Z TRENČIANSKOM KRAJI ROKU 2004 · na celkovú prašnosť (TSP), častice pod 10 µm (PM10) a častice pod 2,5 µm (PM2,5). Oxid siričitý (SO2) Patrí k typickým a najčastejším

KRAJSKÝ ÚRAD ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V TRENČÍNE

ZNEČISŤOVANIE OVZDUŠIA V TRENČIANSKOM KRAJI V ROKU 2004

OKTÓBER 2005

2

„Krajský úrad sprístupňuje informácie verejnosti

a najmenej raz ročne zverejňuje informácie o kvalite

ovzdušia a o podiele jednotlivých zdrojov na jeho

znečisťovaní.“

§ 32 ods.1 písm. a)

zákona NR SR č.478/2002 Z.z. o ovzduší

Rámcovou právnou normou v oblasti kvality ovzdušia na Slovensku je zákon

č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Tento zákon stanovuje ciele, definície a zodpovednosť

jednotlivých subjektov v oblasti monitorovania, hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia.

Podľa zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon

č.401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (§19,

ods.2, písm.d) má prevádzkovateľ veľkého a stredného povinnosť oznamovať obvodnému

úradu životného prostredia vždy do 15.februára bežného roka úplné a pravdivé informácie

o zdroji, emisiách a dodržiavaní emisných limitov a emisných kvót za uplynulý kalendárny

rok. Obvodný úrad životného prostredia spracované údaje predkladá v elektronickej forme

poverenej organizácii MŽP SR, ktorou je SHMÚ – správcovi centrálnej databázy Národného

emisného inventarizačného systému (NEIS). Množstvo emisií znečisťujúcich látok

emitovaných z malých zdrojov v priebehu jedného kalendárneho roka vyhodnocuje SHMÚ na

základe množstva a kvality predaných tuhých palív maloodberateľom a domácnostiam, ktoré

predkladajú obvodnému úradu životného prostredia jednotliví predajcovia a zo spotreby

zemného plynu pre obyvateľstvo.

Hodnotenie kvality ovzdušia vyžaduje vhodné monitorovanie koncentrácií

znečisťujúcich látok v ovzduší. V súčasnosti sa v Trenčianskom kraji nachádza päť

monitorovacích staníc – 4 patriace do národnej monitorovacej siete SHMÚ (Bystričany,

Handlová, Prievidza a od júla 2005 nová AMS na Hasičskej ul. v Trenčíne) a 1 patriaca do

monitorovacej siete mesta Trenčín (ul. Rozmarínova).

V tejto správe hodnotíme tieto znečisťujúce látky: oxid siričitý, oxidy dusíka, tuhé

znečisťujúce látky, oxid uhoľnatý a celkový organický uhlík.

V roku 2004 bolo v Trenčianskom kraji prevádzkovaných 1491 stacionárnych zdrojov,

z ktorých bolo 97 veľkých zdrojov (VZZO) a 1394 stredných zdrojov (SZZO). Ostatné zdroje

znečisťovania, tzv. malé zdroje, nie sú v tomto prípade uvedené, pretože sa nachádzajú

v kompetencii samosprávy miest a obcí, alebo spadajú pod iné rezorty.

3

Tabuľka 1 znázorňuje prehľad počtu stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia

ako aj ich prevádzkovateľov v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja v roku 2004.

Tabuľka 1: Veľké a stredné zdroje znečisťovania ovzdušia v Trenčianskom kraji (rok 2004) Okres Počet prevádzkov. Počet prevádzkov.

VZZO Počet prevádzkov.

SZZO Počet

zdrojov Počet VZZO

Počet SZZO

Bánovce n/B 56 5 55 124 5 119 Ilava 66 7 66 118 9 109

Myjava 60 7 57 121 7 114 Nové Mesto n/V 108 5 105 216 6 210

Partizánske 61 11 55 131 15 116 Považská Bystrica 62 7 58 87 8 79

Prievidza 150 13 146 280 27 253 Púchov 48 6 46 68 10 58 Trenčín 167 10 164 346 12 334 Spolu 778 71 752 1491 97 1394

Zdroj: NEIS

Stručná charakteristika hodnotených znečisťujúcich látok:

Tuhé znečisťujúce látky (TZL) Názov tuhé znečisťujúce látky sa vzťahuje na emisie širokého rozsahu vetrom

unášaných častíc od prachových častíc až po najmenšie a takmer neviditeľné častice s

veľkosťou 0,1 až 10 mm. Tuhé častice, ktoré predstavujú zmes látok pozostávajúcu z uhlíka,

prachu a aerosólov, vznikajú v doprave hlavne pri spaľovaní nafty.

Polietavý prach predstavuje sumu častíc rôznej veľkosti, ktoré sú voľne rozptýlené v

ovzduší. Ich pôvod je v rôznych technologických procesoch, uvoľňujú sa najmä pri spaľovaní

tuhých látok, sú obsiahnuté vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Do ovzdušia sa

však dostávajú aj vírením častíc usadených na zemskom povrchu (sekundárna prašnosť).

Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Zatiaľ čo väčšie častice (nad

10 µm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest s kašľom a kýchaním a

dráždenie očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest a

častice s rozmerom pod 2,5 µm môžu prestupovať do pľúcnych skliepkov a buď sa usadzovať

v pľúcach alebo aj prenikať do krvného obehu. Z tohto aspektu delíme ukazovateľ prašnosti

na celkovú prašnosť (TSP), častice pod 10 µm (PM10) a častice pod 2,5 µm (PM2,5).

Oxid siričitý (SO2) Patrí k typickým a najčastejším zložkám emisií. Najväčšie množstvá vznikajú pri

spaľovaní fosílnych palív. Oxid siričitý je plyn, ktorý reaguje s vodnými parami za vzniku

kyseliny. Jeho účinky na ľudský organizmus sa odvíjajú práve z tejto vlastnosti – pôsobí

4

dráždivo na dýchacie cesty a očné spojivky. Navyše jeho vdychovanie spôsobuje zužovanie

priedušiek. Cestná doprava sa podieľa síce len 3-6 %-mi na emisiách síry v Európe (veľká

väčšina emisií stále pochádza zo spaľovania uhlia).

Oxidy dusíka (NOx) Ku vzniku oxidov dusíka dochádza vždy pri zohriatí vzduchu, ktoré nastáva pri

spaľovaní palív. Jeho množstvo závisí na teplote procesu - čím je teplota vyššia, tým vyššia je

tvorba. V motorových vozidlách dochádza k tvorbe oxidov dusíka v dôsledku vysokého tlaku

a teploty v motore, pri ktorej reaguje dusík s kyslíkom. Viac ako 90% oxidov dusíka je

emitovaných vo forme oxidu dusného (NO). Vo vzduchu sa však tento plyn rýchlo mení na

oxid dusičitý (NO2). NO2 sa mení na kyselinu dusičitú , ktorá sa spája so vzdušnou vlhkosťou

a vedie ku vzniku tzv. kyslých dažďov, ktoré majú negatívny vplyv na organizmy a materiály.

Emisie N2O ničia ozónovú vrstvu a predstavujú tiež tzv. skleníkový plyn spôsobujúci

klimatické zmeny. Cestná doprava sa podieľa celosvetovo až 51% na emisiách oxidov dusíka.

V EÚ je tento podiel takmer dve tretiny, zvyšok pochádza z výroby elektriny a tepla. V

krajinách strednej a východnej Európy je to opačne. Ešte stále väčšina emisií dusíka pochádza

z výroby elektriny a tepla, významným zdrojom je spaľovanie zemného plynu.

Oxid uhoľnatý (CO) Oxid uhoľnatý je toxický plyn, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní a je súčasťou

výfukových plynov motorových vozidiel. Je toxický – preniká do krvi dýchacím traktom,

viaže sa na červené krvné farbivo za vzniku tzv. karboxylhemoglobínu, ktorý stráca

schopnosť prenosu kyslíka. Následkom je znížený prívod kyslíka do tkanív.

Celkový organický uhlík (∑C) Celkový organický uhlík je spoločný názov pre organické látky v plynnej fáze. Na

emitovaní tejto základnej znečisťujúcej látky sa podieľajú najmä spaľovacie procesy, lakovne

a čerpacie stanice pohonných hmôt.

Množstvo emisií, ktoré boli vypustené do ovzdušia v roku 2004, zachytáva

v územnom členení na jednotlivé okresy tabuľka 2. Zároveň pre porovnanie znečisťovania

ovzdušia v jednotlivých okresoch Trenčianskeho kraja v rokoch 2000 – 2004 je uvedená

tabuľka 3.

5

Tabuľka 2: Emisie v Trenčianskom kraji (rok 2004) TZL SO2 NOx CO ∑C

Okres t t.km-2 t t.km-2 t t.km-2 t t.km-2 t t.km-2 Bánovce n/B 20,35 0,044 3,67 0,008 23,37 0,051 90,72 0,196 4,98 0,011

Ilava 105,80 0,295 44,56 0,124 831,81 2,317 696,55 1,940 49,50 0,138

Myjava 5,85 0,018 3,17 0,010 22,54 0,069 24,35 0,075 20,44 0,063

Nové Mesto n/V 16,93 0,029 5,17 0,009 49,69 0,086 51,73 0,089 41,93 0,072

Partizánske 159,21 0,529 539,51 1,792 124,35 0,413 383,52 1,274 17,68 0,059

Považská Bystrica 25,66 0,055 108,32 0,234 100,73 0,218 97,64 0,211 31,90 0,069

Prievidza 1778,97 1,853 42433,13 44,201 5639,71 5,875 790,40 0,823 197,10 0,205

Púchov 44,70 0,119 119,65 0,319 527,38 1,406 58,73 0,157 39,92 0,106

Trenčín 98,26 0,146 210,31 0,312 1484,93 2,200 1737,95 2,575 39,16 0,058

SPOLU 2256 3,088 43468 47,009 8805 12,634 3931,6 7,3402 442,61 0,7811

PRIEMER 0,343 5,2232 1,4038 0,8156 0,0868 Poznámka: Údaje o množstvách emisií sú v t.rok-1

Zdroj: NEIS

Tabuľka 3: Emisie základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji (2000-2004) TZL SO2

Okres 2000 2001 2002 2003 2004 2000 2001 2002 2003 2004 Bánovce n/B 36,3 33,5 33,1 20,31 20,4 46 47,4 31,4 9,921 3,7

Ilava 339,3 145,7 151,8 215,4 105,8 174,7 50,1 28,9 74,85 44,6 Myjava 10,8 14,9 14,1 11,28 5,9 11,4 11,8 10,5 5,749 3,2

Nové Mesto n/V 20,8 23,9 28,2 19,02 16,9 14,4 22,9 19,3 11,55 5,2 Partizánske 101,8 201,9 183,7 197 159,2 318,3 651,3 598,2 813 539,5

Považská Bystrica 29,1 18,7 20,3 27,33 25,7 365,3 183,9 137,4 139,4 108,3 Prievidza 1184 1750 1540 1503 1779,0 25136 42202 36077 43674 42433,1 Púchov 75,9 68,9 68,5 52,58 44,7 148,2 189,7 373 361,2 119,6 Trenčín 149,3 139,1 121,8 111 98,3 228,9 198,1 185,1 169,4 210,3 Spolu 1947,7 2396,7 2161,5 2157,01 2255,7 26442,8 43557,2 37460,9 45259 43467,5

NOx CO Okres 2000 2001 2002 2003 2004 2000 2001 2002 2003 2004

Bánovce n/B 43,4 45,6 36,4 26,47 23,4 89,3 79,3 70,9 94,33 90,7 Ilava 763,5 1191 879,9 905,7 831,8 954 1081,5 649,3 338,8 696,5

Myjava 33,3 30,7 29,2 25,55 22,5 32,8 29 27,3 23,13 24,4 Nové Mesto n/V 41,3 58,7 55,7 51,77 49,7 52,1 79,3 63,7 52,23 51,7

Partizánske 80,4 150,5 137,7 152,6 124,3 262 508,1 457,8 495,2 383,5 Považská Bystrica 150,2 133,3 116,1 115,9 100,7 122 159,7 91,4 119,7 97,6

Prievidza 5971 6143 5830 5964 5639,7 1475 958,7 945,2 928,4 790,4 Púchov 564 515,7 541 551 527,4 135,8 118,6 149,5 93,42 58,7 Trenčín 1178 1242 1175 1410 1484,9 2372 1400,6 1367 1654 1738,0 Spolu 8825,7 9509,9 8800,9 9203,55 8804,5 5494,9 4414,8 3822,1 3798,74 3931,587

6

∑C Okres 2000 2001 2002 2003 2004

Bánovce n/B 13,6 15,9 51,9 40,43 5,0 Ilava 24,1 31,5 42,9 40,78 49,5

Myjava 6,7 9,9 15,3 11,37 20,4 Nové Mesto n/V 13,9 25,4 28,6 24,56 41,9

Partizánske 9,8 14,5 16,9 15,84 17,7 Považská Bystrica 26,8 30 32,4 29,58 31,9

Prievidza 138,9 173,6 155,7 173,4 197,1 Púchov 89,8 45 46 35,19 39,9 Trenčín 71,3 72,9 68,6 59,75 39,2 Spolu 394,9 418,7 458,3 430,94 442,61

Zdroj: NEIS Tabuľka 4: Medziročné porovnanie produkcie emisií v Trenčianskom kraji (2000-2004)

TZL SO2 NOx CO ∑C 2000 1 948 26 443 8 826 5 495 395 2001 2 397 43 557 9 510 4 415 419 2002 2 162 37 461 8 801 3 822 458 2003 2 157 45 259 7 908 3 799 431 2004 2256 43468 8805 3932 443

rozdiel rokov 2000-2001 449 17114 684 -1080 24 rozdiel rokov 2001-2002 -235 -6096 -709 -593 40 rozdiel rokov 2002-2003 -5 7798 -893 -23 -27 rozdiel rokov 2003-2004 99 -1791 897 133 12 2001 (% nárast, pokles) 23,0 64,7 7,7 -19,7 6,0 2002 (% nárast, pokles) -9,8 -14,0 -7,5 -13,4 9,5 2003 (% nárast, pokles) -0,2 20,8 -10,1 -0,6 -6,0 2004 (% nárast, pokles) 4,6 -4,0 11,3 3,5 2,7

Poznámka: Údaje o množstvách emisií sú v t.rok-1 Zdroj: NEIS

Medziročné porovnania produkcie emisií v Trenčianskom kraji (tabuľka 4) signalizujú

v rokoch 2000-2003 sústavný pokles oxidu uhoľnatého, aj keď tempo jeho znižovania sa

spomaľovalo. V roku 2004 však nastal 3,5% nárast.

Tuhé znečisťujúce látky zaznamenali po prudkom zvýšení v roku 2001 (23%) obdobie

poklesu úrovne TZL (roky 2002 a 2003). Tento trend sa v roku 2004 zmenil na rast (4,6%).

Vývoj produkcie emisií oxidu siričitého má v sledovanom časovom období

najalarmujúcejší charakter. V roku 2001 emisie SO2 zaznamenali nárast až o 65%, 14%

pokles v roku 2002 nemal trvalý ráz a v roku 2003 sa opäť zmenil na 21% nárast. Tento stav

zásadne nezmenil ani 4% pokles v roku 2004.

U oxidov dusíka sme zaregistrovali v roku 2001 8% nárast, ktorý vystriedal v rokoch

2002 a 2003 pokles úrovne emisií tejto znečisťujúcej látky. V poslednom hodnotenom roku

však nastala opäť zmena s viac ako 11% rastom.

7

Celkový organický uhlík1 zaznamenal pokles o 6% až v roku 2003, v roku 2004 sa

však opäť zmenil na 3% rast.

Nasledujúca tabuľka zobrazuje prehľad 5 najväčších znečisťovateľov v Trenčianskom

kraji a ich podiel na emisiách znečisťujúcich látok (pre veľké a stredné zdroje) za rok 2004.

Tabuľka 5: Päť najväčších znečisťovateľov v Trenčianskom kraji a ich podiel na znečisťovaní ovzdušia emisiami za rok 2004

TZL Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%)

Prievidza Novácke chemické závody, a.s., Nováky 989,10 43,85 Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 673,40 29,85

Partizánske Kvartet, Partizánske 135,93 6,03 Ilava Považská cementáreň, a.s., Ladce 62,27 2,76 Ilava DNV-energo, Dubnica nad Váhom 38,04 1,69 Spolu 1898,74 84,18

SO2 Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%)

Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 41 768,33 96,09 Partizánske Kvartet, Partizánske 453,11 1,04 Prievidza Handlovská energetika, s.r.o., Handlová 320,96 0,74 Prievidza HBP, a.s., Baňa Cígeľ, o.z. 302,53 0,69 Púchov Matador, a.s., Púchov 107,48 0,25 Spolu 42 952,41 98,81

NOx Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%)

Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 5 339,05 60,64 Ilava Považská cementáreň, a.s., Ladce 747,15 8,49

Trenčín Cemmac, a.s., Horné Sŕnie 770,07 8,75 Trenčín Vetropack, s.r.o., Nemšová 584,74 6,64 Púchov Rona, a.s., Lednické Rovné 395,16 4,49 Spolu 7 836,17 89,01

CO Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%)

Trenčín Cemmac, a.s., Horné Sŕnie 1 527,20 38,84 Ilava Považská cementáreň, a.s., Ladce 637,55 16,22

Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 493,86 12,56 Ilava Kvartet, Partizánske 323,65 8,23

Prievidza Novácke chemické závody, a.s., Nováky 75,36 1,92 Spolu 3 057,62 77,77

1 ∑C – organické látky, ktoré sú v odpadových plynoch v plynnej fáze vyjadrené ako celkový organický uhlík (TOC – total organic carbon)

8

∑C

Okres Znečisťovateľ t/rok Podiel (%) Prievidza SE, a.s., Elektráreň Nováky, o.z. Zemianske Kostoľany 124,03 28,78 Prievidza VÚ 1056 Zemianske Kostoľany 18,28 4,24 Púchov Continental Matador, s.r.o., Púchov 14,45 3,35 Púchov Matador, a.s., Púchov 13,46 3,12

Považská Bystrica Vojus, a.s., Považská Bystrica 11,9 2,76 Spolu 182,12 42,25

Zdroj: NEIS

Mapa 1 zobrazuje priestorové rozmiestnenie emisií TZL. Hodnotu 1 prekročil len

okres Prievidza (1,853), okres Partizánske (0,529) dosiahol druhé maximum.

V mape 2 sú znázornené merné územné emisie SO2. 7 okresov má hodnoty nižšie ako

1, okres Partizánske dosiahol hodnotu 1,792 t/rok-1.km-2 a okres Prievidza napriek svojej

najväčšej rozlohe v rámci kraja (960 km2) dosiahol alarmujúcu hodnotu 44,201 t/rok-1.km-2.

Merné územné emisie NOx zachytáva mapa 3. Najvyššie zastúpenie NOx za rok na 1

km2 je v okrese Prievidza (5,875) a Ilava (2,317).

V produkcii CO majú „poprednú“ pozíciu v Trenčianskom kraji okresy Trenčín

(2,575) a Partizánske (1,274). Ostatné okresy mali hodnoty pod 1 (mapa 4).

Merné územné emisie C sú najviac zastúpené v okrese Prievidza (0,205) a Ilava

(0,138).

ZÁVER

Trenčiansky kraj je rozdelený do deviatich okresov, ktoré sa nepodieľajú na celkových

emisiách Trenčianskeho kraja rovnomerne. Z územného začlenenia jednotlivých zdrojov

vyplýva, že väčšina emisií pochádza z okresu Prievidza. V okrese sú situované veľké

priemyselné zdroje, ktoré sú významnými zástupcami palivovo-energetického a chemického

priemyslu na Slovensku.

Tabuľka 6: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

TZL 4 720 5 763 2 978 4 641 1 948 2 397 2 162 2 157 2 256 SO2 55 990 53 792 46 459 49 863 26 443 43 557 37 461 45 259 43 468 NOx 8 396 8 903 8 576 9 065 8 826 9 510 8 801 7 908 8 805 CO 8 278 13 584 8 922 12 262 5 495 4 415 3 822 3 799 3 932

Zdroj: NEIS

Môžeme skonštatovať, že trend vývoja emisií za obdobie rokov 1996 až 2004 má

napriek určitým výkyvom klesajúcu tendenciu, najväčší pokles zaznamenali v roku 2004

v porovnaní s rokom 1996 emisie TZL (52,2%) a CO (52,5%). Najvýraznejší pokles (o 53%)

9

do roku 2000 v porovnaní s rokom 1996 zaznamenali emisie SO2, čo súviselo najmä

s opatreniami vykonanými v SE, a.s., ENO Nováky – odsírenie dvoch blokov ENO B.

Samozrejme k tomuto stavu určitou mierou prispeli aj opatrenia súvisiace s plynofikáciou

niektorých centrálnych tepelných zdrojov miest a niektorých obcí. Od roku 2001 však

nastupuje až 65% nárast v produkcii emisií SO2. Zvýšenie produkcie emisií SO2 je následkom

nárastu výroby elektrickej energie (z 1 879 383 GJ v roku 2000 na 1 952 916 GJ v roku 2001)

ako aj zvyšovania sírnatosti paliva.

Kvalita ovzdušia sa zhoršuje napriek tomu, že najvyšší prípustný obsah škodlivín vo

vzduchu sa stanovuje zákonmi a ich dodržiavanie sa sleduje. Veľmi dôležité je zabrániť

vzniku škodlivín. Možno to dosiahnuť využitím iných zdrojov energie (napr. slnečnej energie,

jadrovej energie, energie vodných tokov alebo energie horúcich podzemných vôd). Ak to

nemožno uskutočniť, musia sa škodliviny odstraňovať z odpadových plynov.

Množstvo oxidu siričitého možno výrazne znížiť budovaním odsírovacích zariadení v

teplárňach a elektrárňach. V súčasnosti má takéto zariadenie veľmi málo elektrární, pretože je

drahé. Aj elektrický prúd z elektrární, ktoré sú vybavené odsírovacím zariadením, je drahší.

Okrem odsírenia odpadových plynov treba výrazne znížiť aj množstvo oxidov dusíka

vo výfukových plynoch motorových vozidiel. Tento problém možno úspešne riešiť

používaním katalyzátorov výfukových plynov v motorových vozidlách.

Pokrok v moderných technológiách ukazuje oboje; výhody i nevýhody. Máme úžitok z

viacerých palív a viacerých dopravných prostriedkov, ale tiež máme problémy s väčším

znečistením. Dokonalé čistenie odpadových plynov v našej krajine znamená iba čiastočné

zníženie znečistenia ovzdušia. Tieto problémy možno riešiť iba medzinárodnou spoluprácou.

10

ZOZNAM PRÍLOH

Mapa 1: Merné územné emisie TZL v Trenčianskom kraji (2004) Mapa 2: Merné územné emisie SO2 v Trenčianskom kraji (2004) Mapa 3: Merné územné emisie NOx v Trenčianskom kraji (2004) Mapa 4: Merné územné emisie CO v Trenčianskom kraji (2004) Mapa 5: Merné územné emisie C v Trenčianskom kraji (2004) Mapa 6: Monitorovacie stanice kvality ovzdušia v Trenčianskom kraji Graf 1: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji (2000-2004) Graf 2: Počet ZZO v Trenčianskom kraji (2004) Graf 3: Počet VZZO v Trenčianskom kraji (2004) Graf 4: Počet SZZO v Trenčianskom kraji (2004) Graf 5: TZL v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004) Graf 6: SO2 v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004) Graf 7: NOX v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004) Graf 8: CO v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004) Graf 9: TOC v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004) Graf 10: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji (1996-2004) Tabuľka 7: Veľké zdroje znečisťovania ovzdušia v Trenčianskom kraji (2004)

ZOZNAM SKRATIEK:

NEIS – národný emisný inventarizačný systém TZL – tuhé znečisťujúce látky SO2 – oxid siričitý NOx – oxidy dusíka CO – oxid uhoľnatý ∑C – celkový organický uhlík VZZO – veľké zdroje znečisťovania ovzdušia SZZO – stredné zdroje znečisťovania ovzdušia SHMÚ – Slovenský hydrometeorologický ústav

POUŽITÁ LITERATÚRA:

Normy kvality ovzdušia, súčasný stav a vyhliadky, zdroje emisií v Trenčianskom kraji, kolektív autorov, Bratislava 2003. Znečisťovanie ovzdušia v Trenčianskom kraji, KÚŽP v Trenčíne, 2004. Údaje z NEIS databázy za roky 2000-2004, SHMÚ.

11

PRÍLOHY

12

13

Graf 1: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji (2000-2004)

0

5000

10000

15000

20000

25000

30000

35000

40000

45000

50000

2000

2001

2002

2003

2004

rok

t/rok

TZL SO2 NOx CO ? C

14

Graf 2: Počet ZZO v Trenčianskom kraji

8%8%

8%

14%

9%6%19%

5%

23%

Bánovce n/B Ilava MyjavaNové Mesto n/V Partizánske Považská BystricaPrievidza Púchov Trenčín

Graf 3: Počet VZZO v Trenčianskom kraji

5% 9%

7%

6%

14%

8%29%

10%

12%


Graf 4: Počet SZZO v Trenčianskom kraji

9%8%

8%

15%

8%6%18%

4%

24%


15

Graf 5: TZL v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004)

0

50

100

150

200

250

300

35020

00

2001

2002

2003

2004

rok

t

0200400600800100012001400160018002000

Bánovce n/B Ilava MyjavaNové Mesto n/V Partizánske Považská BystricaPúchov Trenčín Prievidza

Graf 6: SO2 v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004)

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

2000

2001

2002

2003

2004

rok

t

05000100001500020000250003000035000400004500050000


16

Graf 7: NOX v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004)

0

250

500

750

1000

1250

1500

2000

2001

2002

2003

2004

rok

t

5300

5400

5500

5600

5700

5800

5900

6000

6100

6200


*okres Prievidza kvôli vysokým hodnotám na vedľajšej osi

Graf 8: CO v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004)

0

500

1000

1500

2000

2500

2000

2001

2002

2003

2004

rok

t


Graf 9: TOC v okresoch Trenčianskeho kraja (2000-2004)

020406080

100120140160180200

2000

2001

2002

2003

2004

rok

t


17

Graf 10: Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok v Trenčianskom kraji (1996-2004)

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

rok

t/rok

TZL SO2 NOx CO

18

19

Tabuľka 7: VZZO v Trenčianskom kraji (2004) Okres Bánovce nad Bebravou

1 Podnik živočíšnej výroby Chov brojlerov Rybany 2 Mestská nemocnica s poliklinikou spaľovacia pec SP 304 3 TANAX, a.s. Energoblok 4 Agrovýkrm Rybany Chov ošípaných 5 Gabor Technológia výroby obuvi

Okres Ilava 1 DOPRASTAV OZ ŽILINA Obaľovňa bitúmenových zmesí 2 Považská cementáreň, a.s. Výroba cementu 3 Váh obuv s.ro., Kukučínova 477 Výroba obuvi 4 SLOVZINK BRATISLAVA Výroba ZnO 5 SLOVZINK BRATISLAVA Výroba náterových látok 6 METALURG Výroba ocele 7 NEMOCNICA S POLIKLINIKOU Spaľovňa odpadu špec.pre zdr.z 8 ZTS - ŠPECIÁL DM4a - Hala povrchové úpravy 9 DNV -ENERGO Závodná tepláreň

Okres Myjava 1 Nemocnica s poliklinikou Spalovňa odpadov 2 SVAMAN Bitúnok 3 AREPO - EKO Spalovňa nebezpečných odpadov 4 Peter Fabuš - FABUŠ Mäsopriemysel Myjava 5 SLOVARM Tavenie a odliev.mosadze - 092 6 KAMENEC Chov hovädzieho dobytka 7 ENERGOSAM Tepelný zdroj na spaľovanie ZP

Okres Nové Mesto nad Váhom 1 PDP Tematín Modrovka chov hospodárskych zvierat 2 PD Podolie chov hospodárskych zvierat 3 HYDROSTAV a.s.- v konkurze lakovňa 4 RADVAŇ s.r.o. chov hospodárskych zvierat 5 VACUUMSCHMELZE s.r.o. odmasťovacie a čistiace zariadenie KLN 6 VACUUMSCHMELZE s.r.o. lakovňa magnetov

Okres Partizánske 1 PD Chynorany Chov HD - Chynorany 2 Podnik živočíšnej výroby Chov hydiny, brojlery-Žabokreky n/Nitrou 3 ZEIS SLOVAKIA Výroba obuvi 4 RIALTO Výroba obuvi -VZ 5 Milan Král Výroba obuvi 6 PAS PLUS Zlievareň 7 VULKÁN Výrobňa lepidiel 8 VULKÁN Valcovňa centrálna 9 VULKÁN Lepiareň textilu

10 VULKÁN Výroba obuvi 11 Koželužne Group a.s. v konkurze Kotol R 35 t/h K1 12 KVARTET Tepláreň 13 AGRO - COOP Chov HD - Bošany 14 AGRO - COOP Chov HD - Janova Ves 15 BOŠIANSKA KOŽELUŽŇA Vyčiňovanie koží - ovčina

20

Okres Považská Bystrica 1 VOJUS, a.s. Lakovňa 2 Sauer-Danfoss a.s. Lakovňa - č.3102-98 3 PSL, a.s. Montáž ložísk 4 Měď Povrly Slovakia, a.s. Stará Zlievareň 5 Měď Povrly Slovakia, a.s. Nová Zlievareň 6 TEPLÁREŇ, a.s. Považská Bystrica Parná a horúcovodná kotolňa 7 HELPECO, s.r.o. Spaľovňa odpadov 8 MJM Kuco s.r.o. Chov hydiny

Prievidza 1 Vojenský opravárenský podnik 015, š.p. Lakovňa 2 VEGUM, a.s. Výroba a spracovanie gumy

3 VÚ 1056 Zemianske Kostoľany Skladovanie organických kvapalín v nádržiach s

pevnou strechou 4 SLOVASFALT, spol. s r.o. Obalovňa bitúmenových zmesí Nitrianske Sučany 5 MVDr. Vladimír Rybnikár Veľkovýkrmňa hosp. zvierat 6 Novácke chemické závody, a.s. Výroba chlóru a NaOH 7 Novácke chemické závody, a.s. Výroba HCl 32% 8 Novácke chemické závody, a.s. Výroba HCl 24% 9 Novácke chemické závody, a.s. Výroba trichlóretylénu

10 Novácke chemické závody, a.s. Výroba chlórparafínov 11 Novácke chemické závody, a.s. Výroba polymérov (PVC,PVAL/PVA 12 Novácke chemické závody, a.s. Výroba etylénchlórhydrínu 13 Novácke chemické závody, a.s. Výroba VC/EDC 14 Novácke chemické závody, a.s. Výroba karbidu vápnika 15 NAVI, spol. s r.o. Hydinárska farma 16 Technic Development Slovakia, s.r.o. Výroba obuvi 17 SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, a.s. ENO A-K1,K2,K3-granul.kotly 18 SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, a.s. ENO A-FK 1 -fluidný kotol 19 SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, a.s. ENO B-Bl.1,2-granul.kotly 20 SLOVENSKÉ ELEKTRÁRNE, a.s. ENO B-Bl.3,4 - granul.kotly 21 Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Úpravňa uhlia Handlová 22 Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Úpravňa uhlia BML 23 Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Úpravňa uhlia časť BC 24 Farma SPP Veľkovýkrmňa hosp. zvierat 25 Handlovská energetika, s.r.o. Tepláreň Handlová 26 ContiTech Sealing Systems Slovakia Výroba a spracovanie gumy 27 ContiTech Sealing Systems Slovakia Lakovne

Okres Púchov

1 Matador a.s. TEPLÁREŇ zemný plyn naftový a ťažký vykurovací

olej 2 Matador a.s. VÝROBA A SPRACOVANIE GUMY 3 Cestné stavby Žilina spol. s r.o. Obaľovacia súprava bitúmenových zmesí

4 Janek spol. s r.o. Výkrm brojlerov hydiny Hospodársky dvor Beluša

Rašov

5 Janek spol. s r.o. Výkrm brojlerov hydiny Hospodársky dvor Dolné

Kočkovce 6 Janek spol. s r.o. Hydinárska farma nosníc Púchov 7 Janek spol. s r.o. Odchovňa kurčiat Hrabovka 8 RONA a.s. Výroba skla a sklárskych výrobkov 9 Farma Janek spol. s r.o. Výkrm brojlerov hydiny Beluša Za Hliníkom

10 Continental Matador spol. s r.o. Výroba nákladných radiálnych autoplášťov

21

Okres Trenčín 1 LETECKÉ OPRAVOVNE š.p. LAKOVŇA 2 LETECKÉ OPRAVOVNE š.p. Odstraňovanie náterov 3 POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO VLÁRA VÝKRM BROJLEROV

4 POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO TRENČÍN

- SOBLAHOV FARMA OŠÍPANÝCH 5 CEMMAC, a. s. Výroba cementu 6 TRENS A.S. LAKOVŇA V HALE M2A 7 AGROKOMBINÁT A.S. VEĽKOVÝKRMŇA H0SPOD. ZVIERAT 8 MERKANTIL S.R.O. TLAČIAREŇ 9 KONŠTRUKTA - INDUSTRY A.S. Roštová striekáreň s odmasťovaním

10 KONŠTRUKTA - INDUSTRY A.S. Lakovňa s odmasťovaním 11 POVAŽSKÝ CUKOR A.S. TEPELNO-ENERGETICKÁ CENTRÁLA 12 VETROPACK NEMŠOVÁ, S.R.O. VÝROBA SKLA A SKLÁR. VÝROBKOV

Zdroj: NEIS, 2005.

Documents

Z TRENČIANSKOM KRAJI ROKU 2004 · na celkovú prašnosť (TSP), častice pod 10 µm (PM10) a častice pod 2,5 µm (PM2,5). Oxid siričitý (SO2) Patrí k typickým a najčastejším