1

VÝVOJ VZDELANOSTI V SR 2008 – 2012

A JEHO DOPAD NA TRH PRÁCE (dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku)

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.

člen národnej skupiny bolonských expertov

Bratislava

November 2013

2

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.

Vývoj vzdelanosti v SR 2008 – 2012 a jeho dopad na trh práce

(dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku)

1. vydanie

© Autor: Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc., 2013

ISBN 978-80-89472-17-8

EAN 9788089472178

K zostaveniu publikácie a jej odbornej recenzii prispeli

Prof. dr.h.c. Ing. Ferdinand Devínsky, DrSc.

Mgr. Juraj Barta, CFA

Mgr. Miroslav Medveď, MA, MBA

Rukopis neprešiel redakčnou úpravou

3

OBSAH

ÚVOD . . . . . . . . . . . 4

SLOVENSKO V EUROSTATE . . . . . . . 7

o nefinančné indikátory . . . . . . 7

o finančné indikátory . . . . . . . 9

o komentár . . . . . . . . 13

SLOVENSKO DOMA . . . . . . . . 19

o nefinančné indikátory . . . . . . 19

o finančné indikátory . . . . . . . 28

o komentár . . . . . . . . 31

NEGATÍVA A RIZIKÁ . . . . . . . . 47

DÔSLEDKY . . . . . . . . . . 49

VÝCHODISKÁ . . . . . . . . . 53

ZÁVER . . . . . . . . . . 55

4

ÚVOD

Medzi trhom práce a výsledkami vzdelávacieho systému existuje komplexný vzťah.

Úlohou vzdelávania nie je pripravovať absolventov „šitých na mieru“ jednotlivých

zamestnávateľov, ale absolventov schopných rýchlej a pružnej adaptácie na podmienky stále a

rýchlo sa meniaceho trhu práce. Definícia platí predovšetkým pre absolventov

vysokoškolského vzdelávania, ktoré je (zatiaľ) pre ich úplnú väčšinu konečným stupňom

vzdelania. Väčšina kontinentálnych vysokoškolských vzdelávacích systémov pracovala ešte v

nedávnej minulosti s dlhým cyklom, väčšinou 10 semestrov (5 rokov), ktorý bol daný

tradíciami, povahou a rozsahom vzdelávania na vysokej škole. Už vtedy však bolo žiaduce,

aby tento systém pracoval s primeranou perspektívou budúcich pracovných pozícií pre

absolventov. Prudký rozvoj technológií a niektoré nevýhody dlhého vzdelávacieho cyklu však

ukázali na potrebu rozdeliť tento cyklus tak, aby na jednej strane občan získal vyššiu

kvalifikáciu v kratšom čase, a na strane druhej, aby trh práce získal dostatok absolventov s

primeraným vysokoškolským vzdelaním pripravených na adaptáciu na prudko sa meniaci trh

práce. Súčasne s týmito podmienkami sa začali nástojčivo hlásiť aj ekonomické podmienky

vzdelávania, ktoré si žiadajú pripraviť čoraz viac vysokoškolsky vzdelaných občanov za čoraz

menšie náklady, keďže verejné zdroje sú a zostanú veľmi limitované aj pri plnom

rešpektovaní princípu, že vzdelanie je (predovšetkým) verejné dobro. Toto sú navzájom si

protirečiace podmienky. Riešením je bolonský proces. Tento priniesol na kontinent

anglosaskú skúsenosť s rozdelením dlhého vzdelávacieho cyklu na dve časti, bakalársku

a magisterskú. Tak vznikol trojstupňový model vzdelávania. Model, ktorý v princípe má

flexibilne reagovať na potreby trhu práce a zároveň umožniť vybrať do vyšších stupňov

vzdelávania najkvalitnejšiu časť intelektuálneho potenciálu spoločnosti. Krajiny s dostatočnou

skúsenosťou majú s týmto modelom menej starostí a doteraz lepšie výsledky, vrátane

efektívnosti vzdelávania, ako tie v ktorých bol model zavedený v poslednom desaťročí.

Najhoršie sú z hľadiska flexibility, ale aj nákladovosti vzdelávania na tom krajiny, ktoré pri

realizácii bolonského procesu zanedbávajú toho najprirodzenejšieho partnera akým je trh

práce a jeho reprezentanti. A Slovensko?

Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR (ďalej MŠVVaŠ SR) zverejnilo

Správu o stave školstva na Slovensku. Ide o svojho druhu prelomový materiál, keďže po

prvýkrát má odborná i laická verejnosť možnosť diskutovať o komplexnom dokumente, ktorý

nielen charakterizuje doterajší vývoj a súčasný stav v celom školskom systéme, ale navrhuje

aj príslušné východiská pre budúcnosť. Uvedená správa je predovšetkým užitočná. Ako

5

komplexný materiál poskytuje primerane korektný pohľad štátnej správy na doterajší vývoj

a súčasný stav školstva. Zároveň však dáva možnosť doplniť tento obraz o ďalšie údaje

a zmenou optiky aj inak, či bližšie charakterizovať niektoré javy a poznatky a na ich základe

doplniť návrh možných východísk a riešení.

Za strategicky významnú, preto kritickú, treba považovať reláciu medzi vzdelávacím

systémom a trhom práce. Z tohto pohľadu nedáva správa úplný, či dostatočný obraz, ani

neponúka dostatok, predovšetkým systémových a kvalitných riešení pre budúcnosť.

Predkladaný materiál má snahu doplniť uvedenú správu o niektoré údaje a charakteristiky,

ktoré bližšie ozrejmia súčasnú reláciu vysokoškolského vzdelávania a trhu práce. Na základe

analýzy takýchto údajov je potom možné formulovať aj existujúce, či budúce riziká oboch

partnerov (vzdelávacieho systému a trhu práce), ich dôsledky a možné východiská

(predovšetkým pre vysoké školy) 1

.

1 V materiáli sú použité niektoré údaje zo Správy o stave školstva na Slovensku a ďalšie údaje

zverejňované MŠVVaŠ SR resp. Ústavom informácií a prognóz MŠVVaŠ SR (ďalej UIPŠ) a údaje

z EUROSTATU. Použité údaje sú za obdobie r. 2000 – 2012. Všetky údaje sú štruktúrované podľa klasifikácie

ISCED 1997, ktorá neumožňuje dostatočne podrobne analyzovať niektoré žiaduce charakteristiky, predovšetkým

rozdiely medzi 1. a 2. stupňom vysokoškolského vzdelania na trhu práce a pod.

6

SLOVENSKO V EUROSTATE

o nefinančné indikátory

Zamestnanosť

Tabuľka 1. Zamestnanosť2 obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte

15 - 64-ročných*

PARAMETER ISCED1997

SPOLU ISCED1997

SPOLU

ISCED1997 ZÁKLADNÉ

(1-2)

ISCED1997 ZÁKLADNÉ

(1-2)

ISCED1997 STREDNÉ

(3-4)

ISCED1997 STREDNÉ

(3-4)

ISCED1997 VYSOKÉ

(5-6)

ISCED1997 VYSOKÉ

(5-6)

KATEGÓRIA miera

zamestnanosti [%]

priemer EU miera

zamestnanosti [%]

priemer EU miera

zamestnanosti [%]

priemer EU miera

zamestnanosti [%]

priemer EU

EU27 64,1 100% 46,6 100% 68,7 100% 82,7 100%

OLD/WEST 68,0 106% 52,3 112% 71,9 105% 84,3 102%

NEW/EAST 60,6 95% 28,8 62% 65,7 96% 82,9 100%

SLOVAKIA 59,3 92% 14,6 31% 66,9 97% 81,3 98%

NON-EU 44,2 69% 33,7 72% 49,5 72% 70,8 86%

*EUROSTAT 2012, ISCED1997 = klasifikácia vzdelania ISCED z r. 1997, EU27 = Európska únia 27 štátov,

OLD/WEST = západné/pôvodné krajiny EÚ + Švajčiarsko, NEW/EAST = nové členské štáty zo strednej

a východnej Európy, SLOVAKIA = Slovensko, NON-EU = FYROM + Turecko

Obrázok 1. Zamestnanosť obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte

15 - 64-ročných

2 Ak hovoríme o zamestnanosti, máme na mysli pomer počtu zamestnaných obyvateľov k počtu všetkých

obyvateľov v pracovnom veku (na Slovensku 15 až 64 rokov).

0,0

10,0

20,0

30,0

40,0

50,0

60,0

70,0

80,0

90,0

EU27 OLD/WEST NEW/EAST SLOVAKIA NON-EU

46,6 52,3

28,8

14,6

33,7

ISCED1997 ZÁKLADNÉ (1-2)

ISCED1997 STREDNÉ (3-4)

ISCED1997 VYSOKÉ (5-6)

[%]

7

Obrázok 2. Miera zamestnanosti obyvateľstva podľa úrovne dosiahnutého vzdelania v kohorte

15 - 64-ročných voči priemeru EU27

Vzdelanostná úroveň

Tabuľka 2. Podiel ľudí s dokončeným aspoň stredoškolským vzdelaním na celej populácii

(25-64 rokov veku)*

rok/[%] 2008 2009 2010 2011 2012

EU 27 71,3 72,0 72,7 73,4 74,2

SR 89,9 90,9 91,0 91,3 91,7 *EUROSTAT 2012

V SR z toho cca 16,5% malo vysokoškolské vzdelanie a 74,8% malo stredoškolské vzdelanie (údaje EUROSTAT za r. 2011)

Miera vzdelanosti

Tabuľka 3. Miera vzdelanosti obyvateľstva ako podiel občanov s ukončeným

vysokoškolským vzdelaním v kohorte 30 - 34 ročných*

rok/[%] 2008 2009 2010 2011 2012 CIEĽ

EU 27 31,0 32,2 33,5 34,6 35,8 40,0

SR 15,8 17,6 22,1 23,4 23,7 *EUROSTAT 2012

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

OLD/WEST NEW/EAST SLOVAKIA NON-EU

112%

62%

31%

72%

ISCED1997 ZÁKLADNÉ (1-2)

ISCED1997 STREDNÉ (3-4)

ISCED1997 VYSOKÉ (5-6)

8

Obrázok 3. Vývoj podielu občanov s vysokoškolským vzdelaním na kohorte 30 – 34 ročných

Štúdium

Tabuľka 4. Podiel študentov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte

študentov*

*EUROSTAT 2012

Obrázok 4. Podiel študentov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte

študentov

10,0

15,0

20,0

25,0

30,0

35,0

40,0

2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012

[%]

EU

SR

23,00

24,00

25,00

26,00

27,00

28,00

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

Rok/[%] 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

EU 27 26,10 26,10 25,90 25,50 25,20 24,90 24,70 24,50 25,00 25,60

SR 27,70 26,60 26,40 26,40 25,40 24,60 23,40 23,20 23,30 23,70

35,8 %

23,7 %

CIEľ = 40 %

EU

SR

9

Tabuľka 5. Podiel absolventov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte

absolventov*

Rok/[%] 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

EU 27 24,30 24,20 23,50 22,70 22,40 22,20 21,90 22,00 22,10 22,60

SR 25,20 24,10 24,10 25,80 23,60 23,40 20,80 20,60 20,80 20,30

*EUROSTAT 2012

Obrázok 5. Podiel absolventov PRÍDODNÝCH a TECHNICKÝCH odborov na kohorte

absolventov

o finančné indikátory

Tabuľka 6. Podiel výdavkov na vzdelávanie z HDP*

Rok/[%] 2010

EU 27 5,44

Dánsko 8,80

Fínsko 6,84

Švédsko 6,98

Česko 4,24

Slovensko 4,22 *EUROSTAT 2012

Tabuľka 7. Výdavky na 1/žiaka/študenta/rok*

Rok/€ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

EU 27 5 074 5 299 5 407 5 489 5 674 5 958 6 238 6 463 6 502 6 900

SR 1 844 2 031 2 323 2 594 2 694 2 936 3 144 3 551 3 997 4 173

*EUROSTAT 2012

19,00

20,00

21,00

22,00

23,00

24,00

25,00

26,00

27,00

2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

EU

SR

10

Obrázok 6. Vývoj výdavkov na vzdelávanie (všetky stupne, 1 žiak/študent/rok)

Tabuľka 8. Vývoj výdavkov na vzdelávanie 1 študenta/rok (vysoké školy)

Rok/€ 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

EU 27 7 740 8 007 7 962 7 932 8 335 8 615 9 092 9 309 9 265 9 638

SR 4 764 4 140 4 025 5 484 4 883 5 037 4 803 5 130 5 050 5 318

*EUROSTAT 2012

Obrázok 7. Vývoj výdavkov na vzdelávanie 1 študenta/rok (vysoké školy)

1 500,0

2 500,0

3 500,0

4 500,0

5 500,0

6 500,0

7 500,0

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

EU

SR

60 % EU

3 500,0

4 500,0

5 500,0

6 500,0

7 500,0

8 500,0

9 500,0

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

EU

SR

55 % EU

€/rok

[€/rok]

11

12

KOMENTÁR

o nefinančné indikátory

Štatistické údaje EUROSTAT-u ponúkajú o vzdelávaní a vzdelanosti občanov

Slovenska a o osude absolventov slovenských vysokých škôl na trhu práce nielen dostatok

údajov, ale aj niekoľko „optických“ paradoxov.

Ak hovoríme o zamestnanosti, máme na mysli pomer počtu zamestnaných

obyvateľov k počtu všetkých obyvateľov v pracovnom veku (na Slovensku 15 - 64

rokov).3 Miera zamestnanosti, inými slovami podiel obyvateľstva v produktívnom veku, je

kľúčovým spoločenským ukazovateľom. Zamestnanosť je štrukturálny ukazovateľ (aj

krátkodobý ukazovateľ). Ako štrukturálny ukazovateľ môže objasniť štruktúru trhov práce a

hospodárskych systémov meranú pomocou rovnováhy medzi ponukou pracovnej sily a

dopytom po nej alebo kvalitou zamestnania. Ako krátkodobý ukazovateľ má však svoje

obmedzenia, keďže zamestnanosť sa často označuje ako oneskorený ukazovateľ4. V relácii k

úrovni vzdelania možno pozorovať zaujímavé javy. Údaje v Tabuľke 1 ukazujú, že miera

zamestnanosti občanov s vysokoškolským vzdelaním je pre krajiny Európskej únie veľmi

vysoká (viac ako 80%) a navzájom porovnateľná (len minimálne rozdiely). Podobné platí pre

občanov s dokončeným stredoškolským vzdelaním, hoci tam miera zamestnanosti klesá pod

70%. Pre obe kategórie platí, že miera zamestnanosti v nečlenských krajinách je nižšia o 10 až

20%. Slovensko sa z týchto charakteristík nevyníma. Iný obraz však poskytuje miera

zamestnanosti u občanov so základným vzdelaním. Ak priemer EÚ 27 je 46,6%, u pôvodných

členských krajín viac ako 52%, u nových členských krajín takmer 29%, Slovensko vykazuje

pre túto kategóriu mieru zamestnanosti len 14,6 %, keď nečlenské krajiny vykazujú 33,7%

mieru zamestnanosti takýchto občanov5. Zároveň platí, že z hľadiska vzdelanostnej úrovne

meranej ako podiel ľudí s dokončeným aspoň stredoškolským vzdelaním na celej populácii

(25-64 rokov veku)(Tabuľka 2) patrilo Slovensko v r. 2012 medzi európsku špičku, keď táto

dosiahla 91,7%. Len dve ďalšie krajiny, Česko a Lotyšsko vykazujú podobnú vzdelanostnú

úroveň, keď priemer EÚ je 74,2%. Iný pohľad poskytuje miera vzdelanosti obyvateľstva ako

podiel občanov s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v kohorte 30 - 34 ročných (Tabuľka

3). V tomto ukazovateli Slovensko svojimi 23,7% významne zaostáva za priemerom EÚ,

3 www.socialnapolitika.eu, kapitola 2,

4 Wikipédia: štatistika zamestnanosti

5 Sledovaním nezamestnanosti v databáze EUROSTAT je možné získať identický obraz ako sledovaním

zamestnanosti, hoci majú rozdielne definície a pokrývajú rozdielne kohorty občanov.

13

ktorý je 35,8%. Pritom vízia EÚ siaha po 40% podiel vysokoškolsky vzdelaných občanov na

uvedenej kohorte. Zároveň platí, že sa období r. 2000 – 2012 nepodarilo Slovensku priblížiť

sa EÚ v podiele občanov s vysokoškolským vzdelaním. Čo hovoria tieto údaje? Ukazujú, že

Slovensko patrí medzi vzdelanostne najvyspelejšie krajiny kontinentu, adaptácia na bolonský

proces však zaostáva a trh práce a jeho štruktúra sú od absolventov vzdelávacieho systému

odtrhnuté. Zamestnanosť a jej miera ako štrukturálne ukazovatele trhu práce v relácii

k štatistikám o vzdelaní obyvateľstva zreteľne indikujú zlú štruktúru trhu práce na Slovensku,

ktorý bez problémov absorbuje vzdelaných ľudí s čo najvyšším vzdelaním, ale zároveň

ukazuje významné nedostatky pri absorbovaní ľudí s nižším vzdelaním. Pre viac rozvinuté

krajiny je pritom obrazom vzdelávací systém, ktorý produkuje dostatok absolventov

vysokoškolského vzdelávania pre trh práce, ktorý je zároveň schopný v primeranej miere

absorbovať všetky vzdelanostné kategórie občanov. Takýto stav sa nedá dosiahnuť inak len

tak, že gro absolventov vysokých škôl v systéme tvoria absolventi 1. t.j. bakalárskeho stupňa

vzdelávania, ktorí zároveň tvoria aj gro absolventov vstupujúcich na trh práce! Príslušný trh

práce zároveň vykazuje takú flexibilitu a štruktúru pracovných pozícií, ktorá dokáže

absorbovať aj občanov s nižším vzdelaním. V podstate ide o kvalitnú súčinnosť medzi

vzdelávacím systémom a trhom práce. Podstatou súčinnosti je fakt, že vzdelávací systém sa

snaží ponúkať dostatočnú paletu absolventov aj z hľadiska úrovne vzdelania

a zamestnávatelia sú schopní optimalizovať svoje pracovné pozície tak, aby boli obsadzované

vždy zamestnancami s práve dostatočnou kvalifikáciou. Jej zmeny a zvyšovanie sa následne

dejú v rámci kariérneho rastu a to v systéme ďalšieho vzdelávania. Takýto prístup

optimalizuje náklady oboch zúčastnených strán. Vo vzdelávacom systéme tým, že je schopný

nielen produkovať primeraný počet príslušných absolventov, ale aj pružne reagovať na zmeny

na trhu práce. To je očakávaný výsledok bolonského procesu a zároveň len nevyhnutná miera

nákladov(predovšetkým z verejných zdrojov) na vzdelávanie. Na trhu práce následne

dochádza k optimalizácii nákladov na pracovnú silu, keďže sú v pracovných pozíciách

zamestnávaní ľudia s práve primeraným vzdelaním, t.j. personálne náklady obsahujú len

mzdu a ostatné sociálne a pracovné benefity primerané úrovni vzdelania a pracovnej pozícii.

Trvajúce zreteľné zaostávanie v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí (kategória

30-34 ročných) ukazuje na systémové zlyhanie nášho vysokoškolského vzdelávania v danom

období 12 rokov. Lebo práve v tomto období došlo k výraznej masifikácii vysokoškolského

vzdelávania na Slovensku. Vysoké školy vlastne úplne otvorili svoje vstupné brány a ako

ukazujú údaje o prijímaní na vysoké školy (Tabuľka 9 v ďalšej sekcii) tak v r. 2008 bolo na

vysoké školy prijatých 75% z kohorty maturantov a v r. 2012 stále ešte viac ako 60%

14

všetkých maturantov! Prečo sa dodnes táto masa študentov a následne absolventov neprejavila

štatisticky? Hoci aj v štatistike o podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 30-34

rokov. Takou masifikáciou sme sa už dávno mali blížiť priemeru EU!

Bohužiaľ tieto údaje ponúkajú aj ďalšiu, nie pozitívnu interpretáciu. Lebo uvedený

pokles podielu prijatých na kohorte maturantov nie je obrazom zmeny v národnej politike

vzdelávania t.j. v správnej aplikácii bolonského procesu. Naopak, je (možno hlavne) obrazom

zlyhania Slovenska ako priestoru kvalitného vysokoškolského vzdelávania lebo je obrazom

emigrácie najlepších maturantov za vysokoškolským vzdelaním do zahraničia. Tá sa prejavuje

už mnoho rokov veľmi intenzívne a má mimoriadne negatívny vplyv na stav vysokoškolského

systému. Zároveň predstavuje pre jeho budúcnosť hlavný rizikový faktor!

Bohužiaľ v uvedenom období posledných 10-12 rokov sme začali zaostávať aj tam,

kde boli naše silné stránky. Ak ešte v r. 2002 sme mali podiel študentov technických a

prírodovedných odborov vyšší ako priemer EÚ27 (27,7 % vs. 26,1%) o desať rokov neskôr

v r. 2012 sme už zaostávali (23,7% SR, 25,6% EÚ). Samozrejme, že podobný obraz

poskytujú aj absolventi týchto skupín odborov: 24,3% EÚ vs 25,2% SR v r. 2002 a 22,6 %

EU vs. 20,3% SR v r. 2012. Pritom do r. 2007 bol podiel absolventov týchto skupín odborov

vyšší ako priemer EÚ. Odvtedy pomerne prudko klesá. Pohľad na časovú os ukazuje, že

pokles nastal práve v období, keď vysoké školy opúšťali prvé ročníky absolventov

magisterského a inžinierskeho vzdelávania po schválení nového vysokoškolského zákona v r.

2002. Nabáda sa preto interpretácia, že k poklesu týchto skupín absolventov, kľúčových pre

ďalší rozvoj slovenskej spoločnosti, došlo aj, či práve v dôsledku nového zákona. Pritom išlo

o jednu z najvýznamnejších komparatívnych výhod Slovenska pri vstupe do EÚ. Vlastným

pričinením sme ju premrhali, hoci je zrejmé, že sú to práve prírodné, medicínske a technické

disciplíny, ktoré zabezpečujú pre spoločnosť rozvoj každého druhu už viac ako 400 rokov!

A opäť ide aj o jav, ktorý je dôsledkom aj, či práve už spomínanej emigrácie maturantov za

kvalitnejším vysokoškolským vzdelaním mimo Slovenska. Toto vyjadrenie je založené na

fakte, že síce po r. 2002 ďalej akcelerovala masifikácia, a záujem začal prudko rásť

predovšetkým o spoločensko-humanitné odbory štúdia, ale evidovaný pokles študentov

prírodovedných a technických odborov nebol a nie je preto, že by klesol záujem o štúdium v

týchto odboroch (svedčí i tom štruktúra žiadostí o prijatie), ale zmena v prístupe k prijatiu na

vysokú školu u uchádzačov t.j. maturantov. V otvorenom európskom priestore sa stalo

„štandardom“, že si slovenský maturant, vedomý si svojej kvality, podáva vždy aspoň dve

žiadosti o prijatie z ktorých je jedna vždy mimo územia Slovenska, spravidla do Čiech.

Druhá, či tretia smeruje na jednu, či dve slovenské vysoké školy. Následne tí, ktorí uspeli, či

15

uspievajú dnes v zahraničí odišli a odchádzajú študovať mimo nášho systému. Nejde pritom o

„zanedbateľnú“ menšinu, ale naopak. Masovo nám emigruje za vzdelaním maturitná elita!

o finančné indikátory

Pohľad na finančné indikátory vzdelávania ako ich prezentuje EUROSTAT je pre

Slovensko tristný. Ak bol priemer výdavkov na vzdelávanie v krajinách EU27 v r. 2010 na

úrovni 5,44% HDP tak Slovensko sa svojím podielom 4,22% HDP umiestnilo medzi

poslednými krajinami Európy (Tabuľka 6). Vývoj výdavkov na jedného žiaka alebo študenta

(Tabuľka 7) dlhodobo ukazuje, že Slovensko nie je ochotné vydávať na ich vzdelanie viac

prostriedkov ako je 60% priemeru EÚ. Ešte viac „šetríme“ na vzdelávaní študentov vysokých

škôl. Podiel slovenských výdavkov na jedného študenta vysokej školy a rok nepresahuje 55%

európskeho priemeru (Tabuľka 8) a trend (Obrázok 7) ukazuje, že rozdiel proti priemeru EÚ

už niekoľko rokov rastie. Tento obraz možno doplniť informáciou zo Správy o stave školstva

na Slovensku, citujúc výskumnú štúdiu spoločnosti McKinsey&Company6 ktorá hodnotí

z hľadiska výdavkov slovenský vzdelávací systém ako jeden z najefektívnejších!? S trochou

irónie by sa dalo konštatovať, že Slovensku sa zas raz podaril zázrak v podobe „veľa

(vzdelávacej) muziky za málo peňazí“, hoci väčšina krajín je ochotná platiť za vzdelávaciu

„muziku“ podstatne viac peňazí. Pritom málokto sa zamýšľa, či je vôbec možné získať za

taký drobný peniaz kvalitnú „muziku“, či vôbec nejakú „muziku“! Výsledky všetkých,

predovšetkým medzinárodných, hodnotení (PISA, EUA report, národné monitoringy, ...)

ukazujú, že nie, že nám kvalita vzdelania klesá na všetkých úrovniach! Oficiálnou reakciou

politikov a vlád na tieto riziká je dlhodobo odkaz na nedostatok verejných zdrojov. Ide

o typický politický kváziargument. Lebo Slovensko nie je chudobná krajina. Tak ako všade

vo svete limitovaný je štát a jeho zdroje, ale nie krajina ako taká. Nič nebráni správcom štátu,

aby naplnili svoje verbálne často deklarované priority v podobe podpory vzdelávania

a výskumu tým, že začnú národný produkt t.j. všetky zdroje, nielen verejné, orientovať aj na

ich podporu a naplnenie aspoň na úrovni priemeru EÚ! Nie s víziou za 20 rokov „dobehnúť

a predbehnúť“! Čím skôr, t.j. v horizonte nie viac ako jedného volebného obdobia. Lebo

riziko z dlhodobého podfinancovávania vzdelávacieho systému, zvlášť na úrovni vysokého

školstva, sústavne prehlbuje jedno z najväčších rizík, riziko strategického významu pre

budúcnosť krajiny, riziko intelektuálnej evakuácie. Od začiatku storočia, t.j. viac ako desať

rokov, prebieha a rastie exodus intelektuálneho potenciálu Slovenska. Jeho kľúčovou

6 Správa o stave školstva na Slovensku, MŠVVaŠ, 2013, ÚVOD

16

súčasťou sú maturanti, ktorí po tisíckach každoročne odchádzajú študovať do zahraničia, aby

sa ako absolventi iných vzdelávacích systémov stali súčasťou trhu práce mimo Slovenska. Ak

platí, že priemerná slovenská univerzita má cca 10 000 študentov, potom len v Čechách máme

viac ako dve slovenské univerzity a ďalšie tisícky študentov na iných vysokých školách

v blízkom, či vzdialenejšom zahraničí. Lebo aj podfinancovávaním systému (v kombinácii s

ďalšími internými faktormi) sa stráca jeho kvalita a tým aj atraktivita. V slobodnej

spoločnosti potom občan ide tam, kde dostane lepší produkt a za lepšiu cenu. Akú šancu má

v takomto režime slovenská spoločnosť, ktorá sa takmer programovo zbavuje rozhodujúcej

časti svojho intelektuálneho potenciálu?

17

18

75%

71%

64% 64%

60%

55%

60%

65%

70%

75%

80%

2008 2009 2010 2011 2012

Podiel prijatých VŠ na kohorte absolventov SŠ

1990 1991 1992 1993 1994

4,79 4,53

4,0

3,86

2,8

2,5

3

3,5

4

4,5

5

1990 1991 1992 1993 1994

Prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov

hrubá miera

SLOVENSKO DOMA

o nefinančné indikátory

Tabuľka 9. Vývoj podielu prijatých na VŠ z kohorty absolventov SŠ*

ROK gymnáziá SOŠ SPOLU PRIJATÍ NA VŠ PODIEL

2008 18 957 54 693 73 650 55 335 75%

2009 19 742 52 232 71 974 51 214 71%

2010 20 231 53 027 73 258 47 131 64%

2011 19 339 51 457 70 796 45 653 64%

2012 19 408 50 325 69 733 41 692 60% *Ročenky UIPŠ

Tabuľka 10. Prirodzený prírastok na 1000 obyvateľov v období 1990 - 1994

1990 1991 1992 1993 1994

Prirodzený prírastok na 1 000 obyvateľov - hrubá miera

4,79 4,53 4,00 3,86 2,80

Obrázok 8. Vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva a podielu prijatých na VŠ z kohorty

absolventov SŠ

19

Tabuľka 11. Vývoj podielu študentov externej formy vzdelávania*

ROK VEREJNÉ VŠ SÚKROMNÉ VŠ ŠTÁTNE VŠ PRIEMER

2008 25% 83% 55% 37%

2009 22% 57% 48% 30%

2010 21% 72% 45% 31%

2011 22% 69% 58% 27%

2012 15% 67% 29% 22% *Ročenky UIPŠ

Obrázok 9. Vývoj podielu študentov externej formy vzdelávania

Tabuľka 12. Vývoj počtu študentov podľa skupín odborov

PRIR. ODB.

TECH. ODB.

AGRO.ODB*.

ZDRAV.ODB.

HUM.SPOL. ODB.

UMEL. ODB.

BEZP. ODB.

2009 8 226 35 628 4 974 8 703 67 788 3 943 1 011

2010 8 099 34 968 5 139 8 563 63 848 3 904 980

2011 7 926 33 896 5 192 8 983 62 427 3 836 1 023

2012 7 797 32 506 5 034 9 273 61 618 3 745 1 051

*vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva

Obrázok 10. Vývoj počtu študentov podľa skupín odborov TECH. a HUM/SPOL

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

2008 2009 2010 2011 2012

SÚKROMNÉ

ŠTÁTNE

PRIEMER

VEREJNÉ

35 628 34 968 33 896

32 506

67 788

63 848 62 427 61 618

30 000

35 000

40 000

45 000

50 000

55 000

60 000

65 000

70 000

75 000

2009 2010 2011 2012

HUM.SPOL.ODBORY

TECH.ODBORY

20

Obrázok 11. Vývoj počtu študentov podľa ostatných skupín odborov

Tabuľka 13. Zmena v podieloch študentov podľa skupín odborov v r. 2009-2012

PRIR.ODB. TECH.ODB. AGRO.ODB*. ZDRAV.ODB. HUM.SPOL.ODB. UMEL.ODB. BEZP.ODB.

-5% -9% 1% 7% -9% -5% 4%

*vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva

Obrázok 12. Zmena v podieloch študentov podľa skupín odborov v r. 2009-2012

Tabuľka 14. Podiel skupín študijných odborov na počte študentov a výkone*

TECH. + PRIR. + ZDRAV.ODB. HUM. + SPOL. + UMEL.ODB.

Podiel na počte

študentov 45% 55%

Podiel na výkone* 60% 40%

*Výkon a jeho indikátory sú definované MŠ SR v rámci alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké

školy a sú pre všetky skupiny odborov rovnaké, údaje sú za r. 2012

0

1 000

2 000

3 000

4 000

5 000

6 000

7 000

8 000

9 000

10 000

2009 2010 2011 2012

PRIR. ODB.

ZDRAV. ODB.

AGRO. ODB.

UMEL. ODB.

BEZP. ODB.

-10%

-8%

-6%

-4%

-2%

0%

2%

4%

6%

8%

PR

IR.O

DB

.

TEC

H.O

DB

.

PO

LNO

.OD

B.

ZDR

AV

.OD

B.

HU

M.S

PO

L.O

DB

.

UM

EL.O

DB

.

BEZ

P.O

DB

.

21

Obrázok 13. Podiel skupín študijných odborov na počte študentov a výkone*

Tabuľka 15. Porovnanie počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa vzdelávania (Bc.)

a v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania (Mgr./Ing.)*

60% 40%

30%

35%

40%

45%

50%

55%

60%

65%

70%

40% 45% 50% 55% 60%

podiel na výkone

podiel na študentoch

TECH.+ PRIR.+ ZDRAV. ODB.

HUM.+ SPOL. + UMEL. ODB.

VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY

DENNÁ FORMA 2008 2009 2010 2011 2012

3. ročník I. stupňa (Bc.) 25 232 25 995 24 323 23 248 22 059

1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) 18 617 19 821 19 184 18 541 17 459

podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%]

74% 76% 79% 80% 79%

EXTERNÁ FORMA 2008 2009 2010 2011 2012

3. ročník I. stupňa (Bc.) 11 608 8 587 7 649 6 530 6 128

1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) 7 725 7 859 7 225 6 404 5 071

podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%]

67% 92% 94% 98% 83%

SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY

DENNÁ FORMA 2008 2009 2010 2011 2012

3. ročník I. stupňa (Bc.) 961 1 329 1 587 3 151 2 068

1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) 472 930 913 1 058 1 348

podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%]

49% 70% 58% 34% 65%

EXTERNÁ FORMA 2008 2009 2010 2011 2012

3. ročník I. stupňa (Bc.) 4 976 6 933 6 394 5 543 5 424

1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) 1 581 1 664 2 192 3 050 2 812

podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%]

32% 24% 34% 55% 52%

22

*Tabuľky 4 a 11 ročeniek UIPŠ

Obrázok 14. Porovnanie podielu študentov v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania

(Mgr./Ing.)z počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa vzdelávania (Bc.)

74% 76% 79%

80% 79%

67%

92% 94%

98%

83%

49%

70% 58%

34%

65%

32% 24%

34%

55% 52%

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

140%

2008 2009 2 010 2 011 2 012

SÚKROMNÉ

ŠTÁTNE VŠ, EXTERNÁ FORMA

ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY

DENNÁ FORMA 2008 2009 2010 2011 2012

3. ročník I. stupňa (Bc.) 446 390 308 363 440

1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) 97 86 119 122 127

podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%]

22% 22% 39% 34% 29%

EXTERNÁ FORMA 2008 2009 2010 2011 2012

3. ročník I. stupňa (Bc.) 580 605 432 375 364

1. ročník II. stupňa (Mgr., Ing.), (novoprijatí) 469 524 631 464 453

podiel počtu študentov II. stupňa na počte študentov I. stupňa [%]

81% 87% 146% 124% 124%

VEREJNÉ VŠ, EXTERNÁ FORMA

VEREJNÉ VŠ, DENNÁ FORMA

100 %

23

Tabuľka 16. Vývoj počtu absolventov podľa skupín odborov a typu škôl

*vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva

VEREJNÉ VYSOKÉ ŠKOLY

ROK PRIR. ODB.

TECH. ODB.

AGRO*. ODB.

ZDRAV. ODB.

HUM.SPOL. ODB.

UMEL. ODB.

BEZP. ODB. SR PODIEL ZMENA

2007 1 924 8 899 1 959 3 617 21 097 842 432 38 770 92,8% 100%

2008 2 765 10 448 2 123 3 267 32 985 1 274 597 53 389 89,2% 138%

2009 3 165 11 979 2 226 3 914 37 280 1 339 793 60 696 86,9% 157%

2010 3 135 12 210 2 037 2 957 34 619 1 507 537 57 002 81,0% 147%

2011 2 795 15 468 1 918 2 755 32 667 1 536 468 54 086 78,1% 140%

2012 2 733 11 430 1 816 2 796 29 773 1 503 459 50 510 75,7% 130%

SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY

PRIR. ODB.

TECH. ODB.

AGRO*. ODB.

ZDRAV. ODB.

HUM.SPOL. ODB.

UMEL. ODB.

BEZP. ODB. SR PODIEL ZMENA

2007 0 0 0 353 1 655 0 77 2 085 5,0% 100%

2008 0 0 0 647 4 187 0 102 4 936 8,2% 237%

2009 88 0 0 862 6 105 0 361 7 416 10,6% 356%

2010 73 0 0 1 070 9 828 0 726 11 697 16,6% 561%

2011 133 32 0 1 267 11 136 0 1 083 13 651 19,7% 655%

2012 105 23 0 1 286 11 835 0 1 389 14 638 21,9% 702%

ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY

PRIR. ODB.

TECH. ODB.

AGRO*. ODB.

ZDRAV. ODB.

HUM.SPOL. ODB.

UMEL. ODB.

BEZP. ODB. SR PODIEL ZMENA

2007 0 0 0 662 0 0 261 923 2,2% 100%

2008 0 52 0 950 28 0 477 1 507 2,5% 163%

2009 0 30 0 1 276 69 0 322 1 697 2,4% 184%

2010 0 46 0 1 024 54 0 535 1 682 2,4% 182%

2011 0 88 0 925 41 0 483 1 558 2,2% 169%

2012 0 22 0 942 29 0 553 1 546 2,3% 167%

24

Obrázok 15. Vývoj počtu absolventov podľa skupín odborov a typu škôl

8 000

13 000

18 000

23 000

28 000

33 000

38 000

2007 2008 2009 2010 2011 2012

VEREJNÉ

HUM.SPOL. ODB.

TECH.ODB.

400

900

1 400

1 900

2 400

2 900

3 400

3 900

2007 2008 2009 2010 2011 2012

ZDRAV. ODB.

PRIR. ODB.

AGRO. ODB.

UMEL. ODB.

BEZP. ODB.

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

14000

2007 2008 2009 2010 2011 2012

SÚKROMNÉ

0

200

400

600

800

1 000

1 200

1 400

2007 2008 2009 2010 2011 2012

ŠTÁTNE

POČET ABSOLVENTOV POČET ABSOLVENTOV

POČET ABSOLVENTOV

25

Tabuľka 17. Vývoj nezamestnanosti absolventov v r. 2007 – 2011*

2007 2008 2009 2010 2011

< 3 mesiace 866 968 1614 1508 1420

3-6 mesiacov 1988 1822 4312 4582 4925

6-9 mesiacov 17 27 66 85 102

9-12 mesiacov 18 16 37 55 51

12-15 mesiacov 19 22 56 111 140

15-18 mesiacov 50 46 52 115 168

18-21 mesiacov 0 0 1 2 5

21-24 mesiacov 0 1 1 1 0

>24 mesiacov 0 1 0 1 0

*Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, štatistiky

Obrázok 16. Vývoj nezamestnanosti absolventov v r. 2007 a 2011

Tabuľka 18. Vývoj nezamestnanosti podľa skupín odborov v r. 2007 – 2011 2007 2008 2009 2010 2011

Prírodné vedy 228 191 435 460 430

Technické vedy a náuky 708 489 1 240 1 257 1 304

Poľnohospodársko-lesnícke a veterinárske vedy a náuky 258 190 350 305 292

Lekárske a farmaceut. vedy a náuky 133 172 279 256 301

Spoločenské vedy, náuky a služby 1 540 1 747 3 674 3 928 4 135

Vedy a náuky o kultúre a umení 45 50 72 105 144

Vojenské a bezp. vedy a náuky 46 64 89 149 205

SPOLU 2 958 2 903 6 139 6 460 6 811

0

500

1000

1500

2000

2500

3000

3500

4000

4500

5000

< 3mesiace

3-6mesiacov

6-9mesiacov

9-12mesiacov

12-15mesiacov

15-18mesiacov

18-21mesiacov

21-24mesiacov

>24mesiacov

2011

2007

26

Obrázok 17. Vývoj nezamestnanosti pre HUM.SPOL. a TECH. odbory v r. 2007 – 2011

Tabuľka 19. Vývoj podielu nezamestnaných na počte absolventov v skupinách odborov

2007 2008 2009 2010 2011

PRÍR. ODB. 12% 7% 13% 14% 15%

TECH.ODB. 8% 5% 10% 10% 8%

AGRO. ODB.* 13% 9% 16% 15% 15%

ZDRAV.ODB. 3% 4% 5% 5% 6%

HUM.SPOL.ODB. 7% 5% 8% 9% 9%

UMEL.ODB. 5% 4% 5% 7% 9%

BEZP.ODB. 6% 5% 6% 8% 10%

PRIEMER 7% 5% 9% 9% 10% *aj veterinárne a lesnícke odbory

Obrátok 18. Vývoj podielu nezamestnaných na počte absolventov v skupinách odborov

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000

4 500

2007 2008 2009 2010 2011

[počet]

HUM.SPOL. ODBORY

TECHNICKE ODBORY

2%

4%

6%

8%

10%

12%

14%

16%

2007 2008 2009 2010 2011

HUM.SPOL.

AGRO. ODB.

PRIR. ODB.

BEZP. ODB.

PRIEMER

UMEL. ODB.

TECH. ODB.

ZDRAV. ODB.

podiel

27

o finančné indikátory

Tabuľka 20. Vývoj štátnej dotácie na vzdelávanie 1 študenta a rok v období 2009 – 2012*

dotácia 1 študent/rok [€]

2009 INDEX1 2009

2010 2011 2012 INDEX1 2012

ZMENA 2012/2009

PRIR.ODB. 3 158,70 2,04 2 895,62 2 347,46 2 455,31 1,93 78%

TECH.ODB. 2 286,35 1,48 2 491,25 1 975,39 2 128,52 1,67 93%

AGRO.ODB.2 3 484,76 2,26 3 623,39 2 803,59 2 986,73 2,35 86%

ZDRAV.ODB. 4 441,05 2,87 4 323,75 3 065,45 3 056,95 2,40 69%

HUM.SPOL.ODB. 1 544,88 1,00 1 714,25 1 220,14 1 271,48 1,00 82%

UMEL.ODB. 2 543,78 1,65 2 511,06 2 023,54 2 130,13 1,68 84%

PRIEMER 2 152,06 2 292,50 1 730,65 1 817,40 84% *program 07711 Vzdelávanie (mzdy+odvody + TaS), údaje MŠ SR (alokácia štátnej dotácie na verejné vysoké

školy, bez špecifík) 1 pomer medzi dotáciou v príslušnej skupine odborov a dotáciou na HUM.SPOL. odbory

2 aj veterinárna medicína a lesníctvo

Obrázok 19. Vývoj štátnej dotácie na vzdelávanie 1 študenta a rok v období 2009 – 2012

(program 07711 Vzdelávanie (mzdy+odvody + TaS)

Tabuľka 21. Dynamika štátnej dotácie pre verejné vysoké školy v r. 2010 – 2013

[%]/rok 2010 2011 2012 2013

Vysoká škola

Vzdelávanie + Výskum

Všetky programy

spolu

Vzdelávanie + Výskum

Všetky programy

spolu

Vzdelávanie + Výskum

Všetky programy

spolu

Vzdelávanie + Výskum

Všetky programy

spolu

Hum.Spol. + Umel. 3,54 3,24 -0,60 1,08 6,31 5,44 2,04 0,25

Tech. 3,26 4,42 -3,95 -2,81 2,21 1,47 0,21 -2,36

Agro.* -2,94 -1,15 1,64 1,17 3,87 3,06 7,56 4,91

Klasické1 1,05 2,30 0,69 1,82 7,19 7,19 3,78 3,78 *aj veterinárna medicína a lesníctvo 1 Univerzita Komenského a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika

1 000,00

1 500,00

2 000,00

2 500,00

3 000,00

3 500,00

4 000,00

4 500,00

2009 2010 2011 2012

PRIR.ODB.

TECH.ODB.

AGRO.ODB.

ZDRAV.ODB.

HUM.SPOL.ODB.

UMEL.ODB.

PRIEMER

28

Obrázok 20. Dynamika štátnej dotácie pre verejné vysoké školy v r. 2010 – 2013 (Všetky

programy spolu)

Obrázok 21. Dynamika štátnej dotácie pre vysoké školy v r. 2010 – 2013 (Vzdelávanie a výskum)

Obrázok 22. Dynamika štátnej dotácie v r. 2010 – 2013 (Vzdelávanie a výskum, bez TUAD*)

*TUAD – Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

-3,00

-1,00

1,00

3,00

5,00

7,00

2010 2011 2012 2013

hum.spol.

tech.

agro.

klasicke

[%]

-5,00

-3,00

-1,00

1,00

3,00

5,00

7,00

2010 2011 2012 2013

hum.spol.

tech.

agro.

klasicke

[%]

-4,00

-2,00

0,00

2,00

4,00

6,00

8,00

2010 2011 2012 2013

hum.spol.

tech.

agro.

klasicke

29

30

KOMENTÁR

o nefinančné indikátory

Vstup na vysokú školu

Štatistické údaje z ročeniek Ústavu informácií a prognóz školstva (ďalej ÚIPŠ) o počte

absolventov úplného stredného vzdelania s maturitou a počtu novoprijímaných študentov na

vysoké školy (Tabuľka 9, Obrázok 8) ukazujú, že na Slovensku sa naplno prejavuje fenomén

masifikácie vysokoškolského vzdelávania. Napriek štatistickému poklesu od 75% kohorty

maturantov prijatých na vysoké školy v r. 2008 po 60% tejto kohorty v r. 2012, stále

prijímame na vysoké školy väčšinu maturantov. Už skôr popísaná emigrácia maturantov je

jednou z, možno hlavnou, príčinou tohto javu. Kuriózne ekonomická kríza z r. 2009 mohla

uvedenú emigráciu maturantov aj posilniť, práve preto, že sa títo cítili jej mierou na

Slovensku viac ohrození. V istej miere môže ísť aj o reakciu na zmeny sociálneho statusu

u dostatočného počtu rodín vplyvom tejto krízy, keďže pokles absolútneho počtu prijímaných

o takmer 10% sa prejavil v r. 2010. Ako ukazujú údaje v Tabuľke 10, graficky znázornené na

Obrázku 8, pokles počtu prijímaných na vysoké školy je akoby v súlade aj s klesajúcou

demografickou krivkou7, ale s ohľadom na otvorenosť vstupu na vysoké školy nemusí byť

toto dôvodom na uvedený jav. Dokonca, v porovnaní s vývojom demografie, bol podiel

novoprijatých vysokoškolských študentov v r. 2012 na 1 novonarodeného v r. 1994 výrazne

väčší ako v r. 2008 na 1 novonarodeného v r. 1990. Inak povedané, napriek poklesu

prirodzeného prírastku obyvateľstva a neklesajúcej miere odchodu za štúdiom do zahraničia,

sa podiel novoprijímaných študentov na vysoké školy na Slovensku zvýšil! Heslo „Radšej

mládež v lavici, ako na ulici“ stále platí. Nič proti nemu, je politicky i spoločensky správne.

Otázkou zostáva, či sa aj z hľadiska spoločenských potrieb, predovšetkým požiadaviek trhu

práce a efektívnej spotreby verejných a ostatných prostriedkov správne aplikuje vo

vzdelávacej praxi? Bohužiaľ nie je tomu tak.

Štúdium

Medzi faktory, ktoré významne ovplyvňujú najprv efektívnosť vynakladaných

verejných a ostatných (vrátane rodinných)zdrojov na vysokoškolské štúdium a následne aj trh

práce patria formy vzdelávania a orientácia masy maturantov na jednotlivé skupiny študijných

odborov.

7 Slovenský štatistický úrad SLOVSTAT, Demografia, Prirodzený prírastok obyvateľstva od. r. 1990

31

Externá forma vzdelávania patrí medzi dlhodobo diskutované témy nielen v odbornej,

ale i laickej verejnosti. Aj Správa o stave školstva na Slovensku8 priznáva, čo je širokej

verejnosti známe ešte z predchádzajúceho režimu. Externá, archaicky „diaľková“ forma

štúdia, je najľahšia, najmenej náročná cesta k vysokoškolskému diplomu! Ako ukazujú údaje

(Tabuľka 11) a vývoj (Obrázok 9) táto forma štúdia dominuje predovšetkým na súkromných

a štátnych (!) vysokých školách. Vďaka administratívnemu zásahu MŠVVaŠ pred niekoľkými

rokmi zostala táto forma vzdelávania na verejných vysokých školách len doplnková. Celkovo

síce zaznamenáva pokles záujmu, ale stále tvorí dve tretiny študentov na súkromných vš

a jednu tretinu študentov na štátnych vš. Ako taká si táto forma vzdelávania uchováva

atraktivitu pre všetkých zúčastnených. Pre vysoké školy každého druhu ide o kľúčový zdroj

financií mimo štátnej dotácie, pre súkromné vysoké školy ide o rozhodujúci zdroj ich

existencie vôbec. Pre študujúcich je to zaujímavé z hľadiska dĺžky štúdia a nárokov naň. Stačí

porovnať súčasné kurikulá pre dennú a externú formu v rovnakom študijnom programe.

Výsledok je ten, že za menej ako polovicu, niekedy za tretinu námahy možno získať diplom

s rovnakou hodnotou ako diplom z denného štúdia t.j. identickú kvalifikáciu. Toto je vážny

moment, ktorý deformuje nielen vysokoškolský systém, ale aj trh práce! Sú absolventi

víkendových či blokových (rozumej jedno- či dvojtýždňových) konzultácií externej formy

vzdelávania rovnako kvalifikovaní ako absolventi toho istého odboru, ktorí sa vzdelávali

každodenne? Ak áno, potom načo sú nám kamenné univerzity a denná forma vzdelávania,

ktorá je finančne podstatne nákladnejšia (externú si dokonca platia študenti zväčša sami)? Ak

nie, načo nám je externá forma vzdelávania, ktorá de iure i de facto mrzačí trh práce?

Ako priznáva správa MŠVVaŠ, nie vlastným pričinením, ale len pod externým tlakom

z EÚ sme situáciu zmenili tak, aby sa nároky na obsah a rozsah tejto formy štúdia priblížil

v najbližšej budúcnosti pomerom obvyklým v krajinách s lepšie rozvinutým vzdelávacím

systémom. MŠVVaŠ našlo východisko v predĺžení štúdia v tejto forme o jeden rok, pri

rovnakých nákladoch a študijnom zaťažení, pričom predpokladá, že obsah kurikula bude

blízko identický dennej forme štúdia. Výsledkom by malo byť zrovnanie hodnoty oboch

foriem štúdia v podobe rovnakých diplomov t.j. obsahovo i rozsahovo rovnakých kvalifikácií.

S ohľadom na doterajšiu prax pri organizácii štúdia možno očakávať, že výsledok tejto úpravy

bude rovnaký, aký nájde konzument pri čítaní informácií o zložení a kvalite mnohých

potravín, keď si môže prečítať, že výrobok obsahuje „prírodne identickú arómu“. Len trochu

skúsenému konzumentovi je zrejmé, že nejde o arómu získanú napr. extrakciou z prírodnej

8 Správa o stave školstva na Slovensku,

32

suroviny, ale o syntetickú arómu, ktorá je chemickým zložením hlavnej zložky „identická“

s tou naozaj prírodnou. Potravinári sú dnes už takí majstri, že mnohé výrobky s „prírodne

identickými“ arómami prevýšia svojou intenzitou tie skutočne prírodné. Uvidíme, čo dokážu

vysoké školy so zmenou organizácie externej formy štúdia.

Orientácia študentov na jednotlivé študijné odbory je z hľadiska trhu práce

mimoriadne významný faktor. Už niekoľko storočí sú pre rozvoj spoločnosti rozhodujúce

prírodovedné, medicínske a technické odbory štúdia. Ako ukazujú údaje v Tabuľke 12

a vývoj počtu študentov v období r. 2009 – 2012 (Obrázok 10 a Obrázok 11) bolo rozdelenie

študentov medzi skupiny študijných odborov v celom sledovanom období rovnaké. Zmeny,

ktoré sa odohrali boli len menšie a podobné navzájom medzi skupinami odborov (Tabuľka 13,

Obrázok 12). Distribúcii študentov dominujú dve skupiny, HUMANITNÉ a SPOLOČENSKĚ

odbory s prevahou študentov a TECHNICKÉ odbory s druhou najväčšou skupinou študentov.

Ostatné skupiny študijných odborov sú počtom študentov výrazne menšie. Za sledované

obdobie došlo u väčšiny skupín odborov k poklesu počtu študentov, pričom tento bol rovnaký

alebo blízky navzájom medzi skupinami odborov. Nedá sa povedať, že je takáto distribúcia

študujúcich neprirodzená. Naopak, s ohľadom na početnosť a sortiment SPOLOČENSKO-

HUMANITNÝCH odborov je obvyklé, že aj počet študentov v tejto skupine odborov väčší

ako v ostatných. Iný obraz však vznikne, keď vyhodnotíme nielen počet študentov v skupine

odborov, ale aj výkon9 každej skupiny odborov. Údaje a príslušný graf (Tabuľka 14, Obrázok

13) ukazujú, že počet študentov a výkon skupín odborov sú v nepriamej úmere. Hoci podiel

študentov PRÍRODOVEDNÝCH, TECHNICKÝCH a MEDICÍNSKYCH odborov

nepresahuje 45% kohorty všetkých študentov, výkon týchto odborov je na úrovni 60%

výkonu celého vysokoškolského vzdelávania. A naopak, podiel študentov SPOLOČENSKO-,

HUMANITNO-, UMELECKÝCH ODBOROV je na úrovni 55 % kohorty všetkých

študentov, výkon týchto skupín odborov je na úrovni 40% výkonu vysokoškolského

vzdelávania. Z uvedeného je zrejmé, že tak s ohľadom na početnosť kohorty študentov

v skupine SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH odborov, ako aj z hľadiska kvality

poskytovaného štúdia je žiaduce zvýšiť výkon v týchto skupinách študijných odborov.

Z hľadiska organizácie vysokoškolského štúdia a jeho relácie voči trhu práce je však

kľúčovým momentom aplikácia bolonského procesu u nás na Slovensku. Ide predovšetkým

o rozdelenie pôvodne homogénneho desaťsemestrového štúdia na bakalárky

a magisterský/inžiniersky stupeň vzdelávania. Formálne bol tento proces na Slovensku

9 Výkon a jeho indikátory sú definované MŠ SR v rámci alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké školy a sú pre

všetky skupiny odborov rovnaké, údaje sú za r. 2012

33

zavŕšený už v r. 2006. Realita je však veľmi vzdialená pôvodnej myšlienke poskytnúť vyššiu

kvalifikáciu väčšiemu počtu občanov a to v skrátenom cykle a s menšími nákladmi. Tým sa

uspokoja aj potreby trhu práce na kvalifikáciu zamestnancov primeranú požiadavkám rýchlej

zmeny technológií a to nielen vo výrobných, ale aj v ostatných oblastiach (administratíva,

riadenie, atď.). Zámerom Bologne tiež bolo, a je, zachovať výberový prístup k vyšším

kvalifikáciám, ktorý zohľadňuje prirodzenú distribúciu ľudského intelektu v populácii. Ako

ukazujú údaje v Tabuľke 15 (Porovnanie počtu študentov v poslednom ročníku I. stupňa

vzdelávania (Bc.) a v prvom ročníku II. stupňa vzdelávania (Mgr./Ing.) a na Obrázku 14

(vývoj podielu študentov 1. ročníka II.stupňa na počte študentov 3. ročníka I. stupňa) nič

z týchto dvoch kľúčových myšlienok bolonského procesu na Slovensku doteraz

nezrealizovalo. Možno konštatovať, že bolonský proces vďaka jeho nesprávnej

implementácii na Slovensku zlyhal. Zlyhanie realizácie bolonského procesu nakoniec

priznáva aj správa MŠVVaŠ v Prílohe 2, str. 9, v bode 17 a 18 a údajmi v Tabuľke 3. Pre

toto zlyhanie zaostávame v podiele obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním, ale čo je horšie

dlhodobo deformujeme vlastný vzdelávací systém i trh práce. Dôkazom zlyhania Bologne na

Slovensku sú práve uvedené údaje z ktorých je zrejmé, že predovšetkým verejné vysoké

školy, a zvlášť v externej forme štúdia(!), nerobia žiadny výber pri prijímaní študentov do II.,

stupňa vzdelávania. Roky aspoň 80% absolventov I. stupňa dennej formy štúdia a viac ako

90% absolventov I. stupňa externej formy štúdia pokračuje v štúdiu na II. stupni. Viac-menej

automaticky. To je o to alarmujúcejšie, že kvalita externej formy štúdia zaostáva za dennou

formou, hoci vydávané diplomy majú rovnakú hodnotu. Toto je režim, ktorý fakticky ignoruje

bolonský proces a je v priamom rozpore s praxou viac rozvinutých krajín. V nich sa gro

absolventov bakalárskeho stupňa vzdelania umiestňuje na trhu práce a tým zároveň rýchlo

zvyšuje (oficiálny) podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva. Za primeranú cenu! Trh

práce je zároveň flexibilný voči takýmto absolventom a v súčinnosti so vzdelávacím

systémom upravuje vzdelanie a zručnosti takýchto absolventov v systémoch ďalšieho

vzdelávania podľa svojich potrieb.

Na Slovensku je to naopak. Vzdelávací systém na vysokých školách je odtrhnutý

a izolovaný od trhu práce a naďalej „pretláča“ maximum kohorty študentov cez oba stupne

vzdelávania t.j. v pôvodnom režime. Deformuje tým seba aj trh práce. Seba tým, že trvá na

pôvodnej humboldtovskej filozofii vysokoškolského vzdelávania, ktorej základnou premisou

je „od teórie, k praxi“. Preto dodnes platí na Slovensku „argument“, že za tri roky sa žiadny

odborník vychovať nedá. Lebo ten musí byť „nabitý“ tak teóriou ako aj praxou. A „to sa dá

len za desať semestrov“. Preto došlo a naďalej sa praktizuje kurikulum, ktoré je pôvodné,

34

desaťsemestrové, akurát mechanicky rozdelené na šesť a štyri semestre, t.j. na I. a II. stupeň.

Aby sa akože vyhovelo bolonskému procesu bol I. stupeň úplne umelo rozdelený na akože

dva prúdy. Jeden je prípravou na pokračovanie v štúdiu a druhý je prípravou pre prax. Prvý

prekvitá, druhý ako keby neexistoval. Zmeny kurikula prichádzajú pomaly, väčšinou pod

externým tlakom mimo Slovenska a zdá sa, že ministerstvo je ochotné i naďalej podporovať

tento nezmysel. Existujúce kurikulum je preto prvým prvkom, ktorý deformuje vysokoškolské

vzdelávanie. Pritom zmienka o humboldtovskej filozofii je len intelektuálnym dôvodom proti

zmene kurikula. Tým skutočným sú ekonomické dôvody. Lebo platí, že kľúčovým

indikátorom alokácie štátnej dotácie na verejné vysoké školy na účely vzdelávania je počet

a druh študentov. Študenti II. stupňa sú z hľadiska príjmov školy podstatne zaujímavejší ako

študenti bakalárskych programov. Preto nie je záujem vyberať z masy bakalárov len tých,

ktorí majú reálne predpoklady na štúdium v II. stupni. Naopak, kto vyberá z masy kvalitu

okráda vlastnú univerzitu! Druhým, ešte významnejším deformačným prvkom Bologne na

Slovensku sú sociálne istoty vysokoškolských učiteľov v podobe pracovných zmlúv. Ich

kľúčovým prvkom sú hodiny kontaktnej výučby (a tým aj počet študentov). Lebo bez

výnimky platí, že ten kto učí, má istotu pracovnej zmluvy. Aj preto, či práve preto, sa

kurikulum nemení. Aj preto, či práve preto, sa učenie drobí na menšie časti aj tam, kde si to

obsah nevyžaduje. Aj preto, či práve preto, máme na Slovensku ešte stále tisíce a tisíce

študijných programov. Aj preto a práve preto, že počet študentov (a tým aj kontaktná výučba)

je kľúčový parameter pre delenie štátnej dotácie na verejné vysoké školy sa fakticky celá

kohorta študentov púšťa do II. stupňa vzdelávania. Na škodu vysokých škôl, trhu práce i celej

spoločnosti. Lebo vzdelávanie zostáva skostnatelé, neflexibilné, izolované, neatraktívne pre

intelektuálny potenciál (maturanti). A pritom neefektívne, preto drahé! Lebo v súčasnom

stave produkuje príliš veľa formálne príliš vzdelaných absolventov. Títo sa síce dokážu

umiestniť na trhu práce (pozri ďalej), ale za cenu zbytočných verejných výdavkov na ich

vzdelanie.

Trh práce je uvedeným mechanizmom vzdelávania deformovaný tým, že sa doň

dostáva prevaha absolventov II. stupňa vzdelávania, keď hromadne obsadzujú aj pracovné

pozície určené (a v zahraničí obsadzované) pre absolventov I. stupňa vzdelávania, či dokonca

pre nižšie kvalifikácie. Trh práce je deformovaný aj tým, že mnohí z absolventov II. stupňa

vzdelávania (možno dokonca väčšina) obsadzujú aj pracovné miesta, ktoré nezodpovedajú

študijnému odboru, ktorý absolvovali. To prináša na trh práce ďalšie negatíva, napr.

dodatočné náklady na preškolenie, dlhšie obdobie zácviku, či tréningu, nestabilitu

zamestnancov, ich vyššie nároky a pod.

35

Inak trh práce u nás je ochotný, aj s pomocou rezortov, vrátane rezortu školstva,

deformovať sám seba aj iným spôsobom. Ide o fenomén, ktorý je desaťročia známy

predovšetkým personalistom, nie verejnej, či odbornej komunite. Dedičstvo minulosti

v podobe Katalógov pracovných činností straší na Slovensku dodnes10

. A hrozí, že bude

strašiť aj v budúcnosti. Základným negatívom týchto katalógov je, že prinášajú na trh práce

nejednotnosť a chaos t.j. dezorientujú účastníkov tohto trhu pri uznávaní a používaní

kvalifikácií pre účely pracovných pozícií. Katalógy principiálne delia trh práce na verejný

sektor (rezorty, štátna a verejná správa, ...), ktorému sa venujú a privátny sektor (podnikatelia

a ostatné inštitúcie mimo štátneho a verejného sektora), ktorému sa nevenujú. Tým vzniká

prvá, základná dezorientácia účastníkov trhu práce. Táto prináša nielen rozdiely, považované

za „prirodzené“, ale aj zmätok pri uznávaní a využívaní kvalifikácií v oboch sektoroch.

Zároveň sme svedkami, že hoci zúžením pôsobnosti katalógov pracovných činností na štátny

a verejný sektor, je fakticky nemožné tieto aktualizovať na reálne podmienky pracovného trhu

v ňom. Aj v ňom sa pracovné pozície a ich obsah vyvíjajú a ich štruktúra mení v reálnom čase

nie viac ako mesiacov. Katalógy preukazujú aj faktickú chybovosť, keď napr. pre výskum

definujú obsah s odkazom na pôsobnosť a pozície v SAV, bez zmienky na pôsobnosť

a pozície výskumných zamestnancov na univerzitách. Medzery v základných informáciách

o štruktúre pracovného trhu a uznávaní kvalifikácií sú potom vypĺňané ad hoc aktivitami11

Jednoducho povedané Slovensku chýba celoštátna schéma kvalifikácií a z nej odvodená,

prehľadná a zrozumiteľná štruktúra trhu práce. Pritom aj Slovensku je známe, že v Európe sa

už viac ako desať rokov buduje systém národných rámcov kvalifikácií. A už istú dobu máme

v EÚ aj rámec týchto rámcov v podobe Európskeho rámca kvalifikácií. V podmienkach

otvoreného trhu pracovných síl, tovarov, služieb a kapitálu sú tieto nástroje nevyhnutné.

Spoločný terminologický slovník pre všetkých účastníkov trhu práce a spoločná jednoduchá

schéma kvalifikácií z ktorej si každý účastník tohto trhu (zamestnávateľ) dokáže definovať

požiadavky na svojich zamestnancov v príslušných pracovných pozíciách a zamestnanec (tak

domáci ako aj zahraničný) má dokonalý prehľad a orientáciu na národnom trhu práce

z hľadiska svojej kvalifikácie, toto sú kľúčové výstupy a prínosy národných rámcov

kvalifikácií. Predovšetkým malé krajiny (Škótsko, Dánsko, Írsko .....) reagovali najrýchlejšie.

Nie však Slovensko, lebo MŠVVaŠ už pred viacerými rokmi rozhodlo, že nám stačí

spomenutý Európsky rámec kvalifikácií. A Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako

10

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ... v znení zmien a doplnkov 11 Profesia SK, Katalóg pracovných pozícií

36

dedič a prevádzkovateľ (prostredníctvom ÚPSVaR12

) pokračuje celý čas v „rozvoji“

Katalógov pracovných činností. Ako povinná pomôcka sa tento používa v štátnej a verejnej

správe. Zvlášť v školstve však mimoriadne rigidným, byrokratickým spôsobom! Dokonca aj

inšpektori práce, dohliadajúci dnes na dodržiavanie pracovno-právnych predpisov sa na túto

prax pozerajú s ironickým úsmevom. Lebo tento, podstatou pomocný predpis, mohol

vyhovovať podmienkam plánovaného hospodárstva a centrálne riadenej spoločnosti v

socialistickom štáte, ale práve ako taký je nereformovateľný na podmienky trhového

hospodárstva a samosprávneho charakteru viacerých rezortov, zvlášť školstva.

Z uvedených dôvodov zlyháva u nás doteraz bolonský proces a zaostávame za

Európou v množstve parametrov. Pritom toto zlyhanie je z hľadiska budúceho vývoja

Slovenska strategickým rizikom, lebo robí krajinu neperspektívnou tak pre mladých ľudí, ako

aj pre zamestnávateľov každého druhu! Bez zásadnej zmeny organizácie štúdia s jediným

druhom bakalárskeho štúdia orientovaným predovšetkým na trh práce a prísnym výberom do

II. stupňa vzdelania v relácii k trhu práce, ktorý musí byť z hľadiska kvalifikácií korektný

a prehľadný, budeme naďalej plytvať nedostatkovými verejnými zdrojmi, ale aj ľudským

potenciálom vysokých škôl.

Absolventi a ich zamestnanosť

Absolventi štúdia sú pre vysoké školy jedným z dvoch kľúčových výsledkov ich

činnosti (ďalším sú výsledky výskumu). Počet absolventov zodpovedá distribúcii študentov

medzi skupinami odborov (Tabuľka 16, Obrázok 15). Údaje zároveň potvrdzujú, že len

verejné vysoké školy pokrývajú všetky skupiny študijných odborov. Súkromné a štátne

vysoké školy ponúkajú vždy len vybranú časť študijných odborov. Vývoj počtu absolventov

ukazuje tiež rozdiely medzi typom škôl a skupinami odborov. V skupine verejných vysokých

škôl došlo v sledovanom období (2009 – 2012) k istému poklesu počtu absolventov. Tento

bol najvýraznejší v skupine SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH odborov už druhý rok.

V ostatných skupinách odborov bola zmena počtu absolventov v danom období nevýrazná.

V skupine štátnych vysokých škôl došlo k nárastu počtu absolventov bezpečnostných

a zdravotníckych odborov. Najprudší nárast počtu absolventov zaznamenali súkromné vysoké

školy a to v skupine SPOLOČENSKO-HUMANITNÝCH odborov a v skupine

BEZPEČNOSTNÝCH odborov.

12

ÚPSVAR – Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny

37

Sledovaním nezamestnanosti v databáze EUROSTAT je možné získať identický obraz

ako sledovaním zamestnanosti, hoci majú rozdielne definície a pokrývajú rozdielne kohorty

občanov.

Existuje viacero zaužívaných definícií nezamestnanosti. Wikipédia13

uvádza, že za

"nezamestnaného" je považovaná osoba schopná pracovať, ktorá si však nemôže nájsť platené

zamestnanie. Oficiálne sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá:

je staršia ako 15 rokov a nie je pracujúca,

aktívne hľadá prácu,

schopná a ochotná nastúpiť do práce.

Miera nezamestnanosti je podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám (teda

pracujúcim i nezamestnaným)

u - miera nezamestnanosti

U - počet nezamestnaných ľudí

L - počet pracujúcich ľudí

Štatistický úrad Slovenskej republiky14

ako definíciu nezamestnanosti uvádza:

Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sú za nezamestnaných

považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky:

- v referenčnom týždni nemali žiadnu platenú prácu,

- v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu alebo si prácu našli a do

zamestnania nastúpia najneskôr do 3 mesiacov,

- sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.

Medzinárodné normy: Nezamestnanosť v Slovenskej republike sa monitoruje

prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach, ktoré bolo

zavedené v roku 1993. Metodika plne korešponduje s odporúčaniami Medzinárodnej

organizácie práce (ILO).

13

Wikipédia, heslo „Nezamestnanosť“ 14

Štatistický úrad Slovenskej republiky, špeciálne oblasti, bulletin MMF, heslo „Nezamestnanosť“

38

Z hľadiska nezamestnanosti absolventov vysokých škôl je situácia (dlhodobo)

charakteristická tým, že:

- Je najnižšia spomedzi jednotlivých skupín nezamestnaných podľa vzdelania, ale

najnižšia aj z hľadiska celkovej nezamestnanosti, keď nepresahuje ani v krátkodobom

horizonte (do 6 mesiacov) viac ako niekoľko tisíc jedincov pri celkovej

nezamestnanosti rádovo na úrovni ~ 400 000 nezamestnaných,

- Je merateľná v rozsahu do 6 mesiacov, potom prudko klesá na úroveň niekoľko

desiatok jednotlivcov a pre obdobie dlhšie ako 18 mesiacov prakticky úplne zaniká

(Tabuľka 17, Obrázok 16),

- Je vyššia pre absolventov HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov

ako TECHNICKÝCH, PRÍRODOVEDNÝCH a ZDRAVOTNÍCKYCH odborov

(Tabuľka 17). V prípade HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov

sa nezamestnanosť koncentruje do EKONOMICKÝCH, PRÁVNYCH

A PEDAGOGICKÝCH odborov15

(Tabuľka 19, Obrázok 18),

- Kvantitatívne (asi 2,5 násobne) vzrástla v období poslednej ekonomickej krízy t.j. od

r. 2010 (Tabuľka 18), ale nič nestratila na charaktere. Pritom najviac vzrástla

v skupine absolventov HUMANITNÝCH a SPOLOČENSKOVEDNÝCH odborov,

keď v porovnaní s nezamestnanosťou absolventov TECHNICKÝCH odborov výrazne

vrástla z 2,2-násobku v r. 2007 na 3,2-násobok v r. 2011(Tabuľka 18, Obrázok 17).

Na základe uvedeného by sa zdalo, že nezamestnanosť absolventov vysokých škôl je

marginálny problém, keďže z celkovej nezamestnanosti v štáte, ktorá patrí v EÚ medzi

vysoké (~ 14%) predstavuje veľmi malý zlomok. Z hľadiska verených prostriedkov a trhu

práce je však významným indikátorom. MŠVVaŠ už niekoľko rokov používa mieru

nezamestnanosti absolventov ako indikátor pri delení štátnej dotácie na vysoké školy, čo treba

považovať za správne. Dôvodom sú vysoké náklady na vysokoškolské vzdelávanie hoci aj

v tých „najlacnejších“ odboroch a tým aj nároky na verejné zdroje. Pokračujúca masifikácia

vysokoškolského vzdelávania zároveň tieto nároky na verejné zdroje ešte zvyšuje.

Zároveň však platí, že takáto nízka nezamestnanosť absolventov vysokých škôl

maskuje nevhodne organizované a zle realizované vysokoškolské vzdelávanie a výrazné

štrukturálne nedostatky trhu práce. Lebo práve dostatok, hoci prevzdelaných absolventov II.

stupňa vzdelávania na trhu práce prijímaných aj do pozícií v ktorých je dostačujúci I. stupeň

15

Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, štatistiky

39

(Bc) vysokoškolského vzdelania, či dokonca len úplné stredoškolské vzdelanie a jeho

ekvivalenty, je tým maskujúcim činiteľom. To je nielen priamy dôsledok zotrvačnosti (tak na

strane škôl ako aj vzdelávania na strane zamestnávateľov), ale predovšetkým zle

implementovaného bolonského procesu do vysokoškolského vzdelávania. V praxi, či skôr

opticky, situácia vyzerá veľmi dobre tak na strane trhu práce, ako aj na strane absolventov

vysokých škôl. Zdá sa, ako keby jediným, kto stráca sú verejné zdroje, ktoré sú zbytočne

vynakladané na príliš veľkú kohortu študentov v II. stupni vzdelávania, keď viac ako 50%

maturantov pokračuje na Slovensku v II. stupni vysokoškolského vzdelávania. V skutočnosti

strácajú aj ostatní zúčastnení. Lebo trh práce pokračuje so svojimi pôvodnými chybami

v štruktúre, čím sa jeho efektívnosť obmedzuje čoraz viac a absolventi zisťujú, že hneď po

skončení školy čelia potrebe umiestniť sa na trhu práce bez ohľadu (!!!) na odbor a stupeň

získaného vzdelania. Táto situácia vedie k javu, ktorý je už viac ako desať rokov typický.

Keďže študenti vedia o situácii na trhu práce a zároveň poznajú nároky na štúdium na

jednotlivých vysokých školách a ich odboroch už pri ich rozhodovaní sa ako stredoškolákov

o ďalšom štúdiu sú oba uvedené faktory rozhodujúce. Preto tí najlepší smerujú svoj záujem

primárne mimo slovenských vysokých škôl a prípadné prihlášky posielajú len ako poistku

pred neprijatím. Ostatní sa, rešpektujúc svoje ambície, orientujú jednak podľa renomé t.j.

verejnosti známej kvality príslušnej slovenskej vysokej školy a jej fakúlt, a jednak podľa

sociálnych možností rodiny. Pokiaľ to finančná situácia dovoľuje študuje sa v známych

univerzitných centrách, predovšetkým v Bratislave, ak nie, študuje sa na regionálnej, či

miestnej vysokej škole. Bohužiaľ pre mnohých študentov nie je zvolený odbor rozhodujúci.

Prím hrá najľahšia cesta k diplomu t.j. cesta najmenšieho odporu/najnižších nárokov pri

absolvovaní štúdia. Masa takto mentálne vybavených študentov potom prechádza vysokými

školami a ako absolventi vstupujú s takou výbavou aj na trh práce! A sú to prevažne

absolventi II. stupňa t.j. inžinieri a (ako ukazujú údaje predovšetkým) magistri! To sú

absolventi, ktorí v iných spoločnostiach zabezpečujú nielen materiálovú výrobu a rutinné,

štandardné riadenie a administratívu, ale gro rozvoja v jeho aplikačnej fáze!

o finančné indikátory

Možno konštatovať, že k nesprávnej realizácii bolonského procesu na Slovensku

významným spôsobom prispieva aj spôsob financovania vysokoškolského vzdelávania.

Jedným z kľúčových parametrov (možno úplne rozhodujúcim) pre distribúciu a vývoj počtu

študentov i absolventov v jednotlivých stupňoch vzdelávania a skupinách študijných odborov

sú finančné pomery v systéme, predovšetkým alokácia štátnej dotácie na verejné vysoké školy

40

a ich študijné odbory. Algoritmus pre alokáciu štátnej dotácie prešiel istým vývojom reagujúc

predovšetkým na externé tlaky. A aj keď v súčasnosti obsahuje aj výkonovú zložku s pomerne

dobre zvolenými indikátormi výkonu, je naďalej poznačený zotrvačnosťou a dominanciou

prvkov z pred dvadsiatich rokov. Z nich rozhodujúcim prvkom je počet študentov a ich druh.

A je to práve tento prvok, ktorý okrem sociálnych istôt učiteľov a archaickej konštrukcie

kurikula, vytvára situáciu v ktorej školy zámerne otvárajú brány II. stupňa štúdia pre takmer

celú kohortu bakalárov. Zotrvačnosť súčasného algoritmu alokácie štátnej dotácie spočíva aj

v tom, že sa nápočet miezd historicky opiera o stav (počet a štruktúru) učiteľov z konca

minulého storočia, hoci nikdy nebolo dokázané, že tento stav bol vtedy dobrý, či nebodaj

optimálny. Naďalej pretrváva úporná snaha definovať aj pre vysoké školy akési normatívy na

študenta a podľa nich aj financovať vzdelávanie. Pritom je známe, že pod rovnakým, či veľmi

príbuzným názvom študijného programu sa skrývajú úplne odlišné kurikulá. Celá skupina

programov však dostane rovnako „normovanú“ sumu dotácie. Potom sa nemožno čudovať, že

tam, kde kurikulum obsahuje aj náročné formy vzdelávania akými sú nepochybne napr.

laboratórne cvičenia, či iné praktické formy sú mzdy učiteľov významne nižšie (spravidla bez

pohyblivej zložky) ako tam, kde je kurikulum „odľahčené“. Na druhej strane algoritmus

alokácie dokáže pomerne výrazne diferencovať aj tam, kde to nedáva zmysel. A tak sa možno

stretnúť s tým, že PRÍRODOVEDNÉ a TECHNICKÉ ODBORY majú svoj koeficient odboru

2,33, ale architektúra, prekladateľstvo a tlmočníctvo 2,38! Nik pritom nikdy nedokázal ako je

možné, že tak materiálovo a personálne náročné odbory, akými preukázateľne sú

PRÍRODOVEDNÉ a TECHNICKÉ majú tento koeficient nižší, ako preukázateľne

materiálovo i personálne menej náročné HUMANITNO-SPOLOČENSKÉ odbory

tlmočníctva a prekladateľstva. Rovnako platí, že sa nedá dokázať zásadný rozdiel medzi

nárokmi chémie ako prírodovednej disciplíny a chemickej technológie ako technickej

disciplíny. Rozdiel v ich koeficientoch je však značný (2,33 vs. 3,81). Podobných

subjektivizmov je v alokácii viac. Tento výsledok je daný tým, že celé normovanie trpí na

vysokú mieru subjektivity, keďže nerešpektuje reálne ekonomické nároky jednotlivých skupín

študijných odborov ako boli tieto preukázané už v r. 2000 v projekte PROFIN. Ak projekt

preukázal, že rozdiel medzi skutočnými materiálovými výdavkami medzi skupinami odborov

je až 12-násobný (Ak HUM.SPOL. odbory mali materiálové nároky rovné 1, potom

medicínske a veterinárne odbory až 12), tak v realite údaje v Tabuľke 20 ukazujú, že

ministerstvo je dlhodobo ochotné rešpektovať rozdiely v ekonomických nárokoch len výrazne

nižšie. Údaje v tabuľke ukazujú, že skutočná náročnosť medicínskych (a veterinárnych)

odborov nebola podľa mienky ministerstva v r. 2012 väčšia ako 2,4 násobok ekonomickej

41

náročnosti humanitno-spoločenských odborov. Zároveň pre vývoj v období 2009 – 2012 platí,

že rozptyl štátnej dotácie na 1 študenta/rok v r. 2009 bol 2896,17 € v r. 2012 už len 1785,47 €

t.j. z hľadiska štátu bola náročnosť štúdia lekárskych (a veterinárnych odborov) v r. 2009

takmer trojnásobná (2,87), ale o tri roky neskôr už len 2,4 násobná. To je ďalší

charakteristický znak vývoja alokácie štátnej dotácie. Tým je pokračujúca egalizácia. Bez

ohľadu na skutočný obsah a kvalitu vzdelávania na jednotlivých vysokých školách a bez

ohľadu na prevádzkové nároky škôl ministerstvo úporne pokračuje v rovnostárskej politike

pri delení prostriedkov štátnej dotácie medzi verejné vysoké školy. Výhovorkou je akreditácia

a preto študent ako študent, každý (teda škola na ktorej študuje) musí dostať rovnaký

„normatív“. Pritom už doterajšia akreditácia dokázala klasifikovať úroveň t.j. kvalitu

jednotlivých skupín študijných odborov na jednotlivých fakultách. To sa však v alokácii

dotácie začalo, veľmi mierne, zohľadňovať až v posledných dvoch rokoch. Výhovorka na

akreditáciu je pritom o to horšia, že táto nemá v princípe nič spoločné s financovaním. Ako

spôsob licencovania nemá nič spoločné s reálnymi nákladmi žiadneho z odborov, ktorým je

táto licencia udelená. Ide len o zneužitie tohto inštitútu na ďalšie „normovanie“ pri delení

štátnej dotácie.

Nedostatky alokačného algoritmu a tým nedostatočné financovanie celých skupín

odborov je v praxi riešené systémom tzv. „špecifík“. Ide fakticky o sústavu výnimiek, ktoré

pomerne subjektívnym spôsobom poskytujú, či neposkytujú ďalšie prostriedky na existenciu

a pôsobnosť množstva študijných odborov. Subjektivitu týchto výnimiek možno preukázať

veľmi jednoducho, keďže špecifiká zahŕňajú nároky na praktickú výučbu napr. v učiteľských

odboroch, agro- a veterinárnych odboroch a klinických odboroch humánnej medicíny. To je

úplne v poriadku, keďže v týchto odboroch sa bez praktickej výučby nedá poskytnúť

vysokoškolské vzdelanie. Ale to isté platí aj pre technické a prírodovedné odbory, ktoré majú

v kurikule povinne laboratórne cvičenia t.j. praktickú výučbu, bez ktorej nie je možné získať

plnohodnotnú kvalifikáciu v príslušnom odbore. Tie sú však medzi špecifikami len

podmienečne, s cieľom úplného vylúčenia z týchto výnimiek! Pre taký postup pritom

neexistuje legitímny argument. Zato medzi špecifikami nájdeme aj formáciu kňazov

v seminároch. To je síce praktická výučba svojho druhu, ale nie vo verejnej vysokej škole.

Lebo kňazský seminár je zariadením príslušnej diecézy a nie je de iure súčasťou príslušnej

bohosloveckej fakulty. Faktický stav je potom taký, že sa verejné prostriedky štátneho

rozpočtu venujú organizácii mimo pôsobnosti štátu.

Pri alokácii štátnej dotácie dlhodobo platí, že všetci musia prežiť! Graf vývoja štátnej

dotácie v programe Vzdelávanie (07711) v období 2009 – 2012 na Obrázku 19. ukazuje, že

42

dochádza nielen k egalizácii alokácie medzi skupinami vysokých škôl t.j. študijných odborov,

ale aj k reálnemu poklesu štátnej dotácie na vzdelávanie. Nominálne štátna dotácia na verejné

vysoké školy medziročne neklesá, väčšinou o niečo rastie. Jej štruktúra však nebola roky

primárne zameraná na podporu hlavných procesov t.j. vzdelávania a výskumu, ale

predovšetkým na sociálnu podporu študentov, keďže nárasty dotácie boli zamerané hlavne na

rast štipendií a ostatnej sociálnej podpory študujúcim. Pokles prostriedkov dotácie na

vzdelávanie jedného študenta za posledné roky je výrazný a ako ukazujú údaje v Tabuľke 20

v priemere ide o pokles o 16%. Len v prípade TECHNICKÝCH odborov bol tento pokles

menší ako 10%, ostatné skupiny odborov klesli viac. Pri takomto vývoji neostáva fakultám,

ktoré (ešte stále) dbajú o kvalitu vzdelávania iné, ako použiť do vzdelávania aj časť

prostriedkov určených na iné, predovšetkým výskumné účely, vrátane časti prostriedkov

z výskumných grantov. Trpia však aj údržba a opravy majetku, keď dostávajú len nevyhnutné

minimum prostriedkov na sanovanie hroziacich funkčných porúch infraštruktúry, zákonných

postihov, či dokonca havárií. Údaje v Tabuľke 21 umožňujú porovnať dynamiku štátnej

dotácie v období r. 2010 - 2013 tak medzi skupinami vysokých škôl (študijných odborov) ako

aj medzi hlavnými procesmi vysokých škôl (Vzdelávanie a výskum) a sumou všetkých

procesov. Z údajov vyplýva, že len v posledných dvoch rokoch možno pozorovať vyššiu

dynamiku štátnej dotácie pre hlavné programy, ako pre sumu všetkých programov. Po dlhšom

období ide o prvú významnejšiu zmenu pri alokácii štátnej dotácie. Tieto údaje ukazujú, že

iba skupina vysokých škôl z AGRO odborov (vrátane veterinárnej medicíny a lesníctva)

vykazuje v tomto období výlučne pozitívny nárast štátnej dotácie ako sumy všetkých

programov. Z ostatných skupín vysokých škôl v štruktúre podľa dominujúcich odborov

zaznamenali mierny rast dynamiky štátnej dotácie všetkých programov dve klasické

univerzity. Spoločensko-humanitne orientované vysoké školy zaznamenali naopak pokles

dynamiky štátnej dotácie pre sumu všetkých programov. Technicky orientované vysoké školy

vykazujú pomerne veľkú negatívnu dynamiku svojej štátnej dotácie. Tento vývoj je

znázornený na Obrázku 20. Pohľad na dynamiku štátnej dotácie pre hlavné procesy (a

finančné programy) znázornený na Obrázku 21 ukazuje istú zmenu oproti dynamike štátnej

dotácie pre všetky finančné programy. Vysoké školy zo skupiny AGRO síce aj v tomto

prípade dominujú svojou výlučne pozitívnou dynamikou štátnej dotácie, ale k pozitívnej

dynamike štátnej dotácie klasických univerzít sa pridala dynamika štátnej dotácie humanitno-

spoločensky orientovaných vysokých škôl. Skupina technicky zameraných vysokých škôl

vykazuje takmer stagnujúci trend dynamiky ich štátnej dotácie pre programy vzdelávania a

výskumu.

43

Uvedené pohľady na vývoj štátnej dotácie pre verejné vysoké školy sú nevyhnutne

všeobecné a neukazujú situáciu jednotlivých poskytovateľov vysokoškolského vzdelávania.

Preto je potrebné interpretovať a používať takéto zovšeobecnenia len na úrovni a v miere,

ktorá im náleží. Dôkazom je Obrázok 22, ktorý je totožný s Obrázkom 21 s tým, že

zo skupiny technicky orientovaných vysokých škôl boli vyňaté údaje za Univerzitu Alexandra

Dubčeka v Trenčíne. Táto na základe poklesu výkonov získala v poslednom roku výrazne

nižšiu dotáciu, čo zreteľne ovplyvnilo aj vývojovú krivku celej skupiny vysokých škôl

negatívnym smerom (Obrázok 21). Po vyňatí údajov tejto školy z hodnotenia možno

pozorovať zmenu vývoja dynamiky štátnej dotácie pre technicky orientované vysoké školy

smerom k pozitívnemu trendu (Obrázok 22).

Zákonom č. 131/2002 Z.z. štát upravil postavenie verejných vysokých škôl o.i. aj tak,

že sa stali vlastníkmi dovtedy používaného majetku a bola im ďalej upravená tzv.

„podnikateľská“ činnosť. Týmto zákonom bolo tiež stanovené viaczdrojové financovanie

vysokých škôl. Štát týmto získal pre seba väčší priestor pri financovaní verejných vysokých

škôl a zbavil sa istej časti povinnosti financovať pôsobenie verejných vysokých škôl

z verejných prostriedkov, ktoré spravuje. Vysoké školy získali, okrem odpisovej ťarchy,

formálne právo nakladať so svojím majetkom a získavať aj iné zdroje na svoju činnosť.

Realita je taká, že nakladanie s majetkom je prísne limitované a všetky finančné toky

a operácie, vrátane tých s vlastnými zdrojmi, sa musia povinne realizovať výlučne

prostredníctvom Štátnej pokladnice. Verejné vysoké školy majú tiež zakázané otvárať si účty

v komerčných bankách. Školné je dlhodobo politicky nepriechodné. A keďže tzv. tretia strana

t.j. podnikateľský sektor má legislatívou fakticky zakázanú priamu podporu vzdelávania

a výskumu (t.j. ako svoju nákladovú položku) zostal verejným vysokým školám len

obmedzený sortiment ďalších zdrojov. Rozhodujúcim z nich je platená externá forma

vzdelávania. Finančné výnosy z tejto činnosti sú tie, ktoré s ďalšími faktormi (nároky na

učiteľov a pracovný čas, atď.) robia túto formu atraktívnu. Na úkor kvality a deformácie

celého vzdelávacieho systému a jeho výsledkov.

Ďalšími zdrojmi financovania činnosti verejných vysokých škôl sú potom nájmy

priestorov a majetku a poplatky za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Medzi ďalšie zdroje

financovania aktivít vysokej školy patrí formálne, ale len nepatrne reálne to, čo veľmi

starostlivo, či skôr úzkostlivo, t.j. úplne neatraktívne pre účastníkov nazval zákonodarca

„podnikateľská činnosť“. Lebo celá profesná časť (nepatria do nej nájmy) tejto činnosti bola

už dávno sprivatizovaná priamo na verejných vysokých školách ich akademickými

zamestnancami. To nie sú len známi „autobusoví“ profesori. To sú všetky tie konzultácie,

44

poradenstvo, správy, expertízy, preklady, posudky, tlmočenia a pod. pri ktorých účinkujúci

vystupujú pod hlavičkou (renomé, atraktivita, atď.) a v pracovnom čase svojej Alma Mater,

ale výnosy v plnom rozsahu privatizujú pre seba. Tá činnosť je pre spoločnosť samozrejme

veľmi užitočná. Len sa deje vďaka zákonodarcovi na úkor samotných vysokých škôl. Pritom

by stačilo zmeniť legislatívne prostredie a podmienky pre túto činnosť tak, ako to robia vo

viacerých viac rozvinutých krajinách, kde je táto atraktívna a prospešná tak pre akademikov,

ako aj pre ich univerzity.

Z uvedených údajov a faktov vyplýva, že finančné indikátory nesvedčia v prospech

súčasného vysokoškolského vzdelávania, jeho organizácie a výsledkov. Viaceré prispievajú

k jeho deformácii a nízkej, či dokonca znižujúcej sa kvalite jeho výsledkov. Bez zásadnejšej

reformy spôsobu, ale aj rozsahu financovania vysokoškolského vzdelávania a výskumu,

s intenzívnym zapojením všetkých národných zdrojov nebude možné súčasný negatívny trend

zvrátiť.

45

46

NEGATÍVA A RIZIKÁ SÚČASNÉHO STAVU VYSOKÉHO ŠKOLSTVA

1. Z hľadiska princípov bolonského procesu16

a rovnako z hľadiska podmienok, tradícii

a limitovaných kapacít krajiny zle používaný bolonský proces, jeho len formálna

implementácia a chybná prax:

o mechanické rozdelenie pôvodného kurikula, bez štruktúrnych a obsahových

zmien,

o absencia reálnej komunikácie s trhom práce pri zostavovaní kurikula

a orientácii programov na zamestnateľnosť absolventov, zvlášť v I. stupni,

o zbytočné dva druhy bakalárov,

o zle riadený prechod medzi I. a II. stupňom vzdelávania,

o subjektívne organizované a riadené externé vzdelávanie.

2. Homogénny systém vysokých škôl, bez klasifikácie podľa kvality a dominantnej

orientácie + zle organizovaná a vykonávaná akreditácia + ignorancia európskych

trendov.

3. Archaická etatizácia vydávaných dokladov o vzdelaní a akademických titulov:

o Diplomy ako štátne verejné listiny s celoštátnou platnosťou,

o Akademické tituly ako štátom udeľované „štátne“ tituly s celoštátnou

platnosťou.

4. Nesprávny a nedostatočný systém financovania vysokých škôl. Finančné nástroje sú

alebo zlé a nedostatočné(zákon o vysokých školách v príslušných častiach, zákon

o daniach, zákon ....) alebo zle používané (alokácia štátnej dotácie, prideľovanie

investičných prostriedkov, grantové schémy, ....).

5. Pretrvávajúce amatérske riadenie vysokých škôl ako dôsledok nesprávnych, zle

používaných a chýbajúcich nástrojov riadenia systému vysokých a ostatných škôl

a ich jednotlivých procesov.

16

Základným princípom a dôvodom pre trojstupňový systém vzdelávania je vytvorenie možnosti na získanie ďalšieho stupňa kvalifikácie po maturite v intervale kratšom ako bolo na kontinente obvyklých 5 rokov. Získanie vzdelania v stupni bakalár je v tomto duchu primárne získaním kvalifikácie pre trh práce, sekundárne pre časť kohorty, ktorá spĺňa výrazne náročnejšie kritériá aj podmienkou pre pokračovanie v štúdiu.

47

48

DÔSLEDKY

Ad 1)

a) Neatraktívne programy tzv. bakalárov pre prax, subjektívne a emocionálne

považované (aj občanmi, aj akademickou komunitou) za menej kvalitné,

b) Gro absolventov Bc. programov (viac ako 80-90 %) pokračuje v Mgr štúdiu,

c) Prebytok formálne prevzdelaných absolventov (Ing. a Mgr.) na pracovnom trhu,

ochotných pracovať aj v pozíciách, ktoré sú typické pre stredné vzdelanie resp. Bc.,

d) Zaostávame preto aj v miere vzdelanosti obyvateľstva (pozri Správa o stave školstva

v SR), keďže v rozvinutých krajinách EÚ gro absolventov na trhu práce tvoria

bakalári (kratší cyklus + väčšia kohorta = rýchlejší rast štatistickej miery vzdelanosti

obyvateľstva),

e) Bakalári sú primárne nastavení na pokračovanie vo vzdelávaní, nedostatočne

pripravení pre trh práce, pri inovácii kurikula existuje aktívny odpor akademickej

komunity, chýba účasť trhu práce a zamestnávateľov t.j. externých partnerov,

f) Znížená efektívnosť verejných prostriedkov vo vzdelávacom systéme vysokých škôl,

g) Klesajúca kvalita vzdelávania na oboch stupňoch ako dôsledok zlej štruktúry kurikula

a pokračujúcej zle nastavenej a organizovanej masifikácie vzdelávania aj na II. stupni,

h) Externá forma vzdelávania je naďalej cestou ľahšieho odporu pri získavaní

príslušného diplomu a pre akademickú komunitu formou pomerne ľahkého získavania

dodatočných, predovšetkým finančných benefitov.

Ad 2)

a) Klesajúca efektívnosť verejných prostriedkov v systéme vysokých škôl, keď

prostriedky nie sú alokované podľa kvality, ale egalitársky tak, aby neboli ohrozené

existenčné štandardy každej zo súčasných verejných a štátnych vysokých škôl. Prežíva

neúmerná miera subjektivizmu (zvlášť pri alokácii štátnej dotácie) a hojné duplicity

(organizačné aj vzdelávacie) na vysokých školách,

b) Akreditačná komisia nezískala európsku akreditáciu ENQA, predovšetkým pre

nedostatok vlastnej autonómie. To je chronicky známy fakt, ktorý vyplýva jednak z jej

legálneho postavenia poradného orgánu vlády a jednak z jej personálneho obsadenia,

keď všetci jej slovenskí členovia sú v konflikte záujmov, ako zamestnanci niektorej

z vysokých škôl v SR. Je pritom známe, a vyplýva to aj z doterajšieho priebehu

európskej akreditácie, že komisia ani nemala zvláštny záujem byť akreditovaná. To

49

totiž prináša aj záväzky a povinnosti, napr. v podobe rešpektovania dnes už záväzných

európskych dokumentov a praxe (Európske návody a štandardy pre zabezpečenie

kvality). Dôsledky neakreditácie komisie sú hneď dva.

i. Predovšetkým tým dochádza k odkloneniu sa Slovenska od európskych

trendov v oblasti zabezpečenia kvality vzdelávania t.j. prestávame plniť

niektoré záväzky prijímané v dvojročných intervaloch na úrovni ministrov

školstva v rámci realizácie bolonského procesu v tomto prípade v podobe

Európskych návodov a štandardov pre zabezpečenie kvality,

ii. Otvoril sa priestor na vlastnú tvorivosť komisie (čítaj svojvôľu) pri tvorbe

podmienok a kritérií akreditácie v duchu doterajšej jej tradície. Takýto prístup

nemusí byť primárne zlovoľný, ale zásadným spôsobom oslabuje postavenie

komisie a rozhodujúcim spôsobom relativizuje, či priamo znehodnocuje

výsledky akreditácie. Lebo komisii a jej výsledkom chýba v tejto chvíli opora

v podobe rešpektovania európskych dokumentov a záväzkov prijatých nota

bene ministrom školstva a európske potvrdenie správnosti a oprávnenosti

zvolených postupov akreditácie v podobe európskej akreditácie pre komisiu.

Zas raz čelíme hre na našom (izolovanom) piesočku s našimi formičkami,

ktoré budú používať naším spôsobom výlučne naši experti, aby pripravili

výlučne naše koláčiky. My sme tuná doma, my sme tuná páni!

c) Pokračujúca absencia interných systémov zabezpečenia kvality na vysokých školách

vylúči už v krátkodobom horizonte cca 5 rokov Slovensko mimo hlavného prúdu

realizácie bolonského procesu, čo bude zvlášť významný príspevok k relativizácii, či

priamo k spochybňovaniu hodnoty vydávaných diplomov,

d) Kvalita poskytovaného vzdelania klesá ako dôsledok pokračujúcej zle organizovanej a

orientovanej masifikácie v súčinnosti so zle organizovanou a realizovanou

akreditáciou a nedostatkom finančných zdrojov. Tým klesá kvalita t.j. hodnota

vydávaných dokladov o vzdelaní. Zároveň rastie riziko nezamestnateľnosti držiteľov

takýchto diplomov, zvlášť v zahraničí,

e) Ohrozené je aj vlastné uznávanie dokladov o vzdelaní získaných v SR, keďže sa jej

prax zabezpečenia kvality vzdelávania čoraz viac líši od súčasných európskych

trendov.

50

Ad 3)

a) Pokračovanie v etatizácii vydávaných dokladov o vzdelaní pri pokračovaní

masifikácie vzdelávania, intenzívnej podpore externej formy vzdelávania za súčasného

nedostatku finančných prostriedkov znamená ďalej postupujúce znehodnocovanie aj

doteraz kvalitných diplomov tých vysokých škôl, ktorým sa podarilo udržať kvalitu

vzdelávania na úrovni porovnateľnej s európskymi, či svetovými výsledkami. Táto

prax štátom uznaného stupňa vzdelania v podobe diplomu ako štátnej verejnej listiny

svojho druhu, bráni potrebnému rozlišovaniu kvality(hodnoty na trhu práce) diplomov

vydávaných jednotlivými vysokými školami. V skutočnosti sa tým zahmlievajú reálne

existujúce rozdiely v hodnote diplomov, čo je priama podpora nekvality na úkor

kvality.

b) Pokračovanie v etatizácii priznávaných titulov, predovšetkým archaická prax

menovania profesorov prezidentom republiky, keď je tento akt, napriek platnej

legislatíve, ktorá ho de facto relativizuje aj dnes, vnímaný ako ustanovujúci a tým

rozhodujúci. Podobne ako v prípade diplomov, aj v tomto prípade ide o významnú

relativizáciu, zrieďovanie kvality akademických titulov, ktoré majú uvedeným

spôsobom nielen celoštátnu platnosť, ale charakter štátom, nie univerzitou priznaných

titulov.

Ad 4)

a) Správa o stave školstva na Slovensku jednoznačne preukázala nedostatočné

financovanie predovšetkým vysokých škôl. Toto zaostávanie za globálnym vývojom

sa, spolu s ostatnými negatívnymi efektmi, významne podpisuje pod pokračujúcu

intelektuálnu emigráciu, predovšetkým maturantov. Slovensko má dnes štatisticky

viac ako dve slovenské univerzity v Čechách a ďalšie tisíce maturantov študujú

v iných krajinách. Pritom nie je známe že by sa významnejšia časť ich absolventov

vracala po štúdiu na Slovensko. Sú absorbovaní miestnymi trhmi práce, resp. sa

stávajú súčasťou európskeho a globálneho trhu práce. Toto intelektuálne

vyprázdňovanie sa Slovenska nebolí, spoločnosť ho necíti, rodiny majú radosť

z lepšieho vzdelania svojich členov, politici ho v lepšom prípade ignorujú, v horšom

podporujú. Pritom ide o strategické riziko budúcnosti Slovenska, ktoré sústavne rastie!

Tento jav rozhodujúcim spôsobom prispieva dnes k rastúcej provicionálnosti

Slovenska,

51

b) Egalitársky prístup k alokácii štátnej dotácie je primárne zameraný na zachovanie

existujúcich inštitúcií a podporu ďalšej masifikácie vzdelávania. Kvalita

poskytovaného vzdelania je nepodstatná, plnenie politického hesla „Radšej mládež

v lavici, ako na ulici“ je kľúčové,

c) Chýba dôkladná analýza skutočných výdavkov vysokých škôl na hlavné a ostatné

procesy, ktoré sú im vlastné. Absentuje definícia relácie medzi nárokmi

(personálnymi, materiálnymi, priestorovými t.j. finančnými) konkrétneho kurikula

a štátnou dotáciou. Parametre pre alokáciu štátnej dotácie sú v súčasnosti založené len

na zotrvačnosti, charakteristicky subjektívne v koeficientoch, fakticky bez

argumentov,

d) Pri limitovaných možnostiach štátneho rozpočtu absentuje podpora, či vôbec

existencia ďalších zdrojov financovania vysokých škôl. Štát neliberalizoval dostatočne

finančné prostredie verejných vysokých škôl, ktoré je stále pomerne prísne

regulované. Štát tiež striktne blokuje tretej strane t.j. podnikateľom

a zamestnávateľom, ako takým, priamu podporu vzdelávania (a výskumu) na

verejných vysokých školách ako nákladovú položku ich činnosti. Zároveň postavenie

a pôsobnosť súkromných vysokých škôl sú z hľadiska ich financovania úplne

liberalizované.

Ad 5)

a) V dôsledku neprimerane otvoreného prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu došlo

k významnej erózii úlohy a postavenia stredného školstva, vrátane kritickej devastácie

spoločenského a profesného postavenia učiteľov (platí aj pre základné školy),

b) Pokračuje byrokratizácia riadenia a administratívy vysokých škôl, vrátane požiadaviek

ministerstva nad rámec platného zákona,

c) Klesajúca kvalita vysokých škôl (a ich absolventov), ktoré sú finančnými nástrojmi

a politikou násilne a umelo egalizované pod heslom, že nové a menej rozvinuté školy

musia (!) mať šancu na svoj rozvoj.

52

VÝHODISKÁ A NÁVRHY RIEŠENÍ (PRE VYSOKOŠKOLSKÝ SYSTÉM)

1. Reformovať realizáciu bolonského procesu:

a) Reformovať kurikulum za účasti externých partnerov,

b) Zaviesť vo všetkých odboroch len jeden, univerzálny druh Bc. programov

s dôrazom na uplatnenie sa absolventov na trhu práce,

c) Príslušným ustanovením zákona upraviť možnosť vstupu do II. stupňa štúdia až

po povinnej odbornej praxi v trvaní aspoň jeden rok.

2. Deetatizovať diplomy a tituly:

a) Zaviesť diplomy ako verejné listiny vysokých škôl, nie štátu, zároveň zaviesť

systém uznávania týchto diplomov štátom, napr. ako výsledok akreditácie,

b) Priznávať všetky akademické tituly ako tituly vysokých škôl, nie štátne tituly,

c) Vypracovať Národný systém kvalifikácií založený na príslušnej európskej

legislatíve a správnej praxi a schváliť ho celospoločenským konsenzom. Do

aktivity zapojiť všetky zložky spoločnosti a zároveň opustiť doterajšie Katalógy

pracovných činností a ostatné činnosti spojené s ich ďalším vývojom, či

transformáciou.

3. Zaviesť povinnú starostlivosť o kvalitu podľa ESG (Európske návody

a štandardy pre zabezpečenie kvality):

a) Bez výnimky trvať na zavedení a používaní Interných systémov kvality a ich

akreditácii ako povinnosti vysokých škôl,

b) Zabezpečiť autonómiu a profesionálny výkon Akreditačnej komisie cestou

zriadenia nezávislej odbornej profesionálnej organizácie mimovládneho

charakteru s vylúčením konfliktu záujmov (bez zamestnancov vysokých škôl

a s dostatočným vplyvom medzinárodných expertov na jej organizáciu, riadenie

a chod). Domácim príkladom správnej praxe sú nezávislé kontrolné a regulačné

úrady a inštitúcie v iných rezortoch (protimonopolný, telekomunikačný,

energetický, potravinársky a veterinárny, liečivársky, ......),

c) Podať žiadosť o európsku akreditáciu takto nezávislej AK,

d) Klasifikovať vysoké školy podľa kvality a tejto klasifikácii podriadiť model

alokácie štátnej dotácie,

53

e) Profesionalizovať manažment univerzít. Profesionalizáciu realizovať prípravou

(ďalším vzdelávaním) vlastných akademických manažérov z radov skúsených

akademických zamestnancov, nie implementáciou profesionálnych manažérov

z externého prostredia.

4. Podpora financovania:

a) Opustiť tzv. normatívne financovanie vysokých škôl podľa počtu študentov

a nahradiť ho modelom založenom na doložených ekonomických a personálnych

nákladoch skutočne používaného kurikula v jednotlivých študijných odboroch na

jednotlivých školách,

b) Zaviesť aspoň dvojročné plánovanie štátnej dotácie, resp. model plánovania

podobný financovaniu obecných samospráv,

c) Liberalizovať finančné nástroje vysokých škôl pri získavaní vlastných zdrojov

a nakladaní s nimi, vrátane zmeny tzv. podnikateľskej činnosti podľa českého

vzoru na vedľajšiu činnosť,

d) Otvoriť priamu podporu vysokých škôl podnikateľskému a ostatným sektorom

kvantifikovaným zaradením tejto podpory medzi nákladové položky firiem.

5. Reforma autonómie vysokých škôl:

a) Otvoriť internú štruktúru vysokých škôl ich potrebám, bez jej preskripcie

zákonom,

b) Zmeniť postavenie a pôsobnosť akademických orgánov k jednoduchšej štruktúre,

jasnejšie definovaným kompetenciám a vyššej efektivite rozhodovania (napr.

spojením akademických senátov a kolégií),

c) Zvýšiť kontrolu plánovania a realizácie rozvojových zámerov vysokých škôl,

vrátane príslušných akreditačných, klasifikačných a ekonomických konzekvencií.

54

ZÁVER

Stav slovenského vysokého školstva nie je dobrý, rovnako stav národného trhu práce.

Priznávajú to nielen mimovládne, ale aj vládne materiály. Správa MŠVVaŠ SR o stave

školstva na Slovensku, tento materiál, ale i ďalšie poukazujú na kritickú potrebu reformy

celého vzdelávacieho, zvlášť vysokoškolského systému. Doterajšie skúsenosti s reformami

v školstve, ale hlavne súčasné potreby, jednoznačne odkazujú na nevyhnutnosť komplexnej

reformy, reformy, ktorá bude mať širší dosah a hlbší vplyv na spoločnosť ako takú, nielen na

rezort, či jeden z jeho systémov. Lebo nestačí akýkoľvek čiastkový krok, napr. nový

vysokoškolský zákon, ktorý možno upraví niektoré chronicky známe nedostatky súčasného.

Nestačí úprava niektorých čiastkových nedostatkov v iných zákonoch (napr. postavenia

doktorandov). Reforma musí obsiahnuť a zasiahnuť tak vzdelávací systém ako aj trh práce,

inak dopadne ako všetky predchádzajúce.

55

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.

Vývoj vzdelanosti v SR 2008 – 2012 a jeho dopad na trh práce

(dôvetok k Správe o stave školstva na Slovensku)

1. vydanie

© Autor: Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc., 2013

ISBN 978-80-89472-17-8

EAN 9788089472178

Rukopis neprešiel redakčnou úpravou

Tlač: Vydavateľstvo UK