Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra
Seminárna práca – Financie a mena
Subjektívna stránka financií
Nitra, november 2009
0
Obsah
1 Subjektívna stránka financií..................................................................... 2
2 Finančná politika...................................................................................... 3
2.1 Finančná veda............................................................................ 6
2.2 Finančné právo............................................................................7
2.3 Finančná sústava.........................................................................8
2.4 Finančná kontrola........................................................................10
3 Záver......................................................................................................... 14
Zoznam použitej literatúry...........................................................................15
1
1 Subjektívna stránka financií
Čo chápeme pod pojmom subjektívna stránka financií?
vysvetľuje riadiace a organizačné vzťahy súvisiace s financiami
sekundárna finančná činnosť, ktorá vychádza z objektívnej stránky financií
na rozdiel od objektívnej stránky operuje s ideálnymi peniazmi
zaoberá sa otázkami, akým spôsobom sa môže uskutočňovať tvorba, rozdeľovanie,
a používanie peňažnej masy
vzniká na základe projektovania, prognózy a kontroly primárnej finančnej činnosti
zahŕňa finančnú politiku, finančné právo, finančnú vedu, finančnú sústavu, finančnú
kontrolu, organizovanie, evidenciu a projektovanie finančnej činnosti
2
2 Finančná politika
Finančná politika - predstavuje činnosť finančných orgánov a inštitúcií zamerané na
dosiahnutie stanovených cieľov prostredníctvom finančných nástrojov.
Finančné orgány a inštitúcie vo finančnej politike:
ministerstvo financií
daňové a colné orgány
sociálny, zdravotné a komerčné poisťovne
emisná banka
komerčné banky
burzy
Z hľadiska finančných orgánov členíme finančnú politiku na:
fiškálnu (rozpočtovú) - je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až
po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky
daňovú - je súhrn opatrení, ktoré úpravujú daňovú sústavu a prax - zavádzanie a
vymáhanie daní, sadzby daní atď.
colnú - podporuje zahraničný obchod a cestovný ruch. Zabezpečuje ich evidenciu,
kontrolu, chráni záujmy štátu
dotačnú – úlohou je hmotne stimulovať podniky, aby sa rozhodovali pre napĺňanie
spoločensky prospešných programov
menovú - alebo monetárna politika je proces, ktorým vláda, centrálna banka alebo iné
menové inštitúcie reguluje ponuku peňazí v obehu.
Základnými východiskovými determinantmi monetárnej politiky sú:
úloha peňazí v ekonomike a pri rozhodovaní ekonomických subjektov
postavenie centrálnej emisnej banky
existujúca štruktúra bankového systému
rozsah a intenzita platobného styku so zahraničím a systémom menového kurzu
3
Priame nástroje:
regulácia spotrebných úverov (centrálna banka vymedzuje limity a podmienky
poskytovania spotrebiteľských úverov pre nákup spotrebných statkov)
regulácia investičnej činnosti ( centrálna banka presne určuje obchodným bankám
úverové limity a ďalšie podmienky, za ktorých môžu poskytovať podnikateľským
subjektom úvery na realizovanie ich podnikateľských statkov)
Nepriame nástroje:
stanovenie povinných minimálnych rezerv
operácie na voľnom trhu
diskontná sadzba (základná úroková sadzba)
intervencie na devízových trhoch
Základne typy monetárnej politiky:
expanzívna
reštriktívna
emisnú
úverovú
Nástroje finančnej politiky:
štátny rozpočet (v SR sa tvorí na 1 rozpočtový rok)
rozpočty nižších vládnych úrovní (obce, mestá, VÚC)
rozpočet európskej únii – schvaľuje ho Európsky parlament (v roku 2009 približne
133,8 miliárd Eur)
účelové, štátne fondy
nadnárodné fondy
4
- rovnovážny vývoj národného - presadzovať zásady rentability, likvidity,
hospodárstva optimálnej zadlženosti a platobnej
- optimálna tvorba a rozdelenie schopnosti v podnikovom sektore
národného dôchodku - stimulačne pôsobiť na tvorbu zisku v
- presadzovať peňažnú rovnováhu podnikovom sektore
v národnom hospodárstve - monitorovať a optimalizovať vzťahy
- využívať kategóriu finančnej rezervy medzi odčerpávaním zisku do štátneho
rozpočtu a finančnou situáciou v
podnikateľskom sektore
- stimulovať rast pracovnej aktivity,
tvorbu peňažných úspor obyvateľstva
(daňové zaťaženie pracovných a
kapitálových dôchodkov obyvateľstva)
Makroekonomické aspekty finančnej politiky:
1. Vychádzajú z hospodárskej politiky štátu:
zameraných na rozvoj jednotlivých oblastí ekonomiky
zameraných na tvorbu vhodného podnikateľského prostredia
zo stanovených cieľov vývoja základných indikátorov vývoja ekonomiky
makroekonomický aspekt mikroekonomický aspekt
5
Ciele finančnej politiky
2. Z parametrov vonkajšieho ekonomického prostredia:
globalizácia svetovej ekonomiky a synchronizácia hospodárskych cyklov
v znížení spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery v budúcom vývoji
zvýšenie miery neistoty
Mikroekonomické aspekty finančnej politiky:
1. Vytvárať podnety pre podnikateľské subjekty:
motivácia k práci
motivácia k úsporám
motivácia k inováciám
2. Reagovať na protirečenia hospodárskej politiky vyplývajúce zo stabilizačnej politiky,
z transformácie ekonomiky a z integračných procesov:
znižovanie miery inflácie a súčasne približovanie ceny na trhu tovarov, služieb a práce
k cenám EÚ
znižovať úrokové sadzby bez ohrozenia rastu inflácie zo stúpajúceho dopytu po
tovaroch a službách
zvyšovať rast ekonomiky bez ohrozenia platobnej bilancie a zahraničnej zadlženosti
znižovanie daňového a odvodového zaťaženia
zefektívnenie výrobného procesu bez prehlbovania nezamestnanosti a ohrozovanie
sociálneho zmieru
2. 1 Finančná veda
Finančná veda skúma:
objektívnu stránku financií
vzťahy medzi objektívnou a subjektívnou stránkou financií
Vzťahy medzi fin. vedou a fin. praxou:
podceňuje sa finančná veda (poznávací proces); finančná politika vychádza zo
skutočností; finančná prax má znaky živelnosti
6
preceňujú sa možnosti finančné vedy (poznávacieho procesu); poznatky sa prenášajú
do fin. praxe bez úpravy finančnou politikou; prax nevychádza z poznatkov vedy
a dostáva sa na úroveň skúseností (empírie)
Východisko je v pernamentnej analýze a finančnej prognóze:
presné a detailné poznanie finančnej situácie v národnom hosp.
dôkladná analýza príčin jednotlivých finančných javov
identifikácia krátkodobých, strednodobých, dlhodobých javov
vhodná voľba príslušných finančných nástrojov a ich kombinácia
prognózovanie účinkov finančných opatrení na národné hospodárstvo ako celok
a jednotlivé ekonomické sektory (verejný, podnikový, obyvateľstvo)
2. 2 Finančné právo
Finančné právo – upravuje:
primárnu finančnú činnosť
sekundárnu finančnú činnosť
Sekundárna finančná činnosť – vychádza z primárnej finančnej činnosti. Predstavuje peňažné
operácie tzv. hodnotové peňažné operácie s počítacími, účtovnými peniazmi.
Sekundárna finančná činnosť vzniká na základe toho, že primárna finančná činnosť sa:
plánuje, prognózuje, projektuje (štátny rozpočet, plán podnikov)
eviduje (finančné účtovníctvo, štatistika, daňové výkazníctvo)
kontroluje (predbežná, operatívna, následná kontrola, finančná analýza, revízia)
1. Zostavovanie rozpočtov (štátny rozpočet, obcí, VÚC):
prognózovanie vývoja fondov (sociálne poistenie, zdravotné poistenie)
zostavovanie finančných plánov podnikov (ročné, viacročné)
2. Finančné výkazy podnikov a verejnej správy:
zostavovanie štátneho záverečného účtu
výkazy o vyplácaní poistných náhrad, dôchodkov ...
3. Kontrola
7
finančná disciplína; dodržiavanie zákonov; predpisov
finančná revízia; finančná kontrola zameraná na oblasť finančnej disciplíny
predbežná kontrola – pred zostavením rozpočtu
bežná operatívna kontrola; na návrh a realizáciu nápravných opatrení
následná kontrola – štátny záverečný účet – po skončení roka
Finančné právne normy:
zákony
nariadenia
vyhlášky
predpisy
smernice
výnosy
2. 3 Finančná sústava
Finančná sústava predstavuje:
súbor fin. orgánov a inštitúcií – organizačné usporiadanie finančných subjektov
právomoci a zodpovednosti finančných subjektov
vzťahy medzi jednotlivými zložkami finančnej sústavy
Štát organizuje finančnú sústavu tak, aby mohol úspešne uskutočňovať svoju finančnú
politiku.
Finančná sústava sa člení na zložky:
rozpočtová (štátno-rozpočtová) sústava – tvorí ju:
1. štátny rozpočet
2. rozpočty miezd a obcí
3. vzťahy medzi jednotlivými ekonomickými subjektami a vzťahy medzi štátnym
rozpočtom
úverová (banková) sústava – v Slovenskej republike je dvojstupňový bankový systém
t. j. centrálna banka a komerčné banky
Centrálna banka u nás – Národná banka Slovenska so sídlom v Bratislave
Funkcie NBS:
8
1. Emisná funkcia – NBS má vyhradené právo vydávať bankovky, mince a pamätné
mince, ktoré sú zákonnými peniazmi. Určuje ich minimálnu hodnotu, platnosť, vzhľad,
ochranné známky, spôsob výmeny, pripravuje ich výrobu atď. Od roku 1993 platila
Slovenská koruna a od roku 2009 platí euro.
2. Menová funkcia – NBS reguluje množstvo peňazí v obehu. Stanovuje úrokové sadzby,
podmienky úverových obchodov, povinné minimálne rezervy. Nakupuje a predáva
obligácie a štátne dlhopisy.
3. Devízová funkcia – NBS určovala vzťah koruny k vonkajšiemu prostrediu. Stanovuje
kurzy valút a devíz. Spravuje zlaté rezervy štátu, usmerňuje platobnú bilanciu štátu
a uzatvára platobné dohody so zahraničnými bankami.
4. Bankový dohľad – NBS dohliada na činnosť bánk a iných FO a PO. Pri zistení vážnych
nedostatkov uvalí na banku nútenú správu, v rámci ktorej prechádza pôsobnosťou
riadiacich orgánov banky na správcu a pozastavuje sa výkon funkcie orgánov banky.
Štátny dozor nad finančným trhom tiež vykonáva ministerstvo financií, ktoré sa
zúčastňuje na zasadnutiach radiacich orgánov NBS, a Úrad pre finančný trh.
Obchodné banky - sú podnikateľské subjekty finančného trhu, ktorých hlavným cieľom je
maximalizácia zisku. Poskytujú finančné služby svojim klientom a vytvárajú predpoklady na
plynulý chod a rozvoj hospodárstva. Zisk je hlavným cieľom každej obchodnej banky.
Výnosy banky musia preto presahovať náklady, pričom zisk by sa mal vyrovnať ostatným
odvetviam.
Bankové činnosti môže vykonávať PO, ktorá získala povolenie. Výška základného imania
musí byť minimálne 500 mil. Sk (cca 16,6 mil. eur).
Delenie komerčných bánk
1. Podľa veľkosti:
a) malé (s regionálnou pôsobnosťou),
b) veľké (banky s dlhoročnou tradíciou - VÚB, sporiteľne, zahraničné banky).
2. Podľa zamerania:
a) univerzálne – vykonávajú všetky bankové operácie,
b) špecializované – zameriavajú sa len na určitý druh služieb.
3. Podľa klientely:
a) zamerané na obyvateľstvo – sporiteľne,
9
b) zamerané prevažne na podnikateľov (ČSOB),
c) pre odvetvia (poľnohospodárstvo, doprava)
4. Podľa vlastníkov:
a) štátne
b) akciové spoločnosti
c) domáce
d) zahraničné (ČSOB).
Základné činnosti bánk:
1. Pasívne operácie – príjem vkladov, emisia vlastných dlhopisov... .
2. Aktívne operácie – finančné investície, poskytovanie úverov... .
3. Neutrálne operácie – zmenárenská činnosť, poplatky za vedenie účtov.
poisťovacia sústava
sústava podnikových a nadpodnikových finančných orgánov
Vo finančnej sústave štátu má najvýznamnejšie postavenie ministerstvo financií (úlohy:
normotvorná, metodická, plánovacia, rozdeľovacia, evidenčná a kontrolná).
2. 4 Finančná kontrola
Finančná kontrola – sa vykonáva podľa zákona č. 502/2001 o finančnej kontrole
a vnútornom audite v znení neskorších predpisov.
Je to súhrn činností, ktorými sa overuje:
a) splnenie podmienok na poskytnutie verejných financií
b) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s verejnými
prostriedkami
c) dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými
prostriedkami
d) splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na
odstránenie ich vzniku
10
- ústredným orgánom finančnej kontroly je ministerstvo financií, ktoré pomocou
zákonov, predpisov, nariadení vykonáva kontrolu
Zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v znení neskorších predpisov vyplývajú nasledujúce úlohy ministerstva financií:
a) rozpočtovanie súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie
štátneho rozpočtu, politiky finančného trhu vrátane ochrany spotrebiteľa pri
poskytovaní finančných služieb a politiky spravovania majetku verejnej správy
vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére
b) výkon štátnej správy vo veciach správy štátnych finančných aktív a pasív
Slovenskej republiky, hypotekárneho bankovníctva, stavebného sporenia s
výnimkou poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu, devízového
hospodárstva a devízovej kontroly, jednotného účtovníctva a účtovného
výkazníctva, hazardných hier,
c) výkon štátneho dozoru nad vykonávaním sociálneho poistenia,
dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej prémie v stavebnom sporení,
dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym
úverom, činnosťou Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a nad
hospodárením Sociálnej poisťovne.
Finančná kontrola môže byť:
1. predbežná - musí byť overená každá finančná operácia, ktorou je príjem alebo výdaj
finančných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, ale aj právny úkon alebo iný
úkon majetkovej povahy
2. priebežná - je zameraná na prebiehajúce operácie.
3. následná - kontrola sa uskutočňuje po realizácii činností. Kontrola konečných
výsledkov zväčša slúži na vyvodenie záverov týkajúcich sa úspešnosti alebo
neúspešnosti ukončeného procesu (napríklad kontrola ročnej účtovnej uzávierky,
konečná kontrola kvality výrobkov). Veľkou nevýhodou tohto druhu kontroly je, že sa
robí po ukončení činností a ak vznikla podstatná odchýlka, škoda sa už stala.
Ale napriek tomu následná kontrola má dve hlavné výhody oproti preventívnej kontrole:
- následná kontrola poskytuje manažérom informácie, aké efektívne bolo ich plánovanie,
- následná kontrola môže zvýšiť motiváciu zamestnancov, pretože chcú poznať svoj výkon.
Kontrolu môžeme ďalej členiť podľa:
11
obsahovej náplne kontrolovaných činností
úrovne riadenia
charakteru uskutočňovania kontrolných činností
Organizovanie finančnej činnosti - je každodenná činnosť, ktorá zabezpečuje, aby sa prijaté
finančné rozhodnutia v podniku dôsledne uplatňovali.
Finančná evidencia – podniky sú povinné svoje podnikateľské činnosti zaznamenávať
účtovníckym spôsobom v súlade so zákonom.
Predmetom účtovníctva je majetok, záväzky, rozdiel majetku a záväzkov, náklady a výnosy
alebo príjmy a výdavky a výsledok hospodárenia.
Rozlišujeme jednoduché a podvojné účtovníctvo:
Jednoduché účtovníctvo – účtovné knihy:
- peňažný denník
- kniha pohľadávok a kniha záväzkov
- pomocné knihy o ostatných zložkách majetku a o záväzkoch.
Podvojné účtovníctvo – účtovné knihy:
- denník
- hlavná kniha
- kniha analytickej evidencie.
Všetky skutočnosti, ktoré podnik účtuje, musí podložiť písomnosťou – dokladovať.
Projektovanie finančnej činnosti zahrňuje:
plánovanie - proces zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení,
činností na ich dosiahnutie. Je integrujúcou súčasťou komplexného podnikového
plánu a významným nástrojom finančného riadenia. Jeho výsledkom je finančný plán.
Z hľadiska časového horizontu je finančný plán súčasťou všetkých subsystémov plánu
podniku.
12
Dlhodobý finančný plán – vytvára na časový horizont 5 a viac rokov, ktoré nie vždy možno
ľahko zrušiť a ktoré môžu zaväzovať podnik k istému smeru činnosti na niekoľko rokov.
Strednodobý finančný plán – vytvára sa na časový horizont 1 až 3 roky.
Krátkodobý finančný plán – vytvára sa na časový horizont 1 roka. Tieto rozhodnutia súvisia s
uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku. Sú jednoduchšie ako
dlhodobé rozhodnutia, no nie sú menej dôležité.
Časové dimenzie a finančný plán
Z hľadiska časových dimenzií ide o 2 momenty. Jeden z nich sa vzťahuje na časový horizont
plánovania a druhý na časové rozplánovanie aktivít plánovania – plánovací kalendár.
prognózovanie - musia umožniť s primeranou spoľahlivosťou zaradenie firmy do
kategórie prosperujúcich, resp. neprosperujúcich firiem.
- celková finančno ekonomická výkonnosť a výsledky firmy musia byť „pretavené“
najlepšie do jednočíselného vyjadrenia. Na jeho konštrukciu možno použiť rôzne
metódy
- zdrojom informácií - sú účtovné závierky firiem (komprimovaným spôsobom
zobrazujú celý reprodukčný proces firmy)
rozpočtovanie – dá sa charakterizovať ako zameranie na výsledky
Patrí sem:
rozpočtovanie pre výsledky
výkonnostne-orientované rozpočtovanie
financovanie závislé od výsledkov
13
3 Záver
Subjektívna stránka financií obsahuje množstvo odvetví. Základom pre túto stránku financií je
primárna finančná činnosť. Základným rozdielom medzi objektívnou a subjektívnou stránkou
je, že pri subjektívnej stránke sa operuje s ideálnymi peniazmi.
14
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
Beňová a kolektív, 2007, Financie a mena
doc. Ing. Peter Serenčeš, PhD., 2006, Financie a mena
Internet: www.euroekonom.sk
www.wikipedia.sk
Zákon: - zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších
predpisov
- zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov
15