Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského Banská Bystrica

Zvrátená medicína

Nacistické experimenty počas 2. svetovej vojny

Kristína Murínová

III.D

2016/2017

Obsah

Úvod ..........................................................................................................................................3

1 Teoretická časť .......................................................................................................................4

1.1 Začiatky.......................................................................................................................4

1.1.1 Projekt eutanázie...........................................................................................4

1.1.2 Projekt 14f13..................................................................................................5

1.2 Pokusy.........................................................................................................................5

1.2.1 Experimenty s hormónmi a sterilizáciou........................................................6

1.2.2 Zmrazovanie pacientov..................................................................................7

1.2.3 Mengele, dvojičky a dokonalosť.....................................................................8

1.2 Norimberský lekársky proces....................................................................................11

2 Praktická časť .......................................................................................................................13

2.1 Dotazník....................................................................................................................13

2.2 Výsledky a celkové zhodnotenie dotazníka..............................................................14

Záver........................................................................................................................................18

Resumé....................................................................................................................................19

Zoznam použitej literatúry.....................................................................................................20

Prílohy......................................................................................................................................21

2

Úvod

Téma nacistických pokusov počas 2. svetovej vojny určite nepatrí medzi tie ľahšie,

ktorým by ste sa venovali vo voľnom čase, a možno sa nájdu takí, ktorí o nej nechcú ani

počuť. Či už sú to ľudia ktorí si to zažili na vlastnej koži ešte počas 2. svetovej vojny, alebo

možno ich potomkovia, alebo obyčajní ľudia so slabšími povahami. No aj tak je to téma

o ktorej by sa nikdy nemalo prestať hovoriť, pretože by sme nemali zabudnúť, že niečo také

sa naozaj stalo. Že niečo takéto je súčasťou histórie, ktorú spôsobil človek. V poslednej dobe

som si všimla, že touto témou sa zaoberá čím ďalej tým viac ľudí – píšu sa o nej iné práce,

dokonca vznikajú filmy alebo knihy, ako napríklad kniha Mengeleho dievča, ktorá je priamou

výpoveďou o týchto pokusoch.

Túto tému som si vybrala hlavne kvôli osobnému záujmu o ňu, a taktiež som sa o nej

chcela dozvedieť ešte oveľa viac ako som vedela doteraz. Aj napriek tomu že – našťastie –

nikto z mojej rodiny tieto hrôzy nezažil. Mojím ďalším dôvodom je, že by som chcela

informovať o tejto téme aj iných ľudí, ktorých by to mohlo zaujať tak ako mňa.

Mojím cieľom bude priblížiť sa čo najviac danej téme. A možno práve toto prinúti ľudí

aby o nej viac premýšľali, tiež aby sa toto v budúcnosti už nikdy nestalo. Hlavne v dnešnej

dobe je to dôležité, keďže je tu možnosť, že naša generácia v budúcnosti taktiež zažije vojnu.

Budem sa snažiť spracovať tému tak, aby to bolo prijateľné pre všetkých. Toto by mohol byť

hlavný problém, keďže, ako som už spomenula, tematika nie je jedna z tých príjemných. Vo

svojej práci použijem dotazník, ktorý som vypracovala, mimo iné aj literatúru súvisiacu

s témou a pomoc internetu. Rada by som sa poďakovala všetkým, ktorí boli ochotní dotazník

vyplniť a pomohli pri tomto projekte. Dúfam, že si z mojej práce každý niečo odnesie.

3

1 Teoretická časť

1.1 Začiatky

2. svetová vojna sa začala 1. Septembra 1939 vstupom Nemcov na územie Poľska.

V Európe sa skončila 8. Mája 1945, keď bola podpísaná nemecká kapitulácia v Berlíne. Koniec

vojny vo svete však nastal až 2. Septembra 1945, keď nakoniec kapitulovalo aj Japonsko.

Počas týchto šiestich rokov sa bojovalo na frontoch, umreli milióny vojakov a civilistov,

boli napáchané obrovské škody. No mimo dejísk bojov sa diali ešte oveľa hrôzostrašnejšie

veci, ktoré vyšli na povrch až po skončení vojny.

1.1.1 projekt eutanázie

"Nepodám nikomu, hoci by ma o to prosil, smrtiaceho jedu, ani k tomu nebudem radiť.

Tiež nedám žene prostriedok, aby potratila."1 Týmto citátom sa ľudstvo riadilo veľmi dlho, no

i tak eutanázia existuje, hoci v našom štáte je povolená len tá pasívna. Pojem eutanázia

v gréčtine znamená „dobrá smrť“. Je to proces, pri ktorom dôjde k usmrteniu pacienta

s ťažkým nevyliečiteľným zdravotným stavom, či už – ak je nesvojprávny - na základe

rozhodnutia príbuzných, nemocničnej rady alebo súdu, aj samotného pacienta. Najčastejšie

spôsoby sú aktívna eutanázia - vpichnutie takzvanej „smrtiacej injekcie“, alebo pasívna

eutanázia - doktori prestanú podávať lieky a výživu.

Prvý krát sa o tomto začalo hovoriť už na začiatku 20. storočia, no prakticky sa to

začalo plánovať až počas 3. ríše. Už v roku 1933 sa v časopisoch uverejňovali články

a diskusie na túto tému. Doktor Walter Schultze tvrdil, že štát a ľudia zbytočne plytvajú

peniaze na nevyliečiteľne chorých. Preto presadzoval „smrť z milosti“ a vravel, že ušetrené

peniaze sa môžu použiť na hospodársky rozvoj štátu. Tento nápad sa zapáčil Hitlerovi

a zasvätil doňho svojho osobného lekára Karla Brandta. Brandt sa potom v roku 1939 stáva

vedúcim projektu eutanázie, jeho úlohou bolo spracovať plán, ako sa zbaviť čo najviac ľudí.

Takýmto spôsobom pripravil o život 270 000 ľudí. Umožnili mu to rôzne propagandistické 1Hippokrates, 400 pred Kristom

4

plagáty a filmy, ktoré sa v roku 1933 začali objavovať. Eutanáziu postihnutých detí oficiálne

Hitler povolil v roku 1938. V deň začiatku vojny prebehla operácia T4, ktorá niesla meno

podľa ulice Tiergartenstrasse v Berlíne. Karl Brandt za pomoci Viktora Bracka mal za úlohu

vyselektovať mentálne chorých z ústavov a preniesť ich do likvidačných zariadení, kde ich

zabíjali smrteľnými injekciami. Správy o tejto operácii sa dostali na verejnosť, protestovala

hlavne cirkev. V Auguste 1941 sa im podarilo operáciu zastaviť, no medzitým zomrelo 75 000

postihnutých. Táto metóda zabíjania sa neskôr stala vzorom masovej likvidácie ľudí

v koncentračných táboroch.

1.1.2 Projekt 14f13

Mal slúžiť na očistenie koncentračných táborov od „ľudského odpadu“, keďže vtedy sa

ešte väzni nezabíjali hromadne. Označenie 14f mali väzni, ktorí boli odsúdení na smrť, a číslo

13 znamenalo spôsob usmrtenia plynom. Najprv do projektu spadali len ľudia s duševnými

chorobami, alebo takí, ktorí nemohli plnohodnotne pracovať. Neskôr sa k nim pridali aj väzni

– počas jednej „lekárskej prehliadky“ zabili 8 000 ruských zajatcov. Mysleli si, že idú zmerať

ich výšku, no každého trafila guľka do hlavy. Popravy vykonávali asistenti doktorov, ktorí ale

takúto rutinu dlho nevydržali.

Začali sa opíjať, stúpol u ich počet samovrážd a stali sa z nich „chodiace trosky“. Tak

boli všetky koncentračné tábory informované, že pacienti budú podstupovať osobitú

starostlivosť – za pomoci novej metódy, ktorou bol oxid uhoľnatý. Neskôr sa používal už len

plyn. V projekte 14f13 zahynulo približne 14 800 väzňov, niekde sa uvádza až 20 000. Trval

od roku 1941 približne do roku 1944.

1.2 Pokusy

15. Apríla 1941 poslal Himmlerovi lekár Luftwaffe Sigmund Rascher list, v ktorom ho

prosil o povolenie na vykonanie experimentu na dvoch zločincoch. Bola to simulácia pobytu

vo veľkých výškach, ku ktorej ho viedla hrozba náletu britského letectva. Ich stíhačky mohli

lietať vo veľmi vysoko, no tie nemecké boli stále vo vývoji.

Himmler okamžite návrh prijal, a z koncentračných táborov poslal Rascherovi 200

Poliakov a Rusov. Pokusy sa odohrávali v Dachau v podtlakových komorách, pričom Rascher

dopredu vedel, že zrejme nikto z nich neprežije. Po začatí testovania sa u nich prejavovala

5

zmena farby pier na modrú, potom prestali dýchať. Na mozgoch tých, ktorí prežili počiatočný

pokus, robil vivisekciu, teda pitvu. Práve tento experiment bol spúšťačom pre mnohé iné,

často brutálnejšie pokusy.

Obrázok č. 1 – hlavná brána do koncentračného tábora Birkenau/Brezinka

1.2.1 Experimenty s hormónmi a sterilizáciou

Spoločnosť Schering začala pracovať na výskume hormónov už v roku 1928 a touto

úlohou sa zaoberal predovšetkým doktor Carl Clauberg. Ani po rokoch úsilia nájsť chemické

antikoncepčné prostriedky sa im nedarilo – pokusy na zvieratách nezaberali. O ich prácu sa

začal zaujímať Himmler a povedal, že je vysoko zainteresovaný ohľadom nájdenia lacnej a

rýchlej metódy sterilizácie, ktorá by sa dala použiť proti nepriateľom ríše, teda proti Rusom,

Poliakom a hlavne Židom. Tak Himmler povolil Claubergovi uskutočňovať pokusy na ženách

v koncentračnom tábore Ravensbrück. Išlo o nechirurgické pokusy – ženám boli do materníc

vpichované chemické dráždivé látky, ktoré obsahovali napríklad jód a dusičnan strieborný,

potom výsledky kontroloval na röntgene. Niekedy sa látky dostali až do brušnej dutiny, čo

ženám spôsobovalo ukrutnú bolesť, z ktorej sa často krát vyvinula rakovina krčka maternice.

Tak sa populárnou voľbou sterilizácie stala radiačná liečba, ktorej dôsledkom bola

neschopnosť naďalej produkovať vajíčka. Pacienti o tom ani nevedeli – boli privedení do

6

miestnosti, kde pár minút vypisovali dotazník. Počas toho bola podávaná „radiačná liečba“.

Veľa z nich takto utrpelo ťažké popáleniny.

Okrem tohto neskôr na povrch vyplávali informácie, že Clauberg sa zaoberal aj inými

pokusmi – bez umŕtvenia ženám vyrezával vaječníky, hrdlo maternice a niekedy a miechu.

Nechával väzenkine umelo oplodniť alebo znásilniť väzenským personálom, to všetko len aby

mohol neskôr čo najjednoduchším spôsobom odstrániť embryo. Každý jeden pokus sa

skončil smrťou pacientky.

Na začiatku na experimenty používal len ženy vo veku od 20 do 30 rokov, ktoré už za

sebou mali minimálne jeden pôrod. Neskôr to boli už aj 8 až 12 ročné dievčatká. Firme

Schering sa nakoniec v roku 1965 naozaj podarilo vytvoriť antikoncepčnú tabletku chemickou

cestou. Clauberga po oslobodení tábora zajali Sovieti. V roku 1955 sa zo zajatia vrátil, aby v

nemeckej vyšetrovacej väzbe spáchal samovraždu.

1.2.2 Zmrazovanie pacientov

V roku 1941 robilo Luftwaffe, teda nemecké letectvo, pokusy na prevenciu a liečbu

podchladenia pilotov. Ľudia počas nich museli v nádrži s ľadovou vodou vydržali niekedy aj 5

hodín. Ďalšie pokusy zahrňovali umiestnenie nahých väzňov na niekoľko hodín von, pričom

teplota klesla na -6°C. Skúmali sa fyzické javy, a ľudí, ktorí prežili niekoľkohodinové týranie znovu

zahrievali.

Číslo pokusu

Teplota vody Teplota po vytiahnutí Teplota mŕtveho tela

Čas vo vode Čas smrti

5 5.2°C 27.7°C 27.7°C 66' 66'13 6°C 29.2°C 29.2°C 80' 87'14 4°C 27.8°C 27.5°C 95' 16 4°C 28.7°C 26°C 60' 74'23 4.5°C 27.8°C 25.7°C 57' 65'25 4.5°C 27.8°C 26.6°C 51' 65'

Tabuľka č. 1 – Tabuľka smrti vypracovaná doktorom Sigmundom Rascherom

Pokusy boli vykonávané pre vrchné veliteľstvo k nasimulovaniu podmienok, pri ktorých

armáda trpela na východnom fronte, keďže boli na takéto počasie zle pripravení. Veľa

pokusov sa vykonávalo práve na ruských zajatcoch, keďže Nemcov zaujímalo, či im ich

genetika umožňuje vydržať vo väčších chladoch a mrazoch. Doktor Sigmund Rascher, ktorý

bol lekárom SS a ktorý sídlil v Dachau, podával správy priamo Himmlerovi. Výsledky svojich

7

experimentov so zmrazovaním aj zverejnil v roku 1942 na lekárskej konferencii „Zdravotné

problémy vzniknuté z mora a zimy“. Podľa údajov zomrelo pri experimentoch takmer 100

ľudí.

1.2.3 Mengele, dvojičky a dokonalosť

Samostatnú kapitolu som dala človeku, o ktorom určite každý v živote počul – Josef

Mengele. Vyštudoval medicínu a antropológiu na univerzite v Mníchove, Viedenskej

univerzite a univerzite v Bonne. Na základe odporúčania od svojho profesora Theodora

Mollinsona bol v roku 1937 Mengele menovaný výskumným asistentom v prestížnom Ústave

tretej ríše pre dedičnosť, biológiu a rasovú čistotu vo Frankfurte, kde pracoval ako asistent

Otmara von Verschuera, významného európskeho genetika a veľkého obdivovateľa Adolfa

Hitlera, ktorý sa zaoberal výskumom dvojčiat. Toto partnerstvo sa stalo významným v jeho

ďalších rokoch života, keďže práve Verschuer neskôr zaisťoval Mengeleho financovanie

výskumov v Osvienčime.

V tom istom roku požiadal Mengele o členstvo v NSDAP (Národnosocialistická nemecká

robotnícka strana) a v roku 1939 už vstúpil do SS. Neskôr slúžil aj v jednotke Waffen-SS. V

roku 1942 bol zranený na ruskom fronte a prehlásili ho za boja neschopného. Do Osvienčimu

sa dostal v roku 1943, kde nahradil toho predchádzajúceho, ktorý ochorel. Tam sa tak stal

vedúcim doktorom v homosexuálnom úseku koncentračného tábora Auschwitz - Birkenau. V

Auguste nasledujúceho roku bol tento úsek kompletne zlikvidovaný a väzni, ktorí sa tu

nachádzali, boli poslaní do plynových komôr. Nasledovalo Mengeleho povýšenie, kedy sa stal

vedúcim doktorom hlavného tábora v Birkenau.

Na tomto mieste strávil asi 21 mesiacov, počas ktorých si vyslúžil prezývku „Anjel

smrti“. Môžu za to jednak jeho experimenty, ale aj jeho slovo, keďže práve on rozhodoval,

ktoré osoby sú vhodné na jeho šialené experimenty a ktoré okamžite poputujú do plynových

komôr. Jeho ohavné činy potvrdzujú výpovede väzňov a ľudí, ktorí jeho besnenie prežili.

„Nikdy som neprijal fakt, že samotný Mengele veril, že robil skutočný výskum. Iba

skúšal svoju moc a prevádzkoval tak zabijácky podnik. Veľká časť operácií bola uskutočnená

bez umŕtvenia. Raz som bol svedkom operácie žalúdku. Mengele odstraňoval kusy žalúdku,

ale bez žiadneho umŕtvenia. Inokedy to bolo zas srdce, ktoré bolo odstránené, a to opäť bez

8

usmrtenia. Bolo to strašné. Mengele bol doktor, ktorý sa zbláznil kvôli moci, ktorú dostal.

Tvrdil, že to, čo robí, robí v mene vedy, ale z jeho strany to bola iba šialenosť.“ 2

Obrázok č. 2 – Josefa Mengeleho

Počas svojho pôsobenia viedol mnoho experimentov, najčastejšie na deťoch. Patrilo

sem vyhladovanie novorodencov, ktorým nedal žiadnu potravu a skúmal, ako dlho vydrží

bábätko bez potravy. Stopoval teda čas, za ktorý jeho subjekt umrie. Ďalšie pokusy sa týkali

vriacej vody. Chcel zistiť, pri akej teplote je ľudské telo pripravené na smrť. Tieto

experimenty skúšal hlavne na Rómoch či ľuďoch trpasličieho vzrastu. Trpaslíci ho skutočne

fascinovali, a preto sa ani oni nevyhli jeho pokusom. Zaujímala ho ich štruktúra, menšie

končatiny a normálny trup. Vytvoril z nich skupinu, ktorú nazýval „moja trpasličia rodina“.

V dôsledku jeho chirurgických zákrokov nastali u nich také zmeny, že sa úplne prestali

podobať ľuďom.

Mengeleho najzvrátenejšie pokusy nastali, keď začal z ľudí vyberať rôzne orgány, meniť

ich tvar a prišívať ich naspäť. Bezdôvodné amputácie boli bežné. Jeho obete umierali krátko

potom v neuveriteľných bolestiach. U žien vyvolával predčasné pôrody, a to bez ohľadu na

to, v akom boli mesiaci a sledoval, ako zomrie dieťa a zároveň matka. Všetko toto obhajoval

v záujme vedy. „Veľa chorým ľuďom v tábore som pomohol, ale o mojich dobrých skutkoch sa

nehovorí.“ 3 Naozaj veril, že nič zlé nespravil.

2ALEX DEKEL, bývalý väzeň v Osvienčime, 19523JOSEF MENGELE, 1945

9

Jeho ďalším cieľom bolo vytvoriť dokonalú árijskú rasu. Nechal vybudovať špeciálne

patologické laboratórium v krematóriu č. 3 v Birkenau. Tu sa konali aj pitvy na ľuďoch, ktorí

boli čerstvo zabití plynom. Laboratórium s červenou podlahou bolo postavené

s najmodernejšími prístrojmi. Dominoval mu pitevný stôl z lešteného mramoru s niekoľkými

výlevkami. Svoje pokusy odštartoval tým, že sa snažil zmeniť pigmentáciu očí vstrekovaním

rôznych farbív. Na tento experiment použil 36 detí. Výsledkom boli však len bolestivé

infekcie, niekedy aj slepota. Hneď po testoch všetkých väzňov poslal do plynovej komory.

No jeho najznámejším pokusom boli dvojičky. Mengele dostal za úlohu zistiť, ako sa

dvojičky rodia a nájsť spôsob, ako by ich počty zvyšoval. Od roku 1943 do roku 1944 vykonal

pokusy na takmer 1500 pároch väzenských dvojčiat, z toho asi len 200 osôb prežilo. Dvojičky

boli usporiadané podľa veku a pohlavia a počas experimentov boli udržované v baraku č. 14,

prezývanom aj Zoo. Jeho dvojčatá mali vlastné ubikácie, dosť potravy, pohodlné postele,

mohli si nechať svoje vlasy a sám im dokonca nosil čokoládu. K niektorým sa zo začiatku

správal milo, no nikdy mu to nevydržalo.

A tak sa experimenty začali. „Skúmal, či budeme reagovať rovnako. Naočkoval nás

chrípkou alebo inou horúčkovitou chorobou, menil nám krv a potom ju skúmal. Nechal nám v

tele iba toľko krvi, aby sme prežili.“ 4

Dvojčatám teda odoberal obrovské množstvá krvi, pre porovnanie ich zabíjal

smrtiacimi injekciami fenolu, Evipalu, benzínu, chloroformu a vzduchu do krvného obehu,

predovšetkým však do komory srdcovej – ktoré aplikoval buď vlastnoručne, alebo to nariadil

väzenskému zdravotníkovi. Niekoľkokrát sa pokúsil umelo spojiť dvojčatá zošitím ich tepien

dohromady, potom jedno z dvojčiat nakazil týfusom alebo tuberkulózou a sledoval, či má

aspoň jedno z nich šancu prežiť. Tento pokus sa nepodaril a spôsobil vážne infekcie oboch

detí, u ktorých bolo cítiť zápach gangrény. Väzňov, ktorí experimenty prežili, často zanedlho

zavraždili kvôli pitve. Niektorých pitval priamo zaživa.

No napriek tomu sa našli ľudia, ktorí nielenže experimenty prežili, ale sa im aj podarilo

z koncentračných táborov utiecť. Medzi nich patrí aj Slovenka Viola Stern Fisherová.

„Tetovanie na ruke nemám. Kým prišli ku mne, minul sa im atrament. A teda ani neviem pod

4JURAJ FISHER, jedno z dvojčiat ktoré prežili, 1986

10

akým číslom ma v zoznamoch mali zapísanú. Ak vôbec. Nás, ľudí z posledných transportov, už

niekedy ani nezapisovali. Neprišli sme tam prežiť, ale zomrieť.“ 5

Obrázok č. 3 – Jedna z preživších Mengeleho pokusov, Viola Stern Fisherová

Josefa Mengeleho nikdy nechytili, lebo utiekol do Argentíny. Jeho telo našli až v roku

1984, a to 5 rokov po jeho smrti. Utopil sa pri tom, ako sa kúpal v mori. Existuje jedna

zaujímavosť, ktorá sa týka Mengeleho života po vojne. V Brazílskom meste Candido Godoi sa

rodí viac dvojčiat ako jednotlivcov a takmer všetci majú modré oči či blond vlasy. V 60.

rokoch tam pôsobil istý doktor Weiss – môžeme teda predpokladať, že Mengeleho zverské

skutky sa neskončili v koncentračných táboroch. Odhaduje sa, že za celý svoj život mal na

svedomí asi 400 000 ľudských životov.

1.3 Norimberský lekársky proces

Po skončení vojny a porážke Nemecka sa samozrejme ľudia, ktorí páchali na ľuďoch

zverstvá, súdu nevyhli. Norimberský lekársky proces, ktorý prebiehal od Októbra 1946 do

Augusta 1947, bol prvým z dvanástich procesov, ktorých účelom bolo potrestanie

zodpovedných za zločiny spáchané v rámci Tretej ríše. Konal sa pred vojenským tribunálom

Spojených štátov amerických.

5 VIOLA S: FISHEROVÁ, Mengeleho dievča, 2016, str. 7

11

Prítomní boli napríklad Karl Brandt, osobný lekár Hitlera, ktorý sa napokon stal

symbolom všetkých experimentov počas 2. svetovej vojny, Karl Genzken, ktorý bol šéfom

medicínskeho rezortu Waffen – SS, Herta Oberheuserová, doktorka v koncentračnom tábore

Ravensbrück, Viktor Brack, organizátor programu T-4, a ďalších 20 lekárov. Obvinenia voči

obžalovaným boli zhrnuté do 4 bodov:

1. Účasť na spáchaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti podľa bodu 2. a 3.

2. Vojnové zločiny - medicínske experimenty, prevádzané bez súhlasu dotyčných

subjektov, na vojnových zajatcoch a civilistoch okupovaných krajín, ktoré boli sprevádzané

vraždami, brutalitou, mučením, krutosťou a inými neľudskými činmi.

3. Zločiny proti ľudskosti spáchané podľa bodu 2. aj na príslušníkoch Nemecka.

4. Členstvo v organizácii Waffen – SS

7 lekárov vrátane Karla Brandta a Viktora Bracka dostali trest smrti, Karl Genzken spolu

s ďalšími 4 lekármi dostali doživotie, Herta Oberheuserová dostala s ďalšími 3 lekármi 5 až 20

rokov väzenia. 7 lekárov bolo zbavených všetkých obvinení, keďže na usvedčenie nemali

dostatok dôkazov.

2 Praktická časť

12

2.1 Dotazník

Ako praktickú časť svojej práce som si zvolila dotazník, ktorý je spojený s teoretickou

časťou. Za cieľ v tomto dotazníku som si stanovila dozvedieť sa, koľko vedomostí majú na

tému Nacistické experimenty iný ľudia, či vedia v akom období sa diali, kto sa na nich

podieľal, a hlavne som chcela zistiť ich postoj. Či ich téma zaujala, či by sa o nej chceli do

budúcnosti dozvedieť viac. Ale hlavne som dúfala, že aj z ich pár slovných odpovedí pri

otázkach bez výberu možností sa prejavia ich pocity, teda v niektorých prípadoch

znechutenie, alebo hnev. Toto sa mi neskôr pri vyhodnocovaní dotazníka potvrdilo,

v niektorých prípadoch aj za pomoci ostrejších slov a nadávok, ktoré som v spracúvaní

dotazníka radšej preskočila.

Dotazník som vytvorila a spravovala na stránke Survio. Ľudia naň odpovedali

prostredníctvom internetu, keďže som ich hlavne oslovila na sociálnych sieťach. Môj

dotazník obsahuje spolu 13 otázok, ktoré boli rôzne postavené. Na 10 z nich respondenti

vyberali spomedzi dopredu určených odpovedí. 8 z nich malo len jednu správnu odpoveď,

zvyšné 2 mali možnosť viacerých správnych odpovedí. Na posledné 3 otázky odpovedali

respondenti vlastnými slovami. Všetky boli povinné.

Pred vyhodnocovaním dotazníka som dúfala v rovnomerné zastúpenie pri otázke

o pohlaví, a pri otázke o veku som chcela aby boli zastúpené všetky vekové kategórie.

Napriek tomu som čakala, že najviac ich bude v kategórii 16 až 20 rokov, čo sa mi neskôr

potvrdilo.

Pri pohľade späť by som svoj prieskum zhodnotila veľmi dobre. Podľa môjho názoru sa

o históriu, konkrétne o túto tému, zaujíma veľa ľudí, dokonca oveľa viac, ako som pôvodne

čakala. Našli sa odpovede, pri ktorých som bola príjemne prekvapená, a tiež také, pri ktorých

som zostala trochu šokovaná. Dotazník trval od 10.5.2017 do 15.5.2017. Všetky grafy boli

vytvorené v programe Microsoft Excel.

2.2 Výsledky a celkové zhodnotenie dotazníka

13

Na dotazník v priebehu pár dní odpovedalo 43 ľudí. Ako môžete vidieť na grafe č. 1,

veľkú väčšinu z nich, teda 81%, tvorili ženy. Zvyšných 19% tvorili muži.

81%

19%

Pohlavie

ženymuži

Graf č. 1 – Pomer žien a mužov medzi respondentmi

Čo sa týka zastúpenia vekových skupín som už vyššie spomenula, že najviac

respondentov pochádzalo zo skupiny 16 – 20 rokov – bolo to presne 51%. Príjemne ma

prekvapila druhá najzastúpenejšia kategória 41 – 50 rokov, predstavovala až 19%. Myslela

som, že posledné dve kategórie grafu č. 2 budú mať najmenšie zastúpenie, keďže som

používala sociálne siete, ktoré nie sú medzi nimi tak populárne. Ďalej to bola kategória 21 –

40 rokov, zastúpenosť predstavovala 12%. Po nej to bola kategória do 15 rokov (9%) a 21 –

30 rokov (7%). Zvyšné 2% patria kategórii nad 50 rokov. A tak môžem povedať, že výsledky

sú skoro rovnomerne rozložené.

9%

51%7%

12%

19%

2%

Vek

do 1516-2021-3031-4041-50nad 50

Graf č. 2 – Vekové zastúpenie respondentov

Moja ďalšia otázka znela, či respondentov téma na prvý pohľad zaujala. Túto otázku

hodnotím veľmi pozitívne, keďže možnosťou áno odpovedalo 39 ľudí, teda 90,7%, čo je

drvivá väčšina. 2 ľudia odpovedali nie (4,7%), a rovnako to bolo pri odpovedi neviem.

14

Na otázku, či už respondenti čítali nejaký článok, knihu alebo videli film spojený s touto

témou, odpovedalo taktiež mnoho pozitívne – až 79,1%, teda 34 ľudí. 7 z nich (16,3%)

odpovedalo nie, a odpoveď neviem zvolilo 4,7% opýtaných (4,7%).

5. otázkou bolo, či už počuli o niekom, kto tieto experimenty prežil. Tu boli odpovede

vyrovnanejšie – len 51,2% z nich, teda 22 ľudí odpovedalo, že o niekom takom už počuli.

32,6% (14) ľudí napísalo, že o nikom takom nepočuli, a 16,3% (7) ľudí napísalo že nevedia.

Nasledovala prvá otvorená otázka – v akom období sa experimenty odohrávali. Táto

otázka mala hlavne zistiť, či respondenti vedia experimenty priradiť k rokom, teda k Druhej

svetovej vojne. 25 opýtaných (58,1%) jednoducho odpovedalo, že to bolo počas Druhej

svetovej vojny. Presné roky napísalo 11 ľudí (32,3%). Ďalej sa vyskytovali odpovede s

nesprávnymi časovými údajmi. Len 1 človek priamo napísal že nepozná odpoveď. Celkovo

túto otázku hodnotím pozitívne.

Ako môžete vidieť na grafe č. 3, ďalšou otázkou bola návštevnosť koncentračných

táborov. S výsledkom nie som nespokojná, ale napriek tomu som myslela, že ľudí, ktorí tábor

navštívili, bude predsa len viac ako 53,5% (23). A to hlavne preto, lebo v dnešnej dobe sa do

koncentračných táborov nechodí už len na školské exkurzie, ale ľudia všetkých vekových

kategórii ho prídu navštíviť v rámci rodinného výletu. 20 ľudí – 46,5% - odpovedalo na otázku

záporne.

53%47%

Navštívili ste už niekedy koncentračný tábor?

ánonie

Graf č. 3 – návštevnosť koncentračných táborov

V 8. otázke ma zaujímalo, či respondenti vedia, kto bol Josef Mengele. 83,7%

respondentov, teda 36 ľudí napísalo presnú odpoveď, teda že to bol nemecký lekár ktorý

experimentoval, niektorí napísali aj miesto pôsobenia – Osvienčim, iný aj jeho prezývku

15

Anjel smrti. V ďalších dvoch prípadoch sa vyskytli prirovnania ako psychopat a podobné. 5

ľudí (11,6%) napísalo že vôbec neviedia, kto to bol.

Poslednou otvorenou otázkou bolo, či vedia, akým experimentom sa najviac zaoberal,

alebo kto ho hlavne fascinoval. 25 ľudí (58,1%) napísalo dvojičky alebo tehotné ženy. 8 ľudí

(18,6%) napísalo že robil pokusy ako zmena farby dúhovky, alebo pokusy o vytvorenie

dokonalého árijca. Až 9 ľudí (20,9%) však napísalo, že vôbec nevedia, a tak z toho vyplýva, že

sú aj ľudia, ktorí o ňom počuli, no neviedia, aké experimenty robil.

Otázka ohľadom toho, na akých skupinách ľudí sa experimentovalo, sa mi zdala veľmi

zaujímavá. Respondenti mali na výber 5 možností, z ktorých bolo viac správnych – nakoniec

to boli všetky. 42 ľudí (97,6%) zaškrtlo možnosť, že robili pokusy sa Židoch. No čo ma najviac

zaujalo si môžete všimnúť v grafe č. 4. Oveľa viac ľudí (21/48,8%) zaškrtlo možnosť, že robili

pokusy na Nemcoch, ako možnosť, že robili pokusy na ľudoch iných národností (2/4,6%). A

teda si ľudia väčšinou mysleli, že nacisti viac experimentovali na svojich ľuďoch, ako na tých,

proti ktorým možno viedli vojnu. Síce sú obe možnosti správne, očakávala som opačný

výsledok. 9 ľudí (20,9%) zaškrtlo, že sa pokusy robili na ľuďoch so svetlými očami, a 17

(39,5%) si myslí, že aj na ľuďoch s tmavými očami.

Židia Ľudia inej národnosti

(Rusi, Slováci,...)

Nemci Ľudia so svetlými očami

Ľudia s tmavými očami

-238

13182328333843

Na akých skupinách ľudí sa experimentovalo?

Graf č. 4 – skupiny ľudí, na ktorých sa experimentovalo

Odpovedať na otázku koho používali na experimenty mohli respondenti z 3 možností.

To, že používali aj ženy aj mužov si vybralo 36 ľudí, teda 83,7%. 6 ľudí (14%) si vybralo

16

možnosť, že experimentovali len na ženách, a jeden respondent vybral možnosť, že len na

mužoch (2,3%).

Predposlednou otázkou som respondentov požiadala, aby opísali správneho

predstaviteľa árijskej rasy. Otázka mala viac možných odpovedí. Najviac ľudí napísalo, že by

mali mať svetlé oči – bolo ich 39 (90,7%). 36 ľudí (83,7%) označilo, že by mali mať svetlé oči.

Len 3 respondenti (7%) napísali, že mali mať tmavé vlasy, a len 1 (2,3%) napísal, že by mali

mať tmavé oči. S touto otázkou som veľmi spokojná, keďže takmer všetci vedeli správne

odpovede.

Poslednou otázkou som sa ich pýtala, či by sa o tejto téme v budúcnosti chceli

dozvedieť viac. 34 ľudí (77,3%) napísalo, že by chceli, 9 ľudí (20,5%) že len možno, a len jeden

napísal, že nie.

Záver

17

V mojej práci som sa zaoberala nacistickým pokusom počas 2. svetovej vojny. Aj

napriek tomu, že pri spracúvaní práce som narazila na niektoré veľmi nepríjemné fakty

a obrázky, som sa o tejto téme dozvedela skutočne veľa nového. Toto nie je časť histórie, na

ktorú by sme mali zabudnúť, nehľadiac na to, ako veľmi sa za ňu hanbíme. Historici ju

naďalej skúmajú, keďže sa ešte stále môže stať, že sa nájdu nové informácie o tomto

temnom období.

V práci som sa zamerala hlavne na priblíženie udalostí, ktoré experimentom

predchádzali, napríklad pokusy 14f13 alebo projekt eutanázie. Sústredila som sa aj na rôzne

druhy pokusov, kde sa odohrávali, kto ich mal na starosti a taktiež koľko ľudí pri nich prišlo

o život. A samozrejme, nakoniec som pátrala, čo sa so všetkými lekármi stalo – či ich

nakoniec ich osud dohnal. Súčasťou práce bol aj dotazník, z ktorého som sa chcela dozvedieť

aké názory majú respondenti na túto tému. Tiež som zisťovala, ako veľmi tému poznajú

z dejepisného hľadiska. S odpoveďami a celkovým vyhodnotením dotazníka som nadmieru

spokojná, keďže sa našlo naozaj len málo ľudí, ktorých téma nezaujala.

Počas práce som sa so žiadnymi závažnými problémami nestretla. Tie menšie by mohli

zahrňovať nedostatok materiálu v knižnici, teda väčšina informácií pochádza z internetu.

Možno by som sem zaradila aj celkovo tému, keďže je dosť pochmúrna a pri čítaní osudov

niektorých väzňov som bola naozaj zhrozená a smutná.

Klady však v tomto prípade určite prevyšujú zápory. Získala som mnoho nových

poznatkov o pokusoch, taktiež o živote v lágri. Určite by som sem zaradila už spomínaný

dotazník. Je to naozaj zaujímavá téma, ale najlepšie je dozvedieť sa, že niekto bol schopný

tieto hrôzy prežiť. A možno, ako už povedala jedna z preživších Viola Fisherová, niekto nad

nimi aj zvíťazil. Pani Fisherová je toho priamym dôkazom, keďže sa jej narodili 2 zdravé

dcéry. Aj tu môžeme vidieť, že je jedno, aké ťažké prekážky nám osud nastaví, vždy môžeme

vyhrať.

Resumé

18

Moja práca o nacistických pokusoch počas Druhej svetovej vojny je rozdelená na dve

časti. Prvá časť je teoretická, kde som písala o dôvodoch, prečo sa tieto experimenty vlastne

začali, napríklad o Projekte 14f13 alebo o Projekte eutanázie. Neskôr som písala o rôznych

druhoch experimentov ktoré boli spáchané na Židoch a iných ľuďoch v koncentračných

táboroch Auschwitz – Birkenau alebo Ravensbrück, kto ich mal na starosti a taktiež koľko ľudí

zomrelo pri každom jednom z nich. Na konci mojej teoretickej časti práce som sa zamerala

na Norimberský lekársky proces. Druhou časťou bola praktická časť, kde som vytvorila online

dotazník aby som zistila koľko ľudí o tejto téme niečo vie a tiež aby som zistila čo v nich téma

vyvoláva.

Summary

My work about Nazi experiments during World war 2 is divided into two parts. The first

part is theoretical, where I wrote about the reason these experiments started in the first

place, like the Project 14f13 or the Project of euthanasia. Later I wrote about different types

of experiments that were committed on Jews and other people in concentration camps like

Auschwitz – Birkenau or Ravensbrück, who was in charge of them and also how many people

died during each one of them. At the end of my theoretical part of work I wrote about the

Norimberg trial with doctors. Second part of my work was the practical part, where I made

an online survey to find out how many people knew something about this topic and also

how they feel about it.

Zoznam použitej literatúry

19

Knihy:

POSNER, G. – WARE, J.: Mengele- Anděl smrti. Praha: Albatros media a.s., 2008. ISBN

80-8702-176-7

STERN FISHEROVÁ, V. – HOMOLOVÁ TÓTHOVÁ, V.: Mengeleho dievča. Banská Bystrica:

TBB a.s., 2016. ISBN 987-80-551-5188-5

Internet:

Bolest, hrůza a zrůdnost Mengeleho ordinace. In totalmag.cz [online]. 2016. [cit: 2017-

05-16]. Dostupné na internete: http://www.totalmag.cz/valka/90-specialni-tema/1078-

bolest-hrza-a-zrdnost-mengeleho-ordinace.html

Josef Mengele - anjel smrti, ktorý robil na väzňoch počas holokaustu tie najdesivejšie

experiment. In refresher.sk. [online] 15/7 2015. [cit: 2017-05-16]. Dostupné na internete:

https://refresher.sk/27377-Josef-Mengele-anjel-smrti-ktory-robil-na-vaznoch-pocas-

holokaustu-tie-najdesivejsie-experimenty

Lekári hanby. In milost.sk [online]. 2013. [cit: 2017-05-16]. Dostupné na internete:

https://www.milost.sk/logos/clanok/lekari-hanby

Tajné nacistické pokusy – Šialený doktor. In: magistra-historia.sk [online]. 17/8 2014.

[cit: 2017-05-16]. Dostupné na internete: http://www.magistra-historia.sk/tajne-nacisticke-

pokusy-sialeny-doktor/

Prílohy

20

Dotazník

Nacistické experimenty

Dobrý deň,

Bola by som rada keby ste venovali niekoľko minút svojho času na vyplnenie nasledujúceho

dotazníka, ktorý je súčasťou mojej ročníkovej práce. Dotazník je anonymný. Dopredu

ďakujem za vašu ochotu.

Pohlavie

Muž

Žena

Vek

Do 15

16 – 20

21 – 30

31 – 40

41 – 50

Nad 50

Zaujala vás na prvý pohľad táto téma?

Áno

Nie

Neviem

Čítali ste niekedy článok, knihu, alebo videli film spojený s touto témou?

Áno

21

Nie

Neviem

Počuli ste už o niekom, kto experimenty prežil?

Áno

Nie

Neviem

V akom období sa experimenty odohrávajú? (roky)

Navštívili ste už niekedy koncentračný tábor?

Áno

Nie

Kto bol Josef Mengele? (veta)

Akým experimentom sa najviac zaoberal / kto ho fascinoval? (veta)

Na akých skupinách ľudí sa experimentovalo? (viac správnych odpovedí)

Židia

Nemci

Ľudia inej národnosti (Rusi, Slováci,...)

Ľudia so svetlými očami

Ľudia s tmavými očami

Koho na experimenty používali?

Len ženy

Len mužov

Aj ženy aj mužov

22

Ako mal vyzerať predstaviteľ árijskej rasy? (viac správnych odpovedí)

Tmavé vlasy

Svetlé vlasy

Tmavé oči

Svetlé oči

Chceli by ste sa o tejto téme v budúcnosti dozvedieť viac?

Áno

Nie

možno

23