View
2
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO INŽINIERSTVA
Katedra biotechniky parkových a krajinných úprav
Možnosti uplatnenia autochtónnych druhov rodu Quercus
v poľnohospodárskej krajine
Dizertačná práca
Ing. Radoslav Poţgaj
Vedný odbor 41 – 96 – 9
Krajinné inţinierstvo
Školiteľ: prof. Ing. Pavel Hrubík, DrSc.
Školiteľ špecialista: Ing. Jozef Poţgaj, CSc.
NITRA 2009
1
OBSAH
Predhovor 4
1 Úvod 5
2 Problematika 7
2.1 Charakteristika krajiny 7
2.2 Systém rodu Quercus L. 15
2.3 Systematika , ekológia a chorológia rodu Quercus na Slovensku 17
2.4 Spoločenské vyuţitie pôvodných dubov na Slovensku 18
2.5 Zastúpenie jedincov rodu Quercus L. pri solitérnom výskyte a v
kategórii chránených stromov 27
3 Vedecký cieľ 31
4 Materiál a metódy 32
4.1 Pouţitá metodika pri spracovaní údajov. 32
4.2 Stanovenie modelových území 35
4.3 Charakteristika územia 36
4.3.1 Prírodné podmienky katastrálneho územia Čifáre 37
4.3.2 Prírodné podmienky katastrálnych území obce Sikenica 40
4.3.3 Prírodné podmienky NPR Zoborská lesostep 43
4.3.4 Prírodné podmienky katastrálneho územia Nová Ves nad Ţitavou 44
5 Výsledky 47
5.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Čifáre
a stručná informácia z pozorovaní v Quercetáriu 48
5.1.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Čifáre 48
5.1.2 Stručná informácia po 25. Ročnom sledovaní v Quercetáriu Čifáre 59
5.2 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Sikenica 69
5. 3 Hodnotenie územia NPR Zoborská lesostep 75
2
5. 4 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav v katastrálnom území Nová
Ves nad Ţitavou 76
5.5 Bodové prvky v krajine tvorené významnými drevinami 87
6 Diskusia 91
7 Záver 99
8 Použitá literatúra 102
3
ABSTRAKT
POŢGAJ, Radoslav, 2009: Moţnosti uplatnenia autochtónných druhov rodu Quercus
v poľnohospodárskej krajine. (Dizertačná práca). Slovenská poľnohospodárska univerzita
v Nitre, Fakulta záhradníctva a krajinného inţinierstva; Katedra biotechniky parkových
a krajinných úprav. Školiteľ: Prof. Ing. Pavel Hrubík, DrSc. Komisia pre obhajoby:
Krajinné inţinierstvo 41 – 96 – 9. Stupeň odbornej kvalifikácie: philosophiae doctor
(PhD.). 111 s.
Dizertačná práca v rozsahu 111 strán rieši problematiku tvorby krajiny s vyuţitím
pôvodných druhov rodu Quercus v podmienkach intenzívne vyuţívanej poľnohospodárskej
krajine. Fotodokumentácia vystihuje opisované lokality s presným zakomponovaním
v texte. Ciele práce sú smerované k vytvoreniu vzoru tvorby krajiny s vyuţitím pôvodných
prirodzene sa vyskytujúcich drevín (stromov) pre výkonné orgány ochrany prírody. Tri
sledované a upravované územia (k.ú. Čifáre, Nová Ves nad Ţitavou, obce Sikenica)
a jedno kontrolné územie (NPR Zoborská lesostep) sú pozorne vybrané s dôrazom na
zachytenie výskytu všetkých deviatich pôvodných druhov duba. Slovensko je krajina, kde
sa v plnej miere, alebo okrajovo vyskytuje 9 druhov dubov, ktoré si vyţadujú rôzne
ekologické podmienky. Vo všetkých troch skúmaných a upravených územiach je malá
moţnosť s vytváraním vegetačných prvkov z dôvodu intenzifikácie hospodárenia na
pozemkoch. V rámci moţností však boli vytvorené nové návrhy výsadby vegetačných
prvkov tvorených kostrovými a výplňovými drevinami, ktoré by mali byť úzko viazané na
ekologické podmienky konkrétnych drevín a konkrétnych lokalít. Pokusná plocha
Quercetárium Čifáre je pozoruhodný objekt s veľkým zdrojom informácií aj pre ďalšie
generácie. Hodnotenie existujúcich vegetačných prvkov je na základe pôvodnosti
a funkčnosti hlavných a sprievodných drevín. Pri hodnotení rastových moţností
jednotlivých druhov dubov na Quercetáriu Čifáre boli pouţité štatistické veličiny:
aritmetický priemer, smerodajná odchýlka, variačné rozpätie a studentov t-test na určenie
hladiny významnosti.
Kľúčové slová: krajina, Quercus, vegetačný prvok, lesný vegetačný stupeň, drevina
4
PREDHOVOR
Vývoj Zemegule je dlhotrvajúci proces, v ktorom je známych niekoľko etáp. Tieto
etapy významne zmenili podmienky jej vývoja. Vývoj rastlín a obsadzovanie zemského
povrchu rastlinstvom je veľmi významný dej. V druhohorách boli najvýznamnejšie zmeny,
výtrusné rastliny ustupujú nahosemenným a na konci druhohôr sa vyvíjajú krytosemenné
rastliny. Posledná etapa-antropozoikum je charakteristická uplatnením ľudskej
industriálnej činnosti a vznikom antropogénnych procesov.
Kultivovaná krajina je silne poznačená hospodárskymi zásahmi človeka. Krajinné
prvky prirodzeného charakteru a prvky druhotného, prípadne umelého charakteru sa
dostávajú do konfliktov. Prevládajú antropoekosystémy, ktorých podiel sa neustále
zväčšuje na úkor ekosystémov prírodných alebo poloprírodných.
Významné antropogénne zásahy do krajiny sú sústredené do procesov introdukcie.
Prvé prejavy introdukcie sú spojené s rozvojom poľnohospodárstva. Najvýznamnejšie
obdobie z tohto hľadiska je však 19. storočie a začiatok 20. storočia. Výsledkom týchto
vplyvov sú zmeny kvality krajinnej štruktúry, ktoré je moţné interpretovať na základe
zmeny druhového zloţenia nielen drevín, ale aj bylín. Pre štúdium kvality a stability
krajinných prvkov sme vyuţili tri plošné celky reprezentované katastrálnymi územiami.
Ucelený súbor informácií z terénneho výskumu je vyuţiteľný v krajinno-
ekologických analýzach, interpretáciách a syntézach, pri vypracovaní ekologických plánov
krajiny, ako aj pri riešení praktických otázok vhodných a moţných antropogénnych
činností, pri rekultivácii krajinných prvkov roztrúsenej vegetácie v ochrane prírody.
Za odbornú pomoc pri spracovaní dizertačnej práce chcem poďakovať svojmu
školiteľovi: Prof. Ing. Pavelovi Hrubíkovi, DrSc. a konzultantovi Ing. Jozefovi Poţgajovi,
CSc..
Ďakujem svojim kolegom, menovite: Ing. Alexiusovi Ballayovi, RNDr. Michalovi
Ambrósovi, Ing. Eve Ďurečkovej, PhD. a starostovi obce Čifáre Mgr. Júliusovi Czapalovi,
starostke obce Nová Ves nad Ţitavou Ing. Marte Dankovej, starostovi obce Sikenica
Júliusovi Maďarovi za praktické rady a poskytnuté informácie.
5
1 ÚVOD
Počas vývoja a rozširovania sa drevín zaujali jednotlivé dreviny postavenie
v krajine podľa prírodných podmienok, teda ekologických nárokov. Tento stav bol
stabilný aţ do obdobia rozmachu ľudstva. Človek počas svojej existencie tieto
podmienky mení, hlavne vyuţívaním pôdy pre poľnohospodárske účely, hospodárskym
vyuţitím lesných porastov a následne aj vysádzaním drevín na neúrodných pozemkoch.
Dreviny sa aj v tomto období prirodzene rozširujú na miestach s nízkou, prípadne so
ţiadnou intenzitou hospodárenia. Niektoré lokality človek úmyselne obsadzuje drevinami
na plnenie rôznych ochranných funkcií. Avšak nie vţdy sa podarí umiestniť vhodné
dreviny na miesto, kde majú najlepšie rastové podmienky.
V súčasnej dobe sa vyuţívajú aj introdukované dreviny, ktoré nie vţdy plnia
poţadované funkcie, resp. len sčasti a aj to iba počas časti svojej existencie. V niektorých
prípadoch dokonca poškodzujú pôvodné spoločenstvá a menia aj chemizmus pôdy
a následne degradujú pôdu.
Na Slovensku máme veľké mnoţstvo autochtónnych druhov drevín, niektoré
z nich majú dominantné postavenie a tvoria základ aj pre súvislé lesné porasty.
V pôvodných porastoch vytvárajú spolu so sprievodnými fytocenózami klimaxové
spoločenstvá. Podľa prevládajúceho rodu drevín sú pomenované lesné vegetačné stupne,
z ktorých na Slovensku sa vyskytujú nasledovné: 1. dubový, 2. bukovo-dubový, 3.
dubovo-bukový, 4. bukový, 5. jedľovo- bukový, 6. smrekovo-bukovo-jedľový, 7.
smrekový. V krajine najviac ovplyvnenej ľudskou činnosťou prevláda 1. lesný vegetačný
stupeň. Táto časť krajiny je natoľko ovplyvnená hospodárskou činnosťou človeka, ţe
zostalo uţ len niekoľko fragmentov s typickým zastúpením drevín 1. lesného
vegetačného stupňa, v ktorom stromovitom postavení tvoria kostru zástupcovia rodu
Quercus L. a podľa toho je pomenovaný aj lesný vegetačný stupeň – dubový.
Dub je jednou z najhojnejších prirodzených zloţiek stredoeurópskej dendroflóry
a hospodársky najvýznamnejších drevín stredoeurópskych listnatých a do značnej miery
i zmiešaných lesov.
Je to slnná, dlhoveká drevina (Wagenführ 1985 uvádza aţ 2000 rokov), schopná
dorásť do impozantných rozmerov (Vyskot 1958 konštatuje, ţe za najhrubší dub
v Európe bol povaţovaný dub z Dagobertshausenu, majúci vo výške 1 m priemer 4,7 m,
Kostler 1968 povaţuje za najhrubší dub v Európe „chệne de Montravoil“ v departmente
Charantevo Ferieure, s priemerom viac ako 6 m a vekom 2000 rokov).
6
Duby sú rozšírené od najniţších polôh po horské polohy s vhodnými
ekologickými podmienkami. V 1. a 2. lesnom vegetačnom stupni má prevládajúce
zastúpenie, v 3. lesnom vegetačnom stupni má ustupujúci charakter, vo 4. lesnom
vegetačnom stupni doznieva a v 5. lesnom vegetačnom stupni je jeho výskyt len
ojedinelý. Tento rod na Slovensku je zastúpený 9 druhmi. Nie kaţdý druh môţe byť
zastúpený v celej škále rozšírenia rodu Quercus na Slovensku. Tieto druhy majú rôzne
ekologické nároky, ktoré prezentujú ekologické rady (Zlatník 1959) A - kyslý, B - ţivný,
C - nitrofilný, D - vápnitý. Vyuţívaním vhodných druhov drevín, nezabúdajúc na rod
Quercus, môţeme dosiahnuť stabilnú krajinu pre optimálne ţivotné procesy.
Táto práca bude sústredená na rod Quercus v krajine najviac ovplyvnenej
ľudskou činnosťou, teda prevaţne v poľnohospodárskej krajine od roviny po pahorkatiny
v extravilánoch obcí a miest.
7
2 PROBLEMATIKA
V predmetnej práci sú vyuţívané viaceré vedné odbory, tesne prepojené so
ţivotným prostredím. Cieľom bolo priblíţiť základné literárne pramene a základné pojmy
z oblasti krajinotvorby, dendrológie, dendrometrie a ekosystémov z pohľadu
autochtónnych druhov rodu Quercus L. na Slovensku.
2.1 Charakteristika krajiny
Pojem „krajina“ má svoje historické korene, pričom tento pojem vţdy súvisel
s činnosťou človeka na Zemi. Má rôzne podoby výkladu, teda aj rôzny obsah, čo závisí aj
od profesie človeka, ktorý krajinu opisuje a charakterizuje. Krajina mala v prvom rade
demografickú podstatu. Spája sa s miestom narodenia človeka, s prostredím, v ktorom
preţil svoj ţivot, svoje pôsobenie. Často sa označovala ako „kraj“, „oblasť“, „územie“.
Ľudia s príbuzným pôvodom mali prívlastok krajania. Pojem krajina sa pouţíval aj na
označenie časti zemského povrchu určitého fyziognomického charakteru (latinsky „regio“,
„provincia“ , „tera“). V ďalšom období k pomenovaniu krajiny pristúpilo aj geopolitické
hľadisko, ktoré sa pouţívalo pri organizačno – správnom členení území rôzneho rozsahu
na štáty, provincie a pod.
Krajina ako zemepisný a ekologický pojem bol do vedeckého názvoslovia zahrnutý
koncom 18. storočia (ako voľnekrajinársky parkový sloh), aţ v 20. storočí (landscape,
landschaft, landšaft, krajobraz). Pre jej obsahové vyjadrenie sa poţíva mnoho definícií a to
podľa vedných odborov, ktoré vstupujú do krajiny z invenčného alebo utilitárneho dôvodu.
„Krajina je vymezený prostor s vlastní náplní zeměpisných jevů, tvořící přírodní
část zeměpisné oblasti a obsahující jevy vzniklé bez vlivu člověka“ (Příruční slovník
náučný II. Díl, ČSAV, Praha 1963, s. 654).
Krajina je časť prirodzene ohraničeného zemského povrchu, ktorý sa človeku javí
ako výslednica pôsobenia abiotických činiteľov. Tieto činitele tu však súčasne podmieňujú
vývoj a ţivot organizmov, ktoré spätne ovplyvňujú neţivé prostredie a prispievajú
k tvárnosti krajiny. Krajina je objekt dynamický, ktorý sa neustále mení pod vplyvom
činnosti organizmov a abiotických činiteľov. Krajina je súbor (mozaika) jednotlivých
ekosystémov, ktoré sú reprezentované rôznymi spoločenstvami ( orná pôda, les, lúka atď.)
(Madar, Pfeffer, 1973, cit. Gábriš, Streďanský, 1997).
8
Krajina je časť prirodzene ohraničeného zemského povrchu, ktorý sa neustále mení
pod vplyvom činnosti organizmov, abiotických činiteľov a najmä človeka (Tomaško,
2001).
Krajina je časť zemského povrchu (segment) so svojráznou prírodou, špecifickým
výskytom a vyuţívaním prírodných zdrojov a spôsobom ţivota obyvateľstva ( Zachar,
1982, cit. Gábriš, Streďanský, 1997).
Krajina sa vyznačuje nasledovnými hlavnými znakmi :
svojráznym vonkajším vzhľadom
svojráznou vnútornou štruktúrou
svojráznou energetickou bilanciou
určitou polohou na povrchu Zeme a určitým vymedzením
vývojom v čase a priestore (Streďanský, 1999).
Krajinou rozumieme ľubovoľne veľký výsek geosféry, alebo hmotný, priestorovo-
časový systém prírodných a socio - ekonomických prvkov a zloţiek na zemskom povrchu,
v ktorom sa uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy.
Ak hľadáme spoločného menovateľa pre komplexné definovanie a ponímanie krajiny, je
moţné hľadať parciálne príklady v multidisciplinárnych, krajinno ekologických a socio –
ekonomických (územno plánovacích) prístupoch a metódach. Zásadné rozdiely moţno
nájsť v tzv. kategorických, resp. antropocentrických prístupoch ( Supuka, et. al., 2004).
Krajina je heterogénna časť zemského povrchu, ktorá sa skladá zo súboru vzájomne
sa ovplyvňujúcich ekosystémov, ktoré sa v daných častiach povrchu v podobných formách
opakujú (Forman, Gordon 1993, cit. Supuka, et. al., 2004).
Krajina je súbor ekosystémov v určitom zemepisnom území v rátane všetkých
ľudských výtvorov a človeka. Je to ohraničený zemský priestor tvoriaci prírodnú časť
krajiny a kultúrou pretvorené územie (Pelikán, 1993, cit. Supuka, et. al., 2004).
Krajina je systém materiálnych prvkov synergicky integrujúcich cez svoje
vlastnosti v priestorovej a časovej dimenzii. Jej materiálna štruktúra má svoj vonkajší
prejav, obraz, ktorý sa diferencuje v priestore a čase svojou vizuálnou štruktúrou (Oťaheľ,
1994, cit. Supuka, et. al., 2004).
Vychádzajúc z doterajších poznatkov, krajinu chápeme nielen ako súbor prvkov,
ale predovšetkým ako súbor vzťahov a väzieb procesov (Hreško 1996).
Krajina je však predmetom širokého spektra záujmov a pohľadov (Jančura 1996,
Supuka 1997, cit. Supuka, et. al., 2004) a to :
9
Krajina ako objekt percepcie, vnímania, ako okolie pozorovateľa. Tento záujem
o krajinu je vlastný pre všetkých pozorovateľov bez rozdielov záujmov a profesií.
Krajina ako predmet umeleckej reflexie a tvorby, ako reflexie reality videnej
a pocitovej odozvy umelca (maliara – krajinára).
Krajina ako priestor vyuţívania ľudským spoločenstvom, kde je rozhodujúca je
úţitková a produkčná hodnota (pre lesné, poľné, vodné hospodárstvo, rekreácie),
alebo ako zdroj surovín.
Krajina ako priestor pre zástavbu, urbanizáciu, alebo všeobecne sídelnú činnosť.
Krajina ako prírodné a ţivotné prostredie, ako podmienka existencie ţivých
organizmov.
Krajina ako predmet územnej ochrany (ochrana prírody, ochrana prírodných
zdrojov a pod. ).
Krajina ako objekt výskumu prírodných vied, napr. geografie, biológie, krajinnej
ekológie a pod.
Krajina ako prostredie pre ţivot a štúdium etnika ľudských aktivít a ich prejavov
humánnymi vedami, etnológiou, históriou.
Krajina ako priestor s charakteristickou krajinnou štruktúrou a krajinným obrazom
s vyváţenou ekologickou stabilitou a optimálnym reţimom vyţívania jej
prírodných potenciálov.
Krajina prešla vo svojom vývoji kvantitatívnymi aj kvalitatívnymi zmenami, ktoré
sa prejavili v jej štruktúre. Štruktúra krajiny je zákonité priestorové rozloţenie
kvalitatívnych a kvantitatívnych javov a vlastností krajiny, ktoré sa spájajú do
komplexných fyziognomicko – ekologických, alebo funkčných celkov (Bortel, Jančová,
Sláviková, 1993).
Významný českých geograf J. Demek (1974) (cit. Bortel, et. al., 1993) definuje
krajinu dvomi spôsobmi :
Krajina je reálne existujúca časť povrchu planéty, ktorý tvorí celok kvalitatívne sa
odlišujúci od ostatných častí krajinnej sféry. Má prirodzené hranice a vyznačuje sa
vnútornou rovnorodosťou, individuálnou štruktúrou a zákonitým súhrnom procesov
a javov.
Krajina ako geosystém má určitú polohu na povrchu Zeme, určité obmedzenie, má
svojrázny vzhľad, svojráznu vnútornú štruktúru a bezprostrednú i spätnú väzbu so
10
subsystémami, má svoj vývoj v priestore i v čase v závislosti na kolísaní prísunu
hmoty a energie.
Krajina je určitý priestor zemského povrchu špecifický reliéfom terénu, klímou,
vodstvom, rastlinstvom a ţivočíšstvom, ako aj obyvateľstvom s formami jeho
hospodárskej i politickej činnosti. V kaţdom prípade sa predstava krajiny ako obraz
existujúcej formy hmoty na zemskom povrchu dá definovať „ako jeho konkrétna časť
s výrazne jednotnou štruktúrou a typickou dynamikou“ (Svoboda, 1971, cit. Bortel, et. al.,
1993).
Častý je pohľad na krajinu ako domov. Pre človeka je krajinou všetko to, čo bolo,
je a bude. Ak hovoríme o domove, tento sa stotoţňuje s určitou krajinou existencie
a preţitia človeka. Je s ňou citovo, kultúrne i utilitárne spojený. Človek buď reálne vníma
jej ţivé i neţivé zloţky v jednotlivostiach i celku, alebo ho spájajú spomienky na ne
v určitých ţivotných fázach. Obraz i hodnoty krajiny sú zafixované v jeho vnemoch
(Svobodová, 1996, cit. Supuka, et. al., 2004).
Ďalší pohľad je na krajinu ako ţivotné prostredie. Krajinu môţeme chápať ako
objektívnu realitu, ak sa však pozeráme na ňu z hľadiska záujmov a nárokov človeka, mení
sa na ţivotné prostredie (Kele, Mariot, 1983, cit. Supuka, et. al., 2004).
Krajina ako geosystém, ako aj jej jednotlivé prvky tvoriace jej štruktúru
predstavujú veľmi zloţitý organizmus (Miklós, Izakovičová, 1997).
Na charakterizovanie krajiny je moţné pouţiť mnoţstvo definícií a výrazov, všetky
sa však dotýkajú určitého územia so svojimi prvkami a ich vzťahmi, ktoré je moţné
charakterizovať istou podobnosťou – závisí to od pohľadu človeka, ktorý to územie
charakterizuje.
Krajina prešla vo svojom vývoji kvalitatívnymi aj kvantitatívnymi zmenami, ktoré
sa prejavili v štruktúre krajiny. Krajinnú štruktúru určuje horizontálne a vertikálne
usporiadanie krajinných prvkov špeciálne kombinácie ich vlastností a ich vzťahy. Krajinná
štruktúra je dynamická, vyznačuje sa krátkodobou aj dlhodobou premenlivosťou. Človek
ju svojou minulosťou i súčasnou činnosťou výrazne ovplyvnil a ovplyvňuje. Vytvoril teda
antropogénnu štruktúru krajiny (Bortel, jančova, Sláviková, 1993).
Krajinná štruktúra je usporiadanie krajinných prvkov, krajinných zloţiek,
komplexov alebo čiastkových systémov v krajinnom systéme.
11
Určujeme prvotnú a druhotnú štruktúru krajiny (Bortel, Jančová, Sláviková, 1993).
Prvotnú štruktúru krajiny vytvárajú základné dynamické a materiálne systémy. Tvoria ju
horniny, voda, ovzdušie, pôda, rastlinstvo, ţivočíšstvo a človek. Druhotnú štruktúru krajiny
charakterizujú pomocou šiestich skupín krajinných prvkov :
skupina lesných prvkov
skupina lúčnych a pasienkových prvkov
skupina ornej pôdy a špeciálnych kultúr
skupina prvkov skál a surových pôd
skupina vodných prvkov
skupina technických prvkov
Štruktúra umoţňuje krajinu definovať, odlišovať a zaraďovať do systémov.
Súčasne umoţňuje posudzovať jej ekologickú rovnováhu, hlavne v porovnaní pôvodnej
štruktúry s dnešnou, ktorú tvoria ekosystémy čiastočne alebo úplne pretvorené činnosťou
človeka (Petřvalský, et. al., 1993).
Medzi základné pojmy teórie ochrany a tvorby krajiny patria pojmy, typy
a typizácia krajiny.
Typizácia krajiny znamená vytváranie typov na základe určitých spoločných
znakov, napr. na základe fyziognómie, funkcie, účelu, stupňa premeny a ďalších kritérií.
Krajinný typ je kategória krajiny, ktorá sa vyznačuje spoločnými, ale aj špecifickými
základnými prírodnými a odvodenými kultúrnymi znakmi (Petřvalský, et. al., 1993).
Jednotlivé typy krajiny rozlišujeme pomocou zastúpenia dominantných prvkov krajiny
a s tým súvisiacich foriem vyuţitia Zeme.
Lesná krajina je typ krajiny, kde prevláda skupina lesných prvkov a obhospodaruje
ju prevaţne lesníctvo. Lesná krajina ako ju dnes poznáme je výsledkom
dlhodobého a komplikovaného vývoja. Pôvodné prírodné lesy sa uţ dnes na našom
území vyskytujú vzácne, väčšinou v štátnych prírodných rezerváciách.
Poľnohospodárska krajina je typ krajiny, v ktorom majú prevahu intenzívne
obhospodarované náhradné biocenózy (poľnohospodárske kultúry), ktoré sú závislé
na starostlivosti človeka. Je to typ krajiny vzniknutý druhotne, základom jeho
existencie a fyziognómie sú však rastlinné spoločenstvá, a preto nepôsobí umelo.
12
Urbanizovaná krajina je typ krajiny, ktorý je výrazne zmenený ľudskou činnosťou.
Človek ju formuje pretvorením prírodného typu krajiny, v ktorej sa mení
kvantitatívny podiel krajinných prvkov, kvalita zloţiek a ich vzťahov k prostrediu
navzájom. Zaraďujeme sem typy priemyselnej a sídelnej krajiny.
- priemyselná krajina je produktom obdobia priemyselnej revolúcie a spadá
do oblasti priemyslu a ťaţby nerastných surovín. Zaraďujeme ju do
kategórie kultúrnych krajín.
- Sídelná krajina sa vyvíjala súbeţne s rastom počtu obyvateľstva a zmenami
charakteru ekonomických aktivít. Pôvodné sídla prerástli do sídelnej
krajiny, ktorá má dnes svoj typický ráz. Vidiecke sídla sú prirodzenou
súčasťou poľnohospodárskej krajiny a mestské sídla po kvalitatívnej
a kvantitatívnej stránke utvorili osobitný typ krajiny.
- Rekreačná krajina je typom krajiny, pre ktorý je typická a ţiadúca prevaha
prírodných prvkov, ale nevyhne sa ani určitému podielu technických prvkov
a určitej miere urbanizácie (Bortel, Jančová, Sláviková, 1993).
V rámci krajiny rozlišujeme dva hlavné typy krajiny, a to lesnú krajinu, kde les
tvorí dominantnú časť krajiny so svojimi rôznymi kategóriami lesa a poľnohospodársku
krajinu, kde dominantnú časť krajiny tvoria polia a poľnohospodársky vyuţívané plochy,
ktorú rozčleňujú rôzne kategórie vegetácie, ktorú takisto tvoria dreviny (stromy, kry,
liany) vrátane tráv a bylín.
Vegetácia patrí medzi rozhodujúce činitele ovplyvňujúce kvalitu ţivotného
prostredia a je tieţ najlepším indikátorom celkového rázu a stability krajiny. Plošné
formácie vegetácie (hlavne stromovej a krovitej), líniové a tieţ bodové (solitéry) sú
účelnými spojovacími prvkami medzi stavebnými jednotkami (obce a mestá jednotlivé
objekty) a okolitou krajinou. Tieto pomáhajú začleniť „umelé“ výtvory človeka do krajiny
a tieţ zabezpečiť ekologickú stabilitu krajiny. Kaţdá táto formácia plní určité funkcie,
pričom výber jednotlivých druhov sa prísne obmedzuje na príslušné stanovištné
podmienky (Streďanský, Supuka, Šípošová, 1997).
Dôleţité je navrhovať vegetáciu tak, aby plnila funkcie, ktoré vieme zahrnúť do
týchto bodov :
Zvýšenie biodiverzity rastlinných a ţivočíšnych druhov
Zvýšenie ekologickej stability okolia alebo mikroregiónu
Ochrana pôdy proti nepriaznivým, vplyvom vodnej a veternej erózie
13
Zúrodňovanie pôdy
Zvýšenie produkčnosti pôd
Vytvorenie optimálnych podmienok pre ţivot ţivých organizmov (rastliny,
zvieratá, mikroorganizmy)
Vytvorenie optimálnych podmienok pre regeneráciu síl (Šípošová, Černá, 1997)
V poľnohospodárskej krajine je výskyt drevín obmedzený najmä na medze, ako aj
v ponechaných rozptýlených lesných porastoch, prípadne močariskách alebo pozdĺţ
potokov, ciest a pod. Pôvodne rozšírené druhy ustúpili poľnohospodárstvu. Namiesto
nich sa sem postupne vnášali iné, prevaţne cudzokrajné dreviny, po 2. svetovej vojne
najviac prostredníctvom výsadby vetrolamov (Benčať, Poţgaj 1984).
Vegetácia ako časť krajiny plní funkciu voči krajine a priamo voči človeku, takţe
ovplyvňuje mikroklímu, erózne procesy, vzhľad krajiny a pod. Vplyvy vegetácie súvisia aj
s jej existenciou. Existujúca zeleň na svoje okolie vplýva celým súborom vplyvov bez
ohľadu na to, či sa niektoré z nich poznajú alebo sú neznáme, prípadne či sa pozná ich
význam. So zmenami záujmov i poznatkov o vyuţívaní priaznivých vplyvov vegetácie
úzko súvisia zmeny obhospodarovania (Streďanský, Húska, Petrík, 1985).
V rámci poľnohospodárskej krajiny sa často pouţíva pojem rozptýlená zeleň,
ktorým sa označujú porasty, skupiny a solitérne dreviny, ktoré nemajú charakter lesa, nie
sú poľnohospodárskou kultúrou alebo súčasťou intravilánu sídla alebo inej zástavby
v krajine. Sú to porasty okrasných, lesných, melioračných alebo ovocných drevín
cieľavedome vysádzaných alebo spontánne rozširovaných na poľnohospodárskej
a nepoľnohospodárskej pôde v plošných, líniových alebo bodových pôdorysných útvarov
(Vreštiak 1999).
Zeleň tvorí nevyhnutnú súčasť ľudských sídiel, kde uplatňuje svoje funkcie
sprírodňovacieho charakteru, najmä zlepšovaním klímy, produkciou kyslíka
a fytoncídnych látok, absorbciou škodlivín a cudzorodých látok z ovzdušia, izoláciou
proti hluku, prachu a emisiám, poskytuje priestor na rekreáciu a zotavenie ľudí,
bezprostredne pôsobí na psychický stav človeka. Zeleň má teda nezastupiteľné miesto
v ţivotnom prostredí človeka a zvlášť v človekom vytvorenej krajine (Supuka, 1987).
Na základe poznatkov vedy a výskumu plní zeleň v urbanizovanej krajine
niekoľko významných funkcií (Supuka, 1987). Pomerne rozsiahlu analýzu prístupov
širokej škály autorov ku klasifikácii zelene v krajine urobil Machovec (1985), ktorý
zoskupuje autorov podľa prioritných hľadísk prístupu k rozlišovaniu zelene nasledovne :
14
prevaţne ekologické hľadisko
prevaţne pôdoochranné hľadisko
prevaţne architektonicko-urbanistické a esteticko-krajinotvorné
hľadisko
prevaţne dopravné hľadisko
prevaţne vodoochranné hľadisko
polyfunkčné hľadisko
Často sa stretávame s variabilnými pojmami a to : funkcie lesa v krajine, resp.
v ţivotnom prostredí, funkcie vegetácie v krajine alebo funkcie zelene v krajine,
najčastejšie myslenej v krajine poľnohospodárskej alebo urbanizovanej (mestské
a vidiecke sídla). Pojmy les, vegetácia, zeleň v podstate zahrňujú formáciu lesa, ktorého
dominantnú zloţku tvoria dreviny (stromy, kry, liany) vrátane tráv a bylín. Tieto majú
rôznu plošnú veľkosť, diferencovaný pôdorysný tvar, rôznu priestorovú štruktúru, rôzny
stupeň kultúrneho stvárnenia (Supuka 1995).
Poznanie prítomnosti a druhovej skladby dendroflóry v súčasnosti nadobúda
veľký význam nielen z hľadiska ochrany ţivotného prostredia, ale aj z hľadiska rázu
krajiny (R. Poţgaj, J. Poţgaj 1996).
Vďaka rozvoju botanického výskumu, vrátane dendrologického, sa nahromaďuje
o drevinách čoraz viac nových poznatkov vo všeobecnosti (spresňovanie rozšírenia
druhov a ich variability, zákonitostí ich rozšírenia a ekológie, či vzájomných vzťahov
fytocenóz atď.), detailne sa objavujú nové lokality zriedkavých druhov, spresňuje sa
druhová skladba rodov (Benčať, Poţgaj, Šmihulová, 1982).
V oblasti dendrológie sa v poslednom čase na Slovensku skúmali alebo sa riešia
z rôznych aspektov a na rôznej úrovni viaceré domáce rody pre hlbšie poznanie ich
prirodzených nárokov a biologických vlastností, poznaním ktorých je moţné
vyuţívateľom dendrobiológie (lesníctvo, záhradníctvo a pod.) pomôcť v efektívnejšom
prinášaní ţiadaných produktov (Poţgaj, Horváthová 1986).
V súlade so svetovým trendom fytogeografie, ale aj výzvy UNESCO (urýchlene
mapovať flóru a faunu ohrozených, ale aj málo narušených území) bol vytýčený cieľ
o podrobnejšom mapovaní rozšírenia drevín (Benčať, Poţgaj, Šmihulová, 1982).
Aj výskum v dendrológii a lesníctve je ovplyvnený teplotnými zmenami
a celkovým otepľovaním klímy. Otvára sa tu priestor pre cielenú hybridizáciu
15
s orientáciou na odrody tolerantné na sucho, zasolenosť pôd a proti znečistenému
prostrediu (Tomaško 2003)
Na základe prognózovaného trendu zmien vegetačnej stupňovitosti podľa Bučka
a Kopeckej (2001), sa prejaví výrazné zlepšenie podmienok pre teplomilné druhy rastlín,
predovšetkým pre stres znášajúcich stratégov, adaptované na obmedzené vlhkostné
podmienky. Rozsah územia s klimatickými podmienkami 1. a 2. vegetačného stupňa
(VS) sa zvýši zo súčasných 15,51% na 46,55% v roku 2030, teda bude zaznamenaný
veľký nárast plochy s podmienkami 1. VS zo súčasných 3,46% na 29,44%. Dôjde
k výraznému obmedzeniu plochy územia s klimatickými charakteristikami 3 - 5 VS, zníţi
sa zo súčasných 80,8% na 52,24%. (Úradníček, Koblíţek 2004).
Veľmi dôleţité bude pri zakladaní novej zelene, resp. rekonštrukcii doterajšej
prispôsobiť výber drevín predpokladaným ekologickým podmienkam, t.j. viac preferovať
teplomilné a sucho znášajúce dreviny (Konôpka B., Konôpka J. 2004)
2.2 Systém rodu Quercus L.
Rod Quercus môţeme povaţovať za rod severnej pologule. Rovník prekračuje len
málo a to v juţnej Amerike a v Oceánii. Má 3 základné centrá druhotvorné. Na Euro –
Ázijskom kontinente sú dve - juhovýchodná Európa a druhé v juhovýchodnej Ázii. Tretie
centrum má v juţnej časti Severnej Ameriky. Na vytváraní systému rodu sa pričinili
viacerí autori. Medzi najdôleţitejších patrí Oersted (1859, 1869), ktorý rod rozdelil na 4
podrody : Lepidobalanus, Heterobalanus, Cerris, Erytrobalanus. Podľa Rehdera (1927)
všetky existujúce druhy starého sveta (t. j. všetka okrem podrodu Cyclobalanoides) patria
k podrodu Lepidobalanus. Schwarz (1936) rozoznával subgen. Lepidobalanus (Endl.)
Oerst., subgen. Cerris (Spach.) Oerst. (sem zaradil opadavé ceroidné a vţdyzelené duby,
podobne ako Oersted)., subgen. Sclerophyllodrys Schwz. (všetky ostatné vţdyzelené
duby). Camus (1936 – 1938) delí rod na dva podrody Cyclobalanopsys Schn. (východná
Ázia, Malajzia) a Euquercus Hickel et A. Camus (so sekciami Cerris Spach. – Európa,
Ázia, Severná Afrika; Mesobalanus A. Camus – Európa, Ázia; Lepidobalanus Endlicher
– Európa, Ázia, Severná Afrika, Amerika; Macrobalanus Oerst. – tropická Amerika;
Protobalanus Trelaese – Amerika; Erythrobalanus Oerst. – Severná a Stredná Amerika).
Malejev (1935), na úrovni podrodu rozoznáva Erythrobalanus Oerst. (endemit pre
Severnú Ameriku), Macrobalanus Oerst. (endemit pre Strednú Ameriku a Mexico),
Lepidobalanus Oerst. (Európa, Ázia, Severná Amerika), Cerris Oerst. ( Európa, Ázia,
16
niekedy sa pridávali dva tri druhy zo Severnej Ameriky – Schneider 1906). Menický
(1982) rozoznáva subgen. Quercus L., subgen. Heterobalanus Oerst., subgen.
Cyclobalanoides (Oerst.) Menits. Ako vidno, Cyclobalanoides (Oerst.) Menits. zaradil
na úrovni poddruhu podobne ako Camus, namiesto termínu Lepidobalanus pouţíva
Quercus.
Z pohľadu celkového počtu druhov je pomerne veľká nezhoda autorov. Pribliţne
so 400 druhmi počíta Bean (1976), s 250- 300 druhmi počíta Stebbins (1950), s 200
Pokorný et Fér (1964) a Novák (1950) dokonca so 600 druhmi. Schwarz udáva pre
Lepidobalanus (Endl. ) Oerst. + Cerris (Spach) Oerst. 320 druhov.
O európskych či euroázijských druhoch informuje mnoţstvo autorov.
Najznámejší sú Schwarz (1936 – 1937), Camus (1936 – 1938), Malejev (1935), Maljev,
Sokolov (1951), Gergescu, Morariu (1948), Gančev, Bondev (1966), Kereszesi (1967),
Mátyás (1970) a plejáda ďalších autorov. Ucelený obraz o zastúpení pôvodných druhov
dubov udáva Flora Europaea 1 (Schwarz 1964).
Podľa Flory Eur. je na európskom kontinente zastúpených 25 pôvodných druhov
duba. Sú rozdelené do 3 podrodov. V podorode Sclerophyllodris O. Schwarz sú
zastúpené tri druhy : 1. Q. coccifera L., 2. Q. ilex L., 3. Q. rotundifolia Lam; v podrode
Cerris (Spach) Oersted 4 druhy : 4. Q. suber L., 5. Q. trojana Webb in Loudon, 6. Q.
macrolepis Kotschy, 7. Q. cerris L.; v podrode Lepidobalanus (Endl.) Oersted je 18
druhov : 8. Q. mas Thore, 9. Q. polycarpa Schur, 10. Q. petraea (Mattuschka) Liebl., 11.
Q. dalechampii Ten., 12. Q. hartwissiana Steven, 13. Q. robur L., 14. Q. pedunculiflora
C. Koch, 15. Q. sicula Borzi in Lojac., 16. Q. frainetto Ten., 17. Q. pyrenaica Willd., 18.
Q. congesta C. Presl in J. et C. Presl, 19. Q. brachyphylla Kotschy, 20. Q. virgiliana
Ten., 21. Q. pubescens Willd., 22. Q. canariensis Willd., 23. Q. faginea Lam., 24. Q.
fruticosa Brot., 25. Q. infectoria Olivier. Endemické druhy duba pre Európu sú : Q. mas,
Q. sicula.
Na Slovensku je v súčasnosti zastúpených 9 pôvodných druhov duba. O ich
zaznamenanie sa postaral Magic (1974, 1975). V systéme Schwarza (1936) sa radia do 2
podrodov. Do podrodu Lepidobalanus (Endl.) Oerst. sa z nich radí 8 druhov patriacich do
3 sekcií. V sekcii Roburoides Schwz. sú tri druhy : Q. dalechampii Ten., Q. petraea
(Matt.) Liebl., Q. polycarpa Schur, v sekcii Robur Rchb. dva druhy : Q. robur L., Q.
pedunculiflora C. Koch, v sekcii Dascia Ky. 3 druhy : Q. frainetto Ten., Q. pubescens
Willd., Q. virgiliana Ten. a do podrodu Cerris L. jeden druh zastúpený v sekcii Eucerris
Oerst. a to Q. cerris L.
17
Rod Quercus L. prešiel zloţitým systematickým vývojom a prakticky doteraz nie
je ujednotený (R. Poţgaj, 1997).
2.3 Systematika, ekológia a chorológia rodu Quercus na Slovensku
Je veľmi dôleţité poznať drevinu, s ktorou chceme narábať a vyuţívať v krajine.
Je potrebné poznať jej rastové schopnosti, ekologické nároky, moţnosť rozmnoţovať sa
a neodmysliteľne aj funkčné vyuţitie, teda vlastnosti dreviny.
Rod Quercus je jedným z hlavných zástupcov drevín v našej krajine. Podľa
Priesola, Hladíka (1982) dosahuje zastúpenie 14,35% v lesoch Slovenska. Toto percento
je výraznejšie pri solitéroch, čo je moţné demonštrovať aj na počte chránených stromov
Slovenska. Rod Quercus spolu s rodom Tilia sú na prvom mieste v počte chránených
jedincov na Slovensku. V lesníctve sa poţíva systém podľa Kliku (1930) a Dostála
(1950, 1954, 1958) 4 druhov : Quercus robur L., Q. cerris L., Q. petraea (Matt.) Liebl.,
Q. pubescens Willd. Tento systém je uţ dávno prekonaný a je potrebné pouţívať novší,
prezentovaný mnoţstvom prác. Korpeľ (1958) poukazoval na nevhodný systém našich
dubov, Gančev, Bondev (1966) zaznamenali Quercus virgiliana Ten. na území
Slovenska, Magic (1974, 1975) spomína 9 druhov.
Od ruku 1976 bola podrobnejšia pozornosť venovaná jednotlivým pôvodným
druhom rodu Quercus na Slovensku. Boli vyhodnocované základné morfologické znaky,
variabilita, ekológia, chorológia, spoločenstvá výskytu (Poţgaj 1981, 1984, 1985, 1999,
2002, 2004, 2006 atď.; Horváthová 1981; Poţgaj Horváthová 1986; Mercel, Poţgaj, Rd.
1998, 2000; Poţgaj, Poţgaj, Rs. 2002; Poţgaj, Mercel, Poţgaj, Rs., Poţgaj, Rd. 2004
atď.), ale aj fenológia (Poţgaj, Mercel, 1999; Poţgaj, Rd., Mercel 2002),
tracheomykózne poškodenie na monitorovacích plochách (Poţgaj 1986c, 1987, 2000
atď.). Jedným z najvýraznejších druhových diferenciačných morfologických znakov je
ochlpenosť povrchu listov v rode Quercus (Poţgaj 1981, 1985).
Pre lepšiu moţnosť pozorovania pôvodných druhov rodu Quercus na Slovensku
bola zaloţená pokusná plocha – Quercetárium Čifáre (Poţgaj 1986). Poslúţila zisťovaniu
rastu semenáčikov (Poţgaj 1990c) ako aj ďalším vyhodnoteniam (Poţgaj 1998, 2000;
Poţgaj Rd. 1997, 2004; Poţgaj, Poţgaj Rs. 1998; chystaná práca „Vyhodnotenie
18
Quercetária Čifáre po dvadsiatych piatych rokoch“ atď.). Okrem toho sa zakladali
quercetáriá v Arboréte Mlyňany (Poţgaj, Tomaško 1999) a v Arboréte Borová Hora
(Poţgaj, Lukáčik 2002). Ďalej prispeli poznaním Michalko (1978, 1980), Korenek
(1967, 1970, 1981), Ostrolúcka, Beţo (1994), Ostrolúcka, Kriţo (1989) a plejáda ďalších
autorov.
Všetky tieto práce poukazujú na výskyt 9 druhov rodu Quercus na Slovensku,
ktoré majú rozdielne ekologické nároky, rozdielne rastové schopnosti a rozdielne
vlastnosti.
Zaloţením quercetária sa dal základ k sledovaniu ontogenézy mladých jedincov
duba (Poţgaj, 1986).
2.4 Spoločenské využitie pôvodných dubov na Slovensku
Lesné hospodárstvo na Slovensku pre produkciu drevnej hmoty vyuţíva viac ako
15 pôvodných rodov drevín, z toho intenzívnejšie 4 Gymnospermae a 11 Angyospermae.
Rod Fagus L. pritom dosahuje 29,52 % (IL 1980) (29,5 %, Priesol, Hladík 1982)
plošného zastúpenia lesov Slovenska, rod Picea A. Dietr. 26,44 % ((26,4 %) a na treťom
mieste je rod Quercus L. (spolu s cerom) 14,35% (14,4%) ďalej nasleduje Carpinus L.
5,73% (5,7%), Abies Mill. 5,80% (5,8), Pinus L. 7,46% (7,5), Fraxinus L. 0,92%, Larix
Mill. 1,64% (1,6), Acer L. 1,23% (1,2), Populus L. 1,15% (0,8), Betula L. 1,26%, Ulmus
L. 0,09%, Alnus Mill.0,55%, Tilia L. (neuv.), z cudzokrajných Robinia L. 1,87%,
Juglans L., Castanea Mill., Quercus, Abies a pod. Väčšinu pôvodných druhov drevín
reprezentujúcich uvedené rody lesná prevádzka rešpektuje, nakoľko ich morfologická
odlišnosť má tradíciu a taxonomicky bola u nás uţ skôr jednoznačne určená (Priesol,
Hladík 1982).
Pôvodné duby lesov Slovenska majú najlepšie podmienky pre svoju existenciu
v 1. (t. j. dubovom), 2. (bukovo – dubovom) a 3. (dubovo – bukovom) lesnom
vegetačnom stupni (lvs) (sensu Zlatník 1959). Sú zastúpené vo všetkých ekologických
radoch a v príslušných skupinách lesných typov (sensu Zlatník 1959). Pre tieto účely –
zisťovanie ekologických nárokov jednotlivých dubov – je vhodné pouţiť ešte presnejšie
ekologické jednotky, a to lesné typy od Hančinského (1972). Práca (Poţgaj 1997)
pojednáva o ekologických nárokoch všetkých pôvodných druhov rodu Quercus na
Slovensku podľa najčastejšie zaznamenaného výskytu na lesných typoch.
19
Quercus dalechampii
Najčastejší výskyt bol zaznamenaný v nasledujúcich lesných typoch
Fageto-Quercetum (FQ)
2301 – Zakyslená buková dúbrava
2302 – Presychavá lipnicová buková dúbrava
2303 – Presychavá medničková buková dúbrava
2305 – Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou
2307 – Buková dúbrava sprašových hlín a spraší
2311 – Ţivná medničková buková dúbrava
2312 - Ţivná ostricová buková dúbrava
2316 – Slabo skeletnatá buková dúbrava
Querceto-Fagetum (QF)
3302 – Ostricovo - chlpaňová dubová bučina
3304 – Medničková dubová bučina
3305 – Ostricovo – marinková ţivná dubová bučina
3307 – Zavlhčená dubová bučina
Pineto-Quercetum (PiQ)
1103 – Kostravovo - machová borovicová dúbrava
Carpineto-Quercetum (CQ)
1303 – Mrvicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch
1310 – Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách
Corneto-Quercetum (CoQ)
1602 – Drieňová dúbrava s dubom plstnatým
1603 – Drieňová dúbrava s hrabom
Fageto-Quercetum acerosum (FQac)
2401 – Buková dúbrava s javorom na plytkých pôdach
2403 – Buková dúbrava s javorom na hlbokých pôdach
Fagetum pauper (Fp)
3311 – Chlpaňová bučina nst
3312 – Ostricová bučina nst
Querceto-Fagetum tiliosum (QFt)
3403 – Ostricovo – baţanková dubová bučina s lipou
Fagetum typicum (Ft)
20
4312 – Marinková typická bučina
Abieto-Fagetum (AF)
5301 – Nízkobylinná jedľová bučina nst
So samotného prehľadu lesných typov vyplýva, v súboroch „a“ a „c“
zaznamenaný nebol, to znamená, ţe sa vyhýba spoločenstvám so zvýšenou hladinou
spodnej vody. So všetkých pôvodných zástupcov sekcie Roburoides Schwz. býva
najčastejší v D rade, dokonca na niektorých lokalitách habitom pripomína Q. pubescens
(Poţgaj, 1999 b). Je zastúpený aj v reliktných dubinách (Poţgaj, Nič 2001), kde napr. na
lokalite Kvetnica sa vyskytuje za hlavnou klimatickou čiarou medzi baltickým
a panónskym klimatickým vplyvom (sec. Randuška, Vorel, Plíva 1986). Radíme za dub
s najčastejšou ekologickou amplitúdou na Slovensku.
Quercus polycarpa
Tento druh je podstatne menej zastúpený ako predchádzajúci. Je väčšinou
primiešanou drevinou v dubových porastoch tvorených Quercus dalechampii.
V niektorých častiach územných celkov dominoval. Najčastejšie bol zaznamenaný
v druhom lesnom vegetačnom stupni, potom v treťom a prvom, najčastejším podloţím
bol andezit a najčastejšie bol zaznamenaný na juţných expozíciách (JZ, J, JV). Podľa uţ
spomenutej práce (Poţgaj 1997) bol zaznamenaný v nasledujúcich lesných typoch :
Fageto-Quercetum (FQ)
2301 – Zakyslená buková dúbrava
2302 – Presychavá lipnicová buková dúbrava
2303 – Presychavá medničková buková dúbrava
2305 – Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou
2309 – Ostricová buková dúbrava s chlpaňou
2313 – Oglejená buková dúbrava
Querceto-Fagetum (QF)
3301 – Chlpaňová dubová bučina
3304 – Medničková dubová bučina
3306 – Kysličková dubová bučina
Corneto-Quercetum (CoQ)
1602 – Drieňová dúbrava s dubom plstnatým
21
1603 – Drieňová dúbrava s hrabom
Querceto-Fagetum tiliosum (QFtil)
3403 – Ostricovo – baţanková dubová bučina s lipou
Fagetum typicum (Ft)
4312 – Marinková typická bučina
Abieto-Fagetum (AF)
5301 – Nízkobylinná jedľová bučina nst
Najčastejším lesným typom jeho výskytu na Slovensku je lesný typ 2302
(presychavá lipnicová buková dúbrava)
Quercus petraea
Druh, o ktorom boli veľké polemiky, o jeho prítomnosti na Slovensku. Dokonca
Májovský, Murín et al. (1987) vo svojom diele pred jeho názov uviedli otáznik. Je
potrebné uznať, ţe jedince zaradené do tohto druhu nemajú úplne ploché šupinky ako to
udáva originálny opis (Lieblein 1784). Pre upresnenie tejto nezrovnalosti je potrebné
naše zbery porovnať so zbermi so západnej Európy. V susednom Maďarsku jeho
prítomnosti uznávajú (Mátyás 1970, Majer 1989). V tejto práci sa postupovalo v zmysle
Mátyása (1970), Magica (1974, 1975), Poţgaja, Horváthovej (1986). V tomto ponímaní
bol zaznamenaný v spoločenstvách :
Fageto-Quercetum (FQ)
2301 – Zakyslená buková dúbrava
2302 – Presychavá lipnicová buková dúbrava
2305 – Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou
2307 – Buková dúbrava sprašových hlín a spraší
Querceto-Fagetum (QF)
3301– Chlpaňová dubová bučina
3304 – Medničková dubová bučina
Pineto-Quercetum (PiQ)
1103 – Kostravovo - machová borovicová dúbrava
Carpineto-Quercetum (CQ)
1311 – Lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách
1312 – Viková hrabová dúbrava na rôznych horninách
22
Corneto-Quercetum (CoQ)
1603 – Drieňová dúbrava s hrabom
Fagetum pauper (Fp)
3311 – Chlpaňová bučina nst
Querceto-Fagetum tiliosum (QFtil)
3403 – Ostricovo – baţanková dubová bučina s lipou
Tilieto-Aceretum (TAc)
3502 – Kamenitá lipová javorina nst
Fagetum typicum (Ft)
4312 – Marinková typická bučina
Pri porovnaní týchto zástupcov sekcie Roburoides Schwz. Vidíme, ţe ekologicky
sa aţ tak veľmi od seba neodlišujú.
Quercus robur
Na tento druh sa prakticky systematický pohľad zachoval, teda aj Hančinským
(1972) udávané ekologické nároky zostávajú bez zmien. O jeho zaznamenanom výskyte
na Slovensku pojednáva práca Poţgaj (1990 b). Ako z ďalšej práce vyplýva (Poţgaj
1997) na Slovensku obsadzuje spoločenstvá súborov „a“, „c“ a aj ďalšie skupiny lesných
typov a lesných typov :
Betuleto-Quercetum (BQ)
001 – Papradková brezová dúbrava
002 – Bezkolencová brezová dúbrava
Betuleto-Alnetum (BAl)
011 – Brezová jelšina na viatych kremitých pieskoch
Querceto-Fraxinetum (QFr)
931 – Chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch
932 – Ostruţinová dubová jasenina na humóznych alúviách
Ulmeto-Fraxinetum populeum (UFrp)
941 – Chrastnicová brestový jasenina s topoľom
942 – Ţihľavová brestová jasenina s topoľom
943 – Cesnaková brestová jasenina s topoľom
Ulmeto-Fraxineto carpineum (UFrc)
23
951 – Vlhká brestová jasenina s hrabom
952 – Ţihľavová brestová jasenina s hrabom
953 – Cesnaková brestová jasenina s hrabom
954 – Suchá brestová jasenina s hrabom
Ulmetum (U)
961 – Vápnité brestové porasty
Pineto-Quercetum (PiQ)
1103 – Kostravovo – machová borovicová dúbrava
Carpineto-Quercetum (CQ)
1303 – Mrvicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch
1304 – Stoklasová hrabová dúbrava na spraši
1306 – Lipnicová hrabová dúbrava na spraši
1307 – Mrvicová hrabová dúbrava na spraši
1309 – Medničková hrabová dúbrava na spraši
1313 – Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách
Fageto-Quercetum (FQ)
2310 – Buková dúbrava ťaţkých pôd s ostricou horskou
2313 – Oglejená buková dúbrava
Querceto-fagetum (QF)
3307 – Zavlhčená dubová bučina
Carpineto-Quercetum acerosum (CQac)
1401 – Cesnačková hrabová dúbrava s javorom na spraši
1402 – Chochlačková hrabová dúbrava s javorom na rôznych horninách
Abieto-Fagetum (AF)
5301 – Nízkobylinná jedľová bučina nst
Spoločným menovateľom pre ekologické nároky a zaznamenané lokality je
zvýšená hladina spodnej vody a so sprievodnými znakmi oglejenia, gleje a semigleje.
Quercus pedunculiflora
Tento druh uţ v súboroch „a“ a „c“ nenachádza vhodné podmienky. Oproti
predchádzajúcemu, teda dubu letnému, glejom sa uţ vyhýba, ale stále sú to ešte ťaţké
24
pôdy rázu oglejených hnedých lesných pôd, príp. stredne ilimerizovaných pôd. Bol
zaznamenaný v spoločenstvách :
Fageto-Quercetum (FQ)
2302 – Presychavá lipnicová buková dúbrava
2305 – Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou
Fagetum pauper (Fp)
3312 – Ostricová bučina nst
Fagetum typicum (Ft)
4312 – Marinková typická bučina
Quercus pubescens
Tento druh má výrazne špecifické ekologické nároky. Ako udávajú Poţgaj,
Horváthová (1986) a Poţgaj (1985) jeho najobľúbenejším geologickým podloţím sú
vápence a dolomity, ale aj andezity, hlavne jeho tufy a tufity. Uprednostňuje rendziny
hlavne plytkého charakteru, terra rosy a terra fusci. Je typickým predstaviteľom
ekologického D radu hlavne v prvom a druhom lesnom vegetačnom stupni a k nemu sa
blíţiacim spoločenstvám. Menej častý je na sprašových príkrovoch. Zaznamenaný bol
v nasledovných spoločenstvách :
Corneto-Quercetum (CoQ)
1602 – Drieňová dúbrava s dubom plstnatým
1603 – Drieňová dúbrava s hrabom
Fageto-Quercetum (FQ)
2316 – Slabo skeletnatá buková dúbrava
2317 – Silno skeltnatá vápencová buková dúbrava
Carpineto-Quercetum (CQ)
1310 – Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách
1311 – Lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách
1313 – Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách
Fageto-Qercetum acerosum (FQac)
2401 – Buková dúbrava s javorom na plytkých pôdach
25
Tilieto –Aceretum (TAc) nižší stupeň
4503 – Vápnitá lipová javorina nst
Quercus virgiliana
V našich podmienkach najčastejšie obsadzuje spoločenstvá na sprašových
príkrovoch obohatených Ca a Mg. Ďalej má výrazné zastúpenie na eutrofných plytkých,
hnedých lesných pôdach vytvorených na andezitových tufoch a tufitoch v spoločenstvách
Corneto-Quercetum. Je zaznamenaný aj na hlbších rendzinách, príp. na pôdach typu terra
rosa a terra fusca. Je zaznamenaný v nasledujúcich skupinách lesných typov a lesných
typoch :
Corneto-Quercetum (CoQ)
1602 – Drieňová dúbrava s dubom plstnatým
1603 – Drieňová dúbrava s hrabom
Carpineto-Quercetum (CQ)
1310 – Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách
1313 – Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách
Fageto-Quercetum (FQ)
2306 – Lipnicová buková dúbrava s chlpaňou
2307 – Buková dúbrava sprašových hlín a spraší
2316 – Slaboskeletnatá buková dúbrava
2317 – Silnoskeletnatá buková dúbrava
Quercus frainetto
V našich podmienkach bol zaznamenaný len na niekoľko málo lokalitách
v prvom a druhom lvs a to :
Carpineto-Quercetum (CQ)
1313 –Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách
Fageto-Quercetum (FQ)
2316 – Slaboskeletnatá buková dúbrava
26
Keď si zhrnieme ekologické nároky druhov sekcie Dascia Ky. dospejeme
k poznaniu, ţe najodolnejším druhom voči extrémnym suchám je Q. pubescens
a najmenej odolným Q. frainetto. V týchto najsuchších stanovištiach svojou odolnosťou
voči suchu je Q. pubescens z našich dubov bezkonkurenčný. Q. virgiliana zase na
sprašových dunách obohatených vyššie uvedenými katiónmi. Q. frainetto sa svojimi
nárokmi viac pribliţuje Q. virgiliana.
Quercus cerris
Tento druh je prevaţne zastúpený v prvom lesnom vegetačnom stupni v B rade,
kde je dominantný. Obsadzuje vytvorené na sprašových príkrovoch. Väčšinou sú to pôdy
hlbšieho charakteru a väčšina z nich predstavuje mierne a stredne ilimerizované pôdy.
Svoju dominanciu si výrazne uplatňuje v lst Carpineto-Quercetum, v týchto podmienkach
je medzi pôvodnými druhmi bezkonkurenčný. Uţívaný názov hrabová dúbrava
nevystihuje prirodzené spoločenstvo drevín, lepšie by vyhovoval názov ceriny (Q.
cerris). Podobne aj u neho tak ako Q. robur platia ekologické nároky podľa Hančinského
(1972). Je prítomný v nasledovných spoločenstvách :
Carpineto-Quercetum (CQ)
1304 – Stoklasová hrabová dúbrava na spraši
1305 – Suchá hrabová dúbrava na spraši
1306 – Lipnicová hrabová dúbrava na spraši
1307 – Mrvicová hrabová dúbrava na spraši
1308 – Produkčná viková hrabová dúbrava na spraši
1309 – Medničková hrabová dúbrava na spraši
1310 – Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách
1311 – Lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách
1312 – Viková hrabová dúbrava na rôznych horninách
1313 – Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách
Fageto-Quercetum (FQ)
2301 – Zakyslená buková dúbrava
2302 – Presýchavá lipnicová buková dúbrava
2303 – Presýchavá medničková buková dúbrava
2313 – Oglejená buková dúbrava
2314 – Štrkovitá hrebienková nitrofilná buková dúbrava
27
2316 – Slaboskeletnatá buková dúbrava
Carpineto-Quercetum acerosum (CQac)
1401 – Cesnačková hrabová dúbrava s javorom na spraši
1402 – Chochlačková hrabová dúbrava s javorom na rôznych horninách
Carpineto-Aceretum (CAc)
1501 – Zádušníková hrabová javorina nst
1502 – Cesnačková hrabová javorina nst
Corneto-Quercetum (CoQ)
1601 – Skalné sutinové stepy
1602 – Drieňová dúbrava s dubom plstnatým
1603 – Drieňová dúbrava s hrabom
2601 – Drieňová dúbrava s bukom
2.5 Zastúpenie jedincov rodu Quercus L. pri solitérnom výskyte a v kategórii
chránených stromov.
V krajine sa vyskytuje veľké mnoţstvo solitérnych stromov, ktoré tvoria
významné krajinné prvky. Solitéry môţu byť pozostatkom niekdajších líniových prvkov,
prípadne aj plošných prvkov. Úplne typické solitéry sú však jedince, ktoré boli vţdy len
jednotlivé. Ich výskyt je sústreďovaný na hranice pozemkov, alebo na hranice
katastrálnych území. Sú to mohutné stromy s rozloţitou korunou, niekedy čiastočne
poškodenou veterným prípadne iným stresovým faktorom. Pri jedincoch, ktoré sa od
mladosti vyvíjali ako solitéry sa vytvára typický habitus dreviny. Je potrebné povedať, ţe
to nesmú byť extrémne podmienky. V tom prípade je koruna a celkový tvar ovplyvnený
extrémom, ktorý pôsobí na jedinca napr. vetrom,
prudkým svahom atď.. V týchto prípadoch dochádza k vytvoreniu excentrických korún,
dokonca aţ k zástavovým tvarom.
Najlepšie sa vyvíjajú solitérne stromy lokalizované práve v pahorkatinnom aţ
níţinnom reliéfnom tvare. Pri raste nie sú obmedzované prekáţkami (susedné dreviny,
budovy, a pod.). Na takto narastených stromoch je pekne rozdiferencovaný habitus na
kmeň a korunu. Kmeň býva niţší s nízko nasadenou korunou, ktorá má typický tvar pre
jednotlivé dreviny.
28
Tieto jedince pôsobia v poľnohospodárskej krajine ako miniţivotný priestor pre
rôzne organizmy, od tých najmenších (vírusy a baktérie) aţ po najväčšie (dravce,
raticová zver) a pod korunou poskytujú priestor pre vývoj nových drevín.
V priestoroch, kde sa okolo solitéra prestáva hospodáriť resp. sa zastaví
akákoľvek činnosť dochádza k prirodzenej sukcesii a postupnému rozširovaniu sa drevín
do okolia. Týmto procesom sa postupne môţu vytvoriť lesíky s menšou plochou.
Postupne však „zakladateľ“ býva prerastený a potlačený, aţ nakoniec hynie. Je to
spôsobené práve niţším vzrastom solitérneho jedinca – bol bez konkurencie. Stromy
v konkurencii dosahujú vyššie vzrasty z dôvodu dosiahnutia svetelného pôţitku, ktorý
má solitér od mlada.
Na neudrţovaných voľných plochách majú väčšiu moţnosť doţitia sa
maximálneho veku práve menšie skupiny stromov ako jednotlivo rastúce.
Najvýznamnejším faktorom pre dĺţku existenciu solitérneho jedinca je rod a druh
dreviny.
Krátkoveké dreviny nie sú typickým predstaviteľom solitérov. Je to práve pre ich krátku
ţivotnosť. Najčastejšími sú práve dlhoveké dreviny, ktoré jednak dlho ţijú, ale aj
dlhodobo odolávajú jednotlivým stresovým faktorom.
Dobre si bude pripomenúť vlastnosti našich drevín, hlavne, čo sa týka ich
moţného dosiahnutia fyzického veku, a rozmerov jedinca. Z tohto hľadiska môţeme na
našom území rozlišovať tieto kategórie stromov:
1. Veľmi dlhoveké stromy
- ţijúce aj nad 700 rokov, pričom priemery ich stromov z celosvetového
hľadiska prekračujú často aj 4 m. Z našich domácich druhov sem moţno zaradiť
predovšetkým tis (Taxus Baccata L.), dub (Quercus sp..), lipu (Tillia sp.), avšak
uţ nie sú známe jedince, ktoré by prekročili hranicu v prsnom priemere 3 m.
2. Dlhoveké stromy
- ich maximálny vek sa pohybuje v medziach 300-700 rokov a prsné priemery ich
kmeňov zriedkavo prekračujú 3 m. Z domácich drevín sem patria: smrek (Picea
abies (L.) Karst.), jedľa (Abies alba Mill.), smrekovec (Larix decidua Mill.),
borovica (Pinus silvestris L.) zriedka presahuje aj 150 cm, buk (Fagus sylvatica
L.), brest (Ulmus sp..), javor (Acer sp.). Z introdukovaných je to najčastejšie
gaštan jedlý (Castanea sativa Mill.).
3. Strednoveké stromy
29
- dosahujú maximálny vek do 300 rokov a prsné priemery kmeňov spravidla
nedosahujú ani 2 m. Z našich domácich druhov sem patrí predovšetkým hrab
(Carpinus betulus L.), jaseň (Fraxinus sp.), niektoré topole (Populus sp.),
(priemery topoľov sú však spravidla väčšie aţ nad 3 m, ojedinele aţ nad 5 m),
hruška (Pyrus communis L.), plánky, aj niektoré kultúrne sorty a oskoruše
(Sorbus domestica L.). Z drevín zavedených sa stretávame najčastejšie s agátmi
(Robinia pseudoacacia L.), orechmi (Juglans regia L.) a morušami (Morus sp.).
4. Krátkoveké stromy
- Obyčajne sa nedoţívajú viac ako 100 – 150 rokov a ich priemer len vzácne
prekračuje 1 m. Z domácich drevín sem patria najmä brezy (Betula sp.), jelše
(Alnus sp.), jablone (aj kultúrne sorty) (Malus sp.), jarabina vtáčia (Sorbus
acuparia L.), brekyňa (S. torminalis(L.)Cr.), mukyňa (S. aria (L.)Cr.) a len veľmi
vzácne sa takéhoto veku doţívajú aj niektoré, prevaţne krovité dreviny ako hloh
(Crataegus sp.), drieň (Cornus sp.), lieska (Corylus sp.) a višňa turecká
(mahalebka) (Prunus mahaleb L.) (Poţgaj, Hrubík 1996).
Medzi solitérmi a skupinkami stromovitej vegetácie je moţné sa často stretnúť
s významnou drevinou, prípadne s chráneným stromom.
V našej dobe vyzerá situácia na Slovensku tak, ţe pri ihličnanoch sú dnes vzácne
stromy s prsným priemerom nad 1 m a pri listnáčoch nad 1,5 m s výnimkou dubov
(Quecus sp.), líp (Tillia sp.) a topoľov (Populu sp.), kde sa hranica posúva aţ nad 2 m
(Poţgaj 1975).
Aj z týchto dôvodov je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich solitérov
a vzácnych drevín práve rod Quercus L., ktorý je predstaviteľom veľmi dlhovekej a
stabilnej dreviny (Poţgaj, Poţgaj Rd. 2005). Typický habitus nepravidelnej koruny je
viditeľný z veľkej vzdialenosti. Určenie druhu z rodu Quercus L. však vyţaduje
podrobnejšiu obhliadku.
Na Slovensku existuje podľa platnej legislatívy (zákon č. 543/2002 Z.z.) okrem
chránených území aj kategória chránené stromy. V rámci chránených území sa vyskytujú
skupiny stromov aj jednotlivé stromy s mimoriadnymi denrologickými
a dendrometrickými hodnotami avšak sa nevyhlasujú ako chránené stromy, ale sú
súčasťou chráneného územia, ktoré zabezpečuje ich ochranu. Druhy rodu Quercus sú
jedným z kostrových prvkov niektorých chránených území v niţších polohách (Korenek
1967; Poţgaj 2001; Halaj, Grék, Rendoš 1973; Halaj, Grék, Jenča 1974; Poţgaj, Poţgaj,
30
Rd., Mercel, Jakab, Uţák 2004; atď.). Medzi chránené stromy sa zaraďujú dreviny
vyznačujúce sa mimoriadnymi hodnotami:
- Dendrologickými, čo predstavuje druh dreviny a biologickú vzácnosť
- Dendrometrickými, čo predstavujú rozmery (výška, priemer kmeňa v d1,3,
priemer koruny)
- Historickými, čo predstavuje vzťah k histórii (významné udalosti,
narodenia a pod.),
- Estetickými, čo predstavujú rôzne formy a pod.
31
3 CIEĽ PRÁCE
Teoreticky a prakticky zvládnuť poznávanie autochtónnych druhov dubov
Slovenska na základe ich morfologických znakov.
Uplatnenie autochtónnych druhov duba Slovenska na 4 modelových
územiach:
- v katastrálnom území Čifáre
- v katastrálnom území Sikenica
- územie NPR Zoborská lesostep
- v katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou
Zamerať sa na rastové vlastnosti jednotlivých pôvodných druhov na
modelovom území v katastrálnom území Čifíáre v Quercetáriu, kde je
sústredený genofond pôvodných druhov duba v rovnakých ekologických
podmienkach.
Zistiť a navrhnúť najvhodnejšie rozmiestnenie autochtónnych druhov dubov
v krajine, v rámci roztrúsenej vegetácie (solitéry, aleje, vetrolamy, brehové
porasty, zhluky, remízky, niky) respektíve v súvislých porastoch s ohľadom
na chránenie pôdneho fondu respektíve so zlou moţnosťou vyuţívania
poľnohospodárskeho pôdneho fondu
Analyzovať uplatnenie pôvodných dubov v konkrétnych prípadoch a vyuţitím
získaných poznatkov navrhnúť optimálne obsadenie územia rodom Quercus
v katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou pri dodrţaní súčasného
vyuţívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
32
4 METÓDY A MATERIÁL
4.1 Použitá metodika pri spracovaní údajov.
- Hodnotenie
Vo vybraných katastrálnych územiach bolo vykonané mapovanie krajinných prvkov.
Boli pri tom vyuţité všetky dostupné mapové podklady. Lesné komplexy boli mapované
na základe lesníckych mapových operátov aktuálnych kolorovaných (M 1:10000,
1:25000), ostatné časti územia podľa katastrálnych máp (M 1:2880, 1: 5000) a
základných máp (M 1:10000, 1:25000, 1:50000). Zastúpenie hospodárskych drevín sa
zistilo z podkladov LHP (lesný hospodársky plán), rovnako z nich boli zistené aj ďalšie
údaje ako zastúpenie lesných typov a veková štruktúra. Ďalšie údaje o lesnom pôdnom
fonde sa zisťovali z Typologických elaborátov (história územia, konfigurácia terénu,
fytocenologické pomery, geologické pomery, pedologické pomery, hydrologické
pomery). Miestne názvy boli pouţité na základe mapových podkladov a aj konzultácií so
starostami vybraných obcí. Všeobecné údaje o posudzovaných územiach boli pouţité aj
z internetových stránok jednotlivých dotknutých obcí.
Samotné podrobné mapovanie sa uskutočnilo v rokoch 2002 (NPR Zoborská
lesostep), 2005-2008 (katastrálne územia obcí Čifáre, Nová Ves nad Ţitavou, Sikenica) .
Pred začatím terénneho mapovania sa oboznámilo s hranicami jednotlivých skúmaných
území a s celým teritóriom a aţ potom sa po častiach územie zmapovalo. Mapovanie
pozostávalo z písomného záznamu o výskyte drevín a z priameho zakresľovania do
pracovnej mapy. Na presnejšie dourčenie sa brali poloţky pre herbár. Ovocné dreviny na
súkromných pozemkoch a viniciach neboli mapované, len evidované ako celkový
krajinný prvok. Jednotlivé dreviny boli určené podľa dostupnej literatúry (Pagan,
Randuška 1987), (Dostál 1989), (Poţgaj, Horváthová 1986). V charakteristike prírodných
podmienok bol základom „Atlas podnebia československej republiky“ vydaný
Hydrometeorologickým ústavom v roku 1958. Hlavne však sa opieralo o údaje
poskytované „Atlasom krajiny Slovenskej republiky“ vydaného v roku 2002.
Hodnotenie drevinového zloţenia z hľadiska ekologicko-pestovateľských vlastností
a klimatickej rajonizácie bolo uskutočnené trojbodovou stupnicou a dreviny
klasifikované nasledovne : (podľa Machovca 2000)
3 b – drevina je hlavným zástupcom z hľadiska klimaticko–ekologickej vhodnosti
v danom rajonizačnom type
33
2 b – drevina je vedľajším sprievodným druhom daného rajonizačného typu
1 b – drevina nepatrí do daného rajonizačného typu
Dôraz bol daný aj na pôvodnosť druhov drevín (Benčať, Poţgaj, Šmihulová 1982).
Pre rýchlejšie rozlíšenie v celkovom zozname:
1. domáce sú vyznačené podčiarknutím plnou čiarou,
2. zavedený domáci druh podčiarknutý bodkovane,
3. zavedený cudzokrajný druh bez podčiarknutia
(v prípade ţe niektorý druh je v záujmovom území pôvodný, ale v niektorých častiach je
zavedený, potom druhy sú podčiarknuté plnou aj bodkovanou čiarou).
- Moţnosti vyuţitia získaných poznatkov v tvorbe a usporiadaní krajiny.
Navrhnutie krajinných prvkov s pouţitím a sústredením sa na vyuţitie pôvodných
druhov rodu Quercus a s vyuţitím prirodzeného doplnkového drevinového zloţenia vo
vzorovom katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou. Limitujúcim faktorom pre vyuţitie
jednotlivých druhov sú ekologické podmienky a výsadby budú výrazne ovplyvnené
konfiguráciou terénu. Bol kladený dôraz aj na estetický vzhľad krajiny. Zvýraznili sa
dominantné objekty v katastri. Podporili sa lokality s rekreačnou funkciou. Myslelo sa ja
na extrémne výkyvy počasia a na eliminovanie dopadov negatívnej ľudskej činnosti.
Návrhy boli limitované aktuálnym vyuţívaním pôdy s vytvorením vhodných priestorov
pre existenciu fauny.
Účelové vyuţívanie druhov v extraviláne vo forme : vetrolamov, brehových porastov,
solitérov, lesných komplexov, remízok, alejí.
Pri vyuţití druhov v rôznych formách je moţné vychádzať aj z pozorovaní
existujúcich starých významných stromov. Mapovanie a evidencia chránených stromov
na Slovensku s dôrazom na zastúpenie rodu Quercus. Zaznamenanie umiestnenia
v krajine, presnejšej lokalizácie, určenie druhu a dendrometrických hodnôt.
- Zhodnotenie rastových vlastností vybraných druhov rodu Quercus na
Slovensku.
Pre tento účel sme vyuţili jedinečné zoskupenie druhov na ploche Quercetária
v Čifároch. Quercetárium bolo zaloţené v roku 1982 za účelom sledovania ontogenézy
pôvodných druhov rodu Quercus na Slovensku. Pôvodný porast bol vyťaţený, následne
na to bola uskutočnená celoplošná príprava pôdy, čím sa poškodil pôdny profil
34
(porušením A horizontu). Po tejto príprave bola uskutočnená sejba z bohatej úrody
všetkých pôvodných druhov duba (1982) (Poţgaj 1983). Po zbere a namorení za dva
týţdne v jesennom období sa uskutočnila sejba v spone 2 x 1 m po dvoch aţ troch
ţaluďoch. Po vzídení semenáčikov bolo uskutočnené okopávanie, následné roky
vyţínanie a mulčovanie. Bolo potrebné robiť čistky aţ doteraz. Veľmi agresívny bol cer,
ktorý má v danom stanovišti prirodzený výskyt a v okolí tieţ tvorí hlavnú drevinu.
Z krovín bola aţ nebezpečná ostruţina krovitá (Rubus fruticosus L.) a neskôr aj slivka
trnková (Prunus spinosa L.). V dvadsiatom roku existencie bolo uskutočnené aj čiastočné
okliesnenie, ktorým sa odstránili hrubé odumreté a odumierajúce konáre.
Zaloţenie pokusu je orientované v systéme latinského obdĺţnika (obrazok č. ). Bol
sledovaný doterajší rastový vývoj vybraných druhov s podrobným vyhodnotením
posledného roka. Pri vyhodnotení pouţijeme princípy najvhodnejších štatistických
metód.
Pri zhodnocovaní budú vyuţívané hlavné taxačné veličiny výšky a hrúbky.
V najmladšom veku boli výšky merané s presnosťou na 1 mm, od piateho roku boli
výšky merané s presnosťou na 1 cm a posledné merania výšky boli uskutočnené
s presnosťou na 0,5 m. Pri meraní boli pouţité nadstavné laty, výškomer Blemeleiβ
a výškomer SUONTO. Hrúbky kmienkov sa začali merať aţ po presiahnutí výšky 1,3 m.
Pri meraní hrúbok sa vychádzalo z odmerania obvodu krajčírskym metrom s presnosťou na
1 cm v prsnej výške d1,3 m. Klasickými štatistickými metódami ponúkanými v Exceli 2000
boli vypočítané základné miery polohy a miery variability - aritmetický priemer (x),
smerodajná odchýlka (s), variačný koeficient (v) a x + 1.s a x – 1.s pre jednotlivé rady
a celkom za plochu. t-testom sa otestovali jednotlivé jedince s celkovou hodnotou za
plochu.
Výsledky boli štatisticky spracované aj softwérovou aplikáciou (software aplication)
STATISTIKA (www.statsoft.com) analýzou rozptylu – Studentov t-test pri určení hladiny
významnosti α < 0,05 (*).
Z uskutočnených meraní vyplývala aj redukcia počtu jedincov. Čo bolo tieţ
vyhodnocované.
Graficky sa znázornilo výškové rozvrstvenie jedincov na skúmanej ploche (Poţgaj,
Rd. 2004).
- Vyuţitie fotodokumentácie
35
Na potvrdenie druhovej príslušnosti bola uskutočnená fotodokumentácia podľa
jednotlivých druhov so zameraním na morfologické znaky asimilačných orgánov, borky
a habitu.
4.2 Stanovenie modelových území
Modelové územia boli vybrané na základe prirodzeného výskytu pôvodných druhov dubov
s rôznou intenzitou poľnohospodárskej činnosti a s ohľadom na podchytenie všetkých pôvodných druhov
rodu Quercus na Slovensku.
Vybrané územia sú charakteristické zastúpením aspoň troch druhov duba :
- Katastrálne územie Čifáre
Je predstaviteľom typických ekosystémov pahorkatín juhozápadného
Slovenska. V zalesnených častiach zo všetkých autochtónnych drevín dominantné
postavenie zaujíma cer (Quercus cerris L.). Z dubov má ešte bohaté zastúpenie
dub ţltkastý (Quercus dalechampii Ten.), menej dub mnohoplodý (Quercus
polycarpa Schur) s netypickým dubom zimným (Qurcus petraea /Matt./ Liebl.)
(ústne podanie Poţgaj, J.) a dubom sivým (sivozeleným) (Quecus peduculiflora
C. Koch), len na typických stanovištiach nasleduje dub letný (Quercus robur L.)
a len na niektorých lokalitách dub jadranský (Quercus virgiliana Ten.). Quercus
frainetto Ten. a Quercus pubescens Willd., prirodzený výskyt nemali
zaznamenaný.
Quercetárium Čifáre predstavuje významnú experimentálnu plochu na
sledovanie ontogenézy pôvodných druhov rodu Quercus z územia Slovenska.
- Katastrálne územia obce Sikenica
Predstavujú typickú ukáţku luţných ekosystémov a pahorkatinných ekosystémov
v bezprostrednom susedstve s prirodzeným výskytom vzácne sa vyskytujúcich
pôvodných druhov duba a introdukovaných druhov drevín.
Toto modelové územie je typické prirodzeným výskytom vzácne sa
vyskytujúcich druhov rodu Quercus na Slovensku. Je to predovšetkým Quercus
frainetto Ten. a Quercus virgiliana Ten. v pôvodných spoločenstvách,
avšak nezabúdajúc na ďalšie druhy ako Quercus cerris L., Quercus polycarpa
Schur. a Quercus robur L., ktoré sú v spomenutej lokalite prevládajúce. V tomto
36
modelovom území sú vhodné ekologické podmienky pre výskyt Quercus
pedunculiflora K. Koch.
- NPR Zoborská lesostep
Predstavuje typické lesostepné ekosystémy juhozápadného Slovenska s výskytom
vápnomilnej flóry.
Typická lokalita pre výskyt duba plstnatého (Quercus pubescens Willd.)
v okrajoch s dubom jadranským (Quercus virgiliana Ten.) a ojedinele s dubom
ţltkastým (Quercus dalechampii Ten.) a dubom cerovým (Quercus cerris L.) aj
v rámci monitorovacej plochy (Mercel, Poţgaj Rd. 1998, Poţgaj Rd., Mercel
2002).
- Katastrálne územie Nová Ves nad Ţitavou
Predstavuje lokalitu bez prirodzenej prezentácie pôvodných drevín v podobe
ekosystémov mimo časti brehových porastov Ţitavy a niekoľkých krovitých
fragmentov v typicky poľnohospodársky vyuţívanom území. Zo spoločenstiev
duba zostali zachované len ojedinelé jedince Quercus robur L., Quercus cerris L.,
Quercus dalechampii Ten..
4.3 Charakteristika územia
Hodnotenie územia sme sústredili do poľnohospodárskej krajiny v Podunajskej
níţine a jej okraji. Teda je to územie níţinného aţ pahorkatinného charakteru s rozsiahlymi
komplexmi poľnohospodársky intenzívne obrábanými pozemkami. Z geologického
hľadiska sú územia tvorené usadenými horninami v podunajskej níţine a rovnako
usadenými horninami obalových vrstiev Vnútorných západných Karpát. Prevládajú pôdy
vytvorené na sprašových príkrovoch. V lesných ekosystémoch s prevládajúcimi
ilimerickými pôdami. Vybrané územia spadajú do povodia rieky Nitry, povodia rieky
Hrona a povodia rieky Ipeľ. Priamo cez územia pretekajú toky Čerešňový potok,
Drevenica, Hosťovský potok, Jelšovka, Kompa, Kukučínovský kanál, Pata, Perec,
Tajniansky potok, Telinský potok a Ţitava.
Predmetné územia podľa administratívneho členenia spadajú do centra a východu
Nitrianskeho kraja, okresov Levice a Nitra, obcí Čifáre, Nitra, Nová Ves nad Ţitavou,
Sikenica.
37
4.3.1 Prírodné podmienky katastrálneho územia Čifáre
Kataster sa nachádza v rámci Alpsko – Himalájskej sústavy v podsústave
Panónskej panvy, v provincii Západopanónskej panvy, v subprovincii Malej Dunajskej
kotline, v oblasti Podunajskej níţiny, v celku Podunajskej pahorkatine, v oddelení
Hronskej pahorkatine a v pododdelení Bešianska pahorkatina (Vladovič, Porubčan 1992).
Územie spadá do teplej oblasti, do teplého suchého okrsku s miernou zimou,
s priemerným ročným úhrnom zráţok 600 – 650 mm.
Geologické podloţie hlavnej časti katastra tvoria sivé a pestré íly, prachy, piesky,
štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence a polohy tufitov (volkovské súvrstvie); dák –
román. Malé územie katastra vo východnej časti je tvorené pyroxenickými a amfibolicko
– pyroxenickými andezitmi (mladšie starovulkány stredného a východného Slovenska);
sarmat – spodný panón. Na týchto podloţiach sa vytvorili :
- hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné
a modálne karbonátové, so spraší na západe katastra;
- hnedozeme pseudoglejové a pseudogleje; so sprašových a polygenetických hlín na
východe katastra
- luvizeme modálne a kultizemné s tenkých prekryvov sprašových hlín (dvojsubstráty),
sprievodné kambizeme nasýtené, lokálne pararendziny; so skeletnatých, prevaţne
terciálnych sedimentov na juhu katastra.
Územie patrí do povodia Ţitavy, ktorá dopĺňa svojimi vodami rieku Nitru. Cez
kataster preteká Telinský potok, ktorý sa vlieva do rieky Ţitava pri meste Vráble.
Potenciálna prirodzená vegetácia v tomto území zodpovedá nasledovným
biotopom : jaseňovo – brestovo- dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé luţné
lesy), karpatské dubovo – hrabové lesy, dubové a dubovo – cerové lesy (Maglocký
2002).
Kataster podľa Zlatníka (1959) spadá do 1.a 2. lesného vegetačného stupňa, teda
dubového a bukovo - dubového. S prevahou skupiny lesných typov Carpineto –
Quercetum (CQ) (Radnuška, Vorel, Plíva 1986) a s fragmentami ďalších (LHP 2001
LHC Čifáre).
Podľa administratívneho členenia je kataster začlenený do Nitrianskeho kraja je to
najvýchodnejšia obec Nitrianskeho okresu.
38
Katastrálne územie Čifáre so zvlneným reliéfom má celkovú rozlohu 1534 ha,
s pribliţným tvarom kosoštvorca, s dlhšou uhlopriečkou sever-juh a s lesnatosťou 25 %.
Na severe susedí s k. ú. Nevidzany, na severo-východe s Mochovcami, na juho-východe
s Horným Ďúrom na juhu s Dolným Ďúrom na západe s Telincami a na západe
a severozápade s Tajnou.V najsevernejšej časti je umiestnený bod s najväčšou
nadmorskou výškou 260 m. n. m. a najniţší bod predstavuje koryto Telinského potoka
v západnej časti katastra juţne od obce s nadmorskou výškou 163 m. n. m.. Územím
prechádza od západu na východ cestná komunikácia I. triedy Vráble – Levice na ktorú sa
v obci pripája cestná komunikácia III. triedy z Mochoviec.
Významnými krajinotvornými prvkami sú lesné porasty v severnej a juţnej časti katastra.
V juhozápadnej časti sú vinice s typickou chatovou výstavbou, zo severnej strany so
starým ovocným sadom a pasienkom. Vo východnej časti katastra to predstavuje umelá
vodná nádrţ (chovný rybník). Nad štátnou cestou do Mochoviec pribliţne v strede
katastra sa nachádza prameň, ktorého voda tieţ napĺňa umelú vodnú nádrţ.
Cestná sieť katastrálnho územia
Čifáre terénnou
konfiguráciou.
Sivá farba znázorňuje spevnené
a asfaltové cesty.
Žltá farba znázorňuje nespevnené
poľné cesty.
39
V katastrálnom území Čifáre v severnej časti na okraji lesných porastov je
lokalizované Quercetarium na ploche 5 ha.
Experimentálna plocha je zaloţená na juhozápadnom Slovensku v Pohronskej
pahorkatine, v teritóriu Lesnej správy Čifáre (Lesný závod Levice), v katastrálnom území
Čifáre s miestnym názvom Stano. Podľa porastových lesníckych máp z roku 1975
(vydaných ÚHÚL Zvolen) je v poraste 246. Plocha sa rozprestiera tesne pod plochým
nevýrazným hrebeňom, nadmorská výška objektu je v rozpätí 225-245 m. n. m.,
geologické podloţie tvoria pestré íly so sprašovými prekryvmi, v niektorých blízkych
partiách vychádza na povrch andezit (Dobrica 320m. n. m.). Na celej ploche sú typické
stredne aţ výrazne ilimerizované pôdy (terminológia uţívaná v ÚHÚL Zvolen od roku
1975).
Quercetárium Čifáre je zaloţené v prvom lesnom vegetačnom stupni v ekologickom
rade B (Senzu Zlatník 1959, Hančinský 1972, ÚHÚL Zvolen 1975, Radnuška, Vorel,
Plíva 1986). Podotýkam ţe touto školou je zmapovaný celý lesný pôdny fond Slovenska
s hustotou fytozápisov a pôdnych sond 1 na 7 ha.
Typologickým reprezentantom spoločenstva je v ponímaní Zlatníkovej školy skupina
lesných typov Carpineto – Quercetum (hrabová dúbrava), v zmysle Hančinského (1972)
lesných typov produkčná viková dúbrava na spraši (1308). Pôvodný porast bol viac-
menej rovnoveký, výmladkový, pravidelne zapojený, v podúrovni s krovitou etáţou.
Podľa zápisu z roku 1980 (Poţgaj) sa v drevinovej vrstve
1 (nadúrovni) nachádzali Quercus dalechampii Ten.10, Q. cerris L. 10, Q. petraea
(Matt.) Liebl. +, Q. robur L. +;
2 Q. dalechampii 40, Q. cerris 15, Q. petraea 5, Q .robur 5, Q. polycarpa Schur +,
Prunus avium L. +;
3 Q. dalechampii 10, Q. cerris 5, Acer campestre L. +, P. avium +, A. platanoides -;
4 Q. dalechampii +, P. avium +;
51 Q.cerris 1-2, Prunus spinosa L. 1-2, Ligustrum vulgare L. 1-2, Q. dalechampii 1, P.
avium 1, Rosa canina L. 1, Crataegus monogyna Jacq. +1, A. campestre +
1, A.
platanoides +1, Q. petraea +, Pyrus communis L. +, Tilia cordata Mill. +, Lonicera
xylosteum L. -;
52 Q. cerris 1-2, Q. dalechampii 1, P. avium +.
40
Bylinný podrast reprezentovali druhy: Poa angustifolia L. 3, P. nemoralis L. 1-2, P.
pratensis L. 1, Calamagrostis epigeios (L.) Roth 1-2, Festuca heterophylla Lam. +1,
Carex montana L. +, Dactilis glomerata L. +;
Galium aparine L. 23, Euphorbia cyparisias L. +2, Vicia cassubica L. +2, Fragaria
moschata Duchesne (= F. elatiorEhrh.) 2, Fagopyrum convolvulus (L.) H.Gross 1-2,
Viola hirta L. 1-2, Rubus caesiusL. 1-2, Astragalus glycyphyllos L. 1-2, Clinopodium
vulgare L. (= Calaminta clinopodium Spenn.) 12, Alium scorodoprasum L. 1
2, Galium
schultesi Vest 1, Viola reichenbachia Jord. ex Boreau (= V. Sylvestris Lam. p. p.) 1,
Geranium robertianum L. 1, Hieracium sylvaticum (L.) L. (= H. murorum auct.) 1,
Hypericum hirsutum L. 1, Geum urbanum L. 1, Stelaria media (L.) Vill. 1, Urtica dioica
L. 1, Scrofularia nodosa L. +1, Myosotis sylvatica Ehrh. ex Hoffm. +
1, Lysimachia
nummularia L. +1, Chaerophylum temulum L. +, Veronica chamaedris L. +, Campanula
persicifolia L. +, Alliaria petiolata (MB.) Cavara et Grande (=A. officinalis Andrz. ex
MB.) +, Hieracium sabaudum L. +, Hypericum perforatum L. +, Mycelis muralis (L.)
Dum. +, Lapsana communis L. +, Silene nutans L. +, Epilobium montanum L. -, Betonica
officinalis L. -, Galium verum L. -, Senecio sylvestris L. (Názvy drevín, bylinného krytu
a skratky autorov sú uvedené podľa E h r e n d o r f e r a 1973)
Hydrologicky spadá územie do čiastkového povodia rieky Nitry, do zberného územia
Ţitavy, predmetnú plochu odvodňuje Telinský potok.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 9,0 – 9,5 °C, vo vegetačnom období medzi
15 – 16 °C. Priemerné mnoţstvo zráţok činí 600 – 650 mm za rok, priemerný počet dní
so snehovou pokrývkou je pribliţne 40 dní, prevládajúce vetry vanú od severozápadu,
východu, západu a juhovýchodu, najmenej od juhozápadu a severu (Atlas podnebia
Československej republiky 1958) (Poţgaj 1986).
4.3.2 Prírodné podmienky katastrálnych území obce Sikenica
Územie obce Sikenica pozostáva z dvoch katastrov – Veľký Pesek a Trhyňa.
Katastere sa nachádzajú v rámci Alpsko – Himalájskej sústavy v podsústave
Panónskej panvy, v provincii Západopanónskej panvy, v subprovincii Malej Dunajskej
kotline, v oblasti Podunajskej níţiny, v celku Podunajskej pahorkatine, v oddeleniach
Hronskej nivy a Ipeľskej pahorkatiny, z ktorej je pododdelenie Santovská pahorkatina
41
(Vladovič, Porubčan 1992). Územie spadá do teplej oblasti, do teplého suchého okrsku
s miernou zimou, s priemerným ročným úhrnom zráţok 500 – 600 mm.
Geologické podloţie hlavnej časti katastra tvoria sivé vápnité íly aţ ílovce,
siltovce, piesky aţ pieskovce, zlepence, kyslé tufy, bentonit, organogénne vápence
(stretavské, ptrukšianske, vrábeľské a holíčske súvrstvie); sarmat .
Západnú časť oboch katastrov tvoria sivé prevaţne vápnité íly, prachy, piesky,
štrky, sloje lignitu a polohy sladkovodných vápencov (čárske, beladické, záhorské
a ivanské súvrstvie); panón – pont. Na týchto podloţiach sa vytvorili :
- hnedozeme kultizemné, lokálne modálne a erodované a regozeme kultizemné
a modálne karbonátové; na sprašiach - na východe katastrov na svahoch
- fluvizeme glejové, sprievodné gleje – G; s karbonátových a nekarbonátových
aluviálnych sedimentov v strede katastrov od severu k juhu
- čiernice kultizemné, sprievodné čiernice glejové, lokálne modálne; prevaţne
z nekarbonátových aluviálnych sedimentov - na západe katastrov.
Územie patrí do povodia Hrona a povodia Ipľa. Cez katastre pretekajú potoky
Kompa, Perec a Kukučínovský kanál, ktorý sa vlieva do potoka Perec v katastri Trhyňa.
Tieto potoky spadajú do povodia Hrona. Jelšovka odvodňuje východnú časť katastrov
a preteká len východnými cípmi katastrov. Tento potok spadá do povodia Ipeľ.
Potenciálna prirodzená vegetácia v tomto území zodpovedá nasledovným
biotopom : vŕbovo – topoľové lesy v záplavových územiach veľkých riek (mäkké luţné
lesy), jaseňovo – brestovo- dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé luţné lesy),
níţinné hygrofilné dubovo – hrabové lesy, karpatské dubovo – hrabové lesy, dubové
a dubovo – cerové lesy (Maglocký 2002).
Kataster podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného vegetačného stupňa, teda
dubového. S prevahou skupiny lesných typov Carpineto – Quercetum (CQ) na Hronskej
nive skupiny lesných typov Ulmeto – Fraxinetum carpineum (UFrc) (Radnuška, Vorel,
Plíva 1986) (LHP 2001 LHC Levice).
Podľa administratívneho členenia je kataster začlenený do Nitrianskeho kraja a nachádza
sa v juţnej časti Levického okresu.
Katastrálne územia obce Sikenica s rovinatým reliéfom v západnej časti a so zvlneným
reliéfom vo východnej časti majú celkovú rozlohu 2553 ha. Najvyšší bod je umiestnený
pribliţne v strede katastrálnych území v severnej časti katastra Trhyňa s nadmorskou
výškou 240 m. n. m. a najniţší bod predstavuje koryto Pereca v juţnej časti katastra
Trhyňa s nadmorskou výškou 130 m. n. m.. Územím prechádza cestná komunikácia III.
42
triedy v smere sever - juh Zbrojníky – Šalov. Na túto komunikáciu sa v obci Sikenica
napájajú cesty III. triedy z Lontova od východu a zo Ţeliezoviec od západu.
Sieť spevnených a nespevnených poľných ciest je znázornená na obrázku.
Okrem intravilánu obce tvoria významné krajinotvorné prvky vinice bez chatovej
výstavby z východnej strany obce na svahu nad obcou. Rozsiahle ovocné sady sú z juţnej
strany viníc. Niekoľko roztrúsených pasienkov. Lesné porasty s veľkým komplexom
v juţnej časti katastra aj s luţným charakterom. Lesnatosť katastrov obce Sikenica je
17,96% (Návrh územného plánu obce Sikenica 2007).
Cestná sieť v katastrálnych
územiach Obce Sikenica.
Nepravideľné rozmiestnenie je
ovlyvnené terénnou
konfiguráciou, výraznejšie sa to
prejavuje vo východnej časti, a aj
lesnými porastmi.
Sivá farba znázorňuje spevnené a asfaltové
cesty.
Žltá farba znázorňuje nespevnené poľné
cesty.
43
4.3.3 Prírodné podmienky NPR Zoborská lesostep
Národná prírodná rezervácia Zoborská lesostep sa nachádza v rámci Alpsko –
Himalájskej sústavy v podsústave Karpaty, v provincii Západné Karpaty, v subprovincii
Vnútorné Západné Karpaty, v oblasti Fatransko-Tatranskej, v celku Tríbeč, v oddelení
Zobor (Vladovič, Porubčan 1992). Územie spadá do teplej oblasti, do teplého mierne
suchého okrsku s miernou zimou, s priemerným ročným úhrnom zráţok 550 – 600 mm.
Geologické podloţie NPR tvorí ţula s piesočnatými a krinoidovými vápencami,
vyššími rádioláriovými a hľuznatými vápencami ((„prahový vývoj lisu); (rét ? ) hetanţ –
kimeridţ) v nadloţí.
Na týchto podloţiach sa vytvorili :
- rendziny a kambizeme rendzinové, sprievodné litozeme modálne karbonátové, lokálne
rendziny sutinové zo zvetralín pevných karbonátových hornín;
Územie patrí do povodia rieky Nitry. V juho-juho-západnej časti sa nachádza
prameň s autentickým názvom Svoradov prameň.
Potenciálna prirodzená vegetácia v tomto území zodpovedá nasledovným
biotopom : xerotermné dubové lesy s dubom plstnatým a travinné spoločenstvá na
skalách (Maglocký 2002).
Územie NPR je na juhozápadnom svahu bočného západného hrebeňa v časti
Zobor. Makroexpozícia juh. Zo sklonom od 20° do 45°. Podľa Zlatníka (1959) spadá do
1. a 2. aţ 3. lesného vegetačného stupňa, teda dubového, bukovo – dubového aţ dubovo
– bukového. Na ploche Zoborskej lesostepi sa vyskytujú skupiny lesných typov
(Radnuška, Vorel, Plíva 1986) Corneto-Quercetum, Fageto-Quercetum, a v najniţších
častiach údolí je Querceto-Fagetum typický prejav vegetačnej inverzie.
Podľa administratívneho členenia je lokalita začlenená do Nitrianskeho kraja v strede
Nitrianskeho okresu v juhovýchodnej časti katastra Dráţovce, ktorý je súčasťou mesta
Nitra.
Rezervácia bola vyhlásená ako NPR Zoborská lesostep v roku 1952 Ministerstvom
kultúry SSR. Na stepnej časti sa vyskytujú škrapové polia. V najextrémnejšej časti
dominuje z dubov Quercus pubescens Willd, ktorý je typickým predstaviteľom skupiny
lesných typov Corneto-Quercetum. Kroviny sú zastúpené Cornus mas L., Cerasus
mahaleb (L.) Mill., Viburnum lantana L. atď. a z bylinnej synúzie významné chránené
druhy Thlaspi jankae A. Kern., Pulsatila grandis Wender., Iris pumila L., Gagea
44
bohemica (Zauschn.) Schult. et Schult. f., Adonis vernalis L. atď (sensu Marhold,
Hindák 1998).
NPR má výmeru 23,08 ha a nachádza sa v nadmorskej výške 300 – 460
m.n.m.(Rezervačná kniha ).
4.3.4 Prírodné podmienky katastrálneho územia Nová Ves nad Žitavou
Kataster sa nachádza v rámci Alpsko – Himalájskej sústavy v podsústave
Panónskej panvy, v provincii Západopanónskej panvy, v subprovincii Malej Dunajskej
kotline, v oblasti Podunajskej níţiny, v celku Podunajskej pahorkatine, v oddeleniach
Ţitavskej pahorkatine, Ţitavskej nive (Vladovič, Porubčan 1992). Územie spadá do teplej
oblasti, do teplého suchého okrsku s miernou zimou, s priemerným ročným úhrnom zráţok
550 – 600 mm. S priemernou ročnou teplotou niečo nad 9 °C. Geologické podloţie hlavnej
časti katastra tvoria sivé prevaţne vápnité íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu a polohy
sladkovodných vápencov (beladické súvrstvie; panón – pont). Menšiu časť katastra tvoria
sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, slojky lignitu, sladkovodné vápence.
Na týchto geologických podloţiach sa vytvorili v blízkosti rieky Ţitavy fluvizeme
glejové, sprievodné gleje – G; z karbonátových a nekarbonátových aluviálnych
sedimentov.
Ďalej od toku na miernych svahoch sa vytvorili hnedozeme kultizemné lokálne
modálne a erodované a regozeme kultizemné a modálne karbonátové; na spraši (Atlas
krajiny SR, MŢP 2002).
Územie patrí do povodia Ţitavy, ktorá dopĺňa svojimi vodami rieku Nitru. Cez
kataster pretekajú potok Drevenica, ktorý vteká do rieky Ţitava na juţnom okraji
katastra. Samotná rieka Ţitava preteká pribliţne stredom od severu na juh katastrálneho
územia. Na severnom okraji katastra tečie Čerešňový potok, ktorý vteká do Ţitavy
(Základná mapa 1992).
Potenciálna prirodzená vegetácia v tomto území zodpovedá nasledovným
biotopom: jaseňovo – brestovo - dubové lesy v povodiach veľkých riek (tvrdé luţné
45
lesy), karpatské dubovo – hrabové lesy, dubové a dubovo – cerové lesy (Maglocký
2002).
Kataster Nová Ves nad Ţitavou podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného
vegetačného stupňa, teda dubového. S prevahou skupiny lesných typov Carpineto –
Quercetum (CQ) pozdĺţ toku Ţitavy skupiny lesných typov Saliceto – Alnetum (Sal)
a Ulmeto – Fraxinetum populeum (UFrp) (Radnuška, Vorel, Plíva 1986) (LHP 2001
LHC Čifáre).
Podľa administratívneho členenia je kataster začlenený do Nitrianskeho kraja a nachádza
sa na severovýchodnom okraji Nitrianskeho okresu.
Katastrálne územie Nová Ves nad Ţitavou s mierne zvlneným reliéfom má
celkovú rozlohu 1017 ha s pribliţným tvarom obdĺţnika s dlhšou stranou východ-západ
(Poţgaj R., Poţgaj 1996). Na severe susedí s k. ú. Slepčany, na východe s Nevidzanmi,
na juhovýchode s Tajnou na juhu s horným Ohajom na juhozápade s Vrábľami, na
západe s Klasovom, na západe a severozápade s Chyndicami.
V severovýchodnom cípe je umiestnený bod s najväčšou nadmorskou výškou 222
m. n. m. a najniţší bod predstavuje koryto Ţitavy v juţnej časti katastra s nadmorskou
výškou 149 m. n. m.. Územím prechádza ţelezničná trať od severu na juh Zlaté Moravce
– Nové Zámky údolím Ţitavy. Rovnobeţne so ţelezničnou traťou prechádza cestná
komunikácia II. triedy Zlaté Moravce – Vráble, na ktorú sa v obci Nová Ves nad Ţitavou
napájajú cesty III. triedy z Beladíc a Veľkých Chyndíc. Juhovýchodný cíp katastra
46
pretína cestná komunikácia III. triedy Nevidzany – Vráble. Celková cestná sieť je
znázornená na obrázku.
Okrem intravilánu obce tvoria významné krajinotvorné prvky vinice Horný Čermán
s výraznou chatovou výstavbou a vinice Doliny. Malé lesné porasty v severovýchodnej
časti katastra a od nich sa ťahá aţ po juh katastra brehový porast toku Ţitavy.
V juhozápadnej časti katastra pod vinicami Horný Čermán je umelá vodná nádrţ (7 ha
lovný rybník), v juhovýchodnej časti známe miesto Tri lipky, západne od obce je
studnička Panny Márie. V tom istom svahu ako je studnička Panny Márie sa nachádzajú
ešte dva pramene.
Cestná sieť
katastrálneho územia
Nová Ves nad Ţitavou
je ovplyvnená
konfiguráciou teránu
a aj vlastníckymi
právami.
Sivá farba znázorňuje spevnené
a asfaltové cesty.
Žltá farba znázorňuje nespevnené
poľné cesty.
47
5 VÝSLEDKY
Všetky modelové územia sú tvorené prevaţne intenzívne obhospodarovanými
pozemkami. Tieto pozemky sú v prevaţnej miere tvorené poľnohospodárskou pôdou.
Lesné pozemky sú porastené drevinami, ktoré tvoria predovšetkým hospodársky
významné dreviny. Z tohto hľadiska máme len málo priestoru na pracovanie s novými a
existujúcimi prvkami nelesnej drevinovej vegetácie.
Môţeme vyuţívať poľné cesty a ich úzke priestory okolo nich. Brehové a pobreţné
pozemky okolo tokov. Existujúce medze a nevyuţívané pozemky, ktorých je veľmi málo
v rámci vybraných území. Z týchto dôvodov sme sa sústredili na tvorbu a vylepšenie
existujúcich prvkov ako brehové porasty, vetrolamy, sprievodnú vegetáciu ciest, hraničné
línie katastrov a významné bodové prvky ako sú lomy katastrálnych hraníc orientačné
body, studničky a pramene.
48
5.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnom území
Čifáre a stručná informácia z pozorovaní v Quercetáriu Čifáre.
5.1.1 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnom území
Čifáre
Územie je poľnohospodársky a aj lesnícky vyuţívané v centre okolo obce
s poľnými komplexmi a po obvode s rozsiahlymi lesnými komplexmi. Polia sú na mierne
zvlnenom teréne. V katastri je výskyt roztrúsenej vegetácie a aj súvislej lesnej vegetácie.
Kataster Čifáre podľa Zlatníka (1959) spadá do 1.a 2. lesného vegetačného
stupňa, teda dubového a bukovo - dubového. Môţeme uvaţovať o 3 rozsiahlych lesných
komplexoch:
1. juh katastra
2. juhovýchod nad vodnou nádrţou
3. sever katastra, ktorý v susedných katastroch ešte pokračuje
Vo všetkých komplexoch lesa prevládajú druhy rodu Quercus so zastúpením 3 aţ
5 druhov s dominanciou Quercus cerris L..
49
V okrajoch severného komplexu lesa je výskyt porastov tvorených Robinia
pseudoacacia L., ktoré sú intenzívne obhospodarované. Je to pribliţne 1/6 plochy
severného komplexu lesa. V rámci lesných pozemkov sa vyskytuje 10 lesných typov,
ktoré sú reprezentované nasledovnými typmi. V najniţších partiách v blízkosti vodných
zdrojov alebo vodných plôch lesný typ 924 trsťová vŕbová jelšina slatinná, ďalej na
plochých pahorkoch a zvlnenom teréne lesný typ 1305 suchá hrabová dúbrava na spraši,
lesný typ 1306 lipnicová hrabová dúbrava na spraši, lesný typ 1307 mrvicová hrabová
dúbrava na spraši, lesný typ 1308 produkčná hrabová dúbrava na spraši, lesný typ 1309
medničková hrabová dúbrava na spraši, lesný typ 1310 suchá hrabová dúbrava na
rôznych horninách, lesný typ 1311 lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách,
lesný typ 1402 chochlačková hrabová dúbrava na rôznych horninách, lesný typ 2315
podsvahová (deluviálna) nitrofilná buková dúbrava. Kataster má rozsiahle polia v centre.
Sú málo chránené priamo v strede, ale dostatočne v obvodovej časti. Uprostred polí sú
len 4 prvky líniovej vegetácie s hlavnou funkciou vetrolamu a jeden takmer plošný prvok
brehový porast. Na západnom okraji katastra sú 2 tieto prvky :
- jeden v juţnej časti 760 m v smere juh – sever, tvorený prevaţne Robinia
pseudoacacia, čiastočné zastúpenie má Acer campestre L. a Prunus spinosa L.,
tvorí prirodzenú hranicu katastrov Čifáre a Telince. Navrhujeme zmeniť
50
drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť rod Quercus svojimi
zástupcami (Q. cerris, Q. dalechampii, Q. polycarpa a Q. virgiliana), ktoré sa
nachádzajú aj v susednej národnej prírodnej rezervácii (NPR) Patianska cerina,
výplňovou drevinou bude javor poľný (A. campestre), lipa malolistá (Tilia
cordata Mill.) a brest hrabolistý (Ulmus minor L.). Krovinatý porast sa bude
postupne prirodzene šíriť sukcesiou z juhu od NPR Patianska cerina a zo severu
od okraja vinohradov.
- druhý severne od obce 1750 m v smere juh – sever, tvorený prevaţne R.
pseudoacacia. Je silno rozpadnutý, miestami úplne nefunkčný. Pokračuje na
sever ako hranica s katastrom Telince.
Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť dub
zimný (Q. petraea), dub mnohoplodý (Q. polycarpa) a dub cerový (Q. cerris),
výplňovou drevinou bude javor poľný (A. campestre) a lipa malolistá (T.
cordata). Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť zo severu od okraja
lesného porastu a z ponechaných jedincov P. spinosa, R. canina a Sambucus
nigra L..
- tretí prvok líniovej vegetácie sa nachádza v centre katastra 1250 m severne od
cesty Čifáre – Mochovce v smere juh – sever tvorený R. pseudoacacia, Acer
campestre, Sambucus nigra, Q. cerris a Cerasus avium.
51
Navrhujeme nahradiť R. pseudoacacia drevinami dubom cerovým (Q. cerris)
a dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), ktoré sú vhodné po stránke pôdnej,
klimatickej a aj úţivnej.
- štvrtý líniový prvok vo forme vetrolamu je v severnej časti a smeruje od lesného
komplexu na juho-juho-východ 530 m a potom sa otáča na západ a pokračuje 550
m k predchádzajúcemu prvku. Je tvorený R. pseudoacacia len s malým výskytom
Sambucus nigra.
52
Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť dub
cerový (Q. cerris) so zmiešaním s dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), dubom
ţltkastým (Q. dalachampii) a dubom zimným (Q. petraea), výplňovou drevinou
bude javor poľný (A. campestre) a hrab obyčajný (Carpinus betulus L.).
Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť zo severu od okraja lesného
porastu a z ponechaných jedincov Sambucus nigra.
- piaty líniový prvok vo forme vetrolamu je na východnej hranici katastra v dĺţke
480 m smerujúci zo severu na juh tvorí ho Prunus spinosa, Crataegus monogina,
Quercus pedunculiflora, Robinia pseudoacacia
53
Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude tvoriť Q. cerris,
Q. pedunculiflora so zmiešaním s Q. polycarpa a Q. petraea, výplňovou drevinou
bude C. betulus. Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť z juhu od
okraja lesného porastu. V pokračovaní na sever tohto prvku je katastrálna hranica
bez akéhokoľvek rozoznávajúceho bodu. Navrhujeme v tomto úseku dlhom 1500
m vyuţiť jednak v lomových bodoch výsadbu duba cerového Q. cerris a v údolí
na rovnejších úsekoch dub letný Q. robur, ktoré sú vhodné po stránke pôdnej,
klimatickej a aj úţivnej. Tieto jedince budú umiestnené cca 50 metrov od seba
a budú tvoriť hraničný prvok, ktorý len v tomto úseku v celom katastri absentuje.
- najrozsiahlejší a takmer prirodzený prvok – brehový porast bezmenného potoka –
sa nachádza vo východnej časti katastra v terénnej depresii, začínajúci sa od
severného lesného komplexu smerujúci na juho-juho-východ 1230 m a prichádza
k vodnej nádrţi. Je tvorený prevaţne vŕbou bielou (Salix alba L.) v severnej časti
zasahujú jedince R. pseudoacacia a v juţnej časti pod štátnou cestou na
Mochovce je výskyt Populus x canadensis aj s Sambucus nigra a porastmi P.
spinosa, R. canina.
54
V tomto prvku je prameň bezmenného potoka cca 450 m nad spomenutou štátnou
cestou. V severnej časti navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Nahradiť R.
pseudoacacia dubom letným (Q. robur) a v okrajoch dubom sivým (sivozeleným) (Q.
pedunculiflora). V časti pri vodnej nádrţi len nahradiť euroamerické topole topoľom
čiernym (Populus nigra L.) a topoľom sivým (Populu xcanescens (Aiton) Sm.) a zvýšiť
zastúpenie jelše lepkavej (Alnus glutinosa (L) Gaertn.)
55
Z roztrúsenej vegetácie môţeme spomenúť rozsiahly starý sad a vinohrady
v juţnej časti katastra.
V juţnej časti katastra niekoľko roztrúsených jedincov Populus nigra a Alnus glutinosa
popri, ľavobreţnom prítoku Telinského potoka, potoku Pata smerujúcom od juhu na
sever. Pri tomto potoku navrhujeme vytvoriť súvislí brehový porast z drevín topoľa
čierneho (Populus nigra L.), jelše lepkavej (Alnus glutinosa L.) a vŕby bielej (Salix alba
L.).
Popri upravenom koryte Telinského potoka nie je v katastri brehový porast.
Rovnako ako v predchádzajúcom prípade pri potoku je potrebné vytvoriť brehový porast
z jelše lepkavej (A. glutinosa), vŕby bielej (S. alba), vŕby rakytovej (Salix caprea L.) a
vŕby sivej (Salix cinerea L.).
V západnej časti katastra juţne od obce, medzi obcou a starým sadom je pasienok.
Je málo vyuţívaný, v súčasnej dobe takmer bez vyuţitia.
56
Navrhujeme umiestniť na túto plochu jednotlivé solitérne jedince zastúpené rodom
Quercus. Na plochu je moţné umiestniť 25 jedincov, tak aby bola zachovaný charakter
pozemku aj moţnosť občasného, prípadne trvalého spásania. Na tejto ploche navrhujeme
pouţiť Q. robur, Q. pedunculiflora, Q. cerris, Q. petraea, Q. polycarpa, Q. dalechampii
a Q. virgiliana.
Od obce smerom na sever vedie poľná cesta, ktorá je bez akejkoľvek sprievodnej
vegetácie. Je to priama cesta na sever s dĺţkou 1180 m. Vo vzdialenosti 640 m od obce sa
pripája na ňu ďalšia poľná cesta bez vegetácie s dĺţkou 440 m od západnej hranice
katastra. Na severnom konci po 1180 m sa cesta lomí pod pravým uhlom a pokračuje na
východ aţ po tretí líniový vegetačný prvok. V tejto časti cesty sa nachádza niekoľko
jedincov Cerasus avium L., ktoré sú pozostatkom čerešňovej aleje.
57
V úseku od obce smerom na sever navrhujeme len radovú výsadbu po jednej strane cesty
tvorenú dubom mnohoplodým (Q. polycarpa) a dubom ţltkastým (Q. dalechampii) s
výplňovou drevinou javorom poľným (A. campestre). V úsek smerujúcom na západ
v dĺţke 440 m navrhujeme tieţ radovú výsadbu po jednej strane tvorenú dubom cerovým
(Q. cerris) a dubom jadranským (Q. virgiliana). Úsek smerujúci na východ v dĺţke 780
m navrhujeme doplniť čerešňami (C. avium) tak aby tvorili len jednostrannú aleju.
Východne od tretieho líniového vegetačného prvku vo vzdialenosti 710 m je
ďalšia poľná cesta bez sprievodnej vegetácie. Začína od štátnej cesty Čifáre – Mochovce
a ťahá sa 1400 metrov na sever.
58
V tomto prípade navrhujeme vyuţiť výsadbu duba cerového (Q. cerris) a duba
mnohoplodého (Q. polycarpa), ktoré sú vhodné po stránke pôdnej, klimatickej a aj
úţivnej. Výsadbu realizovať vo vzdialenosti 50 m medzi jedincami, len ako radovú
výsadbu.
Účelová komunikácia smerujúca od štátnej cesty Čifáre – Mochovce a ťahá sa
800 metrov na severo-severo západ aţ k lesnému komplexu má len ojedinelú sprievodnú
vegetáciu tvorenú Prunus spinosa a Rosa canina. Navrhujeme doplniť vegetáciu
výsadbou duba cerového (Q. cerris) a duba mnohoplodého (Q. polycarpa) len
jednostranne. Poľná cesta pokračujúca na juho-juho východ, od kriţovatky účelovej
komunikácie a štátnej cesty Čifáre – Mochovce, v dĺţke 780 m je tieţ bez sprievodnej
vegetácie. Navrhujeme vyuţiť výsadbu duba cerového (Q. cerris), duba mnohoplodého
(Q. polycarpa), duba zimného (Q. petraea) a v najjuţnejšej časti pri vodnej nádrţi duba
letného (Q. robur). Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch výsadba bude pozostávať
len z jedného radu ale v riedkom spone, vo vzdialenosti 50 m medzi jedincami.
Týmto sú vyriešené všetky líniové vegetačné prvky v smere sever-juh. Zostáva
len vyriešiť smer východ-západ, ktorý nám tvorí štátna cesta Čifáre – Mochovce s dĺţkou
3100 metrov. Navrhujeme výsadbu duba cerového (Q. cerris) striedavo s javorom
poľným (A. campestre) v tvare aleje.
59
5.1.2 Stručná informácia po 25 ročnom pozorovaní v Quercetáriu Čifáre
Zaloţením Quercetária Čifáre sa dal podnet na sledovanie ontogenézy pôvodných
druhov rodu Quercus na Slovensku aj s moţnosťou porovnania. Pokus bol zaloţený
sejbou, čo je asi najvhodnejší spôsob pre zaloţenie novej generácie dubov. Postupným
sledovaním počas 25 rokov existencie kultúr jednotlivých druhov dubov sa početnosti
jedincov menili.
Jednotlivé druhy sa prejavovali rôznymi zmenami v početnosti jedincov na
sledovaných plochách. Úbytok jedincov sa pohyboval od 30 % aţ po 70%. Pri stratách
vyšších ako 70% jedincov vstupovalo viacero faktorov. Pri vyhodnocovaní sme sa
sústredili len na plochy, v ktorých dochádzalo k prirodzenej selekcii. Vyhodnotenie je
v poradí podľa zaradenia jednotlivých druhov do sekcií v systéme Schwarz (1936).
Na vyhodnocovanej ploške s Q. petraea sa redukoval počet z pôvodných 250
jedincov na 81 teda na len 32 % pôvodného počtu. Jedince tohto druhu sú vysokého
vzrastu a dosahujú priemernú výšku 10,7 m. Uţ vytvárajú spoločný zápoj. Prejav
zapojenia korún moţno vidieť podľa rozloţenia jedincov aj na plošnom grafe. Výšky
60
jedincov sú znázornené farebne v škále troch farieb. Najbledšia farba vystihuje najvyššie
jedince. Maximálnu výšku Q. petraea dosiahol v 25 roku 14,5 metra.
Q. petraea: rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
(znázornenie je v metroch v päťmetrových intervaloch)
Tento druh vytvára uţ pri nízkom počte jedincov spoločný zápoj. Čo sa prejavuje
vytváraním väčších korún, ale tvorba rozloţitej koruny je charakteristické takmer pre
všetky listnaté dreviny. Nízky počet jedincov na ploške vznikol odumretím alebo
potlačením podúrovňových jedincov, čo môţe byť prejavom zlej znášanlivosti zatienenia.
Na vyhodnocovanej ploške s Q. dalechampii sa redukoval počet z pôvodných 250
jedincov na 111 teda na 44 % pôvodného počtu. Tento druh si zachoval väčší počet
jedincov ako predchádzajúci druh. Pravdepodobne jedince Q. dalechampii majú vyššiu
schopnosť preţitia v zatienení v porovnaní s predchádzajúcim druhom. Zostávajúce
jedince sú rovnako vysokého vzrastu s priemernou výškou 10,6 m, čo je len nepatrne
menšia priemerná výška ako pri Q. petraea. Aj tieto jedince uţ vytvárajú spoločný zápoj,
ktorý je zrejmí aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. dalechampii dosiahol v 25 roku
14,5 metra.
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
str 24
str 25
str 26
str 27
str 28
str 29
10-15 5-10 0-5
61
Q. dalechampii rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
Na vyhodnocovanej ploške s Q. polycarpa sa redukoval počet z pôvodných 225
jedincov na 112 teda na 50 % pôvodného počtu. Pri tomto druhu je ešte väčší počet
preţívajúcich jedincov. Zostávajúce jedince sú vysokého vzrastu s priemernou výškou 10,7
m rovnakou ako Q. petraea. Aj tu jedince vytvárajú spoločný zápoj, čo je podľa
rozloţenia vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. polycarpa dosiahol v 25 roku
15,5 metra. Tu si uţ môţeme všimnúť aj väčšiu výšku ako 15 m, čo je podchytené na grafe
štyrmi výškovými triedami.
Q.polycarpa: rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
(znázornenie je v metroch v päťmetrových intervaloch)
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
str 24
str 25
str 26
str 27
str 28
str 29
10-15 5-10 0-5
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
str 24
str 25
str 26
str 27
15-20 10-15 5-10 0-5
62
Podľa výsledkov sú tieto druhy veľmi blízke avšak aj podľa počtu zostávajúcich drevín sú
rozdiely v jednotlivých druhoch. Rovnako je moţné vidieť rozdiely aj vo vlastnostiach
dreva (Poţgaj Rs. 2001).
Na vyhodnocovanej ploške s Q. robur sa redukoval počet z pôvodných 250
jedincov na 130 teda na 52 % pôvodného počtu. Tento počet jedincov je dostatočný na
celkové pokrytie plochy, takmer v jednej úrovni. Zostávajúce jedince sú stredného vzrastu
s priemernou hodnotou 10,1 m. Rovnako ako predchádzajúce druhy aj jedince tohto druhu
uţ vytvárajú spoločný hustý zápoj. Zápoj je vidieť podľa rozloţenia výšok aj na plošnom
grafe. Je vidieť takmer rovnaké výšky. Výrazne sú potlačené podúrovňové jedince.
Maximálnu výšku Q. robur dosiahol v 25 roku 14 metrov.
Q.robur rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
(znázornenie je v metroch v päťmetrových intervaloch)
Na vyhodnocovanej ploške s Q. pedunculiflora sa redukoval počet z pôvodných
250 jedincov na 124 teda na len 50 % pôvodného počtu. Počet jedincov je o niečo menší
ako pri predchádzajúcom druhu. Zostávajúce jedince sú rovnako stredného vzrastu
s priemernou hodnotou 10,3 m. Jedince tieţ vytvárajú spoločný zápoj. Zápoj je vidieť
podľa rozloţenia výšok aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. pedunculiflora dosiahol
v 25 roku 16 metrov. Uţ aj tu si uţ môţeme všimnúť väčšiu výšku ako 15 m a tieţ sú štyri
triedy.
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
10-15 5-10 0-5
63
Q.pedunculiflora rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu
Čifáre (znázornenie je v metroch v päťmetrových intervaloch)
Aj v tomto prípade podľa výsledkov je vidieť podobnosť týchto dvoch druhov, ale
znovu sú zrejmé rozdiely vo výškovej variabilite a tieţ aj vo vlastnostiach dreva.
Na vyhodnocovanej ploške s Q. frainetto sa redukoval počet z pôvodných 250
jedincov na 145 teda na 58 % z pôvodného počtu. Je to dosť vysoký počet jedincov na
ploche. Je to prejavom úzkej koruny a znášanlivosti zatienenia. Rovnako ako
u predchádzajúcich dvoch druhov jedince sú stredného vzrastu s priemernou výškou 10,2
m. Je vytvorený hustý spoločný zápoj, ktorý je zrejmí aj na plošnom grafe. Pri tomto druhu
preţívajú vo vysokom počte aj podúrovňové jedince. Maximálnu výšku Q. frainetto
dosiahol v 25 roku 14 metrov.
Q.frainetto rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
str 24
str 25
str 26
str 27
15-20 10-15 5-10 0-5
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
str 24
str 25
10-15 5-10 0-5
64
Na vyhodnocovanej ploške s Q. virgiliana sa redukoval počet z pôvodných 250 jedincov
na 175 teda na len 70 % z pôvodného počtu. Tento druh má najväčší počet preţitých
jedincov. Zostávajúce jedince sú niţšieho vzrastu s priemernou výškou 9,1 m. Veľké
mnoţstvo jedincov je čiastočne spôsobené vysokým počtom preţívajúcich niţších
jedincov, ale hlavne veľmi úzkymi korunami. Spoločný zápoj je hustý, čo je podľa
rozloţenia vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. virgiliana dosiahol v 25 roku
14,5 metra. Tento druh má vyššie maximum ako predchádzajúci, ale priemer je niţší.
Priemerná výška je ovplyvnená vysokým počtom stredných a niţších jedincov.
Q.virgiliana rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
(znázornenie je v metroch v päťmetrových intervaloch)
Na vyhodnocovanej ploške s Q. pubescens sa redukoval počet z pôvodných 250 jedincov
na 85 teda len na 34 % z pôvodného počtu. Tento druh má nízky počet preţitých jedincov.
Zostávajúce jedince sú niţšieho vzrastu s priemernou výškou 7,9 m. Nízky počet jedincov
s menšími korunami spôsobuje riedky zápoj. V tomto prípade sa ani nevytvoril spoločný
zápoj, čo je podľa rozloţenia čiastočne vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q.
pubescens dosiahol v 25 roku 10,5 metra.
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
str 24
str 25
10-15 5-10 0-5
65
Q.pubescens rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
Podľa výsledkov je vidieť, ţe tri druhy sekcie Dascia u nás pôvodné sú rozdielne.
Počet ostávajúcich drevín aj výšková variabilita sú rozdielne v jednotlivých druhoch.
Rovnako bola zaznamenaná aj rozdielnosť vo vlastnostiach dreva.
Na vyhodnocovanej ploške s Q. cerris sa redukoval počet z pôvodných 225
jedincov na 126 teda na len 56 % z pôvodného počtu. Oproti roku 2002 (Poţgaj, Rd.,
2004) nastala redukcia o 20 jedincov. Zostávajúce jedince sú vyššieho vzrastu
s priemernou hodnotou 11,5 m. Dostatočný počet jedincov spoločne vytvára hustý zápoj,
čo je podľa rozloţenia vidieť aj na plošnom grafe. Maximálnu výšku Q. cerris dosiahol
v 25 roku 17 metrov. Pri tomto druhu si môţeme všimnúť výrazné zastúpenie vyšších
jedincov ako 15 m. Na grafe sú štyri triedy uţ výrazné.
Q.cerris rozmiestnenie jedincov na pozorovanej ploške v Quercetáriu Čifáre
2006
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32
10-15 5-10 0-5
rad 1
rad 2
rad 3
rad 4
rad 5
rad 6
rad 7
rad 8
rad 9
rad 10
str 1
str 2
str 3
str 4
str 5
str 6
str 7
str 8
str 9
str 10
str 11
str 12
str 13
str 14
str 15
str 16
str 17
str 18
str 19
str 20
str 21
str 22
str 23
str 24
15-20 10-15 5-10 0-5
66
Početnosti jedincov sa na všetkých sledovaných ploškách menili. Z tabuľky 1. je
zrejmé, ţe počet jedincov výrazne klesol čo je spôsobené prirodzeným úhynom
(selekciou). Pri väčšine druhov uţ v tomto veku je dobrý zápoj, ktorým sú potláčané aţ
odumierajúce podúrovňové jedince.
Tabuľka 1. Zaznamenaný redukovaný počet 25. ročných jedincov na vybraných ploškách pozorovaných
druhov rodu Quercu v Quercetáriu Čifáre.
Druh Q.
petraea
Q.
dalechampii
Q.
polycarpa
Q.
robur
Q.
pedunculiflora
Q.
fraineto
Q.
virgiliana
Q.
pubescens
Q.
cerris
sekcia Roburoides Robur Dascia Euceris
Počet
jedincov
po 25.
rokoch
v
ks
81
111
112
130
124
145
175
85
126
v % 32 44 50 52 50 58 70 34 56
Len v prípade Q. pubescens ešte nedošlo k plnému zápoju. Je to spôsobené genetickými
danosťami druhu, jednou z nich sú dosiahnuteľné dimenzie (menšími jedincami).
Merná veličina výška, je charakteristická pre kaţdú drevinu, uvádza sa aj v atlasoch
na poznávanie a určovanie druhov. Je jedným z najdôleţitejších ukazovateľov pri
pestovaní drevín, rovnako pri tvorbe krajiny, ako aj pre hospodárske vyuţitie teda,
produkciu drevnej hmoty. V lesníctve je to základná taxačná veličina pri výpočte drevnej
hmoty.
V našom prípade pri dlhodobom sledovaní vlastností dubov je jedným zo
základných ukazovateľov na vzájomné porovnávanie pôvodných druhov rodu Quercus na
Slovensku.
Po 25. rokoch dosiahol Q.cerris v Quercetáriu Čifáre najvyššiu priemernú výšku zo
vštkých sledovaných druhov. Dosiahol priemernú výšku x = 11,5 m. Variačné rozpätie
bolo od 1,5 m do 17 m. Tieto hodnoty dosahoval Q. cerris pri husom zápoji.
Niţšie výšky dosahovali druhy so sekcie Roburoides. Tieto tri druhy dosiahly
veľmi podobné hodnoty. Q. petraea dosiahol priemernú výšku x = 10,7 m. Variačné
rozpätie bolo od 2 m do 14,5 m. Toto dosiahol pri plnom zápoji, ale s menším
zakmenením. Q. polycarpa dosiahol priemernú výšku x = 10,7 m. Variačné rozpätie bolo
od 2 m do 15,5 m. Zápoj aj zakmenenie má podobné ako pri Q. cerris. Pri rovnakom zápoji
aj zakmenení Q.dalechampii dosiahol priemernú výšku x = 10,6 m. Variačné rozpätie bolo
od 2,5 m do 14,5 m.
67
Len o málo niţšie hodnoty dosahovali druhy so sekcie Robur. Tieto dva druhy mali
len malé rozdiely. Q. pedunculiflora dosiahol priemernú výšku x = 10,3 m. Variačné
rozpätie bolo od 6 m do 16m. Q. robur dosiahol priemernú výšku x = 10,1 m. Variačné
rozpätie bolo od 6 m do 14 m.
Najrozdielnejšie boli druhy zo sekcie Dascia. Odlišovali sa ako od
predchádzajúcich druhov tak aj medzi sebou. Q.frainetto dosiahol priemernú výšku x =
10,2 m. Variačné rozpätie bolo od 1,5 m do 14 m. Q.virgiliana dosiahol priemernú výšku x
= 9,1 m. Variačné rozpätie bolo od 2 m do 14,5 m. Najniţšiu priemernú výšku zo všetkých
druhov dosiahol Q.pubescens. Dosiahol priemernú výšku x = 7,9 m. Variačné rozpätie bolo
od 3,5 m do 10,5 m.
Priemerné výšky podľa jednotlivých druhov boli aj identické, ale aj výrazne rozdielne. Na
grafe „Prehľadné znázornenie priemerných výšok jednotlivých druhov dubov
v Quercetáriu Čifáre“ demonštrujeme ich rozdiely.
0
2
4
6
8
10
12
14
priemerná výška stromov
priemerná výška …
68
Rozdiely boli zaznamenané podľa druhov, ale aj v rámci jednotlivých sekcií. Najvyššie
hodnoty boli zaznamenané práve u spomenutého Q.cerris. V priemere najniţším druhom
je Q.pubescens s výškou 7,9 m. Stále ešte nevytvára súvislý zápoj, teda všetky jedince
majú stále plný svetelný pôţitok. Aj týmto je spôsobené, ţe ako druh má najmenšie
variačné rozpätie od 3,5 m do 10,5 m.
Z pozorovania jasne najvyšším je Q. cerris. Toto môţe byť spôsobené práve
lokalitou pokusu. Pokus je situovaný v jeho optime. Prečo však niektoré jedince jedného
druhu sú výrazne väčšie a niektoré výrazne menšie. Veď semeno jedného druhu
pochádzalo z jedného materského stromu a nerobil sa ani výber ţaluďa. Všetky jedince
mali rovnaké počiatočné podmienky. V rámci druhov pristupuje variabilnosť jedincov.
Zdrojom variability môţu byť rôzne faktory. Najvýznamnejším z nich je genetická danosť
jedinca.
Príčinu zakrpatenosti niektorých jedincov a odumretie jedincov treba hľadať
v genetickej podstate (informácii) kaţdého ţaluďa. V rámci údrţby sa uskutočňovali
opatrné zásahy ošetrovania kultúry, likvidovali sa všetky konkurenčné dreviny. Moţno
preto prehlásiť, ţe po tejto stránke mali rovnaké podmienky všetky jedince. Spon 2 x 1 m
dával všetkým jedincom v rannom štádiu rovnakú šancu na ţitie. Je potrebné pripomenúť,
ţe bol počas všetkých rokov sledovaný zdravotný stav a nebolo badať osobitné
poškodenia, ktoré by osobitne handicapovali niektoré jedince.
Príčinu predrastavosti v rámci druhu musíme hľadať v genetickom vybavení jedinca,
podobne ako v opačných prípadoch zaostávania, respektíve odumierania z neschopnosti
drţania „kroku“ z ostatnými. Samozrejme na iných stanovištiach sa môţu lepšie uplatniť
iné jedince, ale hlavne druhy (nadmorská výška, suchosť, vlhkosť, acidita, hĺbka pôdy
atď.).
Po otestovaní významnosti rozdielov výškových vlastností jednotlivých druhov
vyšli preukazne významné aţ veľmi významné rozdiely. Podľa dosiahnutých priemerných
výšok moţno teda povedať, ţe druhy sú aj veľmi významne rozdielne uţ pri hladine
významnosti α<0,001 so spoľahlivosťou nad 99%. Podrobnejšie zistenia a informácie
ohľadom ďalších taxačných veličín budú spracované v samostatnej práci.
69
5.2 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnych územiach obce
Sikenica
Reliéf dvoch katastrov obce Sikenica je rovinatý v údolí rieky Hron na západe
katastrov a výrazne zvlnený s výraznou roztrúsenou vegetáciou (lesné komplexy,
remízky, aleje, brehové porasty) na východe katastrov. Výrazný lesný komplex je
v juţnej časti katastra Trhyňa.
Neďaleko tohto územia tečie rieka Hron, ktorá výrazne ovplyvňuje západnú časť.
Tento fakt sa prejavuje charakteristickými luţnými lesmi v juhozápadnej časti. Zvyšná
časť územia je výrazne vyvýšená, teda aj s inými ekologickými podmienkami.
V západnej časti prevládajú topole, vŕby, jelše v líniovej vegetácii, v lesných
komplexoch predstavitelia tvrdého luhu dub letný (Q. robur), jaseň štíhly (Fraxinus
excelsior), brest väzový (Ulmus leavis), javor poľný (Acer campestre). V strednej
a východnej časti je iné drevinové zloţenie s výrazným zastúpením R. pseudoacacia,
ktorý obsadzuje aj lokality s extrémnym reliéfom, ale aj lokality s lepšou bonitou.
V týchto prípadoch môţeme pouţiť charakteristiku rozptýlenej vegetácie po celom
chotári. Aj keď je to výrazná poľnohospodárska krajina, nie sú tu rozsiahle lány polí.
Toto modelové územie je predstaviteľom lepšieho rozmiestnenia vegetácie, aj keď je tu
70
výrazné zastúpenie dreviny R. pseudoacacia, ktorá silno ovplyvňuje bylinnú aj krovinatú
etáţ pod sebou. Aleje, brehové porasty, remízky majú v tomto modelovom území
výrazne kumulované funkcie. Polia sú popretkávané vegetáciou či uţ s plnou alebo
čiastočnou funkciou. Kataster podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného vegetačného
stupňa, teda dubového.
V lesných porastoch v západnej časti predmetného územia sa vyskytujú lesné
typy typické pre výskyt tvrdých luţných lesov. Predstavujú ich lesné typy 951 vlhká
brestová jasenina s hrabom, 952 ţihľavová brestová jasenina s hrabom, 953 cesnaková
brestová jasenina s hrabom, 954 suchá brestová jasenina s hrabom. V hospodárskych
porastoch so zastúpením týchto lesných typov sa mnohokrát vnášajú introdukované
dreviny ako orech čierny (Juglans regia L.) a jaseň americký (Fraxinus americana L.) na
zlepšenie ekonomického zhodnotenia porastov. Týmito drevinami sa nahrádzajú
prirodzené pestré spoločenstvá duba letného s brestom väzovým, jaseňom štíhlym
a jaseňom úzkolistým. Takto sa zniţuje pestrosť spoločenstiev len pre zvyšovanie
hospodárskych výnosov.
Vo východnej časti katastrov v lesných porastoch sa vyskytujú lesné typy 1305
suchá hrabová dúbrava na spraši, 1307 mrvicová hrabová dúbrava na spraši, 1308
produkčná hrabová dúbrava na spraši, 1309 medničková hrabová dúbrava na spraši. Aj
71
v tomto prípade sa mnohokrát vnášajú introdukované dreviny, ktorých hlavným
predstaviteľom je Robinia pseudoacacia a v tejto časti aj dub červený (Quercus rubra
L.). Všetky porastové okraje sú obsadené Robinia pseudoacacia, ktorý rôznou intenzitou
zasahuje do lesných porastov. Pri obnovách sa jeho početnosť v jednotlivých porastoch
zvyšuje.
V katastrálnom území Veľký Pesek (severná časť územia obce Sikenica) vo
východnej časti sa vyskytuje vo všetkých porastoch aj v remízach R. pseudoacacia
a dominuje v nich, alebo aţ je jediný zástupca drevinovej zloţky. Vo všetkých lesných
porastoch je potrebné zmeniť drevinové zloţenie. Navrhujeme nahradiť R. pseudoacacia
zmesou drevín v zastúpení: dub cerovým (Q. cerris) 30%, dub jadranský (Q. virgiliana)
20%, dub ţltkastý (Q. dalechampii) 20%, dub mnohoplodý (Q. polycarpa) 20%, lipa
malolistá (Tilia cordata) 5%, javor poľný (Acer campestre) 5%.
Cestná sieť v rámci týchto dvoch katastrov je prevaţne tvorená poľnými
nespevnenými cestami, ktoré sú sprevádzané líniovou vegetáciou. Líniová vegetácia je
tvorená prevaţne introdukovanými drevinami a mnohokrát je prerušená, teda funkčnosť
líniovej vegetácie nie je vyuţitá v plnej miere.
Len v jednom prípade je potrebné vytvoriť novú líniovú vegetáciu. Jedná sa
o poľnú cestu začínajúcu zo štátnej cesty Sikenica – Lontov hneď nad obcou Sikenica, zo
72
začiatku smeruje na sever po 270 m zmení smer na severo-východ, po 1150 m zmení
smer na východ a pokračuje 1070 metrov, kde sa pripája na poľnú cestu smerujúcu zo
severnej hranica katastra Veľký Pesek na juh. Okolo opísanej poľnej cesty navrhujeme
vysadiť radovú výsadbu tvorenú dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom sivým (Q.
pedunculiflora), dubom cerovým (Q. cerris), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa),
brestom hrabolistým (Ulmus minor Mill.), brestom väzovým (Ulmus leavis Pall.) a na
juţnej a juhovýchodnej expozícii aj dobom balkánskym (Q. frainetto).
Jednostrannú drevinovú vegetáciu tvorenú drevinami R. pseudoacacia a Prunus
pinosa popri poľnej ceste smerujúcej zo severu na juh vo východnej časti katastra
navrhujeme nahradiť drevinami dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom cerovým (Q.
cerris), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou malolistou (T. cordata) a javorom
poľným (A. campestre).
Východná časť hranice katastrov Veľký Pesek Trhyňa je tvorená vetrolamom z R.
pseudoacacia v dĺţke 1910 m, ktorý navrhujeme nahradiť dubom cerovým (Q. cerris),
dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou malolistou (T. cordata), brestom väzovým
(U. leavis) a javorom poľným (A. campestre).
520 m severnejšie umiestnený vegetačný prvok v dĺţke 1300 m je nepravidelný
a prevaţne tvorený R. pseudoacacia. Navrhujeme v tomto prvku nahradiť R.
73
pseudoacacia drevinami dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom cerovým (Q. cerris),
dubom sivým (Q. pedunculiflora), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou
malolistou (T. cordata), brestom väzovým (U. leavis).
V katastri Trhyňa vo východnej časti je potrebné vytvoriť jednu novú líniovú
vegetáciu popri poľnej ceste na severnom okraji rozsiahlych ovocných sadov. Bude
tvoriť ochrannú bariéru pre ovocné sady. Navrhujeme vytvoriť aleju popri poľnej ceste
tvorenú drevinami dubom jadranským (Q. virgiliana), dubom cerovým (Q. cerris),
dubom sivým (Q. pedunculiflora), dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), lipou
malolistou (T. cordata), brestom väzovým (U. leavis) a javorom poľným (A. campestre).
Krovinatý porast sa prirodzene rozšíri z východnej strany od lesného porastu.
V západnej časti oboch katastrov navrhujeme doplniť riedke brehové porasty
upravených tokov Perec a Kukučínovský kanál jelšou lepkavou (A. glutinosa).
V popredí rozvoľnený brehový porast toku Perec.
Dub v tomto prípade nie je vhodné umiestňovať priamo k toku, lebo upravené
toky majú len malý priestor pre existenciu vegetácie. Dub letný (Q. robur) navrhujeme
umiestniť na trávnatú plochu po pravom brehu pozdĺţ toku Perec v katastri Veľký Pesek,
ktorú v súčasnosti uţ obsadzujú vysoké byliny a buriny. Rozmiestnenie stromov
navrhujeme v nepravidelnom spone len niekoľko jedincov (vytvoriť solitérne jedince).
74
Okolo ciest je v prevaţnej väčšine vytvorená vegetácia, ale v niektorých prípadoch je
tvorená len krovinatými porastmi Prunus spinosa s minimálnym výskytom stromov. Na
vytvorenie kvalitnejšej sprievodnej vegetácie poľných ciest navrhujeme doplniť dubom
letným (Q. robur), jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior L.) a brestom väzovým (U.
leavis). Tieto dreviny je vhodnejšie umiestňovať striedavo nie v skupinách. V
takmer rozpadnutých topoľových vetrolamoch dominujú Populus x canadensis, ktoré
navrhujeme nahradiť a doplniť topoľom čiernym (Populus nigra) a topoľom bielym
(Populus alba) len s ojedinelým zastúpením duba letného (Q. robur).
V západnej časti ešte navrhujeme doplniť sprievodnú vegetáciu štátnej cesty
Ţeliezovce
Sikenica jaseňom štíhlym (Fraxinus excelsior) a dubom letným (Q. robur) vo forme aleje
so vzdialenosťou medzi jedincami 40 – 50 m.
V severozápadnej časti katastra Veľký Pesek navrhujeme vytvoriť alej len z duba
letného (Q. robur) popri ceste zo Sikenice do obce Kukučínov.
75
5.3 Hodnotenie územia NPR Zoborská lesostep
NPR Zoborská lesostep sa rozprestiera na bočnom, juţne orientovanom
hrebienku Zoborských vrchov s juţnou, juhozápadnou a juhovýchodnou expozíciou.
Najvzácnejšie miesta sú uprostred územia NPR v hrebeňovej časti. Táto časť má stepný
charakter, do ktorého zabiehajú významné lesostepné prvky s charakteristickými
drevinami (Q. pubescens) (Q. virgiliana), (Cerasus mahaleb (L.) Mill.), (Viburnum
lantana L.) . Územie prírodnej rezervácie bolo vyhlásené Povereníctvom školstva, vied
a umenia po prvý raz Úradným vestníkom zo dňa 4 apríla v roku 1952 pod názvom
„Jaskyňa sv. Svorada“ s rozlohou 21,9737 ha pod západným svahom Zobora na bočnom
hrebienku s juţnou juhozápadnou a juhovýchodnou expozíciou. Skalnaté svahy
a náhorná plošina jaskyne Sv. Svorada tvorí prírodnú rezerváciu skalnatej lesostepi.
V roku 1986 bola Úpravou Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej
republiky z 31. januára 1986 č. 472 /1986-32 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu
„Zoborskú lesostep“, na ochranu teplomilných skalných, stepných a lesostepných
spoločenstiev Tríbeča s celkovou výmerou 23,08 ha.
V území sa vyskytujú lesné typy 1601 skalné sutinové stepi, 2307 buková
dúbrava sprašových hlín a spraší, 2311 ţivná medničková buková dúbrava, 2317
silnoskeletnatá vápencová buková dúbrava, 3304 medničková dubová bučina , 3309
vápencová dubová bučina. V porastoch sú zastúpené dreviny buk lesný (Fagus silvatica
L.), hrab obyčajný (Carpinus betulus L.), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior L.), slivka
trnková (Prunus spinosa L.), dub cerový (Quercus cerris L.), dub ţltkastý (Quercus
dalechampii ), dub mnohoplodý (Quercus polycarpa Schur.), čerešňa mahalebková
(Cerasus mahaleb (L.) Mill.), kalina siripútková (Viburnum lantana L.), dub jadranský
(Quercus virgiliana Ten.), dub plstnatý (Quercus pubescens). Tieto dreviny vytvárajú
prirodzené veľmi pestré spoločenstvá v našich zemepisných šírkach. Dreviny vytvárajú
lesné porasty ako prirodzený lem okolo lesostepného aţ stepného spoločenstva
s xerotermnými spoločenstvami s výskytom vzácnych rastlín. V severnej časti sa
vyskytuje umelo vnesená borovica čierna (Pinus nigra (J.F?) Arn.). Toto územie
odpovedá bezzásahovému reţimu, avšak prejavuje sa tu vplyv turizmu, ktorý sa viaţe na
celé okolie ako aj Zoborskej časti Tríbečského pohoria.
Územie je atakované turistickou činnosťou ľudí, prevaţne z blízkeho mesta Nitry.
Najčastejší návštevníci sú vo veku od 20 do 40 rokov, a stredného aţ vysokoškolského
76
vzdelania s dôvodom na oddych, prípadne turistické vyţitie (Ďurečková, Šolcová, Cimra,
Petrovič, Beyer 2006).
Územie NPR Zoborská lesostep je stabilné územie vykazujúce prvky lesa
a prechodného prirodzeného spoločenstva lesostepi. Z takýchto a podobných území
s prvkami stepných spoločenstiev môţeme vychádzať pri tvorbe kultúrnych stepí
a lesostepí čo je súčasťou poľnohospodárskej krajiny.
5.4 Hodnotenie a návrhy vegetačných úprav krajiny v katastrálnom území
Nová Ves nad Žitavou
Kataster má poľnohospodársky charakter s minimálnou lesnatosťou (1,5%), polia
sú na miernych svahoch, tok Ţitava ho delí pribliţne na dve časti takmer polovice (
východná a západná ). V území je len roztrúsený výskyt drevinovej vegetácie. Sústredená
je do brehového porastu toku rieky Ţitava, ktorý je prestarnutý a prevaţujú v ňom
euroamerické topole (Populus x canadensis) s uţ výrazným zastúpením javorovca
jaseňolistého (Negundo aceroides Moench) a aj pajaseňa ţliazkatého (Ailathus altissima
/Mill./ Swingle), čo sú invázne druhy. Tieto dva druhy je potrebné potláčať a nahradiť
vhodnými druhmi. Sprievodné dreviny toku je potrebné doplniť jelšou lepkavou (Alnus
glutinosa) na okraji brehu ako stabilizácia brehov. V blízkosti jelše je vhodné doplnenie
aj vŕbami: vŕbou bielou (Salix alba), vŕbou krehkou (Salix fragilis) a topoľmi: topoľom
čiernym (Populus nigra), topoľom bielym (Populus alba) a topoľom sivým (Populus x
canescens) v intraviláne je potrebné vyhnúť sa samičím jedincom topoľov. Ako vhodný
kostrový (stabilizačný) prvok v brehovom poraste je dub letný (Quercus robur), ale len
ako doplnková ojedinelá drevina a vo väčších vzdialenostiach od samotného toku,
napríklad v meandroch. V tomto úseku je tok bez väčších regulačných zásahov, ktoré
výrazne ovplyvňujú zloţenie brehovej vegetácie. Prvý pravostranný prítok
v katastrálnom území Čerešňový potok má hustý brehový porast tvorený hlavne
euroamerickými topoľmi (Populus x canadensis) a agátom bielym (Robinia
pseudoacacia) a len ojedinelý jednotlivý výskyt jelše lepkavej (Alnus glutinosa), brestu
hrabolistého (Ulmus minor Mill.) a čerešne vtáčej (Cerasus avium (L.) Moench). Druhý
pravostranný prítok Ţitavy Drevenica je výrazne ovplyvnený reguláciou a takmer bez
77
alebo len s málo vyvinutou brehovou vegetáciou. V tomto prípade brehovú vegetáciu
tvoria len vŕby biele (Salix alba) a niekoľko roztrúsených porastov slivky trnkovej
(Prunus spinosa).
V blízkosti brehových porastov sa vyskytuje niekoľko remízok, a dva malé
porasty lesa. Na východnom okraji intravilánu obce Nová Ves nad Ţitavou sa vyskytuje
aj historicky významný park.
Kataster Nová Ves nad Ţitavou podľa Zlatníka (1959) spadá do 1. lesného
vegetačného stupňa, teda dubového.
Väčšina lesíkov aj remízok je tvorená prevaţne agátom bielym (Robinia
pseudoacacia L.). Vo východnej časti katastra na svahu nad riekou Ţitava má 100%
zastúpenie v lesných porastoch aj v dvoch remízkach agát biely.
78
Agátové lesíky vyskytujúce sa na lesnom pôdnom fonde sú intenzívne
obhospodarované. Agátové remízky a aleje, príp. vetrolamy na poľnohospodárskom
pôdnom fonde sú vykrádané a tým silno poškodzované. Lesné porasty majú nevhodné
drevinové zloţenie. V týchto porastoch je determinovaný lesný typ 1308. Na konkrétnom
lesnom type 1308 produkčná viková hrabová dúbrava na spraši navrhujeme drevinové
zloţenie: dub ţltkastý 50%, dub cerový 30%, hrab obyčajný (Carpinus betulus L.) 10%,
javor mliečny (Acer platanoides L.) 5% a lipa malolistá (Tilia cordata Mill.) 5%.
V dvoch menších lesných porastoch v severnej časti na ľavom brehu pri rieke Ţitava na
báze svahu je vhodné doplniť drevinovú skladbu dubom letným. V hájiku východne od
lesných porastov v severovýchodnej časti katastrálneho územia má dominantné
zastúpenie Quercus cerris. V tejto lokalite je vhodné ponechať súčasnú drevinovú
skladbu.
V katastri Nová Ves nad Ţitavou významný krajinotvorný prvok nelesná
drevinová vegetácia je minimálne zastúpená. Rozsiahle poľnohospodársky intenzívne
obhospodarované komplexy sú málo chránené pred eróziou (výrazná veterná erózia,
vodná erózia sa tak výrazne neprejavuje z dôvodu miernych svahov). Z tohto dôvodu je
potrebné doplniť roztrúsenú drevinovú vegetáciu líniovými prvkami ako aleje popri
79
poľných cestách, prípadne vetrolami, hraničné línie a body. Hranice katastra v teréne nie
je moţné určiť takmer po celom obvode.
Na vymedzenie hranice katastra na východnej strane, celá hranica s katastrom
Nevidzany a aţ po miesto s názvom Tri lipky. Navrhujeme radovú výsadbu nosnej
dreviny, ktorú reprezentuje dub cerový (Q. cerris). Javí sa ako najvhodnejší stabilizačný
prvok v tejto časti po stránke pôdnej, klimatickej a aj úţivnej, svojou bohatou
plodnosťou. Výsadbu je potrebné riešiť vo vzdialenosti 40 m od seba. Ako doplnkový
navrhujeme dub jadranský (Q. virgiliana) v priestore medzi cermi. Je to drevina, ktorá je
menej rozloţitá s pravidelnejšou a hustejšou korunou. Bude na dotvorenie a aj na
vylepšenie estetického hľadiska vytvoreného prvku.
Popri spevnenej poľnej ceste od bývalého areálu druţstva po Tri lipky je potreba
vytvoriť sprievodnú vegetáciu.
80
V tomto prípade hlavnou drevinou bude čerešňa vtáčia (Cerasus avium (L.)
Moench), ktorú miestami môţe dopĺňať dub mnohoplodý (Q. polycarpa) a jaseň štíhly
(Fraxinus excelsior L.).
Na rozhraní katastrálnych území Nová Ves nad Ţitavou a Horný Ohaj v Ţitavskej
nive navrhujeme radovú výsadbu duba letného (Q. robur) ako hraničný prvok. Výsadba
bude riešená rovnako ako pri Q. cerris na východnej hranici, 40 m od seba. Aj v tomto
prípade to budú solitérne jedince vytvárajúce hranicu. Na ľavom brehu rieky Ţitava
v časti, ktorá býva v čase veľmi veľkých prietokov zaplavovaná je rozsiahla rovná niva.
Na tejto časti pribliţne v strede v smere od severo-severo východu na juho-juho
západ od areálu bývalého poľnohospodárskeho druţstva vedie málo vyuţívaná poľná
cesta. Súbeţne s touto cestou navrhujeme vytvoriť stromoradie s funkciou vetrolamu
81
. Základnú kostrovú drevinu bude tvoriť dub letný (Q. robur), vedľajšie dreviny
budú brest väzový (Ulmus leavis L.), čremcha obyčajná (Padus avium Mill.) a baza
čierna (Sambucus nigra L.).
V západnej časti katastra na pravom brehu rieky Ţitavy a toku Drevenica je ešte
menší výskyt roztrúsenej vegetácie. Okrem juhozápadnej časti kde sa vyskytujú
vinohrady Dolný Čermán.
82
V tejto lokalite je aj výskyt niekoľkých mohutných jedincov Q. robur (Poţgaj,
Rs., Poţgaj 1996). Takmer hektárový lesík v údolí toku Drevenica je tvorený
euroamerickými topoľmi (Populus x canadensis). V tomto prípade navrhujeme doplniť
porast niekoľkými jedincami duba letného (Q. robur), ktorý bude tvoriť len kostrové
stromy. Malý komplex lesa na západnom okraji katastra medzí vinicami a rybníkom je
tvorený zmesou drevín – dub letný (Q. robur), dub ţltkastý (Q. dalechampii), dub
mnohoplodý (Q. polycarpa), borovica lesná (Pinus sylvestris L.), breza previsnutá
(Betula pendula Roth), lipa malolistá (Tilia cordata), javor mliečny (Acer platanoides L.)
v skupinovom zmiešaní. V najniţšej časti pri rybníku je nevhodne umiestnená výsadba
Betula pendula, toto navrhujeme nahradiť dubom letným (Q. robur) s brestom väzovým
(U. leavis) a v okraji pri rybníku aj vŕbou bielou (Salix alba).
V západnej časti nie je ani jeden strom na rozhraní katastrov aţ na úsek nad
Vrábeľskou vodnou nádrţou, kde je brehový porast Hosťovského potoka v najniţšom
bode spomínaného územia.
83
Hranica katastra sa tu sedemkrát lomí a je to uprostred poľných komplexov.
Navrhujeme vyuţiť v lomových bodoch výsadbu jedincov duba cerového (Q. cerris)
a duba mnohoplodého (Q. polycarpa), ktoré sú vhodné po stránke pôdnej, klimatickej
a aj úţivnej. V tejto západnej časti je poľná cesta smerujúca od viníc Dolný Čermán
najskôr 160 m na západ, potom sa stáča na sever, pokračuje 750 m aj po hranici
s katastrom Veľké Chyndice a pokračuje do katastra Veľkých Chyndíc.
84
Popri tejto poľnej ceste navrhujeme vyuţiť v zmiešaní dub cerový (Q. cerris), dub
jadranský (Q. virgiliana) a dub mnohoplodý (Q. polycarpa) v radovej výsadbe.
Popri asfaltovej ceste Veľké Chyndice - Nová Ves nad Ţitavou sú vysadené
dreviny Acer pseudoplatanus L., A. platanoides, Betula verucosa Ehrh. . Navrhujeme
doplniť výsadbu dubom cerovým (Q. cerris) striedavo s javorom poľným (A. campestre)
v tvare aleje. V úseku popri tejto ceste od hranice katastrov Veľké Chyndice a Nová Ves
nad Ţitavou sa nachádza 250 m dlhá remízka, ktorá je tvorená R. pseudoacacia. V tomto
prípade navrhujeme zmenu drevinového zloţenia na dub ţltkastý (Q. dalechampii) 50%,
dub cerový (Q. cerris) 40%, hrab obyčajný (Carpinus betulus L.) 10%.
Na štátnu cestu z Veľkých Chyndíc sa pripája cesta z Beladíc od severu. V mieste
tejto kriţovatky začína poľná cesta a smeruje na juh. Táto poľná cesta v celej svojej dĺţke
1330 m je bez sprievodnej vegetácie, ale popri elektrickom vedení. Nachádza sa na
hrebeni mierneho kopca. Vedľa tejto cesty navrhujeme vytvoriť radovú výsadbu z duba
cerového (Q. cerris) a duba mnohoplodého (Q. polycarpa), ale hlavne kroviny ako hloh
jednosemenný (Crataegus monogyna Jacq.), slivka trnková (P. spinosa).
Severnú hranicu na západ od obce je potrebné zvýrazniť výsadbou drevín
v lomových bodoch. V týchto lomových bodoch navrhujeme vyuţiť výsadbu jedincov
duba cerového (Q. cerris) a duba mnohoplodého (Q. polycarpa).
Severná hranica na východ od obce je výrazná v krajine, tvoria ju remízky
a porasty.
85
Remíza na ľavom brehu rieky Ţitava, ktorá je súčasne hranicou s katastrom Slepčany,
tvoria ju dreviny R. pseudoacacia, Sambucus nigra, Prunus spinosa, Acer campestre,
Quercus cerris a Carasus avium. Navrhujeme nahradiť R. pseudoacacia v údolí Ţitavy
dubom letným (Q. robur) a na svahu dubom zimným (Q. petraea), dubom ţltkastým (Q.
dalechampii) a dubom mnohoplodým ( Q. polycarpa).
V katastri sa vyskytuje niekoľko neobhospodarovaných plôch, ktoré sú silne
zaburinené. Tieto plochy by bolo vhodnejšie vyuţiť ako plochy pre realizáciu
náhradných výsadieb za vyrúbané dreviny v katastri v zmysle zákona 543/ 2002 Z.z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Na týchto plochách, ktoré sa
vyskytujú pri vodných tokoch navrhujeme pouţiť na výsadbu dub letný (Q. robur) a
vedľajšie dreviny brest väzový (Ulmus leavis L.), čremchu obyčajnú (Padus avium Mill.)
a bazu čiernu (Sambucus nigra L.)
V katastrálnom území sa nachádza aj 6 typických výsadieb s prevaţnou funkciou
vetrolamu a jedna ako alej popri ceste s dĺţkou :
- 400 m v smere juh - sever, výsadba je tvorená zmesou drevín hlošina úzkolistá
(Eleagnus angustifolia), borovica lesná (Pinus sylvestris), javor cukrový (Acer
saccharinum) uprostred rozsiahleho poľnohospodárskeho komplexu na západe katastra
severne od viníc Dolný Čermán.
86
V tomto vetrolame sú pouţité nevhodné druhy, ktoré nie sú schopné plniť poţadované
funkcie v plnej miere. Navrhujeme zmeniť drevinové zloţenie. Kostrovú drevinu bude
tvoriť rod Quercus svojimi zástupcami ( (Q. cerris, Q. polycarpa a Q. virgiliana),
výplňovou drevinou bude javor poľný (A. campestre) a brest hrabolistý (Ulmus
carpinifolia) . Krovinatý porast sa bude postupne prirodzene šíriť z juhu od okraja
vinohradov.
- 1000 m v smere východ – západ popri viniciach (Doliny), zároveň tvorí aj aleju popri
asfaltovej ceste, prevaţuje R. pseudoacacia miestami je Acer campestre a Juglans regia
L., nachádza sa vo východnej časti katastra. Navrhujeme len v tejto aleji nahradiť R.
pseudoacacia dubom ţltkastým (Q. dalechampii) a dubom zimným (Q. petraea) vo
voľnejších širších partiách podporiť aj dub cerový (Q. cerris). Existujúci Acer campestre
a Juglans regia je moţné zachovať.
- v dĺţke 250 m v smere východ – západ uţ vo forme remízky uprostred polí, tvorenej R.
pseudoacacia juţne od predchádzajúceho prvku potom s miernym odskokom na juh
pokračuje v pôvodnom smere ešte 660 m Prunus spinosa, ovocnými drevinami (slivka
a marhuľa) – zároveň oddeľuje pole od veľkoplošného vinohradu. Tento prvok je
potrebné doplniť dubom cerovým (Q. cerris) a niekoľkými jedincami duba jadranského
(Q. virgiliana) a duba ţltkastého (Q. dalechampii). Ovocné dreviny môţu tvoriť vhodný
doplnok spodnej etáţe.
- 620 m v smere juhovýchod – severozápad od futbalového ihriska k Ţitave tvorený
jedincami euroamerických topoľov (Populus x canadensis) v podraste s Prunus spinosa.
Tento prvok je uţ prestarnutý a čiastočne poškodený vetrom. Navrhujeme topole
nahradiť dubom letným (Q. robur) v rozostupe 25 aţ 30 m a niekoľkými jedincami duba
sivého (Q. pedunculiflora) v časti pri obci. Vytvoriť aleju okolo pôvodného chodníka
k viniciam.
- 320 m v smere východ – západ na rozhraní katastrov medzi Ţitavou a Čerešňovým
potokom v severnej časti popri poľnej ceste tvorený jedincami Populus x canadensis
v podraste s Prunus spinosa. Navrhujeme topole nahradiť dubom letným (Q. robur)
v rozostupe 50 m a medzi nimi pouţiť topoľ čierny (P. nigra).
- 480 m v smere juhojuhozápad – severoseverovýchod na svahu v severovýchodnej časti
s ďalšou významnou funkciou ako vsakovací pás tvorený R. pseudoacacia, Sambucus
nigra, na okraji s Prunus spinosa. Navrhujeme pouţiť ako hlavnú drevinu dub cerový (Q.
cerris) s doplnením dubom mnohoplodým (Q. polycarpa), ktoré tvoria aj susedný plošný
prvok s podrastom Prunus spinosa a Ligustrum vulgare L..
87
- 745 m v smere sever-juh na plochom hrebení v severozápadnej časti aleja popri ceste do
Beladíc s ďalšou významnou funkciou ako vetrolam tvorená J. regia, Cerasus avium.
Navrhujeme len s doplnením chýbajúcich jedincov javorom poľným (A. campestre)
a čerešňou (C. avium).
Týmito úpravami dosiahneme stabilnú krajinnú štruktúru bez rozsiahlejších
záberov pôdy.
5.5 Bodové prvky v krajine tvorené významnými drevinami
Dobrými príkladmi pre dôkaz dlhodobej existencie drevín ako solitérov a skupín
sú významné dreviny ako chránené stromy. Chránené stromy zdôrazňujú výnimočnosť
jedinca určitého druhu, alebo sú nositeľmi významnosti historickej udalosti.
Na Slovensku existuje 499 objektov chránených stromov. Pod pojmom objekty
chránených stromov rozumieme jednotlivé stromy (solitéry) aj skupiny stromov. Zo
88
všetkých 499 objektov CHS na Slovensku je 58 objektov chránených stromov z rodu
Quercus L. Pod 58 objektmi sa skrýva 149 jedincov, z ktorých výraznú časť aţ 88
jedincov zastupuje Quercus robur L., 29 jedincov zastupuje Quercus petrae., 28 jedincov
je zastúpených z druhu Quercus cerris, a po jednom sú zastúpené druhy Quercus
dalechampii, Quercus pedunculiflora, Quercus virgiliana, a jeden jedinec nie je
determinovaný. V rámci pracoviska CHKO Ponitrie je 37 objektov chránených stromov.
Rozloţenie je po celom spravovanom území. V 37 objektoch je podchytených 20 druhov
drevín Fagus sylvatica L., Fraxinus excelsior L., Ginkgo biloba L., Gleditsia triacanthos
L., Paulownia tomentosa St., Platanus acerifolia Mill., Platanus x hybrida Brot.,
Poncirus trifoliata L., Populus nigra L., Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Fr., Pyrus
communis L., Quercus robur L., Quercus cerris L., Sorbus domestica L.,
Sequoiadendron giganteum (Lindl.) Buchh., Taxodium distichum L., Taxus baccata L.,
Tilia platyphyllos Scop, Tilia cordata Mill., Ulmus laevis Pall..
Najviac zastúpených jedincov je dubov tvorených dubom cerovým (Quercus
cerris L.) v 23 prípadoch
#
#
# #
# ##
##
#
#
###
#
#
#
#
#
#######
#######
#
##
#
##
#
#
#
#
#
#
#
#########
#
#
######
Mapa výskytu chránených stromov
v pôsobnosti CHKO
Ponitrie
Výskyt objektov chránených stromov
je znázornený červenými
bodmi
89
a dubom letným (Quercus robur L.) v 4 prípadoch, lipy sú zastúpené na druhom mieste,
tvorené lipou malolistou (Tilia cordata Mill.) v 8 prípadoch a lipou veľkolistou (Tilia
platyphyllos Scop) v 13 prípadoch.
Najvyšší strom v pôsobnosti
CHKO Ponitrie je dúglaska tisolistá
(Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco
var. Menziesii) s výškou 42 m jej obvod
kmeňa dosahuje 287 cm. Vyskytuje sa
v lesnom poraste v katastrálnom území
Kľak. V súčasnej dobe lesný porast
okolo troch jedincov dúklasiek vyzerá
ako bilinná synúzia pod stromami.
Dúglaska je pôvodom zo severnej
Ameriky zo západnej časti kontinentu. Je
to teda introdukovaná drevina, ktorá vie
dosiahnuť úctihodné dimenzie aj
v našich podmienkach.
90
Najhrubším jedincom je Lipa kráľa Mateja (Tilia platyphyllos Scop.) s obvodom
1100 cm, ale je to uţ len zakonzervovaný zvyšok kmeňa. Tento jedinec sa nachádza
v blízkosti Zámku v Bojniciach čo
predstavuje podmienky intravilánu.
Vzhľadom na to, ţe jedinec lipy uţ
len doţíva môţem uvádzať ako
najhrubší a riadne vegetujúci strom
Jaseň pod Buchlovom (Fraxinus
excelsior L.) s obvodom kmeňa 634
cm a výškou 30 m. Tento jedinec na
rozdiel od Lipy kráľa Mateja rastie
v lesnom poraste.
Tieto jedince predstavujú
maximálne dimenzie dosiahnuté
v našich podmienkach. Jedince dubov
zaradených do kategórie chránených
stromov dosahujú dimenzie, ktoré nie
sú veľmi vzdialené od spomenutých
a ich obvody sa pohybujú od 248 cm
do 578 cm.
91
6 DISKUSIA
Pokúsime sa porovnať ráz krajiny s miestnym historickým kultúrnym
a civilizačným vývojom človeka. Hlavným rysom spojitosti medzi porovnávanými
subjektmi je rozdielnosť prostredia. Rozdielne prostredie dávalo moţnosť vzniku rôznym
ľudským kultúram, rôznej úrovni civilizácie, dokonca farebným odtieňom nositeľov
civilizácie. Rozdielne podmienky ponúkali odlišnosti jednotlivých kontinentov,
klimatických pásem, prímorské a kontinentálne prostredia a pod. U rastlinstva je viazanosť
k prostrediu výrazne vyššia, nakoľko prirodzené premiestňovanie druhov je podstatne
komplikovanejšie. Dlhšia existencia v rovnakom prostredí vytvorila isté nároky. Viaceré
druhy s podobnými nárokmi vytvárali moţnosť koexistencie. Niektoré druhy neznášali iné
a ich vytláčali, vzájomne si pomáhajúce sa zoskupovali. Ako je to v prírode samozrejmé,
silnejšie víťazili. Takto sa vytvorili prirodzené spoločenstvá, v ktorých sa jednotlivé druhy
dopĺňali a ťaţko prijímali medzi seba nové druhy. V hrubých rysoch povedané, takto sa
vytvorili spoločenstvá v makrooblastiach v trópoch, subtrópoch , miernom pásme, tundre,
ale aj v mikrooblastiach v níţinách, stredných polohách, vo vysokohorských polohách
v arídnych a humídnych prostrediach a samozrejme, rôzne na rôznych kontinentoch.
Ak sa prenesieme na územie Slovenska do konkrétnych modelových oblastí, tak si
uvedomíme, ţe aj tu príroda vytvorila zoskupenia rastlinstiev teda aj drevín podľa ich
ekologických nárokov. Všetky modelové územia viac menej spadajú do kultúrnej stepi.
Človek v nich uţ atakoval v dávnejších dobách, ale aj v súčasnosti pôvodné spoločenstvá
a necitlivo premieňa pôvodný ráz krajiny. Najviac sa na tom podieľajú laici, ale v nemalej
miere aj „odborníci na všetko“. Načo existujú rôzne inštitúcie, keď nedohliadajú napríklad
aj na ráz krajiny. A keď odborné organizácie aj dohliadajú nemajú právomoc zasiahnuť.
V pôvodne vyzerajúcej krajine by mali pôvodnosť zabezpečovať hlavne dreviny. Nemali
by dostať priestor v níţinách vysokohorské dreviny (naopak to prirodzene nejde) a uţ je
výsmechom ak dostávajú dominantný priestor dreviny z iných kontinentov a pritom
poţadovanú funkčnosť domácich nedosahujú. Ako príklad uvediem z katastrálneho
územia Nová Ves na Ţitavou. Na hrebienku na západnej hranici katastra medzi vinohradmi
Horný Čermán (k.ú. Nová Ves nad Ţitavou) a vinohradmi vo Veľkých Chyndiciach bol
miestnym druţstvom zabezpečený vetrolam (1988) pozostávajúci z cudzokrajných drevín
(Elaegnus angustifolia L., Pinus nigra Arn. – oba pôvodom z juţnej Európy, Acer
saccharinum L. – pôvodom zo Severnej Ameriky) (Poţgaj, Poţgaj 1996). Uvedení autori
92
konštatujú, ţe borovici čiernej sa na podobných stanovištiach na Slovensku dobre darí, no
autor vetrolamu asi nepočítal s tým, ţe je veľmi vyhľadávanou na vianočný stromček.
Ďalšie dve dreviny sú u nás vyuţívané v intraviláne, parkoch a záhradách, a nezaručujú
splnenie tamojšieho poslania. Konštatujeme, ţe bol výrazne porušený pôvodný ráz krajiny
a navrhujeme vysadený nepodarený vetrolam pretvoriť, resp. zmeniť drevinové zloţenie.
Za údrţbu a starostlivosť o dreviny je zodpovedný vlastník pozemku, na ktorom
dreviny rastú v zmysle zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov . Rozhodovaciu právomoc o výrube drevín má prvostupňový orgán ochrany
prírody teda obec a mesto. Tieto povinnosti a práva zakotvuje vyššie uvedený zákon
o ochrane prírody. Mnohokrát zástupca obce alebo mesta nemá moţnosť posúdiť
zdravotný stav, kvalitu a funkčnosť drevinovej vegetácie. Preto môţe rozhodnúť aj
v neprospech krajiny, a tým sa strácajú zdravé dreviny, kvalitné a funkčné vegetačné prvky
a často sa zbytočne udrţujú rozpadávajúce sa a nekvalitné prvky vegetácie. Tieto postupy
je potrebné zastaviť, moţno v niektorých prípadoch stačí len usmerniť. Dreviny tvoria
veľmi dôleţitú súčasť krajiny a vôbec prírody, v ktorej ţije človek. Pri návrhu nových
výsadieb viacerých druhov drevín v krajine je potrebné zohľadňovať práve ich schopnosť
spoluţitia, aby nedochádzalo k alelopatii a tým k odumieraniu niektorých jedincov
pouţitých vo výsadbe. Zmes navrhovaných drevín na výsadbu by mala vychádzať
z daných ekologických podmienok a nesnaţiť sa vyuţívať nepôvodné a hlavne ekologicky
nevhodné druhy. Predsa na juhozápadnom Slovensku majú tvoriť základ druhy rodu
Quercus a s nimi rastúce druhy.
Na človeka deprimujúco pôsobia aj niektoré vyjadrenia vysoko postavených
osobností všeobecne šíriacich myšlienku o existencii pôvodného stálozeleného duba na
Slovensku (nepublikované). Predsa pôvodní autori o duboch takúto myšlienku nepripúšťali
a ani nepripúšťajú (Magic 1974, 1975, Poţgaj, Horváthová 1986 atď.). Áno, na Slovensku
sa pestujú stálozelené a zimozelené duby, ale iba v arborétach a botanických záhradách
(Quercus turneri Willd. cv Pseudoturneri alebo Quercus ilex L. atď.) (Tábor I., Tomaško
I. /1992/: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany, ( Arborétum Mlyňany, 118 s.).
V krajine významné miesta hlavne územia zvykli označovať výsadbou stromov.
Z našich modelových území bol jeden prípad zaznamenaný na hranici chotárov troch obcí
a to medzi obcami Čifáre, Tajná a Nevidzany (Poţgaj, Poţgaj, Rd., 2004). Konkrétne
trojhraničie vytvárali tri cery. Posledný z nich sa udrţal na katastrálnom území Nevidzany.
Podobne aj významné miesta z iného hľadiska boli vyznačované drevinami, napr.
93
v katastrálnom území Nová Ves nad Ţitavou na lokalite Tri lipky, tromi lipami. Alebo tieţ
studnička Panny Márie v západnej časti katastra Nová Ves nad Ţitavou. Okolo ciest boli
väčšinou vysádzané ovocné stromy, teda dreviny, ktoré uţ boli kultivary alebo
rýchlorastúce dreviny, ale aj rôzne zmesi drevín (napr. okolo cesty I. triedy v k. ú. Čifáre
východne od obce). Ovocné dreviny by podľa nás uţ nemali figurovať pozdĺţ ciest I. a II.
triedy, nakoľko sú výrazne frekventované a je nevhodné, aby účastníkov cestnej premávky
lákali na zber. Ovocie je jednak postihnuté výfukovými plynmi a zároveň hrozí
nebezpečenstvo úrazu. V minulosti za čias kočov to malo isté opodstatnenie.
Intravilány obcí netvoria náš záujem, len spomenieme, ţe v nich prevládalo
vysádzanie drevín okolo kostolov a cintorínov, hlavne tuje a lipy. O uvedené dreviny
starostlivosť väčšinou preukazovali predstavitelia obcí. V záhradách obyvateľov obcí
dominovali ovocné stromy. V minulosti vôkol sídlisk feudálov, šľachticov (kaštiele,
zámky) vyrastali honosné parky, v ktorých dostávali priestor prevaţne vnášané
(introdukované) dreviny. Teraz skôr ubúda akákoľvek stromovitá vegetácia z intravilánov
a nahrádza sa krovitou vegetáciou, ktorá nemôţe nahradiť stromy.
Duby sa lesnícky udrţiavali hlavne v lesných porastoch. V konkrétnych
modelových územiach to boli aj vzácne výskyty s disjunktnými areálmi na našom území.
Výrazným príkladom je výskyt duba balkánskeho (Q. frainetto) v katastrálnom území
Sikenica (Horváthová 1981, Poţgaj, Poţgaj, Horváthová 1986). Je tam zaznamenaná aj
prirodzená obnova tohto druhu. Väčšie jedince duba balkánskeho boli značne poškodené
hromadným hynutím duba (predpokladá sa, ţe tracheomykózou). Viaceré práce poukazujú
na pôvodný výskyt tejto dreviny na konkrétnej lokalite (Poţgaj 1986; Poţgaj, Horváthová
1986). Je tam nápadná podobnosť s prirodzenou lokalitou v Debradi, kde popri dube
balkánskom sa vyskytuje aj dub jadranský (Poţgaj, Poţgaj, Uţák 2001). Pre dub balkánsky
je na modelových územiach, resp. na celom území Slovenska, severný okraj jeho
prirodzeného areálu, a preto na dotváraní krajinného charakteru ho veľmi nepouţívame.
Skôr by mal v modelových územiach uplatnenie pre svoj vzhľad listov a púčikov
v parkovníctve.
94
Dub jadranský je bohatšie zastúpený, ale samostatné porasty v modelových územiach
netvorí. Dub plstnatý nemá v modelových územiach vhodné ekologické podmienky a jeho
výskyt bol zaznamenaný len v rámci pozorovaného územia NPR Zoborská lesostep. A nie
je ani v zozname Chránených stromov Slovenska. Je potrebné pripomenúť, ţe na
modelových územiach dub letný nevykazuje čistotu druhu, ale mieša sa s dubom
sivozeleným (sivým) Q. pedunculiflora. Väčšina morfologických znakov je
charakteristická pre Q. robur, ale rub listovej čepele má sivastý nádych, čo je znak Q.
pedunculiflora. Prvý z nich má mať rub listovej čepele výrazne zelený. Podobne
v lesníctve výrazne zauţívaný dub zimný v daných územiach nemá holotypy. Dokonca
morfologický znak šupinky na čiaške sú na jej báze zhrubnuté, čo dané jedince radí do
druhu duba ţltkastého.
O duboch v modelových územiach k. ú. Čifáre a Sikenica je potrebné zdôrazniť, ţe
v starších porastoch sa prejavujú dôsledky tracheomykózneho ochorenia, hlavne na dube
ţltkastom, dube mnohoplodom a dube balkánskom, kde poškodenie korún sa javí ako
ireverzibilný patologický prejav (sensu Poţgaj 2000 : Priebeh tracheomykózneho
ochorenia Quercus robur L. na monitorovacej ploche Košické Olšany za roky 1984-1999.
Folia oecologica 27, s. 177 – 187). Stopy ochorenia choroba zanechala na všetkých
druhoch. Jednoznačne najmenšie stopy poškodenia sú zaznamenané na dube cerovom.
95
Čo je potešiteľné bresty (hlavne Ulmus minor Mill.) zrejme uţ vo väčšine prípadov
grafiózu prekonávajú. Vyskytujú sa aj jedince s priemerom väčším ako 20 cm.
V zanedbanejších viniciach Horného Čermána (k. ú. Nová Ves nad Ţitavou) sú
zaznamenané mladé jedince do 50 cm výšky.
Stromy vyhlásené za chránené v k. ú. Nová Ves nad Ţitavou , Trhyňa, Veľký Pesek
a Čifáre nemáme. Je však potrebné vytvoriť podmienky, aby také mohli byť. To znamená
vysadiť na menej atakované alebo historicky známe miesta také druhy, ktoré by boli
schopné tieto kritériá dosiahnuť. Je potrebné v budúcnosti sledovať dané územia, či
niektoré stromy nie sú obľúbeným objektom niektorých umelecky, či politicky
významným osobnostiam (napr. ako Jagelovského dub v Bialoveţi), resp. objektom
niektorých pamätných udalostí. Takéto stromy by zároveň mohli udrţiavať genetické
vlastnosti daného druhu a mohli by zostať ţivou ţelanou genetickou bankou.
Staré stromy v krajine sa vyskytujú vo forme solitérov alebo aj skupín. Niekedy sa
vyskytujú aj v lesných porastoch hlavne na okrajoch, kde sa zachovávajú ako hraničné
stromy, alebo na ťaţko dostupných lokalitách, ako sú strţe skalnaté svahy a podobne.
Mimo lesných porastov nájdeme staré stromy rovnako na ťaţko dostupných miestach na
rozhraní pozemkov, v remízach alebo aj ako orientačné body.
96
Staré jedince môţu byť vzácne z historického hľadiska, významné z dendrologického
hľadiska a sú mnohokrát nositeľmi aj holotypovej genetickej informácie čo pri rode
Quercus je veľmi významný fakt. Preto je veľmi dôleţité zachovanie takýchto jedincov.
Naskytá sa však otázka „čo ďalej, keď jedinec odumiera“. Myslíme si, ţe pri geneticky
významných jedincoch by bolo vhodné vypestovať ich potomstvo a tým zachovať
genetickú informáciu jedinca. Takto vypestované jedince sa potom môţu vysadiť na
pôvodné miesto ako ich náhrada, alebo pouţiť pri významných udalostiach a pod. Avšak
jedná sa o malé jedince a legislatíva nie je týmto smerom orientovaná a ani takýto postup
nepozná. Preto by bolo vhodné urobiť podobné projekty pre rôzne druhy drevín, ako sa
spravil s jedincom Lipy kráľa Mateja. Dopestovalo sa jej potomstvo a vysadili sa na
významnejšie miesta. Takýmito podobnými projektami je potrebné viac upozorniť na danú
problematiku a napomôcť ich vyriešiť aj po legislatívnej stránke.
Uprostred poľa je lokalizovaný Q.
cerris, ktorý je v krajine
bodom hranice medzi
katastrami.
97
Je otázne ako sa docieli ochrana týchto jedincov. Pokiaľ vlastník pozemku bude súhlasiť so
starostlivosťou o mladého jedinca bude drevina zachránená. Avšak vlastník sa môţe
zmeniť a nový vlastník moţno uţ nebude mať záujem o záchranu. V takýchto prípadoch sa
pôvodná myšlienka a aj drevina nenávratne stratí. Z tohto dôvodu by bolo vhodné niektoré
dreviny zachovať práve ako genetický skvost.
Rovnako však je potrebné zachovávať aj pamätné stromy vo vzťahu k významným
osobnostiam a vo vzťahu k významným udalostiam.
Teda dohromady staré stromy môţeme nazvať ako „staré, pamätné a vzácne stromy“.
Pre kategórie pamätné a vzácne stromy by bolo vhodné prehodnotiť aj legislatívu, ktorá by
tieto stromy vedela uchrániť a zachovať aj keď sa jedná o mladé jedince. Lebo súčasná
legislatíva ochrany drevín berie veľký dôraz na dimenzie drevín, ktoré sa zaraďujú do
kategórie Chránených stromov.
V rámci modelových území sa v extraviláne nevyskytujú staršie dreviny ako 200
rokov. Aj z tohto hľadiska sme navrhli na výsadbu väčšie mnoţstvo solitérnych jedincov,
z ktorých je vysoký predpoklad zachovania sa jedincov na dlhšie obdobie.
Stále sme hovorili o existujúcich drevinách ich dôleţitosti o vysádzaní drevín, ale je
dôleţité aj vedieť ako sa budú tieto novovysadené jedince správať. Správanie sa mladých
jedincov rodu Quercus sledujeme uţ štvrť storočie. Môţeme teda hovoriť o skúsenostiach
s výsadbou a starostlivosťou pri jednotlivých druhoch dubov. Pri zakladaní vegetačných
prvkov s dubmi je vhodné vysiať ţalude poţadovaného druhu. Obmedzí sa tým
Na pravej strane od Lipy kráľa
Mateja je vysadený
potomok tejto lipy.
98
niekoľkoročné sedenie sadenice. Podľa rastových vlastností jednotlivých dubov môţeme
minimalizovať náklady na údrţbu a môţeme predvídať a naplánovať potrebné zásahy.
Všetky tieto poznatky môţeme vyuţiť v prospech tvorby krajiny a tak uľahčiť prácu aj
pracovníkom, ktorí sú zodpovední za starostlivosť o dreviny a spoločenstvá tvorené
drevinami.
99
7 ZÁVER
V poľnohospodárskej krajine sa čoraz častejšie vyuţívajú introdukované dreviny
a introdukované invázne sa správajúce dreviny na úkor pôvodne sa vyskytujúcich
druhov drevín. Tým sa zniţuje estetická hodnota, úţivnosť a stabilita jednotlivých
prvkov, čo je spôsobené aj trvácnosťou dreviny. V mnohých prípadoch to ani nie je
úmyselné rozširovanie, no nevhodnými zásahmi sa mnohokrát docieli práve ten
neţiadaný výsledok. Týmito procesmi sa v lesných porastoch zniţuje pestrosť
spoločenstiev a mimo lesných porastov prichádzajú vegetačné prvky aj o niekoľko
významných funkcií a aj stabilitu.
Druhy rodu Quercus L. patria medzi veľmi dlhoveké dreviny, čo má veľký
význam. Vyuţívajú sa ako hlavné stabilizačné prvky rozptýlenej vegetácie. Najčastejšie
tvoria solitérne veľmi mohutné jedince v krajine. Plody týchto stromov sú významné
v potravinovom reťazci voľne ţijúcej zveri. Priestor ponúknutý v korune vyuţívajú
zástupcovia avifauny.
Navrhnuté vegetačné úpravy v rámci poľnohospodárskej krajiny s nízkym
percentom zastúpenia stromovitej vegetácie (v katastroch Čifáre, Trhyňa, Veľký Pesek,
ale hlavne Nová Ves nad Ţitavou) významne vyuţívajú druhy rodu Quercus. V návrhu
sa vyuţíva minimálna priestorová moţnosť na výsadbu drevín. Nevstupuje sa do
hospodársky vyuţívaných plôch. Ale napriek týmto obmedzeniam sa podľa návrhu môţe
dosiahnuť vysoký efekt krajinných prvkov a celkovo vytvoriť stabilná krajinná štruktúra
po stáročia. Chýbajúce bodové prvky, navrhnuté aj s rezervou sa vyvinú na mohutné
solitéry alebo skupiny stromov.
100
V rámci porastov dubové spoločenstvá patria medzi botanicky najpestrejšie. Rod
Quercus na Slovensku má zastúpenie v 9 druhoch, ktoré je moţné podľa jednotlivých
druhov vyuţívať v rôznych ekologických podmienkach.
Vyuţiteľnosť dubov je závislá od ekologických daností prostredia. V prostredí
údolných riek, na rovinách s blízkou hladinou podzemnou vody má najlepšie vyuţitie Q.
robur. Na mierne zvlnenom teréne s hlbokými sypkými pôdami nachádza vynikajúce
uplatnenie Q. cerris. Na stanovištiach s nedostatkom vlahy majú dobré vyuţitie druhy
sekcie Dascia, z ktorých najextrémnejšie stanovištné podmienky veľmi dobre znáša Q.
pubescens. Na menej exponovaných stanovištiach taktieţ s výraznejším výskytom
bázických hornín v podloţí má nezastupiteľné miesto Q. virgiliana. Tretí najvzrastavejší
zástupca tejto sekcie Q. frainetto obsadzuje polohy na miernych reliéfnych tvaroch a
hlbokých pôdach s obsahom bázických prvkov (degradovaných černozemiach).
V prostredí údolných riek, na zvlnených reliéfnych tvaroch s kyslejším pôdnym
prostredím bez blízkosti hladiny podzemnej vody nachádza uplatnenie Q. pedunculiflora.
101
Zo sekcie Roburoides na svahoch a vyvýšených pahorkoch s kontinentálnou klímou má
dobré prostredie Q. dalechampii. V podobných podmienkach, len s oceánickou klímou,
má veľmi dobré ekologické prostredie Q. petraea. Q. polycarpa má podobné nároky na
ekologické prostredie ako Q. dalechampii.
Uplatnenie druhov rodu Quercus v intenzívne poľnohospodársky vyuţívanej
krajine je v prvom rade v lesnom hospodárstve ako hlavné porastotvorné dreviny. Ďalšie
uplatnenie je moţné v parkovníctve aj pre estetický vzhľad, v účelových výsadbách, pre
ktoré sú svojimi vlastnosťami predurčené.
102
8 POUŽITÁ LITERATÚRA
1. Anonymus, 1975: Príručka pre prieskum lesných pôd. ÚHÚL Zvolen, 105 s.
2. Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002: Ministerstvo ţivotného prostredia
Slovenskej republiky, Bratislava, Slovenská agentúra ţivotného prostredia, Banská
Bystrica, 342 s. ISBN 80-88833-27-2
3. Bean, W., J., 1976: Trees and Shrubs Hardy i the British Isles. John Murray,
London, p. 454-521.
4. Benčať, F., a kol., 1984: Rozšírenie drevín v záujmovom území Dunajského diela.
ACTA Dendrobiologica, Veda, SAV, Bratislava, 164 s.
5. Benčať, F., Poţgaj, J., Šmihulová, A., 1982 : Rozšírenie a ekológia drevín
v pohoriach Tríbeč a Pohronský Inovec. ACTA Dendrobiologica, Veda, SAV,
Bratislava, 277 s.
6. Bortel, J., Jančová, M., Sláviková, D., 1993: Ochrana a tvorba krajiny. Technická
univerzita, Zvolen, 135 s. ISBN 80 – 228 - 0241
7. Camus, A., 1936-1938: Les Chênes. Monographie du genre Quercus. Atlas Tom. I.,
Paris, 686 s.
8. De-Candolle, A., 1864: Prodromus systematis naturalis regni vegetabilis, 16(2):22.
9. Dostál, J., 1950 : Květena ČSR. Praha.
10. Dostál, J., 1954 : Klíč k úplné květeně ČSR. Nakladatelství ČSAV Praha, s. 457 -
458.
11. Dostál, J., 1958 : Klíč k úplné květeně ČSR. ČSAV, Praha, 490 s.
12. Dostál, J., 1987 : Nová květena ČSSR I. ČSAV, Praha, 758 s.
13. Dostál, J., 1989 : Nová květena ČSSR II. ČSAV, Praha, s.758 - 1455
14. Ďurečková, E., Šolcová, L., Cimra, J., Petrovič, F., Beyer, M., 2006: Návštevnosť
navrhovaného územia európskeho významu Zoborské vrchy (SKUEV 0130).
Rosalia (Nitra) 18, s 341-352
15. Ehrendorfer, F., 1973 : Liste der Gefäspflanzen Mitteleuropas. Gustav Fischer
Verlag Stuttgart, 318 s.
16. Erhardt, F., 1789: Arb. frut., Dec. IX, p. 87.
17. Gábriš Ľ., Streďanský J., 1997: Environmentalistika a právo: vybrané problémy. SPU,
Nitra, 121 s.
18. Gančev, I., et Bondev, I., 1966: Quercus. In: Flora reipublicae popularis
Bulgaricae. III. red. Jordanov P. Sofia, s. 106 - 145.
103
19. Halaj, J., Grék, J., Jenča, I., 1974: Produkcia duba kokošovského. VÚLH Zvolen,
19, 104 s.
20. Halaj, J., Grék, J., Rendoš, M., 1973: Produkcia a stanovište duba zimného
(Quercus petraea Liebl.) v štátnej prírodnej rezervácii Bujanov. Vedecké práce
VÚLH Zvolen, 17, s. 9 - 35
21. Hančinský, L., 1972 : Lesné typy Slovenska,. Príroda, Bratislava, 307 s.
22. Horváthová, J., 1981: Nová lokalita Quercus frainetto Ten. na juhozápadnom
Slovensku. Biológia (Bratislava) 36, s. 313-317.
23. Hreško, J., 1996: Abiotické predpoklady výskytu ekologicky hodnotných biotopov
(pre územie Slovenska. In: Celostnosť - syntéza - ochrana ţivotného prostredia.
(zborník referátov pri príleţitosti 30. výročia zaloţenia ÚKE SAV). Hrnčiarová, T.
(Ed.). Bratislava, Ústav krajinnej ekológie SAV.
24. Hrubík, P., Poţgaj, J. 1988 : Entomofauna of autochtonous oaks in the
experimental Qurcetarium Čifáre. Slovak. Forestry 34, s. 1079 – 1092.
25. Hurych, V., 1986 : Sadovníctvo – sadovnícka dendrológia. Príroda, 208 s.
26. Jančura, P., 1996: Niektoré aspekty synergických a holistických prístupov ku
krajine a hľadanie spoločného jazyka... In: Krajina – človek – kultúra. Banská
Bystrica, SAŢP, 1996: 194 s.
27. Klika, J., 1930 : Dedendrologie. Listnáče. Praha, 327 s.
28. Konôpka, B., Konôpka, J., 2004 : Vplyv klimatickej zmeny na ohrozenie drevín
škodlivými činiteľmi. - In: Dreviny vo verejnej zeleni zborník z konferencie
s medzinárodnou účasťou, Zvolen, s. 78-86.
29. Korenek, J., 1967: Taxonomický a ekologický výskum lesných drevín domácich
včetne drevín introdukovaných. Etapa: Taxonomický a ekologický výskum
dubových porastov v Štiavnickom pohorí. (Výskumná úloha, manuscript)
VÚLH, s. 1-92.
30. Korenek, J., 1970: Veľkosť plodov duba zimného a letného. Zbor. referátov z
celoštátnej vedeckej konferencie v Liptovskom Hrádku. Biológia semien drevín, 2,
s. 87-97.
31. Korenek, J., 1981: Ekotypy duba letného a zimného na Slovensku. Vedecké práce
VÚLH Zvolen, s. 235-246.
32. Korpeľ, Š., 1958 : Postačí pestovateľovi uvádzať u duba (Quercus) len rodové
meno. Les 14, s. 4 -11.
104
33. Köstler, J., N., 1968: Der Wurzeln der Waldbäume. Hamburg, Berlin, PauL Parey
Vrl., 284 s.
34. Kotschy, Th., 1859-1862: Die Eichen Europas und des Orients. Wien-Olmutz.
35. Krasan, F., 1887: Zur Geschichte der Formentwicklung der Roburoiden Eichen.
Ibden, VIII. – In: Malejev, V., P., 1935: Obzor dubov Kavkaza v ich
sistematičeskich i geografičeskich otnošenijach i ich svjazi s evoljuciej grupy
Robur. Botaničeskij ţurnal SSSR, Tom 20, 2, 3, Leningrad – Moskva, s. 156-176;
294-321.
36. Lamarck, J., B., A., P., M., 1783: Diet. Encycl. I., s. 719, 725.
37. Lieblein, 1784: Flora Fuldensis. s. 403 – In: Schwarz, O., 1936: Monographie der
Eichen Europas und des Mittelmeergebietes – Dahlem bei Berlin, 176 s. XLVIII
Tab.
38. Linnaeus, C., 1753: Species plantarum, 2, Stokholm.
39. Magic, D., 1974: Poznávame ďalšie druhy dubov v našich lesoch. Les (Bratislava)
XXX, 6, s. 244 -252.
40. Magic, D., 1975 : Taxonomické poznámky z doterajšieho výskumu dubov
v Západných Karpatoch. Biológia, SAV, Bratislava, séria A-Botanica-1, 30, s. 65-
74.
41. Maglocký, Š., 2002: Potenciálna prirodzená vegetácia. Mapa 1 : 500 000. Atlas
krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo ţivotného prostredia Bratislava,
Agentúra ţivotného prostredia Banská Bystrica, ISBN 80-88833-27-2
42. Machovec, J., 1982: Sadovnická dendrologie. SPN, Praha, 246 s.
43. Machovec, J., Hrubík, P., Vreštiak, P., 1999: Sadovnícka dendrológia
(Charakteristika a vlastnosti drevín). VES SPU, Nitra, 250 s.
44. Majer, A., 1989 : Beteiligung der Kleinarten der Traubeneiche /Quercus petraea
(Mattusch.) Liebl./ in den populationen Ungarns. Folia dendrologica 16, s. 179 -
194.
45. Májovský, J., Murín, A., et al. 1987: Kariotaxonomický prehľad flóry Slovenska.
Bratislava, Veda SAV, 436 s.
46. Malejev, V., P., 1935: Obzor dubov Kavkaza v ich sistematičeskich i
geografičeskich otnošenijach i ich svjazy s evoljuciej gruppy Robur.
Botaničeskij ţurnal SSSR, Tom. 20 roč. No 2, 3, Leningrad-Moskva, s. 156-176;
294-321.
47. Malejev, V., P., Sokolov, S., J., 1951: Quercus L., s. 422-493.
105
48. Marhold, K., et Hindák, F., 1998: Zoznam niţších a vyšších rastlín Slovenska.
VEDA SAV, Bratislava, 687 s.
49. Mátyás, V., 1970: Taxa nova Quercuum Hungarie. ACTA Bot. Acad. Hung. Tomus
16 (3-4). Budapest, Akadémiai Kiadó, s. 329-361
50. Menickij, J., L., 1982: Obzor vidov roda Quercus L. Evraziji. Nauka,
Leningradskoje otdelenije, Komarovskije čtenija 32, 57 s. obr. 9.
51. Mercel, F., Poţgaj, Rd., 1998: Biologické štúdium populácie Quercus pubescens
Willd. Na lokalite Zoborská lesostep. Rosalia (Nitra) 13, s. 49-54.
52. Mercel, F., Poţgaj, Rd., 2000: Biologická charakteristika ohrozeného druhu duba
jedranského (Quercus virgiliana) na lokalite Dubník (Nitrianska pahorkatina).
Rosalia (Nitra) 15, s. 25-30.
53. Michalko, J., 1978 : Ist Quercus frainetto Ten. Auf dem Gebiete der Slowakei eine
introducierte Holzart? Acta botanica Slovaca Acad. Sci. Slovacae, ser. A, 3, s. 473-
477.
54. Michalko, J., 1980: Poznámky k rozšíreniu a k fytocenologickému zastúpeniu
druhov rodu Quercus na území SSR. Zborník referátov z III zjazdu SBS pri
SAV. Zvolen, s. 43-47.
55. Miklós, L., Izakovičová, Z., 1997: Krajina ako geosystém. SAV, Bratislava, 153 s.
ISBN 80 – 224 – 0519 – 1.
56. Novák, F., A., 1961: Vyšší rostliny. Nakl. ČSAV, Praha, s. 406-407.
57. Oersted, A., G., 1867: Recherches sur la classification des chenes. Extrait des
mémories de la Soc. d´Hist. Net. de Copenhaque.
58. Oersted, A., G., 1868: Apercu sur la classification des chénes. - In: Liebman, F.,
M., 1868: Chênes de lÁmerique tropical.
59. Ostrolúcka, M., G., Beţo, M., 1994: Utilization of meristem cultures in propagation
of oak (Quercus sp.). Genet. Pol. 35(3), s. 161-169.
60. Ostrolúcka, M., G., Kriţo, M., 1989: Biológia samčích reprodukčných orgánov
druhov rodu Quercus L. Acta Dendrobiologica, SAV Bratislava, 135 s.
61. Pagan, J., 1992 : Lesnícka dendrológia, VŠLD Zvolen, , 347 s.
62. Pagan, J., Randuška, D., 1987: Atlas drevín 1 (pôvodné dreviny). OBZOR,
Bratislava, 360 s.
63. Petřvalský, V., et. al 1993: Ekológia. VES SPU, Nitra, 123 s.
64. Pokorný, J., Fér, F., 1964: Listnáče lesú a parkú. SZN, Praha, s. 257-270.
65. Poţgaj, J., 1975: Tichý pamätníci. Les 31, 2, s. 79-82.
106
66. Poţgaj, J., 1980: Variabilita vybraných druhov rodu Quercus na Slovensku.
Záverečná výskumná správa za úlohu VI-5-1/4b (časť A). CBEV SAV, AM-ÚD
Bratislava, 143 s.
67. Poţgaj, J., 1981: Povrch listov v rode Quercus na území Slovenska. Preslia, (Praha)
53, s. 339-344.
68. Poţgaj, J., 1983: Bohatá úroda ţaluďa. Les, 39, 2, s. 57-59
69. Poţgaj, J., 1984a: Quercus virgiliana Ten. (Adriatische Eiche) in der Slowakia.
Folia dendrologica 11, Veda, Bratislava, s. 347-365.
70. Poţgaj, J., 1984b: Poznámky o výskyte autochtónnych dubov sekcie Robur Rchb.
na Slovensku. - In: Zborník IV. zjazdu SBS SAV, Nitra, s. 391-398.
71. Poţgaj, J., 1985: K voprosu izučenija duba pušistogo (Quercus pubescens Willd.) v
Slovakii. Folia dendrologica 12, s. 43-62.
72. Poţgaj, J., 1986a: Quercus frainetto Ten., jeho prirodzený areál a zaznamenaný
výskyt na Slovensku. Preslia (Praha) 58, s. 211-221.
73. Poţgaj, J., 1986b: Zaloţenie experimentálnej plochy z autochtónnych dubov
Slovenska. Lesnictví, 4, 32, s. 365-368.
74. Poţgaj, J., 1986c: Původní druhy dubů na Slovensku a jejich náchylnost k
tracheomykóznímu onemocnení. Lesnícka práce 11, s. 495-502.
75. Poţgaj, J., 1986d: Zastúpenie pôvodných druhov rodu Quercus na území okresu
Nitra. Rosalia (Nitra) 3, s. 85-98.
76. Poţgaj, J., 1987: Hromadné hynutie dubov v teritóriu okresu Nitra. Rosalia (Nitra)
4, s. 113-126.
77. Poţgaj, J., 1987: Razširenije i okológija avtochtónnych dubov Slovakii. In: Zborník
referátov z konferencie „Ochrana genofondu a jeho vyuţitie“, Bratislava, s. 163-
167.
78. Poţgaj, J., 1990a: Variabilita vybraných druhov rodu Quercus L. na Slovensku.
Záverečná správa za etapu úlohy VI-6-1/2a. AM-ÚD SAV, Vieska nad Ţitavou, 39
s. + 19 tab. a 56 obr.
79. Poţgaj, J., 1990b: Quercus robur L. und seine Verbreitung in der Slowakei. Folia
dendrologica 17, s. 275-300.
80. Poţgaj, J., 1990c: Výšky semenáčikov pôvodných dubov Slovenska na
experimentálnom Quercetáriu Čifáre a ich tieňomilovnosť. Lesnictví, 36, s. 381-
394.
107
81. Poţgaj, J., 1997: World areas and ecosystems of the native species of the Quercus
L. genus in Slovakia. Folia dendrologica 23, s. 21-38.
82. Poţgaj, J., 1998 : Podiel rastových fáz na beţnom ročnom výškovom prírastku 9
ročnej mladiny duba mnohoplodého (Quercus polycarpa Schur). Lesnícky časopis,
44(4), s. 269-274.
83. Poţgaj, J., 1999: Quercus polycarpa Schur (dub mnohoplodý) na Slovensku. Folia
oecologica 26, Veda, Bratislava, s. 21-32.
84. Poţgaj, J., 2000 : Priebeh tracheomykózneho ochorenia Quercus robur L. na
monitorovacej ploche Košické Olšany za roky 1984-1999. Folia Oecologica, 27, s.
177-187.
85. Poţgaj, J., 2001: Quercus dalechampii Ten. (dub ţltkastý) na Slovensku. Folia
oecologica 28, s. 23-37.
86. Poţgaj, J., 2002 : Variability of acorns of Quercus robur L. at the tree and
population levels at the monitoring area Košické Olšany (Slovack republic). Folia
oecologica, 29, s. 61-67.
87. Poţgaj, J., 2004 : Výskum pôvodných druhov rodu Quercus L. Na Slovensku
v posledných desaťročiach. Sborník Perspektivy lesnické dendrologie a šlechtění
lesních dřevin, První vydání, Česká zemědělská univerzita, Praha, s. 57-75.
88. Poţgaj, J., 2006 : Pôvodné druhy rodu Quercus L. na Slovensku a ich ekologické
nároky. In: Kelbel, P., Fridmanová, A., 2006: Biotický škodcovia ţaluďov
vybraných druhov dubov (Quercus spp.) na Slovensku. Univerzita Pavla Jozefa
Šafárika, Košice, 170 s.
89. Poţgaj, J., Poţgaj, Rs., 1998 : Fenofáza jarného rastu 24 hodinového pozorovania
v Quercetáriu Čifáre. Folia oecologica, 24, s. 7-27.
90. Poţgaj, J., Poţgaj, Rs., Uţák, D., 2002 : Quercus frainetto Ten. On the eastern
margin of the Slovenský kras Mts. (Slovakia). Thaizia – J. Bot., Košice, 12, s. 93-
100.
91. Poţgaj, J., Poţgaj, Rd., 2005: Chránený strom Nevidziansky cer je uţ minulosťou.
Chránené územia Slovenska, ŠOP SR, Banská Bystrica, s. 29-30.
92. Poţgaj, J., Horváthová, J., 1986 : Variabilita a ekológia druhov rodu Quercus na
Slovensku. ACTA Dendrobiologica, SAV, Bratislava, 151 s.
93. Poţgaj, J., Hrubík, P., 1996: Ochrana významných jedincov našej dendroflóry.
Zborník z vedeckej konferencie Nitra, s. 89 – 91.
108
94. Poţgaj, J., Lukáčik, I., 2002: Sústredenie genofondu pôvodných druhov rodu
Quercus L. v Arboréte Borová hora. Folia oecologica, 29, s. 67-80.
95. Poţgaj, J., Mercel, F., 1999 : Phenological observations of original species the
genus Quercus L. on Slowakia growing in Arboretum Mlyňany. Folia oecologica,
25, s. 43 - 62.
96. Poţgaj, J., Nič, J., 2001: Fytocenologická charakteristika niektorých lesných
spoločenstiev s Quercus dalechampii Ten. v Západných Karpatoch. Folia
oecologica 28, s. 23-32.
97. Poţgaj, J., Poţgaj, Rd., Mercel, F., Jakab, R., Uţák, D., 2004: Quercus cerris L.
with the self companion of the higher vegetation in national natural reservation the
Patianska cerina. Buletin of botanical gardens 13, s. 161-170.
98. Poţgaj J., Mercel, F., Poţgaj, Rs., Poţgaj Rd., 2004 (Poster): Zaznamenané
infraspecifické jednotky pôvodných druhov rodu Quercus L. na Slovensku. Sborník
Perspektivy lesnické dendrologie a šlechtění lesních dřevin, První vydání, Česká
zemědělská univerzita, Praha
99. Poţgaj, J., Studený, M., Poţgaj, Rs., 1996: Dreviny Gýmeša. Rosalia (Nitra) 11, s.
75-89.
100. Poţgaj, J., Tomaško, I., 1999: Sústredenie genofondu pôvodných druhov rodu
Quercus L. Slovenska v Arboréte Mlyňany. Folia oecologica 26, s. 9-20.
101. Poţgaj, Rs., Poţgaj, J., 1996: Dendroflóra stredného Poţitavia. Rosalia (Nitra) 11,
s. 91-106.
102. Poţgaj, Rd., 2004: Populácia Quercus cerris L. z jedného materského stromu po
20. rokoch v Quercetáriu Čifáre na ploche 19. Sborník Perspektivy lesnické
dendrologie a šlechtění lesních dřevin, První vydání, Česká zemědělská
univerzita, Praha, s.
103. Poţgaj Rd., Mercel, F., 2002: Fenologická charakteristika populácie duba
plstnatého (Quercus pubescens) v Národnej prírodnej rezervácii Zoborská lesostep.
Rosalia (Nitra) 16, s. 77-80.
104. Poţgaj, Rs., 1997: Poznávanie autochtónnych dubov Slovenska podľa borky. Acta
facultatis xylologiae, Zvolen, s. 25-32.
105. Poţgaj, Rs., 2001: Premenlivosť medzi vybranými autochtónnymi druhmi dubov na
Slovensku v kôre a vo vybraných vlastnostiach dreva. TU Zvolen, 164 s.
(Doktorandská práca)
109
106. Priesol, A., Hladík, M. 1982: Produkčné schopnosti a taţbové moţnosti našich
lesov. Les 38, 8, s. 356-359.
107. Příručni slovník náučný II. Díl, ČSAV, Praha 1963, s. 654
108. Randuška, D., Vorel, J., Plíva, K. 1986: Fytocenológia a lesnícka typológia. Príroda
Bratislava 339 s.
109. Rehder, 1927: Manuel of cultivated trees and shrubs. N. York. The Macmillan CO.
110. Salisbury, R., A.,1796: Prodr. stirp. hort. Chap. Allerton, s. 392.
111. Schneider, C., K., 1904-1912: Handbuch der Laubholzkunde. Gustav Fischer, Vyd.
Jena.
112. Schottky, E., 1912: Die Eichen des extratropischen Ostasiens und ihre
pflanzengeographische Bedeutung. - Bot. Jahrb., Bd 47.
113. Schwarz, O., 1936 : Monographie der Eichen Europas und des
Mittelmeergebietes – Dahlem bei Berlin, 176 s.
114. Staszkiewicz, J., 1977: Pozycja systematyczna debu omszonego (Quercus
pubescens Willd.) z rezerwatu leśno-stepovego w Bielinku nad Odra w oparciu o
analize biometriczna liści. Paňstwowe vydawnictwo naukowe, Warszawa-Kraków,
s. 259-275.
115. Stebbins, G., L., 1950: Variation and Evolution in Plants. Columbia University
Press, New York, s. 222-225.
116. Streďanský, J., 1991 : Ochrana ţivotného prostredia a tvorby krajiny. Nitra, VŠP
Nitra, prvé vydanie, 111 s.
117. Streďanský, J., 1999: Hodnotenie kvality ţivotného prostredia. VES SPU, Nitra,
125 s. ISBN 80 – 7137 – 577 – 2.
118. Streďanský, J., Húska, D., Petrík, Ľ., 1985: Návody na cvičenia z ochrany
a tvorby krajiny. VŠP, Nitra, 46 s.
119. Streďanský, J., Supuka, J., Šípošová, M., 1997: Štruktúra a formácie vegetácie
v poľnohospodárskej krajine. VES SPU, Nitra, 126 s. ISBN 80 – 7137 – 410 – 5.
120. Supuka, J., 1985: Tvorba a údrţba priemyselnej zelene. MP SSR, Bratislava, 100 s.
121. Supuka, J., 1987: Normatívy zelene a oceňovanie stromov v sídlach. Acta
Dendrobiologica, Bratislava, VEDA: 180 s.
122. Supuka, J. a kol., 1991 : Ekologické princípy tvorby a ochrany zelene, Bratislava,
Veda, prvé vydanie, 308 s., ISBN 80-224-0128-5
123. Supuka, J. a kol., 1995: Ekológia urbanizovaného prostredia. Učebné texty TU
Zvolen. 204 s.
110
124. Supuka, J., et al., 2004: Krajinárska tvorba. VES SPU, Nitra, 256 s. ISBN 80 –
8069 – 334 – X.
125. Syrový, S., (ed.) 1958: Atlas podnebí ČSR. ÚSGK Praha.
126. Šípošová, M., Černá, P., 1997: Funkcie vegetácie v poľnohospodárskej krajine.
In: ENVIRO, Nitra, s. 41-46.
127. Švec, M., Gross, L., Valach, L. et Zapletal, S., 1992: EKO. Lesoprojekt Zvolen, 186 pp.
128. Tábor I., Tomaško I. /1992/: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany,
(Arborétum Mlyňany, 118 s.)
129. Tomaško, I., 2001: Formovanie poľnohospodárskej krajiny. VES SPU, Nitra, 91
s. ISBN 80 – 7137 – 900 – X.
130. Tomaško, I., 2003 : Introdukcia a dreviny vo verejnej zeleni. – In: Dreviny vo
verejnej zeleni zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou, Košice, s. 126-
129.
131. Tutin, T., G., 1964: Quercus. Flora Europaea I. Cambridge, The University Press.,
s. 61-64.
132. Úradníček, L., Koblíţek, J., 2004 : Perspektivy lesnické dendrologie v měnícich se
klimatických podmínkách. – In Karas, J., Kobliha, J., 2004 : Sborník Perspektivy
lesnické dendrologie a šlechtení lesních dřevin. Kostelec nad Černými lesy, Česká
zemědělská universita v Praze, první vydání, s. 13-21.
133. Vladovič, J., Porubčan, V., 1992: Triedenie, charakteristiky a technológie zisťovaní
prieskumu ekológie lesa. s. 31-71, In 1992: EKO Dočasná príručka pre prieskum
ekológie lesa. Lesoprojekt Zvolen, 186 s.
134. Vyskot, M., 1958: Pěstění dubu.ČSAZV, Státní zemědělské nakladatelství, Praha,
288 s.
135. Wagneführ, R., Scheiber, Ch., 1985: Holzatlas. VEB bFachbuchverlag, Leipzig,
720 s.
136. Willdenow, 1805: Quercus pubescens W. Berliner Baumzucht, s. 279.
137. Zlatník, A., 1959: Přehled slovenských lesů podle skupin lesních typů. VŠZ Brno,
195 s.
138. Základná mapa ČSFR, 1: 50000 Levice 45-22, 1992
139. Základná mapa ČSFR, 1: 50000 Nitra 45-21, 1992
140. Základná mapa ČSFR, 1: 50000 Šahy 46-13, 1992
141. Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
111
Pouţité internetové stránky
1. http://www.cifare.sk
2. http://www.e-obce.sk
3. http://www.novavesnadzitavou.ocu.sk
4. http://www.sikenica.sk
5. http://www.sopsr.sk
6. http://www.statsoft.com
Recommended