Fajnorovo nábrežie 5, 814 75 Bratislava, SRTelefón/Fax IČO E-mail Internet+421/02/52 96 80 33+421/02/52 96 84 42

030775396pestuka@centrum.sk

fajnorka@fajnorka.skpestuka@centrum.sk

http://www.fajnorka.skpestuka@centrum.sk

vypracoval

Juraj P.2011

pestuka@centrum.sk

ROČNÍKOVÝ PROJEKT

Funkčnosť počítačov

Autor: Filip KováčTrieda: IV. BŠtudijný odbor: 2387 mechatronika

podpis

Interný konzultant: Ing. Zuzana HricováPracovisko: SPŠ strojníckaAdresa: Fajnorovo nábrežie 5

814 75 Bratislava

podpis

Dátum odovzdania: 21. december 2011Konzultant práce Juraj P.

Bratislava 2011

Abstrakt Táto práca obsahuje kompletné informácie o počítačovej technike - jej histórii,

stavbe a použití v praxi. Na začiatok si povieme niečo o histórii, o prvom počítači na

svete a jeho funkciou. Ďalej o základných pojmoch a rozdelením všetkých druhov

počítačov a ich generácií. Ďalej jeho stavbu a základné komponenty hardwaru.

Vysvetlenie funkčnosti softwaru jednotlivých časti a sekcii jeho využitia.

Mojím cieľom je urobiť prácu, ktorá obsahuje kompletné informácie ohľadom

počítačovej techniky a vypracovať ju vo forme webovej stránky, ktorá bude slúžiť ako

vzdelávací sektor pre ostatných žiakov školy a iných záujemcov. V podstate, urobiť

elektronickú encyklopédiu plnú informácií spolu s obrázkami a prílohami, ktoré budú

slúžiť ako učebná pomôcka.

2

Obsah

Úvod.........................................................................................................................4

1 Funkčnosť počítačov........................................................................................5

1.1 Dejiny počítačov...........................................................................................5

1.1.1 Počítačová kamenná doba.....................................................................5

1.1.2 Prvé mechanické kalkulátory................................................................7

1.1.3 Prvé programovateľné stroje.................................................................8

1.1.4 Analógové stroje...................................................................................9

1.2 Rozdelenie počítačov..................................................................................11

1.2.1 Podľa spôsobu zobrazenia informácií.................................................11

1.2.2 Podľa spôsobu použitia.......................................................................11

1.2.3 Podľa ceny a výkonnosti:....................................................................11

1.2.4 Klasifikácia počítačov podľa generácií:..............................................12

1.3 Hardvér.......................................................................................................21

1.3.1 Počítač: Osobný počítač......................................................................21

1.4 Softvér.........................................................................................................27

1.4.1 Operačný systém.................................................................................27

1.4.2 Aplikačný softvér................................................................................28

1.5 Aplikácia počítačov....................................................................................28

2 Ilustrácie k textu.............................................................................................29

Záver......................................................................................................................35

Zoznam použitej literatúry..................................................................................36

Prílohy...................................................................................................................37

Príloha A – CD médium.......................................................................................37

3

Úvod

Počítač je zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií

vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. Počítače sa skladajú z

komponentov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné

vzťahy medzi týmito komponentmi dávajú počítačom schopnosti spracovávať

informácie. Ak je správne nakonfigurovaný (zvyčajne programovaním), možno počítač

použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému. Ak sa takto

nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém

vyriešiť alebo predvídať správanie systému.

Slovo Počítač (Etymológia)

Slovo "computer" sa v angličtine pôvodne používalo na opísanie osoby

zaoberajúcej sa umením. Oxfordský slovník angličtiny uvádza za prvé použitie tohto

slova na označenie mechanického počítacieho zariadenia na rok 1897. V roku 1946

však bolo zavedených niekoľko prídavných mien umožňujúcich rozlíšiť medzi typmi

takéhoto zariadenia. Tieto prídavné mená boli analógový, digitálny a elektronický. Z

kontextu citácie je však zrejmé, že tieto termíny sa používali už pred rokom 1946.

4

Obrázok 1: Na obrázku je ENIAC 1946 (používaný na výpočet dráhy striel) spolu s jeho

operátormi

5

1 Funkčnosť počítačov

Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa

nazýva veda o počítačoch alebo počítačová veda. Súbor vedeckých disciplín a

špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa

nazýva informatika.

1.1 Dejiny počítačov

Dejiny počítačov je možné definovať ako obdobie, od kedy sa začal vývoj

počítacích strojov až do súčasnosti. Počítač sa dnes vďaka svojmu výkonu považuje za

univerzálne použiteľné zariadenie na automatické spracovanie údajov. V minulosti však

slúžil na to, aby človeku pomohol zrealizovať výpočty.

Rozdelenie podľa generácii:

Počítačová kamenná doba (1.1.1) Prvé mechanické kalkulátory (1.1.2)

Prvé programovateľné stroje (1.1.3)

Analógové stroje (1.1.3)

1.1.1 Počítačová kamenná doba

Vek najstaršej zachovanej mechanickej pomôcky Abakusu, ktorý slúžil na

uľahčenie počítania, sa odhaduje na 5 000 rokov.

Bola to drevená alebo hlinená doštička, v ktorej boli vyryté jarčeky a v nich sa

posúvali kamienky. Tie sa po latinsky volajú calculus (kalkulus) – odtiaľ máme meno

pre kalkulačku. Abakus (viď Obr. 2) sa používal v Starom Grécku a Ríme a dodnes sa

používa v Japonsku a v Číne.

Už od pradávna si počtári radi uľahčovali prácu, ktorú mali pri počítaní. Niektoré

výpočty, ktoré realizovali, by sa dali skutočne označiť za otrocké. Dokladom je aj

pergamen z 16. storočia, do ktorého neznámy benátsky mních primaľoval k zložitému

výpočtu obrázok galejí. Dokonca spôsob, akým v stredoveku delili, sa nazýval

galejným. Jediná pomôcka, ktorá počtárom uľahčovala prácu, bola tabuľka dopredu

vypočítaných hodnôt. Najstaršia takáto tabuľka, ktorá sa zachovala, pochádza zo 17.

storočia pred naším letopočtom. Neskôr sa postupne začali objavovať dômyselnejšie

6

tabuľky, ktoré pomáhali hvezdárom vypočítať dráhy nebeských telies. Išlo hlavne o

tabuľky druhých a tretích mocnín a trigonometrických funkcií.

Prvou mechanickou pomôckou, ktorá však významným spôsobom ovplyvnila

vznik mechanických strojov, boli Napierove kosti, ktoré vymyslel škótsky matematik

John Napier niekedy na konci šestnásteho storočia. Objav bol však zverejnený až po

jeho smrti v roku 1617. Mechanické kalkulátory, ktoré vznikli neskôr, sú len

zdokonalením tejto geniálnej myšlienky.

Obrázok 2: Abakus, ktorý slúžil na uľahčenie počítania, vek sa odhaduje na 5 000 rokov.

1.1.1.1 Napierove kosti

Napierove kosti bolo počítadlo vynájdené Johnom Napierom na uľahčenie

výpočtov. Boli zverejnené v jeho diele Rabdologiae spolu s inými počítacími

pomôckami. Umožňovali násobiť a deliť, ale dá sa pomocou nich zistiť aj druhá

odmocnina. Uľahčenie spočívalo v tom, že násobenie prevádzali na sčitovanie a delenie

na odčítanie. Treba ich odlišovať od logaritmov, ktoré umožňujú to isté a ktoré tiež

vynašiel. Ich princíp bol založený na objavoch matematikov Matrakci Nasuh a

Fibonacci. Tento spôsob násobenia bol už dávnejšie známy ako mriežkové násobenie.

Skladali sa z tabuľky s mierkou, do ktorej sa ukladali jednotlivé "kosti" pri počítaní. Tie

mohli byť z kovu, dreva alebo iných trvanlivých materiálov. Celá súprava bola ľahko

prenosná. Na jednotlivých "kostiach" boli vyznačené násobky čísla, ktoré bolo na vrchu.

Násobky boli rozdelené diagonálnou čiarou na desiatky a jednotky.

Pri počítaní pomocou napierových kociek sa na dve strany obdĺžnika (alebo

štvorca) zostavili čísla ktorých súčin sme chceli vypočítať. Potom sa na miesto so

7

súradnicami daných cifier umiestnila kocka s ich súčinom. Po zostavení celého

obdĺžnika stačilo urobiť súčet cifier po diagonále a poprípade pričítať prenos z

predchádzajúceho súčtu.

Obrázok 3: Zostavená tabuľka z Napierových kostí (kociek)

1.1.2 Prvé mechanické kalkulátory

Otcom éry počítacích strojov sa stal Wilhelm Schickard, ktorý postavil roku 1623

prvý mechanický počítací stroj. Ten používal ozubené kolieska určené pôvodne pre

hodiny – preto býva tiež nazývaný „počítacie hodiny“. Tento stroj slúžil na sčítavanie a

odčítavanie šesťiciferných čísel a vraj bol prakticky použitý Johannom Keplerom pri

astronomických výpočtoch.

 V tom istom roku keď Wilhelm Schickard zostrojil prvý počítací stroj sa narodil

významný francúzsky filozof, matematik, fyzik a konštruktér ďalšieho mechanického

počítacieho stroja Blaise Pascal. Svoj stroj zhotovil pre svojho otca, ktorý pracoval ako

účtovník v roku 1642 vo veku 19-tich rokov. Jeho stroj Pascalina slúžil ako prostriedok

na mechanické sčítavanie a odčítavanie čísel, ktorý sa osvedčil ako pomerne

pozoruhodný a presný prístroj s obmedzenými možnosťami. Aj napriek prekvapujúcej

rýchlosti a presnosti mnohí ľudia mali strach z tohto stroja, pretože niektorí úradníci sa

báli, že takýto výkonný stroj môže zapríčiniť stratu ich zamestnania. Z týchto dôvodov

Pascal mohol vytvoriť a distribuovať iba asi 50 kusov pascaliny.

1.1.1.2 Aritmometer

Aritmometer je mechanická kalkulačka. Tento prístroj skonštruoval Charles

Xavier Thomas a ako patent bol zaregistrovaný v roku 1820. Jednalo sa o mechanický

8

počítací stroj, predchodcu dnešných kalkulačiek. Zvládal sčítanie, odčítanie, násobenie

a delenie (delenie bolo možné robiť buď celočíselné alebo aj na desatinné čísla). Oproti

svojim predchodcom: Schickardovmu kalkulátoru, Pascalovej Pascalíne, Leibnitzovmu

kalkulátoru mal výhodu, že dával presné a spoľahlivé výsledky.

Obrázok 4: Aritmometer

1.1.3 Prvé programovateľné stroje

V roku 1801 vymyslel francúzsky vynálezca Joseph Marie Jacquard tkáčsky stroj,

v ktorom sa tkaný vzor vytváral pomocou dierkovaných kartičiek. Zmena kartičky

spôsobila to, čo by inak bolo možné urobiť iba prestavaním celého stroja. Ihly

prechádzali systémom dier na kartónových kartách, preťahovali nite a tak tkali látku.

Umiestnenie dier na kartách určovalo vzor materiálu, preto na výrobu nového návrhu

stačilo tkáčom vytvoriť novú súpravu kariet. Boli predchodcami neskorších diernych

štítkov, ktoré sa používali na programovanie počítačov. Jacquard vystavil a predal svoj

tkáčsky stroj priemyselníkom na svetovom trhu v Paríži v roku 1801. V priebehu 10

rokov sa predalo vyše 100 000 kusov tohto tkáčskeho stroja i napriek silnému odporu

tkáčov, ktorých tento stroj pripravil o prácu.

Obr. 1: Joseph Marie Jacquard - tkáčsky stroj

Technológiu Jacquardovho stroja v roku 1834 použil Charles Babbage, na

vylepšenie svojho diferenčného stroja.

Podnetom pre navrhnutie stroja boli časté chyby, ktoré sa nachádzali v

logaritmických tabuľkách. Pôvodný diferenčný stroj mal teda na princípe newtonových

diferenciálnych rovníc tabelovať logaritmy a trigonometrické funkcie aproximovaním

polynomických funkcií. Analytický stroj však už mal byť programovateľný. Mal byť

9

poháňaný parným motorom a rozmery 30x10 metrov. Vstupom pre zadávanie

programov mali byť dierne štítky a výstupom tlačiareň, ploter kriviek a zvonček. Stroj

mal tiež výsledok raziť na dierne štítky aby mohli byť neskôr znovu načítané. Stroj

počítal v desiatkovej sústave s číslami s pevnou rádovou čiarkou a mal dokonca i pamäť

pre 1 000 čísel, z ktorých každé mohlo mať 50 platných cifier. Stavba stroja bola ale

dosť nákladná preto Babbage požiadal o pomoc vládu. Potom čo projekt vládu stál 17

000 libier a stále nebol hotový, prestala sa oň zaujímať. Väčšina ľudí neprikladala

novému stroju žiaden význam. Jednou výnimkou však bola komtesa Ada Augusta

Lovelace legitímna dcéra Lorda Byrona, ktorá s Babbageom úzko spolupracovala.

Navrhla niekoľko programov pre tento stroj, a preto je považovaná za prvého

programátora na svete. Analytický stroj však nikdy nebol dokončený, pretože

mechanické zariadenia požadovali presnosť a technológie, ktoré neboli v 19. storočí

dostupné.

1.1.4 Analógové stroje

Názov „analógové počítače“ pochádza z pojmu analógia, čo znamená, že

naprogramovaný stroj sa chová tak ako v skutočnosti skúmaný systém. Jednotlivé časti

skúmaného systému sa modelujú elektrickými obvodmi, ktoré sa nazývajú „počítacie

jednotky“. Ich základnou časťou je presný jednosmerný zosilňovač, nazývaný

„operačný“ zosilňovač, so stabilnou nulovou hodnotou na výstupe v stave „naprázdno“.

V elektronických počítacích jednotkách sa číselná informácia (hodnota sledovanej

veličiny) zobrazuje analógovou veličinou – elektrickým napätím a matematické

operácie sa v nich vykonávajú analógovým spôsobom.

V roku 1886 James Thompson, brat Lorda Kelvina, vynašiel analyzátor, ktorý na

princípe analógie meranej veličiny a mechanického posunu umožnil zobrazenie hodnoty

meranej veličiny. Na základe tejto úvahy Vannevar Bush zostrojil v roku 1930 prvý

univerzálny dovtedy najpresnejší počítací stroj s názvom diferenciálny analyzátor (ang.

Differential analyser). Stroj dokázal riešiť diferenciálne rovnice s osemnástimi

nezávislými premennými.

Rozšírenie elektrického prúdu umožnilo zostrojenie analytických strojov, ktoré

pracovali na princípe analógie meraných veličín a veľkosti prúdu a napätia (čím väčšie

číslo tým väčší prúd a naopak).

10

1.1.1.3 Analógový počítač

je stroj používaný na modelovanie reálnych, ale aj teoretických systémov tak, že

výstupom z riešenia je spojitá funkcia popisujúca chovanie modelovaného systému,

reprezentovaná v čase sa meniacim elektrickým napätím. Číslicové počítače na rozdiel

od analógových modelujú algoritmus vedúci k riešeniu matematickej úlohy digitálne a

jeho výsledkom je diskrétne riešenie – množina hodnôt.

Špeciálnym prípadom analógových počítačov sú diferenciálne analyzátory,

konštrukčne navrhnuté jednoúčelovo na riešenie určitej triedy problémov. Analógové

počítače sa používali najmä na modelovanie systémov, ktoré sa dajú popísať sústavou

obyčajných diferenciálnych rovníc, parciálnych diferenciálnych rovníc, ale aj sústavou

lineárnych algebrických rovníc. Je možné na nich riešiť aj mnoho špeciálnych

problémov, ako harmonická analýza a syntéza, lineárne programovanie i modelovanie

impulzných systémov. Programujú sa elektrickými vodičmi – káblikmi, ktorými sa na

programovacom paneli prepojujú počítacie jednotky (ktorý môžeme vidieť na obrázku).

Obrázok 5: Diferenciálny analyzátor na programovanie i modelovanie impulzných systémov.

11

1.2 Rozdelenie počítačov

1.2.1 Podľa spôsobu zobrazenia informácií

a) Analógové

- používajú pre sledovanie javu spojitého priebehu fyzikálnej veličiny,

- spracúvajú analógové hodnoty, ktoré sú väčšinou reprezentované veľkosťou

elektrického napätia,

- riešia matematicky formulované úlohy, najmä z oblasti automatizačnej a

regulačnej techniky, pre riadenie technologických procesov a pod.

- napr. analógový výstup majú ručičkové hodinky, ale používajú sa aj na niektoré

špeciálne účely ako riadenie v robotike a cyklotrónoch.

b) Číslicové (digitálne)

- pre sledovanie javu používajú vopred pripravené číslicové (digitálne) hodnoty

- riešia úlohy v oblasti vedecko-technických výpočtov, ekonomických výpočtov,

riadenia strojov.

c) Hybridné

- majú vlastnosti aj analógových aj číslicových počítačov.

1.2.2 Podľa spôsobu použitia

univerzálne počítače - používajú sa na riešenie úloh rôzneho typu

špecializované počítače - používajú sa na riešenie úloh jedného typu

1.2.3 Podľa ceny a výkonnosti:

mikropočítače – najlacnejšie a najmenej výkonné počítače

minipočítače

strediskové počítače

superpočítače.

12

1.2.4 Klasifikácia počítačov podľa generácií:

Obdobie priemyselnej veľkovýroby počítačov sa delí na etapy vývoja na takzvané

Generácie počítačov.

1.1.1.4 Prvá počítačová generácia (40.-50. roky)

Počítače prvej generácie používali elektrónky, zavedené Atanasoffom a Berrym.

Elektrónky sú elektrické spínače, ktoré pracujú oveľa rýchlejšie ako mechanické

spínacie zariadenia. Stroje s elektrónkami môžu vykonávať tisíc individuálnych operácii

za sekundu. Bohužiaľ elektrónky sa prehrievali, čo zapríčinilo, že sa skoro vypálili. A

tým aj časté poruchy a krátke elektrické výkyvy. Typický počítač prvej generácie mal

veľkosť obývacej izby.

So skorým príchodom počítačov prvej generácie, prišli i dierne štítky. Čítačky

diernych štítkov, ktoré mohli prečítať nepatrné dierky vyrazené do štítku, mohli

spracovať až 130 znakov za sekundu. Počítače prvej generácie nemali pamäťové

zariadenie, ktoré poznáme u dnešných počítačov. Veľa skorých počítačov používalo

magnetickú bubnovú pamäť na uskladnenie a spracovanie údajov.

13

Jednou z charakteristík prvej generácie počítačov je vstup do sveta komercie. Prvý

počítač, ktorý našiel uplatnenie v obchode a priemysle bol počítač UNIVAC, ktorý

vyvinuli J. Presper Eckert a J. Mauchly. Títo dvaja vedci sformovali a navrhli výrobnú

dielňu pre Univac. Počítač nebol limitovaný na jeden účel. Mohol počítať inventár,

kalkulovať mzdovú listinu, monitorovať príjmové účty a kontrolovať hlavnú účtovnú

knihu. Napriek tomu, že museli tento počítač obsluhovať tucty ľudí, robili prácu za

mnoho účtovníkov a účtovných revízorov.

Obrázok 6: Na obrázku je počítač URAL používaný na vyučovanie na Elektrofakulte SVŠT v

Bratislave

1.1.1.4.1 Elektrónky počítača

Jednotlivé počítacie jednotky boli umiestnené v plastových rámoch, vedľa seba v

troch veľkých skriniach. V nich boli aj elektrónkové zosilňovače usporiadané do

zásuvných jednotiek. Slúžili na generovanie impulzných prúdov do vinutí feritových

jadier, čiže ako zosilňovače taktovacej frekvencie na posuvné prúdy vo vinutiach

feritových jadier. Jedným zosilňovačom bol napájaný určitý počet logických prvkov.

Obrázok 7: elektrónky rôzneho druhu

14

1.1.1.4.2 Dierny štítok

Ako vstupná jednotka bol snímač diernych štítkov. Štítok vtedy ešte nebol

normalizovaný a mal stĺpce usporiadané do štvoríc a programovalo sa číslami v

hexadecimálnom tvare (v strojovom kóde). V jednej tetráde (štvorice) boli 4 bity a nimi

sa v dvojkovej sústave dala zapísať jedna šesťnástková číslica

(0,1,2,3,....,9,10,11,12,13,14,15).

Obrázok 8: Dierny štítok

1.1.1.4.3 Výstup výsledkov z počítača

Výstupnou jednotkou počítača ZRA-1 bola tlačiareň, s rýchlosťou tlače 150

riadkov/min. Vypočítané číslo bolo na výstupe z počítača v dvojkovo kódovanej

dekadickej sústave, kde jednej dekadickej číslici odpovedala jedna tetráda - podobne

ako pri diernom štítku. Tlačiarenský mechanizmus pozostával zo sústavy typových

koliesok, ktoré po obvode malo 16 (0 - 15) nasledovných typografických znakov

„ 0 9 8 – 7 * 6 * 5 ♦ 4 ♦ 3 2 1 medzera “

Pri tlači výsledku sa roztočili kolieska a logika tlačiarne dekódovala z binárneho

výstupu počítača znak, ktorý sa mal v danej pozícii v riadku vytlačiť. Keď bol oproti

tlačiacemu valcu práve dekódovaný znak magnet pritiahol koliesko k valcu a znak sa

odtlačil na papier cez farbiacu pásku ako u starých písacích strojov.

15

Obrázok 9: informačná páska ako výstup informácii z počítača

16

1.1.1.4.4 Prvý počítač na svete - ENIAC (1946)

Mal dĺžku tridsať metrov, dokázal si zapamätať len dvadsať čísiel a spotreboval

toľko energie, že by to stačilo na osvetlenie celej dediny. Dokázal však sčitovať,

odčitovať, deliť, násobiť aj počítať druhé odmocniny, a človeka tak prvýkrát odbremenil

od zdĺhavej manuálnej práce s číslami. Prvý elektronický počítač na svete oficiálne

spustili do prevádzky pár mesiacov po skončení druhej svetovej vojny.

(ENIAC bol určený na výpočty palebných tabuliek pre delostrelectvo americkej

armády za druhej svetovej vojny, ale vojna skončila skôr než mohol byť stroj vo vojne

využitý.)

Obrázok 10: ENIAC. Obrázok z Univerzity v Pennszlvanií a Michela T. Hubera.

Pennsylvánska univerzita dostala v roku 1943 úlohu zostrojiť počítač, ktorý by

dokázal počítať trajektórie (vystreleného projektilu z dela alebo tanku) rýchlejšie, ale

dal by sa pritom použiť aj na iné výpočty. Prvé experimentálne elektronické počítače už

v tom čase existovali, žiaden však nemal výkon schopný skutočne pomôcť človeku -

nový stroj nazvaný ENIAC mal byť najmenej tisíckrát rýchlejší.

J. Presper Eckert a John Mauchly navrhli skutočné monštrum: Eniac vážil 30 ton a

obsahoval vyše 18-tisíc elektrónok. Použité súčiastky boli notoricky nespoľahlivé, a tak

17

bola väčšina inžinierov presvedčená, že gigant nemôže fungovať, pretože ho vždy po

krátkom čase vyhorené elektrónky vyradia z prevádzky.

Bez prestávky mohol byť zapnutý iba jednu hodinu, počas ktorej vypálil prádelný

kôš elektróniek. Počas tejto hodiny však bol schopný vykonať toľko operácií, koľko by

Aikenov mechanický počítač Mark 1 vykonával celý týždeň. Počítač bol teda zhruba

2000 krát rýchlejší. Dáta boli do počítača vkladané pomocou diernych štítkov.

Nevýhodou tohto počítača bolo to že pracoval v desiatkovej sústave a nemal dostatok

pamäte pre uchovanie univerzálnych výpočtových programov. Počítač bol využívaný

najmä armádou pre výpočet balistických dráh striel.

Hoci väčšina technických riešení Eniacu sa na ďalší vývoj počítačov neosvedčila a

inžinieri sa vydali inými cestami, Eniac sa stal prvým dôkazom, že skutočne možno

vytvoriť funkčný elektronický počítač s vysokým výkonom. Umožnil tak vznik nového

gigantického priemyslu informačných technológií a otvoril éru, v ktorej všetky väčšie

matematické výpočty za človeka prebrali stroje.

Obr. 2: ENIAC - na obrázku operátor vymieňa vyhorené elektrónky (celkový počet 19,000)

1.1.1.4.5 UNIVAC - prvý počítač určený na komerčné účely (1951)

John Presper Eckert a John William Mauchly dokončili prvý počítač určený na

komerčné účely s názvom UNIVAC (UNIVersal Automatic Computer). Počítač

obsahoval 5 600 elektrónok, 18 000 kryštálových diód a 300 relé. Mal taktovaciu

frekvenciu 2,25 MHz a vnútornú pamäť na 12 000 znakov. Bol vybavený sekvenčnou

pamäťou na báze piezoelektrických kryštálov, magnetickou páskou, a tlačiarňou. Tento

počítač bol prvým počítačom, ktorý obsahoval vyrovnávaciu pamäť typu buffer.

(Vyrovnávacia pamäť alebo hovorovo zásobník je spravidla vyhradená časť pamäte

určená na dočasné ukladanie dát pred spracovaním v tlačiarňach a niektorom inom

hardvéri to môže byť aj špeciálna malá pamäť s podobnou funkciou.)

* Obr. 5: Na obrázku vidíme Počítačovú jednotku UNIVAC *

18

1.1.1.5 Počítače druhej generácie (1959 – polovica 60. rokov)

Táto generácia bola charakterizovaná používaním tranzistorov namiesto

elektrónok. Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale mali mnoho výhod: boli

menšie, rýchlejšie, potrebovali menej elektrickej energie, boli spoľahlivejšie a

poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie. Pretože

tranzistory potrebujú menej energie ako elektrónky (asi 1/100 energie), druhá generácia

počítačov bola menej nákladná na obsluhu ako prvá generácia.

Obr. 3: Ukážka rôznych typov tranzistorov, konkrétne Tranzistor 2SD1887 T379

Tak ako počítače prvej generácie, počítače druhej generácie boli obmedzované v

typoch a množstve úloh, ktoré mohli vykonávať. V tejto generácii počítačov boli v

obchode najpoužívanejšie hlavne účtovnícke programy. Jeden z prvých typov

elektronického ukladania dát bol založený na malom magnete okrúhleho tvaru,

nazývaného ferit (core). Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia ako

bubnová pamäť z prvej generácie. Počítače druhej generácie sa vyznačovali využívaním

feritovej pamäte.

Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj

magnetického disku. Spracovanie magnetickej pásky bolo pomalšie, pretože na

obnovenie informácií magnetickej pásky počítač musel čítať pásku postupne. Počítač

číta pásky zo začiatku pásky až po miesto, kde boli informácie uložené.

Obrázok 11: Na obrázku počítač GIER v počítačovej sále ÚTK SAV okolo roku 1970. Vpravo

hlavný technik počítača Vladimír Babík

19

1.1.1.6 Tretia generácia počítačov (1964 – 1970)

Hlavným znakom tretej generácie je používanie integrovaných obvodov vo

výpočtovej technike. Integrovaný obvod pozostáva z tisícok obvodov vytlačených na

malú silikónovú kartu nazývanú čip. Výhoda čipov je tá, že jednoduchý čip môže

nahradiť tisíce tranzistorov. Používaním integrovaných obvodov počítače mohli

vykonať viac ako 2.500.000 operácií za sekundu. Integrované obvody sú viac

spoľahlivé ako tranzistory, pretože používajú menej elektriny a majú dlhšiu životnosť.

Počas roku 1960 IBM vyvinulo jednu z prvých počítačových rodín, série

centrálnych počítačov nazývaných System/360. IBM System/360 alebo S/360

pozostával zo šiestich vzostupne kompatibilných počítačov.

Pre túto kompatibilitu obchod mohol začať s malým počítačom a postúpil k

väčšiemu počítaču bez nutnosti zmeniť software a preškoliť počítačových operátorov.

Táto vlastnosť bola veľmi výhodná pre mnohých menších obchodníkov s menším

kapitálom.

1.1.1.6.1 Integrované obvody

Integrovaný obvod (skratka IO, Integrated Circuit - skratka IC) je zložitá alebo

jednoduchá elektronická súčiastka, ktorá v relatívne malom puzdre obsahuje viacero

(pri mikroprocesoroch až niekoľko desiatok miliónov) prvkov (predovšetkým

tranzistorov, diód, rezistorov a kondenzátorov).

Integrované obvody sa dnes používajú prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej

činnosti, kde sa využívajú elektronické prístroje. Väčšina typov IO je úzko

špecializovaná na určitú funkciu, od analógových obvodov ako sú zosilňovače až po

najzložitejšie číslicové obvody, ktorými sú mikroprocesory.

Obrázok 12: Malé integrované obvody v puzdre DIP

20

1.1.1.7 Počítače štvrtej generácie (1970 až podnes)

  Miniaturizácia integrovaných obvodov je charakteristická pre štvrtú generáciu.

Mikročip alebo mikroprocesor vykonáva milióny operácii za sekundu. Firma Intel

Corporation vyvinula prvý mikroprocesor, ktorý nazvala 4004, neskôr to bol o rok

neskôr 8008. Éru mikropočítačov zahájil mikroprocesor Intel 8080. Vážil iba niekoľko

gramov a zaberal niekoľko štvorcových centimetrov. V porovnaní so skoršími

počítačmi to bol obrovský prevrat. Elektronický čip je v dnešnej dobe výkonnejší,

ekonomicky dostupnejší a je menší ako minca.  

Obr. 6 Elektronický čip (názorný obrázok)

1.1.1.7.1 Ďalšia dôležitá vlastnosť štvrtej generácie počítačov

Dôležitá vlastnosť je ich neobyčajne rozsiahle využitie. Počítače môžeme nájsť

skutočne v každej malej firme, v každej škole a v miliónoch domácnostiach. Štvrtá

generácia počítačov dáva na výber aplikácie podľa účelov, nie len obmedzené aplikácie

ponúka napr. počítanie potravinárskych účtov, automobilovým firmám pomáha starať sa

o design nových modelov. Počítače sa používajú na úradoch, vo veľkoobchodoch, v

rôznych servisoch a vo všetkých druhoch podnikania. 

Obr. 7 Názorný obrázok IT pracoviska.

1.1.1.7.2 Rozvoj mikroprocesorov

Bol sprevádzaný rozvojom ďalšieho hardvéru. Čo sa týka podstaty pamäte,

moderné mikropočítače používajú pre vnútornú pamäť polovodiče (metal-oxide

semiconductor MOS). Je to špeciálny čip, ktorý zásobuje veľké množstvo informácií na

veľmi malé miesto. Obvody polovodičovej pamäte sú veľmi podobné mikroprocesoru

pripojenému k silikónovým čipom. Polovodiče sú veľmi rýchle, avšak sú nestále, teda,

pokiaľ je polovodič vypnutý, stráca všetko, čo je v ňom uskladnené. Všetky rozvojové

stupne technológií sprevádza pokrok v používaní externej pamäte a uskladnenie dát na

disk. Mikropočítače používajú okrem disku malý "floppy disk" ako formu prídavnej

pamäť pre uskladnenie dát. S mikropočítačmi, počítačovými programami muselo

existovať aj pravidelné ukladanie do pamäte (v určitých intervaloch), pretože pamäť

môže dosiaľ neuložené dáta stratiť a to vtedy, ak sa predčasne sám vypne. Dáta teda

môžu byť uskladnené na disku pre neskoršie použitie.

21

1.1.1.8 Piata generácia počítačov

Počítače piatej generácie sú zatiaľ hudbou budúcnosti. Niekedy sú opisované ako

stroje s umelou inteligenciou. Nech sa v ďalšej generácii stane hocičo, bude to pre ďalší

rozvoj vzrušujúce. Nové technológie budú riešiť mnoho dnešných každodenných

problémov. Ale predsa, s celým pokrokom technológie prídu aj nové obmedzenia a

problémy.

Obrázok 13: Na obrázku je názorná ukážka iPhone 5 - piatej generácii smartfónov tejto značky.

22

1.3 Hardvér

Hardvér (angl. hardware alebo HW) je súhrnný názov pre technické vybavenie

počítača a počítačových komponentov. Medzi hardvér patria všetky počítače a ich

súčasti, periférie (zobrazovacie jednotky, zariadenia na vstup a výstup údajov) a tiež aj

zariadenia, ktoré je možné pripojiť k počítaču. V úvodzovkách „všetko, čo sa dá

chytiť“, čiže všetko hmotné čo patrí k počítaču.

1.3.1 Počítač: Osobný počítač

Osobný počítač (Personal computer: PC) je počítačom určeným pre osobné

použitie, pre použitie jednotlivcom. Osobný počítač je štandardizovaný a integrovaný

mikropočítačový komplex, ktorý vychádza zo štandardov vytvorených IBM a   Apple.

Tento termín sa začal používať na konci sedemdesiatych a začiatkom

osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa prvé počítače dostali do domácností.

Prechod zo sálového do domáceho prostredia spôsobil aj zmenu v chápaní počítača z

vedeckého ponímania (počítač na vedecké výpočty) na zábavné zariadenie. Dnešné

osobné počítače sa v prvom rade používajú ako domáce zábavné elektrospotrebiče s

prístupom na internet, schopnosťou prehrávať a modifikovať multimediálny obsah,

slúžiace tiež ako spojivo medzi ďalšími zariadeniami – prehrávačmi hudby, filmov,

fotoaparátmi, televízorom a pod. Slúžia tiež ako sklad multimediálneho obsahu

(fotografie, hudba, filmy, texty a pod.)

Osobný počítač dneškaje postavený na báze procesorov architektúry x86, s

výkonnou grafickou kartou umožňujúcou prehrávať multimediálny obsah, s optickou

mechanikou umožňujúcou zápis na veľkokapacitné médiá (DVD, Blu-Ray), s

operačnou pamäťou rádovo - v stovkách MB, resp. jednotkách GB, s vysokokapacitným

pevným diskom - stovky GB, s možnosťou pripojenia do počítačovej siete a k internetu.

PC je tiež vybavené portami na pripojenie periférnych zariadení (vstupné a výstupné

periférie, ako aj zariadenia schopné komunikovať s počítačom – MP3 prehrávač,

mobilný telefón, a pod.). V oblasti programového vybavenia je najrozšírenejším

operačným systémom Windows od firmy Microsoft (verzia XP, Vista alebo 7), s

rozšírením až po úroveň monopolu. Druhou najväčšou skupinou sú Open Source

operačné systémy s jadrom Linux.

23

klasická zostava osobného počítača

Obrázok 14: klasická zostava osobného (PC) počítača sa skladá z:

1. Monitor

2. Matičná doska

3. Procesor

4. RAM

5. Rozširujúca karta

6. Zdroj

7. Optická mechanika

8. Pevný disk

9. Klávesnica

10. Myš

24

1.1.1.9 Zloženie osobného počítača

Ak hovoríme o dieloch osobného počítača, musíme oddeliť dve základné roviny –

softvér a hardvér. Hardvér zjednodušene je „železo“, to čo sa dá chytiť do ruky, to čo

„vdýchne ducha“, čo mu umožní pracovať je jeho softvérové vybavenie.

Takže začneme Hardvérom

Osobný počítač sa skladá zo základnej jednotky (systémová jednotka), vstupných a

výstupných zariadení.

1.1.1.9.1 Počítačová skriňa (case)

Je dnes obvykle vo forme tower (anglicky veža), čiže nastojato orientovaná

skrinka. Tento formát nahradil predtým najrozšírenejšie usporiadanie desktop (skrinka

naležato). Usporiadanie tower zaberá menej miesta, a je aj vhodnejšie z hľadiska

chladenia komponentov. Najbežnejšie používanou formou je minitower, čo je skrinka o

rozmeroch cca 520 x 520 x 210 mm. Obvykle je vyrobená z plechu. Má odnímateľné

veko (alebo bočné steny), ktoré po odstránení odhalia samotné šasi. Šasi je kostra skrine

s vytvorenými upevňovacími plochami a otvormi na a do ktorých sa pripevňujú všetky

interné mechanické a elektrické diely počítača.

1.1.1.9.2 Matičná doska (základná doska, motherboard)

Je v doska plošného spoja obsahujúca konektory a prípojné miesta všetkých

vnútorných periférií. Obsahuje soket na upevnenie procesora, pamäťového modulu,

zbernice na pripojenie rozširujúcich kariet, hodiny reálneho času, čipset (obvody

riadiace komunikáciu medzi komponentmi a vonkajším okolím), porty (konektory pre

pripojenie vstupných a výstupných zariadení – klávesnice, myši a pod. Obvyklé je aj

integrovanie rozširujúcich kariet priamo na základnú dosku (zvuková karta, sieťová

karta, modem, grafická karta a pod.).

*Obr. 4: *

25

1.1.1.9.3 Počítačový zdroj (power supply)

Je zariadenie modifikujúce napájacie napätie elektrickej rozvodnej siete, na

napätia potrebné pre jednotlivé komponenty počítača (matičná doska, mechaniky a

pod.). Dnešné zdroje majú príkon (výkon) 300-500VA.

Obrázok 15: Klasický napájací zdroj pre osobné počítače

1.1.1.9.4 Rozširujúce karty

Sú to externé moduly počítača vo forme karty, ktorá má na spodnej časti zásuvné

kontakty. Kontakty sa zasúvajú do zbernice matičnej dosky. Použitá karta musí

zodpovedať typu zbernice na matičnej doske. Najčastejšie používanou rozširujúcou

kartou je grafická karta, pomocou ktorej počítač zobrazuje na monitore. Ďalšími

príkladmi sú sieťová karta (pripojenie do počítačovej siete), zvuková karta (karta

vytvárajúca zvuky), TV karta (karta pre príjem TV signálu) a pod. Viacero rozširujúcich

„kariet“ – modulov sa pripája externe pomocou zbernice USB.

26

1.1.1.9.5 Procesor (CPU)

Alebo tiež centrálny procesor je „mozgom“ počítača. Pre procesor je na matičnej

doske pripravená pätica – konektor do ktorého sa procesor zasunie. Procesor vyvíja

veľké množstvo tepla a preto musí byť pri prevádzke neustále chladený. Procesor

vykonáva inštrukcie programového vybavenia a umožňuje chod celého počítača.

Obr. 8: Procesor (CPU) od INTEL: Core 2 Quad

1.1.1.9.6 Pamäť (RAM)

Je modul slúžiaci na uloženie dát počas chodu počítača. Je to malá doska plošného

spoja s pamäťovými čipmi. Umiestňuje sa do soketu (konektora) na matičnej doske.

Obr. 9“ Rôzne typy RAM. Z prava: DIP, SIPP, SIMM 30 pines, SIMM 72 pines, DIMM (168-

pines), DDR DIMM (184-pines).

1.1.1.9.7 Mechanika

Mechaník je viacero typov. Najčastejšie sa používa optická mechanika (číta a

zapisuje na optické disky (CD a DVD) a disketová mechanika (číta a zapisuje na

magnetické diskety). Mechanika je plechová skrinka s plastovým čelným panelom.

Mechanicky sa upevní do skrine a elektricky káblami prepojí s matičnou doskou.

Optická mechanika môže byť štandardu IDE (plochý kábel), alebo SATA (úzky kábel).

Napája sa zo zdroja. Zariadenie slúži na čítanie a zápis optických médií.

1.1.1.9.8 Pevný disk (hard disk)

Je zariadenie na ukladanie dát. Je to kovová skrinka veľkosti 3.5“. Disk sa

upevňuje do skrine a elektricky (plochým IDE káblom , alebo SATA káblom) prepojí s

matičnou doskou a napájacím zdrojom. Je na ňom uložené celé softvérové vybavenie

počítača.

Obr. 10: Pevný disk (hard disk) Interné - 3,5" HDD

27

1.1.1.10 Delenie zostavy počítača

1.1.1.10.1 Vstupné zariadenie

Vstupné zariadenie je periférne zariadenie osobného počítača, ktorá umožňuje

vstup údajov alebo signálov do počítača za účelom ich ďalšieho spracovania alebo ich

využitia pre riadenie počítača a k nemu pripojených zariadení. Vstupné zariadenie

transformuje informácie z “vonkajšieho” sveta do formy použiteľnej pre počítač.

Vstupné zariadenia často slúžia užívateľovi – človeku ktorý ich používa pre zadanie

príkazov, alebo ďalších informácií spracovávaných počítačom. Počítač odpovedá

užívateľovi pomocou výstupných zariadení počítača. Niektoré zariadenia sú

kombinované vstupno-výstupné zariadenia. Typickým príkladom vstupného zariadenia

je klávesnica, myš, mikrofón, skener, webová kamera.

1.1.1.10.2 Výstupné zariadenie

Výstupné zariadenie je periférne zariadenie počítača, ktoré umožňuje výstup

údajov alebo signálov z počítača. Výstupné zariadenie transformuje informácie z

počítača do formy použiteľnej pre človeka (alebo pre iné zariadenie resp. ďalší počítač).

najpoužívanejším výstupným zariadením je monitor (displej), a počítačová tlačiareň.

1.1.1.10.3 Iné zariadenie

Osobný počítač sa využíva aj ako zariadenie spracúvajúce, alebo ukladajúce údaje

pre iné zariadenia, ktoré nie sú typickými perifériami počítača. Príkladom je pripojenie

mobilného telefónu (ukladanie kontaktov, ich triedenie a odoslanie späť do telefónu),

spracovanie obrazu a zvuku pre multimediálne prehrávače (strihanie filmov, prevody

multimediálnych formátov, úpravy fotografií a ich tlač a pod.). Z tohto hľadiska je

počítač jedným z najvšestrannejších zariadení na komunikáciu vôbec.

28

1.4 Softvér

Fungovanie počítača nie je možné bez programového vybavenia. Samotný počítač

je kompilácia programovateľných obvodov, pamätí a úložísk, ktorá však nie je schopná

samostatnej práce. Pre svoju činnosť potrebuje základný tzv. operačný systém, na

ktorom bežia aplikácie – aplikačný softvér.

1.4.1 Operačný systém

Operačný systém (skratka OS) je základné programové vybavenie počítača. Je to

„rozhranie“, ktorým používateľ komunikuje s hardvérom. Operačný systém zabezpečuje

čiastočne komunikáciu s užívateľom prostredníctvom periférnych zariadení,

prideľovanie prostriedkov systému užívateľom alebo aplikáciám, prideľovanie času

užívateľom (tzv. timesharing) alebo aplikáciám (multitasking), organizácia programov a

súborov údajov na vonkajších pamäťových médiách, vytváranie a spúšťanie

užívateľských programov, diagnostické funkcie systému, ochraňuje systém proti strate

údajov pri výpadku napätia, proti neoprávnenej manipulácii, komunikáciu s inými

systémami (počítačmi) v sieti - pri použití sieťových operačných systémov. Operačný

systém sa skladá z jadra, používateľského rozhrania napr. GUI a ovládačov (softvér

prepájajúci špecifický hardvér s jadrom operačného systému).

V súčasnosti je najpoužívanejší operačný systém Microsoft Windows. Je to

viacgeneračný systém. Hlavnou jeho výhodou je rozšírenie, takže pre neho existuje

obrovské množstvo komerčného i voľne šíriteľného softvéru a aplikácií.

Najrozšírenejšou alternatívou MS Windows je operačný systém Linux. Podobne,

ako MS Windows dozrieva do stabilného a technicky vyspelého operačného systému,

tak aj Linux dozrieva po stránke užívateľskej prívetivosti a praktickej použiteľnosti.

Dnes už ide o konkurencieschopnú platformu. Hlavnou výhodou je, že je zadarmo, ale i

to, že preň už existuje veľké množstvo aplikácií z oblasti voľne šíriteľného softvéru.

29

1.4.2 Aplikačný softvér

V súčasnosti sú možnosti osobných počítačov také, že zahŕňajú takmer všetko, čo

sme schopní zadefinovať. Preto existuje i obrovské množstvo softvéru, ktoré tieto

predstavy realizuje.

1.5 Aplikácia počítačov

Prvé elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali

vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľov. ENIAC mal pôvodne počítať

balistické tabuľky pre delostrelectvo, ale počítal aj neutrónové hustoty prierezu pri

návrhu vodíkovej bomby. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom 1945 a januárom

1946 a bolo pri tom použitých viac ako milión diernych štítkov údajov. Ukázalo sa, že

návrh by zlyhal. Mnohé dnešné superpočítače sa tiež používajú na simuláciu účinkov

jadrových zbraní. CSIR Mk I, prvý austrálsky počítač s programom v pamäti

vyhodnocoval vzorky dažďových zrážok v spádovej oblasti Snowy Mountains pre

veľký hydroelektrický projekt. Iné sa používajú v kryptoanalýze, napríklad prvý

programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač Colossus,

postavený počas Druhej svetovej vojny v roku 1943. Napriek vedeckému zameraniu v

začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastí.

Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných

problémoch. Počítač LEO s programom v pamäti postavený v J. Lyons and Co. vo

Veľkej Británii bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na

iné úlohy 3 roky predtým, ako IBM postavili ich prvý komerčný počítač s programom v

pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále

menších organizáciách. Vynájdenie mikroprocesora v sedemdesiatych rokoch umožnilo

konštrukciu lacných počítačov. V osemdesiatych rokoch bol popularizovaný osobný

počítač na mnohé úlohy, vrátane knihovníctva, písania a tlače dokumentov, počítanie

predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane tabuľkových výpočtov.

30

31

2 Ilustrácie k textu

Obr. 1: Joseph Marie Jacquard - tkáčsky stroj

32

Obr. 2: ENIAC - na obrázku operátor vymieňa vyhorené elektrónky (celkový počet 19,000)

Obr. 3: Ukážka rôznych typov tranzistorov, konkrétne Tranzistor 2SD1887 T379

33

Obr. 4: Moderná základná doska, môžeme vidieť obrovské chladiace ventilátory

a chladiče, má veľmi málo jednotlivých a malú veľkosť.

Obr. 5: Na obrázku vidíme Počítačovú jednotku UNIVAC

34

Obr. 6 Elektronický čip (názorný obrázok).

Obr. 7 Názorný obrázok IT pracoviska.

35

Obr. 8: Procesor (CPU) od INTEL: Core 2 Quad

Obr. 9“ Rôzne typy RAM. Z prava: DIP, SIPP, SIMM 30 pines, SIMM 72 pines, DIMM (168-

pines), DDR DIMM (184-pines).

36

Obr. 10: Pevný disk (hard disk) Interné - 3,5" HDD

37

Záver

Vypracoval som vyše dvadsaťpäť stranový projekt o funkčnosti počítačov spolu

s informáciami, obrázkami a odkazmi na ďalšie články ohľadom na túto tému. Od

vytvorenia prvého počítača až po piatu generáciu počítačov, ktorá je ešte len na začiatku

vývoja. Snažil som sa pridať čo najviac užitočných informácii k tejto téme a čo

najkrajšie to popísať. Pridal som aj názorné obrázky a popisy pre jednoduchšie

porozumenie.

Ďalej som vypracoval webovú stránku, ktorá je aktualizovaná podľa projektu

a bude ďalej doplňovaná o potrebné informácie. Je totožná s projektom.

38

Zoznam použitej literatúry

Odkazy na webové stránky:

[1] Všeobecné princípy, Etymológia a Klasifikácia počítačov

http://sk.wikipedia.org/wiki/Počítač

[2] Rozdelenie počítačov

http://referaty.atlas.sk/ostatne/informatika/1272/rozdelenie-pocitacov

[3] Výpočtové stredisko SAV

http://www.vs.sav.sk/

[4] Prvý počítač na svete

http://encyklopedia.sme.sk/c/2591948/prvy-pocitac-na-svete.html

[5] Osobný počítač

http://sk.wikipedia.org/wiki/Osobn%C3%BD_po%C4%8D%C3%ADta%C4%8D

[6] Dejiny počítačov

http://sk.wikipedia.org/wiki/Dejiny_po%C4%8D%C3%ADta%C4%8Dov

39

Prílohy

Zoznam príloh záverečnej práce:

Príloha A – CD médium

Príloha B – Webstránka

Príloha A – CD médium

Na priloženom CD je nahraný dokument MICROSOFT WORD, ku dňu

21.12.2011.

Príloha B – Webstránka

http://funkcnostpc.nazory.eu/

40