V y r o c n e c e n y r e v u

RedakcndradarevueprekultumededicstvoPamiatkyamuzedspolocnesjehovydavatelmiSlovenskymndrodnymmuradom Slovenskej republiky udelilo po dvadsiaty piaty raz prestizne ceny za najvyznamnejsie aktivityz oblasti ochrany ndsho kultumehodedicstva za predchddzajuci rok. Ocenenia prevezmu laureati pri prilezitosti sldvnostneho otvorenia Dni europskeho kultumeho dedicstva2016 v Slovenskej republike vo Zvolene v septembri t r.

Vyrocne ceny casopisu Pamiatky a muzea za rok 2015ziskali v jednotlivych kategoriach tito nominovani:

OBJAV-NALEZ

Jan Beljak, Noemi Beljalc Pazinova, Matus Melo, Archeologicky ustav SAV v Nitre a Katedra archeologie Filozofk-

kej fakulty Univerzity Konstantina Filozofa v Nitre za subor nalezov zo stredovekej cisterny na Pustom hrade voZvolene s prihliadnutim na dlhodobe vynikajuce vysledky vyskumu a publikovanie poznatkov (s. 7 -12)

Dalsienominacie• Peter Koren, Juraj Gregorek, Rimskokatolicka cirkev, Farnosf sv. Cyrila a Metoda, Piest'any a Krajsky pamiatkovy urad

Trnava za objav stredovekych prvkov architektury a vyzdoby v Kostole sv. Martina v Banke• Jaroslava Schmidtova a Ludovit Mathedes za nalez milhika rirnskeho dsara Treboniana Galla a jeho syna Volusiana

vGerulate-Rusovciach (obr.l)• Martin Hoferka a Zahorske muzeum Skalica za nalez dokumentu List Slovenskej narodnej rady mestu Skalica z 23.

septembra1848• Karol Kantek za nalez policajnych hlaseni o Ludovitovi Sturovi z roku 1848 a nasledujudch rokov

• Lenka Durcekova a Peter Megyesi za identifikadu emblemov Diega de Saavedru Fajardo na prieceli pala'ca Klobusic-

kych v Presove• Peter Koreri, Martin Mikulas, Martin Bona a Krajsky pamiatkovy urad Nitra za nove na'lezy stredovekych

architektonickych clankov a omietok Kostola Narodenia Panny Marie v Krusovciach

• Kristina Zvedelova a Ivan Gojdic za nalez romanskeho priecelia v hmote kostola v Labe

• Miroslav Surin, Michal Pleidel, Andrej Krchnakjomas Kruzh'k, Martin Petrus a Cirkevny zbor ECAV na Slo-vensku, Ratkova za objav cyklu stredovekej maliarskej vyzdoby na fasade evanjelickeho kostola v Rybni-

kunadTurcom(obr. 2}• Andrej Botek, Robert Erdelyi, Pavol Paulfny a Barbora Vachova za nalez romansko-gotickych architekto-

nickych prvkov v reformovanom kostole v Samon'ne

• Archeoiogicka agentura s. r. o. Bratislava za archeologicky nalez damskeho opaska zo striebra z mladsejrfmskej doby v Rusovciach

AKVIZICIA

Balneologicke muzeum Piestany a Trnavsky samospravny kraj za akviziciu zlateho prstena z kniezacieho hrobu

z mladsej rfmskej doby z Krakovian-Strazi, cielavedomeho doplnenia zbierkoveho suboru mimoriadneho vyz-namu(s. 13-17)

Dalsienominacie

• Maros Schmidt a Slovenske centrum dizajnu Bratislava za zbierku 50 produktov znacky Futurit (1925 - 1955) preSCD-Slovenske muzeum dizajnu s prihliadnutim na vsetky akvizfcie ziska-

ne od roku 2013 pre Slovenske muzeum dizajnu (obr. 4)• Tornas Klokner a Malokarpatske muzeum v Pezinku za akviziciu dvoch vi-

nohradnickych lisovz rokov 1930 a 1934• Dusan Buran, Slovenska narodna galeria a Ministerstvo kultury SR za za-

chranny na'kup sochy Apostol (Zehnajuci Kristus) zo Spisskej Novej Vsi zo

zadatku H.storoda (obr. 3)• Vychodoslovenska galeria v Kosiciach za akviziciu rozsiahiej kolekcie kon-

ceptualnych diel Petra Ronaia Post Ping Pong (obr. 5)• Lubovnianske muzeum - hrad v Starej Lubovni za akviziciu hodvabneho

rucnika Isabell de Borbon 4

2 Vyrocne ceny za rok 2015

;

27

• Juraj Matak, Rudolf Boros, Eva Spalekova, Nadacia Messerschmitt Stiftung, Rimskokatolicka cirkev, Farnost'

sv. Jakuba Levoca a Pamiatkovy urad 5R-ORA Levoca za restaurovanie Hlavneho oltara v Baziliky sv. Jakuba

v Levoci

• Alexandra Sulikova, ZuzanaTahy, Jana Pieckova, Pamiatkovy urad SR-ORA Bratislava a KPO Zilina za restauro-

vanie hlavneho oltara sv. Kozmu a sv. Damiana z Kostola sv. Kozmu a sv. Damiana v Haji

• Zuzana Chovanova, ZuzanaTahy, Jozef Jarkovsky, Pamiatkovy urad SR-ORA Bratislava a KPU Kosice za restau-

rovanie oltara ev. a. v. kostola v Gocove

• Alojz Sivecky a kolektiv a Vojensky historicky ustav Bratislava za restaurovanie bitevneho - bombardovadeho

NetadlaAviaB-33

• Stefan Kocka, Filip Glocko, Roman Hradecky, Martina Hrdinova, Marian Bovan a Stredoslovenske muzeum

vBanskej Bystridza restaurovanie kolekde mortuariiz 18.az2Q.storocia

AKCIA - PODUJATIE - DLHODOBE PROJEKTY

Beata Husova, Pavel Dvorak a Muzeum mesta Bratislavy za podujatie Malovane dejiny Bratislavy - deti

ilustruju pribehy Pavia Dvoraka, ako efektivnej muzejnopedagogickej aktivity formujucej vztah deti 30

k dejinam hlavneho mesta Slovenska (s. 44 - 45}

Dalsie nominacie

• Miroslava Kisonova, Martin Hrubala a Malokarpatske muzeum v Pezinku za cyklus Pohar vina o piatej (obr. 24)

• Maria Kotorova-Jencova a Vlastivedne muzeum v Hanusovdach nad Toplou za podujatie Tisfcrocia za palisa-

dou -1. archeofestival v archeoparku Ziva archeologia (obr. 25}

• Viera Kozarova a Mesto Jelsava za podujatie Kovacske umenie pre Jelsavsky kastiel'

FILM -VIDEO - AUDIO - MULTIMEDIA - INTERNET

Cena nebola udelena.

Nominacie

• Pfemysl Krejcifik a Mesto Holic za animovany projekt Zamocke zahrady v Holici - sprievodca bylinkovou za-

hradou(obr.27)

• Martin Durco, Andrea Celkova, Juraj Gembicky a Radio Lumen Banska Bystri-

ca za cyklus Zvony a zvonari v ramci relacie Lumenada

• Danica Stassikova-Stukovska, Michal Smetanka a Vlastivedne muzeum v Ha-

nusovciach nadToplbu za zvukove CD Signalne a hudobne nastroje...s!ovom,

obrazom, zvukom a hudbou (obr. 26)

• Ladislav Munk, Monika Tkacova, Juraj Gembicky a Spisske osvetove stredisko

Spisska Nova Ves za dokumentarny film Rucne zvonenie na Zeleznej ceste

• Alexandra Kusa, Lucia Gavulova, Boris Melus, lab.SNG, oddelenie digitalnych

technologii SNG a Slovenska narodna gaieria za digitalnu aplikaciu Skicare •^nfi&fcu/*W_^^^^H 26

pre vystavu Uchovavanie sveta...

• Stefan Dlugolinsky, Dalibor Mikulfk a Lubovnianske muzeum - hrad v Starej L'ubovni za DVD Skanzen pod

hradom Luboviia

• Branislav Kovarza informacny portal o historii HistoryWeb.sk: http://historyweb.dennikn.sk

• Vojensky historicky ustav Bratislava za APV 3 - multimedialne nastroje a obsahove moduly na prezentadu

a navigaciu pre CVZPVHU

llustracie su z nominacnych navrhov.

DNI EUROPSKEHO KULTURNEHO DEDICSTVA 2016VSLOVENSKEJREPUBLIKE

September 2016

Otvarade podujatia vo Zvolene 8.-11. septembro 2016

Slavnostne udel'ovanie vyrocnych cienrevue Pamiatky a muzea za rok 2015

8. septembra 2016 o 14.00hvoZvolenskomzamku

Koordinatorom podujatia je Zdruzenie historickych miest a obci SR

www.zhmao.sk

6 Vyrocne ceny za rok 2015

JAN BELJAK - NOEMI BELJAK PAZINOVA - MICHAL SIMKOVIC

Nalezy z cisternyna Pustom hrade vo Zvolene

GOO

26

Archeologicky vyskum najvacsej cisterny na stredovekom hrade zo Slovenska priniesol mimoriadne cenne nalezy a poukazal na

monumentalnost'a dolezitost'tohto objektu z Pusteho hradu vo Zvolene. Vd'aka nim sme mohli spresnit'chronologiu vystavby

hradu. Mimoriadne cenne su vei'mi dobre zachovane viac ako 700-rocne drevene vyrobky, ktore su svedectvom zrucnosti stredo-

vekych majstrov. Pomahaju nam rekonstruovat'kazdodennyzivot na stredovekom hrade a vypovedaju o technkkych rieseniach

tohto obdobia.

Pusty hrad vo Zvolene patri medzi najdolezitejsiesidla kralbv Uhorska. Mohutny stredoveky hrad bolsituovany na severozapadnom vybezku pohoria Ja-vorie nad sutokom Hrona a Slatiny. Tvori ho vyssiepolozeny Horny hrad (571 m n. m.) s rozlohou 3,5ha a nizsie polozeny mensi Dolny hrad (476 m n.m.) s rozlohou 0,7 ha. Spolu s tzv. spojovacou cas-t'ou tvoria area! s celkovou rozlohou 4,7 har ktora hozarad'uje medzi najrozsiahlejsie hrady na Slovensku.Vybudovali ho v blizkosti dolezitych obchodnychciest v stredoveku znamych pod pomenovanim Viamagna. Ich zarodky zrejme siahaju az do praveku. Aj

na samotnom Pustom hrade mame vyskumom potvrdene osidlenie z neskorejkamennej doby, bronzovej a latenskej doby. Povodny nazov hradu ma slovan-sky povod - bol odvodeny od vcasnostredovekej osady Zvolen, ktora lezala podnim. Zaklad nazvu azda vyjadroval zvolenie, volbu miesta na osidlenie. Stredo-veke pfsomnosti pouzivali pri pomenuvani mesta aj jednoduchy nazov Zvolena podobne spominaju aj Pusty hrad ako hrad Zvolen alebo Zvolensky hrad.

Historicke pramene nam umozhuju predpokladat'vystavbu hradu Zvolenuz v priebehu 12. storocia ako spravneho centra rozsiahleho Zvolenskeho ko-mitatu. Jeho ustrednou stavbou bola zrejrne najvyssie polozena obytna vezadnesneho Horneho hradu {tzv. veza I). Trinaste storocie bolo na Zvolenskomhrade obdobim rozsiahlych budovatel'skych aktivit, ktore vytvorili unikatnykomplex dvoch hradov spojenych do jedneho celku. Uz do prvych desat'roci 13.storocia spada vystavba mohutnej obytnej veze Dolneho hradu. Vzhladom navynimocnerozrnery veze (podorys 19,9 x 19,9 m) mozeme predpokladat', zejejvystavba je dielom kral'a Ondreja II., ktory si popri kornitatnom hrade dal vybu-dovat' samostatnu rezidenciu na svoje pobyty vo Zvolene. Radi ju vyuzivali ajdalsf krali Uhorska v priebehu 13. storocia.

3/2016

Dalsiu etapu v budovani hradu datovanu do obdobia okolo polovice 13.storocia predstavuje vystavba rozsiahleho opevnenia, ktore spojilo do jednehocelku areal oboch hradov. Ako prve zrejme vzniklo murovane opevnenie Horne-ho hradu s rozmermi 430 x 90 m a s branou na juznej strane. V hradbach opev-nenia boli popri hlavnej brane vytvorene aj mensie branky smerujuce do pri-krych svahov hradneho vrchu. Okolo polovice 13. storocia bolo zo severu k vezina Dolnom hrade pribudovane opevnenie s rozmermi 183 x 38 m, ktore uzat-varala brana s mohutnym ostenim zostavenym z opracovanych kvadrov. Su-cast'ou opevnenia Dolneho hradu bol aj takmer 200 m dlhy tzv. spojovaci mursmerujuci na Horny hrad. V sedle pod vezou Dolneho hradu pretinal pristupovucestu a nachadzala sa tarn vonkajsia hradna brana. Do obdobia okolo polovice13. storocia spada aj oprava a nadstavba veze Dolneho hradu o nove podlazie.

Este v priebehu 13. storocia zacala vznikat' aj vnutorna zastavba Hornehohradu. Na nizsom vybezku vrcholovej casti hradneho kopca oproti najstarsejobytnej vezi vznikla d'alsia, mensia obytna veza (tzv. veza II). V najnizsej sever-nej casti Horneho hradu zastavbu doplnila mensia budova prilozena z vnutor-nej strany k hradbam. Obranu Horneho hradu a kontrolu komunikacie na Dolnyhradzosilnila hranolovaveza pristavana kvychodnej hradbe Horneho hradu.

Napriek dobudovaniu novych stavieb Hornyhrad vybaveny len obytnymi vezami prestal vyho-vovat' dobovym poziadavkam na byvanie a repre-zentaciu. Potrebu ziskania novych komnat vtedaj-sf majitelia hradu riesili pozoruhodnym sposobom.Opine rezignovali na rozsirovanie starsich stavieba namiesto toho v najnizsie polozenej severnej cas-ti Horneho hradu vybudovali uplne novy hrad s roz-mermi asi 50 x 50 m. Na zaklade doterajsich vysku-mov bola jeho vystavba datovana do prvej polovice14. storocia, co odrazal aj pracovny nazov,,Doncovhrad" podl'a zvolenskeho zupana Donca z rodu Ba-lasovcov (Balassa). Move sidlo malo poskytovat pre-dovsetkym pohodlne byvanie a pevnostny charak-ter stavby ciastocne ustupil do uzadia. Svedci o tornaj jeho nie vel'mi vyhodna poloha na konci klesaju-ceho svahu a tiez pomerne plytka obranna prieko-pa. Ustrednou stavbou bol hradny palac vsadeny donarozia opevnenia. V spodnej casti mal suterennepodlazie sluziace ako sklad, nad mm je mozne podl'amnozstva stavebnej sutiny predpokladat'aspon dvepodlazia obytnych priestorov. Obytne budovy hradudoplnili mensie hospodarske stavby na terasoviteupravenom hradnom nadvori.

Vzrastajuce naroky na byvanie si neskor vyzia-dali vystavbu dalsich budov a tiez velkej hradnejcisterny, ktorej doskumanie bolo predmetom ar-cheologickeho vyskumu v roku 2015. Sucast'ou cis-terny bol pristavok s filtracnou nadobou, cez ktorutiekla dazdbva voda zo striech okolitych budov docisterny. Na cisternu zo zapadnej strany nadviazalod'alsie kridlo obytnych budov. Na ich postavenie ne-postacoval priestor pri hradbe, a tak stavitelia castopevnenia v narozi zburali a roh budovy odvaznevysunuli mimo hradby. Okrem ziskania priestoru ichk tomu viedla snaha aspofi ciastocne vytvorif pravi-delne ustredne nadvorie lemovane dvomi kridlami

DLokalizacia cisterny

na Pustom hrade

Localisation of the water tankat Pusty castle in Zvolen

AutonJ.Beljak

Cisterna a kladkostroj pocasvyskumu v roku 2015

Water tank and pulley blockduring research in 2075

Foto:J.Be!jak

8 Vyrocne ceny za rok 2015

Vyprepomvane a oznacene drevd na dne cisterny

Conserved and marked boards at the bottom

Dreveny mecpocas konzervdcie (dtzka 1,45 mi

Wooden sword (1.45 m long) during conservation

'4

palacovych budov. Tymto usporia-danim sa zrejme snazili napodobnit'pravidelny podorys vyspelych gotic-kych rezidencii. Nadvorie tejto cas-ti hradu upravili terasovymi rnurmia na takto vybudovanych terasachsa nachadzali remeselne dielne.

Dalsie prestavby Pusteho hraduvo Zvolene mozeme ramcovo dato-vat do 14. storocia a uskutocnili sa

LIZ iba v priestore Horneho hradu. 0 nove podlaziabola nadstavana najstarsia obytna veza. Do 14. sto-rocia zrejme spada aj zdokonalenie vstupnej branydobudovanim mohutnej veze s vonkajsim porta-lom chranenym padacou mrezou.

Obdobie 15. storocia sa nieslo v znameni zaci-najuceho upadku hradu. Jeho poloha na nedostup-nom kopci, archaicka rozloha a nemoderne opev-nenie uz nevyhovovali dobovej vojenskej technike.Posledny pokus o ozivenie starej pevnosti podniklipocas svojho pobytu vo Zvolene jiskrovske vojska.Uz zrejme nepocitali s obranou rozsiahleho a v torncase zrejme spustnuteho opevnenia a spoliehali saskor na odolnosf jednotlivych stavieb. Predpokla-dame, ze ich dielom su priekopy a valy, ktore z veziHorneho hradu vytvorili samostatne stavby. V dobevojen proti Osmanom tnohli ciastocne zachovanestavby v areali hradu este sluzit' na pozorovanie oko-lia. Obranu regionu pred vpadmi osmanskych vojskzabezpecovali v tomto case strazne veze, zname akovartovky. Jedna z nich stala podia pisomnych prame-iiov aj v areali Pusteho hradu.

Dejiny vyskumu cisternyPrve informacie o hradnej cisterne na Pustom hra-de vo Zvolene m3me z polovice 19. storocia v clan-ku o hl'adacoch pokladov uverejnenom v dobovychnovinach. Pod la opisu steny z cervenych tehal a ka-mena podobneho mramoru, ktoru nasli, mozemepredpokladaf, ze zrejme objavili a ciastocne odkrylicisternu na Hornom hrade, kde ocakavali velky po-klad. Namiesto neho vsak nasli mnozstvo zviera-

cich kosti, fragmenty hrncov a skla.Taktiez prvi amaterski vyskumnici na hrade,miestni badatelia Ludovit Leustach a JuliusThomkazacaliodoktobra 1889sku-rnat' objekt cisterny. Uz vtedy im komplikovala prace voda. Ich vykopy postupo-vali vel'mi rychlo, kedze pre nich pracovali byvali banici z banskej oblasti. Zasta-

KreSv&.k$£*vak v?~. mf^.- m-.r-... ^'S?^a«*'i •-\&- P»4? IM ,̂.. •TV-'JSw^" -'• V^-V

,:.•%• i

~-i**ifSvm&T:3s&w.-m'^.' — ^J-iMiiflP^^*

vi l isaazvhlbke7ma planovalicisternuodcerpat'a najarvpracach pokracovat'.Ci sa im to podarilo, zial', nevieme, d'alsie zaznamy sa zatial' nepodarilo objavit'.

Moderny archeologicky vyskum na Pustom hrade zacal pod vedenim ar-cheologa Vaclava Hanuliaka. Ten hradnu cisternu skumal v rokoch 2000 - 2008,pricom sa mu podarilo dostat' do hlbky takmer 8 m od jej okraja. Zlomky z no-vovekych sklenych flias sa objavovali az do hlbky takmer 7 m. Mohli sa tam vsakdostat' aj vodou pomedzi dutiny medzi kamenmi. Zasyp tu tvorili viacere opra-covane kvadre vo velkosti 60 x 40 x 30 cm, ktore podl'a veduceho vyskumumohli pochadzat'zo spadnutej valenej klenby. Medzi kamennou destrukcioua maltou sa nachadzali tiez zlomky stredovekych tehal a keramicke fragmenty.V centralnej casti cisterny v hlbke takmer osem metrov bola odkryta aj vacsiakoncentracia keramickych fragmentov, ktore umoznili zrekonstruovat' dzbans pasikovym uchom, plasticky zosilnenym na okrajoch.

Cielbm vyskumu pod vedenim Jana Beljaka z Archeologickeho ustavu SAVv roku 2015 bolo komplexne doskumat1 posledne metre zasypu cisterny az po sa-motne dno a pripravit'cisternu na naslednu stavebnu sanaciu. Islo o technicky vel-mi narocny vyskum, kedze sa pracovalo vo vlhkom a stiesnenom prostredf a vovelkej hfbke (8 - 10 m). Vykopany material bolo potrebne vytiahnut na plochunadvoria. Zabezpecene to bolo pevnym drevenym kladkostrojom, ktory rucnenaraz obsluhovali najmenej styri osoby. Nazaklade vysledkov geofyzikalneho mera-nia z roku 2011 bolo potrebne doskumat'po dno este dva metre, co sa aj potvrdilo.

Takmer kompletnezachovanevedrozjedlepovybratiz cisterny

Almost fully preserved fir-tree bucket

Foto:J.

D

E3

V sezone 2015 bola z cisterny vybrana celkova vyplnvobjeme103m3.

Monumentalna cisterna na Hornom hradeObrovska cisterna s podorysnymi rozmermi 6,75x 6,82 rn a hlbkou takmer 10 m je sucast'ou spo-menuteho samostatneho hradneho arealu v naj-severnejsej casti Horneho hradu s korunou v nad-morskejvyske538 m n. m.Vjehonarozistoji veFkypalac, ku ktoremu z bocnej strany prilieha prista-vok a skumana cisterna. Nadrz zahfbena pod po-vrch nadvoria bola vykopana do skalneho andezi-toveho podlozia. Jej plast' tvori murivo s hrubkouokolo 80 - 90 cm budovane vylucne z kvalitne vy-palenych tehal s hrubkou 6 -7 cm, sirkou 13-14cm a dizkou asi 26 cm. Lice je uzatvorene omiet-kou s primesou drvenej tehly a kvalitne vyhla-denym povrchom. Podobnu upravu malo aj dnocisterny s vyhladenou vrstvou malty, ktora bolamierne spadovana do stredu. Vyskum priniesol ajzakladne poznatky k otazke zastropenia cisternya povodnemu sposobu plnenia vodou a aj jej cer-pania. Cisterna bola ukoncena murovanou vale-nou klenbou. Naznacuje to mierne zaoblenie vnu-torneho lica na vychodnej strane, ktore je moznepovazovat'za nabeh povodnej klenby. V jej vrcho-lovej casti bola zrejrne osadena kamenna obrubavalcoviteho tvaru lemujuca otvor umoznujuci cer-panie vody. Z nej pochadzaju dva segmenty zis-tene priamo v zasype cisterny a pravdepodobneaj d'alsie dva zlomky, ktore su dnes ulozene v pri-stavbe vedl'a cisterny.

K otazke povodneho plnenia cisterny vodou po-znatky z vyskumu samotnej nadrze vyrazne doplhabadanie pril'ahlych stavieb, predovsetkym pristavbyna zapadnej strane hradneho palaca.Vjeho interie-ri nachadzame unikatnu kamennu nadobu (lavabo)objavenu vyskumom v roku 1997. Sustred'ovala sav nom voda z dvoch privodnych potrubf. Ustilo semkeramicke potrubie vertikalne vedene v hmote se-vernej steny pristavby a sucasne zvisla drevena rura

10 Vyrocne ceny za rok 2015

MZeleznd ostroha

Iron spur

Kresba: D. Zelenakova

prilozena z vnutornej strany k stene. Dve sarnostatnevetvy potrubi privadzajucich vodu do cisterny pou-kazuju na to, ze zrejme zbierali vodu z dvoch roznychploch. Jednou nich bola nepochybne strecha roz-siahleho hradneho palaca, ktory vd'aka rozmerom 24x12mmoholsustredbvat'dostatokvodyna naplne-nie cisterny. Druhym zdrojom bola pravdepodobnestrecha pri'stavku prilozeneho z bocnej strany k pa-lacu. Kamenna nadoba mala v prvom rade za ulohuzbierat' vodu z oboch spomenutych privodnych po-trubi. Z nej pod podlahou pristavku viedlo kamennepotrubie ustiace priarno do cisterny.

Kolekcia nalezov z cisternyZasyp cisterny v hlbke 8 - 9 m tvorili kamene zospadnutych stien budov, ktore sa povodnetycili nadcisternou. Od hlbky 9 m sa zacali objavovat prve na-lezy konstrukcnych driev. Ide o vynimocne nalezy,kedze predmety organickeho povodu, ako dreva,Satky, textilie, koze a pod. sa podari na slovenskychhradochobjavit'len vynimocne. Tusazachovali vd'a-ka stabilnej vodnej hladine v cisterne. Nachadzalisa predovsetkym v blizkosti stien, kde boli vtlacenetlakom padajucich muri'v. V hlbke 9,4 m boli drevarozlozene uz na celej ploche cisterny. Cast'z nich re-prezentovali mohutne drevene tramy (prierez az 30-35cm)sozachovanou dlzkou viacako4m, d'alsouskupinou boli dosky (siroke az 50 cm), ktore sa na-chadzali hlavne pri stenach cisterny. Objavovali sa a]jemnejsie opracovane dreva, ktore pochadzali moz-no z nabytku. Metodika vyskumu bola zamerana na

presnu lokalizaciu a dokumentaciu objavenych artefaktov. Dreva sa nechavali insitu, kde sa presne zakreslili a nafotografovali. Zaroven sa uskutocnila aj presnageo reference van a fotogrametria a 3D sken vrstvy spadnutych driev. Vsetky dre-vene nalezy boli z cisterny vyzdvihnute, oznacene, zabalene do folie a preprave-ne do laboratorif Archeologickeho ustavu 5AV v Nitre. Maltove dno cisterny sanajprv ukazalo pri zapadnej stene na urovni takmer 528,1 m n. m. (t j. v hlbke9,9 mod okraja).Vodatlmila pad kamenov a blokovmuriva, ktore padali do cis-terny. Jedine poskodenie dna bolo citatel'ne v strede cisterny, bolo zaroveh naj-hlbsim miestom {527,82 m n. m.). Zapadne od neho bola na dne identifikovanacielene vytvorena maltova priehlbina hlboka asi 10 cm, ktora mala v podoryse55 x 75 cm. Islo zrejrne o miesto, kde pocas cistenia cisterny v stredoveku cer-pali vodu. Najnizsie miesto uprostred dna cisterny bolo o 30 cm hlbsie ako prijej stenach. Posledna vrstva na dne cisterny mala hrubku 10-20 cm, tvoril jujemny piesok.

Kolekcia objavenych drevenych konstrukcii je svedectvom remeselnej zruc-nosti majstrov z obdobia stredoveku. Subor reprezentuju predovsetkym torzahranolov a dosiek. Zachovali sa aj rozne vyrezavane ozdobne prvky a kvalitnej-sie opracovane dielce. Dolezite su aj dobre zachovane konstrukcne detaily spo-jov. Pretoze islo o vlhke prostredie, stredoveki majstri takmer nevyuzili spoje po-mocou klincov, ale uplatnili predovsetkym spoje pomocou perodrazok, kolfkova capov. Nie nahodou vybrali ako konstrukcnu drevinu jedl'u, ktora je do tohtoprostredia vhodna a zaroven je I'ahka. Predpokladame, ze objavene nalezy po-chadzaju z drevenej konstrukde umiestnenej v interieri cisterny pod jej klen-bou. Cast'driev pochadza zrejme ajzpovodneho kladkostroja-rurnpalu navy-tahovanie vody z cisterny. To napovedaju poloblukovite dielce pravdepodobne

pochadzajuce z navijaku.Medzi vynimocne nalezy z cisterny patri aj subor drevenych ve-

dier vyrobenych z jedle, ktore zrejme sluzili na vyt'ahovanie vodyz cisterny. Objavilo sa aj torzo lana, na ktorom viseli. Na vyt'ahova-nie vody mohol sluzit' aj kozeny mech najdeny v strednej casti dnacisterny.

K unikatnym objavom patria dva kusy takmer kompletne zacho-vanych drevenych mecov, ktore sa pouzfvali pri vycviku ako nahradykovovych ekvivalentov. Vyrobene boli z jedle a ich dfzka takmer zod-poveda dobovym kovovym mecom. Oba maju vyrezany zliabok nacepeli. Bolo beznou praxou, ze sa pouzivali pocas treningov hradnejposadky i ako detske hracky. Doteraz sme informacie o nich mali ibaz pisomnych a ikonografickych pramenov.

Prekvapujuci bol tiez nalez kompletne zachovaneho kratkehojednosecneho zelezneho meca (tesaka) s kostenou rukovat'ou zo za-veru 14. storocia. Nasiel sa v dutine pri zapadnej stene v hfbke 8,7m a nebol vd'aka tomu zniceny destruujucimi rnurivami. Nalezy vy-robene zo zeleza doplha aj subor 50 skorodovanych klincov a skob.Viacere patria medzi typy bez hlavicky, teda aby ich konce po zatl-

3/2016 11

Numizmaticke ndlezyzcisterny: 1 - dendr Beia IV., 2 - dendrzdpadoeumpskej razby, 3-5 mincove kotuciky

Numismatic findings from the water tank: 1 - denar ofBela IV,2 - denar of western European coinage, 3-5 coin discs

Foto:J.8el]ak

0 5cm

ceni nevycnievalizkonstrukcie.Taketoklincesluzili napr. na pripevnovanie tra-mov a boli vhodne aj na pripevnenie k hlinenej stene s drevenou kostrou. Medzikovove nalezy patri aj kratsi noz, mensia profilovana pracka a hrot sipu s tfnomrozsfreny v hornej tretine. Jeho mensia hmotnost'aj rozmer (dfzka 7 cm) napo-vedaju, ze ide o hrot sipu do luku, nie do kuse. Taketo tvary sa najcastejsie vy-skytovali v 13. a 14. storoci.Vsetky kovove artefakty sa v sucasnosti nachadzajuv konzervatorskych laboratoriach Archeologickeho ustavu SAV v Nitre.

Vel'mi dobre zachovana zostala gotickci ostroha. Ide o typ s hviezdicovi-tym kolieskom, ktory sa objavuje od 13. storocia. Z profilu ma prehnute ra-mena, ktore v podoryse uzavieraju goticky obluk. Ramena obkolesovali nohujazdca. Konce ramien sa, zial', nezachovali, teda nevieme urcit', aku mali upra-vu. V dobrom stave zostala vsak hlavna cast' ostrohy vidlica a hviezdicove ko-liesko s osrnimi hrotrni. Goticky obluk spajame hlavne s mladsimi ostroharnizo 14. a 15. storocia. Takemuto mladsiemudatovaniu napovedaaj bodec, kto-ry je na obluk nasadeny rovno. Ostroha vykazuje vel'mi dobry stav s dodnespohyblivym kolieskom.

Necakane boli na dne cisterny najdene tri mincove kotuciky, sluziace narazbu a dva strieborne denare. V jednom pripade islo o zapadoeuropsku razbuzprelomu 13. a 14. storocia a druhym bol denar Bela IV. (1235 - 1270) najdenyv najhlbsej vrstve cisterny. To bol zaroven prvy indikatortoho, ze cisterna bolavybudovana skorako v povodne predpokladanej polovici 14. storocia.

Objaveny keramicky inventar predstavuje vrcholnostredoveku keramikuvytacanu na kruhu, ktora sa bezne vyskytuje predovsetkym v obdobi 14. storo-cia. Keramicke fragmenty boli objavene casto v zoskupeniach na jednom mies-te, pricom ich sfarbenie a tvar indikovali, ze ide o rozbite nadoby, spadnute docisterny. Rekonstruovat'je mozne minimalne 5 -6 roznych tvarov {hlavne dzba-ny, fl'ase), co je dolezite na stanovenie ich objemu. Doterajsie vysledky naznacu-ju, ze ich kapacita sa pohybovala okolo 2,5 - 3,5 I. Vacsina fragrnentov keramikyvykazovala kvalitny - tvrdy vypal. V mnohych pripadoch vsak mozno pozorovat'nerovnomerne sfarbenie povrchu od hnedeho az po hnedosivy ci cierny odtieh.Dna su drsne, co znamena, ze boli strhavane z hrnciarskeho kruhu. V niektorychpripadoch sa na dne objavila aj plasticka znacka. Na zaklade tvaru lievikovitoroztvoreneho ustia a neprofilovanych, kuzel'ovito zrezanych ci rfmsovitych a na-hor vytiahnutych okrajov, patriacich hrncovitym nadobam, mozno tuto skupinudatovat'doobdobia 14. storocia. Vovyzdobeprevladajurytezliabky.Zastupeniemedzi nalezmi ma aj keramika bielych odtienov, v niektorych pripadoch s dokla-dom cerveneho mal'ovania. Z tvaroveho hl'adiska mozno fragmenty bielej kera-miky priradit'k hrncom ci flasiam atebo dzbanom s nahor vytiahnutym okrajom,ako aj okrajom s okruzfm a poharom.

Datovanie cisterny a jej vyznam pre dejiny hraduVyskumna sezona 2015 priniesla kompletne doskumanie stredovekej cisternyna Pustom hrade, cirn rozsirila nase poznatky o stredovekom tesarstve, staveb-

nej technike i kazdodennom zivote na kralbvskomhrade. Prevazna vacsina analyzovanych driev z jejdna bola vyhotovena z ihlicnateho dreva - z jedle,dendrochronologickou metodou boli vybrane kusydatovane do zaveru 13. storocia.

Vystavba cisterny sa povodne predpokladalav druhom alebo tret'om desat'roci {resp. az v polovici)14. storocia a podobne ako susedne stavebne objek-tyju mal dat'vystavat'zvolensky zupan Done. Otazkajej datovania sa otvorila uz pocas vyskumu po nale-ze mince Bela IV. Nepovazovalismeza realne, abysaminca udrzala v obehu viac ako polstorocie. Vsetkydendrochronologicke analyzy jednoznacne dato-vali posledne prfrastky letokruhov na vzorkach doposlednej dekady 13. storocia. Tieto nalezy okremdatovania vystavby cisterny zaroven menia zauzi-vane datovanie objektov na Hornom hrade, ked'zecisterna je sucast'ou komplexu objektov. Na zakladetychto poznatkov vierne posunut'vystavbu cisternyuz do obdobia panovania krafa Ondreja III. (1290 -1301), t. j. na prelom 13. a 14. storocia. Z toho jas-ne vyplyva datovanie vystavby severnej casti hradus velkym palacom uz do druhej polovice 13. storocia.Vystavba cisterny a k nej zo zapadu pristavaneho pa-lacoveho kridla je sucast'ou vyznamnej a rozsiahlejprestavbyzo zaveru 13. storocia, resp. z prelomu 13.a 14. storocia.

Zanik cisterny na zaklade analyzy z nej ziska-nych archeologickych nalezov predpokladame naprelomeH. a 15. storocia (najneskor do polovice 15.storocia). Potvrdzuju to nalezy keramickych nadob,ale aj zelezny tesak, ostroha a dalsie artefakty.

Prispevok vznikol v rdmci riesenia projektu Vedeckejgrantovej agentury Mintsterstva skolstva, vedy, vysku-mu a sportu Slovenskej republiky a Slovenskej akade-mie vied (VEGA) a'slo 1/0208/15: Clovekahory vpriebe-hucasu-odpmvekychhmdiskkstredovekymhmdom.

Literatura

BEUAK,Jan a kol. PustyhradvoZvolene,Dolnyhrad2009-2Q14, Nitra :UKF,2014.372s.BEUAK, Jan - BELJAK PAZINOVA, Noemi - SIMKOVIC, Michal. PustyhmdvoZvo/eneaopevneniavjehookoli, Zvolen: Mesto 2volen, 2015.71 s.BEUAK, Jan - MALINIAK, Pavol - PAZINOVA, Noemi. Zvolensky Pustyhrad vo svetle archeologickeho badania (od amaterskych vykopov azpo zaciatok systematickeho vyskumu). In Archaeologica Historica 2011,36, s. 265 - 278.

HANUUAK, Vaclav. Historicko-archeologicky vyskum Pusteho hradu voZvolene. \n Archaeologies Historica 1993.18,s. 161-166.HANUUAK, Vaclav - SIMKOVIC, Michal. Doncov hrad a vrcholne stredo-vekerefugiumnadZvolenom. \r\ArchaeologicaHistorical997,22, s. 161-168.SIMKOVIC, Michal - BELJAK, Jan - MALINIAK, Pavof. Zvoiensky Pustyhrad, Sprievodca po hrade. Zvolen: Mesto Zvolen, 2011,45 s.

12 Vyrocne ceny za rok 2015

Cas zviditelnovania

K..azdorocne sa opakuju prilezitosti na zviditel'nenie osobitosti takmer v kazdom kulturnomprostredf. Britania vyslala silny signal do celeho sveta o okruhlom 400. vyroci umrtia nekoruno-vaneho krala dramatickych umeni Williama Shakespeara, o jeho najma anglickej prislusnosti.Rovnako Spaniel! pripomenuli svetu 400. vyrocie od skonu Miguela de Cervantes, literarnehootca slavneho rytiera Dona Quijote de la Mancha. Ani Holand'ania nezavahali a pri 500. vyrociumrtia genialneho maliara Hieronyma Boscha zdoraznili, ze ide o ich rodaka. Aj v tejto silnejkonkurencii vynikli nasi ceskf susedia, ktorf si celou seriou vel'kolepo organizovanych, najmavystavnych podujati doma i v zahranici, pripominaju 700 rokov od narodenia najvyznamnej-sieho z ceskych kral'ov a luxemburskych cisarov - Karola IV. Ani d'alsf z nasich susedov neza-hal'aju. V Rakusku si 100. vyrocie umrtia aj nasho predposledneho panovnika z habsbursko--lotrinskeho rodu Frantiska Jozefa I. pripomenuli hned'stvoricou vystav v,,cisarskej" Viedni, aleaj zaujimavou vystavou o jeho polovnickych a inych vol'nocasovych aktivitach instalovanouv povabnom kastieli Niederweiden ned'aleko nasich hranic. Mad'ari pri prilezitosti ,,neokruhle-ho" vyrocia narodenia politika a diplomata, reformatora hospodarstva a narodneho buditel'aStefana Szechenyiho pripravili spomienkove akcie nielen doma v Mad'arsku, ale v spolupraciso Slovenskym narodnym muzeom aj odborne podujatie o zberatel'stve v Bratislave, na ktorompripomenuli aj jeho zasluhy o zrod vedeckych a inych institucif v Uhorsku.

V case, ked'uz v zahranici naplno prebiehali tieto a podobne podujatia zamerane na prezenta-ciu organizatorskych krajin, dostalo svoju velku prilezitost'aj Slovensko.Ved'uloha predsednic-tva v Rade Europskej uniesosebou nesie nejednu prilezitost'na predstavenie podielu prislusnejkrajiny na tvorbe, ochrane a rozvoji spolocneho kulturneho a politickeho celku (ako-tak) zjed-notenej Europy. Z iniciativy Pamiatkoveho uradu Slovenskej republiky a v spolupraci s Archeo-logickym ustavom Akademie ved CR v Prahe, Archeologickym ustavom SAV v Nitre a Sloven-skym narodnym muzeom-Historickym muzeom spristupnili v polovici juna, v predvecer nashopredsednictva dramaturgicky skvelo a v pravy cas zaradenu vystavu Dedicstvo Karola Velke-ho v takmer vzorovo obnovenych priestoroch suterenu Bratislavskeho hradu. Vystava vzniklav ramci pripomenutia 1200. vyrocia umrtia krala Frankov a cisara Karola Velkeho (742/748 az814). Slovenska verzia akceptovala povodnezamery, avsakjej ceskf a slovenskf autori ju funkc-ne rozsirili o stredoeuropske realie a domace doklady. Nedavno spristupnena archeologickacast novej historickej expozicie tak bola doplnena aj o prepotrebny medzinarodny kontext po-datku nasich narodnych dejin. Co na Bratislavskom hrade nad'alej chyba a bude chybat aj pocaszvysku tohto roku, nie su len doklady o historickom a modernom vyvoji Slovenska a Slovakovod 10. storocia do sucasnosti, ale aj doklady o najvyraznejsich specifikach nasej narodnej kul-tury. Absencia expozicie ci aspoh vystav s tematikou slovenskej I'udovej kultury a regionalnejrozmanitosti, takej charakteristickej pre nasu krajinu, nie je dobrou vizitkou predovsetkym predotknutu cast' nasich kulturnych institucii.

V case, ked'slovenske narodne vybory Medzinarodnej rady muzei (ICOM) a Medzinarodnej radypre pamiatky a sidla (ICOMOS), obcianske a zaujmove zdruzenia aj vedecke spolocnosti z ne-pochopitel'nych pricin dlhodobo rezignovali na nominovanie uspesnych vystupov slovenskychpamiatkarov ci pozoruhodnych vysledkov mnohych nasich muzei a galerii na medzinarodneocenenia ako su Europa Nostra Award, Museum of Year Award a d'alsie europske ceny v oblastiochrany kulturneho dedicstva, prinasameuztradicnevjesennomcisle nasej revue nejedendo-kaz o vynikajucich aktivitach nasich pamat'ovych a vedeckych institucif, vydavatelstiev, medii,obcianskych zdruzenf, akademickych, univerzitnych a inych vzdelavacfch pracovfsk a mnohychd'alsich organizatorov, ktore vydavatelia a redakcna rada nasej revue uz cele stvrtstorocie pri-pomfnaju slovenskej verejnosti publikacnym zviditelnenim a skromnym, ale pravidelnym oce-novanfm vyrocnymi cenami nasho, a predovsetkym vasho casopisu

Revue pre kulturne dedicstvoZalozene1952.Roaiik65,cislo3/2QlG,ajgiJst2Q16

VydavajuSlovenske narocfne muzeum, Vajanskeho nabrelie 2,810 06 Bratislava, ICO 00 164 721a Pamiatkovy urad SR, Cesta na Corveny most 6,814 06 Bratislava, ICO 31 755 194www.snm.sk, www.pamiatky.sk

fldresa redakdePamiatkya mjzeaSlovenske na'rodne mijzeumP. 0. BOX 13,810 06 Bratislava 16tel,: 02/2049 1231,2049 1242

SefredaktorPhDr. Peter Marakypeter, maraky@gmail.com

RedakciaPhDr. Jana Orsulovaj a n a. orsu I ova@snm.skMgr. Maria Rihakovamaria.rihakova@snm.sk

Tajomnicka redakdeGi±ela Bendeova, public@snm.sk

Redakcna radaPhDr. Katarina Bajcurova, CSc.ing. arch.Viera Dvorakova, PhD.Ing. arch. Andrej FiaiaMgr. Zuzana FrancovaIng. arch. Ivan GojdicMgr.Marta Hrusovska"PhDr. Katarina KosovaMgr. Eva Krizanovaing. Jifi Kubacek, CSc.Prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc.Mgr. Jozef Medvecky, CSc.Ing. arch. Lubomir Mm a, CSc.PhDr. Stefan Orisko, CSc.PhOr. Gabriela Poditselov^PhDr. Radoslav Ragac, PhD.PhDr. Jan Rajtardoc. PhDr. Pavol Valachovic, CSc.

Preklady resumeZuzana Habludovaian Mackie(angl.lMgr. Jana Klicova' (nem.)

Grafkka upravaIng. arch. Marek Kacvinsky

TlacDOLIS,5.r.o.Gross I ing ova 4531109 Bratislava

Vychadza stvrt'rocneCena jedneho vytlackij 3,29 €pre predplatitelbv 2,32 €

Registracne eisloMKSR 381/91 iNDEX 49510iSSN 1335-4353EV 2944/09

Autorske prava vyhradene.Akekol'vek rozmnoJovariie textu, foto-graf i, kresieb vratane udajov v elektro-nickej podobe len s predchadzajucimpisomnym suhlasom vydavatel'a.

Starsie ffslaSNM, redakcia revue

Objednavky na p red plat naprijima kazda postaa dorucovatel'Slovenskej postypredplatne@slposta.sk

Objednavky do zahraniciavybavuje Slovenski posta, a. s.Stredisko predplatneho tlaceUzbeck^ 4P. 0. Box 164S2014Bralislava214zahra nicna.tlac@slp05ta.sk

Vybrane predajne miesta v BratislaveSidelna budova SNM, Vajanskeho nabr. 2SNM-Historicke mu?eum, Bratislavsk;; hradSNM.Vystavnypavilon Podhradie,2iikoua 16ULUV,Hlavnenam.8/B

, - -' . --

13 18

NO

oCM

1UvodnikLeitartikel

Editorial

VYROCNECENYREVUE PAMIATKY A MUZEA ZA ROK2015

JAHRESPREISE2015

DER REVUE PAMIATKY A MUZEA

ANNUAL AWARDS OFTHE MONUMENTS AND

MUSEUMS MAGAZINE FOR 2015

Jan Beijak - Noemi Be!jak Pazinovd - Michal SimkovicNalezy z cisterny na Pustom hrade vo ZvoleneFunde aus einerZisterne auf der Burg Pusty hrad

in Zvolen

Water tank's findings at Pusty castle in Zvolen

13Vladimir Krupa - Miroslava Dafiovd

Prsten z kniezacieho hrobu I z Krakovian-Strazi

Ein Fingerring aus Furstengrab I in Krakovany-StrazeRing from the princely grave i from Krakovany-Straze

18Dusan Buran

Paramenty. Liturgicke textilieParamente. LiturgischeTextilien

Paraments: LiturgicalTextiles

21Lucia Gavulova

Uchovavanie sveta. Ritual muzea v digitalnom vekuErhaltung der Welt. Das Museumsritual im digitalen Alter

Storing the World:The Museum Ritual in Digital Era

24Tmdicny odev Slovenska - vysledok troch velkych

skusenosti. Rozhovor s Mojmirom BenzoinTraditianeHe slowakische Kieidung - das Ergebnis von drei

grolien Erfahrungen. Ein Gesprach mit Mojmir Benza

Traditional Clothing of Slovakia - the result of three

extensive experiences. Interview with Mojmfr Benza

26Barbara Baldzovd - Zuzana Bartosova

,,Bella Italia",,Bella Italia"

,,Bella Italia"

28Andrea Moravakovd

Neologicka synagoga v LucenciDie neologische Synagoge in Lucenec

Neological synagogue in Lucenec

32Rastislav Petrovic

Zrebcin v KopcanochDasGestutin Kopcany

Stud farm in Kopcany

37Jana Pieckovd

Kostol Najsvatejsej Trojice v Hornej LehoteDie Dreifaltigkeitskirche in Horna Lehota

Church of the Holy Trinity in Horna Lehota

44Malbvane dejtny Bratislavy.

Deti ilustrujii pribehy Pavla Dvofaka.Projekt slovamijeho autarky Bedty Husovej

Gemalte Geschichte Bratislavas.

Die Kinder illustrieren die Geschichten von Pavel Dvorak.

Dos Projekt mit den Worten derAutorin Bedta HusovaPainted history of Bratislava.

Children illustrate the stories of Pavel Dvorak.

Words by the project's organiser Bedta Husovd

ZVOLEN A OKOLIE • ZVOLEN UNO DIE UMGEBUNG

• ZVOLEN AND SURROUNDINGS

46Radoslav Ragac

Zvolen - pribeh remeselnrckeho mestaZvolen - die Geschichte einer Handwerkerstadt

Zvolen - story of the trades'town

51Tatiana Figurovd

Ochotnicke divadlo vo Zvolene v zbierkachLesnickeho a drevarskeho muzea

Das Amateur theater in Zvolen im Sammlungsbestand

des Museums fur Forst- und Holzwirtschaft

Amateur theatre in Zvolen in the collections of Forestry

and Wood Museum

54Vladimir Sklenka

Slovenske gymnazium v Banskej Bystricivrokoch 1852 -1867

Das slowakische Gymnasium in Banska Bystrica

in den Jahren 1852-1867

Slovak grammar school in Banska Bystrica in 1852-1867

58Martina Hrdinovd

Mortuaria zo Stredoslovenskeho miizeav Banskej Bystrici

Mortuarien aus dem Mittelslowakischen Museum

in Banska Bystrica

Mortuaries from the Central Slovak Museum

in Banska Bystrica

62ANKETA • UMFRAGE • INQUIRY

64NOVAEXPOZICIA-NEUEDAUERAUSSTELLUNG

• NEW PERMANENT EXHIBITION

68NOTES-NOTES-NOTES

73KNIHY-BUCHER-BOOKSS

Obalka

s.1 Kazula, druha polovica 17. storocia,SNM-Historicke muzeum, Bratislava, detailFoto: D. Zachar

s. 4 Neologicka synagoga v Lucenci po obnoveFoto:T. Skandik