Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica
Papier v slovenskom jazyku
Bérešová Jana Dobríková Andrea
Martuliaková Eva Zelienková Andrea
2010
Predhovor
Milí čitatelia,
Sme veľmi radi, že sa Vám touto cestou môžme prihovoriť a priblížiť informácie
a ciele našej práce. Dnešná doba ponúka škálu možností na získavanie informácií.
Nie vždy však nájdete zdroj, kde sa nachádza všetko potrebné na spracovanie Vašej
témy. Naším cieľom bolo kompletne obsiahnuť tému a zistiť hlavné informácie
o papieri v slovenskom jazyku. Zamerali sme sa hlavne na gramatiku a jazykové
roviny, ktorými sme rozobrali slovo papier. Ide o množstvo teórie, ktoré sa Vám
možno nebude zdať až také zaujímavé, ale aj našimi pokusmi a dotazníkmi sme
zistili neodkladnú nutnosť prezentovania a výučby slovenského jazyka. Pre výber
tejto témy sme boli spočiatku nespokojné, ale keď sa s odstupom času pozeráme na
to dnes, hodnotíme to viac než pozitívne.
Aj preto nám bolo obrovskou výzvou a cťou venovať sa práve tomuto predmetu.
Dúfame, že naša práca bude pre Vás len prínosom a že niekedy informácie z našej
práce využijete aj v bežnom živote.
2
ObsahÚvod...........................................................................................................................4
1 Etymológia slova papier .........................................................................................4
2 Všestranný jazykový rozbor ...................................................................................5
2.1 Typy jazykových rozborov.....................................................................5
2.1.1 Fonická (zvuková) stránka........................................................6
2.1.2 Syntaktická (skladobná) stránka.................................................8
2.1.3 Morfologická stránka...................................................................9
2.1.4 Slovotvorná stránka.....................................................................9
2.1.5 Lexikálno-sémantická stránka.....................................................9
3 Kníhtlač a kronika...................................................................................................10
3.1 Kníhtlač.........................................................................................10
3.2 Kronika..........................................................................................11
4 Vznik a rozvoj novín na Slovensku..........................................................................13
4.1 Samotný vznik novín.....................................................................13
4.2.Zánik..............................................................................................15
4.3 Charakter.......................................................................................16
Záver......................................................................................................................... 19
Resumé..................................................................................................................... 20
Zoznam bibliografických údajov................................................................................ 22
Prílohy........................................................................................................................23
Príloha č. 1 - Dotazník....................................................................... 23
Príloha č. 2 - Tabuľka.........................................................................26
Príloha č. 3 – Pokus...........................................................................27
Príloha č. 4 – Mapa mysle..................................................................27
3
Úvod
Z akého jazyka podľa Vás slovenčina prevzala slovo papier ?
Je podľa Vás slovo papier egyptského pôvodu ?
Ak neviete odpovedať, po prezentácií tejto práce budete poznať odpoveď minimálne
na tieto otázky. Našou témou bol papier v slovenskom jazyku. Zakladali sme si
hlavne na gramatike a komplexnom rozbore slova papier z hľadiska jazykových
rovín. Literatúru sme obsiahli minimálne, pretože si myslíme, že gramatická stránka
nielen papiera je dôležitejšia a tvorí základ slovenského jazyka. Po pokusoch
a dotazníkoch, ktoré boli obsiahnuté v našej práci sme pochopili nutnosť prezentácie
slovenského jazyka a nielen čo sa týka papiera. Informácie sme hľadali vo
vedeckej .knižnici, na internete, konzultáciami s kompetentnými ľuďmi.
Práca bola určite istým prínosom pre nás, dúfame však, že aj Vy sa dozviete
zaujímavé informácie, ktoré by inak možno ostali navždy zahalené rúškom tajomstva.
4
1 Etymológia slova papier S papierom prichádzame každý deň do styku už od detstva. V rôznych
podobách, v rôznych situáciách. Či už ide o ten klasický kancelársky papier, alebo
knihy, noviny, časopisy, hygienické vreckovky, bankovky a mnohé jeho ďalšie formy.
Je tu. Obklopuje nás i napriek obrovskej digitalizácii sveta.
História výroby papiera siaha ďaleko do Egypta okolo roku 1800 p.n.l. Už vtedy
starí Egypťania začali svoje myšlienky zaznamenávať na zložito upravovaný rákos
(lyko). Jeho pomenovanie papyrus vychádza z názvu rastliny Gyperus papyrus, ktorý
rástol v oblastiach povodia Nílu. Avšak konkrétny názov slova papier je prebratý
z nemeckého jazyka.
Od konca Antiky sa stal nástupcom papyrusu materiál nazývaný pergamen.
Obaja predchodcovia dnešného papiera nemali od seba až tak ďaleko. Názov vznikol
v Malej Ázii v Pergamone. Vyrábali ho jednoduchým postupom z teľacej, ovčej alebo
kozej kože. Mal omnoho lepšie vlastnosti ako papyrus (obojstranné popisovanie,
pružnosť, pevnosť, lepšia manipulácia, možnosť prepisovať chyby). Pre ľahkú
dostupnosť sa vyrábal na rôznych miestach sveta a každá kultúra ho niečím
zdokonalila. Prifarbovaný bol výsadou byzantských kráľov. V stredoveku ho začali
vyrábať manufaktúrne tzv. pergamenári. Na území Slovenska sa začal vyrábať
niekedy v 14. storočí a vydržalo to až do 18. storočia.
2 Všestranný jazykový rozbor slova papier
2.1 Typy jazykových rozborov Jazykovým rozborom slova rozumieme v užšom význame vlastnú analýzu, t. j.
rozkladanie, rozčleňovanie celku na isté časti. Rozborom v najširšom význame
rozumieme celý komplex rozličných činností, ktoré vykonáva žiak. Jazykové rozbory
v užšom a v širšom zmysle sa spravidla uplatňujú v istej jazykovej rovine. Robí sa
napr. rozbor hláskoslovný, tvaroslovný, slovotvorný, syntaktický. Ide o špeciálny
rozbor. Slovný tvar sa rozoberá zo všetkých stránok (rovín) jazyka:
1. fonickej (zvukovej),
2. syntaktickej,
5
3. morfologickej,
4. slovotvornej,
5. lexikálnosémantickej
2.1.1 Fonická (zvuková) stránka Slovo papier pozostáva z dvoch slabík (pa-pier), štyroch hlások (p, a, p, r)
a jednej dvojhlásky (ie). Náležia mu 2 spoluhlásky (p, r), pričom spoluhláska p je
použitá dvakrát, je to spoluhláska neznelá párová. Spoluhláska r je znelá
a nepárová, takzvaná zvučná. Inak mu prislúcha jedna samohláska (a) a taktiež už
spomenutá dvojhláska (ie). Všetky hlásky sú krátke, teda slovo neobsahuje žiadne
diakritické znamienko. Prízvuk v našom jazyku je na prvej slabike (Papier) Je
zložené zo štyroch foném, konkrétne sú to p, a, ie a r. Grafém obsahuje päť : p, a, i,
e, r.
A.S.Čikobava: "Fonetika sa zaoberá zvukovým materiálom ľudskej reči. Skúma
zvukovú stavbu, zvukový systém a zvukové zmeny v jazyku a zákonitosti týchto
zmien."K fonetike zaraďujeme aj náuku o správnej výslovnosti (ortoepia) a náuku o
správnom písaní (ortografia). Pre správny zápis zvukovej realizácie jazyka používa
fonetickú transkripciu.Základnou realizačnou jednotkou je fonéma. Fonéma je
abstrakcia druhého stupňa, jestvujúca ako sociálny jav v jazykovom vedomí
používateľov jazyka. Nižším stupňom abstrakcie je hláska. Obsah a rozsah rozboru
zvukovej stránky v mnohom závisí od nárečového prostredia, v ktorom daný človek
žije a pohybuje sa.
Rozdelenie na slabiky: Pa-pier. Dôraz sa kladie hlavne na druhú slabiku slova
papier.
Výslovnosť jednotlivých hlások:
P
a) miesto artikulácie : dotyk pery
b) spôsob artikulácie (spôsob, ako sa článkujú): pohyb pier
c) artikulujúci orgán (pery, zuby, ďasno...) : pery
d) sluchový dojem (výbuch, trenie): vzduch z hrdla,dotyk pier
e) účasť hlasu (znelé, neznelé) : znelá spoluhláska
f) účasť nosovej dutiny (nosové - "m", "n", "ň", nenosové): nenosová spoluhláska
g) trvanie (krátke, dlhé): krátke
6
A
a)podľa polohy jazyka v horizontálnom smere: stredné - ä, a, á
b) podľa polohy jazyka vo vertikálnom smere: nízke - ä, a, á
c) podľa trvania krátke - a, ä, e, i, o, u
P
a) miesto artikulácie : dotyk pery
b) spôsob artikulácie (spôsob, ako sa článkujú): pohyb pier
c) artikulujúci orgán (pery, zuby, ďasno...): pery
d) sluchový dojem (výbuch, trenie): vzduch z hrdla,dotyk pier
e) účasť hlasu (znelé, neznelé): znelá spoluhláska
f) účasť nosovej dutiny (nosové - "m", "n", "ň", nenosové): nenosová spoluhláska
g) trvanie (krátke, dlhé): krátke
I
a) podľa polohy jazyka v horizontálnom smere: predné - e, é, i, í
b) podľa polohy jazyka vo vertikálnom smere: vysoké - i, í, u, ú
c) podľa trvania krátke - a, ä, e, i, o, u
E
a) podľa polohy jazyka v horizontálnom smere: predné – e,é,i,í
b) podľa polohy jazyka vo vertikálnom smere: prostredné - e, é, o, ó
c) podľa trvania krátke - a, ä, e, i, o, u
R
a) miesto artikulácie (miesto, kde sa článkujú): ústna dutina
b) spôsob artikulácie (spôsob, ako sa článkujú): kmitanie jazyka(vibrant)
c) artikulujúci orgán (pery, zuby, ďasno): jazyk
d) sluchový dojem (výbuch, trenie) : vibrácia
e) účasť hlasu (znelé, neznelé): znelá spoluhláska
f) účasť nosovej dutiny (nosové - "m", "n", "ň"): nenosové
g) trvanie (krátke, dlhé): rôzne
7
2.1.2 Syntaktická (skladobná) stránka Papier z hľadiska syntaxu určujeme v závislosti od konkrétneho prípadu,
respektíve umiestnenia samotného slova alebo jeho odvodeného tvaru v slovnom
spojení, vete, súvetí, a t.ď. Keďže slovo papier nemáme použité v nijakej vete,
nemôžme o ňom zo syntaktického hľadiska povedať nič.
Slovo papier sa môže vo vete vyskytnúť v tvare:
Podmet:
-zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti
- iba ako vyjadrený podmet
Predmet.
a.) nevyjadrený (nadväzuje na prvú vetu )
Má rôzne funkcie.(to-ono-papier)
b.) viacnásobný
Papiere a zošity sú nutnosťou pre každého školáka.
Prísudok:
-zväčša činiteľ deja, nositeľ vlastnosti
a.) jednoduchý slovesný prísudok
nedá sa vytvoriť
b.) zložený slovesný prísudok
nedá sa vytvoriť
c.) menný (slovesno-menný) prísudok
To je papier.
d.)viacnásobný prísudok
To je papier alebo dekorácia?
8
2.1.3. Morfologická stránka . Slovo papier označuje vec. Je to konkrétne všeobecné neživotné podstatné
meno. Jeho gramatické kategórie sú: mužský rod, jednotné číslo, pád nominatív
(skloňovanie viď tabuľka č.1), vzor stroj. Podľa expresivity sa slovo papier zaraďuje
medzi neutrálne slová. Podľa príslušnosti k štýlu sa radí medzi štylisticky neutrálne
slová, pretože sa môže použiť v každom štýle. Zo slova papier sa skracovaním môžu
vytvoriť administratívne skratky, napríklad p., pap.. Multiverbizáciou slova papier
môžu vzniknúť rôzne slovné spojenia, napr. kancelársky papier, toaletný paper,
linajkový papier. Slovo papier má päť hlások, z toho P – neznelá spoluhláska, A –
krátka samohláska, IE – dlhá samohláska – dvojhláska a R – znelá nepárová
spoluhláska.
2.1.4. Slovotvorná stránka Poznáme niekoľko typov alebo druhov slovotvorných postupov. Patria medzi ne
napríklad tvorba slov odvodzovaním, spájaním alebo skladaním. Slovo papier je
v základnom, neodvodenom tvare.
Nové, odvodené slovo zo slovotvorného základu (papier), môže vzniknúť
použitím predpony (prefix), alebo prípony (sufix). Medzi príklady vzniku nového slova
použitím prípony patria papierik, papierček (použili sme deminutívu- zdrobneninu),
papierisko (použili sme augmentívu – opak deminutívy). Použitím hovorového slova
alebo laudatíva nám môže vzniknúť slovo lajster, čo je zároveň aj dialektizmom,
nárečovým slovom, konkrétne pochádza z východného, šarišského nárečia.
Odborný ekvivalent slova je dokument alebo listina.
Tvorba slova spájaním je pozorovateľná pri prípadoch ako papierovýroba
alebo papieroryt. Tvoriť slová môžeme taktiež skracovaním základného tvaru slova,
zo slova papier však nie je možné vytvoriť nové slovo takýmto postupom,
abreviáciou, nebolo by spisovné.
Z hľadiska výskytu sa slovo nachádza v aktívnej slovnej zásobe, a zo
sociálneho hľadiska je to hovorový výraz v pracovnom styku (profesionalizmus). Nie
9
je to historizmus, archaizmus ani zastarané slovo. Dialektizmy slova papier sú
neznáme.
2.1.5. Lexikálnosémantická rovina Lexikálnovýznamový rozbor sa uplatňuje zriedka. Tým sa ochudobňuje
rozvíjanie slovnej zásoby. Práve všestranný jazykový rozbor je vhodný na to, aby si
napr.žiaci už v najnižších ročníkoch všímali, že slovo môže mať aj viacero významov,
že medzi významami slov bývajú jemné odtiene, že sú v jazyku slová, ktoré majú
rovnaký význam, že existujú slová s opačným významom.
Homonymum slova papier: Vzniká len v prípade že by sme brali do úvahy aj
prídavné mená vyskytujúce sa pred slovom papier.V tom prípade je tých variácií
veľmi veľa s rôznou funkciou dôležitosťou a používaním.
baliaci papier krepový papier pergamenový papier
dekoračný papier papier kartónový vlnitý viacvrstvový
hodvábny papier kladivkový papier
papier kartónový vlnitý papier kartónový- hladký
toaletný papier úradný papier
Synonymum slova papier : Vzniká len v prípade ,že bereme do úvahy aj slangové slová ,ktoré sa používajú v hovorovej reči.
Napr. Toaleťák a Výkres Sú to síce iné slová , ale v konečnom dôsledku ide o ten istý predmet : papier.
10
3 Kníhtlač a kronika
3.1 Kníhtlač
Kníhtlač je technika tlače z výšky, ktorá používa tlačové formy s vystupujúcim
tlačovým reliéfom s tlačovými plochami, na ktoré sa sústavou valcov nanáša farba a
tlakom sa prenáša na materiál, na ktorý sa má tlačiť. V širšom zmysle sa niekedy ako
kníhtlač označuje mechanické rozmnožovanie písaného textu vôbec
alebo kníhtlačiarstvo. Mechanické rozmnožovanie písaného textu poznali už Číňania,
ktorí už v 8. storočí tlačili z dosák a od 11. storočia pohyblivými typmi. Medzi
rokmi 1403-1405 objavili mechanické rozmnožovanie písaného textu v Kórei.
V Európe objavil kníhtlač Johann Gutenberg v roku 1443.
Prvá tlačiareň na Slovensku bola v Bratislave najneskôr v rokoch 1477-1480,
kedy tu vyšli 4 prvotlače. Ďalej je známe, že v roku 1560 vyšla kniha v Košiciach,
ktorá sa ale nezachovala. Prvá zachovaná kniha, o ktorej je známe, že vyšla na
Slovensku, bol 1. diel Postily P. Bornemiszu v maďarčine, ktorý vyšiel v Komjaticiach
v roku 1573. Prvá slovenská kniha, o ktorej je známe, že bola vytlačená na
Slovensku, vyšla v roku 1581 v Gutgesellovej tlačiarni v Bardejove, bol to preklad
Lutherovho katechizmu "Katechysmus Dr. M. Luthera z Nemeckého yaziku na
Slowensky preloženy". Slovenská Grafia je tlačiareň nachádzajúca sa
v bratislavských Krasňanoch, kde sídli od roku 1971. Vznikla však (pod súčasným
názvom) už v roku 1921 ako prvá tlačiareň na Slovensku, jej spoluzakladateľom bol
známy politik Milan Hodža.
V roku 1935 v nej vznikla prvá farebná publikácia pre Maticu slovenskú. O rok
neskôr bola zavedená hĺbkotlačová technika a v roku 1938 ofsetová. Tradícia
rotačnej tlače sa datuje rokom 1956, kedy boli inštalované prvé hĺbkotlačové a
ofsetové rotačky a začala výroba farebných časopisov. Od roku 1997 je zavedená
technológia bezfilmového zhotovenia tlačovej formy v hĺbkotlači a od roku 2000 aj
pre ofset. Ako jediná tlačiareň na Slovensku má potenciálnu okamžitú hodinovú
kapacitu 5,5 miliónov strán A4 za hodinu, čo ju zaraďuje medzi európsku špičku.
Za socializmu (od roku 1955) niesla názov: Polygrafické závody (Krasňany) n.p. a
11
bola súčasťou trustu Slovenská polygrafia. Súčasným majoritným akcionárom
je Grafobal Group. V roku 2006 zamestnávala 460 ľudí.
3.2 Kronika Kronika je (nie vedecký) literárny žáner opisujúci udalosti z minulosti
v časovom slede, v ktorom sa odohrali. Na rozdiel od letopisov spravidla neopisuje
udalosti podľa rokov ale podľa väčších časových celkov a často má zložitejšiu formu
(široko sa opisujú príčiny a súvislosti, hodnotia sa udalosti a ich aktéri). Kronika je
jeden z najdôležitejších naratívnych historiografických prameňov. Vznikol v antike,
najväčší rozkvet dosiahol v stredoveku.
Podľa obsahu a formy sa rozlišujú:
-svetové kroniky: opisujúce príbeh od stvorenia sveta po súčasnosť
-ríšske kroniky: plynulý prechod zo svetovej kroniky
-národné kroniky: o počiatkoch národov
-biskupské, kláštorné, rádové kroniky:o založení a dejinách biskupstva, kláštora, rádu
-gesta (alebo činy): kroniky kráľovstiev, dejiny činov ich predstaviteľov
-dynastické, zemské kroniky, genealógie
-mestské kroniky: najmä o talianskych stredovekých mestách
-vojnové kroniky a kronky križiackych výprav
-biografie a autobiografie
-cestovné správy
-zbierky exempier a kniežacie zrkadlá: poučenie o dobrej správe pre
nasledovníkov aristokrata
Kroniky na Slovensku
Medzi významné kroniky dotýkajúce sa slovenského stredoveku patria:
-Fredegarova kronika - najstaršia stredoveká kronika týkajúca sa aj územia
Slovenska-Fredegarova kronika alebo Kronika takzvaného Fredegara alebo (najmä
spolu s rozšírením pridaným v roku 751 zriedkavo aj) Historia Francorum alebo
Chronicarum quae dicuntur Fredegarii Scholastici libri IV ("Štyri knihy kroník
takzvaného Fredegara scholastika") je franská kronika spísaná v 7. storočí v
Burgundsku. Má šesť častí. Ako Fredegarova kronika sa označuje od 16. storočia, aj
keď je zrejmé, že autorov diela bolo viac. Nie je známe ani presné meno údajného
autora, môže to byť Fredegar alebo Fredegart. Je najstarším dôveryhodným zdrojom
12
informácií o Slovanoch na území Strednej Európy v období Samovej ríše.
-Kronika Reginona - informácie o Veľkej Morave
-Kronika biskupa Ditmara - zač. 11. storočia
-Kosmasova kronika - do 1125
-Gallova kronika - zač. 12. stor.
Medzi uhorské kroniky významné pre Slovensko patria:
-Anonymova kronika - okolo 1200
-Kronika Šimona z Kézy - koniec 13. stor.
-Uhorsko-poľská kronika
-Dubnická kronika - 14. st.- Cronica de gestis Hungarorum
-Bratislavská kronika - 14. st.
-Viedenská maľovaná kronika - 14. st.
13
4 Vznik a rozvoj novín na Slovensku4.1 Samotný vznik Rozhodnutím panovníka zo dňa 15. januára 1845 dostáva Štúr konečne dlho
očakávané povolenie na vydávanie slovenských politických novín, ktoré mu vystavila
Uhorská dvorská kancelária 15. II. 1845 s tým, že Slovenskje národňje novini
podliehajú predbežnej cenzúre. Nesmú vyvolávať, píše sa tu ďalej, „oproti rozličným
jazykom v krajine prepiate a roztrpčené spory“ a nesmú sa stať „v tomto ohľade
miestom straníckych zápasov“. Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada v Budíne
záležitosť preťahovala až do konca marca 1845. Štúr len potom mohol publikovať
svoj Ohlas o vydávaní Slovenských národných novín a Orla tatranského. Aj keď v
užšom kruhu sa už pred vydávaním novín vedelo, že budú vychádzať v slovenčine,
širokej verejnosti mal túto novinu oznámiť až Ohlas o vydávaní Slovenských
národných novín a Orla tatranského, ktorý mal noviny propagovať a získavať pre ne
aj predplatiteľov. Štúr a jeho prívrženci plánovali vydávať noviny už začiatkom
druhého polroka - teda od 1. júla 1845. No preťahovanie s menovaním cenzora i s
cenzorským povolením zapríčinilo, že sa vydanie prvého čísla oneskorilo o štyri
týždne. Aby predplatiteľom nahradil túto stratu, vychádzal Orol tatránski, inak
dvojtýždenník, od 1. VIII. 1845 do 24. VIII. 1845 ako týždenník.
Noviny počas takmer trojročnej existencie prekonali veľa zmien. Aj keď vychádzali
zhruba po celý čas svojho trvania dvakrát týždenne, postupne zväčšovali svoj formát
a rozširovali sa o nové rubriky. Dosiahli 292 čísiel s 1168 stranami. Ich posledné
číslo vyšlo 9. VI. 1848. Prvý rok (1845) vychádzali na kvartovom formáte, roku 1846-
47 na formáte stredného fólia a roku 1848, keď Štúr dostal povolenie na ich
zväčšenie, majú formát veľkého fólia. Noviny, ako aj ich literárna príloha, boli
prevažne lámané do dvoch stĺpcov. Mali aj viac príloh. Napríklad 21. marca 1848 je
to osobitná voľba príloha s najnovšími správami.
V prvom ročníku, okrem úvodníkov, z ktorých väčšinu napísal Ľudovít Štúr, má
najväčší význam rubrika Denník domácny. Prevažnou časťou tohto denníka sú listy
čitateľov, hlavne z radov dedinskej inteligencie, ale aj niektorých richtárov obcí a
vyspelejších robotníkov a roľníkov. Práve v tejto rubrike sú úradné i poloúradné
správy zo zasadania stoličných zborov, ktorým tvorcovia novín venovali veľkú
14
pozornosť. Je to pochopiteľné, lebo štúrovci sa veľmi zaujímali o vnútropolitickú
situáciu v krajine a chceli ju aj ovplyvňovať.
Po celý čas trvania novín sa udržala rubrika Denník zahraničný, ktorá prinášala
informácie a správy o zahraničnopolitických udalostiach. Tieto správy sa takmer
úplne preberali zo zahraničných novín a uverejňovali sa prevažne bez komentárov,
pretože cenzúra komentovanie výslovne zakázala. Neuposlúchnutím tohto zákazu sa
redaktori novín vystavovali nebezpečenstvu ich zastavenia. Nájdeme tu pestrý
kaleidoskop správ, aj keď často nie presných, o situácii v revolučnej strednej Európe,
o udalostiach anglických, francúzskych i nemeckých. Redaktori novín nesmeli podľa
príkazu cenzúry, komentovať najmú správy o politickej situácii v Rusku, v Poľsku a v
tých slovanských krajinách, ktoré netvorili s Uhorskom jeden štátny celok.
Štúr sa snažil aj prostredníctvom Orla tatranského o bezprostredné spojenie
literatúry s potrebami slovenského národného hnutia. Preto sa aj orientoval na
poznávaciu, alebo spoločenskouvedomovaciu funkciu literárneho diela, aj keď pritom
rešpektoval jeho umeleckú špecifičnosť. Preto aj venoval toľkú pozornosť literárnemu
jazyku a štýlu. Aj vlastnú redaktorskú prácu Štúr chápal ako súčasť boja za
uskutočnenie politického programu.
Politické úvodníky, úvahy, správy, listy dopisovateľov, reportáže vynikajú
konkrétnou jadrnou rečou. Niet tu zbytočných a odťažitých úvodov, fráz, alebo
argumentov nepodložených faktami a postavených na iluzórnych tvrdeniach. Je
pochopiteľné, že tých niekoľko redaktorov nestačilo dôkladne spracovať všetky
príspevky dopisovateľov, alebo články iného druhu. Pri zložitej politickej situácii,
cenzúre, pri nedostatku finančných prostriedkov, nemožno sa čudovať, že miestami
prenikali vedľa správ spoločensky závažných aj príspevky odťažité, či málo potrebné.
Podstatné je, že už pred 150 rokmi sme mali na Slovensku také znamenité a bojové politické noviny. Napriek početným kritikom a cenzúre (pozri zvláštne
kapitoly) sa Štúrovi postupne podarilo konsolidovať pomery v redakcii Slovenských
národných novín a po finančnej stránke ich udržať nad vodou. Roku 1848 podstatne
rozšíril formát novín, zaviedol do nich ďalšie rubriky a obohatil ich tematicky i
žánrovo. Za pomoci účastinárov pomýšľal v tomto roku na dražbe v Bratislave kúpiť
aj tlačiareň, čo sa však nakoniec neuskutočnilo.
15
4.2 Zánik novín Štúr bol na konci marca 1848 nútený opustiť Bratislavu, aby unikol terorizmu,
ktorý vtedy panoval v meste a bol namierený aj proti jeho osobe. Odišiel do Viedne,
aby sa tu mohol zúčastniť na poradách rakúskych Slovanov. Urobil tak na žiadosť
svojich najbližších spolupracovníkov a priateľov, ktorí sa na tomto dohodli 18. marca
1848 na porade v Hlbokom. Štúr ešte v Bratislave napísal úvodník pod názvom Nový
vek, ale v čase, keď článok v novinách vyšiel, už bol vo Viedni. Štúr sa teda v
Bratislave nedočkal ani ukončenia snemových rokovaní, ktoré bolo 11. apríla 1848.
Veď v posledných týždňoch týchto rokovaní jasne videl, že kossuthovci zvíťazili na
celej čiare i to, že snem prijal ich koncepciu šovinizmu v otázke nacionálnej. Aj keď
Štúr odsúdil nespravodlivú nacionálnu politiku kossuthovcov, pozitívne prijímal
zákony vyhlásené na poslednom stavovskom uhorskom sneme v marci roku 1848,
týkajúce sa zrušenia poddanstva, slobody tlače a „rovnosti všetkých občanov a o
všeobecnom zdanení“.
Pred odchodom do Viedne poveril vedením Slovenských národných novín Petra
Kellnera-Hostinského. Podnetom k rozhodnutiu odísť z Bratislavy mohla byť aj
informácia, ktorú mu poskytli 16. marca 1838 slovenskí študenti Samuel Ormis, Ján
Kozelnický a Viliam Šulek. Títo si vtedy náhodou v Petržalke vypočuli rozhovor medzi
Tárnoczym - nitrianskym poslancom do uhorského snemu a vodcom revolúcie
Lajosom Kossuthom. Samuel takto popisuje ich rozhovor: "Medzi inými rečami spýtal
sa Tárnoczy: "Čo urobíme so Slovákmi?" Na to odpovedal Kossuth: „Treba ulapiť
Hodžu, Štúra a Hurbana a bude po Slovákoch“. Tieto slová nás prekvapili, preto sme
mlčky sa obrátili a bežali k Štúrovi a zdelilli sme mu, čo ho očakáva. On sprvu sa
nechcel vzdialiť z Prešporka, ale na dohováranie mládeže dal sa nahovoriť a tak ho
jedni vyprevadili von s mesta, iní zostali doma na stráži, čo ho hľadať budú. V noci
skutočne prišla polícia ho hľadať, ale on už bol za hranicami".
16
4.3 Charakter V čase svojho takmer trojročného vychádzania spĺňali Slovenskje národňje novini
a Orol tatranski veľkú spoločenskú úlohu v našom národnom hnutí. Na ich tradíciu
nesporne nadväzovala nielen slovenská žurnalistika v ďalších rokoch, ale ony stvorili
aj nejeden podnet v politických a kultúrnych podujatiach našej národnej histórie aj
neskoršie. Mal pravdu starnúci 65- ročný Jozef M. Hurban, očitý svedok ich zápasov
a slávy, ako aj ďalšieho rozvoja slovenského novinárstva, keď povedal: "Noviny a
Orol stali sa prototypmi budúcich tvorieb, stali sa obrazcami literárnych prúdov, ktoré
podnes obživujú duchovne slovenský národ... Duchovní dedičia Novín a Orla svietia
nám ako svetlé majáky na rozbúrenom mori."
Štúr a jeho spolupracovníci chceli novinami zjednocovať rozbitú skupinu
slovenských maloburžoáznych vrstiev a dedinskej inteligencie, rozdelenej
konfesionálnymi, teritoriálnymi a inými hľadiskami. Chceli predovšetkým k novinám
pritiahnuť a s nimi aj ku svojmu politickému programu - ľud.
Vydávanie týchto novín dokázalo tiež oprávnenosť a životnosť spisovnej
slovenčiny a napomohlo tiež k jej celoslovenskému rozšíreniu. Štúr ešte roku 1843 z
taktických dôvodov, aby si nerozhneval ani bernolákovcov, ani stúpencov bibličtiny -
ako jednotnej spisovnej reči Čechov, Moravanov a Slovákov - sa vyjadroval veľmi
opatrne o jazyku svojich budúcich novín. Spočiatku mienil do svojich novín prijímať
články v češtine i bernolákovskej slovenčine, ba dokonca v každom nárečí, v ktorom
mu dopisovateľ článok pošle. Tomu treba tiež pripísať rozhodnutie bernolákovcov
podporovať Slovenskje národňje novini.
Možno povedať, že Slovenskje národňje novini boli na svoju dobu dobre
redigované a že udržiavali pomocou dopisovateľov úzky kontakt takmer so všetkými
slovenskými stolicami i so vzdialenejšími krajmi. Štúr a jeho spolupracovníci mali
dobrý prehľad o tom, čo sa na Slovensku i mimo neho robí a preto aj mohli účinne a
pružne viesť slovenské národné hnutie. Noviny sa preto stali najvýznamnejším
organizačným prostriedkom vedenia rozmanitých spolkov, akými boli spolky
čitateľské, hospodárske, nedeľné školy, sporiteľne a veľmi významné spolky
miernosti, ktoré sa na Slovensku veľmi rozrástli - takže ich bolo pred revolúciou roku
1848/49 okolo päťsto. Vzhľadom na vtedajšie cenzúrne, politické, komunikačné a iné
pomery Slovenskje národňje novini rýchlo a živo reagovali na problémy a čitateľom
17
prinášali najvýznamnejšie aktuálne správy včas.
Štúr počítal so šírením článkov Slovenských národných novín aj medzi
negramotnými poddanými roľníkmi a bezzemkami a to prostredníctvom národne
prebudenej inteligencie, ktorá na schôdzach tzv. nedeľných škôl čítavala nahlas z
týchto novín zhromaždeným roľníkom. Považoval to za dôležitú formu spojenia novín
s ľudom i za jeden zo spôsobov jeho národnej výchovy. Tvrdil, že svojimi novinami
chce “napomáhať potreby a stav národa svojho", ktorému škodil hlavne “nadutý
aristokratizmus a zaťatý maďarizmus". Preto aj vyzýval spolupracovníkov “k prísnej a
ak poriadnej práci" a žiadal od nich príspevky hlavne s aktuálnou spoločenskou
tematikou.
18
Záver
Našou úlohou bolo komplexne rozanalyzovať a spracovať informácie o slove papier
z hľadiska predmetu slovenský jazyk. Na tejto práci sme spolupracovali Andrea
Zelienková ako koordinátor, Eva Martuliaková ako realizátor, Jana Bérešová ako
inovátor a Andrea Dobríková ako formovačka. Úloha to bola neľahká, avšak až
v priebehu získavania informácii sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých
a podstatných faktov, ktoré sa nám aj Vám zaiste niekedy zídu.
Dúfame teda, že Vás naša práca informatívne obohatila a že sa Vám páčila!
19
ResuméWe have been encountering paper almost every single day since the childhood.
Paper production history has its origin in Egypt in about 1800 BC. The name papyrus
comes from the plant Gyperus papyrus, which grew in the catchment areas of the
river Nile. A material called parchment became a successor of the papyrus since the
end of the Classical Antiquity. Within the territory of Slovakia, paper production
started approximately in the 14th century and lasted until the 18th century.
Under a linguistic analysis we understand the analysis itself, i.e. decomposition,
fragmenting the unit into specific parts. We differentiate between these types of
analyses: lexicological analysis, morphological analysis, word-formative analysis and
syntactic analysis.
The word paper consists of two syllables (pa-pier), 4 sounds (p, a, p, r) and there is a
diphthong (ie). The accent in our language is on the first syllable. From a syntactic
aspect we determine the word paper depending on a specific case, or more precisely
by the single word placing, or its derivative form in a phrase, sentence, compound
sentences, etc. The word paper is a borrowing. It means that the word does not
come from the Slovak language, but from the other language and the Slovak
language adopted the word and transformed it to the slovakised word. We recognise
several kinds or types of word-formation procedures. It includes the word-formation
by derivation, words coupling or word combining. Our word paper is in its basic, non-
derived form.
Book-printing is a technique of printing from the height, which uses the printing forms
with attached printing relief and printing surfaces onto which the colour is applied by
a system of rollers and it is transferred on the intended material with the pressure.
A chronicle is a (non scientific) literature genre, which describes past events in time
sequence, in which they happened. Unlike the annals, it does not describe the events
by years, but by bigger time units and has often got more complicated form. This
source came into existence in the Classical Antiquity and it achieved the biggest
boom in the Middle Ages.
20
PokusÚlohou našich respondentov bolo za časový interval 10 sekúnd povedať čo najviac
krát slovo papier.
Oslovili sme 10 respondentov vo veku od 10- 35 rokov.
Po poslednom pokuse sme dospeli k záveru , že tento pokus sa lepšie vydaril
mužom ako ženám a pokazil im to len jeden výkon podaný mužom starším.
P.č. Vek Pohlavie počet slov1. 10 žena 212. 15 žena 233. 25 žena 204. 18 muž 255. 17 žena 216. 22 muž 267. 19 muž 308. 20 žena 249. 16 muž 2610. 32 muž 23
21
Zoznam bibliografických odkazov:
Knihy / časopisy:→HALUZA,J. : Iri chceli trhy, nie sturovsku fabriku. In: Trend, 29.okt.2009, č.20, s.17
→DECKER,V. : Dejiny ručnej výroby papiera na Slovensku.Martin : Matica
slovenská, 1982
→TKÁČ, R. : Pozitíva a negatíva recyklácie papiera. In: 100+1, 16.máj 2006, č.10, s.
20-22
→HORNÁ,Z. : Papier a jeho recyklácia . Bratislava : SPN, 1996
→HORNÁK,P. : Výroba papiera na Slovensku. In: Enviro, 09. feb.2001, č.2, s.16-17
→ROHÁČ,J. : Encyklopédia histórie sveta. Praha : OTTOVO nakladatelství, 1999.
→BUKOVENOVÁ, K. : Zemepis sveta. Slovart: Bratislava, 1997.
Internet:→http://sk.wikipedia.org/wiki/Recyklácia (28 March 2010)
→http://sk.wikipedia.org/wiki/Papier (8 April 2010)
→http://www.economy.sk/DNH/Tech3.htm (8 April 2010)
→http://www.cvczh.edu.sk/cvc/projekty/origami/papier.html (17 April 2010)
→http://www.triedenieodpadu.sk/index.php?id=triedenieodpadu/druhyodpadu/papier
#2 (18 April 2010)
→http://www.mondigroup.com (3 May 2010)
→http://www.xerox.sk (5 May 2010)
→http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1276-zber-papiera-zberovy-papier.htm (19
May 2010)
22
PrílohyPríloha č. 1 – Dotazník
1.Z akého jazyka podľa vás pochádza slovo „papier“?a) nemecký jazykb) taliansky jazykc) hebrejčina
2.Z akej rastliny podľa vás v minulosti vyrábali papier?a) flower papyrusb) flows papyrusc) gyperus papyrus
3.Z koľkých slabík sa skladá slovo papier ?
23
a) 2b) 3c) 6
4.V ktorom roku p.n.l. sa začalo hovoriť o papyruse ?a) 110b) 1800c) 1250
5.Aké sú to podľa vás kroniky gesta ?a) kroniky slávnych skupín
24
b) kroniky kráľovstiev a ich hrdinovc) kroniky kňazov
6.Ako sa volal nástupca papyrusu ,ktorý vznikol koncom antiky?a) pragmontb) pergantc) pergamen
25
Príloha č. 2 – tabuľka
Skloňovaný pád sg. pl.
NOMINATÍV ( čo) papier papiere
GENITÍV (z čoho)papiera
papierov
DATÍV (čomu)papieru
papierom
AKUZATÍV (čo vidím) papier papiere
LOKÁL (o čom)papiere
papieroch
INŠTRUMENTÁL (s čím)papierom
papiermi
26
Príloha č. 3 - PokusÚlohou našich respondentov bolo za časový interval 10 sekúnd povedať čo najviac
krát slovo papier.
Oslovili sme 10 respondentov vo veku od 10- 35 rokov.
Po poslednom pokuse sme dospeli k záveru ,že tento pokus sa lepšie vydaril mužom
ako ženám a pokazil im to len jeden výkon podaný mužom starším.
P.č. Vek Pohlavie počet slov1. 10 žena 212. 15 žena 233. 25 žena 204. 18 muž 255. 17 žena 216. 22 muž 267. 19 muž 308. 20 žena 249. 16 muž 2610. 32 muž 23
Mapa mysle
27
28