View
4
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
ÚLOHY KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH LABORAÓRIÍ PRI VYHODNOCOVANÍ NEBEZPE ČNÝCH LÁTOK
DIPLOMOVÁ PRÁCA
MILADA TICHÁ
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA
KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU
Študijný odbor: Občianska bezpečnosť
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Jadrný, PhD.
Odborný konzultant: Ing. Karol Lizoň
Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.)
Dátum odovzdania práce: 18. 4. 2008
ŽILINA 2008
2
Abstrakt
Tichá, Milada: Úlohy Kontrolných chemických laboratórií pri vyhodnocovaní
nebezpečných látok. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta
špeciálneho inžinierstva; Katedra krízového manažmentu. Vedúci: Ing. Zdeněk Jadrný
PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI
ŽU, 2007. 72s.
Diplomovú prácu som rozdelila do troch základných celkov. V prvom analyzujem
organizačnú štruktúru kontrolných chemických laboratórií, sústredila som sa aj na
personálne obsadenie a materiálno – technické vybavenie laboratórií. Druhý celok tvorí
modelová situácia (únik nebezpečnej látky v závode) s jej riešením a skúsenosti
a poznatky zo zásahov. Na základe zistených skutočností som vytvorila poslednú časť,
v ktorej popisujem možné návrhy na zmeny v riadenia kontrolných chemických
laboratórií a vytvorila som primárny a sekundárny model ich činností .
Kľúčové slová: kontrolné chemické laboratória, nebezpečná látka, únik nebezpečnej
látky.
3
Abstract
Tichá, Milada: Tasks performed by the Control Chemical Laboratories in evaluating
hazardous substances [Graduation theses]. University of Žilina. Faculty of special
engineering; Department of Crisis Management. Advisor: Ing. Zdeněk Jadrný, PhD.
Qualification degree: Engineer of Civil Security. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 72 p.
This graduation theses consist of a three key parts. In first, I analyze organization
structure of the Control Chemical Laboratories and I also focused on personal
constitution and material and technical equipment of these laboratories. The second part
of this theses consist of a model situation (hazardous substances elusion in factory), the
solution of the model situation and the experience and knowledge from the rescue
actions. On the basis of facts determined from the last two parts, I have created the
third, in which I describe possible propositions for the change in command of the
Control Chemical Laboratories and I have also created the primary and secondary
model of their operation.
Keywords: Control Chemical Laboratories, hazardous substance, hazardous substance
elusion
4
Predhovor
Po vybratí témy na diplomovú prácu som sa stretla s názorom ľudí, že nemali vedomosti
o tejto inštitúcii. Táto téma ma zaujala preto, že v súčasnosti predstavuje jednu
z dôležitých úsekov civilnej ochrany, na ktorú by sme sa mali upriamiť, vzhľadom na
bezpečnosť obyvateľstva. Kontrolné chemické laboratória sme si vytvorili pre ľudí,
preto je dôležité upresniť ich úlohy, aby sme dokázali žiť v bezpečnom svete. Slovo
bezpečnosť sa dnes skloňuje vo všetkých pádoch, pri vývoji súčasného sveta, je nutné
neustále zvyšovať jej úroveň.
Základným zámerom bolo zanalyzovať systém vedenia a riadenia kontrolných
chemických laboratórií so zameraním na vyhodnocovanie nebezpečných látok. Ďalším
mojim cieľom bolo navrhnúť primárny a sekundárny modul činností kontrolných
chemických laboratórií, na zefektívnenie ich využívania.
Možností získania teoretických poznatkov o danej problematike je veľa. Základ som
dostala počas štúdia na našej fakulte, ale poznatky bolo nutné rozšíriť aj o prax
uvedeného pracoviska.
Pomoc mi poskytli pracovníci Kontrolných chemických laboratórií Nitra. Týmto by
som chcela za čas a ochotu pri poskytovaní odborných vedomostí z praxe poďakovať
Ing. Milošovi Kosírovi (vedúci pracovník Kontrolných chemických laboratórií v Nitre)
a celému pracovnému tímu, ktorý bol veľmi ústretový a trpezlivý pri odpovediach na
moje otázky.
V neposlednom rade moje poďakovanie patrí Ing. Zdeňkovi Jadrnému PhD. za podporu
a usmernenie pri písaní diplomovej práce.
5
Zoznam použitých skratiek
CO – Civilná ochrana
HaZZ – Hasičský a záchranný zbor
IZS – Integrovaný záchranný systém
KCHL – Kontrolné chemické laboratórium
KÚ – Krajský úrad
MU – Mimoriadna udalosť
MV SR – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
MZ SR – Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
NL – Nebezpečná látka
SR – Slovenská republika
ZHÚ – Závodný hasičský útvar
Z. z – Zbierka zákonov
6
Obsah
ÚVOD............................................................................................................................... 7 1 TEORETICKÝ ZÁKLAD O KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH
LABORATÓRIACH .................................................................................................. 9 1.1 Nebezpečné látky a predmety.............................................................................. 11
1.1.1 Vlastnosti nebezpečných látok a predmetov................................................. 11 1.1.2 Základné rozdelenie nebezpečných látok a predmetov ............................... 13
1.2 Kontrolné chemické laboratória v integrovanom záchrannom systéme.............. 14 1.2.1 Integrovaný záchranný systém...................................................................... 16
1.3 Kontrolné chemické laboratória........................................................................... 19 2 MODELOVÁ SITUÁCIA......................................................................................... 36
2.1 Chlór – nebezpečná látka..................................................................................... 36 2.2 Únik nebezpečnej látky – chlór(Cl2) v Nováckych chemických závodoch a.s., so
sídlom v Novákoch ............................................................................................. 37 2.2.1 Výpočet hĺbky kontaminovanej atmosféry po havárii .................................. 38 2.2.2 Priebeh situácie v závode – únik chlóru ....................................................... 39 2.2.3 Zhrnutie modelovej situácie.......................................................................... 45
3 SKÚSENOSTÍ A POZNATKY ZO ZÁSAHOV KONTROLNÝCH
CHEMICKÝCH LABORATÓRIÍ ........................................................................... 48 3.1 Návrh odporúčaní na zlepšenie fungovania záchranných zložiek ....................... 54 3.2 Návrh odporúčaní – vytvorenie primárneho a sekundárneho modulu činností 56
4 ZÁVER ...................................................................................................................... 60 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.......................................................................... 61 ZOZNAM PRÍLOH........................................................................................................ 63
7
ÚVOD Za posledných sto rokov nastal rozmach chemického priemyslu na území Slovenskej
Republiky. Učíme sme sa mnohé veci, ktoré nám uľahčujú, spríjemňujú život. Človek
by povedal, že je to len pre dobro obyvateľstva a že máme len príjemný život. Opak je
pravdou. Chémia je veda zaujímavá, ale o to nebezpečnejšia. V nej dokážeme
vymyslieť látky pre osobnú potrebu, ale aj látky, ktoré nás môžu zničiť alebo len
ohroziť, to je ten „lepší prípad“.
Látky, ktoré nás ohrozujú, svoju nebezpečnosť vytvárajú už v prvotných fázach –
výroba, skladovanie, manipulácia, preprava i osobná spotreba. Tak ako sme si vytvorili
hrozbu, zároveň sme si vytvorili aj opatrenie na zníženie tejto hrozby.
V diplomovej práci sa budem zaoberať kontrolnými chemickými laboratóriami, ktoré sú
tým vyššie spomínaním opatrením, ktoré:
• nás chráni,
• nás učí používať tieto látky,
• nás usmerňuje pri rôznych nehodách,
• nám dáva pocit bezpečia pri pozitívnych výsledkoch analýz.
Za hlavné ciele diplomovej práce som stanovila:
• objasniť úlohy a činnosti kontrolných chemických laboratórií, v takom
veľkom celku ako je integrovaný záchranný systém,
• na modelovej situácii ukázať priebeh ich činností,
• a v poslednom rade riešiť ich fungovanie, aby bolo čo najlepšie
a najefektívnejšie.
Prvým krokom bolo hľadanie dostupných informácií o uvedenej problematike – zákony,
odborná literatúra, odborné časopisy a články uvedené na internete, na základe ktorých
som analyzovala súčasné pravidlá, ktoré zabezpečujú fungovanie kontrolných
chemických laboratórií .
Po získaní základných vedomostí som si dohodla stretnutie s odborníkmi z praxe.
Konzultácie boli zaujímavé, priniesli mi množstvo poznatkov a faktov, o ktorých som
veľa nevedela (teória a prax sú naozaj odlišné). Čím viac som prehlbovala svoje
8
poznatky, tým to bolo horšie, zrazu som videla množstvo problémov a tie treba riešiť,
lebo je to hlavne v našom záujme, záujme obyvateľstva.
9
1 TEORETICKÝ ZÁKLAD O KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH LABORATÓRIACH
V teoretickej časti diplomovej práce som sa zamerala na popísanie jednotlivých
záchranných zložiek, ktoré sa vo integrovanom záchrannom systéme zaraďujú do
skupiny základných zložiek. So širším zameraním na činnosť Kontrolných chemických
laboratórií civilnej ochrany v Slovenskej republike. Úvodom charakterizujem niektoré
základné pojmy súvisiace s uvedenou problematikou.
„Riziko – je možnosť, že s určitou pravdepodobnosťou vznikne udalosť, ktorá je
z bezpečnostného hľadiska nežiadúca. Riziko je vždy odvoditeľné a odôvodené
z konkrétnej hrozby. Mieru rizika, teda pravdepodobnosť škodlivých následkov,
vyplývajúcich z hrozby a zo zraniteľnosti záujmov, je teda možné posúdiť na základe,
analýzy rizík, ktorá vychádza aj z pravdepodobnosti čeliť hrozbám“ (Šimák, 2006).
„Nebezpečné látky a predmety – sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi,
fyzikálnymi, chemickými, toxickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne,
v kombinácii alebo výslednými reakčnými produktmi s prostredím môžu spôsobiť
ohrozenie alebo poškodenie života, zdravia, majetku alebo životného prostredia“
(Janásek, 2004).
„Únik nebezpečnej látky – je jej nekontrolovateľné šírenie do okolia, ktoré vzniklo
uvoľnením sa takejto látky haváriou, poruchou alebo narušením technológie,
poškodením skladovacieho, prepravného alebo iného obalu, teroristickým útokom alebo
iným náhodným použitím“ (Vyhláška 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane
obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok).
„Havária – ide predovšetkým o požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok,
prípravkov a odpadov, ropných produktov s následným kontaminovaním územia,
ovzdušia, vodných tokov, zdrojov pitnej vody a podzemných vôd a poškodenie vedení
rozvodných sietí, ich zariadení a diaľkovodov“ (Vyhláška 523/2006 Z. z.
o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej
ochrany).
10
„Mimoriadna udalosť – je závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo
ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo
technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka,
ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností,
ohrozuje životy a zdravie osôb, materiál či životné prostredie. Podľa zákona 42/1994 Z.
z. o civilnej ochrane obyvateľstva delíme MU na živelné pohromy, havárie a katastrofy“
(Novák, 2005).
„Kríza – je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zmena
v danom deji alebo systéme. Je to zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav alebo
priebeh dejov v živote spoločnosti, v prírode, v činnosti technických prostriedkov
a technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich
funkciu, prípadne i existenciu“ (Novák, 2005).
„Krízová situácia – je taký časovo a priestorovo ohraničený priebeh javov a procesov,
ktorý nastáva po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných
a technologických systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy ľudí,
životné prostredie, duchovné hodnoty, ekonomika a tiež narušené fungovanie inštitúcií
verejnej moci“ (Novák, 2005).
„Krízový stav – je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej moci na
určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru
a rozsahu. Je to stav spoločenského, prírodného, technického alebo technologického
systému, ktorý je odlišný od stabilného stavu“ (Novák, 2005).
11
1.1 Nebezpečné látky a predmety
Rôzne chemické prvky, látky, zmesi a zlúčeniny, poloprodukty a produkty ťažobnej,
výrobnej a spotrebnej činnosti sa dostávajú do prostredia formou plynov, pár, aerosólov,
kvapalín alebo ako tuhé látky rozmanitou činnosťou človeka. Široké spektrum ich
fyzikálnych, chemických, toxických a biologických vlastností môžu a sú schopné
pôsobiť na prostredie a projekty v blízkom okolí. Nežiadúce i pozitívne účinky sú
časovo, priestorovo, cestou vstupu, ako aj rozsahom pôsobenia rozmanité, od
okamžitého vyradenia vo veľkom rozsahu, dlhodobých následkov na jednotlivca
v priebehu niekoľkých generácii, až po priaznivý vplyv na človeka a prostredie.
Látky, ktoré majú negatívny účinok na ľudský organizmus a okolité prostredie,
zaraďujeme do skupiny tzv. nebezpečných látok, ktoré pri mimoriadnych udalostiach,
ktoré sú prevažne zapríčinené zlyhaním ľudského faktora, včas identifikovať
a vyhodnotiť možný rozsah následkov, a tým vytvoriť podmienky na rýchle zahájenie
záchranných, lokalizačných, likvidačných prác.
Klasifikácia nebezpečných látok a predmetov podľa Dohody ADR a RID, je navrhnutý
na použitie v celosvetovom meradle. Zatrieďuje nebezpečné látky a predmety do
jednotlivých tried podľa hlavného a prevažujúceho druhu nebezpečnosti, ktoré by mohli
spôsobiť pri preprave i nevhodnej manipulácii, ako je výbušnosť, jedovatosť a pod.
Trieda uvádza všeobecné základné – prevažujúce – nebezpečie látky, vychádzajúce z jej
fyzikálno-chemických vlastností a technicko-bezpečnostných parametrov,
charakterizuje nebezpečie kvantitatívne, jednotlivé triedy majú priradené farebné
bezpečnostné značky a výstražné symboly, ktoré napomáhajú k vizuálnej identifikácii
týchto látok a upozorňujú na možné nebezpečenstvá plynúce z ich vlastností (Janásek,
2004).
1.1.1 Vlastnosti nebezpečných látok a predmetov
Každá látka, nachádzajúca sa v prostredí, sa skladá z atómov, molekúl, iontov, ktorých
zloženie a postavenie dávajú látke, predmetu charakteristické vlastnosti, Určujú kvalitu
danej látky, avšak nie sú závislé na množstve , objeme alebo tvare látky a vyjadrením sú
fyzikálne, chemické, toxikologické veličiny.
12
Fyzikálne vlastnosti
Medzi základné fyzikálne veličiny charakterizujúce chemickú látku zaraďujeme:
a) hmotnosť (atómová, molekulová, merná hmotnosť, .....),
b) skupenstvo (plynné, kvapalné, tuhé, zmeny skupenstva, .....),
c) teplo a teplotu jednotlivých fyzikálnych dejov (samovznetenie, bod
vzplanutia,..),
d) rozpustnosť (rozpúšťacie teplo, .....),
e) vodivosť (elektrostatické náboje – iskrové výboje, .....),
f) výbušnosť (medze výbušnosti, .....).
Chemické vlastnosti
Základné chemické vlastnosti:
a) reaktivita látok (exotermická, endotermická reakcia, .....),
b) oxidácia a redukcia (strata alebo priberanie valenčných elektrónov, .....),
c) acidita prostredia (hodnota ph, .....).
Toxické vlastnosti
Obyčajne sa toxický účinok prejavuje viacerými príznakmi (symptómami), ale na
druhej strane, tie isté alebo podobné poškodenia môžu vyvolať viaceré chemicky
odlišné látky.
Účinok – všeobecný (dráždivý, dusivý, karcinogénny, .....),
- systémový (krvné jedy, hepatoxické látky, .....).
Rad látok má tzv. návykovú povahu, okamžite nepôsobia na objekt, alebo len veľmi
málo, kde dochádza k rýchlemu návyku a potlačeniu tohto prejavu účinku.
Pri hodnotení účinkov na ľudský organizmus je nutné brať do úvahy cesty vstupu, ktoré
sú :
a) inhalácia (vdychovanie plynov, pár, kvapalných aerosólov, tuhých prachových
častíc),
b) požitie (okamžitý prísun NL k systémom organizmu - problematické
odstraňovanie),
13
c) kontakt (poškodenie povrchu pokožky alebo sliznice, bez ich ďaľšieho
prenikania do hĺbky),
d) žiarenie (rádioaktívne látky – jednotlivé druhy žiarenia rozdielnym spôsobom
prenikajú do organizmu ,spôsobujú naň rozdielny účinok).
1.1.2 Základné rozdelenie nebezpečných látok a predmetov
Podľa zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch nebezpečné chemické
látky a nebezpečné chemické prípravky pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie
sú:
Tabuľka č. 1 Delenie chemických látok a prípravkov
(Zdroj: Zákon č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a prípravkoch)
výbušné látky a prípravky
žieravé látky a prípravky
oxidujúce látky a prípravky
dráždivé látky a prípravky
mimoriadne horľavé látky a prípravky
senzibilizujúce látky a prípravky
veľmi horľavé látky a prípravky
karcinogénne látky a prípravky
horľavé látky a prípravky
mutagénne látky a prípravky
veľmi jedovaté látky a prípravky
látky a prípravky poškodzujúce reprodukciu
jedovaté látky a prípravky
látky a prípravky nebezpečné pre životné prostredie
škodlivé látky a prípravky
ADR definuje nebezpečné veci ako látky a predmety, ktorých preprava je zakázaná,
alebo sa povoľuje len za podmienok uvedených v ADR. Klasifikuje nebezpečné veci do
9 tried:
14
Tabuľka č. 2 Delenie nebezpečných vecí
(Zdroj: Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí – ADR)
Trieda Klasifikácia nebezpečných látok
1 Výbušné látky a predmety
2 Plyny
3 Horľavé kvapalné látky
4.1 Horľavé pevné látky, samoreaktívne látky a pevné znecitlivené výbušniny
4.2 Samozápalné látky (látky náchylné na samovoľné horenie)
4.3 Látky, ktoré pri styku s vodou vyvíjajú horľavé plyny
5.1 Oxidujúce látky
5.2 Organické peroxidy
6.1 Jedovaté látky
6.2 Infekčné látky
7 Rádioaktívny materiál
8 Žieravé látky
9 Rôzne nebezpečné látky a predmety
1.2 Kontrolné chemické laboratória v integrovanom záchrannom
systéme
Civilná ochrana zaujíma dôležité miesto v úsilí medzinárodného humanitárneho práva
pri zmierňovaní strát na životoch, zdraví a majetku. V podstate ide o poskytnutie statusu
organizáciám civilnej ochrany, ktorý by im zaručoval ochranu pri plnení ich povinností.
Právny vývoj sa vinie od roku 1864 podpísaním prvej Ženevskej zmluvy, kde bolo
požadované od budúcich bojujúcich strán rešpektovanie týchto organizácií.
Moderné medzinárodné právo vychádza z Dodatkového protokolu k Ženevským
dohovorom z 12. augusta 1947 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov
podpísaného v roku 1977 (Dodatkový protokol I.).
15
V článku 61 je definovaná civilná ochrana ako:
„Civilná ochrana je výkon niektorých alebo všetkých nižšie uvedených úloh
určených na ochranu civilného obyvateľstva pred nebezpečenstvom a na pomoc
tomuto obyvateľstvu odstrániť bezprostredné účinky nepriateľstva alebo pohrôm
a tiež vytvoriť nevyhnutné podmienky pre jeho existenciu“ (Jakab, 2007).
V uvedenom dokumente sú uvedené tieto úlohy: varovanie evakuácia, poskytnutie
prístrešia, zatemňovanie, záchranné práce, lekárske služby, boj s požiarmi, zaistenie
a označenie nebezpečných oblastí, dezaktivácia a ostatné ochranné opatrenia, núdzové
zásobovanie a ubytovanie, obnova zasiahnutých oblastí, udržiavanie poriadku,
pochovávanie mŕtvych, ochrana objektov nevyhnutných pre život, plánovanie,
organizovanie v rámci vyššie uvedených úloh.
V článku 66 odstavec 4 je stanovený termín medzinárodný rozoznávací znak civilnej
ochrany. Týmto znakom je rovnoramenný modrý trojuholník na oranžovom poli
pre personál, budovy, materiálu a civilné prístrešia. Protokol určuje aj podmienky,
za ktorých bude personál, materiál organizácie civilnej ochrany mať právo
vyžadovať rešpektovanie zo strany okolia, napríklad bojujúcich strán.
Ďalej sa odporúča aby:
• pokiaľ je modrý trojuholník na vlajke, páske, odeve, pozadie trojuholníka
tvorila oranžová vlajka, páska alebo odev samotný,
• jeden z uhlov trojuholníka smeroval vertikálne hore,
• žiadny z uhlov trojuholníka sa nedotýkal okraja oranžového pozadia,
• medzinárodný znak bol taký veľký , ako si to vyžaduje situácia a jej
okolnosti.
16
Obrázok č.1 Znak Civilnej ochrany Slovenskej Republiky
Súčasťou uvedeného dokumentu je aj príloha obsahujúca vzor preukazu totožnosti pre
stály civilný zdravotnícky a duchovný personál, pre dočasný civilný zdravotnícky
a duchovný personál, preukaz novinára, ktorý plní nebezpečné profesionálne úlohy
a preukaz totožnosti k organizáciám civilnej ochrany. Preukaz totožnosti
k organizáciám civilnej ochrany je riešený v článku 66 odstavec 3 vyššie uvedeného
Protokolu I., ak má personál civilnej ochrany povolenie na nosenie zbrane, mal by sa
na preukaze nachádzať o tom záznam. Preukaz musí obsahovať aj fotografiu, meno
a priezvisko, dátum narodenia, právnu formulu o ochrane a k príslušnosti
k organizáciám civilnej ochrany, dátum platnosti a vyhotovenia, číslo preukazu, podpis
vydávajúceho orgánu, podpis držiteľa preukazu alebo namiesto jeho podpisu stačí
otlačok palce alebo obidva tieto ochranné prvky (Jakab, 2007).
1.2.1 Integrovaný záchranný systém
Za účelom dosiahnutia úrovne služieb v oblasti záchranárskych činností, ktorá je
obvyklá v krajinách Európskej únie sa vláda Slovenskej republiky rozhodla pre
postupné budovanie integrovaného záchranného systému.
Podľa zákona môžeme pod pojmom “Integrovaný záchranný systém” rozumieť
záchranný systém, ktorý zabezpečí predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a
efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri
poskytovaní nevyhnutnej pomoci, ak je ohrozený život, zdravie a majetok alebo životné
prostredie alebo ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti resp. počas
mimoriadnej udalosti.
17
Účelom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo
majetku postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú pomoc (Návrh
koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému, 2006).
Organizácia integrovaného záchranného systému Ministerstvo vnútra v súčinnosti s Ministerstvom zdravotníctva.
Obvodné úrady v mieste kraja .
Záchranné zložky – základné
• hasičský a záchranný zbor,
• poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,
• kontrolné chemické laboratória CO,
• horská záchranná služba,
• banská záchranná služba.
– ostatné
• ozbrojené sily SR,
• obecné (mestské) hasičské zbory,
• závodné hasičské útvary,
• závodné hasičské zbory,
• jednotky CO,
• poskytovatelia vykonávajúce štátny dozor,
• jednotky CO,
• obecná polícia,
• útvary Železničnej polície,
• slovenský červený kríž,
• PO a FO, ktorých predmetom je poskytovanie
pomoci pri ochrane života, zdravia, majetku.
– útvary Policajného zboru
Hasičský a záchranný zbor je v súčasnej dobe tvorený z prezídia zboru, 3 zariadení
zboru HaZZ, 1 osobitného zariadenia HaZZ, z 8 krajských riaditeľstiev zboru a z 51
okresných riaditeľstiev zboru. Súčasťou okresných riaditeľstiev zboru je 107 hasičských
jednotiek pôsobiacich v zásahových obvodoch. Územná pôsobnosť okresných
18
riaditeľstiev zboru nie je totožná s územným a správnym usporiadaním Slovenskej
republiky. Súčasťou zariadení zboru sú aj záchranné brigády zboru, ktoré sú
dislokované v Malackách, v Žiline a v Humennom. Zbor je rozhodujúcou základnou
záchranou zložkou integrovaného záchranného systému.
Záchranná zdravotná služba je vytváraná na báze samostatných oddelení nemocníc
s poliklinikami alebo ako samostatné právnické osoby riadené Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky. V Slovenskej republike je 66 poskytovateľov
záchrannej zdravotnej služby s rôzne ohraničenou pôsobnosťou. Uvedené sa prejavuje
v jej rozdielnej dostupnosti v jednotlivých územno-správnych celkoch Slovenskej
republiky ako aj v neochote podriaďovať sa požiadavkám integrovaného záchranného
systému, vrátane vykonávania organizačných, technických a ďalších opatrení
súvisiacich so začlenením do komunikačnej a informačnej infraštruktúry integrovaného
záchranného systému. V rámci záchrannej zdravotnej služby je zaradená aj Letecká
zdravotná záchranná služba, ktorá pôsobí v piatich letových okrskoch so sídlami
v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Poprade a Košiciach.
Horská záchranná služba vykonáva záchrannú činnosť vo vymedzených horských
oblastiach vrátane jaskýň a priepastí.
Banská záchranná služba vykonáva záchrannú činnosť v jednom obvode, ktorý
pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Organizačne je vytváraná ako súčasť
Hornonitrianskych baní Prievidza a. s., a akciovej spoločnosti Nafta Gas, a.s. Malacky.
Hlavná banská záchranná stanica – odborový závod so sídlom v Prievidzi má
podriadenosti jedenásť banských záchranných staníc v lokalitách, kde je vykonávaná
hlbinná banská činnosť. Banská záchranná stanica – Nafta Gas, a.s. Malacky je
zameraná na poskytovanie pomoci pri mimoriadnych udalostiach v povrchových
baniach a na hlbinných vrtoch. Banské záchranné stanice majú jeden zásahový obvod
ohraničený územím Slovenskej republiky.
Policajný zbor a jeho organizačná štrukúra je postavená na okresnom princípe.
V súčasnom období má osem krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré vo svojej
územnej pôsobnosti riadia 54 okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Okresné
riaditeľstvá Policajného zboru majú zriadené operačné strediská vnútorného odboru
okresného riaditeľstva, ktoré usmerňujú výkon stálej služby obvodných oddelení
Policajného zboru, ako aj výkon hliadok Policajného zboru. Územná pôsobnosť
Okresných riaditeľstiev Policajného zboru nie je totožná s územným a správnym
19
usporiadaním Slovenskej republiky. V rámci činnosti Policajného zboru ako základná
zložka pôsobí aj letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý má jeden
zásahový obvod na celom území Slovenskej republiky. (Návrh koncepcie organizácie
a rozvoja integrovaného záchranného systému, 2006)
1.3 Kontrolné chemické laboratória
Kontrolné chemické laboratória svojou činnosťou a odborným zameraním spadajú pod
Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská
Ľupča.
Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská
Ľupča je zariadením ministerstva vnútra pre vzdelávanie a prípravu v oblasti civilnej
ochrany, krízového riadenia, civilného núdzového plánovania, ochrany kritickej
infraštruktúry a integrovaného záchranného systému, vykonávania skúšok a opráv
materiálu civilnej ochrany a spojovacej techniky a na vykonávanie laboratórnej
kontroly nebezpečných a rádioaktívnych látok.
Ústav je tvorený:
a) oddelením organizačného a finančného zabezpečenia,
b) oddelením vzdelávania a prípravy,
c) strediskom vzdelávania a prípravy v Limbachu,
d) strediskom vzdelávania a prípravy v Nitre,
e) strediskom vzdelávania a prípravy v Spišskej Novej Vsi,
f) strediskom vzdelávania a prípravy Signál Piešťany,
g) technickým oddelením,
h) kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Jasove,
i) kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Nitre,
j) kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči,
k) oddelením správy majetku a prevádzky (Vzdelávací a technický ústav krízového
manažmentu a civilnej ochrany Slovenská Ľupča, 2008).
20
Cieľovou skupinou vzdelávacej činnosti sú predovšetkým profesionálni zamestnanci,
pôsobiaci v systéme civilnej ochrany v ústrednej a miestnej štátnej správe, zamestnanci
zabezpečujúci úlohy civilnej ochrany u právnických osôb a v samospráve.
Vzdelávanie bolo vykonávané v 6 základných, 9 zdokonalovacích a 12
špecializovaných kurzoch.
Špecializovaným kurzom je napríklad kurz zameraný na ochranu hnuteľných
kultúrnych pamiatok, pamiatkového fondu, ochranu zbierkového fondu múzeí a galérií
v prípade mimoriadnej udalosti. Odborným garantom kurzu je Ministerstvo kultúry
Slovenskej republiky. Získanie akreditácií na Ministerstve školstva Slovenskej
republiky garantuje profesionálnu úroveň nadobudnutých vedomostí. Od roku 1997
bolo do vzdelávacích foriem zapojených viac ako 40 tisíc účastníkov civilnej ochrany.
Najväčšie problémy pretrvávajú v príprave riadiacich orgánov na organizovanie
a riadenie záchranných prác. Predovšetkým sa to týka prípravy krízových štábov obcí
a starostov obcí, kde dosahovaný stav nezodpovedá súčasným požiadavkám (Koncepcia
organizácie a rozvoja civilnej ochrany do roku 2015, 2007).
Obrázok č. 2 Organizačná štruktúra VTÚ KM CO Slovenská Ľubča
(Zdroj: Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany
Slovenská Ľupča, 2008).
Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú odborný organizačný celok VTÚ
KM CO SR na riešenie otázok odborného zabezpečenia ochrany obyvateľstva proti
účinkom NL s dôrazom na vykonávanie expertnej, výskumnej, rozborovej a kontrolnej
21
činnosti a prípravy v oblasti NL a TCHL (toxické chemické látky – bojové otravné
plyny). Laboratória sú rizikové pracoviská, schválené hlavným hygienikom
ministerstva.
Z hľadiska obsahu plnenia úloh sa členia na :
a. Chemickú časť,
b. Rádiologickú (rádiochemickú) časť,
c. Hospodársko-ekonomickú časť.
Nasadzovanie síl a prostriedkov na riešenie MU je uskutočňované prostredníctvom
úradu, ale úrad je povinný dodatočne informovať aj riaditeľa ústavu o nasadení týchto
síl a prostriedkov.
A. Personálne obsadenie KCHL CO
KCHL CO Nitra plán / skutočnosť
Sl.Ľupča plán / skutočnosť
Jasov plán / skutočnosť
Zamestnanci v štátnej službe
4 / 4 4 / 4 4 / 4
Zamestnanci vo verejnom záujme
5 / 5 3 / 3 3 /3
Zamestnanci ostatní (kuriči)
- - -
SPOLU : 9 / 9 7 / 7 7 / 7
Tabuľka č. 3 Personálne obsadenie KCHL CO
(Zdroj: Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií
civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).
Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú k 1. 1. 2008 aktuálne obsadené
podľa platných tabuliek zloženia a počtov na 100%. Všetci zamestnanci KCHL CO
spĺňajú požadované kvalifikačné požiadavky. Spôsobilosť zamestnancov je
zabezpečovaná prípravou na vlastných pracoviskách a účasťou na podujatiach
organizovaných inými akreditovanými vedeckými a odbornými pracoviskami a
organizáciami zabezpečujúcimi novú inštrumentálnu techniku analytickej chémie.
Profesionálna pripravenosť zamestnancov KCHL CO bola viackrát ocenená
zahraničnými pozorovateľmi a expertmi. Skutočnosť, že KCHL CO dosahujú dobré
22
výsledky, bola ocenená aj prejaveným záujmom o ich zaradenie do programov
zahraničných organizácií koordinovaných OSN, NATO , EÚ a OPCW. Všetci
zamestnanci KCHL CO, u ktorých to charakter práce vyžaduje, absolvovali skúšky
spôsobilosti pre prácu s rádioaktívnymi a toxickými látkami.
Dobrý je stav v sociálnej starostlivosti o zamestnancov, doriešilo sa zaradenie KCHL
CO do zoznamu rizikových pracovísk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
V budúcnosti je potrebné doriešiť pridelenie odvetvovej klasifikácie ekonomickej
činnosti. V súčasnosti sú všetky KCHL CO evidovanými rizikovými pracoviskami
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
v rámci štandardného vybavenia na stacionárnych pracoviskách je zabezpečovaná na
požadovanej úrovni (Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií
civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).
Laboratória sú metodicky riadené odborom ochrany obyvateľstva a odborne-
metodickým vedúcim technického oddelenia ústavu – riaditeľom VTÚ KM CO
Slovenská Ľupča.
V prílohe č. 1 organizačná štruktúra kontrolných chemických laboratórií.
Vedúci laboratória podlieha priamo riaditeľovi ústavu a zodpovedá za plnenie úloh
príslušného laboratória. Je predstaveným štátnym zamestnancom a vedúcim
zamestnancom na výkon práce vo verejnom záujme KCHL CO.
Vedúci má ďalej v právomociach a povinnostiach:
• Uplatňovať dispozičné právo v rozsahu pridelených finančných prostriedkov
v zmysle všeobecne platných právnych noriem, pokynov a nariadení
(Vlastnícke právo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať,
užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Ide o
najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže
pôsobí voči všetkým. Obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda - inherentné
právo vlastníka, právo držby a dispozičné právo umožňuje vlastníkovi nakladať s
vecou medzi živými právnymi úkonmi (napríklad predaj) ako aj pre prípad smrti
formou závetu.
• Spracovať podklady pre plánovanie:
23
1) finančných prostriedkov na úlohy KCHL CO,
2) a odporúčať pridelenie finančných a materiálových prostriedkov pre
potreby špeciálneho výskumu a monitorovania v priestore územnej
pôsobnosti príslušnému orgánu.
• Spolupracuje s orgánmi štátnej správy a samosprávy ale aj s verejnoprávnymi
inštitúciami, ktoré majú humanitárne poslanie,
• Poskytuje služby právnickým a fyzickým osobám (podľa osobitného predpisu),
• Vykonáva:
1) prípravu a budovanie modulov 1 a 2 - materiál a techniku pre
ich činnosť na Slovensku aj v zahraničí,
2) a zabezpečuje pripravenosť zamestnancov na správne
využívanie techniky a materiálu v týchto moduloch.
• Nesie zodpovednosť za včasné uvedenie laboratória do pohotovosti, ktorá je
taká aby zodpovedala činnostiam a pripravenosti na plnenie úloh súvisiacimi
s bezpečnosťou štátu v čase:
1) Vojny,
2) Vojnového stavu,
3) Výnimočného stavu,
4) Núdzového stavu,
5) Mimoriadnych udalostí.
• Vytvára vhodné pracovné prostredie – ochrana pred ionizujúcim žiarením,
hygienickú a protiepidemiologickú ochranu, BOZP, PO ale aj opatrenia
súvisiace s ochranou životného prostredia, keďže v laboratóriach prichádzajú
zamestnanci do styku s nebezpečnými látkami,
• Podieľa sa aj na spolupráci so svojimi podriadenými zamestnancami:
1) Zúčastňuje sa expertíznych, výskumných, rozborových
a kontrolných prác,
2) Vykonáva analytickú prípravu v oblasti nebezpečných látok
a bojových otravných látok.
24
• Podieľa sa na koordinácii a samotnom vykonávaní záchranných prác v rozsahu
svojej odbornosti,
• Koordinuje a vykonáva špeciálny prieskum, odber vzoriek, meranie, analýzu
v priestore, ktorý je zasiahnutý mimoriadnou udalosťou spojenou s únikom
nebezpečných látok do ovzdušia, pôdy, vody,
• Plní len čiastkové úlohy v dozinometrickej a laboratórnej kontroly pri
mimoriadnych udalostiach,
• Plní úlohy čiastkového monitorovacieho systému podľa metodických pokynov,
ale aj v rámci slovenského ústredia radiačnej monitorovacej siete v príšlušnom
regióne,
• Spolupracuje s:
1) Kriminálistickým a expertíznym ústavom Policajného
zboru,
2) Úradom verejného zdravotníctva,
3) Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky,
na riešení problematiky zadržaných rádioaktívnych materiálov.
• Navrhuje protiradiačné, protichemické, protibiologické opatrenia zamerané na
ochranu obyvateľstva v okolí:
1) Jadrových zariadení (Mochovce, ...),
2) Prevádzok s nebezpečnými látkami (NHZ, a.s., ...),
3) Mimoriadnych udalostí spojených s únikom NL.
• Poskytuje odborné poradenstvo pri vypracovaní a realizácii havarijných plánov,
plánov na ochranu obyvateľstva v okolí jadrových zariadení a aj prevádzok
s NL,
• Poskytuje pomoc orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám pri
príprave na civilnú ochranu,
• Vyhodnocuje súhrnné informácie a stave radiačnej a chemickej situácie na
území svojej územnej pôsobnosti
25
Zamestnanci chemického oddelenia a radiačného oddelenia– v počte 4 zamestnanci
a v počte 2 zamestnanci – sa sústreďujú na plnenie úloh vo svojej chemickej a radiačnej
oblasti:
• Vykonávajú expertíznu, výskumnú, rozborovú činnosť,
• Navrhujú podklady pre výber a nákup materiálno-technického zabezpečenia
svojich chemických pracovísk,
• V oblasti vzdelávania, vykonávajú zbieranie, triedenie a spracovávanie
informácii spojených s ich ďalším vzdelávaním a získaním vyššej odbornej
spôsobilosti, nutnej pre:
1) zúčastňovanie sa zásahov, odborných konferencií, cvičení CO
v súčinnosti s inými záchrannými zložkami IZS,
2) služobných ciest, ktoré nesú odborný charakter.
Zamestnanci hospodárskeho oddelenia – v počte 3 ľudia – vykonávajú činnosti
súvisiace s administratívou KCHL CO (Pôsobnosť a úlohy kontrolného chemického
laboratória civilnej ochrany, Kosír, 2005).
B. Územná pôsobnosť KCHL KM CO
• Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany Nitra - plní úlohy
v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji,
• Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany Slovenská Ľupča – plní úlohy
v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji,
• Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany Jasov – plní úlohy v Košickom
a Prešovskom kraji.
V prílohe č. 3 nájdete územnú pôsobnosť KCHL CO znázornenú na mape Slovenskej
republiky.
V prípade vyžiadania príslušného KCHL CO koordinačným strediskom krajského
úraduje nutné vyžadovať súhlas od stálej služby úradu CO MV SR. Stála služba zároveň
kontaktuje zodpovednú osobu KCHL CO zaradenú v služobnej pohotovosti. Táto potom
postupuje podľa metodických postupov v závislosti od konkrétnej situácie. Súčasne pri
26
vyžadovaní o nasadení KCHL CO v príslušnom kraji , koordinačné stredisko KÚ uvedie
aj základné informácie o udalosti:
• čo sa stalo, kde sa stalo, kedy sa stalo…,
• rozsahu udalosti,
• charaktere udalosti,
• následkoch udalosti,
• hlavne požiadavku - akú pomoc bude koordinačné stredisko potrebovať.
Počas pracovnej doby je doba spohotovenia výjazdovej skupiny KCHL CO približne
30 - 45 min.,v mimopracovnej dobe je doba spohotovenia do 120 min.
Pre výjazd do „terénu“ sa využíva upravené vozidlo Ford-Transit s primeraným
materiálno-technickým vybavením podľa vzniknutej situácie. Výjazdová skupina plní
úlohy presunu do miesta vzniku mimoriadnej udalosti, vykonáva radiačnú a chemickú
detekciu, odoberá vzorky a plní v prípade potreby ďalšie úlohy v laboratóriu s cieľom
čo najobjektívnejšie posúdiť dodanú vzorku.
Výsledky a odporúčania v podobe laboratórneho protokolu, prípadne hlásenia
predkladá KCHL CO na úrad CO MV SR ako i všetkým dotknutým zložkám, ktorých
rozhodovanie je závisle od výsledkov merania v teréne, či laboratóriu (Predstavenie
kontrolného chemického laboratória CO ako základnej zložky IZS, Kosír, 2006).
Pre zjednodušenie možno činnosti KCHL CO v rámci plnenia úloh a opatrení IZS
rozdeliť do týchto oblastí :
I. Poskytovanie dôležitých údajov a odporúčaní zahŕňa najmä:
• poskytovanie informácií o fyzikálno-chemických vlastnostiach látok,
• poskytovanie informácií o toxikologických vlastnostiach látok,
• poskytovanie informácií o rádioaktívnych látkach,
• poskytovanie informácií o bezpečnostných opatreniach v prípade chemických a
rádioaktívnych látok,
• poskytovanie informácií o ekologických rizikách chemických látok,
• predpovedanie rozsahu ohrozenej oblasti na základe primeraných vstupných údajov
pre hodnotenie,
• poskytovanie odporúčaní na základe výsledkov meraní v teréne alebo laboratóriu,
• poskytovanie informácií na úseku legislatívy v hore uvedených oblastiach.
27
II. Meranie nebezpečných chemických a rádioaktívnych látok v „teréne“ a odber
vzoriek:
• jednorázové alebo kontinuálne meranie plynov a zisťovanie ich koncentrácie
v ovzduší,
• odber vzoriek ( plyny, kvapaliny tuhé látky ) pre ďalšiu podrobnú laboratórnu
analýzu,
• meranie rádioaktivity (dávkový príkon, plošná kontaminácia, určenie druhu
rádionuklidu ),
• rýchle určenie druhu nebezpečnej látky v prípade čistých látok u kvapalín a tuhých
látok,
• rýchlu mobilnú analytiku zameranú na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti
nebezpečnej látky.
III. Meranie nebezpečných chemických a rádioaktívnych látok v laboratóriu po
dodaní vzoriek:
• podrobnejšie určenie nebezpečnej látky, prípadne určenie jej koncentrácie vo
vzorke,
• zisťovanie nízkych koncentrácií látok (mg a menšie množstvá) najmä metódami
úpravy a zakoncentrovania vzorky pred analýzou,
• širokospektrálne analytické metódy, ktoré umožňujú vzorku analyzovať rôznymi
analytickými technikami (napr.: kvapalinová a plynová chromatografia, metódy
spektrofotometrické v ultrafialovej, viditeľnej a infračervenej oblasti spektra,
elektrochemické a polarografické techniky a ich kombinácie a iné),
• v prípade rádioaktívnych látok je to aj určenie objemovej alebo hmotnostnej aktivity
vo vzorke najčastejšie metódou gamaspektrometrickej analýzy ako aj určovanie
druhov žiarenia alfa, beta a gama.
IV. Zber a odsun potenciálneho rizikového biologického materiálu:
• dekontamináciu potenciálne ohrozeného alebo zasiahnutého priestoru,
• zber a odsun vzorky do určeného zariadenia na vykonanie mikrobiologického
vyšetrenia.
28
V. Príprava a výcvik súčastí ( základných i ostatných ) podieľajúcich sa na plnení
úloh IZS podľa zákona zákona č.129/ 2002 Z.z.:
• teoretickú a praktickú prípravu základných a ostatných zložiek zo strany KCHL CO
v oblasti vedomostí o nebezpečných látkach,
• prípravu zameranú na zvládanie krízových situácií v priamom kontakte
s nebezpečnými látkami a to najmä u príslušníkov hasičského a záchranného zboru a
príslušníkov policajných útvarov,
• základné meranie toxických látok v ovzduší (napr.: výcvik na obsluhu chemického
preukazníka CHP-71 pri meraní základných typových bojových otravných látok).
VI. Meranie dôležitých doplňujúcich parametrov pre hodnotenie situácie
• meranie základných parametrov prízemnej meteosituácie,
• vyhodnocovanie a prognózovanie nameraných údajov (Predstavenie kontrolného
chemického laboratória CO ako základnej zložky IZS, Kosír, 2006).
Obrázok č. 3 Činnosti kontrolných chemických laboratórií v grafe
C. Materiálno technické vybavenie KCHL Hlavný dôraz činnosti KCHL CO je zameraný na vykonávanie:
• expertnej,
• monitorovacej,
• rozborovej,
• kontrolnej a
Činnosti KCHL CO
I. II.
III.
VI. V.
IV.
29
• pedagogickej činnosti v oblasti vysokotoxických a rádioaktívnych látok.
Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú predurčené na špecifické úlohy.
Tieto úlohy sa riešia rýchlo, presne, správne a za sťažených podmienok. Tento druh
pôsobnosti vyplýva zo širokej odbornej problematiky zasahujúcej do oblasti rôznych
vedných disciplín – chémia, fyzika, matematika, štatistika, toxikológia, medicína a
spoločenské disciplíny.
Špecifickým ukazovateľom je napr. plnenie úloh vyplývajúcich zo spoločenskej
objednávky - detekcia zadržaných rádioaktívnych materiálov.
Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú vzhľadom na svoju personálnu,
odbornú a materiálnu pripravenosť predurčené aj na medzinárodné aktivity v oblasti
humanitárnej pomoci pri použití vysokotoxických látok (Plán ďalšieho rozvoja
kontrolných chemických laboratórií civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).
Na tento účel sú zriadené:
A. Modul 1 (skupina zisťovania chemických a rádiologických látok),
B. Modul 2 (mobilné laboratórium).
Sú personálne a materiálne vybavené zo všetkých troch KCHL CO.
Cieľom modulov je pôsobiť v Slovenskej republike a v zahraničí komplexne v oblasti
protichemickej a protiradiačnej ochrany so zameraním na:
- meranie základných toxikologických a radiačných charakteristík v priestore
udalosti, na určenej trase a určenie ohrozených priestorov,
- meranie a vyhodnocovanie parametrov prízemnej meteosituácie,
- meranie základných toxikologických a radiačných charakteristík štandardnou
mobilnou detekčnou a analytickou technikou vo vzduchu, vode a pôde,
- poskytovanie odborného servisu na úseku ochrany proti účinkom chemických
a rádioaktívnych látok,
- najvyšší stupeň detekčnej a analytickej chemicko - radiačnej kontroly
(kvalitatívne aj kvantitatívne) a poskytovanie špecifických a náročných analýz.
Laboratória plnia úlohy v oblasti:
• detekcie toxických plynov,
• analýzy toxických látok vo vodách a pôde,
30
• vykonávajú kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu rádioaktívnych látok.
V súčasnosti sú všetky tri KCHL CO vybavené prístrojovou technikou na štandardnú
činnosť. Vzhľadom na široké spektrum záberu úloh, personálne obsadenie jednotlivých
pracovísk a finančné možnosti, je potrebné špecializovať jednotlivé KCHL CO na určitý
okruh činnosti. Na základe analýzy územia a vyhodnotenia doterajších mimoriadnych
udalostí sa vyžaduje úzka špecializácia jednotlivých KCHL CO, vystupujúcich navonok
ako jeden systém. Neštandardné, alebo osobitné požiadavky presahujúce rámec
technických možností jedného pracoviska, sú riešené vo vzájomnej kooperácii s tým
pracoviskom, ktoré požadovanú úlohu môže splniť. V prípade, že požiadavku nevie
splniť ani jedno pracovisko, KCHL CO odporúča iné spôsobilé (akreditované)
pracovisko, ktoré vykonáva požadovanú činnosť v súlade s príslušnými platnými
zákonmi.
Všetky KCHL CO sú v súčasnosti zabezpečené prístrojmi na stanovenie toxických látok
spektrofotometricky v oblasti UV-VIS, čo umožňuje výkon štandardných analýz.
Medzi najčastejšie analýzy pre Slovenskú republiku sa využívajú:
• analýza zlúčenín arzénu, kyanidov, ťažkých kovov, ropných látok, pesticídov,
• určenie kyslosti a zásaditosti, dusitanov, dusičnanov, amoniakálnych iónov
a ďalších.
Pomocou týchto metód však nie je možné identifikovať v plnom rozsahu neznámu
látku. V prípade riešenia mimoriadnej udalosti, pri ktorej unikla do prostredia neznáma
látka, je riešenie zdĺhavé.
So súčasným vybavením nie je možné zvládnuť detekciu, identifikáciu , stanovenie a
meranie neznámych potenciálne toxických látok, rýchlo a exaktne túto látku určiť. Na
tento účel sa len pre niektoré látky (menej toxické) využívajú tzv. sety napr. od firmy
Merck (Predstavenie kontrolného chemického laboratória CO ako základnej zložky
IZS, Kosír, 2006).
Nasledujúcimi prístrojmi je možné určiť veľké množstvo organických látok, a to buď
použitím knižnice IČ spektier látok, alebo na základe čiar jednotlivých funkčných
skupín. Tieto zostavy sú v majetku KCHL CO v Slovenskej Ľubči.
31
Zostava GC-FTIR analyzátora (infračervený spektrofotometer) - na delenie látok
v plynnej fáze je použitý plynový chromatograf.
Zostava GC-MS (plynový chromatograf spojený s on-line s hmotnostným detektorom).
Systém pozostáva zo separačného prístroja, ktorým je spojený plynový chromatograf
a z hmotnostného spektrometra. V plynovom chromatografe sa látky rozdelia – separujú
a v hmotnostnom detektore sa veľmi presne potvrdia na základe ich hmotností
a elektrických nábojov. Táto technika predstavuje v podmienkach KCHL najvyšší
stupeň analýzy a potvrdenia látok vo vzorke. Prístroj umožňuje pracovať s plynnými aj
kvapalnými látkami. Možnosti merania sú veľmi širokospektrálne zamerané na
priemyselné plyny a vysoko toxické látky. Prístroj je laboratórny ale v osobitných
prípadoch ho možno nainštalovať v mobilnom laboratóriu.
Zostavy vytvorili možnosť získať infračervené a hmotnostné spektrá čistých látok.
Uvedením zariadení do používania sa značne zvýšili možnosti na vykonávanie
kvalitatívnych analýz organických látok a použitím plynovej chromatografie a
príslušných štandardov látok aj možnosti kvantitatívnej analýzy organických látok.
V oblasti radiačnej analýzy používajú dve KCHL CO (Jasov, Slovenská Ľupča),
gamaspektometrické prístroje, ktoré boli overené Slovenským metrologickým ústavom,
sú vhodné na kvalitatívnu a kvantitatívnu identifikáciu väčšiny rádionuklidov (umelých
aj prírodných) a na zistenie aktivity rádionuklidov v kvapalných a sypkých
materiáloch. Problémy sú v zabezpečovaní servisu a obmeny opotrebovaných súčastí
gamaspektrometrických trás. Dve trasy - KCHL CO Nitra a KCHL CO Jasov sú
dlhodobo nefunkčné a vyradené z činnosti, nakoľko ich oprava je nerentabilná.
V súčasnosti je vybavené špičkovým prístrojom od firmy CANBERRA - mobilný
gamaspektrometrický systém (KCHL CO Jasov), ktorým je možné naviac
zabezpečovať:
• analýzu jadrového paliva,
• určovať obohatenie uránu a
• detegovať rádiotoxické plutónium.
Všetky KCHL CO sú schopné merať dávkové príkony žiarenia gama prístrojmi typu
AWARE RM-60,70, 680, prístrojmi DC-3E-83 a na odbornej úrovni spracovať
výsledky merania. V súčasnosti je materiálne vybavené na kvalitatívne a kvantitatívne
stanovovanie žiarenia alfa a beta len KCHL CO v Jasove.
32
Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany koordinujú a vyhodnocujú systém
radiačného monitoringu novými modernými monitormi typu RPSG-05 (náhrada
bývalých monitorov typu RM-60) v rozsahu svojho teritoriálneho predurčenia. Táto
modernizovaná on-line monitorovacia sieť využíva pôvodný aktualizovaný software.
V roku 2007 bol systém doplnený aj o automatické elektronické meranie meteoprvkov.
Pôvodná monitorovacia sieť RM-60 je postupne v rámci budovania novej likvidovaná.
V prípade havarijnej situácie, po spohotovení monitorovacieho systému civilnej
ochrany, KCHL CO nie sú schopné vykonávať prognózovanie vývoja radiačnej situácie,
ani navrhovať režimové opatrenia, nakoľko nie je k dispozícii príslušné štandardné
softvérové vybavenie na prepočítavanie nameraných údajov s prognózou.
Problémom pri riešení mimoriadnych udalostí a poradenskej činnosti je, že chýbajú
aktuálne informačné databázy toxických látok a programové vybavenie na modelovanie
úniku plynov, ale aj iných nebezpečných faktorov (výbuchy netoxických plynov).
Doterajšie praktické skúsenosti pri riešení mimoriadnych udalostí najmä chemického
charakteru, potvrdili nutnosť orientácie na mobilnú analytiku.
V súčasnom období sú najrizikovejšie úniky toxických plynov, požiare s následným
vznikom toxických produktov horenia a explózie plynov. Preto KCHL CO venujú
pozornosť problematike detekcie plynov, jej včasnosti, správnosti, dlhodobosti
a kontinuity (Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií
civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).
Mobilná detekcia alebo analytika je najvyšším stupňom servisu poskytovaných
služieb orgánom riadiacim záchranné práce priamo v ohrozenom priestore, ako aj
v okolí, so zreteľom na zavedenie režimových opatrení pre obyvateľstvo. V tomto
smere sú všetky pracoviská vybavené jednoduchými detekčnými súpravami (napr. na
dôkaz kyanidov, arzénu, ťažkých kovov a pod.).
Neúplné je materiálne vybavenie na analýzu neznámych toxických plynov. Existujúcimi
detektormi plynov sa dajú určovať len niektoré priemyselné plyny. Analyzátory nie sú
schopné analyzovať zmesi plynov vzhľadom na nemožnosť ich delenia. Navyše ich nie
je možné použiť vo výbušnom prostredí. V minulosti používané detektory typu AIM sú
v súčasnosti nefunkčné z dôvodu finančne náročnej kalibrácie.
33
Najväčšie možnosti v tejto oblasti analýzy má KCHL CO v Nitre, ktoré nákupom
prenosného plynového chromatografu GC-Voyager získalo prístroj umožňujúci
analyzovať 40 štandardných organických látok v ovzduší. Umožňuje separáciu plynov
v prípade, že v kontaminovanom prostredí sa nachádza súbežne viacero plynov
a následne po separácii ich kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu – určenie druhu plynu
a jeho koncetráciu. Zameraný je na priemyslené plyny, oblasť chlórových
a nechlórových uhľovodíkov. Tento prístroj bol otestovaný aj na kvalitatívnu a
kvantitatívnu analýzu yperitu a organofosfátov. Dovybavením zariadenia je možné
v budúcnosti aplikovať ďalšie metódy určovania plynných látok, ale aj vysoko
toxických látok vo vode, pôde a potravinách. Prístroj je prenosný a okrem separácie
umožňuje merať aj celkovú koncetráciu plynov v prostredí, tzv. prchavé organické
látky.
Pre KCHL CO v Nitre a KCHL CO v Jasove sa podarilo zakúpiť aj mobilné IČ
spektrofotometre typu Gasmet, na detekciu plynných látok.
Gasmet 4 000 meria plyny a pary na základe merania ich molekúl v infračervenej
oblasti spektra v rozsahu od 650 do 4 000 cm-1. Umožňuje matematicky vyhodnotiť
v nameranom spektre naraz až 20 plynov, ktoré porovnávajú s knižnicou v počítači
v rozsahu asi 1 000 látok (plynov a pár). Meria kvalitu – druh plynu a kvantitu –
koncentráciu plynu (v jednotkách ppm alebo mg/m3). Meria všetky najdôležitejšie
priemyselné plyny vrátane bojových otravných látok. Prístroj umožňuje meranie
v terénne, laboratóriu po dodaní plynných vzoriek v odberovom vaku v množstvo
minimálne 3 litre. Trvanie jednej analýzy je v priemere 2-3 minúty. Údaje sú
archivované s daným časom merania.
Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany v Nitre má navyše ďalší mobilný IČ
prístroj s metódou ATR – ATR analyzátor, schopný detegovať tuhé (práškové)
a kvapalné látky. Meria kvapaliny, prášky a pasovité materiály, tenkých vrstiev na
základe merania látky v infračervenej oblasti spektra rozsahu od 900 do 4 000cm-1.
Umožňuje matematicky vyhodnotiť a porovnať namerné spektrum naznámej látky
s knižničným spektrom a uviesť najviac pravdepodobnú látku v knižnici. V knižnici sa
nachádza až 10 500 látok. Ďaľšie nebezpečné a toxické látky je možné postupne
zakupovať v podobe PC – knižníc, prípadne si vyrábať vlastné knižnice týchto látok.
Umožňuje meranie v terénne, na analýzu je potrebné minimálne množstvo látky,
34
niekoľko mg, prípadne mikroliter. Doba merania vrátane vyhodnotenia 2-3 minúty.
Archivácia údajov s daným časom merania. Prístroj je prenosný, má vlastný napájací
zdroj.
Pri určovaní plynných zmesí bojových otravných látok priamo v teréne je k dispozícii aj
armádny prístroj (chemický preukazník CHP-71), ktorý vyžaduje pravidelné
doplňovanie detekčnými trubičkami.
Plnenie úloh KCHL CO v krízových situáciách spočíva najmä v detekcii nebezpečných,
vysokotoxických a rádioaktívnych látok. Na túto činnosť sa jednotlivé pracoviská
systematicky pripravujú rozvojom detekčných metód, postupov odberu vzoriek, práci
s vysokotoxickými materiálmi a riešením problematiky dekontaminácie. Sú využívané
všetky existujúce prístroje, dokumentácia a technické vybavenie pracovísk. KCHL CO
sú zamerané aj na stanovovanie typových bojových otravných látok. K tomu majú
vyškolených zamestnancov s osvedčeniami, vlastnia štandardy takýchto látok.
Pracoviská KCHL CO majú povolenie na prácu s látkami podliehajúcemu Dohovoru o
zákaze chemických zbraní (Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií
civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).
Na činnosť v teréne sú pracoviská vybavené pojazdnými laboratóriami AL-1. Tieto sú
po čiastkovej rekonštrukcii z roku 1991 (laboratórna nadstavba). Na budúce využitie sa
už neuvažuje s ich doplňovaním a rekonštrukciou, nakoľko ich technické parametre už
nespĺňajú požadované kritériá (ekologické parametre, rýchlosť prepravy, pohyb
v teréne, spojenie, ochrana a pod.). Je ich možné využiť len výnimočne na území
Slovenskej republiky, aj to len do doby ich nahradenia novými. Pre dlhodobú činnosť
v teréne je zabezpečené logistické vybavenie formou stanu s príslušenstvom.
Automobilová technika (výjazdové a zásahové vozidlá typu Ford Tranzit) je
opotrebovaná a zastaraná, navyše nespĺňa náročné technické parametre mobilného
laboratória. V čo najskoršom termíne bude nevyhnutná ich postupná náhrada novými
vozidlami so špeciálnou nadstavbou podľa typu analýzy (chemické, radiačné, resp.
logistické).
V roku 2006 sa podarilo zakúpiť jedno vozidlo typu Mercedes-Sprinter, ktoré je určené
ako mobilné laboratórium. Začiatkom roku 2007 bola zrealizovaná 1. etapa
vybudovania špeciálnej nadstavby, čím boli riešené laboratórne priestory vozidla, v 2.
etape je plánované dobudovať priestory úpravy a spracovania toxických vzoriek
35
a uskladnenia logistických prvkov (náhradný zdroj elektrickej energie, dýchacia
technika, zásobník úžitkovej vody, ochranné odevy a prostriedky). V roku 2007 je
plánovaný nákup ďalšieho vozidla na tento účel, zameraného na spracovanie a odber
rádioaktívnych a jadrových vzoriek a na radiačnú analýzu.
Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sa aktívne zapojili do prípravy
medzinárodného programu využitia a nasadenia prostriedkov civilnej ochrany pri
humanitárnych asistenčných zásahoch v zahraničí. V súlade s týmto programom sa od
roku 1995 realizuje príprava Modulu 1 a 2, na postupné dovybavenie potrebnými
prístrojmi a technikou, čím sa nadviaže aj na program kontroly chemických látok, ku
ktorému sa prihlásila Slovenská republika. Budovanie uvedených Modulov 1 a 2 je
prínosom pre činnosť a pôsobenie KCHL CO v prípade mimoriadnych udalostí
veľkého rozsahu. Konečný termín ich dobudovania je rok 2015, pričom hlavnou
položkou bude obmena špeciálnej automobilovej techniky, čo bude vyžadovať veľký
objem rozpočtových prostriedkov (4,7 milióna Sk do roku 2012) . Z toho dôvodu sa
uvažuje zabezpečenie finančných prostriedkov aj formou navrhovaných projektov EÚ
na roky 2007-2013.
Záverom je možné konštatovať, že v zabezpečení úloh a opatrení v oblasti chemického
a radiačného prieskumu, laboratórnej kontroly a špeciálnej dozimetrie, KCHL CO
aplikujú aktuálne potreby vnútorného i medzinárodného diania, s cieľom zabezpečiť
maximálnu ochranu civilného obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok.
Filozofia budovania a skvalitňovania systému radiačnej a chemickej kontroly na
súčasnej úrovni prístrojového vybavenia má mimoriadne miesto a význam pre
skvalitňovanie ochranných opatrení v civilnej ochrane, integrovanom záchrannom
systéme a možnosti nasadenia v zahraničí. Prístrojová technika je denne využívaná na
overovanie a zavádzanie nových metód do praxe a v rámci prípravy a výcviku vlastných
pracovníkov pre činnosť pri mimoriadnej udalosti. Doterajší stav vybavenosti technikou
a prístrojmi umožňuje výkon štandardných, v niektorých prípadoch aj nadštandardných
a špičkových meraní. Doteraz zakúpená prístrojová technika, vybavenie a ochranné
prostriedky boli a sú veľkým prínosom pre činnosť a plnenie úloh KCHL CO počas
mimoriadnych udalostí a rozvoj detekčných metód do budúcnosti. Tieto tvoria dobrý
základ pre ďalšie náročné úlohy a budúce smerovanie (Plán ďalšieho rozvoja
kontrolných chemických laboratórií civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).
36
2 MODELOVÁ SITUÁCIA
V druhej časti diplomovej práce je mojím cieľom ukázať postup jednotlivých
záchranných zložiek IZS pri riešení havárie, so zameraním na činnosť KCHL CO Nitra.
2.1 Chlór – nebezpečná látka
Synonymá: chlorine, chlorum
Séria: halogén
UN – kód: 1017
Kemlerov kód: 268
Registračné číslo CAS: 7782-50-5
Kategória nebezpečia látky: jedovatý, dráždivý, nebezpečný pre životné prostredie
Možnosti použitia látky: v potravinárstve (E925), chemická zbraň hromadného
ničenia (prvá svetová vojna), v organickej chémii ako
katalyzátor, bieliaci a dezinfekčný prostriedok, ako
defoliant, vysušovadlo do sušiacich veží, aj ako
prostriedok na zastavenie krvácania
Kontakt s látkou: pôsobí v styku s vodou, prítomnej v bunkách, oxidačne na
životne dôležité molekuly (proteíny - enzýmy, lipidy aj
sacharidy) mení ich štruktúru a organizmus hynie
Sumárny vzorec: Cl2, (chlorid sodný - NaCl, kyselina chlorovodíková
HCl,..)
Atómová hmotnosť: 35,453 g·mol−1
Fyzikálny stav: plyn
Farba: žltozelená
Vôňa – zápach: charakteristický štiplavý zápach
Teplota topenia: -101,5 °C
Teplota varu: -34,04 °C
Hustota: pri 0 °C je to 101,325 kPa
Rozpustnosť: málo rozpustný vo vode
Označenie: tlakové fľaše s plynným chlórom sú označené žltým
pruhom (Chlór, 2007, http://sk.wikipedia.org/wiki/ Chlór)
37
Riziká:
• v zmesi s vodíkom tvorí výbušnú zmes náchylnú k iniciácií svetlo, teplo),
• pri premene kvapalného chlóru na plynné skupenstvo, dochádza k poklesu
teploty – nebezpečie podchladenia a omrznutia,
• zlučuje sa s väčšinou prvkov chemickej sústavy.
Pri práci s plynným chlórom je nutné prísne dodržiavať bezpečnostné predpisy – prudký
jed, poškodzuje oči, leptá sliznicu, spôsobuje kŕčovitý dráždivý kašeľ. Kvapalný chlór
silno žieravo pôsobí na pokožku, čo môže mať za následok začervenanie pokožky a ž
tvorbu pľuzgierov. V rastlinných a živočíšnych bunkách odoberá vodík a organizmus
hynie.
S chlórom sa stretávame každý deň. Napríklad ako dezinfekcia k úprave vody.
V priemysle tvorí dôležitý produkt pre výrobu vinylchloridu. Je súčasť čistiacich
a dezinfekčných prostriedkov a rozpúšťadiel používaných v domácnostiach. Chlór je
síce málo rozpustný vo vode, ale jeho únik do prostredia spôsobuje veľké škody na
rastlinách a živočíchoch.
2.2 Únik nebezpečnej látky – chlór(Cl2) v Nováckych chemických
závodoch a.s., so sídlom v Novákoch
Novácke chemické závody, a.s., M.R.Štefánika 1, 972 71 Nováky
NCHZ, a.s. – ich história sa vyvíja od roku 1940. Dňa 16.10.1994 sa pretransformovala
na akciovú spoločnosť. Spoločnosť už v prvých rokoch dokázala expanziu posunúť za
hranice teritória nášho štátu. Sústreďuje sa na výrobu produktov pre ďalšie spracovanie
v iných priemyselných odvetviach. Podnik zaujal významnú pozíciu na slovenskom
i európskom trhu.
Výroba je zadelená do troch prevádzok, ktoré zabezpečujú produkciu látok:
• Závod Karbid (karbid vápnika, acetylén dissousplyn, kvapalný dusík,...),
• Závod Chémie (1,2 – dichlórpropán, chlórparafíny,....),
• Závod Plastov (E 551, E 622, E 672, E 711, granuláty KG, MG, TG, ...),
38
• Závod Energie a služby.
Závody podnikajú aj v oblasti energetiky. Podnikajú v rozsahu dodávky elektriny
a v rozsahu rozvodu tepla, v zmysle zákona č.656/2004 o energetike, zákona č.276/2001
o regulácii, nariadenia vlády SR č.124/2005 v znení neskorších predpisov.
Sú povinný ako prevádzkovateľ tepelných rozvodov a zariadení zabezpečiť
nediskriminačný, transparentný, bezpečný prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy
tepelných zariadení.
Sústava tepelných zariadení je tvorená 0,6 MPa a 2,1 MPa pary a teplo-vodný napájač
odovzávacej stanice tepla (OST) pre vstupný areál spoločnosti a pre chemickú kolónu.
Sústava je napájaná zo zdrojov tepelnej energie: para ENO a vlastných zdrojov, teplá
voda z OST. (Informácie pre dotknutú verejnosť, 2008)
Spoločnosť má vybudovanú účelnú a funkčnú infraštruktúru umožňujúcu dopravu
surovín a produktov (cesty, plniace a stáčacie miesta, sklady pevných a kvapalných
látok, vlastná vlečka), telekomunikácie, prívody zemného plynu, pary, elektrickej
energie.
V prílohe č. 6 je uvedený zoznam NL prítomných v podniku s uvedením ich základných
nebezpečných vlastností. Jednou z nich je chlór , ktorý je jedovatý, dráždivý aj
nebezpečný pre životné prostredie.
2.2.1 Výpočet hĺbky kontaminovanej atmosféry po havárii
Situácia: K úniku chlóru došlo na prírubovom spoji na železničnej cisterne, počas
prečerpávania kvapalného chlóru. Netesnosť prírubového spoja, medzi ventilom
cisterny a spojovacím potrubím, bola príčinou hore uvedeného úniku.
Dátum: 14.04.2007
Čas: 7.45 hod
Teplota vzduchu: 10oC
Množstvo uniknutej látky: 3 000 kg
Vietor: sever - juh
Rýchlosť vetra: 3 m.s-1
Čas trvania úniku: 10 minút
39
Na určenie hĺbky pásma smrteľného ohrozenia a pásma ohrozenia zdravia sa
v minulosti používal nasledujúci vzťah:
H = 542 . N. ( )3
2
2
... UKvD
M [m]
N - teplotne závislý korekčný faktor
M - hmotnosť nebezpečnej chemickej škodliviny [kg]
D - toxicitný súčin (Ds = smrteľný, Dz = ohrozenia zdravia) [mg.min.l-1]
V - rýchlosť vetra [m.s-1]
K - koeficient vertikálnej stálosti (inverzia = 2, izotermia = 3, konvekcia = 4 )
U - čas trvania úniku nebezpečnej látky [min] (Daloš, 2003)
Po skúsenostiach posledných rokoch sa už nepoužíva uvedený vzťah, ale bol nahradený
výpočtom s kompletnými údajmi o danej situácii z programu Aloha verzia 5.4. Program
som využila aj vo svojej diplomovej práci. V prílohe č. 6 je kompletný výstup
s uvedeného programu, aj s grafom, ktorý znázorňuje jednotlivé pásma ohrozenia.
Z výstupu Alohy mi vyplynuli skutočnosti, s prihliadnutím na cieľ mojej diplomovej
práce, ktoré uvediem v Zhrnutí modelovej situácie, časti Zložky IZS.
2.2.2 Priebeh situácie v závode – únik chlóru
Netesnosť pri prečerpávaní kvapalného chlóru spôsobila jeho 10 minútový únik,
približne 3000 kg. Pracovník, ktorý prvý spozoroval únik, okamžite informoval
zmenového technika.
Po prijatí tejto informácie je spustená siréna umiestnená v priestoroch skvapalňovania
chlóru súbežne s cestnou signalizáciou.
Podľa interných smerníc – havarijný plán – znie signál chemické ohrozenie, ktorý je
v podobe 2 minútového kolísavého tónu doplnení ôsmimi kľúčovými informáciami:
„ Prosím, pozor! Upozorňujem zamestnancov, že o 7.45 hod. došlo na prevádzke
dopravy a skvapalňovania chlóru pri plnení chlóru do cisterny k poruche na
prírubovom spoji a uniká chlór, ktorý zamoruje ovzdušie. Oblak zamoreného
40
vzduchu postupuje smerom od severu na juh. Použite nasledovné únikové cesty:
smerom k štátnej hlavnej ceste a k železničnej trati Nováky – Zemianske
Kostoľany. Žiadame zamestnancov, aby sa riadili týmito pokynmi a dodržiavali
ustanovenia poplachového plánu pri úniku nebezpečných látok.“ (Šovčík, 2005)
Zmenový dispečer je v tomto prípade najdôležitejšou osobou, ktorá dokáže svojou
pohotovosťou zabrániť poškodeniam zdravia väčšiny zamestnancov, minimalizovať
škody,
tým že rýchlo posunie informácie ďalej:
• zavolá závodný hasičský útvar,
• ihneď informuje Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému
obvodného úradu v Trenčíne (tiesňová linka 112), ktoré vyšle na miesto udalosti
KCHL CO, zásahovú jednotku Hasičského záchranného zboru v Prievidzi,
zdravotnú záchrannú službu, hliadky policajného zboru SR.
„O 7.45 hod. došlo na prevádzke dopravy a skvapalňovania chlóru pri plnení
chlóru do cisterny k poruche na prírubovom spoji a uniká chlór, ktorý zamoruje
ovzdušie. Na miesto havárie bo vyslaný závodný hasičský útvar.“ (Šovčík, 2005)
• zvolá havarijno-plynovú komisiu,
• zabezpečí informovanie o udalosti firme STORM Plus s.r.o., ktorá má na starosti
ochranu závodov.
Firma STROM Plus má na starosti:
• pripraviť miestnosť prvej pomoci,
• zisťovať smer vetra,
• monitorovať únik chlóru prostredníctvom kamerového systéme (kvapalný chlór
pri úniku zanecháva žltý opar, podľa ktorého je možno rýchlo zistiť aj smer
pohybu oblaku),
• uzatvárať komunikácie v ohrozenom objekte,
• uzatvárať brány do podniku (podľa smeru vetra určuje príjazd zásahových
jednotiek).
41
Plnič kvapalného chlóru vykoná:
• spustenie poplachu tlačidlom v objekte plnenia a skvapalňovania chlóru,
• okamžite upovedomí svojho nadriadeného pracovníka, ktorým je pracovník na
funkcii riadenia odsávania a distribúcie chlóru,
• poverenie od nadriadeného, plus jeden pracovník, aby v dýchacej technike
uzatvorili ventil chlórovej cisterny a váhový ventil odbytového zásobníka,
následne odplynujú potrubnú trasu do ničiacej stanice,
• informuje ďalšieho zmenového technika závodu Chémia.
Zmenový technik závodu Chémia:
• informuje zmenového dispečera o vzniknutej situácii (upresní a objasní udalosť,
ktorá sa stala a súčasne informuje o situácii, ktorá prebieha),
• zvoláva členov protiplynovej služby,
• informuje predákov priľahlých prevádzok,
• vyžiada uzavretie prístupových ciest,
• riadi zásah do príchodu členov závodného hasičského útvaru.
Zamestnanec ohlasovne požiaru:
• zisťuje meteorologickú situáciu (smer vetra) od dispečera podniku,
• tieto skutočnosti ohlasuje ďalej v zmysle platnej legislatívy,
� závodnému lekárovi,
� súkromnej bezpečnostnej službe.
Príchod Závodného hasičského útvaru na miesto udalosti:
• veliteľ jednotky si overuje smer vetra na ohlasovni požiarov a zároveň si túto
informáciu pýta aj od dispečera podniku,
• veliteľ jednotky plus 2 zamestnanci, t.j. zamestnanec ZHÚ a pracovník
prevádzky, vykonajú prieskum oblasti v izolačnej technike a ochranných
oblekoch,
• súčasne s prieskumom veliteľ organizuje evakuáciu zamestnancov a záchranu
intoxikovaných,
• veliteľ vydá rozkazy o likvidácii chlóru, tým že nasadí hmlové prúdnice na
skrápanie chlóru.
42
Príchod Hasičského a záchranného zboru z Prievidze:
• spoločne s ZHÚ zriadia veliteľa štáb veliteľa zásahu dvoch úsekov u ZHÚ
a HZZ,
• vytvárajú ďalšie rezervné prúdy na zadržanie vytvoreného mraku chlóru,
• pre lepšie utesnenie použijú navlhčenú tkaninu, vplyvom nízkej teploty dôjde
k primrznutiu tkaniny,
• kaluže kvapalného chlóru sa pokryjú vrstvou strednej peny,
• zabezpečujú priebežný prieskum vzdialených prevádzok,
• merajú koncentráciu chlóru,
• na ostatných priľahlých prevádzkach a priestoroch prebieha meranie
koncentrácie nebezpečných látok,
• vytvára sa miesto dekontaminácie,
• overujú sa počty zamestnancov na jednotlivých prevádzkach (so zmenovým
technikom prevádzky),
• nasleduje čistenie miesta špeciálnej očisty,
• naďalej pokračuje meranie koncentrácii nebezpečných látok v priľahlých
prevádzkach,
• veliteľ ukončuje zásah, na základe zvládnutia tejto mimoriadnej udalosti
zapríčinenej únikom chlóru,
• vykonáva sa monitorovanie územia KCHL CO Nitra.
Zásahová jednotka KCHL KMCO Nitra :
• prijatie informácie od stálej služby Sekcie KM CO MV SR,
• formou faxu zasiela na pracovisko KCHL CO písomný pokyn pre výjazd,
• uvedenie do pohotovosti mobilnej výjazdovej jednotky,
o personálne obsadenie 2 pracovníkmi,
o materiálno- technické vybavenie,
� vozidlo FORD – Tranzit,
� prostriedky osobnej ochrany,
� Auer-Tox-meter a aplikačný list na plyny,
� súprava AUER – kufrík na analýzu plynov + trubičky,
� chemický preukazník CHP-71 a všetky druhy trubičiek
(20,20,20) a súprava na spracovanie PT,
43
� komplet FT-IR Gasmet 4000 s príslušenstvom (PC a záložný
zdroj batéria, sacia hadička),
� súprava na odber plynných vzoriek (odberné vaky, CHP-71
a tlakové zariadenie na odber plynov),
� prenosný GC analyzátor s PC,
� prepravná plastová (PE) nádoba na zadržaný materiál, prípadne
odpad, PE sáčky,
� prenosný FT – IR (ATR) s príslušenstvom pre vyhodnotenie
kvapalín, plynov a práškov vrátane PC a zdroja,
� sprievodky na popis odobratých vzoriek, samolepky, prostriedky
na vytýčenie kontaminovaného priestoru (páska, kolíky),
� dekontaminačná súprava – 2 rozstrekovače a súpravy
odmorovacích komponentov vrátane 20 l vody ( príslušenstvo –
min.3 ks uterákov )
(súčasťou sú aj manuály pre obsluhu zariadení).
• uvedenie do pohotovosti stacionárnej časti laboratória KCHL CO:
o vedúci pracovník laboratórií rozhodne o personálnom obsadení 4
pracovníci,
o spohotovostnenia techniky sú vykonané na:
� spektrofotometre UV-VIS 2000,
� súpravách na biochemickú analýzu vzorky (Biola Test),
� HPLC,
� polarografickom analyzátore,
� zariadení na úpravu a zakoncentrovanie vzoriek pre ďalšiu
laboratórnu analýzu metódou HPLC, spektrofotometriu,
polarografiu, IČ – techniku,
� príprave činidiel na analýzu - podľa predbežných informácii
výjazdovej jednotky (Kosír,2007).
• spohotovostnenie prebehlo do 30 minút od prijatia informácie,
• nasleduje presun na miesto udalosti (z Nitry do Novák),
• približný čas presunu 1 hodina a 30 minút, čas príchodu 10.00 hod.
44
Obrázok č. 4 Časový priebeh činností KCHL CO Nitra pri riešení havárie v NCHZ
Po príchode jednotky na miesto zásahu jej členovia na mieste vykonali 5 hodinový
monitorovací prieskum zasiahnutej oblasti. Poverení 2 pracovníci závodného
hasičského zboru vykonávali monitoring v okolí podniku.
6 pracovníkov kontrolných chemických laboratórií ostalo na mieste úniku, pomocou
tlakového zariadenia nasali vzduch do odberných vakov, ktoré potom vyhodnocovali na
GC analyzátore s PC, súčasne sa sústredili na vykonávanie monitoringu na mieste
úniku, ale aj v jeho okolí, t.j. areál Nováckych chemických závodov.
Po skončení zásahu, nastala dekontaminácia ochranných odevov (pracovný odev,
ochranná maska CM-5 s NBC filtrom, protichemický odev CO, kanady, zelené
laboratórne rukavice), použitého materiálu, techniky. V prípade tejto modelovej
situácie bolo monitorovanie územia o čosi jednoduchšie a to z hľadiska nebezpečnej
látky, ktorá bola už identifikovaná. Napriek tomu pracovníci vykonávali svoje činnosti
tak, ako by ich vykonávali pri neidentifikovanej (neznámej) látke.
Záchranná zdravotná služba zabezpečuje prvú lekársku pomoc a prevoz intoxikovaných
zamestnancov do miestnej zdravotného strediska. Prvou pomocou sa rozumie vyviesť
45
zasiahnutú osobu na miesto, kde je čerstvý vzduch, uložiť ho do stabilizovanej polohy
a pomocou teplých diek zabrániť jeho prechladnutiu, v nutnom prípade použiť podporu
dýchanie (pomocou prístroja – nie dýchanie „z úst do úst“). V modelovej situácii nebol
zaznamenaný prípad postriekania kvapalným chlórom, ale ak náhodou by došlo,
zoblečie sa zasiahnutý odev a postihnuté miesta sa neutralizujú uhličitanom sodným
a potom sa miesta oplachujú vodou. Hliadky Policajného zboru zabezpečujú plynulé
vykonávanie záchranných prác, dodržiavanie poriadku v postihnutej oblasti, plynulý
príjazd a odjazd vozidiel záchranných zložiek.
Uvedené činnosti jednotlivých zložiek, či už podnikové zložky (zamestnanci, dispečeri,
ZHÚ) a zložky IZS (HaZZ Prievidza, KCHL CO Nitra, jednotky Policajného zboru,
Zdravotná záchranná služba), pri riešení uvedenej mimoriadnej udalosti, sú
vykonávané súčasne.
2.2.3 Zhrnutie modelovej situácie
Počet intoxikovaných osôb nepresiahol 20 zamestnancov, pri počte 1564 zamestnancov,
môžem konštatovať, že táto situácia bola úspešne zvládnutá. Nebola nutná ani
evakuácia obyvateľstva okolia, pretože oblak kontaminovanej atmosféry sa rozptýlil
a nemeraná koncentrácia nebola nebezpečná. Bolo to zapríčinené niekoľkými faktormi,
alebo lepšie povedané niekoľkými organizáciami.
Novácke chemické závody
Podnik má svoju dlhodobú históriu. Niekoľko desaťročí sa vyvíja súčasne s legislatívou,
ktorá sa týka sa chemických nebezpečenstiev, rôznych opatrení na ich elimináciu, ale aj
havarijných plánov, plánov ochrany obyvateľstva, a ostatných dokumentov, činností
týkajúcich sa danej problematiky. Činnosti podniku v tejto problematike by mohol
vystihovať slogan podniku:
„Podnikáme preto, aby sme:
• pomáhali riešiť potreby našich zákazníkov,
• prispievali k rozvoju regiónu,
• udržali dosiahnuté pozície v tradičných výrobách ,
46
• vyvíjali aktivity smerujúce k zavádzaniu nových výrobkov a technológií, za
súčasného splnenia ekologických kritérií“ (Informácie pre dotknutú verejnosť,
2008).
Samotný podnik je chemická továreň doplnená výrobou tepla a elektrickej energie,
sama o sebe je veľké nebezpečie, vzhľadom na únik nebezpečných látok ako primárna
udalosť, ktorá môže byť skomplikovaná sekundárnou udalosťou, ako je výbuch, požiar
v zariadení zdroja a rozvodu tepelnej energie. Vzniknutá situácia, by nabrala
katastrofické rozmery nielen na obyvateľstvo, ale aj na životné prostredie. Podnik počas
svojej existencie neustále obnovuje svoje rozvody. Po analýze kritických miest, bolo
zistené že, najčastejším zdrojom porúch sú armatúry a prírubové spoje. Navrhujem ich
kompletnú výmenu, či už v časti chemickým prevádzok, tak aj tepelných zariadení.
Nieje však ani v možnostiach spoločnosti zabrániť vznikov úniku, môžu sa len sústrediť
na elimináciu možných rizík.
Materiálno – technická pripravenosť musí byť taktiež obnovená, vzhľadom na
dovybavenie závodného hasičského útvaru. Kontrola hydrantového systému v závode,
nákup 5 kusov hadíc D 25 a 5 kusov prúdnic SP 52, dovybavenie 5 hasiacimi prístrojmi,
vykonať kontrolu už zakúpených hasiacich prístrojov. Dokončenie realizácie projektu
„Zmena účelu užívania stavby - požiarne nádrže“, bazén skladu a bazén kúpaliska,
upraviť na vhodné využitie t.j. náhradný zdroj požiarnej vody.
Dodržiavanie legislatívnych požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia
a havarijnej prevencie patrí k trvalým prioritám spoločnosti.
Spoločnosť vo svojom havarijnom pláne, pláne ochrany obyvateľstva kladie dôraz na
včasné varovanie ohrozeného územia, presné vyrozumenie a informovanie ohrozeného
obyvateľstva, dôsledné určenie pravdepodobnosti vývoja situácie vzhľadom na
výsledky monitorovania. Na včasné začatie vykonávania záchranných prác sa kladie
dôraz na spohotovostnenie riadiacich orgánov štátnej správy, samosprávy i subjektov
nachádzajúcich sa v okolí ohrozeného územia, na reguláciu pohybu osôb a techniky, na
nasadenie záchranných zložiek IZS a ich presun na miesto zásahu a v neposlednom rade
vyhlásenie režimov života v oblasti postihnutej mimoriadnou udalosťou.
Pravidelne sa zúčastňujú zásahových cvičení, ktoré preverujú pripravenosť
zamestnancov pri takýchto udalostiach, zároveň slúžia k aj k zosúladeniu spolupráce pri
záchranných prácach a súčinnosti orgánov miestnej štátnej správy, samosprávy, ale aj
47
právnických a fyzických osôb, aby sa zabezpečila spoľahlivá ochrana postihnutého ale
aj ohrozeného obyvateľstva na danom území.
Záverom môžem skonštatovať, že ostatné firmy by sa mohli učiť od spoločnosti v danej
oblasti, zlepšiť svoju pripravenosť nielen zamestnancov ale aj materiálno technického
vybavenia, ako je informačný systém podnikov, vybavenosť ochrannými prostriedkami
zamestnancov, ktoré sa v dnešnej dobe zanedbávajú.
Zložky IZS
Zo situácie vyplývajú tieto skutočnosti:
• nutnosť viac hodinového monitoringu zasiahnutého územia aj jeho okolia, pri
relatívnej stálosti chlóru,
• pri situácii, ktorá by sa stala nadránom alebo v noci by nebolo nutné vykonať
evakuáciu, z dôvodu ukrytia obyvateľstva v domoch, frekvencia ich pohybu by
bola minimálna,
• zvýšený pohyb by nastal až okolo 9,00 hod ráno (denná bežná premávka -
nutnosť upozornenia na možnú evakuáciu a informácie o ochrane pred
nebezpečnou látkou),
• možnosť monitoringu ozbrojenými silami, ktoré majú špeciálnu detekčnú
techniku, ale ich pohotovosť nie je často využiteľná, skôr využívať laboratória,
• možnosť detekcie policajnými jednotkami, avšak majú typové techniky na
meranie, ktoré nemusia vyhovovať, zachytiť koncentráciu danej látky, aj
v prípade ak by šlo o inú nebezpečnú látku,
• nutnosť vybavenia detekčnými technikami hasičský zbor, ale aj s ich
obsluhovaním (jednoduché prístroje s jednoduchou obsluhou, vyhodnocovanie
by vykonalo laboratórium, alebo policajná zložky, ozbrojené sily).
V tomto prípade bola súčinnosť zložiek príkladná, je to dôsledok vyššie uvedených
skutočností, týkajúcich sa naplánovaných zásahových cvičení.
48
3 SKÚSENOSTÍ A POZNATKY ZO ZÁSAHOV
KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH LABORATÓRIÍ
V diplomovej práci sa zameriavam na činnosť a úlohy KCHL CO na území SR ale aj
mimo hraníc nášho štátu. Nenahraditeľným zdrojom informácii je minulosť, z ktorej sa
učíme a zároveň vytvárame nové možné riešenia mimoriadnych udalostí. Tak ako aj
v iných oblastiach nášho spoločenského života, aj v tomto prípade, sa zlým radcom pre
informovanie, sa stávajú média, ktoré neodborne a klamlivo informujú širokú verejnosť
o neschopnosti našich záchranných zložiek. Opakom je pravda, aj keď priznajme si, že
každý systém sa dá vylepšiť.
Pošty a Banky
Dňa 23.9. 2004 o 10.15 hod došlo k použitiu nebezpečnej látky v budove Pošty 5
v Bratislave – Petržalke. Na mieste sa nachádzalo okolo 100 osôb, a zasiahnutých
nebezpečným plynom bolo 57 osôb. Osoby boli rýchlo presunuté mimo ohrozený
priestor. Operačné stredisko HaZZ oboznámilo Úrad CO MV SR o 12.52 hod o MU.
Súčasne sa kontaktovali Koordinačné stredisko IZS v Bratislave, toxikologické
a informačné centrum v Bratislave, KCHL CO v Nitre s úlohou určiť druh
a koncentráciu nebezpečnej látky. Analýzou bolo zistené, že bol použitý dusivý plyn
fosgén a prítomnosťou dráždivej látky chlórpikrín.
Dňa 27.9.2004 v budove pobočky Poštovej banky v Bratislave – Petržalke bola okolo
11.00 hod spozorovaná nevoľnosť, závrate, sťažené dýchanie u 6 zamestnancov. Vedúci
pobočky nariadil vyvetranie miestností. Vyvetranie nepostačovalo, preto týchto
zamestnancov poslal von pred budovu. O 16.15 hod bolo o tejto udalosti informované
Koordinačné stredisko IZS Bratislava, HaZÚ Bratislava, výjazdová skupina odboru
Krízového riadenia Krajského úradu v Bratislave, KCHL CO Nitra (informáciu dostali
až o 20.31 hod). Prvotné merania preukázali prítomnosť toxickej látky, ale bez
konkrétneho určenia látky. Po príjazde KCHL CO Nitra bolo vykonané meranie, ktoré
preukázalo prítomnosť dusivej látky fosgén a chlórpikrín (Benčíková, 2006).
V tej dobe nebolo spravodajstva, relácie, či novinového článku v časopisoch, ktorý by
sa pozitívne vyjadril k priebehu udalostí. Nieje mi však jasné, ako si dovolí laik –
49
novinár, bez akéhokoľvek oboznámenia sa s danou problematikou konštatovať, alebo
dokonca hodnotiť priebeh udalostí, činnosť IZS. Môj názor je, že dané média, nech už
boli v akejkoľvek forme (tlač, televízia,..), aj keď sa jednalo skoro o seriózne média, by
som nazvala „bulvárom“ , ktorý si s radosťou zvýšil predajnosť či sledovanosť na
„účet“ našich záchranárov. Netvrdím, že všetky činnosti boli vykonané včas a dokonca
správne, ale vinníka treba hľadať niekde inde, t.j. nie IZS zlyhalo, ale zlyhal opäť zas
a znova ľudský faktor.
Po konzultácii s odborníkmi v danej oblasti a naštudovaním si problému, sa s kľudom
môžem pripojiť k tomuto konštatovaniu.
V prvom rade si musíme uvedomiť jednu vec, a to, že rovnaká alebo obdobná vec sa
môže kedykoľvek zopakovať, ale s ďaleko horšími následkami, vývoj dnešného diania
u nás či vo svete, to len potvrdzuje. Treba s nimi rátať aj do budúcna. Môžeme to
nazvať ako použitie „nátlakových prostriedkov“ na banky, pošty, súdy a podobné
inštitúcie.
Jedno z najdôležitejších pozitív bolo a bude, že nebol nikto vážne až smrteľne zranení.
Už len kvôli tomu by som povedala, že situáciu sa podarilo riešiť výborne, pri takom
veľkom počte zúčastnených osôb. Ochranné opatrenie boli vykonané maximálne
zodpovedne a v danom rozsahu, či už hovoríme o hasičoch, medicínskej pomoci, .....
Po desiatich dňoch prišli policajti s nejakým sprayom, aj napriek tomu, že v priestore
taký spray nebol nameraný, súvisí to najmä s používanou technikou, kde policajné
zložky a ozbrojené sily disponujú oveľa kvalitnejšími prístrojmi, ale to samozrejme
nevylučuje, že tam ten spray nebol, skôr si myslím že to bola len doplnková zložka, ale
vedľajší produkt. Po udalosti sa meralo ešte 5 hodín danej koncentrácie látok, a až po
konečnom konštatovaní sa ľudia vracali do čistých priestorov.
Môj názor je taký, že ak by laboratória zistili, prítomnosť skoro neškodného sprayu,
určite by tam pracovníci laboratórií neboli 5 hodín len tak, že niečo monitorujú.
Nevýhodou bolo, aj to že, laboratória sa v obidvoch prípadoch dostali na miesto
nešťastia neskoro, v prvej 5 hodín po udalosti a v druhom prípade až po 12 hodinách,
tieto údaje sú alarmujúce.
50
Systém prenikania informácií zlyhal, nesmú sa informácie zadržiavať a čakať na vývoj
udalostí, a potom rýchlo konať. Laboratória sme si vytvorili nato, aby tu boli pre nás,
tak sa ich snažme čo najlepšie a najefektívnejšie využívať, nie zneužívať.
Zamestnanci navyše v zlom počasí a nedodržiavaním predpisov dopravných poriadkov,
sa snažili čo najrýchlejšie dostať do Bratislavy, pomohla by im eskorta aspoň jednej
policajnej hliadky, ktorá by zvýšila ich bezpečnosť pri rýchlom presune na uvedené
miesto.
Odberom vzorky sa mohlo stať, to čo som už spomínala, ohľadne policajtov, ak by
vykonal niekto prvotný odber vzorky už na počiatku udalosti, nemuselo dôjsť k takýmto
dohadom a špekuláciám. Pravdou je, že vybavenosť týmito odberovými zariadeniami,
nie je dostatočné. Ak by niekto do fľaše alebo vaku nasal vzduch, po príchode
laboratórií by sa mohlo okamžite začať meranie a monitorovanie, a tým, že výhodou je
aj archivácia vzorky, pre policajné zložky, ozbrojené sily, kolegov v Slovenskej Ľupči,
kde sa môžu nezávislými metódami porovnať výsledky analýz, a teda sa uistia
o správnosti záverečných konštatovaní a správ.
Laboratória sa snažia vytipovať čo najjednoduchšie a najkvalitnejšie odberové
zariadenia tak, aby hasiči nemuseli veľa vedieť o uvedenom prístroji, čo kde zapojiť,
ako to zapojiť, a ako to spustiť, ako to vyhodnotiť, snažia sa o výber taký, aby hasič,
keď vojde do priestoru spustil tlačidlo a o 5 – 10 minút mu zariadenie nasalo vzduch.
Ďalšia skupina zmien, by sa mala sústrediť na prácu obvodných a vtedy ešte platných
a existujúcich krajských úradov pre odbory krízového riadenia. V budúcnosti, by sa
mali tvoriť náročnejšie scenáre pripravovaných cvičení, ktorými by sa mohli riešiť
scenáre rôznych katastrôf na úrovni, dnes platných obvodných úradov v mieste kraja, aj
z titulu existujúcich právnych noriem by ťažisko riešenia malo byť práve na spomínanej
úrovni.
Činnosť koordinačných stredísk mal byť nasledovný. Operačné stredisko záchrannej
zložky, ktorá obdržala prvotnú informáciu, mala informovať koordinačné stredisko IZS
o situácii, spôsobe riešenia a žiadať o vyslanie odborných jednotiek napríklad
kontrolných chemických laboratórií a súčasne vyslať záchrannú jednotku do zasiahnutej
oblasti. Nasledovne by koordinačné stredisko malo koordinovať činnosť všetkých
jednotiek na mieste zásahu a informovať všetky relevantné orgány a organizácie.
51
Následne by malo veliteľovi zásahu poskytovať všetky potrebné informácie
a materiálno – technickú podporu.
Je načase eliminovať nezdravé javy ako je súperenie, rivalita, podceňovanie,
neuznávanie partnera, ktoré sa vyskytujú a sú súčasťou každodenných zásahov v praxi,
nie sú na mieste, pretože ide o život občanov.
Reťaz sa skladá z ohniviek a každé ohnivko je v nej dôležité. Aj v reťazi pomoci, ktorú
má zabezpečovať Integrovaný záchranný systém Slovenskej republiky.
Zmeniť je nutné aj povedomie obyvateľstva počnúc tými, ktorí pracujú v politike.
Moje posledné riadky, ktoré sa týkajú týchto dvoch zásahov sa venujú ešte novinárom.
Bolo vyzvaných niekoľko z nich nech sa zúčastnia na zásahových cvičeniach, alebo
aspoň povedzme vykonajú takú menšiu kontrolu týchto jednotlivých zložiek. Pýtajte sa
na odpoveď.
Žiadna, žiadna, žiadna. A to myslím, že hovorí za všetko. Škoda len, že obyvatelia našej
krajiny o tom nevedia, vynímajúc zainteresovaných ľudí.
Požiar v Matadore
V nedeľu 18. júna 2006 po 17 hodine nahlásil pracovník súkromnej bezpečnostnej
zložky z areálu Matadoru na Kopčianskej ulici operačnému stredisku HaZÚ hlavného
mesta SR Bratislava, že horia chemikálie. Stĺp štiplavého dymu stúpajúci z miesta
rozsiahleho požiaru onedlho vyvolal zdesenie obyvateľstva Petržalky či Bratislavy, ale
aj okolitých obcí v smere vetra, dokonca vzbudil pozornosť v susednom Rakúsku
(Benčíková, 2006)
Prvým jednotkám hasičov, boli prví na mieste zásahu, bránili zle parkujúce autá, ale aj
čerstvo popadané stromy po predošlej veternej a daždivej smršti, a aby toho nebolo
málo ešte nebola ani dostatočná hydrantová sieť v areáli. Pracovníci operačného
strediska, sa nezastavili od hlásenia, žiadali posily od kolegov hasičov a koordinačné
stredisko o vyrozumenie zložiek civilnej ochrany, vodárov, plynárov, obce ležiace
v smere vetra a ostatné okolité subjekty.
52
Celý tento proces komplikovala dosť malinká skutočnosť, avšak o to podstatná,
telefonické spojenie komplikoval enormný nával volaní občanov na tiesňové linky
HaZZ a nielen na tie.
Dlho do noci boli linky tiesňového volania preťažované, ale i priame linky operačných
stredísk, úradu civilnej ochrany, koordinačného strediska, ešte vtedy existujúcich
krajských úradov, hasičov, polície. Pravdou je, že len trocha tolerancie zo strany
občanov stačilo, na to, aby sa dozvedeli informáciu, ktorú potrebovali, a to, zatvoriť
okná a počúvať média o priebehu udalosti, kde by im boli poskytnuté ostatné
informácie. Aké jednoduché? Pravda, ale slovenský občan sa nezaprie, na ďalších
stranách sa k tomu ešte vrátim.
Čo robili záchranné zložky?
Službu konajúci pracovník na operačnom stredisku KÚ okamžite po obdržaní správy
o požiari informoval tajomníka krízového štábu Petržalky (Karola Jelenáka) a vedúceho
civilnej ochrany obyvateľstva OKR krajského úradu (Ing. Jozefa Poláka). Členov
krízového štábu vyrozumieval tajomník a vedúci nariadil vyrozumenie všetkých
určených v smere vetra.
Do hodiny bola na mieste zásahu výjazdová skupina odboru krízového riadenia
krajského úradu Bratislava.
Bratislavská skupina okamžite začala merania (vďaka vybavenosti kvalitnými
analyzérmi). Poskytovali aj odborné rady iným kolegom, menej skúseným kolegom zo
zložiek IZS. Evakuácia obyvateľstva bola dôsledne a včas pripravená, našťastie ju
nebolo nutné realizovať, vďaka zamestnancom bratislavskej skupiny – odborníkov CO.
Merania ukazovali neškodlivosť koncentrácii, ale aj napriek tomu bolo odporučené, aby
si vyžiadali tím KCHL CO z Nitry.
Vozidlo laboratórií dorazilo na miesto mimoriadnej udalosti o 21 hodine. Kontinuálne
meranie trvalo do 2 hodiny rannej. Preukázali, že koncentrácie nepredstavujú chemické
riziko a všetky sú hlboko pod ich prípustné hygienické limity. Správnosť výsledkov
potvrdili aj merania zo zahraničných laboratórií.
Hlásené boli nevoľnosti a zdravotné problémy obyvateľstva, ale ťažko povedať z čoho
ich mohli mať, keď nebolo ani náznaku o nebezpečí.
Vraciam sa k problému občanov. Príprava na mimoriadne situácie je podtitul príručky,
ktorú v roku 2005 vydal Krajský úrad v Bratislave v spolupráci s Bratislavským
53
samosprávnym krajom, ktorú odborne a súčasne laicky spracovali zamestnanci odboru
krízového riadenia KÚ Bratislava. Desaťtisíc výtlačkov putovalo do poštových
schránok panelákov v časti Petržalka mesto Bratislava. Na deviatej strane jasne
a stručne informuje občanov, čo majú robiť v prípade chemického ohrozenia. Otázkou
je koľko ľudí ju čítalo? Zrejmé z tejto situácie je, že málokto ak vôbec niekto. Ak by
predsa sa len nastala pozitívna reakcia na túto príručku, nenastala by vyššie spomínaná
situácia preťažovania telefonického spojenia.
Možno by sa politicky angažovaní ľudia mohli zamyslieť nad myšlienkou povinných
školení obyvateľstva. Takým príkladom by mohlo byť Švajčiarsko, ktoré má tento
systém už zavedený, dve hodiny ročne musí absolvovať toto školenie každý občan tohto
štátu s výnimkou detí.
Príručku by si mohli preštudovať aj operátori, ktorejkoľvek záchrannej zložky. Akoby
povedal prozaik „opakovanie je matka múdrosti“. Minimálne by si zopakoval svoje
kompetencie, vedel by kto má kedy a čo robiť, čo musí a čo môže, ale aj to čo nie je
v jeho kompetencií. A čo by bolo na tom najlepšie? Dokázal by posúdiť aj kvalitu
a rýchlosť zásahu.
Neviem si predstaviť obdobnú situáciu, v ktoromkoľvek inom kraji ako je ten
Bratislavský. Operačné stredisko CO by sa o udalosti dozvedelo iba z hlásenia kraja
o tri dni. Konzultantmi by boli po tri dni??? Asi len službukonajúci pracovníci
operačných stredísk. Našťastie táto udalosť nebola závažnejšieho charakteru.
Ale čo ma naozaj na tejto udalosti zarazilo bolo to, že Bratislavský HaZZ nemá svojich
operátorov na koordinačnom stredisku (v roku 2006), podotýkam ako jediný na
Slovensku. Hasičský a záchranný zbor si informácie musel zisťovať napríklad od
operačného strediska CO, aby vôbec vedel o mnohých krokoch a záveroch (organizácia
evakuácie, výsledky meraní).
Dovolať sa na Životné prostredie v nedeľu podvečer? Nemožné, pretože tento úrad
nemá povinnosť držať službu, ak keď za mnohé nesie zodpovednosť.
Aby som to ešte troška „okorenila“ nemôžem zabudnúť na slovenský „bulvár“.
Senzáciu za každú cenu naháňajúci novinári, ktorí nemajú ani poňatia o ochrane, opäť
zas a znova nezabudli zhodiť jednotlivé zložky IZS. Očakávali od CO aj to čo nemá
54
v kompetencii. A ako hovorí zákon „občan môže robiť všetko čo mu zákon nezakazuje,
úrady môžu robiť len to čo im zákon prikazuje“, nič viac ale ani nič menej. Každý úrad,
úradník, zložka IZS je na určitom mieste v hierarchii verejnej správy nášho štátu,
a preto má to svoje miesto, že mu prináležia určité kompetencie a práva a povinnosti,
ich prekročenie je prísne ošetrené sankciami.
Novinári jednotlivých redakcií boli oslovení, aby sa zúčastnili kurzov VTÚ KMCO,
ktoré by im poskytli ucelené informácie z tejto oblasti. Je aj v záujme pravdivého,
objektívneho a rýchleho informovania verejnosti, predísť obavám a panike. Ani
v rokoch 2006 a 2007 sa neuskutočnili tieto kurzy, pretože nik sa na ne neohlásil.
3.1 Návrh odporúčaní na zlepšenie fungovania záchranných zložiek
Prečo som sa sústredila na uvedené zásahy? Bola by to otázka namieste. Príčina je, že
na týchto mimoriadnych udalostiach vidieť problémy, ktoré treba neodkladne riešiť.
Mnohé z nich sú už vyriešené, ak prihliadneme na roky, v ktorých sa udiali, ale nie
všetky. Problémy, ktoré treba riešiť mi vyplynuli a bola som na ne aj upozornená, aj pri
konzultáciách s odborníkmi v uvedenej oblasti.
Koordinácia a činnosť zložiek IZS je ovplyvnená týmito faktormi:
• dualita riadenia medzi zložkami HaZZ a civilnou ochranou. KCHL CO patria do
systému civilnej ochrany, avšak pri zásahu ich riadi veliteľ HaZZ,
• stanovená 120 min. doba spohotovenia v mimo pracovnej dobe. V porovnaní
s ostatnými základnými zložkami IZS je to dlhá doba, ktorá spôsobuje
neefektívnosť nasadenia, čo má za následok problémy s rýchlym príchodom do
priestoru a celkovou činnosťou riešenia MU. Odporúčam dobu skrátiť
realizáciou stálej pohotovosti na pracovisku. Potreba vykonávať túto činnosť
v počte 3 osoby (riadiaci pracovník - odborný pracovník - vodič technik). Stála
pripravenosť a pohotovosť, ako súčasť každodennej práce,
• nedostatočné vybavenie kvalitnou meracou a detekčnou technikou na plnenie
zložitých odborných činností (veľké prevádzkové havárie, havárie s rozsiahlym
55
požiarom, teroristické útoky rôzneho pôvodu, zložitá situácia v rámci prepravy
nebezpečných látok a iné ...),
• minimálna disponibilita využitia iných odborných skupín. Zložky HaZZ, PZ
a MZ SR disponujú minimálnymi detekčnými prostriedkami na identifikáciu
nebezpečných materiálov.
• rozdiely v sociálnom zabezpečení v porovnaní iným zložkami IZS, ale aj
pracovníci KCHL CO sú pri výkone odborných činností či už priamo v teréne
alebo v chemickom laboratóriu sú vystavení účinkom:
� toxických, karcinogénnych, mutagénnych a teratogénnych
chemických látok,
� radiačnému ožiareniu (vonkajšia a vnútorná kontaminácia),
� biologickej infekcii,
� ďalším fyzikálno-chemickým negatívnym účinkom (tlaková
vlna, tepelné žiarenie a pod.).
V súčasnosti je riziko ohrozenia pracovníkov KCHL CO veľmi vysoké vzhľadom na
široký záber práce s nebezpečnými látkami.
Všetky základné zložky IZS (polícia, hasiči a horskí záchranári) sú sociálne riešení a
zabezpečení, ale pracovníci KCHL CO napriek nespochybniteľnej opodstatnenosti nie
sú doteraz zabezpečení.
• špecializácia a kooperácia medzi jednotlivými pracoviskami,
• potreba duplicity špeciálneho laboratórneho vybavenia, principiálnych,
základných a rozhodovacích metód detekcie minimálne u dvoch KCHL CO (t.j.
1 metóda na 1 laboratórium),
• realizácia modernizácie Plánu monitorovania radiačnej situácie územia SR
a modernizácie laboratórneho prístrojového vybavenia,
• správne a presné merania a zabezpečenie akreditácie a certifikácie výkonov
KCHL CO podľa noriem EÚ (STN ISO 17025).
56
Tieto faktory sú formulované na potreby laboratórií, ale súčasne vyhovujú aj ostatným
zložkám IZS. Je potreba ich riešiť, samotné riešenie je priamo uvedené v týchto
faktoroch. Odstránením sa dosiahne vyhovujúci stav, kde opatrenia budú vykonané včas
a správne. Napomôže k vytvoreniu skutočne funkčného IZS, kooperačných stredísk
IZS, operačných stredísk zložiek IZS a samotného fungovania a spolupráce zložiek IZS.
3.2 Návrh odporúčaní – vytvorenie primárneho a sekundárneho
modulu činností
Vytvorenie modulov spočíva v určení úloh podľa ich dôležitosti, čo je dosť náročné,
vzhľadom na dôležitosť každej úlohy. Z tohto dôvodu som vytvorila nižšie uvedené dva
moduly.
Primárny modul činností Kontrolných chemických laboratórií
1. Zdokonaľovať a skvalitňovať riadiacu, odbornú a technickú pripravenosť a
činnosť KCHL CO pri MU, so zameraním na rýchlosť, presnosť a správnosť
meraní, ako aj bezpečnosť zamestnancov.
2. Skvalitňovať a rozširovať spektrum analytického vybavenia so zameraním na
kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu toxických látok, ktorý sa bude odvíjať od
analýzy ohrozenia teritória.
3. Dosiahnuť stav identifikácie neznámej chemickej a rádioaktívnej látky po
kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke hromadným automatickým spracovaním
veľkého počtu (min. 50) vzoriek.
4. Skvalitňovať a rozširovať spektrum rádiometrického a dozimetrického servisu so
zameraním na kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu umelých rádionuklidov.
5. Skvalitňovať proces prieskumu, vyhodnocovania, odovzdávania správ a
prognózovania chemickej a radiačnej situácie v prípade MU.
57
6. Realizovať projekty medzinárodných aktivít a humanitárnej činnosti pre potreby
OSN, EÚ, NATO a OPCW, so zameraním na personálne, odborné a technické
zabezpečenie a dobudovanie Modulu 1 a 2.
7. Realizovať projekt účasti Modulu 1 a 2 na medzinárodnom zabezpečovaní
opatrení OPCW a v budúcnosti aj pre novo ustanovenú organizáciu CTBTO vo
Viedni.
8. Stálu pozornosť venovať odbornému rastu personálu KCHL CO ako i otázkam
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
9. Pozornosť venovať stavu a údržbe existujúceho prístrojového a technického
vybavenia a vystrojenia, ako aj výberu a sortimentu technických prostriedkov,
ktorými budú v budúcnosti KCHL CO vybavované.
Modul primárnych činností je tvorený činnosťami, ktoré musia vykonávať všetky
laboratóriá, bez prihliadnutia na ich špecializáciu uvedené v sekundárnom modeli. Sú to
základné činnosti, ktoré vykonávajú aj dnes, ale množstvo úloh, ktoré plnia im
neumožňuje venovať sa dostatočne týmto činnostiam. Po ich špecializácií bude, každé
laboratórium mať dostatok času venovať sa im a zároveň sa zúži ich sústredenosť na
potrebné vybavenie vzhľadom na ich špecializáciu.
Sekundárny modul činností Kontrolných chemických laboratórií
Územnú pôsobnosť jednotlivých KCHL CO by som navrhovala zanechať tak, ako je
v dnešnej podobe. Skôr by som navrhla ako sekundárny modul ich činností,
špecializovať tieto laboratória nasledovne:
KCHL CO Nitra
Laboratórium by sa zameralo skôr na riešenie MU súvisiacich s únikom nebezpečných
chemických, toxických a bojových látok.
Pri riešení mimoriadnych udalostí s potrebou výkonu zložitých analytických meraní,
KCHL CO vystupuje ako komplexná služba s využitím dostupnej analytickej techniky
a ľudských zdrojov tak, aby sa zabezpečilo čo najširšie spektrum stanovovaných
58
toxických látok a typových bojových otravných látok a zároveň vytvorili podmienky pre
súčinnosť napĺňania úloh Modulu 1 a 2.
Laboratórne techniky by sa zamerali na separačné metódy vysokotlakej kvapalinovej
chromatografie a plynovej chromatografie s fotoionizačným detektorom organických
látok a toxických a výbušných plynov, ako aj infračervenej spektrofotometrie (plynov,
tuhých a kvapalných látok), spolu s využitím základných analytických metód.
KCHL CO Slovenská Ľubča
Laboratórne techniky by sa zamerali na separačné metódy a identifikáciu organických
látok, ich štruktúry použitím plynovej chromatografie s plameňo-ionizačným a
infračerveným detektorom a na metódu plynovej chromatografie s hmotnostnou
spektrometriou (GC-MS).
KCHL CO Jasov
Laboratórne techniky by sa zamerali na radiačnú analýzu, kvalitatívne a kvantitatívne
gamaspektrometrické analýzy rádioaktívnych látok, hlavne v oblasti nízkych energií
gama žiarenia, ako aj žiarenia beta a alfa.
V chemickej analýze sa zamerať na infračervenú spektrofotometriu a v budúcnosti na
metódu plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS) .
Navrhujem ich oddelenú špecializáciu, ktorá by pomohla nielen samotnej vybavenosti,
ale aj odbornej príprave zamestnancov. Každé laboratórium, by vykonávalo činnosti
uvedené v module jedna, to znamená, že by sa zachovala ich funkčnosť v dnešnej
podobe (prevažne zamerané na nebezpečné látky, a to aj z dôvodu, skúseností
z minulosti a prevažujúceho chemického priemyslu v SR), ale zároveň by sa sústredilo
na riešenie svojej problematiky (KCHL CO Nitra –oblasť nebezpečných látok, KCHL
CO Jasov – oblasť radiačných látok, KCHL CO Slovenská Ľupča – oblasť biologických
látok, organizmov). Samozrejme, že laboratória sú vo svojej podstate aj tak zriadené,
ale malo by sa to riešiť výraznejšími rozdielmi či v technike, či u zamestnancov a v ich
vzdelávaní. Tým sa dali jednoduchšie a efektívnejšie pripravovať cvičenia zložiek IZS.
V prílohe č. 2 som uviedla novú organizačnú štruktúru laboratórií. Ako môžete si
všimnúť zmenili sa pracoviská, radiačný monitoring územia Slovenskej republiky by
bol zachovaný, až na kompletnú správu, ktorú by vypracovalo KCHL Jasov. Overenie
výsledkov chemických analýz by bolo medzi dvoma laboratóriami a to, Nitra, ktorá by
59
vykonávala analýzy a Jasov, ktorý by ich overoval. Zaujala som aj stanovisko k potrebe
vybudovania biologického pracoviska, ktoré by spolupracovalo s Úradom verejného
zdravotníctva SR, ktoré by plnilo funkciu overovania analýz. Výmena informácií, by
nebola nijako zhoršená, skôr naopak zjednodušila by sa celá výmena. Zpohotovenie by
sa zabezpečilo zriadením pohotovostných stredísk CO podľa vzoru maďarskej
republiky, 8 pohotovostných staníc rozmiestnených po celom území Slovenskej
republiky, ktoré by okamžite kontaktovali príslušné laboratórium, podľa druhu
nebezpečenstva, vyškolený pracovník by mal k dispozícii manuál, ktorý by obsahoval aj
najnevyhnutnejšie pokyny ku koordinácii zásahu, do času príchodu pracovníkov
laboratórií.
Celé riešenie ostáva len na rozhodnutí úradov a vyriešení legislatívnych úprav
v zákonoch.
60
4 ZÁVER
Spracovanie diplomovej práce trvalo niekoľko mesiacov – od zháňania teoretických
poznatkov až po konzultácie s odborníkmi z praxe, o možnostiach skvalitnenia riadenia
laboratórií ale aj celého Integrovaného záchranného systému, sú to dve zložky, ktoré
nemožno pri riešení mimoriadnych udalostí od seba oddeliť. Zoznámila s množstvom
nových ľudí, ktorí mi umožnili čo najlepšie spoznať vidieť problematiku nielen z môjho
laického pozorovania, ale aj z ich odborného postoju.
Názory sa nerozchádzali, skôr boli inak vyslovené, pretože každý si hájil svoje záujmy,
snažila som sa ich skĺbiť do jedného celku a hodnotiť nestranne, objektívne
a zodpovedne.
V úvode diplomovej práce som stanovila viaceré ciele t.j., objasniť úlohy a činnosti
kontrolných chemických laboratórií, v takom veľkom celku ako je integrovaný
záchranný systém, na modelovej situácii ukázať priebeh ich činností a v poslednom rade
riešiť ich fungovanie, aby bolo čo najlepšie a najefektívnejšie.
Tieto ciele som splnila a na základe nich som stanovila odporúčania a návrhy, ktoré by
podľa môjho názoru mohli byť praktickým prínosom do budúcnosti.
Záverom môžem konštatovať, že čas potrebný na zlepšenie sa nedá minimalizovať ani
urýchliť, je nutné dodržať ho aby nedošlo k opätovným chybám a nedostatkom v riadení
celého systému ochrany obyvateľstva pri mimoriadnych udalostiach. A ak vezmeme do
úvahy fakt, že v dnešnej dobe všetko stojí peniaze, a v tomto prípade nemalé sumy, je to
ďalší dôvod sústrediť sa na posledné etapy budovania tohto systému, aj keď nie vždy sa
dá na všetko pripraviť, ale aspoň je dobré byť v strehu a pružne reagovať na meniace sa
požiadavky.
61
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
[1] BENČÍKOVÁ, E. 2006.Integrovaný záchranný systém, ako taký nezlyhal, za
všetkým je treba hľadať ľudí. In: Civilná ochrana, 2004, č. 4, s. 15
[2] BENČÍKOVÁ, E. 2006. Nevedomosť neospravedlňuje, nezáujem trestá. In:
Civilná ochrana, 2006, č. 4, s. 14
[3] DALOŠ, A. a kolektív. 2003. Nebezpečné látky a ekologické havárie [on line]
[cit. 14. 01. 2008], Dostupné na: http://fsi.uniza.sk/kpi/ (Publikačná činnosť,
Nebezpečné látky a ekologické havárie)
[4] Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí, ADR
z 1. júla 2007
[5] Chlór, [on line] [cit. 20. 02. 2007], Dostupné na: http://sk.wikipedia.org/wiki/
Chlór
[6] Informácie pre dotknutú verejnosť, [on line][cit. 15. 01. 2008], Dostupné na:
http:// www.nchz.sk/dokumenty/dotknutaverejnost.pdf
[7] JAKAB, M. Úlohy civilnej ochrany vyplývajúce z medzinárodného
humanitárneho práva. In: Civilná ochrana, 2007, s. 29
[8] JANÁSEK, D. – POTOČEK, T. – SVETLÍK, J. 2004. Nebezpečné látky.
Žilinská univerzita v Žiline, 2004. 123 s. ISBN 80-8070-243-8
[9] Karta bezpečnostných údajov, [on line] [cit. 15. 01. 2008], Dostupné na:
http:// www.airproducts.sk/corporate/vseobecne/pdf/slovenka/Chlor.pdf
[10] Koncepcia organizácie a rozvoja civilnej ochrany do roku 2015, 2007, [on
line][cit. 10. 11. 2007], Dostupné na:
http://rokovania.sk/appl/material.nsf/0/6F886E2346CD65FAC12573FA00457
243/FILE/vlatnymat.rtf
[11] KOSÍR, M. 2008. Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií
civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Interný doklad
[12] KOSÍR, M. 2006. Predstavenie kontrolného chemického laboratória CO ako
základnej zložky IZS, Interný doklad
[13] KOSÍR, M. 2007. Metodický postup pri mimoriadnych situáciách spojených
s chemickým, radiačným a biologickým ohrozením, Interný doklad
[14] KOSÍR, M. 2004. Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany. In: Civilná
ochrana, 2004, č. 1, s. 9
62
[15] KOSÍR, M. 2004.Chemické hodnotenie pravdepodobnej ohrozenej oblasti. In:
Civilná ochrana, 2006, č. 3, s. 40
[16] KOSÍR, M. Pôsobnosť a úlohy kontrolného chemického laboratória civilnej
ochrany, 2005, Interný doklad
[17] Mapa mesta Nováky, [on line] [cit. 08. 03. 2008] Dostupné na:
http://mapy.zoznam.sk/index.pl?zoom=8&pos_x=462366&pos_y=1227018&s
x=462290&sy=1227045&sipka=1&cats=&exp=&city_id=397&name=Novak
Y.COM&si
[18] Návrh koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému,
[on line] [cit. 08. 11. 2007], Dostupné na:
http://www.minv.sk/pk/2003/ARCHIV/KM-272/vlastnymat.rtf
[19] NOVÁK, L. a kol. 2005. Krízové plánovanie. Žilinská univerzita
v Žiline/EDIS, 2004. 208 s. ISBN 80-8070-391-4
[20] Novela zákonao Integrovanom záchrannom systéme, [on line] [cit. 06. 11.
2007], Dostupné na: http://www.minv.sk/archiv/izsnovela.htm
[21] ROTH, R. 2005. Dobrá príprava – základ záchrany života. In: Civilná ochrana,
2005, č.5, s. 10
[22] ŠIMÁK, L. 2006. Krízový manažment [on line] [cit. 14. 01. 2008], Dostupné
na: http://www.fsi.uniza.sk/kkm (Publikačná činnosť, Krízový manažment)
[23] ŠIMÁK, L. 2006 Manažment Rizík [on line] [cit. 14. 01. 2008], Dostupné na:
http://www.fsi.uniza.sk/kkm (Publikačná činnosť, Krízový manažment)
[24] ŠOVČÍK, J. 2005. V Novákoch precvičovali opatrenia pri úniku chlóru. In:
Civilná ochrana, č. 4, s. 50
[25] Vyhláška č. 523/2006 Z. z.. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek
civilnej ochrany zo 14. augusta 2006
[26] Vyhláška č. 533/2006 Z. z.. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok
zo 14. augusta 2006
[27] Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany
Slovenská Ľupča, [on line] [cit. 15. 01. 2008] Dostupné na: http:// www
.uco.sk/ VTU/ index.htm
[28] Zákon č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a prípravkoch z 5. apríla 2001
63
ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Organizačná štruktúra Kontrolných chemických laboratórií .......................... 64
Príloha 2 Inovovaná organizačná štruktúra Kontrolných chemických laboratórií ......... 65
Príloha 3 Územná pôsobnosť Kontrolných chemických laboratórií.............................. 66
Príloha 4 Mapa mesta Nováky – Novácke chemické závody......................................... 67
Príloha 5 Vybrané nebezpečné látky závodu.................................................................. 68
Príloha 6 Výstup z programu Aloha ............................................................................... 70
64
Príloha 1 Organizačná štruktúra Kontrolných chemických laboratórií
Sekcia Krízového manažmentu Civilnej
Ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a
Civilnej ochrany Slovenská Ľubča
Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany
NITRA
Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany
SLOVENKÁ ĽUPČA
Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany
JASOV
Vedúci(1)
Vedúci(1)
Vedúci(1)
Radiačné pracovisko
(2)
Chemcké pracovisko
(4)
Hospodárske pracovisko
(2)
Radiačné pracovisko
(2)
Chemcké pracovisko
(3)
Hospodárske pracovisko
(1)
Radiačné pracovisko
(2)
Chemcké pracovisko
(3)
Hospodárske pracovisko
(1)
65
Príloha 2 Inovovaná organizačná štruktúra Kontrolných chemických
laboratórií
Sekcia Krízového manažmentu Civilnej
Ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a
Civilnej ochrany Slovenská Ľubča
Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany
NITRA
Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany
SLOVENKÁ ĽUPČA
Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany
JASOV
Vedúci(1)
Vedúci(1)
Vedúci(1)
Radiačné pracovisko
(1)
Chemcké pracovisko
(5)
Hospodárske pracovisko
(1)
Radiačné pracovisko
(1)
Biologické pracovisko
(4)
Hospodárske pracovisko
(1)
Radiačné pracovisko
(4)
Chemcké pracovisko
(1)
Hospodárske pracovisko
(1)Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky
66
Príloha 3 Územná pôsobnosť Kontrolných chemických laboratórií
(Zdroj: Predstavenie kontrolného chemického laboratória CO ako základnej zložky
IZS, Kosír, 2006)
67
Príloha 4 Mapa mesta Nováky – Novácke chemické závody
Mierka 1:200 m
(Zdroj:http://mapy.zoznam.sk/index.pl?zoom=8&pos_x=462366&pos_y=1227018&sx=
462290&sy=1227045&sipka=1&cats=&exp=&city_id=397&name=NovakY.COM&si)
68
Príloha 5 Vybrané nebezpečné látky Nováckych chemických závodov
Nebezpečná látka CAS Symbol R – vety
Propylénoxid 75-56-9 F+, T 45-46-12-20/21/22-36/37/38
Vodík 1333-74-0 F+ 12
Chlór 7782-50-5 T,Xi,N 23-36/37/38-50
Acetylén 74-86-2 F+ 5-6-12
Benzín
Etylénoxid 75-21-8 F+, T 45-46-12-23-36/37/38
Metán (zemný plyn) 74-82-8 F+ 12
Metanol 67-56-1 F, T 11-23/24/25-39/23/24/25
Etylénchlórhydrín 107-07-3 T+ 26/27/28
Chlorid ortuťnatý 7487-94-7 T+, N 28-34-48/24/25-50/53
1,1,2,2-tetrachlóretán 79-34-5 T+, N 26/27-51/53
2-ethylchlórmravenčan 24468-13-1 T+ 26-38
Amoniak 7664-41-7 T, N 10-23-34-50
Epichlórhydrín 06-89-8 T 10-23/24/25-34-43-45
Ortuť 7439-97-6 T, N 23-33-50/53
Dusičnan sodný 7631-99-4 O 8
Dusitan sodný 7632-00-0 O,T,N 8-25-50
Peroxid vodíka 7722-84-1 O, C 8-34
Peroxodisíran draselný 7727-21-1 O, Xn 8-22-36/37/38-42/43
Dibenzoyldiperoxid (DBP) 94-36-0 E, Xi 2-36-43
Dimetyletanolamín 108-01-0 C 10-20/21/22-34
Lovogen Zn 64742-82-1 Xn 10-51/53-65
Nafta F 10
P-alkyd S 60/60 NV-P Xn 10-65
P-xylén 106-42-3 Xn 10-20/21-38
Xylén ropný – zmes 1330-20-7 Xn 10-20/21-38
Acetón 67-64-1 F, Xi 11-36-66-67
1,2-dichlóretán 107-06-2 F, T 45-11-22-36/37/38
1,2-dichlórpropán 78-87-5 F, Xn 11-20/22
Metyl acetát 79-20-9 F, Xi 11-36-66-67
Toluén 108-88-3 F, Xn 11-20
69
Trietylamín 121-44-8 F, C 11-35-20/21/22
Vinyl acetát 108-05-4 F 11
Etylén 74-85-1 F+ 12
Oxid uhoľnatý 630-08-0 F+, T 12-23-48/23-61
Propylén 115-07-1 F+ 12
Vinylchlorid 75-01-4 F+, T 45-12
Chlórparafíny 85535-84-8 Xn, N 40-50/53
Listab 51 12578-12-0 T, N 61-62-20/22-33-50/53
Trichlóretylén 79-01-6 T 45-36/38-52/53-67
Dibutylftalát 84-74-2 Xn, N 62-63-51/53
Irganox N 51-53
Karbidové zmesi F 14/15
2-metylpropán-1-ol 78-83-1 Xi 10-37/38-41-67
3,5-dimetyl-1-hexín-3-ol 107-54-0 Xn 10-21/22-36/38
4-metyl-2-pentanón 109-10-1 F, Xn 11-20-36/37-66
1,2,3,4,-tetrahydronaftalén 119-64-2 N, Xi 19-36/38-51/53
2,4,7,8-tetrametyl-5-decín-4,7-diol 126-86-3 Xi 36-52-53
Pozn.: E – výbušný,
O – oxidujúci,
F – veľmi horľavý,
F+ - mimoriadne horľavý,
T – jedovatý,
T+ - veľmi jedovatý,
C – žieravý,
Xn – škodlivý,
Xi – dráždivý,
N – nebezpečný pre životné prostredie.
(Zdroj: www. nchz.sk/dokumenty/dotknutaverejnost. pdf)
70
Príloha 6 Výstup z programu Aloha
Písomná časť
SITE DATA:
Location: NOVAKY, SLOVAKIA
Building Air Exchanges Per Hour: 0.62 (unsheltered single storied)
Time: April 10, 2008 1735 hours ST (using computer's clock)
CHEMICAL DATA:
Chemical Name: CHLORINE Molecular Weight: 70.91 g/mol
AEGL-1(60 min): 0.5 ppm AEGL-2(60 min): 2 ppm AEGL-3(60 min): 20 ppm
IDLH: 10 ppm
Carcinogenic risk - see CAMEO
Ambient Boiling Point: -34.6° C
Vapor Pressure at Ambient Temperature: greater than 1 atm
Ambient Saturation Concentration: 1,000,000 ppm or 100.0%
ATMOSPHERIC DATA: (MANUAL INPUT OF DATA)
Wind: 3 knots from 160° true at 4 meters
Ground Roughness: urban or forest Cloud Cover: 5 tenths
Air Temperature: 10° F Stability Class: F
Inversion Height: 80 meters Relative Humidity: 50%
SOURCE STRENGTH:
Leak from hole in horizontal cylindrical tank
Non-flammable chemical is escaping from tank
Tank Diameter: 2 meters Tank Length: 8 meters
Tank Volume: 25.1 cubic meters
Tank contains liquid Internal Temperature: -1° C
Chemical Mass in Tank: 3000 kilograms
Tank is 7% full
Circular Opening Diameter: 15 centimeters
Opening is 75 centimeters from tank bottom
Release Duration: 1 minute
Max Average Sustained Release Rate: 5.33 kilograms/sec
71
(averaged over a minute or more)
Total Amount Released: 320 kilograms
Note: The chemical escaped from the tank as a gas.
THREAT ZONE:
Model Run: Heavy Gas
Red : 1.0 kilometers --- (20 ppm = AEGL-3(60 min))
Orange: 2.8 kilometers --- (2 ppm = AEGL-2(60 min))
Yellow: 5.2 kilometers --- (0.5 ppm = AEGL-1(60 min))
Grafická časť
2 0 2 4 6 8 10 12 14 5
3
1
0
1
3
5
kilometers
>= 20 ppm = AEGL-3(60 min)
>= 2 ppm = AEGL-2(60 min)
>= 0.5 ppm = AEGL-1(60 min)
Confidence Lines
Recommended