VYBRANÉ DRUHY RODU ROSA L. A MOŽNOSTI ICH ...cbks.cz/Rostliny2011/prispevky/JezovicLukacik.pdfRudolf Geschwind jej hybridizáciou získal mnohé sadové ruže, z ktorých niektoré

Salaš, P. (ed): "Rostliny v podmínkách měnícího se klimatu". Lednice 20.- 21. 10. 2011, Úroda, vědecká příloha, 2011, s. 191 – 202, ISSN 0139-6013

VYBRANÉ DRUHY RODU ROSA L. A MOŽNOSTI ICH VYUŽITIA V SÚČASNÝCH SADOVÝCH ÚPRAVÁCH

Selected species of the genus Rosa L. and the possibility of their use in the current landscaping

Ježovič V., Lukáčik I.

Arborétum Borová hora, Technická univerzita Zvolen, Slovensko

Abstrakt:V práci sú hodnotené rastové charakteristiky vybraných druhov rodu Rosa L., ktorých využitie je perspektívne v sadových a parkových úpravách nielen vzhľadom na meniace sa podmienky prostredia, ale aj z pohľadu súčasných módnych trendov. Základné druhy zostávajú cenným východiskovým materiálom pre šľachtenie nových, odolných odrôd ruží.V predkladanej práci je hodnotených 8 pôvodných druhov ruží s poukázaním na ich možné využitie v ďalšom šľachtení. Hodnotenie šľachtených ruží, ktoré sú vysadené v Arboréte Borová hora je v práci prezentované na príklade odrôd ´Venusta Pendula´ a ´Parkzierde´. Propagácia a podpora ich využitia ako okrasných drevín, je úlohou aj arborét a botanických záhrad.Kľúčové slová: Rosa sp., rastová charakteristika, parkové úpravy, využitie

Abstract:The paper is evaluated growth characteristics of selected species of the genus Rosa L., who is promising use in landscaping and parks, not only because of changing environmental conditions, but also in terms of current fashion trends.Remain a valuable starting material for breeding new resistant varieties of roses.In this paper are evaluated 8 indigenous rose species with possible utilization in next breeding. The evaluation of breed roses is presented on example of valuation of sort ´Venusta Pendula´ and ´Parkzierde´ there are growing in Borová hora Arboretum.Promotion and support their use as ornamental plants is the role of arboreta and botanical gardens.Key words: Rosa sp., growth characteristics, landscape using

ÚvodRuže (Rosa sp.) patria k najstarším pestovaným okrasným rastlinám. Veľký pestovateľský rozvoj zaznamenali najmä v starom Ríme, kde sa pestovali nielen pre svoju krásu, ale najmä pre úžitok.Uplatňovanie ruží v sadovníckych úpravách nemá na Slovensku dlhú tradíciu, napriek tomu, že prírodné podmienky sú pre ich pestovanie vcelku priaznivé (FERIANCOVÁ, ŠTEVULOVÁ 1997). Prejavuje sa nedostatok domácich producentov kvalitných sadeníc, vrátane botanických druhov. V posledných rokoch, najmä po vstupe Slovenska do EÚ sa možnosti získania kvalitného sadbového materiálu však výrazne zlepšili. Ich väčšiemu uplatneniu v sadových úpravách by mohla pomôcť aj ich širšia publicita v rámci štúdia na rôznych typoch záhradníckych škôl, pretože ruže sa svojimi okrasnými vlastnosťami minimálne vyrovnajú používaným okrasným kríkom. Pravdepodobne len neznalosť sortimentu spôsobuje, že projektanti sadové a botanické ruže do navrhovaných projektov navrhujú v minimálnom počte.

191


Súčasné svetové trendy poukazujú na ich širšie uplatnenie. Módnymi sa stávajú odrody s „prázdnym“ kvetom, čo zvyšuje možnosť využitia aj botanických druhov, resp. ich hybridov s výnimočnými okrasnými vlastnosťami.

Systematika autochtónnych druhov rodu RosaSystematické triedenie rodu Rosa L. – pôvodné druhy a ich hybridy uvádzame podľa BERTOVÁ, VĚTVIČKA (1992):

Sekcia Pôvodný druh Ustálené hybridy _________________________ Caninae DC. R. agrestis SAVI

R. canina L.R. × jundzillii BESS. 2n = 42 (R. canina × gall.)

R. dumalis BECHST.R. glauca POURR.R. inododra FRIESR. micrantha BORR. ex SM. in SOW.R. rubiginosa L.

R. × zalana WIESB. 2n = 35 (R. rubig. × canina)R. sherardii DAVIESR. tomentosa SM.R. ulozensis NOM. PROV.

Cinnamomae DC. R. majalis J. HERRMANN R. pendulina L.

Pimpinellifoliae DC. R. pimpinellifolia L.R. × reversa WALDST. et KIT. (R. pimp. × pend.)R. × hibernica SMITH (R. pimp. × canina)

Rosa DC. R. gallica L.Synstylae DC. R. arvensis HUDS.

V rámci predkladanej práce bližšie hodnotíme nasledovné druhy rodu Rosa (ďalej R.): R. canina L., R. glauca POURR., R. rubiginosa L. zo sekcie Caninae a všetky uvádzané základné druhy z ďalších sekcií, t.j. R. majalis J. HERRMANN, R. pendulina L., R. pimpinellifolia L., R. gallica L. a R. arvensis HUDS a ich známe odrody. Názvoslovie je v súlade so súčasnou platnou nomenklatúrou MARHOLD, HINDÁK (1998).

MetodikaPri hodnotení vpredu uvedených druhov, resp. ďalších vybraných odrôd sa vychádzalo z metodiky, ktorú uvádza LABANC (1996) doplnenú o vlastné poznatky. Merali a hodnotili sa nasledovné znaky:výška v m, s presnosťou na 0,1 m kvet - počet kvetov v súkvetí, veľkosť kvetu, kvitnutie (jedenkrát v roku,

opakované) puk - tvar, farba, vôňa, tvar korunných lupienkov, tvar a postavenie kališných lístkov,

tyčinky, čnelka, tvar čiašky list - farba, lesk, veľkosť koncového lístku, tvar koncového lístku (báza, okraj), tvar prílistkov ostne - krátke (do 5 mm) → tvar a hustota

192


- dlhé (nad 5 mm) → tvar a hustota plod - farba, veľkosť, tvar, povrch, počet v strapciPri šľachtených odrodách sa naviac hodnotil aj ich pôvod, skupina, odolnosť voči mrazu a výskyt chorôb, resp. poškodení, fenológia pučania a kvitnutia, a porovnal sa ich popis s údajmi uvádzanými v dostupnej odbornej literatúre. V predkladanej práci spôsoby hodnotenia odrôd ruží vysadených v Arboréte Borová hora uvádzame na príklade odrôd ´Venusta Pendula´, kde sa hodnotilo 5 ks a ´Parkzierde´, kde boli hodnotené 3 ks ruží.

Výsledky

Morfologická a rastová charakteristika hodnotených druhov a ich využitie v šľachtení

Rosa canina L. - ruža šípová, 2n = 35Viackmenný ker dorastá do výšky 3 m a ako vzperná liana aj vyššie, konáre s homoakantnými, háčikovitými ostňami, prílistky z polovice prirastené k stopke, na okraji žliazkaté, listy nepárno perovité, 5 – 7 početné, lístky opak vajcovité, hrotité, na okraji zväčša dvojito pílkaté, prípadne žliazkaté. Kvety jednotlivé alebo v menších súkvetiach, svetlo ružové, zriedkavejšie biele, korunné lupienky široké. Kališné lístky členité, po odkvete zväčša naspäť ohnuté a skoro opadávajúce. Kvitne v máji až júli, v závislosti od nadmorskej výšky. Plody (šípky) sú premenlivého tvaru, oranžovo červené, mäknúce.

Využitie v šľachtení :Ruža šípová, ako najpočetnejšia a zároveň aj najpremenlivejšia ruža prírody Slovenska, sa ako rodič dnešných kultúrnych ruží v literatúre často nespomína. Podľa vonkajších znakov (ostne, listy a p.) je však zrejmé, že sa podieľala na vzniku najstarších európskych kultúrnych ruží, akými sú ruža damascénska, ruža biela a ruža stolistá. Všetky patria do skupiny tzv. galika hybridov (GalH), čo by bolo vhodné overiť modernými genetickými analýzami. V novodobej histórii sa Rosa canina vzhľadom na jej odolnosť a nenáročnosť často využívala v šľachtení. Rudolf Geschwind jej hybridizáciou získal mnohé sadové ruže, z ktorých niektoré sú vysadené aj v Arboréte Borová hora, napr. Ćreme´ (uvedená do kultúry 1895), ´Freya´ 1910, ´Griselolis´ 1985, ´Siwa´ 1910, ´Walküre´ 1909, ´ Zacharula rubrifolia´ 1895 a i. Okrem popínavej Ćreme´ ide väčšinou o odolné sadové ruže.Známa a obľúbená je aj sadová ruža Ábbotswood´ anglického šľachtieľa T. Hillinga z roku 1954. Odolnosťou sa vyznačuje tiež sadová ruža ´Kiese´ od nemeckého šľachtiteľa H. Kieseho z roku 1910, ktorá vznikla z kríženia R. canina × ´Général Jacqueminot´ (JÄGER 1960).

Rosa glauca POURR. - ruža sivá, 2n = 28Redší, slabo rozkonárený ker dosahujúci výšku okolo 1,5 m, staršie výhonky sú škoricovohnedé, konáriky riedke, štíhlo, prípadne háčikovito ostnité. Mladé ostne svetlo hnedé, staršie sivasté. Prílistky nápadne dlhé a široké. Listy nepárno perovito zložené, najčastejšie 5 – 7 početné. Lístky elipsovité až vajcovité, končisté, krátko stopkaté, na okraji jednoducho pílkovité, pri báze aj celistvé, lysé, nápadne do siva sfarbené. Kvety v súkvetiach, korunné lupienky sýto ružové až karmínové, úzke, takže v medzerách vidieť takmer nečlenité kališné lístky, ktoré po odkvete smerujú v rôznych smeroch nahor. V kvete sa nachádza mnoho tyčiniek a čneliek, peľnice sú žlté, disk plochý a ústie široké. Plody guľovité až elipsovité, do 10 mm dlhé, zväčša hladké, zrelé oranžové. Semená belavé, oblé. Kvitne v závislosti od nadmorskej výšky v júni až júli.

193


Využitie v šľachtení :V kultúre sa najčastejšie vyskytuje vzrastlejšia odroda ruže sivej - ´Rubrifolia´, ktorej listy sú nápadne červenkasté a znáša zatienenie (VĚTVIČKA, KREJČOVÁ 2001). Zaujímavý, z hľadiska ďalšieho využitia pri šľachtení, je hybrid R. rugosa × R. glauca od amerického šľachtiteľa T. Silversa. V Arboréte Borová hora (ďalej aj v arboréte) rastie cenný plnokvetý hybrid neznámeho pôvodu.

Rosa rubiginosa L. - ruža hrdzavá, 2n = 35Skôr nižší, hustý ker, dosahujúci výšku 1 – 2 m. Konáre sú pomerne husto porastené rôzne veľkými, háčikovitými ostňami až štetinami. Sediaco žliazkaté, 5 až 7 početné, menšie listy s okrúhlastými až vajcovitými, na vrchole hrotitými lístkami, sú na okraji dvojito pílkaté a aj na stopkách pokryté sediacimi žliazkami. Menšie, červenkasté kvety vyrastajú v súkvetiach, na krátkych kvetonosných konárikoch. Kvitne v máji až júni, ako väčšina našich botanických ruží. Kališné lístky členité, porastené sediacimi žliazkami, po odkvete smerujú nahor, prípadne sú nepravidelne nahor rozložené. Šípky najčastejšie vajcovité, s dlhšími žliazkatými stopkami. Zrelé plody sú oranžovo červené, s množstvom belavých semien. Obľubuje suché a výslnné stanovištia.

Využitie v šľachtení :R. rubiginosa bola tiež často používaná v šľachtení. Známe sú napr. sadová ´Svetlana´ od I. V. Mičurina z roku 1902, Ámy Robsart´, ´Lord Penzance´, ´Lucy Ashton´, od významného šľachtiteľa Penzanceho, ´Magnifica´ od A. Hesseho z Nemecka z roku 1916 a mnohé ďalšie.

Rosa majalis J. HERRMANN - ruža májová, 2n = 14Rozkonárený, prútnatý ker, vysoký 1 až 1,5 m, do okolia sa šíriaci podzemnými výhonkami, vytvárajúci husté porasty. Oslnené jednoročné výhonky nápadne škoricovo červené (preto staršie synonymum R. cinnamomea) s hustými ihlicovitými ostňami najmä na báze výhonkov. Listy 5 – 7 početné, lístky mäkké, okrúhlasté až opak vajcovité, na okraji jednoducho pílkovité, na vrchole zaoblené, na báze klinovité. Prílistky úzke, hladké, s širšími uškami. Sýto ružové kvety sú usporiadané najčastejšie jednotlivo, kališné lístky jednoduché, po odkvete sa vztyčujú nahor. Kvitne v máji. Šípky sú malé, guľovité, lysé, zrelé oranžové.

Využitie v šľachtení :Najčastejšia je stará plnokvetá odroda ´Foecundissima´, ktorá je vo väčšom rozsahu využívaná najmä v Škandinávii, ale ojedinele sa vyskytuje aj u nás v starých zámockých záhradách.

Rosa pendulina L. - ruža ovisnutá, 2n = 281 m vysoký (v kultúre aj 2 m) prútnatý ker s takmer holými, iba na báze ihlicovito ostnitými výhonkami, šíriaci sa do okolia podzemnými poplazmi a vytvárajúci rozsiahle zárasty. Listy 7 – 9 početné, lístky mäkké, elipsovité až opak vajcovité, tupo končisté, na okraji dvojito pílkaté, prípadne žliazkaté, aj na rube listov, alebo iba na žilkách a stopkách. Listy so živičnatou vôňou. Prílistky široké, blanité, s odstávajúcimi uškami. Tmavo ružové až bordové, menšie kvety, vyrastajú po 1 – 3. Príjemne voňajú. Kvitne v máji až júni. Najčastejšie nedelené kališné lístky sa po odkvete vzpriamujú. Šípky dlhé, fľaškovité, lysé alebo žliazkaté, stopky aspoň tak dlhé ako plod prípadne dlhšie, lysé alebo žliazkaté. Zrelé plody červenejúce, zväčša prevísajú nadol, z čoho je odvodené druhové meno. Semená žltkasté, niekedy s červenkastým nádychom, oblé. Obľubuje zatienené, kamenisté a vlhké

194


stanovištia vo vyšších polohách pod lesným porastom, pri potokoch, v nižších polohách najmä inverzné dolinky a severné svahy.

Využitie v šľachtení :V kultúre je známa jej plnokvetá forma ´Plena´, často označovaná aj ako ´Morlettii´, z roku 1883, ´Dryade´ 1891, 'Forstmeister's Heim' 1886 ´Lios Alpha´ 1886, ´Zigeunerblut´ 1890 a i. V literatúre sú hybridy R. pendulina uvádzané aj ako boursaultky.

Rosa pimpinellifolia L. - ruža bedrovníkolistá, 2n = 28Nízky 0,6 – 0,8 m vysoký (v kultúre aj 1,5 m) ker, rozrastajúci sa podzemnými odnožami. Výhonky husto porastené ihlicovitými až štetinovitými ostňami, v mladosti červenkastými. Listy malé 7 – 9 početné, lístky elipsovité, na báze aj vrchole klinovité, drobné, pomerne hlboko, zväčša jednoducho pílkaté. Rub bledší ako líce. Prílistky úzke, ušká pomerne dlhé, odstávajúce. Krémovo biele kvety rozkvitajú po 1 – 3, príjemne voňajú. Stopky dlhé, zrelé dužinaté a rovnako tmavo fialovo sfarbené ako guľatá, zväčša holá a lesklá šípka. Kališné lístky jednoduché, zväčša vzpriamené. Semená belavé, s fialovými okrajmi.Vyskytuje sa v skalnatých, lesostepných spoločenstvách, na vrcholoch a hrebienkoch.Nenáročná na kvalitu pôdy a vlahu, pôvabné krémové kvety s príjemnou ovocnou vôňou, čierne plody, medzi ružami zriedkavé.

Využitie v šľachtení :Známou skupinou hybridov sú tzv. jarné odrody od R. Kordesa, napr. ´Frühlingsanfang´ (´Joanna Hill´ × R. pimpinellifolia var. altaica, 1950), ´Frühlingsduft´ (´J. Hill´ × R. pimpinellifolia, 1949), ´Frühlingsgold´ (´J. Hill´ × R. pimp. var. hispida, 1951), ´Frühlingsmorgen´ [(E. G. Hill´ ×Ćath. Kordes´) × R. pimp. var. altaica, 1942], ´Frühlingsschnee´ (´Golden Glow´ ×R. pimp. var. altaica, 1954), ´Frühlingstag´ (´McGredy´s Wonder´ × ´Frühlingsgold´, 1949), ´Frühlingsstunde´, ´Frühlingszauber´ súrodenec ´Frühlingsmorgen´. Významnou skupinou ruží sú aj tzv. škótske ruže (Scots Roses). Sú to nízke, rozrastavé kríky typu pimpinellifolia s rôzne sfarbenými kvetmi s príjemnou vôňou. Ich názvy sú väčšinou odvodzované od popisov kvetov, alebo miesta ich nálezu (McMurtrie, 1998). Od roku 2010 rastú aj v arboréte.

Rosa gallica L. - ruža galská, 2n = 28Nízky (0,3 – 0,8 m), málo rozkonárený ker, šíriaci sa podzemnými výhonkami. Tenké konáre sú pomerne husto porastené početnými háčikovitými ostňami, bylinné sú červeno sfarbené. Prílistky prirastené, dlhé a úzke. Listy zväčša 5 početné. Lístky tuhé, okrúhlasté, končisté, na okraji pílkaté a žliazkaté. Mladé listy s živičnatou vôňou, na okraji červenkasté. Veľké, ružové, intenzívne voňajúce kvety vyrastajú jednotlivo alebo po 2-5 v súkvetí a rozkvitajú v máji. Kališné lístky dlhé, členité a husto žliazkaté, po odkvete späť ohnuté, skoro opadávajú. Stopky plodov dlhé, husto červeno stopkato žliazkaté a štetinaté. Šípky najčastejšie guľaté, malé oranžové až tmavo červené. Rastie na suchých, výslnných, často kamenistých svahoch, v porastových okrajoch, prípadne v remízkách.

Využitie v šľachtení :Ruža galská je najvýznamnejšou európskou ružou a zároveň najčastejšie využívanou pri vzniku starých kultúrnych ruží. Je hlavným východiskovým druhom v šľachtení európskych kultúrnych ruží (skupina tzv. galika hybridov). Cisárovná Jozefína v rokoch 1805 až 1810

195


vytvorila zbierku ruží v záhradách pri zámku v Malmaison vo Francúzsku, v ktorej bolo okolo 150 rôznych odrôd ruže galskej. Francúzsky spisovateľ De Pronville uvádza v roku 1814 až 182 odrôd tejto ruže. V katalógu ruží grófky M. H. Chotekovej z roku 1929 medzi 885 odrodami sa uvádza aj 87 odrôd ruží galských, damascéniek, centifólií a machoviek (CHOTEK, 1929). Posledne menované vznikli ako mutácia z ruže stolistej (Rosa centifolia L.), výsledkom ktorej bolo zmnoženie žliazok na kališných lístkoch, čo sa javí ako „mach“. Preto názov machové ruže, skrátene machovky.Aj dnešní šľachtitelia ako napríklad Angličania D. Austin či P. Beales využívajú staré odrody ruže galskej na získanie nových, moderných parkových odrôd, tzv. anglických ruží. Krásu a vôňu zdedili po starých ružiach a takmer nepretržité kvitnutie cez vegetačné obdobie od moderných čajohybridov.Jednou z najvydarenejších anglických ruží je Austinova ´Summer Song´, ruža s výnimočnou farbou a vôňou z roku 2005.

Rosa arvensis HUDS. - ruža roľná, 2n = 14Plazivá, s výhonkami 1 až 3 m dlhými, s dlhými internódiami, konáriky riedko ostnité – párovo, ostne ohnuté, prílistky dlhé, úzke, celistvé, priame, úzke ušká. Listy 5 až 7 početné, lístky rôzne veľké, vajcovité až elipsovité, končisté, okraj riedko pílkovitý. Kvety rozkvitajú v júni, ako posledné z pôvodných botanických ruží u nás. Kališné lístky sú kratšie, korunné lupienky srdcovito vykrojené. Kvetné stopky dlhé až do 50 mm. Po odkvitnutí sa kališné lístky stáčajú späť pozdĺž plodov a skoro opadávajú. Zotrvá iba stĺpik zo zrastených čneliek (typické pre sekciu Synstylae DC.). Plody menšie, guľaté až vajcovité, červené a lysé. Semená sú pomerne veľké, biele. Zriedkavo sa vyskytuje v dubovo – hrabových lesoch západného Slovenska, znáša aj čiastočné zatienenie stromami.

Využitie v šľachtení :Asi najznámejšou odrodou ruže roľnej je ´Venusta Pendula´, ruža neznámeho pôvodu, ktorú nemecký šľachtiteľ R. Kordes uviedol v roku 1928. Zaujímavý je aj kríženec ruže roľnej a čínskej pomenovaný ´Ruga´, ktorý vyšľachtil a pred rokom 1830 uviedol Talian Clare. Niekedy sa obe ruže zamieňajú (QUEST – RITSON 2003).V arboréte vznikol spontánny hybrid ruže roľnej a mnohokvetej, ktorý sme nazvali ´Baletka´. Do kultúry sme ho uviedli v roku 1997. Vyznačuje sa dobrou popínavosťou (3 – 4 m) pomerne tenkých výhonkov. Po ruži mnohokvetej zdedila bohatosť kvitnutia jednoduchými bielymi kvetmi a po oboch zaujímavú kombináciu vôní a odolnosť voči chladu. Ružu roľnú využil pri šľachtení aj R. Geschwind. Vznikli karmínovočervená bourbonka Érinnerung an meine Mutter´ 1888 a popolavobiela popínavá ruža Érinnerung an meinen Vater´ (1888). Obe sa však už v kultúre nevyskytujú (JÄGER 1960).Uvádzané charakteristiky sú spracované na základe vlastných poznatkov s využitím metodiky LABANCA (1996). Ďalej uvádzame hodnotenie odrôd ruží vysadených v Arboréte Borová hora na príklade odrôd ´Venusta Pendula´ a ´Parkzierde´. Celkove je takýmto spôsobom vyhodnotených 14 odrôd (52 ks ruží).

196


Odroda: ´VENUSTA PENDULA´

Šľachtiteľ: pôvod neznámy, uviedol Kordes Rok vyšľachtenia: 1928Pôvod: R. arvensis hybridSkupina: popínavá (Arv.)Výška: 3,5 – 4,0 m Kvet: farba biela, jemne naružovelá veľkosť 50 – 60 mm plnosť plný (25 - 30) súkvetie 5 – 18 kvetov typ plytko rozložitý vôňa žiadnyNevonia, korunné lístky okrúhle až vajcovité, vrch vlnitý, kališné lístky slabo členené naspäť ohnutéPuk: bledoružový, guľovitý 18 – 20 mmList: pololesklý, veľký 40 – 55 x 24 – 35 stopka 13 – 22 mm na báze tupý, okraj pílkovitý, prílistky preliačené, chlpaté Ostne:krátke neprítomné, dlhé mierne ohnuté stredne hustoVýhony: dlhé 3,5 – 5,5 m, veľmi mäkké, ohybné, dobre vymladzuje odspodu

Odolnosť voči mrazu: mrazu odoláva dobreFenológia: pučanie: prvá polovica marca, do prvej polovice apríla (10.3. - 12.4.)

kvitnutie - začiatok: prvá polovica júna (6.6. –12.6.) vrchol: druhá dekáda júna (10.6. – 20.6.) koniec: koniec júna začiatok júla (20.6. - 3.7.) dĺžka: 14 - 22 dní, 1x v roku bohatosť: kvitne stredne bohato až bohato, kvet neopakujeChoroby: múčnatka mierne napáda púčiky, stredne až silne ju napáda čierna škvrnitosť Wilh. str. 104Šľachtiteľ: uviedol Kordes 1957Kvet ružovo biely, voľný, bohato kvitne, vzrast silný, vysoký, s dlhými mäkkými výhonkamiP. Beales: Roses str. 217Šľachtiteľ: uviedol Kordes 1928Kvet je biely s ružovým odtieňom, malý, plný, slabej alebo žiadnej vône. List je tmavý, matno zelený. Výhonky sú červenkasté stredne ostnité, poliehavého rastu, dlhé až 5,5 m. Rastlina sa môže použiť aj ako pôdopokryvná.

Odroda: ´PARKZIERDE´

Šľachtiteľ: Rudolf J. Geschwind Rok vyšľachtenia: 1909Pôvod: R. gallica hybrid × borbonkaSkupina: sadová (BoH)Výška: 1,5 – 2,0 mRast: vzpriamenýKvet: po 1 - 5 ks, kvitne 1x?, puk guľatý, 20 - 35 mm veľký, kvet kalichovitý alebo valcovitý až guľatý, priemeru 70 - 90 mm.Farba puku : Rub.Red C2x červená, rubínovo.

197


kvetu : Proc.Mag.C ružová, červeno, fialovo.pri odkvete : Proc.Mag.C

Vôňa žiadna až stredná, korunné lupienky okrúhle, na vrchole zvlnené, kališné lístky slabo členité, späť ohnuté, tvar čiašky hruškovitý.Plod: neopísanýLístok (koncový):3 – 5, vajcovitý, červenkasto rašiaci, neskôr trávovo zelený, so sfarbeným okrajom, stredne lesklý, veľkosť 35 - 55 x 25 - 40 mm, stopka 12 - 20 mm, báza tupá až klinovitá, okraj pílkovitý, prílistky úzke, lysé alebo nevýrazne žliazkaté.Ostne: krátke na báze rozšírené, husté,dlhé sú šidlovité alebo mierne ohnuté, riedke až stredne husté.Odolnosť voči mrazu: odolná (1994, 5, 6), slabo poškodená (1993), veľmi silne poškodená (1997).Fenológia: pučanie: marec až prvá polovica apríla (12.3. - 12.4.)

kvitnutie začiatok: prvá polovica júna (29.5. - 17.6.)vrchol : druhá dekáda júna (3. - 23.6.)koniec : druhá polovica júna (16.6. - 30.6.)

Kvitnutie: dĺžka: 13 - 20 dní (17), 1 x v rokubohatosť: slabá

Choroby: zaznamenané silné poškodenie čiernou škvrnitosťou.A. Jäger 1970Geschwind 1909 (Lambert), borbonka hybrid, šarlátovo karmínová až ohnivo červená, veľká, plná, šálkovitá, jednotlivo, vôňa 5, raz veľmi bohato kvitnúca, vzrast 7, vzpriamene rastúca do 1,5 m.G. Krüssmann 1974Lambert 1909, bourbonka, šarlátovo karmínová, veľkokvetá, plná, voňavá, lupienky mušľovité, raz kvitnúca, na dlhých stopkách, rast silný.Sangerhausen 1988Geschwind - P. Lambert 1909, bourbonka hybrid, červená, veľká, plná, stredne voňavá, nad 80 cm.

Možnosti uplatnenia hodnotených druhov rodu Rosa L. Väčšina uvedených druhov ruží vyžaduje slnečné miesto výsadby s dostatočným pohybom vzduchu. Výnimkou sú ruža roľná, sivá, májová a ovisnutá. Tieto znášajú aj pritienenie a posledné tri aj vyššiu vlhkosť vzduchu. Schopnosť rozrastať sa do okolia podzemnými odnožami majú ruža bedrovníkolistá, galská, májová a ovisnutá. Vytváraním súvislých a hustých zárastov pôsobia proti erózii pôdy a zároveň sa ľahko vegetatívne rozmnožujú. Farba kvetov väčšiny uvedených druhov je v rôznych odtieňoch ružovej (od svetlo ružovej - ruža šípová až po tmavú - ruža ovisnutá). Biele kvety má iba ruža roľná, bedrovníkolistá - navyše s krémovým nádychom a zriedkavo ruža šípová. Príjemnú ovocnú vôňu majú kvety ruže májovej, ovisnutej, bedrovníkolistej, galskej a špecifickú mošusovú kvety ruže roľnej. Voňajú aj listy, najmä na mladých výhonkoch. Živičnato, listy ruže galskej a ovisnutej. Intenzívne po ovocí (jablkách) listy ruže hrdzavej, ktorých vôňa sa ďaleko šíri, najmä počas horúcich letných dní. Pokiaľ ide o vzrast, najmenšiu výšku dosahujú ruža galská (do 1m), bedrovníkolistá a májová (do 1,5 m). Naopak pôdopokryvnou a v prípade použitia opory, popínavou (využívajúc svoje hákovité ostne) sa stáva ruža roľná s výhonkami až 3 m dlhými. Uprostred sa svojou výškou

198


pohybujú ostatné uvedené druhy. Kompaktnejším a hustejším habitom sa vyznačuje ruža hrdzavá.Pri zvažovaní miesta výsadby je potrebné brať do úvahy aj ostnatosť ruží. Pomerne silné hákovité ostne sú pri ruži šípovej, roľnej a hrdzavej. Pomerne pichľavá je aj ruža galská a sivá. Menej citeľné ostne majú ruža májová, ovisnutá a bedrovníkolistá.Uvedené vlastnosti sa pri hybridizácii úspešne prenášajú na potomstvo, čo sa najvýraznejšie prejavuje pri hybridoch a odrodách ruže bedrovníkolistej a sivej (typ listov a kvetu).V závere tejto časti príspevku chceme súčasne upozorniť na možné poškodzovanie ruží biotickými škodcami – krasoňom ostružinovým (Agrilus aurichalceus REDT.) a kvetárkou jahodovou (Anthonomus rubi HERBST.) a potrebu ochrany nových výsadieb systémovými insekticídmi pred možným poškodením pandravami chrústa obyčajného (Melolontha melolonhta L.).

ZáverPôvodné botanické druhy ruží boli úspešne použité pri mnohých hybridizačných zámeroch. Na potomstvá preniesli najmä odolnosť voči chladu, vôňu kvetov a často aj listov, ako aj schopnosť rozrastať sa podzemnými odnožami. Či túto schopnosť možno považovať za výhodu závisí od spôsobu použitia tej ktorej odrody. Vzhľadom na vpredu uvedené skutočnosti odporúčame venovať viac pozornosti ružiam a ich širšiemu využitiu nielen v sadových a parkových úpravách, ale aj pri tvorbe ružových záhrad. Ruže by mali byť postavené minimálne na úroveň okrasných kríkov, pretože súčasné moderné ruže svojim takmer nepretržitým kvitnutím počas vegetačného obdobia predčia touto vlastnosťou všetky okrasné dreviny.

PoďakovaniePríspevok vznikol v rámci riešenia výskumného grantu VEGA 1/0587/09.

Použitá literatúraBERTOVÁ, L., VĚTVIČKA, V., 1992: Flóra Slovenska IV/3. VEDA, Bratislava: 564 s.FERIANCOVÁ, Ľ., ŠTEVULOVÁ, M., 1997: Krása ruží, časť 1 Triedenie ruží. Záhradka, ZO Rosa klub Zvolen, Zvolen, 62 s.CHOTEK, M. H., 1929: Rosensorten und Preisliste, Dolnia Krupa bei Trnava (Slowakei), 132 s.JÄGER, A., 1960: Rosenlexikon, Leipzig, 768 s.LABANC, J., 1996: Kritické zhodnotenie kultivarov smreka obyčajného a časti kultúrnych ruží v Arboréte Borová hora. Záverečná správa etapy vedeckého projektu AI-I-01/03 Premenlivosť, šľachtenie, ekologické a regeneračné vlastnosti drevín, 396 s. (nepublikované).MARHOLD, K., HINDÁK, F., 1998: Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. VEDA, Bratislava, 687 s. MCMURTRIE, M., 1998: Scots Roses of hedgerows and wild gardens, Garden Art Press, Woodbridge, 110 s.QUEST – RITSON, Ch., 2003: Climbing roses of the world, TIMBERPRESS, 306 s.VĚTVIČKA, V., KREJČOVÁ, Z., 2001: Růže, Praha, Aventinum, 223 s.

Elektronické médiáHELPMEFIND ROSES home page Home page, 2011. [online]Citované 15. jún 2011. Dostupné na: http://www.helpmefind.com/roses/ Peter Boyd Home page, 2011 [online]

199

http://www.helpmefind.com/roses/


Citované 15. júl 2011. Dostupné na:http://www.peterboyd.com/rosapimp 12.htmSUOMEN RUUSUSEURA Home page, 2011. [online]Citované 15. júl 2011. Dostupné na:http://www.ruususeura.fi/c-englanti/Articles/Unmuth/geschwind-6html

Kontaktná adresa:Ing. Vladimír JežovičDoc. Ing. Ivan Lukáčik, CSc.Arborétum Borová horaTechnická univerzita vo ZvoleneBorovianska cesta 66960 53 ZvolenSlovenskoe-mail: [email protected]: [email protected]

Fotografická príloha:

´Ruga´ ´Baletka´

príklad machovky ´Kiese´

200

http://www.peterboyd.com/rosapimp%2012.htm


´Summersong´ ´Parkzierde´

´Trigintipetala´ pri Karlove v Bulharsku R. rugosa THUNB. × R. glauca POURR.

´Morlettii´ R. rugosa × R. pimpinellifolia T. Silversa

´Double Pink´

201

http://www.helpmefind.com/gardening/l.php?l=21.110847

http://www.helpmefind.com/gardening/l.php?l=21.109115

http://www.helpmefind.com/rose/l.php?l=21.112217

http://www.peterboyd.com/rosapimp3.htm


'Forstmeister's Heim' ´Zigeunerblut´

´Svetlana´ Ámy Robsart´

202

Documents

VYBRANÉ DRUHY RODU ROSA L. A MOŽNOSTI ICH ...cbks.cz/Rostliny2011/prispevky/JezovicLukacik.pdfRudolf Geschwind jej hybridizáciou získal mnohé sadové ruže, z ktorých niektoré