Čís.44/12roč. „...premeňte sa obnovením mysle...“ Rok 2016

Novodobé sťahov. národov 02 Smer - totalita 03 Nie slovičkárenie, ale život 05 Dokonalá láska 06 To nie je všetko ! 07 Ako viete, tak robte 08 Život z viery 10 Biblické fakty o krstoch 12 Aktuálne o krste 13 Prorok Ezechiel 14 V n e b i 16 N e b o I 18 Nebeská chvála 19 Život v nebi 21 V prítomnost svätého Boha 23 Nebezpečí je skutečné ! 25 Uprchlíci a bouřici se moře 26 EURÁBIA 30 Horúce železo v Cirkvi 31 Po vytržení Cirkve 34 Božie slovo prináša záchranu 35 Zika vírus – rozsudok? 37 Brat Vasiľ 39 ................... .....................

......................................................Internet: ... .

.....www.zmenaarast.sk

..

....................Hospodin, verný Bože .

Hospodin, k tebe som sa utiekal, nech nie som nikdy zahanbený.

..........Zachráň ma svojou spravodlivosťou! ..Nakloň ku mne svoje ucho! Čím skôr ma zachráň! ..Buď mi opevnenou skalou, pevnosťou mojej spásy.

Veď ty si moja skala, moja pevnosť, pre svoje meno ma veď a sprevádzaj. Vysloboď ma zo siete, ktorú mi nastavili.

...........Ty si predsa moja pevnosť. Svojho ducha zverujem do tvojej ruky. Vykúpil si ma, Hospodin, verný Bože. Smiem jasať a radovať sa z tvojej milosti.

Zhliadol si na moju biedu , vedel si o mne, keď som bol v duševnej tiesni.

.---- (Žalm 31:2-6,8)

Z obsahu :

http://www.zmenaarast.sk/

Novodobé sŤahovanie národov? Do Európy prúdi desaťtisíce imigrantov z A-friky, Blízkeho a Stredného východu a európske krajiny si s nimi nevedia rady. Ide to veľmi rýchlo a náš svet sa nám mení pred očami. Niektoré ze- me utečencov nechcú prijať a iné im otvárajú svo-ju náruč. V Európskej únii to vrie. Česká republika sa vzpiera povinným kvótam voči prerozdelova-niu utečencov spolu so Višegrádskou štvorkou, teda so Slovenskom, Maďarskom a Poľskom. U-nia sa vyhráža odobratím financií zo štrukturál-nych fondov, pokiaľ sa neprijmú utečenci podľa kľúča, Ministri V4 sa bránia tým, že ide o systémo- vou chybu, ktorá nevyrieši samotný problém. Také riešenie je nastavením pravidla, ktoré by sa potom netýkalo len odhadnutých 120 tisíc utečencov, ale i tisícov ďalších v budúcnosti. CO sa to vlastne deje? CO sú to za ľudia, ktorí k nám prúdia? Sú to skutočne ľudia v núdzi, ktorí utekajú z vojnového utrpenia, alebo sú to ľudia, ktorí si chcú zlepšiť svo-ju životnú úroveň, alebo dokonca príslušníci Islam-ského štátu? Dať si odpoveď na túto otázku je dô-ležité, aby sme vedeli, aký zvoliť prístup k utečen-com. Sú to ľudia v núdzi, alebo sú to moslimovia, ktorí chcú plánovane islamizovať Európu cez man-želstvá s Európanmi, vlastnou reprodukciou či az-da aj rozpútaním občianskej vojny? A pokiaľ to sú skutočne ľudia, ktorí pomoc potrebujú môže ich Európa zachrániť? Môže sa do Európy presťaho-vať Afrika a celý Blízky východ? Aký by to malo dopad hospodársky, politicky, kultúrny či duchov-ný? Kresťania sú v prístupe k utečencom rozde-lení rovnako ako spoločnosť, a to práve z dôvodu, že nevedia, čo sú to za ľudia a aká je ich motivá- cia. Jedni strašia tým, že sú to teroristi s odhodla- ním podrezávať ľuďom krky. Iní vnímajú kresťan-skú zodpovednosť a sú za milosrdný prístup k chudobným. Ďalší hovoria, že nemáme hľadať politické riešenia, pretože sme príslušníci Božie-ho kráľovstva. Máme hľadať cestu k ich srdciam a prinášať im evanjelium. Ako to celé vidí Boh? Asi nebude jednoduché na tuto otázku odpove-dať a dlho nad tým premýšľam, čítam rôzne ko-mentáre a proroctvá a nemôžem povedať, že by som si vedel rady. Niečo málo však vidím a to chcem povedať. Európa opustila kresťanské ko-rene a vzdala sa Krista. Cielene a vedome. Boh

to vidí a hľadá spôsob, ako národy Európy pritiah-nuť k Sebe, ako im poukázať na dedičstvo otcov. Späť na základy, na ktorých bola postavená. Eu-rópa sa sama ženie do skazy a jedine Pán Ježíš Kristus ju môže zachrániť. Žiadny schopný politik, strana či národ. V duchovnom svete sa niečo pre-lomilo a vo viditeľnom svete je to vidieť na obrov-skom náraste prisťahovalcov do Európy. Či už je tento prúd plánovaný a riadený, alebo nie, je to vlastne jedno, pretože sem prúdia ľudia odlišnej kultúry i náboženstva. A svoje duchovné vnímanie si nesú so sebou. V tejto chvíli však nie je vopred rozhodnuté, čo bude ďalej. Faktom je, že tu sú. Záleží na tom, ako sa veci vyvinú ďalej. Stane sa imigrácia pre Európu požehnaním alebo kliatbou, súdom či milosťou? Pokiaľ sa kresťania vzchopia a povstanú v moci lásky a pravdy, použijú zbraň modlitby a vyjdú k týmto ľuďom, je veľmi dobre možné, že títo prisťahovalci budú oslobodení od náboženstva islamu, obrátia sa ku Kristovi a po-tom môžu byť i pre nás požehnaním. Takto sa to teraz deje v Nemecku či v Británii, kde vznikajú ce-lé nové zbory Iračanov, Írákistov, Afričanov a iné. To je veľká Božia milosť a je to v súlade s plánom Božím. Nebojme sa toho, preložme evanjelia do arabštiny a poďme medzi nich. Plán toho Zlého je opačný a môže to dopadnúť tak, že sa moslimo-via v Európe zorganizujú, spoja, získajú behom niekoľkých rokov politickú, ekonomickú i vojenskú silu aby spôsobili prevrat, vyvolať občiansku voj-nu a prevziať moc./Alebo vyvolajú totalitný režim - pozn.red./ To sa môže stáť veľmi rýchle, pokiaľ budú kresťania spať. Môže to byť aj zdĺhavý pro-ces. Ako sa k tomu postaviť? Rovnako ako v prí-pade Božieho plánu - modliť sa, činiť pokánie, zvestovať evanjelium a nepodliehať strachu. Vo Francúzku sú už teraz celé štvrte veľkých miest, kam sa polícia bojí chodiť, kde moslimovia nedo-držujú zákony domácej krajiny, ale riadia sa svo-jim právom šaría. A po celej zemi rastú mešity ako huby po daždi. Po vraždení v Charlie Hebdo po-volali bezpečnostné zložky do Francúzka Izrael-ské bezpečnostní agentúry, aby im pomohli bo-jovať proti teroristom. V Európe bude pravdepo- dobne veľmi rýchlo obdobná situácia ako v Izra-eli. Budú tu vedľa seba žiť moslimovia, kresťania, neveriaci a ďalší a štát sa bude musieť naučiť z-vládnuť takúto novú situáciu. Napr. v Izraeli žije mi-lión a pol Arabov a medzi nimi je mnoho teroris-

Zmena a rast 02 .

tov pripravených zabíjať civilistov. Je to dvadsať percent obyvateľstva Izraela a napriek tomu to Iz-rael zvláda. Áno, oddelil Západní breh Jordánu a Pásmo Gazy múrom, aby sa ochránil od najhor-šieho. Ale predovšetkým si vytvoril pevné pravid-la a systém, ktorý zaisťuje bezpečnosť pre všet-kých bez rozdielu náboženstva. Funguje to. A-však každý Arab, moslim, vie, že musí dodržiavať izraelské zákony. Nie je to iba dobrý systém ob-rany, ale tiež je do udržovania poriadku a bez- pečnosti zapojená občianska spoločnosť . Ale to sme odbočili. Môžeme vidieť, že je možné súžitie so synmi Izmaela a to i napriek tomu, že „je to člo-vek neskrotný a jeho ruka je proti všetkým a ruka všetkých je proti nemu“ (1.Mj.16:12). Tiež platí, že synovia Izmaela, Araby, sú Bo-hom chcení i napriek tejto svojej povahy a Boh ich miluje. Sám Boh chcel, aby tento národ povstal, hoci nechcel, aby Abrahám mal syna so svojou otrokyňou Hagar. Je napísané, že „Boh bol s chlapcom“ (1.Mj. 21:20). To je pre nás dôležité zi-stenie, pretože pokiaľ Boh je s chlapcom, máme aj my mať rovnaký postoj ako On. A tiež. Boh pred izraelským národom vyhnal obyvateľov zo zemi kenaanskej, pretože upadli do skazenosti. Dovŕšila sa tam miera Emorejovej nepravosti (1. Mj.15:16), preto upadli do kliatby a boli vykynože-ní. Na druhej strane už Mojžišov zákon vraví, ešte pred vstupom do Zasľúbenej zeme, aby Izraelci milovali hosťa vo svojej krajine, pretože ho miluje Boh, preto že sami tiež boli hosťami v Egyptské zemi. Áno, Egypt ich nakoniec zotročil a trápil, ale niekoľko storočia tam žili spokojne a egyptský kráľ im dával dokonca aj privilégia. Preto sami mali byť milosrdní k hosťom: „Boh neberie ohľad na osobu, dáva právo si- rôtkam aj vdovám, miluje hosťa, dáva mu ch- lieb a odev. Milujte teda hosťa, lebo ste boli hosťami v egyptskej zemi“ (5.Mj.10:18-19). Je jasné, že hostia, ktorí žili v Izraeli, boli od-lišného náboženstva. Židia aj napriek tomu ich mali podľa Božieho zákona láskavo prijať. Boh ne-robí rozdiel medzi ľuďmi a Ježíš zomrel na kríži rovnako za Žida i Gréka, Čecha i Araba. Aký si te-da urobíme záver? Čo máme robiť? Milovať pri- sťahovalcov a slúžiť im modlitbou a slovom pra-vdy, pretože ich Boh miluje. Modliť sa za ich spá-su, za zlomenie moci ducha lži a ducha islamu nad nimi. Za pozdvihnutie kresťanov k evanjeli-

začnej práci a praktické pomoci. Za priateľstvo medzi prisťahovalcami a Čechy. /Prevz.z Volání o polnoci DAVID LOULA/.

Smer – totalita

Je viac než užitočné poznať Pána Ježiša Kri-sta. Pretože platí: „3A večný život je v tom, aby poznali teba, je- diného, pravého Boha i toho, ktorého si pos- lal, Ježiša Krista“ (Jn.17:3). Pre znovuzrodeného kresťana je život podľa učenia a požiadaviek Pána Ježiša nielen samoz-rejmosťou, ale priam odpoveďou lásky. Totiž Pán Ježiš hovorí: „21Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého“ (Jn.14:21). Kázeň na hore, alebo učenie Pána Ježiša Krista je zapísané v Mt.5-7 kapitole, v ktorom za vrchol Možných požiadaviek na svoj vykúpený ľud sa dá prijať veta vyslovená v Mt.5:48. Ktorá znie: „48Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ O akomsi, ľahkomyseľnom, alebo prosperujúcom kresťanstve tu nie je žiadna reč, ale je tu reč o správaní sa plného zodpovednosti, radosti a lás-ky. Ak tieto požiadavky porovnáme so „Záko-nom“ daný Mojžišovi, tak musíme stáť v úžase, pretože Pán Ježiš vo svojich prikázaniach ďaleko prevyšuje mojžišovský „Zákon.“ A to všetko iba preto, aby sme boli blahoslavení. Aby láska Kris-tova tu nebola bez odozvy, ale aby bola tou naj-krajšou - opätovanou láskou. Toto pokladá za sa-mozrejmé aj Pán Ježiš vo svoj reči v Jn.14:21 vyš-šie citovanej. Kresťanstvo sa neustále vzďaľuje tomuto ideálu. Výsledkom čoho sú ústavné záko-ny a zákonodarstvo, ktoré neustále vynecháva kresťanské princípy života. V poslednom čase sa to veľmi jednoznačne preukázalo v európskej pre-ambule, z ktorej bol Pán Boh odstránený. Jedným slovom Európa ako taká jasne deklarovala za-vrhnutie Pána Ježiša Krista a tak Pán Boh dáva jasnú odpoveď v 2.l.Te:2:11,12,takto: „11Preto Boh na nich zosiela moc bludu, aby uverili lži12 a boli odsúdení všetci, čo neverili pravde, ale si obľúbili neprávosť.“ I keď mnohí vedia, že už dávno platilo:

Zmena a rast 03

http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=jhn&cislo_2=3&cislo_1=17&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=jhn&cislo_2=21&cislo_1=14&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=mat&cislo_2=48&cislo_1=5&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=2th&cislo_2=11&cislo_1=2&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=2th&cislo_2=12&cislo_1=2&hl_druh=0#ts1

„7To tajomstvo neprávosti už pôsobí, ale len skryte, dokiaľ nebude odstránený ten, čo to- mu zabraňuje.8A potom sa zjaví ten bezbož- ník, ktorého Pán Ježiš zahubí dychom svo- jich úst a zničí svojím slávnym príchodom;9to- ho, čo príde pôsobením satana s celou jeho mocou, znameniami a lživými zázrakmi,10a všemožnou neprávosťou bude zvádzať tých, čo hynú, pretože neprijali lásku k pravde, aby boli spasení“ (2.Te.2:7-10). Tajomstvo neprávosti začalo pôsobiť už od samé-ho začiatku a ap.Pavol to spoznal. To však nará-stlo a najväčší nárast prišiel ihneď po legalizova- ní kresťanskej viery v 4.storočí. List od ap. Pavla nemáme iba preto, aby sme vedeli, že on to poz-nal, ale preto, aby sme to my rozpoznali a to v pra-vý čas. Písmo nás často informuje o rôznych ve- ciach a pritom nám neudáva chronológiu udalos- tí. I v tomto liste máme vo v.11,12 informáciu, kto-rá sa udeje pred udalosťami opísaných v pred-chádzajúcich veršoch. To, čo nám pod pôsobením Ducha svätého píšu apoštolovia, je často napísa- né tak, akoby sme to napísali aj my. My nehľadá- me akýsi cestovný poriadok pre udalosti, ktoré sa dejú vo svete a často sa odohrávajú pred našimi očami. My iba sledujeme čo sa deje a porovná-vame s Písmom svätým a to je pre náš život vo viere veľmi úžitočné a potrebné. Tak to pozoruje-me, že žili naši predchodcovia a my ich spôsob i-ba nasledujeme. Bolo to vždy na prospech ľuďom žijúcim v hlbokm presvedčení, že Písmo je prav-divé, sväté a je tu pre nás. «Zbežný pohľad» Pán Ježiš prišiel na svet, aby založil Cirkev. Ap. pokračovali s úlohe, ktorú in Pán Ježiš, uložil. Už oni zistili, že ani nepriateľ „satan“ nespal, ale medzi pravých nasledovate-ľov a evanjelistov nasial aj falošných, čiže zvod-cov. Napriek prenasledovaniu útrap, ba až usmr-teniu veriacich kreťanstvo sa úspešne širilo z Je-ruzalema až po okraj sveta. Jedna cesta bola tá, ktorá mala možnosť, svoju históriu aj zdokumen-tovať, ale boli tu aj takí, ktorí neovplývali, ani bo-hatstvom, ani inetelektuálmi. Ten silný veľký prud sa dostával na scestie a často tu prichádzali tí, ktorých neskôr sme nazvali reformátormi. Ľudia, ktorí ako v SZ a v Izraeli boli prorokmi. Ich hlav-nou úlohou bolo varovanie pred hriešným životom a výzva k návratu a vernosti Božím požiadavkam.

Nastupilo aj mocné pôsobenie, ateizmu a liberali-zmu. Mnohé tieto odchýľky od pravovernosti pô- sobili viac menej zretelne, alebo aj nebadane. I dnes je tendencia zvodu a neprávosti čo najlep-šie sa zamaskovať tak, aby sa nik nevyznal a sa-dol tomu „zvodcovi“ na lep. Pretože islám, nie je kresťanstvo, Biblia, nie je Korán, ani Pán Boh Pí-sma svätého nie je ten istý ako „Alah.“ Nuž ani prorok mohamed nie je porovnateľný s Pánom Je-žišom Kristom. Jediným, ktorý dáva život večný a sám svoj život obetoval za hriešnych. Všimnime si, že také tendencie tu sú. Pros-me Pána Ježiša, aby nás zachoval a aby sme zo-stali tými fundamentalistami, ktorí stoja na pev-nom a nezmeniteľnom základe - Pánovi Ježišovi Kristovi. Mimo týchtozvodov je tu však ešte aj čo-si viac a nebezpečnejšie. «Život a materilizmus» Mali by sme si nielen uvedomiť, ale byť presvedčení o tom, že Pánu Bohu na nás záleží. Miluje nás na vystihnu-teľnou láskou. Iste poznáme známe slova z ev. Jn.3:16. Mali by sme si však uvedomiť, že ešte viac je vyjadrené v Lk.2118, a to: „18Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí“. To sú vešmi silné, ale aj platné slová. Nik a nič ich nezmení, ak mi vo svojej slobode sa nerozhodne-me inak. Potom nás Pán pustí ísť si svojou ces-tou. Teda „život,“ o aký život nám ide? O život s Pá-nom Ježišom, alebo bez Neho? Ak s Ním tak nás smrť, odchod z tohto materiálneho sveta nemá čo strašiť. Iba smrť večná, odlúčenie od nášho Spasiteľa, to je jediné, čo je tak strašné, že si to ani dobre nevieme predstaviť. Mali by sme brať vážne, to na napísané v Ga.5:16,17 : „16Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebu- dete spĺňať žiadosti tela.17Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si od- porujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli. A tiež: „6Veľkým ziskom je však zbožnosť spoje- ná so spokojnosťou.7Nič sme si totiž neprinie- sli na svet a nič si z neho nemôžeme odniesť. 8Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spo- kojní.9Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do osídel pokušenia a sú pod vplyvom mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré po- nárajú ľudí do skazy a záhuby. 10Veď kore- ňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túž- by po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spô-

Zmena a rast 04 .

http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=2th&cislo_2=7&cislo_1=2&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=2th&cislo_2=8&cislo_1=2&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=2th&cislo_2=9&cislo_1=2&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=2th&cislo_2=10&cislo_1=2&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=luk&cislo_2=18&cislo_1=21&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=gal&cislo_2=16&cislo_1=5&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=gal&cislo_2=17&cislo_1=5&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1ti&cislo_2=6&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1ti&cislo_2=7&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1ti&cislo_2=8&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1ti&cislo_2=9&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1ti&cislo_2=10&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1

sobili si mnoho bolestí“ (1.Tm.6:6-10). Mohli by sme sa nad týmito slovami aj viac za-myslieť, ale máme za to, že hovoria dosť jasnou rečou a každý vie, kde ho „topánka najviac tlačí. Chceme skôr povedať, že dôjde k nedostatku eš- te väčšmi z hľadiska materiálnych a k životu potre-bných a dôležitých vecí ako máme dnes. Už dnes a aj roky predtým sme mohli zaznamenať, že v niektorých častiach Zeme /Afrika/ ľudia umierajú od nedostatku základných potravín. Je to podľa Božieho slova a týka sa to času pred druhým prí-chodom Pána Ježiša. To sa podľa knihy „Zjave- nia“ ešte vystupňuje a rozšíri i do ďalších oblasti Zeme. Už dnes pociťujú ľudia neistotu z prežíva-nia a stupňuje sa strach zo smrti. Zatiaľ sme iba u väčšiny obyvateľov Zeme pri honbe za lepším a pohodlnejším životom a už sa odvraciame od Pána Boha. Nemáme pre Božie veci a Boží spô-sob života čas, ani zápaľ. Ba naopak, len čo zacíti-me možnosť vylepšiť si životné podmienku, už sme hotoví do toho ísť a to často aj s veľkým na-sadením všetkých síl a času. Materiálny a svet-ský spôsob života je pre mnohých na prvom mie-ste a to nahráva tým, ktorí sa snažia o krízy a de- štrukciu života rôznym spôsobom. Vládcovia ze-me, extra trieda ľudí žujúcich v prebytku a nes-miernom bohatstve si myslí, že to prežijú a vlád- nuť budú navždy. Najlepšie im vyhovuje absolúti-stická vláda. Vláda diktátu, /tak si to myslia/ im dá-va všetkú moc do ich rúk. Áno do času, dovtedy pokiaľ nepovie Vládca všetkému dosť a zakročí. Dovtedy ponechá Pán Boh ľudstvo upadať nielen do hriechu, ale aj do existenčných problémov. Z nich vyslobodenie bude ponúkať svetovládca. Slúbi, že všetko vyrieši a na dôvažok mu Pán do- volí robiť aj zázračné veci. Nuž a po takom bude priam volať veľké množstvo ľudí a aj si ho zvolia. Nuž až potom príde súd za odmietnutú milosť a lásku. Tam smeruje nielen Európa, ale i celý svet, k absulutistickej svetovláde antikrista. Nielen nádej, ale istotu blaženého života ma- jú zaistenú, t.č. očakávajúci vykúpený Boží ľud. Do akej miery a času bude spoluzúčastnený na ľudskom neradostnom historickom vývoji aj Boží ľud, to nevieme. Jedno však isto vieme, odísť z materiálnehp sveta do duchovného to je tá najvä- čšia blaženosť, ktorú v každom čase si môže oča-kávať a priať vykúpený človek obeťou Pána Je- žiša Krista. Amen. /zamyk/.

Nie sloviČkárenie, ale Život

Nie raz som zistil, že ľudia si navzájom nero-zumia, ale neporozumia. Jeden niečo vraví, vy- svetľuje a ten druhý zas porozumie niečo celkom iné. Dochádza k nedorozumeniam. Veriaci by však mali vedieť a uplatniť v živote to, že: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života“ (Jn.6:68b). Nuž keď sú slová tak závažné, tak potom ak nie- čo zle porozumieme, tak sa minieme cieľa. To by sme rozhodne nemali zanedbať. Alebo tiež mali by sme si uvedomiť zodpovednosť za to, ak niečo hovoríme, aký to má význam a ako sa tomu dá porozumieť. V Mt.12:34b-37 je napísané a to platí: „34Lebo ústa hovoria to, čím je naplnené srd- ce.35Zatiaľ čo dobrý človek vynáša dobré ve- ci z dobrého pokladu, zlý človek vynáša zlé veci zo zlého pokladu.36Hovorím vám však, že v deň súdu sa ľudia budú zodpovedať za každé prázdne slovo, ktoré vyrieknu.37Na zá- klade svojich slov budeš ospravedlnený a na základe svojich slov budeš odsúdený.“ Slovo vyrieknuté vydáva to svedectvo, čo je v nás a si uvedomme význam týchto citovaných slov. Nie zákonníctvo, ale horlivosť a zápaľ pre Božiu vôľu a Božie usmernenia, v tom je význam a cieľ nášho žitia tu na zemi. Nič také, akože ja som iba „srandoval“ a často takto jednáme vo vážnych si-tuáciách, kde prázdne a dvojzmyselné reči nema-jú miesto. Slová sú dôležité pre náš život, ale aj pre tých, s ktorými prichádzame do slovného sty-ku. Nie, nejde nám o slovičkárenie, ale ide o Slo-vá života, o tie ktoré používame na tak závaž-nom mieste a pre účel vyučovania, tam je slovo a jeho porozumenie viac ako „veľmi“ dôležité, tam ide o život. O život večný - v kázniach a biblic-kom vyučovaní. A tu by som sa chcel dotknúť je-dného slova v poslednom čase veľmi často pou-žívanom. Jeho zmyseľ a porozumenie donáša mnoho nedorozumení. Je to slovo: „tolerancia.“ «Tolerancia» Predovšetkým toto slovo v Bo-žom slove nikde nenájdete. Pán Ježiš ho tiež nik-dy nepoužil. Presný význam má „odtiaľ – potiaľ, a dosť.“ Slovo vymedzujúce určitú možnosť, ale nad ňu už nemožno nič uplatniť, či prijať, zniesť, alebo pripustiť. Po určitú hranicu, platia „technic-

Zmena a rast 05

http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=mat&cislo_2=35&cislo_1=12&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=mat&cislo_2=36&cislo_1=12&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=mat&cislo_2=37&cislo_1=12&hl_druh=0#ts1

ké“ možnosti a nad to, už len do odpadu, či šrotu. To slovo teda nemá nič spoločné s kresťanskou znášanlivosťou, prijatím, či obetovaním sa. A prá-ve tu je to slovo často použité. Niekto si to uve-domuje a mnohí už nie. Jednak menia obsah toh-to slova, alebo len tak ľahkovážne cez neho prej-dú. Nuž mnohí toto vyjadrenie aj zneužijú. V tom zmysle „Aha, tak vy kresťania ste takí, že iba od-tiaľ, potiaľ a dosť.“ Pán Ježiš keď hovoril o láske, keď rozdával milosť, šiel až po ľudsky povedané na „nemožnosť,“ alebo ak chcete po samú smrť. Áno, sú na vyjadrenie miesta v Písme, kde sa hodí a má opodstatnenie aj toto novodobé slovo „tolerancia.“ Ale rozhodne ho nemožno použiť tam, kde má vyjadrovať, vytrvalú cnosť, znášanlivosť, trpezlivosť a zhovievavosť. Ani tam, kde sa hovo-rí o láske kresťanov voči nepriateľom. Pretože tak ako sme už poukázali, slovo tolerancia má svoje ohraničenie a hranicu, za ktorú nemožno ísť.

Dokonalá láska

Dnes sa pod slovom láska už rozumie vše- ličo, len nie to, čo je pravé,v čom je zmysle lásky, ktorú sme obdržali od Pána Boha. Slovom láska sa v pravom slova zmysle rozumie to, že slovom a skutkom prejavíme voči inému človeku to, čo je pre neho najlepšie a najcennejšie. Takouto úva-hou sme sa dostali k dvom výrazom, na ktoré ľu-dia môžu mať rôzny názor a postoj. Ak si tvorí- me názor, postoj, či mienku, je dôležité to, odkiaľ čerpáme podklady, či informácie pre náše sta-noviská. Ak tieto informácie berieme od ľudí, tak už aj geografický pôvod to môže ovplyvniť. Nie-len to, ale je mnoho iných faktorov, ktorým ľudia pripisujú rôzné úrovne, hodnoty a tým sa môže-me tak zamotať, že sa dostaneme k konfliktným výsledkom. Preto je dobre, ak informácie a podkla-dy čerpáme z jedného pevného, nezaujatého a nemenného zdroja, a tým je Pán Boh - Ježiš Kri-stus zjavený aj v ľudskom tele. Faktický je to z Je-ho slov, čo je pre nás Písmo sväté, skrátka biblia. Tu je Jeden text, ktorý nám dáva v tomto zmysle presný a pravdivý základ. Prečítajme si z ev. Já-na z 13.kap. od 1-17. Verše. «Prejav lásky» Predovšetkým si uvedomme čas, v ktorom sa odohrala táto udalosť prejavu lá-sky. Bol to čas pred sviatkami „Pesach,“ nami na-zvané veľkonočné sviatky. Na tom by nebolo ani

nič tak zvláštne, ale pre Pána Ježiša to bol čas, keď sa blížilo Jeho utrpenie a hanebná smrť na kríži. On to vedel a preto Sám hovrí, že moja du- ša je skľučená. Zrejme tú skľúčenosť Pánovu vy-badali aj Jeho učeníci a preto sa k Nemu správali trochu neisto. Všetky tie dni od príchodu do Betá-nie, boli dni pred utrpením. Vieme sa obetovať aj v čase keď sa blíži náš koniec? Náš bolestný ko-niec? Plniť svoje ťažké poslanie a ešte poslúžiť lá-skavým umývaním nôh?! Je dobre, aby sme do hĺbky precítili spolu s Pánom Ježišom. Aj apoštol lásky - Ján, to veľmi výstižne opisuje ako čin do- konalej lásky. Pozorný človek, keď sleduje toto celé dianie tak si uvedomuje, že sa blíži čas večere. S tým súvisí aj určité očakávanie, ide sa jesť, večerať, tiež pocit „už toho má dosť.“ Proste je tu čas keď si ľudia sadajú k večeri tak, že už nemyslia na to, že treba ešte niekomu poslúžiť. Urobiť nikomu niečo úžitočného a prijemného. Úkon – umýva- nie nôh, bol takým skutkom, ktorý pôsobil prije- mne a mal aj svoj iný význam - očistu. Očista po námahavej chôdzi, po horúcej, a prašnej ceste. Aj o toto má náš Pán starosť. Taký je aj náš život a Pán má oň starosť, uvedomujeme si to? Podľa opisu aj z iných evanjelii, si teda Pán a Učiteľ, riadne vyhrnul rukávy s láskou, s nasade- ním a obeťou zaopatril všetkých a všetkým. ON sa skláňa a koná. Niektorým sa to aj páčilo a nechali si poslúžiť - bez výhrád. Ale keď prišiel rad na Petra, ten sa ohradil. Bolo to dobré, či nie? Po-vedzme si vopred, čo si dnes môžeme dovoliť, že nebyť tohto ohradenia, nemali by sme vysvetle-nie celého tohto skutku lásky! Význam vecný, aj duchovný. Jedno aj druhé je dôležité a potrebné. To je pre nás poučné, nasledujeme tento príklad. Pán toto všetko vyvolal - povedzme si opakova-ne preukázal dokonalú lásku. Človek, ktorý sa vždy a všade ozýva, či pros-to uvažuje a myslí, to si nenechá iba pre seba, a-le nahlas to prejaví. Peter je taký, a jeho charak- ter Pán Boh vo svojom pláne spásy, použije. Je-ho prejav je všeobecne úžitočný, pre učeníkov aj pre nás. To je určitá výzva! Zo strany Petra je to tiež určitý prejav lásky - lásky opätovanej a v tom je tá krása a dochádza k súzvuku s Pánovým zá-merom. Pán Boh koná, je iniciatívny, býva prvý, ten čo vyvoláva, ale aj očakáva od človeka od-

Zmena a rast 06 .

poveď a to živú, plnú lásky a pozornosti. Nevynu-cuje, ale rád prijimá odpoveď. Prejav opätovanej lásky, ako cez Petra. To dáva zmysel a výzvu . Poznajúc záver tejto udalosti a záver, ktorý u-robil Pán Ježiš Kristus z tohto celého diania mô-žeme s istotou konštavovať, že ide o - blahoslavenstvo vo večnosti s Pánom Ježišom Kristom. Všemohúci Boh sa skláňa, aby nám pomohol viesť taký spôsob existencie, ktorý vedie k „blahoslavenstvu“ to vyjadruje Slovo Božie. Sledujeme však aj účastníkov tak, akoby sme to sami prežívali. Tým hlbšie porozumieme to, čo Pán Ježiš koná a prečo to robí tak, ako to robí. Pomocou je rozhovor medzi Pánom a Petrom. Tento rozhovor síce vzniká na základe pozorno- sti voči Pámovi, ale môže to byť aj Petrova vše- tečná povaha. Tak či onak, ak by ten rozhovor ne-bol, tak by sme mnohému neporozumeli. Cez ten-to rozhovor sa nám dostáva svetla do celej uda- losti, ba nás to usmerňuje. Predovšetkým nám hovorí to, že pravá láska sa obetuje druhým. Na druhom mieste nás tento príklad vyzýva k nasledovaniu. A nie naposled-nom mieste sa tu potvrdzuje to, že kto miluje a nech je akokoľvek vysoko postavený, tak nech v prvom rade poslúží. Nech slúži tak aby to bolo k čistému a svätému životu. To je cesta znovuzro-dených detí. To ukazuje na nasledovanie Pána Ježiša Krista. «Umývanie nôh a jeho význam» Treba nieko- mu vysvetlovať, aký má význam umývanie nôh? Nuž výsledok sú čisté nohy a príjemný pocit. Pá-na Ježiša Krista, to vôbec nemuselo zaujímať, ale v láske, v čase večere ide, On Pán a Učiteľ umý-vať nohy svojim učeníkom. Zvláštne je, že aj na-priek tomu, že to patrilo k vtedajšej kultúre a že to robili sluhovia. Posluhovači, ktorí patrili k domác- nosti, tí čo robili bežné a podradné domáce práce. Hostia a ešte vzácní hostia, akým bol aj Pán Je-žiš, sa s týmto vôbec nezaťažovali. Na údiv všet-kých to, ale urobil práve ON. Rozhodne tu musel byť výnimočný vzťah lásky, že si to vôbec dali uro-biť. Až prišiel rad na jedného, na Petra, ten mal výhrady. O nich sme už hovorili. To nás vedie do hlbšieho zamyslenia. Preto-že vieme, že jednoducho prísť k bratovi - sestre a

na čosi ju upozorniť. To tak jednoducho nefungu-je. Toto by sme si mali dobre uvedomiť, že tu je potrebný prejav veľkej lásky a porozumenia. A tu, je zvláštna lekcia, ktorú si treba poskladať z via-cerych záznamov a pokynov Písma svätého. «Nie, nemožno to obísť!» Je tu jasná výzva Pána Ježiša Krista: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som urobil ja vám.“ Sám Pán Boh prichádzjúci prišiel z neba, aby sme Mu dobre porozumeli, aby sme Jemu boli podobní. Robme tak, lebo to má zasľúbenie: . „Ak to viete, ste blahoslavení, keď ta k aj konáte.“ Treba nám jasnejšie slová. Či nerozumieme to-mu? Sú nám tieto slová ľahostajné? Obchádza- me ich, či sa nám nepáčia? Kde je chyba? Spy-tujme sa my seba. kedy sme šli k bratovi, k ses-stre a povedali sme mu, jej čo je na nich chváliho-dné a potom s láskou pripojili, čo treba napraviť. Taký koncept prístupu nám predznačil Pán Ježiš v listoch do 7. zborov v knihe Zjavenia. Sme my, som ja prístupný kritike, ktorá buduje a vedie k blahoslavenstvu? Rozbor a hlbšie zamyslenie sa nad tými problémami je mimo rozsahu tejto úva-hy. Na záver však treba si uvedomiť, že to sú vá-žne slová Pána Ježiša Krista, za ktoré by sme sa mali modliť, aby nám Duch svätý ukázal ako ich čo najskôr, čo najlepšie a čo najúčinnejšie uviedli do života naších zborov a cirkví. Amen. /zamyk/.

To nie je všeTko !

To nie je všetko, čo hovorí táto láska. Láska uvedená ako príklad, ako vzor a to samým Pánom Bohom vteleným Pánom Ježišom Kristom. Áno, obetavý a milujúci rodič sa tomuto vzoru približu-je a nasleduje ho. Ale iba vtedy, keď svoje deti ve-dú do stavu pre budúce „blahoslvenstvo,“ t.j. do večnosti s Pánom Ježišom Kristom. «Uvedomujte si! » To hovorí Pán pri uvádza-ní príkladu v láske. To však je iba začiatok, koniec a vyvrcholenie je na kríži. Završenie slovami „je dokonané!“ Láska, dokonalá láska má svoje ví-ťazstvo - Pán vstal z mŕtvych, zvíťazil na smrťou. Posledný nepriateľ lásky, ktorý môže človeka po-stihnúť, smerť je porazená. To je veľký Boží dar, človek to môže pochopiť? Existuje večnosť, že je reálny duchovný svet. Ten môže byť tu, súčasne tu, ba viac preniká aj nás - úžasne. Určené je pre

Zmena a rast 07

človeka, v tú premenu cez bránu smrti vstúpiť. Mô-že sa to udiať aj náhlym Božím premieňajúcim zá-sahom. Táto druhá možnosť,je reálna a aj veľmi blízko nás. Týmto vedomím máme žiť. Nie, nie a-poštolovia sa nemýlili, keď vyzývali veriacich k to-mu, aby žili bdelo, tak ako by „vytrhnutie Cirkvi ma-lo kedykoľvek nastať. Láska, ktorá po údere na pravé líco nastavuje aj ľavé, to je to, čo máme na-sledovať. Ba viac, Pán Ježiš vedel, že nebeský Otec Mu dal všetko a vedľa neho žije zradca, kto-rý už má v srdci zrádcovský plán. Pán o tom vie a predsa mu umýva nohy. Čítajme tieto riadky o-pätovne a prežívajme tie skutky lásky s Ním. Umý-va nohy zradcovi Judášovi, aj Petrovi s plným sú-stredením vysvetľuje, aké je dôležité to, čo ON te-raz robí, aby sme Ho v tom nasledovali teraz, tu a dnes. Nasledovať tak, aby sme mali s Ním po-diel a boli blahoslavení. V tom je dôraz. Inak niečo strácame. Bez toho nasledovanie, doslovného pl-nenia Jeho doporučení, sme na ceste viery o čosi ochudobnení. Nemáme tú plnosť, ktorú nám On prišiel dať. Strácame čosi, strácame to, čo v pos-lušnosti môžeme získať - blahoslavenstvo z po-slušnosti. V čom sa bohatne. Po čom túžime - po zázrakoch po Božích prejavoch, aby tie oslovili ľu-dí, či náš radostný život? Pán Ježiš však túži po našich svedeckých skutkoch, ktoré budú mať zá- zračné účinky na svet, aj na nás samých. To je to čo si máme uvedomiť a uviesť to do nášho sve-deckého a reálneho života viery. «Láska neskutočne znáša» Nie, netoleruje, to slovo „tolerovať“ je technickým výrazom a tam aj patrí. V kresťanskom slovníku nemá miesta. Tolerovanie je ústupok do určitej miery, rozpätia to patrí do techniky. Ak je miera prekročená, tak je koniec a produkt zahodíme. Tak ale Pán neko-nal ani s Judášom. Uvedomme si, keby sme si o-zaj vedeli v našich zboroch, tie nohy, nie hlavy, v láske a s láskou umývať, čo všetko by sa zmeni- lo. Musíme počítať napríklad aj s tým, že umý-vať budeme aj Judášov. Povedzme si otvorene tých, ktorých neočistíme, ale ani nevylúčíme, že s nimi budeme musieť spolunažívať - tak ako kúkoľ spolu rastie so zdravou a úžitočnou pšenicou. Až v čase žatvy príde triedenie. Teraz tu na zemi je iba láskavé umývanie a láskavé nesenie, či zná-šanie - nie tolerovanie. Vylúčenie má svoj zvláštny rozmer a ten musí byť veľmi citlivo a starostlivo

preskúmaný. Tu nám teraz ide o veľkosť a hĺbku lásky, ktorú nám predkladá sám Pán Ježiš. Neu-mývanie si nôh, to nie je prejav lásky, ale opak, je to neláska, ľahostajnosť, alebo nepochopenie lá- sky. Veľkosť lásky vie, o čo tu ide, kam až treba zajsť. Iba nohy, nie hlavu, tu vidíme, že Pán Ježiš aj v láske a s láskou poučuje. Vymedzuje hrani-ce. Hranice duchovného rozmeru. Znovuzrode-ný, výkúpený /či vykúpaný/ človek nepotrebuje o-pätovne generálny kúpeľ - znovuzrodenie. Čo však potrebuje, to je to umývanie nôh. Je to dôle-žité, potrebné, nespochybniteľné. Tak nám to po-dáva Pán Ježiš. Peter a možno spolu s nim aj my by sme najradšej hneď a náhle umývali, či stínali hlavy. Citlivé znášanie, citlivé umývanie, to je Bo-ží princíp. Pán to dobre vie, že najprv krok lásky, služby, úcty, pochvaly, až potom môže nasledo- vať aj niečo, čo je aj trochu bolestivé i citlivejšie. Čistenie a orezávanie, ako pri pestovaní vinnej ré-vy. Ale tak konať by sme mali, ak chceme mať po-diel plnosti Ducha na požehnaní, ktoré nám pri-pravuje Pán Ježiš. Tak to ON vysvetlil aj Petrovi a to platí pre nás všetkých, po celý čas histórie Cirkvi. Pochopme čo je plnosť a bohatstvo života viery s Pánom Ježišom Kristom - láska. Láska, ktorá je schopná prijať nápravu, tvorivú a budujú-cu kritiku. Láska, ktorá toto a tým istým spôsobom vie rozdávať, čo vie prijať. Láska, ktorá navzájom obohacuje, ktorá je spätá s Pánom Ježišom. A keď spätá, tak plní doporučenia Pána Ježiša Kri-sta. Tým budeme milovať Pána Boha s celým srd-com, dušou a s celej sily - o tom to je. Poznáme toto Božie blahoslavenstvo? A keď poznáme pl-níme požiadavky Pána Ježiša? Máme pre ne priam zápaľ?, nielen pochopenie? Pochopenie je iba prvým stupienkom na stupni lásky. Tým napl-níme odkaz - opätovanej lásky, láska tak krásna, plnená z oboch strán. Amen. /zamyk/.

........Ako viete, tak robte .

Robíme niekedy aj to, čo nevieme, či neovla- dáme? Možno lepšia otázka - viemeť a pozname to, čo máme robiť, alebo zveríme sa do rúk iba od-borníkovi? Prečítajme si Jn.13:17-38. «Je vždy dobré keď konáme cielene» Aj inak sa môžeme zamyslieť. Ako to je s nami, keď ideme niečo vykonať. Je práve to, čo konáme, to nájlepšie? Rozhodne ak si budeme návzájom s

Zmena a rast 08 .

láskou „umývať nohy,“ tak to je veľmi dobre. Pre- tože budeme mať podiel s Pánom Ježišom na vzkriesení, na živote večnom s Ním. Súčasne bu-deme žiť zmysluplný život už tu v časnosti. Ale... Na druhej strane vedomé, ba cieľavedomé kona- nie Judáša prináša mu to naj... najhoršie čo člo-veka vôbec môže postihnúť. Je to neznesiteľný ži-vot tu na zemi, ktorý môže končiť na povraze. K tomu aj večné zatratenie. Jeho konanie ho od-súdilo, do tohto stavu aký mu Pán predpovedal. Pretože predvídal jeho konanie a zámer. Zlo, za- tratenie pre neho samého na jednej strane a na druhej strane bol jedným z článkov v reťazci diela spasenia - všeobecné dobro, či blahoslavenstvo pre nespočetné množstvo ľudí v celej histórii ži-vota na zemi. Mnohí veriaci a rozumejúci Slovu Božiemu majú za to, že keby Judáš po tomto skut-ku zrady, ak by bol úprimne oľutoval a zaplakal, prosil o odpustenie Pán Ježiš by mu iste odpustil. Teda ja, naozaj dobre sa zamyslieť, ako žijeme a čo konáme a odkiaľ berieme usmernenie pre náš život. Vieme, že po páde do hriechu, ak nenasle-duje úprimné pokánie s rozhodnutím viac nehre-šiť - s pomocou Božou, tak je naša cesta nasme-rovaná do pekla. Zdá sa, že niekedy nekonať je lepšie ako konať? V skutku je to iba zdánlivé, le-bo odpoveď máme už v predchádzajúcej úvahe o umývaní nôh. Aj v 1.Jn.1:6, je napísané: „Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda.“ Chodenie v tme je život v hriechu a s hriechom. My sme stvorení, pre život a život je pohyb, po-hyb a konanie, výsledok sú naše skutky. Ak by sme nemali slobodnú vôľu, tak by sme nemali hriechy. Nie, nečiňme za všetko čo konáme zod-povedného niekoho iného, ba do konca Pán Bo-ha. Pretože to vieme zdôvodniť, génamy, pova-hou. Situáciou a rôznymi inými vyhovorkami. «Orientácia» Je dobre sa pýtať, ak sa chce-me zorientovať. Pán Ježiš začína novú tému. Ste mojí učeníci, pretože Ja, som si vás povolal, ale nie všetci. Jeden z vás ma zradí. V tak malom, ale významnom spoločenstve, aké tvorili učeníci Pá-na Ježiša je zradca je to niečo viac, ako iba zau-jímavá informácia. Čo potom vo väčších spolo-čenstvách? To reže až do srdca a ešte. Zradiť Me-siáša, z neba prišlého Spasiteľa, kráľa Izraela, U-čiteľa, ktorý má slova života. Za ktorého je Peter

odhodlaný život položiť. V tom teda mali mať uče-níci jasno. A mali? Nie, Pán Ježiš im síce dáva od-poveď, ktorá sa nám môže zdá dosť jasná, preto- že už poznáme výsledok tohto rozhovoru. Učeníci však tápali, jedným to bolo viac menej jasné, iným vôbec nie. Hovorí nám to niečo? Pýtajú sa na sprá-vnej adrese, pýtajú sa Toho najpovolanejšieho a predsa odpoveď nie je pre všetkých jednoznač-ná. Práve tak ako dnes. Keď si to uvedomíme, že Pán Ježiš aj o tejto dozorientovanosti svojich uče-níkov vie a nič s tým nerobí. To nám niečo musí povedať. Má to svoju výpovednú hodnotu: „Taký je aj náš život a taký bol aj život Jeho učeníkov.“ Bez odpovede však neostali. Všetko sa im nes-kôr vyjasnilo. Vidíme Božiu postupnosť a naše dozrievanie. Tu bolo aj viac otázok. Všimnime si dobre tento text. Všetko má svoj čas, určený Pánom Je-žišom, prípadne Otcom nebeský, ako nám to už nie raz ukázal aj Pán Ježiš. Tu je vysvetlenie aj toho, prečo nám z Písma nieje hneď všetko jas-né a zrozumiteľné. Podobne aj niektoré knihy Pí-sma, ako napr. kniha Zjavenia. Podobne sú aj o-tázky prečo je až niekoľko desiatok denominácii. Navzájom to všetko tvorí jeden celok, ktorý sa nás vedie v nasledovaní Pána Ježiša Krista. «Judáš Iškariotský» Zamyslime sa nad týmto učeníkom Pána Ježiša trochu viac. Jeho meno hovorí, že pochádzal z mesta Kariot v Judsku, je teda najpravdepodobnejšie, že pochádza z rodu Júdu. Z rodu kráľovského. Povolaný bol medzi u-čeníkov ako ako všetci ostatní. Ako jeden z nich? Akú máte mienku o ľuďoch, ktorým sa zverí do rúk hospodárenie, finančné záležitosti. Ak nie je spoločenstvo a svet skorumpovaný ako dnes, tak isto musíme mať názor, že to sú tí najspoľah-livejší ľudia. Teda takú mienku mali Pán Ježiš a ostatní o tomto človeku! Súčasne sú títo ľudia vy-stavení aj jednému z najväčších pokušení a skú-šok. Pán Ježiš síce pri večeri označil zradcu, ale spôsobom veľmi taktným a rovnako mu umyl nohy ako ostatným. Ostaní si možno aj zvykli, že koná veci, ktoré iní nekonajú. Pri večeri dostal na-močenú skyvu, tu sa môžu domievať, že ten člo-vek bol významnou osobou. Tým spôsobom sa totiž v tom čase vyjadrovala úcta a poďakovanie. Najčastejšie sa to v židovskej spoločnosti udialo tak. Hostiteľ, ak pozval na večeru významnú oso-bu a tá pri započatí večere urobila ten úkon. V

Zmena a rast 09

tomto prípade tu bola táto pozornosť vyjadrená práve Judášovi. Spolustolujúci s právom mohli myslieť, že tu je všetko veľmi dobre a v poriadku. Vzťah Pána s Judášom si mohli vysvetliť, ako veľ-mi dobrý. Tak začalo to najdokonalejšie spasiteľ-né dielo Pána Ježiša pre židovský národ a svet. „Ale aby sa naplnilo Písmo: Ten, čo je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.“ V Žalme 41. Dávid píše, ako dobre, keď mu nie-kto mocnejší pomáha vo svojej biede. Je to žalm o pomoci a nádeji, ktorá prichádza od Hospodina. V prípade Judášovom to vyzerá tak, že najbližší, do ktorého sme vkladali nádej - nás zradí. Faraón v Egypte svojho času bol so zatvrd-nutým srdcom, do určitého času, aby sa na ňom zjavila Božia sláva. Iste poznáme tento príbeh o 10. ranách. Mnohí vykladatelia Písma svätého majú za to, že faraón mal možnosť obrátiť sa pred poslednými ranami. Prenasledovať izrael-ský národ nemusel. Ale prekročil určitú hranicu hriešnosti a Pán dopustil zatvrdnutie až dokonca /viď Rm.1:24,26/. Hľadať milosť, lásku a odpuste-nie treba u jediného Všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, ktorý mohol preukázať milosť fara- ónovi i jeho národu, aj Judášovi. Tá nádej je vys-lovená práve aj v spomínanom žalme, ktorý pro-rocky predpovedal túto zradu. To platí aj ako vše-obecné zasľúbenie pre všetky pokolenia a veky. Toto môžeme poznať z Písma, a aj z vlastných našich životov. «Prikázanie lásky» Možno lásku prikázať. Mô-že sa lásku prinútiť? Písmo a Pán Ježiš nám také niečo predvádza, že je to možné viď v:34. Doslo-va ide o prikáz! Je to skutočne možné. Áno, lás-ka, ktorá sa bezhranične obetovala a obetuje je láska, ktorá ide až na bolestnú a hanebnú smrť, za hriešníka - nie za dobrého, alebo dokonca svä-tého človeka. Áno tento príkaz Pán Ježiš prijal od nebeského Otca, aj splnil. Teda jedno aj druhé je možné, iba že naše prevrátené srdce nám hovorí niečo iné. Alebo sa nadtým pozastavuje. Prikázať je možné, donútiť, cvičiť sa v láske je možné, tre-ba len k tomu pristúpiť a poprosiť o pomc Ducha svätého. V tej hĺbke, ktorú preukázal Pán Ježiš bolo niečo nové. Oslovujúce a ovplyvňujúce vte- dajší svet, rímsku morálku i etiku. Tu bol začia-tok formovania novej kresťanskej kultúry najprv Európy a neskôr celého sveta. bolo niečo nové, doposiaľ nepoznané. Doposiaľ neuskutočnené. V

tom nám ide Pána Ježiš príkladom, ktorý máme nasledovať. Sme presvedčení, že bez Božej po-moci to nik nedokáže. V prvej Cirkvi však boli mno-hí, ktorí tým prešli až po mučenícky smrť. Aj dbes ich ešte máme v niektorých zemiach kde kresťa-nov prenasledujú až po smrť. O tých, čo nám Pí-smo dosvedčuje - áno boli Božím milostivým zá-sahom, pomocou a mocou Božou takýmito prí-kladmi. «Myseľ upretá na dobro» Peter, ako už nie-koľkokrát, aj teraz v prečítanom oddiely je odhod-laný ísť touto cestou. Jeho srdce - vedomie a sve-domie. On sa dal vedome formovať Pánom Ježi-šom a horlivosť, ktorá bola v ňom spolu vytvárala charakter človeka. Človeka, akého môžeme s poz-návať z Písma. To je cesta, to je dobrý príklad člo- veka, ktorého mysel je zameraná na viac, na vyš-ší stupeň lásky, poslušnosti a nebeské skutky. Čo vyslovil bol aj hotový to vykonať. Srdce chcelo, ale telo bolo slabé - to vieme z ďalšieho priebehu. To všetko si uvedomujeme aj my. To by malo byť v nás, aby sme boli hotoví na takéto rozhodnutia a ciele, ktoré oslávia Pána Ježiša. Iba Pán vie či ich aj vykonáme, alebo zlýhame. On však môže v nás vypôsobiť, tú silu, v ktorej bude On oslávený. My majme dobrú myseľ, dobré zmýšľanie jeden o druhom, tak ako nám to doporučuje Božie slo-vo. Taký príklad nám zanechal Pán Ježiš v prís-tupe k Judášovi, aj Petrovi. Sami buďme rozhod-nutí nasledovať Pána až na kríž, o výsledok sa postará sám Pán Ježiš Kristus. Amen. /zamyk/.

Život z viery

Život z viery, nie iba život viery. skúsme si u-vedomiť tento rozdiel. Vieme ho vycítiť z týchto slov, porozumieť a prijať pre seba. Potom rozdá-vať aj iným? Totiž, čo nemáme to ani rozdávať ne-môžeme. Preto najprv treba začať u seba. Tak to porozumeli aj iní, najprv to boli apoštolovia. Naj-prv si však prečítajte text z Písma, ktorý nás do toho uvedie. Čítajme Jn.14:1-14. «Dar z milosti» Pán Ježiš Kristus začína slovami o viere. Druh viery, by sa dalo povedať, ktorá verí v Pána Ježiša, v nebeského Otca i v Ducha svä- tého. To sa týka hlavne učeníkov. Tí si iste uve-domili, čo je viera vo všeobecnosti a čo znamená veriť Pánu Bohu. Akási neurčito definovaná viera, ľudskému mysleniu a chápaniu je často dosť ča-

Zmena rast 10 .

sto vzdialená viera. Viera v existenciu Stvoriteľa neba i zeme a všetko, čo s tým súvisí. Vidíme to z vlastnej skúsenosti. Pán Ježiš však prišiel na tú zem a On tým priniesol niečo z poznania nebes-kej, či duchovnej dimenzie. Bližšie a hĺbšie poz-nanie Pána Boha v osobe Ježiša Krista – cez vieru. Toto vierou je práve veriaci človek bohatší, oproti neveriacemu. Je to Boží dar, o ten dar sme bohatší a cez ten dar /Ef.2:8/ viac vieme. Dokon-ca sme zachránení pred večným utrpením. Teda aj múdrejší, či rozumnejší a ešte aj obdarovaní. Preto všetko, čo hovoril, konal, o čom svedčil, tre-ba takto ohodnotiť a prijať. Rozmer viery učení-kov a aj náš má mať túto hĺbku, šírku výšku, dial- ku a istotu. Na tom Pánovi Ježišovi veľmi záleží. Takúto vieru pestuje a upevňuje vo svojich učení-koch, aj v nás. Vedomosti skrze vieru. Poznanie budúcnosti skrze vieru v takej miere ako to svet nemôže poznať, ani prijať. Mnohé skutočnosti je potrebné tak brať, akoby to už bola „hotová vec.“ Je v tej viere istá a nemenná skutočnosť. Toto platilo ako pre Jeho učeníkov, tak aj pre všetkých nasledovníkov Pána Ježiša Krista.Toto už nie je iba akýsi život viery,ale je to priam život z viery. Tento rozmer, či hĺbku viery spoznal aj ap. Pa-vol, ktorý nebol fyzicky prítomný v Izraeli v čase keď pôsobil Pán Ježiš Kristus. Ba on takýchto ľu-dí, jeden čas priam prenasledoval. Ale došiel do stavu poznania, že takýto rozmer viery je Božím darom, do ľudského vedomia a svedomia, ako to Písmo často hovorí do - srdca. Preto v Ef.2:8 s is-totou napísal: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.“ Je isté, že táto viera je vierou pre večný život, ale má svoje uplatnenie aj v každodennom živote. Toto čo sa dozvedáme z prečítaného textu evanjelia, je priam takouto ukážkou. «Nemajte strach z budúcnosti» Presnejšie pochopené: Nebojte sa ničoho keď ve-ríte vo Mňa - v Pána Ježiša Krista. Takýto nadpis by mať mohla tiež uvedená pasáž z Jn.14.kap., ktorú sme si prečítali. Pán Ježiš je pred zatknu-tím, bičovaním a smrťou na kríži. Učeníci budú musieť prežívať túto skutočnosť o niekoľko dní. Pán to vie a pozná ich vnútorný stav a dôveru v Neho. O svojej smrti a utrpení hovoril už niekoľ-kokrát, tu to znova zdôrazňuje svojim učeníkom. V prvom rade a predovšetkým im dáva prís-

ľub na ich večný život s Ním v nebesiach. Po druhé hovorí o svojom opätovnom návra-te. Hovorí to takým spôsobom, aby boli vždy pri- pravení na to, že si po nich príde. Teda nesledo-vníci Ježiša Krista od tej chvíle majú žiť život v o-čakávaní, že si ich náhle vezme - vytrhne k Sebe. Tu v tejto informácii nedochádza k zavádzaniu, ani k omylu. To je to, čo má byť účinným spôsob ku posvätenému života viery. K bdelému spôso-bu života voči hriechu i Pánovho druhému prícho-du. Čo potvrdzujú aj iné state Písma. Vieme, že tak žil aj ap. Pavel a túto pripravenosť hlásal aj vo zboroch, ktoré zakladal /viď 1.Ko.15:51; 1.Te. 4:16,17/. Po tretie je tu prírava k tomu, že isto aj oni prežijú ťažké a smútne časy, po ktorých budú ko-nať aj väčšie veci ako Pán Ježiš. S ním zostanú v spojení a dáva im k tomu svoju záruku. Božia láska sa tu prejavuje v tom, že Pán ne- myslí na Seba a to čo na Neho doľahne, ale na svojich učeníkov. Ďalej je tu zámer pripraviť svo-jich učeníkov na prežitie bolestných chvíľ, ktoré majú nasledovať iba o niekoľko dní. Je tu aj prí-prava na boj v živote viery sprevádzaný neúspe-chmi a útrapami počas pozemského života. Nakoniec je tu potvrdená istota života večné-ho s Pánom Ježišom Kristom. Nemajte strach, dú-fajte a Ja - Ježiš budem s vami po všetký dni. To zaznelo aj v Mt.28:20. Tu je súzvuk a jednota, kto- ré sa prejavujú v slovách a skutkoch Pána Ježi- ša Krista. Tak sa správa a hovorí Pán ku svojim v tedajšom čase, ale tak voči nám hovorí aj po ce-lý čas existencie zeme až do skončenia sveta. Pán Ježiš chce, aby Jeho nasledovníci, boli vopred informovaní, aby vedeli, čo sa bude diať. Je to aj určitá príprava. Chce aby boli pripravení a aby žili vierou v nádeji. Život viery, nie je iba živo-tom o tom, čo máme, alebo nemáme robiť mo-mentálne, ale aj o tom čo je máme očakávať. Ži-vot viery v Pána Ježiša je životom tvorivým, cieľa-vedomým a zmysluplným. Unudený kresťan ne-pochopil čo je nasledovanie a spoznávanie Pána Ježiša Krista a Jeho zámerov s ľudstvom vôbec. Veriaci sú Jeho spolupracovníci, spolutvorcovia, nielen dejín kresťanov, ale aj sveta. Preto často vo viere a v nádeji sú aj tí, čo samostatne konajú, ale vedia, že toto je podľa vôle Pána Ježiša Kris-ta. Pripravený kresťan môže kráčať životom s chu-ťou a elánom, spolu s Pánom Ježišom Kristom.

Zmena a rast 11

«Neporozumenie» Na neporozumenie Pána Ježiša poukazujú otázky dvoch učeníkov. Sú tak nechápaví iba oni dvaja? Rozhodne nie a preto Pán Ježiš pristupuje k tomuto rozhovoru a vysve-tľuje. Nenechá nikoho v nevedomosti, keď sa Ho niekto na niečo pýta. Odpoveď však nemusí prísť hneď. On odpovie a vysvetlí v pravý čas, niekedy hneď. Žiadna nevôľa, žiaden výsmech, ani pod-ceňovanie, iba ak malá výčitka. Výčitka pre sús-tredenie sa na to, čo hovorí. Taká je reakcia Pána Ježiša. Nevyhovárajme sa, že je to ťažké pocho-piť, prosme a bude nám dané. Múdrosť aj poro-zumenie, ktoré pochádza od Pána Boha /viď Jn. 16:24; Jk.4:2,3/. Pán Ježiš pri objasňovaní nasledovania pou-žije jednu veľmi známu vetu. Tento výrok Pána Ježiša je zámy, veľmi často vykladaný. Zopakuj-me si znenie: „Ja som cesta, pravda i život.“ Je to výpoveď veľmi dôležitá, je účinná, ak ju po-rozumieme a uvedieme do života. Jeden známy kazateľ povedal: „Písmo sväté netreba vykladať, ale dôsledne čítať a uviesť do svojho života.“ Snáď môžeme pripustiť to, že mnohokrát, rozu-mieme, ale neuvedieme do nášho života. Nad tým, do akej mieri to tak funguje sa teraz nebude-me zamýšľať. No výrok vyslovený Pánom v súvi-slosti s tým, že sa Ho učeníci pýtali. Teda sa nad tým viac zamyslíme: „Cesta“- Ak niekto o sebe hovorí, že je cesta, tak má namysli, že je príkladom ako treba v žiote myslieť a konať. Keď chce niekto niekoho nasledovať a vie, že je to pre neho to najlepšie, najdokonalešie, tak HO musí poznať. Učeníci te- da pozorne museli sledovať a naštudovať si Pá-na Ježiša. My to môžeme urobiť dôsledným štúdi-om Písma a sledovaním výkladov a kázní. Toto všetko musia sprevádzať úprimné modlitby o po-moc v tomto spoznávaní Pána a uvádzaní do nášho života. Bežný a úprimný sľub na to znie: „S Božou pomocou budem...“ Každý úprimný človek si uvedomí svoju ne-dokonalosť, omyly, chyby, hriechy či pády - preto iba s Božou pomocou. Tá „cesta“ je tou Božou pomocou. Kráčajme v Jeho šlapajách. Niekedy to môže vyzerať akoby dvja kráčali vedľa seba. Ten obraz v piesku z dvoma stopami iste poznáme. Vieme že jedna stopa niekedy úplne zanikne a o-stáva iba Pánova, ktorý nás nesie.

„Pravda“ je slovo, ktoré ani netreba vysvetlo-vať, keď viem, že Pán Ježiš je pravda a On jedi-ný svedčí o pravde. Pán Ježiš, ako bytosť je sám pravdou. Súčasne všetko, čo hovorí, koná, myslí, plánuje a naplňuje je fundamentálna /základ/ prav-da. Slovo Božie je pravda a vedie nás v pravde. Je dobré, že máme k Nemu priamy prístup. Jedi- ne z Biblie sa dozvedáme tú jedičnú a skutočnú pravdu, ktorá opodstatňuje k blahoslavenému ži- votu. Už tu na zemi a raz aj vo večnosti. Teda stojí za to poznať pravdu, cez štúdium Písma sväté-ho, poznať Pána Ježiša Krista, tu jedinú a čistú pravdu. «Život» Známy výrok - bez Boha na svete - môžeme s istotou doplniť - nie je pravdivý život ani blahoslavený život či v časnosti a už vôbec nie vo večnosti. Pri rôznych príležotostiach si zvyk-neme priať: „Všetko najlepšie.“ Vieme vôbec, že čo je to „všetko najlepšie?“ Iba v spojitosti s lás-kou Pána Ježiša dostávame na to odpoveď úpl-nú a pravdivú. Život a Pánom Ježišom je na slá-vu Božiu. Živý človek čo oslavuje Pána, je prav-divý, je blahoslavený život už tu na zemi a raz aj vo večnosti. Amen. /zamyk/. ........

.Biblické fakty .. o krstoch (Krstiť znamená ponoriť, vnoriť, spojiť) Krst Pána Ježiša v utrpení na kríži Gol-gotskom - je jedinečný a neopakovateľný krst. „Ale mám byť pokrstený krstom a aký som s- tiesnený dokiaľ sa nesplní!“ (Lk.12:50; Mt. 20: 22; Mk.10:38). Týmto spojením - ponorením do utrpenia, Pán Ježiš zaplatil za všetky hriechy ce-lého sveta a za každého okúsil smrť. Boh – „ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých“ (Rm.8:32). Pozri aj Rm.5: 18; 2.Ko.5:15; 1.Tm.2:6; Tt.2:11; 1.Jn.2:2. „Ale vidíme, že Ježiš ... pre milosť Božiu mu- sel okúsiť smrť za všetkých“ (Žid 2,9). Otázky: Prečo potom stále existuje večné zatra-tenie a zahynutie človeka, keď Pán Ježiš podstú-pil trest smrti za každého človeka? Prečo Božie Slovo hovorí (u Mt. 26:28 aj Mk.14:24), že: „toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylie- va za mnohých na odpustenie hriechov.“ Odpoveď: Pán Ježiš skutočne prišiel, aby od-stránil hriechy sveta. To aj urobil - až na jeden, kto-

Zmena a rast 12 .

rý musíme odstrániť my: Je to hriech svojvoľného rozhodnutia pre neveru v Pána Ježiša! „...o hriechu, že neveria vo mňa“ (Jn.16:9). Je to vlastne neposlušnosť a neprijatie milosti. /Zneužitie slobodnej vôle, ktorú nám Pán Boh dal a ktorú On plne rešpektuje, lebo neruší svoje vla-stné rozhodnutie-pozn.red./ „Lebo ako skrze neposlušnosť jedného člo- veka (Adama) mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka (Pána Ježiša – 1.Ko.15:45-49) mnohí budú ospra- vedlnení“ (Rm.5:18-19). Ďalej sú tu žiaľ aj takí, ktorí po poznaní pravdy potupili zachraňujúce dielo Pána Ježiša a tak ne- ujdú prísnejšiemu trestu, lebo „o čo ťažšieho trestu bude hoden ten, kto šlia- pe po Synovi Božom, a krv zmluvy, ktorá ho posvätila, pokladá za obyčajnú krv a vysmie- va sa Duchu milosti“ (Žd.10:29). A Mt.7:14 je napísané, že dokonca „málo je tých, ktorí ju (túto ponuku milosti – cestu) nachádzajú.“ Toto sú dôvody, prečo sa ľudstvo delí na dve sku-piny ľudí. Hoci Pán Ježiš zaplatil za všetkých, nie všetci v Neho veria a nie všetci túto milosť prijali. „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno“ (Jn.1:12). Ak si to zhrnieme, tak Pán Ježiš umrel za všet-kých, ktorí v Neho uverili, prijali Ho ako Pána a Spasiteľa a odovzdali Mu celý svoj život. Pri tých, ktorí toto neurobili, vyšla obeť Pána Ježiša naz-mar. Poznámka: Ak neprijmeš darček pre seba, ale ho odmietneš, tak si ho ani neužiješ. Pri krstoch sú podstatné tieto štyri prvky: Krstiteľ (Kto krstí?): Nebeský Otec (Jn.5:30; 6: 38 a 57; Rm.8:32; 1.Jn.4:9-10; Mt.26:39; Mk.14: 36; Lk.22:42). Krstenec (Kto je krstený): Pán Ježiš Kristus (Jn. 3:16). Prostredie (v čom bol pokrstený - ponorený): V utrpenie smrti na kríži (Žd.12:2; Fil.2:8). Význam a dôvod (prečo bol pokrstený): Pre zá-chranu veriacich pred večným zatratením (Jn.3: 16). Poznámka: Bez tejto udalosti by ďalšie krsty nemali zmysel, boli by bez hodnoty a významu.

Aktuálne o krste 1. Ježišov krst Duchom Svätým „...to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým“ (Jn. 1:33; Mt.3:11; Mk.1:8; Lk.3:16; Sk.1:5; 11:16). Tento Ježišov krst Duchom Svätým je spojenie hriešnika s Cirkvou Pána Ježiša (Mt.16:18). Člen-stvo v nejakej nábožensko-kresťanskej denom-inácii automaticky nezaručuje spojenie s Cirkvou Pána Ježiša. To totiž začína činením pokánia: „A tak čiňte pokánie a obráťte sa, aby sa vy- treli vaše hriechy, aby prišli časy občerstve- nia od tvári Pánovej“ (Sk.3:19-20). Toto pokánie sa deje v našej mysli - zmenou zmý-šľania: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale pre- meňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je do- bré, milé a dokonalé“ (Rm.12:2). Výsledkom je osobná viera, že Pán Ježiš zomrel aj za mňa (zaplatil za moje hriechy) a vstal z mŕt- vych pre moje ospravedlnenie. Je to teda spoje-nie s „Telom Kristovým“ - Cirkvou Pána Ježiša, ktorá je jediná Cirkev na zemi. „Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo... a všetci sme boli na- pojení jedným Duchom“ (1.Ko.12:13; pozri 1. Ko.12:12-27). Dôsledkom toho je, že moje meno je zapísané v nebi v knihe života (Zj.21:27) a toto svedectvo nosíme v sebe: „A ten istý Duch spolu s naším duchom os- vedčuje, že sme Božie deti“ (Rm.8:16; aj 1.Jn. 5:10). A tak sme sa stali novým stvorením - nie opraveným: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvore- nie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali no- vé“ (2.Ko.5:1;Ga.6:15;Ef.2:15;4:24; Kol.3:10). Milý priateľ, ak takéto svedectvo v sebe nemáš, zamysli sa, lebo ten ďalší krst - krst ponorením vo vode je potom pre teba predčasný a bezpred-metný. Pri každom krste sú podstatné tieto štyri prvky: Krstiteľ: Pán Ježiš Krstenec: Človek - hriešnik - činiaci pokánie Prostredie: v Duchu Svätom Význam: Spojenie z Cirkvou Pána Ježiša, ktorá bude vytrhnutá - uchvátená (1.Ts.4:13-18; aj 1. Ko.12:12-27).

Zmena a rast 13

2. Krst ponorením do vody

„Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my?“ (Sk.10:47-48; 2:38.41; 8:12; 8:36-38;10:47-48). Je to verejné vyznanie a priznanie sa k odovzda-niu svojho života Pánu Ježišovi vierou. „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Ga. 2:20). Je to aj fyzický zážitok pochovania starého spôsobu života a zmŕtvychvstanie k životu nové-mu. „Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadaj- te to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej“ (Kol.3:1). Poznámky: Kto neprežil Ježišov krst Duchom Svätým - duchovné narodenie (krst č.1), tento krst vodou (krst č.2) je pre neho predčasný, neúčinný a zbytočný - viď Šimon čarodejník (Sk.8). Prvé je „splodenie z Boha“ (Jn.1:13), potom narodenie z Ducha (Jn.3:6) a tým aj splne-nie Ježišovej požiadavky: „Musíte sa narodiť znova“ (Jn.377). Až potom - a to ešte v ten deň (alebo o pár dní neskôr - ako u apoštola Pavla), malo zmysel zve-rejniť túto vnútornú zmenu ponorením - krstom vo vode. Ďalšou pomocou je pripomenutie si toh-to aktu pri rôznych životných skúškach tak, ako nám sobášny právny akt pri nezhodách v man-želstve pripomenie sľub vernosti vo všetkých ži-votných situáciách. Krst vodou nie je znovuzro-denie. Dôležité je totiž to vnútorné spojenie s Kristom (krst č.1) a nie krst vo vode (krst č.2). Tak ako ten nešťastník na kríži vedľa Pána Ježiša (Lk. 23:41-43) nevieme, či bol pokrstený vo vode, ale /krstom ohňa prešiel/ a tak predsa prešiel do raja. Alebo napríklad cestou ku krstu môže posádka auta havarovať a neprežiť a čo potom? Krstiteľ: učeník Pána Ježiša Krstenec: človek, ktorý činí pokánie Prostredie: ponorením pod vodu Význam: zverejnenie zmeny svojho života práv-nym aktom. 3. Ježišov krst ohňom Ježiš - „vás bude krstiť Duchom Svätým a o-hňom“ (Mt.3:11; Lk.3:16). Krst ohňom zakúšajú len Božie deti - ako pros- triedok vyskúšania a utvrdenie viery v Pána Ježi-ša a „spálenie“ zlých návykov. „Milovaní, nedivte sa ohňu, ktorý prišiel na vás pre vaše skúsenie“ (1.Pt.4:12).

„..aby dokázanie sa vašej viery omnoho cen- ejšie nad zlato, ktoré hynie, ale sa ohňom skúša...“ (1.Pt.1:7). Je to zároveň aj rodičovská výchova Božích detí: „Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou... Ak zostávate bez prísnej výchovy, ... nie ste synovia!“ (Žd.12:5-8). „Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu ra- dosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, ve- diac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrva- losť“ (Jk.1:2-4). Poznámka: Boh - náš nebeský Otec, nás nepo- kúša (Jak 1,13), ale ani nedovolí, aby nás niekto alebo niečo pokúšalo „nad našu možnosť“ (1.Ko. 10:13). Krstiteľ: Pán Ježiš (osobne prítomný je v Du-chu Svätom v nás). (1.Ko.3:16; 6:19; 2.Ko.6:16). Krstenec: Znovuzrodené dieťa Božie Prostredie: životné skúšky (Žid 10,32-34) Význam a dôvod: posvätenie, duchovný rast, nesenie sa k dokonalosti. /Pavol Roháček st./.

PROROk Ezechiel

Prorok Ezechiel kniha pomenovaná podľa a-utora. Čítame: 1:1-28; „1V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého me- siaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha. 2Piateho dňa toho istého mesiaca - bol to piaty rok po odvedení kráľa Jojachína do zajatia - 3jasne zaznelo slovo Hospodina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chal- dejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spoči- nula ruka Hospodina.“ «Povolanie za proroka» Na úvod si môžeme povedať to, že proroctvo Ezecheielovo je určitým prierezom celých izraelských dejín. Začína depor-táciou izraelského národa do babylonského zaja-tia. To sa udiala v niekoľkých etapách. Dôležité je si uvedomiť, že Júda, ako južný Izrael a ako národ v tejto situácii bol úplne na dne. Júda ako veriaci v jediného Boha boli úplne v koncoch - totiž došlo k zrušeniu nielen služby Pánu Bohu, ale aj k úpl-nému zničeniu /r. 582 pr.Kr/.jediného Chrámu po-staveného podľa Božieho priania. Toto muselo byť niečo veľmi hrozné a deprimujúce nielen pre celok, ako národ, ale aj veľmi bolestné pre samot-ného Ezechiela - mladého vyučeného kňaza /viď

Zmena a rast 14 -

http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=ezk&cislo_2=1&cislo_1=1&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=ezk&cislo_2=2&cislo_1=1&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=ezk&cislo_2=3&cislo_1=1&hl_druh=0#ts1

v.3/. Nielen to, ale aj sám bol v zajatí. Z Písma je možné vysledovať, že takýchto postihnutých, kňazov, či prorokov bolo v tom čase viac. Napr. Jeremiáš asi o 20 rokov starší, Daniel dá sa po-vedať, že vekovo mu bol rovesníkom. Nad tým sa treba zamyslieť. Nielen tí, tu spomínaní, ale aj takí ako Izaiáš, Joel a ďalší pôsobili a to s Božím zmocnením v Iz-raelskom národe a predsa sa na ich kázanie nič nezmenilo. Je to vtom, že ich slovo nemalo moc? Ako sa spieva v jednej piesni, že kazatelia nema-jú moc. Veď sám veľký prorok Izaiáš o tom s úr-čitou dávkou zármutku píše v 6:8-11,toto: . „8Potom som počul hlas Pána, ktorý povedal: Koho mám poslať, kto ta pôjde? Povedal som: Hľa, tu som, pošli mňa!9Povedal: Choď a po- vedz tomuto národu: Počúvajte, len počúvaj- te, ale nerozumejte, hľaďte, len sa dívajte, ale nechápte!10Urob bezcitným srdce tohto ľudu, zapchaj mu uši a zastri oči, aby očami nevi- del a ušami nepočul, aby jeho srdce nechá- palo, neobrátil sa a nevyzdravel.11Povedal som: Dokedy, Pane? Povedal: Dovtedy, kým nespustnú mestá a budú bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým sa zem nestane púšťou.“ Pán Boh, ktorý vidí aj do srdca, aj do budúcnosti, Ten môže a má robiť to čo je dobre pre ľudstvo. On sa nemení, len ľudia, ktorým dal slobodnú vô-ľu sa rozhodnúť. A ON to rešpektuje, dôjdu do ta-kého bodu, že sa od nich aj Pán na určitý čas a pre určité pokolenie odvráti. To zažili vtedy a to sa opakuje v dejinách a môžeme to zažiť aj my. Zá-leží ako budeme reagovať, na hlas prorokov, kto-rých nám pošle láskavý nebeský Otec. Miesto, kam sa Ezechiel dostal, je presne opí-sané. Prečo? Možno preto, že tam žili hoci v cu-dzine, čo pre nich vždy znamenalo aj určitú biedu a útlak. Ale na niektorých miestach žili ako koloni-zátori, ktorí mali vylepšiť živobytie v tej časti kraji-ny. Žili, ale pod nadvládou, predsa však s určitou slobodou. Dá sa vysledovať, že aj Ezechiel tam mal svoju rodinu, ba dokonca svoj vlastný dom. A-lebo je to aj preto, aby archeológovia po rokoch vedeli vystopovať to miesto a tak potvrdiť pravdi-vosť Písma. Nachádzal sa teda na „Veľkom - Ke- bar/ Eufratskom zavodňovacom kanály asi 75 km južne od Babylona. Ešte v úvode máme časový údaj, ktorý podľa skúmania historikov a teológov, ktorí sa týmto za-

oberali, tvrdia že je to údaj o veku proroka Eze-chiela. Teda podľa toho môžeme predpokladať, že približne tridsaťročný človek prežíva nasledov-né udalosti. Mladý /25 ročný, dnes vikár/ vyučený kňaz /teológ/ je zavlečený do Babylónie. Tam po 5. rokoch, teda ako 30 ročný, by mal začať svoju samostatnú kňazskú službu. Namiesto toho je v zajatí, bez možnosti vykonať to, do čoho ho Pán povolal. Zrejme bol Pánom povolaný a mal cha-rakterové vlastnosti ako ap. Ján, alebo jeho rove- sník Daniel. Totiž tým boli zverené najväčšie pro-roctvá. Tie, cez ktoré Pán Boh dal poznať dejiny, svojho ľudu, Cirkvi a aj celého ľudstva. Mladý pra-voverný Izraelita, s hlavou a srdcom v smútku, ale srdcom a vierou upnutý na svojho jediného Pána Boha. Tomu sa otvára nebo, s týmto komunikuje sám Pán. Čo videl a čo sa dozvedel i napísal, môžeme to deliť do troch väčších častí. Kapitola 1-24 tvoria 1.časť. 25-32 je druhá a 33-48 tretia posledná. Prvá hovorí o odchode „Šechiny“ /svetelného oblaku potvrdzujúci prítomnosť Božiu v Chráme, tá teda odchádza od Izraela okolo r.586 pr.Kr/. Druhá časť ako vsuvka o súde nad okolitými národmi. Tretia časť o návrate „Šechiny“ z východu z Oli-vovej hory cez východnú bránu. Tú dnes vidíme, že je zamurovaná, nie je presne na tom mieste kde bola za čias Šalamúna. Jej presnú polohu však archeológovia určili a nie je v tom veľký roz-diel. Prvá časť a tretia vytvárajú zrkadlový obraz. Najprv súd na Izraelom a nakoniec prejavená mi- losť voči nemu. Falošní proroci prorokovali skorý návrat i krátke zajatie. Praví proroci a medzi nimi i Ezechiel, naopak dlhý pobyt /70r./ a potom návrat. Najprv súd nad tým, komu je mnoho dané a po-tom nad ostatnými. To učil ak Pán Ježiš a tak aj koná. Určitú podobnosť môžeme vypozorovať aj v knihe Zjavenia. Ezechielovo proroctvo má veľa a veľmi podobných výpovedí ako posledná kniha Písma svätého. ..... «Pán Boh nenechá svoj ľud bez nádeje . ani v beznádejnom položení» Je zaujímavé, že slová proroctva začínajú tým, že nám dávajú poznať kde sa nachádza - človek Ezechiel. A ten človek práve v tomto položení je vyvolený za proroka. Kde to je? Nuž v beznádej-nom položení, v otroctve a porobe, v ktorej sa na-chádza Ezechiel spolu so svojimi spoluobčanmi /by sme dnes povedali/,- v Babylonskom zajatí.

Zmena a rast 15

http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=isa&cislo_2=8&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=isa&cislo_2=9&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=isa&cislo_2=10&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=isa&cislo_2=11&cislo_1=6&hl_druh=0#ts1

Doma, v Izraeli, v Jeruzaleme je všetko zničené, zdevastované a aj tí čo tam zostali boli pod tvr-dým diktátom Babylónie. Poučenie, Pán prejavuje svoju starostlivosť a lásku k svojim. Či k svojim povolaným, vyvoleným /viď Gn. 35:10/, alebo vykúpeným Pánom Ježi- šom Kristom. Teda kedysi dávno to začal s Jáko-bom a neustále pokračuje po všetky časy a to sa najviac prejaví v časoch posledných. V tom je i naša veľká nielen útecha, ale priam istota, z kto-rej plynie naša radosť a pokoj. To isté nám potvr-dzuje aj Ezechielovo proroctvo. Láska Kristova z národom aj jednotlivcom. Cez koho prichádza pomoc Izraelskému ľu-du, cez človeka, jedného z nich, lebo je zrejmé, že miloval Pána. Iste plnil Božie požiadavky ako Da- niel a jeho traja druhovia. /Ak chcete prikázania, ktoré dostal Izrael ihneď po vyslobodení z Egypt- skej poroby - Ex.15:25b. Dostal pokyny z lásky, vyučovanie pre blahoslavený život, na zemi i vo večnosti/. Inak to nemyslel ani Pán Ježiš, keď k svojim opakovane hovorí: „21Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.23Ježiš mu odpo- vedal: Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príby- tok“ (Jn.14:21,23). Láska k Pánu Bohu sa inak nedá prejaviť, iba tým, že človek má záujem o Jeho vôľu, usmernenia a plní ich nielen z presvedčenia, že je to, to najlep-šie, aby šťastne žil. Ale plní ich priamo z láskou a horlivým zápalom. Plní a dodržiava. Ten má nie len prísľub Boží, že ho Pán bude milovať, ale že si ho použije, či už ako príbytok, alebo nástroj, to je úplne jedno. V tom je však naplnenie blahosla-veného života. To sa tu priamo deje s budúcim prorokom Ezechielom. Poslušnému sa otvára ne-bo a neposlušnému, rebelovi /kráľ Jojachín/ pek-lo už tu na zemi. Je zaujímavé, že neposlušnosť voči svetskej moci, ale nezabudnime, ustanovenej Pánom, je trestaná už tu a teraz. Vidíme to ako sa nakladá s neposlušným kráľom Jojachínom. Babylonské zajatie na čele s kráľom Nebúkadnecarom - Jr. 27:6 sa udialo podľa Božích cieľov a zámerov, a-by sa Izrael naučil poslúchať a hlavne aby sa ce-

lým srdcom obrátil k svojmu Pánu Bohu. Je tu, a-ko na dlani, trest a súd Boží, aby nastala zmena. To je Boží odkaz nám veriacim, ale aj všetkému ľudstvu, platný na veky. Teda aj vo večnosti. Viď padlí anjeli. Ak nechceme falošne svedčiť, ale po-rozumieť pravde. Tak vidíme, že aj teraz sa míľo-vými krokmi blíži Božie „beda,“ Boží súd, akého ešte na svete nebolo. Teda nemôžeme, ani z ka-zateľnice hlásať lepšiu a krajšiu budúcnosť pre tých, čo idú cestu hriechu, ale tresty teraz, tu a aj pre večnosť. Beda, ktoré je v kn. Zjavenia tak ča-sto a jasne opísané, nám to jasne ukazuje. Veria-ci a spasení, tí nevieme do akej miery budú zatia-hnutí do utrpenia tohto sveta, ale oni majú nádej, vo vytrhnutí a v „hostine Baránkovej. Tam je upre-tý ich zrak a očakávanie. Význam a účel utrpenia a Božích súdov ostá-va počas celých ľudských dejín nezmenený, v tom je láska a milosť Božia. Za týmto účelom je aj Eze-chiel povolaný do prorockej služby, predovšetkým a v tom čase ide o národ Izrael. Ale keďže proro-kuje do ďalekej budúcnosti, do čias posledných, tak je jasné, že jeho proroctvo nám má čo pove-dať aj dnes. Nuž, a preto je to veľmi dôležité, aby sme sa tým zaoberali. Vidíme, že sa naplňujú je-ho proroctvá teraz a priamo pred našimi očami. Len, aby sme im porozumeli, preto sa za to modli-me, veríme, že nám skrze lásku Ježiša Krista os-vieti myseľ Duch svätý. Láska Kristova by mala mať odozvu aj v nás v neho veriacich. Amen.

V NEBI Niektorí veriaci tvrdia, že sa málo hovorí o ne-bi. Tým, že sa zameriame a praktizujeme káza-nie tematické, tak ideme cestou takou, že tému a obsah kázne „my“ ľudia - kazatelia. Ale keby sme postupovali systematicky, ako to uznávajú mnohí dobrí teológovia. Potom dôjdeme na všetky témy, ktoré pokladá za dobré a správne sám náš dobro-tivý a starostlivý nebeský Otec. Preto si čítajte v Ezechielovi 1:4-28 verše a zmyslíme sa. «Otvorené nebo» Prečo Pane? Čo to malo po-vedať prorokovi a čo nám? Otázky, ktoré môže-me smelo so všetkou úctou a bázňou, máme klásť nášmu milovanému Pánovi. Pánovi Ježišovi Kris-tovi, ktorý nás miluje. Nuž predovšetkým to, čo E-zechiel zažil v prvom momente, to bola neopísa-teľná sila a moc, ktorá naňho zapôsobila. Vietor, ktorý dnes by sme pomenovali „Hurikán.“ Silu, moc

Zmena a rast 16 .

http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=jhn&cislo_2=21&cislo_1=14&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=jhn&cislo_2=23&cislo_1=14&hl_druh=0#ts1

a postavenie Božie, človek vyjadruje rôzne rôz-nymi slovami. Na slovách, ktoré tu sú použité ani tak nezáleží, ale záleží na tom, že si ich Ezechiel a s ním aj my si môžeme uvedomiť. Čo jemu a nám nimi náš Stvoriteľ vyjadruje. Hovorí, že Jeho už len zjavenie sa človeku, je prejavom Všemo-húceho. To druhé, čo si uvedomil, je silný jas akoby o-heň. To nám Písmo hovorí aj na inom mieste: . „5Noci už nebude, nepotrebujú svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osve- covať a kraľovať budú na veky vekov.“ Tiež: „3 Predchádza ho oheň a vôkol spaľuje jeho protivníkov.4Jeho blesky osvecujú svet, zem to vidí a chveje sa.5Vrchy sa topia ako vosk pred Hospodinom, pred Pánom celej zeme.“ To sú slová, ktoré nám doplňujú význam toho, čo Ezechielovi bolo ukázané. Večné svetlo od stvore-renia a aj pre večnosť, tá stále prebýva v nebe-siach. Svetlo, ktoré pohlcuje nielen fyzickú tmu, ale aj zlobu a hriech, ktorý tým pádom tam nemá prí-stup. Vplyvom tohto svetla a ohňa je všetko plas-tické, jasné ako zrkadlo. Zrkadlo pravé plniace svo-ju funkciu, to je rozhodujúce, nie to, že je tu pome-nované akože je z mosadze. Z Božieho ústredia, naznačené akoby zo stre-du, vychádza to, čo má pán Boh k dispozícii na vlá-du a cez čo uplatňuje svoju všemohúcnosť, vše-vedúcnosť, všadeprítomnosť a ďalšie Božie atri-búty, ktoré sú tu prezentované cez 4 nebeské by-tosti. Číslo štyri je číslom orientácie, plnosti a do-statočnosti. Štyri evanjelia, ako plnosť pre opis a svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi, ako dosta- točná orientácia ľudstvu na spásu. Podobné boli niečo ako človek, ale niečo aj z ríše ostatných živočíchov, alebo materiálneho stvo-renia. Všetko to, čo tvorí to naj... najlepšie. Predo-všetkým sú v pohybe, čo vyjadruje život. Život a pohyb patria k sebe. To majme na pamäti, aktivita vyjadruje to, že žijeme. Vidíme, že u Pána a v ne-bi je pohyb, teda život. Na to sa pripravme. Mali tváre, z tváre je možné mnoho vyčítať a porozumieť, tak je v živote. Preto aj tieto tváre všeobecne a v zhode opisujú viacerí teológovia. Prvá a to spredu je ľudská - vyjadrujúca pred-nosti človeka - intelekt, inteligenciu, vľúdnosť, lás-ku a milosť. V evanjeliách tomu zodpovedá Luká-šovo evanjelium, zamerané na človeka. Druhá je s pravej strany levia tvár. Tvárnosť

leva - kráľa zvierat, tiež kráľovská tvár. Vyjadrujú- ca, všetko ovládajúce, rýchlosť - všade prítomnosť, silu - všemohúcnosť, ale aj pomstu a súd. Tretia z ľavej strany mala býčiu tvár, či tvár-nosť. Vyjadrujúca, pracovitosť, akčnosť, silu, neú-navnosť, vytrvalosť a znášanlivosť. V evanjeliách tomu zodpovedá Markovo evanjelium. Štvrtá, zadná strana, všetko končiaca, alebo potvrdzujúca, majúca tvár - tvárnosť orla. Orol vzná-šajúci sa na nebi, pristávajúci na každé miesto a v rýchlosti, ale aj nikým neohrozený prebývajúci v bezpečí na výšine - tróne v nebi. Tiež vyjadrujúci Božskosť a Božie postavenie. Z evanjelií tomu od-povedá Jánovo, ktoré vyjadruje a potvrdzuje Bož-stvo Pána Ježiša Krista. Všetky štyri krídla, t.j. rovnaké vybavenie na pohyb i na prikrytie toho, čo má byť prikryté. Je v tom vyjadrená určitá možnosť súčinnosti, alebo plnenia rovnakej úlohy. To isté platí aj pri ďalšom vybavení, ktoré sú v zhode. Ide o spôsob pohybu, vzájomného prepojenia. Je tu vyjadrená aj doko-nalosť a neobmedzenosť v pohybe, či bytí. Mali vy-bavenie aj pre svetlo a život, ich prenos medzi se-bou navzájom. Ako aj pre možnosť usmrtenia - o-heň a blesky, ktoré pulzovali medzi nimi. Koleso, ako prostriedok pohybu, koľko prešlo storočí od vynájdenia kolesa, aký to mohol byť re-volučný vynález a koľko poslúžilo. Tie sú aj tu, ne-odpozoroval ich práve človek odtiaľ z nebies? Keď dostal obrazy na stavbu Chrámu a ďalšieho Bohoslužobného vybavenia. Tu vidíme, že je ko-leso v kolese, inak povedaná dokonalé koleso, a-kého v materiálnom svete niet. To práve zabezpe-čuje univerzálnosť Božieho majestátu. Atribút, kto-rý nikde inde neexistuje, ani existovať nemôže. U-niverzálnosť nielen vo výzore, či prevedení, ale aj v možnosti pohybu. V duchovnom svete, alebo ak chcete v duchovnej sfére existuje to čo si tu v ma-teriálnom svete iba ťažko vieme vybaviť. Nielen upevnenie, ale aj rozhľad a prehľad, ktorý prezentujú tieto oči, nás môžu postaviť iba do údivu a úcty voči Božie, stvoreniu, ktoré reálne existuje mimo nášho dosahu - v duchovnom sve-te. To všetko je podriadené a k dispozícii nášmu všemohúcemu Pánu Bohu. Ako by sme sa my ne-mali vydať a podriadiť takej dokonalosti? Dá sa povedať, stupeň - klenba, čosi nad a niečo pod. Inak tiež možno chápať ako hierarchia. Divíme sa? Nemali by sme, lebo Všemohúci, zo-

Zmena a rast 17

http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=rev&cislo_2=5&cislo_1=22&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=psa&cislo_2=3&cislo_1=97&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=psa&cislo_2=4&cislo_1=97&hl_druh=0#ts1http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=psa&cislo_2=5&cislo_1=97&hl_druh=0#ts1

stáva vždy BOHOM, ničím nie menším, ani nižším. To treba brať raz a naveky do úvahy. Pretože ani anjeli, ktorí to nerešpektovali, boli zvrhnutí /viď Jd. 6/. Dokonca hlas, ktorý zaznel ponad klenby, mal vplyv na správanie sa 4 bytostí. Prišla tu vyššia moc, z vyššieho postavenia. Nie vo fyzickom zmy-sle - hore a dole, ale v duchovnom postavení. Je len samozrejmé, že to akosi zrozumiteľne musí byť predvedené ako pre Ezechiela, tak aj pre nás. Vytvárajme si obraz a poznanie večnosti, či neba. To chce od nás náš Pán, aby sme to vedeli a po- znali. Nie samoúčelné otvorené nebo a milosť k tomu, aby to bolo opísané tak, aby to malo svoj ú-čel a význam. V tom nech je nám Pán nápomoc-ní. Nie sme tu, aby sme sa neustále točili, iba v základných učeniach o spáse a odpustení hrie-chov. To vedel aj ap. Pavol a v l. to Korinťanom aj vyčituje. Preto prosme o milosť, aby sme duchov- ne rástli a poznali to, čo nám Pán poznať umožňu-je. Amen. /zamyk/.

N E B O Nové nebo a nová krajina

Milí čitatelia, zamyslíme sa sa do úvodných ver-šov.Biblie a pripomeňme si, že Boh stvoril človeka pre svoje potešenie a aby vládol krajine, do kto-rej ich stvoril. V záhrade Eden, v raji, Boh Adamo-vi a Eve povedal v Genesis 1:28-30, toto: „28A Bôh ich požehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad ne- beským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi.29A Bôh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a kto- rá je na tvári celej zeme, i každý strom, na kto- rom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm.30A všetkým zvie- ratám zemským a všetkému vtáctvu nebes- kému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je živá duša, dal som za pokrm všetko zele- né byliny. A bolo tak.“ Hospodin,.Stvoriteľ človeka vyzval, aby si podma-nil zem a vládol všetkému žvému, ale skôr než sa tak stalo, prišlo zlo. Adam neposlúchol Boží prí-kaz a v jedinej skúške sklamal. Tým