ČASOPIS DETÍ REEDUKAČNÉHO CENTRA ČERENČANY
OBSAH
1. Pár slov na úvod
2. Súťaž o sladkú odmenu
3. Naši noví kamaráti
4. Spomienky na letné prázdniny
5. Naše postrehy a myšlienky
6. Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas
7. Konvergencie – Kokava
8. Čarovná ceruzka
9. Futbalový turnaj
10. Deň jablka
11. Účelové cvičenie
12. Jesenné prázdniny
13. Zasmejme sa
Ahojte deti,
držíte v rukách prvé číslo nášho časopisu Nádej v tomto školskom roku.
Som veľmi rada, že ho môžem, s Vašou pomocou, opäť po dlhšom čase
tvoriť. Tak ako ste mi počas tých dvoch rokov chýbali Vy, chýbala mi aj
naša Nádej. Je totiž mojou srdcovkou, pretože je o nás a pre nás.
Vždy sa teším na to, akými príspevkami a článkami nás prekvapíte, čo nové
a zaujímavé sa opäť dozvieme. Som rada, že Vaše príspevky sú rôznorodé.
Raz veselé, inokedy smutné, raz kratšie, inokedy dlhšie, ale najmä – sú
Vaše. A tak som si to vždy aj predstavovala. Želám si, aby naša Nádej bola
pestrá, aby ste sa na ňu tešili, aktívne ju tvorili. Ale nie preto, že musíte,
ale preto, že to chcete. Nech to, čo čítame, vychádza z Vášho srdiečka,
nech je to pravé, úprimné, spontánne. Nech je to proste kúsok z Vás.
V redakčnej rade mi budú v tomto školskom roku pomáhať Majo Tőkőly,
Erika Kačicová, Paťo Racek a z dospelých pán Černecký, pani Chodúrová
a pán Očenáš. Takže, keď Vám napadne zaujímavá myšlienka, keď napíšete
nejaký príspevok, alebo budete akýmkoľvek spôsobom chcieť Nádej vylepšiť,
neváhajte a povedzte nám to. Budeme sa tešiť.
Príjemné čítanie
Jana Lepišová
Už je pripravená u mňa, hore v zborovni a čaká na svojho nového majiteľa
jedáčika. Čo musíte urobiť? Prelúskať toto číslo časopisu a nájsť jednotlivé
indície (skryté slová), z ktorých poskladáte heslo. Kde sa nachádzajú?
Neprezradím! Niekde vo vnútri tohto čísla (možno medzi riadkami, možno pri
obrázkoch, ktovie ) Komu sa prvému podarí heslo zostaviť, nech sa
rýchlosťou blesku dostaví za mnou a odovzdá mi ho napísané na kúsku
papierika. A ja mu odovzdám sladkú odmenu :-D Poradím Vám – heslo sa
skladá z 9 slov.
Držím palce!!! Jana Lepišová
TAKÚTO VEĽKÚ ČOKOLÁDU MOŽETE VYHRAŤ
TÁÁÁK A TERAZ POZOR!!! (VLADO, SLEDUJEŠ? :-D)
Volám sa Erik Bazala. Mám 13 rokov. Pochádzam z Povaţskej Bystrice.
Dostal som sa sem za bitky a nadávky. Zo spevákov mám rád Majka
Spirita, Separa, Kaliho... Rád hrám futbal. Ale
bavia ma všetky športy. Moje
obľúbené jedlo je kuracie stehno.
Volám sa Michal Konček, mám 11 rokov a bývam v Ruţomberku. Som tu preto,
lebo som u mamy vystrájal. Je mi to ľúto. Keď pôjdem domov, tak budem uţ
dobrý. Uţ som si tu zvykol, mám tu veľa kamošov. Rád hrám futbal a čítam
knihy. Z jedál je u mňa na prvom mieste vypráţaný syr.
Volám sa Štefan Górász. Mám 13 rokov. Som tu preto,
lebo som mal doma problémy. Rád hrávam futbal, rád pozerám
televíziu, počúvam hudbu, hrám počítačové hry. Mám dvoch
bratov. Mojou záľubou je aj chodenie s kamarátmi po vonku. Najlepšie sa cítim
v teplákoch, tričku a teniskách.
Volám sa Dţenifera Šárköziová. Mám 14 rokov, narodila
som sa v Košiciach a ţijem v Rimavskej Sobote. Som tu kvôli
môjmu správaniu. Milujem šport - hlavne atletiku a
gymnastiku. K športu ma od malička ťahá srdce a veľmi ma
v tom podporuje aj moja rodina.
Verím, ţe je to celoţivotná láska.
Naši noví kamaráti
Volám sa Karolína Farkašová, mám 15 rokov a
pochádzam z Málinca. Do ústavu som sa dostala, lebo som
nechodila do školy. Rada hrám volejbal a čítam knihy. Zboţňujem
vypráţaný syr a hranolky. Mojim cieľom je dostať sa domov a nerobiť
zasa chyby, ktoré som robila. (Drţíme palce Kaja, a ty, milý čitateľ, tu je
tvoja prvá indícia, prvé slovo z hesla – detský)
Volám sa Jaroslava Štefánková. Mám 14 rokov a bývam v okolí Košíc -
DeD Valaliky. Som tu kvôli problémom v škole. Rada mám módu
a dobrú hudbu – rap. Najlepšie sa cítim v tričku a v teplákoch.
Mojím obľúbeným jedlom sú špagety a farbu mám rada čiernu.
Volám sa Denis Gooblár. Mám 15 rokov a som na 2.VS. Vyrastám v
detskom domove v Trenčíne. Prišiel som do RC Čerenčany kvôli správaniu.
Prvé týţdne to bolo so mnou ako s počasím, raz tak,
potom zase onak. Uţ by to malo byť v poriadku. V
poslednom čase sa venujem výtvarnému umeniu, rád
kreslím, ale teraz som sa zameral na taký menší
projekt - Strom jablka a zároveň ţivota.
Nezabudnite, všetko sa dá, len musíte chcieť. (Tak,
tak. A dá sa vyhrať aj čokoláda, druhé hľadané slovo je – smiech)
Ja som Dávid Šándor, pochádzam z Detského domova Sereď. Mám 15
rokov, medzi moje záľuby patria PC hry, Airsoft. Dostal
som sa sem preto, ţe som v škole robil zle.
Ahojte. Ja sa volám Gabo Pechal a chcem poďakovať tomuto
ústavu, lebo mi tu pomohli s mojím správaním. Moje poďakovanie
patrí vychovávateľom, ktorí tu robia, ale aj mojim
kamarátom. Tí mi dohovárali, čo všetko by sa mohlo stať,
keby som bol zlí. Napríklad by sa mohlo stať to, ţe by som
tu bol dlhšie ako tu mám byť. Ďakujem Majovi Tőkőlymu,
ţe mi jasne povedal, čo by bolo s týmto ústavom, keby tu
boli len takí ako som ja. To by uţ nebol ústav, to by bola
psychiatria. Aspoň vďaka Majovi a vychovávateľom sa viem ako tak správať. Uţ sa viem trochu
ovládať, keď ma niekto provokuje. Myslím tým to, ţe keď niekto bude do mňa skákať, tak sa na
neho pozriem a odídem. V tomto ústave som inak kvôli fajčeniu, ohrozeniu na ţivote, ničeniu
cudzieho majetku. Je mi to ľúto, čo som všetko porobil. Ale uţ mi je lepšie, teším sa aj
na návštevu, ktorú mám mať.
Volám sa Martin Zeman a prišiel som sem kvôli škole a fajčeniu.
Mám 12 rokov a bývam v Banskej Bystrici. Mám rád futbal
a basketbal a hrám aj hokej. Rád píšem a kreslím a behám, mám
rád aj učenie Športujem preto, lebo sa chcem zmeniť.
Volám sa Mário Harvan. Mám 15 rokov a som deviatakom na
základnej škole. Som umiestnený v Reedukačnom
zariadení v Čerenčanoch. Väčšinou som tichý. Mám
strašne rád knihy. Moja najobľúbenejšia kniha je
Harry Potter, mám rád aj filmy, komédie. Horory
nemám rád, nie preto lebo sa ich bojím, ale nepáčia sa mi. Zo športu ma najviac
baví pingpong a kedysi som hrával aj futbal, ale uţ ma to prestalo baviť. Z
hudby preferujem moderné piesne, ale nepočúvam rock. Väčšinou počúvam
zahraničnú hudbu, hlavne anglickú. Zo spevákov počúvam napríklad Justina
Biebera, Enriqe Iglesiasa, Drake, 50 cent, Don Omar. Zo speváčiek napríklad Rihanu, Arianu
Grande, Beyonce, Katy Perry, Demi Lovato. V Čerenčanoch som si celkom zvykol a v
pondelok som mal návštevu, z ktorej som bol nadšený. Prišla mi sestra, kamarát a
Joţo Pročko. Bol som veľmi rád.
Volám sa Ivona Némethová. Mám 13 rokov a chodím do 6. ročníka. Rada
sa venujem tancu. Sem som sa dostala kvôli môjmu správaniu. Môj
obľúbený predmet je matematika a telesná.
Volám sa Rozalinda Lázárová. Pochádzam z
Piešťan. Mám 14 rokov. V detskom domove
som od malička preto, lebo sa rodičia
nestarali tak ako sa mali. Mojim koníčkom je tanec a hudba.
Volám sa Kasandra Kapurová. Mám 14 rokov.
Pochádzam z detského domova v Remetských
Hámroch. Moje záľuby sú futbal, volejbal,
vybíjaná, hokej a tanec. Sem do Čerenčian som prišla kvôli škole.
Volám sa Jakub Ţilinčár. Mám 12 rokov. Bývam v Bytči. A
mám rád futbal a milujem písať. A mám 1 brata, 2
bratrancov a 7 sesterníc. A moji kamaráti sú dvaja Maťovia.
Volám sa Zdenko Bohánka, mám 13 rokov. Som zo
Serede. Som tu za správanie. Rád hrám futbal, počítačové hry. Chodím na
taekwondo. Rád jem sladkosti.
Volám sa Juraj Didi. Mám 13 rokov.
Hrám futbal uţ dva roky. Bývam v detskom domove v Kremnici. Stade som
išiel do profi rodiny. Bolo mi tam dobre, ale robil som zle, a tak som išiel
zase do domova. A o týţdeň som sa ocitol v Čerenčanoch. Tu v Čerenčanoch
mi je celkom dobre, pomaly som si zvykol. A uţ som zvyknutý na reţim. Mám
tu kamarátov. Dobre s nimi vychádzam. Škola je tu
dobrá.
Volám sa Dáša Ţigová a mám 15 rokov. Rada tancujem a
spievam. A vystrájam. Moja najlepšia kamarátka je Peťa Polakovičová.
Prišla som sem z Detského domova Humenné. Mám 16 súrodencov, ale
polovičku nepoznám. Som tu preto, lebo som utekala za frajerom.
Ahojte. Volám sa Vivienna Ferková a mám 13 rokov.
Prišla som sem z Detského domova Remetské
Hámre. Pomaly som si tu zvykla, našla som si
kamarátky Dášu, Dţeniferu a Ivonu. Som tu preto, lebo som neposlúchala. A
Čerenčany mám rada.
Volám sa Nikolas Kotlár, som
z Nitry. Mám rád futbal a rád boxujem. Mám 14 rokov a tu som preto,
lebo som chodil na diskotéky, robil som ľuďom zle, aj doma som robil
zle.
Volám sa Erik Petrivaldský, mám 11 rokov, som ţiakom piateho
ročníka ŠZŠ. Rád kreslím a hrám sa s vláčikmi. Mám rád matematiku.
Moja srdcovka je počítač a v ňom hry, kde sú autá a vlaky.
Cez prázdniny som bola väč šinou
doma. So sestrami som chodila na
kúpalisko, hrali sme volejbal, bolo
tam veľa mládeže. Več er sme
chodievali na prechádzky. Obč as
sme si opekali a poč úvali hudbu.
Prázdniny rýchlo prešli a zrazu som
bola tu.
Tieto prázdniny som skoro celé strávila tu. Boli sme tu tri baby a pár chalanov. Počasie nám našťastie vyšlo,
chodili sme sa kúpať na Kurinec s ujom Majkom. Išli sme na bicykloch, dosť som sa natrápila, lebo bicyklovať
som až tak dobre nevedela a dokonca som skončila v kukurici. Našťastie to kukurica prežila. Pekné chvíľky
som prežila aj s p. Očenášom. Boli sme u neho na chate a opekali sme si. Ja som si neopekala, mala som rožky
a šunku. Super som sa pobavila a pobavila som aj druhých, keď sa podo mnou zlomila stolička. Často sme boli
aj u tety Ľubky, pomohli sme jej upratovať a ona nás odmenila kapučinkom, dezertom a klobáskou. V ústave
sme mali postavený bazén a dobre sme ho využili. Takto prešli celé prázdniny a ani sme sa nenazdali a zas je tu
september. A zas sme o rok starší a aj hádam múdrejší.
Erika Kačicová
Skoro celé prázdniny som strávila na liečení. No ale aj tie dva týždne
boli super. S priateľom sme chodili po obchodoch a niečo sme aj
kúpili. Potom sme zašli na čajík a na druhý deň sme boli v mestskej
plavárni. A potom prišiel šok. Povedali mi, že idem do Čerenčian.
Plakala som tri hodiny a rozbíjala veci okolo seba. Keď som sa
upokojila, pobalila som si veci a na ďalší deň sme už išli do
Čerenčian. Pomaly som si tu začala zvykať, našla som si priateľky a
priateľov. Čas beží a hádam bude dobre.
Tieto prázdniny nemali chybu. Už len to , že som vydržal doma celé prázdniny, bolo veľkým
úspechom. Náladu mi nepokazilo ani to, že sme neboli v táboroch ako inokedy. Celý čas som bol v
detskom domove, ale bolo fajn! Najlepšie pre mňa bolo, že moja priateľka bola v tábore na Kremnických
Baniach, čo od Kremnice nie je veľmi ďaleko. V tábore boli aj deti, ktoré boli v Čerenčanoch. Stretol som
tam Aľu Končekovú a Jara Pušku. Tak sme si aj kus zaspomínali. Bol som dokonca vonku aj s mojou
najlepšou kamarátkou z RC – Brendy. A bolo veselo... Bol som aj na jarmoku, lebo v meste boli
Kremnické Gagy. A pre tých, ktorí nevedia, čo Kremnické Gagy sú, je tu vysvetlenie. Je to jeden z
najväčších jarmokov na Slovensku, chodia tam vystupovať herci a muzikanti z rôznych kútov Slovenska a
aj zahraničia. Vtedy je to mesto úplne plné, ale naozaj iba vtedy. Tieto prázdniny som si natáčal na FB
rapové videá. Sú to moje skladby a môžete si ich pozrieť na FB: Čierna ruka.
Majo Tőkőly
Letné prázdniny som strávil v Čerenčanoch.
Chodili sme sa kúpať na Kurinec a na plážové
kúpalisko. Bolo nám fajn. Najlepším zážitkom bolo
to, keď sme s pánom Haluštíkom išli do mesta a
sledovali sme futbal medzi Rimavskou Sobotou a
Zvolenom. Skončil sa 1:1. A najkrajším dňom z
celých prázdnin bol deň strávený na ujovej Majkovej
svadbe. Bol som šťastný, že som tam mohol byť a že
som mu mohol zaželať všetko najlepšie. Ďakujem, ujo
Majo! Mám Vás rád. A ďakujem všetkým, ktorí sa mi
snažili spríjemniť tieto prázdniny.
Kálman Döme
Volám sa Nikolas Kotlár. Mám 14 rokov. Pochádzam
z Nitry. Keď som mal 7 rokov, tak som začal fajčiť cigarety a chodil som na
zábavy. Raz som tam stretol pekné dievča, ktoré som poznal z Facebooku.
Volá sa Simona, má 16 rokov. Moja kamarátka je veľmi pekná. Škoda, že
nemá mamu. Pomaly chodíme spolu už pol roka. Najčastejšie chodíme do parku
na kofolu a na prechádzky. Rada má červené topánky. Musím sa priznať, že
každé ráno plačem od žiaľu , že nie som s ňou. Je moja jediná láska, bola aj
bude, lebo som sa do nej zaľúbil navždy.
Najlepší zážitok som mal cez
prázdniny. Vyšiel som z RC a išiel som do
Detského domova v Seredi. Odtiaľ sme
išli do tábora do Očkolandie. Bolo tam
super. Chodili sme na túry, hrali focík,
plávali sme. Potom som čakal na druhý
tábor v Modre. V Modre bolo fajn, veľa aktivít a už ma to nebavilo. Takže som
utiekol. Hneď ma chytili a vlastne som sa ospravedlnil a zase bolo fajn. Po
tábore som išiel domov k mame. U mamy bolo super, bol doma aj mamin
priateľ z basy. Spolu sme si užívali prázdniny. Chodili na kúpalisko a na
futbal. Potom som išiel do Ded do Serede a čakala ma moja partia. S partiou
sme si užívali prázdniny. Lenže bol problém – vrátil som sa do domova opitý.
A tak ma dali na rok naspäť do Čerenčian.
Naše postrehy a myšlienky
Nikolas Kotlár: MOJA LÁSKA
Viktor Manuel Kiss: NAJLEPŠÍ ZÁŽITOK
Volám sa Kevin Tábor. Bývam v Rakúsku. Cez
letné prázdniny som bol v Taliansku. Keď sme
prechádzali cez Nemecko, tak som tam videl
krásnu prírodu a veľmi pekné hory.
V Taliansku sme sa ubytovali v hoteli a išli sme
na večeru. Potom sme išli z hotela na pláž. V Taliansku sme boli v Bibione.
Bolo to tam veľmi krásne more a veľmi veľa ľudí. Na pláži sme boli do obeda.
Na obed sme išli do čínskej reštaurácie. Tam sme sa najedli a išli sme zase na
pláž. Večer sme pozerali televízor. Najviac ma tam bavila pláž. Na tretí deň
sme už išli domov.
Začala by som tým, že ma pustili
na letné prázdniny domov. Keď som
odchádzala ,tak som všetkým sľúbila,
že sa vrátim, pretože moje návraty sú
veľmi ťažké. Prázdniny skončili, ale
môj návrat sa neuskutočnil. Bola som
na úteku vyše mesiaca..... Bolo mi
veľmi dobre a tentokrát to stálo zato. No nakoniec všetko končí a aj mňa
chytili a určite tu strávim sviatky, lebo ma nepustia tak skoro domov.. Je mi
to ľúto, že tu budem, ale čo už ,aj to sa stáva.
Volám sa Marcel Rác, som na 2. VS s dobrými
vychovávateľmi. V sobotu sme aj s 3. VS boli na futbale v
Kevin Tábor: TALIANSKE MORE
Petra Polakovičová: MOJ ÚTEK
Marcel Rác: MOJA SKUPINA A JA
Rimavskej Sobote. Odtiaľ sme potom išli do Lidla na nákupy. Celkom dobre
sme sa mali. S chalanmi na 2. VS si rozumiem, mám dosť práce ale aj napriek
tomu som rád, že ma určili za samosprávu. Ale dosť kvôli tomu musím na
chalanov kričať. Ale myslím si, že aj napriek tomu som v pohode. Ďakujem
pánovi Gregorčokovi a pánovi Haluštíkovi, že ma naučili ako sa mám slušne
správať. Ak mi to vydrží do jesenných prázdnin, pôjdem asi aj na prázdniny.
...a urobili sme ich aj my. A jednu veľmi veľkú. Jedného večera sme nevedeli, čo
máme robiť, tak sme sa rozhodli, že sa zabavíme. Ale bola to zábava iba
pre nás. Všetko zlé, čo sme spravili sme si aj odpykali a aj zároveň
oľutovali. Ja by som sa chcela ospravedlniť za celú 6.VS za to, ako sme
sa zachovali k staršej osobe, k pani Kupcovej. Veľmi ľutujeme, že sme si
také meno spravili v ústave. Pani Evka Kupcová, prepáčte... .
Ja som sa cez tieto prázdniny mal fajn. Najviac sa mi páčilo kúpanie. Chodili
sme na kúpalisko na Kurinci, tam to bolo najlepšie. Ujo Igi
nám doniesol kameru a pod vodou sme si natáčali video. Ja
neviem plávať, tak som bol v malom bazéne, púšťal som sa
z toboganu. A čo bolo najsilnejšie, čo sa týka zážitkov- ja som skúšal, aká
je studená voda na jazere a Majo Tőkőly nevedel, že ja neviem plávať a hodil
ma do jazera. Našťastie pochopil, že sa topím, skočil po mňa a zachránil ma.
Erika Kačicová : ČLOVEK ROBÍ CHYBY
Jano Hegedűs : MOJE TAKMER UTOPENIE
Volám sa Kamil a začnem
s mojimi prázdninami. No cez
prázdniny tu bolo dobre, chodil som na brigády a ku pánovi Očenášovi. Naučil
ma veľa vecí. Chodili sme s ním aj na Kurinec na vláčiku, potom sme boli na
bicykloch, bola to zábava, aj sme ich opravovali. Chodili sme sa kúpať do
bazéna tu vo RC, aj u pána Očenáša, boli sme aj v Rimavskej Sobote pozerať
futbal pri štadióne.
My sme sa jedného dňa dohodli, že cez víkend si
uvaríme guláš. Varil som ho ja a ujo IGI ale
pomáhali aj chlapci, napr. keď bolo treba čistiť
niečo alebo vodu doniesť, ochutnávať. . Aj keď to
som si bral na starosť ja. Guláš ešte nebol hotový ale mne chutil, tak som si dal
celú naberačku a zjedol som ju. Ujo Igi sa ma pýtal, že aké to je, tak som
povedal, že si dám ešte raz a poviem mu Bol veľmi chutný, ale premýšľal
som, či bude taký aj s chlebom. Tak som si dal 3 naberačky a až vtedy som
posúdil, že je fajný z každej strany :-D :-D Pani Očenášová napiekla aj koláč
jablkový, tak sme mali také hody.
Kamil Rezműves : MOJE LETO
Marcel Rác: GUĽÁŠ S UJOM IGIM
utorok,
18.10.2016, sme s pani Lepišovou išli do Drienčan na súťaţ v prednese
slovenských rozprávok. Išli sme hneď ráno autom s pánom údrţbárom
do Rimavskej Soboty, kde nás na vlakovej stanici čakal autobus do
Drienčan. Cesta bola v pohode, pani ma
preskúšala rozprávku. Keď sme došli na miesto
činu, tak nás rozdelili na skupiny, podľa veku
a ročníkov. Ja som bol v tretej kategórii, kde
boli najstaršie deti. Naša skupina išla recitovať
a súťaţiť do miestnosti, kde sa nachádzala
kniţnica. Bolo nás tam 11. Najviac sa mi páčila
asi taká baba s rozprávkou o móde. V ten deň
sme chceli veľmi postúpiť, išlo nám iba o to
Miesto pre nás nebolo rozhodujúce. Po mojom vystúpení som mal
pocit, ţe budem moţno nejaký tretí. Ale nakoniec som skončil na
výbornom 2. mieste, čo nás s pani Lepišovou veľmi, veľmi potešilo,
Regionálna a celoslovenská Súťaž v prednese slovenskej rozprávky
pretoţe to pre nás znamenalo, ţe na druhý deň
postupujeme na celoslovenské kolo, tieţ do
Drienčan. V ten druhý deň uţ nešiel spoločný
autobus, tak sme šli autom pani
Lepišovej. V tento deň uţ bolo lepšie
počasie, bolo tam krásne a bola plná
sála, bolo nás tam fakt veľa. V našej kategórii nás
bolo štrnásť. Ja som vystupoval siedmy. A po mojom
vystúpení bola 5 minútová prestávka. V tento deň
bolo odo mňa oveľa viac detí lepších ale nič som si
z toho nerobil, pretoţe sme sa dostali na
celoslovenské kolo, a to je veru úspech. Zaţil
som super veci a takisto som spoznal nových
ľudí. Prišla tam aj jedna pani spisovateľka,
ktorá pôsobila a ţila desať rokov v Japonsku.
Mali sme s ňou besedu, porozprávala nám
zaujímavosti a naučila nás aj japonskú pesničku
Hlava, ramená, kolená, palce. Prišla oblečená
v krásnom japonskom kimone. Na obed sme mali
kuraciu polievku a „knedlo, vepřo, zelí“, takţe
som sa aj najedol. Po vyhodnotení sme sa vrátili do ústavu. Boli to dva
super dni plné skvelých vecí a záţitkov.
Majo Tőkőly
...veru tak, bolo tam super. A Majo bol super. Perfektne
naučený text, jemu vlastný herecký prejav, vtipné, no
nevtieravé poznámky, slušné správanie a komunikácia
s ostatnými na úrovni. Neveríte? Je to tak. Sama som
bola prekvapená, milo prekvapená, aký náš, neraz ostro
papuľnatý Mário dokáţe byť. Keď chce. Škoda, ţe
nechce vţdy a za kaţdých okolností. To by bolo skvelé.
Ale tie dva dni bol zlatý. Prvý deň, na regionálnom kole,
získal druhé miesto. Oprávnene, bol jeden z najlepších.
Uţ keď začal recitovať a videla som úsmevy poroty,
dúfala som, ţe ho ocenia. Veľmi som mu drţala palce.
A on ma nesklamal. Druhý deň sme uţ mali vedľa seba ozaj silnú konkurenciu.
Decká boli perfektné, ich prednesy bezchybné, pútavé a zaujímavé. Na chvíľu
som sa započúvala do krásnych slovenských rozprávok, preniesla sa z reality do
ríše fantázie a nechala sa
vtiahnuť do sveta dobra, lásky
a šťastných koncov. Nechcela by
som byť vtedy v koţi poroty,
ktorá musela medzi toľkými
úţasnými výkonmi určiť tých
najlepších. Ţiadne miesto sa nám uţ síce neušlo, ale nevadí. Veľakrát ide totiţ
o niečo úplne iné ako len o víťazstvo. Ide o zbieranie skúseností, spoznávanie
nových miest a ľudí, prekonávanie svojich moţností, videnie nového, naučenie
nepoznaného. A to si Majo vďaka svojej usilovnosti a práci doprial. Uţ
štvrtýkrát. Škoda, ţe ste tam nemohli ísť viacerí. Pevne verím, ţe budúci rok sa
tejto krásnej súťaţe zúčastníme opäť, uţ bez Maja, s niekým novým a nemenej
šikovným. Uţ teraz sa na to teším. A ozaj, viete prečo sa súťaţ Zlatá podkova,
zlaté pero, zlatý vlas uţ po niekoľký rok uskutočňuje práve v Drienčanoch? Práve
tam ţil a pôsobil náš najväčší zberateľ rozprávok Pavol Dobšinský. Chcete
vedieť, kto bola táto osobnosť? Nech sa páči, prečítajte si o ňom o pár riadkov
niţšie
Jana Lepišová
Pavol Dobšinský
Narodil sa v roku 1828 v Slavošovciach a umrel
v roku 1885 v Drienčanoch. Bol pedagóg (učiteľ),
spisovateľ, zberateľ a vydavateľ ľudových
rozprávok, prekladateľ, redaktor, básnik.
V mladosti študoval na gymnáziu v Roţňave,
v maďarskom Miškolci, ale aj na lýceu v Levoči.
Vyštudoval filozofiu a teológiu, to znamená, ţe sa z neho stal kňaz. Ako kňaz
pôsobil práve v Drienčanoch. (Pozor! Indícia číslo tri, tretie hľadané slovo je –
je) Písal do rôznych časopisov, tvoril aj svoje vlastné básne, no svoj ţivot zasvätil
najmä našim slovenským rozprávkam. Zozbieral ich, aby sa zachovali pre ďalšie
generácie, aby sa na ne nezabudlo a aby sme
ich mohli poznať a prečítať si ich aj my, po
niekoľkých rokoch. Zbierka jeho rozprávok sa
volá PROSTONÁRODNÉ SLOVENSKÉ
POVESTI a tvorí ju 90 rozprávok.
12.ročník tvorivého pobytu pre deti so špeciálnymi
potrebami sa uskutočnil v rekreačnej oblasti Kokava-
Línia na chate Ipeľ, v dňoch 20.-22.10.2016.
Z nášho zariadenia sa ho zúčastnilo 6 detí, ktoré tie
dni prežili aktívne, veľa sa naučili a mali možnosť
ukázať, čo vedia. Okrem práce ich čakalo aj kopec
zábavy formou hier , jazda na koni, filmové
predstavenie, diskotéky a možnosť hrať sa v herni a,
samozrejme, noví kamaráti a kamarátky.
Čo o tom napísali deti si môžete prečítať.
V Kokave na výlete, ktorý bol spojený s tvorivými dielňami, sa mi
veľmi páčilo.
S kamarátom Jakubom sme vyrábali rôzne pekné vecičky , ako napr.
tkané náramky, snehuliak z umelých pohárov, lampáše, lapače snov,
snehové gule z motúzov... .
Páčili sa mi aj pohybové hry spojené s jogou. Táto aktivita však bola
zaujímavá hlavne pre dievčatá. Páčili sa mi aj koníky, na ktoré som sa
ja bál ísť. Dievčatá boli v tomto odvážnejšie. Som vďačný pani Janke
Lisyovej, že mňa aj Jakuba vybrala a mali sme trochu zmenu. Ďakujeme aj
p. Chodúrovej, že mala s nami trpezlivosť.
Miško Konček
Konvergencie v Kokave sa mi veľmi páčili.
Mali sme zážitok z výletu, lebo to bolo iné ako
činnosti v RC. Najviac sa mi páčili dielne, kde
sme vyrábali rôzne vecičky, napr. lampášiky,
náramky a pod.
Aj kone boli krásne, ale som sa ich bál ako aj Mišo. Vychádzka v prírode bola v sobotu,
keď konečne vyšlo slniečko. Inak dva dni stále pršalo.
Ďakujem za túto možnosť vidieť nový kraj.
Jakub Žilinčár
20.10.2016 sme šli s pani Chodúrovou na Kokavu. Došli sme
tam okolo 11-tej hod.
Hneď sme sa ubytovali, potom bol obed. Okolo druhej prišli
tety z Kokavy a my sme si tkali náramky a po olovrante
sme robili snehuliaka z plastových pohárov a pre mňa to
bol krásny zážitok, pretože som ešte také niečo nerobila. Na
Kokave sme boli 3 dni a spoznala som tam nové deti z DD.
Prvý večer sme mali film a potom diskotéku. Tancovali sme
spolu s Kasandrou aj Rosalindou. Na druhý deň sme mali tvorivé dielne a my najstarší
sme šli na jogu.. Na joge som bola prvýkrát, tak som bola rada, aj keď to bolo strašne
ťažké. Ešte nás čakali ďalšie dielne, a veru sme boli po nich moc unavené. Po večeri sme
mali program, na ktorom sme vystupovali s Kasandrou s tancom. Dostali sme malé
darčeky a potom bola diskotéka. Na druhý deň sme sa šli povoziť na koňoch a po obede
sme mali vyhodnotenie a prišiel autobus. Bolo nám tam veľmi dobre. Som rada, že som
tam mohla ísť. Niekedy sa oplatí poslúchať!!! (A ak ste poslúchli radu v úvode časopisu
a hľadáte skryté slová, lebo chcete čokinu, nech sa páči, štvrtým slovom je slovo –
jeden.)
Chcem povedať pani Chodúrovej veľké ďakujem.
Ivona Némethová
Mne sa na Kokave páčilo, aj keď sme stále niečo vyrábali. Večer
sme mali aj diskotéku, ale ja som netancovala, lebo som bola
unavená. Na druhý deň sme zase niečo vyrábali, ale sme sa boli aj
trochu prejsť s p. Chodúrovou. Posledný deň sme sa rozdelili na
dve skupiny a súťažili sme. Boli sme aj na koňoch. Po obede sme
sa pobalili a čakali na autobus späť do Čerenčian. Kým som
bola preč mi veľmi chýbala moja naj kamoška Dáša, ktorú
mám veľmi rada.
Karolína Farkašová
Na Kokavu sme šli na 3 dni , kde sa mi veľmi páčilo. Mali sme tam
dielne, po večeri nám premietli rozprávku Frozen a potom diskotéku. Ja som sa tak
roztancovala, až som si dala dole ponožky. Ráno
sme mali tanečnú rozcvičku a potom raňajky-
švédske stoly a na nich všetko možné od šunky až
po praženicu, cereálie, nutelu, párky, klobásu....
V sobotu som si zajazdila aj na koni a po obede
sme sa už balili domov. Cestou sme vyprevádzali
ostatné deti z Klenovca, Hnúšte, Hrachova
a nakoniec hurá do Čerenčian. Už sme sa tešili na
baby. Chcem povedať pani Chodúrovej, že jej ďakujem ,že som ju mohla spoznať, je to
úžasný človek s veľkým srdcom. Takže pani Chodúrová -veľké ďakujem Vám za všetko.
Kasandra Kapurová
Keď sme odchádzali na Kokavu,
nevedeli sme, čo sa tam bude diať.
Boli sme prekvapené ako to tam
vyzeralo a čo všetko sme tam mali
a čo všetko sme robili. Aj keď nás
nikto nenútil do ničoho, snažili sme
sa zapojiť do všetkého a všade. Tie
tri dni ubehli veľmi rýchlo a som vďačná pani Chodúrovej za to ,že ma
vybrala a nikdy nezabudnem na to, čo som tam prežila.
Rosalinda Kotlárová
Vie ceruzka čarovať? Samozrejme, že áno ! Žiaci RC Čerenčany sa
zúčastnili výtvarnej súťaže Čarovná ceruzka v Rimavskej Seči. Bol to 9. ročník, ktorý
usporiadala ŠZŠ s vyučovacím jazykom maďarským.
V utorok 11 –ho októbra bol upršaný deň, ale napriek
tomu s dobrou náladou sme sa vybrali na cestu.
Kresliari Dagmar Žigová, Kamil Rézműves
a Silvester Lacko podali skvelý výkon .Témou súťaže
bol kráľ hydinového dvora – kohút. Do súťaže sa
zapojili nasledovné školy : ŠZŠ Rimavská Sobota,
ŠZŠ Klenovec, ŠZŠ Rimavská Sobota a RC
Čerenčany. Po srdečnom privítaní sa žiaci pustili do práce. V prestávke sa občerstvili
a navzájom sa spoznali, nadviazali nové priateľstvá. Potom dokončili svoje diela.
Pred vyhodnotením súťaže predseda poroty Mgr. Arpád Horváth ukázal deťom svoje
práce, ktorými sme boli všetci nadšení , videli sme rôzne techniky , zaujímavé témy,
ba dokonca i fototvorbu, zo všetkého sme mohli načerpať nové inšpirácie.
Nasledoval najočakávanejší moment ,vyhlásenie víťazov. Na prvom mieste sa
umiestnil náš Silvester Lacko ,na druhom mieste Kamil Rézműveš. Pochvalu dostala
aj Dagmar Žigová . Na pamiatku sme sa všetci spoločne odfotili. Zažili sme krásny
a úspešný deň. Dúfam ,že takýchto dní bude viac .
Andrea Lakatošová
Dňa 11.10.2016 sme boli ja, Kamil a Dáša s pani Lakatošovou na
výtvarnej súťaži v Rimavskej Seči. Veľmi sa mi tam páčilo, boli sme tam
iba zo špeciálnych základných škôl. Trochu som sa spočiatku obával, že
ako to celé dopadne, ale nakoniec som bol sám so sebou spokojný.
Umiestnil som sa na prvom mieste, čo ma veľmi potešilo. Kamil skončil
na druhom mieste a Dáša na treťom mieste. Dobre mi padlo, že po
dlhšom čase som mohol byť mimo ústavu a videl som aj iných ľudí.
Chcel by som sa touto cestou poďakovať pani Lakatošovej, ktorá nás
pripravovala a bez jej pomoci by sme neskončili tak dobre.
Silvester Lacko a Kamil Rézmúves
Futbalový turnaj bol v stredu a ja som sa naň
tešil už od pondelka. Keď prišiel ten deň, na ktorý
som sa dlho a poctivo pripravoval, hneď ráno som
vstal, šiel do sprchy, urobil si hygienu, obliekol som
sa, učesal a vybral som sa na raňajky. No tie som
ani nezjedol, lebo po rozume mi nič iné nelietalo,
len to, aby sme už boli tam. Po raňajkách sme sa
vybrali na autobusovú zastávku, tam sme čakali asi
15 minút, lebo bus meškal. Nakoniec dorazil, my
sme nastúpili, každý z nás si našiel svoje miesto.
Ja, Paťo a Kiko sme si sadli dozadu, do päťky. Po nejakej pol hodinke
sme došli do základnej školy, v ktorej sa hral turnaj. Prezliekli sme sa
do čerenčianskych dresov a vybrali sme sa do telocvične. Tam nás
čakalo, okrem nás, ešte 6 mužstiev. Rozohriali sme sa a začal prvý
zápas. Po písknutí píšťalky a začatí zápasu som dostal krásnu
prihrávku od Kamila cez celé ihrisko. Ja som loptu spracoval ako CR
a šups s ňou do brány. 1:0 pre Čerenčany. (Piata indícia, piate hľadané
slovo je slovo- z) Tri minúty pred koncom som znova dostal loptu do
vedenia a skóroval som na 2:0. No, bohužiaľ, druhý zápas sme prehrali
a smutní z futbalu, ale šťastní z chvíľkovej slobody sme sa vrátili do
Čerenčian. Kálman Dőme
Dňa 26. 10. 2016 sa uskutočnil turnaj mladých žiakov vo futbale.
Veľa sme netrénovali, no neskončili sme ani zle ani dobre. Prvý zápas
sme odohrali výborne, tri nula pre nás. Všetci sme mali trému a
strach, že prehráme. No Kálman hral ako o dušu a Lukáč, ten
behal ako ovca za trávou. Jediné, čo sa mi na sebe páčilo bolo, že
som si pristavil loptu na hruď a prihral Kálmanovi a on to tam
zavesil, náš tretí góóóól. Radovali sme sa, že sme prvý zápas
odohrali výborne, no potom sme prehrali štyri nula a odpochodovali na
autobusovú zástavku. A stade priamo do Čerenčian. Hmmm.
Kiko Danyi
Dňa 26.
októbra
2016 sa konal Deň jablka.
Zorganizovali to učitelia. Hlavnú
zásluhu na tom mala pani
Porubiaková. Učitelia nám prichystali rôzne súťaže, ako napr:
jedenie jabĺk pomocou úst, strúhanie jablka, tancovanie s jablkom na
hlave, ... atď. Niektorí žiaci mali prichystané kresby. Mali sme aj
malú diskotéku. Nakoniec pani Porubiaková nám dala výborné
koláčiky. A potom pani Lepišová vyhodnotila súťaž, na ktorej sme
mali dievčatá 2. miesto a chlapci prvé. Ďakujem všetkým
učiteľom, najviac pani Lepišovej a pani Porubiakovej.
Dženifer Šarkőziová
Deň jablka ma veľmi bavil. Hneď ako som počula, že sa ide kresliť na tému Deň jablka, hneď sme sa s
Denou zapojili, projekt som robila s ňou. 26.10 sme mali súťaže, boli zábavné, na dvoch som sa
zúčastnila. Prvá bola o tom, kto vypije džús bez pomoci rúk. Čo mám povedať, džús som nemala v sebe,
ale na sebe. A keď som sa dopočula o poslednej súťaži, na tej som sa nechcela zúčastniť, ale Krstný
ma presvedčil, musela som tancovať, drevo si zatancovalo.
Veronika Heráková
„Deň jablka“ začal tak, že po
tretej prestávke sme sa všetci
premiestnili do telocvične, sadli
sme si a pani Lakatošová nám
čítala pekné básničky o jablku
a púšťala nám pesničky o jablku.
Majo
Tőkőly zarecitoval svoju vlastnú báseň, Peťka a Deniska nám
zaspievali pieseň. Bolo to pekné. Potom nám naši milí učitelia
pripravili súťaže na tému jablko. Nezapojili sme sa všetci ale
poniektorí sme si to užili aj viackrát. Súťaže nás potešili, ešte
sme sa aj napapkali. Mali sme aj takú mini diskotéku, ktorú sme
si tiež užili. Za tento pekný deň by som chcela za náš celý ústav
poďakovať učiteľom, že to pre nás naplánovali a že sa s nami
pobavili. Tento deň sa mi páčil. Ďakujem.
Erika Kačicová
Napriek tomu, že ja som do telocvične došiel neskôr (bol
som v Sobote na futbale), som si parádne užil jablkový
tanec s Racekom :-D Neskončili sme síce prví, ale užívali
sme si to. Najkrajšie bolo, keď mi dal Paťko pusu na líce,
vtedy sa mi objavilo srdiečko v očiach, podľahol som
a jablko padlo rovno na zem. Paťovi sa to nepáčilo, tak
som ho utešoval, že bude ešte ďalšia súťaž, v ktorej
možno vyhrá A tak sa aj stalo. Paťo vyhral
v popíjaní. V popíjaní džúsu :-D
Kristián Danyi
Šieste hľadané slovo - najkrajších
V tento posledný deň pred jesennými
prázdninami sme sa neučili. Mali sme
branný deň. Nacvičovali sme pochod
von z budovy. Potom nás bol pozrieť
pán policajt so svojim psom. Ukazovali
nám všelijaké cviky. Mali sme aktivity,
do ktorých sme sa mohli zapájať. A nakoniec sme išli na čerstvý vzduch. Tento
deň sa mi veľmi páčil.
Denisa Tőkőlyová
Na brannom kurze sme ráno cvič ili pož iarne presuny. Asi
5-krát sme išli tam a späť. Potom sme boli chvíľu v
triede, kým neprišiel policajný psovod. Keď prišiel
psovod, tak nám ukázal pár kúskov. Potom sme sa ho
pýtali otázky. Keď odišiel, tak sme išli na sklenenú
chodbu. Na sklenenej chodbe sme sa chvíľu prechádzali.
Potom sme išli na desiatu a potom von. Išli sme na taký
veľký kopec. Na celom brannom kurze sa mi páč ilo, ž e
sme boli vonku a nepáč ilo sa mi, ž e som bol od blata.
Kevin Tábor
Nadišiel deň, kedy sme mali branné a sme prišli do jedálne, tak nám pán učiteľ telesnej
výchovy hovoril, čo budeme robiť. Povedal nám, že budeme nacvičovať nástup pri evakuácii.
Bolo to celkom zaujímavé, len na to, že sme sa trošku zľakli toho buchnutia. Keď nás
zavolali, tak sme si mali nastúpiť. My sme si nastúpili a išli sme tak trikrát. A potom nadišiel
čas na policajné ukážky so psom. Policajt nám povedal, že keď pes naháňa nejakého
zločinca, tak dosiahne rýchlosť 50 km/h a mohol by zlomiť väzy človeku.
Mário Farkaš
Na prelome mesiacov október a november každoročne oslavujeme Sviatok všetkých
svätých a Pamiatku zosnulých. S týmto obdobím sú spojené aj jesenné prázdniny.
Krátke, no predsa očakávané. Dva rozdielne pohľady na to, aké boli, Vám
prinášame v nasledovných príspevkoch. (a ozaj, siedme hľadané slovo –
zvukov)
Jesenné prázdniny
Jesenné prázdniny sa začali 28.10. a skončili sa 31.10. Cez
jesenné prázdniny som bola tu. Ale radšej by som bola doma.
Pozerali sme filmy, v telocvični sme hrali volejbal. Ja som si
väčšinou čítala knihu. Tieto prázdniny boli nudné.
Karolína Farkašová
Jesenné prázdniny som strávila v Čerenčanoch. Bolo tu dobre cez
prázdniny. Aj keď som nemohla ísť von, lebo mám trest. Ale som sa
zabavila iným spôsobom. Boli sme v telocvični hrať volejbal so 6. VS.
Upratovali sme vonku. Hrabali sme lístie a rýľovali políčko, takže sme sa
nenudili. Prázdniny prebehli rýchlo. A už som sa tešila do školy. (ôsme
hľadané slovo – na)
Saša Majzlanová
HUMOR JE KORENÍM ŽIVOTA
Úvaha učiteľa na hodine fyziky:
Keby žiaci, ktorí sedia v zadných laviciach, boli tak ticho ako žiaci v stredných
laviciach, ktorí si čítajú časopisy, mohli by žiaci v predných laviciach ďalej
nerušene spať.
Učiteľ sa pýta Móricka:
- Keby si mal sedem cukríkov a ja by som ťa o dva poprosil,
koľko by ti ich ostalo?
- Sedem!
- Oci, deti v škole si zo mňa robia srandu, že som mafiánov syn.
- V poriadku, zajtra sa v tej škole zastavím.
- Dobre, ale snaž sa, aby to vyzeralo ako nehoda!
Synček, hádaj čo som ti priniesol zo služobnej cesty?
- Nič.
- Beťár jeden, zase uhádol!
Zasmejme sa
Zídu sa všetky zvieratká z džungle a lev hovorí: „Pôjdeme na výlet.“
„Pôjdeme na výlet“, zopakuje žaba.
„Zbaľte si veľa jedla a pitia.“ – hovorí lev. „Zbaľte si veľa jedla a pitia“,
opakuje žaba.
Lev sa už nahnevá a vraví: „To zelené zviera s veľkou papuľou nikam nepôjde!“ A
žaba na to: „Chudák krokodíl, a ten sa taaak tešil!“
Na vojne vybehne zo zákopu vystrašený vojak, máva bielou
vlajkou a kričí:
- Mier, mier! A ostreľovač si hovorí:
- Však mierim, len sa toľko nehýb!
A ešte niečo z reality, z každodenného čerenčianskeho života :
KiKo: Čaje, daj youtube.
Dáša: No, a akú pesničku?
Kiko: Daj Romale Gila 2018
Dáša: More! Však nič nevydá!
Kasandra: Vy, veď 2018 len bude!
Dáša: „Pani, prosím Vás, kedy už bude ten Sačopis?“
No a ak ste vydržali a dočítali náš časopis-sačopis až do konca, odovzdávam Vám
poslednú indíciu, posledné hľadané slovíčko – svete. Tak čo, zostavil niekto z Vás
heslo? Alebo môžem čokoládku zjesť sama? :-D Teším sa na Vás v budúcom čísle
našej Nádeje.
Členovia redakčnej rady:
Za učiteľov a pedagogických pracovníkov :
Jana Lepišová, František Černecký, Mária Chodúrová, Igor Očenáš
Za žiakov:
Mário Tököly, Erika Kačicová, Patrik Racek
Dátum vydania: 7.11. 2016
Náklad: 12 kusov
Pre potreby pracovníkov a detí RC Čerenčany vydalo Reedukačné centrum Čerenčany,
Samuela Kollára 72, 97901 Čerenčany, Rimavská Sobota
Časopis Nádej vychádza 4krát do roka