ÚLOHY KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH LABORAÓRIÍ PRI VYHODNOCOVANÍ NEBEZPE ČNÝCH LÁTOK

DIPLOMOVÁ PRÁCA

MILADA TICHÁ

ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA

KATEDRA KRÍZOVÉHO MANAŽMENTU

Študijný odbor: Občianska bezpečnosť

Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Zdeněk Jadrný, PhD.

Odborný konzultant: Ing. Karol Lizoň

Stupeň kvalifikácie: Inžinier (Ing.)

Dátum odovzdania práce: 18. 4. 2008

ŽILINA 2008

2

Abstrakt

Tichá, Milada: Úlohy Kontrolných chemických laboratórií pri vyhodnocovaní

nebezpečných látok. [Diplomová práca]. Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta

špeciálneho inžinierstva; Katedra krízového manažmentu. Vedúci: Ing. Zdeněk Jadrný

PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Občianska bezpečnosť. Žilina: FŠI

ŽU, 2007. 72s.

Diplomovú prácu som rozdelila do troch základných celkov. V prvom analyzujem

organizačnú štruktúru kontrolných chemických laboratórií, sústredila som sa aj na

personálne obsadenie a materiálno – technické vybavenie laboratórií. Druhý celok tvorí

modelová situácia (únik nebezpečnej látky v závode) s jej riešením a skúsenosti

a poznatky zo zásahov. Na základe zistených skutočností som vytvorila poslednú časť,

v ktorej popisujem možné návrhy na zmeny v riadenia kontrolných chemických

laboratórií a vytvorila som primárny a sekundárny model ich činností .

Kľúčové slová: kontrolné chemické laboratória, nebezpečná látka, únik nebezpečnej

látky.

3

Abstract

Tichá, Milada: Tasks performed by the Control Chemical Laboratories in evaluating

hazardous substances [Graduation theses]. University of Žilina. Faculty of special

engineering; Department of Crisis Management. Advisor: Ing. Zdeněk Jadrný, PhD.

Qualification degree: Engineer of Civil Security. Žilina: FŠI ŽU, 2008. 72 p.

This graduation theses consist of a three key parts. In first, I analyze organization

structure of the Control Chemical Laboratories and I also focused on personal

constitution and material and technical equipment of these laboratories. The second part

of this theses consist of a model situation (hazardous substances elusion in factory), the

solution of the model situation and the experience and knowledge from the rescue

actions. On the basis of facts determined from the last two parts, I have created the

third, in which I describe possible propositions for the change in command of the

Control Chemical Laboratories and I have also created the primary and secondary

model of their operation.

Keywords: Control Chemical Laboratories, hazardous substance, hazardous substance

elusion

4

Predhovor

Po vybratí témy na diplomovú prácu som sa stretla s názorom ľudí, že nemali vedomosti

o tejto inštitúcii. Táto téma ma zaujala preto, že v súčasnosti predstavuje jednu

z dôležitých úsekov civilnej ochrany, na ktorú by sme sa mali upriamiť, vzhľadom na

bezpečnosť obyvateľstva. Kontrolné chemické laboratória sme si vytvorili pre ľudí,

preto je dôležité upresniť ich úlohy, aby sme dokázali žiť v bezpečnom svete. Slovo

bezpečnosť sa dnes skloňuje vo všetkých pádoch, pri vývoji súčasného sveta, je nutné

neustále zvyšovať jej úroveň.

Základným zámerom bolo zanalyzovať systém vedenia a riadenia kontrolných

chemických laboratórií so zameraním na vyhodnocovanie nebezpečných látok. Ďalším

mojim cieľom bolo navrhnúť primárny a sekundárny modul činností kontrolných

chemických laboratórií, na zefektívnenie ich využívania.

Možností získania teoretických poznatkov o danej problematike je veľa. Základ som

dostala počas štúdia na našej fakulte, ale poznatky bolo nutné rozšíriť aj o prax

uvedeného pracoviska.

Pomoc mi poskytli pracovníci Kontrolných chemických laboratórií Nitra. Týmto by

som chcela za čas a ochotu pri poskytovaní odborných vedomostí z praxe poďakovať

Ing. Milošovi Kosírovi (vedúci pracovník Kontrolných chemických laboratórií v Nitre)

a celému pracovnému tímu, ktorý bol veľmi ústretový a trpezlivý pri odpovediach na

moje otázky.

V neposlednom rade moje poďakovanie patrí Ing. Zdeňkovi Jadrnému PhD. za podporu

a usmernenie pri písaní diplomovej práce.

5

Zoznam použitých skratiek

CO – Civilná ochrana

HaZZ – Hasičský a záchranný zbor

IZS – Integrovaný záchranný systém

KCHL – Kontrolné chemické laboratórium

KÚ – Krajský úrad

MU – Mimoriadna udalosť

MV SR – Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

MZ SR – Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

NL – Nebezpečná látka

SR – Slovenská republika

ZHÚ – Závodný hasičský útvar

Z. z – Zbierka zákonov

6

Obsah

ÚVOD............................................................................................................................... 7 1 TEORETICKÝ ZÁKLAD O KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH

LABORATÓRIACH .................................................................................................. 9 1.1 Nebezpečné látky a predmety.............................................................................. 11

1.1.1 Vlastnosti nebezpečných látok a predmetov................................................. 11 1.1.2 Základné rozdelenie nebezpečných látok a predmetov ............................... 13

1.2 Kontrolné chemické laboratória v integrovanom záchrannom systéme.............. 14 1.2.1 Integrovaný záchranný systém...................................................................... 16

1.3 Kontrolné chemické laboratória........................................................................... 19 2 MODELOVÁ SITUÁCIA......................................................................................... 36

2.1 Chlór – nebezpečná látka..................................................................................... 36 2.2 Únik nebezpečnej látky – chlór(Cl2) v Nováckych chemických závodoch a.s., so

sídlom v Novákoch ............................................................................................. 37 2.2.1 Výpočet hĺbky kontaminovanej atmosféry po havárii .................................. 38 2.2.2 Priebeh situácie v závode – únik chlóru ....................................................... 39 2.2.3 Zhrnutie modelovej situácie.......................................................................... 45

3 SKÚSENOSTÍ A POZNATKY ZO ZÁSAHOV KONTROLNÝCH

CHEMICKÝCH LABORATÓRIÍ ........................................................................... 48 3.1 Návrh odporúčaní na zlepšenie fungovania záchranných zložiek ....................... 54 3.2 Návrh odporúčaní – vytvorenie primárneho a sekundárneho modulu činností 56

4 ZÁVER ...................................................................................................................... 60 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY.......................................................................... 61 ZOZNAM PRÍLOH........................................................................................................ 63

7

ÚVOD Za posledných sto rokov nastal rozmach chemického priemyslu na území Slovenskej

Republiky. Učíme sme sa mnohé veci, ktoré nám uľahčujú, spríjemňujú život. Človek

by povedal, že je to len pre dobro obyvateľstva a že máme len príjemný život. Opak je

pravdou. Chémia je veda zaujímavá, ale o to nebezpečnejšia. V nej dokážeme

vymyslieť látky pre osobnú potrebu, ale aj látky, ktoré nás môžu zničiť alebo len

ohroziť, to je ten „lepší prípad“.

Látky, ktoré nás ohrozujú, svoju nebezpečnosť vytvárajú už v prvotných fázach –

výroba, skladovanie, manipulácia, preprava i osobná spotreba. Tak ako sme si vytvorili

hrozbu, zároveň sme si vytvorili aj opatrenie na zníženie tejto hrozby.

V diplomovej práci sa budem zaoberať kontrolnými chemickými laboratóriami, ktoré sú

tým vyššie spomínaním opatrením, ktoré:

• nás chráni,

• nás učí používať tieto látky,

• nás usmerňuje pri rôznych nehodách,

• nám dáva pocit bezpečia pri pozitívnych výsledkoch analýz.

Za hlavné ciele diplomovej práce som stanovila:

• objasniť úlohy a činnosti kontrolných chemických laboratórií, v takom

veľkom celku ako je integrovaný záchranný systém,

• na modelovej situácii ukázať priebeh ich činností,

• a v poslednom rade riešiť ich fungovanie, aby bolo čo najlepšie

a najefektívnejšie.

Prvým krokom bolo hľadanie dostupných informácií o uvedenej problematike – zákony,

odborná literatúra, odborné časopisy a články uvedené na internete, na základe ktorých

som analyzovala súčasné pravidlá, ktoré zabezpečujú fungovanie kontrolných

chemických laboratórií .

Po získaní základných vedomostí som si dohodla stretnutie s odborníkmi z praxe.

Konzultácie boli zaujímavé, priniesli mi množstvo poznatkov a faktov, o ktorých som

veľa nevedela (teória a prax sú naozaj odlišné). Čím viac som prehlbovala svoje

8

poznatky, tým to bolo horšie, zrazu som videla množstvo problémov a tie treba riešiť,

lebo je to hlavne v našom záujme, záujme obyvateľstva.

9

1 TEORETICKÝ ZÁKLAD O KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH LABORATÓRIACH

V teoretickej časti diplomovej práce som sa zamerala na popísanie jednotlivých

záchranných zložiek, ktoré sa vo integrovanom záchrannom systéme zaraďujú do

skupiny základných zložiek. So širším zameraním na činnosť Kontrolných chemických

laboratórií civilnej ochrany v Slovenskej republike. Úvodom charakterizujem niektoré

základné pojmy súvisiace s uvedenou problematikou.

„Riziko – je možnosť, že s určitou pravdepodobnosťou vznikne udalosť, ktorá je

z bezpečnostného hľadiska nežiadúca. Riziko je vždy odvoditeľné a odôvodené

z konkrétnej hrozby. Mieru rizika, teda pravdepodobnosť škodlivých následkov,

vyplývajúcich z hrozby a zo zraniteľnosti záujmov, je teda možné posúdiť na základe,

analýzy rizík, ktorá vychádza aj z pravdepodobnosti čeliť hrozbám“ (Šimák, 2006).

„Nebezpečné látky a predmety – sú prírodné alebo syntetické látky, ktoré svojimi,

fyzikálnymi, chemickými, toxickými alebo biologickými vlastnosťami samostatne,

v kombinácii alebo výslednými reakčnými produktmi s prostredím môžu spôsobiť

ohrozenie alebo poškodenie života, zdravia, majetku alebo životného prostredia“

(Janásek, 2004).

„Únik nebezpečnej látky – je jej nekontrolovateľné šírenie do okolia, ktoré vzniklo

uvoľnením sa takejto látky haváriou, poruchou alebo narušením technológie,

poškodením skladovacieho, prepravného alebo iného obalu, teroristickým útokom alebo

iným náhodným použitím“ (Vyhláška 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane

obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok).

„Havária – ide predovšetkým o požiare a výbuchy, úniky nebezpečných látok,

prípravkov a odpadov, ropných produktov s následným kontaminovaním územia,

ovzdušia, vodných tokov, zdrojov pitnej vody a podzemných vôd a poškodenie vedení

rozvodných sietí, ich zariadení a diaľkovodov“ (Vyhláška 523/2006 Z. z.

o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej

ochrany).

10

„Mimoriadna udalosť – je závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo

ohraničená príhoda, spôsobená vplyvom živelnej pohromy, technickej alebo

technologickej havárie, prevádzkovej poruchy, prípadne úmyselného konania človeka,

ktorá vyvolala narušenie stability systému alebo prebiehajúcich dejov a činností,

ohrozuje životy a zdravie osôb, materiál či životné prostredie. Podľa zákona 42/1994 Z.

z. o civilnej ochrane obyvateľstva delíme MU na živelné pohromy, havárie a katastrofy“

(Novák, 2005).

„Kríza – je rozhodný okamih alebo časový úsek, po ktorom môže nasledovať zmena

v danom deji alebo systéme. Je to zložitý, ťažko prekonateľný a nebezpečný stav alebo

priebeh dejov v živote spoločnosti, v prírode, v činnosti technických prostriedkov

a technologických procesoch, ktorého negatívne dôsledky môžu vážne ohroziť ich

funkciu, prípadne i existenciu“ (Novák, 2005).

„Krízová situácia – je taký časovo a priestorovo ohraničený priebeh javov a procesov,

ktorý nastáva po narušení rovnovážneho stavu spoločenských, prírodných

a technologických systémov a procesov, v dôsledku ktorých sú ohrozené životy ľudí,

životné prostredie, duchovné hodnoty, ekonomika a tiež narušené fungovanie inštitúcií

verejnej moci“ (Novák, 2005).

„Krízový stav – je právny stav vyhlásený kompetentným orgánom verejnej moci na

určitom území na riešenie krízovej situácie v priamej závislosti od jej charakteru

a rozsahu. Je to stav spoločenského, prírodného, technického alebo technologického

systému, ktorý je odlišný od stabilného stavu“ (Novák, 2005).

11

1.1 Nebezpečné látky a predmety

Rôzne chemické prvky, látky, zmesi a zlúčeniny, poloprodukty a produkty ťažobnej,

výrobnej a spotrebnej činnosti sa dostávajú do prostredia formou plynov, pár, aerosólov,

kvapalín alebo ako tuhé látky rozmanitou činnosťou človeka. Široké spektrum ich

fyzikálnych, chemických, toxických a biologických vlastností môžu a sú schopné

pôsobiť na prostredie a projekty v blízkom okolí. Nežiadúce i pozitívne účinky sú

časovo, priestorovo, cestou vstupu, ako aj rozsahom pôsobenia rozmanité, od

okamžitého vyradenia vo veľkom rozsahu, dlhodobých následkov na jednotlivca

v priebehu niekoľkých generácii, až po priaznivý vplyv na človeka a prostredie.

Látky, ktoré majú negatívny účinok na ľudský organizmus a okolité prostredie,

zaraďujeme do skupiny tzv. nebezpečných látok, ktoré pri mimoriadnych udalostiach,

ktoré sú prevažne zapríčinené zlyhaním ľudského faktora, včas identifikovať

a vyhodnotiť možný rozsah následkov, a tým vytvoriť podmienky na rýchle zahájenie

záchranných, lokalizačných, likvidačných prác.

Klasifikácia nebezpečných látok a predmetov podľa Dohody ADR a RID, je navrhnutý

na použitie v celosvetovom meradle. Zatrieďuje nebezpečné látky a predmety do

jednotlivých tried podľa hlavného a prevažujúceho druhu nebezpečnosti, ktoré by mohli

spôsobiť pri preprave i nevhodnej manipulácii, ako je výbušnosť, jedovatosť a pod.

Trieda uvádza všeobecné základné – prevažujúce – nebezpečie látky, vychádzajúce z jej

fyzikálno-chemických vlastností a technicko-bezpečnostných parametrov,

charakterizuje nebezpečie kvantitatívne, jednotlivé triedy majú priradené farebné

bezpečnostné značky a výstražné symboly, ktoré napomáhajú k vizuálnej identifikácii

týchto látok a upozorňujú na možné nebezpečenstvá plynúce z ich vlastností (Janásek,

2004).

1.1.1 Vlastnosti nebezpečných látok a predmetov

Každá látka, nachádzajúca sa v prostredí, sa skladá z atómov, molekúl, iontov, ktorých

zloženie a postavenie dávajú látke, predmetu charakteristické vlastnosti, Určujú kvalitu

danej látky, avšak nie sú závislé na množstve , objeme alebo tvare látky a vyjadrením sú

fyzikálne, chemické, toxikologické veličiny.

12

Fyzikálne vlastnosti

Medzi základné fyzikálne veličiny charakterizujúce chemickú látku zaraďujeme:

a) hmotnosť (atómová, molekulová, merná hmotnosť, .....),

b) skupenstvo (plynné, kvapalné, tuhé, zmeny skupenstva, .....),

c) teplo a teplotu jednotlivých fyzikálnych dejov (samovznetenie, bod

vzplanutia,..),

d) rozpustnosť (rozpúšťacie teplo, .....),

e) vodivosť (elektrostatické náboje – iskrové výboje, .....),

f) výbušnosť (medze výbušnosti, .....).

Chemické vlastnosti

Základné chemické vlastnosti:

a) reaktivita látok (exotermická, endotermická reakcia, .....),

b) oxidácia a redukcia (strata alebo priberanie valenčných elektrónov, .....),

c) acidita prostredia (hodnota ph, .....).

Toxické vlastnosti

Obyčajne sa toxický účinok prejavuje viacerými príznakmi (symptómami), ale na

druhej strane, tie isté alebo podobné poškodenia môžu vyvolať viaceré chemicky

odlišné látky.

Účinok – všeobecný (dráždivý, dusivý, karcinogénny, .....),

- systémový (krvné jedy, hepatoxické látky, .....).

Rad látok má tzv. návykovú povahu, okamžite nepôsobia na objekt, alebo len veľmi

málo, kde dochádza k rýchlemu návyku a potlačeniu tohto prejavu účinku.

Pri hodnotení účinkov na ľudský organizmus je nutné brať do úvahy cesty vstupu, ktoré

sú :

a) inhalácia (vdychovanie plynov, pár, kvapalných aerosólov, tuhých prachových

častíc),

b) požitie (okamžitý prísun NL k systémom organizmu - problematické

odstraňovanie),

13

c) kontakt (poškodenie povrchu pokožky alebo sliznice, bez ich ďaľšieho

prenikania do hĺbky),

d) žiarenie (rádioaktívne látky – jednotlivé druhy žiarenia rozdielnym spôsobom

prenikajú do organizmu ,spôsobujú naň rozdielny účinok).

1.1.2 Základné rozdelenie nebezpečných látok a predmetov

Podľa zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch nebezpečné chemické

látky a nebezpečné chemické prípravky pre život a zdravie ľudí a pre životné prostredie

sú:

Tabuľka č. 1 Delenie chemických látok a prípravkov

(Zdroj: Zákon č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a prípravkoch)

výbušné látky a prípravky

žieravé látky a prípravky

oxidujúce látky a prípravky

dráždivé látky a prípravky

mimoriadne horľavé látky a prípravky

senzibilizujúce látky a prípravky

veľmi horľavé látky a prípravky

karcinogénne látky a prípravky

horľavé látky a prípravky

mutagénne látky a prípravky

veľmi jedovaté látky a prípravky

látky a prípravky poškodzujúce reprodukciu

jedovaté látky a prípravky

látky a prípravky nebezpečné pre životné prostredie

škodlivé látky a prípravky

ADR definuje nebezpečné veci ako látky a predmety, ktorých preprava je zakázaná,

alebo sa povoľuje len za podmienok uvedených v ADR. Klasifikuje nebezpečné veci do

9 tried:

14

Tabuľka č. 2 Delenie nebezpečných vecí

(Zdroj: Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí – ADR)

Trieda Klasifikácia nebezpečných látok

1 Výbušné látky a predmety

2 Plyny

3 Horľavé kvapalné látky

4.1 Horľavé pevné látky, samoreaktívne látky a pevné znecitlivené výbušniny

4.2 Samozápalné látky (látky náchylné na samovoľné horenie)

4.3 Látky, ktoré pri styku s vodou vyvíjajú horľavé plyny

5.1 Oxidujúce látky

5.2 Organické peroxidy

6.1 Jedovaté látky

6.2 Infekčné látky

7 Rádioaktívny materiál

8 Žieravé látky

9 Rôzne nebezpečné látky a predmety

1.2 Kontrolné chemické laboratória v integrovanom záchrannom

systéme

Civilná ochrana zaujíma dôležité miesto v úsilí medzinárodného humanitárneho práva

pri zmierňovaní strát na životoch, zdraví a majetku. V podstate ide o poskytnutie statusu

organizáciám civilnej ochrany, ktorý by im zaručoval ochranu pri plnení ich povinností.

Právny vývoj sa vinie od roku 1864 podpísaním prvej Ženevskej zmluvy, kde bolo

požadované od budúcich bojujúcich strán rešpektovanie týchto organizácií.

Moderné medzinárodné právo vychádza z Dodatkového protokolu k Ženevským

dohovorom z 12. augusta 1947 o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov

podpísaného v roku 1977 (Dodatkový protokol I.).

15

V článku 61 je definovaná civilná ochrana ako:

„Civilná ochrana je výkon niektorých alebo všetkých nižšie uvedených úloh

určených na ochranu civilného obyvateľstva pred nebezpečenstvom a na pomoc

tomuto obyvateľstvu odstrániť bezprostredné účinky nepriateľstva alebo pohrôm

a tiež vytvoriť nevyhnutné podmienky pre jeho existenciu“ (Jakab, 2007).

V uvedenom dokumente sú uvedené tieto úlohy: varovanie evakuácia, poskytnutie

prístrešia, zatemňovanie, záchranné práce, lekárske služby, boj s požiarmi, zaistenie

a označenie nebezpečných oblastí, dezaktivácia a ostatné ochranné opatrenia, núdzové

zásobovanie a ubytovanie, obnova zasiahnutých oblastí, udržiavanie poriadku,

pochovávanie mŕtvych, ochrana objektov nevyhnutných pre život, plánovanie,

organizovanie v rámci vyššie uvedených úloh.

V článku 66 odstavec 4 je stanovený termín medzinárodný rozoznávací znak civilnej

ochrany. Týmto znakom je rovnoramenný modrý trojuholník na oranžovom poli

pre personál, budovy, materiálu a civilné prístrešia. Protokol určuje aj podmienky,

za ktorých bude personál, materiál organizácie civilnej ochrany mať právo

vyžadovať rešpektovanie zo strany okolia, napríklad bojujúcich strán.

Ďalej sa odporúča aby:

• pokiaľ je modrý trojuholník na vlajke, páske, odeve, pozadie trojuholníka

tvorila oranžová vlajka, páska alebo odev samotný,

• jeden z uhlov trojuholníka smeroval vertikálne hore,

• žiadny z uhlov trojuholníka sa nedotýkal okraja oranžového pozadia,

• medzinárodný znak bol taký veľký , ako si to vyžaduje situácia a jej

okolnosti.

16

Obrázok č.1 Znak Civilnej ochrany Slovenskej Republiky

Súčasťou uvedeného dokumentu je aj príloha obsahujúca vzor preukazu totožnosti pre

stály civilný zdravotnícky a duchovný personál, pre dočasný civilný zdravotnícky

a duchovný personál, preukaz novinára, ktorý plní nebezpečné profesionálne úlohy

a preukaz totožnosti k organizáciám civilnej ochrany. Preukaz totožnosti

k organizáciám civilnej ochrany je riešený v článku 66 odstavec 3 vyššie uvedeného

Protokolu I., ak má personál civilnej ochrany povolenie na nosenie zbrane, mal by sa

na preukaze nachádzať o tom záznam. Preukaz musí obsahovať aj fotografiu, meno

a priezvisko, dátum narodenia, právnu formulu o ochrane a k príslušnosti

k organizáciám civilnej ochrany, dátum platnosti a vyhotovenia, číslo preukazu, podpis

vydávajúceho orgánu, podpis držiteľa preukazu alebo namiesto jeho podpisu stačí

otlačok palce alebo obidva tieto ochranné prvky (Jakab, 2007).

1.2.1 Integrovaný záchranný systém

Za účelom dosiahnutia úrovne služieb v oblasti záchranárskych činností, ktorá je

obvyklá v krajinách Európskej únie sa vláda Slovenskej republiky rozhodla pre

postupné budovanie integrovaného záchranného systému.

Podľa zákona môžeme pod pojmom “Integrovaný záchranný systém” rozumieť

záchranný systém, ktorý zabezpečí predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a

efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri

poskytovaní nevyhnutnej pomoci, ak je ohrozený život, zdravie a majetok alebo životné

prostredie alebo ak hrozí nebezpečenstvo vzniku mimoriadnej udalosti resp. počas

mimoriadnej udalosti.

17

Účelom integrovaného záchranného systému je, aby pri ohrození života, zdravia alebo

majetku postihnutý neodkladne a bez omeškania dostal nevyhnutnú pomoc (Návrh

koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému, 2006).

Organizácia integrovaného záchranného systému Ministerstvo vnútra v súčinnosti s Ministerstvom zdravotníctva.

Obvodné úrady v mieste kraja .

Záchranné zložky – základné

• hasičský a záchranný zbor,

• poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby,

• kontrolné chemické laboratória CO,

• horská záchranná služba,

• banská záchranná služba.

– ostatné

• ozbrojené sily SR,

• obecné (mestské) hasičské zbory,

• závodné hasičské útvary,

• závodné hasičské zbory,

• jednotky CO,

• poskytovatelia vykonávajúce štátny dozor,

• jednotky CO,

• obecná polícia,

• útvary Železničnej polície,

• slovenský červený kríž,

• PO a FO, ktorých predmetom je poskytovanie

pomoci pri ochrane života, zdravia, majetku.

– útvary Policajného zboru

Hasičský a záchranný zbor je v súčasnej dobe tvorený z prezídia zboru, 3 zariadení

zboru HaZZ, 1 osobitného zariadenia HaZZ, z 8 krajských riaditeľstiev zboru a z 51

okresných riaditeľstiev zboru. Súčasťou okresných riaditeľstiev zboru je 107 hasičských

jednotiek pôsobiacich v zásahových obvodoch. Územná pôsobnosť okresných

18

riaditeľstiev zboru nie je totožná s územným a správnym usporiadaním Slovenskej

republiky. Súčasťou zariadení zboru sú aj záchranné brigády zboru, ktoré sú

dislokované v Malackách, v Žiline a v Humennom. Zbor je rozhodujúcou základnou

záchranou zložkou integrovaného záchranného systému.

Záchranná zdravotná služba je vytváraná na báze samostatných oddelení nemocníc

s poliklinikami alebo ako samostatné právnické osoby riadené Ministerstvom

zdravotníctva Slovenskej republiky. V Slovenskej republike je 66 poskytovateľov

záchrannej zdravotnej služby s rôzne ohraničenou pôsobnosťou. Uvedené sa prejavuje

v jej rozdielnej dostupnosti v jednotlivých územno-správnych celkoch Slovenskej

republiky ako aj v neochote podriaďovať sa požiadavkám integrovaného záchranného

systému, vrátane vykonávania organizačných, technických a ďalších opatrení

súvisiacich so začlenením do komunikačnej a informačnej infraštruktúry integrovaného

záchranného systému. V rámci záchrannej zdravotnej služby je zaradená aj Letecká

zdravotná záchranná služba, ktorá pôsobí v piatich letových okrskoch so sídlami

v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Poprade a Košiciach.

Horská záchranná služba vykonáva záchrannú činnosť vo vymedzených horských

oblastiach vrátane jaskýň a priepastí.

Banská záchranná služba vykonáva záchrannú činnosť v jednom obvode, ktorý

pokrýva celé územie Slovenskej republiky. Organizačne je vytváraná ako súčasť

Hornonitrianskych baní Prievidza a. s., a akciovej spoločnosti Nafta Gas, a.s. Malacky.

Hlavná banská záchranná stanica – odborový závod so sídlom v Prievidzi má

podriadenosti jedenásť banských záchranných staníc v lokalitách, kde je vykonávaná

hlbinná banská činnosť. Banská záchranná stanica – Nafta Gas, a.s. Malacky je

zameraná na poskytovanie pomoci pri mimoriadnych udalostiach v povrchových

baniach a na hlbinných vrtoch. Banské záchranné stanice majú jeden zásahový obvod

ohraničený územím Slovenskej republiky.

Policajný zbor a jeho organizačná štrukúra je postavená na okresnom princípe.

V súčasnom období má osem krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ktoré vo svojej

územnej pôsobnosti riadia 54 okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Okresné

riaditeľstvá Policajného zboru majú zriadené operačné strediská vnútorného odboru

okresného riaditeľstva, ktoré usmerňujú výkon stálej služby obvodných oddelení

Policajného zboru, ako aj výkon hliadok Policajného zboru. Územná pôsobnosť

Okresných riaditeľstiev Policajného zboru nie je totožná s územným a správnym

19

usporiadaním Slovenskej republiky. V rámci činnosti Policajného zboru ako základná

zložka pôsobí aj letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý má jeden

zásahový obvod na celom území Slovenskej republiky. (Návrh koncepcie organizácie

a rozvoja integrovaného záchranného systému, 2006)

1.3 Kontrolné chemické laboratória

Kontrolné chemické laboratória svojou činnosťou a odborným zameraním spadajú pod

Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská

Ľupča.

Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany Slovenská

Ľupča je zariadením ministerstva vnútra pre vzdelávanie a prípravu v oblasti civilnej

ochrany, krízového riadenia, civilného núdzového plánovania, ochrany kritickej

infraštruktúry a integrovaného záchranného systému, vykonávania skúšok a opráv

materiálu civilnej ochrany a spojovacej techniky a na vykonávanie laboratórnej

kontroly nebezpečných a rádioaktívnych látok.

Ústav je tvorený:

a) oddelením organizačného a finančného zabezpečenia,

b) oddelením vzdelávania a prípravy,

c) strediskom vzdelávania a prípravy v Limbachu,

d) strediskom vzdelávania a prípravy v Nitre,

e) strediskom vzdelávania a prípravy v Spišskej Novej Vsi,

f) strediskom vzdelávania a prípravy Signál Piešťany,

g) technickým oddelením,

h) kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Jasove,

i) kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Nitre,

j) kontrolným chemickým laboratóriom civilnej ochrany v Slovenskej Ľupči,

k) oddelením správy majetku a prevádzky (Vzdelávací a technický ústav krízového

manažmentu a civilnej ochrany Slovenská Ľupča, 2008).

20

Cieľovou skupinou vzdelávacej činnosti sú predovšetkým profesionálni zamestnanci,

pôsobiaci v systéme civilnej ochrany v ústrednej a miestnej štátnej správe, zamestnanci

zabezpečujúci úlohy civilnej ochrany u právnických osôb a v samospráve.

Vzdelávanie bolo vykonávané v 6 základných, 9 zdokonalovacích a 12

špecializovaných kurzoch.

Špecializovaným kurzom je napríklad kurz zameraný na ochranu hnuteľných

kultúrnych pamiatok, pamiatkového fondu, ochranu zbierkového fondu múzeí a galérií

v prípade mimoriadnej udalosti. Odborným garantom kurzu je Ministerstvo kultúry

Slovenskej republiky. Získanie akreditácií na Ministerstve školstva Slovenskej

republiky garantuje profesionálnu úroveň nadobudnutých vedomostí. Od roku 1997

bolo do vzdelávacích foriem zapojených viac ako 40 tisíc účastníkov civilnej ochrany.

Najväčšie problémy pretrvávajú v príprave riadiacich orgánov na organizovanie

a riadenie záchranných prác. Predovšetkým sa to týka prípravy krízových štábov obcí

a starostov obcí, kde dosahovaný stav nezodpovedá súčasným požiadavkám (Koncepcia

organizácie a rozvoja civilnej ochrany do roku 2015, 2007).

Obrázok č. 2 Organizačná štruktúra VTÚ KM CO Slovenská Ľubča

(Zdroj: Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany

Slovenská Ľupča, 2008).

Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú odborný organizačný celok VTÚ

KM CO SR na riešenie otázok odborného zabezpečenia ochrany obyvateľstva proti

účinkom NL s dôrazom na vykonávanie expertnej, výskumnej, rozborovej a kontrolnej

21

činnosti a prípravy v oblasti NL a TCHL (toxické chemické látky – bojové otravné

plyny). Laboratória sú rizikové pracoviská, schválené hlavným hygienikom

ministerstva.

Z hľadiska obsahu plnenia úloh sa členia na :

a. Chemickú časť,

b. Rádiologickú (rádiochemickú) časť,

c. Hospodársko-ekonomickú časť.

Nasadzovanie síl a prostriedkov na riešenie MU je uskutočňované prostredníctvom

úradu, ale úrad je povinný dodatočne informovať aj riaditeľa ústavu o nasadení týchto

síl a prostriedkov.

A. Personálne obsadenie KCHL CO

KCHL CO Nitra plán / skutočnosť

Sl.Ľupča plán / skutočnosť

Jasov plán / skutočnosť

Zamestnanci v štátnej službe

4 / 4 4 / 4 4 / 4

Zamestnanci vo verejnom záujme

5 / 5 3 / 3 3 /3

Zamestnanci ostatní (kuriči)

- - -

SPOLU : 9 / 9 7 / 7 7 / 7

Tabuľka č. 3 Personálne obsadenie KCHL CO

(Zdroj: Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií

civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).

Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú k 1. 1. 2008 aktuálne obsadené

podľa platných tabuliek zloženia a počtov na 100%. Všetci zamestnanci KCHL CO

spĺňajú požadované kvalifikačné požiadavky. Spôsobilosť zamestnancov je

zabezpečovaná prípravou na vlastných pracoviskách a účasťou na podujatiach

organizovaných inými akreditovanými vedeckými a odbornými pracoviskami a

organizáciami zabezpečujúcimi novú inštrumentálnu techniku analytickej chémie.

Profesionálna pripravenosť zamestnancov KCHL CO bola viackrát ocenená

zahraničnými pozorovateľmi a expertmi. Skutočnosť, že KCHL CO dosahujú dobré

22

výsledky, bola ocenená aj prejaveným záujmom o ich zaradenie do programov

zahraničných organizácií koordinovaných OSN, NATO , EÚ a OPCW. Všetci

zamestnanci KCHL CO, u ktorých to charakter práce vyžaduje, absolvovali skúšky

spôsobilosti pre prácu s rádioaktívnymi a toxickými látkami.

Dobrý je stav v sociálnej starostlivosti o zamestnancov, doriešilo sa zaradenie KCHL

CO do zoznamu rizikových pracovísk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

V budúcnosti je potrebné doriešiť pridelenie odvetvovej klasifikácie ekonomickej

činnosti. V súčasnosti sú všetky KCHL CO evidovanými rizikovými pracoviskami

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

v rámci štandardného vybavenia na stacionárnych pracoviskách je zabezpečovaná na

požadovanej úrovni (Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií

civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).

Laboratória sú metodicky riadené odborom ochrany obyvateľstva a odborne-

metodickým vedúcim technického oddelenia ústavu – riaditeľom VTÚ KM CO

Slovenská Ľupča.

V prílohe č. 1 organizačná štruktúra kontrolných chemických laboratórií.

Vedúci laboratória podlieha priamo riaditeľovi ústavu a zodpovedá za plnenie úloh

príslušného laboratória. Je predstaveným štátnym zamestnancom a vedúcim

zamestnancom na výkon práce vo verejnom záujme KCHL CO.

Vedúci má ďalej v právomociach a povinnostiach:

• Uplatňovať dispozičné právo v rozsahu pridelených finančných prostriedkov

v zmysle všeobecne platných právnych noriem, pokynov a nariadení

(Vlastnícke právo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať,

užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Ide o

najklasickejšie absolútne právo, pretože z neho môže nositeľ vylúčiť ostatných, čiže

pôsobí voči všetkým. Obsahom vlastníckeho práva je takzvaná triáda - inherentné

právo vlastníka, právo držby a dispozičné právo umožňuje vlastníkovi nakladať s

vecou medzi živými právnymi úkonmi (napríklad predaj) ako aj pre prípad smrti

formou závetu.

• Spracovať podklady pre plánovanie:

23

1) finančných prostriedkov na úlohy KCHL CO,

2) a odporúčať pridelenie finančných a materiálových prostriedkov pre

potreby špeciálneho výskumu a monitorovania v priestore územnej

pôsobnosti príslušnému orgánu.

• Spolupracuje s orgánmi štátnej správy a samosprávy ale aj s verejnoprávnymi

inštitúciami, ktoré majú humanitárne poslanie,

• Poskytuje služby právnickým a fyzickým osobám (podľa osobitného predpisu),

• Vykonáva:

1) prípravu a budovanie modulov 1 a 2 - materiál a techniku pre

ich činnosť na Slovensku aj v zahraničí,

2) a zabezpečuje pripravenosť zamestnancov na správne

využívanie techniky a materiálu v týchto moduloch.

• Nesie zodpovednosť za včasné uvedenie laboratória do pohotovosti, ktorá je

taká aby zodpovedala činnostiam a pripravenosti na plnenie úloh súvisiacimi

s bezpečnosťou štátu v čase:

1) Vojny,

2) Vojnového stavu,

3) Výnimočného stavu,

4) Núdzového stavu,

5) Mimoriadnych udalostí.

• Vytvára vhodné pracovné prostredie – ochrana pred ionizujúcim žiarením,

hygienickú a protiepidemiologickú ochranu, BOZP, PO ale aj opatrenia

súvisiace s ochranou životného prostredia, keďže v laboratóriach prichádzajú

zamestnanci do styku s nebezpečnými látkami,

• Podieľa sa aj na spolupráci so svojimi podriadenými zamestnancami:

1) Zúčastňuje sa expertíznych, výskumných, rozborových

a kontrolných prác,

2) Vykonáva analytickú prípravu v oblasti nebezpečných látok

a bojových otravných látok.

24

• Podieľa sa na koordinácii a samotnom vykonávaní záchranných prác v rozsahu

svojej odbornosti,

• Koordinuje a vykonáva špeciálny prieskum, odber vzoriek, meranie, analýzu

v priestore, ktorý je zasiahnutý mimoriadnou udalosťou spojenou s únikom

nebezpečných látok do ovzdušia, pôdy, vody,

• Plní len čiastkové úlohy v dozinometrickej a laboratórnej kontroly pri

mimoriadnych udalostiach,

• Plní úlohy čiastkového monitorovacieho systému podľa metodických pokynov,

ale aj v rámci slovenského ústredia radiačnej monitorovacej siete v príšlušnom

regióne,

• Spolupracuje s:

1) Kriminálistickým a expertíznym ústavom Policajného

zboru,

2) Úradom verejného zdravotníctva,

3) Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky,

na riešení problematiky zadržaných rádioaktívnych materiálov.

• Navrhuje protiradiačné, protichemické, protibiologické opatrenia zamerané na

ochranu obyvateľstva v okolí:

1) Jadrových zariadení (Mochovce, ...),

2) Prevádzok s nebezpečnými látkami (NHZ, a.s., ...),

3) Mimoriadnych udalostí spojených s únikom NL.

• Poskytuje odborné poradenstvo pri vypracovaní a realizácii havarijných plánov,

plánov na ochranu obyvateľstva v okolí jadrových zariadení a aj prevádzok

s NL,

• Poskytuje pomoc orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým osobám pri

príprave na civilnú ochranu,

• Vyhodnocuje súhrnné informácie a stave radiačnej a chemickej situácie na

území svojej územnej pôsobnosti

25

Zamestnanci chemického oddelenia a radiačného oddelenia– v počte 4 zamestnanci

a v počte 2 zamestnanci – sa sústreďujú na plnenie úloh vo svojej chemickej a radiačnej

oblasti:

• Vykonávajú expertíznu, výskumnú, rozborovú činnosť,

• Navrhujú podklady pre výber a nákup materiálno-technického zabezpečenia

svojich chemických pracovísk,

• V oblasti vzdelávania, vykonávajú zbieranie, triedenie a spracovávanie

informácii spojených s ich ďalším vzdelávaním a získaním vyššej odbornej

spôsobilosti, nutnej pre:

1) zúčastňovanie sa zásahov, odborných konferencií, cvičení CO

v súčinnosti s inými záchrannými zložkami IZS,

2) služobných ciest, ktoré nesú odborný charakter.

Zamestnanci hospodárskeho oddelenia – v počte 3 ľudia – vykonávajú činnosti

súvisiace s administratívou KCHL CO (Pôsobnosť a úlohy kontrolného chemického

laboratória civilnej ochrany, Kosír, 2005).

B. Územná pôsobnosť KCHL KM CO

• Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany Nitra - plní úlohy

v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji,

• Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany Slovenská Ľupča – plní úlohy

v Banskobystrickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji,

• Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany Jasov – plní úlohy v Košickom

a Prešovskom kraji.

V prílohe č. 3 nájdete územnú pôsobnosť KCHL CO znázornenú na mape Slovenskej

republiky.

V prípade vyžiadania príslušného KCHL CO koordinačným strediskom krajského

úraduje nutné vyžadovať súhlas od stálej služby úradu CO MV SR. Stála služba zároveň

kontaktuje zodpovednú osobu KCHL CO zaradenú v služobnej pohotovosti. Táto potom

postupuje podľa metodických postupov v závislosti od konkrétnej situácie. Súčasne pri

26

vyžadovaní o nasadení KCHL CO v príslušnom kraji , koordinačné stredisko KÚ uvedie

aj základné informácie o udalosti:

• čo sa stalo, kde sa stalo, kedy sa stalo…,

• rozsahu udalosti,

• charaktere udalosti,

• následkoch udalosti,

• hlavne požiadavku - akú pomoc bude koordinačné stredisko potrebovať.

Počas pracovnej doby je doba spohotovenia výjazdovej skupiny KCHL CO približne

30 - 45 min.,v mimopracovnej dobe je doba spohotovenia do 120 min.

Pre výjazd do „terénu“ sa využíva upravené vozidlo Ford-Transit s primeraným

materiálno-technickým vybavením podľa vzniknutej situácie. Výjazdová skupina plní

úlohy presunu do miesta vzniku mimoriadnej udalosti, vykonáva radiačnú a chemickú

detekciu, odoberá vzorky a plní v prípade potreby ďalšie úlohy v laboratóriu s cieľom

čo najobjektívnejšie posúdiť dodanú vzorku.

Výsledky a odporúčania v podobe laboratórneho protokolu, prípadne hlásenia

predkladá KCHL CO na úrad CO MV SR ako i všetkým dotknutým zložkám, ktorých

rozhodovanie je závisle od výsledkov merania v teréne, či laboratóriu (Predstavenie

kontrolného chemického laboratória CO ako základnej zložky IZS, Kosír, 2006).

Pre zjednodušenie možno činnosti KCHL CO v rámci plnenia úloh a opatrení IZS

rozdeliť do týchto oblastí :

I. Poskytovanie dôležitých údajov a odporúčaní zahŕňa najmä:

• poskytovanie informácií o fyzikálno-chemických vlastnostiach látok,

• poskytovanie informácií o toxikologických vlastnostiach látok,

• poskytovanie informácií o rádioaktívnych látkach,

• poskytovanie informácií o bezpečnostných opatreniach v prípade chemických a

rádioaktívnych látok,

• poskytovanie informácií o ekologických rizikách chemických látok,

• predpovedanie rozsahu ohrozenej oblasti na základe primeraných vstupných údajov

pre hodnotenie,

• poskytovanie odporúčaní na základe výsledkov meraní v teréne alebo laboratóriu,

• poskytovanie informácií na úseku legislatívy v hore uvedených oblastiach.

27

II. Meranie nebezpečných chemických a rádioaktívnych látok v „teréne“ a odber

vzoriek:

• jednorázové alebo kontinuálne meranie plynov a zisťovanie ich koncentrácie

v ovzduší,

• odber vzoriek ( plyny, kvapaliny tuhé látky ) pre ďalšiu podrobnú laboratórnu

analýzu,

• meranie rádioaktivity (dávkový príkon, plošná kontaminácia, určenie druhu

rádionuklidu ),

• rýchle určenie druhu nebezpečnej látky v prípade čistých látok u kvapalín a tuhých

látok,

• rýchlu mobilnú analytiku zameranú na potvrdenie alebo vylúčenie prítomnosti

nebezpečnej látky.

III. Meranie nebezpečných chemických a rádioaktívnych látok v laboratóriu po

dodaní vzoriek:

• podrobnejšie určenie nebezpečnej látky, prípadne určenie jej koncentrácie vo

vzorke,

• zisťovanie nízkych koncentrácií látok (mg a menšie množstvá) najmä metódami

úpravy a zakoncentrovania vzorky pred analýzou,

• širokospektrálne analytické metódy, ktoré umožňujú vzorku analyzovať rôznymi

analytickými technikami (napr.: kvapalinová a plynová chromatografia, metódy

spektrofotometrické v ultrafialovej, viditeľnej a infračervenej oblasti spektra,

elektrochemické a polarografické techniky a ich kombinácie a iné),

• v prípade rádioaktívnych látok je to aj určenie objemovej alebo hmotnostnej aktivity

vo vzorke najčastejšie metódou gamaspektrometrickej analýzy ako aj určovanie

druhov žiarenia alfa, beta a gama.

IV. Zber a odsun potenciálneho rizikového biologického materiálu:

• dekontamináciu potenciálne ohrozeného alebo zasiahnutého priestoru,

• zber a odsun vzorky do určeného zariadenia na vykonanie mikrobiologického

vyšetrenia.

28

V. Príprava a výcvik súčastí ( základných i ostatných ) podieľajúcich sa na plnení

úloh IZS podľa zákona zákona č.129/ 2002 Z.z.:

• teoretickú a praktickú prípravu základných a ostatných zložiek zo strany KCHL CO

v oblasti vedomostí o nebezpečných látkach,

• prípravu zameranú na zvládanie krízových situácií v priamom kontakte

s nebezpečnými látkami a to najmä u príslušníkov hasičského a záchranného zboru a

príslušníkov policajných útvarov,

• základné meranie toxických látok v ovzduší (napr.: výcvik na obsluhu chemického

preukazníka CHP-71 pri meraní základných typových bojových otravných látok).

VI. Meranie dôležitých doplňujúcich parametrov pre hodnotenie situácie

• meranie základných parametrov prízemnej meteosituácie,

• vyhodnocovanie a prognózovanie nameraných údajov (Predstavenie kontrolného

chemického laboratória CO ako základnej zložky IZS, Kosír, 2006).

Obrázok č. 3 Činnosti kontrolných chemických laboratórií v grafe

C. Materiálno technické vybavenie KCHL Hlavný dôraz činnosti KCHL CO je zameraný na vykonávanie:

• expertnej,

• monitorovacej,

• rozborovej,

• kontrolnej a

Činnosti KCHL CO

I. II.

III.

VI. V.

IV.

29

• pedagogickej činnosti v oblasti vysokotoxických a rádioaktívnych látok.

Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú predurčené na špecifické úlohy.

Tieto úlohy sa riešia rýchlo, presne, správne a za sťažených podmienok. Tento druh

pôsobnosti vyplýva zo širokej odbornej problematiky zasahujúcej do oblasti rôznych

vedných disciplín – chémia, fyzika, matematika, štatistika, toxikológia, medicína a

spoločenské disciplíny.

Špecifickým ukazovateľom je napr. plnenie úloh vyplývajúcich zo spoločenskej

objednávky - detekcia zadržaných rádioaktívnych materiálov.

Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sú vzhľadom na svoju personálnu,

odbornú a materiálnu pripravenosť predurčené aj na medzinárodné aktivity v oblasti

humanitárnej pomoci pri použití vysokotoxických látok (Plán ďalšieho rozvoja

kontrolných chemických laboratórií civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).

Na tento účel sú zriadené:

A. Modul 1 (skupina zisťovania chemických a rádiologických látok),

B. Modul 2 (mobilné laboratórium).

Sú personálne a materiálne vybavené zo všetkých troch KCHL CO.

Cieľom modulov je pôsobiť v Slovenskej republike a v zahraničí komplexne v oblasti

protichemickej a protiradiačnej ochrany so zameraním na:

- meranie základných toxikologických a radiačných charakteristík v priestore

udalosti, na určenej trase a určenie ohrozených priestorov,

- meranie a vyhodnocovanie parametrov prízemnej meteosituácie,

- meranie základných toxikologických a radiačných charakteristík štandardnou

mobilnou detekčnou a analytickou technikou vo vzduchu, vode a pôde,

- poskytovanie odborného servisu na úseku ochrany proti účinkom chemických

a rádioaktívnych látok,

- najvyšší stupeň detekčnej a analytickej chemicko - radiačnej kontroly

(kvalitatívne aj kvantitatívne) a poskytovanie špecifických a náročných analýz.

Laboratória plnia úlohy v oblasti:

• detekcie toxických plynov,

• analýzy toxických látok vo vodách a pôde,

30

• vykonávajú kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu rádioaktívnych látok.

V súčasnosti sú všetky tri KCHL CO vybavené prístrojovou technikou na štandardnú

činnosť. Vzhľadom na široké spektrum záberu úloh, personálne obsadenie jednotlivých

pracovísk a finančné možnosti, je potrebné špecializovať jednotlivé KCHL CO na určitý

okruh činnosti. Na základe analýzy územia a vyhodnotenia doterajších mimoriadnych

udalostí sa vyžaduje úzka špecializácia jednotlivých KCHL CO, vystupujúcich navonok

ako jeden systém. Neštandardné, alebo osobitné požiadavky presahujúce rámec

technických možností jedného pracoviska, sú riešené vo vzájomnej kooperácii s tým

pracoviskom, ktoré požadovanú úlohu môže splniť. V prípade, že požiadavku nevie

splniť ani jedno pracovisko, KCHL CO odporúča iné spôsobilé (akreditované)

pracovisko, ktoré vykonáva požadovanú činnosť v súlade s príslušnými platnými

zákonmi.

Všetky KCHL CO sú v súčasnosti zabezpečené prístrojmi na stanovenie toxických látok

spektrofotometricky v oblasti UV-VIS, čo umožňuje výkon štandardných analýz.

Medzi najčastejšie analýzy pre Slovenskú republiku sa využívajú:

• analýza zlúčenín arzénu, kyanidov, ťažkých kovov, ropných látok, pesticídov,

• určenie kyslosti a zásaditosti, dusitanov, dusičnanov, amoniakálnych iónov

a ďalších.

Pomocou týchto metód však nie je možné identifikovať v plnom rozsahu neznámu

látku. V prípade riešenia mimoriadnej udalosti, pri ktorej unikla do prostredia neznáma

látka, je riešenie zdĺhavé.

So súčasným vybavením nie je možné zvládnuť detekciu, identifikáciu , stanovenie a

meranie neznámych potenciálne toxických látok, rýchlo a exaktne túto látku určiť. Na

tento účel sa len pre niektoré látky (menej toxické) využívajú tzv. sety napr. od firmy

Merck (Predstavenie kontrolného chemického laboratória CO ako základnej zložky

IZS, Kosír, 2006).

Nasledujúcimi prístrojmi je možné určiť veľké množstvo organických látok, a to buď

použitím knižnice IČ spektier látok, alebo na základe čiar jednotlivých funkčných

skupín. Tieto zostavy sú v majetku KCHL CO v Slovenskej Ľubči.

31

Zostava GC-FTIR analyzátora (infračervený spektrofotometer) - na delenie látok

v plynnej fáze je použitý plynový chromatograf.

Zostava GC-MS (plynový chromatograf spojený s on-line s hmotnostným detektorom).

Systém pozostáva zo separačného prístroja, ktorým je spojený plynový chromatograf

a z hmotnostného spektrometra. V plynovom chromatografe sa látky rozdelia – separujú

a v hmotnostnom detektore sa veľmi presne potvrdia na základe ich hmotností

a elektrických nábojov. Táto technika predstavuje v podmienkach KCHL najvyšší

stupeň analýzy a potvrdenia látok vo vzorke. Prístroj umožňuje pracovať s plynnými aj

kvapalnými látkami. Možnosti merania sú veľmi širokospektrálne zamerané na

priemyselné plyny a vysoko toxické látky. Prístroj je laboratórny ale v osobitných

prípadoch ho možno nainštalovať v mobilnom laboratóriu.

Zostavy vytvorili možnosť získať infračervené a hmotnostné spektrá čistých látok.

Uvedením zariadení do používania sa značne zvýšili možnosti na vykonávanie

kvalitatívnych analýz organických látok a použitím plynovej chromatografie a

príslušných štandardov látok aj možnosti kvantitatívnej analýzy organických látok.

V oblasti radiačnej analýzy používajú dve KCHL CO (Jasov, Slovenská Ľupča),

gamaspektometrické prístroje, ktoré boli overené Slovenským metrologickým ústavom,

sú vhodné na kvalitatívnu a kvantitatívnu identifikáciu väčšiny rádionuklidov (umelých

aj prírodných) a na zistenie aktivity rádionuklidov v kvapalných a sypkých

materiáloch. Problémy sú v zabezpečovaní servisu a obmeny opotrebovaných súčastí

gamaspektrometrických trás. Dve trasy - KCHL CO Nitra a KCHL CO Jasov sú

dlhodobo nefunkčné a vyradené z činnosti, nakoľko ich oprava je nerentabilná.

V súčasnosti je vybavené špičkovým prístrojom od firmy CANBERRA - mobilný

gamaspektrometrický systém (KCHL CO Jasov), ktorým je možné naviac

zabezpečovať:

• analýzu jadrového paliva,

• určovať obohatenie uránu a

• detegovať rádiotoxické plutónium.

Všetky KCHL CO sú schopné merať dávkové príkony žiarenia gama prístrojmi typu

AWARE RM-60,70, 680, prístrojmi DC-3E-83 a na odbornej úrovni spracovať

výsledky merania. V súčasnosti je materiálne vybavené na kvalitatívne a kvantitatívne

stanovovanie žiarenia alfa a beta len KCHL CO v Jasove.

32

Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany koordinujú a vyhodnocujú systém

radiačného monitoringu novými modernými monitormi typu RPSG-05 (náhrada

bývalých monitorov typu RM-60) v rozsahu svojho teritoriálneho predurčenia. Táto

modernizovaná on-line monitorovacia sieť využíva pôvodný aktualizovaný software.

V roku 2007 bol systém doplnený aj o automatické elektronické meranie meteoprvkov.

Pôvodná monitorovacia sieť RM-60 je postupne v rámci budovania novej likvidovaná.

V prípade havarijnej situácie, po spohotovení monitorovacieho systému civilnej

ochrany, KCHL CO nie sú schopné vykonávať prognózovanie vývoja radiačnej situácie,

ani navrhovať režimové opatrenia, nakoľko nie je k dispozícii príslušné štandardné

softvérové vybavenie na prepočítavanie nameraných údajov s prognózou.

Problémom pri riešení mimoriadnych udalostí a poradenskej činnosti je, že chýbajú

aktuálne informačné databázy toxických látok a programové vybavenie na modelovanie

úniku plynov, ale aj iných nebezpečných faktorov (výbuchy netoxických plynov).

Doterajšie praktické skúsenosti pri riešení mimoriadnych udalostí najmä chemického

charakteru, potvrdili nutnosť orientácie na mobilnú analytiku.

V súčasnom období sú najrizikovejšie úniky toxických plynov, požiare s následným

vznikom toxických produktov horenia a explózie plynov. Preto KCHL CO venujú

pozornosť problematike detekcie plynov, jej včasnosti, správnosti, dlhodobosti

a kontinuity (Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií

civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).

Mobilná detekcia alebo analytika je najvyšším stupňom servisu poskytovaných

služieb orgánom riadiacim záchranné práce priamo v ohrozenom priestore, ako aj

v okolí, so zreteľom na zavedenie režimových opatrení pre obyvateľstvo. V tomto

smere sú všetky pracoviská vybavené jednoduchými detekčnými súpravami (napr. na

dôkaz kyanidov, arzénu, ťažkých kovov a pod.).

Neúplné je materiálne vybavenie na analýzu neznámych toxických plynov. Existujúcimi

detektormi plynov sa dajú určovať len niektoré priemyselné plyny. Analyzátory nie sú

schopné analyzovať zmesi plynov vzhľadom na nemožnosť ich delenia. Navyše ich nie

je možné použiť vo výbušnom prostredí. V minulosti používané detektory typu AIM sú

v súčasnosti nefunkčné z dôvodu finančne náročnej kalibrácie.

33

Najväčšie možnosti v tejto oblasti analýzy má KCHL CO v Nitre, ktoré nákupom

prenosného plynového chromatografu GC-Voyager získalo prístroj umožňujúci

analyzovať 40 štandardných organických látok v ovzduší. Umožňuje separáciu plynov

v prípade, že v kontaminovanom prostredí sa nachádza súbežne viacero plynov

a následne po separácii ich kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu – určenie druhu plynu

a jeho koncetráciu. Zameraný je na priemyslené plyny, oblasť chlórových

a nechlórových uhľovodíkov. Tento prístroj bol otestovaný aj na kvalitatívnu a

kvantitatívnu analýzu yperitu a organofosfátov. Dovybavením zariadenia je možné

v budúcnosti aplikovať ďalšie metódy určovania plynných látok, ale aj vysoko

toxických látok vo vode, pôde a potravinách. Prístroj je prenosný a okrem separácie

umožňuje merať aj celkovú koncetráciu plynov v prostredí, tzv. prchavé organické

látky.

Pre KCHL CO v Nitre a KCHL CO v Jasove sa podarilo zakúpiť aj mobilné IČ

spektrofotometre typu Gasmet, na detekciu plynných látok.

Gasmet 4 000 meria plyny a pary na základe merania ich molekúl v infračervenej

oblasti spektra v rozsahu od 650 do 4 000 cm-1. Umožňuje matematicky vyhodnotiť

v nameranom spektre naraz až 20 plynov, ktoré porovnávajú s knižnicou v počítači

v rozsahu asi 1 000 látok (plynov a pár). Meria kvalitu – druh plynu a kvantitu –

koncentráciu plynu (v jednotkách ppm alebo mg/m3). Meria všetky najdôležitejšie

priemyselné plyny vrátane bojových otravných látok. Prístroj umožňuje meranie

v terénne, laboratóriu po dodaní plynných vzoriek v odberovom vaku v množstvo

minimálne 3 litre. Trvanie jednej analýzy je v priemere 2-3 minúty. Údaje sú

archivované s daným časom merania.

Kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany v Nitre má navyše ďalší mobilný IČ

prístroj s metódou ATR – ATR analyzátor, schopný detegovať tuhé (práškové)

a kvapalné látky. Meria kvapaliny, prášky a pasovité materiály, tenkých vrstiev na

základe merania látky v infračervenej oblasti spektra rozsahu od 900 do 4 000cm-1.

Umožňuje matematicky vyhodnotiť a porovnať namerné spektrum naznámej látky

s knižničným spektrom a uviesť najviac pravdepodobnú látku v knižnici. V knižnici sa

nachádza až 10 500 látok. Ďaľšie nebezpečné a toxické látky je možné postupne

zakupovať v podobe PC – knižníc, prípadne si vyrábať vlastné knižnice týchto látok.

Umožňuje meranie v terénne, na analýzu je potrebné minimálne množstvo látky,

34

niekoľko mg, prípadne mikroliter. Doba merania vrátane vyhodnotenia 2-3 minúty.

Archivácia údajov s daným časom merania. Prístroj je prenosný, má vlastný napájací

zdroj.

Pri určovaní plynných zmesí bojových otravných látok priamo v teréne je k dispozícii aj

armádny prístroj (chemický preukazník CHP-71), ktorý vyžaduje pravidelné

doplňovanie detekčnými trubičkami.

Plnenie úloh KCHL CO v krízových situáciách spočíva najmä v detekcii nebezpečných,

vysokotoxických a rádioaktívnych látok. Na túto činnosť sa jednotlivé pracoviská

systematicky pripravujú rozvojom detekčných metód, postupov odberu vzoriek, práci

s vysokotoxickými materiálmi a riešením problematiky dekontaminácie. Sú využívané

všetky existujúce prístroje, dokumentácia a technické vybavenie pracovísk. KCHL CO

sú zamerané aj na stanovovanie typových bojových otravných látok. K tomu majú

vyškolených zamestnancov s osvedčeniami, vlastnia štandardy takýchto látok.

Pracoviská KCHL CO majú povolenie na prácu s látkami podliehajúcemu Dohovoru o

zákaze chemických zbraní (Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií

civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).

Na činnosť v teréne sú pracoviská vybavené pojazdnými laboratóriami AL-1. Tieto sú

po čiastkovej rekonštrukcii z roku 1991 (laboratórna nadstavba). Na budúce využitie sa

už neuvažuje s ich doplňovaním a rekonštrukciou, nakoľko ich technické parametre už

nespĺňajú požadované kritériá (ekologické parametre, rýchlosť prepravy, pohyb

v teréne, spojenie, ochrana a pod.). Je ich možné využiť len výnimočne na území

Slovenskej republiky, aj to len do doby ich nahradenia novými. Pre dlhodobú činnosť

v teréne je zabezpečené logistické vybavenie formou stanu s príslušenstvom.

Automobilová technika (výjazdové a zásahové vozidlá typu Ford Tranzit) je

opotrebovaná a zastaraná, navyše nespĺňa náročné technické parametre mobilného

laboratória. V čo najskoršom termíne bude nevyhnutná ich postupná náhrada novými

vozidlami so špeciálnou nadstavbou podľa typu analýzy (chemické, radiačné, resp.

logistické).

V roku 2006 sa podarilo zakúpiť jedno vozidlo typu Mercedes-Sprinter, ktoré je určené

ako mobilné laboratórium. Začiatkom roku 2007 bola zrealizovaná 1. etapa

vybudovania špeciálnej nadstavby, čím boli riešené laboratórne priestory vozidla, v 2.

etape je plánované dobudovať priestory úpravy a spracovania toxických vzoriek

35

a uskladnenia logistických prvkov (náhradný zdroj elektrickej energie, dýchacia

technika, zásobník úžitkovej vody, ochranné odevy a prostriedky). V roku 2007 je

plánovaný nákup ďalšieho vozidla na tento účel, zameraného na spracovanie a odber

rádioaktívnych a jadrových vzoriek a na radiačnú analýzu.

Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany sa aktívne zapojili do prípravy

medzinárodného programu využitia a nasadenia prostriedkov civilnej ochrany pri

humanitárnych asistenčných zásahoch v zahraničí. V súlade s týmto programom sa od

roku 1995 realizuje príprava Modulu 1 a 2, na postupné dovybavenie potrebnými

prístrojmi a technikou, čím sa nadviaže aj na program kontroly chemických látok, ku

ktorému sa prihlásila Slovenská republika. Budovanie uvedených Modulov 1 a 2 je

prínosom pre činnosť a pôsobenie KCHL CO v prípade mimoriadnych udalostí

veľkého rozsahu. Konečný termín ich dobudovania je rok 2015, pričom hlavnou

položkou bude obmena špeciálnej automobilovej techniky, čo bude vyžadovať veľký

objem rozpočtových prostriedkov (4,7 milióna Sk do roku 2012) . Z toho dôvodu sa

uvažuje zabezpečenie finančných prostriedkov aj formou navrhovaných projektov EÚ

na roky 2007-2013.

Záverom je možné konštatovať, že v zabezpečení úloh a opatrení v oblasti chemického

a radiačného prieskumu, laboratórnej kontroly a špeciálnej dozimetrie, KCHL CO

aplikujú aktuálne potreby vnútorného i medzinárodného diania, s cieľom zabezpečiť

maximálnu ochranu civilného obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok.

Filozofia budovania a skvalitňovania systému radiačnej a chemickej kontroly na

súčasnej úrovni prístrojového vybavenia má mimoriadne miesto a význam pre

skvalitňovanie ochranných opatrení v civilnej ochrane, integrovanom záchrannom

systéme a možnosti nasadenia v zahraničí. Prístrojová technika je denne využívaná na

overovanie a zavádzanie nových metód do praxe a v rámci prípravy a výcviku vlastných

pracovníkov pre činnosť pri mimoriadnej udalosti. Doterajší stav vybavenosti technikou

a prístrojmi umožňuje výkon štandardných, v niektorých prípadoch aj nadštandardných

a špičkových meraní. Doteraz zakúpená prístrojová technika, vybavenie a ochranné

prostriedky boli a sú veľkým prínosom pre činnosť a plnenie úloh KCHL CO počas

mimoriadnych udalostí a rozvoj detekčných metód do budúcnosti. Tieto tvoria dobrý

základ pre ďalšie náročné úlohy a budúce smerovanie (Plán ďalšieho rozvoja

kontrolných chemických laboratórií civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Kosír, 2008).

36

2 MODELOVÁ SITUÁCIA

V druhej časti diplomovej práce je mojím cieľom ukázať postup jednotlivých

záchranných zložiek IZS pri riešení havárie, so zameraním na činnosť KCHL CO Nitra.

2.1 Chlór – nebezpečná látka

Synonymá: chlorine, chlorum

Séria: halogén

UN – kód: 1017

Kemlerov kód: 268

Registračné číslo CAS: 7782-50-5

Kategória nebezpečia látky: jedovatý, dráždivý, nebezpečný pre životné prostredie

Možnosti použitia látky: v potravinárstve (E925), chemická zbraň hromadného

ničenia (prvá svetová vojna), v organickej chémii ako

katalyzátor, bieliaci a dezinfekčný prostriedok, ako

defoliant, vysušovadlo do sušiacich veží, aj ako

prostriedok na zastavenie krvácania

Kontakt s látkou: pôsobí v styku s vodou, prítomnej v bunkách, oxidačne na

životne dôležité molekuly (proteíny - enzýmy, lipidy aj

sacharidy) mení ich štruktúru a organizmus hynie

Sumárny vzorec: Cl2, (chlorid sodný - NaCl, kyselina chlorovodíková

HCl,..)

Atómová hmotnosť: 35,453 g·mol−1

Fyzikálny stav: plyn

Farba: žltozelená

Vôňa – zápach: charakteristický štiplavý zápach

Teplota topenia: -101,5 °C

Teplota varu: -34,04 °C

Hustota: pri 0 °C je to 101,325 kPa

Rozpustnosť: málo rozpustný vo vode

Označenie: tlakové fľaše s plynným chlórom sú označené žltým

pruhom (Chlór, 2007, http://sk.wikipedia.org/wiki/ Chlór)

37

Riziká:

• v zmesi s vodíkom tvorí výbušnú zmes náchylnú k iniciácií svetlo, teplo),

• pri premene kvapalného chlóru na plynné skupenstvo, dochádza k poklesu

teploty – nebezpečie podchladenia a omrznutia,

• zlučuje sa s väčšinou prvkov chemickej sústavy.

Pri práci s plynným chlórom je nutné prísne dodržiavať bezpečnostné predpisy – prudký

jed, poškodzuje oči, leptá sliznicu, spôsobuje kŕčovitý dráždivý kašeľ. Kvapalný chlór

silno žieravo pôsobí na pokožku, čo môže mať za následok začervenanie pokožky a ž

tvorbu pľuzgierov. V rastlinných a živočíšnych bunkách odoberá vodík a organizmus

hynie.

S chlórom sa stretávame každý deň. Napríklad ako dezinfekcia k úprave vody.

V priemysle tvorí dôležitý produkt pre výrobu vinylchloridu. Je súčasť čistiacich

a dezinfekčných prostriedkov a rozpúšťadiel používaných v domácnostiach. Chlór je

síce málo rozpustný vo vode, ale jeho únik do prostredia spôsobuje veľké škody na

rastlinách a živočíchoch.

2.2 Únik nebezpečnej látky – chlór(Cl2) v Nováckych chemických

závodoch a.s., so sídlom v Novákoch

Novácke chemické závody, a.s., M.R.Štefánika 1, 972 71 Nováky

NCHZ, a.s. – ich história sa vyvíja od roku 1940. Dňa 16.10.1994 sa pretransformovala

na akciovú spoločnosť. Spoločnosť už v prvých rokoch dokázala expanziu posunúť za

hranice teritória nášho štátu. Sústreďuje sa na výrobu produktov pre ďalšie spracovanie

v iných priemyselných odvetviach. Podnik zaujal významnú pozíciu na slovenskom

i európskom trhu.

Výroba je zadelená do troch prevádzok, ktoré zabezpečujú produkciu látok:

• Závod Karbid (karbid vápnika, acetylén dissousplyn, kvapalný dusík,...),

• Závod Chémie (1,2 – dichlórpropán, chlórparafíny,....),

• Závod Plastov (E 551, E 622, E 672, E 711, granuláty KG, MG, TG, ...),

38

• Závod Energie a služby.

Závody podnikajú aj v oblasti energetiky. Podnikajú v rozsahu dodávky elektriny

a v rozsahu rozvodu tepla, v zmysle zákona č.656/2004 o energetike, zákona č.276/2001

o regulácii, nariadenia vlády SR č.124/2005 v znení neskorších predpisov.

Sú povinný ako prevádzkovateľ tepelných rozvodov a zariadení zabezpečiť

nediskriminačný, transparentný, bezpečný prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy

tepelných zariadení.

Sústava tepelných zariadení je tvorená 0,6 MPa a 2,1 MPa pary a teplo-vodný napájač

odovzávacej stanice tepla (OST) pre vstupný areál spoločnosti a pre chemickú kolónu.

Sústava je napájaná zo zdrojov tepelnej energie: para ENO a vlastných zdrojov, teplá

voda z OST. (Informácie pre dotknutú verejnosť, 2008)

Spoločnosť má vybudovanú účelnú a funkčnú infraštruktúru umožňujúcu dopravu

surovín a produktov (cesty, plniace a stáčacie miesta, sklady pevných a kvapalných

látok, vlastná vlečka), telekomunikácie, prívody zemného plynu, pary, elektrickej

energie.

V prílohe č. 6 je uvedený zoznam NL prítomných v podniku s uvedením ich základných

nebezpečných vlastností. Jednou z nich je chlór , ktorý je jedovatý, dráždivý aj

nebezpečný pre životné prostredie.

2.2.1 Výpočet hĺbky kontaminovanej atmosféry po havárii

Situácia: K úniku chlóru došlo na prírubovom spoji na železničnej cisterne, počas

prečerpávania kvapalného chlóru. Netesnosť prírubového spoja, medzi ventilom

cisterny a spojovacím potrubím, bola príčinou hore uvedeného úniku.

Dátum: 14.04.2007

Čas: 7.45 hod

Teplota vzduchu: 10oC

Množstvo uniknutej látky: 3 000 kg

Vietor: sever - juh

Rýchlosť vetra: 3 m.s-1

Čas trvania úniku: 10 minút

39

Na určenie hĺbky pásma smrteľného ohrozenia a pásma ohrozenia zdravia sa

v minulosti používal nasledujúci vzťah:

H = 542 . N. ( )3

2

2

... UKvD

M [m]

N - teplotne závislý korekčný faktor

M - hmotnosť nebezpečnej chemickej škodliviny [kg]

D - toxicitný súčin (Ds = smrteľný, Dz = ohrozenia zdravia) [mg.min.l-1]

V - rýchlosť vetra [m.s-1]

K - koeficient vertikálnej stálosti (inverzia = 2, izotermia = 3, konvekcia = 4 )

U - čas trvania úniku nebezpečnej látky [min] (Daloš, 2003)

Po skúsenostiach posledných rokoch sa už nepoužíva uvedený vzťah, ale bol nahradený

výpočtom s kompletnými údajmi o danej situácii z programu Aloha verzia 5.4. Program

som využila aj vo svojej diplomovej práci. V prílohe č. 6 je kompletný výstup

s uvedeného programu, aj s grafom, ktorý znázorňuje jednotlivé pásma ohrozenia.

Z výstupu Alohy mi vyplynuli skutočnosti, s prihliadnutím na cieľ mojej diplomovej

práce, ktoré uvediem v Zhrnutí modelovej situácie, časti Zložky IZS.

2.2.2 Priebeh situácie v závode – únik chlóru

Netesnosť pri prečerpávaní kvapalného chlóru spôsobila jeho 10 minútový únik,

približne 3000 kg. Pracovník, ktorý prvý spozoroval únik, okamžite informoval

zmenového technika.

Po prijatí tejto informácie je spustená siréna umiestnená v priestoroch skvapalňovania

chlóru súbežne s cestnou signalizáciou.

Podľa interných smerníc – havarijný plán – znie signál chemické ohrozenie, ktorý je

v podobe 2 minútového kolísavého tónu doplnení ôsmimi kľúčovými informáciami:

„ Prosím, pozor! Upozorňujem zamestnancov, že o 7.45 hod. došlo na prevádzke

dopravy a skvapalňovania chlóru pri plnení chlóru do cisterny k poruche na

prírubovom spoji a uniká chlór, ktorý zamoruje ovzdušie. Oblak zamoreného

40

vzduchu postupuje smerom od severu na juh. Použite nasledovné únikové cesty:

smerom k štátnej hlavnej ceste a k železničnej trati Nováky – Zemianske

Kostoľany. Žiadame zamestnancov, aby sa riadili týmito pokynmi a dodržiavali

ustanovenia poplachového plánu pri úniku nebezpečných látok.“ (Šovčík, 2005)

Zmenový dispečer je v tomto prípade najdôležitejšou osobou, ktorá dokáže svojou

pohotovosťou zabrániť poškodeniam zdravia väčšiny zamestnancov, minimalizovať

škody,

tým že rýchlo posunie informácie ďalej:

• zavolá závodný hasičský útvar,

• ihneď informuje Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému

obvodného úradu v Trenčíne (tiesňová linka 112), ktoré vyšle na miesto udalosti

KCHL CO, zásahovú jednotku Hasičského záchranného zboru v Prievidzi,

zdravotnú záchrannú službu, hliadky policajného zboru SR.

„O 7.45 hod. došlo na prevádzke dopravy a skvapalňovania chlóru pri plnení

chlóru do cisterny k poruche na prírubovom spoji a uniká chlór, ktorý zamoruje

ovzdušie. Na miesto havárie bo vyslaný závodný hasičský útvar.“ (Šovčík, 2005)

• zvolá havarijno-plynovú komisiu,

• zabezpečí informovanie o udalosti firme STORM Plus s.r.o., ktorá má na starosti

ochranu závodov.

Firma STROM Plus má na starosti:

• pripraviť miestnosť prvej pomoci,

• zisťovať smer vetra,

• monitorovať únik chlóru prostredníctvom kamerového systéme (kvapalný chlór

pri úniku zanecháva žltý opar, podľa ktorého je možno rýchlo zistiť aj smer

pohybu oblaku),

• uzatvárať komunikácie v ohrozenom objekte,

• uzatvárať brány do podniku (podľa smeru vetra určuje príjazd zásahových

jednotiek).

41

Plnič kvapalného chlóru vykoná:

• spustenie poplachu tlačidlom v objekte plnenia a skvapalňovania chlóru,

• okamžite upovedomí svojho nadriadeného pracovníka, ktorým je pracovník na

funkcii riadenia odsávania a distribúcie chlóru,

• poverenie od nadriadeného, plus jeden pracovník, aby v dýchacej technike

uzatvorili ventil chlórovej cisterny a váhový ventil odbytového zásobníka,

následne odplynujú potrubnú trasu do ničiacej stanice,

• informuje ďalšieho zmenového technika závodu Chémia.

Zmenový technik závodu Chémia:

• informuje zmenového dispečera o vzniknutej situácii (upresní a objasní udalosť,

ktorá sa stala a súčasne informuje o situácii, ktorá prebieha),

• zvoláva členov protiplynovej služby,

• informuje predákov priľahlých prevádzok,

• vyžiada uzavretie prístupových ciest,

• riadi zásah do príchodu členov závodného hasičského útvaru.

Zamestnanec ohlasovne požiaru:

• zisťuje meteorologickú situáciu (smer vetra) od dispečera podniku,

• tieto skutočnosti ohlasuje ďalej v zmysle platnej legislatívy,

� závodnému lekárovi,

� súkromnej bezpečnostnej službe.

Príchod Závodného hasičského útvaru na miesto udalosti:

• veliteľ jednotky si overuje smer vetra na ohlasovni požiarov a zároveň si túto

informáciu pýta aj od dispečera podniku,

• veliteľ jednotky plus 2 zamestnanci, t.j. zamestnanec ZHÚ a pracovník

prevádzky, vykonajú prieskum oblasti v izolačnej technike a ochranných

oblekoch,

• súčasne s prieskumom veliteľ organizuje evakuáciu zamestnancov a záchranu

intoxikovaných,

• veliteľ vydá rozkazy o likvidácii chlóru, tým že nasadí hmlové prúdnice na

skrápanie chlóru.

42

Príchod Hasičského a záchranného zboru z Prievidze:

• spoločne s ZHÚ zriadia veliteľa štáb veliteľa zásahu dvoch úsekov u ZHÚ

a HZZ,

• vytvárajú ďalšie rezervné prúdy na zadržanie vytvoreného mraku chlóru,

• pre lepšie utesnenie použijú navlhčenú tkaninu, vplyvom nízkej teploty dôjde

k primrznutiu tkaniny,

• kaluže kvapalného chlóru sa pokryjú vrstvou strednej peny,

• zabezpečujú priebežný prieskum vzdialených prevádzok,

• merajú koncentráciu chlóru,

• na ostatných priľahlých prevádzkach a priestoroch prebieha meranie

koncentrácie nebezpečných látok,

• vytvára sa miesto dekontaminácie,

• overujú sa počty zamestnancov na jednotlivých prevádzkach (so zmenovým

technikom prevádzky),

• nasleduje čistenie miesta špeciálnej očisty,

• naďalej pokračuje meranie koncentrácii nebezpečných látok v priľahlých

prevádzkach,

• veliteľ ukončuje zásah, na základe zvládnutia tejto mimoriadnej udalosti

zapríčinenej únikom chlóru,

• vykonáva sa monitorovanie územia KCHL CO Nitra.

Zásahová jednotka KCHL KMCO Nitra :

• prijatie informácie od stálej služby Sekcie KM CO MV SR,

• formou faxu zasiela na pracovisko KCHL CO písomný pokyn pre výjazd,

• uvedenie do pohotovosti mobilnej výjazdovej jednotky,

o personálne obsadenie 2 pracovníkmi,

o materiálno- technické vybavenie,

� vozidlo FORD – Tranzit,

� prostriedky osobnej ochrany,

� Auer-Tox-meter a aplikačný list na plyny,

� súprava AUER – kufrík na analýzu plynov + trubičky,

� chemický preukazník CHP-71 a všetky druhy trubičiek

(20,20,20) a súprava na spracovanie PT,

43

� komplet FT-IR Gasmet 4000 s príslušenstvom (PC a záložný

zdroj batéria, sacia hadička),

� súprava na odber plynných vzoriek (odberné vaky, CHP-71

a tlakové zariadenie na odber plynov),

� prenosný GC analyzátor s PC,

� prepravná plastová (PE) nádoba na zadržaný materiál, prípadne

odpad, PE sáčky,

� prenosný FT – IR (ATR) s príslušenstvom pre vyhodnotenie

kvapalín, plynov a práškov vrátane PC a zdroja,

� sprievodky na popis odobratých vzoriek, samolepky, prostriedky

na vytýčenie kontaminovaného priestoru (páska, kolíky),

� dekontaminačná súprava – 2 rozstrekovače a súpravy

odmorovacích komponentov vrátane 20 l vody ( príslušenstvo –

min.3 ks uterákov )

(súčasťou sú aj manuály pre obsluhu zariadení).

• uvedenie do pohotovosti stacionárnej časti laboratória KCHL CO:

o vedúci pracovník laboratórií rozhodne o personálnom obsadení 4

pracovníci,

o spohotovostnenia techniky sú vykonané na:

� spektrofotometre UV-VIS 2000,

� súpravách na biochemickú analýzu vzorky (Biola Test),

� HPLC,

� polarografickom analyzátore,

� zariadení na úpravu a zakoncentrovanie vzoriek pre ďalšiu

laboratórnu analýzu metódou HPLC, spektrofotometriu,

polarografiu, IČ – techniku,

� príprave činidiel na analýzu - podľa predbežných informácii

výjazdovej jednotky (Kosír,2007).

• spohotovostnenie prebehlo do 30 minút od prijatia informácie,

• nasleduje presun na miesto udalosti (z Nitry do Novák),

• približný čas presunu 1 hodina a 30 minút, čas príchodu 10.00 hod.

44

Obrázok č. 4 Časový priebeh činností KCHL CO Nitra pri riešení havárie v NCHZ

Po príchode jednotky na miesto zásahu jej členovia na mieste vykonali 5 hodinový

monitorovací prieskum zasiahnutej oblasti. Poverení 2 pracovníci závodného

hasičského zboru vykonávali monitoring v okolí podniku.

6 pracovníkov kontrolných chemických laboratórií ostalo na mieste úniku, pomocou

tlakového zariadenia nasali vzduch do odberných vakov, ktoré potom vyhodnocovali na

GC analyzátore s PC, súčasne sa sústredili na vykonávanie monitoringu na mieste

úniku, ale aj v jeho okolí, t.j. areál Nováckych chemických závodov.

Po skončení zásahu, nastala dekontaminácia ochranných odevov (pracovný odev,

ochranná maska CM-5 s NBC filtrom, protichemický odev CO, kanady, zelené

laboratórne rukavice), použitého materiálu, techniky. V prípade tejto modelovej

situácie bolo monitorovanie územia o čosi jednoduchšie a to z hľadiska nebezpečnej

látky, ktorá bola už identifikovaná. Napriek tomu pracovníci vykonávali svoje činnosti

tak, ako by ich vykonávali pri neidentifikovanej (neznámej) látke.

Záchranná zdravotná služba zabezpečuje prvú lekársku pomoc a prevoz intoxikovaných

zamestnancov do miestnej zdravotného strediska. Prvou pomocou sa rozumie vyviesť

45

zasiahnutú osobu na miesto, kde je čerstvý vzduch, uložiť ho do stabilizovanej polohy

a pomocou teplých diek zabrániť jeho prechladnutiu, v nutnom prípade použiť podporu

dýchanie (pomocou prístroja – nie dýchanie „z úst do úst“). V modelovej situácii nebol

zaznamenaný prípad postriekania kvapalným chlórom, ale ak náhodou by došlo,

zoblečie sa zasiahnutý odev a postihnuté miesta sa neutralizujú uhličitanom sodným

a potom sa miesta oplachujú vodou. Hliadky Policajného zboru zabezpečujú plynulé

vykonávanie záchranných prác, dodržiavanie poriadku v postihnutej oblasti, plynulý

príjazd a odjazd vozidiel záchranných zložiek.

Uvedené činnosti jednotlivých zložiek, či už podnikové zložky (zamestnanci, dispečeri,

ZHÚ) a zložky IZS (HaZZ Prievidza, KCHL CO Nitra, jednotky Policajného zboru,

Zdravotná záchranná služba), pri riešení uvedenej mimoriadnej udalosti, sú

vykonávané súčasne.

2.2.3 Zhrnutie modelovej situácie

Počet intoxikovaných osôb nepresiahol 20 zamestnancov, pri počte 1564 zamestnancov,

môžem konštatovať, že táto situácia bola úspešne zvládnutá. Nebola nutná ani

evakuácia obyvateľstva okolia, pretože oblak kontaminovanej atmosféry sa rozptýlil

a nemeraná koncentrácia nebola nebezpečná. Bolo to zapríčinené niekoľkými faktormi,

alebo lepšie povedané niekoľkými organizáciami.

Novácke chemické závody

Podnik má svoju dlhodobú históriu. Niekoľko desaťročí sa vyvíja súčasne s legislatívou,

ktorá sa týka sa chemických nebezpečenstiev, rôznych opatrení na ich elimináciu, ale aj

havarijných plánov, plánov ochrany obyvateľstva, a ostatných dokumentov, činností

týkajúcich sa danej problematiky. Činnosti podniku v tejto problematike by mohol

vystihovať slogan podniku:

„Podnikáme preto, aby sme:

• pomáhali riešiť potreby našich zákazníkov,

• prispievali k rozvoju regiónu,

• udržali dosiahnuté pozície v tradičných výrobách ,

46

• vyvíjali aktivity smerujúce k zavádzaniu nových výrobkov a technológií, za

súčasného splnenia ekologických kritérií“ (Informácie pre dotknutú verejnosť,

2008).

Samotný podnik je chemická továreň doplnená výrobou tepla a elektrickej energie,

sama o sebe je veľké nebezpečie, vzhľadom na únik nebezpečných látok ako primárna

udalosť, ktorá môže byť skomplikovaná sekundárnou udalosťou, ako je výbuch, požiar

v zariadení zdroja a rozvodu tepelnej energie. Vzniknutá situácia, by nabrala

katastrofické rozmery nielen na obyvateľstvo, ale aj na životné prostredie. Podnik počas

svojej existencie neustále obnovuje svoje rozvody. Po analýze kritických miest, bolo

zistené že, najčastejším zdrojom porúch sú armatúry a prírubové spoje. Navrhujem ich

kompletnú výmenu, či už v časti chemickým prevádzok, tak aj tepelných zariadení.

Nieje však ani v možnostiach spoločnosti zabrániť vznikov úniku, môžu sa len sústrediť

na elimináciu možných rizík.

Materiálno – technická pripravenosť musí byť taktiež obnovená, vzhľadom na

dovybavenie závodného hasičského útvaru. Kontrola hydrantového systému v závode,

nákup 5 kusov hadíc D 25 a 5 kusov prúdnic SP 52, dovybavenie 5 hasiacimi prístrojmi,

vykonať kontrolu už zakúpených hasiacich prístrojov. Dokončenie realizácie projektu

„Zmena účelu užívania stavby - požiarne nádrže“, bazén skladu a bazén kúpaliska,

upraviť na vhodné využitie t.j. náhradný zdroj požiarnej vody.

Dodržiavanie legislatívnych požiadaviek v oblasti ochrany životného prostredia

a havarijnej prevencie patrí k trvalým prioritám spoločnosti.

Spoločnosť vo svojom havarijnom pláne, pláne ochrany obyvateľstva kladie dôraz na

včasné varovanie ohrozeného územia, presné vyrozumenie a informovanie ohrozeného

obyvateľstva, dôsledné určenie pravdepodobnosti vývoja situácie vzhľadom na

výsledky monitorovania. Na včasné začatie vykonávania záchranných prác sa kladie

dôraz na spohotovostnenie riadiacich orgánov štátnej správy, samosprávy i subjektov

nachádzajúcich sa v okolí ohrozeného územia, na reguláciu pohybu osôb a techniky, na

nasadenie záchranných zložiek IZS a ich presun na miesto zásahu a v neposlednom rade

vyhlásenie režimov života v oblasti postihnutej mimoriadnou udalosťou.

Pravidelne sa zúčastňujú zásahových cvičení, ktoré preverujú pripravenosť

zamestnancov pri takýchto udalostiach, zároveň slúžia k aj k zosúladeniu spolupráce pri

záchranných prácach a súčinnosti orgánov miestnej štátnej správy, samosprávy, ale aj

47

právnických a fyzických osôb, aby sa zabezpečila spoľahlivá ochrana postihnutého ale

aj ohrozeného obyvateľstva na danom území.

Záverom môžem skonštatovať, že ostatné firmy by sa mohli učiť od spoločnosti v danej

oblasti, zlepšiť svoju pripravenosť nielen zamestnancov ale aj materiálno technického

vybavenia, ako je informačný systém podnikov, vybavenosť ochrannými prostriedkami

zamestnancov, ktoré sa v dnešnej dobe zanedbávajú.

Zložky IZS

Zo situácie vyplývajú tieto skutočnosti:

• nutnosť viac hodinového monitoringu zasiahnutého územia aj jeho okolia, pri

relatívnej stálosti chlóru,

• pri situácii, ktorá by sa stala nadránom alebo v noci by nebolo nutné vykonať

evakuáciu, z dôvodu ukrytia obyvateľstva v domoch, frekvencia ich pohybu by

bola minimálna,

• zvýšený pohyb by nastal až okolo 9,00 hod ráno (denná bežná premávka -

nutnosť upozornenia na možnú evakuáciu a informácie o ochrane pred

nebezpečnou látkou),

• možnosť monitoringu ozbrojenými silami, ktoré majú špeciálnu detekčnú

techniku, ale ich pohotovosť nie je často využiteľná, skôr využívať laboratória,

• možnosť detekcie policajnými jednotkami, avšak majú typové techniky na

meranie, ktoré nemusia vyhovovať, zachytiť koncentráciu danej látky, aj

v prípade ak by šlo o inú nebezpečnú látku,

• nutnosť vybavenia detekčnými technikami hasičský zbor, ale aj s ich

obsluhovaním (jednoduché prístroje s jednoduchou obsluhou, vyhodnocovanie

by vykonalo laboratórium, alebo policajná zložky, ozbrojené sily).

V tomto prípade bola súčinnosť zložiek príkladná, je to dôsledok vyššie uvedených

skutočností, týkajúcich sa naplánovaných zásahových cvičení.

48

3 SKÚSENOSTÍ A POZNATKY ZO ZÁSAHOV

KONTROLNÝCH CHEMICKÝCH LABORATÓRIÍ

V diplomovej práci sa zameriavam na činnosť a úlohy KCHL CO na území SR ale aj

mimo hraníc nášho štátu. Nenahraditeľným zdrojom informácii je minulosť, z ktorej sa

učíme a zároveň vytvárame nové možné riešenia mimoriadnych udalostí. Tak ako aj

v iných oblastiach nášho spoločenského života, aj v tomto prípade, sa zlým radcom pre

informovanie, sa stávajú média, ktoré neodborne a klamlivo informujú širokú verejnosť

o neschopnosti našich záchranných zložiek. Opakom je pravda, aj keď priznajme si, že

každý systém sa dá vylepšiť.

Pošty a Banky

Dňa 23.9. 2004 o 10.15 hod došlo k použitiu nebezpečnej látky v budove Pošty 5

v Bratislave – Petržalke. Na mieste sa nachádzalo okolo 100 osôb, a zasiahnutých

nebezpečným plynom bolo 57 osôb. Osoby boli rýchlo presunuté mimo ohrozený

priestor. Operačné stredisko HaZZ oboznámilo Úrad CO MV SR o 12.52 hod o MU.

Súčasne sa kontaktovali Koordinačné stredisko IZS v Bratislave, toxikologické

a informačné centrum v Bratislave, KCHL CO v Nitre s úlohou určiť druh

a koncentráciu nebezpečnej látky. Analýzou bolo zistené, že bol použitý dusivý plyn

fosgén a prítomnosťou dráždivej látky chlórpikrín.

Dňa 27.9.2004 v budove pobočky Poštovej banky v Bratislave – Petržalke bola okolo

11.00 hod spozorovaná nevoľnosť, závrate, sťažené dýchanie u 6 zamestnancov. Vedúci

pobočky nariadil vyvetranie miestností. Vyvetranie nepostačovalo, preto týchto

zamestnancov poslal von pred budovu. O 16.15 hod bolo o tejto udalosti informované

Koordinačné stredisko IZS Bratislava, HaZÚ Bratislava, výjazdová skupina odboru

Krízového riadenia Krajského úradu v Bratislave, KCHL CO Nitra (informáciu dostali

až o 20.31 hod). Prvotné merania preukázali prítomnosť toxickej látky, ale bez

konkrétneho určenia látky. Po príjazde KCHL CO Nitra bolo vykonané meranie, ktoré

preukázalo prítomnosť dusivej látky fosgén a chlórpikrín (Benčíková, 2006).

V tej dobe nebolo spravodajstva, relácie, či novinového článku v časopisoch, ktorý by

sa pozitívne vyjadril k priebehu udalostí. Nieje mi však jasné, ako si dovolí laik –

49

novinár, bez akéhokoľvek oboznámenia sa s danou problematikou konštatovať, alebo

dokonca hodnotiť priebeh udalostí, činnosť IZS. Môj názor je, že dané média, nech už

boli v akejkoľvek forme (tlač, televízia,..), aj keď sa jednalo skoro o seriózne média, by

som nazvala „bulvárom“ , ktorý si s radosťou zvýšil predajnosť či sledovanosť na

„účet“ našich záchranárov. Netvrdím, že všetky činnosti boli vykonané včas a dokonca

správne, ale vinníka treba hľadať niekde inde, t.j. nie IZS zlyhalo, ale zlyhal opäť zas

a znova ľudský faktor.

Po konzultácii s odborníkmi v danej oblasti a naštudovaním si problému, sa s kľudom

môžem pripojiť k tomuto konštatovaniu.

V prvom rade si musíme uvedomiť jednu vec, a to, že rovnaká alebo obdobná vec sa

môže kedykoľvek zopakovať, ale s ďaleko horšími následkami, vývoj dnešného diania

u nás či vo svete, to len potvrdzuje. Treba s nimi rátať aj do budúcna. Môžeme to

nazvať ako použitie „nátlakových prostriedkov“ na banky, pošty, súdy a podobné

inštitúcie.

Jedno z najdôležitejších pozitív bolo a bude, že nebol nikto vážne až smrteľne zranení.

Už len kvôli tomu by som povedala, že situáciu sa podarilo riešiť výborne, pri takom

veľkom počte zúčastnených osôb. Ochranné opatrenie boli vykonané maximálne

zodpovedne a v danom rozsahu, či už hovoríme o hasičoch, medicínskej pomoci, .....

Po desiatich dňoch prišli policajti s nejakým sprayom, aj napriek tomu, že v priestore

taký spray nebol nameraný, súvisí to najmä s používanou technikou, kde policajné

zložky a ozbrojené sily disponujú oveľa kvalitnejšími prístrojmi, ale to samozrejme

nevylučuje, že tam ten spray nebol, skôr si myslím že to bola len doplnková zložka, ale

vedľajší produkt. Po udalosti sa meralo ešte 5 hodín danej koncentrácie látok, a až po

konečnom konštatovaní sa ľudia vracali do čistých priestorov.

Môj názor je taký, že ak by laboratória zistili, prítomnosť skoro neškodného sprayu,

určite by tam pracovníci laboratórií neboli 5 hodín len tak, že niečo monitorujú.

Nevýhodou bolo, aj to že, laboratória sa v obidvoch prípadoch dostali na miesto

nešťastia neskoro, v prvej 5 hodín po udalosti a v druhom prípade až po 12 hodinách,

tieto údaje sú alarmujúce.

50

Systém prenikania informácií zlyhal, nesmú sa informácie zadržiavať a čakať na vývoj

udalostí, a potom rýchlo konať. Laboratória sme si vytvorili nato, aby tu boli pre nás,

tak sa ich snažme čo najlepšie a najefektívnejšie využívať, nie zneužívať.

Zamestnanci navyše v zlom počasí a nedodržiavaním predpisov dopravných poriadkov,

sa snažili čo najrýchlejšie dostať do Bratislavy, pomohla by im eskorta aspoň jednej

policajnej hliadky, ktorá by zvýšila ich bezpečnosť pri rýchlom presune na uvedené

miesto.

Odberom vzorky sa mohlo stať, to čo som už spomínala, ohľadne policajtov, ak by

vykonal niekto prvotný odber vzorky už na počiatku udalosti, nemuselo dôjsť k takýmto

dohadom a špekuláciám. Pravdou je, že vybavenosť týmito odberovými zariadeniami,

nie je dostatočné. Ak by niekto do fľaše alebo vaku nasal vzduch, po príchode

laboratórií by sa mohlo okamžite začať meranie a monitorovanie, a tým, že výhodou je

aj archivácia vzorky, pre policajné zložky, ozbrojené sily, kolegov v Slovenskej Ľupči,

kde sa môžu nezávislými metódami porovnať výsledky analýz, a teda sa uistia

o správnosti záverečných konštatovaní a správ.

Laboratória sa snažia vytipovať čo najjednoduchšie a najkvalitnejšie odberové

zariadenia tak, aby hasiči nemuseli veľa vedieť o uvedenom prístroji, čo kde zapojiť,

ako to zapojiť, a ako to spustiť, ako to vyhodnotiť, snažia sa o výber taký, aby hasič,

keď vojde do priestoru spustil tlačidlo a o 5 – 10 minút mu zariadenie nasalo vzduch.

Ďalšia skupina zmien, by sa mala sústrediť na prácu obvodných a vtedy ešte platných

a existujúcich krajských úradov pre odbory krízového riadenia. V budúcnosti, by sa

mali tvoriť náročnejšie scenáre pripravovaných cvičení, ktorými by sa mohli riešiť

scenáre rôznych katastrôf na úrovni, dnes platných obvodných úradov v mieste kraja, aj

z titulu existujúcich právnych noriem by ťažisko riešenia malo byť práve na spomínanej

úrovni.

Činnosť koordinačných stredísk mal byť nasledovný. Operačné stredisko záchrannej

zložky, ktorá obdržala prvotnú informáciu, mala informovať koordinačné stredisko IZS

o situácii, spôsobe riešenia a žiadať o vyslanie odborných jednotiek napríklad

kontrolných chemických laboratórií a súčasne vyslať záchrannú jednotku do zasiahnutej

oblasti. Nasledovne by koordinačné stredisko malo koordinovať činnosť všetkých

jednotiek na mieste zásahu a informovať všetky relevantné orgány a organizácie.

51

Následne by malo veliteľovi zásahu poskytovať všetky potrebné informácie

a materiálno – technickú podporu.

Je načase eliminovať nezdravé javy ako je súperenie, rivalita, podceňovanie,

neuznávanie partnera, ktoré sa vyskytujú a sú súčasťou každodenných zásahov v praxi,

nie sú na mieste, pretože ide o život občanov.

Reťaz sa skladá z ohniviek a každé ohnivko je v nej dôležité. Aj v reťazi pomoci, ktorú

má zabezpečovať Integrovaný záchranný systém Slovenskej republiky.

Zmeniť je nutné aj povedomie obyvateľstva počnúc tými, ktorí pracujú v politike.

Moje posledné riadky, ktoré sa týkajú týchto dvoch zásahov sa venujú ešte novinárom.

Bolo vyzvaných niekoľko z nich nech sa zúčastnia na zásahových cvičeniach, alebo

aspoň povedzme vykonajú takú menšiu kontrolu týchto jednotlivých zložiek. Pýtajte sa

na odpoveď.

Žiadna, žiadna, žiadna. A to myslím, že hovorí za všetko. Škoda len, že obyvatelia našej

krajiny o tom nevedia, vynímajúc zainteresovaných ľudí.

Požiar v Matadore

V nedeľu 18. júna 2006 po 17 hodine nahlásil pracovník súkromnej bezpečnostnej

zložky z areálu Matadoru na Kopčianskej ulici operačnému stredisku HaZÚ hlavného

mesta SR Bratislava, že horia chemikálie. Stĺp štiplavého dymu stúpajúci z miesta

rozsiahleho požiaru onedlho vyvolal zdesenie obyvateľstva Petržalky či Bratislavy, ale

aj okolitých obcí v smere vetra, dokonca vzbudil pozornosť v susednom Rakúsku

(Benčíková, 2006)

Prvým jednotkám hasičov, boli prví na mieste zásahu, bránili zle parkujúce autá, ale aj

čerstvo popadané stromy po predošlej veternej a daždivej smršti, a aby toho nebolo

málo ešte nebola ani dostatočná hydrantová sieť v areáli. Pracovníci operačného

strediska, sa nezastavili od hlásenia, žiadali posily od kolegov hasičov a koordinačné

stredisko o vyrozumenie zložiek civilnej ochrany, vodárov, plynárov, obce ležiace

v smere vetra a ostatné okolité subjekty.

52

Celý tento proces komplikovala dosť malinká skutočnosť, avšak o to podstatná,

telefonické spojenie komplikoval enormný nával volaní občanov na tiesňové linky

HaZZ a nielen na tie.

Dlho do noci boli linky tiesňového volania preťažované, ale i priame linky operačných

stredísk, úradu civilnej ochrany, koordinačného strediska, ešte vtedy existujúcich

krajských úradov, hasičov, polície. Pravdou je, že len trocha tolerancie zo strany

občanov stačilo, na to, aby sa dozvedeli informáciu, ktorú potrebovali, a to, zatvoriť

okná a počúvať média o priebehu udalosti, kde by im boli poskytnuté ostatné

informácie. Aké jednoduché? Pravda, ale slovenský občan sa nezaprie, na ďalších

stranách sa k tomu ešte vrátim.

Čo robili záchranné zložky?

Službu konajúci pracovník na operačnom stredisku KÚ okamžite po obdržaní správy

o požiari informoval tajomníka krízového štábu Petržalky (Karola Jelenáka) a vedúceho

civilnej ochrany obyvateľstva OKR krajského úradu (Ing. Jozefa Poláka). Členov

krízového štábu vyrozumieval tajomník a vedúci nariadil vyrozumenie všetkých

určených v smere vetra.

Do hodiny bola na mieste zásahu výjazdová skupina odboru krízového riadenia

krajského úradu Bratislava.

Bratislavská skupina okamžite začala merania (vďaka vybavenosti kvalitnými

analyzérmi). Poskytovali aj odborné rady iným kolegom, menej skúseným kolegom zo

zložiek IZS. Evakuácia obyvateľstva bola dôsledne a včas pripravená, našťastie ju

nebolo nutné realizovať, vďaka zamestnancom bratislavskej skupiny – odborníkov CO.

Merania ukazovali neškodlivosť koncentrácii, ale aj napriek tomu bolo odporučené, aby

si vyžiadali tím KCHL CO z Nitry.

Vozidlo laboratórií dorazilo na miesto mimoriadnej udalosti o 21 hodine. Kontinuálne

meranie trvalo do 2 hodiny rannej. Preukázali, že koncentrácie nepredstavujú chemické

riziko a všetky sú hlboko pod ich prípustné hygienické limity. Správnosť výsledkov

potvrdili aj merania zo zahraničných laboratórií.

Hlásené boli nevoľnosti a zdravotné problémy obyvateľstva, ale ťažko povedať z čoho

ich mohli mať, keď nebolo ani náznaku o nebezpečí.

Vraciam sa k problému občanov. Príprava na mimoriadne situácie je podtitul príručky,

ktorú v roku 2005 vydal Krajský úrad v Bratislave v spolupráci s Bratislavským

53

samosprávnym krajom, ktorú odborne a súčasne laicky spracovali zamestnanci odboru

krízového riadenia KÚ Bratislava. Desaťtisíc výtlačkov putovalo do poštových

schránok panelákov v časti Petržalka mesto Bratislava. Na deviatej strane jasne

a stručne informuje občanov, čo majú robiť v prípade chemického ohrozenia. Otázkou

je koľko ľudí ju čítalo? Zrejmé z tejto situácie je, že málokto ak vôbec niekto. Ak by

predsa sa len nastala pozitívna reakcia na túto príručku, nenastala by vyššie spomínaná

situácia preťažovania telefonického spojenia.

Možno by sa politicky angažovaní ľudia mohli zamyslieť nad myšlienkou povinných

školení obyvateľstva. Takým príkladom by mohlo byť Švajčiarsko, ktoré má tento

systém už zavedený, dve hodiny ročne musí absolvovať toto školenie každý občan tohto

štátu s výnimkou detí.

Príručku by si mohli preštudovať aj operátori, ktorejkoľvek záchrannej zložky. Akoby

povedal prozaik „opakovanie je matka múdrosti“. Minimálne by si zopakoval svoje

kompetencie, vedel by kto má kedy a čo robiť, čo musí a čo môže, ale aj to čo nie je

v jeho kompetencií. A čo by bolo na tom najlepšie? Dokázal by posúdiť aj kvalitu

a rýchlosť zásahu.

Neviem si predstaviť obdobnú situáciu, v ktoromkoľvek inom kraji ako je ten

Bratislavský. Operačné stredisko CO by sa o udalosti dozvedelo iba z hlásenia kraja

o tri dni. Konzultantmi by boli po tri dni??? Asi len službukonajúci pracovníci

operačných stredísk. Našťastie táto udalosť nebola závažnejšieho charakteru.

Ale čo ma naozaj na tejto udalosti zarazilo bolo to, že Bratislavský HaZZ nemá svojich

operátorov na koordinačnom stredisku (v roku 2006), podotýkam ako jediný na

Slovensku. Hasičský a záchranný zbor si informácie musel zisťovať napríklad od

operačného strediska CO, aby vôbec vedel o mnohých krokoch a záveroch (organizácia

evakuácie, výsledky meraní).

Dovolať sa na Životné prostredie v nedeľu podvečer? Nemožné, pretože tento úrad

nemá povinnosť držať službu, ak keď za mnohé nesie zodpovednosť.

Aby som to ešte troška „okorenila“ nemôžem zabudnúť na slovenský „bulvár“.

Senzáciu za každú cenu naháňajúci novinári, ktorí nemajú ani poňatia o ochrane, opäť

zas a znova nezabudli zhodiť jednotlivé zložky IZS. Očakávali od CO aj to čo nemá

54

v kompetencii. A ako hovorí zákon „občan môže robiť všetko čo mu zákon nezakazuje,

úrady môžu robiť len to čo im zákon prikazuje“, nič viac ale ani nič menej. Každý úrad,

úradník, zložka IZS je na určitom mieste v hierarchii verejnej správy nášho štátu,

a preto má to svoje miesto, že mu prináležia určité kompetencie a práva a povinnosti,

ich prekročenie je prísne ošetrené sankciami.

Novinári jednotlivých redakcií boli oslovení, aby sa zúčastnili kurzov VTÚ KMCO,

ktoré by im poskytli ucelené informácie z tejto oblasti. Je aj v záujme pravdivého,

objektívneho a rýchleho informovania verejnosti, predísť obavám a panike. Ani

v rokoch 2006 a 2007 sa neuskutočnili tieto kurzy, pretože nik sa na ne neohlásil.

3.1 Návrh odporúčaní na zlepšenie fungovania záchranných zložiek

Prečo som sa sústredila na uvedené zásahy? Bola by to otázka namieste. Príčina je, že

na týchto mimoriadnych udalostiach vidieť problémy, ktoré treba neodkladne riešiť.

Mnohé z nich sú už vyriešené, ak prihliadneme na roky, v ktorých sa udiali, ale nie

všetky. Problémy, ktoré treba riešiť mi vyplynuli a bola som na ne aj upozornená, aj pri

konzultáciách s odborníkmi v uvedenej oblasti.

Koordinácia a činnosť zložiek IZS je ovplyvnená týmito faktormi:

• dualita riadenia medzi zložkami HaZZ a civilnou ochranou. KCHL CO patria do

systému civilnej ochrany, avšak pri zásahu ich riadi veliteľ HaZZ,

• stanovená 120 min. doba spohotovenia v mimo pracovnej dobe. V porovnaní

s ostatnými základnými zložkami IZS je to dlhá doba, ktorá spôsobuje

neefektívnosť nasadenia, čo má za následok problémy s rýchlym príchodom do

priestoru a celkovou činnosťou riešenia MU. Odporúčam dobu skrátiť

realizáciou stálej pohotovosti na pracovisku. Potreba vykonávať túto činnosť

v počte 3 osoby (riadiaci pracovník - odborný pracovník - vodič technik). Stála

pripravenosť a pohotovosť, ako súčasť každodennej práce,

• nedostatočné vybavenie kvalitnou meracou a detekčnou technikou na plnenie

zložitých odborných činností (veľké prevádzkové havárie, havárie s rozsiahlym

55

požiarom, teroristické útoky rôzneho pôvodu, zložitá situácia v rámci prepravy

nebezpečných látok a iné ...),

• minimálna disponibilita využitia iných odborných skupín. Zložky HaZZ, PZ

a MZ SR disponujú minimálnymi detekčnými prostriedkami na identifikáciu

nebezpečných materiálov.

• rozdiely v sociálnom zabezpečení v porovnaní iným zložkami IZS, ale aj

pracovníci KCHL CO sú pri výkone odborných činností či už priamo v teréne

alebo v chemickom laboratóriu sú vystavení účinkom:

� toxických, karcinogénnych, mutagénnych a teratogénnych

chemických látok,

� radiačnému ožiareniu (vonkajšia a vnútorná kontaminácia),

� biologickej infekcii,

� ďalším fyzikálno-chemickým negatívnym účinkom (tlaková

vlna, tepelné žiarenie a pod.).

V súčasnosti je riziko ohrozenia pracovníkov KCHL CO veľmi vysoké vzhľadom na

široký záber práce s nebezpečnými látkami.

Všetky základné zložky IZS (polícia, hasiči a horskí záchranári) sú sociálne riešení a

zabezpečení, ale pracovníci KCHL CO napriek nespochybniteľnej opodstatnenosti nie

sú doteraz zabezpečení.

• špecializácia a kooperácia medzi jednotlivými pracoviskami,

• potreba duplicity špeciálneho laboratórneho vybavenia, principiálnych,

základných a rozhodovacích metód detekcie minimálne u dvoch KCHL CO (t.j.

1 metóda na 1 laboratórium),

• realizácia modernizácie Plánu monitorovania radiačnej situácie územia SR

a modernizácie laboratórneho prístrojového vybavenia,

• správne a presné merania a zabezpečenie akreditácie a certifikácie výkonov

KCHL CO podľa noriem EÚ (STN ISO 17025).

56

Tieto faktory sú formulované na potreby laboratórií, ale súčasne vyhovujú aj ostatným

zložkám IZS. Je potreba ich riešiť, samotné riešenie je priamo uvedené v týchto

faktoroch. Odstránením sa dosiahne vyhovujúci stav, kde opatrenia budú vykonané včas

a správne. Napomôže k vytvoreniu skutočne funkčného IZS, kooperačných stredísk

IZS, operačných stredísk zložiek IZS a samotného fungovania a spolupráce zložiek IZS.

3.2 Návrh odporúčaní – vytvorenie primárneho a sekundárneho

modulu činností

Vytvorenie modulov spočíva v určení úloh podľa ich dôležitosti, čo je dosť náročné,

vzhľadom na dôležitosť každej úlohy. Z tohto dôvodu som vytvorila nižšie uvedené dva

moduly.

Primárny modul činností Kontrolných chemických laboratórií

1. Zdokonaľovať a skvalitňovať riadiacu, odbornú a technickú pripravenosť a

činnosť KCHL CO pri MU, so zameraním na rýchlosť, presnosť a správnosť

meraní, ako aj bezpečnosť zamestnancov.

2. Skvalitňovať a rozširovať spektrum analytického vybavenia so zameraním na

kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu toxických látok, ktorý sa bude odvíjať od

analýzy ohrozenia teritória.

3. Dosiahnuť stav identifikácie neznámej chemickej a rádioaktívnej látky po

kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke hromadným automatickým spracovaním

veľkého počtu (min. 50) vzoriek.

4. Skvalitňovať a rozširovať spektrum rádiometrického a dozimetrického servisu so

zameraním na kvalitatívnu a kvantitatívnu analýzu umelých rádionuklidov.

5. Skvalitňovať proces prieskumu, vyhodnocovania, odovzdávania správ a

prognózovania chemickej a radiačnej situácie v prípade MU.

57

6. Realizovať projekty medzinárodných aktivít a humanitárnej činnosti pre potreby

OSN, EÚ, NATO a OPCW, so zameraním na personálne, odborné a technické

zabezpečenie a dobudovanie Modulu 1 a 2.

7. Realizovať projekt účasti Modulu 1 a 2 na medzinárodnom zabezpečovaní

opatrení OPCW a v budúcnosti aj pre novo ustanovenú organizáciu CTBTO vo

Viedni.

8. Stálu pozornosť venovať odbornému rastu personálu KCHL CO ako i otázkam

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

9. Pozornosť venovať stavu a údržbe existujúceho prístrojového a technického

vybavenia a vystrojenia, ako aj výberu a sortimentu technických prostriedkov,

ktorými budú v budúcnosti KCHL CO vybavované.

Modul primárnych činností je tvorený činnosťami, ktoré musia vykonávať všetky

laboratóriá, bez prihliadnutia na ich špecializáciu uvedené v sekundárnom modeli. Sú to

základné činnosti, ktoré vykonávajú aj dnes, ale množstvo úloh, ktoré plnia im

neumožňuje venovať sa dostatočne týmto činnostiam. Po ich špecializácií bude, každé

laboratórium mať dostatok času venovať sa im a zároveň sa zúži ich sústredenosť na

potrebné vybavenie vzhľadom na ich špecializáciu.

Sekundárny modul činností Kontrolných chemických laboratórií

Územnú pôsobnosť jednotlivých KCHL CO by som navrhovala zanechať tak, ako je

v dnešnej podobe. Skôr by som navrhla ako sekundárny modul ich činností,

špecializovať tieto laboratória nasledovne:

KCHL CO Nitra

Laboratórium by sa zameralo skôr na riešenie MU súvisiacich s únikom nebezpečných

chemických, toxických a bojových látok.

Pri riešení mimoriadnych udalostí s potrebou výkonu zložitých analytických meraní,

KCHL CO vystupuje ako komplexná služba s využitím dostupnej analytickej techniky

a ľudských zdrojov tak, aby sa zabezpečilo čo najširšie spektrum stanovovaných

58

toxických látok a typových bojových otravných látok a zároveň vytvorili podmienky pre

súčinnosť napĺňania úloh Modulu 1 a 2.

Laboratórne techniky by sa zamerali na separačné metódy vysokotlakej kvapalinovej

chromatografie a plynovej chromatografie s fotoionizačným detektorom organických

látok a toxických a výbušných plynov, ako aj infračervenej spektrofotometrie (plynov,

tuhých a kvapalných látok), spolu s využitím základných analytických metód.

KCHL CO Slovenská Ľubča

Laboratórne techniky by sa zamerali na separačné metódy a identifikáciu organických

látok, ich štruktúry použitím plynovej chromatografie s plameňo-ionizačným a

infračerveným detektorom a na metódu plynovej chromatografie s hmotnostnou

spektrometriou (GC-MS).

KCHL CO Jasov

Laboratórne techniky by sa zamerali na radiačnú analýzu, kvalitatívne a kvantitatívne

gamaspektrometrické analýzy rádioaktívnych látok, hlavne v oblasti nízkych energií

gama žiarenia, ako aj žiarenia beta a alfa.

V chemickej analýze sa zamerať na infračervenú spektrofotometriu a v budúcnosti na

metódu plynovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou (GC-MS) .

Navrhujem ich oddelenú špecializáciu, ktorá by pomohla nielen samotnej vybavenosti,

ale aj odbornej príprave zamestnancov. Každé laboratórium, by vykonávalo činnosti

uvedené v module jedna, to znamená, že by sa zachovala ich funkčnosť v dnešnej

podobe (prevažne zamerané na nebezpečné látky, a to aj z dôvodu, skúseností

z minulosti a prevažujúceho chemického priemyslu v SR), ale zároveň by sa sústredilo

na riešenie svojej problematiky (KCHL CO Nitra –oblasť nebezpečných látok, KCHL

CO Jasov – oblasť radiačných látok, KCHL CO Slovenská Ľupča – oblasť biologických

látok, organizmov). Samozrejme, že laboratória sú vo svojej podstate aj tak zriadené,

ale malo by sa to riešiť výraznejšími rozdielmi či v technike, či u zamestnancov a v ich

vzdelávaní. Tým sa dali jednoduchšie a efektívnejšie pripravovať cvičenia zložiek IZS.

V prílohe č. 2 som uviedla novú organizačnú štruktúru laboratórií. Ako môžete si

všimnúť zmenili sa pracoviská, radiačný monitoring územia Slovenskej republiky by

bol zachovaný, až na kompletnú správu, ktorú by vypracovalo KCHL Jasov. Overenie

výsledkov chemických analýz by bolo medzi dvoma laboratóriami a to, Nitra, ktorá by

59

vykonávala analýzy a Jasov, ktorý by ich overoval. Zaujala som aj stanovisko k potrebe

vybudovania biologického pracoviska, ktoré by spolupracovalo s Úradom verejného

zdravotníctva SR, ktoré by plnilo funkciu overovania analýz. Výmena informácií, by

nebola nijako zhoršená, skôr naopak zjednodušila by sa celá výmena. Zpohotovenie by

sa zabezpečilo zriadením pohotovostných stredísk CO podľa vzoru maďarskej

republiky, 8 pohotovostných staníc rozmiestnených po celom území Slovenskej

republiky, ktoré by okamžite kontaktovali príslušné laboratórium, podľa druhu

nebezpečenstva, vyškolený pracovník by mal k dispozícii manuál, ktorý by obsahoval aj

najnevyhnutnejšie pokyny ku koordinácii zásahu, do času príchodu pracovníkov

laboratórií.

Celé riešenie ostáva len na rozhodnutí úradov a vyriešení legislatívnych úprav

v zákonoch.

60

4 ZÁVER

Spracovanie diplomovej práce trvalo niekoľko mesiacov – od zháňania teoretických

poznatkov až po konzultácie s odborníkmi z praxe, o možnostiach skvalitnenia riadenia

laboratórií ale aj celého Integrovaného záchranného systému, sú to dve zložky, ktoré

nemožno pri riešení mimoriadnych udalostí od seba oddeliť. Zoznámila s množstvom

nových ľudí, ktorí mi umožnili čo najlepšie spoznať vidieť problematiku nielen z môjho

laického pozorovania, ale aj z ich odborného postoju.

Názory sa nerozchádzali, skôr boli inak vyslovené, pretože každý si hájil svoje záujmy,

snažila som sa ich skĺbiť do jedného celku a hodnotiť nestranne, objektívne

a zodpovedne.

V úvode diplomovej práce som stanovila viaceré ciele t.j., objasniť úlohy a činnosti

kontrolných chemických laboratórií, v takom veľkom celku ako je integrovaný

záchranný systém, na modelovej situácii ukázať priebeh ich činností a v poslednom rade

riešiť ich fungovanie, aby bolo čo najlepšie a najefektívnejšie.

Tieto ciele som splnila a na základe nich som stanovila odporúčania a návrhy, ktoré by

podľa môjho názoru mohli byť praktickým prínosom do budúcnosti.

Záverom môžem konštatovať, že čas potrebný na zlepšenie sa nedá minimalizovať ani

urýchliť, je nutné dodržať ho aby nedošlo k opätovným chybám a nedostatkom v riadení

celého systému ochrany obyvateľstva pri mimoriadnych udalostiach. A ak vezmeme do

úvahy fakt, že v dnešnej dobe všetko stojí peniaze, a v tomto prípade nemalé sumy, je to

ďalší dôvod sústrediť sa na posledné etapy budovania tohto systému, aj keď nie vždy sa

dá na všetko pripraviť, ale aspoň je dobré byť v strehu a pružne reagovať na meniace sa

požiadavky.

61

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1] BENČÍKOVÁ, E. 2006.Integrovaný záchranný systém, ako taký nezlyhal, za

všetkým je treba hľadať ľudí. In: Civilná ochrana, 2004, č. 4, s. 15

[2] BENČÍKOVÁ, E. 2006. Nevedomosť neospravedlňuje, nezáujem trestá. In:

Civilná ochrana, 2006, č. 4, s. 14

[3] DALOŠ, A. a kolektív. 2003. Nebezpečné látky a ekologické havárie [on line]

[cit. 14. 01. 2008], Dostupné na: http://fsi.uniza.sk/kpi/ (Publikačná činnosť,

Nebezpečné látky a ekologické havárie)

[4] Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí, ADR

z 1. júla 2007

[5] Chlór, [on line] [cit. 20. 02. 2007], Dostupné na: http://sk.wikipedia.org/wiki/

Chlór

[6] Informácie pre dotknutú verejnosť, [on line][cit. 15. 01. 2008], Dostupné na:

http:// www.nchz.sk/dokumenty/dotknutaverejnost.pdf

[7] JAKAB, M. Úlohy civilnej ochrany vyplývajúce z medzinárodného

humanitárneho práva. In: Civilná ochrana, 2007, s. 29

[8] JANÁSEK, D. – POTOČEK, T. – SVETLÍK, J. 2004. Nebezpečné látky.

Žilinská univerzita v Žiline, 2004. 123 s. ISBN 80-8070-243-8

[9] Karta bezpečnostných údajov, [on line] [cit. 15. 01. 2008], Dostupné na:

http:// www.airproducts.sk/corporate/vseobecne/pdf/slovenka/Chlor.pdf

[10] Koncepcia organizácie a rozvoja civilnej ochrany do roku 2015, 2007, [on

line][cit. 10. 11. 2007], Dostupné na:

http://rokovania.sk/appl/material.nsf/0/6F886E2346CD65FAC12573FA00457

243/FILE/vlatnymat.rtf

[11] KOSÍR, M. 2008. Plán ďalšieho rozvoja kontrolných chemických laboratórií

civilnej ochrany na roky 2008 – 2015, Interný doklad

[12] KOSÍR, M. 2006. Predstavenie kontrolného chemického laboratória CO ako

základnej zložky IZS, Interný doklad

[13] KOSÍR, M. 2007. Metodický postup pri mimoriadnych situáciách spojených

s chemickým, radiačným a biologickým ohrozením, Interný doklad

[14] KOSÍR, M. 2004. Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany. In: Civilná

ochrana, 2004, č. 1, s. 9

62

[15] KOSÍR, M. 2004.Chemické hodnotenie pravdepodobnej ohrozenej oblasti. In:

Civilná ochrana, 2006, č. 3, s. 40

[16] KOSÍR, M. Pôsobnosť a úlohy kontrolného chemického laboratória civilnej

ochrany, 2005, Interný doklad

[17] Mapa mesta Nováky, [on line] [cit. 08. 03. 2008] Dostupné na:

http://mapy.zoznam.sk/index.pl?zoom=8&pos_x=462366&pos_y=1227018&s

x=462290&sy=1227045&sipka=1&cats=&exp=&city_id=397&name=Novak

Y.COM&si

[18] Návrh koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému,

[on line] [cit. 08. 11. 2007], Dostupné na:

http://www.minv.sk/pk/2003/ARCHIV/KM-272/vlastnymat.rtf

[19] NOVÁK, L. a kol. 2005. Krízové plánovanie. Žilinská univerzita

v Žiline/EDIS, 2004. 208 s. ISBN 80-8070-391-4

[20] Novela zákonao Integrovanom záchrannom systéme, [on line] [cit. 06. 11.

2007], Dostupné na: http://www.minv.sk/archiv/izsnovela.htm

[21] ROTH, R. 2005. Dobrá príprava – základ záchrany života. In: Civilná ochrana,

2005, č.5, s. 10

[22] ŠIMÁK, L. 2006. Krízový manažment [on line] [cit. 14. 01. 2008], Dostupné

na: http://www.fsi.uniza.sk/kkm (Publikačná činnosť, Krízový manažment)

[23] ŠIMÁK, L. 2006 Manažment Rizík [on line] [cit. 14. 01. 2008], Dostupné na:

http://www.fsi.uniza.sk/kkm (Publikačná činnosť, Krízový manažment)

[24] ŠOVČÍK, J. 2005. V Novákoch precvičovali opatrenia pri úniku chlóru. In:

Civilná ochrana, č. 4, s. 50

[25] Vyhláška č. 523/2006 Z. z.. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek

civilnej ochrany zo 14. augusta 2006

[26] Vyhláška č. 533/2006 Z. z.. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok

zo 14. augusta 2006

[27] Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a civilnej ochrany

Slovenská Ľupča, [on line] [cit. 15. 01. 2008] Dostupné na: http:// www

.uco.sk/ VTU/ index.htm

[28] Zákon č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a prípravkoch z 5. apríla 2001

63

ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1 Organizačná štruktúra Kontrolných chemických laboratórií .......................... 64

Príloha 2 Inovovaná organizačná štruktúra Kontrolných chemických laboratórií ......... 65

Príloha 3 Územná pôsobnosť Kontrolných chemických laboratórií.............................. 66

Príloha 4 Mapa mesta Nováky – Novácke chemické závody......................................... 67

Príloha 5 Vybrané nebezpečné látky závodu.................................................................. 68

Príloha 6 Výstup z programu Aloha ............................................................................... 70

64

Príloha 1 Organizačná štruktúra Kontrolných chemických laboratórií

Sekcia Krízového manažmentu Civilnej

Ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a

Civilnej ochrany Slovenská Ľubča

Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany

NITRA

Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany

SLOVENKÁ ĽUPČA

Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany

JASOV

Vedúci(1)

Vedúci(1)

Vedúci(1)

Radiačné pracovisko

(2)

Chemcké pracovisko

(4)

Hospodárske pracovisko

(2)

Radiačné pracovisko

(2)

Chemcké pracovisko

(3)

Hospodárske pracovisko

(1)

Radiačné pracovisko

(2)

Chemcké pracovisko

(3)

Hospodárske pracovisko

(1)

65

Príloha 2 Inovovaná organizačná štruktúra Kontrolných chemických

laboratórií

Sekcia Krízového manažmentu Civilnej

Ochrany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

Vzdelávací a technický ústav krízového manažmentu a

Civilnej ochrany Slovenská Ľubča

Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany

NITRA

Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany

SLOVENKÁ ĽUPČA

Kontrolné chemické laboratórium Civilnej ochrany

JASOV

Vedúci(1)

Vedúci(1)

Vedúci(1)

Radiačné pracovisko

(1)

Chemcké pracovisko

(5)

Hospodárske pracovisko

(1)

Radiačné pracovisko

(1)

Biologické pracovisko

(4)

Hospodárske pracovisko

(1)

Radiačné pracovisko

(4)

Chemcké pracovisko

(1)

Hospodárske pracovisko

(1)Úrad verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky

66

Príloha 3 Územná pôsobnosť Kontrolných chemických laboratórií

(Zdroj: Predstavenie kontrolného chemického laboratória CO ako základnej zložky

IZS, Kosír, 2006)

67

Príloha 4 Mapa mesta Nováky – Novácke chemické závody

Mierka 1:200 m

(Zdroj:http://mapy.zoznam.sk/index.pl?zoom=8&pos_x=462366&pos_y=1227018&sx=

462290&sy=1227045&sipka=1&cats=&exp=&city_id=397&name=NovakY.COM&si)

68

Príloha 5 Vybrané nebezpečné látky Nováckych chemických závodov

Nebezpečná látka CAS Symbol R – vety

Propylénoxid 75-56-9 F+, T 45-46-12-20/21/22-36/37/38

Vodík 1333-74-0 F+ 12

Chlór 7782-50-5 T,Xi,N 23-36/37/38-50

Acetylén 74-86-2 F+ 5-6-12

Benzín

Etylénoxid 75-21-8 F+, T 45-46-12-23-36/37/38

Metán (zemný plyn) 74-82-8 F+ 12

Metanol 67-56-1 F, T 11-23/24/25-39/23/24/25

Etylénchlórhydrín 107-07-3 T+ 26/27/28

Chlorid ortuťnatý 7487-94-7 T+, N 28-34-48/24/25-50/53

1,1,2,2-tetrachlóretán 79-34-5 T+, N 26/27-51/53

2-ethylchlórmravenčan 24468-13-1 T+ 26-38

Amoniak 7664-41-7 T, N 10-23-34-50

Epichlórhydrín 06-89-8 T 10-23/24/25-34-43-45

Ortuť 7439-97-6 T, N 23-33-50/53

Dusičnan sodný 7631-99-4 O 8

Dusitan sodný 7632-00-0 O,T,N 8-25-50

Peroxid vodíka 7722-84-1 O, C 8-34

Peroxodisíran draselný 7727-21-1 O, Xn 8-22-36/37/38-42/43

Dibenzoyldiperoxid (DBP) 94-36-0 E, Xi 2-36-43

Dimetyletanolamín 108-01-0 C 10-20/21/22-34

Lovogen Zn 64742-82-1 Xn 10-51/53-65

Nafta F 10

P-alkyd S 60/60 NV-P Xn 10-65

P-xylén 106-42-3 Xn 10-20/21-38

Xylén ropný – zmes 1330-20-7 Xn 10-20/21-38

Acetón 67-64-1 F, Xi 11-36-66-67

1,2-dichlóretán 107-06-2 F, T 45-11-22-36/37/38

1,2-dichlórpropán 78-87-5 F, Xn 11-20/22

Metyl acetát 79-20-9 F, Xi 11-36-66-67

Toluén 108-88-3 F, Xn 11-20

69

Trietylamín 121-44-8 F, C 11-35-20/21/22

Vinyl acetát 108-05-4 F 11

Etylén 74-85-1 F+ 12

Oxid uhoľnatý 630-08-0 F+, T 12-23-48/23-61

Propylén 115-07-1 F+ 12

Vinylchlorid 75-01-4 F+, T 45-12

Chlórparafíny 85535-84-8 Xn, N 40-50/53

Listab 51 12578-12-0 T, N 61-62-20/22-33-50/53

Trichlóretylén 79-01-6 T 45-36/38-52/53-67

Dibutylftalát 84-74-2 Xn, N 62-63-51/53

Irganox N 51-53

Karbidové zmesi F 14/15

2-metylpropán-1-ol 78-83-1 Xi 10-37/38-41-67

3,5-dimetyl-1-hexín-3-ol 107-54-0 Xn 10-21/22-36/38

4-metyl-2-pentanón 109-10-1 F, Xn 11-20-36/37-66

1,2,3,4,-tetrahydronaftalén 119-64-2 N, Xi 19-36/38-51/53

2,4,7,8-tetrametyl-5-decín-4,7-diol 126-86-3 Xi 36-52-53

Pozn.: E – výbušný,

O – oxidujúci,

F – veľmi horľavý,

F+ - mimoriadne horľavý,

T – jedovatý,

T+ - veľmi jedovatý,

C – žieravý,

Xn – škodlivý,

Xi – dráždivý,

N – nebezpečný pre životné prostredie.

(Zdroj: www. nchz.sk/dokumenty/dotknutaverejnost. pdf)

70

Príloha 6 Výstup z programu Aloha

Písomná časť

SITE DATA:

Location: NOVAKY, SLOVAKIA

Building Air Exchanges Per Hour: 0.62 (unsheltered single storied)

Time: April 10, 2008 1735 hours ST (using computer's clock)

CHEMICAL DATA:

Chemical Name: CHLORINE Molecular Weight: 70.91 g/mol

AEGL-1(60 min): 0.5 ppm AEGL-2(60 min): 2 ppm AEGL-3(60 min): 20 ppm

IDLH: 10 ppm

Carcinogenic risk - see CAMEO

Ambient Boiling Point: -34.6° C

Vapor Pressure at Ambient Temperature: greater than 1 atm

Ambient Saturation Concentration: 1,000,000 ppm or 100.0%

ATMOSPHERIC DATA: (MANUAL INPUT OF DATA)

Wind: 3 knots from 160° true at 4 meters

Ground Roughness: urban or forest Cloud Cover: 5 tenths

Air Temperature: 10° F Stability Class: F

Inversion Height: 80 meters Relative Humidity: 50%

SOURCE STRENGTH:

Leak from hole in horizontal cylindrical tank

Non-flammable chemical is escaping from tank

Tank Diameter: 2 meters Tank Length: 8 meters

Tank Volume: 25.1 cubic meters

Tank contains liquid Internal Temperature: -1° C

Chemical Mass in Tank: 3000 kilograms

Tank is 7% full

Circular Opening Diameter: 15 centimeters

Opening is 75 centimeters from tank bottom

Release Duration: 1 minute

Max Average Sustained Release Rate: 5.33 kilograms/sec

71

(averaged over a minute or more)

Total Amount Released: 320 kilograms

Note: The chemical escaped from the tank as a gas.

THREAT ZONE:

Model Run: Heavy Gas

Red : 1.0 kilometers --- (20 ppm = AEGL-3(60 min))

Orange: 2.8 kilometers --- (2 ppm = AEGL-2(60 min))

Yellow: 5.2 kilometers --- (0.5 ppm = AEGL-1(60 min))

Grafická časť

2 0 2 4 6 8 10 12 14 5

3

1

0

1

3

5

kilometers

>= 20 ppm = AEGL-3(60 min)

>= 2 ppm = AEGL-2(60 min)

>= 0.5 ppm = AEGL-1(60 min)

Confidence Lines