Základná škola Kapušany

2008/2009 č. 3

Obsah

1. Natália Ličáková: Úvodník

2. Jednou - dvomi vetami

3. Patrícia Fogašová: Rozhovor s pani učiteľkou RNDr. Slávkou Gutekovou

4. Lenka Botková a Lenka Vidumská: I. konferencia piatakov

5. Patrícia Fogašová: Rodičovská akadémia

6. Damián Tivadar: Výlet siedmakov

7. Lucia Eliašová a Mária Gondţurová: Exkurzia siedmakov

8. Denisa Mitriková: Rozlúčka so školou

9. Čo práve preţíva deviatak?

10. Čo nám (deviatakom) bude chýbať?

11. Patrícia Fogašová: Rozhovor s Mgr. Júliou Labudovou

12. Vlastná tvorba

13. Mgr. Denisa Kováčiková: Matematika na prázdniny

14. Mgr. Magdaléna Rusiňáková: Tajnička pre nemčinárov

15. Mgr. Katarína Dolhyová: Tajnička pre angličtinárov

16. Školovoloviny

17. Horoskop

Ako sa máte? Myslím, že je to zbytočná otázka. Veď ako sa

môže mať žiak posledný školský mesiac! Konečne sme sa dočkali,

je tu vytúžené leto a s ním aj nádherné počasie a najlepšie

podmienky na vybláznenie sa a odreagovanie od namáhavého

učenia. Naše slabé mozgové bunky si už môžu oddýchnuť

a nabrať nové sily na ďalší školský rok.

Tento školský rok ubehol ako voda a jún sa pomaly

kráti. A keďže je už v škole voľnejšie a trochu sa nudíte, tak si

pozrite v tomto školskom tričku, čo je nové. Určite sa tešíte na

vodu, slnko, kamarátov a všetky tie voľné dni počas celých dvoch

mesiacov. Letné hry a všelijaké bláznovstvá však môžu viesť aj

k úrazom, a preto si dávajte väčší pozor alebo sa radšej poistite.

To by bolo, keby sa dali poistiť aj známky. Keby... Ale to sa asi

nikdy nestane, ale aj keby, my sa už toho zázraku nedožijeme.

Vysvedčenie. Niekomu asi pri tomto slove prejdú po

chrbte zimomriavky. A preto musíte doma psychicky pripraviť

vašich rodičov, aby to nedopadlo zle aj pre vás, ale aj pre

rodičov. Napríklad im povedzte, že nabudúce to bude lepšie. No

musíte to, samozrejme, dodržať.

Čo na záver? Asi len toľko, aby ste mali dokonalé

prázdniny a hlavne dávajte si na seba pozor. Už sa s vami lúčim

a dúfam, že si voľno dosýta užijete.

Natália Ličáková,

VIII.A

Jednou – dvomi vetami

Aj v tomto školskom roku sme mali úspešných riešiteľov matematických súťažiach.

Úspešnými riešiteľmi slovenského kola matematického Klokana sa stali Peter Cina z III. A,

Peter Referovič zo IV. B, Viktória Krochtová zo VI. A, Martina Gdovinová z VIII. A

a Michal Verešpej z IX. D.

Úspešnými riešiteľmi 15. kola matematickej súťaţe MAKS sa stali Marek Leško a Jakub Petrovský zo IV. A triedy s dvomi hviezdami a Miroslava Cinová zo VI. D a Viktória Krochtová zo VI. A s jednou hviezdou.

Prišli nám aj výsledky literárnej súťaže NIE DROGÁM 2009. V kategórii poézie boli ocenené

práce Patrície Fogašovej zo VII. A, Dominiky Giňovskej zo VII. B, Natálie Ličákovej a

Zuzany Marcinovej z VIII. A triedy. V kategórii prózy ocenenie získali práce Márie Leškovej

z VIII. B a Daniela Imricha zo VII. C triedy. Ocenené práce si môžete prečítať v rubrike

Vlastná tvorba.

V obvodovom kole športovej súťaţe NIE DROGÁM ţiaci našej školy obsadili 3. miesto.

Úspešne pôsobili žiaci našej školy v 5. ročníku súťaže Coca-Cola

Školský pohár vo futbale absolvovali tri súťažné kolá. V nich odohrali 6 zápasov, z

ktorých 2 vyhrali a 2 remizovali. Vsietili 9 gólov a čo je potešujúce, ani jeden gól

neinkasovali. Hoci neprehrali ani jeden zápas, postúpiť medzi osem najlepších družstiev

spomedzi 465 zúčastnených sa im nepodarilo. Chýbal im k tomu jediný gól! Treba však

povedať, že sa vďaka tomuto výsledku stali najúspešnejším tímom Prešovského kraja.

Predviedli výkon, ktorý sa najviac páčil všetkým zúčastneným, trénerom aj rozhodcom.

Okrem toho žiakov našej školy treba pochváliť aj za vzorné správanie, a teda dôstojnú

reprezentáciu školy aj obce.

A kto nás tak vzorne reprezentoval? Sú to: Richard Migaš, Slavomír Brudňak, Lukáš

Komorník, Ján Migaš, Peter Justiňák, Peter Sabol, Radoslav Uličný, Ján Spáčil, Pavol

Maťaš, Viktória Gállová, Patrik Tomáš, Jozef Talpaš, Adrián Anderko, Lukáš Čisarik,

Marek Eliaš.

PaedDr. Marián Bartek

Dňa 23. júna 2009 sa konal v organizácii Fakulty športu PU v Prešove Beh olympijského

dňa. Aj tu nás naši ţiaci úspešne reprezentovali. Viktória Gallová z IX. C triedy obsadila

1. miesto v kategórii starších ţiačok a Denisa Pavuková z IX. C triedy 3.miesto

v kategórii dorasteniek. Ján Muška zo VII. D triedy si vybehal v kategórii starších

ţiakov 5. miesto a Damián Feťko z IX. B dobehol ako deviaty.

Ako býva zvykom na našej škole, koncom školského roka ţiaci pod vedením svojich

učiteľov pripravujú Rodičovskú akadémiu. Inak to nebolo ani tohto roku. Účastníci

akadémie sa najprv predviedli pred svojimi spoluţiakmi 1. júna, a tak oslávili deň detí.

Podrobnejšie informácie nájdete v článku Patrície Fogašovej.

S vybranými scénkami, tancami a piesňami sa predstavili žiaci našej školy a súbor Čerešenka

aj na zábavnom popoludní v nákupno-zábavnom stredisku MAX v Prešove.

15. júna 2009 sa konala 1. konferencia piatakov na tému Dejiny nášho regiónu a Od

rovníka k pólom. O priebehu konferencie sa viac dozviete na ďalších stránkach Trička.

Dňa 19. júna 2009 bola vedomostno–zábavná súťaž "Večer v škole - nebojte sa prísť" pre

žiakov. Reprezentanti tried (šesťčlenné družstvá) riešili úlohy, ktoré zostavili jednotlivé

predmetové komisie. Súťažiaci prechádzali jednotlivými komnatami, kde ich čakala úloha,

ktorú mali splniť. Po správnej odpovedi dostali indície, ktoré im mali pomôcť vyriešiť

poslednú finálovú úlohu. Najúspešnejšie boli družstvá VI. A, VII. B a V. C triedy. Na záver

podujatia bol nádherný ohňostroj.

Rozhovor s pani učiteľkou RNDr. Slávkou Gutekovou Značky, vzorce, zákony a definície... chémia. Ţivá a neţivá príroda, všetko, čo ju tvorí, znaky všetkého a klasifikácia všetkého... prírodopis. Pre mnohých predmety – strašiaky. Sú však o tom, čo nás obklopuje, sú o nás. Prečo by mali byť strašiakom? Porozprávali sme sa o nich s človekom pre tieto predmety najpovolanejším.

Chémia a prírodopis majú veľa spoločného s medicínou. Nelákalo Vás

študovať medicínu?

Mojím snom a túţbou uţ na strednej škole bolo povolanie lekárky. Po skončení

štúdia na gymnáziu v Prešove som podala prihlášku na Lekársku fakultu

a Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach. Po absolvovaní prijímacích pohovorov

na lekárskej fakulte mi však prišla negatívna odpoveď, ţe pre nedostatok miesta

nie som prijatá. Takţe bolo rozhodnuté. Pretoţe biológia má veľmi blízko

k medicíne, napokon som vyštudovala odbor všeobecná biológia na

Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Prečo ste sa rozhodli študovať práve prírodopis a chémiu?

Pretoţe ma tieto predmety zaujímajú. A moţno aj preto, ţe na základnej škole,

ale aj na gymnáziu som mala šťastie na vynikajúcich učiteľov týchto predmetov,

ktorí ma dokázali zaujať a veľa naučiť a stali sa doslova mojím vzorom. A keďţe

prírodopis ide ruka v ruke s chémiou, tak po skončení školy som ešte dva a pol

roka študovala chémiu ako rozširujúci predmet.

Čo sa Vám najviac páči na prírodopise?

Všetko. Ale zo všetkého najviac sa mi páči to, čo je ţivé, čo nás dennodenne

obklopuje a snáď najviac to, čo je na vrchole stvorenstva – človek.

Čo je zaujímavé na chémii?

Chémia podobne ako prírodopis zahŕňa širokú oblasť informácií a poznatkov, ale

asi najviac je zaujímavá chémia beţného ţivota, s ktorou prichádzame denne do

kontaktu.

Na ktoré hodiny sa tešíte viac – na hodiny chémie alebo prírodopisu?

Obidva predmety učím rada, pretoţe učím ţiakov to, čo som vyštudovala a čo ma

baví. Ale ak mám povedať pravdu, tak viac sa teším na hodiny prírodopisu aj kvôli

tomu, ţe u väčšiny ţiakov je tento premet obľúbenejší.

Hodiny chémie mávame v špeciálnej učebni. Chceli by ste ju vylepšiť?

Určite áno. Mojím tajným ţelaním je, aby aj na našej škole bolo zriadené

chemické laboratórium, v ktorom by si kaţdý ţiak prakticky vyskúšal to, čo sa

naučil na hodinách chémie.

Majú žiaci radi chémiu? A ako ste spokojná s ich vedomosťami?

V kaţdej škole a triede sú ţiaci, ktorí sa radi učia chémiu, ale sú aj takí, pre

ktorých je chémia strašiakom. Čo sa týka vedomostí, je to veľmi rôznorodé. Sú

ţiaci, ktorí vedia učiteľa potešiť svojimi vedomosťami, ale aj takí, čo vedia

zarmútiť. A pre učiteľa je tou najväčšou odmenou, ak sa ţiaci učia a učiteľ im

dáva len dobré známky.

Čo je na chémii najťažšie a čo deti nemajú radi?

Ťaţko povedať. Pre niekoho je ťaţké naučiť sa „chemickú abecedu“ – názvy

a značky prvkov z periodickej sústavy prvkov, pre iného výpočty, pre ďalších

zákony a definície. Ale osobne si myslím, ţe kto sa ponorí do tajov chémie a bude

sa učiť, tak ani tento predmet nebude strašiakom.

Za rozhovor ďakuje

Patrícia Fogašová, VII. A

ZŠ Kapušany 15. júna 2009

I. konferencia piatakov

Dejiny nášho regiónu V učebni IX. A triedy našej školy sme sa vrátili do starých čias a aspoň na pár

hodín sme si obnovili zvyky a tradície nášho regiónu.

Prvý ročník ţiackej konferencie sa začal zhonom a aj menšou nervozitou našich

piatačikov. Celou učebňou sa šíril nádych histórie. V kaţdom kúte upútali naše oči rôzne

kroje, tradičné jedlá, zaujímavé knihy, no hlavne referáty a projekty, ktoré vytvorili

usilovní ţiaci piateho ročníka.

Presne o 10,00 hodine nás privítal Jakub Lipjanec z VIII. B a predstavil nám

a privítal zástupcov odbornej komisie, ktorí sledovali referáty a prezentácie. Komisiu

tvorili RNDr. Viktória Kandráčová, PaedDr. Patrik Derfiňák z Ústavu histórie PU

v Prešove, PaedDr. Radoslav Ruščák, PhDr. Zlatica Hlebová, Mgr. Janka Šimová,

PhDr. Tatiana Ličáková a PhDr. Nataša Lapošová.

Po úvodnom privítaní nás Matej Briškár z V. C previedol 5. – 20. stor. a oboznámil

nás s drevenicami v tých časoch. Adela Kriţovenská z V. A nám porozprávala a zároveň

archeológovi Jurajovi Macákovi. Diana Františka Rindošová z V. C nám zaspievala

a predviedla šarišský kroj. Ţiačka V. A, Antónia Fogašová, prečítala referát o mons.

Štefanovi Fogašovi, s ktorým je aj v príbuzenskom vzťahu. V piatom bode programu

ţiačka V. C, Katarína Vašková, ukázala starodávnu kalkulačku, tzv. abakus, ktorá

pochádza z Nemecka. O komode a jej pouţívaní nám porozprávala Petra Bublavá z V. C.

Daniela Fejérová z V. A nás zasvätila do histórie Kapušianskeho hradu. Zaujímavý

príspevok o ţehličke na uhlie predniesla ţiačka V. C Denisa Onofrejová. Remeslá nášho

regiónu zaujali Marka Beneša a Adama Hudáka z V. A, ktorí nám porozprávali rôzne

zaujímavosti od kováčstva aţ po drotárstvo. Pani učiteľka Ličáková pustila nahrávku

rozhovoru jedného z našich piatakov so starou mamou. Babka porozprávala o ţivote

dedinských ľudí a svoje príhody z detstva. Michaela Duricová a Aneţka Ondisová

z V. A nás zasvätili do histórie prania a vývoja práčok. O výtvoroch ľudovej slovesnosti–

pranostikách nás oboznámili Peter Leško a Jakub Onofrej z V. A.

Od rovníka k pólom Druhá časť konferencie bola venovaná príspevkom zo zemepisu. Prvým

príspevkom bola prezentácia Patrika Kanaša z V. B a Antónie Fogašovej

z V. A o daţďových lesoch a savanách. Dominik Muľ z V. B predstavil projekt o púšťach

a ţivote v nich. Ţiačky V. A triedy Dominika Vavreková, Daniela Fejérová, Adela

Kriţovenská, Michaela Dzuricová a Aneţka Ondisová nám svojimi prácami priblíţili ţivot

v stepiach, lesoch mierneho pásma a tundrách.

V diskusii pani zástupkyňa Janka Šimová pochválila piatakov za usilovnosť a dobré

výsledky ich celoročnej práce. Zároveň poďakovala učiteľom, ţe ich v tomto podporovali

viedli ich k hľadaniu nových poznatkov a prehlbovaniu vedomostí. Zároveň sa poďakovala

hosťom RNDr. Kandráčovej a PaedDr. Derfiňákovi za účasť na prvom ročníku ţiackej

konferencie. RNDr. Kandráčová a PaedDr. Derfiňák sa veľmi pochvalne vyjadrili

o organizácii konferencie a ţiackych príspevkoch a povedali, ţe sa uţ tešia na druhý

ročník.

Lenka Botková a Lenka Vidumská, IX. A

Rodičovská akadémia

Ako býva zvykom na našej škole, koncom školského roka ţiaci pod vedením svojich učiteľov pripravujú pre svojich rodičov akadémiu so scénkami, tancami a piesňami. Inak to nebolo ani tohto roku. Účastníci akadémie sa najprv predviedli pred svojimi spoluţiakmi 1. júna a tak

oslávili deň detí. A hoci vystupovali pred spoluţiakmi, na kaţdom účinkujúcom bolo badať

trému a napätie. No nebolo sa čoho obávať. Veď za kaţdé vystúpenie boli odmení veľkým

potleskom. Veľký úspech zoţali dzivky z valalu v podaní ţiačok V. A triedy, tanec

Cigánske srdce, ktorý nacvičili a temperamentne predviedli ţiaci VI. D triedy a takisto

vystúpenie ţiakov zo VI. A triedy, ktorí pripravili scénku pod názvom My máme talent.

Na druhý deň sa uţ predviedli pred veľkým obecenstvom, svojimi rodičmi. Nedali

sa zahanbiť ani naši prváci, ktorí ukázali rodičom, ţe abeceda je pre nich hračka a ţe

problémom pre nich nie je ani povedať ju vo veršoch. Ako v divadle sa rodičia mohli cítiť

pri scénkach ţiakov VII. C triedy – Sokoliar Tomáš a Čarodejnice. A všetkým mamám

bola venovaná pieseň Tak neboj sa, mama, ktorú zaspievali ţiačky VIII. C triedy a ktorou

sa znovu ukázalo, ţe na vyjadrenie citov je najkrajšia pieseň. Svoje herecké nadanie

predviedli aj ţiačky VI. C triedy, ktoré bájkou Havran a líška pripomenuli niektoré staré

pravdy. Co nove na dzedzine nám prišli povedať ţiačky VII. D triedy. A nakoniec sme sa

vrátili späť do čias našich starých mám a ocitli sme sa na dzedzinskej svadbe v podaní

členov folklórneho súboru Čerešenka.

Program nás sprevádzali dvaja vynikajúci moderátori Zuzka a Maťo. Samozrejme,

nesmieme zabudnúť na nášho pána riaditeľa, ktorý celú túto slávnosť otvoril. Treba

spomenúť aj ţiakov, ktorí celý program dopĺňali hrou na klavíri.

Môţeme konštatovať, ţe akadémia sa vydarila a uţ teraz sa teším na tú ďalšiu,

ktorá bude, bohuţiaľ, aţ o rok!

Patrícia Fogašová, VII. A

Nie sme zlí… zaspievali sme na záver

Výlet siedmakov ZOO a Botanická záhrada v Košiciach

Z našej VII. B a zo susednej VII. D triedy sme boli na výlete v ZOO

a v Botanickej záhrade v Košiciach.

Najprv sme navštívili botanickú záhradu. Uţ pri vstupe sme pocítili veľké dusno,

no po chvíľke sme na to všetci zabudli. Tie kvety a stromy boli očarujúce! Najviac ma

uchvátil bambus, ktorý bol riadne vysoký. Z kvetov sa mi najviac páčili kaktusy. Jedny

boli ako zlisované a vysoké, iné boli ako guľôčky trávy, ďalšie boli ako taburetky. Všetky

boli v štádiu kvitnutia a mali na sebe pevné, tvrdé chlpy.

Potom sme sa presunuli k motýľom a rybám. Samozrejme, aj tam bolo dusno ako

v subtropickej krajine. Na lekne bol jeden nevládny motýľ, iný lietal okolo stropu, iný sa

práve vykukľoval. Ryby boli skryté pod leknami, no vyplašili sa z toľkých ľudí, za chvíľu

rozvírili hladinu a lekná otvorili vodné dno. Ryby boli červené alebo biele. Na dne bolo

veľa euro centov. Zopár sme pridali aj my.

Keď sme vyšli, mohli sme sa poprechádzať po parku a niečo si zajesť. Všetci sme

sa rozpŕchli, zjedli sme, čo nám ţalúdok dovolil a pobrali sme sa k autobusu. Ani sme sa

nenazdali a uţ sme boli v zoologickej záhrade.

Keď pani učiteľka zaplatila vstupné, všetci sme sa rozbehli ku opičkám

s červeným zadočkom. Skákali z konára na konár a robili „fotogenické“ polohy. Pristavili

sme sa aj pri orlovi, ktorý sedel na vrchole skaly v klietke, a potom pri dikobrazovi. Ďalší

bol lev. Iba tam tak leţal a nerobil nič, ale aj tak bol veľmi pôsobivý. Potom sme sa

presunuli k delfínom a mali sme šťastie. Práve ich kŕmili. Bolo to úţasné, ako sa hrnuli za

rybkou, vyšplechli vodu a uţ bola ryba v bruchu. Potom ich zavolali na súš a rybu hodili do

vody. Veľmi šikovne sa hodili do vody a uţ boli pri rybe. Bolo to hotové divadlo, ktoré sme

si všetci natáčali. Potom sme pokračovali a pristavili sme sa pri tigrovi, ktorý sa

prechádzal. Asi bol hladný. Oproti tigrovi boli na rybníku kačky rôznych druhov, ale aj

bielučké labute. Chceli sme pokračovať v obchôdzke, no rozpršalo sa. Najprv len tak

slabo, no o chvíľu silnejšie. Našťastie sme boli blízko pri stánku a tam boli slnečníky,

a tak sme sa poskrývali. Potom sme sa ešte pozreli na medveďa, bizóna, muflóna, ovečky

a iné zvieratká. Samozrejme, všetko sme si ukladali do

pamäti fotoaparátov. Na konci boli ešte veľmi

priateľské opice. Jednej z nich som podal ruku, vlastne

palec a potriasla ním. Celkom na záver nás čakali plazy.

Bola to dlhá, ale zaujímavá prechádzka. Unavení,

ale spokojní sme sa pobrali k autobusu. Cesta nám

zbehla rýchlo a ani sme sa nenazdali a uţ sme boli

v Kapušanoch. Všetci spoluţiaci súhlasia, ţe to bol

perfektný výlet!

Damián Tivadar, VII. B

Exkurzia siedmakov Bardejov a Bardejovské Kúpele

Dňa 17. júna 2009 sa uskutočnila expedícia siedmakov ZŠ Kapušany do Bardejova.

Boli sme v Šarišskom múzeu, ktoré bolo zaloţené 21. decembra 1903. Patrí medzi

najstaršie múzeá na Slovensku. Toto múzeum je aj radnica, ktorá bola postavená

v rokoch 1505 – 1511. Je to budova z konca gotického a začiatku renesančného obdobia.

V múzeu sú vystavené exponáty z 13. aţ 19. storočia.

Budova je jednoposchodová. N prízemí hneď pri vchode je drevená socha rytiera

Rolanda zo 17. storočia. V tej istej chodbe sú vo vitrínach vystavené rôzne druhy mincí

a kľúčov. Nachádza sa tam aj druhé najvýznamnejšie dielo Majstra Pavla z Levoče, socha

Bolestnej Panny Márie z Malej Kalvárie z roku 1520. V druhej miestnosti na prízemí sa

nachádzajú ručne šité omšové rúcha a kríţ. Na zábradlí schodiska je pripevnená socha

Samsona s levom. Ďalej sme mohli vidieť sochu ukriţovaného Jeţiša Krista a oltár sv.

Mikuláša. V ďalšej miestnosti sú vystavené epitafy svätých, staré tlačené knihy, rôzne

druhy kalichov a obrovská maľba posledného súdu v zasadacej sieni radnice. V tej

najkrajšej miestnosti je prekrásny renesančný strop, nádherný diamantový prsteň

cisárovnej Alţbety zvanej Sisi, podobizne rôznych richtárov a krásne pozlátené

nástenné hodiny.

Povieme vám, múzeá treba navštevovať, je to iné, neţ svedkov minulosti vidieť len

na fotografiách.

Z Bardejova sme sa presunuli do neďalekých Bardejovských Kúpeľov, kde sme

navštívili skanzen – múzeum vo voľnej prírode, sústreďujúce ľudovú kultúru. Videli sme

tam 28 dedinských domov a kostolík. Sú tam dve skupiny domov. Jednu skupinu obývali

chudobní ľudia. V jednom dome ţilo napríklad jedenásť ľudí a mali iba jednu izbu. Druhú

skupinu domov mali bohatší ľudia, hoci sa veľmi málo líšili od tých chudobných obydlí. Pre

nás bolo veľmi zaujímavé vybavenie domov: starodávne piecky, pri nich jedna alebo dve

postele a v strede izby veľký drevený stôl a kolíska pre dieťa. Niektoré domy majú

strechy zo slamy. Pri domoch sú hospodárske stavby, stajne pre kone a iné druhy

domácich zvierat: kravy, ošípané, sliepky... V kostolíku je veľmi starý bohostánok,

maličký drvený oltár a dve lavice. Cítili sme sa, ako keby sme mali časolet a presunuli sa

do minulosti.

Bol to veľmi pekný deň, plný nových poznatkov a záţitkov.

Lucia Eliašová a Mária Gondţurová, VII. C

Rozlúčka so školou

Určite si kaţdý ţiak či študent aspoň raz poloţil otázku, načo nám tá škola je?

Veľké percento odpovedí by znelo, ţe nanič. Ale je to skutočne pravda? Hmmm... Ja si

myslím, ţe to pravda nie je.

Škola nám predsa dala veľmi veľa, hoci si to mnohí neuvedomujeme. Povaţujeme

za samozrejmosť, ţe chodíme do školy. Ale zamysleli ste sa niekedy nad tým, ţe vlastne

máme šťastie? V mnohých krajinách na svete deti toto šťastie nemajú a ani nepoznajú

a namiesto vzdelávania sa ťaţko pracujú. Preto by sme si mali viac váţiť moţnosť, ţe

môţeme chodiť do školy a učiť sa.

Škola nás naučila veľa. Uţ viem viac neţ to, koľko je jeden plus jeden a ţe to je

dva a nie tri, viem si prišiť gombík či upliesť šál, viem, kto bol Einstein, Štúr či Jánošík.

Získala som veľa poznatkov a učím sa vnímať ich v súvislostiach. Vlastne by som mala

pouţiť mnoţné číslo – vieme... Od prvého slávnostného školského dňa po ten posledný,

rozlúčkový sme získali toho veľa. Spolu s našimi učiteľmi.

Škola nás naučila veľa. Naučila nás aj to, akú cenu má kamarátstvo, láska či

dôvera. Dala nám mnoţstvo kamarátov, na ktorých, verím, nikdy v ţivote nezabudnem.

Zaţila som s nimi mnoţstvo nezabudnuteľných chvíľ aj mnoţstvo trapasov, ktoré ešte

dlho zostanú v mojom srdci.

Veľká vďaka za šťastlivé prekonanie tohto obdobia môjho ţivota patrí

nepochybne aj mojim rodičom, ktorí to nemali so mnou ľahké, ale viedli ma tou správnou

cestou ţivota. Veľakrát, keď mnou otriasala puberta, ma vedeli usmerniť a upokojiť.

Vedeli byť na mňa prísni, no teraz uţ viem prečo – aby mali dcéru, ktorá sa bude vedieť

popasovať so ţivotom a na ktorú budú hrdí.

Vďaka, samozrejme, patrí aj tým druhým rodičom, školským. Veď, teraz si to

uvedomujem, ich cieľ bol podobný.

Uţ viem, ţe deväť rokov strávených v škole neboli pre mňa stratou času.

Jednu etapu svojho ţivota mám uţ úspešne za sebou a viem, ţe som pripravená

vykročiť do tej ďalšej správnou nohou.

Denisa MITRIKOVÁ, IX. D

Čo práve prežíva deviatak?

Uţ je to tu. Blíţi sa koniec školského roka a poniektorí si ešte na poslednú chvíľu opravujú

známky, iní sa uţ nemôţu dočkať, kedy sa začnú prázdniny. Tešia sa však na ne všetci rovnako?

Ako sa cítia tí, ktorí tu preţívajú posledné chvíle so svojimi spoluţiakmi? Ako ste uţ moţno

postrehli, myslím na nás, deviatakov.

Čo môţe preţívať deviatak? Moţno si niektorí z vás myslia, ţe to máme ľahké. Sme uţ

prijatí na školy a hlavné je, aby sme neprepadli. Ale takto to nie je. Ľahké to nemáme.

Predstavte si, ţe ste dlhé roky v jednej škole s jedným kolektívom kaţdý deň. Potom

prejdú dva mesiace a ste úplne inde s inými ľuďmi. Veľmi pochybujem, ţe sa nájde deviatak,

ktorý ani trochu nebude smútiť za všetkým, čo tu preţil. Zaţili sme počas prestávok a veru aj

počas hodín kopu záţitkov, na ktoré budeme spomínať. A hoci sme niekedy zaţili aj smutné chvíle,

vţdy tu bol kolektív, ktorý nás podrţal. Určite nám bude smutno aj za učiteľmi, ktorých sme

neraz nahnevali. Koľkokrát sme vystrájali na hodinách a skúšali ich trpezlivosť? Koľkokrát sme sa

nič nenaučili a posadili nás s päťkou? Bolo toho veľa. Ale na všetkých učiteľov, ktorých sme mali

radi, ale aj na tých, ktorých sme nemali radi, budeme spomínať. Naučili nás veľa toho, za čo

veľmi pekne ĎAKUJEME!

Bude veľmi ťaţké odísť odtiaľto, hoci sa veľmi tešíme aj novú školu. Začína sa nám nová

etapa ţivota. Máme veľké sny, túţby, ktoré si aj prostredníctvom strednej školy môţeme splniť.

Budú z nás moţno nejakí lekári, právnici, kuchári, murári, tesári, podľa toho, čo nás baví. Dúfam,

ţe sa nám to všetko podarí a ţe si splníme všetky ţivotné ciele.

Simona Valičková, IX. B

A je to tu! Uţ o pár dní si dvadsaťdeväť ľudí v IX. B a veľa podobných na ostatných

školách povie zbohom. Nelúčime sa síce navţdy, ale predsa sa niečo končí – éra nášho veľkolepého

panovania. A práve sa začalo tých našich pätnásť minút slávy.

My sme tí frajeri, my sme tí najstarší z najmladších. No, tá deviatka si teda dala riadne

na seba čakať. Ale aj tak sa mi to nejako nezdá. Naozaj je to uţ tu? Zostanú nám iba fotky na

table ako spomienka?

Ale čo, veď netreba smútiť. Existuje ţivot aj po základke. Prirovnajme to k piesni: Niečo

sa končí, niečo sa začína. Sme rozpálení ako olej na panvici. Chceme kričať, skákať! Búria sa v nás

hormóny, ale sme aj deti a stále veríme v Mikuláša. Ja osobne mám zo všetkého taký karneval

v hlave ako v Rio de Janeiro. Tak si teda tú deviatku poďme uţiť naplno. Lebo deviatka navţdy

zostane tou poslednou. Musíme končiť práve teraz, keď nám je spolu najlepšie? Nechce sa nám

odísť, ale na druhej strane nás láka vidieť svet z inej perspektívy. Máme tak trochu aj strach

z neznámeho. Čo keď nezapadnem do kolektívu, keď učivo bude pre mňa priťaţké? Tieto otázky

si radšej nechám na neskoršie. Uţívajme si prítomnosť. Myslime na budúcnosť, ale nezabúdajme

na prítomnosť.

Učitelia, kamaráti, spoluţiaci, všetci nám budú chýbať.

Presne 30. júna odzvoní našej krásnej základke posledný raz zvonec a našej krásnej

ruţovej rozprávke bude koniec!

Nikola Stachurová, IX. B

Čo nám bude chýbať? (odpovedajú si naši deviataci)

spoluţiaci

deti, ktoré sa naháňali cez veľkú prestávku a drgali do nás

pani učiteľka Hlebová, ako nám číta diktáty

pani učiteľka Wittnerová, ktorá bola vţdy od kriedy

pani učiteľka Lapošová, ktorá vţdy vedela VÝBORNE vysvetliť látku

pani učiteľka Miškovicová, ktorá mala trpezlivosť, keď sme boli nešikovné

v ručných prácach

pán učiteľ Németh, ktorého sme vţdy nahnevali

pani učiteľka Guteková, ako sa s nami rozprávala aj o ţivote

pán učiteľ Bartek, ktorý bol váţne usmievavý

pani učiteľka Kavuličová, ktorá z nás vydrela aj dušu na TV

pán učiteľ Tomčík, s ktorým sa dalo porozprávať o VŠETKOM

pani učiteľka Dolhyová, ktorá uţ nevie, čo s nami

pani učiteľka Poráčová, ktorú vyţerieme ako pirane

pani učiteľka Stachurová, ktorá vie „šumne hvarec“

pani učiteľka Mihoková, ktorá nám povedala veľa o ţivote

pani učiteľka Končarová, ktorá vedela matematiku VEĽMI DOBRE naučiť

pani učiteľka Odelgová, ktorá bola veľmi prísna, ale dokázala nás matematiku

naučiť

pani učiteľka Tabišová, ktorá mala krásne vlasy a bola dobrá učiteľka

A ospravedlňujeme sa všetkým učiteľom, na ktorých som zabudla, ale všetci učitelia

si zaslúţia veľké ĎAKUJEME! Simona Valičková, IX. B

kolektív a atmosféra triedy

naši učitelia

krik triedneho učiteľa – pána učiteľa Németha

Alţbeta Lysinová a Katarína Martonová, IX. B

naša trieda, lebo sme výborná partia

hučanie na hodinách matiky (Rišo + Justin)

hodiny športovej prípravy, na ktorých sme robili hlúposti

náš zošitok priestupkov, v ktorom sme mali „nádherné“ poznámky a pokarhania

napr. Ţiak: Pani učiteľka, vy ste sa zbesneli!

Učiteľka: Čo si to povedal?!

Ţiak: Nič, nič!

ničnerobenie na hodinách

Janiho tvár a jeho grimasy

naše palcové vojny v triede

Richard Migaš a Peter Justiňák, IX. C

Jednoducho sa pozerám všade okolo seba

Steny našej školy sú čoraz veselšie a zaujímavejšie. Pribúdajú na nich obrázky činností našich

školských a znakov nám blízkych. Príde, pripraví si farby a my už len zvedavo sledujeme, ako

ťah za ťahom tieto maľby vznikajú. Práca Mgr. Júlie Labudovej natoľko zaujala Patríciu

Fogašovú zo VII. A, že sa rozhodla položiť jej niekoľko zvedavých otázok.

Navštevovali ste nejaký umelecký krúžok alebo ste kreslenie mali v krvi?

Skôr doma ako v krvi. Sestra je akademická maliarka, švagor akademický sochár a otec

študoval tri roky na akadémii výtvarných umení.

Odkiaľ čerpáte nápady pre svoje maľby?

Zo všeličoho. Jednoducho sa pozerám všade okolo seba.

Ktorú techniku maľovania máte najradšej?

Podľa materiálu, napríklad akryl, akvarel.

Čo najradšej maľujete?

Abstraktné veci.

Ktorá je Vaša obľúbená farba?

Modrá a tyrkysová ako nebo a voda.

Čo na maľovaní nemáte rada?

Ak nemám miesto na rozloţenie vecí.

Čo sa Vám na maľovaní najviac páči?

Farby.

Maľujete aj obrazy?

Niekedy, ale málo.

Kto je Váš obľúbený maliar?

Je ich veľa, ale zo slovenských Medňanský.

Ako hodnotíte interiér našej školy?

Fajn, ale trochu by som to rozveselila.

Páči sa Vám naša škola?

Mám rada staršie školy, zdajú sa mi útulnejšie.

Ďakujeme za rozhovor

Vlastná tvorba

Letný sen

Je teplé letné ráno.

Lúče slnka ma prebúdzajú

do izby, v ktorej sním svoj sen.

Sen, ktorý snívam,

je ľahký ako vánok,

no nechytím ho,

je to iba spánok.

Ja bosou nohou vstúpim do rosy rannej

sťa z najjemnejšej pavučinky utkanej.

Motýľ sa mi vznáša nad hlavou,

jeho krídla majú farby

ako dúha na nebi maľovanom.

Voda v potôčiku ţblnkoce

ako perla, ktorá sa ligoce.

Daniela Fejérová, V. A

Leto

Letný vánok mi pohladil tvár,

natrhala som si kvetov pár.

Potôčik jemne ţblnkoce

a svrček veselo si nôce.

Opája nás vôňa letných kvetov

spolu s rozohriatou mätou.

Vrabček veselo si čviriká,

zdraví na lúke motýlika.

Chrobáčik sa kamsi náhli,

mravčeky sa v tráve báli.

Včelička uţ pracuje,

k obedu sa schyľuje.

Vtáčatko nám oznámilo,

ţe uţ teplé leto prišlo.

Adela Kriţovenská, V. A

Leto

Ahoj, ahoj, kamarát!

Určite máš leto rád.

Uţ nám svieti slnko zasa,

to je krása, to je krása!

Dobre, ţe nám neleje,

slnko sa nám pekne smeje.

Urobím len jeden krok

a uţ začne školský rok.

Karolína Kaţová, III. A

Leto

Všetky deti radosť majú,

letné dni si uţívajú.

Leto – to má kaţdý rád,

leto je náš kamarát.

Všetci sa naň tešíme,

prázdniny si uţime!

Všetky knihy do kúta,

taška je uţ zvyknutá.

Čo sú moje prázdniny?

Voda, les a bláznoviny.

A po dlhom oddychu

privíta nás škola zas.

Dominika Krištofová, III. A

Vlastná tvorba

Istota je istota! Patríte k tým ľuďom, ktorým sa zdá poistiť sa pri ceste do hôr zbytočné ? To si

myslel aj môj ocko. No mýlite sa ! Poistenie pri takýchto výletoch je veľmi dôleţité. Hoci

iba na jeden deň. Poviete si: Čo o tom uţ len ja môţem vedieť? No opak je pravdou.

,,V nedeľu má byť pekné počasie,“ povedala mama, keď sa vrátila do kuchyne. „Čo

keby sme si spravili výlet do hôr ?“ ,,Super! “ Moja mladšia sestra Katka a ja sme výskali

od radosti. Som si istá, ţe keby náš najmladší člen rodiny, moja sestra Laura, nespala,

tieţ by sa jej vyčaril úsmev na tvári. ,,To je skvelý nápad! “ potešil sa ocko. ,,Malý výlet

do prírody nám iba prospeje.“ ,,Drahý,“ povedala po chvíli mama, ,,myslela som, ţe pri

takomto výlete do hôr, by sme mali seba aj deti poistiť. Čo si o tom myslíš? “ Ocko

zodvihol hlavu od novín a pozrel sa na mamu: ,,Myslím, ţe by si mala prestať čítať tie

tvoje časopisy. Potom sa zaoberáš takými vecami, ako je nezmyselné poistenie na jeden

deň, a nie tým, čo budeme jesť.“ Moja mama veľmi rada číta časopisy pre ţeny. Často sa

tam píše, čo sa ľuďom stalo pri ceste do zahraničia alebo do hôr. Často sú to nehody áut

či bolestivé pády alebo zlomeniny. Mnohé rodiny neboli poistené a teraz si myslia, ţe to

bola tá najhlúpejšia vec, ktorú urobili. ,,Sú to zbytočne vyhodené peniaze. Veď ak

budeme dávať na seba pozor, nič sa nám nemôţe stať, “ povedal ocko a čakal, čo mu na

to mama odpovie. Mama mu na to nepovedala vôbec nič, no ja som aj tak vedela, čo si

myslí, rozhodne by sme sa mali poistiť. V duchu som s ňou súhlasila. Veď istota je

istota.

Skoro ráno mi mama povedala, ţe ide do mesta niečo vybaviť. Nepovedala čo, len

ţe ide. Na jazyku som mala otázku, či ide vybaviť poistenie, no radšej som sa jej na to

nespýtala. Keď sa poobede vrátila domov a o malú chvíľu nato bolo počuť z kuchyne

hádku, bolo mi všetko jasné. Mama vybavila poistenie a ocko s tým zjavne nesúhlasil. A to

ju stálo iba 2,50 eur. No nanešťastie, keď si ocko utvorí o nejakej veci vlastný názor,

nepresvedčí ho nič. A tentoraz si utvoril vlastný názor o poistení pri výletoch na hory.

No nebol vôbec pozitívny. Od tejto hádky ocko s mamou neprehovoril uţ ani slovo. Snáď

len vtedy, keď sa ho na obed spýtala, či chce k mäsu šalát alebo kompót. Povedal, ţe

kompót.

Na ďalšie ráno sme boli pripravení vycestovať. Celú cestu ocko nepovedal ani

slovo. Bolo vidno, ţe sa na mamu hnevá. Aj keď ja som si myslela, ţe jeho hnev je úplne

zbytočný.

Uţ o necelú hodinu sme pomalým krokom kráčali k jednému z horských plies.

Stúpali sme hustým lesom a popritom sme obdivovali krásu horskej prírody. Ocko niesol

Lauru na pleciach, takţe videla toho oveľa viac ako my. Potom sme pleso obišli dookola po

náučnom chodníku. Takto sme sa dostali aţ k lanovke a všetci sme sa zhodli na tom, ţe

takúto krajinu sa oplatí obdivovať aj z výšky. Rozhodli sme sa teda pre výlet lanovkou.

Spomenula som si, ţe mamkiným snom je vidieť nejaký vodopád.

Zo zemepisu som vedela, ţe niekde v našej blízkosti sa nachádza nejaký vodopád.

To bola výborná príleţitosť splniť mamke jej sen. Pozrela som do mapy a zistila, ţe

niekde o 300 metrov vyššie leţí veľmi známy vodopád. Mapu som ukázala ockovi a navrhla

mu, aby sme sa k nemu vyviezli lanovkou.

Ocko na moje prekvapenie súhlasil. Hneď išiel kúpiť lístky a ja som zatiaľ mamke

povedala, kam ideme. Mamka bola z toho celá nadšená. Ocko sa po chvíli vrátil a v ruke

drţal lístky. Lanovka prišla o niekoľko minút. Kaţdý z nás sa usadil a uţ sme sa viezli

čoraz vyššie. Mali ste to vidieť! V diaľke hory zabalené v snehovej perinke, priezračná

voda v plesách a krásne slnko odráţajúce sa v čistých vodách jazier ako v zrkadlách. Po

chvíľke obdivovania prírody naša lanovka zastala a my sme vystúpili. Ocitli sme sa vo

veľkej výške. Pod nami leţala krásna dolina plná farebných kvetov. Ten pohľad bol

úţasný. Nevedela som odtrhnúť oči, aţ kým na mňa ocko nezavolal. Išli sme po chodníku,

mama vpredu spolu s Katkou, za nimi ocko s Laurou a ja úplne vzadu.

Išla som trochu pomalšie, lebo

som si chcela všetko vyfotiť. A nie

nadarmo som brala foťák. Tie fotky sa

budú určite všetkým páčiť. Pri

fotografovaní môj sluch začul zurčanie

vody. A nie obyčajné, ale veľmi hlasné

zurčanie. Pridala som do kroku. Po chvíli

som zbadala mamku a ocka. Len tak stáli

a dívali sa. Keď som dobehla aţ k nim,

zistila som, na čo sa tak s úţasom

pozerajú. Predo mnou sa týčil nádherný

vodopád. Padal tak ladne a jemne, ako to vie len voda. Pozerala som sa naň s obdivom, ale

i s rešpektom. Veď v jeho hlučnom zurčaní ste mohli jasne počuť, kto je pánom tohto

lesa. Dívala som sa a keď som si uţ bola istá, ţe sa mi ten obraz vryl do pamäte, pre

istotu som si urobila ešte niekoľko fotiek. Keď mamka zbadala foťák, zakričala na mňa:

,,Paťka, prosím ťa, poď nás odfotiť! “ Bola taká šťastná, ţe som jej nemohla povedať ani

,,Počkaj.“ Katka sa túlila k mamke. Podišla som bliţšie k nim. Ocko s Laurou stáli obďaleč

a ešte stále pozorovali vodopád. Mamka si čupla tesne k brehu koryta vody, Katka jej

sadla na kolená a ja som si zatiaľ pripravila foťák. ,,Úsmev, prosím! “ povedala som

a stlačila spúšť. V tej chvíli sa mamka zakolísala a jednu nohu posunula trochu dozadu,

aby udrţala rovnováhu. Ale beda! Voda, ktorá pretekala týmito miestami, pomaly, ale isto

podmývala brehy a po kúskoch odnášala hlinu, ktorá tvorila základ brehu. Takýto breh

bol nespevnený a veľmi nebezpečný ! A práve na takomto brehu sa nachádzala mamka

s Katkou! No kto by si pri toľkej radosti uvedomoval, aké nebezpečenstvo mu hrozí pri

brehu vody takého krásneho vodopádu? Asi nikto. Zodvihla som hlavu od fotoaparátu

a pozrela sa pred seba. Neviem prečo, ale v kostiach ma aţ zamrazilo. No o chvíľu mi uţ

bolo všetko jasné. Mamkina noha sa mykla a výraz jej tváre hovoril za všetko. Silno stisla

sestrine drobné telíčko. Odrazu sme počuli uţ iba výkrik, ktorý nám trhal srdce.

Mamkine a Katkine telo prudko narazilo na hladinu studenej rozbúrenej horskej vody.

Odrazu obe zmizli pod vodou, no hneď nato sa opäť vynorili. V tej chvíli sa ocko rozbehol

ku mne. Pohľadom hľadal mamku a Katku.

Zatiaľ obidve unášal silný tok vody a ich volania o pomoc neutíchali. Ocko si aţ

vtedy uvedomil, kde mamka a Katka sú. Pozrel sa na mňa pohľadom, akým na mňa uţ dlho

nepozrel. Lauru mi vtisol do rúk a chystal sa skočiť do vody. No v tom som ho zadrţala

a rýchlo mu povedala: ,,Ocko, musíme privolať pomoc a tu pomoc zoţenieme jedine

mobilom, no svoj som si zabudla doma. Zo svojho mobilu musíš zavolať Horskú záchrannú

sluţbu. Sám ich nezachrániš! “,,Máš pravdu,“ povedal ocko, vytiahol mobil z vrecka a vloţil

mi ho do ruky. ,,Ale oni si budú myslieť, ţe iba ţartujem,“ povedala som tak rýchlo, ako

som len vedela. ,,Tak dobre. Urobím to ja.“ Zatiaľ čo ocko vytáčal číslo a rozprával sa

s nejakou tetou, mamka a Katka sa drţali veľkej skaly, čo vyčnievala z vody. Ocko

vysvetlil tej tete, čo sa vlastne stalo a povedal: ,,Moja dcéra vám presne, opíše kde sa

nachádzame.“ Podal mi mobil a vravel: ,,Musíš tej tete presne povedať, kde sme a oni tu

pošlú vrtuľník. Prosím ťa, daj pozor na Lauru. Ľúbim ťa! “ S rozbehom skočil do zurčiacej

vody. ,,Aj ja teba! “ zakričala som, ako som najviac vedela. Potom som tej tete

s presnosťou a podrobne vysvetlila, kde sa práve nachádzame. Povedala, ţe zo strediska

Horskej záchrannej sluţby k nám priletí vrtuľník najmenej do 10 minút. Keď som zloţila,

silno som zvierala Lauru v náručí. Ocko zatiaľ doplával aţ k mamke a Katke a spoločnými

silami, aj keď s veľkou námahou, doplávali k brehu. Všade vôkol nich boli samé skaly

a celý terén bol neprístupný. Ja som stála na brehu a pozerala na hodinky. Tých 10 minút

sa vlieklo ako 10 rokov. Ocko s mamkou sedeli na brehu a triasli sa od zimy. Mamka sa

sťaţovala na bolesti nohy a Katka plakala. Vtom sme nad svojimi hlavami začuli zvuk

vrtuľníka. Srdce mi poskočilo od radosti. Vrtuľník doletel aţ nad miesto, kde boli obaja

rodičia so sestrou. Ako som spomínala, celý terén bol neprístupný a záchranári by sa tam

pešo nedostali. Preto sa z vrtuľníka spustil jeden zo záchranárov a po jednom vytiahol

všetkých stroskotancov do bezpečia. Po mňa a po Lauru prišli dvaja záchranári pešo po

chodníku cez les. Boli sme vystrašené a Laura vzlykala.

Neskôr, keď sme uţ všetci boli v teple a pili čaj na lavičke nemocničnej chodby,

prisadol si ku mne ocko a do ucha mi pošepol: ,,Som na teba nesmierne pyšný! “ A vtisol mi

obrovský bozk na líce. Vtedy k ockovi podišiel veliteľ Horskej záchrannej sluţby

a povedal mu sumu, ktorú bude musieť zaplatiť za tento nesmierne zloţitý zásah. Keď

ocko počul sumu, nebolo mu všetko jedno. Potom sa ho veliteľ spýtal, či sme uzavreli

nejaké poistenie spojené s týmto výletom. Ocko chvíľu rozmýšľal a potom povedal: ,,Áno,

manţelka niečo vybavovala. Nie som si istý. Idem sa s ňou poradiť.“ Ocko odišiel na

nemocničnú izbu, kde leţala mamka so zlomenou nohou a niekoľkými modrinami. Katka

leţala na posteli vedľa nej, no ona bola iba podchladená. Ocko sa mamky nesmelo spýtal,

na čo sa vzťahovalo poistenie, ktoré vybavila. Mamka povedala, ţe na všetko, čo sa v ten

deň stane. Ockovi sa objavil mimoriadne veľký úsmev na tvári. No akoby aj nie! Veď za

toľko peňazí, koľko by musel zaplatiť z vlastného vrecka, by si pokojne mohol kúpiť

auto. Ale pri tomto poistení uhradí všetko poisťovňa.

A vďaka tomu, ţe sa mamka nedala ovplyvniť ockovým postojom k poisteniu pri

výlete do hôr, urobila to, čo povaţovala za správne a vybavila všetkým jednodňové

poistenie, sme ušetrili niekoľko tisíc eur. No a dobrá správa je, ţe vďaka maminému

konaniu zmenil ocko svoj postoj k poisteniu pri ceste do hôr a poprosil mamku, aby sa pre

zmenu ona nehnevala na neho. A povedal jej, ţe ju vezme spolu s nami na výlet

k niektorému z iných vodopádov. Ale mamka mu na to pohotovo a s úsmevom odpovedala:

,,Vodopády uţ nechcem v ţivote vidieť! “

Tak a teraz aj vy vidíte, ţe aj také mladé dievča ako som ja, môţe niečo vedieť

o poistení. A to o veľmi dôleţitom poistení – poistení pri ceste do hôr. A aké z toho

plynie ponaučenie? Nikdy neberte poistenie pri takýchto výletoch na ľahkú váhu

a nezabudnite sa poistiť aj keď ide len o jednodňový výlet do hôr. Nikdy neviete, čo sa

môţe stať. Nie nadarmo sa hovorí, ţe ISTOTA JE ISTOTA!

Patrícia Fogašová, VII. A

Vlastná tvorba

Krádež

Cŕŕŕn. Počujem zvoniť budík. Konečne je piatok, utešujem sa. Je šesť

hodín a deň sa len začína. Dnes máme len šesť hodín a dúfam, ţe to zbehne

rýchlo. Prvá matika... no comment.

Hodiny ubehli rýchlo, ale ešte máme teligu. Moje nové botasky si odkladám

do lavičky v chodbe. Ako obvykle si myslím, ţe sa telocvičňa zamkne. Nechce sa

mi cvičiť, ale po dohováraní spoluţiakov nakoniec cvičím. Pár kľukov, trochu behu

a nakoniec asi päť minút futbalu a je koniec hodiny, aspoň pre ostatných, lebo

pre mňa ešte nie. Čaká na mňa totiţ nemilé prekvapenie. Po prezlečení sa idem

rýchlo prezuť, pretoţe sa ponáhľam na autobus. Vchádzam do chodby a hľadám

svoje botasky, ktoré ale nevidím. Ide okolo mňa Andrej a pýtam sa ho, či ich

nevidel, ale vraví, ţe nie. Myslel som si, ţe je to ţart, ţe mi botasky ukryli, ale po

piatich minútach hľadania to vzdávam. Telocvičňa nebola na začiatku hodiny

zamknutá, lebo sa ešte na niekoho čakalo. A tak mi ich asi niekto šlohol.

Vystrašený, zničený ešte z telesnej výchovy sadám na autobus

a rozmýšľam, čo poviem doma. V kútiku duše ešte dúfam, ţe sa nájdu, ale uţ asi

ťaţko. Víkend som strávil premýšľaním, kto to mohol spraviť. Prišiel pondelok.

Som v škole. „Šťastie, ţe si poistený,“ hovorí mi triedna učiteľka. „Vyplatia ti

sumu vo výške ceny botasiek, ktoré ti ukradli.“ Triedna mi dáva papiere od

poisťovne, ktoré máme vypísať a doniesť na druhý deň. Asi po mesiaci mi prišiel

domov šek s peniazmi a mohol som si kúpiť nové botasky.

Po tejto udalosti si však dávam lepší pozor na svoje veci. Je to nanič pocit,

keď vás okradnú. Okrem toho odvtedy všetci dbáme na to, aby telocvičňa

nezostala ani na chvíľu odomknutá.

Ján ELIAŠ, VIII. C

Vlastná tvorba

O dievčati – záchranárke

Konala sa párty v lete.

Pýtali sa deti : „Chcete?“

Všetci uţ iba prikývli,

s radosťou sa tam vybrali.

Ţúrka bola v plnom prúde,

nebolo počuť o nude.

Otvárali sa uţ fľaše,

na rad prišli drogy naše.

Vôkol nich len samý dym,

tak omámil ich nikotín.

Jedno dievča protest dalo,

všetkých okolo vysmialo:

„Nemôţem tomu uveriť,

veď sa dá lepšie zabaviť.

Predsa len ţije kaţdý raz,

tak si svoj ţivot nepokaz.

Zobuďte sa, veru, kým je čas,

nepodľahnite tomu zas.

Na rodičov však pamätajte,

radšej sa o nich postarajte.

Asi neviete, čo potom ?

Môţete ostať za plotom.

Prosím, uţ sa spamätajte,

svoje zdravie si nedajte!

Dnešný svet vám rozum pletie,

kráti vás o chvíle pekné.“

Keď uţ dohovorilo,

netváril sa kaţdý milo.

Oni ju ignorovali

a ďalej si nalievali.

Dievča sa len rozplakalo,

smutne domov utekalo.

Prešli uţ dni, týţdne, roky.

Kam ich viedli všetky kroky ?

Tak dievča stretlo priateľov

zo ţúrky plnej rozpakov.

Tí sa triasli s fľaškou v ruke

a jedlom dlho po záruke.

Stali sa z nich opilci

s modrinami na líci.

Závislí na alkohole

boli tieto deti choré.

A dievča im pomohlo vstať

a svoj ţivot si upratať.

Zaviedla ich k doktorovi,

začal sa im uţ deň nový.

No neskôr sa vyliečili,

kamoške sa odvďačili.

I dali si spoločný sľub:

Nefajči, nepi, dobrý buď!

Tak na to chceli zabudnúť,

ţe uţ nemali ţiadnu chuť.

Domov sa rýchlo pobrali,

rodičov s láskou objali.

Srdce dievčaťa sa pohlo,

urobilo to, čo mohlo.

Šťastím celá zaplesala,

o tom celom napísala.

Ako sa to všetko stalo,

veď predsa to význam malo.

Natália Ličáková, VIII.A

Vlastná tvorba Najbohatší pán sveta

Viete, kto je najbohatší na svete?

Pomôžem vám, lebo to asi neviete.

Drogy.

Človek, ktorý vezme drogy,

postupne zlým sa stane.

Tak isto si od neho

vyberajú privysoké dane.

Nemajú zľutovanie.

Berú lásku matky, otca, milujúcej ženy.

Človek sa potom len ťažko zmení.

Na zmenu treba silného ducha

a na to si len málokto trúfa.

Drogy sú prefíkanejšie,

ako si si myslel.

Pripravia ťa o všetko.

Aj o tvoju myseľ.

Drogy sú drahý špás.

Často na ne peňazí nemáš

a aj ku krádeži

sa odhodláš.

Vtedy tvoji priatelia a blízki

budú v tebe vidieť len trosku

zmenenú na nepoznanie.

Drogy ti zoberú všetko,

rodinu, priateľov i zamestnanie.

Otočia sa ti chrbtom všetci,

ktorí ťa poznajú

a svoju pomocnú ruku

ťažko ti viac podajú.

A zrazu budeš ten deň preklínať,

keď si drogu prvýkrát do ruky vzal

a na tie časy spomínať,

kedy si ešte šťastný život mal.

Preto nikdy nezober drogu.

Ako najbohatší sveta pán

zoberie ti všetko

a ty zostaneš na svete celkom,

celkom sám.

Patrícia Fogašová, VII. A

Prijmi radu

Droga, tá je nebezpečná,

neodolá mladá slečna.

Ani chalan neodmietne,

v partii sa cíti biedne.

To je život mládeže.

„Polepšia sa ? Ach, kdeže!“

Ľudia len krútia hlavami

a pomáhajú radami.

Droga, látka návyková,

závislosť sa nedá schovať.

Deti strašne vyzerajú,

na okolie však nedbajú.

Myslíš, že aj ty to chceš ?

Na priateľov zabudneš.

Keď raz skúsiš závislosť,

život nemá budúcnosť.

Túto radu počúvni,

drogu radšej odmietni.

Snažím sa ti poradiť

a život tým zachrániť.

Prosím len ma vypočuj

a od drogy odbočuj.

Nehľaď na svet skazený,

ba urob ho nádherným.

Zuzana Marcinová, VIII.A

Nie drogám !

Na drogy si pozor daj,

Inak rovno všetko vzdaj.

Ešte nie je neskoro,

Drogy zahoď bleskovo.

Radšej si daj zmrzlinu,

Opäť získaš rodinu.

Gavalier si veru hej,

Ách, daj pokoj droge tej.

Maj svoj život rád.

Drž sa týchto rád!

Dominika Giňovská, VII.B

Vlastná tvorba

Dosť!

Blíţil sa deň, ktorý bol pre niekoho iného úplne celkom obyčajný. Pre mňa bol

výnimočný. Bol to deň mojich trinástych narodenín. A prečo ?

V tento nádherný deň som prvýkrát ochutnala „blaho“ cigarety. Nechcela som sa

cítiť trápne, keď mi ju ponúkli. Samozrejme, hlavnú úlohu v tom hrala frajerina. Veď

prečo by som nemohla aj ja, keď oni môţu? A začalo mi to celkom aj chutiť. Kamaráti mi

ponúkli ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu. Bolo to super byť konečne „dospelá“, ako som si vtedy

myslela. V skutočnosti som bola iba malé „zasrané“ dievčisko s cigaretou v hube. Ale čo

uţ? Pokračovalo to ďalej. Kaţdý deň cez prázdniny, kaţdé ráno pre školou, ale aj po

škole. Jednoducho „super“. Čoraz viac a viac som bola nervóznejšia a často aj veľmi

výbušná, keď som nemala pri sebe cigaretu alebo niekoho, kto by ju mal. Stratila som

mnoho dobrých kamarátok. Vtedy mi to bolo úplne jedno. Veď na čo mi budú také

kamarátky, ktoré ma nevedia pochopiť ?

Aţ raz som stretla Ivanu. Spoznali sme sa v letnom tábore. Na prvý pohľad sa mi

zdala úplne v pohode, a tak som sa jej začala zdôverovať. Neodsudzovala ma, ţe fajčím.

Bola ku mne milá a vţdy mi aj pomohla. Ale tábor sa skončil a ja som sa zase vrátila

k predchádzajúcej činnosti. Chýbalo mi to. Zapáliť si jednu–dve... Ivka sa mi vôbec

neozývala, aj keď mala moju adresu aj telefónne číslo. Ja som jej stále písala, ako som

na tom. Ale odpovede som sa nedočkala.

Aţ v marci tohto roku. Bola som naozaj šťastná. Moja super nálada potešila veľa

ľudí, mamku ... Dovtedy som preţívala peklo. Vţdy, keď som prišla domov zvonku alebo zo

školy odymená, mala som po chlebe. Mamka na mňa spustila paľbu naráţok a všelijakých

poznámok, aj keď to boli dobré rady. Ja som ju, samozrejme, neposlúchala. Ale aj tak sa

vo mne niečo konečne pohlo. Veď uţ sa musím konečne zmeniť, nemôţem tak ďalej ţiť,

treba mi prestať fajčiť a poteším tým mnohých ľudí, hlavne samu seba. V jednom

telefonáte s Ivkou, ktorá mi srdcervúco prehovorila do duše sa vo mne prebudilo niečo,

čo dosť dlho spalo. „Pozri sa okolo seba, aký je ten svet krásny a veľký. Určite chceš

v ţivote dosiahnuť veľa vecí, chceš si to váţne zničiť uţ teraz ? Všetky tvoje úţasné sny

a plány, o ktorých si mi hovorila ... Len sa pozri, koľko ľudí máš okolo seba. Chceš stratiť

aj ich ? A koľkí sa ti uţ otočili chrbtom : Naozaj, pouvaţuj o tom, čo som ti povedala!“

Mne to nedalo spávať, a tak som dosť dlho uvaţovala, aţ kým som nepovedala DOSŤ!

Chcem byť uţ normálne štrnásťročné dievča, chcem všetko to, čo som doposiaľ robila,

chcem začať znova. V prvom rade sa ospravedlniť ľuďom, ktorým som tým aj veľmi

ublíţila. Spravila som veľkú chybu, keď som ochutnala to svinstvo. Prišla som na to veľmi

neskoro, keď som ublíţila ľuďom, ktorých mám váţne rada.

Ale teraz je to, vďaka Bohu, všetko v poriadku a som naozaj veľmi šťastná. Mám

skoro všetko, ozajstných priateľov, rodinu a ešte veľa úţasných ľudí,

ktorí ma vo všetkom podporujú a veria mi. Aţ teraz som pochopila, ţe

ozajstných priateľov a šťastie sa nekúpi škatuľkou cigariet.

Mária Lešková, VIII.B

Vlastná tvorba

Drogy sú nebezpečné

Čítam encyklopédiu a práve o tom, aké sú drogy nebezpečné. Vtom zazvoní telefón.

-Prosím, – ohlásim sa.

-Ahoj, tu Janči, -ohlási sa aj druhá strana. –Nevieš, čo sa stalo? V rádiu hovorili

o nejakej lúpeţi a vraţde.

-Nie, neviem, -povedal som podľa pravdy, -čítam.

-Aha, tak nič...Ale ja idem na tréning a nemôţem počúvať rádio.

-Dobre, dobre, ja to popočúvam.

Zloţil som a nastavil som budík na pol. A potom som sa zahĺbil do čítania.

Budík zvoní! Rýchlo rádio.

-Správy, -ozvalo sa z rádia. –V Prešove neznámy muţ zavraţdil pracovníka banky

a odniesol si so sebou stotisíc eur.

Utekal som za Jančim.

-Nič viac o tom nehovorili? –zaujímal sa, keď som mu všetko rozpovedal.

-Nie.

-Škoda. Ale treba to prešetriť!

-Chceš sa stať detektívom alebo Old Shatterhandom? –spýtal som sa posmešne a ten

vrhol na mňa taký zúrivý pohľad, aţ som sa trhol. Odbehol som po bicykel, veď banka nie

je ďaleko.

Pri banke bolo asi pätnásť policajtov a skúmali okolie. Nevedel som, kam mám dať

bicykel. Šiel som za banku a hľadal som vhodné miesto na zaparkovanie. Konečne som ho

našiel. Bol to plôtik, ktorý sa napájal na banku. Neďaleko bol zadný vchod. Zamkol som

bicykel a šiel som sa poobzerať. Pri zadnom vchode som našiel nejakú tabletku. Nevedel

som, čo je to za druh, a preto som zašiel za jedným z policajtov. Mohla byť dôleţitá.

Policajt sa pozrel na mňa, na tabletku a skríkol:

-Kamaráti, moţno máme stopu! Chlapče, vieš, ako si nám pomohol?! Veď na tom sú

odtlačky prstov! Daj sem ruky, zoberieme si tvoje odtlačky, aby nepodozrievali teba.

Nemôţem uveriť, ţe sme natrafili na stopu! Ďakujem, chlapče, ešte raz.

Zobral mi odtlačky prstov a povedal, ţe keby som nebol prišiel, moţno by hľadali do

večera a zlodej a vrah by ušiel.

Na druhý deň počúvam správy a tu:

-Polícia chytila vraha a lupiča, ktorý bol nadrogovaný. Putá mu zaloţili pri nakupovaní

ďalších drogových tabletiek. Stopu a teraz uţ aj dôkaz našiel dvanásťročný chlapec,

ktorý sa tam prišiel poobzerať.

-Paráda, -povedal som nahlas, -tak ja som v rádiu.

O päť minút zazvonil telefón.

-Nevieš, kto to bol? Myslím toho chlapca?

-Neviem, ale viem, aké sú drogy nebezpečné.

Zvedú ťa na zlú cestu. TAK POZOR!

Daniel Imrich, VII. C

Vlastná tvorba

O pocitoch našich každodenných v IX. D...

Nádej nikdy nezmiera

Áno, to je správna viera

Dá sa preţiť iba s ňou

Ešte aj s láskou jedinou

Je to tak!

Patrícia DADEJOVÁ

Tak ţiť ako vo sne

Úsilím si pomôţem

Žiť tak, ako chcem

Byť tam, kde smiem

A takto si to predstavujem

Patrícia DADEJOVÁ

Ráno je to krásne

Ach, ja aţ ţasnem

Do školy uţ nejdem

Od radosti skáčem

Stará mama ma uţ čaká

Ťaţká práca ma neláka

Mária MUŠKOVÁ

Hnevám sa

Neustále, lebo

Ešte som nenašiel

Vinníka vhodného.

Jakub ČENGERI

Tak to veľmi chcem

Úţasne to vyzerá

Že keď na to pomyslím

Budem hneď v krásnom sne

Ako nádherná princezná

Jana ELIAŠOVÁ

Hádame sa deň čo deň

Neviem ani prečo, ale

Ešte stále dobre

Viem, ţe ťa aj tak milujem

Gabriela VOJTEKOVÁ

Trápilo ma niečo, čo som nevedel opísať

Úzkosť, strach, ale nie závisť

Žralo ma to v duši a nevedel som čo

Bola to túţba po šťastí, po láske

Aţ dnes som šťastný, mám prečo ţiť

Michal VEREŠPEJ

Som sama a srdce ma bolí

Mám hlavu plnú prianí

Úzkosť ma však utláča a dusí

Tak sa raz všetko vyriešiť musí

Oči mám plné sĺz a nevidím slnka jas

Kedy uţ príde ten radosti čas?

Miriam LEŠKOVÁ

Vlastná tvorba

Fantázia z uzdy pustená (alebo opakovanie písania i/y po mäkkých, tvrdých a obojakých spoluhláskach)

Kniha Víchor

Kde bolo, tam bolo, v jednej neveľkej príjemnej dedine ţili dve dievčatá. Volali sa

Laura a Kamila. Boli skromné, bystré a nenáročné.

Bývali oproti sebe, a preto mohli byť spolu kedykoľvek. Ţilo sa im dobre, aţ na

jednu osobu, ktorá im znepríjemňovala ţivot. Bol to Kamilin brat Peter, ktorý im vţdy

robil zlosť. Jeho reči boli veľmi pichľavé. Bol výmyselný a pyšný.

Raz sa Kamila a Laura nudili a povedali si, ţe si vytvoria vlastnú knihu. Nazvali ju

Víchor. Bola sivej farby a mala pokrčený obal. Do tej knihy si písali všetky klebety

a intrigy o svojich kamarátkach, spoluţiakoch, rodine i o Petrovi. Nikto o tej knihe

nevedel, iba ony dve. Skrývali ju pred kaţdým. No jedného dňa ju zabudli na posteli

a kým sa vrátili do izby, kniha zmizla. Hľadali ju všade a dlho, ale márne. Po knihe akoby

sa zľahla zem. Boli veľmi rozrušené, lebo vedeli, ţe keď sa niekto do tej knihy pozrie,

budú mať problémy. Jediná osoba, ktorá mohla knihu ukradnúť, bol Peter, ale radšej sa

ho na to nespýtali.

Na druhý deň išli do školy ako kaţdý iný deň. Lenţe ten deň nebol obyčajný,

pretoţe ich v škole čakalo veľké prekvapenie. Pred školou bol strom a na jednom krivom

konári visela ich kniha. Okolo nej boli vtáky, ktoré hvízdali, pískali, priam výskali. Pred

školou ich uţ vítal pán riaditeľ, ktorý vyslovil na ich adresu kritiku.

Kniha Víchor im poriadne rozvírila ţivot, ale čo uţ. Všetko zlé je na niečo dobré.

Dievčatá sa poučili a sľúbili, ţe ohovárať a intrigovať uţ nikdy nebudú.

Denisa Mitriková, IX. D

Vlastná tvorba

Fantázia z uzdy pustená (alebo opakovanie písania i/y po mäkkých, tvrdých a obojakých spoluhláskach)

Zlatobyľ

Čas príjemných letných dní sa práve začal. Vonku je veľmi horúco a dusno.

Napodiv aj ticho ako pred búrkou. Na pláţi víchor rozfúkal sivý piesok. Dokonca výskot,

piskot a hvízdanie vtákov uţ nebolo počuť.

Martin sa vybral na opustený ostrov hľadať povestnú zlatobyľ, odpradávna

pokladaná za rastlinu, ktorá ti splní jedno ţelanie. Poţičal si plť od svojho kamaráta

a bystrý ako ryba, pyšný na seba sa vybral na dobrodruţstvo. Ešte netušil, čo ho čaká.

Mal mnohé ţelania, ktoré si vypýta od zlatobyle: trebárs vodné lyţe, pekné

dievča, nový dom, najnovšie auto... Lenţe ţelanie sa mohlo splniť iba jedno.

Odrazu sa pekné letné počasie zmenilo. Slnko

sa schovalo, teplý vzduch vystriedal chladný, pichľavý

prievan. More sa začalo víriť a Martin zmizol vo

vlnách.

Prebral sa aţ na ostrove, na ktorý mal namierené,

a tam ho uţ vítal Macto, jeden z domorodcov. V ruke

drţal krivý konárik ako ţezlo. Martin ho vysmial

a ignoroval ho. V hlave mal iba svoju zlatobyľ.

Domorodci podali Martinovi koryto, na ktorom

mohol ísť domov, lenţe on zlatobyľ chcel za kaţdú

cenu. Keď ju našiel, okamţite si vypýtal nový dom.

Zlatobyľ mu to hneď splnila. Dom mal, ale na ostrove,

bez svojich priateľov, rodičov a príbuzných si ho

nevedel vychutnať. Svoj čin oľutoval, a tak sa

z arogantného chlapčiska stal dobrý človek.

Svoj dom daroval domorodcom, lebo jeho

ţelaním, skutočným ţelaním bolo, aby sa mohol vrátiť domov. A tak mu Macto dal do daru

ďalšiu zlatobyľ. Nie preto, ţe daroval domorodcom dom, domorodci poznali lúku plnú

zlatobyle a ten dom im nechýbal, ale preto, ţe sa dokázal zmeniť.

Martinovým ţelaním bolo dostať sa domov, zlatobyľ mu splnila ţelanie a ešte

večer pred zotmením bol doma so svojimi blízkymi.

Patrícia Dadejová, IX. D

Vlastná tvorba

Fantázia z uzdy pustená (alebo opakovanie písania i/y po mäkkých, tvrdých a obojakých spoluhláskach)

Pyšný syseľ

Bola raz jedna malá dedinka uprostred mesta, v ktorom býval hmyz a syseľ. Bol

príjemný deň, fúkal vietor. Syseľ bol veľmi maličký, ale chytrý a bystrý. Rád robil zle

a na zlosť iným. Tešil sa z toho a vtedy sa ozýval jeho smiech piskľavý ako siréna. Zo

všetkého sa smial, aj keď to nebolo vôbec smiešne. Napríklad, ukáţeš mu prst a on sa ide

zájsť od smiechu.

Raz sa šiel poprechádzať dedinkou a čo nevidí?! Koryto plné víriacej sa vody a vo

vode plno hmyzu, múch a včiel. Syseľ, keďţe rád robil zle a na zlosť iným, skočil na

hranu koryta a voda sa vyliala. Hlupák! Lebo voda sa vyliala na neho, keďţe skočil na zlú

stranu. Plno múch v ústach, aţ mu jedna zaskočila. Včela skríkla: „Nejedz, dnes je

piatok!“ Ale sysľovi to bolo jedno, poriadne sa múch najedol. Nestihol sa však ani

poriadne postaviť na svoje nôţky... prenasledovanie! Rozmýšľal, kam zmizne, kam sa

skryje. Skrýšu si našiel v diere stromu. Bol rád, ţe uţ má pokoj. No vtom mu do ucha

zavrešťala opica s červeným zadočkom, ktorá si dole kmeňom zhadzovala modré banány,

a od toho skoro ohluchol. Vystrelil z diery ako strela. Ale nebol to koniec – všetok hmyz

ho čakal pri strome. Keď ich zbadal, vyškriabal sa na tenulinký krivý konárik, ktorý sa

vzápätí zlomil. Spadol z konárika pyšný syseľ. Nedopadol dobre. Ako padol, zlomil si

svoje maličké noţičky. Nemocnica čakala prichystaná. „Chudák!“ pomyslel si hmyz. Na

druhý deň prišli k nemu do nemocnice a uţ bol celkom vysmiaty. Skamarátili sa a teraz

spolu robia všetkým na zlosť.

Ţaneta Vojteková, IX. D

Vlastná tvorba

Poviedka pre mladých školákov (alebo opakovanie písania i/y po mäkkých, tvrdých a obojakých spoluhláskach)

Striga

Bola raz jedna striga. Ţila so svojím strýcom starigáňom v malom domčeku.

V jeden večer, kým bol strýc ešte v práci, poprala veci v koryte, upratala celý

dom, lebo zajtra mali mať hostinu. Keď otvorila poslednú skriňu, našla v nej veľa zlatých

dukátov. Vtom začula rinčať kolesá bričky. Rýchlo zatvorila skriňu a utekala k dverám,

aby privítala strýca starigáňa. Nachystala večeru a sadli si za stôl.

„Hm, tá bryndza chutí veľmi dobre,“ pochválil starigáň.

„Prepáč, ţe ťa vyrušujem pri večeri, ale vieš, ja som upratovala náš domček

a v jednej zo skríň som našla veľa zlatých dukátov.“

„Och, dúfal som, ţe to nenájdeš,“ povedal. „Ešte pred pár rokmi som bol na jednej

súťaţi, v ktorej som sa stal víťazom. Dokázal som najdlhšie visieť dolu hlavou na metle.

A za tie dukáty som nám chcel kúpiť nový domček. Malo to byť prekvapenie.“

„Ach, starigáň, ty si taký dobrý!“ zvolala. „Za to ti zajtra pripravím tvoje

obľúbené jedlo. Nakúpim veľa ryţe a uvarím ti rizoto.“

Simona VALIČKOVÁ, IX. B

Chorý strýc

Za jednou horou, za dvoma lesmi, za tromi morami je jedna dedina. V tej dedine

je domček, v tom domčeku je postieľka a v nej chorý strýc. Okolo strýca poskakuje

chlapček a v koryte má ryţu na rizoto. V špajze je bryndza na obed.

Chlapček je malý, slabý, a preto nevládze opatrovať strýka sám. Ľudia z dediny

pomáhali, ale nie veľa, lebo strýko tieţ veľmi nepomáhal. Preto chlapček musel ísť

popýtať o pomoc do mesta za horu. Cez horu ešte nikdy nešiel. Veľmi sa bál. Ale išiel.

Keď došiel do stredu hory, uvidel visieť z oblohy skriňu a v tej skrini bývali striga so

strigôňom. Popýtal teda ich a tí mu kázali zhrýzť strom ako bobor, ţe mu poradia.

Zhrýzol ho za rok a oni mu povedali, ţe strýkovi treba dať zelenú čerešňu a on

vyzdravie.

Naradostený šiel domov a stretol kráľa na bričke. Ale nič nedostal. Pokračoval

v ceste. Tesne pred dedinou natrhal zelené čerešne a ponáhľal k strýcovi. Strýc zjedol

všetky a hneď mu bolo lepšie. A tak ţili v šťastí a pohode, aţ kým nepomreli.

Daniel IMRICH, VII. C

Matematika na prázdniny

Pripravila: Mgr. Denisa Kováčiková

Pomôž nosorožcovi prejsť cez bludisko tak, aby sa dostal ku kríku, ktorý predstavuje jeho obed.

Nájdite štyri štáty (európske), ktoré sa ukrývajú v daných výrazoch. Názov vytvoríš tak, že použiješ všetky písmenká z daného výrazu.

SUMO KURN

KOOL NAD SH

Sú tieto čiary rovné alebo zakrivené?

...a teraz sa pozri na obrázok, keď je hore nohami...

Nájdi

rozdiely

pre nemčinárov

Doplň do krížovky...

Es ist...

1. ... ein Milchprodukt und es beginnt mit K

2. ... ein Tier und es beginnt mit F

3. ... ein Stadtgebäude und es beginnt mit D

4. ... eine Herrenkleidung und es beginnt mit H und endet mit D

5. ... eine Damenkleidung und es beginnt mit K und endet mit D

6. ... eine Hauptstadt eines deutschsprachigen Landes

7. ... ein Getränk und es beginnt mit K und endet mit E

8. ... eine Zahl und es beginnt mit Z und endet mit I

9. ... eine Jahreszeit beginnt mit H und es und endet mit T

10. ... ein Gericht und es beginnt mit R und endet mit S

11. ... ein Haustier und es beginnt mit P und endet mit D

12. ... ein Familienmitglied und es beginnt mit T

2. Prelož nemecké slovesá a nájdi ich v osemsmerovke...

S Z Ť A V O C A R P arbeiten sammeln

I B A N M A Ť D Í O beginnen schlafen

B I V A P R Í S Ť Č bleiben schreiben

U E Á H Í L A A Í Ú essen sein

Č R R Z S Ť T T Ť V gehen spielen

I A P A Ť S A I A A haben sprechen

Ť Ť Z Č O Ť Č J V Ť hőren tanzen

Y D O A P I Ť E Ý A kommen trinken

B H R Ť V I E S B P lernen turnen

T A N C O V A Ť R S lesen wohnen

TAJNIČKA: _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ .

Pripravila: Mgr. Magdaléna Rusiňáková

pre angličtinárov

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10.

11.

12.

13.

Preloţ do angličtiny nasledujúce slová, doplň do tajničky a zistíš jej znenie:

1. smutný

2. pravítko

3. myš

4. paradajka

5. ukradnúť

6. dáţď

7. škola

8. dlhý

9. slon

10. ruţová

11. most

12. šťastný

13. peniaze

TAJNIČKA: _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ !!!

Pripravila: Mgr. Katarína Dolhyová

ŠKOLOVOLOVINY

Čo sme nechceli povedať,

ale stalo sa...

Utvor I sg. zámena tento: týmtom

Neologizmy sú neutvorené (novoutvorené!) slová.

Kompozícia tragédie: experimentácia, koalizácia, kríza, peperita, katastrofa.

Animovaný film je určený pre detského poslucháča.

Na príprave divadelného predstavenia sa podieľa aj hudobný výtvarník.

Urč jazykový umelecký prostriedok: kameň rozpráva. Odpoveď: vymyslené, kameň

nevie rozprávať.

Dráma ako literárny druh sa vymedzuje tromi základnými druhmi.

Muzikál je epický ţáner, ktorý sa vyznačuje spevom, tancom a hlasom.

Uveď aspoň jeden Bednárikov muzikál: Jozefov čierny dáţdnik. Bednárikov šál.

Dráma má stupňujúci dej.

Personifikácia alebo zásobovanie je...

Pomenuj noty podľa hodnoty: dvojciferná nota

Pri Roţňave sa nachádza Bombastická (Gombasecká) jaskyňa.

Z diktátu: táto voška (Boţka) kúpila sladký med.

Ešte z diktátu: Denne vymočíme (vylúčime) tri litre tekutín.

List má dve časti: listovú čerešňu a listovú stonoţku.

K nerastným surovinám patrí syr.

Baran

Máš pocit, že tvoji rodičia ti zasahujú do všetkého a tebe to už pomaly lezie na nervy.Vyčkaj ešte do konca školského roka, zbytocne sa nerozčuľuj!

Býk Cez leto máš naplanovanú ,,fúru" akcií. Len skús este potiahnut tento mesiac a zlepšiť si známky... Určite ti to pomôže:))

Blíženci V poslednom čase nie si istý, že konáš správne v každom smere. Skús sa zamyslieť, prečo sa ti aj niektorí ľudia, čo stáli pri tebe, otočili chrbtom... Vyhľadaj nejaký tabor pre ,,decká" a uži si leto:))

Rak Celý rok si vždy myslel/a len na školu a nič iné ťa nezaujímalo. Odreaguj sa pri skvelej opekačke s kamošmi, veď si určite máte veľa toho povedať...

Lev Mesiac dopredu si si plánoval akcie na leto. Niekedy je lepšie nič nerealizovat a žiť v prítomnosti... Neplanované veci vyjdu oveľa lepšie ako tie plánované... NAOZAJ!!

Panna V okolí sa objavil nový objekt a ty nevieš, ako sa mu prihovoriť... odváž sa, nič tým nepokazíš... Navrhni mu časom aj ,,stretko", možno ponuku

prijme:))

Váhy Cez prázdniny tvoj súrodenec odchádza na výmenný pobyt. Na rozlúčku by sa patrilo urobiť nejakú rodinnú oslavu, určite mu to urobí radosť:))

Škorpión Doma je už nejako ,,dusno" a ty sa radšej nechceš do toho miešať. Niekedy je lepšie, keď je viac hláv pokope, tak vyriešite problémy rýchlejsie. Veď sa nechceš zaťažovať cez leto...

Strelec Keď nemáš rozum, nemôžeš študovať, keď nemáš srdce nemôžeš milovať. Tak vystreľ zo srdiečka...

Kozorožec Chceš urobiť niečo veľké? ... Umy slona! :-) A chcel by si ešte k tomu aj pohnúť svetom?... Kúp si glóbus.

Vodnár Škola ťa už asi nezaujíma, lenže... Skús sa venovať aj jej a ,,nelietat". Uvidíš, nezaškodí ti to!

Ryby Na vašu ulicu sa prisťahovali noví susedia a v okolí nikoho nepoznajú.

Si spolocenský typ, tak skús ich uviesť do obrazu...

Vaša veštica Lenka