1

Pripravila © Evropska Komisija (GD za okolje) Marec 2008

Rámcová smernica o vode stanovuje právny rámec na ochranu a obnovu čistej vody v Európe a zabezpečuje jej dlhodobé a trvalo udržateľné využívanie. (Jej celý názov je Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.)

Smernica zavádza inovatívny prístup k vodnému hospodárstvu, ktorý je založený na povodiach, prírodných geografických a hydrologických útvaroch, a ustanovuje osobitné lehoty pre členské štáty, dokedy majú zabezpečiť ochranu vodných ekosystémov. Smernica sa vzťahuje na vnútrozemské povrchové vody, brakické vody, pobrežné a podzemné vody a ustanovuje inovatívne princípy týkajúce sa vodného hospodárstva, vrátane účasti verejnosti na plánovaní a hospodárskych prístupoch.

V článku 9 tejto smernice sa vyžaduje úhrada nákladov za poskytovanie vodohospodárskych služieb. V článku 5 sa požaduje ekonomická analýza využívania vôd a v prílohe III sú vymenované prvky, ktoré by mali členské štáty zahrnúť do tejto analýzy. V roku 2000 vydala Európska komisia oznámenie o Cenových politikách na zvýšenie trvalej udržateľnosti vodných zdrojov, ktorým sa ustanovuje program na zavedenie článku 9 tejto smernice.

Oznámenie o vode č. 5

Hospodárska stránka vodného hospodárstva: hodnota európskych vôd

Oznámenia o vykonávaní rámcovej smernice o vode

Rámcová smernica o vode zavádza hospodárske zásady a metódy hospodárenia s európskymi vodami. Je to v skutočnosti prvý právny predpis o vodách EÚ, ktorý jednoznačne začleňuje do svojich opatrení hospodárske hľadisko. Mnoho členských štátov má vďaka ekonomickému pohľadu, ktorý priniesla táto smernica, nový prístup k hospodáreniu s vodou.

Rámcová smernica o vode zavádza dve kľúčové hospodárske zásady. Po prvé, smernica obsahuje výzvu pre používateľov vody – ako sú priemyselné odvetvia, poľnohospodári a domácnosti – aby platili za náklady spojené s poskytovanými vodohospodárskymi službami. Po druhé, členské štáty sa v smernici vyzývajú, aby pri kľúčových rozhodnutiach používali na posúdenie svojich vodných zdrojov ekonomickú analýzu (t. j. charakterizovanie) a posúdili efektívnosti vynaložených nákladov, ako aj náklady a prínosy alternatívnych riešení.

Úhrada nákladov

Jednou z kľúčových inovácií smernice je výzva, aby sa za vodohospodárske služby – ako sú dodávky čistej pitnej vody, zavlažovanie v poľnohospodárstve, nádrže pre vodné elektrárne a zariadenia na úpravu odpadových vôd – účtovali iba ceny zodpovedajúce nákladom na poskytovanie týchto služieb.

Podľa smernice sa úhrada nákladov viaže na viaceré prvky. Ceny, ktoré majú používatelia platiť za vodu, by mali pokrývať náklady na prevádzku a údržbu dodávok vody a jej úpravu, ako aj náklady investované do infraštruktúry. Smernica ide ešte ďalej a požaduje sa v nej, aby čiastky uhradené používateľmi pokrývali aj environmentálne náklady a náklady súvisiace s využívaním zdrojov. Ide o významný krok k zavedeniu zásady, že znečisťovatelia a používatelia by mali platiť za prírodné zdroje, ktoré využívajú a za škody, ktoré spôsobujú.

K environmentálnym nákladom patrí škoda spôsobená na ekosystémoch, ako napríklad znečistenie, ktoré škodí rybám a životu v riekach. Získavanie vody pre ľudí spôsobuje napríklad znižovanie vodnej hladiny v riekach a jazerách a to môže narušiť ekosystém. Možno sa tieto náklady vo finančnej súvahe neobjavia, sú však zmerateľné (pozri tabuľku hospodárskych nástrojov).

Keď je vodný zdroj čiastočne alebo úplne vyčerpaný a pre ostatných používateľov je k dispozícii menej vody, cena tohto zdroja stúpne. Úhrada nákladov na takýto zdroj je obzvlášť dôležitá v povodiach, kde je vody málo (pozri tabuľku o nedostatku vody).

Potreba po vzdrževanju: kopičenje maščobe, olja in masti v britanski kanalizaciji

2 Pripravila © Evropska Komisija (GD za okolje) Marec 2008

Nástroje ekonomickej analýzy

Členské štáty môžu použiť viaceré hospodárske metódy a nástroje na vykonávanie tejto smernice. Medzi kľúčové nástroje patrí:

Odhad nákladov a prínosov. Ekonomická analýza závisí od odhadu nákladov a prínosov. Mnohé z nich sa dajú ľahko vypočítať. Napríklad náklady na údržbu existujúcich systémov na dodávku vody a investičné náklady na nové systémy na dodávku vody alebo systémy na úpravu odpadových vôd. V úplnej ekonomickej analýze by mali byť zahrnuté aj priame prínosy, ako je zníženie nákladov na úpravu pitnej vody v smere po prúde, keď sa do rieky vypúšťa menej znečisťujúcich látok. Zvážiť by sa mali aj nepriame prínosy prameniace z čistejších pobrežných vôd, ktoré prispievajú k zvyšovaniu turistického ruchu.

Ďalšie prínosy čistej vody sa dajú zmerať ťažšie. Rekreační rybári budú mať úžitok, keď sa stav riek zlepší a bude v nich viac rýb. Miestni obyvatelia si budú užívať neznečistené rieky so zdravým ekosystémom. Mnohí obyvatelia EÚ uvítajú zlepšenie stavu riek ako sú Dunaj, Rýn a iné veľké európske toky. V hodnotiacich metódach sa poskytujú spôsoby, ako odhadnúť takéto prínosy a zodpovedajúce náklady týkajúce sa problémov s vodou. Medzi tieto metódy patrí prieskum o „ochote platiť“ za životné prostredie. Niektoré členské štáty podnikli kroky na zavedenie týchto metód do svojej ekonomickej analýzy s cieľom podporiť rozhodnutia týkajúce sa hospodárenia s vodou.

V analýze efektívnosti vynaložených nákladov sa berú do úvahy náklady na alternatívne opatrenia s úmyslom dosiahnuť určitý cieľ, ktorý poskytuje spôsoby, ako si vybrať najmenej nákladné riešenie.

V analýze nákladov a prínosov sa porovnávajú celkové náklady a prínosy iniciatívy. Môže byť užitočná pri prijímaní rozhodnutí v súlade so smernicou, ako napríklad test „neúmernosti“ opísaný v samostatnej tabuľke.

Viac informácií sa nachádza v usmernení č. 1 na tému Hospodárstvo a životné prostredie (Economics and the Environment) k rámcovej smernici o vode. V štúdii uskutočnenej v roku 2007 na tému „Náklady a prínosy

vzťahujúce sa na vykonávanie rámcovej smernice

o vode so špeciálnym zameraním na

poľnohospodárstvo“ sa skúmajú skúsenosti členských štátov s posudzovaním celkových nákladov a prínosov spojených s vykonávaním smernice.

Prvé kroky

Ako tieto príklady naznačujú, je úlohou členských štátov zaviesť úhradu nákladov, čo môžu s istou dávkou pružnosti vykonať v súlade s vnútroštátnymi podmienkami.

Pre všetky členské štáty platí, že ak chcú zaviesť mechanizmy na úhradu nákladov, musia začať primeranou ekonomickou analýzou súčasného využívania vody a analýzou vplyvu a dosahu každého povodia. V správach o vlastnostiach povodí z roku 2005 predložených členskými štátmi sa ukázalo, že mnoho z nich neposkytlo úplné hospodárske údaje, najmä pokiaľ ide o oblasti priemyselných a poľnohospodárskych používateľov a o zdroje a environmentálne náklady vodohospodárskych služieb. Výsledky ukazujú, že v mnohých členských štátoch uhrádzajú domácnosti značný podiel nákladov vynaložených na ich zásobovanie vodou.

Väčšina členských štátov má pred sebou ešte veľa práce, aby zaviedli cenové politiky v súvislosti s vodou do stanoveného roku 2010.

Aby mohli byť tieto princípy realizované v plnej miere, musia členské štáty zvážiť všetky činnosti využívajúce vodné zdroje. Úhrada nákladov iba za niektoré činnosti nezaručuje trvalo udržateľné používanie vody. Spoločné vodné systémy, samostatné továrne a poľnohospodárske podniky, ktoré čerpajú podzemnú vodu, primerane prispievajú k týmto nákladom.

V smernici sa tiež určuje, že stanovenie cien za vodu by malo viesť k účinnému využívaniu vodných zdrojov. Keby používatelia platili za využitú vodu skutočné náklady, určite by ňou menej plytvali, čím by sa dosiahla hospodárska účinnosť, znížilo sa finančné zaťaženie verejných orgánov a zároveň by sa tým zlepšilo životné prostredie.

Členské štáty zavádzajú tento prístup. V Spojenom kráľovstve nie je v mnohých domácnostiach namontovaný vodomer a poplatky za využitú vodu tak nie sú viazané na úroveň spotreby. V rámci vládnej stratégie z roku 2008 pre Anglicko sa predpokladá zvýšenie počtu vodomerov s cieľom podporiť efektívnejšie využívanie vody, čím sa zabezpečí dostatočný dostupný objem vody vzhľadom na budúci rast obyvateľstva a na trendy zmeny klímy. Vo Francúzsku musia byť zavlažovacie zariadenia vybavené vodomermi vždy, keď sa prekročí limit čerpania. Medzi rokmi 2000 až 2003 vzrástol podiel zavlažovacích zariadení s týmto vybavením z 54 % na 71 %, čo predstavuje 85 % celkového zavlažovaného územia. S cieľom riešiť nedostatok vody sa v Portugalsku zvýšili ceny za vodu pre poľnohospodárov a priemyselných používateľov.

3 Pripravila © Evropska Komisija (GD za okolje) Marec 2008

Všeobecným cieľom rámcovej smernice o vode je dosiahnuť „stav dobrej kvality“ všetkých vodných útvarov do roku 2015. Za určitých podmienok môžu členské štáty túto lehotu pre konkrétne vodné toky predĺžiť, pokiaľ by bolo dosiahnutie cieľov do roku 2015 „neúmerne drahé“. Členské štáty sa môžu vzhľadom na vodné toky rozhodnúť aj pre menej prísny cieľ v prípade, že „dobrý stav“ je „neúmerne nákladný“ alebo nie je technicky realizovateľný. Odchýlky však musia spĺňať najprísnejšie kritériá vrátane testu „neúmernosti“.

V smernici sa tento test používa aj pri inom rozhodovaní o hospodárení s vodou, napríklad pri určovaní umelých alebo výrazne zmenených vodných útvarov (pozri Oznámenie o vode č. 4 zaoberajúce sa touto témou).

Hodnotiť „neúmernosť“ znamená porovnávať náklady a prínosy z kvalitatívneho i kvantitatívneho hľadiska. Vo všeobecnosti platí dohoda, že na splnenie testu neúmernosti by mali náklady výrazne prevyšovať prínosy.

Úmernosť nákladov a prínosov

Obavy z nedostatku vody a zo sucha sú v Európe stále.

Pre oblasti v Stredozemí je typické, že čelia naliehavým ťažkostiam, ktoré sú však citeľné v celej EÚ. Závažné sucho v roku 2005 postihlo krajiny aj ďalej na severe a zasiahlo až Dánsko.

Nedostatok vody – situácia, keď dopyt prevyšuje úroveň udržateľného využívania – postihuje viac ako 10 % populácie EÚ a takmer 20 % jej územia. Obdobia sucha namiesto toho predstavujú dočasný pokles vodných zdrojov v dôsledku nízkeho úhrnu zrážok. Počet výskytov sucha sa v posledných 30 rokoch zvýšil a sucho zasiahlo v roku 2003 viac ako 100 miliónov ľudí v Európe.

Predpokladá sa, že zmena klímy v nasledujúcich rokoch ešte viac prehĺbi problém nedostatku vody i problém sucha. V roku 2007 vyzvala Európska komisia na spoločnú akciu s cieľom riešiť nedostatok vody a problém sucha v Európskej únii. Zdôraznila skutočnosť, že neúčinné cenové politiky v súvislosti s vodou prispeli v mnohých oblastiach k nesprávnemu hospodáreniu s vodnými zdrojmi.

Vo svojich odporúčaniach Komisia vyzdvihla potrebu úplného vykonávania rámcovej smernice o vode a lepších cenových politík so zásadou „používateľ platí“, ktorou sa podporí účinné využívanie vody a ukončia sa zbytočné straty.

Cenové politiky na riešenie nedostatku vody a problému sucha

Državljani so običajno pripravljeni plačati za čiste kopalne vode in čiste plaže

4 Produit par © Commission européenne (DG Environnement) SK - ISBN 978-92-79-14801-9

Potreba dôkladnej analýzy

V ekonomickej analýze sa v súlade so smernicou tiež zdôrazňuje práca členských štátov na príprave plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí pre ich rieky. Tieto plány – ktoré majú byť pripravené do roku 2009 – zohrajú ústrednú úlohu pri zabezpečovaní vysokej kvality európskych vôd do roku 2015.

Na vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí budú členské štáty musieť odhadnúť náklady na uskutočnenie rôznych možných opatrení. Prostredníctvom týchto odhadov určia nákladovo najefektívnejšie súbory opatrení na zlepšenie stavu ich vodných útvarov, aby dosiahli aspoň dosiahli dobrý stav. Pokiaľ ide o úroveň chemického znečistenia, táto požiadavka sa bude musieť dosiahnuť v prípade všetkých vodných útvarov. V prípade útvarov povrchových vôd bude nevyhnutné zaistiť zdravý stav ich ekosystémov a v prípade útvarov podzemných vôd je obzvlášť dôležitá udržateľnosť zdrojov. (Viac informácii o týchto cieľoch sa nachádza v oznámení o vode č. 2 o povrchových vodách a č. 3 o podzemných vodách.)

Členské štáty majú na výber širokú škálu opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Môžu začať nové investičné projekty, zaviesť nové nariadenia, zriadiť hospodárske nástroje a dohodnúť sa so znečisťovateľmi. Niektoré opatrenia budú možno spojené s nákladnými investíciami. Ekonomická analýza hodnotiaca účinnosť nákladov alternatívnych opatrení bude hrať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní správneho využitia finančných prostriedkov. Celkové náklady na vykonávanie tejto smernice sa môžu do značnej miery znížiť, ak členské štáty vezmú i tento prístup plne do úvahy.

Členským štátom sa povolí odklad alebo zníženie cieľa stanoveného na rok 2015, ak dokážu, pri uplatnení prísnych kritérií, že jeho splnenie by v prípade určitého vodného útvaru znamenalo neúmerné náklady. Viac informácií sa nachádza v tabuľke na strane 3.

Členské štáty budú musieť stanoviť prognózu dlhodobých dodávok vody a dopytu po vode na základe budúcich populačných a hospodárskych scenároch každého povodia. Tieto scenáre budú hrať dôležitú úlohu pri určovaní očakávaných vynútených zmien – v dôsledku nárastu obyvateľstva alebo v dôsledku zmien v poľnohospodárskej produkcii – a predpokladaných vplyvoch zmeny klímy na stav vody v budúcnosti.

Len niekoľko členských štátov vo svojich správach z roku 2005 predkladá podrobné scenáre o situácii v budúcnosti. Holandsko napríklad vypracovalo prognózy týkajúce sa nárastu obyvateľstva a kľúčových poľnohospodárskych a priemyselných odvetví až do roku 2015 pre viaceré oblasti povodí riek vrátane ústia rieky Rýn, kde sa nachádzajú väčšie mestá ako napríklad Amsterdam.

Ak sa chcete dozvedieť viac o rámcovej smernici o vode a o európskych vodách, navštívte stránky informačného systému o vode pre Európu (WISE) water.europa.eu. Ďalšie informácie sa nachádzajú aj na stránkach Európskej komisie o ochrane vody, ktoré sú prepojené so stránkami WISE. Pozri http://ec.europa.eu/environment/water/index_en.htm. Stránky Komisie obsahujú odkazy na stránky členských štátov a na usmernenia. V usmernení č. 1 sa opisuje použitie ekonomiky v rámci smernice.

Hodnota európskych vôd

V smernici sa špecifikuje niekoľko prvkov ekonomickej analýzy. Na zaistenie užitočnosti tejto analýzy ju členské štáty budú musieť začleniť do vedeckých a technických analýz, ktoré ešte majú uskutočniť. Výsledky ekonomickej analýzy by mali byť jasne prezentované, aby mohlo dôjsť k verejnej diskusii a aby sa zaistilo, že sa do úvahy berú všetky dôležité vplyvy na povodie.

V rámcovej smernici o vode sa ustanovuje ekonomická metóda na zlepšenie kvality vody, pričom v centre pozornosti stále zostáva rozsiahlejšia a často nehmotná hodnota vody. V jej preambule sa uvádza, že „voda nie je komerčný výrobok ako iné výrobky ale skôr dedičstvo, ktoré treba chrániť, brániť a nakladať s ním ako takým“.