Využitie systémov na podporu spolupráce v KM

Mgr. Peter Steranka

Znalostný manažment

Čo ukrýva skratka KM?

Prečo je KM dôležitý?

Znalostný manažment Otázku, čo je to znalosť/poznatok/poznanie si kládli

už filozofi v starovekom Grécku. Myslitelia ako Platón, Aristoteles, nasledovaní Hobbesom a Lockeom, Kantom a Hegelom a v dvadsiatom storočí Wittgensteinom, Popperom a Kuhnom. (Katuščáková, M.)

V dvadsiatom storočí bolo možné sledovať narastajúci záujem o poznanie a znalosť aj z iných odborov, ako napr. teória organizácie, informačná veda, informačné systémy a spoločne sa stretli v teórii manažmentu znalostí/poznatkov (Stenmark, D.)

Znalostný manažment Davenport, T. definuje manažment znalostí ako

"systematický proces hľadania, výberu, organizovania, destilovania a prezentovania informácií spôsobom, ktorý zlepšuje porozumenie pracovníka špecifickej oblasti záujmu. Je to umenie identifikovať latentné znalosti a nájsť cestu k ich zdieľaniu."

Znalostný manažment Úmyselná činnosť, ktorej cieľom je zaistiť, aby ľudia

mali v pravú chvíľu pravé znalosti. - Organizácie, ktoré vedia, ako riadiť znalosti a robia

to uvedomele, dosahujú úspechu v krátkej dobe. - Na manažment znalosti nie je potrebné vynakladať

veľké prostriedky, často stačí optimalizovať trh znalostí.

- Riadenie znalostí nie je založené na IS/IT ako riadenie dát a informácií.

- Je založený na uvedomelej práci s nositeľmi a vlastníkmi znalostí - ľuďmi.

Uvedomelé riadenie znalostí môže výrazne zlepšiť prácu organizácie a tým aj jej celkovú výkonnosť. (Mládková, L.)

Znalostný manažment Z pohľadu podniku sa predovšetkým jedná

o podporu znalostí zamestnancov, ktorí sú schopní ich využívaním vytvárať nové nápady, ktoré sa v konečnom dôsledku pretransformujú do konkurenčnej výhody organizácie. (Truneček, J)

"Znalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čo vedia s tými čo vedieť potrebujú a premenu osobných znalostí na znalosti organizácie." (Truneček, J.)

Hlavné princípy KM: – Koncentrácia na kognitívne procesy ľudského

myslenia ako základ vzniku a využívania znalostí, – dôvera ako základ komunikovania a spolupráce, – hodnotenie a podporu znalostného správania

ľudí a – priestor pre kreativitu v projektoch.

Tieto princípy vyvinuli a začali uplatňovať pôvodne najmä veľké konzultačné firmy. V súčasnosti sa však manažment znalostí aplikuje aj vo vzdelávacích organizáciách a organizáciách verejného sektora (Steinerová, J.).

Údaj (dáta) – informácia – znalosť

Znalostný manažment je postavený a pracuje najmä okolo pojmu znalosť. Objasnime si rozdiely a vzťahy medzi pojmami údaj (dáta) – informácia – znalosť.

Nasledujúce definície sú uvádzané podľa Katuščákovej, M.

Údaje – Predstavujú niečo, čo možno v praxi získať

experimentom, meraním, pozorovaním. – Objektívne zobrazujú stavy alebo vlastnosti objektov

alebo prebiehajúce procesy v reálnom prostredí okolo nás, nezávisle od nášho vedomia.

– Základom údajov sú znaky (číslice, písmená a symboly).

– Komunikovateľným prvkom je postupnosť znakov (napr. abeceda, stupnice, desiatková číselná sústava), pričom význam znakov a ich postupnosť je dohovorená. Sústava znakov predstavuje kód pre záznam údajov ako základného prostriedku prenosu a uchovávania.

– Údaje sa používajú bez toho, aby sme posudzovali, čo pre príjemcu znamenajú.

– Ide hlavne o ich vyjadrenie a uloženie pre perspektívu spracovania.

Informácie – Sú to údaje, ktorým príjemca prisudzuje nejaký

význam na základe znalostí, skúseností a vedomostí, ktorými disponuje a ktoré u príjemcu znižujú entropiu vzhľadom k jeho informačným potrebám.

– V užšom zmysle slova je informácia taký údaj, ktorý je užitočný vzhľadom k skrytým alebo prejaveným potrebám používateľa. Informácia teda musí byť pre príjemcu nová.

– Informácia je výsledkom subjektívneho poznávania a myslenia, ktoré opätovne iniciuje tvorivé myslenie a následne aj akciu - jednanie.

– Premena údajov na informácie vyžaduje znalosti.

Znalosti – Vznikajú odvodením z informácií pomocou

určitej postupnosti formálnych pravidiel (porovnávanie, triedenie, analyticko-syntetické vyhodnocovanie, overovanie a pod.).

– Súvisia s vymedzovaním pojmov, s kategorizáciou, s definovaním a odvodzovaním záverov z dostupných informácií a údajov.

– Znalosti teda vznikajú zasadením určitého množstva informácií do kontextu, vyvíjajú sa a nie sú konečné.

Údaj (dáta) – informácia – znalosť

Typológia znalosti Explicitné znalosti

Tento druh znalostí je pomerne jednotne definovaný ako znalosti, ktoré sú kodifikované, resp. štruktúrované. Je možné ich ľahko:

– vyjadriť písmenami, slovami, číslami, alebo znakmi,

– komunikovať a zdieľať vo formálnom jazyku. – zachytiť a znázorniť v dokumentoch, databázach,

informačných systémoch, – prenášať, skladovať a vyjadriť pomocou údajov

a pod. (Vymětal, J.).

Typológia znalosti Explicitné znalosti

Explicitnú znalosť možno vyjadriť formálnym jazykom, vrátane gramatických vyjadrení, matematických vyjadrení, špecifikácií a manuálov. Možno ich teda ukladať do systémov riadenia dokumentov, knižničných systémov, marketingových informačných systémov, personálnych systémov a pod. (Nonaka I., a Takeuchi, N.)

Typológia znalosti Tacitné/implicitné znalosti:

Niektorí autori tacitné znalosti definujú ako opozitum explicitných znalostí, ktoré je možné ľahko vyjadriť, prenášať, uchovávať a pod.

Typológia znalosti Tacitné/implicitné znalosti sa:

– nedajú sa ľahko postrehnúť, vyjadriť či vysvetliť, – sú nevyslovené, skryté, tiché, mlčanlivé,

neštruktúrované, – sú uchovávané v mozgu človeka, sú jeho

osobným vlastníctvom, často sú podvedomé a sú zdrojom kreativity,

– sú spojené s individuálnymi skúsenosťami, činnosťami, postupmi, rutinami, nápadmi, hodnotami, emóciami, intuíciou, osobnými predstavami, mentálnymi modelmi,

– sú ťažko formalizovateľné a komunikovateľné, – sú založené na intuícii, hodnotách, zvykoch

(Vymětal, J.).

Typológia znalosti

Zdieľanie znalostí Proces zdieľania znalostí sa výrazne odlišuje od

výmeny informácií. Efektívne zdieľanie v sebe zahŕňa procesy

prenosu a prijatia – absorbcie. Ak je znalosť prijatá, ale nie je absorbovaná, ako

to je v prípade prenosu informácií, potom prenos znalosti nie je dokončený. (Katuščáková, M.)

Zdieľanie znalostí Zdieľanie znalostí znamená ich zdvojnásobenie,

teda dosiahnutie synergického efektu. Rovnako dôležité je si uvedomiť, že v procese

zdieľania ide o dobrovoľný a slobodný akt, pre ktorý sa jednotlivec rozhoduje sám a ku ktorému by mal byť nejako motivovaný.

Práve otázka motivácie ku zdieľaniu je veľmi náročná, nakoľko predpokladá zmenu prístupu ľudí smerom od individualistického ku kolaboratívnemu. (Sveiby, K. E.)

Nástroje zdieľania tacitných znalostí

- Rozprávanie príbehov

- Učňovstvo

- Komunity (Mládková, L.)

Kolaborácia Kolaborácia je progresívna forma spolupráce,

ktorá umožňuje vo veľkej miere eliminovať problémy spojené s transferom znalostí a pritom zabezpečiť efektívnejšie generovanie znalostí nových. Ponúka mnoho možností pre otvorenejšiu a rozsiahlejšiu spoluprácu za využitia IKT a virtuálnych výskumných prostredí najmä v podmienkach geograficky distribuovaného výskumu.

Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) Elektronické komunikačné nástroje – Synchrónne a asynchrónne konferencie, – e-mailovú komunikáciu, – faxovanie, – hlasovú poštu, – wiki, – publikovanie na webe, – nástroje na kontrolu (alebo správu) revízií.

Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) Elektronické konferenčné nástroje – Internetové fóra (známe ako „message boards“

alebo „discussion boards“), – on-line rozhovor, – rýchly rozhovor a telefonický rozhovor, – video zasadania, – zdieľanie aplikácií, – systémy elektronických konferencií (EMS).

Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) Elektronické kolaboratívne nástroje (koordinačné) – Elektronické kalendáre (označované ako softvér na

správu času) – systémy projektového manažmentu – nástroje na On-line overovanie – „workflow“ systémy. – systémy znalostného manažmentu – podnikové záložky – extranetové systémy (označované aj ako projektový

extranet) – „sociálny“ softvér – on-line tabuľky (Wiki, 2011).

Systémy na podporu kolaborácie („groupware“)

Systémy na podporu kolaborácie („groupware“)

Systémy na podporu kolaborácie („groupware“)

Systémy na podporu kolaborácie („groupware“) v praxi Uvedieme konkrétny prípad

Zavádzanie v systémov na podporu kolaborácie vo vzdelávaní

Katedra mediamatiky a kultúrneho dedičstva

Google aplikácie TeamSpeak 3 TeamViewer

Google aplikácie Budú študenti milovať Uvoľnia vaše IT Jednoduchá implementácia Úspora financií Nie sme jediní Zaistenie súkromia Bezpečnosť Inovácie v reálnom čase Globálna kolaborácia Okamžitá podpora Podpora mobilných zariadení

TeamSpeak 3 Hlasová komunikácia Zdieľanie dokumentov VOiP Práca z domu On-line stretnutia Prezentácia Tréning Tímová práca Podpora mobilných

zariadení

TeamViewer Vzdialená podpora Údržba na diaľku Vzdialený prístup Práca z domu On-line stretnutia Prezentácia Tréning Tímová práca Podpora mobilných

zariadení

A čo ďalej?

Ďakujem za pozornosť