Upload
ivan-zary
View
200
Download
7
Embed Size (px)
Citation preview
Program hospodárskeho
a sociálneho rozvoja obce BUKOVEC
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
OBSAH
1. Úvod ..................................................................................................................... 41.1 Poslanie PHSR ............................................................................................. 41.2 Základné údaje o obci ................................................................................. 51.3 Vymedzenie riešeného územia a členstvo v regionálnych združeniach .. 61.4 História obce .................................................................................................. 91.5 Vízia ............................................................................................................... 11
2. Ekonomické a sociálne východiská ...................................................................12
2.1 Socio-ekonomická analýza ............................................................................ 12 2.1.1 Prírodné zdroje ................................................................................... 12
2.1.1.1 Charakteristika prírodného prostredia .......................................... 122.1.1.2 Životné prostredie a odpadové hospodárstvo ................................ 17
2.1.2 Ľudské zdroje ............................................................................... 222.1.2.1 Demografické charakteristiky ....................................................... 222.1.2.2 Vierovyznanie .............................................................................. 252.1.2.3 Národnostné zloženie ................................................................... 272.1.2.4 Vzdelanostná štruktúra ................................................................ 282.1.2.5 Kultúrno-spoločenský život ....................................................... 30
2.1.3 Materiálne zdroje .............................................................................. 312.1.3.1 Technická infraštruktúra ............................................................. 312.1.3.2 Sociálna infraštruktúra .................................................................. 362.1.3.3 Zdravotná infraštruktúra .................................................................. 372.1.3.4 Kultúrna infraštruktúra .................................................................. 372.1.3.5 Školská infraštruktúra .................................................................. 382.1.3.6 Domový a bytový fond .................................................................. 392.1.3.7 Infraštruktúra voľného času ............................................................ 442.1.3.8 Ostatná infraštruktúra .................................................................. 45
2.1.4 Ekonomické zdroje ............................................................................. 45
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami2
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec 2.1.4.1 Ekonomická štruktúra obyvateľstva ......................................... 452.1.4.2 Podnikateľská sféra .......................................................................... 492.1.4.3 Nezamestnanosť ............................................................................ 51
2.2 SWOT analýza ..................................................................................... 54 2.2.1 Príroda, ochrana životného prostredia ......................................... 54
2.2.2 Ľudské zdroje, zamestnanosť, podnikateľské prostredie ............ 56 2.2.3 Školstvo, sociálne veci, sociálny priestor .......................................... 57 2.2.4 Služby, cestovný ruch a kultúra ...................................................... 58 2.2.5 Doprava a technická vybavenosť ...................................................... 60
2.3 Analýza problémov ......................................................................................... 623. Rozvojová stratégia ............................................................................................ 65 3.1 Strategický cieľ obce Bukovec .................................................................... 65 3.2 Špecifické ciele a opatrenia .......................................................................... 65
3.2.1 Špecifický cieľ č. 1 ............................................................................... 65 3.2.1.1 Opatrenie č 1.1: Ochrana a racionálne využívanie vôd ..................... 65 3.2.1.2 Opatrenie č 1.2: Znižovanie emisií znečisťujúcich látok a využitie
obnoviteľných zdrojov energie ........................... 66 3.2.1.3 Opatrenie č. 1.3: Odpadové hospodárstvo a riešenie
problematiky environmentálnych záťaží ............ 66 3.2.1.4 Opatrenie č. 1.4: Ochrana prírodného prostredia a krajiny ............ 67
3.2.2 Špecifický cieľ č. 2 ............................................................................. 68 3.2.2.1 Opatrenie č. 2.1: Zlepšenie stavu dopravnej infraštruktúry ........... 68 3.2.2.2 Opatrenie č. 2.2: Zlepšenie stavu obecného majetku ....................... 68 3.2.2.3 Opatrenie č. 2.3: Rozvoj stavebnej činnosti v oblasti bývania na území
obce .................................................................... 693.2.3 Špecifický cieľ č. 3 ............................................................................ 70 3.2.3.1 Opatrenie č. 3.1: Podpora súkromného sektora ............................... 70 3.2.3.2 Opatrenie č. 3.2: Infraštruktúra cestovného ruchu ........................ 713.2.4 Špecifický cieľ č. 4 ......................................................................... 72 3.2.4.1 Opatrenie č. 4.1: Zvýšiť kvalitu sociálnych služieb ..................... 72 3.2.4.2 Opatrenie č. 4.2: Zvýšiť kvalitu verejných služieb ..................... 73
3.2.4.3 Opatrenie č. 4. 3: Rozvoj športu a kultúry v obci ........................ 734. Finančný plán ................................................................................................... 755. Zabezpečenie realizácie ................................................................................... 77
5.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie ........................................... 775.2 Monitorovanie a hodnotenie .................................................................... 775.3 Harmonogram realizácie ............................................................................ 78
6. Záver ................................................................................................................. 79Zoznam tabuliek, grafov a máp ............................................................................ 80Zoznam použitej literatúry ............................................................................ 81
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami3
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
1. ÚVOD
1.1 Poslanie PHSR
Základnou úlohou Obce Bukovec je zabezpečiť všestranný rozvoj územia obce
a potrieb jeho obyvateľov. Podporným prostriedkom realizácie rozvojových aktivít a úloh
obce je dokument:
„PROGRAM HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO ROZVOJA
OBCE Bukovec“
(PHSR)
Vypracovanie a schválenie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce
Bukovec na roky 2008 až 2016 je jednou z najdôležitejších aktivít, ktoré sa v súčasnosti
realizujú v obci. Tento dokument má charakter strategického plánu vyjadrujúceho predstavy
obce, jeho obyvateľov a ďalších zainteresovaných subjektov o budúcom vývoji a podobe obce
na obdobie nasledujúcich 9 rokov.
Jeho dôležitosť je zakotvená v zákone č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho
rozvoja ako súčasť systému regionálneho plánovania, ktorý ďalej zahŕňa Národný rozvojový
plán, regionálne a sektorové operačné programy, program hospodárskeho a sociálneho
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami4
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec rozvoja samosprávneho kraja. Na základe týchto programových dokumentov sa realizuje
podpora regionálneho rozvoja zo zdrojov EÚ.
PHSR obce je preto jedným z najdôležitejších dokumentov pre predkladanie
žiadostí o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ a iných
verejných zdrojov.
PHSR je komplexným dokumentom integrujúcim otázky rozvoja fyzických štruktúr so
sociálnymi, ekonomickými a ďalšími aspektmi. Z toho vyplýva jeho potenciál plniť
koordinačnú a systémovú funkciu k ostatným plánovacím dokumentom spracovaným
na miestnej úrovni.
Má strategický charakter otvorenej, flexibilnej koncepcie, schopnej reagovať na
aktuálne zmeny východiskových podmienok. Aby bol program rozvoja skutočne živým
dokumentom, musí byť permanentne revidovaný a v prípade potreby aktualizovaný.
Z právneho hľadiska je PHSR dokumentom indikatívnym, ktorý nemá charakter
všeobecne záväzného predpisu. Zámery obsiahnuté v programovom dokumente sú záväzné
len pre obstarávateľa – obec v rovine morálneho a politického záväzku, daného schválením v
obecnom zastupiteľstve. Ostatné fyzické a právnické osoby sú ním viazané len do tej miery, s
ktorou sami vyslovia súhlas.
PHSR obce Bukovec obsahuje analytickú časť – Ekonomické a sociálne východiská, ktorá
hodnotí súčasný stav jednotlivých oblastiach na území obce. Druhá časť – SWOT analýza
nadväzuje na analytickú časť a popisuje silné a slabé stránky obce a poukazuje na príležitosti
a riziká rozvoja obce. Rozvojová stratégia – predstavuje súhrn všetkých výrazných i na prvý
pohľad nepodstatných problémov všetkých subjektov analyzovaného územia ako výstup
dotazníkového prieskumu spracovaný po sérii monitorovacích stretnutí a následne
i stanovenie strategických cieľov. Ďalšia časť je venovaná stanoveniu Finančného plánu
a zabezpečeniu realizácie cieľov obce podľa jednotlivých oblastí.
PHSR sa zameriava na komplexnú koncepciu rozvoja obce v hlavných oblastiach jej
života pre najbližšie a strednodobé obdobie so zakladaním rozvojových prvkov a východísk
pre dlhodobý a dlhodobo udržateľný rozvoj tohto sídelného a územného útvaru. Cieľom
vypracovaného rozvojového dokumentu PHSR obce je prispieť k vyváženému rozvoju obce.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami5
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
1.2 Základné údaje o obci:
Názov obce: Bukovec
Okres: Myjava
Vyšší územný celok: Trenčiansky
Meno starostu: Dušan Gavlas
Poštová adresa OcÚ: Obecný úrad Bukovec 50, 906 14
Telefón: 034-624 3929
Fax: 034-621 3929
e-mail: [email protected]
www stránka: www.bukovec.eu
Počet obyvateľov: 391
Rozloha: 1.560 ha
Nadmorská výška obce: 452 m n. m.
Mapa č.1 – Poloha obce
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami6
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
1.3 Vymedzenie riešeného územia a členstvo v regionálnych združeniach
Bukovec leží v najzápadnejšej časti Slovenska. Tej oblasti, ktorá je na východe
lemovaná severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou Moravou. Je to krásny,
pahorkovitý kraj. Samotný chotár obce tvorí vysoká pláň prerytá dolinami a výmoľmi.
Vodstvo štyroch hlbších a troch kratších dolín vyteká z bukovského chotára a všetko sa vlieva
do rieky Myjavy.
Mapa č.2 - Lokalizácia obce v rámci SR
Cestou od Myjavy sa ako prvý bukovský hon dvíha na pravej strane vrch Tesané,
alebo Bašnárový kopec, známy z poviedky Svetozára Hurbana – Vajanského. Je hneď za
turolúckou osadou U Belanských. V susedstve vrchu ležia role Bariny, na pravo pri ceste
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami7
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Rúbané, Pláňavy, Hora Juregova, Kalmanova hora, Krížnice a Železné. Naľavo je Židovská,
Dlhé hony, Medzi jarky, Žlábek, Štvrte a Záhumnie, ktoré sa sťahuje k dedinským humnám.
Keď sa ide od evanjelického kostola do Prietrže, na pravej strane vidieť Podlevsu, Za
makovým, Pod brehy, v doline pri potoku sú Ráztočky, kde bývali predovšetkým kapustné
polia. Na ľavej strane to boli Vŕšky, Kubečeny, Ženské, Dolina Hlávčie, Bučencov vrch,
Kočírkové, Na barine a Závodská dolina.
Za dolinou, cez ktorú preteká potok, sú Kováčky, Ploština na chrbte pahorku, potom
Ševelky, Neprejove, Plačlivé, Kršáčky, Za Kršáčky pri osade u Dankov, Bezové, Balado
smerom k Zimom, Londákov vršek, Pitinky, vrch Kýčer, Padelky, Cablkov vrch nad osadou
Cablkáci, Vrchháj, Háj-hora pod Kamencom. Veľký obecný pasienok Močáre hraničí so
Žriedlovou dolinou, ktorá patrí mestu Brezová pod Bradlom. Časť chotára je za osadou
Rafčíci a volá sa Trchov. Vedľa sú role Sedlákove. Ďalej sú to lesy a polia prislúchajúce
k jednotlivým kopaniciam.
Obec Bukovec je členom Združenia miest a obcí myjavského regiónu. Toto
Združenie združuje všetky obce a mestá okresu Myjava a dôvodom jeho vzniku bolo hlavne
lepšie zabezpečenie a koordinovanie vzájomnej súčinnosti rozvoja obcí okresu v
rôznych oblastiach. A to v oblastiach rozvoja občianskeho života, skvalitňovania podmienok
na život obyvateľov regiónu, ochrany životného prostredia, ochrany duchovných hodnôt
a kultúrneho dedičstva, podpory podnikania a služieb, rozvoja technickej a dopravnej
infraštruktúry, rozvoja turizmu a cestovného ruchu, propagácie a prezentácie regiónu ale
i ďalších oblastiach rozvoja celého regiónu. Členmi združenia sú teda 2 obce so štatútom
mesta: Myjava a Brezová pod Bradlom, ktoré sú súčasne priemyselnými, obchodnými a
kultúrnymi strediskami územia a 15 ďalších obcí: Brestovec, Podkylava, Hrašné, Chvojnica,
Poriadie, Košariská, Krajné, Kostolné, Jablonka, Polianka, Poriadie, Priepasné, Rudník, Stará
Myjava, Vrbovce.
Obec Bukovec je tiež členom Združenia obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká
Javorina - Bradlo. Tento región leží v prechodnej oblasti medzi Záhorím a Považím –
v kopcoch Myjavskej pahorkatiny. Ide o záujmové združenie právnických osôb, do ktorého
z administratívneho hľadiska patria všetky obce okresu Myjava a 6 obcí z okresu Nové Mesto
nad Váhom (Stará Turá, Bzince pod Javorinou, Hrachovište, Lubina, Vaďovce a Višňové).
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami8
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Zakladajúcimi členmi združenia sú 3 obce so štatútom mesta: Stará Turá, Myjava, Brezová
pod Bradlom a v súčasnosti združuje spolu 23 obcí.
Koncom roka 2007 vzniklo v regióne ďalšie združenie s názvom Kopaničiarsky
región – miestna akčná skupina, ktorého členom sú všetky obce Združenia obcí
kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo a obec Podbranč zo susedného okresu
Senica. Nedostatok finančných prostriedkov v rozpočtoch jednotlivých obcí ich totiž zároveň
podnecuje k vzájomnej spolupráci a k príprave a realizácií integrovaných stratégií rozvoja
tohto územia s rázovitým kopaničiarským osídlením. Toto združenie má svojho projektového
manažéra, ktorého hlavnou úlohou je zabezpečovanie a koordinovanie vzájomnej súčinnosti
rozvoja obcí združenia, ale i ďalších právnických a fyzických osôb, ktoré sú jeho členom.
Toto združenie sa bude uchádzať o finančnú podporu na svoju činnosť z Programu rozvoja
vidieka.
1.4 História obce
Prvé stopy po osídlení chotára sú z doliny bronzovej, t.j. asi okolo roku 1800 pred
naším letopočtom. Vtedy sa slabo osídlený kraj zaľudnil. Neďaleko Bukovca bolo staré
hradisko, ktoré svedčí o obyvateľoch tohto regiónu v dobe bronzovej. 12 júna 1592 bola
vydaná pre obec Bukovec zakladacia listina. Obec Bukovec s vymeranými 32 hoštákmi bola
situovaná a ostala pod temänom Kamenca vysokého 452 metrov nad morom. Bukovec sa
rozvíjal uprostred hôr, nedostupných a mĺkvych. Preto v ňom nachádzali útočisko všetci tí,
ktorí vo svete museli ísť pre náboženské nepokoje alebo kruté utláčanie. Dlhé časy nebolo
k Bukovcu schodnej cesty a až v novších časoch asi v polovici 17. storočia bola vybudovaná
cesta do o niekoľko rokov staršej Myjavy.
Obec riadil od jej založenia až do roku 1918 richtár s konšelmi, v rokoch 1918 – 1945
to bol starosta s obecnou radou, od roku 1945 – 1989 predseda MNV s radou MNV a od roku
1990 je obnovený názov starosta, ktorý riadi obec spolu s obecným zastupiteľstvom.
Okolo roku 1630 bol v obci postavený kostol, skôr drevená kaplnka, hoci farára v obci
nebolo. Cirkevne patril Bukovec pod správu turolúckej fary. Počas hospodárskych problémov
tento drevený kostol vyhorel a v roku 1763 bol postavený nový murovaný chrám. 27.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami9
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec septembra 1829 bol vysvetený evanjelický kostol. Na Bukovci bola v roku 1784 založená
evanjelická ľudová škola. Širšie vzdelanie a väčšie možnosti v činnosti i slobode
hospodárskej i náboženskej priniesli i pozdvihutie obce.
V tomto období mal Bukovec tri mlyny a to jeden v Hlávčickej doline a dva u Marušníkov
(Dankov). Začiatkom 20. storočia boli zváľané. 26. mája 1872 bol vysvätený nový
evanjelický cintorín na vietoriusovskej árende. V rokoch 1900 – 1901 boli realizovaná
rekonštrukcie na evanjelickom kostole a 19. septembra 1901 bol obnovený kostol vysvätený.
Koncom storočia prichádza na Slovensku k veľkej vysťahovaleckej vlne, ktorej príčinou boli
hospodárske i národné problémy. Táto vlna neobišla ani Bukovec a veľa rodín odišlo najmä
do Ameriky.
Od konca 19. storočia na Bukovci vyrábali biele vtáčikové čipky a pekné výšivky. Začiatkom
20.storočia sa výrazne rozšírilo spracovanie dreva – kolárske, tesárske práce, výroba nábytku
a hospodárskeho náradia. Pracovali tu dve píly, a to u Bašnárov a u Dankov.
V prvých rokoch 20. storočia bola v Bukovci realizovaná myšlienka družstevníctva.
23.II.1902 bolo zvolané zriaďujúce valné zhromaždenie a 16. apríla 1902 sa Potravné
družstvo na Bukovci stalo realitou. V roku 1907 bol postavený nový družstevný dom, budova
bývalého MNV. Predtým, v roku 1904 nová evanjelická fara.
V lete 1914, práve v čase rozbehnutej žatvy, bola oznámená mobilizácia do vojska –
čo vyvolalo vyprázdňovanie obce. Pamätník obetiam z prvej svetovej vojny bol postavený
vedľa evanjelického kostola v roku 1925 a sú na ňom napísané mená všetkých, ktorí sa
domov nevrátili.
V Bukovci prebehol prevrat v 1918 potichu, bez výtržností a narušenia poriadku. Bola
utvorená Národná rada obce Bukovec, ktorej predsedom sa stal evanjelický farár Július
Bodnár. Táto rada fungovala až do januára 1919, kedy boli voľby do obecného zastupiteľstva.
V roku 1925 bol vytvorený a vystrojený hasičský zbor. V rokoch 1920 – 1926 bola od
základu vybudovaná cesta do Brezovej a v obci bola rozšírená, miestami až na tri metre.
Vyštrkovaná a opatrená priekopami bola cesta i do Turej Lúky.
V medzivojnovom období žila obec v podstate dostatočne zabezpečená, takže sa jej
obyvateľov spoločenská kríza až tak výrazne netýkala. Od roku 1936 v obci pôsobilo
tehliarske družstvo, ktoré pod starým cintorínom vybudovalo tehelňu. Tehelňa bola zrušená
v roku 1965.
Počas II. svetovej vojny boli v okolí obce vybudované viaceré bunkre, a to pod Kamencom,
v kamenných vrátach a u Dankov. K priamemu stretnutiu skupiny partizánov s nemeckými
vojakmi prišlo u Rafčíkov. Na pamiatku je na mieste skonu partizánov postavený pamätník.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami10
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Nemecký frontový vojaci prišli do Bukovca 5. apríla 1945 a boli ubytovaní v škole a po
domoch v obci. Nemci odišli z obce bez výstrelu. Bukovec bol oslobodený 7. apríla 1945
príchodom prvých oddielov Červenej armády. Príchod oddielov Červenej armády pripomína
pamätná doska na budove obecného úradu. Pred budovou stojí pamätník padlému hrdinovu
SNP vojakovi Jánovi Čermákovi.
Do obce bol v roku 1941 zavedený elektrický prúd. V období päťdesiatich rokov ľudia
odchádzali pracovať i do priemyslu najmä v Myjave a Brezovej.
V roku 1949 bol do bukovského obchodu zavedený telefón a tri roky neskôr bol zavedený i na
tunajší MNV. V roku 1953 bol zriadený autobusový spoj Myjava – Bukovec a až v roku 1962
spoj Bukovec – Brezová pod Bradlom.
Celoobecné Jednotné roľnícke družstvo v Bukovci bolo zriadené v roku 1957. V tomto roku
sa pristúpilo k výstavbe hospodárskeho dvora, ktorý začali budovať nad horným koncom
dediny pri ceste do Rafčíkov. Neskôr boli postavené maštale u Bašnárov, u Kachlíkov
a hydinárne u Dankov a u Tulákov.
V roku 1959 bola založená v obci pošta. V šesťdesiatich rokoch prichádza v obci
k významnému prebudovávaniu. Domy boli postupne prestavané na zdravšie, svetlejšie
a čistejšie. Základy súčasnej školy boli vykopané v roku 1958 a samotná škola bola stavaná
v akcii „Z“. Stavba trvala 6 rokov a 1. septembra 1964 začalo vyučovanie v novej
dvojtriednej škole. V roku 1966 bola vybudovaná asfaltová cesta do Myjavy. Rokom 1967
bola začatá výstavba obecného vodovodu z prameňa v Žriedlovej doline. Po uložení
vodovodného potrubia bola urobená nová asfaltová cesta cez obec. V obci bolo zavedené
nové výbojkové osvetlenie a osvetlenie bolo urobené aj na Záhradách. V roku 1972 sa začalo
s výstavbou nového kultúrneho domu. V roku 1977 boli vybudované chodníky pozdĺž cesty
z betónových kociek a každý občan položil úsek pred vlastným domom.
1. septembra 1987 bola zrušená základná škola a deti dochádzajú do školy do Brezovej alebo
do Myjavy. V tomto období sa vyskytol nedostatok pitnej vody, čo bolo riešené novým vrtom
v Žriedlovej doline, vodovod bol dokončený v 1990.
Po prevrate 17.novembra 1989 došlo k zmene politického systému a v roku 1990 novým
voľbám do miestnych samospráv.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami11
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
1.5 Vízia
„Obec chce byť pre svojich občanov predovšetkým miestom pre pokojné bývanie v čistom
a zdravom prostredí, poskytujúcom požadovaný materiálny komfort, kultúrne vyžitie,
primeranú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Bude tiež miestom vytvárajúcim dostatok
príležitostí pre rozvoj podnikania v odvetviach využívajúcich zdroje obce. Obyvatelia obce
Bukovec budú aktívnymi účastníkmi a realizátormi tejto vízie.“
2. EKONOMICKÉ A SOCIÁLNE VÝCHODISKÁ
2.1. Socio-ekonomická analýza
2.1.1 Prírodné zdroje
2.1.1.1 Charakteristika prírodného prostredia
Geologické pomery
Obec Bukovec leží na južnej časti Myjavskej pahorkatiny. Najvyšším vrchom je
Kamenec 452 metrov nad morom, pod ktorým sa obec rozkladá. Stred obce je 360 metrov nad
morom a chotár je v rozmedzí 270 – 452 m.n.m.
Povrch chotára tvoria treťohorné zlepence, štrky, piesky, pieskovce a íly. Má hnedé
lesné pôdy. Na severozápade je chotár zalesnený, inde sú len ostrovy borovicových,
agátových a zmiešaných lesíkov. Vyskytujú sa aj malé ložiská uhlia.
Klimatické pomery
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami12
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Z hľadiska klimatických pomerov možno katastrálne územie zaradiť do mierne teplej
klimatickej oblasti s horskou klímou a s malou inverziou teplôt.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 8 ºC. Priemerné ročné teploty v júli
dosahujú 18 – 19 ºC, v mesiaci január klesajú pod bod mrazu a dosahujú –3 až –3,5 ºC.
Počet letných dní (s teplotou viac ako 25 ºC) je pomerne veľký, dosahuje hodnotu 50
dní v nižších polohách katastra, vo vyšších polohách je to 35 dní. Počet dní s teplotami nad 0
ºC v nižších polohách Myjavskej pahorkatiny je 295, vo vyšších polohách 280 dní.
Priemerný počet dní s celodenným mrazom sa pohybuje od 30 do 45 dní. Počet dní
s teplotami pod bodom mrazu v nižších polohách dosahuje 70 dní, vo vyšších polohách
približne 85 dní.
V katastrálnom území prevláda severné až severozápadné prúdenie vetrov. Priemerná
maximálna rýchlosť vetrov dosahuje 60 km.h-1, v nárazoch 120 – 150 km.h-1. Najviac sa silné
vetry vyskytujú v zime a na jar.
Pedologické pomery
Z hľadiska diferenciácie pôdneho krytu je katastrálne územie veľmi pestré. Na fluviálnych
sedimentoch v oblasti nivy Žriedlovského, Dankáckeho a Deberníckeho potoka sa vplyvom
povrchovej a podzemnej vody vytvorili nivné pôdy s rôznou hrúbkou pôdneho profilu,
zrnitosťou a skeletnatosťou. Najrozšírenejšími subtypmi sú fluvizem typická a fluvizem
glejová.
V nižšej časti pahorkatiny s prevahou flyšového substrátu sa v dôsledku vlhšej mierne
teplej až mierne chladnej klímy vytvorili luvizeme stredne hlboké až hlboké, málo až stredne
skeletnaté, zrnitostne stredne ťažké až ťažké. V katastri sa nachádzajú ako luvizeme typické
a luvizeme pseudoglejové.
V oblasti bradlového pásma sa vytvorili melanické pôdy – rendziny s vysokým
obsahom skeletu, malou až strednou hrúbkou pôdneho profilu, prevažujúcou hlinitou až
ílovohlinitou zrnitosťoua s obsahom karbonátov v celom profile.a pararendziny s nižším
obsahom skeletu.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami13
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Vo vyšších častiach pahorkatiny a nižších častiach vrchoviny sa na podložných
vápnitých pieskovcoch, ílovcoch a zlepencoch vytvorili hnedé pôdy. Najrozšírenejším typom
sú kambizeme luvizemné, typické a pseudoglejové s typickým tenkým humusovým
horizontom. Ide o pôdy stredne hlboké, zrnitostne ľahké až stredne ťažké, so stredným až
veľkým obsahom skeletu
Hydrologické pomery
a/ Povrchová voda
Územie Myjavskej pahorkatiny z hľadiska vodohospodárskeho je označované vzhľadom na
výskyt povrchových vôd za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Časť územia odvodňuje
Žriedlovský potok, časť územia Dankácky potok a časť územia Debernícky potok. Vodné
toky patria do Povodia rieky Morava.
b/ Podzemné vody
Oblasť Myjavskej pahorkatiny je veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd, čo sa
značne pociťuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj zásobovaní
priemyselnou a poľnohospodárskou úžitkovou vodou.
V Myjavskej pahorkatine sú podzemné vody viazané na senón a paleogén, neogénne
sedimenty a kvartérne diluviálne a proluviálne sedimenty.
V obci je vybudovaný vodovod. Niektorí obyvatelia majú vybudované studne, pričom vodu
využívajú nielen ako úžitkovú, ale aj na pitné účely.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Okolité lesy obce Bukovec sú miešané, na polovicu ihličnaté a na polovicu listnaté.
Najviac je borovíc, smrekov, brímov (červený smrek). Jedlí je málo. Je tu veľa líp, dubov
a bukov ako aj jelší a vŕb. Briez je málo, agáty rastú po brehoch a výmoľoch. Zriedkavé sú
topole. V starších porastoch je hlavnou drevinou borovica, dub a lipa, mladšie porasty tvoria
väčšinou smreky a agáty. Hlavným produktom lesov je borovicové a jelšové drevo.
V bukovských lesoch prevládalo rúbanie na holo, nechávali sa semenáče a kde neboli, tam
bola vysádzaná dubová planta.
Vedľajšími plodmi lesa sú huby, jahody, maliny a jalovec. Z jedlých húb sa vyskytujú
dubáky, sináky, májovky, pečiarky, osikáče, václavky, masliaky, hrabáky, rýdziky. Hojne je
čiernych malín, šípok a drienok. Z poľných kvetov vidieť snežienky, konvalinky, materinu
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami14
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec dúšku, stračiu nôžku, divý mak, iskierky, margarétky, zvončeky. Na lúkach rastú nezábudky,
stokrásky, hlístnik, záružlie. Vidieť i harmanček, podbeľ ....
Z kríkov vidieť hloh, tŕpky, kalinu, direň, liesky a jalovec, Z užitočnej nízkej zveri sa
vyskytuje zajac a králik, z vysokej srnčia zver. Vyskytuje sa i divá sviňa. V horách poskakujú
po stromoch veveričky. Z dravých zvierat sa vyskytuje líška, kuna a tchor. Býva dostatok
myší, potkanov, sysľov i škrečkov. V potoku u Hlaváčov a v Ráztočkách bývalo hojne rakov,
ryby neboli. Z hadov možno vidieť užovku a vretenicu.
Z vtákov sa prestala vyskytovať v tomto území straka. Ale možno vidieť sláviky,
stehlíky, strnádky, oriešky, ďatle, kukučky, sojky, drozdy, trasorítky, žlny, dudky
a krutihlavy. Nad poliami poletujú škovránkovia. Najviac je vrabcov a strnádok. Vyskytujú sa
jarabice, prepelice a zriedkavejšie i bažanty. Na jar možno pozorovať i sluky. Z dravých
vtákov možno vidieť jastrabov, sovy i kuviky. Nachádza sa tu hojnosť vrán.
Štruktúra pôdneho fondu
Poľnohospodárska pôda
Celková výmera katastra obce je 1.547 ha. Z tab.č. 1 vyplýva, že najväčšiu rozlohu
zaberá poľnohospodárska pôda, a to 51,9 % výmery územia. V rámci poľnohospodárskej
pôdy dominuje orná pôda (76,7 %). Ide o veľkoblokové polia, maloblokovú a úzkopásovú
ornú pôdu. Trvalé trávne porasty zaberajú 17,1%, ovocné sady sa rozprestierajú na ploche
1,5%. Záhrady dosahujú 4,7% podiel z výmery poľnohospodárskej pôdy. Na
poľnohospodárskej pôde v obci hospodári poľnohospodárska farma Kamenec zameraná na
chov hovädzieho dobytka a koní.
Tab.č.1 Pôdny fond v roku 2006
Pôdny fond BukovecVýmera
(ha) r.2006
v % - tuálnom
vyjadrení
Poľnohospodárska pôda:
- Orná pôda 616 76,7 %
- TTP 137 17,1 %
- Ovocné sady 12 1,5 %
- Záhrady 38 4,7 %
Spolu poľnohospodárska pôda 803 –
Nepoľnohospodárska pôda:
- Lesné pozemky 642 86,3 %
- Vodné plochy 3 0,4 %
- Zastavané plochy 82 11,0 %
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami15
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
- Ostatné plochy 17 2,3 %
Spolu nepoľnohospodárska pôda 744 –
Celkom pôda 1 547 –
Zdroj : Štatistický úrad SR
Graf č.1
Rozdelenie poľnohospodárskej pôdy
76,70%
17,10%1,50%4,70%
Orná pôda TTP Ovocné sady Záhrady
Nepoľnohospodárska pôda
Nepoľnohospodárska pôda dosahuje 48,1% podiel z celkovej výmery katastra. Až
86,3% z nej zaberajú lesné pozemky. Obec Bukovec v roku 2004 založilo spoločnosť LESY
Bukovec s.r.o. so 100% účasťou obce, ktorá obhospodaruje 128,66ha obecných lesov.
V katastrálnom území sú lesné porasty zastúpené na veľkých plochách. Väčšinou ide
o obecné lesy v rámci pohoria Myjavskej pahorkatiny. V rámci lesného pôdneho fondu
prevládajú hospodárske lesy. Zastavané pozemky zaberajú plochu 11,0%, ostatné plochy
2,3% a len 0,4% vodné plochy.
Graf č.2
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami16
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Rozdelenie nepoľnohospodárskej pôdy
86,3%
11,0% 2,3%
0,4%
Lesné pozemky Vodné plochy Zastavené plochy Ostatné plochy
Graf č.3
Rozdelenie pôdneho fondu
51,90%
48,10%
Poľnohospodárska pôda Nepoľnohospodárska pôda
2.1.1.2 Životné prostredie a odpadové hospodárstvo
Prírodné pomery:
Poloha, geologická stavba, geografická štruktúra, klimatické, pôdne. Biotické
a abiotické činitele sú ľudskou činnosťou viac – menej neovplyvniteľné.
Prírodné pomery svojim dlhodobým pôsobením podmienili vznik adaptačných
mechanizmov krajiny, na rozdiel od pôsobenia faktorov podmienených ľudskou činnosťou sú
krátkodobé, nárazové a synergické, bez času na prispôsobovanie sa zmenám. Antropogénna
činnosť najviac ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Neustále sa vykonávajú činnosti bez
opatrení pre udržanie kvality životného prostredia, čím svedčia ukazovatele stavu zložiek ŽP.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami17
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec A. Ochrana prírody a krajiny:
Podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov sa v katastrálnom území obce nenachádzajú osobitne chránené územia.
Obec leží na úpätí kopcov a v údoliach Myjavskej pahorkatiny. Pre toto územie platí
prvý stupeň ochrany podľa zákona. To je predpokladom veľkej rozmanitosti – biodiverzity.
Z hľadiska fytogeografického región patrí do západoeurópskej flóry a z pohľadu
zoogeografického patrí do zóny Karpatika.
Na území obce sú navrhnuté genofondovo významné lokality:
- Žriedlovský potok – zachované ekosystémy vodného toku – prirodzené koryto,
druhové zloženie prirodzené
- Drviská – zachované lesné spoločenstvá v bradlovom pásme, prevažne dubo-hrabiny,
vyskytujú sa aj lúky, sady, skalné útvary, na západnom výbežku xerotermné porasty
skál a sutín.
- Debernícky potok – jelšový brehový porast vodného toku s dobrou štruktúrou.
- Chrčkova dolina – zachovaný brehový porast vodného toku, extenzívne i intenzívne
lúky, lúčne úhory, prameniskové mokrade.
Územie Myjavskej pahorkatiny sa vyznačuje pestrým geologickým zložením
a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Na jeho stavbe sa podieľajú geologické štruktúry
budované sedimentárnymi horninami. Myjavská pahorkatina je charakteristická vrchvinným
reliéfom, hladko modelovaným.
Na území sa nachádzajú prvky ÚSES:
- biocentrum regionálneho významu – Drviská – rozsiahly komplex lesných spoločenstiev –
dubohrabov i bučín s prevažne prirodzeným druhovým zložením, výskyt kosených
mezofilných subxerotermných lúk a lúčnych úhorov. Zahŕňa i trávobylinné spoločenstvá
a sukcesné štádiá ich zarastania v masíve hradného kopca hradu Branč a výstupy
najzápadnejšieho výbežku bradlového pásma s druhovo pestrými teplomilnými
spoločenstvami.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami18
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Územie je typickým kopaničiarskym osídlením so špecifickým spôsobom hospodárenia.
Práve tu sa zachovali cenné ekosystémy – bohato kosené lúky a lúčne sady s veľkým
množstvom ohrozených druhov. Významné sú i porasty na nive vodného toku a brehové
porasty.
B. Ovzdušie:
Zdroje znečistenia ovzdušia sú prírodného a antropogénneho pôvodu. Odhaduje sa, že
90% všetkých znečisťujúcich látok v ovzduší pochádza z prírodných zdrojov (erózia pôd
a hornín), prírodné požiare( biologické procesy...) a antropogénne zdroje prispievajú 10%
(priemysel, energetika, doprava...).
Zdroje znečistenia sa rozdeľujú na veľké, stredné a malé, pričom určujúcim faktorom je tzv.
emisné zaťaženie ovzdušia, t.j. množstvo vypúšťaných emisií v tonách za rok.
Prevádzkovateľom stredného zdroja znečisťovania ovzdušia je spoločnosť KAMENEC s r.o.
Bukovec s veľkochovom hospodárskych zvierat – hovädzieho dobytka.
V obci evidujú malé zdroje znečistenia ovzdušia z drobných prevádzok a rodinných domov.
Obec je plynofikovaná, čo má značný vplyv na znižovanie emisií v ovzduší. Patrí k oblastiam
so slabým znečistením ovzdušia.
C. Lesy a pôda:
Na území Myjavskej pahorkatiny prevažujú dubovo – hrabové lesy karpatské. Na
nivách vodného toku sú lužné lesy podhorské a horské. Takmer po celom území sú rozptýlené
ostrovčeky dubovo – cerových lesov, dubových xetotermofilných lesov submediteránnych
a skalných stepí, bukových lesov vápnomilných a bukových kvetnatých lesov podhorských.
Územie je typické kopaničiarskym osídlením so špecifickým spôsobom hospodárenia.
Práve tu sa zachovali cenné ekosystémy – bohato kosené lúky a lúčne sady s veľkým
množstvom ohrozených druhov. Významné sú i porasty na nive vodného toku a bukové
porasty.
Obec Bukovec má celkovú výmeru 1 547 ha, z toho 803 ha poľnohospodárskej pôdy, 642 ha
lesnej pôdy, 3 ha vodných plôch, 82 ha zastavaných plôch, 17 ha ostatných plôch.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami19
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
D. Voda
a/ Povrchová voda
Územie Myjavskej pahorkatiny z hľadiska vodohospodárskeho je označované vzhľadom na
výskyt povrchových vôd za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Časť územia odvodňuje
Žriedlovský potok, časť územia Dankácky potok a časť územia Debernícky potok. Vodné
toky patria do Povodia rieky Morava.
b/ Podzemné vody
Oblasť Myjavskej pahorkatiny je veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd, čo sa
značne pociťuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj zásobovaní
priemyselnou a poľnohospodárskou úžitkovou vodou.
V Myjavskej pahorkatine sú podzemné vody viazané na senón a paleogén, neogénne
sedimenty a kvartérne diluviálne a proluviálne sedimenty.
V obci je vybudovaný vodovod. Niektorí obyvatelia majú vybudované studne, pričom vodu
využívajú nielen ako úžitkovú, ale aj na pitné účely.
E. Odpadové hospodárstvo
Obec Bukovec podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších
predpisov je zodpovedná za nakladanie a likvidáciu komunálneho a drobného stavebného
odpadu, ktorý vzniká na území obce.
Obec má výslovne kopaničiarsky charakter s roztrúsenou zástavbou s čím súvisia problémy
v likvidácii komunálnych odpadov najmä v najneprístupnejších častiach. Obec sa okrem
centra obce skladá z jednotlivých častí: u Bašnári, u Rafčíkov, u Tulákov, u Kachlíkov, u
Zimov, u Brožkov, u Cablkov, u Dankov a u Kubicov.
Na území obce okrem poľnohospodárskeho dvora firmy Kamenec s.r.o. Bukovec pôsobí
firma Bulgan, ktorá sa zaoberá stolárskou činnosťou.
Obec nie je napojená na verejnú kanalizáciu s ČOV, čo neustále prináša so sebou riešenie
problémov odpadových vôd. Vykurovanie jej centrálnej časti je riešené zemným plynom.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami20
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V okrajových častiach je riešené občanmi samostatne, t.j. lokálne tepelnými zdrojmi na tuhé
palivo, najmä uhlie a koks. To znamená, že produkcia popola je v zimných mesiacoch veľmi
vysoká, čo by sa po zavedení plynofikácie značne znížilo.
Vznik komunálnych odpadov sa v rokoch 1996 - 2000 pohybovalo v rozmedzí od 38,8t/rok –
77t/rok. V roku 2006 sa na území obce vyprodukovalo 90,6 t komunálneho odpadu, čo je
oproti roku 2005 o 22 t. odpadu menej. V obci bol zavedený separovaný zber jednotlivých
zložiek komunálnych ( sklo, železný šot, plasty, batérie ), čím došlo k vyseparovaniu týchto
zložiek. Obec je plynofikovaná a tým je z časti znížené množstvo popola a škváry.
Najvyššou mierou sa na zhodnocovaní odpadov podieľajú odpady kovov a skla, odpady
biologického charakteru sú kompostované na domácich kompostoviskách priamo občanmi.
Odpady skla sú zhodnocované prostredníctvom sprostredkovateľa - Technické služby Senica,
železo v rámci zberových akcií.
Skládky odpadov
Na skladovanie komunálnych odpadoch boli v uvedenom období využívané dve skládky:
A: Skládka KO- Pod cintorínom, Obec Bukovec
B: Skládka KO- Jablonica, Technické služby Senica s.r.o.
Prevádzkovanie skládky Pod cintorínom bolo ukončené k 31. júlu 2000
Neplánuje sa budovať žiadne nové zariadenia na zhodnocovanie odpadov.
Tab.č.2 Množstvo odpadov vyprodukovaných v roku 2006
Názov odpadu Množstvo (t/rok)
Sklo 1,28
Batérie a akumulátory 0,48Plasty 1,25
Zmesový komunálny odpad 86,56Kal z ČOV –
Papier a lepenka, tetrapaky 1,05SPOLU 90,62
Zdroj: Ročný výkaz o komunálnom odpade z obce za rok 2006
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami21
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Zariadenia na zhodnocovanie odpadov sa v obci nenachádza. Obec nemá ani zariadenia na
zneškodnenie odpadov. V obci Bukovec zabezpečuje vývoz separovaného odpadu spoločnosť
Technické služby Senica s.r.o. na skládku komunálneho odpadu do Jablonice kde sa ďalej
upravuje a odovzdáva na spracovanie. V obci sa nachádza skládka komunálnych odpadov pod
cintorínom, ktorá je zrekultivovaná.
Riadenie odpadového hospodárstva v obci smeruje naďalej k znižovaniu tvorby komunálneho
odpadu, aj napriek tomu je nevyhnutné, aby boli podporené aktivity obce pre vyššie
zhodnotenie už vyprodukovaných odpadov. Trend znižovania odpadov skládkovaním
vyžaduje vypracovať aktualizovaný projekt separovaného zberu, kde bude jeho súčasťou
najmä zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a odpadov zo septikov.
V obci je vybudovaný vodovod. Bezprostredne je potrebné obce odkanalizovať a tak
zabezpečiť čistenie splaškových odpadových vôd. Vývoz kalov zo žúmp a septikov je
zabezpečený prevažne do polí.
F. Hluk:
Najväčšími zdrojmi hluku sú cestné komunikácie, technológie v poľnohospodárskych
a priemyselných areálov, negatívne pôsobí hluk zo športovísk.
Najzávažnejší je hluk z automobilovej dopravy, ktorý negatívne vplýva na okolitú
krajinu pozdĺž dopravných koridorov.
Na obyvateľov obce a životné prostredie vzhľadom na jej umiestnenie hluk nevplýva
negatívne.
Zaťaženie hluku z automobilovej dopravy môžu vnímať obyvatelia hlavne pozdĺž
cestného koridoru Myjava – Bukovec - Brezová pod Bradlom alebo koridoru Senica –
Bukovec – Brezová pod Bradlom.
2.1.2 Ľudské zdroje
2.1.2.1 Demografické charakteristiky
Ku koncu roka 2006 žilo v obci Bukovec 396 obyvateľov, z toho 53,3% tvoria ženy
a 46,7% muži, čo korešponduje s celoslovenským priemerom. Z celkového počtu
obyvateľov tvorilo za r.2006 predproduktívne obyvateľstvo 13,6%, 56,3%-tami bolo
zastúpené produktívne a 30,1%-tami poproduktívne obyvateľstvo (viď graf č.4).
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami22
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Ak porovnáme vekovú štruktúru podľa pohlaví, tak pomer žien a mužov
v predproduktívnej zložke je viac v prospech žien, v produktívnej zložke prevažujú muži, a v
poproduktívnej zložke opäť výraznejšie prevládajú ženy, a to až nad polovičným podielom
(r.2006).
Z hľadiska ďalšieho vývoja obyvateľov má značný význam zastúpenie obyvateľov
v predproduktívnom veku, ktoré je v tomto prípade výrazne nižšie ako poproduktívna zložka
obyvateľstva. Tento fakt potvrdzuje i rozkolísaný ukazovateľ vnútornej demografickej kvality
a vitality súčasného obyvateľstva - index vitality populácie (pomer predproduktívnej
a poproduktívnej zložky). Znamená to, že ide o skôr regresívny (upadajúci) typ populácie, čo
nie je priaznivé z hľadiska ďalšieho reprodukčného procesu. Počet obyvateľov obce mal
v sledovanom období prevažne klesajúcu tendenciu (viď graf č.5), pričom tento jav podporuje
skutočnosť vymierania vidieka a prestarnutia obyvateľstva v ňom.
Tab.č.3 Demografická štruktúra obyvateľov v rokoch 1997 – 2006 v obci Bukovec
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Oby
vate
ľstv
o
Pre
dp
ro-d
ukt
ívn
e Muži 33 31 35 33 34 27 26 24 24 21
Ženy 34 32 38 36 37 34 34 31 33 33
Spolu
67 63 73 69 71 61 60 55 57 54
Pro
du
kt. Muži 134 130 138 138 137 133 131 135 126 126
Ženy 115 111 110 116 113 108 108 104 100 97
Spolu 249 241 248 254 250 241 239 239 226 223
Pop
rod
uk-
tívn
e Muži 42 44 41 42 43 37 38 36 40 38
Ženy 88 86 86 87 88 84 82 85 81 81
Spolu
130 130 127 129 131 121 120 121 121 119
Spolu 446 434 448 452 452 423 419 415 404 396
Index vitality 51,5 48,5 57,5 53,5 54,2 50,4 50,0 45,4 47,1 45,4
Zdroj : Štatistický úrad
Graf č.4
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami23
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Zastúpenie skupín obyvateľov
0
50
100
150
200
250
300
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
roky
po
čet
ob
yvate
ľov
predproduktívny produktívny poproduktívny
Graf č.5
360370380390400410420430440450460
po
če
t o
by
va
teľo
v
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
roky
vývoj počtu obyvateľov
počet obyvateľov
Graf č.6
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami24
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
51,548,5
57,553,5 54,2
50,4 5045,4 47,1 45,4
0
10
20
30
40
50
60
1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Vývoj indexu vitality
Index vitality
Obec Bukovec vykazuje nepomer medzi počtom živonarodených a zomrelých a to
z dlhodobého hľadiska. Prirodzený prírastok sa za posledných 10 rokov pohybuje prevažne
(až na dve výnimky) v mínusových hodnotách. Prírastok prisťahovaním za sledované obdobie
dosahuje taktiež v nadpolovičnej väčšine mínusové hodnoty, pozitívne hodnoty boli iba v
rokoch 1997, 1999, 2000, 2003. V týchto štyroch rokoch sa viac obyvateľov do obce
prisťahovalo, ako odsťahovalo. Ani táto skutočnosť však nemá výrazný vplyv na pozitívne
hodnoty celkového prírastku, ktorý sa pohybuje v záporných hodnotách takmer za celé
sledované obdobie (viď graf č.7). Preto možno konštatovať, že v reprodukcii obyvateľstva
pretrváva nepriaznivý vývoj. V posledných rokoch sa prejavuje starnutie obyvateľstva
dôsledkom poklesu živonarodených detí a následnej zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva.
Počet obyvateľov sa zvyšuje prisťahovaním obyvateľov len nevýrazne.
Tab.č.4 Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1996 – 2006
Bilancia
obyvateľstva1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
Živonarodení 7 4 4 9 3 1 4 1 1 4 1
Zomrelí 7 2 9 10 2 8 10 7 6 7 5
prírastok/úbytok 0 +2 -5 -1 +1 -7 -6 -6 -5 -3 -4
Prisťahovaní 6 12 6 20 8 6 7 7 5 2 5
Odsťahovaní 27 3 11 2 5 10 17 5 6 11 8
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami25
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
prírastok/úbytok -21 +9 -5 +18 +3 -4 -10 +2 -1 -9 -3
Celkový prírastok -21 +11 -10 +17 +4 -11 -16 -4 -6 -12 -7
Zdroj : Štatistický úrad
Graf č.7
Vývoj prírastkov
-60
-40
-20
0
20
40
1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006
prirodzený prí./úbytok prí./úbytok sťahovaním celkový prírastok
2.1.2.2 Vierovyznanie
Náboženským vyznaním (vierovyznaním) sa rozumie účasť obyvateľstva na
náboženskom živote niektorej cirkvi, alebo vzťah k nej. Štruktúru obyvateľov obce Bukovec
podľa náboženského vyznania znázorňuje tabuľka č.5.
V obci Bukovec sa až 74,3% obyvateľstva hlási k evanjelickej cirkvi augsburgského
vyznania. K rímsko-katolíckej cirkvi sa hlási 51 obyvateľov, čo je 11,3%. Bez vyznania je
8,6% obyvateľov, 5,8% obyvateľov tvoria nezistené a ostatné náboženstvá (grécko-
katolícka, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia).
Tab.č.5 Vierovyznanie obyvateľov obce Bukovec
VierovyznanieSODB 2001
Počet %
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami26
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Rímskokatolícka cirkev 51 11,3
Gréckokatolícka cirkev 8 1,8
Evanjelická cirkev augsburského
vyznania336 74,3
Náboženská spoločnosť Jehovovi
svedkovia4 0,9
Bez vyznania 39 8,6
Nezistené, ostatné 14 3,1
Spolu 452 100
Zdroj : SOBD 2001
Graf č.8
Vierovyznanie obyvateľov obce
11,30%1,80%
74,30%
3,10%0,90%
8,60%
Rímskokatolícka cirkev Gréckokatolícka cirkev
Evanjelická cirkev augsburského vyznania Náboženská spol. Jehovovi svedkovia
Bez vyznania Nezistené, ostané
2.1.2.3 Národnostné zloženie
Národnosťou sa rozumie príslušnosť osoby k národu, národnostnej menšine alebo
etnickej menšine. Pre určenie národnosti nie je rozhodujúca materinská reč, ani reč, ktorú
občan prevažne používa alebo lepšie ovláda, ale jeho vlastné rozhodnutie o príslušnosti k
národu, národnostnej menšine alebo etnickej menšine. Národnostne možno považovať obec
Bukovec za etnograficky vyrovnanú, nakoľko až 97,3% obyvateľstva sa hlási k slovenskej
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami27
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec národnosti. Ostatné (maďarská, česká národnosť) a nezistené národnosti dosahujú hodnotu
2,7%. Prehľad je uvedený v grafe č.9.
Tab.č.6 Národnostné zloženie obyvateľstva obce Bukovec
NárodnosťSODB 2001
Počet %
Slovenská 440 97,3
Ostatné (maďarská, česká) 12 2,7
Zdroj: SODB 2001
Graf č.9
Národnostné zloženie obyvateľov
97,30%
2,70%
Slovenská Ostatné, nezistené
2.1.2.4 Vzdelanostná štruktúra
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva má pre ďalší rozvoj obce zásadný význam. Podľa
tabuľky č.7 v skladbe jednotlivých druhov vzdelania má obec Bukovec najväčší podiel
obyvateľov s učňovským vzdelaním bez maturity – 32,3 %. Základné vzdelanie má 28,3 %
obyvateľov obce. Úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou má 10,4% obyvateľov obce
Bukovec. Vysokoškolsky vzdelaných je 2,4% obyvateľov obce, pričom u mužov prevláda
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami28
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec technické a ekonomické zameranie, u žien univerzitné. Celkovo možno konštatovať, že
úroveň vzdelania v obci nie je na vysokej úrovni, pretože obyvateľstvo so základným
a učňovským vzdelaním tvorí až 60,6% celkového počtu obyvateľstva (viď graf č.10).
Zaostávanie za celoslovenskou vzdelanostnou úrovňou obyvateľstva je v súčasnej dobe
pozitívne ovplyvnené skutočnosťou, že pre ľudí s vyšším školským vzdelaním nie sú
vytvorené v obci pracovné príležitosti, v dôsledku čoho po ukončení štúdia odchádzajú za
prácou do iných miest. Deti do 16 rokov sú zastúpené 16,6%-tami.
Tab.č.7 Stupeň dosiahnutého vzdelania obyvateľstva
Najvyšší skončený stupeň školského vzdelaniaSOBD 2001
Muži Ženy Spolu %
Základné 37 91 128 28,3
Učňovské (bez maturity) 90 56 146 32,3
Stredné odborné (bez maturity) 3 2 5 1,1
Úplné stredné učňovské (s maturitou) 13 6 19 4,2
Úplné stredné odborné (s maturitou) 22 25 47 10,4
Úplné stredné všeobecné 4 10 14 3,1
Vyššie 2 1 3 0,7
Vysokoškolské spolu 5 6 11 2,4
Z toho: bakalárske – – – –
doktorské, inžinierske, magisterské 5 6 11 2,4
doktorandské – – – –
Ostatní bez udania vzdelania 2 2 4 0,9
Ostatní bez školského vzdelania – – – –
Deti do 16 rokov 36 39 75 16,6
Spolu 214 238 452 100Zdroj: SODB 2001
Graf č.10
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami29
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Stupne školského vzdelania
28,3%
32,3%
1,1% 4,2% 10,4%
0,7%
2,4%
0,9%
16,6%
3,1%
Základné Učňov ské (bez maturity )Stredné odborné (bez maturity ) Úplné stredné učňov ské (s maturitou)Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stedné v šeobecnéVy ššie Vy sokoškolské spoluOstatní bez udania v zdelania Deti do 16 rokov
Tab.č.8 Vysokoškolské vzdelanie obyvateľstva
Vysokoškolské podľa zamerania: Muži Ženy Spolu
- univerzitné 2 4 6
- technické 2 0 2
- ekonomické 0 1 1
- poľnohospodárske 1 0 1
- ostatné 0 1 1
Zdroj: SODB 2001
Graf č.11
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami30
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Vysokoškolské vzdelanie podľa zamerania
54,5%
18,2%
9,1%
9,1%
9,1%
univerzitné technické poľnohospodárske ekonomické ostatné
Počet obyvateľov podľa osídlenia možno rozdeliť nasledovne: 87,7% obyvateľov obce
Bukovec žije v obci a 12,3% obyvateľstva žije v siedmych osadách. Najviac obývané osady
sú u Bašnárov tá v súčasnej dobe má 31 obyvateľov a osada u Zimov s počtom 10
obyvateľov.
2.1.2.5 Kultúrno-spoločenský život
Na zabezpečenie služieb pre obyvateľstvo, vzdelávanie ako aj poskytnutie možností
pre spoločenské aktivity sú potrebné v obci zariadenia, ktoré potrebu týchto služieb a aktivít
uspokojujú.
Z pohľadu stavu kultúrnej infraštruktúry, možno konštatovať, že v obci sa nachádza kultúrny
dom a obecná knižnica.
Obec žije pestrým kultúrno-spoločenským životom. V obci vyvíjajú činnosť kluby, spolky
a združenia:
Telovýchovná jednota Družstevník, futbalový oddiel Bukovec
Jednota dôchodcov Slovenska, základná organizácia Bukovec
Poľnohospodárske združenie Kršlenica Bukovec
Klub slovenských turistov Bukovec
Únia žien Slovenska, základná organizácia Bukovec
Poľovnícke združenie
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami31
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Obec aktívne spolupracuje s jednotlivými klubmi a spolkami, ktoré v nej vyvíjajú činnosť na
organizovaní viacerých kultúrnych podujatí v obci počas celého roka. Každoročne je
organizovaný pri príležitosti výročia obce kultúrne podujatie, na ktorom sa zúčastňujú všetky
združenia pôsobiace v obci. Počas plesovej sezóny sa v obci každoročne koná ples, ktorý
organizuje poľovnícke združenie. Pre deti sú už pravidelne pripravované podujatia
v materskej škôlke ako: detský karneval, Mikulášske posedenie, Deň matiek ... Dôchodcovia
sú do kultúrno-spoločenského diania v obci zapájaní prostredníctvom každoročne
organizovanej akcie „Úcta k starším“ s kultúrnym programom a pravidelnými dvojmesačnými
stretnutiami Jednoty dôchodcovi. Telovýchovná jednota sa stará o športové vyžitie
poriadaním futbalových zápasov.
2.1.3 Materiálne zdroje
2.1.3.1 Technická infraštruktúra
Doprava a dopravné vzťahy
Rozvoj infraštruktúry je jedným zo základných predpokladov rozvoja každého mesta
i regiónu a výrazne ovplyvňuje hospodársky potenciál, spôsob života a životnú úroveň
obyvateľstva.
Doprava, ktorú možno zaradiť medzi najstaršie a základné činnosti človeka, má
mimoriadny význam pre rozvoj každej spoločnosti, predovšetkým pre hospodársky rozvoj.
Trenčiansky kraj disponuje dobre rozvinutým systémom cestnej a železničnej dopravy.
V leteckej doprave sú veľké perspektívy pre komerčný rozvoj. Krajom prechádza
medzinárodne významná trať spájajúca Maďarsko/Rakúsko – Bratislavu – Trenčín – Košice –
Poľsko a významný cestný koridor tvorený z väčšej časti diaľnicou D1 medzi Bratislavou
a Považskou Bystricou.
Širšie dopravné vzťahy
Cestná infraštruktúra v najbližšom okolí je pomerne hustá a zabezpečuje prepojenia tak
v regióne ako aj mimo neho.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami32
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Mapa č. 3 – Dopravná sieť v regióne
Obec Bukovec je situovaná mimo nadregionálne významných dopravných trás, avšak
obec je napojená na regionálne významnú cestu II. triedy č.499 Myjava – Piešťany –
Topoľčany. Táto cesta patrí medzi menej intenzívne zaťažené cestné komunikácie – vr.2000
tu bola vyhodnotená intenzita dopravy v rozpätí 2-3 tisíc vozidiel za 24 hodín.
Okrem toho katastrálnym územím prechádzajú cesty a č. III/49923 (Brezová pod Bradlom –
Bukovec), ktorá sa napája na štátnu cestu III. triedy a to č. 50017 (Turá Lúka - Bukovec).
Štátne cesty sú využívané na tranzit osobnej a nákladnej dopravy, cesty III. triedy najmä na
lokálnu dopravu.
Miestne komunikácie sú tvorené obecnými komunikáciami, účelovými poľnohospodárskymi
a lesnými spevnenými a nespevnenými cestami. Čiastočne sa využívajú aj na turistiku
a cykloturistiku.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami33
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Miestne komunikácie
Ako vyplýva z tab.č.9 v obci sa nachádza 37 km miestnych komunikácií I.-IV. triedy spolu,
ktoré sú asfaltové a miestami v nevyhovujúcom technickom stave. V budúcnosti treba
uvažovať s ich postupnou opravou a rekonštrukciou. V obci sa nachádza 2 km dlhý chodník
pre chodcov popri hlavnej komunikácii, ktorý bol vybudovaný na podporu zvýšenia
bezpečnosti obyvateľov obce. Obec nemá vlastné námestie ani parkovacie plochy.
Tab.č.9 Stav objektov na miestnych komunikáciách, r. 2006
Počet Dĺžka (km) Plocha (m2)
Miestne komunikácie I.-IV. triedy spolu 18 37 129500
Z toho betónové 0 0 0
asfaltové 4 5 16000
Chodníky pri cestách a miestnych
komunikáciách2 2 2250
Námestia 0 0 0
Parkoviská 0 0 0
Zdroj: Ročný výkaz o miestnych komunikáciách r.2006
Cyklistická doprava
Cykloturistika zaznamenáva v poslednom období veľký rozmach a v súvislosti s ním je dopyt
po budovaní cyklotrás a ich napojení na sieť cyklotrás v rámci štátu, ako aj napojenie na
európske trasy. Realizácia takýchto cyklotrás, ktoré môžu byť zahrnuté do uvedeného
systému a byť zobrazené v mapách pre cykloturistov má svoje pravidlá, na dodržiavanie
ktorých dohliada Slovenský cykloklub so sídlom v Piešťanoch.
Cez obec Bukovec vedie jedna z najvýznamnejších cykloturistických trás – Trasa č. 022
Kopaničiarska cyklomagistrála Považany – Senica, dĺžka 60 km, prevýšenie 500m, kategória
šport.
V obci nie sú vybudované žiadne chodníky pre cyklistov.
Železničná doprava
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami34
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Železničná doprava nie je v území prevádzkovaná, preto sa tu nenachádza ani železničná
stanica, alebo zastávka. Najbližšia zástavka vlakov osobnej dopravy je v okresnom meste
Myjava vzdialenom 15 km.
Autobusová doprava
Autobusová doprava má najväčší podiel na preprave cestujúcich. V obci nemá zástavku
žiaden spoj diaľkovej autobusovej linky.
Obyvatelia obce majú celkom dobré spojenia do významnejších centier regiónu:
smer Brezová pod Bradlom – 6 spojov denne
smer Myjava – 10 spojov denne
Autobusové spojenie so súčasným krajským mestom Trenčín je nepriame, dosť zložité
a časovo náročné.
Vodovodná a kanalizačná sieť
Zásobovanie pitnou a úžitkovou vodou
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou je realizované verejným vodovodom, ktorý je
v správe Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Vodovod je vybudovaný iba v obci Bukovec
a v jednej najľudnatejšej osade u Bašnári. Odľahlejšie časti obce - osady nie sú na vodovod
napojené, využívajú vlastné zdroje pitnej vody – studne.
Kanalizácia a čistenie odpadovej vody
Obec Bukovec nemá vybudovanú kanalizáciu. Rodinné domy a jednotlivé drobné
prevádzky majú vybudované žumpy, septiky alebo domové čistiarne odpadových vôd.
Energetika, plyn a telekomunikácie
Zásobovanie elektrickou energiou
Obec je zásobovaná elektrickou energiou z VN linky 22 kV prostredníctvom
miestnych transformačných staníc.
Plynové rozvody
Obec Bukovec v jej centrálnej časti je plynofikovaná. Žiadna z osád obce však
plynofikovaná nie je a vzhľadom ku kopaničiarskemu typu osídlenia a nezáujmu občanov
odľahlých osád podnikateľský subjekt SPP, a.s. s rozšírením plynofikáciou vzhľadom
k návratnosti investícií nepočíta.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami35
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Zásobovanie teplom
Centrálny rozvod tepla v obci neexistuje. Hlavným zdrojom tepla je palivové drevo
a tuhé palivo, a to koks, čierne, hnedé uhlie. Niektoré domácnosti využívajú ako druhý zdroj
tepla elektrické kúrenie, v menšej miere vykurovanie propán – butánom zo zásobníkov.
V posledných rokoch sa objavuje aj využívanie alternatívnych zdrojov, a to vykurovanie
pilinami, peletami, briketami, tepelným čerpadlom a solárnymi systémami.
Tab.č.10 Spôsob vykurovania domácností
Spôsob vykurovania
Počet
bytov osôb v bytoch
1 2
Bukovec
Ústredné kúrenie diaľkové – –
Ústredné kúrenie lokálne 103 337
na pevné palivo 16 57
na plyn 82 255
elektrické 1 5
Etážové kúrenie
na pevné palivo 3 6
na plyn 11 35
ostatné 1 4
Kachle
na pevné palivo 29 40
elektrické – –
plynové 4 8
ostatné 1 1
Iné 8 26
Zdroj: SODB 2001
Spoje a telekomunikačné zariadenia
Pevná telefónna linka je natiahnutá v obci Bukovec a v osadách u Bašnári, u Zimov.
Od roku 2006 je Bukovec pokrytý signálom, ktorý umožňuje občanom využívať pripojenie na
internetu prostredníctvom technológie VIFI. Na území obce je pokrytie mobilnou sieťou
Orange a T-mobile, signál obidvoch mobilných operátorov je však veľmi slabý a v niektorých
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami36
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec miestach obce je možné telefonovať iba na vyvýšených miestach obce, alebo vôbec. Najbližší
vykrývač je umiestnený na Bradle – nepokrýva však celú obec.
Obecný rozhlas
Obecným rozhlasom je pokryté centrálne územie obce v roku 2004 bol zavedený
bezdrôtový obecný rozhlas do najobývanejšej osady u Bašnári. Ostatné osady nie sú zatiaľ
pokryté obecným rozhlasom, pričom s jeho rozšírením sa neuvažuje a to z dôvodu veľmi
nízkeho počtu obyvateľov v týchto osadách .
Verejné osvetlenie
Verejným osvetlením je pokrytá celá obec a najobývanejších osadách U Bašnári,
u Zimov, u Kubicov. V rokoch 2003 – 2004 bola realizovala v obec rekonštrukciu osvetlenia
spojenú s výmenou úsporných svietidiel verejného osvetlenie spolufinancovanú z dotácie
z Ministerstva financií SR.
2.1.3.2 Sociálna infraštruktúra
V obci sa nenachádza zariadenie sociálnych služieb a ani sa neposkytuje
opatrovateľská služba. Obec sa však má snahu podporovať aspoň niektoré oblasti sociálnej
politiky. Pre deti sú už pravidelne poriadené rôzne akcie. V prípade starších spoluobčanov
obec poskytuje úľavy na dani občanom nad 70 rokov, čo sa týka zabezpečovanie stravy pre
starších spoluobčanov, nie je z ich strany záujem.
V prípade potreby môžu byť niektorí starí spoluobčania individuálne umiestnení
v domove dôchodcov v Myjave, v Senici alebo v penzióne v obci Hrachovište.
V okresnom meste Myjave je zriadený denný stacionár pre mentálne postihnutých –
Dom sociálnych služieb pre deti a dospelých, ktorý v prípade potreby a individuálnej dohody
môžu využívať aj obyvatelia Bukovca.
2.1.3.3 Zdravotná infraštruktúra
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami37
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V obci Bukovec nie je zriadené zdravotné stredisko, ale občania obce využívajú
Nemocnicu s poliklinikou v okresnom meste Myjava, prípadne na zdravotné stredisko
Brezová pod Bradlom, kde sa nachádzajú 2 všeobecní lekári, 1 detská lekárka, 2 zubári, 1
zubná laborantka, 2 x rehabilitácia, 1x protetika, 1 súkromná lekáreň. V meste Myjava
funguje tu i záchranná služba a niekoľko lekární. V blízkosti areálu nemocnice sa
nachádza Stomatologické stredisko, kde obyvatelia Bukovca využívajú služby zubných
lekárov.
2.1.3.4 Kultúrna infraštruktúra
Z pohľadu stavu kultúrnej infraštruktúry, možno konštatovať, že v obci Bukovec sa
nachádza kultúrny dom a obecná knižnica. V Roku 2005 bola realizovaná rekonštrukcia
strechy kultúrneho dolu podporená finančnou dotáciu z Ministerstva financií SR. V obci sa
nachádzajú i viaceré kultúrno-historické pamiatky dokumentujúce historický vývoj v regióne
z obdobia protireformácie:
Kamenná zvonica, č.p. 155 v streda obce oproti r.k. kostolu
Rímsko-katolícky kostol– č.p. 154 – pochádza zo 17. storočia
Evanjelický kostol augsburského vyznania – Klasicistický evanjelický kostol postavený
v r.1824 až 1829
Pomník padlým v I. sv. vojne – pri ev. kostole
Pomník padlým partizánom - z kameniny je umiestnený v železnej ohrádke, na čelnej
strane je mramorová tabuľa s nápisom – osada u Rafčíkov
Pamätná tabuľa Bodnár J., Roy V. – na dome č.p. 138 oproti evanj. kostolu – na
pamiatku pôsobenia kňazov Júliusa Bodnára – historika a Vladimíra Roya - básnika
Tab.č. 11 Kultúrne zariadenia obce Bukovec
Obec Bukovec – kultúrne zariadenia Počet
Kultúrny dom 1
Obecná knižnica 1
2.1.3.5 Školská infraštruktúra
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami38
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V obci je zriadená materská škola bez právnej subjektivity. V tomto školskom roku
2007/2008 navštevuje MŠ 9 detí. Väčšina deti predškolského veku v obci navštevujú
materskú školu v obci. Počet detí v predškolskom zariadení nachádzajúcom sa v obci (viď
tab. č.12) je kolísavý s mierne klesajúcou tendenciu ako zachytáva i graf č. 12. Do základnej
školy deti dochádzajú do mesta Myjava alebo Brezová pod Bradlom, kde pracujú rodičia detí.
V predškolskom zariadení sú zamestnané tri osoby – so 100% zastúpení žien: 1
pedagogická pracovníčka, vedúca jedálne + upratovačka, kuchárka. 75% z personálu
predškolskej infraštruktúry má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, 25% stredné
odborné vzdelanie.
Tab. č. 12: Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení v obci Bukovec za obdobie 1998 - 2008
Počet detí
Roky
1998/99 1999/00 2000/01 2001/02 2002/03 2003/04 2004/05 2005/06 2006/07 2007/08
MŠ 12 16 12 10 16 14 17 14 11 9
Graf č. 12
Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení
02468
1012141618
1998
/99
1999
/00
2000
/01
2001
/02
2002
/03
2003
/04
2004
/05
2005
/06
2006
/07
2007
/08
školský rok
po
čet
žiak
ov
2.1.3.6 Domový a bytový fond
V obci prevažuje až 97,9%-ným podielom bývanie v súkromných rodinných domoch
(podrobný prehľad je uvedený v grafe č.13,14), ktoré sú s výnimkou jedného domu vo
vlastníctve fyzických osôb. Priemerný vek rodinných domov je 43 rokov. 65 rodinných
domov je neobývaných, avšak 54 z nich je určených na rekreáciu. V r. 2001 sa v obci
nachádzali 1 bytový dom, ktorý zahŕňali spolu 6 bytových jednotiek, z toho dva ich bolo vo
vlastníctve občana. Jeho priemerný vek je 26 rokov. Ostatných budov sa v obci nachádza
kultúrny dom, ktorý tvorí súčasť obecného úradu, materská škola, pošta (ako súčasť
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami39
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec obecného úradu), knižnica (ako súčasť materskej školy), predajňa zmiešaného tovaru,
pohostinné odbytové stredisko.
V obci sú v súčasnosti 2 rozostavaných rodinných domov. Občania majú skôr záujem
o prestavbu starších rodinných domov, prístavbu, alebo nadstavbu. Obec nemá stavebné
pozemky, z dlhodobého hľadiska obce plánuje v prípade záujmu občanov pripravovať
pozemky pod výstavbu RD ani výstavbu bytovky.
Tab.č.13 Domový a bytový fond v roku 2001
Rodinné
domy
Bytové
domy
Ostatné
budovy
Domový
fondDomov spolu 209 1 3 213
Trvale obývané domy 144 1 2 147
v % 97,9 0,7 1,4 100
v to
m:
vlastníctvo štátu 0 0 1 1
vlastníctvo bytového družstva – – – –
vlastníctvo obce 0 0 1 1
vlastníctvo FO 143 0 0 143
vlastníctvo PO 1 0 0 1
vlastníctvo ostatné 0 1 0 1
Neobývané 65 0 1 66
Priemerný vek domu 43 26 31 43
Bytov spolu 220 4 3 227
v tom trvale obývané 154 4 2 160
v % 96,2 2,5 1,3 100
z to
ho:
družstevné – – – –
byty vo vlastníctve občana v bytovom
dome0 2 0 2
Neobývané 66 0 1 67
Zdroj: SODB 2001
Graf č.13
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami40
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Domový fond
97,9%
1,4%0,7%
Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy
Graf č.14
Bytový fond
96,3%
1,3%2,5%
Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy
Veková štruktúra bytového fondu
Najväčší počet rodinných domov bol postavený v období výstavby rokov 1946-1970.
V období výstavby 1981-1990 bol postavený jeden bytový dom, ktoré spolu predstavujú 6
trvale obývaných bytov. Tento stav v oblasti bytových domov sa do súčasnej doby nezmenil.
V rámci rekonštrukcie obecných budov, obec má záujem vytvoriť 3 až 4 bytové jednotky
v priestoroch bývalej základnej školy, ktoré sú v súčasnej dobe z kapacitných dôvodov
nevyužívané a chátrajú.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami41
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Tab.č.14 Obdobie výstavby trvale obývaných bytov
Obdobie výstavbyRodinné
domyBytové domy
Ostatné
budovyDomový fond
do roku 1899 a nezistené 9 0 0 9
1900-1919 7 0 0 7
1920-1945 17 0 0 17
1946-1970 65 0 1 66
1971-1980 30 1 1 35
1981-1990 15 0 0 15
1991-2001 11 0 0 11
Spolu 154 4 2 160
v % 96,2 2,5 1,3 100
Zdroj: SODB 2001
Graf č.15
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami42
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
0 10 20 30 40 50 60 70
od r. 1899
1900 - 1919
1920 - 1945
1946 - 1970
1971 - 1980
1981 - 1990
1991 - 2001
Obdobie výstavby
rodinné domy bytové domy ostatné budovy
Prírastky bytového fondu
Od roku 2002 do konca roku 2006 bol zaznamenaný prírastok 3 rodinných domov, ale
takisto i úbytok bol v tej istej výške a to v prvých dvoch sledovaných rokoch. Ku 31.12.2006
sa v obci nachádzalo 227 bytov. V budúcnosti sa nepredpokladá prudký nárast bytových
jednotiek vzhľadom k prestárnutosti a vyľudňovaniu vidieka. V súčasnej dobe sa však rozvíja
trend návratu k pôvodnému spôsobu života a vytvárajú sa možnosti zamestnania v okolí obce,
čím sa dá predkladať, že celkový stav počtu obývaných bytových jednotiek nebude ani
prudko klesať.
Tab.č.15 Prírastky, úbytky a stav bytového fondu k 31.12.2006
Rok Prírastky Úbytky Stav k 31. 12.
2002 0 2 225
2003 1 1 225
2004 0 0 225
2005 1 0 226
2006 1 0 227
Zdroj: Štatistický úrad SR
Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami43
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec V r.2001 bolo až 70,6 obývaných bytov plynofikovaných, 94,4% bytov v obci
Bukovec malo vodovod v byte, 5,6% bytov bolo bez vodovodu. Kúpeľňou, alebo
sprchovacím kútom bolo vybavených 85,6% bytov, splachovací záchod sa nachádzal
v 76,9% obývaných bytov. Prípojku na kanalizačnú sieť nedisponuje ani jeden obývaný byt,
nakoľko v obci nebola vybudovaná kanalizácia. Odpadové vody sa vypúšťajú do žúmp
a septikov, ktorými disponuje 76,9% obývaných bytov. Vyprázdňujú sa podľa potreby.
Tab.č.16 Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou
Vybavenie bytov technickou
infraštruktúrou
SODB 2001
Počet %
Počet bytov spolu 160 100
Z toho
S plynom zo siete 113 70,6
S vodovodom
- v byte 151 94,4
- mimo bytu – –
- bez vodovodu 9 5,6
- nezistené – –
S kanalizáciou
- prípojka na kanalizačnú
sieť0 0
- septik (žumpa) 123 76,9
So splachovacím záchodom 123 76,9
S kúpeľňou alebo sprch. kútom 137 85,6
Zdroj: SODB 2001
Graf č.16
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami44
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrou
76,90%
76,90%
85,60%
94,40%
septik (žumpa)
splachovací záchod
kúpeľňa al. sprch. kút
vodovod
2.1.3.7 Infraštruktúra voľného času
Infraštruktúra voľného času zabezpečuje športovú činnosť, rôzne športovo-rekreačné
aktivity a slúži aj pre oddychové účely obyvateľstva.
V obci sa nachádza futbalové ihrisko a viacúčelové ihrisko. Súčasťou športového
areálu futbalového ihriska sú šatne, ktoré v súčasnosti využíva Telovýchovná jednota
Družstevník, futbalový oddiel Bukovec. Viacúčelové ihrisko v obci je vybetónovaná plocha
v súčasnej dobe využívaná prevažne iba na futbal, no po doplnení bránok, siete a košov ho
bude možné využívať na rôzne druhy športov, čo prevažne mladšia generácia obyvateľov
privíta. Súčasťou predmetného areálu je i vybudované ohnisko a krb so zabudovanými
lavičkami a stolmi.
Obec Bukovec so svojimi osadami má výborné podmienky pre turistiku. Katastrom
obce prechádzajú mnohé turistické chodníky, po ktorých sa dá dostať napríklad na mohylu M.
R. Štefánika na Bradle alebo na zrúcaninu hradu Branč.
Medzi hodnoty daného regiónu treba zaradiť i hodnoty estetické. Estetická príťažlivosť
lokality spočíva v troch výhľadových horizontoch. Veľmi atraktívne je bezprostredné okolie
lokality – zoskupenie bradiel, hrad, kopanice, pestrá mozaika lesov, polí a lúk. Atraktívny je
aj horizont tvorený Myjavskou pahorkatinou ako celok. Napokon je tu i posledný horizont
tvorený Javorinou, Zárubami, Bradlom a Považským Inovcom.
2.1.3.8 Ostatná infraštruktúra
Medzi tieto zariadenia v obci patrí:
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami45
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Predajňa zmiešaného tovaru
Pohostinstvo
Pošta
Požiarna zbrojnica
Dom smútku
Cintorín evanjelickej cirkvi augsburského vyznania - v roku 2004 obec realizovala
úpravu verejného priestranstva v areály cintorína.
Cintorín rímsko-katolíckej cirkvi
2.1.4 Ekonomické zdroje
2.1.4.1 Ekonomická štruktúra obyvateľstva
Za obzvlášť dôležitú skupinu obyvateľov z pohľadu ekonomického rozvoja obce
pokladáme ekonomicky aktívnych obyvateľov. Za ekonomicky aktívne obyvateľstvo sa
považujú osoby, ktoré boli v rozhodujúcom okamihu sčítania v pracovnom, členskom,
služobnom alebo obdobnom pomere k nejakej organizácii, družstvu, súkromnej osobe alebo
inému právnemu subjektu, zamestnávatelia, pomáhajúci, nezamestnaní, osoby samostatne
činné, a to bez ohľadu na dĺžku pracovného úväzku. Medzi ekonomicky aktívnych patria aj
osoby v základnej vojenskej službe, náhradnej alebo civilnej službe, na vojenskom cvičení, vo
väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody – pokiaľ trval ich pracovný pomer, ženy na
materskej (rodičovskej) dovolenke, ak trvá ich pracovný pomer a nezamestnaní.
V obci Bukovec je ekonomicky aktívnych 235 obyvateľov, čo je 52,0% z celkového
počtu obyvateľstva (r.2001). V porovnaní s celoslovenským priemerom je to len o 0,9% viac
ako podiel všetkých ekonomicky aktívnych obyvateľov z trvale bývajúcich obyvateľov
Slovenskej republiky. Podiel ekonomicky aktívnych osôb v Bukovec je nižší v porovnaní
s okresom Myjava a iba nepatrne vyšší voči priemeru v Trenčianskym krajom.
Pracovné príležitosti v obci Bukovec sú pomerne dobré, poskytuje ich firma FISO, s.r.o.
(výroba čalúneného nábytku a spracovania dreva). Najväčším zamestnávateľom v obci
Kamenec s.r.o. (poľnohospodárska výroba, chov hovädzieho dobytka a koní), z ďalších
oblastiach zamestnávania je to i lesné hospodárstvo (obecné lesy a urbár) a drobná
živnostenská výroba a činnosť.
Tab.č.17 Porovnanie ekonomicky aktívnych osôb obce Bukovec s okresom, krajom a SR
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami46
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Obec Bukovec Okres MyjavaTrenčiansky
kraj SR
Trvalo bývajúce
obyvateľstvo452 29 243 605 582 5 379 455
Ekonomicky aktívne
osoby spolu235 15 292 314 552 2 748 050
Podiel ekonomicky
aktívnych osôb v %52,0% 52,3% 51,9% 51,1%
Zdroj: SODB 2001
Z údajov uvedených v tabuľke 18 vyplýva, že najviac ekonomicky aktívnych
obyvateľov obce pracuje v priemyselnej výrobe (50,2%), v poľnohospodárstve a poľovníctve
(13,6%). V odvetviach Veľkoobchod a maloobchod, verejná správa, Stavebníctvo,
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť je zamestnaných 20,5 % obyvateľov obce Bukovec.
Podstatnú skupinu 7,7 % tvoria ekonomicky aktívni obyvatelia bez udania odvetvia.
Najmenej občanov je zamestnaných v Lesníctve, vo Výrobe a rozvode elektriny, plynu
a vody, Doprave a skladovaní, Peňažníctve a poisťovníctve, Školstve, Hoteloch a
reštauráciách (tab.č. 18). Obdobná situácia nastáva pri porovnaní sektorov hospodárstva
podľa pohlavia (graf 17).
Tab.č.18 Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa
odvetvia hospodárstva
Odvetvie hospodárstva
Ekonomicky aktívne osoby
Muži Ženy Spolu
Z toho
odchádza do
zamestnania
Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace
služby21 11 32 11
Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby 0 1 1 1
Priemyselná výroba 69 49 118 82
Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody 0 1 1 1
Stavebníctvo 10 1 11 7
Veľkoobchod a maloobchod 7 7 14 8
Hotely a reštaurácie 2 3 5 2
Doprava, skladovanie a spoje 1 0 1 1
Peňažníctvo a poisťovníctvo 0 1 1 1
Nehnuteľnosti, prenajímanie, obchodné služby, – – – –
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami47
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
výskum a vývoj
Verejná správa a obrana, povinné sociálne
zabezpečenie5 9 14 8
Školstvo 1 4 5 4
Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť 0 5 5 4
Ostatné verejné, sociálne a osobné služby 4 5 9 3
Exteritoriálne organizácie a združenia – – – –
EA bez udania odvetví 12 6 18 9
Spolu 132 103 235 142
Zdroj: SODB 2001
Graf č. 17
Odvetvová štruktúra zamestnanosti
020406080
100120140
Poľnohospodárstvo
Lesníctvo, ťažba
Priemyselná výroba
Výroba a rozovd el.
Stavebníctvo
Veľko. a maloobchod
Hotely a reštaurácie
Doprava a skladovanie
Peňažníctvo a poisťovníctvo
Verejná správa
Školstvo
Zdravotníctvo
Ostatné ver., soc. služby
EA bez udania odvetví
ženy
muži
Zamestnanosť a migrácia za prácou
V oblasti zamestnanosti najviac obyvateľov obce Bukovec pracuje v blízkych mestách
Myjava, Brezová pod Bradlom, Senica. Viacerí obyvatelia obce nachádzajú prácu mimo
hranice okresu a kraja, dochádzajú za prácou do významných centier – Bratislava.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami48
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Za prácou dochádza mimo obce 142 obyvateľov obce, čo je 60,4% z kategórie ekonomicky
aktívnych.
Sektorová zamestnanosť
Pre charakterizovanie územia z hľadiska štruktúry hospodárskych aktivít sa používa
okrem iného aj členenie podľa zamestnanosti na tri základné sektory – primárny, sekundárny,
terciárny. Najviac EAO (ekonomicky aktívnych obyvateľov) - až 55,3% je zamestnaných
v sekundárnom sektore (vo priemyselnej výrobe, výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody,
stavebníctve). V terciárnom sektore (veľkoobchod a maloobchod, verejná správa,
zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, školstvo, hotely a reštaurácie ....) je zamestnaných
23,0% EAO. Najmenej EAO je zamestnaných v primárnom sektore (poľnohospodárstve a
lesníctve) – len 14,0%. EAO bez udania odvetvia je 7,7%. Podrobný popis je uvedený
v tab.č.19 a grafe č.18.
Tab.č.19 Sektorová zamestnanosť
Odvetvie hospodárstva
Ekonomicky aktívne osoby
Muži Ženy Spolu
Z toho
odchádza do
zamestnania
Primárny sektor 21 12 33 12
Sekundárny sektor 79 51 130 90
Terciárny sektor 20 34 54 31
EA bez udania odvetvia 12 6 18 9
Spolu 132 103 235 142
Zdroj: SODB 2001
Graf č.18
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami49
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Sektorová zamestnanosť
14,0%
55,3%
23,0%
7,7%
Primárny sektor Sekundárny sektor Terciálny sektor EA bez udania odvetví
2.1.4.2 Podnikateľská sféra
Z analýzy hospodárskej základne vyplýva, že v obci má zastúpenie 39 podnikateľských
subjektov – z toho 10 právnických osôb a 29 fyzických osôb, ktoré zabezpečujú ekonomický
rozvoj obce. Všetky fyzické osoby sú živnostníci až na jedného súkromne hospodáriaceho
roľníka.
Tab.č.20 Právne subjekty v roku 2006
Právne subjekty Počet
Právnické subjekty spolu 10
Fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri – spolu 29
- FO nezapísané v obchodnom registri – živnostníci 28
- FO nezapísané v obchodnom registri -slobodné povolania –
- FO nezapísané. v obchod. registri -samostatne hospodáriaci
roľníci1
Subjekty vedené v Registri organizácií 39
Zdroj : Štatistický úrad SR
Podrobnú štruktúru rozdelenú podľa Odvetví klasifikácie ekonomickej činnosti (OKEČ)
uvádza tab.č.21. Z nasledujúceho grafu č. 19 je zrejmé, že najviac podnikateľských subjektov
(až 59%) je činných v terciárnej sfére, čiže v oblasti služieb.
Tab.č.21 Štruktúra podnikateľských subjektov podľa OKEČ
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami50
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Štruktúra právnych subjektov
vedenýchv Registri štatistických
jednotiekk 31. 12. 2005
Odvetvová štruktúra hospodárstva(viď. vysvetlivky OKEČ)
z toho
Početsubjektov
spolu
v tomOKEČ 01, 02 a
05
OKEČ 10 - 41
OKEČ 45
OKEČ 50 – 95
v tom
právnické osoby
fyzické osoby
OKEČ 50 - 64
OKEČ 65 - 74
OKEČ 75 - 95OKEČ 01 -
99
39 10 29 5 6 5 23 14 3 6
Zdroj: Štatistický úrad, Krajská správa v Trenčíne
Vysvetlivky:
OKEČ 01, 02, 05Poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov
OKEČ 10 – 41 Ťažba nerastných surovín, priemysel, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody
OKEČ 45 Stavebníctvo
OKEČ 50 – 64 Veľkoobchod, maloobchod, hotely, reštaurácie, doprava, skladovanie, spoje
OKEČ 65 – 74 Peňažníctvo a poisťovníctvo, nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj
OKEČ 75 – 95 Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť
Graf č.19
Rozdelenie podnikateľských subjektov podľa sektorov
primárny sektor; 13%
sekundárny sektor; 28%
terciálny sektor; 59%
Zastúpenie podnikateľských subjektov, ktorý podnikajú v obci:
Kamenec s.r.o. Bukovec – poľnohospodárstvo – chov hovädzieho dobytka a koní
Miroslav Bulgan, Bukovec 144 – stolárstvo
Ján Sládek DREVOS, Bukovec 15 – stolárstvo
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami51
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Ing. Michal Hajtáš, Bukovec 181 – stolárstvo
Ján Rafčík, Bukovec 152 – murárstvo
Zdenko Tulák, Bukovec 128 – murárstvo, obkladačské práce
Igor Blaho, Bukovec 71 – opravy cestných motorových vozidiel
Martin Sládek, Bukovec 21 – zváračské a kúrenárske práce
Dušan Gavlas – DUMA – Bar, Bukovec 41 – pohostinská činnosť
Miroslava Babincová, Bukovec 27 – pohostinská činnosť
Daniel Tulár – DANY, Bukovec 1 – stolárstvo
Zoznam podnikateľov, ktorí majú prevádzku mimo obce:
Miroslav Kubica – KM, Bukovec 201 – maloobchod predaj náhradných súčiastok pre
poľnohospodárske stroje a zariadenia
Ing. Miroslav Kubica – WOOD WORK, Bukovec 201 – pílenie, hobľovanie, výroba
dosiek, lát ...
Thao Trán Dinh, Bukovec 135 – maloobchod so spotrebným tovarom
Oksana Pekníková, Bukovec 41 – krajčírstvo
Alena Krahulcová, Bukovec 125 – krajčírstvo
2.1.4.3 Nezamestnanosť
Najvýznamnejším ukazovateľom situácie na trhu práce je miera nezamestnanosti,
ktorá je jedným zo základných kritérií pre klasifikovanie problémových regiónov.
Sprievodným javom miery nezamestnanosti je sociálna a ekonomická ohrozenosť.
Nezamestnanosť v obci Bukovec je nízka, dosahuje hodnotu 4,38% z počtu obyvateľov
v produktívnom veku. V obci Bukovec bolo k 31.11.2007 evidovaných 10 nezamestnaných
osôb.
Tab.č. 22: Porovnanie miery nezamestnanosti k 31.12.2006
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami52
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Trvale bývajúce obyvateľstvo
spolu
Ekonomicky aktívne
osoby spolu
Miera nezamestnanosti
v %
Miera evidovanej nezamestnanosti v
%
Obec Bukovec 396 228 4,38 3,51Okres Myjava 28 240 13.773 5,21 4,68Kraj Trenčiansky
600 386 294 993 10,69 9,40
SR 5 389 180 2 558 647 5,57 4,73
Zdroj: ÚPSVaR, Základné štatistické ukazovatele o trhu práce v SR, 2006
Porovnanie miery nezamestnanosti na vyšších štatistických úrovniach uvádza tabuľka
č. 22. Z uvedeného vyplýva, že miera nezamestnanosti v obci je nižšia ako v okrese
Myjava, v Trenčianskom kraji (ktorý je jedným z krajov s najnižšou nezamestnanosťou) a
v Slovenskej republike.
Tabuľka 23 Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2003 – 2007
RokUchádzači
o zamestnanie spolu
Ženy MužiMiera
nezamestnanosti v %
2003 21 9 12 5,222004 14 6 8 5,432005 12 6 6 5,132006 10 3 7 4,3820071 10 4 6 4,34
Graf č. 20
1 k 30. 06. 2007
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami53
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Miera nezamestnanosti v obci Bukovec
0,00%
1,00%
2,00%
3,00%
4,00%
5,00%
6,00%
2003 2004 2005 2006 2007
Mieranezamestnanosti
Ako zachytáva graf č. 20 miera nezamestnanosti v obci Bukovec má v sledovanom
období relatívne klesajúcu tendenciu, čo je výrazne pozitívny ukazovateľ. Najvyššia miera
nezamestnanosti bola v roku 2004 a to 5,43%, ktorá postupne až do roku 2007 klesala na
súčasnú hodnotu 4,34%. Tento vývoj je priaznivý a odráža i celkovú situáciu vývoja
nezamestnanosti v Slovenskej republiky.
2.2 SWOT analýza
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami54
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec SWOT analýza je skratka z anglického originálu: Strenghts – silné stránky,
Weaknesses – slabé stránky, Opportunities – príležitosti, Threats – ohrozenia. Je to
štandardná metóda, ktorá slúži k prezentácii analytických poznatkov o najrôznejších
objektoch skúmania. Je založená na vyčerpávajúcej, výstižnej a objektívnej charakteristike
silných a slabých stránok skúmaného objektu a jeho možných príležitostí a ohrození.
Silné a slabé stránky opisujú vnútorný stav týkajúci sa najmä minulosti a prítomnosti
obce. Je to rozdelenie toho, čo v území práve teraz máme, na oblasti v súčasnosti pozitívne
a negatívne s vedomím, že nie všetko čo teraz považujeme za zlé musí takým byť
v budúcnosti a naopak. V tejto analýze sme sa snažili zostaviť statický obraz súčasného
stavu.
Ďalšia časť analýzy – analýza príležitostí a ohrození sa sústreďuje na budúci rozvoj
obce a hľadá preň najpravdepodobnejšie možnosti a príležitosti. Vychádza z auditu zdrojov,
ale aj z analýzy silných a slabých stránok. Je akousi syntézou prípravy podkladov
k rozhodnutiu, kam má územie v budúcnosti smerovať a s akými rizikami treba pritom rátať.
Príležitosti a ohrozenia sa týkajú vonkajších faktorov a majú skôr väzbu na budúcnosť.
V tomto prípade je predmetom SWOT analýzy obec Bukovec.
2.2.1 Príroda, ochrana životného prostredia
Silné stránky:
• zdravé a tiché životné prostredie
• dobrá poloha na východe lemovaná výbežkami Malých Karpát
• vysoký prírodný potenciál - lesy
• vysoký stupeň biodiverzity
• vodný tok v obci
• realizácia separovaného zberu
• nízke dopravné zaťaženie obce
• krásna prírodná scenéria
Slabé stránky:
• výskyt nelegálnych skládok odpadov
• veľa odpadu od chatárov a chalupárov v potoku, v kontajneroch a aj mimo nich
• vodný tok v obci neudržiavaný - neregulovaný a znečistený
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami55
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • neudržiavané priekopy popri ceste
• stupeň ohrozenia lesných ekosystémov
• zhoršujúci sa stav životného prostredia
• nedostatočne udržiavaný stav verejnej obecnej zelene
• nízky podiel využívaného komunálneho odpadu
• spaľovanie nebezpečného odpadu v kotloch (plasty, drevotrieska)
• vypúšťanie splaškov do vonkajšieho prostredia, najmä do povrchových vôd
• podnikateľské subjekty hospodáriace na poľnohospodárskej pôde v k.ú. obce -
znečisťujú životné prostredie, ničia cesty, robia skládky odpadu, z ktorých sa šíry
zápach
• nadmerná rozloha ornej pôdy na úkor pasienkov a lúk vo vyšších znevýhodnených
polohách obce – nebezpečie erózie
• nedobudovanosť siete chránených území
• nedostatok financií na monitoring ŽP
Príležitosti:
• využitie obnoviteľných zdrojov energie (biomasa, solárne kolektory, veterné
elektrárne)
• monitoring a ochrana životného prostredia
• realizácia programov starostlivosti o chránené územia
• využitie prírodných podmienok a polohy obce v rozvoji cestovného ruchu
• zvýšenie podielu využívaného komunálneho odpadu
Ohrozenia:
• zníženie ekologickej stability územia
• zvýšenie znečisťovanie povrchových a podzemných vôd nevybudovaním kanalizácie
a ČOV
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami56
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • prehlbujúce sa znečisťovanie životného prostredia divokými skládkami
• ohrozenie eróziou pôdy - najmä na pozemkoch s vyššou svahovitosťou
• rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy a z toho vyplývajúce
negatívne účinky na životné prostredie
2.2.2 Ľudské zdroje, zamestnanosť, podnikateľské prostredie
Silné stránky:
• relatívne vysoký podiel stredoškolsky vzdelanej pracovnej sily
• vysoká miera ekonomickej aktivity žien
• nízke náklady na prácu
• nízka nezamestnanosť
• tradícia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
• veľký produkčný potenciál lesov
Slabé stránky:
• málo rozvinuté služby v regióne pre podporu malého a stredného podnikania
• nedostatok služieb na podporu zamestnanosti
• nedostatočne rozvinuté poradenské a vzdelávacie služby pre oblasť podnikania
• málo rozvinuté služby starostlivosti o rodinu, deti a osoby odkázané na starostlivosť
zamestnaných osôb
• nepriaznivá demografická štruktúra obyvateľstva
• nie sú ucelené pozemky na bytovú výstavbu
Príležitosti:
• rozvoj nových foriem miestnej zamestnanosti (agroturizmus, sociálne služby
v zariadeniach rodinného typu)
• blízkosť dvoch spádových miest regiónu (Myjava – Senica)
• rozvoj alternatívnych zdrojov energie (biomasa)
• rozvoj ekologického poľnohospodárstva
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami57
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • využitie štrukturálnych fondov EÚ (Program rozvoja vidieka)
• ponuka atraktívneho bývania na vidieku
Ohrozenia:
• odchod mladých kvalifikovaných ľudí z obce
• nedostatočná motivácia zamestnávateľov na ďalšom vzdelávaní zamestnancov
• nedostatočná finančná podpora agrárneho sektoru vládou
• stagnujúca výstavba bytov a domov
• neriešenie vlastníckych majetkovo-právnych vzťahov
2.2.3 Školstvo, sociálne veci, sociálny priestor
Silné stránky:
• ochota učiteľov k ďalšiemu vzdelávaniu
• interakcia učiteľ – žiak je na dobrej úrovni
• aktívne zapojenie sa detí do mimovyučovacích aktivít, rozvoj záujmovej činnosti
školákov
• národnostne i religiózne homogénna obec
• existencia a činnosť spoločenských organizácií: Poľovnícke združenie, Telovýchovná
jednota, Jednota dôchodcov, Poľnohospodárske združenie, Klub turistov, Únia žien
• Organizovanie spoločenských a športových podujatí: poľovnícky ples, oslavy výročia
obce, detský karneval, Mikulášske posedenie, Deň matiek, futbalové zápasy
Slabé stránky:
• nedostatok finančných zdrojov na rozvoj predškolských zariadení, ktoré nie sú obce
schopné získať ani z mimorozpočtových zdrojov
• zastarané učebné pomôcky, nedostatok výpočtovej techniky
• zastaraný knižničný fond v obecnej knižnici
• neexistencia stacionárnych zariadení penzionového typu
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami58
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • zhoršujúca sa demografická krivka – starnutie obyvateľstva
• zlá sociálna situácia starých a odkázaných ľudí
• pasivita občanov - ľudia sa uzatvárajú, nezáujem zúčastňovať sa na akciách
Príležitosti:
• možnosť pokračovať v štúdiu na stredných školách v regióne
• možnosť využitia štrukturálnych a iných fondov ako mimorozpočtových zdrojov
• využitie členstva v regionálnych združeniach ZMOS myjavského regiónu, Združenie obcí
kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo, Subregión Bradlo, Kopaničiarsky región
MAS - spolupráca, pomoc pri spoločných veľkých projektoch
• využitie existujúcich objektov a ich rekonštrukcia na sociálne zariadenia (penzióny)
rodinného typu, hospic
• možnosti využitia existujúcich zariadení pri zabezpečení stravovania
Ohrozenia:
• nedostatok finančných zdrojov na prevádzku školského zariadenia, jeho vybavenosti
a odmeňovanie pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ktoré sú vyčlenené
v štátnom rozpočte
• nepriaznivý demografický vývoj ohrozujúci existenciu MŠ
• nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte obce na spolufinancovanie veľkých
projektov
• nízka občianska participácia
2.2.4 Služby, cestovný ruch a kultúra
Silné stránky:
• prírodný a kultúrny potenciál obce
• výborné podmienky na vidiecku turistiku, cykloturistiku, rekreáciu, rehabilitačné
a odpočinkové aktivity
• výrazný rozvoj agroturistiky v obci
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami59
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • blízkosť turistických atrakcií - hradu Branč, mohyla Bradlo ...
• pomníky, pamätníky
• zachovaná tradičná kultúra
Slabé stránky:
• nedostatočná kvalita poskytovaných služieb v cestovnom ruchu
• málo rozvinutý marketing a kvalita manažmentu cestovného ruchu
• žiadne ubytovacie kapacity v obci a nedostatočné v okolí pre návštevníkov regiónu
• zlý stav kultúrnych a historických pamiatok
• nedostatok poskytovaných služieb pre voľný čas
• horšia dopravná prístupnosť
• absencia cyklochodníkov a turistických (náučných) chodníkov
• nedostatočné využívanie prírodného potenciálu
• zanikajúce praktiky ľudovej výroby
• žiadny podnikateľský subjekt podnikajúci v cestovnom ruchu
Príležitosti:
• zhodnotenie nevyužitého potenciálu, zvýšenie konkurenčnej schopnosti
• rozvoj obchodu a služieb na podporu cestovného ruchu v hlavnom meste okresu Myjave
• využiť členstvo v regionálnych združeniach a prostredníctvom spoločnej cielenej
propagácie zlepšiť imidž obce a regiónu
• existencia starých neobývaných chalúp, ktoré možno využiť na vidiecky turizmus
• perspektíva ubytovania v súkromí
• podpora vidieckej turistiky a agroturizmu štrukturálnymi fondami EÚ (Program rozvoja
vidieka)
• záujem mladých o tradičné ľudové remeslá a folklór ako aj iné formy záujmovej
umeleckej činnosti
Ohrozenia:
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami60
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec • pomalé zavádzanie moderných informačných systémov
• slabšia kooperácia medzi obcami v regióne prípadne neochota spolupracovať na realizácii
spoločných programov
• pretrvávajúca nízka podpora rozvoja cestovného ruchu
• nezosúladenie legislatívnych noriem SR a EÚ
• nedostatok finančných prostriedkov
2.2.5 Doprava a technická vybavenosť
Silné stránky:
• dobré dopravné prepojenie na významné mestá regiónu
• vybudovaný vodovod v centrálnej časti obce a najľudnatejšej osade
• dobré dopravné spojenie vzhľadom na početnosť spojov
• vybudovaný plynových rozvodov v centrálnej časti obce
• voľný investičný materiálu (domy, budovy JRD a iné stavby)
• futbalové ihrisko
Slabé stránky:
• nevyhovujúci technický stav ciest
• zlá dopravná dostupnosť kopaníc najmä v zimných mesiacoch
• nevyhovujúci stav a absencia chodníkov v obci
• slabá informovanosť verejnosti o činnosti samosprávy a života v obci
• nevybudovaná kanalizácia a ČOV
• nedoriešený systém odpadového hospodárstva
• zlý technický stav obecných budov a zariadení
• zlá úroveň infraštruktúry pre rozvoj športu a telesnej kultúry
• málo parkovacích miest pre návštevníkov obce
• nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie
• údržba ciest v zimnom období
• neupravené cestné rigoly
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami61
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Príležitosti:
• budovanie trás cyklistickej a pešej dopravy na jestvujúcich alebo súbežne s jestvujúcimi
cestami
• využívanie a skvalitnenie informačných technológií, dostupnosť verejného internetu
• rozšírenie rozvodov KTR a bezdrôtového rozhlasu
• efektívne využitie prostriedkov z fondov EÚ
• možnosť využitia budovy bývalej ZŠ (rekonštrukcia – ubytovanie, Dom sociálnom
starostlivosti, polyfunkčný dom atď)
• využitie členstva v regionálnych združeniach ZMOS myjavského regiónu, Združenie obcí
kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina-Bradlo, Subregión Bradlo, Kopaničiarsky región
MAS - spolupráca, pomoc pri spoločných väčších projektoch
Ohrozenia:
• nedostatok investícií do rozvoja dopravy, telekomunikácií a informatizácie verejného
sektora,
• rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy
• negatívne účinky dopravy na životné prostredie
• nárast cien energií
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami62
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
2.3 ANALÝZA PROBLÉMOV
V tejto časti sú analyzované hlavné problémové oblasti, ktoré sú ústrednými bodmi
ďalšieho zamerania procesu strategického plánovania v obci Bukovec. Ich správna
identifikácia vychádza jednak zo spolupráce so zástupcami samospráv, miestnymi
podnikateľmi a obyvateľmi ako aj z predikcie negatív identifikovaných v slabých stránkach
a ohrozeniach v rámci SWOT analýzy. Na základe toho bol v obci Bukovec identifikované 4
kľúčové problémy:
Kľúčový problém č.1: Zhoršujúci sa stav životného prostredia
Príčinami tohto problému sú:
Nevybudovaná kanalizácia v obci a ČOV - splašky sú vypúšťané do vonkajšieho
prostredia, najmä do povrchových vôd
Miestne časti obec nie sú plynofikované - zvyšovanie emisií v ovzduší spaľovaním
nebezpečného odpadu v kotloch (plasty, drevotrieska)
Nevyriešené odpadové hospodárstvo - chýba zberný dvor a kontajnery, nevybudovaná
kompostáreň biologicky rozložiteľného odpadu
Potreba úpravy vodných tokov, vytvorením zasakovacích pásov na
poľnohospodárskych pozemkov, remízok
Nevyhovujúci stav verejnej zelene
Nebezpečie erózie v k.ú. obce
Rast individuálnej dopravy pri súčasnom poklese hromadnej dopravy
Prítomnosť poľnohospodárskej prvovýroby a s tým spojené znečistenie ovzdušia
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami63
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Nízke environmentálne povedomie občanov
Slabá starostlivosť o genofondovo významné lokality
Nízky stupeň ekologickej stability územia a ochrana biodiverzity
Kľúčový problém č.2: Nedostatočná úroveň miestnej infraštruktúry
Príčinami tohto problému sú:
Nevyhovujúci stav a absencia chodníkov, miestnych komunikácií, parkovacích miest
Nevysporiadané pozemky na bytovú výstavbu
Nevyhovujúci stav obecných budov (kultúrny dom, hasičská zbrojnica, obecný
úrad,...)
Absencia stacionárneho zariadenia penzionového typu a reštauračného zariadenia
Nedostatočne rozvinutá infraštruktúra pre progresívne informačné technológie
Chýbajúce informačné značenie v obci
Nevyhovujúci stav verejných priestranstiev
Nevyhovujúci stav kultúrnych pamiatok
Nedostatok kvalitných športových zariadení
Kľúčový problém č.3 – Stagnácia rozvoja podnikatelskej činnosti a cestovného ruchu
Príčinami tohto problému sú:
Nevyhovujúci infraštruktúra cestovného ruchu a agroturistiky (ubytovanie, sociálne
zariadenia, občerstvenie)
Nedostatočné využívanie prírodného potenciálu
Úpadok poľnohospodárstva
Nízka podpora podmienok rozvoja malého a stredného podnikania
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami64
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Nerozvinutý marketing a propagácia územia
Nedostatok poskytovaných služieb pre voľný čas
Málo parkovacích miest pre návštevníkov obce
Absencia infraštruktúry cyklochodníkov, cyklistických a turistických trás
s prepojením na už existujúce trasy
Kľúčový problém č.4 - Nedostatočné podmienky pre kultúrno-spoločenský a sociálny
život
Príčinami tohto problému sú:
Nedostatočná kvalita poskytovaných služieb
Nedostatočné sociálne zabezpečenie dôchodcov
Nedostatočne využívané verejno-prospešné práce a spolupráca miestnych spolkov a
združení pri úprave a skrášľovaní prostredia obce
Nízke záujem občanov o kultúrno-spoločenské akcie v obci a veci verejné
Slabá podpora kultúrno-spoločenského života a samostatná činnosť zo strany spolkov,
združení a klubov pôsobiacich v obci
Nedostatočné využívanie kultúrneho domu
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami65
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
3. STRATÉGIA ROZVOJA
3.1 Strategický cieľ obce Bukovec
Na základe analýzy problémov si obec Bukovec stanovila nasledovný strategický cieľ:
„Zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj obce, ktorý bude zameraný hlavne na
trvalý ekonomický rast pri rešpektovaní environmentálnych požiadaviek.
Hlavné zameranie ekonomickej činnosti bude obec smerovať do ekologicky
nezávadných prevádzok v oblasti cestovného ruchu a vybraných oblastí
poľnohospodárstva a potravinárstva, pre ktoré má ideálne rozvojové
predpoklady. “
3.2Špecifické ciele a opatrenia
Pre dosiahnutie strategického cieľa si obec stanovila nasledovné 4 špecifické ciele:
3.2.1 Špecifický cieľ č. 1
Zlepšenie stavu životného prostredia a racionálneho využívania zdrojov prostredníctvom
dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry a posilnenie trvalo udržateľného
rozvoja.
3.2.1.1 Opatrenie č 1.1: Ochrana a racionálne využívanie vôd
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami66
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Cieľom opatrenia je zvýšená ochrana a zlepšenie stavu prírodných zdrojov vôd, vodných
ekosystémov, komplexné riešenie ekologických a vodohospodárskych záujmov a zlepšenie
zdravotného stavu obyvateľstva
Aktivity - budovanie a rekonštrukcia zariadení na distribúciu pitnej vody
- technické opatrenia na ochranu vodných zdrojov
- budovanie a rekonštrukcia kanalizácií, ČOV a domových ČOV
- zabezpečenie spevnenia brehov vodných tokov zníženie erózie,
spomalenie odtoku vody z krajiny a zvýšenie biodiverzity
Konečný prijímateľ:
- Združenie obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo
- Obec Bukovec
- Obyvatelia obce, podnikateľské subjekty etablované v obci
Monitorovacie indikátory:
- dĺžka vybudovanej/rekonštruovanej kanalizácie, vodovodu (m)
- počet napojených domácností na kanalizáciu, vodovod
- množstvo odvedených komunálnych odpadových vôd (m3/mesiac)
3.2.1.2 Opatrenie č 1.2: Znižovanie emisií znečisťujúcich látok a využitie obnoviteľných
zdrojov energie
Cieľom tohto opatrenia je znížiť koncentráciu znečisťujúcich látok v ovzduší a znižovanie
emisií skleníkových plynov.
Aktivity - využívanie obnoviteľných zdrojov energie a racionálne využívanie
neobnoviteľných zdrojov energie
- zmena technológií znečisťujúcich ovzdušie
- znižovanie emisií v oblasti poľnohospodárskej výroby
- monitoring emisií zdrojov znečisťovania ovzdušia
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
Monitorovacie indikátory:
- výsledné hodnoty monitoringu emisii
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami67
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec 3.2.1.3 Opatrenie č. 1.3: Odpadové hospodárstvo a riešenie problematiky environmentálnych
záťaží
Cieľom je dobudovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva a znižovanie negatívnych
vplyvov nelegálnych skládok odpadov na ekosystémy
Aktivity - vybudovanie zberného dvora, kontajnerových státí a obstaranie
kontajnerov
- odstránenie nelegálnych skládok odpadov
- rozšírenie separovaného zberu o nové zložky komodít a jeho propagácia
- podpora vyššieho zhodnocovania vyprodukovaných druhov odpadov, ktoré
tvoria veľký podiel odpadov
- systematická sanácia starých environmentálnych záťaží
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- Združenie miest a obcí myjavského regiónu
Monitorovacie indikátory:
- množstvo vytriedeného odpadu (t/rok)
- zvýšenie podielu využívaného komunálneho odpadu (%)
- množstvo zhodnoteného biologického odpadu (t/rok)
3.2.1.4 Opatrenie č. 1.4: Ochrana prírodného prostredia a krajiny
Cieľom je zlepšenie stavu verejnej zelene, infraštruktúry ochrany prírody a krajiny
a zachovanie biodiverzity prostredníctvom zavedenia monitorovacích systémov.
Aktivity - realizácia programov starostlivosti o chránené územia a
dobudovanie siete chránených území
- zlepšiť stav verejnej zelene na území obce
- prostredníctvom monitoringu zachovať vysoký stupeň biodiverzity
- dopracovanie dokumentov ochrany prírody (MUSES)
- realizácia ekostabilizačných opatrení
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami68
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - zatrávnenie a zalesnenie poľnohospodárskeho pôdneho fondu
- ochrana a zveľaďovanie lesa na princípe trvalo udržateľného
rozvoja
- zachovanie reprodukcie genofondu drevín
- zvýšenie environmentálneho povedomia ľudí a výchova k lepšiemu
vzťahu k životnému prostrediu
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- Združenie obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo
- Štátna ochrana prírody
Monitorovacie indikátory:
- plocha novovytvorených chránených území (m2)
- plocha územia revitalizovanej verejnej zelene (m2)
3.2.2 Špecifický cieľ č. 2
Zvýšenie dostupnosti, kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia.
3.2.2.1 Opatrenie č 2.1: Zlepšenie stavu dopravnej infraštruktúry
Cieľom je výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry, zlepšenie dostupnosti Bukovca,
podpora rozvoja ekonomických aktivít a zvýšenie konkurencieschopnosti obce.
Aktivity - výstavba a rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov
- výstavba a rekonštrukcia miestnych lávok a mostov
- vybudovanie a rekonštrukcia parkovacích miest
- rekonštrukcia verejných priestranstiev
- regenerácia centrálnej časti obce
- rekonštrukcia autobusových zástavok
- rozšírenie a zvýšenie energetickej efektívnosti verejného osvetlenia
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec, obyvatelia, podnikatelia v obci
- Združenie obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo
- Združenie miest a obcí myjavského regiónu
Monitorovacie indikátory:
- dĺžka vybudovaných a zrekonštruovaných miestnych komunikácií (km)
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami69
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - celková plocha vybudovaných parkovacích miest (m2)
- dĺžka vybudovaných a zrekonštruovaných chodníkov (km)
- počet zrekonštruovaných autobusových zastávok
- plocha zrekonštruovaného verejného priestranstva (m2)
3.2.2.2 Opatrenie č 2.2: Zlepšenie stavu obecného majetku
Cieľom je rekonštrukcia verejných objektov využívaných na kultúrno-spoločenské, osvetové
a záujmové účely.
Aktivity - rekonštrukcia objektu obecného úradu
- rekonštrukcia a modernizácia kultúrneho domu, domu smútku, obecnej
knižnice, objektu MŠ (a bývalej ZŠ), šatní TJ
- rekonštrukcia a modernizácia objektu požiarnej zbrojnice
- modernizácia vybavenia domu smútku
- rekonštrukcia, modernizácia a rozšírenie verejného rozhlasu
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- obyvatelia obce
- kluby, spolky a združenia pôsobiace v obci
Monitorovacie indikátory:
- počet obnovených verejných budov a objektov
- počet zrealizovaných projektov zameraných na regeneráciu a revitalizáciu územia
obce
- dĺžka rekonštruovaných sietí v obci (km)
3.2.2.3 Opatrenie č. 2.3: R ozvoj stavebnej činnosti v oblasti bývania na území obce
Cieľom tohto opatrenia je príprava územnoplánovacej dokumentácie a obnova domového a
bytového fondu
Aktivity - tvorba územno-plánovacej dokumentácie obce
- majetko-právne vysporiadanie pozemkov
- výstavba nových rodinných domov, bytových domov a obnova
nevyužitého bytového fondu
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami70
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - vybudovanie inžinierskych sietí a technickej vybavenosti pre bytovú
výstavbu
- individuálna domová a bytová výstavba
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- obyvatelia obce
Monitorovacie indikátory:
- plocha vysporiadaných pozemkov (m2)
- dĺžka vybudovaných inžinierskych sietí pre bytové domy (m)
- počet nových bytových domov
- počet obnoveného bytového fondu
3.2.3 Špecifický cieľ č. 3 Podpora rozvoja podnikania a služieb cestovného ruchu.
3.2.3.1 Opatrenie č. 3.1: Podpora súkromného sektora
Cieľom tohto opatrenia je vytvoriť podmienky pre konkurencieschopné podnikateľské
prostredie s dôrazom na rozvoj stredných a malých podnikov vrátane živnostníkov a rozvoja
remesiel. Stabilizovať a modernizovať poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a podporovať
produkciu ekologicky nezávadných poľnohospodárskych produktov, výrobkov drevárskeho
priemyslu a biomasy.
Aktivity - podpora začínajúcich a expandujúcich inovatívnych firiem
- podpora budovania infraštuktúry existujúcich a novzniknutým
podnikateľkých subjektov
- podpora výroby a podnikateľských subjektov, ktoré využívajú
surovinové zdroje regiónu
- modernizácia technológií a postupov výroby
- podpora sanácie poľnohospodárskych území
- účasť na veľtrhoch a výstavách
- zvýšenie rôznych typov inovácií v podnikateľskej sfére
- podpora poradenstva a vzdelávania a propagácie pre podnikateľov
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami71
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - podpora využitia IKT a elektronického obchodu v MSP
- rozvoj tradičných foriem remesiel a drevospracujúceho priemyslu
- rozvoj netradičných foriem poľnohospodárstva
- nákup novej poľnohospodárskej techniky a technológie
- podpora rastlinnej a živočíšnej výroby s dôrazom na zachovanie
dedičstva vidieka
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle obchodného alebo
živnostenského zákonníka
Monitorovacie indikátory:
- počet novovytvorených pracovných miest v obci
- počet novovytvorených podnikov v obci
- nárast príjmov z dane nehnuteľnosti od podnikateľských subjektov
- počet realizovaných projektov na revitalizáciu poľnohospodárstva a lesného
poľnohospodárstva
3.2.3.2 Opatrenie č. 3.2: I nfrašruktúry cestovného ruchu
Cieľom opatrenia je podporovať rozvoj cestovného ruchu najmä v oblasti vidieckeho
turizmu, športu a cykloturistiky a rozvoj konferenčnej turistiky. Cieľ je vytvoriť sieť
kvalitných a koordinovaných služieb a k tomu nadväzných aktivít v cestovnom ruchu.
Prostredníctvom cieleného marketingu zabezpečiť trvalý rast počtu turistov a návštevníkov
obce. Vytvoriť také prostredie aby sa občania aj návštevníci cítili dobre, mali radi svoju obec
a návštevníci sa sem radi vracali a vytvárali si kladné väzby na lokalitu.
Aktivity - podpora budovania infraštruktúry CR
- podporovať rekonštrukcie rodných domov na účely vidieckej turistiky
- rozšírenie siete náučných chodníkov, cyklotrás, turistických chodníkov
a ich prepojenie so širším okolím
- dobudovať informačný systém popri komunikáciách s informáciami
o možnostiach ubytovania, stravovania a občerstvenia
- obnova kultúrnych pamiatok
- skvalitňovanie služieb cestovného ruchu
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami72
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - podpora vytvárania špecifických produktov cestovného ruchu
- rozvoj cezhraničnej spolupráce
- podpora propagácie a prezentácie obce a subjektov CR
- vzdelávanie a príprava pracovníkov v CR a obyvateľstva
- vypracovanie koncepcie rozvoja cestovného ruchu obce s regionálnym
dosahom
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle obchodného alebo
živnostenského zákonníka.
- Združenie obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – Bradlo
Monitorovacie indikátory:
- počet novovytvorených pracovných miest v obci
- počet novovytvorených zariadení cestovného ruchu, rekreácie a športu v obci
- nárast príjmov z dane nehnuteľnosti od podnikateľských subjektov
- nárast príjmov v rozpočte obci o daň z ubytovania
- počet dobudovaných informačných systémov popri cestách
- počet spracovaných informačných materiálov, rozvojových dokumentov
3.2.4 Špecifický cieľ č. 4
Zvýšenie kvality služieb a rozvoj kultúrneho a spoločenského života.
3.2.4.1 Opatrenie č. 4.1: Zvýšiť kvalitu sociálnych služieb
Cieľom opatrenia je skvalitnenie sociálnej práce a sociálnych služieb s dôrazom na
marginalizované skupiny spoluobčanov
Aktivity - zvyšovanie úrovne poskytovaných sociálnych služieb
- budovanie zariadení sociálnych služieb (denný stacionár, domov
dôchodcov, budovanie útulkov pre bezdomovcov a týrané matky
s deťmi)
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami73
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - rozvoj terénnych sociálnych služieb uprednostňujúcich zotrvanie
sociálne odkázaných občanov v prirodzenom prostredí s podporou
zariadení s denným a krátkodobým pobytom
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- Trenčiansky samosprávny kraj
- subjekty poskytujúce sociálne služby a vykonávajúce opatrenia sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately
- Združenie miest a obcí myjavského regiónu
Monitorovacie indikátory:
- počet vybudovaných sociálnych zariadení
- počet novovytvorených pracovných miest v oblasti sociálnych služieb
- počet poskytovaných sociálnych služieb
3.2.4.2 Opatrenie č. 4.2: Zvýšiť kvalitu verejných služieb
Cieľom je zabezpečiť služby kvalitné, udržateľné a dostupné všetkým, ktoré skutočne budú
napĺňať potreby ľudí
Aktivity - budovanie infraštruktúry informačných sietí a internetizácia obce –
verejne prístupný internet
- podpora budovania oddychových zón v obci
- podpora podnikateľov v oblasti poskytovania verejno-prospešných
služieb
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle obchodného alebo
živnostenského zákonníka.
Monitorovacie indikátory:
- počet novovytvorených zariadení poskytujúcich služby
- počet poskytovaných služieb verejnosti
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami74
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec - počet novonakúpených strojov a zariadení potrebných k údržbe verejných
priestranstiev
3.2.4.3 Opatrenie č. 4.3: Podpora športu a kultúry v obci
Cieľom je vytvoriť sieť kvalitných a koordinovaných služieb a k tomu nadväzujúcich aktivít
v oblasti kultúry a športu za aktívnej spolupráce spoločenských organizácií a spolkov, ktoré
v súčasnej dobe v obci vznikajú.
Aktivity - organizovanie a zvýšenie kvality tradičných spoločenských podujatí
- vybudovanie zariadení pre voľnočasové aktivity
- výstavba, rekonštrukcia a modernizácia športových zariadení
- podpora výmeny kultúry na regionálnej, národnej a medzinárodnej
kultúry
- spolupráca s občianskych združení, iných právnických a fyzických osôb
pôsobiacich v oblasti telesnej kultúry
- zavádzanie nových technológií do renovácie športových objektov
- podpora kultúrnych a športových aktivít zdravotne postihnutých
občanov
Konečný prijímateľ:
- obec Bukovec
- obyvatelia obce
- podnikateľské subjekty etablované v obci
- obecné organizácie a združenia v obci, príp. pôsobiacich v regióne
Monitorovacie indikátory:
- počet tradičných a nových spoločenských podujatí a atrakcií
- počet aktivít zameraných na zvýšenie úrovne informovania obyvateľov
- počet novovytvorených organizácií v obci
- počet novovytvorených / rekonštruovaných voľnočasových zariadení
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami75
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
4. FINAČNÝ PLÁN
Tab. č. 24: Plán realizácie projektových zámerov na roky 2008 – 2016
Názov projektuRok
realizácieCelková
suma v SkZdroje financovania
Tvorba územného plánu obce 20080,5 mil.
SkPRV a rozpočet obce
Rozšírenie exitujúceho separovaného zberu, zberné dvory, obecné kompostovisko
2009 0,5 mil. SkEF, rozpočet obce a rozpočet ZMO MR (KR – MAS)
Zvýšenie energetickej hospodárnosti verejných budov výmenou kotlov na biomasu
2011 2 mil. SkOPŽP (PRV) a rozpočet obce
Monitorovanie starých environmentálnych záťaží
2012 1mil. SkOPŽP (PRV), TSK a rozpočet obce
Revitalizácia centrálnej časti obce s prepojením oddychovej zelene a priestorov na parkovanie
2010 2mil. Sk PRV a rozpočet obce
Revitalizácia verejnej zelene v obci 2008 500 tis. SkNadácia Ekopolis a rozpočet obce
Nákup novej techniky a strojov potrebných k údržbe verejných priestranstiev
2011 1 mil. SkPRV a rozpočet obce
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami76
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Názov projektuRok
realizácieCelková
suma v SkZdroje financovania
Revitalizácia vodného toku v intraviláne obce, vodných zdrojov
2014 1 mil. SkEF (OPŽP), EEA grants a rozpočet obce
Rekonštrukcia a modernizácia obecného úradu a domu kultúry
2010 2 mil. SkPRV (TSK) a rozpočet obce
Modernizácia a internetizácia obecnej knižnice
2012 0,5 mil. SkPRV, rozpočet obce, MK SR
Rekonštrukcia a modernizácia vybavenia hasičskej zbrojnice v obci
2010 2 mil. SkPRV (TSK) a rozpočet obce
Modernizácia vybavenia domu smútku a osadenie drobnej architektúry na cintoríne v obci
2009 1 mil. Sk PRV a rozpočet obce
Odkanalizovanie regiónu Veľká Javorina - Bradlo, spádová oblasť Brezová pod Bradlom
2015-16 10 mil. SkOPŽP rozpočet ZOKR VJ-B (KR-MAS), rozpočet obce
Zabezpečenie obyvateľstva pitnou vodou, rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu
2009-13 6 mil. SkEF, EEA grants a rozpočet obce
Rekonštrukcia miestnych komunikácii 2011 1,5 mil. SkPRV, TSK, rozpočet obce, úver
Výstavba a vybavenie viacúčelového detského ihriska
2009 1,5 mil. SkPRV (Úrad vlády) a rozpočet obce
rekonštrukcia chodníkov v obci 2010-12 1,5 mil. Sk PRV a rozpočet obce
Výstavba a rekonštrukcia autobusových zastávok
2011 1 mil. Sk
ROP (PRV), rozpočet obce a rozpočet ZMO MR (KR – MAS)
Rekonštrukcia, rozšírenie a modernizácia verejného osvetlenia
2008 0,5 mil. SkPRV a rozpočet obce
Modernizácia a rozšírenie obecného rozhlasu 2011 1 mil. Sk PRV a rozpočet obce
Vybudovanie infraštruktúry pre IBV 2014 12 mil. SkRozpočet obce, SPP, BVS, (PRV)
Skvalitnenie internetu v obci – zavádzaním moderných IKT technológii (uloženie optických káblov) s vytvorením verejného IKT bodu
2015 3 mil. SkPRV, rozpočet obce, finančný úver, ZMO MR
Výstavba infraštruktúry CR (odpočívadlá, rozhľadne...)
2010 2,5 mil. SkOPKaHR (PRV) a rozpočet ZOKR VJ-B (KR – MAS)
Informačno-navádzací systém v obci 2011 1 mil. SkPRV, rozpočet obce, TSK, nadácie
Vyznačenie cyklistických trás a turistických chodníkov, náučných chodníkov
2010 0,5 mil. SkPRV, rozpočet obce, nadácie
Propagácia obce (vypracovanie propagačných materiálov, účasť na výstavách, ...)
2010-13 200 tis. SkPRV, rozpočet KR – MAS, ZOKR VJ-B, rozpočet obce
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami77
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Názov projektuRok
realizácieCelková
suma v SkZdroje financovania
Vypracovanie integrovanej stratégie rozvoja územia kopaničiarského regiónu
2008 230 tis. SkPRV a rozpočet KR – MAS
EF – Enviromentálny fondOPKaHR - Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rastOPŽP – Operačný program životné prostrediePRV – Program rozvoja vidiekaROP – Regionálny operačný programZOKR VJ-B - Združenie obcí kopaničiarskeho regiónu Veľká Javorina – BradloZMO MR Združenie miest a obcí myjavského regiónuKR – MAS - Kopaničiarsky región - Miestna akčná skupinaTSK – Trenčiansky samosprávny krajEEA grants – Nórsky finančný mechanizmus a EEA finančný mechanizmus
5. ZABEZPEČENIE REALIZÁCIE
5.1 Inštitucionálne a organizačné zabezpečenie
Obecné zastupiteľstvo je osobne zapojené do rozvoja obce a zodpovedá za
zabezpečenie riadenia podpory, jeho implementácie a za trvalé zlepšovanie. Takisto riadi,
rozvíja a sprístupňuje vedomosti, uplatňuje potenciál zamestnancov na tímovej aj
individuálnej úrovni, podporuje tímovú prácu na úrovni celej organizácie, plánuje činnosti na
podporu dosahovania cieľov organizácie a efektívneho riadenia procesov strategického
plánovania. Aby tento model fungoval je dôležité, aby sa zamestnanci angažovali v rozvoji
obce, mali kompetencie a viedli dialóg s členmi obecného zastupiteľstva.
Obecné zastupiteľstvo implementuje víziu rozvoja a strednodobú stratégiu obce
prostredníctvom programového dokumentu. Programový dokument sa týka všetkých aktérov
a podporujú ho zmysluplné programy. Je v ňom definovaná stratégia, ktorá je založená na
súčasných a budúcich potrebách a očakávaniach zainteresovaných strán, vychádza
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami78
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec z kľúčových disparít a stavia na faktoroch, ktoré ich odstraňujú alebo zmierňujú. Táto
stratégia vychádza z informácií získaných z monitorovania a hodnotenia, je ju možné
prehodnocovať a upravovať.
Obec plánuje a riadi svoju spoluprácu i s externými partnermi s využitím verejných
ako aj súkromných finančných zdrojov, pričom organizácia riadi finančné toky podľa platnej
metodiky, zákonov a nariadení. Dôležitú úlohu pri implementácii jednotlivých projektov bude
zohrávať činnosť a aktivity projektového manažéra združenia Kopaničiarsky región - Miestna
akčná skupina, ktorého je obec členom. Toto združenie sa bude uchádzať o finančnú podporu
na svoju činnosť z Programu rozvoja vidieka.
5.2 Monitorovanie a hodnotenie
Úspešnosť PHSR bude závisieť i od monitorovania a hodnotenia dosiahnutého
pokroku v pravidelných intervaloch. Za taký interval navrhujeme 6 mesiacov. V procese
monitorovania sa zhromažďujú údaje o projektoch a účinnosti definovaných aktivít, ktoré sa
sledujú v priebehu celého procesu strategického plánovania. Monitoring by mala vykonávať
osoba poverená obecným zastupiteľstvom, využívajúc pritom indikátory uvedené v
nasledujúcej kapitole. Raz za pol roka by teda obecné zastupiteľstvo malo prerokovať stručnú,
ale jasnú správu o dosiahnutom pokroku. V prípade potreby by malo prijať vhodné opatrenia.
Obec by mala o svojej činnosti a výsledkoch informovať verejnosť prostredníctvom
obecnej webovej stránky, informačných tabulí a v regionálnych novinách Kopaničiar Expres.
Minimálne raz za dva roky je nevyhnutné prehodnotiť a aktualizovať finančný resp.
akčný plán. PHSR je otvoreným dokumentom, ktorý je treba aktualizovať, ak sa výrazne
zmenia východiskové podmienky. Je však dôležité, aby hlavné ciele, ktoré si obec určila,
svojvoľne nemenili a aby sa neprispôsobovali zmenám na pozícii starostu.
Na hodnotenie úspešnosti celého PHSR bol navrhnutý systém jednoduchých
indikátorov. Pre každý cieľ boli navrhnuté konkrétne ukazovatele, ktorými možno merať, či
obec postupuje správnym smerom. Čiastočné neúspechy by nemali byť zdrojom sklamania,
naopak, mali by byť impulzom k hľadaniu riešení a zdrojom ponaučenia.
5.3 Harmonogram realizácie
Finančný plán s rozvrhom jednotlivých činností, uvedený v časti č. 4, je zároveň
Harmonogramom realizácie PHSR obce Bukovec na roky 2008 – 2016, ktoré bude obecné
zastupiteľstvo na základe priebežného hodnotenia minimálne raz za dva roky, prehodnocovať,
aktualizovať a schvaľovať.
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami79
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
6. ZÁVER
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja je spracovaný na báze viacerých
dokumentov a v súlade s príslušnými zákonnými predpismi. Časť PHSR je zameraná na
komplexný analýzu v oblastiach ako demografia, nezamestnanosť, hospodárska oblasť,
sociálna a technická infraštruktúra a iné oblasti, ktoré popisujú a analyzujú súčasnú stav
v obci, ktorý je detailnejšie rozpracovaný v SWOT analýze popisujúcej silné a slabé stránky,
príležitosti a ohrozenia.
PHSR je dôležitým strategickým, systémovým a koncepčným dokumentom pre
zabezpečenie zásadných aktivít rozvoja v zmysle definovaných cieľov, priorít, opatrení
a financovania. Vzhľadom na súčasné postavenie regionálneho rozvoja v rámci Slovenskej
republiky, ktorý nevytvára priame nástroje podpory v regiónoch (VÚC), je dokument PHSR
účelovo a explicitne zameraný na ciele a priority rozvoja kraja a Národného strategického
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami80
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec a referenčného rámca. Sleduje sa tým najmä možnosť využívania nástrojov pomoci EÚ, to
znamená využitie štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.
Vykonateľnosť PHSR bude závislá od mnohých faktorov, predovšetkým od
schopnosti zainteresovaných subjektov vypracovávať a predkladať príslušným ústredným
riadiacim orgánom a ich sprostredkujúcim implementačným agentúram také projekty, ktoré
budú konkurencieschopné. Veľký význam pre realizovanie jednotlivých opatrení a aktivít
definovaných v PHSR bude maž úroveň riadenia a koordinácie celého procesu prípravy
projektov a ich presadzovania na regionálnej úrovni.
Program je potrebné hodnotiť ako dokument otvorený, ktorý môžu orgány obce
priebežne doplňovať o nové aktivity, respektíve vypúšťať tie opatrenia, ktorých realizácia nie
je v možnostiach obce.
Nástrojom pre naplnenie úloh vyplývajúcich z Národného plánu regionálneho rozvoja
SR je PHSR ako základný programovací dokument pre uskutočňovanie regionálnej politiky
ako aj základný rámec pre budúce projekty, v oblasti znižovania regionálnych disparít.
Program zároveň odráža aj nový spôsob spolupráce s EÚ založenej na princípoch partnerstva,
otvorenosti, subsidiarity a hospodárskej a sociálnej súdržnosti na úseku regionálneho rozvoja.
Hlavnou myšlienkou tohto dokumentu je zlepšovať kvalitu života občanov a sociálnu
súdržnosť spoločnosti, najmä vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj a tvorbu
pracovných príležitostí, presadzovať koncept trvalo udržateľného rozvoja.
ZOZNAM TABULIEK, GRAFOV A MÁP
Zoznam tabuliek:Tab.č.1 - Pôdny fond v r. 2006Tab.č.2 - Množstvo odpadov vyprodukovaných v r. 2006Tab.č.3 - Demografická štruktúra obyvateľov v rokoch 1997-2006 v obci Bukovec Tab.č.4 - Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1996 - 2006Tab.č.5 - Vierovyznanie obyvateľov obce BukovecTab.č.6 - Národnostné zloženie obyvateľstva obce BukovecTab.č.7 - Stupeň dosiahnutého vzdelania obyvateľstvaTab.č.8 - Vysokoškolské vzdelanie obyvateľstvaTab.č.9 - Stav objektov a miestnych komunikácií, r. 2006Tab.č.10 - Spôsob vykurovania domácnostíTab.č.11 - Kultúrne zariadenia obce BukovecTab.č.12 - Vývoj počtu detí v predškolskom zariadení v obci Bukovec za obdobie 1998 - 2008Tab.č.13 - Domový a bytový fond v roku 2001Tab.č.14 - Obdobie výstavby trvale obývaných bytov Tab.č.15 - Prírastky, úbytky a stav bytového fondu k 31.12.2006Tab.č.16 - Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrouTab.č.17 - Porovnanie ekonom. aktívnych osôb obce Bukovec s okresom, krajom a SRTab.č.18 - Bývajúce obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a podľa odvetvia hospodárstva
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami81
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec Tab.č.19 - Sektorová zamestnanosťTab.č.20 - Právne subjekty v r.2006Tab.č.21 - Štruktúra podnikateľských subjektov podľa OKEČTab.č.22 - Porovnanie miery nezamestnanosti k 31. 12. 2006Tab.č.23 - Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v rokoch 2003 - 2007Tab.č.24 - Plán realizácie projektových zámerov na roky 2008 – 2016
Zoznam grafov:Graf č.1 - Rozdelenie poľnohospodárskej pôdy Graf č.2 - Rozdelenie nepoľnohospodárskej pôdy Graf č.3 - Rozdelenie pôdneho fondu Graf č.4 - Zastúpenie skupín obyvateľov Graf č.5 - Vývoj počtu obyvateľov Graf č.6 - Vývoj indexu vitality Graf č.7 - Vývoj prírastov Graf č.8 - Vierovyznanie obyvateľov obce Graf č.9 - Národnostné zloženie obyvateľovGraf č.10 - Stupne školského vzdelaniaGraf č.11 - Vysokoškolské vzdelanie podľa zameraniaGraf č.12 - Vývoj počtu detí v predškolskom zariadeníGraf č.13 - Domový fond Graf č.14 - Bytový fond Graf č.15 - Obdobie výstavby Graf č.16 - Vybavenie obývaných bytov technickou infraštruktúrouGraf č.17 - Odvetvová štruktúra zamestnanostiGraf č.18 - Sektorová zamestnanosť Graf č.19 - Rozdelenie podnikateľských subjektov podľa sektorovGraf č.20 - Miera nezamestnanosti v obci Bukovec
Zoznam máp:Mapa č.1 - Poloha obceMapa č.2 - Lokalizácia obce v rámci SRMapa č.3 - Dopravná sieť v regióne
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. Dugáček, M.– Gálik, J. a kol.: Myjava. Obzor Bratislava, 19852. Hodnotenie kvality ovzdušia v Slovenskej republike 2005, [online]. [s.a.]. [citované
10. 05. 2007]. Dostupné na internete http://www.enviroportal.sk3. Lauko, V. – Nemček, P.: Aktuálne zmeny v populačnom vývoji kopaničiarskeho
regiónu Myjavy. Acta FRNUC, Geographica Nr. 41. Bratislava, 19994. Maheľ, M.: Geologická stavba Československých Karpát. Veda Bratislava, 19865. NATURA 2000. [online]. [s.a.]. [citované 10. 04. 2007]. Dostupné na internete
http://www.sopsr.sk6. Nemček, P.: Transformácia priestorovej, sociálnej a hospodárskej štruktúry v regióne
Myjavy, UK Bratislava7. Nitrátová direktíva. [online]. [s.a.]. [citované 11. 04. 2007]. Dostupné na internete
http://www.vupu.sk 8. Porubský, A.: Vodné bohatstvo Slovenska. Veda Bratislava, 1991
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami82
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec 9. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. Štatistický úrad SR, Bratislava, 200110. Správa o stave znečisťovania ovzdušia v Trenčianskom kraji v roku 200511. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Obecný úrad Brestovec, 200712. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Obvodný úrad Životného prostredia,
Myjava, 200713. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Správa katastra Myjava, 200714. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Štatistický úrad SR, Krajská správa Trenčín,
200715. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Úrad práce socálnch vecí a rodiny, vysunuté
pracovisko Myjava, 200716. Údaje poskytnuté na základe požiadavky, Základná škola Brestovec17. Základné štatistické ukazovatele o trhu práce v SR, [online]. [s.a.]. [citované 14. 08.
2007]. Dostupné na internete http://www.upsvar.sk
Spracoval:
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami83
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Bukovec
Upozornenie: Tento dokument je vlastníctvom obce Bukovec. Akékoľvek vytváranie kópií bez súhlasu obce je zakázané.
© Obec Bukovec, marec 2008
Tento dokument je spolufinancovaný Európskymi spoločenstvami84