozvojovch programov a vskumu v danch oblastiach;- potrebu kvalitnho a odborne kvalifikovanho celoivotnho vzdelvania najm na domcich

pracoviskch.Mal zujem tudentov o jadrov disciplny je logickm dsledkom viacerch faktorov,

z ktorch nie vetky s ahko ovplyvniten. Sksme sa vak nad nimi aspozamyslie.

A. Mal zujem mladch ud o technick disciplny.Tento trend je viditen v mnohch krajinch Eurpy. Svis so ivotnm tlom mladej

genercie, v ktorom dominuje zbava, vborn monosti na realizciu svojich zub, odklon odtechnokratizmu a rozvoj najm humanitnch a ekonomickch discipln. Technika je astonahrdzan len uvateskou informatikou. Napriek zvyujcemu sa podielu mladch ud nauniverzitch, poty technikov (najm strojrov, stavbrov a elektrotechnikov) klesaj.Zakladanie novch univerzt na Slovensku psob priam devastane, kee prostriedky do

vzdelvania sa rozdeuj na zklade mnostva tudentov a nie na zklade kvalitya experimentlnej nronosti vzdelvania. Matudentov za kad cenu bolo v poslednch 10rokoch imperatvom na takmer kadej fakulte. Aj za cenu znenia nronosti.

B. Nronosodboru.Jadrov disciplny s nron. S ohadom na zloit technolgie v jadrovej energetike

i poiadavky vysokej technickej i jadrovej bezpenosti to neme byinak. Bez vzahu tudentai pedagga k prrodovednm disciplnam, najm matematike, fyzike alebo technike je to lentrpenie. rove vuby fyziky najm na strednch kolch je nedostaujca. Rodiiastredokolkov by mohli uviesmnoho priam desivch prkladov.

C. Pokles preste jadrovho fyzika, technika i energetika.V pdesiatych rokoch bol jadrov fyzik alebo energetik povaovan takmer za gnia (aj

ke nemal vzor Einsteina). Spoloensk uznanie a obdiv boli motivujce. V nasledujcomobdob, najm v 80-tych rokoch sa pod tlakom ochranrov, menil pohad na jadrovchenergetikov. V mdich boli vykresovan ako arogantn osoby, ktor myselne niia ivotnprostredie a preto s hodn opovrhnutia. Vrazne pokleslo aj ich platov ohodnotenie. Nstupnplaty na rovni 12.000 15.000 Sk hrubho (SE, VJE, JAVYS) s smiene a to eteneuvdzam platy na JD SR. Pre priemernho mladho jadrra z FEI STU nie je problm


10/67

10

njssi dnes zamestnanie za 30.000 Sk. Naprklad z 8 jadrovch energetikov, ktor konili tentoodbor v roku 1994, pracuje 6 v telekomunikcich. Viacer absolventi skonili v zahraninchjadrovch firmch, resp. v domcich firmch s majoritnm zahraninm vlastnkom.

D. Nezujem na vych miestach.Po roku 1989 rieil tt problmy spojen s transformciou na trhov hospodrstvo,

zdrazujc, e nechce do nioho zasahova. Politick strany zvisl na verejnej mienkei mdich dvali ruky pre od vetkho, o sviselo s jadrovou energetikou. ttne orgny sadlho spoliehali na robustnos systmu, ktor bol budovan v minulosti (Fakulta jadern afyziklne inenrska v Prahe, medziodborov tdium Jadrov energetika na SVT v Bratislave,viacer kvalitn vskumn stavy). Skromn firmy rieia poiadavky na kvalifikciukomerne, kurzami i koleniami, ktormi splnia formlne predpisy. Tmto sa bohuia dnesnahrdza pecializovan univerzitn vzdelvanie. Pochybn kurzy i sporn doklady o ichabsolvovan nemu zabezpeizskanie skutonch vedomost. Dokedy tento zvrten systmvydr?

E. Neujasnen koncepcia vzdelvania.Pri hore uvedench vonkajch podmienkach je ak udra doterajiu rove

univerzitnho vzdelvania v jadrovej energetike. Aby vzdelvanie malo zmysel, mus bykomplexn a s kvalitnmi teoretickmi zkladmi, na ktor je potrebnch cca 10-12pecializovanch predmetov. Na tie treba aspo 6-10 pedaggov a aspo 6-10vedeckovskumnch pracovnkov, pretoe bez praktickch znalost a vskumu vzdelvacejintitcie neme by ani kvalitn vzdelvanie. V poslednch rokoch konilo tudijnzameranie Jadrov energetika na FEI STU v Bratislave 6-10 absolventov, o znamen pomer 2pracovnci na 1 tudenta. Ak dekan fakulty tvrd, e je to neefektvne v porovnan naprklads informatikou, urite m pravdu. Kee kola honoruje svojich pedaggov najm za oduenloveko-hodiny, znamen to finann diskriminciu pre tch, ktor uia len 6 tudentov vpredmete. Pre kvalitnho pedagga, i vskumnka nie je problm pozmeni svoje zameraniealebo odsz fakulty. Toto vetko vak vedie k alej redukcii predmetov i k zniovaniu rovnevzdelvania.

pecializovan vzdelanie pre jadrov energetiku sa dalo pred 20 rokmi zskanajm naStrojnckej a Elektrotechnickej fakulte STU. Medziodborov tdium Jadrov energetika naSTU bolo tzv. minimalizovanm optimom, ktor je dodnes prevdzkovatemi vysokooceovan, nakoko pripravovalo kvalitnch absolventov pre prax i aplikovan vskum.Niekoko nsobn zmeny v tudijnch zameraniach a neskr tudijnch programoch, ruenie,prpadne zluovanie viacerch jadrovch predmetov, odchod viacerch vznamnch pedaggovz STU, ako aj zalenenie oblasti jadrovej energetiky do neadresne znejceho tudijnhoprogramu Elektroenergetika znamen al pokles zujmu tudentov o oblas jadrovejenergetiky na FEI STU. S redukciou potu zujemcov (tch, ktorch neodrad ani pretanie siprofilu absolventa Elektroenergetiky a prslunch predmetov) sa postupne redukuje i rozsahvedomost absolventov. Na tomto mieste je dleit pripomen, e FEI STU je poslednoufakultou na Slovensku, ktor je ete schopn vzdelanie v tomto odbore kvalitne zabezpeinarovni bakalrskeho, ininierskeho, ba i doktorandskho tdia.

F. Privatizcia SE, a.s.Zmena vlastnckych vzahov, konkurenn prostredie a z toho vychdzajca snaha po

zniovan nkladov vo svete (Vek Britnia, vdsko, USA) podnietila energetick spolonostizniovapoet zamestnancov i v naich jadrovch elektrrach. Okrem pozitvneho vplyvu na


11/67

11

zvyovanie efektvnosti bol vak tento vplyv v hore uvedench krajinch sprevdzanniektormi negatvnymi dopadmi:1. Nedostaton pokrytie niektorch innost v JE udskmi zdrojmi.2. Zven pracovn vyaenie redukovanho personlu minimalizovalo as na doplnkov,periodick alebo pecializovan vzdelvanie.3. Zhorenie medziudskch vzahov na pracoviskch v dsledku preaenia a strachu zo stratyzamestnania. Zhorenie komunikcie malo niekedy fatlne dsledky.4. Strata mladch pracovnkov z dvodu dlhodobho neprijmania do zamestnania. Negatvadeformovanej vekovej truktry sa prejavili neskr. Vykolenie opertora reaktora stoj znanprostriedky, avak jeho skuton hodnota pre jadrov elektrreje niekoko nsobne vyia.5. Neprijmanie novch zamestnancov znamenalo i redukciu potu tudentov v uvedenchoblastiach a postupn znik pecializovanch katedier na univerzitch. Hoci tento proces mznan zotrvanos, napokon sa raz me odrazi nielen v niej odbornejrovni prevdzkovatea jadrovch elektrrn, ale najm u dodvateskch firiem.

Je najvy as analyzova, i SE, a.s. po predaji 66% akci spolonosti ENEL nejdepodobnou cestou. Evidentne sa zhorila kultra bezpenosti najm v lokalite JaslovskBohunice. Prklady z Japonska alebo USA, kedy dozorn orgny siahli a k odstaveniujadrovch elektrrn z dvodu nedostatonej rovne prpravy personlu, resp. kultrybezpenosti, by mali byvarovanm.

G. Stanovisk spoloenskch organizci.Slovensk nuklerna spolonos (SNUS) reagovala sn ako jedin na zhorujce sa

podmienky pre vzdelvanie v jadrovej energetike oficilnym stanoviskom pre mdi v jni 2005(Samozrejme, e aj mnoh intitcie alebo jednotlivci si sasn stav uvedomuj, upozorujnaa pokaj sa o npravu v rmci svojich monost).

SNUS vo svojom stanovisku o. i. upozorovala na viacer rizik v svislosti sprivatizanm procesom v naej energetike a zmenami na trhu s elektrickou energiou. Rieeniasa pokala nachdza i v rmci SNENu (Slovak Nuclear Education Network / Slovensk sievzdelvania v jadrovch disciplnach), ktor existuje u od roku 2003. SNEN je platforma navmenu nzorov a sksenost, ktor pravidelne zdruuje slovensk akademick, vskumn,prevdzkov, dodvatesk i dozorn organizcie, avak nem iadnu relnu silu nieo zmeni.Efektvne rieenia s zvisl od legislatvy, ministerstva kolstva, hospodrstva, resp. novchmajoritnch vlastnkov energetickch podnikov na Slovensku.

F. o teraz a o potom?Okrem uvedench negatvnych faktorov netreba zabdana pozitva. Dovolm si tvrdi,

e Slovensko je jadrov krajina, ktor do rozvoja tejto oblasti dlhodobo investovala(vybudovanie dobrej infratruktry v kolstve, vskume, dozore nad jadrovou bezpenosou).Nai odbornci i intitcie s plne kompetentn i v porovnan so zahranim. Mme dlhoronsksenosti s vstavbou, bezpenou prevdzkou i likvidciou jadrovch zariaden. U pr rokovvak ijeme z podstaty. Po miernom oiven spojenom so spanm EMO 1,2 prila stagncia.Meme sa uteova, e v mnohch eurpskych krajinch (s vnimkou Franczska,eska, Fnska, prpadne Rumunska a Bulharska) je to ete horie, ale to nm nepome.

Upozorujem na nutnos zabezpei plynul prechod od intitucionlnej podporyvzdelvania v jadrovej fyzike, technike a energetike (poskytovanej najm ttom) k novmumodelu, kde podpora uvedench oblast by mala by zabezpeovan aj od privtnychspolonost na zklade efektvnej legislatvy. V sasnosti navrhujem vyuitie eurpskychfondov (balk 2007-2013) na vedu a vzdelvanie aj v jadrovch disciplnach prostrednctvom


12/67

12

i v minulosti pouvanch preferennch tipendi, vyuitie asti prspevku EC na odstavenieelektrrne V1 v Jaslovskch Bohuniciach, aj na skvalitnenie univerzitnho vzdelvaniazameranho na tto oblas vrtane likvidcie JE, prpadne znovuzavedenie osvedenchpodnikovch tipendi.

V sasnosti je nevyhnutn aspozachovanie jadrovho vzdelvania na FEI STU v jehoneoklietenej forme. Urite sa to fakulte, prevdzkovateovi JE, ale aj ttu mnohonsobneoplat. Zdecimova, prpadne zruii tto posledn monosje jednoduch. Znovuvybudovanieby mohlo trvacca 10 rokov a ststovky milinov (bez zartania dsledkov prpadnej jadrovejhavrie, ku ktorej tento prstup vedie).

Barbora Horvthov


13/67

13

Do novho roku 2007 s smevom!Janur 2007

Mil kolegyne, kolegovia a priatelia,SNUS vstupuje do 18. roku svojho ivota. Neviem, i profesnej organizcii ako je SNUS

tikaj biologick hodiny tak, ako uom alebo 7x rchlejie ako psom, prpadne 3x pomalieako korytnakm. V kadom prpade je to pekn vek, no nie? Vekto by nechcel matie zas17?

Som rd, e sa meme stretva pri odbornch, ale aj pri inch prleitostiach. Vpredvianonch doch roku 2006 sme sa stretvali pri kapustniciach a vianonch jedlikch,niekde aj pri historickch samovaroch (obben spomienkov predmet zo tdi a odbornejpraxe v ZSSR).

Dlhoron tradciu m kapustnica na Katedre jadrovej fyziky a techniky na FEI STU vBratislave. fkuchr Janko Hak sa jej venuje u asi 30 rokov s vekou lskou. Pomocnprce (krjanie cibule, zemiakov, vykosovanie pap) sce zver i plejde docentov aprofesorov katedry, ale supervzia a dochucovanie ostva na om. Objem oboch hrncov je

limitovan 45 l. Varme dva typy kapustnice soft (mierne tipav) a hot (pliv).V stredu, 20.12.2006 po 14 h sa u apovalo pre takmer 90 host (kolegov, priateov, tudentov,bvalch tudentov, ich ofrov, resp. budcich ofrov, ...), z ktorch si mnoh ten tanierzopakovali aj 3-4 krt. Vaka plivmu hrncu bolo naastie dospre vetkch.

No a aby to nebolo len o jeden, u 21 rokov je sasou vianonej kapustnice i turnaj vstolnom tenise Nuclear challenge cup. Putovnou cenou je run prca z roku 1985 z moduritu(podstavec s menami doterajch vazov), v ktorom je osaden sklenen komptov pohr za25 Ks. Oj, ako t koruna za tak krtky as devalvovala...

V tomto turnaji pestujeme nielen zdravho portovho ducha, ale aj priame a neformlnemedziudsk vzahy. Pre mnohch tudentov je to vtan prleitosdokzasvojmu uiteovi,e existuj oblasti, ktor skutone ovldaj. Priznm sa, e rd tento turnaj vyhrvam, ale z roka

na rok je to aie a zloitejie. Napr. v tomto roku sa moji doktorandi dohodli, e pol dosae mladieho brata jednho z nich. Junior ma sfkol hnev prvom zpase, zbalil si raketua o alie vazstv u nejavil zujem. Hrial ho dobr pocit zo splnenej lohy.

Napokon turnaj vyhral diplomant Matej Zachar, o naznauje, e nastupujca genercia mvetky predpoklady na al odborn i udsk rast. Vekoryso mi mlad dovolili ete aspozinscenova zpas s ubomrom Kuchtom (tvornsobnm vazom, toho asu v Bruseli). Vtomto roku mi vak pripadal jeho vkon vemi, vemi statick. Mono i preto, e saneprezieravo naplnil kapustnicou a po okraj. Nepomohlo mu ani mohutn povzbudzovanieFanklubu (Lipka, abk, Marku). Vychutnval som si to ete nasledujce dva dni.

Najkrajie na kapustnici bolo samozrejme to, e sme sa stretli, pospomnali i zasnvali. Prvez toho dobrho sa treba odrazido novho roku. Nov ance a prleitosti prichdzaj neustle.

Pre tch, ktor sa ich neboja, s ivou vodou. elajme si ich navzjom a podporme sa vzmysluplnom sil. Nech ns prca i ivot v roku 2007 bav minimlne tak, ako v tompredchdzajcom.

Na zdravie!


14/67

14

O EURATOMe a jeho vzname 50 rokov po zaloenJl 2007

Eurpske spoloenstvo pre atmov energiu (Euratom) bolo zaloen 25. marca 1957 vRme na zklade Rmskych zmlv (vstpili do platnosti 1. janura 1958). Zakladajcimi

krajinami boli Franczsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Napriektomu, e Euratom je samostatnm celkom, je plne integrovan do Eurpskej nie. Hlavnoulohou Euratomu je: prispie k zveniu ivotnej rovne v lenskch ttoch a k rozvojuvzahov s ostatnmi krajinami vytvorenm podmienok potrebnch pre rchle vybudovanie a rastjadrovho priemyslu. alie lohy:

investcie do jadrovho priemyslu spoluprca vo vskume a vvoji ochrana zdravia spolon jadrov trh spoluprca pri nakladan s jadrovm palivom

Zmluva o Euratome z roku 1957 bola vo svojom obdob povaovan za jeden z dvochzkladnch kameov eurpskej integrcie. Na rozdiel od jej dvojaa, Zmluvy o Eurpskomhospodrskom spoloenstve (EHS), zostala podstata Euratomu nezmenen a jej text sa odratifikcie nenovelizoval. Namiesto vekolepch oslv jej 50-tych narodenn si vak najnovieEurpsky parlament kladie otzku, i Euratom ete zodpoved sasnej situcii vo svete. Popdesiatich rokoch sa situcia vo svete zmenila. Euratom je dnes plne vlenen do Eurpskejnie a hoci sa poet jeho lenov rozril zo es na dnench 27, zmluva zostva nezmenen.Navye, dopyt po energii stpa, pouvanie foslnych palv na jej zskanie zaauje ivotnprostredie a v svislosti s globlnym otepovanm viacer povauj renesanciu jadrovejenergetiky za vhodn rieenie. Zaiatkom februra preto Vbor EP pre priemysel, vskum a

energetiku zorganizoval verejn vypoutie, ktor by tto problematiku prediskutovalo. Akouviedla jedna z pozvanch odbornok Doerte Fouquet, hlavn otzka znie: Potrebujeme novzmluvu o Euratome, iadnu zmluvu alebo zachovme status quo? Viacer astnci fra sazhodli v tom, e Euratom poskytuje uiton priestor pre spoluprcu v oblasti jadrovejenergetiky. Kad lensk tt sa tak me zapojido jadrovho vskumu bez toho, aby muselna svojom zem budova jadrov elektrrne. Ozvali sa vak aj kritick hlasy poda ktorchzostva jadrov vskum zleitosou lenskch ttov a eurpsky rozmer v om nehr veklohu. Parlament ako jedin demokraticky volen intitcia E navye nem v svislosti sEuratomom iadne prvomoci.

Litovsk poslanec zo skupiny nia za Eurpu nrodov Eugenijus Maldeikis preto upripravil nvrh sprvy, ktor by zmluvu o Euratome pozmenil. V texte navrhuje harmonizova

normy pre bezpenos atmovej energetiky a jadrovho odpadu a tie finanne podporivskumn programy v tejto oblasti. Upraven zmluva by zrovepriznala niektor prvomociEurpskemu parlamentu, m by sa podarilo odstrnijej sasn demokratick deficit.

Ak m praktick vznam EURATOM pre ns?Vskum v oblasti jadrovej energetiky sa vykonva pod Euratomom v rmci rmcovchvskumnch programov (v sasnosti bolo zahjen 7. obdobie) a je riaden v truktreEurpskeho spoloenstva jeho intitciami. Aktulny materil: The Seventh FrameworkProgramme of the European Atomic Energy Community (Euratom) for nuclear research andtraining activities (2007 to 2011) je dostupn na internetovej adrese


15/67

15

http://cordis.europa.eu/fp7/euratom/home_en.html. Hoci lenskm ttom EU zostalikompetencie v energetickej politike, Euratom sa sna o harmonizciu na eurpskej rovni.Rozhodnutie Vboru EC o financovan vskumu Council decision concerning the FP7 Euratomfor nuclear research and training activities v obdob nasledujcich 5 rokov (2007-2011) sa tkaspolu 2751 milinov euro.

Balk peaz sa del na dve kategrie:1. Nepriame akcie (indirect actions), ktor s koordinovan cez Directorate-General for

research (DG RTD) a zameran na 2 hlavn tmy: fusion energy s rozpotom 1947milinov euro a nuclear fission and radioactive protection s rozpotom 287 milinoveuro.

2. Priame akcie(direct actions), ktor s koordinovan cez Joint Research Centre (JRC) ofEC s rozpotom na obdobie 2007-2011 vo vke 517 milinov euro.

Oblastermonuklernej fzie je pecilnou kategriou, ktor v sebe zah a nielen vskum voblasti temonuklernej fzie, ale aj vstavbu prvho fzneho reaktora ITER v Cadarache(Franczsko).

Euratom podporuje aj vskum zameran na jadrov tiepenie a ochranu pred iarenm. Ttooblas sa zameriava na vytvorenie vedeckej a technickej bzy pre bezpen a dlhodobnakladanie s dlhodobo ijcimi rdioaktvnymi odpadmi a na vvoj bezpenejch aefektvnejch systmov na vyuvanie jadrovej energie, ako aj na vytvorenie robustnho asocilne akceptovatenho systmu chrniaceho loveka a ivotn prostredie pred inkamiionizujceho iarenia vrtane:- Nakladania s RAO, zameranho na vetky aspekty hlbinnho geologickho loiska

vyhorenho jadrovho paliva a dlho ijcich rdioaktvnych odpadov, na vskumfragmentcie a transmutcie, prpadne alch konceptov zameranch na redukciu rizk preloisk RAO.

- Reaktorov systmy pre ich trval bezpen prevdzku, majc na zreteli nov vzvy akonaprklad predlovanie ivotnosti, vskum zameran na hodnotenie potencilu, bezpenosti avetkch aspektov nakladania s RAO budcich reaktorovch systmov.

- Radian ochrana, presnejie vskum rizk z nzkych dvok, lekrskeho vyuitia a havarijnhomanamentu s cieom vytvori vedeck bzu pre robustn, spravodliv a socilneakceptovaten systm ochrany.

- Podpora infratruktry a prstupov v pan-Eurpskom zujme v hore uvedench oblastiach.- udsk zdroje a trning na podporu zachovania a alieho rozvoja vedeckch kompetenci audskch schopnost.

Pre priame akcie koordinovan cez JRC boli v rmci 7RP-Euratomu definovannasledujce oblasti vskumu:1. Nakladania s RAO, dopady na ivotn prostredie a zkladn vedomost - Nuclear waste

management, environmental impact and basic knowledge

- Charakterizcia, skladovanie a uloenie vyhorenho jadrovho paliva - Spent fuelcharacterisation, storage and disposal.

- Rozdeovanie, transmutcia a prava vyhorenho jadrovho paliva - Partitioning,transmutation and conditioning.

- Zkladn vskum aktinidov - Basic actinide research.- Jadrov dta - Nuclear data.


16/67

16

- Medicnske aplikcie jadrovho vskumu - Medical applications from nuclear research.- Meranie rdioaktivity v ivotnom prostred - Measurement of radioactivity in the

environment.- Manament jadrovch znalost, trning a vzdelvanie - Knowledge management,

training and education.

2. Jadrov bezpenosI - Nuclear safety

- Bezpenosjadrovch reaktorov - Nuclear reactor safety.- Bezpenosjadrovho paliva prevdzkovanho v reaktoroch EU - Nuclear fuel safety in

power reactors operating in the EU.- Bezpen prevdzka pokroilch jadrovo-energetickch systmov - Safe operation of

advanced nuclear energy systems.

3. Jadrov bezpenosII - Nuclear security

- Jadrov zruky - Nuclear safeguards.- Zabezpeenie, e sa nebude vykonva iadna nedeklarovan jadrov prevdzka

(opercia) - Ensuring that no undeclared nuclear operations are carried out.-

Zber informci z vonch zdrojov o neren jadra - Open source information collectionon nuclear non-proliferation.

- Boj s nezkonnm obchodovanm s jadrovmi materilmi, vrtane jadrovch sdnychanalz - Combating illicit trafficking of nuclear materials, including nuclear forensicanalysis.

Vstup Slovenska do Eurpskej nie nebol zadarmo. Prve jadrov komunita, ktor siuvedomuje, e JE V1 bola obetovan v mene nho rchleho zalenenia sa do EU by malapoznaaj cesty, ako sa uchdzao spolufinancovanie jadrovho vskumu z prostriedkov EU. Vpraxi to znamen jasne deklarovapotreby a zujmy Slovenska v oblasti jadrovho vskumu aodvahu a trpezlivospri vypracovvan nvrhov projektov.

Rbert Dubovan


17/67

17

oe je to pdesiatka, ke...?September 2007

Ke je perspektva, e ete nieo zaujmav bude. Vhad do budcnosti na nov vzvy alohy, smerom k alej vstavbe novch a modernch jadrovch zariaden vlieva do l

optimizmus a jarn nladu.Mimochodom, viete ako sa li optimista od pesimistu? Pesimista vid fau dopoly przdnu,optimista dopoly pln. Ich pohad sa li v pohade na budcnos. Km optimista m vovhade alie pln fae, pesimista vie, e po dopit ho ak u len cesta s przdnymi dosamoobsluhy.

10. mja 2007 sme si v Dome kultry v Pieanoch pripomenuli 50. vroie zaatia vstavbyprvej JE u ns. Organiztori JAVYS, a.s. a SE, a.s. vytvorili podmienky a priestor pre stretnutievekho potu ud, ktorch spja jadrov energetika. Ndhern poasie a asn Lnica lenpodiarkli vydaren veer.

O tom, ako to bolo pred 50. rokmi, spomnal Ing. Tomk (prhovor miesto neho predniesolIng. Hutta). Ing. Tomk je nepochybne vnimonou osobnosou. Asi neexistuje na svete nikto

in, kto by mohol o sebe vyhlsi pred 50. rokmi som bol riaditeom JE. Guinessova kniharekordov takto daje zatianeeviduje.Da 1. mja 1957 bol zaloen podnik Atmov elektrrne Jaslovsk Bohunice. Vstavba

plynom chladenho akovodnho jadrovho reaktora bola jednou z najvch tmovch akciv histrii eskoslovenskho priemyslu. spenm spustenm JE A1 v roku 1972 saeskoslovensko zaradilo medzi jadrov krajiny. Dokumentovali sme zvldnutie jadrovejtechnolgie, ale aj schopnos riei nron problmy s vstavbou jadrovch zariaden. Beztoho by nebola mon ani vstavba JE V1, V2, EMO, prpadne alch jadrovch blokov vbudcnosti.

Prve vahy o budcnosti slovenskej jadrovej energetiky boli tou sladkou erenikou natorte, ktor sme mali monosv ten veer znovu ochutna.

Rbert Dubovan


18/67

18

Na vod roka 2008Janur 2008

Jednm z prvch pracovnch dn bva 5. janur. udia sa z dovoleniek zarauj dopracovnho procesu, nesmelo a hanblivo pripaj, e cez sviatky sa na nich nalepilo op

niekoko nadbytonch kilogramov, zagratuluj Andrem a zavtipkuj, e v tento detoho V.I.Lenin najviac povedal

Pred 32 rokmi dolo v tento deaj k vnej nehode v jadrovej elektrrni A-1 v JaslovskchBohuniciach. Oproti predchdzajcim rokom bola tejto tme v tomto roku venovan vekpozornos. STV sa v Sprvach optala hl. inpektora JD SR Ing. Uhrka: o by sa mohlosta, ak by sa nepodarilo umiestni zavac stroj nad pokoden palivov kanl? a TV sajednou otzkou v sprvach optala Ing. Maudryho, i bola v tom ase verejnosinformovan onehode.

V dennku SME vyiel rozhovor s jej priamym astnkom pnom Antolkom: Dvajazamestnanci jadrovej elektrrne v Jaslovskch Bohuniciach zabrnili tragdii: ernobymoholbyu ns. V mailovej diskusii k spomnanmu lnku v SME (mimochodom najtanejiemu

poda elektronickho potadla za prv tde, na ktor si kliklo takmer 40 000 ud) sa po prhodinch trpezlivosti d dopracovak viacerm zverom. Ja som si uvedomil najm, e:

1. Mlokto z diskutujcich mal predstavu, o sa 5. 1. 1976 na A-1 stalo. Aj t, ktorchprspevky sa zdali na prv pohad vecn a technick, sa odvolvali hlavne na inform-cie zwebu typu wikipedia, kde som naiel popis tejto udalosti v zmysle literrno-dramatickhovysielania TV Markza aj s pnom Skalecom. Pre odhalenie tohto me-na si pozriteStanovisko JAVYSu k hodnovernosti dokumentu odvysielanho na TV Markza nawww.snus.sk.2. Pred 5-10 rokmi by bol pomer negatvnych a pozitvnych nzorov o JE mono 90:10, terazto bolo len cca 70:30.3. Odvaha pnov Paesa a spol. bola obdivuhodn a udia s si toho i dnes vedom. Klobk

dolu pred udskou statonosou!Aj napriek zmenenej klme na Slovensku voi jadru stle pretrvva obrann, opatrn prstup v

informovan verejnosti.

Defenzvne vysvetovanie nezmyselnch a bombastickch tvrden, ktor mnoh mdia pustiado teru s cieom zvisvoju publicitu a sledovanos alebo predaj je nedostaton. o taktopripravi seriznu diskusiu v mdich k vroiu ernobyskej havrie, kde by sa vysvetlili iodlinosti VVER a RBMK, resp. zrozumitene by sa verejnosti vysvetlila funkciabezpenostnch systmov (hlavne kontajnmentu). Samozrejme, e na propagovanie jadrovejenergetiky by som si nevybral ako dominantn tmu rozbor nehd na A-1, ale urite sa jejnememe vyhn. Preto takto verejne chcem poprosipamtnkov, ktor nehody na A-1 zaili,

o ich pohad a analzy, ktor by sme ako SNUS mohli zosumarizovaa zachytiaj pre aliegenercie.


19/67

19

Lenka Vankov


20/67

20

Nemajme v tom hokej!Jn 2008

U 10. mja sa pre Slovensko skonili majstrovstv sveta v hokeji. Ako si pomaly zanamezvyka predasne a nespechom. Tentokrt poriadnym. To, e nepostpime ani zo skupiny,

teda ani medzi 12 najlepch, neakali ani pesimisti. Realisti tvrdia, e naa sasn pozcia jeokolo 8. miesta, bohuiaso tatistickou odchlkou 3 sigma (8). Po neprjemnch diskusichmedzi pnmi irokm a astnm pred ampiontom v Kanade som si poloil otzku: Uvidmena konci majstrovstiev irok smev pna astnho alebo astn smev pna irokho?Myslm, e aj napriek vazstvu naich v poslednom sboji so Slovinskom (po preden asamostatnch njazdoch), sa obaja vemi nenasmiali.

V kadej hbkovej analze nespechu (trner J. upler je vraj znovu pripraven vytvori200stranov analzu do tda, o je porovnaten sn len so schopnosami H. de Balzaca...) saspomna nedostaton prca s mldeou, najm chbajca stredn a hlavne mlad genercia.Chbaj trningov plochy, trningov centr, ochota investovado mladch, trpezliv seriznaprca, dlhodob investcie do infratruktry, motivcia mladej genercie at.

Tmto sa dostvame k rovnakm problmom, ktor doliehaj aj na jadrov energetiku.Vbec ma nete, e obdobn problmy maj aj in krajiny a e naprklad v Maarsku je to vrajete horie.

U aspo3-4 roky bijem na koajnicu, e Slovensku dochdza v jadre dych. Ak nebuddo systmu vloen zmyslupln opatrenia (hlavne primn zujem a peniaze) a to najm dojadrovej infratruktry (vskumn a vzdelvacie centr), ako aj do motivcie mladej genercie(relevantn tipendi, nstupn platy, perspektva, spoloensk uznanie), je len otzkou asu,kedy sa budeme udova ako hokejisti, prpadne ako insitn spolok priateov Corgo Maxifae.

SE, a.s. za posledn 3 roky toho sce vea naznaovali, ale zatiamlo zrealizovali. Podobneako v hokeji slovensk majstrovstvo sa pomaliky pribliuje talianskemu. Pr-stup SE, e

najskr m dado vskumu a vzdelvania tt a potom mono nieo daj aj oni, je nesprvny.SE, a.s. s a bud zodpovedn za bezpen prevdzku jadrovch elek-trrn! Jadrov priemyselna Slovensku deklaruje sasn potrebu pribline 100 absolventov rone, ale dnes i vnajblich rokoch to bude len okolo 10. Idea, e sta nabra akchkovek absolventovtechnickej univerzity, z ktorch sa postupne v praxi stan jadrri je scestn. Jadrovenergetika nikdy nevyhr sboj o tudenta s inmi technickmi disciplnami, resp. fakultami,ktor sa u vydali cestou zniovania nronosti pri akcentovan aktulnych manarskych,sociologickch a prvnych trendov ....

Je nepochybn, e doplnkov vzdelvanie popri zamestnan nem tak rove ako riadnevysokokolsk vzdelvanie zameran na jadrov energetiku. Kto, kde a na akej rovni budekoliasto preaench zamestnancov popri ich pracovnch a rodinnch povinnostiach? alie

firmy na ele so ttnym JAVYSom tvrdia, e na financovanie vzdelvania, resp. vskumnchcentier nemaj prostriedky. Na druhej strane ideme dostavaMochovce 3, 4 a mdia prinajsmel vyhlsenia vldy SR o novom jadrovom zdroji. Ale bez mladch a prslunejinfratruktry sa ned spene robijadrov energetika. Nemajme v tom hokej!


21/67

21

Barbora Mikulov


22/67

22

O vstavbe novch jadrovch blokov na SlovenskuSeptember 2008

V roku 2004 bolo v E(15) spolu so vajiarskom v prevdzke 135 jadrovch blokov scelkovm intalovanm vkonom 124154 MW. 10 novch prstupovch krajn E rozrilo

jadrov park o 18 jadrovch blokov s vkonom 9586 MW. Bulharsko a Rumunsko, ktorvstpili do E v roku 2006 priniesli alie bloky v Kozloduji (Belene) a Cernej vode. V roku2004 sa v E (15) vyrobilo celkom 2604 TWh elektrickej energie. Podiel vroby z jadrovchelektrrn predstavoval 33,3%. Rozrenm E (15) na E (27) sa tento podiel podstatnenezmenil, ale do Eurpskej nie vstpili krajiny, ktor dvaj hlasne najavo, e chc vyuvajadrov energetiku a stavanov jadrov bloky. Dvodmi s najm bezpenosa ekonomickosdodvok energie pokrvajcich vzrastajce potreby energie (znenie oakvanch importovenergie a hospodrskej zvislosti), dostupnosenergetickch zdrojov a prspevok ku zniovaniukodlivch emisi. Vo svete 31 ttov prevdzkuje jadrov elektrrne. Svoje prv JE pripravujkrajiny ako Irn, Indonzia, Vietnam, Posko a Turecko. USA plnuj 50% nrast vkonu z JEdo 20 rokov, priom v sasnosti dokonuj prpravn etapu pozostvajcu z dvoch krokov:

1. predlovanie ivotnosti existujcich JE zo 40 na 60 rokov (zo 104 blokov o topoiadalo 69 a viac ako 30 u preden licenciu dostalo.

2. preczna prprava novch typov reaktorov a ich licencovanie pre americk, aleaj svetov trh, kde americk firmy chc bydominantn.

Vstavba novch americkch blokov AP1000, ABWR, EPR (v USA Advanced U.S. EPR)by mala prebiehacca od roku 2010 veobecne na u overench lokalitch. Japonsko, Krea aRusko deklaruj al vznamn rozvoj svojej JE. Hoci v prpade Ruska sa o brlivom rozvojihovor u mnoho rokov (do roku 2030 plnuj 29 novch blokov), skuton vstavba nie je atak viditen. na a India plnuj desiatky novch JE do 20 rokov. Avak na rozdiel od Ruska,kontrakty na dodvku novch JE sa podpisuj a prce beia. na je v sasnosti uritenajzaujmavej trh pre vetkch potencilnych dodvateov jadrovch zariaden.

Potanie, koko blokov si ktor krajina plnuje a ako svoje plny a termny nepln,prenechajme inm. Sksme sa zamyslie nad podstatou a stratgiou alieho vvoja. Vovine krajn zpadnej Eurpy dochdza v poslednej dobe ku postupnej zmene mienky vprospech jadra. Najvm argumentom je ekonomickos novch JE. Hlavnm dvodom prevstavbu EPR v Olkiluote vo Fnsku bola prve ekonomick vhodnos. Fnsky vldnypredstavitelia hovorili vdy na prvom mieste, e na pokrytie energetickch potrieb je JEekonomicky najvhodnejm rieenm a a potom spomnali zniovanie emisi CO2 asklenkov efekt, ako aj potrebu bezpenej dodvky elektrickej energie. Na druhej strane,v krajinch ako Nemecko a panielsko je zniovanie emisi z JE spomnan ako hlavnprednos JE. Nemecko, kde u dlh roky uruj politick smerovanie socialisti (v minulostispolu so Zelenmi) sa spomna tzv. vdska cesta t.j. oficilne deklarovan zatvranie JE,

ale v skutonosti predlovanie ich ivotnosti. Poda Statistics and prospects for the Europeanelectricity sector (sprva Eurelectric, september 2002), bude v roku 2020 schopn vyvaelektrick energiu len Franczsko. Cel vvoz nepokryje ale ani polovicu potrieb dovozuTalianska. Mlokto vie, e pre Taliansko je v sasnosti omnoho vhodnejie energiu dova(lacn) ako svoju vyrba.

Bulharsko, R, Rumunsko, Maarsko a Ukrajina uvauj s vstavbou alch blokov viac-menej z podobnch dvodov ako Slovensko. Vychdzaj z potrieb hospodrstva, obnovy


23/67

23

jadrovho parku, ako aj z vhodnho vyuitia existujcej infratruktry a sksenost s jadrom naminimalizciu importu, resp. vhodn export elektrickej energie.

Deklarovan orientcia na JE, v mnohch prpadoch jednoznane podporovan ajvyhlseniami vldnych predstaviteov vak dnes neznamen, e dodvatelia niekomu daj nieozadarmo, resp. in reduced prototype price ako v prpade fnskeho Olkiluota. Vekspolonosti, ktor ponkaj dodvku JE na k, s momentlne v zlej situcii. Nzka

vstavba v poslednch 20 rokoch im spsobila podstatn redukciu vrobnch iudskchkapact. Manari sa rno prebdzaj s hrzou, o len bud robi, ak bud spen v o len 20%

verejnch sa, kam zaslali svoje ponuky. Sasn stav najlepie ilustruje skutonos, ejedin zvod, ktor je schopn vyrobi ntrubkov segment tlakovej ndoby reaktora EPR jev Japonsku.

Nov jadrov blok mus spa vetky poiadavky nrodnej i eurpskej legislatvy EUR(European Utility Requirenments), preto mal krajiny, ktor by si chceli postavilen jeden blokbud odsvan za tak krajiny, kde sa predpoklad vstavba 2, 4 alebo viac rovnakch blokov(z tohto pohadu je dnes v Eurpe najzaujmavejia Vek Britnia, ktor rozbieha svojrenovan jadrov program avak zatia len vo verblnej rovine...). Slovensko preddemnohm problmom, len ak bude dostatone rchle a rozhodn.

Vetci chc stava len overen a vysoko ekonomick blok so ivotnosou 60+. Vstavbamus bynadasov, nakoko jej optimistick odhad pre slovensk podmienky je asi 15 rokova zaha:

- Vypracovanie aktualizovanej en. koncepcie SR, jej vecn zdvodnenie ...... 1. rok- Verejn diskusia a Rozhodnutie o vstavbe ................................................. 2. rok- Projektov tdia (feasibility study) ...... 3. rok- Schvaovania na domcej i medzinrodnej rovni 5. rok- Podpis kontraktu, vberov konanie . 6. rok- Vytvorenie konzorcia dodvateov a subdodvateov, povolenie k vstavbe ..9. rok- Ukonenie vstavby .. 14. rok- Trval prevdzka 15. rok

Nov bloky bud pravdepodobne na rovni 1200 MWe a viac. Najdleitejia je dlhodobekonomika prevdzky a nie rchla nvratnosinvestcie. Viacer analzy potvrdili, e 60+ meznamena80 i viac rokov prevdzky, preto je vrobn cena MWh mimoriadne dleit. I malkrajiny ako Fnsko, Litva, vajiarsko, prpadne Maarsko uvauj s EPR s 1650 MWe. Sietea zlon vkon s rieiten (nevyhnutn zvyovanie prenosovch kapact, koordincia narovni UCTE, budovanie novch zlonch zdrojov). Napr. Fnsko u teraz pripravuje svoj 2.EPR, priom v poiadavkch na turbnu sasnho EPR v Olkiluote sa rta s neskormzvenm vkonu a na 1800 MWe. I bloky AP1000 a VVER1000 uvauj s vkonmi 1180,resp.1200 MWe. Na trhu je ete SWR1000 (nemeck varn reaktor nestoj vak ani prototyp),CANDU650 (obdobn ako Cernavoda v Rumunsku), resp. japonsk varn alebo krejskreaktory, ale tadiato asi relne vahy neved. Netreba zabda ani na transportn monosti

najvch komponentov. V prpade varnch reaktorov dosahuj hmotnosti tlakovej ndoby a1000 ton. Tlakov ndoba EPR vi len okolo 700 ton. V prpade AP1000 s kovmikomponentmi parogenertory. Kee Slovensko m limitovan rienu dopravu, vetko budetreba privies asi po cestch. Tlakov ndoba VVER-440 typ V-213 (vka 11,8 m, priemer3,84 m vha 215 ton) je z pohadu transportovatenosti malina.

Hoci Slovensko snva o dvoch novch cca 600 MWe blokoch (nakoko PVE Ipes vkonom600 MW by mala by po roku 2015 najvm zlonm energetickm zdrojom). Tto vahasmeruje k blokom AP600, prpadne VVER640 (vstavba prototypu tohto bloku bola scezahjen v Sosnovom Bore v Rusku v roku 1994, ale od vybudovania zkladnej dosky alej


24/67

24

nepostpila). Poda mjho nzoru by nemali by vyluovan ani VVER1000, AP1000a EPR1650 (berc v vahu najm nae sksenosti s prevdzkou tlakovodnch reaktorov a snahuo dlhodob ekonomick vhodnos). Problm vstavby novch jadrovch blokov je preto zkospojen so zsadnou rekontrukciou naej prenosovej sstavy, ktor by naviac umoovala ajvyuvanie zahraninch zlonch zdrojov. Bohuiavahy o preerpvacej vodnej elektrrniGabkovo-Nagymaros s 900 MWe pikovho vkonu sa dnes zdaj by u nenvratnou

minulosou.O problmoch s vstavbou jadrovch blokov v eskoslovensku sa meme dozvedie

z literatry alebo z rozprvania pamtnkov. Urite sa d pouiz predchdzajcich sksenost,ale dnes je potrebn zohadni aj nov faktory vyplvajce zo svetovej globalizcie, inhopolitickho usporiadania, technickch a bezpenostnch tandardov, ako aj domcej a eurpskejlegislatvy. Mapeniaze na rovni 3,6-4,0 mld euro (ak by sme zatili naprklad po EPR) nie jepostaujce. Naa jadrov infratruktra i priemysel sa bude musie preladi na novkvalitatvnu rove. Dostavba Mochoviec 3 a 4 iste vznamne napome v tomto procese a dnmu pohadu pravdepodobne nov dimenzie.

Barbora Mikulov


25/67

25

Pocta Marekovi EbenoviNovember 2008

Hlboko sa sklam pred pnom Marekom Ebenom. Dvodov je mnoho. Spolu so ZdekomSvrkom patr jednoznane medzi najvraznejch predstaviteov eskej kultry. Je

osobnosou, ktor meme echom primne zvidie.Mm ho rd ako spevka a skladatea. Pochdza z rodiny s hlbokmi koremi vo vnej

hudbe. Dverne poznm vetky tri albumy, ktor s bratmi vydal. Koncom 80-tych rokov to boliMal psn do tmy, v 90-tych rokoch Tich domcnost a v novom tiscro J na tomdlm. Jeho poetika a humor, ktor pohladia, s skvel. Sta spomen piesne ako Lucieahoj alebo Kdy m ert spln a hne sa mi zlep nlada. I jeho vedecko-sociologickanalzy v piesach Jak to dlaj kosmonauti?, i Ve vanu Archimeda zaujm natoko, e siposluchpovie: Kam ten chlap len na to chod?

Je vynikajci propagtor eskej kultry. Dlh roky uvdzal san program o histrii eska:O poklad Aneky esk, kde hravou formou prechdzal histriou spolu so saiacimi idivkmi. Z jeho prejavu vyta znaloseskho jazyka i cta k posluchovi. V kombincii so

sprvnou intonciou je radosho pova. Nedvny program na TV Kdy hvzdy tan sompozeral najm kvli nemu.

Nikdy sa nehral na herca, i kesom ho v televzii zaal vnmau ako 10-ron ako mierneobzneho Vleka zo serilu Kamardi. Dnes by mu u niekto ako uveril, e by moholby niekm inm ako je. Naopak, stvrni jeho osobu (a to bude histria vyadova), budeobrovskou vzvou pre kadho herca (sn len Jim Carey...). Nronosou k sebe alskavosou k druhm sa stva svedomm nroda. Svedomm, ktor nehroz vitkami, aleponka monosnasledovania.

Je vynikajci modertor. V pamti mi utkvela najm vemi atypick situcia z 90-tych rokovpri odovzdvan ceny TT, kepred koncom s hrzou zistil, e mu jedna cena ostva. Vedel,e na niekoho zo 14 ocenench zabudol, ale nevedel si spomenv tej vyptej chvli na meno.

artovanie na hrane noa o Cene pre neznmeho divka mu prinieslo nielen spolupatrinospublika, ale aj as na to, aby mu niekto podloil na lstku to sprvne meno. Elegantne z tohovykoruoval.

U roky rokce pripravuje pre TV relciu Na plovrn. Doke v nej predstavivnimon osobnosti z domova i zo zahraniia. Z tch zahraninch spomeniem aspo M.Albrightov, Dalajlmu, Roberta Redforda, Billa Gatesa, Genesis... Obas si niektor relciupozriem sptne na internete.

22.6.2008 si pozval na rozhovor profesora Patrika Moora z Kanady, zakladatea organizcieGreenpeace, ktor prvch sedem rokov psobil ako jeden z jej riaditeov (zodpovedn za oblasvedy a vskumu). Dnes je prof. Moore riaditeom organizcie Green Spirit. Nielen, e si obajapni po anglicky vborne rozumeli, ale inteligentne a plynulo bol natan i preklad, take

posluchbol uchrnen nervozity simultnneho tlmoenia a mohla vynikn tma rozhovoru.Pn Eben sa nesnail zatieni svojho hosa, naopak plne ho nechal vynikn. Urite rozhovornatali viackrt, nakoko obsah toho, o pn Moore povedal sa mi zdal ucelen a samozrejme,vemi zaujmav.

Skuton histriu organizcie Greenpease a zmysel jej psobenia ako politicko-ntlakovejorganizcie je bez informci pna Moora laikovi ak pochopi. Klobk dolu pred pnomEbenom i pred pnom Moorom. Pre tch, ktor by si program chceli pozriea utvorisi vlastnpredstavu, uvdzam link http://www.ceskatele-vize.cz/vysilani/1093836883-na-plovarne/20752216 0100041-22.06.2008-22:00-s-patrickem-moorem.html.


26/67

26

Pn Moore bol aj hosom SNUS. Da 12. 6. 2007 bol na diskusii so slovenskou verejnosou:Dostupn domce zdroje surovn (viac Bulletin SNUS 4-2007). Vaka naej propagcii aBulletinu sa pravdu o Greenpeace dozvedela mono stovka Slovkov. Vaka MarekoviEbenovi, moderujcemu jeden z najsledovanejch programov eskej televzie, sttisce.

Marek Eben sa tohto roku dova 50 rokov. Blahoelm mu k narodeninm a verm spolu smnohmi, e toho m ete vea pred sebou. Tem sa na neho!

Barbora Mikulov


27/67

27

Je dnes mon Bohunice znovu spusti?Janur 2009

Optovn spustenie druhho bloku V-1 v Jaslovskch Bohuniciach je politickm a nietechnickm problmom. Hrozba obrovskch negatvnych dopadov plynovej vojny medzi

Ruskom a Ukrajinou vak relativizuje pohad Slovenska i na dodriavanie zvzkov voiEurpskej nii. Spustenie Bohunc m oddiali kolaps v Slovenskej ekonomike, prpadnev zsobovan obyvatestva teplom. Pozrime sa na to relne po technickej strnke.

Druh bohunick blok bol odstaven tandardnm spsobom 31.12.2008 - dva rokypred vypranm svojej projektovanej ivotnosti. Od roku 1980 vyrobil viac ako 80 milinovMWh. Jeho prevdzkovate, firma JAVYS, a.s. je a do roku 2011 driteom platnej licencie naprevdzku a m odborne kvalifikovan a sksen personl. Elektrre V-1 prela v rokoch1997-2000 vekou rekontrukciou za viac ako 10 mld Sk! Kvalita a bezpenosprevdzky bolihodnoten vysoko pozitvne vetkmi odbornmi komisiami na domcej i medzinrodnejrovni. Prpadn alia prevdzka druhho bloku by ale mala nasledujce technickobmedzenia.

Vzhadom na plnovan odstavenie bloku dovouje zvykov zsoba reaktivityv aktvnej zne len asovo i vkonovo limitovan prevdzku. V optimlnom prpade cca 30 dnna 50%, resp. niom vkone. Tchto pribline 220 MW by mohlo nahradi naprklad vkonz bratislavskho PPC alebo z dvoch 110 MW blokoch vo Vojanoch na vchodnom Slovensku,kde je palivom plyn.

Spustenie nie je mon okamite. Blok sa u po tdni vychladil. Po viac ako ronejprevdzkovej kampani (388 dn) je nevyhnutn venovaaspo2-3 dni tandardnm kontrolma testom. Samozrejme pod dohadom inpektorov radu jadrovho dozoru. alie takmer dvadni s potrebn na optovn nahriatie bloku a jeho uvedenie na 50% vkon. Reim prevdzkyna tzv. vkonovom efekte je obvykl a bezpen.

Obnovenie prevdzky druhho bloku V-1 je teda po technickej strnke vkonovo

i asovo vemi obmedzenm rieenm. Vyaduje si minimlne finann nklady. Me mavak vek politick dopad. Jeho prijatie ale me by o pr dn jednm z havarijnchopatren. Nezatvrajme oi nad realitou a pripravme sa na vetky monosti!

Lenka Vankov


28/67

28

vod ku knihe Jadrov elektrreA1 v kockeMj 2009

Jadrov elektrre A1 v Jaslovskch Bohuniciach stla na zaiatku eskoslovenskejjadrovej energetiky. Dnes si u mlokto uvedomuje akou vzvou pre vtedaj eskoslovenskpriemysel bola jej vstavba a uvedenie do prevdzky. Tento projekt v rmci vtedajej

eskoslovenskej republiky bol trochu krokom do neznma. Rozhodovalo sa o om v roku 1956,kedy nebolo sksenost s jadrovou energetikou a nebola ani relne podloen predstava, o tovetko znamen. A mono prve toto bol podstatn fakt, ktor nezaaoval tch, ktor prijalirozhodnutie o vstavbe naej prvej jadrovej elektrrne.

Jadrov elektrreA1 s reaktorom KS150 typu HWGCR akou vodou moderovanreaktor na prrodn kovov urn chladen plynnm CO2 s vkonom 150 MWe bola vyvinuts cieom demontrovaa overimonosti energetickho vyuvania akovodnch reaktorov naprrodn urn. eskoslovensko vyvjalo tento typ v rmci medzinrodnej deby prcev socialistickej Rade vzjomnej hospodrskej pomoci. Jadrov elektrre A1 bola uniktnasvojm technickm rieenm. Bola to koncepcia, ktor sa v polovici 50-tych rokov zdala preeskoslovensko optimlna. Mali sme svoje nlezisk pomerne kvalitnho urnu v jedenstich

lokalitch dev z nich bolo v R a dve v SR. Pri tomto type elektrrne, kde bol palivomprrodn urn, nebola potrebn finanne i energeticky nron technolgia jeho obohacovania.al vvoj vak ukzal, e tento typ reaktorov nemal nasledovnkov, aj keelektrreA2 ubola na rysovacch doskch a A3 v hlavch plnovaov.

Jadrov elektrre A1 bola spusten v oktbri 1972, kedy prvkrt prebehla riadenreazov reakcia v reaktore. I keelektrrebola nazvan priemyselnou, vea zariaden a dejovbolo dovtedy nevyskanch v prevdzkovch podmienkach. Mono sa itateom bud zdarove projektu, technick rieenie a postupy astnkov naivn a nedokonal, ale tak bolavtedy rovepoznania a astnci venovali tomuto dielu vetky svoje sily. Urite nie je vhodnposudzova vetko zo sasnho hadiska a nekriticky hodnoti konanie pionierov jadrovejenergetiky v bvalom eskoslovensku. Neboli k dispozcii dnes ben prostriedky vpotovej

techniky, ale pri podrobnom tudovan dokumentov zistte, e sa nezanedbalo ni dleit prebezpenos. Mlo sksenost o vlastnostiach a prevdzke jadrovej elektrrne udia astonahrdzali vekou obetavosou, oddanosou a snahou bezpene riei problmy. Nauili sapristupova k elektrrni s ctou a pokorou a na vlastnch sksenostiach sa presvedili, enesta nieo urobidobre, ale treba to urobibezchybne. Ak nie, potom prroda zdvihne svojvstran prst a pripomenie, e predsa len je silnejia ako lovek. Ako to vstine vyjadril jedenz pracovnkov: Elektrrni muste vyka.

Jadrov elektrre odhalila mnostvo technologickch skal. Ukzalo sa naprklad, eparogenertor s teplovmennou plochou rrkovnica v rrke pouit v A1, vo svete znmya vyuvan aj v konvennch tepelnch elektrrach, nie je vhodn pre jadrov technolgiu.Na A1 pouit konkrtne rieenie si vyiadalo obrovsk nroky na kvalitu a d ku zvarov. Aj

zanedbaten percento klasicky nezistitench mikroskopickch defektov zvaru akopotencilnych neskorch netesnost rozhrania medzi teplonosnm mdiom - CO2 na primrnejstrane a chladiacim mdiom vodou na sekundrnej strane malo za nsledok brliv rozvojmikroskopickej netesnosti. Mieanm CO2 a vody vzniklo agresvne korzne prostrediekorodujce elezn materil parogenertorov. V alom programe kontrukcie sekundrnejstrany jadrovch blokov sa kombincia CO2-voda-elezo vyskytovalo u len vnimone.

Jazyk i obsah knihy je vrazne technick. Mnoh grafy z minulosti, vytvoren i popsanlen rukou, s vinou kpie originlnych obrzkov a dokumentuj vtedaj prstup k technikea rozhodovaniu. Argumentovalo sa technickmi dtami, s ceruzkou a logaritmickm pravtkom


29/67

29

v ruke, logickm zdvodovanm, ktor ir tm zodpovednch pracovnkov musel pochopi.Tu neplatil argument, e tak mi to ukazuje pota. Pod informatikou sa v sedemdesiatychrokoch chpalo viac vyuvanie kninice, archvu a diskusie s odbornkmi. Autori s si vedom,e bez znalost uritch parti z reaktorovej fyziky s uveden grafy nezrozumiten. Ale kedysito boli povinn cviky od technikov a po riaditea.

Je na mieste spomen aj as sovietskych pecialistov z vskumnch stavov,z prevdzkovanch elektrrn i z vrobnch zvodov. Ich neformlna a kolegilna spoluprcas pracovnkmi eskoslovenskch organizci a pracovnkmi elektrrne vytvorila irok priestorpre neskoriu samostatn prcu. Pri span i poas prevdzky inne a nezitne pomhalisvojimi radami a sksenosami. Viedli personl k zodpovednmu prstupu k rozboru a rieeniuproblmov v rmci pracovnch skupn zostavench zo pecialistov pre jednotliv oblasti.

Jadrov elektrreA1 sa kedysi nazvala Atmov elektrreA1. A neskr si fyzicipresadili, e sa netiepi atm, ale len jeho jadro. Pre drviv vinu ud je to stle len nepatrnzmena, od ktorej u uplynulo niekoko desaro, ale dokumentuje skutonos, e i vakarozvjajcej sa jadrovej energetike vzrastalo aj fyziklne a technick povedomie nielen medziobyvatestvom, ale aj medzi jeho predstavitemi. Prve takto fyziklne povedomie jenevyhnutn, aby ste sa mohli pri spornch debatch oprieo veobecne platn argumenty. ekamene poda gravitanho zkona padaj zhora nadol, e pri nraze sa poda zkonov akciea reakcie a zachovania energie odovzdva energia, e rdioaktivita je fyziklny jav a riadi sarozpadovm zkonom... T, ktor sa mali monos zastni diskusi naprklad s rakskymiprotijadrovmi aktivistami, poznaj ten pocit rozarovania zo zkladnch nevedomost, ktormm na mysli.

Vznam A1 je i v tom, e vytvrala pocit hrdosti. Budovatelia i prevdzkovatelia simohli poveda: Dokzali sme to, spustili sme to, vyrbame! Ten hlas sa ril nielen oficilnoucestou propagcie spechov socializmu, ale aj medzi technikmi, ich rodinami i blzkymi. Fyzici,i technici boli autoritou, ktor boli spolonosou oceovan a uznvan. Dvera a cta bolapodloen pozitvnou sksenosou.

Pri tdiu archvnych materilov sa zistilo, e o elektrrni A1 bolo napsanch mnostvooslavnch a popularizanch lnkov, ale len mlo takch, kde by boli zachyten technickdetaily. Mono to bolo dobou, obmedzenm spektrom vedecko-technickch asopisov, uritmstupom utajenia informci, ktor sa dnes u povauj za ben. Nsledkom vak bolo, eo kontrukcii a prevdzke tejto elektrrne vedel iba pomerne zky poet ud.

Napsanie tejto knihy je mon chpai ako splnenie uritho morlneho zvzku, ktorpociovali posledn mohykni, ktor na jadrovej elektrrni kedysi pracovali. Kniha nevzniklana spoloensk objednvku, ani preto, aby sa predvala a priniesla zisk. Autori ju napsali,aby sa zachovali ich sksenosti, vedomosti i omyly, bez ktorch sa iaden pokrok nezaobde.Uplynulo u tridsatri rokov od ukonenia prevdzky A1 a je zrejm, e Slovensko plynomchladen a akou vodou moderovan energetick reaktor s neobohatenm urnovm palivomstavanebude. Napriek tomu povaujeme za potrebn, aby sa ako zskan a draho zaplatensksenosti zachovali. Parafrzovanm spartskho kra Leonidasa, ktor tuiac smr sebai svojich spolubojovnkov dal do skaly pri Termopylch vyrynpis: Postoj ptnik a zvestuj,e sme vykonali to, o zkony kzali nm. Som hrd na to, e autori s dlhoronmi lenmiSlovenskej Nuklernej Spolonosti (SNUS), a e sa nm napokon tto knihu, najm vakanenavnej prci Ing. Karola Feika, podarilo vyda.


30/67

30

Roman Mayer


31/67

31

Nie je nutn vedievetko ...Jn 2009

Tto veta sa asto poklad za vraz pragmatickho poznania. Naozaj nie je nutn maalebo vedie plne vetko. Ve to napokon ani nie je mon. Vedie vetko me by

dokonca a nezdrav, i neprjemn. Naprklad veta: Naozaj chce vedie, i a mmrada?, nevet nidobr.Zkladn filozofick otzka o poznatenosti sveta sa zodpovedvala vetou, e svet je

poznaten i ke zatia nepoznan. T, o sa asto ptaj, s oznaovan za zvedavcova niekedy mu priviesmocnch tohto sveta do problmov. I z ich iadnej, i vyhbavejodpovede je mon sa dopracova k uritmu poznaniu. Svet je teda poznaten. Sompresveden, e kto had pravdu a poznanie, bude sa k nim limitne bli.

Uitelia na kolch sa samozrejme dnes za mocnch tohto sveta povaovanedaj a ichprstup k informcim je skr opan. Stanovuj a vyaduj urit minimlnu mierupoznania a vedomost a naviac sa snaia podporova zvedavos a hlad po novchinformcich. Snom je vdchnu tudentom tbu po poznan, ktor by mala kadmu

vydrao najdlhie.S ndejou sa teda v mylienkach vraciam k naim jedenstim, prve skonenmjadrovm ininierom, ktor dnes 15.6.2009 spene zvldli ttnice na FEI STU. ie rdby som dokonil nadpis a za tri bodky dosadil slovo HNE. Mlad prestaneme byvtedy, aksa prestaneme pta, uia zaujma o veci okolo ns. Uime si vetci rados, mlados,przdniny a nastupujce leto!

... nen nutno, nen nutno

aby bylo pmo veselo,

hlavnnesm bti smutno,

nato aby se breelo.

(Z. Svrk)

Mria Izakoviov


32/67

32

Cestou domovNovember 2009

Vinou mi to najlepie kriticky, ba aj sebakriticky mysl cestou domov. A vtedy siuvedomm, e som mohol poas da vyriei vea vec lepie a efektvnejie. e som mohol

voliin slov, prpadne viesrozhovor inm spsobom. Ale cestou domov u bva neskoro...astokrt sa to d napraviaj neskr (slov, slov, slov), niekedy vak nepome ani sypaniesi popola na hlavu. Paradoxne, vea problmov vznik tm, e nevieme poveda jednoduchnie, e pravdu balme do ohaduplnch servtok, len aby sme sa vyhli podozreniu, e smearogantn a namyslen.

Vo tvrtok 1. 10. 2009 som sa po polnoci vracal z budovy STV po relcii: Na tmu jadrov energetika. Cestou domov mi samozrejme napadali skvostn vety, ktor som malpoveda a nepovedal. Argumenty, ktor by zatkli do zeme jedinho odporcu expertaGreenpeace na jadrov bezpenos p. Bernka. Napr. Pn redaktor, preo tu mrnime ass niekm ako pn Bernek, ktor deklaruje svoje znalosti o jadrovej bezpenosti tm, e sapozn s akmsi p. Strnskym, ktor vraj robil kedysi v Dukovanoch a nieo mu o tom povedal?

Preo mdi posvaj jadrov bezpenosdo pocitovej rovne, kedy vntorn pocit lovekaje postaven nad technick poznanie? Preo zujmy laickej verejnosti nezastupujepredstavite laickej verejnosti hoc aj s protijadrovm nzorom, ale platen aktivista zozahraniia? Ojoj, o vetko mi napad cestou domov...

O de neskr som sa zas vracal domov z Viedne, kde som sa zastnil hearinguo tdii dopadov na ivotn prostredie projektu Mochovce 3, 4. Toto zas bol celkom in zitok.Vysok koncentrcia rakskych mdi i politikov, navye na akademickej pde Viedeskejuniverzity, silne kontrastovala s deklarovanou apolitickosou univerzt v tzv. civilizovanchkrajinch. Po smych hodinch odpoved na otzky pohorenej rakskej verejnosti (v drvivejvine obleench v sluivch ltch dresoch s npisom Stop Mochovce) som mal pocit, e ajke sa tento boj ned vyhra, mono sme ani neprehrali. Pre tch, ktor si pamtaj bval

federlnu futbalov ligu, by som to prirovnal k remze 0:0 v takom Preove. Siln zostavapracovnkov SE, a.s. sa doplnila o niektorch expertov na slun tm. V brnke Aquilanti -pripraven na to, e to schyt, rzna dvojica stoprov (Pospil, Rovn z JD), slundefenzvna prca ud z MH SR a MP SR, sksen zloha (Mik, Rohr, Timuk), v tokuipern Zlatansk... O.K.

Mal som pocit, e sme na vetky poloen otzky odpovedali otvorene a vecne, a to ajnapriek rakskym emcim, slovnm cvieniam miestnych politikov (niektor len poloiliotzku pred kamerami a na odpoveani neakali), i mimoriadne zlmu prekladu. Sobotajierakske dennky vak informovali svojich itateov, e otzky neboli zodpovedan a preto jenevyhnutn otvori tto otzku v Eurpskom parlamente. Kee si pamtm i na verejndiskusie v Raksku spred viac ako 10-12 rokov o dostavbe prvch dvoch blokov

v Mochovciach, dovolm si tvrdi, e slovensk strana sa vyhla rakskym mnam a postupovalavysoko profesionlne.Cestou domov som si uvedomil, e mono prve v spsobe komunikcie s Rakskom

o tak citlivej otzke ako jadrov bezpenosspravilo Slovensko obrovsk pokrok v sebavedom,v schopnosti slune a vecne odpovedai na neprjemn, i nezmyseln otzky. Zd sa, e v tejtooblasti sa nm pomaly dar by prslunkmi suvernneho ttu, ktor je sasou eurpskejnie.


33/67

33

No a na domcu lohu by sa kad mohol zamyslie nad tm ako by slune a vecnezodpovedal rakskej verejnosti otzku: Ako chcete v prpade havrie v MochovciachevakuovaViede?

Mria Izakoviov


34/67

34

Z histrie franczskej jadrovej energetikyFebrur 2010

Histria franczskej jadrovej energetiky zana a po druhej svetovej vojne, hoci bymnoh mohli namieta, e u v 19. storo si manelia Curie objednali 8 ton smolinca (smolinec,

resp. smoln kame, ktor bankom signalizoval, e po hadanom striebre nebude ani chru)z Jchymova a na Parskej univerzite Sorbonne objavili nov prvky (Po, Ra), ktor vykazovalitzv. fotoluminiscenn efekt, ktor bol a neskr premenovan na rdioaktivitu. Nemm vakv mysle psao franczskej jadrovej fyzike, ale jadrovej energetike.

Take franczska jadrov energetika sa zrodila pri viniciach v kraji Ctes-du-Rhnev roku 1954. Pri viniciach pretoe samotn vinice s na juhu Franczska medzi Avignonoma Champagne mimoriadne vzcne (kilo hrozna na prav ampansk sa v roku 2009 vykupovalza 6 euro).

U v roku 1952 vydal franczsky parlament rozhodnutie, aby sa v rmci prvhopronho plnu zaalo s vstavbou jadrovej energetiky s cieom postavi o najskr prvfranczsky plynom chladen, grafitom moderovan jadrov reaktor na prrodn urn. Zrove

sa prijalo rozhodnutie na vybudovanie zariadenia na produkciu plutnia pre vojensk elya prpadn prebyton energiu dodvado elektrickej siete. Commissatit la nergie Atomique(CEA), ktor u v tom ase prevdzkoval dve vskumn laboratri vo Fontenay-aux-Rosesa Saclay, sa rozhodol umiestninov priemyseln centrum na juhovchod franczska - na kopecMarcoule, kde sa u 5.1.1956 podarilo spustido prevdzky prv reaktor na zskavanie plutnias oznaenm G1. Vedci projektu Maurice Pascal odtartoval jadrov energetiku vo Franczskudohodnutou konpiratvnou vetou: Lastoviky vyleteli vysoko. Reaktor G1 bol pripojenk sieti a v septembri 1956. Nasledujci reaktor G2 bol spusten v jli 1958 a reaktor G3 o rokneskr. Po ase sa podarilo zvi ich vkon na vynikajcich 40 MW. Extrakcia plutniaz oiarenho paliva v G1 sa zaala a koncom roku 1958, kedy sa uviedlo do prevdzkyzariadenie UP1 a jeho spen vyuvanie dokumentovalo viacero vbuchov franczskych

atmovch bmb (prv vo februri 1960).alm historickm momentom bol pre Marcoule i Franczsko 31. august 1973 -okamihspustenia sodkom chladenho rchleho reaktora Phenix s vkonom 250 MWe (odstavenv marci 2009). U vtedy sa myslelo i na zadn as franczskeho palivovho cyklu. Vysnenoustratgiou bolo v tom ase prepracovanie vyhorenho jadrovho paliva na MOX palivo a jehonsledn revitalizcia v rchlych reaktoroch. Sny o jednoduchom a efektvnom uzavretjadrovho palivovho cyklu a nabjan MOX lnkov v rchlych reaktoroch sa asom ukzaliako vemi smel, ale MOX palivo sa vyuva u viac ne 30 rokov a to v 36 jadrovch blokochv zpadnej Eurpe a tohto roku sa m MOX palivo zaviezdo 11 reaktorov i v Japonsku. alieoarovanie vyhorenho MOX paliva v rchlych reaktoroch je samozrejme mon (viexperimenty na Phenixe), avak nahromaden plutnium mus byodseparovan pred tm, ako

sa znovu vyuije na vrobu erstvch MOX lnkov.Druhou historickou lokalitou franczskej jadrovej energetiky je len 30 km vzdialenPierrelatte, kde sa od roku 1958 zaal stava zvod na obohacovanie U-235. Hlavnoumotivciou bola nezvislos Franczska na dovoze obohatenho urnu pre vojensk, ale ajenergetick ely. Pln prevdzka tohto zariadenia zaala a v aprli 1967, kedy bolvyprodukovan prv ingot s 90 percentnm obohatenm. Bolo to len pr dn potom, ako prvfranczska jadrov ponorka Redoutable vyplvala na more.

Vstavba obohacovacieho zvodu v Pierrelatte bola spojen s obrovskmi technickmipoiadavkami. UF6 technolgie si vyaduj chemicky odoln materily. Trojn bod je 65 C,


35/67

35

ie preva sa ako tuh ltka, obohacuje sa v plynnom skupenstve v difzoroch, ktorch telesboli z oceovch kontrukci. Niklov pokrytie difzorov ich sce zodolnilo, avak vyiadalo sizohna viac niklu ako bolo Franczsko schopn vyprodukova za 15 rokov. Bolo potrebnvybudova zariadenia o vekosti katedrl, ktor by navye boli tesn (o tri rdy podatmosfrickm tlakom). To si vyiadalo celkom nov rovedetektorov tesnosti, nielen o dokvality, ale najm kvantity a rozmerov. Cena na vstavbu stanoven v roku 1962 - 4,4 bilinafrankov bola ako o i len predstaviten. Nepochybne sa ju podarilo i prekroi. Rovnako sivyaduje chvku zamyslenia i skutonos, e dnes, kesa zvod naplno vyuva, sa o dodvkupotrebnho mnostva energie staraj 4 bloky JE Tricastin, kad s jednotkovm vkonom 900MWe.

Franczska jadrov energetika sa rodila postupne. Krajiny ako USA, ZSSR, i UK malimono rchlej tart, avak franczsky prstup sa popri nrodnej hrdosti vyznaoval ikoncepnosou a unifikciou. Z 58 tlakovodnch reaktorov je 34 vkonovej rovne 900 MWe,20 vkonovej rovne 1300 MWe a 4 bloky vkonovej rovne 1450 MWe.

O budcnossa maj pre Franczsko postaraEPR bloky s vkonom 1750 MWe, ktorklop na dvere. A tum aj na nae.

Roman Mayer


36/67

36

Mil WIN-ky, srdene Vs zdravm!Marec 2010

MD u bol, ale ja mm eny stle rd. Obdivujem na nich ich krsu, empatiu (ak sa imchce) i multitasking (u klasik spieval, e ena rno alej sp a predsa funguje). Star

Rimania mali prslovie, e: 50 chlapov doke vytvori tbor, ale len jedna ena dokevytvoridomov. eny motivuj ns muov bylep, ... teda asposa o to sname. A kesato aj nedar, predstierame, e je to tak. Priname ohromn mnostvo obet, len aby sme ichpresvedili, e sme asn, vtipn, zodpovedn, trpezliv, charaktern at. Mnostvo vojen,konfliktov, i krmovch bitiek vzniklo len preto, aby sme t prav presvedili, e my sme tnajv kohti na smetisku, ktor treskneme aj niekomu po papuli (dnes viac obrazne akoskutone), kesa zd, e by to tej mojej mohlo imponova. A potom sa nadvame a uchormeperie, len aby sme sa dokali sladkej odmeny e sa t naa o ns zaujma.

A keu pem o hydine, pridm aj nieo zo svojich experimentlnych pozorovan toviete profesor... Chovme doma sliepky. Presnejie kpili sme minul rok jednodovkuriatka a dnes z nich mme 3 sliepky a 7 kohtov. Veer, ke ich idem zavrie, ctim sa ako

skuton energetik, resp. vldca plynovodu na Ukrajine zatvorm kohtiky -. Rno, keotvram kurnk, vybehn najskr pni kohti. Vrhn sa ako dravce na penicu, ktor imnasypem. A neskr vylez sliepoky a snaia sa nenpadne pribli k jedlu. A ke sa tonejakmu z kohtov znepi, e mu sliepka nieo udzobla, okamite zato, a z nej lieta perie.

Raz sme ich tak s manelkou pozorovali a skonilo to jej vitkami na moju adresu:Vid to! To ste cel vy chlapi! Na mj chab odpor, e z nej ni neklbem a e slunedojedm po celej rodine, odpovedala, e chlapi sa predsa chovaj ako kohti na smetiskua basta. Tak som sa jej teda za tch kohtov ospravedlnil, aby sa teda na ns nehnevala, ve6zo 7 sa u onedlho premiestni do mrazku, pretoe kad mme na svete svoje poslanie. Dosudne sa na ma pozrela. Zneistel som, ale neptal som sa alej ...

Mil WIN-ky, nech vs prca, ale najm ivot s nami bav! Uime si ho spolu!

Mria Izakoviov


37/67

37

Nieo o Eurpskej nuklernej spolonostiMj 2010

V decembri 2009 ma zvolili za predsedu Eurpskej nuklernej spolonosti (ENS),k omu mi priatelia pekne zagratulovali, ale nie vdy som mal pocit, e maj sprvnu predstavu,

o ENS znamen, a o jej nplou jej innosti. Pretoe mm svojich priateov rd a o otvorenkomunikciu s ostatnmi sa dennodenne snam, poksim sa vysvetli pojem ENSpodrobnejie.

ENS je medzinrodn stren orgn nrodnch nuklernych spolonost. Zastupuje naeurpskej scne desatisce profesionlnych pracovnkov v jadrovej energetike, fyzike, chmii,medicne, ... jednoducho vo vetkch oblastiach mierovho vyuitia ionizujceho iarenia. Narozdiel od mnostva lobistickch, ba a politickch organizci, ktor sa snaia ovplyvovarozvoj hore uvedench oblast (pozitvne, i negatvne), ENS sa sna kls draz na svojuprofesionalitu a vysok odborn a morlny kredit svojich individulnych lenov. reniehodnovernch informci a otvoren komunikcia s verejnosou s zkladnmi aktivitaminuklernych spolonost na nrodnej i medzinrodnej rovni.

Miesto na vsln si ENS zskavala postupne. Existujeme u takmer 35 rokov a prveodbornosa pravdivos je oraz iadanejia. Po sklamaniach z obdobia, kedy bola jadrov, iradian bezpenosgarantovan najm politicky, o naprklad rdioaktvny mrak z ernobyunijak nerepektoval, prili roky ovplyvnen Greenpeace aj jej mottom Dobr jadrov elektrreje len trvale odstaven elektrre.

U klasik povedal, e: udstvo sa zane sprva rozumne, a ke vyerp vetkyostatn monosti. Zd sa, e i vaka tejto pravde si jadrov energetika v poslednch rokochupevnila svoje miesto v mixe energetickch zdrojov, a ako carbon free technology zskavaplusov body i na poli ekolgie. Dvans eurpskych krajn, vrtane Slovenska, deklarovalov minulom roku vu stava nov jadrov bloky. Vstavba, prevdzka, drba i likvidciajadrovch elektrrn je spojen s mnostvom technickch problmov, ktor s schopn rieilen

kvalitne pripraven odbornci, a to nielen technicky, ale aj morlne. Jadrov bezpenosm a ajv budcnosti mus ma t najvyiu prioritu. Aplikcie ionizujceho iarenia v medicne,ponohospodrstve, i v stavebnctve s u po mnoh roky akceptovan a nenahraditen.I vaka tmto oblastiam sa udia zamaj, e sn nieo dobr a pouiten me byi naionizujcom iaren.

Na poiadanie ENS poskytuje svojich odbornkov do viacerch medzinrodnchkomisi. Na svojej web strnke www.euronuclear.org reaguje ENS na najnovie poznatkya udalosti. Organizuje vrcholn odborn konferencie ako TOPSAFE, TOPFUEL, PIME,ETRAP, RRFM, ... Na rok 2010 mme naplnovan Eurpsky jadrov kongres v Barcelone(31.5-3.6.2010), kde u dnes, pol roka pred konanm, je zaregistrovanch viac ne 600prspevkov. Vydvame odborn stanovisk pre verejnos, a na poiadanie i pre Eurpsku

komisiu. Teme sa z dvery, priom si uvedomujeme, e preukzan dvera i zavzujenepodahn komernm, i politickm tlakom. Len takto cesta, podloen poctivou prcoua estnosou, smeruje na vslnie a me naich lenov uspokojova. A njs uspokojeniea zmysel vo svojej prci to je in rozmer...


38/67

38

Kde tla SNUS topnka?Oktber 2010

Kad slun organizcia (a ja si myslm, e SNUS je organizciou vemi slunou) same pi mnohmi spechmi. Predchdzajci rok je mon jednoznane priradi k tm

spenm. Vntorne ns vydaren akcie urite hrej pri srdci, ale sksme sa primne zamyslieaj nad tm, kde tla SNUS topnka, o a ako by sa dalo v SNUS ete vylepi. Ak Vs nieonapadne, rd si to vypoujem, prpadne pretam V e-mail.

Poda ma zana by problmom v SNUS stredn genercia. ako ju presnepecifikova. Niekto sa do nej zarad hnepo kole, niekto a v pdesiatke, niekto je trvalonezaraditen. V prci s tto jedinci najviac vyaovan, v rodine s povaovan za univerzlnestroje na peniaze. Hovoria, e nemaj as, e nesthaj, e sn budci rok, ke sa vecitrochu utras... Nikdy sa sam neutras! Niekedy ich zastav zdravie, niekedy len vyhoria,ale niekedy aj pochopia, e toto nahanie za spechmi a peniazmi nikam nevedie a slunesvojim fom naznaia, e vetko m svoje medze a e sa chc do prce aj trocha tei...

U poujem viacerch z Vs, e o to zas vyahujem, e toto nie je predsa problmom

SNUS. Ale poda ma je. SNUS pamt na svojich seniorov a podporuje mladch ako len vie.Ako vak zatraktvni podujatia SNUS pre stredn generciu, ktor je asi najnronejia?Poaduje akcie s vysokou hustotou relevantnch informci, ktor bud organizovan navysokej profesionlnej a spoloenskej rovni a bud obsahovaaj hlbie mylienky a veobecnzmysluplnos. Toto sa vak podar dosiahnu, iba ak tto stredniaci priloia rukyk spolonmu dielu... e to znie socialisticky? no, priznvam. e je to ako v benom ivote?no. U rozprvka o obuvnkovch troch grooch, kde jeden dva starm rodiom, jeden deoma len z jednho ije, m v sebe hlbok pravdu.

Tak preo by mala bystredn genercia viac aktvna v SNUSe? Pretoe nikto in akoona neme posun SNUS alej. Pretoe jej radi umonme robi zmyslupln innos beztoho, aby bola meran peniazmi. Pretoe prca me byaj radostn. A jednoduch akujem

alebo dobr pocit s nezaplatiten.

Stanislav Ondru


39/67

39

Konferenn ponaueniaNovember 2010

Vedeck konferencie s zdrojom uitonch informci. Prinaj prehady, novvsledky i ohliadnutia do minulosti s monosou porovnva. S miestami stretnut,

rozhovorov, novch kontaktov. Pre jadrovch fyzikov i technikov s vemi dleit asposito stle myslm. Chodm na ne u dvadsaprokov a za ten as som pozoroval mnoh zmeny.Aby som ich zvraznil, dovolm si aj trochu preha.

1. Dlhie ako dve hodiny dokem povaiba ak seba. To s slov klasika, ale plne sa podne podpisujem. O dleitosti prestvok by mohli by napsan mnoh dizertan prce. Akovak zastavi prednatea, ktor nie a nie skoni a uiera as tm nasledujcim? Vypnmikrofn, svetlo, pretasprvu z lstoka, e v objekte je bomba? Aby sme mohli pracova,musme aj oddychova. Na konferencie vak nechodme pre oddych, ale oddchnut pracova.

2. Nehovorte uom, e s hlpi, najm nie tm, ktorch sa to exaktne tka! Tto mdru vetu

povedal pn primr Sova doktorovi trosmajerovi v serili Nemocnica na okraji mestav svislosti s vrchnou sestrou Hukovou. V konferennej praxi to me signalizova fakt, ev diskusii nie s iadne otzky, prpadne krtka referencia na 30 rokov star publikciu, v ktorejbol problm u vyrieen.

3. Na konferencii je dleit vidie a by viden. V dnenom svete stle viac plat: Kohonevidie, ten neexistuje. I z tohto dvodu obiehaj mnoh i tak konferencie, ktor s im nani .Tto jedinci sa riadia asi vetou: Je jedno, i sa o tebe rozprva v dobrom, i v zlom. Hlavn je,e sa o tebe rozprva! Najdleitejie je stanovi si priority. U Jan Werich psal, e asinedoke vyfajivetky cigarety, vypivetok alkohol a mavetky pekn dievat. Ja k tomulen dodm, e ani absolvovavetky konferencie vraj ich je rone vo svete cez 100.000.

4. iados o odpustenie vlonho. Toto je disciplna, v ktorej sa povaujem za prebornka.Prvch desarokov svojej konferennej kariry som obral v podstate neustle. Dokonca sombol prkrt i na drzovku e sn ma nevyhodia. Niekedy som si na to bral i dovolenku.Sksenosti som erpal napr. z divadelnch predstaven mnohokrt som videl hru od druhhodejstva, z praxe snaivho brigdnika vetoho, kto rob predsa nepol pre, ba niekedy somdokonca musel urobii kvalitn prezentciu, ktor chceli aj inde. Teraz som u viac na druhejstrane a sledujem bohuia len mal zujem nahradi nedostatok peaz na vlon fantzioualebo inou pridanou hodnotou. Niekedy sa len na tpkov udivene pozerm podobne akorusk socilna pracovnka Nasa: Gospodn, on chet bez dneg!?

5. O vetkom, o spravm, rozhoduje f. Aj t moji si to mono mysleli. A mono mali viacrozumu ako ja a povedali si, e pokiam chlapec zujem, nech sa sna. Posielamladch nakonferencie je zslun. Samozrejme nie vetkch a stle. Toto chpe mnoho fov. Bohuiajelen mlo takch, ktor si aj overia, i t nelacn konferencia bola i prnosom, i to mlad pnhne po svojej prednke nezabalil, ba i tam vbec bol? Star si urite spomen na to, akoboli nten referova na svojom pracovisku o novch poznatkoch, prpadne psa siahodlhsprvy zo sluobnch ciest. O o ahie je vetko zakzaa etri takto peniaze to sa predsavdy cen. Vedenie organizcie mus ukza, e na rozdiel od svojich predchodcov doku njs


40/67

40

alie a alie rezervy. I tu vak plat asn veta Vaka Hanusa z NUSIMu 2010: Skrblictvstoj hodnpenz.

6. m prdem neskr, tm som dleitej. Tento africk prstup som mohol obdivovahlavne v Alrsku. Mal som pocit, e dleitos loklnych vedeckch kapact (mono sa viachod ejkov) sa odvja od toho, i na seba nechaj aka hodinu alebo dve. Ak by bol asakania vyven h

bkou odprezentovanch mylienok, mono by to malo zmysel. Bohuia

astejie plat m neskr prdem, tm menej poviem.

Zverom by som sa rd vrtil k tomu podstatnmu. Konferencie sa konaj za elomvmeny informci a rozrenia poznatkov. Pre organiztorov je to vek vzva. Kvalitakonferencie sa toti ned mera potom chlebkov alebo cenou dareka, ktor si de factozaplatia vo vlonom. Meradlom by mala byprimn mienka astnkov o tom, i malo vznamsa tejto konferencie zastni.

Tereza Sadlkov


41/67

41

Vetko dobr v novom roku 2011!Janur 2011

Bolo by to fajn, keby som mal pravdu, vak! No tak, ako nemm vdy pravdu, takbohuianebude asi ani vetko dobr. A ak by aj bolo vetko dobr, urite by sme hadali aj

medzi tm to lepie. Je fajn, e si to meme navzjom zaela, ako i to, e o tom memesnva.V roku 2011 dosiahne SNUS 21 rokov. V udskom veku by to znamenalo, e me

nielen voli, ale aj by volen. Poet naich individulnych lenov osciluje v poslednchrokoch okolo 650. Je asn, e mnoh sa ctia ako nai lenovia, i ke sa im nie vdypodar naas zaplatilensk. Je to i ctyhodn poet, a to aj napriek tomu, e celkov poetpracovnkov v jadre v poslednch rokoch kles. Verm, e aj naou alou innosoupresvedme ud, e je preo si ns zvoli, ba dokonca si zaplatiaj individulne lensk vovke 5 euro. DOBROVONE. Dokonca i bez toho, e by sme li volimenie zlo. Takesme u asi naozaj dospel.

Kedysi dvno, kesom ako mlad asistent zanal na Katedre jadrovej fyziky a techniky

FEI STU, som popri svojom skoro dvojronom pendlovan medzi kolou (kde som pracoval)a atmkou v Bohuniciach (kde som koncom 80-tych rokov stoval) musel sthai spoloensk angaovanos. Nemohli sme sa jej vyhnani my nestranci i ke sme sanemuseli pohybovana ele peletnu. Bol som nstenkrom zodpovednm za nzornagitciu na pracovisku. Praktick obojstrann nstenky asi nebol mj vynlez, ale z tchmne zverench sa hnev prvom roku stali obojstrann vetky. VOSR-MD a 28.februr-1.mj boli tie angaovanejie, jar-jese bola univerzlna a nudn. Bavila ma vak tnajzastrenejia nstenka, kde som mohol vloi trochu inotajov. Naprklad: Nech vdyiari slnko! V originli: Pus vsegd bdet slnce! a obrzok det na pieskoviskus kblikmi a holmi zadkami... a dodatkom, e raz bude fzia i na zemi. Po nejakom ase mibolo odporuen to zmeni, vraj je mylienka ako itaten. Dopsal som teda vetu Pus

kak budet!. Vborne, alia veta v rutine. Po anglicky: Let it be! Tm som v podstatevyjadril i radu starieho kolegu, doc. Toposkho: Vykali sa na to!Alebo plagt z vedeckho prostredia a vstinou vetou: Na to, aby sme nieo dosiahli,

musme bydostatone naivn! In kolegovia sa zas realizovali zbierkou Leninovch bstna polike alebo hrdinstvom v bojkotovan lampinovho sprievodu... Vdy sa nalo nieo,o vynievalo, o sa kritizovalo, o om sa hovorilo. iaden kolektv neil len prcou. Vadesa popri prci hovorilo i o inom. Niekedy sa popri tom inom dokonca aj pracovalo...

Priznm sa, e sa v prci potrebujem rozprvaa nielen o prci. Z diskusie o futbale, ivelch sa ahko prechdza na pracovn tmy. ahie sa potom povie: Aha, toto somnevedel. V diskusich sa zskavaj poznatky a utvra nzor. Ete sa nenarodil nikto, o bysa vetko nauil sm, i ke stle viac ud si mysl, e sa d vetko vygoogli. Ned!

Rozhovory, diskusie (poun, brliv, neshlasn i chlcholiv) s potrebn a nevyhnutn.Zskava sa z nich poznanie i mdros. A mdros je vlastnos, z ktorej vs nik nemeiadnym dekrtom vysahova (citt J. Wericha). lovek i jadrr potrebuje loveka.

Aby sme sa i v novom roku navzjom potrebovali a nachdzali!


42/67

42

Barbora Mikulov


43/67

43

Zelen energia z naej peaenkyMarec 2011

Trend vyuvania solrnej a veternej energie v Eurpe natartovali politick deklarcie,ale najm silne dotovan vkupn ceny elektriny. Tie s u ns garantovan ttom na 15 rokov

dopredu s monosou postupnho zniovania, o prirodzene zvilo zujem o investcie doobnovitench zdrojov energi (OZE). Slovensko sa tak me pochvli zavdzanm opatren,ktor odpora Eurpska nia v rmci boja proti klimatickm zmenm a vychdza v stretynavyovaniu podielu obnovit

Documents

10-Uvodom k Jadru_rev