Záverečná správa k botanickému a zoologickému výskumu ...-kn... · Speta) v súvislosti s jej väzbou na lužné lesy. Mapovali sme aj rozšírenie snežienky jarnej (Galanthus

ttna ochrana prrody SR

Zveren sprva k botanickmu a zoologickmu vskumu realizovanho na Slovensku v rmci projektu

HUSK/1101/2.2.1./0133

vypracovan pracoviskami Regionlne centrum ochrany prrody a krajiny Bratislava a Sprva

CHKO Dunajsk luhy

Dodatok k Spolonmu zoznamu druhov vypracovanho v rmci projektu v partnerstve so Sprvou NP Fert-Hansg (HU)

september 2014

VypracovanvrmciprojektuHUSK/1101/2.2.1/0133sszehangolthatrontnyltermszetvdelmitevkenysgekamagyarszlovkDunaszakaszmentn/KoordinovancezhranininnostiochranyprrodypozdmaarskoslovenskmusekuDunaja

2

vod

V obdob od 10.9.2012 do 9.9.2014 bola ttna ochrana prrody SR partnerom

v HUSK projekte zameranom na koordinciu ochranrskych aktivt na SK a HU strane, tak v innosti ttneho orgnu ochrany prrody ako i aktivitch mimovldnych organizci na oboch stranch hranice. Vedcim partnerom projektu bola Sprva NP Fert-Hansg so sdlom v obci Sarrd (Maarsko). Cezhraninm partnerom bola Regionlna rozvojov agentra amorn so sdlom v amorne. alm zapojenm partnerom na maarskej strane bolo zdruenie Pisztrng Kr so sdlom v obci Dunasziget.

Vstupom koordinovanej spoluprce ttnych orgnov ochrany prrody a krajiny na oboch stranch hranice bol tzv. Spolon zoznam druhov Szigetkzu a itnho ostrova, ktor predstavuje nadstavbu k doteraz realizovanm spolonm vskumom (napr. mapovanie v rmci projektu HUSK/0801/2.2.1/0246 ECO-PLAIN-NET v predchdzajcich rokoch) zapojenm alch lokalt, ktor nie s (zatia) chrnen, avak predstavuj dleit biotop pre chrnen, nrodne alebo eurpsky vznamn druhy rastln a ivochov. Zoznam bol vypracovan so zvltnym zreteom na chrnen druhy na oboch stranch hranice. Na predmetnom botanickom a zoologickom vskume v rokoch 2012-2014 spolupracovali: Ing. Jn Cibua, RNDr. Helga Kothajov, Mgr. Radovan Michalka, Juraj Balogh, Ing. Luk Skurka za RCOPK Bratislava Mgr. Alexander Fekete, Gabriel Izsk, Ing. ll Donald, Mgr. Michal Deraj, Mgr. Jozef Lengye, PhD., RNDr. Albeta Szabov, Ignc Vincze, Peter Murnsky za Sprvu CHKO Dunajsk luhy

Lokality monitorovan poas projektu:

1.PP Devnska lesostep

2. PR Slovansk ostrov

3. PP Pansk diel

4. Kopsky ostrov

5. Martinsk les

6. PR Lohtsky moiar

7. Aplsky ostrov

8. Bske slanisko

9. CHKO Dunajsk luhy


3

Prehad vsledkov vskumu

1. PP Devnska lesostep: Nzov chrnenho zemia : Devnska lesostep

Rok vyhlsenia: 1992

Vmera: 5,1 ha

Katastrlne zemie: Devn

Kategria: PP Prrodn pamiatka

Stupe ochrany: 4.

Predmet ochrany: lokalita spoloenstva kriticky ohrozench druhov rastln, ktor je dleit z vedecko-vskumnho, nunho a biologickho hadiska

V rmci botanickho vskumu sme na lokalite PP Devnska lesostep monitorovali populcie 5 druhov zkonom chrnench rastln (konringia rakska Conringia austriaca (Jacq.) Sweet, poniklec vekokvet Wender. Pulsatilla grandis, vstava poern Orchis ustulata L., vstava vojensk Orchis militaris L., jasenec biely Dictamnus albus L.). Ich mal poty, vzcnos a neustle narastajci antropick tlak so svojimi stle citenejmi negatvnymi dsledkami vyvolvaj oprvnen obavy o ich dlhodob existenciu na tejto lokalite.

Sved o tom aj fakt, e iesty monitorovan chrnen druh jazkovec jadransk (Himantoglossum adriaticum H. Baumann) , ktor sme tu zaznamenali naposledy v roku 2003, sme v priebehu trvania celho projektu napriek niekokonsobnmu hadaniu na mieste pvodnho vskytu ako aj ostatnom zem PP op nenali. Vsledky sme zakreslili do GIS vrstiev a bud vyuit pri spracovan programu starostlivosti pre PP Devnska lesostep a pre nastavovanie podmienok pri povoovan zmerov a innost v kontakte aj irom okol PP.

Okrem tchto 6 rastlinnch druhov sme monitorovali aj populciu chrnenej rastliny kukuky vencovej (Lychnis coronaria (L.) Desr.), ktor sme sem vysadili v rmci zchrannch transferov z inch bratislavskch lokalt urench na vstavbu.

Z invznych druhov rastln sme monitorovali populciu pohnkovca eskho (Fallopia x bohemica Chrtek et Chrtkov) a netkavky liazkatej (Impatiens glandulifera Royle) na zpadnom okraji chrnenho zemia a kustovnice cudzej (Lycium barbarum L.) na juhovchodnom.


4

alou aktivitou bolo celoplon mapovanie biotopov PP Devnska lesostep s cieom zskania predstavy o typoch biotopov, ktor sa tu nachdzaj, o ich priestorovom a plonom rozren ako aj o ich stave. Mapovali sme poda metodiky mapovania Katalgu biotopov Slovenska (Stanov, Valachovi, 2002). Identifikovali sme tieto biotopy: Ls 3.1 Teplomiln submediternne dubov lesy (*91H0), Ls 4 Lipovo javorov sutinov lesy (*9180), X 9 Porasty nepvodnch drevn, Kr 6 Xerotermn kroviny (*40A0), Tr 6 Teplomiln lemy, Tr 1 Suchomiln travinno-bylinn a krovinov porasty na vpnitom substrte (6210), Pi 5 Pionierske porasty zvzu Alysso-Sedion albi na plytkch karbontovch a bzickch substrtoch (*6110), X 4 Teplomiln ruderlna vegetcia mimo sdiel, X 8 Porasty invznych neofytov. Jednotliv biotopy boli zakreslen v GIS vrstvch a bola vytvoren mapa biotopov PP Devnska lesostep.

Mapa biotopov PP Devnska lesostep:

Zisovali sme aj vhodn stanovitne pvodn druhy drevn, najm kroviny, ale aj liany a lianely na vytvorenie pufranej zny pre plnovan stavebn aktivity v tesnom kontakte PP.

Vybrali sme druhy: Prunus spinosa subsp. dasyphylla, Viburnum lantana, Viburnum opulus, Euonymus europaeus, Euonymus verrucosus, Ligustrum vulgare, Cornus mas, Berberis


5

vulgaris, Staphylea pinnata, Cerasus mahaleb, Colutea arborescens, Hedera helix, Clematis recta

Priebene sme pri ternnom vskume robili aj zkladn inventarizan vskum pre doplnenie a aktualizciu databzy vych druhov rastln.

Z entomologickho hadiska je lokalita zaujmava vskytom viacerch druhov motov, napr. babka brestov (Nymphalis polychlorus), babka pvook (Inachis io), ok timotejkov (Melanargia galathea), i vretienka obyajn (Zygaena filipendulae). Na zem boli taktie monitorovan alie skupiny bezstavovcov; z radu chrobkov (Coleoptera) boli dohadan napr. hseniiar pimov (Calosoma sycophanta), zlato obyajn (Cetonia aurata), mjka fialov (Melo violaceus), fza obyajn (Leptura rubra), fuz hrub (Prionus coriarius) alebo fza kvrnit (Strangalia maculata); z radu konkov (Caelifera) typick xerotermn druh konk suchomiln (Chorthippus longicornis); z radu kobyliek (Ensifera) bola monitorovan kobylka zbkat (Polysarcus denticauda) a z radu svrkov (Gryllodea) bol dohadan hojn zstupca tejto skupiny hmyzu, svrek pon (Gryllus campestris).

Zo stavovcov sme monitorovali populciu jaterice zelenej (Lacerta viridis), zaujmavosou je zisten hniezdenie niekokch prov velrika zlatho (Merops apiaster), ktorch hniezda boli atypicky situovan vo svahu vo vke trvneho porastu.

2. PR Slovansk ostrov: Nzov chrnenho zemia : Slovansk ostrov

Rok vyhlsenia: 2010

Vmera: 34,38 ha (ochrann psmo: 2,556)

Katastrlne zemie: Devn

Kategria: PR Prrodn rezervcia

Stupe ochrany: 5. (4. v ochr. psme)

Predmet ochrany: ochrana lunho lesa, ochrana biotopov eurpskeho vznamu: Ls 1.1 - Vbovo-topoov ninn lun lesy (*91E0) a Vo 2 - Prirodzen eutrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou plvajcich a/alebo ponorench cievnatch rastln typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150) a druhov eurpskeho a druhov nrodnho vznamu

Slovansk ostrov je ako jedno z mla zem ovplyvovan prirodzenmi zplavami, o m vplyv na rchlo sa meniace priestorov rozloenie biotopov. V rmci vskumu


6

v priebehu trvania projektu sme sa zamerali na zmapovanie biotopov a vytvorenie celoplonej mapy biotopov PR Slovansk ostrov, ktor bude nielen podkladom pri spracovan programu starostlivosti pre toto chrnen zemie ako aj pre cel EV Bratislavsk luhy, pre nastavovanie revitalizanch a renaturanch opatren, ale aj historickm porovnvacm dokumentom pre sledovanie priestorovch zmien a dynamiky spoloenstiev a celej lunej krajiny. Mapovali sme poda metodiky mapovania Katalgu biotopov Slovenska (Stanov, Valachovi 2002). Identifikovali sme tieto biotopy: Ls 1.1 Vbovo-topoov ninn lun lesy (*91E0), Ls 1.2 Dubovo-brestovo-jaseov ninn lun lesy (91F0), Vo 2 Prirodzen eutrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou plvajcich a / alebo ponorench cievnatch rastln typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Br 5 Rieky s bahnitmi a piesonatmi brehmi s vegetciou zvzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p. (3270), Br 7 Bylinn lemov spoloenstv ninnch riek (6430), Lk 11 Trstinov spoloenstv mokrad (Phragmition), X 8 Porasty invznych neofytov. Jednotliv biotopy boli zakreslen v GIS vrstvch a bola vytvoren mapa biotopov PR Slovansk ostrov.

Mapa biotopov PR Slovansk ostrov:

Jednotliv biotopy boli zakreslen v GIS vrstvch a bola vytvoren mapa biotopov PR Slovansk ostrov (vi obrzok).


7

alou aktivitou bolo hadanie chrnenej rastliny eurpskeho vznamu lindernie puzdierkatej (Lindernia procumbens (Krock.) Borbs) z eade krtinkovit. Je to rastlina obnaench dien a obnaench brehov riek, ktor me za priaznivch stanovitnch podmienok relatvne rchlo obsadi von plochu. Napriek opakovanmu hadaniu sme rastlinu nenali, o vak me by dsledkom vysokch stavov hladn vd v rokoch trvania projektu, m nedochdzalo k dostatonmu obnaeniu dna a vytvoreniu vhodnch podmienok pre jej vskyt v danom ase.

alou aktivitou bolo sledovanie rozrenia chrnenej rastliny scily viedenskej (Scilla vindobonensis Speta) v svislosti s jej vzbou na lun lesy. Mapovali sme aj rozrenie sneienky jarnej (Galanthus nivalis L.).

Mapovali sme aj invzne druhy pohnkovca eskho (Fallopia x bohemica Chrtek et Chrtkov), netkavky liazkatej (Impatiens glandulifera Royle), astry kopijovitolistej (Aster lanceolatus Willd.), pavinia plistho (Parthenocissus quinquefolia (L.) Planch.).


V rmci zoologickho vskumu boli na lokalite dohadan viacer druhy vtkov a hmyzu. Z bestavovcov boli dohadan napr. roh obyajn (Lucanus cervus), fza pimov(Aromia moschata), fuz vek (Cerambyx cerdo) a peniarka obyajn (Philaenus spumarius). Monitorovan boli aj hniezdne dutiny tesra ierneho (Dryocopus martius) a lny zelenej (Picus viridis). Nepriehliadnuten boli aj pobytov znaky bobra vodnho (Castor fiber).

3. PP Pansk diel: Nzov chrnenho zemia : Pansk diel

Rok vyhlsenia: 1990

Vmera: 15,6 ha

Katastrlne zemie: Podunajsk Biskupice

Kategria: PP- Prrodn pamiatka

Stupe ochrany: 4.

Predmet ochrany: Podunajsk oblas doposia zachovan ako lesostep s vskytom mimoriadne vzcnych, kriticky ohrozench druhov orchide vstavaa plotinho, vstavaa vojenskho, vstavaa obyajnho a alie.

V rmci botanickho vskumu sme na lokalite PP Pansk diel monitorovali populcie 5 druhov zkonom chrnench rastln (vstava plotin - Orchis coriophora L., vstava


8

obyajn - Orchis morio L., vstava vojensk Orchis militaris L., kavy Ivanov Stipa joannis elak., modrica nebadan Muscari neglectum Guss. Ex Ten.), ktorch existencia na lokalite je ohrozen v dsledku rznych druhov antropickch aktivt. Vsledky sme zakreslili do GIS vrstiev a bud vyuit pri spracovan programu starostlivosti pre cel EV Biskupick luhy, ako aj pri rieen zn kudu. Sledujeme aj renie invznych druhov rastln a overujeme a hadme vhodn manamentov zsahy a opatrenia. Z drevn sa tu spontnne ri najm pajase liazkat (Ailanthus altissima (Mill.) Swingle) z eade simarubovit a agt biely (Robinia pseudoacacia L.) z eade bbovit. Vzhadom na ich stratgiu renia by bez manamentovch zsahov v priebehu relatvne krtkeho asu obsadili aj vzcnu lesostepn as rezervcie. Manamentov zsahy, ktor s vykonvan Zpadoslovenskou energetikou (ZSE) v rmci drby pod elektrovodmi iastone blokuj ich renie, nie je to vak dostaton. Podobne je to aj so renm invznych byln, kde zlatobyle (Solidago sp.) obsadili svisl plochu pod elektrovodmi s vnimkou asti lesostepi v PP. V spoluprci s RNDr. Evou Uherkovou, CSc. zo Slovenskho nrodnho mzea - Prrodovednho mzea v Bratislave sme zaloili trval monitorovaciu plochu na rozhran lesostepnho spoloenstva a porastu zlatobyle na sledovanie invzneho druhu zlatoby obrovsk (Solidago gigantea Aiton) a jeho reakcie na manamentov zsahy.


V rmci zoologickho vskumu sme na lokalite monitorovali populciu jaterice krtkohlavej (Lacerta agilis) a slepucha lmavho (Anguis fragilis).

4. PR Kopsky ostrov Nzov chrnenho zemia : Kopsky ostrov

Rok vyhlsenia: 1976

Vmera: 82,62 ha

Katastrlne zemie: Podunajsk Biskupice

Kategria: PR Prrodn rezervcia

Stupe ochrany: 5.

Predmet ochrany: ochrana mozaiky pecifickch stepnch a lesostepnch spoloenstiev a ukok lesnch spoloenstiev lunch porastov a na vedecko-vskumn, nun a kultrno-vchovn ciele

V rmci botanickho vskumu sme na lokalite PR Kopsky ostrov monitorovali populcie 5 druhov zkonom chrnench rastln (vstava plotin - Orchis coriophora L., vstava obyajn - Orchis morio L., vstava vojensk Orchis militaris L., jazkovec jadransk -


9

Himantoglossum adriaticum H. Baumann, kavy Ivanov Stipa joannis elak.), ktorch existencia na lokalite sa pri sasnch podmienkach, zabezpeen dslednej ochrany a jej dodriavania, ako aj vhodnch manamentov jav ako dlhodobo udraten. Vsledky sme zakreslili do GIS vrstiev a bud vyuit pri spracovan programu starostlivosti pre cel EV Biskupick luhy, ako aj pri rieen zn kudu. Monitorovali sme aj aliu chrnen rastlinu, kriticky ohrozen zriedkav druh kozinec drsn (Astragalus asper Wulfen ex Jacq.) z eade bbovit, ktor tu mal jednu z dvoch lokalt na zem celho Slovenska. Prve miesto vskytu, ktor bolo na zem PR Kopsky ostrov obmedzen len na vemi mal plku a vyskytovalo sa tu len pr trsov tejto rastliny, bolo znien rozrytm zverou. Vskyt rastliny na pvodnom mieste sme op potvrdili v roku 2013 aj 2014, o je mon v dsledku dlho si uchovvajcej schopnosti klenia semien vaka tvrdosemennosti, ale aj vsevu semien pozbieranch z prvej lokality vskytu. Potvrdili sme aj existenciu rastln kozinca drsnho zo zchrannho pestovania, ktor robila Botanick zhrada Univerzity Komenskho v Bratislave, ktor tu boli vysaden na inom mieste rezervcie v roku 2011. Zskan poznatky bude mon vyui pri retitcii rastliny na jej historick lokality, ale aj na in vhodn lokality.

Z invznych drevn sme venovali pozornos najm pajaseu liazkatmu (Ailanthus altissima (Mill.) Swingle), ktor sa v poslednom ase zaal ri u aj na lesostepi PR Kopskeho ostrova, kde sme sledovali jeho vitalitu a schopnos zmladzovania a regenercie po rznych manamentovch zsahoch.


V zem rezervcie sme realizovali monitoring hniezdnej populcie orliaka morskho (Haliaetus albicilla), haji ervenej (Milvus milvus) a myiaka hrneho (Buteo buteo).

5. EV Martinsk les: Nzov chrnenho zemia : Martinsk les

Rok vyhlsenia: - zatia nevyhlsen v nrodnej sstave

Vmera: 994,16 ha

Katastrlne zemie: Senec, Vek enkvice

Kategria: SKUEV0089 zemie eurpskeho vznamu

Stupe ochrany: 2., navrhovan 2. a 3.

Predmet ochrany: Karpatsk a pannske dubovo-hrabov lesy, Eurosibrske dubov lesy na sprai a piesku, Pannsko-balknske cerov lesy


10

Cieom botanickho vskumu v EV Martinsk les, asti Martinsk hj, bolo sledova zsahy lesohospodrskej innosti (vchovn zsahy) a ich vplyv na biotopy eurpskeho vznamu Ls 3.2 Teplomiln ponticko-pannske dubov lesy na sprai a piesku (*91A0) ako aj stup chrnench, ohrozench a vzcnych druhov, ktor s na tieto biotopy viazan a citliv na zmeny prostredia a zvyovanie podielu ruderlnych, burinnch a invznych druhov, riacich sa na kor pvodnch druhov: V spoluprci s RND. Janou Ruikovou, PhD, ktor tu rob dlhodob vskum, sme zaloili trval monitorovacie plochy v lesnch porastoch, ktor boli biotopom Ls 3.2 a kde po prebierkch dolo k stupu pvodnch byln a nstupu synantrpnych druhov, aby sa v budcnosti dali sledova trendy a monosti pre nvrat pvodnch druhov a tm regenerciu pvodnho biotopu. Zaznamenali sme prenikanie invznych druhov rastln.

Sledovali sme aj vskyt 2 chrnench druhov dubov: dub balknsky (Quercus frainetto Ten.) a dub siv (Quercus pedunculiflora K. Koch), ktor boli v terne oznaen ervenm pruhom a dohodnut s lesnm hospodrom, e ich zachovaj.

Sledovali sme aj bytok plovch a lemovch spoloenstiev, ktor boli odstraovan nielen lesnckymi zsahmi, ale aj v svislosti s drbou cestnch komunikci. Tieto spoloenstv s v tomto zem mimoriadne dleit z dvodu poskytovania prirodzenej ochrany pre lesn spoloenstv teplomilnch dubovch lesov na sprai uprostred intenzvne vyuvanej ponohospodrskej krajiny.

V asti enkvick hj sme zaali mapovanie dubovo-cerovch lesov s cieom nastavenia vhodnejch lesohospodrskych innost v budcom Programe starostlivosti o lesy.


V zem sme monitorovali hniezdenie bociana ierneho (Ciconia nigra), dohadan boli viacer druhy obojivelnkov a vodnch bezstavovcov. V zem sme zaznamenali z radu chrobkov (Coleoptera) roha obyajnho (Lucanus cervus) a fuza veho (Cerambyx cerdo).

6. PR Lohtsky moiar

Nzov chrnenho zemia: PR Lohtsky moiar

Rok vyhlsenia: 1993, Vyhlka KP Nitra .83/1993 zo da 23.3.1993

Vmera: 24,1336 ha

Katastrlne zemie: k.. Kamenin (okr. Komrno)


11

Kategria: PR prrodn rezervcia

Stupe ochrany: 4.

Predmet ochrany: Predmetom ochrany lokality Lohtsky moiar s biotopy eurpskeho vznamu a to:

Prirodzen eutrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou plvajcich a/alebo ponorench cievnatch rastln typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150),

Vbovo topoov ninn lun lesy (*91E0)

ako aj druhy eurpskeho vznamu kunka ervenobruch (Bombina bombina) a hrabo seversk pannsky (Microtus oeconomus mhelyi).

zemie je zaraden do sstavy NATURA 2000 s priradenm evidennm slom SKUEV 0552.

Charakteristika lokality: zemie predstavuje moiar , ktor je vlastne mtvym ramenom Vskeho Dunaja v pokroilom tdiu zarastania. Zazemnen as zemia zarast trs obyajn (Phragmites australis) , plka zkolist (Typha angustifolia), plka irololist (Typha latifolia) , vysokosteblov porasty ostrc (Carex sp.). Ostricov porasty vytvraj vhodn podmienky pre vskyt chrnenho eurpsky vznamnho druhu - hraboa severskho (Microtus oeconomus mehelyi). Lokalita sa vyznauje nzkym vodnm stavom, najvy stav vody v moiari je v jarnom obdob , v letnom obdob vodn plocha moiara vysych a poetn druhy rastln sa prispsobuj suchozemskmu ivotu. Pri nzkych stavoch vodn stpec dosahuje vku 20-30 cm. V tchto miestach na vodnej ploche sa vyskytuj aburinka menia (Lemna minor), aburinka trojbrzdov (Lemna trisulca), rokatec ponoren (Ceratophyllum demersum), vodnianka abia (Hydrocharis morsus-ranae).Vetrom s tieto druhy zanan na okraj vodnej plochy, kde vytvraj hrub vrstvu. Z vlhkomilnch druhov rastln sa tu nachdzaj napr. zrulie moiarne (Caltha palustris), abnk skorocelov (Alisma plantago-aquatica) roripa obojiveln (Roripa amphibia), jeohlav vzpriamen (Sparganium erectum), kosatec lt (Iris pseudacorus), okrasa okolkat (Butomus umbellatus), karbinec eurpsky (Lycopus europaeus), karbinec vysok (Lycopus exaltatus), mta vodn (Mentha aquatica), povka vodn (Sagittaria sagittifolia), steblovka vodn (Glyceria maxima).

Lohtsky moiar patr medzi biologicky hodnotn zemia. Biologick hodnotu zemia m aj vbovo topoov lun les. Dominantnmi druhmi drevn s vba biela (Salix alba), vba krehk (Salix fragilis) , vba purpurov (Salix purpurea), topo siv (Populus canescens), topo ierny (Populus nigra), topo biely (Populus alba), jase zkolist (Fraxinus angustifolia).

Aktivita v rmci projektu: Poas ternnych prc bolo na lokalite Lohtsky moiar njdench a zmapovanch 123 druhov vych druhov rastln. Vsledky mapovania - botanick daje - boli uloen do databzy ISTB (Informan systm taxnov a biotopov).


12

7. NPR Aplsky ostrov

Nzov chrnenho zemia: NPR Aplsky ostrov

Rok vyhlsenia: 1954 (v kategrii NPR), 2002 novelizcia prevyhlsenie zemia Vyhlkou KP Nitra .5 /2002 zo da 10.6.2002

Vmera: 85,9746 ha

Katastrlne zemie: k.. Komrno (okr. Komrno)

Kategria: NPR nrodn prrodn rezervcia

Stupe ochrany: 5., ochrann psmo 4.

Predmet ochrany: Dvodom ochrany lokality je ochrana biotopov eurpskeho vznamu:

Lun dubovo-brestovo-jaseov lesy okolo ninnch riek (91F0), Aluvilne lky zvzu Cnidion venosi (6440)

a ochrana druhov eurpskeho vznamu - kolok vretenovit (Zingel streber), hrebenaka vysok (Gymnocephalus baloni), bko (Proterorhinus marmoratus), lopatka dhov (Rhodeus sericeus amarus), hrz bieloplutv (Gobio albipinnatus) a vydra riena (Lutra lutra). zemie zaraden do sstavy NATURA 2000 s priradenm evidennm slom SKUEV0092 Dolnovske luhy.

Charakteristika lokality: Potencilnu prirodzen vegetciu zujmovho zemia tvoria vbovo-topoov lun lesy zv. Salicion albae. Relnu vegetciu predstavuj porasty zachovalho lunho lesa predovetkm spoloenstva Fraxino-Ulmetum. V lunom lese je niekoko pralesovitch tvarov lesnch porastov. Z drevn s zastpen v stromovej eti vba biela (Salix alba), vba krehk (Salix fragilis), topo ierny (Populus nigra), topo biely (Populus alba), topo siv (Populus x canescens), jase zkolist dunajsk (Fraxinus angustifolia ssp. danubialis), javor pon (Acer campestre) a alie. Podie vb a topoov ako typickch drevn mkkho lunho lesa ovplyvuj bon priesaky z rienych ramien a jemn zvlnenie povrchu. V krovinovom poschod sa nachdzaj svb krvav (Swida sanguinea), kalina obyajn (Viburnum opulus), hloh obyajn (Crataegus monogyna) a pod. Pozd okraja lunho lesa sa tiahne ternna depresia pozostatok bvalho ramena s vskytom vlhkomilnch druhov ako napr. bledua letn (Leucojum aestivum), kosatec lt (Iris pseudacorus), kostihoj lekrsky (Symphytum officinale), druhy vysokch ostrc (Carex sp.) a pod. as NPR tvor rozsiahla aluvilna lka so solitrnymi jedincami a skupinami najm vb a topoov. V ochrannom psme rezervcie sa nachdzaj formcie krovn, vodn plocha, formcie lk a pastvn so solitrnymi stromami a formcie litorlnych zrastov stojatch vd.


13

Aktivita v rmci projektu: Poas ternnych prc bolo na lokalite Aplsky ostrov njdench a zmapovanch 160 druhov vych druhov rastln. Vsledky mapovania - botanick daje - boli uloen do databzy ISTB (Informan systm taxnov a biotopov).

8. PR Bske slanisko

Nzov chrnenho zemia: PR Bske slanisko

Rok vyhlsenia: v kategrii PR v roku 1993

Vmera: 20,3995 ha

Katastrlne zemie: k.. B (okr. Komrno)

Kategria: NPR nrodn prrodn rezervcia

Stupe ochrany: 4.

Predmet ochrany: Dvodom ochrany lokality s biotopy eurpskeho vznamu:

Ninn a podhorsk kosn lky (6510), Vntrozemsk slanisk a slan lky (1340)

a druhy eurpskeho vznamu - zeler plaziv (Apium repens), bko (Proterorhinus marmoratus) a vydra riena (Lutra lutra).zemie je zaraden do sstavy NATURA 2000 s priradenm evidennm slom SKUEV0069.

Charakteristika lokality: Lokalita m charakter halofilnho pasienka. Kedysi bola vyuvan ako hus pasienok. Toho asu je pasienok kosen, o priaznivo vplva na charakter biotopu. zemie PR Bske slanisko je vznamn pre vskyt chrnench halofytnch druhov rastln, chrnenho druhu eurpskeho vznamu zeler plaziv (Apium repens) s prirodzenm vskytom na Slovensku, ale aj pre viacero druhov nrodnho vznamu - astrika pannska (Tripolium pannonicum), hrachor moiarny (Lathyrus palustris), hrdobarka cesnakov (Teucrium scordium), loboda pobren (Atriplex littoralis), mta siv (Pulegium vulgare), ostrica delen (Carex divisa), palina slanomiln (Artemisia santonicum), ppava besarbska (Taraxacum bessarabicum), silenka mnohokvet (Silene multiflora), sitina Gerardova (Juncus gerardii), skorocel prmorsk (Plantago maritima), steblovec moiarny (Puccinellia limosa) a zemel spanil (Centaurium pulchellum).

Aktivita v rmci projektu: Poas ternnych prc bolo na lokalite Bske slanisko njdench a zmapovanch 202 druhov vych druhov rastln. Vsledky mapovania - botanick daje - boli uloen do databzy ISTB (Informan systm taxnov a biotopov).


14

9. CHKO Dunajsk luhy (asti 1 a 5)

Nzov chrnenho zemia: Chrnen krajinn oblas Dunajsk luhy

Rok vyhlsenia: Chrnen krajinn oblas Dunajsk luhy bola vyhlsen Vyhlkou Ministerstva ivotnho prostredia Slovenskej republiky . 81/1998 Z.z. o Chrnenej krajinnej oblasti Dunajsk luhy z 3. marca 1998 s innosou od 1. mja 1998.

Vmera: 12 214,46 ha

Katastrlne zemia:

Chrnen krajinn oblas sa rozprestiera v oblasti Podunajskej niny v geomorfologickom celku Podunajsk rovina, veda slovenskho a slovensko maarskho seku Dunaja od Bratislavy a po Vekollsky ostrov v okrese Komrno. Pozostva z piatich samostatnch ast.

asti a vmery CHKO Dunajsk luhy:

I. as celkom-1622,7753 ha

Hamuliakovo, Nov Koarisk, Kalinkovo, Ruinov, Podunajsk Biskupice

II. as celkom-740,0578 ha

uovo, Rusovce

III. as celkom-6039,812 ha

Sap, Gabkovo, Baka, Bodky, Rohovce, Vojka nad Dunajom, Kyselica, Dobroho, Mlieno

IV. as celkom-3265,5284 ha

Klisk Nem, Trvnik, ov, Kovec, Medveov, Sap

V. as celkom-546,2874 ha

Zlatn na Ostrove, Vek Kosihy

Kategria: Chrnen krajinn oblas

Stupe ochrany: 2

V rmci CHKO Dunajsk luhy sa nachdza 13 maloplonch chrnench zem vo vych stupoch ochrany v nasledujcich kategrich:

http://chu.enviroportal.sk/


15

chrnen arel (2 Poovncky les, Bajdel) prrodn pamiatka (2 Pansk diel, Krovsk lka) prrodn rezervcia (7 Kopsky ostrov, Gajc, Topoov hony, Ostrovn lky,

Zlatniansky luh, Dunajsk ostrovy, Forr) nrodn prrodn rezervcia (2 Ostrov orliaka morskho, ovsk mtve rameno)

zemie zaha 7 navrhovanch zem eurpskeho vznamu SKUEV0064 Bratislavsk luhy, SKUEV0295 Biskupick luhy, SKUEV0269 Ostrovn lky, SKUEV0090 Dunajsk luhy, SKUEV0293 Kovsk rameno, SKUEV0182 ovsk luhy , SKUEV0183 Vekollsky ostrov.

Predmet ochrany:

Predmetom ochrany tchto zem s biotopy a druhy rastln a ivochov eurpskeho a nrodnho vznamu. S to najm biotopy lunch lesov lun vbovo-topoov a jelov lesy (91E0*) a lun dubovo-brestovo-jaseov lesy okolo ninnch riek (91F0), vodn a mokran biotopy prirodzen eutrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou plvajcich a/ alebo ponorench cievnatch rastln typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Niinn a horsk vodn toky s vegetciou zvzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260), Rieky s bahnitmi a piesonatmi brehmi s vegetciou zvzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. (3270) ale tie spoloenstv na extrmne suchch stanovitiach, tzv. dunajskch lesostep suchomiln travinnobylinn a krovinov porasty na vpnitom podlo (*dleit stanovitia Orchideaceae) (6210).

Na tieto biotopy s viazan viacer druhy eurpskeho vznamu ako napr.: roh obyajn, fuz vek, kortko riene, lopatka dhov, kolok vretenovit, hrz Kesslerov, hlav bieloplutv, hrebenaka vysok, k eurpsky, aba krivoiara, hlavtka podunajsk, kunka ervenobruch, mlok dunajsk, netopier obyajn, netopier pobren, uchaa ierna, hrabo seversk pannsky, bobor vodn, vydra riena a mnoh alie.

Charakteristika lokality:

Poas projektu v rmci pochdzok boli monitorovan vetky 5 ast CHKO Dunajsk luhy od Bratislavy a po Zlatn na Ostrove v okresoch Bratislava II, Bratislava V, Dunajsk Streda, Komrno. Boli zisten nasledovn biotopy, rastlinn a ivone druhy:

Rastlinstvo a biotopy

Lun les je ekosystm bytostne viazan na vodu. Typ lunho lesa uruje vka hladiny podzemnej vody a zplavy. Lun les prirodzene vznik na novch rienych nplavoch. Tie zarastaj svislm porastom zmladenia vb. Hol riene nnosy sa rchlo menia na svisl les.


16

Na najvlhkejch miestach, ktor s najviac a najdlhie zaplavovan sa vytvra tzv. mkk luh (lun vbovo-topoov a jelov lesy, 91E0*). Stromov poschodie tvoria vba krehk (Salix fragilis), vba biela (Salix alba), topo biely (Populus alba), topo ierny (Populus nigra), topo siv (Populus canescens), brest vz (Ulmus minor) a vba trojtyinkov (Salix triandra). Kroviny zastupuj vba purpurov (Salix purpurea), svb krvav (Cornus sanguinea), baza ierna (Sambucus nigra), a in. V bylinnom podraste dominuje ihava dvojdom (Urtica dioica), ostruina oinov (Rubus caesius), mta vodn (Mentha aquatica) a alie.

Tvrd luh (lun dubovo-brestovo-jaseov lesy okolo ninnch riek, 91F0) sa viae sa na vyie a relatvne suchie polohy, kde ich zriedkavejie a najm asovo kratie ovplyvuj periodicky sa opakujce zplavy, alebo kolsajca hladina podzemnej vody. Stromov poschodie reprezentuj jase zkolist (Fraxinus angustifolia), brest hrabolist (Ulmus minor), remcha strapcovit (Prunus padus), brest vz (Ulmus laevis), dub letn (Quercus robur), jase thly (Fraxinus excelsior) a javor pon (Acer campestre). Medzi krovinami njdeme svb krvav (Cornus sanguinea), vt zob obyajn (Ligustrum vulgare), brlen eurpsky (Eonymus europaeus), kalinu obyajn (Viburnum opulus), a in. Bylinn poschodie je typick najm svojim jarnm aspektom kvitnce koberce sneienok jarnch (Galanthus nivalis), scl (Scila bifolia, Scila vindobonensis) a porasty cesnaku medvedieho (Allium ursinum).

Na ete suchch miestach, najm v oblasti Biskupickch luhov sa nachdzaj tie karpatsk a pannske dubovo-hrabov lesy (91G0*), teplomiln pannske dubov lesy (91H0*) a eurosibrske dubov lesy na sprai a piesku (91I0*).

Na najextrmnejch stanovitiach na nplavoch hrubozrnnho trku vznikaj tzv. dunajsk lesostepi (Suchomiln travinnobylinn a krovinov porasty na vpnitom podlo (dleit stanovitia Orchideaceae), 6210). Lun les zvisl od vody zrazu priamo prechdza do krajiny, vzhadom pripomnajcej africk savanu. trky vystupujce vysoko nad rove hladiny podzemnej vody, neumouj kapilrne vzlnanie vody z podloia. Stromy zastupuj ojedinel duby letn (Quercus robur) alebo pokrten topole ierne (Populus nigra), rastce na okraji svojich monost. Hojnejie tu rast kry, hlavne hloh jednosemen (Crataegus monogyna). V bylinnej vrstve s zastpen vysok trvy, napr. mrvica perovit (Brachypodium pinnatum), lipnica zkolist (Poa angustifolia) a alie. Vznamn je vskyt viacerch druhov vzcnych orchide vstava vojensk (Orchis militaris), vstava obyajn (Orchis morio), vstava plotin (Orchis coriophora), vstava poern (Orchis ustulata) a uniktna, na jese kvitnca orchidea pokrut jesenn (Spiranthes spiralis), ktor m najvznamnejie lokality svojho vskytu na Slovensku prve v dunajskch luhoch.

Celkovo v CHKO DL bolo zistench 13 biotopov eurpskeho vznamu, ktor s predmetom ochrany 7 navrhovanch zem eurpskeho vznamu. Okrem vyie uvedench s to tieto biotopy:


17

Prirodzen eutrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou plvajcich a /alebo ponorench cievnatch rastln typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), Niinn a horsk vodn toky s vegetciou zvzu Ranunculion fluitantis a Callitricho-Batrachion (3260), Rieky s bahnitmi a piesonatmi brehmi s vegetciou zvzov Chenopodionrubri p.p. a Bidentition p.p.( 3270), Oligotrofn a mezotrofn stojat vody s vegetciou tried Littorelletea uniflorae a /alebo Isoeto-Nanojuncetea (3130), Oligotrofn a mezotrofn vody s bentickou vegetciou chr (3140), Vlhkomiln vysokobylinn lemov spoloenstv na porienych nivch od nin do alpnskeho stupa (6430), Ninn a podhorsk kosn lky (6510).

ivostvo

Vek rozmanitos prrodnch podmienok a rastlinnch spoloenstiev sa odra aj v poetnom zastpen druhov fauny. V zujmovom zem nachdzaj vhodn podmienky druhy vodn, mokraov, druhy listnatch lesov i druhy lesostep. Rzne typy lesnch spoloenstiev, od mkkho luhu po xerofiln dubiny, ete viac zvyuj tto diverzitu. Druhovo najpoetnejia je fauna hmyzu. Medzi npadn hmyz lunho lesa patria vky, ktorch sa tu vyskytuje niekoko desiatok druhov. Typickmi s na prdiace vody viazan klinovky masovo sa vyskytujca klinovka obyajn (Gomphus vulgatissimus) aj vzcnejie druhy klinovka hadia (Ophiogomphus cecilia) a klinovka ltonoh (Gomphus flavipes). Typickm druhov vekch mtvych ramien je vka dvojkvrnn (Epitheca bimaculata), ktorej aisko vskytu na Slovensku je prve okolo Dunaja a zisten tu bola poetn populcia celoeurpsky vne ohrozenej vky Leucorrhinia caudalis. Medzi chrobkmi zaujm najm tie najvie v starch stromoch ije naprklad fuz vek (Cerambyx cerdo) a tie najv eurpsky chrobk, roh obyajn (Lucanus cervus). Zaujmav s vak aj in druhy, naprklad drobn, v pde ijci drobk Thinobius korbeli, druh objaven a doposia znmy len z dunajskch lunch lesov na Slovensku. Vemi bohat je aj fauna rb, o je dsledkom jedinenej kombincie rozsiahlosti vodnch plch a ich rznorodosti, od prudko tecich, cez pomaly tece, stojat, rzne zarasten a vysychajce vodn plochy. Z hadiska ochrany prrody je zaujmav naprklad pvodn div kapor, tzv. sazan (Cyprinus carpio), v mench a vysychajcich mokradiach, kde u in ryby neprevaj, sa vyskytuje vzcny blatniak tmav (Umbra krameri). V hlavnom toku Dunaja ije z druhov vyadujcich prdiace seky napr. hlavtka podunajsk (Hucho hucho). Pozoruhodn je aj so slovenskho seku Dunaja ako nov druh v roku 1974 opsan hrebenaka vysok (Gymnocephalus baloni). Prostredie lunch lesov a periodickch mokrad je idelnym pre obojivelnky. Dodnes sa tu zachovali bohat liahnisk viny naich druhov. Rzne, aj menie vody vyuva na rozmnoovanie mlok obyajn (Triturus vulgaris), zriedkavejie vo vch mokradiach ije mlok dunajsk (Triturus dobrogicus). Rosnika zelen (Hyla arborea) ako dospel obva aj kry a stromy v lunom lese, asto aj alej od vody. Podobne mimo vodnho prostredia ij aj dospel skokany thle (Rana dalmatina) a skokany ostropysk (Rana arvalis) tieto vak nenjdeme na stromoch, ale v lesnom podraste. Naopak, skokan krtkonoh (Rana lessonae),


18

skokan zelen (Rana kl. esculenta) a skokan rapotav (Rana ridibunda) trvia vinu svojho ivota vo vodnch plochch. Na plytk bohato zarasten vody je viazan kunka ervenobruch (Bombina bombina). Hlbie vody vyhadvaj na rozmnoovanie ropucha obyajn (Bufo bufo) a hrabavka kvrnit (Pelobates fuscus). Vie plytk mlky zasa obubuje ropucha zelen (Bufo viridis). Z plazov sa tu najastejie a v podstate vade vyskytuje uovka obojkov (Natrix natrix). Ovea zriedkavejia je uovka fkan (Natrix tessellata), zko viazan na vodn plochy, kee jej hlavnou potravou s mal rybky. K vzcnejm druhom plazov patr uovka stromov (Elaphe longissima) a uovka hladk (Coronella austriaca), obe mono najastejie stretn najastejie v blzkosti lesnch okrajov a na lesostepnch biotopoch. Oblas dunajskch luhov je osobitne vznamn aj pre vtky. Najviac ich ije v starch lesnch porastoch domcich drevn, ktor im poskytuj idelne podmienky na hniezdenie. Preto tu niektor druhy ako naprklad penica iernohlav (Silvia atricapilla), vrabec pon (Passer montanus), korec obyajn (Sturnus vulgaris), kukuka jarab (Cuculus canorus) alebo ate prostredn (Dendrocopos medius) dosahuj vemi vysok hniezdne hustoty, neporovnaten s benmi lesmi u ns. Z mnostva druhov s zaujmav naprklad druhy viazan na star pralesovit porasty ako krutihlav hned (Jynx torquilla), ate ierny (Dryocopus martius), skorka iernohlav (Parus montanus) a muchr siv (Muscicapa striata). Prtomnos vody a pobrench porastov zasa podmieuje vskyt druhov ako kdelnka lun (Remiz pendulinus), trsteniarik spevav (Acrocephalus palustris) a svriak rieny (Locustella fluviatilis). Na starch stromoch na pokojnch skrytch miestach hniezdi bocian ierny (Ciconia nigra). Lun lesy s domovom typickho dravca lunch lesov haje tmavej (Milvus migrans). Haja tmav hniezdi vysoko na stromoch na odahlch miestach, najradej na neprstupnch ostrovoch. iv sa samozrejme okrem bench drobnch hlodavcov aj zdochlinami, ktor vyhadva asto na vode a pokia m monos, priivuje sa na rybch v hniezdnych kolnich volaviek a kormornov. Cel dunajsk oblas predstavuje dleit zimovisko vodnch druhov a vznamn odpoinkov miesto poas ich jarnch a jesennch migrci. Vo vekch mnostvch sa tu zhromauj husi, volavky, kormorny, potpky, ajky, labute a najm viacer druhy kac. Vysok koncentrcie vodnho vtctva a rb priahuj aj nho najvieho dravca orliaka morskho (Haliaeetus albicilla).

Z cicavcov sa tu vyskytuj takmer vetky druhy typick pre oblas listnatch lesov je bled (Erinaceus concolor), kuna lesn (Martes martes), lka obyajn (Vulpes vulpes), jazvec lesn (Meles meles), srnec hrny (Capreolus capreolus), svia div (Sus scropha), jele obyajn (Cervus elaphus). V dutinch starch stromov nachdzaj svoje kryty netopiere netopier hrdzav (Nyctalus noctula), netopier pozdn (Eptesicus serotinus), netopier vodn (Myotis daubentoni), netopier hvzdav (Pipistrellus pipistrellus), netopier vekouch (Myotis bechsteini) a uch svetl (Plecotus auritus). Priahl vodn plochy vyuvaj ako lovisk. Typick pre lun lesy s vak op druhy viazan na vodu k najvzcnejm eurpskym cicavcom ijcim v luhoch patr plach vydra riena (Lutra lutra).


19

V poslednch rokoch sa tu op rozril bobor vodn (Castor fiber), v minulosti na Slovensku vyhuben. V mokradiach, najm na miestach s bohatmi zrastmi ostrc sa zachoval pozoruhodn druh hrabo seversk pannsky (Microtus oeconomus mehelyi). Ide o tzv. glacilny relikt, t.j. tento druh pvodne il (a aj dnes ije) v studench tundrovitch oblastiach a na naom zem bol pravdepodobne iroko rozren poas adovch db. Pri stupoch adovcov vak mal as populci preila avak iba v niektorch moaristch oblastiach ktor dnes s paradoxne podstatne teplejie ako jeho pvodn biotopy. Vaka dlhodobej izolcii tchto populci tu vznikol samostatn poddruh.

Aktivita v rmci projektu: V tejto asti sprvy s zahrnut vsledky mapovania vetkch 5 ast CHKO Dunajsk luhy, 13 maloplonch chrnench zem nrodnho vznamu vo vych stupov ochrany a 7 zem UEV v rmci CHKO DL. Vsledky mapovania boli uloen do databzy ISTB (Informan systm taxnov a biotopov) OP SR.


20

Literatra

Bohu, M., Ruikov, J., Lehotsk, B. 2011: Dunaj, jeho ekosystmy a udsk innos. Prif UK Bratislava.

Ciglnov, M. 2011: Diplomov prca: Hodnotenie zmien vyuitia zemia v juhovchodnej asti katastrlneho zemia Devn z hadiska oceovania biotopov, Prif UK Bratislava, 81 p.

Cvachov, A., Gojdiov, E., 2003: Usmernenie na odstraovanie invznych druhov rastln. OP SR, Bansk Bystrica, 68 p.

Cvachov, A., Chrom, P., Gojdiov, E., Leskovjansk, A., Pietorov, e., imkov, A., Zaliberov, M. 2002: Prruka na urovanie vybranch druhov rastln. OP SR, Bansk Bystrica, 64 p.

eovsk, J., Ferkov, V., Holub, J., Maglock, ., Prochzka, F., 1999:erven kniha ohrozench a vzcnych druhov rastln a ivochov SR a R Vol. 5. Vyie rastliny. Prroda a.s., Bratislava, 456 p.

Fedor, P., Vidlika, L., (eds.) 2012: Prroda Martinskho lesa (vybran kapitoly). stav zoolgie SAV, Bratislava, 225 p.

Jurko, A.1958: Pdne ekologick pomery a lesn spoloenstv podunajskej niny. SAV, Bratislava, 268 p.

Majzlan, O., (ed.) 2007: Prroda ostrova Kop. Fytoterapia OZ, Bratislava, 287 p.

Polk, P., Saxa, A., (eds.) 2005: Priazniv stav biotopov a druhov eurpskeho vznamu. OP SR, Bansk Bystrica, 736 p.

Ruikov, J 2003 : Fragmenty lesov trnavskej pahorkatiny vo vzahu k biodiverzite rastlinstva (Dizertan prca Prif UK Bratislava)

Ruikov, J. 2013: Martinsk les oami botanikov od minulosti po sasnos. In: Strek, G. (ed.): Senec: stroia mesta, Senec 2013, 239 253.

Ruikov, J. 2012: Charakteristika flry a vegetcie Martinskho lesa pri Senci. In: Fedor, P., Vidlika, L., (eds.) 2012: Prroda Martinskho lesa (vybran kapitoly). stav zoolgie SAV, Bratislava, 67 - 98 p.

Stanov, V., Valachovi, M., (eds.) 2002: Katalg biotopov Slovenska. DAPHNE intitt aplikovanej ekolgie, Bratislava, 225 p.

Uherkov, E., 2001: Invzne druhy rastln Dunajskch lunch lesov, ivotn prostredie Vol.35 No. 2, str. 78-82., , stav krajinnej ekolgie SAV Bratislava

Uherkov, E., 1997: Impatiens glandulifera Royle v lunch lesoch na Dunaji. Bull. Slov. Bot. Spolo., Bratislava, 19: 149-154.

Uherkov, E., 2000: Invzna drevina pajase liazkat. Chrnen zemia Slovenska 43, 19-21.


21

Uherkov, E., 1997: Aster novi-belgii agg. v lunch lesoch inundcie Moravy a Dunaja. In: Eli,P.(ed.), Invzie a invzne organizmy. SNK SCOPE a SEKOS, Nitra, 129-135.

Vicenkov,A.,Polk, p. (eds.), 2003:Eurpsky vznamn biotopy na Slovensku. OP SR, Bansk Bystrica, 151 p.

Vyhlka MP SR .158/2014 Z.z., ktorou sa men a dopa vyhlka MP SR . 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonva zkon . 543/2002 Z.z. o ochrane prrody a krajiny v znen neskorch predpisov.

http://ibot.sav.sk/checklist/

www.botany.cz

http://ibot.sav.sk/checklist/

Vmera: 12214,46 ha

Documents

Záverečná správa k botanickému a zoologickému výskumu ...-kn... · Speta) v súvislosti s jej väzbou na lužné lesy. Mapovali sme aj rozšírenie snežienky jarnej (Galanthus