Gymnázium Milana Rastislava Štefánika v Šamoríne

Ľudovít XVI.

Ročníková práca

Školský rok 2012/2013 Denisa NovotnáŠamorín II.A.

Obsah

I. Úvod…………………………………………………………………………………………2

II. Narodenie a detstvo Ľudovíta Augusta Francúzskeho………………………………..3

III. Sobáš s Máriou Antoinettou……………………………………………………………..4

IV. Potomstvo…………………………………………………………………………………5

V. Na ceste k revolúcii……………………………………………………………………….6

VI. Väznenie v Tuilerie………………………………………………………………………8

VII. Útek a následné väznenie v Temple……………………………………………….…9

VIII. Konečný rozsudok a poprava………………………………………………………..10

IX. Záver……………………………………………………………………………………..11

X. Obrázková príloha……………………………………………………………………….12

XI. Zdroje informácií………………………………………………………………………..13

1

I. Úvod

Tému o živote francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. sme si vybrali na základe filmu,

ktorý sme videli v televízii. Osud Ľudovíta XVI. v nás vyvolal hlboký záujem, a tak by

sme chceli aj vám priblížiť životný príbeh tohto kráľa a jeho najbližšej rodiny.

Keďže o samotnom Ľudovítovi XVI. nie je napísaných mnoho kníh, pátranie po

literatúre bolo trochu ťažšie, no platí staré pravidlo „kto hľadá, nájde“, a tak sa aj nám

po čase pošťastilo a našli sme o tomto kráľovi veľmi zaujímavé informácie, ktoré si

môžete prečítať v našej ročníkovej práci.

2

II. Narodenie a detstvo Ľudovíta Augusta Francúzskeho

Ľudovít August sa narodil na prelome 22. a 23. augusta vo Versailles v roku 1754

francúzskemu dauphinovi* Ľudovítovi Ferdinandovi Francúzskemu a jeho manželke

Márii Jozefe Saskej. Bol v poradí štvrtým dieťaťom tohto páru a dokopy mal sedem

súrodencov. Keď v roku 1761 zomiera Ľudovítovi Ferdinandovi najstarší syn,

Ľudovít August sa stáva budúcim kráľom Francúzska.

No napriek tomu ho rodičia nemali tak veľmi radi ako svojich mladších synov. Od

začiatku bolo všetkým jasné, že Ľudovít August sa nenarodil pod šťastnou hviezdou.

Malý Ľudovít bol veľmi tichý a plachý, čo dopĺňala vážnosť a precíznosť, ktorá sa

odrazila v jeho rečníckom prejave. Často pociťoval rozdiely vo vzťahu rodičov k jeho

súrodencom a k nemu samému, kvôli čomu sa cítil menejcenným. Ferdinand

Francúzsky bol na syna veľmi prísny, akoby vycítil chyby, ktorých sa jeho syn o pár

rokov dopustí.

Navzdory všetkej takejto neobľúbenosti či v už v rodine, alebo medzi dvoranmi sa

stal Ľudovít poctivým študentom. Historici sa domnievajú, že žiaden panovník

z dynastie Bourbonovcov nebol tak vzdelaný a vášnivý čitateľ.

Obaja Ľudovítovi rodičia zomreli pomerne skoro, otec 20. decembra 1765 a matka

13. marca 1767. Oboch skolila tuberkulóza. V tom období len trinásťročný dauphin

Ľudovít upadol do hlbokého žiaľu a dvorania si začali pošepkávať, že mladý princ je

krátkozraký, ale zhoršené videnie v skutočnosti spôsobili slzy, ktoré mu zastreli zrak.

Ľudovíta sa ujal vychovávateľ La Vauguyon, ktorý ako jediný konečne pochopil pocity

princa a obľúbil si ho.

* dauphin (franc.) – francúzsky korunný princ

3

III. Sobáš s Máriou Antoinettou a korunovácia

Ešte v ranom detstve bol Ľudovítovi Augustovi dohodnutý sobáš s rakúskou

arcivojvodkyňou Máriou Antoinettou. Sobáš mal posilniť postavenie Francúzska a

zároveň aj Rakúska.

7. mája 1770 bola štrnásťročná Mária Antoinetta odovzdaná Francúzom a presný

dátum sobášu bol stanovený na 16. máj 1770. Svadba prebehla v honosnom štýle aj

napriek tomu, že štátny rozpočet bol už v biednom stave. V biednom stave bol aj

počiatočný vzťah Márie Antoinetty a Ľudovíta, ktorý častejšie jazdil na poľovačky,

zatváral sa vo svojich knižniciach alebo vo svojej zámočníckej dielni, akoby sa radšej

venoval svojej manželke. Na kráľovskom dvore sa objavovali nové klebety, že budúci

kráľovský pár nie je schopný počať dieťa (prvé dieťa sa narodilo až sedem rokov po

svadbe). Toto vyčítala v listoch svojej dcére aj Mária Terézia. Avšak všetko to chcelo

len trochu času, kým sa mladý dauphin do svojej ženy zamiloval. Ľudovít nikdy

nemal žiadnu milenku, na rozdiel od jeho predchodcov a dokonca aj samej Márie

Antoinetty, ktorá sa zaplietla s grófom Axelom Fersenom, o ktorom budeme písať

neskôr.

10. mája 1774 vo veku 63 rokov vo Versailles umiera Ľudovítov dedko, Ľudovít XV.

Jeho nástupcom sa stáva Ľudovít August. V roku 1775 sa 11. júna uskutočnila

korunovácia. Nový kráľ bol v tom čase veľmi mladý a necítil sa byť pripravený

prevziať zodpovednosť nad krajinou. Keď Ľudovítovi kládli korunu na hlavu, zdvihol

ruku a posťažoval sa : „Tlačí ma to.“ ¹

4

IV. Potomstvo

- Mária Terézia Šarlota Francúzska (19. december 1778 – 19. október 1851),

prezývaná aj Madam Royal, bola prvé dieťa Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty. Ako

jediná prežila Veľkú francúzsku revolúciu. V časoch väznenia v Temple so svojimi

rodičmi a bratom mala len štrnásť rokov. Po revolúcii ju predali do Rakúska, neskôr

ju Ľudovít XVIII. povolal späť do Francúzska, kde sa vydala za vojvodu d’Angoulême

a vrátila sa do Rakúska.

- Ľudovít Jozef Xaver František (22. október 1781 – 4. jún 1789), prvý dlho

očakávaný syn kráľovského páru. Mal sa stať nástupcom trόnu po svojom otcovi,

lenže ako osemročný zomiera na tuberkulózu.

- Karol Ľudovít (27. marec 1785 – 8. jún 1795), po smrti svojho staršieho brata sa

stáva novým francúzskym dauphinom. Tiež bol väznený v Temple, kde ho počas

pobytu jeho strýko Ľudovít XVIII. prehlásil za kráľa. Malý Ľudovít XVII. v Temple

umiera z neznámych príčin, avšak o jeho smrti sa vedú špekulácie, že mohol byť

vymenený za iného chlapca, a tak mohol revolúciu prežiť.

- Sofia Helena Beatrix (9. júl 1786 – 18. jún 1787), sa narodila s veľkými

zdravotnými problémami a nedožila sa ani prvého roku života.

5

V. Na ceste k revolúcii

Viac ako sto rokov bohatí dvorania trávili svoje chvíle vo Versailles veľmi márnivým

spôsobom života - organizovanie osláv, hostín a zábav rôznych druhov. Na druhej

strane, za bránami Versailles bolo veľké percento poddaných trýznené platením

vysokých daní. Sama kráľovná, ktorá by mala ísť príkladom, holdovala hazardným

hrám, v ktorých sa často hralo o sumy, pri ktorých by sa nejednému poddanému

zatočila hlava (neskôr jej prischla prezývka „madam Deficit“). A paradoxne práve

Mária Antoinetta sa z časti zaslúžila o to, že o pár rokov neskôr príde ona aj jej

manžel o hlavu. Lenže prečo by sa tak vznešená dáma zaujímala o trápenia jej ľudu,

keď ju Francúzi od začiatku nemali v láske? Radšej sa zabávala spolu s pochybnými

dvornými dámami v zámočku Malý Trianon, ktorý od Ľudovíta dostala ako dar na

devätnáste narodeniny. Údajne ju do tohto zámku chodil navštevovať gróf Axel

Fersen, ktorý Márii Antoinette podľahol až tak, že v liste adresovaný svojej sestre

napísal slová: „Nemôžem patriť jedinej osobe, ktorej by som patriť chcel, jedinej,

ktorá ma naozaj miluje, preto nechcem patriť nikomu.“ ² Fersen neskôr tieto slová

potvrdil tým, že sa nikdy neoženil. Ľudovítovi XVI. sa tento list dostal pod ruky

a údajne sa z toho zrútil, pretože svoju ženu verne miloval.

Vráťme sa späť k politike. V 80. rokoch 18. storočia sa dostalo Francúzsko do takej

krízy, že hrozil pád celej monarchie. Ľudovít XVI. musel začať riešiť žalostný stav

financií, ktoré zdedil po svojom starom otcovi. Ako prvého ekonomického poradcu si

najal baróna Roberta Turgota. Ľudovít XVI. mu nariadil, aby bol každý jeho krok,

ktorý podnikne určený pre blaho ľudu. Tu možno usúdiť, že Ľudovít sa o svoj ľud

6

zaujímal. Turgot si u kráľa získal plnú dôveru a postupne prichádzal s návrhmi na

nové reformy. Napríklad uvoľniť obchody, zrušiť clo aj cechové monopoly.

Najpodstatnejšou reformou bolo zdanenie privilegovaných stavov, čiže šľachty

a duchovenstva. No ani jeden z privilegovaných stavov o tejto reforme nechcel

počuť. Parlament však niektoré nové zákony prijať musel. Kráľovná Mária Antoinetta

sa tiež rada vŕtala v politike, aj keď jej veľmi nerozumela. Mala okolo seba hŕstku

vplyvných šľachticov, ktorí jej nahovorili, že Turgot chce podlomiť základy monarchie.

Naivná Mária Antoinetta týmto klebetám bez overenia uverila a keďže mala obrovský

vplyv na Ľudovíta, ten sa jej podvolil a Turgota nechal vyhodiť.

Takto to pokračovalo aj s ďalšími ministrami financií, Jacquesom Neckerom a

Charlesom Calonnom. Obidvaja navrhli reformy ako ich predchodca Turgot. Hlavným

cieľom bolo stále zdaniť šľachtu, lenže tá manipulovala s kráľom, ktorý bol od prírody

veľmi váhavý. Šľachtici si vytvorili vlastné zhromaždenie tzv. notáblov, ktoré všetky

reformy automaticky zmiatli zo stola.

Francúzsko bolo taktiež viazané zmluvou s anglickými kolóniami v Amerike.

Francúzsko chcelo takto Anglicku ako starému nepriateľovi napáchať isté škody, no

na to už neboli financie. Čoskoro sa k týmto faktom pripojil hlad poddaných

a parlament po odmietnutí notáblov odmietol aj spoluprácu s kráľom.

V nádeji obnoviť poriadok vo Francúzsku sa Ľudovít XVI. rozhodol na 5. máj 1789

zvolať inštitúciu, ktorú naposledy pred 175 rokmi zvolal a rozohnal Ľudovít XIII. –

generálne stavy. Generálne stavy boli pôvodne zostavené z troch spoločenských

vrstiev – duchovenstva, šľachty a meštianstva pričom každý stav mal jeden hlas, čo

naznačovalo, že duchovenstvo a šľachta by v tomto prípade ľahko prehlasovalo tretí

stav a preto Ľudovít XVI. do tretieho stavu dosadil toľko zástupcov koľko mali prvý

7

a druhý stav dokopy a každý individuálny člen získal jeden hlas.

V období zvolania generálnych stavov sa v kráľovskej rodine odohrala tragická

udalosť. Najstarší syn Ľudovít Jozef zomrel na tuberkulózu. Ľudovít XVI. a Mária

Antoinetta sa stiahli do Versailles, kde trúchlili za dauphinom. Zástupcovia tretieho

stavu sa chopili príležitosti a ako 95 % národa sa premenovali na Národné

zhromaždenie, ktoré si veľmi rýchlo získalo podporu. 14. júla 1789 sa približne

80 000 ľudí zhromaždilo pred kasárňami odkiaľ ukradli zbrane a ďalej už nasledovalo

v dejinách známe napadnutie Bastily.

Vzhľadom na narastajúce napätie povolával kráľ do Versailles jednotky, ktorým

dôveroval. Podľa tradície pre nich usporadúval slávnostnú večeru. Táto správa sa

nafúkla do takej podoby, že ľudia začali obviňovať Máriu Antoinetty ako sa snaží

vyhladovať ľud. Vojaci a chudobné ženy v jeden večer vtrhli do Versailles s cieľom

zabiť Máriu Antoinettu a doviesť kráľa do Paríža, aby konečne začal riešiť otázku

chudoby poddaných. Keďže chcel Ľudovít XVI. zabrániť krviprelievaniu vyhovel

povstalcom a nechal sa aj s rodinou odviesť do Paríža, kde sa rozhodlo, že celá

kráľovská rodina bude odvezená do Tuilerií.

VI. Väznenie v Tuilerie

V Tuilerie, kráľovskom sídle zo 16. storočia, bol Ľudovít XVI. so svojou manželkou

a deťmi Máriou Teréziou Šarlotou a Karolom Ľudovítom väznený na dobu neurčitú.

Tento palác bol obkľúčený národnou gardou. Aj napriek väzneniu kráľ a kráľovná

venovali svoj čas na výchovu detí. Kráľovná brávala svojho syna na dlhé prechádzky

po Tuilerieských záhradách, aby malý dauphin rozvíjal svoje telesné schopnosti.

8

Avšak Ľudovít bol na tom čoraz horšie. Bol zbavený moci, ponižovaný, ale hlavne

si uvedomil, že jediné čo mu zostáva je útek.

VII. Útek a následné väznenie v Temple

Útek kráľa pripravoval švédsky gróf Axel Fersen, tajný milenec Márie Antoinetty

a zároveň jediný človek, na ktorého sa vtedy mohol Ľudovít spoľahnúť. Fersen

v nádeji, že zachráni svoju milovanú kráľovnú prekypoval aktivitou a nebál sa

riskovať. Objednal ťažký koč a postaral sa aj o falošné pasy.

Guvernantka kráľovských detí markíza de Tourzel mala cestovať pod menom ruskej

barónky de Korff. Viezla so sebou guvernantku svojich detí pani Rochetovú

(kráľovná) a svojho komorníka pána Duranda (kráľ). Pre istotu bol malý dauphin

prestrojený za dievča. Fersen mal riadiť koč. Útek z Tuilerie musel byť naplánovaný

do posledného detailu, pretože cesty späť už nebolo. Všetky vchody do paláca boli

strážené generálom La Fayettom a jeho gardou. La Fayette však jeden vchod nechal

voľný z dôvodu, aby umožnil Fersenovi navštevovať kráľovnú. Začiatok úteku sa

podaril bez väčších komplikácií až na to, že koč mal meškanie piatich hodín, tým

pádom sa hliadky, ktoré boli rozostavené každých 25 kilometrov stiahli z dôvodu, že

kráľ neprichádzal.

Po príchode do mestečka Saint – Ménéhould prestrojeného kráľa spoznáva miestny

pracovník pošty pán Drouet. Ten kráľa s rodinou odprevádza za pánom Saucom,

ktorý je po overení pasov, pečati a podpise ministra ochotný prestrojenú kráľovskú

rodinu na úteku nechať pokračovať do cieľa, do Montméry. Vtedy rázne zakročil

Drouet a stojí si za svojim názorom, že pán Durand je ich kráľ. Prehlásil, že ak sa

naozaj jedná o kráľa, bol by zločin, aby ho nechali ďalej utekať. Zmätený pán Sauce

9

teda ponúkne kráľovskej rodine pohostenie do rána, kedy sa malo všetko vyriešiť.

Kráľovi a jeho rodine boli poskytnuté dve malé izby, kam vchádzalo mnoho

zvedavcov a práve vtedy jeden bývalý sudca spoznáva Ľudovíta XVI. a jeho rodinu.

Ľudovít XVI. nedokáže dobre predstierať lož a tak sa nakoniec sám priznáva.

Následne je kráľ so svojou rodinou a markízou de Tourzel poslaný späť do Paríža.

25. júna o siedmej hodine večer prichádza koč Ľudovíta XVI. na najznámejšiu

parížsku ulicu Champs – Elysées odkiaľ ho spolu s manželkou, deťmi a markízou

priviezli naspäť do Tuilerie. Počas väznenia vznikla v Paríži nová komúna, ktorá

rozhodla, že rodina bude prevezená do Templu. Osudný moment prišiel vtedy, keď

zhromaždenie rozhodlo už navždy Ľudovíta XVI. odstaviť. Francúzsko bolo

vyhlásené za republiku a kráľ nadobro zbavený svojej moci.

VIII. Konečný rozsudok a poprava

Ľudovít XVI. sa počas väznenia v Temple zúčastnil série zasadaní konventu, kde sa

malo rozhodnúť o jeho ďalšom osude. O konečnom rozsudku nad kráľom sa malo

rozhodnúť 16. januára 1793. V ten večer padla posledná otázka : Aký trest si

zosadený kráľ zaslúži? Hlasovania sa zúčastnilo dokopy 721 poslancov konventu.

Pre bezodkladnú smrť hlasovalo 366 prítomných, pre smrť s odkladom hlasovalo 34

prítomných, 319 prítomných poslancov hlasovalo pre uväznenie a následné

vyhnanstvo po uzavretí mieru a dvaja poslanci hlasovali pre nútenú prácu na

galejach. V iných prameňoch sa uvádza, že pomer hlasov pre trest smrti bol 361

a proti trestu smrti bolo 360 hlasov. Ľudovít Filip Orleánsky, brat Ľudovíta XVI.,

hlasoval pre trest smrti.

10

Definitívny dátum popravy bol stanovený na 21. január 1793. Deň pred popravou sa

Ľudovít ešte rozlúčil s deťmi a manželkou Máriou Antoinettou. V deň popravy Ľudovít

vstal a s pomocou komorníka Cléryho sa obliekol a upravil. Potom Ľudovít pokľakol

pred kňazom, aby dostal posledné požehnanie. O ôsmej hodine sa už viezol v koči

na Revolučné námestie v Paríži, kde stála gilotína. Po príchode jeden z katov otvoril

dvierka na koči a Ľudovít vystúpil. Kati mu pôvodne chceli vyzliecť kabát, ale Ľudovít

ich hrdo odstrčil a kabát si vyzliekol sám. Potom kľudne vystúpil po schodoch ku

gilotíne. Niektoré pramene uvádzajú, že Ľudovít bol v tejto situácií vyplašený a prosil

o milosť, ale v skutočnosti sa našiel spis jedného muža, ktorý opisuje, že kým

Ľudovíta pripútavali k doske gilotíny stihol vykríknuť slová, že :

„ ...umiera nevinný a prosí boha, aby krvou, ktorá sa preleje, nebolo potrestané

Francúzsko.“ ³

Ostrie gilotíny sa spustilo o jedenástej hodine za veľkého jasotu davu. Ani život Márie

Antoinetty sa neskončil šťastne. Po poprave Ľudovíta sa jej duševný aj fyzický stav

výrazne zhoršil. 1. augusta 1793 ju z Templu priviezli do väznice Conciergerie, kde

rozhodli o jej ďalšom osude. Po obvinení z velezrady nasledovala 16. októbra 1793

poprava gilotínou.

IX. Záver

Po poprave kráľa bol vo Francúzsku nastolený tvrdý režim tzv. obdobie teroru, kde

hlavnú úlohu zohrával vodca jakobínov Maximilián Robespierre.

11

Ľudovít XVI. sa stal obeťou revolúcie, čo by sa vôbec nemuselo stať. Počas jeho

krátkej vlády ho sprevádzali nesprávne rozhodnutia, za ktoré bola vinná jeho

nerozhodnosť a v značnej miere aj nízka autorita.

Jednoznačné však je, že Ľudovít XVI. svoj ľud miloval a možno v inej dobe a v inej

situácii by bol z Ľudovíta XVI. obdivovaný kráľ akým sa snažil byť.

X. Obrázková príloha

1. Portrét Ľudovíta XVI. 2. Ľudovít XVI. so svojim synom Karolom Ľudovítom

autor : Joseph - Siffred Duplessis

12

3. Mária Antoinetta so svojimi deťmi 4. Ľudovít XVI. sa pred popravou lúči so svojou rodinou

autor : Louise Élisabeth Vigée Le Brun

XI. Zdroje informácií

Knižné zdroje :

Bordonove, G. : Ludvík XVI., Král mučedník, Praha 2003, ISBN 80 - 7243 - 198 - 6

Hotmar, J. : Lesk a bieda Francúzska, Bratislava 1989, ISBN 80 - 215 - 045 - X

Soboul, A. : Prehľad dejín Francúzskej revolúcie, Bratislava 1963, 75 - 093 - 63

Egghardtová, H. : Deti Márie Terézie, Bratislava 2011, ISBN 978 - 80 - 551 - 2496 - 6

Internetové zdroje :

http://encyklopedia.sme.sk/c/2773764/ludovit-xvi.html, 5.1.2013 14:30

http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XVI. 5.1.2013 14:50

http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=123209, 12.1.2013 11:20

http://answers.yahoo.com/question/index?qid=20090207185609AAzPhJ3, 10.3.2013 18:15

13

http://groundingsmagazine.com/wordpress/history/ludvik-xvi-tyran-nebo-neschopny-kral/, 16.3.2013 19:05

Zdroje obrázkov :

1. http://designergirlee.files.wordpress.com/2011/03/louis-xvi-decorative-art-self-portrait.jpg, 5.1.2013 15:05

2. http://pinterest.com/pin/258253359852686667/, 5.1.2013 15:12

3. http://4.bp.blogspot.com/-yj7XMfOrYBs/T9c5Z4zR_wI/AAAAAAAABj8/vPUGno3oicw/s1600/ma+and+kids.jpg, 5.1.2013 15:19

4. http://4.bp.blogspot.com/-fpjGzLCfzH4/Twb18MrwaNI/AAAAAAAABSo/t85nzv9k1hY/s1600/Louis-16-adieux14.jpg, 5.1.2013 15:26

Filmové zdroje :

názov : Útěk Ludvíka XVI. (L'évasion de Louis XVI)

réžia : Arnaud Sélignac

rok : 2008

Zdroje citácií :

¹ Bordonove, G. : Ludvík XVI., Král mučedník, Praha 2003, ISBN 80 – 7243 – 198 – 6, strana 46

² Bordonove, G. : Ludvík XVI., Král mučedník, Praha 2003, ISBN 80 – 7243 – 198 – 6, strana 132

³ citácia z filmu Útěk Ludvíka XVI., kde hlavná postava kráľ Ľudovít XVI. hovorí tieto slová tesne pred popravou.

14

15