Juraj Zamkovský Centrum pre podporu miestneho aktivizmu Priatelia Zeme Slovensko

Juraj ZamkovskýCentrum pre podporu miestneho aktivizmu

Priatelia Zeme SlovenskoCEE Bankwatch Network

OBCHOD V KONTEXTE EKONOMICKEJ GLOBALIZÁCIE

Časť prvá:

Prípad ťažby ropy v Amazónii(Ekvádor)

Ekvádor

• Rozloha: 283,560 km2

• Počet obyvateľov: 13,7 mil. (2003) • Podiel ľudí žijúcich pod hranicou

chudoby: 70% (2001)• Podiel detí trpiacich podvýživou: 80 % (1997) • Externý dlh: 14,4 mld. USD (2002)

Prírodné zdrojePrírodné zdroje

ropa

drevo

vodná energia

ryby

(Zdroj: www.cia.org)

foto

: Jur

aj Z

amko

vský

Ropa: hlavný exportný artikel Latinskej Ameriky

• ropný priemysel investuje do prieskumu nových ložísk ropy a plynu 156 mld. USD ročne

• od 70-tych rokov sa juhoamerické krajiny zadlžujú kvôli výstavbe infraštruktúry na ťažbu ropy

• väčšina vyťaženej ropy sa exportuje do USA

foto: Juraj Zamkovský

Prostredie pre pôsobenieropných spoločností v Ekvádore

• lacná pracovná sila: vysoká nezamestnanosť, väčšina ľudí žije mimo sociálnej siete

• masívne štátne dotácie

• nevynútiteľné zákony na ochranu životného prostredia a zdravia

• absencia kontrolných mechanizmov

foto: Friends of the Earth

Vládne stimuly na prilákanie ropných firiem

• 20/30-ročné licencie na ťažbu ropy

• vláda refunduje firmám všetky náklady na výstavbu infraštruktúry a prieskum

tým je vláda finančne motivovaná znižovať výdavky na ochranu životného prostredia

• dotácie kryje úvermifoto: Juraj Zamkovský

Keď chudobný dotuje bohatého

19992000 2001

20022003

Ekvádor (príjmy štátneho rozpočtu)1

ChevronTexaco (príjmy z predaja a prevádzky)20

20

40

60

80

100

120

140

príjmy v mld. EUR

Zdroje: 1 IMF Country Report No. 03/248, august 2003 2 Zdroj: http://www.chevrontexaco.com/investor/annual/2003/financials/

Ťažba ropy ako nástroj boja s chudobou

• Záber území domorodých národov pozdĺž ciest k ropným poliam

• Parcely (30-50 ha) poskytnuté mestskej chudobe

• Podmienka: vyklčovanie pralesa a hospodárenie na získanej pôde

• Masívna kolonizácia (ročný prírastok > 7%)

• Výsledok: 5-10 línií plantáží po oboch stranách ciest, dočasný odsun problémov zo slumov do pralesov

foto: Friends of the Earth

Sociálne dôsledky(1970 – 1990)

• miera nezamestnanosti v Ekvádore vzrástla štvornásobne

• podiel obyvateľov žijúcich pod hranicou chudoby sa zdvojnásobil

• vzrástla kriminalita a množia sa ozbrojené konflikty v Amazónii

• genocída pôvodných obyvateľov

foto

: Jur

aj Z

amko

vský

Environmentálne dôsledky v Amazónii

• Devastácia prostredia: veľkoplošná kontaminácia pôdy a vôd, dezertifikácia, chemizácia monokultúrnych plantáží

• Zdravotné dôsledky: Rapídny nárast zhubných nádorov, ktoré sa v Amazónii predtým nevyskytovali (v niektorých komunitách až 100-násobne prevyšuje historické priemery)

foto: Friends of the Earth

Ekonomický paradox:

viac ropy - viac dlhov

Ekonomické dôsledky

• exponenciálny nárast externého dlhu: 217 mil. US$ (1971) 14 mld. US$ (2002)

• dnes predstavuje dlhová služba 41 % štátneho rozpočtu a je určená iba na splácanie úrokov

• 1999: krach ekonomiky nástup terapie MMF a SB

foto: Juraj Zamkovský

Väčšina príjmov z ťažby ropy odteká z krajiny von.

Zisky ropných spoločností sú založené na ignorovaní environmentálnych a sociálnych nákladov.

…privatizácia ziskov

Po vypršaní licencií firmy za sebou zanechávajú rozvrátenú krajinu a spoločenské problémy

Socializácia škôd …

foto: Juraj Zamkovský

• ťažba vyše 1,5 mld. barelov ropy

• výstavba 339 ropných polí na území 443 tisíc ha pôvodného pralesa

• úmyselné vypustenie vyše 80 mld. litrov toxických odpadov bez úpravy (nepočítajúc nehody)

• množstvo neúmyselných únikov ropy do podzemia

• zničená pôda a vodné zdroje pre takmer 30 tisíc ľudí

• každodenné spaľovanie stoviek tisíc m3 zemného plynu ako odpadu

Pôsobenie firmy Texaco v Ekvádore (1972-1999)

foto: Juraj Zamkovský

Prípad Aquinda v. Texaco

• 1992: firme Texaco vypršala hlavná licencia na ťažbu ropy, infraštruktúru prebrala štátna firma Petroecuador

• 1993: hromadná žaloba postihnutých obyvateľov Amazónie proti firme Texaco na súde v New Yorku (požadujú kompenzáciu vo výške 1,5 mld. US$)

Aquinda v. Texaco

• Texaco sa pokúsilo predísť súdu vyjednávaním (Clean-up Agreement v r. 1994-95)

• “rekontaminácia” prostredia štátnou firmou ťažké preukázať príčinnú súvislosť

• verdikt 1996: forum non conveniens (prípad vrátený na riešenie v Ekvádore) odvolanie

foto: Juraj Zamkovský

• október 2001: fúzia firiem Texaco a Chevron dnes štvrtá najväčšia ropná/energetická spoločnosť na svete

• aktivity v 180 štátoch (spolu cca 53 tisíc zamestnancov)

• investície a prieskum v r. 2003: 8.5 mld. US$

• obrat a ďalšie prevádzkové príjmy v r. 2002: 98,7 mld. US$

• čistý zisk v r. 2002: 1,132 mld. US$

ChevronTexaco Way

At ChevronTexaco, we know that success demands the highest standards of social, economic and environmental

responsibility across our operations worldwide. Our approach to corporate responsibility is rooted in our core values, known as the ChevronTexaco Way: „to conduct business in a socially responsible and ethical manner…

support universal human rights… protect the environment, benefit the communities where we work… learn from and

respect cultures in which we work.“

www.chevrontexaco.com

Časť druhá:

Voľný obchod: ako pre koho

Medzinárodný kontext:ekonomická globalizácia

70-te roky: bezprecedentná demontáž kompetencií regulačných autorít

prvýkrát spochybnená legitimita inštitúcií aspoň teoreticky demokratických a legitímnych (vlády a parlamenty)

akcelerácia moci inštitúcií vo svojej podstate nedemokratických (nadnárodné obchodné spoločnosti)

Nadnárodné obchodné spoločnosti(Transnational corporations - TNCs)

• účelom TNCs je tvorba zisku bez ohľadu na spoločenskú prospešnosť

• obchodné záujmy sú často v rozpore so záujmami verejnými (spoločensky užitočné aktivity väčšinou nie sú zaujímavé z hľadiska tvorby zisku)

• väčšia časť obchodných aktivít TNCs je mimo ich materskej krajiny (napr. ABB má pobočky v 140 krajinách, Philip Morris v 180, Shell vo vyše 100)

• TNCs presúvajú svoje prevádzky podľa toho, kde sú aké podmienky

Obchodné versus verejné záujmy

Obchodné záujmy TNCs Verejné záujmyčo najlacnejšia pracovná sila cena práce garantujúca čo najvyššiu

životnú úroveňslabá/neúčinná regulácia v oblastiživotného prostredia

čo najúčinnejšia právna úprava ochranyprostredia

absencia definície verejných záujmov čo najjasnejšia definícia verejnýchzáujmov

slabé odbory silné a efektívne odboryrozsiahle dotácie a zvýhodneniapodmienené veľkosťou investície

stimuly podmienené kvalitou investície

slabá vyjednávacia pozícia vlády vláda schopná chrániť verejný záujem

• odstránenie bariér pre voľný pohyb TNCs (liberalizácia obchodu)

• vymknutie sa spod kontroly demokratických inštitúcií - oslabenie ich regulačných kompetencií vo vzťahu k obchodu

• konštituovanie vynútiteľných mechanizmov zabezpečujúcich voľný pohyb TNCs

• zmierňovanie legislatívy na ochranu sociálneho a životného prostredia a ich podriadenie pravidlám voľného obchodu

Podmienky vzniku výhodného prostredia pre TNCs

• Celkové ročné príjmy 10 najväčších TNCs prevyšujú celkové príjmy 100 najchudobnejších štátov (r. 1999)

• Na ”mape” 100 najväčších ekonomík sveta už od začiatku 90-tych rokov väčšinu netvoria štáty, ale TNCs

TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta

TNCs - najsilnejšie ekonomiky sveta (pokračovanie)

• 5 TNCs kontroluje 60% svetovej výroby automobilov

• 5 TNCs kontroluje vyše 40% svetového obchodu s ropou

• 5 TNCs kontroluje 35% trhu v oblasti chemického priemyslu

• 5 TNCs kontroluje vyše 50% trhu s elektronikou

• 5 TNCs kontroluje vyše 50% oceliarskeho trhu

Porovnanie príjmov automobiliek s príjmami štátneho rozpočtu SR

príjmy

19992000

20012002

2003

Štátny rozpočet SR

Hyundai Motor Company

PSA Peugeot-CitroenVolkswagen Group

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

v mld. EUR Zdroje:

www.volkswagen-ir.de

www.psa-peugeot-citroen.com

www.hyundai-motor.com

Štatistický úrad SR

TNCs - kľúčoví hráči v politike

• národná úroveň: zakázky, investičné stimuly, sektorové politiky, legislatíva

• medzinárodná úroveň: presadzovanie deregulačných opatrení (prostredníctvom lobistických skupín ERI, ICO, WEF), blokovanie dôležitých konvencií a legislatívy (napr. dohoda o klimatických zmenách, príprava smernice EÚ o chemických látkach, atď.)

Obchod v kontexte ekonomickej globalizácie =

socializácia rizík a škôd...

• TNCs postupne rozleptávajú regulačné mechanizmy voči sebe stávajú sa neregulovateľné

• presúvajú zodpovednosť za riešenie problémov, ktoré spôsobujú, na spoločnosť

… + privatizácia ziskov

• dnešný systém umožňuje TNCs profitovať z čerpania zdrojov a poškodzovania životného prostredia a spoločnosti

• a zároveň unikať – s malými výnimkami – zodpovednosti

Ekonomická globalizácia: proces riadený, nie spontánny ani prirodzený

• účelový výtvor konkrétnej záujmovej skupiny - TNCs

• v tomto systéme nemôže ani teoreticky existovať voľný trh

Kontakt:

Juraj ZamkovskýCEPA, Ponická Huta 65, 976 33

PonikyTel: 048 4193 324

E-mail: zamkovsky@changenet.skwww.cepa.sk

Časť tretia:

Defekty teórie

Ekonomický liberalizmus: ideologický základ dnešného modelu

ekonomickej globalizácie

• trh je najlepším regulátorom a zároveň i ochrancom spoločenských a prírodných hodnôt

• neviditeľná ruka trhu má diktovať svoje pravidlá spoločnosti, nie naopak

preto je potrebné trh liberalizovať a obmedzovať zasahovanie verejných inštitúcií do ekonomiky

Keby na Slovensku dlhšie pôsobil voľný trh, už dávno by boli v našich riekach pstruhy.

Jozef Kučerák (predvolebný okrúhly stôl, STV 1992) fo

to: R

udol

f Nov

ák

Základné mýty ekonomickej globalizácie

• Mýtus 1: ekonomika musí vychádzať z princípu trvalého ekonomického rastu, pričom základným indikátorom pokroku je hrubý domáci produkt (HDP)

• Mýtus 2: hromadenie celkového ekonomického blahobytu v spoločnosti automaticky “presiakne” zhora-dole (trickle-down economy)

• Mýtus 3: komparatívne výhody ekonomika musí byť orientovaná na export

Mýtus 1: HDP rastie = ekonomika je zdravá

HDP ako základný ekonomický indikátor

pre hodnotenie ekonomickej situácie (bohatstva) krajín

pre posudzovanie kvality hospodárskej politiky a rozhodovania vlád

pre meranie a plánovanie rastu ekonomiky

pre prípravu ekonomických reforiem, rozhodnutí a odporúčaní medzinárodných finančných inštitúcií

HDP - indikátor kvantity, nie kvality

• považuje každú monetárnu transakciu za pozitívnu (včítane nákladov na vojny, riešenie následkov katastrof, znečistenia prostredia, kriminality, atď.)

• dokumentuje iba účtovne registrované aktivity

• nezohľadňuje distribúciu ani zdroje príjmov (napr. pôžičky), ani sociálnu situáciu

• ignoruje limity rastu a kvalitu života

“I think the economic logic behind dumping a load of toxic waste in the lowest wage country is impeccable and we should face up to that, ...underpopulated countries in Africa are vastly underpolluted...”

Lawrence Summers, hlavný ekonóm Svetovej banky, december 1991

(neskôr minister financií USA a výkonný riaditeľ Svetovej banky za USA)

foto: Friends of the Earth

Mýtus 2: Trickle-down economy

Teória: Čím väčšie je celkové HDP krajiny, tým viac ho “presiakne” k jej občanom

Realita: S rastom HDP nekorešpondujú ukazovatele kvality života

Regionálne disparity

Mýtus 3: Komparatívne výhody

Teória:

• prosperita krajiny závisí od investícií do sektorov, v ktorých je výroba najefektívnejšia a od exportu vyrobených produktov

Realita:

• teória neplatí v podmienkach liberalizovaného obchodu (kapitál je mobilný)

• krajiny najmä s nestabilizovanou ekonomikou sú nútené poskytovať čoraz väčšie investičné stimuly na lákanie TNCs

• slabiny krajiny sú umelo považované za výhody

• dotované investície sa stávajú bremenom: preteky ku dnu

Preteky ku dnu: slabí dotujú silných

• dnešný systém je do značnej miery analógiou neudržateľného komunistického modelu (koncentrácia, centralizácia, ignorovanie externalít)

• zvyšovanie závislosti na vonkajšej nestabilite a súkromných záujmoch investorov

• veľkosť investície ako jediné kritérium pre poskytovanie subvencií

• investičné stimuly blokujú verejné zdroje na alternatívne rozvojové programy

Prípad Flextronics (ČR)očakávania

• sľub: do roku 2005 zamestnať 3000 ľudí

• investičné stimuly od štátu: spolu 101 mil. Kč (daňové a colné prázdniny počas 3 rokov a dotácie na rekvalifikáciu)

• stimuly od města Brno: spolu v hodnote 87 mil. Kč (kúpa 7 ha za 7 Kč a prenájom vyše 40 ha za 1 Kč/ha)

Prípad Flextronics (ČR)realita

• 2001: firma zamestnala v Brne cca 2500 pracovníkov (na niekoľko mesiacov), ich počet však rýchlo klesol na 1200

• máj 2002: firma zavrela prevádzku v Maďarsku (po necelom polroku a vyčerpaní investičných stimulov)

• júl 2002: firma zatvorila prevádzku v Brne a prepustila viac ako 1000 zamestnancov (dôvod: presun do Číny - 3x lacnejšia pracovná sila a slabý odbyt v EÚ)

• štát ani mesto nemajú nárok na vrátenie stimulov: firma bola zmluvne zaviazaná iba investovať min. 10 mil. US$ a rekvalifikovať a zamestnať 225 ľudí na dobu neurčitú

Prípad priemyselných parkov v Maďarsku

• Očakávanie: priemyselné parky budú stimulovať zahraničných investorov k výskumno-vývojovej činnosti a transferu know-how

• Realita: dve tretiny firiem využívajúcich výhody priemyselných zón sa takejto činnosti vôbec nevenujú

„Firmy sa usídľujú v parkoch najmä kvôli lacnej pracovnejsile, okolnostiam nájomnej práce a nesnažia sa príliš o produkciu s vyššou pridanou hodnotou…“ Správa Ministerstva hospodárstva MR, 2001

Prípad Volkswagen (SR)

„Rozvoj výroby vo Volkswagene, a to nielen v bratislavskomzávode, ale aj v ostatných závodoch po Slovensku, je vo verejnom záujme.“ podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Miloš, január 1999

„Volkswagen je najlepší zahraničný investor na Slovensku.“ minister hospodárstva Ľudovít Černák, január 1999

Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen

1991: zmluva medzi vládou SR a Volkswagen AG o podporefirmy pri vysporiadavaní pozemkov

1997: vytvorenie postu splnomocnenca vlády pre rozvojautomobilového priemyslu (súčasný splnomocnenecpracoval do nástupu do funkcie vo firme ŠKODA

AUTO, s.r.o.)

1998: vládny Program rozvoja automobilového priemyslu(stratégia podpory automobilového priemyslu)

Prípad Volkswagen (SR) štátna podpora pre Volkswagen

1999: novela zákona o daniach z príjmu (veľkí zahraničníinvestori získali nárok na desaťročné daňové

prázdniny) zákon o významných investíciách (umožňujevyvlastňovať nehnuteľnosti v prospech veľkýchinvestorov)

2001: zákon o investičných stimuloch (dotácie veľkým firmámna tvorbu pracovných miest a rekvalifikáciu)

zákon o priemyselných parkoch (dotácie obciam nazriadenie parkov, ktoré sú vzápätí poskytovanéinvestorom)

Zdroj: Uznesenie vlády SR č. 327/1999

minister hospodárstva prerokovať s Volkswagen Slovakia a.s. Bratislava požiadavky na obsahodbornej prípravy a počet prijímaných žiakov do I. ročníkov SOU podgesciou MH a podľa toho spracovať návrh nových pedagogickýchdokumentov učebných a študijných odborov v SOU

minister práce zaradiť do priorít trhu práce vytváranie nových pracovných miest spojenýchs rozvojom automobilovej výroby

minister školstva prednostne posudzovať návrhy inovovaných resp. nových pedagogickýchdokumentov učebných a študijných odborov a mimoriadne zaraďovaťschválené učebné a študijné odbory do siete SOU, stredných odbornýchškôl a sústavy študijných odborov

minister výstavby koordinovať vytvorenie podmienok pre výstavbu 1000 bytov v lokaliteBratislava

minister dopravy zabezpečiť zásadné zvýšenie kapacity železničnej stanice Devínska NováVes s cieľom zabezpečenia bezproblémového dovozu a odvozu tovaru dozávodu Volkswagen Slovakia a.s. Bratislava

Dobrovoľné záväzky vlády SR v prospech firmy Volkswagen (1999)

Daňové prázdniny

pre Volkswagen

Prípad Volkswagen (SR) realita

• zdeformované podnikateľské prostredie

• úspech firmy je postavený na obrovskom objeme štátnej finančnej podpory a nefinančných výhod.

• SR je v pozícii rukojemníka firmy – značná závislosť celej ekonomiky na súkromnej firme

„Otázku daňových prázdnin budeme zrejme riešiť tým, že vypočítameobjem daňových prázdnin a z toho prakticky nám bude dovolené

poskytnúť štátnu pomoc rôznou formou pre tieto podniky.“ Podpredsedníčka vlády SR Mária Kadlečíková, február 2002

Preteky ku dnu:

Honduras• nízka cena práce• trvalé daňové prázdniny• nízke nájomné nehnuteľností• prebytok elektriny• atď.

Preteky ku dnu:

Jamajka• nízka ceny práce• investičné stimuly• bezplatný servis• daňové úľavy• atď

Preteky ku dnu:

Dominikánska republika • bezcolný dovoz surovín a komponentov• cena práce = 10% oproti USA• absencia odborov• výhodné ceny energií• nízke ceny pôdy a stavebných prác• atď.

Preteky ku dnu:

Dubaj• 15-ročné daňové prázdniny• žiadne obmedzenia voči nadobudnutému zisku• „smiešne“ nízke režijné náklady• atď.

Preteky ku dnu:

Slovensko

Časť štvrtá:

Nástroje ekonomickej globalizácie

Hlavné nástroje ekonomickej globalizácie

• Svetová obchodná organizácia

• Medzinárodné finančné inštitúcie (MMF, SB, EIB, EBRD, IADB, ADB, atď.)

• Exportné a garančné poisťovacie spoločnosti

• Medzinárodné dohody o voľnom obchode

Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization - WTO)

• vznik v r. 1995 ako výsledok tzv. Uruguajského kola GATT

• dnes má 144 členských štátov, včítane SR

Funkcie WTO

• koordinovať rokovania o medzinárodnom obchode s cieľom odstraňovať “bariéry pre obchod”

• rozhodovať v obchodných sporoch

• monitorovať obchodnú politiku členských štátov

• zabezpečiť kohéziu s politikou finančných inštitúcií(MMF a SB)

GATT a WTO

• pred Uruguajským kolom: GATT nástrojom na elimináciu “colných bariér pre obchod” (clá, exportné a importné kvóty)

• po Uruguajskom kole: WTO nástrojom aj na elimináciu “mimocolných bariér pre obchod” (zákony na ochranu životného prostredia a zdravia, opatrenia na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti, podporné nástroje v oblasti verejného obstarávania, investičná politika, zákony v oblasti obchodu)

WTO - arbiter v obchodných sporoch

• verdikt tribunálu WTO je záväzný a vynútiteľný

• 3 možnosti: novelizácia napadnutého zákona/opatrenie, finančná kompenzácia, sankcie

• doteraz každý environmentálny zákon, ktorý bol na pôde WTO napadnutý, musel byť po verdikte novelizovaný (napr: zákon na ochranu ovzdušia v USA)

Medzinárodné finančné inštitúcie

• Brettonwoodské inštitúcie: Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB)

• vznik v r. 1945 ako súčasť OSN: MMF a SB podriadené Ekonomickej a sociálnej rade OSN

• 1947: vyčlenenie MMF a SB zo systému OSN

• dôvod: rozhodovací mechanizmus(OSN: 1 krajina = 1 hlas, MMF a SB: 1$ = 1 hlas)

MMF

• Pôvodná funkcia: stabilita výmenných kurzov a krátkodobá pomoc štátom na prekonanie dočasných problémov s obchodnou bilanciou

• 70-te roky - zmena funkcie: reštrukturalizácia dlhov Tretieho sveta podmienená drastickými programami štrukturálnych reforiem (SAPs)

• Od 80-tych rokov: SAPs základom operácií MMF

Programy štrukturálnych reforiem

• zníženie domácej spotreby

• zvýšenie úspor verejných financií (sociálna sféra, životné prostredie, školstvo, verejná doprava, atď.)

• zvýšenie exportu a zahraničných investícií

• čoraz závažnejšie politické podmienky (demontáž kompetencií vlád, bankovníctvo, platová politika, dôchodky, atď.)

MMF dnes

• jedna z najvplyvnejších medzinárodných inštitúcií

• jedna z najnetransparentnejších verejných inštitúcií

• “vrátnik” k medzinárodným úverom

• nedemokratické rozhodovanie: MMF je kompletne kontrolovaný G7 pričom predmetom rozhodovania sú chudobné krajiny

Rozloženie hlasovacích práv v MMF

Rusko3%

ostatné krajiny Ázie1%

Austrália a Nový Zéland

2%Oceánia

1%Juhovýchodná Ázia3%

India2%

Čína2%

Afrika6%

Latinská Amerika

7%

blízky a stredný Východ

7%Japonsko

6%

ostatné krajiny Európy

2%

postsocialistic-ká Európa

4%

EÚ32%

USA a Kanada22%

USA: < 5,0 % populácieČína: 21,0 % populácieIndia: 17,0 % populácie

SR: 0,18 % hlasov

Svetová banka

• Pôvodná funkcia: povojnová rekonštrukcia Európy

• Zmena funkcie (60. a 70-te roky): pôžičky pre megaprojekty (diaľnice, deforestácia, priehrady, ťažba surovín v treťom svete, projekty presídľovania)

• Od 80-tych rokov: úvery na štrukturálne reformy (dnes tvoria 2/3 celkového objemu pôžičiek)

• úzka koordinácia s MMF

Časť piata:

O čo ide v spore medzi oponentami a protagonistami globalizácie?

Paralelný systém multilaterálnej regulácie

Brettonwoodské inštitúcie OSNliberalizácia obchodu medzinárodná bezpečnosťštrukturálne a sektorové reformy ochrana životného prostredia, zdravia a

prácemakroekonomická stabilita ľudské práva

Problém

• medzinárodné dohody na ochranu ľudských práv, práce a prostredia sú právne nezáväzné (dobrovoľné) a OSN nemá žiadne vynucovacie mechanizmy na ich presadenie

• priemyselne vyspelé štáty zabezpečili prostredníctvom svojej kontroly v MMF, SB a WTO záväzné pravidlá pre medzinárodný obchod a silné vynucovacie mechanizmy

Protagonisti ekonomickej globalizácieversus

zástancovia trvalej udržateľnosti

• TNCs: dobrovoľné (= nevynútiteľné) pravidlá versus záväzné (= vynútiteľné) pravidlá pre aktivity TNCs

• WTO: rozšírenie kompetencií versus zastavenie rastu kompetencií WTO

• MMF a SB: posilnenie pozície versus zásadná reforma

• medzinárodné dohody: status quo (obchodné dohody nadradené dohodám OSN) versus podriadenie obchodných

pravidiel dohodám OSN

Kontakt:

Juraj ZamkovskýCEPA, Ponická Huta 65, 976 33

PonikyTel: 048 4193 324

E-mail: zamkovsky@changenet.skwww.cepa.sk

Časť šiesta:

Alternatívy

EKONOMICKÁ GLOBALIZÁCIA

Kontext

Komunizmus Nový režimnedemokratický relatívna demokracianetransparentný relatívne transparentnýnepružný a neefektívny ekonomicky výkonnejší a efektívnejšíenvironmentálne neudržateľný environmentálne neudržateľný

Globalizácia versus lokalizácia

• lokalizovaný výrobno-spotrebný cyklus: export ako možnosť, nie nutnosť

• ekonomika „normálnych rozmerov“: priamočiarejšia spätná väzba

• rozvoj na báze prirodzených podmienok: minimalizácia ekonomickej nezávislosti na vonkajšej nestabilite

• zohľadňovanie externalít: kvalita, nie kvantita ako základ rozvojovej politiky

Nové indikátory blahobytumusia zohľadňovať:

• kvalitu monetárnych transakcií (náklady na vojny, riešenie následkov katastrof, znečistenia, kriminality, atď. sú spoločensky negatívnymi transakciami)

• všetky relevantné aktivity (napr. prácu v domácnosti)

• distribúciu príjmov, zdroje príjmov (pôžičky) a sociálnu situáciu

• limity rastu a kvalitu života

Niektoré existujúce alternatívy k HDP

• Net Domestic Product (NDP)

• Genuine Progress Indicator (GPI)

• Index of sustainable economic welfare (ISEW)

• Human development index (HDI)

USA: HDP / GPI

Austrália:HDP / GPI

Rakúsko: HDP / ISEW

Švédsko:HDP / ISEW

Holandsko: HDP / ISEW

Čile:HDP / ISEW

Nemecko:HDP / ISEW

Možné alternatívy na Slovensku:mikropôžičky na podporu podniknia

• malé úvery s bežnou úrokovou mierou

• krátka lehota splatnosti

• úverové podmienky motivujúce k tímovej práci v prospech danej komunity

• podmienkou získania pôžičky je absolvovanie školení začínajúcich podnikateľov

Výhody mikropôžičiek

• znižujú nezamestnanosť a ekonomické zaostávanie vidieka

• návratnosť obyčajne presahuje 90 %, zisk je reinvestovaný do ďalších mikropôžičiek

• sú prístupné marginalizovaným sociálnym skupinám a regiónom

• zvyšujú podnikateľské kapacity klientov

Mikropôžičkyversus

dotované zahraničné investície

Náklady na vytvorenie1 pracovného siesta

133-462 tisíc Sk 250-750 tisíc Sk 293-880 tisíc Sk do 100 tisíc Sk cca 130 tisíc Sk

Forma krytia dotácia dotácia dotácia pôžička pôžičkaLokalita okolie Bratislavy Trnava Žilina okresy LC, DT,

PT, BR, BB,ZV, BS, ZH,ZC

rôzne

Miera evidovanejnezamestnanosti

3 – 8 % 11 % 11 % 12 – 26 % rôzne

Projekt

Ukazovateľ

Priemyselnýpark Záhorie

(VW)*

Podpora PSAPeugeot Citroen

Podpora KIAHyudai

Mikropôžičky

* V prípade VW ide iba o jednu z foriem podpory zo strany štátu.

Možné alternatívy na Slovensku:zatepľovanie bytových domov

• zateplenie budov na bývanie v SR do r. 2015: cca 24.200 pracovných príležitostí ročne (v roku 2001 cca 3.600)

• návratnosť: 7,3 - 9,1 roka

• zateplenie 4 bytov = úspora energie na vykurovanie 3 nových bytov

Efekty investovania 1 mld. SKK na zateplenie budov pri 40 % úspore

energie (2001)

• úspora pre spotrebiteľov: 47,1 mil. SKK/rok (teplo)

• úspora pre štát: 130,1 mil. SKK/rok (import primárnych zdrojov energie)

• úspora nákladov na opravu/údržbu budov: 13,5 mil. SKK/rok

• úspora v predĺžení životnosti budov: 451,2 mil. SKK

• príjmy štátu: 364,3 mil. SKK/rok (dane a odvody)

Možné alternatívy na Slovensku: Kogenerácia (CHP)

Efekty kogenerácie v prípade využitia ekonomického potenciáluCHP v SR:

Celkové náklady cca 13 mld. SKKÚspora paliva (plyn) -32 %, t.j. cca 2,4 mld. SKK ročneZníženie emisií CO 2 -706.250 tonNové pracovné miesta 1.100

Kontakt:

Juraj ZamkovskýCEPA, Ponická Huta 65, 976 33

PonikyTel: 048 4193 324

E-mail: zamkovsky@changenet.skwww.cepa.sk