Zmapovanie súčinnosti subsystémov

Inštitút pre výskum práce a rodinyInstitute for Labour and Family Research

Zmapovanie súčinnosti subsystémov sociálnej ochrany na zlepšenie

zamestnanosti a zamestnateľnosti občanov so zdravotným postihnutím

I. etapa

Bratislava, december 2006

Záverečná správa(súčasť VÚ: Sociálna ochrana osôb

so zdravotným postihnutím a starších osôb

po systémových zmenách sociálnej politiky a trhu práce)

Výskumná úloha č.2119

Riešitelia: Doc. PhDr. Bednárik Rastislav, CSc.

PhDr. Hanzelová Eneke, CSc.

PhDr. Kostolná Zuzana

Doc. PhDr. Repková Kvetoslava, CSc.

PhDr. Reichová Daniela

Zadávateľ: MPSVR SR

Odbor stratégie zamestnanosti

Odbor integrácie osôb so zdravotným postihnutím

a sociálnych služieb

© Inštitút pre výskum práce a rodiny

Inštitút pre výskum práce a rodiny

Župné námestie 5, Bratislava

riaditeľka

Doc. PhDr. Kvetoslava Repková ,PhD.

Výskumná úloha: 2119

„Sociálna ochrana osôb so zdravotným postihnutím a starších občanov po systémových

zmenách sociálnej politiky a trhu práce“

Výstup:

I. etapa “Zmapovanie súčinnosti subsystémov sociálnej ochrany na zlepšenie zamestnanosti

a zamestnateľnosti občanov so zdravotným postihnutím“

Riešitelia:

Doc. PhDr. Bednárik Rastislav CSc.

PhDr. Hanzelová Eneke CSc.

PhDr. Kostolná Zuzana

Doc. PhDr. Repková Kvetoslava, PhD.

PhDr. Reichová Daniela

Dátum začatia výskumnej úlohy:

január 2006

Dátum ukončenia výskumnej úlohy:

december 2007

Odberateľ:

MPSVR SR

Sekcia zamestnanosti a pracovnoprávnych vzťahov

Forma archivácie:

tlačená verzia, elektronická verzia

Počet výtlačkov:

5

Kľúčové slová:

politika zamestnanosti, sociálna politika, kompenzačná politika, trh práce, sociálne poistenie,

vzdelávanie, ďalšie vzdelávanie, občan so zdravotným postihnutím

Anotácia:

Štúdia predstavuje prvú etapu výskumnej úlohy zameranej na zhodnotenie dopadov

transformácie systémových zmien v oblasti sociálneho poistenia, sociálnej podpory a zmien

na trhu práce na úroveň sociálnej ochrany občanov so zdravotným postihnutím. Predmetom

výstupu v roku 2006 bolo zmapovanie jednotlivých subsystémov sociálnej ochrany a

identifikácia oblastí, ktoré budú vyžadovať intervencie na zlepšenie zamestnanosti a

zamestnateľnosti občanov so zdravotným postihnutím.

Key words

employment policy, social policy, compensation policy, labour market, social insurance,

education, further education, person with disabilities

Summary

The study presents the first period of the research assignment focused on the impact

evaluation of the systemic changes transformation in the sphere of social insurance, social

support and changes at the labour market on the level of the social protection of the persons

with disabilities. The subject of the outcome in the year 2006 concerns the mapping of

particular social support subsystems and the identification of the spheres which require the

interventions into employment and employability of persons with disabilities improvements.

Obsah

ÚVOD.................................................................................................................... 5

I. OBLASŤ CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA OBČANOV SO

ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM Z ASPEKTU INTEGRÁCIE NA TRH

PRÁCE................................................................................................................ 7

I.1 Príprava na povolanie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím............................. 8

I.2 Ďalšie vzdelávanie občanov so zdravotným postihnutím................................................ 11

II. OBLASŤ PODPORY ZAMESTNANOSTI A ZLEPŠENIA

ZAMESTNATEĽNOSTI OBČANOV SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

........................................................................................................................... 13

II.1 Podpora zamestnávania občanov so ZP v kontexte služieb zamestnanosti.................... 16

II.2 Podpora zamestnávania občanov so ZP a kompenzačná politika................................... 49

II.3 Podpora zamestnávania občana so ZP v rámci systému sociálneho poistenia ............... 53

III. IDENTIFIKÁCIA OBLASTÍ VYŽADUJÚCICH INTERVENCIU ........... 72

Úvod

Pozitívne tendencie vo vývoji nezamestnanosti po reformách sociálneho systému a

trhu práce, ktoré boli naštartované v roku 2004, sa nepremietli do znižovania nezamestnanosti

občanov so zdravotným postihnutím. Podľa údajov VZPS podiel nezamestnaných občanov so

zdravotným postihnutím na celkovom počte nezamestnaných zaznamenal za obdobie rokov

2003 až 20061 nárast o 0,6 percentuálneho boda, čo pri pomerne stabilnom počte

ekonomicky aktívnych občanov so zdravotným postihnutím, nie je zanedbateľné. Nárast

zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím v sledovanom období bol nepatrný.

Vývoj podielu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte pracujúcich a

nezamestnaných ilustruje nasledujúci graf:

Podiel občanov so ZP na pracujúcich a nezamestnaných

2,8 2,9

3,23,4

1,2 1,31,5 1,5

0

0,5

1

1,5

2

2,5

3

3,5

4

2003 2004 2005 2006

nezamestnaní pracujúci

Zdravotný handicap vystupuje ako faktor znevýhodnenia pracovnej sily na trhu práce,

ktorý sa vo väčšine prípadov kumuluje s inými formami znevýhodnenia, napríklad s nízkym

stupňom vzdelania a kvalifikačnej úrovne, nízkou vertikálnou a horizontálnou mobilitou atď.

Táto symbióza znevýhodnení je limitujúcim činiteľom v prístupe a zotrvaní na trhu práce, čo

predurčuje osoby so zdravotným postihnutím k prolongovaným formám nezamestnanosti a

prepadu do tzv „tvrdého jadra“ nezamestnaných.

1 Zdroj štatistických údajov: Výsledky výberového zisťovania pracovných síl 4 Q VZPS ,ŠÚ SR. Za rok 2006 dostupné údaje za 2 Q 2006.

5

Nízky efekt systémových zmien v oblasti sociálnej politiky a trhu práce vo vzťahu k

integrácii osôb so zdravotným postihnutím na trh práce inicioval potrebu výskumne

reflektovať existujúci stav a navrhnúť určité východiská .

Predkladaná výskumná štúdia predstavuje prvú etapu výskumnej úlohy „Sociálna

ochrana osôb so zdravotným postihnutím a starších občanov po systémových zmenách

sociálnej politiky a trhu práce“, v ktorej sme sa zamerali na zmapovanie systémov sociálnej

ochrany a ich vplyvu na zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti občanov so zdravotným

postihnutím.

Základným cieľom tejto čiastkovej úlohy bola identifikácia oblastí v systéme sociálnej

politiky a trhu práce vyžadujúcich intervencie, ktoré by prispeli k zlepšeniu postavenia

občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce.

Výskumná úloha bola spracovaná na základe odborných podkladov a stanovísk

expertov z oblasti legislatívy, verejných služieb zamestnanosti, neštátnych služieb

zamestnanosti APZ, systému sociálneho poistenia, mimovládnych organizácií zaoberajúcich

sa postavením občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce.

Osloveným expertom, aj touto cestou vyslovujeme poďakovanie.

6

I. Oblasť celoživotného vzdelávania občanov so zdravotným

postihnutím z aspektu integrácie na trh práce

Vzdelanie hrá významnú úlohu v živote jedinca ako kľúčový faktor pri vstupe na trh

práce, získaní zamestnania a jeho udržaní. V prípade občanov so zdravotným postihnutím táto

téza platí dvojnásobne. Na rozdiel od intaktnej populácie, kde úroveň vzdelania je

rozhodujúcim predpokladom pre získanie lepšej pracovnej pozície, u občanov so zdravotným

postihnutím vzdelanostné charakteristiky môžu zohrávať úlohu dôležitého komplementárneho

činiteľa „neutralizujúceho“ prítomnosť zdravotného handicapu a napomáhajúceho občanovi

zaujať dôstojné miesto na trhu práce.

Z hľadiska operacionalizácie oblasť celoživotného vzdelávania občanov so

zdravotným postihnutím môžeme rozdeliť na nasledovné vzájomne súvisiace komponenty :

• príprava na povolanie (systém iniciačného vzdelávania);

• vzdelávanie a prípravu pre trh práce (systém ďalšieho vzdelávania);

• sociálna a pracovná rehabilitácia.

Horizontálnym komponentom, ktorý prechádza cez všetky hore uvedené zložky, je

kompenzačná pomoc, osobitne kompenzačné pomôcky, ktoré plnia funkciu facilitátora

v prístupe k jednotlivým komponentom.

Súvislosti uvedených komponentov možno vyjadriť prostredníctvom nasledovnej schémy:

Cel

oživ

otné

vzd

eláv

anie

obč

anov

so

zdra

votn

ým p

ostih

nutím

Ďalšie vzdelávanie

Sociálna a pracovná rehabilitácia

Príprava na povolanie: Základné školstvo Stredné školstvo

Vysoké školstvo

Kom

penz

ačné

pom

ôcky

7

I.1 Príprava na povolanie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím

Základné vzdelanie a stredné vzdelanie môže žiak alebo študent so zdravotným

postihnutím získať:

- v špeciálnej škole;

- integrovane v bežnej škole (pomocou skupinovej alebo individuálnej integrácie).

Počet špeciálnych škôl pre žiakov so zdravotným postihnutím poskytujúcich stredné

vzdelanie je minimálny, čo podporuje žiakov orientovať sa na integrovanú formu vzdelávania.

Po roku 1989 sa forma integrovaného vzdelávania podstatne rozšírila, na čo bolo

potrebné reagovať legislatívnou úpravou v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a

stredných škôl jeho doplnením o § 32 písm. a) a písm. b). Podľa § 32 písm. b) ods. 2

uvedeného zákona „rozhodnutie o prijatí žiaka do základnej školy alebo strednej školy vydáva

riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonných zástupcov, písomného vyjadrenia

zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva, po dôkladnom oboznámení sa s diagnózou

a prognózou žiaka, po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať, po prerokovaní

v pedagogickej rade školy a po zabezpečení nevyhnutných materiálno-technických a odborno-

personálnych podmienok."

Citovaný zákon neukladá škole priamo povinnosť prijímať žiakov so zdravotným

postihnutím a o jeho prijatí rozhoduje riaditeľ príslušnej školy. Uvedený stav do značnej

miery obmedzuje právo zákonných zástupcov a žiakov na slobodný výber školy.

Podľa § 32 písm. b) ods. 3 „riaditeľ školy v spolupráci so školským špeciálnym

pedagógom alebo zariadením špeciálno-pedagogického poradenstva pred prijatím žiaka

vytvorí podmienky na integrované vzdelávanie žiaka, úpravu triedy a školy, vybavenie

kompenzačnými pomôckami, prípadne ďalšie požiadavky na zabezpečenie požadovanej

úrovne integrovanej výchovy a vzdelávania žiaka".

Pokiaľ k prijatiu žiaka so zdravotným postihnutím do školy dôjde, ukladá zákon škole

povinnosť vytvoriť primerané podmienky na jeho vzdelávanie, čo bezprostredne súvisí

s otázkou financovania tvorby týchto podmienok.

Právny rámec financovania základných a stredných škôl upravuje zákon č. 597/2003

Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších

predpisov a Nariadenie vlády SR č. 2/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu

finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská

praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia v znení neskorších

predpisov.

8

V súlade s uvedenými právnymi normami financovanie základných a stredných škôl

sa realizuje na základe normatívneho financovania podľa viacerých kritérií. Normatívny

príspevok pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom

finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy v príslušnom kalendárnom

roku. Z hľadiska zabezpečenia finančných prostriedkov na krytie zvýšených výdavkov

súvisiacich s integrovaným vzdelávaním žiakov so zdravotným postihnutím sa pri výpočte

normatívu postupuje podľa § 4, ods. 2 a 4 Nariadenia vlády SR č.2/2004, ktorým sa

ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné

školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské

zariadenia, kde je uvedené, že:

- normatív na žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý nie je žiakom

špeciálnej školy (integrovaný žiak), je 250 % normatívu na žiaka študujúceho v dennej

forme štúdia;

- pri výpočte normatívov sa integrovaný žiak započítava s koeficientom 2,5.

Za integrovaného žiaka sa okrem žiaka so zdravotným postihnutím považujú všetci

žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (§3 ods. 2 zákona č. 29/1984 Z.z.). V

roku 2006 bol pre základné školy stanovený normatív vo výške od 23 055 Sk do 23 983 Sk v

závislosti od toho, v ktorom teplotnom pásme sa škola nachádza. Základná škola tak získa na

každého integrovaného žiaka so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími potrebami navyše od

34 583 do 35 975 Sk.

Legislatíva pri stanovovaní normatívu zohľadňujúceho integrovaného žiaka

podrobnejšie nediferencuje ani medzi jednotlivými skupinami žiakov so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami, ani medzi rôznym stupňom zdravotného

postihnutia2. Dôsledkom tohto stavu je skutočnosť, že zvýšené finančné prostriedky, ktoré

škola obdrží v prípade prijatia žiaka so zdravotným postihnutím ťažšieho stupňa (imobilný,

nevidiaci, slabozraký) postačia síce na krytie bežných výdavkov spojených s integráciou

(napr. príplatok pre špeciálneho pedagóga), avšak neumožňujú pokryť jednorazové náklady

súvisiace s architektonickou adaptáciou prostredia, napr. s bezbariérovou úpravou alebo s

nákupom náročných kompenzačných pomôcok a pod.

2 Pri stanovovaní normatívu pre špeciálne školy sa druh a stupeň zdravotného postihnutia žiaka špeciálnej školy

zohľadňuje (§ 9a a Príloha č. 6 Nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných

prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké

školy a školské zariadenia).

9

Okrem toho platná legislatíva taxatívne nevymedzuje spôsob využitia finančných

prostriedkov získaných školou na vzdelávanie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami v integrovanom prúde, napr. ustanovením o povinnom preukázaní využitia

zvýšených finančných prostriedkov na ustanovený účel, t.j. na krytie potrieb integrovane

vzdelávaného žiaka a krytie zvýšených výdavkov vznikajúcich s jeho vzdelávaním. Obdobne

je potrebné poukázať na absenciu monitorovacieho systému efektívneho využitia zvýšeného

normatívu jednotlivými školami. Nie je zriedkavosťou, keď takto získané finančné

prostriedky sú využívané neadresne, napr. na krytie nákladov súvisiacich s bežným chodom

školy alebo na jej údržbu.

Zákon č. 597/2004 Z.z. v § 3 určuje štruktúru, podľa ktorej sa rozpočtujú finančné

prostriedky pre školstvo. Do tejto štruktúry nie je zahrnutá osobitná položka určená na

pokrytie jednorazových výdavkov spojených s integrovaným vzdelávaním. Zákon umožňuje

ministerstvu školstva v prípadoch objektívne odôvodnených opakujúcich sa nákladov, ktoré

vzhľadom na ich špecifický charakter nemožno zohľadniť v normatíve, prideliť

zriaďovateľovi na základe jeho žiadosti finančné prostriedky z kapitoly ministerstva školstva

na krytie týchto špecifík. Finančné prostriedky na špecifiká sú účelovo určené. V zozname

špecifík ustanovených v § 6 Nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z.z. položka umožňujúca

financovanie zvýšených nákladov súvisiacich s integráciou uvedená nie je a legislatíva

nedefinuje ani špecifiká jednorazového charakteru.

Špecifickým problémom výrazne ovplyvňujúcim kvalitu vzdelávania žiakov so

zrakovým postihnutím ( nevidiacich a prakticky nevidiacich) je nedostatok učebníc v

Braillovom písme, predovšetkým pre základné školy. Pri výučbe sa používajú učebnice i 20

rokov staré, ktoré už nezodpovedajú súčasným požiadavkám kladeným na obsah a úroveň

vedomostí a znalostí mladej generácie. Uvedený problém sa týka žiakov špeciálnych škôl i

žiakov integrovaných. Podľa § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 597/2003 Z.z. „v kapitole

ministerstva školstva sa rozpočtujú finančné prostriedky na vydávanie učebníc centrálne

financované Ministerstvom školstva Slovenskej republiky". Podľa ods. 5 rozdelenie týchto

finančných prostriedkov určuje ministerstvo školstva na základe edičného plánu, plánu súťaží

a aktuálnych potrieb. V tejto oblasti si štát svoje povinnosti súvisiace so zabezpečením

vzdelávania žiakov a študentov so zrakovým postihnutím neplní.

10

Na podporu vysokoškolského vzdelávania študentov so zdravotným postihnutím sú

zriadené dve Podporné centrá - v Bratislave a v Košiciach. Dlhodobo systémovo neriešeným

problémom je financovanie podporných centier pre študentov so zdravotným postihnutím.

Zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov v § 16 písm. a) medzi fondmi, ktoré tvorí vysoká škola, uvádza i fond na

podporu štúdia študentov so zdravotným postihnutím, avšak do vykonávacej vyhlášky

ministerstva školstva č. 312/2002 Z.z. o vytváraní a použití finančných fondov verejnej

vysokej školy nebolo ustanovenie upravujúce spôsob tvorby a použitia finančných

prostriedkov tohto fondu doplnené3.

Na každej vysokej škole by mal taktiež byť určený zamestnanec zodpovedný za

riešenie problémov študentov so zdravotným postihnutím súvisiacich so štúdiom.

I.2 Ďalšie vzdelávanie občanov so zdravotným postihnutím

Ďalšie vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v procese udržania, obnovenia alebo

získania nových vedomostí a pracovných zručnosti u občanov so zdravotným postihnutím

a zlepšenia ich zamestnateľnosti.

Jednou z prekážok v prístupe občanov so zdravotným postihnutím k programom

ďalšieho vzdelávania (doplnkové vzdelávanie, odborné kurzy, vzdelávanie a príprava pre trh

práce t.j. rekvalifikácie) je ich nedostatočná teritoriálna dostupnosť spojená s dopravnou

náročnosťou. Obdobnou inhibíciou pre absolvovanie kurzov v rámci ďalšieho vzdelávania je

bariérové prostredie a nedostatočné vybavenie realizátora kurzu potrebnými pomôckami

a prístupnými materiálmi.

Z výskumu, ktorý sa realizoval rámci projektu „Rovnosť príležitosti občanov so

zdravotným postihnutím a sociálne partnerstvá pre monitoring a odstraňovanie

diskriminačných fenoménov na trhu práce“ vyplynulo, že dôležitým ukazovateľom zlepšenia

podmienok v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je nielen dostupnosť,

ale aj kvalita a efektívnosť prípravy pre zvolené povolanie. Napríklad v prípade

rekvalifikačných kurzov absolventi so zdravotným postihnutím vyjadrili značnú nespokojnosť

s tým, že iba máloktorým z nich účasť na rekvalifikačnom kurze pomohla získať zamestnanie.

3 Uvedená vyhláška bola s účinnosťou od 15. júna 2006 zrušená.

11

Ako najmenej efektívne boli hodnotené kurzy vzdelávania a prípravy pre trh práce

sprostredkované alebo organizované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorých bolo

početne najviac. Tento stav poukazuje na skutočnosť, že poskytovatelia rekvalifikácií sa

sústreďujú na samotnú rekvalifikáciu a následné umiestnenie rekvalifikanta na trhu práce

(vyhľadanie voľného pracovného miesta a komunikáciu so zamestnávateľom) už ponechávajú

na ňom samotnom.

Úspešná integrácia občana so zdravotným postihnutím na trh práce je podmienená

nielen vhodným obsahom a formou vzdelávacieho procesu akceptujúceho špecifiká a potreby

žiakov a študentov so zdravotným postihnutím. Významnú úlohu v začlenení na trh práce

zohráva správna voľba povolania a profesiovej orientácie. V prípade občanov so zdravotným

postihnutím objektívne posúdenie individuálnych dispozícií, pracovného potenciálu,

schopností a obmedzení je bazálnou podmienkou pre zaistenie optimálnej voľby povolania a

následne aj vhodného zamestnania. Dá sa konštatovať, že stav v sledovanej oblasti je málo

uspokojivý. Na základe skúseností z praxe, odborná pomoc inštitúcií špecializovaných pre

oblasť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím (ÚPSVR, PIC, APZ) zohráva

zatiaľ iba nepatrnú úlohu. Najväčší vplyv na voľbu povolania osoby so zdravotným

postihnutím majú v našich podmienkach rodinní príslušníci, priatelia, známi, príp. učitelia.4

Problémom je taktiež nedostatok inštitúcií schopných poskytovať poradenstvo pre výber

povolania a ich nerovnomerné regionálne rozmiestnenie, z čoho vyplýva ich preťaženosť a

teda nedostatok času venovať sa dostatočne jednému klientovi.

4„ Rovnosť príležitosti občanov so zdravotným postihnutím a sociálne partnerstva pre monitoring a odstraňovanie diskriminačných fenoménov na trhu práce“, záverečná správa projektu realizovaného v rámci IS Equal.

12

II. Oblasti podpory zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti

občanov so zdravotným postihnutím

Oblasť podpory zamestnanosti a zvýšenia zamestnateľnosti občanov so zdravotným

postihnutím v SR patrí k najviac diverzifikovaným oblastiam v rámci platnej legislatívy

a implementačnej praxe.

Súčasná právna úprava zamestnanosti občanov so zdravotným postihnutím je zakotvená v :

1. Zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č.191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č.

585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z.

z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č.573/2005 Z. z. a zákona č. 310/2006 Z. z.

(„ďalej len zákon“);

2. Vyhláške MPSVR SR, ktorou sa vykonáva § 69 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky

č. 192/2004 Z. z., č. 401/2004 Z. z., č. 627/2004 Z. z., 10/2005 Z. z., 614/2005 Z. z.,

260/2006 Z. z. („ďalej len vyhláška č. 614/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“);

1. Vyhláške MPSVR SR č. 31/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva § 69 ods. 1 zákona č.

5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení vyhlášky č. 189/2004 Z. z., č. 9/2005 Z. z., 613/2005 Z. z. („ďalej len

vyhláška č. 31/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“).

Z vecného hľadiska politika explicitne zameraná na podporu zamestnanosti a zlepšenia

zamestnateľnosti občanov so zdravotným postihnutím obsahuje nasledovné nástroje:

• výkon lekárskej posudkovej činnosti;

• poskytovanie informačno-poradenských služieb;

• poskytovanie odborno-poradenských služieb;

• poskytovanie vzdelávania a prípravy pre trh práce;

• poskytovanie príspevku zamestnávateľovi na zamestnávanie znevýhodneného

uchádzača o zamestnanie;

• poskytovanie príspevku zamestnávateľovi na zriadenie chránenej dielne

alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie;

13

• poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na

prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku;

• poskytovanie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne

alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov,

• poskytovanie príspevku na činnosť pracovného asistenta;

• vytvára rámec pre činnosť agentúr podporovaného zamestnávania;

• určenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

(tzv. kvótny systém).

Rozsah nástrojov na podporu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti znázorňuje dolu

uvedená schéma

14

Sprostredkovanie zamestnania

Odborné poradenské služby - Kluby práce a PIC

Vzdelávanie a príprava pre trh práce

Príspevok zamestnávateľovi na zamestnávanie znevýhodneného UoZ

Príspevok zamestnávateľovi na zriadenie CHD alebo CHP a na ich zachovanie

Lekárska posudková činnosť

Príspevok na činnosť pracovného asistenta

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Príspevok občanovi so ZP na prevádzkovanie SZČ v CHD alebo na CHP

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov v CHD alebo na CHP

Agentúry podporovaného zamestnávania

Nás

troje

pod

pory

zam

estn

ávan

ia a

zle

pšen

ia z

ames

tnat

eľno

sti o

bčan

ov so

zdr

avot

ným

po

stih

nutím

Kom

penz

ácia

dôs

ledk

ov z

drav

otné

ho p

ostih

nutia

Podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je možné zabezpečovať

aj formou absolventskej praxe, formou aktivačnej činnosti, poskytnutím príspevku na

dochádzku za prácou a formou osobitných projektov (dopytovo orientovaných) zameraných

na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím tak, ako u ostatných

znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

15

II.1 Podpora zamestnávania občanov so ZP v kontexte služieb

zamestnanosti

II.1.1 Definičné vymedzenie pojmu občan so zdravotným postihnutím

Na účely zákona je občan so zdravotným postihnutím definovaný v jeho § 9 ako:

a) občan, ktorý bol uznaný za invalidného občana podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov.

b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac

o 40 % podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Definovanie občana so zdravotným postihnutím vychádza z definície invalidity na

účely dôchodkového poistenia v § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

a z prílohy č. 4 k tomuto zákonu, v ktorej je uvedená percentuálna miera poklesu zárobkovej

činnosti podľa druhov zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Podľa § 71 ods. 1 tohto

zákona je poistenec, resp. občan invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je v § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení definovaný ako zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako

jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom, telesnou schopnosťou, duševnou schopnosťou

a zmyslovou schopnosťou zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie

zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie

ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, komplexných funkčných vyšetrení a ich

záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť,

zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie

alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa

určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

16

nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

sa nesčítavajú.

Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého stavu a poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky

Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne

v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia.

Posudzovanie poklesu pracovnej činnosti a posudzovanie zdravotnej

spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na

účely opätovného zaradenia do pracovného procesu vykonáva posudkový lekár sociálneho

poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia Sociálnej poisťovne v rámci lekárskej posudkovej činnosti úrazového poistenia.

Podľa vyššie uvedeného občan uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom

poistení na účely podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona sa preukazuje rozhodnutím Sociálnej

poisťovne. Avšak ak posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť občana na menej ako 40 %, v dôsledku čoho sa tento občan

stane občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona, môže sa takýto

občan preukázať iba rozhodnutím Sociálnej poisťovne o neuznaní za invalidného, resp.

o nepriznaní invalidity a v tomto rozhodnutí je obvykle uvedený ako dôvod nepriznania

invalidity pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentuálnom vyjadrení, ktoré

je nižšie ako 40 %.

Systém posudzovania invalidity, resp. poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť je v zákone č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

upravený na účely nároku na invalidný dôchodok. Tento systém sa využíva aj na účely

uznania za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona.

17

II.1.2 Lekárska posudková činnosť

Oblasť lekárskej posudkovej činnosti v systéme verejných služieb zamestnanosti je

určená na účely sprostredkúvania vhodného zamestnania, ktorou sa rozumie posudzovanie

zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie vykonávať pracovné činnosti vo vhodnom

zamestnaní, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti uchádzača o zamestnanie absolvovať

programy aktívnych opatrení na trhu práce a posudzovanie opodstatnenosti ukončenia účasti

v programoch aktívnych opatrení na trhu práce vymedzených zákonom. Podľa § 19 ods. 1

zákona je lekárskou posudkovou činnosťou posudzovanie zdravotnej spôsobilosti

uchádzača o zamestnanie, ktoré zahŕňa posudzovanie:

a) možnosti zaradenia do vhodného zamestnania vzhľadom na zdravotný stav;

b) možnosti účasti na programe aktívnych opatrení na trhu práce a na aktivačnej

činnosti vzhľadom na zdravotný stav;

c) opodstatnenosti zdravotných dôvodov na skončenie prevádzkovania alebo

vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov, na ktorú bol

poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 zákona.

Zákon ustanovuje, že lekárska posudková činnosť zahŕňa aj kontrolu postupu pri posudzovaní

spôsobilosti na prácu uchádzača o zamestnanie a kontrolu dodržiavania liečebného režimu

uchádzačom o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti. V zákone však nie

je upravená vecná a procesná stránka týchto dvoch druhov kontrol.

Podľa § 19 ods. 6 zákona lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V súvislosti s výkonom kontroly dodržiavania

liečebného režimu dočasne pracovne neschopného uchádzača o zamestnanie sú v § 19 ods. 13

zákona upravené povinnosti zamestnanca úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čo je širší

pojem ako posudkový lekár. Zákon pritom neupravuje kompetencie zamestnanca úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny. Upravuje iba kompetencie posudkového lekára úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny.

18

V § 20a zákona je definovaný zdravotný výkon na účely posudzovania zdravotnej

spôsobilosti uchádzača o zamestnanie ako vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej

neschopnosti uchádzača o zamestnanie. Ustanovenie § 20a však neupravuje podľa akého

právneho predpisu sa vykonáva úhrada tohto zdravotného výkonu. Toto ustanovenie

a ustanovenie § 12 písm. y) neupravujú ani to, komu uhrádza Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny náklady na zdravotný výkon za vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej

neschopnosti uchádzača o zamestnanie.

II.1.3 Sprostredkovanie zamestnania

Vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného pracovného miesta

uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie so zdravotným postihnutím, ako aj

vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľom, je súčasťou

sprostredkovania zamestnania podľa § 32 zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti.

Komponentmi sprostredkovania zamestnania je aj evidenčná činnosť, informačné

a poradenské služby, ako aj vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest a zoznamov

hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a ich zverejňovanie.

Implementačná prax sprostredkovania zamestnania občanom so zdravotným

postihnutím upozorňuje na nasledovné problémové oblasti. Občania so zdravotným

postihnutím efektívnosť poskytovania sprostredkovacích služieb zo strany úradov práce

hodnotia ako problematickú. Prevládajú názory, podľa ktorých na úradoch PSVR absentuje

záujem o klienta, pretrváva slabá úroveň komunikácie, byrokratický a pasívny prístup, malá

ústretovosť pri hľadaní možnosti uplatnenia občanov so zdravotným postihnutím na trhu

práce, úrady práce „len evidujú, nepomáhajú".

Verejné služby zamestnanosti disponujú nízkym stupňom adjustácie k špecifickým

potrebám občanov so zdravotným postihnutím. Potvrdzujú to aj výsledky výskumu

zameraného na zlepšenie postavenia nevidiacich a slabozrakých osôb na trhu práce a v

prístupe k vzdelávaniu5, ktoré upozorňujú na nízky stupeň sprístupňovania informácií

občanom so špecifickým handicapom napr. sprístupnenie informácii o voľných pracovných

miestach, aktívnych opatreniach na trhu práce, vo forme vhodnej aj pre občanov so zrakovým

postihnutím.

5 Nevidiaci a slabozrakí ľudia na trhu práce a v prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, Bratislava 2006 , projekt SIZAR

19

O nízkej adjustácii úradov PSVR k potrebám uchádzačov o zamestnanie z radov osôb

so zdravotným postihnutím vypovedajú aj často nevyhovujúce bariérové priestory úradov

PSVR.

Súčasťou procesu sprostredkovania zamestnania pre občana so zdravotným

postihnutím je evidencia na úrade PSVR. Občania so zdravotným postihnutím, ktorí chcú

pracovať, môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie, by sa mali v zmysle §34 zákona č.5/2004

Z.z. o službách zamestnanosti zaevidovať na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

ako uchádzači o zamestnanie.

Zaevidovaním musí uchádzač o zamestnanie plniť voči úradu práce viaceré

povinnosti, predovšetkým preukazovať aktívne hľadanie si zamestnania a pravidelne

dochádzať na úrad práce v stanovenej periodicite. Periodicita návštev je raz za 14

kalendárnych dní, resp. raz za 7 kalendárnych dní u uchádzača o zamestnanie, ktorý je

dlhodobo nezamestnaný občan (§ 34 ods. 9 písm. a) a c). Pre občanov s problémami v

oblasti mobility alebo orientácie je plnenie periodicity návštev v danom rozsahu v

mnohých prípadoch vzhľadom na bariérovosť fyzického prostredia, v ktorom sa

pohybujú, neriešiteľným problémom. K tomu sa pridávajú problémy so zabezpečením

dopravy, keď zo vzdialených obcí od sídla úradu práce osobná hromadná doprava je značne

obmedzená len na ranné spoje do sídla a na odpoludňajšie spoje zo sídla úradu. Ak sa k tomu

priráta skutočnosť, že návšteva na úrade má často len formálny charakter ( pretože miest

vhodných pre túto skupinu uchádzačov o zamestnanie je sústavný nedostatok a pracovníci

úradu nemajú čo ponúknuť), mnohých občanov so zdravotným postihnutím to natoľko

znechutí, že sa z evidencie odhlásia. V prípade vhodného pracovného miesta má úrad

možnosť vyzvať uchádzača o zamestnanie, aby sa dostavil na úrad a uchádzač je tak povinný

urobiť do troch dní.

20

II.1.4 Odborné poradenské služby

Klientom so zdravotným postihnutím v prípade potreby sú poskytované odborné

poradenské služby, ktoré upravuje §43 zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti. Odborné

poradenské služby, sú procesom orientovaným na riešenie problematiky súvisiacej

s pracovným uplatnením klienta, na vytváranie súladu medzi jeho osobnostnými

predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania, na ovplyvňovanie

rozhodovania a správania sa klienta, ako aj na jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu. Úlohou

odborného poradcu je korigovať neprimerané očakávanie klienta alebo pozdvihnúť jeho

sebavedomie a poskytnúť mu reálny pohľad na jeho možnosti.

Odborné poradenské služby sa realizujú formou individuálnych a skupinových aktivít

občanom so zdravotným postihnutím sa poskytuje individuálne poradenstvo prioritne

realizované internými odbornými poradcami. Podpora pracovného uplatnenia občanov so

zdravotným postihnutím prostredníctvom individuálnych akčných plánov sa realizuje aj

formou externých služieb, agentúrami podporovaného zamestnávania.

Skupinové poradenstvo zamerané na prekonanie bariér pracovného uplatnenia tej

ktorej skupiny absolvujú klienti so zdravotným postihnutím buď integrovaním do skupiny bez

zdravotného postihnutia (zaradením do skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie)

alebo pracujú v rámci malej homogénnej skupiny (7-8 účastníkov).

Medzi zariadenia služieb zamestnanosti, ktoré realizujú odborné poradenské služby patria:

Poradenské zariadenia úradov PSVR;

Kluby práce (KP);

Poradensko-informačné centrá pre občanov so zdravotným postihnutím (PIC);

Poradenské neštátne zariadenia - agentúry podporovaného zamestnávania (APZ).

21

Kluby práce (KP)

Občania so zdravotným postihnutím v rámci činnosti klubov práce získavajú

relevantné informácie pre účely orientácie vo svojej situácii, zúčastňujú sa skupinových

aktivít, relaxačných a psychostimulačných programov s cieľom udržania psychického a

fyzického zdravia a pripravenosti pre nájdenie vhodnej práce, či zamestnania. Významným

faktorom pôsobenia klubov práce je rozširovanie siete kontaktov, skúseností, ktoré taktiež

prispievajú k zvyšovaniu ich zamestnateľnosti. Kluby práce spolupracujú so zamestnávateľmi

v regióne, aj s ďalšími pracoviskami (pedagogicko-psychologické poradne), zväzmi

a združeniami občanov so zdravotným postihnutím a v prípade potreby s právnikmi,

psychoterapeutmi, lekármi, psychiatrami a pod. Kluby práce úzko spolupracujú so

zamestnávateľmi v príslušnom regióne.

Poradensko-informačné centrá pre občanov so zdravotným postihnutím (PIC)

Odbornú činnosť špeciálne orientovanú na potreby občanov so zdravotným

postihnutím - uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie, zamestnávateľov

zamestnávajúcich občanov so zdravotným postihnutím poskytujú Poradensko-informačné

centrá pre občanov so zdravotným postihnutím pri úradoch PSVR v Žiline, Košiciach.

Poradensko informačné centrum v Bratislave z personálnych dôvodov nerealizovalo svoju

činnosť. Po dohode s ústredím a úradom PSVR starostlivosť o občanov so zdravotným

postihnutím v tomto regióne vykonáva Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie pri IPR

Mokrohájska 1, Bratislava. V rokoch 2005 – 2006 vznikli nové poradensko-informačné centrá

v Prievidzi, Spišskej Novej Vsi a Rimavskej Sobote ako reakcia na vysoký počet občanov

so zdravotným postihnutím a prehodnotených občanov v danom regióne.

Cieľovými skupinami Poradensko - informačných centier sú:

občania so zdravotným postihnutím, ktorí chcú, môžu pracovať a hľadajú

zamestnanie, avšak porucha a z nej vyplývajúce obmedzenia spôsobujú

znevýhodnenie pre primeraný výkon práce - uplatnenie sa v pôvodnej alebo novej

profesii;

zamestnávatelia, ktorí chcú a môžu zamestnať občana so zdravotným postihnutím na

pracovné miesto optimálne upravené pre dosiahnutie výkonu primeraného

schopnostiam konkrétneho občana.

22

Druhy poskytovaných služieb:

zamestnávanie a podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

v regióne;

tímové posudzovanie klientov pre prácu – uchádzačov o zamestnanie so zdravotným

postihnutím;

poskytovanie odborného a špeciálneho poradenstva pre uchádzačov o zamestnanie so

zdravotným postihnutím a zamestnávateľom (vrátane poskytovania poradenstva pre

úpravu pracovných miest);

aktivity podporujúce hľadanie práce a zamestnania;

sociálno-psychologická a lekárska podpora (príležitostná intervencia a prevencia

krízy);

podpora a poradenstvo počas zaškoľovania, skúšobnej praxe, sprostredkovanie

podporných služieb počas zamestnania;

úzka spolupráca so subjektmi, v ktorých pozornosti je starostlivosť o občanov so ZP

(zväzy a združenia občanov so zdravotným postihnutím, samospráva, rehabilitačné

zariadenia, zamestnávatelia...);

sprostredkovanie špecificky orientovaných podporných služieb rozvíjajúcich zručnosti

pre získanie zamestnania.

Proces starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím sa realizuje v nasledovných

krokoch:

- konzultácia a odporúčanie pre návštevu Poradensko - informačného centra u občanov

s pracovnými, zdravotnými handicapmi je v rozhodujúcej miere realizované

prostredníctvom úradov PSVR;

- posúdenie žiadateľov úradov práce pre prácu realizované v odbornom tíme (posudkový

lekár, psychológ, pracovný rehabilitačný poradca, pracovný reha-techno-poradca) sa

uskutočňuje v Poradensko informačnom centre. Úlohou tímu je posúdiť žiadateľa

z hľadiska funkčnej kapacity pre prácu - lekárskeho, psychologického a pracovno-

terapeutického hľadiska, či, a do akej miery je schopný zamestnať sa, resp. aké kroky je

potrebné pre tento cieľ realizovať - prejsť rehabilitačným, rekvalifikačným procesom,

resp. inými činnosťami.

- odborný tím vypracúva odporúčanie pre ďalšie kroky v procese pracovnej rehabilitácie

jednotlivca a navrhuje metódy na vytvorenie systému pre správnu podporu a získanie

vhodného poradenstva, pracovnej prípravy pre konkrétne pracovné miesto a v spolupráci

so zamestnávateľmi – zaškolenie, resp. umiestnenie na pracovisku;

23

- vychádzajúc zo špecifikácie potrieb sa klient Poradensko - informačného centra

zúčastňuje rehabilitačného, rekvalifikačného, zácvičného a i. procesu;

- po jeho absolvovaní - pred vstupom na otvorený pracovný trh, resp. do chránenej dielne,

chráneného pracoviska, sa predpokladá vytvorenie možnosti zaškolenia na prácu u

potenciálneho zamestnávateľa (resp. v zariadeniach pre tento účel určených);

Proces v Poradensko - informačnom centre je cielene orientovaný na pracovný život

klienta so zameraním na výstup do práce a je definovaný formou čiastkových krokov

v individuálnom akčnom/rehabilitačnom pláne. Do procesu rozhodovania je zapojený

samotný klient.

II.1.5 Príspevok zamestnávateľovi na zamestnávanie znevýhodneného uchádzača

o zamestnanie

V § 50 ods. 1 zákona je upravené poskytovanie príspevku zamestnávateľovi na

zamestnávanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 vedeného v evidencii

uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke, ktorý príjme znevýhodneného uchádzača

o zamestnanie do pracovného pomeru na vytvorené miesto.

Vzhľadom na problémy pri doterajšom dohodovaní výšky príspevku na zamestnávanie

znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zákon v § 50 ods. 1 ustanovil maximálnu výšku

mesačného príspevku, a to na najviac vo výške celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej

hrubej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci

kalendárny rok. Toto doplnenie znamená, že v písomnej dohode uzatvorenej od 1. januára

2006 do konca roka 2006 podľa § 50 ods. 8 medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

a zamestnávateľom je možné dohodnúť výšku príspevku na zamestnávanie znevýhodneného

uchádzača o zamestnanie najviac na sumu, ktorá zodpovedá priemernej mesačnej mzde

v hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2005, ktorú zverejní Štatistický úrad Slovenskej

republiky + preddavok na poistné na zdravotné poistenie + poistné na sociálne poistenie +

príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.

Tento zákon rozširuje poskytovanie príspevku na zamestnávanie skupín

znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, po ich vedení v evidencii uchádzačov

o zamestnanie najmenej jeden mesiac, aj na:

24

a) občanov, ktorí po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu

alebo po preskúmaní trvania invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa platného

zákona o sociálnom poistení prestali byť občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods.

1 písm. a) zákona o službách zamestnanosti;

b) občanov, ktorí po opätovnom posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu

podľa platného zákona o sociálnom poistení prestali byť občanmi so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti t. j. prestali byť občanmi, ktorí

majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najmenej o 20 %, ale najviac o 40 %.

V § 50 ods. 3 prvá veta zákon ukladá zamestnávateľovi, ktorému úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny poskytol príspevok na vytvorenie pracovného miesta pre

znevýhodneného uchádzača o zamestnanie patriaceho do niektorej z vyššie uvedených skupín,

povinnosť zachovať takto vytvorené pracovné miesto najmenej počas dvoch rokov. Sleduje sa

tým zvýšenie udržateľnosti vytvorených pracovných miest za poskytnutej podpory z úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny.

Paragraf 50 ods. 3 druhá veta zákona ustanovuje, že za vytvorenie pracovného miesta

u zamestnávateľa sa považuje také zvýšenie počtu pracovných miest, ktoré predstavuje

v priemere za 12 kalendárnych mesiacov celkový nárast počtu zamestnancov zamestnávateľa

za kalendárny rok. Doplnením odseku 3 v § 50 o tretiu vetu bola ustanovená povinnosť pre

zamestnávateľa, ktorému bol poskytnutý príspevok na zamestnávanie znevýhodnených

uchádzačov o zamestnanie, zachovávať vytvorené pracovné miesto, na ktoré sa poskytuje

príspevok a povinnosť zvýšiť počet pracovných miest, t. j. povinnosť preukázať, že prijatím

uchádzača o zamestnanie na vytvorené pracovné miesto pomocou príspevku na

zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie nedošlo síce k zvýšeniu počtu

jeho zamestnancov, ale má k dispozícii voľné pracovné miesto po zamestnancovi, ktorý

ukončil pracovný pomer z vlastného rozhodnutia, z dôvodu odchodu do starobného dôchodku,

z dôvodu dobrovoľného skrátenia pracovného času zo strany zamestnanca alebo ktorý bol

prepustený za porušenie pracovnej disciplíny a nie z dôvodu nadbytočnosti. Táto povinnosť

vyplýva z článku 4 ods. 4 Nariadenia Komisie (ES) č. 2204/2002 o uplatňovaní článkov 87

a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť. Zámerom tohto ustanovenia je zabrániť

25

tomu, aby zamestnávatelia rušili doterajšie pracovné miesta a zároveň vytvárali nové

pracovné miesta za pomoci príspevkov získaných z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Z § 50 ods. 6 bola zákonom č. 573/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, vypustená podmienka ovplyvňujúca výšku príspevku na zamestnávanie

znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, a to „záväzok zamestnávateľa zamestnávať

nepretržite počas 12 mesiacov zamestnanca, na ktorého zamestnávanie mu bol poskytnutý

príspevok“. Túto podmienku ustanovuje vyššie citované Nariadenie Komisie (ES) č.

2204/2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť.

Zákon ani vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovila vyšší príspevok pre

zamestnávateľa, ktorý nepretržite zamestnáva tohto istého uchádzača o zamestnanie, preto nie

je správne tlačiť zamestnávateľa donucovacími, resp. sankčnými prostriedkami prevziať a

dodržať túto povinnosť. Nadväzne na to bolo vypustené i ustanovenie § 50 ods. 8 písm. d),

ktoré určovalo pre zamestnávateľa záväzok zamestnávať znevýhodneného uchádzača

o zamestnanie nepretržite počas 12 mesiacov v prípade, že mu na jeho zamestnávanie bol

poskytnutý príspevok.

Zákon doplnil splnomocňovacie ustanovenie v § 69 ods. 2 písm. c) o ďalšie kritérium

na diferencovanie výšky príspevku poskytovaného zamestnávateľovi na podporu zamestnania

vyššie uvedených znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie a týmto ďalším

kritériom je právna forma a predmet činnosti zamestnávateľa.

II.1.6 Chránená dielňa a chránené pracovisko

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú definované v § 55 ods. 1 zákona ako

pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej

50 % občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorí nie sú schopní nájsť

si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zaškoľujú a v ktorých sú pracovné

podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní

26

a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla

2004 bola za prvú vetu doplnená nasledovná veta: „Na účely splnenia podmienky podľa prvej

vety sa postupuje podľa § 63 ods. 2.“ Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj

zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba

vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a). Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Postavenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska priznáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe kladného

posudku orgánu na ochranu zdravia.

Podľa § 55 ods. 2 za chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa tohto zákona

sa považuje aj výrobné družstvo invalidov, ak spĺňa podmienky podľa predchádzajúceho

odseku.

V § 55 ods. 3 je ustanovené, že chránená dielňa a chránené pracoviská sú určené

predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1

písm. a), ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných

pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať aj občania,

ktorým sa poskytuje získanie odborných zručností a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia

nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá

iné vhodné zamestnanie.

Podľa § 55 ods. 4 je právnická osoba a fyzická osoba povinná viesť osobitnú

evidenciu nákladov, výkonov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska.

Zákon definuje chránenú dielňu a chránené pracovisko a predmet ich činnosti:

zaškoľovanie, zamestnávanie, získavanie odborných zručností občanmi, ktorí sú občanmi so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona.

II.1.7 Príspevok zamestnávateľovi na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska a na ich zachovanie

Poskytovanie príspevku zamestnávateľovi na zriadenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska a na ich zachovanie upravuje §56 zákona. S účinnosťou od 1. februára

2004 platilo jeho nasledovné znenie: Podľa § 56 ods. 1 zamestnávateľovi, ktorý zriadil

27

chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, sa poskytoval príspevok na zriadenie chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene

a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 bol

ods. 1 doplnený o slová: “a príspevok na úhradu preukázaných dodatočných nákladov

v porovnaní s preukázanými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta pre uchádzača

o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“.

Zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. apríla 2005 boli z tohto odseku vypustené

slová: „v porovnaní s preukázanými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta pre

uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1

písm. a).“

Príspevok na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom

pracovisku sa podľa § 56 ods. 2 poskytoval vo výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej

celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý

predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Podľa § 49 ods. 4

minimálna celková cena práce na účely tohto zákona je súčet minimálnej mzdy a úhrady

poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné

dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom.

Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z.

o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č.

366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 bol za odsek 2 doplnený

nasledovný nový odsek 3: „Výška príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska je závislá od typu regiónu oprávneného na poskytovanie štátnej pomoci podľa

zákona o štátnej pomoci a priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese.“

Príspevok na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom

pracovisku sa podľa § 56 ods. 3 zvyšuje o preukázané dodatočné náklady v porovnaní

28

s preukázanými nákladmi na vytvorenie pracovného miesta pre uchádzača o zamestnanie,

ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), súvisiace

s rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, alebo s úpravou ich priestorov,

s vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami

a pracovnými pomôckami potrebnými na vykonávanie činnosti občanom so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku,

s inštaláciou strojov, zariadení a pracovných pomôcok, s prenajatím priestorov, ak nešlo

o prenájom nebytových priestorov medzi blízkymi osobami, a so splácaním úrokov

z účelového úveru na nákup zariadenia.

Tento ods. 3 bol zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z.



a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 prečíslovaný na ods. 4

a bolo týmto zákonom zmenené aj jeho znenie nasledovne:

„(4) Preukázané dodatočné náklady uvedené v odseku 1 sú náklady súvisiace s

a) rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska alebo s úpravou ich priestorov;

b) vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami

a pracovnými pomôckami potrebnými na vykonávanie činnosti občanom so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku;

c) inštaláciou strojov, zariadení a pracovných pomôcok podľa písmena b);

d) platbami za prenájom motorového vozidla.

Zákonom č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. apríla 2005 bolo znenie písm. d)

v uvedenom ods. 4 zmenené nasledovne:

„d) platbami za prenájom motorového vozidla formou lízingu najviac počas troch rokov.“

Podľa § 56 ods. 4(od 15. 4. 2004 odsek 5) sa príspevok na úhradu preukázaných

dodatočných nákladov poskytuje zamestnávateľovi aj na prispôsobenie jednotlivého

pracovného miesta, ktoré sa nachádzalo mimo chránenej dielne alebo chráneného pracoviska,

zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

29

Príspevok na úhradu preukázaných dodatočných nákladov sa podľa § 56 ods. 5

poskytuje zamestnávateľovi aj samostatne, vo výške najviac 100 % z 12-násobku minimálnej

celkovej ceny práce platnej ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu

mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní



2004 bol ods. 5 preznačený na ods. 6 a bolo zmenené aj jeho znenie nasledovne: „(6)Úhradu

preukázaných dodatočných nákladov poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny aj

samostatne. Ak sa úhrada preukázaných dodatočných nákladov poskytuje samostatne, jej

výška je najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4

platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom

sa príspevok poskytuje.“

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa podľa odseku

6(od 15.4.2004 nový ods. 7) neposkytoval na zakúpenie nehnuteľnosti, na prístavbu

a rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti ani na nákup motorového vozidla s výnimkou lízingu

na nákup motorového vozidla. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení

zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 boli slová „s výnimkou

lízingu na nákup motorového vozidla“ z tohto ustanovenia vypustené. Zákonom č. 82/2005 Z.

z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

s účinnosťou od 1. apríla 2005 bol ods. 7 vypustený.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu

dodatočných nákladov poskytuje podľa odseku 7(od 15.4.2004 nový ods. 8) zamestnávateľovi

úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa

alebo chránené pracovisko, ak o tento príspevok zamestnávateľ písomne požiada;

súčasťou žiadosti je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na

zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý zamestnávateľovi príspevok, sa

podľa ods. 8 (od 15.4.2004 nový ods. 9) môžu obsadzovať len občanmi so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Inými zamestnancami sa môžu tieto pracovné miesta

obsadiť, ak sú dočasne voľné, iba s predchádzajúcim písomným súhlasom úradu práce,

30

sociálnych vecí a rodiny, a to na obdobie nepresahujúce deväť mesiacov a v prípade osôb so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. b) na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov.

Dĺžka trvania zriadenej chránenej dielne alebo chráneného pracoviska

zamestnávateľom je podľa § 56 ods. 9 (od 15.4.2004 nový ods. 10) najmenej tri roky. Ak

právnická osoba alebo fyzická osoba túto podmienku nesplní, je povinná vrátiť pomernú časť

príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého v chránenej dielni alebo na chránenom

pracovisku nebola vykonávaná pracovná činnosť, najneskôr do troch mesiacov, ak sa

s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny nedohodne na inej lehote. Právnická osoba alebo

fyzická osoba je povinná podľa § 56 ods. 10 (od 15.4.2004 nový ods. 11) nahlásiť do 30

kalendárnych dní úradu práce, sociálnych vecí a rodiny všetky zmeny na tých pracovných

miestach v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré jej bol poskytnutý

príspevok.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedodrží uvedené podmienky, je podľa § 56

ods. 11 (od 15.4.2004 nový ods. 12) povinná vrátiť celú sumu príspevku, ktorý jej bol

poskytnutý.

Napriek viacerým novelizáciám tohto ustanovenia je stále problematická najmä

dosiahnuteľnosť ustanovenej maximálnej výšky príspevku na úhradu dodatočných nákladov

súvisiacich so zriadením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Objavili sa aj názory, že je potrebné diferencovať výšku príspevkov poskytovaných

podľa tohto ustanovenia podľa miery zdravotného postihnutia zamestnanca.

II.1.8 Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na zriadenie chránenej dielne

alebo chráneného pracoviska na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej

zárobkovej činnosti a na ich zachovanie

Poskytovanie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie

alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom

pracovisku je upravené v§57 zákona. Podľa § 57 ods. 1 sa občanovi so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začal prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú

zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku s účinnosťou od 1.

februára 2004 poskytuje príspevok na začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej

zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ak o tento príspevok

požiadal písomne. Súčasťou žiadosti o poskytovanie príspevku je podnikateľský zámer a

31

kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z.



a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 boli v tomto odseku slová

„začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej

dielni alebo na chránenom pracovisku“ nahradené slovami: “ úhradu preukázaných nákladov

súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou a na úhradu preukázaných dodatočných

nákladov v porovnaní s preukázanými nákladmi na prevádzkovanie alebo vykonávanie

samostatnej zárobkovej činnosti uchádzačom o zamestnanie, ktorý nie je občanom so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)“.

Zákonom č. 585/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii

činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. decembra 2004 bolo ustanovenie § 57 ods.

1 zmenené a doplnené. Od tohto termínu je platné znenie tohto ustanovenia nasledovné:

„(1) Občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začne

prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo

na chránenom pracovisku, poskytuje sa príspevok na úhradu nákladov súvisiacich so

samostatnou zárobkovou činnosťou a na úhradu preukázaných dodatočných nákladov (ďalej

len „príspevok“), ak o tento príspevok požiada písomne. Súčasťou žiadosti o poskytovanie

príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie

chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.“

Príspevok na začatia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej

činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa podľa § 57 ods. 2 poskytuje

občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vedenému v evidencii

uchádzačov o zamestnanie v určenej dĺžke, ktorý začne a bude v chránenej dielni alebo

na chránenom pracovisku samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať alebo vykonávať

nepretržite najmenej dva roky.

Príspevok na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej

činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa podľa ods. 3 poskytuje vo

výške najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej

32

ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa

príspevok poskytuje.




a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 bol za odsek 3 vložený

nový ods. 4: (4) Výška príspevku podľa odseku 1 je závislá od typu regiónu oprávneného na

poskytovanie štátnej pomoci podľa zákona o štátnej pomoci a priemernej miery evidovanej

nezamestnanosti v okrese.

Príspevok na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom

pracovisku sa podľa § 57 ods. 4 zvyšuje o preukázané dodatočné náklady v porovnaní

s preukázanými nákladmi na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej

činnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a), súvisiace s vytvorením alebo rozšírením chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska, alebo s úpravou ich priestorov, s vybavením chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska strojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami potrebnými na prevádzkovanie

alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. a) v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, s inštaláciou

strojov, zariadení a pracovných pomôcok, s prenajatím priestorov, ak nejde o prenájom

nebytových priestorov medzi blízkymi osobami, a so splácaním úrokov z účelového úveru na

nákup zariadenia. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z.

z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č.


a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 bol tento odsek

prečíslovaný na ods. 5 a bol zmenený aj jeho obsah nasledovne: „(5) Preukázané dodatočné

náklady uvedené v odseku 1 sú náklady súvisiace s

a) rozšírením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, alebo s úpravou ich priestorov

na účely prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti občanom so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a);

b) vybavením chránenej dielne alebo chráneného pracoviska strojmi, zariadeniami

a pracovnými pomôckami potrebnými na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej

33

zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku;

c) inštaláciou strojov, zariadení a pracovných pomôcok podľa písm. b);

d) platbami za prenájom motorového vozidla.



a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. decembra 2004 bolo znenie písm. d) v ods.

5 zmenené nasledovne:

„d) platbami za prenájom motorového vozidla formou lízingu najviac počas dvoch rokov.“

Podľa § 57 ods. 5 sa príspevok na úhradu preukázaných dodatočných nákladov

poskytuje aj samostatne, vo výške najviac 100 % z 12-násobku minimálnej celkovej ceny

práce platnej ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu,

v ktorom sa príspevok poskytuje. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení

zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 bol tento odsek

prečíslovaný na ods. 6 a bolo zmenené aj jeho znenie nasledovne: „(6) Úhradu preukázaných

dodatočných nákladov poskytuje úrad aj samostatne. Ak sa úhrada preukázaných dodatočných

nákladov poskytuje samostatne, jej výška je najviac 100 % z 24-násobku minimálnej celkovej

ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza

kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa príspevok poskytuje.“


činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku sa podľa § 57 ods. 6 neposkytuje

na zakúpenie nehnuteľnosti, na prístavbu a rekonštrukciu vlastnej nehnuteľnosti ani na nákup

motorového vozidla s výnimkou lízingu na nákup motorového vozidla. Zákonom č. 191/2004

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci

pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od

15. apríla 2004 bol tento odsek prečíslovaný na ods. 7 a boli z neho vypustené slová:

„s výnimkou lízingu na nákup motorového vozidla“.

34


činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku a na úhradu dodatočných nákladov

poskytuje podľa odseku 7 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa

zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní



2004 bol tento odsek prečíslovaný na ods. 8 a jeho znenie bolo týmto zákonom zmenené

nasledovne: „(7) Príspevok podľa odseku 1 poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode

občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) začne prevádzkovať alebo

vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku,

alebo úrad, v ktorého územnom obvode má občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods.

1 písm. a) trvalý pobyt.“

Podmienkou na poskytnutie príspevku na začatie prevádzkovania alebo vykonávania

samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku a na

úhradu dodatočných nákladov podľa § 57 ods. 8 je, že občan so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. a) bude prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej počas dvoch rokov. Ak občan so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) prestal prevádzkovať alebo vykonávať

samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku pred

uplynutím troch (od 15.4.2004 dvoch) rokov, je povinný vrátiť pomernú časť príspevku

zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého sa v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku

neprevádzkovala alebo nevykonávala samostatná zárobková činnosť, a to najneskôr do troch

mesiacov, ak sa s úradom nedohodne na inej lehote. Vrátenie príspevku na začatie

prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo

na chránenom pracovisku a na úhradu dodatočných nákladov sa nepožaduje, ak občan so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) prestal prevádzkovať alebo vykonávať

samostatnú zárobkovú činnosť z dôvodu úmrtia alebo zo zdravotných dôvodov na základe

posúdenia posudkovým lekárom podľa § 19. Zákonom č. 585/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňa

zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1.

decembra 2004 bol § 57 ods. 8 doplnený o ustanovenie, podľa ktorého občan so zdravotným

35

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý prestal prevádzkovať alebo vykonávať

samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku pred

uplynutím dvoch rokov, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa

nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od začatia prevádzkovania alebo vykonávania

samostatnej zárobkovej činnosti. Ustanovenie § 58 ods. 8 bolo týmto zákonom doplnené aj

o vetu: „Občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý skončil

prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo

na chránenom pracovisku pred uplynutím dvoch rokov zo zdravotných dôvodov na základe

posúdenia posudkového lekára podľa § 19, môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o

zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení prevádzkovania alebo vykonávania

samostatnej zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.“



a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. decembra 2004 bolo znenie § 57 ods. 9

v písm. e) zmenené nasledovne:

„e) spôsob a lehotu preukazovania použitia poskytnutého príspevku na úhradu preukázaných

dodatočných nákladov;

f) spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti v prípade nesplnenia dohodnutých podmienok;

g) záväzok občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý začne

prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v chránenej dielni alebo

na chránenom pracovisku, že oznámi úradu každú zmenu dohodnutých podmienok najneskôr

do 30 kalendárnych dní.



a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. decembra 2004 bol § 57 doplnený o nový

ods. 10, podľa ktorého podmienkou uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku podľa odseku

9 je absolvovanie prípravy na začatie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej

zárobkovej činnosti v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, ktorú uchádzačovi

o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a),

zabezpečí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Obdobne ako pri implementácii § 56 v praxi tak aj pri uplatňovaní §57 napriek

viacerým novelizáciám jeho ustanovení zostáva problematickou dosiahnuteľnosť ustanovenej

36

výšky príspevku na úhradu dodatočných nákladov súvisiacich so zriadením chránenej dielne

alebo chráneného pracoviska na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej

činnosti.

Objavili sa aj názory, že je potrebné diferencovať výšku príspevkov poskytovaných

podľa tohto ustanovenia podľa miery zdravotného postihnutia občana so zdravotným

postihnutím.

II.1.9 Agentúry podporovaného zamestnávania /APZ/

Zmyslom podporovaného modelu zamestnávania je podporiť sociálne začlenenie ľudí,

ktorí v dôsledku zdravotného postihnutia ale aj iných znevýhodňujúcich faktorov majú

sťažený prístup na otvorený trh práce.

Podmienky týkajúce sa vzniku, podmienok a činnosti Agentúr podporovaného

zamestnávania bližšie definuje § 58. Na účely zákona je Agentúra podporovaného

zamestnávania právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so

zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané

na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania alebo na uľahčenie získania

zamestnanca z radov občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných

občanov („podporované zamestnávanie“), pričom agentúra vykonáva najmä nasledovné

činnosti:

a) poskytovanie odborného poradenstva zameraného na podporu a pomoc pri získaní

a udržaní si pracovného miesta, poskytovanie pracovnoprávneho a finančného

poradenstva pri riešení nárokov občanov so zdravotným postihnutím vyplývajúcich z ich

zdravotného postihnutia a poskytovanie odborného poradenstva pri získaní a udržaní si

pracovného miesta dlhodobo nezamestnaným občanom;

b) zisťovanie schopností a odborných zručností občanov so zdravotným postihnutím a

dlhodobo nezamestnaných občanov vzhľadom na požiadavky trhu práce;

c) vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana so zdravotným postihnutím a pre

dlhodobo nezamestnaného občana a jeho sprostredkovanie;

d) poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri získavaní zamestnancov, ktorí

sú občanmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnanými občanmi, a pri

riešení problémov počas ich zamestnávania;

37

e) vykonávanie výberu vhodného občana so zdravotným postihnutím alebo vhodného

dlhodobo nezamestnaného občana na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov

zamestnávateľa;

f) poskytovanie odborného poradenstva zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a

pracovných podmienok pri zamestnávaní konkrétneho občana so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Implementačná prax odhalila niektoré problémové oblasti v existencii a poskytovaní

služieb APZ. Prednosťou Zákona o službách zamestnanosti je, že začlenil neštátne služby

zamestnanosti do systému služieb zamestnanosti a vymedzuje právnu formu existencie

inštitúcií poskytujúcich tieto služby. Neštátne služby sa tak dostávajú formálne na takmer

rovnakú úroveň uznania ako poradenské a sprostredkovateľské služby vo verejných službách

zamestnanosti .Nedostatkom je , že zákon nerieši zásadnú otázku, a to spôsob systémového

financovania činnosti agentúr. Dopadom nesystémového financovania je, že APZ sú nútené

hľadať si doplnkové zdroje prostredníctvom iných činností. Takými zdrojmi sú napr. sociálne

poradenstvo podľa zákona o sociálnej pomoci, obecné zdroje na sociálne služby, projekty

ESF resp. iné, domáce a zahraničné zdroje na projekty, vlastná podnikateľská činnosť

v podobe „sociálneho podniku“, cirkevné zdroje, sponzorské zdroje a pod. Nedostatok

financií spôsobuje, že niektoré APZ fungujú len formálne a vyvíjajú úplne inú činnosť

umožňujúcu prežitie a strácajú tak poslanie podporovaného zamestnávania (napr.

sprostredkovávajú brigády v zahraničí komukoľvek bez ohľadu na status klienta). Niektoré

APZ vyvíjajú činnosť v podporovanom zamestnávaní iba obmedzene a poskytujú aspoň

sociálne poradenstvo alebo vzdelávanie pre nezamestnaných. Časť APZ si dokázala

zabezpečiť zdroje prostredníctvom projektov ESF, najmä z projektov Iniciatívy EQUAL na

komplexnú činnosť služieb zamestnanosti (napr. Agentúra OZ Inklúzia BA, Agentúra

špecializovaných služieb pre autistov BA, Agentúra Banská Bystrica.). Zhodou okolností ide

o agentúry, ktoré vznikli pilotne, dostali príslušný tréning a knowhow a vypracovali sa na

funkčné inštitúcie a ktoré aj predtým vyvíjali činnosť v zamestnávaní uchádzačov. Úplne

ojedinele sa činnosť APZ financuje z pridruženého podnikania (napr. Klub mnohodetných

rodín má vlastnú opatrovateľskú službu, v ktorej zamestnávajú svojich klientov, M-Protex má

strojársku prevádzku ako chránenú dielňu ).

38

Ďalším legislatívnym nedostatkom je absencia štandardov kvality služby a štandardov

vzdelávania. Všetky agentúry zdôrazňujú potrebu špecifických vzdelávaní pre prácu

s nezamestnanými klientmi a zamestnávateľmi (tzv. agentúrne know-how).

Prax upozorňuje na rezervy v komunikácii s partnermi. Hlavnými partnermi Agentúr

podporovaného zamestnávania sú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, miestne samosprávy,

iné neštátne subjekty, vzdelávatelia a školy, zamestnávatelia, medzi iným aj zamestnávatelia

prevádzkujúci chránené dielne, iné APZ. Partnerstvá sú čoraz častejšie formalizované

a vytvárajú sa na základe zmlúv. V dvoch prípadoch vzniklo partnerstvo v rámci Fondu

sociálneho rozvoja a v mnohých prípadoch partnerstvá vznikli v rámci projektov EQUAL.

Mnohé zmluvy sú dvojstranné, najmä zmluvy s úradmi práce alebo so samosprávami.

Niektoré APZ pôsobia v spádovej oblasti viacerých úradov práce a majú zmluvy so všetkými

z nich.

Spolupráca s úradmi práce bola v počiatkoch poznačená rivalitou a bariérou úradov

práce voči novým službám. Na strane úradov práce prevládal postoj, že ide o duplicitu

s poradenskými službami úradov PSVAR. Postupne sa spolupráca presadzuje, najmä pri

delegovaní prípravy Individuálnych akčných plánov. Ďalší problém spôsobuje nedostatok

vnútornej spolupráce v úradoch PSVR. Spolupráca s poradenskými útvarmi je lepšia než so

sprostredkovateľskými útvarmi, ktorým často chýbajú príslušné informácie, a v ktorých sa

častejšie prejavujú nevhodné postoje (napr. odhováranie klientov so zdravotným postihnutím

od práce, neochota zaregistrovať osoby so ZP do evidencie, nevhodné správanie voči

klientom, neznalosť nástrojov). V prípade dobrej spolupráce obe strany spoluprácu vítajú

a usilujú sa obísť bariéry.

Spolupráca so samosprávami je takisto čoraz častejšia. Nastáva najmä tam, kde je

„osvietený“ starosta, ktorý sa stará o komplexné sociálne služby. Obyčajne sa tak prepájajú

sociálne aktivity so zamestnávaním, resp. sociálnym bývaním a vzdelávaním. Z nástrojov

zamestnávania sa obyčajne kombinujú aktivačné práce a činnosť APZ, niekedy aj s podporou

miestnych podnikateľov, resp. vytvorenia „sociálneho podniku“, resp. vzdelávacie aktivity so

zamestnávaním a sociálnymi aktivitami. Príkladom iniciatívy samosprávy je napr. APZ

Banská Bystrica, kde agentúru zriadilo mesto a OZ Divadlo z pasáže alebo APZ Kostlivého

v Bratislave Ružinov, kde má agentúra zmluvu s Mestskou časťou Bratislava Ružinov

a spoločnú účasť v projekte EQUAL – Rozvoj komunitných služieb. V lokalitách bez

spolupráce sa APZ obyčajne nezaložia. Vo veľkých mestách funguje čiastočne aj spolupráca

s VÚC ( Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Prešov).

39

Spoluprácu so školami iniciujú APZ, ktoré sa zameriavajú na kariérové poradenstvo

a prevenciu nezamestnanosti. Tieto aktivity umožňujú výzvy Ministerstva školstva. Využívajú

ich APZ, ktoré operujú v oblastiach s ťažko zamestnateľnou mládežou (Rómska mládež,

nedostatočne kvalifikovaná mládež, závislosťami ohrozená mládež, a pod.) ale aj iné APZ,

ktoré dbajú na prevenciu. Tieto kombinujú poradenské aktivity so vzdelávacími aktivitami

a kurzami pre mládež alebo s prípravou pedagógov(učiteľov , výchovných a kariérových

poradcov, špeciálnych pedagógov).

Spolupráca so zamestnávateľmi je založená predovšetkým na osobných kontaktoch,

presviedčaní, poradenstve pri vytváraní chránených dielní, pracovísk, miest pre

znevýhodnených občanov. Súčasné motivačné nástroje sú neefektívne, finančne nezaujímavé

a administratívne obmedzujúce, napr. vykazovanie nákladov, mzdy, potreba udržať pracovné

miesto a iné. Vyžaduje zvýšenú vyhľadávaciu činnosť a osvetu. Chýbajú možnosti pre

vytvorenie pracovných miest na medzi - trhu práce. Chránené dielne neriešia situáciu na

medzi trhu práce, pretože vytvárajú relatívne stabilné, ale neintegrované miesta, kde sa klienti

„netočia“. Preto začínajú viaceré APZ uvažovať o možnosti vytvorenia „sociálnych

podnikov“ ako svojich pridružených prevádzok s dočasnými miestami spojenými

s tútorovaním pri práci, napr. APZ Banská Bystrica, APZ Kollárska Bratislava, APZ

Kostlivého Bratislava.

Spolupráca so strešnými organizáciami osôb so zdravotným postihnutím je pomerne

zriedkavá a funguje len vo väčších mestách. V menších lokalitách spolupracujú skôr pobočky

alebo miestne občianske združenia. Spolupracujú skôr inštitúcie so sociálnym zameraním

alebo vzdelávatelia. Tradícia napr. spolupráce v oblasti ekológie alebo regionálneho rozvoja

je skôr výnimkou. Rovnako cirkevné organizácie pôsobia skôr izolovane, vo svojej vlastnej

sieti.

Na Slovensku vzniklo popri sieti 31 APZ aj 470 Agentúr dočasného zamestnávania.

Minimálne množstvo z nich navzájom spolupracuje. ADZ sú skôr databázou pre APZ

pri hľadaní práce na kratší úväzok.

II.1.10 Príspevok na činnosť pracovného asistenta

S účinnosťou od 1. februára 2004 bol zákonom č.5/2004 Z. z. zavedený príspevok na

činnosť pracovného asistenta. Podľa § 59 ods. 1 príspevok na činnosť pracovného asistenta

40

poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi. Zákonom č.191/2004 Z. z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri

správe daní a o zmene a doplnení zákona č.366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od

15. apríla 2004 bolo poskytovanie príspevku na činnosť pracovného asistenta rozšírené aj na

samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a). Pracovný asistent na účely tohto zákona je zamestnanec, ktorý poskytuje

pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. a), pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného

času alebo od 15. 4. 2004 aj osoba, ktorá poskytuje pomoc samostatne zárobkovo činnej

osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), pri

prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Pracovný asistent musí

mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony.

Príspevok na činnosť pracovného asistenta sa podľa § 59 ods. 4 poskytuje mesačne vo

výške najviac 90 % celkovej ceny práce podľa § 50 ods. 3 na činnosť jedného pracovného

asistenta počas dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca, ktorý je občanom so

zdravotným postihnutím, alebo zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím a

ktorí sú v priamej starostlivosti asistenta alebo od 15. 4. 2004 aj počas trvania,

prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti osobou, ktorá je občanom

so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

Príspevok na činnosť pracovného asistenta poskytuje podľa § 59 ods. 5 úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ alebo od 15. 4. 2004

aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a), sídlo alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode

má samostatne zárobkovo činná osoba trvalý pobyt.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvára podľa § 59 ods. 6 so zamestnávateľom

alebo od 15. 4. 2004 aj samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) dohodu o poskytnutí príspevku na činnosť

pracovného asistenta, ktorá obsahuje najmä:

a) počet zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm.

a) a ktorí sú v priamej starostlivosti jedného pracovného asistenta;

b) počet pracovných asistentov;

c) výšku príspevku a dĺžku poskytovania príspevku;

41

d) spôsob poskytovania príspevku;

e) spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok.




a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 bol § 59 doplnený o nové

odseky 7 a 8 tohto znenia:

„(7) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa

§ 9 ods. 1 písm. a), uzatvára s pracovným asistentom zmluvu podľa § 51 a 853 Občianskeho

zákonníka o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej

činnosti. Táto zmluva obsahuje najmä

a) druh a rozsah činností vykonávaných pracovným asistentom;

b) miesto výkonu činností pracovného asistenta;

c) dohodnutý pracovný čas;

d) práva a povinnosti pracovného asistenta;

e) výšku odmeny a spôsob jej vyplácania;

f) dôvody odstúpenia od zmluvy;

(8) Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím podľa §

9 ods. 1 písm. a), je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy podľa odseku 7 alebo jej

kópiu príslušnému úradu.“

II.1.11 Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov je upravený v § 60 zákona.

Poskytuje sa právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada

najneskôr do 31. marca po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý príspevok žiada. Prevádzkové

náklady chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sú podľa § 60 ods. 2 náklady na

obstaranie prístrojov, nástrojov, náradia a ochranných pracovných prostriedkov, náklady

42

súvisiace so zabezpečovaním činnosti a administratívy chránenej dielne alebo chráneného

pracoviska.

Náklady na dopravu zamestnancov sú podľa § 60 ods. 3 náklady súvisiace so

zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím podľa

§ 9 ods. 1 písm. a), zamestnávateľom na miesto výkonu zamestnania a späť.


pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa

§ 9 ods. 1 písm. a) poskytuje podľa § 60 ods. 4 úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého

územnom obvode je zriadená chránená dielňa alebo chránené pracovisko, vo výške najviac 7-

násobku minimálnej celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 platnej ku koncu kalendárneho

roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, na jedného

občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na tento príspevok môže úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 60 ods. 5 poskytovať preddavok vo výške najviac 50

% zo sumy celkového príspevku na jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a). Zákonom č. 573/2005 Z. z.. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.

o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, s účinnosťou od 1. 1. 2006 sa preddavok na úhradu prevádzkových nákladov

chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 60 ods. 5 zmenil z fakultatívneho na

obligatórny. Zároveň zákon podmienil jeho poskytovanie na základe písomnej žiadosti

právnickej osoby alebo fyzickej osoby. Táto zmena bola uskutočnená na základe požiadaviek

aplikačnej praxe.

43

II.1.12 Kumulácia poskytnutých príspevkov

Kumulácia poskytnutých príspevkov je upravená v §61 zákona. Vo vzťahu

k podpore zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je táto úprava nasledovná:

Podľa § 61 ods. 1 kumulácia príspevkov podľa § 49, § 50, § 51, § 54, § 56, § 57, § 59

a 60 počas obdobia ich poskytovania alebo počas trvania záväzku na zachovanie vytvoreného

pracovného miesta nesmie prekročiť sumu celkovej ceny práce za to isté obdobie na jedno

pracovné miesto.

Podľa § 61 ods. 2 kumulácia poskytnutých príspevkov podľa § 56 a 60 na to isté

pracovné miesto nesmie byť vyššia ako 49-násobok minimálnej celkovej ceny práce počas

troch rokov. Zákonom č. 191/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z.



a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, s účinnosťou od 15. apríla 2004 bolo znenie v tomto

odseku zmenené nasledovne: “Podľa § 61 ods. 2 kumulácia poskytnutých príspevkov podľa §

56, § 59 a § 60 na to isté pracovné miesto počas troch rokov a kumulácia poskytnutých

príspevkov podľa § 57, § 59 a § 60 na to isté pracovné miesto počas dvoch rokov nesmie

prekročiť sumu celkovej ceny práce za tie isté obdobia.

Podľa § 61 ods. 3 ak sa poskytnutím niektorého z príspevkov uvedených v odseku 1 a

2 prekročí kumulácia poskytnutých príspevkov, príspevok sa kráti o prekročenú sumu alebo

sa príspevok neposkytne.

Podľa § 61 ods. 4 kumulácia všetkých príspevkov poskytnutých podľa § 32 ods. 10

písm. d), § 43 ods. 7, § 46, § 47, § 49 až 52, § 56, § 57, § 59 a 60 zamestnávateľovi alebo

samostatne zárobkovo činnej osobe nesmie prekročiť za obdobie troch rokov sumu 15 mil.

EUR v kurze platnom ku dňu poskytnutia príspevku.

44

II.1.13 Povinnosť zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným

postihnutím.

Povinnosť zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím je

upravená v § 63 zákona.

Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ je povinný:

a) zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné

podmienky na výkon práce,

b) vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím

a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,

c) viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a),

d) zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a); ak

zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa §

9 ods. 1 písm. a) v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Podľa § 63 ods. 2 zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia

povinného podielu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa odseku 1

písm. d) započítava, ako keby zamestnával troch takýchto občanov. Podľa § 63 ods. 3 celkový

počet zamestnancov na účely § 63 ods. 1 písm. d) je priemerný evidenčný počet

zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok. Do celkového počtu zamestnancov sa

nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí. Zistený počet

občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorých je zamestnávateľ

povinný zamestnávať, a skutočný počet občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1

písm. a), ktorých zamestnávateľ zamestnáva, sa podľa § 63 ods. 4 zaokrúhľuje na celé čísla od

0,5 vrátane smerom nahor.

Zákonom č. 573/2005 Z. z.. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

s účinnosťou od 1.1.2006 v doplnenom odseku 5 v § 63 bola ustanovená povinnosť pre

zamestnávateľov preukazovať plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov za

45

predchádzajúci kalendárny rok v termíne do 31.marca nasledujúceho kalendárneho roka na

tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Týmto novým ustanovením sa

sleduje odstránenie problémov v aplikačnej praxi keď zamestnávatelia odmietajú preukazovať

písomne úradu práce, sociálnych vecí a rodiny dodržiavanie povinnosti zamestnávať povinný

podiel počtu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) s

odôvodnením, že im zákon túto povinnosť neukladá.

Vzhľadom na to, že zákon č. 573/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004

Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov nadobudol účinnosť 1. januára 2006 a neobsahuje prechodné ustanovenie na účely

plnenia povinnosti podľa § 63 ods. 5 už za rok 2005 do konca marca 2006, zamestnávatelia sú

povinní podľa tohto ustanovenia postupovať až pri preukazovaní plnenia povinného podielu

počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte

svojich zamestnancov až za rok 2006, t. j. najneskôr do 31. marca 2007.

II.1.14 Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov

so zdravotným postihnutím

Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so

zdravotným postihnutím je upravené v § 64. Podľa § 64 ods. 1 povinnosť zamestnávať

občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vo výške povinného podielu

podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na

zamestnávanie týchto občanov v rozsahu podľa odseku 2 tohto paragrafu, ktorú preukázateľne

bude realizovať občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a). Na započítanie

jedného občana so zdravotným postihnutím je podľa odseku 2 potrebné zadať zákazku

v rozsahu 1 400 odpracovaných hodín za kalendárny rok alebo 120 odpracovaných hodín za

kalendárny mesiac. Podľa odseku 3 zamestnávateľ, ktorý zadaním zákazky podľa odseku 1

splní povinnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d), je povinný úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

preukázať prepočet podľa odseku 2 najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Zákonom č.585/2004 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č.575/2001 Z. z. o organizácii


a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 1. decembra 2004 boli odseky 1 a 2 zmenené

nasledovne:

46

„(1) Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) vo

výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d) môže zamestnávateľ plniť aj zadaním

zákazky vhodnej na zamestnávanie týchto občanov v rozsahu podľa odseku 2, ktorú

preukázateľne bude realizovať občan so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

(2) Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) je

potrebné zadať zákazku vo výške trojnásobku mesačnej minimálnej mzdy platnej ku koncu

kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie povinného podielu počtu občanov so

zdravotným postihnutím odvádza.“

Zákonom č. 573/2005 Z. z.. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

s účinnosťou od 1.1.2006 bola v § 64 ods. 2 zmenená cena zadanej zákazky potrebnej na

započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) na účely

náhradného plnenia povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a) na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. d)

z trojnásobku mesačnej minimálne mzdy na najmenej trojnásobok mesačnej minimálnej

celkovej ceny práce platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ plní týmto

spôsobom zamestnávanie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. a) na celkovom počte svojich zamestnancov.

Minimálna celková cena práce je na tento účel v § 64 ods. 2 zadefinovaná ako súčet

nákladov na mzdu občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), ktorý túto

zákazku v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku alebo na inom pracovisku

realizuje + preddavok na poistné na zdravotné poistenie + poistné na sociálne poistenie +

príspevok na starobné dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom.

Zamestnávateľ je zároveň podľa tohto ustanovenia povinný preukázať, že súčasťou

ceny za realizovanú zadanú zákazku sú náklady na mzdu občana so zdravotným postihnutím

podľa § 9 ods. 1 písm. a), na preddavok na poistné na zdravotné poistenie a na poistné platené

zamestnávateľom do poistných fondov podľa predchádzajúceho odseku. Treba tu zdôrazniť

slová „realizovanú zákazku“, pretože zákazku môže realizovať pre zadávateľa buď iný

zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Zároveň podľa tohto zákona od

realizátora zákazky je zadávateľ zákazky povinný vyžiadať rozpis ceny zákazky v takej

47

štruktúre, aby z nej bolo zrejmé akou sumou sa na tejto cene podieľa mzda realizátora alebo

jeho zamestnanca a odvody, ktoré platí realizátor do poistných fondov ( z § 64 ods. 3 vyplýva

povinnosť pre zamestnávateľa – zadávateľa zákazky preukázať, že súčasťou ceny za

realizovanú zadanú zákazku sú náklady na mzdu, preddavok na poistné na zdravotné

poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie platené

zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou).

II.1.15 Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným

postihnutím

Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným

postihnutím upravuje § 65 zákona. Podľa § 65 ods. 1 zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva

určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)

na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. d), je povinný najneskôr do

31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu počtu občanov so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), odvod vo výške trojnásobku mesačnej

minimálnej mzdy platnej ku koncu kalendárneho mesiaca, v ktorom sa odvod za nesplnenie

povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a)

odvádza. Ak úrad viedol v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) len časť kalendárneho roka, tento odvod sa podľa § 65

ods. 2 znižuje o sumu, ktorá je súčinom sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej k 31. marcu

kalendárneho roka, v ktorom sa odvádza odvod za neplnenie povinného podielu počtu

občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), polovice počtu mesiacov,

počas ktorých úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie neviedol občanov so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), a počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a) chýbajúcich do splnenia povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. d). Ak

zamestnávateľ neodviedol odvod za neplnenie povinného podielu počtu občanov so

zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a), podľa § 65 ods. 3 úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny rozhoduje o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť odvod za neplnenie povinného

podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a).

48

II.2 Podpora zamestnávania občanov so ZP a kompenzačná politika Na účely problematiky zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím definične

vymedzujeme kompenzačnú politiku ako súbor nástrojov a opatrení (vrátane ich organizačno-

zdrojového zabezpečenia) na prekonávanie znevýhodnení, ktoré majú osoby so zdravotným

postihnutím v prístupe k zamestnanosti a celoživotnému vzdelávaniu. Zámerom je nielen

posilniť možnosti ich vstupu na pracovný trh, ale aj udržanie si pracovného miesta

a profesionálne rozvíjanie.

Za účelom analýzy takejto podpory sa budeme osobitne venovať kompenzačnej

politike upravenej v zákone č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov

a jej prepojeniu najmä na verejné služby zamestnanosti (predmetom našej analýzy bude teda

zúžený rozsah kompenzačnej politiky).

Cieľom kompenzačnej politiky v rámci systému sociálnej pomoci je podpora sociálnej

inklúzie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím cestou prekonávania alebo zmierňovania

sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré ich znevýhodňujú v

jednotlivých oblastiach života v porovnaní s osobami bez zdravotného postihnutia. Za týmto

účelom sa osobám so zdravotným postihnutím poskytujú rozličné peňažné príspevky

a sociálne služby. Podporným procedurálnym opatrením je aj poskytovanie sociálneho

poradenstva.

V súlade so zákonom o sociálnej pomoci možno jednotlivé peňažné príspevky

a sociálne služby zamerané na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného

postihnutia kategorizovať do 4 skupín:

• oblasť mobility (minimalizácia a odstraňovanie znevýhodnení v oblasti pohybu,

orientácie, premiestňovania sa a prepravy);

• oblasť komunikácie (minimalizácia a odstraňovanie znevýhodnení v oblasti

dorozumievania sa v priamom kontakte s inými ľuďmi alebo získavania,

spracovávania a odovzdávania informácií z rozličných informačných nosičov);

• oblasť sebaobsluhy a prác v domácnosti (pomoc pri bežných denných činnostiach

zameraných na oblasť sebaobsluhy a udržiavania domácnosti);

• oblasť rozličných zvýšených výdavkov (na nákladné diétne stravovanie, na prevádzku

osobného motorového vozidla, v oblasti hygieny či opotrebovania šatstva, bielizne

a bytového zariadenia či na bežnú starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom).

49

Každá z týchto oblastí súvisí s procesom hľadania pracovného miesta, zotrvania na

pracovnom mieste a možnosťami rozvoja a celoživotného vzdelávania pre potreby pracovnej

kariéry. Samozrejme, niektoré oblasti a nástroje súvisia s týmto záujmom priamo (sú jeho

priamou podmienkou), iné skôr sprostredkovane. V podmienkach Slovenska je kompenzačná

politika vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím uplatňovaná v rámci vzťahov

sociálnej pomoci založených primárne na princípe subsidiarity. Znamená to, že pomoc je

poskytovaná len v prípade, že jedinec so zdravotným postihnutím alebo jeho rodina nie sú

schopní pokrývať kompenzačné potreby vlastnými silami a zdrojmi (finančnými a

organizačnými). Akékoľvek úsilie o zvýšenie životného štandardu vlastnou prácou vedie

k zníženiu rozsahu kompenzačnej intervencie založenej na posudzovaní príjmu a schopnosti

svojpomoci vo vlastnej rodine (čo je v rozpore s „čistým“ kompenzačným mechanizmom).

Kompenzačná politika vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím má v podmienkach

Slovenska teda primárne povahu posilnenia chýbajúceho, resp. nedostačujúceho príjmu, nie

kompenzácie znevýhodnenia/znevýhodnení. Inak povedané, zvýšené pracovné úsilie jedinca

so zdravotným postihnutím a jeho rodiny je primárne využívané na kompenzáciu

znevýhodnení, nie na zvyšovanie vlastného životného štandardu. S podstatou kompenzačnej

politiky bezprostredne súvisí efekt dávkovej pasce. Je často sprievodným fenoménom

opatrení na podporu zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, kedy inklúzia na trh

práce vedúca k zlepšeniu finančnej/príjmovej situácie jedinca so zdravotným postihnutím

a jeho rodiny, následne vedie k strate nároku na ďalšie sociálne dávky podmienené

zdravotným postihnutím. Podľa mnohých odborníkov (in Disability, 2003, Goelen, 2005)

však práve tento efekt môže pôsobiť na ľudí so zdravotným postihnutím demotivujúco,

nakoľko nivelizuje ich úsilie pracovať bez potrebnej podpory príjmu na pokrývanie životných

nákladov zvýšených z dôvodu zdravotného postihnutia. Podľa súhrnnej správy k otázkam

sociálnej exklúzie ľudí so zdravotným postihnutím v krajinách EÚ (Disability, 2003) sú

dávkové pasce jedným z významných faktorov podmieňujúcich zlú situáciu v zamestnávaní

ľudí so zdravotným postihnutím v tomto regióne.

Efekt dávkovej pasce je vždy založený na vzťahu viacerých systémov/subsystémov

sociálnej ochrany, t.j. má vzťahovú povahu. Jeho pôsobenie medzi dávkami dôchodkového

poistenia a príjmom zo zárobkovej činnosti, prítomné z predchádzajúceho obdobia, sa na

Slovensku prijatím novej právnej úpravy v oblasti sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení) podarilo prakticky úplne eliminovať. Pôsobeniu efektu dávkovej

pasce sme sa však nevyhli v súvislosti so systémom kompenzácie sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia v nadväznosti na zamestnanie občana so zdravotným

50

postihnutím a jeho snahu vlastnou prácou si zvýšiť príjem. Aj keď sú jednotlivé peňažné

príspevky na kompenzáciu určené na prekonávanie znevýhodnení, ktoré má občan s ťažkým

zdravotným postihnutím v jednotlivých oblastiach života (mobilita, preprava, orientácia,

sebaobslužnosť, bežné denné výdavky v oblasti stravovania, obliekania, prepravovania sa,

atď) v porovnaní s občanom bez zdravotného postihnutia, poskytovanie všetkých je viazané

na jeho príjem a príjem jeho rodiny. Najciteľnejšia je situácia v oblasti zvýšených výdavkov

(na diétne stravovanie, na benzín, na obnovu ošatenia a bytového zariadenia, na starostlivosť

o psa so špeciálnym výcvikom), kde je aktuálne možné poskytnúť ich finančnú kompenzáciu

len v prípade, že príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím nepresiahne výšku 2-

násobku sumy životného minima. Motivácia pracovať sa preto často stráca, nakoľko už

minimálny príjem zo zárobkovej činnosti (pod hranicou minimálnej mzdy) spoločne

s invalidným dôchodkom vytvárajú sumárne príjem nad túto hranicu a občan stráca nárok na

kompenzáciu zvýšených výdavkov, a to napriek, tomu, že ich naďalej reálne má. Podobná

situácia je aj v prípade peňažného príspevku na osobnú asistencia, kde je hranica „ochrany“

príjmu stanovená na 3-násobok sumy životného minima.

Dopad efektu dávkovej pasce najmä pri kompenzácii opakovaných zvýšených

bežných denných výdavkov a výdavkov na osobnú asistenciu je zrejmý najmä v prípade

dospelých pracujúcich občanov so zdravotným postihnutím, ktorí žijú sami, príp.

s manželským partnerom bez nezaopatrených detí, nakoľko ich príjem sa nedelí podľa

zákonom stanoveného mechanizmu na viac osôb naň odkázaných a spravidla prekračuje

vyššie uvedené hranice. Možno predpokladať reálne nebezpečenstvo nielen nivelizácie

pracovného úsilia a demotiváciu pracovať vôbec, ale aj tendencie k špekulatívnemu

správaniu na trhu práce a podporu nelegálneho zamestnávania (na reálnosť takýchto

tendencií poukázali na základe výskumu Pavlíková, Kondášová, 2002).

Jedným z kľúčových zámerov zlepšovania situácie v zamestnávaní osôb so

zdravotným postihnutím je oblasť prepravy občanov so zdravotným postihnutím.

Zákonodarca premietol toto poznanie priamo do platnej právnej úpravy explicitne viažuc

napr. možnosť poskytnutia peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla na

pravidelné prepravovanie sa do zamestnania či peňažného príspevku na kompenzáciu

zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla (peňažného

príspevku „na benzín“) na nákup pohonných látok, ktoré majú slúžiť, okrem iného, aj na

prevádzku osobného motorového vozidla využívaného na pracovné aktivity.

51

Zámer maximálnej podpory zamestnávania osôb odkázaných na individuálnu prepravu

je teda zrejmý. Postupovanie podľa platnej právnej úpravy však nemusí pokrývať všetky

možné situácie a môže prinášať určité riziká napr. v situácii, keď je osoba so zdravotným

postihnutím len vo fáze hľadania si zamestnania. Problematické môže byť uznanie jej

nároku na poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla či

peňažného príspevku na jeho prevádzku, nakoľko sa ešte neprepravuje do zamestnania, ale si

ho len hľadá. Ak by aj spĺňal podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na prevádzku

z iných dôvodov (napr. na rodinné aktivity), nie je vylúčené prekročenie príjmu nad 2-

násobok sumy životného minima (s ohľadom na celý okruh spoločne posudzovaných osôb).

V takomto prípade dokonca nemožno riešiť podporu prepravovania uvedenej osoby ani

nástrojmi aktívnych opatrení na trhu práce, konkrétne v rámci opatrení sprostredkovania

zamestnania (ustanovenie § 32 zákona o službách zamestnanosti). Poskytovanie náhrady časti

cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie je možné totiž len vtedy, ak súvisia

s absolvovaním vstupného pohovoru alebo výberového konania u zamestnávateľa. Táto

podmienka však nemusí byť v čase aktívneho hľadania si práce splnená.

52

II.3 Podpora zamestnávania občana so ZP v rámci systému sociálneho

poistenia Systém sociálnej ochrany vo vzťahu v zdravotne postihnutým osobám uplatňuje

niekoľko zásad:

cez systém invalidného poistenia sa presadzuje solidarita zdravých zamestnancov

voči zdravotne postihnutým zamestnancom (a tiež voči osobám so zdravotným

postihnutím, poberateľom invalidného dôchodku z mladosti, to znamená

zabezpečenie náhrady príjmu zo zamestnania v prípade poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť;

solidarita sa zosilňuje (v podobe vyšších dávok) voči tým, ktorí sa stali

poberateľmi invalidného dôchodku (resp. im klesla schopnosť vykonávať

doterajšiu pracovnú činnosť) v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania;

systém sociálnej ochrany nebráni zapájať sa osobám so zdravotným postihnutím

do pracovnej činnosti, ak tomu nebráni ich nepriaznivý zdravotný stav;

v systéme sú zabudované stimuly pomáhajúce zvýšiť atraktivitu zamestnávania

osôb so zdravotným postihnutím;

v systéme sociálnej ochrany vo vzťahu k trhu práce absentuje samoorganizačná

aktivita poberateľa invalidného dôchodku usmerňovať pôsobiace stimuly do

synergického efektu maximalizácie rehabilitácií, dávok a zárobkovej činnosti.

II.3.1 Stimuly zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v systéme sociálneho

poistenia

Slovenská legislatíva sociálnej ochrany za posledných 16 rokov prešla búrlivým

vývojom ohľadne pomoci osobám so zdravotným postihnutím, ktorí sú poberateľmi

invalidného dôchodku, ale aj ohľadne samotného vnímania a náhľadu na invaliditu. Doteraz

zostali v rozličných zákonoch rozličné poňatia invalidity.

Tak vo vzťahu k definovaniu invalidity pre účely poskytovania invalidného dôchodku sa

prešlo od hrubej miery prideľovania dávky vo vzťahu k zistenému stavu (viď § 29, ods. 3

Zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení „občan je invalidný, ak pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie alebo je

schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok“, resp. §

37, ods. 3 Zákona 100/1988 „občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

53

zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon

sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo je schopný vykonávať doterajšie alebo iné

sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, alebo má značne

sťažené všeobecné životné podmienky“). Nový zákon 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení už

zdôrazňuje potrebu diferencovať výšku dávky podľa miery invalidity. V § 71, ods. 1 zákona

sa uvádza, že „poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou“. Doplníme, že v prílohe zákona je podrobný zoznam percentuálnej miery poklesu

zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia telesných orgánov a systémov

u človeka. Prebrala sa legislatívna úprava viacerých krajín EÚ a viac sa prispôsobila potrebám

trhu práce. Len doplníme, že vo vzťahu k prideľovaniu úrazovej renty sa podľa § 88, ods. 1

tohto zákona hodnotí nie pokles schopnosti vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, ale

pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca – aj takto sa právo vyrovnáva

s potrebou viac ohodnotiť zhoršenie zdravotného stavu a pracovných schopností v dôsledku

pracovného úrazu či choroby z povolania.

Tab. 1 Počty poberateľov invalidných dôchodkov – Spolu muži aj ženy

Spolu poberatelia Poberatelia vo veku do 59 rokov Úplná

invalidita Čiastková invalidita

Inv. spolu Úplná invalidita

Čiastková invalidita

Invalidita spolu

1998 225 049 59 167 284 216 190 540 57 362 247 902 1999 225 018 62 391 287 409 192 060 60 686 252 746 2000 224 751 65 236 289 987 193 567 63 623 257 190 2001 223 661 68 706 292 367 194 730 67 121 261 851 2002 223 330 69 978 293 308 193 341 67 972 261 313 2003 222 145 69 909 292 054 191 193 68 254 259 447 2004 222 632 63 684 286 316 2005 106 136 74 803 180 939 Poznámka – nevyplnené kolonky sú dôsledkom absencie sledovania v Sociálnej poisťovni.

Celkove v roku 1998 bolo vyše 284 tisíc poberateľov invalidných dôchodkov. Medzi

týmito občanmi však časť bola už po dosiahnutí dôchodkového veku a invalidný dôchodok

poberala z toho dôvodu, že vymeraný starobný dôchodok bol nižší než invalidný, a preto aj

naďalej poberali invalidný a nie starobný dôchodok. Táto anomália sa vyrovnala až zákonnou

úpravou od 1.1.2005, kedy po dosiahnutí dôchodkového veku osobám so zdravotným

postihnutím boli preklasifikované aktuálne invalidné dôchodky na starobné. Pri zmene

legislatívy v roku 2004 sa prehodnocovali priznané invalidné dôchodky a desiatkam tisícov

osôb so zdravotným postihnutím boli znížené (či odobraté) dávky invalidného dôchodku.

54

Neústavnosť znižovania už raz vymeraného invalidného dôchodku bez vôle samotného

občana so zdravotným postihnutím sa napravila až od polovice roku 2006.

Vo vzťahu k potrebám trhu práce sú relevantní najmä poberatelia invalidných

dôchodkov vo veku do 59 rokov a potom poberatelia čiastkových invalidných dôchodkov (či

neskôr invalidných dôchodkov pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac

ako 40% a najviac 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou). Tu postupne od roku 1998

vidíme mierny nárast a následný pokles počtu úplných invalidných dôchodcov vo veku do 59

rokov, najmä mužov a u oboch pohlaví nárast poberateľoiv čiastkových invalidných

dôchodkov. V roku 2005 sú už evidovaní v Sociálnej poisťovni len poberatelia invalidných

dôchodkov v preddôchodkovom veku – tých je vyše 180 tisíc: 106 136 osôb s poklesom

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac než 70% v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou a 74 803 osôb s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac než 40%,

ale najviac 70%.

V ďalšom uvádzame podrobnejšie údaje za mužov a za ženy. Zaujímavé je, že

v priebehu rokov 1998 – 2004 zaznamenávame úplnú invaliditu v mierne vyššom počte u žien

a čiastočnú invaliditu zasa vo vyššom počte u mužov. V roku 2005 je však už vyšší počet tak

úplných, ako aj čiastkových poberateľov invalidných dôchodkov u mužov oproti ženám.

Tab. 2 Počty poberateľov invalidných dôchodkov – muži





Invalidita spolu


55

Tab. 3 Počty poberateliek invalidných dôchodkov – ženy





Invalidita spolu


Celková štatistika invalidných dôchodkov až na posledný rok 2005 je dokladom toho,

že príliš veľké zmeny sa neudiali, teda, že mierne rastú počty najmä čiastkových invalidných

dôchodcov a nič na tom nezmenili rozličné legislatívne zmeny, o ktorých budeme hovoriť

ďalej.

Aj následné údaje o celkových nákladoch na invalidné dôchodky hovoria o sústavnom

raste (podmienenom nie až natoľko zmenami v počte poskytovaných invalidných dôchodkov,

ako skôr rastom životných nákladov a miezd, čo sa premietlo do valorizácie dávok) výdavkov

Sociálnej poisťovne. Kým v roku 1998 sa spolu vyplatilo vyše 12 mld. Sk na invalidné

dôchodky (z toho cca 1,5 mld na čiastočné invalidné dôchodky), potom v roku 2004 Sociálna

poisťovňa vyplatila 19,4 mld. Sk na invalidné dôchodky spolu. Pokles na 12,8 mld. Sk v roku

2005 je odrazom prekvalifikovania časti invalidných dôchodkov na starobné dôchodky.

Tab. 4 Výdavky na invalidné dôchodky (v mil. Sk)

Úplná inv. Čiastková inv Inv. spolu1998 10 592,0 1 492,5 12 084,5 1999 11 368,0 1 718,8 13 086,8 2000 12 286,4 1 920,1 14 206,5 2001 13 235,1 2 177,0 15 412,1 2002 14 308,5 2 435,6 16 744,1 2003 15 163,6 2 597,4 17 761,0 2004 19 401 2005 12 708 Poznámka – nevyplnené kolonky sú dôsledkom absencie sledovania v Sociálnej poisťovni.

56

Výška invalidných dôchodkov závisí od niekoľkých faktorov. V prvom rade od

predchádzajúceho zárobku občana so zdravotným postihnutím a ďalej od miery poklesu jeho

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzorec sumy invalidného dôchodku je potom

postavený tak, aby sa dosiahla úroveň starobného dôchodku u osoby s poklesom schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Stáva

sa však, že v dôsledku systému valorizácií, ktoré závisia od rozhodnutia parlamentu, sa po

niekoľkých rokoch situácia invalidných dôchodcov zhoršuje (a nepriamo sa tak toto stáva

stimulom pre opätovné zaradenie sa invalidnej osoby do pracovného procesu).

II.3.1.1 Posúdenie vývoja stimulov pre zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím v jednotlivých

oblastiach

V oblasti povinného platenia príspevkov do jednotlivých fondov sociálneho poistenia.

Podľa nižšie uvedených údajov za obdobie 10 rokov (1997 – 2006) vidíme najprv rast

poistných sadzieb a teda mierny pokles stimulácie zamestnávateľov, aby sme neskôr

zaznamenali pokles sadzieb a teda mierny rast stimulácie v roku 2006. Že skutočne ide len

o mierne trendy možno zistiť z toho, že štát stimuloval najmä zamestnávanie úplných

invalidných dôchodcov, ktorých zas tak veľa na trhu práce v uvedenom období nebolo (aj pre

vysoké miery nezamestnanosti na Slovensku).

Tab. 5 Sadzby príspevkov zamestnávateľa (v % z vymeriavacieho základu):

1.1.97 – 1.1.01 1.1.01 – 1.1.04 1.1.04 – 1.1.05 1.1.05 - doteraz Starobné 21,6 (5,3) * 21,6 (5,3) * 16,0 14,0 Invalidné 3,0 (0,0)* * 3,0 (0,0)* * Nemocenské 3,4 (1,1) * 3,4 (1,1) * 1,4 pp 1,4 (0,0)* * - xx Úrazové 0,2 – 1,2 0,2 – 1,2 0,8 0,8 V nezamestnanosti x - 3,0 (1,0) * 2,75 (0,9) * 1,0 1,0 (0,0) ** - xx Rezerv. fond solid. 2,75 4,75 Garančný fond 0,25 0,25 0,25 Spolu 28,2 (7,6) -

(29,2 (8,6) ) 28,2 (7,75) - (29,2 (8,75)

25,2 (22,4) 25,2 (19,8)

57

* platilo pre osoby, so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím,

za určitých okolností aj pre nižší stupeň postihu - zamestnávanie aspoň 25 % osôb so

zdravotným postihnutím z počtu zamestnancov (§ 31 Zák. 387/1996 o zamestnanosti)

** platí pre osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (§ 71 Zák. 461/2003 o sociálnom poistení)

x – platilo do 1.5.2000

xx – znížená sadzba platí až od 1.8.2006

pp – treba pripočítať náhradu zárobku za prvých 10 dní PN, ktorú hradí zamestnávateľ

Stimulácia zamestnať sa pre občana so zdravotným postihnutím je zaznamenaná aj

v prípade platenia príspevkov z príjmu zo zárobkovej činnosti do jednotlivých fondov touto

osobou. Tu však možno zaznamenať nepriaznivo sa vyvíjajúci trend zvyšovania odvodového

zaťaženia. Po prijatí nového zákona o sociálnom poistení 416/2003Z.z. sa len postupne

znižuje odvodové zaťaženie, zatiaľ len u úplných invalidných dôchodcov.

Tab. 6 Sadzby príspevkov zamestnanca (v % z vymeriavacieho základu):

1.1.97 – 1.1.01 1.1.01 – 1.1.04 1.1.04 – 1.1.05 1.1.05 - doteraz

Starobné 5,9 6,4 4,0 4,0 Invalidné 3,0 (0,0) ** 3,0 (0,0) ** Nemocenské 1,4 1,4 1,4 1,4 (0,0) ** - xx V nezamestnanosti 1,0 1,0 1,0 1,0 (0,0) ** - xx Spolu 8,3 8,8 9,4 (6,4) 9,4 (4,0) ** platí pre osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (§ 71 Zák. 461/2003 o sociálnom poistení) – až od 1.8.2006


58

Aj u samostatne zárobkovo činných osôb zaznamenávame, po raste sadzby odvodov

zo zárobkovej činnosti do sociálneho poistenia do roku 2003, jej následný pokles, ktorý je

výraznejší u úplných invalidov.

Tab. 7 Sadzby príspevkov samostatne zárobkovo činnej osoby (v % z vymeriavacieho základu):

1.1.97 – 1.1.01 1.1.01 – 1.1.04 1.1.04 – 1.1.05 1.1.05 - doteraz Starobné 27,0 28,0 20,0 18,0 Invalidné 6,0 (0,0) ** 6,0 (0,0) ** Nemocenské 4,8 4,8 4,4 4,4 (0,0) ** xx V nezamestnanosti 3,0 3,0 - - Rezerv. fond solid. 2,75 4,75 Spolu 34,8 35,8 33,15 (27,15) 33,15 (22,75) ** platí pre osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (§ 71 Zák. 461/2003 o sociálnom poistení) – až od 1.8.2006


Pre občanov so zdravotným postihnutím vždy platila znížená minimálna hranica

vymeriavacieho základu; pre prípad ťažšej invalidity je ešte viac znížená. Aj toto možno

považovať za stimul zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Súčasná úprava zníženia sadzby odvodov zo zárobkov u úplných invalidných

dôchodcov je síce spojená s následnou absenciou príslušných dávok v prípade nemoci či

nezamestnanosti, avšak samotná dávka invalidného dôchodku pokrýva riziko straty zárobku

z titulu dočasnej choroby či straty zamestnania pre osobu úplne invalidnú (s poklesom

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac než 70 %).

V oblasti povinného platenia príspevkov do fondov zdravotného poistenia.

V odvodových sadzbách zo zárobku na zdravotné poistenie sa presadila iná tendencia

než u sociálneho poistenia. Tu od roku 1996 zaznamenávame tak rast sadzby u všetkých

poistencov, ale aj u invalidných dôchodcov, hoci tu je reálne zvýhodnená sadzba pre všetkých

poberateľov invalidných dôchodkov. Teda stimul voči invalidným dôchodcom je, ale s mierne

sa zhoršujúcim trendom vývoja.

59

Tab. 8 Sadzby príspevkov na zdravotné poistenie (v % z vymeriavacieho základu)

1.1.96 – 1.6.98 1.6.98 – 1.4.99 1.4.99 – 1.1.04 1.1.04 - doteraz Zamestnávateľ 10,0 (2,6) * 10,0 (2,6) * 10,0 (2,6) * 10,0 (5,0) ** Zamestnanec 3,7 3,7 4,0 4,0 (2,0) ** SZČO 13,7 (2,6) * 13,7 (6,3) * 14,0 (6,3) * 14,0 (7,0) ** ** platilo pre osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou (§ 31 Zák. 387/1996 o zamestnanosti)

** platí pre osoby so zdravotným postihnutím (§ 9 Zák. 5/2004 o službách zamestnanosti)

V oblasti platenia odvodov za nezamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Stimulácia zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je zakomponovaná aj

do zákonom stanovenej povinnosti pre zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným

postihnutím.

Podľa právnej úpravy Zák. 387/1996 o zamestnanosti až do 1.12.1999 boli zamestnávatelia

s počtom zamestnancov 25 a viac povinní zamestnávať aspoň 4 % osôb so zmenenou

pracovnou schopnosťou (v tom 0,5 % osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším

zdravotným postihnutím). V období 1.12.1999 až 1.2.2004 boli zamestnávatelia s

(zníženým) počtom zamestnancov 20 a viac povinní zamestnávať aspoň 3 % osôb so

zmenenou pracovnou schopnosťou a ďalšie 0,2 % osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou

s ťažším zdravotným postihnutím. Od 1.2.2004 (Zákon 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti)

sú zamestnávatelia s počtom zamestnancov 20 a viac povinní zamestnávať aspoň 3,2 %

občanov so zdravotným postihnutím (pričom plný invalidný občan – teda občan s poklesom

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % - sa započíta za 3 občanov so

zdravotným postihnutím).

Od 1.1.2000 zamestnávatelia majú možnosť miesto poskytnutia zamestnania občanom so

zdravotným postihnutím zadať zákazku vhodnú na zamestnávanie takýchto občanov, ktorú

preukázateľne bude realizovať občan so zdravotným postihnutím.

Ak zamestnávateľ neplní túto povinnosť, musí zaplatiť pokutu – odvod na úrad

PSVR. Postupne sa suma tohto odvodu menila. Do 1.1.1998 v príslušnom roku za každého

chýbajúceho občana so zmenenou pracovnou schopnosťou musel zamestnávateľ zaplatiť

sumu rovnajúcu sa 6-násobku minimálnej mzdy a za každého chýbajúceho občana s ťažším

zdravotným postihnutím sumu rovnajúcu sa 12-násobku minimálnej mzdy. V období 1.1.1998

až 1.2.2004 to boli pevné sumy 16 200 Sk, resp. 32 400 Sk ročne. Po 1.2.2004 suma

povinného odvodu je za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím rovná 3-

násobku minimálnej mzdy.

60

V oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Súbeh dávky so zárobkom

Slovenská legislatíva je ústretová voči zamestnávaniu občanov so zdravotným

postihnutím, keď im umožňuje súbeh dávky v invalidite so zárobkom (teda poberať súčasne aj

dávku invalidného dôchodku, aj plat zo zárobku). Takáto úprava (s určitými obmedzeniami)

je vo väčšine krajín Európskej únie. Konkrétne:

Belgicko – súbeh poberania dávky so zárobkom je možný do určitého limitu zárobku;

Česko – u plnej invalidity je súbeh bez obmedzenia, u čiastočnej invalidity pri

zárobkoch vyšších ako je 66 % všeobecného vymeriavacieho základu sa znižuje

dávka;

Dánsko – súbeh je možný, ale sa zníži dávka;

Nemecko – súbeh je možný, ale sa zníži dávka a pri prekročení určitého limitu sa

dávka nevyplatí;

Estónsko – súbeh dávky a zárobku je možný bez obmedzenia;

Grécko – súbeh dávky a zárobku je možný bez obmedzenia (len to treba oznámiť

príslušnej administratíve);

Španielsko – súbeh dávky a zárobku je možný bez obmedzenia;

Francúzsko – súbeh dávky a zárobku je možný vtedy, ak súčet sumy dávky a zárobku

neprekročí predchádzajúci zárobok;

Írsko – nie je možné zarábať popri poberaní dávky invalidného dôchodku;

Taliansko – nie je možné zarábať popri poberaní dávky invalidného dôchodku;

Cyprus – podobne ako v Čechách, aj tu sa pri súbehu zárobku a dávky v čiastočnej

invalidite zníži dávka;

Lotyšsko – nie je možné zarábať popri poberaní dávky invalidného dôchodku;

Litva – súbeh dávky a zárobku je možný bez obmedzenia;

Luxembursko – súbeh dávky a zárobku je možný, ale sa zníži dávka, ak sa súčtom

dávky a zárobku prekročí limit priemeru 5 najlepších ročných zárobkov (o tento

rozdiel sa potom dávka zníži);

Maďarsko – nie je možné zarábať popri poberaní dávky invalidného dôchodku;

Malta – nie je možné zarábať popri poberaní dávky invalidného dôchodku;

Holandsko – je možné zarábať popri poberaní dávky, ale sa prekvalifikuje miera

invalidity;

61

Rakúsko – je možný súbeh dávky a zárobku, ale pri zárobku nad 934,93 EUR mesačne

sa dávka postupne znižuje;

Poľsko – je tiež možný súbeh dávky a zárobku, ale pri zárobkoch vyšších než 70 %

priemernej národnej mzdy sa dávka znižuje;

Portugalsko – tiež je možný súbeh dávky a zárobku, avšak od určitej výšky zárobku sa

dávka zníži;

Slovinsko – pri práci na čiastkový pracovný úväzok má občan nárok na čiastkovú

penziu;

Slovensko – súbeh dávky a zárobku je možný bez obmedzenia;

Fínsko – keďže tu sa skladá dávka z dvoch častí, tak v časti Národnej penzie (rovnaká

paušálna dávka) súbeh nie je možný, v časti zárobkovo vzťahovej penzie je tento

súbeh možný čiastočne – teda pri zárobku nad určitý limit sa ani táto dávky nevypláca;

Švédsko – nie je možné zarábať popri poberaní dávky invalidného dôchodku;

Spojené Kráľovstvo – nie je možné zarábať popri poberaní dávky invalidného

dôchodku.

Ochrana pracovného miesta občana so zdravotným postihnutím vyplývajúca zo

Zákonníka práce

Pracovný pomer môže zamestnávateľ uzatvoriť s občanom so zdravotným postihnutím

bez rizika vysokej osobitnej ochrany. Dokonca ak je záujem, bez problémov možno

predlžovať pracovný pomer na dobu určitú aj viackrát – umožňoval to už Zákonník práce

65/1965 a umožňuje to aj teraz platný Zákonník práce 311/2001.

Pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím však bolo a je treba počítať s možnými

zmenami, najmä čo sa týka prevedenia na inú prácu z titulu zmien zdravotného stavu, či

dokonca ukončenia pracovného pomeru, ak sa zdravotný stav zamestnanca výrazne zhorší (tu

mohol a môže aj zamestnávateľ aj samotný zamestnanec dať výpoveď).

Predchádzajúci Zákonník práce ukladal zamestnávateľovi povinnosť účinne pomáhať

prepusteným pri získaní nového pracovného miesta. Nový Zákonník práce to ukladá len

v niektorých prípadoch. Napr. osobitne sa treba postarať o zamestnanca ohrozeného chorobou

z povolania. Zamestnávateľom takýchto zamestnancov bola a je ukladaná povinnosť

zabezpečiť im nové vhodné zamestnanie.

Z minulosti tiež zostala povinnosť žiadať úrad práce o súhlas s výpoveďou zamestnancovi so

zmenenou pracovnou schopnosťou.

62

Aj občan poberateľ invalidného dôchodku zamestnanec má nárok na odstupné pri výpovedi

z titulu straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu či choroby z povolania (alebo

ohrozenia touto chorobou). Takisto je nárokom zamestnanca dostať odstupné pri nadobudnutí

nároku na invalidný dôchodok (avšak od 1.7.2006 len v prípade poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%).

II.3.2 Pracovná rehabilitácia v systéme úrazového poistenia

Zákon o sociálnom poistení vymedzuje úrazové poistenie ako poistenie pre prípad

poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len

„pracovný úraz“) a choroby z povolania. V rámci systému sociálneho poistenia je úrazové

poistenie konštruované ako nadstavbový systém k niektorým ďalším poistným systémom,

ktoré sú súčasťou komplexného systému sociálneho poistenia. Niektoré úrazové dávky majú

nadstavbový charakter alebo úzku väzbu na nemocenské ako dávku nemocenského poistenia

(napr. úrazový príplatok), niektoré sú nadstavbové k dávkam dôchodkového poistenia

poskytovaným s účinnosťou od 1. januára 2004 podľa zákona (napr. úrazová renta). Tento

nadstavbový princíp sa premieta do podmienok nároku na niektoré úrazové dávky a na

určovanie ich sumy. My sme sa zamerali osobitne na pracovnú rehabilitáciu.

II.3.2.1 Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

Pracovná rehabilitácia je fakultatívnou dávkou úrazového poistenia podľa § 95 zákona

o sociálnom poistení, tzn. že na jej poskytovanie z úrazového poistenia nie je zákonný nárok.

Zákonodarca touto úpravou vyjadril individuálny charakter tejto dávky a potrebu posúdiť

vopred zdravotnú spôsobilosť poškodeného, ktorý si podal žiadosť o jej priznanie, na jej

absolvovanie, a to najmä s ohľadom na možnosť opätovného zaradenia poškodeného do

pracovného procesu.

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti predovšetkým na

výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného,

zodpovedajúcej jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné

schopnosti a kvalifikáciu. Jej cieľom je napomôcť pracovnej a tým aj sociálnej reintegrácii

poškodeného.

63

Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti (na výkon doterajšej činnosti

zamestnanca, t. j. pred vznikom PÚ alebo pred zistením ChzP) vykonáva na základe

príslušnosti, vplývajúcej zo zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár sociálneho

poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne alebo posudkový lekár sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „posudkový lekár“).V prípade, že je poškodenému

priznaná pracovná rehabilitácia, má zo zákona nárok na rehabilitačné, ktorým je finančne

zabezpečovaný počas jej trvania.

Možnosti hodnotiť vplyv faktorov súvisiacich s touto úrazovou dávkou obmedzuje

skutočnosť, že je to dávka, ktorá sa v odškodňovaní PÚ a ChzP objavil až na základe vzniku

úrazového poistenia zavedeného zákonom od 1. januára 2004 a zatiaľ nebola evidovaná

žiadosť o jej poskytnutie.

II.3.2.2 Podmienky poskytovania pracovnej rehabilitácie

Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá z úrazového poistenia poškodenému,

ktorý v dôsledku PÚ alebo ChzP má zistený pokles pracovnej schopnosti a ak podľa posudku

posudkového lekára možno predpokladať jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu.

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa a môže byť vykonávaná:

a) u zamestnávateľa alebo

b) v zdravotníckom zariadení podľa § 24 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

v znení neskorších predpisov alebo

c) v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie.

Pracovná rehabilitácia sa zabezpečuje na základe písomnej dohody, ktorá obsahuje

najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie, ktoré

uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie

a cestovné výdavky podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení

neskorších predpisov.

Z dôvodu toho istého PÚ alebo tej istej ChzP pracovná rehabilitácia sa môže

poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno

predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti

alebo inej vhodnej činnosti po uplynutí šiestich mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže

poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších šiestich mesiacov.

64

Žiadosť o pracovnú rehabilitáciu si podáva poškodený prostredníctvom príslušnej

pobočky, ktorá postúpi žiadosť spolu s kompletným spisovým materiálom útvaru lekárskej

posudkovej činnosti pobočky na posúdenie poklesu pracovnej schopnosti a zdravotnej

spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu na účely jeho opätovného

zaradenia do pracovného procesu.

V prípade kladného posudku od posudkového lekára (o zdravotnej spôsobilosti,

účelnosti, spôsobe a zameraní pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie) pobočka pozve

poškodeného a prerokuje s ním ďalší postup pri zabezpečovaní pracovnej rehabilitácie.

Obsahom prerokovania budú hlavne podmienky, za akých sa pracovná rehabilitácia

uskutoční, jej rozsah a aký bude mať úspešné absolvovanie pracovnej rehabilitácie dopad na

ďalšie poskytovanie dávok úrazového poistenia. V prípade, že podľa posudku posudkového

lekára nebude možné pracovnú rehabilitáciu poskytnúť, pobočka Sociálnej poisťovne vydá

žiadateľovi rozhodnutie o neposkytnutí pracovnej rehabilitácie.

V prípade kladného stanoviska posudkového lekára pobočka Sociálnej poisťovne

prerokuje s príslušným zamestnávateľom alebo s vybraným zariadením možnosť poskytnutia

pracovnej rehabilitácie a pripraví znenie dohody uzatváranej medzi Sociálnou poisťovňou a

zamestnávateľom alebo zariadením na poskytovanie pracovnej rehabilitácie, obsahujúcej

bližšie podmienky poskytnutia pracovnej rehabilitácie pre prípad, že poškodený o tento

konkrétny druh pracovnej rehabilitácie prejaví záujem a zašle ju odboru úrazového poistenia

ústredia, ktoré zabezpečí uzatvorenie zmluvy s poskytovateľom. Na základe uzatvorenej

zmluvy o pracovnej rehabilitácii z ústredia vydá Sociálna poisťovňa poškodenému

rozhodnutie o priznaní nároku na pracovnú rehabilitáciu podľa obsahu uzatvorenej zmluvy.

Ak počas absolvovania pracovnej rehabilitácie príslušné zariadenie zistí skutočnosti,

nasvedčujúce ne účelnosti alebo nemožnosti poškodeného pokračovať v začatej rehabilitácii,

pobočka Sociálnej poisťovne po dohode s týmto zariadením poskytujúcim pracovnú

rehabilitáciu vyhotoví rozhodnutie o ukončení pracovnej rehabilitácie.

Pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov

poškodeného (napr. svadba alebo úmrtie blízkeho príbuzného) na základe písomnej žiadosti

doručenej ÚÚP pobočky. Toto obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do

obdobia poskytovania pracovnej rehabilitácie.

65

Po ukončení pracovnej rehabilitácie poškodeného, ak bol pred absolvovaním

pracovnej rehabilitácie poberateľom ÚR, útvar úrazového poistenia pobočky Sociálnej

poisťovne postúpi spisový materiál poškodeného spolu s informáciou o ukončení pracovnej

rehabilitácie, útvaru lekárskej posudkovej činnosti príslušnej pobočky s požiadavkou

o zabezpečenie kontrolnej prehliadky za účelom prehodnotenia miery poklesu pracovnej

schopnosti. Výsledky prehodnotenia poklesu pracovnej schopnosti, ak došlo k zmene poklesu,

oznámi útvar lekárskej posudkovej činnosti oddeleniu úrazových rent ústredia na zmenu

výšky ÚR, ktoré o tom vydá rozhodnutie.

II.3.2.3 Podmienky nároku na rehabilitačné

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné,

podľa § 96 zákona, za kalendárne dni trvania pracovnej rehabilitácie s výnimkou dní,

v ktorých sa nárok vylučuje, uvedených ďalej. Nárok na rehabilitačné a na jeho výplatu

vyplýva z vydaného rozhodnutia, ktorým sa priznáva pracovná rehabilitácia, a preto

poškodený nepodáva žiadosť o rehabilitačné.

Rehabilitačné sa neposkytuje poškodenému za dni

a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez udania vážneho dôvodu;

b) v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie (napr. odmietaním riadiť sa pokynmi

príslušného zamestnanca určeného na zabezpečovanie pracovnej rehabilitácie

s poškodeným v odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie, v ktorom sa

pracovná rehabilitácia na základe uzatvorenej dohody uskutočňuje, o čom tento

zamestnanec predložil písomný záznam ÚÚP pobočky);

c) za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca podľa zákona o náhrade príjmu za ktoré mal poškodený nárok na nemocenské

a úrazový príplatok;

d) počas ktorých, bola pracovná rehabilitácia prerušená z vážnych dôvodov poškodeného, na

základe jeho písomnej žiadosti.

66

Určenie sumy rehabilitačného

Suma rehabilitačného sa určí na základe údajov

a) o DVZ poškodeného;

b) o počte kalendárnych dní, za ktoré má poškodený nárok na rehabilitačné;

c) o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného

predpisu za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného v dôsledku PÚ alebo ChzP,

zníženého o mieru zavinenia poškodeného;

d) o sume predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ak je poškodený

ich poberateľom.

Suma rehabilitačného sa určí ako súčin 80 % DVZ poškodeného a počtu kalendárnych

dní, kedy trvala pracovná rehabilitácia a za ktoré mal poškodený nárok na rehabilitačné, t. zn.

s vylúčením dní, za ktoré sa rehabilitačné podľa zákona neposkytuje. Vypočítaná suma sa

ďalej upraví podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa.

Ak je poškodený poberateľom predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku, suma rehabilitačného na jeden deň sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného na

jeden deň pracovnej rehabilitácie, určeného ako 80 % DVZ, a sumy predčasného starobného

dôchodku, alebo invalidného dôchodku, pripadajúcej na jeden deň. Celková suma

rehabilitačného, vyplácaného za príslušný mesiac, sa určí vynásobením sumy rehabilitačného

vypočítaného na jeden deň a počtom kalendárnych dní, v ktorých trvala pracovná rehabilitácia

a za ktoré mal poškodený nárok na rehabilitačné v danom mesiaci.

II.3.2.4 Posúdenie pôsobenia pracovnej rehabilitácie a rehabilitačného na zamestnanosť občanov so

zdravotným postihnutím

Ako už vyplýva z účelu pracovnej rehabilitácie ako dávky úrazového poistenia,

ktorým je umožniť poškodenému napriek určitému poškodeniu zdravia v dôsledku PÚ alebo

ChzP vrátiť sa k výkonu pôvodnej práce, pôvodného povolania alebo umožniť mu

reintegráciu zapojením sa do pracovného procesu v inom druhu vykonávanej činnosti, môže

byť výsledkom jej úspešného absolvovania prehodnotenie nároku poškodeného na úrazovú

rentu (ďalej ÚR). K tomu však môže dôjsť len u tých poškodených, ktorí majú záujem

opätovne vykonávať aj po poškodení zdravia v dôsledku PÚ alebo ChzP svoje pôvodné

povolanie, resp. vrátiť sa na výkon pôvodnej činnosti a na pôvodné pracovné miesto. Ak im

toto želanie výkon pracovnej rehabilitácie umožní, potom je zrejmé, že sa to môže odraziť

67

zmenou poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť a následne zmenou v nároku na

ÚR, a to zmenou sumy nároku, v určitom prípade aj zánikom nároku na ÚR. Nie je však

možné pôsobenie tejto úrazovej dávky chápať ako výhradne ako inhibičný faktor

zamestnávania poškodených len preto, že v kontexte systému dávok úrazového poistenia by

bolo pre nich nevýhodné s využitím pracovnej rehabilitácie sa vrátiť na pôvodné pracovisko

teda na výkon doterajšej činnosti.

V zákone nie je zakotvená povinnosť poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu

pred rozhodnutím Sociálnej poisťovne o ÚR, čo má za následok, že si poškodení uplatnia

v prvom rade nárok na ÚR. Ak jej im ÚR priznaná, môže nezáujem zo strany poškodených

o priznanie pracovnej rehabilitácie vyplývať z obavy, že by mohli po jej absolvovaní o nárok

na ÚR prísť alebo by im mohla byť znížená. Tento prístup je pochopiteľný, a to najmä preto,

že poškodení nie sú obmedzovaní nájsť si iné ako pôvodné zamestnanie, ktoré vykonávali

pred vznikom PÚ alebo ChzP a dosahovať v ňom príjmy. Takéto riešenie ich sociálnej

a pracovnej situácie nie je spojené s rizikom prehodnocovania ich nároku na ÚR a na jej

sumu.

Súčasne pri rozhodovaní poškodeného, či využije možnosť poskytnutia pracovnej

rehabilitácie, sa zrejme uplatňujú aj iné faktory ako napr. nedostatok skúseností s využitím

tejto formy ako poistného plnenia v rámci nového systému úrazového poistenia

konštituovaného od 1. januára 2004, a to napriek tomu, že v niektorých rozvinutých krajinách,

napr. v Nemecku je táto forma úrazovej dávky bežne využívaná. S tým potom súvisí možný

nedostatok informácií o formách a výsledkoch poskytovania tejto dávky, čo nevzbudzuje

záujem zo strany poškodených možnosti tejto dávky využiť.

Ďalším faktorom, ktorý môže odrádzať poškodených od podania žiadosti o pracovnú

rehabilitáciu je zamieňanie si tohto pojmu so zdravotnou rehabilitáciou, ktorá im môže byť

poskytnutá zo zdravotného poistenia na základe indikácie príslušného lekára, a to bez

podávania žiadosti a „zbytočného úradovania“ so Sociálnou poisťovňou.

Nemožno však nezobrať do úvahy aj psychologické faktory, ktoré sa môžu

v niektorých prípadoch uplatňovať. Ide najmä o tie, kde pri vyšetrovaní okolností a príčin

vzniku PÚ došlo medzi zodpovedným zamestnávateľom a poškodeným ku sporu o miere

zavinenia zo strany poškodeného, a tieto prípady nie sú zriedkavé. Následky sporu ohľadne

uznania úrazu ako pracovného alebo ohľadne podielu miery zodpovednosti zamestnávateľa

vzhľadom na mieru zavinenia poškodeného, môžu mať za následok zhoršenie medziľudských

vzťahov, otrasenie dôvery poškodeného k jeho zamestnávateľovi a v konečnom dôsledku

68

negatívny postoj poškodeného k návratu na pôvodné pracovisku alebo zotrvanie v pracovnom

pomere u pôvodného zamestnávateľa. Využitie pracovnej rehabilitácie preto môžu z dôvodu

prípadného spojenia s pôvodným pracoviskom alebo zamestnávateľom odmietať.

Tieto uvedené úvahy sú však len na úrovni hypotéz, nakoľko Sociálna poisťovňa nemá

reálne skúsenosti s uplatňovaním žiadostí o túto úrazovú dávku a teda ani informácie

o názoroch, obavách alebo naopak očakávaniach poškodených spojených s pracovnou

rehabilitáciou.

II.3.2.5 Rekvalifikácia a rekvalifikačné

Účelom poskytovania rekvalifikácie poškodeným, ktorí nemôžu naďalej vykonávať

pôvodné povolanie, profesiu alebo zamestnanie z dôvodu poškodenia zdravia následkom PÚ

alebo ChzP, im má umožniť reintegráciu a opätovné zapojenie do pracovného procesu

zmenou doterajšej kvalifikácie poškodeného. Rekvalifikácie by mala vytvoriť pre túto zmenu

predpoklady u poškodeného, tzn. zabezpečiť mu získanie znalostí a zručností, teoretickú

alebo praktickú prípravu umožňujúcu pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti

poškodeného, zodpovedajúcej jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek,

pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.

Obdobne ako u pracovnej rehabilitácie sú naše možnosti hodnotiť vplyv faktorov

súvisiacich s rekvalifikáciou ako novou úrazovou dávkou obmedzené, nakoľko žiadosť o jej

poskytnutie zatiaľ nebola evidovaná.

Podmienky poskytovania rekvalifikácie

Rekvalifikácia je fakultatívna dávka poskytovaná z úrazového poistenia podľa § 97

zákona poškodenému, ktorý v dôsledku PÚ alebo ChzP má zistený pokles pracovnej

schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať jeho opätovné

zaradenie do pracovného procesu.

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon

rekvalifikácie. Podmienky poskytovania rekvalifikácie a postup pri rozhodovaní o nároku na

túto dávku a pri zabezpečovaní rekvalifikácie sú obdobné ako pre pracovnú rehabilitáciu

a žiadosť o poskytnutie rekvalifikácie sa uplatňuje podaním písomnej žiadosti na tlačive

Sociálnej poisťovne.

69

Podmienky nároku na rekvalifikačné

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné za

kalendárne dni trvania rekvalifikácie, s výnimkou dní uvedených v nasledujúcom odseku.

Nárok na rekvalifikačné a na jeho výplatu vyplýva zo zákona na základe rozhodnutia, ktorým

sa priznáva poškodenému rekvalifikácia, a preto poškodený žiadosť o rekvalifikačné

nepodáva.

Rekvalifikačné sa neposkytuje poškodenému za dni

a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil rekvalifikácie bez udania vážneho dôvodu

poisťovňou;

b) v ktorých maril priebeh rekvalifikácie (napr. tým, že nerešpektoval pokyny zamestnanca

odborného rekvalifikačného zariadenia, ktoré zaradilo poškodeného do rekvalifikačného

kurzu na základe uzatvorenej dohody so Sociálnou poisťovňou, a týmto svojím správaním

znemožňoval vyučovanie, ktoré malo za účel jeho rekvalifikáciu);

c) za ktoré, mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca podľa zákona o náhrade príjmu;

d) za ktoré, mal poškodený nárok na nemocenské a úrazový príplatok;

e) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená z vážnych dôvodov poškodeného na

základe jeho písomnej žiadosti.

Určenie sumy rekvalifikačného

Suma rekvalifikačného sa určí na základe údajov

a) o DVZ poškodeného;

b) o počte kalendárnych dní, za ktoré má poškodený nárok na rekvalifikačné;

c) o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej osoby podľa osobitného

predpisu zodpovedných za poškodenie zdravia alebo za smrť poškodeného v dôsledku PÚ

alebo ChzP, zníženého o mieru zavinenia poškodeného;

d) o sume predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ak je poškodený

ich poberateľom.

Suma rekvalifikačného sa určí ako súčin 80 % DVZ poškodeného a počtu

kalendárnych dní, kedy trvala pracovná rekvalifikácia a za ktoré mal poškodený nárok na

70

rekvalifikačné, s vylúčením dní, za ktoré sa rekvalifikačné podľa zákona neposkytuje.

Vypočítaná suma sa ďalej upraví podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa.

Ak je poškodený poberateľom predčasného starobného dôchodku alebo invalidného

dôchodku, suma rekvalifikačného na jeden deň sa určí ako rozdiel sumy rekvalifikačného na

jeden deň poskytovania rekvalifikácie, určeného ako 80% DVZ, a sumy predčasného

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, pripadajúcej na jeden deň. Celková suma

rekvalifikačného, vyplácaného za príslušný mesiac, sa určí vynásobením sumy

rekvalifikačného vypočítaného na jeden deň a počtom kalendárnych dní, v ktorých

rekvalifikácia trvala a za ktoré mal poškodený nárok na rekvalifikačné.

71

III. Identifikácia oblastí vyžadujúcich intervenciu

V systéme prípravy na povolanie žiakov a študentov so zdravotným postihnutím

a celoživotného vzdelávania

Základné a stredoškolské vzdelanie pre žiakov a študentov so zdravotným postihnutím

je z formálneho hľadiska dostupné. Základné a stredné vzdelanie bez maturity získa veľká

časť občanov so zdravotným postihnutím, avšak len malá časť z nich získa stredné vzdelanie

s maturitou a mizivá časť dosiahne vysokoškolský stupeň vzdelania.

Možnosť zapojenia žiakov a študentov so zdravotným postihnutím do integrovaného

školstva pozitívne ovplyvnila ich prístup k mainstreamingovému vzdelávaniu ( § 32 písm. a)

zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov).

Avšak ponechanie rozhodnutia o prijatí žiaka alebo študenta so zdravotným postihnutím do

integrovanej školy na jej riaditeľa obmedzuje právo žiaka alebo študenta so zdravotným

postihnutím na slobodný výber školy (§32 písm. b) uvedeného zákona).

Financovanie žiakov a študentov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

v rámci integrovaného prúdu vzdelávania sa realizuje prostredníctvom normatívov určených

legislatívou. Výška ustanoveného normatívu pre žiaka alebo študenta so zdravotným

postihnutím nie je odvodená od typu a stupňa zdravotného handicapu a nerešpektuje špecifiká

ich vzdelávacích potrieb (zákon č.597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných

škôl a školských zariadení v zmení neskorších predpisov a Nariadenie vlády Slovenskej

Republiky č.2/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo

štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné školy, strediská praktického vyučovania,

základné umelecké školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov).

V platnej legislatíve nie je zakotvená povinnosť preukazovania využitia zvýšeného

finančného normatívu školami, ktoré vzdelávajú integrovaného žiaka alebo študenta so

špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami. Neexistuje systém monitorovania

efektívnosti využitia zvýšeného normatívu školami. Rovnako štruktúra finančných

prostriedkov neobsahuje položky určené na jednorazové výdavky súvisiace s integráciou

žiakov a študentov so špecifickými výchovno-vzdelávacími potrebami (zákon č.597/2003 Z.z.

72

o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v zmení neskorších

predpisov a Nariadenie vlády Slovenskej Republiky č.2/2004, ktorým sa ustanovujú

podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre základné školy, stredné

školy, strediská praktického vyučovania, základné umelecké školy a školské zariadenia

v znení neskorších predpisov). Osobitne ostro v kontraste k požiadavkám znalostnej

spoločnosti vystupuje otázka zastaralosti učebných osnov a učebných materiálov pre žiakov

a študentov so zdravotným postihnutím. Pri výučbe sa používajú učebnice spred 20 rokov,

ktoré nezodpovedajú aktuálnym potrebám dnešnej doby. Akútnym problémom vyžadujúcim

operatívne riešenia je obmedzený prístup žiakov a študentov so zdravotným postihnutím

k informačným a komunikačným technológiám.

V rámci vysokoškolského štúdia občanov so zdravotným postihnutím neriešeným

problémom zostáva financovanie podporných centier a reálne zriaďovanie fondu na podporu

štúdia študentov so zdravotným postihnutím tak, ako to umožňuje zákon.

Ďalšie vzdelávanie občanov so zdravotným postihnutím, ako ukazujú skúsenosti, je

fakticky nedostupné v dôsledku teritoriálnej vzdialenosti a komplikovanosti dopravy. Obsah

programov vzdelávania a prípravy pre trh práce realizovaných v pôsobnosti Ústredia práce,

sociálnych vecí a rodiny nezodpovedá špecifickým potrebám občanov so zdravotným

postihnutím a ich realizácia nie je viazaná na možnosť umiestnenia na konkrétnom

pracovnom mieste.

V systéme nástrojov na podporu zamestnanosti a zlepšenia zamestnateľnosti občanov so

zdravotným postihnutím (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z.,

zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005

Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č.573/2005 Z. z. a zákona č. 310/2006 Z. z.)

73

Definičné vymedzenie pojmu „občan so zdravotným postihnutím“

Je potrebné dopracovať a doplniť systém posudzovania poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť tak, aby vyhovoval v plnom rozsahu aj na účely uznania za občana so

zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona, t. j., aby rozhodnutie Sociálnej poisťovne

jednoznačne vyjadrovalo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj na tento účel.

Takýto postup zabráni vytvoreniu duplicitného systému v službách zamestnanosti,

duplicitného v tom, že rovnakú oblasť – pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť –

budú posudzovať posudkoví lekári v dvoch systémoch.

Lekárska posudková činnosť

O posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely § 9

zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov považujeme za vhodné a účelné rozšíriť § 153 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a prílohu č. 4 k tomuto

zákonu. Nepovažujeme za vhodné a racionálne vytvárať dva systémy posudzovania

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, aj keď toto posudzovanie v jednom prípade slúži na

priznanie invalidity a v druhom na uznanie za občana so zdravotným postihnutím. Invalidita,

resp. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 40 % sú hlavnými

kritériami na uznanie občana za občana so zdravotným postihnutím na účely služieb

zamestnanosti.

Zároveň je potrebné doriešiť vecne a inštitucionálne, aby každé rozhodnutie o poklese

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vydané podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov a každý posudok o miere zníženia schopnosti

vykonávať primerané civilné zamestnanie policajtom alebo profesionálnym vojakom (aj

negatívne) obsahovali percentuálne vyjadrenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť alebo percentuálne vyjadrenie miery zníženia schopnosti vykonávať primerané

civilné zamestnanie policajtom alebo profesionálnym vojakom.

Je potrebné v zákone č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov upraviť:

a) vecnú a procesnú stránku kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu uchádzača

o zamestnanie;

b) vecnú a procesnú stránku kontroly dodržiavania liečebného režimu uchádzačom

o zamestnanie.

74

Odporúčame zvážiť, či by tieto dva druhy činnosti nebolo možné vykonávať v rámci

lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia podľa § 153 zákona č. 461/2003 Z. z.

v znení neskorších predpisov, pretože ide o rovnaké druhy kontroly.

V prípade, že bude rozhodnuté o existencii samostatného systému kontroly

posudzovania spôsobilosti na prácu uchádzača o zamestnanie a kontroly dodržiavania

liečebného režimu uchádzačom o zamestnanie, bude potrebné upraviť v zákone na tieto dva

účely práva a povinnosti posudkového lekára úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

a zamestnanca, resp. zamestnancov, ktorí spolupracujú s posudkovým lekárom pri výkone

kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu uchádzača o zamestnanie a pri výkone kontroly

dodržiavania liečebného režimu uchádzačom o zamestnanie.

Je potrebné zosúladiť a doplniť ustanovenie § 19 ods. 1 s § 20a a s § 12 písm. y)

zákona vzhľadom na potrebu bližšej špecifikácie posudzovania zdravotnej spôsobilosti

uchádzača o zamestnanie vo forme vystavenia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Sprostredkovanie zamestnania

Poznatky z praxe upozorňujú na potrebu senzibilizácie služieb zamestnanosti

k špecifickým potrebám občanov so zdravotným postihnutím a odstránenie bariér v oblasti

sprostredkovania informácii a komunikácie s klientmi s rôznym druhom zdravotného

postihnutia.

Chronický nedostatok vhodných pracovných miest pre občanov so zdravotným

postihnutím, problémy v oblasti mobility alebo orientácie, nezabezpečenie bezbariérových

priestorov v niektorých úradoch PSVR, evokujú potrebu prehodnotiť periodicitu návštev

uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím.

75

Odborné poradenské služby

Vzhľadom na to, že najväčšou prekážkou pri pracovnej (re)integrácii ľudí s

postihnutiami je stále nízka ochota zamestnávateľov, podnikateľov zamestnávať ľudí so

zdravotným postihnutím, ukazuje sa ako nutné poznať činitele ich motivácie a súvislosti ich

podpory v tomto procese.

Predpokladáme, že na ich negatívnom postoji sa z veľkej časti podieľa nedostatočná

informovanosť a predsudky jednak o možnostiach a výkonnosti osôb s postihnutiami, ako aj o

právnych hľadiskách zamestnávania týchto osôb, zložitá administratíva súvisiaca

s vytváraním podporovaných pracovných miest, nízka informovanosť o možnostiach a

formách kompenzácie dôsledkov postihnutia, úpravy pracovných miest a pod.

Prax upozorňuje na potrebu legislatívne doriešiť účinnú finančnú, daňovú, a prípadne

inú motiváciu zamestnávateľov nielen pri vytváraní a zriaďovaní voľných pracovných miest

pre pracovne handicapovaných občanov na otvorenom trhu práce, ale aj pri vytváraní

podmienok pre vznik tréningových cvičných pracovísk pre občanov s pracovným

handicapom.

V súvislosti s tréningovými cvičnými pracoviskami sa doporučuje preskúmať

možnosti, priestor a podmienky pre vytváranie tréningových cvičných pracovísk v súčasných

podmienkach (Inštitút pracovnej rehabilitácie, Inštitút pre zrakovo postihnutých a nevidiacich,

existujúce chránené dielne a pracoviská, ako aj u zamestnávateľov na otvorenom trhu práce)

Vytvoriť podmienky pre personálne doriešenie a obsadenie špecializovaných

pracovísk Poradensko - informačných centier (PIC) pre zdravotne postihnutých ľudí

zaškolenými odborníkmi v trvalom pracovnom pomere. Zabezpečiť kontinuálne vzdelávanie

pracovníkov v poradensko -informačných centrách, aby sa zabezpečila profesionálna

pripravenosť pre aplikáciu účinných metód v práci s pracovne handicapovanými klientmi v

oblastiach: posudzovanie pre prácu, psychologické diagnostické a terapeutické metódy práce,

profesijno-pracovné poradenstvo, poradenstvo pre pracovnú terapiu a rehabilitáciu,

poradenstvo pre účinnú kompenzáciu handicapu na pracovisku a poradenstvo pre úpravu

pracovných miest pre občanov so zdravotným postihnutím.

76

Definovanie chránenej dielne a chráneného pracoviska

Platný právny rámec týkajúci sa chránenej dielne a chráneného pracoviska (§55

zákona) navrhujeme rozšíriť o poskytovanie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie

poškodeným občanom, resp. poistencom Sociálnej poisťovne, ktorí v dôsledku úrazu alebo

choroby z povolania majú pokles pracovnej činnosti, ak podľa posudku posudkového lekára

možno predpokladať ich opätovné zaradenie do pracovného procesu. Ustanovenie § 95 ods. 4

a § 97 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov to umožňuje.

Právny rámec poskytovania príspevkov zamestnávateľovi na zriadenie chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska a na ich zachovanie je potrebné prehodnotiť tak, aby sa

odstránila bariéra úhrady investičných nákladov súvisiacich so zriadením alebo úpravou

chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, vzhľadom na pokles schopnosti občana so

zdravotným postihnutím vykonávať zárobkovú činnosť, v ustanovenej maximálnej výške.

Bolo by vhodné hľadať riešenie na vytvorenie legislatívnej možnosti na poskytovanie

príspevku na mzdy zamestnancov so zdravotným postihnutím na vyrovnávanie zníženej

produktivity práce v dôsledku poklesu ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Dôvodom sú predpisy EÚ obmedzujúce financovanie investičných nákladov z ESF. V tejto

súvislosti, resp. v kombinácii s príspevkom na mzdy, za veľmi aktuálne považujeme

vytvorenie legislatívneho rámca na poskytovanie príspevku na udržanie pracovných miest

v chránených dielňach a na chránených pracoviskách.

Druhou možnosťou by mohlo byť získanie zdrojov z Európskeho fondu regionálneho

rozvoja na financovanie investičných výdavkov súvisiacich so zriaďovaním pracovných miest

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku (a aj mimo nich pre zdravých občanov).

Okrem toho je potrebné posúdiť možnosť skrátenia obdobia na povinné zachovanie

vytvoreného pracovného miesta v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku,

minimálne zjednotiť toto obdobie s obdobím na povinné zachovanie pracovného miesta

zriadeného na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Zároveň by bolo vhodné posúdiť a prípadne prehodnotiť platnú regionálnu

diferenciáciu príspevku poskytovaného zamestnávateľovi na zriadenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska a na ich zachovanie, ktorá je upravená vo vyhláške Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR č. 44/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

77

Bude potrebné sa zaoberať aj možnosťou zavedenia diferencovanej výšky príspevkov

vzhľadom na mieru zdravotného postihnutia občanov so zdravotným postihnutím.

Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na zriadenie chránenej dielne alebo

chráneného pracoviska a na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej

činnosti a na ich zachovanie

Právny rámec poskytovania príspevkov občanom so zdravotným postihnutím na

zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na prevádzkovanie alebo

vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a na ich zachovanie je potrebné prehodnotiť

tak, aby sa odstránila bariéra úhrady investičných nákladov súvisiacich so zriadením alebo

úpravou chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, vzhľadom na pokles schopnosti

občana so zdravotným postihnutím vykonávať zárobkovú činnosť, v ustanovenej maximálnej

výške.

Za veľmi aktuálne považujeme vytvorenie legislatívneho rámca na poskytovanie

príspevku na udržanie pracovných miest zriadených na prevádzkovanie alebo vykonávanie

samostatnej zárobkovej činnosti v chránených dielňach a na chránených pracoviskách.

Vhodné by mohlo byť aj získanie zdrojov z ERDF na financovanie investičných

výdavkov súvisiacich so zriaďovaním pracovných miest v chránenej dielni alebo na

chránenom pracovisku.

Je potrebné sa zaoberať aj možnosťou zavedenia diferencovanej výšky príspevkov

vzhľadom na mieru zdravotného postihnutia občanov so zdravotným postihnutím.

Vzhľadom na nález Ústavného súdu vo veci odobratých invalidných dôchodkov bude

potrebné sa vysporiadať so zrušením prechodných ustanovení v zákone k jednotlivým

ustanoveniam, ktoré predlžovali postavenie občanov, ktorým bola zrušená invalidita, na účely

aktívnych opatrení na trhu práce, ako keby boli na dvojročné a trojročné obdobie naďalej

občanmi so zdravotným postihnutím.

78

Činnosť agentúr podporovaného zamestnávania

Skúsenosti z pôsobenia APZ upozorňujú, že podpora služieb podporovaného

zamestnávania v legislatíve nerieši zásadnú otázku, a to spôsob systémového financovania

činnosti agentúr. Dopadom nesystémového financovania je, že APZ sú nútené hľadať si

doplnkové zdroje prostredníctvom iných činností na úkor činností na ktoré boli zriadené.

Počas doterajšieho fungovania agentúr podporovaného zamestnávania sa objavujú

požiadavky zo strany týchto agentúr, aby bol vytvorený dotačný alebo grantový systém na

podporu ich činnosti. Ako finančný zdroj na tento účel uvádzajú finančné prostriedky

odvedené do štátneho rozpočtu vo forme odvodov za nesplnenie povinného podielu

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za príslušný kalendárny rok. V tejto

súvislosti je potrebné posúdiť možnosť priebežného dotovania činnosti agentúr

podporovaného zamestnávania, resp. možnosť zavedenie grantového systému na podporu

činnosti týchto agentúr.

Osobitným problémom, ktorému bude potrebné venovať pozornosť je tvorba

štandardov kvality v systéme podporovaného zamestnávania a štandardov systému

vzdelávania pracovníkov v štátnych i neštátnych službách zamestnanosti.

Príspevok na činnosť pracovného asistenta

Implementačná prax poskytovania príspevku na činnosť pracovného asistenta poukázala na

výskyt nasledovných problémov, ktoré bude treba riešiť:

platný systém núti vykonávať pracovné činnosti pracovným asistentom namiesto

zamestnanca so zdravotným postihnutím;

ustanovenie § 61 zákona, v ktorom je upravená kumulácia príspevkov poskytovaných

na príslušné aktívne opatrenia na trhu práce, nedovoľuje využívať príspevok na

činnosť pracovného asistenta.

79


pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov

Prax uplatňovania tohto ustanovenia zákona poukazuje na nízku mieru využívania

možnosti úhrady nákladov na dopravu zamestnancov, zamestnávateľmi. Zamestnávatelia

zamestnávajúci občana so zdravotným postihnutím jeho dopravu obvykle nezabezpečujú,

ponechávajú dopravu na miesto výkonu zamestnania na samotných občanov so zdravotným

postihnutím a príspevok na tento účel nečerpajú, často spoliehajúc sa na kompenzačnú

politiku.

Kumulácia poskytnutých príspevkov

Zo strany zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb prenikajú názory, že

tieto ustanovenia obmedzujú podporu chránených dielní a chránených pracovísk. Ide

o nasledovné problémy spojené s uplatňovaním tohto ustanovenia zákona v praxi:

zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov so zdravotným postihnutím

v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku vyčerpá maximálnu výšku

príspevku (aj pri vyplácaní minimálnej mzdy týmto zamestnancom), stratí v ďalších

rokoch nárok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a na úhradu

nákladov na dopravu zamestnancov.

v prípade ak žiadateľovi bol poskytnutý príspevok v rámci schémy De minimis, tento

príspevok môže byť poskytnutý vtedy, resp. v takej výške, aby nebola prekročená

maximálna výška pomoci v rámci schémy De minimis t.j. 100 tis. EUR za tri roky.

Príslušné obdobie troch rokov sa mení a pre každý nový grant je treba určiť celkovú

sumu pomoci De minimis. Uvedené pravidlo poškodzuje predovšetkým

zamestnávateľov, ktorí by mali záujem zamestnať väčší počet občanov so zdravotným

postihnutím.

Je potrebné analyzovať možnosť riešenia týchto problémov najmä vo vzťahu k príslušným

nariadeniam Európskej komisie o štátnej pomoci.

80

Povinnosť zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

V súvislosti s povinným podielom zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

považujeme za vhodné a účelné posúdiť:

aktuálnosť výšky 3,2 %-ného povinného podielu zamestnávania občanov so

zdravotným postihnutím vzhľadom na ich celkový skutočný počet medzi občanmi vo

veku 15 – 64 rokov;

vhodnosť podmienok na začatie diskusie o nahradení tejto sankcie pozitívnou

motiváciou zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so

zdravotným postihnutím

S uplatňovaním tohto ustanovenia sú, najmä po jeho poslednej novelizácii účinnej od

1.januára 2006, značné problémy. Tieto problémy súvisia s jeho rozdielnou interpretáciou

a rozdielnym chápaním tak zo strany zamestnávateľskej sféry, ako aj zo strany realizátorov

zákaziek podľa tohto ustanovenia. Preto je potrebné sa zaoberať dôslednou rekonštrukciou

tohto ustanovenia, okrem iného aj vo väzbe na odvodové povinnosti podľa § 65 zákona.

V § 64 ods. 1 je potrebné spresniť prepojenie tohto odseku na § 63 ods. 1 písm. d), na

text v odseku 2 tohto paragrafu a presne definovať, v ktorom roku sa musí náhradné plnenie

realizovať.

V § 64 ods. 2 je potrebné jednoznačne definovať prepojenie tohto ustanovenia na

ods.1, jednoznačne definovať obdobie realizácie zadanej zákazky na účely plnenia povinného

podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za príslušný kalendárny rok

a upraviť výšku – násobok minimálnej celkovej ceny práce potrebnej na započítanie jedného

občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona na účely náhradného

plnenia povinného podielu počtu zamestnávaných občanov so zdravotným postihnutím za

príslušný kalendárny rok tak, aby v nadväznosti na výšku odvodu za nesplnenie povinného

podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím podľa § 65, motivovala zamestnávateľov

uprednostňovať zadávanie zákaziek pred zaplatením odvodov alebo aspoň postaviť na

rovnakú úroveň výšku odvodu za nesplnenie povinného podielu zamestnávania jedného

občana so zdravotným postihnutím podľa § 65 s výškou zadanej zákazky na započítanie

náhradného plnenia za zamestnávanie jedného občana so zdravotným postihnutím.

81

V nadväznosti na úlohu zabezpečiť odstránenie minimálnej mzdy ako referenčnej

veličiny v príslušných zákonoch, je potrebné pripraviť návrh na náhradu minimálnej celkovej

ceny práce v tomto ustanovení inou veličinou.

Zároveň je potrebné zjednodušiť systém preukazovania rozsahu zadaných zákaziek

zamestnávateľmi na účely náhradného plnenia povinnosti podľa § 63 zákona.

Odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným

postihnutím

Prax uplatňovania tohto ustanovenia poukazuje na potrebu odstránenia disproporcie

týkajúcej sa výšky odvodu na neplnenie povinného podielu zamestnancov so zdravotným

postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a) podľa tohto ustanovenia s výškou minimálnej celkovej

ceny práce potrebnej na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa § 9

ods. 1 písm. a) na účely náhradného plnenia namiesto zamestnávania týchto občanov

v kalendárnom roku podľa § 64. Rovnako je potrebné pripraviť návrh na náhradu minimálnej

celkovej ceny práce v tomto ustanovení inou veličinou.

V systéme kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

Nárok na peňažné príspevky a efekt dávkovej pasce

Vznik nároku a výška niektorých peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych

dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (napr. na zaobstaranie pomôcky, na kúpu

osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže) a nárok na

výplatu peňažného príspevku na osobnú asistenciu a peňažných príspevkov na kompenzáciu

niektorých zvýšených výdavkov (napr. na diétne stravovanie, na prevádzku osobného

motorového vozidla) závisí mimo iných skutočností od príjmu občana s ťažkým zdravotným

postihnutím.

Príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa vypočíta zo súčtu príjmu občana a

príjmov osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú tak, že sa tento súčet vydelí počtom

osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú. Takto stanovený postup zisťovania príjmu

znevýhodňuje obzvlášť tých občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí si z rôznych

dôvodov nezaložili rodinu a posudzujú sa samostatne. Pokiaľ začnú vykonávať zárobkovú

činnosť, strácajú obvykle nárok na výplatu peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených

výdavkov, pretože i pri príjme rovnajúcom sa minimálnej mzde s pripočítaním poberaného

82

invalidného dôchodku ich celkový príjem prekročí hranicu 2 - násobku sumy životného

minima pre plnoletú fyzickú osobu, po dosiahnutí ktorej sa tieto príspevky prestávajú

vyplácať. Vzniká tzv. efekt dávkovej pasce t.j. sa stráca resp. redukuje motivácia pracovať

a integrovať sa na trh práce. Preto je potrebné sa zamyslieť nad možnosťou vyplácania

peňažného príspevku na osobnú asistenciu a peňažného príspevku na kompenzáciu niektorých

zvýšených výdavkov občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí spĺňajú zákonom

stanovené podmienky pre ich priznanie, bez ohľadu na výšku dosahovaného príjmu resp.

príjmovú hranicu zvýšiť.

Prístup k informačným technológiám

Poskytovanie peňažných príspevkov na náročné kompenzačné pomôcky, slúžiace na

sprístupnenie informácií, považujú niektoré úrady práce, sociálnych vecí a rodiny za čosi

nadštandardné, čo občania so zdravotným postihnutím najmä stredného a vyššieho veku

odkázaní na kompenzáciu sťaženého prístupu k informáciám nepotrebujú. Pritom počítačová

gramotnosť sa spolu s ovládaním cudzích jazykov považuje v mnohých prípadoch za

základný predpoklad prijatia do zamestnania. Presnejšie pravidlá poskytovania peňažných

príspevkov na tieto účely by mohli byť formulované v pripravovanom zákone o kompenzácii

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Problematické je taktiež poskytovanie kompenzačných pomôcok potrebných na

vzdelávanie (od základného po vysokoškolské), keď rezort školstva sa spolieha na

poskytnutie peňažného príspevku z rezortu sociálnych vecí. Chýba systém, ktorý by

jednoznačnejšie stanovoval, kto a aký typ pomôcky zabezpečuje a financuje.

So zabezpečením kompenzačných pomôcok na sprístupňovanie informácií úzko súvisí

i finančná náročnosť zabezpečenia prístupu na Internet. Sprístupnenie Internetu by mohlo byť

riešené zavedením špeciálneho štátneho programu finančne zvýhodneného prístupu na

internet pre občanov so zdravotným postihnutím z dôvodu kompenzačnej funkcie internetu

ako nástroja na sprístupňovanie informácii, prekonávania dôsledkov zníženej mobility a

vyššej časovej náročnosti práce na internete používateľov so zdravotným postihnutím.

83

Preprava do zamestnania

Predovšetkým pre občanov s telesným postihnutím býva preprava do zamestnania

často neprekonateľnou prekážkou pre získanie a prijatie zamestnania.

Príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla (§ 64 ods. 5 zákona o sociálnej

pomoci) sa poskytuje v jednotnej výške bez zohľadnenia individuálnej potreby rozsahu

prepravy, ktorá je u zamestnaného občana so zdravotným postihnutím odkázaného na

individuálnu dopravu určite vyššia ako u občana, ktorý nepracuje. Dôsledkom je, že občan so

zdravotným postihnutím i pri zohľadnení poskytovanej kompenzácie má vyššie náklady na

svoju prepravu do zamestnania ako občan, ktorý na individuálnu dopravu odkázaný nie je.

A pokiaľ podmienky na priznanie peňažného príspevku na prevádzku osobného motorového

vozidla z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej hranice príjmu (dvojnásobok sumy

životného minima) nesplní, časť jeho príjmu – niekedy i dosť podstatná – ide ako „daň“ za to,

že môže pracovať.

Ukazuje sa ako nutné legislatívnymi zmenami riešiť lepšie zabezpečenie prepravy do

zamestnania pre osoby so zdravotným postihnutím odkázané na individuálnu prepravu,

rovnako ako prehodnotenie samotného systému posudzovania odkázanosti na individuálnu

prepravu.

84

V systéme sociálneho poistenia

V súvislosti so zvýšením stimulácie zamestnávania zdravotne postihnutých

poberateľov invalidného dôchodku

by bolo potrebné uvažovať o aktívnejšom zapojení samotného občana so zdravotným

postihnutím do kumulovania opatrení peňažného a nepeňažného charakteru pri udržiavaní,

prípadne zlepšovaní svojho zdravotného stavu ale aj zvyškového pracovného potenciálu a to

tak, aby sa posilnila rozhodovacia právomoc občana o kombinácii vecných a peňažných

dávok v systémoch trhu práce a sociálnej pomoci. Táto úprava by si vyžadovala legislatívne

zmeny a prepojenia na úrovni zatiaľ diverzifikovaných systémov trhu práce a sociálnej

pomoci.

K stimulácii zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú poberateľmi

invalidného dôchodku, by mohlo pomôcť zvýšenie miery náhrady príjmu v sume dávky

invalidného dôchodku. V súčasnosti je to menej ako 50% mzdy. Opatrenie by nemuselo

spočívať vo zvýšení samotnej dávky, ale vo využití zvýšenej náhrady (rozdiel medzi

v súčasnosti vymeraným invalidným dôchodkom a zvýšeným dôchodkom) účelovo na tvorbu,

či prispôsobenie pracovného miesta pre konkrétneho zdravotne postihnutého občana.

V systéme sociálneho poistenia by bolo vhodné zvážiť percentuálne zníženie sadzieb

príspevkov tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov a SZČO do fondov invalidného,

nemocenského a zamestnaneckého poistenia aj u osôb s poklesom vykonávať zárobkovú

činnosť o viac ako 40% a najviac 70%v porovnaní so zdravou osobou (podobne, ako je tomu

u osôb s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so

zdravou osobou).

85

Posúdenie pôsobenia pracovnej rehabilitácie a rehabilitačného na zamestnanosť

občanov so zdravotným postihnutím

Už z účelu rekvalifikačného ako dávky úrazového poistenia vyplýva, že by mala

pôsobiť facilitačne z hľadiska zvyšovania zamestnanosti poškodených, avšak štatistika

poskytnutých dávok z úrazového poistenia to nepotvrdzuje, nakoľko záujem o túto dávku

poškodení neprejavujú.

Dôvodom môže byť nedostatok skúseností s jej reálnym využívaním a nadväzne aj

nedostatočná informovanosť o súvislostiach a výsledkoch jej poskytovania.

Uplatňovať sa tu však môžu aj iné faktory. Napríklad skutočnosť, že ak sa stane

poškodený v dôsledku neschopnosti vykonávať svoje pôvodné povolanie alebo zamestnanie

pre poškodenie zdravia následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania

nezamestnaným, má možnosť riešiť svoju sociálnu situáciu rekvalifikáciou, poskytovanou

úradom práce v rámci aktívnej politiky zamestnanosti.

86

Documents

Zmapovanie súčinnosti subsystémov