V oblasti Rimavskej doliny a CastsGemera by bolo nanajvys" prospesneurobif tied takdto sondd2, ktora bynas informovala o stave jedincov vurCitom geografickom a populaCnomcelku. Ako vdnina oblasti Slovenska,ktor6 je hodne Clenite, aj kraj v po-vodi Rimavy a Slanej je zastupenyurcitymi ochoreniami, ktor6 su z ge-netickeho h]adiska velmi zava2ne .Preto aj ich registracia je pre sprav-ny rozvoj populaCnej politiky potreb-na. V tejto sdvislosti je treba mysliethlavne na dedicne ochorenia, ktor6postihuju jedincov hued od narode-nia, alebo v priebehu 2ivota .

DediCne ochorenie je charakterizovane tym, 2e sa dedi z jednej gene-racie na druhu podia urcitych pravi- .die] . Prenos urCit6ho ochorenia zavisiod typu dediCnosti. Ak sa ochorenieprenasa pravidelne z jednej genera-

Zndzornenie nadpoCetndho palca noTavej ruke - pollex duplex .

92

0 aktu~lnostigenetick~ho vgskumuRNDr, Igor Milos Tomo

V dnegnom svete rozvoja vednychdisciplin, zdokonarovania vyroby for-mami automatizdcie a modernizdcie,stojf Clovek akoby stranou od mo-hutneho prudu progresu. Civilizacndvplyvy zanechdvajG v"sak stopy aj vcelej fudskej populacii . Okrem dob-rych pocitov pri sledovani vgeobec-n6ho rozvoja soclalnej starostlivostimusfme sa zamyslief hlbsie aj nadpostavenim dnegneho Cloveka z hfa-diska jeho rozvoja po fyzickej ajdugevnej strinke . Z tohto aspektutreba zistovat a sledovat aj populaC-n6 prfrastky, najma kvalitu novej ge-neracie. Vedny odbor genetika marie"sit zakladne problemy suvisiace svyskumom nagej populdcie ako celku .Aj ked od cias prvych uspechov za-kladatera modernej genetiky GregoraMendla ubehlo mnoho rokov, nem6-2eme byf so stavom rozvoja tejto ved-nej discipliny spokojnf . Na Sloven-sku okrem genetickych pracovfsk vBratislave, Martine a Kogiciach saprakticky geneticky vyskum nerobi .Preto aj tymto prispevkom by smechceli pripomenut, preCo je nanajvygaktualna tema, ktoru sme nacrtli, ajpre mengie regi6ny, pripadne oblasti .Vhodnym objektom pre genetickeskumanie su gkolske zariadenia, kdosu tackosti organizaine minimalne .Pre spracovanie vil ieho suboru sku-man9ch je najlepgie robit prieskumv zdravotnfckych zariadeniach, kdesu sustredenf pacienti s ur6itym o-chorenim.

Priklad zrastu prstov - syndaktyliano Tavef ruke medzi druhytm a tretimprstom . Ide o zrast no kostnom pod-

klade .

cie na druhd, nepreskakuje pritomani jednu generaciu, hovorfme o typedominantnom. Priebeh dominantnychochoreni je vdCsinou Iahky. Ako pri-klad ndm m62u slutit pomerne dosfCaste poruchy zrastu prstov . Taketodeti sa U rodia s poruchou . Zrastpostihuje vgetky prsty alebo len dvamedzi sebou . Na nasich dedinach tie-to poruchy nie su a ani neboli zvldgt-nostou. Diefa v"sak hned po narodenitreba dat vysetrif gpecialistovi, naj-1epsie plastickemu chirurgovi, aby srastom ruky do d1 ky a s"frky nedo-chadzalo k deformaciam, ktor6 m6iuneprfjemne skomplikovat cele liece-nie. Zasah odbornika je to nevyhnut-ny. Predide sa tym jednak estetickejporuche, jednak psychickej traume .Podobn6ho typu ako toto ochoreniesu aj dalsie poruchy na rukdch :skratenie prstov, nadpocetny palec,alebo my prst. VaCgina tychto ocho-reni je dedienych, a preto je v t9chto prfpadoch na mieste nav°stfvif ge-neticku poradhu .Dalsou velkou skupinou ochoreni

su dedicne ochorenia, ktor6 sa ne-pravidelne prena"saju z jednej gene-rdcie na druhu, takte v rodokmettisir generacie, kde sa taketo ochore-nie nevyskytuje . Do tejto skupinypatria ochorenia suvisiace s poru-chami metabolizmu . Vefka vhC"sinametabolickych poruch sa via~e aj nageografick6 celky, ktore su charakte-risticke vyskytom urCitych prvkov vovode alebo p6de . Je zndme, ~e obsahj6du v potrave ma vplyv na Cinnoststitnej 2razy. V oblasti nasich miest

Rozlofenie chromoz6mov pri deleniu .tddiu metafdzy. Chromoz6my suoiditefnd a dajti so vyhodnocovaf .

Hnuste, Rimavskej Soboty, Safdrikova,Jesenskeho, je dost vysoke percento po-uch s`titnej hazy . Celu skupinu tychtoporuch nazyvame thyreopatie. U2 vminulosti (1950) sa uskutocnil pod-robny vyskum tychto ochoreni naSlovensku, take su zndme celkovepomery vyskytu tohto ochorenla. Vy-raznou oblasfou, kde je verke mnoa-stvo chorych na strumu, je okolleBanskej Stiavnice . Chart na gtitnu

Wig

Dleucatko s neuyvinatou rukou . NaTavej horne) konCatine le vyainutei

len pahjf .

2fazu trpia bud jej nadmernou Cfn-nostou alebo nedostatocnou. Nedosta-toCnd Ctnnost s"tftnej Mazy sa okremineho prejavuje spomalenym rastompostihnuteho . Tento stav sa vysvetru-Je spomalenim vgetkych metabolic-kych pochodov v organizme pacien-ta. Popri tychto vnutornych fakto-

Dieta s fafkou malt ormdciou hornychkoncatin .

roch je d6le2ite nezanedbat aj vplyvvonkajsich faktorov, ktore v kladnomalebo zapornom zmysle pOsobia narast jedinca . Z tychto faktorov spo-menieme tie najd6le2itejs"ie : slnko,optimilne hygienicke podmienky,spravnu vyz"ivu. Strava must obsaho-vat okrem sprivnej kalorickej hod-noty primerane mnoistvo NvoCignychbielkovin, solf, vitaminov a vody . Nanasich dedinach v minulosti stravanebola tak pestra ako dnes. Dalgfmnepriaznivym faktorom bola aj ne-pravidelna strava deli, najma v ob-lastiach, kde museli dochadzat z la-zov a h6r do dedfn vzdialenych odich obydli . Vsetky tieto okolnostivplyvali nepriaznivo na rastIci orga-nizmus. Dnesne pomery sit podstatne]ep9ie, ale aj tak vplyvy vonkajs"iehoprostredia, najma nedostatok j6duv pitnej vode, zanechavaju ndsledky,Podia vyskumov, ktor6 robil doe .Podoba na Slovensku, su zndme dvasilne j6dove pramene, kde obsah j6-du v blizkych studnicnych voddchprevyguje priemer. K tymto obciampatri CI a Polhora .

Dalsou vainou otazkou je dugevnddrover jedincov, ktori 2iju v urcitejoblasti. Z vyskumov vyplyva, 2e vnas`ej populacii as 3 °r6 s6 slabomy-sefni jedinci, z Who asi 2 /3 maju budjedneho z rodiCov alebo obidvochslabomyseinych. Pre kvalitu nasejpopuldcie je veimi nepriaznivy staykrf2enia medzi dvomi partnermi, kto-rf su slabomysefni. V tychto prfpa-dochJe vysoka pravdepodobnost,z"estnarodia deti tied slabomysefnd . Doesnie je zriedkavosfou, 2e prive dugev-ne menejcenni partners maju viacdeti, ako je tomu v priemern9ch ro-dinach. Mentalna urovefi t9chto detfje nizka a spoloCenska prospegnostmale. Mnosstvo ustavov a inych so-cialnych zariadenf dotovanych zogtatnych fondov must opatrovat ta-keto deti, ktor6 nie su samostatneani ked dorastu . Zodpovednosf zasvoju rodinu nie je u tychto fudiprakticky 2iadna, preto u nich niesfi ani zabrany pri riadenf poCtu svo-jich detf. Je preto povinnostou spa-loeenskych ustanoviznf, narodnychvyborov, komisii skolskej a soclalnejstarostlivosti, aby registrovali fuditrpiacich slabomysefnosfou a na za-klade vedeckkch poznatkov zasaho-vali v zmysle zlepgenia kvality nagejpopuldcie aj za cenu negativnychzasahov.

V sfiCasnej dobe sa v genetickychvyskumoch zameriavame na odhalo-vanie a zisfovanie chromozomalnychzmien u jedincov, ktorf su postihnutfvrodenou alebo dediCnou poruchou .Abnormality v poCte, prfpadne v mik-roskopickejstrukture chromozbmovsuhrnne nazyvame chromozomalneaberdcie . Chromoz6my su s"trukturybunkoveho jadra, obsahujuce vlastnenositele genetickej informacie - ge-ny. U Cloveka je kongtantny pocetchromoz6mov, 46. R6zne 2ivocchy arastliny maju rozdielny poCet chro-moz6mov, Co je charakteristicke pre

ureity drub . U ieny su dva pohlavnechromoz6my XX, u muia XY. Chro-moz6m Y je podstatne mensi ako X .Chromoz6my su viditerne len v prie-behu delenia bunky . Pri vyskumeiudskych chromoz6mov sa spracuvakrv zo Nl, prfpadne sa robf punkciaz kostnej drene . Zmena struktury,prfpadne poCtu chromoz6mov ma zan isledok poruchu v organizme . Mno2-stvo chromozomalnych ochorent Jevefke. Rozsiahle vyskumy nas staleviac informuju o stave a pocte chro-mozomalnych ochorent na Slovensku .Jednym z Castych ochoreni je abe-racia, zvana triz6mia 21 a 22 chromo-z6mu, ktoru nazyvame Downov synd-r6m. Pacienti su telesne aj dugevnefatko postihnutf . Ich vyraz tvdre pri-pomina prfslus"nikov Mtej rasy, pretosa niekedy uvadza nazov ochoreniaako mongolizmus. Frekvencia v9skytutohto ochorenia je priblfte 1 :600 .Frekvencia vyskytu tejto chorobystupa s vyss"fm vekom matky v CasepOrodu. Jedinci postihnutf Downovymsyndr6mom sfi dusevne retardovani,nikdy nedosahuju schopnosti normal .-nych zdravych rudi. Typickesu okrem

Vynoanotenie otlaCku dlane a prstovno ruke po operacnom zakroku, pooddelenf zrastenych prstov (tretieho

a .ttvrteho) .

ineho zmeny na papilarnom terenedianf a prstov, Co zistfme pomocoudermatoglyfickej analyzy. Vyskytujesa to takzvani prieCna ryha, zvanitie2 opiCia Cfara, ktor6 prechadzapriecne cez dlan .Pomerne vysoke percento vyskytu

spomenutych chor6b nds nuti zamys-lief sa nad terajgim stavom a vs'et-k9mi mo2nymi prostriedkami zabez-pecif pomoc postihnutym defom alrodicom. Len vCasnou regulaciou avedeckymi zasahmi je mo2ne aspouCiastocne regulovaf stay tychto ocho-rent u nds .

93

Vysok~ pecv Cervenanoch pri SirkuGustav Frak

V mesiaci septembri 1970 prebehla novinami sprava,to zrekonstruovali vysoku pec v Cervenanoch ako vzac-nu pamiatku hist6rie hutnfctva v Gemerl. Rekon§truova-nA vysoka pec bude slulif ako vysunuty exponat Tech-nickeho mGzea v Ko§iclach pro nav§tevntkov . PrI tejtopr1letitosti zaujfmave bude pozrief sa na hist6riu vzni-ku, prev8dzky a zaniku tejto vysokeJ pece .

000

Na ubo?iach Zeleznika bolo v stredoveku, ba ut al zastaroveku mnolstvo primitivnych taviacich peci, tak-zvanych ,v1Mch jam", v ktorych sa primitivnym sp6so-bom tavila telezna ruda a ziskavalo lelezo . Taketoprimitivne taviace pece zakladali sa na ubotiach hbr,aby sa vyulilo fukanie vetra na podporovanie horeniav jame a to v bezprostrednej blfzkostl miest, kde sateleznA ruda talila. Pozdejsie sa do tychto primitivnychpeel vhanal vzduch kovatskym mechom na rutny po-hon. D6kazom toho, to taketo primitivne pece stAli ajna svahoch Zeleznika, je mnotstvo strusiek, ktor6 sa natychto svahoch nachddzali a aj dnes nachadzaju a kto-re poch8dzaju z obdobla pred zavedenim takzv. slo-venskych pecf, ktore sa na nasom uzemi objavili v 13 .-14. storotf a ktore sa, na rozdiel od uvedenych primi-tivnych peel, budovali v ddoliach povedfa riek a poto-kov, teda vzdialene od miesta fatby leleznej rudy apri prevadzke ktor9ch poulivala sa na pohon duchacichmechov vodnA sila, bal§im dbkazom existencie uvede-nych primitivnych taviacich peel ul v staroveku je tookolnost, to v roku 1893 sa pri kopant zAkladov nabansku kol6niu RAkosska Bana nas`li pozostatky rlmskejtaviacej pece, ktora mohla by( v prevadzke v L-2 .storo6l nasho letopottu. Strusky, ktore sa nachadzajuna svahoch Zeleznika, su teda star§ie ako „slovenskepece." Pritom ale nie sib vsetky rovnakeho veku alezhromaldovali sa to na r6znych miestach po vlac sto-rotf. Aj v doline od Sirka po Rako§ a od Rako§a na

Pohtad na vysoku pec v Cervenanoch dva Poky po zasta-vent prev8dzky (v roku 1906/

94

Kamenany a v doline od Turtoka na Nandral nacha-dzaju sa strusky. Tieto sib v§ak mlad§ie a pochadzajftz tavieb v spomfnanych slovenskych peciach . Lenlev t9chto dolinach vody na pohon vodnych kolies bolomAlo a preto slovenske pece v okolf Zeleznika postup-ne zanikali a stahovali sa ku vats"im riekam na murAn-sku, ratkovsku a na rimavsku dolinu . Najdlh§ie sa slo-venske pece v blfzkosti Zeleznika udrtali v Rako§i, kdemame poslednu zmienku o nich z r . 1898 .Lenle my§lienka vybudovat taviacu pec v blfzkosti

fatby teleznej rudy vracala sa podnikatefom stale aked sa v 19. storoti zatfnali budovat namiesto sloven-skych peel zdokonalene vysoke pece, podnikatelia znovuza6all uvatovat o vybudovani vysokej pece v blfzkostirudnej zakladne, aby sa u -setrilo na odvoze teleznejrudy (odvoz robili furmani na volskych povozoch) namuransku alebo at na rimavsku dolinu . Z tychto uvahsa vychidzalo, ked sa koncom 60-tych rokov min . sto-rotia rozhodlo o postaveni vysokej pece v Cervenanoch .Vysoka pec v Cervenanoch vybudovala v r. 1870--

1871 Hrlicko-tapoltanska teleziarske spolotnost . Tatopec bola vysoka 13,47 m a ako palivo poutlvalo sa v nejdrevene uhlie. Dovatalo sa z okolitych lesov, ktor6patrili tejto syolotnosti . Zeleznu rudu ku vysokej pecidovatali zo Zeleznika a z Rako§a, z banf patriacichuvedenej spolotnosti (pozdej§ie Coburgovi) . Kvalita le-leznej rudy bola nasledovna :

Fe (telezo) 40-52Mn (mangan) 1,5-5 %S102 (kremen) 15-20 a/aCaCO3 (vapenec) 0,02-0,2 %

(Z uvedenych komponentov je zlotka Si02 (kremefi)ako §kodlivina, ostatne zbolky sib ulitotne .)

Vysoka pec spotrebovala ro6ne 40 tislc q kusovej a60 Lisle q drobnej rudy. V peel sa spracovaval limonita siderit, ktory sa pri peci pra2il v primitivnych zaria-deniach na sp6sob palenia uhlia v milieroch . Pri vyso-kej peci pracovalo 19-25 robotnlkov. Pee bola v pre-vAdzke po 42-44 tytdne ro6ne . V peci sa vyrabalosurov6 telezo a v roku 1874 pribudovali to aj druhupec na liatinov6 vyrobky . TAto druhA pee bolo vysoka10,12 m a s prvou pecou bola spojenA mostom . Obidvepece mall spolo6ne duchacie zariadenie, ktore pohanalparny stroj o vykone 30 HP. Do peel vhanany vzduchsa zohrieval spafovanim plynov unikajucich z vysokejpece. VybudovanA druha vysoka pec na liatinove vy-robky nevedela vs"ak konkurovat Heinzelmannovej zlie-vArnl v Chylnej Vode (Lubenfkl a preto toskoro, utv roku 1878 bola odstavena a viac nebola do prev8dzkyuvedena .Coskoro zatym v konkuren6nom boji neobst6la ant

Hrlicko-tapoltanski spolotnost a v roku 1880 skracho-vala. Jej bansky majetok i vysoku pec kupil v r . 1883na dralbe za 18 300 zlatych majiter 2eleziarne v ChylnejVode Heinzelmann, ktory tento majetok v r . 1893 od-predal knietatu C6burgovi za 48 000 zlatych. (Heinzel-mann sa zbavil konkurenta a pritom dobre zarobil) .C6burg vlastnll pec do roku 1910, kedy v§etok banskymajetok I vysoku pec (vtedy ul mimo prev8dzky stoja-cu) odkupila znAma Rimavsko-muranska-s"algbtarjanskateleziarska 66 . spolo6nosf .

1Prevadzka a vyroba vysokej pece bola nasledovna :

suroveho leleza, mnolstvo, ktore dne§na vysoka pecvyroba za 2-3 mesiace.

Vyrobene telezo sa od vysokej pece odvatalo do r .1874 na vozoch fahanych konmi alebo volmi na telez-nitnu stanicu v Banreve a po roku 1874 na teleznitnustanicu Tornala (dnes $afarikovo) . Z celkovej vyrobyvysokej pece sa vyviezlo do Rakuska 107 412 q, ostatnemnolstvo sa odpredalo na domacom trhu (v Uhorsku) .Pre porovnanie technickej vyspelosti vysokej pece

v Cervenanoch uvediem priemernu ro6ne vyrobu uhor-skych, rakuskych a niektorych zapadnych vysokych peel .Rotna priemernu vyroba suroveho leleza pripadajica na1 vysoku pec v roku 1901 6infla :

v Uhorsku 69 435 qv Rakusku 137 350 qv Hornom Sliezsku 213 370 qv Belgicku 246 900 q .

Z tohoto prehfadu je jasne, to vysoka pec v Cerve-nanoch bola skuto6ne technicky zaostala a potrebovalamoderniziciu, pretole jej vykony zodpovedali tak 60 .-70: tym rokom 19 . storo6ia, odkedy ale hutntctvo urobiloohromny pokrok. Moderne pece dosahovali ro6ne vyro-bu 6 at 10-nAsobne vy§§iu ako spominana vysoka pec .K tomu je treba e§te poznamenaf, to vyroba lelezapre§la ut vtedy vo v§etkych priemyselne vyspelychkrajinAch na koks . Vysoka pec v Cervenanoch vyrabalana drevenom uhlf, pretote letala vermi daleko nielenod zdrojov koksu, ale aj od telezni6neho spoja.Z ekonomickeho hladiska vysoka pec v Cervenanoch

na za6iatku svojej prev8dzky vykazovala pekne vysled-ky, ktore sa vsak postupne zhor§ovali. V roku 1872vyrobne naklady na 1 q suroveho leleza sa pohybovallod 5 K 40 hal. d o 6 K 80 hal. a predajnA cena bola od5 K 80 hal. do 8 K 30 hal. (ceny s(i prepo6ftane zozlatiek, Mores vtedy platili), takte vysoka pec prinieslapekny zisk . V roku 1873 v§ak nastal na viedenskej bur-ze krach, ktory zasiahol aj vysoku pec v Cervenanoch .Jej vysledky sa z roka na rok zhor§ovati a v r . 1878ul vykAzala stratu. V r. 1880 vysoka pec prestala vy-rAbaf a v dOsledku spomfnaneho krachu Hrlicko-tapol-tanskej spolotnosti pre§la - ako sme tit uviedli - dovlastnictva Heinzelmanna a pozdejsie do vlastnfctvaknietata C6burga. V majetku C6burga vysoka pec v r .1885 za6ala zase-vyrabat a jej v9roba bola ziskovA . Za17 rokov prev8dzky vysokej pece vo vlastnictve C6bur-ga (od r. 1885 do r. 1901) sa dosiahlo 119 168 K 80hal . 6lsteho zisku, bite priemerne rocne 7010 kor(in(aj tento zisk je prepo6itany zo zlatiek) .V roku 1902 prevadzku vysokej pece zastavili a to

jednak v ddsledku toho, to v roku 1901 nastalf v za-sobovanf drevenym uhlim v celom `state vefke tafkosti

Ibol ho nedostatok) a dalej preto, to teleziarske pre-v8dzky na muriinskej a na rimavskej doline mall ut le-leznitne spojenie a od vysokej pece v Cervenanoch samuselo vyroben6 telezo odvatat na ZeleznitnO stanicuna vzdialenost 38 km aj nadalej na vozoch, 6o vyrobumimoriadne zdratovalo . V ddsledku toho vysoka pecv Cervenanoch konkurenciu s uvedenymf vysokymi pe-cami nezniesla a ked v roku 1903 vyrobu obnovili, tatonedosiahla nijak6ho zisku . Preto bola prevadzka pecekoncom roku 1903 zastavenA a viac ut neobnoven6 .Prod zastavenim prev8dzky vysokej itece v Cervena-

noch v r. 1898 dal kniela C6burg prfkaz, urobif ekono-micky prepo6et v9etkych svojlch teleziarskych podnikova potrebu investic na ich uplnu obnovu . Potital s tym,to sa mu do podniku podarf zapojif budape§tianskuObchodnu banku, ktora mu poskytne potrebny over .Koncentracia a prenikanie finan6neho kapitalu do prie-myslu bolo ut take silne, to ani taky feudal ako C6-burg sa bez finan6neho kapitalu nemohol zaoblst . Uro-bene prepotty vykazovali celkovu potrebu investfc1330000 zlatych, z oho najva6sia sums sa planovalana postavenie rafin6rie leleza a valcovne leleza naPohronf. Pre vysoku pec v Cervenanoch sa po6ftalo Ionso sumou 30000 zl, z 6oho sa mala uskuto6nit kupaa in§talacia noveho duchadla a vybudovat nova dvoj-bytovka pre uradnfkov. Tento prepo6et renovacle pod-nikov potftal s normalnym ziskom z investovaneho ka-pitalu vo vy§ke 5 %, amortizaciou investfcie a s prl-navratenim investovaneho kapitalu v priebehu 50 rokov.Lente budape§tianska ObchodnA banka bola ochotna dotychto podnikov poskytnut fiver len 600 000 zl a za tochcela ziskat uplny vplyv na prevadzku zavodov, s himC6burg nechcel suhlasif . (Zatiatkom na§ho storotia saC6burg obranil prenikaniu finan6neho kapitalu do svo-jich podnikov, ale o 20 rokov sa ut obranil nevedela jeho pohronske zavody boll likvidovane) . Z C6bur-govho plAnu z r. 1898 sa uskutotnili Ion men§ie dpravyv pohronskych teleziarniach a do vysokej pece v Cer-venanoch sa neinvestovalo nit a jej prevadzka bolatoskoro zatym pre nerentabilnost zastavena .Potas prev8dzky vysokej pece v Cervenanoch mall

robotnici pri peci pracujuci spolu s banfkml vlastnubansku bratsku pokladnicu, do ktorej prlspfevali 2 graj-ciarml od katdej zarobenej zlatky (zlatka = 60 graj-ciarov, prispevky teda tinili 3,3 0/6) . Bratska pokladnicamala vlastne predstavenstvo . Hlavnym „bratskym otcom"bob riaditer vysokej pece a v predstavenstve ako ,brat-ski otcovia" bol jeden robotnik od vysokej pece a jedenbankk. Bratska pokladnica vyplAcala penzie prestarlymrobotnfkom a vdovam a sirotAm po robotnikoch . Pozaniku vysokej pece bratsku pokladnicu prevzabi ho-rehronske zavody knielata C6burga (Pohorela) .Vysoka pee v Cervenanoch bola poslednym pokusom

vybudovaf vysok(i pec to najblil§ie k miestu falby te-leznej rudy. Vybudovanim telezni6nych spojov a novy-mi objavmi vo vyrobe suroveho teleza a ocele vyvojv9ak i§tel celkom inym smerom : vefke leleziarske cent-rd budovali sa niekolko sto kilometrov daleko od lotfskrudy, ale v Iniestach, kde bola ine suroviny (uhlie,vapenec) a kde bolo dobre telezni6ne spojenie, dosta-tok vody a priestoru pre budovanie verkych leleziar-skych kombinatov a robotnickych sfdllsk .Keby tomu nebola branila kapitalisticka konkurencia

a boli by sa sily podnikatefov spojili, mohlo sa v blfz-kostl Zeleznika (hoc! aj v samotn9ch Cervenanoch)taketo stredisko vyvinuf . Lento podnikatelia z konku-rentnych d8vodov upustili od programu vybudovafspo-lo6nymi silami teleznitne spojenie zo Sirku cez Revucuna Tisovec (prvy plan), alebo zo Sirka cez Ratkovu naRimavsku Sobotu (druhy plan) . Katdy podnikater riesilotizku dopravy svojfm sp6sobom : vats`i podnikatelba sivybudovala katdy svoju vlastnu lanovu drahu v celko-vej djtke 36 km, ktore stall rozhodne viac, ako by bolostab napojenle Zeleznika na leleznitnu slef . Lanovymidrahami sa odv62ala aelezna ruda zo Zeleznika dovat§lch (na ten bas verkych) stredisk teleziarskej vy-roby : do Likiera, Tisovca a Chytnej Vody . Men§1 pod-nikatella vozili es"te za nejaky Las rudu a vyroben6

95

v rokoch 1872-1879 pec vyrabala ro6ne po19-21 tis. q

= 160 512 qr .

1880-1884 bola pec mimo prev8dzkyn 1885-1890 vyrabala ro6ne po

22-30 tis. q

= 144 536 qv roku 1891 pec vyrobila 31 630 q

rr

1892 23 163 q1893 34151 q1894 32 366 q1895 38 766 q1896 34 804 q1897 31 020 q1898 35 488 q

rr

1899 31 934 qrr

1900 30 395 q1901 26 220 q1902 bola pec mimo prev8dzky1903 pec vyrobila 20 478 q

od roku 1904 stala pec mimo prev8dzky,takle potas svojej existencie vysoka pecvyrobila spolu 675 463 q

Vysok~ pecv Cervenanoch pri SirkuGustav Frak

V mesiaci septembri 1970 prebehla novinami sprava,to zrekonstruovali vysoku pec v Cervenanoch ako vzac-nu pamiatku hist6rie hutnfctva v Gemerl. Rekon§truova-nA vysoka pec bude slulif ako vysunuty exponat Tech-nickeho mGzea v Ko§iclach pro nav§tevntkov . PrI tejtopr1letitosti zaujfmave bude pozrief sa na hist6riu vzni-ku, prev8dzky a zaniku tejto vysokeJ pece .

000

Na ubo?iach Zeleznika bolo v stredoveku, ba ut al zastaroveku mnolstvo primitivnych taviacich peci, tak-zvanych ,v1Mch jam", v ktorych sa primitivnym sp6so-bom tavila telezna ruda a ziskavalo lelezo . Taketoprimitivne taviace pece zakladali sa na ubotiach hbr,aby sa vyulilo fukanie vetra na podporovanie horeniav jame a to v bezprostrednej blfzkostl miest, kde sateleznA ruda talila. Pozdejsie sa do tychto primitivnychpeel vhanal vzduch kovatskym mechom na rutny po-hon. D6kazom toho, to taketo primitivne pece stAli ajna svahoch Zeleznika, je mnotstvo strusiek, ktor6 sa natychto svahoch nachddzali a aj dnes nachadzaju a kto-re poch8dzaju z obdobla pred zavedenim takzv. slo-venskych pecf, ktore sa na nasom uzemi objavili v 13 .-14. storotf a ktore sa, na rozdiel od uvedenych primi-tivnych peel, budovali v ddoliach povedfa riek a poto-kov, teda vzdialene od miesta fatby leleznej rudy apri prevadzke ktor9ch poulivala sa na pohon duchacichmechov vodnA sila, bal§im dbkazom existencie uvede-nych primitivnych taviacich peel ul v staroveku je tookolnost, to v roku 1893 sa pri kopant zAkladov nabansku kol6niu RAkosska Bana nas`li pozostatky rlmskejtaviacej pece, ktora mohla by( v prevadzke v L-2 .storo6l nasho letopottu. Strusky, ktore sa nachadzajuna svahoch Zeleznika, su teda star§ie ako „slovenskepece." Pritom ale nie sib vsetky rovnakeho veku alezhromaldovali sa to na r6znych miestach po vlac sto-rotf. Aj v doline od Sirka po Rako§ a od Rako§a na

Pohtad na vysoku pec v Cervenanoch dva Poky po zasta-vent prev8dzky (v roku 1906/

94

Kamenany a v doline od Turtoka na Nandral nacha-dzaju sa strusky. Tieto sib v§ak mlad§ie a pochadzajftz tavieb v spomfnanych slovenskych peciach . Lenlev t9chto dolinach vody na pohon vodnych kolies bolomAlo a preto slovenske pece v okolf Zeleznika postup-ne zanikali a stahovali sa ku vats"im riekam na murAn-sku, ratkovsku a na rimavsku dolinu . Najdlh§ie sa slo-venske pece v blfzkosti Zeleznika udrtali v Rako§i, kdemame poslednu zmienku o nich z r . 1898 .Lenle my§lienka vybudovat taviacu pec v blfzkosti

fatby teleznej rudy vracala sa podnikatefom stale aked sa v 19. storoti zatfnali budovat namiesto sloven-skych peel zdokonalene vysoke pece, podnikatelia znovuza6all uvatovat o vybudovani vysokej pece v blfzkostirudnej zakladne, aby sa u -setrilo na odvoze teleznejrudy (odvoz robili furmani na volskych povozoch) namuransku alebo at na rimavsku dolinu . Z tychto uvahsa vychidzalo, ked sa koncom 60-tych rokov min . sto-rotia rozhodlo o postaveni vysokej pece v Cervenanoch .Vysoka pec v Cervenanoch vybudovala v r. 1870--

1871 Hrlicko-tapoltanska teleziarske spolotnost . Tatopec bola vysoka 13,47 m a ako palivo poutlvalo sa v nejdrevene uhlie. Dovatalo sa z okolitych lesov, ktor6patrili tejto syolotnosti . Zeleznu rudu ku vysokej pecidovatali zo Zeleznika a z Rako§a, z banf patriacichuvedenej spolotnosti (pozdej§ie Coburgovi) . Kvalita le-leznej rudy bola nasledovna :

Fe (telezo) 40-52Mn (mangan) 1,5-5 %S102 (kremen) 15-20 a/aCaCO3 (vapenec) 0,02-0,2 %

(Z uvedenych komponentov je zlotka Si02 (kremefi)ako §kodlivina, ostatne zbolky sib ulitotne .)

Vysoka pec spotrebovala ro6ne 40 tislc q kusovej a60 Lisle q drobnej rudy. V peel sa spracovaval limonita siderit, ktory sa pri peci pra2il v primitivnych zaria-deniach na sp6sob palenia uhlia v milieroch . Pri vyso-kej peci pracovalo 19-25 robotnlkov. Pee bola v pre-vAdzke po 42-44 tytdne ro6ne . V peci sa vyrabalosurov6 telezo a v roku 1874 pribudovali to aj druhupec na liatinov6 vyrobky . TAto druhA pee bolo vysoka10,12 m a s prvou pecou bola spojenA mostom . Obidvepece mall spolo6ne duchacie zariadenie, ktore pohanalparny stroj o vykone 30 HP. Do peel vhanany vzduchsa zohrieval spafovanim plynov unikajucich z vysokejpece. VybudovanA druha vysoka pec na liatinove vy-robky nevedela vs"ak konkurovat Heinzelmannovej zlie-vArnl v Chylnej Vode (Lubenfkl a preto toskoro, utv roku 1878 bola odstavena a viac nebola do prev8dzkyuvedena .Coskoro zatym v konkuren6nom boji neobst6la ant

Hrlicko-tapoltanski spolotnost a v roku 1880 skracho-vala. Jej bansky majetok i vysoku pec kupil v r . 1883na dralbe za 18 300 zlatych majiter 2eleziarne v ChylnejVode Heinzelmann, ktory tento majetok v r . 1893 od-predal knietatu C6burgovi za 48 000 zlatych. (Heinzel-mann sa zbavil konkurenta a pritom dobre zarobil) .C6burg vlastnll pec do roku 1910, kedy v§etok banskymajetok I vysoku pec (vtedy ul mimo prev8dzky stoja-cu) odkupila znAma Rimavsko-muranska-s"algbtarjanskateleziarska 66 . spolo6nosf .

1Prevadzka a vyroba vysokej pece bola nasledovna :

suroveho leleza, mnolstvo, ktore dne§na vysoka pecvyroba za 2-3 mesiace.

Vyrobene telezo sa od vysokej pece odvatalo do r .1874 na vozoch fahanych konmi alebo volmi na telez-nitnu stanicu v Banreve a po roku 1874 na teleznitnustanicu Tornala (dnes $afarikovo) . Z celkovej vyrobyvysokej pece sa vyviezlo do Rakuska 107 412 q, ostatnemnolstvo sa odpredalo na domacom trhu (v Uhorsku) .Pre porovnanie technickej vyspelosti vysokej pece

v Cervenanoch uvediem priemernu ro6ne vyrobu uhor-skych, rakuskych a niektorych zapadnych vysokych peel .Rotna priemernu vyroba suroveho leleza pripadajica na1 vysoku pec v roku 1901 6infla :

v Uhorsku 69 435 qv Rakusku 137 350 qv Hornom Sliezsku 213 370 qv Belgicku 246 900 q .

Z tohoto prehfadu je jasne, to vysoka pec v Cerve-nanoch bola skuto6ne technicky zaostala a potrebovalamoderniziciu, pretole jej vykony zodpovedali tak 60 .-70: tym rokom 19 . storo6ia, odkedy ale hutntctvo urobiloohromny pokrok. Moderne pece dosahovali ro6ne vyro-bu 6 at 10-nAsobne vy§§iu ako spominana vysoka pec .K tomu je treba e§te poznamenaf, to vyroba lelezapre§la ut vtedy vo v§etkych priemyselne vyspelychkrajinAch na koks . Vysoka pec v Cervenanoch vyrabalana drevenom uhlf, pretote letala vermi daleko nielenod zdrojov koksu, ale aj od telezni6neho spoja.Z ekonomickeho hladiska vysoka pec v Cervenanoch

na za6iatku svojej prev8dzky vykazovala pekne vysled-ky, ktore sa vsak postupne zhor§ovali. V roku 1872vyrobne naklady na 1 q suroveho leleza sa pohybovallod 5 K 40 hal. d o 6 K 80 hal. a predajnA cena bola od5 K 80 hal. do 8 K 30 hal. (ceny s(i prepo6ftane zozlatiek, Mores vtedy platili), takte vysoka pec prinieslapekny zisk . V roku 1873 v§ak nastal na viedenskej bur-ze krach, ktory zasiahol aj vysoku pec v Cervenanoch .Jej vysledky sa z roka na rok zhor§ovati a v r . 1878ul vykAzala stratu. V r. 1880 vysoka pec prestala vy-rAbaf a v dOsledku spomfnaneho krachu Hrlicko-tapol-tanskej spolotnosti pre§la - ako sme tit uviedli - dovlastnictva Heinzelmanna a pozdejsie do vlastnfctvaknietata C6burga. V majetku C6burga vysoka pec v r .1885 za6ala zase-vyrabat a jej v9roba bola ziskovA . Za17 rokov prev8dzky vysokej pece vo vlastnictve C6bur-ga (od r. 1885 do r. 1901) sa dosiahlo 119 168 K 80hal . 6lsteho zisku, bite priemerne rocne 7010 kor(in(aj tento zisk je prepo6itany zo zlatiek) .V roku 1902 prevadzku vysokej pece zastavili a to

jednak v ddsledku toho, to v roku 1901 nastalf v za-sobovanf drevenym uhlim v celom `state vefke tafkosti

Ibol ho nedostatok) a dalej preto, to teleziarske pre-v8dzky na muriinskej a na rimavskej doline mall ut le-leznitne spojenie a od vysokej pece v Cervenanoch samuselo vyroben6 telezo odvatat na ZeleznitnO stanicuna vzdialenost 38 km aj nadalej na vozoch, 6o vyrobumimoriadne zdratovalo . V ddsledku toho vysoka pecv Cervenanoch konkurenciu s uvedenymf vysokymi pe-cami nezniesla a ked v roku 1903 vyrobu obnovili, tatonedosiahla nijak6ho zisku . Preto bola prevadzka pecekoncom roku 1903 zastavenA a viac ut neobnoven6 .Prod zastavenim prev8dzky vysokej itece v Cervena-

noch v r. 1898 dal kniela C6burg prfkaz, urobif ekono-micky prepo6et v9etkych svojlch teleziarskych podnikova potrebu investic na ich uplnu obnovu . Potital s tym,to sa mu do podniku podarf zapojif budape§tianskuObchodnu banku, ktora mu poskytne potrebny over .Koncentracia a prenikanie finan6neho kapitalu do prie-myslu bolo ut take silne, to ani taky feudal ako C6-burg sa bez finan6neho kapitalu nemohol zaoblst . Uro-bene prepotty vykazovali celkovu potrebu investfc1330000 zlatych, z oho najva6sia sums sa planovalana postavenie rafin6rie leleza a valcovne leleza naPohronf. Pre vysoku pec v Cervenanoch sa po6ftalo Ionso sumou 30000 zl, z 6oho sa mala uskuto6nit kupaa in§talacia noveho duchadla a vybudovat nova dvoj-bytovka pre uradnfkov. Tento prepo6et renovacle pod-nikov potftal s normalnym ziskom z investovaneho ka-pitalu vo vy§ke 5 %, amortizaciou investfcie a s prl-navratenim investovaneho kapitalu v priebehu 50 rokov.Lente budape§tianska ObchodnA banka bola ochotna dotychto podnikov poskytnut fiver len 600 000 zl a za tochcela ziskat uplny vplyv na prevadzku zavodov, s himC6burg nechcel suhlasif . (Zatiatkom na§ho storotia saC6burg obranil prenikaniu finan6neho kapitalu do svo-jich podnikov, ale o 20 rokov sa ut obranil nevedela jeho pohronske zavody boll likvidovane) . Z C6bur-govho plAnu z r. 1898 sa uskutotnili Ion men§ie dpravyv pohronskych teleziarniach a do vysokej pece v Cer-venanoch sa neinvestovalo nit a jej prevadzka bolatoskoro zatym pre nerentabilnost zastavena .Potas prev8dzky vysokej pece v Cervenanoch mall

robotnici pri peci pracujuci spolu s banfkml vlastnubansku bratsku pokladnicu, do ktorej prlspfevali 2 graj-ciarml od katdej zarobenej zlatky (zlatka = 60 graj-ciarov, prispevky teda tinili 3,3 0/6) . Bratska pokladnicamala vlastne predstavenstvo . Hlavnym „bratskym otcom"bob riaditer vysokej pece a v predstavenstve ako ,brat-ski otcovia" bol jeden robotnik od vysokej pece a jedenbankk. Bratska pokladnica vyplAcala penzie prestarlymrobotnfkom a vdovam a sirotAm po robotnikoch . Pozaniku vysokej pece bratsku pokladnicu prevzabi ho-rehronske zavody knielata C6burga (Pohorela) .Vysoka pee v Cervenanoch bola poslednym pokusom

vybudovaf vysok(i pec to najblil§ie k miestu falby te-leznej rudy. Vybudovanim telezni6nych spojov a novy-mi objavmi vo vyrobe suroveho teleza a ocele vyvojv9ak i§tel celkom inym smerom : vefke leleziarske cent-rd budovali sa niekolko sto kilometrov daleko od lotfskrudy, ale v Iniestach, kde bola ine suroviny (uhlie,vapenec) a kde bolo dobre telezni6ne spojenie, dosta-tok vody a priestoru pre budovanie verkych leleziar-skych kombinatov a robotnickych sfdllsk .Keby tomu nebola branila kapitalisticka konkurencia

a boli by sa sily podnikatefov spojili, mohlo sa v blfz-kostl Zeleznika (hoc! aj v samotn9ch Cervenanoch)taketo stredisko vyvinuf . Lento podnikatelia z konku-rentnych d8vodov upustili od programu vybudovafspo-lo6nymi silami teleznitne spojenie zo Sirku cez Revucuna Tisovec (prvy plan), alebo zo Sirka cez Ratkovu naRimavsku Sobotu (druhy plan) . Katdy podnikater riesilotizku dopravy svojfm sp6sobom : vats`i podnikatelba sivybudovala katdy svoju vlastnu lanovu drahu v celko-vej djtke 36 km, ktore stall rozhodne viac, ako by bolostab napojenle Zeleznika na leleznitnu slef . Lanovymidrahami sa odv62ala aelezna ruda zo Zeleznika dovat§lch (na ten bas verkych) stredisk teleziarskej vy-roby : do Likiera, Tisovca a Chytnej Vody . Men§1 pod-nikatella vozili es"te za nejaky Las rudu a vyroben6

95

v rokoch 1872-1879 pec vyrabala ro6ne po19-21 tis. q

= 160 512 qr .

1880-1884 bola pec mimo prev8dzkyn 1885-1890 vyrabala ro6ne po

22-30 tis. q

= 144 536 qv roku 1891 pec vyrobila 31 630 q

rr

1892 23 163 q1893 34151 q1894 32 366 q1895 38 766 q1896 34 804 q1897 31 020 q1898 35 488 q

rr

1899 31 934 qrr

1900 30 395 q1901 26 220 q1902 bola pec mimo prev8dzky1903 pec vyrobila 20 478 q

od roku 1904 stala pec mimo prev8dzky,takle potas svojej existencie vysoka pecvyrobila spolu 675 463 q

Nov~ pu6likacie

Oznamujeme ctenej 6itaterskej ve-rejnosti, 2e Gemerska vlastivednaspolo6nost v Rimavskej Sobote datav tychto dfloch na kni2ny trh dalsiepublikacie :

Samo Vozar. Zbornik zostavil JGliusBolfik - Us 5. -

Obsahuje vysledky celoslovenskejkonferencie o 2ivote a diele SamaVozara dha 14. aprila 1969 v Rimav-skej Sobote. Basnicke, prekladatef-ska a publicisticke dielo dosiaf ,ne-znameho" basnika Sama Vozara jepre dnesnit generaciu a hlavne mla-de2 dal2ou bohatou studnicou pripoznavani vyvinu nasej romantickejliteratury. Jeho literarny odkaz zniesvojim charakteristickym ,vozarov-skym" t6nom v orchestri ,,romantic-kej" 9titrovskej poezie . Na celoslo-venskej konferencie o Vozarovi mathlavny referdt PhDr . Pavol Vongrej,CSc., dopltlujGce referaty PhDr. CyrilKraus, CSc., a PhDr. Karol Rosen-baum, CSc. V zavere sit odpovede dr .Vongreja na otazky it6astnlkov kon-ferencie .

Jonatan Dobroslav Cipka - AugustHorislav Skultety. Zbornik zostavilJGlius Bolfik - Ms 0.-

Materialy z celoslovenskej vedec-

kej konferencie o 2ivote a diele Cip-ku a Skultetyho, konanej dita 7. jitna1969 v Tisovci pri prfle2itosti ich 150 .vyro6ia narodenia, hodnotia vyznam-ny podiel tychto dvoch predstavitelovstitrovskeho hnutia, genera6nych dru-hov a priatelov v rozvoji slovenskejkultury. Aktivizaciou kultflrneho 2i-vota a zbieranim slovenskych povestidokumentovali velkost Iudovej kul-tury, ktorii bola pre ss"turovcov naj-vyssou hodnotou. Vysledkom zbera-tefskej 6innosti Augusta HorislavaSkultetyho, jonatana Dobroslava Cip-ku janka Francisciho Rimavskeho aStefana Marka Daxnera je zbierkapovesti, tzv . Codex Tisovsky . Vzajom-nd spolupraca Skultetyho s Cipkomvyvrcholuje vo vydavani ,zdbavnika"pre dietky, Zorni6ky . Hlavny referdtna vedeckej konferencih v Tisovci matPhDr. Cyril Kraus, CSc ., dophiujitcereferaty PhDr . Miroslav A. Huska,Ondrej Sliacky, Julius Bolfik, PhDr .Andrej Golema, CSc., PhDr. MichalKocak, CSc. Uverejfiuje sa aj ss"tudiaMatildy Hayekovej ,Slovendina v ma-ticnych rokoch" a 6lanok PhDr. JanaGallu o pamatnej izbe prveho sloven-skeho gymndzia v RevUcej .

Publikacie motno zakupit v pre-dajniach Slovenskej knihy alebopria-mo v Gemerskej vlastivednej spolo6-nosti v Rimavskej Sobote, namestieCervenej armady 6. 24, telef6ii 2743 .

1 OPRAVA

V druhom Isle na ho 6asoplsu nastrane 33 v ktitdii „Lenin a literarnededi6stvo", v prvom stlpcl sit preho-den( posledna tri riadky . Spravnema byf : ,, . . . Samovi Vozarovi v Hra-chove, Augustovi Horislavovi Skulte-tymu v Kraskove, jonatanovi Dobro-slavovi Cipkovi v Drien6anoch . . ."

Na poslednej strane (64) uveden6-ho 6lsla nds`ho 6asopisu v ozname,,Oslavy odhalenia pamatnfka TerezieVansovej" sme uviedli povodne sta-noveny program a termtn . Z technic-kych pri6in v"sak nastali zmeny, pretouverejtiujeme ako opravu definitivnestanoveny program :

23. oktobra 1970 - Rimavska Sobota- sala ONV

9.00 hod . - Vedecka konferencia o2ivote a diele Terezie Vansovej

19.00 hod . - Tisovec - Dom kultitryDivadelne predstavenieT. Vansova: Svedomie

24. oktobra 1970 - Tisovee - Domkult6ry

9.00 hod . - Sufa2 lien v prednesepoezie a pr6zy „Pamatnfk Vanso-vej"

19.00 hod . - Slavnostna akademiana po6esf Terezie Vansovej

25. oktobra 1970 - Rimavska Pila

10.00 hod . - Odhalenie pamatnikaTerezie Vansovej

19.00 hod . -- Divadelne predstavenieT. Vansovej ,Svedomie"

IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIlIIIIIIIIIIIIIIIIIIillllllllllllllllllllillllllllllllllllllilllllll(Iilllllllllllii!liiIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIilllllllllllllllllllllllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll

96

Pamatnfk padlym v Stovenskom ndrodnom povstani naChorepe pri Kienovci

Pamatnfk na Prandlove (Dieliku) pri Tisovci padl,ym.v Stovenskom ndrodnom povstani v bojoch o Tisovec

21. okt6bra 1944

Pam.dh,U, u Cier:mri Potoku zavratdeny'm fas"istamiv korcenirn?": : . tdboroch v rokoch 1944-1945

Pamatnfk v Kali6nom pri Klenovci 17-ro6neho partizdnajanka Stefdnika z Klenovca, ktory padol 23 . okt6bra

1944 v boji proti hitlerovskym okupantom

z"elezo na vozoch a2 sa bit! konkurenciou, bud vzdallpodnikania, alebo sa spojili s veTkymi podnikatelmi,alebo jednoducho skrachovali a zanikli v poslednych

2. Oesterreichische Zeischrift fur Berg and Hutten-wesen, ro6nlky 1857, 1877 .

3. Bdnyaszati es kohdszati lapok, ro6nfky 1869, 1890-desatro6iach 19 . a v prvych rokoch 20 . storo6ia . 1903, 1913 .Tieto roky sit obdobim, kedy prestava kapitalizmus

volnej sitta2e, v ktorom 2eleziarske podnikanie presta-vajit riadif samotni byvalf podnikatelia . Je to obdobie,kedy riadenie priemyslu preberaju hanky, vlastne finan-iny kapital, pomocou ktoreho sa uvedene velke stre-

4. Kerpely: Das Einsenhuttenwesen in Ungarn . BanskaStiavnica 1871 . Vaskohdszatunk a milenium ideje-

5 .ben. Budapest 1896 .Milosevich : Gomormegye nyersvas termelesanek fej-

diska podarito vybudovaf . Je to obdobie, kedy sa kapi-talizmus dostava do svojho najvyssieho stadia, t . j . do 6 .

16dese. Budapest 1896 .Eisele : GDmor es Borsod varmegyek banyaszati mo-

imperializmu, a finan6ny kapital ma o podnikani cel-kom ine predstavy ako pdvodni podnikatelia . A pretosa 2eleziarska vyroba z Gemera postupne odstahovalae9te dalej, do es"te va62ich a vzdialenejsich centier(s jedinou vynimkou Tisovca) a dues u2 po 2elezia-rskejv9robe v Gemeri mame fen historicke pamiatky, jednouz ktorych je aj zrekonstruovana vysoka pec v Cervef1a-noch .

LITERATGRA A PRAMENE:

1. Lenin : Imperializmus ako najvyssie stadium kapita-lizmu. Pravda, Bratislava 1948 .

nografiaja. Banskd Stiavnica 1907 .7. Borovsky: Magyarorszag varmegyei es varosai. Go-

mor es kishont vdrmegye. Budapest .8 . Ila B . : Gombr megye, zv. II .9. Sbornik spojeneho banskeho reviru pre Slovensku

a Podkarpatsku Rus . Bratislava 1936 .10. Statny archly Banska Bystrica - Radvaii, fond Ge-

merskej 2upy (Conscriptiones) a fond Cbburg.11. Gstredny bansky archly Banska Sitavnica, fond ban-

skeho kapitanatu Spisska Nova Ves, zbierka listen .12. Casopis Hutnik, ro6nlk 1964 .

Nov~ pu6likacie

Oznamujeme ctenej 6itaterskej ve-rejnosti, 2e Gemerska vlastivednaspolo6nost v Rimavskej Sobote datav tychto dfloch na kni2ny trh dalsiepublikacie :

Samo Vozar. Zbornik zostavil JGliusBolfik - Us 5. -

Obsahuje vysledky celoslovenskejkonferencie o 2ivote a diele SamaVozara dha 14. aprila 1969 v Rimav-skej Sobote. Basnicke, prekladatef-ska a publicisticke dielo dosiaf ,ne-znameho" basnika Sama Vozara jepre dnesnit generaciu a hlavne mla-de2 dal2ou bohatou studnicou pripoznavani vyvinu nasej romantickejliteratury. Jeho literarny odkaz zniesvojim charakteristickym ,vozarov-skym" t6nom v orchestri ,,romantic-kej" 9titrovskej poezie . Na celoslo-venskej konferencie o Vozarovi mathlavny referdt PhDr . Pavol Vongrej,CSc., dopltlujGce referaty PhDr. CyrilKraus, CSc., a PhDr. Karol Rosen-baum, CSc. V zavere sit odpovede dr .Vongreja na otazky it6astnlkov kon-ferencie .

Jonatan Dobroslav Cipka - AugustHorislav Skultety. Zbornik zostavilJGlius Bolfik - Ms 0.-

Materialy z celoslovenskej vedec-

kej konferencie o 2ivote a diele Cip-ku a Skultetyho, konanej dita 7. jitna1969 v Tisovci pri prfle2itosti ich 150 .vyro6ia narodenia, hodnotia vyznam-ny podiel tychto dvoch predstavitelovstitrovskeho hnutia, genera6nych dru-hov a priatelov v rozvoji slovenskejkultury. Aktivizaciou kultflrneho 2i-vota a zbieranim slovenskych povestidokumentovali velkost Iudovej kul-tury, ktorii bola pre ss"turovcov naj-vyssou hodnotou. Vysledkom zbera-tefskej 6innosti Augusta HorislavaSkultetyho, jonatana Dobroslava Cip-ku janka Francisciho Rimavskeho aStefana Marka Daxnera je zbierkapovesti, tzv . Codex Tisovsky . Vzajom-nd spolupraca Skultetyho s Cipkomvyvrcholuje vo vydavani ,zdbavnika"pre dietky, Zorni6ky . Hlavny referdtna vedeckej konferencih v Tisovci matPhDr. Cyril Kraus, CSc ., dophiujitcereferaty PhDr . Miroslav A. Huska,Ondrej Sliacky, Julius Bolfik, PhDr .Andrej Golema, CSc., PhDr. MichalKocak, CSc. Uverejfiuje sa aj ss"tudiaMatildy Hayekovej ,Slovendina v ma-ticnych rokoch" a 6lanok PhDr. JanaGallu o pamatnej izbe prveho sloven-skeho gymndzia v RevUcej .

Publikacie motno zakupit v pre-dajniach Slovenskej knihy alebopria-mo v Gemerskej vlastivednej spolo6-nosti v Rimavskej Sobote, namestieCervenej armady 6. 24, telef6ii 2743 .

1 OPRAVA

V druhom Isle na ho 6asoplsu nastrane 33 v ktitdii „Lenin a literarnededi6stvo", v prvom stlpcl sit preho-den( posledna tri riadky . Spravnema byf : ,, . . . Samovi Vozarovi v Hra-chove, Augustovi Horislavovi Skulte-tymu v Kraskove, jonatanovi Dobro-slavovi Cipkovi v Drien6anoch . . ."

Na poslednej strane (64) uveden6-ho 6lsla nds`ho 6asopisu v ozname,,Oslavy odhalenia pamatnfka TerezieVansovej" sme uviedli povodne sta-noveny program a termtn . Z technic-kych pri6in v"sak nastali zmeny, pretouverejtiujeme ako opravu definitivnestanoveny program :

23. oktobra 1970 - Rimavska Sobota- sala ONV

9.00 hod . - Vedecka konferencia o2ivote a diele Terezie Vansovej

19.00 hod . - Tisovec - Dom kultitryDivadelne predstavenieT. Vansova: Svedomie

24. oktobra 1970 - Tisovee - Domkult6ry

9.00 hod . - Sufa2 lien v prednesepoezie a pr6zy „Pamatnfk Vanso-vej"

19.00 hod . - Slavnostna akademiana po6esf Terezie Vansovej

25. oktobra 1970 - Rimavska Pila

10.00 hod . - Odhalenie pamatnikaTerezie Vansovej

19.00 hod . -- Divadelne predstavenieT. Vansovej ,Svedomie"

IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIlIIIIIIIIIIIIIIIIIIillllllllllllllllllllillllllllllllllllllilllllll(Iilllllllllllii!liiIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIilllllllllllllllllllllllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll

96

Pamatnfk padlym v Stovenskom ndrodnom povstani naChorepe pri Kienovci

Pamatnfk na Prandlove (Dieliku) pri Tisovci padl,ym.v Stovenskom ndrodnom povstani v bojoch o Tisovec

21. okt6bra 1944

Pam.dh,U, u Cier:mri Potoku zavratdeny'm fas"istamiv korcenirn?": : . tdboroch v rokoch 1944-1945

Pamatnfk v Kali6nom pri Klenovci 17-ro6neho partizdnajanka Stefdnika z Klenovca, ktory padol 23 . okt6bra

1944 v boji proti hitlerovskym okupantom

z"elezo na vozoch a2 sa bit! konkurenciou, bud vzdallpodnikania, alebo sa spojili s veTkymi podnikatelmi,alebo jednoducho skrachovali a zanikli v poslednych

2. Oesterreichische Zeischrift fur Berg and Hutten-wesen, ro6nlky 1857, 1877 .

3. Bdnyaszati es kohdszati lapok, ro6nfky 1869, 1890-desatro6iach 19 . a v prvych rokoch 20 . storo6ia . 1903, 1913 .Tieto roky sit obdobim, kedy prestava kapitalizmus

volnej sitta2e, v ktorom 2eleziarske podnikanie presta-vajit riadif samotni byvalf podnikatelia . Je to obdobie,kedy riadenie priemyslu preberaju hanky, vlastne finan-iny kapital, pomocou ktoreho sa uvedene velke stre-

4. Kerpely: Das Einsenhuttenwesen in Ungarn . BanskaStiavnica 1871 . Vaskohdszatunk a milenium ideje-

5 .ben. Budapest 1896 .Milosevich : Gomormegye nyersvas termelesanek fej-

diska podarito vybudovaf . Je to obdobie, kedy sa kapi-talizmus dostava do svojho najvyssieho stadia, t . j . do 6 .

16dese. Budapest 1896 .Eisele : GDmor es Borsod varmegyek banyaszati mo-

imperializmu, a finan6ny kapital ma o podnikani cel-kom ine predstavy ako pdvodni podnikatelia . A pretosa 2eleziarska vyroba z Gemera postupne odstahovalae9te dalej, do es"te va62ich a vzdialenejsich centier(s jedinou vynimkou Tisovca) a dues u2 po 2elezia-rskejv9robe v Gemeri mame fen historicke pamiatky, jednouz ktorych je aj zrekonstruovana vysoka pec v Cervef1a-noch .

LITERATGRA A PRAMENE:

1. Lenin : Imperializmus ako najvyssie stadium kapita-lizmu. Pravda, Bratislava 1948 .

nografiaja. Banskd Stiavnica 1907 .7. Borovsky: Magyarorszag varmegyei es varosai. Go-

mor es kishont vdrmegye. Budapest .8 . Ila B . : Gombr megye, zv. II .9. Sbornik spojeneho banskeho reviru pre Slovensku

a Podkarpatsku Rus . Bratislava 1936 .10. Statny archly Banska Bystrica - Radvaii, fond Ge-

merskej 2upy (Conscriptiones) a fond Cbburg.11. Gstredny bansky archly Banska Sitavnica, fond ban-

skeho kapitanatu Spisska Nova Ves, zbierka listen .12. Casopis Hutnik, ro6nlk 1964 .