GGGYYYMMMNNNÁÁÁZZZIIIUUUMMM AAANNNTTTOOONNNAAA BBBEEERRRNNNOOOLLLÁÁÁKKKAAA NNNÁÁÁMMMEEESSSTTTOOOVVVOOO
ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
PRE ŠKOLSKÝ ROK 2013/2014 ( ISCED 3A - gymnázium )
Príloha
2. ročník – švorročné štúdium
sexta – osemročné štúdium
Schválila pedagogická rada dňa 28.8.2013
Vzdelávacia oblasť Predmet/ročník -2.ročník Strana
Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 3
Anglický jazyk prvý cudzí jazyk 18
Francúzsky jazyk druhý cudzí jazyk 30
Nemecký jazyk druhý cudzí jazyk 39
Ruský jazyk druhý cudzí jazyk 46
Matematika a práca s informáciami
Matematika 56
Cvičenia z matematiky 64
Informatika 68
Človek a príroda
Fyzika 72
Chémia 81
Biológia 90
Človek a spoločnosť
Dejepis 98
Geografia 102
Občianska náuka 115
Člověk a hodnoty Náboženská výchova 123
Etická výchova 132
Umenie a kultúra Umenie a kultúra 136
Zdravie a pohyb Telesná a športová výchova 141
3
Názov predmetu Slovenský jazyk a literatúra
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia – 2.ročník (4R)
I. Charakteristika predmetu Slovenský jazyk je štátnym jazykom v Slovenskej republike, preto dôkladné ovládanie slovenského
jazyka zabezpečuje úspešné a plnohodnotné uplatnenie v živote. Predmet poskytuje formálne vzdelanie v
jazykovej, slohovej a literárnej zložke, t. j. vedie žiakov k základnej gramotnosti (pisateľskej a
čitateľskej), k nadobudnutiu čitateľských návykov a k schopnosti orientovať sa v známom texte. Poskytuje im tiež vedomosti a zručnosti na dosiahnutie primárneho psychického i fyzického stupňa vývinu a vytvára predpoklady na zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, podporuje u žiakov
osobnostný rozvoj v širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formálne vzdelávanie obsahuje vedomosti a
zručnosti v každej z vyučovacích oblastí. Žiaci sa naučia popisovať, vysvetľovať, zhodnotiť a
aplikovať svoje znalosti. Osobnostný rozvoj sa realizuje v etickom, sociálnom a kultúrnom kontexte, s
čím súvisí spoločenské správanie, kontakt s prostredím, asertivita, prosociálnosť a kultivovaná
komunikácia.
Hlavné ciele súvisia s teoretickým poznávaním a praktickým ovládaním zákonitostí slovenského jazyka
na pohotovú, funkčne primeranú a kultivovanú komunikáciu. K tomuto cieľu prispievajú všetky tri
zložky slovenského jazyka. Jazyková zložka poznávaním gramatických javov a ich vzájomných súvislostí, slohová zložka poznávaním tvorby viet a ich skladaním do súvislých celkov, slohových
útvarov a literárna zložka spolu s čítaním sa podieľajú na komunikačných zručnostiach. Literárna
výchova pomáha formovať kultivovanú osobnosť, vytvárať hodnotové postoje, poznávať hmotnú a
duchovnú kultúru národa, formovať literárne vedomie, vytvárať osobnostný vzťah k literatúre,
vzbudzovať etické a estetické cítenie, učí chápať svet, v ktorom žijú. Literárna výchova ponúka nielen
intelektuálne a emotívne poznanie, ale aj prosociálne modely správania sa. Literárna výchova pozitívne
formuje sebavedomie žiaka, pretože mu sprostredkúva literatúru, ktorá ho chápe ako objekt záujmu, ako
člena ľudskej spoločnosti, pozná jeho túžby, vízie, problémy. Prostredníctvom umeleckej literatúry sa
odkrýva reálny svet v jeho jedinečnosti i protirečeniach. Cieľom literárnej výchovy je viesť žiakov k
estetickému vnímaniu sveta a k spoznaniu jeho mnohoznačnosti. Pochopením otvorenosti sveta možno
pestovať u žiaka toleranciu, schopnosť vypočuť si názor druhého i poznanie, že v literatúre zaznamenané
životné situácie sú bohatou paletou rozmanitých ľudských osudov a vzťahov. Estetická funkcia literatúry
má za úlohu vysvetľovať špecifické vlastnosti umeleckého diela, ich výskyt v konkrétnom texte skúma aj
teória literatúry.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova /Tvorba a význam mediálnych produktov/ - Publicistický štýl
Mediálna výchova /Komunikácia v médiách a cez médiá/ - Publicistický štýl
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecné ciele:
Podporovať sebadôveru žiaka vo svojom prejave tak písomnom ako i ústnom
Osvojiť si vedomosti, ktoré umožnia žiakovi vzdelávať sa po celý život
Vedieť zaujať aktívne miesto v ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote
Pripraviť žiakov na stav zodpovedného občana, schopného sa podieľať na rozvoji demokratickej
spoločnosti, kultúrnej otvorenosti
Vnímať a postupne osvojiť si materinský jazyk ako mnohotvárny prostriedok komunikácie
Zvládnuť základné pravidlá medziľudskej komunikácie daného kultúrneho prostredia
Nadobudnúť k jazyku pozitívny vzťah
Nadobudnúť vzťah k slovenským umeleckým dielam, k vlastným čitateľským zážitkom, k
rozvíjaniu pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom umenia vychádzajúceho z
umeleckých textov a rozvíjať svoje emocionálne a estetické cítenie a vnímanie
Pestovať príslušnosť jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej príbuznosti a
spolupatričnosti s inými etnikami prostredníctvom ovládania normy spisovného jazyka
Viesť žiakov k zvyšovaniu jazykovej kultúry – verbálne i písomné jazykové prejavy
Zvládnuť a pochopiť počúvanie, komunikáciu – hovorenie, čítanie a písanie s porozumením
Špecifické ciele:
4
v komunikačnej oblasti
položiť základy komunikačných zručností, t. j. naučiť sa vnímať a postupne si
osvojovať materinský jazyk ako prostriedok, ktorým sa získavajú a následne
odovzdávajú informácie, vedomosti a zážitky, vyslovujú vlastné názory i postoje,
účinne sa dorozumievať v bežných komunikačných situáciách,
riešiť bežné komunikačné situácie.
v spoločenskej oblasti
učiť sa porozumieť sebe samému, vymedziť si vlastné miesto v spoločnosti
rovesníkov,
správať sa asertívne, byť tolerantný, prosociálny, naučiť sa spolupracovať.
v kognitívnej oblasti
získať lásku a úctu k materinskému jazyku,
naučiť sa správne, čitateľne, esteticky a primerane rýchlo písať, t. j. osvojiť si
techniku písania a precvičovať sa v nej,
osvojiť si správnu artikuláciu a výslovnostnú normu,
naučiť sa ústne formulovať text aj s uplatnením suprasegmentálnych javov,
osvojiť si základy pravopisnej normy, naučiť sa používať správne slová/tvary
slov,
naučiť sa analyzovať text, vyhľadávať jazykové javy, triediť ich, vyhodnocovať a
postupne zaraďovať do systému,
naučiť sa orientovať v jazykových príručkách,
naučiť sa reprodukovať text a cvičiť sa v uplatňovaní prebratých jazykových
javov pri tvorbe vlastných textov v ústnej a písomnej podobe,
cvičiť sa v tvorení kultivovaných jazykových prejavov,
rozoznávať štylisticky primerané a neprimerané prostriedky,
vedieť plynule s porozumením čítať veku primeraný umelecký a odborný text,
poznávať a rozlišovať tieto texty, orientovať sa v nich, vedieť zaznamenať a
vypísať základné údaje z textu, prostredníctvom literatúry posilniť poznatkovú
rovinu, ktorá rozmnožuje vedomosti;
zážitkovú rovinu, ktorá sprostredkúva emotívne poznanie sveta; výchovnú rovinu,
rozvíjajúcu
osobnosť žiaka; komunikatívnu rovinu, ktorá mu umožňuje odovzdať poznané a
precítené a estetickú rovinu, formujúcu kvality jeho života.
III. Predmetové kompetencie Kompetenčný profil absolventa/maturanta: Verejný prejav:
Dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť
Uplatňovať paralingválne javy
Reprodukovať umelecký a vecný text
Pamäťové zručnosti:
Poznať základné fakty, definície a vedieť demonštrovať ich znalosť
Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
Vedieť odvodiť charakteristiky nových javov
Usporiadať známe javy do systému
Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty
Vedieť aplikovať pravopisnú normu
Analytické a syntetické zručnosti:
Vedieť uskutočniť jazykovú analýzu textu
Odlíšiť umelecký a vecný text
Odlíšiť texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov
Tvorivé zručnosti:
Vytvoriť vlastný text
5
Prezentovať vlastný text – ústne i písomne
Samostatne napísať krátky príbeh
Porozprávať príbeh na danú tému
Dokončiť rozprávanie
Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text
Informačné zručnosti:
Používať jazykovedné príručky a slovníky
Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov
Komunikačné zručnosti:
Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu
Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Druhý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina
Časť: Literárna výchova
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Krá
tka
epic
ká p
róza
– v
nú
torn
ý m
on
oló
g
1.Reprodukcia
žánrových foriem
2.Reprodukcia
3.Rozprávač, estetický
prínos, zážitok
(M.Urban – Výkriky bez
ozveny; A.P.Čechov –
poviedky; R.Rolland –
Peter a Lucia; Hrušovský -
Pompiliova Madona)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Reprodukcia žánrových foriem
Žiak vie reprodukovať definíciu krátkych žánrových foriem prozaických diel.
Dokáže jazykovo správne čítať text známej prózy. Na základe predchádza-júceho
učiteľovho výkladu vie v literárnych dielach určiť prvky vonkajšej kompozície a
identifikovať niektoré fázy vnútornej kompozičnej osnovy.
2. Reprodukcia
Dokáže reprodukovať stručnú podobu autorského zámeru diela, ale bez
konkrétnych odkazov na text.
3. Rozprávač, estetický prínos, zážitok
V známom diele dokáže určiť vševediaceho, resp. priameho rozprávača. V
známom diele dokáže s pomocou učiteľa určiť príznakové lexikálne a
štylistické jazykové prostriedky a zvážiť ich estetický prínos. Je chopný aspoň
stručne vyjadriť svoj čitateľský zážitok a dokáže ho obhajovať, ak sa v triede
stretne s odlišným názorom.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Reprodukcia žánrových foriem
Žiak vie porovnať prozaické diela podľa určeného znaku (napr. Podľa poctu
tematických línií). Dokáže plynulo, výrazne a jazykovo správne čítať
akékoľvek prozaické dielo. Žiak chápe podstatu vnútorného monológu a vie
vysvetliť jeho funkciu v známom i neznámom umeleckom diele. Pri rozbore
krátkej epickej prózy vie podať vnútorne štruktúrovaný výklad vonkajšej
kompozície diela a pohotovo aplikovať klasický model vnútornej kompozície,
vrátane prípadu, že vo výstavbe deja niektorá fáza absentuje.
2. Reprodukcia
Žiak pri interpretácii významovej roviny v horizontálnom členení literárneho
diela dokáže vysvetliť, že ide o autorovu koncepciu človeka a
sveta, a nie o samotnú realitu.
3. Rozprávač, estetický prínos, zážitok
V texte je schopný určiť druh rozprávača a odôvodniť svoje rozhodnutie.
Chápe a vie dokumentovať, že obraz postavy tvorí intencionálnu súčasť
autorského zámeru. Kompozičné prvky v diele vie využiť ako argumenty pre
svoj výklad. Svoje stanovisko vie prezentovať pokojne a presvedčivo, zvažuje
aj argumenty oponentov a nevyhýba sa možnosti akceptovať ich.
6
Lyri
cká
poé
zia
- št
yliz
ácia
1.Symbol, epiteton
2.Sonet
3.Čítanie, analýza a
interpretácia
4.Kooperácia pri učení
(I.Krasko – vlastný výber,
Petrarca – Sonety pre
Lauru; Lukáč – vlastný
výber)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Symbol, epiteton
Žiak vie definovať symbol. V známom texte dokáže vyhľadať symboly a
zapojiť ich do reprodukcie výkladu básne, ktorý sa uskutočnil na
predchádzajúcej vyučovacej hodine. Žiak chápe epiteton ako prívlastok
použitý v básni.
2. Sonet
Žiak pozná vonkajšiu kompozičnú štruktúru sonetu a rozpozná formu
sonetu aj v neznámej básni. Vie určiť jeho rýmovú schému.
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak vie po predchádzajúcej príprave jazykovo správne a výrazne prečítať
sylabicko-tonické verše, vysvetliť obsahové posolstvo známej básne, a ak
ide o sonet, vie určiť jeho formu a rým a vyhľadať niektoré
štylistické postupy (metafory, metonymie, prirovnania, epitetá,
symboly), ktorými básnik vyjadril svoj umelecký odkaz.
4. Kooperácia pri učení
Žiak na podnet učiteľa spolupracuje s ostatnými v skupine a snaží sa
využiť pomoc úspešnejších žiakov. Zaujíma sa o poznatky, ku ktorým
skupina dospela a usiluje sa ich primeraným spôsobom zaznamenať.
Prejavuje snahu osvojiť si niektoré spoločne objavené poznatky.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Symbol, epiteton
Žiak vie vysvetliť podstatu symbolu, chápe jeho konotatívnu funkciu a na jej
základe vie vysvetliť rozdiel medzi symbolom a trópmi. V texte neznámej
básne dokáže určiť symbol a s jeho pomocou identifikovať sémanticko-
emocionálne vyznenie básne. Žiak chápe obraznú podstatu epiteta, vie ho
odlíšiť od gramatického prívlastku a dokáže vystihnúť jeho úlohu vo vecnom
a emocionálnom vyznení básne. Takéto
epitetá dokáže aj vytvoriť a použiť pri tvorbe vlastných jednotlivých
veršov.
2. Sonet
Žiak pozná vonkajšiu kompozičnú štruktúru sonetu a rozpozná formu
sonetu aj u neznámej básne. Vie určiť jeho rýmovú schému. Pozná
štandardný trojstupňový typ vnútornej kompozície sonetu a dokáže ho
identifikovať a vysvetliť v akomkoľvek sonete s takouto štruktúrou.
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak vie jazykovo správne a rytmicky výrazne prečítať sylabicko-tonické verše.
Dokáže vystihnúť vzťah medzi umeleckými jazykovými prostriedkami a
celkovým vyznením básne. Vie vysvetliť, akým spôsobom sa vyrovnáva jeho
osobný hodnotový rámec s autorovou koncepciou človeka, prírody a
spoločnosti. Vie jasne sformulovať svoj čitateľský dojem a poznatky zo
štylistickej a kompozičnej analýzy básne a na obhajobu svojho stanoviska
dokáže vo verejnej diskusii použiť argumenty z tejto analýzy. Vie kriticky
posúdiť mienku iných a polemizovať s ňou; emocionálne a aj eticky dokáže
zvládnuť takúto situáciu.
4. Kooperácia pri učení
Žiak spolupracuje s ostatnými, organizuje prácu skupiny, prináša podnety a
pomáha ostatným pri riešení problémov. Vie zhrnúť výsledky spoločného
bádania a prezentovať výsledky pred triedou. V prípade protinázoru dokáže
sformulovať argument v prospech riešenia vlastnej skupiny alebo rozpoznať
správnosť protinázoru. Získané poznatky vie vhodne a prehľadne zaznamenať;
dokáže vysvetliť, či a do akej miery môže akceptovať nové poznatky ako súčasť
svojho vedomostného systému.
7
1.Spoločenská
a ľúbostná lyrika,
protiklad
2.Čítanie, analýza,
Interpretácia
3.Kooperácia pri učení
(A.Sládkovič – Marína,
Browningová - Sonety;
výber lyr.cyklov od
Hviezdoslava,
Vajanského;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Spoločenská a ľúbostná lyrika, protiklad
Žiak vie vymedziť pojmy spoločenská a ľúbostná lyrika a aplikovať ich
na známe lyrické básne s týmto zameraním. Vie, čo je (básnický) protiklad a
dokáže ho určiť v známej básni. Je schopný vysvetliť význam kontrastu a jeho
funkciu v známej lyrickej básni.
2. Čítanie, analýza, interpretácia
Žiak vie výrazne a jazykovo správne prečítať známu báseň, vysvetliť jej
lyrický odkaz a vyhľadať niektoré štylistické prostriedky (metafory,
metonymie, prirovnania, epitetá, symboly a kontrasty), ktorými básnik
vyjadril svoje posolstvo. Dokáže vyjadriť stanovisko k názoru iných na
vecnú a hodnotovú stránku básne.
Lyri
cká
po
ézia
– d
ruh
y ly
riky
3. Kooperácia pri učení
Žiak spolupracuje s ostatnými v skupine a snaží sa využiť príklad a pomoc
úspešnejších spolužiakov. Zaujíma sa o poznatky, ku ktorým skupina
dospela, a vie ich primeraným spôsobom zaznamenať. Prejavuje snahu
osvojiť si niektoré spoločne získané poznatky.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Spoločenská a ľúbostná lyrika, protiklad
Žiak vie vymedziť pojmy spoločenská a ľúbostná lyrika, aplikovať ich na
akúkoľvek lyrickú báseň s týmto zameraním a vysvetliť svoje dôvody.
Žiak vie, čo je (básnický) protiklad a dokáže ho určiť aj
v neznámom prozaickom alebo básnickom texte. Dokáže vytvoriť
jednotlivé sylabické alebo sylabicko-tonické verše a použiť v nich básnické
protiklady.
2. Čítanie, analýza, interpretácia
Žiak vie jasne sformulovať svoj čitateľský dojem a vysvetliť svoje
chápanie lyrického odkazu básne. Dokáže využiť poznatky zo štylistickej a
kompozičnej analýzy básne a argumentovať nimi na podporu svojho
názoru na vecný, emocionálny a estetický význam diela. Vie kriticky
posúdiť mienku iných, formulovať a obhajovať svoj názor. Chápe však, že
lyrické dielo možno vysvetľovať viacerými odlišnými spôsobmi a je
schopný túto skutočnosť aj akceptovať.
3. Kooperácia pri učení
Žiak spolupracuje s inými, organizuje prácu skupiny, prináša podnety a pomáha
ostatným pri riešení problémov. Vie zhrnúť výsledky spoločného bádania a
prezentovať ich pred triedou. V prípade protinázoru dokáže sformulovať
argument v prospech riešenia vlastnej skupiny alebo rozpoznať správnosť
odlišného stanoviska a prijať ho.
Získané poznatky vie vhodne a prehľadne zaznamenať a používať ich pri
ďalšej práci alebo pri odpovedi. Nové poznatky dokáže zapracovať do
vlastného systému vedomostí a pohotovo ich využívať v ďalšej školskej práci.
8
Epic
ká p
oéz
ia
1.Časomiera
2.Reprodukcia
3.Epos
(J.Kollár – Predspev –
Slávy dcera; J.Hollý –
Svatopluk;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Časomiera
Žiak pozná základnú charakteristiku časomiery ako rytmickej organizácie
verša. Po predchádzajúcom prednese učiteľa dokáže (hoci aj s výraznými
chybami) napodobiť rytmus časomerného verša v známom úryvku z
básnického textu (Kollárov Predspev).
2. Reprodukcia
Žiak vie na základe predchádzajúceho učiteľovho výkladu zopakovať hlavné
Kollárove idey obsiahnuté v Predspeve a stručne charakterizovať význam
Slávy dcéry v slovenskej, príp. aj českej literatúre.
3. Epos
Žiak vie reprodukovať všeobecné poznatky o epose.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Časomiera
Žiak teoreticky ovláda zjednodušený princíp časomiery a intuitívne dokáže (po
predchádzajúcej príprave a s prípadnými chybami) nahlas prečítať akýkoľvek
úryvok z básnického textu J. Kollára alebo iného odučeného autora časomernej
poézie. Vie vytvoriť cvičný časomerný verš (daktyl, trochej) založený na
princípe prirodzených dlhých a krátkych slabík. Text básnického diela dokáže
pretransformovať do prózy a súčasnej slovenčiny (lexika, morfológia, syntax).
2. Analýza, reprodukcia a interpretácia
Žiak vie analyzovať Kollárov Predspev a uviesť argumenty pri
vysvetlení kultúrno-historického a umeleckého významu Slávy dcéry pre
slovenskú, českú a prípadne aj inú slovanskú kultúru.
3. Epos
Žiak dokáže na základe predchádzajúceho učiteľovho výkladu vysvetliť
podstatu eposu, charakterizovať prvky jeho historicky ustálenej kompozície
a uviesť príklady z antickej, resp. slovenskej klasicistickej
literatúry.
9
Dra
mat
ická
lite
ratú
ra –
vše
ob
ecn
é o
tázk
y
1.Kompozícia
divadelnej
hry(drámy)
2.Herec, režisér,
dramaturg (-ia)
3.Čítanie, analýza
a interpretácia
(W.Shakespeare –
Hamlet, J.G.Tajovský –
Statky-zmätky;)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Kompozícia divadelnej hry (drámy)
Žiak vie uviesť charakteristické črty vonkajšej kompozície divadelnej
hry (drámy), vie reprodukovať jej definíciu a v známej hre určiť jednotlivé
prvky vonkajšej kompozície. Pozná fázy vnútornej
kompozičnej osnovy klasickej drámy a dokáže určiť niektorú fázu
v literárnom texte alebo inscenácii známej divadelnej hry.
Žiak vie odlíšiť pojmy monológ, dialóg, replika a autorská poznámka.
2. Herec, režisér, dramaturg (-ia)
Žiak vie reprodukovať definície funkcií týchto osôb pri inscenácii
divadelnej hry (alebo scenára). Aspoň stručne dokáže na príklade
vysvetliť podstatu hercovej tvorivosti pri stvárnení postavy zo známej
divadelnej hry, televíznej inscenácie alebo filmu. Žiak pozná najznámejšie
inscenačné formy divadelných hier (alebo scenárov).
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak vie, po predchádzajúcej príprave, výrazne prečítať text divadelnej hry
a zúčastniť sa ako postava na dramatizovanom čítaní textu.
Dokáže reprodukovať fázy kompozičnej osnovy klasického
dramatického textu a určiť v ňom alebo v jeho inscenácii (resp.
videozázname) niektoré kompozičné fázy. V písomnom alebo inscenovanom
texte hry, ktorá sa preberala na predchádzajúcej vyučovacej
hodine, dokáže určiť niektoré príznakové štylisticko-lexikálne prvky a
charakterizovať ich význam pre celkové vyznenie diela. Na obhajobu
svojho stanoviska sa snaží uviesť argumenty.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Kompozícia divadelnej hry (drámy)
Žiak vie uviesť charakteristické črty vonkajšej kompozície divadelnej hry
(drámy) a určiť prvky vonkajšej kompozície v akejkoľvek hre. Dokáže
vysvetliť spoločné a odlišné kompozičné vlastnosti divadelnej hry v porovnaní
s veršovanou, resp. neveršovanou epikou. Pozná fázy vnútornej kompozície
divadelnej hry a vie ich určiť v akomkoľvek texte
klasicky skomponovanej divadelnej hry alebo v jej inscenácii. Vie odlíšiť
pojmy monológ, dialóg a replika a vysvetliť zmysel autorskej poznámky,
resp. doplniť text divadelnej hry vlastným návrhom autorskej poznámky.
2. Herec, režisér, dramaturg (-ia)
Žiak vie vysvetliť definície funkcií týchto osôb pri inscenácii divadelnej hry
(alebo scenára). Dokáže na príklade objasniť podstatu hercovej tvorivosti pri
stvárnení postavy z akejkoľvek divadelnej hry a vysvetliť príspevok režiséra
k inscenácii. Žiak pozná najznámejšie inscenačné formy
dramatických diel a vie vysvetliť ich spoločné znaky, resp. ich odlišnosti.
3. Čítanie, analýza a interpretácia
Žiak vie výrazne čítať text divadelnej hry a zúčastniť sa ako postava na
dramatizovanom čítaní textu. V texte divadelnej hry alebo jej inscenácie
dokáže určiť fázy kompozičnej osnovy klasického diela a vysvetliť dôvody
pre tento výklad na základe vzostupnosti dramatickej línie hry. Dokáže
identifikovať v texte hry umelecké jazykové prostriedky
a vysvetliť ich príspevok k vyzneniu diela. Vie vysvetliť autorovu
koncepciu postáv v zmysle celkového zamerania hry a dokáže ako
argumenty uviesť poznatky z analýzy diela. Hodnotové prvky tejto
koncepcie dokáže konfrontovať s vlastným hodnotovým systémom. Svoje
stanovisko vie obhájiť vo vecnej a etickej diskusii, alebo prejaviť
úsilie o rozumný kompromis, alebo rozpoznať správnosť
odlišného názoru.
10
Ko
mic
ká d
rám
a
1.Komédia, humor,
hyperbola
2.Analýza
a interpretácia
3.Čítanie,dramatizácia,
Inscenácia
(Palárik – Zmierenie alebo
Dobrodružstvo pri
obžinkoch; Moliere –
Lakomec; G.B.Shaw -
Pygmalion)
Minimálna úroveň výkonu žiaka
1. Komédia, humor, hyperbola
Žiak vie definovať podstatu veselohry a v známej hre uviesť príklady na
komické sformovanie postavy a situačný humor. Žiak pozná pojem
charakterový typ postavy a dokáže uviesť jeho príklad v známej divadelnej hre.
Žiak vie definovať pojem humor, pozná štylistické jazykové prvky, ktoré
vytvárajú humoristický charakter textu (vrátane hyperboly), a dokáže ich
vyhľadať v texte známej hry.
2. Analýza a interpretácia
Žiak vie aplikovať vedomosti o fázach vnútornej kompozície hry na známe
dramatické dielo a vystihnúť estetické a etické smerovanie tejto hry. Vie stručne
prezentovať svoj čitateľský/divácky zážitok a v prípade inscenácie posúdiť
schopnosť hercov stvárniť postavu a zaujať divákov.
3. Čítanie, dramatizácia, inscenácia
Žiak sa po predchádzajúcej príprave dokáže zapojiť do dramatizovaného čítania,
plynulo a jazykovo správne prečítať určený text z hry. Vie zdramatizovať malú
časť textu humoristickej prózy.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
1. Komédia, humor, hyperbola
Žiak vie vysvetliť podstatu veselohry a dokáže aplikovať túto vedomosť na
akúkoľvek divadelnú hru veseloherného zamerania. Pozná pojem
charakterový typ postavy a vie ho aplikovať na akúkoľvek divadelnú
hru s daným typom postavy. Chápe komickosť postáv ako súčasť
autorovej koncepcie príbehu a toto autorské zameranie dokáže prepojiť
s významovým plánom, pokiaľ ho hra obsahuje. Chápe situačný humor v
divadelnej hre a v texte akejkoľvek hry vie určiť štylistické jazykové
prostriedky (vrátane hyperboly), ktoré navodzujú humorný charakter diela.
2. Analýza a interpretácia
Žiak vie aplikovať vedomosti o fázach kompozičnej osnovy na akúkoľvek
veselohru a posúdiť, do akej miery jednotlivé fázy diela udržujú, resp. rozbíjajú
dramatickú súdržnosť diela. Svoj názor na text/inscenáciu diela dokáže
prezentovať v triede (písomne alebo ústne) a obhájiť ho v diskusii. Vie zhodnotiť
režijnú koncepciu inscenácie a výkon hercov. V diskusii o svojom stanovisku je
schopný uviesť argumenty z textu hry alebo z inscenácie.
3. Čítanie, dramatizácia, inscenácia
Žiak sa vie zapojiť do dramatizovaného čítania, plynulo, výrazne a
jazykovo správne dokáže prezentovať text niektorej postavy.
Dokáže navrhnúť celkové režijné poňatie hry a navrhnúť inscenáciu
niektorých scén z hry. Dokáže zdramatizovať text humoristickej prózy
alebo epickej poézie, vhodne využiť monológ a dialóg a preniesť do nich
humornú náplň predlohy.
11
Ročník: Druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny
Časť: Slovenský jazyk
TC Obsahový štandard Výkonový
štandard
Mo
rfo
logi
cká
rovi
na
jazy
ka
Gramatický tvar
podstatné mená –
plnovýznamový slovný
druh; vetnočlenská
platnosť; vzor: kuli; gazdiná, menné gramatické, kategórie, stupeň, singulár, plurál, nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív, lokál, inštrumentál. prídavné mená – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť zámená – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; druhy zámen; zvratné zámená – základné, privlastňovacie; vymedzovacie zámená; neurčité zámená číslovky – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; druhy čísloviek; skupinové číslovky, slovesá – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; slovesné gramatické kategórie – rod; historický prézent; slovesá – sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové, rod – činný, trpný; prechodník, príčastie príslovky – plnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť predložky – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť spojky – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť; priraďovacie – zlučovacie, stupňovacie; vylučovacie, odporovacie, podraďovacie častice – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť citoslovcia – neplnovýznamový slovný druh; vetnočlenská platnosť
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Vie určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slov v texte.
Správne uplatňuje gramatické kategórie slovných druhov pri tvorbe viet
a textov. Ovláda klasifikáciu slovných druhov: plnovýznamové –
neplnovýznamové; ohybné – neohybné; s vetnočlenskou platnosťou –
bez vetnočlenskej platnosti.
Vie v texte odlíšiť jednotlivé druhy neplnovýznamových slovies.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Vie odlíšiť jednotlivé slovné druhy v texte.
S malými chybami, napr. tvary vymedzovacích zámen sám –
samý, osobných zámen oni – ony, násobných čísloviek päťkrát
– päť ráz, uplatňuje gramatické kategórie slovných druhov pri tvorbe viet
a textov. Vie v texte odlíšiť plnovýznamové slovné druhy od
neplnovýznamových.
12
Syn
takt
ická
ro
vin
a ja
zyka
Vety podľa modálnosti, hlavné vetné členy; vetný
základ – slovesný,
neslovesný; rozvíjacie
vetné členy – priamy
predmet, nepriamy
predmet; doplnok.
Priraďovací sklad;
určovací sklad, polovetná
konštrukcia – s
prechodníkom, s
príčastím, s neurčitkom
• významový,
gramatický a rytmický
činiteľ slovosledu
• odchýlky od vetnej
stavby – elipsa, vsuvka
• priraďovacie súvetie –
zlučovacie, stupňovacie,
odporovacie,
vylučovacie
• podraďovacie súvetie –
vedľajšia veta:
prísudková, podmetová,
predmetová, príslovková
miestna, príslovková
časová, príslovková
príčinná, príslovková
spôsobová, prívlastková,
doplnková
• zložené súvetie
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Pri organizácii myšlienok vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava
pravidlá a požiadavky syntaxe.
Vie zdôvodniť vzťah medzi členmi skladov vo vete na základe ich funkcie.
Vie transformovať jednoduché vety na polovetné konštrukcie a súvetia a naopak.
Funkčne ich využíva vo vlastných jazykových prejavoch.
Vie v texte nájsť odchýlky od vetnej stavby – elipsu a vsuvku a funkčne ich
využíva vo vlastných jazykových prejavoch. Dodržiava interpunkciu v
jednoduchej vete, v jednoduchom súvetí a v zloženom súvetí.
Vie určiť druh jednoduchého súvetia – priraďovacie a podraďovacie. Vie
určiť druh priraďovacieho súvetia a druh vedľajšej vety v podraďovacom
súvetí.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Pri tvorbe syntakticky jednoduchých viet dodržiava pravidlá a požiadavky
syntaxe.
Vie vysvetliť funkciu prísudku, podmetu, predmetu, príslovkového
určenia a prívlastku vo vete.
Odlišuje jednoduchú vetu od súvetia a funkčne ich využíva vo vlastných
jazykových prejavoch. Podľa vzoru dokáže transformovať jednoduché vety na
súvetia a naopak.
Vie v texte nájsť odchýlku od vetnej stavby – vsuvku.
S malými chybami, napr. čiarka pred zlučovacími spojkami či, alebo ap.,
dodržiava interpunkciu v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí.
Vie v texte odlíšiť priraďovacie súvetie od podraďovacieho.
Nad
vetn
á sy
nta
x
Nadvetná/textová syntax, titulok
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Vie vytvoriť kompozične zrozumiteľný text, v ktorom uplatní logické, časové
a príčinno-následné súvislosti textu a požiadavky slovosledu v slovenčine.
Vie nájsť v texte prvky súdržnosti a funkčne ich využíva vo vlastných
jazykových prejavoch
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Pri organizácii myšlienok vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava
nadväznosť myšlienok. Vie vytvoriť názov textu, rozčleniť text na odseky a na
úvod, jadro a záver.
Uplatňuje vo vlastných jazykových prejavoch správny slovosled.
13
Slo
h –
Pu
blic
isti
cký
štýl
, Ko
mu
nik
ácia
– m
asm
ediá
lna
kom
un
ikác
ia Masmediálna
komunikácia,
publicistika,
Spravodajské
útvary: správa –
jednoduchá,
rozšírená,
noticka,
interview.
Analytické
útvary: glosa,
recenzia,
editoriál.
Beletristické
útvary:
reportáž, fejtón.
Titulok, obraz,
medzititulok,
perex, printové
a elektronické
médiá, projekt.
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Vie vysvetliť pôsobenie jednotlivých štýlotvorných činiteľov pri tvorbe
jazykových prejavov a správne ich aplikuje vo vlastných jazykových prejavoch
v masmediálnej komunikácii.
Vie si na základe komunikačnej situácie správne stanoviť vhodný slohový
útvar a zodpovedajúci jazykový štýl a na ich základe samostatne vytvorí
požadovaný masmediálny text. Vie prispôsobiť svoj prejav komunikačnej
situácii – stratégiu a tón komunikácie. Dokáže upraviť poradie viet v texte
podľa ich vecného významu a kontextu celého textu.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Vie vymenovať základné štýlotvorné činitele. Pri tvorbe vlastných jazykových
prejavov dodržiava predovšetkým tému, pričom zohľadňuje funkciu prejavov
v masmediálnej komunikácii.
Na základe posúdenia komunikačnej situácie vie stanoviť vhodný slohový útvar
administratívneho štýlu a s malými formálnymi chybami, napr. chybné grafické
rozmiestnenie textu, prehodenie záväzných informácií v texte ap., dokáže podľa
vzoru vytvoriť – spravodajské, analytické a beletristické útvary PŠ. Dokáže
vyhľadávať a spracovávať informácie o aktuálnych spoločenských javoch. Vie
odlíšiť (vlastný) výkladový slohový postup od úvahového slohového postupu.
Dokáže odlíšiť priamu a nepriamu charakteristiku.
Na základe komunikačnej situácie vie použiť vhodnú slovnú zásobu.
S pomocou učiteľa dokáže pochopiť chyby v poradí viet vo vlastnom texte a
následne ich dokáže opraviť.
Ro
zprá
vací
slo
ho
vý
po
stu
p
Ja-rozprávanie
On-rozprávanie
Retrospektívny princíp
Chronologický princíp
Reťazový princíp
In medias res
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže odlíšiť jednoduché rozprávanie od umeleckého v spôsobe odvíjania sa
príbehu v spôsobe výberu jazykových prostriedkov, Pozná kompozície a druhy
rozprávania, Dokáže samostatne napísať krátky príbeh
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže odlíšiť jednoduché rozprávanie od umeleckého v spôsobe odvíjania sa
príbehu v spôsobe výberu jazykových prostriedkov, Pozná kompozície a druhy
rozprávania, Dokáže samostatne napísať krátky príbeh
14
Sl
oh
– o
pis
ný
slo
ho
vý p
ost
up
Opis – kompozícia opisu,
druhy opisu – statický,
dynamický, objektívny,
subjektívny, jednoduchý,
umelecký, náučný.
Charakteristika – druhy
charakteristiky –
objektívna, subjektívna,
priama, nepriama,
skupinová, porovnávacia,
individuálna, posudok,
autocharakteristika
Optimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže vymenovať znaky a vlastností osoby, vecí alebo činností, na
priblíženie, znázornenie niečoho alebo niekoho niekomu inému. Prevládajú
v ňom menné slovné druhy.
Vie vysvetliť význam znakov a vlastností osôb, zvierat, vecí, činností, ktoré sa
vymenúvajú v istom poradí, ktoré do istej miery závisia od podávateľa, pretože
ten im stanovuje dôležitosť aj ich hierarchiu – objektívnosť a neobjektívnosť
textu. Je schopný zhodnotiť a identifikovať subjektívny a objektívny postoj v
opise. Dokáže z hľadiska spisovnosti rozlíšiť vhodnosť, resp. nevhodnosť
použitých slov a slovných spojení v jazykovom prejave v opisnom slohovom
postupe. Odlišuje štylisticky primerané jazykové prostriedky od štylisticky
neprimeraných jazykových prostriedkov v závislosti od danej komunikačnej
situácie.
Minimálna úroveň výkonu žiaka
Dokáže vymenovať znaky a vlastností osoby, vecí alebo činností, na priblíženie,
znázornenie niečoho alebo niekoho niekomu inému. Prevládajú v ňom menné
slovné druhy. Vie vysvetliť význam znakov a vlastností osôb, zvierat, vecí,
činností, ktoré sa vymenúvajú v istom poradí, ktoré do istej miery závisia od
podávateľa, pretože ten im stanovuje dôležitosť aj ich hierarchiu – objektívnosť
a neobjektívnosť textu. Je schopný zhodnotiť a identifikovať subjektívny
a objektívny postoj v opise. Dokáže z hľadiska spisovnosti rozlíšiť vhodnosť,
resp. nevhodnosť použitých slov a slovných spojení v jazykovom prejave
v opisnom slohovom postupe. Odlišuje štylisticky primerané jazykové
prostriedky od štylisticky neprimeraných jazykových prostriedkov v závislosti od
danej komunikačnej situácie. Dokáže čokoľvek samostatne opísať, vie
vymenovať podstatné znaky vecí, osôb, javov,.... Vie spracovať následnosť
činností – opis pracovného postupu.
Diktát: 1 x za polrok
Kontrolná slohová práca: 1 x za polrok /rozprávanie, umelecký opis/
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a
materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým textom, práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca
/drafting/, tvorba skupinových „projektov“, interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia
IKT – PowerPoint, dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne gramatické cvičenia
referátová a argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a
odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému,
tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie projektu,
komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k
vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
15
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie
za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej
situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne
vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej
skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) kompozícia
(vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce úlohy a
pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách SJL a to
v obidvoch zložkách SJL – literárnej výchovy ako aj jazyka. Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do
vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 1.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994 Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 2.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1994
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 3.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995
Ihnátková, N. a kol.: Čítanka pre 4.ročník gymnázií a odborných škôl. Bratislava: LITERA, 1995 Obert, V. a kol.: Literatúra 1. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 2. Bratislava : LITERA, 1994 Obert, V. a kol.: Literatúra 3. Bratislava : LITERA, 1994
Obert, V. a kol.: Literatúra 4. Bratislava : LITERA, 1994
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006 Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2006
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.ročník - cvičebnica. Bratislava : Orbis Pictus
Istropolitana, 2007
Caltíková, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2.ročník. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007
Hincová, K. a kol.: Slovenský jazyk pre 1.-4.ročník. Bratislava : SPN, 2007 Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 1. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007
Záborská, M. a kol.: Slovenský jazyk pre 2. ročník – cvičebnica. Bratislava : SPN, 2007 Varsányiová, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. Komárno : VARIA, 2003
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 1.časť. Komárno : VARIA, 2004
Varsányiová, M.: Čítanka slovenskej literatúry pre stredoškolákov – 2.časť. Komárno : VARIA, 2004
Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 3.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA,
2005 Mihálik, I. a kol.: Literárne listy pre 4.ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA,
2005
Žilka, T. a Kol.: Teória literatúry. Bratislava : LITERA, 1997 Slovníky
Filmy
Umelecká literatúra – Beletria
VII. Hodnotenie predmetu Predmet môže byť hodnotený dvojakým spôsobom – systém hodnotenia si vyberá vyučujúci.
A) Hodnotenie váhovým systémom
4 – ročné gymnázium (1.-4.ročník plus kvinta - oktáva) Počet známok za polrok: 5 (1x diktát, 1x známka z jazykového učiva, 3x známka z odpovede – priebežne /test, skúšanie.../)
Váhy známok:
Váha 1
16
- „motivačné známky“ – za báseň, dobre vypracovanú DÚ, za samostatnú prácu na hodinu
/čítanka, krátka esej-úvaha, vynikajúci referát, cvičná slohová práca
apod./ - ústna odpoveď
Váha 2 - diktát /1x za polrok/ - kontrolná slohová práca - maturitné opakovanie v 4.ročníku
- testy
Váha 3 - len v prípade riaditeľských testov /sú v kompetencii riaditeľa školy alebo zástupcu
prípadne predsedu PK/
V prípade neúčasti žiaka na niektorej dôležitej kontrolnej činnosti (ústnej alebo písomnej),
určiť náhradný termín. V prípade, že žiak sa nedostaví ani na náhradný termín skúšania (zo
subj.dôvodov), za nepreukázanie vedomostí na riadnom alebo náhradnom skúšaní učiteľ má právo
hodnotiť známkou nedostatočný.
Hodnotenie kontrolnej slohovej práce: Pri hodnotení jednotlivých slohových útvarov treba vychádzať z hodnotiacich kritérií maturitných
písomiek, treba však zohľadniť časové okolnosti pri vypracovaní sloh.práce, najmä rozsah práce.
Hodnotenie vychádza z kritérií MS – /vonkajšia a vnútorná forma spoločne s celkovým dojmom
práce/ -
28 bodov.
B) Hodnotenie bodovým systémom
Test – má byť tematicky zameraný – buď po tematickom celku, alebo zhrňujúci s otvorenými i
zatvorenými otázkami (používame i monitorovacie úlohy a testy zamerané na čítanie s
porozumením) – vždy dopredu určený/ohlásený.
Môže byť 20, 25 a 30 bodový. Podľa nižšie uvedenej štandardnej stupnice sú žiakovi pridelené
body.
Počet testov: 2 až 4 – rovnomerne rozložené na obe zložky predmetu
Odpoveď – za odpoveď prideľujeme body za známku. Pri každej známke sa zapíše určitý
vopred určený počet bodov.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = 1bod, známka 5 = -5bodov/
Počet odpovedí: 1
Diktát – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi. /počet chýb = známka = body/
/0-1 chyba = známka „1“= 5bodov, 2-3 chyby = známka „2“ = 4body, 4-6 chýb = známka „3“ =
3body, 7-9 chýb = známka „4“ = 1bod, 10 a viac chýb = známka „5“ =-5bodov/
Počet diktátov: 1
Päťminútovka – hodnotenie je podobné ako pri odpovedi.
/známka 1 = 5bodov, známka 2 = 4body, známka 3 = 3body, známka 4 = -3 body, známka 5 =
-5bodov/ Počet 5min.: 2 (alebo ak je inak vopred dohodnuté!)
Seminárna práca – rozbor literárneho diela (záleží od ročníka) – žiak môže získať 10 bodov.
Počet: 1 (Žiak vypravuje samostatnú prezentáciu, manuál pre ostatných žiakov. Reprodukuje
dielo, uvádza ukážky, hodnotí literárnu postavu/postavy, vie určiť tému a ideu diela...)
Kontrolná slohová práca – vopred určený žáner – záleží od ročníka. Žiak môže získať 14
bodov.
Počet: 1 (Hodnotenie: Vonkajšia forma – 2 body, Vnútorná forma – 10 bodov – obsah, kompozícia, pravopis, štýl a jazyk – každá položka po 2 body, Celkový dojem 2 body.
Počas celej klasifikácii sa prihliada i na aktivitu – teda žiakovi môžu byť počas roka pridelené
mimoriadne body – tzv.aktivizačné – za výbornú prácu na hodinách, za seminárnu prácu navyše,
17
atď. (Obal študenta – kde si zakladá referované diela, literárne listy apod.)
Žiak má prehľad – koľko bodov získal, koľko mal získať. Vie koľko potrebuje získať, aby dosiahol
lepší stupeň záverečného hodnotenia.
Stupnica hodnotenia testov a písomných prác SJL:
100% - 90% = 1 89% - 75% = 2
74% - 50% = 3 49% - 30% = 4
29% - 0% = 5
18
Názov predmetu Anglický jazyk úroveň B 1.2 - 2. ročník
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl
na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie anglického ako 1.
cudzieho jazyka.
Požiadavky pre vzdelávanie v anglickom jazyku (1. cudzí jazyk) vychádzajú zo Spoločného
Európskeho referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho
jazyka podľa stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v anglickom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje
k dosiahnutiu úrovne A2 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou
k dosiahnutiu úrovne B2.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania v anglickom jazyku v 2.ročníku je dosiahnuť úroveň B1.2 podľa SERR pre
jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete
smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.j. porozumieť (počúvať, čítať),
hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných
komunikačných zručností v anglickom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností.
Učiaci sa na úrovni B1.2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
vedome získavať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si
cudzieho jazyka,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom,
systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho
rozvoja,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a
podobnými reáliami vlastnej krajiny,
rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa
hovorí cudzím jazykom,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
2. Komunikačné jazykové kompetencie
19
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je
primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné
kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky:
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal používať:
slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov
(lexikálna kompetencia),
morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia),
slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia),
zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a ortografická).
Učiaci sa na úrovni B1 ovláda jazyk:
v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť s použitím osvojenej slovnej zásoby na
vymedzené témy týkajúce sa bežného života, aj keď jeho obmedzená slovná zásoba mu
príležitostne spôsobuje ťažkosti s formuláciou jeho výpovede, pričom používa opisné
jazykové prostriedky,
v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť hlavné
body, myšlienky či problémy so značnou dávkou precíznosti a vyjadriť myšlienky, ktoré sa
týkajú aj abstraktných tém, ktoré sú uvedené v učebných osnovách.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách,
dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií,
vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky;
vyhýbanie sa priamym príkazom),
používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá,
uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho).
učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné prostriedky
neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj koná.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni B1.2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby sa dokázal vyjadriť:
v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia,
štýl, register, rétorika),
funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas,
nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť,
uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť,
poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie),
pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií).
20
3. Komunikačné zručnosti
Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (ide o
integrované zručnosti).
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa rozumie krátkym jednoduchým monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym
prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v
štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči.
Učiaci sa na úrovni B1 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal porozumieť :
• prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke,
• špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné
informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich,
• jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života
(oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady) prednesenom v primeranom
hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
• autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview,
• prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh,
• podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je tematika
známa, a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku,
• základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného života, ktoré
sú prednesené v primeranom tempe reči.
Čítanie s porozumením
Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho a faktografického charakteru, primerane
náročným textom s tematikou každodenného života a jednoduchším beletrizovaným textom.
Učiaci sa na úrovni B1.2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
získať informácie z jednoduchších textov,
po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej
úrovni a skúsenostiam učiacich sa,
vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a rozširujúce
informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou,
chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a
gramatických prostriedkov,
odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte a pružne meniť stratégie čítania podľa
typu textu a účelu čítania,
rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, e-mailu,
čítať a porozumieť rôznym textom informatívneho charakteru
rozumieť jednoduchým textom z masovokomunikačných prostriedkoch, v ktorých vie
pochopiť hlavnú myšlienku,
porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu.
Písomný prejav
21
Učiaci sa na úrovni B1.2 dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného života
a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne používať základné lexikálne,
gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.
Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a adresáta písomného prejavu, ako aj
s ohľadom na slohový útvar.
Učiaci sa na úrovni B1.2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne:
napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu,
zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu,
napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie,
jednoducho opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, udalosť,
napísať jednoduchší súkromný list,
napísať obsahovo a jazykovo jednoduchý úradný list: žiadosť, inzerát a odpoveď naň,
napísať jednoduchý životopis,
napísať príbeh, rozprávanie,
napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov,
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže
bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života.
Učiaci sa na úrovni B1.2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a
primerane situácii,
začať, udržiavať a ukončiť rozhovor,
správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v
situačných dialógoch
interpretovať a odovzdávať informácie.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa vie súvislo a s využitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich
skúsenostiach, pocitoch, zážitkoch. Vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor. Dokáže porozprávať
jednoduchý príbeh a prerozprávať obsah prečítaného alebo vypočutého textu a vyjadriť svoj postoj.
Učiaci sa na úrovni B1.2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
vyjadrovať sa jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z bežného života,
opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti,
opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne,
dokáže tvoriť jednoduché príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy).
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia
uskutočniť.
22
Učiaci sa na úrovni B1.2 vie:
Spôsobilosti: Funkcie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
Rozlúčiť sa
2. Vypočuť si a podať informácie
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Informovať sa
Potvrdiť (trvať na niečom)
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť/Odmietnuť(vyjadriť nesúhlas)
Opraviť (korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoj názor, súhlas, nesúhlas, presvedčenie
Vyjadriť vzdor, protestovať,
Vyjadriť stupeň istoty pre minulosť, prítomnosť,
budúcnosť
Vyjadriť svoje želania, túžby, plány (blízke a budúce)
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie
Vyjadriť smútok, skľúčenosť, sympatie
Vyjadriť fyzickú bolesť
8. Vyjadriť očakávania a reagovať
na ne
Vyjadriť nádej, sklamanie
Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu
Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si
Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho s niekým /niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj
vkus
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči, čo uznávam
Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám rád
Vybrať si z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, zlú náladu niekoho iného, urážať
11. Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Vyjadriť príkaz/zákaz, morálnu alebo sociálnu normu
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Odmietnuť, zakázať
Sľúbiť, vyhrážať sa
Vzoprieť sa proti zákazu/Spochybniť zákaz
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Obviniť
Priznať sa
Ospravedlniť sa
23
Odmietnuť obvinenie
Vyčítať
13. Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Vyjadriť prekvapenie, nezáujem
Vyjadriť, že ma niekto/niečo (ne)prekvapilo
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Žiadať od niekoho niečo
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Navrhnúť, že niečo požičiam, darujem
Odpovedať na návrh niekoho iného
15. Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Varovať pred niekým/ niečím
Poradiť
Dodať odvahu/Podporiť
Adresovať niekomu svoje želanie
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spomenúť si na niečo/niekoho
Vyjadriť, že som na niečo/ niekoho zabudol
Pripomenúť niečo niekomu
Kondolovať, gratulovať
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
Predniesť prípitok
19. Telefonovať
Začať rozhovor, udržiavať rozhovor
Ukončiť telefonický rozhovor
20. Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Začať rozhovor
Ujať sa slova v rozhovore, vypýtať si slovo
Vrátiť sa k nedopovedanému, keď ma prerušili
Zabrániť niekomu v rozhovore
21. Vypracovať prezentáciu,
prednášku
Uviesť tému, hlavnú myšlienku(myšlienky)
Oboznámiť s obsahom/osnovou
Rozviesť tému a osnovu
Prejsť z jedného bodu na iný
Ukončiť svoj výklad
22. Obohatiť/Doplniť štruktúrovanú
prezentáciu/prednášku
Podčiarknuť, dať do pozornosti
Odbočiť od témy, vrátiť sa k pôvodnej téme
Uviesť príklad
Citovať
Parafrázovať
24
23. Zúčastniť sa na diskusii /
Argumentovať
Navrhnúť novú tému/nové body diskusie
Vrátiť sa k téme/k bodu diskusie
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová boli pochopené
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili moje
vyjadrenia
Uistiť sa, že som dobre pochopil to, čo bolo povedané
Nahradiť zabudnuté/neznáme slovo
Hľadať slovo/vetu
Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
25. Porozprávať niečo Rozprávať príbeh
Začať príbeh, historku, anekdotu
Zhrnúť príbeh, historku
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý
Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Domov a
bývanie
Môj dom/byt
Zariadenie bytu
Domov a jeho okolie
Bývanie v meste a na dedine
Spoločnosť a životné prostredie
Spoločnosť a jej životný štýl
Žiak vie
Spôsobilosť č. 1 Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 Vypočuť si a podať
informácie
Spôsobilosť č. 3
Vybrať si z ponúkaných
možností
Spôsobilosť č. 4 Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5
Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 7 Vnímať a prejavovať svoje
city
Spôsobilosť č. 8 Vyjadriť očakávania
a reagovať na ne
Spôsobilosť č. 9 Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Spôsobilosť č.10
Reagovať vo vyhrotenej
situácii
Spôsobilosť č.11 Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá alebo povinnosti
Spôsobilosť č.12 Reagovať na nesplnenie
Ľudské telo,
starostlivosť o
zdravie
Hygiena a starostlivosť o telo
Zdravý spôsob života
Vzdelávanie
a práca
Škola a jej zariadenie
Učebné predmety
Pracovné činnosti a profesie
Školský systém
Celoživotné vzdelávanie Pracovné podmienky
Obchod a
služby
Nákupné zariadenia
Pošta a telekomunikácie
Druhy a spôsoby nákupu a platenia
Hotely a hotelové služby
Centrá krásy a zdravia
(kaderníctva, fitnes, ...)
Kultúra nakupovania a služieb
25
Kultúra a
umenie
Druhy umenia
Kultúra a jej formy
Umenie – spoločnosť – kultúra
pravidiel alebo povinnosti
Spôsobilosť č.13 Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14 Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Spôsobilosť č.15 Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č.16 Reagovať na niečo, čo sa
udialo v minulosti
Spôsobilosť č.17 Reagovať pri prvom stretnutí
Spôsobilosť č. 19
Telefonovať
Spôsobilosť č.20 Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.21 Vypracovať
prezentáciu/prednášku
Spôsobilosť č.22 Obohatiť/Doplniť
Mládež a jej svet
Aktivity mládeže
Vzťahy medzi rovesníkmi
Generačné vzťahy
Predstavy mládeže o svete
Zamestnanie Pracovné pomery a kariéra
Platové ohodnotenie
Nezamestnanosť
Vzory a ideály
Človek, jeho vzory a ideály
Pozitívne a negatívne vzory
26
Jazykové
prostriedky
Podstatné mená
- počítateľné, nepočítateľné,
-zmena významu pri počítateľnosti
- v jednotnom a množnom čísle
-nepravidelné, nepríznačné množné číslo
- určenosť- členy: určitý, neurčitý,
nulový
Prídavné mená
- intenzita – very pretty
- predložkové väzby s prídavnými
menami
- väzba the...the- the sooner, the better
Zámená
- zvratné, recipročné, vzťažné, neurčité,
zastupujúce
- determinátory, kvantifikátory
Slovesá
- určité slovesné tvary
- slovesá vyjadrujúce zmenu stavu
- viacslovné slovesá , frázové slovesá
- verbonominálne väzby- have lunch
- neurčité slovesné tvary- gerundium,
infinitív, bez to,
- podmet a predmet s infinitívom
- slovesné časy:
- opakované deje v minulosti used to/
would
- rod činný a trpný v jednotlivých časoch
- väzba to have /get st done
- spôsob: podmieňovací prítomný,
podmieňovací minulý
- väzba I´d rather, I´d better
- jednoduché, zložené, blízke významom(
between – among)
- Spojky
- Citoslovcia
Syntax /vetná skladba/
- spájacie výrazy
- Vzťažné
- podmienkové
- priama nepriama reč
- priraďovacie
Syntax (vetná skladba)
štruktúrovanú
prezentáciu/prednášku
Spôsobilosť č.23 Zúčastniť sa na diskusii/
Argumentovať
Spôsobilosť č.24 Uistiť sa v rozhovore, že jeho
slová, výklad, argument boli
pochopené
Spôsobilosť č.25 Porozprávať niečo
27
Predložky
-zložené, blízke významom
Spojky
Syntax
-krátke prídavné otázky
-nepriama otázka
-podmet- osobný, neosobný, formálny,
neurčitý
-zhoda podmetu a prísudku
-predmet priamy a nepriamy
-výrazy aj ja, ani ja
-výpustka
-súvetie podraďovacie, vzťažné,
príslovkové, časové, podmienkové,
prípustkové, účelové, príčinné,
želacie
-priama a nepriama reč
-väzba enough/to+infinitív
V. Metódy a formy práce A/ Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, problém
ako motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,
metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy
a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích
plánoch.
28
VI. Učebné zdroje New English File Intermediate
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Časopisy
Doplnkový materiál
Gramatické príručky
Internet
VII. Hodnotenie predmetu
Hodnotenie a klasifikácia žiakov je súčasťou výchovno – vzdelávacieho procesu a bude realizované
v súlade s Metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov.
Kritériá hodnotenia:
- dbať na informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu hodnotenia
- dbať na pravidelnosť v hodnotení
- kombinovať hodnotenie známkou so slovným hodnotením
- rešpektovať individuálne osobitosti žiaka
Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno – vzdelávacích výsledkov získavať týmito metódami,
formami a prostriedkami:
- sústavným diagnostikovaním žiaka
- sústavným sledovaním výkonu žiaka
- rôznymi druhmi skúšok ( ústne, písomné)
- analýzou výsledkov rôznych činností žiaka
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 1)
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí:
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov
jednotlivých hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa
nasledujúcej klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie
29
vedomostí z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka
na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl. 4)
30
Názov predmetu Francúzsky jazyk – druhý cudzí jazyk, A2 (2.roč.)
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú
oblasť skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí
a vzájomného medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl
na medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie francúzskeho
jazyka ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie francúzskeho jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je v druhom ročníku štvorročného štúdia určená štvorhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie vo francúzskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie vo francúzskom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu
úrovne B1 pre absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu
úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Multikultúrna výchova/ Etnicita/ - U 6 - Cestujeme – nech žijú prázdniny.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávanie vo francúzskom jazyku v druhom ročníku štvorročného štúdia je dosiahnuť
úroveň A2 podľa SERR pre jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby
vzdelávanie v tomto predmete smerovalo k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z.
porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť ( ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj
k osvojovaniu si základných komunikačných zručností vo francúzskom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre
rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
vedome získavať vedomosti a zručnosti,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať,
pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať
ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
31
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal používať:
bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých
komunikačných potrieb obmedzeného charakteru,
základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom
naučených slovných spojení a výrazov,
vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich
predvídateľné základné komunikačné situácie,
osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka
známych situácií a tém,
niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa
základných chýb, ale je mu rozumieť.
B/ Sociolingvistické kompetencie
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena
informácií, žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie,
ospravedlnenie atď.,
udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduchších
bežných výrazov.
Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa známych a
bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je
nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1.2 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma, logická
následnosť),
funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché
vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania,
strachu,
vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,
použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,
používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných na
vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede.
dokáže spájať slová a skupiny slov pomocou najzákladnejších lineárnych spájacích výrazov
(a, potom),
dokáže zvládnuť veľmi krátke izolované alebo vopred naučené výpovede
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby za
predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná:
32
dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,
porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného
života,
porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o
predvídateľných každodenných záležitostiach,
vedel identifikovať tému vypočutej diskusie,
porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,
rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.
Čítanie s porozumením Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú zásobu.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby:
dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými sú
napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,
vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach, akými
sú ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,
pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do
styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,
porozumel jednoduché osobné listy,
z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,
vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a
priamu výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom. Dokáže
zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,
používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,
povedať, čo sa mu páči a čo nie,
požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok v rodine a v škole,
opis každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu
jednoduchých slovných spojení a viet.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,
jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach,
komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím jednoduchých slovných
spojení a viet,
vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a
voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok,
opísať svoje plány a osobné skúsenosti.
33
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1.2 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
vedel:
napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
napísať jednoduché osobné listy,
zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a
preformulovanie,
stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi,
jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia
uskutočniť.
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:
Učiaci sa na úrovni A2 vie: Vie:
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Potvrdiť
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúknutých možností
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť/odmietnuť
Opraviť
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj súhlas
Vyjadriť svoj nesúhlas
Vyjadriť presvedčenie
Protestovať
Vyjadriť stupeň istoty
5. Vyjadriť svoju vôľu Vyjadriť svoje želanie/túžby
Vyjadriť svoje plány (blízke, budúce)
6. Vyjadriť svoju schopnosť
34
Vyjadriť vedomosti/poznatky/zistenia
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú
činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť fyzickú bolesť
Vyjadriť sympatie
Vyjadriť smútok, skľúčenosť
Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie, uspokojenie
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
Vyjadriť nespokojnosť, posťažovať si
Vyjadriť spokojnosť
Vyjadriť sklamanie
Vyjadriť strach, znepokojenie, obavu
Zistiť spokojnosť/nespokojnosť niekoho
s niekým/s niečím
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Vyjadriť čo mám rád
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
Vybrať si z ponúknutých možností
najobľúbenejšiu
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
a povinnosti
Vyjadriť príkaz a zákaz
Získať povolenie a súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
Odmietnuť
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel alebo
povinnosti
Ospravedlniť sa
Obviniť, obviniť sa, priznať sa
Odmietnuť obvinenie
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto rozpráva
Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Žiadať od niekoho niečo
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal
Navrhnúť niekomu, aby sme spoločne niečo
vykonali
Odpovedať na návrh niekoho iného
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať
v budúcnosti
Poradiť
Adresovať niekomu svoje želanie
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo
v minulosti
Spomenúť si na niečo/niekoho
Vyjadriť, že som na niekoho/niečo zabudol
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať na predstavenie niekoho
18. Korešpondovať
35
Začať list
Ukončiť list
19. Telefonovať
Začať, udržiavať a ukončiť telefonický
rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať
s niekým
Začať rozhovor
Ujať sa slova v rozhovore
Vypýtať si slovo
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová boli
pochopené
Uistiť sa, že účastníci komunikácie pochopili
moje vyjadrenia
36
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
Tematický
celok
Obsahový štandard Výkonový štandard
Ro
din
a a
spo
ločn
osť
osobné údaje vzťahy v rodine
Spôsobilosť č. 1 - Nadviazať kontakt
v súlade s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať
informácie
Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si
z ponúknutých možností
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 6 - Vyjadriť svoju
schopnosť
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať
svoje city
Spôsobilosť č. 8 - Vyjadriť očakávania
a reagovať na ne
Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje
záľuby a svoj vkus
Spôsobilosť č.11 - Stanoviť, oznámiť
a prijať pravidlá a povinnosti
Spôsobilosť č.13 - Reagovať na príbeh
alebo udalosť
Spôsobilosť č.12 - Reagovať na
nesplnenie pravidiel alebo povinnosti
Spôsobilosť č.14 - Ponúknuť
a reagovať na ponuku
Spôsobilosť č.15 - Reagovať na niečo,
čo sa má udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č. 16 - Reagovať na niečo
čo sa udialo v minulosti
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom
Mu
ltik
ult
úrn
a
spo
ločn
osť
rodinné sviatky štátne a cirkevné sviatky zvyky a tradície v rôznych krajinách zbližovanie kultúr a rešpektovanie
tradícií
Ob
chod
y a
slu
žby
nákupné zariadenia druhy a spôsoby nákupu a platenia reštaurácie
Str
avovan
ie
stravovacie návyky mäso a mäsové výrobky zelenina a ovocie nápoje cestoviny a múčne výrobky mliečne výrobky stravovacie zariadenia zdravá výživa
Voľn
ý č
as
a
záľu
by
záľuby, aktivity, športovanie knihy a čítanie rozhlas, televízia a internet časový harmonogram dňa
Ľu
dsk
é te
lo,
sta
rost
livo
sť o
zdra
vie
ľudské telo choroby a nehody hygiena a starostlivosť o telo zdravý spôsob života nemocnica a klinika, lekáreň a lieky
Šp
ort
druhy športu: zimné, letné,
individuálne a kolektívne športové disciplíny
37
Do
pra
va
a
cest
ov
an
ie
dopravné prostriedky osobná doprava turistika a cestovný ruch
stretnutí
Spôsobilosť č. 18 - Korešpondovať
Spôsobilosť č.19 – Telefonovať
Spôsobilosť č.20 - Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.24 - Uistiť sa
v rozhovore, že jeho slová boli
pochopené
Kra
jin
y,
mes
tá a
mie
sta
krajiny, svetadiely, mestá a miesta kultúrne a historické pamiatky krajín a
miest
Kra
jin
a,
kto
rej
jazy
k
sa u
čím
geografické údaje história symboly turistické miesta, kultúrne zvyky a
tradície
Jazy
kové
nást
roje
časovanie nepravidelných slovies pouvoir, vouloir, prendre, manger, devoir, venir, lire, écrire
časovanie slovies zakončených na -ir
časovanie zvratných slovies napr. se coucher
delivý člen du, de la, de l’, des ukazovacie zámená ženský rod podstatných a prídavných
mien 3. stupeň prídavných mien a prísloviek opytovacie zámená qui, où, quel,
combien... blízky budúci čas- le futur proche zámeno on à + určitý člen il faut + infinitív, devoir + infinitív zložený minulý čas le passé composé zhoda príčastia minulého predmetové zámená le, les, l’ vzťažné zámená qui, où predložky a predložkové výrazy en,
entre, dans, loin de, près de, à podmieňovací spôsob časové príslovkové a predložkové
výrazy avant de, après, aujourd’hui, cet après-midi, ce soir, demain...
V. Metódy a formy práce jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné súvislé prejavy
posluchové cvičenia – nácvik posluchu s porozumením, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice- komentovanie
jednoduchý písomný prejav – opis, predstavenie sa
samoštúdium a samohodnotenie
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
38
VI. Učebné zdroje Učebnice: Quartier libre 1
Doplnkové materiály prekladové slovníky
CD, DVD
IKT
Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VII. Hodnotenie predmetu Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011, ktorým
sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických
skúseností vyučujúcich.
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 6 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
2 známky z gramatického testu
+ 1 projekt s úspešnosťou min. 50 %
V jednom klasifikačnom období žiak musí preukázať svoje komunikačné zručnosti podľa obsahového
a výkonového štandardu.
Pri ústnom a písomnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A2
Pri ústnom (monologickom a dialogickom) prejave sa hodnotí
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
schopnosť udržať alebo zmeniť tému dialógu
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Pri písomnom prejave sa hodnotí
zodpovedajúci obsah a rozsah textu, obsahové zvládnutie témy
členenie a stavba textu, plynulosť prejavu
gramatická správnosť, pravopis
použitá slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice:
100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 6 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodických pokynov).
39
Názov predmetu Nemecký jazyk – druhý cudzí jazyk
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia - 2. ročník – úroveň A 2
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života
ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného
medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na
medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie nemeckého jazyka
ako 2. cudzieho jazyka.
Na vyučovanie nemeckého jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho
programu je určená štvorhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie v nemeckom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho
referenčného rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa
stupnice A1 – C2. Vzdelávanie v nemeckom jazyku ako druhý cudzí jazyk smeruje k dosiahnutiu úrovne
B1 pre absolventa a podobne v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne
B2. Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Ochrana života a zdravia : pohyb a pobyt v prírode : tematický celok : z d r a v i e.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávania v nemeckom jazyku v 2. ročníku je dosiahnuť úroveň A 2 podľa SERR pre
jazyky. Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo
k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (
ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných komunikačných
zručností v nemeckom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné
pre rôzne činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
vedome získať nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka,
opísať rôzne stratégie učenia sa s cieľom pochopiť ich a používať,
o pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku,
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať
ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život,
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja,
udržať pozornosť pri prijímaní informácií,
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach i v pracovných skupinách,
aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk,
pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
40
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne
jazykové prostriedky v komunikácii.
Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikatívne správanie, ktoré je
primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikatívne kompetencie
zahŕňajú nasledovné zložky:
1 Jazyková kompetencia Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené jazykové kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal používať:
bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných
potrieb obmedzeného charakteru,
základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených
slovných spojení a výrazov,
vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich
predvídateľné základné komunikačné situácie, osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel
poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka známych situácií a tém,
niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa
základných chýb, ale je mu rozumieť.
2 Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja
tak, aby dokázal:
komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena
informácií, žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie,
ospravedlnenie atď.,
udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduchších bežných
výrazov.
Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa známych
a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je
nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.
3 Pragmatická kompetencia Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené pragmatické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich rozvíja tak,
aby dokázal:
sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma, logická
následnosť),
funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché
vyjadrenie odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania, strachu,
vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,
použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,
používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných na
vyrozprávanie alebo opis príbehu v logickom časovom slede.
3. Komunikačné zručnosti Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (ide
o integrované zručnosti).
1 Počúvanie s porozumením
41
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby za
predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná:
dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,
porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o
predvídateľných každodenných záležitostiach,
vedel identifikovať tému vypočutej diskusie,
porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,
rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.
2 Čítanie s porozumením Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú
zásobu.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby:
dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými sú
napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,
vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach, akými sú
ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,
pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do
styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,
porozumel jednoduché osobné listy,
z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,
vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.
3 Písomný prejav Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
vedel:
napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
napísať jednoduché osobné listy,
zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a
preformulovanie,
stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi,
jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).
4 Ústny prejav
Ústny prejav - dialóg Učiaci sa dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a
priamu výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom. Dokáže
zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,
používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,
povedať, čo sa mu páči a čo nie,
42
požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.
Ústny prejav - monológ Učiaci sa dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok v rodine a v škole,
opis každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu jednoduchých
slovných spojení a viet.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,
jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach,
komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím jednoduchých slovných
spojení a viet,
vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a
voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok,
opísať svoje plány a osobné skúsenosti.
III. Predmetové kompetencie
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami v ústnom aj v písomnom
prejave a zahŕňajú aj reakcie všetkých účastníkov komunikačnej situácie, a vo funkciách, ktoré sú
chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa mohla komunikácia uskutočniť.
Učiaci sa na úrovni A 2 vie:
Výkonový štandard:
Spôsobilosti: Funkcie:_______________________
1. Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie Informovať sa
Odpovedať na žiadosť
Potvrdiť, trvať na niečom
3. Vybrať si z ponúkaných možností Identifikovať
Opísať
Potvrdiť, odmietnuť
Opraviť ( korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor Vyjadriť svoj súhlas, nesúhlas, presvedčenie
Vyjadriť stupeň istoty
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje želania, túžby
Vyjadriť svoje plány
6. Vyjadriť svoju schopnosť Vyjadriť vedomosti, poznatky, zistenia
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať nejakú činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city Vyjadriť radosť, šťastie, uspokojenie, smútok
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne Vyjadriť nádej, sklamanie, strach, znepokojenie,
obavu, ubezpečiť, vyjadriť úľavu, spokojnosť
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi páči
Vyjadriť, že niekoho/ niečo nemám rád
Vybrať z ponúkaných možností najobľúbenejšiu
10. Reagovať vo vyhrotenej situácii Vyjadriť svoj hnev, zlú náladu
Reagovať na hnev, na zlú náladu iného
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá Vyjadriť príkaz, zákaz
43
a povinnos
12. Reagovať na nesplnenie pravidiel
alebo povinností
Ospravedlniť sa
13. Reagovať na príbeh, udalosť
Vyjadriť záujem/ nezáujem o niečo, prekvapenie
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku Navrhnúť niekomu, aby niečo vykonal, aby
sme spolu niečo vykonali
Ponúknuť pomoc
Odpovedať na návrh niekoho
Žiadať od niekoho niečo,
Navrhnúť, že niečo požičiam, darujem Odpovedať
na návrh
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
budúcnosti
Adresovať niekomu svoje želanie
Varovať pred niekým/ niečím
16. Reagovať na niečo, čo sa udialo v minulosti
Spomenúť si na niečo
Vyjadriť, že som niečo zabudol
17. Reagovať pri prvom stretnutí Predstaviť sa
Predstaviť niekoho
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať, predniesť prípitok
18. Korešpondovať Začať, ukončiť list
19. Telefonovať Začať, udržiavať, ukončiť tel. rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať Začať rozhovor, ujať sa slova, ukončiť ho
24. Uistiť sa v rozhovore, že jeho slová
boli pochopené
Hláskovať, opýtať sa, či dobre pochopil povedané,
požiadať o pomoc, nahradiť
zabudnuté, neznáme slovo, hľadať slovo, vetu,
opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
25. Porozprávať niečo Rozprávať príbeh
Začať, zhrnúť príbeh
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý, štvorročná forma štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny týždenne
Časť: Jazyková zložka
Obsahový štandard:
tematický
celok
obsahový štandard výkonový štandard
Ľudské telo,
starostlivosť
o zdravie
ľudské telo, fyzické charakteristiky,
choroby a nehody, hygiena
a starostlivosť o telo, zdravý spôsob
života, lieky
Spôsobilosť č. 1 - Nadviazať kontakt v súlade
s komunikačnou situáciou
Spôsobilosť č. 2 - Vypočuť si a podať
informácie
Spôsobilosť č. 3 - Vybrať si z ponúknutých
možností
Spôsobilosť č. 4 - Vyjadriť svoj názor
Spôsobilosť č. 5 - Vyjadriť svoju vôľu
Spôsobilosť č. 6 - Vyjadriť svoju schopnosť
Spôsobilosť č. 7 - Vnímať a prejavovať svoje
city
Spôsobilosť č. 8 - Vyjadriť očakávania
a reagovať na ne
Doprava
a dopravné
prostriedky
dopravné prostriedky, osobná
doprava, príprava na cestu
a cestovanie, turistika a cestovný
ruch, problémy na cestách
Človek
a príroda
počasie, klíma
44
Voľný čas
a záľuby
záľuby (cestovanie, šport) Spôsobilosť č. 9 - Predstaviť svoje záľuby
a svoj vkus
Spôsobilosť č. 10- Reagovať vo vyhrotenej
situácii
Spôsobilosť č.11 - Stanoviť, oznámiť a prijať
pravidlá a povinnosti
Spôsobilosť č.12 - Reagovať na nesplnenie
pravidiel alebo povinnosti
Spôsobilosť č.13 - Reagovať na príbeh alebo
udalosť
Spôsobilosť č.14 - Ponúknuť a reagovať na
ponuku
Spôsobilosť č.15 - Reagovať na niečo, čo sa má
udiať v budúcnosti
Spôsobilosť č. 16- Reagovať na niečo, čo sa
udialo v minulosti
Spôsobilosť č.17 - Reagovať pri prvom
stretnutí
Spôsobilosť č. 18 - Korešpondovať
Spôsobilosť č.19 - Telefonovať
Spôsobilosť č.20 - Vymieňať si názory,
komunikovať s niekým
Spôsobilosť č.24 - Uistiť sa v rozhovore, že
jeho slová boli pochopené
Spôsobilosť č. 25-Porozprávať niečo
Obliekanie
a móda
základné druhy oblečenia, odevné
doplnky, výber oblečenia na rôzne
príležitosti, druhy a vzory odevných
materiálov, móda a jej trendy
Šport druhy športu: zimné, letné,
individuálne, kolektívne, význam
športu pre rozvoj osobnosti a pre
zdravie
Veda
a technika
v službách
ľudstva
vedecký pokrok (Albert Einstein )
Zamestnanie pracovné pomery, kariéra, platové
ohodnotenie, nezamestnanosť
Jazykové prostriedky
Morfológia
Slovesá
modálne slovesá
tvorenie minulého času- perfektum pravidelných a nepravidelných slovies
préteritum slovesa haben, sein
tvorenie rozkazovacieho spôsobu
zvratné slovesá
sloveso „werden“
Podstatné mená skloňovanie podstatných mien v 2. páde / slabých podstatných mien
Prídavné mená skloňovanie prídavných mien po člene určitom a neurčitom
stupňovanie prídavných mien v 2. a 3. stupni
Príslovky stupňovanie v 2. a 3. Stupni
Predložky predložky s 3. a 4. pádom (an, auf, neben, vor, unter, vo...)
predložky „seit“, „von...bis“, „ab“
predložky v zemepisných názvoch: krajiny, mestá // moria, jazerá // pohoria //
ostrovy
Spojky dass, weil,wenn
Číslovky radové číslovky v dátume narodenia
Syntax slovosled po spojkách weil, wenn, dass
účelové vety so spojkou „damit“ / „um...zu“
príslovkové určenia času: dni v týždni, časti dňa, heute, gestern, morgen, letzte
Woche, letztes Jahr, nächsten Sommer...
V. Metódy a formy práce
skupinové, individuálne vyučovanie, práca v dvojiciach,
jednoduchá spoločenská komunikácia – dialógy, samostatné prejavy
hry, piesne, riekanky, básničky = hravé formy výučby
posluchové cvičenia, jednoduchý telefonický rozhovor
čítanie s porozumením – jednoduché texty, plagáty, pohľadnice
45
jednoduchý písomný prejav – pozvanie, pohľadnica, opis
samoštúdium a samohodnotenie
práca s Európskym jazykovým portfóliom
Výber metód závisí od danej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje
Učebnice: Direkt 2 (11.-17. lekcia)
Doplnkové materiály Prekladové slovníky
Aktivity podľa SERR pre A2
CD, DVD , video a audio nahrávky
IKT
Európske jazykové portfólio
VII. Hodnotenie predmetu
Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/ 2011z 1. mája 2011, ktorým
sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických
skúseností vyučujúcich.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 5 známok:
2 známky zo slovnej zásoby – písomnou alebo ústnou formou (váha 2)
1 známka z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie – váha 2)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce (váha 3)
1 známka z gramatického testu (váha 2)
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň A 2
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť
žiaka na vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách ( v zmysle Metodického usmernenia Čl.
4)
46
Názov predmetu Ruský jazyk - 2.ročník A2
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
I. Charakteristika predmetu
Cudzie jazyky prispievajú k pochopeniu a objavovaniu tých skutočností, ktoré presahujú oblasť
skúseností sprostredkovaných materinským jazykom. Umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života
ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú aj prehĺbenie vedomostí a vzájomného
medzinárodného porozumenia a tolerancie a vytvárajú podmienky pre spoluprácu škôl na
medzinárodných projektoch. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre
podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú plne využívať slobodu pracovať a študovať
v niektorom z jej členských štátov. Na naplnenie týchto cieľov slúži aj vyučovanie ruského jazyka ako 2.
cudzieho jazyka.
Na vyučovanie ruského jazyka ako 2. cudzieho jazyka podľa štátneho vzdelávacieho programu
je určená štvorhodinová dotácia.
Požiadavky pre vzdelávanie vo ruskom jazyku vychádzajú zo Spoločného Európskeho referenčného
rámca pre jazyky, ktorý popisuje jednotlivé úrovne ovládania cudzieho jazyka podľa stupnice A1 – C2.
Vzdelávanie vo ruskom jazyku ako druhom cudzom jazyku smeruje k dosiahnutiu úrovne B 1 pre
absolventa a v prípade ukončenia vzdelávania maturitnou skúškou k dosiahnutiu úrovne B2.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Psychohygiena/ Ľudské telo, starostlivosť o zdravie.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom vzdelávanie vo ruskom jazyku v 2.ročníku je dosiahnuť úroveň A2 podľa SERR pre jazyky.
Preto vyučovací proces sa bude organizovať tak, aby vzdelávanie v tomto predmete smerovalo
k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov, t.z. porozumieť (počúvať, čítať), hovoriť (
ústna interakcia, samostatný ústny prejav) a písať, ako aj k osvojovaniu si základných
komunikačných zručností vo ruskom jazyku.
1. Všeobecné kompetencie
Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne
činnosti, vrátane rečových zručností.
Učiaci sa na úrovni A2 si osvojuje a ďalej rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal:
získavať uvedomene nové vedomosti a zručnosti,
opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich
uvedomovať si stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, pochopiť potrebu
vzdelávania sa v cudzom jazyku
dopĺňať si vedomosti a rozvíjať rečové zručnosti, systematizovať ich a využívať ich v reálnom
živote
kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja
udržať pozornosť pri prijímaní informácií
pochopiť zámer zadanej úlohy,
účinne spolupracovať vo dvojiciach a v pracovných skupinách,
aktívne využívať doteraz osvojený jazyk
využívať dostupné materiály pri samostatnom štúdiu,
byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.
2. Komunikačné jazykové kompetencie
Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové
prostriedky v komunikácii.
A/ Jazyková kompetencia
47
Učiaci sa na úrovni A2:
• bežné slová a slovné spojenia nevyhnutné pre uspokojovanie jednoduchých komunikačných potrieb
obmedzeného charakteru,
• základné vetné modely a vedel komunikovať o osvojených témach prostredníctvom naučených
slovných spojení a výrazov,
• vymedzený repertoár naučených krátkych slovných spojení a výrazov pokrývajúcich predvídateľné
základné komunikačné situácie,
• osvojenú slovnú zásobu tak, aby si vedel poradiť v každodennom konaní, ktoré sa týka známych
situácií a tém,
• niektoré jednoduché gramatické štruktúry cudzieho jazyka, aj keď sa niekedy dopúšťa základných
chýb, ale je mu rozumieť.
B/ Sociolingvistická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A 2
Učiaci sa na úrovni A2 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A1 a ďalej si ich
rozvíja tak, aby dokázal:
• komunikovať v bežných spoločenských situáciách,
• jednoducho sa vyjadrovať pomocou základných funkcií jazyka, akými sú napr. výmena informácií,
žiadosť, jednoduché vyjadrenie vlastných názorov a postojov, pozvanie, ospravedlnenie atď.,
• udržiavať a rozvíjať základnú spoločenskú konverzáciu prostredníctvom jednoduch-ších bežných
výrazov.
Učiaci sa vie vyjadriť v situáciách jednoduchej a priamej výmeny informácií, týkajúcich sa známych
a bežných vecí a záležitostí, ale z hľadiska limitovanej slovnej zásoby a gramatiky, ktorú si osvojil, je
nútený podstatne zjednodušiť obsah svojej výpovede.
C/ Pragmatická kompetencia
Učiaci sa na úrovni A2 dokáže:
• sformulovať svoje myšlienky v súlade s vyžadovanou stratégiou (zámer, téma, logická následnosť),
• funkčne využívať základné jazykové prostriedky na získavanie informácií, na jednoduché vyjadrenie
odmietnutia, túžby, zámeru, uspokojenia, záujmu, prekvapenia, rozčarovania, strachu,
• vytvoriť jednoduchý interaktívny text za účelom výmeny informácií,
• použiť jednoduché výrazové prostriedky na začatie, udržanie a ukončenie krátkeho rozhovoru,
• používať najfrekventovanejšie konektory na spájanie jednoduchých viet potrebných na vyrozprávanie
alebo opis príbehu v logickom časovom slede.
3. Komunikačné zručnosti
Počúvanie s porozumením
Učiaci sa na úrovni A2:
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby za
predpokladu, že reč je jasne a zreteľne formulovaná:
• dokázal naplniť konkrétne potreby na základe porozumenia podstaty počutého,
• porozumel slovným spojeniam a výrazom vzťahujúcim sa na bežné oblasti každodenného života,
• porozumel základným informáciám v krátkych zvukových záznamoch, v ktorých sa hovorí o
predvídateľných každodenných záležitostiach,
• vedel identifikovať tému vypočutej diskusie,
• porozumel základným bodom v prejave na témy, ktoré sú mu známe,
• rozumel jednoduchým pokynom informatívneho charakteru,
• pochopil vety, výrazy a slová, ktoré sa ho priamo týkajú.
Čítanie s porozumením Učiaci sa na úrovni A2:
Učiaci sa dokáže porozumieť krátke jednoduché texty, ktoré obsahujú frekventovanú slovnú zásobu.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby:
48
• dokázal vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých printových materiáloch, akými sú napríklad
prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,
• vedel vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie,
• rozumel bežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach, akými sú
ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď.,
• pochopil konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými prichádza do styku,
akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,
• porozumel jednoduché osobné listy,
• z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopil význam niektorých neznámych slov,
• vedel nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.
Ústny prejav – dialóg
Učiaci sa na úrovni A2:
Učiaci sa dokáže komunikovať v jednoduchých a bežných situáciách, ktoré vyžadujú jednoduchú a
priamu výmenu informácií na známe a bežné témy, ktoré súvisia s prácou a voľným časom. Dokáže
zvládnuť krátku spoločenskú konverzáciu, ale nie vždy je schopný ju aj viesť a rozvíjať.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
• zapojiť sa do krátkych rozhovorov na témy, ktoré ho zaujímajú,
• používať jednoduché zdvorilostné formy oslovení,
• sformulovať pozvania, návrhy a ospravedlnenia, reagovať na ne,
• povedať, čo sa mu páči a čo nie,
• požiadať o rôzne jednoduché informácie, služby a veci, alebo ich poskytnúť.
Ústny prejav – monológ
Učiaci sa na úrovni A2:
Učiaci sa dokáže podať jednoduchý opis alebo charakteristiku ľudí, podmienok v rodine a v škole,
opis každodenných zvyklostí a toho, čo má alebo nemá rád, atď. Vo forme krátkeho sledu
jednoduchých slovných spojení a viet.
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
dokázal:
• v jednoduchých pojmoch vyjadriť svoje pocity a vďačnosť,
• jednoduchým spôsobom sa rozprávať o každodenných praktických otázkach,
• komunikatívne zvládnuť jednoduché a rutinné úlohy (role) s použitím jednoduchých slovných
spojení a viet,
• vyrozprávať príbeh, podať krátky jednoduchý opis udalostí a činností, zážitkov zo školy a
voľnočasových aktivít v jednoduchom slede myšlienok,
• opísať svoje plány a osobné skúsenosti.
Písomný prejav
Učiaci sa na úrovni A2:
Učiaci sa na úrovni A2 má rozvinuté zručnosti na úrovni A1 a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby
vedel:
• napísať krátke jednoduché poznámky z okruhu jeho záujmov,
• napísať jednoduché osobné listy,
• zaznamenať krátky jednoduchý odkaz za predpokladu, že môže požiadať o jeho zopakovanie a
preformulovanie,
• stručne a krátkymi vetami predstaviť a charakterizovať osoby a veci,
• napísať jednoduché vety a spojiť ich základnými konektormi,
• jednoducho opísať aspekty všedného dňa (ľudia, miesta, škola, rodina, záujmy).
III. Predmetové kompetencie
49
sú vyjadrené v spôsobilostiach, ktoré súvisia s komunikačnými situáciami .Prejavujú sa v reakcii
účastníka v ústnom aj v písomnom prejave všetkých účastníkov komunikačnej situácie.Sú vyjadrené
aj vo funkciách, ktoré sú chápané ako základné časti komunikácie, ktoré žiak musí ovládať, aby sa
mohol úspešne komunikovať.
Učiaci na úrovni A2 vie:
Spôsobilosti Funkcie
1. Nadviazať kontakt v súlade s
komunikačnou situáciou
Upútať pozornosť
Pozdraviť
Odpovedať na pozdrav
Rozlúčiť sa
Poďakovať a vyjadriť svoje uznanie
2. Vypočuť si a podať informácie
Informovať sa
Potvrdiť (trvať na niečom)
Začleniť informáciu
Odpovedať na žiadosť
3. Vybrať si z ponúkaných možností
Identifikovať
Opísať
Potvrdiť/Odmietnuť (vyjadriť
nesúhlas)
Opraviť (korigovať)
4. Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj názor
Vyjadriť svoj súhlas
Vyjadriť svoj nesúhlas
Vyjadriť presvedčenie
5. Vyjadriť svoju vôľu
Vyjadriť svoje želania/túžby
Vyjadriť svoje plány (blízke a
budúce)
6. Vyjadriť svoju schopnosť
Vyjadriť
vedomosti/poznatky/zistenia
Vyjadriť neznalosť
Vyjadriť svoju schopnosť vykonať
nejakú činnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city
Vyjadriť radosť z niečoho, šťastie,
uspokojenie
Vyjadriť smútok,
Vyjadriť sympatie
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
Vyjadriť nádej
Vyjadriť sklamanie
Ubezpečiť
Vyjadriť úľavu
Vyjadriť spokojnosť
Vyjadriť nespokojnosť,
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
Vyjadriť, čo mám rád, čo sa mi
páči, čo uznávam
Vyjadriť, že niekoho/niečo nemám
rád
Vybrať si z ponúkaných možností
najobľúbenejšiu
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
alebo povinnosti
Vyjadriť príkaz/zákaz
Vyjadriť morálnu alebo sociálnu
normu
Získať povolenie, súhlas
Dať súhlas, povoliť niečo
50
Odmietnuť
Zakázať
12. Reagovať na
Obviniť, obviniť sa, priznať sa
Ospravedlniť sa
Odmietnuť obvinenie
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
Vyjadriť záujem o niečo
Vyjadriť záujem o to, čo niekto
rozpráva
Vyjadriť prekvapenie
Vyjadriť, že ma niekto/niečo
neprekvapil/-lo
Vyjadriť nezáujem
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
Žiadať od niekoho niečo
Odpovedať na žiadosť
Navrhnúť niekomu, aby niečo
vykonal
Navrhnúť niekomu, aby sme
spoločne niečo vykonali
Ponúknuť pomoc (urobiť niečo
namiesto niekoho iného)
Navrhnúť, že niečo
požičiam/darujem
Odpovedať na návrh niekoho iného
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
budúcnosti
Varovať pred niekým/niečím
Poradiť
Adresovať niekomu svoje želanie
17. Reagovať pri prvom stretnutí
Predstaviť niekoho
Predstaviť sa
Reagovať na predstavenie niekoho
Privítať
18. Korešpondovať
Korešpondovať
Začať list
Ukončiť list
19. Telefonovať
Začať, udržiavať a ukončiť
telefonický rozhovor
20. Vymieňať si názory, komunikovať s
niekým
Začať rozhovor
Ujať sa slova v rozhovore
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje
slová/môj výklad/môj argument boli
pochopené
Uistiť sa, že účastníci komunikácie
pochopili moje vyjadrenia
Uistiť sa, že som dobre pochopil to,
čo bolo povedané
Hľadať slovo/vetu
Opraviť sa, vrátiť sa k rozhovoru
25. Porozprávať niečo
Rozprávať príbeh
51
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 4 hodiny
Časť: Literárna výchova / jazyková zložka / alebo iné
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Ob
cho
d a
slu
žby
čo kde nachádza
aké služby sa tam poskytujú
1.Nadviazať kontakt v súlade s
komunikačnou situáciou
2.Vypočuť si a podať informácie
3.Vybrať si z ponúkaných možností
4. Vyjadriť svoj názor
5. Vyjadriť svoju vôľu
Dop
rav
a a
ces
tov
an
ie dopravné prostriedky
osobná doprava
mestská doprava
názvy miest a budov v meste
opisovanie polohy budov,pamiatok a
iných miest v meste
6. Vyjadriť svoju schopnosť
7. Vnímať a prejavovať svoje city
8. Vyjadriť očakávania a reagovať na ne
9. Predstaviť svoje záľuby a svoj vkus
11. Stanoviť, oznámiť a prijať pravidlá
alebo povinnosti
12. Reagovať na
13. Reagovať na príbeh alebo udalosť
14. Ponúknuť a reagovať na ponuku
15. Reagovať na niečo, čo sa má udiať v
budúcnosti
17. Reagovať pri prvom stretnutí
18. Korešpondovať
Kra
jin
y,m
está
,
mie
sta
Petrohrad
Spriatelené mestá
Historické pamätihodnosti
19. Telefonovať/mailovať
20. Vymieňať si názory, komunikovať s
niekým
24. Uistiť sa v rozhovore, že moje slová/môj
výklad/môj argument boli pochopené
25. Porozprávať niečo
Ku
ltú
ra a
um
en
ie Ermitáž
Hudobné žánre
Hudobné štýly
Filmové žánre
52
Ob
liek
an
ie
a m
ód
a
kto ako vyzerá
na koho sa podobá
ako sa oblieka
súčasná móda
oblečenie na turistiku,na voľný čas
K
nih
a-p
ria
teľ
člo
vek
a
Puškin
Lermontov
Gogoľ
Turgenev
Ro
din
a a
spo
ločn
osť
Vzťahy medzi ľuďmi
Voľn
ý č
as
a
záľu
by
záujmy a koníčky svoje a priateľov
Režim dňa
Vzo
ry a
id
eály
pozitívne a negatívne vzory
názor na iného človeka
Ľu
dsk
é te
lo
Fyzická charakteristika
Povahové vlastnosti
Choroby
V lekárni
Rady a odporúčania ako žiť zdravo
Vzd
elá
va
nie
prá
ca Pracovné činnosti a profesie
Mu
ltik
ult
úrn
a
spolo
čno
sť
Štátne sviatky
Cirkevné sviatky
Zvyky a tradície
53
Vzo
ry
a i
deá
ly
Človek a jeho vzory K
raji
na
,ja
zyk
kto
rej
sa
učí
m
Turistické miesta
Jazy
kové
pro
stri
edk
y m
orf
oló
gia
Podstatné mená:
inštrumentál j.č.p.m.mužského
a ženského rodu
Tvorba genit.a lokálu vybraných
podst.mien
Tvorba lokálu a inštrumentálu
podst.mien mužského a ženského rodu
Prídavné mená:
Akuzatív príd.mien muž. a žens.rodu
Číslovky:
základné číslovky
radové číslovky
dátum a letopočet
vyjadrenie času
Slovesá:
1.,2.a 3osoba j.č.slovies
Zvratný postfix v 1.,2.a 3osobe
j.č.slovies
1.,2.a 3osoba mn..č.slovies
Zvratný postfix v 1.,2.a 3osobe
mn..č.slovies
Tvorenie rozkazovacieho spôsobu
slovies aj zvratných
Neľzja + infinitív
Časovanie slovesa nadeť
Príslovky:
poetomu,potomu što
Predložky:
v,na,u,vozle,do naprotiv
54
Ja
zyk
ov
é p
rost
ried
ky
sy
nta
x
opytovacia veta
zisťovacia veta
Infinitívne vety typu
kak projti k...
vety typu-potomu što
vety so slovami -nado,
nelzja,možno,nužno
predložkové väzby
posle+2.p,chodiť po+3p
väzby typu-na kovo pochož
vyjadrenie približnosti
väzba podst mien s predložkami
v,na,u,vozle,do,naprotiv,
Vyjadrovanie nemáš,nesmiešpomocou
konštrukcie „тебе нельзя + инфинитив
Tvorenie vedľajších viet so spojkou так
как
V. Metódy a formy práce A/ Motivačné:
Motivačné vstupné: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia, problém ako
motivácia, brainstorming
Motivačné priebežné: motivačná výzva, aktualizácia obsahu učiva, pochvala, povzbudenie
B/ Expozičné:
Metódy priameho prenosu poznatkov:
Monologické slovné: rozprávanie, opis, výklad
Dialogické slovné.: rozhovor, beseda, brainstorming, napodobňovanie životných situácií
Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov: demonštrácia obrazu, demonštrácia
filmov,nahrávky
Metódy problémové: problémové vyučovanie
Metódy samostatnej práce a audiodidaktické: samostatná práca s knihou, písanie,
vypracovanie osnovy, témy, samostatné štúdium s využitím techniky
C/ Fixačné metódy:
Metódy opakovania a precvičovania vedomostí, spôsobilostí : ústne opakovanie učiva,
metóda otázok a odpovedí, písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej
literatúry
D/ Klasické didakticko-diagnostické:
ústne skúšanie, písomné skúšanie
Využitie metód a foriem práce sa líši v závislosti od jednotlivých vyučovacích hodín. Využité metódy
a formy práce na konkrétnej vyučovacej hodine sú uvedené v tematických výchovno-vzdelávacích
plánoch.
55
VI. Učebné zdroje Klass 2
Vstreči s Rossijej
Prekladové slovníky
Výkladové slovníky
Časopis Davaj
Príručná gramatika ruského jazyka
Internet
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického pokynu č. 21/2011 na hodnotenie
a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Hodinová dotácia - 4 hodiny týždenne
V jednom klasifikačnom období žiak získa minimálne 6 známok:
2 známky zo slovnej zásoby
1 známky z ústnej odpovede (konverzácia, reprodukcia, rozprávanie)
1 známka z polročnej / koncoročnej kontrolnej práce
2 známky z gramatického testu
Pri ústnom skúšaní sa hodnotí s ohľadom na úroveň
obsahové zvládnutie témy
samostatnosť a plynulosť prejavu,
gramatická správnosť
použitá slovná zásoba, výslovnosť, intonácia
Písomné slohové prejavy sa hodnotia podľa nasledujúcich kritérií:
členenie a stavba textu
zodpovedajúci obsah a rozsah textu
gramatická správnosť, pravopis
slovná zásoba
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice: 100 – 90 % = výborný
89 - 75% = chválitebný
74 - 50% = dobrý
49 - 30% = dostatočný
29 - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovania 5 známok, učiteľ určí
náhradný termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na náhradné skúšanie, za nepreukázanie vedomostí
z daného učiva mu učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
Pri výslednej klasifikácii treba však zohľadniť aj systematickú a sústavnú pripravenosť žiaka na
vyučovanie, jeho aktivity a výkony na hodinách.
.
56
Názov predmetu Matematika
Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Predmet zahŕňa požiadavky Štátneho vzdelávacieho programu pre ISCED 3 odbor 790205 00.Učebný
predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju
formuloval Európsky parlament.
Tento predmet zahŕňa
matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom ďalšom živote
(osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce
kompetencie potrebné v iných vedných disciplínach
rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj
algoritmického myslenia
súhrn matematických modelov, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka
informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť
prezentácie a aplikácie vzorcov, čítanie a používanie diagramov, grafov a tabuliek
využívať osvojené postupy a algoritmy pri riešení úloh a tak budovať vzťah medzi matematikou
a realitou rozvíjať schopnosť používať prostriedky IKT na vyhľadanie spracovanie a prezentáciu
informácií.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Ochrana života a zdravia / Pohyb a pobyt v prírode / Stereometria v reálnom živote.
Finančná gramotnosť /Úvery a úroky / Základy finančnej matematiky
Mediálna výchova /Internet ako efektívna pomôcka/ Stereometria-riešenie úloh.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť.
Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:
získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote
rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou
organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote
rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať v
skupine pri riešení problému
získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k
racionálnemu a samostatnému učeniu sa
nové vedomosti získavali špirálovite, s množstvom propedeutiky prostredníctvom riešenia úloh s
rôznym kontextom
správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy
čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty
obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy
tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť
vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy,
diagramy)
rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť
boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich
57
naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať hodnotiť a zdôvodňovať
výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia
používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií, čo by
malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu
riešeného problému
III. Predmetové kompetencie Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií:
kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy
a techniky. Žiak
používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných situáciách
používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely,
štatistika, diagramy, grafy, tabuľky)
používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené úsudky,
pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov, kompetencia riešiť
problémy
uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analytickokritickom a tvorivom
myslení
je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych postupov,
formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov
dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj potrebu
zvažovať úrovne ich rizika
má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov, kompetencia v oblasti
informačných a komunikačných technológií
má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja
používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou
dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom prostredí
o hľadať chyby v argumentácii a usudzovaní
o v jednoduchých prípadoch vysloviť kontra príklad všeobecných tvrdení
o rozlíšiť nepodložené tvrdenie v prípade, že má dostatok informácií
dokáže využívať IKT pri vzdelávaní, kompetencia k celoživotnému učeniu sa – učiť sa učiť
uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobného
rozvoja
dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových
poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa
dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať
kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové
možnosti, sociálne komunikačné kompetencie
dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní informácií
rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia
efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie
vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk
chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej
spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej
zodpovednosti, kompetencie sociálne a personálne
58
dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú
samostatnosť/nezávislosť ako člen celku
vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a
potrebami
osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine uvedomuje si svoju zodpovednosť v
tíme, kde dokáže tvorivo prispievať pri dosahovaní spoločných cieľov
dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne
prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch, kompetencie pracovné
dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a
aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov
je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a
podnikavosti
dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty so zámerom
dosiahnuť ciele, a to nielen v rámci práce, ale aj v každodennom živote. kompetencie občianske
uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho dedičstva, uplatňuje a
ochraňuje princípy demokracie
vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti
uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva
k naplneniu práv
je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Druhý Hodinová dotácia: 4 /132/
Obsah predmetu je rozdelený na päť tematických okruhov:
1. Logika, dôvodenie, dôkazy
2. Čísla, premenná a počtové výkony s číslami
3. Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
4. Geometria a meranie
5. Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1 Logika, dôvodenie, dôkazy
Odlišnosti vyjadrovania v rôznych
prostrediach (veda, legislatíva, bežný život).
Základy usudzovania. Dôkaz – priamy,
sporom.
Žiak vie:
utvoriť negáciu výroku pomocou
pravidiel pre negáciu základných
zložených výrokov
správne vnímať logické spojky v
rôznych prostrediach
pracovať s jednoduchými návodmi,
odbornými textami a ukážkami
nariadení vrátane posúdenia správnosti
z nich odvodených tvrdení
zovšeobecniť jednoduché tvrdenia
svoje riešenie, resp. tvrdenie odôvodniť
rozoznať priamy dôkaz a dôkaz sporom
59
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
2
3
Čísla, premenná a počtové výkony s číslami
Nepresné čísla. Vzťahy, funkcie, tabuľky,
diagramy. Elementárna finančná matematika
– jednoduché a zložené úrokovanie. Riešenie
rovníc a nerovníc (lineárne a kvadratické) .
Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy
Funkcia – lineárna a exponenciálna
závislosť, príklady iných funkcií (
kvadratická, mocninová, goniometrická,
logaritmická).
rozumie podstate uvedených dôkazov
a vie ju aplikovať v jednoduchých
prípadoch aj v bežnom živote
Žiak vie:
vyplniť číselné údaje vo formulári
vyžadujúcom použitie nie veľkého
počtu
používať vhodné jednotky pri
jednotlivých úlohách
používať a čítať čísla zapísané
vedeckým spôsobom, zapísať malé
a veľké čísla pomocou mocniny čísla
10 a vykonávať s nimi počtové
operácie
využiť počítanie s mocninami 10
(súčin a podiel) pri rádovom odhade
výsledku
zvoliť spôsob výpočtu, ktorý v danej
situácii vedie k čo najpresnejšiemu
výsledku
zaokrúhľovať a počítať so
zaokrúhlenými hodnotami vrátane
odhadu absolútnej chyby súčtu
viacerých sčítancov, resp. súčinu
presného a približného čísla
vysvetliť princíp zápisu v pozičnej
sústave a na základe toho prepísať
číslo z inej ako desiatkovej sústavy do
desiatkovej sústavy
Žiak vie:
počítať jednoduché úlohy na
jednoduché a zložené úrokovanie
rozumie princípu splácania pôžičky
v jednoduchých prípadoch na základe
výpočtu úrokovej miery porovnať
výhodnosť dvoch pôžičiek
určiť neznámu hodnotu v prípade
vzťahov zadaných tabuľkou (špeciálne
funkcií jednej a dvoch premenných)
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
60
v jednoduchých prípadoch zvoliť
vhodnú reprezentáciu daného vzťahu
medzi veličinami,porozumieť
tabuľkám a grafickým reprezentáciám
vzťah opísaný slovne (špeciálne
lineárnu závislosť) zapísať pomocou
konštánt a premenných
modelovať reálne problémy a úlohy
matematickým jazykom
a interpretovať výsledky riešenia
matematického problému do reálnej
situácie
dosadiť do vzorca
použiť vhodnú metódu riešenia
kvadratickej rovnice (napr. pomocou
úpravy na štvorec, diskriminantu,
graficky)
zostaviť lineárnu rovnicu, sústavu
lineárnych rovníc, kvadratickú rovnice
alebo nerovnicu predstavujúcu
matematický model slovnej úlohy,
vyriešiť ju, overiť a interpretovať
výsledky s ohľadom na pôvodnú
slovnú úlohu
z grafu funkcie odčítať s dostatočnou
presnosťou veľkosť funkčnej hodnoty
a naopak zaznačiť známu veľkosť
funkčnej hodnoty do grafu
z grafu funkcie alebo jej hodnôt
určených tabuľkou rozhodnúť o raste,
klesaní, extrémoch funkcie,
ohraničenosti a periodičnosti
u daného grafu na intuitívnej úrovni
pracovať s pojmom rýchlosť zmeny
načrtnúť graf funkcie daných
jednoduchých vlastností
riešiť jednoduché praktické úlohy
vyžadujúce čítanie grafu funkcie alebo
jeho tvorbu
na základe grafického znázornenia
určiť približné riešenie – odhadnúť
riešenie
zostrojiť graf lineárnej a kvadratickej
funkcie podľa jej predpisu
rozlíšiť lineárnu a exponenciálnu
61
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
4
Geometria a meranie
Vzájomné polohy priamok a rovín
v priestore. Rezy telies. Oblé telesá, ich
povrch a objem; myšlienka odvodenia
pomocou Cavalieriho princípu.
využiť grafy lineárnej a
exponenciálnej funkcie pre riešenie
úloh,
na základe grafu aj predpisu
identifikovať niektoré ďalšie typy
funkcií,
geometricky interpretovať riešenie
rovníc alebo sústav rovníc
určiť predpis lineárnej funkcie na
základe jej grafu
Žiak vie:
pozná základné vlastnosti základných
rovinných útvarov
používať vzorce na výpočet obsahu
základných rovinných útvarov vrátane
jednoduchých prípadov, keď je
potrebné niektoré údaje dopočítať
z ostatných údajov
použiť vhodnú metódu, nástroje a
vzorce pri určovaní objemov
v rovnobežnom premietaní načrtnúť
kváder alebo jednoduché teleso
zložené z malého počtu kvádrov
nakresliť bokorys a pôdorys
jednoduchých útvarov zložených z
kvádrov
používať spôsoby dvojrozmernej
reprezentácie priestoru pri riešení
jednoduchých úloh
vypočítať povrch a objem telies
pomocou daných vzorcov vrátane
jednoduchých prípadov, keď je
potrebné niektoré údaje dopočítať
z ostatných údajovv jednoduchých
prípadoch zobraziť rez telesa
rovinou
pozná súvislosti rezu guľou so
súradnicovým systémom
riešiť jednoduché úlohy vyžadujúce
priestorovú predstavivosť
62
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
5 Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika
Šanca a porovnávanie šancí.
Pravdepodobnosť a niektoré jej vlastnosti.
Pravdepodobnosť okolo nás (napr. genetika,
dedičnosť).
Žiak vie:
navrhnúť v jednoduchých prípadoch
organizáciu súboru obsahujúceho
veľký počet dát
používať základné pravdepodobnostné
pojm,
riešiť úlohy zamerané na hľadanie
pomeru všetkých priaznivých
a všetkých možností aj pomocou
jednoduchých kombinatorických úloh,
doplnkovej pravdepodobnosti
v jednoduchých prípadoch porovnať
dve pravdepodobnosti
riešiť úlohy využitím “geometrickej”
pravdepodobnosti
uviesť príklady pravdepodobnostných
javov
V. Metódy a formy práce K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:
problémové vyučovanie TC: 2,3,4,5
projektové vyučovanie TC: 5
samostatnú prácu TC: 1,2,3,4,5
práca v skupinách TC: 1,2,3,4,5
klasické formy vyučovania TC: 1,2,3,4,5
pamäťové počítanie TC: 1,2,3,4,5
rozhovor TC: 1,2,3,4,5
prácu s internetom práca na PC s výukovými programami TC: 1,2,3,4,5
VI. Učebné zdroje Učebnica pre 1.2.3.ročník gymnáziá Odvárko, Hecht
Zbierka úloh z matematiky pre 1.2.3.ročník Odvárko, Smida, Hecht
Učebnica pre 5.6.7.8.9-ročník základnej Šedivý
Odborná literatúra
Didaktické pomôcky
Internet a výukové programy
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne .:
priebežné individuálne skúšanie
slovné hodnotenie
hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu
aktivita žiakov
63
samostatná práca
písomné skúšanie
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom
opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravenú
písomku musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok, z toho 2 zo štvrťročných prác a aspoň jednu
z ústnej odpovede.
Hodnotenie sa prevádza z zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka
sa vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
štvrťročná práca váha 4
kontrolná práca váha 2
iné hodnotenie váha 1
Vyučujúci budú jednotne požívať nasledovnú stupnicu známok :
výborný od 90% - 100%
chválitebný od 75% - 89%
dobrý od 50% - 74%
dostatočný od 30% - 49%
nedostatočný menej ako 29%
64
Názov predmetu Cvičenia z matematiky
Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet Cvičenia z matematiky je zameraný na rozšírenie vedomostí z matematiky, ktoré budú
žiaci potrebovať v reálnom živote. Obsahovým zameraním je hlavne prehlbovanie vedomostí z logiky..
Učebný predmet je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky
parlament:
„Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych
problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na
postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť
a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce,
modely, diagramy, grafy, tabuľky).
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Finančná gramotnosť /Výhodnosť a nevýhodnosť kúpy/ Matematika v reálnom živote.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci:
získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote
rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať
a spolupracovať v skupine pri riešení problémov
získali a rozvíjali schopnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na
vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa
rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a v priestore, priestorovú
predstavivosť
boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich,
správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy
vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text,
tabuľky, grafy, diagramy)
rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú
predstavivosť
získali schopnosť samostatne analyzovať texty úloh a riešiť ich, odhadovať,
hodnotiť a zdôvodňovať výsledky a vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia
získali schopnosť používať prehľady, encyklopédie a primeranú odbornú
literatúru
rozvíjať schopnosti presne sa vyjadrovať a formulovať otázky
III. Predmetové kompetencie
Štúdium matematiky na strednej škole prispieva k rozvoju kľúčových kompetencií:
kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné schopnosti poznávať v oblasti vedy
a techniky. Žiak:
uplatňuje vhodné metódy založené na analytickom, kritickom a tvorivom
myslení
vie vhodne argumentovať
65
používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov
v každodenných situáciách
používa matematické modely logického a priestorového myslenia
a prezentácie (vzorce, diagramy, grafy, tabuľky
dokáže hľadať efektívne riešenia úloh
vie odhadnúť výsledok, inovovať zaužívané postupy
získa zručnosti v procese samostatného učenia sa
aplikuje získané vedomosti pri matematizácii reálnych situácií z bežného
života
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Matematika v reálnom živote .Úlohy
z reálneho života, s ktorými sa žiak stretáva
bežne v:
práci
obchode
domácnosti
pri cestovaní
Riešenie slovných úloh so zameraním na
váženie
meranie
delenie
váženie, delenie.
Žiak vie:
riešiť jednoduché i zložitejšie úlohy z reálneho
života, zamerané na čítanie s porozumením
aplikovať vedomosti z rôznych častí
matematiky / percentá, lineárne a kvadratické
rovnice, lineárne nerovnice, logika/
zhodnotiť, či dané riešenie zodpovedá reálnej
situácii
previesť skúšku správnosti danej úlohy
navrhnúť algoritmus, pri špecifických úlohách
uplatniť vhodné metódy založené na
analytickom, kritickom a tvorivom myslení
66
Geometria okolo nás.
Úlohy zamerané na:
rovinné útvary
súmerné útvary
obsahy a obvody
Žiak vie:
orientovať sa v pravouhlej súradnicovej sústave
úlohu načrtnút graficky
čítať z tabuliek, grafov a obrázkov
vybrať správnu metódu pri riešení danej úlohy
odhadnúť výsledok
inovovať postup riešenia
Logika.
Sudoku, krížovky, osemsmerovky, večný
kalendár, historické miery, slovné úlohy
zamerané na logiku.
Žiak vie :
pozná princípy riešenia jednotlivých
hlavolamov
riešiť hlavolamy primeranej obtiažnosti
používať matematické modely logického
a priestorového myslenia a prezentácie
samostatne analyzovať texty úloh a riešiť ich,
odhadovať, hodnotiť a zdôvodňovať výsledky
a vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia
V. Metódy a formy práce
K tomu, aby žiak dosiahol výkonový štandard budeme používať:
Problémové vyučovanie
Samostatnú prácu
Prácu v skupinách
Brainstorming
VI. Učebné zdroje
Zbierka úloh, logické úlohy, hry, hlavolamy
internet
Odborná literatúra
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, či žiak vzdelávací výkonový štandard zvládol alebo nie. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané nasledovne :
67
priebežné individuálne skúšanie
slovné hodnotenie
hodnotenie známkou, bodmi/ústna odpoveď, prezentácia projektu
aktivita žiakov
samostatná práca
písomné skúšanie
Pri hodnotení žiaka budeme dodržiavať nasledovné zásady :
každú písomnú prácu je potrebné oznámiť s náležitým časovým predstihom
opravenú písomnú prácu dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá
hodnotenia a opravenú písomku musí vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
ohodnotiť každú úspešnú účasť v matematickej súťaži
Hodnotenie predmetu bude známkou štvrťročne, ktorá sa pripíše k známkam s predmetu matematika s
váhou 4 za príslušný štvrťrok .
68
Názov predmetu Informatika
Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami
I. Charakteristika predmetu Dôležité postavenie informatiky vo vzdelávaní a poslanie jej vyučovania je charakterizované v ŠVP
a rovnako aj v ŠkVP. Informatika rozvíja súčasne niekoľko kľúčových kompetencií žiaka a to:
Riešenie problémov
Komunikatívne kompetencie
Informačné a komunikačné technológie
Učiť sa učiť
Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a
techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú
príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti,
ktorú budujeme.
Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto sa tento predmet bude dôkladnejšie
zameriavať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.
Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické
projekty.
Vzdelávací obsah informatiky v Štátnom vzdelávacom programe je rozdelený na päť tematických
okruhov:
Informácie okolo nás
Komunikácia prostredníctvom IKT
Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie
Princípy fungovania IKT
Informačná spoločnosť
Predmet informatika v druhom ročníku ďalej rozširuje vedomosti získané v prvom ročníku prevažne
v tematických okruhoch:
1) Informácie okolo nás
2) Komunikácia prostredníctvom IKT
3) Informačná spoločnosť
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova/ Tvorba a význam mediálnych produktov/ Informácie okolo nás
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a
techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak
informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s
rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto
poslanie by sa malo dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných
technológií (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a riadení školy.
Výchovno-vzdelávací proces v prvom až treťom ročníku má:
naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky
budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov
informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných
technológií a produktov
aplikovať informačné technológie (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a riadení
školy
súčasné rýchlo sa rozvíjajúce možnosti práce s informáciami s hľadiska hardware i software sú
v premete prezentované ako prostriedok k dosiahnutiu cieľa, nie ako cieľ samotný
III. Predmetové kompetencie Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci:
69
poznali a efektívne využívali nástroje pri práci s tabuľkovým kalkulátorom
poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na spracovanie prezentácie
dokázali nahrať prehrať, spracovať a previesť konverziu zvukovej informácie
poznali a vedeli uplatniť vlastnosti bežných formátov v závislosti od typu informácie
spracovali informácie tak, aby sa neznížila ich informačná hodnota a informácie boli prístupné
a použiteľné
poznali a efektívne využívali nástroje aplikácií na tvorbu a úpravu webovej stránky
poznali základné princípy a demonštrovali použitie interaktívnej komunikácie
dokázali používať rôzne spôsoby získavania informácie
poznali, správne používali a chránili pred vírusmi počítač zapojený na internet
poznali výhody a možnosti e-vzdelávania, možnosti využitia IKT v iných predmetoch
charakterizovali typy softvéru z hľadiska právnej ochrany
vymenovali typy softvérového pirátstva
poznali kultúrne, sociálne a zdravotné aspekty používania počítačov a služieb internetu
IV. Obsah vzdelávania Ročník – 2. ročník
Hodinová dotácia - 1 /33/
Časť: Informatika
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Informácie okolo nás
tabuľkový kalkulátor - spracovanie a
vyhodnocovanie, bunka, hárok, vzorec,
funkcia, formátovanie bunky, odkazy,
grafy, triedenie, vyhľadávanie,
filtrovanie, podmienené formátovanie,
zabezpečenie hárku, overenie,
medzisúčty, ukotvenie priečok.
zvuková informácia - formáty, aplikácie
na nahrávanie, spracovanie, konverzie,
prehrávanie,
prezentácia informácií - aplikácie na
tvorbu prezentácií - snímka, stránka,
spôsoby tvorby prezentácií, prechody
medzi snímkami, vlastné animácie, zvuk
a video, vlastné tlačidlá,
prezentácia informácií na webovej
stránke - Aplikácie na tvorbu webových
stránok - hypertext, odkazy. Pravidlá
prezentovania, zásady tvorby webovej
stránky, HTML kód, štýly, rámce,
tabuľky, hypertextové odkazy, obrázky,
vzhľad stránky, freehosting,
vstup a výstup informácie v závislosti od
jej typu, uchovávanie informácie - typy a
limity zariadení,
prenos informácií medzi aplikáciami.
Žiak:
vie efektívne používať nástroje aplikácií na
spracovanie údajov (Tabuľkový kalkulátor I -
spracovanie a vyhodnocovanie, bunka, hárok, vzorec,
funkcia, formátovanie bunky, odkazy, grafy,
triedenie, vyhľadávanie, filtrovanie, podmienené
formátovanie, zabezpečenie hárku, overenie,
medzisúčty, ukotvenie priečok)
vie efektívne používať nástroje na prezentovanie
informácií (snímka, stránka, spôsoby tvorby
prezentácií, prechody medzi snímkami, vlastné
animácie, zvuk a video, vlastné tlačidlá)
efektívne používa nástroje na tvorby webovej stránky
(zásady tvorby webovej stránky, HTML kód, štýly,
rámce, tabuľky, hypertextové odkazy, obrázky,
vzhľad stránky, freehosting)
pozná a dodržiava základné pravidlá (formálne,
estetické) a odporúčania spracovania rôznych typov
informácií
spracováva informácie tak, aby sa neznížila ich
informačná hodnota a informácie boli prístupné,
použiteľné a jasné
pozná vlastnosti (výhody, nevýhody) bežných
formátov dokumentov v závislosti od typu informácie
demonštruje možnosti prenosu častí rôznych typov
dokumentov medzi rôznymi aplikáciami
2. Komunikácia prostredníctvom IKT
služby internetu, neinteraktívna
komunikácia - diskusné fórum, blog,
interaktívna komunikácia, IP telefónia,
web - prehliadače, webová stránka,
vyhľadávanie informácií,
Žiak:
pozná základné princípy a demonštrovať použitie
interaktívnej komunikácie
využíva služby webu na získavanie informácií
pozná rôzne spôsoby vyhľadávania informácie (index,
70
bezpečnosť na internete
sociálne siete
tvorba webovej prezentácie pomocou
Internetu,
vírusy, antivírusy, e-spoločnosť
katalóg)
vie vytvoriť webovú prezentáciu využitím služieb
internetu
pozná a dodržiava pravidlá netikety
pozná spôsoby ochrany počítača zapojeného v sieti a
osoby na ňom pracujúcej
pozná internetové nástroje/služby e - spoločnosti
3. Informačná spoločnosť
informatika (použitie, dôsledky a
súvislosti) v rôznych oblastiach -
administratíva, elektronická kancelária,
vzdelávanie, šport, umenie, zábava,
virtuálna realita, e - spoločnosť,
softvérová firma - pojmy upgrade,
registrácia softvéru, elektronická
dokumentácia,
riziká informačných technológií - malvér
(pojmy, detekovanie, prevencia),
kriminalita,
etika a právo - autorské práva na softvér,
licencia (freeware, shareware,
demoverzia, multilicencia, Open
source...),
e - learning, dištančné vzdelávanie,
vzdelávania využitím IKT.
Žiak:
pozná súčasné trendy IKT, ich limity a riziká
pozná výhody a možnosti e - vzdelávania a
dištančného vzdelávania
pozná možnosti využitia IKT v iných predmetoch
dokáže špecifikovať základné znaky informačnej
spoločnosti, vymedziť kladné a záporné stránky
informačnej spoločnosti
vie charakterizovať jednotlivé typy softvéru z
hľadiska právnej ochrany (freeware, shareware, ...) a
rozumieť, ako sa dajú používať
chápe potrebu právnej ochrany programov
vie vysvetliť pojmy „licencia na používanie softvéru“,
„autorské práva tvorcov softvéru“, multilicencia
vie vymenovať jednotlivé typy softvérového pirátstva
vie charakterizovať činnosť počítačových vírusov,
vysvetliť škody, ktoré môže spôsobiť a princíp práce
antivírusových programov, demonštrovať ich použitie
pozná kultúrne, sociálne a zdravotné aspekty
používania počítačov a služieb internetu
pozná druhy aplikácií na spracovanie informácií
(podľa typu informácie) a charakterizovať ich
typických predstaviteľov
dokáže vybrať vhodnú aplikáciu v závislosti od typu
informácie, vedieť zdôvodniť výber
V. Metódy a formy práce a) klasické výučbové metódy
slovné – vysvetľovanie, prednáška, práca s textom, rozhovor
názorno-demonštračné – prezentácia a pozorovanie, práca s obrazom
zručnostno - praktické – napodobňovanie, experimentovanie, vytváranie zručností
b) aktivizujúce metódy
diskusné
heuristické, riešenie problémov
c) komplexné výučbové metódy
frontálne vyučovanie
skupinové a kooperatívne vyučovanie
samostatná práca žiakov
projektové vyučovanie
vyučovanie podporované počítačom
VI. Učebné zdroje Informatika pre stredné školy – Ivan Kalaš a kolektív, SPN 2001
Práca s textom – Jana Machová, SPN 2002
Práca s grafikou – Ľubomír Salanci, SPN 2000
Práca s Internetom – Ľudmila Jašková a kolektív, SPN 2000
Práca s tabuľkami – Stanislav Lukáč a kolektív, SPN 2001
71
VII. Hodnotenie predmetu Kritériá hodnotenia budú zisťovať, úroveň osvojenia výkonového štandardu žiakom. Zisťovanie
úrovne osvojených kompetencií v zmysle výkonových štandardov bude prevádzané:
obhajobou záverečných prác
prezentáciou práce v skupinách
praktickou prácou pri PC
písomnou formou /testy/
Zásady klasifikácie
každý test je potrebné oznámiť týždeň dopredu
opravený test dôsledne analyzovať, žiak musí vedieť kritériá hodnotenia a opravený test musí
vidieť
o každej známke musí byť žiak informovaný
každú ústnu odpoveď je potrebné ústne vyhodnotiť
žiak musí mať minimálne 5 známok za polrok
Hodnotenie sa prevádza v zmysle platného klasifikačného poriadku známkami 1 – 5. Výsledná známka sa
vypočíta ako vážený priemer známok, pričom jednotlivé váhy priradíme nasledovne :
test váha 2
záverečná práca váha 4
iné hodnotenie váha 1
72
Názov predmetu Fyzika
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými
vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.
Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku
spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu
k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná
súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú
bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len
prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov
IKT.
Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch
výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac
príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych
javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby
vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.
Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané
na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú
diskusia a práca s informáciami.
Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne
vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied
s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.
Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne
aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné
dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania
hypotéz.
Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí
a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa
schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie,
nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické
vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Enviromentálna výchova / Vzťah človeka k prostrediu / - Energia okolo nás.
Ochrana života a zdravia / Civilná ochrana/ - Energia okolo nás
Ochrana života a zdravia / Pobyt a pohyb v prírode/ - Magnetizmus.
Finančná gramotnosť / Elementárna matematika v domácnosti (Výmena a kurz peňazí,
Čítanie faktúr a účtov/ - Energia okolo nás
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
A. SVET
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú
vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy
73
diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy
chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými predmetmi
považovať vedu ako aktivitu spolupráce
B. KOMUNIKÁCIA
Na konci kurzu by študent mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty,
praktické skúsenosti:
použitím vhodného slovníka a jazyka
použitím grafov a tabuliek
použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu
použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor
C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY
Na konci kurzu by študent mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:
povahy a metodológie prírodných vied
vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,
vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov
ako sa zákony, modely a názory menili v čase
systém jednotiek SI
D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom
formulovaním hypotézy
testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín
plánovať vhodný experiment
naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania
naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní
vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov
E. SPRACOVANIE DÁT
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi
transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických výpočtov,
grafov, tabuliek
identifikovať trendy v dátach
vytvárať predpovede založené na dátach
naznačovať závery založené na dátach
použiť poznatky na vysvetlenie záverov
F. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV
Na konci kurzu by študent mal byť schopný:
nasledovať inštrukcie písané i slovne podané
vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie
vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania
používať vhodné nástroje a techniku na zber dát
spolupracovať v skupine
III. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky
74
Poznávacia
(kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna
Používať kognitívne
operácie.
Tvoriť, prijať a
spracovať
informácie.
Akceptovať
skupinové
rozhodnutia.
Regulovať svoje
správanie.
Formulovať a riešiť
problémy, používať
stratégie riešenia.
Vyhľadávať
informácie.
Kooperovať
v skupine.
Vytvárať si vlastný
hodnotový systém.
Uplatňovať kritické
myslenie.
Formulovať svoj
názor a
argumentovať.
Tolerovať odlišnosti
jednotlivcov a iných.
Nájsť si vlastný štýl
učenia a vedieť sa
učiť v skupine.
Diskutovať a viesť
diskusiu o odbornom
probléme.
Myslieť tvorivo a
uplatniť jeho
výsledky.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Ročník Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
druhý 1. Elektrické a gravitačné pole 8
2. Elektrina a magnetizmus 24
3. Periodické deje 18
4.Energia 8
5. Striedavý prúd 8
Obsah Konkretizácia obsahu Výkonový štandard
Elektrické
a gravitačné
pole
Gravitácia vie od čoho závisí veľkosť gravitačnej
sily
používa Newtonov gravitačný zákon pri
riešení úloh
Intenzita gravitačného poľa rieši jednoduché úlohy na výpočet
intenzity gravitačného poľa
vie znázorniť vektorový model
gravitačného poľa
Gravitačné zrýchlenie. neinerciálna
vzťažná sústava pozná rozdiel medzi inerciálnou
a neinerciálnou vz. sústavou
Elektrický náboj a jeho vlastnosti popíše a demonštruje vlastnosti el.
náboja
Elektrizovanie telies , elektroskop
Jednoduché pokusy z elektroststiky popíše vlastnosti el. nabitých látok
demonštruje pôsobenie el. nabitých telies
Elektrická sila, Coulombov zákon rieši úlohy s využitím Coulombovho
zákona
Intenzita elektrického poľa popíše el.pole pomocou intenzity
a znázorni ho pomocou siločiar
75
Elektrina
a magnetizmus
Vznik elektrického prúdu vysvetlí mechanizmus vedenia el. prúdu
rieši úlohy na vzťah pre jednosmerný
prúd
Elektrické napätie. Zdroje napätia. vymenuje zdroje el. napätia
pozná princíp ich činnosti Ohmov zákon pre časť elektrického
obvodu. Meranie napätia a prúdu. vie overiť platnosť a využíva Ohmov
zákon pri riešení úloh
Závislosť el. odporu vodiča od
teploty, dĺžky, priemeru, materiálu
z ktorého je zhotovený
vie demonštrovať známe závislosti el.
odporu ,rieši jednoduché úlohy na
výpočet elektrického odporu
Ohmov zákon pre uzavretý
elektrický obvod rozlíši elektromotorické napätie od
svorkového napätia
vie zistiť vnútorný odpor zdroja
Spájanie rezistorov vie vypočítať výsledný odpor
paralelného aj sériového zapojenia
Riešenie jednoduchého elektrického
obvodu. Istič. vysvetlí skrat a funkciu poistiek
Zhrnutie učiva.
Elektrický prúd v polovodičoch vysvetlí ako sa líšia el.vlastnosti vodičov,
polovodičov a izolantov
zdôvodní rozdiel medzi prímesovou
a vlastnou vodivosťou
Polovodičová dióda pozná vlastnosti polovodičovej diódy
a jej využitie
Elektrolytický vodič. Elektrolýza vysvetlí rozdiel medzi vedením prúdu
v kovoch a kvapalinách
vysvetlí praktické využitie elektrolýzy
Ionizovaný plyn. vysvetlí podstatu ionizácie
Výboje v plyne popíše druhy výbojov a ich praktické
využitie
Energia Joulovo teplo, elektrický výkon rieši úlohy na premenu elektrickej
energie na iné formy energie
Výroba el. energie - elektráreň,
energetický závod.
Meranie spotreby elektrickej energie
rieši úlohy na špecifický aj nešpecifický
transfér
vyhľadá informácie o cenách elektrickej
energie pre rôznych odberateľov
vypočíta množstvo energie potrebnej na
uvedenie vody do varu a jej cenu
Výpočet energie získanej
spaľovaním paliva, účinnosť rieši úlohy na účinnosť využitia energie
vypočíta teplo získané spaľovaním plynu
Riešenie úloh z energetiky rieši úlohy z energetiky
vysvetlí obmedzenia pri premene tepla na
elektrickú energiu
Energia v domácnosti na základe získaných informácií navrhne
šetrenie energiou v domácnosti
Magnetizmus
Magnetické pole.
chápe magnetické pole ako
sprostredkovateľa interakcie
Oerstedov pokus
popíše chovanie magnetky
v magnetickom poli permanentného
magnetu alebo vodiča s prúdom
76
Magnetické indukčné čiary.
Jednoduché pokusy s magnetmi. znázorni indukčnými čiarami magnetické
pole
určí orientáciu mag. Indukčných čiar
v okolí vodiča s prúdom aj v okolí cievky
Magnetická indukcia popíše magnetické pole v danom mieste
poľa
určí veľkosť aj smer mag. sily pôsobiacej
na vodič s prúdom aj na časticu
s nábojom
Silové pôsobenie vodičov s prúdmi popíše silové pôsobenie vodičov
s prúdom
výpočíta veľkosti magnetickej sily
pôsobiacej medzi vodičmi s prúdom
Magnetické pole priameho vodiča s
prúdom vypočíta veľkosť magnetickej indukcie
v okolí vodiča s prúdom
Magnetické pole cievky s prúdom.
Jednoduché pokusy z magnetizmu
magnetov a vodičov s prúdom.
znázorní a určí smer indukčných čiar
cievky s prúdom
vypočíta indukciu magnetického poľa
cievky
Častica s nábojom v magnetickom
poli vypočíta veľkosť a určí smer magnetickej
sily pôsobiacej na časticu v homogénnom
magnetickom poli
Cyklotrón nájde informácie o využití cyklotrónu
Magnetický indukčný tok vymenuje zdroje nestacionárneho
magnetického poľa
definuje a použije vzťah na výpočet
magnetického indukčného toku
Faradayov zákon elektromagnetickej
indukcie vypočíta mag. indukční tok plochou
cievky
demonštruje vznik indukovaného napätia
jednoduchými pokusmi
Vlastná indukcia definuje a použije vlastnú indukciu
cievky
Vlastnosti striedavého prúdu nakreslí grafy závislosti prúdu a napätia
na čase pre všetky obvody stried. prúdu
s R,L,C
rozlišuje maximálnu a efektívnu hodnotu
Striedavý
prúd
Generátor a elektromotor popíše činnosť elektromotora aj
generátora
Jednoduché obvody striedavého
prúdu. Výkon striedavého prúdu. rieši jednoduché obvody striedavého
prúdu a úlohy na výpočet výkonu str.
prúdu
Transformátor a rozvodná el. sieť zostaví transformátor a na základe
merania určí transformačný pomer
zdôvodní, prečo sa el. energia prenáša
pod vysokým napätím
Periodické
deje
Periodické deje v praxi. Frekvencia,
perióda uvedie príklady kmitavých pohybov
z praxe
Harmonický a neharmonický pohyb popíše súvislosť harmonického pohybu
s rovnomerným pohybom po kružnici
Časový diagram periodického deja zostrojí graf okamžitej výchylky od času
a vie z tohto grafu čítať
Kyvadlo, doba kmitu kyvadla vie overiť vzťah pre periódu kyvadla.
rieši úlohy kvalitatívne aj kvantitatívne
77
Vlastné a nútené kmitanie.
Rezonancia rozlíši vlastné a nútené kmitanie
uvedie praktické využitie rezonancie
Riešenie úloh Zhrnutie učiva
Vlnenie. Perióda, frekvencie ,vlnová
dĺžka popíše vznik vlnenia
využíva vzťahov medzi T, f a vlnovou
dĺžkou na riešenie úloh
Mechanické a elektromagnetické
vlnenie vie odlíšiť vlnenie mechanické a
elektromagnetické
Dopplerov jav pozná princíp a využitie Dopplerovho
javu
Interferencia.
Využitie interferencie vysvetlí jav interferencie dvoch
koherentných vlnení
Priečne a pozdĺžne vlnenie rozlíši priečne a pozdĺžne vlnenie
Polarizácia vlnenia objasní polarizáciu vlnenia a jej využitie
v praxi
Stojaté vlnenie objasní vznik stojatého vlnenia
Chvenie, zdroje zvuku popíše chvenie zvuku
Vlastnosti zvuku. Infrazvuk
a ultrazvuk. rozlíši, kedy ide o zvuk, infrazvuk
a ultrazvuk a pozná ich využitie
Vlastnosti zvuku. vie ako sa chrániť pred hlukom
pozná základné charakteristiky tónu
vysvetlí vznik ozveny
V. Metódy a formy práce
Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
Elektrické a gravitačné pole
heuristická metóda,
problémové vyučovanie
informačnio-receptívna
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
vytváranie pojmových máp
laboratórne cvičenie
Elektrina a magnetizmus
heuristická metóda,
informačnio-receptívna
problémové vyučovanie
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
vytváranie pojmových máp
laboratórne cvičenie
Periodické deje
informačno-receptívna,
heuristická metóda,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
diskusia, brainstorming,
Energia okolo nás
problémové vyučovanie
heuristická metóda,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
práca s informáciami
tvorba projektov
Striedavý prúd heuristická metóda,
problémové vyučovanie
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
78
VI. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie zdroje
Elektrické
a gravitačné
pole
Fyzika pre 2.a 3.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh z fyziky
1. a 2. diel SPN
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 1,3
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica
Elektrina a
magnetizmus Fyzika pre 2.a 3.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh z fyziky
1. a 2. diel SPN
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 3
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica
Periodické
deje Fyzika pre 3. ročník
gymnázia, Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh z fyziky
2. diel SPN
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 3
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica
Energia okolo
nás Fyzika pre 2. a 3.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh z fyziky
1.a 2. diel SPN
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy
internet,
knižnica
79
z fyziky 3
Prometheus 1997
Striedavý prúd Fyzika pre 2.a 3.
ročník gymnázia,
Slovenské
pedagogické
nakladateľstvo
Bratislava
Zbierka úloh z fyziky
1. a 2. diel SPN
Bartuška: Sbírka
řešených úloh
z fyziky 3,
Prometheus 1997
tabuľa,
notebook,
dataprojektor,
videotechnika
pracovné listy,
fyzikálne
pomôcky
internet,
knižnica
VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie a klasifikácia prebieha na základe Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14.mája 2009 na
hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl v znení metodického pokynu č.10/2009-R z 15.júla 2009
a metodického pokynu č.11/2009-R z 25.augusta 2009
Klasifikácia
K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 4 známky (z ústnych alebo písomných
odpovedí), pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po tematických celkoch.
Ústnu odpoveď hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú
odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí informovať
študentov so stupnicou bodovania a poskytnúť študentovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu.
Podľa počtu dosiahnutých bodov hodnotí učiteľ písomnú odpoveď stupnicou známok 1-5. O téme
a termíne písomnej skúšky sú študenti informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej
skúšky (päťminútovky) učiteľ nie je povinný informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3
posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
1) 100% - 90% - výborný
2) 89% - 75% - chválitebný
3) 74% - 50% - dobrý
4) 49% - 25% - dostatočný
5) 24% - 0% - nedostatočný
Výpočet polročnej a koncoročnej známky sa uskutočňuje na základe váhového priemeru známok:
druh odpovede váha známka z odpovede
ústna odpoveď 2 X
päťminútovka 1 Y
vopred oznámená písomka (v polovici alebo na konci tematického
celku)
2
Z
test na konci tematického celku 2 T
referát, projekt, prezentácia 1 r, p
80
Vzorec na výpočet váhového priemeru:
váhhodnôtsúčúč
prtzyxVP
1.1.2.2.1.2.
V prípade výsledných známok 1,5; 2,5; 3,5; 4,5 sa zaokrúhľuje smerom nadol
81
Názov predmetu CHÉMIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet chémia na gymnáziách, ako súčasť vzdelávacej oblasti Človek a príroda,
poskytuje žiakom vhodne vybranými poznatkami zo všeobecnej, anorganickej a organickej
chémie didaktický systém poznatkov o chemických látkach a ich premenách.
Obsah učiva tvoria predovšetkým poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci
stretávajú v bežnom živote. Sú to najmä oblasti ako: chémia potravín a nápojov, kozmetika,
liečivá, čistiace prostriedky a podobne.
V obsahu učiva sú v dostatočnej miere zastúpené aj poznatky, ktoré umožňujú žiakom chápať
význam chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť a prírodu.
Východisko pre poznatky o vlastnostiach anorganických a organických látok a ich premenách
tvoria všeobecne platné, teoretické poznatky a vzťahoch medzi štruktúrou a vlastnosťami látok a
poznatky o zákonitostiach chemických reakcií. Tieto poznatky umožňujú v učebnom predmete
chémia aplikovať v dostatočnej miere jednotlivé myšlienkové operácie a metódy vedeckého
poznávania.
Realizovaním moderných foriem, prostriedkov a vyučovacích metód vyučovania sa vytvárajú
podmienky pre formovanie a rozvíjanie logického a tvorivého myslenia a konania žiakov.
Tvorivé myslenie umožňuje žiakom správne aplikovať poznatky pri riešení problémových úloh
teoretického aj praktického charakteru.
Chémia, ako predmet, ktorý rozširuje všeobecné vzdelanie žiakov, súčasne poskytuje základy
nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie (chemické odbory, medicína, environmentálne vedy a pod.).
Organickou súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém praktických cvičení (laboratórnych
cvičení - LC), ktorých správna realizácia si vyžaduje osvojenie si základných laboratórnych
zručností a návykov presnej a bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Environmentálna výchova /Problémy životného prostredia/ - Halogénderiváty
Environmentálna výchova /Vzťah človeka k prostrediu/ - Halogénderiváty
Ochrana života a zdravia /Riešenie mimoriadnych situácií/ - 1. laboratórne cvičenie
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Vo vyučovaní chémie majú žiaci získať predstavu o stavbe látok a základných chemických,
fyzikálno-chemických a biochemických dejoch.
Dôraz sa kladie najmä na súvislosti s ostatnými prírodovednými predmetmi a na základný vplyv
chemických dejov na životné prostredie.
Každý žiak je vedený k tomu, aby :
- chápal vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok,
- rozumel základným typom chemických reakcií a poznal ich úlohu v prírode a v každodennom
živote,
- správne využíval matematické zručnosti pri základných chemických výpočtoch,
- aplikoval teoretické vedomosti pri realizácii LC,
- pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru spolupracoval v skupine.
III. Predmetové kompetencie:
V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie
k učeniu
plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť,
kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri
svojom štúdiu.
82
komunikačné schopnosti
vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov,
vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje,
zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,
spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky
a ich využitie.
riešenie problémov
analyzovať vybrané problémy,
aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh,
používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení
problémových úloh,
využívať informačné a komunikačné technológie pri riešení problémových úloh,
posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy,
zhodnotiť úspešnosť riešenia problémovej úlohy
logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov
a využiť ich pri riešení problémových úloh.
manuálne
používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,
dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
sociálne
vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,
pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,
vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru,
prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti,
hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení,
prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina týždenne celá trieda / 2 hodiny 1x za 2 týždne – LC / 66 hodín ročne
TC OBSAHOVÁ ČASŤ VÝKONOVÁ ČASŤ
ANORGANICKÁ CHÉMIA
1 PRVKY A ICH ZLÚČENINY
1.1 s-prvky
Vodík
Alkalické kovy
Kovy alkalických zemín
Biogénny prvok, malta, vodný kameň,
tvrdosť vody
Poznať slovenské názvy a značky prvkov
1. a 2. skupiny periodickej sústavy prvkov
(orientácia v periodickej tabuľke)
Uviesť výskyt prvkov 1. a 2. skupiny v
prírode vo forme nerastov (NaCl –
kamenná soľ, MgCO3 – magnezit, CaCO3
– vápenec, CaSO4 2H2O -sádrovec)
Poznať základné vlastnosti vodíka
(skupenstvo, výbušnosť v zmesi s
kyslíkom) a z nich vyplývajúce využitie
vodíka
Poznať aspoň dva spôsoby prípravy vodíka
(napr. reakciou kovu s kyselinou,
alkalického kovu s vodou) – zápis
chemickou rovnicou, popis priebehu
chemickej reakcie
83
Poznať základné vlastnosti sodíka
(redukčné vlastnosti, reakcia sodíka s
vodou, tvorba katiónu)
Poznať vzorce látok s názvom: sóda, sóda
bikarbóna, pálené vápno, hasené vápno,
vápenec
Poznať význam a použitie zlúčenín
alkalických kovov: NaOH, KOH, NaCl,
NaHCO3, Na2CO3
Vysvetliť význam vápenca a sádrovca v
stavebnom priemysle (chemická rovnica
prípravy páleného vápna CaO a haseného
vápna Ca(OH)2)
Porovnať rozpustnosť CaCO3 a Ca(HCO3)2
vo vode (v spojitosti s krasovými javmi)
Vysvetliť rozdiel medzi prechodnou a
trvalou tvrdosťou vody, odstraňovanie
tvrdosti vody (reakcia so sódou, var),
odstraňovanie vodného kameňa
Poznať význam a vplyv iónov Na+, K+,
Ca2+, Mg2+ na ľudský organizmus,
minerálne vody
Vysvetliť použitie NaCl ako konzervačnej
látky
1.2 p-prvky
Sklo
Inertná atmosféra
Ozón
Anomália vody
Spaľovanie (dokonalé, nedokonalé)
Halogény
Vzácny plyn
Poznať výskyt C, Si, Al, N, P, O, S,
halogény a ich zlúčenín v prírode (bauxit,
diamant, grafit - tuha, uhličitany, organické
látky, kremeň, kremičitany,
hlinitokremičitany, íly, kaolín, vzduch,
liadky, fosforečnany, ozón, oxidy,
elementárna síra, sulfidy a sírany: FeS2,
PbS, ZnS, H2S, morská voda, NaCl)
Vedieť, že Si a Al majú po O najväčšie
zastúpenie v zemskej kôre
Zaradiť C, N, P, O, S, F, I medzi biogénne
prvky
Poznať pôsobenie oxidov uhlíka CO a CO2
na živé organizmy
Vedieť, že CO2 je tzv. „skleníkovým
plynom“, a že v hlavnej miere prispieva ku
globálnemu otepľovaniu Zeme
Porovnať a vysvetliť základné vlastnosti
diamantu a tuhy na základe pochopenia ich
kryštálovej štruktúry a typov väzieb
(tvrdosť, resp. štiepateľnosť)
Uviesť a chápať pozitíva a negatíva
použitia NaHCO3 na zníženie kyslosti v
žalúdku
Uviesť hlavný dôvod pre použitie
(NH4)2CO3 a NaHCO3 pri pečení cesta
(vznik CO2 – kyprenie cesta)
Poznať základné vlastnosti Al a z toho
vyplývajúce jeho využitie (odolnosť voči
korózii, nízka hustota, kujnosť - fólie)
84
Poznať skupenský stav dusíka, fosforu,
kyslíka, síry, chlóru a jódu za štandardných
podmienok
Uviesť vlastnosti NH3 (skupenstvo,
zápach, jedovatosť)
Chápať a uviesť dôvod rozpustnosti NH3,
HCl vo vode (vodíkové väzby)
Vedieť o znečistení životného prostredia
oxidmi N (výfukové plyny automobilov a
nadzvukových lietadiel, priemyselné
emisie) a ich príspevok pri vzniku kyslých
dažďov
Poznať využitie N2O (hnací plyn v
šľahačkových sprejoch, anestetikum)
Poznať využitie N2 (inertná atmosféra,
výroba NH3, )
Poznať využitie zlúčenín dusíka a fosforu
(hnojivá)
Poznať využitie fosforu (zápalky, zneužitie
– napalm)
Vedieť, že zlúčeniny uhlíka s dusíkom -
kyanidy sú jedovaté
Poznať význam kyslíka a vody pre ľudský
organizmus
Vysvetliť kyslé vlastnosti H2SO4 a napísať
chemickú rovnicu jej reakcie s vodou
Vysvetliť ekologické problémy súvisiace s
ozónovou vrstvou Zeme (ozón verzus
freóny), kyslými dažďami (oxidy síry)
Poznať negatívny vplyv sulfánu na ľudský
organizmus a jeho charakteristický zápach
Porovnať rozpustnosť O2 a CO2 vo vode a
jej význam v prírode
Vysvetliť prítomnosť kyslíka ako
nevyhnutnú podmienku horenia a vznik
rôznych produktov (CO, CO2) v závislosti
od množstva reagujúceho kyslíka a
negatívny vplyv vznikajúcich produktov na
ľudské zdravie
Poznať najbežnejšie spôsoby využitia
peroxidu vodíka, ozónu, síry, kyslíka
Poznať selén ako biogénny prvok a
základné informácie o jeho vplyve na
ľudský organizmus
Zapísať chemickú rovnicu reakcie H2 a Cl2
(výroba HCl)
Vysvetliť kyslé vlastnosti kyseliny HCl a
zapísať chemickú rovnicu jej reakcie
s H2O, OH- a NaOH
Opísať základný princíp priemyselnej
výroby chlóru
Poznať využitie chlóru a jeho zlúčenín a
jódu ako dezinfekčných prostriedkov a
chlorečnanov ako výbušnín
Vedieť, že kyselina HCl je zložkou
85
žalúdočných štiav a kyselina HF leptá sklo
Odôvodniť malú reaktivitu vzácnych
plynov na základe ich elektrónovej
konfigurácie
Poznať využitie argónu (inertná atmosféra,
žiarovky, výplň okien) a vzácnych plynov
vo výbojových trubiciach
Poznať rádioaktivitu radónu ako rizikový
faktor pre prostredie
1.3 d-prvky
Korózia, hrdza
Oceľ, liatina, zliatina, amalgám
Pasivácia kovov
Vysvetliť základný princíp výroby železa a
ocele a ich využitie (redukcia FeO
uhlíkom)
Poznať základné vlastnosti Cu, Zn, Cr, Mn,
Fe, Ag, Au, Pt, Hg (kujnosť, ťažnosť,
elektrická vodivosť, nízka teplota topenia
Hg, pasivácia Cr a Zn) a z toho
vyplývajúce využitie jednotlivých kovov
Poznať zloženie zliatin bronz, mosadz,
spájka a ich využitie
Poznať triviálny názov a využitie
CuSO4.5H2O
Vysvetliť základnú funkciu hemoglobínu v
ľudskom organizme a vedieť, že obsahuje
katióny železa
Vedieť, že Fe a Ni tvoria základ zemského
jadra
ORGANICKÁ CHÉMIA
2 CHARAKTERISTIKA A ROZDELENIE ORGANICKÝCH LÁTOK
Organická chémia
Organická zlúčenina, štruktúra
organických zlúčenín
Izoméria (konštitučná, priestorová –
cis, trans izoméria)
Acyklický – priamy reťazec,
rozvetvený reťazec, cyklický reťazec
Uhľovodík, uhľovodíkový zvyšok
Nasýtený a nenasýtený uhľovodík
Empirický (stechiometrický) vzorec,
sumárny (molekulový vzorec),
konštitučný (štruktúrny) vzorec,
zjednodušený konštitučný vzorec
Jednoduchá väzba, násobná väzba,
dvojitá väzba, trojitá väzba, väzbovosť
Reakčná schéma, mechanizmus
reakcie, adičná reakcia, eliminačná
reakcia, substitučná reakcia
Polárna a nepolárna molekula
Činidlo, radikál, nukleofil, elektrofil
Alkány, alkény, alkadiény, alkíny,
arény
Heteroatóm
Poznať príčinu existencie veľkého počtu
organických zlúčenín uhlíka (schopnosť
reťazenia)
Určiť väzbovosť atómov C, H, S, O, N a
halogénov v molekulách organických zlúčenín
Zaradiť danú organickú zlúčeninu na základe
jej molekulového, resp. konštitučného vzorca
medzi uhľovodíky a deriváty uhľovodíkov
Zaradiť danú organickú zlúčeninu na základe
jej konštitučného vzorca medzi alkány, alkény,
alkadiény, alkíny, arény, nasýtené a
nenasýtené, zlúčeniny s acyklickým
(rozvetveným a nerozvetveným) a cyklickým
reťazcom, zlúčeniny obsahujúce heteroatóm
Určiť, či sa jedná o empirický, sumárny alebo
konštitučný, resp. zjednodušený konštitučný,
vzorec zlúčeniny
Označiť uhľovodíkový zvyšok a funkčné
skupiny v uvedených vzorcoch
Uviesť jednoduché príklady (štruktúrnym
vzorcom) konštitučných a cis-trans izomérov
Napísať vzorce všetkých konštitučných
izomérov alkánu, alkénu, cykloalkánu s daným
molekulovým vzorcom (C3 – C4)
86
Karcinogén
Určiť, na základe reakčnej schémy alebo
rovnice, či sa jedná o adičnú, eliminačnú alebo
substitučnú reakciu
Vedieť aplikovať poznatok, že uhľovodíky sú
nepolárne zlúčeniny, napr. pri určovaní ich
rozpustnosti vo vode a nepolárnych
rozpúšťadlách, hlavne v spojení s ich využitím
v bežnom živote
3 UHĽOVODÍKY
3.1 Alifatické uhľovodíky
Homologický rad, homologický vzorec
Alkyl, cykloalkyl
Hydrogenácia, dehydrogenácia
Fosílna surovina, zemný plyn, odorizácia
zemného plynu, ropa, frakčná destilácia,
benzín, oktánové číslo benzínu, nafta,
mazut, asfalt, petrochémia, uhlie
Poznať vzorce a triviálne názvy: acetylén,
izoprén
Poznať vzorec a názov alkylových skupín:
metyl-, etyl-, propyl-, butyl-, izopropyl-,
vinyl-
Uviesť príklady alkánov, cykloalkánov,
alkénov, alkadiénov, alkínov (vzorce,
názvy)
Utvoriť názov a napísať vzorec:
nerozvetvených alkánov, alkénov, alkínov
C1 – C10 a cykloalkánov C3 – C6;
rozvetvených alkánov, alkénov a alkínov
C4 – C10 s maximálne dvomi rovnakými
alkylovými skupinami uvedenými vyššie
Poznať skupenstvo alifatických
uhľovodíkov C1-C4, C5-C16 a vyššie
Porovnať dĺžku, pevnosť jednoduchej,
dvojitej a trojitej väzby
Poznať typy reakcií charakteristických pre
alkány (SR), alkény a alkíny (AE,) a uviesť
aspoň jeden ich príklad chemickou
rovnicou
Napísať chemickú rovnicu horenia
(dokonalé, nedokonalé) metánu, napísať
chemickú rovnicu reakcie metánu s Cl2
Napísať chemickú rovnicu reakcie eténu
s H2O, HCl, H2 a využitie týchto reakcií v
priemysle pri výrobe etanolu, PVC a
stužovanie tukov
Poznať spôsob, akým sa v laboratóriu
dokazuje násobná väzba (brómová voda,
KMnO4 - nie chemickou rovnicou)
Vymenovať uhľovodíky, ktoré sa
využívajú ako zdroje energie a príklady ich
konkrétneho využitia (metán, propán,
bután).
Charakterizovať zemný plyn (zloženie,
výbušnosť, farba, zápach – odorizácia,
horľavosť, ťažba, preprava, využitie ako
surovina na výrobu organických látok a
zdroj energie)
Charakterizovať ropu (zloženie, horľavosť,
farba, zápach, ťažba, preprava,
spracovanie, základné frakcie, využitie ako
surovina na výrobu organických látok a
zdroj energie)
87
Porovnať fosílne palivá z hľadiska ich
vyčerpateľnosti, ekologických dôsledkov
ich ťažby, spracovania a využitia, obsahu
škodlivých prímesí (kyslé dažde,
skleníkový efekt)
3.2 Aromatické uhľovodíky
Arén (aromatický uhľovodík)
Poznať vzorce a triviálne názvy: benzén,
styrén, naftalén, toluén
Poznať vzorec a názov skupiny fenyl-
Utvoriť názov a napísať vzorec arénov
odvodených od benzénu s maximálne
dvomi alkylovými skupinami uviesť
príklady aromatických uhľovodíkov
Vysvetliť podstatu aromatického
charakteru arénov
Vedieť, že pre arény sú typické substitučné
elektrofilné reakcie
Poznať negatívny vplyv benzénu a jeho
derivátov na zdravie (karcinogénne účinky)
4 DERIVÁTY UHĽOVODÍKOV
Halogénderiváty
Hydroxyderiváty, alkoholy,
jednosýtny a viacsýtny alkohol,
fenoly, lieh
Étery
Karbonylové zlúčeniny, aldehydy,
ketóny
Nitroderiváty
Amíny
PVC, teflón
Insekticíd, freóny
Karboxylová kyselina
Vymenovať skupiny derivátov uhľovodíkov
podľa funkčnej skupiny a uviesť príklady
zlúčenín z jednotlivých skupín derivátov
uhľovodíkov
Poznať väzbovosť S, O, N a halogénov
Poznať charakteristické skupiny derivátov
uhľovodíkov (F-, Cl-, Br-, I-, -OH, -NO2, -NH2,
-O-, -CO-, -CHO, - COOH) a spôsob tvorenia
ich názvov
Zaradiť danú zlúčeninu (podľa názvu alebo
vzorca) do jednotlivých skupín derivátov
uhľovodíkov
Poznať najdôležitejšie triviálne názvy a vzorce
derivátov uhľovodíkov: chloroform, jodoform,
vinylchlorid, anilín, etylénglykol, glycerol,
fenol, formaldehyd, acetaldehyd, acetón,
kyselina mravčia, octová, šťavelová, benzoová
Utvoriť názov a napísať vzorec derivátov
odvodených od benzénu a alkánov C1 – C10 s
maximálne jednou funkčnou skupinou
uvedenou vyššie
Poznať polárny charakter väzby C-heteroatóm
a vyznačiť čiastkové náboje na atómoch väzby
C-heteroatóm
Poznať typy reakcií charakteristických pre
halogénderiváty a hydroxyderiváty – SN a E
napísať reakčnú schému reakcie brómetánu s
NaOH (SN aj eliminačný produkt)
Chápať, že oxidáciou primárnych alkoholov
vznikajú aldehydy a ďalej karboxylové
kyseliny, oxidáciou sekundárnych alkoholov
vznikajú ketóny aj opačné redukčné procesy
Napísať reakčnú schému oxidácie etanolu na
88
acetaldehyd a kyselinu etánovú
Vedieť, že freóny a mnohé insekticídy majú
charakter halogénderivátov
Porovnať rozpustnosť etanolu vo vode, najmä s
prihliadnutím na skúsenosť z bežného života
Poznať využitie chloroformu, CCl4, metanolu,
glycerolu, etylénglykolu, formaldehydu,
acetónu a ich účinok na ľudský organizmus a
nebezpečenstvo pri manipulácii s nimi (toxicita,
horľavosť, výbušnosť)
Vysvetliť základný princíp výroby etanolu (aj
chemické rovnice), jeho využitie (rozpúšťadlo,
výroba octu, chemická výroba, dezinfekcia,
potravinárstvo) a jeho účinky na ľudský
organizmus
Poznať využitie karboxylových kyselín (
octová, benzoová )
Poznať význam derivátov karboxylových
kyselín pre stavbu lipidov a bielkovín
Poznať využitie freónov, posúdiť vplyv ich
chemického pôsobenia na ozónovú vrstvu a z
toho vyplývajúce dôsledky pre životné
prostredie
5 LABORATÓRNE PRÁCE
Bezpečnosť práce v chemickom
laboratóriu
Anorganická chémia – s, p, d prvky
Organická chémia – uhľovodíky
a deriváty uhľovodíkov
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
v chemickom laboratóriu
Dodržiavať zásady bezpečnej práce
s chemickými látkami v praxi
Poznať základné zásady poskytovania prvej
pomoci
Vedieť pozorovať javy sprevádzajúce pokus,
vyhodnotiť a interpretovať ich
Schopnosť naplánovať si pracovnú činnosť pri
realizácii experimentov
Vedieť zaznamenať výsledok pokusu
Experimentálne dokázať vlastnosti s, p, d
prvkov
Uskutočniť kvalitatívnu analýzu niektorých
iónov vo vzorke
Uskutočniť kvantitatívnu analýzu pomocou
titrácie
Pomocou modelov organických zlúčenín
preskúmať ich štruktúru
Porovnať vlastnosti anorganických
a organických látok
Experimentálne dokázať uhlík a vodík
v organických zlúčeninách
Experimentálne dokázať vlastnosti
uhľovodíkov
Experimentálne dokázať vlastnosti derivátov
uhľovodíkov
V. Formy a metódy práce METÓDY
89
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca
žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje: Chémia pre 1. ročník
Chémia pre 2. ročník
Organická chémia I
Organická chémia II
VII. Hodnotenie predmetu Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 4 známky 3x test + laboratórne práce
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky – váha 2
Seminárne práce, referáty- váha 1
Laboratórne práce – váha 2
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
90
Názov predmetu BIOLÓGIA
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
I. Charakteristika predmetu
Učebný predmet biológia poskytne v rámci štátneho programu stredoškolského vzdelávania
(ISCED 3) základný systém poznatkov o živej prírode, ako predpokladu formovania
prírodovednej gramotnosti.
Poznanie zákonov, ktorými sa riadi živá príroda, je základom pre pochopenie jej fungovania ako
celku a je dôležité pre formovanie citlivého vzťahu k nej.
Toto poznanie je zároveň nevyhnutným predpokladom zodpovedného prístupu k celému
okolitému svetu ako aj sebe samému.
Program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické formy,
metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti, podporujú samostatnosť a kreativitu
žiakov pri práci s informáciami, umožňujú pracovať s prírodninami, realizovať experimenty a
rozvíjajú schopnosť žiakov poznatky aplikovať.
Obsah predmetu (198 hodín) sa odvíja od jeho cieľov a je členený v rámci štátneho programu do
troch základných tematických okruhov.
Druhý ročník je zameraný na poznávanie spoločných znakov, vlastností a prejavov živých
organizmov (33 hodín).
Jednotlivé tematické celky približujú stavbu a organizáciu živých sústav, vysvetľujú podstatu
procesov prebiehajúcich v organizmoch na všetkých úrovniach počnúc bunkou.
Zdôrazňujú vzájomnú súvislosť medzi stavbou a funkciou orgánov, čoho výsledkom sú životné
prejavy organizmov.
Tento tematický okruh poskytne základné informácie dôležité pre pochopenie jednoty živej
prírody.
Praktické cvičenia umožnia žiakom vyskúšať si a v praxi overiť teoretické poznatky rôznymi
formami od klasických laboratórnych prác s prírodninami až po prácu s informáciami
prostredníctvom IKT.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Ochrana života a zdravia /Zdravotná príprava/ - 1. laboratórne cvičenie.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu:
Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v
nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy.
Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti ochrany
živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
III. Predmetové kompetencie:
Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v
nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy.
Kompetencie:
schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci, dynamický
systém;
schopnosť chápať vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím;
vedieť odlišovať zákonité príčiny biologických procesov od ich vonkajších prejavov;
schopnosť hľadať v prírodných javoch a procesoch príčinné súvislosti a tým podporovať logické
myslenie;
posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu;
91
samostatne a slobodne (na základe poznania predmetu), voliť výberové a maturitné predmety,
zodpovedne rozhodovať o svojom ďalšom štúdiu na VŠ a budúcej profesii.
Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka.
Kompetencie:
poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb a živočíchov;
poznať možnosti využitia vlastností a životných prejavov organizmov v biotechnológiách;
poznať nebezpečné a patogénne organizmy, ich účinok na ľudský organizmus, možnosti liečby,
prevencie a poskytnutia prvej pomoci.
Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu.
Kompetencie:
schopnosť pozorovať biologické objekty vo voľnej prírode;
bezpečne manipulovať s bežným biologickým materiálom pri jeho zbere a spracovaní v
laboratóriu;
schopnosť pracovať s bežnými laboratórnymi pomôckami a prístrojmi pri poznávaní
biologického materiálu.
Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti ochrany
živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách).
Kompetencie:
schopnosť vyhľadávať informácie o živej prírode v literatúre a informačných médiách, pracovať s
informáciami;
rozvíjať čitateľskú gramotnosť v oblasti odborného biologického textu;
schopnosť tvorivo riešiť úlohy, poukazovať na príčiny problémov, navrhovať ich riešenia;
schopnosť prakticky riešiť úlohy, interpretovať fakty a vyvodzovať závery;
schopnosť pripraviť vlastné prezentácie a vystúpenia;
schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a
spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce;
schopnosť prezentovať vlastnú prácu, diskutovať, argumentovať, obhájiť vlastné stanovisko;
schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne / 1 hodina týždenne celá trieda / 1x za dva týždenne delená
trieda LC
TC ZÁKLADNÉ ZNAKY, VLASTNOSTI A PREJAVY ŽIVÝCH SÚSTAV (66 hod)
Obsahová časť Výkonová časť
1 VŠEOBECNÉ VLASTNOSTI ŽIVÝCH SÚSTAV (1 hodina)
živá a neživá príroda
organizácia živých sústav
vlastnosti a prejavy organizmov
Pojmy:
živé a neživé,
stavba a štruktúra živého (bunka,
pletivo/tkanivo, orgán, sústava orgánov,
organizmus),
metabolizmus, regulácia, reprodukcia,
schopnosť vyvíjať sa.
Vedieť odlíšiť živé sústavy od neživých
na základe charakteristických vlastností.
Vymenovať jednotlivé organizačné
stupne živých sústav.
Vymenovať základné životné prejavy
organizmov.
92
2 STAVBA A ORGANIZÁCIA TELA ŽIVÝCH ORGANIZMOV (13 hodín)
2.1 Bunka (4)
bunková teória
veľkosť a tvar buniek
základné štruktúry bunky (bunkové
povrchy, membránové a vláknité
štruktúry)
typy buniek (prokaryotická, eukaryotická,
rastlinná, živočíšna)
Pojmy:
prokaryotická a eukaryotická bunka,
rastlinná a živočíšna bunka,
bunkové povrchy (cytoplazmatická
membrána, bunková stena),
cytoplazma,
membránové štruktúry (jadro,
mitochondrie, plastidy, vakuola, lyzozóm,
Golgiho aparát, endoplazmatické
retikulum),
vláknité štruktúry bunky (cytoskelet,
mitotický aparát, chromozómy, bičíky,
brvy),
ribozómy,
neživé súčasti bunky.
Vedieť vysvetliť podstatu bunkovej
teórie.
Na príklade bunky baktérie opísať stavbu
prokaryotickej bunky.
Poznať všeobecnú štruktúru
eukaryotickej bunky.
Poznať význam bunkových povrchov.
Pomocou obrázka vedieť určiť
vnútrobunkové štruktúry.
Vedieť vymenovať membránové
štruktúry a poznať ich význam pre bunku.
Vedieť vymenovať vláknité štruktúry
a poznať ich význam pre bunku.
Poznať rozdiely v stavbe prokaryotickej a
eukaryotickej bunky.
Vedieť odlíšiť rastlinnú a živočíšnu
bunku.
Uviesť príklady na rôzne typy rastlinných
a živočíšnych buniek, vysvetliť vzťah
medzi tvarom a funkciou
špecializovaných buniek.
2.2 Stavba rastlinného tela – cievnaté rastliny (4)
pletivá (delivé, trváce)
vegetatívne orgány (koreň, stonka, list)
reprodukčné orgány (kvet, plod, semeno)
Pojmy:
pletivo, delivé a trváce pletivá,
diferenciácia buniek, krycie, vodivé
a základné pletivá.
Vegetatívne orgány – koreň (koreňové
vlásky, rastový vrchol, koreňová
čiapočka),
Stonka (kambium, cievny zväzok, lyková
a drevná časť cievneho zväzku),
list (čepeľ, žilnatina, epiderma, kutikula,
prieduch).
Reprodukčné orgány – kvet (kvetné
obaly, tyčinka, nitka, peľnica, peľové
zrnko, piestik, blizna, čnelka, semenník,
vajíčko) semeno, plod.
Poznať rozdiely medzi delivými
a trvácimi pletivami z hľadiska
zabezpečenia životných procesov rastlín.
Vedieť vysvetliť funkciu a význam
krycích, vodivých a základných pletív v
rastline.
Vymenovať vegetatívne a reprodukčné
orgány cievnatých rastlín, poznať ich
funkciu
Prostredníctvom obrazového materiálu,
3D modelov (resp. počítačových
simulácií vedieť lokalizovať jednotlivé
typy pletív vo vegetatívnych orgánoch
rastliny.
Vedieť opísať stavbu kvetu
magnóliorastov.
Poznať možnosti praktického využitia
vegetatívnych orgánov, semien, plodov
a častí kvetu rastlín v každodennom
živote človeka.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o možnostiach
spracovania a využitia rastlinných
orgánov v biotechnológiách.
2.3 Základná stavba živočíšneho organizmu – stavovce (5)
špecializácia živočíšnych buniek
tkanivá – základné typy (epitely, spojivá,
svalové a nervové tkanivo),
prehľad orgánových sústav živočíchov
Vedieť porovnať stavbu bunky prvoka
(napr. črievička) a vybranej
špecializovanej bunky (napr. neurón,
červená krvinka a pod.).
93
(krycia, oporná, pohybová, tráviaca,
dýchacia, obehová, vylučovacia, riadiace
sústavy, zmyslové orgány,
rozmnožovacia sústava),
orgány tráviacej sústavy – stavba
a základná funkcia,
význam orgánových sústav pre
fungovanie živočíšneho organizmu ako
celku.
Pojmy:
špecializácia, krvné bunky, pohlavné
bunky,
tkanivo, epitel (krycí, žľazový,
resorpčný, zmyslový), spojivo
(väzivo, chrupka, kosť), svalové
tkanivo (hladký, priečne pruhovaný a
srdcový sval), neurón.
Orgán, orgánová sústava (krycia, oporná,
pohybová, tráviaca, dýchacia, obehová,
vylučovacia, riadiace sústavy, zmyslové
orgány, rozmnožovacia sústava).
Tráviaca sústava (ústna dutina, zuby,
jazyk, slinné žľazy, hltan, pažerák,
žalúdok, dvanástnik, podžalúdková žľaza,
pečeň, žlčník, tenké a hrubé črevo,
konečník, análny otvor).
Vedieť opísať základné typy tkanív,
poznať ich funkciu.
Na príklade anatómie kože, svalu a kosti
vedieť lokalizovať jednotlivé typy tkanív.
Prostredníctvom obrazového materiálu,
3D modelu (resp. počítačových simulácií)
vedieť opísať stavbu tráviacej sústavy
cicavcov.
Vedieť vysvetliť význam jednotlivých
orgánových sústav pre fungovanie
organizmu ako celku.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o rozdieloch v
stavbe vybranej orgánovej sústavy medzi
stavovcami a bezstavovcami.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o rozdieloch v
stavbe vybranej orgánovej sústavy (napr.
dýchacia, obehová) medzi jednotlivými
triedami stavovcov.
3 ŽIVOTNÉ PREJAVY ORGANIZMOV (19 hodín)
3.1 Metabolické procesy
3.1.1 Premena látok a energie (2)
príjem a výdaj látok bunkou
anabolizmus a katabolizmus
prenos energie v bunke
Pojmy:
difúzia, osmóza, aktívny transport.
Látkový a energetický metabolizmus,
anabolizmus, katabolizmus,
autotrofia, heterotrofia,
energia, fotosyntéza, dýchanie,
ATP,
enzýmy, biokatalyzátory.
Vedieť opísať základné mechanizmy
príjmu látok bunkou.
Poznať podstatu anabolických
a katabolických procesov v bunke.
Vedieť uviesť príklady na anabolické a
katabolické deje.
Vedieť vysvetliť význam a funkciu ATP
v bunke.
Poznať význam enzýmov v procesoch
metabolizmu.
3.1.2 Metabolické procesy rastlín (5)
podstata metabolizmu rastlín (asimilácia a
disimilácia),
výživa rastlín (autotrofia, heterotrofia,
mixotrofia),
fotosyntéza (podmienky, priebeh,
význam),
dýchanie rastlín (anaeróbne, aeróbne),
vodný režim (príjem, vedenie a výdaj
vody rastlinou).
Pojmy:
asimilácia, disimilácia,
Vedieť charakterizovať fotosyntézu ako
spôsob autotrofnej výživy rastlín.
Poznať príklady rastlín, ktoré sa vyživujú
heterotrofne a mixotrofne.
Vedieť vysvetliť prečo je fotosyntéza
jedinečný proces v prírode, poznať jej
význam.
Poznať podmienky fotosyntézy.
Vedieť vymenovať vstupné látky
a konečné produkty fotosyntézy.
Vedieť vysvetliť princíp svetelnej
a syntetickej fázy fotosyntézy.
Vysvetliť význam dýchania pre živé
94
výživa rastlín (fotoautotrofia, heterotrofia
– parazitizmus, saprofytizmus,
mixotrofia, symbióza).
Fotosyntéza, chloroplast, asimilačné
pigmenty (chlorofyl, karotenoidy),
svetelná - fotochemická fáza, (chemická
energia, ATP), syntetická fáza (glukóza,
škrob).
Dýchanie, respirácia, biologická oxidácia,
cytoplazma, mitochondria, anaeróbne
dýchanie, kvasenie, aeróbne dýchanie,
(medziprodukt, konečný produkt
dýchania).
Vodný režim, koreňové vlásky, cievne
zväzky, asimilačný a transpiračný prúd,
transpirácia.
organizmy.
Poznať princíp anaeróbneho a aeróbneho
dýchania.
Poznať vstupné látky a konečné produkty
biologickej oxidácie.
Poznať význam kvasenia v prírode a pre
človeka.
Vedieť porovnať fotosyntézu a dýchanie.
Poznať lokalizáciu fotosyntézy a
dýchania v bunke.
Vysvetliť význam vodného režimu pre
rastlinu.
Poznať úlohu vegetatívnych orgánov pri
zabezpečovaní vodného režimu.
Poznať faktory, ktoré ovplyvňujú príjem
a vedenie vody rastlinou.
3.1.3 Metabolické procesy živočíchov (4)
podstata metabolizmu živočíchov
spôsoby výživy živočíchov,
činnosť orgánov tráviacej sústavy,
procesy trávenia (mechanické a
chemické),
procesy vstrebávania,
dýchanie živočíchov,
transport látok,
vylučovanie.
Pojmy:
bylinožravce, mäsožravce,
mimobunkové a vnútrobunkové trávenie,
mechanické a chemické trávenie (tráviace
šťavy – sliny, žlč, žalúdočná, šťava
podžalúdkovej žľazy, enzýmy (amyláza,
pepsín, lipáza, chymozín, kazeín,
trypsín),
vstrebávanie (klky a mikroklky, resorpcia
vody).
Dýchanie, respirácia, mechanizmus
dýchania, výmena dýchacích plynov,
vonkajšie (pľúcne) a vnútorné
(tkanivové) dýchanie.
Transport látok, obehová sústava, telové
tekutiny, tkanivový mok, lymfa,
okysličená, odkysličená krv.
Vylučovanie, homeostáza, difúzia,
filtrácia, nefrón, primárny a definitívny
moč, potné žľazy.
Vedieť vymenovať základné metabolické
deje v organizme živočíchov.
Poznať základné spôsoby výživy
živočíchov.
Porovnať princíp mechanického
a chemického spracovania potravy
živočíchov.
Vedieť charakterizovať funkciu
jednotlivých častí tráviacej sústavy
stavovcov pri spracovaní potravy.
Vedieť porovnať procesy trávenia a
vstrebávania živín.
Vysvetliť princíp dýchania živočíchov
a jeho vzťah k metabolizmu.
Poznať funkciu jednotlivých častí
dýchacej sústavy cicavcov.
Poznať rozdiel medzi vonkajším
a vnútorným dýchaním cicavcov.
Vedieť vysvetliť význam telových tekutín
a obehovej sústavy stavovcov vo vzťahu
k metabolizmu.
Poznať význam a princíp činnosti
vylučovacej sústavy.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o rozdieloch v
stavbe a činnosti tráviacej sústavy
stavovcov vzhľadom na spôsob výživy.
Vedieť vysvetliť ako súvisí činnosti
orgánov tráviacej, dýchacej, obehovej
a vylučovacej sústavy pri zabezpečovaní
metabolických procesov.
3.2 Rozmnožovanie, rast a vývin – ontogenéza (8 hod)
3.2.1 Rozmnožovanie (1)
nepohlavné (princíp, formy)
pohlavné (princíp, formy)
Pojmy:
nepohlavné – vegetatívne rozmnožovanie,
bunkové delenie, rozpad stielky, tvorba
Charakterizovať rozmnožovanie ako
základný životný prejav organizmov.
Na príklade vedieť vysvetliť rozdiely
medzi pohlavným a nepohlavným
rozmnožovaním.
Poznať podstatu a význam nepohlavného
rozmnožovania rastlín a živočíchov.
95
spór, tvorba výtrusov, rozmnožovacie
cibuľky, hľuzy, poplazy, pučanie, Vedieť uviesť príklady zástupcov rastlín
a živočíchov na jednotlivé formy
nepohlavného rozmnožovania.
3.2.2 Delenie buniek (2)
bunkový cyklus
mitóza
meióza
Pojmy:
bunkový cyklus, interfáza, mitóza, Sfáza,
zdvojenie genetickej informácie,
chromozóm, chromatída, centroméra,
diploidná a haploidná bunka,
profáza, metafáza, anafáza, telofáza,
deliace vretienko, mitotický aparát,
meióza, gaméty.
Vedieť opísať fázy bunkového cyklu.
Poznať význam S- fázy bunkového cyklu.
Vedieť odlíšiť chromozóm v interfáze
bunkového cyklu a počas delenia bunky.
Poznať základnú stavbu chromozómu.
Vedieť zdôvodniť rozdiel v počte
chromozómov medzi diploidnou a
haploidnou bunkou.
Vedieť definovať pojem mitóza a
charakterizovať základné fázy
mitotického delenia.
Vysvetliť mechanizmus, ktorý pri mitóze
zabezpečuje zhodu genetickej informácie
dcérskej bunky s materskou.
Poznať význam redukčného delenia
buniek .
3.2.3 Pohlavné rozmnožovanie a životný cyklus
rastlín (2)
rodozmena - striedanie pohlavného a
nepohlavného rozmnožovania
opelenie a oplodnenie u semenných
rastlín
ontogenéza rastlín
Pojmy:
rodozmena, gametofyt, sporofyt,
výtrusnice,
kvet, plod, semeno, samčie a samičie
pohlavné orgány - tyčinka a piestik,
gaméty, vajcová bunka, spermatická
bunka,
opelenie, oplodnenie.
Ontogenéza, klíčenie, rast, vývin,
dormancia.
Na príklade machu vysvetliť princíp
rodozmeny.
Definovať pojmy opelenie a oplodnenie.
Vedieť uviesť príklady na rôzne spôsoby
opelenia semenných rastlín.
Prostredníctvom obrazu stavby kvetu, 3D
modelu (resp. počítačových simulácií)
vedieť opísať proces oplodnenia
semenných rastlín.
Poznať základné rozdiely medzi
oplodnením nahosemenných a
krytosemenných rastlín.
Vedieť opísať základné fázy ontogenézy
rastlín.
Poznať základné vonkajšie a vnútorné
faktory ovplyvňujúce rast rastlín.
Vedieť uviesť príklady zástupcov
jednoročných, dvojročných a trvácich
rastlín.
3.2.4 Pohlavné rozmnožovanie, rast a vývin
živočíchov ( 3)
formy pohlavného rozmnožovania
(hermafroditizmus a gonochorizmus),
oplodnenie (mimotelové, vnútorné)
ontogenéza (embryonálny a
postembryonálny vývin)
Pojmy:
pučanie,
regenerácia,
gaméta,
pohlavné orgány, párenie, vajíčka a
spermie,
hermafroditizmus, gonochorizmus,
pohlavný dimorfizmus,
partenogenéza,
Poznať rozdiely v stavbe vajíčka a
spermie.
Charakterizovať vonkajšie a vnútorné
oplodnenie živočíchov . Uviesť príklady.
Poznať podstatné rozdiely medzi
hermafroditmi a gonochoristami. Uviesť
príklady.
Vedieť odôvodniť, prečo sa aj
hermafrodity pária.
Uviesť príklady živočíchov s priamym a
nepriamym vývinom.
Poznať podstatný rozdiel medzi
embryonálnym a postembryonálnym
vývinom stavovcov.
Vysvetliť vzájomnú súvislosť medzi
podmienkami prostredia, starostlivosťou
potomstvo a množstvom vytvorených
96
oplodnenie, vonkajšie – mimotelové
oplodnenie, vnútorné oplodnenie, zygota,
embryonálny a postembryonálny vývin,
priamy
vývin, nepriamy vývin.
vajíčok.
Vedieť vyhľadať, spracovať
a prezentovať informácie o špecifickom
správaní živočíchov v období
rozmnožovania.
4. PRAKTICKÉ CVIČENIA (33 hodín)
5.1 Práca v biologickom laboratóriu. Poznať zásady bezpečnej práce
v biologickom laboratóriu.
Vedieť správne používať bežné laboratórne
pomôcky (mikroskop, preparačná súprava,
laboratórne sklo).
Vedieť samostatne pripraviť mikroskopický
preparát.
Vedieť používať návod pri príprave
a realizácii biologických pozorovaní a
pokusov
Vedieť vypracovať protokol o pozorovaní a
pokuse.
Vedieť zakresliť, pomenovať a opísať
pozorované biologické objekty.
Vedieť porovnávať pozorované javy,
určovať spoločné a odlišné znaky.
Na základe pozorovania vedieť vysvetliť
životné prejavy organizmov.
Vedieť vyhľadať obrázky a animácie
biologických javov a procesov na internete.
Vedieť zaznamenať, spracovať a vyhodnotiť
údaje získané pri pozorovaniach a pokusoch
(napr. formou tabuliek, grafu).
Vedieť analyzovať získané výsledky.
Vedieť vyvodiť závery.
Vedieť komunikovať, spolupracovať v tíme
pri riešení úloh.
Vedieť prezentovať výsledky práce ústnou
aj písomnou formou.
Poznámky:
Jednotlivé témy praktických cvičení učiteľ
volí podľa konkrétnych podmienok a
možností školy zo zbierky cvičení
uvedených v učebniciach:
Ušáková, K. a kol.: Biológia pre gymnáziá 7
– praktické cvičenia a seminár I. Bratislava:
SPN, 2007.
Ušáková, K. a kol.: Biológia pre gymnáziá 8
– praktické cvičenia a seminár II.
Bratislava: SPN, 2009.
Uvádzané počty hodín sú odporúčané, je
možné ich upraviť podľa konkrétnych
podmienok.
Bezpečnosť práce v laboratóriu.
Práca s mikroskopom.
Príprava natívneho preparátu.
Záznam pozorovania a pokusu.
5.2 Stavba a organizácia tela živých organizmov.
Bunka – pozorovanie rastlinnej a živočíšnej
bunky (vnútrobunkové štruktúry)
Stavba rastlinného tela – pletivá a orgány.
Anatómia a morfológia rastlinných orgánov
(koreň, stonka list).
Tkanivá, orgány a orgánové sústavy
živočíchov. Anatómia vybranej sústavy.
5.3 Životné prejavy organizmov.
Príjem a výdaj látok bunkou (difúzia,
osmóza)
Metabolické procesy rastlín (výživa,
fotosyntéza, dýchanie).
Metabolické procesy živočíchov (procesy
trávenia, dýchanie, vylučovanie).
Delenie bunky, fázy mitózy.
Nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie
rastlín (stavba kvetu, súkvetia a plody).
Vývin (klíčenie a rast).
5.4 dedičnosť a premenlivosť
Riešenie úloh z genetiky – Mendelove
zákony.
Riešenie úloh z molekulárnej genetiky
(komplementarita, prenos genetickej
informácie z DNA na poradie aminokyselín
v bielkovine).
97
V. Formy a metódy práce
METÓDY
výkladovo-ilustratívna metóda
reproduktívna metóda
výkladovo-problémová metóda
heuristická metóda
výskumná metóda
FORMY
metodické (výkladové, dialogické, demonštračné, samostatná práca žiakov)
sociálne (frontálna, individuálna a skupinová práca)
organizačné (vyučovacia hodina, laboratórna práca, projekty ...)
VI. Učebné zdroje:
Biológia pre gymnázia 1 – 4
Internet
Pracovné listy
VII. Hodnotenie predmetu
Predmet sa klasifikuje
Hodnotenie a klasifikácia žiakov vychádza z Metodického pokynu č. 8/2009-R zo 14. mája 2009
Žiak musí mať minimálne 3 známky = 2x test
Test – váha 4
Odpoveď – odporúča sa - váha 2
Projekty, účasť na súťaži – váha 2 (prípadne individuálne posúdenie)
Malé písomky (nové učivo + 3 učivá z opak.) – váha 2
Seminárne práce, referáty, laboratórne práce – váha 1
Aktivita študenta – váha 2
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: 100% - 90% výborný
89% - 75% chválitebný
74% - 50% dobrý
49% - 30% dostatočný
29% - 0% nedostatočný
VZ = známka x váha + známka x váha + známka x váha ...
súčet hodnôt váh
počítame na 2 desatinné miesta: - 0,50 (zaokrúhľujeme nahor)
98
Názov predmetu Dejepis Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Dejepis spolu s humánnou zložkou zemepisu a občianskou náukou tvorí vzdelávaciu oblasť
spoločenskovedeckých predmetov. Je v nej však samostatným predmetom a spolu s nimi v integratívnych
vzťahoch predstavuje jeden z významných prostriedkov procesu humanizácie žiakov. Tí si v ňom
postupne osvojujú kultúru spoločenskej komunikácie a demokratické spôsoby svojho konania na základe
oboznamovania sa s historickým procesom ako s jedným so základných predpokladov komplexného
poznávania sveta a ľudskej spoločnosti.
Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti
a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej,
regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je
predovšetkým postupne poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore
a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej
prítomnosti.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Multikultúrna výchova/ Dominantná kultúra a subkultúry/ Národnostná otázka v Uhorsku.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových
kompetencií - spôsobilosti, schopnosti využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích
i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom:
poznávať históriu , ktorá predstavuje uzavretú minulosť (sumu faktov a letopočtov) so vždy
konečnými a jednostrannými interpretáciami
poznávať história, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu
poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych
(mnohostranných ) školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný prostriedok
nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť didaktického systému
výučby i učebníc dejepisu.
III. Predmetové kompetencie
Žiaci si kladú otázky
použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií
s historickým časom
s historickým priestorom
s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi
aplikujú ich v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri analýze
školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov- stopách po minulosti
99
pri vyhľadávaní relevantných informácií
pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty
pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2. hodiny týždenne
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Zro
d m
od
ern
ej d
ob
y a
naci
on
ali
zmu
s
Zrod modernej doby
Žiaci:
analyzujú príčiny vzniku cisárstva
vyjadria svoj postoj k dobyvačným vojnám Napoleona
rozlíšia multiperspektívny pohľad na osobnosť Napoleona
Bonaparte
analyzujú zjednocovací proces v Taliansku a v Nemecku
Industrializácia a posuny svetovej rovnováhy
Mod
ern
ý s
loven
ský n
áro
d
Formovanie moderného slovenského národa
identifikujú predpoklady rozvíjania národného povedomia
slovenských vzdelancov
rozpoznajú základné aktivity troch generácií národne
uvedomelých vzdelancov
zhodnotia význam činnosti troch generácií
národne uvedomelých vzdelancov
zhodnotia výsledky revolučných rokov z pohľadu
jednotlivých sociálnych vrstiev
Slovensko po revolúcii a v období dualizmu
Od
ko
nce
rtu
veľ
mocí
k 1
.sv
.
vo
jne
Vznik USA analyzujú príčiny vzniku svetového trhu a obchodu
zdôvodnia záujem o nové územné prerozdelenie sveta
koncom 19. a začiatku 20. Storočia
analyzujú situáciu veľmocenskej politiky v 2. polovici
19. storočia
Čína a Japonsko
Afrika
100
Vznik vojenských blokov- Trojspolok a Dohoda
identifikujú príčiny vzniku veľmocenských blokov
rozlíšia ciele Trojspolku a Dohody
vymedzia príčiny 1. svetovej vojny
Slo
váci
v R
ak
úsk
o-U
hors
ku
Industrializácia Slovenska Slovensko pred 1.sv. vojnou
rozpoznávajú spoločné na rozdielne mocenské inštitúcie
v jednotlivých častiach monarchie
špecifikujú postavenie Slovákov v monarchii
rozpoznávajú okolnosti vzniku a ciele prvých politických
strán na Slovensku
zhodnotia význam Matice slovenskej a kultúrnych spolkov
v živote Slovákov
identifikujú proces modernizácie monarchie v 2. polovici
19. storočia
vymedzia príčiny a dôsledky ďalšej vysťahovaleckej vlny
Slovákov do zámoria
špecifikujú spôsob života Slovákov v USA
V. Metódy a formy práce
dôraz na aktívne učenie
metóda rozhovoru
kooperatívne učenie
skupinová práca
tvorba projektov
VI. Učebné zdroje
Dejepis pre 2. ročník
Historické pramene
Atlasy, noviny, časopisy
101
IT- webové stránky
odborná a literárnovedecká literatúra, historická beletria
VII. Hodnotenie predmetu
Kritéria hodnotenia a klasifikácie vychádzajú z Metodického usmernenia č. 21 / 2011, ktorým sa
upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v SR, a z praktických pedagogických
skúsenosti vyučujúcich.
Za jedno klasifikačné obdobie
Počet známok : minimálne 3
Písomné práce, testy: 2 známky s váhou 2
Ústna odpoveď: 1 známka s váhou 1
Seminárne práce, projekty: podľa aktuálnosti a obtiažnosti tematického celku
Základom pre klasifikáciu bude žiakov dosiahnutý počet bodov z maximálneho počtu bodov jednotlivých
hodnotených prác a odpovedí, prevedený na percentá a následne na známku podľa nasledujúcej
klasifikačnej stupnice:
100% - 90% = výborný
89% - 75% = chválitebný
74% - 50% = dobrý
49% - 30% = dostatočný
29% - 0% = nedostatočný
V prípade, že žiak nezískal za klasifikačné obdobie v čase vyučovanie 3 známky, učiteľ určí náhradný
termín na preskúšanie. Ak sa žiak nedostaví na skúšanie, za nepreukázanie vedomostí z daného učiva mu
učiteľ môže udeliť známku nedostatočný.
102
Názov predmetu GEOGRAFIA
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu
Geografia v 2. ročníku gymnázia je zameraná na regionálnu geografiu sveta prostredníctvom tém
humánnej geografie.
Koncepcia spracovania tém sa dotýka charakteristiky obyvateľstva, rozmiestnenia obyvateľstva v
jednotlivých častiach sveta, sídla, ich charakteristiky, zaujímavosti, štruktúra sídiel v rôznych častiach
sveta, porovnanie a spôsob života aj so zameraním na problémy, ktoré sú spojené s rastom miest.
Charakteristika štátov je zameraná na porovnávanie vybraných charakteristík v regiónoch. Podobne
aj hospodárska charakteristika je zameraná viac na ťažiskové oblasti na svete. Do popredia posúvame
rôznorodosť jednotlivých kultúr v rôznych častiach sveta.
Učebný predmet geografia vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s rôznymi mapami,
štatistickými materiálmi a inými zdrojmi informácií.
Geografia sa zameriava tiež na zdokonaľovanie sa v zručnostiach pri narábaní s databázami,
diagramami, grafmi, fotodokumentáciou i v podobe výstupov tematických máp. Predmet integruje aj
témy osobného a sociálneho rozvoja, environmentálnej výchovy, multikultúrnej výchovy, témy
s mediálnej výchovy.
V rámci napĺňania geografických cieľov, obsahu a štandardu sa nekladie dôraz na osvojovanie
encyklopedických poznatkov, ťažiskom je zamerať sa na identifikáciu základných zákonitostí, väzieb,
aktuálnych problémov na Zemi a v spoločnosti, ich riešenie a iné.
Prostredníctvom geografie žiaci získavajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie
a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej a kultúrnej krajiny, kladný postoj
k svojmu okoliu a k sebe samému.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova /Internet ako efektívna pomôcka/ Svet
Osobnostný a sociálny rozvoj /Hodnoty/ Európa, svet
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Ciele predmetu sa odvíjajú od hlavného cieľa – zvládnuť a správne využívať nadobudnuté
geografické poznatky v praxi.
Žiakovi pomáhajú:
rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať
všímať si priestor v ktorom žijeme a jeho zmeny
riešiť modelové situácie, prípadové štúdie
prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta
vedieť čítať mapu
orientovať sa podľa mapy v praxi (plány miest, autoatlas)
vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi
vysvetliť prírodné javy na základe vedomostí
rozumieť grafom, diagramom
hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie
svoje riešenia problémov interpretovať (tvorba prezentácií).
diskutovať o návrhoch
oceniť krásu kultúrnych pamiatok.
III. Predmetové kompetencie
103
Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Svet Žiaci vnímajú odlišností medzi jednotlivými,
národmi, kultúrami a náboženstvami, čo v konečnom
dôsledku vedie k odmietavému postoju
k intolerancii, xenofóbii a násiliu.
Vedia prezentovať informácie o obyvateľstve
a hospodárstve jednotlivých častí sveta z rôznych
zdrojov, zatriediť ich, vyhodnotiť a objektívne
spracovať.
Sú schopní diskutovať o význame jednotlivých
odvetví hospodárstva a ich vplyve na život ľudí
v danej lokalite.
Dokážu samostatne vyjadrovať vlastné myšlienky ,
názory a postoje, a zároveň dokážu používať
adekvátne argumenty na ich obhajobu.
Európa Vedia vymodelovať priestor s infraštruktúrou, v
ktorom sa môže prevádzať priemyselná výroba
ľubovoľného odvetvia..
Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien
geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív
vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť
alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja.
Vytvoriť komplexnú prezentáciu vybraného štátu pre
modelovú cestovnú kanceláriu.
Ázia Vedia prezentovať informácie o obyvateľstve
a hospodárstve jednotlivých častí Ázie z rôznych
zdrojov, zatriediť ich, vyhodnotiť a objektívne
spracovať.
Dokážu racionálne zhodnotiť dosahy ľudskej
činnosti na životné prostredie a budovať postoje,
ktoré sú v súlade s optimalizáciou využitia krajiny
pri minimálnych zásahoch do prírody (trvale
udržateľný rozvoj).
Vedia získavať aktuálne údaje z rôznych zdrojov,
hodnotiť stav prírodných a kultúrnych pamiatok,
chápať ich význam a podporovať ich ochranu.
Vytvoriť prezentáciu kultúrnych zvyklostí a tradícii
vo vybraných štátoch sveta.
Afrika Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien
geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív
104
vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť
alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja.
Vedia prezentovať informácie o obyvateľstve
a hospodárstve jednotlivých častí Afriky z rôznych
zdrojov, zatriediť ich, vyhodnotiť a objektívne
spracovať.
Vedia získavať aktuálne údaje z rôznych zdrojov,
hodnotiť stav prírodných a kultúrnych pamiatok,
chápať ich význam a podporovať ich ochranu.
Amerika Vedia prezentovať informácie o obyvateľstve
a hospodárstve jednotlivých častí Ameriky z rôznych
zdrojov, zatriediť ich, vyhodnotiť a objektívne
spracovať.
Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien
geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív
vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť
alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja.
Vedia získavať aktuálne údaje z rôznych zdrojov,
hodnotiť stav prírodných a kultúrnych pamiatok,
chápať ich význam a podporovať ich ochranu.
Vytvoriť prezentáciu kultúrnych zvyklostí a tradícii
vo vybraných štátoch sveta.
Austrália a Oceánia Vedia prezentovať informácie o obyvateľstve
a hospodárstve jednotlivých častí Austrálie a
Oceánie z rôznych zdrojov, zatriediť ich, vyhodnotiť
a objektívne spracovať.
Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien
geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív
vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť
alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja.
Vedia získavať aktuálne údaje z rôznych zdrojov,
hodnotiť stav prírodných a kultúrnych pamiatok,
chápať ich význam a podporovať ich ochranu.
Polárne oblasti Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien
geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív
vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť
alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja.
Oceány Vedia prezentovať informácie o využití oceánov
v hospodárstve z rôznych zdrojov, zatriediť
ich, vyhodnotiť a objektívne spracovať.
105
Sú schopní diskutovať o význame oceánov a ich
vplyve na život ľudí v danej lokalite.
Ochrana a tvorba krajiny Racionálne zhodnotiť dosah ľudskej činnosti na
životné prostredie a budovanie postojov, ktoré sú v
súlade s optimalizáciou využitia krajiny pri
minimálnych zásahoch do prírody (udržateľný
rozvoj).
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne
Prehľad tematických celkov Orientačná hodinová dotácia
Svet 11 hodín
Európa 20 hodín
Ázia 10 hodín
Afrika 5 hodín
Amerika 10 hodín
Austrália a Oceánia 5 hodín
Polárne oblasti 1 hodina
Oceány 2 hodiny
Ochrana a tvorba krajiny 2 hodiny
Tematický celok Téma Obsahový štandard Výkonový štandard
Svet Dynamika
obyvateľstva
rozmiestnenie obyvateľstva
v jednotlivých regiónoch
sveta, najväčšie populácie
sveta
pohyb obyvateľstva –
prirodzený, mechanický,
migrácia obyvateľstva,
druhy migrácie a jej
prejavy
Na základe údajov vytvoriť
informácie o oblastiach
s vysokou koncentráciou
obyvateľstva.
Vysvetliť dôvody migrácie,
problémy migrantov.
Zhodnotiť ako prírodné
pomery môžu ovplyvniť
rozmiestnenie osídlenia.
Porovnať rozmiestnenie
obyvateľov v rôznych
častiach sveta.
Vytvoriť najväčšie
zoskupenia obyvateľstva.
Na základe odborných textov
a získaných údajov zo
zdrojov porovnať v čom
zásadnom prispeli staroveké
civilizácie k rozvoju
poznania.
106
Štruktúra
obyvateľstva
Charakteristika
obyvateľstva podľa
pohlavia, veku, rasy,
národnosti, náboženstva
náboženstvá, kultúrne
tradície,čínska kultúra,
japonská,
grécka, polynézska,
olympijské hry,
olympizmus, fair-play
Rozlišovať rôzne súčasti
kultúr,
Získavať informácie o
miestnom, národnom,
európskom a svetovom
kultúrnom dedičstve, zasadiť
ich do komplexu krajiny.
Vážiť so kultúrne a umelecké
hodnoty svetových kultúr.
Porovnať základné črty
svetových náboženstiev.
Diskutovať na tému: má
náboženstvo miesto v našom
živote?
Poznať základné
charakteristiky
spoločenského správania.
Vyjadriť sa k tradíciám,
poznať ich hodnotu.
Sídla Sídla, klasifikácia sídiel –
aglomerácia, konurbácia,
megalopolis. Proces
urbanizácie. Súčasné
tendencie urbanizácie.
Vysvetliť ako vplývajú
prírodné pomery na vznik
sídla.
Porovnať mesto a prírodu na
vybraných miestach.
Opísať vybrané mestá a ich
atmosféru.
Opísať multikultúrnosť
sídiel.
Vysvetliť pojem urbanizácia,
dôvody urbanizácie,
porovnať svetadiely v
urbanizácii.
Uviesť problémy spojené
s urbanizáciou.
107
Hospodárstvo
a politická
situácia.
Ekonomika a obchod
v regiónoch. Vznik a vývoj
priemyselnej výroby.
Odvetvia priemyslu.
Príčiny nerovnomerného
rozmiestnenia priemyslu.
Hlavné priemyselné oblasti.
organizácie, OSN, NATO,
EÚ
Porovnať postavenie
vybraných štátov v
hospodárstve sveta,
Ktoré druhy hospodárstva
stagnujú a ktoré majú
rastový trend.
Ako sa na hospodárskom
raste prejaví aj v budúcnosti
globálna kríza.
Vysvetliť vplyv prírodných
pomerov na rozvoj
hospodárstva.
Na základe získaných údajov
zo zdrojov porovnať objem a
nákladovosť jednotlivých
druhov dopravy a taktiež aj
z hľadiska ekologického.
Vytvoriť vlastný zoznam
oblastí cestovného ruchu,
Vedieť sa orientovať na
politickej mape sveta.
Poznať zameranie
jednotlivých organizácií.
Európa
Fyzicko-
geografická
charakteristika
Európy.
Socio-
ekonomická
charakteristika
Európy.
Štáty Európy.
rozmiestnenie obyvateľstva
v Európe, oblasti vysokej
koncentrácie obyvateľstva
Paríž, Londýn, Praha,
Štokholm, Rím, Salzburg,
Moskva
všetky štáty Európy a ich
hlavné mestá
priemyselná výroba,
poľnohospodárstvo, služby,
veda, finančníctvo
hospodárstvo a prírodné
pomery
druhy cestovného ruchu,
výber miest cestovného
ruchu, destinácie, kultúrno-
historické pamiatky,
UNESCO
Porovnať rozmiestnenie
obyvateľstva v Európe s
rozmiestnením v iných
svetadieloch.
Vymenovať a zdôvodniť
oblasti najhustejšej
koncetrácie obyvateľstva.
Vymenovať hlavné mestá
štátov Európy.
Charakterizovať vybrané
štáty Európy.
Charakterizovať
hospodárstvo.
Získavať údaje z odbornej
literatúry, interpretovať ich,
hodnotiť javy, získavať údaje
z diagramov, štatistických
údajov, tematických máp,
Porovnávať vybrané tri štáty
108
a hlavné mestá.
Vytvoriť vlastný zoznam
oblastí cestovného ruchu,
Získavať informácie o
svetovom kultúrnom
dedičstve.
Ázia Fyzicko-
geografická
charakteristika
Ázie.
Socio-
ekonomická
charakteristika
Ázie.
Štáty Ázie
rozmiestnenie obyvateľstva
v Ázii, Indogangská nížina,
Čína, problémy populačnej
explózie, riedko zaľudnené
oblasti na Sibír
Dillí, Bombaj, Peking,
Jeruzalem, Abu Dhabí,
Tokio
Vybrané štáty a ich hlavné
mestá.
priemyselná výroba,
poľnohospodárstvo, služby,
veda, finančníctvo
hospodárstvo a prírodné
pomery
druhy cestovného ruchu,
výber miest cestovného
ruchu, destinácie, kultúrno-
historické pamiatky,
UNESCO
Porovnať rozmiestnenie
obyvateľstva v Ázie s
rozmiestnením v iných
svetadieloch.
Vymenovať a zdôvodniť
oblasti najhustejšej
koncetrácie obyvateľstva.
Vymenovať hlavné mestá
vybraných štátov Ázie.
Charakterizovať vybrané
štáty Ázie.
Charakterizovať
hospodárstvo.
Získavať údaje z odbornej
literatúry, interpretovať ich,
hodnotiť javy, získavať údaje
z diagramov, štatistických
údajov, tematických máp,
Vytvoriť vlastný zoznam
oblastí cestovného ruchu,
Získavať informácie o
svetovom kultúrnom
dedičstve.
Afrika
Fyzicko-
geografická
charakteristika
Afriky.
Socio-
ekonomická
charakteristika
Afriky.
Štáty Afriky.
rozmiestnenie obyvateľstva
v Afrike, oblasti vysokej
koncentrácie obyvateľstva
priemyselná výroba,
poľnohospodárstvo, služby,
veda, finančníctvo
hospodárstvo a prírodné
pomery
druhy cestovného ruchu,
výber miest cestovného
ruchu, destinácie, kultúrno-
historické pamiatky,
UNESCO
Porovnať rozmiestnenie
obyvateľstva v Afrike s
rozmiestnením v iných
svetadieloch.
Vymenovať a zdôvodniť
oblasti najhustejšej
koncetrácie obyvateľstva.
Vymenovať hlavné mestá
vybraných štátov Afriky.
Charakterizovať vybrané
štáty Afriky.
Charakterizovať
109
hospodárstvo.
Získavať údaje z odbornej
literatúry, interpretovať ich,
hodnotiť javy, získavať údaje
z diagramov, štatistických
údajov, tematických máp,
Vytvoriť vlastný zoznam
oblastí cestovného ruchu,
Získavať informácie o
svetovom kultúrnom
dedičstve.
Amerika Fyzicko-
geografická
charakteristika
Ameriky.
Socio-
ekonomická
charakteristika
Ameriky.
Štáty Ameriky
rozmiestnenie
obyvateľstva v severnej
a južnej Amerike, oblasti
koncentrácie,
rozmiestnenie obyvateľstva
v Európe, oblasti vysokej
koncentrácie obyvateľstva
priemyselná výroba,
poľnohospodárstvo, služby,
veda, finančníctvo
hospodárstvo a prírodné
pomery
druhy cestovného ruchu,
výber miest cestovného
ruchu, destinácie, kultúrno-
historické pamiatky,
UNESCO
Charakterizovať vybrané
štáty Ameriky a ich hlavné
mestá.
Charakterizovať
hospodárstvo.
Získavať údaje z odbornej
literatúry, interpretovať ich,
hodnotiť javy, získavať údaje
z diagramov, štatistických
údajov, tematických máp,
Porovnať rozmiestnenie
v severnej Amerike a južnej
Ameriky.
Porovnať ich pôdorys,
stavby, štruktúru mesta, život
obyvateľov v meste.
Vytvoriť vlastný zoznam
oblastí cestovného ruchu,
Získavať informácie o
svetovom kultúrnom
dedičstve.
Austrália a
Oceánia
Fyzicko-
geografická
charakteristika
Austrálie a
Oceánie.
Socio-
ekonomická
charakteristika
rozmiestnenie
obyvateľstva, vplyv
prírodných podmienok na
rozmiestnenie, príchod
obyvateľov z Európy,
Aboriginovia, vzťah
Európanov a Aboriginov
Sydney, Brisbane,
Melbourne, Canberra,
spolužitie rôznych kultúr
Porovnať rozmiestnenie
obyvateľstva Austrálie
a Oceánie.
Vymenovať a zdôvodniť
oblasti najhustejšej
koncetrácie obyvateľstva.
Vymenovať hlavné mestá
vybraných štátov.
Charakterizovať vybrané
110
Austrálie a
Oceánie.
Štáty Austrálie
a Oceánie.
v Sydney
priemyselná výroba,
poľnohospodárstvo, služby,
veda, finančníctvo
hospodárstvo a prírodné
pomery
druhy cestovného ruchu,
výber miest cestovného
ruchu, destinácie, kultúrno-
historické pamiatky,
UNESCO
štáty Austrálie a Oceánie.
Charakterizovať
hospodárstvo.
Získavať údaje z odbornej
literatúry, interpretovať ich,
hodnotiť javy, získavať údaje
z diagramov, štatistických
údajov, tematických máp,
Vytvoriť vlastný zoznam
oblastí cestovného ruchu,
Získavať informácie o
svetovom kultúrnom
dedičstve.
Polárne oblasti Polárne oblasti Arktída, Antarkída Charakterizovať oblasti.
Získavať údaje z odbornej
literatúry, interpretovať ich,
hodnotiť javy, získavať údaje
z diagramov, štatistických
údajov, tematických máp,
Oceány Oceány Svetový oceán,
hospodárske využitie
Charakterizovať oblasti.
Získavať údaje z odbornej
literatúry, interpretovať ich,
hodnotiť javy, získavať
údaje z diagramov,
štatistických údajov,
tematických máp,
Ochrana
a tvorba krajiny
Globálne
problémy Skleníkový efekt, kyslé
dažde, ozónová diera,
choroby, epidémie,
terorizmus
Získavať aktuálne údaje zo
zdrojov, hodnotiť stav
prírodných a kultúrnych
pamiatok.
Diskutovať na tému
významu prírodných
kultúrnych, technických
a umeleckých pamiatok a
podporovať ich ochranu.
Na základe aktuálnych
údajov získaných zo zdrojov
uviesť oblasti ohrozenia a
príčiny problémov.
111
V. Metódy a formy práce V rámci usporiadania učiva, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov
vyučovacieho procesu uplatníme tieto metódy a formy práce:
Prehľad tematických
celkov
Metódy práce Formy práce
Svet informačná
reproduktívna
problémový výklad
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov
Európa informačná
reproduktívna
problémový výklad
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov
Ázia informačno – receptívna
reproduktívna
problémový výklad
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov
Afrika informačná
reproduktívna
problémový výklad
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov
Amerika informačná
reproduktívna
problémový výklad
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov
Austrália a Oceánia informačná
reproduktívna
problémový výklad
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
frontálna výučba
individuálna práca žiakov
skupinová práca žiakov
Polárne oblasti informačná
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
frontálna výučba
individuálna práca
žiakov
skupinová práca
žiakov
Oceány informačná frontálna výučba
112
reproduktívna
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
individuálna práca
žiakov
skupinová práca
žiakov
Ochrana a tvorba krajiny informačná
problémový výklad
prezentácia žiackych prác
v programe PowerPoint
frontálna výučba
individuálna práca
žiakov
skupinová práca
žiakov
VI. Učebné zdroje
Názov
tematického
celku
Odborná literatúra Didaktická
technika
Materiálne
vyučovacie
prostriedky
Ďalšie zdroje
Svet Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tomláči, L. a kol.
VKÚ-Harmanec
2009
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa
Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy
Internet
Časopisy
Populárno-
náučná
literatúra
Európa Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tomláči, L. a kol.
VKÚ-Harmanec
2009
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa
Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy
Internet
Časopisy
Populárno-
náučná
literatúra
Ázia Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Notebook Školský atlas
sveta
Internet
113
Tomláči, L. a kol.
VKÚ-Harmanec
2009
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy
Časopisy
Populárno-
náučná
literatúra
Afrika Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tomláči, L. a kol.
VKÚ-Harmanec
2009
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa
Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy
Internet
Časopisy
Populárno-
náučná
literatúra
Amerika Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tomláči, L. a kol.
VKÚ-Harmanec
2009
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Interaktívna
tabuľa
Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Nástenné mapy
Internet
Časopisy
Populárno-
náučná
literatúra
Austrália a
Oceánia Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tomláči, L. a kol.
VKÚ-Harmanec
2009
Encyklopédia
ZEM (James F.
Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
Internet
Časopisy
Populárno-
náučná
literatúra
114
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
školy.
Nástenné mapy
Polárne
oblasti
Oceány
Ochrana
a tvorba
krajiny
Geografia pre 2.
ročník gymnázií
Tomláči, L. a kol.
VKÚ-Harmanec
2009
Encyklopédia
ZEM (James F.
Luhr, IKAR)
Geografia (SŠ) v
otázkach a
úlohách
(Likavský)
Notebook
Dataprojektor
Videotechnika
Školský atlas
sveta
Kolektív
autorov · VKÚ
Harmanec, 2005
Školský atlas
sveta je ucelený
atlas pre potreby
školy.
Internet
Časopisy
Populárno-
náučná
literatúra
VII. Hodnotenie predmetu
Zásady hodnotenia v predmete geografia sú v súlade s Metodickým usmernením č. 15/2006-R zo 7.
júna 2006, ktorým sa upravuje postup hodnotenia a klasifikácie žiakov stredných škôl v Slovenskej
republike. K polročnej a koncoročnej klasifikácii sú potrebné minimálne 3 známky – z ústnych,
písomných odpovedí alebo z orientácie na mape. Ústnu odpoveď učiteľ hodnotí bezprostredne po
odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodní. Písomnú odpoveď absolvujú študenti v priebehu, alebo po
skončení tematického celku. Učiteľ musí študentov informovať o stupnici hodnotenia a poskytnúť
študentovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. Podľa počtu dosiahnutých bodov ohodnotí
učiteľ písomnú odpoveď známkou 1-5. O téme a termíne písomnej skúšky musí učiteľ študentov
informovať týždeň vopred, o termíne krátkej písomnej skúšky (5 minútovka) učiteľ nie je povinný
informovať vopred, pričom jej témou sú maximálne 3 posledné vyučovacie látky.
Stupnica hodnotenia písomných odpovedí: počet bodov známka
100%-90% výborný
89%-75% chválitebný
74%-50% dobrý
49%-30% dostatočný
29%-0% nedostatočný
Klasifikácia sa uskutočňuje na konci každého klasifikačného obdobia. Stupeň prospechu sa určuje
na základe známok získaných v danom klasifikačnom období. Stupeň prospechu sa určuje na základe
známok, zároveň sa prihliada na systematickosť v práci žiaka , na jeho prejavované osobné a sociálne
kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať , a to počas
celého klasifikačného obdobia.
115
Názov predmetu Občianska náuka
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
I. Charakteristika predmetu Predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom orientovať sa v
sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb. Otvára cestu k
realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného konania i
konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v
škole, činnosťou dôležitých politických inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa
jednotlivcov do občianskeho života. Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel
jednotlivcov pre osobnú i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote
demokratickej spoločnosti. Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii a
uplatneniu sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle, oboznamuje so základným kategoriálno-
pojmovým aparátom filozofie, prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského
myslenia.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém:
Mediálna výchova/ Komunikácia v médiách a cez médiá/ Sociológia
Multikultúrna výchova/ Dominantná kultúra a subkultúry/ Sociológia
Osobnostný a sociálny rozvoj/ Psychohygiena/ Psychológia
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:
sociálnych a personálnych,
spoločenských a občianskych,
iniciatívnosť a podnikavosť,
schopnosť naučiť sa učiť.
Vedie žiaka k:
podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
orientácii v ekonomických faktoch tvoriacich rámec každodenného života,
aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu
základných princípov demokracie a tolerancie,
vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,
rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach
modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu,
získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktorému
umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle,
uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov,
názorov a postojov,
k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,
vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a
spoločenskovedného charakteru,
rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu
zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.
III. Predmetové kompetencie Názov tematického celku Predmetové kompetencie
Človek ako jedinec Utvárať vedomie vlastnej identity a identity druhých ľudí
116
Realisticky sebapoznávať a sebahodnotiť
Akceptovať vlastnú osobnosť a osobnosti druhých ľudí.
Človek a spoločnosť Utvárať vedomie jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v
spoločnosti.
Základné ekonomické
problémy a ich riešenie
Kriticky hodnotiť informácie
Vedieť zhodnotiť fungovanie trhu
Trhový mechanizmus Vedieť zhodnotiť fungovanie trhu
Trh práce Dokázať si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy.
Nezamestnanosť a jej
sociálno-ekonomický
dopad
Vedieť získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných
príležitostiach.
Ovládať informačné technológie.
Svet práce Byť flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny.
Vedieť prezentovať sám seba a výsledky svojej práce.
Dokázať kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj.
Úloha peňazí a
finančných inštitúcií
Osvojiť si základy finančnej gramotnosti.
Porozumieť základným pojmom v oblasti finančníctva a sveta peňazí.
Aktualizácia učiva Vedieť aktívne komunikovať a pracovať s údajmi.
Práca s IKT
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý vo štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: jedna hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Človek ako
jedinec Podstata ľudskej
psychiky,
psychológia, psychika,
prežívanie, správanie
psychologické
disciplíny
Žiak vie:
vysvetliť, čím sa psychológia zaoberá,
rozlíšiť medzi pojmami psychický a psychologický
vysvetliť pojmy psychika, prežívanie, vnímanie
a správanie,
opísať, ako človek vníma, prežíva a poznáva skutočnosť,
seba a druhých,
opísať, čo vplýva na vnímanie a poznávanie človeka,
na príkladoch rozlíšiť základné psychologické disciplíny,
uviesť príklady životných situácii, v ktorých možno
využiť psychologické poznatky,
kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca. Osobnosť človeka,
Psychické javy
osobnosti,
psychické procesy,
stavy a vlastnosti,
motívy a postoje,
vnímanie, pozorovanie,
pamäť, myslenie,
emócie
vedomie, charakter
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať pojem osobnosť,
rozlíšiť 3 skupiny psychických javov (procesy, stavy,
vlastnosti),
na príkladoch rozlíšiť psychické procesy,
porovnať vnem a predstavu,
uvedomiť si a na príkladoch popísať, ako sa psychické
procesy prejavujú v správaní, komunikácii medzi ľuďmi,
na konkrétnych prípadoch ilustrovať, čo je afekt, nálada,
strach, tréma a zlosť,
kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca. Vývin psychiky a
učenie,
dedičnosť, prostredie
schopnosti, inteligencia,
nadanie
Žiak vie:
porovnať rôzne metódy učenia,
na príkladoch rozlíšiť druhy učenia,
rozlišovať medzi pojmami schopnosti, inteligencia,
nadanie,
diskutovať o miere vplyvu dedičnosti a prostredia na
vývin jedinca,
117
kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca temperament, typológia
osobnosti, sangvinik, melancholik,
cholerik, flegmatik,
introvert, extrovert
Žiak vie:
vlastnými slovami definovať pojem temperament,
vysvetliť príčiny odlišnosti ľudí a rôznorodosť prejavov
ich správania,
vysvetliť príčiny individuálnych rozdielov medzi ľuďmi,
na príkladoch rozpoznať prejavy ľudí rôzneho
temperamentu,
rozlišovať typológiu osobnosti Hyppokrata a Junga,
rozlíšiť seba i iných na základe rôznych typov
temperamentu,
aplikovať získané poznatky pri sebapoznávaní, poznávaní
druhých ľudí, voľbe profesijnej orientácie.
kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca,
vytvoriť psychologické profily vybratých profesií podľa
rôznych druhov temperamentu. Psychológia v
každodennom živote, duševná hygiena, zdravie
a stres, poradenstvo
Žiak vie:
vysvetliť zásady duševnej hygieny,
definovať pojmy stres, stresor,
identifikovať príčiny stresu,
rozpoznať stresory, ktoré determinujú jeho správanie,
uviesť dôsledky stresu,
uviesť príklady životných situácii, v ktorých možno
využiť psychologické poznatky,
navrhnúť možné vhodné spôsoby vyrovnávania sa s
náročnými životnými skúsenosťami,
kriticky posúdiť význam psychologických poznatkov pre
jedinca.
Človek a
spoločnosť
Proces socializácie, sociológia, spoločnosť,
jednotlivec, sociálne
správanie, socializácia,
sociálne vzťahy, sociálne
skupiny, sociálny status,
sociálne roly, sociálne
pozície, sociálny konflikt,
Žiak vie:
vysvetliť úlohu a predmet sociológie v živote človeka,
vysvetliť proces socializácie jednotlivca
charakterizovať spoločnosť ako zložitý systém vzťahov
jednotlivca a sociálnych skupín,
porovnať sociálny status (pozíciu), sociálnu rolu,
deviáciu,
na vlastnej osobe demonštrovať demonštrovať rôzne
sociálne statusy,
na vlastnej osobe demonštrovať demonštrovať rôzne
sociálne roly,
na príkladoch objasniť rôzne typy sociálnych konfliktoch.
Sociálne skupiny,
spoločenské
organizácie a inštitúcie
rola učiteľa, práva a
povinnosti v škole,
školská samospráva,
voľný čas, záujmy,
škola, rola žiaka,
Žiak vie:
uviesť znaky sociálnej skupiny,
vysvetliť, čo je sociálna interakcia v skupinách,
na príkladoch demonštrovať rozlíšenie druhov sociálnych
skupín,
vysvetliť svoje práva a povinnosti v škole,
uviesť rozdiel medzi sociálnou skupinou a sociálnou
organizáciou,
na príkladoch ilustrovať možnosti angažovania sa v
školskom prostredí,
obhájiť racionálne využívanie voľného času,
popísať aspoň jednu spoločenskú organizáciu /inštitúciu/
vo svojom okolí, pracujúcu s mládežou.
118
Kultúra,
prvky kultúry,
dominantná kultúra,
alternatívne kultúry,
Žiak vie:
vymedziť pojem kultúra,
uviesť základné prvky kultúry,
definovať pojmy dominantná kultúra a alternatívne
kultúry,
na príkladoch porovnať dominantnú kultúru a alternatívne
kultúry v našej spoločnosti,
na príkladoch uviesť, k akým dôsledkom môžu viesť
predsudky a nerešpektovanie kultúrnych odlišností
príslušníkov rôznych sociálnych skupín. Sociálne procesy,
sociológia rodiny, rodina,
funkcie rodiny, typy
rodín,
Žiak vie:
vysvetliť rozdiely v jednotlivých typoch rodín,
posúdiť funkcie rodiny a jej primárne postavenie v
procese socializácie jednotlivca,
zostaviť niekoľko typových modelov rodinnej výchovy,
s využitím faktografických údajov analyzovať súčasné
problémy rodiny a určiť príčiny krízy v rodine. Medziľudská
komunikácia,
verbálna a neverbálna
komunikácia,
Žiak vie:
na konkrétnych príkladoch vymedziť rôzne formy
komunikácie,
popísať problémy komunikácie ako možné zdroje
konfliktov,
prakticky uplatniť spoločensky vhodné spôsoby
komunikácie vo formálnych a neformálnych vzťahoch. Sociálne fenomény,
Sociálna deviácia,
sociálna kontrola normy správania,
deviácie, sociálne
problémy (kriminalita,
extrémizmus)
Žiak vie:
definovať pojmy sociálna deviácia a sociálna kontrola,
načrtnúť možné dopady sociálno-patologického správania
na jedinca a spoločnosť,
vysvetliť relativitu sociálnej deviácie,
vysvetliť, v čom spočíva pozitívum a nebezpečenstvo
sociálnych deviácií pre spoločnosť,
kriticky posúdiť pochopiť význam sociálnej kontroly
a sebakontroly. Problémy slovenskej
spoločnosti I,
etnocentrizmus,
tolerancia, intolerancia,
diskriminácia,
xenofóbia, šovinizmus,
rasizmus,
nacionalizmus,
nacizmus, fašizmus
Žiak vie:
objasniť podstatu niektorých sociálnych problémov
súčasnosti,
vymenovať problémy slovenskej spoločnosti z hľadiska
prejavov intolerancie,
vlastnými slovami definovať pojmy: etnocentrizmus,
tolerancia, intolerancia, diskriminácia, xenofóbia,
šovinizmus, rasizmus, nacionalizmus, nacizmus,
fašizmus,
rozpoznať prejavy extrémistického správania sa skupín,
posúdiť, ktoré spoločenské problémy v súčasnosti
pramenia z odlišnosti kultúr,
diskutovať o problémoch slovenskej spoločnosti,
navrhnúť konkrétne riešenia ako sa vyrovnať
s najvýraznejšími problémami slovenskej spoločnosti ako
sú prejavy intolerancie,
vytvoriť esej na tému intolerancia. Problémy slovenskej
spoločnosti II,
záchovná hodnota
národa, natalita,
starnutie spoločnosti,
Žiak vie:
opísať demografické problémy slovenskej spoločnosti,
vlastnými slovami definovať pojmy: záchovná hodnota
národa, natalita, starnutie spoločnosti, mortalita,
diskutovať o problémoch slovenskej spoločnosti,
119
mortalita, navrhnúť konkrétne riešenia ako sa vyrovnať
s najvýraznejšími problémami slovenskej spoločnosti ako
je starnutie spoločnosti.
Základné
ekonomické
problémy
a ich riešenie
Základy ekonómie
a ekonomiky,
problém vzácnosti,
potreby, statky, ekonómia,
ekonomika,
Maslowova pyramída
potrieb, makroekonómia,
mikroekonómia,
pozitívna a normatívna
ekonómia
Žiak vie:
vysvetliť pojem vzácnosť,
porovnať potreby a statky,
uviesť príklady na potreby a statky,
vysvetliť vzťah medzi potrebami a statkami,
vysvetliť Maslowovu pyramídu potrieb,
aplikovať Maslowovu pyramídu potrieb na pracovnú
oblasť,
porovnať pojmy ekonómia a ekonomika,
na príkladoch vysvetliť, ktoré problémy rieši
mikroekonómia a ktoré makroekonómia, určiť rozdiel medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou a
uviesť príklady,
na základe analýzy textov určiť, či ide
o makroekonomickú, alebo mikroekonomickú
problematiku,
na základe analýzy textov určiť, či ide o výroky
pozitívnej, či normatívnej ekonómie,
vysvetliť, ako môže využiť poznatky z ekonómie vo
svojom súkromnom život.
základné ekonomické
otázky a typy ekonomík, príkazová ekonomika,
trhová ekonomika,
zmiešaná ekonomika,
národná ekonomika
Žiak vie:
porovnať rôzne typy ekonomík z hľadiska ich prístupu k
riešeniu základných ekonomických otázok, porovnať výhody a nevýhody trhovej a príkazovej ekonomiky,
uviesť príklady štátov s trhovou a príkazovou ekonomikou,
charakterizovať ekonomiku SR,
na príklade SR charakterizovať prechod z centrálne riadenej
ekonomiky na zmiešanú (sociálno-trhovú), vysvetliť úlohu
konkurencie v trhovej ekonomike,
Trhový
mechanizmus
Ekonomický kolobeh,
trh, základné funkcie a
úlohy trhu, typy trhov
správanie spotrebiteľov
a výrobcov,
Žiak vie: definovať pojem trh
analyzovať príčiny zlyhávania trhového mechanizmu a
zdôvodniť potrebu zásahov štátu do ekonomiky,
na príkladoch rozlíšiť jednotlivé typy trhov a stručne ich
charakterizovať
opísať správanie sa subjektov trhu a rozhodovanie v
rôznych situáciách na trhu,
charakterizovať domácnosť ako subjekt trhu a na základe
štatistických údajov posúdiť jej životnú úroveň, Trhová rovnováha,
proces tvorby cien,
trhová konkurencia dopyt,
ponuka
Žiak vie:
objasniť princípy fungovania trhu na príkladoch vzťahu
medzi dopytom, ponukou a cenou preukázať praktickú orientáciu v problematike fungovania
trhového mechanizmu,
analyzovať príčiny zlyhávania trhového mechanizmu a
zdôvodniť potrebu zásahov štátu do ekonomiky,
Trh práce
Trh práce,
dopyt po práci, ponuka
práce, cena práce - mzda a
jej formy, mobilita práce,
pracovný trh v EÚ,
globalizácia pracovného
trhu
Žiak vie:
vysvetliť špecifiká trhu práce,
definovať pojem mzda,
vymenovať formy mzdy,
porovnať jednotlivé formy mzdy,
porovnať záujmy subjektov na trhu práce,
preukázať praktickú orientáciu v profesijnom dopyte na
120
slovenskom a európskom trhu práce, Nezamestna-
nosť a jej
sociálno-
ekonomický
dopad
Nezamestnanosť, formy nezamestnanosti,
Žiak vie:
identifikovať príčiny vzniku nezamestnanosti,
navrhnúť spôsoby riešenia problému nezamestnanosti,
vysvetliť formy nezamestnanosti,
analyzovať štatistické údaje a charakterizovať vývoj
nezamestnanosti v SR. Úrad práce,
ďalšie inštitúcie riešiace
problém
nezamestnanosti, hmotné zabezpečenie v
nezamestnanosti
Žiak vie:
na príkladoch uviesť, ako pomáhajú úrady práce a
personálne agentúry,
zaujať stanovisko k funkcii podpory v nezamestnanosti,
Svet práce
Práca,
povolanie, zamestnanie,
vzdelávanie, príprava na
výber povolania, kariérne
poradenstvo, práca s
profesijnými
informáciami,
Žiak vie:
kriticky posúdiť svoje zdravotné, osobnostné a
kvalifikačné predpoklady k voľbe ďalšieho štúdia a
profesijnej orientácie,
vysvetliť súvislosť medzi dosiahnutým vzdelaním a
možnosťami svojho osobného profesijného uplatnenia,
vyhľadať informácie o zamestnaní v rôznych typoch
médií. Písomné materiály
uchádzača
o zamestnanie, žiadosť o prijatie do
zamestnania, motivačný
list, prihláška na štúdium,
profesijný životopis
(europas)
Žiak vie:
vypracovať potrebné dokumenty k uchádzaniu sa o prácu
(štúdium).
Vstup na trh práce, pracovný pomer, vznik,
zmena a zánik, pracovná
zmluva, náležitosti
pracovnej zmluvy,
skúšobná doba
Žiak vie:
definovať pojem pracovného pomeru,
vymenovať druhy pracovného pomeru,
rozlíšiť podstatné a ďalšie náležitosti pracovnej zmluvy,
na základe analýzy zmluvy určiť jednotlivé spôsoby
rozviazania pracovného pomeru. Samostatná zárobková
činnosť, poradenské služby pre
začínajúcich
podnikateľov,
živnostenské podnikanie,
zakladanie živnosti
Žiak vie:
uviesť, ako postupovať pri založení živnosti,
posúdiť výhody a riziká podnikania v porovnaní so
zamestnaním,
porovnať výhody a nevýhody živností a spoločností
s ručením obmedzeným, ako najčastejších foriem
podnikania. Úloha peňazí a
finančných
inštitúcií
Peniaze,
vznik, funkcie a formy
peňazí, euro v SR
Žiak vie:
vysvetliť vznik peňazí,
vysvetliť formy a funkcie peňazí v modernej zmiešanej
ekonomike,
rozlíšiť hodnoty eurových bankoviek a eurových mincí,
určiť ochranné znaky eurobankoviek,
rozlíšiť výtvarnú podobu slovenskej strany eurových
mincí,
na konkrétnych príkladoch určiť rôzne možnosti použitia
peňazí,
posúdiť výhody a nevýhody rôznych možností použitia
peňazí. Finančné inštitúcie,
banky, bankový účet,
poisťovne, produkty
Žiak vie:
uviesť úlohu bánk a iných finančných inštitúcií ako
finančných sprostredkovateľov,
121
poisťovní, veriteľ, dlžník,
úver, úrok, úver opísať základné bankové produkty – bežný účet,
internetové bankovníctvo,
charakterizovať vzťah subjektov dlžník – veriteľ
vysvetliť pojmy úver, úrok,
určiť pozíciu centrálnej banky v bankovej sústave a jej
hlavné úlohy,
vysvetliť, aké bankové operácie vykonávajú obchodné
banky a poisťovne. Daňová sústava,
hospodárska politika
štátu, fiškálna politika,
štátny rozpočet, bilancia
dane, daňové úrady,
daňové a odvodové
povinnosti, priame dane,
nepriame dane,
Žiak vie:
vysvetliť základné typy daní,
opísať spôsob podávania daňového priznania z príjmov,
zostaviť základnú tabuľku príjmov a výdavkov štátneho
rozpočtu.
Aktualizácia
učiva
používať IKT
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Metódy a formy práce
Človek a spoločnosť výklad
problémové vyučovanie
riadený rozhovor
diskusia
výklad
práca s textami
žiacke referáty
Občan a štát frontálne vyučovanie
žiacke referáty
problémové vyučovanie
skupinová práca
samostatná práca
diskusia
výklad
práca s dokumentami
Občan a právo výklad
žiacke referáty
projektové vyučovanie
riadený rozhovor
štúdium odborných časopisov
práca s dokumentami
Aktualizácia učiva odborná exkurzia
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
Odborná literatúra, ďalšie zdroje Didaktická
technika
Človek
a spoločnosť
SOPÓCI, J. – BÚZIK,B.: Základy sociológie, 1. vydanie. Bratislava:
SPN, 1995.
KEENE, M.: Svetové náboženstvá. Bratislava: Ikar, 2003.
JANDOUREK, J.: Úvod do sociológie.Praha: Portál, 2009.
Internet, knižnica
Tabuľa,
učebnica,
dataprojektor,
notebook
Občan
a štát
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1994.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
Tabuľa,
učebnica,
122
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého III.
Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
Internet, knižnica
dataprojektor,
notebook
Občan
a právo
TÓTH, R.: Základy politológie, 1. vydanie. Bratislava: SPN, 1994.
KRSKOVÁ, A. – KRÁTKA, D.: Základy práva, 4. vydanie.
Bratislava: SPN, 2001.
BRIESTENSKÝ, L. – STRAPÁKOVÁ. Z.: Právo pre každého III.
Občianske právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 1999.
HRUBALA, J.- ŽILINĆÍK, P.: Právo pre každého II. Trestné právo, 1.
vydanie. Bratislava: OSF, 1998.
BRIESTENSKÝ, L.: Pracovné právo. Právo pre každého V. Pracovné
právo, 1. vydanie. Bratislava: OSF, 2001.
HRUBALA, J.- ROHÁRIK, J.: Právo pre každého IV. Rodinné právo,
1. vydanie. Bratislava: OSF, 2000.
HORVÁTH, E.:Právna rukoväť pre každého. Žilina: Poradca, 2005.
ZÁKONY II/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
ZÁKONY III/ 2010 – Žilina: Poradca, s. r. o.
Internet, knižnica
Tabuľa,
učebnica,
dataprojektor,
notebook
Aktualizácia
učiva
.
VII. Hodnotenie predmetu K polročnej a koncoročnej klasifikácií sú potrebné minimálne dve známky (z ústnych alebo písomných odpovedí),
pričom väčší dôraz sa kladie na písomné odpovede absolvované po každom tematickom celku. Ústnu odpoveď
hodnotí učiteľ bezprostredne po odpovedi a svoje hodnotenie zdôvodni. Písomnú odpoveď absolvujú študenti
v priebehu alebo po skončení tematického celku. Učiteľ musí oboznámiť žiakov so stupnicou bodovania
a poskytnúť žiakovi ohodnotenú písomnú odpoveď k nahliadnutiu. O téme a termíne písomnej skúšky sú žiaci
informovaní s týždenným predstihom, o termíne krátkej písomnej skúšky ( päťminútovky ) učiteľ nie je povinný
informovať vopred, pričom sú jej témou dve posledné vyučovacie látky. Klasifikácia sa uskutočňuje na konci
každého klasifikačného obdobia, ale prihliada sa k dôležitosti a váhe jednotlivých známok. O orientačnej váhe sú
študenti oboznámení. Zároveň sa však prihliada na systematickosť v práci žiaka, na jeho prejavovaná osobné
a sociálne kompetencie ako je zodpovednosť, snaha, iniciatíva a to počas celého klasifikačného obdobia.
Druh odpovede Orientačná váha
Ústna odpoveď 2
Päťminútovka 1
Vopred oznámená písomka – V polovici alebo na konci tematického celku 2
Test na konci tematického celku 3
Referát, projekt, prezentácia 2
123
Názov predmetu Náboženská výchova
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Vyučovací predmet rímskokatolícke náboženstvo na základných a stredných školách je povinne
voliteľný výchovno-formačný učebný predmet s hodinovou týždennou dotáciou. Predmetom
vyučovania rímskokatolíckeho náboženstva sú vybrané poznatky z jednotlivých teoretických a
praktických teologických disciplín v spojitosti s vedami, ktoré vstupujú do vzťahu s učivom,
hlavne so psychológiou, filozofiou, etikou, estetikou, sociológiou, biológiou.
Vyučovanie predmetu na stredných školách nadväzuje na vyučovanie náboženskej výchovy na
základných školách. Na strednej škole sa dáva dôraz na hlbšie a komplexnejšie porozumenie,
kritické reflektovanie, aplikáciu poznatkov a vedomie vlastnej identity. Celé vyučovanie
prispieva k zrelosti žiakov a dovoľuje im celistvejšie pochopiť realitu. So vstupom Slovenska do
Európskej únie je nutné viesť k zachovaniu vlastnej kresťansko-katolíckej a kultúrnej identity a
zároveň sa vo výchove zamerať aj na hodnoty iných kultúr a vzájomné chápanie. „Totiž každá
kultúra je prejavom reflexie nad tajomstvom sveta a človeka; je spôsobom, ktorý možno vyjadriť transcendentný rozmer ľudského života.“ Iným rozmerom výchovy v období globalizácie sa javí
výchova k aktívnemu a zodpovednému spolužitiu, kde sú vzťahy násilia nahradené vzťahmi
spolupráce vo vízii spoločného dobra.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Hodnoty/ - Moje hodnoty
Multikultúrna výchova / Dominantná kultúra a subkultúry/ - Šírenie kresťanských hodnôt
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Ciele učebného predmetu rímskokatolícke náboženstvo (ďalej len náboženstvo)
vychádzajú:
a. z cieľa katechézy: „...cieľom nie je len jednoduché stotožnenie s náboženskými pravdami,
ale odovzdanie sa celého človeka Kristovi.“
b. z cieľa školy: predmet spĺňa výchovno-vzdelávaciu úlohu pri formovaní osobnosti
v oblasti viery a jej syntézy s kultúrou a so životom.
Cieľom procesu výchovy a vzdelávania v danom predmete je otvárať sa Bohu,
prehlbovať s ním svoj vzťah a mať plnú, uvedomelú, aktívnu účasť na živote Cirkvi
a spoločnosti pre službu Božieho kráľovstva.
Predpokladom pre plnú účasť je oslovenie celého človeka v jeho rozumovej,
emocionálnej a duchovnej oblasti a ponuka uceleného poznania kresťanského posolstva.
Formácia žiaka k uvedomelej účasti vyžaduje:
• uznať potrebu hľadania zmyslu vlastnej existencie,
• pochopiť a stotožniť sa s kresťanskou identitou a vedieť ju odlíšiť od
pseudokresťanských a nekresťanských identít,
• nadobudnúť súlad medzi vierou a vedou, vierou a kultúrou, vierou a životom,
• osvojiť si schopnosť mravného úsudku a rozlišovania,
• nechať sa formovať Duchom Svätým a uznať jeho pôsobenie vo vlastnom živote, v
Cirkvi a v spoločnosti,
• uznať hodnoty rodiny ako domácej Cirkvi a základnej bunky spoločnosti,
• v súlade s tradíciou Slovenska si osvojiť mariánsku úctu a národné povedomie,
• vedieť vyjadriť cez liturgické postoje svoj vzťah k Bohu.
Pod vyjadrením aktívna účasť rozumieme schopnosť:
• aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote,
• vlastným postojom svedčiť o prijatej viere,
• vedieť poznanú vieru sláviť a žiť v každodennom živote,
124
• sláviť liturgický rok v spoločenstve Cirkvi,
• čerpať silu z modlitby,
• aktívne sa zapojiť do života svojej farnosti,
• osvojiť si pravdivé chápanie slobody a jej zodpovedné prežívanie,
• prevziať zodpovednosť za seba ako jednotlivca i člena určitého spoločenstva a ochotne
sa podieľať a spolupracovať na verejnom živote svojej obce, regiónu, štátu. Spoznávať
Božiu pravdu. Oceniť hodnotu pravdy. Orientovať svoj život podľa pravdy. Praktizovať
život v pravde podľa hlasu svedomia.
III. Predmetové kompetencie komunikačné kompetencie:
Žiak
• prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede
• kladie otázky a zisťuje odpovede
• učí sa konfrontovať s názormi druhých, počúvať a byť otvorený pre odlišnosti
• osvojuje si vhodnú argumentáciu, učí sa vypočuť spoludiskutujúceho
• formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory
• rozširuje svoje kultúrne horizonty diskusiou
• učí sa reagovať primerane situácii
• je schopný uvedomiť si vlastné reakcie v konflikte
• vie vyjadriť svoj názor asertívnym nezastrašujúcim spôsobom, sformulovať „ja - správu“
a vyjadriť svoje pocity
• učí sa dešifrovať a vhodne používať symboly
• rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach profánneho a
náboženského života
kompetencie k učeniu sa:
• učí sa vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o
nich
• podieľa sa na spoločnej práci projektového vyučovania s použitím IKT (teleprojekty)
• učí sa učiť spoluprácou
kompetencie k riešeniu problémov:
Žiak
• zaujíma sa o rôzne problémy a nové veci
• dobre prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi
• plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými
• vníma, rozpozná a pochopí problém závislostí, premyslí a naplánuje riešenie problému na
modelovej situácii primerane svojej detskej skúsenosti
• obhajuje svoj názor
existenciálne kompetencie:
Žiak
• objavuje opakovanosť archetypálnych skúseností opakujúcich sa v dejinách ľudstva
• oceňuje skúsenosti druhých ľudí – vzorov z dejín Cirkvi
• vysvetlí kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského života
• je pripravený niesť zodpovednosť
• učí sa odhadnúť dôsledky rozhodnutí a činov človeka
• oceňuje prínos kresťanských hodnôt v ľudskej kultúre
• na konkrétnych príkladoch porovná rôzne životné štýly, oceňuje etické hodnoty
• rozhoduje o svojich hodnotách a cieľoch
• objavuje existenciu nemennej pravdy
• vytvára si rebríček hodnôt, hľadá víziu pre svoju budúcnosť a objavuje a osvojuje si
životný štýl na základe etických princípov,
• hľadá svoju úlohu vo svete aj v cirkvi
125
• oceňuje postoj vzájomnej tolerancie medzi mladými ľuďmi, posúdi mravný aspekt
vzťahu a chápe zmysel vernosti
• ob
javuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na pohlavie
• preberá zodpovednosť za sebaurčenie a sebarealizáciu, objavuje prvky zodpovedného
konania v konkrétnych životných situáciách
• objavuje kresťanský pohľad na zmysel života človeka
• aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky spirituality
občianske kompetencie:
Žiak
• adaptuje sa na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností a
možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri vytváraní zákonov obohacujúcich
spoločnosť
• aktívne participuje na triednych a školských aktivitách
• zapája sa do občianskeho života vo svojom okolí
• háji svoje práva aj práva iných
• vníma dôležité postavanie rodiny ako základnej bunky spoločnosti
kultúrne:
Žiak
• osvojuje si postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú
• angažuje sa a rešpektuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky
• všíma si kultúrne prejavy iných národov, národností, etník
• iné kultúry a ich umenie považuje za rovnocenné a inšpirujúce
• učí sa tolerancii a empatickosti
• má záujem o poznávanie seba, ostatných ľudí, reality, v ktorej žije, spoločnosti a prírody
• objavuje v biblickom prameni ekologické posolstvo, vníma človeka ako súčasť prírody
• má úctu k živým aj neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje
• správa sa spôsobom, ktorý podporuje trvalú udržateľnosť kvality životného prostredia
• vníma obrazy a symboly, architektúru, ľudovú tvorivosť (kroje, výšivky, ornamenty)
• rešpektuje kultúrne tradície ako základ súčasného umenia
• osvojuje si prácu s literárnymi žánrami a druhmi
• uvedomuje si korene, tradíciu a historický vývoj výtvarnej kultúry
• vníma pôvod umeleckých diel vyrastajúcich z kresťanskej tradície (obraz, literatúra,
hudba, móda)
• osvojuje si kritický prístup k médiám
• má predstavu o vhodnej kombinovateľnosti farieb, tvarov
• pozná pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou oblečenia, vlasov či tváre
• pozná pravidlá spoločenského kontaktu a v súvislosti s tým aj štýl obliekania sa na rôzne
udalosti
• objavuje vyjadrovanie pravdy o svete pomocou rôznych literárnych a myšlienkových
foriem
• ocení prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti
• rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, osvojí si postoj
vzájomnej tolerancie
• osvojí si kritéria pre rozlíšenie učenia rôznych náboženských siekt a vie popísať ich
techniky manipulácie
sociálne a interpersonálne:
Žiak
• učí sa tolerancii, ústretovosti ale aj kritickosti, k iným, učí sa chápať ich potreby a postoje
• objavuje a uznáva dôstojnosť človeka bez ohľadu na jeho schopnosť podať výkon
126
• objavuje mravný aspekt umelého potratu a eutanázie
• osvojí si kritický prístup k vlastnej osobe, prijíma sám seba
• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky
• vníma sa ako časť celku
• chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje
skúsenosti druhých ľudí
• podieľa sa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou k opačnému
pohlaviu prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne
pomoc alebo o ňu požiada
• dokáže si uvedomiť svoje potreby
• identifikuje sa so svojím vnímaním pocitov
• dôveruje si, uvedomuje si silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové
možnosti
• vníma životnú situáciu starého a chorého človeka
• učí sa spätnej väzbe na vlastnú osobu
• uvažuje nad humánnymi princípmi v duchu solidarity a lásky, objavuje rozmer empatie
pre rozvoj sociálneho cítenia
• je pripravený byť v interakcii s inými ľuďmi v rôznych kontextoch
• buduje návyk vonkajších prejavov úcty k opačnému pohlaviu
• vysvetlí význam manželstva a rodiny a uvedomuje si ich hodnotu
• posúdi vzťahy v rodine s výchovou k vzájomnej úcte, asertívnemu, empatickému
správaniu v rodine aj spoločnosti. Uvedomuje si potrebu celoživotných vzťahov
(priateľstva, manželstva, rodiny). Objavuje princípy tvorivého budovania osobných
vzťahov.
127
IV. Obsah vzdelávania Ročník: druhý ročník v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
1
. M
OJE
HO
DN
OT
Y
Hodnoty. Reflexia vlastného rebríčka hodnôt. Životný štýl..
Žiak vie
• vysvetliť pojem hodnota
• usporiadať vlastný rebríček hodnôt
• posúdiť podiel výberu hodnôt na tvorbu životného štýlu
• na konkrétnych príkladoch porovnať rôzne životné štýly
2. H
OD
NO
TY
ŽIV
OT
A
Obraz sveta v mýte a
v logu. Biblická
správa o stvorení (Gn
1,1–2,4).
Veda a viera – dve
nezávislé odvetvia
hľadajúce pravdu.
Správcovstvo Zeme
človekom. Etika
životného prostredia
z kresťanského
pohľadu.
Človek ako
spoločenstvo osôb.
Manželstvo - jeho
zmysel a význam z
pohľadu štátu a
Cirkvi. Liturgia
sviatosti
manželstva.
Manželský sľub.
Plodnosť.
Hodnota života.
Riešenie
problémovej úlohy -
príbeh s mravnou
dilemou (potrat).
Žiak vie
• zdôvodniť snahu človeka v každej dobe, hľadať odpovede na
základné nemenné existenciálne otázky
• vysvetliť chápanie mýtickosti mýtu - jeho pravdivosti, vo vzťahu
k biblickému textu o stvorení sveta a človeka
• opísať historické pozadie vzniku obidvoch správ o stvorení sveta
a človeka vo Svätom písme
• porovnať vedu a vieru ako dve cesty vedúce k pravde
• vysvetliť správcovstvo Zeme človekom na pozadí Gn1,27-30
• sformulovať posolstvo biblického textu o správcovstve Zeme
človekom a porovnať ho s myšlienkami platnými v zákonoch
krajín a v myslení ľudí
• vnímať súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a
vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu
• sformulovať možné riešenia pre zdravé životné prostredie
• uvedomiť si aktuálnosť posolstva biblickej správy o stvorení
sveta a človeka pre dnešnú dobu
• vnímať túžbu človeka po prekročení samého seba ako základ
túžby človeka po láske k človeku a k Bohu
• na podklade biblického textu vyvodiť závery pre život človeka
ako muža a ženy v ich nerozlučnom spoločenstve
• vysvetliť symbolické úkony liturgie sviatosti manželstva
• vysvetliť úlohu a poslanie manželstva
• zdôvodniť úlohu štátu a Cirkvi pri ochrane rodiny a jej morálnych
hodnôt
• posúdiť hodnotu rodiny a pomenovať jej ohrozenia v súčasnosti
• oceniť zvláštnosti, krásu a dobro vyplývajúce z vlastnej
pohlavnosti a plodnosti
• prejaviť zdravú sebaúctu a vzájomnú úctu
• vysvetliť morálny aspekt abortu
• uviesť následky abortu na telesné a duševné zdravie ženy
• vymenovať dokumenty Cirkvi o nedotknuteľnosti života
• vysvetliť kresťanský pohľad na hodnotu individuálneho ľudského
života
• obhájiť právo človeka na život od počatia, na vedeckom podklade
a na podklade učenia KKC
128
• uvedomiť si dôstojnosť ľudského života ako prvej hodnoty, za
ktorú sme zodpovední
• zapojiť sa do aktivít za ochranu ľudského života pred narodením
3
. Š
ÍRE
NIE
KR
ES
ŤA
NS
KÝ
CH
HO
DN
ÔT
V E
UR
ÓP
E
Hierarchia v Cirkvi.
Autorita. Reflexia
vlastného postoja k
autoritám.
Biblické obrazy
Cirkvi: Boží ľud na
ceste, ovčinec, roľa,
stavba, vinica, telo...
Šírenie kresťanstva,
prenasledovanie
kresťanov (sv.
Pavol).
Legendy o
mučeníkoch a
symbolický význam
legendy. Milánsky
edikt a jeho
dôsledky.
Vznik mníšstva (sv.
Benedikt).
Kresťanské korene
Európy a kríza
hodnôt v súčasnosti
(sekularizmus,
konzumizmus).
Žiak vie
• definovať Cirkev
• vymenovať a definovať znaky Cirkvi
• opísať biblické obrazy Cirkvi
• zdôvodniť založenie Cirkvi Ježišom Kristom
• zdôvodniť potrebu autority
• porovnať hierarchiu s anarchiou a vyvodiť závery pre život v
ľudskom spoločenstve
• vysvetliť hierarchické usporiadanie v Cirkvi
• opísať šírenie kresťanstva sv. Pavlom
• vnímať prepojenie židovskej a helenistickej kultúry vďaka sv.
Pavlovi
• zhrnúť šírenie kresťanstva v prvých troch storočiach
• charakterizovať legendu ako literárny útvar, rozlíšiť ju od
historickej správy a rozumie spracovaniu historických
faktov v symbolickej reči legendy o stotníkovi Félixovi
• opísať počiatky vzniku mníšstva
• pozorovať Cirkev v jej dejinnom zápase pri uskutočňovaní
Ježišovho odkazu
• aplikovať poznatky z dejepisu a posúdiť osvietenstvo ako dejinný
jav
• pomenovať prvky konzumného spôsobu života v súčasnosti
• analyzovať dôsledky osvietenstva, sekularizmu a konzumizmu na
život súčasného človeka
• uvedomiť si dôvody pre súčasné myslenie človeka na pozadí
vývinu európskeho myslenia
• zaujať vlastný kritický postoj k pozitívnym aj negatívnym javom
v spoločnosti a v Cirkvi
129
4
. K
RE
SŤ
AN
SK
É H
OD
NO
TY
V S
PO
LO
ČN
OS
TI
Človek ako súčasť
celku.
Úloha Cirkvi, úloha
politiky.
Vzťah štátu a Cirkvi
v dejinách
(konštantínovský
obrat, investitúra,
pápežský štát,
francúzska revolúcia
a jej
dôsledky pre vzťah
Cirkvi a štátu,
obdobie totality,
súčasný vzťah Cirkvi
a štátu v SR).
KKC 1878 – 1912
Žiak vie
• zdôvodniť spoločenskosť človeka
• definovať úlohu Cirkvi a politiky
• vymenovať rozdiely medzi štátom a Cirkvou
• rozlíšiť úlohu Cirkvi a úlohu politiky
• aplikovať poznatky z dejepisu a posúdiť vzťah Cirkvi a štátu v
dejinách
• vymenovať pozitívne prvky demokratického systému a jeho
riziká
• oceniť prínos štátu a Cirkvi pre dobro jednotlivca a spoločnosti
• uviesť príklady pre vlastné možnosti ovplyvnenia spoločenského
diania v obci, štáte, vo farnosti a v Cirkvi
5
. P
RA
ME
NE
PL
NO
HO
DN
OT
NÉ
HO
ŽIV
OT
A
Modlitba ako
mlčanie pred Bohom
(cesta z vonkajšieho
do vnútorného sveta,
KKC 2563)
Modlitba Otče náš.
Ježiš vypočuje
modlitbu (zázraky –
Ježišove uzdravenia
dotykom rúk)
Sviatosti (Ježišove
uzdravenia cez ruky
a gestá vysluhovateľa
sviatosti)
Žiak vie
• položiť si kritické otázky k svojej vlastnej viere v Boha a vzťahu
k nemu
• definovať modlitbu na podklade KKC
• zdôvodniť potrebu modlitby pre svoj život
• vymenovať podmienky dobrej modlitby
• pomenovať ťažkosti, s ktorými sa človek stretáva na ceste
modlitby
• rozlíšiť rôzne druhy modlitieb
• stíšiť sa a načúvať
• prehĺbiť vlastné hľadanie Boha do osobného vzťahu s ním v
modlitbe
• vysvetliť štruktúru modlitby Otče náš
• charakterizovať jednotlivé prosby modlitby Otče náš
• vysvetliť význam modlitby pre život človeka
• písomne vyjadriť svoj postoj k zázrakom
• opísať zázraky vyliečenia v príbehoch prírodných a antických
národov, zázraky v kresťanstve a vysvetliť biblické chápanie
zázraku
• vysvetliť význam sviatostného života pre svoj duchovný život
• vnímať sviatosti ako dotyk Ježišovej prítomnosti v dnešnej dobe
• analyzovať negatívne vplyvy okultizmu
130
6. P
LN
OS
Ť Ž
IVO
TA
Právo na dôstojné
umieranie (paliatívna
liečba). Možnosti a
hranice paliatívnej
liečby. Kresťanský
zmysel utrpenia.
Mravný aspekt
eutanázie.
KKC 2276 – 2279.
Sviatosť pomazania
chorých.
Smrť (klinická,
biologická). Obrady
kresťanského
pohrebu.
Učenie Cirkvi o
posmrtnom živote:
osobitný súd, nebo,
očistec, peklo.
KKC 1051 -1060.
Nový Jeruzalem.
Žiak vie
• položiť si otázky o živote a smrti
• uviesť rozdielne pohľady na starobu a chorobu v súčasnej
spoločnosti
• porovnať ich s kresťanským učením a vyvodiť závery pre svoj
život
• charakterizovať sviatosť pomazania chorých, orientovať sa v
obradoch kresťanského pohrebu a rozoznať v nich znamenia
kresťanskej viery vo vzkriesenie mŕtvych
• pomenovať príčiny najčastejšieho nepochopenia sviatosti
pomazania chorých u veriacich
• na rôznych ukážkach myslenia ľudí v rôznej dobe a kultúre
zdôvodniť túžbu po nesmrteľnosti, ktorú v sebe
nosí každý človek
• interpretovať učenie Cirkvi o smrti a posmrtnom živote
• vysvetliť eschatologické pojmy (nesmrteľná duša, osobitný a
posledný súd, posmrtný život, odpustky)
• vnímať paradox smrti a nového života
• integrovať do svojho života jeho konečnosť, zmysel utrpenia a
otázky o živote po smrti
• definovať reinkarnáciu
• vysvetliť rozdiely aj spoločné prvky v učení svetových
náboženstiev k problematike utrpenia a smrti
• porovnať a vysvetliť učenie Cirkvi o večnom živote s učením
iných náboženstiev
• oceniť kresťanské posolstvo nádeje o posmrtnom živote
• vyvodiť závery pre svoj život z apokalyptického rozmeru sveta z
pohľadu kresťanstva
V. Metódy a formy práce Motivačné metódy, ako motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný
rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie
pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu
pomocou umeleckého diela). Demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie
(cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so
symbolom, didaktická hra). heuristická metóda, projektová metóda , diskusia, filozofická
diskusia ,situačná metóda inscenačná metóda, didaktické hry, kooperatívne vyučovanie,
dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie,
napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a
jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a
pod.)
VI. Učebné zdroje Poznávanie pravdy – metodická príručka katolíckeho náboženstva pre 6. ročník základných škôl
VII. Hodnotenie predmetu Hodnotenie žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova
Vo vyučovacom predmete náboženstvo/náboženská výchova pri priebežnej klasifikácii učiteľ
hodnotí očakávané výstupy stanovené vo výkonovom štandarde v príslušnom ročníku, alebo
v cieľoch učebných osnov, prípravu na vyučovanie (domáce úlohy) riešenie teoretických
a praktických úloh.
Pri súhrnnej klasifikácii hodnotí:
131
učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacom predmete v súlade s požiadavkami
vymedzenými v učebných osnovách , osvojené kľúčové kompetencie, stupeň tvorivosti
a samostatnosti prejavu, osvojenie potrebných vedomostí, skúseností, zručností a ich tvorivú
aplikáciu, usilovnosť a vzťah žiaka k činnostiam v edukačnom procese snahu o rozvoj svojich
kompetencií
Známkou hodnotíme:
l. prácu s pracovným zošitom – priebežne
2. vytvorenie projektu – raz za polrok
3. krátke overenie vedomostí formou testu – raz za štvrťrok
4. aktivitu na hodine, ústna odpoveď, iná práca žiaka aj praktická
Kritéria hodnotenia projektu:
1. obsah –2 body
2. forma – 2 body
3. prezentácia – 4 body
4. obhajoba – 2 body
10 – 9 bodov ....výborný
8 – 7 bodov ......chválitebný
6 – 5 bodov.......dobrý
4 – 3 bodov.......dostatočný
2 – 0 bodov.......nedostatočný
Stupnica pri testoch:
100% - 90% výborný
89,9% - 75% chválitebný
74,9% - 50% dobrý
49,9% - 35% dostatočný
34,9% a menej nedostatočný
Najväčšiu váhu pri klasifikácii má hodnotenie projektu a testu.
GEMBALOVÁ, A.: Kritéria klasifikácie (a základné kritéria slovného hodnotenia) výchovno –
vzdelávacích výsledkov žiaka v predmete náboženstvo/náboženská výchova. In: Katolícky učiteľ,
č. 1 2009/2010.
132
Názov predmetu Etická výchova
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
I. Charakteristika predmetu Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou
identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca,
prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa
neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením
účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha
osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle,
aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na
pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi.
Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v
morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj
etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností
/otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…/ ako aj podpora mentálnej
hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Osobnostný a sociálny rozvoj /Hodnoty/ Filozofické zovšeobecnenie dosiaľ osvojených etických
zásad
II. Rozvíjajúce ciele predmetu Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na stredných školách je:
umožniť žiakom na primeranej úrovni pomenovať a vysvetliť základné etické postoje a
spôsobilosti,
ďalej rozvíjať a zdokonaľovať u žiakov základné etické postoje a spôsobilosti, osvojené na
základnej škole, ako sú sebaovládanie, pozitívne hodnotenie seba a druhých, komunikačné
zručnosti, tvorivé riešenie medziľudských vzťahov atď.,
umožniť žiakom na primeranej úrovni vysvetliť základné etické pojmy, súvislosť medzi
hodnotami a normami,
vysvetliť žiakom princípy náboženskej i nenáboženskej etiky, ukázať im cestu k pochopeniu a
tolerovaniu správania a názorov spoluobčanov a spolužiakov,
vysvetliť žiakom dôležité hodnoty a etické normy, súvisiace so životom a zdravím, rodinným
životom, rodičovstvom a sexualitou, ekonomickým životom a prácou v povolaní, posilniť u
žiakov rozvíjanie morálneho úsudku a zmyslu pre zodpovednosť,
pomocou zážitkových metód, nácviku a prepojením osvojeného správania s každodenným
životom umožniť žiakom osvojiť si základné postoje a spôsobilosti, súvisiace s uvedenými
hodnotami a normami.
III. Predmetové kompetencie Názov tematického
celku
Predmetové kompetencie
Dobré vzťahy v
rodine Rozvíjanie a zdokonaľovanie základných etických postojov a
spôsobilostí žiakov ako sú sebaovládanie, pozitívne hodnotenie seba a
druhých, komunikačné zručnosti.
Filozofické Pomocou zážitkových metód, nácviku a prepojenia osvojeného
133
zovšeobecnenie
dosiaľ osvojených
etických zásad
správania s každodenným životom umožniť žiakom osvojiť si
základné postoje a spôsobilosti, súvisiace s uvedenými hodnotami
a normami.
Etika práce, etika a
ekonomika Umožniť žiakom na primeranej úrovni vysvetliť základné etické
pojmy a hodnoty (zamestnanie, povolanie, profesijná etika, etický
kódex zamestnanca, súťaživosť, kooperácia, pravidlá „fair play“).
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Druhý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard Výkonový štandard
Dobré vzťahy
v rodine
Rodinné spoločenstvo a ja.
Očakávania mojich rodičov
a ich kompatibilita s mojimi
očakávaniami. Pochopenie
života mojich rodičov a
súrodencov a z toho
vyplývajúce korigovanie
alebo upevnenie správania.
Fungujúca rodina a
prevencia voči kriminalite a
závislostiam.
Žiak:
pozná a vie vysvetliť dôležitosť rodiny pre
život človeka,
vie vysvetliť jej funkcie,
pozná a vie vysvetliť dôležitosť rodiny pre
život človeka,
vie vysvetliť jej funkcie,
je schopný konštruktívneho dialógu s
rodičmi a súrodencami,
pozitívne participuje na živote rodiny.
Filozofické
zovšeobecneni
e dosiaľ
osvojených
etických zásad
Súvislosť medzi hodnotami
a mravnými normami,
medzi právnymi a
mravnými normami.
Svedomie, rozvíjanie
morálneho úsudku. Česť,
pravda, poznanie a kultúra
ako etická hodnota. Mravné
aspekty národného
uvedomenia a
demokratického občianstva.
Význam prosociálnych
vzorov pre výchovu v
jednotlivých kultúrach
Žiak:
vie vysvetliť termíny hodnota a norma a ich
vzťah,
pozná mravné aspekty demokratického
občianstva a význam prosociálnych vzorov
pre výchovu v jednotlivých kultúrach,
vie vysvetliť termíny hodnota a norma a ich
vzťah,
pozná mravné aspekty demokratického
občianstva a význam prosociálnych vzorov
pre výchovu v jednotlivých kultúrach,
v správaní je prítomný hodnotový rámec,
angažuje sa za spoločné dobro.
Etika práce,
etika a
ekonomika
Zamestnanie a povolanie,
práca a odpočinok.
Profesijná etika. Etické
Žiak:
vie vysvetliť pojem profesijná etika a jej
134
hodnoty súťaživosti a
spolupráce. Pravidlá „fair
play“ v ekonomicko-
pracovných vzťahoch.
Etický kódex zamestnanca.
Prosociálne správanie ako
vedomé vytváranie dobrých
vzťahov na pracovisku.
zásady,
pozná pojem „etický kódex zamestnanca“ a
vie ho vysvetliť a uviesť príklady jeho zásad,
vie vysvetliť pojem profesijná etika a jej
zásady,
pozná pojem „etický kódex zamestnanca“ a
vie ho vysvetliť a uviesť príklady jeho zásad,
pri spoločnej práci v škole rešpektuje
pravidlá „fair play“,
je schopný rešpektovať autoritu,
k zadaným úlohám sa stavia zodpovedne,
na dodržanie slova vynaloží osobnú snahu
i námahu.
V. Metódy a formy práce Názov tematického celku Stratégia vyučovania
Metódy Formy práce
Dobré vzťahy v rodine informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
Filozofické
zovšeobecnenie dosiaľ
osvojených etických zásad
informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
Etika práce, etika a
ekonomika informačno-receptívna,
reproduktívna metóda,
problémový výklad,
heuristická metóda,
frontálna výučba,
individuálna práca žiakov,
skupinová práca žiakov,
135
VI. Učebné zdroje Názov
tematického
celku
literatúra Didaktická
technika
Materiálne
výučbové
prostriedky
Ďalšie zdroje
Dobré vzťahy
v rodine Olivar, R.R: Etická
výchova, 1. vyd.
Bratislava: Orbis Pictus
Istropolitana. 1992.
tabuľa,
flipchart,
videotechnika
,
pracovné
listy,
internet,
knižnica,
Filozofické
zovšeobecnenie
dosiaľ
osvojených
etických zásad
Olivar, R.R: Etická
výchova, 1. vyd.
Bratislava: Orbis Pictus
Istropolitana. 1992
Podhradský, J. –
Kucek, J.: Vieš to?
Bratislava: SPN, b.r.
ISBN 80-08-01767-8
tabuľa,
flipchart,
videotechnika
,
pracovné
listy,
internet,
knižnica,
Etika práce,
etika a
ekonomika
Janotová, H.:
Profesijná etika. Praha.
2005.
tabuľa,
flipchart,
videotechnika
pracovné
listy,
internet,
knižnica,
VII. Hodnotenie predmetu Povinne voliteľný predmet etická výchova sa neklasifikuje. Hodnotí sa na konci každého
klasifikačného obdobia slovným vyjadrením absolvoval(a) respektíve neabsolvoval(a). Zásady
hodnotenia v predmete etická výchova sú v súlade s Metodickým pokynom č. 21/2011 na
hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.. Pri hodnotení sa prihliada najmä na:
aktívny vzťah k predmetu,
využívanie osobných predpokladov,
autentickosť, kreativita a originalita pri riešení úloh,
nachádzanie a používanie medzipredmetových vzťahov a súvislostí,
schopnosť zaujať postoj a vyjadriť vlastný názor.
Podmienkou absolvovania je výstup študenta v podobe prezentácie, projektu, dramatizácie a pod,
na vopred zadanú tému z tematického celku na konci každého klasifikačného obdobia.
136
Názov predmetu Umenie a kultúra
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra – 2.ročník (4R)
I. Charakteristika predmetu
Predmet Umenie a kultúra patrí do rovnomennej oblasti Umenie a kultúra. Nadväzuje na
predmety Výtvarná výchova, Hudobná výchova a Výchova umením, ktoré sa vyučujú v nižšom
sekundárnom vzdelávaní. Predmet Umenie a kultúra integrálne spája vnímanie globálnych javov
s hlavnými umeleckými druhmi, so svetom kultúry a so ž ivotným štýlom. Rozvíja tvorivé
myslenie, zručnosti a návyky žiakov, formuje ich vlastné názory a hodnotové postoje.
Koncepcia predmetu v sebe zahŕňa zážitkové metódy edukácie, kreatívne chápanie umenia a
mimo umeleckého estetična a taktiež širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom
zážitkových a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova,
priama skúsenosť atď.) sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť.
Zámerom predmetu Umenie a kultúra je, aby aktívna forma vnímania umeleckého diela
smerovala k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov, reči
umenia, čím bude možné realizovať aktívnu estetickú výchovu. S ú č a s ť o u p r e d m e t u
U m e n i e a k u l t ú r a j e a j pohľad do chronológie dejín umenia a to prierezovo
prostredníctvom vyučovania vyjadrovacích prostriedkov a postupov. Snahou toh to
predmetu j e t ak t i ež p r ib l íž i ť ž i akom aktuálne formy umenia v súčasnom svete.
Súčasťou predmetu je taktiež poznávanie estetických a kulturologických pojmov, názorov
v paralele dejín umenia a kultúry.
Do vzdelávacieho obsahu predmetu sú začlenené nasledovné okruhy prierezových tém :
Mediálna výchova / Komunikácia v médiách a cez médiá / - Prevádzka v kultúre.
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Hlavným cieľom predmetu Umenie a kultúra je rozvoj socio-afektívnych schopností žiaka, jeho
postojov, hodnotových orientácií a kritického vnímania kultúry. Predmet sa orientuje aj na
rozvoj psycho- motorických schopností žiaka, na jeho samostatné a tvorivé vyjadrovanie
obsahov psychiky, ako aj na rozvoj kognitívnych schopností žiaka v poznávaní kultúry
súčasnosti a minulosti.
Čiastkovými cieľmi učebného predmetu sú:
rozvoj žiakovej kultúrnej identity
rozvoj kultúrno-historického povedomia
rozvoj schopnosti porozumieť iným kultúram
rozvoj schopnosti rešpektovať a tolerovať hodnoty iných ľudí a kultúr
rozvoj schopnosti vnímať rôzne vyjadrovacie prostriedky, médiá a tendencie, ktoré v
kultúre a v umeniach existujú
rozvoj schopnosti vyjadrovať sa na úrovni doby a na úrovni svojich optimálnych
schopností s pomocou nástrojov, ktoré žiakovi kultúra ponúka
rozvoj kultivovanej vizuálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti
rozvoj schopnosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií
prostredníctvom rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení, písaného a
hovoreného slova, architektúry, výtvarných prostriedkov a elektronických médií
137
III. Predmetové kompetencie
Súhrn kompetencií, ktoré rozvíja predmet Umenie a kultúra, pomáha formovať občiansku
zodpovednosť žiaka. Predmet rozvíja nasledovné kompetencie:
Osobnostné kompetencie
Kognitívne kompetencie
Komunikačné kompetencie
Občianske kompetencie
IV. Obsah vzdelávania Ročník: Druhý v štvorročnej forme štúdia Hodinová dotácia: 1 hodina
TC Obsahový štandard
Výkonový štandard
Vn
íman
ie u
men
ia v
his
tori
ckom
ko
nte
xte
: sú
časn
osť
– m
inulo
sť,
ko
mp
arác
ia e
po
ch
Poznanie, analýza
a interpretácia vybraných umeleckých diel a tendencií z histórie kultúry
Umelecká tvorba
a príbuzné estetické aktivity
Tvorivé postupy v
umení v histórii
Žiak vie vybudovať systematickú interpretáciu vybraného
umeleckého diela
Žiak vie vytvoriť model umelca, formovaného v odlišných
kultúrno- historických obdobiach minulosti.
Žiak dokáže vytvoriť chronologický prierez dejinami umenia
a kultúry
Žiak dokáže identifikovať a vysvetliť znaky, charakteristiky
a súvislosti medi jednotlivými tvorivými obdobiami
v dejinách umenia
Žiak dokáže skonštruovať charakteristiky vybraných
tvorivých postupov a princípov z histórie umenia. Tieto
charakteristiky dokáže aplikovať, nájsť a vysvetliť na
vybranom umeleckom diele
Žiak pozná, používa, rozumie pojmom:
sebavyjadrenie, symbolika, irónia, ornament, citácia,
apriopriácia, asambláž, mágia, harmónia, deštrukcia,
morálny apel...
138
Pre
vád
zka
v k
ult
úre
, um
elec
ký trh
, m
edzi
kult
úrn
e vzť
ahy
Prevádzka v
Kultúre
Médiá a kultúra
Trh s umením a
kultúrou
Ekonomická
hodnota umenia
Inštitúcie na
trhu
s kultúrou.
Formy
prevádzky na
trhu s kultúrou
Žiak dokáže zaujať postoj a kriticky zhodnotiť produkty
konkrétneho masového média
Žiak dokáže definovať charakter „spoločenských akcií“
Žiak pozná, rozumie pracuje pojmami:
výstava, veľtrh, slávnosť, koncert, show, manifestácia,
prezentácia, promo akcia, festival, happening, exkurzia,
reklamná kampaň
Žiak dokáže modelovať vlastnú koncepciu fungovania
masmédií
Žiak dokáže uviesť konkrétne produkty masmédií,
pomenovať ich funkciu, vyjadrovacie prostriedky,
zameranie, cieľovú skupinu a v konečnom dôsledku ich
miesto v oblastiach kultúry a súčasnej spoločnosti
Žiak vie na vybranom umeleckom diele zo súčasnej kultúry
posúdiť a demonštrovať podiel umeleckého trhu na jeho
úspechu
Žiak pozná, rozumie pracuje pojmami:
Médium, masové médiá, elektronické médium, komercia,
masová komunikácia, umelec, umelecké dielo, hodnota,
korisť, status, zbierka, marketing, obecenstvo, kultúrna
obec, umelecká obec, sponzor, agentúra, reklama, internet,
komunikácia, informácia, sociálna sieť, doména, web,
autorské právo, blog, virtuálny priestor, virtuálne umenie...
V. Metódy a formy práce
Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí
žiakov a materiálneho vybavenia. (Práca s umeleckým dielom – výtvarným, hudobným,
elektronickým..., práca s literárnymi ukážkami, skupinová práca /drafting/, tvorba skupinových
„projektov“, interpretácia diel, analýzy, komunikácia, debata, diskusia IKT – PowerPoint,
dramatizácia, tvorba vlastných prejavov, kooperatívne cvičenia, tvorivé hry a úlohy, referátová a
argumentačná metóda.
Metódy a formy všeobecne:
- Motivačné metódy ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu), motivačný rozhovor
(aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti
prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu pomocou
umeleckého diela alebo inej pomôcky).
- Expozičné metódy - rozprávanie (vyjadrovanie skúseností), aktívne počúvanie, vysvetľovanie
(logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a
odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie,
139
posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (názorná ukážka),
pozorovanie (cielené vnímanie objektov a procesov).
- Problémové metódy - (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore
problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení), projektová metóda (riešenie
projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou
činnosťou vedie k vytvoreniu požadovaného textu a jeho vizuálnej stránky).
- Aktivizujúce metódy - diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov,
zdôvodňovanie za účelom riešenia danej problematiky), situačná metóda (riešenie problémového
prípadu reálnej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a
spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej
závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry,
príbehu a pod.) kompozícia (vypracovanie slohových prác).
- Fixačné metódy - metódy opakovania a precvičovania (ústne a písomné opakovanie, domáce
úlohy a pod.).
Pozn.: Uvedené edukatívne metódy sa uplatňujú priebežne na jednotlivých hodinách UK.
Vyučujúci zaraďujú uvedené metódy do vyučovacieho procesu podľa možnosti a postavenia
samotnej vyučovacej hodiny.
VI. Učebné zdroje
ČARNÝ, L., FRIDMAN, L., LAPITKA, M., ŠMECKOVÁ, J.: Základy kultúry. Pokusný
učebný text pre 1.a 2. ročník stredných škôl (dostupné na edukačnom DVD na adrese:
ftp:// ypsarion.afad.sk)
PIJOAN, J.: Dejiny umenia I-XII. Ikar, 1999
GERŽOVÁ, J. a kol.: Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia 2. polovice
20. storočia. Bratislava, Profil, 1988
KULKA, J.: Umění a kýč. Praha: Torst, 2000
VII. Hodnotenie predmetu
V rámci predmetu umenie a kultúra sa hodnotia tieto oblasti žiakovho správania:
a) obsah
Vnímanie: jazykové (alebo literárne), vizuálne, pohybové (alebo dramatické), zvukové
(alebo hudobné) vyjadrenie spôsobu, akým žiak vníma kultúrne artefakty.
Tvorba: tvorbu jazykových, vizuálnych, pohybových a zvukových artefaktov.
Reflexia: reflexia kultúrnych artefaktov; žiacku reflexia ich vlastných postojov.
Postoje: rôznorodé prejavy názorov a postojov.
Poznanie: prejavy zložitejších poznávacích procesov.
Informácie: práca s informáciami.
Médiá: práca s médiami.
b) proces
140
Komunikácia: spôsoby komunikácie pri riešení úloh.
Spolupráca: prejavy spolupráce pri riešení úloh.
Motivácia: prejavy motivácie k činnosti.
Myslenie: prejavy rôznych kognitívnych procesov.
Emocionalita: prejavy emocionálnych procesov.
Vyjadrenie plnenia kritérií hodnotenia v známkach
Výborný: Žiak je tvorivý, flexibilný, otvorený zmenám, využíva pestré vyjadrovacie
prostriedky a neustále ich obnovuje, reflektuje kultúrne procesy i svoje premeny.
Chválitebný: Žiak spĺňa kritériá, ale je menej samostatný, iniciatívny a tvorivý.
Dobrý: Žiak realizuje úlohy priemerne, chýba mu iniciatíva, je slabo motivovaný k
tvorbe, nerozširuje svoju flexibilnosť, neosvojuje si nové vyjadrovacie prostriedky,
komunikuje nekultivovane, ťažšie identifikuje predsudky a stereotypy.
Dostatočný: Žiak realizuje úlohy s pomocou imitácie, prejavuje len základné zručnosti v
manipulácii s vyjadrovacími prostriedkami kultúry. Minimálne identifikuje prebiehajúce
procesy, len s ťažkosťami aplikuje získané zručnosti, schopnosti a poznanie v nových
oblastiach.
Nedostatočný: V predmete umenie a kultúra sa neodporúča používať (pretože každý žiak
má z rodiny a prostredia isté kultúrne návyky a schopnosť vnímania kultúrnych
artefaktov).
141
Názov predmetu TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb
I. Charakteristika predmetu
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor na realizáciu a uvedomenie si
potreby celoživotnej starostlivosti žiakov o svoje zdravie, osvojenie si teoretických vedomostí
a praktických skúseností vo výchove k zdraviu prostredníctvom pohybových aktivít, telesnej
výchovy, športovej činnosti a pohybových aktivít v prírodnom prostredí. Poskytuje základné
informácie o biologických, fyzických, pohybových, psychologických a sociálnych základoch
zdravého životného štýlu. Žiak získa kompetencie, ktoré súvisia s poznaním a starostlivosťou o
vlastné telo, pohybový rozvoj, zdatnosť a zdravie, ktoré určujú kvalitu budúceho života
v dospelosti. Osvojí si postupy ochrany a upevnenia zdravia, princípy prevencie proti
civilizačným ochoreniam, metódy rozvoja pohybových schopností a pohybovej výkonnosti,
v prípade žiakov so zdravotným oslabením alebo zdravotným postihnutím princípy úpravy
zdravotných porúch. Získa vedomosti a zručnosti o zdravotne a výkonnostne orientovanej
zdatnosti a telovýchovných činnostiach z viacerých druhov športových disciplín. Je vedený k
pochopeniu kvality pohybu ako dôležitej súčasti svojho komplexného rozvoja, k zorientovaniu
sa vo výbere pohybu pri vyskytujúcich sa zdravotných poruchách a ich prevencii, k poznaniu
kompenzačných a regeneračných aktivít a ich uplatneniu v režime dňa.
Na jednotlivých stupňoch vzdelávania postupne získaný komplex predmetových
a kľúčových kompetencií spolu s osvojenými telovýchovnými a športovými zručnosťami by sa
mal takto stať v konečnom dôsledku súčasťou jeho životného štýlu a výrazom jeho životnej
filozofie.
Vzdelávacia oblasť spája vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti o pohybe,
športe, zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom realizovaných
foriem vyučovania telesnej a športovej výchovy, zdravotnej telesnej výchovy alebo formou
integrovanej telesnej a športovej výchovy. (Učebné osnovy pre zdravotnú telesnú výchovu sú
spracované samostatne).
II. Rozvíjajúce ciele predmetu
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je
umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať správne
pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné
schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu
v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela, z telesnej výchovy a zo
športu (šport v chápaní akejkoľvek pohybovej aktivity v zmysle Európskej charty o športe z roku
1992), utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu v nadväznosti na ich
záujmy a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k
celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie.
Špecifickým cieľom predmetu je, aby žiaci :
porozumeli zdraviu ako subjektívnej a objektívnej hodnotovej kategórii, prebrali
zodpovednosť za svoje zdravie;
vedeli hodnotovo rozlišovať základné determinanty zdravia, pohybovej gramotnosti
jednotlivca;
osvojili si vedomosti a zručnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o svoje telo, s aktívnym
pohybovým režimom, s osobným športovým výkonom, zdravým životným štýlom a
zdravím;
vedeli aplikovať a naplánovať si spôsoby rozvoja pohybových schopností pri zlepšovaní
svojej pohybovej výkonnosti a telesnej zdatnosti;
142
porozumeli pozitívnemu pôsobeniu špecifických pohybových činností pri zdravotných
poruchách a zdravotných oslabeniach, pri prevencii proti rozvoju civilizačných ochorení;
boli schopní zhodnotiť svoje pohybové možnosti, zorganizovať si svoj pohybový režim
a zapojiť sa do spoluorganizovania športovej činnosti pre iných;
rozumeli vybraným športovým disciplínam, vzdelávacej, výchovnej, socializačnej
a regeneračnej funkcii športových činností;
osvojili si poznanie, že prevencia je hlavný nástroj ochrany zdravia a získali zručnosti
poskytnutia prvej pomoci;
racionálne jednali pri prekonávaní prekážok v situáciách osobného a verejného ohrozenia;
III. Predmetové kompetencie
Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových
kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:
Pohybové kompetencie – žiak si vytvára vlastnú pohybovú identitu, pohybovú
gramotnosť a zdravotný status; žiak pozná základné prostriedky rozvíjania pohybových
schopností a osvojovania pohybových zručností; žiak pozná a má osvojené pohybové zručnosti,
ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb, prostriedok úpravy
zdravotných porúch a ktoré môže využívať v dennom pohybovom režime;
Kognitívne kompetencie – žiak rozvíja kritické myslenie, ktoré predpokladá syntézu
a komparáciu poznatkov; žiak je flexibilný, dokáže hľadať optimálne riešenia vzhľadom
k situácii, v ktorej sa nachádza; žiak pozitívne a konštruktívne pristupuje k riešeniu problémov;
žiak má mať zážitok z vykonávanej pohybovej činnosti, tvorí si pohybový imidž v zmysle
aktívneho zdravého životného štýlu;
Komunikačné kompetencie – žiak sa dokáže jasne a zrozumitelne vyjadrovať verbálne
a neverbálne počas telovýchovnej a športovej činnosti a zároveň rozumie odbornej terminológii;
žiak vie písomne, ústne i pohybom vyjadriť získané poznatky a zručnosti, dokáže argumentovať,
prezentovať svoje postoje a stanoviská; žiak má schopnosť využívať informačné technológie
a vedieť vyhľadávať informácie o pohybe, zdraví, zdravotných poruchách, športových
výsledkoch a sprostredkovať informácie iným; žiak má schopnosť byť objektívnym divákom,
optimálnym partnerom pri športovej činnosti;
Učebné kompetencie – žiak sa vie motivovať pre dosiahnutie cieľa (športový výkon,
dosiahnutie zručnosti, prvá pomoc a i.), vie si odôvodniť svoje hodnotové postoje a buduje si
celoživotné návyky (pravidelné športovanie, zdravé stravovanie a i.); žiak má schopnosti
získavať, triediť a systematicky využívať získané poznatky a športové zručnosti; žiak si vie
organizovať čas, pozná životné priority a priority v starostlivosti o zdravie, vie sa podľa nich aj
riadiť a dodržiavať základné pravidlá zdravého životného štýlu; žiak vie pozitívne prijímať
podnety z iného kultúrneho a športového prostredia a zaujímať k nim hodnotové stanovisko;
Interpersonálne kompetencie – žiak má pozitívny vzťah k sebe a iným; vie objektívne
zhodnotiť svoje prednosti a nedostatky a v každej situácii vie predvídať následky svojho
konania; žiak rozvíja kompetenciu sebaovládania, motivácie konať s určitým zámerom byť
asertívny, využívať empatiu ako prostriedok interpersonálnej komunikácie; žiak vie efektívne
pracovať v kolektíve; žiak sa zaujíma o športovú aktivitu iných, sleduje športovcov a ich výkony,
nevytvára bariéry medzi vekom, sociálnou skupinou, zdravotným stavom a úrovňou výkonnosti
žiakov;
143
Postojové kompetencie – žiak sa zapája do školskej záujmovej a mimoškolskej
telovýchovnej, športovej a turistickej činnosti; žiak vie využiť poznatky, skúsenosti a zručnosti
z oblasti telesnej výchovy a športu a iných predmetov so zameraním na zdravý spôsob života
a ochranu prírody; žiak vie zvíťaziť, ale i prijať prehru v športovom zápolení i v živote, uznať
kvality súpera; žiak vie dodržiavať princípy fair-play; žiak vie spoluorganizovať pohybovú
aktivitu svojich priateľov, blízkych a rodinných príslušníkov.
IV. Obsah vzdelávania
Ročník: druhý v štvorročnej forme štúdia
Hodinová dotácia: 2 hodiny týždenne
Modul Obsahový štandard Výkonový štandard
1. Zdravie a jeho poruchy zdravotný stav, civilizačné
choroby, primárna
a sekundárna prevencia,
nebezpečie závislostí
- vysvetliť, ako pohybové
aktivity prispievajú
k udržaniu zdravia
2. Zdravý životný štýl Psychohygiena, stres, aktívny
odpočinok.
- porozumieť účinku pohybu
na telesný, funkčný,
psychický a pohybový rozvoj
3. Telesná zdatnosť a
pohybová výkonnosť
rovnováhová schopnosť,
stabilita a labilita tela,
napnutie a uvoľnenie svalov
tela, kĺbová pohyblivosť,
ohybnosť chrbtice,
priestorová orientácia, rozvoj
pohybových schopností
- správne držať telo,
uvedomiť si princípy
stability a lability tela pri
pohybe v rôznych situáciách,
poznať zásady rozvoja
kĺbovej pohyblivosti a
ohybnosti chrbtice a
prevencie pred vznikom
porúch, vie vybrať a uplatniť
cvičenia rozvoja vo svojom
pohybovom režime
- zvládnuť pohybové situácie
v priestore a čase,
vykonávať pohyb s rôznym
zaťažením a zhodnotiť svoju
motorickú úroveň
4.Športové činnosti
pohybového režimu
- Športové činnosti, pri
ktorých podľa pravidiel
dochádza k stretu medzi
jednotlivcami
- Športové činnosti
uskutočňované v kolektíve
úpolové športy, bezpečnosť
športu, športový výstroj
herné kombinácie, herná
zručnosť, fair play, taktika,
technika
- rešpektovať pravidlá
športov a zásady sebaobrany
- ovládať základy stolného
tenisu
- vykonať ukážku herných
činností jednotlivca aspoň z 2
hier (basketbal, volejbal,
futbal, hokejbal, softbal)
- vykonať ukážku zvolených
herných činností jednotlivca
z loptových hier s výsledným
144
- Športové činnosti kreatívne
a estetické
- Športové činnosti v
prírodnom prostredí
kreativita, estetika, estetický
pohyb, estetické športy
bezpečnosť pohybu v
prírode, zelené hry,
adrenalínové športy,
zážitkové učenie
efektom dosiahnutia gólu,
koša, bodu
- poznať pravidlá aspoň 2
hier a vie ich uplatniť v hre
- zostaviť rozcvičenie pri
hudbe, individuálnu a
kolektívnu pohybovú väzbu
- hodnotiť a prezentovať
kvalitu pohybu, vie vyjadriť
svoje zážitky z pohybu
- sa premiestniť špecifickou
pohybovou činnosťou
v teréne
V. Metódy a formy práce
Metódy práce pri vyučovaní telesnej a športovej výchovy:
slovné metódy – monologické ( rozprávanie, opisovanie, vysvetľovanie)
- dialogické ( rozhovor, diskusia, dialóg)
demonštračné metódy – demonštrácia statických obrazov a schém
- projekcia statická a dynamická
praktické metódy – nácvik pohybových zručností
- didaktické hry
- simulačné metódy
Organizačné formy povinného vyučovania telesnej a športovej výchovy
Vyučovacia hodina - základnou organizačnou formou je 45 minútová vyučovacia hodina
telesnej a športovej výchovy. Zúčastňujú sa jej všetci žiaci zaradení do I. a II. zdravotnej
skupiny.
Žiaci so zdravotným oslabením sú zaradení do oddelenia zdravotnej telesnej výchovy,
žiakov ponecháme na vyučovacích hodinách telesnej a športovej výchovy s intaktnými žiakmi
a realizujeme integrované vyučovanie.
Žiak môže byť oslobodený od účasti na vyučovaní telesnej a športovej výchovy iba na
návrh lekára.
Bezpečnosť pri vyučovaní zabezpečuje učiteľ svojou prítomnosťou po celý čas
vyučovacej hodiny, dôsledným uplatňovaním obsahu učebných osnov, premyslenou a účelnou
organizáciou práce, používaním adekvátnych vyučovacích metód a foriem, vydávaním presných
a zreteľných povelov na riadenie činnosti, vysvetľovaním a dôsledným uplatňovaním zásad
bezpečnosti pri práci v rôznych podmienkach telovýchovného procesu, sústavným overovaním
bezpečnosti a funkčnosti náradia pred jeho používaním a zreteľným označením poškodeného
náradia a náradia nezodpovedajúceho technickým normám.
Ak nastane úraz, okamžite poskytne učiteľ prvú pomoc, zabezpečí lekárske ošetrenie,
oznámenie rodičom a napíše záznam o úraze.
Žiaci používajú na hodinách zodpovedajúci cvičebný úbor, ktorý zodpovedá zásadám
bezpečnosti a hygieny telovýchovnej činnosti.
Kurzová forma výučby - kurzové formy výučby sú súčasťou vyučovania predmetu,
majú samostatnú časovú dotáciu. Sú formou s povinným obsahom a riadia sa samostatnými
145
smernicami. V 1. ročníku absolvujú žiaci kurz pohybových aktivít v prírode so zameraním na
zimné športy (lyžiarsky kurz, snowbordový kurz). V 3. ročníku je kurz ochrany života a zdravia.
VI. Učebné zdroje
Jursík : Didaktika telesnej výchovy
A.Melicher,J.Slezák a kol.: Pokyny na hodnotenie vzdelávacích štandardov z telesnej výchovy
žiakov strdných škôl
Kampmiller T. a kol.: Teória a didaktika atletiky I.
Hatiar B.: Teória a didaktika športovej gymnastiky
Mačura P.: Teória a didaktika basketbalu
Zapletalová L. - Přidal V.: Teória a didaktika volejbalu
Učebné osnovy pre gymnáziá
VII.Hodnotenie žiakov
Za najdôležitejšie pri hodnotení žiaka v telesnej a športovej výchove sa považuje nielen
to, aké dôsledky zanechala táto činnosť na zlepšení jeho zdravia, pohybovej gramotnosti a
výkonnosti, telesnej zdatnosti, ale vo väčšom rozsahu aj to, či žiak získal k tejto činnosti vzťah,
či sa na nej so záujmom zúčastňoval, a to nielen v čase povinného vyučovania, ale aj mimo neho,
či pociťoval z nej radosť a potešenie, či sa stala súčasťou jeho životného štýlu. Preto za základné
ukazovatele hodnotenia žiaka sa považuje:
posúdenie prístupu a postojov žiaka, najmä jeho vzťahu k pohybovej aktivite a
vyučovaniu telesnej a športovej výchovy a jeho sociálneho správania a adaptácie;
rozvoj telesných, pohybových a funkčných schopností žiaka, najmä rozvoj zdravotne
orientovanej telesnej zdatnosti a pohybovej výkonnosti s prihliadnutím
na individuálne predpoklady žiaka;
proces učenia sa, osvojovania, zdokonaľovania a upevňovania pohybových zručností
a teoretických vedomostí.
Hodnotenie vzťahu žiaka k telesnej a športovej výchove realizuje učiteľ nielen na základe
dlhodobého sledovania prejavov žiaka na vyučovaní, pri ktorej si všíma najmä jeho aktivitu,
snahu, samostatnosť a tvorivosť, ale aj na základe jeho aktivity a angažovanosti v školskej i
mimoškolskej záujmovej telovýchovnej a športovej činnosti. Úroveň poznatkov v telesnej
výchove a športe posudzuje priebežne v procese a môže si na to vytvárať i pomocné vedomostné
testy. Na hodnotenie telesného rozvoja, telesnej zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti sa
používajú batérie somatometrických a motorických testov. Na hodnotenie zvládnutia obsahu
učebných programov používa učiteľ pomocné posudzovacie škály, využíva testy špeciálnej
pohybovej výkonnosti a pridržiava sa štandardov.
Súhrnné hodnotenie žiaka je vyjadrené na vysvedčení. Ide o také súhrnné hodnotenie, aké
sa na danej škole používa aj v iných vyučovacích predmetoch. Odporúča sa však priebežne počas
vyučovania využívať najmä slovné hodnotenie, pretože umožňuje presnejšie vyjadriť klady a
nedostatky žiakov a pre mnohých, a to osobitne pre dievčatá, je dôležitým a často aj silnejším
motivačným činiteľom.